VISION issue

N 52 o

téma vydania vision #03/2009, vydanie No 52 lifestyle / fashion / design / people / culture

1 3 3 6 - 8 2 4 9

1 3 3 6 - 8 2 4 9

1 3 3 6 - 8 2 4 9

1 3 3 6 - 8 2 4 9

1 3 3 6 - 8 2 4 9

I S S N

I S S N

I S S N

I S S N

I S S N

cover photo SARA COE www.inspire-magazine.sk 3,20 € / 96 Čk

I S S N

1 3 3 6 - 8 2 4 9

Tell your vision Manga geek convention Lucinda Tunnicliffe-Squirrell Plastic Swans Utópia vs. dystópia Alice + Olivia

Daisies and roses

editorial

turn off turn off

turn off your your turn off turn off your television. your turn off your television. television. your television.

television. television. turn on

turn on turn turn on on & turn on &

& & & tell your

tell your tell your tell your

vision vision vision

liana weiss

Inspire magazine

Æ« Æ« Æ« Ä‘ Æ«

Æ« Æ« Ä‘ Æ«

Inspire magazine with difference

Inzercia / Advertising

#03/2009

Ing. Jana Zrubcová

vydanie N° 52

Mob. 0905 809 603

dvojmesačník

Tel. +421 2 52 92 32 22

cena po zľave 3,20 € / 96 Kč

zrubcova@4ma.sk

Kreatívny riaditeľ / Creative Director

Adresa redakcie / Office address

Mgr. Peter Godányi

Inspire magazine

Šéfredaktorka / Editor in Chief

811 06 Bratislava

Mgr. Liana Weiss

office@4ma.sk www.inspire-magazine.sk

Obchodná 22/A

redakcia / Editors

Adresa vydavateľa / Publishing address

Lucia Gavulová, Ľubica Hustá, Mária Modrovich

4MA.MEDIA, s.r.o.

Obchodná 22/A

prispievatelia / Contributors

811 05 Bratislava

Andrej Horváth, Andrej Kiszling, Andy Gajdošová, Anna Vlčková, Barbora Dudinská, Ego, Erika Grendelová,

Tlač / Printed by

Ilona Smejkalová, Jana OndíkováJano Hromada,

Neografia, a.s., Martin

Lenka Bednárová, Linda Drabova, Marcel Dzurilla, Martin Kasarda, Milan Solovič, Mira Keratová, Miroslav Sabo,

Distribúcia / Distribution

Petra Dudáková, speza, Tomáš Beňadik, Tony Hill

MEDIAPRINT-KAPA Pressegrosso, a.s.

Súkromní distribútori a obchodní partneri

a ilustrácia / Photo and Foto aFoto ilustrácia / Photo and illustration Alis Pelleschi, Andrea Benedetti, Andrej Horváth,

Registrácia / Registration

Anna Vlčková, Braňo Matis, Carmelo Donato, Dušan Dobiáš,

MKSR EV 1641/08

Esperanza Moya, James Brown, Jamie Nelson,

ISSN 1336-8249

Jose Tuis Tabueña, Kristiina Wilson,

tematická skupina A11

Lucinda Tunnicliffe-Squirrell, Mario Antonoff, Miroslav Sabo, Pa3k, Roman Bicek, Sara Coe, Soyoon Park,

inspire positive?

Tomáš Stanek, Tony Hill

Grafik / graphic designer

Aj ty môžeš dostávať Inspire magazine do svojej schránky, domov, do kancelárie alebo kam len chceš. Pohodlnejšie a rýchlejšie! Vybav si ho komfortne na pošte a zaraď sa aj ty medzi bezstarostných predplatiteľov, ktorých Inspire magazine prekvapí vždy v pravý čas.

Nová vec & starý trik: predplať niekomu Inspire a tebe bude chodiť zadarmo!

Ľudovít Neupauer

Informuj sa a objednávaj na predplatne@4ma.sk

gazebocreative.com

vo vydavateľstve ďalej vychádzajú korektorka / sub-editor Mgr. Elena Manicová

Redakcia nezodpovedá za obsah inzerátov. Preberanie materiálov je možné len s písomným povolením vydavateľa. Jednotlivé články vyjadrujú názory autorov a nemusia byť vždy totožné so stanoviskom vydavateľstva a redakcie. Vopred nevyžiadané príspevky redakcia nevracia. Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slo­venskej pošty. Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie Slobody 27, 810 05, Bratislava 15, zahranicna.tlac@slposta.sk © 4MA.MEDIA, s.r.o., 2009

Inspire magazine

tvoje leto bude o hudbe

čaká ťa nekonečná zábava na Orange Music Summer a na www.ohudbe.sk na www.ohudbe.sk nájdeš program, online novinky, pikošky zo zákulisia, rozhovory s účinkujúcimi a na fotkách či videách si môžeš užívať atmosféru festivalov donekonečna aj tvoj mobil môže byť plný leta a zábavy. Prekvap priateľov a známych uvítacím tónom, ktorý budú počuť, keď ti zavolajú, až kým to nezdvihneš.

Nasťahuj si k tomu hudobné zvonenia, pozadia, šetriče či Java hry a vyhraj vo „Veľkej letnej sťahovačke“. Alebo zvečni atmosféru Orange Music Summer a svoje fotky pošli MMSkou na číslo 7852 a spolu s kamošmi môžeš hlasovať na www.ohudbe.sk v súťaži „Odfoť Orange leto“ v súťažiach hráš o fakt super ceny, s ktorými môžeš prežívať leto donekonečna – štýlové hudobné mobily Sony Ericsson W595, skvelé mp3 prehrávače iPod shuffle a Paušály Snov v hodnote 22 € [662,80 Sk] na rok bez mesačného poplatku

k táv y ch vy

a

Uvítacie tóny zabávaj svojich kamošov

Aktivuj si novú službu Uvítacie tóny a každý, kto ti zavolá, bude počuť namiesto obyčajného vyzváňacieho tónu nie ktorú z tvojich obľúbených pesničiek.

je to fakt ľahké

Stačí, ak pošleš SMS v tvare TON XXXXXX (kód skladby) na číslo 600. Ak chceš ako uvítací tón napríklad Pokoj v duši od Jany Kirschner, pošli SMS v tvare TON 444444.

prvý mesiac úplne zadarmo

Teraz môžeš zabávať priateľov, známych aj neznámych, čo ti zavolajú, uvítacími tónmi celý mesiac úplne zadarmo.

interpret Basshunter The Simpsons Twilight Original Music Picture Soundtrack Flo Rida Madonna James Blunt Linkin Park Kid Rock Jana Kirschner Timbaland Jana Kirschner Rihanna - Jay-Z Morandi Nelly Furtado Desmod Peha Katarína Knechtová No Name Desmod I.M.T. Smile Lady GaGa feat. Colby O‘Donis

názov I Miss You The Simpsons Theme Decode Right Round (Featuring KeSha) Miles Away (Ringback) Goodbye My Lover Leave Out All The Rest All Summer Long Pokoj v duši (rádio verzia) Apologize Shine Umbrella Angels (Love Is the Answer) Say It Right Vyrobená pre mňa Spomaľ Vo svetle žiariacich hviezd Duša a ja Kyvadlo Mám krásny sen (Hawaii) Just Dance (Intro)

kód 110001 110005 110006 110009 110012 110016 110018 110020 444444 550011 550013 550036 550032 550034 550040 550042 550043 550045 550047 550055 555555

www.ohudbe.sk Ponuka platí do 31. 8. 2009. Konverzný kurz 30,1260 SKK/EUR. Odoslaním SMS správy s požiadavkou na stiahnutie uvítacieho tónu na číslo 600 dochádza k aktivácii služby Uvítacie tóny, ak službu ešte nemáte aktivovanú. Uvítací tón bude nastavený do niekoľkých minút po aktivácii. „Mesiac zadarmo“ predstavuje pri predplatených kartách 30 kalendárnych dní od aktivácie, pri mesačných programoch dobu odo dňa aktivácie a počas najbližšieho celého fakturačného obdobia po aktivácii. Následne bude služba v období do 30. 9. 2009 spoplatňovaná mesačným poplatkom vo výške 0,90 € [27,11 Sk] s DPH. Odoslané SMS sú účtované podľa platného cenníka služieb. Viac informácií na www.ohudbe.sk, na Zákazníckej linke 905 a predajných miestach Orange Slovensko, a. s.

obsah fashion

#03/2009 vydanie N° 52

15 Alice + Olivia Barbora Dudinská 22 Pre Vision Miroslav Sabo

112 Daisies and roses Sara Coe

122 Joyful Life Andrea Benedetti

140 Florien Jose Tuis Tabueña

156 Shyness Esperanza Moya

Design architecture art

40 Barber Osgerb Ľubica Hustá 48 Total Studio Marcel Dzurilla 52 BA! 54 Cena Oskára Čepana Lucia Gavulová

Talent Blonde Books Film Theatre Music

79 Robotky v prestrojení speza

80 Plastic Swans Ego

Dance Voices Travel Tattoo Comics Phenomena Scene

Essential

58 Alis Pelleschi 64 Lucinda Tunnicliffe – Squirrell tony hill

And The winner is András Cséfalvay /54

70 Ornamenty a dizajn Martin Kasarda

Ako autor vo svojich projektoch s prehľadom zastáva všetky funkcie sám: píše hudbu, spieva, hrá, režíruje.

72 Imigranti na plátne Mária Modrovich 75 Fest Anča sa vracia! Lenka Bednárová a Jana Ondíková

86 Sláva Daubnerová Jano Hromada 88 Unique Vision Andy Gajdošová 92 Na pobreží Andrej Horváth 98 Pa3k Liana Weiss 100 Utópia vs. dystópia Erika Grendelová 102 Everyone’s a superhero! tony hill 106 WGT Petra Dudáková 111 Fantázie o začiatku Mira keratová 198 Zelovoc Mária Modrovich 200 Starosti Andrej Kiszling

Lucinda Tunnicliffe – Squirrell /64 Is vintage clothes fanatic and obscenely talented fashion print designer, who helps turn out more new garments per week than most others can create in a month…

No 52

téma vydania vision #03/2009, vydanie No 52 lifestyle / fashion / design / people / culture

cover photo SARA COE www.inspire-magazine.sk 3,20 € / 96 Čk

Tell your vision Manga geek convention Lucinda tunnicLiffe-SquirreLL PLaStic SwanS utóPia vS. dyStóPia aLice + oLivia

Daisies anD roses

PHOTOGRAPHY SARA COE www.saracoe.com STYLING ÀNGELA NAVAS www.angelanavas.com MAKE UP Rafit Noy for MAC rafitnoymakeup.wordpress.com HAIR Rafit Noy for Redken rafitnoymakeup.wordpress.com MODEL Teresa Dilger www.elitemodel.es

Inspire magazine

Plastic Swans /80 Keď sa plastové labute vznášajú vo vzduchu, viete, že do mesta zavítal jarmok. Labutí kolotoč podľa kapely pôsobí popri ostatných veľmi upokojujúco.

www.kia.sk

Limitovaná séria s cenovým zvýhodnením

3 000 € / 90 378,00 Sk

automatická klimatizácia

disky z ľahkých zliatin a tmavé sklá zadných okien

vyhrievané predné sedadlá

stabilizačný systém ESP

ČO VIAC POTREBUJETE?

V prípade uplatnenia príspevku na štrotovné je celkové cenové zvýhodnenie 4 000 € / 120 504,00 Sk. Ponuka platí do 30.júna 2009.

peoplestyling

It’s summertime and the London fashion set have decided to parade around Brick Lane, in search of specially selected vintage clothes and brand new one-offs from the freshest young designers in the capital. photos by tony hill for studio kinglux www.kinglux.co.uk

10 Inspire magazine

Inspire magazine 11

face

12 Inspire magazine

Vladimíra Cíchová

Vladimíra začala s modelingom, keď mala štrnásť rokov. Skautka z Exitu sa poznala s jej sestrou, tá jej ukázala Vladinu fotku, nasledovalo pozvanie na prvý casting a kde bolo, tam bolo… Aj keď začiatky boli ťažké, pretože kombinácia kariéra, cestovanie a škola si vyžaduje maximálne nasadenie a sebadisciplínu. Po škole sa Vladimíra odsťahovala do New Yorku, kde prerazila hlavne ako beauty tvár v kampaniach pre známe kozmetické a vlasové značky. Momentálne sa naplno venuje kariére a čo prinesie budúcnosť, zatiaľ nerieši: „Plánujem robiť čokoľvek, čo ma bude robiť šťastnou!“

Prezývka Vlaďa Vek 23 Výška 171 Miery 85 – 61 – 87 Znamenie Strelec Poznávacie znamenie ukecaná aj v práci, aj doma…

Hometown Bratislava Residence New York

Titulky Italian Elle, French Elle, Grazia Anna, Maxi, The Times, Beyond Kampane Nivea, L’oreal, Pantène, Schwarzkopf…

Inspire magazine 13

face

Veríš na čáry-máry?

V detstve som mala rada kúzelníkov a fascinovali ma ich triky. Raz v škôlke mi ujo kúzelník vykúzlil lízatko, to teda boli pre mňa čáry-máry. Ale dnes už takým veciam neverím.

Prízraky vs. zázraky: Občas si prečítam zaujímavé články, ale nenechávam sa strhnúť davovou psychózou. Nikdy som týmto veciam nevenovala zvláštnu pozornosť, keď sa má niečo stať, tak sa to stane aj bez vizionárov a ja dopredu nechcem nič vedieť.

Vlastne, o čom by bol život, keby sme všetko vedeli dopredu?

Osudové rozhodnutie?

Rozhodnutie začať s modelingom. Modeling mi zmenil celý život. Cestovanie ma veľmi veľa naučilo, hlavne keď som mala štrnásť rokov a nevedela som ani slovo po anglicky. Pravá škola života!

Medzi nebom a zemou: Občas sa každému z nás prihodí niečo čudné. Sen, ktorý niečo predvída.

Máme predtuchu, ktorá sa splní, alebo prežijeme situáciu, ktorú si nevieme vysvetliť. Všetky tieto veci nasvedčujú tomu, že existujú iné veci okrem nášho reálneho sveta.

A tak sa staň: Nech sa do konca roku 2009 skončí hospodárska kríza a život sa dá do normálnych koľají... Pripravila Liana Weiss / Foto archív Exit MM www.exitmm.sk

14 Inspire magazine

fashion

Inspire magazine 15

fashion

Nohavice. Sfeminizovaný kúsok ukradnutý z pánskych šatníkov. O tom, ako v nich budete vyzerať, rozhoduje predovšetkým strih. Kto by netúžil vlastniť aspoň jedny, ktoré by nebolo treba dodatočne upravovať a sadli by na postavu ako druhá koža? Nohavice značky Alice + Olivia sú presne také. Dokážu zvýrazniť vaše prednosti alebo naopak, zamaskovať nedostatky. A čo je úplne najlepšie, sú vskutku originálne. V nich sa v dave určite nestratíte.

Na mieru

Stacey Bendet, rodená Newyorčanka, mala už od malička rada všetko, čo sa točilo okolo oblečenia a doplnkov, no jej skutočná mánia boli rifle. Ako vysokoškoláčka nimi mala prepchatý šatník. Všadeprítomný jednofarebný denim a hodiny strávené neustálym upravovaním, skracovaním, prešívaním nohavíc tak, aby jej sadli na mieru, ju jedného dňa primäli k myšlienke dať si ušiť nohavice podľa vlastného návrhu. Niečo originálne. Iné. Niečo, čo by kričalo do sveta: „Stacey!“ Vtedy ešte netušila, ako jej jedny pruhované zvonové gate zmenia život.

Double Vision

Stacey nevyštudovala módne návrhárstvo. To, že chce svoju vášeň premeniť na niečo viac, si uvedomila až tesne potom, ako v oranžových nohaviciach a krátkej kožušinovej bundičke doslova prikorčuľovala na svoj prvý pracovný pohovor. Miestnosť bola plná dievčat v úzkych sukniach po kolená, blúzkach a sakách. Akoby si jedna druhej z oka vypadli. Na pohovor nešla. Miesto toho si krátko na to založila

16 Inspire magazine

„You can call me socialite,

firmu zameranú na tvorbu webových stránok pre módne domy. A odtiaľ bol už len malý krôčik k vlastnej návrhárskej značke. Spojila sa so svojou kamarátkou z univerzity, Rebeccou, a založili spolu Alice + Olivia. Vďaka kontaktom Staceynho otca, no predovšetkým vďaka žeravým ambíciám, neskonalej túžbe uspieť, silnej pracovnej morálke a disciplíne sa im čoskoro podarilo uskutočniť prvú prehliadku venovanú čomu inému než nohaviciam. Inovované, farebné, hravé. V štýlovej retro vibrácii. S lichotivým strihom na každú postavu. Modelky sa prechádzali po móle odeté len v nohaviciach, držiac pritom kyticu kvetov, strategicky zakrývajúc prsia. Dievčatá zožali úspech. Stacey pants, ako ich dodnes všetci volajú, sa stali fenoménom zo dňa na deň.

Funky Street móda

Potenciál na úspešnú budúcnosť Alice + Olivia si všimol aj Andrew Rosen, zakladateľ značky Theory a do spoločnosti zainvestoval: „Stacey je dynamo. Je úžasná žena s množstvom nápadov a vášne. Vie, kto je dôležitý a čo je dôležité.“ Jej talent na sebapropagáciu a to, s akou ľahkosťou a nenútenosťou k všetkému pristupovala, ho skutočne nadchýnalo. V tom čase už Rebecca vystupovala vo firme len ako tichý spoločník.

Na jeseň v roku 2004 navrhla Stacey kolekciu kašmírových svetrov pre mužov, čím sa pre ňu otvorili nové možnosti. Nazvala ju Andrew + Mo, podľa svojich dvoch najlepších kamarátov. Hlavnou ideou bolo vytvoriť niečo, čo by ženy s nadšením

but I am a hard worker!“ kupovali ako darček pre svoje mužské polovičky a zároveň si to od nich s nadšením požičiavali. Napríklad ráno, miesto klasickej košele. Minulý rok sa Stacey splnil ďalší sen a navrhla vlastnú kolekciu topánok, ktoré vystihujú jej funky postoj k životu. Dnes už pod značkou Alice + Olivia nájdete celý arzenál svetrov, nohavíc, sexi topov, vzdušných šiat, sukienok, kabátikov, šortiek, pohodlného oblečenia pre cvičenie jogy, dokonca i kolekciu pre deti. Nohavice však stále hrajú prím. Látky na ne dováža z celého sveta. No ako sama tvrdí, nezáleží na tom, či sú to nohavice, tričká alebo topánky. Dôležité pre ňu je, aby sa v jej veciach ľudia cítili neodolateľne, štýlovo a pohodlne zároveň.

Iná dimenzia nakupovania

Stacey vie, že aj keď je New York pulzujúcim srdcom Ameriky, často je deprimujúce žiť tu a pracovať. Znalosť každodennej reality mnohých, ktorí strávia väčšinu pracovného dňa stiesnení v „cubicle“ a ich najvzrušujúcejším zážitkom je pridanie si extra dávky toppingu na svoj miešaný šalát počas obednej prestávky, ju ovplyvnila aj pri zariaďovaní svojho prvého butiku. Dala si záležať na tom, aby sa každý, kto ho navštívi, cítil miliónovo. Kombinácia čiernej a bielej s jasne oranžovým gaučom v strede miestnosti pôsobí naozaj veľmi chic a sofistikovane. K jednému pribudli ďalšie v New Yorku, Southamptone, Los Angeles, Malibu a v Las Vegas. Okrem oblečenia na denné nosenie sú plné párty outfitov, obrovských lustrov, pohodlných a veľmi módnych gaučov. V každom z nich nájdete aj kabelky značky Angel Jackson, topánky Scoop, bábiky Kid Robot, šperky Erickson Beamon a občerstviť sa

môžete Staceynými obľúbenejšími tyčinkami Dylans strategicky umiestnenými pri pokladni. Okrem vlastných butikov sa Alice + Olivia predáva vo viac ako 8oo obchodoch po celom svete.

„Drsná“ jeseň Zdá sa, že vsadiť na jeden kľúčový produkt sa Stacey vyplatilo. Nakoniec, táto stratégia zafungovala v módnom priemysle úspešne niekoľkokrát, či to už boli zavinovacie šaty od Diane von Furstenberg, bodysuit Donny Karan alebo tričko Ralpha Lorena.

V najnovšej Ready-To-Wear kolekcii na jeseň a zimu 2009 Stacey pritvrdila a predstavila svetu rockerské bundičky do pása, zúžené punkové nohavice, krátke sukničky, a to všetko obohatené o roztrhaný denim, vybíjané kovové cvoky, trblietky, zipsy a najmä čiernu farbu. Pre niekoho možno drsné, pre iných naopak radostné zistenie, že i v drobnej, a tak krehko vyzerajúcej žienke, sa ukrýva malý rebel.

Deň sa pre Stacey začína o piatej ráno jogou a končí o pol desiatej večer návratom zo štúdia: „You can call me socialite, but I am a hard worker!“ Všetok čas medzi tým má rozdelený medzi manžela a dcérku Eloise.Možno to znie neuveriteľne,ale nemá doma televízor, nečíta noviny, nebrázdi stránky internetu. Niežeby nechcela, jednoducho nemá na to čas. Tak čo, ešte stále ste na pochybách o tom, kto u nich doma nosí nohavice? text Barbora Dudinská www.barboradudinska.blogspot.com / foto www.aliceandolivia.com

Inspire magazine 17

fashion

3

5

7

8 6

9 10

Sketch into the fashion Sparkling Visionary Fashion is blinded with glitz and the tale is very simple. Designers love it and customers demand it. Sequins have been well placed on the ‘throne’ for many, many seasons and they don’t seem to be going away. One might wonder what is the mystery and ongoing power behind these designs; all those glitzy clothes. At first it seems the creators needed to be in step with the social periods of excess with expressive sparks and jewels. Yet within our current recessionary struggles, it looks like this style stands poised to continue flourishing. Summer is all about light and “these clothes” are made to soak it up very easily. To wet the appetite even further, there is so much to choose from with funky sequins, edgy metallics, refined or jewel encrusted fabrics.

18 Inspire magazine

1

Soft feminine sequined pieces like those seen on the runways for John Richmond or Stella McCartney dominated past seasons. But do you want an “easy” or “safe” way to add sparkle to your summer outfit? Did you say yes? Nowadays, in complete contrast to light tinted sequins, there are bold multicolor sequined jackets and mini dresses from Balenciaga and Balmain with pronounced attractiveness and practicality. Neon bright shirts and pants come from Armand Basi One. Peter Dundas for Pucci even went further and pushed for the “all-in-one” idea by covering a single piece swimsuit in glitter.

Although leggings and “heavy metals” were seen hand in hand in many fashion boutiques and department stores, a stronger edgier look has emerged from leading Paris high-end designers. Creators adore this season harem pants and some, like Chloe and Derek Lam, paired them with metallic fabrics. Metals, mainly gold, also influenced Vivienne Westwood and Miuccia Prada. Take notice of the bold gold dresses and skirts in their collections. Dries van Noten’s tops things off with larger than life accessories, in gold of course, that will no doubt draw attention. At last, embellished mirrored pieces and scattered stones have become a noticeable feature 2

15

16

4 18 17 N

20

Li 1 ght En Joh seq 3, cru n R ui M 4 A ste ich ns 8 eta lex d f mo M Viv llic and abr nd er ics 2 S 15 ulti ienn s te M , 1 co e lla c 6 lor We Q M Ar u s s c t e ee m w Ca q an ui oo n rtn 5 d ns d G ey Ba 9 i v P si en r a O da ch ne y 1 6 17 0 La Ch ,1 nv 8 lo in Ba e 11 7 le M nc D iss ia e re ga on k i 19 La m Pu 12 cc ,1 i2 0, 3, 21 14 Ba D rie lm sV ai n a

n

19

ot

en

11

12 21

13

of many designs. Such encrusted jewels are elegant and give a bit of the trendy shiny magic to any outfit. Just follow the mini dresses of brands Lanvin or Alexander McQueen; evening dresses of Missoni; and you get that inspiration. This luxury idea easily transforms from clothes into accessories. A similarly styled tie on a Givenchy blouse is so stylish. If you also wish to have something fashionable but a bit more subtle, shoes from Alexander McQueen are the way to go.

Sequined, metallic or encrusted fabrics have overtaken the fashion world. This is great for summer fun. This trend urges us to escape reality; to a better world with optimism. So go shopping and enjoy the summer! Text Linda Drabova / Sketches Soyoon Park / images courtesy style.com 14

Inspire magazine 19

fashionsoda

Číra módna všehochuť priamo z New Yorku, bublajúce trendy aj alternatívy pre vašu inšpiráciu

Vypchajte sa Obávaná hitovka je tu! Možný návrat

rozoberali módni editori už dávnejšie. To,

čo sme poznali ako „power suit“, sa majstri módy odvážili ponúknuť až teraz. Jeho

transformácia v 21. storočí je však veľmi

hip! Na inšpiráciu ponúkame vypchávky na pleciach od Givenchy, Stelly McCartney a Maison Martin Margiela.

givenchy

Stelly McCartney

Maison Martin Margiela

Band Aid Cult Čo viedlo dizajnérov k tejto kreatívnej manipulácií? A nielen jednej! Hadia koža, „second skin“ alebo „sex on

highhills“? Myšlienkou sa nechali zviesť značky Hervé Léger v podobe plaviek, Carlos Miele v podobe večernej róby a Rodarte v podobe kokteilových šiat.

Carlos Miele

Hervé Léger

Rodarte

Haider Ackermann

Preen

Pani béžová Jemnejšou a romantickejšou obmenou

charakteristickej letnej bielej je béžová.

Aj keď nie výrazná, béžová nie je nudná farba. Dvojica Justin Thornton and

Thea Bregazzi pre Preen a páni Haider Ackermann a Derek Lam sa rozhodli pre vzdušné kúsky.

Derek Lam

20 Inspire magazine

fashion

Green vision Zelená má zelenú, a teda fanynky sú nielen

medzi environmentalistami. Fashionalistas môžu svoju solidaritu životnému

prostrediu vyjadriť v tohoročnom období rôznymi odtieňmi tejto sviežej farby.

Modely od dizajnérov, zľava Etro, Lanvin, Missoni.

Lanvin

Missoni

Super posol Bombarďáky! Šortky ušité predovšetkým

z ľahkých lesklých alebo jemne potlačených materiálov pripomínajúce spodky zo

začiatku 20. storočia. Spoločný menovateľ je vysoký pás, opasok uviazaný na

mašličku a nariasený spodok nohavíc.

Zľava Alexandre Herchcovitch, Victor & Rolf a Wunderkind.

Alexandre Herchcovitch

Victor & Rolf

Wunderkind

Hips hype Kto iní ako francúzske značky, menovite

Sonia Rykiel a Chanel mohli staviť na plavky, ktoré na jednej strane zakrývajú veľa pokožky a na druhej strane

zvýrazňujú ženské krivky. Čaroklam?

Určite! Ostatní, ako napr. taliansky Iceberg, tento trend nasledujú. pripravila linda drabova foto Courtesy style.com

Chanel

Iceberg

Sonia Rykiel

Inspire magazine 21

fashion

iar al ga

cia

,m al

en

me

lB

ba

ris

to

„C pr out e f ur ar ier by m ,h u ud sí b ob yť ník a om rch pr itek e h to ar m mó kv niu ôli a f s tr il o ihu zo , s o f o ch m á pr ro eš m tý kvô l.“ li C f

or

Trend, čarovné slovo na každý deň

om

Pre Vision

2

5

3 malé čierne pre 21. storočie, kultúrna identita - inšpirácia Čínou u Balenciagu,

Fall 2008 4 ramená na sezónu jeseň, zima 2009 - Marc Jacobs, Maison Martin Margiela, Balmain 5 reklamná kampaň Helmuta Langa, 1997

Trend, čarovné slovo, s ktorým sa stretávame každý deň. Takmer všade naokolo na nás útočia najnovšie trendy v bývaní, životnom štýle, životospráve a hlavne v móde. Čo to však je trend? Je to niečo, čo vzniká prirodzene, cyklicky sa opakuje v malých obmenách, alebo je to fenomén, ktorý reaguje na skutočné dianie okolo nás? Ak je to reakcia na konkrétne udalosti, ako je potom možné, že niektorí návrhári dokážu predvídať atmosféru a náladu nadchádzajúcej doby? A na druhej strane, ak by to bola len vízia pár šťastných, ako je možné, že sa trend alebo tendencie opakujú?

Znamená to potom, že kultúrne dejiny ľudstva reagujúce na historické okamihy sa vyvíjajú cyklicky? Posúva sa tým pádom ľudstvo vždy o malý kúsok napred?

22 Inspire magazine

Konceptuálna móda

Hussein Chalayan patrí skôr k tým, ktorí majú bližšie k umeniu alebo konceptuálnej móde. Na sezónu jeseň zima 2000, ktorá bola prezentovaná v období, keď svetom preleteli šokujúce fotky z Kosova, spracoval tému, ktorú zažil na vlastnej koži. Afterwords, názov prehliadky, v ktorej sa zameral na odchod alebo útek ľudí z domova počas vojny, resp. ľudí postihnutých vojnou. Pre Chalayana, ktorý sa narodil v tureckej časti Cypru, odkazovala táto kolekcia na vlastnú minulosť, na časy grécko tureckého konfliktu na Cypre. Následný zákrok zo strany Turecka vyústil v roku 1974 do rozdelenia ostrova na 2 časti. Chalayan prepojil tému utečencov s té-

mou schovávania a zakrývania materiálnych hodnôt, ich presunom spolu s ich majiteľmi. v sukňu Chalayan, Fall 2000 kolekcia Afterwards Kolekcia bola prezentovaná v jednoduchom bielom priestore s niekoľkými stoličkami a kávovým okrúhlym stolom z 50. rokov. Na pódiu sa objavilo niekoľko modeliek a následne nastala transformácia. Modelky oblečené v jednoduchej šedej spodnej bielizni odňali zo stoličiek návleky a obliekli si ich ako šaty. Stoličky samotné boli potom zložené tak, že sa zmenili na kufre a kávový stôl na sukňu. Výsledok – miestnosť prázdna a bez života, ako keď nútená migrácia nechá krajinu prázdnu a pustú. Chalayan sa často zaoberá témami ako kultúrna identita, náboženstvo a jeho najväčšiu posadnutosť predstavujú moderné technológie použité v móde.

1 Hussein Chalayan Afterwards transformácia kreslových povlekov

„N n a em sl ôže ed m ov e ž ať iť te be nt z k o ú rá su sy do a k, e s t mó et da iky mô ... T že akž za e a ch k rá bu niť de s v me et.

“A

nn

1

eS

lo

wl

ey

v šaty a samotných kresiel na kufre 2 transformácia kávoveho stola

Luxury, La luxe, Luxus

3

Momentálne asi najdiskutovanejším problémom vo svete je ekonomická kríza. Dôsledky tejto recesie sa výrazne prejavili hlavne v sektore módy a luxusných výrobkov. „Klienti luxusných produktov utrácajú menej, cestujú menej a menej dôverujú“. Ich postoje ku konzumu sa taktiež menia, ak zostanú verní známym firmám predávajúcich luxus, odteraz rozhodne siahnu po výrobkoch lacnejších. Luxus a vysoké ceny už odteraz nie sú synonymá. Klienti neváhajú prenasledovať a vyhľadávať „akciové“ produkty a čakať na obdobie výpredajov už tiež nie je nezvyklosť. A to nemám na mysli len priemerného spotrebiteľa. Ďalšou výraznou zmenou je uprednostňovanie diskrétnejších výrobkov, „ostentatívnosť“ je momentálne passé (a pre niektorých možno aj nevhodná, či už eticky alebo akokoľvek inak). Všetci sa s týmto problémom snažia vysporiadať po svojom a podľa toho, ako im to ich možnosti dovoľujú. Veľkým resumé však je, že väčšina predajcov je nútená tlačiť ceny výrobkov dolu. Napríklad Prada a Dior už zareagovali znížením cien u základných typov doplnkov, kabeliek a topánok. 28. apríla 2009 Prada oznámila prepad čistých ziskov o 22 % oproti roku 2008. Ešte pred vyhlásením Prady skupina číslo 1, čo sa týka luxusu, francúzska LVMH (Moet Hennessy Louis Vuitton) oznámila prakticky nulový nárast v prvom štvrťroku vzhľadom k veľkým prepadom aktivity u vín a liehovín, hodín, klenotov, parfumov a kozmetiky. Len na objasnenie moci tejto skupiny, LVMH vlastní 21 rôznych značiek vín, šampanského a liehovín (medzi nimi Moet & Chandon, Dom Pérignon, Veuve Clicquot), 13 značiek špecializovaných na odevy a kožené výrobky (Christian Dior, Louis Vuitton, Givenchy atď.), 9 značiek s kozmetikou a parfumami (Guerlain, Kenzo Parfums, Parfums Christian Dior), nasleduje 7 značiek predávajúcich hodinky a klenoty (Chaumet, Tag Heuer, De Beers), nasledujú obchodné domy a rôzne obchodné siete, medzi nimi aj Sephora, stránka eluxury, internetový predaj luxusných výrobkov. Vlastník skupiny, Bernard Arnault, je najbohatším Francúzom a patrí medzi najzámožnejších ľudí na svete.

Zostáva však jasné, že značky, ktoré predávajú parfumy a kozmetiku, prežijú. Práve tam v skutočnosti leží celé bohatstvo módnych domov Chanel, Christian Dior atď. Za kozmetikou nasledujú doplnky, hlavne topánky a kabelky. Samotné odevy predstavujú len mizivé percento z celkového predaja.

90’s revival

4

V každom prípade otázkou je, ako si zabezpečiť naďalej príjmy a zostať kreatívnosťou na vrchole pyramídy (ak je to v zámere módneho domu). Väčšina zo značiek si musí položiť otázku, akou cestou sa vybrať, vytvárať odevy, ktoré sa predávajú dobre za všetkých okolností a ktoré sú v tomto prípade minimálne (alebo aspoň menej) kreatívne, alebo ako bojovať proti kríze explóziou nápadov. Deväťdesiate roky boli poznamenané viacerými finančnými krízami a relatívnou ekonomickou nestabilitou (táto dekáda by sa dala rozobrať rok po roku a našli by sa aj svetlejšie obdobia), no napriek tomu móda, ktorá vznikala, bola poznamenaná ťažkými luxusnými materiálmi, výrazným farbami a niekedy pomerne bizarnými tvarmi.

Nevymizli široké ramená, no na druhej strane ako protipól existoval minimalizmus. Minimalizmus v modernom slova zmysle prakticky vznikol v deväťdesiatych rokoch. Mená ako Jil Sander, Helmut Lang hlboko poznamenali toto desaťročie, ako aj superženy v podaní Thierryho Muglera alebo bohyne od Versaceho. Pomaly už začala stúpať aj hviezda novej generácie, John Galliano, Alexander McQueen. Myslím, že momentálne sa štýlom nachádzame v podobnom historickom momente.

Absolútne o tom hovoria prehliadky na jeseň a zimu 2009. Vzhľadom na trvajúcu krízu nastal zaujímavý obrat aj napriek tomu, že väčšina posledných kolekcií bola pomerne triezva a určená takmer 100 percentne na predaj. Aj keď sa objavilo pomerne dosť prehliadok, ktoré sa medzi prvú kategóriu kreatívnosťou vôbec nezaradili, práve vďaka týmto kolekciám sa hovorí o najživšej a najzaujímavejšej sezóne po dlhej dobe. Taktiež použité materiály akoby odmietali a nechceli prijať fakt, že v móde je problém. Luxusné, resp. najluxusnejšie, ťažké a lesklé – sféra luxusu sa odmieta pozrieť pravde do očí. Alebo je to len psychologický fakt?

Vyvolať túhu, ošiaľ, ktorému sa nedá odolať ani počas najväčšej biedy?

Najväčší revival momentálne asi zažívajú široké, guľaté, veľké, bizarné, jednoducho akokoľvek zvýraznené ramená. V štýle osemdesiatych rokov, momentálne skôr v štýle rokov deväťdesiatych, no posunuté do najrôznejších extrémov. Zatiaľ čo niektorí siahli po minimalizme, pár odvážnejších sa ponorilo do opulentného luxusu v kombinácii s divokou diskotékou. Na prvý pohľad jednoduchý a nepodstatný detail, no v skutočnosti v sebe zahŕňa plno sociologických podtónov. Žena, ktorá stihne všetko, rodinu, domácnosť a je super úspešná v práci, zároveň však tu je postoj „be strong“ reagujúci na obtiažne existenčné podmienky v mnohých sférach. Konštrukčne náročne vybudované, jasná stopa sily, takmer až uniforma.

