Tesco podporuje úsilie o zníženie potravinového odpadu

Tesco pod záštitou Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) na Slovensku už po štvrtýkrát zorganizovalo odbornú diskusiu pri okrúhlom stole k téme znižovania množstva potravinového odpadu. V bratislavskej Mlynici diskutovali nielen zástupcovia reťazca, ale aj štátnej a verejnej správy, európskych inštitúcií aj odborníci z neziskového sektora.

Tento rok sa diskusia sústredila na nasledujúcu otázku: Kde končia nepredané a nezjedené potraviny? Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že ročne sa v celom dodávateľskom reťazci, z farmy až na tanier, vyhodí 1,3 miliardy ton potravín. Podľa novej štúdie WWF ďalších 1,2 miliardy ton skončí ako odpad na farmách.

Ako v úvode diskusie uviedol Martin Kuruc, generálny riaditeľ Tesca na Slovensku: „Tieto čísla sú alarmujúce – nielen zo sociálneho a ekonomického hľadiska, ale aj z pohľadu zmien klímy, pretože potraviny, ktoré skončia ako odpad alebo strata, sú zodpovedné za viac ako 8 % globálnych emisií CO2. Preto je dôležité znižovať straty a plytvanie potravinami v celom dodávateľskom reťazci. V Tescu si uvedomujeme význam tejto výzvy a pokračujeme v našej zodpovednej snahe – snahe každý deň pracovať tak, aby žiadne potraviny, ktoré sú vhodné na konzumáciu, nekončili ako odpad.“

ZMENA SPOTREBITEĽSKÉHO SPRÁVANIA

Prítomní diskutujúci hostia sa zhodli, že kľúčové pre znižovanie objemu potravinového odpadu na Slovensku je zmeniť vzťah Slovákov k nakupovaniu potravín a získať správne a relevantné dáta o objeme vyhodených potravín v domácnostiach i obchodoch. Vplyv minulej skúsenosti a zaužívaný stereotyp vo vzťahu k potravinám zdôraznil Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. V minulosti sme podľa jeho slov zažili nedostatok potravín, a tak sme si ako spoločnosť vytvorili návyk opačným smerom. Aby sme mali pocit, že potraviny nebudú chýbať, sme naučení robiť si zásoby a v mnohých prípadoch nevieme efektívne nakladať s potravinami.

DÁTA SÚ KĽÚČOVÉ

Je dôležité merať objem vyhodených potravín, a to aj v domácnostiach, upozorňuje Martin Polovka, generálny riaditeľ Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra. Podľa neho si ľudia si musia uvedomiť skutočnú hodnotu potravín, ktoré skončia v koši: „Efekt merania nám prinesie úspory. Vo chvíli, keď domácnosti začali merať spotrebu vody, klesla jej spotreba. Ak niečo meriame, tak si uvedomujeme, že za to platíme.“

V oblasti merania a vyhodnocovania dát je Tesco na Slovensku lídrom – ako prvé začalo merať a transparentne uverejňovať dáta o objeme potravinového odpadu vo svojich prevádzkach už v roku 2016. Ako vysvetľuje Martin Kuruc, reťazec merania poctivo vyhodnotil a prijal efektívne kroky v distribúcii, objednávaní a logistike. Výsledkom je aj úspešná dlhoročná spolupráca s Potravinovou bankou Slovenska, kam smeruje časť nepredaných potravín na darovanie ľuďom v núdzi, ako aj aktivity s dodávateľmi potravín, ktorých Tesco inšpiruje k meraniu objemu straty potravín počas procesu produkcie.

Okrúhly stôl Tesco o problematike plytvania potravinami. Sprava: Martin Kuruc (CEO Tesca v SR), Marek Urdzík (PBS), Martin Polovka (NPPC), Zlata Smolková (MPRV SR) a moderátorka Daniela Piršelová (ÚMS). ZDROJ: TESCO SR

GRANTOVÝ PROGRAM ZÁCHRANÁRI JEDLA

Ďalší aktívny krok smerom k zníženiu plytvania potravinami Tesco predstavilo počas samotného podujatia. Katarína Pšenáková, poverená správkyňa Nadácie Tesco, ofi ciálne ohlásila spustenie druhej edície grantového programu Záchranári jedla. V grantovom programe Nadácia Tesco podporí päť najlepších projektov zameraných na aktívnu podporu opatrení proti plytvaniu potravinami na Slovensku. Celkovo bude medzi päť víťazných projektov prerozdelená suma 25 000 EUR.

ÚLOHA SAMOSPRÁV SPOČÍVA V EDUKÁCII

Súčasťou diskusie v druhom bloku bola dôležitá téma, kde končia nezjedené potraviny z pohľadu samospráv. Zuzana Čachová, expertka na odpady pre Úniu miest Slovenska a špecialistka na odpadové hospodárstvo pre mesto Trenčín, kladie veľký dôraz na osvetu a vzdelávanie: „Z pozície miest sa snažíme edukovať našich občanov. Vieme, čo končí v smetnej nádobe, koľko to stojí a aký vplyv to má na životné prostredie.“

Daniel Kleman, vedúci oddelenia životného prostredia Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, upozorňuje na dôležitosť zmeny postoja obyvateľov. Diskusia sa intenzívne dotýkala zavedenia povinného triedenia kuchynského odpadu v mestách a obciach. Dôležitým momentom podujatia bolo pokračovanie v spoločnej snahe všetkých zainteresovaných strán – štátnych orgánov, samospráv, neziskového a súkromného sektora – spolupracovať na tom, aby sa v budúcnosti nevyhodila ani jedna potravina vhodná na konzumáciu.