Communio Missio 1/2013

COMMUNIO MISSIO

Štvr roèník 1/2013 Roèník XI

INTERNETOVÝ ÈASOPIS PRE NOVÚ EVANJELIZÁCIU

KEDY BUDEME DOSPELÍ

¼UD ŽIVEJ VIERY

RICHARD ÈEMUS Reforma musí zaèa v srdci, ktoré èlovek oèis uje, aby tam sídlil Duch Svätý

Je tento

SVET

QUO VADIS,

ešte moderný?

mater ecclesia

MIESTA

PLACHTY SÚ NA STOŽIARI Diecéza FELDKIRCH

skúsenosti

VIERY Katolicizmus

“MADE IN SLOVAKIA”

EDITORIÁL ____________________________________________________

M I S S I O C O M M U N I O Zakladate¾ internetového èasopisu Communio-missio Ladislav Lencz pred desiatimi rokmi v prvom úvodníku napísal: „Communio znamená spoloèenstvo, ale aj úèas , zdie¾anie. Preto aj sväté prijímanie sa volá communio.

Boh je láska, preto každý akt darovania a prijímania Božích darov je communio, úèas na jeho láske, ktorá v nás pôsobí. Zo spoloèenstva, ktorou sme ako Cirkev, vyplýva poslanie evanjelizova všetky národy, missio.

Pozývame vás k missio, k novej evanjelizácii, ktorá je logickým dôsledkom communio.“ Aj po desiatich rokoch sa opätovne hlásime k pôvodnému zámeru vydavate¾a, ktorý už (máme nádej) chváli Pána z tváre do tváre. V èísle ponúkame rozhovor s významným èeským teológom, nieko¾ko štúdií a praktický výstup z jednej rakúskej diecézy. Obnovené Communio-missio ponúka novú štruktúru a aj grafiku. Dúfame, že sa vám bude èasopis páèi . Napnime plachty, vietor Ducha Svätého bude vies lodièku Cirkvi cez vlny èasu!

ZDENO PUPÍK ŠÉFREDAKTOR

OBSAH C O M M U N I O

M I S S I O

........................

Roèník: XI. Èíslo: 1.

Vychádza: štvr roène Zaregistrované na Ministerstve kultúry SR EAN 9788097127534 ISBN 978-80-971275-3-4

Vydáva:

Rozhovor s R. Èemusom Reforma musí zaèa v srdci, ktoré èlovek oèis uje, aby tam sídlil Duch Svätý

Miesta skúsenosti viery Zdeno Pupík, Ján Hrkút, Július Toma, Juraj Sedláèek, Barbara Bilyk, Marián Kaòuch

Je tento svet ešte moderný?

Christoph Schulte o dôležitosti, èi bezvýznamnosti náboženstva

Adresa redakcie: Jána Kalinèiaka 1, 010 01 Žilina, Slovensko

Kedy budeme dospelí?

Email: icommunio@gmail.com,

Johannes Roeser

3 - 10 11 - 36 37 - 39 40 - 43

Web: www.icommunio.sk Telefón: 041/5658434

¼ud živej viery

IÈO: 45733635

Cirkev ako inštitúcia ohrozená krízou

44 - 46

Zakladate¾: Ladislav Lencz Šéfredaktor: Zdeno Pupík Redakèná rada: Terézia Lenczová, Ondrej Šmidriak, Jozef Žuffa Recenzenti: Doc. ThDr. Tomáš Galis, PhD., Doc. ThDr. Jozef Kyselica, PhD. Technická spolupráca: Dušan Václav Grafická úprava: Mária Špenerová FOTO NA TITULNEJ STRANE:

Akéko¾vek kopírovanie publikácie, prípadne jej èastí, je možné len po predchádzajúcom písomnom súhlase vydavate¾a.

Katolicizmus “made in Slovakia” Jozef Žuffa o vývoji situácie Cirkvi na Slovensku po roku 1989

Quo vadis, mater ecclesia Kam kráèa respektíve kam by mala kráèa naša drahá matka Cirkev

Plachty sú na stožiari Pastoraèný materiál z diecézy Feldkirch v Rakúsku

47 - 52 53 - 54 55 - 63

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

1 / 2 0 1 3

ROZHOVOR ____________________________________________________

Reforma musí zaèa v srdci, ktoré èlovek oèis uje, aby tam sídlil Duch Svätý Rozhovor s prof. Richardom Èemusom Prof. Dr. Richard Václav Èemus SJ (* 2. september 1954, Praha) je èeský katolícky kòaz, èlen rehole jezuitov, profesor spirituality kres anského východu na Pápežskom orientálnom inštitúte v Ríme, publicista. Študoval v Nemecku a po ukonèení štúdia pôsobil v Amerike ako misionár. Od zaèiatku svojho pobytu v Ríme je publicisticky aktívny aj v Rádiu Vatikán. Stal sa nástupcom emeritného profesora Tomáše Špidlíka na katedre spirituality kres anského Východu, ktorý mal na jeho publikaènú èinnos výrazný vplyv. Prof. Èemus sa špecializuje na slovanskú spiritualitu.

V roku 1991 ste obhájili doktorskú prácu na tému modlitba u Ignáca Brjanèaninova. Kto je Ignác Brjanèaninov a èo nás môže nauèi o modlitbe?

Ignác Brjanèninov bol ruský pravoslávny mních, ktorý žil v 19. storoèí. Bol jedným z predstavite¾ov episkopátu v takzvanej synodálnej epoche.

Synodálna epocha bola doba v histórii ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorá sa zaèala Petrom Ve¾kým a konèí októbrovou revolúciou. Charakteristické pre túto dobu je ve¾mi nepriaznivé postavenie Cirkvi, pretože Peter Ve¾ký, keï nastúpil k moci, tak chcel upevni štátnu moc a používal všetky prostriedky, aby štátnu moc upevnil na úkor Cirkvi. Šiel tak ïaleko, že sa vmiešaval do vnútorných záležitostí Cirkvi a zrušil patriarchát.

Ruské pravoslávie už nebolo slobodné si zvoli svojho patriarchu. Namiesto toho dosadil tzv.

Svätú synodu, ktorej predsedal oberprokuror – to bol laik – úradník, ktorý kontroloval všetkých biskupov a tiež mu hovorili cárovo oko.

diecézu, pretože by tam sídlil. Zostal hneï v Petrohrade pri dvore cára, kde sa robila politika a viedol spoloèenský život. A Ignác Brjanèaninov sa stáva biskupom a hovorí nie, ja som mních. Žije aj ako biskup asketickým spôsobom života a skutoène mu záleží na pastoraènej práci, na duchovnom pozdvihnutí jeho „pastvy“, ako hovoria v pravosláví. A samozrejme má aj neúspech, pretože vyboèuje z rady, kritizuje okázalú povrchnú zbožnos , ktorá sa obmedzuje na gestá a vonkajšie prejavy zbožnosti a zaène propagova úplne nový smer spirituality, ktorý dnes ve¾mi dobre poznáme. Je to smer, ktorý sa dal do pohybu publikovaním knihy Filokália.

To je zbierka mystických textov od 4. do 15. storoèia, ktoré pozbierali dvaja pravoslávni mnísi Nikodém Svätohorec a Makárius Korintský na hore Athos.

FOTO ARCHÍV

Boli štátom vyberaní a boli to ¾udia, ktorí si ve¾mi zakladali na pompéznom štýle života. Zabudli, že pôvodom boli mnísi.

Ignác Brjanèaninov sa stal biskupom v tejto dobe, keï Cirkev bola znížená na úroveò štátneho ministerstva. Všetci biskupi boli štátom vyberaní a boli to ¾udia, ktorí si ve¾mi zakladali na pompéznom štýle života. Zabudli, že pôvodom boli mnísi, pretože biskupi sú v pravosláví väèšinou mnísi a zaèali ži „krásny“ život. Predstavte si napríklad, že boli prípady (a tie neboli vôbec tak zriedkavé), že biskup nikdy ani nenavštívil svoju

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

3

1 / 2 0 1 3

ROZHOVOR ____________________________________________________ Úèelom bolo da do rúk pravoslávnych veriacich skutoène hutnú duchovnú stravu. Oni to ve¾mi potrebovali, pretože v Grécku vládli Turci a takzvaná Turkokracia bola nepriate¾ská voèi pravoslávnej Cirkvi. Nemohla vychádza ani jedna pravoslávna kniha v celom Grécku. Preto museli vyda zbierku tých textov v Benátkach a celý náklad odviezli spä do Grécka a tam to šlo hlavne do kláštorov. Onedlho po publikovaní tejto knihy vznikla slovanská verzia, ktorá sa nazýva Dobroto¾ubie. Kto èítal Rozprávanie ruského pútnika, tak pútnik hovorí èasto o Dobroto¾ubí. Dobroto¾ubie je slovanský názov názvu Filokália. Táto slovanská verzia, ktorá vznikla v Rumunsku, sa dostala do Ruska. Vlastne by ani nemohla vyjs , pretože cárska (a bohužia¾ aj cirkevná) politika nemohla mystiku dopusti . To malo samozrejme svoj dôvod, pretože mystických textov sa zmocòovali sektári a vykladali si ich po svojom a Cirkev z toho mala ve¾kú obavu. Strácala vplyv v synodálnom období, nemohla to kontrolova , a preto radšej doporuèovala: Venujte sa formálnej zbožnosti a mystiku nechajte tak. Lenže Ignác Brjanèaninov bol úplne iného názoru a hovorí: „Tú knihu tu potrebujeme, aby sme sa duchovne pozdvihli.” Vyšla za doby, vlastne už dávnu dobu pred tým, než žil Brjanèaninov, najprv v staroslovenskej verzii za vlády Kataríny Ve¾kej, a aj to len vïaka tomu, že novgorodský arcibiskup nasadil všetko svoje diplomatické umenie, aby ju presvedèil, že to má vyjs .

Brjanèaninov je zaujímavý vernos ou svojmu mníšskemu stavu a rýdzos ou ako biskup.

Zriekol sa biskupského úradu a vrátil sa ako chudobný mních do kláštora slúži ¾uïom.

Akonáhle sa kniha dostala na svet, tak okolo tých textov vzniklo úplne nové duchovné hnutie, ktoré sa niekedy nazýva filokalické hnutie.

Brjanèaninov bol jedným z èelných predstavite¾ov tohto hnutia a ve¾mi prispel k duchovnej renesancii, ktorá vyvrcholila v predveèer Októbrovej revolúcie, kedy sa Rusko z úpadku dostalo do rozkvetu. Bohužia¾, toto všetko revolúcia prerušila a teraz sa k tomu len pomaly vracia. Ale Brjanèaninov je zaujímavý ako predstavite¾ tohto duchovného smeru a vernos ou svojmu mníšskemu stavu, rýdzos ou ako biskup. Bol jeden z dvoch biskupov, ktorí urobili ve¾mi výreèné gesto, že sa zriekli biskupského úradu a vrátili sa ako chudobní mnísi do kláštora a slúžili ¾uïom ako starci. Vstúpil do dejín ako biskup, ako taký

bol aj kanonizovaný, ale na èom mu najviac záležalo, to bol jeho mníšsky stav a autentická spiritualita. Druhý, ktorý to gesto uèinil neskôr, bol Teofan Zatvornik. Je to najob¾úbenejší duchovný autor kardinála Špidlíka.

Spiritualita západná a východná – v èom sú odlišné a v èom sa dopåòajú, èo by sme mali objavi z východnej spirituality, ktoré princípy a ktoré mená?

To je na celý semester. V krátkosti sa dá vybra len pár esenciálnych bodov. Povedal by som hneï, že to, èo západný svet pod¾a pátra Špidlíka a ja sa s ním zhodujem, potrebuje najviac, je spiritualita srdca. Tá na Západe chýba. Urobil sa už ve¾ký pokrok hlavne zásluhou kardinála Špidlíka, že je dnes spiritualita srdca pojem, ktorý sa rešpektuje. No nebolo to na zaèiatku tak – hlavne v akademickom prostredí sa to považovalo za èosi exotické, pretože srdce ako sídlo citov – èo to má èo h¾ada v teológii a v duchovnom živote. To bolo skôr pre citovo založených ¾udí, ale to nie je žiadna teologická kategória.

City srdca sú duchovné ukazovatele reálneho stavu èloveka pred Bohom. Je potrebné ho oèis ova , aby dokázalo duchovne cíti .

Páter Špidlík ukázal, že tzv. city srdca sú duchovné ukazovatele reálneho stavu èloveka pred Bohom a je treba oèis ova srdce, aby dokázalo duchovne cíti – nie, aby iba cítilo, pretože tým môžeme cíti vášne, hnutia èisto psychologické, ale tu ide o duchovné city. A cíti Boha vo vlastnom živote je to isté, ako ho vidie , poèu , dotýka sa ho. Ide vlastne o bezprostredný zážitok Božej prítomnosti. Ak dnes hovoríme o nutnosti duchovnej obnovy, tak táto obnova by mala obsahova spiritualitu srdca, pretože srdce je centrálny orgán èloveka nielen fyziologicky, ale tiež aj psychologicky a duchovne. Keï reforma nevyjde zo srdca, tak nezaène, aby potom postupne postupovala až do periférie i k pravidlám a reguliam. Ak sa to však zoberie naopak, že reforma sa realizuje skrze prísnejšie, perfektnejšie regule a predpisy, tak sa to už v histórii nieko¾kokrát ukázalo, že to je cesta, ktorá nikam nevedie. Spiritualita srdca predstavuje nutnos nájs autentický dôverný vz ah s Bohom a formy, ktoré budú autentické, ktorým ¾udia budú rozumie a ktoré nebudú chápané ako násilná reštrikcia.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

4

1 / 2 0 1 3

ROZHOVOR ____________________________________________________

Asi nie vždy v dejinách sme pod spiritualitou rozumeli to, èo v súèasnosti. Vyvíja sa nejako pojem spirituality?

Povedal by som, že sa vyvíja, ale nie vždy k lepšiemu. Èo tým myslím? V Taliansku prinajmenšom, ale myslím, že je to prítomné aj inde, pojem spiritualita utrpel akúsi devalváciu. Používa sa v zmysle, ktorý ju odcudzuje kvôli svojmu pôvodnému významu. Napríklad v Taliansku som poèul hovori o spiritualite urèitého regiónu. To je zavádzajúce, pretože tam uniká úplne zásadný zmysel spirituality a to, èo spiritualita vlastne je.

Na druhej strane o spiritualite sa predtým skoro vôbec nehovorilo. To, èo sa dnes nazýva predmet spiritualita, ktorý sa prednáša na fakultách sa predtým nazýval asketika a mystika. Spiritualita je nový termín, ktorý patrí ku curriculu študenta. Každopádne – a to je to pozitívne, je to dnes uznávané, aj keï na Západe – a tu je urèitý rozdiel s Východom, na Západe spiritualita ako predmet študijného curricula je niekde stavaný ako nezáväzný, dobrovo¾ný a nie príliš dôležitý, že je to taký doplnok. Zatia¾ èo na Východe, kde vlastne ten predmet ako taký vôbec neexistuje, je ale úplne centrálny, pretože na Východe sa nikdy nerozlišovalo medzi dogmatikou a spiritualitou, ako sa rozlišuje u nás. Celá teológia je duchovná v poòatí východného èloveka, nielen to, ale ak vezmeme známu knižku Losského, tak všetka východná teológia je mystická. Èiže tam Cie¾om a zmyslom kres anského života je získa Ducha Svätého. Èlovek je tým viac spirituálny, èím viac vytvorí v sebe priestor, aby mohol Duch Svätý v nás expandova .

urobi nejakú extrapoláciu pojmu spiritualita nedáva zmysel. U nás to tak je z rôznych dôvodov, má to už svoje pevné miesto a presahuje hranice èisto teologicko-duchovného významu.

Spiritualita je tam, kde je Duch Svätý. Ak hovorím o spiritualite urèitého regiónu, tak tým zrejme myslím sumu zvyklostí, kuchyne, zaujímavostí, historických pamiatok, spôsobov myslenia a uvažovania, ktoré môžu by regionálne odlišné a v podstate by som to mohol nahradi slovom kultúra alebo genius loci. Východná tradícia nenecháva nikdy v pochybnostiach, že spiritualitou myslí výluène prítomnos a pôsobenie Ducha Svätého v èloveku. Možno hovori jedine v súvislosti s Duchom Svätým. To znamená: každý kres an dostáva krstom a birmovaním Ducha Svätého. Rozvíjanie tejto ontologickej danosti sa nazýva spiritualita. A èlovek je tým viac spirituálny, èím viac vytvorí v sebe priestor oèis ovaním od hriechu a jeho následkov, aby Duch Svätý v nás mohol expandova , mohol urèova všetko naše myslenie, cítenie, vô¾u, jednanie, dokonca aj naše pohyby a fyzické prejavy. Èo je úplne biblické, pretože sv. Pavol hovorí: „Èoko¾vek robíte, robte v mene Kristovom.“ Sv. Ignác v Duchovných cvièeniach dáva návod k tomu, ako ma duchovný úžitok z pozorovania Kristových postojov a gest, spôsobov reèi a správania pri stole. Teda my máme by duchovní ¾udia a duchovní ¾udia sú tí, ktorí sa nechali Duchom Svätým, ktorý pod¾a tradièného výrazu sídli v ¾udskom srdci, presiaknu ako huba, takže na týchto ¾uïoch je vidie , že žijú z Ducha a Duch nimi FOTO ARCHÍV

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

5

1 / 2 0 1 3

ROZHOVOR ____________________________________________________ duchovného Otca. Dnes sa prekladá do všetkých moderných jazykov, buï v plnej forme, èo je nieko¾kozväzkové dielo, ktoré sa dá ažko strávi , ale výbery (tzv. Malá Filokália) alebo Rozprávanie ruského pútnika, ktoré je vlastne knihou o knihe – rozprávanie, ako obyèajný rusV súèasnosti pozorujeme ve¾kú túžbu ¾udí po ký mužík žil z nároènej mystickej spirituality tých spiritualite. Je to naozaj spiritualita alebo len textov, ktoré sú vo Filokálii – to je fantastická absencia citového naplnenia? Na Západe sa vec. A tieto veci sú dnes k dispozícii, tieto knihy mnohé centrá spirituality zmenili na psychosa tlaèia a nachádzajú èitate¾ov. Objavuje sa logické centrá. Sú ešte centrá spirituality povšak problém, ktorý bol už vtedy, keï Filokália trebné? vychádzala, že najideálnejšie by bolo, keby sme stretli starca, ktorý by pre nás, pre každého z Tu sa dotýkate skutoène závažného problému. nás individuálne vybral tie texty, ktoré sa pre nás Pozorujeme totiž akúsi ažkos , ak nie neschopnajviac hodia. A nielen to, aby sme sa mu mohli nos rozlíši medzi duchovnom a dušou. To je zveri , lebo úloha starca (duchovného otca) je: ve¾ký problém, s ktorým sa stretne každý, kto zasprevádza v duchovnom raste. A to ide iba praène pestova duchovný život. Ono sa to nedá od videlným kontaktom, dôverou s ním a otvorením seba oddeli . Pretože duchovné procesy v nás, sa. To dnes ve¾mi chýba. Aj kardinál Špidlík hopohyby Ducha Svätého, vorieval, že fenomén PáOsobný prvok kniha nemôže úplne nahradi , jeho rast, jeho inšpiráter Pio – tie milióny ¾udí, cie, majú, samozrejme, pretože ak jej nerozumiem, nemám sa koho ktorí prišli na jeho kanoniv duši, teda v psycholo- spýta a môžem tomu rozumie falošne. Ale záciu, že to je znamením gickej stránke èloveka, ma skúseného èloveka k dispozícii, ktorý doby. Oni, aby si pohovorili svoju rezonanciu. Exis- ma pozná a venuje sa mi, je dôležité. so skutoèným duchovným tuje aj psychologická diotcom, prišli trebárs z menzia duchovných procesov, ale to neznameAmeriky, iba kvôli nieko¾kominútovému stretnuná, že môžem redukova duchovno na duševno. tiu. A dokonca hovoril páter Špidlík, že obdobná Duševno je v kompetencii psychológie. Je nutvec sa dá vyèíta z tých štyroch miliónov hlavne né, aby sme sa v Cirkvi nauèili aj ako spovedníci mladých ¾udí, ktorí prišli na pohreb Jána Pavla rozlíši , èi mám pred sebou duchovný problém, s II. Oni v òom videli ich duchovného otca, ktoréktorým za mnou prišiel èlovek, alebo problém mu môžu dôverova na rozdiel od politických psychologický. A urobím dobre, keï ponechám lídrov dneška. Osobný prvok kniha nemôže kompetenciu rieši duševné problémy špecialisúplne nahradi , pretože keï jej nerozumiem, tovi, teda psychológovi. Musím by ale tiež nemám sa koho spýta , môžem tomu rozumie schopný sa uja duchovnej dimenzie èloveka. falošne. Ale ma skúseného èloveka k dispozíA tu pozorujeme, ako hlad po spiritualite skutoècii, ktorý ma pozná a venuje sa mi, je dôležité. ne rastie a ¾udia nenachádzajú vždy potravu pre Tento personálny prvok duchovného rastu mutento hlad. Pre psychologické problémy áno – síme znovu objavi a dúfajme, že aj dnes takí dnes je to¾ko centier, ponúk, poradní, že èlovek ¾udia existujú. Je potrebné ich podpori , aby na nemusí dlho h¾ada , aby našiel psychológa, odto mohli ma èas. Väèšinou to boli mnísi – to bol bornú pomoc. Kde ale nájs kompetentné dujeden zo zmyslov existencie kláštorov – že tam chovné sprevádzanie? Nájs takých duchov¾udia mohli chodi pre duchovnú potravu. ných otcov ako bol páter Špidlík, je veru nároèná záležitos . A predsa by som povedal, že my V duchu Vašej odpovede môže by moja kòazi by sme mali by v prvom rade duchovnými nasledujúca otázka ve¾mi jednoduchá: ako otcami ¾udí nám zverených a až potom manaobjavi vlastnú spiritualitu? žérmi farnosti. hýbe. Toto je spiritualita a v tomto zmysle mohol poveda Serafín Sárovský, jeden z duchovných otcov ruského národa, že cie¾om a zmyslom kres anského života je získa Ducha Svätého.

......................................

Musím však doda , že s ažnosti na nedostatok duchovných otcov bolo v každej dobe. Preto vznikali kompendia ako Filokália, o ktorej som už hovoril, ktorá do istej miery nahradzovala

Tým, že naslúcham vlastnému srdcu. Tak je to pod¾a tradície duchovného hnutia okolo Filokálie, ktoré sa nazýva tiež hezichazmus – to je od gréckeho slova hesichia – pokoj, mier v duši.

Pôvodne to znamenalo samota – fyzická, by

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

6

1 / 2 0 1 3

ROZHOVOR ____________________________________________________ pustovníkom. Ale neskôr to nabralo význam – by aj uprostred ¾udí, ale nenecha si vzia pokoj, nestrati koncentráciu a ži ponorený do seba, do Božieho krá¾ovstva, ktoré je vnútri nás.

A toto ponorenie do vnútra a naslúchanie vlastnému srdcu je h¾adaním vlastnej spirituality. Aký hlas ku mne hovorí z môjho srdca? Z hlbín srdca, ktoré je pod¾a východnej tradície trónom Ducha Svätého a styèným bodom medzi èlovekom a Bohom, hovorí Duch Svätý a Apoštol Pavol pridáva, že z nášho vnútra volá Duch: „Abba, Otèe!” Tento hlas poèu , naslúcha mu a urobi všetko pre to, aby som ho zachytil, pretože je ve¾mi jemný – je to, èo nazývame modlitba srdca, o ktorej sa dnes to¾ko hovorí a píše. To nie je žiadna špecifická technika, aj keï urèité technické pomôcky sa môžu použi , aby sa èlovek ¾ahšie disponoval pre dar modlitby srdca, ale vo svojej podstate modlitba srdca je vnútorná dispozícia alebo pripravenos zapoèu Ducha Svätého v akomko¾vek okamihu dòa, aj v noci a v spánku. V tejto súvislosti sa zvykne citova verš z Piesne piesní, kde nevesta hovorí: „Spím, ale moje srdce bdie.“ Môžeme tu citova aj žalm: „Viac ako stráže na svitaní èaká moja duša na Pána.“ Táto duchovná bdelos je modlitba srdca.

Pojem katolicity na Západe a Východe je niekedy odlišný. Ako aplikova sobornos ? „Katolícky” v ústach západných kres anov znamená výluène rímsko-katolícky; o existencii napr. grékokatolíkov èasto ani nevedia. Na Východe, kde je pestros tradícií, sa ukazuje, že katolicita nie je uniformita, ale jednota v rôznosti.

Slovo katolicita všeobsažne naberá svoj vlastný zmysel. Predpokladom je však sobornos , teda presvedèenie, že podstatou Cirkvi nie je jej hierarchická štruktúra, ale sie vz ahov lásky v slobode. Dnes sa aplikuje v Katolíckej Cirkvi viac, ako si možno myslíme. Pojem sobornos (konciliarita) pred koncilom bol známy v teologických kruhoch vo Francúzsku vïaka Chomjakovovi a ovplyvnil myslenie budúcich koncilových otcov, eventuálne ich teologických poradcov (Yves Congar). Toto dosvedèuje synovec Chomjakovova, ktorý o tom napísal knižku, resp. autor Gratieux sa odvoláva na synovca Chomjakovova, ktorý bol toho svedkom a z toho, èo tam píše vyplýva, že za pojmom – kolegialita, ktorý tak èasto citujeme a ktorý hral takú dôležitú úlohu v II. vatikánskom koncile, sa skrýva sobornos . Samozrejme, je k tomu treba pripomenú ,

že to nemožno chápa jurisdicky – ako demokratizácia Cirkvi. Totiž v tom by sa stratil pôvodný zmysel. To nie je právny pojem, ale je to zdôraznením toho, èo Chomjakov chcel poveda .

Bol aj obvinený alebo podozrievaný, že chce naburáva hierarchickú štruktúru Cirkvi.

......................................

On chcel v skutoènosti poveda , že Cirkev je v prvom rade sie slobodných vz ahov lásky medzi veriacimi. A z toho potom vyrastá potreba nejakej organizácie, ale pokia¾ táto sie vz ahov tu nie je, tak Cirkev neexistuje. Bohužia¾, to nie je vidie , že by sa Cirkev tak chápala, ale operuje sa príliš s jurisdickými pojmami. A tu je nieèo, na èo páter Špidlík upozoròoval, že hlavne v západnej Európe a vlastne v Európe vôbec, sme v zajatí právneho spôsobu myslenia v nádeji, že zo správne formulovaných právnych noriem vznikne obnova. Dejiny ale ukazujú presný opak. Právna norma je ten posledný èlánok v procese obnovy a buï vyrastie z obnovy vnútra èloveka, v tomto prípade by to bolo z obrátenia a nadviazania stykov so spolubratom a kolegom, alebo žiadna reforma nemá zmysel.

A preto už celé dejiny sa ukazuje, že reforma musí zaèa v srdci, ktoré èlovek oèis uje a dovo¾uje Duchu Svätému, aby tam sídlil a k nemu hovoril a inšpiroval toho èloveka k tomu, èo má robi , aby jeho konanie bolo duchovné. Vonkajšia právna formulácia príde ako výraz mojej osobnej obnovy a v tomto zmysle ako na Západe, tak na Východe, musíme pracova poèínajúc práve týmto.

Pred èasom rozèeril pokojné hladiny rozhovor, ktorý dal kardinál Martini pred svojim odchodom z tohto sveta, v ktorom naznaèil, že Cirkev je zhruba 200 rokov za svetom. Potrebuje Cirkev dohna svet alebo sa o to ani nepokúša ? Èo vlastne má Cirkev h¾ada vo svete?

Ak som tomu interview s kardinálom Martinim dobre rozumel, tak on sa v prvom rade s ažuje na to, že nás svet príliš pohltil, že sa dnes sotva nájde èlovek, ktorý je ochotný pracova pre dobro druhých zadarmo ako dobrovo¾ník, že sa nám darí príliš dobre alebo aspoò v tomto priestore, v ktorom žil, že nie sme ochotní sa nièoho zrieknu . A to on vidí ako poèiatok úpadku, ktorého sme svedkami. Ak sa pýtate, èi sa môžeme

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

7

1 / 2 0 1 3

ROZHOVOR ____________________________________________________ od sveta tiež nieèo uèi , povedal by som, že áno, pretože my v Cirkvi alebo ako kres ania máme niekedy tendenciu vytvára si svoj vlastný svet, akýsi skanzen. To je mimochodom ve¾ké nebezpeèenstvo v dobe krízy. Keï sa všetko rozpadá, vytvorím si starý dobrý svet, vrátim sa k prísnym normám a žijem v ilúzii, keï som uzatvorený od zlého sveta, že aspoò niekde ešte existuje pravé kres anstvo. V skutoènosti by bolo lepšie zobra vážne povzbudenie Pána Ježiša: „Buïte so¾ou zeme.” To znamená ži v tomto svete – nielen ho inšpirova , robi ho lepším, ale sa aj od neho uèi , pretože napríklad existujú pravidlá spoloènosti ako zákonodarstvo, ktorému sa musím podriadi , pretože žijem v tej istej spoloènosti ako všetci ostatní a nie je možné si vynucova nejaké výnimky. Keï som kòaz, tak nemôžem jazdi 200 km za hodinu na dia¾nici, pretože sa ma to netýka, pretože som nad tým – to nejde.

Musím sa uèi pravidlám spolužitia, o ktorých si niekedy myslíme, že sú pre našu osobu nezáväzné v dôsledku nejakej funkcie a z toho vyplývajúcej nadradenosti a to nie je správne. Jedine keï akceptujeme pravidlá hry kolektívu, tak sa staneme vierohodní. A to znamená aj v štýle života, ktorý kardinál Martini kritizuje. Ako kòaz nemôžem poveda : ja si to môžem dovoli , ja si kúpim to alebo ono. Viete, poèul som interview s Mons. Bezákom, kde hovoril, že bránil kòazov v ich slabosti, že si tiež radi dajú pivo a kúpia pekné auto a idú na dovolenku, nech ¾udia pochopia, že sú tiež len ¾udia. Prišiel však za ním jeden èlovek a hovorí: „Pán biskup, mali ste pravdu, ale povedzte: nemáme právo na kòaza, ku ktorému môžeme vzhliada , ktorý žije to, èo káže?“ Ako kòaz sa musím pozera , ako žijú rodiny a pýta sa napríklad, že èi si môžu tie rodiny dovoli nové auto a èi napríklad miesto toho, aby som si ja kúpil nové auto, nemal by som da tie peniaze nejakej rodine s de mi, aby si ho mohli kúpi oni. Nemôžem káza chudobu, ale ži bohatstvo.

Boli ste spolupracovníkom pátra, neskôr kardinála Špidlíka. Aký to bol èlovek, na èom ste spoloène pracovali?

Aký to bol èlovek... Bol to, akoby som povedal taliansky – “èlovek èlovek”. Keï Talian dvakrát zopakuje slovo, je to zosilnenie. Napríklad, keï vám niekde uvaria kávu a vy chcete poveda , že tá káva je skutoène dobrá rýdza, správne silná káva, tak poviete cafe cafe. Kardinál Špidlík bol

tak èlovekom, že to humánne, to ¾udské z neho vyžarovalo tak silno, že pri ahovalo ¾udí k nemu ako vèely na med. Málokedy som zažil, že by mu niekto povedal: Pán profesor alebo pán kardinál, ale najviac sa ¾udia naòho obracali: otèe Špidlík alebo otec Tomáš. Žil to, èo sa vo východnej spiritualite nazýva duchovné otcovstvo – jednoducho otec alebo starec. To je tá dimenzia duchovného života, ktorú tak potrebujeme: personálny prvok. Ktoko¾vek za pátrom Špidlíkom šiel, mohol si by istý, že on si naòho èas urobí a v okamihu, keï už uòho sedíte, tak ste si pripadali, že neexistuje nikto dôležitejší ako vy.

Bol èlovekom, ktorý poèúval. Existuje krásna socha z olova od sochára Otmara Olivu, ktorú nájdete v rímskom Centre Aletti, kde jezuita Špidlík žil posledné roky svojho života. Znázoròuje Leopolda Mandièa, hrbatého kapucína, ktorý celý život v Padove strávil v spovedelnici a stáli tam fronty ¾udí cez celý blok kláštora – zvonku z ulice sa vchádzalo do jeho cely. Moravský umelec geniálne pochopil jeho charizmu.

Ukazuje ho pod archou zodpovednosti za svoje duchovné deti ako sedí na stolièke, má nastražené ucho a poèúva, ešte si ho drží rukou, aby lepšie poèul a druhou rukou to, èo poèuje, ponúka Bohu. Otec Špidlík bol takýto starec. Neexistovala životná situácia, kde by èlovek povedal: „S týmto za pátrom Špidlíkom nemôžem ís .”

Otec Špidlík vyžaroval to, èo sa vo východnej spiritualite nazýva duchovné otcovstvo – jednoducho otec.

Teraz k tomu, na èom sme spolupracovali. Spoloène sme premýš¾ali nad prínosom slovanského, hlavne ruského myslenia pre európske myslenie. Sám som èítal pre seba x-krát knihu Ruská idea alebo také jej zhrnutie na pár stránok, ktoré pod názvom Èlovek – akapická persona vyšiel v zborníku k 90-tinám kardinála Špidlíka. Keby ma niekde vysadili na nejakom ostrove a povedali mi, že si môžem vzia iba jednu jedinú knihu, tak by som si vzal Ruskú ideu, pretože ma inšpiruje i pre naše myslenie èeské a slovanské vôbec, ktoré stavia do centra ¾udskú osobu. Ako ukazuje podtitul knihy „Jiný pohled na èlovìka”, ide o ucelené pojednávanie o antropológii, kde viac než kedyko¾vek predtým potrebné v Európe, ktorá bezduchým legalizmom a prehnaným racionalizmom likviduje samú seba. Benedikt XVI. v tejto veci pozname-

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

8

1 / 2 0 1 3

ROZHOVOR ____________________________________________________ nal, že Európa je snáï jediný prípad kultúry, ktorá nenávidí samú seba. V zmienenej knihe pozbieral autor nový a fascinujúci poh¾ad na èloveka v jeho dôstojnosti, za ktorú, ak nie Cirkev, kto sa bude bi ? Stále viac som objavoval práve v spolupráci s pátrom Špidlíkom. Tomáš Špidlík bol univerzálny vzdelanec, teológ, filozof a bezpochyby mystik. Hlavne bol ale myslite¾, stále premýš¾al nad problémami najrôznejších vedných odborov a dával ich do súvislostí – vytváral syntézu. Krátko pred smr ou ešte premýš¾al nad vz ahom vedy, umenia a náboženstva.

Duchovne-teologicky interpretoval aj poéziu, ¾udové umenie a èeské náboženské mariánske piesne. Èasto si povzdychol: „Kedy už koneène napíše niekto o spiritualite èeských mariánskych piesní.” Dokonca hovoril žartom, ale ono to až taký žart nebol: „Až budem na penzii (k penzii sa nikdy nedostal), napíšem o spiritualite Dobrého vojaka Švejka.” A to nebol vtip. Videl, o tom sme èasto debatovali, v našej slovanskej mentalite prirodzený sklon voèi personalismu – toho postoja, v ktorom dávame živej osobe primárne miesto vo svojom uvažovaní. Ja sa snažím skromným spôsobom ís v jeho š¾apajach.

