Slovenska
I. II. III. IV. V. VI. VII. A A1 A2 B B1 B2 B3 C VIII.
Architektonická Politika
PREDSLOV
Jednou zo základných všeobecne platných povinností vyplývajúcich z Ústavy Slovenskej republiky je chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Štát má nezastupiteľnú úlohu pri vytváraní podmienok pre udržateľný a harmonický rozvoj prírodného a umelého prostredia. Architektúra a stavebná kultúra vo všeobecnosti je bezprostredným obrazom stavu spoločnosti. Reflektuje úroveň kultivovanosti prostredia a harmónie, akou sa nové budované súbory a stavby včleňujú do jestvujúcich sídiel a krajiny. Svojimi úžitkovými a estetickými vlastnosťami a parametrami udržateľnosti, veľkou mierou podmieňuje kvalitu života obyvateľov krajiny. Podpora architektúry a rozvoj stavebnej kultúry prostredníctvom architektonickej politiky je prostriedkom, ktorým môže vláda pozitívne ovplyvňovať a motivovať rozvoj regionálnych celkov, kvalitu urbánnych súborov a jednotlivých architektonických diel, spoločne chápaných pod pojmom životné prostredie. Štát môže prostredníctvom legislatívnych nástrojov, najmä v oblasti životného prostredia, kultúrneho dedičstva, stavebného práva a verejného obstarávania, významne vplývať na výber tých najkvalitnejších riešení v tvorbe a ochrane životného prostredia a kultúrneho dedičstva. Orgány a inštitúcie štátnej správy a samosprávy patria k rozhodujúcim investorom – zadávateľom verejnoprospešných stavieb z verejných finančných zdrojov. A v neposlednom rade je úlohou štátnej správy a samosprávy podporou odborného vzdelávania na všetkých stupňoch vplývať na talentovú a vedomostnú bázu, ktorá je východiskom budúcej kvality životného prostredia. Architektúra je od počiatku civilizácie nielen naplnením praktických, utilitárnych požiadaviek funkcie, ale aj nositeľom kultúry a reprezentácie spoločnosti. Ako jeden z hlavných druhov umení sa zároveň opiera o aktuálne znalosti vedy a techniky. Vývoj architektúry spolu s inými umeniami, vednými a technickými odbormi je najplastickejším historicky pretrvávajúcim svedectvom vývoja spoločnosti. Je preto dôležité, aby sa Slovensko priradilo k tým mnohým európskym štátom, ktoré želateľne
reagujú na potrebu všestrannej kvality novej výstavby a rozvoja územia prostredníctvom svojej architektonickej politiky. Architektonická politika Slovenska je strategickým nelegislatívnym a iniciačným dokumentom, ktorý má za cieľ stanoviť priority a zosúladiť postupné kroky v oblasti vzdelávania, životného prostredia, kultúry, regionálneho rozvoja a výstavby smerujúce k novej kvalite v architektúre a harmonickom utváraní životného prostredia.
IV.
EURÓPSKE PRÁVNE PREDPISY V. VYBRANÉ NORMY V PRÁVNOM PORIADKU SR VI. AKTÉRI ARCHITEKTONICKEJ POLITKY ŠTÁT MIESTNE SAMOSPRÁVY ARCHITEKTI VEREJNOSŤ VII.
KĽÚČOVÉ TÉMATICKÉ OBLASTI ARCHITEKTONICKEJ POLITIKY ŠTÁTU A PODPORA LEGISLATÍVNYCH NÁSTROJOV
A1 VEREJNÝ SEKTOR A ARCHITEKTONICKÉ A URBANISTICKÉ SÚŤAŽE NÁVRHOV A2 ARCHITEKTI V OBLASTI RIADENIA VÝSTAVBY B VZDELÁVANIE A OSVETA B1 UNIVERZITY B2 VEDA A VÝSKUM B3 OSVETA A PROPAGÁCIA
VIII.
I. SLOVNÍK POJMOV II. ZDÔVODNENIE PRIJATIA DOKUMENTU V HISTORICKOM A EURÓPSKOM KULTÚRNOM KONTEXTE III. ZÁMERY ARCHITEKTONICKEJ POLITIKY
Komunitné centrum Máj v Českých Budejoviciach, Realizácia víťazného návrhu architektonickej súťaže od slovenských architektov autori: Miriam Lišková, Michal Sulo foto: autori
C KVALITA ARCHITEKTÚRY ZÁVER
SLOVNÍK POJMOV
I.
ARCHITEKTÚRA (lat. architectura, starogr. ἀρχιτέκτων [arkhitéktɔːn] – „hlavný staviteľ“ < starogr. ἀρχι- – „prvý“, „hlavný“ a starogr. τέκτων – „remeselník“, „staviteľ“, „tesár“) je umenie a veda o navrhovaní a stavbe budov, objektov, stavieb a ich súborov, pamätníkov, rôznych architektonických doplnkov. „ARCHITEKTÚRA JE SYNTETICKÝM UKAZOVATEĽOM KULTÚRY A CIVILIZÁCIE. JE PREVAŽNE KOLEKTÍVNYM VÝTVOROM, A TO UMELECKÝM I TECHNICKÝM, JE VÝRAZOM EKONOMICKÝCH MOŽNOSTÍ A ORGANIZAČNÝCH SCHOPNOSTÍ SPOLOČNOSTI, VYPOVEDÁ O MATERIÁLNEJ I IDEOVEJ STRÁNKE ŽIVOTA SVOJEJ DOBY.“ (Vojtech Zamarovský) URBANIZMUS Urbanizmus alebo urbanistika je samostatná tvorivá a vedecká disciplína, ktorej cieľom nie je návrh jednotlivých stavieb, ale zaoberá sa problematikou rozvoja osídlenia na všetkých úrovniach od zonálnej, cez sídelnú až po regionálnu. STAVEBNÁ KULTÚRA Stavebná kultúra je komplexným súborom javov, zahŕňajúcich architektonické a inžinierske diela pochádzajúce zo stavebnej činnosti človeka v minulosti po dnes. Okrem toho tento pojem zahŕňa úroveň technológie stavania, spôsob zhodnocovania stavebných materiálov a surovín, ako aj mieru zasahovania do prírodného rámca. Patrí sem tiež miera vyspelosti legislatívneho, investičného a plánovacieho prostredia v ktorom sa takéto diela uskutočňujú.
ZDÔVODNENIE PRIJATIA DOKUMENTU V HISTORICKOM A EURÓPSKOM KULTÚRNOM KONTEXTE
ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Životné prostredie je komplexným existenčným rámcom spolutvoreným prírodným prostredím, urbánnym prostredím sídiel a ostatnými úkazmi a elementmi pochádzajúcimi z činnosti človeka a teda aj stavebnej činnosti v jeho širšom význame. KRAJINA Krajina alebo geografická krajina je v (nepolitickej) geografii ľubovoľne veľký výsek geosféry (resp. krajinnej sféry); hmotný, priestorovo-časový systém prírodných a socioekonomických prvkov na zemskom povrchu, v ktorom sa uskutočňujú fyzikálne, chemické, biologické a spoločenské procesy. REGIONÁLNE A ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno – historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.