Inspire magazine 23

fashion

Kultúrna identita

1 výrazné a predimenzované ramená a la 90-te roky u Louis Vuitton,

Fall 2009 2 zrejme najkreatívnejšia prehliadka zo sezóny Fall Winter 2009

Na jeseň a zimu 2008 predviedol podľa kritiky Nicolas Ghesquiere pre dom Balenciaga jednu z - Alexander Mcqueen 3 minimalizmus Jil Sander hlboko ovplyvnil najlepších prehliadok, odkedy pre tento módny dom pracuje. Prehliadka začala španielskou strohos90-te roky (reklamné kampane) 5 Adriana Sklenaříková ako ťou v čiernej, dokonale vykonštruovaných večerných šatách v štýle samotného Cristobala Balenciagu, Chiméra pre Thierry Mugler, 1992 nasledovali odevy s použitím neoprénu, rôznych double-face (látka na obojstranné použitie), a vyvrcholila šatami a sakami z latexu a gumy, no nie hocijakých, všetko ručne maľovaných čínskymi krajinkami, vzormi, imitáciou čínskych bronzov. Vrchol výtvarného a krajčírskeho umenia. Prvou časťou, ktorá bola absolútne triezva a strohá, akoby predpovedal prichádzajúcu krízu, o ktorej v tej dobe nebola ani reč, a druhou časťou reagoval na nový obrovský otvárajúci sa trh, Čínu. Ako si lepšie získať novú klientelu, ak nie ich vlastnou kultúrou posunutou v prípade Nicolasa do 22. storočia? Každé etnikum alebo národ sa cíti hrdo, ak sa mu dostane pocty, že jeho vlastné kultúrne dedičstvo bolo inšpiráciou, dokonca priamo prepojené s moderným výtvarným alebo úžitkovým umením. Ako je však možné, že sa v móde sústavne cyklicky objavujú vlny orientalizmu, folklóru, sezóny plné ruských vplyvov, afrických, japonizmus, téma Maroka a rôzne iné kultúrne vplyvy? Je to potreba úteku, potreba snívať svoj sen mimo krutej reality? Alebo je to len prirodzená chuť na zmenu identity, odlíšiť sa aspoň na chvíľu od ostatných a zameniť modernizmus za niečo subtílnejšie?

Eco fashion

„L u

Ak sme pri probléme ekonomickej, sociálnej a vlastne celospoločenskej stability, nejde nespomenúť problematiku, s ktorou sa v súčasnosti stretávame všade. Ekológia. Ako sa s tým vysporadúva móda? Okrem protestných akcií PETA (ktorá bojuje hlavne proti pravým kožušinám a koži ako takej) billboardmi na prehliadkach alebo pred butikmi návrhárov vznikol v móde samovoľne trend ekologickej earth-friendly a etickej fashion. Na to, aby ste mohli používať termín Eco-fashion, musíte používať materiály, ktoré neznečisťujú životné prostredie, napr. organickú bavlnu (bavlna pestovaná v špeciálnych podmienkach, pri potravinách by sme tento prístup nazvali BIO), bambus, vlákna na báze kukurice atď. A že bavlna skutočne dokáže v tomto smere divy, vysvetľuje aj to, že pokrýva až polovicu celosvetových textilných potrieb, a tým pádom pohltí asi polovicu použitých insekticídov vo svete, čo, samozrejme, vedie k obrovskému znečisťovaniu. Okrem bavlny pestovanej bez použitia insekticídov a chemických pesticídov je dôležitý postup spracovania materiálov. Chemické farbenie, čistenie, sušenie a iné spôsoby spracovania poškodzujú nielen okolie, ale aj zdravie pracovníkov v továrňach. Za týchto podmienok vyrobené výrobky nie sú projektom budúcnosti, sú prístupné už aj bežným spotrebiteľom.

Skúste za pozrieť do najbližšieho H & M. Organizuje sa čoraz viacej akcií zameraných na riešenie problematiky spracovania textilného odpadu (nemyslí sa len odpad pri výrobe, ale aj samotné odevy po vyhodení) a firmy pracujúce s bio materiálmi vznikajú závratným tempom. Tento nový smer v móde sa nevyhýba ani luxusným značkám, aj keď väčšina z nich k tomuto problému zatiaľ pristupuje pomerne zdržanlivo. Napríklad Stella McCartney nepoužíva žiadne kožušiny ani len kožu, na topánky používa špeciálny materiál vyrobený z látok produkovaných rastlinami a taktiež organickú vlnu.

xu

sz na

Trendstudio

me

V Paríži existuje niekoľko štúdií (bureau de tendance, agence de style, všeobecné názvy, ktoré sa vo francúzštine používajú na trend studio), ktoré sa zaoberajú módnymi trendmi, ich výskumom, spracovaním a následnou difúziou produktov a poradenstva medzi klientov. Aj keď v súčasnej dobe je situácia úplne iná ako pred 30 rokmi a pôvodný štýl práce sa od základov zmenil, stále majú svoje pevné miesto na trhu.

Ak sa zahĺbime do histórie módy, konkrétne do druhej polovice 20. storočia, a pozrieme sa napríklad na Christiana Diora, môžeme pokojne hovoriť o existencii módneho diktátu. Krátko po ukončení vojny prichádza Dior, aby vytvoril svoj slávny New Look, new silhouette, s osím pásom a širokou sukňou. Ženy sa s radosťou nechali spútať, nadšenie z konca vojny bolo obrovské, tak ako chuť dopriať si všetko to, na čo sa počas vojny muselo zabudnúť. Každú sezónu módne redaktorky s napätím očakávali, aká bude nová dĺžka sukne, ktoré farby budú tie pravé, aká silueta vznikne pod jeho zlatými rukami. Posunúť dĺžku sukne o 10 cm smerom hore alebo nadol znamenalo zásadnú zmenu v štýle. Coco Chanel nikdy nešla s dĺžkou nad kolená a nikdy neukazovala lakte. Ukazovanie kĺbov považovala za neestetické. Rozdiel oproti dnešku bol hlavne v tom, že bolo skutočne len zopár návrhárov. V súčasnosti, aj napriek tomu, že existujú 4 miesta, ktoré majú vedúcu pozíciu v móde, existuje neprehľadné množstvo malých či väčších návrhárov, firiem a značiek. Fotky z prehliadok sú na internete dostupné prakticky do hodiny od konania danej prehliadky a vyhľadať akýkoľvek typ informácie z módneho sveta, fotku, editoriály z časopisov taktiež nie je problém. Vzrušenie z ne-

5

ná

,ž

et

úž

ba

je

sil

ne

jš

ia

ak

or

oz

um

r at

.“ P

ick

Th

om

as ,H er me s

24 Inspire magazine

1

dostupnosti, z prekvapenia a celkovo z módy akoby vyprchalo. Takmer každé významnejšie mesto má svoj fashion week a o to ťažšie je presadiť trend. Nehovoriac o lacných kópiách prehliadkových odevov. Samotná predstava, že by v súčasnej dobe niekto spôsobil skutočný šok, je už takmer nepredstaviteľná. A samotná ulica? Nosí sa takmer všetko. Skutočne, spektrum a škála produktov na ulici nepozná hraníc. No napriek tomu trendy naďalej existujú, vyvíjajú sa a menia. Kam sa však naozaj presunie hlavný zdroj ziskov trendových štúdií, bude priame poradenstvo klientom. Ide skôr o rozvíjanie štýlu danej značky: zmena viditeľná v detailoch, výber materiálov, zmena farebných škál a výber správnych komerčných produktov na danú tému a sezónu. Tieto centrá majú tímy špecialistov s dlhoročnými skúsenosťami. Trendbooky naďalej pretrvávajú, aj keď čoraz viacej ako doplnkový produkt. Ich škála je pomerne veľká, takisto aj ceny, kvalita a typy sa líšia od štúdia k štúdiu. A medzi klientov patria firmy takmer z každého možného odboru. Od Prady, Chanel až po Nokiu či Oriflame alebo firmy zaoberajúce sa výrobou interiérových farieb a firmy spolupracujúce s automobilovým priemyslom. Medzi najznámejšie trendštúdiá s celosvetovým pôsobením patria Peclers Paris, Nelly Rodi a Carlin International.

2

The Muse, La muse, Múza

Zrejme každý, aj keď úplne okrajovo, pozná modelku Twiggy. To isté sa dá povedať o Ines de la Fressange. A čo Naomi Campbell, Helena Christensen, Claudia Schiffer? Aj keď posledné tri spomínané už zastupujú fenomén topmodeliek deväťdesiatych rokov, tie na začiatku patria k ikonám svojej doby. Twiggy ako ikonická bytosť, ktorá vštepila 60. rokom imidž, Ines, ktorá

„Ob pr lie M ir k n a ysl odz ame t o í m, e n ú s a , a že t , p ký je úž re je to bu tož pr ve pr e c áv ľm iťa hc e m i d ho em ód ôle vať e v ny ži vz yz tr tá v hľ era e n ec a d ť d.“ , n om sk a k in uto He lm č ut t o ý c rú h ľ ne d La ng by udí ob s a a v re ne yz a c ma er hc lo ať d em nik ob e v dy r e y z e za , po rať bú pr s da ípa exy ť b de . M ez se ám oh xy e ľa . du

3

4

sa stala prvou novo­ dobou Chanel girl a zdie­ľala spolu s Lagerfeldom znovuzro­denie značky, ktorá bola dovtedy spiacou kráskou. Alebo Betty Catroux, ktorá celý život miluje nosiť mužské odevy, pánske saká, kožu a bola veľkou múzou a celoživotnou priateľkou Yves Saint Laurenta.

Nakoľko však ovplyvnila samého veľkého couturiera? Bola to ona, kto ho inšpiroval na znovuzrodenie looku a vytvorenie YSL image pánskeho obleku, resp. smokingu noseného ženou? Nakoľko tým ona sama ovplyvnila to, čo dnes voláme módny trend? Alebo topmodelky rokov deväťdesiatych, stvorené Giannym Versacem ako reakcia na jeho posadnutosť antikou. Dokonalé telá predstavujúce stelesnenie novodobej kalokagatie. Aj to vyjadrovalo chute a potreby doby. Vtedajšie topmodelky boli v porovnaní s tými, ktoré v súčasnosti vládnu mólam, skutočné ženy s krivkami, no, samozrejme, dostatočne štíhle pre svet módy. To, čo vidíme na mólach dnes, sú skôr nedospelé, chlapcov pripomínajúce stvorenia.

Odráža to náš vlastný prístup k svetu tak, ako móda odráža všetko, čo sa deje okolo a v nás? text miroslav sabo / foto style.com, the fashion spot, archív m.s.

Inspire magazine 25

M iu

womenwear M

h istory , a n t i q u e, m

iu

o sa ic , cl ay to n e s

i rt

ov

26 Inspire magazine

sk

i rt

,p

at

ch

,b

la c

kr ed

‘n ’

b ei

ge

rt

i ni ski

ss, m dre

ts, ven

red l ips, stra igh t ha ir, s atin , sl im

be lt, str ip es

, plissé ction stru , de pe dra h, uc to iti aff gr

sk

er

The best of Spring Summer 2009

toga dress, parisian chic,

minim al loo k, sh ort, sex y, c ost um e

ous, silk, satin, rich look, de luxuri cora te

necklace, drape

in

e m br oidery,

Lanv

flowers, simplicity , arch itec ture

Inspire magazine 27

, ge sa s e ,m il sm a

ab

r ic

re

li e f

m in im

menwear

sh

or

ts

,f

Ra

e hit ’w n ‘ ck bla

ns imo S f e, hap e, s tur uc str

oes ace sh ic, sp fabr

de ta ilin

new classics, silver, overall, text ure, fibre

, co

nst ru c tio n

28 Inspire magazine

less eve sle , red ide o br em g,

n

Pra

da

silk cotton

short jumpers, long t-shirts, shi

patc h, s hor t ja ck et, ne w

je a

The best of Spring Summer 2009

rt ov

er s honey -like plas tic c oat s

hirt tr

รกc

ie

mi

ro

sl

av s

ab

o

l a y e r i n g , h i g h s o ck s , b o yi s h s w eat

, fal - s hir t

lo w

-de

er

th le a

er.

te

a xt

ilu

s

Inspire magazine 29

accessories

Šperky Replay vás aj toto leto oblečú do nadčasového sna.

Nechajte sa uniesť víziou jedinečnosti!

Natives

Rybka vlniaca sa na vašom krku ako nádherné posolstvo vašej slobody. Vyberte si verziu z bielej či béžovej kože a buďte absolútne neodolateľné, keď sa vám zatrblieta vo výstrihu…

Gothik mix

Vyladený mix inšpirovaný gotikou a tradičnou ručnou výrobou kombinuje čiernu stočenú kožu so zašlou oceľou. Rýdzo pánsky súbor s charakterom bude vyjadrením vašej skutočnej osobnosti!

Flamingo

Objavte kombináciu kovu tónovaného do zlata či strieborna s korálikmi z živice, ktorých priesvitnosť pri bližšom pohľade odhalí drobné lístočky a kovové logá. Aké magické!

Natives

Okamžitý nástup na cestu do originálneho vesmíru šperkov Replay získate spolu s kolekciou z patinovaného kovu farby žltého zlata. Vyzdvihne vašu odlišnosť a dodá vám etno-šmrncovný vzhľad…

30 Inspire magazine

ALE TOTO ˇ JE SKUTOCNE VEDA.

DÁMSKA

B EI380;4= ê0

než desiaty. Preto sme využili všetko, čo sme sa o ženských nohách za 36 rokov naučili, a vytvorili sme dve vrstvy lunárnej peny, ktoré sa prispôsobia všetkému. Tlmenie, stabilita a technológia Nike+ v jednej topánke.

Bez kompromisov. Čip Nike+ sa dá kúpiť samostatne.

Ć : 0;¹ >B

: 34:>ùE4: A84

KAŽDÁ ŽENSKÁ NOHA JE INÁ. Každá potrebuje niečo iné. Ľavá sa líši od pravej, prvý kilometer je iný

B = 4 8:

fashion

Nike uvádza na trh LunarGlide+, prvú bežeckú topánku obsahujúcu inovačnú konštrukciu medzipodošvy nazvanú Dynamic Support — patentovaný systém, ktorý sa pri každom kroku prispôsobuje dopadu bežca a poskytuje mu tak vynikajúce tlmenie a flexibilnú mieru podpory. Dámsky model Nike LunarGlide+ vykazuje pri porovnaní s pánskymi topánkami rad dôležitých konštrukčných rozdielov odpovedajúcich špecifickým potrebám bežkýň.

Dynamic Support Systém Dynamic Support prelomil mýtus, že bežci musia zľaviť zo svojich potrieb a voliť iba jednu z dvoch štandardne ponúkaných možností – stabilitu alebo tlmenie. V skutočnosti pritom u väčšiny bežcov dochádza počas behu k zmene polohy došľapu nohy – vplyvom únavy alebo povrchu. Nike LunarGlide+ je prvá obuv, ktorá tento problém rieši: ponúka ľahkosť, výkon a k tomu špičkové tlmenie a stabilitu zároveň.

Pena LunarLite Tradičné tlmiace systémy energiu pri dopade iba vstrebávajú, zatiaľ čo pri pene LunarLite je dokázané, že poskytuje jedinečné tlmenie a zároveň podstatnú časť energie vracia späť.

32 Inspire magazine

Future vision Technológia Obuv Nike LunarGlide+ je vybavená ďalším – technológiou Flywire. Zabudovanie vláken Flywire do zvršku obuvi dovolilo návrhárom značne znížiť hmotnosť topánky bez toho, aby stratila potrebnú oporu a stabilitu.

Špeciálny dizajn pre ženy Bežci nie sú všetci rovnakí, zvlášť viditeľný je však rozdiel medzi bežcami a bežkyňami. Dámsky model topánky Nike LunarGlide+ preto berie do úvahy hlavné rozdiely v stavbe tela, a teda je navrhnutý podľa špecifického tvaru dámskej nohy a vybavený dámskou stielkou.

Natural Motion Engineering Celá podošva je navrhnutá v duchu technológie budúcej generácie Nike Natural Motion Engineering pre hladký a efektívny bežecký krok. Táto technológia je inšpirovaná modelom Nike Free, imitujúcim beh naboso.

Pohodlie pri behu na dlhé vzdialenosti Mäkké a pritom pevné syntetické dielce z mikrovlákna sú zvarované ultrazvukom a poskytujú tak cielenú oporu a luxus bezšvového pohodlia. Vysoko odolná penová vložka so špeciálnou geometriou pre mužov a ženy vytvára ideálne lôžko pre chodidlo a zaisťuje bežcom maximálne pohodlie a ešte väčšiu oporu.

Nike LunarGlide+ so systémom Dynamic Support Inspire magazine 33

designsoda

Hayonove topánky Španiel Jajme Hayon si za krátku dobu vybudoval v dizajne meno. Ako dôkaz môže slúžiť skutočnosť, že najnovšie navrhoval topánky pre značku Camper. A oni chcú tých najlepších... Hayon, pôvodne expert najmä na porcelán a keramiku, následne

na nábytok, tak presviedča, že patrí medzi tých univerzálnych návrhárov, ktorým nerobí problém odskočiť si k obuvníckemu „kopytu“. Jeho topánky pre pánov sú ako on – výstredné, pozitívne, dobre strihnuté, žiarivo farebné, neprehliadnuteľné, odvážne. www.hayonstudio.com

Newson bodoval Máme radi aukcie dizajnu, aj keď na Slovensku ich čas ešte neprišiel. (Veď ani nie sme nejaká dizajnérska veľmoc s bohatou históriou). Aukcie majú zvláštnu schopnosť vyrábať z dizajnérskych solitérov hviezdy. Na nedávnej aukcii v aukčnom dome Phillips de Pury & Co padali opäť rekordy. Klasicky dizajnérsky kus – hliníkový chaise longue Marka Newsona, tzv. Lockheed chair (mimo iného vystupovala aj v Madonninom klipe Rain), sa tu predal za 1,1 milióna libier. Bodovali aj dizajnérske kusy z 30. rokov 20. storočia (Ean Royère), ich aukčné ceny sa pohybovali okolo 100 000 libier, a Newsonovi súčasníci ako Atelioer van Lieshout, Maarten Baas, Marcel Wanders atď.

34 Inspire magazine

design

Mondo je najlepšie Za najlepší produkt pre tento rok vyhlásili v Anglicku toto nenápadné rádio. Nenápadné, ale z hľadiska dizajnu krásne, jednoducho moderne tvarované – výsostne z dreva (teda okrem antény a rádio súčiastok) bez akýchkoľvek exhibícií. Vzniklo v Indonézii, navrhol ho Singgih s Kartono, volá sa Mondo a vyrába sa na Jáve. Design Museum v Londýne – vyhlasovateľ tejto prestížnej ceny – ocenilo jeho environmentálne kvality aj to, že použili klasické ručné remeselné techniky z Jávy. Je z dvoch druhov dreva, tmavého a svetlého, a vzniklo vo viacerých verziách. Rádio je kompatibilné aj s mp3. www.designmuseum.org

Creater v Bratislave V Bratislave v lete zakotvil veľký biely lodný kontajner, v ktorom môžete vidieť výstavu prototypov mladých slovenských dizajnérov. V júni na pešej zóne za Auparkom a v júli pri Starej tržnici. Creater vznikol v roku 2006 ako reakcia na existujúcu tvorbu mladých slovenských dizajnérov, ktorých väčšina produktov je zatiaľ vo fáze prototypov. Jednou z ambícií výstavy je prezentovať doposiaľ nezhodnotenú produkciu slovenských tvorcov, ktorých inovačné návrhy majú silný potenciál zaujať medzinárodné publikum. Potom, čo sa výstava predstavila v Londýne (2007), Berlíne, Rotterdame a Prahe (2008), prezentujú mladí slovenskí dizajnéri svoje prototypy prvýkrát verejne v aktualizovanej verzii v Bratislave. Môžete vidieť tvorbu Martina Bu, Ľubice Segečovej, Sylvie Jokelovej, Martina Beličku, Lenky Czereovej, Patrika Illa, Tomáša Krála, Mariana Laššáka, Michala Pažitného, Štefana Noska. www.creater.sk

Danubian Dream 2 Gandy gallery v Bratislave pokračuje v medzinárodnom projekte Danubian Dream. Naposledy sa uskutočnil v roku 2006. Vtedy architekti, dizajnéri a umelci ukázali nízko nákladové alternatívne formy dočasných obydlí pre nomádov aj ľudí bez domova, dokonca aj pre psy (VSA) – okrem iných tu realizovali svoje predstavy napríklad slávny architekt Peter Cook či dizajnérka Matali Crasset.

Tentoraz to bude menší projekt – téma ostáva, nepôjde však do exteriéru, predstaví sa v interiéri.

Zo Slovenska sa tešíme z účasti Comunistar, Čechy zastúpia rešpektovaní Olgoj Chorchoj a z Nemecka dizajnér Marcus Hansen. Pripravila Ľubica Hustá www.gandy-gallery.sk

Marcus Hansen

Comunistar

Inspire magazine 35

designextract

Raketový obed

1

Porcelánový komplet tanierov od skupiny Job vychádza z tradičných historických holandských dezénov.

Vychádza, ale nekopíruje. Ten ich do nežných florálnych motívov zakomponováva súčasné atribúty. Letiaca raketa, ozubené kolesá, kombinované s realistickými očami, diamantmi či včelami, vytvárajú súčasnú veselú verziu určenú pre nekonzervatívnych stravníkov. www.studiojob.nl

36 Inspire magazine

Stačí málo

2

Klasická kancelárska stolička (sám ju nazýva Frankfurtská kancelárska 1990) a jej neočakávané reedície je jedna z klasických tém dizajnéra a umelca Rolfa Sachsa. Základ sú neočakávané materiály – a treba podotknúť, že vôbec mu nezáleží, či sa na nej dá aj sedieť. „Tuctová“, pôvodne drevená stolička, sa jeho pričinením mení na výtvarný objekt a progresívny dizajnérsky kus. Raz je z akrylu, raz z polyuretánu, z filcu, silikónu atď.

1

2

3

4

Šesť v jednom

3

Bunka za bunkou

4

Martino Gamper je majster v remixoch klasických dizajnérskych kusov.

Konkrétne tento zmajstroval z fragmentov šiestich nábytkových kusov.

Jeho polotovary sú z pouličných výpredajov alebo len tak nájdené ako odložené a nepotrebné. Gamper im vie dať nový život a nie hocijaký. Stávajú sa z nich originálne solitéry, po ktorých prahnú zberatelia.

K najnovším produktom bratov Bouroullecovcov patria kreslá, ktoré ponúka v svojom portfóliu renomovaná značka Established & Son. Inšpirované prírodou nám evokujú rozkvitnutý kalich kaly, zároveň včelie plásty či bunkovú štruktúru, pritom ultra pohodlné potvrdzujú, že ich tvorcovia patria v súčasnosti na dizajnérskej scéne medzi špičku.

www.martinogamper.com

www.establishedandsons.com

design

Paraván

5

Keď uvažujete nad skutočne originálnym paravánom pre váš byt, možno vás zaujme tento od provokatívnej libanonskej umelkyne žijúcej v Anglicku, Mony Hatoun. Strúhadlo v xxl verzii má neočakávané vizuálne aj funkčné kvality. High tech poetika, ako ju nepoznáme.

Tudormix

6

Jajme Hayon má rád kráľovské remixy. Tentoraz siahol po štýle Tudorovcov. Jeho kabinetná skriňa na štíhlych nohách je hlavne variáciou na tému dekoratívnych priehľadov.

Ich geometrizujúce tvary nakomponoval tak, aby zjavne evokovali svoje historické vzory, ale zároveň ostali v prítomnosti. www.establishedandsons.com

5

6

7

8

Mysli pozitívne

7

K pohladkaniu a túleniu provokuje nová sofa dizajnérov bratov Campanovcov. Poskladaná akoby z okruhliakov z potoka. Akurát že nejde o tvrdý kameň, ale mäkučké čalúnenie navyše vo výstrednej, ale pozitívnej farebnosti. www.edra.com

Canasta

8

Súčasný exteriérový nábytok tvarovo v ničom nezaostáva za tým určeným pre interiér. Používa len odolnejšie materiály – často kvalitné plastové výplety. Kresielko k „bazénu“ canasta v niečom pripomína vtáčie hniezdo.

Takže ak sa dobre zahniezdite s chladeným nápojom – vidina blahodarného relaxu sa mení na skutočnosť.

Pripravila Ľubica Hustá www.konsepti.sk

Inspire magazine 37

design

Program Designbloku 2009

rah e vP

Sprievodný program Designbloku 2009

iza

jnu

Designblok opäť s partnermi, na čele s Českou sporiteľňou, pripravuje bohatý sprievodný program. Jeho centrami budú tradičné Superštúdiá.

Vzhľadom na rozsiahlosť programu budú tri, tohto roku zhodou okolností všetky v Holešoviciach.

Superštúdio Classic 7 na Jankovcovej ulici bude hostiť tradičné výstavné projekty firiem nazvané Creme de la Creme, ďalej dizajnérov a školské ateliéry. Classic 7 je novo zrekonštruovaná budova bývalých mlynov. Architektmi projektu sú CMC Architects, ktorí ponechali pôvodný skelet stavby a doplnili ho o sklenenú prístavbu.

Druhé Superštúdio, Holešovický pivovar, je iba pár krokov od Classicu, aj to je prestavba pôvodných industriálnych priestorov – budov Holešovického pivovaru, taktiež z dielne architektonického ateliéru CMC Architects. Superštúdio Designbloku sa tak po šiestich rokoch vracia do areálu, kde sa nachádzalo historicky vôbec prvé Superštúdio Designbloku. Horné priestory pivovaru budú k dispozícii špeciálnym projektom a výstavným prezentáciám.

Posledným centrom sprievodného programu bude Superštúdio Domovina na ulici Na Maninách. Po kompletnej rekonštrukcii bude Designblok prvou udalosťou, na ktorej predstavia priestory verejnosti. Tradične teda budú mať diváci možnosť vidieť v rámci Designbloku i zaujímavé nové architektonické realizácie. V Superštúdiu Domovina budú sústredené módne prehliadky Designbloku a ďalší živý sprievodný program, ktorý dodá celej akcii okrem výstavného tiež festivalový charakter.

Celkovo sprievodný program Designbloku sa bude realizovať na historicky najväčšej výstavnej a prezentačnej ploche – viac ako 6000 m².

ík d

V časoch celosvetovej hospodárskej krízy sme zvolili tému JAR. Jar v zmysle renesancie, obrody, nového prebudenia a obnovy. Celosvetovo sme totiž svedkami toho, že práve dizajn, respektíve spolupráca s kvalitnými dizajnérmi, môže priniesť hospodársky úspech výrobcom, ktorí si túto spoluprácu zvolia. Tému Jar vo vizuáli symbolizuje trinásťročný Honza z Letnej s jahniatkom Lízou, ktorá sa narodila v marci tohoto roku, žije v Dolných Černošiciach a o kríze nič nevie. Fotografoval fotograf roku 2008 Cen Czech Grand Design Salim Issa, grafický dizajn Martina Černá zo Studia Imagery.

Výrazná je hlavne tohoročná účasť špičkových výrobcov svetiel z Českej republiky, ale aj zo zahraničia. Okrem tradičných Artemide, Bulb, Williams galerie svetla alebo AMOS Design predstavia novinky i Preciosa, Lucis, Eco Design či Zumtobel.

ní d

Téma Designbloku 2009

designb

lok´09

V poslednej dekáde si rad českých výrobcov a firiem, dizajnérskych štúdií i samotných dizajnérov zvykol nasmerovať novinky a prezentáciu svojej značky na októbrový Designblok. Designblok sa tak stal nielen priestorom pre výstavy, a teda možnosťou, ako na seba upozorniť a dať českému publiku vedieť o svojej kvalitnej práci, ale stal sa rovnako prostriedkom a jedinečnou možnosťou a príležitosťou na spoluprácu. Možnosťou pre firmy a výrobcov hľadajúcich nové podnety, pre dizajnérov, či už zvučného mena, či úplných nováčikov, a tiež možnosťou pracovať na ozaj profesionálnej úrovni.

Práve prepojenie oboch týchto úzko súvisiacich svetov je jedným z cieľov Designbloku. Prepájanie českých výrobcov s dizajnérmi bolo od počiatku jednou z hlavných úloh festivalu. Za posledné tri roky sme zaznamenali výrazný nárast výstav českých výrobcov v rámci Designbloku. Českí výrobcovia začínajú stavať na kreativitu a energiu dizajnérov. Tento vzrastajúci trend bol jasne viditeľný i na účasti českých výrobcov na najväčšom európskom veľtrhu dizajnu, ktorým je milánsky Salone del Mobile v rokoch 2008 a 2009 a na ktorom sa v oboch prípadoch podieľal i tím pripravujúci Designblok.

11. ro

čn

Tohoročné dni dizajnu v Prahe Designblok´09 sa konajú v týždni 6.

– 11. 10. 2009. Medzi účastníkmi nájdete opäť výber tých najlepších obchodov s dizajnom, interiérom a módou, súčasťou prehliadky sú prezentácie módnych návrhárov, dizajnérskych štúdií, dizajnérov, škôl a inštitúcií. Designblok sa vďaka svojej návštevnosti, ktorá sa v minulom roku prehupla cez 30 000, stal jedným z najväčších spoločenských aktivít na území hlavného mesta.

Tradične sa dizajn v Prahe sústredí do niekoľkých štvrtí, v ktorých nájdete najlepšie obchody a galérie s dizajnom. Tieto štvrte nazývame zónami a prvá veľká zóna sa nachádza v Starom a Novom meste, druhou zónou sú Holešovice a treťou už tradičný Karlín.

V týchto zónach nájdete nielen stálych účastníkov Designbloku, ako sú 3DH, A. M. O. S. design, Artemide, Belda Factory, Bulb, de.fakto, Egoé, Kartell, Konsepti, Qubus, Scandium, Techo, Timoure et Group, Vitra a mnoho ďalších, ale i rad nových subjektov na čele s butikmi Bella Bruta, Simple Concept Store alebo Max Mara.

Okrem nich sa toho roku Designbloku premiérovo zúčastní i niekoľko českých výrobcov – výrobca obuvi Botas, výrobca svetiel Eco Design, tradičný výrobca lustrov Preciosa, výrobca hodiniek Prim, DesignGuide 2010 – Štýl a design Prowork – zaoberajúci sa kancelárskym nábytv Prahe kom, Polstrin – výrobca čalúneného nábytku a Už po štvrtý raz vyjde sprievodca o dizajne a štýle v Prahe. Nájdete ďalší. Vystavovať budú projekty, ktoré pripraviv ňom výber najzaujímavejších noviniek interiérového dizajnu, najštýli v spolupráci s českými dizajnérmi, niektoré lovejšie obchody s dizajnom a módou v Prahe, tipy na nezameniteľné bloky sa predstavia v limitovanej edícii určereštaurácie a kaviarne v Prahe. nej špeciálne pre Designblok.

Fotografický, módny špeciál a adresár tých najlepších dizajnérov, módnych návrhárov a bytových architektov vyjde tiež ako príloha časopisu Marianne bydlení. Po svojom ročnom pôsobení v on-line svete sa stal designguide.cz jedným z najnavštevovanejších serverov v odbore. On-line katalóg dizajnových produktov, dizajnérov, obchodov a reštaurácií dopĺňa denne aktualizované spravodajstvo zo sveta dizajnu a módy.

38 Inspire magazine

fashion

Všetky topánky crocstm sú vyrobené z patentovaného materiálu croslitetm, ktorý tvoria tzv. uzavreté bunky živice. Tento materiál poskytuje nohám nevídané pohodlie a podporu, čím spôsobil revolúciu v obuvníckom priemysle. Croslitetm je materiál, ktorý používa výhradne spoločnosť crocs, inc. a spotrebiteľom prináša ľahkú topánku. Croslitetm pôsobením telesnej teploty mäkne a následne sa formuje a prispôsobuje chodidlu, čo robí obuv crocstm ideálnou na bežné nosenie aj na voľný čas.

crocs Populi

ROK V CROCSOCH – už celý rok majú aj slovenské nohy možnosť pochopiť, že po tomto svete sa dá chodiť pohodlne, zdravo a štýlovo. Nie je nič lepšie ako pocit, že vaša obuv sa stala vašou súčasťou. Tento pocit sme na Slovensku zatiaľ dopriali vyše 6-tisícom párov nôh a už zajtra k nim môžu pribudnúť aj tie vaše. Zájdite si pre svoje nové nohy do predajní.

pohodlné ergonomické antimikrobiálne odolné voči zápachu ľahké

Off-road Kráčajte pohodlne po ceste i mimo nej Nadčasový, nastaviteľný a meniteľný pružný remienok na pätu a super pohodlný drevákový Crocs design. Off-road sú súčasťou drevákovej rodiny Crocs známej vnútorným pohodlím. Bez ohľadu na to, akú combo farbu si vyberiete, budete schopní odprisahať, že ich nosíte už celé roky!

Olivia Beznádejne zasvätené pohodliu Crocs Olivia reprezentujú štýl s veľkým „Š“.

Baletkami inšpirovaná podrážka posúva túto kategóriu obuvi na ďalšiu úroveň pridaním Crocs pohodlia a vonkajšieho čara ozdobou Jibbitztm. Získajte novú najlepšiu priateľku s originálnym menom – Olivia.

BRATISLAVA A3 SPORT, Obchodná 38 • A3 SPORT, OC Avion, Ivánska cesta 16 • Arsenal, Nám. 1. Mája • Free way, OC Aupark, Einsteinova 1 • Trekland, OC Aupark, Einsteinova 1 • Trekland, Vajanského nábrežie 9 • Trekland, DanubiaBC, Panónska cesta 16 • Hannah, OC Aupark, Einsteinova 1 • TRNAVA TT Choppers, Nitrianska cesta • NITRA Converse shop, Kupecká 2 • Sport Slovakia, OC Max, Chrenovská 30 • Winner Sport, Štefánikova trieda 61 • TRENČÍN A3 Sport, OC Laugaricio, Belá 7271 • TOPOĽČANY Pe-a-Ma, Krušovská 1831/9 • ŽILINA A Sport, Horný Val 26 BREZNO Isu Šport, Rázusova 4 • PREŠOV Trekland, ZOC Max, Vihorlatská 2a • NÁMESTOVO Hannah, Ulica Miestneho Priemyslu 294 • KOŠICE Doka, OC Optima, Moldavská 32 CROCS – IDE VÁM TO

Inspire magazine 39

Edward Barber a Jay Osgerby

design

Barber Osgerb

Britská vášeň pre formu Stretli sa ako študenti dizajnu na Royal College of Art in London (1992).

Odvtedy sú Edward Barber a Jay Osgerby tím. Úspešný tím. Na súčasnej britskej dizajnérskej scéne patria k elite. Ich doménou je nábytok, ale nemajú ďaleko ani k architektúre. BarberOsgerby, tak sa volá ich štúdio, si pre seba zadefinovali svoje východisko nasledovne. Chcú vytvárať veci, ktoré budú robiť radosť až tak, že ich budú chcieť ľudia vlastniť.

40 Inspire magazine

Cesta k dizajnu bola u nich načrtnutá už v detstve. Jay rád kreslil a rád vytváral aj nové veci. Býval v Oxforde a k jeho častým víkendovým cieľom patrilo Univerzitné múzeum. Remeselne spracované artefakty ho hlboko inšpirovali.

Chcel byť maliarom, sochárom alebo architektom, ale stal sa dizajnérom. Pre Edwarda boli z hľadiska dizajnu inšpiratívne lode. Veľmi obdivoval krivky drevených plachetníc a sám s rodičmi často vyrážal na plavby. Počas nich neobdivoval more, ale ohýbanú dyhu, ktorá ho nadchla natoľko, že sa v duchu rozhodol vytvárať rovnako elegantné a pritom jednoduché veci.

1

2

3

4

5

6

1 vešiak Levi ´s, 2000 2 stôl Loop, Cappellini, 1997 3 stolíky Mini Bottle, Cappellini, 2008 4 stolička Hula, Cappellini, 2001 5 misa Zero, Established & Son, 2005 6 sofa Panoramatic, Established & Son, 2009 7 stolík Zero, Established & Son, 2005

7 Štúdium na Royal college si obaja pochvaľujú. Dodnes je pre nich intenzívnou spomienkou. Naučili sa tam precíznosti a výbornej orientácii v materiáloch a technológiách, čo považujú pre prácu dizajnéra za veľmi dôležité. Rovnako intenzívne na nich zapôsobil študijný pobyt v Paríži, kde spoznali iný prístup k tvorbe. Francúzi išli po „po veľkých ideách“, boli viac romantickí. Tieto dva zdroje ovplyvnili ich štart. Jedným z ich prvých spoločných projektov bol stôl LOOP (1997), zdanlivo jednoduchý, z brezovej dyhy, nižší, výrazne horizontálny, v plynulej krivke obtočenej okolo minimálnej vertikálnej bázy. Stolík najprv

vyrábal Isokon Plus, ale neskôr po ňom siahol nikto menší ako slávny Gulio Cappellini (1998). Mali úspech. Až taký, že dnes už je Loop v stálej zbierke V & A Museum v Londýne a v MoMA v New Yorku. Spolupráca s Cappellinim pokračovala a vznikol ďalší výrazný, inteligentný, jednoduchý a pritom tvarovo výrazný objekt stolička Hula, stôl Shell či vtipný paraván Stencil. BarberOsgerby sa definitívne stali v 90. rokoch 20. storočia shooting stars. Ich vášeň pre dizajn je často skloňovaná, rovnako ako aj schopnosť klamať telom. Ich konštrukcie sú veľmi inovačné. Jedným z typických príkladov ich zručnosti je realizácia nových

Inspire magazine 41

design

lavíc pre kostol St. Thomas’s Cathedral v Portsmouthe. Požiadavka bola, aby boli lavice z duba, klasického tamojšieho materiálu, ale zároveň chceli, aby boli ľahké a prenosné. Riešenie našli v spracovaní dreva do maximálne tenkých vrstiev, ale vizuálne zachovali zdanie robustnej formy. Vznikla nadčasová, veľmi elegantná forma. Pracovať v dvojici je pre nich prirodzené. Opisujú to nasledovne: „Jeden príde s nápadom a druhý naň reaguje. Niekedy až tak, že sa úplne odkloníme od prvotnej idey. Potom experimentujeme a hľadáme tú najsilnejšiu formu. Veľa kreslíme, fotíme. Potom robíme modely. O produkte hovoríme, aj keď už nabehne do výroby. V podstate ho mentálne nikdy nenecháme na pokoji.“ Odvtedy už urazili kus cesty. Čím ďalej, tým radšej experimentujú s novými materiálmi a novými formami. Zaujíma ich komplexnosť, funkčnosť, presnosť. Naivná jednoduchosť ich začiatkov je preč. O podstate práce dizajnéra hovoria: „Veríme, že každý projekt musí mať inovačného ducha. Je treba prehodnotiť archetypy, vytvárať precedensy. Hľadáme rôzne cesty, ako môže byť produkt vyrábaný. Nejde nám len o najnovšie technológie, naopak, snažíme sa hľadať nové, lepšie, originálnejšie využitie tých existujúcich.“

Inšpiráciu nachádzajú v tichu a pokoji alebo naopak, keď sú extrémne vyťažení.

