súťaží pre zákazky s nízkou hodnotou, takzvané malé súťaže.
Na konkrétnych príkladoch z praxe pomôže vyhlasovateľom zorientovať sa v aktivitách od počiatku zámeru, cez prípravné kroky až po organizáciu súťaže.
Vyhlasovateľovi prináša podnetné návrhy a kroky, ktoré je užitočné ešte pred vyhlásením súťaže návrhov prejsť, aby súťaž priniesla najlepší možný výsledok.
Štandard je rozdelený do troch hlavných celkov:
Stav Vysvetlíme, čo je malá súťaž a pridali sme stručný opis súčasného stavu na Slovensku.
Kontexty Prinášame návod na rozmýšľanie o zámere a ako sa postupne dopracovať k súťažnému zadaniu.
Nástroje Pripravili sme metodickú pomôcku na zvládnutie vyhlásenia a organizácie malej súťaže vrátane užitočného zoznamu úloh.
Pre inšpiráciu sme publikáciu doplnili o referenčné príklady už zrealizovaných súťaží aj o reálne skúsenosti aktérov a aktérok, ich citáty sprevádzajú text vo všetkých kapitolách.
Pre koho je štandard určený?
Pre všetkých aktérov a aktérky, ktorí vstupujú do malých súťaží:
● vyhlasovatelia súťaží: obstarávatelia ako mestá, obce, verejné a kultúrne inštitúcie, tiež súkromné spoločnosti;
● experti a expertky z rôznych oblastí, ktorí vstupujú do organizácie súťaže: organizátori, sekretári súťaží, overovatelia, porotcovia, projektoví manažéri a ďalší;
● účastníci a účastníčky malých súťaží návrhov.
Po preštudovaní budete vedieť:
1 ako môže súťaž priniesť kvalitný architektonický výsledok;
2 ako zároveň ušetrí čas v celom procese;
3 čo treba urobiť ešte pred spustením príprav na samotnú súťaž;
4 na čo slúži overovacia štúdia a ako pomáha pri nastavení rozpočtu celého zámeru a súvisiacich nákladov;
5 ako si nastaviť očakávania od investičného zámeru;
6 ako postupovať pri organizácii súťaže;
7 ako dlho celý proces trvá;
8 že sa môžete inšpirovať skúsenosťami a dobrými radami tých, ktorí už celým procesom prešli;
9 že na Slovensku už máme mnoho zrealizovaných projektov, ktoré vzišli z malých súťaží.
1 Stav
Prečo malá súťaž?
V roku 2023 bolo zorganizovaných a Slovenskou komorou architektov overených 29 architektonických súťaží. Až 14 z nich spadalo pod vtedy platný § 117 Zákona o verejnom obstarávaní, čiže pod zadávanie zákazky s nízkou hodnotou s prvkami architektonickej súťaže alebo takzvané malé súťaže.
Malé súťaže dokážu obsiahnuť široké spektrum projektov a zámerov. Takto boli v posledných rokoch zorganizované súťaže na modernizáciu a rozšírenie kapacít základnej školy, vytvorenie novej stálej expozície v múzeu, riešenie priestorov knižníc v rôznych mestách, rôzne návštevnícke či kultúrne centrá či urbanistické zadania. Mnohé z týchto zadaní boli podporované z vonkajších finančných zdrojov, napr. aj cez Fond na podporu umenia Program 5. Aj preto sú primárnou cieľovou skupinou pre tento štandard samosprávy, verejné a kultúrne inštitúcie.
Kedy môže obstarávateľ uvažovať o malej súťaži?
V aktuálnom období sa mení zákon o verejnom obstarávaní, definície pre zákazky s nízkou hodnotou, terminológia aj samotné limity. Limity sa môžu líšiť pre zákazky zadávané štátom a zákazky zadávané jednotkami územnej samosprávy. Zo strany vyhlasovateľov a obstarávateľov je preto dôležité sledovať a postupovať podľa aktuálne platnej legislatívy. Aktuálne znenie zákona o verejnom obstarávaní nájdete na stránke: www.uvo.gov.sk/o-urade/ zakladne-informacie-a-dokumenty/legislativa.
„Pri úvahe, že by sme chceli a už aj potrebovali rekonštruovať a zmodernizovať knižnicu, sme sa museli pozrieť aj po možnostiach odkiaľ získať finančné prostriedky. Komplexnú rekonštrukciu podporuje Fond na podporu umenia v dvojfázovej súťaži a podmienkou je malá súťaž. Tomuto postupu sme sa potešili, nakoľko sme takto získali finančné prostriedky na súťaž, ktorá nám zabezpečila možnosť vybrať si z architektonických návrhov a v druhej fáze sme získali finančné prostriedky na realizáciu víťazného návrhu. Našu súťaž sme riešili v dvoch kolách. V prvom zasielali záujemcovia svoje portfólio a z nich traja vybratí zaslali architektonické návrhy. Tento postup sme zvolili z časových dôvodov. Do budúcnosti by som ale zvolila možnosť, aj keď finančne náročnejšiu, aby bola súťaž otvorená pre všetkých a tak by sme získali ešte širšiu paletu návrhov. Práca poroty bola profesionálna a prihlásené práce boli kvalitné.“
Ing. Karin Kilíková, riaditeľka MsKS Revúca o malej súťaži na rekonštrukciu
a modernizáciu Knižnice Samuela Reussa v Revúcej
Prečo je dobrý nápad uvažovať o malej súťaži?
Pripravujete investičný zámer, potrebujete si dať vypracovať architektonický projekt?
Dobrou správou pre budúcich vyhlasovateľov je výrazná úspora času a bonus v podobe kvalitného výsledku a dobrého mena. Príprava aj samotná súťaž trvajú v rozmedzí 7 až 9 mesiacov. Malá súťaž prináša vyhlasovateľovi možnosť vidieť viac rôznych riešení na dané zadanie. Navyše, súťaž nemusí byť anonymná. Hlavným prínosom architektonickej súťaže je, že vyhlasovateľ vie, do čoho v projekčnej fáze svojho zámeru ide.
Cenová ponuka na projekčné práce môže byť súčasťou súťažného návrhu jednotlivých účastníkov. Jej odporúčaná váha v celkovom hodnotení by v takom prípade nemala presiahnuť 10%. V kontexte celkovej výšky obstarávacích a prevádzkových nákladov výslednej stavby tvorí cena služieb architekta iba malú časť. Kvalita architektonického návrhu však definuje prevažnú časť kvality realizácie a ceny stavby a z dlhodobého hľadiska dokáže ušetriť finančné prostriedky. Odporúča sa ako prílohu súťažných podmienok uviesť aj znenie zmluvy na vypracovanie projektovej dokumentácie pre víťaza. Účastníci a účastníčky súťaže sú takto so všetkými podmienkami oboznámení hneď od začiatku.
Predložená cenová ponuka na následné projekčné práce zo strany súťažiacich a aj zverejnenie zmluvy v rámci súťažných podmienok urýchlia procesy po súťaži a predstavujú pre vyhlasovateľov výraznú časovú úsporu.
Odborná porota v prevažne nezávislom zložení hodnotí komplexnú kvalitu súťažných
„Vyhlasovateľ súťaže nemal doteraz skúsenosti s architektonickými súťažami. Na postup verejného obstarávania s kvalitatívnymi kritériami bol nabádaný prostredníctvom samotného ministerstva životného prostredia. Pri nastavovaní súťaže sme sa tak snažili oboznámiť ľudí z NPVF o všetkých možnostiach v návrhových súťažiach a formát malej súťaže vyhral. Vo výsledku tento formát aj priniesol všetky očakávané pozitíva. Súťaž bola pripravená, zorganizovaná a vyhodnotená v relatívne krátkom čase (2 mesiace príprava + 3 mesiace priebeh). A s výsledkom boli všetci spokojní a mám pocit, že aj z odbornej a laickej verejnosti boli dobré ohlasy. No a najväčším bonusom bolo, že to vyhlasovateľa presvedčilo, že takýto spôsob obstarávania (celkovo architektonické súťaže) má aj napriek vyšším nákladom násobne lepšie výsledky, ako len pri hľadaní najnižšej ceny. Našťastie sa nám to stáva často, že už počas súťaže, a najmä keď prídu návrhy, sa úvodné obavy vyhlasovateľa rozplynú.“
Ing. arch. Adam Lukačovič, organizátor malej súťaže na
Ekovýchovné centrum Správy NP Veľká Fatra o tom, prečo uvažovať o malej
súťaži
návrhov v intenciách zadania. Pri výbere víťaza rozhoduje vždy najkvalitnejšie architektonické riešenie.
Definícia podľa Súťažného poriadku SKA:
Súťažou sa rozumie postup hľadania najlepšieho architektonického, urbanistického, krajinárskeho, interiérového alebo súvisiaceho umeleckého a konštrukčného riešenia stavby, územia, krajiny, interiéru alebo objektu výberom z viacerých v súťaži predložených návrhov riešenia (ďalej len „návrh”) na základe hodnotenia ich kvality vo vzťahu k zadaniu.
Tým sa architektonická súťaž odlišuje od obchodnej súťaže verejného obstarávania, ktorej cieľom je obstarať zákazku za najnižšiu cenu. Obstarávateľ touto cestou síce zazmluvní dodávateľa za najnižšiu vysúťaženú cenu, ale predstavu o architektonickom riešení získa až v priebehu procesu navrhovania. Kvalitu takto obstaraného architektonické návrhu už počas projekčných prác nie je možné porovnávať s inými názormi, keďže návrh je len jeden.
Vzhľadom na to, že kvalita architektonických riešení sa dá overiť jedine v architektonickej súťaži, tento postup možno len odporúčať pre všetkých verejných aj súkromných obstarávateľov.
Dôležitým argumentom v prospech malej súťaže sú transparentne nastavené procesy. Súťažné podmienky opisujú presný postup a v súťažnom zadaní
„Z pohľadu architektov to vnímame ako atraktívnu formu, ktorá v I. kole nie je náročná na čas, nakoľko si vyžaduje iba predloženie nami požadovaných dokladov, medzi nimi aj preukázanie odbornosti (zoznam realizácií a portfólio referenčných projektov). Pre nás bolo veľkým prínosom možnosť vybrať si do užšieho súťaženia skúsené kvalitné tímy so skúsenosťami z už realizovaných stavieb podobného charakteru a náplne a financovaných z verejných zdrojov. Zároveň to bola možnosť vstupovať spätnou väzbou do tvorby architektov počas workshopov a tým môcť usmerniť rozpracovávania návrhov tak, aby zbytočne neprekračovali limitovaný rozpočet a kládli dôraz na potreby inštitúcie. Výhodou je tiež možnosť rokovať s uchádzačmi umiestnenými na 2. alebo 3. mieste, ak by nebolo možné sa dohodnúť s víťazom súťaže.“
Martin Daniš,
„Je to efektívny proces, dá sa to stihnúť v priebehu pár mesiacov, ale nejde o to, aby to bolo rýchlo, oveľa dôležitejšie je, aby to bolo dobre.“
Odporúčanie Ing. arch. Ondreja Marka, organizátora architektonickej súťaže na nový park v Leopoldove
riaditeľ odboru verejného obstarávania a investícií
BBSK o malej súťaži na Centrum tradičnej kultúry Detva
sú špecifikované požiadavky vyhlasovateľa na budúce riešenie. Hodnotenie a výsledky súťaže sa zverejňujú. Predchádza sa tým hrozbám korupcie, ovplyvňovania výsledkov, ako aj neférovému súťaženiu formou neprimeraného podhodnotenia ponukovej ceny.
Transparentnosť v procese výberu dodávateľa architektonických služieb formou súťaže tak prispieva k dobrému obrazu vyhlasovateľa.
VEREJNÝ
obstarávateľ usporadúva architektonickú súťaž podľa Zákona o verejnom obstarávaní v súlade so Súťažným poriadkom Slovenskej komory architektov.
SÚKROMNÝ
obstarávateľ môže usporiadať architektonickú súťaž podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Zákona o verejnom obstarávaní, tiež v súlade so Súťažným poriadkom Slovenskej komory architektov.
Máme nápad/ investičný zámer. Aké kroky nás čakajú?
Máme k dispozícii priestor/pozemok, kde zámer môžeme realizovať.
Skontrolujeme limity a regulatívy územného plánu, resp. územného plánu zóny.
Definujeme si funkčnú náplň „Čo všetko náš zámer bude po zrealizovaní napĺňať?