II.
Za ostatných dvadsať rokov sa vo väčšine krajín Európy v rôznej podobe zakotvila úloha architektúry a stavebnej kultúry, ako jednej zo základných foriem tvorby kvalitného životného prostredia. Životné prostredie obyvateľov Európy je dnes už z väčšej polovice tvorené urbánnym prostredím a pomer ľudí žijúcich v meste naďalej narastá. Mesto je tvorené stavebnou hmotou osadenou v krajinnom a priestorovom usporiadaní, pričom kvalitná architektúra tvorí len malú časť tohto životného prostredia. Dnes je viac, ako kedykoľvek predtým potrebné zakotviť princípy udržateľného mestského a krajinného rozvoja formou Politiky architektúry a stavebnej kultúry na Slovensku. Je žiaduce, aby sa krajina a mestá rozvíjali v prospech sociálneho, kultúrneho a vedomostného rozvoja celého Slovenska a v neposlednom rade zachovali a zhodnotili doterajšiu architektonickú a stavebnú substanciu zhmotnenú v kultúrnom dedičstve. Strategický dokument Architektonická politika
Slovenska predstavuje iniciačný dokument, ktorého cieľom je definovať základné pojmy architektonickej politiky, formulovať východiská a formou odporúčaní nastoľuje implementačné ciele.
Keďže nás všetkých na Slovensku spája jedno hmotné kultúrne prostredie, ktoré je naším spoločným národným bohatstvom, architektonická politika Slovenska je už vo svojej podstate nadstraníckym dokumentom.
Architektonická rada Európy (ACE), ktorá združuje profesijné organizácie a príslušné orgány členských štátov EÚ, vypracovala už v roku 2004 dokument: „Architektúra a kvalita života”. Cieľom dokumentu bolo iniciovať prijímanie národných architektonických politík vo všetkých krajinách, za účelom zjednotenia zámerov Lisabonského programu sledujúceho pretvorenie európskeho hospodárskeho spoločenstva na najkonkurencieschopnejšiu znalostnú ekonomiku sveta, so základnými princípmi efektívnej udržateľnosti životného prostredia. Túto agendu si osvojila aj samotná Európska komisia, a už v júni 2005 sa konala v Luxemburgu konferencia o architektonickej politike, za účasti všetkých ministrov kultúry členských štátov EÚ. Dokument o architektonickej politike odvtedy prijali takmer všetky štáty. Menovite: Dánsko, Fínsko, Írsko, Holandsko, Nórsko, Rakúsko, Škótsko, Švédsko, ako aj všetky pobaltské krajiny Estónsko, Lotyšsko, Litva a v roku 2009 aj Česká republika. Prvým štátom, ktorý túto agendu otvoril už v roku 1999 bolo Francúzsko Slovensko doposiaľ takýto dokument neprijalo a preto Slovenská komora architektov iniciuje jeho prijatie. SKA je presvedčená, že takýto dokument bude mať pozitívny dopad na rozvoju súčasnej domácej architektonickej tvorby, ktorá je predpokladom pre kultúrny, sociálny a ekonomický rozvoj Slovenska. V neposlednom rade je tento dokument predpokladom pre zachovanie súčasného a tvorbu budúceho kultúrneho dedičstva krajiny.
II.
Kulturpark Košice autori: Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Gabriel Boženík, Marcel Benčík, Milan Vlček, Silvia Šillová foto: Ján Tekeľ
III.
ZÁMERY ARCHITEKTONICKEJ POLITIKY
( 1 )
(1 ) Vytvorenie modernej stratégie kvalitatívneho rozvoja hmotného kultúrneho prostredia Slovenska
( 2 )
(2 ) Východiskom tejto stratégie bude dokument architektonickej politiky Slovenska zahrňujúci závery a odporučenia príslušných orgánov európskej únie, ktorý zároveň zohľadní naše národné špecifiká
( 3 )
(3 ) Cieľom tejto stratégie je podpora a rozvoj slovenskej architektúry a stavebnej kultúry v intenciách progresívnych európskych trendov pri zachovaní vlastnej kultúrnej identity
( 4 )
(4 ) Súčasťou tejto stratégie je vytvorenie podmienok pre prijímanie legislatívnych zmien potrebných pre podporu architektonickej kvality a stavebnej kultúry
ZÁMEROM JE VYTVORIŤ INTEGRUJÚCI DOKUMENT, VZŤAHUJÚCI SA NA ODVETVIA EKONÓMIE, HOSPODÁRSTVA, VZDELÁVANIA, UMENIA A KULTÚRY, PODNECUJÚCI A MOTIVUJÚCI TAKÉ POSTUPY, KTORÉ PRIAZNIVO OVPLYVNIA PODMIENKY PRE TVORBU VŠESTRANNE HODNOTNEJ A UDRŽATEĽNEJ STAVEBNEJ KULTÚRY VYSOKEJ ARCHITEKTONICKEJ KVALITY.
EURÓPSKE PRÁVNE PREDPISY
IV.
V ŠIRŠOM EURÓPSKOM KONTEXTE JE TÁTO PROBLEMATIKA OBSAHOM NAJMÄ TÝCHTO DOKUMENTOV: CHARTA Z TORREMOLINOS (1983) – navrhuje princípy a regulácie v priestorovom plánovaní GRANADSKÝ SUMMIT (1985) – o ochrane architektonického kultúrneho dedičstva DOHOVOR Z RIO DE JANEIRO (1992) – o efektívnej udržateľnosti životného prostredia LISABONSKÝ PROGRAM EÚ (2000) – o pretváraní európskeho hospodárstva na najkonkurencieschopnejšiu znalostnú ekonomiku sveta REZOLÚCIA O KVALITE ARCHITEKTÚRY V URBÁNNOM A RURÁLNOM PROSTREDÍ RADY EURÓPY (2001) (2001/C 73/04) – zdôrazňuje potrebu dobre vytvoreného životného prírodného a stavaného prostredia LIPSKÁ CHARTA (2007) – charta o udržateľnosti európskych miest
(1983) (1985) (1992) (2000) (2001) (2007) (2010) (2015) (2016) (2016)
DEKLARÁCIA Z TOLEDA (2010) – o trendoch v urbanizme a územnom plánovaní ODPORÚČANIE RADY EURÓPY (EÚ) 2015/1184 (2015) – o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie AMSTERDAMSKÝ PAKT (2016) – nová urbánna agenda miest v EÚ DEKLARÁCIA Z QUITA (2016) – deklarácia o udržateľných mestách a ľudských sídlach pre všetkých
VYBRANÉ NORMY V PRÁVNOM PORIADKU SR
V.
