Media literacy magazine

Časopis na podporu študentskej vedeckej a odbornej činnosti Ročník 4 číslo 1 apríl 2017 ISSN 1339-6692 cena 4 €

Porovnanie mobilných aplikácií denníka The Guardian a slovenského denníka SME s. 4

Spravodjaké hodnoty súčasnej periodickej tlače s. 17

Využitie aktivizujúcih metód vo vyučovaní mediálnej výchovy s. 25

Chceš prispievať aj ty?

Fakulta masmediálnej komunikácie (FMK) Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa usiluje podporovať odborné a študijné aktivity študentov, preto sa pracovníci katedry mediálnej výchovy rozhodli vytvoriť priestor pre zverejňovanie študentských prác a interpretáciu výsledkov študentských aktivít vo forme študentského magazínu Media literacy student magazine, ktorý sa orientuje na problematiku mediálnej výchovy a mediálnej gramotnosti.

Obsahové zameranie Magazín je priestorom pre podporu študentskej vedeckej a odbornej činnosti a zároveň platformou pre študentskú diskusiu o témach, ktoré sa dotýkajú kľúčových oblastí ich študijného programu. Zameriava sa predovšetkým na popularizáciu mediálnej gramotnosti a mediálneho vzdelávania, na zverejňovanie odborných štúdií, esejí, príkladov dobrej praxe, recenzií na odborné publikácie, informácií o výskumoch, ale aj príspevky o zaujímavých audiovizuálnych komunikátoch pre deti a mládež, edukačných počítačových hrách, mobilných aplikáciách a pod.

Magazín sa tematicky orientuje aj na problematiku princípov tvorby mediálnych produktov, no predovšetkým na ich kritickú analýzu a posudzovanie účinkov médií na osobnosť človeka.

Priestor dostávajú aj príspevky, ktoré sa venujú kultivovaniu mediálnej sféry, zvyšovaniu úrovne vkusu a kritického vnímania recipientov médií. Keďže vzdelávanie v programe aplikované mediálne štúdiá je spojené so vzdelávaním v pedagogickej teórii, magazín prijíma aj príspevky o systéme vyučovania mediálnej výchovy v školách či v rôznych kurzoch, a to prostredníctvom formálneho, ale aj neformálneho vzdelávania. S tým súvisí aj možnosť prezentovania výsledkov domácich a zahraničných projektov a programov mediálnej výchovy či mediálneho vzdelávania. Vítané sú aj články o skúsenostiach s rôznymi vzdelávacími aktivitami z oblasti mediálnej výchovy. Autori príspevkov sa môžu zamerať aj na nové námety na kreatívne aktivity v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti.

Tematické zameranie -- študentská odborná činnosť, -- študentská diskusia, -- popularizácia mediálnej gramotnosti a mediálne ho vzdelávania, -- odborné štúdie, -- eseje, -- príklady dobrej praxe, -- recenzie na odbroné publikácie, -- informácie o výskumoch,

-- príspevky o audiovizuál nych komunikátoch pre deti a mládež, -- edukačné počítačové hry, -- mobilné aplikácie, -- kritická analýza mediál nych produktov, -- kritické vnímanie médií, -- výsledky domácich aj zahraničných projektov, -- systém vyučovania mediálnej výchovy,

-- mediálna výchova vo formálnom a nefor málnom vzdelávaní, -- skúsenosti s rôznymi vzdelávacími aktivitami z oblasti mediálnej výchovy,

-- námety na kreatívne aktivity v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti.

Štruktúra Magazín je žánrovo aj tematicky rozdelený na niekoľko častí

a) rozsiahlejšie eseje, referáty či prieskumné správy; b) edukačné a didaktické pomôcky a námety; c) kratšie postrehy a komentáre na rôzne témy, d) recenzie. V rámci tejto štruktúry redakcia

magazínu ponúka študentom možnosť zverejniť príspevky v slovenskom, českom a anglickom jazyku. Magazín je určený nielen pre študentov FMK, ale aj pre záujemcov z iných škôl nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Časopis vychádza dvakrát ročne, príspevky vyberá a odborne posudzuje redakčná rada zložená z členov IMEC – Medzinárodného centra mediálnej gramotnosti, ktoré je súčasťou Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.

Pokyny pre autorov Váš príspevok v slovenskom, českom alebo anglickom jazyku v maximálnom rozsahu 10 strán vrátane abstraktu, kľúčových slov, ilustrácií, tabuliek a zoznamu použitej literatúry a zdrojov, píšte priamo do šablóny príspevku, ktorú nájdete na stránke medialnavychova.sk v sekcii Media Literacy Student Magazine.

Formát textu -- Typ písma: Times New Roman -- Veľkosť písma: 12 bodov -- Zarovnanie: podľa okraja -- Riadkovanie: 1 -- Okraje strany: horný a spodný 2.5 cm, vpravo a vľavo 2 cm -- Označenie tabuľky: nad tabuľkou, s uvede ním zdroja -- Označenie obrázku: pod obrázkom a s uvede ním zdroja -- Odkazy na použitú lite ratúru a zdroje: číslované poznámky pod čiarou na príslušnej strane.

-- Obsahové usporiadanie príspevku

-- Názov príspevku v slovenskom jazyku (14 bodov, tučné, všetky písmená VEĽKÉ, zarovnanie na stred).

-- Meno a priezvisko autora/ autorov (14 bodov, kurzíva, zarovnanie na stred).

-- Abstrakt: max. 15 riadkov.

-- Abstract: max. 15 riadkov.

-- Kľúčové slová: max. 10 slov.

-- Key words: max. 10 slov.

-- Názvy kapitol (12, tučné, zarovnanie vľavo).

-- Text príspevku (12, zarov nanie do bloku).

-- Zoznam použitej litera túry a zdrojov: podľa STN ISO 690.

-- Kontaktné údaje: meno autora/autorov, e­‑mail autora/autorov

Príspevky posielajte na adresu medialiteracy.magazine@gmail.com do 31. augusta 2017.

Editoriál

Milé kolegyne, milí kolegovia, študentky, študenti, aktuálne číslo časopisu Media Literacy Student Magazine sa prostredníctvom hlavných štúdií venuje problematike kvality informácií v rôznych druhoch médií. Priestor však venuje aj praktickým námetom na vyučovanie mediálnej výchovy, tentokrát so špecializáciou na aktivizujúce metódy v edukačnom procese.

Lucia Klasová sa v úvodnej štúdii zamerala na progres tlače od printovej podoby cez online formu až po mobilné aplikácie. Vo výskumnej časti sa autorka pokúša charakterizovať a bližšie špecifikovať aplikácie denníkov The Guardian a SME. Aplikácie obidvoch titulov neporovnáva len medzi sebou, ale usiluje sa formulovať aj rozdiely v porovnaní s webovými stránkami novín. V závere zaujímavej analýzy ponúka návrhy na zlepšenie.

Simona Zápachová v ďalšom príspevku analyzuje prienik bulvarizačných prvkov do mienkotvorných periodík so špecializáciou na infotainment v denníku Pravda. Okrem objasnenia základných pojmov po teoretickej stránke spracúva problematiku bulvarizácie so zreteľom na komercializáciu a koncentráciu médií. Výskum realizuje na základe kvalitatívnej a kvantitatívnej obsahovej analýzy a okrem jeho interpretácie a zhrnutia v príspevku ponúka aj perspektívu vývoja problematiky v budúcnosti.

Lenka Láslopová sa vo svojej štúdii venuje problematike spravodajských hodnôt súčasnej periodickej tlače. Autorka identifikuje a porovnáva súčasné hodnoty dennej periodickej tlače so zreteľom na ich typologickú príslušnosť v aplikácii na vybrané denníky. Autorka sa zaoberá procesom výberu a selekcie správ, pojednáva o spravodajských hodnotách z teoretického hľadiska. V závere autorka predstavuje interpretáciu výsledkov výskumu spravodajských hodnôt a sumarizuje ťažiskové poznatky a nadobudnuté výsledky. Sekciu štúdií uzatvára Zuzana Koštialová, ktorá sa zaoberá vymedzením pojmov vyučovanie, premeny vyučovania, vyučovacie metódy, aktivizujúce metódy a didaktické hry v mediálnej výchove.

Poukazuje na potrebu premeny tradičného modelu vzdelávania a samotnú modernizáciu súčasného formálneho vzdelávania. Ďalej charakterizuje vyučovacie metódy, definuje diskusné, heuristické, situačné, inscenačné metódy a didaktické hry a následne vyzdvihuje ich prínos vo vzdelávaní. Autorka popisuje aktuálny stav začlenenia mediálnej výchovy do učebných osnov na základných školách v Slovenskej republike.

Sekciu stručne otvára problematika edukačných počítačových hier, autori tejto časti časopisu sa ďalej venujú správam o rôznych aktuálnych výskumoch, napríklad o postavení médií v živote fínskych detí. Ďalšie príspevky pojednávajú o problematike reklamy či vplyvu médií. Z krátkych aktualít spomenieme vyhodnotenie celoslovenskej literárnej súťaže pre základné a stredné školy Práva detí očami detí. Slávnostné vyhlásenie výsledkov sa už čoskoro uskutoční počas medzinárodnej vedeckej konferencie na Smolenickom zámku.

Eva Odlerová

Media Literacy Student Magazine

Ročník 4, číslo 1, apríl 2017. Vychádza dvakrát ročne.

Vydavateľ Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Nám. J. Herdu 2, 917 01 Trnava, Slovenká republika.

E-mail medialiteracy.magazine@gmail.com. IČO 36 078 913. web www.medialnavychova.sk Evidenčné číslo EV 4956/14 ISSN 1339-6692 Redakcia šéfredaktor: doc. Mgr. Norbert Vrabec, PhD.;

zástupca šéfredaktora: Mgr. Mária Moravčíková, PhD.; predsedníčka odbornej redakčnej rady: doc. PhDr. Dana Petranová, PhD.; odborná redakčná rada: prof. Dr. hab. Iwona

Štúdie Porovnanie mobilných aplikácií britského denníka The Guardian a slovenského SME......4 Lucia Klasová Infotainment v slovenských denníkoch...........10 Simona Zápachová Spravodajské hodnoty súčasnej periodickej tlače.................................................... 17 Lenka Láslopová Využitie aktivizujúcich metód vo vyučovaní mediálnej výchovy...................... 25 Zuzana Koštialová

Stručne Fenomén edukačných počítačových hier....... 32 Zuzana Danáčová Média v živote fínskych detí do 8 rokov......... 34 Monika Páleniková Vplyv médií na každodenný život jednotlivca.............................................................35 Zuzana Holienčíková Všetka reklama propaguje reklamu................. 37 Andrea Klesniaková Vzdelávací program KOZMIX uspokojí aj tých nazvedavejších žiakov..........................38 Monika Hossová Prešovskí žiaci budú súťažiť v žurnalistickej tvorbe.........................................38 Monika Hossová Americký učiteľ vytvoril Hru na svetový mier.........................................................................39 Monika Hossová Študenti FMK odložili mobilné telefóny a strávili 48 hodín bez médií............................. 39 Monika Hossová, Marija Hekelj Výhercovia súťaže Príklady dobrej praxe výučby mediálnej výchovy sa zúčastnili exkurzie na FMK UCM v Trnave........................ 40 Monika Hossová Celoslovenská literárna súťaž o právach dieťaťa pre základné aj stredné školy..............41 Monika Hossová

Hofman, doc. Mgr. Norbert Vrabec, PhD., PhDr. Viera Kačinová, PhD., doc. PhDr. Eva Odlerová, PhD., Mgr. Petra Polievková, PhD., Mgr. Mária Moravčíková, PhD., Mgr. Denisa Jánošová, PhD., Mgr. Andrej Brník, PhD., Mgr. Marija Hekelj, Mgr. Monika Hossová, Mgr. Lucia Brezovská; Návrh obálky a sadzba textov Mgr. Martin Graca; Návrh dizajnu: Mgr. Petra Adamková, PhD. fotografia na titulke ChristopherPluta (https://pixabay.com/photo-350376//)

Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 3

foto: LoboStudioHamburg (https://pixabay.com/photo-292994/)

Porovnanie mobilných aplikácií britského denníka The Guardian a slovenského denníka SME Lucia Klasová

ABSTRAKT

21. storočie je prevratné svojím technologickým pokrokom, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri riešení spoločenských a politických problémov. Vývoj tlače sa posunul od tlačeného formátu novín cez onlinovú podobu až po mobilné aplikácie. Cieľom výskumu je charakteristika a bližšia špecifikácia aplikácií denníkov The Guardian a SME. Diferencovane sme sledovali možnosti, ktoré ponúkajú v porovnaní s webovými stránkami a takisto aj medzi sebou navzájom. Predpokladáme, že aplikácia denníka The Guardian ponúka viac nástrojov na prispôsobenie požiadavkám čitateľa. Je interaktívnejšia, obsiahlejšia a ponúka informácie v plnom znení. V závere ponúkame návrhy pre aplikáciu SME na zlepšenie jej používateľskej úrovne.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Nové médiá, mobilné aplikácie, The Guardian, SME.sk, interaktivita, Android, čítanie offline, diskusia, univerzálny dizajn. strana 4 číslo 1 4. ročník Media Literacy Student Magazine

ABSTRACT

People enjoy 21th century because of the modern technology and the way it helps them to resolve the problems. The purpose of this research is to identify one of these tools – mobile apps of a daily newspaper. We compare apps of a Slovak daily newspaper SME and British the Guardian. This study advances our understanding of how they work, what the main benefits of using them if compared to web pages are and how to improve their interactivity. The findings support the prediction that it is more comfortable to use the British app than the SME app. It is more compendious, involves more tools to personalize app and provides unabridged information.

In conclusion we illustrate some suggestions how to raise standards in Sme.sk app.

KEY WORDS

New media, mobile apps, The Guardian, SME.sk, interactivity, Android, offline reading, discussion, streamline graphic.

1 Mobilná aplikácia denníka The Guardian The Guardian (1821 – do súčasnosti)1 sú noviny vydávané spoločnosťou Guardian Media Group s ľavicovou, liberálnou orientáciou.

Ide o prvý britský denník tlačený farebne, vydávaný v tzv. berlínskom formáte.2 Vychádza pravidelne od pondelka do soboty, v nedeľu ho nahrádza titul The Observer.

The Guardian je podľa štatistík jedným z najčítanejších titulov vo Veľkej Británii – zasahuje vyše 3,6 milióna ľudí mesačne.

Návštevnosť onlinového náprotivku theguardian.com je vyše 16 miliónov – z toho 6 miliónov používa aplikáciu na smartfóne alebo tablete.3 Internetová verzia sa začala rozvíjať v rokoch 1994 – 1995. Najskôr boli novinárske útvary zrkadlovo prepísané z tlačenej podoby, postupne sa k tejto podobe pridávali sekcie ako práca, šport či novinky. Avšak až od roku 1999 môžeme hovoriť o zlúčení všetkých jeho častí pod názvom The Guardian. Unlimited network, ktorá bola v roku 2013 premenovaná na portál theguardian.com. Keďže vývoj technológií sa prehlboval i naďalej, The Guardian sa prispôsobil čitateľovi a v rokoch 2009 – 2010 vytvoril nové digitálne produkty a služby, vrátane aplikácií pre Iphone a Ipod Touch. V ďalšom období pokračoval v progrese – začal vo vývoji aplikácií pre Kindle, iPad, Android a Blackberry. Aplikácie majú pre všetky operačné systémy takmer identický spôsob spracovania a grafickej úpravy. Denník sa usiluje prispôsobiť potrebám čitateľov nielen obsahovo, ale i z technického hľadiska a možnosti prijímania informácií.

Aplikácia je v Androide dostupná v automaticky nainštalovaných aplikáciách Obchod Play a Galaxy apps. V oboch prípadoch ide o bezplatnú verziu prístupnú používateľom vo väčšine krajín. Pred inštaláciou aplikácia žiada o povolenie k nákupom v aplikácii, identite používateľa a k jeho aktuálnej polohe, k fotkám, médiám a iným súborom. Po stiahnutí je najnovšia verzia aplikácie pripravená na používanie.

Používateľ ma hneď po otvorení aplikácie k dispozícii dve možnosti. Buď si zaregistruje nový účet a stane sa odberateľom, alebo naďalej ostáva v anonymite. Pri oboch možnostiach je povolené čítanie príspevkov a diskusií, prihlásený čitateľ však okrem toho môže zanechať reakciu na príspevok a prispôsobiť si aplikáciu podľa svojich preferencií. Tá ponúka možnosť vytvorenia vlastného TheGuardian účtu, alebo synchronizáciu s Facebookom či Google. Pri ďalšom pozorovaní sme pokračovali ako prihlásený používateľ. Celkovo však aplikácia rozoznáva tri druhy odoberateľov. Tretím z nich je prémiové používanie, a to za poplatok 3€ mesačne. Používateľ má k dispozícii texty bez reklamy, krížovky a rôzne bonusy v podobe exkluzívnych vlastností, alebo vstupu do sekcie Guardian kníh. Odoberatelia printovej verzie denníka The Guardian automaticky dostávajú i prémiový účet v aplikácii.

VOJTEK, J.–VIŠŇOVSKÝ, J.–RADOŠINSKÁ, J.–MIRVAJOVÁ, V.: Teoreticko-historické aspekty typológie moderných britských novín. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2015, s. 55.

VIŠŇOVSKÝ, J.: Aktuálne otázky teórie a praxe žurnalistiky v ére internetu. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2015, s. 70.

2 History of The Guardian website. [online]. [cit. 2016-17-03].

Dostupné na internete: <http://www.theguardian.com/gnmarchive/guardian-website-timeline>.

3 Ponsford, D.: NRS: Daily Mail most popular UK newspaper in print and online with 23mil readers a month. [online]. [cit. 2016-19-03].

Dostupné na internete: <http://www.pressgazette.co.uk/nrsdaily-mail-most-popular-uk-newspaper-print-and-online23m-readers-month-0>.

1

Úvodnú stránku aplikácie tvorí tzv. domovská obrazovka. Jej úlohou je zobrazovanie kategórie Hlavné udalosti, ktorá je aktualizovaná pravidelne, každých 15 minút.4 Používateľ si môže zvoliť, aké sekcie sa mu okrem Hlavných udalostí na úvodnej stránke objavia. Má k dispozícii tematické bloky (kultúra, lifestyle, móda..), aktuálne témy (napr. vojna v Sýrii), ale i samotných autorov textov, a to bez ohľadu na to, akou témou sa vo svojom príspevku zaoberali. Doplnené sekcie môže používateľ pridávať, odoberať, a presúvať podľa svojich preferencií. Maximálny počet subjektov, ktoré môžu byť umiestnené na domovskej obrazovke je osem, avšak čím vyšší je počet sekcií, tým pomalšie aplikácia reaguje.5 Prehľadávanie jednotlivých kategórií je možné pomocou informačnej bočnej lišty – položkového menu. V tej sú zobrazené základné témy, ktoré aplikácia ponúka: Domovská

obrazovka, Spojené kráľovstvo, Svet, Šport, Futbal, Názory, Kultúra, Biznis, Lifestyle, Móda, Životné prostredie, Technika, Cestovanie, Peniaze, Veda, Vzdelávanie, Médiá, Video, Podcasts, The Observer, Členstvo, Prémiový obsah a Krížovky. Veľa z vyššie uvedených

odkazov po otvorení obsahuje ďalšie rozdelenia (napr. cestovanie – Spojené kráľovstvo, Európa, Spojené štáty). Okrem iného menu obsahuje i vyhľadávač, ktorý pomocou uvedeného hesla automaticky prehľadáva všetky dostupné kategórie. Keďže denník The Guardian má rôzne redakcie, používateľ má na výber britskú, americkú, austrálsku a medzinárodnú verziu.

Všetky novinárske prejavy sú k dispozícii v plnom rozsahu a bezplatne. Po otvorení príspevku v ňom môžeme nájsť tematický blok, do ktorého príspevok patrí, dátum a čas, keď bol vydaný v onlinovej forme, dátum poslednej aktualizácie a meno autora. V stĺpci mimo textu môžeme nájsť odkaz na podobné texty, napr. pod názvom Viac o tejto téme a reklamu.

Okrem textovej časti komunikát väčšinou obsahuje i pridanú hodnotu v podobe audiovizuálneho materiálu – najčastejšie fotografie a videá. Počet fotografií, ktoré nájdeme pri jednom príspevku je rôzny – od jednej až po celú galériu obrázkov. Video je najčastejšie priložené iba jedno, v rozsahu od 40 sekúnd až po 5 minút, v závislosti od témy a dôležitosti. Aplikácia často používa materiály zo sociálnych sietí ako Twitter, Facebook či Instagram, najčastejšie v podobe fotografie alebo odkazu. Je štandardom, že v textoch nájdeme aj hypertextové prepojenia – napríklad na inú webovú stránku alebo starší príspevok.

Tak ako pri nastaveniach obrazovky, aj pri čítaní aplikácia disponuje nástrojmi na prácu s textom. K dispozícii je zmena veľkosti písma, kde bude výber automaticky použitý v ďalších textoch. Väčšina príspevkov má zobrazenú diskusiu, v ktorej môže každý prihlásený účet zverejniť svoj názor. Komentáre sa dajú usporiadať zostupne i vzostupne, ohodnotiť pozitívne, avšak toto ohodnotenie nie je možné vrátiť spať. Používateľ vie reagovať na príspevok i komentár samotný. Ten je možné i reportovať ako nevhodný, mimo-tematický, útočný a pod.

Používateľ tiež vidí, v akom čaše bol komentár publikovaný. Ďalšou možnosťou, ktorú aplikácia ponúka, je zdieľanie obsahu. Použitie je rôzne – publikovanie na sociálne siete, posielanie príspevkov vo forme správ, emailov alebo prekladanie prostredníctvom prekladača (v prípade, ak ho má používateľ nainštalovaný v smartfóne). Ak chce používateľ uložiť text do záložiek, využije tlačidlo Uložiť na neskôr. Aplikácia mu Guardian app for Windows FAQs. [online]. [cit. 2016-18-03].

Dostupné na internete: <http://www.theguardian.com/ mobile/guardian-windows-app-faqs>.

5 Guardian app for Windows FAQs. [online]. [cit. 2016-18-03].

Dostupné na internete: <http://www.theguardian.com/ mobile/guardian-windows-app-faqs>.

4

Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 5

foto: Guardian News & Media Ltd (https://play.google.com/store/apps/details?id=com.guardian&hl=sk)

vytvára zoznam odkazov, v ktorom sa dostane ku všetkým založeným výstupom. Okrem uložených komunikátov možno nájsť archív prečítaných, alebo aspoň otvorených príspevkov. V ňom nájdeme aj zoznam sekcií a autorov, ktorých texty používateľ číta najčastejšie.

Jednou z funkcií, ktorou aplikácia prekonáva webovú stránku, sú upozornenia, angl. Alerts. Tie sú rozdelené na notifikácie a pohotovostné oznamy. Zatiaľ čo sa notifikácie sústredia na najdôležitejšie správy (napr. vojna, hurikán, teroristický útok), oznamy nás upozornia na to, ak autor, ktorého prácu sledujeme, zverejní nový text, alebo informujú o aktuálnych športových výsledkoch. V praxi to znamená, že do smartfónu príde upozornenie v podobe správy, ktorá v sebe nesie odkaz na uvedený text. V rámci možností je povolená úprava zvuku, vibrácií, nastavenia režimu „nerušiť“ alebo úplné vypnutie notifikácií. Ak nastane vážna, neočakávaná situácia (v dátumoch, kedy sme aplikáciu sledovali to bol útok na letisko v Bruseli), aplikácia vytvorí notifikáciu v smartfóne. Po jej otvorení a zobrazení prvých informácií o udalosti, tzv. fleš, používateľ dostane možnosť odoberať túto udalosť a dostáva upozornenia vždy, keď sa zverejnia nové, objasnené okolnosti. S takouto situáciou súvisí i tzv. živé vysielanie, angl. Live. Titulok aj najnovšie správy sú výrazne graficky odlíšené od iných príspevkov červenou farbou. Informácie sú zobrazené v stručných bodoch, po ich otvorení nás aplikácia presunie na text venovaný danej téme (napr. po otvorení informácie - Poznáme prvé mená obetí, nás aplikácia presmeruje na iný text, venovaný menám a príbehom ľudí, ktorí počas útoku prišli o život). Informácie sa pri živom vysielaní aktualizujú rýchlejšie, pri každej novej skutočnosti je uvedený čas, kedy bola zverejnená. Ďalším rozdielom oproti iným žánrom je skutočnosť, že v príspevku sa okrem autora k téme vyjadrujú aj ďalší novinári.

Keďže pripojenie na internet nie je vždy k dispozícii, programátori navrhli službu používania aplikácie offline. Znamená to, že všetky príspevky zverejnené na domovskej obrazovke je strana 6 číslo 1 4. ročník Media Literacy Student Magazine

možno otvoriť a čítať aj bez internetového pripojenia, avšak nie sú aktualizované a nemožno k nim načítať prislúchajúcu diskusiu. To však neplatí pri textoch, kde bola diskusia už raz zobrazená a načítaná v online režime. Vtedy bude načítaná i po druhýkrát. Pri sekciách uvedených na ľavom bočnom menu sa príspevky zobrazia iba vtedy, ak si používateľ aktivuje sťahovanie obsahu do smartfónu. Môže si definovať, či chce sťahovať iba počas pripojenia na wifi alebo i prostredníctvom pripojenia na mobilné dáta (rozdiel medzi nimi je v tom, že mobilné dáta môžu byť obmedzené alebo platené), a dokonca i v akom čaše budú jeho aktualizácie sťahované. V pokročilých nastaveniach nájdeme históriu sťahovaných sekcií a možnosť sťahovania diskusií k príspevkom. Táto funkcia je dobrovoľná, keďže zaberá miesto v pamäti telefónu. Pri čítaní offline nemá používateľ možnosť reagovať, nechať komentár. Nie je možné zobraziť obrázky ani audiovizuálny materiál priložený k textom. Nefungujú ani hypertextové prepojenia na iné stránky či odkazy.

Mobilné aplikácie spravodajských portálov sa neustále vyvíjajú a možno v nich nájsť drobné technické chyby. Vývojári aplikácie však ponúkli možnosť odoslania spätnej väzby emailom. Pred odoslaním aplikácia ponúka možnosť informovania programátorov o systémových informáciách smartfónu, resp. na akom mobilnom zariadení používateľ využíva aplikáciu. Pri povolení bude táto informácia zahrnutá spolu s obsahom e-mailu. K dispozícii je i možnosť tieto informácie nezverejniť. Aplikácia je presmerovaná na mailovú schránku, kde je automaticky vložený email prijímateľa – informačná podpora na pomoc používateľom. Okrem toho aplikácia ponúka voľbu Pomoc, kde odpovedá na najčastejšie položené otázky alebo možnosť stať sa „Beta testerom“. V nej si používateľ môže stiahnuť a nainštalovať novú verziu aplikácie, ktorá však môže byť nestabilná a plná chýb.

foto: Petit Press, a.s. (https://play.google.com/store/apps/details?id=sk.sme.android.reader&hl=sk)

2 Mobilná aplikácia denníka SME

Denník SME je celoštátne slovenské periodikum, vydávané spoločnosťou Petit Press. Vznikol v januári 1993 ako reakcia na odvolanie šéfredaktora a riaditeľa denníka Smena. Vychádza ako plnofarebný formát pravidelne, šesťkrát do týždňa, v rozsahu 20 – 48 strán. SME je tretím najčítanejším denným titulom na Slovensku, hneď po denníkoch Nový čas a Plus 1 deň. Jeho priemerný tlačený náklad sa pohybuje vo výške 39 425 kusov, reálna čítanosť je vyše 28 000 kusov.6 Návštevnosť webovej stránky v sledovanom období bola 860 tisíc, počet reálnych používateľov bol cca 300 000.7 Mobilná aplikácia sa prvýkrát objavila v roku 2011.8 Týmto krokom denník SME nasledoval periodiká ako Trend, .týždeň či Pluska. Najskôr bola táto služba k dispozícii pre Iphone a Ipod Touch. Neskôr sa prispôsobila aj inteligentným telefónom podporujúcim operačný systém Android. Prvá verzia aplikácie bola podrobená kritike kvôli zlému grafickému spracovaniu a prehľadnosti informácií.

V roku 2013 prešla kompletným redizajnom a boli pridané nové funkcie.

Aplikáciu denníka SME je možné bezplatne stiahnuť cez službu Obchod Play. Na stiahnutie sa dá využiť aj QR kód9. K správnej inštalácii je potrebné povolenie prístupu k identite používateľa, Aktuálne výsledky. [online]. [cit. 2016-20-03]. Dostupné na internete: <http://www.abcsr.sk/aktualne-vysledky/ aktualne-vysledky/>.

7 Aktuálne výsledky. [online]. [cit. 2016-20-03]. Dostupné na internete: <http://online.aimmonitor.sk/> 8 KUCHÁR, M.: Denník SME má vlastnú aplikáciu pre iPhone aj Andorid (doplnené). [online]. [cit. 2016-21-03]. Dostupné na internete: <http://mobilmania.azet.sk/clanok/85869/dennik-sme-mavlastnu-aplikaciu-pre-iphone-aj-android-doplnene>.

