SNEH A LAVÍNY ROČENKA 2020/2021
STREDISKO LAVÍNOVEJ PREVENCIE HORSKÁ ZÁCHRANNÁ SLUŽBA
2
ÚVOD Stredisko lavínovej prevencie (SLP) je odborná zložka Horskej záchrannej služby (HZS), ktorá systematicky plní všetky úlohy týkajúce sa lavínovej prevencie na Slovensku, najmä:
• Pozorovanie •
• • • •
•
•
vývoja snehovej pokrývky a meteorologických podmienok vzniku lavín. Denné sústreďovanie správ, potrebných na posúdenie lavínovej situácie v horstvách Slovenska a denné vydávanie regionálneho lavínového bulletínu. Centrálna evidencia lavín a vedenie lavínového katastra HZS. Organizácia preventívnych opatrení proti lavínam najmä odstrelom pomocou výbušnín. Vedenie metodiky v lavínovej prevencii a záchrane v medzinárodnom meradle. Spolupráca s domácimi odbornými inštitúciami na poli lavínovej prevencie a problematiky vysokohorského prostredia (Vysoké školy, Lesnícke organizácie, Slovenský hydrometeorologický ústav). Údržba a prevádzka siete automatického zberu dát, potrebných na posúdenie lavínovej situácie a šírenie informácií týmito sieťami. Mapovanie geohazardov.
Každá zimná sezóna má svoje špecifiká, hlavne čo sa týka priebehu počasia ale aj správania sa ľudí v horách. Sezóna, ktorej sa venuje táto ročenka bola z pohľadu počasia mimoriadna, hlavne neskorým príchodom snehových zrážok. December bol v postate úplne bez snehu. Neskôr sa karta obrátila a chladné počasie pokračovalo do neskorého apríla až začiatku mája. Dokonca posledná lavínová nehoda sa objavila 9. mája, čo vôbec nie je štandardné. Ak by sme sa pozreli na zmeny v správaní ľudí v horách, najvýraznejším faktorom bolo zatvorenie lyžiarskych stredísk. To iba podčiarklo ďalšie šírenie skialpinizmu medzi širokú verejnosť. Lanovky síce stáli, no ľudia mali veľkú chuť hýbať sa a byť v horách. Je to pochopiteľné vzhľadom na to, že každý z nás potrebuje nejakú formu úniku od starostí, ktoré prežívame dole v dolinách. Horšie je, že nie všetci noví skialpinisti objavovali nové terény postupne. Niektorí sa do toho pustili bez potrebných skúseností a znalostí. Tým sa objavila aj nová úloha pre nás, a to priblížiť sa čo najviac ľuďom a vyskúšať aj nové metódy ako informovať o lavínovej situácii. Viac času sme venovali osvete prostredníctvom sociálnych sietí čo prinieslo pozitívne výsledky. Týmto spôsobom sme sa dozvedeli o viacerých lavínových nehodách, ľudia nám často písali dotazy, sledovali naše videá a výstrahy. Vidíme, že verejnosť má záujem vzdelávať sa v lavínovej problematike, čo je pozitívnym impulzom do našej práce aj celkovo do budúcnosti lavínovej bezpečnosti a prevencie na Slovensku.
Stredisko lavínovej prevencie Horská záchranná služba
3
POČASIE - SNEH - LAVÍNY • • • •
4
December takmer bez snehu Južné prúdenie Maximum výšky snehu v apríli Zimné podmienky na horách až do neskorého mája
DECEMBER
JANUÁR
Zima 20/21 začínala veľmi pomaly. V decembri nebol v našich horách takmer žiadny sneh. Malé snehové zrážky sa objavili iba okolo 10.12. Potom ale prišlo opäť oteplenie. Teploty klesali pod bod mrazu iba v najvyšších polohách Tatier (nad 2300 m n. m.). Oteplenie pretrvávalo aj počas 16.12., kedy naše horské oblasti zasiahol rozpadajúci sa front, ktorý ale nepriniesol žiadne snehové zrážky. 17.12. sa už nad naše územie opäť rozšírila tlaková výš, ktorá priniesla postupné ochladzovanie. Zvlhnutý sneh stvrdol a ešte viac sa stabilizoval. V našich horách nebolo vyhlásené žiadne lavínové nebezpečenstvo. Lyžovať sa dalo iba v lyžiarskych strediskách s umelým zasnežovaním.
Snehové podmienky sa začali meniť v polovici januára a sneh už postupne pribúdal vo všetkých pohoriach. Zrážky vyvrcholili počas 13.1. Najvýraznejšie to bolo v Malej Fatre, kde za 24 hodín napadlo do 30cm nového prachového snehu. Silný vietor prenášal voľný sneh na záveterné strany hrebeňov a vrcholov. To viedlo k nárastu lavínového nebezpečenstva na tretí stupeň (zvýšené) v Malej Fatre, Západných a Vysokých Tatrách. V Malej Fatre, Západných a Vysokých Tatrách napadlo od 13‐teho do 15‐teho januára miestami až 80 cm snehu. Bolo chladno, sneh bol ľahký, premrznutý, prachový. Vďaka chladnému vzduchu si snehová pokrývka dlho udržiavala prachový charakter. Na jednej strane to boli výborné lyžovačky, na strane druhej nebezpečná lavínová situácia a takmer nemožný úmorný pohyb aj na širokých lyžiach. Novo napadnutý sneh nemal po väčšine pevný základ, a tak sa lyže borili aj meter hlboko a obrusovali kamene a čučoriedky. Zatiaľ pokiaľ v Západných Tatrách napadlo cez 1 meter nového snehu, v Nízkych Tatrách to až také výrazné nebolo. Napriek tomu si lyžiari viac pochvaľovali Nízke Tatry.
Koncom decembra sa ale situácia výrazne zmenila a začalo snežiť. Sneženie prichádzalo od juhu a napríklad v Nízkych Tatrách vtedy napadlo za dva dni 50 až 80 cm snehu. Veľa snežilo aj vo Veľkej Fatre. V týchto dvoch pohoriach bola súvislá pokrývka už od cca 900 m n. m. a podmienky na skialpinizmus boli výborné. Naopak v severnejších pohoriach (Malá Fatra, Západné Tatry, Vysoké Tatry) bol pohyb na lyžiach obmedzený. Objavili sa už aj lavínové nehody. Prvá vážnejšia sa udiala v Derešskom kotli v Nízkych Tatrách, kde bol strhnutý jeden skialpinista, ktorý utrpel zranenie nohy.
2020-12-16 Veľká Fatra, pohľad na Ploskú a Borišov
5
FEBRUÁR V prvom februárovom týždni vrcholilo oteplenie. Teplý vlhký vzduch sa nad naše územia presúval z juhu a priniesol zrážky vo forme dažďa až do 1500 m n. m. a niekde aj vyššie . Snehová pokrývka v stredných polohách sadala a premáčala sa. Výrazné oteplenie aj v najvyšších polohách spôsobilo, že vo viacerých pohoriach sme evidovali spontánne lavíny z tepla. Zo soboty (6.2.2021) na nedeľu sme ešte zaznamenali saharský prach, ktorý sa do našich horských oblastí dostal vo výškovom juhozápadnom prúdení. Počasie u nás riadilo frontálne rozhranie, ktoré neustále prinášalo mierne zrážky a vietor, ten sa menil od juhozápadu na severozápad. Postupne prišlo ochladenie, vďaka ktorému povrch snehovej pokrývky stvrdol. Studený arktický vzduch sa nad naše územie začal nasúvať v stredu 11.2.2021 skoro ráno. V tento deň sme zaznamenali výrazný rozdiel medzi pohoriami. Zatiaľ čo AMS Snilovské sedlo (1492 m n. m.) v Malej Fatre hlásila o 6:00 UTC teplotu ‐17°C, Lomnický štít (2633 m n. m.) mal teplotu "len" ‐10°C (o 1000 m vyššie a o 7 stupňov teplejšie). Zmena vzduchových hmôt pochopiteľne priniesla aj silný vietor. Počas noci zo stredy 11.2.2021 na štvrtok 12.2.2021 dosahoval vietor na vrchole Chopku v Nízkych Tatrách priemernú rýchlosť 31 m/s (112 km/h) a v nárazoch dokonca 38 m/s (137 km/h)! To malo za následok nárast stupňa lavínového nebezpečenstva na ZVÝŠENÉ (3. stupeň). Dôvodom bolo, že veľmi silný vietor transportoval takmer všetok nový sneh na záveterné strany pohorí, kde vytvoril veľmi tvrdé a nebezpečné dosky. Negatívnym faktorom boli aj veľmi nízke teploty, ktoré v najvyšších polohách dosiahli ‐29°C. Tvrdé snehové dosky zapríčinili viacero lavínových incidentov v nasledujúcom období v Nízkych Tatrách, Malej Fatre a Západných Tatrách.