NA ZÁKLADE EURÓPSKEJ LEGISLATÍVY BOLA PRIJATÁ ÚPRAVA SLOVENSKEJ LEGISLATÍVY napríklad Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (oznámenie č. 159/1991 Zb.)
Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva (revidovaný – oznámenie č. 344/2001 Z. z.) Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy (oznámenie č. 369/2001 Z. z.). 2) Čl. 44 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (celý zákon spomína architektúru len v 7 prípadoch) zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov zákon č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe v znení neskorších predpisov zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie v znení neskorších predpisov zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov v znení neskorších predpisov zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja v znení neskorších predpisov vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov zákon č. 150/2013 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov zákon č. 40/2015 Z. z. o audiovízii v znení neskorších predpisov zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a v zmysle zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej kontrole znečisťovania životného prostredia a doplnení niektorých zákonov
VI.
AKTÉRI ARCHITEKTONICKEJ POLITIKY
ŠTÁT SAMOSPRÁVY ARCHITEKTI VEREJNOSŤ
Dostavba areálu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky v Bratislave autori: Ján Pavúk, Iľja Skoček foto: Ján Pavúk
ŠTÁT
CIELE V TEJTO OBLASTI Definovať stavebné prostredie, ako súčasť národného bohatstva Slovenska, ako aj potrebu udržania a zveľaďovania jeho hodnoty. Akcentovať vzťah architektúry a udržateľnosti v kontexte environmentálnych politík (životného prostredia), sociálnych a kultúrnych politík a to formou rozvoja stratégií udržateľného urbánneho rozvoja v podobe iniciácie príkladných realizácii, kde architektúra je nástrojom podpory týchto cieľov pre celú krajinu. Klásť dôraz na hodnotu tvorby architektúry, architektonickej kvality a podporiť export slovenskej architektúry do zahraničia, ako aj propagáciu slovenskej kultúry vo forme architektúry. Iniciovať legislatívne definovanie percentuálneho podielu zo štátnej investície do verejných budov na vybavenie takýchto stavieb umeleckými dielami, ako pevnej súčasti stavieb. Podporiť a zabezpečiť využívanie architektonických a urbanistických súťaží návrhov podľa zákona o Verejnom obstarávaní, ako demokratického a optimálneho nástroja hľadania riešení pre tvorbu čo najkvalitnejšieho prostredia a architektúry, pre skvalitnenie života občanov a kultúrny rast hmotného dedičstva štátu. Zabezpečiť odstránenie právnych a metodických bariér brániacich vyhlasovaniu architektonických a urbanistických súťaží návrhov. Zabezpečiť náležité honorovanie účasti v súťažiach návrhov. Zabezpečiť odstránenie právnych a metodických postupov štátnej správy brániacich realizácii výsledkov architektonických súťaží návrhov pri verejných investíciách, ako aj investíciách realizovaných z Eurofondov. Pri realizácii verejných stavieb, kde štát alebo verejná správa formou dotácie z verejného rozpočtu financuje alebo refinancuje viac ako polovicu nákladov celkovej investície, bude takúto investíciu podmieňovať architektonickou súťažou návrhov.
VI.
V článku 4. Ústavy Slovenskej republiky sa ako bohatstvo štátu v jeho vlastníctve spomínajú nerastné bohatstvo, prírodné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky. V kontexte štátnych politík architektúry a stavebnej kultúry európskych štátov je aktuálnou témou prehodnotenie národného bohatstva zahrnutím pojmov urbánneho a stavebného prostredia, ktoré ako hmotný prejav kultúry naprieč históriou je dosiaľ prehliadané. Cieľom architektonickej politiky a politiky stavebnej kultúry je chápanie vybudovaného prostredia ako súčasti národného bohatstva, ako aj udržovanie a zveľaďovanie jeho hodnoty. V krajinách vyspelej Európy do ktorej kultúrneho prostredia Slovensko jednoznačne patrí, je architektúra a stavebná kultúra nie len oblasťou tvorivej činnosti, zveľaďovania kultúrneho dedičstva, ale aj profesionálnou službou pre verejnosť. Postupujúca urbanizácia krajiny a suburbanizácia miest predstavuje potrebu vytvárania nových priestorových a sociálnych vzťahov, ktoré sú potrebné pre udržateľnosť takéhoto rozvoja. S pokračujúcim rastom ekonomiky narastá zodpovednosť štátu za progres v oblasti zveľaďovania životného prostredia. Dnes postavené súbory budú svedkom dnešnej doby pre budúce generácie. Bezpečné, efektívne a kultúrne navrhnuté prostredie, je právom každého občana. Rozvoj stavebného hmotného prostredia krajiny vyžaduje koordináciu viacerých disciplín. Regionálne plánovanie a regionálny rozvoj a rôzne stupne jeho plánovania, urbanizmus, architektúra, inžinierstvo, pamiatková ochrana a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva: voči takejto štruktúre a v kontexte kompetentnosti štátnej správy sa uplatňovanie štátnej politiky architektúry javí ako veľmi žiadúce. Zámery architektonickej politiky je osobitne dôležité aplikovať na oblasť kultúrneho dedičstva. Slovensko, krajina bohatá na mnohé historické stavebné pamiatky, by sa v rámci pamiatkovej ochrany malo stať prostredím pre jej progresívne formy. Kvalitne zachované stavebné kultúrne dedičstvo má výrazný vplyv na rast turizmu, ktorý je jedným z predpokladov jeho ekonomickej udržateľnosti. Plánovanie a rozvoj stavebnej kultúry na Slovensku je rozdelený do viacerých rezortov a pokrýva značnú časť štátnej administratívy na všetkých úrovniach až po samosprávu. Krajinná tvorba a ochrana životného prostredia je v kompetencii Ministerstva životného prostredia SR. Výstavbu dopravnej infraštruktúry, rozvoj štátom dotovaného bytového fondu a oblastných subvencií zastrešuje Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Ministerstvo kultúry SR zodpovedá za
ochranu kultúrneho dedičstva a dotačne pomáha uchovaniu a udržateľnosti dedičstva národných pamiatok architektúry. Rovnako je zriaďovateľom a investorom inštitúcií kultúrnej infraštruktúry. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ako aj Ministerstvo zdravotníctva SR sú tvorcami významnej zložky stavebnej kultúry a architektúry zhmotnenej v rozsiahlom fonde stavieb pre školstvo, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Samostatnú exekutívu štátnej správy a samosprávy vrátane infraštruktúry administratívneho aparátu štátu riadi Ministerstvo vnútra SR. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ochraňuje pôdny fond a reguluje a usmerňuje regionálny rozvoj, chráni pôdohospodársku kultúrnu krajinu a lesy. Ministerstvo životného prostredia SR zabezpečuje opatrenia v oblasti ekologickej udržateľnosti krajiny. Napokon Ministerstvo hospodárstva SR zodpovedá za rozvoj súkromného sektora, priemyslu a energetiky. Štát a jeho inštitúcie sú významným iniciátorom verejných investícií v oblasti urbánneho rozvoja a stavieb. Výsledkom takejto činnosti je nová historická vrstva ako reprezentant tejto doby a jej kultúry voči nasledujúcim generáciám. Aj keď je v legislatíve zakotvený inštitút architektonickej a urbanistickej súťaže alebo súťaže návrhov, v rámci verejného obstarávania sa neuplatňuje v plnej želateľnej miere. Zmysluplnosť akejkoľvek takejto investície je daná komplexnou hodnotou východiskového projektu. Takáto kvalita napĺňajúca vysoké funkčné, ekonomické a estetické kritériá môže vzísť len z porovnávania viacerých alternatív riešenia konkrétneho zadania. To je prirodzeným a hlbokým zmyslom architektonickej resp. urbanistickej súťaže. Je prejavom reprezentujúcim stav demokratického povedomia spoločnosti a stavu jej kultúry. ŠTÁT SI UVEDOMUJE POTREBU VYTVORENIA ŠTÁTNEJ POLITIKY ARCHITEKTÚRY A STAVEBNEJ KULTÚRY, KTORÁ BY USMERŇOVALA TVORBU PROGRESÍVNEHO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ZALOŽENÉHO NA POTREBÁCH OBČANOV,
PRISPIEVALA K RASTU ŽIVOTNEJ ÚROVNE PRI ZACHOVÁVANÍ KULTÚRNEHO RÁZU KRAJINY A JEJ DEDIČSTVA S ODKAZOM PRE ĎALŠIE GENERÁCIE.