Čo vlastne chceme?“
Necháme si vypracovať overovaciu štúdiu, ktorá preskúma realizovateľnosť zámeru.
Máme lepšie pochopený a vyšpecifikovaný zámer, máme predstavu o využiteľnosti priestoru.
Poznáme predpokladané náklady celého zámeru, vieme, aká je predpokladaná hodnota zákazky pre architektov. Spĺňame limit pre zadávanie zákazky s nízkou hodnotou podľa ZVO.
Môžeme pripraviť a vyhlásiť malú súťaž.
„Asi najväčšia rada pre obstarávateľov, ktorí ešte architektonickú súťaž nezažili, je nebáť sa. Počiatočný strach a obava je samozrejme pochopiteľná. Ale myslím, že už tu máme dosť príkladov kvalitných výsledkov, ktoré sú postupne realizované. O pár rokov budeme mať na Slovensku slušnú plejádu hotových projektov, ktoré budú náležite ocenené nielen odborníkmi, ale najmä užívateľmi.“
Ing. arch. Adam Lukačovič
Ekovýchovné centrum Správy Národného parku Veľká Fatra, Turčianske Teplice
Centrum, ktoré vznikne v budove bývalého Lesného závodu v Turčianskych Tepliciach, bude poskytovať priestory pre envirovýchovu verejnosti a administratívne priestory pre pracovníkov envirovýchovy a NP Veľká Fatra.
V prvej etape účastníci predložili zloženie riešiteľského tímu a portfólio 3 referenčných projektov (realizácie, projekty alebo štúdie) s minimálne 1 projektom zameraným na rekonštrukciu budovy. Vyhlasovateľ vyzval na účasť v druhej etape účastníkov, ktorí sa v prvej etape umiestnili na 1. až 3. mieste v poradí zostavenom porotou.
Z komentára poroty k víťaznému návrhu:
Autori súťažného návrhu predstavili racionálnu a jasne čitateľnú koncepciu ekovýchovného centra. V pôvodnej substancii objektu aj celého areálu sú aditívnym spôsobom dopĺňané nové prvky, čo prispieva k definovaniu rozdielov medzi súčasným stavom a budúcou podobou. Najvýraznejšou zmenou je prepojenie severnej a južnej strany riešeného územia prostredníctvom prvého nadzemného podlažia. Pôvodne striktne oddelené exteriérové priestory sa vďaka uvoľneniu dispozície a priehľadom cez zväčšené okenné otvory opticky aj fyzicky prepájajú. Terasa a bezbariérová rampa rozširujú svojimi proporciami plochy určené pre návštevníkov v kontakte s vnútornými
priestormi miestností, kde je očakávaný aj najväčší pohyb osôb. Jediným významnejším nedostatkom zostáva nízka svetlá výška multifunkčnej miestnosti. Vnútorná dispozícia vrcholí strešnou rovinou, ktorú sprístupňuje doplnené schodisko aj nový výťah. Tam čaká návštevníkov zelená oáza s náučnými prvkami a kruhovým prístreškom, ktorý je citlivo vsadený do celkovej kompozície objektu. Citlivo je riešená aj voliéra, ktorá je umiestnená nad úrovňou terénu, s ošetrovňou situovanou priamo pod ňou. Vďaka tomu môže byť hendikepovaná zver menej rušená.
Vyhlasovateľ: Správa Národného parku Veľká Fatra so sídlom v Martine
Spracovateľ súťažných podmienok: Lukačovič architekti s. r. o
Verejné obstarávanie: obstaráme, s. r. o.
Dátum vyhlásenia súťaže: 5. 5. 2023
Dátum hodnotenia porotou: 17. 7. 2023
Zloženie členov poroty:
Ing. arch. Michal Bogár – predseda poroty, Ing. arch., Ing. Ema Ruhigová, PhD., Ing. Ing. arch. Ondrej Marko, Ing. Eduard Apfel, Ing. Mária Apfelová
V druhej polovici roku 2023 bola podpísaná zmluva, vypracovaná architektonická štúdia a rozpracovaná dokumentácia pre územné rozhodnutie.
Porota rozhodla o poradí návrhov a odmenách:
1.miesto, (režijná odmena 7 000 €)
Kuklica Smerek architekti, s. r. o.
Autori: Ing. arch. Martin Smerek, Ing. arch. Peter Kuklica, Ing. arch. Mgr. art. Juraj Hubinský, Ing. arch. Erik Hornáček, Ing. arch. Alexandra Kotrusová, PhD., Radovan Szabó, Ján Majerník, Lenka Gulačová
2. miesto, (režijná odmena 7 000 €)
A B.K.P.Š.
Autori: Ing. arch. Martin Kusý, Ing. arch. Martin Kusý, Ing. arch. Pavel Paňák, Ing. arch. Ing. Július Vass
Spolupracovníci: Ing. arch. Mária Michalič Kusá, Ing. arch. Jana Paňáková, Ing. arch. Beáta Paňáková, Mgr. art. Denisa Kubinová, Ing. Jaroslav Rell, Ing. arch. Denis Zeman
3. miesto, (režijná odmena 7 000 €)
BO s. r. o
Autori: Ing. arch. Juraj Benko, Ing. arch. Mgr. art. Jana Benková
Ekovýchovné centrum Správy Národného parku Veľká Fatra, Turčianske Teplice
Potrebujeme overovaciu štúdiu k nášmu zámeru?
Overovacia štúdia slúži na preskúmanie komplexnejšieho investičného zámeru. Obstarávateľovi pomáha zreálniť si očakávania, ktoré od zámeru má a lepšie určiť výšku predpokladaných nákladov. Obstarávateľ sa vie potom s ohľadom na aktuálne limity ZVO rozhodnúť, či je vhodné projekt rozdeliť na etapy, prípadne čo v zámere nemusí byť predmetom architektonickej súťaže.
Mgr. Art. Vít Halada má so spracovávaním overovacích štúdií skúsenosti, podelil sa o svoje postrehy.
Prečo by si obstarávateľ mal nechať k pripravovanému zámeru spracovať aj overovaciu štúdiu?
Spracovanie overovacej štúdie je vhodný nástroj na pochopenie, spresnenie a špecifikáciu zámeru investora smerom k súťažnému zadaniu a súťažným podmienkam.
Od akej veľkosti zámeru je vhodné už uvažovať o vypracovaní overovacej štúdie?
Potreba vypracovania overovacej štúdie nemusí byť viazaná len na veľkosť zámeru, ale skôr na jeho komplexnosť. Aj investične malé zadanie v zložitom prostredí s viacerými možnými stratégiami riešenia môže vyžadovať prípravu v podobe overovacej štúdie rovnako ako príprava veľkej investície. Dôležitejší je rozsah a podrobnosť prípravy zámeru investora a predstavy o charaktere projektu v zmysle zadania súťaže, ako aj realizácie.
Aké odpovede overovacia štúdia v kontexte zámeru prináša?
Overovacia štúdia má za cieľ premeniť ideový, programový alebo investičný zámer na súbor priestorovo organizačných a hmotových parametrov, ktoré sú testované na existujúce limity lokality a typológie. Tieto urbanistickoarchitektonické parametre slúžia ako podklad na diskusiu s obstarávateľom, aby sa potvrdil alebo nanovo nastavil rozsah zámeru nielen pre potreby súťaže, ale ideálne aj pre pokračovanie projektu po súťaži.
Čo sú hlavné atribúty, ktoré má overovacia štúdia obsahovať?
● Pochopenie zámeru obstarávateľa v zmysle rozsahu, ambícií a stupňa poznania.
● Vyhodnotenie možností a limitov územia nielen v jeho fyzických a kapacitných, ale aj legislatívnych a kultúrnych rámcoch.
● Overenie urbanistických a architektonických priestorovo organizačných možností. Ideálne vo viacerých variantoch so zachytením aj extrémnych polôh. No nemala by mať ambíciu na navrhovanie riešení.
● Odhad investičných nákladov v prepočte na plošné alebo objemové parametre.
Ako dlho trvá spracovanie overovacej štúdie?
Tak dlho, ako je potrebné. Od 1 po 6 týždňov podľa stavu existujúcich podkladov, komplexnosti zadania, nutnosti variantného spracovania, potreby vstupu iných profesií alebo participácie verejnosti, miery zapojenia a dialógu s obstarávateľom, až po ambíciu na presnosť investičných nákladov.
Od čoho sa odvíjajú náklady na jej spracovanie?
Od komplexnosti zámeru a dostupných podkladov, skúseností spracovateľa v čase prípravy cenovej ponuky a tiež od akceptácie potreby, rozsahu a nákladov na spracovanie overovacej štúdie obstarávateľom.
Aké sú vaše skúsenosti s výsledkami overovacích štúdií z pohľadu nákladov, harmonogramu, funkčnej náplne a podobne?
Overovacia štúdia je z mojej skúsenosti hlavne nástroj na testovanie a komunikáciu možností zámeru s obstarávateľom a ďalšími zúčastnenými. Deje sa v čase, vo viacerých variantoch.
Výsledkom je skôr porozumenie a akceptácia zadania na strane investora, ako len definícia lokalitného programu a odhad výšky investície a predpokladanej hodnoty zákazky.
Overovacia štúdia nie je odovzdaná dokumentácia, ale architektonická služba.
Súlad alebo rozdiel parametrov v overovacej štúdii a parametrov pri projekcii a realizácii viem porovnať nielen z pohľadu spracovateľa. Z opačnej strany je moja skúsenosť skôr s výrazným nesúladom. Porovnávajú sa však dve rozdielne fázy, stavy poznania, podrobnosti a rozsahu práce. Preto nevidím problém v rozdieloch, ale vidím problém v idealizácii a skoro až dogmatickom prenášaní výsledkov overovacej štúdie do procesov po súťaži na strane obstarávateľa.
Chápem, že pre obstarávateľa je overovacia štúdia štartovací a porovnávací materiál, ktorý si dokonca objednal u profesionála,
avšak chýba porozumenie, že akokoľvek dôsledne spracovaná overovacia štúdia je len čiastočným krokom vo veľmi komplexnom procese, ktorý sa deje v čase a nemôže byť referenciou, ku ktorej sa dá neustále vracať.
Máte nejakú dobrú radu z praxe pre obstarávateľov v súvislosti s overovacou štúdiou a malou súťažou?
Overovacia štúdia pri malých súťažiach na prvý pohľad nedáva obstarávateľovi a organizátorovi súťaže finančne zmysel, pretože náklady na jej spracovanie sú v porovnaní s nákladmi na malú súťaž vysoké. Overovacia štúdia však nie je súčasťou prípravy súťaže, ale overením zámeru a ako takáto by mala existovať pred prípravou súťaže.
O to viac, keďže pri malých súťažiach ide o proces zadávania zákazky s malou hodnotou, teda o špecifický postup verejného obstarávania, ktorý je nastavený tak, že medzi podmienkami zadania a výsledkom nemôže prísť k zmenám. To znamená buď veľkú zodpovednosť na strane obstarávateľa v zmysle dobrej prípravy zámeru, tak aby bol uskutočniteľný formou súťaže a realizácie; alebo zodpovednosť na strane organizátora súťaže, aby pripravil zadanie a podmienky, s ktorými sa bude dať realizovať akýkoľvek víťazný návrh.
2 Kontexty
„Máme nápad, investičný zámer a chceli by sme ho zrealizovať. Chceme, aby náš projekt najlepšie spĺňal účel, aby slúžil ľuďom a mali sme z neho dlho radosť. Rozhodli sme sa pre architektonickú súťaž, lebo nám záleží na kvalite návrhu, aj realizácie. Vzhľadom na veľkosť zámeru a predpokladanú hodnotu zákazky postupujeme podľa vybraného paragrafu zákona o verejnom obstarávaní, teda podľa malej súťaže…“
Skôr než sa pustíte do študovania postupov k organizovaniu malej súťaže, skúste sa pri svojom zámere ešte pristaviť. Možno ste na úplnom ideovom začiatku, vlastne ste len začali rozmýšľať. Možno už máte celkom jasnú predstavu o zámere. Nech je to akokoľvek, nasledujúca časť vám pomôže preveriť, či ste mysleli na rôzne aspekty vášho plánu, čo je vhodné ešte doplniť, rozvinúť alebo či treba klásť na nejakú časť osobitý dôraz.
Aký je účel projektu – prečo projekt robíme?
Čo všetko naša vízia bude napĺňať, keď bude zrealizovaná?
Tu môže vzniknúť celá kaskáda „prečo?“ otázok a odpovedí.
