Píšte ti architektúra? 2017
Architekt sociálnej zmeny
Smerom ku sociálne orientovanej tvorbe priestoru
Obsah Kľúčové slová
2
Súčasné mesto
3
Vec verejná, priestor verejný
4
Cudzinci susedmi
5
Právo na mesto
6
Mesto a inovácie
7
Architekt zmeny
8
Buduj priestor, tvor spoločnosť
8
Bibligrafia
9
Kľúčové slová sociálna, ekonomická, roľa, architekt, plánovanie, mesto, rozvoj, technológie, inovácie, teória, prax, zmena
2
Súčasné mesto
Ľudstvo v 21. Storočí vstúpilo do novej éry, ktorá doposiaľ nemá v historickom
kontexte obdobu. Urbánna populácia predbieha rurálnu (World Bank 2015) a po prvý krát sa tak stávame prevažne mestským druhom. Vstupujeme do éry „antropocénu“ (Crutzen 2000), ktorá je charakterizovaná priestorom založeným prevažne na ľudských aktivitách a globálnom rozvoji. Sú to práve inovácie na poly technológií, médií a digitalizácie, ktoré prudko menia zvyky analógovej civilizácie. Systém moci a kontroly sa tak presunul z fyzického do virtuálneho sveta (Townsend 2014), avšak správa a riadenie základných organizačných jednotiek, miest, ostáva lokálna a viazaná na štát. S prudkým ekonomickým, populačným, či informačným rastom však vystupuje otázka nazerania na mesto. Tradičné pochopenie urbanity, ako ohraničeného typu osídlenia je čím ďalej tým viac popierané stratou určitosti, zapríčinenou environmentálnymi zmenami, kybernetickou sieťou, imigračnými vlnami, či novými druhmi prepravy. Mesto sa tak dostalo do centra rozvoja, zmeny ale i analýzy a výskumu spoločnosti. Vytváranie politiky riadenia, urbanistického plánovania a architektúry sa dostáva na okraj neistej budúcnosti zapríčinenej nepredvídateľnou ekonomikou, a obrazom svojej vlastnej minulosti, skrášľovanej prostredníctvom dedičstva a paranoidnej ochrany.
Kibera (Nairobi, Keňa) © Autor eseje Obraz súčasného mesta nie je formovaný formálnym plánovaním, ale neformálnymi aktivitami obyvateľov.
3
Vec verejná, priestor verejný
Ak chceme pochopiť tvorbu priestoru musíme v prvom rade pochopiť jeho
diferenciáciu od miesta. Priestor je často v slovenskom architektonickom slovníku chápaný ako súbor hmotovo-priestorovej štruktúry. Avšak priestor, a predovšetkým ten verejný, je utváraný kultúrou, politikou a tokmi, ktoré sa kryštalizujú do fyzického miesta (Castells 1996) – hmotovo-priestorovej štruktúry. Mestské priestory západnej spoločnosti sú tak úmyselne produkované ako odpoveď pre potreby kapitálu. Snahou ľudí s ekonomickou a politickou mocou je tak často snaha o privatizáciu verejného priestoru, ktorý je ale vo svojej podstate demokratický, a následné formovanie spoločnosti skrz hmotné prostredie týchto priestorov (Zukin 1995). Toto formovanie je často spojené s budovami ako generátormi profitu alebo rastu symbolickej hodnoty daného miesta. Tá ma často za následok „Disneyfikáciu“ (Kehoe 1991) súčasných miest, ktorej úlohou je prilákať medzinárodný kapitál (Harvey 2001). Materiálna krajina sa tak stala najdôležitejším reprezentantom súčasného mesta a architekti rukojemníkmi tejto formalizácie.
Dumbo - Brooklyn (New York, USA) © Autor eseje Konverzia nábrežia East River a priľahlých častí Brooklynu vytvára prostredie, ktoré priťahuje určitý druh ľudí, schopných a ochotných prispieť do zvýšenej cirkulácie kapitálu v tomto priestore.
4
Cudzinci susedmi
Mestá a ich priestory sú tvorené diverzitou a na druhej strane ju aj produkujú.
