Jurčo by Jakub Moravčík

Technická univerzita v Košiciach Fakulta um ení

CLAUSTRUM Prototyp kláštora novej doby Diplomová práca

B c. O ndrej Jurčo 2019

Te c h n ic k á u n ive r zita v Koši ci ach Fak u l ta u me n í

CLAUSTRUM Diplomová práca

Študijný program: Architektúra a urbanizmus Študijný odbor: 5.1.1. Architektúra a urbanizmus Školiace pracovisko: Katedra architektúry (KA) Školiteľ: Ing. arch. Irakli Eristavi Konzultant: Ing. arch. Pavol Šilla

Bc. Ondrej Jurčo 2019

Abstrakt Teoretická práca ponúka filozofický a architektonický rozbor problematiky verejných a súkromných priestorov na pozadí rôznych typológií a ich spojenia v podobe architektúry kláštora ako dokonalého reprezentanta vzťahu verejného a súkromného. Práca skúma alternatívny pohľad na využitie typológie kláštora a jeho zakotvenie v dnešnej dobe v podobe autonómnej, sociálnej stanice - prototyp novodobého kláštora. Práca sa zapodieva architektonickou podobou a jeho režimom fungovania.

K ľú č o v é s l o v á kláštor, verejný priestor, súkromný priestor, autonómna sociálna stanica, prototyp, typológia, claustrum

Abstract The theoretical work offers a philosophical and architectural analysis of public and private spaces on the background of various typologies and their connections in the form of monastic architecture as the perfect representative of the relationship public and private. The thesis explores an alternative view of using the typology of the monastery architecture. A prototype of a modern monastery in the form of a autonomous social center. The thesis will offer the architectural form and its regime.

Key words cloister, public space, private space, an autonomous social centre, prototype, typology, claustrum

Čestné vyhlásenie Vyhlasujem, že som celú diplomovú prácu vypracoval samostatne s použitím uvedenej odbornej literatúry.

..................................................................................... Vlastnoručný podpis 15. máj 2019

P o ďa k o v a n i e Ďakujem vedúcemu diplomovej práce Ing.arch. Iraklimu Eristavimu a konzultantovi Ing.arch. Pavlovi Šillovi za ich osobný prístup, ktorý má veľký význam pre moje profesijné napredovanie. Ďakujem Ing.arch Jurajovi Červenému za nespočetné rozhovory o koncepte, ktoré sa často ťahali do neskorej noci a za jeho pomoc s ilustráciami. Ďakujem Juliane Berberich Sokolovej, MA , ktorá bola ochotná so mnou konzultovať moje teórie. Ďakujem mojej priateľke Monike za jej pochopenie pre náročné povolanie architekta a za jej neutíchajúcu podporu.

OBSAH Úvod 15 1. Momota 96 16 2. Kláštor novej doby 27 2.1. Idea dobrého priestoru 30 2.1.1. Teologický cieľ 32 2.2.2. Občianský cieľ 33 2.2. Prvá stavba na Marse 34 2.2.1. Horský claustrum 36 2.2.2. Urbánny claustrum 38 2.2.3. Banálny claustrum 43 3. Aboslútna architektúra 47 3.1. Extrémy privátneho a verejného priestoru 49 3.2. Teologický úvod k hľadaniu extrémnych priestorov 50 3.2.1. Peklo je antimesto 52 3.2.2. Privatus (Pád súkromného priestoru) 55 3.2.3. Publicae (Trauma verejného priestoru) 60 3.2.4. Nebo je vzťah 68 4. Claustrum Praesenti 73 4.1. Privatus - Milovať seba samého. 75 4.1.1. Pútnici, mnísi a terapeuti 77 4.2. Publicae - Milovať blížneho 79 4.2.1. Polis novej doby 81 4.3. Communia 84 4.4. Architektonické riešenie 84 4.5. Misia kultivácie miesta 86 4.5.1. Vylúčenie áut z centra mesta 88 4.5.2. Záhrady a dvory 90 Záver 95 Zoznam použitej literatúry 96 Zoznam autorských ilustrácií 98

Úvod

Táto práca sa nesnaží podať vyčerpávajúcu

analýzu kláštorov, rôznych mníšskych rádov alebo exaktnú genézu premeny kláštorov v histórií inštitucionálneho kresťanstva. Nemám ani ambíciu katalogizovať rôzne podoby architektonických alebo teologických prístupov. Každá typológia kláštora, každý mníšsky rád alebo ich liturgia, by si zaslúžila priestor celej práce.

To, čo ma intuítivne mimoriadne zaujíma je idea

kláštora. Dokonca priznávam, že moja práca sa možno skončí bez jednoznačného záveru, pretože viac ako o verbalizované výstupy sa zameriavam na hľadanie svetonáhľadu v neistých vodách filozofie nového kláštora. Aký je ich zámer, čo sú schopné ponúknuť a aké je ich ukotvenie v dnešnej dobe?

Proces s otvoreným koncom a neustále hľadanie

ideálov je vzrušujúca cesta. Samozrejme, nesnažím sa alibisticky vyhnúť pomenovaniu pilierov, na ktorých stojí nový typ kláštora. Navyše, v poslednej časti diplomovej práce sa vrátim zo vzdušných zámkov na zem a ponúknem koncept “claustrum preasenti”. Ako má vyzerať idea kláštora v dnešnej dobe pretavená do konkrétnej architektúry. Ba čo viac, ako má vyzerať idea kláštora v banálnej situácií obyčajného slovenského mesta.

01. MOMOTA 96

Predtým ako som začal formulovať tézy kláštora

novej doby, rozhodol som sa spolu s Jurajom Červeným a Jánom Bidovským napísať poviedku. Beletria mi slúži na to, aby som si vyjasnil moje postoje a zámer konceptu. Na úvode som ešte nevedel úplne jasne popísať, o čo sa vlastne usilujem. Tvorba príbehu je intuítivná činnosť, pretože v ňom chápeme aj to, čo ešte nevieme dobre sformulovať.

Spolu s kolektívom Červený, Bidovský sme vytvorili

súťažný návrh na Fairy tales architecture competition 2019. Cieľom súťaže bolo vytvoriť príbeh a ilustrácie, ktoré referujú k architektonickým témam. Dá sa povedať, že príbeh je vlastná negatívna referencia v úvahách o kláštore. Je to príbeh o páde ideálnych schém.

Kľačal na tvrdej dubovej doske a necítil si kolená.

Rozprával kňazovi o zápachu, spájajúcom všetkých jedincov sveta. Domy, budovy, ulice. Všetko sa v jeho očiach strácalo v nekonečných tmavých líniách, lemovaných lesknúcimi sa drôtmi vedení. Za horúcich dní cítil delikátne vystupujúce vône, miesiace sa do zatuchnutého dychu vanúceho glejom, hnilobou a živočíšnymi výkalmi. Jedine chlad dokáže zmierniť intenzitu tohto zápachu, opakoval neustále. Ten zápach cítil aj

obr. 1. Spovednica

v zodratých laviciach kostola, ani dym z kadidla nedokázal očistiť boží chrám. Kazateľ sťažka vzdychol. Povedal mužovi o mieste, kde jednými hlasmi prehovárajú pučiace kvety stromov a slnko odpovedajúce hviezdam. Tam človek načúva svojmu vnútru a božiemu tichu.

Medzi dvoma riekami uprostred lesov leží rovina,

na ktorej vyrástlo mesto. Žiadna z hlavných ciest tam nevedie, len rozbitý asfaltový koberec dávno prekrytý machom a trsmi suchej trávy. Cesta smerovala na sever a spočiatku riedky les sa mení v hradbu nepreniknuteľnej temnoty, ktorej ľadový vzduch dráždi nozdry prenikavou vôňou ihličia a odhnívajúcich húb. Na konci tej cesty sa nachádza tá rovina. Uprostred nej vraj kedysi stával neveľký domec, patriaci majiteľovi celého kraja. Na stenách mu viseli parožia medzi ktorými sa tiahli dlhé pavučiny. Zvieratá, ktorým patrili lebky však nezabil. Pôda bola nezvyčajne úrodná a darilo sa na nej všetkým plodinám a muž k svojmu životu nepotreboval viac než chleba, vodu a slastnú drinu. Od každého mu stačilo primerané množstvo, aby sa mohol dokonalo tešiť zo života v divočine posiatej rajským popolom. Dni toho muža už ale dávno pominuli. Zomrel v spánku, zazipsovaný v spacáku jantárovej farby. Čoskoro príroda pohltila jeho obydlie a nikto viac si na neho nespomenul. Príroda si ho vzala hýrivo a plodne, napriek tomu sa neopotrebovala ani častica jej večne putujúceho materiálu.

