SNEH A LAVÍNY ROČENKA 2019/2020 STREDISKO LAVÍNOVEJ PREVENCIE HORSKÁ ZÁCHRANNÁ SLUŽBA
2
ÚVOD Stredisko lavínovej prevencie (SLP) je odborná zložka Horskej záchrannej služby (HZS), ktorá systematicky plní všetky úlohy týkajúce sa lavínovej prevencie na Slovensku, a to najmä:
• Pozorovanie •
• • • •
•
•
vývoja snehovej pokrývky a meteorologických podmienok vzniku lavín. Denné sústreďovanie správ, potrebných na posúdenie lavínovej situácie v horstvách Slovenska a denné vydávanie regionálneho lavínového bulletínu. Centrálna evidencia lavín a vedenie lavínového katastra HZS. Organizácia preventívnych opatrení proti lavínam najmä odstrelom pomocou výbušnín. Vedenie metodiky v lavínovej prevencii a záchrane v medzinárodnom meradle. Spolupráca s domácimi odbornými inštitúciami na poli lavínovej prevencie a problematiky vysokohorského prostredia (Vysoké školy, Lesnícke organizácie, Slovenský hydrometeorologický ústav). Budovanie siete na automatizáciu zberu dát, potrebných na posúdenie lavínovej situácie a šírenie informácií týmito sieťami. Mapovanie geohazardov.
Sezóna na pomedzí rokov 2019/2020 bola sama osebe zvláštna. Zima sa ešte len začínala rozbiehať a hneď nás prekvapila lavínovou nehodou. V polovici decembra sa mladému lyžiarovi stala osudnou lavína v Školskom žľabe v Nízkych Tatrách. Počas tejto sezóny to bola zároveň jediná smrteľná lavínová nehoda. Sezóna by sa dala zhrnúť do týchto piatich bodov: • • • • •
Neskorý začiatok zimy. Mimoriadne teplý január. Sneženie sprevádzal takmer vždy silný vietor. Najviac lavín padlo na konci februára. Najmenej lavínových nehôd za posledné roky.
V horských oblastiach sa začína prejavovať klimatická zmena, nakoľko zaznamenávame zvýšenú frekvenciu veterných dní. Sneženia, ktoré by neboli sprevádzané vetrom, sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky. Pozitívne v tejto sezóne bolo, že sa tento rok vrátili firnové podmienky, od ktorých sme si posledné sezóny pomaly odvykli. Táto zimná sezóna svojim záverom neprešla rovno do leta, ale potešila nás jarným obdobím a stabilným jarným snehom. Tieto pozitíva však začiatkom marca zatienil import korona ‐ vírusu, čo do značnej miery ovplyvnilo aktivitu na horách. Všetci dúfame, že ďalšiu sezónu už nebude na programe dňa vírus. Uvidíme, aké prekvapenia nám nachystá klimatická zmena.
MAREK BISKUPIČ riaditeľ SLP HZS
3
POČASIE - SNEH - LAVÍNY • December takmer bez snehu • Extrémne teplý január • Všetky sneženia boli spojené so silným vetrom
4
DECEMBER
JANUÁR
Zima začínala veľmi pomaly. Začiatkom decembra bola súvislá snehová pokrývka iba v najvyšších polohách nad 2000 m n. m. Vo Fatrách nebol takmer žiaden sneh. Prvé vážnejšie sneženie prišlo v polovici decembra. Objavili sa aj samovoľné lavíny z nového snehu. Bolo veľmi veterno, takže sneh bol nerovnomerne rozmiestnený. V lyžiarskych strediskách sa lyžovalo iba na umelom snehu. V Jasnej v Nízkych Tatrách sa práve v polovici decembra začala prevádzka aj v horných častiach strediska. V žľaboch do Lukovského kotla pribudlo 50 cm nového snehu, čo chceli využiť aj dvaja freerideri zo Slovenska. Bohužiaľ sa to skončilo prvou lavínovou nehodou tejto sezóny. Nasledovalo obdobie so silnými inverziami a aj v polohách nad 2000 m n.m. sa objavili teploty okolo +12°C. Najteplejšie bolo 17.12.. Sneh sa udržal iba v najvyšších polohách. So snehom to vyzeralo veľmi biedne. Našťastie sa však situácia na konci decembra zmenila. Zmenilo sa aj prúdenie, z južného na severné. Od 22.12. snežilo s rôznou intenzitou niekoľko dní a napadlo do 30 cm nového snehu. Hranica sneženia postupne klesala, 25.12. už snežilo aj na podhorí, no sneh sa tam neudržal. Snežilo vo všetkých pohoriach, najprv intenzívne v Nízkych Tatrách, no postupne sneh začal pribúdať aj na severných stranách Vysokých, Západných Tatier a Malej Fatry. Koncoročné sneženie výrazne ovplyvnil silný severný vietor (24.12. 2019 dosahoval na Chopku rýchlosť až 150 km/h). Veľké množstvo snehu bolo premiestnené na svahy južných orientácií.