Objavil sa èlánok o tom, že v roku 2017 pri príležitosti 500. výroèia Lutherovej reformácie má prís k vzájomnému ospravedlneniu medzi Rímskokatolíckou Cirkvou a evanjelikmi. Vidíte to ako pravdepodobné? Akým smerom sa bude pod¾a vás ubera ekumenizmus? Pre mnohých ortodoxných teológov je ekumenizmus neprijate¾ný. Èo sa týka vz ahov protestantov a Katolíckej Cirkvi, to nie je hlavný odbor môjho záujmu. Viem to¾ko z toho, èo som sledoval alebo sledujem, že bohužia¾ sa rozdiel medzi konfesiami stále rozširuje. A to z toho dôvodu, okrem iného, že protestanti sú úplne „slobodní“, nemajú žiadnu autoritu, ktorá by ich viazala, èo sa týka doktrinálneho charakteru. Napríklad v pojme Cirkvi a úradu sa odchýlili, ako si trpko s ažoval ešte kardinál Ratzinger, ktorý bol v tých rozhovoroch zainteresovaný. Odchy¾ujú sa aj od tých bodov, na ktorých sa už s Katolíckou Cirkvou zhodli, jednoducho dnes pojem cirkvi u protestantov a katolíkov je úplne odlišný, takisto postoj voèi rodine a manželstvu. Nemá cenu robi si ilúzie nejakého ¾ahkého ekumenizmu s protestantmi, to jednoducho nejde. To ale neznamená, že prestanem h¾ada to, èo spoloèné je a toho je stále

viac než toho, èo rozde¾uje – to je spoloèná viera v trojjediného Boha, Ježiša Krista, život veèný a tak ïalej. Tak je potrebné sa navzájom jeden druhému ospravedlni – to je v poriadku, keï sa Ján Pavol II. v Košiciach ospravedlnil kalvínom a v Olomouci, keï kanonizoval Sarkandra, tak sa tiež ospravedlnil protestantom. Dokonca si spomínam, že v okamihu, keï vyslovil to ospravedlnenie, prestalo prša .

Keï èlovek hovorí s pravoslávnymi, tak je mnoho rozlièných postojov, ale najväèší deficit vidie vo vzájomnom poznaní. Èo sa týka Pravoslávnej cirkvi, ani tam si nerobím ilúzie, hoci to spoloèné s pravoslávnou cirkvou je neskonale väèšie: máme sedem sviatostí, úrad, hierarchiu prakticky s identickým významom a zakotvením postupnosti a zdalo by sa, že nás už skoro niè nedelí, len otázka pápežského primátu. Ono to je trošku zložitejšie. Keï èlovek hovorí s pravoslávnymi, tak tam je celá škála postojov, ale najväèší deficit vidie vo vzájomnom poznaní. Keï sa ma napríklad v Moskve pýtali, èi katolíci tiež uctievajú Pannu Máriu, a to bola vážne mienená otázka, tak z toho musíte urobi jediný záver: nie, že ten druhý má zlú vô¾u, ale že žil vo svete, kde vôbec nemal kontakty a možnos sa presvedèi o tej najzákladnejšej realite. Takže musíme by š astní, že teraz je možné slobodne cestova , že pravoslávni študenti chodia teraz na Západ študova , za patriarchu Kirilla sa ten pohyb do Ríma ve¾mi zosilnil, aj keï je to stále, dalo by sa poveda , málo, ale je tam jasný pokrok. Patriarcha Kirill si zrejme plne uvedomil, pretože ve¾mi cestoval, on Západ pozná dos dobre, že sú potrební dobre teologicky fundovaní a informovaní kòazi a laici, ktorí sa nemusia bá konfrontácie v diskusiách.

......................................

A potom k pojmu ekumenizmus: èo vlastne ekumenizmom myslím? Keby sme ekumenizmom mysleli kompromis, nemôžeme ho prija ani my, ani oni, pokia¾ by to znamenalo kompromis v dogmatických otázkach a to nemôžeme dopusti . Ekumenizmus je ale možno chápa inak. V prvom rade ako stále h¾adanie toho, èo už máme spoloèné a vždy sme mali a vždy zostalo, pretože to èasto nevieme. A potom ekumenizmus možno chápa , ako to Špidlík vyjadril, ako

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

9

1 / 2 0 1 3

ROZHOVOR ____________________________________________________ vzájomnú pomoc v raste k jednote. Tá pomoc najzákladnejšia je v láske. Keï toho druhého nemám rád a nevážim si jeho dedièstva, že sa mu trebárs vysmievam, tak samozrejme nemôžem oèakáva , že niekedy dôjde k jednote.

Okrem pápežského primátu ortodoxným prekáža filioque. Hlavné prekážky sú teda charakteru dogmatického alebo je to celé posunuté ešte niekde úplne inde?

S problémom filioque som sa síce stretol, ale ve¾mi málo. Niektorí ve¾mi vážení teológovia – profesori hovoria, že to je prekonané. Skôr je problematická otázka pápežstva. Koniec koncov pápež Ján Pavol II. ponúkol všetkým diskusiu o novom charaktere pápežstva, ktoré by vyhovovalo. Na jednej konferencii, organizovanej Pápežským orientálnym ústavom v Ríme, kde bol prítomný dekan Pravoslávnej fakulty Saint Vladimir v New Yorku, som sa spýtal, preèo tá odpoveï na ponuku pápeža zo strany pravoslávnych bola tak chabá. On ma prerušil a hovorí – chabá?

Nebola žiadna! On, pravoslávny to hovoril. To svedèí o tom, že nebol ve¾ký záujem. Už kardinál Willebrands hovorieval, že nesmieme toho druhého stále akoby núti alebo otravova , keï on nechce. My musíme rešpektova i to, že ruská pravoslávna cirkev mala sedemdesiat rokov ve¾mi ažký život a musí sa zregenerova , nájs samu seba. Boli poèas sovietskej epochy nútení

priate¾ov a je medzi nimi mnoho ve¾mi otvorených, ktorí ma inšpirujú. Vidím, že je potrebné ma ve¾kú trpezlivos . Hlavne platí to, èo sme už povedali nieko¾kokrát: podpis na spoloènom dokumente je to posledné. Tam, kde je to prvé, ako na Florentskom koncile (15. st.), tak viete, ako to dopadlo. Že sa s tými podpismi vrátili domov: Izidor Kievský, ktorý zastupoval Ruskú pravoslávnu cirkev skonèil vo väzení a v Byzancii povedali: „Radšej nech prídu Turci, než aby sme sa odèinili katolíkom.” Èiže podpis na nejakom dokumente je to úplne posledné, musí potvrdi to, èo bolo Božím ¾udom už prijaté. Èo musíme pestova a máme na to dostatok možností, sú ¾udské kontakty. Preto pátra Špidlíka tak priaznivo prijímali, keï sa vrátil z cesty v Rumunsku, kde bol ve¾mi vítaným hos om a pýtali sa ho: „Ako vás prijali pravoslávni?” A on povedal: „Ja som nešiel za pravoslávnymi, ja som išiel za priate¾mi, ktorých medzi pravoslávnymi mám, a tí ma prijali dobre, ako priate¾a.” A tomuto rozumeli. Metropolita Daniel, ktorý sa neskôr stal rumunským patriarchom, vtedy bol prvým, kto gratuloval pátrovi Špidlíkovi ku kardinaliátu a nazval ho pravoslávnym kardinálom, èiže oni ho chápali ako svojho. Toto je žitý personalizmus, o ktorom jezuita Špidlík nielen písal a hlásal, ale on ho žil. Pre neho bola osoba to najdôležitejšie.

S osobou vstupoval do vz ahu, ¾udského vz ahu priate¾stva, to je reè, ktorej rozumie snáï každý èlovek na svete. A to je ekumenizmus.

......................................

Rozhovor pripravil: Zdeno Pupík

„Ja som nešiel za pravoslávnymi, ja som išiel za priate¾mi, ktorých medzi pravoslávnymi mám a tí ma prijali dobre, ako priate¾a.”

FOTO ARCHÍV

ku kontaktom, ktoré štát zneužíval. Teraz majú slobodu rozhodova sami. H¾adajú ale, ako definova svoj postoj voèi štátu a spoloènosti, ktorý je tradiène iný než na Západe. V mnohom sú stále ešte vo výstavbe, èiže nejde všetko tak rýchlo. My z našej strany sa musíme snaži spoznáva históriu a reálnu situáciu pravoslávia, pretože je chybou porovnáva napríklad úlohu pápeža s patriarchom. Pápež má v Katolíckej cirkvi také postavenie, že môže podpísa a tým zaviaza celú cirkev. Patriarcha to urobi nemôže, pretože ortodoxní majú v tomto odlišnú ekleziológiu a tiež prax. Èiže ve¾akrát je skutoènos omnoho zložitejšia, než si niekedy myslíme. Nie je to vždy zlá vô¾a. Mám mnoho pravoslávnych

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

1 0

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ FOTO ARCHÍV

MIESTA SKÚSENOSTI VIERY Zdeno Pupík „Kto prichádza k Bohu, musí veri , že je a že odmieòa tých, èo ho h¾adajú” (Hebr 11,6). Prvým krokom pre èloveka, ktorý objavuje Boha, je veri – by presvedèený, že Boh existuje. Keïže Boh je èistý duch, je to neraz ve¾mi nároèné. Uvedomujeme si, že existuje nesmierne ve¾a analógií z prirodzeného sveta: existujú skutoènosti, ktoré fyzickým zrakom nevidíme, ale môžeme ich overi experimentálne alebo prostredníctvom prírodovedeckých postupov fyzikálneho, chemického alebo iného charakteru. Toto všetko však nestaèí na afirmujúcu odpoveï viery, lebo aj diabol vie, že Boh existuje, a predsa mu neverí – lebo neverí v jeho dobrotu a lásku. Prirodzenou súèas ou kres anskej viery je, že Boh odmeòuje, je dobrý, je milosrdný, je láskavý, všadeprítomný, všemohúci.

Ježiš – uèite¾ a skúsenos viery Ale môže k tomu èlovek dospie ? Ako to robil Ježiš? Ako to on uèil svojich uèeníkov? Napríklad tak, že išiel s uèeníkmi na horu Tábor – poskytol im zážitok, skúsenos s tajomstvom, ktoré ich presahovalo, ale nezostal pri tom, ale neskôr ich pravidelne uèil, nevytváral im zvláštny umelý svet, ale žili pevne na zemi, pracovali, pomáhali, modlili sa. Ježiš vzal uèeníkov na horu Tábor.

Tento výlet bol súèas ou formácie. Najprv spoloène zažili druhé rozmnoženie chleba, Ježiš sa ich potom pýtal, za koho ho ¾udia považujú, hovoril o utrpení a kríži a následne ich vzal na horu Tábor. Potom odpovedal na ich otázky, uzdravil chlapca a opä hovoril o utrpení (porov. Lk 9,1045; Mk 8,1-9, 32; Mt 15, 32-17, 23). Ježiš si nevyberal len príjemné témy, hovoril aj o utrpení (po-

rov. Lk 9, 18-22; Mk 10, 32-34), neukazoval svojim uèeníkom len zázraky, ale sa s nimi aj modlil (porov. Lk 11, 1-4), nielen rozprával, ale aj nasýtil zástup (Lk 9, 10-17), nekomunikoval len s vyššou spoloènos ou alebo s dobrými veriacimi, ale zastavoval sa pri tých, ktorých ostatní odvrhli alebo nimi pohàdali a považovali ich za hriešnikov (porov. Jn 8, 1-11; Lk 19, 1-10). Venoval sa ve¾kému zástupu, skupinám, ale aj nieko¾kým jednotlivcom. Nezostúpil z kríža (porov. Mt 27, 42b), aj keï mohol, lebo to bol trón hodný krá¾a vesmíru a dejín. Zomrel, no vstal z màtvych (porov. Jn 20, 1-29). Odišiel z tejto zeme, ale poslal svojim uèeníkom Božieho Ducha Svätého (porov. Sk 2, 1-36). To všetko zanechal svojim uèeníkom a dvanástim apoštolom. Oni to odovzdávali svojim nástupcom z pokolenia na pokolenie až do dnešných dní (porov. Tít 1, 5-9). Po Ježišovi nám zostalo Písmo, sviatosti a Cirkev. Toto všetko vo viere prijímame a odvádzame z toho konsekvencie charakteru existenciálno-perso-

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

1 1

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ nálneho, spoloèensko-komunitného a spirituálno-teologického (ekleziálneho, pastorálneho...).

Ma skúsenos viery neznamená vlastni Boha Svätý Otec Benedikt XVI. vo svojej prvej encyklike v úvode napísal: „Na zaèiatku toho, že je niekto kres anom, nestojí etické rozhodnutie alebo ve¾kolepá myšlienka, ale stretnutie sa s udalos ou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie.“ 1 V tomto kontexte by kres anom teda neznamená len ma nejaké povedomie èi vedomosti alebo ma nejaký duchovný zážitok (èi už jednorazový alebo s istou i keï nepravidelnou periodicitou), ale aj kompetencia (teda vedomos , postoj a zruènos ) ís vlastnou cestou životom, ma vlastný integrovaný životný štýl a osobnú kultúru, kde viera nevystupuje ako okrasa, výnimka z pravidla alebo nereflektovaná tradícia, ale ako centrálna os integrujúca a syntetizujúca (nielen kompilujúca) všetky zložky života.

Skúsenos viery a Cirkev Cirkev sa vždy snažila stráži èistotu viery – komunikovala o viere (a vieru samotnú) sebe vlastným spôsobom, na liturgii, univerzitách, kláštoroch, cirkevných spoloèenstvách, prostredníctvom charitatívnych diel a službou marginalizovaným, formáciou panovníkov a zodpovedných za spravovanie vecí verejných, formáciou uèite¾ov a vychovávate¾ov, rodièov a manželov, kultúrnych pracovníkov a umelcov... Niekedy láska a zmysel pre èistotu viery a absolútnu pravdu bola pre òu viac ako zmysel pre pravdivú milosrdnú ve¾korysú lásku a zmysel pre „symbol“ viery 2– keï náboženské (kres anské, ortodox-

......................................

1 BENEDIKT XVI. Encyklika Deus caritas est 1.

2 Tu treba ve¾mi jasne odlíši “symbol” viery v kultúrnom slova zmysle (ako je na tomto mieste v texte aj chápaný) a symbol viery v teologickom zmysle: “Grécke slovo symbolon znamenalo polovicu rozlomenej veci (napríklad peèate), ktorá slúžila ako poznávací znak. Rozlomené èasti sa prikladali k sebe, aby sa overila totožnos nosite¾a. „Symbol viery“ je teda poznávacím znakom i znakom spoloèenstva medzi veriacimi. Slovo symbolon neskôr oznaèovalo kompendium, zbierku alebo súhrn. „Symbol viery“ je súhrn hlavných právd viery. Preto je prvým a základným orientaèným bodom katechézy” (KKC 188).

By kres anom neznamená ma len nejaké povedomie a duchovný zážitok, ale aj kompetenciu ís vlastnou cestou životom, ma vlastný životný štýl a osobnú kultúru.

FOTO MILAN KOSEC

Boha nemožno vlastni , on vlastní nás, zmocòuje sa nás. My ho nikdy nebudeme vlastni , my ho tu na zemi len h¾adáme, vidíme obrazy, symboly, ideme po cestách, kde ho môžeme nachádza , vidíme ho ako v zrkadle, ale niekedy musíme vyjs zo siení krivých zrkadiel. Inak budeme ma stále falošný, skres¾ujúci obraz Boha aj seba. Je to síce zábava, ale ak si zvykneme na takýto pokrivený obraz seba aj Boha, stratíme zmysel pre to, èo je normálne a èo nie je normálne, èo je kres anské a èo pohanské s prímesou kres anského... Na to nás upozoròuje Sväté písmo, aby sme sa uèili rozoznáva prítomnos živého Boha od bôžikov tohto sveta. V Písme je zaznamenaná skúsenos konkrétnych ¾udí s Bohom, ich objavy, vnútorné prežívanie, poslanie, povzbudenia a úspechy, ale aj tápanie, pády, omyly: prostredníctvom inšpiratívnej komparatívnej reflexie a v spoloèenstve s Cirkvou budeme duchovne dozrieva aj my.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

1 2

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ né, ortopraxné) sa stalo synonymom verejnoprávneho. Primeranou odpoveïou na Božie zjavenie je poslušnos viery (porov. Rim 1, 5; Rim 16, 26; 2 Kor 10, 5 – 6), ktorou sa èlovek celkom slobodne oddáva Bohu, podriaïuje mu svoj rozum a vô¾u a dobrovo¾ne prijíma jeho zjavenie.

Tu je potrebné primerane zdôrazni , že poslušnos viery sa nerealizuje len v emocionálnej oblasti a nie je len “heteronómnym podrobením sa pod božsko-¾udskú autoritu, ale aktom, ktorým sa èlovek drží otvoreným pre Božieho Ducha, ktorý nás uchopil a otvoril”. 3 Božie zjavenie nie je na prvom mieste “oznámenie nejakej pravdy, ktorej dávame súhlas. V zjavení sprítomòuje Boh osobe sám seba èloveku v slove, ktoré hovorí.” 4 Preto hovoríme o viere živej, angažovanej, slúžiacej. Isté je, že veriaci aj neveriaci takmer jednomyse¾ne uznávajú, že všetko na zemi má by usmernené na èloveka ako na svoj stredobod a svoje vyvrcholenie, 5 ale èo to konkrétne

znamená – tak v tom sa už výrazne rozchádzajú. Miesta skúsenosti viery sú priestory, kde èlovek h¾adá a nachádza Boha, priestory, kde sa Boh necháva objavova èlovekom, oblasti, nielen fyzické, aj mentálne a historické, kde sú všetky predpoklady na to, aby v èloveku vznikol zážitok - zážitok viery. Aj my sme dnes pozvaní, aby sme vstúpili na takéto miesta, aby sme nanovo objavili tajomnú Božiu prítomnos a uverili v jeho láskavú dobrotu.

......................................

3 TILLICH, P. Systematická teológia. Liptovský Mikuláš : Tranoscius 2009, s. 504. .

4 CUSKELLY, E J. Souèasná spiritualita. Kostelní Vydøí : Karmelitánské nakladatelství 1994, s. 27. a základným orientaèným bodom katechézy” (KKC 188).

5 Porov. GS 12.

Miesta skúsenosti viery sú priestory, kde sa Boh necháva objavova èlovekom, oblasti nielen fyzické, ale aj mentálne a historické, kde sú všetky predpoklady na to, aby v èloveku vznikol zážitok - zážitok viery.

FOTO ARCHÍV

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

1 3

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ FOTO ARCHÍV

Filozofia ako miesto skúsenosti viery Ján Hrkút Filozofia sa zrodila z pochybnosti a lásky k múdrosti.1 Znie to zvláštne, že filozofia môže by skúsenos ou viery. Opak sa zdá by pravdepodobnejším. Filozofia pochybuje o všelijakých vierach, domnienkach, a h¾adá poznanie. Nahrádza vieru, ktorá je možno nejakým nedokonalým poznaním. A predsa sa pokúsim uvažova o filozofii ako o skúsenosti viery a dám do pozornosti nieko¾ko príbehov reprezentujúcich križovatky, na ktorých sa stretáva filozofia a viera. 2 Tento prirodzený priestor ¾udských presvedèení a poznania je príležitos ou, ktorú napåòajú rôzni ¾udia rozlièným spôsobom. Najèastejšie sa tieto spôsoby líšia v závislosti od predstavy dobrého života a svetonáh¾adu. Skúsenos viery, rozhodnutia alebo odkázanosti nieèomu veri je ve¾mi prirodzenou, až archetypálnou ¾udskou skúsenos ou. A v tomto bode chcem h¾ada súvislos s filozofiou.

Credo quia absurdum est (Verím, pretože je to absurdné) Iste máme takú skúsenos , keï nás niekto upozorní na nieèo v našom okolí, èo sme si (doteraz) nevšimli, ale pod¾a všetkého sme mali šancu si to všimnú (napr. netradièná farba auta zaparkovaného pred vchodom do budovy, v ktorej sa nachádzame). Zväèša na to reagujeme postojom túžby si to verifikova , overi , èi to je pravda (napríklad overenie si skutoènosti, èi to auto pred budovou naozaj stojí). To je naozaj zaujímavé, lebo vyjadruje dynamický moment medzi vierou, že nieèo je tak a tak a overením si skutoènej povahy vecí, že je to naozaj tak a tak ako nám bolo povedané. V uvedenom príklade je namieste si to overi tak, že sa pozrieme na parkovisko pred budovu a h¾adáme auto, o ktorom nám bolo èosi povedané. Èo sa pri tom deje? Získavame vieru o tom, èi tam to auto parkuje? Akú má farbu? Ale

èo ak tam to auto nebude? Nehovoril nám pravdu èlovek, ktorý opisoval jeho zvláštnu farbu?

Alebo už auto medzitým odišlo? Zdá sa, že keï budeme poh¾adom h¾ada auto na parkovisku, nastane jedna z dvoch možností: 1. auto tam bude, a povieme si, naozaj, auto je zaparkované pred budovou; 2. auto tam nebude, a povieme si: a. nebola to pravda, èo mi hovorila tá osoba, b. bola to pravda, no auto už medzitým odišlo.

......................................

1 Význam gréckeho filosofia odvodzujú viacerí odlišne: a. ako lásku k múdrosti (filein + sofia) b. ako pokornejší výraz pre rozumný typ poznania (filozofi narozdiel od sofistov nie sú vlastníkmi múdrosti a pravdy, ale jej milovníkmi, tými, ktorí sa o múdros musia vždy usilova ) Takúto viacaspektovú perspektívu filozofie predpokladá aj encyklika Fides et ratio, 3.

2 Zaujímavým spôsobom spája pojem a koncept viery významný nemecký filozof 20. storoèia Karl Jaspers vo svojom súbore prednášok Der philosophische Glaube ( vyd. 1948); èeský preklad JASPERS, K.: Filozofická víra. Praha: Oikoymenh, 1994 (pre našu problematiku pozri najmä s. 21-28).

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

1 4

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ Môže sa javi , že tá prvá možnos (1), že svojimi oèami uvidíme auto zvláštnej farby, bude znamena nejaké poznanie. A tá druhá možnos (2), ak tam nebude, nás bude núti : a) veri , že èlovek nám hovoril pravdu, ale auto už odišlo; b) alebo veri , že ten èlovek nehovoril pravdu, a že žiadne auto zvláštnej farby pri vchode do budovy neparkovalo. Èiže poznanie alebo viera? Naozaj je z h¾adiska epistemológie prítomný taký rozpor ako sa zdá?

Naozaj máme poznanie alebo sme odkázaní nieèomu veri ? V súèasnej epistemológii, teda filozofii poznania, sa môžeme dozvedie zaujímavú vec. Ak budeme h¾ada v štandardnej filozofickej encyklopédii, napr. Standfordskej encyklopédii filozofie, tak heslo poznanie3 je vysvetlené cez tzv. JTB teóriu. Ide o anglickú skratku justified true belief, teda zdôvodnené pravdivé presvedèenie. 4 Belief môžeme preklada aj ako viera. Poznanie je teda aj pre filozofov zdôvodnená viera. Poznanie nie je založené na konflikte s vierou, ale na jej zdôvodnení. Veri nieèomu je nevyhnutnou súèas ou nášho myslenia, orientovania sa vo svete. Filozofia zaèala s pochybovaním, so skepsou o nieèom istom, èo si všetci mysleli, že je samozrejme pravda. Preto je namieste zaèa s pochybovaním, resp. s nejakými skeptickým pokušením. V dejinách filozofie ich nájdeme hneï nieko¾ko, avšak jednou z najradikálnejších foriem skepsy je solipsizmus.

......................................

Filozofi poznajú takú myšlienkovú pozíciu, ktorú oznaèujú ako solipsizmus.5 Je to predstava, že jediné skutoèné – naozaj existujúce je moje vedomie. Všetko ostatné, zmyslová skúsenos , komunikácia s ¾uïmi, fyzikálne objekty sú len v predstave môjho vedomia. Je to podobné, ako keï sa ráno prebudíme. Pokia¾ sme spali a snívalo sa nám, v tom sne všetko vyzeralo reálne, báli sme sa alebo sme sa smiali, utekali sme, rozprávali sme sa s ¾uïmi, dokonca sa v snoch spotíme alebo sa nám zrýchli tep. V snoch nám inak plynie èas. Udejú sa veci aj za nieko¾ko rokov, alebo naopak, èas ide akoby pomalšie, a moment, ktorý mal už dávno uplynú sa neuverite¾ne pre ahuje (vyhodená lopta už dávno mala spadnú na zem, ale ona padá pomalšie, ako by mala). Kým snívame, všetko v sne vyzerá ako reálne. To, že v tom sne to nebola realita, ale len fikcia alebo fantázia, vieme s urèitos ou poveda až v momente, keï sa prebudíme. A presne na

toto poukazujú solipsisti. Celý náš život, naše spomienky aj plány sú pod¾a nich možno snom, z ktorého sa prebudíme a zistíme, že realita je iná. Ak je to tak, nemáme šancu spozna , že len snívame, a to èo sa nám zdá je len fikcia. Lebo rozlíši sen a skutoènos sa dá len vtedy, keï sen skonèí. A to kedy skonèil vieme, až keï sme mimo sna. Na to sa ažko odpovedá, lebo každé protireèenie môže by oznaèené len ako súèas fantázie alebo sna. Že sme snívali vieme až keï sa prebudíme, a to že sme sa zatia¾ neprebudili nemusí znamena , že nesnívame. Môže to znamena , že sme sa len zatia¾ neprebudili. Niektorí filozofi si pomáhajú zdravým rozumom (a to je ve¾mi dobré a zdravé) a hovoria o tom, že takému solipsistovi treba zobra peòaženku – a ak by sa pýtal, èo to znamená, treba mu odpoveda : „Niè, veï to je krádež iba vo sne, reálne sa to nedeje.“ Prípadná ïalšia stratégia radí, že celý solipsizmus nás prejde v momente, keï nám zaène zubár vàta zub – vtedy nikto nepochybuje, že boles je skutoèná. Ale teoretický dôkaz, že realita okolo nás je reálna a nesnívame, asi poda nemôžeme. Jednoducho musíme tomu veri . Nie len veri , ale racionálne veri , že je najviac pravdepodobné, že svet okolo nás naozaj existuje a my sme v òom reálni ¾udia a aktéri konania, ktoré ovplyvòuje skutoènos okolo nás.

Veri nieèomu, èo sa zdá by bláznovstvom, je naozaj absurdné. Ale niekedy neveri absurdným veciam sa môže sta osudné Vrá me sa ku Credo quia absurdum est. Tento výrok býva pripisovaný Tertulianovi a v kres anskej tradícii sa ním èasto oznaèuje fideizmus, teda uèenie o primáte akejsi slepej viery, ktorá v rozpore s rozumom núti èloveka uzna nejakú skutoènos . Ja chcem tento výrok ukáza v inom svetle, resp. príbehu:6 Po Dánsku putoval jeden cirkus, a tak sa stalo, že zavítal do istého vidieckeho kraja. Rozložil sa na lúke za dedinou. Ro-

......................................

3 ICHIKAWA, J. J. - STEUP, M.: The Analysis of Knowledge. In: The Stanford Encyclopedia of Philosophy (Winter 2012 Ed.), E. N. ZALTA (ed.), URL = <http://plato.stanford.edu/archives/win2012/entries/knowledgeanalysis/>.

4 Tento preklad a precíznu analýzu tohto typu prístupu k otázke poznania možno nájs v klasickej vysokoškolskej uèebnici LEHRER, K.: Teória poznania. Bratislava: Infopress, 1999, s. 17-24.

5 Elementárny úvod do tejto témy možno nájs aj v NAGEL, T.: Èo to všetko znamená? Struèný úvod do filozofie. Bratislava: Bradlo, 1991, s. 10-14; alebo aj v nieko¾kých poznámkach MARCEL, G.: Od názoru v víøe. Praha: Vyšehrad, 2004 , s. 55 a n.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

1 5

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ botníci postavili šapitó, èo samozrejme lákalo mnohých sa prís pozrie , najmä deti. Keï bol cirkusový stan postavený, zvieratá i ¾udia z cirkusu zaèali chodi okolo stanu, skúša svoje èísla, trénova si vystúpenie. Na druhý deò riadite¾ cirkusu hneï zrána nariadil obliec sa do kostýmov, a pripravi sa na generálku pred popoludòajším predstavením. A tak sa obliekli krotitelia šeliem, jazdci na koòoch, hudobníci aj klauni, krásne akrobatky aj hltaèi ohòa. Èo sa však nestalo? V cirkuse vypukol požiar. Nikto nevedel, ako požiar vznikol, ale bol to ve¾ký požiar.

Všetci zaèali hasi , ale èoskoro pochopili, že len svojimi silami to nezvládnu. A èo je horšie – uvedomil si riadite¾ – požiar z cirkusu mohol ¾ahko preskoèi na dedinu za lúkou a mohol spôsobi ve¾ký požiar v dedine. Riadite¾ cirkusu poslal prvého vo¾ného muža – a bol to zhodou okolností klaun – aby varoval dedinèanov pred požiarom, požiada ich, nech prídu hasi cirkus, aby sa od plameòov nechytila celá dedina. Klaun bežal do dediny a prosil dedinèanov, aby rýchlo utekali na lúku za dedinou, kde bol cirkus rozložený. ¼udia v dedine to však považovali za trik, ako ich klaun chce naláka na cirkusové predstavenie. Smiali sa a tlieskali klaunovi za jeho výkon. Klaun skoro plakal a prosil dedinèanov, aby mu verili a išli hasi . Ale èím viac sa snažil ich presvedèi , tým viac mu tlieskali a zabávali sa na jeho hereckom umení. Keï sa tu zrazu ozval v dedine krik, že horia prvé domy. Už bolo neskoro. Cirkus aj celá dedina ¾ahli popolom.

......................................

Veri nieèomu, èo sa zdá by bláznovstvom, je naozaj absurdné. Ale niekedy neveri absurdným veciam sa môže sta osudné, ako to naznaèuje Tertuliánov výrok, ako aj vyššie opísaný príbeh pripisovaný Kierkegaardovi.

Credo ut intellegam (Verím, aby som porozumel) Druhý príbeh, ktorý ukazuje druhú križovatku viery a vedenia, je pripisovaný francúzskemu filozofovi 7 a je známy ako Príbeh Buridanovho osla. Predstavte si 8 vyhladovaného osla, ktorý stojí pred dvomi kopami sena. Kopy sú úplné identické vzh¾adom, vôòou, ako aj všetkými ïalšími vlastnos ami. Identická je aj vzdialenos , ktorá delí osla od jednej aj od druhej kopy sena.

Pointou tejto predstavy je záver, že osol zomrie

od hladu, pretože nebude schopný sa rozhodnú , ktorú kopu sena zaène žra ako prvú. V analogickom prípade èloveka, ktorý sa rozhoduje pri dvoch identických možnostiach, sa tragický moment nerozhodnutia neopakuje. Aký je pre to dôvod? Odpoveï je taká, že ¾udia majú stratégie na to ako sa rozhodnú v podobe detských „vypoèítavaniek“, urèenia poradia možností výberom kratšej palièky atï. Tieto stratégie v ¾udskom rozhodovaní fungujú, akoko¾vek sa môžu zda triviálne alebo infantilné. Èo je však zaujímavejšie ukazuje povaha týchto katalyzátorov ¾udských rozhodnutí. Všetky tieto umelé motívy preèo sa rozhodnú pre jednu a proti druhej možnosti nijako vecne nesúvisia so samotnou vo¾bou alternatívy. Sú non-racionálne vzh¾adom k analýze preferencií, ale vïaka tomu umožòujú pri identických stimuloch a motívoch uprednostni jeden pred druhým a takpovediac „nezamrznú “. Veri niekedy znamená vybra si jednu možnos . Èaka na definitívne poznanie, aby sme sa rozhodli na základe informácií môže niekedy znamena zomrie od hladu. Iba ¾udia dokážu ma vyššie psychické funkcie a dokážu veri , aby sa nieèo nové dozvedeli.

Fides querens intellectum (Viera h¾adajúca porozumenie) Musím nieèo pozna , aby som mohol veri ? Áno, viera je nutný postoj, aby som mohol vôbec nieèo poveda , že poznám, ale aj èoko¾vek vykona . To sme už videli skôr, že na predpoklade viery stojí ve¾ká èas nášho poznania a života.

Poznanie nás vo viere chráni predtým, aby sme nezautomatizovali náš vz ah, aby sme nevymenili externé dobrá za inherentné dobrá. Náboženská viera je hodnota sama osebe, a nie je hodnotou kvôli prestíži, spoloèenskému postaveniu alebo kvalitnej duchovnej terapii. Na zaèiatku dejín Cirkvi, ale aj v súèasnosti stojíme pred otázkou – ktorého Boha máme v kres anskej viery na mysli? Ranokres anskí teológovia

......................................

6 Porov. RATZINGER, J. Úvod do køes anství. Rím: Køes anská akademie, 1978, s. 9.

7 Jean Buridan, francúzsky filozof a predstavite¾ nominalizmu, pôsobil v prvej polovici 14. storoèia na Parížskej univerzite, kde istý èas zastával aj funkciu rektora.

8 Táto forma predstavy sa vo filozofii oznaèuje ako myšlienkový experiment. Ide o situáciu logicky možnú, ale èasto ve¾mi nepravdepodobnú.

Predstava tejto situácie má za cie¾ ukáza súvislosti alebo èrty nášho sveta v takom svetle, v akom by pri predstave pravdepodobnejšie alebo èasto sa vyskytujúcej situácie, nikdy neboli identifikovate¾né.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

1 6

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ sa rozhodli, že budú vysvet¾ova kres anského Boha kategóriami filozofie a odmietnu mytologické predstavy, ktoré boli takisto k dispozícii.

Antické náboženstvo stroskotalo na priepasti medzi Bohom viery a Bohom filozofov, na totálnom rozchode medzi rozumom a zbožnos ou.

Schleiermacher dáva výzvu aj pre naše èasy: ak odtrhnete od viery rozum a budete chcie vytvori èisté náboženstvo, stretne Vás rovnaký osud ako antických bohov. Všetci vieme ich mená a oblasti života, ktoré majú na starosti, ale nikto neverí, že je to viac ako pouèný príbeh. A skutoèná existencia? Antický filozofi – teda súèasníci antickej tradície – presvedèivo ukázali, že niè také existova nemôže. Avšak zároveò ukázali, že existuje Boh v inom zmysle. Boh ako najvyššie existujúce.9 Príbeh viery h¾adajúcej porozumenie je otázkou, za èo budeme považova vec viery, èi za otázku pravdy, alebo otázku zvyku a tradície.

Alebo zachránime pravdu a zbožnos v jednote náboženskej viery, alebo nás stihne osud antického náboženstva – štátneho kultu, ktorému nikto neverí, a ktorý sa onedlho zrúti do priepasti dejín. Myslie si, že náboženstvo nám nejako pomôže udrža spoloèenský poriadok je pekné. Ale ak to bude cie¾ náboženstva, o chví¾u sa také náboženstvo rozpadne (prípad antickej mytológie). Náboženstvo naozaj stabilizuje spoloèenský poriadok, ale len vtedy, keï náboženstvo h¾adá pravdu o Bohu a svete, a poriadok vo svete je dôsledkom toho h¾adania.