obr. 2. Babylon

Keď vkročil na túto pôdu on, po starcovi, či dome,

nebolo už žiadnej stopy. Našiel len zvyšky spálených stromov. Blesk ich zmenil na čiernu hmotu, zemskú smolu. Tu začal budovať mesto. To malo vyrásť do života v mieri a v súlade so zákonom. Zdieľať majetok, neviesť vojny, starý sen snívaní mnohými. Mesto začal budovať sám. Prvá budova vyrástla z ílovitých tehiel, ktoré schli na slnku. Zabralo mu takmer rok, než sa hlina zmenila na dom do ktorého netieklo. Keď zapadalo slnko, pozoroval vznik červených nebeských krajín. S dychtivosťou si predstavoval ako na rovine rastie mesto, ktorého obyvatelia každý večer usadajú k sledovaniu nebeskej hostiny. Jedného dňa k nemu z diaľky doľahol brechot psov. Z lesa sa na okraji roviny vynorili autá. Vystúpilo z nich šesť mužov, ktorí ukazovákmi mierili na tehlovú chyžu, z ktorej stúpal dym. Bol medzi nimi aj kazateľ pozemkov. Stáli spolu nad rybníkom, hemžilo sa to v ňom rybami. Lesknúce šupiny hypnotizovali kazateľove oči. S hlbokým záujmom načúval slovám, rinúcim sa z úst toho človeka v šatách pokrytých šmuhami od blata. Bol celý špinavý. Krtkovia žijú v hline, žerú odporné mäsité červy a nikdy sa nezašpinia. Človek je zrejme jediný živočích, ktorý sa zašpiní pri jedení, pri práci a ešte je na tu špinu hrdý, pretože si myslí, že dosiahol niečo výnimočné. Kazateľ bol jeho víziami fascinovaný. Netrvalo dlho a zelená rovina sa zaplavila prúdmi ľudí, považujúcich sa za kazateľových následníkov. Betón, oceľ, mechanizmy

obr. 3. HÄžadanie novĂ˝ch svetov

pretavovali rovinu na gigantický monolit, ktorému ustupovali lesy. Muži stáli na rozostavanom poschodí najvyššej budovy, za pár rokov už neboli schopní dovidieť na hranice mesta. Často viedli búrlivé diskusie o podobe budovy, ktorá sa mala stať pýchou ich mesta. Kazateľ každú rozpravu ukončil slovami „Moje peniaze, moje mesto.“ Muž vtedy zvieral päste a snažil sa nedať najavo svoj hnev. Trpezlivosť stratil jedného večera pri hádke o okenných oblúkoch, po západe slnka sa kazateľ zrútil z dvadsiateho siedmeho poschodia. Na dvadsiatom šiestom poschodí ležal takmer celú noc, než nad ránom skonal. Každá kosť v jeho tele bola prelámaná, oči mal upriamené na hviezdu červenšiu než samotný Mars.

Mesto bolo opäť jeho vo všetkej pýche a sláve.

Zakrátko po smrti kazateľa, uhynuli ryby v rieke. Ich telá plávali v spenenej mútnej vode pozdĺž brehu. Číra voda sa zmenila na čierne sopečné sklo, všetko v nej bolo mŕtve a páchla stokami, ktoré zanechal v starom meste. Uvedomil si svoju slepotu, zrod mesta ho opantal natoľko, že si nevšímal jeho obyvateľov. Čoskoro pochopil, že všetko čo sa narodí, rastie a rastie len preto, aby to nakoniec zhynulo. Vedel, že koniec príde skrze ľudí. Kráčal ulicami. Všetci boli leniví a šialení. Nerobili nič, čim by boli prospešní. Nedokázali pokryť svoje potreby. Nemali skúsenosti, vzájomnú dôveru. Videl ako medzi nimi rastie nenávisť. Šalel. Škaredými

obr. 4. PlanĂŠta Momota 96

nátermi svojich domov ničili jeho údolie a bez povolenia sem pozývali nových a nových ľudí. Predávali im pozemky, ktoré nevlastnili. Steny a múry tohto mesta boli mohutné a vysoké, strechy svietili. Každý večer načúval hlasom z ulíc, smiech meniaci sa v hnusný povyk, obklopujúci jeho dom zo všetkých strán. Všetky tie hlasy v jeho hlave.

Stál pred bytovým domom. Žilo v ňom päťdesiat

ľudí a všetci vo vlastnej špine a hriechu. Rovina sa naplní ohňom, ulice, miestnosti, neostane živej duše. Plamene nebudú poznať rozdiel, lebo v jeho meste nikto nepozná rozdiel medzi dobrom a zlom. Zadebnil a zapálil bytovku. Plamene sa dotýkali nebies a čierne hlbiny trieskali na povrch. Kľačal na kolenách a z celého srdca sa smial agonickým výkrikom tých neborákov, ktorý požívaní plameňmi vyskakovali z okien. Ta slávna aureola, stúpala k nebu ako ranné zore. Nepočul žiadne zvuky, čierne postavy sa zúfalo snažili uhasiť bytovku. Panelák horel a voda, ktorá mala plamene uhasiť, ho akurát kŕmila. Na asfalte sa od tepla tvorili pľuzgiere. Muž sa už nevládal smiať, uchvátený stratil dych. V očiach sa mu zrkadlili plamene. Pristupovali k nemu postavy, dýchali na neho ako živé biče. Prvá rana do temena ho zbavila koruny.

obr. 5. Pรกd

obr. 6. Kláštor (Juraj Červený)

02. KLÁŠTOR NOVEJ DOBY

Často som sa s priateľmi rozprával pri pive

o vzletných víziách ideálneho života. V našom obľúbenom miestnom podniku riešime do neskorých večerných hodín (alebo skorých ranných) už toľkokrát opakované klišé o rýchlej dobe, o prepodnetovanosti, ale hlavne o neschopnosti tvoriť vzťahy. Väčšina prísediacich sú architekti. Naše insitné filozofovanie nad veľkými otázkami má často architektonické odpovede. Tentokrát to ale úplne nejde. Ideálny život má s priestorom asi menej spoločného ako by sme si to, ako architekti, boli ochotní pripustiť. Alebo predsa? Nie je to náhodou tak, že nevyváženosť (extrémizovanie) - nech má už akúkoľvek podobu, je najväčší nepriateľ mojej utópie či už v architektúre alebo psychológií človeka?

Začal som teda tvoriť ideu dobrého priestoru.

A nielen teóriu

samotnú, ale na ceste hľadania

paradoxnej harmónie, ktorá uisťuje spochybnených a spochybňuje uistených, som musel nájsť aj extrémy, ktoré vedú k pádu idey. A o tom bude moja práca. O priestore, ktorý je odvážny vo svojom poslaní a konzervatívny vo svojom zhmotnení. O nástrahách extrémnoch ktoré spôsobujú traumu a o harmónii

privátneho a verejného priestoru, ktoré majú vo svojej podstate terapeutický efekt. Začal som tvoriť novodobý kláštor.

Prečo kláštor? Pravdepodobne to, čo hľadám

nie je v pravom slova zmysle kláštor, a preto otvorene hovorím, že sa jedná len o najbližšiu možnú referenciu. V istom zmysle tvorím novú typológiu. Je to nový typ kláštora, ktorý transformuje jeho podstatu natoľko, že som sa rozhodol pomenovať ho inak. Keď sa pozrieme na pôvod slova kláštor (cloister), prídeme k latinskému výrazu CLAUSTRUM, čo znamená uzavretý priestor. Je to presne to pomenovanie, ktoré vyjadruje novú typológiu novej inštitúcie - autonómnosť uzavretej entity. A predsa má claustrum veľa podobného s tradičným kresťanským kláštorom.

Pokladám za veľmi podstatné, aby som

rozobral koncept na všetkých leveloch môjho uvažovania ešte pred tým, ako budem hovoriť o mojom projekte. Zvlášť preto, že hovorím o prototype, ktorý môže byť aplikovaný pre rôzne prostredia a spoločenské kontexty.

“Rozdiel medzi ideou projektu a ideou dizajnu je

rozhodujúci. Dizajn odzrkadľuje len akúsi manažérsku prax budovania niečoho, zatiaľ čo projekt naznačuje stratégiu,

na základe ktorej musí byť architektúra vytvorená a teda uvedená do praxe. Stratégia prekračuje samotný akt stavby a nadobúda význam sám o sebe.” (Aureli) ¹

2.1. Idea dobrého priestoru

Na počiatku bola idea kláštora ako mesta.

Alebo skôr sna o meste. Keď francúzsky architekt Le Corbusier na svojich cestách narazil na taliansky kartuziánsky kláštor Certosa Galluzzo (Val d’Ema), zanechalo to na neho veľký dojem. Je povšimnutiahodné, že práve návšteva kláštora mala na neho podobný dopad ako zaoceánska plavba parníkom. Taliansky kláštor v pustej krajine je miesto samoty, kontemplácie, ale zároveň ponúka nemocnicu, hospic, hospodárske objekty, školu, knižnicu. Je to koncentrované mesto v odľahlej prírode. Rovnako ako parník, ktorý sa plaví cez oceán. Na krátky čas musí fungovať absolútne samostatne.

Vizionára

Corbusiera

priviedlo

urbánnym teóriám o koncentrovaných mestách. Parník a kláštor vystihuje niečo veľmi fundamentálne na meste ako takom. Mesto je symbolom sebestačnosti ¹ Pier Vittorio Aureli - Projects. Youtube [online]. [cit. 2019-04-10]. Dostupné z: https:// www.youtube.com/watch?v=nWZv-Hr44H8&t=512s

konkrétnej spoločnosti a aj keď zámer konceptu claustrum nie je o hmotnej nezávislosti, má ambíciu ponúknuť prežitie plnohodnotného života či v samote alebo v spoločenstve iných. Materiálne potreby sa vedia dodať z vonkajších zdrojov, to čo ma naozaj zaujíma nie sú nedostatkové potreby - ako to definoval Maslow, ale potreby bytia alebo rastové potreby.

Le Corbusier puristicky napĺňal program

a dokázal vytvoriť utilitárne koncepty žitia v mestách. Koncept

bývania

Unité

d’habitation

vlastne

miniatúrou mesta, ktorá opisne referuje práve na parník. Keď sa teda zameriame na najvyššiu túžbu v Maslowej pyramídy, claustrum je sebestačný projekt. Koniec koncov, kritika Maslowej pyramídy bola práve vo vyvrátení hierarchií potrieb. Niekedy uspokojenie vyšších potrieb malo existenčný význam pre človeka (ako to po skúsenosti s koncentračným tábor hovoril Frankl). Budem sa ale držať jeho rozdelenia do dvoch kategórií a priestor, ktorý tvorím je o potrebe sebatranscendencie a sebaaktualizácie. Koncept funguje v rôznych podobách v meste, na vidieku aj vysoko v horách. A preto skôr ako sa pozriem na zhmotnenie mojich téz do konkrétnej typológie v konkrétnej podobe, skúsim pomenovať cieľ. Vnímam ho v dvoch rovinách: teologickom a občianskom.