V našich horách sa v januári udomácnila rozsiahla tlaková výš spolu s jej typickým priebehom – teplo cez deň, zima v noci. Celkovo bol január veľmi teplý, čo môžeme pozorovať aj z nižšie uvedených grafov. Zobrazený je priebeh teploty vzduchu na stanici Biele pleso (1580 m n.m.) v sezónach 2018/2019 a 2019/2020. Počas oboch zím sme mali vianočné oteplenie v treťom týždni decembra, no v sezóne 2019/2020 bolo oveľa silnejšie a teploty boli dlhšie nad bodom mrazu a dosahovali aj vyššie hodnoty. Oveľa teplejší bol aj január, kedy viac krát teplota vystúpila na takmer 10°C, čo je v našich horách v januári nevídané. V polohách do 1500 m bolo snehu veľmi málo, jeho výška dosahovala iba 10 až 50 cm s tým, že mnohé miesta ako hrebene a rebrá boli vyfúkané až do základu (skál, ľadu alebo trávy). Viac snehu bolo v pásme nad 1700 m a najmä na J, JV, a V svahoch. Celkovo tu výška snehu dosahovala 40 až 140 cm, no veľmi nerovnomerne rozložených. Lavínová situácia bola väčšinou bezpečná a neobjavili sa ani žiadne nehody. Neustále sa striedali plusové denné a záporné nočné teploty. Snehová pokrývka tvrdla na betón, mačky patrili do povinnej výbavy.
AMS Biele pleso, Vysoké Tatry, priebeh teploty vzduchu, horný graf 2018/2019, spodný graf 2019/2020, červená farba - teploty nad 0°C, modrá - teploty pod 0°C
5
FEBRUÁR Koncom januára sa po dlhých dňoch, dokonca týždňoch bez výraznejšieho sneženia, začala situácia konečne meniť. Snežilo vo všetkých polohách, pričom napadlo do 20 cm nového snehu. Počas víkendu 1.‐ 2.februára sa však začalo silno otepľovať . Očakávaný prechod studeného frontu a s ním aj ochladenie sa naplnilo v utorok 4.2. okolo obeda. Hranica sneženia sa znižovala z pôvodných 1500 – 1300 m až na 800 m a v ďalších dňoch až k 500 m n. m. Úhrny zrážok na Slovensku boli výrazné, škoda len, že väčšina z nich spadla vo forme dažďa. Na horách, a najmä vo vyšších polohách pripadlo 40 až 80 cm snehu. Všetko by bolo fajn, keby… Keby zas nefúkal extrémny vietor, ktorý v nárazoch dosahoval viac ako 40 m/s. Pri takto silnom vetre, ktorý trval 3 dni, neostala ani jedna vločka na svojom mieste. Väčšinu snehu odvialo do pásma lesa. To čo ostalo vyššie bolo väčšinou ubité do tvrdých snehových dosiek. Aj preto boli doliny a hrebene vyfúkané až do ľadu a v lese sme mohli natrafiť až na 80 cm nového snehu. Samozrejme niečo ostalo aj nad pásmom lesa, hlavne na záveterných miestach, v žľaboch a pod skalnými stenami. Opísaný vývoj počasia sa podpísal aj pod ZVÝŠENÉ lavínové nebezpečenstvo (3.stupeň) vo všetkých pohoriach. Najkritickejšia situácia bola v Tatrách, kde sme zaznamenali aj viaceré spontánne lavíny. Charakteristické boli doskové lavíny s čiarovým odtrhom, často pod skalnými stenami alebo v “hangoch” dolín.
MAREC Na prelome februára a marca sa stabilita snehu zhoršila. Lavínová aktivita bola veľká a ľudia si mechanicky spustili viacero lavín v Nízkych, Západných a Vysokých Tatrách. V jednom prípade šlo dokonca o úplné zasypanie (Pod Predným Zeleným na severnej strane Západných Tatier). Situácia sa v priebehu marca upokojila a postupne sa začala ozývať jar. Podmienky na skialpinizmus boli výborné. Od 13. marca sa ale naše hory vyprázdnili vplyvom protiepidemiologických opatrení. Prevládalo stabilné počasie, firnový sneh. Zima ešte pohrozila v treťom marcovom týždni. Mali sme zvýšené lavínové nebezpečenstvo – 3.stupeň.
6
APRÍL Takmer celý apríl prevládala typická jarná situácia. Cez deň boli teploty nad nulou a v noci silno mrzlo. Sneh bol stabilizovaný a premenený hlavne na slnkom osvietených svahoch. V úzkych žľaboch a zatienených plochách, predovšetkým na severných stranách pohorí bola situácia iná a nachádzal sa tam ešte aj prachový sneh. Vo vysokých nadmorských výškach sa v snehovej pokrývke nachádzali aj vrstvy hranatozrnného snehu. Na väčšine územia bola však snehová pokrývka dobre spevnená a stabilná. Pre pohoria Malá Fatra a Veľká Fatra sme dňom 14.04.2020 ukončili vydávanie stupňa lavínového nebezpečenstva, nakoľko bola snehová pokrývka v týchto pohoriach nesúvislá a vo všeobecnosti nepredstavovala žiadne lavínové nebezpečenstvo.
2020‐04‐07 Vysoké Tatry, Kačacia dolina
7
Zimná sezóna 2019/2020 bola veľmi špecifická. Nastúpila neskôr ako zvyčajne. Takmer počas celého decembra bolo vyhlásené iba malé lavínové nebezpečenstvo. Väčšinou iba vo vysokých horských polohách nad 2000 m. Nebezpečenstvo stúplo v polovici decembra, no iba na pár dní. Výraznejšie sneženie prišlo na prelome rokov a niekoľko dní sme mali dokonca zvýšené lavínové nebezpečenstvo (3. stupeň). Počas januára sa situácia stabilizovala a vo všetkých pohoriach bolo bezpečne a iba malé lavínové nebezpečenstvo (1.stupeň). V januári to vôbec nebýva zvykom. Málo snežilo a objavil sa aj dážď. Február sa už začínal podobať bežnému štandardu, na ktorý sme zvyknutí.