MAREC V prvej polovici marca sa sneh stabilizoval, objavilo sa typicky jarné počasie s mrazom v noci a kladnými teplotami cez deň. V horách bolo iba malé alebo mierne lavínové nebezpečenstvo. 6.3 – 7.3. pribudlo 20 – 30 cm snehu na severe Tatier a objavilo sa aj niekoľko malých lavín na veľmi strmých svahoch. Nikto však nebol úplne zasypaný ani zranený. Napriek tomu, že začiatkom marca to už‐už vyzeralo, že zima ide skončiť, v predposledný marcový týždeň ukázala opäť svoju silu. V piatok 12.3.2021 zasiahlo slovenské hory juhozápadné prúdenie s teplým frontom, ktorý priniesol zrážky, silný vietor a jemné oteplenie. Vietor usilovne transportoval zrážky na východné orientácie na tvrdý ľadový podklad. Krátko na to, v sobotu 13.3.2021, sme zaznamenali lavínovú nehodu v Malej Fatre pod Pekelníkom. Ďalšia lavínová nehoda sa udiala hneď na druhý deň, v nedeľu 14.3.2021 vo Vysokých Tatrách na Prednom Solisku. V pondelok 15.3. sa odtrhla ďalšia lavína, no vďaka isteniu na lane skončila šťastne.
6
Všetky tri lavínové nehody sa stali na východných orientáciách po veľkom dodatočnom zaťažení, dve síce s ťažkými zraneniami, ale bez obetí. Nebezpečné lavínové podmienky pretrvávali v marci aj naďalej. V pondelok 22.3.2021 k nám dorazil výrazný front od severozápadu, ktorý priniesol vietor o sile víchrice a silné sneženie. (Vo Vysokých a Západných Tatrách napadlo za tri dni 40‐50 cm nového snehu). Snehová pokrývka bola vplyvom vetra rozmiestnená veľmi nerovnomerne a v spomenutých pohoriach bol vyhlásený tretí stupeň lavínového nebezpečenstva. Hneď ďalší deň po prechode frontu sa počasie zlepšilo. V našich pohoriach prevládalo inverzné počasie. V Západných Tatrách sme zaznamenali dve lavínové nehody dva dni po sebe s bilanciou traja zranení, našťastie bez obetí na životoch.
APRÍL V apríli nás zima neopúšťala, práve naopak. Na horách sa striedali studené fronty, nasledované tlakovými výšami a pekným počasím. Vystriedalo sa všetko možné od náhlych zvratov počasia po krúpy a nízke teploty. Slnečné počasie sa intenzívne striedalo so snehovými prehánkami aj viac krát za deň. Toto všetko sa prejavilo aj na stabilite a vlastnostiach snehu. Snežilo pri nízkych teplotách a sneh bol naozaj prachovo nadýchaný. ZVÝŠENÉ lavínové nebezpečenstvo bolo zväčša vo Vysokých a Západných Tatrách. Objavili sa aj lavíny. V piatok 9. 4. spadla lavína v centrálnom žľabe (SV orientácia) zo Salatína a strhla skialpinistu pri výšlape. Na takej istej orientácii si odtrhol skialpinista lavínu pri zjazde v oblasti Zákľuk v Nízkych Tatrách. 10.4. spadla lavína zo sedla Parichvost v Západných Tatrách. Všetky tieto nehody skončili bez vážnych zranení. V stredu 14.4. spadli ďalšie dve doskové lavíny vo Vysokých Tatrách. Vo Veľkej Studenej doline pod Studeným sedlom a vo Francúzskej mulde. Lavína vo Francúzskej mulde vznikla malým dodatočným zaťažením pri lyžovaní. Lavína nikoho nezasiahla a ani lyžiar nebol strhnutý. Mala však celkom slušnú hrúbku. V odtrhu cca 50 cm. Zima sa držala až do konca apríla a začiatku mája. Ešte stále bolo chladno, sneh pribúdal. To platilo ale iba vo vyšších pohoriach. Vo Fatrách už bola iba nesúvislá snehová pokrývka. Pravidelné vydávanie lavínových správ sme ukončili 3.5.2021, no podmienky ešte boli miestami nebezpečné. Svedčí o tom aj posledná nehoda sezóny pri ktorej sa v Bachledovej štrbine zranil jeden skialpinista (9. mája 2021).
2021‐03‐25 Západné Tatry, Banikov
7
Zimná sezóna 2020/2021 bola veľmi špecifická. Nastúpila neskôr ako zvyčajne. Takmer počas celého decembra nebolo vyhlásené lavínové nebezpečenstvo. Trvalo iba pár dní v najvyšších polohách. Potom prišlo výrazné južné prúdenie. Mierne (2. stupeň) nebezpečenstvo bolo hlavne v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre, inde väčšinou stále malé (1. stupeň). V druhej polovici januára to už ale bolo iné a objavila sa aj lavínová 3 (zvýšené nebezpečenstvo). Vo februári, podobne ako v januári, bola viac nebezpečná druhá polovica mesiaca. V marci nebezpečenstvo opäť kleslo, situácia sa stabilizovala. Koncom mesiaca sa však opäť objavilo zvýšené nebezpečenstvo. V apríli zima pokračovala hlavne vo vyšších polohách. Vo Fatrách a nižších polohách sa už sneh výrazne topil a mizol. Na severných stranách Tatier pretrvalo nebezpečenstvo až do mája. Definitívne sme s vydávaním stupňa lavínového nebezpečenstva skončili 3. mája.
8
Keď sa na sezónu pozrieme celkovo, tak počty dní s lavínovýcm nebzpečenstvo klesli najmä vo Vysokých Tatrách ... v porovnaní s minulou zimou o 22 dní. Vo Fatrách bola lavínová sezóna naopak dlhšia ako minulý rok. Vo Veľkej Fatre stúpol aj počet dní s 3. stupňom lavínového nebezpečenstva. Po niekoľkých slabších rokoch to bola aj v Malej a Veľkej Fatre sezóna s výraznejšou lavínovou aktivitou. Vzhľadom na nižšiu nadmorskú výšku tu sezóna trvá o niečo kratšie ako v Tatrách to potvrdilo sa, že ja tu sa môžu objaviť lavínovo silnejšie obdobia. Ďalším zaujímavým faktom bolo to, že napríklad v Nízkych Tatrách bolo lavínové nebezpečenstvo vyhlásené viac dní ako v Západných Tatrách, čo nebýva zvykom. To súviselo hlavne so silným južným prúdením na začiatku zimy.
počet dní v jednotlivých pohoriach
stupeň lavínového nebezpečenstva
I II III IV V
malé mierne zvýšené veľké veľmi veľké
VYSOKÉ TATRY
ZÁPADNÉ TATRY
13 84 41 0 0
15 86 29 0 0
138
130
NÍZKE TATRY
20 97 18 0 0 135
VEĽKÁ FATRA
MALÁ FATRA
38 77 8 0 0
43 70 13 0 0
123
126
STUPNE LAVÍNOVÉHO NEBEZPEČENSTVA PO POHORIACH (POČET DNÍ)
ZÁPADNÉ TATRY
MALÁ FATRA
VYSOKÉ TATRY VEĽKÁ FATRA
NÍZKE TATRY
Priebeh výšky snehu v sezóne 2019/2020 a 2020/2021 v Jasnej v Nízkych Tatrách.
VÝZNAMNÉ LAVÍNY Na grafoch vyššie sú zobrazené priebehy výšky snehu z Jasnej počas posledných dvoch zím. Najvýraznejším rozdielom je neskorší nástup snehu v sezóne 20/21. Prvé výraznejšie sneženie sa objavilo až v poslednom decembrovom týždni. Táto perióda sneženia bola veľmi výdatná. Výška snehu vtedy stúpla takmer na 60 cm. Od januára už bola výška snehu nadpriemerná prakticky až do marca. Začiatkom marca býva v Jasnej zvyčajne maximálna výška snehu, no v tejto zime to neplatilo a maximum sa posunulo až na koniec marca (25.3.2021). Namerali sme hodnotu 78 cm, čo je o 20 cm snehu viac v porovnaní s priemerom za celé obdobie 1972‐2011. Prírastok snehu na konci marca spôsobil aj to, že sa sneh udržal dlhšie ako to bývalo zvykom v posledných rokoch. Nesúvislá snehová pokrývka bola v Jasnej ešte 1.5., čo je takmer o dva týždne dlhšie, ako v sezóne 2019/2020.