Karl Rahner kedysi poznamenal, že to, èo si 60 – 80 % našich súèasníkov predstavuje pod pojmom Boh, naš astie, neexistuje. Výzva pre

vieru, ktorá h¾adá porozumenie, je výzvou h¾ada pravdu v náboženskej viere. Tertulián k tomu hovorí, že Kristus sám seba nazval Pravdou, nie zvykom. Avšak iste chápeme, že Boh filozofov nie je Boh kres anskej viery. J. Ratzinger 10 poukazuje na dve odlišnosti, ku ktorým filozofia neprišla: 1) Boh filozofov je zameraný na seba Boh kres anskej viery je podstatne zameraný na vz ah 2) Boh filozofov je èisté myslenie Boh kres anskej viery je predovšetkým láska Pre mòa je filozofia mnohonásobným miestom skúsenosti viery. A to nielen preto via negativa, teda že sme na vieru akoby odkázaní, že sme „dotlaèení“ hranicami poznania sa rozhodova ako Buridanov osol pre možnosti, ku ktorých priorite nemáme žiadnu racionálnu preferenciu.

To by bola viera ako kapitulácia a Boh, ktorého by sme obèas v takejto viere objavili, by bol bohom na spôsob „God of gaps.“ 11 Avšak ak je filozofia aj „milujúce h¾adanie“, 12 tak je potom aj milujúce nachádzanie. Preto je filozofia v pozitívnom zmysle miestom skúsenosti viery.

......................................

9. Porov. RATZINGER, J. Úvod do køes anství. Rím: Køes anská akademie, 1978, s. 79-85.

10. Porov. RATZINGER, J. Úvod do køes anství. Rím: Køes anská akademie, 1978, s. 86-87.

11. Porov. HRKÚT, J.: Vz ah vedy a náboženstva (nezávislos ). In: Vz ah vedy a náboženstva. (eds. KVASZ, L. & ZELEÒÁK, E.) FF KU: Ružomberok, 2008, s. 60.

12. PIEPER, J.: Co znamená filozofovat? Kostelní Vydøí: Karmelitánské nakladatelství, 2007, s. 66.

FOTO ARCHÍV

Príbeh viery h¾adajúcej porozumenie je otázkou, za èo budeme považova vec viery, èi za otázku pravdy, alebo otázku zvyku a tradície.

Výzva pre vieru, ktorá h¾adá porozumenie, je výzvou h¾ada pravdu v náboženskej viere. Ak je filozofia “milujúce h¾adanie”, tak je potom aj milujúce nachádzanie. Preto je filozofia v pozitívnom zmysle miestom skúsenosti viery.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

1 7

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________

Evolúcia a viera MUDr. Július Toma Z h¾adiska kres anského viera je božská ènos , ktorú èlovek nosí v sebe! V nedávnej minulosti nám marxisti neustále zdôrazòovali, že viera v Boha neprežije rok 2000. Ako vidíte – prežila a bude naïalej existova . My vieme, že našu vieru, naše presvedèenie si musíme upevòova , zve¾aïova a uchováva , najmä v dnešných èasoch, kedy doliehajú na nás rôzne nástrahy a ažkosti života. Treba ma na pamäti, že žijeme v èasoch, v ktorých je všetko dovolené! Každý èlovek musí nieèomu veri . Vieru si budujeme od mladosti. Najprv od svojich rodièov, potom v škole, na vysokej škole i po celý život!

Pojem viera

Pojem evolúcia

Najprv si rozoberme tieto dva pojmy: viera a evolúcia. Slovo viera – z latinského prekladu znamená cirkevné vyznanie – Credo in unum Deum – Verím v jedného Boha – tak znie vyznanie našej viery, ale taktiež viera znamená presvedèenie a zmýš¾anie èloveka. V škole nás nauèili, že napríklad Socha slobody je v New Yorku, Kapské mesto je na južnom cípe Afriky, Amazonka je najväèšia rieka sveta, Himaláje sú najvyšším horstvom a Eifelovka je v Paríži. A hoci sme ich v živote nevideli, sme presvedèení a pevne veríme, že existujú. Viera kres ana sa orientuje na Boha ako na absolútnu pravdu.

Druhým pojmom, o ktorom chcem hovori je slovo evolúcia – z latinského prekladu znamená: postupný vývoj a vývin, ktorý je charakterizovaný kvantitatívnymi i kvalitatívnymi zmenami.

Ako príklad uvediem vývin/vývoj ¾udského plodu. Spojením mužskej a ženskej pohlavnej bunky, teda spojením vajíèka so spermiou vznikne oplodnená bunka zvaná zygota. Ïalším delením buniek zygoty zaène zaèiatoèná fáza vývoja zvaná blastogenéza. Blastogenéza zaèína delením zygoty až po mnohobunkový útvar podobný plodu moruše zvaný morula. Bunky na povrchu moruly sa usporadúvajú do súvislej vrstvièky a vytvorí sa celistvý obal zvaný trofoblast. Z trofoblastu sa vyvinie jedna z obalových plodových blán chorion – vonkajší obal plodu. V ïalšom vývoji sa vo vnútri trofoblastu vytvorí dutinka so zhlukom buniek zvaný embryoblastóm. A z embryoblastómu vznikne telo zárodku. V tomto štádiu vývoja sa zárodok dostáva do maternice. Na šiesty deò vývoja sa celý útvar zvaný blastocysta zanorí do sliznice maternice. Tu prebieha ïalší vývoj, ktorý trvá asi 5 dní. Potom prebieha vyššia vývojová fáza organogenéza, èiže vytváranie jednotlivých orgánov. Organogenéza zaèína tak, že z vonkajšieho obalu zaènú vyrasta výbežky, ktoré sa premenia v choriové klky. V choriových klkoch omýva materská krv vlásoènice plodu. Prièom krv matky s krvou plodu sa nemieša, ale materská krv iba obohacuje krv plodu kyslíkom a živinami. Vonkajší zárodoèný list obalí celý zárodok. Na chrbtovej strane ektoderma zhrubne a vyvinie sa základ chrbtice (chorda) i základ nervovej rúry. Z vnútorného zárodoèného listu, tzv. mezodermy, vy-

? viera a veda sú nevyhnutné a spríbuznené ? evolúcia viere neprotireèí, naopak – evolúcia

vieru upevòuje ? harmónia medzi vierou a vedou môže ¾udstvo

posunú ïalej dopredu ? najväèším svedkom viery medzi vedcami bol

najgeniálnejší fyzik všetkých èias: Albert Einstein. Svoju vieru potvrdil výrokom: „V nepochopite¾nom vesmíre sa prejavuje bezhranièná inteligencia. A tak mienka o mne, že som ateista, je ve¾mi pomýlená!“

......................................

Všetci ateisti a marxisti pokladajú za korunných svedkov evolucionizmu Lamarcka a Ch. Darwina. Nevedia však, alebo nechcú vedie , že ani Lamarck ani Darwin neboli ateisti, ale hlboko veriaci vedci. Keby sme zaèali rozobera otázku, èomu všetkému musí ateista veri , aby neveril.

Boli by sme ve¾mi prekvapení nad nezmyslami, ktorým musí veri .

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

1 8

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ víjajú sa viaceré tkanivá ako svaly, kostra, moèové a pohlavné ústroje. Embryo – 6 týždòov po oplodnení meria asi 1,8 až 2 cm. Na zárodku pozorujeme hlavièku, základy mozgu a chrbtice.

Zaèínajú sa tvori ramienka a nožièky. A èo je hlavné - zaène bi srdieèko! Zárodok 9 týždòov po oplodnení meria asi 3 cm. Naviac pozorujeme oèi. Zárodok 12 týždòov po oplodnení meria už okolo 10 cm. Tu je možné rozozna vonkajšie znaky pohlavných orgánov a urèi tak pohlavie.

Od tretieho lunárneho mesiaca už nehovoríme zárodok, ale plod – foetus. Plod 16 týždòov po oplodnení meria približne 15 cm a váži 130 gramov. Plod má ružovoèervenú priesvitnú kožu.

Má prsty na rukách i na nohách i s nechtami. Po 24 týždòoch plod zaèína poèu hlasy z vonkajšieho sveta. Má vlasy, oboèie i oèné riasy. Po 28 týždòoch už intenzívne kope a cíti pohyby. Po 36 týždòoch plod zaujme koneènú polohu dolu hlavièkou. P¾úca sa zdokona¾ujú a pripravujú na prvý nádych.

FOTO ARCHÍV

Evolúcia a viera Vedci súèasného sveta sa v podstate zhodujú, že tento svet bol tvorený postupne. Aj pisate¾ Biblie dielo stvorenia zadelil do šiestich dní. Toto všetko je dôkazom, že stvorenie sa dialo po etapách. Texty Biblie akosi neuspokojujú vedeckú zvedavos , preto prírodoveda ako vedecká disciplína pouèuje, že akt stvorenia zaèal tzv. ve¾kým treskom – Big Bangom. Tým je zachytený urèitý okamih vzniku. Aj biblická správa o stvorení zaèína èasovým údajom: „Na poèiatku ...“ Najstaršiu správu o stvorení nájdeme v knihe Genezis, ktorá zaèína slovami: „Na poèiatku stvoril Boh nebo i zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepas ou a Duch Boží vznášal sa nad vodami” (Gn 1, 1n). Biblia popisuje postupné vytváranie sveta, prièom používa obrazy tých èias, v ktorých kniha vznikla.

Marxisticky orientovaní teoretici Darwinovú teóriu propagandisticky zneužili a ví azoslávne písali: „Aha, koneène je tu teória, ktorá dokazuje, že Boh neexistuje.”

Kniha síce hovorí, že všetko bez výnimky povstalo z vôle Božej, ale nepouèuje nás o tom, akým spôsobom veci skutoène povstali a sa vyvíjali, ani v akom poriadku nasledovali jedna za druhou.

Veda dlhým výskumom prišla k záveru, že všetko, èo vzniklo po Ve¾kom tresku sa dialo naozaj postupne, a tak deò stvorenia mohol trva aj milióny rokov. To znamená, že deò zaznamenaný v Biblii, mohol by ve¾mi dlhým úsekom. Biblia nehovorí, ako sa to konkrétne stalo, kým veda dokazuje, že sa to naozaj stalo vývojom – evolúciou. Prvý, kto vývojový proces v prírode objavil, bol anglický prírodovedec Charles Darwin, ktorý sa považuje za autora evoluènej teórie.

V súvislosti s Darwinom by som chcel poveda historicky známu príhodu zaklada-

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

1 9

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ te¾a marxizmu Fridricha Engelsa, ktorý keï Darwin vydal knihu „O pôvode druhov“ poslal Darwinovi blahoprajný list, v ktorom mu blahoželá, že koneène dokázal, že Boh neexistuje a s listom mu poslal nové vydanie Kapitálu, o ktorý Darwin neprejavil žiadny záujem, lebo knihu Kapitál ani neotvoril až zapadla prachom. Avšak marxisticky orientovaní teoretici Darwinovú teóriu propagandisticky zneužili a ví azoslávne písali: „Aha, koneène je tu teória, ktorá dokazuje, že Boh neexistuje.” Engels sám primitívne dodáva a píše: „Ak je èlovek z opice, tak ho nestvoril Boh.“ Znelo to proti akejko¾vek logike, ale aj tak trvalo dlho, kým sa evoluèná teória zaèala chápa ako nieèo, èo sa netýka existencie Boha. Akonáhle bola evoluèná teória postavená v tejto rovine, vtedy už nemala Cirkev problém evolúciu akceptova .

......................................

Marxisti pokladajú za korunných svedkov evolucionizmu: Lamarcka a Ch. Darwina, ale nevedia alebo nechcú vedie , že ani Lamarck ani Darwin neboli ateisti, ale hlboko veriaci vedci. Evolúcia znamená vývin, v ktorom boli do prírody vložené prísne zákony, ktoré si vynucovali proces smerujúci do stanoveného, naprogramovaného cie¾a.

Veda potvrdzuje, že všetky zákony boli perfektne vložené do hmoty tak, že sa postupne vyprodukovalo všetko, èo bolo potrebné. Ako príklad perfektného vloženia zákona do hmoty je magnet. Veda takmer rovnako, ako Biblia zaznamenáva, že zem bola spoèiatku žeravá, tekutá, beztvará hmota, ktorá rotáciou nadobudla gu¾atý tvar. Potom bola ponorená do zurèiacich vôd a nad touto masou sa rozprestierala hustá tma.

Veda dodáva, že išlo o mohutnú vrstvu vodných pár. Zopakujme si jednotlivé diela stvorenia. １． deò – Boh riekol: „Buï svetlo - Fiat lux - a bolo svetlo” (Gn 1, 3). Veda aj Biblia sa zhodujú v tom, že svetlo je napísané, ako prvý akt stvorenia.

Veda dodáva a dopåòa, že svetlo prvého dòa stvorenia pochádza pravdepodobne zo svetelnej energie vzniknutej pri Ve¾kom tresku.

2．deò – Boh riekol: „Buï obloha uprostred vôd a staò sa delidlom medzi vodami a vodami” (Gn 1, 6). Boh stvoril oblohu a oddelil vody pod oblohou od vôd nad oblohou. Veda potvrdzuje a ro-zoznáva, že vody nad oblohou sú prezentované hustými mrakmi a dažïom a vody pod oblohou sú vody mora a pozemné vody jazier, riek, poto-kov atï.

3．deò – Boh riekol: „Vody, ktoré ste pod oblohou, zhromaždite sa na jednom mieste.“ (Gn 1, 9) To miesto nazval morom a povedal: „Ukáž sa suchá zem a vydaj všetky rastliny a stromy, pod¾a svojho druhu!“ (Gn 1, 11) Veda dodáva, že súš z mora sa vynorila, ako celistvá platòa, ako superkontinent zvaný Pangea. Do konca stredoveku sa myslelo, že Zem je rovná doska plávajúca na vode ukonèená priepas ou. Až Krištof Kolumbus, presvedèený o gu¾atosti Zeme, vydal sa na cestu do Indie západným smerom. Gu¾atos Zeme definitívne dokázal až moreplavec James Cook, ktorý viackrát oboplával celú zemegu¾u. Po dokázaní gu¾atosti Zeme, nastal vo vede ve¾ký rozvoj. Nemecký vedec Alfréd Wegener dokázal, že vynorená zem z mora v podobe celistvej platne sa tektonickými poruchami zaèala láma a pohybova , až došlo ku vzniku nových kontinentov. Narážaním týchto obrovských platní zemskej kôry do seba, dali podnet k vytvoreniu mohutných horských masívov ako sú – Himaláje, Kordillery, Andy, Pyreneje, Alpy atï.

Platne narážali aj na podmorské chrbty.

4．deò – Boh riekol: „Buïte svetlá na nebeskej oblohe na odde¾ovanie dòa od noci.“ (Gn 1, 14) A Boh stvoril dvoje svetiel. Jedno ve¾ké, aby vládlo nad dòom a menšie, aby vládlo nad nocou (spolu s hviezdami). Veda dávno vie, že išlo o slnko a mesiac a dodáva, že slneèné svetlo a teplo boli predpokladom pre vznik fotosyntézy pri kreovaní zeleného rastlinstva.

5．deò – Boh riekol: „Hemžite sa vody množstvom živých tvorov a okrídlené tvory nech lietajú nad zemou!“ (Porov. Gn 1, 20) Veda pomerne dávno zistila, že život ako taký vznikol najprv v mori a až neskôr sa objavil na suchej zemi. Toto tvrdenie, že život vznikol v mori je podporené príkladmi z chémie. Z chémie vieme, že najprv vznikali elementárne èastice. Potom vznikli atómové jadrá. Následne vznikol vodík, hélium atï.

Chémia, ako celok sa odvíja od toho, že vznikol elektrónový obal. Inak by tu chemických reakcií nebolo. A tým vzniká také obrovské množstvo zlúèenín, ktoré dnes vieme už pripravi a vytvárame stále nové. V chémii platia prísne zákonitosti. Ak by tieto zákonitosti neboli zakódované do hmoty, tak by sme žiadne nové zlúèeniny nemohli vytvára . Vieme, èo je kyselina. Ale vieme aj èo je jadrová, èiže nukleová kyselina. Poznáme aj ribonukleovú a desoxy-ribonukleovú kyselinu – odkia¾ vedie cesta k živej hmote. DNA

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

2 0

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ (deoxyribonukleová kyselina) obsahuje úplnú genetickú informáciu. Avšak doteraz sa vedcom nepodarilo vytvori ani ten najjednoduchší živý organizmus. Faktom je, že mnohé zákonitosti boli na zaèiatku zakódované do hmoty a my tieto zákonitosti musíme rozvíja . Ak by to tak nebolo, nemohli by sme vyvíja lieky napr. proti tuberkulóze – chemoterapeutiká, rôzne kardiovaskulárne lieky atï. Zhrniem to asi tak, že i život mohol vzniknú z neživej hmoty spontánnou evolúciou.

To znamená, že tie zákony boli na poèiatku Stvorite¾om tak perfektne vložené do hmoty, že sa vyprodukovalo všetko postupne tak, ako to bolo potrebné, èiže vopred naplánované.

6． deò – Boh riekol: „Zem vydaj živé bytosti pod¾a svojho druhu.“ (Gn 1, 24) Boh videl, že všetko, èo stvoril bolo dobré, preto ïalej riekol: „Urobme èloveka na náš obraz.“ (Gn 1, 26) A tak na obraz Boží ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Potom povedal: „Ploïte a množte sa a naplòte zem a podmaòte si ju.“ (Gn 1, 28) V èom je èlovek podobný Bohu? Existujú na to dve mienky. Prvá, staršia, ktorú akceptujeme aj my: má rozum a slobodnú vô¾u. Druhá mienka vidí podobnos èloveka s Bohom: v tvorivosti èloveka, že èlovek tvorí stále dokonalejšie veci. Èlovek dostal od Stvorite¾a vyšší cie¾ a moc, aby sa stal pánom zeme a vládol nad celým zemským okrskom. Veda dokazuje ïalšiu skutoènos , že z celého stvorenia bada fenomenálnu následnos , kde je zachovaný vzostupný ráz. Tušíme teda evoluèný proces celého stvorenstva. Kreovanie èloveka v tomto evoluènom procese sa uskutoèòuje ako posledné. Pri stvorení èloveka je Stvorite¾ predstavený, akoby bol tiež èlovek, ktorý tvorí èloveka z hliny. Tu je potrebné èitate¾om pripomenú a poveda , že v stati o stvorení èloveka nás svätopisec neuèí, akým spôsobom Boh skutoène stvoril muža a ženu. Z Biblie vieme, že Boh si necháva èas na kreovanie suchozemských živých tvorov naposledy, spolu s èlovekom. A práve tento fakt akoby signalizoval, že medzi zvieratami a èlovekom nie je nijaký podstatný rozdiel. Génové vybavenie èloveka a zvierat je na 99% rovnaké. Napríklad zviera i èlovek majú podobné orgány ako kosti, svaly, cievy, zažívacie a vyluèovacie orgány, srdce, p¾úca, peèeò, nervy a iné.

Líši sa len v tom, že vlastní kód sebareflexie, ktorý úzko súvisí s rozumom. V Biblii sa píše ako èlovek ostatné zvieratá poznáva a dáva im mená, ako to urobil Adam, ale medzi nimi nenašiel seberovného. Kód rozumu a vôle je jedineèným a výnimoèným Božím darom. Veda dokázala, že

celé stvorenstvo spolu s èlovekom je výsledkom evoluènej stvorite¾skej èinnosti Boha – Stvorite¾a. Rozum a vô¾a odlišujú èloveka od zvierat.

Prírodovedci si dlho kládli otázku: èo sa stalo v prírode, keï sa u èloveka ukázalo, že on nielen vie, ale aj vie, že vie. To sa stalo prvému èloveku, Adamovi, z rodu hominidae – homo sapiens. Èlovek je skutoène korunou tvorstva, lebo získal možnos sebareflexie – sebarealizácie. Všetko, èo èlovek vymyslel je dielom jeho rozumu. Veï kto iný ako èlovek vymyslel sekeru, koleso, postavil priehrady, mrakodrapy, zostrojil lietadlá, televíziu, raketoplány, roboty, poèítaèe, internet, mobily. Žiadne zviera na svete niè podobného nevymyslelo. Hoci aj o zvierati sa povie, že aj zviera vie, ale nevie, že vie. To, že napríklad lastovièky vedia stava hniezda a mravce mraveniská, to je riadené inštinktom vloženým do zviera a.

......................................

Len èlovek ako jedineèný a výnimoèný tvor je schopný vytvára božské veci. Tak, ako to potvrdil ve¾ký kres anský myslite¾ Tillard de Charden, ktorý bol jeden z prvých zástancov evolúcie a hovorí, že nielen èlovek sa vyvíja, ale aj jeho duch sa vyvíja, a preto je èlovek stále dokonalejší a múdrejší ako bol v minulosti. Tento princíp dostal èlovek od Stvorite¾a slovami: „Urobme èloveka na náš obraz.“ Aj dnes sa nájdu dogmatickí materialisti, ktorí uèia v školách, že èlovek pochádza z opice. V súèasnosti tento názor prírodná veda už dávno vyvrátila, že èlovek naozaj z opice nepochádza. Faktom je, že rod hominidae existoval paralelne s rodom opíc, do ktorých patria šimpanzy, orangutany a gorily. Veda dokazuje, že asi pred siedmimi miliónmi rokov, naozaj tieto rody ved¾a seba žili. Ale odvtedy, a to je pozoruhodné, že šimpanzy ostali šimpanzami a gorily gorilami, rod hominidae, dostal kód sebarealizácie, teda dar myslenia a slobodnej vôle. Tak sa principiálne odlíšil od spomínaných rodov. To, že žili tieto dva rody ved¾a seba, by nás nemalo iritova ani z h¾adiska Biblie. Spomeòme si, èo sa hovorí v Biblii v 5. a 6. dni stvorenia. V 5. deò stvoril Boh život v mori a vo vzduchu, ale suchozemské živoèíchy si ponechal až na šiesty deò, spolu s èlovekom. Z doterajšieho uvažovania vidíme, že evolúcia nie je v rozpore s biblickým výkladom. Sú ¾udia aj z radov kres anov, ktorí evolúciu odmietajú a hovoria, že pokia¾ sú veriaci, tak veria, že Boh je dokonalý a tak musel by dokonalý aj pri stvorite¾skej èinnosti, teda

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

2 1

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ svet stvoril dokonale. To znamená, že evoluèná teória dokonalos vyluèuje. Na to treba reagova asi takto: Jeden kres anský myslite¾ napísal: „Boh iste mohol všetko urobi naraz, ale on urobil èosi múdrejšie. Nechal aby sa svet postupne vyvíjal a kreoval akoby sám.“ To znamená, že vložil do hmoty, do matérie inštrukcie, pod¾a ktorých sa to postupne kreovalo, vrátane èloveka. Preèo dal Boh prednos evolúcii, to my nevieme. V skutoènosti dal Boh naozaj prednos evoluènému spôsobu kreovania iste z ve¾mi vážnych príèin. A netreba považova evolúciu za menej kres anskú. Niektorí jedinci nemajú doteraz odvahu uveri evolúcii, ale blahoslavený pápež Ján Pavol II. túto odvahu mal, keï povedal: „Evolúcia už nie je hypotéza, ale vedecký fakt.“ Tým ju úplne akceptoval.

zneužili ¾udskú slobodu. Slobodná vô¾a èloveka je totiž ve¾mi vratká, tým pádom nesieme v sebe aj urèitú nedokonalos . A tak èlovek je stvorením nedokonalým, preto aj na Bohu závislým. Naša dokonalos nemôže by taká, ako je dokonalos Božia, tým pádom nemôžeme vylúèi evolúciu, ako cestu vývinu k lepšiemu – teda k dokonalosti. Boh svojím rozhodnutím spôsobil, aby všetko dospelo až sem do dnešných èias. Èlovek ako koruna stvorenia smeruje k Bohu, ktorý je absolútne dokonalý, všemohúci a plný otcovskej lásky a dobroty.

......................................

Použitá literatúra 1. Biblia – Sv. Písmo starého a nového zákona. 2. vyd. Spolku sv. Cyrila a Metoda v roku 2012 2. Gašpar Fronc – prof. Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Èím žije v súèasnosti moderná filozofia – súbor prednášok na Filozofickej fakulte UK v Bratislave r. 2005

Èlovek je stvorením nedokonalým, na Bohu závislým. Naša dokonalos nemôže by taká, ako je dokonalos Božia, tým pádom nemôžeme vylúèi evolúciu, ako cestu vývinu k lepšiemu – teda k dokonalosti.

3. Anton Hlinka – bývalý hlásate¾ Slobodnej Európy v Mníchove. Viera ve¾kých vedcov – vydavate¾stvo Alfa v Bratislave 4. Anton Botek – Dejiny spásy v Starom zákone. Vydal Ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme v r. 1962. (Za svetlom).

5. Július Krempaský: - Kde sú v súèasnosti hranice filozofie a hranice vedy? Súbor prednášok na Elektrotechnickej fakulte UK v Bratislave.

Chcel by som ešte pred záverom položi otázku: „Èo je dokonalos ?“ Odpoveï je jednoznaèná.

Boh je absolútna dokonalos . Ako absolútne dokonalý, nemohol stvori druhého seba samého.

Ale daroval mu rozum a slobodnú vô¾u. Slobodnou vô¾ou bol èlovek postavený pred dvojakú vo¾bu: mohol súhlasi aj nesúhlasi , poslúchnu alebo neposlúchnu . Tak sa stalo, že prví ¾udia

6. F. J. Sheeda – Teológia – Náèrt teológie – vo¾ne spracovaný náèrt pod¾a knihy F. J. Sheeda. Vydal Ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme v r. 1962 7. Dokumenty II. vatikánskeho koncilu. Vydal Spolok sv. Vojtecha v Trnave v r. 1969 8. Július Kempaský – Ako je to s vývojom vesmíru a stvorením èloveka – Súbor prednášok na Elektrotechnickej fakulte UK v Bratislave.

9. Charles Darwin: O pôvode druhov – Skrátená publikácia 10. Ferdinand Krenzer: Zajtra sa bude opä veri – preklad z nemeckého originálu (preklad – kolektív autorov). Vydavate¾stvo Alfa Bratislava 1991.

FOTO ARCHÍV

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

2 2

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________

FOTO ARCHÍV

Univerzitné pastoraèné centrum Juraj Sedláèek

práca s mládežou ako miesto skúsenosti viery

Rámce špeciálnej pastorácie nás èoraz viac presviedèajú o tom, že na tajomstvo Kerygmy a doteraz známe spôsoby odovzdávania nevyhnutne musia nadviaza nové prístupy. Pri dôslednejšej úvahe zis ujeme, že aj pri hlásaní evanjelia je potrebné vytvori vz ah; nebá sa by osobným pod¾a vzoru Ježiša Krista, ktorý v jednaní naplno vstupuje do života jednotlivca. Nezanedbate¾ným, ak nie priam prvoradým kritériom v tomto procese je vstupná brána,1 akýsi k¾úè k osobe evanjelizovaného.

Biblia V poklade Božieho Slova nachádzame ve¾mi osobné a hlboko ¾udské prístupy. Ježiš Kristus pri každej evanjeliovej postave, ktorej život sa týmto stretnutím mení, alebo naberá iný smer, je najunikátnejšou predlohou cesty odovzdávania viery; Samaritánka pri studni s chvením oznamuje ¾udom, ktorí sú súèas ou jej prostredia: „Povedal mi všetko, èo som porobila.“ 2 Po vypoèutí ženy mnoho samaritánov uverilo ve¾mi zaujímavým spôsobom. „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme poèuli a vieme, že toto je naozaj Spasite¾ sveta.“ 3 Je to vzácny dôkaz Ježišovho spôsobu hlásania. Ježiš, nielenže obdivuhodným spôsobom nájde cestu k pre¾aknutej „zablokovanej“ žene, ale vo vytvorení vz ahu ako vstupnej brány a vstupnej brány ako vz ahu odovzdá Slovo života. Ostatní samaritáni v jej blízkosti sú toho dôkazom. Obdobne môžeme h¾ada inšpiráciu a prístupy v Ježišovom dialógu a následne vznikajúcom vz ahu s Natanaelom, rímskym stotníkom, Zachejom, Máriou Magdalénou, Nikodémom... Hlbšia analýza týchto prístupov je nevyhnutným predpokladom pre zefek-

tívòovanie pastoraèného úsilia a práce v 21. storoèí. V týchto intenciách nevyhnutne konštatujeme, že pastorálno-teologickú bázu musí prestúpi a premosti rámec spirituálny a duchovný (osobná reflexia a meditácia dnešného ohlasovate¾a).

Dôvera a dôveryhodnos Aby dôvera bola možná, najskôr musí vzniknú vz ah, alebo aspoò podmienky preò. Kultúra, v ktorej žijeme, mu napomáha, no i vyžaduje. V každom vz ahu ide o vzájomnos , prijatie, zdie¾anie vnútorného sveta. V kontexte vedenia a odovzdávania sem vstupuje aj kritérium osobnosti otca, duchovného otca a vz ahovej väzby, ktorú popri budovaní dôvery reprezentuje. Èo ovplyvní èloveka, ktorý zaèína dôverova ? Je to predovšetkým ¾udskos , vz ah, èas (som tu iba pre teba), ochota poslúži , pravidelnos (èas, kedy sme k dispozícii), každodennos , pripravenos a disponibilita využi moment: „teraz je ten

......................................

1. Toto pravidlo je z mikrobiológie 2. Jn 4, 39 3. Jn 4, 42

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

2 3

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ správny èas.“ ¼udia nás potrebujú zväèša v neplánovaných a nepredvídate¾ných situáciách.

Práve vtedy dochádza k autentickej formácii.

Rogers na základe vlastnej skúsenosti i výsledkov výskumov dokazuje, že ak je vo vz ahu prítomná schopnos empaticky poèúva , skutoènos , akceptovanie, alebo ocenenie druhého èloveka, tieto „nevyhnutné a postaèujúce“ kvality zlepšujú komunikáciu a spôsobujú konštruktívnu zmenu v osobnosti. Dôveru spúš a aj tzv. empatické porozumenie. Dochádza k nej vtedy, ak sa vyhneme tendencii hodnoti a poèúvame s porozumením a uvedomujeme si, èo ten druhý práve prežíva. Znamená to vyjadrenú myšlienku a postoj vidie z h¾adiska toho druhého; cíti , ako to cíti on, dosiahnu jeho referenèný rámec vo veci, o ktorej rozprávam. Je to najúèinnejší prostriedok na dosiahnutie zmeny (v procese hlásania je zmena premenou alebo konverziou) základnej štruktúry osobnosti jednotlivca, a na zlepšenie jeho vz ahov a komunikácie s ostatnými ¾uïmi.

UPC – miesto viery Na nasledujúcich konkrétnych kategóriách teraz ukážeme nieko¾ko konkrétnych, predovšetkým praktických skúseností, odsledovaných v priebehu nieko¾kých uplynulých rokov (2009-2013), predovšetkým prvé 4 roky existencie Univerzitného pastoraèného centra svätých Andreja Svorada a Benedikta pri Trenèianskej univerzite Alexandra Dubèeka v Trenèíne, ïalej v pastorácii stredoškolákov a mladých ¾udí v meste Trenèín.

Výkladová a opisná metodika si nenárokuje na úplnos ; pre lepšie pochopenie však ozrejmuje už odskúšané pastoraèné prístupy.

Pozývanie na UPC akcie Najefektívnejším je osobné pozvanie, teda „študent študenta“ na priate¾skej báze. V Trenèianskom mikroprostredí to má i 20% až 30%-nú úspešnos . Nasleduje prítomnos na akcii alebo programe UPC, ako reakcia na pútavý plagát v priestoroch univerzity, prípadne internátu. Na tre om mieste úspešnosti sú internetové medializácie a pozvania. Dôležitými sú i podnety z viacerých strán (napr. LCD info-panely vo vestibuloch budov jednotlivých fakúlt, rektorátu.

UPC mailing list Na úvod akademického roka vytvárame starostlivo zostavený adresár s cie¾om pravidelne zasiela informaèný e-mail o UPC a jeho novinkách i možnostiach pedagógom, zamestnancom a študentom univerzity. Úmysel dostáva novinky pravidelne vyjadrí adresát odpovedným prázdnym e-mailom. Mailová informácia má zvláštnu hodnotu práve v tom, že èlovek je disponovaný, keï si otvára schránku s prichádzajúcou elektronickou poštou a podvedome oèakáva nové správy. Táto metóda umožòuje rýchlo oboznámi o èinnosti UPC tých, ktorí v òom nikdy neboli; informova , ako prejav úcty. Èasto sa stávalo, že po nieko¾konásobnom pozvaní, svojou prítomnos ou na UPC akcii druhí naozaj zareagovali, v mnohých prípadoch to bol prvý, vstupný krok do UPC.

UPC = priestor pre angažovanie sa Ide o ve¾mi nároènú, ale potrebnú platformu, prièom trpezlivos v tomto procese je najdôležitejším faktorom. Prís na akciu, prís opakovane, priloži ruku k dielu, preži vedomie vlastnej hodnoty v procese jej prípravy realizácie a sám si vzia nieèo na staros . Štádia, ktoré trvajú rádovo dlhé mesiace, ba i roky. Nároènou je nepochybne ve¾ká fluktuácia ¾udí – „hotoví“ a samostatne angažujúci sa študenti sú väèšinou z konèiacich roèníkov a odchádzajú.

UPC: fenomén pravidelnosti Pravidelné akcie vytvárajú akúsi nosnú štruktúru UPC. Mladý èlovek – študent potrebuje aj sociálne zázemie a spoloèenstvo, prièom okrem duchovných akcií a sviatostného života ho aj mimovo¾ne oèakáva. V šírení viery je teda dôležité vytvori konkrétne platformy, kam èlovek môže prís a kde stretne ¾udí podobnej vekovej kategórie a podobného zámeru (napr. svojich spolužiakov a spolužiaèky zo svojej, prípadne iných fakúlt). Vznikajú osobné a hlboké vz ahy, ktoré napomáhajú aj vertikálnemu rozmeru spoloèenstva.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

2 4

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________

„Stme¾ovaèky“ a UPC akcie mimo Trenèína

UPC „klikaèi“ Ide o ve¾kú skupinu ¾udí, ktorí hranice nášho UPC nikdy neprekroèili, ale zaujímajú sa o dianie v òom, sympatizujú s vierou; sú h¾adajúcimi s túžbou rás . Pozývanie starostlivo vyberaných hostí s presne stanovenými témami, tak vytvára nielen hodnotný spoloèenský a duchovný veèer.

Každý vzácny hos nášho UPC ostáva naïalej prítomný virtuálne. Témy a jednotlivé prednášky sú v mp3 forme vo¾ne dostupné z ktoréhoko¾vek miesta na svete na našej webovej stránke.

Cielene zostavované názvy ako napr. Popolcová streda s exorcistom, Ako by úspešný/-í v láske, Grázli, Preèo je môj kríž taký ažký, Preèo mám strach? majú za cie¾ nielen upúta , ale aj navodi tú istú otázku v mysli internetového návštevníka, prièom má možnos okamžite získa erudovanú a hodnotnú odpoveï (nako¾ko autormi jednotlivých príspevkov sú osobnosti, pozývané zo špeciálnych oblastí kres anského života a pastorácie).