Cestovanie a záľuba v poznávaní remeselných tradícií, rôzne po svete, im prináša nové poznanie. V čase, keď sa potrebujú sústrediť, radi trávia čas na pobreží Welsh Coast, kde majú dom. Táto izolácia im dovoľuje sústrediť sa na myšlienky.

Medzi ďalších klientov BarberOsgerby patria Authentics, Levi-Strauss, Magis, najnovšie prišli s veľmi výraznou kolekciou pre Established & Son, niektoré ich konceptuálnejšie projekty boli pre Dornbracht a Abet Laminati. Pre LeviStrauss vyvinuli pozoruhodný vešiak, ktorý oni sami považujú v svojej tvorbe za najlepšie zvládnutý produkt práve preto, že vytvorili veľmi funkčný 3D objekt na zavesenie vlastne 2D odevov – nohavice, tričká (ktoré sa z vešiakov vždy šmýkajú...).V roku 2001 Barber Osgerby založili Universal Design Studio, ktoré sa orientuje na architektúru a interiéry. Medzi ich najvýznamnejšie realizácie patria reštaurácia Pharmacy v západnom Londýne a interiéry obchodov pre Stellu McCartney, s progresívne riešenými reliéfnymi stenami.

1 stolíky Delta, Established & Son, 2009 2 stolička De la warr pavillion, Established & Son, 2009 3 stôl Kupola, MeTa, 2008

1

2

42 Inspire magazine

3

architecture

S2 Nezávislé kultúrne centrum Stanica Žilina Záriečie nelení, ich program je štandardne atraktívny, rôznorodý a progresívny. Medzi časté podujatia patria divadelné či hudobné predstavenia, festivaly, workshopy, výstavy – takmer vždy s medzinárodnou účasťou. Stanica si za roky svojej činnosti vybudovala skvelú sieť dobrovoľníkov a zároveň priťahuje viac a viac divákov – a nielen zo Žiliny. Ich priestory na Stanici (na účely kultúrneho centra rekonštruovaná okrajová železničná zastávka) sa im v poslednej dobe zdali limitované – teda malé. A oni chceli viac. Aktivisti sa tam, konkrétne najmä ich hlava a „raketový“ motor Marek Adamov, s „tichým“ súhlasom mesta rozhodli zmocniť prázdnej neupravenej plochy pod susediacim nadjazdom. A tu je návod, ako postaviť divadlo pre 120 divákov za neuveriteľných 4 000 € (120 000 Sk). Pozor, dĺžka výstavby 40 dní!

Potrebujete 4 000 pivných prepraviek, 700 slamených balíkov, 10 m3 obyčajných dosiek, 60 OSB dosiek, 120 starých železničných podvalov, 12 metrový lodný kontajner, 2 tatrovky (spolu 24 ton) ílovitej hliny, 10 000 klincov, 1 km závitových tyčí, 1 000 matíc, spojok a podložiek, 1500 šraubov do dreva, 1 tatrovku štrku na vyrovnanie terénu, 1 dodávku odpadových odrezkov molitanu, 1 predlžovací kábel na prívod elektriky, 3 000 dobrovoľníckych hodín od minimálne 100 dobrovoľníkov (kamarátov, rodinných príslušníkov, ale aj celkom neznámych ľudí nielen zo Žiliny), z toho 20 frajeriek a matiek, ktoré varili obedy. Podotýkame, že ide o normálnu funkčnú stavbu. Na tému cestného nadjazdu a jeho blízkeho okolia už Stanica viackrát organizovala architektonické workshopy. O divadle sa v nich ešte nepremýšľalo. Aj preto, že získať peniaze (veľa peňazí) pre nezávislú kultúrnu inštitúciu na vybudovanie novej budovy je na Slovensku číra utópia. A utópie berú energiu. Na stanici sa preto rozhodli pre vlastnú experimentálnu architektúru. Nezvyčajne prvé, čo na tejto stavbe stálo, bola strecha. Tú tvorí existujúci cestný nadjazd. Podobnou metódou zháňania ready made materiálov postupovali aj pri konštrukcii stavby.

Konkrétne išlo o prepravky od piva pre exteriér, slamené balíky pre interiér a veľký lodný kontajner pre vstup. Aj tvar stavby je výsledkom maximálnej redukcie. V pôdoryse sú to jednoducho dva pretínajúce sa kruhy, pripomínajúce ležatú osmičku. Dôvodom, prečo tvaru stavby dominuje elegantná krivka, a nie pravý uhol, je statika. Nie estetika. Veľká kruhová sála je pre javisko a menšia pre hľadisko. Okná predbežne vylúčili. Pre interiér sú charakteristické kontrasty surových materiálov – zatiaľ neopracované slamené balíky (ktoré v budúcnosti prekryje ručne nanášaná vrstva hliny), mohutné betónové stĺpy nadjazdu, ktoré organicky začlenili do vnútorného priestoru, drevo na pódiu a kovové „telo“ vstupného kontajneru. Surovosť definuje špecifickú poéziu aj výraz tejto, na Slovensku (ale aj v okolitých krajinách), unikátnej stavby. Jej progresívnosť spočíva hlavne v slobode rozhodnúť sa a konať podľa seba. V schopnosti odvážne namixovať klasické historické technológie s lacnými súčasnými polotovarmi.

Na Slovensku tak vznikol architektonický precedens, ktorý možno inšpiruje ďalších. Nielen v treťom, aj v západnom svete sú alternatívne nízkonákladové stavby bežné. U nás sa im zatiaľ veľmi nedarí. Prečo asi? text Ľubica Hustá / foto Dušan Dobiáš www.stanica.sk

44 Inspire magazine

alebo ako postaviť divadlo za 40 dní

cars

Dovolenka podľa snow

MINI a AIRSTREAM

Hotel na kolesách!

Už vás nebavia dovolenky, pri ktorých ste celý čas na jednom mieste? Omrzela vás nuda a milujete surfovanie či potápanie? Sadnite do svojho MINI, naložte potápačskú výstroj a surf a za auto si zaveste retro karavan legendárneho výrobcu Airstream Trailer. Práve tieto dve značky zamerané na dizajn a štýl sa dali dokopy, aby svetu priniesli výnimočnú ukážku budúcnosti cestovania.

Na pomoc pri inovatívnej dizajnovej štúdii s atmosférou pláže si prizvali aj dánskych dizajnérov nábytku – spoločnosť Republic of Fritz Hansen. Svetu sa ich dielo predstavilo na tohtoročnom veľtrhu nábytku Salone del Mobile v Miláne. Ich vízia mobilného života vyráža dych. „Ťahač“ model MINI Cooper S Clubman bol kompletne prestavaný. Vývojári mu dodali závesné zariadenie prívesu. Auto dostalo matnú čiernu farbu so zeleným akcentom a neoprénovými doplnkami. Ten bol použitý na streche, pod nárazníkmi a aj na bokoch vozidla. V interiéri je aj na sedadlách, bočných obloženiach a palubnej doske. Takéto MINI je určené pre milovníkov pláží, potápania a vodných športov. Surf našiel svoje miesto na streche vozidla, ďalšie športové potreby našli svoje miesto vnútri. Interiér prišiel o jeden rad sedadiel, aby sa tak zväčšil objem batožinového priestoru.. Štyri špeciálne vyhotovené misky s držadlami vytvárajú priestor pre športové náradie. Integrované je vybavenie pre potápanie vrátane plutiev, masky, oblečenia a fliaš.

Spať môžu majitelia tohto kúsku priamo na pláži. Za auto totiž môžete zavesiť príves od Airstreamu v štýle retro, ale zato s modernými nábytkovými interpretáciami Republic of Fritz Hansen. Mobilný dom napĺňa vytúžený sen o mýte surfovania a vodných športov, poľovačke na dokonalú vlnu a pocite domova kdekoľvek na svete. Dizajn sa v tom najlepšom snúbi s funkcionalitou. Nájdeme tu stôl Superellipse so štyrmi stoličkami Series Seven. Ďalší priestor na relaxáciu poskytujú kreslá Swan. Podlaha karavanu pripomína jachtu a zadnú stenu zdobia krásne kvetinové potlače, ktoré naznačujú súžitie prívesu s prírodu. Ten sa dá za pomoci elektromotora na jednej strane úplne vyklopiť na pozdĺžnej strane, a tak máte pocit, že za autom máte zavesenú hotelovú izbu s celou terasou. Integrovaná posteľ doslova pozýva poležať si na slnku. Pre teplý letný večer pred karavanom boli špeciálne vyvinuté dve stoličky EGG s pristaveným stolom. To, že karavan je určený milovníkom morských vĺn, zosobňujú dve, na polovicu rozdelené surfovacie dosky, ktoré sa dajú použiť aj ako skrinka.

Na vonkajších stranách prívesu nechýbajú ani početné neoprénové aplikácie. „Kooperácie u MINI majú dlhú a predovšetkým úspešnú tradíciu. Radi spolupracujeme so značkami, ktoré zdieľajú vášeň pre dizajn. To dáva našej kreativite krídla. S koncepciou MINI a Airstream s doplnkami Fritz Hansen chceme ukázať nové inovatívne perspektívy MINI Clubman a načrtnúť víziu mobility v budúcnosti,“ povedal viceprezident Brandmanagement MINI Wolfgang Armbrecht. text ivan netik

Inspire magazine 45

Essential

Priestor Napriek všade prítomnému letu tu je inak. Presne tu, keď večer sedím blízko záhrady, sedím nad ňou na balkóne a hmla sa valí ponad hory, plynie a nezahmlieva, práve že sa zdá, že všetko odhaľuje, že je to práve ona, ktorá pred moju tvár postaví zrkadlo a povie, že sa mám pozrieť, že sa mám pozrieť úplne. Na hrebeňoch je sneh, júnový, jeho kúsky, sneh ako piesok na púšti v Nevade, sneh, ktorý by sme radi vzali do rúk, stláčali ho, až kým sa neuvoľníme, kým sa nerozpustí, až kým z neho nebude len voda, vlhkosť. Potom by sme si svoje ruky utreli do nohavíc, zapli by sme si zipsy na vetrovkách, z batohov by sme vybrali termosku s čajom a kúsky horkej čokolády, sedeli by sme na hrebeni a pozerali sa na mestá a dediny v diaľke, na svetlá, na lietadlo smerujúce do Vilniusu alebo do Petrohradu.

Minulý rok v júni som na posteli s tvrdým matracom vo vyschnutom Bulharsku pozerala film o dievčati z Petrohradu. Dievča plakalo nad Nevou, prechádzalo sa popri nej, v noci sedelo na okne a fajčilo. Napriek tme bolo vidno jej svetlé vlasy, jej zelené oči, jej herecky ktovie či dobre zvládnutý pohľad prázdna.

Marginália č.1:

Potom sú tam tí, ktorí chvália svojho/nášho/ich Pána, spievajú, klaňajú sa, tečú im po tvárach slzy alebo len tak sedia v drevených laviciach pokvapkaných voskom, sedia tam omámení Kristovou láskou, ktorú je ťažko opísať. Pre každého je Kristus iný, robí iné veci v ich životoch.

Videla som fotku ikonostasu v mestečku blízko Moskvy, ženy v hrubých kabátoch zapaľujú tenké sviečky, do váz pod ikonami prinášajú čerstvé kvety.

Videla som fotku rieky v pohorí Altaj, dievča v nohavičkách stojí nad tou riekou, objíma si lakte, dievča je odfotené zozadu, do tváre jej nevidno. Ten, čo sa pozerá na fotku dievčaťa, môže cítiť chlad, môže cítiť odstup.

Okolo nás by bola prázdnota, celkom uveriteľné množstvo prázdnych miest, ktoré blikajú ako vianočné žiarovky vo výkladoch, ktoré blikajú naliehavo a nevyhnutne, práve tam hore, práve tam je ich svetlo extrémne, mohlo by vydávať aj zvuky, škriekať ako ranená zver. Cestou dole však ich svetlo slabne, vtedy, keď sa skaly a hole menia na kosodrevinu, kosodrevina na pásmo lesa, svetlo mizne medzi jedľami, stráca sa pod machom, uteká spolu s vystrašenými srnkami, ktoré zbadali človeka.

Napriek letu a novým čerstvým pocitom stojím na balkóne sama, vystavená pravde, vystavená tichu, pripadám si nahá alebo polonahá, alebo ako v osuške dotýkajúcej sa kolien, kvapká zo mňa voda, voda je aj v mojich ušiach, tak stojím na balkóne, aby som sa pokúsila opísať vzťah medzi mnou a súčasnosťou, medzi mnou a všetkou prírodnosťou, ktorú nemožno oklamať, ktorú nemožno podviesť, lebo voda bude vždy vodou, oheň ohňom, predpokladajme, že sliepky budú vždy znášať vajcia a mláďatá zvierat sa budú liahnuť a rodiť na jar. Lesy sú možno vtedy poznačené krvou, sedliacke dvory škrupinami.

46 Inspire magazine

Takýto vzťah je ťažké opísať, vzťahy sú o priestore, priestor, ktorý tu zrazu je, prekvapil svojimi rozmermi, zdanlivou bezhraničnosťou. Zapaľujem si cigaretu, pijem vodu, mohla by byť polnoc alebo jedna hodina ráno, tikajú hodiny, v kuchyni voňajú frézie, umývačka riadu svieti červeným svetielkom.

Marginália č.2:

S bratom utekáme pred dažďom v daždi, je hmlisto a v sandáloch sa šmýka, šmýka sa na asfalte, je to radosť, čistá radosť.

S Petrou utekáme po meste s množstvom stromov, utekáme popri trolejbusoch a chránime si vlasy, autá trúbia, špliechajú, zdá sa, že ticho je len v neďalekej lekárni, kde žena v bielom ukladá do poličky škatuľky Panadolu Ultra, ukladá ich vyrovnane, usmieva sa, z rádia by mohla znieť hudba F. Chopina.

Hovorím si, že leto je aj o búrkach, o búrkach kdekoľvek, kedykoľvek.

O čom boli naše pocity, keď sme sa pripravovali na štátnice, ceruzkou vyškrtávali otázky, čítali si o filme Krížnik Potemkin, o schodoch v Odese, o kočíku s dieťaťom, o Marine Cvetajeve a chorvátskej divadelnej hre Americká jachta v Splitskom prístave? Mysleli sme na to, čo bude po tom, ako bude po tom, aká voľnosť, koľko kilometrov zaplávame v bazéne, koľko výstav uvidíme, koľko kníh prečítame. Povedali sme o tom aj tým, čo tam sedeli pred nami, sedeli v miestnosti s veľkými oknami, cez ktoré vždy v zime fúka, vietor až píska a my tam sedíme schúlení v svojom oblečení a pozeráme film o Adamovi Mickiewiczovi, čítame si výstrižky z novín, pozeráme sa do očí tomu, ktorý prednáša, sledujeme jeho pohyby, fabulujeme.

Po štátniciach sedíme spolu, sedíme na tráve, pod stromami, pod lipami a je dusno, nie veľkomestsky, mesto štandardnej stredoeurópskej veľkosti. Hovoríme o tom i onom, hovoríme ľahko a nenútene, smejeme sa, sme mladé a úprimné, možno sme slobodné, príliš slobodné.

Marginália č.3:

Celý máj sledujeme kvety, ich cibuľky, stonky a potom farby. Voniame orgován, orgovánom voňajú ulice, voňajú aj vtedy, keď sedíme na stoličkách blízko cukrárne, pozerajúc sa na rad ľudí čakajúcich na zmrzlinu v kornútku.

Bakalárska práca (aj) o postmoderne je obhájená, zviazaná, uložená v počítači. Rozmýšľame, čo s tým postmoderným priestorom, s touto dobou. Postavíme sa do radu čakajúcich na čisto letnú citrónovú zmrzlinu a inšpirovaní Vatimmom („nový človek bude stvorený skôr pre nuansy, než pre veľké, osudové boje“) si užívame každý jeden deň, akoby bol posledným, akoby sme na život už mali len niekoľko hodín. Tak by to mohlo byť správne, tak by to mohlo byť. text a foto anna vlčková

architecture

V predchádzajúcich rozhovoroch som sa snažil klásť otázky zakaždým iným spôsobom. Otázky tvorili dej rozhovoru alebo to boli len slová ako heslá, na ktoré reagovali moje obete. Teraz sa podaril zaujímavý rozhovor, v ktorom som nestihol ani otázku položiť, ale snažil som sa rýchlo zapisovať bohatý pracovný program dvojice Barbary a Aleša – TOTALSTUDIO. Vízia? Položí si sám sebe otázku Aleš a pokračuje. Totalstudio v kooperácii so zerozero bolo vyzvané k participácii na projekte City Visions Europe. V poslednej dobe sa výskum urbanistov a architektov v praxi alebo na školách zameriaval na život a budúcnosť veľkých megacity po celom svete. Projekt, ktorý začal v Rotterdame, dáva do pozornosti stredne veľké mestá, ktorých je najviac v Európe. Za predmet výskumu si zvolili mestá, ktoré sa uchádzajú ako kandidáti o Európske hlavné mesto kultúry – Košice (Slovensko), Bordeaux (Francúzsko), Mechelen (Belgicko) a Plzeň (Česká republika). Pokračuje Barbara. Snaha projektu je analyzovať rozvoj týchto miest, ich budúcnosť cez skúmanie histórie vývoja urbanizmu a zadefinovanie súčasných problémov.

Nasledovať bude séria verejných prezentácií a medzinárodných diskusií. Boli sme na workshope v Mechelene, v júni nasledujú Košice. Mechelen je krásne stredoveké mesto, ktoré však neláka mladých ľudí a generačne starne. Prečo je to tak, ako tomu v budúcnosti predísť – je jedna z aktuálnych tém.

Zvyknem sa pýtať ateliérov, ako fungujú ich členovia vo voľnom čase (po tejto oznamovacej vete nasleduje opäť spontánna reakcia bez položenej otázky).

Stále sme spolu, nielen v architektúre, ale aj v osobnom živote. Totálne nasadenie – TOTALSTUDIO. Názov officu vznikol počas minuloročných ME vo futbale, kedy pri jednom priamom prenose rozoberali holandský herný systém s názvom Total Football. Je to systém, ktorý bol základom dnešného moderného futbalu, s ktorým v roku 1974 prišiel holandský tréner Rinus Michels, a naplno ho uplatnil slávny hráč Johan Cruijff. Je to stratégia, v ktorej akoby všetci hrali všetko, nie sú určené posty a hierarchia. Systém funguje na totálnom nasadení a vzájomnom pomáhaní, čo posúva jedinca ku komplexnosti.

Veľmi sa nám to zapáčilo a našli sme sa v tom. Komplexnosť vystihuje aj naše pôsobenie v priestoroch, kde máme ateliér. V cvernovke sedíme vedľa seba architekti, dizajnéri, fotografi, maliari (zerozero – Bisley, Emil Drličiak, Marcel Benčík, Braňo Matis, Ľubica Segečová).

Vzápätí prichádza otázka na mňa od Barbary. Koľký rozhovor robíš ? Myslím, že siedmy. Odpovedám a Barbara rozpráva ďalej.

48 Inspire magazine

TOTAL STUDIO

... my nestaviame, my máme len vízie...

Okrem ateliéru máme občianske združenie PUNKT, ktoré spoluorganizuje Pecha Kucha night na Slovensku. V skratke. Ide o živé predstavenie architektov, dizajnérov, umelcov, teoretikov... Prednášajúci majú k dispozícii čas 6 minút 40 sekúnd. Každý sa teda snaží prezentovať stručne a výstižne. Lokalizovanie prednášok do neobjavených alebo zabudnutých, architektonicky zaujímavých priestorov má zase robiť osvetu o slovenskej architektúre (napríklad banketová sála hotela Kyjev). Koncom septembra by sme radi pripravili open air Pecha Kucha (Mičurinské stredisko, dnes Ekoiuventa na Búdkovej). Počas týchto večerov prichádza k pozoruhodným konfrontáciám medzi jednotlivými umeniami. Vznikli zaujímavé spolupráce ľudí, ktorí sa stretli ako prednášajúci. Ľudia mi volajú kvôli kontaktom na umelcov, ktorí Pecha Kucha absolvovali. Minule nám volala manažérka Sagvana Tofiho a zháňala kontakt na návrhára Marcela Holubca.

Na vlastnej koži sme zažili, aké náročné je selektovať a prezentovať svoju prácu v obmedzenom časovom horizonte počas posledného večera v Žiline.

Snaha spopularizovať architektúru širšej verejnosti je aj úlohou projektu LOCAL ICON (spolu s Ľubicou Segečovou a Marcelom Benčíkom). Napríklad vnímanie slovenskej architektúry 70. rokov – uznávaná v zahraničí, je v očiach našich starších generácií skreslená režimom, v ktorom vznikla. V strede záujmu sú lokálne ikony, ktorými nie sú len ikonické stavby ako Slovenský rozhlas, Kamzík, Most SNP alebo Pamätník SNP v Banskej Bystrici, ale napríklad aj nedocenené stavby Vladimíra Dedečka či stavby, ktoré by mali byť začlenené medzi industriálne pamiatky. Local Icon ako limitovanú sériu viacerých architektúr

Minule nám volal Sagvan Tofi...

chceme prezentovať nielen na tričkách. Máme ambíciu vytvoriť neformálneho sprievodcu po slovenskej architektúre aj v knižnej verzii.

Našou ďalšou víziou je aj projekt ŠPORT V MESTE (v rámci mestskezasahy.sk) je hľadaním odpovede na problém, ktorý sa nás priamo dotýka. Vetu „ľutujeme, ale už máme obsadené“ pravidelne počujeme pri telefonickom objednávaní športovej haly, hoci aj týždeň dopredu. Bratislava má obrovský problém s verejným priestorom a voľným časom. Priestory a plochy pre šport nie sú výnimkou.

Prečo sú klasické športy vo verejnom priestore marginalizované? Patria do súčasného mesta len alternatívne športy subkultúr, ktoré sa mestskému tvarosloviu prispôsobili? Znakom vyspelej spoločnosti je možnosť výberu kvalitatívne odlišného životného štýlu, s ktorým sa spája zmysluplné využitie voľného času.

Reagujeme na nevyužitý potenciál posledných veľkých parkových plôch v meste. Sú to územia určené pre oddych.

Dobre, môžem položiť otázku? Aleš mi spomínal, že sa chystáte do Londýna?

Na staré kolená sme sa rozhodli ísť na internship. Cítime, že nám chýba skúsenosť ísť von, žiť chvíľu inak, nasať metropolitnú atmosféru. Skúsenosť budeme naberať v ateliéri AOC (www.theaoc.co.uk), ktorý sa zameriava na participáciu s mestami na sociálnych projektoch, ale aj na interdisciplinárne presahy. Je to typ ateliéru, aký by sme radi mali v budúcnosti. Čistokrvní architekti sú väčšinou fakt divní. :)

Vízia? V tom sme masochisti, veľa toho nestaviame, ale vízií máme v šuplíkoch naozaj kopu. Ale samozrejme, že vôňa čerstvého betónu je neodolateľná. :):) Na záver by som vám chcel poďakovať za najrýchlejší, víziou bohatý rozhovor, pri ktorom mi stačila jedna otázka. TEXT Marcel Dzurilla dzurilla@architech.sk FOTO TOTALSTUDIO totalstudio.eu, www.pechakucha.sk, www.localicon.sk

Inspire magazine 49

cars

Kia No3

Vízia budúcnosti

Kórejská automobilka Kia svojím odvážnym mestským crossoverom Soul vyrazila dych všetkým, ktorí pochybovali o tom, že autá tejto značky môžu byť nielen spoľahlivé, ale aj štýlové. Teraz sa dizajnéri vo svete imidžu rozhodli ísť ešte ďalej a tých, ktorých duša Soulu nepresvedčila, VISION budúcnosti to určite urobí. Kia No3!

Kia neprestáva udivovať svojimi odvážnymi konceptmi, ktoré spustili po príchode dizajnéra Petra Schreyera. Najnovšie dielo vzniklo spoluprácou centier dizajnu v Kórei, Frankfurte a Kalifornii pod vedením dizajnéra Gregoryho Guillauma. Už na prvý pohľad z neho cítiť sviežosť, mladosť a športového ducha. Ak k tomu prirátame aj mnohostranne využiteľný priestor, osobitý výzor päťdverového auta a sofistikované detaily No3, dostáva jedinečný charakter. Predná maska auta ukazuje, aká je vízia áut značky Kia. Upozorňuje na ňu mriežka chladiča v obryse dvojitého lichobežníka, ako aj hranatý tvar svetiel zarezaných do bočných častí automobilu.

Podobný rukopis sme videli už pri modeli Soul, ktorý sa na náš trh prirútil začiatkom tohto roka. Logo značky našlo svoje miesto nad mriežkou chladiča. Ex-

50 Inspire magazine

exteriér a interiér Kia No3

trémne krátke prečnievania zdôrazňujú kompaktné vonkajšie rozmery auta, zatiaľ čo mohutne navrhnuté nárazníky a veľké oblúky spolu s extra veľkými kolesami vyzdvihujú športový „look“. Jemná hra farieb, pohybujúca sa od plôch sfarbených dočierna k obrysovým líniám v žiarivej bielej, jasne odkazuje na motto automobilky: mladosť, budúcnosť, emocionálnosť a jedinečnosť. V zadnej časti modelu dominujú stĺpce svetiel, ktoré majú klinovitý tvar ohraničený výrazne červeným svetelným stĺpcom.

Najprekvapujúcejším prvkom je veľká panoramatická strecha konceptu. Prechádza z predného okna až po zadný spojler, ponúkajúc tak vynikajúci celistvý výhľad s dokonalým pokrytím premávky a cesty. Diagonálne usporiadaná nosná konštrukcia strechy je krásnou dizajnérskou novinkou, ktorá iba podčiarkuje víziu budúcnosti značky. S dĺžkou viac ako 4 metre, výškou 1,6 metra a najmä dlhým rázvorom kolies 2,6 metra vznikol v interiéri bohatý priestor, ktorý dizajnéri skvelo využili.

Model No 3 jasne predstavuje to najlepšie z interiérového dizajnu Kia do budúcnosti – materiály najvyššej kvality, vysokokvalitné vyhotovenie, štýlové vybavenie a

najmodernejšie informačné technológie v spojení so životným štýlom súčasnosti.

Centrálne ovládanie spôsobom „otoč a stlač“ umožňuje vodičovi a spolujazdcovi kontrolovať funkcie navigácie, audio systému, klimatizácie a internetu s ľahkosťou a maximálnou presnosťou. Tri kruhové ciferníky znázorňujúce otáčky motora, rýchlosť a dostupnosť paliva majú oválny dizajn s pohľadom z perspektívy, čo má za následok silný dojem trojrozmerného videnia.

Sedadlá päťmiestneho konceptu sú umiestnené vyššie, čo vodičovi ponúka skvelý výhľad na cestu. Predné sa doslova „vznášajú“ v priestore, majú nádych striedmej elegancie, využívajúc trendy z nábytkového dizajnu. Jedinečné čalúnenie je vyrobené z modernej látky odolnej voči vode a vyvoláva dojem exkluzívneho štýlu obzvlášť sofistikovaného športového oblečenia.

Koncept No3 bol predstavený na autosalóne v Ženeve, výrobná verzia sa ukáže na septembrovej šou vo Frankfurte nad Mohanom. Či sa bude veľmi líšiť od konceptu, ťažko povedať, pretože tento dizajnérsky skvost je problematické vylepšiť.

K prvým zákazníkom sa nové auto postavené na základe No3 dostane začiatkom budúceho roka. text ivan netik / foto kia

Inspire magazine 51

art

Comic Sans for President! figúra, osobnosť, filmový hrdina

magazín bez samohlások

Sex Pistols: God Saved the…

metropola Slovenska, citoslovce odhodlania

krstné meno nového prezidenta SR

nahá figúra v umení

zariadenie na výrobu elektriny, dizajnu

52 Inspire magazine

silný alkohol s halucin. účinkami

nástroj na lov múch, alebo rýb

zviera, hypotet. predchodca človeka

znamienko za oznam. vetou

skratka pre slovo televízia

rovnostranne hranaté teleso

sledovacie zariadenie používané v mestách

Inspire magazine 53

art

And The winner is András Cséfalvay

CENA Oskára Čepana 2009

Písať o Cene Oskára Čepana niečo nové, či dokonca objavné, by bolo vzhľadom na jej už štrnásty ročník konania najskôr samoúčelným omieľaním známych faktov. Každoročne sa snaží napĺňať niekoľko štandardov, ktoré zodpovedajú snahe organizátora fixovať povedomie verejnosti o jej význame. Jedným z nich je označenie „najprestížnejšia“ a „jediná“ svojho druhu na Slovensku. To sa zakladá na pravde minimálne do tej miery, že skutočne ide o dosiaľ najdlhšie fungujúce ocenenie na domácej scéne, ktoré sa v rámci hodnotenej tvorby neobmedzuje na jediné médium – napríklad maľbu alebo fotografiu – ale je otvorené všetkým formám prejavu súčasného umenia. Ďalším zo štandardov Ceny je starostlivo volená odborná komisia, ktorá rozhoduje o výbere štyroch finalistov a v konečnom dôsledku aj víťaza. Vekové obmedzenie je tradične 35 rokov, čo je v európskom kontexte už dlhšiu dobu trendom, prevládajúcim v rámci ocenení mladých výtvarníkov.

Organizátorom Ceny Oskára Čepana je od roku 2001 Nadácia – Centrum súčasného umenia, ktorá sa zaoberá realizáciou projektov v oblasti súčasného umenia na Slovensku. Pravidelne v apríli adresuje mladým umelcom výzvu zúčastniť sa súťaže. Inak tomu nebolo ani tento rok. O osude štyridsiatich prihlásených uchádzačov rozhodovala odborná komisia, ktorú na obdobie nasledujúcich dvoch rokov organizátori menovali nanovo. Zasadlo v nej niekoľko umelcov, kurátorov a kritikov pôsobiacich vo Francúzsku, Anglicku, Česku a, samozrejme, na Slovensku (viac na www.ncsu.sk). Na prvom stretnutí komisia po niekoľkohodinových diskusiách vybrala finálovú štvoricu výtvarníkov, z ktorej v rámci svojho druhého zasadnutia, 24. júna, vybrala víťaza. Druhý výber sa už uskutočnil na výstave finalistov v júni v Galérii MEDIUM bratislavskej VŠVU, kde predstavili prevažne nové alebo dosiaľ nikde nevystavené diela (môžete ju vidieť do 2. augusta). Držiteľ Oskára pre rok 2009, ktorý získal finančnú satisfakciu, poletí na šesť týždňov do New Yorku a po návrate bude mať možnosť usporiadať v niektorej z domácich inštitúcií samostatnú výstavu, bol v rámci slávnostného eventu vyhlásený 25. júna.

Medzi štyrmi finalistami sa aktuálne ocitli študent VŠVU v Bratislave András Cséfalvay (1986), absolvent pražskej Akadémie výtvarných umení Tomáš Džadoň (1981), maliarka z Michaloviec Jarmila Džuppová (1984) a najstarší finalista Viktor Frešo (1974).

András Cséfalvay Pravá strana, zľava doprava, zhora nadol video stilly z opier Apollo project / Gate or Kasier Wilhelm II. of the dark side / Sardanapalus / Cyberclasm

András Cséfalvay (1986) je študentom ateliéru +-XXI, na katedre maľby a iných médií na VŠVU v Bratislave. V rámci svojej študijnej genézy „načrel“ aj do ateliérov videa, maľby a iných médií. V roku 2008 sa predstavil sólovou výstavou v malej, ale progresívnej galérii HIT, v rámci ktorej prezentoval projekt Apollo. V príbehu tematizuje zrod tragédie ako dôsledku ľudskej túžby po moci a ovládnutí. Mladého študenta komisia vybrala navzdory jeho nízkemu „profesnému“ veku, no určite nie ako „divokú kartu“. Cséfalvay príjemne prekvapil konzekventným prístupom k práci. Jeho tvorbu predstavujú prevažne videá, prezentované vo forme rozsiahlejších cyklov, ale aj maľby, kresby, inštalácie, textové diela a fotografie. Zaujímavým momentom je jeho práca na opernom cykle. Operu a spôsob, akým sa vo vizuálnom umení využíva video, Cséfalvay

54 Inspire magazine

vníma ako formy absolútneho diela. A absolútne dielo, v ktorom sú všetky jeho prvky rovnocenne zastúpené, podľa neho predstavuje ideálny modus operandi pre vyjadrenie sa umelca a tematizovanie tvorcu ako hrdinu. Koncept hrdinu je v tvorbe mladého autora vo všeobecnosti silno zastúpený. Heroické cykly a opusy mu rozhodne nie sú vzdialené, ich rétoriku transformuje do nového, multimediálneho jazyka. Umelec ako kreátor – tvorca – najvyšší koordinátor toho ktorého vytváraného celku/cyklu, okrem toho, že vo videách zastáva roly rôznych hrdinov, ktoré sa striedajú, je tiež organizátorom a motivátorom v pozadí, hrdinom, nahrádzajúcim seba samého v role komponistu, autora hry, herca (hrajúceho umelca). Cséfalvay ako autor vo svojich projektoch s prehľadom zastáva všetky funkcie sám: píše hudbu, spieva, hrá, režíruje.

Tomáš Džadoň

Tomáš Džadoň (1982) je rodený Popradčan. Má za sebou štúdiá v Poľsku, na bratislavskej VŠVU aj na Akademii výtvarních umění v Prahe. V súčasnosti je doktorandom na VŠVU v ateliéri Dezidera Tótha. V istom slovacikálnom rozmere svojej tvorby Džadoň akoby symbolicky nadväzoval na minuloročného víťaza Ceny Oskára Čepana Svätopluka Mikytu. Jej východiskom sú sčasti práve typické – tradičné slovenské reálie ako slanina či drevenica, ale aj reálie, ktoré sa typizovali „nedobrovoľne“, „vďaka“ nedávnej minulosti a režimu v našej krajine, konkrétne „novodobé“ prefabrikované obydlia – paneláky. Práve tematizovaním rôznych takýchto rovín vo svojej tvorbe sa Džadoň dotýka historickej aj súkromnej pamäte jednotlivca. Drevenica preňho predstavuje odkaz k minulosti, k svetu, ktorý už nie je. Sám však vyrástol v paneláku a považuje sa za typické sídliskové dieťa. Ako sám tvrdí, svoju pozíciu medzi týmito dvoma pólmi vníma „cestovateľsky“, lavírujúc od jedného k druhému. Slanina pre Džadoňa predstavuje symbol domova, evokuje mu pokoj, romantiku, ideálny stav. Stala sa preň výtvarným materiálom, odkazujúcim z hľadiska svojej silnej asociatívnej znakovosti a symbolike k lokálnym mytológiám. Džadoň vo svojej tvorbe tematizuje aj architektúru – programovo pracuje s priestorom, tvorí priestorové inštalácie in-situ, prostredníctvom ktorých vytvára nové situácie zasahujúce priamo do vnímania diváka.