10
Okrem množstva lavín spustených človekom, sa objavilo počas zimy 20/21 aj niekoľko zaujímavých samovoľných lavín, či už rozmermi alebo tým, že zasiahli infraštruktúru ako turistické chodníky alebo dokonca vleky. 22.2.2021 zasiahla lavína starý vlek v lyžiarskom stredisku Jasná, ktorý vedie z Brhlísk do Derešského kotla (v súčasnosti mimo prevádzky). Veľká lavínová aktivita sa objavila aj vo Vysokých Tatrách koncom februára, keď po výraznom oteplení, spadlo viacero veľkých mokrých lavín, hlavne na južných orientáciách. Jednou z nich bola lavína zo Slavkovského štítu smerom na Tatranskú magistrálu. Ďalšou bola takisto mokrá lavína z Patrie, ktorá dokonca zasiahla chodník medzi Štrbským a Popradským plesom. V Západných Tatrách spadlo viacero samovoľných lavín v treťom marcovom týždni, keď sa objavili aj lavínové nehody v Žiarskej a Jamníckej doline. Výrazná lavínová aktivita sa objavila ešte na severe Západných Tatier cez víkend 17. ‐ 18. apríla.
2021‐04‐20 Západné Tatry, Zelená dolina
2021‐02‐26 Vysoké Tatry, lavína z Patrie
2021‐02‐22 Nízke Tatry, lavína ‐ Derešský vlek
2021‐02‐22 Nízke Tatry, lavína ‐ Derešský vlek
11
12
Vysoké Tatry, Veľká Studená dolina
AMS BIELE PLESO 1580 m n.m. (VYSOKÉ TATRY)
TEPLOTA VZDUCHU [°C]
VÝŠKA SNEHU [cm]
SMER VETRA (NÁRAZY) [°]
RÝCHLOSŤ VETRA A NÁRAZY [m/s]
VLHKOSŤ VZDUCHU [%]
GLOBÁLNE ŽIARENIE [J/cm2]
13
14 Západné Tatry, Sivý vrch
AMS POD KLINOM 1545 m n.m. (ZÁPADNÉ TATRY)
TEPLOTA VZDUCHU [°C]
VÝŠKA SNEHU [cm]
SMER VETRA (NÁRAZY) [°]
RÝCHLOSŤ VETRA A NÁRAZY [m/s]
VLHKOSŤ VZDUCHU [%]
GLOBÁLNE ŽIARENIE [J/cm2]
15
AMS ĎURKOVÁ 1635 m n.m. (NÍZKE TATRY)
TEPLOTA VZDUCHU [°C]
VÝŠKA SNEHU [cm]
SMER VETRA (NÁRAZY) [°]
RÝCHLOSŤ VETRA A NÁRAZY [m/s]
VLHKOSŤ VZDUCHU [%]
GLOBÁLNE ŽIARENIE [J/cm2]
16
Nízke Tatry, AMS Ďurková
17
18
Veľká Fatra, AMS Koniarky
AMS KONIARKY 1380 m n.m. (VEĽKÁ FATRA)
TEPLOTA VZDUCHU [°C]
VÝŠKA SNEHU [cm]
SMER VETRA (NÁRAZY) [°]
RÝCHLOSŤ VETRA A NÁRAZY [m/s]
VLHKOSŤ VZDUCHU [%]
GLOBÁLNE ŽIARENIE [J/cm2]
19
Malá Fatra, Veľký Fatranský Kriváň
20
AMS ŽOBRÁK 1215 m n.m. (MALÁ FATRA)
TEPLOTA VZDUCHU [°C]
VÝŠKA SNEHU [cm]
SMER VETRA (NÁRAZY) [°]
RÝCHLOSŤ VETRA A NÁRAZY [m/s]
VLHKOSŤ VZDUCHU [%]
GLOBÁLNE ŽIARENIE [J/cm2]
21
LAVÍNOVÉ NEHODY • • • •
22
Nadpriemerné množstvo nehôd Zvýšený pohyb ľudí na horách 1 smrteľná nehoda (2 obete) 12 zranených
Mŕtvi a zranení v slovenských horách od sezóny 1998/1999.
Pohyb na horách bol v sezóne 20/21 výrazne ovplyvnený vírusom COVID‐19. U nás to bolo hlavne tým, že tradičné horské strediská, ktoré uľahčujú prístup do voľného lavínového terénu boli mimo prevádzky. Hlavne v okolí Chopku je vďaka lanovkám dostupné veľké množstvo lavínových terénov. Namiesto lanoviek teda bolo nutné si to na kopec vyšlapať. Z nehôd v aktuálnej sezóne bolo bezkonkurenčne najviac pri skialpinizme. Veľkej popularite sa tešil aj splitboarding. Pohyb na splitboarde je v podstate rovnaký ako pri skialpinizme, takže oba športy môžeme zahrnúť do jednej skupiny. Okrem toho sme mali iba pod jednej nehode pri horolezectve a pri pešej turistike. Ak sa na údaje pozrieme ešte podrobnejšie zistíme, že viac ako polovica lavínových incidentov sa stala pri zjazde až 28 zo 43. Zjazd sa dá považovať za malé dodatočné zaťaženie, ak pri ňom nepadáme alebo neskáčeme. Pri zjazde sa ale vo väčšine prípadov účastníkom podarilo dostať z padajúcej lavíny alebo neboli úplne zasypaní. Zranení boli iba dvaja.
Väčšina nehôd kde došlo aj k zraneniu, boli pri veľkom dodatočnom zaťažení, akým je hlavne chôdza na pešo, s mačkami alebo s lyžami na chrbte. Pri takomto pohybe dokážeme snehovú pokrývku zaťažiť hlbšie až na kritickú slabú vrstvu snehu a tým pádom spustiť lavínu. Takýmito prípadmi boli napríklad dve lavíny na Solisku vo Vysokých Tatrách vo februári a tiež marcové lavíny v Žiarskej a Jamníckej doline, pri ktorých našťastie nikto neprišiel o život. Všetky významnejšie lavínové nehody sú analyzované podrobnejšie na nasledujúcich stranách tejto ročenky. Ak sa pozrieme na graf vyššie je nám zrejmé, že sezóna 20/21 nebola z pohľadu lavínových obetí nijako extrémna, dokonca by sa dalo povedať, že bola podpriemerná. Ak sa ale pozrieme na počet zranených tam je situácia výrazne odlišná. Bolo ich najviac za posledných 11 sezón. Viac ich bolo len v sezóne 2009/2010.
23
LAVÍNOVÉ NEHODY V SEZÓNE 2020/2021
Veľká Fatra, Ostré brdo
MIMORIADNY POČET LAVÍNOVÝCH NEHÔD Ako lavínové nehody sme brali do úvahy všetky lavíny pri ktorých bol aspoň jeden človek ohrozený pádom lavíny. Zahŕňa to všetky lavíny, ktoré boli človekom spustené, ale aj také pri ktorých nikto nebol strhnutý. Sezóna 2020/2021 bola z hľadiska lavínových incidentov nadpriemerná. Zaznamenali sme viac ako 40 lavín s účasťou človeka. Oproti minulým sezónam je to niekoľkonásobný nárast. Existujú tri faktory, ktoré na to vplývali najvýraznejšie: 1. NEBEZPEČNÉ PODMIENKY Výrazným faktorom bolo silné južné prúdenie na začiatku sezóny, ktoré vytvorilo dobrý snehový základ v Nízkych Tatrách a Veľkej Fatre. Nehody sa objavili práve v Nízkych Tatrách. V druhej polovici zimy sa situácia otočila a nebezpečnejšie boli Západné a Vysoké Tatry. Na viacerých miestach sa vytvorili nebezpečné tvrdé dosky pod ktorými sa nachádzala slabá vrstva hranatozrnného snehu, ktorej trvalo dlho kým sa stabilizovala. Práve tvrdá dosková lavína bola aj za jedinou smrteľnou lavínovou nehodou sezóny. 2. ZVÝŠENÁ NÁVŠTEVNOSŤ Druhým faktorom bol pokračujúci rozvoj skialpinizmu. Počas lockdownu nefungovali lyžiarske strediská. Tým pádom čoraz viac ľudí skúšalo skialpinizmus. To znamená, že sa vo výraznejšej miere pohybovali v zimných horách, čo logicky vedie aj k väčšiemu počtu lavín. Na jednej strane je pozitívne, že ľudia športujú, no na druhej strane, začínajúcim skialpinistom často chýbajú potrebné znalosti a skúsenosti a niekedy aj väčší rešpekt.
3. DOZVEDELI SME SA O VÄČŠOM POČTE LAVÍN V tejto sezóne sme sa my (SLP), ale aj verejnosť dozvedeli o väčšom počte lavín, hlavne vďaka sociálnym sieťam. Na internete sa vytvorili rôzne skupiny/fóra, kde ľudia zdieľajú fotografie, skúsenosti, informácie o podmienkach v horách a taktiež aj informácie o spadnutých lavínach. Tentokrát nás turisti, skialpinisti, horolezci kontaktovali aj priamo alebo nás označili @laviny.sk vo svojich príspevkoch. V minulých rokoch bol problém sa o lavínach dozvedieť inak ako prostredníctvom priameho incidentu. Ľudia si tieto informácie nechávali skôr pre seba. Situácia sa ale zmenila s príchodom sociálnych sietí. Tieto dáta nám umožnili mať lepší prehľad o skutočnej lavínovej situácii a tým pádom pomáhali aj pri presnejšom vydávaní lavínových správ.