9 QR KÓD - Ide o vzor čiernych a bielych štvorcov, ktorý obsahuje informácie, často webové adresy alebo odkazy na stránky. Tento kód je možné prečítať i pomocou smartfónu.

Oxfordský výkladový slovník [online]. [cit. 2016-22-03]. Dostupné na internete: <http://www.oxfordlearnersdictionaries.com/ definition/english/qr-code?q=QR+code%E2%84%A2>.

6

fotkám, médiám a iným súborom. Aplikáciu nie je možné spustiť bez internetového pripojenia. Vývojári týmto krokom obmedzili používanie offline. Hlavná obrazovka pozostáva z titulku a väčšej fotografie najdôležitejšej správy. Pod ňou sú usporiadané ďalšie správy spolu s tematickou fotografiou, graficky oddelené čiarou. Pod každým titulkom nájdeme čas, kedy bol príspevok uverejnený, alebo znak videa, pokiaľ text obsahuje aj audiovizuálny materiál. Niektoré správy sú označené písmenom „P“ v kľúči. Ide o logo služby Piano. Je to slovenský platobný systém, ktorý umožňuje prístup k tzv. prémiovým obsahom. Zároveň funguje ako ďalší zdroj príjmov periodika.

Na orientáciu v aplikácii slúžia dve položkové menu – horizontálne a vertikálne. Horizontálne menu obsahuje názov kategórie, v ktorej sa používateľ pohybuje (napr. Hlavné správy), odkaz v podobe šípky na najčítanejšie správy, sekciu pre nastavenia a tipy na zlepšenie. Najčítanejšie správy sú rozdelené do štyroch kategórií: najčítanejšie za posledné 4 hodiny, 24 hodín, 3 dni a 7 dní. V tejto sekcii používateľ vidí, koľkokrát bol príspevok zobrazený. Po otvorení odkazu Nastavenia vie používateľ upraviť veľkosť písma, zapnúť a vypnúť notifikácie, predplatiť si službu Piano, dostane sa k informáciám: O aplikácii a Licenciách. Pri sekcii Tip na zlepšenie nás aplikácia presmeruje na mailovú schránku, cez ktorú je možné kontaktovať oddelenie služieb pre sme.sk. Menu umiestnené na pravej strane delí správy podľa kategórií na Hlavné (t.j. úvodná obrazovka), Najčítanejšie (rovnaká kategória ako na hornom menu, kde sú správy rozdelené do štyroch kategórií), Najnovšie (zoradené chronologicky od najnovších po najstaršie), Obľúbené (tie si vyberá používateľ) a Videá (príspevky obsahujúce aj audiovizuálny obsah). Ďalej delí príspevky podľa kategórií na oblasti: Z domova, Zo zahraničia, Komentáre, Ekonomika, Kultúra, Šport, Auto, Tech a veda, Primár, Žena, Cestovanie a Blog. Príspevky je možné zoradiť podľa regiónov: Bratislava, Regióny – západ, Regióny – stred a Regióny – východ. Každý región je ďalej rozdelený podľa miest. V možnostiach nájdeme aj prepojenia na ďalšie aplikácie Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 7

– Natankuj a Reštaurácie a na weby, napr. NaPizzu, Práca, Zľavy, Dvaja a pod. Po otvorení danej možnosti aplikácia automaticky presmeruje používateľa na webovú stránku služby. Vertikálne menu, rovnako ako horizontálne, obsahuje i Tip na zlepšenie a Nastavenia. V panely možno nájsť aj informáciu o aktuálnom dátume, predpoveď počasia a oznamuje používateľovi, aké meno oslavuje meniny v daný deň.

Po otvorení príspevku aplikácia okrem titulku, perexu a textu zobrazí i kategóriu, do ktorej sa obsah zaraďuje (napr.

Domov, Kultúra), dátum a presný čas zverejnenia príspevku, autora alebo tlačovú agentúru. Nad textom i pod ním nájdeme reklamné bannery. Hlavná fotografia umiestnená pod titulkom obsahuje značku písmena „i“. Po jej rozkliknutí je zobrazená základná alebo doplňujúca informácia patriaca k textu.

Príspevky patriace pod službu Piano nie sú k dispozícii v plnom znení. Na prečítanie celého textu je potrebné zakúpenie predplatného pre portál sme.sk. K dispozícii je 4-ročné predplatné za sumu 99 €, ročné predplatné za 29 € a predplatné na mesiac, kde prvý mesiac stojí 0,99 €, ďalšie 3,90 €. Používateľ s predplatným získa neobmedzený prístup k portálu sme.sk a jeho archívu, ďalej k portálom korzar.sk a spectator.sk, neobmedzený počet diskusných príspevkov, prístup k videám a slovenským filmom na portály sme.sk a čítanie z príloh TV OKO, TV SVET, Víkend a Fórum a i.

K väčšine príspevkov patrí aj diskusia, ktorej zobrazenie je prístupné i bez prihlásenia. Ak chce používateľ prispieť, má k dispozícii dve možnosti. Buď využije možnosť bezplatnej registrácie, alebo platenú službu Piano. Pri bezplatnej registrácii môže komentovať iba príspevky, ktoré nepatria pod Piano, zanechať môže maximálne tri komentáre denne. Používateľ Piana nemá obmedzený priestor ani počet komentárov. Oba druhy účtov môžu reagovať nielen na text, ale aj na diskusné príspevky iných používateľov. Tie sa dajú hodnotiť ako pozitívne alebo negatívne. Samotná aplikácia však nepodporuje službu zanechania komentára – automaticky používateľa presmeruje na webovú stránku, kde je zobrazená tá istá diskusia, avšak tentokrát i s možnosťou zanechania reakcie. Pred zdieľaním si môže používateľ určiť, či chce dostávať emailové notifikácie o nových príspevkoch v diskusii, odoberať reakcie na vlastný komentár alebo nedostávať upozornenia vôbec.

Okrem textu príspevky obsahujú aj fotografický a audiovizuálny materiál. Počet fotografií nie je obmedzený, zvyčajne sú k dispozícii fotoalbumy s 10-15 fotografiami. Videá často nie sú prehrávané priamo cez aplikáciu denníka, ale cez službu prehrávania videí v mobile. Sme.sk používa videá z portálov Youtube či Twitter alebo zdieľa autentické nahrávky. Ich priemerná dĺžka sa pohybuje v rozsahu 1-3 minúty. Je bežné, že medzi jednotlivými odsekmi textu môžeme nájsť odkaz na iný príspevok podobného charakteru alebo napr. športové výsledky, ak ide o článok v kategórii šport. Aplikácia ponúka možnosť označenia textov ako obľúbené. Vtedy sa takto označené príspevky ukladajú do rovnomennej sekcie. Používateľ ich môže prehľadávať, kedykoľvek zobraziť a znova prečítať alebo sledovať nové príspevky v sekcii diskusia. Okrem obľúbených je možné zdieľanie na sociálnych sieťach alebo prostredníctvom e-mailu. K dispozícii je služba oznámenia noviniek pomocou notifikácií – upozornení, používaných najmä pri dôležitých udalostiach. V príspevku je vytvorená usporiadaná časová os, kde je každá nová informácia označená časom, kedy bola zverejnená a postupne sa aktualizuje. Ide o tzv. sekciu Minúta po minúte, používanú najmä pri prírodných katastrofách alebo útokoch. strana 8 číslo 1 4. ročník Media Literacy Student Magazine

Na začiatku roka 2016 priniesla aplikácia novinky týkajúce sa systému iOS. Služba prišla s aktualizáciou a novými možnosťami pre smartfóny iPhone, tablety iPad a Apple Watch.

Medzi najvýraznejšie zmeny, ktoré badať v porovnaní so smartfónom Android patria nastavenia zobrazovania obrázkov k príspevku iba pri zapnutom wifi či tzv. „landscape mód“ prezerania informácií – otočenie obrazu na šírku. Pre najnovšie modely iPhone 6S alebo iPhone 6S Plus vývojári pridali funkcionalitu 3D Touch, ktorá poskytuje rýchlejší prístup k počasiu či načítaniu najnovších a hlavných správ.10 Grafická stránka aplikácie so systémom Android je veľmi podobná ako v systéme iOS. V iOS je však v dolnej časti obrazovky ponúknuté pomocné menu. Je možné preplatiť si aplikáciu aj cez službu iTunes, ktorá ponúka možnosť spravovania predplatného alebo obnovenia exitujúceho predplatného.

3 Vyhodnotenie komparácie a odporúčania pre aplikáciu denníka SME

Mobilné aplikácie, najmä aplikácie spravodajských portálov, si postupne hľadajú cestu k svojim používateľom. Disponujú potenciálom a možnosťami, ktoré iné technické prostriedky nemajú. Väčšina ľudí však ešte stále preferuje webovú stránku periodika, i keď si neuvedomujú, že dobre spracovaná aplikácia môže používateľa dostať k požadovanej informácii rýchlejšie a prehľadnejšie.

Texty v anglickom jazyku zasahujú širšie publikum.

Z toho vyplýva, že záujem o aplikáciu britského denníka je vyšší, rovnako i spracovanie má tendenciu byť prepracovanejšie, prehľadnejšie a jednoduchšie. The Guardian je k dispozícii pre systémy Android 4 a vyššie, denník SME nemá túto informáciu zverejnenú. The Guardian ponúka široké spektrum informácií, vysokú možnosť prispôsobenia bez potreby pokročilejšieho technického vzdelania. Jednotlivé oblasti sú prehľadne zoradené na úvodnej obrazovke, ale i podľa tematických blokov. Aplikácia disponuje možnosťami sledovať nielen oblasť, ale i určitý problém alebo prácu autora. Kategórie, ktoré používateľa zaujmú, môže pridať na hlavnú plochu a aplikáciu si prispôsobiť podľa svojich požiadaviek. Prihlásený používateľ môže neobmedzene diskutovať a reagovať na príspevok i komentár, zdieľať obsahy na sociálnych sieťach, mailom alebo prostredníctvom iných médií. Texty sú k dispozícii v plnom znení, popri nich nájdeme odkazy na iné príspevky alebo hypertextové prepojenia. Nechýbajú možnosti zaradenia príspevkov medzi obľúbené či označenia textov na prečítanie neskôr. Pre používateľov bez internetového pripojenia alebo s obmedzeným príjmom dát je k dispozícii prezeranie v režime offline, ktoré v sebe obsahuje ďalšie možnosti prispôsobenia, ako je napríklad sťahovanie diskusie k príspevkom alebo nastavenie presného času sťahovania informácií.

Aplikácia denníka SME je vo vývoji kratšie, čo sa odrazilo na možnostiach jej prispôsobenia. Je prehľadná, v roku 2013 sa k prehľadnosti pridala i dobrá grafická úprava. Pozitívne hodnotíme aj informácie o počasí, meninách a prepojenia na iné webové portály skupiny SME. V prípade zistených chýb alebo nedostatkov je možné obrátiť sa na služby priamo emailom.

10

SME spustilo novú iOS aplikáciu pre všetky zariadenia [online]. [cit. 2016-27-03]. Dostupné na internete: <http://tlacovespravy.sme.sk/ts/6185/sme-spustilo-novuios-aplikaciu-pre-vsetky-zariadenia/>.

Toto prepojenie by sme využili aj pri negatívnej odpovedi na otázku „Páči sa vám aplikácia SME.sk pre Android?“, keďže zatiaľ je k dispozícii iba odpoveď áno a možnosť zavrieť kontextové okno.

Veľa z jej ponúkaných vlastností však nie je k dispozícii pre každý typ softvéru, preto je badateľný rozdiel v používaní na smartfóne s operačným systémom iOS a Android. V aplikácii tiež nie je možné figurovať ako používateľ bezplatne. Jediná bezplatná registrácia je pri diskusii, kde je však obmedzený nielen počet príspevkov, ktoré môže používateľ zanechať, ale aj vymedzenie príspevkov, ktoré je možné komentovať. Predplatitelia služby Piano majú výhodu, ktorá sa prejavuje vo forme zobrazenia všetkých textov v plnom znení s neobmedzeným počtom príspevkov, ktorými môžu prispieť do diskusie. Aplikáciu denníka SME nie je možné otvoriť a používať, pokiaľ nie je softvér v režime online, či už ide o predplatiteľa služby Piano alebo nie. Používateľ sa teda nedostane k prečítaným, obľúbeným príspevkom, posledným zobrazeným textom, k fotografickému materiálu ani k videám. Britskú i slovenskú aplikáciu možno aktualizovať manuálne, angl. refresh – posunutím hlavnej obrazovky smerom nadol.

Podľa komparácie ponúkaných služieb by sme však aplikácii denníka SME odporúčali viac sa prispôsobiť požiadavkám publika. Jedným z dôvodov, prečo nie sú vývojári motivovaní, je fakt, že čitatelia preferujú sledovanie noviniek cez sociálne siete. K dispozícii by však mohli byť funkcie úpravy hlavnej obrazovky, možnosť filtrovania tém či prispôsobenie notifikácií, napr. zmenu tónu upozornenia, nastavením vibrácií, rozdelením tém a pod. Tieto novinky by zatraktívnili aplikáciu v očiach verejnosti.

Ako kladný krok vidíme podporu služby Diskusia priamo v aplikácii, nie ako prepojenie na webovú stránku periodika. Ďalšou inováciou, ktorá by prispela k interaktivite používateľa, je prepojenie účtov s Facebookom, Google alebo inými sociálnymi sieťami. Zdieľanie príspevkov na sociálnych sieťach je síce možné i teraz, aplikácia však nedisponuje schopnosťou prihlásiť sa cez tieto siete, iba cez službu Piano. Konštruktívnym riešením by bolo vytvorenie SME účtu, v ktorom by mohol používateľ pracovať a podľa potrieb si ju prispôsobovať. V prípade, že by sa používateľ prihlásil na svoje konto z iného smartfónu, aplikácia by bola zobrazená presne tak, ako si ju používateľ nastavil na svojom smartfóne.

Ako pomerne negatívne hodnotíme i obmedzenie možnosti zanechania komentárov. Zrušenie tohto obmedzenia spolu s podporou služby v aplikácii by malo za následok zvýšený počet reakcií a tým aj zvýšený záujem o aplikáciu. Iným návrhom je nastavenie nočného režimu, pri ktorom by aplikácia zmenila pozadie na tmavšie, čím by používatelia menej namáhali zrak.

Toto nastavenie je možné použiť nielen pri čítaní v noci, ale napr. pri čítaní v zle osvetlených priestoroch.

History of The Guardian website. [online]. [cit. 2016-17-03].

Dostupné na internete: <http://www.theguardian.com/gnmarchive/guardian-website-timeline>.

KUCHÁR. M.: Denník SME má vlastnú aplikáciu pre iPhone aj Andorid (doplnené). [online]. [cit. 2016-21-03]. Dostupné na internete: <http://mobilmania.azet.sk/clanok/85869/denniksme-ma-vlastnu-aplikaciu-pre-iphone-aj-android-doplnene>.

Oxfordský výkladový slovník [online]. [cit. 2016-

22-03]. Dostupné na internete: <http://www. oxfordlearnersdictionaries.com/definition/english/ qrcode?q=QR+code%E2%84%A2>.

SME spustilo novú iOS aplikáciu pre všetky zariadenia [online]. [cit. 2016-27-03]. Dostupné na internete: <http:// tlacovespravy.sme.sk/ts/6185/sme-spustilo-novu-iosaplikaciu-pre-vsetky-zariadenia/>.

VOJTEK, J. – VIŠŇOVSKÝ, J. – RADOŠINSKÁ, J. – MIRVAJOVÁ, V.: Teoreticko-historické aspekty typológie moderných britských novín. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2015, 445 s. ISBN 978-80-8105-732-8.

INFORMÁCIE O AUTORKE Lucia Klasová je študentkou magisterského stupňa štúdia na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.

Popri štúdiu sa venuje písaniu v lifestylovom magazíne a pracuje v PR agentúre. Rada využíva nové príležitosti na obohatenie svojich vedomostí a skúseností. Voľný čas vypĺňa cestovaním. Jej sen je preto jasný – písať o cestovaní a spoznávaní kultúr z nových perspektív.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE Aktuálne výsledky. [online]. [cit. 2016-20-03]. Dostupné na

internete: <http://www.abcsr.sk/aktualne-vysledky/aktualnevysledky/>.

Aktuálne výsledky. [online]. [cit. 2016-20-03]. Dostupné na internete: <http://online.aimmonitor.sk/>.

Guardian app for Windows FAQs. [online]. [cit. 2016-18-03].

Dostupné na internete: <http://www.theguardian.com/mobile/ guardian-windows-app-faqs>.

Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 9

foto: kaboompics (https://pixabay.com/photo-791231/)

Bulvarizácia v slovenských denníkoch

Simona Zápachová

strana 10 číslo 1 4. ročník Media Literacy Student Magazine

ABSTRAKT

Príspevok je zameraný na prienik bulvarizačných prvkov do mienkotvorných periodík. Zaoberá sa výskytom prvkov infotainmentu v denníku Pravda. V úvodných častiach autorka vysvetľuje základné pojmy, nevyhnutné pre pochopenie danej problematiky. Bližšie sa venuje novinám, časopisom, serióznej a bulvárnej tlači, bulvarizácii. Ďalej spracúva aspekty bulvarizácie mienkotvornej tlače. Približuje obsahové a formálne prvky bulvarizácie so zreteľom na komercializáciu a koncentráciu médií. Zaoberá sa aj novinárskou etikou a neetickými aspektmi súvisiacimi s bulvarizáciou. Výskum autorka realizovala prostredníctvom kvantitatívnej a kvalitatívnej analýzy.

V závere autorka interpretuje výsledky výskumu, zhŕňa nadobudnuté poznatky a ponúka perspektívu vývoja problematiky do budúcnosti.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Mienkotvorná tlač, bulvár, bulvarizácia, tabloid, infotainment.

ABSTRACT

The work is focused on penetration elements of tabloidization into elite press. It deals with the occurrence of infotainment features in the newspaper Pravda. The author describes theoretical and historical backgrounds, explains the basic concepts, which are necessary for understanding the issue – newspapers, magazines, serious and tabloid press, tabloidization. The next part of the work focuses on aspects of tabloid press. It clarifies substantive and procedural elements of tabloidization with regard to media concentration and commercialization. It also deals with journalistic ethics and unethical aspects related to tabloidization. The research was carried out through quantitative and qualitative analysis.

At the end of the work author interpretates results of research, analysis and debate. The last part summarizes the work acquired knowledge and offers the prospect of development issues in the future.

KEY WORDS

Elite press, tabloid, tabloidization, infotainment.

1 Bulvarizácia

V 80. rokoch 20. storočia sa v anglickom novinárstve začala formovať mid-marketová tlač, ktorá v sebe spájala prvky seriózneho aj bulvárneho novinárstva, pričom ich efektívne kombinovala. Príkladom tohto typu periodika je Today, ktorý začal v roku 1986 vydávať E. Shah. Tento typ tlače je v USA označovaný pojmom infotainment, zatiaľ čo v anglickom novinárstve sa stretávame s výrazom tabloidization. Hranice medzi elitnou a bulvárnou tlačou sú čoraz menšie. Seriózne periodiká zmenšili formát na takzvaný tabloid, charakteristický pre masové výtlačky. V súčasnosti sa tiež stretávame s poklesom kvality obsahov elitných novín a ich odklonom od závažných celospoločenských udalostí smerom k zábave.1 Pojem tabloid sa používa v rôznych kontextoch. Podľa Colina Sparksa je to: „forma poznačená dvomi hlavnými črtami: venuje

relatívne málo pozornosti politike, ekonomike a spoločnosti a relatívne veľa pozornosti venuje športu, škandálom a populárnej zábave; venuje relatívne veľa pozornosti osobnému a súkromnému životu ľudí, celebritám aj obyčajným ľuďom, a relatívne málo pozornosti politickým procesom, ekonomickému vývoju a sociálnym zmenám“.2

Žurnalistika sa vplyvom tabloidizácie mení. Noviny sa stali súčasťou zábavného biznisu, zachytávajú udalosti, ktoré zaujímajú verejnosť skôr než udalosti vo verejnom záujme.3 Vysoké štandardy žurnalistiky sa znižujú kvôli senzáciechtivosti, trivializácii tém a dôverčivosti publika.

Napriek tomu, že negatívna interpretácia tabloidizácie prevláda, môže byť vnímaná aj pozitívne, a to ako časť demokratizácie alebo popularizácie médií. Ľuďom z nižšej vrstvy sú tak prinášané informácie, ktoré sú pre nich dôležité (na rozdiel od informácií, dôležitých pre elity). Správy o povodniach, nehodách, celebritách, osobných tragédiách majú svoje prirodzené WRIGHT, S.: What happened to the Today newspaper? [online].

[2016-02-20]. Dostupné na: <http://viewingperspectives.com/2014 /08/what-happened-to-today-newspaper.html> 20.2.2016.

2 TRAMPOTA, T.: Defining the tabloid: czech perspective. In: Communication Today, 2010, roč. 1, č. 2, s. 16.

3 FRANKLIN, B.: Key concepts in Journalism Studies. Londýn : SAGE Publications, 2005, s. 259.

1

miesto v spoločnosti.4 Zavádzanie prvkov tabloidizácie má pozitívny efekt hlavne na náklad, zväčšovanie publika, a tým na zvyšovanie ziskov.

Keďže sa tieto praktiky ukázali ako úspešné, v súčasnosti sú aplikované na širokú škálu periodík.5 Majitelia denníkov sú presvedčení, že zvýšenie predaja im zaručí „odľahčenie“ spravodajstva istou formou bulvarizácie.

Podľa Petra Šveca si bulvárne médiá vytvárajú novú realitu.

Dôležitým faktorom je záujem o istý druh informácií. Pokiaľ je na trhu nedostatok neskreslených informácií, bulvárne médium to využije a poskytne seriózne informácie. V tomto prípade nemôžeme hovoriť o serióznom médiu, pretože sa správa trhovo a poskytuje aj nedôveryhodné informácie v závislosti od toho, čo mu prinesie väčší zisk.6 Dôsledky konkurenčného boja medzi mediálnymi spoločnosťami a novinármi sú ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje novinársku tvorbu. V súťaži o čitateľa novinári využívajú rôzne prostriedky vrátane tabloidizácie spravodajstva, čo vedie k produkcii obsahu slúžiaceho prevažne na zábavu. Táto situácia má vplyv na výber tém, ich spracovanie a na dodržiavanie základných etických kritérií v novinárskej praxi. V súťaži o publikum sú najčastejšími obsahmi novín katastrofy, konflikty, intrigy a sex.

W. R. McChesney vidí hlavné príčiny mediálnej krízy vo viacerých javoch vrátane korupcie novinárov, oslabenia investigatívnej žurnalistiky, poklesu významu politického spravodajstva a medzinárodnej žurnalistiky. Naopak, vzrastá dôležitosť zainteresovanosti verejne známych osobností v rôznych škandáloch.7 TRAMPOTA, T.: Defining the tabloid: czech perspective. In: Communication Today, 2010, roč. 1, č. 2, s. 17.

5 HARRIS, N.R.: Tabloidization in the Modern American Press. [online]. [2016-02-20]. Dostupné na: <http://scholarworks.gsu.edu/cgi/viewcontent.cgi?article =1006&context=communication_theses> 20.2.2016.

6 LINCÉNYI, M. – KOHUŤÁR, M.: Fenomén bulvár na Slovensku.

Bratislava : IRIS, 2009, s. 17.

7 PRAVDOVA, H.: Controversial Status Roles of Journalists in the Post-transformational Media Era. In: European Journal of Science and Theology, 2015, roč. 11, č. 6, s. 130-131.

4

Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 11

foto: ErikaWittlieb (https://pixabay.com/photo-1708707/)

2 Aspekty bulvarizácie mienkotvornej tlače T. Trampota opisuje trojstupňový proces bulvarizácie médií, ktorý zahŕňa rozsah, formu a štýl. Rozsah definoval ako klesajúci podiel priestoru venovaného informačným údajom (takzvaným hard news) vo vzťahu k iným položkám (soft news), medzi ktoré zaraďujeme informácie zo športu, o zločine, showbiznise a zábavu. Rovnako sa zameral na proporcionalitu medzi zahraničným a domácim spravodajstvom, ktoré je menej početné.

Pri aspekte formy upozorňuje na prevahu titulkov, obrázkov a iných grafických prvkov nad samotným textom. Prvky vizualizácie sú charakteristické hlavne pre bulvárne periodiká. Ďalším faktorom bulvarizácie médií je štýl. Periodiká venujú viac priestoru príbehom zo súkromného života osobností či dojímavým ľudským príbehom.8 Mienkotvorné periodiká menia aj formát, prechádzajú na menší, typický pre bulvár.9

2.1 Obsahové prvky Infotainment „Z angl. information (informácia) a entertainment (zábava). Označuje využívanie prvkov zábavy v spravodajstve, napr. najrôznejšie aranžovanie či herecké prejavy v televíznom spravodajstve.“10 Infotainment „zjednodušuje, dopĺňa, upravuje, dramatizuje alebo celkom mení autentické udalosti a výroky o nich“.11 Je typický TRAMPOTA, T.: Defining the tabloid: czech perspective. In: Communication Today, 2010, roč. 1, č. 2, s. 19.

9 IZRAEL, P.: Bulvarizácia a terminologizácia v slovenských mienkotvorných periodikách. In: SLOBODOVÁ, B. – VIŠŇOVSKÝ J.: Quo Vadis Mass Media, Trnava : FMK UCM v Trnave, 2009, s. 402.

10 REFOVA, I. a kol.: Slovník mediálnej komunikácie. Praha : Portál, 2004, s. 88.

11 BARTOŠEK, J. – TUŠER, A.: Typy žurnalistiky a masmédií.

In: A. TUŠER, A. a kol.: Praktikum mediálnej tvorby. Bratislava : Bratislavská vysoká škola práva, 2010, s. 26-27.

8

strana 12 číslo 1 4. ročník Media Literacy Student Magazine

hlavne pre rozhlas a televíziu, ale prejavuje sa aj v periodickej tlači. Menia sa výberové filtre médií, ktoré uprednostňujú zaujímavé pred dôležitým, zdôrazňujú prekvapivé informácie.12 Tento typ mediálnych výstupov kladie dôraz na emocionalitu, subjektívnosť, usiluje sa čitateľa zaujať až šokovať, ale nevedie k formovaniu postojov a názorov. Zároveň vyžaduje vyššiu úroveň mediálnej gramotnosti.13 Hlavným zámerom autorov textov je upútať pozornosť a zvýšiť predaje.

Témy a jazykovo-štylistické prvky Na výber tém ma výrazný vplyv aj ekonomický faktor. „Komercializácia a koncentrácia tlače, otázky vlastníctva a riadenia, ako aj úlohy tlače v demokratickej spoločnosti v oblasti formovania verejnej sféry či „strážnych“ funkcií žurnalistiky dnes predstavujú ústredné témy vzťahu ekonomiky a novinárstva.“ 14 Počas procesu komercializácie sa do novín dostáva viac prvkov konverzačného, hovorového štýlu, slová sú expresívnejšie, emočne podfarbené. Výpovede obsahujú hodnotenie autora, prítomná je ekonomickosť vyjadrovania (skracovanie formy) a univerbizácia, teda nahrádzanie viacslovných pomenovaní jednoslovnými.15 Novinové texty sa skracujú, pretože ľudia nemajú čas. Zároveň si v prípade záujmu o tému nájdu informácie na internete.16 TRAMPOTA, T.: Zpravodajství. Praha : Portál, 2006, s. 161.

BRESTOVANSKÝ, M.: Úvod do mediálnej výchovy. Trnava : Trnavská univerzita, 2010, s. 37.

14 VIŠŇOVSKÝ, J.: Spravodajské hodnoty britských elitných, mid-marketových a masových denníkov. In: VOJTEK, J. (eds.) a kol.: Štruktúra a kompozícia žánrov anglicky písaného novinárstva. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2014, s. 79.

15 IZRAEL, P.: Bulvarizácia a terminologizácia v slovenských mienkotvorných periodikách. In: SLOBODOVÁ, B. – VIŠŇOVSKÝ, J.: Quo Vadis Mass Media, Trnava : FMK UCM v Trnave, 2009, s 404.

16 KAČINOVÁ, V. a kol.: Mediálna výchova. Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 54.

12 13

Bulvárny prejav je zrozumiteľný širokým vrstvám čitateľov, využíva ľudová lexiku, slang aj hovorové výrazy. Naopak, vyhýba sa zložitým vetným konštrukciám a odborným termínom.

Informácie sa vyberajú účelovo, aby splnili kritériá zaujímavosti a blízkosti k adresátovi (často cez príbehovosť a subjektívnosť faktu). Hlavným princípom mediálnej komunikácie v bulvárnej tlači sú zábava, emócia a zážitok.17 Emotívnejší jazyk bulváru si osvojujú aj serióznejšie médiá, ktoré boli kedysi určené najmä spoločenskej elite.