Pravá strana, zľava doprava, zhora nadol YTONG piece, tvárnice YTONG, 25x25x60 cm každý, 2006 / Tesárske spoje, dve komunistické skrine spojené rovným preplátovaním, 2007 / Tradičná karavan, interiér, 2006 / Tradičný karavan, 2006 / Scape, domáca slanina od babky, 12 m, 2006 / Územie nikoho, 400x400x370 cm, 2009 / Pamätník ľudovej architektúry, 2007

Inspire magazine 55

art

Jarmila Džuppová

Jarmila Džuppová (1984) nie je pozornému divákovi súčasného slovenského umenia neznáma. Svoje dielo predstavila na niekoľkých podujatiach Pecha-Kucha Night od Bratislavy po Žilinu, kde zožala spontánny úspech. Komisia sa vo svojom hodnotení zhodla, že na Džuppovej tvorbe okrem iného oceňuje aj „inakosť“, ktorá ju odlišuje od dominantných prúdov súčasnej slovenskej maľby. Jej obrazy, napriek veľkým formátom, pripomínajú skôr kresby, a to formálne aj v prístupe – sú skôr záznamom, než „budovaným dielom“. Prispieva k tomu aj maliarsky podklad -- väčšinou sololit. V maľbách je silne zastúpená poetika akýchsi autorkiných osobných mytológií. Ako sama hovorí, vo svojich obrazoch vychádza najmä z Egona Schieleho, rakúskeho secesného maliara:

„...z neho ja vychádzam, tak sa zdá. Ale zrejme len formálne, lebo ten erotizmus som vnímala úplne mimochodom, skoro vôbec.“ Džuppová maľuje prednostne motívy z prostredia, ktoré jej je blízke, niekedy s pridanou symbolickou hodnotou. Keďže pracuje s koňmi, sú v jej tvorbe silno zastúpené. Iným rozmerom sú maľby vlkov, ktoré vníma v kontexte s maľbou kožušín. Komisia ocenila aj autorkinu fixáciu na vlastný svet – ako zemepisnú, tak mentálnu i vizuálnu.

Svojskú poetiku jej nemožno uprieť. Už samotné portfólio, s ktorým sa do súťaže prihlásila, vypovedá o silnom autorkinom literárnom cítení, ktoré by sa v rámci paralely k literárnej tvorbe dalo pripodobniť najskôr k insitným výjavom opisovania skutočnosti v duchu diela Samka Táleho, aka Daniely Kapitáňovej.

Zľava doprava, zhora nadol Žltý gauč a vlčí kožuch, olej na sololite, 171x138 cm, 2008 / Ja tu nie som, 2005 / Ja tu nie som, obraz s lustrom, vajcová tempera, uhlík, latex, olej na sololite, 137x86 cm / Červená linka, olej, moridlo, latex, vosk, akryl, uhlík, pastel na sololite, 137x86 cm, 2005 / Vtipné lustre, 100x70 cm, 2006/ Masarykova 33, olej na sololite, 171x138 cm, 2007

56 Inspire magazine

Viktor Frešo

Zľava doprava, zhora nadol Work With Model (W.W.M) 15, print na hliníku, 75x40 cm, 2008 / Okno a komatexová platňa, kombinovaná technika, 2008 / Pneumatika, kombinovaná technika, 65x60x15 cm, 2008 / Gitara 2009

Viktor Frešo (1974) sa na slovenskej umeleckej scéne pohybuje dlhú dobu so suverenitou sebe vlastnou. Kto ho pozná, vie, že umenie „rieši“ vlastne neustále. A neustále tiež uvažuje nad tým, ako ho robiť čo najlepšie (či skôr najviditeľnejšie). Do každého výstupu, ktorý realizuje, bytostne premieta svoju osobnosť, na základe čoho by si mnohí mohli myslieť, že umenie využíva ako formu terapie, ktorou hojí problémy/otázky v sebe nedoriešené či nezodpovedané.

Hoci kvalita jeho diel je niekedy diskutabilná, neúnavné kreátorstvo mu nemožno uprieť. Produkuje všetko, a hlavne veľa. Zo všetkých finalistov rozhodne zastupuje najširší diapazón médií, ktoré možno vo vizuálnom umení aplikovať.

Umelecky „funguje“ buď spôsobom vytvárania artefaktov, od ktorých má naoko odstup – objektov, inštalácií a podobne, a artefaktov, ktorých je súčasťou – či už nepriamo (gestá, ktoré po sebe zanechal, stopy svojej prítomnosti, drobné intervencie, zásahy), alebo vytváraním diel, ktorých je bytostnou súčasťou (autoportrét s nápisom na čele „Som zamindrákovaný kokot“). V niektorých dielach sa zaoberá skôr formálnym vyjadrovacím arzenálom súčasného umenia (keď pracuje s objektmi a vytvára sochy, často nečakanou kombináciou rôznych ready-made, ktoré posúva do iných súvislostí), v iných sa posúva do polohy terapeutického denníka, kedy spisuje na papier najosobnejšie pocity a pohnútky (napríklad čo robí, keď ho opustí frajerka, alebo čo mu pomáha v prípade, keď pochybuje o svojom umení). Viktor Frešo chrlí svoje umenie na všetky strany a divák sa niekedy stráca v silne intuitívnej pochybnosti, či tu ešte vôbec ide o „štandardné“ umenie, či o nejaký druh osobnej obsesie, či gesamtkunstwerk, ktorý nadobúda komplexný význam len v bytostnej spojitosti so svojím autorom. TEXT Lucia Gavulová tranzit.sk FOTO archív autorov

Inspire magazine 57

talent

Alis Pelleschi

Alis Pelleschi is a self-confessed chip buttie lover. A proud Bradford gal, currently based in Birmingham.

58 Inspire magazine

Inspire magazine 59

talent

60 Inspire magazine

Taking photographs of those she deems curious and intriguing characters; becoming the people in her dreams; and drawing the icons of tomorrow. Taking heavy influences from films by directors such as John Waters and Harmony Korine; as well as being subconsciously affected by the bombardment of popular culture imagery.

Inspire magazine 61

talent

62 Inspire magazine

But most of all she is inspired by all the characters she comes across in life. Her latest works have taken on concepts such as senior citizens as fashion icons; the best London artists and performers; antler-bearing humans; and her face morphed into the ‘celebrities’ she is told to admire. Her photographs say as much about herself, as they do about her subjects. www.alispelleschi.com

Inspire magazine 63

Lucinda is vintage clothes fanatic and print designer, who helps turn out more new

can create

64 Inspire magazine

obscenely talented fashion garments per week than most others in a month…

blonde

Lucinda

Tunnicliffe-Squirrell

This month’s feature blonde is Lucinda Tunnicliffe-Squirrell. She was kind enough to spare us a few moments as she dashed out of the house in a full length gold lurex disco dress and bowler hat… to attend Glastonbury Festival! Lucinda is vintage clothes fanatic and obscenely talented fashion print designer, who helps turn out more new garments per week than most others can create in a month…

/ Luc gethe r put to right P encil Left to

But you haven’t always thought you would end up in that area. You started at Central Saint Martins doing graphic design...

I know! I never drew a thing. I set up a really terrible electro band instead.

Whilst at All Saints (a UK nu-goth label) I really fell in love with creating pictures and the process of it being realised into garments. I still get a thrill if I see someone in one of my t-shirts.

inda

Hi LuLu! You work in the print section of a rather large high street fashion brand.

Tell me the name of the company, your position there, and describe its place in the market...

I work at Miss Selfridge, It’s a high street fashion brand. We mainly cater for fun, girly, flirty ladies all over the country. Though obviously we follow all trends we definitely look to vintage clothing as one of our main inspirations. We hope to offer something a little different with that extra, little sprinkle of sparkle. My role at Miss Selfridge is casual print designer. It’s a really exciting role. Not only do I get to draw all the designs, but I help drive the trends. My day is very varied: from researching up and coming designers and illustrators, shopping in LA, to deciding this seasons most important colours and print styles.

...I believe you were the youngest person to ever be accepted there?

I was only seventeen! They didn’t actually realise my age at the time! Which is lucky because they didn’t have the right insurance for under eighteens! I’ve always been very impatient. I was bought up in the idyllic countryside yet all I wanted to do was come to London and play in the city. ...and you graduated with a first class degree! So then what happened...?

I couldn’t get a job for ages. I handed out leaflets on the streets of London for a while, whilst hosting art parties in Hoxton and working for free for lots of different designers such as Clement Riberro, Rude clothing and All Saints. Finally All Saints hired be to do their marketing graphics.

You always bring a lightness and sense of play to your designs. Are these the most important characteristics in your life?

Absolutely! I have always been a day dreamer and love the idea of a dreamy world full of fairies and flowers.

And how do you remember them whilst working long, long hours?

The hours can be very long and gruelling. Yet its worth it when you can get your watercolours out and paint pictures or create an inspiration board. Just then you really feel lucky to get paid for doing this. Also we are very lucky and have an amazing vintage archive and folios full of eighteenth century textiles and wallpapers. They can always inspire you.

So if you spend all day creating beautiful designs for others, how do you spend your free time? Do you have any energy left for creating your own personal stuff?

I love all the markets and galleries in London. They’re bursting with new ideas and fresh perspectives. Unfortunately the last thing I can face is drawing at the weekend the most creative I am is constructing my next burlesque outfit.

Inspire magazine 65

THE COPY RIGHT IN THIS WORK IS OWNED BY MISS SELFRIDGE RETAIL LTD/ARCADIA LTD. YOU MUST NOT COPY THE WHOLE OR ANY SUBSTANTIAL PART OF THIS ARTWORK OR MAKE ANY AMENDMENTS TO IT WITHOUT OUR PRRIOR CONSENT

ARTWORK NAME / DEPT: CASUAL/SWIRLY FAIRY PRINT CODE: AUGNIGHT001 SEASON:AUGUST FACTORY: TBC DESIGNERS NAME: LUCINDA TUNNICLIFFE DATE SENT:22.05.08

GROUND: CREAM MATCH TO SWATCH PIGMENT PRINT: BLACK

PIGMENT PRINT: 17-0000 TPX

PIGMENT PRINT: PINK 17-1647 TPX

FLOCK BLACK SEE ATTACHED SHEETS FOR ARTWORK

BLACK CRYSTAL

TECHNIQUE REQUIRED: COMMENTS: ARTWORK TO SCALE DO NOT CHANGE UNLESS INSTRUCTED

SIGNED BY:

66 Inspire magazine

blonde

It’s been said that your love of clothes is so strong you can try on as many as six different outfits just BEFORE getting ready to go out. Is that true?

Who told you that!

And have you ever spent so long getting ready that you missed where you wanted to go?

Luckily most parties I frequent go on past six am. I love fancy dress and burlesque, so my outfits tend to involve a lot of double sided sticky tape, butterflies, flower garlands and glitter. Which I’m sure you can imagine can go a little wrong at times!

Which outfits are you most proud of?

The amount of work that went into my 1920’s dresses with bead and sequin work is stunning. The original sequins are made from jelly – can you imagine wearing such a dress, then it rains?! Your dress would literally melt off you. Also I have a nineteenth century basque with real whale bones in, the construction is truly amazing.

Left to right Swirly fairy / Swirly girl

And which of your designs are you most proud of?

I actually love all the watercolour and hand drawn styles. These are probably the most like what I’d draw for myself. Though of course they are a complete nightmare for the factories to produce.

You once said that you had a girls dream job – a work-paid shopping spree in Los Angeles.

LA is all about the vintage for me. They never were bombed in the war therefore the vintage out there is amazing and relatively cheap. Every second sunday of the month they have this absolutely giant vintage market at the Rose Bowl Pasadena, in the car park. It’s probably six times the size of Wembley Stadium. The trick is to get there at five in the morning so you can battle alongside the Japanese and their trollies to get the best pieces. Occasionally I have bought the odd completely crazy garment due to the fact its still dark! But I love it.

If you had to distill your creativity into a handful of ingredients, what raw elements would you be left with?

A period in book illustration in the early 1900’s referred to as the ‘age of enchantment’ has been really influential to me. Illustrators such as Beardsley and Dulac.

The illustrations are beautiful, romantic and fantastical yet have undertones of deviance. I like that.

Inspire magazine 67

THE COPY RIGHT IN THIS WORK IS OWNED BY MISS SELFRIDGE RETAIL LTD/ARCADIA LTD. YOU MUST NOT COPY THE WHOLE OR ANY SUBSTANTIAL PART OF THIS ARTWORK OR MAKE ANY AMENDMENTS TO IT WITHOUT OUR PRRIOR CONSENT

ARTWORK NAME / DEPT: CASUAL/harlequin spray tee PRINT CODE: HARLT001 SEASON:JUNE FACTORY: TBC DESIGNERS NAME: LUCINDA TUNNICLIFFE DATE SENT:15.02.08

GROUND: MATCH TO SWATCH DISCHARGE PIGMENT PRINT: 16-2120 TPX

PIGMENT PRINT: MATCH TO SWATCH

PIGMENT PRINT: BLACK

EMBELLISHMENT TO FOLLOW WE WILL EMBELLISH FIRST STRIKE OFF HERE FOR YOU TO FOLLOW

COMMENTS: ARTWORK TO SCALE DO NOT CHANGE UNLESS INSTRUCTED

SIGNED BY:

68 Inspire magazine

Left to

right H

arlequ

in spr

ay tee /

Lucin

da

blonde

How many pairs of shoes do you own and how many dresses?

God knows! It would take me too long to count. But it does spill over three rooms in my house (much to the annoyance of my husband!)

Have you worn them all?

Some are just too delicate, others such as my all-over sequinned dog-toothed madonna-esque basque are just too plain mad... no, wait I did wear that! Yes, I try to wear the lot…

Your collection of vintage clothes is one of the biggest in East London. What fascinates you about yesterdays fabrics?

They were created to cherish not just last until your next trip to Primark! Also I love the idea of someone else’s history and story they have had in the dress, their first kiss or the outfit they wore when they got engaged.

And what is your biggest shopping obsession?

At the moment I’m into sourcing the Moulin Rouge’s original feather fans – if I can get my hands on them before Dita!

If you had a secret and you needed it not to be a secret anymore... what would you want to tell me...

I prefer brunettes.

Last question: what is your vision of the coming trends on womens wear?

I love all the Tokyo designers with the layer upon layer of intricate lace, decorated with linear, detailed illustrations but when you look up close it is usually something crazy such as a bunny with its head dripping with blood. They have a unique styling code. When they wear a look it really is head to toe; amazing.

You can rely on them for new ways of thinking about a garment, taking vintage, turn it upside down, inside out until you have something new. Of course, over Christmas the looks are all glam rock and disco fantastic, this year with an eighties twist. I’m currently working on next spring/summer and I am really interested in the organic and natural as a counter offer to this summers rock prints. Also keep an eye out for delicate illustrations with lace and crochet trims. Pearlised and encrusted embellishments. Each garment could be found in a flower garden, to be cherished and worked into. Layered and intricate. text Tony Hill foto archive Lucinda Tunnicliffe-Squirrell and Tony Hill

Inspire magazine 69

Books

Ornamenty a dizajn Keby existovalo vo výtvarnom umení čosi také ako world music v hudbe, mali by sme zopár svojich výtvarných svetových Youssou N’Dourov, Cesarie Evory a Goranov Bregovičov v jednom balení. Tak, ako vyššie spomínaní fidlikanti spájajú svoje rodácke noty s módnymi trendmi, aby sa zaľúbili publiku, aj zopár našich výtvarníkov siahlo po ornamentoch, krojoch, valaškách, aby k tomu primiešali kubizmus, expresionizmus či typografiu švihnutú funkcionalistickou modernou. A superhviezdou medzinárodného formátu v rebríčku takej world visual art hitparády by bol nepochybne umelec oficiálne národný, Martin Benka.

Nečakajte, že keď dostanete do ruky hrubú a veľkú knihu s Benkom, budete mať pokope reprezentatívny výber z diela. Tentoraz totiž autorom nešlo o Benku – maliara idylického slovenského vidieka, ale o Benku – typografa, grafika, ilustrátora a dizajnéra. Nie že by to niečo menilo na prieniku slovenskej národnej ikonografie do diela Benku, ale odhaľuje skôr to, že Benka bol vskutku umelcom koncíznym, umelcom, ktorý sa snažil vytvoriť napríklad aj typografiu tak, aby abeceda vyzerala ako obkukaná z nejakého toho trámu ľudového vyrezávaného domu kdesi medzi Hybe a Kraľovanmi. Pravda, s jemnými prvkami pripomínajúcimi azbuku Sovietskeho zväzu, nášho vzoru. Ale dobovosť je Benkovi vlastná, veď jeho typicky slovenské dvojkríže z tridsiatych rokov pripomínajú estetiku, ktorá sa isto veľmi musela páčiť hoci Goebbelsovi. Benkovi sa akosi podarilo preplávať peripetiami toho dvadsiateho storočia s národnou a ľudovou tradíciou tak, že bol vlastne ideálnym umelcom ako pre prvú republiku, tak aj pre slovákštát či komunistov, ktorí mu udelili titul národného umelca. Ale Benka sa pritom nikomu nepchal do politickej hlavy, vždy bol skôr nebohémsky introvert, ktorý málo trovil, veľa tvoril a učil sa, povedal by Ľudovít Štúr. Autori knihy nezabúdajú pripomínať jeho známu lakomosť, jeho nechuť k návštevám, tobôž akýmsi bohémskym vystrájačkám, ale aj dokonalú prácu s vlastným archívom a fotografiami, ktoré si pekne ukladal a popisoval, tušiac, že raz sa v nich bude niekto prehrabovať s cieľom napísať o ňom monografiu.

Ale to sme odbočili od jeho ornamentov.

Byť dizajnérom mýtov je dosť ťažká práca. Mýtus totiž býva kolektívnym dielom, a tak sa dizajnér vlastne stáva len lievikom, cez ktorý národné vedomie preteká, zhmotňuje sa ako Platónove tiene na stene jaskyne. Benkovi pririekli autori publikácie titul dizajnéra národného mýtu aj ironicky, aj celkom vážne. Tá vážnosť je zrejmá, Benka vskutku vykostil ľudové umenie a spravil z neho celkom príťažlivú gýčovo-umeleckú hostinu. To ironické v názve spočíva práve v tom, že Benka si národné privlastnil, vlastne nebol autorom sám osebe, ale akýmsi transformátorom toho, čo je, do dobového kontextu, teda do súvislostí, kde sa nad trojvrším s dvojkrížom spokojne môže zjaviť päťcípa hviezda. Akosi ten slovenský národný mýtus v Benkovi je ukážkou aj našej národnej povahy, v ktorej nie je núdza o cifrušákovsky sprehýbané chrbtice zásad. Napriek tomu, že Benku by ste si za klobúk ako vzor cností nedali, zostáva jeho autorský rukopis skvelou ukážkou, ako sa tvorí národná výtvarná identita. A fakt, že v prípade prezentácie našej národnej kultúry by Benkove vízie a nápady mohli byť stále živé, zostáva v platnosti.

Ľubomír Longauer, Anna Oláhová Martin Benka – Prvý dizajnér slovenského národného mýtu SLOVART 2009

70 Inspire magazine

Keby existovalo vo výtvarnom umení čosi také ako world music v hudbe, mali by sme zopár svojich výtvarných svetových Youssou N’Dourov, Cesarie Evory a Goranov Bregovičov v jednom balení.

Skellig

Jídlo, víno, přátelé

S anjelmi, najmä takými, ktorí majú radi čínsky fast-food, to niekedy môže byť dosť ťažké. Ak ich náhodou objavíte vo svojej kôlni na spadnutie, radšej sa o nich postarajte. Anjeli totiž vedia byť skutočne vďační. Aj keď sa vám spočiatku môžu zdať dosť, ale dosť protivní. Neveríte, že anjel môže byť aj protivný?

Dvanásťročný Michael vás presvedčí, že môže. Ale zasa, aj keď práve nie sú najlepšími kamarátmi na to, aby s vami hrali futbal alebo lozili po stromoch, predsa len sa môžu postarať o veci, za ktoré im budete už navždy vďační. Najmä ak sa o niekoho naozaj, ale naozaj bojíte. O niekoho, koho srdce bije vo vašej hrudi. K tejto knihe si prikúpte balík vreckoviek, pocity šťastia vás budú prenasledovať.

Viete, ako si pripraviť dobrý večierok, s koľkými fľašami vína rátať na hlavu a aká hroznová šťava sa hodí k čokoládovému dezertu? Vízia dobrého večierka, po ktorom ráno budete vedieť, čo bolo včera, nie preto, že vás bolí hlava a žalúdok, ale preto, že si pamätáte tie výnimočné chute jahodového sektu či chablis kombinovaného s grilovanými morčacími steakmi, nemusí byť len víziou. Ako však vedia vedci zvádzania chuťami a vôňami, náhodu treba dobre naplánovať. Pár tipov na priateľské koktaily, romantické večere či tematické hodovania táto kniha ponúka aj s návodmi, ako zladiť morské potvory, syry, zeleninu, ovocie, mäso či sladkosti s vínom. Upozornenie na záver: Kreativita v kuchyni je zdanlivo jednoduchá vec, len sa treba pripraviť na fakt, že aj keď vymyslíte to najlepšie menu na svete, určite sa medzi návštevníkmi nájde niekto, kto nemá rád špenát, lososa či jahody.

David Arnold SLOVART 2009

Fiona Beckettová SLOVART 2009

Raňajky šampiónov Nuž, niektorí sa na budúcnosť tešia, pretože sa jej nedožijú. Vedia si veľmi dobre predstaviť, ako tá temná mrcha bude vyzerať. Kilgore Trout, autor najlepších sci-fi románov na svete, takých dobrých, že mohli vychádzať iba ako výplň stránok v pornografických časopisoch, zisťuje, že to, čo napísal ako výmysel svojej excentrickej mysle, sa stáva vlastne skutočnosťou. Jeho paranoja sa zahryzla do mozgu malého amerického mesta (už len tá hrôza! Malé americké mesto...), aby postupne prevrátila svet usporiadaného malomeštiactva dokonale naruby.

Ak si myslíte, že témy ako rasová rovnosť, úcta k inakosti v sexe či rodová slušnosť zvíťazili, hoďte to za hlavu. Jeden z najšťavnatejších románov 20. storočia vás presvedčí, že humor na raňajky môže byť smrteľne jedovatý.

Kurt Vonnegut Slovart 2009

Holistická detektívna agentúra Dirka Gentlyho Čas je len veľmi približná veličina a to, čo niekomu trvá roky, môže iný prežívať storočia. Dirk Gently preto neváha v rámci svojej práce súkromného detektíva účtovať obrovské peniaze za to, že hľadá zatúlané mačky. Akurát mu ich nezatúlané paničky nechcú platiť, tak je z toho trocha smutný. Kto by nebol, pravda. Hádam len elektrický mních, ktorý je navrhnutý na to, aby veril za vás.

Niekedy sa vám do cesty pripletie duch vášho práve zavraždeného šéfa, ktorý, mimochodom, vymyslel niekoľko skvelých programov. Jeden napríklad taký, že si zadáte výsledok a program vám vymyslí skvelé a nevyvrátiteľné argumenty, ktoré vám zdôvodnia, ako ste práve k takému výsledku došli. Program kúpil Pentagon. Zdá sa vám to pritiahnuté za vlasy? Lenže vízie tohto programu podivne fungujú. Čítali ste dnešné noviny? text Martin Kasarda

Kurt Vonnegut SLOVART 2009

Inspire magazine 71

film

Európa

Stará (dobrá?)

Il Divo

L’heure d’été

Film, ktorý bol v Cannes nominovaný na Zlatú palmu (2008) a nakoniec si odniesol cenu poroty, dokumentuje – v modernom kinematografickom zmysle pseudo-dokumentov – posledné volebné obdobie ikonického talianskeho expremiéra.

Giulio Andreotti bol do funkcie zvolený sedemkrát a v Taliansku vládol vyše päťdesiat rokov. Film sa venuje obdobiu 90. rokov, keď sa na povrch začínajú predierať informácie o Andreottiho nečistých praktikách, spojení s mafiou, manipulácii s mocou, zákonodarstvom…

Snímka je úžasná z viacerých hľadísk – to prvé a samozrejmé je nebojácnosť, s ktorou sú Andreottiho kriminálne prečiny predostreté verejnosti „klasickou“ biografickou formou celovečerného filmu. Rovnako dôležité je aj remeselné hľadisko, ktoré z diela scenáristu + režiséra Paola Sorrentina robí nový medzník v točení filmov. Pripusťme, že téma skorumpovanej kariéry politika v cudzom štáte môže byť do iných kultúr ťažko prenosná. Spôsob, akým ju autor predostiera, však nenechá nikoho na pochybách, že ide o jedinečný umelecký počin.

Il Divo je moderný v najlepšom slova zmysle. Rýchle strihy umožňujú Sorrentinovi epizódne sa vracať do minulosti a skladať skladačku Andreottiho kontroverznej kariéry, podozrivých hromadných úmrtí a zmiznutí. Kamera (Luca Bigazzi dostal cenu Davida) je sama osebe vhodnou témou menšej ročníkovej práce. Vtip je vždy v detailoch, zábery sú nečakané, ale majú dokonalú výpovednú hodnotu: zástup ponáhľajúcich sa naleštených topánok, klopkajúcich po mramore, Andreotti strnulo zízajúci priamo do objektívu spod veľkého čela kváreného migrénou. Toni Servillo bol za svoj výkon v hlavnej role tiež ocenený Davidom – jeho „presidente“ je napriek statickosti a vizuálnej grotesknosti postavy nespochybniteľne realistický. Ďalším veľmi živým členom tímu je hudba. Teho Teardo sa so soundtrackom pohral a znova – zabehané mechanizmy sú popretŕhané a do istej miery aj popreté.

Očakávania, ktoré prináša vážnosť politickej témy a doby, ostanú nenaplnené, ale nenaplnené najlepším možným spôsobom. Teardove vlastné skladby, Saint-Saëns sa mieša s Beth Orton, Vivaldi a Sibelius sú zrazu vystriedaní „Da da da, ich lieb dich nicht du liebst mich nich aha aha“ od nemeckého zoskupenia Trio.

Il Divo je otvárač očí, ako sa hovorí. Premiér obľúbený u ľudí, najlepší kamarát Vatikánu a zároveň obvinený z konexií s mafiou… Tematická paralela s momentálnou situáciou na Slovensku je dokonalá, filmárske umenie tiež. Škoda, že u nás doma nikto nemá také gule, námetov by bolo dosť.

L’heure d’été (v USA Summer Hours) je nový film Oliviera Assayasa. Francúzsky režisér, ktorý, ako povedal, sa doteraz vyhýbal nostalgii, sa snažil aj tému rodiny, straty a nestálosti ľudských vzťahov predostrieť tak, aby divák nebanoval za minulosťou.

L’heure d’été rozpráva príbeh troch súrodencov, ktorí sa po smrti svojej mamy rozhodujú, čo urobia s jej domom a zbierkou umenia. Dom rovnako ako mama, artefakty aj dvaja bratia a sestra a ich rodiny obrazovo presne spĺňajú očakávania, ktoré v divákovi francúzsky film vzbudzuje. Dom je starý, vkusne prepchatý starým hodnotným nábytkom – ako sa ukáže – ešte aj tie najhnusnejšie vázy majú obrovskú hodnotu. Na maminých posledných narodeninách sa súrodenci schádzajú, aby v dlhých scénach hodovali za plným záhradným stolom, deti sa naháňajú po obrovskej záhrade, dospelí sa inteligentne prekárajú a rozprávajú si o svojich rozdielnych životoch. Z troch súrodencov žije vo Francúzsku len najstarší Frédéric (Charles Berling), Adrienne ( Juliette Binoche) je grafická dizajnérka v New Yorku a najmladší Jérémie ( Jérémie Renier) žije aj s rodinou v Číne, kde podniká s lacnou výrobou textilu.

Po matkinej smrti nastáva otázka, čo urobiť so zbierkou umeleckého nábytku a obrazov (väčšina vecí vo filme je „the real shit“ zapožičané z múzea) a najmä s domom, ktorý pre súrodencov síce je rodinným trezorom plným spomienok na detstvo a rodičov, ktorý však okrem Frédérica nebude mať väčšinu roka kto využívať ani udržiavať.

Otázka, ktorú v istom veku a v istej podobe musí riešiť každý. Pre Assayasa bola téma extrémne blízka, keďže mu pár mesiacov pred začiatkom natáčania umrela mama.

L’heure d’été nemusí sadnúť každému – napriek večnému pohybu hercov aj kamery plynie pomaly, hrá sa s detailami a nechá postavy rozprávať svoje príbehy. Zjavne si voľká v záberoch na dom – ale zase, divák musí byť tak trochu pacient so syndrómom nedostatku pozornosti, aby si to nevychutnal. S históriou jednej rodiny odchádza dolu prúdom aj staré Francúzsko tak, ako ho poznáme. Prichádza nová éra globalizácie a prekračovania hraníc a treba veriť (cez slzy), že ozaj nemá zmysel prepadať nostalgii za starým a zabehaným. A nakoniec – všetky mamine artefakty si môžeme pozrieť v Musée D‘Orsay. text Mária Modrovich

www.ildivomovie.com

72 Inspire magazine

www.ildivomovie.com

Zákazníci O2 na dovolenke ušetria Telefónica O2 Slovakia zavádza sekundovú tarifikáciu vo všetkých roamingových zónach, nielen v EÚ O2 ako prvý slovenský mobilný operátor zavádza sekundovú tarifikáciu po prvých 30 sekundách roamingových volaní vo všetkých tarifných zónach. „Znamená to, že naši zákazníci môžu volať výhodnejšie aj z tých letných destinácií, ktoré nie sú súčasťou EÚ, ako je Chorvátsko, Turecko či Egypt,“ uviedol hovorca O2 René Parák.

Výhodnejší roaming Už od januára 2009 volajú zákazníci O2 v európskych krajinách za cenu 0,50 € s DPH. To je výhodnejšie, než maximálna cena, ktorú určuje regulátor od júla v celej EÚ. Pre všetkých zákazníkov O2 Fér pritom platia rovnaké ceny bez ohľadu na to, aký spôsob platby si vyberú.

nuka roamingových krajín zahŕňa aj najobľúbenejšie letné destinácie, ako napr. Bulharsko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Taliansko, Španielsko alebo Chorvátsko. Zákazníci, ktorí za služby platia na základe faktúry, môžu v súčasnosti využívať roaming prostredníctvom až 127 operátorov v 74 krajinách.

Na sekundách ušetríte až 20 % Vďaka rozšíreniu sekundovej tarifikácie po 30 sekundách na všetky zóny môžu zákazníci O2 ušetriť viac, než určuje európska regulácia, ktorá ju zavádza len v štátoch EÚ. Podľa odhadov Európskej komisie prinesie táto zmena tarifikácie zákazníkom približne 20% úsporu.

Navyše, zákazníci O2 neplatia zbytočné aktivačné poplatky. Zákazníci, ktorí si dobíjajú kredit, majú roaming aktivovaný automaticky. Tí, ktorí za služby platia na základe faktúry, majú roaming aktivovaný na požiadanie a bez poplatku.

Zákazník platí len za to, čo prevolá Ponuka O2 Fér je výhodná aj pre tých, ktorí počas dovolenky volajú menej. Nemusia totiž platiť vysoký mesačný paušál za minúty, ktoré neprevolajú. Zákazníci O2 Fér platia len za to, čo naozaj prevolajú.

Nižšie ceny volaní aj dátových služieb Všetci zákazníci O2 Fér volajú aj v roamingu za rovnakú cenu. Cena za volania prijaté v zahraničí sa od júla zníži na 0,22 € s DPH (0,18 € bez DPH), čo je menej, než požaduje EÚ. Cena za zasielanie SMS správ v krajinách EÚ klesne na 0,13 € s DPH (0,11 € bez DPH). Dobrou správou je aj výrazné zníženie ceny za dátový roaming v EÚ z 9,958 € /1 MB na 2 € / 1 MB. Nový cenník O2 začne platiť od 1. júla 2009.

Roaming v letných destináciách Zákazníci, ktorí za služby operátora platia dobíjaním kreditu, môžu k dnešnému dňu využívať služby až 53 operátorov v 37 krajinách. Po-

Zjednotenie cien mimo EÚ Nový cenník prináša aj zjednotenie cien prichádzajúcich a odchádzajúcich volaní v roamingových zónach mimo EÚ. Za minútu volania v rámci európskych krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, tak zákazníci zaplatia 1,70 €, v ostatných krajinách sveta 2,50 € a pri volaní z lietadiel (OnAir) počas letu a do satelitných sietí 2,70 € (všetky ceny sú s DPH). Aj v týchto zónach platí sekundová tarifikácia po prvých 30 sekundách.

Pred cestou sa informujte Každý zákazník si môže kedykoľvek overiť, či už má službu roaming aktívnu, stačí, ak zavolá na číslo 949 alebo navštívi najbližšiu predajňu O2. Zo zahraničia môžu zákazníci zavolať bezplatne na číslo + 421 949 949 989 a informovať sa o aktuálnych cenách v roamingu.

Z tohto čísla sa môžu taktiež bezplatne spojiť s operátorom. Zoznam roamingovych partnerov sa nachádza na internetovej stránke http://www.sk.o2.com/ludia/nase-sluzby/roaming.html.

Výhodné ceny roamingu máte počas celého dňa, bez aktivačných poplatkov O2 Roaming, to je ďalšia z výhod O2 V O2 je aj roaming fér. U nás Vám ho aktivujeme bezplatne a nemusíte sa obávať ani žiadnych mesačných poplatkov.

S O2 Roamingom budete aj v zahraničí presne vedieť, za čo platíte, veď cena je rovnako výhodná počas celého dňa.

Prejdite k nám aj so svojím číslom a užívajte si všetky výhody.

0800 02 02 02 www.sk.o2.com/eshop

theatre

foto z inscenace

v sedmém pádu

Už dlouho jsem přemýšlel nad tím, že bych zkusil napsat hru. Hru o vztazích.

Banálnější téma mě napadnout nemohlo, že? Nicméně jsem pořád čekal na impuls, který by mě donutil zasednout k počítači a napsat prvních pár stránek.

Impulsu jsem se (bohužel) nakonec dočkal a po dvou měsících psaní byla první verze textu na světě. Nikdy by mě nenapadlo, že to bude tak jednoduchý a zároveň tak složitý. Text hry se, dle mého názoru, zabývá situacemi, které si každý z nás aspoň jednou prožil. Myslím tedy, že by Sedmý pád mohl být takovou vztahovou terapií pro všechny. Nepopírám, že i pro mě. V Sedmém pádu nehledejte nikoho, a zároveň každého. Braňo Holiček Proletět se životem a hladce přistát. Ne všechny příběhy mají šťastný konec.

A ty skutečné už vůbec ne…

Tématem hry jsou mezilidské a partnerské vztahy. V našem případě sledujeme vztahové martyrium hlavního hrdiny Sebastiána a jeho čtyř bývalých přítelkyň.

Vlastně je to tak trochu donjuanovský příběh. Příběh o manipulaci. Příběh o boji. Každý vztah je přece tak trochu boj, a u Sebastiána to platí dvojnásob.

Co je to za člověka, který odmítá opustit dobytou pozici i po tom, co bitva už skončila? Proč nedokáže připustit, že na dobytém místě staví svůj hrad někdo jiný? Proč si náš hrdina o sobě myslí, že je ten nejlepší dobyvatel, a proč je pro

74 Inspire magazine

Milostný trojúhelník jako (koso)čtverec

něj nepřípustné, aby na jeho výsostném území byl další muž? Zároveň je však pro něj vzrušující pouze boj. Po boji už nic nezůstává. Prázdno. Co je to tedy za člověka, který neovladatelně touží po ženě, a když ji přes všechny překážky dostane, tak ho jednoduše nezajímá? Je to Sebastián. Člověk, který rád vládne nad jinými. Ne arogantně, ale něžně. Ne silou, ale umem. Ne pravdou, ale lží…

Manipulace. Nedokázat být sám a nedokázat být s někým. To je Sebastián. Náš hlavní hrdina…

Každý muž si někdy aspoň na chvilku přál být Donem Juanem nebo se jím na malou chvíli stal. Věčné souboje mezi mužem a ženou se liší pouze v taktice, kterou jednotlivci používají. Náhlá vzplanutí lásky poznal snad každý z nás.

Odlišujeme se pouze v postupech, jak s tím bojujeme. Pro našeho hrdinu Sebastiána je samotný boj cílem.

V textu hry V sedmém pádu se střídá humor s nezadržitelnou tragédií, která může každou vteřinu nastat. Je to pád a otázkou je, jak to všechno dopadne. Co se stane, když se ve vaší hlavě setkají všechny vaše bývalé lásky a začnou vám vyčítat vaše přešlapy? Jejich setkání je bezesporu velmi komické, jeho dopad může být ovšem velmi, velmi tragický… text Ilona Smejkalová

Režie Braňo Holiček Výprava Karel Czech Dramaturgie Ilona Smejkalová Hudba DJ Robot, DJ Akvamen, Xindl X Hrají Petr Vršek, Zuzana Stavná, Zuzana Norisová, Barbora Popelková, Barbora Vyskočilová, Jakub Slach a Petr Hojer Premiéra 14. června 2009 v 19.30 hod. ve STUDIU Studia Ypsilon, Praha Reprízy 16. června, 22. září, 13. října v 19.30 hod. ve STUDIU Studia Ypsilon, Praha www.ypsilonka.cz

Fest Anča sa vracia!

Eintritt zum paradies

Sebastián: Nevšimla sis, že celou dobu stojíme na místě?

Klára: Jak to myslíš?

Sebastián: No že se ten náš vztah tak nějak zasekl...

Klára: Jak zasekl?

Sebastián: Já… já mám totiž pocit, že se nudíš.

Klára: Já?

Sebastián: No jo. Že se nudíš, že už tě ten náš vztah jako nebaví.

Klára: Ale co to plácáš za nesmysly, ušáku. Já jsem šťastná.

Sebastián: Jak můžeš bejt šťastná, když je to pořád stejný.

Klára: Ty máš nějakej problém?! S náma?

Sebastián: No já mám jenom pocit, jako bysme si už neměli co říct.

