nedalo prihlásiť. Mohli sa jej zúčastniť len diela publikované v časopise a nominácie určovala redakčná rada časopisu. Diela sa nedelili na kategórie a cena sa udeľovala len jedna. V porote boli od začiatku zastúpení domáci i zahraniční experti. Nová koncepcia oceňovania si rýchlo získala podporu architektov. Paralelne so silnou kritickou reflexiou domácej scény budovala Cena Arch aj svoj mediálny imidž. V prvom desaťročí 21. storočia predstavovala najrelevantnejšie ocenenie na slovenskej architektonickej scéne. Po zmene vydavateľa časopisu sa postupne menil aj ráz tejto súťažnej prehliadky. Pribudli počty nominácií a zmiernil sa aj jej celkový kritický ráz. Ďalšie zmeny vydavateľa aj koncepcie časopisu spôsobili, že budúcnosť Ceny Arch bola ešte na jeseň roka 2021 neistá.
Cena za architektúru – CE ZA AR – vznikla na pôde Slovenskej komory architektov, ktorá je samosprávnym profesijným združením plniacim úlohu štátnej regulácie povolaní architekt a krajinný architekt. Vtedajší prezident Slovenskej komory architektov inicioval túto súťažnú prehliadku na prelome 20. a 21. storočia v snahe posilniť postavenie komory medzi architektmi aj vo vzťahu k verejnosti. Cenu po prvý raz udelili v roku 2002. CE ZA AR koncipovali ako súťaž v šiestich kategóriách (Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné budovy, Interiér, Exteriér, Rekonštrukcia a obnova budov, resp. Obnova a prestavba). V roku 2019 pribudla kategória Fenomény architektúry. Od roku 2010 sa na základe verejného hlasovania udeľuje aj Cena verejnosti. Vývojom prešla aj koncepcia poroty, ktorá posudzuje diela prihlásené do súťaže. Od roku 2004 je členom poroty predstaviteľ vizuálneho umenia alebo kritiky architektúry. Od roku 2005, keď sa v porote prvý raz objavil člen zo zahraničia, postupne zahraniční porotcovia pribúdali, až sa v roku 2008 ustálili na počte troch. Do prvého ročníka súťaže bolo prihlásených 39 diel. Odvtedy má počet prihlásených prác, až na menšie výkyvy, stúpajúcu tendenciu. Najväčší nárast pritom súťaž zaznamenala v roku 2010, kedy sa počet prihlásených takmer zdvojnásobil. Organizátori CE ZA AR sa od začiatku sústredili na budovanie mediálneho imidžu. Najväčší zlom v popularite ceny pritom nepochybne znamenal prienik slávnostného vyhlasovania víťazov do vysielania RTVS v roku 2013. Spočiatku sa v rámci organizácie a propagácie podujatia venovala menšia pozornosť kritickej reflexii a odbornému zázemiu súťaže. Aj v tejto oblasti však došlo po roku 2014 k zmene. Najlepšie ju ilustruje katalóg CE ZA AR, v ktorom od roku 2014 pribudli kritické odborné reflexie nominovaných diel od členov poroty.
V priebehu druhého desaťročia 21. storočia sa pozícia troch slovenských súťažných prehliadok architektúry postupne vyrovnávala. Bolo to spôsobené jednak tým, že Cena Arch na svojom pôvodnom koncepte viac menej stagnovala a že Cene Dušana Jurkoviča sa darilo znovu etablovať nielen v prostredí architektonickej, ale aj širšej verejnosti. Záujem architektov o Cenu Dušana Jurkoviča kulminoval v rokoch 2010 až 2012, keď do súťaže prihlásili rekordných 35 diel. Najväčšiu dynamiku však v tom období zaznamenala práve CE ZA AR. V priebehu druhej polovice jej doterajšej existencie sa zvýšil počet prihlásených diel, posilnila sa odborná úroveň a významne
liberal tendencies in the Slovak society. It was not possible to enter the competition. Only works published in the magazine could participate, and nominations were chosen by the magazine‘s editorial board. The works were not divided into categories and only one prize was awarded. From the beginning, the jury included both local and foreign experts. The new award quickly gained architects’ support. Together with strong critical reflection of the domestic scene, the Arch Award was also developing its media image. In the first decade of the 21st century, it was the most relevant award on the Slovak architectural scene. After the change of the magazine‘s publisher, the character of the competition gradually changed. The number of nominations increased and its overall critical character softened. Further changes in both the publisher and the concept of the magazine meant that the future of the Arch Award was still uncertain in the autumn of 2021.