2.2 Formálne prvky Grafika V bulvárnych novinách zohráva najdôležitejšiu úlohu titulná strana, pretože tá predáva. Je jednou z najsilnejších zbraní smerom k čitateľovi, má ho zaujať. Dôraz sa kladie na zalamovanie strán, veľké fotografie a veľké úderné titulky. Môže sa zdať, že sa grafike venuje v bulvári viac pozornosti ako pravopisu. 18 Fotografia Dôležitou súčasťou bulváru sú fotografie, ktoré spestrujú a ilustrujú text. Prispievajú k zrozumiteľnosti prejavu. Vzbudzujú pocit emócie, pôsobia motivačne. Čitateľ sa cíti ako očitý svedok udalosti. Fotografia si vyžaduje sprievodný text, je menej operatívna. Mala by informovať pohotovo a pravdivo.

Titulok Titulky sa vplyvom bulvarizácie zväčšujú, viac na seba upozorňujú. Hlavným dôvodom je to, že čitatelia sú zavalení informáciami a výpoveď si prečítajú práve na jeho základe.19 Dĺžka titulku sa oproti minulosti zdvojnásobila. Veľkosť písma sa rovnako zväčšuje, často neprimerane k významu opisovanej udalosti. Titulky preberajú vlastnosti novinárskej výpovede, ku ktorej patria. Titulok hard news je informatívny, zrozumiteľný a aktuálny; zatiaľ čo úlohou titulku ľahkej správy je pobaviť, šokovať.20

2.3 Ďalšie aspekty bulvarizácie médií Komercializácia Jedným z dôsledkov komercializácie médií je zmena funkcie novinárskej profesie. Novinári majú za úlohu produkovať obsahy určené na zábavu, ktoré zvyšujú predaje. Rooney priniesol empirický dôkaz týchto dôsledkov, ktorým je pokles obsahu venovaného verejným udalostiam v britských denníkoch Sun a Mirror z 33 % na 23 % v roku 1968 a v roku 1998 až na 9 %.

Politický obsah sa na základe komercializácie vytratil, ďalším dôkazom je zánik denníka Daily Herald a jeho nahradenie bulvárnym titulom Sun.21 KAŠIAROVÁ, M.: Podmienky a variácie presviedčania v bulvárnych periodikách. In: BOČÁK, M. –RUSNÁK, J. (eds.): Média a text II. Prešov : Prešovská univerzita, 2008, s. 128.

18 LINCÉNYI, M. – KOHUŤÁR, M.: Fenomén bulvár na Slovensku.

Bratislava : IRIS, 2009, s 99.

19 KAČINOVÁ, V. a kol.: Mediálna výchova. Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 62.

20 HROTKOVÁ, S.: Titulky a ich špecifiká v elitnej, midmarketovej a masovej tlači. In: VOJTEK, J. (eds.): Štruktúra a kompozícia anglicky písaného novinárstva, Trnava : FMK UCM v Trnave, 2014, s. 260.

21 HALLIN, D. – MANCINI, P.: Systém médií v postmoderním světě.

Praha : Portál, 2008, s. 122 – 124.

17

Koncentrácia médií N. Chomsky a E. S. Herman v štúdii Manufacturing Consent identifikovali základ hegemonického správania médií, a to prostredníctvom analýzy operácie základných mediálnych filtrov. Medzi filtre zaradili vlastníctvo, sponzoring, zdroje, tzv. flak (negatívna spätná väzby) a spôsob, akým je prezentovaná dominantná ideológia. Prvé tri spomenuté majú značný vplyv na vznik kontroverzného statusu žurnalistiky. Ak sú médiá kontrolované bohatými jednotlivcami alebo korporáciami, preferujú agendu, ktorá vyhovuje ich vlastníkom, z ktorej získajú nejaký benefit. James Lilli, bývalý výkonný editor New York Times, tvrdí, že nezávislé noviny neexistujú. Žurnalisti nemajú odvahu prezentovať svoj vlastný názor, pretože by to pre nich mohlo predstavovať existenčné problémy. „Naše talenty, mož-

nosti a naše životy sú vlastníctvom iného muža. Sme intelektuálne prostitútky.“

Podľa štúdie o médiách uskutočnenej v 97 krajinách (vrátane Slovenska) je vlastníctvo médií vysoko koncentrované: približne 90 % najväčších televízií, rádií a denníkov kontroluje štát alebo rodinné firmy. V štátnych rukách je 29 % najväčších denníkov, 60 % najväčších televízií a 72 % najväčších rádií.

V rukách mediálnych magnátov je 57 % najväčších denníkov, 34 % televízií a 24 % rádií.

Za predpokladu, že je na trhu veľa novín, musia bojovať o zákazníka, novinári sa preto vyhýbajú neetickému konaniu.

Navyše, v prípade diverzifikácie trhu sa samotní novinári stávajú menej závislí od zadávateľov reklamy či vlastníkov médií, v prípade straty zamestnania sa môžu relatívne ľahko zamestnať u konkurencie.22

3 Metodika výskumu

Zámerom výskumnej časti je identifikovať vybrané aspekty bulvarizácie v spravodajstve denníka Pravda. Zaujíma nás prítomnosť prvkov typických pre bulvárnu tlač, ktoré sa nachádzajú v serióznej tlači. Za najvhodnejšiu formu výskumnej metódy považujeme tzv. zmiešanú výskumnú stratégiu. Kvantitatívnu obsahovú analýzu uplatníme ako hlavnú výskumnú metódu, kvalitatívnu obsahovú analýzu ako doplnkovú metódu. Analýzu sme uskutočnili na vopred stanovenom súbore textov a na základe stanovených kategórií. Sledovali sme rozsah a frekvenciu skúmaných prvkov. Následne sme zaznamenali získané údaje do tabuliek. Na základe toho sme vyčíslili zastúpenie jednotlivých skupín prvkov bulvarizácie, ako aj celkovú prítomnosť prvkov infotainmentu vo výskumnej vzorke.

Výskumné otázky -- Nachádzajú sa v denníku Pravda, ktorý sa profiluje ako seriózny, aj prvky typické pre bulvárnu tlač?

-- Uvádza denník Pravda v spravodajských novinárskych prejavoch vždy relevantný zdroj? Aký je pôvod článkov domáceho spravodajstva?

-- Aký podiel fotografií, grafických ilustrácií a inzercie pokrýva plochu domáceho spravodajstva?

-- Upriamuje titulná strana periodika Pravda čitateľovu pozornosť na najdôležitejšie udalosti dňa, ktorým sa noviny venujú?

22

ŠÍPOŠ, G.: Médiá. In: SIČÁKOVÁ-BEBLAVÁ, E. – ZEMANOVIČOVÁ, D. (eds.): Korupcia a protikorupčná politika na Slovensku v roku 2003. Bratislava : Transparency International Slovensko, 2004, s. 193.

Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 13

Hypotézy Hypotéza č. 1: Na titulnej strane denníka Pravda sa vo väčšej miere vyskytujú obsahové a grafické prvky typické pre bulvárne periodikum.

Hypotéza č. 2: Viac ako 20 % titulkov v bloku Správy Slovensko a Správy svet môžeme definovať ako bulvárne.

Hypotéza č. 3: Autormi viac ako 70 % textov domáceho spravodajstva sledovaného obdobia sú redaktori denníka Pravda.

Hypotéza č. 4: Fotografie, grafické prvky a inzercia pokrývajú viac ako 40 % plochy v sekcii Správy Slovensko.

na základe ktorých budeme zisťovať prítomnosť prvkov bulvarizácie v mienkotvornej tlači. Prejavov infotainmentu existuje pomerne veľa. Vzhľadom na potreby práce sme definovali nasledovné kategórie, ktoré sme zaradili do dvoch skupín podľa toho, na ktorú zložku spravodajského textu sa vzťahujú: 1. Obsahová zložka – senzačný obsah, škandalózny obsah, zaujímavý ľudský príbeh, negativizácia témy, klamlivý titulok, urážlivý titulok.

2. Formálna zložka – nadmerná veľkosť titulku, nadmerná veľkosť fotografie, urážlivá alebo ponižujúca fotografia.

Predmet výskumu je denník Pravda, ktorý podobne ako denníky Hospodárske noviny a Sme zaraďujeme medzi mienkotvorné periodiká. „Denník Pravda je najstarší mienkotvorný denník na Slovensku. Pôvodne vychádzala pod názvom Pravda chudoby, od roku 1924 vychádza pod názvom Pravda.“23 Vychádza šesť dní v týždni okrem nedele a sviatkov. Bývalý denník komunistickej strany predával v roku 1989 priemerne 415 000 výtlačkov. V roku 2015 bol priemerný tlačený náklad Pravdy 61 281 výtlačkov a priemerný predaný náklad 42 427 výtlačkov. Webová verzia pravda. sk mala podľa AIM v januári 2016 údaj návštevnosti 1 604 287.

Denník Pravda vydáva spoločnosť P E R E X, a. s., ktorú prostredníctvom Florena, a. s., Praha vlastní Karol Biermann.24 Periodikum prešlo 18. novembra 2008 jednou z najväčších zmien. Denník Pravda ako prvý na Slovensku zmenšil formát na takzvaný tabloid, typický pre bulvárne tituly. Ďalšou zmenou bola skutočnosť, že noviny začali vychádzať plnofarebne.

Nový komerčný imidž je po formálnej a grafickej stránke veľmi podobný bulvárnym denníkom Nový čas a Plus jeden deň. Z titulnej strany sa odstránil perex. Grafika dominuje nad textom aj vnútri denníka. Titulky sú veľké, často farebne zvýraznené.

Pravda ponúka čitateľom informácie v komerčnom dizajne, napriek tomu ide o informačne nasýtenejšie a po odbornej stránke kvalitnejšie príspevky. 25 Spôsob výberu výskumnej vzorky bol dostupný a zámerný.

Tvorili ho vydania denníka Pravda, ktoré sme zhromažďovali v priebehu jedného mesiaca, konkrétne od 1. do 29. februára 2016, čo predstavuje 25 výtlačkov. Cielene sme sa zamerali na toto obdobie, aby sme sa vyhli sezónnym témam, ako sú Vianoce alebo Veľká noc a téme, ktorá bola aktuálna počas marca 2016, a to parlamentné voľby 2016.

Nakoniec sme zvolili tematické bloky denníka Pravda, ktorých obsahom je spravodajstvo: Správy Slovensko, Správy regióny, Správy ekonomika a Správy svet. Z výskumnej vzorky sme vylúčili seriál denníka Pravda Úspešní Slováci z dôvodu, že ide o publicistický žáner a špeciál Volebný rozhovor, ktorý počas skúmaného obdobia vyšiel štyrikrát. Výskumný súbor teda tvoria spravodajské texty v denníku Pravda, ktoré sa nachádzajú v týchto tematických blokoch počas februára 2016, čo predstavuje 581 novinárskych prejavov.

Senzačný obsah: V Encyklopédii praktickej žurnalistiky nájdeme nasledovnú charakteristiku senzácie: „neobyčajná, výnimočná udalosť, ktorá priťahuje pozornosť preto, že nejaký jav je sám o sebe

Bulvarizácia médií je pomerne častý jav, ktorý sa prejavuje vo všetkých mediálnych sférach. Aspekty bulvarizácie mienkotvornej tlače sme charakterizovali v teoretickej časti príspevku. Pre potreby empirickej časti sme stanovili kategórie, PRAVDA: O nás. [online]. [2016-01-15]. Dostupné na: <http:// dennik.pravda.sk/> 15.1.2016.

24 PRAVDA: O nás. [online]. [2016-01-15]. Dostupné na:< http:// www.pravda.sk/info/7036-o-nas/> 15.1.2016.

25 LINCÉNYI, M. – KOHUŤÁR, M.: Fenomén bulvár na Slovensku.

Bratislava : IRIS, 2009, s. 38.

23

strana 14 číslo 1 4. ročník Media Literacy Student Magazine

neobvyklý, napríklad prírodná katastrofa, nečakané objavy, prekvapivé odhalenia, škandály, anomálie, alebo je udalosť neobvykle spracovaná a za senzáciu vydávaná.“26 Ak obsah textu priťahuje pozornosť

nevšedným spracovaním alebo pojednáva o ojedinelej udalosti, budeme ho považovať za senzačný.

Škandalózny obsah: Podľa J. Jiráka je škandál: „...konanie,

udalosť alebo okolnosti späté s vážnym porušením, prehliadnutím či znevážením hodnôt, noriem alebo mravných princípov prevažujúcich v danej dobe a danej spoločnosti.“27 Škandalizácia nie je len

prostriedkom na zvýšenie záujmu čitateľov, môže sa stať aj nástrojom politického boja. Pre potreby nášho výskumu budeme považovať za škandalózny obsah taký, ktorý vedie k poškodeniu povesti aktéra udalosti.

Zaujímavý ľudský príbeh: Zachytáva ľudské osudy, pričom spoločenské postavenie aktérov nie je dôležité. Využíva opakujúce sa motívy, napríklad: kuriozity, tajomstvá, vrtkavosť šťastia či romantické dobrodružstvá. Osoby sa prezentujú pochybným, často sexuálnym, správaním.28 Ak spravodajská výpoveď uprednostňuje príbeh jednotlivca pred spoločensky dôležitými informáciami, budeme ho pre potreby analýzy považovať za zaujímavý ľudský príbeh.

Negativizácia témy: Negatívne udalosti majú vysoký predpoklad stať sa správami v spravodajstve infotainmentu.29 Za negativizáciu témy budeme pre potreby našej obsahovej analýzy považovať negatívny obsah, ktorý neobsahuje spoločensky závažné informácie, a v ktorom sú negatívne informácie nepatrične zdôrazňované.

Klamlivý titulok: Ich charakteristickou črtou je súzvuk klamlivého textu s titulkom. Má čitateľa nabudiť na akceptovanie negatívnych atribút ako pravdy.30 Vzhľadom na požiadavky našej obsahovej analýzy budeme za klamlivý titulok považovať taký titulok, ktorý prekrúca fakty alebo klame.

JIRÁK, J. – KÖPPLOVÁ, B.: Média a společnost. Praha : Portál, 2007, s. 31.

27 JIRÁK, J. – KÖPPLOVÁ, B.: Média a společnost. Praha : Portál, 2007, s. 31.

28 TRAMPOTA, T.: Defining the tabloid: czech perspective. In: Communication Today, 2010, roč. 1, č. 2, s. 18.

29 GREGUŠOVÁ, S.: Infotainmentizácia mediálneho spravodajstva. In: Slovenské divadlo. [online]. [201601-23]. Dostupné na: <http://www.sav.sk/index. php?lang=sk&charset=&doc=journal-list&part=list_ articles&journal_issue_no=1516#abstract_2769> 23.1.2016.

30 DINKA, P.: Slovenské masmédiá: metódy manipulácie. Martin : Politologický odbor Matice slovenskej, 2008, s. 208 – 209.

26

Urážajúci titulok: Tento typ titulkov zveličuje a uráža, ponižuje ľudskú dôstojnosť. Neraz sa vymykajú z medzí etiky či slušnosti.31 Za urážlivý titulok budeme pre potreby našej obsahovej analýzy považovať titulok, ktorý poškodzuje dobré meno osoby.

Nadmerná veľkosť titulku: Titulky sa vplyvom bulvarizácie zväčšujú, viac na seba upozorňujú. Hlavným dôvodom je to, že čitatelia sú zavalení informáciami a text si prečítajú práve na jeho základe.32 Ak titulok dominuje prejavu alebo celej novinovej strane, budeme ho z hľadiska potrieb analýzy považovať za nadmerne veľký.

Nadmerná veľkosť fotografie: „Najnovším hitom je veľká fotografia, ktorá na strane dominuje spolu s veľkým úderným titulkom.“33

Podobne ako v prípade nadmernej veľkosti titulku, aj pri nadmernej veľkosti fotografie budeme pre potreby analýzy považovať za priveľkú fotografiu, ktorej veľkosť dominuje výpovedi alebo celej novinovej strane.

Urážajúca alebo ponižujúca fotografia: Podobne ako urážlivé titulky, aj fotografie môžu uraziť a ponížiť osoby, ktoré sú na nich zobrazené. Ak fotografia zobrazenú osobu ponižuje alebo poškodzuje jej dobré meno, z hľadiska obsahovej analýzy ju budeme považovať za urážajúcu alebo ponižujúcu fotografiu.

4 Výskum a diskusia

Vplyv bulvarizácie sme sledovali na výskumnej vzorke, ktorú predstavovalo 581 spravodajských textov v denníku Pravda uverejnených v období od 1. do 29. februára 2016. Zamerali sme sa na prítomnosť vybraných prvkov bulváru v novinách, a to senzačný obsah, škandalózny obsah, zaujímavý ľudský príbeh, negativizácia témy, klamlivý titulok, urážlivý titulok, nadmerná veľkosť titulku, nadmerná veľkosť fotografie, urážlivá alebo ponižujúca fotografia. Prvky sme následne rozdelili do dvoch kategórií zameraných na obsahovú a formálnu zložku. Skúmali sme aj titulnú stranu, množstvo fotografií, informačnej grafiky a inzercie. Svoju pozornosť sme zamerali aj na pôvod správ.

Počas skúmaného obdobia sme zaznamenali výskyt bulvarizačných prvkov. Rozdelili sme ich na prvky obsahovej a formálnej stránky. Prvky infotainmentu obsahovej stránky sme zaznamenali v 267 spravodajských prejavoch, to predstavuje 45,9 % celej výskumnej vzorky. Prvky infotainmentu formálnej stránky sa objavili v 78 prípadoch (13,4 %). Najpočetnejším prvkom infotainmentu po obsahovej stránke bol škandalózny obsah, ten sme identifikovali v 178 spravodajských textoch, čo predstavuje 30,6 % všetkých spravodajských prejavov výskumnej vzorky. Druhý najčastejší prvok po obsahovej stránke bol senzačný obsah. Našli sme ho v 50 prejavoch, čo predstavuje 8,6 % všetkých skúmaných textov. V teoretickej časti sme upozornili na to, že škandály a senzácie sú častou súčasťou bulvárnych periodík, ich výskyt preto považujeme za infotainmentizáciu denníka Pravda. Z formálnych prvkov sa najvýraznejšie prejavila nadmerná veľkosť fotografie, ktorú sme rovnako ako prvok senzačný obsah našli v 50 prípadoch (8,6 %). Druhým najpočetnejším bulvarizačným prvkom formálnej stránky bola DINKA, P.: Slovenské masmédiá: metódy manipulácie. Martin : Politologický odbor Matice slovenskej, 2008, s. 208 – 209 32 KAČINOVÁ, V. a kol.: Mediálna výchova. Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 2007, s. 62.

33 LINCÉNYI, M. – KOHUŤÁR, M.: Fenomén bulvár na Slovensku.

Bratislava : Iris, 2009, s. 99.

31

nadmerná veľkosť titulku. Tento prvok sme identifikovali v 24 textoch, čo predstavuje 4,1 % z výskumnej vzorky.

Denník Pravda pracuje prevažne s relevantnými zdrojmi, opiera sa o vyjadrenia odborníkov, expertov, analytikov a o rôzne štatistiky či analýzy. Napriek tomu sme sa počas skúmaného obdobia stretli so zdrojmi, ktoré sa neopierali o overené informácie. Napríklad: „podľa predbežných zistení“ (5. februára 2016, roč. 26, č. 29, s. 4), „podľa zistení denníka Pravda“ (1. februára 2016, roč. 26, č. 25, s. 5), „podľa predbežných údajov“ (2. februára 2016, roč. 26, č. 26, s. 11), „podľa predbežných zistení polície“ (2. februára 2016, roč. č. 26, s. 9). Alebo o bulvárny internetový zdroj „podľa portálu teraz.sk“ (2. februára 2016, roč. 26, č. 26, s. 3).

Celkový počet spravodajských textov v sekcii domáceho spravodajstva bol 273. Z toho 183 (67 %) prejavov bolo spracovaných redaktormi denníka Pravda. Zvyšných 90 (33 %) spravodajských obsahov bolo prebratých zo spravodajských agentúr, prevažne z tlačovej agentúry SITA. V prípade, že by sme nebrali do úvahy krátke správy v sekcii Stručne, celkový počet textov spracovaných redaktormi denníka Pravda by stúpol až na 94 %.

Fotografiám a inzercii patrila plocha priemerne 40,41 % domáceho spravodajstva. Z toho 22,20 % tvorila inzercia a 18,21 % plochy venovanej grafike pokrývali fotografie a ilustrácie. Ústup textu grafike sme zaznamenali iba vo výtlačku zo 6. februára 2016, kde pokrývala plochu 52,6 %, teda viac ako polovicu priestoru venovaného domácemu spravodajstvu.

40,41 % Inzercia, fotografie, grafické ilustrácie Text

59,59 %

Graf č. 1: Pomer grafických prvkov a textu v domácom spravodajstve denníka Pravda.

Zdroj: spracovanie autorky 23 %

22,22 % 18,21 %

17,25 %

11,5 %

5,75 %

0 %

Inzercia

Fotografie, grafické ilustrácie

Graf č. 2: Pomer inzercie a ostatných grafických prvkov v domácom spravodajstve denníka Pravda.

Zdroj: spracovanie autorky

Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 15

Počas zberu výskumnej vzorky sme na titulných strán denníka Pravda zaznamenali škandalózne (22 spravodajských textov) aj senzačné témy (12 spravodajských textov). Bulvarizačné prvky obsahovej stránky sme zaregistrovali v 36 spravodajských textoch, čo predstavuje 42,35 % celej výskumnej vzorky. Na titulnej strane denníka Pravda z 15. februára 2016 bol dominantný titulok Tajný tretí sponzori. Spravodajská výpoveď popisuje spôsob financovania predvolebnej kampane prostredníctvom rodinných príslušníkov či občianskych združení. V tomto čísle sa nachádzali aj dôležitejšie témy z domáceho aj zahraničnopolitického spravodajstva. Rovnako pri výtlačku z 24. februára 2016, kde bol dominantný titulok Galkovi tajní idú pred súd. Titulné strany denníka Pravda z 8. a 9. februára 2016 odkazujú na škandalózny obsah, ktorý sa týkal kauzy okolo I. Matoviča, vo vnútri výtlačku sa však dozvedáme aj o závažnejších spoločenských udalostiach. Napriek tomu sa domnievame, že titulná strana denníka Pravda vo väčšine prípadov upriamuje pozornosť čitateľa na najdôležitejšie udalosti dňa.

So zreteľom na uvedené fakty môžeme konštatovať, že sa bulvarizácii nevyhol ani denník Pravda. To, či si napriek tomu v budúcnosti udrží status seriózneho periodika, závisí od redaktorov, vydavateľa a hlavne od čitateľov. Ak bude predaj a čítanosť bulvárnych titulov stúpať na úkor tých mienkotvorných, budú sa seriózne noviny musieť prispôsobiť aktuálnej situácii na trhu.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE BOČÁK, M. – RUSNÁK, J. (eds.): Média a text II. Prešov : Prešovská univerzita, 2008. 290 s. ISBN 978-80-8068-888-2.

BRESTOVANSKÝ, M.: Úvod do mediálnej výchovy. Trnava : Trnavská univerzita, 2010. 88 s. ISBN 978-80-8082-396-2.

SIČÁKOVÁ-BEBLAVÁ, E. – ZEMANOVIČOVÁ, D. (eds.): Korupcia a protikorupčná politika na Slovensku v roku 2003. Bratislava : Transparency International Slovensko, 2004, s. 266.

ISBN 80-89041-74-4. ŠÍPOŠ, G.: Médiá. In: SIČÁKOVÁ-BEBLAVÁ, E. – ZEMANOVIČOVÁ, D. (eds.): Korupcia a protikorupčná politika na Slovensku v roku 2003. Bratislava : Transparency International Slovensko, 2004.

SPARKS, C. – TULLOCH, J. (Eds.): Tabloid tales: Global debates over media standards. Maryland : Rowman & Littlefield Publishers, 2000. 315 s. ISBN 0847695727. ŠEFČÁK, L. – VOJTEK, J.: Dejiny svetového novinárstva III. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2003. 177 s.

ISBN 80-223-1703-9.

TRAMPOTA, T.: Defining the tabloid: czech perspective. In: Communication Today, 2010, roč. 1, č. 2, s. 18.

TUŠER, A. a kol.: Praktikum mediálnej tvorby. Bratislava : Bratislavská vysoká škola práva, 2010. 368 s. ISBN 978-8089447-169.

TRAMPOTA, T.: Zpravodajství. Praha : Portál, 2006. 192 s. ISBN 80-7367-096-8 VOJTEK, J. (eds.) a kol.: Štruktúra a kompozícia žánrov anglicky písaného novinárstva. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2014. 300 s. ISBN 978-80-8105-582-9. ČLÁNKY V ELEKTRONICKOM PERIODIKU: HARRIS, N.R.: Tabloidization in the Modern American Press. [online]. [2016-02-20]. Dostupné na: <http://scholarworks.gsu.edu/cgi/viewcontent. cgi?article=1006&context=communication_theses>.

CHOMSKY, N.: What makes Mainstream Media Mainstream [online]. [2015-12-20]. Dostupné na: <http://chomsky. info/199710/>.

WRIGHT, S.: What happened to the Today newspaper? [online].

[2016-02-20]. Dostupné na: <http://viewingperspectives. com/2014/08/what-happened-to-today-newspaper.html>.

DINKA, P.: Slovenské masmédiá: metódy manipulácie. Martin : Politologický odbor Matice slovenskej, 2008.

FRANKLIN, B.: Key concepts in Journalism Studies. Londýn : SAGE Publications, 2005. 384 s. ISBN 978-0761-944-829.

GREGUŠOVÁ, S.: Infotainmentizácia mediálneho spravodajstva. In: Slovenské divadlo. [online]. [201601-23]. Dostupné na: <http://www.sav.sk/index. php?lang=sk&charset=&doc=journal-list&part=list_ articles&journal_issue_no=1516#abstract_2769> 23.1.2016.

HALLIN, D. – MANCINI, P.: Systém médií v postmoderním světě. Praha : Portál, 2008. 367 s. ISBN 80-736-737-72.

IZRAEL, P.: Bulvarizácia a terminologizácia v slovenských mienkotvorných periodikách. In: SLOBODOVÁ, B. – VIŠŇOVSKÝ J.: Quo Vadis Mass Media. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie v Trnave, 2009. ISBN 978-80-8105123-4. s. 401-411.

JIRÁK, J. – KÖPPLOVÁ, B.: Média a společnost. Praha : Portál, 2007.

KAČINOVÁ, V. a kol.: Mediálna výchova. Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 2007, 49 s. LINCÉNYI, M. – KOHUŤÁR, M.: Fenomén bulvár na Slovensku. Bratislava : IRIS, 2009. 171 s. ISBN 978-80-89256-41-9.

LINCÉNYI, M. – KOHUŤÁR, M.: Fenomén bulvár na Slovensku.

Bratislava : IRIS, 2009.

McQUAIL, D.: Úvod do teórie masovej komunikácie. Praha : Portál, 2002. 640 s. ISBN 978-80-7367-574-5.

PRAVDOVA, H.: Controversial Status Roles of Journalists in the Post-transformational Media Era. In: European Journal of Science and Theology, 2015, roč. 11, č. 6, s. 127-136. ISSN 18410464.

REIFOVÁ, I. a kol.: Slovník mediálnej komunikácie. Praha : Portál, 2004. 328 s. ISBN 80-7178-926-7.

strana 16 číslo 1 4. ročník Media Literacy Student Magazine

INFORMÁCIE O AUTORKE Mgr. Simona Zápachová je absolventkou magisterského štúdia na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. V akademickom roku 2014/2015 absolvovala študijný pobyt ERASMUS v Krakove.

Počas štúdia stážovala v PR agentúre Arthur media, kde pôsobí dodnes. Venuje sa komunikačným stratégiám, vzťahom s médiami a PR kampaniam.

foto: Agnali (https://pixabay.com/photo-1711619/)

Spravodajské hodnoty súčasnej periodickej tlače Lenka Láslopová

Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 17

ABSTRAKT

Práca sa venuje problematike spravodajských hodnôt súčasnej periodickej tlače. Cieľom práce je prostredníctvom dostupných teoretických poznatkov a realizácie výskumu identifikovať a porovnať súčasné hodnoty dennej periodickej tlače, a to so zreteľom na ich typologickú príslušnosť v aplikácii na vybrané denníky. Autorka sa venuje definovaniu základných pojmov súvisiacich so spravodajstvom ako takým, zaoberá sa procesom výberu a selekcie správ, a zároveň pojednáva o spravodajských hodnotách z teoretického hľadiska. V závere autorka predstavuje interpretáciu výsledkov výskumu spravodajských hodnôt a sumarizuje ťažiskové poznatky a nadobudnuté výsledky.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Správa, bulvárna tlač, seriózna tlač, spravodajská hodnota.

ABSTRACT

Die Diplomarbeit widmet sich der Problematik von Nachrichtenwerten in der gegenwärtigen periodischen Druckschrift.