2.1.1. Teologický cieľ

Keď Bernini na konci 17. storočia vymýšlal

podobu svätopeterského námestia vo Vatikáne, opísal svoj koncept oblúkovej kolonády ako náruč cirkvi, ktorá sa otvára pre všetkých kresťanov.² Myšlienka kresťanstvo kresťanom

podľa

môjho

názoru

nebezpečná

a hranične nesprávna. Vedenie cirkvi uložilo kresťanstvo do múzea a zavrel za ním vitrínu s tým, že nikto sa nemôže dotýkať tohto vzácneho a starobylého artefaktu. Berniniho koncept ilustruje problém elitárstva, ktorý je v rôznych cirkvách rozšírený.

Cieľom claustrumu je návrh kláštora, ktorý je

v prvom pláne oprostený od tradičných kresťanských schém a celej teológie. Nie však, aby poprel kresťanstvo, ale aby v rebélii voči tradicionalizmu našiel svoju autentickú náplň, a teda, aby otvoril svoju náruč pre všetkých ľudí. Kláštor nie je súd, ale priestor diskusie. Ak sa v kláštore nachádza kresťanstvo, tak len v druhom pláne. V podobe, ktorá sa nepovyšuje nad náboženstvá alebo ateizmus. Niečo ako mnísi, ktorí sa ² St. Peter's Square. Vatican City State [online]. [cit. 2019-05-14]. Dostupné z: http:// www.vaticanstate.va/content/vaticanstate/en/monumenti/basilica-di-s-pietro/la-piazza. html

starajú o každého pútnika bez ohľadu na svetonázor a sú to oni, ktorí udržiavajú režim kláštora. Je to teda priestor spoločného hľadania Boha a individuálneho hľadania samého seba. Preto hovorim o vzťahu verejného a súkromného. Nakoniec, veď aj Biblia pracuje s milovaním blížneho (claustrum publicae) ako seba samého (claustrum privatus).

2.1.2. Občianský cieľ “Myslíme příliš rychle, cestou, za chůze, vprostřed všemožných činností, dokonce i když myslíme na věci nejvážnější, obejdeme se bez velkých příprav, ba i bez ticha: - jako kdybychom v hlavě nosili neustále běžící stroj, který pracuje i za nejnepříznivějších podmínek. Dříve bylo na každém vidět, že chce zrovna přemýšlet bylo to zřejmě něco výjimečného! -, že se chce teď stát moudřejším a chystá se k myšlence: člověk nasadil výraz jako k modlitbě a zastavil se, ano, stál dokonce bez pohnutí celé hodiny na ulici, když myšlenka “přišla” - na jedné či na obou nohou. Tak to bylo “věci přiměřené a důstojné”!“ (Nietzsche) ³ ³ NIETZSCHE, Friedrich: Radostná věda. 3. Praha: Aurora, 2001. ISBN 8072990438.

Dôležité je, že claustrum vie fungovať aj bez

teologickej náplne. Sekularizovaný kláštor. Je to totiž aj politický sen. Nesnažím sa definovať nový koncept ideálneho mesta ani žiadnu utópiu, nedosiahnuteľnú víziu. Ide o koncept konkrétnej architektúry, ktorá má svoje zákonitosti. Optimálne riešenie, nie ideálne. Môj projekt vnímam ako prototyp sociálno-kultúrnej stanice,

ktorú

navštevujú

ľudia

hľadajúci

nielen

zastavenie, ale aj naplnenie. Claustrum nie je únik, ale riešenie. Cieľ je teda vytvoriť priestor pre auto terapiu, ktorá je častokrát vo forme kontemplácie. Tento rozmer konceptu je hádam samotné jadro vízie. Kultivácia ticha, ktoré vedie k terapeutickej reflexii v samote a kultivácia spoločnosti, o ktorú sa stará komunita, slúžiaca miestu, kde sídli claustrum.

2.2. Prvá stavba na Marse

Koncept

claustrum

adaptabilný

nové prostredia. Jedná sa vlastne o prototyp novej architektúry, ktorý môžeme použiť na rôznych miestach. Náplň sa mení, idea ostáva. Koncept vzťahu privátneho a verejného, koncept priestoru, ktorý je terapiou pre pútnikov. Aby som vyjadril, kam vlastne tým celým mierim, na chvíľu preženiem moju ambíciu a budem

obr. 7. Situรกcia v horรกch

tvrdiť, že keď ako ľudstvo pôjdeme kolonizovať Mars, mali by sme ako prvé postaviť claustrum. Samozrejme, že to o čo naozaj pri kolonizácií cudzích planét ide je hlavne technologická vyspelosť a schopnosť postarať sa o nedostatkové potreby človeka, na jeho základné fungovanie. Ale to, čo sa má šíriť v nových svetoch je vízia priestoru novej etiky a novej duchovnosti, ktorá by mala byť nákazlivá nech už je to kdekoľvek. Pomenujem tri základné prostredia, v ktorých sa claustrum môže ocitnúť a akú úlohu tam môže zohrávať.

2.2.1. Horský claustrum

Koncept claustrum by som prirovnal k horskej

chate. No len si predstavte tú emóciu, keď si po niekoľkohodinovom únavnom výstupe vo vetre a daždi dáte hore na chate teplú kapustnicu a chladené pivo. Nič sa tomu nevyrovná. Je to miesto, kde je pre zvláštny dôvod každý na iných dobrý. Snažíme sa nájsť miesto pri stole pre nových turistov, veď aj oni chudáci museli prejsť to isté, čo my. Zjednocuje nás predsa spoločná cesta (v istom zmysle sa dá hovoriť o spoločnej “traume” z námahy) a radosť z oddychu. Je to zároveň miesto, ktoré musí byť zásobované turistami - teda návštevníkmi. Ubytovanie je jednoduché, ale nikto by to nemenil za 4-hviezdičkový hotel dole pod vrchom.

28 obr. 8. HorskĂ˝ claustrum

“Mount Everest je najvyšší vrch a zároveň je označovaný za najvyššie položenú skládku na svete. Je totiž posiaty odpadom, ktorý tam nechali horolezci. Nie sú tam však len smeti, ale aj stany, prázdne plynové kanistre či ľudské exkrementy. Nepálska vláda preto na vrchol poslala štrnásť členný tím, ktorý ho od polovice apríla čistí. Zatiaľ sa im odtiaľ podarilo odniesť tri tony odpadkov, pričom vyliezli do štvrtého výškového tábora (7950 metrov nad morom). Ich cieľom je pozbierať desať ton.”⁴ Nenašiel by som lepší príklad toho, ako by v horskom prostredí malo vyzerať šírenie novej etiky. Horský tábor so 14-členným tímom je presne ten claustrum, ktorý vysiela svojich mníchov, aby slúžili okoliu.

2.2.1. Urbánny claustrum Numinózny zážitok

Keď som sa prechádzal Rímom, v ktorom je

zodpovedne využitý každý meter štvorcový, nečakal som, že práve prázdny priestor ma tak dokáže osloviť. Keď som vstúpil do Pantheónu, najviac ma zarazila jednoduchosť ⁴ 7 dobrých správ: Mount Everest čistia od odpadkov... Denník N [online]. 2019 [cit. 2019-04-10]. Dostupné z: https://dennikn.sk/1456871/7-dobrych-sprav-mount-everestcistia-od-odpadkov-a-slovensky-raj-budu-moct-objavovat-aj-na-koni/

obr. 9. Situรกcia v meste

a sila prázdneho priestoru. Táto numinózna skúsenosť sa ťažko reprodukuje, ale asi som ešte nezažil silnejší sakrálny priestor. Možno by som to prirovnal k návšteve opusteného sila v Rimavskej Sobote. Predtým, ako zdemolovali tento 26 metrov vysoký zásobník na cukor, na jeden večer ho vďaka projektu Ruiny zaplnili sitespecific diela rôznych umelcov. Pôsobivá modrá farba na stenách sila, ktorá pripomínala bývalú funkciu, pridávala na magickosti zážitku. Claustrum ako enkláva

Pri spomienkach na Panteón a silo mi napadla

zásadná myšlienka pre teóriu projektu. Claustrum je vlastne len kontrastný priestor k svojmu okoliu. V prázdnom horskom priestore koncentruje funkcie, zatiaľčo v zaplnenom urbánnom prostredí ponúka prázdny priestor. Taký, ktorý vyrazí dych a aspoň na krátky moment prinúti návštevníka zastaviť sa v ruchu veľkomesta. Mestá potrebujú chrámy, hory potrebujú útulňu. Zaplniť urbánny kláštor funkciami, ktoré sa ľahko dajú nájsť hocikde v okolí je rovnako zbytočné, ako sa snažiť o sofistikovanú záhradnú architektúru v horskom kláštore.

obr. 10. Urbรกnny claustrum

Chrám novej etiky a novej duchovnosti

Urbánny claustrum je chrám, nie však

v tradičnom význame. Je samozrejmé, že nemá zmysel vytvárať ďalšie gotické katedrály alebo Panteóny. Čo ale má zmysel, je budovať chrámy novej duchovnosti a novej etiky. Keď hovorím o “novej” nemyslím tým časové vymedzenie, skôr narážam na otvorenosť myslenia. Nové je všetko, čo je otvorené zmene. Skúsim byť explicitnejší. Ak by bol napokon Claustrum tržnicou, predávali by sa len bezobalové produkty. Balík noriem novej etiky (slow fashion, zero waste, etická móda, udržateľný dizajn, fair trade, eko, bio) je otvorená množina a pokojne sa môže rozrastať. Sú to hodnoty, ktoré sa na tržnici vo filozofii claustrum ctia.