Keď ste si istí, aký je skutočný účel projektu, budete vedieť, aké rôzne kritériá má spĺňať a čo očakávate od návrhov v architektonickej súťaži. Budete vedieť kvalitne nastaviť súťažné zadanie.
Niektoré otázky slúžia ako inšpirácia na uvažovanie o projekte. Pomôžu zistiť, či plánovaný zámer dostatočne využíva potenciál vybraného priestoru, budovy, prípadne pozemku či areálu.
Projekty, ktoré patria do kategórie malých súťaží môžu byť veľmi rôznorodé. Otázky, tipy a návrhy sú preto skôr všeobecné, niektoré sú relevantné pre viac tém.
„Nepodceňte dôležitosť prezentovať a vysvetliť proces a výsledky súťaže všetkým potrebným cieľovým skupinám – verejnosti, zástupcom samospráv a ďalším dôležitým partnerom a stakeholderom.“
Martin Daniš, riaditeľ odboru verejného obstarávania a investícií
BBSK o komunikácii
„Zadanie bolo v rámci mierky súťaže zrozumiteľné, k vyjasneniu zámeru určite pozitívne prispela diskusia počas workshopov a spätná väzba od poroty. Tak, ako vždy, je možné posúvať sa aj ďalej vpred. V súťaži sa pri jej vyhlásení rátalo s nižšími investičnými nákladmi, než sa v jej priebehu ukázalo ako reálne, avšak veľmi oceňujeme prístup vyhlasovateľa, ktorý zreálnil svoje očakávania a prijal ich ako nastavenie pre ďalšiu prácu na zámere.“
Ing. arch. Peter Lényi o súťažnom zadaní na Centrum tradičnej kultúry Detva
„Zapojte verejnosť. Odprezentujte výsledky, spravte si výstavu, spravte z toho kultúrnu udalosť.“
Ing. arch. Ondrej Marko
Zámerom mesta Leopoldov bola revitalizácia verejného priestoru v centre mesta – bývalého cintorína. Predmetné územie dnes nebolo pre obyvateľov mesta dostatočne príťažlivé na to, aby tu trávili čas. Vzhľadom na to, že sa jednalo o zákazku neveľkého rozsahu, bol proces obstarávania nastavený čo najekonomickejšie, konal sa preto tzv. francúzskym modelom. V prvom kole sa hodnotili predložené ponuky, ktoré obsahovali cenu, aspoň jednu referenciu a motivačný list. Postupujúci uchádzači vypracovali v druhom kole koncepčné štúdie a osobne ich odprezentovali pred komisiou a zastupiteľstvom.
Z komentára poroty k víťaznému návrhu:
Komisia pokladá urbanistické riešenie za najlepšie z predložených návrhov, najmä vďaka posunutiu plota pri Hlohoveckej ceste do polohy za kaplnku, čím sa vytvorila „piazetta“. Celkové riešenie pracuje sviežo s pietnym charakterom areálu. Novú identitu miesta návrh vytvára najmä prostredníctvom stromov. Na základe diagonálnej pôdorysnej
geometrie, ktorú udala existujúca alej, autori vytvárajú plán postupného zakladania unikátnej krajinnej úpravy s takmer lesným charakterom, ktorý je v situácii mesta výnimočný. Toto riešenie zaručí pre návštevníkov príjemnú lokálnu klímu počas leta. Návrh minimalizuje potrebu budúcich údržbových prác a ako jediný premýšľa nad charakterom krajinných úprav v dlhodobom horizonte.
Vyhlasovateľ: Mesto Leopoldov
Spracovateľ súťažných podmienok: 2021 s. r. o.
Dátum vyhlásenia súťaže: 20. 12. 2016
Zloženie členov komisie:
M.Arch, Ing. arch. Yvette Vašourková, Ing. arch. Peter Lényi, Mgr. Terézia Kavuliaková, Ing. Róbert Gergič, Ing. arch. Matej Jančár
Dátum hodnotenia porotou: 17. 2. 2017
Realizácia stavby: 2018-2019
Porota rozhodla o poradí návrhov a odmenách:
1. miesto, (režijná odmena 1 500 €)
Autori návrhu: Klára Zahradníčková, Jakub Kopec, Tomáš Džadoň; Spolupráca: Ondřej Fous, Luboš Zbranek
2. miesto, (režijná odmena 1 500 €)
n/a s. r. o.
Autori návrhu: Benjamín Brádňanský, Vít Halada; spolupráca: Mária Novotná, Ernest Bevilaqua
3. miesto, (režijná odmena 1 500 €)
Refuel s. r. o.
Autori návrhu: Zbyněk Ryška, Jan Skoupý, Denisa Kyselicová, Lucie Radilová
Počet účastníkov v 1. kole: 16
Zámer a komunikácia:
Správne načasovaná komunikácia vie zámeru pomôcť v jeho akceptovaní verejnosťou, obyvateľmi či dotknutými skupinami, v jeho popularizácii a propagácii. Naopak podcenená a nedostatočne premyslená komunikácia dokáže aj pri dobre myslenom zámere nemilo prekvapiť a reputáciu projektu poškodiť. „Hejt“ často pramení z neznalosti, nepochopenia alebo strachu z neznámeho.
Na aký podnet pripravujeme náš zámer?
Aká je legitimita nášho zámeru?
Získavali sme spätnú väzbu? Zbierali sme dáta? Organizovali sme prieskum, verejné diskusie, participatívny proces? Ak nie, prečo nie? Môžeme to ešte urobiť?
Chceme do rôznych etáp prípravy, prípadne do plánovania a definovania účelu zapojiť verejnosť? Ak áno, ako? Ak nie, prečo nie?
Ako budeme o priebehu projektu informovať odbornú aj laickú verejnosť? Máme pripravený komunikačný plán na náš zámer?
Čo všetko by sme mali do komunikačného plánu zahrnúť?
● jednotlivé kroky/ etapy/ postup
● kto všetko sú zainteresovaní aktéri a aktérky nášho zámeru
● ako bude komunikácia prebiehať a kto za ňu bude zodpovedný
Priestor:
Ideový zámer sa pretaví do projektu v reálnom priestore. Vždy je užitočné preniesť sa v čase do budúcnosti a pozrieť sa na projekt, akoby už bol zrealizovaný. Ak aj zamietnete niektoré možnosti, je potrebné vedieť, prečo tak robíte (málo miesta, nízky rozpočet, iné dôvody). Ak chcete dosiahnuť kvalitný výsledok, je dôležité nezabudnúť na podstatné kritériá, ktoré sa týkajú kvality, inklúzie a udržateľnosti.
Čo chceme naším zámerom vyriešiť? Zvýšiť návštevnosť nejakého miesta, jeho kapacitu, efektivitu využitia, bezpečnosť vybraného priestoru, znížiť kriminalitu, vyriešiť nejaký spoločenský alebo sociálny problém, reagovať na nejaký fenomén?
Čo všetko sa môže v našom zrealizovanom priestore diať? Budeme tam mať napríklad: pohybové kurzy, kreatívne kurzy, tvorivé dielne, prednášky, výučbu, kurzy, rôzne stretnutia, čitáreň, besedy, diskusné kluby pre otvorené/uzavreté skupiny, spoločenské akcie s hudbou a stolovaním, športové aktivity, premietania, inštalácie výstav, stálu výstavu/expozíciu, obmieňané výstavy, vernisáže, kancelárske priestory, zdieľaný verejne prístupný kancelársky priestor, tzv. coworkingové centrum, priestor pre občerstvenie alebo kaviareň, technické priestory, remeselnú alebo priemyselnú výrobu, obytnú funkciu, prechodné ubytovanie alebo iné voľnočasové alebo pracovné aktivity? Ľudia sa budú pohybovať v ohraničenom alebo voľnom priestore, v interiéri, v exteriéri?
Čo všetko sa bude v priestore používať: interaktívne technológie – zvuková, video technika, dotykové
panely, športové náčinie, výtvarné potreby, hudobné nástroje, náučné tabule, navigačné systémy, pevne zabudované alebo pohyblivé zariadenie alebo nábytok, rôzne motorové aj nemotorové alebo elektrické dopravné/ obslužné prostriedky, a to všetko v interiéri, v exteriéri?
Kde je priestor pre náš projekt?
● Je v existujúcej budove? Budeme priestor stavebne rekonštruovať? Prebehnú len menšie interiérové úpravy?
● Bude to novostavba?
● Ide o exteriér, prípadne kombináciu interiéru a exteriéru?
● Ide o rozsiahlejší priestor v exteriéri, prípadne voľnú prírodu?
● Ide o celú zónu, urbanistický projekt?
O akej veľkosti priestoru uvažujeme? Koľko metrov štvorcových či kubických? Na koľkých podlažiach?
Aké veľké je naše územie v exteriéri? Napríklad dĺžka náučných chodníkov alebo turistických trás? Ide o verejný/poloverejný/súkromný priestor v rámci areálu budov?
● S jednoduchou/vyhradenou funkciou? Prečo práve takto? (napr. kvôli bezpečnosti, náročnosti prevádzky, špecifickému účelu a vybaveniu)
● Chceme, aby bol zrealizovaný projekt maximálne využiteľný, preto uvažujeme o rôznych funkciách v priebehu celého dňa/týždňa/roka?
● Má byť riešenie pevne zabudované, flexibilné, adaptabilné v priebehu času (často, občas, výnimočne, vôbec)?
Ako hodnotíte realizáciu projektu? Nastali počas realizácie nejaké zásadné zmeny oproti súťažnému návrhu?
„Největším specifikem realizace projektu byla dodávka atypických hracích prvků, s nimiž se v zadání přímo nepočítalo. Architekt dodává projektové dokumentace, výtvarník vytváří přímo díla. Nakonec jsme společně subdodávali hrací prvky pro generálního dodavatele, ty byly po osazení certifikovány a následujících několik záručních let jsme zajišťovali jejich roční kontroly a údržbu. Celkově je otázkou téměř každé realizace veřejné zakázky jak nastavit a udržet zamýšlenou kvalitu provedení v rámci omezeného rozpočtu.“
Ing. arch. Jakub Kopec, ArtD., Nový park v Leopoldove
„Špecifikom súťaže na interiér knižnice
v Prešove bolo, že sme navrhli riešenie, ktoré malo isté dopady na stavebnú časť projektu, ktorá sa v čase vyhlásenia súťaže už realizovala
a teda bolo treba za pochodu zapracovať niekoľko zmien, čo by bez súčinnosti investora, dodávateľa stavby a architekta a projektantov stavebnej časti nebolo možné. Mali sme šťastie, že sme narazili na ľudí, ktorí náš návrh podporili (najmä riaditeľka knižnice pani Iveta Hurná
a vedenie PSK) a vytvorili podmienky na to, aby sme mohli návrh realizovať bez neželaných kompromisov.“
Podpolianske osvetové stredisko hľadalo najvhodnejšie riešenie areálu Centra tradičnej kultúry, vrátane architektonického riešenia novostavby objektu centra a ubytovacích kapacít. Areál by mal slúžiť ako sídlo Centra tradičnej kultúry v Detve, s kanceláriami, workshopovými a výstavnými priestormi, tanečnou sálou s javiskom, dielňami a ubytovacími kapacitami s príslušenstvom.
Zo 14 predložených referenčných portfólií porota v 1. etape súťaže posunula do ďalšej etapy 5 ateliérov. 2. etapa súťaže pozostávala z dvoch workshopov a prezentácie finálnych návrhov účastníkov.
Z komentára poroty k víťaznému návrhu:
Riešenie formou „L“ urbanizmu je otvorené aj voči susednému parkovisku, ktoré tak môže byť v prípade potreby „zapojené“ do exteriérových aktivít CTK. Zadným kolmým objektom „humna“ súčasne vytvára plynulý prechod do novšej štruktúry, ktorý tu v súčasnosti chýba. Z hľadiska pešieho pohybu je zaujímavé zjednotenie výškovej úrovne pred riešenou parcelou s výškovou niveletou námestia. Nádvorie s navrhnutou výsadbou vyšších stromov ponúka okrem príjemného posedenia v tieni aj dostatočný
priestor pre alternatívne využitie a usporiadanie príležitostných stánkov i pódia. Novo navrhované budovy na prvý pohľad pôsobia striedmo a pokorne. Prezentujú tradičné formy, konštrukcie, farebnosť i materialitu ľudovej architektúry, pričom do nich integrujú aj súčasné moderné prvky veľkoformátových okien a ďalšie remeselné a umelecké detaily, akým je aj logo v rozete štítovej steny. Navrhovaný dizajn stavieb sa javí tiež ako relatívne odolný aj vo vzťahu k prípadným cenovým optimalizáciám riešenia počas výstavby.