Model, prevzatý z farností, ktoré za totality nemali svoj kostol ani farské spoloèenstvo. Po páde totality jediným možným riešením bolo putova . „Naloži “ týchto ¾udí do dopravných prostriedkov a cestova spoloène do turistických a pútnických miest; preži spolu toto putovanie. Èasom sa vytvorilo animaèné jadro s vedomím, že máme naozaj vzácne možnosti, že máme jeden druhého a že sa môžeme navzájom zdie¾a a rás . Etablovali sa profily, ktoré dosiahli k¾úèový slovenský UPC fenomén a obrys – tzv. preusporiadanie svojich hodnôt v smere: nejdem inde, pretože vidím a poci ujem, že život smerom do håbky s príležitos ou vytvára nefalšované osobné a hlboké vz ahy, je možný práve na tomto mieste a aj vïaka nemu môžem rás . Pre ilustráciu uvádzame spätnú väzbu jedného študenta pred jeho odchodom z UPC do sveta práce: „Chcel by som toho to¾ko poveda , no nemám slov. Èi skôr nemôžem, lebo mi moja melanchólia Aj v UPC mladí prežívajú svoju kres anskú zatarasila hrdlo. Z Tren- vieru a využívajú vysokoškolské roky na to, èína definitívne neodchá- aby vyrástla do zrelej a osobnej podoby. dzam ani neodídem, lebo navždy zostane v mojom srdci. Vïaka za každú pomoc, povzbudivé slovo, vïaka za miesto v UPC a za to, že som mohol by užitoèný, vïaka za dôveru. Vïaka za každú akciu èi výlet a nových ¾udí, ktorých som spoznal, za starostlivos a duchovnú oporu.“

FOTO ARCHÍV

Duchovné obnovy UPC Aj v UPC mladí prežívajú svoju kres anskú vieru a využívajú vysokoškolské roky na to, aby vyrástla do zrelej a osobnej podoby. Slávenie liturgického roka a jeho 2 hlavné piliere (Vianoce a Ve¾ká noc) sa aj v prostredí nášho UPC vyprofilovali na pomerne ob¾úbenú platformu, ktorá v sebe zahàòa prvky duchovných cvièení (slávenie Eucharistie, adorácia, priestor na osobnú modlitbu a ústranie, prípadne duchovný rozhovor a sviatos zmierenia), ale aj neformálne prostredie prírody, „chatovice“, spoloèenské hry, alebo anticipácie štedrej veèere v predvianoènom období. V mladom èloveku sa formuje osobné prežívanie viery, pozvanie odpoveda a rás , prvok spoloèenstva a zmysel pre slávnos i slávenie.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

2 5

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________

Mladý èlovek prichádzajúci do Trenèína 4 Dobré skúsenosti máme s návštevou pekného miesta, napr. výh¾adu na mesto, zapamätanie si krstného mena a vzájomná výmena kontaktov (email, facebook, telefón). Nízkoprahové druhy zábavy (alkohol a neviazaný študentský život) v našom meste ukazujú, že o dušu každého èloveka je potrebné zápasi . ¼udia, ktorí v UPC zostali, si ve¾akrát spôsob, ako sa doòho dostali, onú vstupnú bránu pripomínajú.

Varíme s kaplánom Nápad stolova a streta sa s ¾uïmi pri stole je z Evanjelia. Ježiš stoluje s novými ¾uïmi, s priate¾mi, známymi... Láme tam najskôr chlieb, ale potom aj srdcia: na svadbe v Káne Galilejskej, v Zachejovom dome, v dome Márie a Marty, so svojimi uèeníkmi vo veèeradle, s Emauzskými uèeníkmi... Zdie¾a s nimi èas a svoju hlbokú Božskú i ¾udskú podstatu. Na tomto základe vyrástol aj nápad, raz za èas stredajšie vysokoškolské stretko spoji s prázdnym študentským žalúdkom v projekte Varíme s kaplánom, s podtitulom najlepšie nápady výhodného študentského menu.

Nízkorozpoètové študentské recepty nájdete na www.upctn.sk

Projekt God in train Sociálna podpora študentov a budovanie vedomia spolupatriènosti k UPC. Vo¾ný prenosný celoroèný lístok na vlak, plastový preukaz železníc, platný vo všetkých vlakoch na Slovensku. Takmer dve desiatky najaktívnejších koordinátorov vykonávajú svoju službu nezištne, dobrovo¾nícky a bezplatne (príprava a zabezpeèovanie pravidelných akcií, zbor, služby v èajovni, liturgia, technická organizácia jednorázových podujatí).

Mnoho študentov z Oravy, východu, Gemera, Turca, Tekova a Spiša necestuje domov každý víkend. Napriek študentským z¾avám si to nemôžu dovoli . Projekt God in train = Boh vo vlaku je vlastne štafetové putovanie tohto vo¾ného lístka medzi najaktívnejšími koordinátormi. Pomocou technológie zdie¾ania – Google dokument si jednotliví študenti vo virtuálnom kalendári poznaèujú a rezervujú svoje zamýšlané cesty, dohadujú

si odovzdávanie a prevzatie karty. Dobrovo¾ným záväzkom každého cestujúceho je pomodli sa poèas cesty jeden desiatok ruženca za všetkých vysokoškolákov v Trenèíne. Karta koluje, ¾udia sa modlia, vo vlaku je Boh. Študent s GIT-kou sa odlišuje aj v kupé od svojich spolužiakov tým, že sprievodcovi podáva iba plastovú kartièku a nie študentský preukaz na z¾avu ISIC s papierovým cestovným lístkom, ako všetci jeho spolužiaci.

Pri otázke, èo to vlastne je, spolužiakom „kartièku GIT-ku“, na ktorej je v rubrike meno držite¾a uvedené UPC TN GOD IN TRAIN. Vzápätí nasleduje debata o tom, èo je UPC a kde sa nachádza. V realizácii tohto pomerne drahého projektu nám pomáhajú štedrí darcovia, ale aj bývalí študenti.

Malé spoloèenstvo – problém alebo výhoda?

Rodinné prostredie regionálnej univerzity umožòuje vytvára osobné vz ahy, spoloèné zmysluplné trávenie vo¾ného èasu, priestor pre vzájomnú pomoc v bežných životných situáciách študentov. V prípade najmenšieho a najmladšieho slovenského UPC Trenèín to zároveò zahàòa vystúpenie z anonymity – nových ¾udí si rýchlo všimneme a hneï sa im môžeme venova . Na druhej strane práve tento moment istej skupine ¾udí môže prekáža (poh¾ad študentky „Ja viem preèo chodíš rád do UPC, lebo tam máte èisté vz ahy, ste úprimní, pomôžete si, neohovárate sa za chrbtom. Nie je tam faloš a pretvárka.“).

Suicídia – nová pastoraèná skupina Pastorácia v UPC Trenèín zahàòa aj stredoškolské internáty i kaplnku. V priebehu uplynulých 12 mesiacov ostatného roka, sme boli svedkami dvoch mladíckych samovrážd 17-roèných študentov. Hoci pravdepodobné pohnútky a motívy dvoch mladých mužov vzia si život boli odlišné, dovo¾ujem si v pastoraènom aj evanjelizaènom úsilí v práci s mládežou a pri šírení viery predsta-

......................................

4. Najlepší dosah v pastoraènej praxi UPC má toto spoloèenstvo na študentov zo vzdialenejších oblastí Slovenska s nutnos ou býva v Trenèíne na internáte, alebo v podnájme. Druhá polovica študentov (dochádzajúci) na väèšinu akcií nepríde, pretože popoludní a veèer sú už v domácom prostredí.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

2 6

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ vi a naliehavo oznaèi celkom novú pastoraènú skupinu, ktorá si zasluhuje našu pozornos a ktorá pravdepodobne zostane v našej spoloènosti i dobe vážne prítomná: mladý èlovek bez zmyslu života, ktorý pre nikoho niè neznamená, na ktorom nikomu (a to ani medzi najbližšími!) nezáleží a ktorý má stupeò zá aže taký nízky, že pri nároènejšom probléme alebo zmenenej životnej situácií rieši „svoj príbeh“ takto radikálne. Tento novodobý vážny fenomén si bude zasluhova našu pozornos , potrebné pastoraèné úsilie a priority v pastoraèných plánoch a doporuèeniach pre nasledujúce roky.

Trojkrá¾ové požehnania Mladý èlovek je citlivý na svoje miesto, v ktorom žije, na „svoj domov“, na svoje životné èi pracovné prostredie. Trojkrá¾ové požehnania internátnych izieb a privátov v novoroènom období sú cestou zvidite¾ni aj hlbšie motívy nášho života, práce, štúdia a povinností. Dobré skúsenosti máme v spoloèenskom formáte tohto požehnania – väèšia skupina veselých študentov, gitara, liturgické obleèenie. Nielen požehnanie, ale aj atmosféra, ktorá preniká poèas týchto chví¾ medzi študentov, ale aj nezainteresovaných spolubývajúcich èi vychovávate¾ov v prípade stredoškolských internátov, ve¾mi cielene a dynamicky poukazuje na existenciu Boha, viery, duchovné-

ho sveta a našej odkázanosti na Božie požehnanie a pomoc. Obdobné skúsenosti a ovocie popisujeme aj v prípade požehnaní dekanátov jednotlivých fakúlt, katedier a pracovníkov rektorátu. Tu pristupuje aj ïalší faktor – pravidelnos (o rok sa vidíme opä , o rok si napr. pripravia otázku, debatu, rozhodnú sa po rokoch vyspoveda ...).

Pastorácia mladých a UPC ako miesto skúsenosti viery je vzácnym ohnivkom na celoživotnej ceste dozrievania èloveka. Posvätným v tomto kontexte zostáva fakt, že èlovek je v mladosti akosi viac otvorenejší, úprimnejší a formovate¾nejší... Aj keï sú to èasto len jednotlivci a malé spoloèenstvá, ukazuje sa, že najcennejším aspektom je premena srdca èloveka. Na webovej stránke v sekcii archív všetkých èlánkov to potvrdzuje nieko¾ko svedectiev pod názvom èo mi dalo UPC.

......................................

Použitá literatúra 1. ROGERS, C.R.: The Neccesary and Sufficient conditions of Therapeutic Personality change. Journal of consulting psychology, 1957, 21,2, pp. 95-103 2. SOLLÁROVÁ, E.- SOLLÁR, T. : Potencia empatie v podpore zdravých vz ahov. Brno: 2 konference škola a zdraví 21, 2006.

3. SEDLÁÈEK, J.: Dôveryhodnos kòaza v sekulárnom univerzitnom prostredí. In: Nový humanizmus – výzva pre univerzitu. Zborník z vedeckej konferencie. Badín: Rada pre mládež a univerzity, Konferencie biskupov Slovenska, 2010, s. 87 - 93.

4. www.upctn.sk a archív UPC sv.Andreja Svorada a Benedikta, Trenèín

FOTO ARCHÍV

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

2 7

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ FOTO ARCHÍV

Trojmedzie ako miesto skúsenosti viery Teresa Barbara Bi³yk CSSF Všímame si, že v histórii 21. storoèia ¾udia neobvykle intenzívne cestujú na rôzne strany sveta. Jedni tak robia kvôli h¾adaniu práce, iní cestujú na dovolenku alebo študujú v zahranièí, pre mnohých je dosiahnutie cestovate¾ských úspechov pasiou, niektorí ešte putujú za prehåbením svojich náboženských skúseností. Niektoré skupiny sú zorganizované a rozhodne si urèia cie¾ svojej cesty, iné sa príliš nezamýš¾ajú nad ich zmyslom. Dnes sme si vybrali osobitné miesto našej cesty: Trojmedzie. Kým sa tam zastavíme, vstúpme cestou do prastarého gréckeho mesta Delfy.

Trojmedzie ako miesto stretnutia Delfy, v súèasnosti Kastri, leží pri nohách Parnasu, na ceste z Termopýl na Peloponéz. Dnes ju archeológovia uznávajú za jeden z najväèších pokladov gréckej kultúry. Na južných svahoch hory Parnas svieti svätyòa Apolla. Hneï nad jej vchodom je vyrytý výrok Sokrata: „Poznaj samého seba.” Znamená to, že jedine èlovek, ktorý bol obdarený vedomos ou o vlastnom potenciáli a jeho hraniciach, sa môže v živote racionálne rozhodnú . V jednej miestnosti svätyne stál kedysi kuže¾ovitý kameò mramoru, ktorý oznaèoval stred zeme nazývaný „pupok zeme.”

Pozdåž Svätej cesty, ktorá vo forme písmena Z prechádzala celý svätý okruh, tu stáli kedysi menšie svätyne a pomníky vedúce do ve¾kého divadla na jeho severozápadnej strane. Poèas mnohých rokov po nebezpeèných horských chodníkoch tiahli do Delfy nespoèetné poèty

pútnikov, ktorí h¾adali radu bohov pri riešení ich naliehavých vojenských, náboženských, ¾úbostných a obchodných problémov. Po príchode na miesto kládli na obetu zvieratá a trpezlivo oèakávali s otázkami napísanými na olovených tabu¾kách. Tak sa kedysi stretávali obyvatelia Delfy. Podobne ako ¾udia v Delfy vypisovali svoje problémy na olovené tabu¾ky, tak cestovatelia 21. storoèia píšu svoje problémy na poèítaèové obrazovky, mobily, tablety, i-phony a iné elektronické nástroje, ktoré každým týždòom nadobúdajú vyšší technický štandard. Všímame si, akým perfektným darom sa stáva to, že vlastníme okamžitý tok informácií, virtuálne môžeme poznáva tisícky rôznych fotoreportáží, nadchýna sa hudbou, vytvára miesta práce a spoloèných èinností, poskytova si vzájomne rady, pomoc, propagova svoje úspechy a výskum. Prehlbujeme tiež svoje náboženské poznatky, tvoríme spoloèenstvá, delíme sa so skúsenos ami.

Na nespoèetných stranách tejto elektronickej knihy môžeme èíta príbehy ¾udských sàdc, ktoré plynú ako ve¾ké echo ich najhlbšej túžby po stretnutí s druhým èlovekom, ktorého tak cel-

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

2 8

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ kom vo virtuálnom svete nemôžu nájs . Napriek tomuto zázraku techniky sa èlovek cíti stratený v sebe samom a bezradný v otázkach kladených smerom k Bohu. Kdesi v håbke seba samého cíti èlovek zvláštny nepokoj, keï naèína otázky aj o sebe samom: Kto som a odkia¾ prichádzam?

Kam idem? Preèo existuje utrpenie a smr ?

......................................

Na mnohé otázky bez odpovede si súèasný èlovek podobne ako herec v gréckom divadle dáva dnes masky a jeho život sa stáva scénou, na ktorej hrá rôzne roly. V starovekom gréckom divadle maska nezacláòala herca, ale ho ukazovala ako hrdinu drámy. Herci túžili na nej vyobrazi svoje túžby, zahra na scéne drámu hrdinu, prièom dávali výraz vlastnému h¾adaniu odpovedí na naliehavé problémy. V súèasnosti gesto maskovania možno rozumie rôzne. Jedni chcú by anonymní – alebo sa ukáza svetu „z lepšej stránky;” iní sa chcú skry alebo odhali svoju túžbu by niekým iným. Cez „maškarné bály” opradené okolo každodenných udalostí èlovek akosi zatiera smútok svojho srdca. Maska gréckeho herca alebo ich súèasné ikony avšak neukazujú pravdivú tvár herca, ale rolu, ktorú on zobrazuje.

V starovekom gréckom divadle maska nezacláòala herca, ale ho ukazovala ako hrdinu drámy. Herci túžili na nej vyobrazi svoje túžby, chceli na scéne zahra drámu hrdinu.

Slovo „osoba” v gréètine znamená to isté ako „maska” (gr. prospon). Teda hrá èlovek v svojom živote akúsi rolu alebo sa stáva osobou? Alebo sa deje v jeho živote jedno aj druhé? Kde sa deje nieèo, èo spôsobuje, že èlovek prestane by sám a nadobúda skúsenos o vlastnom zakorenení a má svoje miesto na zemi, z ktorého vyrastá; má svoje vlastné meno, ktoré v òom privoláva jedinú a neopakovate¾nú prítomnos seba samého a zároveò odha¾uje ešte jeden jeho rozmer: èloveèenstvo, v ktorom je prítomný pre ostatných. Èo sa môže sta a spravi , že Meno: èlovek, èloveèenstvo sa stane nieèím cenným pre každého a objavíme, že to ono je vybavené takými vlastnos ami, ktoré každému dovo¾ujú by osobou, èiže niekým, kto prekraèuje svoju prirodzenos a históriu a odha¾uje sa v svete ducha. Niekto, koho nemožno porozumie bez Krista. Túto skutoènos nie je potrebné stava nanovo. Ona už bola zaèatá na zemi samým Bohom a doplnená Jeho synom Ježišom Kristom, ktorý keï sa stal èlovekom zapísal svoju prítomnos uprostred

Teresa Barbara Bi³yk CSSF Sestra Teresa Barbara Bi³yk CSSF, Instytut Teologiczny im. œw. Jana Kantego w Bielsku-Bia³ej, je zodpovedná za cvièenia z katechetiky.

Aktívna v po¾sko-sloFOTO ARCHÍV venských projektoch, najmä v oblasti pastorácie mládeže. Osobitne sa zameriava na katechézu detí a animátorov malých spoloèenstiev. nás. Božia prítomnos prostredníctvom Ježiša Krista na zemi je reálnou skutoènos ou, v ktorej sa môžeme pohybova . Je pozvaním k Stretnutiu nielen vzh¾adom na nás samých, ale vzh¾adom na každého „Iného”, kdeko¾vek žijúceho na zemi, nech má akúko¾vek rasu. Nezávisle od jeho kultúry, náboženstva èi vyznania, každý èlovek môže v Kristovi nájs svoj domov. Èlovek, ktorý má svoje miesto, z ktorého vyrastá a je zakorenený v sociálnom a medzinárodnom priestore, poci uje v sebe túžbu vybudova š astlivý dom, pretože Boh prvý pre nás tento dom pripravil. Táto túžba bola zapísaná do srdca každého èloveka a sprevádza nás vždy a všade.

......................................

Nadišiel èas, že otázky a túžby sa k nám zaèali akoby dvojnásobne vraca , keï sa pred nami otvorili hranice mnohých štátov, za ktorými stojí ve¾a kultúr, politických, hospodárskych a ekonomických systémov. Na európskom kontinente sa zaèínajú vynára otázky o utvorení duše a tváre európskej civilizácie. Na tomto pozadí privolávame výnimoènú postavu Jána Pavla II. a jeho slová: „Európa, nájdi sama seba! Buï sebou! Objav svoje zaèiatky. Vdýchni život do svojich koreòov. Vdýchni život v tieto autentické hodnoty, ktoré spôsobovali, že tvoje dejiny boli plné chvály a tvoja prítomnos bola na iných kontinentoch dobroèinná. Obnov svoju duchovnú jednotu v atmosfére plnej úcty voèi iným náboženstvám a slobode. Daj cisárovi to, èo je cisárovo, Bohu to, èo je Božie.

Ešte môžeš by majákom civilizácie.” 1 V takto chápanom priestore Stretnutia pred nieko¾kými rokmi boli iniciované Stretnutia na Trojmedzí.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

2 9

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ Putovania na Trojmedzie sa zaèali v roku 2009.

Biskupi: z Bielsko-Žyvieckej diecézy Tadeusz Rakoczy, zo Žilinskej diecézy Tomáš Galis a z Ostravsko-Opavskej diecézy František Václav Lobkowicz. Odtia¾ pochádza aj spolupráca diecéz z obcami Istebna, Èierne a Združením Jablonkovských obcí, na konci augusta sa každý rok organizuje eucharistické stretnutie na Trojmedzí. Obyvatelia Jaworzynky postavia na lúke na Trojmedzí oltár a Eucharistii predsedá biskup jednej z troch krajín. V roku 2012 na Trojmedzí po prvýkrát èakali na všetkých pútnikov už mladí Poliaci, Slováci a Èesi, ktorí sa zúèastòovali na trojdòových hudobno - divadelných dielòach v Jaworzynke-Zapasiekach pod názvom: „Spolu tvoríme priate¾ský svet.” Poliaci sú mladí z Komnaty Malého princa v Bielsku-Bialej, slovenské spoloèenstvo je z farnosti v Krásne nad Kysucou a èeská mládež z farnosti kòaza Pavla Kukiola z Obramíc z Ostravsko-opavskej diecézy. Mladí troch krajín pred zaèiatkom Eucharistie predstavili divadelnú hru o túžbach èloveka – príbeh Ikara, Babylonskej veže, súèasného sveta robotov – skutoènosti, ktoré nedávajú skutoèné š astie, ak èlovek neotvorí svoj rozum a srdce smerom hore, k Bohu, ktorý je od nás väèší. ¼udské túžby dosiahnu „to, èo je hore” alegoricky predstavovali šarkany, ktoré sa vznášali nad Trojmedzím.

Trojmedzie - to nie je jediné miesto po¾sko – èesko - slovenských stretnutí. V Kêtach sme sa zúèastnili festivalu „Jubilate Deo,” v Bielsku-Bialej sme v roku 2011 spoloène organizovali koncert s koledami „Rozspievané Beskydy” a v 2012 koledovanie národov: „Aj ty môžeš nájs svoju hviezdu.” Teraz sa snažíme realizova projekt „Archa” – miesto stretnutí mládeže. Dúfame, že sa uskutoèní tu, na Trojmedzí. Tomuto dielu požehnali všetci traja otcovia biskupi. Kým tu vybudujeme Archu, zaèali sme s jej duchovným formovaním, ktoré má rozmer Stretnutia.

Trojmedzie ako miesto skúsenosti viery Vo „Filozofii drámy” Jozefa Tischnera èítame, že po¾ské slovo „skúsenos ” sa skladá z dvoch významovo rozdielnych èastí: skúsenos – po po¾sky doœwiadczenie („do” a „œwiadczenie”). Prvé slovo poukazuje na snaženie, druhé na svedectvo. Pôjdeme cestou, ktorou Boh kráèa smerom k èlovekovi a on Ho túži nájs . Táto snaha smerom k stretnutiu rodí skúsenos . Nieèo ako výz-

V najjužnejšie položenom zákutí Jaworzynky – v Trzycatku sa stretávajú hranice Po¾ska, Èeskej Republiky a Slovenska, odtia¾to pochádzajú tri názvy: Trzycatek, Trojmedzie, Trojmezí. To je to Trojmedzie, o ktorom hovoríme. Beskydské Trojmedzie. V tomto geodeticky vyznaèenom bode stoja tri obelisky. Vo vzdialenosti nieko¾kých metrov od seba sa týèia tri rovnaké trojhranné ståpy, všetky vyrobené zo svetlosivého granitu, na každom z nich vidno erby, pri ktorých sú vytesané názvy: „Rzeczpospolita Polska,” „Èeská republika,” „Slovenská republika.” Toto beskydské „Trojmedzie” vzniklo v roku 1993 po rozpade Èeskoslovenska. Obelisky boli osadené dva roky neskôr pomocou vrtu¾níka. Majú výšku 215 cm a vážia viac ako 800 kg. Vynára sa však otázka, preèo sú až tri a nie ako obyèajne iba jeden? Ukazuje sa, že presný bod stretu hraníc sa nachádza v hlbokom koryte potoka.

Potok je dlhý približne 3 km. Jeho tok je osobitý, pretože plynie cez územia troch štátov a má až tri názvy: v Po¾sku sa nazýva Wawrzaczowy Potok, v Èeskej Republike – Kubankovský potok a na Slovensku – Gorilov potok.

Na tomto trojitom mieste na zemi sa ani nemusíme vybra na ïalekú, kozmickú cestu a môžeme sa vyda na Beskydský planetárny chodník, ktorý bol vybudovaný v roku 2002 z iniciatívy básnika Jerzego Ruckého. Chodník je dlhý 12 km, prechádza pozdåž vychádzkového chodníka Jerzego Kukuczku, prvého Poliaka, ktorý zdolal všetkých štrnás najvyšších hôr Himalájí. Zaèiatok chodníka nájdeme v kostolíku z 18. storoèia, pri òom je vidite¾ný model Slnka. Zastávka Pluta je zase v Jaworzynke.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

3 0

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ cenným darom sa stáva bohatstvo našich kultúr, ktoré vyzýva národy, aby tvorili vz ahy medzi vierou a kultúrou, ukazujúc svetu, že viera, hoci nie je spojená so žiadnou kultúrnou formou, sa vyjadruje v kultúre, adaptuje sa do každej kultúry a pomáha v jej budovaní. Skúsenos viery majúc poklad evanjeliových hodnôt a èerpajúc z nich plní aj kritickú funkciu vzh¾adom na tvorenie kultúry v každej epoche. 3

va. „Tvár druhého je predovšetkým výzvou k láske, k celej etickej sfére v nás, ktorá sa náhle zobudí. Akoby nám niekto pred dvere podhodil malé die a. Rodí sa vtedy nieèo, èo nedovo¾uje prejs okolo tohto faktu ¾ahostajne.” 2 To isté sa deje voèi „Tvári” – obrazu Boha – snažíme sa ís smerom pri¾nutia k Bohu a Jeho milosti. Je to teda smer, ktorý poukazuje na håbku nás samých.

Ide o nasmerovanie všetkých síl nášho tela a duše smerom k priestoru, v ktorom nás Boh pozýva k neobyèajnej ceste viery. V tomto sanktuáriu, akým je naše srdce, sa nadväzuje úzke spojenie s Bohom, kde sme poháòaní, aby sme touto skúsenos ou obsiahli celého seba.

FOTO MÁRIA ŠPENEROVÁ

Ak stretávajúce sa osoby nesú v sebe cenný dar pri¾nutia k Bohu a k jeho milosti, ich stretnutie sa stáva svedectvom viery.

Takáto živá skúsenos pri¾nutia k spasite¾nému Bohu, k jeho milosti, ktorá pôsobí v srdci èloveka, sa stáva miestom skúsenosti viery. Táto cesta sa stáva miestom skúsenosti aj pre iných, pretože život nie je nieèím abstraktným, ale nieèím skutoèným, jednoducho samotnou skúsenos ou. Preto v rozmere ¾udských stretnutí sa rodí skúsenos . Ak stretávajúce sa osoby nesú v sebe cenný dar pri¾nutia k Bohu a k jeho milosti, ich stretnutie sa stáva svedectvom viery. A to je druhá cesta, po ktorej sa uberáme. Pri rozdávaní tohto svedectva sme ve¾mi rôzni. Veï každý èlovek má svoje jedineèné a neopakovate¾né svedectvo viery. Ku každému èloveku má Boh svoju jedineènú cestu. Nenapodobòujme teda svedectvo viery iných, ale v tejto rôznorodosti svedectiev odha¾ujme bohatstvo konajúceho Boha uprostred nás.

Putovanie na Trojmedzie to nie sú akési „zrážky“, ale stretnutie, na ktorom sa jeho úèastníci delia so svojimi skúsenos ami viery, v atmosfére tradícií a medzinárodnej kultúry, otvárajúc tiež rozmer úcty a lásky k vlastnej národnej a náboženskej totožnosti. Na tomto stretnutí je ocenená pravdivá historická skutoènos , pretože kres anstvo – katolíci, pravoslávni aj protestanti – sa v znaènej miere prièinili o vytvorenie duše a tváre európskej civilizácie. Ve¾mi ve¾a hodnôt charakteristických pre súèasnú Európu bolo bytostne èerpaných z prameòa kres anstva. Ide o pravdu, o ktorej hovoria kamenné siluety mnohých katedrál a iných poèetných budov, nespomínajúc poèetné strany literatúry a umenie. Akým

Je nezvyèajné také stretnutie, keï tri národy stojac na jednom mieste svedèia o spoloèných kres anských koreòoch, v svojich srdciach nesú svedectvo uèeníkov Krista poèas jeho verejnej èinnosti. Osobná skúsenos uèeníkov Krista bola nadobudnutá úèas ou prostredníctvom viery.

Zakúsili Boha sveta a iného èloveka v håbke vlastného života tak, ako uèeníci Krista. Otvorili sa vz ahom medzi Bohom a nimi samými, medzi Bohom a svetom. V týchto reláciách prišli do centra Stretnutia. Veria, že mimo týchto vz ahov nie je dostupný ani èlovek, ani svet, ani Boh: èlovek je predovšetkým ¾udský, svet – svetský a Boh – božský. Èlovek, svet a Boh sa nedajú prinúti k nejakej jednote vïaka racionálnemu mysleniu a poznaniu, ale vïaka skúsenosti viery, v ktorej nám Boh odha¾uje svoje meno, dovo¾uje nám vola sa po Mene. Pozná naše meno, miluje ho a ako peèa si ho navždy uložil vo svojom srdci. Boh, Darca Života všetkého, èo žije, je

......................................

1. Ján Pavol II., Európsky dokument, Santiago de Compostela, 9. novembra 1982 2. T. Gadacz, K. Jankowska, P. Mucharski, Rozmowy na koniec wieku.

T. 3, Kraków 1999, s.143 3. Ján Pavol II., Encyklika Gaudium et spes, 57

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

3 1

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ osoba, s ktorou môžeme nadväzova vz ahy, lebo sám Boh je prvý iniciátor tohto nezvyèajného Stretnutia. Všímame si, že osoba, akou je kres an, to nie je to isté, ako maska na scéne starodávneho divadla. Naše spoloèné meno: èlovek, ktorý má èrty èloveèenstva Božieho Syna. Keï siahneme do našich kres anských základov dotýkajúc sa skaly, na ktorej sme ako národy boli vybudovaní dlaòou Boha, preèítame našu hodnotu: sme stvorení na „obraz a podobu Božiu” (Gn 1,27; Ž 8 a 139) a sme vyzvaní do spoloèenstva s Ním. Obklopujeme starostlivos ou každú ¾udskú bytos , prièom svedèíme, že všetci sme de mi jedného Boha, pre ktorého je každý cenný. Reè – hoci rôzna, zaèína vtedy spája . Pravda pre naše národy je najprv akousi cestou, akési svetlo, ktoré sa dotýka zmyslov a sàdc. Poznané pravdy viery sa zaèali stáva pre kres anov ich osobitným „rozpoznaním,” oznaèujúce nevyhnutnos tvorenia hlbokého spojenia medzi nimi a Kristom. Medzi pravdou vyznávanou v Kréde a ich každodenným životom. Pravdy viery ako osobné Krédo sú svetlom na ceste ich života a stávajú sa odpoveïou na otázky sprevádzajúce celú ¾udskú existenciu: Kto som? Odkia¾ prichádzam a kam smerujem? Preèo existuje zlo?

Odhalili, že ich životom je miesto Stretnutia s pravdou a zmierením sa s òou v Láske. Na stretnutiach v Trojmedzí môžeme skusova , ako sa rodí evanjeliová láska (agapé) pod¾a Kristovho vzoru; láska je znakom vykúpenia. Po tejto láske môže kres ana každý spozna . Skúsenosti viery prostredníctvom masy rodí svedectvo, že Boh nestvoril náboženstvo, ale svet a ¾udí a náboženstvo nie je prejavom kultúry alebo „inštitúcie pre veriacich,” ale jej existencia tkvie vo vz a-

hoch viažucich sa na Boha, svet a èloveka a toto sú vz ahy lásky. Nie sme povolaní obraca ¾udí na svoju vieru, ale sme povolaní milova . Nie svojimi názormi a múdrymi reèami obrátime druhých, ale láskou. Viera je nepredvídate¾nou milos ou - tak hovorí obrátený perkusionista Jan Budziaszek.

......................................

Osobitným symbolom svedectva lásky sa stáva kríž. Ním sme boli poznaèení vo chvíli svätého krstu. Práve v tejto skutoènosti sa stalo kedysi nieèo nezvyèajne cenné: svätým krstom sme boli ponorení do èloveèenstva Ježiša Krista, pravdivého Boha a pravdivého èloveka. Boh vyzval naše národy po mene v Kristovi. Dal našej existencii rozmer h¾adania v nej svojho miesta, ktoré je cez Krista „vytrpené,” oživené jeho zmàtvychvstaním a pomazané mocou Ducha Svätého. Kríž sa stáva peèa ou pre naše národy, h¾adáme samého Boha, aby sme v òom našli všetko, èo žije. Môžeme požíva „nadvyznanieové“ ovocie Kríža. „Kres anstvo uznáva všeobecné právo na poznanie pravdy. Zotieraním rasových, sociálnych bariér, rodovej nerovnosti, kres anstvo od zaèiatku hlásalo rovnos všetkých ¾udí voèi Bohu.“4 Vo ve¾kej rodine národov všetci skusujeme vnútornú trhlinu, ktorá je dôsledkom nesprávneho používania slobody èlovekom (Gn 3,1-24). Tieto zranenia sa nás týkajú v skutoènosti plynúcej z bolesti a iného druhu utrpenia, z rozdielnych náboženských poh¾adov èi vyznania alebo politického názoru. Èasto sa pri h¾adaní porozumenia opä zraòujeme. Avšak je miesto, kde môžeme stretnú odpustenie a obdarova seba samých aj iných. Je to KrisStretnutie na Trojmedzí 2011 FOTO ARCHÍV

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

3 2

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ tov kríž odpustenia. Tento kríž v eucharistickom znaku pokoja, ktorý si dávame, akosi slávi naše svedectvo, že sme stretli Krista. Že On je naším Pánom, Bratom, Vykupite¾om. Že sme pri Òom tak blízko – srdce pri srdci. Jeho láska objíma každého z nás bez výnimky. Všetci sme preòho cenní. Ježiš smeruje k nám svoju obrovskú túžbu, aby boli jedno s Ním aj medzi sebou, èím budeme budova spolu š astný domov bratstva, pokoja a dobra. Aby sme vydali autentické svedectvo skúsenosti viery obliekame si duchovnú výzbroj (Ef 6, 13). Táto vnútorná výzbroj je sila ¾udského ducha opretá na Duchu Svätom. Ona má emocionálny aj telesný rozmer. Do nej je vpísané naše spoloèné meno - Èlovek a naše vlastné meno. Do duchovnej zbroje skúsenosti viery sú vpísané ¾udské neúspechy, zranenia a dramatická situácia sveta, ktorý „celý... leží v moci Zlého“ (1 Jn 5, 19), èo spôsobuje, že život èloveka je boj. V skutoènosti svätá omša je tiež úsilím, kde je slávená Eucharistia, pretože ona je sprítomnením obety kríža, èiže muky, smrti, zmàtvychvstania a parúzie Spasite¾a. Preto na území Trojmedzia ¾udia stavajú kaplnku a slávia sväté Tajomstvo vykúpenia.

Trikrát “Choïte!”

