Umiestnenie reklamy na stavbe ako porušenie autorského práva Vonkajšia reklama z pohľadu verejného práva Terajšie slovenské právne normy umožňujú skoro neobmedzené bujnenie vonkajšej reklamy, pre ktorú sa pre jej hojnosť stihol vžiť už i výstižný výraz “vizuálny smog”. Umiestňovanie vonkajšej reklamy je na celoštátnej úrovni regulované hlavne Stavebným zákonom1, Cestným zákonom2, zákonom o dráhach3, vodným zákonom4, pamiatkovým zákonom5 a zákonom o elektronických komunikáciách6 (a ich podzákonnými predpismi ako napríklad rôznymi vyhláškami). Tieto a ďalšie zákony, ktoré tu neuvádzam, ustanovujú pravidlá pre umiestňovanie vonkajšej reklamy z dôvodu zachovania poriadku v organizácii verejného priestoru a z dôvodu bezpečnosti. Okrem celoštátnej úrovne môže byť umiestňovanie vonkajšej reklamy regulované i záväznými nariadeniami obcí (v prípade Bratislavy a Košíc nariadeniami mestských častí). Vo všeobecne záväzných nariadeniach, platných iba na území danej obce (mestskej časti), môže obec (mestská časť) ako samosprávna jednotka určiť ďalšie obmedzenia pre umiestňovanie vonkajšej reklamy, napríklad aj z estetického alebo iného hľadiska. Všetky predpisy, ktoré som doteraz uviedol, sú predpismi verejného práva, čo znamená, že obmedzujú umiestnenie vonkajšej reklamy z vôle štátu (alebo samosprávnej územnej jednotky) a úrady sú povinné pri ich porušení zakročiť (a zjednať nápravu) bez formálneho návrhu jednotlivca. (Hoci v praxi často zakročia až na podnet, ktorý ale nie je považovaný za formálny návrh na začatie konania.) Vonkajšia reklama z pohľadu súkromného práva Obmedziť umiestnenie vonkajšej reklamy možno aj na základe noriem súkromného práva7, predovšetkým z titulu vlastníctva veci, na ktorú sa vonkajšia reklama má umiestniť. Napríklad: Na to, aby mohla reklamná firma inštalovať nosič reklamy na nejakej budove, potrebuje súhlas od vlastníka budovy. Tento súhlas v praxi získava vo forme nájomnej alebo obdobnej zmluvy, ktorou jej vlastník budovy prenajíma plochu na umiestnenie reklamy a reklamná firma mu za to platí nájomné.
1
zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov 2 zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov 3 zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 4 zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov 5 zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov 6 zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov 7 najmä podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej “Občiansky zákonník”)
Vonkajšia reklama z pohľadu autorského práva V praxi sa bežne uvažuje iba s vyššie uvedenými dvoma podmienkami na to, aby mohla byť vonkajšia reklama umiestnená a nenapadnuteľná, a teda: I.) splnenie verejnoprávnych predpisov a II.) súhlas vlastníka nehnuteľnej veci, na ktorej je vonkajšia reklama umiestnená. Je tu ešte (prinajmenšom) jedna podmienka, ktorú musí vonkajšia reklama spĺňať, a ktorej nesplnenie môže vyústiť až do odstránenia vonkajšej reklamy proti vôli jej vlastníka a proti vôli vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej je vonkajšia reklama umiestnená. Priznávam, že som sa v praxi s ďalej opísaným postupom zatiaľ nestretol, ani som nemal možnosť ho uplatniť pri zastupovaní klienta, takže ho nedokážem podoprieť príkladmi z praxe ani neviem ponúknuť žiadne praktické rady. (Budem váženým čitateľom vďačný, ak sa so mnou podelia, ak takúto skúsenosť majú.) Preto si trúfam ostať iba pri teoretickom opísaní tejto možnosti a dúfam, že bude aspoň inšpiráciou pre niekoho, kto ju dokáže ďalej rozvinúť. Na prvom mieste si treba pripomenúť, že stavba ako hmotné vyjadrenie architektonického diela8 je predmetom autorskoprávnej ochrany podľa Autorského zákona. Napriek tomu, že architektovi, ktorý je autorom architektonického diela, nepatrí stavba, prostredníctvom ktorej je architektonické dielo vyjadrené, stále má právo na ochranu svojho diela (ako zhmotnenej myšlienky, nápadu, intelektuálnej činnosti) pred tým, aby sa doňho bez jeho dovolenia zasahovalo. Keďže jeho dielo je vyjadrené prostredníctvom stavby, autor má nárok na ochranu vzhľadu tejto stavby pred všetkými zmenami, ktoré by jej vzhľad narušili alebo dokonca znížili jej estetickú hodnotu. Podľa Autorského zákona: “Vlastník alebo iný užívateľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, môže vykonávať na stavbe bez súhlasu autora len také stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré sú nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela alebo inak nezasahujú do autorských práv.”9 O zasahovanie do autorských práv pôjde vtedy, ak vlastník stavby bez predchádzajúceho súhlasu architekta dovolí, aby bola na stavbu inštalovaná vonkajšia reklama, ktorá svojimi rozmermi, formou, alebo inou svojou vlastnosťou narúša koncepciu vizuálneho vnemu, ktorý má architektonické dielo vyvolávať, čím znižuje hodnotu architektonického diela. Nositeľ autorských práv má v tomto prípade nárok domáhať sa voči vlastníkovi stavby upustenia od zasahovania do jeho práv10, a teda odstránenia vonkajšej reklamy, a to aj súdnou cestou.