Vyhlasovateľ: Podpolianske osvetové stredisko
Dátum vyhlásenia súťaže: 1. 2. 2023
Spracovateľ súťažných podmienok: Oddelenie územného plánovania a životného prostredia ÚBBSK
Dátum hodnotenia porotou: 13. 6. 2023
Zloženie členov komisie:
Ing. arch. Martin Paulíny – predseda komisie; Ing. arch. Martin Pavelek, Ing. arch. Vladimír Hain, PhD., Ing. arch. Beáta Mikušová, Ing. arch. Hana Kasová
V prvom kvartáli 2024 bola podpísaná zmluva s víťazom, spracovaná architektonická štúdia a dokumentácia pre územné rozhodnutie.
Porota rozhodla o poradí návrhov a odmenách:
1. miesto, (režijná odmena 5 000 €) 2021 s. r. o.
2. miesto, (režijná odmena 5 000 €) ALEXY & ALEXY s. r. o.
3. miesto, (režijná odmena 5 000 €) Hubinsky atelier s. r. o.
4. miesto, (režijná odmena 5 000 €) Totalstudio, s. r. o.
5. miesto, (režijná odmena 5 000 €) Šercel Švec s. r. o.
Pre koho je náš projekt určený?
Vo výsledku vždy pripravujeme priestor pre ľudí, aby z neho cieľová skupina, časť obyvateľov alebo aj všetci mali úžitok a príjemný zážitok. Bez ohľadu na zadefinovanú hlavnú cieľovú skupinu treba brať do úvahy rôzne situácie, aby bol projekt prístupný a inkluzívny bez vytvárania akýchkoľvek bariér.
Aká je naša cieľová veková skupina? Je to špecifická veková skupina (školský vek) alebo je to vekovo zmiešaná skupina – rôznorodí užívatelia (napr. komunitné centrum, knižnica, galéria, múzeum)?
Chceme, aby priestor využívali rôzne vekové skupiny spoločne alebo aj v rôznom čase? (napr. Komunitné centrum – seniori, rodičia s malými deťmi dopoludnia, školáci popoludní a večer dospelí v rôznych kurzoch? Alebo školský klub: vyučovanie/besedy, prednášky dopoludnia, popoludní rôzne aktivity pre deti a mládež, večer stretnutia pre seniorov, kurzy pre dospelých, školské predstavenia alebo iné akcie?)
Koľko ľudí bude v našom priestore? Priemerne, obvykle, maximálne? Akú máme predstavu o bežnej dennej prevádzke? Vieme, kedy bude účasť najvyššia? Počítame aj s obslužným personálom? Budú to zamestnanci, dobrovoľníci?
● Budú sa v priestore pohybovať napríklad zamestnanci, študenti, žiaci, teda uzavretá skupina, alebo bude prístupný aj verejnosti, náhodným návštevníkom?
Bude náš priestor prístupný pre všetkých, teda bezbariérový a inkluzívny? Budú sa v ňom vedieť všetci užívatelia dobre orientovať? Čo treba zabezpečiť, aby sa v ňom všetci cítili príjemne?
Prevádzka priestoru
Ako bude náš priestor fungovať z pohľadu prevádzky? Aký bude jeho denný/týždenný/sezónny/iný režim?
Bude si vyžadovať náš priestor zvláštne opatrenia? Bezpečnostné, protipožiarne, technologické, z pohľadu použitých materiálov či klimatických podmienok? Musíme počítať so špeciálnym režimom, zvýšenými nákladmi, nárokmi technológií na priestor?
Kto sa o priestor bude starať a ako bude vyzerať údržba v čase? Aké zázemie, vybavenie, údržbu a prevádzku bude potrebovať?
Potrebujeme v priestore stály personál, dozor? Aké vybavenie na údržbu a zázemie celej prevádzky bude potrebné?
Chceme pri realizácii využiť čo najviac lokálne zdroje?
Máme nejaké preferované materiálové riešenie? Ak áno, aké a prečo? Majú byť použité materiály recyklovateľné? Chceme využiť už recyklované materiály priamo v našom projekte?
Chceme mať energeticky nezávislý projekt? Aké zelené opatrenia chceme do projektu zapracovať?
Aká má byť životnosť nášho projektu?
Ak je náš projekt dočasný, vieme ho po skončení využívania nejako recyklovať?
Špecifické požiadavky
Musíme brať do úvahy nejaké špeciálne legislatívne požiadavky?
Na aké detaily si musíme dať pozor?
Potrebujeme si niektoré časti zámeru skonzultovať s vybranými odborníkmi?
Boli sme si pozrieť iné podobné priestory, videli sme, ako fungujú?
Vieme, kde sú prípadné riziká realizácie celého zámeru?
Vieme si zobrať ponaučenie z už hotových riešení, aby sme zbytočne neurobili rovnaké chyby?
„Sú to len drobnosti, ktoré ale samozrejme dotvárajú celok. Je potrebné pozrieť sa na drobnosti očami praktika - knihovníka.
Napríklad výška regálov a ich prístupnosť, hĺbka políc, premiestňovanie stolov medzi oddeleniami. So všetkým si vieme poradiť, ale drobné detaily by to ešte uľahčili.“
Ing. Karin Kilíková, riaditeľka MsKS Revúca o detailoch, ktoré by dnes urobili v knižnici inak.
3 Nástroje
Táto kapitola vás prevedie celou organizáciou malej súťaže. Ak ste malú súťaž doteraz neorganizovali, po preštudovaní tejto časti štandardu získate predstavu, ako postupovať. Kapitola je rozdelená na časti:
I Personálne zabezpečenie súťaže: budete vedieť, koľko pracovníkov/pracovníčok sa organizácii venuje a aké úlohy ich čakajú
II Fázy malej súťaže návrhov: budete si môcť naplánovať správny sled krokov
III Časový rozvrh: budete mať predstavu, ako si nastaviť časový harmonogram aj priebeh prác
IV Náklady spojené s organizáciou: budete vedieť, s akými nákladmi treba pri malej súťaži počítať
I Personálne zabezpečenie
súťaže
Najdôležitejšou funkciou na strane vyhlasovateľa vo fáze príprav súťaže je osoba zodpovedná za vedenie projektu – súťaže. Správny projektový manažment je zásadný pre udržanie časových, obsahových a finančných hraníc, ktoré si vyhlasovateľ vopred určil.
Projektový manažér/manažérka pripravuje súťažné podklady a manažuje prípravu celej súťaže.
Počas priebehu súťaže je najdôležitejšou funkciou sekretár/sekretárka súťaže, administruje samotnú súťaž, teda všetky zasadnutia a komunikuje s porotou, účastníkmi a ďalšími stranami.
Súlad malej súťaže so ZVO zabezpečuje na strane vyhlasovateľa odborne spôsobilá osoba.
Overenie súťažných návrhov v súlade so súťažnými podmienkami robí pre vyhlasovateľa overovateľ súťažných návrhov.
Tieto pozície je možné zlúčiť a obsadiť zamestnancami vyhlasovateľa. Keďže ide o architektonickú súťaž, je dôležité, aby sa ich zhostila odborne spôsobilá osoba. Pri komplexných zadaniach, kde je potreba dlhodobého a odborne vedeného procesu prípravy
a nastavovania súťaže, alebo ak si na to vyhlasovateľ netrúfa z personálnych či odborných dôvodov, je vhodné, ak vyhlasovateľ zostaví organizačný tím súťaže zo svojich zamestnancov a externých skúsených odborníkov. Externý odborník/odborníčka sa v tomto prípade môže podieľať na príprave súťažných podkladov alebo kompletne viesť organizáciu celej súťaže.
S
K A
Slovenská Komora Architektov
Kontrolný zoznam vyhlasovateľa architektonickej súťaže návrhov
Názov súťaže:
Vyhlasovateľ:
Sekretár súťaže:
Prípravná fáza súťaže
1
○ Výber projektového manažéra/manažérky súťaže a sekretára/sekretárky súťaže
○ Súťažné podmienky – príprava
○ Súťažné zadanie – príprava
○ Súťažné pomôcky:
▢ zameranie lokality
▢ 2D / 3D podklady
▢ fotodokumentácia
▢ vzor súťažného panelu
▢ iné potrebné podklady
○ Čestné vyhlásenia pre účastníkov
– príprava
○ Zmluva s víťazom súťaže - príprava
Hlavná fáza súťaže
Úvodná fáza súťaže
○ Menovacie dekréty a čestné vyhlásenia porotcov a porotkýň – príprava
○ Úvodné zasadnutie poroty
▢ prezenčná listina
▢ voľba predsedu poroty
▢ podpis menovacích dekrétov a čestných vyhlásení porotcov
○ Zápisnica z úvodného zasadnutia poroty
○ Súťažné podmienky so všetkými prílohami (zadanie a pomôcky) hotové
○ Žiadosť o overenie SKA
○ Správny poplatok SKA
○ Overovací protokol SKA
○ Vyhlásenie súťaže podľa súťažných podmienok (a s tým súvisiace zákonné kroky v zmysle ZVO)
Administratíva po súťaži
4
3 2
○ Odpovede na otázky účastníkov
○ Overenie súťažných návrhov
○ Správa overovateľa súťažných návrhov
○ Označenie súťažných návrhov
○ Hodnotiace zasadnutie poroty
▢ prezenčná listina
▢ určenie poradia
▢ určenie cien a odmien
▢ komentáre k návrhom
○ Zápisnica z hodnotiaceho zasadnutia poroty
○ Oznámenie výsledkov súťaže uchádzačom
○ Zverejnenie výsledkov súťaže a návrhov podľa súťažných podmienok
○ Vyplatenie cien a odmien
○ Zvolanie rokovania s víťazom
○ Podpis zmluvy (zmluva o dielo, licenčná zmluva - podľa súťažných podmienok)
○ Výstava súťažných návrhov
Všetky tlačivá, vzorové dokumenty aj Súťažný poriadok SKA nájdete online cez QR kód
II Fázy malej súťaže
Prípravná fáza Úvodná fáza
Hlavná fáza Administrácia po súťaži
SKA pripravila kontrolný zoznam vyhlasovateľa pre organizáciu architektonickej súťaže. Je to základný obsahový rámec dokumentov a úkonov potrebných počas príprav a priebehu súťaže.
Prípravná fáza
Práce v rámci prípravnej fázy môžu prebiehať súčasne. Je vhodné, ak ich manažuje jedna osoba, projektový manažér/manažérka a úzko spolupracuje so sekretárom/sekretárkou súťaže.
Príprava súťažných podmienok
Súťažné podmienky sú záväzným dokumentom súťaže. Určujú všetky procesné náležitosti a upravujú vzťahy medzi vyhlasovateľom, porotou a súťažiacimi. Musia byť vypracované v zmysle ZVO a taktiež v zmysle
Súťažného poriadku SKA, ktorý v istých bodoch sprísňuje požiadavky nad rámec ZVO na zaručenie maximálnej odbornosti, korektnosti a transparentnosti.
Ư Príklad vzorových súťažných podmienok nájdete tu: www.mib.sk/vzorove-sutazne-podmienky
Zmluva s víťazom malej súťaže
Vyhlasovateľ síce nemusí zverejňovať budúcu zmluvu a môže o nej jednať až po súťaži, avšak dobrá prax ukazuje, že zverejnením zmluvy už v súťažných podmienkach sa významne v celom procese šetrí čas.
Pripomienkovanie takejto zmluvy, ktorá sa zverejňuje pri vyhlásení súťaže, musí v prípade malej súťaže prebiehať počas lehoty na predkladanie návrhov, nie potom ako je známy víťaz (to by už bolo diskriminačné voči ostatným účastníkom).
Licenčná zmluva by mala byť súčasťou zmluvy a mala by pomenovávať základné rámce a podmienky použitia predmetu zmluvy. Bezodplatné poskytnutie bezvýhradnej licencie je neférovou praxou. Za takéto bezvýhradné poskytnutie licencie by mal účastník dostať zaplatenú odmenu nad rámec poskytovaných služieb.
V prípade, že víťazný účastník nebude spracovávať niektoré z potrebných stupňov pre realizáciu návrhu (napríklad pri urbanistických zadaniach), vyhlasovateľ musí bezpodmienečne nastaviť odmenu a podmienky za poskytnutie licencie pre spracovanie projektu treťou osobou.
