galéria ĽUDOVÍTA
FULLU v Ružomberku
Galéria Ľ. Fullu bola prvou galériou posta venou na Slovensku po roku 1945. Martin Kusý vypracoval štúdiu v roku 1964, ktorú dva roky na to doviedol do vykonávacieho projektu Š. Hatala. Realizácia bola ukončená v roku 1969. Galériu tvoria dva na seba ležiace asymetricky usporiadane hranoly. Za tento obraz Pieseň a práca získal roku 1937 cenu Grand Prix na celosvetovej výstave maľby v Paríži.
V hornej časti sú výstavné priestory, v dolnej je vstup, administratíva a dva byty. Jeden bol byt umelca, ktorý mal tvar átriového bývania. Druhý bol byt správcu s náväznosťou na prevádzku galérie. V súčasnosti sa byt umelca využíva na ubytovanie zahraničných umelcov a byt.
V hornej časti sú výstavné priestory, v dolnej je vstup, administratíva a dva byty. Jeden bol byt umelca, ktorý mal tvar átriového bývania. Druhý bol byt správcu s náväznosťou na prevádzku galérie. V súčasnosti sa byt umelca využíva na ubytovanie zahraničných umelcov a byt správcu na administratívne účely. Priečelie je členené úzkym horizontálnym pásom okien. Čelnú stenu zdobia umelecké mozaiky.
Za obraz Pieseň a práca získal roku 1937 cenu Grand Prix na svetovej výstave v Paríži. V rokoch 1949 - 1952 bol vedúcim oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva na novozaloženej Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odkiaľ z politických dôvodov odišiel. Od roku 1962 žil a tvoril v rodnom Ružomberku. Venoval sa maliarstvu, grafike, kresbe, typografii a scénografii, ako aj knižnej ilustrácii, gobelínom a monumentálnym prácam pre architektúru. Za obraz pieseňzískal aj cenu na svetovej výstave v Paríži a bol vedúcim maliarstva.
Ľudovít Fulla sa narodil v roku 1902 v Ružomberku. Od útleho veku bol fascinovaný maľbou a kresbou. Z ružomberského gymnázia prestúpil na Vyššiu obchodnú školu v Dolnom Kubíne (1918-1921)[1]. Jeden rok navštevoval súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave (1921-1922). V roku 1922 odišiel študovať do Prahy. Na Umeleckopriemyselnej škole u prof. Arnošta Hofbauera a u prof. Františka Kyselu si osvojil princípy moderného umenia. Počas štúdií sa zoznámil s o sedem rokov starším rodákom z Turčianskych Teplíc - Mikulášom Galandom[2]. Vzniklo medzi nimi priateľstvo a dlhodobá spolupráca[2]. V roku 1943 sa Fulla presťahoval do Martina, no v roku 1949 sa vrátil späť do Bratislavy, kde pôsobil ako vedúci oddelenia maliarstva.
Štúdium ukončil v roku 1927 a vrátil sa na Slovensko. návrate začal pracovať ako učiteľ kreslenia na meštianke v Senici, neskôr pokračoval v Malackách (1927-1929)[1]. V roku 1928[1] pozval prof. Josef Vydra učiť Ľudovíta Fullu na novozaloženú Školu umeleckých remesiel v Bratislave. Tomu sa podarilo stiahnuť späť na Slovensko aj priateľa Mikuláša Galandu.
V roku 1943 sa Fulla presťahoval do Martina, no v roku 1949 sa vrátil späť do Bratislavy, kde pôsobil ako vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva Vysokej školy výtvarných umení až do roku 1952. V Žiline si maliar vo svojom dome zriadil malú súkromnú galériu (1958). Po smrti prvej manželky sa v roku 1962 presťahoval ku svojim sestrám do Ružomberka. V roku 1969 mu na pozemkoch jeho starého otca postavil štát Galériu Ľudovíta Fullu.
Ľudovít Fulla sa narodil v roku 1902 v Ružomberku. Od útleho veku bol fascinovaný maľbou a kresbou. Z ružomberského gymnázia prestúpil na Vyššiu do Prahy. Na Umeleckopriemyselnej škole u prof. Arnošta Hofbauera a u prof. Františka Kyselu si osvojil princípy moderného umenia. Počas štúdií sa zoznámil s o sedem rokov starším rodákom z Turčianskych Teplíc - Mikulášom Galandom[2]. Vzniklo medzi nimi priateľstvo a dlhodobá spolupráca[2]. Štúdium ukončil v roku 1927 a vrátil sa na Slovensko. Hneď po návrate začal pracovať ako učiteľ kreslenia na meštianke v Senici, neskôr pokračoval v Malackách (1927-1929)[1]. V roku 1928[1] pozval prof. Josef Vydra učiť Ľudovíta Fullu na novozaloženú Školu umeleckých remesiel v Bratislave. Tomu sa podarilo stiahnuť späť na Slovensko aj priateľa Mikuláša Galandu. Spolupráca oboch umelcov sa tým naplno rozvinula. Ukončila ju až smrť Galandu
Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku bola postavená podľa projektu architekta Martina Kusého st. z rokov 1964 - 1965 (realizácia architekt Štefan Hatala). Jej účelom je prezentovať a uchovávať umelecké diela, ktoré Ľudovít Fulla, jeden z najvýznamnejších a najosobitejších slovenských umelcov 20. storočia, daroval štátu. Dar obsahujúci 548 diel maľby, kresby a grafiky bol vlastne „protihodnotou” za postavenie vlastného múzea. Galéria Ľudovíta Fullu sa začala budovať v roku 1965 a verejnosti bola sprístupnená 2. júla 1969 ako jedno z pracovísk Slovenskej národnej galérie. Umelec tu prežil posledné roky svojho života. Nová stála expozícia bola sprístupnená verejnosti po rekonštrukčných prácach, ktoré v objekte prebehli na jar 2009. Táto expozícia predstavuje kľúčové diela Ľudovíta Fullu z majetku SNG, ako aj z daru pre SNG - GĽF v novom výbere obohatenom aj o dávnejšie nevystavované diela, napr. o ukážky takzvaného „realistického” maliarstva, ktorému sa Fulla venoval v 30. rokoch, no aj o niektoré menej známe diela zo záverečného obdobia umelcovej tvorby.