Analýza potenciálu využitia OZE v priemyselných a obchodných priestoroch by italoblog italoblog

Donec a quam quis sapien

Duis eleifend scelerisque leo et venenatis

Donec a quam quis sapien

Green Blue Energy Fac tor y

Donec a quam quis sapien

Duis eleifend scelerisque leo et venenatis

ANALÝZA POTENCIÁLU VYUŽITIA OZE

Pocker

Prieskum trhu konečnej energetickej spotreby Banskobystrického samosprávneho kraja Supported by

I N T E L L I G E N T E U R O P E

E N E R G Y

Donec a quam quis sapien

Duis eleifend scelerisque leo et venenatis

BERMUS

PRIEMYSELNÉ A KOMERČNÉ BUDOVY DRUHEJ GENERÁCIE Obnoviteľné zdroje energie na podporu konkurencieschopnosti a životného prostredia I NTELL

I GENT

ENERGY

EUROPE

magazine

november 2014

Regional Association of Venetoâ&#x20AC;&#x2122;s Chambers of Commerce, ITALY

Obsah Súhrn

Aké sú hlavné obnoviteľné zdroje?

Úspešné príklady typu GBE Factory

Metodológia výskumu

Politiky OZE na Slovensku

Priemysel

Aké finančné stimuly sme identifikovali?

Finálna spotreba palivových a energetických sektorov ekonomiky

Energetická intenzita /náročnosť ekonomiky

Celková spotreba obnoviteľnej energie

Štruktúra primárnej energie podľa paliva

Výroba elektriny zo zdrojov a paliva.

Dotácie na energiu

Zdroje vybraných pevných palív a elektriny

Potenciál GBE Factory v regióne Banská Bystrica

Socio-ekonomické charakteristiky regiónu

Geografia

Ekonomika

Pracovný trh

Výskum a vývoj

Najväčšie spoločnosti v Banskej Bystrici

Spotreba energie v regióne

Spotreba zemného plynu vo vybraných odvetviach ekonomiky

Spotreba zemného plynu, bioplynu a propánbutánu

Dodatok I Energetické licencie

Dokumenty

Dokumenty Európskej únie

6-7

12-13

18-19

20-21

34-35

4 • Súhrn

Súhrn GBE Factory je projekt spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu “Inteligentná energia pre Európu”.Projekt podporuje koncept “zeleno-modrej továrne pre energiu”, ktorý sa aplikuje v rámci priemyselných a komerčných priestorov, vybavených jednou alebo viacerými technológiami na výrobu energie alebo tepla, použitím obnoviteľných zdrojov energie. Hlavnými partnermi projektu sú rôzne obchodné a priemyselné komory, súkromné organizácie a energetické spoločnosti (ESCO) z krajín EÚ (Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko a Bulharsko).

priestoru. Týmto spôsobom sa opustené priemyselné a komerčné stavby transformujú na továrne na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie a zároveň podporujú nové podnikateľské činnosti a tvorbu pracovných miest.

GBE Factory je model pre priemyselné alebo komerčné budovy s nulovou spotrebou energie (“s nulovými emisami oxidu uhlíka”) prípadne tie, ktoré sa ju snažia znižovať. Môže sa jednať o jednu alebo viac budov vybavených technológiou využívajúcou obnoviteľné zdroje energie. Vyrábané energie, teplo alebo elektrina, sú zároveň d ist r ibuova né spoločnostia m toho istého priemyselného parku alebo obchodného

Predmetom projektu sú aj priemyselné parky, ktoré do svojich podnikov dodávajú energiu vyrobenú z OZE priamo na mieste. Úspešné modely slovenských podnikateľov budú ocenené zlatým, strieborným

alebo zeleným certifikátom. Slovenské príklady budú ďalej prezentované na európskej úrovni. Z tohto pohľadu projekt napomáha spoločnostiam formulovať investičné zámery na integráciu obnoviteľných zdrojov energie s výrobnou činnosťou, s cieľom vytvárať dodatočné príjmy,, ako aj zníženie nákladov na energetickú spotrebu. Na účely realizácie tohto projektu zastupuje pojem GBE FACTORY priemyselné alebo komerčné budovy vybavené jednoduchými alebo kombinovanými technológiami z OZE, na výrobu elektriny a tepla pre samotnú bud-

Aké sú hlavné obnoviteľné zdroje? • 5

ovu alebo spojené pracovné a výrobné procesy.Modely navrhnuté projektom GBE Factory sú veľmi dobre akceptované, avšak ešte stále nie je dostatok informácii o potenciále a ekonomických výhodách.

tory ekonomických činností, využívajúcich technológie na výrobu energie a tepla pomocou obnoviteľných zdrojov energie.

Účelom projektu je zmapovať vhodné modely typu GBE FACTORY prostredníctvom zdieľania nadobudnutých vedomostí. V dôsledku sieťovania budú medzi dodaváteľmi a uživateľmi služieb uzavreté zmluvy o spolupráci. Aktivity projektu sú zamerané na zvýšenie povedomia malým a stredne veľkým podnikom o výhodách modelov, ktoré používajú kombinované technológie a rôzné OZE, na výrobu silovej energie a tepla (napríklad SOLÁR FV-TERMÁL, WVOIL-CHP-CCHP, PPOIL-CHPCCHP, GEOTERMÁL-FV, FV-TERMÁL & MINI EOLIC, a iné) Počas procesu vývoja tejto analýzy, Taliansko Slovenská obchodná komora identifikovala hlavné sek-

Aké sú hlavné obnoviteľné zdroje? Hlavným zdrojom OZE je biomasa pochádzajúca z drevárenského priemyslu a papierní. Niektoré teplárne nahrádzajú kotle na fosílne palivá novými zariadeniami s využitím drevotriesky alebo pilín. To znamená, že najväčší energetickí producenti (teplárne a distribučné spoločnosti) sú zároveň najväčšími a hlavnými investormi technológií, založených na OZE. Väčšie množstvá odpadu výparových plynov v metalurgii, v rafinériach a v chemickom priemysle sú predmetmi kogeneračných jednotiek na výrobu tepla a energie. Biomasa sa používa ako zdroj v potravinárskom priemysle, avšak k

Intelligent energy europe

danému sektoru neexistuje žiadny vypracovaný model. Slnečné kolektory sa využívajú predovšetkým v hotelových zariadeniach a priemyselných parkoch. Veľké spoločnosti tento typ OZE nevyužívajú. Vhodné technologické riešenia veľkých podnikov sú postavené najmä na využití odpadových produktov z výrobného procesu (napr. teplo, para, prach, odpadové materiály a pod.) Väčšina tovární v ťažkom priemysle sa snaží nainštalovať kogeneračné jednotky, ktoré využívajú výparové plyny alebo kotol na biomasu. Obchodné a logistické parky výhody tohto typu energetických a elektrických zdro-

jov zatiaľ nevyužívajú. Hlavné sektory identifikované ako potenciálni užívatelia GBE Factory modelu sú: - Metalurgia - Drevársky priemysel na spracovanie dreva - Papiernicky priemysel - Priemyselné parky - Energetickí dodávatelia - Potravinársky a nápojový priemysel

6 • Úspešné príklady typu

Úspešné príklady typu GBE Factory Slovenské príklady, ktoré vás môžu inšpirovať v rozvoji biznis modelu sme objavili v pivovarníctve, drevárskej výrobe, turistickom ruchu a v priemyselných parkoch.

Spoločnosť HEINEKEN Slovensko spustila v roku 2010 vo svojom hurbanovskom pivovare do prevádzky zmodernizovanú čističku odpadových vôd. Okrem klasickej funkcie, čiže čistenia kvapalného odpadu v areáli pivovaru, moderná kombinácia anaeróbneho a aeróbneho čistiaceho systému, umožňuje zúžitkovať energiu získanú priamo z procesu čistenia formou bioplynu. Len v prvom polroku 2011 bolo týmto spôsobom vyprodukovaných viac ako 200 000 kWh elektrickej energie.

a pilín, ale aj drevného prachu vo forme drevených brikiet. Takýmto spôsobom sa podniku darí pokryť skoro 100 percent spotreby pri energeticky náročnej výrobe tepelno-izolačných dosiek. Kotly na biomasu na ohrev vody a vykurovanie používajú aj výrobcovia farmaceutických a potravinových výrobkov, ako je napríklad Herb-Pharma SK s.r.o., výrobca vzduchotechniky a klimatizačných jednotiek. Spoločnosť Belmontklima Partizánske nainštalovala slnečné kolektory na ohrev vody a vykurovanie.