Objavilo sa niekoľko snežení a zodpovedal tomu aj stupeň lavínového nebezpečenstva. Bolo to väčšinou mierne (2. stupeň) alebo zvýšené lavínové nebezpečenstvo (3.stupeň). Jar už bola v znamení stabilných firnových podmienok. Celkovo by sa dalo povedať, že táto sezóna bola bezpečnejšia ako je zvykom. Vo Fatrách bolo dokonca zvýšené lavínové nebezpečenstvo vyhlásené iba 2 (Veľká Fatra) respektíve 6 dní (Malá Fatra). Vysoké a Západné Tatry boli na tom podobne. Najdlhšie trvala lavínová sezóna tradične vo Vysokých Tatrách (plných 5 mesiacov ‐ 160 dní). Pri takýchto slabších zimách sa stáva, že aj vo Fatrách je sezóna výrazne kratšia. V Malej Fatre sme vydávali lavínové správy 121 dní a vo Veľkej Fatre iba 119 dní. Priebeh sezóny je zobrazený v tabuľke na ďalšej strane a na obrázkoch nižšie. Na grafe z Bieleho plesa je zjavné, že počas celého januára sa takmer nič nedialo, čo sa týka výšky snehu a tomu zodpovedalo aj malé lavínové nebezpečenstvo.
Priebeh výšky snehu v sezóne 2019/2020 na meteostanici Biele pleso (1580 mn.m.) vo Vysokých Tatrách.
8
STUPNE LAVÍNOVÉHO NEBEZPEČENSTVA PO POHORIACH (POČET DNÍ)
ZÁPADNÉ TATRY
MALÁ FATRA
VYSOKÉ TATRY VEĽKÁ FATRA
počet dní v jednotlivých pohoriach
stupeň lavínového nebezpečenstva
I II III IV V
malé mierne zvýšené veľké veľmi veľké
NÍZKE TATRY
VYSOKÉ TATRY
ZÁPADNÉ TATRY
68 70 22 0 0
74 58 20 0 0
160
152
NÍZKE TATRY
63 62 16 0 0 141
VEĽKÁ FATRA
MALÁ FATRA
66 51 2 0 0
67 48 6 0 0
119
121
9
Priebeh výšky snehu v sezóne 2018/2019 a 2019/2020 v Jasnej v Nízkych Tatrách.
Keď sa pozrieme na priebeh výšky snehu zo stanice Jasná (grafy nad textom), uvidíme že sezóna 2018/2019 bola aj v Nízkych Tatrách výrazne odlišná od sezóny 2019/2020. Zaujímavý je hlavne január. V sezóne 2018/2019 bol január výrazne nadpriemerný. V sezóne 2019/2020 to vyzeralo nádejne, no nakoniec chýbali zrážky. Maximum prišlo v marci, čo aj býva zvykom. Hodnota maxima bola dosť podobná ako priemer 1972/2011. Sneh sa roztopil niekedy v polovici apríla, čo ale nie je žiadny extrém. Celkovo to teda bola na tejto stanici priemerná zima.
VÝZNAMNÉ LAVÍNY Každoročne sa v našich horách objaví množstvo samovoľných lavín. Niektoré z nich môžu ohrozovať, cesty, železnice alebo stavby. Napríklad lavíny z Ťažkého štítu často zasahujú chatu pod Rysmi v Mengusovskej doline. V sezónach 18/19 a 19/20 to bolo na prelome decembra a januára. Na nasledujúcej strane je fotografia spomínanej lavíny z prelomu rokov 2019/2020. Ďalšie samovoľné lavíny sa objavili v januári, po výraznom oteplení. Jedna z nich spadla z Prostredného grúňa v Žiarskej doline. Zasiahla obľúbenú skialpinistickú trasu smerom do Smutného sedla. Väčšia lavínová aktivita sa objavila koncom februára a ďalšie samovoľné lavíny spadli ešte v druhej polovici marca.
10
Vysoké Tatry ‐ Lavína ktorá zasiahla chatu pod Rysmi. 2019‐01‐04
2019‐12‐29 Vysoké Tatry, Lavína z Ťažkého š tu
2020‐01‐16 Západné Tatry, Lavína z pod Prostredného grúňa
11
12 Vysoké Tatry, Kežmarský a Lomnický š t
AMS BIELE PLESO 1580 m n.m.
TEPLOTA VZDUCHU [°C]
VÝŠKA SNEHU [cm]
SMER VETRA (NÁRAZY) [°]
RÝCHLOSŤ VETRA A NÁRAZY [m/s]
VLHKOSŤ VZDUCHU [%]
GLOBÁLNE ŽIARENIE [J/cm2]
13
14 Západné Tatry, Račkova dolina
AMS POD KLINOM 1545 m n.m.
TEPLOTA VZDUCHU [°C]
VÝŠKA SNEHU [cm]
SMER VETRA (NÁRAZY) [°]
RÝCHLOSŤ VETRA A NÁRAZY [m/s]
VLHKOSŤ VZDUCHU [%]
GLOBÁLNE ŽIARENIE [J/cm2]
15
AMS ĎURKOVÁ 1635 m n.m.
TEPLOTA VZDUCHU [°C]
VÝŠKA SNEHU [cm]
SMER VETRA (NÁRAZY) [°]
RÝCHLOSŤ VETRA A NÁRAZY [m/s]
VLHKOSŤ VZDUCHU [%]
GLOBÁLNE ŽIARENIE [J/cm2]
16
Nízke Tatry, AMS Ďurková
17
18
Veľká Fatra, hlavný hrebeň
AMS KONIARKY 1380 m n.m.