VI.
SAMOSPRÁVY
CIELE V TEJTO OBLASTI Vytvoriť nástroje a podmienky samosprávam na tvorbu lokálnych architektonických politík. Podporiť riešenie aktuálnych výziev samospráv v oblastiach skvalitňovania životného prostredia miest, rastu životnej úrovne, migrácií a nárastu počtu obyvateľstva dostupnosti vzdelávania, sociálnych a komunálnych služieb. Podporiť a propagovať užívanie architektonických resp. urbanistických súťaží návrhov a ostatných súťaží s dôrazom na náležité honorovanie práce, ako demokratického a optimálneho nástroja hľadania riešení pre tvorbu čo najkvalitnejšieho životného prostredia občanov. Zabezpečiť ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych pôd, lesných a lúčnych porastov a viníc pri tvorbe urbánneho prostredia a územných plánov miest a obcí.
VI.
Na základe platnej legislatívy je za mestské plánovanie a plánovanie obcí zodpovedná miestna samospráva výkonom rozhodnutí príslušného stavebného úradu. Súčasné právne prostredie však obmedzuje samosprávu a ňou zriadené úrady do pozície regulátorov. V súčasnosti absentuje tvorba a implementácia regionálnych a nad regionálnych územných plánov, ktoré by dávali do vzájomného kontextu parciálne územné plány jednotlivých miest a obcí. Regionálne samosprávy by mali byť schopné stať sa nielen dozorcom ale aj tvorcom samotnej podoby takýchto plánov. Štátna správa a samospráva bude spolupracovať pri realizácii dlhodobých rozvojových projektov vo forme stavebných diel a plánovacích programov. Pre efektívnu koordináciu sa preto v mestách nad 15 000 obyvateľov odporúča zriadiť pozíciu architekta mesta, ktorý mestu pomáha odborne formovať a usmerňovať výstavbu a územný rozvoj. Miestne samosprávy potrebujú podporu štátu v iniciovaní a riadení environmentálnych projektov, vrátane architektonických projektov, územných plánov a územnoplánovacích podkladov. Stavebná činnosť orgánov verejnej správy v oblasti zabezpečovania verejných investícií a služieb má významný vplyv na celkovú kvalitu životného prostredia a architektúry. Tieto investície sú vzorom pre prístup a konanie súkromného sektora. Štát, obec a verejné inštitúcie sú preto významnými investormi sledujúci trendy. Verejné budovy a priestory musia byť kvalitné – z hľadiska funkčného, ekonomického i estetického. Environmentálne projekty, územné plány a projekty výstavby i obnovy, ktoré sú financované z verejných prostriedkov, alebo sú z nich finančne podporované, sú tvorené s ohľadom na obsiahnutie princípov trvalej udržateľnosti s vysokou kvalitou v procese návrhu a realizácie. Samosprávy sú si vedomé, že dobrá architektúra a jej kvalitná realizácia v rámcoch mestského plánovania sú hlavným nástrojom naplnenia cieľov pre tvorbu zdravého a kvalitného životného prostredia pre obyvateľov. Preto samosprávy dôkladne dbajú na kvalitatívnu stránku v procese prípravy a realizácie investičných zámerov. Kvalitná architektúra výrazne prispieva k tvorbe životného prostredia miest, a teda musí byť navrhovaná profesijne zdatnou osobou architekta alebo organizáciou profesijne kompetentnou na výkon týchto činností. Na zabezpečenie tohto, samosprávy užívajú nástroj architektonickej a urbanistickej súťaže návrhov, ktorý je vhodný
v procese zabezpečovania prípravy investičnej činnosti samospráv v oblasti občianskej, bytovej a nebytovej výstavby a územného rozvoja. V neposlednom rade samosprávy zodpovedajú za reguláciu urbánneho rastu a rozpínania miest a obcí do krajiny. Samosprávy sú si vedomé potreby ochrany kultúrnej krajiny v zmysle súladu stavebného rozvoja a ochrany poľnohospodárskej a inej nestavebnej hospodárskej činnosti vo svojom okolí. Štát a samosprávy dbajú na ochranu najkvalitnejších poľnohospodárskych plôch, lesných, lúčnych porastov a viníc, čo chápu ako limitujúci faktor pri tvorbe urbánneho prostredia vlastných sídel.
VI.
ARCHITEKTI
CIELE V TEJTO OBLASTI Iniciovať a spolupracovať s orgánmi štátnej a verejnej správy na úlohách vedúcich k dosiahnutiu cieľov architektonickej politiky. Propagovať a pomáhať pri vytváraní podmienok pre realizáciu architektonických a urbanistických súťaží, najmä verejných vyhlasovateľov. Propagovať dôležitosť úlohy architektúry pre kvalitu života obyvateľstva. Spolupracovať s univerzitnými a vedeckými pracoviskami na tvorbe celoživotného vzdelávania. Iniciovať kroky v spolupráci s orgánmi štátnej správy s cieľom zlepšiť prístup architektov na medzinárodné trhy v podobe exportu architektonických služieb na úrovni bilaterálnych dohôd a rozvojovej pomoci. Presadzovať etický rozmer výkonu architektonického povolania. Iniciovať diskusiu o zriadení funkcie “architekt mesta” v mestských sídlach na Slovensku a integrovať tak architekta do procesov rozhodovania v oblasti mestského plánovania a rozvoja.
