Projekt Križovatka Pri tvorbe konceptu sme vychádzali z hľadania odpovede na otázku, aká hodnota architektúry je pre nás najdôležitejšia. Silu architektúry vnímame v jej schopnosti podnecovať spoločenské interakcie a tým zvyšovať úroveň sociálneho kapitálu v spoločnosti. V dnešnej dobe je práve tento fenomén nesmierne dôležitý, pretože naša vzájomná dôvera je spochybňovaná problémami, ako napríklad utečenecká kríza. Cítime preto, že ako architekti máme povinnosť zamerať sa na vytvorenie kohéznej spoločnosti, a zastaviť tak pocity odlúčenia a osamelosti. Ako nám pripomína aktuálny víťaz Pritzkerovej ceny Balkrishna Doshi: „hlavnou úlohou architekta je služba spoločnosti.“ Ako kritérium úspešnosti projektu sme si preto stanovili integráciu okrajových komunít do spoločnosti a udržateľné vzájomné spolužitie. Investorom a prechodným majiteľom objektu, je nezisková organizácia UNHCR (Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov), financovaná európskymi integračnými fondami a osobnou charitou. Tá má záujem o postavenie nízkonákladového multifunkčného objektu v centre mesta, ktorý by slúžil ako integračné centrum pre odlúčené komunity v spoločnosti. Stredisko im tak dáva šancu naštartovať nový život v cudzej krajine. Umiestnenie Projektu Križovatka do centra mesta rieši súčasný problém, ktorý je nasledovný: Utečencov sme umiestnili do táborov za mestá a považovali sme problém za vyriešený. V skutočnosti sme ho však iba odsunuli na perifériu mesta a verejného záujmu. Týmto sa integračný proces zastavil. Stálym rezidentom objektu je poskytnuté lacnejšie bývanie, výmenou za čas venovaný utečencom: pomoc s výučbou jazyka, vybavovanie úradných záležitostí a predstavením miestnej kultúry. Z toho vyplýva, že našou cieľovou skupinou sú všetci ľudia, ktorým sa páči myšlienka spolupráce, bez ohľadu na vek, pohlavie či spoločenský status. Sme presvedčení, že to, čo na začiatku môžu rezidenti vnímať ako svoju povinnosť sa vďaka sociálnym interakciám (organizovanie hudobných a filmových akcií, spoločné večere, šport, vzájomná pomoc, atď.) zmení na úprimné priateľstvo. Z toho vyplýva, že zo spoločného bývania benefitujú obe strany. Cieľom návrhu bolo vytvoriť dostupné bývanie pre veľký počet ľudí pri maximalizácií využitia pozemku. Hlavný princíp stavby je flexibilita rozmiestnenia jednotlivých modulov. Tie reflektujú potreby rezidentov – rozšíriť alebo zredukovať počet izieb. Cenová dostupnosť je zabezpečená využívaním repetitívnych prefabrikovaných dielov a jednoduchosťou nosného skeletu. Veríme, že tento koncept má veľký potenciál na opakovanú realizáciu aj v iných lokalitách vzhľadom na svoju variabilitu a priestorovú prispôsobivosť. Budova stojí na pozemku 24x24 metrov, ktorý je naplno zastavaný, pričom verejné a zdieľané priestory vznikajú vo vertikálnej rovine. Priestor je v oboch smeroch rozdelený pravidelným rastrom na menšie štvorce o rozmeroch 4x4 metre. Objekt je umiestnený medzi dve už stojace stavby a vypĺňa nevyužitú “dieru“ v zástavbe. Vďaka tomu sa snaží naplno využiť voľnú plochu už v husto zastavanom centre. Komunikácia medzi podlažiami je zabezpečená vonkajším schodiskom upevneným na prednej fasáde budovy.
Prízemie má dvojnásobnú výšku oproti ostatným podlažiam. Vďaka tomu vzniká verejný, otvorený a čiastočne presvetlený priestor doplnený o jednoduchý mobiliár, vežičky a malé trhovisko. Organizácia priestoru je riadená pomocou posuvných závesov a rozmiestnením vežičiek. Okrem iného slúži ako záchytné miesto pre utečencov, poskytuje im dočasné ubytovanie v podobe vežičiek a možnosť prevádzkovania rôznych podnikateľských činností, jednoduchým využitím závesov. Do prízemia sme umiestnili malé trhovisko, ktoré má potenciál pritiahnuť širšiu verejnosť a napomôcť k integrácii. Zvyšné podlažia sa navzájom líšia iba rozmiestnením modulov 4x4x3,5 metra do skeletu. Moduly rozdeľujeme na zdieľané (kuchyňa, kúpeľňa, obývacia miestnosť, pracovné priestory, komunitné záhrady, koridory vybavené s mobiliárom) a privátne (spálňa, detská izba). Strechu pokrývajú dve vonkajšie športoviská, ktoré sú prístupné aj verejnosti. Výstavbou ihrísk reagujeme na nedostatok miesta venovanému športu v centrách miest, pričom to pokladáme za neoddeliteľnú súčasť každého fungujúceho “happy city“.