TESTY STABILITY V tejto sezóne sme zaznamenali že čoraz viac ľudí v horách robí testy stability snehovej pokrývky. Samo o sebe je to pozitívny trend. Na druhej strane si ale treba uvedomiť, že aj testy majú tiež svoje limity. Test podáva informáciu iba o jednom bode v teréne. Niekoľko metrov vedľa môže byť stabilita svahu úplne iná. Všetky informácie (vrátane lavínových správ) treba brať iba ako časť skladačky. Pri finálnom rozhodovaní je kľúčové vedieť si ich spojiť, tak aby dávali zmysel. Test stability nemá fungovať ako vstupenka do žľabu!
POČET LAVÍN S ÚČASŤOU ČLOVEKA V SEZÓNE 20/21 V POHORIACH SLOVENSKA VT ‐ Vysoké Tatry NT ‐ Nízke Tatry ZT ‐ Západné Tatry MF ‐ Malá Fatra VF ‐ Veľká Fatra
25
DEREŠE DEMÄNOVSKÁ DOLINA NÍZKE TATRY - 2. JANUÁR 2021 Hneď po novom roku, 2.1.2021 sa odohrala prvá vážnejšia lavínová nehoda sezóny. Dvaja skialpinisti sa vybrali na túru cez Chopok na Dereše v Nízkych Tatrách. Na Chopok vyšli po zjazdovke a potom pokračovali po hrebeni až ku vleku na Zadných Derešoch. Tu sa rozhodli, že zlyžujú jeden zo severných žľabov. Dohodli sa, že budú lyžovať po jednom. Prvý z dvojice bol skúsenejší, preto sa do žľabu pustil on. Po chvíli spustil lavínu, ktorá ho začala unášať. V lavíne urobil niekoľko kotrmelcov, chvíľami bol pod snehom a chvíľami nad. Nakoniec ostal na povrchu. Za ním sa pustil do žľabu kamarát, ktorý spočiatku nevedel čo sa stalo. Videl prvého sedieť na skale dolu pod žľabom. Keď sa k nemu dostal zistil, že má poranenú nohu. Zavolali teda pomoc HZS. Na pomoc odišla lyžiarovi pozemná skupina HZS, zároveň posádka VZZS z Popradu. Ku pacientovi sa ako prvý dostal záchranár HZS, ktorý ho na mieste zateplil, ošetril a zafixoval mu končatinu za pomoci vákuovej dlahy. Do príletu vrtuľníka poskytol zranenému prvotnú zdravotnú starostlivosť.
26
Poveternostné podmienky dovolili priblíženie leteckej techniky, a tak bola ku pacientovi následne vysadená aj lekárka VZZS. Pacienta po nabalení transportovali do nemocnice na ďalšie ošetrenie.
Naopak chybou bolo, že nemali kompletnú lavínovú výbavu, jednému chýbala lopatka‐práve tomu, ktorý lyžoval ako druhý. V prípade zasypania by mal veľký problém kamaráta vykopať. Druhým faktorom bolo to, že vystupovali inou trasou, ako chceli lyžovať, čo možno trochu ovplyvnilo ich rozhodnutie, či sa pustiť dolu žľabom. Vystupovali po zjazdovke a nemali teda taký prehľad o podmienkach vo voľnom teréne. Jednalo sa o veľkú lavínu (veľkosť 3), výška odtrhu bola v rozmedzí 30 – 50cm. Vypadlo viacero žľabov, ktoré ústili do jedného spoločného “lievika”. Dĺžka lavíny bola cca 350 metrov a šírka nánosu bola okolo 100 m.
POČASIE A PODMIENKY Takmer celý december bol snehovo veľmi chudobný, no situácia sa výrazne zmenila 28.12.2020. Dovtedy bol sneh iba vo vysokých polohách nad 1500 m n. m. Potom však prišlo silné sneženie od juhu a za niekoľko dní napadlo až 60 cm nového snehu. Nebezpečné teda boli hlavne severné orientácie. V snehovej pokrývke sa nachádzalo viacero slabých vrstiev. Sneh totiž napadol na starý, tvrdý zľadovatelý sneh, niekde sa dokonca nachádzali aj vrstvy hranatozrnného snehu, ktoré sa vytvorili ešte skôr v decembri. Počas noci na 30.12. spadlo dokonca aj niekoľko veľkých samovoľných lavín. Južné prúdenie pokračovalo aj počas prvých dní v januári. Toto všetko malo vplyv na lavínové nebezpečenstvo a teda aj nehodu v Derešskom kotli. V mieste odtrhu sme spravili aj profil snehu, kde sú popísané všetky snehové vrstvy. Nachádza sa v galérii pod článkom. K nehode treba dodať, že skialpinisti mali so sebou lavínové vyhľadávače a správne sa rozhodli, že žľab budú lyžovať po jednom a teda menej zaťažia snehovú pokrývku. Šťastím bolo aj to, že pod žľabom bol veľký terénny kužeľ a sneh z lavíny sa mal kde rozptýliť. Tým pádom skialpinista nebol kriticky zasypaný.
lavínový problém: VETROM PREVIATY SNEH
zdroj údajov: SHMÚ Chopok, Kamenná chata
27
KONDRÁTOVA KOPA TOMANOVA DOLINA ZÁPADNÉ TATRY - 13. FEBRUÁR 2021
Skupina troch poľských skialpinistov plánovala túru po hrebeni Západných Tatier v oblasti Červených vrchov. Na Kondratovu kopu vystúpili z Kondratovho sedla zhruba o 12:30. Na hrebeni zistili, že počasie je oveľa horšie ako očakávali a pre búrlivý vietor a hmlu sa rozhodli vrátiť späť do Kondratovej doliny. Tu nastal osudový okamih, pretože v hmle a vetre netrafili na sever ale na juh, smerom na slovenskú stranu. Počas traverzovania Kondratovej kopy po veľmi tvrdom, vetrom ubitom snehu im sneh začal praskať. Keďže je takýto sneh veľmi krehký, napätie sa v ňom šíri na veľkú vzdialenosť. Tvrdý doskový sneh sa začal trhať 20‐30 m nad nimi a odtrh sa rozšíril na dĺžku 200 m. Jeho hrúbka bola 40 až 80 cm. Zaujímavosťou je, že odtrh prebiehal až takmer pri hrebeni, kde sklon svahu dosahoval len 20 – 25°. Ide o typickú zónu ťahu na konvexných svahoch. Vznikajúca lavína strhla so sebou všetkých troch skialpinistov. Počas pádu veľmi strmým svahom nabrala vysokú rýchlosť a akumulovať sa v podobe nánosu začala až v spodnej, plytkej časti Javorového žľabu, zhruba vo výškach 1530 ‐1390 m n. m. Celková dĺžka nánosu dosiahla 420 m, šírka 15 m, s priemernou hrúbkou 1,5 m, s maximom okolo 3 m. Celková dĺžka lavíny dosiahla 1060 m v horizontálnej rovine, šikmo po povrchu až 1450 m!!!
lavínový problém: VETROM PREVIATY SNEH
zdroj údajov: AMS Sala n
28
ČO NASLEDOVALO POTOM?
STABILITA SNEHU
Lavína zasypala všetkých zúčastnených. Všetci traja boli zasypaní úplne, čiže s hlavou pod snehom. Jeden zo skupiny mal to šťastie, že bol zasypaný len plytko. Z jednej strany tváre videl sneh bledší, čo znamenalo blízkosť povrchu. I napriek tomu mu trvalo približne 3 hodiny dostať sa spod snehu. Po kamarátoch /muž a žena/ nebolo ani stopy, taktiež nebol v dosahu ani mobilný signál. Najprv sa pokúsil vyhľadať kamarátov pod snehom, no neúspešne. Rozhodol sa preto hľadať telefónny signál a privolať pomoc. Najprv zostupom do Tomanovskej doliny – no bezúspešne, a tak sa vrátil späť na hrebeň odkiaľ zalarmoval záchranárov poľského TOPRu. To bolo už po 21 hodine. Keďže sa jednalo o územie SR, TOPR posunul informáciu Horskej záchrannej službe a následne sa rozbehla záchranná akcia. Okolo 1 hodiny v noci boli v čele lavíny lokalizovaní a vykopaní obaja zasypaní, žiaľ už bez známok života. Pod snehom boli približne 12 hodín a v hĺbke 50 – 80 cm. Obaja zasypaní mali zapnuté lavínové prístroje a jeden z nich (muž) mal aj lavínový airbag batoh s pripraveným tiahlom. Otázkou zostáva prečo si batoh neaktivoval.