Das Ziel der Arbeit ist, durch die zugänglichen theoretischen Erkenntnissen und durch die Realisierung einer Forschung gegenwärtige Werte periodischen Druckschrift zu identifizieren und zu vergleichen und wobei ihre typologische Angehorigkeit in der Applikation in den ausgewählten Titelnl betrachten werden. Die Arbeit besteht aus fünf selbstständigen Kapiteln, die nach der Bedeutung in Unterkapitel verteilt sind. Im ersten Kapitel werden die Grundbegriffe definiert, die mit der Berichterstattung allgemein zusammenhängen. Im zweiten Kapitel beschäftigt sich die Arbeit mit der Theorie der Nachrichtenselektion und sie widmet sich den Nachrichtenwerten aus dem theoretischen Standpunkt. Mit dem ersten Kapitel gewähren sie zusammen die theoretische Grundlage für nachfolgende Analyse. Das dritte Kapitel führt das Ziel und die Methodik der Diplomarbeit an. Der Bestandteil dieses Kapitel ist auch Voraussetzungen und Forschungsfragen festzustellen. Im Kapitel wird auch den Gegendstand der Forschung und Stichprobenverfahren definiert sowie auch die Nachrichtenwerte, die im Rahmen nachfolgender Analyse genutzt werden. Das vierte Kapitel repräsentiert Interpretation der Ergebnisse aus der Forschung. Das fünfte Kapitel fasst die wichtigste Zusammenfassung und Ergebnisse zusammen

KEY WORDS

Berichterstattung, nachricht, boulevardpresse, die seriöse Presse, nachrichtenwert.

1 Zdroje žurnalistických informácií

Primárnym cieľom spravodajstva je informovať čitateľov o aktuálnych udalostiach, ktoré sa udiali u nás či vo svete.

Na druhej strane je potrebné uvedomiť si fakt, že nie každá z udalostí sa môže ocitnúť v médiách, a to najmä z kapacitných dôvodov. A obzvlášť dôležitý je tento fakt pri printových médiách, kde je priestor pre spravodajstvo oveľa menší ako napríklad v prípade internetových médií.

Podľa Jaroslava Bartošeka môžeme členiť žurnalistické informácie z hľadiska ich získavania na vlastné, rešeršné, sprostredkované a informácie zo spravodajských agentúr. Vlastné informácie pochádzajú od redaktorov – napríklad z tlačových konferencií alebo iných vopred pripravených udalostí. Rešeršné informácie sa získavajú vyhľadávaním z kníh, registrov, databáz a iných zdrojov. Sprostredkované informácie sú podľa autora pre žurnalistiku najdôležitejšie a najčastejšie informácie.

Zdrojom môžu byť jednotlivci alebo skupiny či inštitúcie, najčastejšie sú to verejnosť, prieskumy verejnej mienky, názoroví lídri, odborníci na konkrétnu tému, hovorcovia a iné, avšak najdôležitejším zdrojom sprostredkovaných informácií sú spravodajské agentúry. Tie uverejňujú zvyčajne iba fakty, a takto všeobecne orientovanú správu upravuje následne redaktor.1 Juraj Vojtek píše, že zdroje informácií pomáhajú formovať poznávanie v novinárstve. Zmyslom sledovania spoločenského diania z pohľadu redaktorov je získavať informácie, aby mohli tvoriť vlastné texty. Uvádza zdroje ako vydavateľské orgány, 1

BARTOŠEK, J.: Základy žurnalistiky. Zlín : UTB, 2002, s. 40 – 41.

strana 18 číslo 1 4. ročník Media Literacy Student Magazine

agentúry, informačné služby rôznych inštitúcií, tlačové podujatia, listy, telefonáty a e-maily od čitateľov, príspevky spolupracovníkov, domáca a zahraničná periodická aj neperiodická tlač, rozhlasové a televízne vysielanie, teletext, dokumentárny a spravodajský film, internet, dokumentačné databázy a pod.

Redakcie na základe poznania problematiky i spoločenských pohybov a potrieb, si texty o udalostiach priamo objednávajú.2 Lynette Burnsová člení informácie, ktoré má novinár k dispozícii na primárne – to sú informácie získané z prvej ruky, a na sekundárne – teda vyhľadané v archívoch. Primárnym zdrojom sú napríklad rozhovory, keď sa novinár obráti na kompetentnú osobu, ktorá je oprávnená vyjadrovať sa k danej problematike. Pri sekundárnych zdrojoch informácií nastáva problém, ktorý súvisí s tým, že v súčasnosti je škála dostupných materiálov veľmi široká a navyše autorka upozorňuje na trend, že novinári v týchto databázach a archívoch vyhľadávajú informácie zadávaním kľúčových slov, podobne ako na internete.

Takýto spôsob prináša novinárom rýchle výsledky v porovnaní s potrebou preštudovať si množstvo materiálov v tlačenej podobe, čo však so sebou nesie riziká spojené s uverejnením informácie, o ktorej si novinár nepreštuduje dostatok materiálov.3

VOJTEK, J.: Od redigovania cez organizáciu redakčnej práce po tvorbu vnútornej i vonkajšej formy periodika. In: JENČA, Imrich a kol.: Metodiky novinárskej tvorby. Trnava : FMK UCM, 2009, s. 24.

3 BURNS, L. S.: Žurnalistika : praktická příručka pro novináře. Praha : Portál, 2004, s. 91 – 106.

2

V Etickom kódexe novinára piata časť určuje pravidlá týkajúce sa zdroja informácií. Stanovuje zásady ako napríklad: pri získavaní informácií netajiť svoje povolanie či príslušnosť k médiu, dodržiavať prísľub ochrany zdroja, k obetiam zločinov a tragédií pristupovať so zvýšenou citlivosťou a zodpovednosťou, použiť mimoriadne prostriedky ako skrytú kameru alebo mikrofón, utajené a dôverné zdroje či neoverené informácie iba v prípade, ak to smeruje k naplneniu dôležitého verejného záujmu a iné.4

Podobný názor uvádza aj Hana Pravdová, ktorá sa v publikácii Tvorba a manažment redakčnej práce venuje aj kreovaniu novinárskeho prejavu. Píše, že novinár je dostatočne vybavený na to, aby zvládol tvorivý proces písania, disponuje množstvom informácií a navyše je schopný selektovať a operatívne vybrať vhodný žáner pre stvárnenie udalosti alebo javu. Proces písania je súčasťou nepretržitej tvorivej činnosti – sledovania, hľadania, zbierania, selektovania a uvažovania.9

2 Výber a selekcia správ

3 Spravodajské hodnoty – vymedzenie pojmu

Spravodajské agentúry denne vydávajú obrovské množstvo správ a nie je možné, aby všetky médiá uverejnili všetky správy, preto nutne dochádza v každom médiu k procesu ich selekcie.

Z tohto pohľadu je veľmi dôležité, aby novinári pristupovali k výberu správ zodpovedne, aby bolo spravodajstvo vyvážené.

Jan Jirák a Graeme Burton upozorňujú, že výber správ je vždy kultúrne a organizačne podmienený. To znamená, že to, čo si médium vyberie ako udalosť, ktorá si zaslúži pozornosť, je podmienené kultúrou, v ktorej médium pôsobí, a tiež organizáciou práce v konkrétnom médiu.5 Slovník mediální komunikace popisuje faktory, ktoré ovplyvňujú výber udalosti. Tie môžu pochádzať aj z oblasti fungovania mediálnej organizácie ako klasického výrobného chodu.

V takomto prípade ide o organizačné faktory selekcie udalostí.

Prejavuje sa to tak, že do médií sa dostanú tie udalosti, ktoré sú kompatibilné s pracovným rámcom mediálnej organizácie.

Výber udalostí ovplyvňuje však viac faktorov. Predovšetkým osobnostné charakteristiky novinárov, ktorí selektujú témy, interpersonálne ako aj hierarchické vzťahy v mediálnej organizácii, pracovné zvyky, vplyv vlastníka média a politických tlakov na mediálnu organizáciu a ekonomické prostredie.6 Tomáš Trampota analyzuje proces výberu správ do spravodajstva. Podľa neho by mali byť médiá schopné ponúknuť to, čo je dôležité, významné a pre príjemcu relevantné. Poukazuje však na zistenia, že redaktori vyberajú správy skôr spontánne, bez hlbšej reflexie a prevažne na základe dlhodobých skúseností.

Inak povedané, novinár rozmýšľa o tom, ktorú správu vyberie, menej však už o tom, prečo to robí.7 Je zrejmé, že výber a selekcia správ súvisí s viacerými skutočnosťami a nedá sa jednoznačne definovať, ktorý faktor má najväčší vplyv na výber správ, pretože rozhodujúce je aj to, či ide o bulvárne alebo mienkotvorné médium. Všeobecne sa však dá povedať, že na selekciu správ majú vplyv kultúrne, organizačné, ekonomické a osobnostné faktory, pričom zastúpenie jednotlivých faktorov je v každom médiu rôzne.

Skúsený novinár podľa Vlasty Hochelovej zvládne odlíšiť hodnotné od menej hodnotného a dokáže predvídať reakcie verejnosti. Zo skutočnosti vyberá také informácie a fakty, ktoré na prvý pohľad nemusia pôsobiť až tak dôležito, avšak on už vie, že práve toto bude správou dňa. Autorka sa vyjadruje aj k tzv. pseudohodnotám, keď tvrdí, že „novinári informujú dookola stále o tých istých prominentných osobách, celebritách a ich konaní.

Svoju voľbu alibisticky zdôvodňujú: Ľudia si to žiadajú.“8

„Spravodajská hodnota je jednoducho nevyhnutná vstupenka informácie do novinárskeho procesu selekcie, spracovania a zverejnenia.“10 Slovník mediální komunikace označuje pojmom „spravodajská hodnota“ súbor všetkých znakov, ktoré rozhodujú o zaradení správy do spravodajstva. Ide o vlastnosti udalostí, ktoré určujú pravdepodobnosť toho, či udalosť prejde bránou médií a bude prevedená na správu, a bude tak medializovaná. Je to akýsi rys či akcent udalosti v selekcii, zostavení a spracovaní správy, a tieto sú v danom sociálnom a kultúrnom prostredí médií akceptované ako prevažujúce, pre spravodajstvo typické či žiadúce. Sú smerodajné pre produkciu správ.11 Jan Jirák a Graeme Burton chápu spravodajské hodnoty ako kritériá pre spracovanie udalostí a zaradenia správ do spravodajstva alebo tiež ako faktory, ktoré ovplyvňujú distribuovanú podobu správ a kategorizujú ich do dvoch veľkých skupín – všeobecné a spracovateľské. Prvú skupinu tvoria sociálnokultúrne a organizačné faktory, teda vlastnosti vyberaných či spracovávaných udalostí a druhá skupina predstavuje možnosti spravodajského stvárnenia danej udalosti.12 Spracovateľské hodnoty predstavujú predovšetkým technologické a organizačné možnosti daného média. Ide o významné faktory, ktoré rovnako ako spravodajské hodnoty ovplyvňujú výber a konečnú podobu správ. Pokiaľ nejaká udalosť ponúka rôzne možnosti spracovania, potom má väčšiu šancu stať sa predmetom záujmu médií. Podstatnú rolu pritom zohrávajú napríklad dostupnosť obrazového materiálu, možnosť dramatizácie a konflikt, organizačné podmienky ako dostupnosť štábu a pod.13 Podľa Vlasty Hochelovej je dôležitá predovšetkým žurnalistická hodnota, čiže taká, ktorá má svoju cenu pre novinárov z aspektu dobrej uplatniteľnosti a predajnosti. Keďže má spravodajstvo v podstate stabilný charakter a ustálený obsah, novinári zostavujú spravodajské bloky na základe rovnakých či príbuzných kritérií vo všetkých typoch médií. Uvádza ale, že „najväčšie rozdiely však možno zaznamenať medzi serióznou a bulvárnou tlačou; tu sa faktory výberu dosť vzďaľujú.“ Hoci sa v Etickom kódexe novinára priamo pojem „spravodajská hodnota“ neuvádza, druhá časť s názvom Základné hodnoty

definuje okrem hlavných zásad aj určité hodnoty. Uvádza sa PRAVDOVÁ, H.: Tvorba a manažment redakčnej práce. Trnava : FMK UCM, 2010, s. 8 – 10.

10 RONČÁKOVÁ, T.: Žurnalistické žánre. Ružomberok : Verbum, 2011, s. 71.

11 REIFOVÁ, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004, s. 76.

12 BURTON, G. – JIRÁK, J.: Úvod do studia médií. Brno : Barrister & Principal, 2001, s. 241.

13 REIFOVÁ, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004, s. 82 – 83.

9

Etický kódex novinára SSN [online]. 26. 01. 2011 [cit. 20. 12. 2014].

Dostupné na internete: <http://www.ssn.sk/eticky-kodex-novinara>.

5 BURTON, G. – JIRÁK, J.: Úvod do studia médií. Brno : Barrister & Principal, 2001, s. 242.

6 REIFOVÁ, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004, s. 61.

7 TRAMPOTA, T.: Zpravodajství. Praha : Portál, 2006, s. 24 – 25.

8 HOCHELOVÁ, V.: Hodnotové aspekty masmédií s dôrazom na spravodajstvo. Nitra : UKF, 2011, s. 88.

4

Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 19

foto: jackmac34 (https://pixabay.com/photo-2089215/)

tu, že: „Pre prácu novinára sú prvoradé hodnoty osobnej slobody,

1. Status blízkosti – blízkym je zvyčajne všetko významné, čo sa deje v rámci obce, mesta, štátu, v ktorom recipienti žijú. Vzhľadom na globalizáciu sa však vzdialenosti „približujú“ a status blízkosti sa relativizuje.

2. Časový faktor – spočíva v trvaní a kontinuite mapovaných udalostí. Autorka poukazuje na dôležitosť tohto faktora na príklade s dopravným spravodajstvom, ktoré je hodnotné iba vtedy, ak je aktuálne. Správa o včerajšej dopravnej situácii už totiž nemá takú silnú spravodajskú hodnotu.

3. Faktor vplyvu na život publika – spočíva v princípe, že čím viac je ľudí, ktorých sa obsah správy dotýka, tým je jej hodnota vyššia.

4. Kontrast a konflikt – novinár prezentuje v správe viacero pohľadov a názorov, stojacich proti sebe. Ide o správnu zásadu, pokiaľ jej predchádza úsilie o poctivosť pri výbere faktov. Tento faktor je absolútne preferovaný v bulvárnych médiách, ktoré cielene využívajú emocionálnu vnímavosť publika.

5. Status naliehavosti – ide o to, do akej miery je určitá téma v spoločnosti naliehavá. Na tento faktor má vplyv predovšetkým to, čo sa momentálne v spoločnosti deje.

6. Faktor novosti – je prioritnou spravodajskou hodnotou.

V praxi to znamená „dnes“, nanajvýš „včera sa stalo...“, resp. „zajtra sa stane“. Staršie udalosti treba aktualizovať.

7. Relatívnosť – hodnota, ktorá v najväčšej miere podlieha subjektivite novinára. V pozadí výberu správ môžu byť rôzne pohnútky, nie vždy čisto profesionálne. Zároveň tento faktor závisí aj od typu média. Pre televíziu sú niektoré udalosti zaujímavejšie ako pre tlač.16

spravodlivosti a slušnosti. Vo svojej práci sa snaží o presadenie týchto hodnôt v spoločnosti.“ Ide o hodnoty, ktoré, hoci nie sú označené

ako spravodajské, pri tvorbe spravodajstva sú však rovnako dôležité a novinár by sa mal nimi riadiť pri výbere správ.

4 Súčasná reflexia spravodajských hodnôt Podľa Tomáša Trampotu je metodicky ucelenejšia neskoršia empirická štúdia autorov Jörgena Westerstahla a Folke Johanssona z roku 1994, ktorí si vystačili s piatimi spravodajskými hodnotami. Za kľúčové pre výber správ považujú nasledovné hodnoty: a) Dôležitosť – pri zahraničných krajinách je určená indexom pozostávajúcim z veľkosti populácie, hrubého národného produktu a výdavkov na zbrojenie. b) Blízkosť – pozostáva z geografickej, obchodnej a kultúrnej dimenzie. c) Dramatickosť. d) Prístup – súvisí s technickými možnosťami. e) Ideológia – autori ju chápu ako ideológiu národného záujmu.14 Denis McQuail uvádza nasledovné primárne spravodajské hodnoty v západných médiách: rozmer udalosti, blízkosť, jasnosť, obmedzený časový rozmer, závažnosť, personifikácia, negatívnosť, významnosť, dráma a akcia.15 Vlasta Hochelová, vychádzajúc z iných autorov, vybrala najfrekventovanejšie spravodajské hodnoty, ktoré tvoria základnú skupinu žurnalistických kritérií výberu správ. Podľa nej sú základnými spravodajskými hodnotami nasledovné faktory: TRAMPOTA, T.: Zpravodajství. Praha : Portál, 2006, s. 7.

McQUAIL, D.: Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál, 2002, s. 302.

14 15

strana 20 číslo 1 4. ročník Media Literacy Student Magazine

16

HOCHELOVÁ, V.: Hodnotové aspekty masmédií s dôrazom na spravodajstvo. Nitra : UKF, 2011, s. 85 – 88.

Rovnako aj austrálska teoretička Lynette Burnsová považuje predošlých sedem spravodajských hodnôt za základné spravodajské hodnoty a k problematike pripája ešte pojem „zmysel pre správu“, pod ktorým rozumie schopnosť rozoznať potenciálnu spravodajskú hodnotu v skutočnostiach, ktoré samé o sebe môžu vyzerať nedôležito, a schopnosť vybrať z nich tie časti, ktoré budú zaujímať verejnosť. Je to vytváranie prepojení medzi faktami a udalosťami a predvídanie reakcie publika. Človek si zmysel pre správu vypracuje pomerne ľahko, a to tak, že si kladie správne otázky.17 Ján Višňovský spracoval tému spravodajských hodnôt v štúdii Spravodajské hodnoty britských elitných, mid-marketových a masových denníkov. Uvádza, že na výskum J. Galtunga a M. H. Rugeovej nadviazal rad teoretikov, jedným z nich je Winfried Schultz (1938 – súčasnosť), ktorý v knihe Die Konstruktion von Realität in den Nachrichtenmedien z roku 1976 rozčlenil hodnoty, ktoré vnímal ako hypotézy novinárov o realite, do šiestich dimenzií: čas (trvanie, téma); blízkosť (geografická, politická, kultúrna, relevantnosť); postavenie (regionálne, národné, osobný vplyv, prominentnosť); dynamika (prekvapenie, miera zložitosti); mocenstvo (konflikt, kriminalita, škoda, úspech); označenie (personalizácia, etnocentrizmus).18

5 Metodika výskumu

Pre analýzu spravodajských hodnôt sme vybrali dva denníky, z ktorých jeden predstavuje zástupcu bulvárnej tlače a druhý reprezentuje mienkotvornú tlač na Slovensku. Ako zástupcu bulvárnej tlače sme vybrali denník Plus Jeden Deň a ako zástupcu mienkotvornej (nebulvárnej) tlače denník Pravda. Toto zaradenie denníkov do bulvárnej, resp. serióznej tlače nie je výsledkom nášho úsudku, ale ide o všeobecné vnímanie týchto denníkov v rámci spoločnosti, a to na základe prvkov bulvárnosti, resp. serióznosti, ktoré vykazujú. V rámci teoretických východísk sme sa venovali aj členeniu periodickej tlače na serióznu a bulvárnu, čo je v dnešnej dobe, vzhľadom na fenomén bulvarizácie mienkotvornej tlače, čoraz ťažšie v praxi posúdiť, avšak aj napriek tomu spoločnosť zastáva názor, že denník Pravda vykazuje viac prvkov serióznosti a naopak, denník Plus Jeden Deň vykazuje viac prvkov bulvárnosti. Keďže obidva denníky majú v rámci obsahu zaradené spravodajstvo, tak toto by malo, bez ohľadu na formu spracovania, dodržiavať atribúty spravodajstva, ktoré sme definovali v teoretickej časti.

Analyzovali sme výtlačky oboch denníkov, ktoré vyšli v časovom rozpätí štyroch týždňov, a to od 26. januára 2015 do 22. februára 2015. Oba denníky vychádzajú v každý pracovný deň a v sobotu, teda okrem nedele, z čoho vyplýva, že vzorku pre analýzu tvorí 24 výtlačkov XXV. ročníka denníka Pravda a rovnako, 24 výtlačkov 10. ročníka denníka Plus Jeden Deň. Ide konkrétne o čísla 20 – 43 oboch denníkov. Z našej strany ide o zámerný dostupný výber s cieľom vyhnúť sa sezónnym témam.

Výskum bude pozostávať z dvoch častí, pričom z analýzy úplne vylúčime športové spravodajstvo, prílohy oboch titulov, vkladané časopisy, ktoré sa s nimi distribuujú a všetky ostatné správy, ktoré nepodliehajú našim kritériám. V prvej časti výskumu sa budeme venovať analýze spravodajských hodnôt BURNS, L. S.: Žurnalistika : praktická příručka pro novináře. Praha : Portál, 2004, s. 63 – 65.

18 VIŠŇOVSKÝ, J.: Spravodajské hodnoty britských elitných, mid-marketových a masových denníkov. In: VOJTEK, J. a kol.: Štruktúra a kompozícia žánrov anglicky písaného novinárstva.

Trnava : UCM v Trnave, 2014, s. 75.

17

na titulných stranách jednotlivých výtlačkov. Titulná strana je obchodným artiklom, navyše proces selekcie správ, ktoré sa na titulnú stranu dostanú, je tu prítomný v oveľa väčšej miere ako v ktorejkoľvek inej fáze produkcie periodika. Hlavičková strana odráža charakter, zameranie i hodnotovú orientáciu oboch periodík. Nakoľko je zrejmé, že redakcie niektorým správam priznávajú väčší význam ako ostatným a už vieme, že tak robia prostredníctvom spravodajských hodnôt, pokúsime sa preto zistiť, aké hodnoty dominujú na titulných stranách jednotlivých periodík. Budeme zaznamenávať výskyt nasledovných spravodajských hodnôt: a) Aktuálnosť a závažnosť – sem zaradíme správy, ktoré sa zaoberajú aktuálnym dianím a sú natoľko závažné, že majú dosah a význam pre širokú vrstvu čitateľov. b) Negatívnosť – spravodajské príspevky, ktorých cieľom je zaujať negatívnym vyznením udalosti. c) Personalizácia – ak bude udalosť prezentovaná ako konanie konkrétnej osoby alebo skupiny osôb, ktorú môžeme identifikovať. d) Odkaz na elitné národy – pokiaľ správa bude popisovať udalosti odohrávajúce sa v cudzej krajine, pričom Slovensko nebude jej účastníkom, a aj napriek tomu sa táto správa objaví v spravodajstve. e) Odkaz na elitné osoby alebo celebrity – ak pôjde o správu, ktorej cieľom je priniesť informácie o konaní známej osoby, a ktorá nemá iný význam pre čitateľov, aby sme ju mohli označiť ako správu hodnotnú z hľadiska aktuálnosti či závažnosti. f) Kontinuita a nadväznosť – touto hodnotou budeme označovať správy o udalostiach, ktoré už boli v titule publikované, avšak vzhľadom na to, že vo vývoji situácie nastali zmeny, redakcia správu aktualizovala. g) Zaujímavosť alebo senzačnosť – správy, ktoré prinášajú divákovi kuriózne informácie, a pritom nejde o závažnú informáciu alebo udalosť, ktorá by sa dala označiť inou spravodajskou hodnotou.

V druhej časti výskumu sa budeme venovať domácemu a zahraničnému spravodajstvu, pričom ako kritérium výberu a zaradenia správy do výskumnej vzorky sme si stanovili tematické hľadisko. Spravodajstvo sme vybrali z toho dôvodu, že analyzované tituly predstavujú dennú tlač, a tak je ich cieľom predovšetkým prinášať aktuálne informácie v podobe správ.

Napokon, ako sme uviedli v teoretickej časti, spravodajské agentúry denne vydávajú veľké množstvo správ a z nich redakcie vyberajú niekoľko takých, ktoré z nejakého dôvodu považujú za vhodné uverejnenia. Predmetom skúmania budú novinové články s titulkom a fotografiou alebo bez nej, ktoré sa venujú vybraným oblastiam. Pre výskum sme si na základe predbežnej kvalitatívnej analýzy oboch periodík stanovili nasledovné tematické oblasti, v rámci ktorých budeme analyzovať jednotlivé spravodajské hodnoty, ktoré sme si definovali vyššie: 1. Politika – pri zaraďovaní správ do tejto kategórie budeme akceptovať tie spravodajské útvary, ktoré informujú čitateľov o domácom alebo zahraničnom politickom dianí, zmenách vo vláde a v parlamente, ako aj informácie o konaní a živote známych politikov.

2. Krimi – do tejto kategórie patria správy zachytávajúce rôzne zločiny, nehody, tragédie, katastrofy a pod.

Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 21

3. Zdravotníctvo – zaradíme sem všetky správy, ktoré sa zaoberajú problematikou zdravotníctva z akéhokoľvek pohľadu – napríklad správy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale aj o osobnostiach pôsobiacich v tejto sfére.

6 Vyhodnotenie výsledkov

V analýze sme sa zameriavali na výskyt spravodajských hodnôt v rámci dvoch častí výskumu. V prvej sme ich prítomnosť zisťovali v spravodajských útvaroch na titulných stranách oboch denníkov a v druhej sme sa sústredili na správy z troch vybraných tematických oblastí z domáceho a zahraničného spravodajstva, ktorými boli politika, krimi a zdravotníctvo. Zisťovali sme prítomnosť nasledovných spravodajských hodnôt: aktuálnosť a závažnosť, kontinuita a nadväznosť, negatívnosť, personalizácia, odkaz na elitné osoby alebo celebrity, odkaz na elitné národy a senzačnosť alebo zaujímavosť. V tejto časti uvedieme zhrnutie výsledkov

analýzy a porovnáme podobnosti alebo rozdiely v používaní spravodajských hodnôt v skúmaných denníkoch.

Titulná strana Počet správ umiestnených na titulných stranách jednotlivých denníkov bol porovnateľný aj napriek tomu, že oba denníky vychádzajú v inom formáte. V denníku Pravda, ktorý vychádza v menšom formáte, sa ich nachádzalo prekvapivo viac – spolu ich bolo 105 a v denníku Plus Jeden Deň. Je to preto, že priestor titulnej strany v Plus Jeden Deň vo väčšej miere vypĺňajú viaceré fotografie osôb, výrazné rôzne farebné titulky, inzercia a informácie, ktoré upozorňujú čitateľov na aktuálnu súťaž denníka. Tieto prvky a grafické stvárnenie periodika vychádzajú zo základnej charakteristiky bulvárnej tlače všeobecne.

Pre serióznu tlač je zasa charakteristická jednoduchšia grafika, ktorou sa vyznačoval denník Pravda.

Prostredníctvom analýzy sme dospeli k záveru, že redakcie oboch denníkov pracujú s rozličnými spravodajskými hodnotami pri výbere správ na hlavičkovú stranu, pretože sme v každom denníku zaznamenali výskyt 6 zo 7 spravodajských hodnôt. V denníku Pravda sme nezistili iba prítomnosť hodnoty senzačnosť alebo zaujímavosť, ktorá ale v denníku Plus Jeden Deň tvorila 11 % podiel. Išlo o správy, ktoré mali čitateľa zaujať predovšetkým svojou kurióznosťou či senzáciou. V denníku Plus Jeden Deň sa zasa nevyskytla ani raz správa, ktorej význam by spočíval v odkazovaní na elitné národy. Táto hodnota sa objavila iba na hlavičkových stranách denníka, ktorý reprezentoval vo výskume serióznu tlač, teda v denníku Pravda a jej podiel predstavoval 7 % zo všetkých správ. Zistili sme, že zo zahraničného diania redakcia považuje za významné uverejňovať informácie o dianí v tých krajinách, ktoré sú všeobecne vnímané ako vplyvné alebo elitné národy – napríklad Rusko, Nemecko, USA, Veľká Británia, Čína a pod. Odvolávanie sa na elitné národy je jav, ku ktorému dospeli autori Johann Galtung a Mari Rugeová v rámci svojho výskumu194 a my sme tento jav tiež spozorovali.

Zistili sme však aj skutočnosť, že denník publikoval tiež také správy, ktoré odkazovali na udalosti v susedných krajinách, napríklad v Maďarsku alebo v Česku.

V oboch denníkoch bola na titulných stranách druhou preferovanou hodnotou kontinuita a nadväznosť, v Pravde tvorila 38 % podiel a v Plus Jeden Deň sme zistili jej 19 % výskyt.