Medzi drevospracujúcimi podnikmi na Slovensku, ktoré využívajú odpad z výrobného procesu na výrobu zelenej energie prostredníctvom kotlov biomasy sú: Mondi Group Ružomberok a Turzovská drevárka fabrika. Obe vyrábajú energiu pre seba a zároveň ju dodávajú aj pre verejné organizácie. Za zmienku stoja aj úspešné príklady využitia drevného odpadu na pokrytie 100 percent energetickej spotreby; napr. Stolárstvo Fekete, Blatná na Ostrove. Efektívnym riešením môže byť využívanie kombinácie technológií na spracovanie rôznych druhov odpadov. Smrečina Hofatex a.s. optimalizuje využitie lesnej, či drevnej biomasy prostredníctvom rekuperácie drevených odrezkov

Bohaté energetické možnosti geotermálnych vôd sa zatiaľ úspešne používajú v rámci cestovného ruchu. Ide najmä o inštalácie tepelných čerpadiel, ako napríklad v kúpeľoch Lúčky. V kúpeľoch Vrbov používajú výmenníky tepla z geotermálnej vody na ohrievanie kúpaliska, chodníkov a malej farmy na chov afrického sumca. Podľa slov riaditeľky Vrbovských kúpeľov Ing. Evy Vraňuchovej z Salmotherm Invest, návratnosť investície vo výške 20.000 euro do tepelných výmenníkov je 5 rokov. Príklad jedného výrobcu energie, ktorý zásobuje viacerých spotrebiteľov sme na Slovensku objavili v priemyselnom parku Chemes. V parku sa

Metodológia výskumu • 7

Biomasa Dopravník biomasy, slúžiaci na plynulú dopravu materiálu na kratšie vzdialenosti.

na výrobu energie používa biomasa, ktorá pokrýva 20% zdrojov na výrobu tepla. V technologickom parku Vlkanová, firmy využívajú el. energiu zo slnečnej elektrárne, ktorá je nainštalovaná na streche výrobných hál. Inštalovaný výkon fotovoltaického zdroja je 840kW s ročnou výrobnou kapacitou 1GWh. Na jeho výstavbu majitelia použili vlastné zdroje, ktoré sa vrátia do siedmych rokov.

Metodológia výskumu

• • • • • •

Zber dát Komunikácia s hlavnými inštitúciami spra covávajúcimi dáta v oblasti energie Komunikácia so Štatistickým úradom SR Komunikácia s ÚRSO, SIEA, SEPS, a s regionálnymi energetickými distrubučnými spoločnosťami Identifikácia spoločností pracujúcich v oblasti kogeneračných jednotiek Identifikácia spoločností, kde boli nainštalované technológie na výrobu

Intelligent energy europe

energie a tepla OZE • Komunikácia so spoločnosťami skúsený mi v oblasti technológií OZE • Distribúcia dotazníka určitému počtu spoločností • Osobné stretnutie s piatimi spoločnosťami so skúsenosťami v oblasti výroby elektriny na princípe biomasy, slnka a bioplynu • Identifikácia príslušnej legislatívy • Zmapovanie posledných trendov a plánov činností Slovenska v oblasti energetickej efektivity • Zber dát pre energetickú spotrebu a OZE v regióne Banská Bystrica

8 • Politiky OZE na Slovensku

v porovnaní s obdobím 2001-2005 (na základe vypočítaného cieľa úspor) dosiahla SR významné energetické úspory.

Politiky OZE na Slovensku Národný slovenský koncept energetickej efektivity definuje celkový národný energetický úsporný cieľ pre obdobie 2008-2016 na 9% priemernej výslednej energetickej spotreby z rokov 20012005, t.j. 37 215 TJ. Cieľ zahŕňa finálnu spotrebu energetických spoločností zúčastnených na obchodovaní so skleníkovými emisiami (“spoločnosť ETS”). Tieto opatrenia vytvárajú podmienky na dosiahnutie celkového 9-ročného úsporného cieľa energie do roku 2016. Uvedený cieľ je možné splniť, dosiahnutím úsporných energetických cieľov ustanovených smernicou 2006/32/EC o energetickej efektivite konečných spotrebiteľov a energetických služieb (v tomto prípade podľa “Smernice pre energetické služby”) a prijatím Konceptu energetickej efektivity. Percentuálna hodnota je indikatívnym cieľom vo všetkých členských štátoch EÚ a tento záväzok je nevyhnutný na ustanovenie opatrení o energetickej efektivite tak, že počas deviatich rokov budú vykázané energetické úspory v hodnote rovnej 9% priemernej finálnej energetickej spotreby v rokoch 2001-2005. Jednou z priorít slovenskej energetiky je postupné znižovanie energetického zaťaženia národnej ekonomiky, ako dokazuje vývoj v období 2002-2008, kedy sa energetická spotreba SR znížila o takmer 32%, čo predstavuje najlepšiu redukciu energie spomedzi všetkých OECD krajín a krajín EÚ v tomto období. Je zrejmé, že

V porovnaní s priemernou energetickou intenzitou – 2001 – 2005 (12 158 TJ/milión Eur) zaznamenalo Slovensko v roku 2008 značný pokles energetickej intenzity až do 31,5%, v roku

... národný energetický úsporný cieľ pre obdobie 2008-2016 na 9% priemernej výslednej energetickej spotreby z rokov 2001-2005, t.j. 37 215 TJ

2009 dokonca o 33,2%. Porovnávajúc energetickú spotrebu v 2007, v roku 2008 klesla o 3,4%, v

Politiky OZE na Slovensku • 9

2009 o 5,7%. V porovnaní s priemernými hodnotami z rokov 2001 – 2005, vo všetkých sektoroch je zaznamenaná významná hodnota energetických úspor až 3,4% (v 2008), zvlášť 10,2% (v 2009).

Zdroj: SIEA

Priemysel Aplikácia legislatívnych opatrení je založená na princípe periodickej verifikácie efektívneho systémového vyhrievacieho zariadenia podľa vyhlášky č. 657/2004 Z.z. Transfer technológií je ďalším opatrením zameraným na aplikáciu a zavedenie nových, pokrokových a ekologických technológií, financovaných Štrukturálnymi fondmi, sektoru Operačný program “Priemysel a služby” (prvá podpora na rozvoj nových a už existujúcich podnikov a služieb). Úprava energetickej intenzity ekonomiky na úrovni porovnateľnej s EÚ prostredníctvom úspor a efektívnych ziskov je spojená s opatreniami na zvýšenie efektivity výrobných procesov, modernizáciou výrobných budov, rekonštrukciou kotlov, recykláciou odpadového tepla, ako aj zavedením kombinovanej elektrickej a tepelnej produkcie. Energetické audity v spoločnostiach sú základom pre Intelligent energy europe

určovanie potenciálnych energetických úspor, a preto sú považované za dôležitý nástroj pre implementáciu energetických opatrení. Zákon o energetickej efektivite ustanovuje povinnosť pravidelného hodnotenia (každých 5 rokov) energetického prevádzkového dopytu v priemysle a poľnohospodárstve. Keďže sú ide o povinné hodnotenia prebiehajúce od konca roka 2011, ale predovšetkým počas roka 2012 a FEE ako nástroj na podporu zelenej energie, audity neboli zavedené.

Aké finančné stimuly sme identifikovali? Inovácia a technologický transfer v priemysle sú financované programom Štrukturálnych fondov počas obdobia 2007-2012 (OP) v opatrení 1.1 Inovácia a technologické transfery.

Operačný program Konkurencieschopnost a hospodársky rast 2.1. Zvyšovanie energetickej efektívností na strane výroby aj spotreby a zavádzanie progresívnych technológií v energetike (cca 144 mil. EUR), • výstavba, rekonštrukcia a modernizácia zariadení na výrobu elektriny VUKVET, • výstavba, rekonštrukcia a modernizácia zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (s výnimkou využívania veternej energie) Operačný program Životné prostredie plánuje minimalizovať nepriaznivé vplyvy zmeny klímy, vrátane podpory obnovitelľných zdrojov energie (cca 209 mil. EUR)  zariadenia na výrobu elektriny VU-KVET len v kombinácii so zmenou palivovej základne pri výrobe tepla.

10 â&#x20AC;˘ Politiky OZE na Slovensku

Aké finančné stimuly sme identifikovali? • 11

“

S ohľadom na to, že väčšina podporovaných projektov bude dokončená v roku 2012 a 2013, energetické úspory, ktoré sú monitorované ako relevantné ukazovatele, budú vypočítané a známe až v roku 2014. Programová perióda Štrukturálnych fondov 2007-2013 OP (Opatrenie na povedomie o energetickej efektivite v produkcii a spotrebe a pokrokové technológie v energii) môže taktiež podporiť projekty zamerané na obchodovanie s vysoko efektívnym kombinovaným teplom a energiou, avšak pre časovo náročnú administratívu projektov podporovaných Štrukturálnymi fondmi sa firmy rozhodli používať podporný systém ustanovený podľa zákona č. 309/2009 Z o podpore obnoviteľnej energie a vysokoefektívnej kogenerácii. Podporný mechanizmus je podľa tohto zákona v platnosti od januára 2010 s účinnosťou od roku 2011. Energetická efektivita v priemysle – SLOVSEFF Program (EBRD príslušenstvo) dotuje projekty a energetickú efektivitu v priemysle, zamerané najmä na znovuvyužiteľné zariadenia na výrobu tepla, teplého a kompresovaného vzduchu, priemyselnej tepelnej izolácie budov a energetický manažment. Všeobecné evaluačné opatrenia v priemysle – Metódy merateľných úspor v priemysel-

Intelligent energy europe

nom sektore boli dosiahnuté najmä financovaním z programu Štrukturálnych fondov z obdobia 2004-2006 a SLOVSEFF. Celkovo, na základe metodológie „zdola nahor”, boli v priemysle vyčíslené úspory na 629 TJ. Je všeobecne známe, že počas tohto obdobia bolo spravených mnoho ďalších opatrení, ktoré prispievajú k zníženiu energetickej spotreby v priemysle. Tieto projekty boli uskutočnené najmä prostredníctvom súkromných zdrojov, dáta nie sú dostupné. Zlepšenie tepelného výkonu budovy – sektor služieb. Budovy využité na komerčné služby zahŕňajú kancelárske priestory, hotely, reštaurácie, maloobchodné a veľkoobchodné budovy, a iné komerčné služby (napr. športové zariadenia). Rekonštrukcia týchto budov bude financovaná z OP (Opatrenie 3.1 – Turizmus) a vlastných zdrojov (pôžičky z banky). Celkové odhadované úspory pre toto opatrenie je 124 TJ. Ďalší f ina nčný stimul, zameraný na podporu modernizácie technológií na využitie

OZE v priemysle je spojená s programom - Inovácia a technologický transfer v priemysle., Tento je v súlade s inovačnou stratégiou SR a má zvýšiť konkurencieschopnosť existujúcich podnikov predstavením inovatívnych a pokrokových technológií, vytvoriť prostredie na zvýšenie inovačného potenciálu podnikov v priemysle, vyvinúť výrobu s minimálnym dopadom na životné prostredie., Vo väčšine prípadov pôjde iba o zníženie podmienenej energetickej spotreby a CO2 produkcie ako nevyhnutnosti na prípravu udržateľného rozvoja.