Pod kríž na Trojmedzí prichádzajú aj takí ¾udia, ktorí na „elektronických tabu¾kách“ píšu o svojej ¾ahostajnosti alebo zvedavosti voèi náboženským veciam. Neraz vyjadrujú voèi nim kritické názory, vo ve¾kej miere poznaèené hlbokou nevedomos ou o tom, èím sú evanjeliá. Pri tejto príležitosti rôznym spôsobom degradujú Boha, prièom im nenapadne, že nepoukazujú naòho, ale na jeho karikatúry, bôžiky, ktoré si sami vymysleli. Chcú všeobecnú toleranciu, ktorá eliminuje všetky rozdiely medzi vyznaniami a vo vzniknutom chaose ešte prehlbujú svoje vnútorné problémy. Takí ¾udia sa tu, na Trojmedzí, zastavujú v oèakávaní, že uvidia novú senzáciu, možno práve vtedy skúsia, èo to znamená stretnú sa v evanjeliovej láske okolo kríža a evanjelia. Èo to znamená nadchnú sa pre Boha a Jeho Krá¾ovstvo, a v ním „životným priestorom èloveka, vyneseným do nadprirodzeného Božieho života. Ako ži v Bohu a s Bohom: ži „pod¾a Ducha“ a „ís za tým, èo chce Duch“, 5 kde „viera a rozum sú ako dve krídla, na ktorých sa ¾udský duch vznáša ku kontemplácii pravdy“.6 Ján Pavol II. vyzýva národy a v nich každého

osobitne: „Choïte – povedzte to iným, èo je odkazom Cirkvi. Trikrát „choïte!”: prvé – je výzva obráti seba samých, druhé – deli sa s Pravdou v domovine, tretie – misie na celom svete.” 7 Tak teda poïme! „V zjednocujúcej sa Európe a globalizujúcom sa svete poci ujeme èoraz väèšiu potrebu myšlienky na spoloèný domov. Na hodnotnú existenciu èloveka v spoloèenstve, ktoré sa intenzívne líši zvláš kultúrne, axiologicky a nábožensky. Uprostred množstva návrhov na jeho usporiadanie naïalej nesmieme zabudnú na kres anskú koncepciu spoloèenského usporiadania. Vízia je znaène všeobecne opovrhovaná u väèšiny rozhodujúcich prostredí, pretože ju považujú za dávny prežitok doby, ako takú, ktorá nespåòa požiadavky moderného spoloèenstva a v dejinách obèas skompromitovaná, nezriedka vyvoláva urèité rozpaky vzh¾adom na jej aktuálnos , aj v kruhoch uèeníkov Ježiša. Z nej vytvárajúci sa ideál ¾udskej koexistencie je spoloènos pravdy a života, milosti a svätosti, spravodlivosti, lásky a pokoja.“ 8

Zaèni cestu bratstva, lásky a spoloènej dôvery Je potrebné, aby sme spolu realizovali rôzne projekty, tvorili štruktúry vedy, nachádzali nové politické, ekonomické riešenia, prièom budeme silno stá na tejto zemi. Budujme ju na základe osobnej skúsenosti viery, s odvážnym srdcom a úmyslom da jej svedectvo. Vtedy niè neskonèí v ruinách, ale bude predstavova neznièite¾né èasti konštrukcie Otcovho domu, ktorý nikdy nebude znièený. Aby iní pozerajúc sa ako spolu putujeme, mohli sa pýta : „ako si našiel Boha?

Ako si našiel seba? Svoje miesto na zemi delené s inými, so svetom, voèi spoloèenským kultúram, rôznych náboženstiev a vyznaní? Ako si to urobil, že si š astný a dokážeš tak milova ?“ S pápežom Františkom „zaènime cestu bratstva, lásky a spoloènej dôvery. Modlime sa vždy za seba, jedni za druhých. Modlime sa za celý svet, aby sme boli jedno ve¾ké bratstvo.“ 9

......................................

4.

5.

6.

7.

Ján Pavol II., Encyklika Fides et Ratio, 38.

Ján Pavol II., Encyklika Dominum et Vivificantem, 58.

Ján Pavol II., Encyklika Fides et Ratio, motto Ján Pavol II., Príhovor z roku 1997 poèas homílie pre úèastníkov Po¾skej národnej púte v Ríme.

8. Dr Tomasz Homa SJ, èlánok „Božia idea ¾udského domu“.

9. Pápež František, 13. marca 2013, Anjel Pána na Námestí sv. Petra v Ríme

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

3 3

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________

FOTO MILAN KOSEC

Trojmedzie ako miesto stretnutia Micha³ Lewandovski

Reflexia nad filozofiou Jozefa Tischnera

„Svet 21. storoèia s úplnou istotou nepatrí k tichým miestam. Okrem výnimoèných miest ako púšte, oceány alebo tropické lesy sme všade obklopení slovami, obrazmi, zvukmi. Od narodenia až do smrti sa pohybujeme (zvláš v euroatlantickej civilizácii) v neustálych vlnách týchto vzruchov, ktoré obsahujú taký ve¾ký poèet informácií, že je nemožné ovládnu ich, zapamäta si všetky detaily, dohliadnu a rozozna pravdu od klamstva, fiktívnu skutoènos od tej ve¾mi blízkej a pravdivej a èo je možno najdôležitejšie – skutoènos dobra od skutoènosti zla.

Svet zbavený kontaktu Nielen informácie, ktoré nás „bombardujú“ a idey sa stávajú údelom nášho každodenného života.

Už od detstva a poèas všetkých etáp nášho èloveèenstva stretávame iných. Druhý èlovek, niekedy ved¾a nás, niekedy niekto ve¾mi blízky, inokedy neznámy okoloidúci. Je nepredstavite¾ný svet, kde sme len my, svet zbavený kontaktu s druhými, rozhovorov s nimi, vzájomnej závislosti. Špecifickým a ve¾mi symbolickým miestom takejto udalosti je hranica. A tie môžu by rôzne: hranice štátov, regiónov, jazyka, kultúry, ekonomické hranice, hranice kontinentov. Možno to znie ako fráza, že hranica sa nám spája s nejakým rozdelením, nevyhnutným ohradením, múrom, za ktorým sa nachádza už nieèo iné a cudzie. Ale hranica je aj miestom šance. Keï k nej smerujeme, vieme, že tam môžeme oèakáva niekoho, kto prichádza z druhej strany, z inej kultúry a ako by sa na to nedalo pozrie trochu z inej

skutoènosti. Skôr èi neskôr musí nasta stretnutie. Zastavme sa teraz a zamyslime sa, èím stretnutie je. Je to len letmá výmena viet, spoloèný rozhovor o všeobecných témach, pozretie hlboko do oèí? Alebo je to nieèo viac, akási iná håbka, ktorá sa môže zrodi medzi dvoma osobami?

Cennou pomocou, ktorá nám pomôže vyrieši tieto ažkosti je myšlienka Jozefa Tischnera. Vo svojej originálnej filozofii, takzvanej „filozofii drámy” špecifickú rolu hrá element stretnutia s druhým èlovekom. Píše, že „stretnú znamená dosiahnu bezprostredný poh¾ad tragickosti prenikajúcej všetky spôsoby existencie Druhého.“ 10 Na inom mieste hovorí: „Aby sa objavila tragickos , vôbec nie je potrebné, aby sa znièenie stalo faktom. Už sama možnos znièenia, sama neznalos výsledku boja dobra so zlom je nieèím tragickým.“ 11 Èo znamenajú tieto slová? V stretnutí s druhým èlovekom vidíme, ko¾kým ohroze-

......................................

10 J. Tischner, Myœlenie wed³ug wartoœci, Kraków 2011, s. 533.

11 tamže, s.533.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

3 4

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ niam je vystavený. Ako èasto upadá pod archou utrpenia a ažkostí všedného dòa, ako ve¾mi h¾adá lásku a akceptáciu zo strany druhých. Tieto túžby a ažkosti sa môžu pritrafi , ale už sama myšlienka na to, že sme im tak ve¾mi vystavení, rodí tragédiu. Druhý dokonca bez slov a len svojou prítomnos ou nám hovorí: „ak chceš, môžeš...“ Avšak èo sa skrýva pod týmto zistením?

Môžeme sa osmeli poveda , že táto dramatická výzva skutoène vytvára priaznivú atmosféru na spoloèné porozumenie. Pretože ak „chcem,“ tak som slobodný, nie som nútený nikým zvonku, aby som nieèo robil. Odmietam masku, ktorú si možno niekedy dávam a stojím pred iným s pravdou, ktorú chcem ukáza . Otázka len je, akú pravdu ukážem a ako využívam svoju vo¾nos ? „Každému stretnutiu hrozí rozlúèka, v každej rozlúèke žije tlmená pamä stretnutia.“ 12 Šancu, ktorú sme dostali, môžeme využi alebo premárni . Môžeme druhého povznies alebo ho potopi , namiesto chleba mu poda kameò (Lk 11,11). „Ide o to, aby sme sa nedobíjali žiadnym slovom, žiadnym èinom ani únikom, ani drzos ou, aby sme si naklonili bytos k predpokladanej dobrote a dobrotu k bytiu, k trvaniu.“ 13 Veï ako èasto neš astie iného volá, aby sme sa posvätili, aby sme povolili svoju dobrú vô¾u pre druhého. Aby sme ho pozdvihli z bludiska, do ktorého sa zaplietol, v

ktorom bez našej pomoci zahynie. Keï ideme smerom k hranici, sme pútnikmi, naša cesta nás pripravuje na stretnutie s inými. Cítime, že nakoniec príde k tomu, že niekde tam budú ¾udia, ktorí inak myslia, pochádzajú z inej kultúry, ¾udia, ktorí nás môžu prija s otvorenou náruèou, ale aj takí, ktorí toto stretnutie využijú na svoje zlé ciele, ukrivdia nám. Napriek tomu nesmieme zabudnú , že „èlovek na ceste je èlovek otvorený, citlivý, ostražitý, pripravený na stretnutie s druhým èlovekom, ktoré ho obohatí, s tým druhým, ktorý ide z opaènej strany alebo ide tou istou cestou.“ 14

...................................... „Trojmedzie” – miesto stretnutia a spoloènej skúsenosti druhého. Miesto, v ktorom sa zhromažïujeme prichádzajúc z ïaleka, z iných prostredí, iných kultúr, jazykov a osobných zážitkov. Ak chápeme dôležitos stretnutia, ak v òom uvidíme šancu na budovanie nieèoho viac než len vzájomných zdvorilostí, ukáže sa, že sme odhalili jeden z najdrahších pokladov.“

......................................

12 vdp. J. Tischner, Myœlenie wed³ug wartoœci, s. 534.

13 tamže, s. 535.

14 Vdp.. L. £ysieñ, Na tropach cz³owieka, Kraków 2009, s. 122.

“Ak chápeme dôležitos stretnutia, ak v òom uvidíme šancu na budovanie nieèoho viac než len vzájomných zdvorilostí, ukáže sa, že sme odhalili jeden z najdrahších pokladov.“

FOTO MÁRIA ŠPENEROVÁ

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

3 5

1 / 2 0 1 3

ROK VIERY ____________________________________________________ FOTO MÁRIA ŠPENEROVÁ

Pozvaní na štíty Mateusz Pietrzak Hory nie sú len najvyššie štíty Po¾ska a Slovenska alebo Alpy a Himaláje. Sú to aj Beskydy, a teda aj Sliezske Beskydy s jedným jeho najtypickejším miestom: Trojmedzím. Avšak preèo práve Beskydy? Preèo tam môžeme stretnú Boha? Èasto zabúdame na to, že to, èo vidíme poèas výletov do hôr je dielom Boha. Pekné kopce, stromy a predovšetkým štíty. Keï vystupujeme na Babiu horu, Baraniu horu èi dokonca Èantoriu, môžeme sa nadchnú krásnym výh¾adom.

Nadchnú sa môžeme stvorením Najvyššieho.

Aký musí by Boh úžasný, keï nám dal nieèo také nádherné, èím môžeme nadchnú svoju dušu, èím ju môžeme nakàmi a vïaka èomu môžeme adorova Boha. Keï prichádzame na chodník, vieme, že nás èaká ve¾ká námaha. Niekedy je to pä hodín, niekedy osem, v mnohých prípadoch jeden alebo nieko¾ko dní. Ale práve vïaka tejto námahe môžeme pozna sami seba. Svoje silné stránky a svoje slabosti. Tam je najlepšia kováèska dielòa charakterov – keï sme v polovici cesty a vyskytne sa ažkos , je nemožné, aby sme sa zastavili a ukonèili výlet. Musíme ís ïalej. Nemá zmysel vráti sa. Aj napriek bolesti.

Avšak, keï prídeme do cie¾a, vieme, že sme si dokázali poradi s najväèšími slabos ami. Vo ve¾kých mestách, ako je Žilina alebo BielskoBiala je ažko nájs ticho a vydýchnutie. Stále nieèo naháòame, stále niekto od nás chce viac.

Na horách je to inak. Ticho, nenarušený pokoj – práve to tam na nás èaká. Faktom je, že èasto

treba niekomu pomôc vyjs na štít. Dokonca ho odnies , ak si zlomí nohu. Uèíme sa, ako pomáha blížnemu, ako sa mu dáva v plnosti. Áno, hory. Èi to nie je podobné v živote? Nie je život úžasnejší ako hory? V živote máme tiež svoje štíty. Keï vyhrávame. Keï sa môžeme nadchnú tým, èo pre nás pripravil Boh. Keï sa môžeme nadchnú samotným naším životom. V živote narazíme tiež na ažkosti ove¾a väèšie ako tie v horách. Avšak ažko je zastavi sa na svojej ceste životom. Treba ís ïalej. Prizna , že sme padli, že to bolí. Ale musíme ís ïalej. Nemá zmysel vráti sa. Aj tu stretneme osoby, ktoré nám pomáhajú ís ïalej. To isté robíme èasto my druhým. Skúsenos viery, ktorú nesieme vo svojich srdciach, sa stáva cestou, na ktorej skusujeme, že chceme by „so¾ou zeme a svetlom sveta.“ V rozmere 21. storoèia, keï zaniká stretnutie a rozhovor a vzmáhajú sa zrážky a hluk, skúsenos viery privoláva vernú, úprimnú a bohatú lásku, ktorej žriedlom a plnos ou je Ježiš. Takéto je poslanie plynúce zo skúsenosti viery pre nás tu a teraz. Dnes. Toto chceme zakúsi na Trojmedzí voèi sebe navzájom a voèi celému svetu.

Vzrasta v láske, tvoriac tak kultúru života v miere èloveka ako „obrazu Boha.“

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

3 6

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________

Je tento svet ešte moderný?

Christoph Schulte Narodenie Ježiša Krista, Konštantínovský zvrat (po Edikte Milánskom r. 313), obdobie reformácie, II. vatikánsky koncil – tie èasy sú dávno za nami, keï sa celé epochy alebo epochálne zvraty pomenúvali pod¾a náboženských alebo cirkevno-politických udalostí. V aktuálne prebiehajúcej verejnej diskusii o tom, v akej epoche to vlastne žijeme a aké sú jej typické príznaky, sotva sa stretneme s pojmami ako „náboženstvo“, „viera“ alebo „cirkev“. Napriek tomu, diskusia na tému „epocha“, ktorú podnietil žurnalista Thomas Assheuer v týždenníku Die Zeit (26. 7. 2012), môže pomôc kres anom lepšie pochopi dôležitos èi bezvýznamnos náboženstva dnes.

Výrazy „postdemokracia“ a „neskorý kapitalizmus“ alebo „neskorá moderna“ èi postmoderna sú èasto brzdou alebo akademicky vyumelkované pojmy spoloèensko-vedných disciplín. Všetky v podstate chcú poveda , že moderna je už za nami, že osvietené, pokrokové a hospodársky prekvitajúce a bohatšie spoloènosti pomaly narážajú na svoje hranice. Zatia¾ èo udalosti v 50. a 60. rokoch, ako bol „nemecký zázrak“ alebo pristátie èloveka na Mesiaci znamenali pre modernitu obrovskú motiváciu, prišlo skoro k vytriezveniu. Ropný cenový šok v roku 1974 definitívne odzvonil povojnovému boomu, v zornom poli sa objavili hranice ekonomického rastu.

Žiadny koniec dejín Vplyvom boja dvoch systémov, Východu proti Západu, komunizmu proti demokracii, plánovanému hospodárstvu proti trhovému hospodárstvu, sa zdalo, že v 70. a 80. rokoch sa prejavovali znaky úpadku svetového vývoja. V tomto období sa zaèali vynára príznaky „post“ vývoja: vtedajší pocit vykolíkovaných frontových línií vyvolal triezvy poznatok, že epocha rozširovania demokratizácie je zrejme u konca. „Stará spoloènos má svoje najlepšie èasy už za sebou“, sumarizuje T. Assheuer pocity z 80. rokov. Hoci modernizaèné a prelomové programy Michaila Gorbaèova „glasnos “ a „perestrojka“ dávali tuši blížiacu sa zmenu, koniec studenej vojny prišiel ako náhly úder. S pádom múrov 1989 a koncom komunistického východného bloku pod¾a Assheuera skonèilo aj „post“ obdobie. Definície sa ukázali ako nefunkèné „blamujúce“, lebo odrazu niè nevysvet¾ovali. Naopak: moderna získala opä na sile. Demokracia západného typu zví azila. Niè z toho nebolo ani „post“, ani zaostalé „zo vèera.“ Podobne kapitalizmus vyšiel zo

zrážky systémov ví azne. Ako dôsledok týchto zmien videl americký politológ Francis Fukuyama v roku 1992 príchod „Konca dejín“, pod èím nemyslel Apokalypsu, ale koniec myslenia v pojmoch tábory, systémy a triedy. Pod¾a Fukuyamu skonèil vývoj politických systémov, lebo sa všetko priklonilo k liberálnej demokracii a k jej viac alebo menej sociálnemu trhovému hospodárstvu. Boje politických, hospodárskych a svetonázorových ideológií sa rozplynú v slobodnom blahobyte. Avšak T. Assheuer signalizuje, že predpony „post“ a „neskorý“ sa opä a èasto objavujú vo vedeckých diskusiách a prežívajú pravú renesanciu. Domnele prekonané staré otázky z 80. rokov sa zoèi-voèi nárastu štátnych dlhov a hospodárskej kríze, atómovej katastrofe z Fukušimy a nejasným výsledkom revolúcií v severnej Afrike a v arabskom kultúrnom prostredí stávajú opä aktuálnymi. Zanikne vplyvom technických médií „buržoázne myslenie“? Dokážu demokracia a kapitalizmus spolu vychádza v postoji zmierenia? Odsúdila sa západná moderna na ví aznú smr , a ak áno, èo bude po nej nasledova ? Idei Konca dejín F. Fukuyamu presne po 20 rokoch kontruje T. Assheuer „Koncom dejín Západu“. Symptomatickým príznakom sa stalo, že to¾ko skloòovaná „kolíska Západu“ leží bezmocne na zemi. Grécko, ktoré rozvinulo pre kres anské myslenie tak dôležitý filozofický základ: „Západný rozum žil metafyzicky, ako aj materiálne na dlh, precenil svoj kredit a teraz dejiny pokraèujú bez Západu. Slnko svetového ducha sa vracia spä na Východ Ázie, Èíny a Indie. Pod predponou „post“ sa chápu dve slovíèka, ktoré v spoloènostiach, založených na židovsko-kres anskej tradícii, majú nesmierny význam. Ak by súèasné obdobie bolo podstatne urèované „postsociálnym správaním“ a „postautonómnym subjektom“, hrozí nám, že budúcnos bude nepríjemnou epochou.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

3 7

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________

Postsociálny?

Ako príklad na vysvetlenie pojmu „postsociálny“ cituje Assheuer reklamný slogan, pod¾a ktorého si 1 % všetkých mužov želá viac priestoru na rozhovor s partnerkou, avšak 86 % si želá najnovší typ HD televízora. Takéto pretechnizované medzi¾udské vz ahy a formy komunikácie znamenajú koniec ¾udskosti. V takej postsociálnej spoloènosti je sotva nejaký priestor pre kres anský obraz života a spoloènosti. „Medzi¾udské väzby sa uvo¾òujú; pojem spoloènos stráca ve¾a zo svojho obsahu a významu. Biologické poznatky a ekonomické alebo technokratické sebazdokona¾ovanie sú potom dôležitejšie ako „vyslobodenie“ od problémov sveta prostredníctvom spoloèenských opatrení. Ako „postautonómne subjekty“ môžeme oznaèi tých, ktorí sa považujú za vykúpených skôr prostredníctvom objektového vz ahu skrze ¾udské spoloèenstvo, èi dokonca v zmysle Ježišových slov: „Ja som s vami po všetky dni“. Pre tento typ sú hodnoty, normy a vzory skoro bezvýznamné. Assheuer mieni: „Postautonómny subjekt sa už nepýta: Ako mám vies môj život ako zrelý a morálny obèan? Ale pýta sa: Ako sa mi podarí prejs cez túto situáciu? Ako sa mám prispôsobi svetu, ktorý sa nedá zmeni ?“ Tu sa akáko¾vek zodpovednos voèi druhým ¾uïom a voèi pospolitosti obetuje snahe po sebarealizácii a sebastrednosti. Výsledkom je egománia do takej miery, že jej posledným bodom je nevýslovná ne¾udská prázdnota.

Individuálna cesta presadenia sa Vo svojej reakcii (2. 8. 2012) vytýka mníchovský sociológ A. Nassehi Assheuerovi jeho „nariekanie“ a „žalospev“, ktoré považuje za prejav sklamania z toho, že mnohé prís¾uby o pretrvávajúcom hospodárskom vzostupe a o zmierení kultúrnej plurality sa nenaplnili. Kritizuje ho, že ¾udí so schopnos ou presadi sa (durchwurschteln) a so schopnos ou „vôle vedenej rozumom“ vyobrazuje Assheuer v podobe nesympatickej figúry „postautonómneho subjektu“. O bojovníkoch za nové obsahy pojmov „post“ a „neskorý“ hovorí, že im ide o to, aby modernu vyhlásili za ukonèenú, hoci v súèasných interpretáciách príznakov epochy má moderna v skutoènosti pred sebou ve¾kú budúcnos . Nassehi obracia poh¾ad na teóriu systémov bielefeldského sociológa Niklasa

Luhmanna: pod¾a nej každá oblas spoloènosti sleduje svoje vlastné základné princípy. Politika, hospodárstvo, náboženstvo a veda sa riadia len svojimi systémovými princípmi. Jednota v spoloènosti už neexistuje. Nassehi oznaèuje tieto vývojové trendy, ktoré pod¾a neho zapoèali od poèiatku vzniku globálnej svetovej siete, odborným pojmom sociológie „funkcionálna diferenciácia“: „Centrálne inštancie spoloènosti... vyvíjajú celkom rozdielne interné logiky, podmienky úspechu, teórie reflexie, funkcie a oèakávania.

Prièom sú na jednej strane od seba nezávislejšie, na strane druhej zostávajú stále takpovediac v krízovom vz ahu, lebo nepasujú k sebe...“ Tak píše Nassehi v jednom ïalšom príspevku.

......................................

Toto vysvetlenie pomocou modelu „funkcionálnej diferenciácie“ by azda umožnilo pochopi aj krízu náboženskosti, viery v Boha a oslabenia vz ahu k Cirkvi u mnohých ¾udí. Široké oblasti života spoloènosti zostávajú pre „systém náboženstvo“ neprístupné, lebo sledujú svoje vlastné logiky a podmienky, vlastnú „reè“ a racionalitu.

Cirkev a náboženstvo konajú presne tak, ako ostatné spoloèenské centrálne inštancie: uzavreté do seba vo vlastnom systéme. Nassehi hovorí: „Na spoloèenské rámcové podmienky reaguje ekonomika ekonomicky a èasto kríži politické zámery; vzdelávací systém nedokáže rieši problémy tak rýchlo, ako sa riešia v politickom verejnom živote alebo v podnikate¾skej sfére; oblas vedy produkuje rozporné analýzy práve preto, že jej ide na prvom mieste o riešenie vedeckých problémov.“ Otázka je, èi tento spôsob nazerania skutoène odráža realitu modernej spoloènosti? Èi sú politika a hospodárstvo, náboženstvo a kultúra naozaj takéto statické, do seba zah¾adené konštrukty? Sociológ Hartmut Rosa z Jeny nesúhlasí so spôsobom vnímania, aký ponúka Nassehi. Považuje teóriu systémov za nevhodnú na vysvetlenie moderny, pretože „vyhlasuje biedy èloveka za irelevantné a neexistuje zámer èi idea, ktoré by ju pohýnali v smere, kam by sa mala spoloènos ubera “ (Die Zeit, 16. August 2012). Základná skúsenos moderny nepozostáva z rôznych interných logík jednotlivých sfér života spoloènosti, ako hovorí Nassehi. Skôr sa moderna rozvíja v dynamike do všetkých smerov: èo najvyššie, najrýchlejšie, najlepšie a v tom spoèíva náboj jej krízovosti. Rosa sa pozerá skepticky na spoloènos , ktorá by mala by veène orientovaná na zväèšovanie a vzostup a podriadená logike nezrušite¾nosti.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

3 8

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ Sociológovia v Jene pozorujú „dych vyrážajúcu špirálu neustáleho urých¾ovania, rastu a inovácií“ a na tieto faktorové velièiny je pod¾a nich moderná spoloènos odkázaná, aby si zachovala stabilitu. Za tento tlak na trvalé obnovovanie a rozvoj pod¾a nich nie sú zodpovedné len financie a pomery na trhoch. Logiku neustáleho vzostupu je nutné chápa ako nadriadený funkèný a stabilizaèný princíp moderny, vysvet¾uje Rosa. Tvrdí, že ¾udia zhruba od 18. stor. merajú kvalitu svojho života skoro výluène pod¾a toho, nako¾ko si polepšili v ekonomickej, sociálnej, mediálnej, technickej a náboženskej oblasti a èi mohli rás a rozširova sa. Zatia¾ èo hospodársky, spoloèenský status, technika a mediálne produkty sa rozvíjajú a zlepšujú, náboženská oblas má iný charakter.

V osobnom živote sa vlastná žitá spiritualita a nábožnos môžu prehlbova , zväèšova , no posolstvo náboženstva zostáva nezmenené. Štyri tisícroèia zaznieva: „Poèuj, Izrael, Pán je náš Boh, Pán jediný“ (Deut 6,4). Žiadna zmena, žiadne takzvané inovaèné zahustenie nenastalo ani v dvojtisícroènom výroku Ježiša: „Ja som Svetlo sveta“ (Jn 8,12). Spoèíva azda v rastovom modeli moderny dôvod pre prekážky voèi viere v Boha, ktoré kladie súèasná doba? Zoèi voèi faktu historickosti Zjavenia sa vynára otázka, formulovaná finanèným jazykom: „Aké rastové možnosti ponúka náboženstvo?“

V oblasti náboženstva niè nové? Že sa v oblasti náboženstva nedeje niè nové, že tu prevláda iba tradícia, vnímajú kres ania aj neveriaci – paradoxne ako nieèo pozitívne a vo vlastnom zmysle slova stabilizujúce vo svete, plnom nepokoja a podriadenom neustálym zmenám. Slovo Kazate¾a, „niè nové pod slnkom“ (Kohelet, 1,9) neznamená ¾ahostajnos a zaostalos , ale istotu a presvedèenie o konštantnom behu sveta a života. Ale keï „pokrok“ v ekonómii a technike znamená práve to „vyššie-rýchlejšielepšie-širšie“ kladie si otázku Rosa: „Ako môže náboženstvo drža krok s týmto pokrokom, aby zostalo „moderné“? Malo by vlastne drža krok?“ Rosa momentálne vidí aj skúsenostné prejavy viaznutia moderny: „Po 250 rokoch ¾udia v západných spoloènostiach azda po prvýkrát nie sú hnaní nádejou, aby ich deti sa mali lepšie ako ich rodièia. Skôr budú hnaní úzkos ou, že sa im môže horšie vodi , že sa status quo nepodarí zachova .“ Aj o náboženskom a spirituálnom kultúrnom živote možno dnes poveda , že kres a-

nia v rastúcej miere prežívajú pocit nepohody: ich osobná viera v Krista sa vytráca a možno pre nasledujúce generácie bude celkom neprí ažlivá. Kde sa èo len tuší potreba vykúpenia? Veï preracionalizované a sekulárne hlavy majú problém myslie na nejaký posmrtný život. Jób, Karl Barth, Johann-Baptist Metz a najnovšie Martin Walser svedèia, že naprieè dejinami sa ozýva volanie o pomoc: „Boh chýba.“ A dnes táto žaloba zaznieva naliehavejšie, hlasnejšie, èastejšie.

...................................... Èo sa ale stane, ak viera v jedného Boha, dobrotivého Stvorite¾a sa vinou stvorení nezachová?

Pre ve¾a ¾udí je tisícroèia prežívaný model viery stále menej presvedèivý, stále ažšie predstavite¾ný. Je pravda, že obraz trpiaceho Božieho Syna na kríži a Jeho Zmàtvychvstanie boli vždy na pochopenie ve¾mi nároèné a vyžadovali odvážne vyznávaèstvo, avšak nikdy doteraz v novoveku nebola táto viera v celej šírke obyvate¾stva nato¾ko napádaná a potláèaná ako dnes. Prišlo azda aj náboženstvo do svojej „postmoderny“?

Rosa hodnotí svoje pozorovania: „Moderna smeruje k postmoderne práve tam, kde sa už neorientujeme na (nádejný) horizont budúcnosti v snahe sa vzdiali od temnej priepasti za nami, ktorá nás s rastúcou rýchlos ou prenasleduje.“ Naozaj pesimisticky sa vyjadril aj filozof a umenovedec B. Groys, ktorý sa ako posledný pripojil k debate skupiny Assheuer, Nassehi, Rosa. Novým kultúrnym hrdinom súèasných èias je „sie ový pracovník“, teda už nie tradiène oslavovaný „tvorivý pracovník“ (Die Zeit, 30. 8. 2012). Sie ový pracovník neustále h¾adá nové možnosti šírenia informácií, kontaktov, „linkov“. Namiesto toho, aby sa tvorivo zameral na obsahy a na tvorbu nových obsahov, ide mu o èo najlepšie zosie ovanie informácií a èo najväèšiu šikovnos v technickom narábaní s nimi a o ich patrièné trhové zhodnotenie. Groys sumarizuje: „Nie je dôležité, èo èlovek napíše alebo èo ukáže, iba to je dôležité, že to robí.“ Možno z tejto obsahovej prázdnoty epochy je ¾ahostajné, aké jej dáme meno – vzíde nová tvorivá šanca do budúcnosti a modernita pre náboženstvo: Naozaj žiadna iná spoloèenská inštancia neponúka také obsahové bohatstvo (náboženské, kultúrne, historické, literárne) ako viera. Musí tu by niekto, kto ponúka sie ovým pracovníkom témy, správy, idey, ktoré by mohli šíri . A zá¾uba v záhadách, tajomstvách a mystike je predsa naïalej moderná.

......................................

Christ in der Genenwart No.41/2012, s. 443-444 Preklad: Terézia Lenczová

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

3 9

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________

Kedy budeme dospelí?

Johannes Roeser Menej manželstiev, menej detí, viacej singlov,1 dlhšie trvajúca príprava na povolanie, viac súkromných záujmov a zábav, rastúce prejavy infantilizmu v spoloènosti v doh¾adnej dobe budú aj pre štát problémom. „Vážnos života“ zaèína neskôr, stále neskoršie. Kedysi bolo znakom dospelosti èloveka a jeho vstupu do sveta dospelých, že bol spôsobilý vstúpi do záväzného, verného manželského vz ahu, s vedomím záväzku starostlivosti o potomkov. Pod¾a tohto kritéria dnešná spoloènos sa stáva v mnohých oblastiach skutoène viac „detskou“, infantilizuje sa. V našej kultúrnej oblasti sa manželstvá uzatvárajú váhavejšie, z ve¾kej èasti až po tridsiatke a ich poèet klesá. O to hrozivejší je nárast stroskotaných a rozvedených manželstiev.

Najnovšie štatistiky Spolkového štatistického úradu Nemecka dokazujú, že ešte nikdy nebolo to¾ko osamelo žijúcich, resp. to¾ko domácností singlov ako v súèasnosti. Pod¾a Spolku za život v mestách akoby sa stratil globálny, celej kultúre spoloèný indikátor vnímania vážnosti života.

Mnohí tzv. singlovia, ktorí žijú v individuálnych domácnostiach, žijú v èasovo ohranièených partnerstvách. Existuje mnoho vysvetlení pre tieto vývojové trendy: napríklad v povolaní sa od mužov aj žien požaduje, aby boli ve¾mi mobilní a flexibilní, èo rozbíja partnerské vz ahy. Tento štýl zaèal už znaèným predåžením doby profesionálnej prípravy, ktorá ráta aj s opakovanými preško¾ovaniami v prípade straty zamestnania. Aj trpké skúsenosti s rozvodom u príbuzných èlenov rodiny èi u priate¾ov odrádzajú mladých ¾udí rozhodnú sa pre prijatie manželského záväzku.

Radšej neskôr, vyskúšame... Strata záväznosti v oblasti náboženstva a viery i masívne poèty vystúpení z cirkvi, ba strata vz ahu k Bohu zohrali závažnú rolu pri strate záväznosti sexuálneho a manželského vz ahu – a opaène.

......................................

Pracovník manželskej poradne v Kolíne a predseda Katolíckej spolkovej konferencie pre manželstvo, rodinu a životné poradenstvo Hannspeter Schmidt to vyjadril v rozhovore pre Katolícku spravodajskú agentúru: „V predchádzajúcom období vonkajší spoloèenský tlak napomáhal súdržnosti manželstiev. Tento tlak dnes už sotva existuje. V tejto situácii by si vlastne mali páry rozvinú viac vnútorných síl, aby si ich vz ah zachoval stabilitu. Avšak tento poznatok jednoducho chýba. Už v pôvodných rodinách èasto chýbala výchova charakteru. Chýbajú aj vzory,

ako sa dajú konflikty dobre rieši a ako zaobchádza s citmi vlastnými i druhých ¾udí. Filmy, televízia a rôzne èasopisy sprostredkúvajú vysoký ideál, ktorý mnohé páry vystavuje urèitému tlaku. Bolo by dôležité, aby sme sa uèili ceni si vo vz ahu aj to normálne a každodenné.“

Š astie, š astie, š astie...

Okrem toho neexistuje, na rozdiel od nekoneènej sexuálnej osvety od materských škôl, škôl, cez prácu s mládežou až po facebook, žiadna inštitucionalizovaná osveta o zmysle a dôležitosti manželstva, žiadna ozajstná výchova k manželstvu, ani v školách v rámci náuky o spoloènosti, kam táto téma naliehavo patrí.2 Kedysi srdcová téma obèianskej spoloènosti, zodpovednos generácií za budovanie štátu a spoloènosti, dnešným hrdým slobodným obèanom už niè nehovorí. To je zrejme príèina, preèo je manželstvo tabuizované zo strany politiky, osobitne vzdelávacej politiky, totálne vynechané z uèeb-

......................................

1 Single: muž alebo žena, žijúci ako slobodní, bez rodiny, možno v nejakom ne-deklarovanom vz ahu, naplno ponorení do pracovnej kariéry: v súèasnosti sa tento stav èasto prezentuje ako „ideál úspešného mladého èloveka“. Poznámka prekl.

2 To je informácia èasopisu Christ in der Gegenwart, ktorý vychádza v Nemecku. Na Slovensku existuje od septembra 1998 nadpredmetová Výchova k manželstvu a rodièovstvu. Je zahrnutá do osnov viacerých predmetov, najmä: etická a náboženská výchova, biológia; náuka o spoloènosti a obèianska výchova. Pravdou je, že existuje neustály tlak zo strany Spoloènosti pre plánované rodièovstvo, aby sa v školách na Slovensku zaviedol osobitný predmet sexuálna výchova, ktorý by poskytol de om podrobné informácie o ¾udskej sexualite a o používaní antikoncepcie. Pouèenie o dôležitosti a význame manželstva v tomto predmete samozrejme chýbajú (poznámka prekladate¾ky).