Princíp využívania tejto hodnoty je u oboch denníkov rovnaký, to znamená, že redakcie si vyberú nejakú udalosť alebo tému a sledujú jej vývoj od začiatku až do konca. Rozdiel spočíva predovšetkým vo výbere tém a ich spracovaní. Pravda sa zameriava strana 22 číslo 1 4. ročník Media Literacy Student Magazine

na aktuálne a závažné témy, o ktorých pravidelne informuje svojich čitateľov a forma spracovania sa vyznačuje tým, že cieľom je najmä poukázať na relevantný vývoj udalosti. Plus Jeden Deň si vyberá skôr rôzne škandály, konflikty a udalosti spojené so známymi osobami, a forma spracovania napovedá o tom, že cieľom redakcie je vyťažiť zo vzniknutej situácie čo najviac. Toto zistenie potvrdzuje teoretické poznatky o serióznej a bulvárnej tlači, ktorej sme sa venovali v prvej kapitole, kde sme uviedli, že bulvárna tlač uprednostňuje rôzne škandály, kriminálne činy, katastrofické príbehy a seriózna tlač spracováva skôr závažné a aktuálne témy.

Teóriu podporuje aj zistenie, že v prípade spravodajskej hodnoty negatívnosť sme jej väčší výskyt zaznamenali v denníku Plus Jeden Deň, kde tieto spravodajské príspevky tvorili 8 % zo všetkých správ a v denníku Pravda bol ich výskyt 3 %. Z definície spravodajstva vyplýva najmä skutočnosť, že jeho cieľom je informovať o aktuálnych udalostiach. Takými, samozrejme, môžu byť aj správy s negatívnym vyznením, ako rôzne nehody, tragédie či katastrofy. Pri analýze sme ale niektoré negatívne správy označili hodnotou kontinuita a nadväznosť, pretože to boli pokračujúce správy o udalosti, o ktorej už denník predtým informoval. Aj príspevky s využitím personalizácie boli zastúpené vo väčšej miere v denníku Plus Jeden Deň ako v Pravde. V prvom uvedenom titule bol ich podiel 10 % a v druhom tvorili tieto správy 4 % z analyzovaných správ. Pri sledovaní tejto hodnoty v Pravde sme zistili, že jej využívanie sa môže v spravodajstve seriózneho denníka prejavovať ako prvok bulvárnosti.

Aktuálnosť a závažnosť Personalizáia Odkaz na elitné osoby, celebrity Odkaz na elitné národy

Negatívnosť Zaujímavosť, senzačnosť Kontinuita a nadväznosť

Graf č. 1: Podiel spravodajských hodnôt na titulných stránkach denník Plus Jeden Deň Zdroj: spracovanie autorky

Tematické oblasti V druhej časti výskumu sme analyzovali spravodajské hodnoty v spravodajských príspevkoch podľa témy. Na základe predbežného štúdia jednotlivých výtlačkov sme si stanovili tri tematické oblasti, ktorým sa obidva denníky v spravodajstve v sledovanom období venovali, konkrétne to boli politika, krimi a zdravotníctvo. Celkovo sme potom zisťovali prítomnosť hodnôt v 278 správach denníka Pravda a v 318 správach denníka Plus Jeden Deň.

Ak teda porovnáme počet uverejnených správ v jednotlivých denníkoch podľa analyzovaných oblastí, najväčší rozdiel bol v rámci kategórie krimi, pretože Plus Jeden Deň uverejnil 157 takýchto správ a Pravda iba 57. Naopak, najviac porovnateľný počet publikovaných správ sme zaznamenali v kategórii zdravotníctvo. Tu denník Pravda s počtom 42 príspevkov uverejnil iba o 3 správy viac ako denník Plus Jeden Deň, ktorý ich mal 39. Viac správ uverejnil denník Pravda aj z tematickej oblasti politika, spolu ich bolo 179, pričom denník Plus Jeden Deň ich publikoval 122. Vzhľadom na to, že sa v práci zameriavame na identifikáciu spravodajských hodnôt so zreteľom na typologickú príslušnosť denníkov, je podstatné aj to, ktorým témam sa v akej miere venujú.

V ďalších častiach sa pokúsime zhrnúť výsledky a základné zistenia analýzy podľa jednotlivých tematických oblastí.

Politika Ukázalo sa, že v tejto kategórii sa v denníku Pravda vyskytlo 6 zo 7 spravodajských hodnôt a v denníku Plus Jeden Deň sa vyskytli 4 zo 7, čo svedčí o tom, že zástupca mienkotvornej tlače pracoval s viacerými spravodajskými hodnotami pri výbere politických správ. V Pravde sa nevyskytla iba zaujímavosť alebo senzačnosť, ktorú sme neevidovali ani v denníku Plus Jeden Deň.

Hodnoty, ktoré sa v denníku Plus Jeden Deň ďalej nevyskytli, boli odkaz na elitné národy a negatívnosť. V Pravde sa tieto vyskytli v najmenšej miere, podiely vyjadrené v percentách sú: odkaz na elitné národy – 4 % a negatívnosť – 2 %.

Rozdiel sme spozorovali aj pri dominantnej hodnote, pretože v denníku Pravda to bola kontinuita a nadväznosť so 43 % výskytom. V týchto správach sa redakcia zameriavala na niekoľko hlavných udalostí z politického diania, o vývoji ktorých prinášala pokračujúce správy s cieľom komplexne informovať svojich čitateľov o udalosti. V Plus Jeden Deň bola táto hodnota s podielom 29 % až druhou preferovanou, denník totiž najviac priorizoval odkazovanie na elitné osoby alebo celebrity, ktoré využil v prípade 33 % správ a objektom týchto správ boli politici ako známe osobnosti a ich súkromný život. Prítomnosť tejto hodnoty sme evidovali aj v denníku Pravda, jej podiel bol však menší, iba 8 %, a táto hodnota bola využívaná ako štvrtá najčastejšia.

Hodnota aktuálnosť a závažnosť bola v denníku Pravda zastúpená vo väčšej miere ako v denníku Plus Jeden Deň. S 30 % podielom bola v Pravde zároveň druhou preferovanou hodnotou v kategórii politika. V Plus Jeden Deň predstavoval jej podiel 14 % zo všetkých analyzovaných správ a bola tak štvrtou využívanou hodnotou. Ďalším zistením bolo, že v oboch denníkoch to boli predovšetkým agentúrne správy, ktoré sa vyznačovali touto hodnotou, avšak v Pravde sa v menšej miere vyskytli aj vo forme autorských správ. Pri hodnote personalizácia analýza odhalila väčší výskyt v denníku Plus Jeden Deň, kde sa objavila v 24 % spravodajských príspevkov. V Pravde tvorili tieto správy 13 % podiel politických správ.

Aktuálnosť a závažnosť Personalizáia Odkaz na elitné osoby, celebrity Odkaz na elitné národy

Negatívnosť Zaujímavosť, senzačnosť Kontinuita a nadväznosť

Graf č. 2: Podiel spravodajských v tématickej oblasti politika - denník Pravda Zdroj: spracovanie autorky

Krimi V spravodajských príspevkoch tejto kategórie sme v denníku Pravda zaznamenali prítomnosť 5 zo 7 hodnôt a v denníku Plus Jeden Deň 4 zo 7 hodnôt. Spoločným znakom je, že ani jeden z denníkov v tejto kategórii nevyužil správy založené na zaujímavosti alebo senzačnosti, ani správy, ktoré by primárne odkazovali na elitné osoby. V bulvárnom denníku nebola zastúpená ani hodnota odkaz na elitné národy, v serióznom bola zastúpená s podielom iba 2 % z celkového počtu.

Priorizovanou hodnotou v denníku Pravda bola negatívnosť s 37 % výskytom. V denníku Plus Jeden Deň bol podiel negatívnosti prekvapivo menší – takéto správy tvorili 32 % všetkých príspevkov a s týmto výskytom bola na druhom mieste v preferovaní hodnôt. Na prvom mieste bola v tomto bulvárnom titule kontinuita a nadväznosť s 38 % výskytom. V denníku Pravda bola táto hodnota druhá najviac využívaná, tvorila 31 % správ a bola teda zastúpená v menšej miere ako v Plus Jeden Deň. Ukázalo sa, že Plus Jeden Deň uprednostňuje tie udalosti, o ktorých už raz informoval, keď redakcia zaradila správu do spravodajstva na základe inej spravodajskej hodnoty. Pri sledovaní oboch uvedených hodnôt sme zistili, že redakcie zvyknú takéto správy doplniť fotografiou.

Z hľadiska aktuálnosti a závažnosti bol jej výskyt v oboch tituloch takmer vyrovnaný, v serióznom periodiku sme ňou označili 28 % správ a v bulvárnom to bolo o percento menej, podiel tvoril teda 27 % z analyzovaných správ. V rámci tejto tematickej oblasti, ktorej predmetom boli negatívne správy, sme prihliadali aj na formu spracovania, pretože si myslíme, že aj o negatívnej udalosti sa dá informovať takým spôsobom, že novinár nemusí účelovo upozorňovať na negatívnu stránku udalosti. Správy, ktoré sme označili spomenutou hodnotou, sa vyznačovali vecným spracovaním a informovaním o udalosti.

Obidva denníky v minimálnom množstve vyberali správy na základe personalizácie, vo väčšej miere tak činil Plus Jeden Deň, kde podiel týchto správ bol 3 % a v denníku Pravda to boli 2 % správ.

Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 23

Aktuálnosť a závažnosť Personalizáia Odkaz na elitné osoby, celebrity Odkaz na elitné národy

Negatívnosť Zaujímavosť, senzačnosť Kontinuita a nadväznosť

McNAIR, B.: Sociológie žurnalistiky. Praha : Portál, 2004. 184 s.

ISBN 80-7178-840-6.

McQUAIL, D.: Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál, 2002. 448 s. ISBN 80-7178-714-0.

OSVALDOVÁ, B. a kol.: Zpravodajství v médiích. Praha : Karolinum, 2011. 144 s. ISBN 978-80-246-1899-9.

OSVALDOVÁ, B. – HALADA, J. a kol.: Praktická encyklopédie žurnalistiky a marketingové komunikace. Praha : Libri, 2007. 263 s.

ISBN 978-80-7877-266-7.

PRAVDOVÁ, H.: Tvorba a manažment redakčnej práce. Trnava : FMK UCM, 2010, 66 s. ISBN 978-808105-176-0.

REIFOVÁ, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha : Portál, 2004. 328 s. ISBN 80-7178-926-7.

REMIŠOVÁ, A.: Etika médií. Bratislava : Kalligram, 2010. 312 s.

ISBN 978-80-8101-376-8.

RONČÁKOVÁ, T.: Žurnalistické žánre. Ružomberok : Verbum, 2011.

146 s. ISBN 978-80-8084-729-6.

TRAMPOTA, T.: Zpravodajství. Praha : Portál, 2006. 192 s. ISBN 80-7367-096-8.

TUŠER, A.: Ako sa robia noviny. Bratislava : Sofa, 2003. 164 s.

ISBN 80-89033-26-1.

Graf č. 3: Podiel spravodajských v tématickej oblasti krimi - denník Plus Jeden Deň Zdroj: spracovanie autorky

Zdravotníctvo V tejto tematickej oblasti sa zhodli obidva denníky v tom, ktoré spravodajské hodnoty pri výbere správ neuprednostnili. Ani v jednom príspevku sme totiž nezaznamenali prítomnosť 3 hodnôt zo 7, konkrétne to boli odkaz na elitné osoby alebo celebrity, odkaz na elitné národy a zaujímavosť alebo senzačnosť.

Naopak, môžeme konštatovať, že v oboch denníkoch dominovali najmä dve spravodajské hodnoty. Prvou je aktuálnosť a závažnosť, ktorú sme vnímali v denníku Pravda v prípade 45 % správ a jej výskyt je väčší ako v denníku Plus Jeden Deň, kde sme ju zaznamenali v 26 % správ. Druhou hodnotou, ktorú častejšie využíval zasa denník Plus Jeden Deň, bola hodnota kontinuita a nadväznosť. Bola prítomná vo väčšine spravodajských príspevkov, jej podiel predstavoval totiž až 64 % zo všetkých správ, čo znamená, že väčšinu správ, ktoré sa venovali téme zdravotníctvo, môžeme označiť ako pokračujúce správy. Podiel tejto hodnoty v Pravde bol 39 %.

Zvyšné hodnoty sa objavili v denníkoch už menej. Personalizáciu vo väčšej miere uprednostnil seriózny denník ako bulvárny, v Pravde bol jej výskyt 14 % a v Plus Jeden Deň tvorila 8 % zo všetkých príspevkov. Rovnaký podiel bol v prípade spravodajskej hodnoty negatívnosť, ktorá sa v oboch denníkoch vyskytla iba v 2 % správ.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE BARTOŠEK, J.: Základy žurnalistiky. Zlín : UTB, 2002. 108 s. ISBN 80-7318-059-6.

BURNS, L. S.: Žurnalistika : praktická příručka pro novináře. Praha : Portál, 2004. 192 s. ISBN 80-7178-871-6.

BURTON, G. – JIRÁK, J.: Úvod do studia médií. Brno : Barrister & Principal, 2001. 392 s. ISBN 80-85947-64-6.

HOCHELOVÁ, V.: Slovník novinárskej teórie a praxe. Nitra : UKF, 2001. 235 s. ISBN 80-8050-380-X. HOCHELOVÁ, V.: Hodnotové aspekty masmédií s dôrazom na spravodajstvo. Nitra : UKF, 2011. 163 s. ISBN 978-80-8094-696-8.

LINCÉNYI, M. – KOHUŤÁR, M.: Fenomén bulvár na Slovensku.

Bratislava : IRIS, 2009. 172 s. ISBN 978-80-89256-41-9.

strana 24 číslo 1 4. ročník Media Literacy Student Magazine

VIŠŇOVSKÝ, J.: Spravodajské hodnoty britských elitných, mid-marketových a masových denníkov. In: VOJTEK, J. a kol.: Štruktúra a kompozícia žánrov anglicky písaného novinárstva. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2014. ISBN: 978-808105-582-9. s. 71–100.

VOJTEK, J. a kol.: Dejiny svetových novinárstiev (anglického a amerického). Trnava : FMK UCM, 2010. 448 s. ISBN 978-80-8105199-9.

Etický kódex novinára SSN [online]. 26. 01. 2011 [cit. 20. 12.

2014]. Dostupné na internete: <http://www.ssn.sk/etickykodex-novinara/>.

foto: Agnali (https://pixabay.com/photo-1711619/)

Využitie aktivizujúcich metód vo vyučovaní mediálnej výchovy Zuzana Koštialová

Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 25

ABSTRAKT

Autorka sa zaoberá vymedzením pojmov vyučovanie, premeny vyučovania, vyučovacie metódy, aktivizujúce metódy a didaktické hry v mediálnej výchove. Poukazuje na potrebu premeny tradičného modelu vzdelávania a samotnú modernizáciu súčasného formálneho vzdelávania. Ďalej charakterizuje vyučovacie metódy, definuje diskusné, heuristické, situačné, inscenačné metódy a didaktické hry a následne vyzdvihuje ich prínos vo vzdelávaní. Autorka popisuje aktuálny stav začlenenia mediálnej výchovy do učebných osnov na základných školách v Slovenskej republike. Venuje sa rozvoju mediálnej gramotnosti vo formálnom vzdelávaní.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Vyučovanie, vyučovacie metódy, aktivizujúce metódy, mediálna výchova, didaktické hry.

1 Vymedzenie procesu vyučovania Mohlo by sa nám zdať, že vo vyučovacom procese ide len o osvojovanie si vedomostí, spôsobilostí, zručností a návykov u žiakov, ktoré vychádzajú z učebných plánov, osnov alebo učebníc.

Vyučovací proces musí prispievať aj k všestrannému rozvoju osobnosti jedinca. Každý žiak je špecifickou osobnosťou s vlastnou motiváciou pre učenie a v priebehu vyučovania si učiteľ väčšinou nevystačí s univerzálnymi postupmi. Vyučovanie je teda náročný proces, v ktorom nejde len o samotné vzdelávanie, ale aj o výchovu žiakov.1 Podstatou výchovy je vychovať človeka ľudského, humánneho. Výchova je uvádzanie jednotlivca do plnosti reality života.

Formuje osobnosť človeka. Rozvoj človeka a zdokonaľovanie jeho osobnosti sa deje práve výchovou. „Výchova sa všeobecne vymedzuje ako riadené, zámerné, cieľavedomé, plánovité a komplexné pôsobenie na uspôsobenie človeka plniť isté životné ideály, osvojiť si isté hodnoty.“2 Podľa Ľ. Višňovského sa „človek človekom stáva v procese svojho individuálneho, ale i spoločenského vývoja, v priebehu socializačného procesu. Potreba formovania človeka vznikla a bola daná objektívne samotnou podstatou spoločenského vývoja nezávisle od subjektívneho uvedomenia ľudí.“3 Z tejto potreby vzniklo usta-

novenie výchovy ako cieľavedomého, organizovaného procesu utvárania osobnosti človeka. Formovanie človeka však nie je realizované len pomocou výchovy, dôležité je, aby bolo realizované v interakcii človeka s celým spoločenským prostredím.

Vyučovací proces môžeme definovať ako proces, v ktorom dochádza k vzájomnému vzťahu dvoch subjektov – žiaka (edukanta) a učiteľa (edukátora). Cieľom je pripraviť človeka pomocou učenia a sprostredkúvania znalostí. Učenie sa a vyučovanie ako dva navzájom sa podmieňujúce procesy dotvárajú samotný proces edukácie, ktorý formuje osobnosť žiaka, podnecuje jeho fantáziu a tvorivosť, vplýva na morálne, etické

PETLÁK, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava : Iris. 2004. s. 59.

VIŠŇOVSKÝ, Ľ. – KAČÁNI, V. – kol.: Základy školskej pedagogiky.

Bratislava : Iris. 2007, s. 127.

3 VIŠŇOVSKÝ, Ľ. – KAČÁNI, V. – kol.: Základy školskej pedagogiky.

Bratislava : Iris. 2007, s. 127.

1

2

strana 26 číslo 1 4. ročník Media Literacy Student Magazine

ABSTRACT

TAuthor deals with the definitions of teaching, conversion of teaching, teaching methods, activating methods and didactic games in media education. The author deals with the process of transformation of teaching and summarizes the gradual development of teaching. It highlights the need for transformation of the traditional model of education and the modernization of actual formal education. The author describes the teaching methods, defines the discussional , heuristical, situational, inscenational methods and didactic games and then highlights their contribution in education, she describes the current state of integration of media education into the curriculum in primary schools in the Slovak Republic.

KEY WORDS

eTeaching, Teaching Methods, Activating methods, Media Education, Didactic Games.

a estetické hodnoty.4 Učenie je individuálnou záležitosťou. Deti používajú vlastné prístupy, ako vyhľadávať, prijímať a spracúvať informácie, pretože aj vývoj mentálnych schopností je individuálny. Je dôležité, aby učivo, ktoré sa majú žiaci naučiť, bolo sprostredkované tak, aby si ho žiaci uchopili sebe vlastným spôsobom a tempom.5 Podľa J. Daneka sú „výchova a škola pedagogické pojmy, ktoré sú najvýraznejšie spojené s formovaním osobnosti človeka. Kvalita a úroveň výchovy sú ovplyvnené pozíciou a podporou školy zo strany celej spoločnosti. V podmienkach školy získava každý jedinec základy gramotnosti, rozvíja získané vlastnosti a návyky z rodiny, na základe poznatkov objektívnejšie vníma a hodnotí svet okolo seba a vytvára si k nemu konkrétne vzťahy.“6 Podmien-

ky práce školy, jej autorita v prostredí i objektívne chápanie prínosu školy do vzdelanosti, gramotnosti, slušnosti a kultúry spoločnosti sú predpokladom úspešnosti práce učiteľov, ale aj ich autority medzi žiakmi, rodičmi a verejnosťou. Práve proces vzdelávania, metódy uplatnenia a prostriedky, celková komunikácia učiteľa a prístup k žiakom vytvárajú primeraný vzťah nielen k danému vyučovaciemu predmetu, vyučovaniu ako procesu, ale aj ku škole ako verejnej inštitúcii poskytujúcej výchovu a vzdelávanie.7 V priebehu procesu učenia robia žiaci pokroky tým, že opravujú svoje chyby, a tak sa zdokonaľujú, získavajú ďalšie znalosti a vedomosti.8 „Priama komunikácia žiaka s učiteľom i kontrola žia-

kovej práce sú príkladmi učiteľovej spätnej väzby. Bez nej nemôže učiteľ vedieť, či sa žiak niečomu naučil, alebo nenaučil. Učenie je skrytý duševný proces, ktorý učiteľ nijak priamo neriadi.“9

Na kvalitný priebeh vyučovania vplýva viacero faktorov.

Hlavným cieľom procesu vzdelávania je rozvoj komplexnej osobnosti študenta. Študent rozvíja svoje kompetencie pre učenie VIŠŇOVSKÝ, Ľ. – KAČÁNI, V. – kol.: Základy školskej pedagogiky. Bratislava : Iris. 2007, s. 82.

5 BARANOVIČ, R.: Vysoko efektívne učenie podľa S. Kovalikovej. [online]. Dostupné na internete: http://www.rodinka.sk/ predskolak/skola-21-storocia/vysoko-efektivne-uceniepodla-s-kovalikovej/. [2015 – 01 – 21].

6 DANEK, J.: Výchova v pedagogickom výskume a praxi. Trnava : UCM, 2008. s. 9.

7 DANEK, J.: Výchova v pedagogickom výskume a praxi. Trnava : UCM, 2008. s. 9.

8 PETTY, G.: Moderní vyučování. Praha : Portál, 2008. s. 34 – 35.

9 PETTY, G.: Moderní vyučování. Praha : Portál, 2008. s. 34 – 35.

4

sa práve vtedy, keď má možnosť slobodného výberu. Postupuje podľa vlastného tempa, učí sa to, čo ho baví vlastným štýlom učenia. Keď niečomu nerozumie, opýta sa a má možnosť napraviť to, čo urobil zle. „Výučba nemá zamestnávať jednostranne

len rozum a pamäť, ale má pôsobiť tiež na študentove city a vôľu.“10

Rozhodujúcim faktorom kvality výučby je vzdelaný učiteľ a jeho učiteľské kompetencie, pomocou ktorých vytvára pre študentov také podmienky, v ktorých sa môžu sebarealizovať, pociťujú istotu, bezpečie, sebadôveru. Učí ich ako pracovať individuálne, ale aj ako spolupracovať v skupine. Je potrebné, aby sa učiteľ vyznačoval pozitívnym vzťahom k učiacim sa žiakom i zanietením pre učiteľské povolanie. Dobrý učiteľ podľa J. A. Komenského je „múdry, rozvážny, mravný, živý vzor cnosti, neovláda iba pedagogické umenie, ale takisto musí byť vysoko kultúrny, rozhľadený, vzdelaný, ovládajúci umenie reči, osvetľujúci lúčmi svojho vedenia.“11 Efektívny učiteľ je taký učiteľ, ktorý dosahuje

priaznivé výsledky vo výkonoch svojich žiakov. Od učiteľa sa požaduje, aby bol dobrým človekom, vzorom pre študentov, spoluorganizátorom, poradcom, partnerom i oporou. Je osobou, ktorá na žiakov vplýva, učí ich učiť sa a vedie ich k tomu, aby mali záujem osvojovať si dané vedomosti.12

2 Súčasné premeny vyučovania

Učiteľstvo nemôžeme chápať len ako jedno z mnohých povolaní. Je to poslanie. Formuje ľudské duše a ma veľký vplyv na vývoj každého jedinca, jeho budúce smerovanie a možnosť výberu povolania. Súčasná moderná doba nepretržite ovplyvňuje náš život. Zasahuje do všetkých odvetví nášho života, čo platí aj pre vzdelávanie. Práve v oblasti školstva dochádza k nárastu požiadaviek kladených spoločnosťou. Moderná pedagogika hľadá nové možnosti, ako efektívnejšie využívať nové poznatky a vedomosti. Informácie nahromadené ľudstvom sa rýchlo menia. V školstve bolo a aj je tradíciou dostať toto enormné množstvo poznatkov v určitej podobe do obsahu učiva našich škôl. Za hlavný nedostatok tradičných škôl považujeme najmä predimenzovanie učiva. O množstve učiva svedčí aj obsah učebníc a tieto informácie získava žiak v oddelených a nesúvisiacich blokoch. Medzi ďalšie nedostatky modelu tradičného vyučovania môžeme zaradiť to, že učiteľ je jediným organizátorom vzdelávania i výchovy. Žiak sa stáva iba konzumentom činnosti učiteľa, jeho hlavnou povinnosťou je dobre sa správať a usilovať sa všetko si uložiť do pamäti. Vyučujúci určuje, čo sa bude učiť a ako dlho sa možno venovať téme, žiakov skúša, prípadne i trestá.13 Žiakom sa odovzdávajú poznatky v hotovej podobe, žiaci ich pasívne prijímajú, a to vedie k prílišnému rešpektu učiteľa ako nadradeného. Potláča sa kreativita, nápaditosť, odvaha v myšlienkach či pri uplatňovaní vlastného pohľadu na svet. Následne v praxi sú absolventi nesamostatní pri riešení problémov a nedokážu veriť svojmu mysleniu. „Je zrejmé, že takéto vyučovanie nerozvíja osobnosti žiakov, najmä ich kritické a tvorivé myslenie, a diskutabilné je aj výchovné pôsobenie.“14

BLAŠKO, M.: Kvalita v systéme modernej výučby. [online].

Dostupné na internete: http://web.tuke.sk/kip/main. php?om=1300&res=low&menu=1310. [2015 – 01 – 04].

11 IŠTVAN, I.: „Dobrý učiteľ“. Tajomstvo jeho úspechu. [online].

Dostupné na internete: http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/ Istvan1/pdf_doc/3sekcia/Istvan.pdf.[2015 – 01 - 04].

12 VIŠŇOVSKÝ, Ľ. – KAČÁNI, V. – kol.: Základy školskej pedagogiky.

Bratislava : Iris. 2007, s. 61.

13 PETRAŠKOVÁ, E.: Projektové vyučovanie. Prešov : MPC, 2007. s.

76 – 77.

14 TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : Edukácia, 1998. s. 8 – 12.

Súčasnému spôsobu vyučovania na školách môžeme vyčítať aj celý rad ďalších nedostatkov – hodnotenie žiakov býva poznačené subjektivitou, kritériá hodnotenia žiakov sú diskutabilné a odlišné ako v živote, vysvedčenia neodzrkadľujú skutočnú kvalifikáciu žiakov, zaostávajúce materiálne prostriedky vyučovania, nedostatočne zastúpené kľúčové problémy ľudstva, príliš veľa informácií, ale málo činností, prevažne autoritatívna výchova založená na poslušnosti a pod.15 Výchova človeka sa vnímala v zmysle jeho formovania podľa jednotne stanovených cieľov, postupov a obsahov, pričom existoval len malý aspekt venovaný vlastnej sebarealizácii.

Naopak, súčasná humanistická orientácia výchovy znamená orientáciu na individuálnu osobnosť ako na stredobod pedagogickej teórie a praxe. Sú uprednostňované potreby a záujmy jedinca, ktorý postupne rozvíja samého seba a svoje možnosti.

Považuje žiaka za „hodnotnú osobnosť, za autonómneho, slobodného a nezávislého aktéra procesu výchovy, spoluautora sebarozvoja, ktorý je spoluzodpovedný za vlastnú výchovu.“16

Humanistická pedagogika definuje výchovu ako vzťah dvoch ľudí. K výchove, teda k zmene človeka, dochádza iba pri prežívaní vzťahu. Vo výchove zohráva vzťah závažnú úlohu. „Musí to

byť však vzťah, ktorý pomôže dieťaťu rásť, v ktorom samotné dieťa dostane priestor na rozvíjanie seba samého.“17 Vzťah ľudia zvyčajne hodnotia na základe dvoch úrovní: úroveň spokojnosti (viera, že vzťah k danej osobe upokojuje moje potreby) a úroveň závislosti (vyjadruje, do akej miery je dosahovanie pozitívnych výsledkov závislé od partnera). Žiaci budú mať k učiteľovi tým lepší vzťah, čím viac bude tento vzťah uspokojovať ich vzdelávacie, emocionálne a sociálne potreby.18 V humanistickej psychológii je učiteľom – facilitátorom ten, kto žiaka sprevádza a povzbudzuje ho v jeho snažení na jeho ceste vzdelávania sa a rozvoja jeho osobnostného rastu. Takýto učiteľ sa delí o zodpovednosť za proces učenia so žiakmi, zabezpečuje vlastné skúsenosti, knihy, spoločenské zdroje učenia, zameriava sa na podporu správneho učenia sa, vedie žiaka k tomu, aby svoje osobné ciele dosiahol pomocou sebadisciplíny a taktiež vedie žiakov k tomu, aby sa vedeli zhodnotiť samy. „Ak hovoríme o humanistickom charaktere výchovy a vzdelávania, hovoríme o takom pôsobení, v ktorom sa uplatňujú a prevládajú skutočné ľudské vzťahy medzi učiteľom a žiakmi, ale aj medzi žiakmi navzájom.“19 Humanistické prístupy sa zaraďovali

k základným potrebám kladeným na vzdelávanie a výchovu.