TEPLOTA VZDUCHU [°C]
VÝŠKA SNEHU [cm]
SMER VETRA (NÁRAZY) [°]
RÝCHLOSŤ VETRA A NÁRAZY [m/s]
VLHKOSŤ VZDUCHU [%]
GLOBÁLNE ŽIARENIE [J/cm2]
19
Malá Fatra, hlavný hrebeň
20
AMS ŽOBRÁK 1215 m n.m.
TEPLOTA VZDUCHU [°C]
VÝŠKA SNEHU [cm]
SMER VETRA (NÁRAZY) [°]
RÝCHLOSŤ VETRA A NÁRAZY [m/s]
VLHKOSŤ VZDUCHU [%]
GLOBÁLNE ŽIARENIE [J/cm2]
21
LAVÍNOVÉ NEHODY • 5 nehôd • 1 smrteľná • marec+apríl+máj - žiadna nehoda
22
LAVÍNOVÉ NEHODY V SEZÓNE 2019/2020 ZÁPADNÉ TATRY
MALÁ FATRA
VEĽKÁ FATRA
V sezóne 2019/2020 bolo lavínových nehôd o niečo menej ako v minulých rokoch. Prvá z nich však prišla veľmi skoro. Bolo to takmer hneď po prvom výraznejšom snežení v Nízkych Tatrách. Dokonca to bol prvý deň sezóny, keď premávala lanovka na Chopok. Všetky ostatné nehody sa potom stali v poslednom februárovom týždni. Cez tradične silný lavínový mesiac marec začal platiť lockdown a tým pádom sa aj znížila návštevnosť našich hôr. Chvíľu bolo dokonca možné chodiť do prírody iba v okrese svojho bydliska. V marci sa teda neudiala žiadna lavínová nehoda a podobne to bolo aj v apríli. To však už bola lavínová situácia stabilnejšia. V minulej sezóne sa udialo až 7 z 10 nehôd vo Vysokých Tatrách. V sezóne 2019/2020 bola ale situácia iná. Dve nehody sa udiali v Nízkych Tatrách jedna v Západných a dve vo Vysokých Tatrách. Práve v Nízkych Tatrách boli obe na severnej strane Chopku v Lukovskom kotli.
VYSOKÉ TATRY
NÍZKE TATRY
Ten je ľahko dostupný a udialo sa tu už viacero nehôd, niekoľko z nich bolo aj smrteľných, tak ako aj v tejto sezóne. Rozhodli sme sa preto o ňom napísať viac. Analýzu nájdete v tejto ročenke na stranách 34 a 35. Úplné zasypanie sme zaznamenali v dvoch prípadoch. Najhlbšie a zároveň najdlhšie bol zasypaný pri prvej nehode v Školskom žľabe. Bola to rozmermi aj najdlhšia a najväčšia lavína s účasťou človeka v tejto sezóne. Túto nehodu sme rozsiahlejšie rozobrali tiež v samostatnom článku. Pri nehode pod predným Zeleným to bolo iba plytké zasypanie a strhnutý skialpinista sa dokázal z nánosu dostať sám. Dve nehody sa udiali na hornej hranici lesa v riedkom poraste alebo kosodrevine. Pri dostatočnom sklone a dostatočnej výške snehovej pokrývky môžu byť práve takéto lokality nebezpečné aj kvôli mechanických poraneniam, ku ktorým môže dôjsť napríklad pri náraze do kmeňa stromu.
23
24
AJ MÁLO SNEHU MÔŽE BYŤ VEĽKÝ PROBLÉM Základným predpokladom vzniku lavín je sneh. Lavínové nebezpečenstvo výrazne stúpa, ak za krátky čas napadne veľké množstvo snehu. Ak však sneh pribúda postupne, snehová pokrývka sa stabilizuje. V našich horách je často začiatok zimy veľmi premenlivý. Sneh sa objavuje už od septembra, no súvislejšia pokrývka sa vytvorí väčšinou až v novembri alebo začiatkom decembra. V jeseni chladnejšie obdobia často striedajú teplejšie. Počas teplejších dní sa môže objaviť aj dážď. Sneh sa preto v novembri a decembri zväčša udrží iba v najvyšších polohách, v tieni alebo na severných stranách pohorí. Práve dážď alebo oteplenia po prvom snežení môžu byť výrazne negatívnym faktorom z hľadiska pádu lavín. Do snehovej pokrývky sa dostane veľa vody v kvapalnom skupenstve a keď nasleduje opätovné ochladenie, vytvorí sa veľmi tvrdá vrstva (tzv. krusta/ kôra). Hlavne krusta z dažďa je spravidla veľmi tvrdá a hladká. Je to teda potencionálna klzná plocha lavín. Ak na ňu napadne ďalší sneh, lavínové nebezpečenstvo stúpa. Podobne to bolo aj pri lavínovej nehode zo 14. 12.2019.
Ďalším dôležitým faktom je to, že na začiatku sezóny je snehu ešte málo. Tu si treba uvedomiť, že človek dokáže zaťažiť snehovú pokrývku zhruba do hĺbky 1.5 m v závislosti na váhe a tvrdosti snehovej pokrývky. Ak by teda bola kritická vrstva hlboko viac ako 1.5 m, nepredstavuje pre nás riziko. Zvyčajne je ale na začiatku sezóny málokde viac ako 1.5 m snehu a teda zaťažiť sneh po kritickú vrstvu nie je žiadny problém. Celkom dobre nám takúto situáciu ilustruje obrázok pod textom, kde je snehu sotva po kolená a teda zaťažiť sneh až na kritickú vrstvu nebol problém. Podobné lavínové situácie sa zopakovali už dve sezóny po sebe. Jedna bola v decembri 2018 v Soliskovom žľabe vo Vysokých Tatrách a druhá bola, už spomínaná, nehoda v decembri 2019 v Školskom žľabe v Nízkych Tatrách
2019‐12‐15 Nízke Tatry , Školský žlab, profil snehu deň po lavínovej nehode
25
Mŕtvi a zranení v slovenských horách za posledných 22 zimných sezón
Tak ako v minulých rokoch, najviac nehôd sa udialo pri skialpinizme. Dve nehody sa stali pri lyžovaní vo voľnom teréne, dostupnom z lanových dráh. Treba dodať, že lyžiarska sezóna bola o niečo skrátená a lyžiarske strediská boli zavreté už od 13.3.2020, kvôli protipandemickým opatreniam.