Ale chrám je viac ako len trhovisko, je to

priestor konfliktov myšlienok. Claustrum je práve ten grécky polis, v ktorom súperia myšlienky a konajú sa rozhodnutia. Preto hovorím o filozofii claustrum ako o politickom sne. Politika ako akcia, proces neustáleho rozhodovania a smerovania veľkej masy ľudí. A zároveň preto claustrum nie je len o novej etike, ale aj o novej duchovnosti. Veď bol to práve apoštol Pavol, ktorý sa v Aténach hádal s epikurejskými a stoickými filozofmi o tom, kto je Boh. Zavolali si ho teda na Aeropágy,

miesto, kde sa stretávajú filozofie. A tak sa kresťanské evanjelium stalo rovnocenným partnerom v diskusiách o tajomstvách novej duchovnosti. Konieckoncov, práve na Aeropágach povedal apoštol Pavol: “Boh, ktorý stvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch rukami vybudovaných a nedá si slúžiť ľudským rukám, akoby dačo potreboval; veď On sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko.”⁵ Nie, nepotrebujeme už tradičné chrámy, potrebujeme otvorenosť. Nové chrámy.

2.2.1. Banálny claustrum

Buďme k sebe úprimní - nie je nič jednoduchšie

ako navrhovať v peknom prostredí. Každý architekt by chcel navrhovať horskú chatu v pôsobivých scenériách, vilu s výhľadom na more alebo galériu v centre veľkomesta s bohatou históriou. Krásne vizualizácie z krásneho prostredia zatemňujú skutočný zámer. Je to nezaslúžený úspech. Ako mám demonštrovať moju ideu dobrého priestoru novodobého kláštora? Musím ponúknuť architektúru, ktorá je rovnako úspešná v banálnom prostredí. Laboratórne podmienky nemôžu ⁵ Sk 17,24; Ekumenická Biblia bez deuterokánonických kníh. 2008. Bratislava: Slovenská biblická spoločnosť, 2008. ISBN 9788085486476.

demonštrovať pravdivosť idei. Zvolil som si Prešov. Miesto na Slovenskej ulici, ktoré je momentálne parkovisko. Miesto, ktoré poznám veľmi dobre, pretože bývam hneď vedľa. Miesto, ktoré aj z osobného hľadiska nemôže byť banálnejšie. Práca s témou “verejný a súkromný priestor” pre mňa naberá iný rozmer.

obr. 11. Absolútna architektúra (Juraj Červený)

03. ABSOLÚTNA ARCHITEKTÚRA

Názov kapitoly vychádza z teórie Pier Vittorio

Aureliho ktorý v knihe “The Possibility of an Absolute Architecture”

sformuloval

definíciu

architektúry.

Aureli prechádza z histórie až po moderné koncepty urbanizácie, s ktorými často nesúhlasí. Na pozadí kritiky a názorového vyhraňovania sa, buduje svoju pozíciu a obraz svojej filozofie. Kritiku ale nechápe ako dva protipólne názory - niečo proti niečomu - ale kritika vystihuje veci, robí ich zrozumiteľnými a uchopiteľnými, aby tí, ktorí sú kritizovaní, vytvorili záver alebo akciu.⁶

Čo je teda absolútna architektúra? Kniha je

Aureliho manifest a zároveň, ako sám hovorí, hľadanie jeho vlastnej cesty praktizovania architektonickej práce. Pier Vittorio Aureli ide ale po podstate slova, ktoré pochádza z latinského Ab-solvo, čo znamená “oslobodiť od”, “oddeliť od”. Autor teda definuje architektúru ako entitu, ktorá “oddeľuje” a zo svojej podstaty je oddelená”.⁶

⁶ AURELI, Pier Vittorio: The possibility of an absolute architecture. Cambridge, Mass.: MIT Press, 2011. Writing architecture. ISBN 978-0262515795.

3.1. Extrémy privátneho a verejného priestoru

Predtým,

ako

som

začal

pracovať

návrhu stála predo mnou úloha experimentálneho ateliéru na Fakulte umení pod vedením architektov z ateliéru zerozero. Ambíciou experimentálneho ateliéru je preskúmať filozofické, umelecké možnosti architektúry a ponúknuť koncepty, ktoré často nie sú o utilitárnom navrhovaní, ale ambicióznych myšlienkách. V mojom prípade som hľadal prieniky s teologickými úvahami.

Zadaním bolo nájsť extrémy privátneho

(privatus) a verejného (publicae) priestoru. Zapojil som sa do ateliéru za účelom vytvoriť práve tie extrémy, ktoré som poňal ako hrozbu harmónie fungovania konceptu claustrum. Vytváram negatívnu referenciu na môj projekt. Priznávam, že sú v niečom veľmi provokačné, ale práve na pozadí kontroverzie chcem poukázať na reálny problém.

Kontroverzia nie je samoúčelná. Vytvorenie

týchto konceptov je vakcínou pred pádom idei.

3.2. Teologický úvod k hľadaniu extrémnych priestorov

Obyvatelia

pekla,

nespokojní

tunajšími

pomermi, sa rozhodli zájsť na exkurziu do neba. Vyzbieralo sa ich dostatok, aby mohli zorganizovať autobusový výlet. Tažko pochopiť ich motiváciu, pretože sa zdá, že im nevyhovuje ani výlet, ani nebo, a už vôbec nie ten namyslený autobusár. Nespája ich ani len nespokojnosť.

C.S Lewis v knihe Veľký rozvod s jeho bravúrnym

rozprávačským talentom komunikuje svoju teológiu cez jednoduchú fikciu a premyslené dialógy (aj keď možno niekedy príliš priamočiaro). Jeho štýl písania je pôsobivý, jedinečný a veľmi dobre sa číta, ale čo ma najviac fascinovalo bola vizualizácia pekla. Ešte som nepočul krajší (alebo hrôzostrašnejší) opis pekla, ako práve v knihe Veľký rozvod. Myslím, že Lewis našiel extrémy privátneho a verejného priestoru a opísal ich architektonickou metaforou. Nebo a peklo je tým priestorom. Nebo a peklo, o ktorom hovorí Lewis je metafora dobra a zla, symbol plnohodnotného života a prázdnoty, zmysluplnosti a zúfalstva. Budem pracovať s touto metaforou aj v mojich úvahách. Pokladám za kľúčové, aby som predstavil ideály, na ktorých koncept stojí, a zároveň hrozby, ktoré ho môžu zbúrať.

obr. 12. Antimesto (Juraj Ä&#x152;ervenĂ˝)

3.2.1. Peklo je antimesto

Veľký rozvod opisuje peklo ako nekonečné

mesto v hmle a daždi, ktoré sa rozprestiera všade, kam oko dovidí. V skutočnosti sa tu vzdialenosti rátajú na svetelné roky. Mesto ale nie je veľké kvôli tomu, že má mnoho obyvateľov. “Problém je, že sa tu dole všetci strašne hádajú. Keď príde niekto nový, usadí sa v niektorej ulici. Neprejde ani dvadsaťštyri hodín a už sa háda so svojimi susedmi. Do týždňa sa s nimi poháda takým hrozným spôsobom, že sa rozhodne odsťahovať do vedľajšej ulice. Tá je pravdepodobne prázdna, pretože všetci ľudia, čo tam bývali sa pohádali so svojimi susedmi a odsťahovali sa. A tak sa tam usadí. Ak by náhodou bola ulica obývaná, ide ďalej. (…) Napokon sa dostane na okraj mesta a postaví si dom. Preto mesto neustále rastie. (…)”⁷

Možno by sa skôr dalo povedať že Lewisova

predstava pekla nie je mesto, ale antimesto. Je to popretie princípu mesta ako spoločenstva ludí, ktorí si navzájom pomáhajú. “Viete v čom je problém tohto mesta? Nie to, že sú ľudia hašteriví, to boli aj na Zemi. Problém je v tom, že tu nemajú žiaden nedostatok.”⁷ Verejný priestor neexistuje, pretože ten vzniká zdieľaním, a na zdieľanie musí existovať vzťah. Ba čo viac, neexistuje tu ⁷ LEWIS, C.S. Veľký rozvod. Slovak edition. Bratislava: Porta libri, 2006. ISBN 80-89067-38-7.

ani skutočný privátny priestor. Ten, ktorý je postavený na vzťahu so samým sebou. V pekle ľudia síce žijú sami, ale osamelo. Nie že by im osamelosť vyhovovala, tá je len dôsledok absencie sebakritiky a sebaprijatia. A tak teda rozpad vzťahu so spoločenstvom ľudí a rozpad vzťahu so samým sebou je ten najhorší extrém verejného a privátneho priestoru. Odpoveď na otázku experimentálneho ateliéru, čo sú tie extrémy, nemôže mať architektonickú odpoveď. Je to otázka psychológie a sociológie.

ako

biblickým

mýtom

stavby

Babylonskej veže. Biblia popisuje vznik Babylonu ako rebéliu voči božej výzve, aby sa ľudia roztrúsili po celom svete v rôznych komunitách a kultúrach. Prví ľudia, zakladatelia Babylonu, chceli opak - bohorovné mesto. Boh mal byť skrotený - väzňom ich idei. Kupodivu, Boh nakoniec do mesta naozaj zostúpil. Nie však ako ich sluha. Babylonská utópia zjednotenej spoločnosti sa zmenila na rozklad vzťahov a spoločenstvo zrazu prestalo fungovať. Túžba po rovnosti s Bohom ich viedla k roztrúseniu po celom svete.⁸ Nie je práve toto Lewisove peklo? Strata spoločenstva vedie do osamelosti a práve osamelosť je peklom, kdekoľvek sa v životoch ľudí objaví. ⁸ Gn 11,1-9; Ekumenická Biblia bez deuterokánonických kníh. 2008. Bratislava: Slovenská biblická spoločnosť, 2008. ISBN 9788085486476. .