Martin Daniš, riaditeľ odboru verejného obstarávania a investícií BBSK pri vyhlásení súťaže odporúča:
● jasne formulovať zadanie, cieľ súťaže a čo najpresnejšie stanoviť lokalitný program,
● transparentne nastaviť spôsob hodnotenia, zostaviť kvalitnú porotu, nebyť lakomý a nájsť zdroje na slušné skicovné pre účastníkov, ktorí postúpia do druhého kola a budú reálne "kresliť",
● ako prílohu súťažných podmienok priložiť znenie zmluvy.
Predmetom bolo získať architektonický návrh interiérov knižnice tak, aby slúžili súčasným potrebám širokej verejnosti nielen v oblasti výpožičky literatúry všetkého druhu, ale aj ako miesto pre stretávanie pri potrebách vzdelávania, obohacovania skúsenosťami, vedomosťami, výmeny názorov, poskytovania informácií ako laikom, tak aj odbornej verejnosti, a to formou literárnych krúžkov, prednášok, kvízov a iných foriem.
V druhom kole porota hodnotila 2 súťažné návrhy.
Z komentára poroty k víťaznému návrhu:
Súťažná porota sa stotožňuje so základnou filozofiou návrhu pracovať s vertikalitou centrálneho objektu a využiť jeho halovú proporciu na I. nadzemnom podlaží formou uloženia základného fundusu voľného výberu kníh pre dospelých do dvoch regálov na celú výšku. Osadenie regálov prepojených horizontálnou lávkou pôdorysne v jednej tretine haly uvoľňuje dispozíciu, čím otvára priestor a opticky podporuje jeho proporciu. Porota zvlášť oceňuje tento koncept.
Dôvody: plochy na I. NP, jednoduchá dostupnosť v blízkosti vstupu, krátke komunikácie, vizuálne a fyzické prepojenie s ulicou na jednej strane a dvorom na druhej strane, kontakt s komerčnými službami knižnice (kaviareň, libresso a pod.) Estetické dopady: riešenie využíva proporciu hál, ich vertikalitu, zrušením optického
smogu dáva priestoru monumentalitu a dôstojnosť a – v neposlednom rade – originalitu. Prevádzkové dopady: flexibilita, prehľadnosť, kontrola. Navrhované riešenie umožňuje zvyšovanie kapacity knižného fundusu do budúcna - na 20 tis. výtlačkov. Dizajn zariaďovacích prvkov: autori s filozofiou minimalizovať vizuálny smog, postavili svoj koncept pri tvorbe mobiliáru knižnice na využití subtílnej priehradovej konštrukcie na báze kovu (styčník, prút, plocha - ako výplň). Variabilnosť tejto konštrukcie, jej vizuál priestorovej pavučiny, dáva predpoklady pre tvorivé rozvinutie mobiliáru hlavne v priestore podkrovia – detského oddelenia. V návrhu absentuje deklarovanie detailnejšieho spracovania oddelenia detskej literatúry s prihliadnutím na odlišnosti potrieb a správania sa detského návštevníka.
Vyhlasovateľ: Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove
Spracovateľ súťažných podmienok: Mgr. et Mgr. Iveta Hurná
Dátum vyhlásenia súťaže: 7. 10. 2022
Zloženie členov komisie:
Dátum hodnotenia porotou: 14. 12. 2022
Akad. arch. Ing. Karol Gregor – predseda komisie, Akad. arch. Štefan Mitro, Ing. arch. Juraj Medvecký-Heretik, Ing. arch. Adriana Krafčíková, Mgr. et Mgr. Iveta Hurná
Realizácia stavby: Zámer je vo fáze realizácie.
Porota rozhodla o poradí návrhov a odmenách:
1. miesto, (režijná odmena 2 000 €) DOXA, s. r. o. + Matúš Bišťan
2. miesto, (režijná odmena 2 000 €) Ing. arch. Michal Kontšek
Overenie súťažných podmienok
Po príprave súťažných podmienok a podkladov a ideálne ešte pred úvodným zasadnutím poroty požiada vyhlasovateľ Slovenskú komoru architektov o overenie súťažných podmienok prostredníctvom vyplnenej žiadosti, ktorej formulár nájdete na webovej stránke SKA www.komarch.sk v sekcii Štatút a interné dokumenty. Vyplnenú žiadosť žiadateľ odošle na emailovú adresu referentov SKA pre súťaže návrhov. Emailové adresy sú uvedené v tiráži tejto publikácie.
Úlohou Slovenskej komory architektov je overovanie súťažných podmienok v súlade so Súťažným poriadkom Slovenskej komory architektov. Overenie je nástrojom ako zabezpečiť dobrý, korektný a transparentný priebeh súťaže voči všetkým zúčastneným stranám. Súťaži je pridelený overovateľ alebo overovateľka zo strany SKA. Preskúma zaslané podklady a vydá k nim vyjadrenie, v ktorom sú zhrnuté postrehy k nastaveniu súťaže. Overovateľ v priebehu celého procesu overovania komunikuje s vyhlasovateľom súťaže.
Odporúčame podávať žiadosť o overenie súťažných podmienok aspoň 3 - 4 týždne pred plánovaným termínom vyhlásenia súťaže.
Overenie SKA nie je pre vyhlásenie súťaže zákonnou povinnosťou. Je to však dobrá prax, signál voči účastníkom, že súťaž je nastavená kvalitne, v súlade s podmienkami SKA a je vhodné zúčastniť sa jej. Overená súťaž je automaticky zaradená do zoznamu overených
súťaží a o jej vyhlásení Slovenská komora architektov informuje svoje členstvo prostredníctvom webu, na sociálnych sieťach a prostredníctvom newsletteru.
Správnosť procesu v zmysle ZVO kontroluje v prípade potreby ÚVO, overené materiály môže posudzovať odlišne od SKA.
Príprava súťažného zadania
Overovacia štúdia a kapitola Kontext tohto štandardu pomáhajú vyhlasovateľovi pri definovaní kvalitného súťažného zadania. Je to najdôležitejší obsahový dokument súťaže. Prostredníctvom zadania odovzdáva vyhlasovateľ účastníkom svoje požiadavky na návrh.
Súťažné zadanie definuje cieľ zámeru, jeho ideí a vízie, informácie o mieste, limitoch, technických či environmentálnych aspektoch, ale zároveň necháva dostatok priestoru pre kreativitu súťažiacich.
„Zadání bylo nastaveno takovým způsobem, jaký se očekával výsledek. Náš tým k němu přistoupil tehdy neočekávaně a uspěl. Šlo především o zadáním výslovně nepožadovanou spolupráci architekta, krajinářské architektky a výtvarníka, která se projevila v komplexním mezioborovém pojetí našeho návrhu.“
Ing. arch. Jakub Kopec, ArtD., Nový park v Leopoldove
„Moje
odporúčanie mieri k vyhlasovateľom a porotcom. Pri každom zadaní odporúčam zvážiť otvorenosť možností jeho riešenia a komplikovanosť a tomu prispôsobiť nastavenie množstva postupujúcich ateliérov a množstvo workshopov tak, aby bol proces stále efektívny.“
Ing. arch. Peter Lényi, o súťažnom zadaní na
Centrum tradičnej kultúry Detva
Zadanie
Blízkosť hlavného mesta spôsobuje dravý a málo koordinovaný rast obce. Zámerom súťaže bolo preto vniesť do ďalšieho vývoja Bernolákova koncepciu, ktorá by sa prejavila v územnom pláne. Cieľom súťaže bolo získať spracovateľa návrhu ideového plánu rozvoja obce Bernolákovo, ktorý bude bezprostredne použitý ako podkladový materiál pre realizáciu nového územného plánu obce. Autor víťazného návrhu bude spolupracovať so zhotoviteľom územného plánu.
V prvom kole záujemcovia predstavili referencie, na základe ktorých porota určila trojicu autorských kolektívov, postupujúcich do druhej etapy súťaže. Následne vypracovali návrhy, ktoré prezentovali v rámci hodnotiaceho zasadnutia poroty.
Z komentára poroty k víťaznému návrhu:
Ide o komplexne spracovaný návrh koncepcie rozvoja obce. Napĺňa požiadavky podkladu pre reguláciu transformácie a rozvoja územia obce. Porota vyzdvihla jasný a hierarchický systém verejných priestorov a systém centier, ktoré predstavujú základnú kostru sídla, formovanie aktívnych rekreačných plôch ako v zastavanom území obce, tak aj na jej okraji, adekvátne zhodnotenie fenoménu vodného toku Čiernej vody, ako aj reakciu na pôvodné ramená Malého Dunaja.
V ďalšej etape riešenia porota upozornila na problematickú veľkorysú transformáciu záhradkárskej oblasti, predovšetkým cez diagonálne prepojenia smerom k železničnej stanici, ktoré sa javia v súčasnej majetkovo-právnej situácii ako nereálne. Rovnako je otázne umiestnenie železničnej stanice v západnej časti obce vo väzbe na záhradkársku osadu. Vhodné je zvážiť mieru rozšírenia komerčnej zástavby pozdĺž diaľnice a rozsah obytnej zástavby vo východnej časti v prospech polyfunkčnej štruktúry.
Vyhlasovateľ: Obec Bernolákovo
Spracovateľ súťažných podmienok: obstaráme, s. r. o.
Dátum vyhlásenia súťaže: 30. 3. 2021
Zloženie členov komisie:
prof. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD. – predsedníčka komisie; Ing. arch. Pavel Paňák, Ing. arch. Michal Bogár, Ing. arch. Radomil Kachlík, Ing. Michal Peleš
Dátum hodnotenia porotou: 9. 12. 2021
Porota rozhodla o poradí návrhov a odmenách:
1.miesto, (režijná odmena 7 000 €)
Gogolák + Grasse & Marko and Placemakers
Autori návrhu: Ing. arch. Ivan Gogolák, PhD.; Ing. arch. Lukáš Grasse; MA Arch Petra Marko, ARB, RIBA; Igor Marko
2. miesto, (režijná odmena 7 000 €) Fejo + Hanáček
Autori návrhu: Ing. arch. Tomáš Hanáček, PhD., Ing. arch. Katarína Fejo, PhD., Ing. arch. Patrik Domanický, Ing. arch. Zuzana Mihaľová, Ing. arch. Natália Marková, Ing. arch. Tomáš Danko
3. miesto, (režijná odmena 7 000 €)
PLURAL
Autori návrhu: Ing. arch. Martin Jančok, Arch. Michal Janák, Zuzana Kovaľová, Gabriela Smetanová, Ruslan Dimov
Príprava súťažných pomôcok
Súbor súťažných pomôcok poskytnutý všetkým účastníkom súťaže zjednodušuje vypracovanie návrhu a obom stranám šetrí čas a vynaložené finančné prostriedky. Zoznam obvykle zahŕňa podrobné 2D a 3D podklady pôvodného stavu, geodetické zamerania, fotodokumentáciu, odborné vyjadrenia a stanoviská, prieskumy, vzory portfólií a súťažných panelov, a iné podklady.
Je v záujme vyhlasovateľa kvalitne zostaviť súbor súťažných pomôcok. Účastníci sa potom môžu sústrediť na čo najlepšie vypracovanie svojho súťažného návrhu.
„Súťaže spojené s ,veľkými‘ mierkami, urbanizmom, územným plánovaním, prípadne verejnými priestranstvami, všeobecne trpia na nedostatočne spracované grafické podklady, kedy je takmer vždy nutné dopĺňať kresbu tzv. ,na vlastný úkor‘, prípadne na úkor kvality spracovania podstaty návrhu.“
Ing. arch. Ivan Gogolák, súťaž Vízia rozvoja Obce Bernolákovo
Úvodná fáza
Táto fáza začína úvodným zasadnutím poroty, ktoré zvoláva sekretár/sekretárka súťaže. Je potrebné mať pripravené tieto dokumenty:
Prezenčná listina
Menovacie dekréty a čestné prehlásenia členov poroty
Súťažné podklady (podmienky, zadanie, pomôcky)
Porota si na svojom úvodnom zasadnutí zvolí predsedu/predsedníčku poroty. Členovia poroty sa oboznámia s miestom predmetu súťaže, s návrhom súťažných podmienok, súťažného zadania a súťažnými pomôckami. Nasleduje pripomienkovanie a odsúhlasenie súťažných podmienok a ich príloh všetkými členmi poroty prezenčne alebo per rollam. Zápisnicu z úvodného zasadnutia poroty pripravuje sekretár/ sekretárka súťaže.