The CE ZA AR Prize for Architecture was established at the Slovak Chamber of Architects, which is a self-governing professional association fulfilling the role of state regulation of the professions of architect and landscape architect. Then president of the Slovak Chamber of Architects initiated this competition at the turn of the 20th and 21st century in an effort to strengthen the position of the Chamber among architects and in relation to the public. The prize was awarded for the first time in 2002. CE ZA AR was conceived as a competition in six categories (Detached Houses, Residential Buildings, Civic and Industrial Buildings, Interior, Exterior, Reconstruction and Renovation of Buildings or Restoration and Rebuilding). In 2019, the category Phenomena of Architecture was added. Since 2010, the Voice of the Public Award has also been awarded on the basis of a public vote. The concept of the jury which judges the submitted works submitted has also evolved. Since 2004, a representative of the visual arts or architecture criticism has been a member of the jury. Since 2005, when the first foreign member appeared on the jury, the number of foreign jurors has gradually increased and since 2008, there have been three foreign jurors each year. In the first edition of the competition, 39 works were submitted. Since then, the number of entries has been increasing, except for minor fluctuations. However, the competition saw its biggest boom in 2010 when the number of entries almost doubled. From the beginning, CE ZA AR organisers have focused on building a media image. The biggest breakthrough in the popularity of the award was undoubtedly the broadcasting of the award-giving ceremony on public television in 2013. Initially, less attention was paid to critical reflection and the professional background of the competition in the organisation and promotion of the event. However, this also changed after 2014. It is best illustrated by the CE ZA AR catalogue, which since 2014 has included critical expert reflections of the nominated works by the jury members. During the second decade of the 21st century, the position of the three Slovak architectural competitions gradually levelled out. This was due to the fact that the Arch Award more or less stagnated in its original concept and the Dušan Jurkovič Award managed to re-establish itself not only in the architectural environment but also
sa pracovalo aj na jej mediálnom obraze. Permanentná prítomnosť podujatia vo verejnoprávnej televízii, partnerstvo s denníkmi aj vysoká úroveň vizuálnej koncepcie prispeli k tomu, že po dvadsiatich rokoch existencie poskytuje CE ZA AR nielen vyvážený, ale aj kultivovaný obraz o tom najlepšom v slovenskej architektúre. Na postavení jednotlivých súťažných prehliadok sa však nepochybne podpísal aj status ich zriaďovateľov. Cena Arch, ako súkromná iniciatíva niekoľkých nadšených jednotlivcov, najviac podliehala zmenám v subjekte zriaďovateľa. Svedčí o tom aj jej aktuálne neistá budúcnosť. Ostatné dve súťaže, ktorých zriaďovateľmi sú verejné subjekty v podobe občianskeho a profesijného združenia, síce tiež odrážajú stav týchto subjektov a ich výkonných orgánov, vzhľadom na šírku ich zázemia sú však predsa stabilnejšie. Svedčí o tom takmer 60 ročná tradícia Ceny Dušana Jurkoviča, ako aj rastúca popularita CE ZA AR.
Architektonické diela v prieniku troch súťažných prehliadok
Do súťaže CE ZA AR bolo prihlásených od začiatku jej existencie 1 442 diel. V priemere je to 70 diel ročne. Na Cenu Arch sa síce nedalo prihlásiť, ale za určitú formu prihlásenia možno považovať ponuku diela na publikovanie. V rokoch 2002 až 2020 uverejnili v časopise 937 architektonických realizácií slovenských architektov.2 Práve tie by sme tak mohli považovať za práce prihlásené do súťaže o Cenu Arch.
O Cenu Dušana Jurkoviča sa v rokoch 2002 až 2020 uchádzalo 399 diel. Podľa počtu prihlásených diel je tak CE ZA AR najmasovejšou súťažnou prehliadkou v oblasti architektúry.