I N T E L L I G E N T E N E R G Y E U R O P E FOR A SUSTAINABLE FUTU

12 • Finálna spotreba palivových a energetických sektorov ekonomiky

Vývoj koncovej spotreby palivových a energetických sektorov ekonomiky v SR (TJ).

Podľa dát vývoja finálnej energetickej spotreby je možné tvrdiť, že koncová energetická spotreba vo všetkých sektoroch spolu od roku 2000 má klesajúci trend, až do roku 2009 a zaznamenala zníženie okolo 18%. Najväčší podiel na celkovej spotrebe v 2009 má priemysel (33%), nasledujú domácnosti (23%), doprava (21%) obchod a služby (21%).

Najnižší, iba 1,4%-ný podiel má poľnohospodársky sektor. Narastajúci trend pre uvedené obdobie je v dopravnom sektore, kde sa za posledných 10 rokov zvýšila spotreba o takmer 80%. Spotreba v ostatných sektoroch sa od roku 2000 znižuje.

Poznámka: od r. 2002 podľa revidovanej metodológie Zdroj: Štatistický úrad, Vyhotovené: SEA

Finálna spotreba palivových a energetických sektorov ekonomiky

Energetická intenzita/náročnosť ekonomiky • 13

Energetická intenzita/náročnosť ekonomiky HDP a energetická spotreba (milión EUR/PJ)

Poznámka: Energetická intenzita/náročnosť (EN) = podiel hrubej domácej spotreby (HDS) použitý pre hrubý domáci produkt (HDP). Zdroj: Štatistický úrad, Vyhotovené: SEA Príspevok elektriny z OZE k celkovej elektrickej spotrebe Vývoj príspevku elektriny vyrobenej z OZE k celkovej elektrickej spotrebe (%) Zdroj: EUROSTAT, Vyhotovené: SEA

V roku 2009 pochádzalo 17,9% generovanej elektriny z OZ, čo reprezentuje iba minimálny nárast v porovnaní s rokom 2000, kedy podiel tejto elektriny činil 16,9%. V roku 2009 bol podiel elektriny z OZE v porovnaní s rokom 2008 15%-ný. Všeobecne môžeme zhrnúť, že počas vykazovaného obdobia došlo k očakávanému nárastu vo výrobe elektriny z OZE. Najväčší podiel elektriny z OZE majú veľké hydroelektárne (viac ako 90%), pretože množstvo elektriny vyrobenej z OZE na Slovensku je plne závislé od vhodných podmienok pre hydroenergiu.

Intelligent energy europe

14 • Celková spotreba obnoviteľnej energie

Celková spotreba obnoviteľnej energie Podiel jednotlivých typov OZE v celkovek primárnej produkcii OZE (tisíc TOE). Zdroj: EUROSTAT, Vyhotovené: SEA

Počas daného obdobia SR zvýšila podiel energetickej produkcie OZE. V 2009 bol podiel energie z OZE v hrubej domácej energetickej spotrebe 10,3% (cieľ 14% v 2020) a zvýšil sa oproti predošlému roku 2008 o takmer 20%. Napriek tomu je Slovensko je cca o 12% pod európskym priemerom EU-27, kde podiel energie z OZE v 2009 bol 11,7%. Najväčší podiel bol zaznamenaný vo využití biomasovej energie (takmer 70%).

Štruktúra primárnej energie podľa paliva Vývoj hrubej domácej spotreby podľa paliva (PJ).

Zdroj: Štatistický úrad, Vyhotovené: SEA V zmysle prírodných podmienok a súčasných technologických možností krajiny je SR chudobná na primárne energetické zdroje (PEZ). Takmer 90% primárnej energie (vrátane nukleárneho paliva) je dovážaných. Domácim zdrojom fosílnych palív je uhlie. Podobná situácia je v kvapalných a plynných energetických zdrojoch, kde domáca výroba činí menej než 5%. Z OZE je väčšina zahrnutá do primárnej výroby biomasy a hydroenergie.

Výroba elektriny zo zdrojov a paliva. • 15

Výroba elektriny zo zdrojov a paliva. Vývoj produkcie elektriny z energetických zdrojov na Slovensku (GWh)

Elektrina z jadrových elektrární činila v roku 2009 viac ako 53%, zvyšok tvorili tepelné elektrárne (viac ako 28%) a hydroelektrárne (viac ako 17%). Tepelné elektrárne boli v ten istý rok porovnávané s ohľadom na využívanie palív, väčšina z nich využívala hnedé uhlie, za ním na treťom mieste plyn a antracit, ktorých spotreba sa znížila od roku 2008 o viac ako 35%. Podiel biomasy a odpadu z bioplynovej elektrickej výroby je stále minimálny. Vodné elektrárne sú jediným významným zdrojom využívajúcim OZE. Tento trend je stabilný. V zmysle zlepšovania životného prostredia a zabezpečovania energetickej bezpečnosti na Slovensku je dôležitá podpora a všeobecný nárast v používaní OZE. Finálna elektrická spotreba v ekonomických sektoroch. Vývoj finálnej energetickej spotreby v elektrických sektoroch ekonomiky SR (TJ)

Zdroj: Štatistický úrad, Vyhotovené: SEA Celková finálna spotreba elektriny, s jemnými odchýlkami, narástla počas tohto obdobia o 3%. Väčšina je zahrnutá v narastajúcom obchode a sektore služieb, ktorý mal v roku 2009 druhý najväčší podiel finálnej spotreby elektriny zo všetkých sektorov (30%) do 2008; nárast elektrickej spotreby v priemysle (s viac ako 45% podielom), v roku 2009 nastal pokles spotreby v danom sektore o 10%. Intelligent energy europe

16 • Dotácie na energiu

Bola zaznamenaná vyvážená, mierne klesajúca spotreba v sektoroch poľnohospodárstva, dopravy a domácností. Energetická intenzita konečnej energetickej spotreby v ekonomických sektoroch. Vývoj energetickej intenzity finálnej energetickej spotreby v národnej ekonomike (TJ / mil. EUR)

Zdroj: Štatistický úrad Energetická intenzita na Slovensku podľa konečnej energetickej spotreby do 1993, mala klesajúci trend (až do 2009, viac ako 52%), klesajúca finálna energetická spotreba (do 2009, 22%), HDP narástlo počas tej istej periódy o 40% (v 2009 ročný pokles o 7%, čo je zodpovedajúce dôsledkom ekonomickej krízy). Tento trend je všeobecne pozitívny, jedným dôvodom je neustála implementácia prísnych opatrení na strane dopytu.

Dotácie na energiu

Náklady na enviromentálnu ochranu v oblasti energie (v tisíckach EUR)

Zdroj: HS SR, Vyhotovené: SE Podpora je v súčasnosti zameraná predovšetkým na zníženie energetickej závislosti od konvenčných zdrojov energie, zlepšením energetickej efektivity a rozvojom OZE. V posledných rokoch bol kladený dôraz na propagáciu OZE a maloobchodných odberateľov.

