Med
273
Obsah
1 2 3 4 5 6 7
Brána Úľ Včela Hľadanie smeru Strácanie dohľadu Rojenie Med
1 37 93 119 149 189 229
Poďakovanie Literatúra Ďalšie informácie
262 264 270
Srdce včely
Brána
zástavby na konci rušnej ulice, vedúcej z centra Oxfordu, ďaleko nezájdete. Napočítala som pätnásť krokov. Prešla som okolo kôlne ovinutej vínnou révou a jazierka zasypaného opadaným lístím. Pozdĺž múru záhrady našich susedov, ktorý sa pri dotyku jemne drobí. Na konci záhrady je múr už vlastne celkom rozpadnutý a prerastá do vysokého živého plota. Nachádza sa tu aj kompostér a trsy buriny. Prisťahovala som sa nedávno, so svojou kamarátkou Becky. Môj projekt v Sussexe sa pomaly končil a dostala som ponuku pracovať pre oxfordskú neziskovú organizáciu. Ponúkli mi trvalý úväzok, čo som po všetkom tom sťahovaní v posledných rokoch považovala za výbornú príležitosť; šanca zotrvať na jednom mieste, hádam sa dokonca i usadiť. Keď som Becky zatelefonovala, že sa sťahujem, navrhla, aby sme bývali spolu. A tak sme našli toto miesto. Štvorizbový tehlový domček s kobercami prežratými od molí a úzkou záhradou, zarastajúcou burinou. Sme tu už niekoľko mesiacov, ale úspechom by som to zatiaľ nenazývala. Zamestnanie je náročné a zápasím s pracovným vyťažením. Kiežby som mala hrošiu kožu a lepšie zvládala kancelárske intrigy, fosforeskujúce žiarovky a stoly so stoličkami, ktoré sa stále len krútia a krútia. Minulý týždeň mi jedna kolegyňa oznámila, že obaja moji predchodcovia s prácou sekli, pretože toho bolo na nich už priveľa. Z jej výrazu bolo zrejmé, že ani v mojom prípade neočakáva iný výsledok. Na vzdialenom konci záhrady stojí drevený plot. Ukrýva sa za orezaným ihličnanom a vyschnutými egrešmi, navyše ho obrastá aj ostružina, takže by ste ani nespoznali, že tam vôbec nejaký je,
a už vonkoncom nie tam, kde sa záhrada končí. Prezrádza ho iba medzera na jednej strane medzi cezmínou a kŕmidlom pre vtáky, cez ktorú presvitá. Prepchám sa tam a dotknem sa ho. Postavím sa na špičky, ale aj tak cez neho nevidím. A na krátky okamih, obklopená cezmínou, ktorá mi prepichuje nohavice, zabudnem, kde som. Zabudnem na dom, ktorý zatiaľ nepovažujem za domov, a na hektickú prácu. Vtedy príde tá myšlienka. Tu by mohli byť včely, napadne mi a moja myseľ sa vzápätí rozbehne ako stádo divokých koní. Prekvapene odstúpim. Kedysi som také miesta vyhľadávala, bol to zvyk. Dlho som si na to nespomenula. Ale teraz začnem skúmať výhľad, veternosť, vlhkosť. Zahľadím sa nahor, až tam, kde už stromy nevrhajú tiene. O kúsok ďalej vidno strechu skladu, na ktorej sa odrážajú lúče zapadajúceho slnka. A za mnou sa ozve klopkanie padajúceho dažďa.