3 Aktívne učenie sa

V centre pozornosti humanistickej pedagogiky je práve osoba žiaka a jeho rozvoj schopnosti učiť sa. Zameriava sa na postupný prechod z pasívneho získania vedomostí k aktívnemu (s orientáciou na aktivitu, samostatnosť, tvorivosť a prežívanie práce žiaka). Kladie dôraz na to, aby bol žiak samostatný a hlavne aktívny realizátor vzdelávania. Pod pojmom aktivita vo výchovno-vzdelávacom procese rozumieme zvýšenú intenzívnu činnosť žiaka. Deje sa to na základe vnútorných sklonov, samočinných záujmov, emocionálnych impulzov, životných

10

TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : Edukácia, 1998. s. 8 – 12.

16 KOSOVÁ, B.: Rozvoj osobnosti žiaka. Prešov : Metodické centrum Prešov, 2000. s. 5 – 6.

17 KOSOVÁ, B.: Rozvoj osobnosti žiaka. Prešov : Metodické centrum Prešov, 2000. s. 5 – 6.

18 KOSOVÁ, B.: Rozvoj osobnosti žiaka. Prešov : Metodické centrum Prešov, 2000. s. 87.

19 GÁBOROVÁ, Ľ.: Nondirektívny prístup vo výchove a vzdelávaní.

Prešov : FHPV PU, 1998. s 44.

15

Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 27

potrieb a predovšetkým pomocou úsilia jedinca, ktorého cieľom je osvojiť si dané vedomosti, postoje alebo spôsoby správania.20 Za východisko aktívneho učenia môžeme považovať konštruktivizmus. Tento model učenia je založený na tom, že jedinec aktívne konštruuje a rekonštruuje vlastnú realitu so zámerom dať význam svojim skúsenostiam. Nové skúsenosti sú filtrované cez mentálnej štruktúry a sú zahrnuté do predošlých vedomostí, koncepcií a predpokladov. Ak je nová informácia konzistentná s existujúcimi štruktúrami, môže byť do nich zahrnutá – naučená, uložená dlhodobo. Ak nie, môže byť naučená účelovo naspamäť, napríklad na písomku a následne rýchlo zabudnutá. Obraz učiaceho sa žiaka v konštruktivizme vyzdvihuje jeho aktívnu úlohu. Takéto učenie poskytuje žiakom mnoho príležitostí na objavovanie a interpretáciu udalostí. Rovnako dôležité sú učebné stratégie, učenie učiť sa a zamýšľanie sa nad týmito stratégiami. Významné sú spôsoby nachádzania riešenia ako riešenie samotné.21 Aktívnym učením sa podporuje u žiakov rozvoj sociálnych zručností, nezávislé myslenie, samostatné učenie sa a silný zmysel osobnej a kolektívnej zodpovednosti. Zjednodušene povedané, aktívne učenie sa je všetko to, čo robí žiak v triede okrem pasívneho vnímania učiteľovho výkladu. Žiaci nielen prijímajú informácie od vyučujúceho, ale tiež čítajú, realizujú praktické cvičenia, píšu alebo diskutujú. Takéto vyučovanie predstavuje pre nich zábavnú formu učenia sa, pri ktorej využívajú osobné zapojenie, vlastnú kreativitu a úsudok. Informácie, ktoré žiaci získavajú vlastným aktívnym učením sa, závisia od ich motivácie a cieľov, ale aj od toho, čo sa z danej témy už naučili a ako to vedia využiť pri učení sa nových poznatkov.22

4 Aktivizujúce vyučovacie metódy

Počas vyučovania je dôležitá spolupráca medzi učiteľom a žiakmi. Snahou učiteľa je pomocou rôznych postupov a metód viesť žiaka k vytvoreniu jeho osobitého učebného štýlu a určitej samostatnosti. Správne vyučovacie metódy sú také, ktoré sú použité vo vhodnej situácii, primerane veku, vedomostiam a schopnostiam žiakov. Optimálny výber takýchto metód umožňuje zvyšovanie efektívnosti vyučovacieho procesu. Problematika metód zohráva významnú úlohu v teórii i praxi vyučovania.

Od jej riešenia závisí nielen orientácia vyučovacieho procesu, ale tiež činnosť učiteľa i žiakov, a teda aj konečný úspech pri dosahovaní cieľov. Metódami môžeme nazývať jednotlivé spôsoby činnosti učiteľa a žiakov.23 V pedagogike rozlišujeme rôzne metódy vyučovacieho procesu. Samotné slovo metóda pochádza z gréckeho slova methodos, ktorého význam môžeme chápať ako cestu k niečomu.24 Učiteľ by mal vedieť, čo učiť a ako učiť, preto výber metódy zohráva v príprave učiteľa na vyučovanie dôležitú úlohu. Vyučovacie metódy nám dávajú odpoveď na to, ako máme postupovať, aby sme v procese vzdelávania dosahovali stanovené ciele. Podľa E. Stračára „vyučovacou metódou rozumieme zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činnosti učiteľa a žiaka, ktoré sa zacieľujú KOTRBA, T., LACINA, L.: Praktické využití aktivizačních metod ve výuce. Brno : Společnost pro odbornou literaturu, 2007., s. 39.

21 TOMENGOVÁ, A.: Aktívne učenie sa žiakov – stratégie a metódy.

Bratislava : MPC, 2012, s. 8 – 9.

22 TOMENGOVÁ, A.: Aktívne učenie sa žiakov – stratégie a metódy.

Bratislava : MPC, 2012, s. 8 – 9.

23 TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : Edukácia, 1998. s. 95.

24 TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : Edukácia, 1998. s. 95.

20

strana 28 číslo 1 4. ročník Media Literacy Student Magazine

na dosiahnutie stanovených výchovných a vzdelávacích cieľov, a to v súlade so zásadami organizácie vyučovania.“25

Významnou úlohou učiteľa je vzbudzovať u žiakov záujem o učenie, preto by mal vedieť svojím výkladom učiva zaujať.

Mal by využívať taký spôsob vzdelávania, ktorý dovolí žiakom viac sa zapájať do procesu vyučovacej hodiny. „Najlepšou cestou

k dosiahnutiu efektívnosti vyučovania je aktivizovanie žiaka, t.j. vloženie študujúceho do prostredia, kde môže byť aktívnym účastníkom rôznych činností, situácií a naopak, najnepriaznivejšie je učenie sa z informácií prezentovaných prostredníctvom verbálnych symbolov.“26

V súčasnom školstve a pedagogike registrujeme trend presadzovania tzv. aktivizujúcich metód. Podľa L. Zormanovej sú tieto metódy veľmi účinné pre rozvoj osobnosti žiakov, na fixovanie a precvičovanie učiva a motiváciu k učeniu u žiakov.27 Vyučovanie pomocou aktivizujúcich metód však nepredstavuje nič objavné. Mnoho učiteľov aktivizujúce metódy vo svojej učiteľskej praxi využíva, no viacerí si to možno ani neuvedomujú.

Autori T. Kotrba a L. Lacina k tým najčastejšie používaným zaraďujú rôzne didaktické hry vedomostného typu ako kvíz, krížovky, otázkové hry, ktoré slúžia nielen na rozptýlenie študentov, ale aj na upevňovanie učiva. Často sa tiež využívajú projekcie, tematické filmové ukážky, ktoré môžu byť následne doplnené učiteľovým komentárom či záverečným zhrnutím.28 S pomocou prežívania určitej problematiky počas vyučovania sú žiaci schopní efektívnejšie využívať nadobudnuté poznatky a prístupy v praktickom živote mimo školy.29 Aktivizujúce metódy by mali v prvom rade zmeniť spôsob vyučovania a oživiť ho. Avšak je potrebné pochopiť, že pomocou aktivizujúcich metód by sme mali docieliť rovnaký efekt ako pri vyučovaní klasickou formou výkladu. Najlepším spôsobom by preto mala byť kombinácia oboch prístupov. „Je dôležité si uvedomiť, že aktivizujúce metódy nemôžu úplne nahradiť klasickú formu výučby, môžu ju iba oživiť, vylepšiť a zatraktívniť. A o to ide predovšetkým.“30

Základom aktivizujúcich metód je plánovanie či riadenie vyučovania takým spôsobom, aby dochádzalo k splneniu vzdelávacieho cieľa prostredníctvom vlastnej poznávacej činnosti žiakov. Tieto metódy podporujú záujem o učenie, prežívanie, myslenie i konanie žiakov. Podporujú a rozvíjajú poznávacie procesy žiakov tak, že využívajú ich získané vedomosti a skúsenosti.31 Aktivizujúce metódy výrazne vplývajú na efektivitu procesu vyučovania. Vyučovacie metódy nadobúdajú dynamickú formu, a tým sa zvyšuje záujem žiakov o preberané učivo. Učiteľ STRAČÁR, E.: Systém a metódy riadenia učebného procesu.

Bratislava : SPN, 1977. s. 83.

26 BETÁK, N., OŽVOLDOVÁ, M.: Tvorba aktívneho vyučovacieho prostredia pri vyučovaní programovania. [online]. Dostupné na internete: pdf.truni.sk/download?actafp/2011/c/betakozvoldova.pdf. [2015 – 02 – 07].

27 ZORMANOVÁ, L.: Výukové metody v pedagogice. Praha : Grada Publishing, 2012. s. 7.

28 KOTRBA, T., LACINA, L.: Praktické využití aktivizačních metod ve výuce. Brno : Společnost pro odbornou literaturu, 2007. s. 26.

29 DENKOVÁ, J.: Zážitkové vyučovanie v praxi učiteľa. [online].

Dostupné na internete: http://www.primas.ukf.sk/ conference/papers/OV_cvicni_ucitelia/c_Denkova.pdf [2015 – 02 – 13].

30 KOTRBA, T., LACINA, L.: Praktické využití aktivizačních metod ve výuce. Brno : Společnost pro odbornou literaturu, 2007. s. 26 – 28.

31 HORŇÁKOVÁ, A.: Aktivizujúce a motivujúce metódy vo vyučovaní odborného jazyka. [online]. Dostupné na internete: http://www. grantjournal.com/issue/0301/PDF/0301hornakova.pdf. [2015 – 02 – 11].

25

poskytuje žiakom väčší priestor v ich sebarealizácii a rozvoji.

Je dôležité, aby sa žiaci aktívne zapájali do vyučovacieho procesu a neboli len pasívnymi poslucháčmi. Zámerom je naučiť študentov navzájom spolupracovať, a tým sa spoločne podieľať na riešení problémov. Mali by pochopiť, že pracovať v skupinách je prospešnejšie, ako keby mali riešiť danú úlohu sami.32 Pojem aktivizujúce metódy vyučovania je naozaj obsiahly.

Za aktivizujúce môžeme považovať všetky metódy, ktoré prispievajú k aktívnemu osvojovaniu si učiva. „Ide o to, aby si žiak prostredníctvom týchto metód osvojoval učivo aktívne, hodnotnejšie, aby jeho trvácnosť v tomto prípade bola čo najdlhšia.“33

Jednotliví autori rozdeľujú aktivizujúce vyučovacie metódy rôzne. V našej práci sme sa rozhodli pre prehľadné rozdelenie podľa autora J. Maňáka, ktorý zaraďuje do tohto typu metód: -- diskusné metódy, -- heuristické metódy, -- situačné metódy, -- inscenačné metódy, -- didaktické hry.34

5 Konkrétne aktivizujúce metódy Diskusné metódy Základom fungovania každého kolektívu či skupiny je úspešná vzájomná komunikácia. Diskusné metódy nadväzujú na rozhovor ako tradičnú metódu. Medzi diskusné metódy vo vyučovacom procese môžeme zaradiť diskusiu, rozhovor, brainstorming a brainwriting. Podstatná je komunikácia medzi učiteľom a žiakmi.

Diskusia je definovaná ako „taká forma komunikácie učiteľa a žiakov, pri ktorej si účastníci navzájom vymieňajú názory na danú tému, na základe svojich znalostí pre svoje tvrdenie uvádzajú argumenty, a tým spoločne nachádzajú riešenie daného problému.“35

Metóda diskusie je vhodná pri vysvetľovaní nového učiva, pri upevňovaní dosiahnutých znalostí, ale aj pri opakovaní. Rozlišujeme diskusiu vedenú počas výkladu, ktorá má motivačný charakter a posilňuje záujem žiakov. Diskusia, ktorá nasleduje po výklade, poskytuje spätnú väzbu. Učiteľ by mal pri diskusii vo vyučovacom procese dodržiavať určité zásady. Mal by mať jasne stanovený cieľ diskusie, smerovanie a časový úsek. Okrem toho by si mal byť istý znalosťou danej problematiky, dôležitá je tiež príprava podkladových materiálov a celkové podmienky v triede.36 Ďalšou významnou aktivizujúcou metódou je rozhovor. Jeho výhody spočívajú v tom, že žiaci sú aktivizovaní a zapojení do vyučovacieho procesu. Použitie rozhovoru počas vyučovacej hodiny si však vyžaduje dôslednú prípravu zo strany učiteľa. Je možné ho použiť, pokiaľ u žiakov predpokladáme predbežné vedomosti z preberaného učiva. Podľa E. Petláka rozlišujeme dva druhy rozhovoru. Sokratovský sa opiera o vedomosti žiakov, žiaci si tak svoje pôvodné poznatky a vedomosti utrieďujú.

KOTRBA, T., LACINA, L.: Praktické využití aktivizačních metod ve výuce. Brno : Společnost pro odbornou literaturu, 2007. s. 39 – 42.

33 JANEKOVÁ, V.: Aktivizujúce metódy v hudobnej výchove : Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe. Prešov : MPC, 2012. s. 11.

34 MAŇÁK, J.: Rozvoj aktivity, samostatnosti a tvořivosti žáků. Brno : Masarykova univerzita, 1998. s. 109.

35 MAŇÁK, J., ŠVEC, V.: Výukové metody. Brno : Paido, 2003. s. 108.

36 ČERVENKOVÁ, I.: Výukové metody a organizace vyučování.

Ostrava : Ostravská univerzita v Ostravě, 2013. s. 75 – 76.

32

Heuristický rozhovor je efektívnejšou formou. Nové vedomosti žiak získava i na základe vlastnej tvorivosti. Žiaci sú vedení učiteľom a jeho otázkami, porovnávajú, hodnotia, pracujú s materiálmi a pomôckami.37 Brainstorming alebo „búrka mozgov“ patrí v praxi medzi obľúbené a často používané diskusné metódy. Cieľom tejto metódy je v prvom rade tvorba nových myšlienok, nápadov či hypotéz. Tieto majú následne pomôcť pri vyriešení otázok a problémov.38 Nevyžaduje sa žiadna zvláštna príprava. Dôležitá je však úplná rovnosť účastníkov, akákoľvek kritika nie je vítaná. Cieľom brainstormingu je zaznamenávať v určitom časovom úseku čo najviac spontánnych nápadov, ktoré sú následne analyzované. Písomnou podobou brainstormingu je brainwriting.

Výhodou tejto metódy je využiteľnosť vo väčších skupinách.39 Prínos diskusných metód spočíva v tom, že žiakom umožňujú vyjadriť svoj postoj a názor k téme, ale aj vypočuť si názory ďalších spolužiakov. Žiaci sa cvičia v komunikácii, učia sa obhajovať svoje stanoviská i pohotovo reagovať.40 Heuristické metódy Ďalším odklonom od tradičných vyučovacích metód sú metódy objavovania. Podstatou heuristickej metódy (z gréčtiny heuréka – objavil som) je aktívne zúčastnenie žiakov na objavovaní nových poznatkov a metód práce pri osvojovaní si nového učiva. Neriešia celé úlohy samostatne, len ich osobitné časti.41 V súčasnom školstve sa vyzdvihuje úloha heuristických metód, pretože sa kladie dôraz na rozvíjanie aktívnej a tvorivej osobnosti žiaka.

Na rozdiel od tradičných postupov učiteľ pri heuristických metódach žiakom poznatky priamo neposkytuje, ale cielene žiakov vedie k samostatnému osvojovaniu si ich vedomostí.42 Hlavnou stratégiou je snaha pomôcť žiakom pri riešení problémov. Riešenie problémov podľa Maňáka a Šveca prebieha v iatich fázach: -- identifikácia problému, jeho vymedzenie; -- analýza problémovej situácie, prienik do štruktúry problému, odlíšenie od potrebných, doteraz neznámych informácií; -- vytváranie hypotéz, domnienok, návrhy riešenia; -- verifikácia hypotéz, vlastné riešenie problému; -- návrat k predošlým fázam pri neúspechu riešenia.43 Situačné metódy Situačnými metódami nazývame postupy pri problémovom riešení modelových situácií. Zadanie vychádza z reálnej situácie, ktorú bolo nutné vyriešiť v praxi. Požitie týchto metód sa musí prispôsobiť schopnostiam a potrebám žiakov i výberu vhodnej problémovej situácie, ktorá by mala byť prehľadná, primeraná a predovšetkým riešiteľná. Riešenie väčšinou nebýva jednoznačné. Študentom môže byť takáto situácia sprostredkovaná rôzne: PETLÁK, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava : Iris, 2004. s. 117 118.

38 KOTRBA, T., LACINA, L.: Praktické využití aktivizačních metod ve výuce. Brno : Společnost pro odbornou literaturu, 2007. s. 107.

39 KOTRBA, T., LACINA, L.: Praktické využití aktivizačních metod ve výuce. Brno : Společnost pro odbornou literaturu, 2007. s. 110.

40 PECINA, P., ZORMANOVÁ, L.: Metody a formy aktivní práce žáků v teorii a praxi. Brno : MU, 2009. s. 57 – 61.

41 TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : Edukácia, 1998. s. 101.

42 VOHRADSKÝ, J. a kol.: Výukové metody. Plzeň : Pedagogická fakulta ZČU, 2009. s. 15.

43 ČERVENKOVÁ, I.: Výukové metody a organizace vyučování.

Ostrava : Ostravská univerzita v Ostravě, 2013. s. 81.

37

Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 29

-- v textovej podobe: príbeh, popis situácie, odborný článok, úryvok z knihy; -- audio ukážkou: nahrávka rozhovoru, analýza piesne, ukážka básne, nahovorený príbeh; -- video ukážkou: odborne zamerané filmy, zahrané scény, divadelné ukážky, reklamy, prezentácie; -- počítačom: webové stránky, powerpointové prezentácie, výučbové programy, e-learning.44 Fázy riešenia problémovej situácie popisuje J. Maňák nasledovne: 1. voľba témy – téma musí byť zvolená v súlade s cieľom výučby a primeraná schopnostiam žiakov, 2. zoznámenie sa s materiálmi – žiaci musia mať prístup k dôležitým faktom, ktoré sú pre riešenie prípadu potrebné (dokumenty, písomnosti, obrazy, nahrávky a pod.), 3. vlastné štúdium prípadu – učiteľ uvedie žiakov do problematiky, vytýči ciele, poskytuje rady a pokyny, 4. návrhy riešenia, diskusia – žiaci objasňujú svoje názory, návrhy, závery, najlepšie riešenie je to najprepracovanejšie a najvierohodnejšie.45 Situačné metódy môžu mať rozličný charakter a vzťahovať sa na rôzne témy. Predpokladom však je, že žiaci ovládajú základné myšlienkové operácie, dokážu samostatne pracovať a majú vedomosti z danej problematiky. Situačné metódy môžu mať rozličný charakter a vzťahovať sa na rôzne témy.

Metóda rozboru situácie – žiaci podrobne študujú materiály k prípadu a diskutujú o nich pod vedením učiteľa, kľúčová je samostatná príprava na tému žiaka.

Riešenie konfliktnej situácie – žiaci sa v úvode zoznámia s prípadom formou krátkej správy, od účastníkov sa žiada okamžité riešenie. Konflikt tkvie v názoroch, postojoch, záujmoch, pričom sa rozhoduje v časovej tiesni, môže tak dôjsť ku kontroverzným stretom.

Metóda incidentu – krátka správa popisuje udalosť, avšak k riešeniu potrebujú žiaci od učiteľa viac informácií. Niekedy až po polhodinovom intervale účastníci sformulujú jadro prípadu a navrhujú riešenie. V závere prezradí učiteľ reálne riešenie prípadu z praxe.

Dynamická situačná metóda – metóda analyzujúca komplexnú situáciu, o ktorej máme len málo informácií. Ostatné dôležité informácie je potrebné doplniť odborníkmi. Metóda je náročná a vhodná skôr pre skupinovú prácu.46 Inscenačné metódy Inscenačné metódy môžeme nazvať aj metódami hrania sociálnych rol. Bývajú označované tiež ako dramatická výchova, interakčné metódy i scénické hry.47 Základ inscenačných metód spočíva v hraní a v stotožnení sa s pridelenými rolami.

Vychádza z priamej skúsenosti, že študent sa naučí oveľa viac pri zahraní si určitej úlohy, ako keď je len pasívnym pozorova KOTRBA, T., LACINA, L.: Praktické využití aktivizačních metod ve výuce. Brno : Společnost pro odbornou literaturu, 2007. s. 121.

45 ČERVENKOVÁ, I.: Výukové metody a organizace vyučování.

Ostrava : Ostravská univerzita v Ostravě, 2013. s. 83.

46 ČERVENKOVÁ, I.: Výukové metody a organizace vyučování.

Ostrava : Ostravská univerzita v Ostravě, 2013. s. 84.

47 KOTRBA, T., LACINA, L.: Praktické využití aktivizačních metod ve výuce. Brno : Společnost pro odbornou literaturu, 2007. s. 126.

44

strana 30 číslo 1 4. ročník Media Literacy Student Magazine

teľom. V prípade inscenačných metód sa kombinuje riešenie problému s hraním rol. Dochádza tak k predstaveniu rôznych ľudských typov a postojov, k efektívnejšej fixácii osvojeného učiva, k objasneniu ľudských osudov a k prežitiu medziľudských vzťahov. Finálnym prospechom je silný emotívny zážitok a skúsenosť.48 Priebeh inscenácie sa obyčajne člení na niekoľko fáz: 1. Príprava inscenácie – zahŕňa stanovenie cieľa, obsahu, časový plán, rozdelenie rolí a vytýčenie postupu.

2. Realizácia inscenácie – náročnou úlohou môže niekedy byť získavanie účastníkov na obsadenie konkrétnych rolí.

V tejto fáze dostávajú jednotliví aktéri pokyny k danej postave. Pri nácviku inscenácie sú prípustné rôzne kombinácie i improvizácia.

3. Hodnotenie inscenácie – koná sa ihneď po ukončení. Je podstatné, aby sa hodnotenie nieslo v pozitívnom duchu. Môže prebiehať ako diskusia v skupinách pomocou pripravených otázok alebo individuálne s každým účastníkom.49 Didaktické hry Hra ako metóda plní významnú úlohu vo vyučovaní, približuje a uľahčuje žiakom učebnú činnosť a robí učenie zaujímavejším.50 Cieľom hier je vyvolať u hráčov isté účinky. Odohrávajú sa v špecifickom prostredí, sú definované určitými pravidlami.

Taktiež sú pripravené pre skupinu hráčov, ktorí v priebehu hry prichádzajú do vzájomného kontaktu.51 Didaktické hry žiakov aktivizujú, rozvíjajú ich myslenie a poznávacie funkcie. Každý tvorivý učiteľ by mal vedieť začleňovať hry do svojej výučby vhodným spôsobom.52 Každá didaktická hra by mala byť dobre metodicky pripravená, aby splnila očakávaný zámer. Metodická príprava začlenenia didaktických hier do vyučovania zahŕňa: -- vytýčenie cieľov hry (kognitívnych, sociálnych, emocionálnych i dôvod pre voľbu konkrétnej hry), -- diagnóza pripravenosti žiakov (potrebné vedomosti, skúsenosti, primeraná náročnosť hry), -- ujasnenie pravidiel hry (znalosť danej hry), -- vymedzenie úlohy vedúceho hry (riadi a hodnotí výsledky hry), -- stanovenie spôsobu hodnotenia (diskusia), -- výber vhodného miesta (usporiadanie miestnosti, úprava terénu), -- príprava pomôcok, materiálov a rekvizít (vlastná výroba, možnosť improvizácie) -- určenie časového limitu hry (rozvrh priebehu hry), -- premyslenie prípadných variantov hry (možné modifikácie).53

MAŇÁK, J., ŠVEC, V.: Výukové metody. Brno : Paido, 2003. s. 123.

VOHRADSKÝ, J. a kol.: Výukové metody. Plzeň : Pedagogická fakulta ZČU, 2009. s. 16 – 17.

50 PETLÁK, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava : Iris, 2004. s. 122.

51 FRANC, D. a kol.: Učení zážitkem a hrou. Brno : Computer Press, 2007. s. 66.

52 PECINA, P., ZORMANOVÁ, L.: Metody a formy aktivní práce žáků v teorii a praxi. Brno : MU, 2009. s. 68.

53 KOTRBA, T., LACINA, L.: Praktické využití aktivizačních metod ve výuce. Brno : Společnost pro odbornou literaturu, 2007. s. 95 96.

48

49

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE ČERVENKOVÁ, I.: Výukové metody a organizace vyučování. Ostrava : Ostravská univerzita v Ostravě, 2013. 153 s. ISBN 978-80-7464238-8.

DANEK, J.: Výchova v škole. In: Výchova v pedagogickom výskume a praxi: zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie zo dňa 31. januára 2008. Trnava : FF UCM v Trnave, 2008. 730 s. ISBN 978-80-8105007-7.

FRANC, D. a kol.: Učení zážitkem a hrou. Brno : Computer Press, 2007. 201 s. ISBN 978-80-251-1701-9.

GÁBOROVÁ, Ľ.: Nondirektívny prístup vo výchove a vzdelávaní.

Prešov : FHPV PU, 1998. 95 s. ISBN 80-88722-96-9.

GULLACH, E.: Zbierka metód, techník a aktivít na podporu aktívneho učenia sa. Bratislava : MPC, 2011. 68 s. ISBN 978-80-8052-394-7.

HARAUSOVÁ, H.: Ako aktivizujúco vyučovať odborné predmety.

Bratislava : MPC, 2011. 62 s. ISBN 978-80-8052-396-1.

HRICOVÁ, I. a kol.: Hry a kolektívne úlohy v prírodopise. Prešov : MPC, 2003. 55 s. ISBN 80-8045-294-6.

JANEKOVÁ, V.: Aktivizujúce metódy v hudobnej výchove : Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe. Prešov : MPC, 2012. 30 s.

KAČINOVÁ, V. a kol.: Mediálna výchova pre 5. ročník základných škôl.

Metodické materiály. Bratislava : ŠPÚ, 2005. 46 s.

KAČINOVÁ, V. a kol.: Mediálna výchova pre 5. ročník základných škôl.

Experimentálne učebné texty. Bratislava : ŠPÚ, 2005. 69 s. 49 KLEINOVÁ, S.: Aktivizující metody a formy práce ve výuce na 1. stupni ZŠ : diplomová práca. Brno : MU, 2008. 72 s.

KOSOVÁ, B.: Rozvoj osobnosti žiaka. Prešov : Metodické centrum Prešov, 2000. 117 s. ISBN: 80-968452-2-5.

KOTRBA, T., LACINA, L.: Praktické využití aktivizačních metod ve výuce. Brno : Společnost pro odbornou literaturu, 2007. 186 s.

ISBN 978-80-87029-12-1.

LANGHAMEROVÁ, J.: Aktivizující metody výuky na prvním stupni základní školy : diplomová práca. Brno : MU, 2007. 109 s MAŇÁK, J., ŠVEC, V.: Výukové metody. Brno : Paido, 2003. 220 s.

ISBN 807315-039-5.

MAŇÁK, J.: Rozvoj aktivity, samostatnosti a tvořivosti žáků. Brno : Masarykova univerzita, 1998. 134. ISBN: 80-210-1880-1.

PECINA, P., ZORMANOVÁ, L.: Metody a formy aktivní práce žáků v teorii a praxi. Brno : MU, 2009. ISBN 978-80-210-4834-8.

PETLÁK, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava : Iris. 2004. 270 s.

ISBN 80-88778-49-2.

INTERNETOVÉ ZDROJE BARANOVIČ, R.: Vysoko efektívne učenie podľa S. Kovalikovej. [online]. Dostupné na internete: http://www.rodinka.sk/ predskolak/skola-21-storocia/vysoko-efektivne-ucenie-podlas-kovalikovej/. [2015 – 01 – 21].

BETÁK, N., OŽVOLDOVÁ, M.: Tvorba aktívneho vyučovacieho prostredia pri vyučovaní programovania. [online]. Dostupné na internete: pdf.truni.sk/download?actafp/2011/c/betakozvoldova.pdf. [2015 – 02 – 07].

BLAŠKO, M.: Kvalita v systéme modernej výučby. [online].

Dostupné na internete: http://web.tuke.sk/kip/main. php?om=1300&res=low&menu=1310. [2015 – 01 – 04].

DENKOVÁ, J.: Zážitkové vyučovanie v praxi učiteľa. [online].

Dostupné na internete: http://www.primas.ukf.sk/conference/ papers/OV_cvicni_ucitelia/c_Denkova.pdf [2015 – 02 – 13].