Test stability v odtrhu lavíny (sklon 20‐25°) na druhý deň nevykazoval žiadnu nestabilitu. Aj z toho usudzujeme, že lavínu museli iniciovať traverzovaním strmšieho svahu, približne 20 – 30 m pod viditeľným odtrhom. Lavínová situácia bola extrémne lokálna. Hrebene a mnohé svahy nad pásmom lesa boli búrlivým vetrom “vydraté” až do starého /tvrdého snehu, a naopak, na JV‐J svahoch bol novší sneh uložený a ubitý do tvrdých snehových polí a vankúšov. Medzi týmito vrstvami (starým a novým snehom) sa v dôsledku mrazivých teplôt vytváral mäkší hranatozrnný sneh. Situácia nebola tak kritická aby padali spontánne lavíny. No pri zaťažení bola dosť kritická na to, aby si skialpinisti lavínu uvoľnili sami. V osudný deň bolo pre Západné Tatry vyhlásené MIERNE lavínové nebezpečenstvo (2) s vyznačením nebezpečných svahov (J, JV, V). Tieto špecifické podmienky boli detailne popísané v komentári lavínovej situácie. Odporúčame preto vždy čítať kompletnú lavínovú informáciu a neriadiť sa len číslom.
29
PEKELNÍK VRÁTNA DOLINA MALÁ FATRA - 13. MAREC 2021 Uplynuli presne 4 týždne od tragickej lavínovej nehody pod Kondratovou kopou, opäť bola sobota a opäť 13‐teho. A ten istý lavínový problém – vetrom previaty sneh. Dvojica turistov sa vybrala na túru zo Snilovského sedla smerom na západ. Keďže v ten deň fúkal veľmi silný juhozápadný vietor, rozhodli sa traverzovať severnými svahmi popod hrebeň, v snahe vyhnúť sa víchrici na hrebeni. V podstate išli po modrom turistickom chodníku smerom na “Chrapáky”, čo je však letný chodník. V zime je nebezpečný, pretože prechádza viacerými lavínovými svahmi so sklonom nad 35°. Na daný deň bolo vyhlásené MIERNE lavínové nebezpečenstvo = 2. stupeň. Zvýraznené boli predovšetkým severovýchodné a východné svahy nad hranicou lesa, kde bol previaty takmer všetok nový sneh. Na ostatných svahoch bol povrch snehu tvorený prevažne starým zmrznutým firnom. V okamihu (15:35) keď turisti traverzovali a zaťažili práve jeden z týchto SV svahov pod Pekelníkom, kde je sklon 35 – 37°, sa kúsok nad nimi odtrhla lavína ktorá oboch strhla a niesla dolu do žľabu. Odtrh mal výšku 20 – 45 cm a rozšíril sa do dvoch menších múld. Jeho celková dĺžka tak dosiahla až 95 m. Žľaby v tejto lokalite sú už mierne zarastené jarabinou, čo bolo v ich prípade šťastím aj smolou. Šťastím, že neostali v tom najväčšom nánose ktorý mal hrúbku 1 – 2 m a ktorý ich mohol kriticky zasypať, ale ostali na povrchu. Smolou v tom, že jarabiny im spôsobili ťažké zranenia. Obaja mali zlomeniny dolných končatín, jeden dokonca otvorenú zlomeninu predkolenia. Po zastavení lavíny sa kamaráti nevideli a najprv ani nepočuli. Jeden z nich zavolal pomoc na 112, čím sa rozbehla záchranná akcia HZS vo Vrátnej. Zhruba po 18 minútach sa ozval aj druhý turista s tým, že aj on potrebuje rýchlu pomoc. Potom sa kamaráti skontaktovali aj navzájom a uistili sa, že sú obaja nažive. Skupina záchranárov s transportnými prostriedkami dorazili k pacientom po necelých 2 hodinách od pádu lavíny.
30
lavínový problém: VETROM PREVIATY SNEH
Po neodkladnom ošetrení boli transportovaní ďalej žľabom do doliny Za Kravarským a následne na Dom HZS vo Vrátnej. HZS vo Vrátnej. Lavínová situácia 13.3.2021 Vo všetkých pohoriach, najmä nad hornou hranicou lesa pretrvávalo MIERNE lavínové nebezpečenstvo (2.stupeň). Na starom, veľmi tvrdom snehu bol naviaty nový sneh, ktorý bol veľmi nerovnomerne rozložený. Silný západný vietor ho nad pásmom lesa previal najmä na SV, V a JV svahy, kde vytvoril snehové dosky a vankúše rôznej tvrdosti. Na týchto strmých svahoch (nad 35°) bolo možné uvoľnenie lavíny najmä pri veľkom dodatočnom zaťažení*. Ojedinele sa mohli vyskytnúť aj menšie spontánne lavíny. *Veľké dodatočné zaťaženie znamená: peší turista, horolezec, skupina lyžiarov a pod.
31
PREDNÉ SOLISKO MLYNICKÁ DOLINA
VYSOKÉ TATRY - 14. MAREC 2021
V polovici marca sa udiala ďalšia lavínová nehoda, tentoraz však so šťastným koncom. Skupina troch skúsených skialpinistov (dvaja muži a jedna žena) mala v pláne zlyžovať JV žľab z Predného Soliska. Vystupujú Mlynickou dolinou a kvôli kontrole podmienok sa žlab rozhodnú najprv vystúpať a následne zlyžovať. Nakoľko sa jedná o veľmi exponovaný terén postupujú na pešo, kvôli zníženiu rizika si nechávajú medzi sebou rozostupy. Sneh je prachový, borivý až po kolená, ale bez známok nafúkanej dosky. Zhruba v polovici žľabu si vykopú snehový profil a spravia test stability – rozšírený kompresný test. Snehový profil ani test stability im neodhaľuje žiadnu podozrivú vrstvu v snehovej pokrývke, tak pokračujú. V hornej tretine sa žľab ktorým vystupujú spája s vedľajším. Tu prekonajú rebro a postupujú stále s rozostupmi, sneh sa tu mení na tvrdší. Po prekonaní 50 m dosahujú miesto kde sneh mení charakter, je vetrom ubitý do nafúkanej dosky. Rozhodujú sa preto nepokračovať ďalej žľabom, ale ujsť východne do menej exponovaného terénu a tadiaľ dosiahnuť hrebeň na Predné Solisko. Rozhodujú sa vytraverzovať po jednom, no na okrajových miestach žľabu, kde sú skalné steny stabilita snehovej pokrývky nevydrží dodatočné zaťaženie a vzniká čiarový odrth a dosková lavína, ktorá strháva všetky tri osoby naspäť do Mlynickej doliny.
32
lavínový problém: VETROM PREVIATY SNEH
zdroj údajov: AMS Solisko Dráha lavíny prekonáva viacero skalných prahov, prevýšenie od odtrhu po nános tu dosahuje 350 metrov. Po zastavení lavíny sa nános rozleje na veľkú plochu, no nikto našťastie nie je zasypaný. Najmenej postihnutá osoba si zachovala chladnú hlavu, lokalizovala a kontaktovala zvyšné dve osoby. Nakoľko jej pád zničil mobilný telefón a odtrhol batoh, doplazila sa k najbližšej osobe s batohom.
Vybrala mobilný telefón a kontaktovala tiesňovú linku. Následne podala neodkladnú zdravotnú starostlivosť druhej osobe a komunikovala aj s treťou osobou. Po príchode záchranárov boli dve osoby transportované do nemocnice letecky, jedna pozemne. Môžeme hovoriť o obrovskom šťastí v nešťastí, nakoľko všetky tri strhnuté osoby prežili lavínu a pád v strmom a extrémne exponovanom teréne. 15.3.2021 boli pracovníci Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby zdokumentovať lavínovú nehodu. Nadmorská výška odtrhu bola vo výške 2000 m n. m. Prevýšenie od odtrhu po nános 350m, dĺžka odtrhu 19m, hrúbka odtrhu 20 cm až 70 cm, odtrh prebiehal v sklone 38 – 43°. Nános sa rozlial pod stenu do typického kužeľa, dĺžka nánosu tu dosahovala maximálne 80 m, šírka nánosu 25 až 30 m, výška nánosu 30 cm na čele, v perifériách 50 cm až 100 cm v strede. Snehový profil v mieste odtrhu odhalil dosku okrúhlozrnného snehu nafúkanú na tvrdej podkladovej firnovej vrstve starého zmrznutého „saharského snehu“. V mieste odtrhu vplyvom slnečného žiarenia už sneh naberal na vlhkosti, a tak testy stability síce poukazovali na podozrivú no nijak extémne nebezpečnú situáciu. Avšak len 70 výškových metrov vyššie, kde si sneh ešte zachovával pôvodný charakter, bola situácia diametrálne odlišná a bola tu zaznamenaná vysoká nestabilita snehovej pokrývky. V týchto miestach sa 15.3.2021 uvoľnila ďalšia lavína, ale bez následkov. Pre 14.3.2021 bol pre Vysoké Tatry vyhlásený mierny stupeň lavínového nebezpečenstva s vyznačením S,SV,V a JV svahov. Pre mierny stupeň lavínového nebezpečenstva platí, že uvoľnenie lavín je možné hlavne pri veľkom dodatočnom zaťažení (napr. peší výstup), obzvlášť na strmých svahoch (nad 30°) uvedených v lavínovej informácii (V,JV).