Najviac nehôd (3) skialpinisti
27
ŠKOLSKÝ ŽĽAB DEMÄNOVSKÁ DOLINA NÍZKE TATRY - 14. DECEMBER 2019
Prvá lavínová nehoda sezóny 2019/2020 prišla nečakane skoro. December bol snehovo chudobný. Výraznejšie sneženie prišlo až 13.12.2019, keď napadlo 20 cm nového snehu a 14.12.2020 ďalších 15 cm. Sneženie sprevádzal silný vietor. Vďaka týmto faktorom stúpla výška snehovej pokrývky v oblasti Chopku za 48 hodín zo 14 na 53 cm. Zvýšil sa aj stupeň lavínového nebezpečenstva z 1. stupňa na 2. V lavínovom bulletine boli ako nebezpečné orientácie označené severné expozície pohorí. Hlavným problémom bol vetrom previaty sneh. Pohybovať sa na lyžiach dalo iba po zjazdovkách a vo vrcholových častiach pohorí. V nižších polohách chýbal podklad a celková výška snehovej pokrývky bola podpriemerná. Trčala suť a prelyžovať do dolín ešte nebolo možné. Objektívne boli vo voľnom teréne nevhodné podmienky na lyžovanie. Situáciu zhoršovalo aj nepriaznivé počasie so silným vetrom a hmlou. Napriek tomu sa dvaja skúsení, nedočkaví lyžiari rozhodli pre jazdu v žľaboch Lukovského kotla pod Chopkom.
28
2019‐12‐14 Nízke Tatry , Školský žlab, záchranná akcia
lavínový problém: VETROM PREVIATY SNEH
Jedným z dôvodov bolo aj to, že to bola posledná možnosť na spoločnú lyžovačku vo voľnom teréne pred odchodom do školy. Lyžiari nemali so sebou základnú lavínovú výbavu. Rozhodli sa nalyžovať do východne orientovaného "Školského žľabu", potom mali v pláne peši vystúpať naspäť. Rozhodli sa lyžovať po jednom, aby menej zaťažovali snehovú pokrývku, čo bolo správne rozhodnutie. Prvý z nich zlyžoval zhruba do polovice žľabu, kde zastal a čakal kamaráta. Toto sa ukázalo ako zlé rozhodnutie. Lepšie by bolo, keby kamaráta čakal až na spodku žľabu, mimo dosahu lavíny. Druhý lyžiar bol o niečo ťažší. Je pravdepodobné, že pri zjazde urobil prudší pohyb a zhruba po troch oblúkoch uvoľnil lavínu. Tá ho unášala a počas pádu mu zlomila stehennú kosť. Keď lavína zastala, bol čiastočne zasypaný. Podarilo sa mu nájsť mobilný telefón a skúšal volať na číslo 18 300. To sa mu nepodarilo, keďže v doline je slabý signál. Vyskúšal ešte číslo 112. Vďaka tomu, že je to tiesňová linka sa mu podarilo dovolať a odovzdať informácie HZS. Zistil, že sa nemôže hýbať a nemá v dohľade ani svojho kamaráta. Operačné stredisko dostalo informácie o jednom úplne zasypanom a jednom vážne zranenom lyžiarovi v Lukovskom kotli pod Chopkom. Rozbehla sa záchranná akcia. Zlé počasie neumožňovalo použiť vrtuľník. Záchranári zlyžovali priamo cez odtrh lavíny po tvrdom, ľadovom snehu na nános lavíny. Najprv zisťovali informácie od lyžiara so zlomenou nohou. Ten nebol priamo ohrozený na živote, preto sa snažili rýchlo nájsť druhého zasypaného. Na lavíne zbadali lyžiarku. Keď prišli bližšie, zistili že patrí zasypanému. Hneď začali kopať. Bohužiaľ, lyžiar bol v nepriaznivej polohe s hlavou v hĺbke 1,5 m pod povrchom snehu.
zdroj údajov: SHMÚ Chopok, Kamenná chata
29
1 ‐ prvý lyžiar, 2 ‐ druhý lyžiar
PARAMETRE LAVÍNY Záchranári začali ihneď s rozšírenou kardio‐ pulmonálnou resuscitáciou aj s využitím AED a podávaním liečiv. Oživovanie trvalo hodinu, no bolo bohužiaľ neúspešné. Druhému zranenému lyžiarovi vo veku 27 rokov záchranári zafixovali zlomenú nohu vákuovou dlahou. Na utíšenie bolesti dostal inhalačný liek Penthrox. Nasledoval náročný transport pomocou lanovej techniky smerom nahor na zjazdovku v dĺžke skoro 300 metrov. Odtiaľ bol pomocou saní a snežného skútra transportovaný na Bielu púť, kde bol odovzdaný posádke RLP na prevoz do nemocnice. Za pomoci lanovej techniky, saní a snežného skútra boli transportované aj telesné pozostatky nebohého 23 ‐ ročného muža. Jednalo sa o veľmi náročnú záchrannú akciu v zlom počasí. Zúčastnilo sa jej až 16 horských záchranárov z Nízkych, Západných Tatier a Strediska lavínovej prevencie. ŠKOLSKÝ ŽĽAB Nachádza sa takmer priamo v lyžiarskom stredisku Jasná, je dostupný priamo zo zjazdovky. Má prevažne východnú orientáciu a sklon maximálne 35°. Najstrmší je hneď na začiatku a postupne sa zmierňuje. Široký je niekoľko desiatok metrov. Má dĺžku viac ako 400 metrov. Je preto častým cieľom aj pre menej skúsených lyžiarov. Vyzerá zdanlivo bezpečne, ale pri západnom a severozápadnom vetre sa na jeho okraji tvoria preveje a snehové vankúše.