VI.
Jednou z kľúčových podmienok funkčne a esteticky hodnotného architektonického diela plniaceho naviac vysoké nároky udržateľnosti, je profesionálna a etická úroveň architekta - tvorcu stojaceho na počiatku premeny zámeru investície v jej realizovaný výsledok. Úroveň výkonu architektonickej tvorby je podmienená viacerými okolnosťami. Jednou z najdôležitejších je úroveň vysokoškolského odborného architektonického vzdelávania a nutnosť celoživotného dopĺňania si vedomostí v tejto oblasti. Komplexná problematika projektovej prípravy urbánnych súborov a jednotlivých stavebných diel je totiž mimoriadne dynamickou oblasťou, reflektujúcou nielen stav vedy, techniky a nových technológií, ale aj čoraz nástojčivejšie globálne problémy hospodárenia s energetickými a surovinovými zdrojmi. Ďalšou dôležitou úlohou pôsobenia architektov je dodržiavanie stavovských pravidiel výkonu povolania architekta, ktoré reguluje Slovenská komora architektov. Komora je zároveň inštitúciou udeľujúcou autorizáciu k výkonu povolania. Je to samosprávna stavovská právnická osoba nepodnikateľskej povahy so sídlom v Bratislave. Bola zriadená 1. júna 1992 zákonom Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Svoju činnosť financuje z vlastných príjmov bez štátnych dotácií. Je členom Architektonickej rady Európy ACE a súčasťou siete príslušných orgánov v architektúre ENACA. K roku 2017 združovala komora celkovo 1730 autorizovaných architektov. Na dosiahnutie autorizácie, ako zákonom definovaného predpokladu plného a autonómneho výkonu povolania architekta, je nevyhnutné spĺňať prísne podmienky. Povolanie architekta je jedno zo siedmych sektorových povolaní EU, ktoré reguluje smernica EU o uznávaní odborných kvalifikácií s osobitným štatútom. Tento prístup demonštruje význam a špecializáciu povolania architekta. Jednou z významných aktivít Slovenskej komory architektov je organizovanie systému celoživotného vzdelávania ako nástroja skvalitňovania architektonických služieb. Táto oblasť je zvlášť aktuálna pre permanentnú inováciu poznatkov z hľadiska
udržateľnosti v urbanizme a architektúre. Architektonickú obec okrem Slovenskej komory architektov (ďalej len „SKA“) zastupuje aj množstvo združení a spolkov. Spolok architektov Slovenska (ďalej len „SAS“) je najstarším spoločenstvom združujúcich architektov a jeho úlohou je najmä propagácia architektúry a spoločensky združovať svojich členov. Okrem SKA a SAS figuruje na Slovensku niekoľko desiatok aktívnych občianskych združení, ktoré sa zameriavajú na propagáciu architektúry, tvorbu architektúry, vzdelávania, ochranu architektonického dedičstva a kultúrneho dedičstva architektúry a pod. Štát a samosprávy sú aktívnym partnerom pre tretí sektor a sú súčinní pri aktivitách občianskej angažovanosti v oblasti osvety a vzdelávania v oblasti architektúry.
Občania, ako koneční užívatelia architektúry, citlivo vnímajúci komplexnosť architektonických riešení a urbanizmu, majú právo vplývať na rozvoj stavebného prostredia. Na tento účel slúži predovšetkým inštitút participatívneho plánovania a iných procesov riadenej participacie prítomných predovšetkým pri tvorbe rozvojových stratégií miestnych samospráv a regulačných plánov miest a obcí. Možnosť zasahovať do stavebného konania je dostatočne pokrytá v stavebnom zákone a pri jeho budúcich novelizáciach je nevyhnutné demokratické princípy občianskej participácie zachovávať. Samotné architektonické a urbanistické riešenia sú však komplexnou úlohou vyžadujúcou odbornosť architekta – urbanistu. Participácia verejnosti tak má možnosť vplývať na program investičných zámerov v procese ich prípravy, ideálne s najväčším dosahom skrz participatívne plánovanie a definovanie zámerov architektonických a urbanistických súťaží návrhov.
VEREJNOSŤ
VI.
VII.
KĽÚČOVÉ TÉMATICKÉ OBLASTI ARCHITEKTONICKEJ POLITIKY ŠTÁTU
(A) Podpora legislatívnych nástrojov
(A) (A1) (A2) (B) (B1) (B2) (B3) (C)
(A1) Verejný sektor a architektonické a urbanistické súťaže návrhov (A2) Architekti v oblasti riadenia výstavby (B) Vzdelávanie
Kulturpark Košice autori: Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Gabriel Boženík, Marcel Benčík, Milan Vlček, Silvia Šillová foto: Robo Kočan
(B1) Univerzity (B2) Výskum a vývoj (B3) Osveta a propagácia (C) Kvalita architektúry
(A)
PODPORA LEGISLATÍVNYCH NÁSTROJOV
Štát ako tvorca legislatívneho prostredia nesie rozsiahlu zodpovednosť za výstavbu a vytvorené prostredie kvalitného života občanov. Základným nástrojom štátu je tvorba zákonov, v ktorých je vymedzený rámec a sú ustanovené pravidlá pre vyvážený rozvoj prírodného prostredia a výstavby s cieľom vytvárania a zachovania harmonického životného prostredia. Cieľom legislatívy v oblasti výstavby je aktivizácia účasti občanov v územnoplánovacom procese i v procese výstavby, podpora udržateľného rozvoja krajiny, zníženie negatívnych vplyvov na životné prostredie a racionálne využívanie prírodných zdrojov v kontexte zmeny klímy. V praxi to znamená dôraz na architektonickú kvalitu a komplexnosť služieb. Územný plán, spracovaný autorizovaným architektom, ktorý je výsledkom dohody, občanov (s využitím procesov občianskej participácie a iných participatívnych procesov), orgánov samosprávy a štátnej správy je jedným z najdôležitejších nástrojov realizácie architektonickej politiky. Širší záujem o environmentálne otázky je založený na princípoch plánovania celého životného cyklu architektonických diel a na princípe podpory kvalitnej architektúry. Je potrebné, aby sa pojmy architektúry, architektonickej kvality a stavebnej kultúry stali integrálnou súčasťou relevantných zákonných noriem (vrátane pripravovaného nového stavebného zákona) a ich realizačných nástrojov.