Určitý obraz o vzťahu týchto troch súťaží poskytuje aj porovnanie nominácií na jednotlivé ceny. V rokoch 2002 až 2020 bolo na CE ZA AR nominovaných 325 diel.3 Na Cenu Arch nominovali v rovnakom čase 188 diel a v súťaži o Cenu Dušana Jurkoviča 83 diel. Ocenenie CE ZA AR získalo 107 diel, Cenu Arch 19 diel a Cenu Dušana Jurkoviča 18 diel, keďže v roku 2010 cenu neudelili. Táto štatistika však nezodpovedá rozloženiu síl medzi jednotlivými prehliadkami, keďže v rámci Ceny Dušana Jurkoviča aj Ceny Arch je nominácií rádovo menej a každý rok sa udeľuje len jedna cena. O niečo zaujímavejší je však prienik týchto troch množín. Tvorí ho 30 architektonických diel, ktoré sa dostali medzi nominácie vo všetkých troch súťažiach. Relatívne malé množstvo týchto diel naznačuje, že kritériá hodnotenia a názorové pozadie porôt sa do značnej miery líšili. Zaujímavý je aj obraz tohto prieniku v čase. V histórii CE ZA AR sa stalo len trikrát, že sa medzi nomináciami na ostatné dve architektonické ceny ocitli viac ako tri diela nominované v rámci tejto súťažnej prehliadky. Bolo to v rokoch 2006, 2007 a 2014. Najčastejšie, až deväťkrát, sa taký prienik týkal maximálne dvoch diel a v roku 2009 sa dokonca nominovaní na CE ZA AR neocitli
in the wider public. The interest of architects in the Dušan Jurkovič Award peaked between 2010 and 2012, when record-breaking 35 works were submitted. However, it was CE ZA AR that recorded the greatest dynamics in that period. During the second half of its existence, the number of submitted works increased, the professional level was strengthened, and its media image was also significantly improved. The event’s broadcasting on public television, the partnership with daily newspapers and the high level of the visual concept have contributed to the fact that, after twenty years of existence, CE ZA AR provides not only a balanced but also a sophisticated image of the best in Slovak architecture. However, the status of the individual competition shows was undoubtedly also influenced by the status of their organizers. The Arch Award, as a private initiative of a few enthusiastic individuals, saw the most frequent changes in its organizers. This is evidenced by its currently uncertain future. The other two competitions, whose organizers are public entities in the form of a civic and a professional association, while also reflecting the state of these entities and their executive bodies, are nonetheless more stable given the breadth of their backgrounds. This is evidenced by the almost 60-year tradition of the Dušan Jurkovič Award as well as the growing popularity of CE ZA AR.
Architectural works in the intersection of the three competitions
Since the beginning of CE ZA AR‘s existence, 1,442 works have been submitted. This is an average of 70 works per year. It was not possible to enter the Arch Award, however, offering a work for publication can be considered a form of entry. Between 2002 and 2020, 937 architectural projects by Slovak architects were published in the magazine. These could be considered as works submitted to the Arch Award. 2 Between 2002 and 2020, 399 works competed for the Dušan Jurkovič Award. Based on the number of submitted works, CE ZA AR is the most massive competition in the field of architecture.
A comparison of nominees for the three awards gives an idea of the relationship between the three competitions. Between 2002 and 2020, 325 works were nominated for CE ZA AR. 3 188 works were nominated for the Arch Award and 83 works for the Dušan Jurkovič Award in the same period. CE ZA AR was awarded to 107 works, the Arch Award to 19 works and the Dušan Jurkovič Award to 18 works, as no prize was awarded in 2010. However, this statistic does not correspond to the distribution of power between the different competitions, as both the Dušan Jurkovič Award and the Arch Award have fewer nominations and only one prize is awarded each year. Slightly more interesting, however, is the intersection of the three sets. Thirty architectural works were nominated in all three
Vydavateľ / Publisher:
Inštitút Slovenskej komory architektov
Námestie SNP 18, 811 06 Bratislava institut@komarch.sk
Texty a dáta / Texts and data:
Henrieta Moravčíková
Laura Krišteková
Fotografie / Photography:
Jan Kekeli
Odborný lektor / Rewiever:
Robert Špaček
Preklady / Translations:
Karolína Zemánková
Jazyková korektúra / Language proofreading:
Filip Németh
Spracovanie dat / Data processing:
Subdigital
Produkcia / Production:
Martin Zaiček
Písmo / Typeface „Komora_Regular“:
David Kalata
Grafický dizajn / Graphic design:
Ľubica Segečová
Náklad / Run: 500 ks / pieces
1. vydanie / 1st Edition
Tlač / Print: Tiskárna Helbich a.s., Vakchařská 36, 614 00 Brno
Všetky práva vyhradené. / All rights reserved.
2021
ISBN 978-80-973589-6-9
Cradle to Cradle Certified™ je globálne uznávaný štandard bezpečných a cirkulárnych výrobkov. Papier Munken Lynx Rough od spoločnosti Arctic Paper Munkedals použitý pre túto knihu je Cradle to Cradle Certified ™ na bronzovej úrovni.
Z verejnych zdrojov podporil hlavný partner projektu / Supported using public funding by Slovak Arts Council
Cradle to Cradle Certified™ is a globally recognized standard of safe and circular products. The paper Munken Lynx Rough by Arctic Paper Munkedals used for this book is Cradle to Cradle Certified™ at Bronze level.