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

4 0

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ ných osnov. A pritom na druhej strane sú tisícky tém podporované a regulované až do tej miery, že školy sa cítia zodpovedné za prípravu detí na život aj formou burzových hier. Chýba kritérium zrelosti, princíp reality dospelých ¾udí, ktorý napríklad pre Sigmunda Freuda je nevyhnutým k¾úèom ku kontrole a prekonávaniu èisto pudového, detsky slastného princípu, ktorý priorizuje infantilné potreby a ilúzie o živote, láske, sexe a partnerstve; h¾adá všade iba pohodu, š astie, š astie, š astie. Ideológia š astia, ako ukazujú psychologický priemysel a fantazírovanie o wellnese, ako ïaleko sa naša kultúra vzdialila od videnia S. Freuda – ma pred oèami cie¾ vedome a zodpovedne sa usilova o dospelos . Kolektívna recidíva detsko-detinského modelu správania sa má mnoho tvári. „Pre stále viac ¾udí stojí na prvom mieste vlastný blahobyt. Osobné zá¾uby a schopnosti je treba naplno preži a využi .”

V jednom titulnom èlánku „Bádenských novín“ z 12. júla 2012 sa napríklad hovorí o „h¾adaní dokonalého š astia“: „Pre stále viac ¾udí stojí na prvom mieste vlastný blahobyt. Osobné zá¾uby a schopnosti je treba naplno preži a využi . Prispôsobovanie a zriekanie sa, kompromisy, ktoré sú vo vz ahu nevyhnutné, sa èasto odmietajú.

To platí rovnako pre súkromný, ako aj pre profesionálny život. ¼udia stále viac h¾adajú prácu, jej podmienky a miesto, kde sa má nachádza , pod¾a vlastných snov.“ V tejto línii sú vedené aj deti k idealizovaným predstavám o živote za hranicami reality, rôznymi historkami o láske z èasopisu Bravo, neskôr v operách v tomto štýle až po hollywoodské filmy...

Keï sa dospelí správajú nedospelo (ako nesvojprávni), potom sami vychovávajú nedospelú generáciu, vyjadril svoju obavu predseda Spolku nemeckých uèite¾ov a riadite¾ bavorského gymnázia J. Kraus. Zanedbávanie výchovy a opatrovnícky prístup k dorastu ako náhrada za narastajúci nedostatok citovo zdravej lásky zo strany rodièov sú pritom dve strany jednej mince, povedal skúsený pedagóg v jednom interview (12. mája 2012). Kraus vníma dve výrazné skupiny, ktoré pod¾a jeho hodnotenia predstavujú medzitým už 20 %-ný podiel z poètu rodièov, avšak uèite¾ov stoja 80 % ich energie. Pod¾a neho osobitne nároèní sú rodièia, ktorí sa „vyzúvajú“ zo svo-

jej výchovnej zodpovednosti a oèakávajú od školy, že to za nich vybaví. Potom sú rodièia, ktorí fungujú pod¾a motta: „Pre moje die a len to najlepšie!“ Obidva prejavy sa môžu prelína . Už pre trojroèné deti si vynucujú analýzy ich vzdelávacích možností. Pretože deti sa èasto ocitajú v dôležitých existenèných a náboženských otázkach celkom bez opory, v náhradu za ¾ahostajnos rodièov sú zahàòané materiálnymi spotrebnými predmetmi – ako prejav zlého svedomia a pokus deti zhýèkava . Blahobyt a zanedbanos idú spolu ruka v ruke. Mama a otec musia by nielen ako stále pripravení šoféri, ale slúžia na riešenie tých najtriviálnejších každodenných vecí svojich potomkov. Skutoèný príbeh jedného uèite¾a: „Na konci hodiny telesnej výchovy jedna dievèina, siedmaèka, vytiahla mobil z tašky a volá mame: Mami, zabudla som si f¾ašku s vodou, môžeš mi ju prinies ? A mama ju doniesla...“

F¾aša s multiplikaènou vo¾bou Aj (ne)kultúra f¾ašiek s pitnou vodou hovorí ve¾a o neschopnosti alebo odmietaní nieèoho sa zrieknu , nieèo doèasne vydrža ako prejav akceptovania princípu reality. Deti a mládež – spolu s dospelými – ustaviène závisia od nejakej tej f¾aše alebo od kávy, aby si z nej mohli glg dva upi , poèas vyuèovania, alebo v autobuse èi vo vlaku, alebo s f¾ašou piva vonku na uliciach èi na námestiach miest. Dokonca aj v poslucháròach univerzít alebo v seminárnych miestnostiach sú f¾aše pripravené na stoloch ako náhrada dud¾a, aby si mohli èas od èasu nasa trocha tekutiny, bez ktorej by pravdepodobne poèas vyuèovania nevydržali. Pritom odriekanie alebo skúsenos zlyhania patria podstatne k tomu, aby sme sa mohli sta zrelými osobnos ami. Ak de om hrozí „zlo“, ihneï sa objaví dozerajúci otec, èastejšie ešte dozerajúca matka. Kraus konštatuje: „Deti majú skúsenosti už v základnej škole, že rodièia sú ihneï v pozore, keï v 3. èi 4. triede pri kontrolnej práci decku hrozí trojka a zaèína tlak na uèite¾ov. Niektorí rodièia dokážu handlova ako na nejakom bazáre: „Vidíte predsa, že tu mu/jej chýba iba jeden bod do jednièky a moje die a chce by raz lekárom.“ Iný rodiè prinesie list overený notárom, obráti sa na vedenie školy alebo dokonca na ministerstvo. Žia¾, sú vo vedení škôl alebo v dozorných školských orgánoch aj ¾udia,

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

4 1

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ ktorí sklapnú a robia pedagogiku pod¾a želania.

Tu by naši uèitelia potrebovali viac podpory od svojich nadriadených. Ïalší uèite¾ hovorí o „helikoptérovom rodièovstve“, ktoré krúži okolo die a a ako jednotka rýchleho zásahu, ale možno práve tam nie je prítomná, kde by to bolo potrebné – vychováva dorast k dospelosti a dospelí aby sa dospelo správali. Dcéra je princeznièka, syn je krá¾. Kraus vidí trend k jednodetným rodinám ako jednu z podstatných príèin tohto nezdravého vývoja. „Raz požiadal môj kolega žiaèku, aby zodvihla papier od chleba, ktorý na školskom dvore poletoval s vetrom. Na druhý deò stál otec dievèa a pred kolegom v bojovnom postoji, že škola zneužíva jeho dcéru ako upratovaèku.“ Najpodstatnejšiu úlohu výchovy k dospelosti môžu splni iba rodièia – nikto iný! Uèitelia nie sú náhradnými rodièmi.

Okrem toho sa s ažuje Kraus na narastajúce „zoštátnenie výchovy“. Stále èastejšie a stále silnejšie sa požaduje od školstva, aby poskytovalo a nahrádzalo, èo chýba v rodinách detí, vrátane zdravotnej výchovy, ekologickej výchovy, výchovy k prežívaniu vo¾ného èasu, výchovy k spotrebnému správaniu, mediálnu výchovu.

Avšak najpodstatnejšiu úlohu výchovy k dospelosti môžu splni iba rodièia – nikto iný! Uèitelia nie sú náhradnými rodièmi.

...................................... Švajèiarsky psychológ Allan Guggenbuehl sa domnieva, že prepestrá ponuka školských a pracovných možností dokonca výrazne predlžuje cestu mladým ¾udom k dospelosti. Všetko je akoby ve¾ká lúka na hranie, ako možnos všetko si opakovane a znova odskúšava . „Keï mladí ¾udia zatúžia po životných skúsenostiach, nie sú vyhodení zo svojho rodinného hniezda, ale sú nadirigovaní do prechodného a ochranného „pedagogického medzisveta“. Miesto toho, aby boli vyzvaní okamžite prevzia urèitú zodpovednos , prija riziko, sú opä infantilizovaní“, hovorí Guggenbuehl v Neue Zuercher Zeitung (18. júna 2012). Neustále kontroly a skúšky, zbieranie bodov, permanentné vyhodnocovanie a skúšky výkonnosti, sa húfne dejú vplyvom Bolonskej študijnej reformy už aj na univerzitách, prièom sa na papier píšu iba krížiky, nemajú pod¾a Guggenbuehla žiadny reálny

zmysel. Vyvoláva to iba podozrenie, že „starí“ sa snažia „mladých“ predlžovaním procesu vzdelávacej prípravy na život odohna od skutoèných životných úloh a zachova si tak svoju moc.“ Psychológ poci uje ve¾mi hlboké podozrenie: „Nemá by proces vzdelávania povzbudením k disciplinovaniu vzdelávacieho establišmentu?“

Sta sa modelom alebo rapperom Deti, mladí ¾udia a mladí dospelí sa ïalekosiahlo prispôsobili tým „pedagogickým medzisvetom“. Namiesto toho, aby sa energicky domáhali možností pochopi vážnos života, namiesto rozhodnutia zvoli si urèitú životnú dráhu a napriek nebezpeèiu omylov a stroskotania sa záväzne ustáli a kvôli tomu obmedzi aj súkromné pôžitky – vkladajú sa do mnohých „nerealistických projektov“. Súvisia s kamarátmi, s partiou, s cestovaním. Mladé dievèatá a mládenci sa chcú sta ¾ahkou cestou superstar ako v televízii: modelkou, rapperom, menežérom spoloèenských akcií, taneènicou. Guggenbuehl k tomu hovorí: „Provizórium sa uprednostòuje pred povinnos ou uèi sa, pred námahou štúdia èi požiadavkami školy. Samozrejme sa to neprizná.

Povolanie sa dnes chápe ako aréna sebarealizácie, ktorá umožní rýchle potvrdenie schopností a potlesk.

Pri prerušení štúdia sa argumentuje tým, že majster študenta zneužíva na práce, ktoré mu neprislúchajú, že prednášky boli nudné a systém hodnotenia nezmyselný. Naopak, h¾adá sa èinnos , ktorá by zodpovedala osobnému potenciálu tvorivosti mladého èloveka. Èasto sa vychádza z predpokladu, že to je úloha spoloènosti zabezpeèi mladým ¾uïom ideálne miesto.

Povolanie sa chápe ako aréna sebarealizácie, ktorá umožní rýchle potvrdenie schopností a potlesk. Skutoènos , že pri nástupe do práce je treba ráta s potrebou prispôsobi sa, s istou frustráciou a ponížením, sa posúva akoby do ústrania. Èlovek sa rozèu¾uje, že po skonèení víkendu v pondelok ráno musí ís do práce.“ Moderný svet práce vlastne tiež brzdí mladých ¾udí, aby sa stali dospelými, aby sa prebojovali k

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

4 2

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ svojprávnosti. Hlavným znakom toho je v každej kultúre – napriek antitrendom – schopnos uzavrie záväzný manželský vz ah a založi si rodinu. Neustále praxe a stáže, doèasné pracovné zmluvy na pokraèovanie, a nie zriedka aj biedny plat, najmä na poèiatku pracovnej èinnosti, blokuje aj finanène nevyhnutný krok k nezávislosti vlastného manželstva a rodiny. To všetko aj dodatoène urých¾uje a u¾ahèuje infantilizáciu spoloènosti. Tu by bolo potrebné pristúpi z h¾adiska politiky trhu práce a v súlade s tarifmi, aby zákonodarcovia stanovili jasné signály štátnej daòovej politiky, aby sa energicky zabezpeèilo vyrovnanie nákladov, zá aží medzi jednotlivými generáciami. To predpokladá záväzné nároky na podnikate¾ov a podniky v prospech mladých ¾udí – a tým v prospech štátu, jeho obèanov a budúcnosti.

FOTO ARCHÍV

Úspech nezávisí len od talentu a inteligencie.

Schopnos vydrža , vedomie zodpovednosti a disciplína sú rovnako dôležité.

Kedy sa koneène zobudíme? Allan Guggenbuehl požaduje, aby sa preverila oprávnenos pedagogických ochranných a provizórnych „medzisvetov“ a aby sa zrušili. Aby koneène dospelos závisela od vôle k dospelosti každého jednotlivého mladého èloveka: „Úspech v živote nezávisí len od dobrých vysvedèení, talentu a inteligencie; schopnos vydrža , vedomie zodpovednosti a disciplína sú rovnako dôležité.“

......................................

Christ in der Gegenwart, è. 31/2012, s. 339-340 Preklad: Terézia Lenczová

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

4 3

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________

¼ud živej viery obnova osobnej viery ako odpoveï na krízu Cirkvi v Európe

P. Karol Vallner Médiá radi predstavujú Cirkev ako inštitúciu ohrozenú krízou, ktorá sa potrebuje reformova .

Intenzívne informovanie z príležitosti konkláve ponúklo médiám príležitos vh¾adu do situácie Cirkvi. Èo je tu potrebné obnovi ? A kto je adresátom tejto výzvy? My kres ania, domnieva sa páter Karol – a síce my všetci.

Dramatickos situácie viery v Európe Zaèiatkom februára 2013 uverejnil Der Spiegel informáciu, ktorá mnou hlboko otriasla. Píše sa tam, že toho èasu je v Nemecku ešte 45 tisíc kostolov, z ktorých v najbližších rokoch bude musie by 15 tisíc zatvorených, predaných alebo zbúraných. Nie je pre mòa žiadnou ú¾avou, že väèšina týchto nefinancovate¾ných kostolov patrí Evanjelickej cirkvi, lebo aj katolícke kostoly sú takto ohrozené. Už v roku 2008, keï som robil propagáciu nášmu CD Chant rundum in Europa, robil som skoro celý deò desiatky interview v Amsterdame v bývalom katolíckom kostole, ktorý slúži ako koncertná sála. A v diecéze Essen v Porúrí, kde môj kláštor Heileigenkreuz pred 25 rokmi založil dnes kvitnúci priorát BochumStiepel, boli pre dramatické posuny v štruktúre obyvate¾stva desiatky kostolov vyòaté z používania na bohoslužobné úèely. Na mojej ceste po Anglicku som viac ráz natrafil na reštaurácie, ktoré boli umiestnené v bývalých farských kostoloch. Pre veriaceho èloveka je to sk¾uèujúci pocit, keï svoj toast požíva medzi gotickými ståpmi a s výh¾adom na farebné vitráže s postavami svätcov...

......................................

Týmto chcem poukáza na dramatickos situácie, v ktorej sa nachádza európske kres anstvo.

Zatia¾ èo na druhých kontinentoch kres anská viera prudko rastie, u nás to ide dolu kopcom. Že nám Svätý Duch daroval pápeža z Južnej Ameriky je azda jeho Božským pokusom, ako oživi

našu mdlú vieru. Varujem však pred pohodlným postojom sediaceho v kresle, ktorý lenivo èaká, že „pápež František to už nejako potiahne“. Napriek tomu, že je dôležité, aby sme mali Kúriu bez škandálov, ktorá by v duchu evanjelia napomáhala Petrovmu úradu pri riadení Cirkvi a pri zachovávaní jednoty viery, musíme jasne vidie : zlo je niekde ove¾a hlbšie.

Kríza Cirkvi nie je primárne krízou hriešnych úradníkov a zle fungujúcich štruktúr. Takéto deficity je možné relatívne rýchlo napravi .

Aby sme však mohli napredova do budúcnosti, potrebujeme ¾udí živej osobnej viery.

Kríza Cirkvi nie je primárne krízou hriešnych úradníkov a nedobre fungujúcich štruktúr. Takéto deficity je možné relatívne rýchlo napravi a „aparát Cirkvi“ v priebehu 2 000 rokov to vždy zvládal. Aby sme však mohli napredova do budúcnosti, potrebujeme predovšetkým ¾udí živej osobnej viery. Ve¾mi hlboko mnou otriasla veta proroka Izaiáša, pretože tak jasne analyzuje aj súèasnú situáciu: „Ak neuveríte, veru neobstojíte“ (Iz 7,9b). Aj najlepší pápež, aj najlepší biskup, aj najlepší farár, najlepšie organizovaná Kúria, aj najlepšie myslené pastoraèné a osobné plány nenahradia osobnú vieru jednotlivcov.

Osobná viera Bez tejto osobnej viery kres anstvo neexistuje, zostanú iba nejaké plané reèi alebo kres anské heslá; bez tejto osobnej viery neexistuje už modlitba ako rozhovor s Bohom, iba viac alebo me-

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

4 4

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ nej dištancované reèi na tému náboženstvo; bez tejto osobnej viery už nie sú ani svätci, ani muèeníci, už iba rastie poèet cirkevných funkcionárov a cirkevných karieristov. Pozrime sa aj do nášho vlastného srdca, èi už v òom nenastala atmosféra, v ktorej viac hovoríme o Cirkvi ako hovoríme s Bohom. Èo je podstatou kres anskej viery?

Ve¾mi ma bolí, že kres ania dneška tak málo poznajú z obsahu viery: Svätá Trojica, Ježiš Kristus, sedem sviatostí, stvorenie, vykúpenie, zavàšenie sveta... Tieto pravdy viery sa v mnohých hlavách zmenili na hustú hmlu. Pápež teológ Benedikt XVI. sa ako uèite¾ viery postavil tomuto vyprázdòovaniu viery na odpor. A pápež František sa snaží pokraèova v novej evanjelizácii v jeho línii, aby rástla viera v srdciach ¾udí.

Aby sme mohli veri , potrebujeme sa duchovne popasova s vierou a potrebujeme istý okruh základných katechetických vedomostí. Sú tu vhodné ponuky ako napríklad Katechizmus univerzálnej Cirkvi a Youcat. Potrebujeme aj uèite¾ov, ktorí by dokázali sprostredkova obsah viery živým, praktickým, autentickým a prí ažlivým spôsobom. Potrebujeme teda vedomosti o viere a to Jedineèným a osobitným znakom našej viery je, že Boh sa stal èlovekom. Boh prichádza na stranu èloveka. To nepozná žiadne iné náboženstvo, že Boh sa zdie¾a nielen slovami o sebe, ale že Slovo sa stalo èlovekom.

ve¾mi naliehavo. Avšak podstata kres anstva je viac ako „vedomosti“, ako uznanie pravdivosti urèitých obsahov. Tým jedineèným a osobitným znakom našej viery je, že Boh sa stal èlovekom.

V ostatných náboženstvách je priepas medzi Bohom, ktorý je duchovný a èlovekom, ktorý je hmotný: tu Boh, tam èlovek! A medzitým je „prázdno“, je uèenie, ktoré Boh zjavil nejakému prorokovi, nejakému zakladate¾ovi náboženstva, nejakému Osvietenému.

......................................

V našej viere to tak nie je. V kres anstve Boh prichádza na stranu èloveka. Žiadne iné náboženstvo to nepozná, že Boh sa zdie¾a nielen slovami o sebe, ale že sa Slovo stalo èlovekom. Kristus je skutoène Boh a èlovek. Ako Chalcedonský koncil definoval, Ježiš je vo svojom božstve podstatne rovný veènému Otcovi a vo svojom èloveèenstve je podstatne rovný èloveku.

Uèeníci dnes: zdie¾a svoj život s Ježišom Od jezuitského teológa Karla Rahnera, ktorý zomrel v roku 1984, pochádza známa a ve¾akrát citovaná veta: „Kres an budúcnosti alebo bude FOTO ARCHÍV

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

4 5

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ mystikom, alebo nebude.“ To je aktualizácia slov proroka Izaiáša: „Ak neuveríte, veru neobstojíte“ (Iz 7,9b). „Mystika“ kres ana budúcnosti nespoèíva iba vo viere v urèité obsahy viery. To samozrejme áno, ale je a musí by viac. Ešte raz: kres anská viera nespoèíva len v urèitom uèení, ktoré nám Boh vo svojej nevýslovnej láske odovzdal skrze nejakého proroka. Nie! My kres ania nemusíme len veri uèeniu alebo knihe, alebo systému dogiem, my veríme Osobe! Ježiš si samozrejme praje, aby sme robili všetko, èo nám On odovzdal slovami prikázaní a usmernení. To však nie je všetko. Jemu leží na srdci jedineèná požiadavka voèi nám, aby sme v neho verili. Ježiš nepovedal len: „Verte mojim slovám“, povedal aj: „Veríte v Boha, verte aj vo mòa“ (Jn 14,1).

Kres an musí vedie , že svoju vieru nevenuje iba nejakému uèeniu alebo systému dogiem, ale venuje ju Osobe: Ježišovi Kristovi.

......................................

Kres anská viera je predovšetkým priate¾stvo s Ježišom Kristom. Všetko to, èo dnes potrebujeme pre silnú osobnú priate¾skú vieru v Ježiša, to nám Evanjelium poskytuje: uèeníci zažili vo vz ahu s Ježišom, že On si ich osobne povolal, pozrel sa na nich, vyzval ich, smeli ho poèúva , vidie ho, dotýka sa ho, cíti sa bezpeèní po jeho boku. On im kládol otázky, povzbudzoval ich, korigoval ich správanie, potešoval, napomínal, posilòoval, posielal... Uèeníci žili vo vz ahu „tya-ja“ s Božím Synom a zdie¾ali svoj život s jeho životom. Presne takýchto ¾udí, uèeníkov, potrebujeme dnes.

Oheò viery vzniká iba tam, kde sa Boh stretne s èlovekom Ako však prídeme k takýmto horiacim uèeníkom, ktorí „ako iskry prebehnú po strnisku“? My si ich nedokážeme „vyrobi “. Oheò viery vzniká totiž iba tam, kde sa Boh stretne s èlovekom. Vo Ve¾konoèné ráno pozostávala „Cirkev“ z frustrovanej skupiny rezignovaných a ustráchaných ¾udí, ktorí ho zbabelo zradili, keï Ježiš trpel na tele a zomrel. Potom prišiel Ježiš, Zmàtvychvstalý: „Shalom aleikem, Pokoj vám!“ Tu je iniciatívny zapa¾ovaè viery, ktorého dnes tak súrne potrebujeme. Iba Ježiš dokáže roznieti takúto vieru: v našich srdciach a v srdciach mnohých ¾udí, ktorých si On ešte chce povola za svojich uèeníkov z ktoréhoko¾vek stavu v Cirkvi. Prosme Ježiša o tento vz ah priate¾stva s Ním. Plní dôvery prosme Ho aj o to, aby rozvinul svoju moc lásky v srdciach mnohých ¾udí.

......................................

P. Karol Vallner, OCist, rektor Filozoficko-teologickej vysokej školy v Hailigenkreuz

Publikované In: Vision 2000, è. 3/2013, s. 4-5 Preklad: Terézia Lenczová FOTO ARCHÍV

Kristova „¾udová“ Cirkev Aby som sa jasne vyjadril: nemyslím tým, že by sme sa mali usilova by Cirkvou „malého stáda“, naopak! Ježiš nikdy nezamýš¾al ma nejakú exkluzívnu elitu uèeníkov. Preto vždy je potrebné ma v Cirkvi množstvo ¾udí, ktorí sú kres anmi „jednoducho tak“, pomáhajú, lebo ich oslovil Ježiš a jeho posolstvo, cítia sa tak dobre. Cirkev musí zosta ¾udovou Cirkvou. Pre vstup do budúcnosti kres anstvo potrebuje veriacich, ktorí sú viac ako len nositelia krstného listu alebo sympatizujúci. Potrebuje naozajstných „uèeníkov“, ktorí žijú z priate¾stva s Ježišom. Veï On si dokázal získa celý svet s dvanástimi Galilejcami, väèšinou rybármi. Malý oheò staèí na to, aby vzbåkol obrovský požiar.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

4 6

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________

Katolicizmus „made in Slovakia” Vývojové fázy Cirkvi na Slovensku v kontexte spoloènosti po roku 1989

Jozef Žuffa, Zdeno Pupík Kres anstvo a historicko-geografický kontext spoloènosti sa navzájom ovplyvòujú. Vzniká tak (kres anská) kultúra. Nadpis nie je chápaný pejoratívne, ale odráža vô¾u pomenova niektoré charakteristiky súèasného kres anstva, ktoré sa usídlilo medzi Tatrami a Dunajom už viac ako 1150 rokov.

Pri reflexii života Katolíckej cirkvi na Slovensku sa snažíme vytvori mozaiku jej vývojových fáz pomocou období dospievania èloveka. V roku 1989 skonèila jedna spoloèenská etapa, ktorá výrazne tvorila kontext života cirkvi na Slovensku. Ukonèenie etapy považujeme za tak výraznú zmenu, že skladanie mozaiky ïalšieho fungovania Cirkvi prirovnávame k vývojovým obdobiam života èloveka. Uvedomujeme si, že toto porovnanie nie je originálne, ale použitie tohto obrazu nám dáva výbornú možnos vystihnú situáciu Cirkvi na Slovensku za ostatné roky.

Nasledujúci text nemá za ambíciu vykresli detailne všetky odtiene jej fungovania, ale pomenova aspoò niektoré charakteristiky.

Detstvo Die a býva vnímané ako nezorientovaný jedinec, s kritickým prijímaním všetkého nového s dôverèivos ou vedúcou k neschopnosti rozpozna nebezpeèenstvo. Obdobie po roku 1989 znamenalo pre celú spoloènos proces h¾adania „samého seba“, s ve¾kými protireèeniami, ktoré s ažovali porozumie súvislostiam, s ktorými sme mali ve¾mi slabé, alebo žiadne skúsenosti.

Prevrat priniesol silné nadšenie z vybojovanej slobody, a pre celú spoloènos sa cirkvi stali symbolom morálneho kreditu, ktorý si priniesli z obdobia normalizácie. Protireèenie nedalo na seba dlho èaka , keï už dvojroèná skúsenos slobodného prejavu slova otriasla verejnos ou pri publikovaní poviedky „(azda) Posledná veèera“. Verejnos bola prvýkrát konfrontovaná v èase slobody so zverejneným parodickým odbúravaním posvätnosti cirkevnej inštitúcie.

Toto obdobie detstva vošlo do histórie s výraznou stavbou kostolov, rozvojom vydavate¾skej èinnosti, prekladom kníh. Rozsiahle investície boli možné vïaka pomoci zo zahranièia, hlavne nemeckým organizáciam Kirche in Not a Renovabis. Kòazi boli vyslaní do zahranièia na štúdiá, aby dokázali prevzia miesto v novovybudovaných kòazských seminároch a iných cirkevných štruktúrach. Ve¾mi rýchlo bolo potrebné vytvori mechanizmus na financovanie Cirkvi.

Tu sa ukazuje, akú rôznos docielili odchýlky v modeloch financovania od štátu v Èeskej republike, kde financovanie umožòuje pod¾a poètu farností zamestna v cirkvi aj dostatoèné množstvo laikov v rôznych farských službách, oproti Slovensku, kde sa modelom financovania upevnilo postavenie kléru – lebo „máme dostatok kòazov na vykonávanie pastoraèných èinností“. Ostro s tým kontrastoval odkaz návštevy Jána Pavla II. na Slovensku, ktorý povzbudzoval biskupov a kòazov k spolupráci s laikmi. Ak hovoríme o kontrastoch a paralelách, je tu naporúdzi ešte jeden.

......................................

Die a potrebuje silné vedenie zo strany rodièov, príkazy a zákazy, aby si osvojilo základy ich kultúry. Ak vyrastie, vplyv rodièov bude èoraz slabší, ale vždy budú ma slovo v živote svojich detí, aj keï dospejú a pôjdu vlastnými cestami. Aj národ potrebuje usmernenie a vodcu, ktorý by mu ukázal cestu, povzbudil ho, aj pokarhal, aby ho vychovával a viedol. Každý národ a každá spoloènos prekonáva takúto fázu svojho vývoja, ba èasto to opakuje, kým sa nepouèí a neposunie sa jeho spoloèenské vedomie o kus ïalej. Aj na Slovensku žilo ve¾ké množstvo ¾udí, ktorí potrebovali a potrebujú silného a neohrozeného

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

4 7

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ vodcu. Viacerí ho našli v politikovi V. Meèiarovi (neskôr v iných jeho politických mutáciách). Niekedy bol voèi Cirkvi ve¾mi ústretový, ale viaceré kauzy spojené s jeho politickou kariérou mu dávali punc nedemokratického politika, ktorý si chce kupova Cirkev. Postoj biskupov voèi osobe tohto politika a spôsobe jeho vládnutia bol nejednoznaèný a pre mnohých veriacich mätúci.

Puberta a adolescencia Pubertálne obdobie je plné fascinácie z neobmedzených možností. Zároveò sa mladý èlovek potrebuje vzoprie rodièom a autoritám. Adolescent plnými dúškami spoznáva nové vz ahy a nové kultúry. Je idealista. Ak do tejto fázy zaradíme èoraz viac vnímaný a reflektovaný proces globalizácie, tak urèite z nášho prirovnania nevyboèíme. Rozvoj techniky, prvé možnosti virtuálnej reality prinášali fascináciu. Pocit neobmedzených možností a zároveò opatrnosti nám dodal vstup Slovenska do NATO a EÚ. Možnos cestova a spoznáva napåòala sny. Hrdos na malé Slovensko v globalizaènom poh¾ade podporilo aj majstrovstvo v hokeji krátko po miléniovom jubileu. Rozvoj developerských projektov a príchod automobiliek dokonca ukazovalo, že naša krajina si už nebude vystaèova s vlastnými pracovnými kapacitami, ale bude potrebné ich zaèa dováža . Cirkev v tomto období zaèala zastrešova mnoho nových aktivít a projektov.

Rôzne prejavy adolescencie Aj adolescent je èoraz kritickejší voèi rodièom a autoritám, a slovenská spoloènos je èoraz kritickejšia voèi cirkvám. Kredibilita cirkví z èias socializmu je opätovne nabúravaná zverejnením tzv. Cibulkových zoznamov a najavo vychádza, kto všetko spolupracoval so štátnou tajnou bezpeènos ou – èi dokonca kto vlastne nespolupracoval... Obvinenia sa týkali nielen radových kòazov, ale aj vysokých cirkevných predstavených.

Obety mnohých biskupov, kòazov, reho¾níkov a reho¾níc, ale aj iných mužov a žien boli odtlaèené do kúta a v mnohých zostával nepríjemný pocit, že strácajú preh¾ad o tom, kto bol obe , kto agresor a kto kolaborant, teda kto za to všetko vlastne mohol a môže. Nepríjemné pocity a dezorientácia boli rozpty¾ované množstvom kòazských a reho¾ných povolaní. Obnovené semináre praskali vo švíkoch. Poèet kòazských vysviacok dosahoval historické èísla. Kòazské semináre nepotrebovali žiaden „nábor“ èi PR podujatia. Jeden typ podujatia predsa vznikol: Deò FOTO ONDREJ ÈUKAN

......................................

Vznikla Katolícka univerzita, priepas medzi klérom a laikmi sa však stále prehlbovala, nako¾ko mnohí angažovaní laici nedokázali nájs pracovné zaradenie v cirkevných a Cirkvi blízkych štruktúrach. Cirkev sa èoraz intenzívnejšie konfrontovala s názorovou pluralitou, èo viedlo na viacerých platformách k obranným mechanizmom cez h¾adanie vonkajšieho nepriate¾a v sekularizme, západnej kultúre... Jedným zo spúš aèov obranných mechanizmov boli aj odchody viacerých kòazov, ktorí sa vrátili zo zahranièných štúdií a ich poh¾ady prestali by kompatibilné s aktuálnymi možnos ami a situáciou Katolíckej cirkvi na Slovensku.

Kòazské semináre nepotrebovali po prevrate žiaden „nábor“ èi PR podujatia.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

4 8

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ otvorených dverí. Zaèalo sa to v Nitre v roku 1993 a postupne sa pridali takmer všetky kòazské semináre. Boom trval cca 10 – 15 rokov. Potom nastal postupný pokles povolaní. Zaèalo by nevyhnutné vytvára komisie pri biskupstvách a KBS pre podporu povolaní, aby sa zastavilo rapídne zníženie záujmu o kòazský alebo reho¾ný stav (najmä sa to týka reho¾ných sestier). Mladí muži a ženy sú si vedomí širokej palety možností, ako slúži v Cirkvi a ži hlbší duchovný život, a neviazania sa pre zasvätený život: katechéti, služby pri liturgii, vedenie malých spoloèenstiev.

Nezanedbate¾ným faktorom na zmenu myslenia sa stal aj tlak médií prinášajúcich širokú paletu životných štýlov, z èoho pramení strata orientácie pod¾a evanjeliových hodnôt.

......................................

Priemerný vek kòazov sa znížil (okolo 40), bada nárast poètu kòazov pracujúcich pre mládež.

Vznikajú centrá pre mládež na diecéznej úrovni, pri univerzitách (èo je slovenské špecifikum), pastorácia detí je súèas ou takmer každej farnosti (sv. omše zvláš pre deti, vianoèné koledovanie, letné tábory a výlety...). Mnohé hnutia a tradièné združenia boli obnovené (skauti...), zaznamenali sme ve¾ký nárast laických hnutí, prišli viaceré dovtedy neznáme zo zahranièia, bolo možné pozorova èlenov viacerých cirkví a hnutí o pouliènú evanjelizáciu. Azda najväèší nárast bolo možné pozorova pri charizmatických hnutiach. Ich dôraz na špiritualitu, osobnú modlitbu, spev, emotívne kázanie, vystupovanie na

verejnosti – to všetko ve¾mi konvenovalo mnohým a nielen mladým ¾uïom na Slovensku. Ich stretnutia zaplnili športové haly, prichádzali zahranièní reèníci s charizmami uzdravovania. V priebehu pár rokov si získali ve¾ké zástupy a viaceré z nich ostávajú pre život Cirkvi na Slovensku výrazným obohatením. Viacerí vodcovia týchto spoloèenstiev prišli však po èase na to, že emocionálny zážitok je síce nieèo ve¾mi silné (a prí ažlivé), ale je nevyhnutné vzdelávanie, formácia (vyuèovanie), inak viera jednotlivcov i davov zostane rozkolísaná.

Úspechy aj konflikty Cirkev zažívala viaceré úspechy v spoloènosti.

Ale aj konflikty, ktoré nebola nauèená za ostatné roky rieši . Najmä od „svojich“. Napríklad v roku 2007 mediálny spor kardinála J. Ch. Korca na dôchodku a ambiciózneho politika V. Palka. Ten chcel prís s víziou novej strany vychádzajúcej z kres anskej demokracie a podporovaný skupinkou intelektuálov okolo Š. Hríba. Jeho dôležitou témou mala by odluka Cirkvi od štátu. Chcel si verejnos získa kritickos ou voèi reprezentantom Cirkvi. Spor s kardinálom (Palko poukazoval na jeho servilnos voèi Meèiarovi, na èo kardinál odpovedal ráznym spôsobom, ktorý Palka urazil) na stránkach èasopisu .týždeò nakrátko silne polarizoval spoloènos . V. Palko odišiel do politického dôchodku (po prehratých vo¾bách) a kardinál sa ešte viac uzavrel voèi svetu. Silnou TK KBS / Peter Zimen

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

4 9

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ témou Cirkvi na Slovensku je aj úcta k životu. Je to tak silná a charakteristická (pastoraèná aj politická) téma, že jedna politická strana je v oèiach verejnosti takmer identifikovaná s touto tematikou. Spoloènos bola prešpikovaná internetom, a tak aj Cirkev postupne objavila (nielen na základe inštrukcií z Vatikánu) možnosti evanjelizácie aj prostredníctvom elektronických médií.