obr. 13. Spovednica v kostole

3.2.2. PRIVATUS Zadanie experimentálneho ateliéru: “Súkromný priestor je priestor okolo človeka, ktorý v psychologickom zmysle považuje za svoj: týkajúci sa jednotlivca ako súkromníka, patriaci jednotlivcovi ako súkromníkovi, vykonávaný jednotlivcom ako súkromníkom. Naplnením úlohy bude realizácia v mierke 1:1. Individualizované uchopenie témy: priestor, objekt, membrána, odev, úkryt... Hybnou silou predkladaných konceptov budú komunikácia, štruktúra a evolúcia. Na základe individuálneho merania vytvorte /generujte svoj priestor. Jeho maximálna hranica je daná vašimi individuálnymi telesnými rozmermi. Minimom je vaša fyzická schránka. Jej hranice, ich preniknuteľnosť, uzavretosť sú vašou voľbou. Rovnako ako materiál, forma a štruktúra.” ⁹

Ak je cieľom vytvoriť priestor pre jednotlivca,

ktorý maximalizuje jeho osobný zážitok zo súkromia, tak zároveň treba povedať, že esencia takéhoto priestoru nemôže byť komfort samoty, ale práve naopak - konfrontácia so samým sebou v samote. Je to priestor

⁹ zerozero. Zadanie experimentálneho ateliéru. Košice, 2018.

obr. 14. PohÄžad na spovednicu

pre tajomstvá. Exkluzívny, bezpečný, kontemplatívny. Človek, ktorý vstúpi do takého priestoru, vstupuje do auto terapie, ktorá ho nabáda k reflexii.

Pri tejto definícií súkromného priestoru nemôže

byť ani reč o uzavretosti. Bez otvorenosti minimálne voči sebe samému by jednoducho nefungoval. Nejedná sa však o relax. Ten nie je maximalizovanie zážitku zo súkromia. Oddych sa totiž vyhýba konfrontácii. A aj keby sme argumentovali že existuju maximálne komfortné zážitky, ktoré sú zároveň súkromné, dovolím si tvrdiť, že ich verbalizovanie (a reflektovanie v kontexte vlastného života), je často väčšou intimitou ako samotné zážitky.

Sigmund

Freud,

jeden

zakladateľov

psychoterapie, vytvoril koncept liečby, ktorý dokonale popisuje súkromný priestor (minimálne na mentálnej rovine). Terapeut sedí na stoličke, chrbtom otočený k pacientovi, ktorý nahlas formuluje svoje myšlienky. Terapeut prehovorí len keď je to nevyhnutné a to len za účelom usmernenia toku myšlienok pacienta. Nie je vnímaný pacientom, ten prichádza na riešenia sám, ako keby bez pomoci terapeuta. Princíp autoterapie.

Pri

mojom

bádaní

ako

zhmotniť

tento

myšlienkový koncept, som našiel spovednicu v kostoloch ako

dokonalú

referenciu

súkromného

priestoru

a zároveň Freudovho konceptu. Spovedník vchádza do

obr. 15. Inštalácia - Pád súkromného priestoru

malého exkluzívneho priestoru, určeného len pre neho. Kňaz je len médium medzi spovedníkom a Bohom. Napriek osobnej výpovedi, spovedník zostáva anonymný. Tajomstvá nie sú určené pre kňaza. Spovednica je teda architektúra, ktorá podnecuje jednotlivca vstúpiť do mentálneho súkromného priestoru, ktorý je bránou k autoterapii. A to je mojím cieľom. Inštalácia Pád súkromného priestoru

Rozhodol som sa môj koncept demonštrovať

konfliktom - narušením “spovedného tajomstva”. Do jednoduchej tmavej krabice z drevenej konštrukcie a koberca ako plášťa vložím tablet, ktorý symbolizuje médium. Bez vedomia spovedníka bude všetko na tablet zaznamenávané a živým prenosom reprodukované do okolia. Či už pôjde o obraz alebo len zvuk, privátne sa stane verejným. Ktokoľvek v okolí sa dozvie to najhoršie o spovedníkovi. Emócia zhrozenia z porušenia tajomstva vystihuje, aký je skutočný zámer súkromného priestoru. Dôkaz sporom.

3.2.3 PUBLICAE Zadanie experimentálneho ateliéru: “Verejný

priestor:

pre

všetkých,

prežívanie

vzájomnej koexistencie, reprezentuje kolektívnosť a spoločný záujem bez potláčania diverzity: týkajúci sa všetkých členov nejakého väčšieho spoločenského celku, celej spoločnosti, na ktorom sú zainteresovaní všetci členovia nejakého väčšieho spoločenského celku. Synonymá: všeobecný, otvorený, viditeľný, pospolný, rozšírený, netajený, mestský. Vytvorte priestor pre 20 ľudí, pre vás ako spoločenstvo, kolektív. Prvá úloha je hľadaním limitu súkromného, privátneho

priestoru.

Táto

úloha

hľadaním,

skúmaním limitov maximálnej otvorenosti. Územie, ktoré máte k dispozícii má rozmery 30 x 30 m, súradnica „z“ nie je určená, teda je ľubovoľne voliteľná v plusových i mínusových hodnotách. Konceptuálna súvislosť riešenia oboch úloh je žiaduca, nie však nevyhnutná.

Definícia

hraníc

riešeného

územia

je vašou voľbou. Hranica môže byť preniknuteľná, rovnako ako hermeticky uzavretá. Územie, prostredie, ktoré budete generovať môže byť exteriérom, rovnako interiérom.

Miera

uzatvorenia

otvorenia

voči

prírodným živlom, zvažovanie komfortu / diskomfortu je opäť vašou voľbou, rovnako časový aspekt: hodiny, dni, mesiace, roky a dekády. Všetko závisí od ideovej stránky jednotlivých konceptov. Napriek tomu, že sa

obr. 15. BariĂŠra vo verejnom priestore

koncepty budú vyvíjať ako atopické, čiže bez väzby na konkrétne miesto, chceme, aby ste v záverečnej fáze finálny produkt lokalizovali do prostredia podľa vášho výberu, dokumentovali to kolážou a túto lokalizáciu podložili úvahou. Referenčné typológie sú: agora, market,

amphitheatre,

garden,

studio,

habitat,

asylum.... Hybridnosť programov je žiaduca avšak pripúšťame aj monofunkčné štruktúry” ⁹

Tak ako vnímam koncept spovede katolíckej

cirkvi ako výborný terapeutický nástroj, tak vnímam prácu cirkvi s verejným priestorom kriticky. Od rôznych káuz, až po militantné prejavovanie svojej viery - cirkev tak často ponúka verejnosti namiesto terapie, traumu.

Je to ako s Berninim, ktorý vyslovil tézu

kresťanstvo kresťanom.² Zdá sa mi, že obmedzil kresťanstvo len na kultúrny prejav. Ba čo viac, do stredu námestia bol osadený egyptský obelisk, ktorý vznikol asi 2500 rokov pred vznikom kresťanstva. Cirkev týmto gestom artikuluje veľa posolstiev. Pozitívne alebo negatívne interpretácie, nadovšetko sa bežnému návštevníkovi núka posolstvo triumfalizmu a možno až teritoriálneho vytýčenia územia. Aj v našich mestách spôsobujú tieto kresťanské prejavy traumu verejného priestoru. Triumfalizmus je neekumenický a môže byť aj odpudivý. Predstavte si, že by sme boli nútení

obr. 16. Trauma verejnĂŠho priestoru

po prehre hokejového zápasu s Českom spievať ich hymnu. A teraz sa pozrime koľko krížov a sôch Krista je vo verejnom priestore. Nie som proti symbolom, ale núka sa tu zásadná teologická otázka - nemali by byť nositeľmi kresťanstva ľudia a nie symboly? Nespočíva Kristova výzva práve v tom, aby si ľudia boli navzájom terapiou? Navyše, zdá sa mi, že kresťanské symboly sú častokrát zákopy, do ktorých ľudia sa schovávajú, keď je kresťanstvo prázdne.

Krátko pred veľkonočnými udalosťami, Biblia

opisuje známy príbeh ako Ježiš vyháňa kupcov z chrámu. Koncept židovského chrámu bol o veľmi jasných hraniciach. Do svätyne sa mohol dostať iba veľkňaz raz za rok, potom nasledovalo nádvorie mužov a nádvorie žien, kde chodili Židia a Židovky k modlitbám. A potom nasledovalo nádvorie pohanov, a práve tam sa odohrával trh. Židia zamedzili pohanom, aby sa v chráme mohli modliť.10 Vo svetle tohto príbehu, si predstavme Ježiša, ktorý by prišiel na svätopeterské námestie. Ako by asi reagoval na tézu kresťanstvo kresťanom? Nestavia sa v tomto prípade kresťanstvo chrbtom pre všetkých, ktorí hľadajú Boha rovnako ako to robil judaizmus pred 2000

Mt 21,12-13; Ekumenická Biblia bez deuterokánonických kníh. 2008.

Bratislava: Slovenská biblická spoločnosť, 2008. ISBN 9788085486476. .

obr. 17. Kukรกtka

rokmi? Kde tu je vôbec priestor pre povýšenectvo? Inštalácia Trauma verejného priestoru

Ak prijmeme, že aj tentokrát je vyjadrovacím

prostriedkom konceptu konflikt, tak verejný priestor je bariérou, nie priestorom stretnutia. Narušenie verejného priestoru je demonštrovaný traumou. Môj koncept je fiktívny, dystopický a má samozrejme ďaleko od reálneho experimentu. Ako v prvej úlohe som používal ready-made spovednicu na demonštrovanie maximálne súkromného priestoru, tak budem pracovať aj so svätopeterským námestím vo Vatikáne ako s readymadeom a dokonalou referenciu verejného priestoru v kontexte kresťanstva.