8
§ 3 ods. 1, 2 a 6 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorského zákona v znení neskorších predpisov (ďalej “Autorský zákon”) 9 § 33 ods. 7 Autorského zákona 10 § 58 Autorského zákona
Môže sa architekt tohto práva vopred vzdať? V zmluve o dielo11 sa niekedy objavuje ustanovenie, podľa ktorého autor (tu architekt) dovoľuje objednávateľovi svoje dielo upraviť, zmeniť či prepracovať. Takéto ustanovenie je bežne mylne považované za súhlas autora podľa vyššie citovaného § 33 ods. 7 Autorského zákona. Súhlas so zásahom do autorského diela ale Autorský zákon neumožňuje udeliť “bianco”, teda všeobecne, bez konkretizácie zásahov, ktoré autor nadobúdateľovi dovoľuje. Treba poznamenať, že zásah do diela nie je dispozíciou dielom, ktorú môže autor dovoliť licenčnou zmluvou12 v rámci nakladania s majetkovou zložkou autorského práva13. Zásah do diela je prelomením práv, ktoré predstavujú osobnostnú zložku autorského práva14, a to konkrétne práva na nedotknuteľnosť diela15. “Autor má právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím dielom, ktoré by znižovalo hodnotu diela alebo spôsobilo ujmu autora na jeho cti alebo dobrej povesti.”16 “Autor sa nemôže vzdať práv podľa odsekov 1 a 2 [vyššie uvedené práva - pozn. MK], tieto práva sú neprevoditeľné a smrťou autora zanikajú.”17 “Autor môže používateľovi svojho diela udeliť súhlas so zásahom do svojich osobnostných práv. Súhlas so zásahom do osobnostných práv musí byť obmedzený rozsahom a spôsobom tohto zásahu, a ak nie je dohodnuté inak, možno ho odvolať.”18 Nedotknuteľnosť diela môže byť teda narušená jedine v tom prípade, ak sa autor (tu architekt) vopred dohodne s nadobúdateľom, že nadobúdateľ smie umiestniť na stavbu, prostredníctvom ktorej bude dielo vyjadrené, presne definovaný druh vonkajšej reklamy. Všeobecne udelený súhlas so zmenami diela sa považuje za vzdanie sa práva na nedotknuteľnosť diela a ako taký je neplatný. Kto je oprávnený brániť sa proti nedovolenému zásahu do nedotknuteľnosti diela? Na určenie osoby, ktorá je oprávnená domáhať sa ochrany autorského práva, je potrebné rozlíšiť, či sa tak deje za života autora, alebo po jeho smrti. Za života autora sú týmito osobami autor a organizácia kolektívnej správy19 - ktorou je v prípade architektonického diela LITA.
11
§ 91 Autorského zákona § 65 Autorského zákona 13 § 19 Autorského zákona 14 § 18 Autorského zákona 15 § 18 ods. 2 písm. c) Autorského zákona 16 § 18 ods. 2 písm. c) Autorského zákona 17 § 18 ods. 3 Autorského zákona 18 § 18 ods. 5 Autorského zákona 19 § 63 ods. 2 písm. d) s poukazom na § 58 ods. 1 písm. c), f), g), h) a i) Autorského zákona 12
Po smrti autora sú týmito osobami ktorákoľvek autorovi blízka osoba20, dedič, príslušná profesijná komora alebo príslušná právnická osoba združujúca autorov.21 V prípade architekta to bude príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel, Slovenská komora architektov (Slovenská komora stavebných inžinierov ak ide o dielo stavebného inžiniera), SOZA, alebo iná právnická osoba, ktorej bol autor členom a ktorá má v predmete činnosti ochranu autorských diel. Mirek Karas
20 21
§ 116 Občianskeho zákonníka § 64 s poukazom na § 58 ods. 1 písm. c) a f) Autorského zákona