Zdroje vybraných pevných palív a elektriny • 17

Zdroje vybraných pevných palív a elektriny Elektrická produkcia v októbri 2011 v porovnaní so septembrom 2011 narástla o 10% (vodné) a 40,9% (tepelné). V nukleárnych elektrárňach pokles o 6,7%. Dovoz elektriny v porovnaní so septembrom narástol o 32,1% a vývoz o 22,2%. Celkový zdroj elektriny sa zvýšil od januára 2011 do októbra 2011 o 0,6%. Produkcia pevných palív bola v októbri 2011 v porovnaní so septembrom znížená o 3,6% na 3,3% medziročného poklesu. Dovoz pevných palív v októbri, v porovnaní so septembrom toho istého roku vzrástol o 28,1% a 15,6% medziročne. Celkové zdroje pevných palív sa od januára až cez október zvýšili o 5,4%. Produkcia elektriny sa v októbri 2011 v porovnaní so septembrom zvýšila o 10%, v prípade hydroelektrární o 40,5% a teplární o 40,9%. Znížila sa v jadrových elektrárňach o 6,7%. Import elektriny sa zvýšil o 32,1% a export o 22,2% v porovnaní so septembrom. Celkové zdroje elektriny sa zvýšili o 0,6% medziročne, v období január-október 2011. Produkcia vybraných kategórií pevných palív sa v októbri 2011 v porovnaní so septembrom znížila o 3,6% , ide o 3,3% medziročný pokles. Import pevných palív sa zvýšil o 28,1 v porovnaní s augustom a v septembri narástol o 15,6% medziročne. Exporty narástli o 77,8% v porovnaní s predošlým mesiacom a klesli o 50% medziročne. Celkovo zdroje pevných palív sa zvýšili o 5,4% medziročne v období január-október 2011. OZE prispievajú k posilneniu a diverzifikácii štruktúry priemyslu a poľnohospodárstva. V prípade aktívnej politiky a podpory, môžu byť zahraničné technológie a know-how Intelligent energy europe

znížemá a mohol by byť vytvorený priestor pre investície do výroby jednotlivých komponentov a celých systémov na zavedenie výskumných kapacít prepojených s univerzitou. Inovácia podpory OZE, vývoj IT a nové smerovanie voľného priestoru sú piliermi budovania znalostnej ekonomiky. Racionálny manažment OZE, v súlade s princípmi udržateľnej ekonomiky, by mal byť taktiež jedným z pilierov ekonomicky rozvíjajúcej sa spoločnosti. Očakávané množstvo energie z OZE vo výške 14% je na rok 2020

vypočítané z celkovej nastavenej očakávanej energetickej spotreby podľa scenára a dodatočných opatrení energetickej efektivity. Podľa Ministerstva hospodárstva očakávané množstvo energie z OZE pre Slovensko činí 1 572 (ktoe) (66PJ). Celkové národné ciele pre pomer energie z OZE v dátach hrubej konečnej spotreby energie pre roky 2005 a 2020. Zdroj: Ministerstvo hospodárstva

18 • Dotácie na energiu

6.7

0.6

16.7

6.1

2005

2.2

9.5

4.1

19.1

7.6

2010

9.9

2.1

8.2

4.2

19.3

8.0

2011

10.4

2.9

8.2

4.3

20.2

8.5

2012

11.0

2.8

8.9

4.4

21.0

9.2

2013

11.8

3.3

8.9

5.0

21.5

10.2

2014

12.8

2.5

10.0

6.0

23.0

10.9

2015

13.3

3.2

10.0

6.3

23.3

11.7

2016

13.9

1.7

11.4

6.8

23.3

12.5

2017

14.6

1.3

11.4

8.3

23.7

13.3

2018

13.2

8.5

23.9

14.1

2019

14.0

10.0

24.0

14.6

2020

Národný cieľ a odhad pre využitie OZE na rok 2020 v jednotlivých sektoroch (vykurovanie, chladenie, elektrina, energia a transport).

1.7 9.5

Obnoviteľná energia – vykurovanie a chladenie (%)

Nadbytok pre kooperačný mechanizmus (%) 6.7

404

361

2005

471

452

2010

1 061

493

474

2011

1 122

522

502

2012

1 188

103

551

534

2013

1 277

120

570

587

2014

1 391

147

617

627

2015

1 453

155

631

667

2016

1 516

165

641

710

2017

1 605

197

658

750

2018

1 656

195

671

790

2019

14.9

1 715

207

688

820

2020

15.3

Kooperačný mechanizmus (%)

Celkový podiel obnoviteľnej energie (%)

Obnoviteľná energia - transport (%)

Obnoviteľné zdroje energie - elektrina (%)

Celkový podiel OZE bez kooperačných mechanizmov (%)

(A) Očakávaná hrubá konečná spotreba obnoviteľnej energie pre vykurovanie a chladenie

1 013

Obnoviteľná energia - transport (%) Zdroj: Ministerstvo hospodárstv

Tabuľka: príspevok OZE ku koncovej energetickej spotrebe (ktoe)

Zdroj: Ministerstvo hospodárstva

(B) Očakávaná hrubá konečná spotreba energie

772

Celkový podiel obnoviteľnej energie (%)

Potenciál GBE Factory v regióne Banská Bystrica • 19

Vyrobená energia z OZE v MW v roku 2010 podľa regiónov. Bratislava R egión

Trnava R egión

Nitra R egión

Trenčín R egión

Prešov R egión

Košice R egión

Žilina R egión

Banská Bystrica R egión

slnko

233

1110

3027

384

713

1219

344

4286

voda

55527

56467

62459

381281

36226

34139

204777

102178

biomasa

22 202

71381

82249

110425

48490

bioplyn

8756

725

2813

5694

8299

18977

311321

109816

129733

vietor

12085

6057

5 149

kogenerácia OZE

117961

19 130

1239 1 196

305285

8406

Informácie týkajúcich sa výroby elektriny z OZE, ktoré úrad uverejňuje podľa zákona č. 309/2009 Z. z. nájdete na http://www.urso.gov.sk/sk/regulacia/elektroenergetika/informacie

Potenciál GBE Factory v regióne Banská Bystrica •

•

• • •

•

Potenciál pre inštaláciu technológií kombinovanej tepelnej a energetickej prevádzky založených na OZE Existencia počtu spoločností s veľkými kapacitami a vysokou elektrickou spotrebou, viď tabuľku 20-tich najväčších spoločností Potenciál pre využitie odpadov z výroby Potenciál pre inštaláciu vhodných technológií Veľké spoločnosti v chemickom a metarlurgicom priemysle Množstvo termálnych a

Intelligent energy europe

•

minerálnych kúpeľov v priemysle voľného času Veľa drevného odpadu a znehodnotené pozemky, ktoré by mohli byť využité na produkciu biomasy (pozemky boli súčasťou ťažobného priemyslu v regióne) Potenciál pre spracovanie a testovanie nových technológií – diskutované modely prašného odpadu z dreva Existujúce modely všetkých typov OZE – voda, slnko, biomasa, bioplyn, cyklus výparových plynov

• •

•

Silné ekonomické parametre Spojnica medzi Českou republikou, Poľskom a východným Slovenskom Silný potenciál výskumu a vývojových kapacít – špecializované fakulty VŠ so zameraním na lesníctvo, chemické inžinierstvo a elektrotechniku

20 • Socio-ekonomické charakteristiky regiónu

Socio-ekonomické charakteristiky regiónu

Geografia

Hlavné mesto VÚC: Banská Bystrica Celková rozloha: 9.455 km2 Počet miest: 24 Počet obcí: 516 Počet obyvateľov: 660.000

Počet okresov: 13 Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupiná, Lúčenec, Poltár,

Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Žarnovica, Žiar nad Hronom.

Región Banská Bystrica leži v strede Slovenska a hraničí s Maďarskom územým v južnej časti. Prírodný symbol regiónu je rieka Hron. Samosprávny kraj Banská Bystrica patrí k najväčším na Slovensku. Kontakt: www.vucbb.sk

Ekonomika • 21

660 000 obyvateľov

Ekonomika Ekonomická štruktúra regiónu Banskej Bystrice sa posledných 15 rokov mení a z priemyselnej oblasti sa stále viac stáva krajina, zameraná na poskytovanie služieb. V súčasnosti sú najrelevantnejšími sektormi baníctvo, strojárenstvo, potravinárstvo, farmaceutický priemysel, spracovanie dreva, sklársky a keramický priemysel. S ohľadom na priemyselnú výrobu región Banska Bystrica môžeme rozdeliť nasledovne: severná časť je priemyselnou oblasťou (okresy: Banská Bystrica, Zvolen, Žiar nad Hronom a Detva), kde prevláda strojárenstvo, spracovanie dreva, chemický,farmaceutický priemysel abaníctvo, poľnohospodársky zameraná oblasť sa nachádza na juhu regiónu (okresy: Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Krupiná a Revúca).

Intelligent energy europe

Camit Slovakia http://www.camitslovakia.sk/

Taliansko – Slovenská obchodná komora je medzinárodná mimovládna organizácia, neziskové voľné združenie bilaterálneho charakteru.

C C I S T S O K

GBE Factory www.gbefactory.eu

Projekt podporuje koncept “zeleno-modrej továrne pre energiu”, ktorý sa aplikuje v rámci priemyselných a komerčných priestorov, vybavených jednou alebo viacerými technológiami na výrobu energie alebo tepla, použitím obnoviteľných zdrojov energie.

Intelligent energy europe http://ec.europa.eu/energ y/intelligent/

(IEE) ponúka pomocnú ruku organizáciám, ktoré chcú zlepšiť energetickú udržateľnosť.

I N T E L L I G E N T E N E R G Y E U R O P E FOR A SUSTAINABLE FUTU

22 • Pracovný trh Unioncamere veneto http://www.ven.camcom.it Regional Association Unioncamere veneto je of Veneto’súnia Chambers regionálna obchodných of Commerce, ITALY komôr Veneto (Unioncamere Veneto) je štruktúra, ktorá podporuje ekonomického rozvoja a spolupracuje so zástupcami miestnych orgánov. Clusterland Oberösterreich GmbH http://www.umwelttechnikcluster.at/ Poskytuje konzultácie a informácie na tému environmentálne technológie. S.O.L.I.D. http://www.solid.at S.O.L.I.D. je rakúska inžinierska spoločnosť špecializujúca sa na aspekty solárnych tepelných energetických rastlín.