Postadolescencia a vysokoškolský život Prechod zo strednej na vysokú školu je v živote mladého èloveka silným okamihom. Zväèša cestuje do iného mesta, spoznáva nových ¾udí, musí dosahova väèšie výkony a pripravuje sa na svoje životné povolanie. Prežíva aj ve¾ké sklamania a nezdary. Cíti však ve¾ké možnosti. Ako ve¾ký posun vpred sa javilo nové prerozdelenie niektorých slovenských diecéz v roku 2008. Vytvorilo priestor pre nové iniciatívy a spoloèenstvá, pre blízkos biskupov k svojim verným, ale slabšou stránkou tohto procesu ostalo najmä rozporuplné majetkové zázemie, ktorého ovocie sa ukazuje stále viac a viac. Stalo sa tak v èase prepuknutej krízy, kedy boli zastavené ve¾korysé developerské projekty, mnohí prichádzali o zamestnanie a (nielen) Slovensko prežívalo krízu dôvery – padla vláda I. Radièovej.

Èakanie na ïalší termín Udalos ou roka 2012 v živote Katolíckej cirkvi na Slovensku bolo odvolanie arcibiskupa Bezáka. Z nevinne vyzerajúcej kauzy sa vyvinula udalos , ktorá ako lakmusový papierik ukázala, že „oveèky“ sa pýtajú na odpovede a že už ani na Slovensku nemožno „baèova “ a komunikova dovtedy zaužívanými štýlmi. Na kauze si zgustli všetky mienkotvorné médiá na Slovensku a mnohé aj v zahranièí. Z Èiech prichádzalo nebývalo ve¾a podporných reakcií. Až nato¾ko, že cirkevná hierarchia zo Slovenska sa pokúšala zasiahnu a zakáza mediálne výstupy niektorým (nielen zahranièným) teológom. Ani po nieko¾kých mesiacoch nebola verejnos dostatoène „vysporiadaná“ so spôsobom odvolania vysokého cirkevného predstavite¾a, s ktorým sa spájala nádej na „¾udskejšiu“ tvár Cirkvi na Slovensku. Bolo možné pozorova prenášanie modelov správania zo spoloènosti a politiky do života Cirkvi, isté ob-

èianske sebauvedomovanie, èo malo však za následok aj protesty, znechutenie v rozsahu, na ktorý sme neboli zvyknutí. S istou nadsádzkou možno konštatova , že v oèiach ¾udí na Slovensku (veriacich aj neveriacich) ve¾mi oslabila inštitucionálna bašta Cirkvi (spôsob, akým sa veriaci ¾udia vyjadrovali na adresu predstavite¾ov Cirkvi – konkrétne na biskupov, bol blízky slovníku ¾udí, ktorí nemajú/nechcú ma s Cirkvou niè spoloèné). Kauza v povedomí verejnosti ostala s trpkou príchu ou toho, že najvyššou hodnotou pre predstavite¾ov Cirkvi na Slovensku je jednota (medzi sebou navzájom a s Rímom), sloboda, láska a vlastný názor zostali v úzadí. Napriek tomu, že mohla prispie k oèis ovaniu Cirkvi a jej úloh v spoloènosti, mnohí veriaci vnímajú nedostatok ochoty vníma ich poh¾ady. Cirkev mala možnos zloži skúšku zrelosti v živote pluralitnej spoloènosti. Žia¾, musí èaka na iný termín...

......................................

To všetko sa dialo v ovzduší doznievajúcich protestov proti gorile. Boli to najväèšie prejavy obèianskeho vzdoru voèi politikom od roku 1989.

Tak, ako mladý èlovek sa musí vyrovnáva so smr ou zväèša najprv svojich starých rodièov a potom aj vlastných rodièov, aj Cirkev a spoloènos na Slovensku sa musela vyrovnáva s odchodmi jej lídrov po roku 1989. Zomrel biskup R. Baláž, ktorý bol silnou osobnos ou v cirkevnom aj spoloèenskom živote, neskôr biskup F. Tondra. Zomierali aj iní svedkovia komunizmu, ktorí sa pre spoloènos stali symbolmi zmeny. Teraz èakáme, kým sa zrodia nové.

Zabudnutí v poh¾ade do minulosti Hovorí sa, že keï èlovek nevie, ako ïalej, obzrie sa dozadu, do minulosti. Aby našiel orientáciu a inšpiráciu, aby neopakoval tie isté chyby. Cirkev na Slovensku sa dvadsa rokov skôr pozerala do minulosti, než do budúcnosti. V minulosti zažila èasy, kedy udávala tón v spoloènosti, bola na èele kultúrneho života, inšpirovala intelektuálov, lídrov, ale aj robotníkov alebo doma hospodáriacich ¾udí, opierala sa o rodiny a spolky, vydávala množstvo èasopisov a kníh. Ale èasy sa zmenili. Cirkev po novembri 1989 sa aj chcela pozera do budúcnosti, ale nevedela presne, ktorým smerom sa vyda . Videla problémy svojich susedov v nemecky hovoriacich krajinách a

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

5 0

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ bála sa da viac priestoru laikom, aby reprezentantom Cirkvi nediktovali, èo majú a èo nemajú robi . Cirkev na Slovensku obnovila štruktúry na farskej ako aj diecéznej úrovni, postavila chrámy, obnovila vyuèovanie náboženstva v školách, vydala nariadenia o liturgii a prijímaní sviatostí, založila vlastné médiá a skrze svoj kredit z prednovembrových èias sa etablovala v rozvíjajúcej sa pluralitnej spoloènosti, ale... zabudla komunikova . Videla, ako sa jej spoloènos mení pred oèami, no komunikovala viac cez pastierske listy a nariadenia. Jednosmerne. Mala inú predstavu o vývoji našej spoloènosti a snažila sa zo všetkých síl presmerova tok èasu a spoloèenského vedomia iným smerom, ale nešlo to.

Ak k tomu pripoèítame vzájomné vnútroorganizaèné konflikty a mediálne ataky pre kauzy doma aj v zahranièí, nemôžeme sa èudova , že atmosféra v spoloènosti na Slovensku sa oh¾adom Cirkvi zaèala meni . Pri sèítaní obyvate¾stva v roku 2001 aj 2011 sa stále mnohí Slováci hlásia ku Katolíckej cirkvi, lebo sú pokrstení a sú aj nejako spätí so životom Cirkvi prostredníctvom rituálov (krst, prvé sväté prijímanie, birmovka, sobáš, pohreb, polnoèná omša...). ¼udia na Slovensku oèakávajú od Cirkvi stále ve¾a, viac než len obradnú mentalitu a slávnosti. Oèakávania sa týkajú najmä nádeje a posily. Nádej a rados viac prinášal šport alebo ekonomika, než Cirkev a jej posolstvá. Ján Pavol II. bol pre nás ikonou, ale nepochopenou.

Odvolávali sme sa naò pri mnohých príležitostiach, o jeho uèení sa písali doktoráty (v zahranièí to nazývali „janopavlológia“), ale analytické alebo syntetizujúce poh¾ady sme nedokázali prinies , resp. akademické podnety sme nedokázali pretavi do konkrétnych pastoraèných riešení, lebo nám chýbali nástroje a odvaha. V našich homíliách sme sa viac venovali príkladom a moralizovaniu, než povzbudzovaniu. Èo sme vlastne hovorili o Bohu? Benedikt XVI. uvo¾nil stavidlá pre intelektuálov a liturgistov najrozliènejšieho razenia. Objavili sa túžby po tridentskej liturgii a oprášila sa latinèina. Jeho communio-ekleziológia však opä zostala len na stránkach zopár kníh. A Františkov akcent na pokornú službu k nám zatia¾ zaletel len cez internetové preklady jeho príhovorov. Vyzývali sme k spoluzodpovednosti a participácii, ale kde ju mali laici prejavi ? Keï dávali drobné do zvonèeka? Alebo pri rokovaniach farských pastoraèných a ekonomických rád? V médiách a diskusiách? Na cirkevných školách sme formovali a formujeme desa tisíce detí a mládež.

Je cíti ich prítomnos v spoloènosti? Ich slovný prejav a správanie je neraz podobné, rovesníkom z iných, necirkevných škôl. Roène prijmú sviatos birmovania tisíce mladých ¾udí. Roène zosobášime stovky párov. A rozvodovos na Slovensku je takmer 50 percentná. Je to cíti v spoloènosti, že sa im venujeme? V skupinkách, poèas víkendoviek na duchovných obnovách,

¼udia na Slovensku oèakávajú od Cirkvi stále ve¾a, viac než obradnú mentalitu a slávnosti. Oèakávania sa týkajú najmä nádeje a posily.

FOTO ARCHÍV

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

5 1

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ poèas festivalov a táborov? Vieme, že vždy sme v pokušení vidie výsledky a ovocie. Ale po 24 rokoch slobody hádam máme nárok sa pýta , èi sme na viacerých tratiach nebežali nadarmo?

Konkurz na Jozueho, Ezdráša a Nehemiáša Pýtame sa v pravde pred Bohom a Cirkvou: Aké hodnoty a témy oèakávame v budúcnosti v živote Cirkvi na Slovensku? Aké hodnoty a témy oèakávame v budúcnosti v živote spoloènosti? Èo budeme musie rieši v horizonte 10 èi 20 rokov?

Ako súèas Európskej únie bude Slovensko èoraz viac v ahované do jej bruselských sekulárnych relativistických hodnotových modelov. Budeme musie znova a znova definova základné skutoènosti, na ktorých stojí náš osobný, rodinný, komunitný a spoloèenský život: kto je èlovek, èo je rodina, kde zaèína a kde konèí sloboda èloveka a ¾udské práva, ako je to s ¾udskou dôstojnos ou, èo je to výchova, ako reagova na medicínsko-etické bio-témy a technológie, ako rieši otázku starnutia populácie, seniorov a dôchodkov, ako zvládnu eurolobbing. Cirkev bude musie reagova na nové spirituality, ktoré k nám prenikajú. Zväèša sú to synkretistické kompiláty západnej a východnej spirituality, ktoré podporujú individuálne prežívanie viery. Ve¾kou výzvou pre Cirkev ostanú sociálne núdzni. Už to nemôže by len téma pre akademický diskurz. Pokia¾ sa nerozvinie sie farských charít, budeme sa èoraz viac vzïa¾ova od akcentov univerzálnej Cirkvi. Cirkev na Slovensku bude musie vyvinú a ponúka skôr systematické programy, než jednorazové duchovné obèerstvenie. Bude musie prehodnoti systém školskej a farskej katechézy resp. priorít, ktoré nimi chce dosiahnu .

By svetlom a so¾ou Ak chce Cirkev na Slovensku pomáha dozrieva svojim èlenom a by svetlom a so¾ou pre spoloènos , bude si musie osvoji novú kultúru a novú mentalitu, ako si to už raz zadefinovala v pastoraènom pláne 2007 - 2013. Stále ostáva ve¾ký priestor pre laikov a ich aktívnej participácie na živote miestnej Cirkvi. Mali by sme ma odvahu aj k štrukturálnym zmenám, napr. viac podporova farské pastoraèné rady, diecézne a farské pastoraèné plánovanie, mal by sa sta

FOTO ARCHÍV štandardom iný model prípravy na manželstvo (tak ako sa postupne presadzuje z pastoraèného plánu) a sviatos krstu (ten ešte chýba). Intenzívnejšie budeme musie rieši otázku odluky Cirkvi od štátu a modelov financovania pastoraèných aktivít Cirkvi. Slovo otvorenos by nemalo by len reklamným sloganom, no postojom, ktorý vychádza z modlitby, slávenia, ohlasovania, služby a spoloèenstva. Rok 2013 ako Rok sv. Cyrila a Metoda, Rok viery a pripomienky na zaèiatok II. vatikánskeho koncilu, je výborný odrazový mostík pre nový zaèiatok. Sme presvedèení, že žijeme v èase, kedy treba vyhlási konkurz na nasledovníkov biblického Jozueho, ktorí by s nami prekroèili rieku Jordán a vstúpili spolu s nami do Kanaánu. Potrebujeme aktualizovaných Jozuov, aby viedli Boží ¾ud, aby boli silní a udatní (Joz 1,18).

Potrebujeme zvládnu nástrahy Jericha a nauèi sa spolupracova aj s Rachab. Po všetkých možných vojnách potrebujeme obnovi zmluvu s Bohom. Potrebujeme vidie celú krajinu a každého èloveka, nielen svoju komunitu, svoju farnos a svoju diecézu. Dostavali sme chrámy, ale potrebujeme nasledovníkov Ezdráša, aby sme uzdravili naše manželstvá a rodiny (por. Ezd 3,11-12).

Potrebujeme nasledovníkov Nehemiáša, aby obnovili našu krajinu skrze spravodlivos a spoloèné dobro (por. Neh 11-13).

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

5 2

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________

Quo vadis, mater ecclesia?

Zdeno Pupík Turbulencie ostatných týždòov a mesiacov rozkývali Cirkev. Cirkev na Slovensku, aj cirkev v tom univerzálnom ponímaní. Médiá (cirkevné, aj svetské) sa na celom svete venujú témam o Cirkvi.

S nástupom Svätého Otca Františka sa situácia upokojila. Je na mieste sa vo viere pýta , kam kráèa, respektíve kam by mala kráèa naša drahá matka Cirkev.

Nanovo objavi dar koncilu Potrebujeme nanovo objavi dar II. vatikánskeho koncilu. Poukázal na to už Ján Pavol II. v apoštolskom liste Novo millenio ineunte, ale vtedy sa tomu nevenovala ve¾ká pozornos . V rámci Roka viery sa èasto poukazuje na koncil, na jeho svetlé aj tienisté stránky, na jeho atmosféru a nadšenie, ktoré vyvolával, ale aj obavy, ba odmietanie. 50 rokov od zaèatia koncilu nám dalo za pravdu vo všetkých oh¾adoch. Benedikt XVI. ako úèastník koncilu ponúkal vlastnú interpretáciu tohto fenoménu – a to v podobe kontinuity, ktorá odmieta striktné delenie na obdobie predkoncilové a pokoncilové, resp. cirkev predkoncilovú a pokoncilovú. Pri takomto poh¾ade je potom cirkev predkoncilová vo všeobecnosti považovaná za archaickú, ba spiatoènícku, urèite však za nedostatoènú a neprimeranú pre súèasného èloveka a jeho svet a cirkev pokoncilová je vnímaná ako súèasná, moderná a v podstate správna. Benedikt odmieta ve¾ké skoky, skôr uprednostòuje plynulý prechod, aby sa zbytoène nevytvárali podmienky pre vznik táborov modernistov a tradicionalistov a ich konfrontácií. Ak h¾adáme k¾úèe na èítanie koncilu, mohli by sme ich identifikova ako dialóg a služba (Piero Coda).

Èas na reflexiu Koncil predstavuje pre Cirkev viac, než len politické zhromaždenie, kde unisono všetci dvíhajú ruky a hlasovania sú predmetom nekalých obchodov. Koncil znamená pre Cirkev aktuálny turíèny hlas Ducha Svätého prejavujúci sa v mod-

liacom sa a h¾adajúcom spoloèenstve dnešných nástupcov apoštolov. Výsledkom koncilu sú dokumenty, ktoré reflektujú život Cirkvi a dávajú aj smernice pre ïalšie obdobie. Preto potrebujeme v každej dobe správne interpretova tieto texty, aby nedochádzalo k nedorozumeniam èi dokonca k štiepeniam. Porozumenie odkazu koncilu vyžaduje ve¾akrát aj èasový odstup, aby diskusie boli vecné, nielen emotívne, aby boli aj teologické, aj smerujúce k praktickému uživotneniu. Aby sa získala podpora aj cirkevných hodnostárov na všetkých úrovniach a vo všetkých konèinách planéty – èo je niekedy ve¾mi nároèný a dlhotrvajúci proces, lebo zmeny môžu by nároèné. Èas teda potrebujeme, aby sa prehodnotili prípadné excesy a nastavila taká prax Cirkvi, ktorá ju bude budova , nie rúca .

Realizácia niektorých dobrých úmyslov môže dosta miestnu cirkev úplne za hranicu zdravej tradície a namiesto dynamizmu zožne len suché pahýle. Cirkev preto potrebuje èas a odvahu na reflexiu zoh¾adòujúcu evanjelium, Magistérium, ale aj hlas tých, ktorých sa to týka.

Kolegialita a konciliarita ako cesta Jedným z trendov, ktoré sa núkajú ako cesta k obnove, je kolegialita a konciliarita. Po svojom zvolení Svätý Otec František hovoril kardinálom o kolegialite: „Práve poènúc autentickým vz ahom kolegiality vyjadrujem svoju ochotu slúži evanjeliu s obnovenou láskou, pomáhajúc Cirkvi, aby sa stala viac a viac v Kristovi a s Kristom úrodnou vinicou Pánovou. Povzbudení slávením Roku viery, všetci spoloène – pastieri i veriaci – sa budeme snaži verne odpoveda na odveké poslanie: prináša Ježiša Krista èloveku

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

5 3

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ a vies èloveka k stretnutiu s Ježišom Kristom.”

Už pred piatimi rokmi bol podpísaný dokument ako vyústenie dialógu delegácie vedenej kardinálom Kasperom a pravoslávnej delegácie, vedenej metropolitom Zizioulasom z Konštantínopolu, kde sa konštatovalo, že na to, aby sa zabezpeèila svornos , je nevyhnutná konciliarita: teda vzájomná spolupráca medzi všetkými.

Všetci biskupi kres anského sveta nemajú by medzi sebou zjednotení iba spoloènou vierou, ale aj tým, že všetci majú spoloènú zodpovednos a rovnakú úlohu voèi univerzálnej Cirkvi.

......................................

Svätý Otec František svojimi gestami a postojmi naznaèuje, že práve kolegialita a konciliarita môže by cestou, ktorú potrebuje súèasná Cirkev. Uvedené náznaky predstavujú snahu o budovanie Cirkvi ako spoloèenstva, kde má každý svoje miesto a nie je len do poètu. Urèite sa ozvú hlasy o strate dôstojnosti úradov v Cirkvi a náraste akéhosi plebejstva. Kres anstvo odmietlo kastovníctvo, musíme zostúpi z piedestálov, už nežijeme v dobe kniežat a pážat, sme bratia a sestry.

ní obohatenú o službu založenú na spoloèenstve. Nemôžeme si vybera nejakú parcialitu, potrebujeme komplexnos . Som presvedèený, že v tom tkvie podstata reformy Cirkvi, po ktorej sa volá. Musíme aj ohlasova , aj slávi , aj slúži , a toto všetko musí ponúka Cirkev ako spoloèenstvo spoloèenstiev. Spoloèenstvo musíme budova práve prostredníctvom konkrétnej služby, ktorá sa opiera o ohlasovanie a slávenie.

Ak to tak nebude, budeme len akademikmi uzavretými vo vlastnom svete.

Som presvedèený, že Svätý Otec František nájde správnu rovnováhu medzi ohlasovaním, slávením a službou. Nový pápež bude èlovekom spoloèenstva a èlovekom dialógu. Bude aj èlovekom koncilu. Potom bude budova Kristovu Cirkev schopnú zvládnu aj odpoveda na znamenia èias, aj tvori nové znamenia. Aby svet uveril (por. Jn 17,21). Aby jednotliví èlenovia Cirkvi uverili (por. Mt 28,16-20).

FOTO JURAJ MALOBICKÝ

Nový pápež – pápež napåòania koncilu Nový pápež bude pápežom napåòania autentického odkazu II. vatikánskeho koncilu. Prednedávnom povedal: „Koncil bol pekným dielom Ducha Svätého. Spomeòme si na pápeža Jána, vyzeral ako dobrý farár, bol poslušný Duchu Svätému a konal pod¾a toho. Avšak uèinili sme po pä desiatich rokoch všetko, èo nám Duch Svätý na koncile povedal? Nie. Slávime výroèie, urobíme pomník, ale len nech neob ažuje. Nechceme zmenu. Ba èo viac: sú hlasy, ktoré chcú ís naspä . Tomu sa hovorí zatvrdlivos , toto je snaha podriadi si Ducha Svätého, toto je nechápavos a zdráhavos srdca.”

Svätý Otec František bude èlovekom takej interpretácie koncilu, ktorá bude budova Cirkev ako spoloèenstvo Božieho ¾udu, ktoré spoloène ohlasuje, slávi a slúži. Budem zámerne trochu zjednodušova : ak sme sa za Jána Pavla II. viac zamerali na ohlasovanie a za Benedikta XVI. na slávenie, bol by som ve¾mi rád, keby sme sa teraz sústredili na syntézu týchto dvoch smerova-

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

5 4

1 / 2 0 1 3

PRAXEOLÓGIA ____________________________________________________ FOTO ARCHÍV

PLACHTY SÚ NA STOŽIARI cesty, orientácie, štruktúry pre farské spoloèenstvá

Pastoraèný materiál z diecézy Feldkirch v Rakúsku Pastoraèná téma „Cesty farských spoloèenstiev“ úspešne dosiahla cie¾. Dva a pol roka spoloèného štúdia a objavovania je za nami. Pred nami je cesta zmien, ktoré sa poèas budúceho roka dotknú každého farského spoloèenstva. Plachty sú na stožiari. Teraz je potrebné využi vietor zmien na budúce správne kroky. V tejto prílohe vám prinášame pastoraèný materiál z diecézy Feldkirch z Rakúska (leží na hraniciach s Nemeckom a Švajèiarskom). Pastoraèný materiál je obrazom toho, ako a s èím zápasia vo farnostiach v susednom Rakúsku, ale najmä – akým spôsobom nachádzajú riešenia. „Ako dobré, že máme v našom meste/dedine farské spoloèenstvo!“ – Túto vetu poèúvam opä vždy v rozhovoroch s ¾uïmi. Život vo farnostiach obsahuje ve¾ké bohatstvo. Myslím pritom na cirkevný rok, živé pripomínanie si Ježiša Krista a pravidelné slávenie Eucharistie; na udržiavané chrámové priestory a kultúrny život; na sprevádzanie ¾udí v ich radostiach a trápeniach; na všetko to dobro, ktoré sa deje v kres anskom duchu.

Cesta, ktorou Boh vedie v súèasnosti farské spoloèenstvá, je aj cestou zmien. Je to pre nás súèasne výzva aj napätie. Na tejto ceste nás budú sprevádza poznatky z pastoraènej témy. To nám želám, pri poh¾ade na to, èo nás èaká. Po prvé, aby sme mohli by naèúvajúcimi, dôverujúcimi a prijímajúcimi. „Zdokona¾uj svoje ucho!“ Tak znie na zaèiatku regula sv. Benedikta. Myslí

sa tým naèúvanie, ktorým sme v kontakte so životom v našich mestách/dedinách, s nami samotnými a s Božím volaním. V tomto naèúvaní sa nám ukáže krok za krokom cesta do budúcnosti. Po druhé, sila farského spoloèenstva bude v zrete¾nej dôvere v Boha. Niekdajšie samozrejmosti sú minulos ou. Kto sa dnes zúèastòuje na živote farského spoloèenstva a spoloène ho prežíva, robí to dobrovo¾ne. Rozhodujúce bude, aby ¾udia, keï prídu do kontaktu s farským spoloèenstvom cítili, že sa v òom prežíva dobrota srdca a dôvera v Boha. Po tretie, sú potrebné aj štrukturálne zmeny. Nech sa nám podarí vytvori štruktúry, ktoré budú slúži životu v našich farských spoloèenstvách a podporova ich vo svojom poslaní za dnešných dní.

Je mnoho dôvodov poïakova sa na tomto mieste ¾uïom za prežívanie života vo farách, za

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

5 5

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ žièlivos a záujem voèi farským spoloèenstvám, za úèas na pastoraènej téme. Zvláš tiež vedúcemu pastoraèného úradu Walterovi Schmollymu, ktorý nás viedol so znalos ou veci.

......................................

Dr. Elmar Fischer, feldkirchský biskup, máj 2011

Pastoraèná téma „Cesty farských spoloèenstiev“ Benno Elbs Život vo farnostiach je v súèasnosti poznaèený trvalými postupnými zmenami. Pastoraèná téma „Cesty farských spoloèenstiev“ prijatá v jeseni 2008 vïaèí impulzu, aby sme tieto zmeny chceli nielen znáša , ale aj v ich prelome spoloène aktívne vytvára . To je duchovná, obsahová a štrukturálna výzva. Pastoraèná téma bola v uplynulých dva a pol rokoch spoloènou diecéz-

nou cestou štúdia a rozhovorov: na štyroch diecéznych fórach s poètom vždy 200 úèastníkov a úèastníèok v mnohých rozhovoroch na regionálnej a dekanátnej úrovni, za okrúhlym stolom rád farských spoloèenstiev a klauzúr, v rozhovoroch v èasopise Kirchen Blatt (cirkevný èasopis), vo „vedeckých skupinách“ pre farské modely, na diecéznych dòoch, ako aj na spoloèných klauzúrach pastoraènej a kòazskej rady, venovalo sa viac ako 2 000 osôb aktívne pastoraènej téme.

Cie¾om pastoraènej témy bolo, aby, nako¾ko je to len možné, sa mnohí v dialógu zaoberali situáciou a zmenami a spoloène urobili rozbory a opcie konania. Z toho mala vzniknú pre jedno z farských spoloèenstiev orientácia pre jeho cestu. Pre ostatné mali by vypracované podklady pre nevyhnutné štrukturálne zmeny. „Kde sú dvaja alebo traja z nás zhromaždení v Jeho mene, je Kristus uprostred nich.“ Teší ma, že naše spoloèenstvá sú a budú miestom lásky k blížnemu, slávenia liturgie a stretnutia s Bohom. Vïaka patrí všetkým, ktorí túto nádej spoloène prinášajú a spoloène tvoria.

......................................

B. Elbs, generálny vikár feldkirchskej diecézy Preklad: Cyril Hrašna

DIECÉZA FELDKIRCH Diecéza Feldkirch hranièí so Švajèiarskom a Nemeckom. Rozloha je 2601 km2. Založená bola 8. 12. 1968. Patrí pod územie spolkovej krajiny Vorarlbersko. Prvým diecéznym biskupom bol Bruno Wechner (1908-1999) a od roku 2013 sa ním stal Benno Elbs.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

5 6

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________

Pastoraèné orientácie Matka Hildegard Brem Výsledkom prvého úseku témy (od jesene 2008 do jesene 2009) sú „Pastoraèné orientácie pre cesty farských spoloèenstiev“. Tieto majú svoj východiskový bod v otázke: Na èom hlavne záleží vo farských spoloèenstvách na ich ceste do budúcnosti? Prvá pozornos v priebehu pastoraènej témy bola zameraná teda nie na štruktúry, ale na to, èo život vo farských spoloèenstvách oživuje a podporuje vo všetkých jeho mnohostrannostiach.

Farským spoloèenstvám je z evanjelia trvale prikázané, aby sa substancia kres anskej viery vždy nanovo objasòovala na svojom mieste.

Teda pre ¾udí majú by miesta, na ktorých môžu prís do kontaktu so silou Ježišovho posolstva, s Božou prítomnos ou a s Božím pôsobením vo svojom živote. Túto úlohu si dnes musia farské spoloèenstvá osvoji v èase, ktorý je poznaèený hlboko prenikajúcimi zmenami v takmer všetkých oblastiach života. Pre tento cie¾ sa v pastoraènej téme ukázalo nieko¾ko orientácií. Tieto sa ahajú ako èervené vlákna cez koberec rozhovorov.

Tvori v èase epochálnych zmien – odváži sa dôverova Pri presnom poh¾ade na vývoj v živote farnosti èlovek zis uje: v tomto èase neprežívame jednoducho ani ukonèenie, ani nezmenené pokraèovanie zvyklostí v zmenenom okolitom svete, ani celkovo nový zaèiatok. Naše farské spoloèenstvá stoja uprostred epochálnej situácie zmien, v ktorej mnohé zostáva, mnohé sa deje inak, mnohé mizne a mnohé bude nové. Zmeny, ktoré vo farských spoloèenstvách neprestávajú, sú ve¾mi podmienené ve¾kými zmenami v spoloènosti a v zmysle života, v ktorom ¾udia, najmä mladiství, dnes žijú. Tento vývoj sa oplatí vidie a zároveò využi . Lebo mnohé spoloèenské trendy dávajú životu vo farnosti aj nové metódy: napríklad túžbu po poskytnutí domova, alebo túžbu po naplnení. Zaoberanie sa zmenami zaèína v srdci a v hlave: pri postojoch voèi zmeneným situáciám, pri poh¾adoch na to èo je, èo smie by a èo má by . Také sú cesty, ktoré sú

pred nami ako prvé a predovšetkým tiež duchovná výzva. Dôležité bude, aby sme sa vzájomne a vždy opä posi¾òovali v dôvere. Samotná dôvera srdca nás urobí pripravenými a schopnými uvo¾ni sa a naèúva , èo veci znamenajú a na èo nás dnes Boh volá.

Od samozrejmosti k odôvodnenej vo¾be – dobrote srdca a dôvere v Boha Pred málo desa roèiami bola úèas na živote vo farnosti ešte nespornou samozrejmos ou. Táto samozrejmos , ktorá sa opierala o homogénnos spoloènosti kres anského charakteru medzièasom uplynula. Táto skutoènos naznaèuje rozhodujúcu súèasnú výzvu pre farské spoloèenstvá. K¾úèová otázka znie: Ako je možné v dnešných podmienkach kona a èím farské spoloèenstvo dokáže prispieva , aby ho ¾udia patriène cítili a zúèastòovali sa na živote spoloèenstva? Je isté, príslušnos a úèas sa dnes v prípade nutnosti zakladá na osobnej skúsenosti, z ktorej konkrétne vyplýva zmysel a význam života farského spoloèenstva. Vie to by rovnako konkrétna podpora z fary v núdzovej situácii, ako aj existenèná skúsenos , v ktorej sa èlovek pozná ako obdarovaný Bohom, alebo skúsenos , že viera pomáha zvláda každodenný život. Také skúsenosti nemožno nanúti , ony sú darom. Napokon je to tak, toto dnes spája obraz spoloèenstva podstatne s obrazom v ranej Cirkvi – tá skutoène zakúsená sila Ježišovho posolstva a Božej lásky sa ¾udí dotýka a „spoloèenstvu pridáva“ (Sk 2, 41). Tento poh¾ad ukazuje navyše ale aj zrete¾ne, že farské spoloèenstvo predsa vie prispie tým rozhodujúcim – aby si ¾u-

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

5 7

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ dia vybudovali (vedeli vybudova ) vz ah ku sebe. Keï nejaký èlovek prichádza do kontaktu s farským spoloèenstvom, tak sa má po prvé: stretnú s „dobrotou srdca“ (brat Roger Schutz), ktorá je pripravená a schopná stretnú sa s každým èlovekom bez výhrad a s plným rešpektom.

Po druhé, spoloèenstvo mu má vyjs v ústrety s vïaènou dôverou v Boha, to znamená, že Boh vo svojej láske sa dotýka každého èloveka bez výnimky, v jeho najvnútornejšom vnútri. Po tretie, má sa stretáva so živou dôverou v evanjelium, èo poèíta s tým, že Ježišovo posolstvo ¾udí aj dnes „zasahuje priamo do srdca“ (Sk 2, 37).

Farské spoloèenstvo, ktoré je oživované dôverou v pôsobiacu Božiu lásku a dôverou v silu evanjelia, je pre ¾udí mostom k objaveniu, že sú vo svojom živote Bohom obdarovávaní a Ježišovým posolstvom privádzaní do pohybu. Táto skúsenos bude ¾udí spoloène vies dnes i zajtra. Až potia¾, kým bedlivos pre túto dôveru bude rozhodujúcim sprievodcom na cestách budúcnosti farských spoloèenstiev.

Pohostinne, solidárne a misionársky Pohostinnos ou sa má v jadre na mysli odhodlanie a schopnos stretáva ¾udí, teda zároveò by u seba i u druhého. Tak môže aj pri protichodných záujmoch vzniknú nieèo, èo ¾udí spája.

Táto pohostinnos má pre farské spoloèenstvá základný význam, aby ¾udia do nich prichádzali a vedeli v nich nájs kus domova. Pohostinnos musí tiež plati najmä voèi tým katolíkom a katolíèkam, ktorí pravidelné zdie¾anie života vo farskom spoloèenstve nezakúsili ako svoje povolanie, ktorí ale ve¾mi radi pri príležitostiach osobitných udalostí vo svojom živote – svadbe, krste, pohrebe, atï. – zavítajú ako „pútnici a pútnièky“ do farského spoloèenstva a h¾adajú sprevádzanie a podporu. Ocenenie ¾udí a záujem o nich je aj tu k¾úèom, kde fara ofenzívne vstupuje do vz ahu s ¾uïmi. Práve v èase, v ktorom sa deje na farách omnoho menej, je dôležité neustupova , ale ve¾mi rozhodne by v kontakte s èo najväèším poètom ¾udí na danom mieste – solidárne, so sociálnou angažovanos ou a s presvedèivou vierou. Lebo poslanie Cirkvi je univerzálne, tak ako Božia láska platí pre každého èloveka. K misionárskemu poslaniu patrí aj to, že Ježišovo posolstvo vnesieme novým spôsobom autenticky a kreatívne do centier a križovatiek dnešného života. Teší ma, že naša Cirkev vo Vorárlbersku má odvahu na nové vzplanutie.

Všetci by sme mali pri témach spolupracova .

Teraz si želám, aby èo najväèší poèet ¾udí spoloène priniesol tento nový zaèiatok!

......................................

Matka Hildegard Brem, predstavená kláštora Mariastern-Gwiggen Preklad: Cyril Hrašna FOTO M. ŠPENEROVÁ

Ocenenie ¾udí a záujem o nich je k¾úèom, kde fara ofenzívne vstupuje do vz ahu s ¾uïmi.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

5 8

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________

Štruktúry miestnej Cirkvi Maria Ulrich-Neubauer Koncept „Štrukturálne a personálne plánovanie 2025“ je výsledkom štúdie z druhej èasti pastoraènej témy „Cesty farských spoloèenstiev“ (od jesene 2009). Toto plánovanie má snahu by viac ako len obyèajná púha správa o nedostatkoch. Jeho cie¾om je spo¾ahlivá a na rozvoj orientovaná perspektíva s výh¾adom na cca 15 rokov. Majú by vytvorené štruktúry, ktoré budú podporova farské spoloèenstvá na ich cestách rozvoja a ktoré umožnia kòazom ako aj vedúcim pracovníkom a èestným oficiálnym spolupracovníkom a spolupracovníèkam plni atraktívne úlohy.

Plánovanie vychádza z toho, že v roku 2025 bude v našich farských spoloèenstvách èinných asi 60 kòazov vo farskej dušpastierskej službe a k dispozícii bude cca 20 miest (ekvivalentných poloviènému úväzku) pre pastoraèných asistentov a asistentky a pre diakonov. V rámci týchto predpokladov uvažuje „Štrukturálne a personálne plánovanie 2025“ s troma modelmi: „Samostatná farnos “, „Združenie farností“ a „Prostredie dušpastierskej služby“. Tým sa vyskúša, èi to bude èo najviac postaèova pre danosti životného prostredia. Plán štruktúr, ktorý vznikol z mnohých rozhovorov, do ktorých boli zapojení najmä dekani, vykres¾uje cie¾ový obraz, ktorý má by realizovaný pod¾a možnosti v budúcich štyroch až piatich rokoch.

Samostatné farnosti Niektoré farnosti zostanú v budúcich 15 rokoch samostatnými farnos ami. Okrem samostatnosti priestoru je pre nich ešte ïalšia podmienka, že ani žiadna susedná farnos nevytvorí združenie fár. Plán štruktúr plánuje osem samostatných farností: Hard, Lauterach, Alberschwende/Mueselbach, farnos pri Dóme vo Feldkirchu, Feldkirch Gsingen, Frastanz, Nenzing/Gurtis a LechZuers.