Klára: Co je to za nesmysl?!

Sebastián: No minule jsi říkala, že máš pocit, že bysme se měli posunout někam dál…

Klára: No to jsem řekla… ale já fakt nemám pocit, že bysme se neposouvali.

Sebastián: No vidíš, já mám pocit, že se neposouváme.

Klára: Ale jak to můžeš takhle říct?

Sebastián: No já vycházím z tebe. Víš, jako, že jsi řekla, že chceš posun někam dál. Ale já mám pocit, že ti ten posun nemůžu dát. Já jsem strašně nešťastnej. Víš?

Klára: Ale já od tebe nic nechci.

Sebastián: No tak vidíš… ty ode mě nic nechceš, protože intuitivně cejtíš, že ti nic dát nemůžu.

Sebastián: Hele, tak půjdeme do toho kina?

Viktorie: No, jestli se ti chce…

Sebastián: Jestli se chce tobě, tak bysme mohli… nebo si můžeme pustit televizi a zůstat doma.

Viktorie: Tak jak chceš.

Sebastián: No já se ptám… co chceš ty. Já se přizpůsobím.

Viktorie: Vždyť říkám, že jak chceš.

Sebastián: Říkala jsi, že chceš jít do kina, tak jsem se zeptal, jestli půjdeme do kina… a ty mi řekneš, že jak chci já… tak já nevím.

Viktorie: No, já mám pocit, že tobě se do kina nechce.

Sebastián: A jak jsi na to přišla? Já jsem se jenom zeptal, jestli chceš jít do kina, nebo zůstat doma a koukat na televizi.

Viktorie: Ale kdyby se ti chtělo do kina, tak se mě ptát nebudeš.

Sebastián: Prosím tě, nechytej mě za slovo. Vždyť jsi to teď sama slyšela.

Přehraj si náš rozhovor o dvě minuty nazpátek a uvidíš, že jsem se úplně normálně zeptal, jestli chceš jít do kina a tys to najednou překroutila.

Viktorie: Já to nepřekrucuju. Já se jenom snažím řídit tím, co chceš ty, a ty do kina jít nechceš.

Sebastián: Nic takovýho jsem neřekl.

Viktorie: O tom by se dalo polemizovat.

Sebastián: No dobře. Přece se nebudeme hádat.

Viktorie: Vždyť se nehádáme. Diskutujeme.

Sebastián: Dobře. Co tedy chceš?

Viktorie: Tak já bych zůstala doma.

Sebastián: Tak jak chceš… Udělal jsem si na dnešní večer volno… abychom mohli jít do kina, tak zůstaneme doma. To je řešení. Ty se durdíš?

(Viktorie mlčí, je trochu zaražená) Sebastián: No tak se nedurdi. Hlavní je, že jsme spolu.

Zo zle utajovaných zdrojov presakujú informácie, že Anča opäť smeruje do žilinského nezávislého kultúrneho centra Stanica-Záriečie. S medzinárodným festivalom animovaného filmu Fest Anča sa tam zdrží od 31. júla do 2. augusta.

Na celoročných cestách animovaným 2D aj 3D spoznala Anča vo svete kopec zaujímavých postáv, postavičiek, krajín, miest, ľudí, tvorcov, tvorov i netvorov, vesmírov, predmetov aj príbehov. A o to najlepšie, čo jej prišlo do cesty, sa s vami hodlá podeliť.

Inspire magazine 75

theatre

Šanca pre šikovných i papuľnatých Slávneho anglického animátora, neúnavného kritika odvrátených strán ľudskej povahy Phila Mulloya nielen prizvala do poroty, ale v retrospektíve vzhliadnete jeho doterajšiu, mimochodom veľmi plodnú tvorbu. Okrem neho sa medzi porotcami, ktorí rozhodnú o víťazoch súťaže Anča award, objavia Ivana Zajacová (SK), Pavel Ryška (CZ), Wiola Sowa (PL) a Mihai Mitrica (RO). Touto súťažou, v ktorej je tento rok 24 filmov zo 17 krajín, však nádej na úspech na Fest Anči nekončí. Aj tento rok bude vyhlásená špeciálna cena pre slovenských tvorcov MAya award a Cena divákov internetovej Huste.tv. Novinkou je súťaž Animation karaoke battle pre všetkých papuľnatých a inak verbálne švihnutých jedincov, ktorí sa odvážia

Anča netočí len o filme V sekcii videoklipov z portugalského festivalu klipov ViMus a vo výberovke z Wegartu sa predstaví animovaný svet podčiarkujúci hudobné príbehy Björk, Emiliany Torrini, Bonobo, Four Tet, Jagga Jazzist, Coldcut a mnohých ďalších. Fest Anča však nie je iba klasickou prehliadkou filmov, ale multimediálnym podujatím so živou hudbou, performance, workshopmi, seminármi, koncertmi i výstavou. A bude aj Dancing! Tak sa totiž volá tretí album legendárnej prešovskej kapely Ali ibn Rachid, ktorá sa chystá Anču poriadne vyzvŕtať. Anči a všetkým jej nápadníkom zapradie z laptopu Foolk a veselo bude aj vďaka tomu, že prikvitnú Peťo Tázok s Karaoke Tundrom a rýdzo vrbovský samorast Abusus.

obohatiť náhodne vybraný animovaný film svojím freestylovým prejavom. Performeri, básnici, hiphoperi, hudobníci, dj-i, zvukári, noiseri, speváci, raperi či recitátori, toto bude niečo pre vás!

Animáky nie sú iba kraťasy Počas troch dní vás čaká hneď niekoľko celovečerných nádielok: Plymptonovi Idioti a anjeli, na smrť fixovaný Vrah z Montmartru, čudesný film We are the Strange, ale aj animované stvárnenie indického eposu Ramayana – Sita spieva blues. Po vyhlásení výsledkov na žilinskej radnici v posledný večer sa všetci môžu tešiť a presunúť na Mariánske námestie, kde sa vďaka spolupráci s Bažant Kinematorgrafom z 35 mm premietne izraelský animovaný dokument Valčík s Bašírom.

76 Inspire magazine

Zľava doprava, zhora nadol Gotye heartsamess / Alone / Blauboad / Celebral adventure / Chytte ho / Eintritt zum paradies / The sinners / Skhizein / Wergen / Mole whisperer / Sparni un Airi / Sídliskový cukor / Vine / The trap / Egg robot Momo / Waltz with Bashir

Výstava bude tentoraz venovaná marseillskej skupine Le Dernier Cri, ktorá v ručnej potlači vydala už viac ako 150 kníh svojich extrémnych kúskov, a aby toho nebolo málo, ich umelecké besnenie bude zavŕšené aj špeciálnym uvedením animovaných filmov, ktoré majú na rováši. Tým, ktorí ešte nemali tú česť, bude v špeciálnej sekcii predstavená demo-scéna nielen v podobe, v akej nastoľuje súčasné trendy v animácii, ale aj v jej 8-bitových začiatkoch.

Aničkári sa budú môcť vrátiť do viac či menej vzdialenejšieho detstva pri pohľade na to najlepšie z Bienále animácie Bratislava.

Keď vieš čo a nevieš ako Čo-to od profíkov sa bude opäť dať odkukať na workshopoch, kde sa naučíte, ako vytvoriť animovaný film použitím techniky pixilácie, zoznámite sa s jedným z prvých 2D animačných softvérov a zistíte, ako sa dá pomocou fotoaparátov LOMO supersampler vytvoriť jednoduchá animácia.

A kto bude chcieť nakuknúť, čo sa práve vyvára v animátorských kuchyniach, tomu je určená Pecha Kucha Ancha. Najväčší hladoši môžu zájsť na pár chuťoviek ešte pred začiatkom Fest Anče na trenčianske letisko, kde sa bude Pohodou potĺkať a v špeciálnom stane rozliehať aj tento rok jedna taká Anča.

Text Lenka Bednárová a Jana Ondíková foto archív fest anča www.festanca.sk

Inspire magazine 77

music

Robotky v prestrojení Mierne šibnuté, uletené, roztopašné, divé, nespútané, nevypočítateľné. To je len minimum prívlastkov, ktorými môžeme charakterizovať berlínsko – liverpoolsku dámsku dvojicu Robots in disguise, ktorej hudba je zmesou electropunku, electroclashu, rocku, synthpopu, triphopu. Samotné slečny ju však označujú ako „punk funk“.

Pseudonym Dee Plume a Sue Denim sa stretávajú v roku 2000 počas štúdií na univerzite v Liverpoole, vtedy ešte pod vlastnými menami Delia Gaitskell a Suzanne Powell. Spoločná náklonnosť k dievčenským punkovým kapelám ich podnecuje k tomu, aby začali tvoriť hudbu spolu. Okrem zaujímavého názvu skupiny, inšpirovaného japonským kresleným seriálom Transformers, je jedným z prvých krokov vytvorenie umeleckých mien. Delia Gaitskell sa inšpiruje slovným spojením nom de plume, čo v podstate znamená pseudonym a vytvára svoje nové meno Dee Plume. Suzanne Powell sa taktiež vyhrá so slovom pseudonymom, čím vzniká Sue Denim. Pod producentskou taktovkou Chrisa Cornera začínajú tvoriť niečo, čo samy nazývajú ako „mix slov a zvukov“.

Robots in creation Prvý album korešponduje s názvom skupiny – Robots in disguise (2001). V piesňach sa spájajú vysoké vokály Sue Denim s ešte vyššími vokálmi Dee Plum a dopĺňajú ich elektronické „robotické“ zvuky. Pri troche fantázie môžeme pôvod týchto zvukov nájsť v odpovedi na otázku, ako prebieha proces tvorby textov a hudby, na ktorú dámy odpovedajú humorom sebe vlastným: „Čakáme na pokyny riadiaceho robota.“ Najznámejšie skladby z tohto albumu sú Transformer, Boys a „bitka ega“, ako samy nazývajú pieseň Argument.

V roku 2005 vydávajú svoj druhý album Get RID! Opäť je na ňom cítiť producentský prínos a hudobné smerovanie Chrisa Cornera, takže štýl sa posúva smerom k electro rocku/punku. K piesňam Turn it up a Girl nakrútili slečny farebné a predovšetkým bláznivé videoklipy. Vo videoklipe k piesni Girl proti sebe bojujú dva obrovské roboty vedené Sue a Dee, proti ktorým stoja Chris Corner spolu s Noelom Fieldingom (Richmond z IT Crowd), ktorý, okrem iného, hrá občas na basu pri živých vystúpeniach skupiny.

O rok neskôr vychádza zatiaľ posledný album s názvom We’re In the Music Biz (2006), v ktorom „robotky“ opäť provokujú. Už len samotný obal CD, kedy majú na sebe namiesto oblečenia len tzv. body painting, je vyzývavý. Singel The Sex Has Made Me Stupid hovorí o návykovosti ľudskej príťažlivosti, ktorá je ako opiát utlmujúci rozum a vedie k sexu, alkoholu, drogám. Najnovší vydaný singel The Tears je synthrocková klasika, v ktorej spievajú o paranoidnej láske, o tom, čo sa stane, keď nebudete veriť svojmu milencovi – polnočné správy, boje, slzy, čo vedie k šialenstvu. Videoklip je v štýle francúzskeho Pierrot the Clown o milostnom trojuholníku, ktorý skončí katastrofou, a opäť si v ňom zahral Noel Fielding.

Electro & Gothic girls Sue Denim a Dee Plume sú márnivé ženy milujúce pozornosť, svetlá reflektorov, kostýmy, uletenú farebnú módu, odvážny make-up, publikum. Vďaka tomu sa často objavujú na stránkach módnych magazínov, pretože ich imidž je odviazaný a jednoducho neprehliadnuteľný. Dokonca sa objavili aj v britskom seriáli The Mighty Boosh, kde stvárnili postavy electro girls a gothic girls.

Zúčastnili sa aj turné, ktoré prebiehalo po konci show. Okrem toho sa obe venujú DJingu a Sue stíha aj vlastný sólový projekt Sue And The Unicorn. Napriek tomu, že obe dámy už dávno nemajú dvadsať, na pódiu sa správajú ako uletené pubertiačky, ktoré práve pustili rodičia prvýkrát na diskotéku. Robia bláznivú elektro-tanečnú show, za ktorú ich nielen fanúšikovia zbožňujú. text speza / foto www.britishblogs.co.uk, ridforum.proboards.com

Inspire magazine 79

music

HUDBA JE NAŠÍM NAJVÄČŠÍM koníčkom...

Banská Bystrica za posledné roky vyrástla na mesto dobrej hudby. Večer môžete vyraziť do klubov, kde nájdete širokú ponuku kvalitných hudobných zážitkov.

Banská Bystrica už dala Slovensku niekoľko výnimočných kapiel. Napadne mi niekoľko silných mien, nebudem ich ale spomínať, pretože by som bol rád, keby ste sa sústredili na jediné a možno nové. Plastic Swans. Neurobíte chybu, ak si ich vypočujete. Števo, Martin, Pavol, Roman a Matej začali ako Plastic Swans fungovať približne pred dvomi rokmi. Aj keď... hudobné počiatky každého z nich siahajú do hlbokej minulosti.

Pišta si založil svoju prvú, dvojčlennú, čisto alternatívnu synthpopovú kapelu už keď mal osem. S kamarátom nahrali na MC kazetu legendárny album – Čierny blues s titulnou piesňou Ach, tá robota. Texty piesní sa týkali vyslovene dospeláckych tém – práca, alkohol, vzťahy. Niektorí sme si prešli ZUŠ-kami, všetci sme mali na stredných školách svoje, ako inak, alternatívne kapely.

Z veselých debutov vznikla reálna kapela. Plastic Swans to majú vymyslené dobre, skúšajú v malej pivnici rodinného domu v Ponikách, dedine neďaleko Banskej Bystrice. Izolovaní od okolitého sveta, počas víkendov pracujú na hudbe.

Hudba je naším najväčším koníčkom, preto pocit zábavy asi nikdy nevyprchá. Keďže sa venujeme vlastnej tvorbe, samozrejme sa snažíme naplniť našu hudbu nejakým obsahom a odkazom tak, aby sa to aj nám samotným páčilo. Počúvame kapely s odkazom a nie tie „zábavové.“ S tým si aj reflektujeme našu tvorbu.

Dnes píšu texty Pišta a Roman. Pištove texty zvyčajne opisujú krátke príbehy o nenaplnenej túžbe. Romanove texty sú jednoduchšie, poskladané z metafor.

Nechávajú sa inšpirovať Williamom Blakeom a Allenom Ginsbergom. Blakeom je špeciálne očarený Pišta.

S Blakeom som sa stretol už dávno, niekedy na začiatku puberty. Doteraz

80 Inspire magazine

PLASTIC SWANS

ma fascinuje jeho krásny lyrický svet démonov a anjelov. Ginsberga doniesol Roman, ktorý je skôr ovplyvnený modernejšou poéziou.

Plastic Swans si už vyskúšali koncerty po rôznych hudobných kluboch na Slovensku a na niekoľkých hudobných festivaloch. Mohli ste ich vidieť aj v Bratislave na Voices Live v A4ke, kde predviedli vynikajúci akustický minikoncert a odprezentovali sa prostredníctvom krátkeho videa. Aj vy si ho môžete pozrieť na www.voices.sk. To hlavné, čo sa im podarilo za krátku dobu svojej existencie vyprodukovať, je prvý album. Naozaj netradičným spôsobom.

Album vznikal v auguste 2008 v Základnej škole Fantázia. Počas letných prázdnin nám dovolili pretvoriť jednu celú triedu na provizórne hudobné štúdio. Nahrávali sme viac ako týždeň. Pre nás všetkých to bol veľmi silný zážitok. Boli sme izolovaní od okolitého sveta každý deň od rána, mnohokrát do hlbokej noci. Napríklad sme si vôbec nevšimli, že sa tam kdesi ďaleko za oknami začala olympiáda a podobne. O tomto špeciálnom týždni sme nakrútili aj krátky filmový dokument, ktorý máme zverejnený na našich internetových profiloch. Takto by sme si vedeli predstaviť našu prácu v ideálnom svete, kde by sme sa mohli venovať len hudbe a jej tvorbe.

Po technickej stránke by sa albumu Plastic Swans dalo zopár vecí vytknúť, podali ale neuveriteľný výkon. Hudobné podklady vznikali svojpomocne, bez producenta, bez človeka, ktorý má odstup a dostatočné skúsenosti a schopnosti, aby poskytol cenné rady. Našťastie sa napokon našiel niekto, koho Plastic Swans zaujali, a surovým nahrávkam pomohla postprodukcia Mareka Rakovického z kapely Lavagance.

S Marekom sme sa zoznámili cez internet, keď nám raz napísal na myspace pekný povzbudzujúci koment. Na základe toho sme nabrali odvahu osloviť ho. Spolupráca s ním sa nám veľmi páči, keďže Marek je veľký majster zvuku a zároveň od samého začiatku cítime, že našej hudbe dobre rozumie. To je pre nás dôležité. Navyše je to veľmi príjemný, talentovaný a pokojný človek, niet čo riešiť. Aj preto sme sa rozhodli náš ďalší album nahrávať už priamo

...PRETO POCIT ZÁBAVY NIKDY NEVYPRCHÁ

u neho, s tým, že sa bude na ňom producentsky podieľať. Nahrávať by sme mali niekedy na prelome októbra a novembra.

Na spomenutom www.myspace.com/plasticswan môžete svojím komentom prispieť aj vy, hlavne si však môžete vypočuť ich skladby. Oplatí sa pohľadať aj samotné cdčko, asi neprekvapí, že aj booklet si vymysleli sami.

Booklet kompletne zhotovil bubeník Matej. Študuje dizajn výrobkov, takže má ku grafickému dizajnu veľmi blízko. Hlavným motívom je súhvezdie Labute. Jednotlivé hviezdy na prednej strane obalu sú presne na svojom mieste, Maťo ich „bodkoval“ podľa mapy hviezdnej oblohy doslova niekoľko dní. Pre nás má takýto booklet oveľa väčšiu hodnotu, lebo člen kapely najlepšie cíti, o čom by mal obal jeho CD byť.

Album sa dá stiahnuť vo formáte mp3 aj na stránke vydavateľstva Slnko Records, ktoré zabezpečuje aj distribúciu nosičov. K vydavateľovi sa dostali jednoducho, napísali mail a zapáčili sa. Tu je niekoľko ďalších rád pre vás, ktorí rozbiehate svoju kapelu.

Od úplného začiatku treba prezentovať vlastnú tvár. Treba si uvedomiť, že kapela nie je len desať pesničiek nacvičených na koncert, ale aj marketing, web, booking a mnoho vecí, na ktoré sa pri úplnom začiatku nemyslí. A, samozrejme, nečakať, že raz po koncerte príde ujo s vrecom peňazí a so zmluvou na nahrávanie v drahom štúdiu. Treba skôr hľadať ľudí, ktorí by mohli pomôcť, najprv možno medzi kamarátmi, neskôr sa pokúsiť osloviť dobrého zvukára, producenta, vydavateľa... Ide tiež o to, aké ústupky ste ochotní podstúpiť na úkor vášho vlastného vyjadrenia. Ak máte talent robiť prchavé hity pre široké masy, pokojne to robte a zarábajte na tom. Ak chcete robiť pesničky s trvalou hodnotou, nečakajte rýchle zbohatnutie.

Netreba hľadať striktne definovaný žáner, do ktorého by sme vedeli Plastic Swans vložiť, ponúkajú špecifický zvuk a prejav. Hľadať porovnanie Plastic Swans by sme mohli a asi aj našli. Niekomu pripomínajú Interpol, vy možno započujete Editors.

Je zaujímavé, že ľudia si vždy vytvárajú zjednodušujúce paralely. Keď počujú hutné bicie, delayovú gitaru a hlboký spev, sú to hneď Editors, Interpol, pričom si neuvedomujú, že naše texty sú o niečom úplne inom, že sme súčasníci týchto kapiel, a teda nás, rovnako ako ich, ovplyvňujú podobné kultúrne podnety. Aj keby tieto kapely neexistovali, zneli by sme rovnako ako teraz.

My sa nechceme podobať, preto sa môže stať, že sa podobáme na niekoľko kapiel, ktoré sa rovnako ako my vybrali týmto smerom, a chcú alebo chceli znieť odlišne.

Keď sa plastové labute vznášajú vo vzduchu, viete, že do mesta zavítal jarmok.

Labutí kolotoč podľa kapely pôsobí popri ostatných veľmi upokojujúco. Keď prídu do mesta Plastic Swans, tak viete, že prišla dobrá hudba a že treba očakávať vzrušujúci zážitok. Ja budem rád, ak sa príbeh o labuti, ktorá narastie z malého kačiatka, naplní aj v prípade Plastic Swans a že majú tie najväčšie veci ešte len pred sebou.

Podarilo sa nám vydať prvý album, našu pesničku hrajú v Rádiu_FM, najlepšom rádiu na Slovensku. Vážime si účasť vo Voices, robili sme support pre Diego a Lavagance. Niekedy sa za vrchol kariéry dá považovať vydarený koncert v malom meste, kde nás vidí len tridsať ľudí, no napriek tomu máme pocit, že sa koncert vydaril podľa našich predstáv a naša kapela je o tom, o čom chceme, aby bola. Mohli by sme hrať aj na najväčšom festivale na svete, ak by sa nám ten koncert nevydaril, ťažko by sme ho mohli považovať za vrchol kariéry. Budúcnosť sa bude odvíjať aj od toho, ako sa nám podarí nasledujúci album. Ťažko byť prorokom, možno sa nič zásadné nestane, možno príde veľká vec, ktorá nás nečakane prekvapí. Dôležité pre nás je, aby nás aj naďalej bavilo spolu robiť pesničky a aby sme stále cítili, že to všetko má zmysel. To je najvyššia méta. Text Ego / foto archív plastic swans www.myspace.com/plasticswan

Inspire magazine 81

music

Robot funk sex music is one way to describe the sound of a new band to emerge from Sheffield, known as England‘s Steel City.

The band, Shake Aletti, consists of Steve and Gareth who with the assistance of a vocoder, plastic key-tar and a stack of old p-funk twelve inches attempt to mould a vision of the future with one eye to the past.

The duo come straight from the Sheffield family tree of quirky pop bands, whose heritage includes Pulp, The Human League and Reverend and the Makers.

They are also long standing studio mates with Toddla T whose new album‚ ‘Skanky Skanky‘ has been an underground smash.

When we asked the boys to describe their influences, they sent us a list of old eighties adventure movie romps and an entire back catalogue of electrofunk masterpieces – all united by liberal doses of the flamboyant. You can see the results on the opposite page. If that isn’t inspiration enough to want to check them live, then visit their Myspace where you can download a number of tracks and mixes for free.

(For this photoshoot, we wondered just how much we could shake up Shake Aletti... it took just a couple of puke-inducing fairground rides to turn the neon boys pale!) words and photos by tony hill for studio kinglux www.kinglux.co.uk www.myspace.com/shakealetti

82 Inspire magazine

robo POP

INFLUENCES PANEL MUSIC 1. Zapp & Rodger 2. Scritti Politti 3. Talking Heads 4. Grace Jones 5. Hall & Oats 6. Prince 7. D Train 8. Shalamar 9. DEVO 10. Rick James

FILM 1. Blade Runner 2. The Goonies

3. Ulysses 2031 4. Jason and the Argonaughts 5. The Outsiders 6. Adaptation 7. Purple Rain 8. The Explorers 9. Flight Of The Navagator 10. Tron

GENERAL INFLUENCES 1. Old analog equipment 2. New technology 3. Synth solos 4. Things other people don’t have 5. Bright colours 6. Summertime vibes 7. Vintage trainers 8. Massive reverbs 9. Levis 501 10. Good rum

Inspire magazine 83

music

recenzky Meanderthals – Desire Lanes

Micachu – Jewellery

Kontrola kvality vo vydavateľstve Smalltown Supersound je minimálne na úrovni vášho lokálneho mäsiarstva.Výrobky sú síce nie až také inovačné, zato však vždy čerstvé, šťavnaté, a zákazník vie, že za svoje peniaze dostane zaručenú kvalitu. Inak to nie je ani pri ich najnovšom produkte s názvom Meanderthals. Túto chutnú zmes namiešal nórsky šéfkuchár Rune Lindbaek v spolupráci so severolondýnskou úderkou Idjut Boys za použitia naozaj exkluzívnych ingrediencií: poriadne odležaného disco steaku, štedrej porcii downtempa, pikantných afroperkusií, priehrštia jazzu a štipky živých nástrojov, hlavne akustických gitár a elektrických klávesov. V kuchyni sa to len tak hemžilo šikovnými pomocníkmi, biele čiapky si nasadili napríklad disco-edit pionier DJ Harvey či Per Martinsen, známejší ako Mental Overdrive. Výsledný pokrm je ľahko stráviteľná zmes príjemných beatov a navrstvených plôch, po ktorej celkom určite nehrozia žalúdočné ťažkosti ani bolesť hlavy. V určitých momentoch by sa dokonca dala nazvať delikatesou. Podávame ako alfresco raňajky či neskorú večeru pri fľaške dobrého vína. Vhodné aj pre vegetariánov. gari

Pseudonym Micachu môže znieť mierne infantilne ako zdrobnenina alebo nejaká príšerka z pokémonov či z podobnej vymyvárne mozgov. Za touto prezývkou však stojí žena (a nie pokémon) robiaca pekne ostrý pop. V skutočnosti je Micachu 21 ročná Angličanka Mica Levi, ktorá študuje kompozíciu na londýnskej Guildhall School of Music & Drama. Nadaná multiinštrumentalistka vydala začiatkom marca debutový album Jewellery. Okrem toho skladá orchestrálne symfónie a produkuje grime mixtejpy.

Na albume sa ako producent podieľal aj britský jazzový experimentátor Matthew Herbert. Micachu je ďalším z dôkazov, že v pope je ešte dosť neprebádaných hudobných chodníčkov. Z lo-fi a nemelodických tónov vytvára táto sonická čarodejníčka extrémne chytľavé melódie.

Výrazne to cítiť hneď v prvej skladbe Vulture, kde drzo prechádza z neochotných drsných gitarových riffov a hlukových bicích až do zvrátene sladkého refrénu.

35 minútový debut Jewellery zaujme svojou drsnou spontánnou hravosťou a tým, že to berie poriadne zostra. Micachu, v srdci pankáčka a hudobne mladšia, radikálnejšia a alternatívnejšia Lilly Allen. ananas

Smalltown Supersound, CD, Mp3, 2009

Rough Trade, CD, LP, Mp3, 2009

Freeland – Cope Najznámejší elektronický pankáč Adam Freeland nám po dlhých šiestich rokoch servíruje svoj nový album! Je to udalosť, veď ak poznáte jeho doterajšiu tvorbu, jeho sériu Fabric live či jeho legendárny mix zo série Global underground, ktorý pred dvoma rokmi zadefinoval na dlhú dobu ten „dospelý“ elektro – breakbeat zvuk, viete, že je sa na čo tešiť. Čo nám tento nevyspytateľný enfant terrible prináša tentoraz? Hovorí si Freeland a na prvý počuv vás uchváti jeho tvrdý elektro gitarový zvuk. Prináša si so sebou veľa hostí, ozajstných gitaristov z amerických, relatívne neznámych indie kapiel. Adam Freeland však opäť dokazuje, že má dobrý čuch, resp. sluch na spolupracovníkov, a vyberá si kapely, ktoré ešte len preverí čas a ktorých sláva nepotrvá len jednu sezónu. Album Cope mu tiež pomáhal produkovať istý Alex Metric. Ak ste o ňom ešte nepočuli, určite čoskoro budete! Cope – elektro pre dospelých má šancu uspieť aj v tejto dobe, ktorá veľmi nepraje albumovým formátom, ale singlom. Je to doska, ktorú si zapamätáte, a budete sa k nej vracať, a aj keď nepatrí medzi výrazné hudobné míľniky, takto nejako by mal znieť kvalitný elektronický album! faun

Marine parade, CD, 12”+Remix, Mp3, 2009

TIPPER – WOBBLE FACTOR Pumpujúci soundtrack pre roadtrip hrubosrstých diviakov do ulíc Tokia. Lacný chľast, štetky, hľuzovky. Zvratky na chodníku... a ďalšia runda. Limuzíny rolujú, kopytá ukazujú z okien fuckáče. Združenie špinavých Alfasamocov. Táto vec by prepumpovala Jamesa Browna na Mars a moje „OH YEAH!“ by vyplnilo Grand Canyon... 3ä

Tipper Music, Mp3, 2008

84 Inspire magazine

Paul White – The Strange Dreams of Paul White Psst, po-ti-chu. Náš hrdina sa práve zobúdza zo sna, zaspal vo svojom štúdiu na streche jedného z domov v južnom Londýne. Zmohla ho únava pri prechádzke knižnicami zvukov, ktoré s láskou opatruje pre BBC, Channel 4 a vlastné potešenie. Pohľad fixovaný do prázdna, hlava odklonená od Akai MPC samplera, ruka kŕčovite stískajúca vankúš. Niečo sa stalo, snáď nezapasovali bicie do spevu k indiánskemu bojovému tancu? Nebol jeho zvuk zaradený do rovnakej kategórie ako šialené pokrikovanie vodcu gangu vo filme Warriors? No nie, to iste nie je dôvod prepadať letargii! Vaša hudba je rovnako krásna, ako zvláštna, ponáša sa na hip-hopovú inscenáciu Náuky o snoch, s precíznym robením beatov a dejstvom, kde zvuky ožívajú v predstavivosti neprebudenej mysle. A to iste nie je maličkosť, pán White! dvaunlimited.tlis.sk

One Handed Music, CD, Mp3, 2009

ECHOKRANK – ECHOKRANK Tramda daa, je nám dobre, búchame do rytmu, búchame do rytmu, búchame do rytmu hlavou o stenu, diskotrblietky na jazyku, je to fajn, fajn, fajn. Ďalší počin z legendárneho labelu Gagarin Records so silným mámvp*či posolstvom. Punk vklinený do samotnej molekulárnej štruktúry zvuku. Slovami Echokranku: „Ide to s nami hore, ide to s nami hore, ide to s nami hore kopcom, a žiaden doktor nám nedokáže pomôcť.“ Hovná na hríboch, dub z dimenzie x, zbytky elektra medzi zubami, green day na acidku. 3ä

Gagarin Records, LP, Mp3, 2008 www.notape.net

dance

onewoman show

lých divadlách (istý čas som hrala v divadle SkRAT, hosťujem v divadle Pôtoň v predstavení Shake_Shakespeare, v Petržalských príbehoch v Štúdiu 12).

Kde berieš inšpiráciu pre svoje autorské predstavenia?

Internet, knihy, výstavy, časopisy z oblasti výtvarného umenia, fotografie, obrázky, hudba, filmy. Keďže som vyštudovala kulturológiu, ťahá ma to k teórii a teoretickým textom, výskumu. Zároveň k fyzickému divadlu, objektu, novým médiám, multimediálnej scénografii, site-specific.

Tvoje predstavenia sú plné obrazov a výtvarna, ako to celé vzniká?

Proces vzniku je zdĺhavý. Nasávam a spracúvam informácie, zhromažďujem materiál, uvažujem. To je podstata, prečo to robím, pretože ma to núti sa zamýšľať.

Nestačí mi byť iba interpretom predstáv niekoho iného, a preto P.A.T., lebo tu riešim seba, svoj názor na divadlo, je to sebavyjadrenie na všetkých úrovniach.

Nemám žiadnu šablónu, každé predstavenie je jedinečný proces, i keď v niečom podobný. Recyklujem určitý okruh tém, ktoré ma zaujímajú. Výtvarné umenie ma veľmi inšpiruje. Myslím vizuálne, niektoré veci vidím dopredu v hlave, niektoré treba hľadať a objavovať v priestore.

Si pokojný alebo skôr rozorvaný tvorca?

Určite nie spokojný, keby som bola spokojná, možno by som už nemala potrebu tvoriť. Nepokoj, nestálosť, nespokojnosť, provizórium je na jednej strane vzrušujúci pocit, ale vie byť aj pekne otravný a únavný. Priznám sa, že by som už pristala na to, aby som mala nejaké stabilné podmienky na tvorbu. Občas je nad moje sily obhospodarovať všetko organizačne aj technicky, od rána nakladať, vykladať, stavať, svietiť scénu. Nemám čas sa sústrediť na niečo ako výkon. Ale vnímam to ako súčasť predstavenia, neviem si predstaviť, že by to niekto robil za mňa. No vždy som závidela hercom z kamenných divadiel tie šatne so svetielkami aj tetu maskérku, aj tetu garderobiérku, ktorá im operie tú spotenú košeľu.

Sláva Daubnerová nezávislá herečka a režisérka Nie

Rozhovor so Slávkou je pre mňa špecifický v tom, že s ľuďmi, s ktorými som sa zhováral doteraz, som v istom období strávil čas na jednom javisku alebo pri spoločnom projekte. So Slávkou som nemal česť osobne sa stretnúť a možno práve toto vo mne vzbudilo neutíchajúci záujem o ňu samotnú, jej tvorbu a pôsobenie na scéne takzvanej novej slovenskej drámy.

som tan

eč n

Všetky predstavenia, až na posledné, by som nazval fyzickým divadlom: aký je tvoj vzťah k tancu?

Nie som tanečník, ale nedokážem zabrániť tomu, že ma to k pohybu ťahá.

Vždy som chcela robiť s pohybom a je to aj moja vízia do ďalších projektov. Posledné predstavenie síce pôsobí viac textofilne, ale celý pohyb v priestore je pritom premyslená choreografia, na sekundy vypočítaný pohyb: kto sa ktorým smerom kam pohne, ako sa pohne, rytmus, spôsob chôdze, postoj tela, zastavenia. Najbližšie sa veľmi teším, že budem môcť pracovať v rámci rezidencie vo Francúzsku s butó choreografkou, ktorá mi bude pomáhať so sólom. Je pre mňa dôležité, aby som si hľadala svoj výrazový slovník a snažila sa pochopiť svoje telo.

í k,

Kto je Sláva Daubnerová a čo presne je P.A.T.?

Neviem sa jednoznačne zaradiť, pretože to, čo robím, je niekde na pomedzí divadla a performance. Nemôžem sa vymedziť ako herečka, režisérka, tanečníčka či performerka.

Je to niekde medzi tým. V roku 2006 som sa rozhodla urobiť sólové predstavenie a táto forma je pre mňa vyhovujúca. Založila som nezávislé združenie P.A.T., pod ktorým zastrešujem svoje divadelné produkcie, ale aj scénické čítania, site-specific projekty, organizovanie kultúrnych podujatí. Výhodou je sloboda, pretože žiadny riaditeľ divadla mi nemôže zasahovať do roboty, oháňajúc sa pritom bludmi o tom, čo chcú ľudia vidieť v divadle. Sama sa mám možnosť rozhodnúť, čo budem robiť. Nevýhodou je to, že sa mi občas toto one-woman show produkčné fungovanie vymyká spod ruky, pretože robím všetko sama od písania grantov až po webovú stránku.

ohybu

ma to

ťahá

Ako pracuješ s pohybom, ako u teba vzniká pohyb?

Predovšetkým musí byť zmysluplný, musí mať opodstatnenie v rámci koncepcie, musím cítiť, že je účelný. Buď vyplynie úplne prirodzene, alebo ho veľmi dlho hľadám. Zvyknem mať všetko dopredu premyslené, ale sú veci, ktoré jednoducho treba hľadať a nachádzať priamo v priestore, skúšať. Snažím sa vždy vychádzať z textu, z konceptu predstavenia. A predovšetkým vychádzam zo seba, zo svojho tela a jeho možností.

ale k p

Práca s objektom je jedným z podstatných prvkov tvojich spovedí...

P.A.T. je uznávanou platformou/divadlom s množstvom úspechov, pochváľ Väčšinou ide o konfrontáciu živého performera s priestorom a objektmi v sa, prosím ťa... ňom. Telo vnímam ako jeden z objektov, ktorý vykonáva akciu a funguje vo Za úspech považujem už vôbec to, že fungujem ďalej. Teší ma veľmi slušný odovzťahu k scénografii, svetlu, videu a naopak. Všetko je to jeden organizmus a hraný počet repríz, za tri roky fungovania to bolo okolo 60 predstavení, čo nie je musí byť funkčný. málo na divadlo bez vlastného priestoru. Samozrejme, možnosť prezentovať sa Je pre teba dôležité, aby divák pochopil tvoje predstavenia? v zahraničí – na festivaloch v Záhrebe (Femfest 07), Viedni (MitteleuropäisSpätná väzba je dôležitá. Ak k nej nedôjde, je to pocit prázdna, akoby si niečo ches Theaterkarussel 07, 08), Jerevane (Yerevan International Shakespeare nemohol uzavrieť.

Festival 08), v Taliansku (Biennale of Young Artists Puglia 08), Čechách aj na Slovensku (Nová dráma, Dotyky a spojenia).

Aké sú najčastejšie reakcie bežného diváka?

Okamžitá nie je skoro žiadna. Ale potom nastávajú také príjemné momenty, že sa po Aká bola tvoja cesta k divadlu? polroku zoznámiš s niekým, kto ti povie, že videl tvoje predstavenie a páčilo sa mu.