Avšak diverzita často vytvára strach z tých druhých. Ten býva podčiarknutý normalizáciou mestských priestorov (Zukin 1995) bojujúcim proti nechceným. Spoločnosť sa tak často vizuálne a priestorovo uzatvára a uchyľuje sa k pokusom ochrániť mesto pred hrozbou tých druhých (Low, Iveson 2016), pričom tak podporuje stereotypizáciu marginalizovaných skupín - etnických menšín, slabších socioekonomických skupín, užívateľov drog a dokonca aj dôchodcov, či detí. Súčasný systém plánovania sa tak javí ako neschopný adresovať tieto problémy v štruktúre mesta. S rastúcou globalizáciou a s ňou spojenou urýchlenou výmenou tovaru, informácií ale aj imigráciou je snaha o dosiahnutie čistého, skvele naplánovaného a uzatvoreného mesta fenoménom, ktorý vedie k prehĺbeniu vylúčenia. Ten sa často odráža v prehnanej sekuritizácii a militarizácií verejných a súkromných priestorov, ktorý vyplýva práve z najjednoduchšieho ľudského pocitu – strachu z neznámeho (Low, Iveson 2016). V procese tvorby „globálneho mesta“ (Sassen 1991) je potrebné prekonať bipolárne nahliadanie ako na rozvinutý vs. rozvojový svet (Roy 2009), ktoré napomáha vytváraniu predsudkov a očakávaní. Tie sa často odrážajú v tvorbe zdeformovaných, uzavretých priestorov a raste spoločenského napätia.
Athi River (Nairobi, Keňa) © Autor eseje Prehnaná sekuritizácia vedie k posilneniu strachu vo verejnom priestore, ktorý sa javí ako priestor nikoho.
5
Právo na mesto
Politické, ekonomické a kultúrne aktivity v meste majú svoj priamy vplyv na jeho
plánovanie a tvorbu. Avšak pod vplyvom privatizácie verejného sektora vyvstáva otázka práva na mesto. Deregulácia cien bývania a ostatných základných sociálnych funkcií ohrozuje mnoho jeho obyvateľov (Bayat 2000), čím ich privádza až na hranicu chudoby. Takýto fenomén v našich podmienkach najčastejšie postihuje marginalizované skupiny. Spoločným znakom takýchto skupín je taktiež problém s ich zamestnaním a vstupom na formálny trh práce ako taký. Neschopnosť adresovať krízu bývania skrz inovatívne legálne prístupy a dizajn, či jeho prepojenosť so sociálnym podnikaním a rozvojom sa javí ako kľúčový problém tvorby univerzálneho priestoru. Prehlbovanie nerovností a strata základných práv je odrazom širšieho spoločenského zlyhania. Rola architekta hrá kľúčovú úlohu v prekonávaní strachu z neznámeho a obhajoby práva na mesto, a to skrz univerzálny a prístupný dizajn, ktorý v sebe zhmotňuje kombináciu sociálnej zmeny a technologického pokroku.
Projekt DOM.OV (Rankovce, Slovensko) © Autor eseje Projekt svojpomocnej výstavby DOM.OV v sebe spája progresívne sociálne prístupi s aplikáciou technologických inovácií.
6
Mesto a inovácie
Tak ako je v súčasnosti nevyhnutné uvažovať nad stavom ciest, funkcií, verejných
priestorov, či budov, tak je potrebné uvažovať nad stavom informácií. V otázke rozvoja súčasného mesta, plánovania, architektúry, ale i samotnej spoločnosti čoraz viac vystupuje otázka technologických inovácií a vôbec ohraničenie fenoménu Smart City. Industrializácia vedomostí, technológie a komunikácie mení náš priestor a upevňuje hierarchické štruktúry moci a kontroly (Castells 1996). Takýto proces produkuje nový pracovný materiál, vedomosti, a novú pracovnú silu, vysoko kvalifikovaných pracovníkov. Zdá sa tak, že rovnako ako pri aplikácii teórie „kreatívnych tried“ (Florida 2014), fenomén vedie ku gentrifikácii a nútenému vysídľovaniu. To vedie k zmene identity prostredia a podporuje marginalizáciu. V súčasnosti sa teda stalo dôležitejšie vyzerať Smart ako v skutočnosti byť Smart s cieľom zvýšiť symbolickú hodnotu miesta. Avšak technológie, a najmä internet, fungujú ako dvojsečná zbraň, ktorá okrem koncentrácie urýchlila aj proces demokratizácie (Townsend 2014) a otvorila možnosti pre organizáciu civilných aktérov a urbánne bottom-up hackovanie. To sa často transformuje aj do inovatívnej lokálnej a neskôr aj národnej politiky, kedy sa snaha o premiešavanie komunít, priestorov a reakcia na funkčnú fluktuáciu odráža aj v legislatíve, plánovaní a dizajne (Bunger 2017).
Billstrasse - neformálna obchodná a obytná štvrť (Hamburg, Nemecko) © Autor eseje Technologický prokrok napomáha k vytváraniu nových prepojení medzi Globálnym Juhom a Severom.