Do stredu námestia pridávam kruh s polomerom

30 m, ktorého stredom je obelisk. Plocha nie je nijako špeciálne

artikulovaná,

iba

obohnaná

dočasným

múrom. Vysoký a nepreniknuteľný múr po obvode kruhu je vysúvateľný. Mechanizmus náhodne spúšťa vysúvanie múru zo zeme a ktokoľvek je práve na ploche, zostane uväznený. Cyklus je náhodný. Môže ísť o hodiny, ale aj o deň.

Traumu, ale v tomto prípade nespôsobuje len

izolácia. V stene sú vytvorené kukátka pre okoloidúcich. A tak nedobrovoľní väzni verejného priestoru budú

obr. 18. Do nekoneÄ?na

neustále pozorovaní pri akejkoľvek činnosti. Moja inštalácia je fyzická bariéra symbolizujúca mentálne bariéry, ktoré budujú traumu. Je to priestor, ktorý popiera kolektívnosť. Opäť raz - dôkaz sporom.

Mojím cieľom nie je šokovať, ale upriamiť

pozornosť na kolektívnosť. Zhrozenie z takého konceptu ukazuje, že intuítivne všetci chceme, aby verejný priestor bol o vzájomnom prijatí. Ten vysnívaný verejný priestor neba nemá potrebu po súkromí, pretože je to priestor, kde ľudia si nie sú navzájom traumou, ale terapiou.

3.2.4. Nebo je vzťah

Oboje inštalácie sú peklom. Stratou vzťahu.

Tak teda, čo je priestor neba, v ktorom má fungovať človek v plnosti života? Nuž, o to sa vlastne celý rok tvorby mojej diplomovej práce snažím. Zámer konceptu claustrum je tým nebom. A v žiadnom prípade teraz nehovorím o konkrétnej architektonickej podobe. Tá nedokáže vyčerpávajúco vyriešiť túto otázku a bolo by to prílišné zjednodušenie problému. Definovanie ideálneho verejného a privátneho priestoru nemôže byť v rovine architektúry, ale v rovine vzťahu. Architektúra je reprezentant konceptu a platforma pre interakciu.

Súkromie je jedna z najväčších hodnôt, za

ktorú sa dnes bojuje na mnohých frontov. Sociálne siete na tom stavajú svoje PR, a zároveň akýkoľvek únik je podrobený tvrdej kritike zo strany užívateľov a médií. Známy je rozhovor (pôvodne súkromný) medzi Markom Zuckerbergom a jeho priateľom, krátko po vzniku Facebooku, v ktorom sa Zuckerberg vulgárne vysmieva všetkým užívateľom Facebooku, že len tak odovzdali veľkú časť svojich súkromných dát. Zuckerberg ponúka svojmu známemu, že mu povie, čo len chce o komkoľvek z Harvardu, na ktorom Facebook vznikol.

Pravidelne prichádzajú nové zákony, ktoré

sprísňujú normy v záujme zachovania bezpečnosti súkromia. A pod svetlom posledných udalostí na Slovensku je jasné, že narušenia súkromia bol využívaný aj na politické a ekonomické účely konkrétnych ľudí. Strach je teda opodstatnený. Ale je to ako s tou spovednicou. Keď vstúpite do spovednice so strachom, že vás nahrávajú, spovednica stráca akýkoľvek zmysel. Strach je dôkazom, že niečo nieje v poriadku.

Súkromie sa dá dosiahnuť, ale niekedy mám

pocit, že platíme za neho hroznú daň. Teológ Timothy Keller hovorí o dvoch ľudských túžbach, “byť dokonale poznaný a dokonale milovaný”,

problém podľa neho

je, že môžeme mať naplnenú len jednu z týchto dvoch túžob. A práve priestor, kde môžeme byť dokonale poznaní a dokonale milovaní, priestor, kde sme si navzájom terapiou je nebom kdekoľvek sa v životoch ľudí objaví.

KELLER, Timothy J. Nakedness & the Holiness of God [online]. In: . Mar

21, 1993 [cit. 2019-05-08]. Dostupné z: https://gospelinlife.com/downloads/ nakedness-the-holiness-of-god-6247/?fbclid=IwAR3gebqD7XHN8TRS1iODF2a 0KBiFE2ckE06P7pjtp9ymyJotHSanShx1qqE

obr. 19. Claustrum praesenti (Juraj Ä&#x152;ervenĂ˝)

04. CLAUSTRUM PRAESENTI “Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Iného väčšieho prikázania ako sú tieto, niet.“ (Biblia, Mk 12,31) 12 “Harmony, that’s the word that’s stuck in my mind. Harmony. Its not about what’s lasting or permanent, it’s about individual voices coming together for a moment ... and that moment lasts the length of a breath” 13

Claustrum praesenti je zhmotnenie utopickej

idei do konkrétnej podoby v banalite slovenského mesta. Nie je to tak dávno, čo aj slovenský premiér povedal o východe našej krajiny, že tam nič nie je. Bez ohľadu na arogantnosť týchto slov, nazdávam sa, že neexistuje väčšia výzva a zároveň demonštrácia pravdivosti myšlienok, ktoré tvrdím, ako nechať ich vyznieť v nezaujímavej situácií. Filozofia claustrum to umožňuje, pretože sa nejedná o architektonickú utópiu, pracuje s ideálmi vo svete vzťahov. Claustrum praesenti je klinika ľudského ducha - priestor spoločného hľadania Boha a individuálneho hľadania samého seba. Preto 12

Mk 12,31; Ekumenická Biblia bez deuterokánonických kníh. 2008.

Bratislava: Slovenská biblická spoločnosť, 2008. ISBN 9788085486476. 13

Willimon, Beau. House of cards. [VOD]. USA: Netflix, 2013

hovorím o vzťahu verejného a súkromného. Nakoniec, veď aj Biblia pracuje s milovaním blížneho (claustrum publicae) ako seba samého (claustrum privatus).

4.1. PRIVATUS - Milovať seba samého.

Keď laureát pritzkerovej ceny Tadeo Ando

navrhoval svoju prvú stavbu v New Yorku vyslovil myšlienku “jemnej citlivosti” architektúry v centre veľkomesta. “Domáci priestor by mal byť posvätný, je to miesto, kde môžeš reflektovať svoj život. Keď dorazíš domov, mal by si zažívať upokojujúce pocity.” (Tadeo Ando).14 Posvätnosť domáceho priestoru, ktorý má viesť ku kontemplácií bol v konceptu claustrum od začiatku.

Privatus zóna je miesto pasivity, zastavenia.

A aj keď sa tu nachádzajú dielne, návštevník alebo mních pracuje len pre seba, na svojej vlastnej terapii alebo sebaaktualizácií. Ak použijeme typológiu kláštorov, privatus je klauzúra - uzavreté miesto, kde nechodí verejnosť. Miesto, ktoré je určené a aj dimenzované iba pre pár ľudí. Schodiská a chodby sú úzke, aby vyjadrovali exkluzívnosť priestoru. Nehlásam žiadne elitárstvo, ale je dôležité, aby počet návštevníkov nebol prehnaný. Len 14

ANDO, Tadao. Tadao Ando on Designing His First New York Building.

ArchDaily [online]. 2015 [cit. 2019-05-14].

obr. 20. Dormitórium (Juraj Červený)

zopár ľudí môže vstúpiť a používať priestor dormitória, inak sa emócia súkromia stráca.

Táto klinika ponúka vysoký komfort bytových

jednotiek. Koncept utilitárnej cely, ktorá zhmnotňuje myšienku odriekania pozemských potešení, ako to štandardne býva v kláštoroch, je v mojom prípade nepoužiteľný. Cieľom nie je askéza, ale terapia. Ak by som mal povedať, čo jadrom celého konceptu claustrum, boli by to práve izby návštevníkov. Každá bytová jednotka je výhradne určená len pre jedného návštevníka a pracuje s podnetmi ohňa a vody, ktoré majú až rituálny charakter. Sedieť pri ohni a čítať knihu alebo ležať v malom bazéne s výhľadom na hviezdy sú príťažlivé aktivity. Podobne ako hovoril Tadeo Ando, v mestách je potrebné vytvárať posvätný priestor sebareflexie. A pre sebareflexiu je nadhľad kľúčová vlastnosť. Na krátky moment je návštevník vytrhnutý z bežného života a môže prehodnocovať svoje motívy. Človek, ktorý sa na potrebný čas zatvorí do svojej bytovej jednotky zažíva kontrastnú skúsenosť k dynamike mesta.

4.1.1. PÚTNICI, MNÍSI A TERAPEUTI

Okrem návštevníkov (môžeme ich pokojne

volať pacienti kliniky alebo pútnici) sú prítomné dve

kľúčové osoby. Hlavný opát kláštora alebo kňaz je v mojom prípade terapeut. Nemyslím si, že sa tieto role vylučujú, práve naopak. Veď koncept spovede je veľmi blízky bežnej terapii. Kňaz - terapeut, ku ktorému sa chodia návštevníci “spovedať sa”, vyrozprávať svoje traumy, je hlavou inštitúcie. Neexistuje tu vertikálna hierarchia, nikto sa nemôže povyšovať, ale je to on, kto vedie bohoslužby (odohrávajúce sa v publicae) a je hlavným nositeľom ideálov novej duchovnosti.