Začalo to celé amatérskym divadlom, tam som robila prvé autorské proAlebo za mnou raz prišiel študent estetiky a priznal sa, že to vidí tretí raz a píše o tom jekty, v ktorých som hrala a zároveň to dávala dokopy režijne vrátane sceseminárnu prácu do školy. Asi najvtipnejšia príhoda bola, keď sa na predstavenie dostavili nára aj vizuálu. Takže od začiatku to bol pre mňa jeden celok. P.A.T. je študenti konzervatória, bol s nimi ich učiteľ, ktorý zorganizoval diskusiu po predstavení. pre mňa priestor, kde realizujem vlastné predstavy, je to sebavyjadrenie Evidentne sa ich predstavenie úplne minulo, a on ich vyzval, aby vyjadrili svoj názor, a oni na všetkých úrovniach. Ale ako herečka hosťujem aj v iných nezávis-

86 Inspire magazine

potom do radu museli povedať, čo si o predstavení myslia. Každý jeden povedal, že to nepochopil, že tomu nerozumel, že sa mu to nepáčilo. Zato skupinka konzervatoristov v Jerevane sa so mnou fotografovala ako s exotickým divadelníkom zo západu a veľmi sa im to páčilo. Je to naozaj veľmi rôznorodé.

Mám

techniku. V našej „rezidencii“ by sme prijímali návštevy, servírovala by som téé v záhrade. Takže by som vôbec nemusela chodiť do centra, lebo centrum by chodilo ku mne na téé rovnako ako na špeciality, ktoré by som si nosila z pobytov v zahraničí. Hrala by som iba na dobre platených festivaloch. Venovala by som sa svojim deťom. A v dedine by som zriadila ochotnícky divadelný krúžok, Hrajú sa ti ľahšie ženské alebo mužské charaktery? Sú tvoji hrdinovia odrazom ktorý by sa u nás schádzal. Takže takto to ja vidím. On by však asi potom toho, čo žiješ? nemal byť umelec. Alebo keď, tak potom nejaký veľmi dobre predávaný Tu práve nejde o hrdinov alebo hrdinky, nejde o charaktery alebo o „hranie“, ale skôr výtvarník. Ťažko povedať. V každom prípadne žiadny režisér. o bezprostrednú prítomnosť na javisku, kedy iba „som“, a som to ja, nie divadelná postava. Je to neopísateľný stav. Čo sa týka mužsko-ženských rolí, s touto témou som Predstavenie, ktoré ťa v poslednom období dostalo? pracovala v predstavení Hamletmachine. Text ma priťahoval, pretože sa zaoberal rodoMinuloročné predstavenie súboru Disk Trnava v réžii Blaha Uhlára vou identitou, čo bolo v čase, keď vznikol (1977), aktuálne. Dnes by na tom už nebolo Výhľad, ktoré som videla na Scénickej žatve. Snažím sa chodiť na iné nič nové, ale lákavé na tom bolo práve to, že ide o prelomový text v dejinách divadla od predstavenia, ale nie vždy sa mi z PD dá dobehnúť, takže veľa vecí veľmi významného mužského autora Heinera Müllera, ktorý je interpretáciou ďalšieho som ani nevidela. významného mužského textu (Shakespearovho Hamleta). Rola Hamleta sa považuje Aké sú tvoje performerské vízie do najbližších rokov? za životnú métu hercov, Müllera zas inscenujú tí najokuliarnatejší intelektuáli alebo Udržať sa pri tvorbe je nesmierna záťaž a zodpovednosť. Mojou napríklad aj moja obľúbená kapela EinstÜrzende Neubauten. Celé to smrdí obrovským jedinou ambíciou je nestratiť chuť tvoriť a potrebu vypovedať. Rearešpektom a elitárstvom. Chcela som to spochybniť, aj to bol jeden z dôvodov, prečo lizovať sa, veľa vidieť, cestovať, spolupracovať so zaujímavými ľuďmi, som po texte siahla ako žena, ktorá hrá Hamleta, a žena, ktorá režíruje intelektuálny vzdelávať sa. Ak v niečom budem v budúcnosti vidieť zmysel, tak text. Bol to taký pocit svätokrádeže. určite v angažovaní sa vo sfére „nezávislého“ umenia.

Nevyberáš si práve jednoduché a ľahko inscenovateľné predlohy…

Máš nejaký sen?

Tak napríklad projekt, ktorý budem robiť vo Francúzsku, je inšpirovaný knihou Keď už nie ten bazén, aspoň záhradku by som chcela. Ale takú iba s fotografky Francescy Woodman – Some Disordered Interior Geometries, ktorá trávičkou, ovocnými stromami, najlepšie takú, o ktorú by sa nebolo veľje kombináciou matematických formuliek, fotografií samej seba a ručne písaných mi treba starať. Nejaké kvetinky, ale nie veľa. Tak si tam môcť posedkať, poznámok, a bude vychádzať zo zozbieraných teoretických textov o fotografii počítať si, servírovať tam večeru, kaféé. A keď nie záhradku, aspoň väčšiu (Walter Benjamin, Roland Barthes…) a tam naozaj zdanlivo nič inscenovateľné terasu so stromami v kvetináčoch alebo balkón s muškátmi. Nakoniec, aj nie je. tak nebudem mať nikdy ani len poondiatu garsónku, takže je to jedno.

Rada provokuješ?

Neplánuješ urobiť v tvojom štýle vyslovene komédiu?

Na tom, čo robím, nevidím nič provokatívne. Keby som hrala Hamletmachine Mám rada humor. Budem šťastná, ak sa mi raz podarí diváka rozosmiať. Ak v arabských krajinách, možno by som výstupom v plavkách provokovala. Ale sa mi to už nechtiac nepodarilo. to je asi všetko.

rada

humo

á, a k s a

mi raz

podarí

diváka

rozo s m

iať,

r

šťastn

Kedy a kde si ťa môžeme prísť pozrieť alebo vidieť tvoje ďalšie autorské predstavenia?

Najbližším projektom je dokumentárna monodráma v spolupráci s dramatičkou Annou Gruskovou. Predstavenie bude inšpirované životom a kariérou herečky a prvej profesionálnej režisérky Magdy Husákovej Lokvencovej. Je to neuveriteľne charizmatická osobnosť, ktorá bola veľkou idealistkou a aj v najťažších chvíľach, kedy mala zakázané tvoriť, si dokázala vytvoriť priestor, aby sa mohla realizovať. Jej kariéra mala veľmi zložitý priebeh poznačený práve skutočnosťou, že bola manželkou prominentného štátnika Gustáva Husáka. Zaujíma ma cez jej osobnosť sledovať vzťah život – umenie, postavenie ženy v umení, otázku osobných a profesných ambícií a etiky umelca v súvislosti s dobou, v ktorej žila. Samozrejme, nie je naším cieľom ju heroizovať ani vytvárať životopisný príbeh, ktorý by bol akiste nesmierne zaujímavý, ale v prvom rade ju predstaviť ako ženu – umelkyňu, v ktorej sme našli paralely, ktoré nás nadchli.

Budem

Málokto tak odvážne využíva videoart…

Video som zatiaľ využila v jednom predstavení, nemám potrebu ho používať programovo v každom projekte, ale určite s týmto médiom plánujem ešte pracovať. No moja predstava je taká, že budem mať konečne k dispozícii priestor, kde sa dá nerušene skúšať a hľadať, pretože je nepríjemné, ak celý deň niečo kábluješ, a keď si akurát vo švungu, príde ťa vyhodiť ujo vrátnik a musíš všetko rozobrať, pretože po tebe má skúšku folklórny súbor, a na druhý deň môžeš stavať a káblovať všetko odznova. Toto už nedám.

Takže ak nové médiá, tak niekde, kde sa s tým dá do zblbnutia hrajkať.

Pred pár dňami som sa vrátila z pobytu vo Francúzsku, kde budem pripravovať predstavenie v lete 2010 v rámci stáže v divadle Ches Panses Vertes. Divadlo minulý rok sprevádzkovalo rezidenčný priestor, ktorý je za mestom uprostred poľa, je to bývalý sklad prerobený na divadelné štúdio a dielne, kde mi poskytnú mesačnú rezidenciu na skúšanie predstavenia. Zatiaľ som sa zoznámila s tímom ľudí, s ktorými by som mala na projekte pracovať. A hľadala som práve ľudí z oblasti sound a videoartu.

Ak s a mi to

Sláva Daubnerová absolvovala v roku 2004 odbor kulturológie na Komenského univerzite v Bratislave. O 2 roky neskôr založila profesionálne nezávislé divadlo P.A.T. ako platformu pre súčasné divadlo, tanec a nové médiá. (www.pat.sk). Pod touto značkou tvorí monodramatické kompozície na rozhraní divadla a performance, ako aj projekty v kooperácii s hosťujúcimi hercami, tanečníkmi, choreografmi, hudobníkmi a vizuálnymi umelcami.

Ako svoj prvý sólový projekt uviedla Cely, 2006, podľa denníkov Louise Borgouise a v roku 2007 rovnomennú priestorovú multimediálnu inštaláciu podľa Müllerovho textu Hamletmachine. Posledným projektom je scénický koncept podľa románu Jona Fosseho Melanchólia.

Ako herečka a tanečníčka spolupracovala s viacerými režisérmi a divadlami – Slovenské národné divadlo, opera Orfeo ed Euridice, réžia Mariusz Treliński, choreografia Tomasz Wygoda, Divadlo SkRAT (Ľubo Burgr, Dušan Vicen), divadlo Pôtoň (Iveta Jurčová), Štúdio 12 (Ján Šimko). Je lektorkou projektu Divadelného ústavu New writing – dramaticky mladí, externou dramaturgičkou Slovenského rozhlasu aj programovou dramaturgičkou 4. ročníka Arteterapie, organizovaným Divadlom z Pasáže v Banskej Bystrici. Spolupracuje s literárnou a kultúrnou agentúru LCA, pre ktorú pravidelne pripravuje so svojím divadlom P.A.T. scénické čítania z diel slovenských autorov. text Jano Hromada / foto archív S.D.

nepodarilo

Kde a za akých podmienok by si chcela ideálne tvoriť?

Na vidieku vo veľkom dome s obrovskou záhradou. Mať bohatého a pekného muža, ktorý by ma živil, aby som ja mohla iba tvoriť. Samozrejme, ideálne s bazénom, v ktorom by som si každé ráno zaplávala, aby mi to lepšie myslelo. Mala by som tam vlastnú skúšobňu a tú najdrahšiu

už nechtiac

S kým zo slovenskej scény by si chcela spraviť nejaký projekt alebo koho zo slovenských performerov uznávaš?

Nevyhýbam sa žiadnej spolupráci. Zatiaľ som si veľmi dobre sadla s performančným zoskupením Aktivnagruppa, páčilo sa mi, čo robia, a snáď nás neminie ďalšia spolupráca. Taktiež sa mi dobre pracovalo s režisérom Jánom Šimkom, ktorý robí veľmi zaujímavé nezávislé projekty v Štúdiu 12 a s Petrou Fornayovou, ktorá mi je blízka spôsobom, akým funguje. Príťažlivé predstavenia robí Debris company.

Predstavenia Slávky Daubnerovej napriek zdanlivej strohosti a značnej dávky geometrie pôsobia vždy nesmierne sexi, presne ako ona. Je vždy nádherná a dokonale zladená s témou a štýlom predstavenia, čím nemyslím kostýmovú výpravu, ale spôsob, ako komunikuje s divákom a ako jej hrdinovia prehovárajú k ľuďom. Je plne sústredená a presvedčená o ceste, ktorú si zvolila, a práve to je na tom všetkom najviac sexi.

Inspire magazine 87

voices

Mám rada teplo a slnko. Okolo mňa aj v duši. A svoje vízie. Vidím sa, ako sa na chvíľu zastavím a v mysli (dúfam, že ležiac na pláži) si premietam všetko, čo som s Voices zažila. Miesta, emócie. Flashbacky pozoruhodných životov a kreatívnych ľudí. Je šťastie takých spoznávať. A ešte väčšie – mať takých nablízku.

V našich krátkych videofilmoch ich predstavujeme niekoľko. Skvelé však je, že sú obdivuhodní aj tí, ktorí ich s nami točia. V spolupráci s Tomášom vznikli na www.voices.sk série videí Hudobné úlety a Svet sa nás týka.

Venuje sa najmä tvorbe dokumentárnych filmov, reklám, videoklipov a seriálov. Pri práci má rád veci pod kontrolou a svoj pokoj. A taký aj je – pohodový, usmievavý a mne blízky kamoš. Ak je za kamerou on, nestresujem sa :). Tomáš Stanek.

Unique Vision Tomáš Stanek

Tomáško, začnime pekne od začiatku. S foťákom v ruke si sa nenarodil...

S fotením som začal v 93. roku, keď som mal nejaký rok pred prijímačkami na „Šupku“. Fotil som na chalupe všetko, čo mi prišlo aspoň trochu zaujímavé. Dosť ma ovplyvnila mama, ktorá je sama výtvarníčka. Skoro celé moje detstvo sme chodievali na všelijaké vernisáže a výtvarnícke akcie – takže to bolo stále okolo mňa.

Nie je dôležité, odkedy fotíš, ale v akom prostredí vyrastáš a či vnímaš vizuálne.

Predsa len už nejaký rok odvtedy ubehol a teba tvoja robota neprestala baviť. Čo ťa však na nej baví najviac?

Na fotení, ale aj na kameramanskej práci je najlepšia tá instantnosť. Akoby si videla výsledok už priamo, keď to vytváraš, a zároveň to môžeš relatívne rýchlo zmeniť. Ja mám rád zmeny, a preto by som asi nedokázal čakať na výsledok ako pri maľbe alebo soche... to trvá na mňa príliš dlho. Fotka bola pre mňa ideálny smer a hlavne po škole som aspoň vedel nejaké remeslo, čo je podľa mňa dnes dôležité.

Na „Šupke“ boli úžasní ľudia ako Judita Csaderová, Jano Striež, Filip Vančo, Maťo Plekanec, ktorí nám dávali úžasnú voľnosť a snažili sa z klasických zadaní vykopať vždy niečo, čo nás bavilo. To boli najlepšie roky.

Rozhodol si sa teda pre kameru, ktorú si študoval na VŠMU v Bratislave a rok na FAMU v Prahe. V čom sa to líšilo?

Najvýraznejšie, čo som si všimol na študentoch FAMU, bol ich veľký rešpekt voči profesorom a ich práci. Teda to platilo na katedre kamery. To mi tu v Bratislave chýbalo.

Tvoje fotky majú pre mňa úžasnú atmosféru. Zaujímalo by ma však, či existuje v tom množstve nejaký záber alebo séria, ku ktorej máš zvláštny vzťah alebo ti nejakým spôsobom utkvela v pamäti.

Je to taká séria fotiek mojej sestry a jedného jej kamaráta, ako stoja pod svätým obrazom a vyzerajú, akoby boli práve zosobášení... ale vtedy sme boli vlastne všetci deti a dnes sú to už dospelí ľudia... túto sériu mám rád, lebo vznikla úplne na začiatku a vidno na nej, koľko ubehlo odvtedy času.

Myslíš, že ako fotograf a kameraman máš nejaký charakteristický rukopis?

Hmmm... neviem... ku každému projektu pristupujem inak. Hlavne sa snažím počúvať a pozerať sa okolo seba a to, čo je pre mňa v danej situácii najzaujímavejšie, zachytiť.

88 Inspire magazine

Vľavo hore Tomáš Stanek a sestra, dole Tomáš Stanek a syn

Štúdium fotky aj na vysokej škole si nezvažoval?

Prišlo mi zbytočné stráviť ďalších šesť rokov pri fotke, keď som mohol skúsiť niečo iné.

Venuje sa najmä tvorbe dokumentárnych filmov, reklám a videoklipov a seriálov. Pri práci má rád veci pod kontrolou a svoj pokoj.

A taký aj je – pohodový, usmievavý a mne blízky kamoš.

Inspire magazine 89

voices

Zámena foťáku za kameru nie je dramatickou zmenou, ale predsa, čo z toho robíš radšej? Si radšej fotograf alebo kameraman?

Dnes ma už viac baví kamera, pretože s pribúdajúcimi skúsenosťami a rokmi prichádzajú aj zaujímavejšie filmové projekty – výzvy. Kamera je pre mňa väčšia výzva ako fotka. Naposledy to bolo s Marekom Šulíkom na filme Cesta Magdalény Robinsonovej.

To je jeden z tvojich dokumentov... Prečo inklinuješ práve k dokumentárnemu filmu?

To je asi ešte pozostatok zo školy, keď sa kamarátiš viac s ľuďmi z dokumentu, tak s nimi aj točíš filmy a to potom funguje aj po škole. Mne to vyšlo takto. Dokumenty so sebou nesú posolstvo – „smrad“ doby, a tiež verím, že niekomu môžu pomôcť.

Ale hraný film by som robil rovnako veľmi rád.

Tvoj záber je oveľa širší... Je pre teba napríklad náročnejšie točiť dokumentárny alebo hraný film, videoklip alebo reklamu? Robíš niečo z toho najradšej?

Každá táto disciplína má svoje obmedzenia a možnosti, v každej sa dá nájsť niečo, čo ťa na tom baví, čo si chceš vyskúšať. Nemám nič, čo by som robil radšej alebo menej rád, pre mňa je hlavné, ak to robím s ľuďmi, s ktorými si rozumiem a môžu ma niečím inšpirovať.

Aké to je, keď prídeš na pľac? Mávaš pred začatím každej práce konkrétnu víziu o tom, ako by mal výsledok vyzerať? Vieš si okamžite predstaviť, ako by mala byť scéna nasnímaná?

Pri projektoch, ktoré sú dlhodobejšie pripravované, je tá vízia reálnejšia. Pri reklame máš dokonca predkreslený storyboard, ktorého sa musíš držať, ale opakom sú filmy, dokumenty, kde prídeš prvý raz niekam a musíš rýchlo zareagovať, že čo a kde a kto a odkiaľ a kam... Vyhovuje mi taká spolupráca, keď má režisér na obraz isté nároky, má svoju predstavu, ako by mal obraz vyzerať.

Už sa ti stalo, že si si v nejakej pracovnej situácii nevedel poradiť?

Jasné, ale to nemôže nikto na tebe poznať :) Občas sa dostaví ranná nervozita, ktorá našťastie opadne, hneď ako prídem na pľac :) Tvoja prvotina bol absolventský film Alberta Vlka Superman. Ktorý z tvojich filmov pre teba najviac znamená?

Najviac ma bavil film Ztracená dovolená režisérky Lucky Královej. Celé natáčanie trvalo asi tri roky, ale všetko, čo sme točili, bolo akoby súčasťou jedného veľkého filmového happeningu. Nikto z nás si nevedel ani predstaviť, čo ďalšie nás čaká, čo budeme točiť o mesiac, kde to budeme točiť a pod. Film je v skratke o nájdených 756 negatívoch a následného pátrania po ich majiteľoch – 6 Aziatoch – len podľa tých fotiek. To bola snáď prvá česká dokumentárna detektívka :). V roku 2007 sme za to dostali cenu v Karlových Varoch – dokument nad 30 min. To bolo príjemné zadosťučinenie po tých rokoch.

Veľa točíš aj v Čechách...

Viac by ma bavilo robiť na Slovensku kvôli rodine, ale musím povedať, že Česi vedia pripraviť podmienky na veľmi vysokej úrovni. Bol by som rád, keby to aj tu tak fungovalo.

Zmenilo sa niečo zásadné v tvojej práci, odkedy máš rodinu?

Zásadné sa nezmenilo nič. Len chodím málo do kina. Dá sa to povedať, že vlastnej tvorbe sa moc teraz nevenujem, čo ma dosť mrzí. O to príjemnejšie sú spolupráce na Hudobných úletoch alebo iných nekomerčných filmových projektoch.

Teším sa, že je taká aj spolupráca s Voices. V čom je pre teba prínosná?

Stretol som veľa výborných ľudí, o ktorých by som sa inak asi nedozvedel. Na práci s Voices je najlepšia voľnosť, s akou sa videá dajú robiť. Napríklad také stretnutie s The Infants bolo do pamäti vrývajúce.

Máš nejakú tajnú filmársku víziu, ktorú by si chcel uskutočniť?

Mám víziu, ale nie tajnú :) Chcem zostrihať materiál o mojom starom otcovi.

A natočil by si s odstupom času nejaké veci inak?

Už sa nedá.

Klapka. Strih. Máme to. Beriem. Text Andy Gajdošová www.voices.sk

90 Inspire magazine

Inspire magazine 91

travel

Siluety člnov sa rýchlo približujú k brehu. Miestami sa stratia, akoby ich zrazu pohltili hlbiny oceánu. Ďalšia vlna ich však vzápätí vynesie opäť na povrch. No tentoraz bez plachiet. Vidieť len sťažne a veslujúce postavy. Člny sa dostali do zákerného pásu príboja a ten musia rybári prekonať iba namáhavými zábermi.

Podobne ako všade vo svete aj v Indii je v prímorských oblastiach rybárčenie hlavným zdrojom obživy pre väčšinu domácich obyvateľov. Inak to nie je ani v mestečku Puri, ktoré leží na východnom pobreží približne tristo kilometrov od Kalkaty.

Tŕpnuce manželky

Počas dňa je pobrežie pusté. Iba zopár rybárov opravuje poškodené oká na svojich sieťach. Spoločnosť im robia čajky odpočívajúce v malých skupinkách na zemi, vždy obrátené proti vetru. Občas sem zablúdi turista, ktorý sa znechutený špinou bezradne motá pomedzi bárky.

Pláž sa zaplní až pri návrate mužov z rybolovu. Na lov chodia výlučne skoro ráno pred úsvitom a podvečer, aby boli člny s úlovkom pred západom slnka naspäť. Ženy vtedy pozorujú svojich živiteľov, ako bojujú s vlnami. A tŕpnu. Nie vždy sa ich výprava skončí šťastne. Občas sa niektorý z mužov utopí. Len máloktorý z Indov vie plávať, hoci sú dennodenne na mori.

Hneď ako čln dorazí k brehu, začne sa rozdeľovanie úlovku. Nezaobíde sa to bez hluku, dohadovania a nadávok. Väčšina rýb putuje na trh, menej vydarené kusy na večeru, malé slizké živočíchy neurčitých tvarov pripadnú psom.

Rybárske povolanie sa dedí z generácie na generáciu. Keď sa mužov opýtate, prečo deti nedajú radšej do školy, iba pokrčia plecami. „Takto sa to predsa robilo vždy,“ odpovedia, čo v preklade znamená, že prakticky od nepamäti, a preto nie je dôvod to meniť. Napokon, čo iné im zostáva. V Indii prístup k základnému vzdelaniu ešte stále nie je samozrejmosťou.

Úzke uličky zastrešujú plachty podopreté nepravidelne pozastrkovanými konármi.

Ako ochrana proti páliacim lúčom sú fajn, no zároveň zadržiavajú aj akékoľvek prúdenie vzduchu. Domáci sa však vynašli – v obchodoch visia z povaly vpravo i vľavo rohože. Malí chlapci ich povrazom poťahujú sem-tam, a tak ovievajú obchodníkov sediacich so skríženými nohami na vysokej lavici.

Sedliaci, ktorí prišli na trh, s nimi dohadujú cenu tovaru alebo pozorujú mestský ruch. Cestu im občas zatarasí beznohý žobrák a chrčiacim hlasom prosí o almužnu. Iný zas trasie veľký kovový zvonec, aby upozornil na svoje roztvorené ústa.

Chýba v nich jazyk.

Biznis je biznis

Na bazári panuje čulý ruch. Rybári sa zvŕtajú, aby boli v stánkoch prví. Na pleci sa im v rytme náhlivých krokov hompáľa tyč, z ktorej visia strieborné zväzky rýb.

Občas je k tyči ako placka prichytená aj veľká raja a jej dlhý tenký chvost sa vlečie po kamennej dlažbe.

Všeobecný chaos znásobujú kravy, ktoré sa voľne potulujú po uliciach a brzdia plynulosť premávky. Čo tam po náboženských tradíciách! Ak zviera skríži niektorej z rikší cestu, vyskočí z nej rozhnevaný Ind a krave uštedrí do zadku riadny kopanec.

Posvätná, neposvätná, biznis je prvoradý.

„Pravý morský vlk má čierne pľúca a pečeň tvrdú ako diamant“ hovoria indickí rybári

92 Inspire magazine

Rybári na lov vyrážajú skoro ráno a večer pred západom slnka

Na pobreží

Inspire magazine 93

travel

Zľava doprava, zhora nadol Deti na pláži vystrájajú rôzne lumpárne / Na pláži možno zohnať jedlá

z najrozmanitejších druhov rýb / Pri čistení úlovku sa okolo rybárov razom vytvorí kaluž krvi / V indických

vodách sa pohybujú všelijaké čudesné tvory / Na oprave lodí pomáhajú ženy aj deti / Malé žraloky sú neškodné, väčším treba useknúť hlavu / Úlovok si okoloidúci radi prezerajú a hodnotia / V Indii sú žobrákov plné ulice

Nedostatok práce

Neďaleko od miesta, kde kotvia rybárske bárky, sa nachádza malý prístav s obchodnými loďami. Nad administratívnou budovou visí na stožiari indická zástava, po celý deň zmietaná vetrom.

Dve móla siahajú sotva päťdesiat metrov od oceánu. Spolu tvoria krátku prístavnú priehlbinu, ktorá je však celkom zanesená pieskom. Len pri búrkach do nej prudký príboj naženie vodu a odnesie piesok späť do mora. Ľahké vlny rozhojdali na plytkej vode tri naložené člny. Na brehu už netrpezlivo postávajú nosiči. Otrhaná skupina šľachovitých chlapov tmavej pleti s krátkymi čiernymi vlasmi sa dohaduje s dvoma Indmi v kvalitnom bielom odeve. Na prvý pohľad pochádzajú z vyššej kasty.

Jedna časť mužov sa po vyjednávaní prebrodí do vody. Keď dôjdu k člnom, sia­ha im voda až po plecia. Naložia na ramená vrecia a debny a zanesú ich na breh.

94 Inspire magazine

V zimných mesiacoch musia nakladať zavčasu, pretože už okolo deviatej-desiatej sa zvyčajne strhne silný vietor. Nosičov by potom zaliala voda a tovar by sa poškodil. Druhá skupina náklad zodvihne a odnáša ku skladisku. Za každé vrece alebo debnu dostanú jednu rupiu. Behom sa vracajú naspäť.

Na ulici sa živo diskutuje. Nič nerozumieť, ale domáci Sahadiw vysvetľuje, že kapitán objednal príliš veľa nosičov. „Sťažujú sa u dozorcu, že cestu k skladu každý vykonal len niekoľkokrát. Potrebujú viac peňazí. Za nosenie počítali s dvoma alebo dokonca s troma rupiami. Ktovie, kedy zase nájdu robotu. Na zajtra objednali iných.“

Život v slumoch

Väčšina robotníkov pochádza z chudobnej štvrte Kamma Rabgje, v ktorej hladuje zbedačená časť domorodcov z najnižších kást. Zo stĺpov visia zväzky nezaizolovaných elektrických káblov. Pod nimi stoja slamené chatrče prikryté vlnitým plechom, plné hmyzu a dusnej horúčavy. Takmer pred každým domom je plno odpadkov a ohník, na ktorom sa v páchnucom loji smaží nedefinovateľné jedlo.

Slumy majú pre nedostatok najnevyhnutnejších hygienických opatrení veľký podiel na tom, že sa v meste pravidelne objavuje celá séria hrozných epidémií.

V lete sú noci také horúce a vlhké, že spať vnútri je takmer nemožné. Teplota neklesá pod štyridsať stupňov. Domáci ležia pred dverami, kde ich aspoň trochu ochladí vzduch. Žeravé slnko, nerozvážne manipulovanie s ohňom a spadnuté elektrické káble spôsobujú, že občas v niektorom z domov vypukne požiar.

Stavať zo slamy je nebezpečné. Razom je celá štvrť v plameňoch. Sahadiw hovorí, že minulý rok tu boli tri požiare: „Po štvrti sa rozchýrilo, že namiesto vyhorených chatrčí chce dať vláda vystavať malé tehlové domčeky s jednou až dvoma miestnosťami. Nakoniec sa však od toho upustilo.“ Prečo? „Ak poskytnú peniaze na stavbu príbytkov pre týchto ľudí, podpália aj ostatní svoje chatrče, aby dostali tehlové domy,“ vysvetľuje Sahadiw.

V krčme

Chlapci z chudobných rodín, oblečení len v špinavých a roztrhaných košeliach, sa najradšej hrajú na ulici. Nemajú ihriská ani hračky, sú však vždy veselí a ľahko si nájdu nejakú zábavu. Naháňajú sa pomedzi autá, triafajú kameňmi do prázdnych škatuliek od cigariet alebo robia zle slepým žobrákom. Malé dievčatká stoja bokom. Okolo drieku majú obmotaného mladšieho súrodenca a prizerajú sa vyčíňaniu chlapcov. Keď sa pokúsia pripojiť, sú odstrčené.

Večer sa krčmy okolo prístavu plnia štamgastmi. Rybári, námorníci, profesionálni obsmŕdači, prostitútky i sedliaci z okolitých dedín, ktorí prišli na trh a rozhodli sa prenocovať u známych. Všetci sa svorne zabávajú pri pohári piva alebo pálenky.

V povetrí sa vznáša zápach lacného tabaku a potu. Opľuvané steny pokrýva vrstva

prachu a pavučín. Čašník pristúpi k stolu, vezme z neho popolník naplnený ohorkami a všetko vysype pod stôl. Nikoho tu nič neprekvapí. Stane sa, že elegantne oblečený hosť sa nenápadne vytratí z krčmy, pretože nemá na zaplatenie účtu, zatiaľ čo otrhané indivíduum vyloží na stôl peňaženku napchatú bankovkami. Prirodzene, len ak nie je nablízku polícia.

Každý Joe je rovnaký

Dnes večer vystupujú tri miestne speváčky. Najväčšia hviezda je Anída. V dave to zašumí. Je skutočne pekná. V pravej nosnej dierke nosí zlatý krúžok a vlasy rozdelené pútcom má zapletené do dvoch čiernych vrkočov. Nie je veľmi vysoká, ale mocná. Obtiahnuté bolerko jej obopína zlatohnedú hruď. Z bokov jej padá až po členky pestrá prúžkovaná sukňa.

Poskok prinesie na malé vyvýšené pódium mikrofón, nastaví výšku a odíde. Pretože počas manipulácie sú zapnuté zosilňovače, musia uši vydržať búchanie a praskanie mikrofónu mnohokrát zosilnené. A to sa odohráva pred každým novým číslom.

Pod slabým svetlom sú črty tvárí rybárov ostré a tvrdé. Oči majú po množstve alkoholu lesklé. Najviac pijú námorníci. Na pevnine sa u nich prebúdzajú lovecké inštinkty. Podobne ako keď Indiáni ulovili jeleňa, usilovali sa zjesť čo najviac mäsa naraz, pretože sa tak podvedome pripravovali na obdobie nedostatku, aj títo muži vedia, že na pevninu sa opäť dostanú až o niekoľko dní, možno týždňov, a tak si chcú večer vychutnať plnými dúškami. Doslova.

V rohu miestnosti sedí Joe. Všetkých čínskych námorníkov volajú Joe. Nikomu sa nechce lámať si jazyk ich komplikovanými menami. Každý Joe je rovnaký. Obýva malú komôrku bez okien a varí si v kuchyni záhadné čínske jedlá. Po anglicky vie iba zopár slov. Občas sa mihne na palube a usmieva sa. Čo Joe robí vo voľnom čase? Nikto nevie. Má Joe rodinu? Nikto nevie. A nikoho to ani nezaujíma.

Nekonečný kolotoč

Nadránom sa krčmy vyprázdňujú. Tých, čo nevládzu vyjsť von po vlastných, vynesú. V noci nie je dobré chodiť po brehu. Všade čupia muži aj ženy a používajú vlny ako splachovač, pretože v slamených chatrčiach nemajú záchody. Morský príliv pobrežie vyčistí.

Len čo sa prvé slnečné lúče začnú rysovať nad obzorom, vracajú sa s úlovkom ranní rybári. Najprv prídu na rad žraloky. Rybári sa obávajú tohto nebezpečného morského lúpežníka a aby si boli istí, že je mŕtvy, utnú žralokovi hneď na brehu hlavu. Prv než vlny strhnú tento neporiadok, vrhnú sa čajky a psy s veľkým krikom na najlepšie kúsky.

Kolotoč ďalšieho dňa sa opakuje. V živote rybárov sa veľa nemení, čas postupne plynie. No domáci vedia, že čas je niečo, čo má človek vždy. Môže nemať čo do úst, môže nemať peniaze, zdravie, ale čas má vždy. Preto nestojí za to robiť z času nejaký problém alebo ho, nebodaj, počítať. Máš čas. Príjemný, pokojný život.

Nezomrieš na infarkt. A popri tom môžeš v slumoch v chatrči snívať svoj milionársky sen. text Andrej Horváth / foto Andrej Horváth, Jan Turnovec, Marek Pšenák

Inspire magazine 95

gourmet

Bagel & Coffee

Výnimočný zážitok pre vaše chuťové poháriky nájdete v 100% slovenskej sieti Bagel & Coffee, ktorá sa zaraďuje do najvyššej kategórie fast casual.

To znamená nielen rýchle, ale aj štýlové a zdravé najedenie sa v príjemnom prostredí s trendy dizajnom a milou obsluhou.

Bagel Story Nezameniteľný okrúhly „chlebík“, ktorý si pre jeho výnimočnú chuť a originálny vzhľad zamilujete na prvé zahryznutie, má za sebou dlhú históriu. Prvá zmienka o ňom sa nachádza už v Biblii, do Európy sa Bagel dostal v 17. stor. a o 2 storočia neskôr sa objavil aj v Amerike. V našich končinách je historickým r.

2004, kedy sa Bagel dostal do Bratislavy, kde sa mu zapáčilo, a tak v nej začal písať chutné dejiny!

Prečo je Bagel taký svetový?

Je pripravovaný podľa starého domáceho receptu, len z prírodných surovín bez chemickej úpravy. Neobsahuje tuk, vajcia ani maslo. Má tak minimum cholesterolu, soli aj tukov a vysoký obsah proteínov a karbohydrátov, ktoré budú zásobovať vaše telo energiou po celý deň. Zaujímavosťou je, že Bagel sa najprv varí, až potom pečie, čím získava svoju typickú hutnosť a trvanlivosť.

Coffee Story Delikátne jedlo je príjemné zakončiť (alebo začať?) ešte delikátnejšou kávou.

Tá je preto v Bagel & Coffee ručne pražená a pripravovaná z najlepších zmesí zelených kávových zŕn, pochádzajúcich každý mesiac z inej krajiny (Brazília, Etiópia, Kolumbia, India, Costa Rica...). Preto je vždy čerstvá, s výnimočnou chuťou, nezameniteľnou farbou a podmanivou arómou. A samozrejme, v rôznych podobách a s rôznymi príchuťami podľa želania.

Prečo Inspire miluje Bagel & Coffee?

Doprajte si lahodný letný zážitok a ochutnajte nové hravé špecialitky lákavých chutí, farieb, vôní

• je svetový! (NewYorkBagel, FrenchBagel, ItalianBagel, MexicoBagel...)

• pripravuje najlepšiu mrkvovú tortu široko aj ďaleko, • káva nás vždy dostane svojou čerstvosťou, arómou aj chuťou, • má výnimočne chutné polievky, ktoré hrajú farbami, • používa organické suroviny a ide s bio trendmi, • má vždy sezónne prekvapenia pre naše chuťové bunky, • vie pripraviť originálny catering na želanie, • je 100% nefajčiar, • a má najviac usmiatu obsluhu v Blave!

Bagel & Coffee nájdete v Bratislave na: Štúrovej 13, Obchodnej 10 a aj na Hlavnom námestí 8 a Ventúrskej 3 www.BagelCoffeeStory.com

Inspire magazine 97

tattoo

Pa3k

Ja som sa pre kérky proste narodil Osudové rozhodnutie Myslím, že u mňa nenastal zlom ako u väčšiny ľudí. Išlo to ruka v ruke so životom a mojím osudom. V 18-tich som si išiel svojou cestou a prišlo mi samozrejmé, že môj život bude prepojený s tetovaním...

Prvá kérka Hm... tak to viem presne. Robil som ju sám sebe a bol to hrozný, mierne plastický čierno-biely ornament. No hrozné... ale mám ho dodnes.

Inšpirácie a ašpirácie Inšpiráciu čerpám všade okolo. Keď poriadne otvoríš oči, vidíš ju v ľuďoch, veciach, udalostiach... Hlavne však roky tetovania, haldy obrázkov, rôzne techniky...

Respect!

Snažím sa robiť kérky, ktorých štýl je typický pre mňa. No určite ma na mojej ceste ovplyvnil Luis Rojo, podľa ktorého som sa v podstate učil vystihnúť detaily v kresbe, línie. U Hernandéza ma zase inšpiruje život v jeho robotách. Kolegovci Ivo a Živko sú pre mňa vzory v technike tetovania, vytrvalosti a kvalitne urobených kérkach. V JJ and devils tattoo ma nasmeroval dobrým smerom JJ – nielen ako tatéra, ale aj ako človeka, a, samozrejme, Vladimír – piercer z JJ, môj dobrý kamoš a parťák. Hnal ma dopredu, rozoberal so mnou moje roboty, povedal mi svoj názor a ja som vedel, že mi hovorí veci tak, ako sú... Proste – nemazal mi med okolo huby a podporoval ma.