33
PROSTREDNÝ GRÚŇ ŽIARSKA DOLINA ZÁPADNÉ TATRY - 25. MAREC 2021
25. marca 2021 bolo na celom území Slovenska inverzné počasie. Hranica hmly sa pohybovala vo výške 1700 – 1800 m n. m. Po perióde výdatného sneženia, napadlo v Západných a Vysokých Tatrách do 50cm nového snehu. Sneženie bolo sprevádzané silným vetrom od severu a severozápadu, ktorý v nárazoch dosahoval rýchlosť 35 m/s. Sneh bol teda nerovnomerne naviaty na záveterné expozície. Už tretí deň bol v Západných Tatrách vyhlásený 3. lavínový stupeň. 26.3. ráno o pol 8 z ústia Žiarskej doliny vyrazila dvojica, skialpinista a snowboardista so snežnicami na túru. Obidvaja mali kompletnú lavínovú výbavu, absolvovaný kurz záchrany v lavíne a skialpinista mal navyše aj lavínový batoh. V hmle vystupovali podľa mapy po modrej turistickej značke k rázcestníku Pod Homôľkou. Odtiaľto pokračovali najľahšou líniou do sedielka na Prostrednom grúni, v podstate stále sa držiac modrej značky. Turisti sa rozhodli pokračovať po hrebeni smerom k Nohavici nad Smutné sedlo. V mieste kde sa začína mierne dvíhať hrebeň, uvoľnili približne 10 metrov pod sebou diaľkovým prenosom lavínu. Odtrhol sa východný svah Prostredného grúňa aj s ich výstupovou stopou. Skialpinisti v domnienke, že nebezpečné sú teda východné svahy, pokračujú ďalej po hrebeni s plánom zlyžovať Smutné sedlo a jeho priľahlý svah. V tom istom čase sa pri meteostanici pod Hrubou kopou pohybujú traja príslušníci Strediska lavínovej prevencie. Preventívne odkopú transportné sane, ktoré sú tam pre prípad záchrany odložené celú zimu. Počas toho si všimnú vystupujúcich skialpinistov po Prostrednom grúni a sledujú ich až do času, kým nezlyžujú svah pod Smutné sedlo.
34
lavínový problém: VETROM PREVIATY SNEH
V tejto chvíli nič nenasvedčuje, že by okolité svahy boli výrazne nebezpečné. Záchranári sa rozhodnú pokračovať na Hrubú kopu a dvaja skialpinisti opäť stúpajú nad Smutné sedlo, aby daný svah zlyžovali ešte raz. Tento raz zvolia výstupovú trasu stopou, ktorou aj zlyžovali. Skialpinisti po zlyžovaní Smutného sedla aj po druhý raz, sa cestou späť na chatu pristavili pod juhozápadným svahom Prostredného grúňa, približne v jeho polovici. Rozhodli sa pre výstup na pešo. Lyže a snowboard si pripevnili na batoh. Lyžiar si pripravil lavínový batoh na použitie a takto začali postupovať hore svahom. Podľa ich vlastnej výpovede, v tomto prípade už nedodržali dostatočné rozostupy a svahom kráčali tesne za sebou. Približne v 3/4 výstupu, v mieste kde sa nachádza zhluk kosodreviny, kráčal prvý snoubordista. Bolo presne 13:37, kedy sa približne 10 metrov nad nimi odtrhla lavína a oboch strhla. Presne v tomto čase traja záchranári lyžovali dolu z Hrubej kopy. Hmla sa pohybovala presne na hranici odtrhovej zóny a tak nový odtrh bol striedavo v hmle a na slnku. Pri meteostanici sa záchranári rozhodovali, kadiaľ zlyžovať na Žiarsku chatu. Vtedy si všimli odtrh tesne nad hmlou a rozhodli sa pre istotu danú situáciu skontrolovať. Obidvaja skialpinisti boli strhnutí lavínou. Lyžiar sa v dráhe lavíny dokázal otočiť na chrbát a aktivovať lavínový batoh. Keď lavínový nános zastavil, zostal čiastočne zasypaný. Nad snehom mal hlavu, jednu ruku a batoh. Myslel si, že lavínou je strhnutý len on a tak kričal na svojho brata, že je v poriadku. Ten sa mu však neozýval a tak predpokladal, že aj on je pod lavínou. Zachoval si chladnú hlavu a lavínu v zlej viditeľnosti prehľadal najskôr očami. Približne 6 metrov od seba si všimol, že zo snehu trčal kúsok snouboardového viazania a vrch dosky. Vďaka tomu ľahko identifikoval, kde približne sa nachádza hlava zasypaného. Bolo 13:46 keď lyžiar začínal kopať. Približne po dvoch minútach odhrabal zasypanému hlavu, a ten sa svojvoľne opäť rozdýchal. V čase 13:49, na lavínu prichádzajú traja záchranári a ihneď pomáhajú úplne vykopať zasypaného. Súbežne s tým sú informovaní aj záchranári z oblastného strediska Západné Tatry – Juh. Približne po 10 minútach dokázali postihnutého opatrne vytiahnuť z nánosu. Pacient bol v šoku. Niekoľko krát opakoval, že pod snehom už upadával do bezvedomia a opätovne sa z neho preberal k vedomiu. Následne bol zateplený dostupnými vecami a uložený do úľavovej polohy. Keďže kvôli prevaľujúcej sa hmle nebolo možné nasadenie leteckej techniky, dvaja záchranári vystúpili opäť na meteostanicu, kde si už v ten deň vykopali zvozné sane. Po nabalení pacienta zahájili transport. Cestou dolu sa stretli so záchranárom z údolia, ktorý im išiel naproti s vákuovým matracom. Tu bol opätovne prebalený a transportovaný ku snežnému skútru nad Žiarskou chatou. Následne bol pacient pomocou snežného skútra zvezený do údolia k privolanej posádke RZP.
zdroj údajov: AMS Sala n
35
JAKUBINÁ JAMNÍCKA DOLINA ZÁPADNÉ TATRY - 26. MAREC 2021
lavínový problém: VETROM PREVIATY SNEH
V piatok 26. marca 2021 sa vybrala dvojica kamarátov (snoubordista a skialpinista) na túru v Jamnickej doline v Západných Tatrách s úmyslom vystúpiť na Jakubinú. V doline najprv stúpali na pásoch no v kotli pod Hrubým vrchom a Jakubinou sa sklon postupne zvyšoval a rozhodli sa ďalej pokračovať na pešo, na mačkách, s lyžami a snoubordom na chrbte. Tu urobili chybu. Mali síce lavínové batohy, no neaktivovali si ich. Taktiež by ani nemohli byť vystrelené pretože im zavadzali pripnuté lyže. Nešli v jednej stope ale postupovali paralelne. Pre istotu si spravili aj test stability snehovej pokrývky. Ten sa nezdal podozrivý. Rozhodli sa pokračovať ďalej. Jeden sa snažil ísť viac po trávach kde bolo snehu menej. Druhý šiel viac stredom žľabu. Pri ich výstupe už sneh výrazne mäkol. Zhruba o 13:30 jeden z kamarátov pravdepodobne sneh zaťažil až na kritickú vrstvu a spustil lavínu. Tá sa odtrhla niekoľko metrov nad nimi, čiže nemali šancu z nej uniknúť. Oboch strhla. Mali veľké šťastie, že ich lavína unášala relatívne krátko a boli na začiatku nánosu. Ak by ich lavína unášala ďalej, pravdepodobne by boli úplne zasypaný, alebo by im masa snehu spôsobila závažnejšie zranenia. Na opačnej strane doliny v okolí Jamnických plies bola v ten deň ďalšia skupina skialpinistov. Tí pri ceste dole, náhodou spozorovali dvojicu pri výstupe a presne v tom momente, podľa slov svedkyne “to s nimi celé prasklo a zosunul sa s nimi celý svah”. Videli ich ako sa strácajú v mase snehu. Následne bežali k nim a snažili sa nájsť signál, keďže v tejto doline je veľmi slabý. Jeden zo zasypaných ostal na povrchu, druhému trčala len hlava.