Pracovný trh Pracovné sily pozostávajú z cca 325 000 ľudí. Tretina z nich pracuje v priemysle, dve tretiny v nepriemyselnom sektore. Priemysel a konštrukcie: 33% Služby: 60% Poľnohospodárstvo, poľovníctvo, lesníctvo a rybolov: 7%

Výskum a vývoj Región minie asi 0,51% HDP na V&V. Vďaka svojej geografickej polohe a rozmanitosti prírodných a kultúrnych pamiatok má región skvelý potenciál na rozvoj tur-

Výskum a vývoj • 23

izmu. Jeho jedinečnosť a individualita vytvára miesto pre rozvoj v piatich strategických oblastiach turizmu: mestská a kultúrna turistika, kúpele a zdravotná turistika, horská a vodná turistika, zimná a vidiecka turistika. Ekonomická štruktúra Banskej Bystrice podstúpila v posledných 16 rokoch zmenu od priemyselného sektoru k sektoru služieb. V spojení s týmto vývojom sa zaznamenáva neustály pokles v poľnohospodárskom sektore. Finančná a ekonomická kríza v rokoch 2008-2009 spôsobila zníženie dopytu po zakázkach zo západnej Európy pre malých a stredných výrobcov a mnoho ľudí prišlo o prácu.V súčasnosti sa dajú vidieť menšie zlepšenia, najmä v sklenárskom priemysle.

Intelligent energy europe

forgreen spa

http://www.forgreen.it/ Spoločnosť sa špecializuje na plánovanie a dosiahnutie fotovoltaických systémov vysokej ziskovosti. ITKAM http://www.itkam.org/DE/ Projekty ITKAM podporujú zvyšovanie a výmenu know-how firiem a podnecujú spoluprácu a internacionalizáciu. NBANK http://www.nbank.de NBank je univerzálna banka pre obnovu a rozvoj. ERATO http://www.erato.bg ERATO HOLDING AD je vedúcou spoločnosťou v oblate vykurovacej techniky.

24 • Najväčšie spoločnosti v Banskej Bystrici

Najväčšie spoločnosti v Banskej Bystrici *podľa údajov Štatistického úradu SR, Banská Bystrica: Názov

Priemyselný sektor

SIDCIS

SIDPSC

TAURIS, a.s.

Potravinárska

97901

Rimavská Sobota

Pivovar STEIGER a.s.

Pivovar Steiger

96602

Vyhne

EKOREZ, s.r.o.

Chalupkova

97401

Banská Bystrica

Mäspoma, spol. s r.o.

T.G.Masaryka

955/8

96001

Zvolen

DRU, a.s.

Strážska cesta

8700/6

96001

Zvolen

Železiarne Podbrezová, a.s.

Kolkáreň

97681

Podbrezová

Slovenské magnezitové závody a.s. Jelšava

Teplá voda

671

04916

Jelšava

SLOVMAG a.s. Lubeník

Lubeník

236

04918

Lubeník

Nemak Slovakia s.r.o.

Ladomerská Vieska

394

96501

Ladomerská Vieska

Slovalco, a.s.

Priemyselná

96548

Žiar nad Hronom

TUBEX SLOVAKIA, s.r.o.

Partizánska

96681

Žarnovica

TUBAPACK, a.s.

Priemyselná

96563

Žiar nad Hronom

Reisner & Wolff Slovensko s.r.o.

Križovatka

96901

Banská Štiavnica

KNK - výrobné družstvo

Huta

100

97655

Ľubietová

Neuman Aluminium Fliesspresswerk Slovakia, s.r.o.

Partizánska

1384/85

96681

Žarnovica

Spotreba energie v regióne Spotreba zemného plynu vo vybraných odvetviach ekonomiky

graf na porovnanie uvedenej spotreby vo vybraných sektoroch.

Miesto

Najväčšie spoločnosti v Banskej Bystrici • 25

Priemyselné odvetvie

Zemný plyn M2/tons

Propan-butan M2/tons

Bioplyn M2/tons

Potravinárska

5387/185135

9/230

n/a

Výroba nápojov

1761/60520

9/290

n/a

Textilná

1330/45708

2/230

n/a

Drevárenská

4365/150012

n/a

Nabytkárstvo

78/2681

n/a

Spotreba zemného plynu vo vybraných odvetviach ekonomiky

Spotreba silovej energie v MWh podľa štatistických údajov za rok 2010

Spotreba tepla v GJ podľa štatistických údajov za rok 2010

Potravinárska

23173

90143

Výroba nápojov

5900

52341

Textilná

2378

27601

Drevárenská

101277

766757

Nábytkárstvo

13500

49041

Celý priemysel

3143134

2560152

Priemyselné odvetvie

Celková spotreba priemyslu v regióne, priemr za jeden kalendárny rok:

Silová energia - 3143134 MWh Teplo – 2560152 GJ.

Intelligent energy europe

26 • Spotreba zemného plynu, bioplynu a propánbutánu

Spotreba zemného plynu, bioplynu a propánbutánu Celkova spotreba priemyslu v regióne za jeden kalendárny rok: Zemný plyn: 278418 m2/9560390 GJ Bioplyn – 2930 m2/60854 GJ

Priemyselné odvetvie

Zemný plyn M2/GJ

Propánbután M2/GJ

Bioplyn M2/GJ

Potravinárska

5387/185135

9/230

n/a

Výroba nápojov

1761/60520

9/290

n/a

Textilná

1330/45708

2/230

n/a

Drevárenská

4365/150012

n/a

Nábytkárstvo

78/2681

n/a

Dodatok I Energetické licencie • 27

Dodatok I Energetické licencie Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPS Číslo rozhodnutia

Žiadateľ

Dátum

Miesto inštalácie jednotky

Charakteristiky

teplo (MW)

energia (MW)

Liptovský Hrádok

biomasa

5,00

Ružomberok

biomasa

26,1

Kombinovaná výroba

400

495,00

Partizánska Ľupča

Bio odpad

0,0731

0,04

Levice

cyklus výparových plynov

80,00

biomasa

Kombinovaný uhoľný a biomasový bojler

30,00

Vodná elektráreň

0,05

2005 265/2005-200 24.2.2005

RETTENMEIER Tatra Timber, s.r.o., Pod lipami 68, Liptovský Hrádok

388/2005-200 1.3.2005

Ružomberská energetická spoločnosť, a.s., Textilná 23, Ružomberok

779/2005-200 30.3.2005 1.4.2005

Martinská teplárenská, a.s., Robotnícka 17, 036 80 Martin

4.4.2005

Robotnícka 17, 036 80 Martin

31.5.2005

Coburgova 84, 917 42 Trnava

6.7.2005

Gucmanovej 17/670, 920 41 Leopoldov

1298/2005-200

(Bottova ul.)

ENERGO-THERM SLOVAKIA, s.r.o., Rajčianska ul. 32

16.8.2005

821 07 Bratislava

8.12.2005

Sústava, a. s. Miletičova 5

biomasa Martin

Žilina

824 84 Bratislava 2006

97/2006-3010 27.1.2006

Ľupčianka, s.r.o. Bellova 2038,

Liptovský Mikuláš

149/2006-3010 13.2.2006

Adato Energy, s.r.o. Šafárikova 1 934 01 Levice

2748/2005-200 17.2.2006

Smrečina Hofatex, a. s. Cesta ku Smrečine 5

975 45 Banská Bystrica

20.2.2006

sústava, a. s. Miletičova 5

Banská Bystrica

824 84 Bratislava

4.5.2006

Pelhřimovská 2054/6, 026 01 Dolný Kubín

(kotolňa Bysterec)

598/2006-3400 5.5.2006

e2t, a. s. Fraňa Kráľa 2042/33

Poprad Stráže pod Tatrami

058 01 Poprad

659/2006-3400 17.5.2006

Omega ct s. r. o. Medze 518/18,

Bobrovec Liptovský Mikuláš

031 05 Liptovský Mikuláš

1102/2006-3400

Top Optimal, s.r.o.