Začiatok a koniec Keď za mnou príde zákazník, opýtam sa ho, aká je jeho predstava a zvážim, či sa námet hodí k jeho osobe, postave, výrazu. Väčšinu návrhov kreslím, niekedy pracujem podľa konkrétneho obrázka.

Pred samotným tetovaním si dám cigu, kávičku, vysterilizujem nadstavce, pripravím si veci potrebné na kérku (farby, vodu, ihly, vazelínu...), motív prekreslím na telo a začnem tetovať obrysy.

Odvtedy ma už nič a nikto okolo nezaujíma... Potom príde na rad jemné tieňovanie a tým väčšinou končím. Kérku vyčistím, natriem, zabalím. A zase idem na cigaretku. Dokončovačku (dotiahnutie kérky + natlačenie bielej farby) robím na ďalší termín, aby kérka nebola podráždená, poprípade na nej neboli chrasty.

Naj Čo ma na kérke baví najviac? Ja nemám obľúbený úsek. Niekedy to, niekedy niečo iné – záleží od námetu, človeka, ktorého robím, môjho rozpoloženia...

Kopirák vs. freestyle Prirodzene, radšej robím originály – chytím vlnu a dám ju na telo.

Je to voľnejšie a tvorivejšie. Niekedy sú však motívy, ktoré vyžadujú kopirák, napr. portréty, detailné obrázky...

Kultové motívy Myslím si, že za kultový motív možno považovať old school. Patrí medzi štýly, ktoré sú na tetovacej scéne veľa rokov a sú stále žiadané. Je to niečo ako Karel Gott v Čechách... Naše štúdio má tiež – už myslím, že kultový motív, a tým je „kouř“...

Osobitý štýl Pre mňa sú prvoradé farby. Rád miešam nové odtiene, hľadám farby podobné reálu. Ďalšou vecou je dôraz na efektnosť, jemnosť tetovania, možno sem-tam malý úlet... Nie som ešte na konci.

Svoj štýl sa snažím stále zlepšovať a uznanie od ľudí, ktorí vedia, o čom to je, je pre mňa dôkazom, že idem dobrým smerom.

Kde bolo čo bolo Aby si tatér mohol povedať „mám svoj štýl“, musí hľadať, vychádzať z pokusov a omylov a hlavne nedať sa odradiť neúspechom.

Snažím sa pozerať roboty iných, pozerať obrázky, fotky, efekty vo filmoch. A keďže nie som úplne normálny, často sa mi stáva, že si prinesiem zvonku zaujímavý list, kvet, drevo...

Preto lebo Ja som sa pre kérky proste narodil a aj keď som sa občas venoval niečomu inému, náhody ma vždy zaviali späť k tetovaniu... Mám ho rád a žijem s ním.

Vzostupy a výzvy Moja výzva? Byť najlepším sám v sebe. Aby som sa pozrel na moje roboty a úprimne si povedal, že sú brutál.

Najpodivnjsšia kerka Tak v tom mám jasno. Sú to kérky môjho kamoša „Parchanta“ a sú jednoducho také podivné ako on...

Cliché na záver – ty a kerky?

Koľko ich mám, nie je podstatné, ďalšie ešte určite plánujem.

Jedna z nich je gejša na chrbte – mám zatiaľ len obrysy, ale už sa teším na zbytok... no so svojimi kérkami to mám dosť ťažké.

Väčšinou stále makám a keď mám voľno, som rád, že ho mám, a tak to s nimi vidím ešte nadlho...

A tvoja vízia vlastného štúdia?

No, vízia určite je, ale reálnu podobu jej zatiaľ dať nemôžem.

Chce to financie, dobrý tím, kvalitné práce a dosť veľkú klientelu.

Niečo z toho sa mi už podarilo, na ostatných veciach stále pracujem. Myslím, že vlastné štúdio spravím vtedy, keď zacítim, že áno – práve teraz som pripravený, teraz to chcem, teraz to cítim...

Let mí introdjús majself

meno/prezývka Pa3k / maajster Paaťo štúdio Bloody blue tattoo mesto Praha

Nie som moc na výlevy o mne... Keď to mám nejako zhrnúť, som, aký

som. Vždy som robil a robím to, čo ma nabíja, dáva energiu a núti byť

stále lepším v mojej práci. Začiatky boli asi v škole – namiesto strojčeka bolo mojím nástrojom pero. Spolužiaci sa nebránili, a tak som kreslil na

ruky, nohy... neskôr som si zbúchal amatérsky strojček a vymenil pero za ihlu. Ľudí, ktorých som tetoval, pribúdalo, takže som si kúpil profe-

sionálny strojček a posunul sa zase o kúsok ďalej. V roku 2004 sme otvorili s jj-om a Vladom štúdio v Bratislave ( JJ and devils tattoo). Asi o

rok-dva sme sa dostali do povedomia ľudí, kérky sa lepšili a myslím, že to bola epizóda, ktorá z Paťa – amatéra postupne vytvorila Paťa – taté-

ra. Tetovaniu sa venujem 11 rokov a inú cestu si ani neviem predstaviť. pripravila Liana Weiss / foto archív Pa3k www.bloodybluetattoo.cz

98 Inspire magazine

Inspire magazine 99

comics

Zmysel pre spravodlivosť, svaly, obtiahnutá kombinéza, nadľudské schopnosti či najmodernejšia technika. To sú superhrdinovia. Alebo, buďme presnejší – Superman a Batman.

100 Inspire magazine

vs. dystópia

Ľavá strana Batman – The Dark Knight Returns, F. Miller, K. Janson, L. Varley Batman – Arkham Asylum, D. McKean, G. Morrison Pravá strana Superman – Day of Doom, D. Jurgens, B. Sienkiewicz

Utópia

Čože je to sedemdesiatka?

Zmysel pre spravodlivosť, svaly, obtiahnutá kombinéza, nadľudské schopnosti či najmodernejšia technika. To sú superhrdinovia. Alebo, buďme presnejší – Superman a Batman. Dvaja páni, už dávno nie v strednom veku (pomaly mieriaci na geriatriu), nastoľujúci spravodlivosť v dvoch diametrálne odlišných svetoch.

Verili by ste, že títo dvaja páni oslávili už sedemdesiatku? A stále v takej neskutočne dobrej kondičke, kedy aj ich svaly majú svaly a tvár bez jedinej vrásky žiari pravdepodobne aj vďaka chirurgickému zákroku. Nečudujte sa. Veď sú to hollywoodski hrdinovia. Dve soľné bane pre americký filmový priemysel.

Made in USA Obe tieto už kultové postavy sú neodmysliteľným odrazom americkej kultúry.

Už len Supermanov kostým ladiaci s americkou vlajkou napovedá, že je to veľký nacionalista, patriot telom i dušou, ako sa na správneho Američana patrí, aj keď sám je nadčlovek pochádzajúci z inej galaxie. Nevadí. Malý detail, ktorý rýchlo prekonal, a začal zachraňovať svet. A tak sa v jeho meste nemusíte báť dokonca ani keď skáčete z mrakodrapu. Hráte predsa na istotu. Zachráni vás Superman. A ak ste náhodou aj krásna mladá žena, rande máte isté.

Dark (k)night Oproti vysnívanej Supermanovej utópii stojí Batman a jeho dystópia pripomínajúca spoločnosť podľa Georga Orwella. Korupcia, vraždy, prepadnutia, všade prítomný strach, napätie a kontrola. Dokonca aj krátka prechádzka po hlav-

nej ulici vám naženie zimomriavky. Dark knight je jednoducho predstaviteľom hyperboly nášho sveta. Sveta, kde nedokonalí sú hlavou a zlí krkom. Ale svitá tu nádej. Pod maskou netopiera sa ukrýva čierny rytier, ktorý sa objaví uprostred tmavej noci a snáď vás zachráni. Má totižto neskutočne veľa práce.

Umenie alebo biznis Je neodškriepiteľné, že myšlienka vytvoriť superhrdinov večne zachraňujúcich, čo sa dá, bola brilantná. Avšak za sedemdesiat rokov sa dá toho veľa pokaziť, ale na druhej strane aj vylepšiť. Svaly pribudli, objavili sa aj nové prístupy k prerozprávaniu príbehov, nové postavy či odhalenia. Ilustrátorov sa za sedem desaťročí vystriedalo niekoľko. Niektorí stavili na umelecký výraz, iní na pop artovú farebnosť a dobrý biznis. Veď z týchto dvoch postáv treba vyťažiť čo najviac – sedemdesiat rokov je vysoký vek a nie každý sa predáva tak dobre po smrti ako van Gogh.

Dokonalejší svet Utópia či dystópia? Hamletovská otázka. Jedno je však isté. Tieto dva svety majú okrem svalnatých superhrdinov ešte niečo spoločné, a to túžbu človeka po lepšom, krajšom živote. K dobru predsa neodmysliteľne patrí zlo. Bez neho by sme si neuvedomili, čo je pre nás vzácne a čo dobro vlastne v skutočnosti je.

A tak, či žijete vo svojej utópii či dystópii, nezabudnite na dôležité heslo tohto tisícročia: „Superhrdinovia celého sveta, spojte sa!“ Nehanbite sa obliecť svoje superoveraly, aj keď sú už možno trochu tesnejšie, a vyrazte do ulíc zachrániť náš svet. Veď je kríza a my vás potrebujeme. Text Erika Grendelová

Inspire magazine 101

phenomena

There are many places to go to escape the reality of existence. Some people find it in faraway beaches, others in shopping and some find solace in a glass of brandy.

For many years children and teenagers have dreamed of the kind of adventures they read about in comic books. But short of a bite from a radioactive spider, that is as close as they will come to being able to leap tall buildings in a single bound. Except at the New York Anime Convention and International Cosplay Tournament.

Cosplay is the term used to describe the phenomena of ‘Costume-Play’. It involves dressing up as a favoured Japanese cartoon or book character. It’s not quite like how you used to do it as a child - wearing a bathroom towel and your sister’s swimming suit whilst pretending to be Spiderman. Instead, cosplay fanatics (or ‘otaku’, a Japanese word meaning obsessive fan or geek), have become a subculture of detail-obsessed makeup artists, costume designers and hair stylists in an effort to recreate their beloved idols. These are usually taken

102 Inspire magazine

Everyone’s a superhero!

from Japanese comics but more obscure costumes may include eastern sweet packaging or pop ephemera. To suggest this is a minor scale movement would be to overlook the numerous cosplay fashion magazines that exist and to dismiss the seven thousand strong Facebook group.

At the convention, the sense of naive excitement was everywhere. Seminars promised lessons in the fine art of ‘Zombie Survival’ and a delegate spoke to a room full of enthusiastic youngsters wearing furry hats on what it takes to break into the anime voice-dubbing industry. One area featured Akihabara-style Maid Cafes where frustrated teenage boys could order sugary drinks served

by Twister-playing french maids with green hair. A popular store catered for the brisk trade in hentai (pornographic cartoons often featuring horny alien monsters) and another store sold UV samurai swords and energy drinks for the forthcoming apocalypse.

Inspire magazine 103

phenomena

Never have I been to a place where the illusion of escape was so permeating and allencompassing.

Whilst these things may sound ridiculous, they fitted perfectly with the sense of playfulness that the event inspired. Never have I been to a place where the illusion of escape was so permeating and all-encompassing. I saw eight year old boys play-swordfighting with early twenty-year olds. There was no cynicism to be found anywhere. Grown adults relived Star Wars light sabre battles on a stage to an applauding crowd. I’m sure there was the same internecine politics that accompanies any fashion scene, but I witnessed none.

104 Inspire magazine

Over the course of the weekend, I photographed several hundred fans obsessed with their favourite characters, and whilst there was debate over the most super-superhero, most were agreed on one thing. The only person with any real ability to change the world according to the American way, was the face that appeared on t-shirts, badges, and posters throughout the convention: one very human superman, Mr. President – Barack Obama.

Words and photos by Tony Hill for Studio Kinglux www.kinglux.co.uk

Inspire magazine 105

scene

WGT je každoročný 4 dňový festival dark music a umenia v Lipsku. Viac ako 150 interpretov a umelcov žánrov gothic rocku, EBM, noise, darkwave, neofolk, neoclassical, medieval music, deathrock, punk vie prilákať toľko nadšencov, že sa z neho stal najväčší festival tohto druhu na svete. WGT zahŕňa taktiež rôzne trhoviská, filmové premiéry, literárne čítania, autogramiády, oslavy fanúšikov absintu a pod.

WGT 2009

Where are you from?

29. 5. – 1. 6. 2009 boli obyvatelia Lipska už osemnásty raz dokonale pripravení na príliv černoty z celého sveta. V potravinách, kaviarňach, bankách, uliciach... všade vidno ľudí, ktorých imidž sa tvoril mesiace (aspoň na pohľad). Otázku where are you from? počuť asi najčastejšie. Od svetlých Švédov (často prefarbených na čierno) po tmavých Portugalcov, Američanov či ázijské typy sa tu nájde asi zástupca každej krajiny. Ľudia sa cítia slobodní, mnohí z nich celý rok čakajú vo svojich v zime prekúrených, v lete klimatizovaných offisoch na tie 4 dni úletu, keď odhodia oblek a povinnosti a budú tým, čím túžia byť. Trebárs dvojmetrovou ženou s dlhými blond vlasmi, vyzývavým mejkapom, korzetom a vysokými lodičkami. Homosexuálne dvojice sa s láskou špacírujú po meste, upravujú si navzájom vlasy, bozkávajú sa. Všetci chcú byť výnimoční, krásni a užiť si to. Priestoru je na to viac než dosť. Mesto zahŕňa viac než 30 klubov (od gotických akcií s názvom When we were young (dosť deprimujúce) až po najnovšie industriálne, noisové, psytrance akcie). Od malých, lebkami a pavučinami vyčačkaných klubíkov po obrovské priemyselné haly natrieskané šalejúcim davom. Už len lístky na festival v podobe perleťovej hnedej s barokovými anjelmi sú hodné zarámovania.

Možná přijde i Robin Hood...

Medzinárodné kapely, dj-s, divadelné vystúpenia, kiná, bary, stredoveké markety a dediny, kde sa vyskytujú najmä fanúšikovia stredovekej hudby a módy pochutnávajúci si na pečenom prasiatku, zemiakoch z pahreby a poháriku medoviny v tvare rohu. Inde vidno dav teenagerov so zrenicami jak puklice od tatrovky, ktorí čakajú na vstup už do 8. klubu za tú noc. Viktoriánske kontesy, stredovekí rytieri, transvestiti, muži v štýle Ľudovíta XIV., nevinné gotické Lolitky v podkolienkach či totálne gotické „slutty“ samice, neónoví oranžovo-zelení cyber gotici... najväčší exhibicionisti len v sieťkach a latexovej bielizni. Mnohým sa za tie roky už narodili deti, a tak ich berú so sebou. Na tráve sa hrá asi 5 ročné dievčatko s červeno-čiernym melírom... Dopad na ich vývoj ponechám na vyjadrenie odborníkom. Zvyknutí zamestnanci hotelov ani okom nemihnú, keď sa vyše 50 ročný pán v korzete a červených lakovkách u nich ubytúva. Je celkom možné, že je to nejaký fínsky manažér, ktorý si len prišiel vypustiť paru a nechať sa trebárs zbičovať na polnočnej fetish party, na ktorú sa čaká asi v kilometrovom, latexom sa blyštiacom zástupe pred glamorous zámkom.

Biely toaleťák? Nikdy!

Napriek obrovskej účasti všade vládne pokoj, ľudia sa prišli zabaviť, popromenádovať sa, pofotiť, kadečo vyskúšať (napr. jahodové mäso), stretnúť sa s kamarátmi, ktorí žijú v iných krajinách, kúpiť si niečo pekné (milión stánkov s oblečením, suvenírmi, artefaktami súvisiacimi s históriou, mágiou, satanizmom alebo srandičkami typu čierny toaletný papier, alebo až morbídnosťami – čierne očipkované detské postieľky v tvare rakvičiek! Žiadne hádky, bitky, žiadne ožraté hovädá váľajúce sa po trávnikoch... gotici sú kultivovaní a mierumilovní.

Organizátori dokonca vymysleli zálohované plastikové poháre na festivale, čiže za pivo v plaste zaplatíte o 2 eurá viac a keď vrátite pohár na bar, peniaze vám vrátia. Výsledkom sú dokonale čisté trávniky, kluby, ulice...

Niektoré električky jazdia celú noc, ale v každom prípade je všade dostatok taxíkov, ktoré vás za pár eur odvezú do iného klubu alebo do hostela. Vyspať sa treba, veď párty pokračuje aj na ďalší deň.

Festival sa odohráva každý rok 7. víkend od Veľkej noci počas predĺženého víkendu, kedy majú v Nemecku kresťanský sviatok Pfingster. V každom prípade zaujímavý zážitok. 21. – 24. mája 2010 to bude už 19. ročník festivalu. text Petra Dudáková / foto Mario Antonoff www.wave-gotik-treffen.de

106 Inspire magazine

Wízia Gotického Tranzu, Weget, Gurmánstvo, Tanec… alebo aj Wave Gotik Treffen Nemecký festival, čo každoročne priláka 30 000 ľudí.

Inspire magazine 107

scene

Missoni, Ferré, Versace, Diesel a Agent Provocater. Čo majú všetci spoločné okrem toho, že sú módne ikony? Každý z nich sa postaral o jednu verziu nemenej ikonického vozidla Mini Life Ball. Tento rok sa k nim pridala aj najvychytenejšia newyorská dvojica The Blonds. A toto je ich MINI Life Ball 2009, ružovo-čierny leopard.

Automobilka MINI sa v roku 2001 rozhodla vstúpiť do podpory projektu Life Ball. Každý rok ten módny dizajnér, ktorému je venovaná módna prehliadka pri otvorení, má právo uviesť svoju verziu legendárneho vozidla MINI kabrio. Tento raz to bolo newyorské duo David a Philp Blond, ktorých svet módy pozná pod označením The Blonds. A v máji na viedenskom Rathausplatz pred 40 tisíc divákmi ukázali svojho ružovo-čierneho leoparda.

S motívom divokej mačky im pomáhala aj ďalšia kočka – populárna speváčka Katy Perry. Malý leopard má v interiéri sedadlá i časť prístrojov potiahnuté čiernou imitáciou kože. Strapce zdobené striebornou niťou a lesklými kamienkami sú upevnené na sedadlách a bočných zrkadlách. Ako v bavlnke sa budú mať aj vaše nohy, podložky sú potiahnuté čiernym trblietavým kobercom s dlhými vlasom. „MINI je presne také ako naša móda – luxusné, sexy, veselé a nikdy nie nudné,“ povedal o svojom očarujúcom výtvore David Blond. Inšpiráciu si s Philipom zobrali z nemenej excentrickej kabelky The Blonds. Duo stavilo na leopardie škvrny a módnu ružovú farbu, ktorú skombinovali s čiernou. S týmto autom určite budete na ceste neprehliadnuteľný. Svoje o tom vedia hviezdy ako Beyoncé, Alica Keys, Rihanna, Shakira či Madona, ktoré si outfit od The Blonds obľúbili.

Nejde o prvé MINI, o ktoré sa postarali módni dizajnéri. V roku 2003 napríklad svoju verziu aura predstavil Missoni, v roku 2005 napríklad Versace a vlani Agent Provocateur. Ten z modelu MINI Clubaman urobil policajné vozidlo v čierno-ružovej farbe s MINI celou so želiezakmi umiestnenými na stenách automobilu.

A tak ako vlani, aj ružovo-čierneho leoparda od The Blonds môžete vlastniť aj vy. Stačí ak si do konca augusta kúpite žreb za 10 € a ak sa na vás usmeje šťastie. Šťastný výherca sa žrebuje 1. septembra.

Spolupráca materskej automobilky MINI, BMW Group, s projektom Life Ball trvá už deväť rokov. „Ideme vlastnou cestou. Dôležité je, že takto prispievame v boji proti AIDS,“ povedal hovorca MINI Andreas-Chritoph Hofmann. Celkový zisk zo žrebovania pôjde v prospech projektu Life Ball-u, resp. projektov proti HIV/AIDS. Doteraz sa takýmto spôsobom podarilo vyzbierať viac ako 300 tisíc USD. text ivan netik www.lifeball.org www.mini.com

108 Inspire magazine

MINI LIFE BALL 2009

Ružovo-čierny leopard

The Blonds sa pohrali s MINI kabrio

Inspire magazine 109

scene

Milan A

damčia

k, zázn

am z ve

rnisáže

výstavy

Querd

urch, D

om um

enia, 19

Výstava Pracovná pamäť je spojením troch nezávislých kapitol reflektujúcich dielo a postavy hudobníka, muzikológa a intermediálneho umelca Milana Adamčiaka, aktivistu a revolucionára Jána Budaja a manželky v 50. rokoch politicky prenasledovaného a zavraždeného Vladimíra Klementisa Lídy Klementisovej, ktorej príbeh komentuje umelecká dvojica Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová. Termín pracovná pamäť označuje mechanizmus, ktorý na veľmi krátky okamih zadržiava v ľudskom mozgu všetky nanovo prijímané informácie – krátke pretrvanie obrazu na sietnici, keď zavrieme oči, doznievanie melódie... V prípade výstavy Pracovná pamäť sa táto stáva modusom operandi – rozhoduje, či jednotlivé rekonštruované spomienky, situácie a spracovávané archívne materiály budú zaradené do krátkodobej či dlhodobej pamäte diváka.

Spoločným momentom výstavy je výskumná povaha, procesuálnosť, moment času vo svojej neuchopiteľnosti a efemérnosti, rekonštrukcia pamäte a procesy zabúdania či rozpomínania sa...

Pracovná pamäť Anetta

Mona

Chisa,

Lu

Sviatok stretnutia – Milan Adamčiak (1946) kurátorka Lucia Gavulová Milan Adamčiak je slovenský komponista, čelista, muzikológ, tvorca akustických objektov, auditívnych situácií, inštalácií a nekonvenčných hudobných nástrojov, performer, vizuálny umelec, experimentálny básnik, rušiteľ, pochybovač, mystifikátor. V umení preňho nie je dôležitý hmotný artefakt, ale pocit, emócia, zážitok – sviatok stretnutia. Kurátorským zámerom nebola dôsledná monografická prezentácia autora, skôr voľne uchopená, „pocitová“, čiastková rekonštrukcia príbehu neúnavného kreátora, ktorý sa kontinuálne odvíja mnohými smermi. K dôveryhodnosti tohto zámeru prispel malý hudobný happening Milana Adamčiaka v rámci otvorenia výstavy, ktorý spočíval v jeho vystúpení s hrou na violončele jedného z členov sprievodnej kapely The Paperhats a vystúpenie folklórneho súboru Podhorčan z Podhoria, súčasného domova autora.

Obedy – Ján Budaj (1952) Ďaleko od Teba – Anetta Mona Chisa (1975) & Lucia Tkáčová (1977) kurátorka Mira Keratová Obe kapitoly sú rekonštrukciou vlastnej histórie ústredných postáv, ako aj kolektívnej pamäte – histórie spoločnosti a každodennosti. Osobnosť Jána Budaja prezentuje webový archív jeho akcií v čase reálneho socializmu (www.workingmemory.sk) a reality-show dokument z nedávnej rekonštrukcie jednej z jeho akcií Obedy z roku 1978. Akcie Budaja a Dočasnej spoločnosti intenzívneho prežívania (DSIP) boli konštruované ako situácie, ktoré narúšajú stereotypné správanie chodca a stávajú sa preňho podnetom pre intenzívnejšie prežívanie každodennosti. Romanticky feministická expozícia Chise a Tkáčovej prezentuje archív ľúbostných listov a dokumentačného materiálu Lídy Clementisovej – najmä listy z väzenia zo začiatku päťdesiatych rokov, ktoré si s Vladimírom Clemetisom písali počas jeho politického procesu, ktorý viedol k trestu smrti. Autorky urobili sériu efemérnych monumentov pre Lídu, ktorá sa ako žena hrdinu nikdy do kolektívnej pamäte nedostala a na rozdiel od svojho manžela, s ktorým jeho príbeh prežila, si ju spoločnosť nepamätá.

Kurátorky Lucia Gavulová a Mira Keratová /Hosť Marold Langer-Philippsen máj/jún 2009, tranzit.sk

110 Inspire magazine

Ján B

udaj,

Reko

nštru

kcia

akcií

Obe

dy

ko od

, Ďale

čová cia Tká

009

2 Teba,

pie

ier S

v fűr

,M

čiak

dam

nA Mila

iel itsp

# ler &

974

1; 1

821

90

9

00

,2 ice

ižn

kn

ls

ža

tr

e íp

j ke

ol

v

ok

en

rv

te

n ,I

cie

čík

av or

Mira

Kerato

vá a Ju

M al

raj Su

ich

M

kop,

Verejn

á kniž

nica,

2008

Michal Moravčík, Dro

mománia, 2006-08

tu, 2007

žného by

bestu z be

az ov, kúsky avčík, Dom ichal Mor

M

Ako výstižná sonda do sociológie Petržalky v jej historických a kultúrnych kontextoch sa prejavila výstava Fantázie o začiatku, ktorej prezentáciu v kurátorskom spracovaní Miry Keratovej usporiadala billboard gallery europe (bg) iniciatíva Príležitostný robotník v priestoroch Miestnej knižnice Petržalka na Vavilovovej ulici medzi 17. aprílom a 16. májom 2009. Umelci tu sumarizovali participatórne (a externé) práce korelujúce s tematikou, čím ponúkli viaceré pohľady na (ne)typickú štruktúru, akou Petržalka je, vykresliac tak súčasný ideologický status, od ktorého sa bude nepochybne odvíjať aj jej budúce smerovanie.

Fantázie o začiatku

Knižnica Petržalkou – Petržalka knižnicou Názov Fantázie o začiatku zachytáva light-motív projektu, ktorý okrem mapovania verejného priestoru reflektuje rôzne utópie, ktoré Petržalku ťažiskovo zasiahli v 20. storočí a ktoré v súvislosti s ňou dodnes rezonujú. Niektoré z nich sa objavujú aj vo videu Chanel de Petržalka od Jaroslava Vargu, v ktorom sa mladí Petržalčania pokúšajú na základe indícií odkryť miestne príbehy z minulosti, pričom divák zisťuje, že miesto s bohatou históriou sa, paradoxne, ľahko môže stať „miestom bez pamäti“. K jej precvičovaniu isto prispieva aj projekt billboart gallery europe, ktorý od roku 2002 umiestňuje domáce i zahraničné umelecké diela zamerané na aktuálny sociopolitický kontext na bilbordy do verejného priestoru, čím vytvára akúsi voľne prístupnú sieťovú galériu. V knižnici boli reprezentované a bilancované tie bilbordy, ktoré umelci vytvorili v rámci Fantázií o začiatku (napríklad bilbordový diptych Mariána Grolmusa Hluk prostredia), prípadne iné, ktoré s projektom úzko súvisia (bilbordy renomovaných zahraničných autorov – Povodeň Igora Eskinju (HR) a Palác zábavy (Architektúra pre) od Andreasa Fogarasiho (AT/HU)). Do pozoruhodného metacyklenia sa dostal sumár postprodukčnej bilbordovej výstavy Miry Keratovej a Juraja Sukopa Verejná knižnica (2008, Petržalka) tým, že bol prezentovaný práve vo verejnej knižnici. Ako vôbec prvá výstava tohto typu na Slovensku transponovala rôznorodé umelecké diela zo 70. a 80. rokov (teda z čias budovania Petržalky) do verejného priestoru tak, ako sú dnes zaznamenané v literatúre.

Skvosty v petržalských uliciach Presun z exteriéru do interiéru a späť využil aj Jaroslav Varga v projekte Bez názvu (Orientačná mapa), keď 126 fotografií starých i nových veľkoformátových malieb z bočných stien panelákov (vrátane socialistických monochrómov, reklamných malieb a printov či geometrizujúcich skladieb fasádnych štúdií) zakomponoval do plánu Petržalky a vyhotovil tak pozoruhodného sprievodcu, ktorého dal hromadne vytlačiť, a v knižnici ho zdarma ponúkol každému záujemcovi. Bolo by nesporne zaujímavé zistiť, koľkí z nich aktívne zareagovali a naozaj absolvovali exkurziu po skvostoch legálneho nástenného maliarstva v petržalských uliciach. Trojrozmerné presuny a posuny vo svojich prácach predstavil Michal Moravčík. Spolu so site-specific inštaláciou Gegen die zeit, kde príbehy zariadenia jednej kuchyne preniesol do roviny urbánnej či spoločenskej, v knižnici inštaloval aj ďalšie diela (Domov. Kúsky azbestu z bežného bytu, Dromomania), v ktorých podobnými, charakteristicky úspornými intervenciami obohatil výpovede ready-madeov. Do výskumu kvality sídliskového života a prehodnocovania škodlivých javov z minulosti Moravčík zahrnul aj svoj zásah na terase pred knižnicou, kde na miesta nefunkčných kanálov vysadil trávu, a pokúsil sa tak revitalizovať zdevastovaný priestor.

Andr eas F ogara

si, Fu

n pala

ce, 2

008

Skryte, nečakane a nepredžute Myšlienku mapovania verejného priestoru (prípadne jeho prelínania so súkromným) a jeho interakcie so spoločnosťou vydarene akcentovalo celkové inštalačné zhotovenie výstavy. Knižnica sa stala prostriedkom, ktorý diváka donútil miesto plochého, lineárneho prezerania artefaktov sústrediť pozornosť na objavovanie jednotlivých diel medzi knižnými regálmi, a ktorý ho postupne vnoril do všetkých dimenzií problematiky rovnako, ako by sa tak dialo v reálnej urbánnej štruktúre – teda rovnako skryte, nečakane a nepredžute. Divák – účastník vlastne mohol spoznať iba relikty, epizódy, špecifiká, fenomény alebo malé miestne zákonitosti. To však dokonale stačilo na komplexnú sondáž, ktorá nepriamo vyústila do náčrtu niekoľkých možných ciest budúceho smerovania Petržalky (a podobných panoptík). Nasledujúci vývoj sa však nesporne bude musieť vyrovnávať s modernizmom ako s istým typom dedičstva, ktoré je prítomné nielen vo fyzických či sociálnych stereotypoch, ale aj v niektorých jedincoch, kde prežíva ako platný vzor budúceho rozvoja, pripravený expandovať pri najbližšej možnej príležitosti. No práve od podobných interných reliktov, podobne ako aj od rôznych externých eufórií (napríklad od súčasnej komerčno-developerskej, ktorá je napokon tiež akýmsi neprimeraným pokračovaním moderny, zabaleným do postmoderného obalu) bude závisieť, či sa v nastávajúcom vývoji presadí racionalita vo väčšej, alebo menšej miere. text Tomáš Beňadik / foto archív MK / Kurátorka Mira Keratová apríl/jún 2009, Miestna knižnica Petržalka

Inspire magazine 111

white bridal dress ISABEL DE PEDRO

PHOTOGRAPHY SARA COE www.saracoe.com STYLING ÀNGELA NAVAS www.angelanavas.com MAKE UP Rafit Noy for MAC rafitnoymakeup.wordpress.com HAIR Rafit Noy for Redken rafitnoymakeup.wordpress.com MODEL Teresa Dilger www.elitemodel.es

Z Barcelony exkluzívne pre Inspire!

112 Inspire magazine

pink ruffles dress ETXART & PANNO

Inspire magazine 113

see through blouse with butterflies TERESA HELBIG silk dress TERESA HELBIG 114 Inspire magazine

high heel sandals with flower CASADEI

Inspire magazine 115

vest AMERICAN VINTAGE skirt TARA JARMON

116 Inspire magazine

blouse l’ Arca de l’ Avia

embroided waistcoat MANGO

silk trousers ISABEL DE PEDRO

Inspire magazine 117

multi coloured striped blouse TARA JARMON

118 Inspire magazine

Inspire magazine 119

linen playsuit AMERICAN VINTAGE blazer ARMANI COLLEZIONI flat sandals with flower CASADEI

120 Inspire magazine

see through blouse with butterflies TERESA HELBIG silk dress TERESA HELBIG

flower and ribbon accessories by the stylist and necklace model’s own

Inspire magazine 121

Z Milána exkluzívne pre Inspire!

Photography ANDREA BENEDETTI Fashion Editor FREDDY VARADY Make up IDA COPPOLA Hair DANIELE MEDDI Assistant ALICE COLORITI Model Leon, Matthew, Maximilian, Oskar, Rafton, Ross, Tristan / Joy Production A&V LUXURY www.spaziolattuada.com 122 Inspire magazine

jacket Marina Jachting, shirt Obey, shorts Coast + Weber + Ahaus, shoes Enrico Coveri, socks Gallo Inspire magazine 123

jacket Brooksfield, pull Altea, vest, pois pants and shoes Paul Smith, socks Rede 124 Inspire magazine

jacket Enrico Coveri, polo Raf Simons, shorts Mauro Grifoni, belt Missoni, shoes GF Ferre, socks Gallo Inspire magazine 125

jacket Exte’, shirt and pants Coast + Weber + Ahaus, papillon and tie Paul Smith, shoes Cesare Paciotti, socks Modern Amusment 126 Inspire magazine

total look Moschino, socks Paul Smith Inspire magazine 127

jacket and pants 1881 Cerruti, shirt Carrel, shoes Gola, tie Altea 128 Inspire magazine

Inspire magazine 129

total look Frankie Morrelo, socks Paul Smith

Swaroski chrystal and leather mask Manish Aurora metal shift dress Guilty Brotherhood

Z New Yorku exkluzívne pre Inspire!

Photography Jamie Nelson @ FACTORY311.com Art Direction Danielle Von Braun Styling Harold Jay Melvin for haroldjaymelvin.com Make up Cynthia Rose for Make Up For Ever Hair Elsa for TRESemme Photography Assistant Oliver Christie Model Ashley Hinshaw @ Major, NY

130 Inspire magazine

ruched sleeve jacket Aurelio Costarella belt by Isabella Capeto gloves by La Crasia patent garters by Agent Provacteur shorts by Costume National shoes by The Blonds bangles by Kep

Inspire magazine 131

132 Inspire magazine

black dress All Dressed UP white dress worn under black dress Guilty Brotherhood shoes Dries Van Noten

Inspire magazine 133

134 Inspire magazine

dress by Guilty Brotherhood bangle by Kep gloves La Crasia shoes Balenciaga

top, tank worn over top, pant All Manish Aurora corset belt Alexander Mc Queen

Inspire magazine 135

dress Jose Duran gloves La Crasia bangle KEP shoes YSL

136 Inspire magazine

Inspire magazine 137

leather dress Guilty Brotherhood shoes The Blonds

138 Inspire magazine

dress Manish Aurora gloves La Crasia shoes Dreis Van Noten

Inspire magazine 139

Z Madridu exkluzĂ­vne pre INSPIRE! Photography jose luis tabueĂąa www.joseluistabu.com Styling Oscar Morales Hair and Make up Javier Murgoitio www.javiermurgoitio.com Model Florien Ligthart www.groupmodels.com

140 Inspire magazine

dress Zara

Inspire magazine 141

142 Inspire magazine

dress Zara

Inspire magazine 143

corset and knickers La Perla

144 Inspire magazine

Inspire magazine 145

146 Inspire magazine

dress Zara

Inspire magazine 147

lingerie La perla

148 Inspire magazine

Inspire magazine 149

corset and knickers La Perla

150 Inspire magazine

top Zara

skirt Bershka

sunglasses Michael Kors shoes Converse

Inspire magazine 151

152 Inspire magazine

lingerie H&M

knickers La Perla

hat Mayer Studio

Inspire magazine 153

t-shirt IT-Spain 154 Inspire magazine

knickers La Perla

Inspire magazine 155

left photo

jacket Texas El Delgado Buil Replay t-shirt

leather belt Levi’s right photo

Notify white shirt

bermuda boxes of Zu-Elements leather belt Le Tanneur 156 Inspire magazine

pants Custo Barcelona

Z Barcelony exkluzĂ­vne pre Inspire!

Photography ESPERANZA MOYA POETICA ARTISTS MANAGEMENT Hair and Make up SEQUI JOSE for Redken and MAC Kasteel AGENT Styling Gemma Amigo Kasteel AGENT Model Eddy Icon Models

Inspire magazine 157

158 Inspire magazine

left photo

jacket American Bless

striped tank top FABULEUX Le Marcel de Bruxelles trousers worn denim G-Star

leather boots Sendra gorge right photo

denim shirt G-Star Vintage tie

Lacoste pants

leather boots Sendra gorge

Inspire magazine 159

160 Inspire magazine

left photo

short-sleeved white shirt from Raf by Raf Simons white short sleeve shirt by Armand Basi right photo

Raf Simons vest

shorts leather Juan Vidal

Inspire magazine 161

two-tone jersey draft of Raf by Raf Simons bermuda gray Armand Basi One leather belt Levi’s H&M leggings 162 Inspire magazine

leather Boots Sendra gorge

Inspire magazine 163

164 Inspire magazine

vintage coat Billy Jean

Z Madridu exkluzívne pre Inspire!