36
zdroj údajov: AMS Pod Klinom Ten čo zostal na povrchu, vykopal druhého a zostali sedieť na mieste, keďže obaja mali poranené nohy. Jeden zo svedkov sa k nim dostal ako prvý, snažil sa ich stabilizovať zo šoku a spolu čakali na príchod záchranárov. Oboch zranených z lavíny transportovala VZZS z Popradu, aj so záchranárom HZS na palube do ústia Žiarskej doliny, odkiaľ boli prevezení do nemocnice v Liptovskom Mikuláši.
STABILITA SNEHU Odtrhové územie lavíny sa nachádzalo 150 metrov pod hrebeňom spájajúcom vrcholy Hrubého vrchu a Jakubinej. Výška odtrhu sa pohybovala od 10 cm až po 65 cm. Šírka odtrhu mala masívnych 260 metrov, pričom dráha lavíny prechádzala viacerými skalnými rebierkami a žľabmi. Odtrh bol na veľmi strmom svahu miestami až 40°. Sneh v odtrhovom pásme bol výrazne nestabilný. Na starej vrstve snehu sa nachádzala 5 cm vrstva hranatozrnného snehu. Táto vrstva bola kritická a pri zaťažení sa zlom v tejto vrstve šíril v celom odtrhovom pásme. Nad kritickou vrstvou sa nachádzali vrstvy snehu vytvorené pri viacerých po sebe nasledujúcich periódach sneženia. Tieto vrstvy tvorili masu lavíny a už sa na nich podpísalo slnko. Sneh vo vrchnej časti bol vlhký miestami až premočený a vplyvom slnka a striedania teplôt už dochádzalo k jeho premene na firn. Čo sa týka stability v snehovom profile, tak tá bola kriticky malá a to najmä kvôli veľkému rozdielu tvrdosti medzi starým, už premenným snehom, ktorý sa od nachádzal do výšky 55 cm nad zemou a vrstvami nad ním. Rozdiel bol miestami až 2 stupne ( 4 prsty x ceruzka/nožík). Táto nestabilita bola ešte podporená nestabilnou kritickou vrstvou nachádzajúcou sa hneď na tvrdej vrstve snehu. Nestabilná, kritická vrstva hranatozrnného snehu skolabovala už pri malom dodatočnom zaťažení. (CT 1) Pri rozšírenom kompresnom teste sa zlom v nej šíril v celom bloku (ECTP 17). Z tohto pohľadu je mechanizmus uvoľnenia jasný. Pri dodatočnom zaťažení snehu vystupujúcim skialpinistom a snoubordistom sa zaťaženie prenieslo až ku kritickej vrstve, ktorá následne skolabovala a zlom v nej sa rozšíril na celé odtrhové pásmo.
Účastníci nehody, ako sme už spomínali, zisťovali stav snehovej pokrývky kompresným testom, čo môžeme hodnotiť kladne. Treba si ale uvedomiť, že test stability nie je všeliek, má svoje limity, podáva informáciu iba o jednom bode a v určitom čase. Snehová pokrývka je vo svojej podstate veľmi premenlivá a výrazne sa môže meniť aj počas jedného dňa. Napríklad ráno môže byť ešte tvrdá, zmrznutá, stabilná a v priebehu dňa, najmä na jar mäkne a tým pádom vieme zaťažiť sneh hlbšie a trafiť aj prípadnú kritickú vrstvu. Sneh sa výrazne mení aj vplyvom orientácie voči slnku. Na východnej strane môže byť mäkký a vlhký už doobeda. Naopak na severe slnko svieti oveľa menej a tým pádom sa premieňa pomalšie. Častejšie sa tam môžu tvoriť nebezpečné vrstvy hranatozrnného snehu. Veľké rozdiely stability môžu byť aj v rámci jedného svahu. Kritické sú hlavne miesta kde sa mení sklon (konvexný tvar – vypuklý tvar), pár metrov pod hrebeňmi, tak ako je to naznačené na obrázkoch nižšie. Na podobnom mieste bol aj odtrh lavíny pod Kondratovou kopou.
37
KULICHOVA DOLINA NÍZKE TATRY - 8. MAREC 1956
Uplynulo 65 rokov od tragickej lavínovej udalosti v Kulichovej doline v Nízkych Tatrách. Prinášame Vám stručný priebeh tejto katastrofy podľa protokolu Ústrednej komisie výskumu Horskej služby z roku 1965. 8. Marca 1956 asi o 9:45 sa zosunula lavína z juhovýchodného svahu Žiarskej hole (1841 m n. m.) do Kulichovej doliny. Obrovská masa snehu bola po niekoľko sto metroch zosuvu vtlačená do úzkeho zalesneného žľabu, ktorým sa veľkou rýchlosťou, bez ohľadu na terénne prekážky ‐ pomerne malý sklon svahu, vysoký lesný porast a zákruty doliny, rútila ešte niekoľko kilometrov až za ústie doliny Dve vody, smerom k Vajskovskej doline. Lavína zničila vo svojej dráhe 25 hektárov ( asi 5000 m3) listnatého a ihličnatého lesa veku 100 až 150 rokov, hlavne na vonkajších oblúkoch svojej dráhy, kde vznikali holé pásy šírky až 100m. V spodnej časti dráhy, asi 600m pred zastavením, rozbila a zvalila lavína lesnú chatu, v ktorej bolo v tom čase 19 ľudí (17 lesných robotníkov a 2 kuchárky z Pohorelej a Telgártu). Jeden z robotníkov bol vymrštený tlakovou vlnou z rozbitej lesnej chaty ešte skôr, ako trosky a ostatných ľudí zavalil sneh. Nárazom do stromu utrpel vážne zranenia, snehom však zasypaný nebol. Po návrate k vedomiu a po obalení bosých nôh roztrhanou košeľou sa mu podarilo dôjsť v hlbokom snehu do robotníckej chaty v ústi doliny Dve vody a doliny Vajskovskej, ktorá bola asi jeden kilometer pod miestom zastavenia lavíny. Tam toto nešťastie oznámil. Jeden z robotníkov na konskom záprahu odišiel so správou na MNV do Dolnej Lehoty vzdialenej asi 12 km a ostatní prítomní robotníci odišli na lavínisko, aby pátrali po zasypaných. Rýchlosť a organizácia záchranných prác bola vynikajúca. Už o 14 hodine pracovalo na lavínisku približne 500 ľudí, hlavne miestnych obyvateľov, príslušníkov bezpečnosti, armády a Horskej služby. Pomocou poľovníckeho psa sa podarilo so snehu vyslobodiť ďalších dvoch živých robotníkov. Do zotmenia sa našlo ešte šesť zasypaných, avšak už mŕtvych, v hĺbke 1,5 – 2,2m pod snehom vo vzdialenosti 250 – 300m od miesta, kde stála chata. V noci sa pomocou mohutných snehových pluhov upravila príjazdová cesta pre ťažké nákladné automobily a vybudovala sa poľná telefónna linka medzi lavínou a MNV v Dolnej Lehote.
38
Pracovníci Horskej služby sa dostavili ako jedni z prvých na miesto nešťastia a mali zastúpenie vo veliteľskom štábe ako odborní poradcovia pre záchranárske práce a pre zabezpečovanie pracoviska pred ďalším možným zosunom lavín. Záchranné a transportné práce, ktorých sa zúčastnilo spolu až 800 ľudí, trvali niekoľko týždňov. Boli veľmi namáhavé, nakoľko následkom nezvyčajne dlhej a zužujúcej sa dráhy sa sneh zhutnil v nánose do veľkej tvrdosti. Výška lavínového nánosu, v miestach kde sa pátralo po zasypaných, sa pohybovala od 2 do 7 m. Sneh bol premiešaný množstvom mohutných stromov, konárov, kameňov a hliny. Z týchto dôvodov, a vzhľadom na veľký počet ľudí, ktorí boli hneď po začiatku záchrannej akcie k dispozícii, bol nános prekopávaný systémom pozdĺžnych a priečnych chodieb. Obvyklé sondovanie sa používalo iba ako pomoc pri prehľadávaní neprekopaných miest (štvorcové plochy 2x2m) zhora a zo strán. Postupne sa týmto spôsobom našlo ďalších 10 mŕtvych. Tri obete boli nájdené na nepoškodenej podlahe chaty. Príčina nešťastia: Lavínové katastrofy podobného rozsahu nie sú v našich horách bežné. Historicky sa naposledy stalo tak veľké nešťastie pod Krížnou vo Veľkej Fatre v roku 1924. Bola to výnimočná konfigurácia snehových podmienok a počasia, ktorá túto lavínu spôsobila. O mimoriadnosti svedčí aj fakt, že boli zničené veľké lesné plochy lesa veku 100 až 150 rokov, takže v priebehu dlhého obdobia rastu lesa žiadna lavínová aktivita nenastala. Lavíny na trávnatom a pomerne strmom svahu Žiarskej hole výnimkou neboli, vyskytovali sa takmer každoročne. Nenájdeme však takého pamätníka, ktorý by si pamätal lavínu s takýmto objemom, energiou a rýchlosťou. Z hľadiska historických lavínových pomerov a skúseností by určite musel každý odborník pred katastrofou objektívne priznať, že chata stála na mieste pred začiatkom zóny lavínového nebezpečenstva.