(A1)
VEREJNÝ SEKTOR A ARCHITEKTONICKÉ A URBANISTICKÉ SÚŤAŽE NÁVRHOV
Štát, mestá a obce, verejné inštitúcie sú významným investorom architektonických diel, sú tiež zodpovedné za tvorbu a uskutočňovanie urbanistických koncepcií. Musia dôsledne dodržiavať zákon o verejnom obstarávaní a majú byť vzorom pre súkromných investorov. Ambíciou ASP v tomto smere je, aby sa občianske stavby realizované štátom a samosprávou realizovali ako architektonické diela. Je potrebné zlepšiť súčinnosť orgánov verejnej správy s Úradom pre verejné obstarávanie, ktorý je strážcom kvality procesu verejného obstarávania, založeného na vysokých štandardoch pre verejné investície. Zákon o verejnom obstarávaní, v súlade so smernicami Európskeho parlamentu a Rady z roku 2004, chápe súťaž (architektonických) návrhov ako významný nástroj v procese zabezpečovania predprojektovej prípravy v oblasti občianskej a bytovej výstavby, čo je v súlade s cieľmi architektonickej politiky. Súťaže (architektonických a urbanistických) návrhov s primeranou váhou kvalitatívnych kritérií otvárajú spoločnosti demokratický priestor na diskusiu o možnostiach riešenia, pričom ich porovnaním sa vytv s xv súťažiach je bezkonkurenčne najlepšou možnosťou vstupu najmladšej architektonickej generácie na trh. Práca architekta sa vykonáva za primeranú odmenu. Slovenská komora architektov, na základe zákona SNR č. 138/1992 Zb. poskytuje pomoc obstarávateľom overovaním korektnosti súťažných podmienok súťaží návrhov a takto podporuje proces ďalšieho formovania nášho životného prostredia. Žiada sa prehĺbiť povedomie o prínosoch organizovania súťaží návrhov, aby ich orgány štátu a súkromný sektor využívali dobrovoľne, ak im tak neurčuje zákon. Pri protisúťažnom konaní a obchádzaní povinnosti uskutočniť súťaž návrhov pri obstarávaní verejných budov, verejných priestorov aj v oblasti urbanizmu a územných plánov je nevyhnutné uplatňovať postih.
(A)
(C)
(B)
(A1) (SÚŤAŽ) SÚŤAŽNÉ NÁVRHY – NEMOCNICA MARTIN Architektonická súťaž návrhov na Nemocnicu budúcnosti v Martine 1. cena, autori: Tomáš Auxt, Peter Kožuško foto: autori
(A) Exteriér park (B) Interiér izba (C) Interiér ambulancie
POHĽAD - VÝCHODNÝ
PRIEČNY REZ
POHĽAD - JUŽNÝ
1:200
1:200
1:200
POHĽAD - SEVERNÝ
POZDĹŽNY REZ
POHĽAD - ZÁPADNÝ
1:200
1:200
1:200
SÚŤAŽ - DOM KULTÚRY NITRIANSKE PRAVNO
ARCHITEKTONICKÁ SÚŤAŽ NÁVRHOV NA DOM KULTÚRY V NITRIANSKOM PRAVNE 1. cena, autori: Igor Hradský, Juraj Biroš, Martin Skalický foto: autori
(A2)
ARCHITEKTI V OBLASTI RIADENIA VÝSTAVBY
Decentralizovaný model riadenia si vyžaduje, aby pre jednotlivé obce pôsobili v oblasti architektúry a územného rozvoja príslušní experti, či už vo funkcii hlavných architektov, pracovníkov oddelení výstavby, alebo ako členovia komisií zastupiteľstiev, ktorí dokážu kvalifikovane zabezpečiť poradenskú, investorskú a obstarávateľskú funkciu pre obec v rámci kritérií udržateľného rozvoja. V legislatíve samosprávy sa vytvorí primeraný priestor pre angažovanie odborníkov v oblasti architektúry a stavebnej kultúry s ambíciou zriadenia inštitútu ,,architekt mesta“ – predovšetkým kvôli úlohám spojeným so zabezpečovaním, uplatňovaním a dodržiavaním územných plánov.
(B)
VZDELÁVANIE
Materská škola Guliver v Banskej Štiavnici autor: Richard Murgaš foto: Lukáš Rohárik
Zvýšením verejného povedomia o architektúre je možné zlepšovať účasť ľudí na rozhodovacom procese a diskusii o životnom prostredí. Pochopenie architektúry, architektonickej kvality, stavebnej kultúry a jej environmentálnych aspektov je požiadavkou doby, preto sa musí stať jednou z občianskych zručností a musí sa s ňou začať už v školskom veku. V súčasnosti osnovy všeobecného vzdelávania pre základné školy 1. a 2. stupňa, ako aj pre stredné školy a gymnázia, venujú priestor architektúre, ktorá je súčasťou učebných plánov viacerých prierezových predmetov zameraných na estetiku a umenie. V oblasti odborného vzdelávania je oblasť architektúry pokrytá po vývoj architektúry počiatku 20. storočia. Je preto potrebná aktualizácia študijných plánov všeobecného vzdelávania o oblasti architektúry naprieč históriou architektúry až do súčasnosti s dôrazom na vývoj architektúry v ostatnom storočí, nakoľko realizácie tohto obdobia tvoria prevažnú časť životného prostredia slovenských miest. Nutnosť aktualizácie učebných plánov pre architektúru je tak podobná ako v prípade
(B)
Materská škola Guliver v Banskej Štiavnici autor: Richard Murgaš foto: Lukáš Rohárik
výučby histórie a dejepisu, kde sa pod tlakom aktuálnych diskusií dbá na vzdelávanie žiakov v oblasti vývoja dejín nedávnych období, ktoré majú na súčasnosť určujúci dosah. Pedagogickí zamestnanci a odborní zamestnanci škôl si zdokonaľujú, rozširujú a dopĺňajú profesijné kompetencie potrebné na výkon pedagogickej činnosti a na výkon odbornej činnosti prostredníctvom kontinuálneho vzdelávania v akreditovaných programoch kontinuálneho vzdelávania v oblasti ekológie, výchovy umením, výchovy k trvalo udržateľnému rozvoju, environmentálnej výchovy, kultúrneho a prírodného dedičstva. Oblasť odborného vzdelávania preto bude reflektovať aj oblasť architektúry na naplnenie vyššie spomenutých potrieb. Kľúč k pochopeniu architektúry leží primárne v estetickom a environmentálnom vzdelávaní, ktorého súčasťou by sa mala stať vo zvýšenej miere aj architektúra. Je potrebné rozšíriť pozornosť na dospelú populáciu a formou záujmového vzdelávania, občianskeho vzdelávania, vzdelávania seniorov a iného vzdelávania s cieľom dosiahnuť, aby občania pochopili svoju príležitosť zúčastniť sa na rozhodovacích procesoch ich vlastného životného prostredia. Na naplnenie týchto cieľov je taktiež možné poukázať na spomínaný nástroj občianskej participácie.