Druhá kľúčová postava je správca - záhradník,

ktorý sa aj s mníchmi (dobrovoľníci) starajú o chod celého komplexu. Nielen budovy, ale aj záhrady. Je to on, kto rieši všetky technické otázky a zabezpečuje, aby všetko bolo v najlepšom poriadku. Tak ako sa kňazterapeut stará o vnútro človeka, správca myslí na to aby mali pútnici dostatok dreva do krbu, teplú vodu, aby bol stále pokosený trávnik, aby fungovala fontána... Nazdávam sa však, že by bola veľká škoda, aby sme jeho úlohu zjednodušili len na technické spravovanie budovy. Záhradník je omnoho komplexnejšia úloha. Možno ešte viac ako terapeut, od ktorého sa síce očakáva kvalita času s návštevníkmi, ale nie aby budoval komunitu. V istom zmysle je záhradník komunitný pracovník, veď je to práve on, kto sa s návštevníkmi neformálne stretáva najviac. Či už v rajskej záhrade kláštora,

alebo v dielňach. Keďže je technicky zdatný dokáže pomôcť v ich práci. Svoj čas trávi aj na zadnom dvore (oproti gymnáziu), ktorý chápem ako rozhranie medzi claustrom a verejnosťou. Záhradník sa stretáva so stredoškolákmi, ktorí prišli tráviť voľné školské hodiny na dvor kláštora. Možno aj preto, ako vážne vnímam jeho úlohu, architektonické stvárnenie jeho bytovej jednotky a kancelárie je rovnaké, ako má terapeut. Profánne aktivity v claustrum koncepte nie sú vnímané menejcenne.

Návštevník môže počas dňa využiť dielne, ktoré

mu mnísi pomôžu upraviť podľa potrieb a možností. Režim je voľný. V bežnom kláštore sa režim organizuje okolo času modlitieb, a aj keď claustrum koncept vychádza z kresťanských hodnôt, modlitby sa dejú v súkromí izieb s výhľadom na rajskú záhradu (alebo sa nedejú vôbec). Spoločné aktivity sú len raňajky, obed, večera. Čas jedla je stále výborný priestor na spoločné rozhovory a budovanie kolektívu.

4.2. PUBLICAE - Milovať blížneho

Publicae je prázdna plocha. Je prístupná

verejnosti, ale má svoj režim fungovania. Nemá ambíciu ohromiť ako Panteón, pretože publicae nie je tradičný

chrám. Dokonca aj z teologického hľadiska nemôže byť claustrum publiace obyčajným chrámom. V mojej práci narábam s utópiou neba na zemi a ešte raz pripomeniem, že nie vo svojej architektonickej podobe, ale termín “nebo” vnímam ako sociálnu utópiu. V poslednej knihe Biblie sa opisuje apokalypsu a to, čo má nasledovať nový Jeruzalem*. Metafora ideálnej spoločnosti. Hovorí ale pozoruhodnú myšlienku, že novom Jeruzaleme nebude žiaden chrám.15 Nie je potreba. Chrám je totiž len miestom, kde sa nebo stretáva so zemou. Ak by sme mali príbeh Biblie zjednodušiť do architektonickej schémy, dá sa povedať - ako to rád hovorí T. Keller - že príbeh sa začal v záhrade a skončí v meste. Záhrada symbolizujúca privatus, ktoré je introvertné miesto pre jednotlivcov a mesto je v mojom koncepte publicae spoločenstvo ľudí napĺňajúcu ideály claustrum. Tak ako je privatus o milovaní samého seba a práce na sebaaktualizácií, publicae je priestor, kde sa má prejaviť zveľaďovanie spoločného blaha, čím sa napĺňa Kristová výzva milovať svojho blížneho. 15

Zj 21,22; Ekumenická Biblia bez deuterokánonických kníh. 2008. Bratislava:

Slovenská biblická spoločnosť, 2008. ISBN 9788085486476. * Pozn.: Jeruzalem sa v Biblii často spomína ako ideálne mesto. Nový Jeruzalem má dokonca aj hmotnú podobu ako je napríklad štvorcový pôdorys (Zj 21:16)

4.2.1. POLIS NOVEJ DOBY

Claustrum publicae je polis novej doby.

Priestor pre veľké činy, miesto vznešených myšlienok a snívaní politického sna o ideálnom priestore novej etiky. Ako to spomína Hannah Arendt “Polis je miesto, kde existujú iba seberovní.” Pre lepšie pochopenie pomenujem konkrétne scenáre.

1. Kultúrna stanica. Publicae je priestor, ktorý

sa núka všetkým kultúrnym centrám v Prešove. Slúži pre nich ako externá “veľká sála”. Alebo si predstavme, že v Prešove sa práve odohráva významný filmový festival. Nenašli by sme lepšie miesto na premiéru filmu, na ktorú prídu autori diskutovať o posolstvách, ktoré filmom komunikujú. Môže sa stať aj to, že v privatus dormitóriu býva umelec so svojím tímom dobrovoľníkov a v publicae pracujú na inštalácii, ktorá bude pre mesto vystavená pár mesiacov.

2. Politická diskusia. Zdá sa mi, že žijeme v dobe,

ktorú s odstupom času budeme hodnotiť ako dôležitú politickú križovatku. Extrémizmus, environmentálna kríza alebo náročné eticko-právne civilizačné otázky sú výzvami, ktoré je potrebné prediskutovať. Smerovanie spoločnosti je o rozhodnutiach, ktoré robíme tu a teraz.

obr. 21. Verejný priestor (Juraj Červený)

A to je politika. Preto publicae referuje na grécky polis. Publicae je miesto konferencií, diskusií, miesto, kde vyhráva najlepšia idea. Len si predstavme tú atmosféru, keď počas volebnej noci príde do publicae oslavovať svoje víťazstvo prezidentská kandidátka. 3. Bazilika. Typológia baziliky vznikla v antickom grécku. Sídlili tu archonti - vysokí politickí úradníci, ktorí získali kompetencie kráľa. A keď sa naplnilo ich funkčné obdobie, stali sa členmi aristokratickej rady areopág. Ako som spomínal skôr, je to presne to miesto, kde prišiel Apoštol Pavol s ideami o novom učení. V antickom Ríme bola bazilika tržnica alebo súdna sieň, prípadne audienčná sála a bola umiestnená na hlavnom námestí. Ako sa kresťanstvo rozširovalo Európou, riešila sa otázka miesta stretávania. Rímska kultúra bola na úpadku a baziliky začali využívať kresťania. Dokonca sa v stredoveku termín bazilika bral ako titul, ktorý sa udeľoval niektorým kostolom. Je povšimnutiahodné, že z architektonického hľadiska je možné striedať typológie baziliky v závislosti od kultúry doby.

Claustrum publicae má možnosť byť všetko

z toho. Avšak akákoľvek aktivita musí prijať zákonitosti novej etiky a novej duchovnosti. Tržnica, foodcourt, audienčná sála alebo aj bohoslužby. Všetko z toho

publicae ponúka, ale možno sa o 100 rokov náplň zmení a to je v poriadku.

Je symbolické, že bohoslužby, ktoré vnímam

ako schádzanie mníchov a návštevníkov a ľudí z mesta, sa odohrávajú na rovnakom mieste, na ktorom sa včera odohrával koncert punkovej kapely, pretože hľadanie Boha je omnoho pestrejšie ako si predstavitelia starej duchovnosti myslia. A tak sa bohoslužby pridávajú do radu aktivít nového kláštora.

4.3. Communia

Medzi publiace a privatus je medzipriestor.

Rád ho volám spoločný priestor, pretože slúži obom pólom - claustrum communia. Okrem technického zázemia a nutného vybavenia (hygiena, šatne, vstup, vertikálna komunikácia, kancelárie), obsahuje knižnicu s kaviarňou a jedáleňou pre mníchov a návštevníkov alebo workshopové miestnosti v prípade potreby stretnutia miestnej komunity.

4.4. Architektonické riešenie

Základný koncept spočíva v dvojpólovosti

objektu (verejný / súkromný, plný / prázdny, aktívny /

pasívny...). Pôdorys privatus zóny je determinovaný na veľmi špecifické využitie, čo prináša zahustenie priestoru (stenami, stĺpmi, objektami) narozdiel od publicae, ktoré je prázdna platforma, kde sa môže odohrávať čokoľvek. Privatus je o pasivite a kontemplácii, publicae je priestor dynamiky a podnetov.

Publicae je dvojpodlažný priestor so strešným

presvetlením. Fasáda na úrovni ulice je séria úzkych stien, ktoré umožňujú preniknuteľnosť a voľný pohyb na prvom podlaží. V prípade udalosti, ktorá si vyžaduje korigovanie vstupu, fasáda sa uzatvára výklopnými bránami.

Privatus je dimenzované pre malý počet ľudí.

Nachádzajú sa tu 4 druhy izieb, dokopy pre 18 hostí či domácich. Jadrom je rajská záhrada, ktorá svojim stvárnením prispieva prispieva k duchovnosti miesta. Keďže ide o prototyp, claustrum nemá okná. Ak aj má sú orientované dovnútra komplexu, ako je to v prípade izieb s výhľadom do záhrady. Svetlo sa získava svetlíkmi rôzneho druhu. Dalo by sa povedať, že projekt je séria rôznych typov svetlíkov. Materiálové prevedenie obvodových múrov je jednoduché. Pre zachovanie tajomna objektu navrhujem na uličnú fasádu obyčajnú hrubozrnú omietku. Riešenie je banálne, napokon, nachádzame sa v Prešove. Verím, že stena bez okien

a obyčajnosť materiálov prispievajú k enigmatickosti konceptu claustrum, zvlášť rajskej záhrade.

Zodpovedne treba narábať aj so strechou, ako

s “piatou fasádou” z dvoch dôvodov: okolité stavby sú vyššie a majú na ňu výhľad a zároveň to je z funkčného hľadiska výnimočné miesto, ktoré by bola škoda nevyužiť. Na strechu sa dá dostať z mezonetových izieb, ako aj cez schodisko vo východnej časti. Strešná krajina slúži na rôzne aktivity: pestovanie, stretávanie iných návštevníkov a mníchov, prípadne len tak posedávať. Vo večerných a nočných hodinách to môže byť vyhľadávané miesto.