4
5
* O včelárstve som sa dozvedela pred niekoľkými rokmi. Žila som v Londýne, kde som sa zoznámila s Lukom, priateľom môjho priateľa, ktorý mal úle po celom meste. Chov včiel bol pre neho najskôr ako hobby: Národné prírodovedné múzeum mu výmenou za každoročný pohár medu venovalo malý pozemok. Potom nastal rozmach. Čoskoro ho začali oslovovať ďalšie spoločnosti, ktoré chceli chovať včely a boli mu ochotné za to zaplatiť. Keď som prišla do Londýna a poprosila ho, aby ma s tým všetkým zoznámil, mal na starosť
2
Úľ
Srdce včely
Včela
tučného a privolať niekoľkých mladých mužov, aby ho palicami ubili na smrť. Každý telesný otvor zvieraťa vrátane očí treba následne prikryť látkou a dvere a všetky okna zapečatiť ílom, aby sa dnu nedostal vzduch, vietor ani čokoľvek iné. Po troch týždňoch by sa malo všetko pootvárať a vpustiť dnu svetlo, kým sa celá miestnosť dostatočne neprevzdušní. Dvere a štyri okná sa následne znovu zatvoria a zapečatia ílom. Po jedenástich dňoch treba miestnosť opäť otvoriť. Bude plná hemžiacich sa včiel... a z vola nezostane nič okrem rohov, kostí a chlpov. Rozhliadam sa po svojej izbe, predstavujúc si otvorené okná a dvere, steny zaliate svetlom a premýšľam, či sa tam naozaj hemžili včely, alebo to boli len muchy, kŕmiace sa rozkladajúcou sa zdochlinou. A zrazu, čo to vidím? Včela. Živá včela pomaly lezúca po koberci. Ak by ste ju rozrezali, zrejme by ste toho veľa nerozpoznali. Včely majú otvorený obehový systém; krv neprúdi do tepien a žíl, ale vypĺňa celú telesnú dutinu; vnútorné orgány tak obklopuje žltkastá tekutina, ktorú by ste po prepichnutí videli vytekať z tela včely. Teraz sa pozrime na jej srdce. Má päť komôr, z ktorých každú uzatvára jednosmerná chlopňa. To nie je nič, čo by tí zabijaci alebo ktokoľvek iný v starovekom Ríme mohli bez mikroskopu čo len tušiť. Napriek tomu, keď nad tým teraz premýšľam, keď si predstavím včelu s odhaleným vnútrom, ten obraz miestnosti so štyrmi oknami a jednými dverami mi pripadá ako metafora jej srdca. Akoby stelesňovala včelu, dokonca zachytávala jej podstatu; hoci tú divokú amorfnú masu mohlo privolať vzývanie ich samotnej telesnosti.
Skutočná včela si stále razí cestu kobercom. Navediem ju na kúsok papiera, otvorím okno a vystrčím von. Strmhlavo padá, potom sa spamätá a zmizne v smere dopravy. Sklo na okne je tenké, rám už má lepšie časy za sebou. Hoci je okno zatvorené, občas sa mi zdá, že tu ťahá. Niekde v dome ale musí byť otvorené ešte iné okno alebo dvere, pretože mi na rukách naskočí husia koža, chlpy sa vztýčia, srdce bije ako opreteky a pokožka je zrazu citlivá na dotyk. Bizarné, pomyslím si a okno opäť otvorím, aby som ho mohla poriadne zatvoriť.
A potom, prv, než stihnem trochu viac popremýšľať nad prechodovými rituálmi alebo zapečatenými miestnosťami, alebo tým, čo mám robiť, ako sa na včely skutočne pripraviť, sa ako lusknutím prsta vyčasí. V priebehu jediného víkendu príde jar. Počas prestávky na obed si nájdem tichú bočnú uličku, posadím sa na schody a z kabelky vylovím pokrčenú vianočnú pohľadnicu s kresbou včely a menami svojich priateľov. Vytiahnem ju a vyrovnám. Pri menách je uvedená adresa farmy neďaleko Banbury a číslo, na ktoré mám na jar zatelefonovať. Tento darček bol nápadom Becky a Jacka. O farme počuli od svojich priateľov. Vedie ju pár, Lucy a Viktor, ktorí chovajú včely medonosné a potom ich predávajú. Ponúkajú i med. Becky ich požiadala, aby mi jedno včelstvo na zimu odložili, a keď Lucy zdvihla telefón a zistila, kto som, povedala, že pre osobné
108
109