(B1)
UNIVERZITY
Vysokoškolské vzdelanie v oblasti architektúry je v celej Európe základnou podmienkou pre autorizáciu na výkon povolania architekta v zmysle čl. 46 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES a § 16 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na Slovensku je možné dosiahnuť vzdelanie architekta na štyroch verejných vysokých školách. Univerzitné architektonické vzdelávanie zabezpečujú na primeranej úrovni školy s akreditovanými študijnými programami v študijných odboroch „architektúra a urbanizmus“, „záhradná a krajinná architektúra“ a „architektonická tvorba“. Na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a na Technickej univerzite v Košiciach. Ukončené dvojstupňové univerzitné vzdelanie v oblasti architektúry je podľa Smernice Rady z r. 1985 základnou podmienkou pre autorizáciu na výkon povolania platná v celej Európe. Ročne ukončí štúdium a dosiahne titul druhého stupňa menej než 200 absolventov, pričom tento počet sústavne klesá, čo sa odzrkadľuje v náraste priemerného veku autorizovaných architektov, ktorý za posledných 15 rokov narástol z priemeru 45 rokov v roku 2000 na 48,7 rokov v roku 2016. Z dôvodu demografie a negatívnej migrácie je udržateľnosť prirodzenej obnovy architektonického stavu v horizonte nasledujúcich desaťročí neperspektívna. Štát preto venuje pozornosť systému vzdelávania, aby si štúdium architektúry udržalo atraktivitu a predišlo sa budúcej kríze nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v oblasti architektúry. Formou univerzity tretieho veku je možné zabezpečiť vzdelávanie v oblasti architektúry na všetkých univerzitných pracoviskách. Cieľom týchto vzdelávacích aktivít nemá byť výchova nových architektov, ale zvýšenie záujmu spoločnosti o architektúru a aktívnu participáciu verejnosti na tvorbe životného prostredia.
(B2)
VÝSKUM A VÝVOJ
Expozícia knižnej a katalógovej kultúry od 60-tych rokov po súčastnosť SNG ZÁMOK ZVOLEN autor: Alan Krajčík, Helena Vojtková foto: Martin Dokereš
Inštitucionalizovanými pracoviskami vykonávajúcimi systematický základný výskum v oblasti architektúry a urbanizmu na Slovensku sú Ústav stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave, ako aj vysoké školy s výukou architektúry a architektonické fakulty, ktoré však v dôsledku nižšieho finančného krytia v porovnaní s väčšinou krajín EÚ nemajú k tomu vytvorené adekvátne podmienky. Okrem základného výskumu musí byť aj možnosť navrhovania a realizácie experimentálnych metód a postupov a teda aplikovaného výskumu, najmä vo vzťahu k novým technológiám, stavebným výrobkom a požiadavkám na udržateľný rozvoj. Publikačnú činnosť v oblasti výskumu architektúry a urbanizmu zabezpečujú na Slovensku oddelenie architektúry na Ústave stavebníctva a architektúry SAV a Ústav dejín architektúry, teórie a obnovy pamiatok na Fakulte architektúry STU, pričom tieto pracoviská v súhrne zamestnávajú len približne 20 vedeckých pracovníkov. Je to neprimerané číslo hodnote a rozsahu slovenského pamiatkového fondu a jeho budúceho potenciálu. Pamiatkové ústavy boli na Slovensku reformované na Pamiatkové úrady a teda na výkon štátnej administratívy, kde sú prevažne vykonávateľom posudkov a povolení pre investičné zámery v oblasti nehnuteľného hmotného kultúrneho dedičstva. Odborná kapacita Pamiatkových úradov je tak redukovaná na úkor úloh výskumu a publikačnej činnosti, ktoré súčasne neboli delegované na iné pracoviská. Infraštruktúra týchto inštitúcií vytvárala v minulosti prostredie pre uplatnenie odborných kapacít, čo vytváralo vedecký rozmer PÚ, ako miest odborného diskurzu. Ten dnes citeľne chýba a je potrebné ho vrátiť späť. Príkladom organizácie pamiatkového výskumu je pritom susedná Česká republika, kde publikačná a výskumná činnosť Pamiatkových ústavov ako ekvivalentov slovenských pamiatkových úradov je vysoko produktívna.
(B2)
Obnova interiéru rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca v Brutovciach autor: Tomáš Bujna foto: Stano Dubík
Architektúra a architektonické ako aj urbanistické kultúrne dedičstvo stojí dnes na okraji záujmu. Na Slovensku nebolo doposiaľ zriadené samostatné dokumentačné centrum architektúry, či už v podobe muzeálnej alebo vedecko - v ýskumnej inštitúcie. Štát bude preto hľadať možnosti v štátnom rozpočte pre navýšenie financovania všetkých vedeckovýskumných inštitúcií v štáte a formou dostatočného financovania grantových schém vytvárať možnosti a podmienky pre rozvoj základného teoretického a aplikovaného výskumu, ako aj možnosti podpory vedeckovýskumných aktivít v neštátnom sektore. Štát bude podporovať možnosti a vytvárať podmienky pre aplikáciu výskumu v štátom financovaných stavebných realizáciách a podporovať tak investície s pridanou hodnotou aj v štátom financovanom investičnom rozvoji.
(B3)
OSVETA A PROPAGÁCIA
Rekonštrukcia Starej synagógy v Bardejove autori: Peter Gomboš, Ján Krcho, Tomáš Lupták foto: Ján Krcho, Tomáš Lupták
Povedomie o všestrannom význame architektonickej kvality na Slovensku je veľmi nízke. Práve z toho dôvodu je potrebné poukazovať a vyzdvihovať pozitívne architektonické počiny minulosti i súčasnosti. V tomto procese je neobíditeľná úloha tlače, rozhlasu a televízie, ktorých záujem o architektúru je v súčasnosti okrajový. Oceňovanie architektonickej kvality je významným osvetovým nástrojom zvyšovania kvality nášho životného prostredia. Poukazuje na najlepšie výsledky architektúry a stáva sa kritériom pre ďalší rozvoj architektúry a krajiny. Architektúra je na Slovensku oceňovaná na viacerých úrovniach, napríklad na úrovni Slovenskej komory architektov, Spolku architektov Slovenska, ako aj na úrovni ostatného a súkromného sektora. Len ojedinele sa architektúra oceňuje na úrovni štátnych orgánov a verejnej správy, hoci práve táto úroveň by bola výrazom docenenia spoločenského významu profesie architekta. Navyše len zriedka sa stáva predmetom ocenenia stavba verejného investora, čo nasvedčuje absencii kvalitných architektonických realizácii verejného charakteru. Preto je potrebné venovať zvýšenú pozornosť hodnoteniu kvality architektúry na úrovni verejného sektora, či už s využitím existujúcich možností oceňovania architektonickej kvality a práce architektov, prípadne ustanovením nových foriem ocenenia.