Vyhlásenie súťaže
Vyhlásenie súťaže robí vyhlasovateľ po odsúhlasení súťažných podmienok (a ich príloh) a po úvodnom zasadnutí poroty. Zákon o verejnom obstarávaní (ZVO) určuje povinnosť realizovať procesy verejného obstarávania prostredníctvom elektronickej platformy, vrátane zaslania oznámenia do Vestníka verejného obstarávania a to aj pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou.
Informácia o vyhlásení malej súťaže sa štandardne zverejňuje aj na internetovej stránke vyhlasovateľa. Vítané sú aj sociálne siete vyhlasovateľa, tlačová správa zaslaná médiám, prípadne článok v tlači.
O vyhlásení overenej súťaže Slovenská komora architektov informuje na webovej stránke www.komarch.sk a prostredníctvom svojich profilov na sociálnych sieťach Facebook a Instagram. SKA informáciu o vyhlásení overenej súťaže posiela aj vo forme špeciálneho newsletteru všetkým autorizovaným architektom a krajinným architektom (členom Slovenskej komory architektov). Architektonické súťaže sú zverejňované aj na stránke www.archinfo.sk.
Porota súťaže
Za vyhlasovateľa porotu súťaže zostavuje a s porotcami komunikuje sekretár/sekretárka súťaže. V prípade potreby a odporučení členov poroty je možné sa obrátiť aj na SKA. Budúcim porotcom vystavuje vyhlasovateľ menovacie dekréty, ktorých obsahom je aj zachovanie mlčanlivosti v priebehu súťaže. Porota je jedným z garantov kvality a odbornosti súťaže voči súťažiacim. Úlohou poroty je pred vyhlásením súťaže posúdiť kvalitu zadania, súťažných podmienok a pomôcok a adekvátnosť požiadaviek na súťažný návrh. V prípade, že sú v poriadku, schváli ich, čím sa s nimi stotožňuje.
Počet riadnych členov poroty musí byť nepárny. Porota sa skladá minimálne z piatich riadnych členov a dvoch náhradníkov, ktorí zastúpia riadnych členov v prípade ich neprítomnosti. Náhradník je plnohodnotným členom poroty a zúčastňuje sa na všetkých zasadnutiach, kde
má poradný hlas. Ak je neprítomný riadny člen poroty, stáva sa náhradník riadnym členom s plnohodnotným hlasom.
Členovia poroty sú nezávislí na vyhlasovateľovi a závislí na vyhlasovateľovi. Počet nezávislých členov poroty musí byť nadpolovičná väčšina. Pri počte členov poroty 5, sú to 3 nezávislí riadni členovia poroty. Porotcu nezávislého na vyhlasovateľovi môže nahradiť len náhradník nezávislý na vyhlasovateľovi. Nezávislá časť by mala byť tvorená rešpektovanými odborníkmi. Kvalita a nezávislosť poroty je jedno z hlavných kritérií, ktoré pri prihlasovaní účastníci berú na zreteľ.
Ak sa odborná kvalifikácia (najčastejšie autorizácia v Slovenskej komore architektov alebo Slovenskej komore stavebných inžinierov) vyžaduje od účastníkov, čo je bežné pri architektonickej súťaži, musí mať odbornú kvalifikáciu dvojtretinová väčšina všetkých porotcov (vrátane náhradníkov). Úloha poroty je podrobne opísaná v článku 8 Súťažného poriadku SKA.
Experti poroty
Porota môže prizvať odborníka/odborníčku na posúdenie špecifickej oblasti návrhov, napríklad dopravné alebo statické riešenie, reálnosť požadovanej výšky investičných nákladov a iné zásadné odborné profesie. Môžu byť pozvaní na zasadnutie poroty alebo ešte pred ním pripraviť posúdenie. Experti majú iba poradný hlas.
„Dobre si zvážte zloženie poroty – členov znalých lokálnych podmienok aj kvalít územia aj členov s nadhľadom z odlišného prostredia. Dopredu už pri výbere poroty uvažujte, kto by mohol byť jej predsedom. Zároveň vrelo odporúčame využiť možnosť zapojenia expertov, ich výber závisí od zadania a problematiky.“
Martin Daniš, riaditeľ odboru verejného obstarávania a investícií
BBSK o porote
„Zapojte kvalitného, skúseného a rešpektovaného porotcu. Ideálne takého, ktorý má k téme blízko, ale aj mladého, aj architektku, nebojte sa zapojiť porotcov z ČR (je ich tam veľa dobrých), kľudne zapojte takých, o ktorých si myslíte, že by to sami dobre navrhli, keď budú v porote, pritiahnu ďalších podobných, samozrejme miestnych, ktorí budú projekt ťahať ďalej, keď porota odíde.“
Ing. arch. Ondrej Marko, organizátor súťaže návrhov na nový park v Leopoldove
„Vybrali sme výborný projekt a výborného generálneho projektanta, takže celkové hodnotenie je dnes pozitívne. Nemuselo to tak však dopadnúť, ak by výberová komisia nemala potrebnú kvalitu. Zástupcovia komisie odporúčaní komorou kladú veľmi vysoký dôraz na kvalitu architektonického konceptu v nepomere k racionálnym parametrom ako sú:
● jednoduchosť stavebného riešenia, garantujúca efektívne a nepredražené riešenie
● reálne skúsenosti a schopnosti ateliéru zvládnuť stupeň DSP, TD, DRS a AD v potrebnej kvalite.
Ak ateliér po výbornom koncepte nezvládne tieto stupne a nemá oponenta, ktorý ich výstupy koriguje (čo stredne veľké mestá a obce nemajú alebo nie sú ochotné dodatočne zaplatiť), projekt je formálne chybový, čo sa prejaví v zlom výbere dodávateľa a veľkých problémoch pri zrealizovaní, kde sa často robia kompromisy na úkor práve architektonickej alebo prevádzkovej kvality, keďže cenový strop je pri verejnom obstarávaní striktne daný. V budúcnosti by som práve kládol na uvedené racionálne parametre ešte väčší dôraz a mali by ich viac zohľadňovať a poukazovať na ne aj členovia poroty odporúčaní komorou architektov.“
Ing. arch. Miroslav Drahoš, Modernizácia a rozšírenie kapacít základnej školy v Lozorne, za stranu vyhlasovateľa
Základná škola Lozorno - Modernizácia a rozšírenie kapacít
Zadanie
Cieľom bolo získať ideový návrh najvhodnejšieho architektonického riešenia, ktoré umožní zvýšenie plochy učební a priľahlých priestorov v časti pavilónu prvého stupňa o približne 900 m2, navrhnúť spojenie doterajších priestorovo oddelených pavilónov prvého a druhého stupňa a vytvoriť vhodný vstupný a spoločenský priestor. Súčasťou zámeru bolo tiež rozšírenie telocvične o novú, menšiu halu.
Súťaž prebiehala dvojkolovo. Do prvého kola predložilo svoje portfóliá 20 autorských kolektívov. Porota na základe kvality predložených referencií vybrala štvoricu ateliérov, tie predložili v stanovenom termíne a rozsahu architektonické štúdie.
Z komentára poroty k víťaznému návrhu:
Návrh v maximálnej miere rešpektuje charakter jestvujúcich budov v areáli základnej školy. Jednotlivé pavilóny sú riešené ako investične samostatné, pričom navrhované intervencie fungujú pri zachovaní a posilnení výrazu stavebného fondu. Charakteristický prvok kolonády je posilnený doplnením nástupných bodov na obidvoch hrotoch kolonády. Návrh naznačuje aj potenciál uzavretia priestoru kolonády a využitia aj v nepriaznivom počasí. Dostavba pavilónu 1. stupňa je riešená
doplnením jednopodlažnej hmoty budovy a vytvára átrium. Veľké vzdialenosti medzi jestvujúcim vstupom do budovy 1. a 2. stupňa návrh vtipne rieši premiestnením priestoru jedálne do novej polohy. Premiestnenie jedálne uvoľňuje plochu pre nové vstupné priestory do 1. stupňa základnej školy, čím dochádza k optimalizácii trás pedagogického zboru, s potenciálom vyriešenia prístupu suchou nohou uzatvorením a dotvorením existujúceho prvku kolonády. Riešenie má potenciál využitia priestorov jedálne aj mimo obedných hodín a aj cez prestávky.
Vyhlasovateľ: Obec Lozorno
Spracovateľ súťažných podmienok: Obec Lozorno
Dátum vyhlásenia súťaže: 3. 12. 2019
Dátum hodnotenia porotou: 26. 3. 2020
Realizácia stavby: Zámer je vo fáze realizácie.
Zloženie členov komisie:
Ing. arch. Ivan Kubík - predseda komisie; Ing. arch. Miroslav Čatloš, Ing. arch. Eva Grebertová, Mgr. Ľuboš Tvrdoň, RNDr. Lýdia Šuchová
Porota rozhodla o poradí návrhov a odmenách:
1. miesto, (režijná odmena 1 700 €)
SUPERATELIER s. r. o.
Autori návrhu: Ing. arch. Branislav Husárik, Ing. arch. Peter Janeček, Ing. arch. Katarína Siváková, Ing. arch. Kristína Machajová
2. miesto, (režijná odmena 1 700 €)
MAPA architekti s. r. o.
Autori návrhu: Ing. arch. Patrícia Botková, Ing. Michal Marcinov, Mgr. art. Marián Stanislav, Richard Múdry, Karolína Horvátová, Ing. arch. Matúš Antolík
3. miesto, (režijná odmena 1 700 €)
MENO s. r. o.
Autori návrhu: Ing. arch. Štefan Rafanides, Ing. Juraj Veselý
4. miesto (režijná odmena 1 700 €)
SLLA s. r. o.
Autori: Ing. arch. Michal Sulo, Ing. arch. Miriam Lišková Spolupracovníci: Zuzana Janečková, Ing. arch. Boris Rusiňák, Ing. arch. Dominik Haviar
Základná škola Lozorno - Modernizácia a rozšírenie kapacít
Prvá etapa
Je to čas od vyhlásenia súťaže po vyhodnotenie súťažných dokumentov a referencií účastníkov prvej etapy porotou.
V prvej etape sa do stanovenej lehoty na predkladanie dokumentov prihlasujú účastníci súťaže tak, že vyhlasovateľovi zašlú čestné vyhlásenie (účastníka a členov autorského tímu atď.) a referencie resp. portfólio svojich prác. Toto portfólio môže mať rôzne podoby. Spravidla obsahuje 3 realizácie (prípadne nerealizované projekty) podobného charakteru, ako je predmet súťaže. Referenčné projekty ilustrujú schopnosť účastníka spracovať tento typ zákazky. Príprava takéhoto portfólia je z hľadiska času účastníka zanedbateľná oproti príprave súťažného návrhu, čo je veľkou motiváciou pre prihlásenie sa. V prípade malej súťaže sa s ohľadom na charakter dokumentov nejedná o anonymizovaný priebeh súťaže.
V súčasnosti sa preferuje len elektronické doručenie dokumentov. Porota si dokumenty a portfóliá môže prehliadnuť elektronicky. Šetrí sa tým čas aj finančné prostriedky na tlač a doručovanie fyzicky či poštou.
Počas lehoty na predloženie súťažných návrhov porota prostredníctvom sekretára spolu s vyhlasovateľom odpovedajú na otázky účastníkov.
V prvej etape overovateľ súťažných návrhov posudzuje všetky dokumenty a ich súlad so súťažnými podmienkami. Pri odporúčaných podmienkach sa kontroluje
rámcovo, či boli dokumenty odovzdané. V druhej etape overovanie kontroluje kompletnosť odovzdaných súťažných návrhov. Zistenia overovateľ pri prvej aj druhej etape súťaže spíše do zápisnice. Na začiatku hodnotiaceho zasadnutia na základe správy overovateľa súťažných návrhov porota rozhodne o pripustení návrhov do posudzovania. Ak je niektorý návrh vylúčený, tak sa to uvedie do zápisnice s odôvodnením a argumentáciou, prečo nesplnil základné podmienky účasti. Z prihlásených účastníkov na základe kvality portfólií členovia poroty stanovia poradie a vyberú spravidla 35 najlepších účastníkov, ktorí postúpia do 2. etapy.