7
Architekt zmeny
Architektúra a urbanizmus patria medzi historicky späté interdisciplinárne vedy,
ktoré sa v súčasných podmienkach stali rukojemníkmi formalizovaného divadla rozvoja mesta. V dnešnom zrýchlenom a pomerne neregulovanom diktáte peňazí sme ako keby zabudli na svoju sociálnu úlohu a stratili sme víziu a ideál. Spoločenskou zmenou, vzdelaním, ale aj naším samotným postojom k spoločnosti sme devalvovali svoju pozíciu na stavbárov, schopných dať budovám krajší vzhľad a ergonomické rozmery. Tá je často charakterizovaná snahou o vytváranie ikonických stavieb, ktoré však už zväčša nenesú známky kultúrneho základu danej spoločnosti, ale odzrkadľujú dobu „priestoru tokov“ (Castells 1996) a nakoniec zanikajú v procese urýchlenej recyklácie. Nestala sa zo snahy o dosiahnutie jedinečnosti iba ďalšia obyčajnosť, pričom sme zabudli na transformačnú silu našich výtvorov a zodpovednosť voči spoločnosti?
Buduj priestor, tvor spoločnosť
Otázkou ostáva ako môžu architekti reagovať na prudko meniaci sa svet, ktorý
je charakterizovaný postupnou zmenou symbolickej hodnoty, praktík a pohľadu, na transformáciu klasického (často príliš striktného) formálneho plánovania, a tak ho nastaviť bližšie k samotným užívateľom? Dôležitým bodom je pochopiť silu komunít, ktoré svojím každodenným životom idú často až za tradičný formálny rámec (Sandercock 2000), čím vytvárajú novú štruktúru plánovania a implementácie. Takéto aktivity nemusia byť vždy úplne legálne, avšak často sú výsledkom kultúrnych daností, ktoré nie sú implementované v legálnom systéme. Formálne plánovanie a architektúra tak často môžu byť chápané ako zbrane proti takýmto praktikám tým, že zneužívajú svoju symbolickú silu k tomu, aby vytvorili určitý súbor aktivít. Dôležitým bodom v plánovaní sa tak javí pochopenie sily a zodpovednosti architekta voči spoločnosti, ale taktiež snaha o vymanenie sa z príliš formálneho chápania architektúry. Ďalším dôležitým bodom je snaha o tvorenie otvoreného, neukončeného mesta, v ktorom ostáva priestor na dotvorenie životom; reinvenciu, serendepitu a spontánnosť (Jacobs 1961). Architekti by sa tak mali primárne zamerať na formovanie spoločnosti skrz mediáciu jej kryštalizácie do hmotného priestoru. Koniec koncov, sociálna dimenzia je čisto hypotetická záležitosť, teda iba pokým sa z nej nestane priestor (Lefebvre 1974). 8
Bibliografia Bayat, Asef (2000) From ‘Dangerous Classes’ to ‘Quiet Rebels’. In: International Sociology vol. 15(3), SAGE, London. pp. 533-557 Bunger, Reinhart (2017, March 13) “Urbanes Gebiet” beschlossen: Mehr Stadt in der Stadt. Der Tagesspeigel. Accesible at: http://www.tagesspiegel.de/wirtschaft/immobilien/urbanes-gebiet-beschlossenmehr-stadt-in-der-stadt/19498722.html Castells, Manuel (1996 [2001]) The Space of Flows. In: Susser, Ida (eds.). The Castells Reader on Cities Social Theory. Wiley-Blackwell. pp. 314-365. Florida, Richard (2014). The Creative Class and Economic Development. Economic Development Quarterly Vol. 28(3). pp. 196-205. Harvey, David (2001). The Art of Rent: globalization and the commodification of culture. In: Spaces of Capital. Towards a Critical Geography. Edinburgh University Press. pp. 394-411 Jacobs, Jane (1961) The Death and Life of Great American Cities. Random House, New York. Kehoe, Andre (1991) “Christian Contradictions and the World Revolution: Letters to my Son.” Glendale Publishing, Lefebvre, Henri (1974) The Production of the space. Anthropos, Paris Low, Setha; Iveson, Kurt (2016). Proposition for more just urban public spaces. In: City vol. 20, No. 1, pp. 10-31 Roy, Ananya (2009), “The 21st Century Metropolis: New Geographies of Theory” Regional Studies, 43:6, pp. 819-830 Sandercock, Leonie (2000). WhenStrangers Become Neighbours: Managing Cities of Difference. In: Planning Theory & Practice vol. 1(1), Routledge, pp. 13-30 Sassen, Saskia (1991)The Global City: New York, London, Tokyo. Princeton University Press, Princeton Townsend, Anthony (2014) Smart Cities: Big Data, Civic Hackers, and the Quest for a New Utopia. W. W. Norton & Company, New York World Bank (2015) Urban Population Ratio. Accessible at: http://data.worldbank.org/indica¬tor/SP.URB. TOTL.IN.ZS. Zukin, Sharon (1995): Whose Culture? Whose City? In: The Cultures of Cities. Blackwell: Cambridge and Oxford, pp. 1-49
Počet znakov: 8 607 9