Združenia farností Tento model sa týka väèšej èasti farností. Združenia farností budú utvorené vždy od dvoch do štyroch susedných priestorovo samostatných fár. Štruktúra združenia farností chce by oporou pre cirkevný život tam, kde úèinkuje, a to najmä

vo farských spoloèenstvách. V modeli združenia farností zostanú farnosti samostatné, ale sú vedené jedným a tým istým farárom. Najmä a aj naïalej bude v každej zo zainteresovaných farností pracova cirkevná farská rada. Funkène vyššie štruktúry sú udržiavané pragmaticky a v štíhlom stave. V každom koordinaènom teame sú vysvet¾ované všetky otázky, ktoré sa spoloène týkajú zainteresovaných fár.

Plánovaných je nasledovných 36 združení farností: Dekanát Hinterwald Schoppernau-Schroecken-Warth, Au/RehmenDamuels-Mellau-Schnepfau, Bezau-Reuthe, Andelsbuch-Schwarzenberg, Egg-Grossdorf.

Dekanát Vorderwald a Kleinwalsertal Mittelberg/Baad-Hirschegg-Riezlern, Langenegg-Lingenau-Krumbach, HittisauRiefenbegg-Sibratsgfäll, Sulzberg-Thal, DorenLangen.

Dekanát Bregenz Hoerbranz-Hohenweiler-Moeggers, Eichenberg-Lochau, Buch-Kennelbach-Wolfurt, Bildstein-Schwarzach.

Dekanát Dornbirn Fussach-Gaissau-Hoechst.

Dekanát Rankweil Altach-Goetzis/Meschach, Koblach-Maeder, F r a x e r n - K l a u s - W e i l e r, R o e t h i s - S u l z Viktorsberg, Batschuns-Laterns/Innerlaterns, Dafins-Muntlix, Rankweil-Uebersaxen, Brederis-Meiningen.

Dekanát Feldkirch Feldkirch Altenstadt-Levis, Nofels-Tisis-Tosters, Goefis-Satteins, Duens-Schlins/RoensSchnifis.

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

5 9

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ skom prostredí (od personálneho vedenia až po vedenie agendy) je zainteresovaný (zainteresovaná) „pastoraèný splnomocnenec“ („pastoraèná splnomocnenkyòa“). V prechodnej fáze je realizovaná tá podoba zmeny, ktorá je úèinná pre zainteresované a zodpovedné sily a ktorá rozpozná budúcnos . V jeseni štartuje pä procesov „Cirkev v mestskom životnom prostredí“: Bregenz, Dornbirn, Lustenau. Hohenems, Bludenz. Moje želanie pre èas štrukturálnych zmien: „Vždy a neustále poci ova èaro zaèiatku a ma chu vykroèi po nových cestách v pastorácii.“

Dekanát Walgau-Walsertal Bludesch-Ludesch-Thueringen, Blons-St. Gerold-Thueringerberg, BuchbodenFontanella-Raggal / Marul-Sonntag.

Dekanát Bludenz Brand-Buerserberg-Nuetziders, Braz-DalaasWald, Kloesterle-Langen/Stuben.

Dekanát Montafon Bartholombärg / Innerberg-St. Anton i.M., Schruns-Silbertal-Tschagguns / LatschauVandans / Gantschier, Gaschurn / Partenen-St. Gallenkirch / Gargellen / Gortipohl.

......................................

Prostredia dušpastierskej služby

Maria Ulrich-Neubauer, pastoraèná asistentka vo Feldkirchu-Tisis Preklad: Cyril Hrašna

Model „Prostredie dušpastierskej služby“ je plánovaný pre mestské prostredia, ktoré tvoria sociálny, politický, kultúrny, hospodársky, príp. iný celok a zahròujú viaceré farnosti. Rozhodnutie prija „Prostredia dušpastierskej služby“ znamená v prvom rade, že od jesene 2011 štartuje rozvojový proces, v ktorom bude vypracovaný konkrétny obraz zmien. Pri tom v centre je otázka, èo je v dnešných podmienkach úloha Cirkvi v danom životnom prostredí. Povedané inak: keby sv. Kolumban a sv. Gallus prišli až dnes do Bregenzu: Kde a ako by hlásali Ježišovo posolstvo?

Aké témy života v Bregenzi by dali do centra pozornosti? V akých komunikaèných sie ach by pracovali? Aké štruktúry by vytvorili? V mestách – a nielen tam – sa život v posledných desa roèiach tak ve¾mi zmenil, že táto úplne základná otázka o úlohe Cirkvi v týchto životných prostrediach musí by postavená nanovo. A to sa musí udia vo forme otvoreného procesu úèasti.

FOTO ARCHÍV

......................................

Na spoloènú úvahu sa dávajú dve základné upozornenia. Po prvé: zmeny nemajú ís na úkor života spoloèenstva vo farnostiach. Po druhé: do úvahy má by vzaté životné prostredie ako zrete¾ne úèinnejší celok. V zmysle tohto druhého aspektu sa plánuje koncept „Dušpastierske prostredie“ tak, že kòazské vedenie celého dušpastierskeho prostredia, teda aj všetkých fár je prenesené na kòazský team. Tento team vedie jeden zo zainteresovaných kòazov. Na plnení inštitucionálnych riadiacich úloh v dušpastier-

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

6 0

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________

Zmeny vo vedúcich štruktúrach farských spoloèenstiev Walter Schmolly V septembri 2011 sa založia prvé farské združenia a štartujú vývojové procesy „Cirkev v mestskom životnom prostredí“. V najbližších štyroch až piatich rokoch budú realizované pokia¾ možno všetky združenia farností. Zo strany diecézy bude zabezpeèené sprevádzanie a daná podpora zmien. Splnomocnenia pre diakoniu, ohlasovanie a liturgiu, ako aj pastoraèné teamy budú zavedené v súvislosti s vo¾bou rád farských spoloèenstiev v r. 2012.

Služba farára

Pastoraèný tím

Farár je poverený vedením, alebo ako mu to hovorí cirkevné právo: „pastierskou starostlivos ou“ (k. 515 KKP). V zmysle naèrtnutého vývoja v prvej èasti bude dôležité, aby jeho služba bola zrete¾ne sústredená na ohlasovanie, liturgiu, duchovnú starostlivos a na duchovné sprevádzanie veriacich. Skrze svoju službu v zmysle „duchovného vedenia“ má ma zo skúsenosti jasné, že farské spoloèenstvo napokon vedie sám Boh.

Farár, platení spolupracovníci, tak ako predsedovia rady farského spoloèenstva a cirkevnej rady a vyššie menovaní splnomocnení pre základné dimenzie potrebujú miesto, na ktorom budú koordinova svoju prácu. Má sa to dia v pastoraènom tíme. Je dôležité, aby toto prepojenie bolo obklopené bedlivou pozornos ou na to, èo sa na mieste deje a èo znamenajú rôzne udalosti pre farské spoloèenstvo. Cez pastoraèný tím je týmto spôsobom ukotvené každé vypoèutie názoru vo farskej výkonnej štruktúre ako jedno zo základných stanovísk pre cesty budúcnosti farských spoloèenstiev, ako píše na zaèiatku tejto brožúry biskup Elmar Fischer. Táto kultúra vypoèutia dáva pastoraènému tímu duchovné bunky.

Rada farského spoloèenstva a farská cirkevná rada V èasoch premeny je vo farách potrebné vhodné miesto na riešenie základných otázok ako sú spoloèné rozvíjanie sa, personálne rozhodnutia, koncepty, ažiskové body, atï. To má by úlohou rady farského spoloèenstva (RFS). Farská cirkevná rada (FCR) má túto funkciu z h¾adiska finanèného a správy. Dôležité je dobré prepojenie obidvoch grémií. Štrukturálne je to podporované cez spoluprácu podpredsedu rady farského spoloèenstva vo farskej cirkevnej rade.

Splnomocnenci pre diakoniu, ohlasovanie a liturgiu Život vo farnosti sa napåòa dimenziami diakonie, ohlasovania a liturgie. Pre tieto základné dimenzie sa má odteraz da jedna osoba, ktorá je so súhlasom farára hovorcom pre práve platnú tému, udržiava kontakt s angažovanými osobami a skupinami a je garantom dobrého vývoja na tomto poli (pôsobnosti). Túto osobu vyberie farár a rada farského spoloèenstva a biskup ju poverí na túto službu.

Angažovanie sa v kultúre V mnohých farských spoloèenstvách sa ažko prežíva to, že na mnohé úlohy je ažké nájs ¾udí, ktorí by ich vykonávali ako èestnú úlohu.

Možno tu perspektívne oèakáva zmenu? V živote farnosti nemusíme všetko za každú cenu udržiava . Iste, jestvuje nevyhnutné, ale preèo by sme nemali dôverova , že staèí, èo ¾udia dobre vedia a èím radi prispejú vo farskom spoloèenstve. Ak sa viac orientujeme na potešenie a schopnosti ¾udí a menej na udržanie systému, potom naša úloha spoèíva predovšetkým v tom, aby sme utvorili priate¾ský a užitoèný rámec pre angažovanie sa ¾udí. „Každý èas je aj èasom milosti. Vyplatí sa s dôverou v srdci díva na pozadie vecí. Zotrvajme teda v rozhovoroch a poïme spolu na cestu, na ktorú sme dnes povolaní!“

......................................

W. Schmolly, Pastoraèný úrad Feldkirchskej diecézy ...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

6 1

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________

Názory úèastníkov pastoraènej témy „Koncilové udalosti vzbudzujú dôveru, dávajú nádej. Kiež by vytvorené štruktúry boli oživované Božím Duchom a charizmami veriacich.“ Paul Riedemann, farár v Dornbirne-Oberdorfe

*****

„Z našej diecézy sa stane „stavenisko“. Dúfam, že práve preto ponúkne nové možnosti foriem pre blaho ¾udí.“ Paul Solomon, farár v Bregenzi-St. Kolumban u.

Buch

***** „Odvaha mi dáva pohostinnú Cirkev, ktorá sa otvorene približuje k ¾uïom a s radostnou nádejou ohlasuje posolstvo Božej lásky. Želám nám odvahu na uskutoènenie spoloène vypracovaných vízií.“ Stephanie Krueger, pastoraèná asistentka, t. è. v Karenzi

***** „Želám si, aby ve¾a ¾udí opä našlo dôveru k spoloèenstvu Cirkvi a aby sme tak spoloène mohli ís do radostnej budúcnosti.”

Ronald Stefani, farár vo Feldkirchu-Altenstadte

***** „Pri všetkých stretnutiach na pastoraènú tému bolo cíti vzplanutie ducha radosti. Ve¾mi si želám, aby tento „duch vzplanutia“ aj naïalej úèinkoval vo všetkých farských spoloèenstvách, aby mohlo vzniknú to nové.“ Edgar Ferchi-Blum, nemocnièný duchovný pastier v Rankweili

„Tieto rozhovory mi dávajú odvahu premenu nielen pretrpie , ale ju aj s ¾uïmi formova ; urobi prvé kroky k obnovenej Cirkvi.“ Erich Baldauf, farár v Dombirne-Rohrbachu

*****

„Želám si, aby sme napriek stále sa zväèšujúcemu dušpastierskemu prostrediu nestrácali zo zrete¾a jednotlivých ¾udí a aby bolo radostné posolstvo hodnoverne ohlasované.“ Manfred Sutter, diakon v Thuerringene

*****

„Myslím, že pastoraèné témy boli postavené ve¾mi zaujímavo a sympaticky. Želám farám ve¾kú dávku odvahy a dôvery v Boha na ich ïalšej ceste.“ Dolores Podgorschek, sekretárka fary vo Feldkirchu-Altenstadte

*****

„Dúfam, že otvorená atmosféra pastoraènej témy bude žiari do budúcnosti. Potom môžeme smelo zdoláva zmeny v prichádzajúcom roku.“ Annelis Fitz, pastoraèná asistentka v Goetzise

*****

„Je zrejme ¾ahšie a nápomocné zmeni seba samého a spolupôsobi , než to úspešne žiada od iných. Keï mnohí budú prispieva svojím prínosom, bude rás ve¾a dobra.“ Thomas Gassner, pastoraèný asistent v Rankweili

*****

*****

„Mòa inšpiruje prorocká dimenzia pastoraènej témy. Želám si, aby sa nám stále viac darilo pochopi nutné kroky ako proces obnovy.“ Rikard Toplek, diakon v Gaissau

„Pastoraèná téma ma presviedèa, že naše vedenie diecézy berie vážne starosti farských spoloèenstiev a h¾adá cesty, ako zmysluplne formova prechod od ¾udovej Cirkvi k Cirkvi odhodlaných kres anov.“ Peter Haas, farár v Bludenzi, farnos Sv. Kríža

„Boh ide s nami do š astnej budúcnosti. Želám nám všetkým otvorenos , obvyklú primknutos a ve¾a odvahy pusti sa do zmeny.“ Hubert Lenz, farár v Nenzingu

*****

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

6 2

1 / 2 0 1 3

KAIROLÓGIA ____________________________________________________ „Želám si, aby jednotlivé farnosti zostali aj naïalej miestami, kde si ¾udia nájdu domov a kde viera môže by oživovaná a slávená.“ Ingrid Troy, èestná spolupracovníèka v Bezau

*****

„Ïalej nies ducha pastoraènej témy, presadzova vízie do skutoèností života veriacich a h¾adajúcich, to je naša ve¾ká šanca, ako dnes formova Cirkev.“ Henrike Schmalleger, pastor. spolupracovníèka v Harde

„Cirkev aj v tomto èase prelomu je v rukách Zmàtvychvstalého Pána. Ide sa od základu obnovi .

To je moja nádej. To mi ju dáva, aby som ïalej pokraèoval.“ Werner Ludescher, farár v Dombine-Oberdorfe

*****

„Výsledky pastoraènej témy ponúkajú pre mòa šancu, že sa katolícke fary stanú miestnymi kres anskými spoloèenstvami. Túto šancu sa oplatí využi .“ Helmut Eiter, èestný spolupracovník v Batschunsi

*****

„Dúfam a modlím sa za to, aby nové duchovné pohyby boli spoznané ako znamenia èasu a boli spolu zviazané s pastoraènou prácou.“ Elisabeth Ruepp, èestná spolupracovníèka Máriinej légie

Všetky informácie k pastoraènej téme nájdete aj na tejto internetovej stránke: www.pastoralgespraech.at O štrukturálnych zmenách sa doèítate tu: www.kirche-vor-ort.at Impressum Katholische Kirche Vorarlberg-Pastoralamt Bahnhofstrasse 13, A-6800 Feldkirch Redakcia: Dr. Walter Schmolly, Mmag.

Dietmar Steinmair E-mail: pastoralgespraech@kath-kirchevorarlberg.at Preklad: Cyril Hrašna

FOTO ARCHÍV

...............................................................................

C o m m u n i o m i s s i o

6 3

1 / 2 0 1 3

e. na b te s utu de h ná o u ýc e j Y b tk et a a e jd ku ás vš .

Ná oo si n d o ách b a ce jte h¾ ink Fa ida pre ov n Pr a m

CHÝBA VÁM NIEKTORÉ Z ÈÍSEL? napíšte nám a my vám ho pošleme Inštitút Communio, n.o.

Jána Kalinèiaka 1, 010 01 Žilina

www.icommunio.sk

icommunio@gmail.com

Èasopis Naša Žilinská diecéza je mesaèník, ktorý vznikol pri príležitosti slávenia Roku sv. Cyrila a Metoda v 2012. Odvtedy bolo vydaných už 18 èísel a jedno špeciálne vydanie. Vydavate¾: Inštitút Communio, n.o.

0,50 Eur (+ poštovné)

KNIŽNÉ PUBLIKÁCIE H¾adanie cesty

Oslovovali rozum i srdce

Výzvy pre Cirkev

Zborník zo sympózia o odkaze sv. Cyrila a Metoda

Biskupský úrad Žilina Kres anstvo bolo od poèiatku cestou, živým organizmom, ktorý reagoval na výzvy sveta a snažil sa mu predloži dobrú správu o živote s Bohom. I my chceme kráèa cestou otvorenosti a dialógu, aby sme boli dobrými pastiermi a nie nádenníkmi. Veríme, že tento zborník pomôže k lepšej orientácii dnešnému kres anovi ako h¾adajúcemu èloveku.

Jedno srdce a jedna duša

M. Chlebanová (ed.)

Novinár Peter Seewald v rozhovore s Benediktom XVI. v knihe Svetlo sveta poukázal, že kres ania sú v súèasnosti vystavení trvalému „bombardovaniu“ hodnôt, ktoré ponúka kres anská kultúra. Ako možno èeli tomuto druhu svetovej propagandy negatívnych postojov?

Manželské stretnutia

Výber prednášok zo vzdelávania angažovaných laikov T. Galis - M. Chlebanová - Z. Pupík Formaèný program vzdelávania angažovaných laikov je urèený všetkým, ktorí sa chcú sta lídrom obnovy vo svojej farnosti ako sociálny, kultúrny alebo duchovný animátor menších skupiniek a spoloèenstiev.

Zborník prednášok zo seminárov pre manželov Kolektív autorov Každý z nás je jedineèný a neopakovate¾ný, a preto je aj každé manželstvo také jedineèné a neopakovate¾né. Neexistuje všeobecný recept na to, èo robi , aby bolo dobré a š astné. Nuž a to je cie¾om jednotlivých tém, aby sa každý prostredníctvom nich mohol zamyslie nad tým, èo je pre neho a jeho manželstvo dobré.

Rodina - cesta cirkvi v 21. storoèí

Identita strednej Európy

Zborník z konferencie

Z. Pupík - D. Václav (ed.)

Roman Seko, Lýdia Šalamúnová Ako sa pozeráme na ¾udské práva? Je to len akýsi aktuálny výmysel doby, ideologický zastierací manéver, otázka kompromisu a chladného kalkulu alebo je za tým všetkým nieèo viac? Dokáže èlovek rozlíši svoju vlastnú tvár v kontexte iných tvorov tejto planéty? A ako sa to všetko prejavuje vo vz ahu k rodine?

DVD - Identita Strednej Európy

Zborník zo sympózia

Európska kultúra sa zrodila zo stretnutia medzi Jeruzalemom, Aténami a Rímom, zo stretnutia medzi vierou v Boha Izraela, filozofickým myslením Grécka a právnym myslením Ríma. Toto trojité stretnutie vytvára vnútornú identitu Európy. O identite strednej Európy sa nedá hovori bez kontextu sebaporozumenia celého kontinentu.

DVD - Inštitút Communio

Video záznam zo sympózia

Prezentácia realizovaných projektov Inštitútu Communio

O identite strednej Európy sa nedá hovori bez kontextu sebaporozumenia celého kontinentu. Na sympóziu, ktoré sa konalo v Diecéznom centre v Žiline sa stretli prednášajúci riadite¾ Inštitútu Communio Zdeno Pupík, gen. riadite¾ Rádia Lumen Juraj Spuch¾ák, Rudolf Chmel a + poštovné europoslanec L. Surján.

DVD obsahuje informácie o neziskovej organizácii - Inštitút Communio, zostrih zo sympózia “Identita strednej Európy,” Festival Magnificat, ktorý sa konal v r.

2011 v Èadci a rozhovor so sestrou Teresou Barbarou Bilyk o po¾skom projekte Archa na Trojmedzí, mieste stretnutia 3 národov Po¾ska, Èeska a Slovenska. + poštovné

4€

4€

O REDAKCII napíšte nám a my vám ju pošleme ___________________________________________ Inštitút Communio, n.o. je nezisková organizácia zriadená Žilinskou diecézou.

Poslaním inštitútu je organizácia aktivít na podporu duchovných a kultúrnych hodnôt v oblasti vzdelávania detí, mládeže a dospelých. Okrem vzdelávacích aktivít sa venuje vydavate¾skej èinnosti, predovšetkým periodickej tlaèi (mesaèník Naša Žilinská diecéza, štvr roèník Communio-Missio), ale aj vydávaniu knižných publikácií a multimediálnych diel. Riadite¾om inštitútu je ThLic. Zdeno Pupík.

Inštitút Communio, n.o.

Jána Kalinèiaka 1, 010 01 Žilina

www.icommunio.sk icommunio@gmail.com

KNIŽNÉ PUBLIKÁCIE Prvé a posledné slová Ježiša Krista

Vernos povolaniu služobného kòazstva

¼ubomír Majtán

Zborník teologických reflexií pri príležitosti Roka kòazov

Ježiš v evanjeliu hovorí ve¾a slov. Poznáme mnohé state, v ktorých hovorí k zástupom, rozpráva sa so židovskými predstavite¾mi, komunikuje s rímskym zástupcom Pilátom. Je zaujímavé všimnú si zaèiatok a koniec, teda èo Ježiš pod¾a evanjelia hovorí ako prvé a èo ako posled+ poštovné né...

Zdeno Pupík (ed.)

2€

Vyznanie viery

Vydajme sa cestou teologickej reflexie nad koncilovými a pokoncilovými dokumentmi Magistéria, dotýkajúcimi sa témy kòazstva: uvažujme o identite kòaza a jeho špiritualite a v neposlednom rade aj o for+ poštovné mácii.

2€

¼ubomír Majtán

Pastoraèná èinnos vo farnosti a diecéze

Každý kres an skôr ako prijme krst alebo je prijatý do Katolíckej cirkvi, vysloví sám alebo jeho rodièia vyslovia za neho vyznanie viery. Slová, ktorými èlovek vyjadruje svoje stotožnenie sa s náukou Cirkvi o Bohu, dejinách spásy a o tom, èo je podstatné pre našu spásu. Vyslovenie Kréda znamená prièleni sa k nespoèetnému zástupu tých, ktorí tvoria putujú+ poštovné cu a oslávenú Cirkev.

II. vatikánsky koncil bol podnetom k prehåbeniu ekleziológie. Prehåbenie náuky o Cirkvi tak bolo zároveò impulzom k hlbšiemu poh¾adu na tajomstvo Boha žijúceho v spoloèenstve lásky v Troch osobách. Communio Boha v Najsvätejšej Trojici je prameòom, vzorom a cie¾om každého cirkevného + poštovné spoloèenstva.

Možnosti výchovy v súèasných podmienkach kultúry

Univerzita - miesto stretnutia a konfrontácie viery a rozumu

Z. Pupík - G. Pa¾a - P. Tirpák (ed.)

Zborník z vedeckej konferencie

2€

Stretávame sa s názorom, že dnešná generácia je nevychovaná a negatívne ovplyvnená kultúrou. Dá sa v dnešných podmienkach vychova mladý èlovek v charakternú a uvedomelú osobnos ? Aj tejto téme sa venovali autori príspevkov sympózia Možnosti výchovy v súèasných podmienkach kultúry. + poštovné

2€

Kres anská kultúra Zborník zo sympózia v roku kres anskej kultúry

Z. Pupík - P. Švec (ed.)

Každá kultúra je výsledkom života a èinnosti urèitej skupiny ¾udí, ktoré sú formované kultúrou, v ktorej žijú. Ako sa menia osoby a spoloènos , mení sa a formuje aj kultúra tejto skupiny. A platí to aj opaène, rozvojom a premieòaním kultúry sa menia osoby a spoloènos . + poštovné

2€

ZAUJALA VÁS PUBLIKÁCIA? napíšte nám a my vám ju pošleme Ceny sú uvedené bez poštovného. Výška poštovného závisí od hmotnosti zásielky, ktorú vám pošleme na dobierku.

M. Baláž - Z. Pupík - P. Švec

3€

T. Galis, F. Horn, Klèovanská, J. Štefanec Ako si katolícke univerzity zachovajú svoju katolicitu, univerzitnú úroveò a zároveò aj konkurencieschopnos . Aj na univerzitnej pôde sa dá vies fundovaná diskusia problematiky života pred narodením, cez otázky zmyslu života, viery, rozumu, slobody. Prednášky sú od odborníkov zo Slo+ poštovné venska a zahranièia.

3€

Animátor a život malého spoloèenstva Pomôcka pre formáciu animátorov a animátorské školy

Z. Pupík - O. Šmidriak Publikácia vedie èloveka od pozvania, rozhodnutia až k realizácii poslania odovzdávania viery mladému èloveku. Reflektuje všetky oblasti animátorského života a jeho služby, neuralgické body, prièom ponúka riešenie a je zakotvená v Božom slove. + poštovné

3€

Inštitút Communio, n.o.

Jána Kalinèiaka 1, 010 01 Žilina

www.icommunio.sk icommunio@gmail.com

KNIŽNÉ PUBLIKÁCIE Cirkev ako Communio

Mária a Trojica v uèení Jána Pavla II.

Náèrt ekleziológie Josepha Ratzingera

Ladislav Stromèek

Ivan Špánik

Mnohí ¾udia hovoria „Boh áno, ale Cirkev nie“. Odmietajú inštitucionalizované formy kres anstva a nevedia objavi význam Cirkvi pri svojom h¾adaní cesty k Bohu.

Preto je potrebné opä porozumie teologickej podstate Cirkvi a aké sú myšlienkové východiská Benedikta XVI. pri jeho h¾adaní odpovedí na súèasné pro+ poštovné blémy Cirkvi

Kniha poskytuje poh¾ad na tradièné i nové prvky a perspektívy, ktoré zaznievajú v trinitárnomariologickom uèení pápeža, s dôrazom na špecifické zväzky Márie a Trojice. V práci ide najmä o poukázanie na trinitárny charakter mariológie pápeža Jána Pavla II. A jej aktuálnos pre Cirkev v + poštovné súèasnosti.

5€

5€

Slovo pre súèasného èloveka

Srdeèný pozdrav z dovolenky

Z. Pupík - ¼. Bechný

Beáta Jarošová Knižné vydanie rovnomenného seriálu poviedok pre ženy, ktorý sa aj vïaka ilustráciám Stana Lajdu tešil ve¾kej priazni u èitate¾ov. Poviedky humorným a od¾ahèeným spôsobom ukazujú strasti i radosti matky viacèlennej rodiny na materskej dovolenke. + poštovné

3€

Skaèany tak nijako „nie sú najmenšie“ spomedzi európskych miest. Naopak.

Aj obyvatelia malej slovenskej dediny majú èo poveda , èím prispie , ba èo viac majú právo hlási sa o slovo nielen aby prežili, ale aby sme všetci spoloène žili s úctou a dôstojne. Chce to iba bez hnevu a predpojatostí h¾ada v siloèiarach svojho srdca tak, + poštovné ako tam vidiecky farár Zdeno Pupík našiel svoje Skaèany.

3€

DVD - Príruèka myšištranta

DVD - Verní odkazu sv. Cyrila a Metoda

Elektronická príruèka pre malých miništrantov a ve¾kých animátorov

Dokumentárny film Milan Kosec, Inštitút Communio

J. Možiešik Sprievodcom na tomto CD je myšištrant Tarzícius. Chlapcom predstaví jednotlivé prvky liturgického priestoru, bohoslužobné predmety, knihy, obleèenie, povolania v Cirkvi, miništrantskú službu, ... jednoducho to, èo by mal správny miništrant vedie .

Súèas ou príruèky sú aj testy a tajnièky, v ktorých si môže každý preveri svoje schopnosti. Animátorov urèite potešia pomôcky a metodický materiál na stretká. Príruèka je spracovaná formou webovej prezentácie a na jej správne po+ poštovné užitie staèia bežne používané internetové prehliadaèe.

5€

Nájdete nás na Facebook-u, Google + a Youtube

Solúnski bratia sv. Cyril a Metod.

S ich misionárskou èinnos ou na Ve¾kej Morave sa spája skutoèný rast Slovienov v kres anskej viere. Po roku 863 založili slovanské uèilište, cirkevnú školu, kde vzdelávali svojich pomocníkov v gramatike, hudbe a kres anstve.

Spoloène preložili takmer všetky knihy Biblie, breviár, liturgické predpisy, spevníky, žaltáre a Súdny zákonník pre svetských ¾udí. Napísali knihy o staroslovienskej gramatike. So svojimi pomocníkmi potom vyuèovali ¾ud o pravom kres anskom uèení, uèili ich písa , èíta a šírili zákonodarstvo a poriadok v spoloèenskom živote. + poštovné

8€

napíšte nám a my vám ju pošleme Ceny sú uvedené bez poštovného. Výška poštovného závisí od hmotnosti zásielky, ktorú vám pošleme na dobierku.

O REDAKCII ___________________________________________ Inštitút Communio, n.o. je nezisková organizácia zriadená Žilinskou diecézou.

Poslaním je organizácia aktivít na podporu duchovných a kultúrnych hodnôt v oblasti vzdelávania detí, mládeže a dospelých. Okrem vzdelávacích aktivít sa venuje vydavate¾skej èinnosti, predovšetkým periodickej tlaèi (mesaèník Naša Žilinská diecéza, štvr roèník Communio-Missio), ale aj vydávaniu knižných publikácií a multimediálnych diel. Riadite¾om inštitútu je ThLic. Zdeno Pupík.

Inštitút Communio, n.o.

Jána Kalinèiaka 1, 010 01 Žilina

www.icommunio.sk icommunio@gmail.com

OBSAH

CONTENT

Rozhovor s R. Èemusom ................................. 3 - 10

Interview with Richard Èemus ............................ 3 - 10

Reforma musí zaèa v srdci, ktoré èlovek oèis uje, aby tam sídlil Duch Svätý

Reform must begin in the heart, which a man purifies

Miesta skúsenosti viery ..................................... 11 - 36

Z. Pupík, J. Hrkút, J. Toma, J. Sedláèek, B. Bilyk, M. Kaòuch

Z. Pupík, J. Hrkút, J. Toma, J. Sedláèek, B. Bilyk, M. Kaòuch

Je tento svet ešte moderný? .............................. 37 - 39 Christoph Schulte o dôležitosti, èi bezvýznamnosti náboženstva

Kedy budeme dospelí? ..................................... 40 - 43 Johannes Roeser

¼ud živej viery ................................................... 44 - 46 Cirkev ako inštitúcia ohrozená krízou

Katolicizmus “made in Slovakia” ....................... 47 - 52 Jozef Žuffa o vývoji situácie Cirkvi na Slovensku po roku 1989

Quo vadis, mater ecclesia ................................. 53 - 54 Kam kráèa respektíve kam by mala kráèa naša drahá matka Cirkev

Plachty sú na stožiari ........................................ 55 - 63 Pastoraèný materiál z diecézy Feldkirch v Rakúsku

CONTENUTO

Places of faith experiences ................................. 11 - 36 Is this world still modern? .................................... 37 - 39 Christoph Schulte about the importance or irrelevance of religion

When will we be adult? ....................................... 40 - 43 Johannes Roeser

The People of living faith ..................................... 44 - 46 Church as an institution threatened by crisis

Catholicism “made in Slovakia” .......................... 47 - 52 Jozef Žuffa about evolving situation of the Church in Slovakia after 1989

Quo vadis, mater ecclesia .................................. 53 - 54 Where is it walking, respectively where should walk our dear Mother Church

Sails are on the mast .......................................... 55 - 63 Pastoraèný materiál z diecézy Feldkirch v Rakúsku

CONTENIDO

Un´intervista con Richard Èemus ......................... 3 - 10

Una entrevista con Richard Èemus ..................... 3 - 10

La riforma deve iniziare nel cuore, che purifica l´uomo che vi abitava lo Spirito Santo

La reforma tiene que empezar en el corazón, hombre limpia su corazón porque el corazón es un lugar donde está el Espíritu Santo

Luoghi di esperienze di fede .................................. 11 - 36

Lugares de experiencia de fe .............................. 11 - 36

Z. Pupík, J. Hrkút, J. Toma, J. Sedláèek, B. Bilyk, M. Kaòuch

Z. Pupík, J. Hrkút, J. Toma, J. Sedláèek, B. Bilyk, M. Kaòuch

È questo mondo ancora moderno? ....................... 37 - 39 Ch. Schulte sull´importanza o irrilevanza della religione

Quando saremo adulti? ........................................ 40 - 43 Johannes Roeser

Le persone di fede viva ......................................... 44 - 46 La Chiesa in quanto instituzione minacciata dalla crisi

Il cattolicesimo “made in Slovakia” ........................ 47 - 52 Jozef Žuffa sull´evoluzione della situazione ecclesiale in Slovacchia dopo il 1989

Quo vadis, mater ecclesia ..................................... 53 - 54 Dove si cammina rispettivamente dove deve camminare la nostra Chiesa Madre cara

Le vele sono del montante .................................... 55 - 63 Materiale pastorale della diocesi di Feldkirch in Austria

INHALT

Sique siendo el mundo de hoy todavía moderno?

37 - 39

Christoph Schulte sobre la importancia o irrelevancia de la religión

Cuando seamos adultos? ................................... 40 - 43 Johannes Roeser

La gente de fe viva .............................................. 44 - 46 La Iglesia católica, como una institución amenzada por la crisis

El catolicismo “made in Slovakia” ........................47 - 52 Jozef Žuffa sobre el desarollo de la Iglesia católica en Eslovaquía después de 1989

Quo vadis, mater ecclesia ...................................53 - 54 Hacia donde va o tendría que ir nuestra madre Iglesia?

Las velas a los mástiles ...................................... 55 - 63 Un material pastoral de la diócesis de Feldkirch de Austria

ZAWARTOή

Interview mit Richard Èemus ................................ 3 - 10

Wywiad z Richardem Èemus ............................... 3 - 10

Die Reform muss in einem Herzen beginnen, das der Mensch reinigt, damit dort der Heiligen Geist residieren kann.

Reforma musi siê zacz¹æ w sercu, które cz³owiek oczyszcza, aby w nim mieszkaù Duch œwiety.

Orten der Erfahrung des Glaubens ....................... 11 - 36

Miejsca doœwiadczenia wiary ............................... 11 - 36

Z. Pupík, J. Hrkút, J. Toma, J. Sedláèek, B. Bilyk, M. Kaòuch

Z. Pupík, J. Hrkút, J. Toma, J. Sedláèek, B. Bilyk, M. Kaòuch

Ist diese Welt noch modern? ................................. 37 - 39

Czy ten œwiat jest ci¹gle nowoczesny? ................. 37 - 39

Ch. Schulte über die Wichtigkeit oder Unwichtigkeit der Religion

Christoph Schulte o wa¿noœci religii czy jej nieistotnoœci

Wenn werden wir erwachsenen sein? ................... 40 - 43

Kiedy doroœniemy? .............................................. 40 - 43

Johannes Roeser

Johannes Roeser

Das Volk eines lebendigen Glaubens .................... 44 - 46

Ludzie ¿ywej wiary ............................................... 44 - 46

Die Kirche als von Krise gefährdete Institution

Koœció³ jako instytucja zagro¿ona przez kryzys

Katholizismus “made in Slovakia” ......................... 47 - 52

Katolicyzm “made in S³owacja“ .............................47 - 52

Jozef Žuffa über die Entwicklung der Situation der Kirche in der Slowakei nach 1989

Jozef Žuffa o zmieniaj¹cej siê sytuacji Koœcio³a na S³owacji po 1989

Quo vadis, mater ecclesia ..................................... 53 - 54

Tam gdzie idziesz, odpowiednio pownien iœæ Koœció³ nasza droga Matka

Wohin schreitet unsere Mutter Kirche oder wohin soll sie schreiten

Dok¹d idziesz, Koœciele matko ............................ 53 - 54

Segel sind auf dem Mast ....................................... 55 - 63

¯agle s¹ na maszcie .............................................55 - 63

Pastorales Material aus der Diözese Feldkirch in Österreich

Duszpasterski materiaù z diecezji Feldkirch w Austrii