28.6.2006

Kodanská ul. č. 46

100 10 Praha 10

998/2006-3400 26.7.2006 28.7.2006 1366/2006-3400 4.9.2006 1589/2006-3400 25.9.2006

Július Devečka Okoličné 359 031 04 Liptovský Mikuláš Šafárikova 1 934 01 Levice Československá energetická spoločnosť, a. s. Obchodná 5/9, 078 01 Sečovce Smrečina Hofatex, a. s. Cesta ku Smrečine, Banská Bystrica

Intelligent energy europe

Inundačné územie rieky Váh medzi mestami Sereď a Hlohovec Beňadiková Liptovský Mikuláš

VE Sereď Vodná elektráreň

51,39

Vodná elektráreň

2,00

1,10

Trebišov

Cyklus výparových plynov 165 MW

765,00

Banská Bystrica

2 turbogenerátory

7,00

28 • Dodatok I Energetické licencie

Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPS Číslo rozhodnutia

Žiadateľ

Dátum

Miesto inštalácie jednotky

Charakteristiky

teplo (MW)

energia (MW)

Košice

Komunálny odpad a kondenzačný výparový plyn

6,00

Trebišov

výparový plyn 165 MW

885,00

Kombinovaná tepelná a energetická prevádzka

12,7

0,60

Liptovský Hrádok

biomasa

4,70

0,20

2007 1852/2006-3400 9.1.2007 31.1.2007 363/2006-3400 19.2.2007 24/2007-3400 19.2.2007 2358/2006-3400 8.3.2007 1107/2007-3400 29.5.2007 1440/2007-3400 30.8.2007 2198/2007-3400 30.8.2007

Kosit, a. s., Rastislavova 98, 043 46 Košice 811 01 Bratislava Československá energetická spoločnosť, a. s. Obchodná 5/9, 078 01 Sečovce ENERGETIKA, s.r.o. Palisády 33 811 06 Bratislava Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. Pod lipami 68 033 01 Liptovský Hrádok Oravská vodárenská spoločnosť, a. s. Bysterecká 2180 026 80 Dolný Kubín Karloveská č. 2

Chlórovacia stanica Oravice

Malá vodná elektráreň

Vodné dielo Sereď – Hlohovec

Malá vodná prevádzka Siladice

VE Sereď

842 04 Bratislava Poľnohospodárske družstvo VINOHRADY Choňkovce

2309/2007-3400 17.9.2007

AT ABOV, s. r. o. Slnečná 13, 044 42 Rozhanovce

24.10.2007

Robotnícka 17, 036 80 Martin

2690/2007-3400 30.10.2007

Slovenské elektrárne, a.s. Hraničná 12, 827 36 Bratislava

2620/2007-3400 17.12.2007

JURČO JÁN, s.r.o. Dovalovo 174,

0,60

Choňkovce

Biomasová stanica

0,52

0,50

Veľký Ďúr

Biomasová stanica

1,192

1,00

0,35

Malá vodná elektráreň

0,25

033 01 Liptovský Hrádok

Malá vodná elektráreň

1,20

Chemlonská 1, 066 33 Humenné

0,594

0,60

0,24

0,19

7,00

1,302

1,00

58,00

Rozhanovce

Biomasová stanica Martin – Priekopa

Dobšinský potok Dobšiná – Vlachovo Lisková – Jamborov prah Chemes Humenné 2008

4158/2007-3400 4.2.2008

Ing. Roman Kardoš – EUNEXT Južná trieda 93, 010 01 Košice

4591/2007-3400 12.2.2008

Poľnohospodárske družstvo 034 71 Ludrová

4592/2007-3400 29.1.2008

R GES, s.r.o. Kpt. Nálepku č. 5, 080 01 Prešov

4731/2007-3400 12.2.2008

BIOCHYN, s.r.o. Pod Párovcami č. 25, 921 01 Piešťany

Chynorany

PPC Energy, a.s. Magnetová ul. 12, 831 04 Bratislava

Bratislava

46/2008-3400 18.2.2008

51,39

072 63 Choňkovce Liaharenský podnik Nitra, a. s. 949 01 Nitra – Párovské háje

18.12.2007

Vodohospodárska výstavba, š. p.

2479/2007-3400 14.9.2007

Komárovce, okres Košice Liptovská Štiavnica Bardejov

Biomasová stanica Biomasová stanica Biomasová stanica Biomasová stanica

Cyklus výparových plynov 2. SS 400 kV Veľký Ďur rozšírenie

3. SS 400 kV Gabčíkovo

Zvolen

Výparová kondenzačná turbína

73,70

Streda nad Bodrogom

KTE z OZE

0,96

3965/2007-3400 18.3.2008 19.3.2008 1455/2008-3400 8.4.2008

Zvolenská ekologická spoločnosť, a.s. Námestie SNP 13, 960 01 Zvolen Ul. republiky 5, 010 47 Žilina VENAS, a.s. 17. novem. 1561/29, 075 01 Trebišov

Dodatok I Energetické licencie • 29

Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPS Číslo rozhodnutia

Žiadateľ

Dátum 1867/2008-3400

Strojárska 4435, 069 01 Snina

2.5.2008

Palisády 33, 811 06 Bratislava LiV Elektra, a.s. Priemyselná 10, 821 09 Bratislava

24.7.2008

Naftárska 965, 908 45 Gbely

27.8.2008

Štúrova 101, 059 21 Svit

4138a/2007-3400 30.9.2008 30.9.2008 3445/2008-3400 3.10.2008

teplo (MW)

energia (MW)

Biomasová stanica

1,40

Trakovice - Malženice

Cyklus výparových plynov

417,00

Košice – Barca

KTE z OZE

7,50

Bioplynová stanica

3,391

3,01

2,20

3,37

Energy Snina, a.s.

25.4.2008 1061/2008-3400 7.8.2008

Miesto inštalácie jednotky

Charakteristiky KTE z OZE

Snina

Hurbanovo (Zelený háj)

E.ON Elektrárne, s.r.o. SPP Kompresorová stanica, 919 33 Trakovice SPP Kompresorová stanica, 919 33 Trakovice CASSOVIA BIO ENERGY, s.r.o. Hlavná 104, 040 01 Košice

6.10.2008

Hencovská 2073, 093 02 Hencovce

20.10.2008

Ivanská cesta 22, 821 04 Bratislava

4455/2008-3400 14.11.2008

ALTERNATIVE ENERGY, s.r.o. ul. SNP 157/29, 956 18 Bošany

4629/2008-3400 14.11.2008

Green Energy Slovakia, s.r.o. Mraziarenská 6, 821 08 Bratislava

Tesárske Mlyňany

5641/2008-3400 1.12.2008

RJ Development, s.r.o. Šimonovičova 18, 907 01 Myjava

Brezová pod Bradlom

7509/2008-3400

Výskumno-realizačný ústav obnoviteľných zdrojov energie, s.r.o.

Bošany

Fotovoltaika Fotovoltaika

2009

11.3.2009 7582/2008-3400 11.3.2009

Dunajské nábrežie 14,

Kolárovo I, II

Fotovoltaika

2,61

Veľká Lomnica

Geotermálna energia GVL-1

13,056

0,28

945 01 Komárno Lomnická teplárenská, s.r.o. Tatranská č. 697/148, 059 52 Veľká Lomnica

7152/2008-3400 17.3.2009

HYDRO-ENERGY, a.s. Kladnianska 34, 821 05 Bratislava

Hronská Dúbrava (na rieke Hron)

Malá vodná elektráreň

1,30

721082008-3400 17.3.2009

GIS Skalica, a.s. Nám. sv. Martina 9, 908 51 Holíč

Zemplín (na rieke Bodrog)

Malá vodná elektráreň

4,30

Želiezovce

Výroba elektriny na báze biomasy

4,90

582/2009-3400 3.4.2009

AGRO ENERGY, s.r.o. Komenského 1433, 937 01 Želiezovce

2070/2009-3400/a 21.5.2009

Pow-en, a.s. Plynárenská 1, 821 09 Bratislava

Levice

Produkcia elektriny spaľovaním dieselového paliva

28,80

2070/2009-3400/b 21.5.2009

Pow-en, a.s. Plynárenská 1, 821 09 Bratislava

Sučany

Produkcia elektriny spaľovaním dieselového paliva

28,80

2070/2009-3400/c 21.5.2009

Pow-en, a.s. Plynárenská 1, 821 09 Bratislava

Produkcia elektriny spaľovaním Moldava nad Bodvou dieselového paliva

28,80

1,33

2045/2009-3400

PPC Energy Group, a.s.

28.5.2009

Magnetová ul. 12,

831 04 Bratislava

2634/2009-3400

Studenohorská 22

841 03 Bratislava

3151/2009-3400 9.9.2009

Kompala, a.s. Robotnícka 6 974 11 Banská Bystrica

Záložný energetický zdroj

Eco Power, a.s.

15.6.2009 2139/2009-3400 22.6.2009

Bratislava

Trebišov Badín ČOV Rakytovce

Výroba elektriny a tepla spaľovaním zemného plynu Elektrické a tepelné spaľovanie priemyselného kompostu

Tepláreň, a.s. Považská bystrica Robotnícka 017 34 Považská Bystrica

Intelligent energy europe

Považská Bystrica

Kombinovaný cyklus

2,678

2,34

22,718

57,55

30 • Dodatok I Energetické licencie

Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPS Číslo rozhodnutia

Žiadateľ

Dátum 2856/2009-3400 19.10.2009 2937/2009-3400 19.10.2009 3148/2009-3400 19.10.2009 3280/2009-3400 28.10.2009 3574/2009-3400 28.10.2009 3753/2009-3400 28.10.2009 3723/2009-3400 5.11.2009 4515/2009-3400 5.11.2009 4645/2009-3400 4.12.2009 3790/2009-3400 8.12.2009 3404/2009-3400 9.12.2009

Miesto inštalácie jednotky

Charakteristiky

teplo (MW)

Dunajská Streda

KTE

5,2

5,00

24,70

1,279

1,03

16,50

Tepláreň, a.s. Považská bystrica Robotnícka 017 34 Považská Bystrica Chemes, a.s. Chemlonská 1, 066 33 Humenné

Priemyselný park Chemes

Modernizácia

Stará Turá

Tepelná a energetická prevádzka

E.P.E., s.r.o. Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava 825 11 Bratislava Bukocel, a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce FLH ENALCO-SQ, s.r.o. Továrenská 8, 811 09 Bratislava E.P.E., s.r.o. Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava Mestská elektráreň Nitra, a.s. Nábrežie mládeže 89, 949 01 Nitra Košická energetická spoločnosť, a.s. Teplárenská 3/A, 042 92 Košice INGOS Prešov Projects, s.r.o. Železničná 9, 082 21 Veľký Šariš

energia (MW)

Hencovce

Kombinovaný cyklus biomasy

Priemyselný park Palárikovo

KTE plyn

9,963

9,00

Bratislava – MČ Nové Mesto

KTE plyn

2,21

2,01

Nitra - Chrenová

Paroplynový cyklus

54,00

Košice – Južné mesto

Kombinovaný cyklus biomasy

9,5

4,00

Topoľčany

Kombinovaný cyklus biomasy

Kráľovský Chlmec

Kombinovaný cyklus biopaliva

VENAS, a.s.