Photography jose luis tabueña www.joseluistabu.com Stylist marc pina Hair and Make up Javier Murgoitio www.javiermurgoitio.com model emma buson www.groupmodels.com

Inspire magazine 165

166 Inspire magazine

knitwar and shorts Mango, boots IT-Spain

t-shirt IT-Spain, watches D&G

Inspire magazine 167

168 Inspire magazine

leather jacket Zara, underwear La Perla, boots Retrocity, necklace Armani, bracelet IT-Spain

Inspire magazine 169

170 Inspire magazine

knitwear Josep Font, knickers Wolford, bracelet D&G

Inspire magazine 171

172 Inspire magazine

knitwear Retrocity, knickers La Perla

knickers Wolford

Inspire magazine 173

Z New Yorku exkluzĂ­vne pre Inspire!

Photography Carmelo Donato www.CarmeloDonato.com Styling and Set Styling Joseph Christian Cannava www.JosephChristianCannava.com Hair and Make up Charlie Taylor www.BlackMochi.com model Uliana Tikhova trump model management

174 Inspire magazine

Inspire magazine 175

ruby angarkha coat dress by Ports 1961 – by Tia Cibani shoes stylist’s own

176 Inspire magazine

burgundy sheared mink with broadtail trim by Zandra Rhodes for Pologeorgis Furs Kohl Kalidar coat dress by Ports 1961 – by Tia Cibani plated gold necklace by Christopher Rocca

Inspire magazine 177

178 Inspire magazine

black leather A-line dress by Strenesse horn and brass cuff by Elberto

Inspire magazine 179

Z Londýna exkluzívne pre Inspire!

Photography James Brown www.jamesbrownphotography.com Styling Ella Dror Hair gregory Dean www.gregoryDean.co.uk Make up Ann-Marie Simak www.amsimak.com Model Gia / Zone Models www.zone-models.com Post production Paige Fellows Location B. W. Riddle Scrap Yard www.film-locations.co.uk

180 Inspire magazine

big black dress with chain detail by Inbarspector black leather lips and rubber hat by Gemma Slack

purple laser cut dress and purple shoes by Modernist velvet socks by Walford padded bracelets by Priestess NYC.

Inspire magazine 181

182 Inspire magazine

nude dress by Nasso and Brooke socks by Walford black sculptured shoes by Nasso and Brooke glass necklace by Reem

black and floral dress by Nasso and Brooke

Inspire magazine 183

184 Inspire magazine

black sequined dress by Ruth Tarvydas long socks by Walford

nude bubble dress and heels by Manish mirror necklace spread on dress Dialog blue bracelet by Avshalomgur purple socks by Topshop nude and white beaded neck collar by Inbarspector

Inspire magazine 185

Sunday Night

Fever Photography & Collection Miroslav Sabo www.myspace.com/miroslavusus Models Kristýna Holubová 7even management Vítezslav Sichtar unsigned

layered dark green cotton shirt, lavender blue cotton trousers, Miroslav Sabo

186 Inspire magazine

he, beige jumper with wrap, Miroslav Sabo, sunglasses stylist’s own, trousers, model’s own she, dark green collar & sleeveless shirt, Miroslav Sabo, jeans, sunglasses and hat, model’s own

Inspire magazine 187

beige knit T-shirt with wrap, lavender blue trousers, Miroslav Sabo coat, vintage, sunglasses stylist’s own, hat, model’s own

188 Inspire magazine

Inspire magazine 189

beige jumper with wrap, Miroslav Sabo

190 Inspire magazine

he, beige jumper with wrap, Miroslav Sabo, sunglasses stylist’s own, trousers, model’s own she, dark green collar & sleeveless shirt, Miroslav Sabo, jeans, sunglasses and hat, model’s own

Inspire magazine 191

dress Don the Verb

192 Inspire magazine

Z New Yorku exkluzĂ­vne pre Inspire!

PHOTOGRAPHY Kristiina Wilson www.kristiinawilson.com STYLING Angella N. MAKE UP Katie Mellinger HAIR Reginald Drummer MODEL Sofie

Inspire magazine 193

tank Helmut Lang tulle skirt Vintage boots Vintage Doc Martens (worn throughout)

194 Inspire magazine

Inspire magazine 195

196 Inspire magazine

tank Calvin Klein

cardigan Vintage dress Vintage See By Chloe

Inspire magazine 197

Essential

Zelovoc

198 Inspire magazine

V tú noc, predtým ako išla Ina spať, mala o sebe veľké pochybnosti. Sadla si za počítač a chcela pracovať na básni, čo začala písať predvčerom. Zatiaľ bola bez názvu. A bez emocionálnej hĺbky a vláčnych slovných spojení. Ina bola znechutená sama sebou. V stave absolútneho precitnutia si povedala, že nastal čas prestať si niečo nahovárať a začať robiť plány na otvorenie zelovocu na rohu ulice.

Po polnoci, keď si kefou so štetinami z diviaka, ktorú dostala na 27. narodeniny, prečesala gaštanové vlasy, si išla Ina ľahnúť. V sne naháňala dinosaura.

Vyplašene pred ňou utekal a kričal: „Ja nie som dobrá metafora! Čo by som ja mohol symbolizovať, vyhynutie?“ Potom tenkým hlasom zaškriekal „Daj mi už pokoj, ty nemožná poetka!“ a Ina sa celá spotená zobudila na to, ako píše na počítači.

Chvíľu jej trvalo, kým si uvedomila, že je v posteli. Z vedľajšej izby sa však neomylne ozýval ťukot klávesnice. Ina sa usmiala, Juraj je ešte hore a pracuje.

Hneď sa cítila pokojnejšie a istejšie. Bolo to fajn, keď u nej prespával. Nie vždy – vadilo jej, keď očural záchodovú dosku alebo hodil mokrý uterák v kúpeľni na zem, ale teraz to bolo fajn.

Chvíľu sliepňala do tmy, nežne sa usmievajúc. Potom horúci pot naraz vychladol a Ina na chvíľu prestala dýchať. Veď ona žiadneho frajera nemá! Tri metre od nej, vo vedľajšej izbe, teda v šatníku prerobenom na izbu, plnom papierov a zošitov zo školy, ktoré nebola schopná vyhodiť, bol zlodej. Sedel za stolom a klepotal na počítači. Čo najtichšie sa natiahla za mobilom. S pohľadom upretým na dvere vyťukala poslepiačky 158. Potom si to premyslela a s palcom na CALL si hlasno odkašľala. Nech zlodej vie, že nie je v byte sám. Nech sa zľakne.

Nech vyskočí cez balkón a ujde. Toto je jeho posledná šanca neskončiť s prestreleným kolenom.

Tik. Tak. Zlodej veselo ťukal ďalej.

Strach vystriedal hnev a Ina sa odhodlala vstať. Zvuk klávesnice sa však odrazu ozval z kuchyne, kde žiaden počítač nebol. Aká úľava. To ťukal dážď. Po špičkách precupkala do vedľajšej izby, len aby si na sto percent overila, že tam nikto nie je. Inak by nezaspala. Keď už je hore, môže pre istotu skontrolovať aj kuchyňu. „Pardon, práve som chcel ísť,“ povedal muž v kuchyni. Sedel za okrúhlym dreveným stolíkom, ktorý Ine ostal po babičke, a písal niečo na počítači. Na jej laptope.

Ine vypadol z ruky mobil a na studenej trávovo-zelenej dlažbe urobil cink!. Ina zažmurkala. „Už vytáčam políciu. Budú tu za sekundu,“ povedala preskakujúcim hlasom. „Aha!“ zapišťal muž podobne ako dinosaurus, ktorého Ina naháňala vo sne.

Obaja pozreli na mobil ležiaci pri jej bosej nohe. Bol tmavý, ani nezablikal.

Mužova vyplašenosť zdvihla Ine sebavedomie. „Čo tu vlastne robíte?“ Rozkročila sa vo dverách a založila si ruky v bok. Potom ich spustila. Nakoniec sa rozhodla pre jednu ruku v bok, jednu zvesenú, aby pôsobila nebojácne, ale nevzbudzovala násilie.

Muž sa zamrvil a pomaly stiahol ruky z klávesnice. „Píšem.“ Ina prestúpila z jednej nohy na druhú. „Ale to je môj počítač.“ Ina bola trochu vecičkárka, už od škôlky jej na konci roka písali do hodnotenia: Zle sa delí s ostatnými deťmi. „Ja viem, že to je váš počítač,“ pripustil muž. „Ale vy ste nepísali.“ „Spala som,“ ohradila sa Ina. „Nedá sa byť za počítačom stále.“ „Ja som si len potreboval poslať pár mailov.“

To vôbec neznelo ospravedlňujúco. Druhá ruka v bok. „Z môjho počítača?“ „Veď ste nepísali,“ pokrčil ramenami muž. „Ale veď je noc!“ Muž si hrýzol záder, ale nevyzeral byť nervózny. Dokonca sa usmial. „Ale vy by ste mali písať aj v noci. Keďže na to kašlete, prišiel som si k vám vybaviť pár vecí.“ Iny sa to dotklo. Prečo má nejakému tulákovi bez prístupu na internet vysvetľovať, že má tvorivú krízu? Osobné útoky zvládala zle. Zväčša prechádzala do tvrdej, ale nikam nevedúcej ofenzívy.

Ofenzíva: „Vy si ku mne nemáte čo chodiť pozerať poštu! Na to sú internetové kaviarne.“ „A vy nemáte čo po nociach drichmať, keď chcete vydať zbierku!“ napodobnil ju muž piskľavým hlasom. „Veď nechcem.“ Ina zosmutnela. Myslela si, že si muž robí srandu z toho, že chce písať básne. „Teda chcem. Ale nejde mi to. Budem si musieť otvoriť zelovoc. Tak ako predpovedali moji rodičia, keď som nosila domov trojky z fyziky.“ „Prosím vás! Vy ste poetka a hotovo. Nie je žiadne chcem – nechcem. Len tu musíte sedieť a písať.“ „Vám sa to ľahko povie…“ Ina sa oprela o zárubňu. „Nič dobré mi nenapadá. A keď mi niečo napadne, tak to neviem napísať tak, aby to nebolo na... „Prosím vás, nehrešte mi tu,“ zopäl muž ruky. Trochu príliš pietne na zlodeja, napadlo Inu. „Čo vlastne chcete? Ak chcete ukradnúť počítač, vezmite si ho. Ale nie je to najnovší model. A nie je ani veľmi kompatibilný. Porazí vás, kým si naň zvyknete.“ Muž sa nehýbal.

Vonku bubnoval v odkvapovej ríny dážď. „Tiež píše,“ zachichotal sa muž. Žeby buzerant? – zauvažovala Ina. Ten chichot, asociácia dažďa so zvukom klávesnice...

Muž sa zamračil. „Nie som, čo si myslíte, že som. Nie je od vás pekné, že takto zaraďujete ľudí.“ Veď som nič nepovedala, chcela povedať Ina, ale hneď pochopila, že muž číta myšlienky.

Začervenala sa. „Veď ja viem, že ste to tak nemysleli. Ale mali by ste prestať s tými vulgarizmami,“ povedal muž. „Niežeby na homosexuálnej orientácii bolo niečo zlé,“ dodal rýchlo. „Nie, vôbec nič,“ dodala rýchlo aj Ina. Zahanbene si potiahla pánske tričko s Bacardi logom, v ktorom spávala, nižšie pod zadok. Prekrížila nohy, ale zároveň sa postavila na špičky, aby lepšie vynikli lýtka. „Kto vlastne ste?“ opýtala sa. „Ja myslím, že to viete.“ Až teraz si muža všimla, bol taký nijaký. Nebolo na ňom nič výrazné. Na zlodeja mal príliš svetlé nohavice. V tme bolo ťažko povedať, koľko má rokov a keďže sedel, aj výška sa zle odhadovala. Neviem vylúčiť fúzy, ale ani nefúzy, rozmýšľala Ina. Oči má modré, to je jediné, čo sa dá o ňom povedať s istotou. „Neviem. Môžem hádať?“ „Dobre, budem odpovedať áno – nie.“ „Bezdomovec nie ste. Správne?“ Muž prikývol. „Prišli ste si pozrieť maily, ale nič ste neukradli. Dokonca spoločensky konverzujete. Zlodej nie ste.“ „Správne,“ prikývol opäť muž. „Jete?“

„Nejem.“ „Ste anjel?“ „Prečo myslíte?“ „No, máte biele nohavice aj modré oči. Nekradnete. Nejete!“ Muž sa začal smiať. Zabehla mu slina a zakuckal sa. „Prepáčte, už som sa dlho tak nezasmial. Vážne by ste mali písať.“ „Myslíte? Báseň o anjeloch, to tu ešte nebolo.“ Muž prevrátil oči. „Tak kto teda ste?“ „Zamyslite sa. Čo vám dnes najviac chýbalo. Alebo včera. Čo vám predvčerom najviac chýbalo.“ „Upratovačka?“ skúsila Ina, ale hneď vedela, že je vedľa.

Pokrčila obočie a s nosom nakrivo pozrela na muža. „Nápady mi chýbali. Inšpirácia.“ „Teplejšie!“ „Takže ste anjel!“ Muž sa pozrel na ľavé zápästie bez hodiniek, akoby chcel dať najavo, že by to nemali zbytočne naťahovať. Otočil sa na kancelárskej stoličke. „Nemám krídla, pozrite.“ Ina pokrčila ramenami. „Vzdávam sa.“ „To je vaša najväčšia chyba, že sa hneď vzdávate. Preto som tu.“ „Motivačný tréner! Zaplatil vás môj otec?“ „Ach, Ina. Vy si vážne neveríte. Ja som inšpirácia.“ „Aha“. „Som vaša múza.“ Ina nevydržala a rozosmiala sa, až sa prehýnala. Trochu tú rozjarenosť hrala, aby získala čas. Muž je zjavne psychopat. Treba volať záchranku, nie políciu. „Vy si myslíte, že som blázon.“ „Veď ste.“ Ina sa postavila do pozoru. Uvedomila si, že keď je v predklone, vykúka jej spod trička zadok. „Som vaša múza,“ trval na svojom muž. „Múza vyzerá inak!“ „To by ma zaujímalo, koľko múz ste doteraz videli, keď celé dni vyplakávate, že nemáte nápady. Ako teda podľa vás vyzerá múza?“ „Ako modelka. Alebo herečka. Taká Lagerfeldova múza, napríklad. Má dlhé nohy, krásne vlasy, nalakované nechty a hlavne si k nemu nechodí čítať maily, ale inšpirovať ho svojou krásou.“ „Ale vy nenavrhujete šaty a nie ste muž.“ „To je pravda. Ale aj tak vám neverím.“ „No dobre, čo mám urobiť, aby ste mi verili?“ „Inšpirujte ma!“ „Však vás už!“ nevydržal muž a postavil sa. „No dobre, počkajte. Múza…“ Ina sa sa tvárila, že rozmýšľa. „Hrúza!“ Pokrútila hlavou. „Nie, to je čechizmus.“ „To som ešte nevidel. Žiadna vďaka, žiadna úcta. Odchádzam.“ Muž teatrálne zdvihol ukazovák, ale Ine bolo jasné, že sranduje. „Ráno uvidíte!“ „Uvidíme,“ povedala a dala si pohov. „Ak by sme sa náhodou nevideli, tak nabudúce príďte do zelovocu. Tu na rohu ulice.“ „Dáte mi zľavu?“ „Veď vy nejete.“ „Ale moja mamička zbožňuje golden delíciusky.“ „Vy žiadnu mamičku nemáte.“ „A vy nemáte zelovoc. Dovidenia, Ina.“ text Mária Modrovich foto tony hill www.studiokinglux.co.uk

Inspire magazine 199

Essential

Tom sa ponoril ešte raz. Slaná voda mu chladne pálila oči a rozmaznávala svet pod hladinou azúrovým štetcom. Slnečné lúče prenikali k pieskovému dnu ako meče odhodené z oblohy nejakým urazeným bohom. Pred prstami mu unikali drobné žlté rybky.

Ohol sa v páse, vystrčil nohy nad hladinu a vyrovnal ich. Vlastná váha ho vtlačila hlbšie pod vodu, až kým medzi prstami nepocítil piesok. Odhrnul ho. Roztancoval sa v drobných vodných víroch a odhalil veko sivej kovovej truhlice.

Je to tu, preblesklo mu.

Impulzívne zapojil obe ruky a rozvíril piesok na dne na malú podmorskú búrku. Matná skrinka jemne povolila. Siahol na posledné zvyšky síl, pevne schmatol truhlu a začal s ňou stúpať hore. Čosi sa v truhle pomrvilo a morskú vodu okolo rozčerili milióny bubliniek, ktoré poletovali ako kŕdeľ bláznivých vtákov k hladine.

Prežil to. Našiel ho a prežil to, hučalo Tomovi v hlave s ubúdajúcim kyslíkom...

Starosti s novým životom

Druhý deň

Staručký Airbus A380 sa dotkol pristávacej dráhy malého letiska v Akrotiri. Vysušené pláne lemovali popraskanú betónovú plochu pokrytú gumovými pásmi po pneumatikách.

Eva pozrela von z okna do slnečnej páľavy. Roztopený vzduch, ktorý sa lepkavo plazil nad zemou, rozrážali obslužné vozíky, samohybné schody a autobusy plné spotených turistov.

Nápis „Pripútajte sa, prosím“ potemnel, ako lietadlo pozvoľna rolovalo po ploche letiska k terminálu. Nakoniec trochu bezradne zastavilo takmer uprostred betónovej roviny. „Welcome to Crete“ zachrčal kapitán v mikrofóne a pokračoval mrmlaním nezrozumiteľných údajov o vonkajších teplotách a počasí.

Vitajte v Pekle, napadlo Eve, keď sa spolu s ostatnými turistami trúsila dolu po schodoch z lietadla. Nemala rada leto a more. Neznášala slnko. Ostré lúče jej podpaľovali bolesť v hlave a farbili pokožku do červena ako rozpálený elektrický sporák.

Prečo. Prečo to robím?

Eva nevedela. Rozhodne si neprišla oddýchnuť ani zažiť najlepší týždeň svojho života, ako to tvrdí letný katalóg Thomasa Cooka. Neprišla načerpať nové sily, vylihovať na pláži ani trekovať po krétskych horách a hlbokých priesmykoch, ako ukazovala nová reklama na CNN s podtitulom – Kréta – Brána na Zem piesku, mora a hôr.

Nie. Eva mala cieľ. Splniť sľub. Sľub, ktorý dala Tomovi. Prisahala, že pre svoje deti urobí všetko na svete, aby dostali to najlepšie. Znelo to obyčajne. Lenže Tom má zázračnú schopnosť premieňať sľuby na nočné mory.

Pri poslednom schode ju zastavila stewardka. „Pani Eva Rammstein?“ položila jej otázku bez toho, aby zdvihla pohľad od svojho tabletu. „Áno,“ prikývla Eva. „Pani Rammstein, tento autobus nie je pre vás. Máme pre vás prichystaný vlastný transport. Nakoľko disponujete kartou Last Minute All Inclusive Pôvodca, máte právo na maximálny luxus a vysoký životný štandard počas celej doby pobytu.“ Pôvodca.

To slovo sa Eve hnusilo už odvtedy, čo ho Tom prvýkrát objavil v propagačnom e-maile. „Tadiaľto, prosím,“ kývla stewardka smerom ku chvostu Airbusu. Eva vykročila smerom pod chvost ráznym krokom. Trochu zaostrila pohľad a zarazila sa. „Nič tam nie je. Vidím iba koniec dráhy, rozpadnutý plot z pletiva a potom nejaké hory...“ Stewardka sa víťazoslávne usmiala ako turecký pokladník v reštaurácii McDo-

200 Inspire magazine

dobrovoľne súhlasíte s rešpektovaním smerníc Solárneho Systému, orbitálnej kolónie Wrigley´s a jej všetkých pozemských protektorátov vrátane smernice Reprodukčných pravidiel

nalds, ktorý sa práve chystá ponúknuť vyprážané kuracie krídelká s vysmážanými hranolčekmi s chrumkavou zľavou 5% pri kúpe dvojitej porcie. „Projekčná záclona,“ pokrčila ramenami. „Stačí ju odhrnúť,“ usmiala sa a pomaly kývla rukou do tlejúceho vzduchu, „a môžeme nastúpiť do Transportu.“ Eva neverila vlastným očiam. Horizont sa pokrčil ako textilná kulisa, za ktorou sa ukrýval nablýskaný Mercedes All Terain AntiG 400. Jeho tmavomodrý lak pohlcoval krétske slnko tak, že aj uprostred vyprahnutej púšte pripomínal skôr ľadovo vychladenú fľašu coca-coly ako auto. Nakoniec s hladkou plochou bez spojov, zárezov a zvarov pripomínal viac dizajnérsku štúdiu ako skutočné vozidlo. „Morfické materiály. Netreba sa ničoho báť. Inde sa používajú bežne, neviem prečo Tu ešte nie,“ vysvetľovala stewardka usmievavo a usadila Evu na zadné sedadlá.

Eva si povzdychla.

Vedela, že to príde, ale nečakala to tak náhle. Kréta ju zmiatla. Predsa len, dúfala, že to bude aspoň s omrvinkou ľudskosti, s nádychom nezabudnuteľných spomienok.

Tak, ako by to malo naozaj byť.

Ale časy sa menia...

Auto zatiaľ nehybne stálo. Eve skĺzol zrak na drobnú obrazovku umiestnenú nad kolenami. Pripomínala šetrič obrazovky, program, ktorý v chvíľach nečinnosti videla na starom počítači svojho deda ako malé dieťa. Rovnako ako vtedy aj teraz tiež uchvátili animácie Marsu, Saturnu, Zeme a iných planét slnečnej sústavy. Pod planétami svietil akýsi nápis, Eva sa musela skloniť bližšie, aby ho vedela prečítať.

Vstupom na územie Gavdos – Kréta dobrovoľne súhlasíte s rešpektovaním smerníc Solárneho Systému, orbitálnej kolónie Wrigley´s a jej všetkých pozemských protektorátov vrátane smernice Reprodukčných pravidiel č.2057/q v znení neskorších predpisov. Áno.

Nie. Prečítať si podrobnosti.

Eva ťukla na „Áno“. Vo dverách transportu cvakla zámka a automobil sa rozbehol po povrchu letiska smerom cez hory k drobnému ostrovčeku južne od Kréty. Stredomorská krajina okolia sa zakrátko rozmazala ako sen.

Prvý deň

„Alebo táto!“ skríkol takmer objavne predavač, drobný mužík s okrúhlymi okuliarmi.

Tom Rammstein si zariadenie premeral. Matný strieborný povrch, čistý dizajn.

Nič moc. „Značka Rowenta!“ pokračoval predavač v obhajobe svojho výberu. „Tentoraz v akcii, len za 900 000 eur. Skvelý stroj, pane, produkuje len to najlepšie. Kvalita si, samozrejme, vyžaduje výnimočné stavebné materiály...“ „Čo tým myslíte?“ nadvihol Tom obočie. „Rowenta LifeBurner podporuje iba inputy od Pfizeru a Mercku. Z iných vám spraví maximálne polevu na tortu,“ vysvetlil predavač. „Koľko ma to teda bude stáť dokopy? Myslím aj s inputmi, batériami, polarizátormi pokožky a tak?“ zhrnul otázku Tom. Predavač sa slizko usmial a premeral si Toma od hlavy až po päty. Chvíľu mlčal, akoby sa bál vysloviť finálnu sumu. Nakoniec sa nadýchol a spľasol dlane. „Mladý pán, neurazte sa, ale obávam sa, toto zariadenie presahuje vaše finančné možnosti. Prečo to neskúsite pekne klasickou cestou? Ste mladý...“ „Mám na to svoje dôvody,“ odkašľal si Tom. „A navyše, chcem len to najlepšie...“ „Tak to ste tu správne. S týmto zariadením máte záruku absolútnej kvality. Samozrejme, netreba zabúdať, že ho možno používať iba hore, v sústave, na orbite, prinajlepšom v orbitálnych pozemských pobočkách, kde platia smernice solárneho systému a nie pozemské právo.“ „Zaujímalo by ma, koľko to všetko stojí,“ vrátil pointu rozhovoru Tom. „Hm. Samotná truhlica stojí 900 tisíc, ako som vravel. K tomu treba prirátať inputy. IXové alebo Ypsilonové, to je jedno, jeden balík aj s dávkovačom stojí 200 000 eur. No a ďalej potrebujete génové dávkovače, génový sampler, ten by mal

byť značkový, pre verné kópie odporúčam výrobky od Vichy. Táto výbavička vás vyjde cca 55000 eur. Takže to máme...“ predavač vytiahol starožitnú kalkulačku Casio, „milión stopäťdesiatpäť bez orbitálnej dane, ktorú musíte, bohužiaľ, platiť pri nákupe tu dole.“ Predavač sa zhlboka nadýchol a premeral si Toma. „Aj s daňou a povolenkou na orbit vás to vyjde cez dva milióny,“ povedal smutným tónom. „Nemal by som to vravieť, ale ak aj tie peniaze máte, kúpte si radšej krásnu vilku na Cote Azur, to poslúži účelu lepšie ako technika za milióny.“ Tom sa obzrel po predajni. Biele naleštené steny hrdo niesli logá genotechnických spoločnosti. Strop žiaril slnečným svetlom. Bolo vidno, že predajne tohto typu dbajú na prestížnu úprimnosť spojenú s najmodernejším vybavením. Teleportačný prenos slnečného svetla pod strechu medzi tieto riešenia určite patril. Navyše, „luxusné technológie“, ako ich ľudia zvykli nazývať, plnili aj sekundárnu úlohu.

Odstrašovali. V predajni nebola okrem predavača a Toma ani noha.

Tom vytiahol pokrkvanú čipovú kartičku na stôl. „Na vaše rady sa môžem vykašľať. Chcem proste to najlepšie. Výkon, inteligenciu, peknú budúcnosť. To mi vedia zaručiť iba genotechnológie, nie nejaká chatka pri mori.“ Predavač obrátil dlane rúk v bezradnom geste. Potom sa dotkol karty, aby spustil projekciu. Akonáhle zbadal zábery Saturnu, Marsu a Zeme, vedel presne, čo to znamená. „Máte Pozvánku Federácie Solárneho Systému?“ „Presne tak.“ Tom sa usmial. „Od ktorej kolónie? Mars alebo Wrigley´s? „Wrigley´s, ale bližšie. Pred rokom federácia prevzala zopár ostrovov v Stredozemnom mori. Vyňala ich z pozemského práva, čiže spadajú plne pod smernice federácie.“ Tom sa zasmial. „Ale to je jedno. Pre mňa s manželkou to hlavne znamená, že nebudeme mať len dokonalý kompozit, ale aj luxusnú dovolenku v ubytovacom zariadení Le Meridien ********* na viac ako tri mesiace. A uznajte, takáto luxusná dovolenka stojí za čokoľvek.“ Predavač naprázdno prehltol. „Bola to last minute ponuka,“ usmial sa.

Vychutnal si chvíľu prevahy a potom spustil. „Očakávam, že zariadenie aj s výbavou okamžite doručíte na územie Gavdos – Kriti patriace orbitálnej kolónii. Potrebujem, aby ste truhlicu aj s výbavou, najmä s génovým dávkovačom, poslali expresom čo najrýchlejšie. Moja manželka je totiž už na ceste... Ja odlietam dnes poobede, chcem stihnúť švédske stoly kombinované s výletom do stratosféry.“ Tom teatrálne zastrčil čipovú kartičku do peňaženky, otočil sa na päte a vykročil z obchodu. „Idiot,“ precedil cez zuby predavač a pustil sa do balenia truhlice LifeBurner aj s príslušenstvom.

Tretí deň

Stalo sa to v jedinom okamihu. Nad umývadlom sa jej zatočila hlava a podlomili kolená. Podlaha miestnosti zrazu tvrdo dopadla na jej líca. Chvíľu dúfala, že omdlie, ale nestalo sa. Cítila pod prstami chladné dlaždice. Pot jej stekal z brušiek prstov do betónových špár medzi kachličkami. Celé telo sa jej triaslo. „Pani Rammstein.“ Ženský hlas jej podal tmavomodrý uteráčik. „Ste v poriadku?“ Eva si kľakla. Na výšivke na uteráčiku stálo: Le Meridien Wrigley´s –- Gavdos „Miesto, kde pohodlie siaha do nebies.“ Eva znechutene odhodila uterák nabok a s ťažkosťami sa postavila. Boli v kúpeľni.

Ona a drobná sestrička s maličkým štítkom na uniforme. „Všetko pre váš pôžitok.“

Inspire magazine 201

Essential

Zahnala dohady o tom, ako interpretujú tento slogan mužskí návštevníci hotela a radšej zamierila k balkónu. „Pani, je vám dobre? Včera vám odoberali genofond, preto ste taká roztrasená.

Okrem DNA pre kompozit potrebovali aj vzor kostnej drene, mozgovej tkaniny a svaloviny.“ Eva kývla hlavou. O odoberaní kostnej drene či vŕtaní do lebky sa v reklamných brožúrach nepísalo. „Mali by ste ísť na pláž. Je tam pekne.“ Eva znovu prikývla a zahľadela sa na pláž. Bola nádherná. Skoro ako v tropickom raji. Žiarivý piesok oblizovali spenené vlny Stredozemného mora. Zopár slnečníkov sa trepotalo v morskom vánku. Samozrejme, v jednotných farbách hotela alebo žuvačiek Wrigley´s.

Sestrička poklepkala významne na LifeBurner. Bola to vlastne iba strieborná truhlica, položená na nočnom stolíku oproti postele. „Tu spí. Dajte naňho veľký pozor, o dva dni bude hotový. Váš manžel bol veľmi precízny pri stavbe. Objednal výkonné svalové úpony, antirakovinovú pokožku.

Dokonca priplatil aj za neurónový roztok, ktorý má blahodarný vplyv na výpočtové operácie kompozitu. Skelet dal vystužiť ľahkou, ale pevnou zmesou. Videli ste už vizualizácie?“ Eva neodpovedala. Prázdnym pohľadom kĺzala po útesoch, ktoré lemovali pieskovú oázu. „Istotne áno,“ odpovedala si sestrička sama a odišla z izby.

Eva sa bez slova vrátila z balkóna, zatiahla závesy a skúsila zodvihnúť matnú truhlicu. Boľa ľahká. Ľahkých vecí sa dá ľahko zbaviť.

Na prednej strane mala skrinka drobné dvierka s matným sklom. V pravom dolnom rohu mrkal na Evu digitálny odpočet. Zostávalo ešte 17 minút, 24 hodín.

Mikrovlnná trúba, pomyslela si znechutene. Na matnom skle bol prilepený drobný lístoček.

Zlato, išiel som na druhú plavbu do stratosféry. Uži si more.

Tom Blbec, napadlo Eve. Čo jej to vyviedol. Tom určite nebol pripravený na to, čo ich čaká. Správa sa ako malé decko. Otrávene si premerala kovovú skrinku.

Tak takto nie.

Pôjde na pláž. Ale nie sama.

Počká si, kým sa zapadne slnko a ľudia zmiznú z pobrežia. Využije čas, keď z druhej strany ostrova štartuje loď na orbitálnu stanicu. Kým budú všetci hoteloví hostia sledovať štart, ona sa vytratí aj s tou prekliatou škatuľou, nájde si nejakú zabudnutú zátoku a hodí ju tam, hlboko do mora. Prekliata kovová truhlica padne na dno aj so svojím pekelným obsahom. Radšej nič, ako toto. Radšej sa nechá popraviť podľa federálnych smerníc solárnej federácie, ako by to mala vypustiť von.

Nechce to vidieť.

Nechce...

Štvrtý deň

Tom stúpal k hladine, ťažko a pomaly. Truhlicu držal v jednej ruke, druhou šliapal vodu ako pes. Takmer by sa bol utopil, keby bola zátoka hlbšia. Bojoval s vodným tlakom, gravitáciou aj vlastnou vôľou. Keď dosiahol povrch, zhlboka sa nadýchol.

Voda okolo veselo žblnkotala, v diaľke šumela borovica. Slnko stálo na obzore a dlhými lúčmi mu pichalo do očí.

Plával smerom k pobrežiu, stále vlečúc kovovú schránku. Skrinku problémov.

Odvtedy, čo jej to navrhol, ich vzťah s Evou naberal katastrofálny smer.

Tu, na Gavdose sa s ním Eva už ani nerozprávala. Ignorovala ho. Čo to nechápe, napadlo mu rozčúlene. Veď on chce len to najlepšie. Nikdy v živote by nebol schopný zaplatiť hviezdnu akadémiu. Vzdelanie, kultúrny rozhľad.

Nič z toho by nevedel zabezpečiť. Nič.

Nohami dosiahol piesok na dne a začal pomaly šliapať smerom na pláž. Zadychčaný, nechával za sebou stopy v piesku, ktoré zmývala slaná voda z vĺn. Schránka LifeBurner bola ťažká. Vliekol ju už z posledných síl.

202 Inspire magazine

Prekročil okraj vlhkého piesku a vstúpil tam, kde voda nedočiahla. Rozpálený piesok ho prinútil prebehnúť rýchlo aj s truhlicou do tieňa, kde unavený klesol na kolená.

Eva si sadla vedľa. Po tvári sa jej gúľali slzy. „Prečo si to vytiahol?“ „To nie je To!“ odvetil nahnevane Tom. „Je to On. Tvoj potomok.“ „Podľa mňa je to To.“ Pokrútila hlavou zachmúrene Eva. „Dal som do toho všetko,“ zasipel Tom. „S genetickými architektmi sme navrhli jedinečnú stavbu. Vystužená oporná sústava, perfektný nervový systém s najvyššou vnemovou priepustnosťou. Zdokonalený gén svalového tkaniva s integrovanou steroidickou látkou.“ Tom si vzdychol a pokračoval. „Dal som si záležať. Všetko značkové. Kĺby Johnson & Johnson, Krvná plazma Panasonic, pokožka s polarizačným filtrom Garnier proti spáleniu, ako aj proti ultrafialovému žiareniu. Genóm Pro-V integrovaný priamo vo vlasoch pre bohatú hrivu.“ Tomovi svietili oči. „Eva, tento zázrak,“ pokračoval a tľapol dlaňou na vrch skrinky, „nám privedie na svet poloboha. Predstav si, dal som mu integrovaný gén Nestlé pre zdokonalený vývoj chuťových pohárikov. Bude to ten najlepší kuchár na svete!

Eve prišlo nevoľno. Odvrátila zrak. „Počkaj, počkaj! Dobre, tak nemusí byť kuchár. Môže byť matematik! Má integrovaný génový urýchľovač procesov Intel SpeedstepBio, bude mu to myslieť ako Einsteinovi!“ „Podľa mňa je to hnusná kovová škatuľa. Nič, čo z toho vyjde, nechcem!“ Tom zamýšľal ešte niečo povedať, ale prehltol na prázdno. Odpočet na matnej truhlici sa vynuloval.

Ozvalo sa cinknutie. „Mikrovlnka.“ Pokrčila Eva cynicky ramenami.

Dvierka truhlice sa pomaličky otvorili. Z útrob skrinky sa parilo. Tom sa nadšene načiahol dovnútra a vybral drobný uzlíček. Čosi cvaklo a ozval sa detský plač. „Eva,“ začal Tom slávnostným tónom, „dovoľ, aby som ti predstavil tvojho syna.

Toma Rammsteina Juniora.“ Eva chvíľu váhala. Potom neodolala a sklonila sa nad dieťa.

Rukou mu hladila vlhké telíčko. Zamatovú pokožku na nožičkách, brušku a drobných ručičkách.

Potom sa zarazila. „Moment, čo to má na čele?“ Tom sa poškrabal na zátylku. Aj keď vedel, čo tam nájde, pozrel sa dieťatku na čelo.

Trónilo tam veľké bledomodré logo.

Wrigley´s Orbit. Sviežosť galaxie. „Hm. Vieš, bola to súčasť dohody. Last minute. Ber alebo neber, musel som sa rozhodovať rýchlo...“ „Čo?“ Eva lapala po dychu. „Eva, máme dieťa za dva milióny eur a k tomu aj luxusný pobyt pri mori navyše! A to všetko zadarmo! Stačilo súhlasiť iba s tým, že sa tvoje dieťa zapojí do reklamnej kampane proti konkurenčnému výrobcovi sladkostí Mars.

Marketingových šéfov Wrigley´s vraj dlho štvalo, že konkurencii sa podarilo podchytiť celú planétu. Rozhodli sa teda prejsť do útoku a vytvoriť priamo celú generáciu obrandovaných ľudí. Pozemské zákony to nedovoľujú a preprava na orbit je príliš drahá, takže kúpili drobný grécky ostrov a vytvorili tam protektorát, na ktorý začali predávať zájazdy s možnosťou výroby potomka. Zistil som to neskoro, ale nakoniec sa mi podarilo zarezervovať jeden aj pre nás. A úspešne!“ rozhodil Tom nadšene rukami. „Sme tu, na All Inclusive dovolenke a navyše máme malého Rammsteina! Nie je to úžasné?“ Eva chcela niečo povedať, ale nedokázala to. Okolie zrazu stmavlo a zalialo ju upokojujúcim chladom. Posledné, čo cítila, bol piesok.

Horúci piesok. text Andrej Kiszling dorsian.blogspot.com ilustrácia Roman Bicek www.romanbicek.com