30
Jednalo sa o odtrh široký 50m, zasahujúci do dvoch žľabov oddelených nevýrazným skalným hrebeňom, vo výške 1850 mn.m. Sklon v mieste odtrhu bol medzi 37° a 40°. Odrth mal na výšku 30 až 50 cm. Materiálom lavíny bol nový, vetrom previaty sneh, ktorý sa zosunul po veľmi tvrdom až ľadovom podklade. Dĺžka dráhy lavíny bola 250 až 300 m. Lavína svojim nánosom zasahovala až do sute v kotli, kde bolo snehu veľmi málo. Aj napriek faktu, že strhnutí sa nachádzali v dobre dostupnej oblasti, kde bolo možné dostať sa záchranárom relatívne rýchlo si táto nehoda bohužiaľ vyžiadala jednu obeť a druhej osobe spôsobila vážne zranenie.Začiatok sezóny môže byť zradný v tom, že malá snehová pokrývka s nedostatočným podkladom prináša mnohé nebezpečenstvá: suť v dojazdoch, nebezpečenstvo pádu počas lyžovania z dôvodu zavadenia lyže o podklad – je možné spôsobiť si vážne zranenie či už počas lyžovania, alebo aj strhnutia lavínou. Zranený človek pochopiteľne nedokáže pomôcť kamarátovi v kritickej situácii. Určite má vplyv aj psychológia. Na začiatku sezóny je každý viac motivovaný, po letnej pauze a to ovplyvňuje jeho rozhodovanie. Na jar by sa určite väčšina ľudí v podobnom počasí, ako bolo v čase nehody nevybralo do čerstvo nafúkaných žľabov.
lyžovanie na záveterných stranách hrebeňov bezprostredne po snežení a silnom vetre + zlé počasie ‐ hmla malá výška snehovej pokrývky – ľahké trafiť kritickú vrstvu a odtrhnúť lavínu
FAKTORY, KTORÉ OVPLYVNILI PRIEBEH NEHODY
zle zvolené miesta na čakanie – v žľabe v lavínovej dráhe. Pri strhnutí celej skupiny nemá kto zachraňovať. absencia lavínovej výbavy aj v prípade, že by druhý postihnutý nebol vážne zranený nemal by ako pomôcť kamarátovi
2019‐12‐14 Nízke Tatry , Školský žlab, záchranná akcia
31
PREDNÉ ZELENÉ ROHÁČSKA DOLINA ZÁPADNÉ TATRY - 29. FEBRUÁR 2020 lavínový problém: VETROM PREVIATY SNEH
POPIS NEHODY OD PRIAMEHO ÚČASTNÍKA: Dorazili jsme dopoledne na parkoviště pod Spálenou. Už zde z důvodu silného větru nám bylo zřejmé, že to nebude den na vrcholové túry. Padá tedy rozhodnutí jít směrem do Spálené doliny. Hned ráno ještě pročítáme lavinovou situaci a tendenci. Výbavu máme všichni kompletní ‐ pípák, sonda, lopata. Já a přítelkyně máme také lavinové batohy. Za zmínku stojí fakt, že kamarád na posledním lavinovém kurzu (týden před událostí) zapomněl svůj pípák, má proto starší, dvouanténový model. Všichni sme se shodli, že nahoře dost fouká a bude lepší se pohybovat kolem hranice lesa. Rozhodli jsme se tedy pokračovat "Pod Predným Zeleným". Posledních pár výškových metrů pod rozcestníkem se sníh citelně měnil, byl více ubitý větrem (ale nebyl navátý). Kdybych zde šel pouze s přítelkyní, už bychom to otáčeli. Ale zde zafungovala syndrom skupiny a rozhodli jsme se vystoupat pár výškových metrů a hned to otočit dolů, na úbočí hřebenu Spálené. Svah zde má sklon 20‐25 °, začíná zde pásmo lesa a svah se lehce rozšiřuje / netvoří žlab. Při traverzování na toto místo si uvědomujeme, že sněhové podmínky se zhoršují (viditelně sníh praská podél lyží, občas je vyfoukán na led) a proto zvyšujeme rozestupy "na dohled". Zastavil jsem se po přechodu menšího sněžného plata se zmrzlým sněhem pod stromem, abych měl oční kontakt se zbytkem skupiny. Nademnou se ale uvolnila desková lavina a její kraj mě do ní stáhl. Šířka odtrhu byla 10‐15 m, výška 10 cm. Jednalo se o ubitý sníh na zmrzlém podkladě vytvořeném dny před námi. Sklon svahu bych odhadl na maximálně cca 25 °. Dráha měla asi 70 m. Následoval telefonát přítelkyně na linku 112 a průběžná lokalizace + vyprošťování. Zde se ukázal velmi limitující dvouanténový pípák (lavínový vyhľadávač) ‐ byl jsem na čele laviny, částečně zasypán a pípák mne nebyl schopný lokalizovat. Po vyproštění a kontrole jsme sjeli zpět k autu. Vojtěch V.