32,464

8,20

1,28

3,05

075 01 Trebišov

EKOLOGICKÁ ENERGETIKA, a.s.

29,829

1,42

17. novembra 1561829

Nám. SNP 11

Banská Bystrica

Kombinovaný cyklus plynu

974 01 Banská Bystrica 2010

3423/2009-3400 14.1.2010 3424/2009-3400 14.1.2010 3425/2009-3400 14.1.2010 3426/2009-3400 14.1.2010 5932/2009-3400 14.1.2010

Maltech, s.r.o. Hlavná 42 927 01 Šaľa Komenského 44/40

T.G.Masaryka 1

Jelenecká 131

Baštová 28

Pribinova 25

14.1.2010

Veľké Dvorany Fotovoltaika Veľké Dvorany

945 01 Komárno

14.1.2010

Fotovoltaika

Alter Energo, a.s.

SE 2010, a.s.

6597/2009-3400

Hurbanovo

940 01 Nové Zámky

6529/2009-3400

14.1.2010

Fotovoltaika

European electroning Trading, s.r.o.

H&T-COMMUNICATION, s.r.o.

Kameničná

831 02 Bratislava

951 01 Nitrianske Hrnčiarovce

6530/2009-3400

Fotovoltaika

EUROCOM & Co., s.r.o.

Hurbanovo

945 01 Komárno Nobelova 18

Fotovoltaika Kútniky

811 09 Bratislava

Fotovoltaika

N.O.S. Construction, s.r.o. Roľníckej školy 1519

Kútniky

945 25 Komárno

Fotovoltaika

IDUSTRIAL ZONE KÚTNIKY, a.s. Galantská cesta 4 929 01 Dunajská Streda

Fotovoltaika Fotovoltaika

Estates – rerality, s.r.o.

5933/2009-3400 14.1.2010

Hurbanovo

Kútniky

3,30

3,98

3,30

3,00

3,20

Dodatok I Energetické licencie • 31

Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPS Číslo rozhodnutia

Žiadateľ

Dátum

6235/2009-3400 25.1.2010 6254/2009-3400 25.1.2010 156/2010-3400 20.1.2010 564/2010-3400 5.2.2010 698/2010-3400 5.2.3400 1089/2010-3400 5.2.3400 1090/2010-3400 5.2.3400 1087/2010-3400 8.2.3400

Švabinského 21

15.2.2010 1298/2010-3400 15.2.2010 1377/2010-3400 15.2.2010

Fotovoltaika

BUZITKA SOLAR, a.s. Buzitka 120

Buzitka

985 41 Šávoľ SUN FUEL, s.r.o. Žižkova6/1874, 040 01 Košice

Nový Ruskov

Pod Dolami 838

Moldava nad Bodvou

093 02 Vranov nad Topľou INGOS Prešov, s.r.o. Kpt. Nálepku 5, 080 01 Prešov SUNENERGY SLOVAKIA, s.r.o. Kpt. Nálepku 5, 080 01 Prešov MVE Tekov, s.r.o. Rybničná 9, 831 07 Bratislava

Fotovoltaika Fotovoltaika

JAKOR, s.r.o.

Zvolenská cesta 1

1297/2010-3400

Kosihy nad Ipľom

851 01 Bratislava

9.2.2010

10.2.2010

Fotovoltaika

MyEnergy SPV 1, s.r.o.

STEFE ECB, s.r.o.

Poltár

851 01 Bratislava Švabinského 21

Charakteristiky

Fotovoltaika

MyEnergy SPV 8, s.r.o.

104/2010-3400

784/2010-3400

Miesto inštalácie jednotky

Nový Ruskov Nový Ruskov Riečny km 70,655 na rieke Hron (Nový Tekov, Starý Tekov) Rimavská Sobota

974 05 Banská Bystrica

Fotovoltaika Fotovoltaika

Fotovoltaika

Tepelná elektráreň na biomasu a plynový motor

rwm corporation, s.r.o.

teplo (MW)

energia (MW)

1,20

4,00

3,89

4,00

3,95

4,00

2,50

1,605

1,56

3,90

064 01 Stará Ľubovňa

GRUY, s.r.o.

3,82

984 01 Lučenec

Kolek, s.r.o.

2,70

984 01 Lučenec

SUN4ENERGY LC, s.r.o.

4,00

Duklianskych Hrdinov 1256/33

Nám. aztéckych prameňov 1

Mikušovská cesta 5319

Partizánska cesta 32

Čečejovce

Mikušovce

Holiša

Buzitka

Fotovoltaika

974 01 Banská Bystrica

1389/2010-3400

CTC – Tenis club, s.r.o.

4,00

3.3.2010 1390/2010-3400 3.3.2010 1399/2010-3400 3.3.2010 1400/2010-3400 3.3.2010 1537/2010-3400 8.4.2010 1779/2010-3400 8.4.2010 1955/2010-3400 15.4.2010

Hlavná 68, 080 01 Prešov GEMCASS PROGRESS, s.r.o. Talinská 9, 040 12 Košice ENERGYWOOD, a.s. Slovenská 69, 080 01 Prešov

Zemplínske Hradište

Fotovoltaika

Zemplínske Hradište

Fotovoltaika

Zemplínske Hradište

Fotovoltaika

Zemplínske Hradište

Fotovoltaika

TLS, s.r.o. Nám. slobody 98 093 01 Vranov nad Topľou BOVINEX Europa, s.r.o. Jaroslawska 9, 071 01 Michalovce SUN4ENERGY LC, s.r.o. Partizánska cesta 32 974 01 Banská Bystrica Vellox, s.r.o. Priemyselná 100 965 01 Žiar nad Hronom

Intelligent energy europe

Ratka

Fotovoltaika

Hladký Majer

4,00

3,00

2,00

Chrťany

1,90

Lučenec

Veľký Krtíš

Fotovoltaika

32 • Dodatok I Energetické licencie

Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPS Číslo rozhodnutia

Žiadateľ

Dátum 1956/2010-3400 15.4.2010 1973/2010-3400 15.4.2010 2183/2010-3400 28.4.2010 1619/2010-3400

Vellox, s.r.o. Priemyselná 100 965 01 Žiar nad Hronom Vellox, s.r.o. Priemyselná 100 965 01 Žiar nad Hronom Termonova, a.s. SNP 98, 018 51 Nová Dubnica Kovohuty, a.s.

30.4.2010

Ul. 29. augusta 586

053 42 Krompachy

825 11 Bratislava 26

4459/2009-3400 30.4.2010 2110/2010-3400 6.5.2010 1839/2010-3400 13.5.2010 1960/2010-3400 13.5.2010 2535/2010-3400 7.7.2010 3168/2010-3400

Tenergo Brno, a.s. Křenová 65, 602 00 Brno, ČR ESENTIA, s.r.o. Cintorínska 3/a, 811 01 Bratislava CM European Power Slovakia, s.r.o. Vlčie hrdlo 1, 824 12 Bratislava Budulovská 29 Tenergo Brno, a.s. Křenová 65, 602 00 Brno, ČR

Mlynské nivy 42

2634/2010-3400HV 10.8.2010 2635/2010-3400HV 10.8.2010 3513/2010-3400HV 16.8.2010 5327/2010-3200HV 16.8.2010 548/2010-3200HV

BCQ Systém, a.s. Špitálska 10, 811 08 Bratislava Fotovoltaika Starňa, a.s. Ivánska cesta 15, 821 04 Bratislava Fotosolar Tornaľa, a.s. Nitrianská 5, 917 54 Trnava Geoterm Košice, a.s. Moldavská 12, 040 11 Košice ENERGY GAS, a.s. Napájadlá 6, 040 12 Košice

17.9.2010

Kirejevská 1173/33

29.10.2010 6256/2009-3400 4.11.2010 695/2010-3200-HV 3.12.2010 732/2010-3200-HV 3.12.2010 21.12.2010

Fotovoltaika

Staničná 3, 071 01 Michalovce KPPC, a.s. Bellova 3, 040 01 Košice REO, s.r.o. Šebastovská 4, 040 17 Košice Liptovské družstvo OBNOVA, družst. Družstevná 2221 031 01 Liptovský Mikuláš Robotnícka 17, 036 80 Martin

energia (MW)

2,00

Veľký Krtíš

1,80

7,4

2,20

Nová Dubnica Krompachy areál spoločnosti Kovohuty

KTE OZE

Turbogenerátor

1,80

Vajnory

KTE a chladenie

14,59

Rimavská Sobota

Fotovoltická elektráreň

1,13

KTE

224

60,00

Slovnaft Bratislava Mokrance

Katalytické spracovanie odpadu

Košice-Šaca

KTE

Želiezovce, Hron

Vodná elektráreň

15,00

6,00

2,80

Tornaľa

Fotovoltaika

3,99

Tornaľa

Fotovoltaika

3,99

Tornaľa

Fotovoltaika

3,99

Ďurkov, Svinica

Geothermál

3,50

Košice - Ťahanovce

KTE

41,7

39,16

Žarnovica

KTE odpad z dreva

979 01 Rimavská Sobota PK Obchodná, s.r.o.

teplo (MW)

Energy Edge ZC, s.r.o. Mostová 2, 811 02 Bratislava

551/2010-3200-HV

Pôtor

825 11 Bratislava 26

17.9.2010

Poltár

Hydroenergia, s.r.o.