(C)
KVALITA ARCHITEKTÚRY
Kvalitný architektonický alebo urbanistický návrh tkvie v zladení požiadaviek investorovho programu s nárokom na harmonické pôsobenie diela architektúry v danom prostredí. Takýto návrh určuje funkčné, technické a estetické parametre výsledného architektonického diela a má dopad na jeho celkové náklady. Architekt pri definovaní parametrov
(C)
Lávka na Straníku pri Žiline autori: Michal Marcinov, Zuzana Demovičová, Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký foto: Jana Makroczyová
architektonického diela preberá zodpovednosť nielen za dielo samotné, ale aj za jeho účinky na prostredie. Dobrý konečný výsledok práce architekta je zaručený jeho tvorivosťou, zručnosťou, skúsenosťou, kontinuitou výkonu povolania, spoluprácou so všetkými partnermi pri návrhu, projektovaní a výstavbe a jeho pripravenosťou niesť zodpovednosť. V konečnom dôsledku je dôležité, aby architektonický návrh komplexne zohľadňoval priestorové a kultúrne kontexty, bol funkčný a estetický - popri celkovej hospodárnosti výstavby a prevádzky. Východiskovou podmienkou kvality architektúry je odborná spôsobilosť architekta, čo je obvyklé pre poskytovanie architektonických služieb na celom svete. Na Slovensku - v súlade s obdobnou legislatívnou v štátoch EÚ - registračným miestom pre odborne spôsobilých nezávislých profesionálov v oblasti architektonických služieb, včítane hosťujúcich architektov zo zahraničia, je Slovenská komora architektov, pričom základnými podmienkami na udelenie autorizácie sú ukončené vysokoškolské štúdium druhého stupňa a min. 3-ročná prax. Táto autorizácia za podmienky kontinuity celoživotného vzdelávania, spĺňa požiadavky Európskej únie a je akceptovaná vo všetkých členských štátoch. Zmyslom regulácie tohto povolania zo strany Európskej únie je ochrana trhu a ochrana klienta pred nekvalitou. Náprava chýb architekta ex posterior je totiž spravidla komplikovaná a mimoriadne nákladná. Pri hodnotení kvality a nákladov verejných investícií sa musí brať do úvahy celý životný cyklus architektonického diela – teda nielen výška investičných nákladov a nákladov na predprojektovú a projektovú prípravu, ale najmä výška nákladov, potrebná na prevádzkovanie budov a verejných priestorov počas ekonomickej životnosti v súlade s princípmi udržateľného rozvoja, ekonomickej a sociálnej udržateľnosti. Je v celospoločenskom záujme, aby došlo k prinavráteniu a legislatívnemu posilneniu v posledných desaťročiach naštrbenej vážnosti a postavenia povolania architekta. Honorovanie architektonických služieb je v dôsledku nedocenenia tejto disciplíny v porovnaní s vyspelým zahraničím neprimerane nízke. Posilnenie vážnosti tejto profesie zabezpečí aj dobrý základ našej konkurencieschopnosti na poli architektúry v medzinárodnom meradle.
ZÁVER
VIII.
Súčasná stagnácia architektúry a stavebnej kultúry na Slovensku je vo výraznej miere spôsobená nedostatočnou pozornosťou venovanou architektúre zo strany štátnej a verejnej správy. Nástroj vlastnej kultúrnej a štátoprávnej reprezentácie je dlhodobo ponechaný na okraji záujmu. V prvej ročenke slovenskej architektúry1, ktorá vyšla v roku 2016 jej autori pomenúvajú súčasný stav slovenskej architektúry a stavebnej kultúry za stagnujúci a ukrývajúci sa v šedi globalizovanej materiality. Práve absencia nekomerčných investícií verejného záujmu, ako aj chýbajúca odborná diskusia o ich podobe, nedávajú priestor na rozvoj domácej kultúry stavania a špecifickej architektonickej identity. Strategický dokument Architektonická politika Slovenska tak v tomto kontexte predstavuje nové východisko, ktoré môže pomôcť naštartovať rozvoj potenciálu špecifickej tvorby, ktorá by sa mohla stať dôstojným reprezentantom súčasného hospodárskeho rastu. Architektúra je pre ľudí, priestorovo rámcuje naše životy, ovplyvňuje našu hierarchiu hodnôt a ideálov. Mestá a miesta majú byť optimistickým stimulujúcim prostredím, majú vyvážene reflektovať na globálne výzvy rastu, migrácie a udržateľnosti. Aj to je jeden z mnohých dôvodov, prečo je na Slovensku potrebné iniciovať vzdelávanie a osvetové úsilie pre lepšie pochopenie architektúry. Občania, vedomí si dôležitosti prostredia v ktorom žijú, sú schopní ho zveľaďovať a prispievať tak jeho spoločenskému a kultúrnemu rastu. Významným prejavom vyspelosti demokracie je participácia verejnosti na procesoch premeny prostredia, jeho kultivácie, stupňa jeho udržateľnosti. Kvalitná diskusia môže vzísť len z hlbokého povedomia dôležitosti architektonickej hodnoty a prítomnosti vyspelej stavebnej kultúry. Harmonické životné prostredie pochádza z integrity sociálnych a kultúrnych kritérií. 1
Moravčíkova, Henrieta a kol.: Ročenka architektúry, Slovart 2016.
Je vhodný čas na implementáciu architektonickej politiky Slovenska, aby sa vyššie uvedené zámery stali aj realitou našej domácej spoločenskej scény. Súčasný hospodársky rast vytvára podmienky pre uplatnenie architektonickej politiky. Stáva sa nástrojom prispievajúcim k rastu životnej úrovne obyvateľstva skrz vytváranie podmienok a nástrojov tvorby kvalitnejšieho životného prostredia. Kvalitná štátna architektonická politika zároveň vytvára podmienky pre rozvoj kultúry a jej uchovanie do budúcnosti.
UWO (unspecified wooden object) na Piešťanskom Lide autori: workshop 1 : 1 foto: Anna Horčinová
VYDAVATEĽ
ADRESA
SLOVENSKÁ KOMORA ARCHITEKTOV NÁMESTIE SNP 18, 81106 BRATISLAVA
AUTORI TEXTOV PROF. ING. ARCH. PETER PÁSZTOR, PHD. ING. ARCH. PAVOL PAŇÁK MGR. ART. MARTIN ZAIČEK NÁKLAD TLAČ PAPIER DIZAJN
LIMITOVANÁ EDÍCIA VACH PRINT BRATISLAVA MUNKEN LYNX ROUGH STUDIO ONAONAONA (DAVID KALATA)
VŠETKY PRÁVA VYHRADENÉ NOVEMBER 2018
Bytový dom Avana v Stupave autori: Matúš Polák, Martin Rezník, Silvia Kračúnová, Juraj Makový foto: Tomáš Manina