Ideálne je nevytvárať zbytočný bioodpad

Plytvanie potravinami predstavuje nielen ekonomický a etický, ale aj ekologický problém. Ročne vyprodukujeme tony potravinového odpadu, ktorý končí predovšetkým na skládkach. Od 1. júla sa však mení legislatíva a kuchynský bioodpad by mal smerovať do hnedých kontajnerov alebo kompostu. Primárnym cieľom je však spotrebiteľa naučiť, aby sa s potravinami zaobchádzal uvážlivo a zbytočne z nich nevytváral odpad.

PLYTVANIE JEDLOM JE ALARMUJÚCE

Na jedného Slováka ročne pripadá 100 kg potravinového odpadu, t. j. 0,27 kg denne. Ten okrem samotných domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na našich pracoviskách. Najčastejšie v odpadových nádobách končí chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny. Plytvanie potravinami je zároveň veľkou záťažou aj pre naše peňaženky. „Odhadujeme, že priemerný obyvateľ Slovenska vyhodí ročne do svojej smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 EUR,“ uvádza Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.

Potraviny už dnes vytvárajú 8 % emisií skleníkových plynov. Hrozí pritom, že o 10 rokov sa dostanú až na samý vrchol v rebríčku zdrojov emisií. Potravinový odpad a plytvanie jedlom sú zásadnými výzvami, ktoré budú mať čoraz väčší vplyv na život každého z nás. Žiadajú si preto ucelený prístup a efektívne riešenia, ktoré naozaj pomôžu.

V súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je ideálne nevytvárať žiadny alebo aspoň nie zbytočný potravinový odpad. Práve kuchynský biologický odpad je odpadom, kvôli ktorému má obsah našich kontajnerov charakteristický hnilobný zápach a ktorý sa podpisuje pod produkciu tzv. skládkového plynu známeho ako LFG (z angl. Landfi ll Gas). Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje až na 80 % územia SR, sú hnijúce zvyšky potravín významným tvorcom skleníkových plynov a potenciálnym znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd a pôdy.

PRIBUDNÚ HNEDÉ KONTAJNERY

Samosprávam od 1. júla 2021 končí výnimka a už budú musieť zabezpečiť separovaný zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. A to v zmysle prílohy č. 10b k vyhláške č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. Podľa WOOD & Company budú mať výnimku a odklad do 1. januára 2023 iba tie samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú (premieňajú na elektrinu alebo teplo) v zariadeniach na energetické využitie odpadu. K štandardným zberovým miestam teda budú k žltým, zeleným, modrým a čiernym kontajnerom pribúdať aj hnedé zberové nádoby na kuchynský odpad. Takto vytriedený a vyzbieraný odpad z kuchýň domácností bude zhodnotený v bioplynových staniciach či v kompostárňach. Kuchynský bioodpad sa vďaka triedenému zberu a premene na kompost alebo na energiu stáva zdrojom, čo je jeden z pilierov cirkulárnej ekonomiky.

Avšak so zavedením zberu kuchynského odpadu sú spojené aj náklady, napríklad aj na spomínané zberné nádoby. Zvýšené náklady miest a obcí sa tak s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov. Zdražovanie bude ale závisieť aj od toho, do akej miery dokážu samosprávy využiť napríklad na tento účel eurofondy. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že k vyššiemu komfortu a akceptácii zberu biologicky rozložiteľného kuchynského bioodpadu u občanov prispieva čo najbližšie umiestnenie špecializovanej nádoby (minimálne pri nádobe na zmesový komunálny odpad) a vyššia frekvencia zberu.

SPOTREBITELIA A POTRAVINOVÝ ODPAD

„Za tri roky sa nám podarilo znížiť množstvo potravinového odpadu o 71 %. Ide však o príliš komplexný problém, ktorý nedokážeme vyriešiť sami. Uvedomujeme si, že spoločne dokážeme vždy viac, a preto sme odhodlaní naďalej usilovne pracovať na znižovaní množstva potravinového odpadu – v úzkej spolupráci s charitatívnymi organizáciami, vládnymi inštitúciami a dodávateľmi. Verím, že sa nám na ceste k trvalej udržateľnosti podarí Slovensko posunúť vpred,“ uviedol Martin Kuruc, výkonný riaditeľ Tesca na Slovensku pri príležitosti Medzinárodného dňa povedomia o potravinovom odpade. Nástup pandémie koronavírusu ešte viac prehĺbil výzvy spojené s potravinovým odpadom. Súčasným tempom sa nepodarí celosvetovo naplniť cieľ udržateľného rozvoja OSN 12.3, ktorým je zníženie množstva potravinového odpadu o polovicu do roku 2030. Tesco ho splnilo na Slovensku už v roku 2019.

IKEA v spolupráci s prieskumnou agentúrou KANTAR HOFFMAN zrealizovala prieskum o šetriacich návykoch Slovákov. Dôležitým zistením pre reťazec bolo, že polovica Slovákov