K lavíne došlo následkom preťaženia juhovýchodného záveterného svahu jednak nasneženého, a aj z náveterného svahu previateho snehu. Osem dní pred nešťastím nepretržite snežilo a fúkal silný, nárazový, severozápadný vietor často o sile víchrice. Sila vetra a sneženia vyvrcholili v deň katastrofy, kde svah so sklonom 32°nemohol udržať už asi 2 m vysokú vrstvu nového snehu na tvrdom podklade
39
ODBORNÁ ČINNOSŤ • • • • 40
Školenie profesionálnych a dobrovoľných záchranárov Inovácia existujúcich meteostaníc Výstavba nových automatických meteorologických staníc Pyrotechnická činnosť
INOVÁCIA METEOROLOGICKÝCH STANÍC A METEOPORTÁLU HZS Inovácia je súčasťou EU projektu, ktorý ráta aj s vybudovaním 11‐tich nových meteostaníc, 17 malých meteostaníc na dispečingoch HZS a horských chatách (realizované 2020) a taktiež aj implementácia nového softvéru. Horská záchranná služba od roku 2000 vybudovala sieť AMS v počte 20 ks. Po pilotnej stanici v Jasnej, pribudlo v roku 2007 5 nových (Žiarska chata, Hrubá Kopa, Salatín, Solisko, Ľadové pleso). Tento stav bol nedostatočný, naďalej nám chýbali dáta z Fatier a z Nízkych Tatier. To sa podarilo výrazne zlepšiť v rokoch 2014 / 2015 kedy pribudlo ďalších 14 profi AMS vo všetkých vysokých pohoriach. Meteorologické stanice sa nachádzajú vo vysokohorskom teréne, kde sú podmienky na správne fungovanie elektroniky veľmi náročné až extrémne. To malo za následok časté výpadky alebo poškodenia, či už senzorov alebo mechanických častí. Aj vďaka týmto skúsenostiam a novým technologickým možnostiam, môžme v tomto roku inovovať viaceré senzory a pridať zopár nových. Predpokladáme (a veríme), že dáta z nich budú relevantnejšie a s menšími výpadkami. Na piatich najstarších staniciach sa vymieňa takmer všetko (vetromer, výškomer snehu, pyranometer, webkamera, infrasenzor povrchu snehu, zrážkomer a predovšetkým “mozog AMS” – dataloger). Na 14 novších staniciach sa mení najmä vetromer, výškomer snehu a dopĺňa sa zrážkomer.
41
42
VÝSTAVBA NOVÝCH METEOSTANÍC V priebehu jesene 2021 prebehla výstavba 11 ks nových AMS, čím sa vyplnia dôležité, no zatiaľ “biele miesta” na mape meteorologických informácií, ktoré jednak pomáhajú pri lepšej lavínovej predikcii, operatívnej záchrannej činnosti a nepochybne aj pre širokú verejnosť pre lepšiu predstavu o počasí a plánovaní túr v horách. Umiestnené sú v týchto lokalitách: Západné Tatry: Príslop, Predný Salatín, Holý vrch (Grešovo), Zverovka, Žiarska dolina ‐ ústie Vysoké Tatry Lomnické sedlo, Javorová dolina, Starý Smokovec ‐ heliport, Zbojnícka chata, Téryho chata, Chata pri Zelenom plese Nízke Tatry Dereše, Čertovica, Lapinova poľana, Bystrá, Jasná, Štefánikova chata Malá Fatra Ostredok (pod Stratencom), Chlebom
Vrátna, Chata
pod
Veľká Fatra Donovaly Iné oblasti Babia hora, Liptovský Hrádok (SLP), Kremnica‐Skalka, Zboj, Čingov, Kláštorisko, Lesnica Meteorologické stanice dodáva slovenská firma MICROSTEP MIS. Dokončovacie práce budú prebiehať ešte počas roka 2022. Aktivity spojené s výstavbou a inováciou automatických meteorologických staníc sú realizované v rámci projektu s názvom “Komplexný systém včasného varovania, pripravenosti a vydávania adresných a včasných výstrah pred rizikami v horskom prostredí.” Kód projektu v ITMS2014+: 310031M890. Projekt je financovaný formou nenávratného finančného príspevku z Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia (www.op‐kzp.sk).
43
KONTROLNE BODY PRE LAVÍNOVÉ VYHĽADÁVAČE Horská záchranná služba v spolupráci s Intersport Galfy a Slovenskými elektrárňami zabezpečila kontrolné body na overenie funkcie lavínových prístrojov. Sú inštalované na lokalitách: Žiarska chata v Západných Tatrách, Popradské pleso, Štrbské pleso, Hrebienok vo Vysokých Tatrách. Ich úlohou je zabezpečiť rýchlu a jednoduchú kontrolu lavínových prístrojov pomocou analýzy odoslaného signálu. O výsledku kontroly informuje svetelným signálom. HZS aj naďalej zdôrazňuje, že lavínové vybavenie nezaručuje 100% bezpečnosť v horách. Dôležité sú najmä vedomosti, zručnosti, skúsenosti a zdravý úsudok pri plánovaní a uskutočňovaní zimných výletov. Pri pohybe v zimných horách odporúčame mať so sebou vždy základné lavínové vybavenie • • •
lavínový prístroj lavínovú sondu lopatku.
‐ V lavínových prístrojoch si ešte pred túrou skontrolovať stav batérií ( kapacita batérií by mala byť aspoň 66 percent) ‐ Pred kontrolný bod je potrebné pristupovať po jednom vo vzdialenosti aspoň 5 m medzi osobami s prístrojmi. Tým sa zamedzí nechcenému skontrolovaniu iného prístroja. ‐ Prístroj po kontrole odporúčame až po návrate z túry mimo lavínový terén.
vypnúť
PIEPS chcekpointy okrem kontroly aj zaznamenávajú počet stlačení (počet kontrol lavínových vyhľadávačov). K dispozícii už máme aj prvé výsledky z minulej sezóny (graf vľavo). Výrazne najviac chceckpoint využívali návštevníci hôr na Hrebienku. Tu treba poznamenať že Checkpointy na Popradskom a Štrbskom plese fungovali o takmer mesiac kratšie ako na Žiarskej chate a Hrebienku. Od týchto čísel sa však nedá reálne odvodzovať koľko lavínových prístrojov bolo skontrolovaných pretože je možné, že práve na Hrebienku sa pohybuje veľké množstvo peších turistov, ktorí vôbec lavínové prístroje nemajú a teda pravdepodobne iba naprázdno skúšali stláčať tlačidlo na checkpointe. Svedčí o tom aj väčší počet výsledkov NO SIGNAL (ŽIADNY SIGNÁL). Podobne takýchto výsledkov bolo dosť aj na Popradskom a Štrbskom plese. Naopak na Žiarskej chate, kde sa v zime popri chceckpointe pohybujú väčšinou iba skialpinisti, bolo výsledkov NO SIGNAL výrazne menej. Na Žiarskej chate sa dokonca v 6 prípadoch objavil výsledok SIGNAL ERROR, čo znamená že kontrolovaný prístroj nemal správnu frekvenciu, v prípade takéhoto výsledku je potrebné prístroj skontrolovať, prípadne vyradiť z používania.
Vydavateľ:
Horská záchranná služba, Stredisko lavínovej prevencie
Adresa:
Horská záchranná služba Stredisko lavínovej prevencie Dr. J. Gašperíka 598 033 01 Liptovský Hrádok
Tel:
+421 903 624 130
web:
www.hzs.sk, www.laviny.sk https://rescueservice.sk http://www.youtube.com/user/lavinyHZS http://issuu.com/laviny http://meteo.hzs.sk/
e‐mail:
slp@hzs.sk avalanches@hzs.sk
Zostavil:
Pavel Krajčí
Redakčný tím:
Pavel Krajčí Anton Sedlák Marek Biskupič Filip Kyzek Martin Buliak Igor Žiak Martin Bešinský Stanislav Zacharovský
Autori fotografií:
Marek Biskupič, Filip Kyzek, Igor Žiak, Juraj Settey, Martin Buliak, Pavel Krajčí, Anton Sedlák, Marek Mitura, Branislav Jaroš, fotoarchívy oblastných stredísk HZS (Vysoké Tatry, Nízke Tatry, Západné Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra)
46
47
Horská záchranná služba Stredisko lavínovej prevencie www.hzs.sk www.laviny.sk