32
zdroj údajov: AMS Sala n
Vďaka tomu, že účastník nehody nám poskytol takýto podrobný popis a dokonca aj záznam zo svojho GPS prístroja, vieme úplne presne kedy a kde sa mu podarilo uvoľniť lavínu. Tento záznam sme vložili do mapy sklonov (obrázok vpravo). Na tomto zázname môžeme veľmi pekne vidieť, že akonáhle prišiel do sklonu väčšieho ako 30°, podarilo sa mu spustiť lavínu. Lavína ho unášala tak ako uvádza asi 70m. Vyniesla ho medzi stromy kde mal pravdepodobne aj slabší GPS signál. Tým pádom aj presnosť záznamu v týchto miestach bola horšia. Je ale jasné, že sa mu relatívne rýchlo podarilo dostať z nánosu a pokračovať späť do doliny. Lavína spadla o 12:30 a 12:58 už pokračoval smerom ku parkovisku. Jeho priateľka a kamarát ho začali vyľadávať lavínovými prístrojmi. Jeden z nich bol dvojanténový starší model. Ten vykazoval problémy hlavne pri získaní prvého signálu. Vyhľadávanie komplikovalo aj to, že zasypaný bol za stromom a tým pádom bol dosah prístroja horší. Každopádne je ale jasné, že staršie jedno a dvojanténové prístroje nedosahujú úrovne novších modelov. 2020‐02‐29 Západné Tatry, nános lavíny Pod Predným Zeleným
33
LUKOVSKÝ KOTOL DEMÄNOVSKÁ DOLINA, NÍZKE TATRY
LUKOVSKÝ KOTOL alebo "Luková dolina" je typická ľadovcová dolina v tvare písmena U. Nachádza sa priamo pod vrcholom Chopku (2024 m n. m.). Dno hlavného kotla je vo výške cca 1650 m n. m. Dolina má ešte jednu nižšiu terasu kam smerujú žľaby z Konského (1888 m n. m.), tá je zhruba o 100 výškových metrov nižšie. Na dne sa nachádza aj malé pleso, ktoré je ale väčšinu zimy pod snehom. Najdlhšie žľaby sú priamo z vrcholu Chopku a majú prevýšenie cca 350 m. Sú zároveň aj najstrmšie a dosahujú sklony nad 40°. Najznámejší je "Meteorologický" žľab, ktorý vedie od Hornej stanice lanovky. Jeho názov vychádza z toho, že sa tu nachádzala meteorologická stanica. Tento žľab, na ktorý sa napája aj žľab od Kamennej chaty má o niečo menší sklon a je aj menej náročný na lyžovanie opro žľabom z vrcholu Chopku. Ďalším, možno ešte populárnejším je tzv. "Školský žľab". Ten je zo všetkých žľabov najširší a aj najľahší na lyžovanie. Vedie od zábran pri hornej stanici lanovky na Konskom grúni (Chopok ‐ úboč) priamo dole smerom na východ až juhovýchod.
2015‐02‐01, Nízke Tatry, Lukovský kotol, nad odtrhom lavíny.
Od Školského žľabu smerom na Konský grúň sa nachádza ešte niekoľko kratších žľabov s južnou orientáciou a priamo z Konského grúňa vedie na dno aj niekoľko východných žľabov (tzv. "Vyhliadkové žľaby") ktoré sú nižšie položené, výrazne kratšie a končia už v pásme lesa. Z doliny sa dá celkom elegantne dostať späť do strediska. Po krátkom výšľape na pešo, na zjazdovku Turis cká.
LUKOVSKÝ KOTOL - NEHODY V posledných 24 sezónach sme v Lukovskom kotli zaznamenali 20 lavín s účasťou človeka. Väčšina z nich nemala vážnejšie následky. Nie všetky ale skončili šťastne. Traja ľudia utrpeli zranenie a traja zahynuli. To, že sa v tejto lokalite odohralo toľko lavínových incidentov má viacero dôvodov. Najdôležitejším je to, že táto oblasť je ľahko dostupná lanovkami. Budovanie prepojenia južnej a severnej strany Chopku začalo už v 50‐tych rokoch. To fungovalo do 90‐ tych rokov, keď sa spojenie prerušilo. Vtedy sa na vrchol Chopku dalo dostať vlekmi iba za veľmi dobrých snehových a poveternostných podmienok. Nová éra prišla v roku 2012, keď bola spustená prevádzka lanovky FUNITEL.
Žľaby v Lukovskom kotli sa teda stali výrazne ľahšie dosiahnuteľnými aj pre široké masy lyžiarov. Vidíme to aj v počte lavínových incidentov. Od zimy 1997/1998 do 2011/2012 je to 15 sezón a zaznamenali sme 6 nehôd. Pričom po roku 2012 (za 9 sezón) až 13 nehôd (zoznam nehôd sa nachádza v tabuľke pod textom). Je možné aj to, že nedisponujeme informáciami o všetkých lavínach z minulosti. Každopádne je to zjavný nárast. Súvisieť to môže aj s rozvojom skialpinizmu a lyžovania vo voľnom teréne, ktoré sú čoraz viac populárne.
2001‐01‐28, Nízke Tatry, Lukovský kotol, Záchranná akcia.
2001‐01‐28, Nízke Tatry, Lukovský kotol, Záchranná akcia.
2001‐01‐28, Nízke Tatry, Lukovský kotol,nános lavíny.