Druhá etapa
Do druhej stanovenej lehoty na predkladanie návrhov postupujúci účastníci vypracujú súťažné návrhy v zmysle zadania. Keďže súťaž nie je anonymná, postupujúci účastníci môžu odprezentovať svoje návrhy pred porotou súťaže. Porota súťaže na základe odprezentovaných návrhov a prípadných ponúk a v súlade so súťažnými podmienkami stanoví víťaza, poradie účastníkov a udelí ceny a odmeny.
Zo zasadnutia poroty sekretár/sekretárka súťaže spisuje zápisnicu. Súčasťou zápisnice sú aj textové komentáre odbornej poroty k hodnoteným návrhom.
Pre víťazného účastníka poroty vypracuje aj odporúčania na dopracovanie súťažného návrhu do ďalšieho procesu po súťaži.
Tento postup je výhodný pre obe strany, vyhlasovateľa aj účastníkov. Vyhlasovateľ si prostredníctvom poroty vyberá v prvej etape 3 - 5 účastníkov, o ktorých vie, že
budú schopní vypracovať návrhy v požadovanej kvalite. Na druhej strane, ak sa chcú účastníci do súťaže zapojiť, na začiatku procesu nie sú priamo zaťažení vypracovaním konkrétneho zadania, ale postačí im zostaviť len krátke portfólio svojich už realizovaných projektov alebo štúdií. Je už na vyhlasovateľovi a porote, ako si stanoví kritériá hodnotenia prvej etapy, aby boli, pokiaľ možno, čo najviac otvorené, ale s dôrazom na odbornosť a kvalitu.
Administratíva po súťaži
Po ukončení súťaže nasleduje oznámenie výsledkov účastníkom a zverejnenie jej výsledkov a súťažných návrhov verejnosti. Ideálne je výsledky zdieľať viacerými spôsobmi, napríklad na webovej stránke vyhlasovateľa, rozoslaním tlačovej správy, na sociálnych sieťach a podobne. Informáciu zdieľa aj SKA na svojom webe a tiež portál archinfo.sk.
Po nadobudnutí právoplatnosti výsledkov v lehote podľa súťažných podmienok vyplatí vyhlasovateľ ceny a odmeny. Po vyhlásení výsledkov súťaže pristupuje vyhlasovateľ ku krokom vedúcim k podpisu zmluvy s víťazom.
Dôležitou a odporúčanou udalosťou, ktorá ukončuje celý proces malej súťaže návrhov, je výstava alebo prezentácia súťažných návrhov na verejne prístupnom mieste.
„Možnosť osobnej prezentácie návrhov účastníkmi a s tým spojená následná interná diskusia zástupcov mesta s porotou bola výborná a pomohla aj nám v meste vidieť toto špecifické miesto z nového uhla pohľadu a mohol byť tak na maximum využitý jeho veľký potenciál.“
Ing. arch. Ondrej Marko, organizátor súťaže návrhov na nový park v Leopoldove:
„Malú súťaž považujem za veľmi dobrý spôsob získania zákazky pre architekta v strednom veku, keď už máte za sebou nejaké realizácie, o ktoré sa dá oprieť a zároveň už nemáte toľko času a energie, aby ste pravidelne obosielali veľké súťaže. Pripraviť portfólio a žiadosť o účasť nestojí veľa námahy a keď sa to podarí a vyberú vás do druhého kola, máte už aspoň garanciu skicovného. Som rád, že v poslednom období sa testujú rôzne typy súťaží a malá súťaž návrhov je toho dobrým príkladom.“
„Malá súťaž je dobrá príležitosť na novú spoluprácu s kolegami. Každý má za sebou iný typ realizácií a keď sa spoja dva ateliéry, dá sa vyskladať silnejšie portfólio. Takto sme sa spojili s ateliérom DOXA a prinieslo to výsledky (okrem zaujímavej roboty získate aj nových kolegov a priateľov).“
Mgr. art. Matúš Bišťan, interiér Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava, Prešov
Zadanie
Cieľom modernizácie interiéru mestskej knižnice je prilákať nových čitateľov a mladých ľudí, vytvoriť atraktívny a kvalitný priestor nielen pre bežné výpožičné služby, rozvoj čítania a čitateľskej gramotnosti, ale aj pre príjemný pobyt v knižnici či rôzne aktivity knižnice. Rekonštrukcia knižnice bude financovaná z dotácie Fondu na podporu umenia.
Do prvej etapy súťaže zaslalo referenčné projekty 15 účastníkov. Do druhej etapy posunula porota troch účastníkov, ktorí svoje návrhy porote prezentovali aj osobne.
Z komentára poroty k víťaznému návrhu:
Návrh vychádza z konceptu „Wunderkammer“. Pri zariaďovaní interiéru to znamená v čo najväčšej miere využiť pre vybavenie plochy stien, aby sa uvoľnil samotný priestor. Autor takto pristupuje k zariadeniu hlavnej miestnosti knižnice. Tá je po celom obvode lemovaná regálovým systémom, ktorý tvorí základnú prezentáciu kníh. Okolo okenných otvorov sú doplnené v regáloch miesta na sedenie. Centrálne sú umiestnené len výpožičný pult, nižšie regály a stolový systém. Stavebná morená borovicová preglejka s výraznou kresbou vyzerá síce na kolážach príťažlivo,
no v kontexte solídnej materiality samotnej stavby kultúrneho domu, pôsobí rozpačito. Otázna je aj nutnosť stavebného zásahu do nosnej konštrukcie objektu. Pozitívne vnímaná je práca s pôvodnými knižnými regálmi v danej miestnosti, z ktorých sa stali mobilné police. Návrh ako jediný pracuje s odlišnosťou a individuálnym potenciálom jednotlivých miestností (kancelária, čitáreň, miestnosť pre aktivity) a používa daný prístup pre jasnejšie programové definovanie priestorov. Táto odlišnosť zároveň umožňuje v prípade potreby etapizáciu realizácie. Návrh, bohužiaľ, s existujúcim umeleckým dielom vôbec nepočíta.
Vyhlasovateľ: Mestské kultúrne stredisko Revúca
Spracovateľ súťažných podmienok: Lukačovič architekti s. r. o
Dátum vyhlásenia súťaže: 3. 6. 2022
Zloženie členov komisie:
Mgr. art. Matúš Bišťan, Ing. arch Patrícia Botková, Ing. arch. Tomáš Boroš, Ing. Mgr. art. Pavol Pilař, ArtD., Ing. Karin Kilíková
Dátum hodnotenia porotou: 31. 8. 2022
Realizácia stavby: 2024
Porota rozhodla o poradí návrhov a odmenách:
1. miesto, (režijná odmena 1 500 €)
Ing. arch. Michal Kontšek
Autori: Ing. arch. Michal Kontšek
2. miesto, (režijná odmena 1 500 €)
Ing. arch. Katarína Siváková
Autori: Ing. arch. Katarína Siváková
3. miesto, (režijná odmena 1 500 €)
Ing. arch. Tomáš Ružiak
Autori: Ing. arch. Tomáš Ružiak
Zdroj: Ing. arch. Michal Kontšek
III Časový rozvrh
malej súťaže
Predpokladajme, že ako vyhlasovateľ už máte jasne definovaný zámer, ktorý ste si v prípade komplexnejšieho zadania nechali skontrolovať overovacou štúdiou. Pri plánovaní časového harmonogramu môžete vychádzať zo skúseností z už zorganizovaných malých súťaží:
Pri kalkulácii finančnej náročnosti organizovania malej súťaže treba počítať najmä s nákladmi na personálne zabezpečenie súťaže, prípravu a zabezpečenie podkladov, externú organizáciu, honoráre pre porotu, ceny a odmeny pre účastníkov, poplatok za overenie SKA, náklady na tlač, zasadnutia poroty, a iné.
Fond na podporu umenia cez Program 5 podporoval pamäťové a fondové inštitúcie: knižnice, múzeá, galérie, reštaurovanie a ošetrenie zbierkových fondov a cez dotáciu FPU bolo možné financovať náklady spojené s architektonickou súťažou. Aktuálne informácie o podporovaných oblastiach a dotáciách sa dajú nájsť na stránke:
www.fpu.sk
Zdroj: Kilo Honč, s. r. o.
Nová stála expozícia pre Kysucké múzeum Dejiny Čadce a okolitých obcí, Čadca
Zadanie
Predmetom riešenia bol návrh interiéru stálej expozície pre Kysucké múzeum a grafického spracovania výstupov pre túto expozíciu, v ktorej boli zakomponované multimediálne zariadenia, SMART riešenia a inovatívne prvky. Predmetom nadväzujúcej zákazky bude dopracovanie návrhu do plnohodnotnej architektonicko-výtvarnej štúdie a súbor výkonov inžiniersko-projektových činností pre architektonický objekt a úpravy, grafické spracovanie návrhu pre multimediálnu expozíciu, spracovanie podkladu pre verejné obstarávanie produktov a zhotoviteľov a autorský dozor.
Do I. etapy súťaže sa prihlásilo 13 účastníkov, z ktorých odborná porota do II. etapy vybrala troch postupujúcich účastníkov.
Z komentára poroty k víťaznému návrhu:
V predstavenom súťažnom návrhu dominuje silné architektonické poňatie expozície, do ktorej autori vniesli priestorový prvok intimity vďaka optimálnemu vymedzeniu prezentovaných tematických okruhov definovaných libretom. Výnimočnosť návrhu spočíva aj v efektívnom využívaní denného svetla, čo umocňuje návštevnícky pocit z dobre presvetlenej miestnosti. Porota oceňuje aj riešenie predpolia samotnej expozície, čím dôjde k architektonickému zladeniu predmetného podlažia múzea.
Navzdory pôsobivému architektonickému stvárneniu je v návrhu badateľný slabší dôraz na výstavnícku časť, s ktorou autori návrhu nemajú dostatočné skúsenosti. Porota odporúča v ďalšej fáze rozpracovať zrozumiteľnejším a extraktovanejším spôsobom uchopenie objektov a vitrín, a to s dôrazom na priestorovú orientáciu pri zohľadnení väčšieho toku návštevníkov. Menej prepracovaná je aj multimediálna časť expozície a otázne je aj použitie zvoleného jednoduchého fontu pri nápisoch k zbierkovým predmetom. Porota odporúča, aby sa autori zamerali viac na akcent grafickej stránky expozície.
Vyhlasovateľ: Kysucké múzeum
Spracovateľ súťažných podmienok:
Mgr. Tomáš Adamčík, PhD.
Dátum vyhlásenia súťaže: 30. 6. 2021
Dátum hodnotenia porotou: 3. 9. 2021
Realizácia stavby: 2022
Zloženie členov komisie:
Mgr. art. Aleš Šedivec – predseda komisie, Msc (arch.) Katarína Labáthová, Mgr. art. Peter Liška
Mgr. Martin Turóci, PhD., PhDr. Marián Liščák, PhD.
Porota rozhodla o poradí návrhov a odmenách:
1. miesto, (režijná odmena 1 500 €)
Kilo Honč s. r. o.
Autori: Ing. arch. Matej Honč, Mgr. art. Richard Kilo, MgA. Barbora Antošová
2. miesto, (režijná odmena 1 500 €)
Ateliér Choma
Autori: Mgr. art. Marcel Benčík, ArtD., doc. akad. mal. Pavel Choma, doc. Mgr. art. Marcel Benčík, doc. Mgr. art. Juraj Blaško, ArtD., Mgr. art. Martin Kubina
3. miesto, (režijná odmena 1 500 €)
Ing. arch. Anna Gondová, Mgr. art. Jakub Dušička
Autori: Ing. arch. Anna Gondová, Mgr. art. Jakub Dušička
Nová stála expozícia pre Kysucké múzeum Dejiny Čadce a okolitých obcí, Čadca
Zdroj: Kilo Honč, s. r. o.
Nová stála expozícia pre Kysucké múzeum Dejiny Čadce a okolitých obcí, Čadca
Honoráre pre porotu
Odporúčaná minimálna hodinová sadzbou pre člena poroty je 40 - 50€/hodina. Práca člena poroty zvyčajne nepresiahne 20 – 30 hodín, v ktorých sú zahrnuté zasadnutia, štúdium a pripomienkovanie súťažných podkladov a dokumentov zo zasadnutí.
Ceny a odmeny pre súťažiacich
Stanovenie výšky cien a odmien musí byť v zmysle platného znenia súťažného poriadku SKA. Podhodnotenie ocenenia a odmenenia účastníkov môže výrazne ovplyvniť priebeh súťaže, účasť potenciálnych účastníkov a, samozrejme, aj samotnú kvalitu návrhov. Výška cien a odmien pre súťažiacich má zohľadňovať náročnosť zadania a rozsahu vypracovania návrhu v druhej etape, rádovo ide o stovky osobohodín práce. Pri malej súťaži sú postupujúce návrhy v druhej etape honorované spravidla rovnakou sumou, ktorej cieľom je najmä odmeniť časovú náročnosť na vypracovanie návrhov.