HORŇÁKOVÁ, A.: Aktivizujúce a motivujúce metódy vo vyučovaní odborného jazyka. [online]. Dostupné na internete: http://www. grantjournal.com/issue/0301/PDF/0301hornakova.pdf. [2015 – 02 – 11].

IMEC: Formálne vzdelávanie. [online]. Dostupné na internete: http://www.medialnavychova.sk/formalne-vzdelavanie/. [2015 – 05 – 02].

IŠTVAN, I.: „Dobrý učiteľ“. Tajomstvo jeho úspechu. [online].

Dostupné na internete: http://www.pulib.sk/elpub2/FHPV/ Istvan1/pdf_doc/3sekcia/Istvan.pdf.[2015 – 01 - 04]. 51 KRIVOSUDSKÁ, P.: Učebné osnovy Mediálna výchova. [online].

Dostupné na internete: http://www.zssintava.edu.sk/ downloads/isced/prierezove_temy/medialna_vychova.pdf.

[2015 – 01 – 07].

LORENC, M.: Záverečné práce - metodika. [online]. Dostupné na internete: http://lorenc.info/zaverecne-prace/metodika.htm.

[2015 – 04 – 07].

MICROSOFT: Inovačný rámec. [online]. Dostupné na internete: http://www.skola21.sk/inovacnyramec. [2014-12-13].

OA ILAVA: Základy pedagogiky. [online]. Dostupné na internete: http://www.oailava.sk/buxus/docs/dokumenty/skolske_ dokumenty/pracovne_subory/pomaturitne_studium_ socialna_praca/Zaklady_pedagogiky_moralneho_hodnotenia. pdf. [2014-12-10]. ŠPÚ: Štátny vzdelávací program. Mediálna výchova. [online].

Dostupné na internete: http://www.statpedu.sk/files/ documents/svp/prierezove_temy/medialna_isced2.pdf. [2015 – 05 – 02].

PETRAŠKOVÁ, E.: Projektové vyučovanie. Prešov : MPC, 2007. 85 s.

ISBN 978-80-8045-463-0.

PETTY, G.: Moderní vyučování. Praha : Portál, 2008. 380 s. ISBN 978-80-7367-427-4.

STRAČÁR, E.: Systém a metódy riadenia učebného procesu.

Bratislava : SPN, 1977. 361 s.

TOMENGOVÁ, A.: Aktívne učenie sa žiakov – stratégie a metódy.

Bratislava : MPC, 2012. 64 s. ISBN 978-80-8052-421-0.

TUREK, I.: Zvyšovanie efektívnosti vyučovania. Bratislava : Edukácia, 1998. 328 s. ISBN 80-88796-89-X. VANKÚŠ, P.: Metodika práce s didaktickými hrami na hodinách matematiky II. stupňa na ZŠ. Bratislava : MPC, 2006. 287 s.

VIŠŇOVSKÝ, Ľ. – KAČÁNI, V. – kol.: Základy školskej pedagogiky.

Bratislava : Iris. 2007. 227 s. ISBN 80-89018-25-4.

VOHRADSKÝ, J. a kol.: Výukové metody. Plzeň : Pedagogická fakulta ZČU, 2009. 26 s.

VRABEC, N.: Mládež a médiá: Mediálna gramotnosť mladých ľudí na Slovensku. Bratislava : IUVENTA, 2008. 38 s. ISBN 978-80-8072074-2.

ZORMANOVÁ, L.: Výukové metody v pedagogice. Praha : Grada Publishing, 2012. 160 s. ISBN 978-80-247-7845-7.

INFORMÁCIE O AUTORKE

Bc. Zuzana Koštialová je v súčasnosti študentkou druhého ročníka magisterského štúdia v odbore aplikované mediálne štúdiá na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Popri štúdiu sa venuje práci s deťmi a pracuje tiež ako online redaktorka zábavno-vzdelávacieho magazínu. Má rada hudbu, knihy, filmy, šport, prechádzky v prírode a cestovanie spojené s fotografovaním, miluje varenie a pečenie.

Media Literacy Student Magazine 4. ročník číslo 1 strana 31

Stručne

Fenomén edukačných počítačových hier Počítačové hry sú v dnešnej dobe samozrejmosťou pri výchove detí i mládeže, ako aj v bežnom živote. Veľa ľudí sa stavia k hrám negatívne, nakoľko majú svoj názor podložený veľkým množstvom výskumov alebo len prostou nechuťou k nim. Odborníci (najmä na psychológiu a správanie) hľadali v priebehu 80. a 90. rokov dôkazy o negatívnych vplyvoch hier. Až začiatkom 21. storočia sa začali konečne venovať aj pozitívnym stránkam digitálnych hier.

Počítačové hry sa spájajú hlavne v súvislosti s negatívnym vplyvom na deti a mládež. Lenže je to len jedna strana mince. Hry sú najpútavejšie, ak spĺňajú konkrétne a špecifické potreby hráča: túžbu zdokonaľovať svoje schopnosti, schopnosť človeka rozhodovať sa, vykonávať skutky na základe slobodnej vôle a osobného postoja, charakteru či hľadanie spojenia s inými hráčmi.

Tieto potreby sú základom vytvorenia optimálneho prostredia na učenie, prácu, šport a osobné zdravie. Ak sa nám podarí uspokojiť tieto potreby, zažívame pozitívne pocity a sme viac motivovaní k činnosti, ktorá nám to uspokojenie prinesie. V opačnom prípade pocítime nedostatok energie a motivácie.1 Väčšina ľudí vníma spojenie medzi násilnými počítačovými hrami a násilníckym správaním. Existuje však len málo dôkazov, že by hranie hier mohlo v hráčoch prebúdzať násilnícke sklony, ba práve naopak, sú dôkazy, ktoré poukazujú na množstvo pozitívnych vplyvov.2 „Počítačové hry majú zlú povesť, pretože sa často hrajú nadmerne. Pravdaže, viniť hry zo spoločenských neduhov je zjedno-

OLEÁROVÁ, J.: Potitívne a negatívne aspekty digitálnych hier. In: Media Literacy Student Magazine, 2014, Vol. 1, No. 2, s. 19 – 26..

2 REDAKCE/ČTK.: Vědci zkoumají počítačové hry. Videohry mohou pozitivně ovlivnit zdravi nebo soci. [online]. [201303-18]. Dostupné na: <http://www. national-geographic.cz/pocitacovehry-21-stoleti/vedci-zkoumajipocitacove-hry-videohry-mohoupozitivne-ovlivnit-zdravi-nebo-soci. html#.Vss8VvnhCUk> 1

dušujúce. Pokiaľ ako vedec poviem, že si myslím, že hry majú pozitívny vplyv, potom by bolo pokrytecké tvrdiť, že nemôžu mať tiež negatívny vplyv.“3

Videohry majú aj nezanedbateľný vplyv na detské správanie. Prosociálne hry – hry, v ktorých sa hráč venuje budovaniu vzťahov, záchrane ľudí či iným pozitívnym činnostiam – jednoznačne znamenajú pozitívne správanie, čo motivuje hráčov k spoločensky prospešnému konaniu. „Výsledky rôznych

pokusov a sledovaní ukazujú, že deti, ktoré sa hrajú takéto hry, využívajú častejšie a rýchlejšie príležitosť niekomu pomôcť alebo spraviť prospešný čin.“4

Napríklad leveling je veľmi zaujímavý herný princíp využívaný v edutainmente (učenie sa pomocou hier).

Ide o princíp využívaný hlavne v hrách, v ktorých hráč ovláda postavu, ktorá plní úlohy, čím nadobúda skúsenosti a po dosiahnutí určitej hranice týchto skúseností postupuje na vyššiu úroveň (level – preto leveling), na ktorej nadobudne nové zručnosti a schopnosti.

Tento herný princíp je úspešný najmä preto, že určuje jasné ciele, ktoré chce hráč dosiahnuť, aby získal odmenu. „Porovnajme tento systém s tradičným prístupom na školách. Je jedno, koľko sa toho študent naučí, stále bude porovnávaný s tými istými rovesníkmi a ich výkonmi miesto toho, aby bol porovnávaný sám so sebou, s jeho predchádzajúcimi výkonmi a mohol tak zaznamenať nejaký progres. Preto dnešný školský systém nevedie k lepším pocitom z nadobudnutia nových schopností zo strany študentov.“5

Ako ďalší príklad môžeme použiť výučbu cudzích jazykov. Hráči väčšinu času musia v online hrách komunikovať po anglicky, takže aj to im pomáha v učení. „Videohry zohrávajú čoraz výraz-

nejšiu úlohu v živote detí a mladých ľudí.

Deti získavajú neformálnym spôsobom pomocou videohier digitálne kompetencie. Napriek tomu, školy a ostatné vzdelávacie inštitúcie tejto problematike nevenujú dostatočnú pozornosť. Prihliadnuc na dôležitosť hier v živote detí a mladých ľudí je Dr. Jason Allaire. Associate Professor Of Psychology, North Carolina State University.

4 ONDRUŠKA, P.: Vplyv hier na psychiku a správanie detí. [online]. [2015-10-05].

Dostupné na: <http://vlcata.dennikn. sk/vplyv-hier-na-psychiku-aspravanie-deti/> 5 OLEÁROVÁ, J.: Pozitívne a negatívne aspekty digitálnych hier. In: Media Literacy Student Magazine, 2014, Vol. 1, No. 2, s. 19 – 26.

3

strana 32 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

žiaduce vložiť do vyučovacieho procesu tzv. edutainment (učenie sa pomocou hier) alebo pripraviť vzdelávací systém, ktorý by bol omnoho viac zameraný na hry.“6 Dieťa

si hru vyberá, nehrá proti svojej vôli, a tak učenie je posilňované práve tým, že ho činnosť baví. Zabezpečiť podobnú úroveň ponorenia sa do činnosti nie je v prostredí školy jednoduché. Učenie pomocou hry je oveľa produktívnejšia aktivita v škole, ako sa neustále dívať na tabuľu. Deti takto riešia problémy, zdieľajú svoje riešenia, vytvárajú, testujú a zdieľajú stratégie, a dokonca si osvojujú nové identity.

Výhodou je, že deti si pri hraní hier môžu vybrať z viacerých možností riešenia problému a potom sledovať dôsledky týchto rozhodnutí. To im umožňuje experimentovať a rozvíjať si schopnosť riešiť problémy v relatívne bezpečnom prostredí.7 „Videohry v triede nie sú náhradou dobrého učiteľa. Sú podporným nástrojom, ktorý má za cieľ motivovať študentov pomocou atraktívnej formy, aby sa zaujímali aj o nie vždy zaujímavý obsah.“8 Nedostatočne preskúmaná

problematika negatívneho vplyvu počítačových hier spôsobila, že spoločnosť sa rozdelila na dve skupiny. Na tých, ktorí tvrdia, že počítačové hry sú príliš nebezpečné a na tých, ktorí tvrdia pravý opak. Z niektorých zistení sa môže zdať, že akékoľvek násilie v hrách bude negatívne ovplyvňovať vývoj dieťaťa.

Nie je to však úplne tak, pretože určitú úlohu tu tvorí aj kvalita rodinného prostredia či samotná úloha hier v procese výchovy. „V roku 2011 bola publikovaná štúdia, v ktorej výskumníci sledovali 165 deti a mládežníkov počas troch rokov a hľadali vzťah medzi hraním násilných hier a skutočným násilným správaním. Ich zistenia dokazujú, že násilie vo videohrách nemá takmer žiadny vplyv na násilné správanie v skutočnom svete.“9 Depresie, povahové

vlastnosti, tlak zo strany kamarátov BOŽÍK, M.: Videohry v kontexte vyučovacieho procesu. In: Manažment školy v praxi. Rubrika: Súčasné trendy, 2015. Č. 10/2015 7 BOŽÍK, M.: Videohry v kontexte vyučovacieho procesu. In: Manažment školy v praxi. Rubrika: Súčasné trendy, 2015. Č. 10/2015 8 BOŽÍK, M.: Videohry v kontexte vyučovacieho procesu. In: Manažment školy v praxi. Rubrika: Súčasné trendy, 2015. Č. 10/2015 9 ONDRUŠKA, P.: Vplyv hier na psychiku a správanie detí. [online]. [2015-10-05].

Dostupné na: <http://vlcata.dennikn. sk/vplyv-hier-na-psychiku-aspravanie-deti/> 6

foto: superanton (https://pixabay.com/photo-1557358/)

Stručne

a domáce násilie boli vo vzniku agresívneho správania oveľa kľúčovejšie. Iná štúdia z roku 2010 zase odhalila, že deti, ktoré hrajú akčné hry, ale majú rodičov, s ktorými sa môžu podeliť o zážitky, sa v omnoho väčšej miere zapájajú do spoločenského života. V najvyššej miere sa do spoločenského diania zapájajú deti, ktoré hrajú akčné hry spolu s rodičmi a rozprávajú sa o danej tematike.

„Niekoľko súčasných prác ďalej dokázalo, že šikovnosť pri hraní hier súvisí s intelektuálnym potenciálom dieťaťa – precvičujú totiž koncentráciu, priestorovú orientáciu, logické myslenie a chápanie zložitých systémov. Deti, ktoré sa nehrajú hry vôbec, podávajú často priemerné akademické výkony a majú v priemere menej kamarátov. Deti, ktoré sa hrám venujú v zdravej miere, mávajú viac kamarátov a častejšie vynikajú v logickom myslení či priestorovej orientácii.“10 Názory odporcov počítačo-

vých hier podporujú aj tragické udalosti. Ako príklad by sme mohli uviesť masaker na strednej škole v Columbine, kde dvojica útočníkov zavraždila 12

10

ONDRUŠKA, P.: Vplyv hier na psychiku a správanie detí. [online]. [2015-10-05].

Dostupné na: <http://vlcata.dennikn. sk/vplyv-hier-na-psychiku-aspravanie-deti/>

študentov a jedného učiteľa.11 Útočníci hrali násilnú počítačovú hru Doom, čo u mnohých vyvolávalo pocit, že táto hra je príčinou agresívneho správania.

Na druhej strane existujú situácie, kde sa ukázal pozitívny vplyv násilných hier. Jedným z nich je prípad 5-ročného dievčaťa z Illinois, ktoré sa spolu so svojou rodinou stalo obeťou autonehody.12 Dievča si z hrania hry Grand Theft Auto zapamätalo, že auto, ktoré je prevrátené na strechu začne horieť, pretože v hre GTA to je takto modelované.

Rozbila okno a pomohla svojej rodine von z auta. To síce nevybuchlo, avšak jej rýchla reakcia bola dôsledkom hrania tejto hry a mohla znamenať rozdiel medzi životom a smrťou jej rodiny.13 Úplný zákaz hier môže viesť ROSEMBERG, J.: Columbine Massacre. [online]. [cit. 2014-02-23]. Dostupné na: http://history1900s.about.com/od/ famouscrimesscandals/a/columbine. htm 12 WIECZORKIEWICZ, C.: Preteen girl helps family escape crashed vehicle. [online]. 2008. [crit. 2014-02-2023].

Dostupné na: http://family-escapecrashed-vehicle/article_97101bc8bd35-5178-b3c4-3583129b5759.html 13 OLEÁROVÁ, J.: Potitívne a negatívne aspekty digitálnych hier. In Media Literacy Student Magazine, 2014, Vol. 1, No. 2, s. 19 – 26.

11

k izolácii dieťaťa. Nekontrolovaný prístup ku všetkým hrám a neobmedzený čas hrania sa však ľahko môže podpísať na výsledkoch v škole. Prosociálne hry, v ktorých dieťa rozvíja a buduje vzťahy, prípadne ochraňuje ľudí alebo zvieratá, sú vhodné na rozvíjanie empatie a kladných povahových vlastnosti. Vzdelávacie hry pomáhajú pri dosahovaní lepších výsledkov v škole. Pri takýchto hrách sa rodičia nemusia báť nechať dieťa osamote.14 Pozitíva, ktoré nám prinášajú hry teda sú napr.: rozvíjanie jazykových schopností, odbúravanie stresu z vyučovania, rozoznávanie dobra od zla, rozvíjanie schopností, ako je pamäť, pohotovosť, schopnosť rýchlo sa rozhodnúť, priestorové videnie, posilňuje logické a strategické myslenie a pod. Keďže všetko má aj svoju negatívnu stranu, vďaka hrám sa môžeme stať závislým alebo obeťou kyberšikanovania. Hrozí tu aj stretnutie so sexuálnym agresorom či online gambling. Najhoršie sú zdravotné riziká. Dieťa môže mať zdravotné ťažkosti, teda za predpokladu, že pri hrách trávi všetok svoj voľný čas.

14

BOŽÍK, M.: Videohry v kontexte vyučovacieho procesu. In: Manažment školy v praxi. Rubrika: Súčasné trendy, 2015. Č. 10/2015

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 33

Stručne foto: freyer (https://pixabay.com/photo-994272/)

Hry v dobrej miere nie sú zlé a pomáhajú deťom naučiť sa fungovať v okolitom svete. Niektoré hry môžu napomáhať s výučbou dejepisu, geografie, chémie alebo biológie. Môžu pomôcť deťom, ktoré majú problém s učením daných predmetov, formou hry si informácie lepšie zapamätajú, tešia sa z výučby, ale hlavne sa odreagujú od klasických školských povinností.

Veď predsa hra je jednou z najstarších foriem učenia.

Zuzana Danáčová

Médiá v živote fínskych detí do 8 rokov Počas prvých rokov 21. storočia spoločnosť začala upozorňovať na potrebu výskumu detí mladších ako 8 rokov so zameraním na využívanie médií.

Fínska spoločnosť zameraná na mediálnu výchovu The Finnish society on media education1 vykonala tieto štúdie konkrétne pomocou projektu Children Media Barometer 2010, ktorého cieľom bolo popísať vzťah detí k médiám a ich využitie na národnej úrovni, ako aj charakterizovať metódy na zlepšenie mediálnej gramotnosti ich rodičov.

Výskum s rovnakým zameraním bol uskutočnení aj s cieľovou skupinou detí mladších ako 4 roky. Potreba nového výskumu bola však nevyhnutná, nakoľko na západe sa používajú médiá v čoraz mladšom veku. Médiá, hlavne televízne programy, DVD a hry sú čoraz častejšie navrhované tak, aby im už dokázali porozumieť aj deti mladšie ako tri roky. Mediálne prostredie malých detí prechádza neustále zmenami a práve to je dôvod, prečo by sa mala pozornosť výskumníkov venovať aj najmladšej vekovej kategórii detí.

Najširšie informácie boli zhromaždené pomocou dotazníka, ktorý bol zameraný na rodičov detí vo veku od 0 do 8 rokov. Celkový počet zapojených rodičov bol 743. Vzorky rodičov boli situované po celom štáte Fínska, nielen v jednej 1

KOTILAINEN, S. (ed.): Finnish Society on Media Education. Helsinki, Fínsko : Finnish Society on Media Education, 2011. 32 s. 978-952-99964-7-6.

jeho časti, aby reprezentoval geografické rozdelenie detí vo Fínsku. Zúčastnené deti boli rozdelené do 4 skupín podľa veku, pričom najmladšie deti mali menej ako dva mesiace a najstaršie mali tesne pred dosiahnutím 9 roku.

Skupiny boli rozdelené od 0 po 2, 2 až 4, 4 až 6 a 6 až 8 rokov. Väčšie zastúpenie mali chlapci, ktorí predstavovali 52,8 %, pričom dievčat bolo 47,2 %. Dotazník v 97 % vypĺňali matky, iba tri percentá predstavovali otcovia. Najväčšie zastúpenie mali rodičia vo veku od 30 do 39 rokov. Dotazník sa týkal dostupnosti mediálnych spotrebičov v domácnosti, najviac využívaných médií, názorov rodiča na využívanie médií dieťaťom, ako aj ich názoru na mediálne obsahy zamerané na deti.

Druhá metóda bola obšírnejšia a pestrejšia, nakoľko deti mali rôzny vek a bolo potrebné, aby sa využili rôzne metódy. Pri najmladších deťoch sa aplikovala metóda pozorovania, keďže skupina bola vo veku od 0 do 2 rokov a rozhovor ako výskumnú metódu nebolo možné použiť. Deti boli pozorované vo svojom domácom prostredí – v ich vlastnom mediálnom prostredí.

So staršími deťmi sa rozhovory konali v školách, denných centrách starostlivosti, a to počas hry alebo kreslenia.

Najstaršie deti sa zúčastnili skúmania pomocou dotazníka, ktorý bol zhotovený študentmi druhého stupňa – vyšších ročníkov. Výskum prebiehal na 10 miestach, najviac však v ich domácnostiach. Čo sa týka geografického hľadiska, boli zapojené malé, stredné aj veľké mestá, aby sa dosiahli čo najpestrejšie odpovede.

Sledovanie prebiehalo zvyčajne 2 dni, počas ktorých sa priebeh výskumu aj filmoval alebo fotografoval s cieľom zachytiť detské gestá, mimiku, reakcie

strana 34 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

pri používaní a sledovaní mediálnych obsahov.

Rozhovory s deťmi prebiehali v dvojčlenných skupinách. Pri 3- až 6-ročných sa počas rozhovoru kreslilo. Deti dostali za úlohu nakresliť svoju vysnívanú izbu.

Počas toho sa výskumník postaral o rozhovor a výkresy sa použili pri posilnení ďalších informácií. Najdôležitejšie však bol mať na pamäti, že výkon dospelého pri rozhovore a detí je odlišný. Dieťa si často myslelo, že práve dospelý odpovedá „správne“. Počas sledovania detí museli byť do rozhovoru zapojení rodičia, hlavne pri najmladšej skupine, no pri starších deťoch sa prítomnosť rodičov prejavila väčšinou negatívne.

V takýchto situáciách sa rodičia presunuli do inej miestnosti tak, aby ich deti nevideli.

Výskum však bol zameraný aj na starších študentov, ktorí tvorili dotazník pre mladšie deti a dokonca sa mladších detí aj pýtali otázky. Tomuto procesu, samozrejme, predchádzalo školenie, ktoré zabezpečila organizácia Mannerheim Legue for Child Welfare.

Cieľom takéto postupu bolo využiť staršie deti, ktoré majú bližšie k mediálnemu prostrediu malých detí a dokážu sa preto lepšie stotožniť s detskými skúsenosťami s médiami. Výskumníci ďalej predpokladali, že deti sa budú cítiť pohodlnejšie s mladými ľuďmi, a teda ich odpovede budú úprimnejšie.

Pozitívum zapojenia starších študentov vnímala aj škola, nakoľko sa zlepšila všeobecná školská komunikácia, kedy komunikovali medzi sebou staršie ročníky s mladšími. Počet takto skúmaných detí bol však nízky, preto sa nedal použiť v rámci výskumu. Experiment mal za úlohu otestovať takúto formu výskumnej metódy. Študenti, ktorí boli vybraní ako anketári, mali za sebou už

Stručne skúsenosti s komunikáciou a prácou s mladšími ročníkmi, pretože patrili k školskej rade, kde organizovali rôzne školské podujatia, pomáhali mladším ročníkom zapojiť sa do diania v škole a pod. Títo študenti navštevovali 8. až 9. ročník. Každý študent mal jedného učiteľa, ktorí bol jeho mentorom a dohliadal na jeho aktivitu.

Rozhovory s deťmi sú výzvou aj pre skúsených výskumníkov. Detský pohľad na svet je odlišný, ich chápanie a vnímanie je pre dospelého jedinca náročné. Z natočených rozhovorov bolo zjavné, že sú potrebné isté zmeny a vylepšenia, napríklad vo výrobe ankety alebo školenia so študentmi.

Dotazník sa však ukázal ako rýchla a ekonomická cesta k zberu informácií, ktorá po malých zmenách a doškolení študentov môže byť veľmi prínosná.

Natáčanie rozhovorov ukázalo, že deti sú uvoľnenejšie a výskumníci sa dozvedeli viac informácií, ktoré do dotazníka neboli zaradené. Obrovským pozitívom však bolo nadšenie študentov pri zapojení sa do výskumu, mladšie ročníky sa tešili na rozhovor so staršími a naopak.

Výsledky štúdia pri použití rôznych metód sa zhodovali, boli zaznamenané len malé rozdiely. Na základe výskumu môžeme konštatovať, že deti prichádzajú do kontaktu s médiami už ako bábätká. V prípade detí do dvoch rokov sú to najčastejšie audio knihy, obrázkové knihy, počúvanie rádia a hudobné nahrávky. Médiá používajú s rodičmi alebo inými dospelými, občas so staršími súrodencami. Samostatný záujem o médiá začína vo veku 3 až 4 roky, kedy sa do popredia dostáva televízia. Záujem dievčat a chlapcov sa však začína líšiť, hlavne čo sa týka mediálnych prostriedkov a audiovizuálnych obsahov, ktoré viac obľubujú chlapci. Dievčatá inklinujú k programom so zvieratkami ako hlavnými postavami. Médiá, ktoré tieto staršie deti využívajú, sú takmer rovnaké ako v prípade detí do dvoch rokov, ich využívanie je však pestrejšie. Napriek tomu médiá ešte stále nie sú u väčšiny detí zo skupiny 3 až 4 roky každodennou súčasťou. Objavujú sa aj jedinci, ktorí používajú internet a hrávajú digitálne hry. Najväčším rozdielom v porovnaní s deťmi do dvoch rokov je v tom, že staršie deti (3 až 4 roky) už médiá používajú aj bez prítomnosti rodičov.

Hranie počítačových hier a používanie internetu začína vo veku 5 až

6 rokov. Najpopulárnejšími médiami sú knihy a televízia. Počúvanie rádia a hudby nahrádza záujem o časopisy, digitálne hry a internet. Práve tieto tri médiá sa stávajú v tomto období najobľúbenejšie. Záujem chlapcov a dievčat sa v tejto vekovej kategórii odlišuje ešte viac. Chlapi sa zameriavajú viac na dobrodružné programy s akciou a dievčatá obľubujú tradičné detské programy.

Polovica chlapcov a tretina dievčat hráva digitálne hry, čo sa týka internetu, obľúbené boli domáce stránky detských programov a stránky s hrami.

Médiá sa stávajú každodennou súčasťou života detí vo veku 7 až 8 rokov. Deti v tomto období používajú všetky typy médií, obrovský nárast sa zaznamenal vo využívaní internetu, hraní digitálnych hier a používaní mobilných telefónov. Telefóny využívajú najmä na telefonovanie, posielanie správ, hranie hier,

fotografovanie a počúvanie hudby. Knihy s obrázkami a textom začali nahrádzať knihy len s textom. Táto veková skupina obľubuje sledovanie televízie a hranie hier v spoločnosti súrodencov alebo s priateľmi. Väčšina rodičov stanovuje deťom limity na čas strávený pri používaní médií. Najviac pravidiel sa týkalo času stráveného pri sledovaní televízie a hraní sa digitálnych hier.

Deti sú s médiami v kontakte od narodenia, no výskum ukázal, ako veľmi sa posúvajú hranice v ich využívaní v porovnaní s minulosťou. Deti sú šikovnejšie, dokážu sa rýchlejšie prispôsobiť a ľahšie sa učia pracovať s novými technickými prostriedkami, často sú v mnohých oblastiach zručnejší a skúsenejší ako rodičia.

Monika Páleníková

Vplyv médií na každodenný život jednotlivca Médiá ako neoddeliteľná súčasť nášho každodenného života. Aj takto by sme mohli vo všeobecnosti zhrnúť náš postoj k prostriedku, prostredníctvom ktorého odosielateľ odovzdáva informácie veľkému množstvu príjemcov. Masové médium môžeme charakterizovať ako prostriedok komunikácie medzi odosielateľom a prijímateľom, kedy odosielateľ vytvorí určitý mediálny obsah a odošle ho rozptýlenému publiku.

Podľa autora M. McLuhana môžeme chápať médiá ako rozšírenie ľudských zmyslov. Médiá však môžeme definovať aj ako spoločenské inštitúcie, ktoré nás bezprostredne obklopujú, dokážu ovplyvňovať naše názory či formovať naše postoje. Čo sa týka rozdelenia masových médií, rozlišujeme printové, elektronické a nové médiá.

Nejeden z nás sa aspoň raz zamyslel nad tým, koľko času venuje bezprostrednému kontaktu s médiami.

Môžeme skonštatovať, že s médiami vstávame a s médiami i zaspávame.

Za posledné desaťročia sa natoľko integrovali do našich životov, že deň bez príjmu aktuálnych informácií, ktoré sa k nám dostávajú prostredníctvom najrozmanitejších technológií, si jednoducho nevieme predstaviť. Už z vlastnej

skúsenosti dokážeme opísať, kedy a ako často zapíname počítač či smartfón, aby sme zistili, čo je nové. Pokiaľ by som mala pozornosť upriamiť na seba a vyčísliť svoj čas strávený s médiami, musím skonštatovať, že je to takmer nonstop. No s tým rozdielom, že mojím primárnym zdrojom informácií je tlač, bez ktorej si svoj začiatok dňa nedokážem predstaviť. Som toho názoru, že aj keď sú informácie v elektronických médiách oveľa aktuálnejšie, najväčšiu dôveryhodnosť pripisujem práve tým printovým. Aj napriek tomu si však drvivá väčšina ľudí čoraz častejšie volí elektronické médiá, ktoré sa vyznačujú rýchlosťou, komfortom a flexibilnosťou.