4.5. Misia kultivácie mesta

Pozrime sa bližšie na okolie, kde osádzam objekt.

Claustrum praesenti pracuje na vízií kultivácie mesta cez rôzne situácie - volám ich “projekty urbanizmu”. Projekty sú podmnožinou sociálnej utópie konceptu claustrum, ktorý je síce do veľkej miery zahľadený sám do seba, ale ideály ho nútia premýšľať ako kultivovať mesto, v ktorom pôsobí a z ktorého čerpá zdroje, aby sa nemusel zaoberať nedostatkovými porebami.

obr. 22. Communia (Juraj Ä&#x152;ervenĂ˝)

4.5.1. Vylúčenie áut z centra mesta

Je naozaj nevhodné, aby na Slovenskej ulici

premávali a parkovali autá. Vo svete je už známa rovnica: čím viac ciest, tým viac áut, a preto keď staviame obchvaty okolo Prešova, mali by sme vylúčiť dopravu z centra. Centrum mesta je predsa výsostné miesto chodcov a cyklistov. Navrhujem, aby Slovenská ulica fungovala podobne ako Hlavná, čo znamená, že doprava je prípustná len v obmedzenom režime, napríklad z dôvodu zásobovania.

Môj zámer som komunikoval aj hlavnej

architektke mesta Prešov a v spolupráci s nimi som vytýčil potenciálne miesta parkovacích domov, ktoré fungujú ako záchytné parkoviská. Slovenská ulica je v mojom návrhu pešia zóna, ktorú si predstavujem ako rozšírenie námestia Hlavnej ulice, kde si podniky a tých je tu dostatok - vyťahujú svoje terasy a žiadúcim spôsobom spomaľujú dynamiku ulice. Vo večerných hodinách obyvatelia Slovenskej ulice (a ja som jeden z nich) vychádzajú na priedomie a posedávajú v príjemnom ruchu mesta.

Nebudem

ale

venovať

stvárneniu

rekonštrukcie ulice. Táto vážna úloha by si určite zaslúžila priestor celej diplomovej práce.

obr. 22. Parkovacie domy (Juraj Ä&#x152;ervenĂ˝)

4.5.2. Záhrady a dvory

Claustrum komplex dotvára jeden z blokov

centra,

ohraničený

ulicami

Slovenská,

Metodova

a Konštantínova. Momentálne sa na mieste stavby nachádza parkovisko. Tak ako spredu je premena ulice projektom claustrum komunity, rovnako aj zadná strana kompexu je verejne prístupná záhrada, ktorá spadá pod opateru záhradníka a mníchov. Je tu ale ešte jeden pozoruhodný projekt.

Hneď vedľa objektu sa nachádza kostol Cirkvi

bratskej a musím podotknúť, že nevšedná figúra hlavnej sály kostola z dielne architekta Jána Komrsku je architektúra, ktorú veľmi rešpektujem. Okrem samotného kostola sa tu nachádza átrium, ktoré práve prechádza rekonštrukciou. V istom zmysle som na pozadí tvorby myšlienky claustrum stále vnímal prítomnosť Cirkvi bratskej ako predispozíciu, ku ktorej by sa claustrum nemal otáčať chrbtom, ale ponúkať spoluprácu a definovať vzájomný vzťah ako partneri spoločnej vízie. Claustrum by mal byť napojený na kostol. Nie nevyhnutne na inštitucionálnej rovine, v istých prípadoch by si mohli zdieľať svoje priestory, alebo pomáhať so servisom. Z tohto dôvodu som navrhol odstrániť malú a postrádateľnú jednopodlažnú

obr. 23. Vnútorné dvory (Juraj Červený)

miestnosť, ktorá spája nový objekt kostola s historickou budovou. Získam tým spojenie átria kostola s mojim objektom.

Pri študovaní podkladov, ktoré mi poskytol

odbor hlavného architekta mesta som narazil na materiál od pamiatkárov, ktorý naznačuje v akej podobe by sa mal celý blok dostavať. Keby sa naplnila predstava pamiatkárov a na Konštantínovej ulici by vznikla súvislá zástavba, vo vnútri bloku by tým pádom vznikla séria uzavretých dvorov s pozdĺžnou proporciou. Čo keby som teda spravil to isté s každým dovorom bloku, čo som spravil aj s dvorom kostola Cirkvi bratskej? Vznikol by zdieľaný semi-privátny priestor dvorov, ktorý má potenciál byť komunitným priestorom susedstva. Susedské vzťahy tak dostanú exkluzívny priestor. A keďže pracujem s dávkou sociálnej utópie, budem naivne tvrdiť, že koncept otvárania dvorov sa bude šíriť centrom mesta do všetkých blokov ako vírus, ktorého hlavný nositeľ je claustrum.

ZÁVER

Na utópiach je príťažlivé to, že ich autor vytvára

podmienky, v ktorých existujú. Vytvárať nové svety, ktoré sa nemusia riadiť bežnými zákonitosťami fyzického sveta je oslobodzujúce. Idea dobrého priestoru ale nie je o architektúre ale o vzťahu. V koncepte claustrum praesenti, ktorý ponúkam, nie sú potrebné žiadne neuveriteľné architektonické vízie. V sociálej utópii neba na zemi sa aj banálny kláštor stáva ideálnym.

Zozn a m p o u žite j lite ra tú r y ¹ Pier Vittorio Aureli - Projects. Youtube [online]. [cit. 2019-04-10]. Dostupné z: https:// www.youtube.com/watch?v=nWZv-Hr44H8&t=512s ² St. Peter's Square. Vatican City State [online]. [cit. 2019-05-14]. Dostupné z: http://www. vaticanstate.va/content/vaticanstate/en/monumenti/basilica-di-s-pietro/la-piazza.html ³ NIETZSCHE, Friedrich: Radostná věda. 3. Praha: Aurora, 2001. ISBN 8072990438. ⁴ 7 dobrých správ: Mount Everest čistia od odpadkov... Denník N [online]. 2019 [cit. 2019-04-10]. Dostupné z: https://dennikn.sk/1456871/7-dobrych-sprav-mount-everestcistia-od-odpadkov-a-slovensky-raj-budu-moct-objavovat-aj-na-koni/ ⁵ Sk 17,24; Ekumenická Biblia bez deuterokánonických kníh. 2008. Bratislava: Slovenská biblická spoločnosť, 2008. ISBN 9788085486476. ⁶ AURELI, Pier Vittorio: The possibility of an absolute architecture. Cambridge, Mass.: MIT Press, 2011. Writing architecture. ISBN 978-0262515795. ⁷ LEWIS, C.S. Veľký rozvod. Slovak edition. Bratislava: Porta libri, 2006. ISBN 80-89067-38-7. ⁸ Gn 11,1-9; Ekumenická Biblia bez deuterokánonických kníh. 2008. Bratislava: Slovenská biblická spoločnosť, 2008. ISBN 9788085486476. . ⁹ zerozero. Zadanie experimentálneho ateliéru. Košice, 2018. 10

Mt 21,12-13; Ekumenická Biblia bez deuterokánonických kníh. 2008.

Bratislava: Slovenská biblická spoločnosť, 2008. ISBN 9788085486476.

KELLER, Timothy J. Nakedness & the Holiness of God [online]. In: . Mar

21, 1993 [cit. 2019-05-08]. Dostupné z: https://gospelinlife.com/downloads/ nakedness-the-holiness-of-god-6247/?fbclid=IwAR3gebqD7XHN8TRS1iODF2a 0KBiFE2ckE06P7pjtp9ymyJotHSanShx1qqE 12

Mk 12,31; Ekumenická Biblia bez deuterokánonických kníh. 2008.

Bratislava: Slovenská biblická spoločnosť, 2008. ISBN 9788085486476. 13 Willimon, Beau. House of cards. [VOD]. USA: Netflix, 2013 14

ANDO, Tadao. Tadao Ando on Designing His First New York Building.

ArchDaily [online]. 2015 [cit. 2019-05-14].

Zozn a m ilu strá c ií Kolektív autorov (Ing. arch. Dominika Hricová, Ing. arch. Juraj Červený, Bc. Ondrej Jurčo): •

obrázok 1 (s. 17) Spovednica

•

obrázok 2 (s. 19) Babylon

•

obrázok 3 (s. 21) Hľadanie nových svetov

•

obrázok 4 (s. 23) Planéta Momota 96

•

obrázok 5 (s. 25) Pád

Autorské ilustrácie: •

titulná ilustráca: CLAUSTRUM

•

obrázok 7 (s. 35) Situácia v horách

•

obrázok 8 (s. 37) Horský claustrum

•

obrázok 9 (s. 39) Situácia v meste

•

obrázok 10 (s. 41) Urbánny claustrum

•

obrázok 13 (s. 54) Spovednica v kostole

•

obrázok 14 (s. 56) Pohľad na spovednicu

•

obrázok 15 (s. 58) Inštalácia - Pád súkromného priestoru

•

obrázok 16 (s. 61) Bariéra vo verejnom priestore

•

obrázok 17 (s. 63) Trauma verejného priestoru

•

obrázok 18 (s. 65) Kukátka

•

obrázok 19 (s. 67) Do nekonečna

Autor: Ing. arch. Juraj Červený •

obrázok 6 (s. 27) Kláštor

•

obrázok 11 (s. 47) Absolútna architektúra

•

obrázok 12 (s. 51) Antimesto

•

obrázok 20 (s. 73) Claustrum praesenti

•

obrázok 21 (s. 76) Dormitórium

•

obrázok 22 (s. 82) Verejný priestor

•

obrázok 23 (s. 87) Communia

•

obrázok 24 (s. 89) Parkovacie domy

•

obrázok 25 (s. 91) Vnútorné dvory