Predpokladaná hodnota zákazky (PHZ)
V malej súťaži výšku PHZ určuje aktuálne znenie ZVO. PHZ je súčtom:
● cien a odmien vyplatených účastníkom druhej etapy malej súťaže,
● hodnoty zákazky za dopracovanie súťažného návrhu najmä v rozsahu: architektonickej štúdie, vypracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie, dokumentácie pre stavebné povolenie, dokumentácie pre realizáciu a autorského dohľadu, na ktorú bude zazmluvnený víťaz súťaže.
Ďalšie náklady, ktoré budú spojené s projekčnou činnosťou, napríklad inžinierska činnosť a predprojektové prieskumy (pamiatkové a stavebnotechnické prieskumy, rozbory, zamerania, iné posudky a sondy) je možné vykonať nezávisle. Je vhodné ich nezahrnúť do zákazky zadávanej víťazovi súťaže.
Cenu služieb zadávaných víťazovi malej súťaže návrhov treba stanoviť korektne a reálne. Na jednej strane by mala byť cena hospodárna, na druhej strane zas nie prinízka. Mohlo by to zapríčiniť, že nebude za ňu reálne možné poskytnúť kvalitné služby. Pre cenotvorbu je vhodné využiť rôzne nástroje (UNIKA, ČKA kalkulačka) a tiež zohľadniť časový horizont a prípadnú infláciu.
Ing. arch. Adam Lukačovič, organizátor
malej súťaže návrhov na Ekovýchovné centrum Správy NP Veľká Fatra o finančnom zabezpečení:
„Čo by sme určite spravili inak, avšak sme nevedeli vopred a nebolo to v našich rukách, bolo následné financovanie projektu prostredníctvom MIRRI (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie).
To sa dostalo (a nemuselo) aj do súťažných podmienok, čo komplikovalo vyhlasovateľovi následný postup. Ukázalo sa totiž, že flexibilita MIRRI bola značne obmedzená a napäté termíny sa v priebehu súťaže ešte zhoršili a preukázala sa nemožnosť splniť niektoré z požiadaviek. Nakoniec vyhlasovateľ už počas súťaže hľadal iné zdroje financovania nadväzujúceho postupu. To sa stalo aj ďalším národným parkom. Skutočne neodporúčam žiadnemu vyhlasovateľovi, aby sa ultimátne fixoval na jeden spôsob financovania projektu alebo realizácie, pretože na Slovensku máme dar v tom, ako si komplikovať život byrokraciou a ešte ju aj meniť za pochodu. Ďaleko lepšie je byť nachystaný ukončenou súťažou a pripravovať projekt najlepšie, ako viete. Následne sa vždy objaví nejaká výzva, kde sa to dá napasovať.“
Tomáš Adamčík, projektový manažér/historik, Kysucké múzeum o malej súťaži na novú stálu expozíciu
Dejiny Čadce:
Prečo ste sa rozhodli vo svojom projekte postupovať cez malú súťaž?
Kysucké múzeum pri príprave malej súťaže novej stálej expozície Dejiny Čadce a okolia, ktorú z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, stálo pred voľbou, akou cestou sa vydá: či uprednostní jednoetapovú alebo dvojetapovú súťaž. Keďže sme nemali prakticky žiadne skúsenosti s vyhlásením súťaže návrhov, nechali sme si v tomto smere poradiť skúsenou nezávislou architektkou Mgr. art. Katarínou Máčkovou. Tá nám odporučila malú dvojetapovú súťaž, ktorá je najmä v zahraničí rozšírenejším a modernejším spôsobom vyhlasovania súťaží pre tento typ zadania. Z tohto dôvodu sme sa preto rozhodli v múzeu pripraviť malú dvojetapovú kombinovanú architektonicko-výtvarnú, verejnú neanonymnú projektovú súťaž na novú stálu expozíciu Dejiny Čadce a okolia.
Čo považujete za dôležité prínosy malej súťaže v rámci Vášho projektu?
Malá súťaž prináša pre múzejníka ako verejného obstarávateľa na jednej strane vysokú mieru administratívnej záťaže, nakoľko znalosť súťaže návrhov nepatrí do bežnej výbavy pracovníka múzea a dokonca tento spôsob je odlišný od „klasického“ verejného obstarávania. Na druhej strane po zvládnutí
súťaže návrhov múzeum získa úplne nový pohľad na spôsob prípravy návrhu expozície v spolupráci s architektmi a dizajnérmi. Prínosom malej súťaže je určite to, že vyhlasovateľ dostane viac návrhov, z ktorých si môže vyberať a nie je odkázaný len na jeden návrh.
Po zrealizovaní súťaže a aj projektu, čo by ste urobili rovnako a čo by ste urobili inak, prípadne ako?
Na základe pomerne dobrej skúsenosti s malou súťažou by sme pokračovali rovnako, o čom svedčí aj naša ďalšia prebiehajúca malá súťaž pre novú expozíciu Kaštieľa Radoľa. Z hľadiska postupu prípravy a vyhlásenia by sme teda pokračovali v nastolenom trende, avšak inak by sme pristupovali k realizačnej fáze. V prípade už fyzickej realizácie expozície by sme prehodnotili zvolený postup verejného obstarávania.
Namiesto realizácie množstva prieskumov trhu a verejného obstarávania na každú rozpočtovú položku by sme využili výnimku zo zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní na tvorbu, výrobu, opravu alebo údržbu expozícií (§ 13, písmeno g zákona o verejnom obstarávaní), nakoľko kvalita vysúťažených dodávateľov býva otázna.
Aké sú Vaše odporúčania pre ďalších obstarávateľov a vyhlasovateľov?
K organizácii súťaže, časovej náročnosti, legislatíve: Netreba podceniť časovú náročnosť prípravy kvalitných súťažných podkladov, súťažných podmienok a zadania. V záujme zvýšenia kvality malej súťaže odporúčame overiť súťažné podmienky Slovenskou komorou architektov, čo zvyšuje kredibilitu súťaže.
Predtým je potrebné sa dôkladne oboznámiť s celým procesom malej súťaže, k čomu slúži výborná metodická pomôcka Manuál súťaží návrhov (2. vydanie) i súťažný poriadok SKA.
K zostaveniu súťažných podmienok:
Pri zostavovaní súťažných podmienok treba vopred zvážiť časové hľadisko a pripraviť realizovateľný harmonogram malej súťaže – vopred je nutné myslieť na čas potrebný na prípravu a vyhlásenie súťaže, ako aj správne naplánovať jednotlivé hodnotiace kolá zasadania poroty. Určite treba počítať, že malá súťaž môže zabrať aj pol roka, kým sa múzeum dostane ku konkrétnym návrhom, s ktorými potom môže ďalej pracovať.
K práci poroty: Samotné zloženie poroty je kľúčová záležitosť celej malej súťaže. Porota by mala byť zložená z takých externých členov nezávislých od vyhlasovateľa, ktorí majú vlastné skúsenosti s realizáciou výstav a expozícií, pretože tento aspekt je dôležitý pri samotnom hodnotení predkladaných návrhov. Porota zložená zo skúsených architektov a grafických dizajnérov by mala poznať múzejnú prácu so zbierkovými predmetmi, ktoré si vyžadujú určitý stupeň ochrany a zabezpečenia. Je dobré sa držať odporúčaní poroty, ale zároveň trvať na svojom stanovisku, pokiaľ sa jedná o principiálne otázky týkajúce sa spomínanej ochrany a bezpečnosti zbierkových predmetov a prevádzkových možností múzea. Bez konzultácie, diskusie a vzájomného porozumenia nie je možné spolupracovať počas hodnotiacich zasadnutí poroty.
K prihláseným prácam: Kvalita predložených prác býva rozdielna a v prípade ich hodnotenia sa odlišuje aj vkus a múzejné videnie vyhlasovateľa od architektonickodizajnérskeho pohľadu. Treba vyberať taký návrh, ktorý najlepšie zodpovedá predstavám i finančným možnostiam vyhlasovateľa, nakoľko niektoré návrhy môžu byť rozpočtovo predimenzované. Počet prihlásených účastníkov závisí od kvality pripravenosti malej súťaže a aj od overenia SKA. Určite je nevyhnutné, aby súťažné tímy prišli na obhliadku miesta budúcej expozície, pochopili možnosti a limity expozičných priestorov, zoznámili sa s návštevníckym okruhom. Tieto poznatky im umožnia viac pochopiť zadanie a budú tak môcť vytvoriť premyslený návrh, ktorý myslí rovnako na návštevníka, na múzejníka aj na vystavované zbierkové predmety. Súťažné návrhy by mali obsahovať okrem návrhu klasického výstavného fundusu (vitríny, podstavce a pod.) aj dômyselné interaktívne prvky, ktoré najviac oslovujú najmä mladšiu generáciu návštevníkov.
K výsledkom súťaže: Po oznámení o výsledku treba intenzívne komunikovať s víťazom súťaže a predostrieť mu odporúčania poroty, ktoré zapracuje do finálneho návrhu a ten rozvinie v architektonicko-výtvarnej štúdii. Výsledkom súťaže by mal byť taký návrh, ktorý najlepšie zodpovedá predstavám vyhlasovateľa a má ambíciu byť moderný a aktuálny aj niekoľko rokov.
K realizácii projektu: Pri fyzickej realizácii projektu je dôležité dať si pozor na správny výber dodávateľov, dôsledne kontrolovať ich prácu a v prípade programovania aplikácií si ich dobre otestovať a vychytať prípadné nedostatky pred spustením ostrej prevádzky smart zariadení. Je dôležité úzko
komunikovať s architektom a konzultovať s ním prípadné problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť počas realizácie expozície, a operatívne nájsť najvhodnejšie riešenie.
K výsledku projektu: Výsledkom celého projektu je moderná, interaktívna expozícia, ktorá zaujímavým a bezpečným spôsobom prezentuje časť zbierkového fondu múzea a je dostatočne príťažlivá pre široké cieľové skupiny návštevníkov – tak pre rodiny s deťmi, ako aj pre seniorov či školské výlety.
K užívaniu/ životu projektu: Správne navrhnutá expozícia, ktorá myslí aj na prevádzkové možnosti múzea, je schopná jestvovať niekoľko rokov, podľa európskeho priemeru cca 7 až 8 rokov. Aby bola pre návštevníka zaujímavá, musí obsahovať aj interaktívne prvky, či už smart digitálne alebo analógové. Materiál expozície, výstavného fundusu a jednotlivých prvkov musí byť dostatočne kvalitný, aby expozícia ako celok vydržala dlhé časové obdobie.
Máte rozbehnuté alebo plánujete ďalšie malé súťaže?
Ak áno, na aké projekty?
Áno, Kysucké múzeum po predchádzajúcej skúsenosti s malou súťažou na stálu expozíciu Dejiny Čadce a okolia sa rozhodlo pokračovať v nastolenom trende. Tentoraz sme sa zamerali na obnovu vybraných expozično-prezentačných častí renesančného Kaštieľa Radoľa. Rovnako aj v tejto malej súťaži s názvom Nová stála expozícia pre Kaštieľ Radoľa – Cesta dejinami, sme si dali overiť súťažné podmienky SKA. Malú súťaž sme vyhlásili začiatkom novembra 2023. Opäť sa nám prihlásil dostatočný počet kvalitných tímov architektov
a dizajnérov (celkom 9 účastníkov v 1. kole), z ktorých odborná porota vybrala troch postupujúcich, ktorí svoje súťažné návrhy odprezentovali 23. februára 2024 v Kaštieli Radoľa. Víťazom malej súťaže, podporenej z verejných zdrojov Fondom na podporu umenia, sa stalo Studio BRUT, s ktorým Kysucké múzeum nadväzuje spoluprácu pri tvorbe novej podoby expozícií Kaštieľa Radoľa.
Tento štandard vysvetľuje v detaile špecifiká tzv. malej súťaže. Gratulujeme vám, ak ste sa rozhodli svoj investičný zámer realizovať práve týmto spôsobom. Informačným doplnením k tomuto štandardu je Manuál súťaží návrhov, jeho II. vydanie pripravila SKA v roku 2021.