2001‐01‐28, Nízke Tatry, Lukovský kotol, Záchranná akcia. 36
36
Výrazný vplyv na lavínové nebezpečenstvo má aj to, že práve východné a severovýchodné svahy v Lukovskom kotli sú často nafúkané väčším množstvom snehu pri severozápadnom prúdení, ktoré je v našich končinách najčastejšie a často prináša aj silné zrážky. Vtedy sa napríklad nad Školským žľabom vytvárajú nebezpečné dosky a preveje. Žľaby v susedných Derešoch sú vtedy skôr tvrdé a vyfúkané. Keď prichádzajú zrážky z juhu môžu sa nebezpečnými stávať naopak severné žľaby z Chopku alebo Meteorologický žľab.
Podmienky treba teda pozorne sledovať. Je to o to ťažšie vtedy, keď sa lyžiari vyvezú lanovkou a nemôžu posudzovať stav snehu počas výšľapu hore dolinou. Okrem počasia netreba zabúdať ani na potrebnú lavínovú výstroj. Stále platí, že kamarátska pomoc je pri lavínach najdôležitejšia. Pravdou je, že sa sem dokážu záchranári dostať skôr ako do nejakej inej vzdialenej, od sveta odrezanej doliny, nie vždy to ale je aj pri všetkej snahe dostatočne rýchlo.
39
ODBORNÁ ČINNOSŤ • • • • 40
školenie profesionálnych a dobrovoľných záchranárov inštruktáž pre verejnosť servis automatických meteorologických staníc pyrotechnická činnosť
SERVIS AUTOMATICKÝCH METEOROLOGICKÝCH STANÍC
41
42
VZDELÁVANIE VZDELÁVANIE PROFESIONÁLNYCH A DOBROVOĽNÝCH ZÁCHRANÁROV HZS Stredisko lavínovej prevencie má spolu so Školiacim strediskom HZS vo svojej náplni práce aj preškolenia v oblasti prevencie a záchrany v lavínach v rámci HZS. Vykonávajú sa cvičné lavínové akcie, terénne merania snehovej pokrývky, tréning práce s lavínovým vyhľadávačom ale aj so systémom RECCO. INŠTRUKTÁŽ PRE VEREJNOSŤ Horská záchranná služba už od roku 2005 organizovala raz za sezónu Inštruktáž o lavínach pre verejnosť. Po niekoľkých rokoch kedy sa ju nepodarilo uskutočniť z rôznych dôvodov, sa nám ju podarilo zrealizovať v roku 2020. Bolo to ešte v januári, pred začiatkom pandémie. Záujem výrazne prevyšoval kapacitu. Zvyčajnú lokalitu v Nízkych Tatrách sme kvôli slabým snehovým podmienkam museli zmeniť na Žiarsku dolinu v Západných Tatrách. Cieľom Inštruktáže bolo oboznámiť horolezcov, lyžiarov a skialpinistov so základmi lavínovej problematiky a bezpečného pohybu v zimnom vysokohorskom prostredí. V teréne sme mali štyri pracoviská, ktoré sa venovali dvom témam: •
Kamarátska pomoc pri lavínovej nehode zameraná na lavínové vyhľadávače.
•
Testy stability, čítanie lavínových informácií, zásady pohybu v lavínovom teréne.
43
ZÁVEREČNÉ PRÁCE Stredisko lavínovej prevencie každoročne spolupracuje aj s univerzitami formou konzultácií a zdieľania údajov o lavínach, lavínových nehodách a počasí z meteostaníc HZS. Počas sezóny 2019/2020 boli úspešne obhájené tieto záverečné práce v spolupráci s SLP: Martina Dekanová, AUTOMATICKÁ PREDIKCIA LAVÍNOVÉHO NEBEZPEČENSTVA Dizertačná práca, Slovenská Technická Univerzita v Bratislave, Študijný program: Robotika a kybernetika Žeravý Michal: NUMERICKÉ MODELOVANIE LAVÍNY, Diplomová práca, Slovenská Technická Univerzita v Bratislave, Študijny program: Matematické a počítačové modelovanie Tímea Mihoková: ANALÝZA POUŽITIA ZÁKLADNEJ LAVÍNOVEJ VÝBAVY ZÁCHRANNÝCH AKCIÁCH V SLOVENSKÝCH HORÁCH, Bakalárska práca, Žilinská Univerzita V Žiline, Študijný program: Záchranné služby
PRI
44
Vysoké Tatry, Školenie lavínovích špecialistov z oblas HZS
45
Lavínová inštruktáž pre verejnosť
Lavínová inštruktáž pre verejnosť
Vydavateľ:
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Adresa:
Horská záchranná služba Stredisko lavínovej prevencie Dr. J. Gašperíka 598 033 01 Liptovský Hrádok
Tel:
+421 903 624 130
Web:
www.hzs.sk, www.laviny.sk https://rescueservice.sk http://www.youtube.com/user/lavinyHZS http://issuu.com/laviny http://meteo.hzs.sk/
E‐mail:
slp@hzs.sk avalanches@hzs.sk
Zostavil:
Pavel Krajčí
Redakčný tím:
Pavel Krajčí Anton Sedlák Marek Biskupič Filip Kyzek Martin Buliak Igor Žiak Martin Bešinský Stanislav Zacharovský
Autori fotografií:
Marek Biskupič, Filip Kyzek, Igor Žiak, Juraj Settey, Martin Buliak, Pavel Krajčí, Anton Sedlák, Marek Mitura, fotoarchívy oblastných stredísk HZS (Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Západné Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra)
46
Horská záchranná služba Stredisko lavínovej prevencie www.hzs.sk www.laviny.sk