7.7.2010

10.8.2010

Fotovoltaika

045 01 Moldava nad Bodvou

Račianska 30/A, 831 02 Bratislava

2633/2010-3400HV

Kalinovo–Priekopa

Charakteristiky

RDB, s.r.o.

7.7.2010

Miesto inštalácie jednotky

8,7

10,00

Veľké Revištia, Sobrance

Biomasa

20,00

Priemyselný areál Bočiar, Košice

Cyklus výparových plynov

880,00

Mokrance

Drevený odpad

Liptovský Mikuláš – Ondrašová (ČOV) Vrútky

Kombinovaná energetická produkcia založená na OZE

15,00

3,99

Dodatok I Energetické licencie • 33

Zoznam certifikátov vydaných v súvislosti s dlhodobým konceptom energetickej politiky Slovenska ( k 27.12.2010), zdroj SIEA a SEPS Číslo rozhodnutia

Žiadateľ

Dátum

Miesto inštalácie jednotky

Charakteristiky

teplo (MW)

energia (MW)

Výrobný areál spol. Duslo, a.s., Bratislava

Paroplynový cyklus

12,6

Rozhanovce

Bioplynová stanica

1,00

Plavnica

Bioplynová stanica

1,00

Palárikovo

Kombinovaný paroplynový cyklus

29,50

Hencovce

Kondenzačno-odberová turbína TG1

10,00

Hrkovce

Fotovoltaika

3,99

Nitra - Chrenová

Kombinovaná produkcia bioplyn

54,20

Považská Bystrica

Záložný zdroj bojlera na horúcu

Veľké Kapušany Badín - ČOV Rakytovce

Kombinovaná produkcia tepelného odpadu Kombinovaná produkcia biomasový odpad

29,00

27,68

7,03

Svit

Kombinovaná produkcia bioplyn

1,871

2,00

Palárikovo

Kombinovaná produkcia bioplyn Kombinovaná produkcia drevená biomasa

2011 1818/2010-3200-HV 10.1.2011

Duslo, a.s Admin. budova, ev. č. 1236 927 03 Šaľa

2940/2010-3200-MH

Bioplyn Rozhanovce, s.r.o.

10.1.2011

Mlynská 31, 042 91 Košice

1639/2010-3200-MH 21.1.2011 4716/2011-3400 17.5.2011 3815/2011-3200 6.6.2011 2638/2011-3200 8.6.2011 3738/2011-3200 18.7.2011 3971/2011-3200 18.7.2011 4595/2011-3200 18.7.2011 4612/2011-3200 18.7.2011 5590/2011-3200 4.8.2011 5927/2011-3200 31.8.2011 5844/2011-3200 25.10.2011 4590/2011-3200 18.11.2011 8245/2011-3200 18.11.2011 10923/2011-3200 16.12.2011 10924/2011-3200 16.12.2011 10925/2011-3200 16.12.2011 10926/2011-3200 16.12.2011 10927/2011-3200 16.12.2011 10928/2011-3200 16.12.2011

Roľnícke družstvo v Plavnici, č. 415 065 45 Plavnica GLANCE, s.r.o. Továrenská 8, 811 09 Bratislava BUKÓZA ENERGO, a.s. Hencovská 2073, 093 02 Hencovce Agromyšľa, s.r.o. A. Bernoláka 10, 034 01 Ružomberok Mestská elektráreň Nitra, a.s. Nábrežie mládeže 89, 949 01 Nitra Tepláreň a.s. Považská Bystrica ul. Robotnícka, P.O.BOX 90, 017 34 Považská Bystrica Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava Kompala, a.s. Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica Chemosvit Energochem, a.s. Štúrova 101, 059 21 Svit FLH ENALCO - SQ, s.r.o. Továrenská 8, 811 09 Bratislava Arianet, s.r.o. Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava Energo CS, a.s. Washingtonova 3, 110 00 Praha 1, ČR PREFA ZOZ, a.s. Podhradská cesta č. 2, 038 52 Sučany Medis, s.r.o. Sv. Beňadika č. 4, 949 01 Nitra WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra WFF Drevotes, s.r.o. Palackého 3, 949 01 Nitra

Intelligent energy europe

Trenčín

9,963

9,00

5,00

29,40

Sučany

Paroplynový cyklus Kombinovaná produkcia biomasový odpad

7,00

Zlaté Moravce

Kombinovaná produkcia bioplyn

3,99

Zlaté Moravce

Kombinovaná produkcia bioplyn

3,99

Zlaté Moravce

Kombinovaná produkcia bioplyn

3,99

Zlaté Moravce

Kombinovaná produkcia bioplyn

3,99

Zlaté Moravce

Kombinovaná produkcia bioplyn

3,99

Zlaté Moravce

Kombinovaná produkcia bioplyn

3,99

Trnava

34 • Dokumenty

Dokumenty Stratégie

Programy

• Stratégia energetickej bezpečnosti SR • Stratégia vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v SR • Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky

• Národný program reforiem SR na roky 2011 - 2014 • Národný program reforiem SR 2010 • Národný program reforiem SR na roky 2008 - 2010 Implementačná správa 2009 • Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (2007) • Operačný program Životné prostredie (2007) • Národný program rozvoja biopalív

Koncepcie • Koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR • Koncepcia energetickej hospodárnosti budov do roku 2010 s výhľadom do roku 2020 • Koncepcia energetickej efektívnosti SR • Koncepcia využitia poľnohospodárskej a lesníckej biomasy • Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie

Plány • Akčný plán energetickej efektívnosti na roky 2011 - 2013 • Národný akčný plán pre energiu z OZE • Akčný plán využívania biomasy na roky 2008 - 2013 Iné • Deklarácia ministrov V4 (2011) • Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2010 - 2014 • Analýza palivovo-energetických surovín a možnosti využívania zásob a prognóznych zdrojov z pohľadu ich ekonomickej efektívnosti

Dokumenty Európskej únie • 35

• Národný strategický referenčný rámec 2007 - 2013 (2007) • Energetická politika SR (2006) • Analýza národného potenciálu pre vysoko účinnú kombinovanú výrobu v SR (2005) • Aktualizácia surovinovej politiky (2004) • Správa o pokroku v rozvoji obnoviteľných zdrojov energie, vrátane stanovenia národných indikatívnych cieľov pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie

Dokumenty Európskej únie Stratégie • Energia 2020 Stratégia pre konkurencieschopnú, udržateľnú a bezpečnú energetiku • Európa 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu • Európa efektívne využívajúca zdroje - hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 Plány • Plán energetickej účinnosti na rok 2011 • Akčný plán pre energetickú bezpečnosť a solidárnosť • Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu Iné • Zelená kniha K bezpečnej, trvalouržateľnej a konkurencieschopnej európskej energetickej sieti • Energetická politika pre Európu • Cestovná mapa pre obnoviteľnú energiu - Obnoviteľná energia v 21. storočí: budovanie udržateľnejšej budúcnosti • Zelená kniha: Európska stratégia pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu • Zelená kniha o energetickej efektívnosti alebo ako dosiahnuť viac za menej prostriedkov

Intelligent energy europe

Regional Association of Veneto’s Chambers of Commerce, ITALY

Projekt GBE factory podporuje integráciu samostatných alebo kombinovaných zariadení na výrobu obnoviteľných energií (kogenerácia, biomasa, slnečná tepelná energia, fotovoltaika, geotermálna energia, bioplyn a iné) na novovybudovaných priemyselných, komerčných a technicky zhodnotených budov za účelom dodávať elektrickú energiu a teplo nielen pre ich využitie vo vzduchotechnike, ale aj na zásobovanie výrobných procesov vyprodukovanou energiou. GBE factory vidí možnosť účasti na danom projekte orgánov verejnej správy, energetických spoločností (ESCO) z členských krajín EÚ (Taliansko, Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Bulharsko).

w w w.gbefac tor y.eu Picture in frontpage VIDRE NEGRE OFICINA - Commercial building - Cuneo, ITA The high-performance envelope is combined with efficient mechanical systems and daylighting to achieve a low-energy office. Radiant floor heating and cooling, heat air recover and a water-to-water ground source heat pump ensure low energy use to provide climate control. In addition, the building's envelope is highly insulated to minimize heat losses.