Rovnako populárnym médiom a taktiež i vyhľadávaným zdrojom informácií je pre veľké množstvo ľudí televízia.

Bolo by odvážne tvrdiť, že v dnešnej technologicky vyspelej dobe existuje domácnosť, ktorá nedisponuje televíznym prijímačom. Zapnúť si televíziu – neoddeliteľná súčasť každodenného rituálu drvivej väčšiny ľudí. Je však televízia taký potrebný zdroj informácií, bez ktorého si to už v súčasnosti nevieme predstaviť? Televízie rozlišujeme verejnoprávne a komerčné, nie je však žiadne tajomstvo, že práve komerčné

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 35

Stručne foto: geralt (https://pixabay.com/photo-556809/)

televízie vytvárajú obsahy s prvoradým cieľom, a to s cieľom zisku. Okrem televíznych novín, ktoré znamenajú pre množstvo ľudí postačujúci zdroj informácií, sú súčasťou programovej štruktúry danej televízie obsahy, ktorých jediným predmetom je diváka prilákať, zaujať, jednoducho vyplniť jeho čas. Koľko z takých ľudí dokáže úspešne odolať vplyvu televízie a vybrať si len to, čo ho obohatí, prípadne mu prinesie niečo, čo je pre jeho život naozaj dôležité?

Osobitnou kategóriou v rámci času stráveného s médiami sú sociálne siete.

Ani pri nich nemusíme zdôrazňovať, že za posledné roky si siete ako Facebook či Instagram dokázali vybudovať naozaj veľkú popularitu. Považujeme ich za nevyhnutné prostriedky komunikácie s ľuďmi, za prostriedok získania informácií, oddychu či zábavy. Čo je však ešte dôležitejšie, oveľa viac ako pri iných typoch médií, je potreba úspešne kontrolovať a eliminovať čas strávený s nimi. Najmä mladí ľudia sú týmto fenoménom natoľko pohltení, že chatovaním či bezpredmetným prechádzaním noviniek dokážu stráviť takmer celý deň. Pri kontakte so sociálnymi sieťami sa vynára i myšlienka negatívneho vplyvu na názory, postoje, správanie, ba dokonca osobnosť mladého jedinca. V súvislosti v negatívnymi vplyvmi je relevantné upozorniť aj na možné dosahy neuváženého či nekontrolovateľného správania sa na internete, ktoré môže často viesť až

k nebezpečným situáciám. Významnú úlohu v tomto prípade zohrávajú práve rodičia, ktorých povinnosťou je otvorene poučiť svoje deti o možných nástrahách, ale ich úlohou je najmä aktívne diskutovať o práci a čase strávenom nielen na sociálnych sieťach, ale aj s ostatnými druhmi médií.

Zásadný zlom však prichádza v momente, keď si v spojení s príjmom všetkých dostupných informácií položíme relevantnú otázku. Dokážeme s médiami aktívne pracovať? Sme schopní prijímať, triediť a kriticky hodnotiť len také mediálne obsahy, ktoré sú pre nás naozaj dôležité? V súvislosti so spomínanou otázkou sa spájajú pojmy, akými sú mediálne kompetencie či mediálna gramotnosť. Oba termíny pre nás predstavujú nevyhnutný krok k úspešnej práci s médiami. Čo sa týka mediálnych kompetencií, predstavujú ,,schopnosť kreovania mediálnych obsahov a posolstiev profesionálmi na strane jednej a recipientmi na strane druhej. Chápeme ich ako schopnosť narábať s médiami a spôsobilosť prijímať a interpretovať mediálne obsahy a aktívne sa zúčastňovať procesu mediálnej komunikácie.“ Pod pojmom

mediálna gramotnosť rozumieme schopnosť prijímať, analyzovať a vyhodnocovať informácie v rozličných formátoch, ale i schopnosť vytvárať rozličné mediálne produkty. Konštatujeme, že mediálne gramotný jedinec teda dokáže neformálne i kriticky porozumieť povahe masových médií, pochopiť postupy

strana 36 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

ich tvorby a vplyv týchto postupov na fungovanie médií a taktiež aj produkciu ich obsahov.

Ako sme už spomenuli, nadobudnutie mediálnych kompetencií a zvyšovanie úrovne mediálnej gramotnosti je nevyhnutnou súčasťou úspešnej práce s médiami. Už z vlastných skúseností však dokážeme kriticky zhodnotiť, aká je úroveň mediálnej gramotnosti našej populácie. Názor si dokážeme vytvoriť už i na základe rôznych prieskumov, ktoré mapujú najpreferovanejšie printové či elektronické médiá. Zarážajúci je i fakt, že aj na základe spomínaných informácií má množstvo ľudí tendenciu myslieť si, že s médiami dokáže aktívne pracovať. Je však možné takému tvrdeniu uveriť, pokiaľ nás čoraz viac zasahuje obrovský pretlak často zbytočných informácií, z ktorých je neraz náročné si vybrať?

Pokiaľ by sme mali určiť, či navrhnúť spôsoby, ako rozumne tráviť čas strávený s médiami, prvým aspektom je stanoviť si vlastný harmonogram, na základe ktorého sa človek dokáže orientovať v čase, ktorý strávil v spoločnosti elektronických či printových médií. Významné je určiť si, v akých časových intervaloch si človek otvorí smartfón či počítač a koľko minút venuje danej činnosti. Ide o takzvanú mediálnu diétu, kedy človek dokáže eliminovať čas strávený s médiami a rozumne ho i rozvrhnúť. Dôležitým, pravdepodobne najvýraznejším aspek-

Stručne

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE: PETRANOVÁ, D.: Mediálna gramotnosť seniorov. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2013. 324 s. ISBN 978-80-8105-496-9 POLÁKOVÁ, E.: Mediálne kompetencie Úvod do problematiky mediálnych kompetencií. Vranov nad Topľou : ELIBROL, s. r. o., 2011. 146 s. ISBN 97880-89528-02-8 PETRANOVÁ, D., VRABEC, N.: Mediálna výchova pre učiteľov stredných škôl. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave a International Media Education Centre – Centrum mediálnej gramotnosti, 2011. 221 s. ISBN 978-80-8105-248-4 Masové médium. [online]. [2016-06-14].

Dostupné na: <http://www.medialna vychova.sk/masove-medium/>.

Zuzana Holienčíková

foto: strecosa (https://pixabay.com/photo-1930656/)

tom pri plnohodnotnej práci s médiami je, ako sme už spomenuli, nadobudnutie mediálnych kompetencií a zvyšovanie úrovne mediálnej gramotnosti. To dokážeme docieliť na základe mediálnej výchovy, ktorá v súčasnosti tvorí súčasť osnov i na základných či stredných školách. Mediálna výchova sa môže realizovať dvomi spôsobmi – formálne alebo neformálne. V oboch prípadoch hovoríme o zámernom výchovnom pôsobení na jedinca, a to takým spôsobom, aby dokázal mediálne obsahy úspešne prijímať, dekódovať, analyzovať a hodnotiť. Mediálna výchova by však mala byť súčasťou životov i dospelých ľudí, ktorí trávia čas s médiami rovnako ako deti či mladí ľudia.

Nemenej podstatným aspektom v rámci prevencie je aj uvedomenie si možných negatívnych vplyvov a účinkov médií, ktoré môžu pri nadmernom a nekontrolovateľnom čase strávenom s nimi výrazne zasiahnuť do našich životov. Účinnou formou prevencie je jednoznačne verejné prezentovanie negatívnych vplyvov na ľudí, ktorí nedokážu rozlišovať relevantné informácie, rovnako uveria informáciám prezentovaným za účelom zisku daného média či tí, ktorí majú tendenciu podľahnúť reklame, čo taktiež patrí k znakom nesprávnej práce s médiami.

Všetka reklama propaguje reklamu V dnešnej dobre môžeme reklamu nájsť všade, kde sa len pozrieme. S reklamou sa stretávame všade, v médiách, v uliciach, v školách, v jedálňach, vo vlakoch, v autobusoch, ale aj všade inde.

Reklamné pôsobenie má tri základné funkcie. Prvá z nich informuje príjemcu o ponuke. Druhá, formatívna funkcia reklamy, má za úlohu príjemcu zaujať a vytvoriť predstavu, že pozná jeho potreby a motivovať ho k želanej činnosti. Tretia funkcia, aktivizačná, vyzýva k akcii a ku kúpe produktu.

Ako reklama ovplyvňuje ľudí? Cieľom reklamy je propagovať produkt tak, aby sa dostal do povedomia ľudí a bol zapamätaný, aby si ho ľudia kupovali, aj keď ho nepotrebujú. Dokáže nás podvedome ovplyvniť. Reklame sa nedá uniknúť. Podľa odborníkov si človek najrýchlejšie a najlepšie zapamätá pozitívne podnety. Preto sú reklamy plné šťastných rodín, zdravých detí, sympatických ľudí a veselých tvárí. Reklama by mala pomáhať orientovať sa zákazníkom v širokej škále produktov.

Prečo a ako reklama ovplyvňuje deti a mládež? Deti sú najjednoduchším objektom pre tvorcov reklamy – sú ľahko ovplyvniteľné, nepoznajú ešte hodnotu peňazí. A tak rodič v snahe upokojiť svoje plačúce dieťa kúpi hračku, po ktorej túži. Táto hračka uspokojí dieťa na malú chvíľu a o týždeň je to zase niečo iné. Reklamy najčastejšie tvorcovia umiestňujú pred alebo po roz-

právke. Veľký vplyv reklamy môžeme vidieť u detí v stravovaní. Množstvo reklám propaguje pomocou reklamy sladkosti alebo sladené nápoje. Spoločnosť nielenže často mladú generáciu nechráni, ale sama sa často zúčastňuje na vytváraní negatívnych hodnôt.

Deti sa takto podvedome stávajú konzumentmi reklamy, a to často proti svojej vôli. Ďalšími negatívnymi javmi reklamy pre deti môže byť vyvolávanie neistôt, strata vlastného rozhodovania, smerovania, často až zásah do rodinného života, udávanie smeru potrieb, nákupu pod vplyvom reklamy a manipulácia rodiny. Je potom na rodičoch, či dokážu zvážiť, čo je dobré a zdravé pre ich deti.

Nie všetci si však uvedomujú, že reklama môže mať aj negatívny vplyv na ľudí, podporuje márnotratnosť, zdôrazňuje materiálnu stránku života a spolu vytvára ilúziu spokojného a bohatého života. Reklama tiež vzbudzuje stratu rešpektu k tradíciám a často skryto znevažuje ženy. Aj zlá reklama je reklama. Reklama sa nám usiluje predať veci, ktoré často vôbec nepotrebujeme. A tých vecí je čoraz viac a viac...

Andrea Klesniaková

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 37

Stručne foto: kozmix (https://www.kozmix.sk)

Vzdelávací portál KOZMIX uspokojí aj tých najzvedavejších žiakov Rodičia, ktorí chcú, aby sa ich deti na počítači či tablete nielen hrali, ale aj učili, sa určite potešia novému vzdelávaciemu portálu KOZMIX. Tento portál predstavuje zábavnú formu moderného digitálneho vzdelávania pre žiakov 1. stupňa základnej školy a ich učiteľov.

V máji tohto roka odštartoval projekt zameraný na inovatívnu výučbu pre prvý stupeň základných škôl s názvom Moja prvá škola. Tento projekt spája modernú metodickú príručku pre učiteľov s novým vzdelávacím portálom Kozmix.sk. Jeho cieľom je priniesť do tradičnej výučby na prvom stupni základnej školy nové trendy a metódy.

O tom, že táto novinka oslovila slovenských pedagógov, svedčí aj to, že od spustenia projektu sa doňho zapojilo až 1 300 škôl a viac ako 6 000 učiteľov.

Tí, ktorí sa ešte nestihli prihlásiť, majú čas do konca roka 2016.

Odborným garantom projektu je Pedagogická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. Portál obsahuje viac ako 500 lekcií pre 11 predmetov vyučovaných na prvom stupni základných škôl. Navyše obsahuje vyše 600 animácií a simulácií, približne 1400 digitálnych interaktívnych cvičení a viac ako 1000 pracovných listov. Veľkým prínosom je, že obsah korešponduje so Štátnym vzdelávacím programom a bežne dostupnými učebnicami pre 1. stupeň základných škôl. Medzi 11 predmetov, ktoré zahŕňa projekt patrí matematika, slovenský jazyk a literatúra, prírodoveda/prvouka, vlastiveda, informatika, hudobná výchova, výtvarná výchova, environmentálna výchova, dopravná výchova,

etická výchova a náboženská výchova.

Veľkým lákadlom sú aj súťaže, v ktorých môžu školy vyhrať koncert Márie Čírovej a hodinu hudobnej výchovy pod jej vedením. Mária má jasnú predstavu o tom, čo chce počas jej vyučovacej hodiny dosiahnuť: „Deťom skúsim priblížiť

to, čo je podľa mňa na hudbe najzaujímavejšie. Chcela by som im ukázať, že hudba je úžasná súčasť nášho života, že nám často môže pomôcť a vieme ňou vyjadriť kopec emócií.“ Portál KOZMIX považuje

za akúsi bránu medzi novými médiami a edukáciou: „Nové médiá a technológie

sú každodennou súčasťou nášho života a treba to využiť.“

Zdroj: Kozmix.sk, Eduworld.sk

Monika Hossová

foto: StartupStockPhotos (https://pixabay.com/ photo-594132/)

Prešovskí žiaci budú súťažiť v žurnalistickej tvorbe Mesto Prešov v spolupráci s Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR) vyhlásili súťaž v tvorbe elektronických časopisov, ktorej cieľom je propagovať školu aj rodné mesto, je to súčasťou projektu TASR do každej školy. Jeho úlohou je zvýšiť počet školských časopisov.

Projekt zaujal niekoľko základných škôl v Prešove.

Na tvorbu školských časopisov budú žiaci využívať nový systém vytvorený strana 38 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

Stručne v rámci projektu, ktorý vznikol v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR a je bezplatne prístupný pre žiakov všetkých škôl na Slovensku. Redaktori tlačovej agentúry informovali na workshope o tvorbe elektronických časopisov. Na tomto stretnutí sa zišlo viac ako 30 žiakov základných škôl so svojimi učiteľmi. Okrem mestských škôl sa zapojili aj základné

školy z okolitých obcí.

Primátorka Prešova Andrea Turčanová podotkla, že: „…je veľmi dôležité, aby

žiaci – budúci novinári, mohli preberať skúsenosti od profesionálov z renomovaných médií. Želám mladým novinárom, aby si zachovali chuť hľadať pravdu a písať pravdu“.

Záujemcovia a účastníci tohto stretnutia sa oboznámili s prácou

v redakčnom systéme a vypočuli si prednášku o tvorbe agentúrnej správy.

Súťaž bude prebiehať niekoľko mesiacov, výkony mladých novinárov bude hodnotiť odborná porota a výsledky oznámi vedenie mesta Prešov na oslavách Dňa detí.

Zdroj: TASR Monika Hossová foto: bmartinseatte (https://pixabay.com/photo-1123386/)

Americký učiteľ vytvoril Hru na svetový mier

John Hunter je americký učiteľ, ktorý na svojich hodinách vyvinul Hru na svetový mier. Hra simuluje fungovanie štátov, ako aj ekonomické, sociálne a ekologické problémy či hroziacu vojnu. Žiaci sú v tejto hre rozdelení do národných tímov a spoločnými silami sa snažia vyriešiť problémy a zabezpečiť ekonomický rast krajiny. Hra má poukázať na dôležitosť vzájomnej spolupráce.

Americký učiteľ John Hunter sa myšlienkou inšpiroval počas študijného pobytu v Indii. Za najdôležitejšie považuje naučiť deti pochopiť dôležitosť svetového mieru, obzvlášť v súčasnom svete plnom násilia. Hru na svetový mier prvýkrát predstavil už v roku 1978, odkedy ju s pomocou žiakov vyvíjal a rozširoval. Podľa Hunterových slov sa nielen deti, ale aj on sám v priebehu tvorby hry naučili, že mier je naozaj dôležitý a jeho dosiahnutie nie je nemožné.

Hra na svetový mier je určená pre základné školy a deti vo veku od 9 do 12 rokov. Vyžaduje si, aby bol učiteľ dobrým pozorovateľom, nezasahoval do rozhodnutí a nechal žiakov riešiť problémy samostatne. Taktiež by mal vedieť pohotovo reagovať a upravovať pravidlá podľa situácií, ktoré nastanú.

Základnou podmienkou pre každého učiteľa je absolvovanie päťdňového workshopu so samotným Johnom Hunterom. Viac informácií nájdete na World Peace Game Foundation.

Monika Hossová

Študenti FMK odložili mobilné telefóny a strávili 48 hodín bez médií Myšlienka stráviť 48 hodín bez médií vznikla podľa slov dekanky FMK UCM Dany Petranovej spontánne na hodine mediálnej výchovy. Do organizácie rovnomenného projektu sa následne s vervou pustila skupina študentov a pre účastníkov projektu pripravili 48 hodín nezabudnuteľnej zábavy a zážitkov. A to všetko bez kníh, televízie či mobilných telefónov.

48 hodín bez médií sa uskutočnilo od 23. do 25. novembra v priestoroch Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, ktorá projekt podporila. Cieľom tohto projektu bolo uvedomenie si vlastného mediálneho konzumu a miery trávenia svojho času s médiami. „Táto myšlienka vznikla na hodine mediálnej výchovy, kde sme so študentmi riešili, aká je ich vlastná miera mediálneho konzumu, a keď sme sa mali rozhodnúť, čo zmysluplné urobíme tento semester, tak sme sa rozhodli otestovať našich študentov, aké to pre nich je byť dva celé dni úplne bez kontaktu s médiami,“ hovorí dekanka FMK UCM v Trnave

doc. PhDr. Dana Petranová, PhD. Účastníkmi projektu boli dobrovoľníci, študenti rôznych ročníkov z FMK UCM v Trnave. Na začiatku svojej 48-hodinovej cesty bez médií odovzdali svoje mobilné telefóny, knihy, tablety a iné médiá do pripravenej úschovne. Počas celého trvania projektu sa študenti zapájali do pripravených aktivít a hier, ktoré pre nich pripravili organizátori. Nechýbalo ani cvičenie jogy či vedomostné kvízy.

Záver 48-hodinovej cesty bez médií prekvapil nielen organizátorov projektu, ale aj účastníkov. „Mali sme per-

fektne vyplnený čas a ani chvíľku sme sa nenudili. Mobil mi nechýbal a ani vlastne neviem, či ho chcem dostať späť,“ rea-

goval jeden z účastníkov projektu.

Na pamiatku akcie dostali študenti účastnícke diplomy. Z celého projektu si však odniesli množstvo zážitkov a vedomie, že čas sa dá tráviť aj inak ako s mobilným telefónom v ruke.

Monika Hossová, Marija Hekelj

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 39

Stručne foto: Lukáš Patrik (https://goo.gl/vR0j11)

Výhercovia súťaže Príklady dobrej praxe výučby mediálnej výchovy sa zúčastnili exkurzie na FMK UCM v Trnave Výhercovia 2. ročníka súťaže o najlepšie príklady dobrej praxe výučby mediálnej výchovy na základných a stredných školách sa 9. februára zúčastnili exkurzie na pôde Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.

Cieľom súťaže s témou Dobré médiá bolo zozbierať a oceniť kvalitné edukačné materiály, ktoré poukazujú na pozitívne aspekty médií v živote človeka. Tieto materiály by mali predstavovať užitočnú pomôcku pre učiteľov mediálnej výchovy na slovenských základných a stredných školách.

Jednou zo zaujímavých cien, ktoré získali výhercovia 2. ročníka, bola práve exkurzia pre kolektívy tvorcov ocenených príkladov do moderného televízneho a filmového HD štúdia a rozhlasového štúdiá FMK UCM v Trnave.

9. februára 2017 sa tak priestory štúdií FMK UCM na Skladovej ulici v Trnave zaplnili študentmi základných a stredných škôl, ktorí získali jedi-

nečnú možnosť nahliadnuť do tvorby mediálnych produktov a vyskúšať si prácu na pozícii moderátora, kameramana, strihača, redaktora v časopise a mnohé ďalšie. Akcie, ktorú pripravil realizačný tím Centra mediálnej gramotnosti – IMEC, sa zúčastnilo 37 žiakov a 11 učiteľov z ocenených škôl.

Exkurzie sa zúčastnili: 1. Stredná priemyselná škola Svidník – projekt Internet – môj múdry priateľ (vzdelávacia reklamná kampaň); 2. Stredná odborná škola drevárska, Topoľčany – projekt Stolová hra; 3. Základná škola s materskou školou, Hriňová – projekt Prvostupniarske školské správy; 4. Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin – projekt Gutenbergova kníhtlač. Druhy médií; 5. Základná škola Milana Mravca, Raková – projekt Školské noviny: http://cetna.skolskenoviny.sk/;

strana 40 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

6. Základná škola Jána Amosa Komenského, Tvrdošovce – projekt Košík za život Počas aktivitami nabitého dňa sa žiaci a študenti v skupinách zoznámili s profesionálnym televíznym a filmovým HD štúdiom, kde vytvárali spravodajskú reláciu a rôzne animácie. V zvukovom štúdiu sa zoznámili s prácou rozhlasových redaktorov a moderátorov. Zaujímavou skúsenosťou pre mnohých študentov bolo fotografovanie na kľúčovacom pozadí a následné dosadzovanie obrazu do fotografie. V priestoroch redakcie fakultného časopisu Atteliér zas vytvárali zaujímavé články zo školského prostredia. „Najviac sa mi páčilo televízne štúdio. Myslím, že by som v budúcnosti chcela pracovať v médiách,“

vyjadrila sa študentka Strednej odbornej školy drevárskej v Topoľčanoch.

Stručne Po obedňajšej prestávke si organizátori pre súťažiace skupiny pripravili krátky mediálny kvíz a vyhodnotenie celého dňa. Viera Kačinová, iniciátorka súťaže Príklady dobrej praxe výučby mediálnej výchovy: „Tešíme sa z pozitív-

Spokojnosť s dňom prežitým na FMK UCM vyjadrili aj učitelia, ktorí sa akcie zúčastnili spolu so svojimi žiakmi. „Ďaku-

jeme veľmi pekne, páčilo sa nám všetkým a sme veľmi radi, že sme mohli prísť. Veľa síl do ďalších projektov!“ povedala Mag-

daléna Bobeková zo ZŠ Milana Mravca

v Rakovej. Rovnako pozitívne reakcie mali aj učitelia zo ZŠ J.A. Komenského v Tvrdošovciach: „Ďakujeme za krásne strávený deň. Akcia bola výborne pripravená a deti i my sme si ju naozaj užili.“ Monika Hossová

foto: Pexels (https://pixabay.com/photo-1846236/)

nych ohlasov učiteľov aj žiakov, ktorí sa akcie zúčastnili, atmosféra bola naozaj vynikajúca. Veríme, že ich podujatie bude moti-

vovať aj do ďalšej aktívnej práce s médiami, napr. aj v rámci výučby mediálnej výchovy.“

Celoslovenská literárna súťaž o právach dieťaťa pre základné aj stredné školy Po veľkom úspechu prvého ročníka súťaže pre základné školy Dieťa medzi paragrafmi – práva detí očami detí Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Rada pre práva dieťaťa s podporou ASBIS SK, s.r.o. Bratislava vyhlásili aj tento rok celoslovenskú literárnu súťaž Práva detí očami detí. Súťaž sa tento rok konala pod záštitou prezidenta Slovenskej republika a novinkou bolo aj jej rozšírenie o žiakov stredných škôl.

Súťažilo sa teda až v troch kategóriách – 1. stupeň ZŠ (deti od 7 do 10 rokov), 2. stupeň ZŠ a gymnáziá (deti od 11 do 15 rokov) a stredné školy. Súťažné témy

boli opäť zamerané na detské vnímanie sveta (Keby som bol prezidentom sveta), rodinu (mama, otec – a čo deti?) či problémy, ktorým musia deti čeliť (Kto mlčí, keď sa deje zlo, stáva sa spolupáchateľom zla). Prihlášky do súťaže bolo možné posielať do konca januára 2017, momentálne prebieha vyhodnocovanie súťaže. Vyhodnotenie súťaže sa uskutoční koncom apríla na medzinárodnej konferencii Megatrendy a médiá 2017 na Smolenickom zámku. Výhercovia sa môžu tešiť napríklad na konvertibilný notebook, tablet, smartfón či okuliare pre virtuálnu realitu. Najúspešnejšie školy sa navyše budú môcť zúčastniť

Mediálnej školy – celodenného kurzu pre ocenených autorov a ich spolužiakov na FMK UCM v Trnave. Deti navštívia profesionálne televízne i rozhlasové štúdio, kde sa budú učiť vyrábať mediálne produkty – filmové reportáže, moderovanie, rozhlasové vysielanie, fotografovanie, digitálna tvorba grafiky a iné. Každá škola dostane CD nahrávku svojej tvorby. Súčasťou je aj interaktívna prednáška o právach detí. Viac informácií o súťaži: www.prava-deti.sk Mária Moravčíková

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 41

Stručne

Ponuka literatúry

Mediálna zábava v 21. storočí: Sociálno-kultúrne aspekty a trendy Jana Radošinská

Tematické zameranie monografie do značnej miery odzrkadľuje autorkin dlhodobý a intenzívny záujem o pochopenie a vedeckú reflexiu procesov mediálnej produkcie, ktoré vyúsťujú v kreovanie a distribuovanie zábavných mediálnych obsahov. Ambíciou publikácie je však nielen reflektovať existujúci súbor teoretických poznatkov viazaných na problematiku mediálnej zábavy, ale aj interpretovať spomínané teoretické koncepcie tak, aby text monografie poskytoval odbornej verejnosti komplexný pohľad na súčasné vývojové tendencie mediálnej zábavy azda aj na ich budúce smerovanie. Vychádzajúc z presvedčenia, že zábavné formy komunikácie sa objavujú v mnohých podobách, v centre pozornosti monografie stojí nielen psychosomatická dimenzia zábavy šírenej médiami, ale aj jej markantný sociálno-kultúrny a ekonomický potenciál. Monografia je určená vedeckej verejnosti, ktorá sa zaujíma o teoretické skúmanie zábavnej mediálnej kultúry a jej špecifických podôb. Potenciálne prínosnou by mohla byť taktiež pre odborníkov, ktorí sa špecializujú na aplikované sociálne a humanitné vedné disciplíny uplatňované v rámci mediálnych štúdií – napríklad o psychológiu a sociológiu komunikácie, mediálny marketing, kultúrne štúdiá či ludologické aspekty mediálnej produkcie. Predkladaná publikácia má ambíciu sprostredkovať čitateľom jasne a logicky štruktúrovaný súbor vedeckých poznatkov viazaných na problematiku mediálnej zábavy, ktorá, reprezentuje mimoriadne extenzívnu a sociálno-kultúrne významnú formu komunikácie s nemalým ekonomickým potenciálom. Obsah monografie smeruje ku kritickému

Príklady dobrej praxe výučby mediálnej výchovy Viera Kačinová

prehodnoteniu dostupných definícií mediálnej zábavy a rozličných pohľadov na zábavnú mediálnu produkciu v kontexte kľúčových problémov mediálnej kultúry. Pochopiteľne, predostretý postup cieľavedome smeruje k obohateniu existujúcich interpretačných perspektív sprostredkúvajúcich výklad pojmu „mediálna zábava“. Do istej miery však autorka v monografii uvažuje aj o konštruktívnych možnostiach aplikovania metodologických osobitostí mediálneho výskumu, ktoré by mohli prispieť ku komplexnejšiemu empirickému skúmaniu rozličných aspektov mediálnej zábavy založenému na starostlivej selekcii zodpovedajúcich výskumných metód a nástrojov 140 s. | formát A5 | 2016 ISBN 978-80-8105-793-9

strana 42 číslo 2 3. ročník Media Literacy Student Magazine

Online metodická príručka predstavuje výberovú databázu osvedčených príkladov dobrej praxe výučby mediálnej výchovy na základných a stredných školách na Slovensku. Ide o prehľadný súbor vyučovacích hodín, projektov a metodických postupov zameraných na efektívnu podporu a rozvoj mediálnej gramotnosti žiakov. Tvorcami jednotlivých príkladov sú pedagógovia vybraných slovenských škôl, ktorí sa prihlásili do súťaže, vyhlásenej Medzinárodným centrom mediálnej gramotnosti IMEC pri Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

Zhromaždené dáta z jednotlivých škôl boli následne výskumným tímom ďalej analyzované a vyhodnocované. Cieľom bolo zhromaždiť a šíriť medzi pedagógmi užitočné a inšpiratívne materiály zamerané na rozvoj mediálnej gramotnosti žiakov. Súbor príkladov dobrej praxe bol zároveň vydaný aj vo forme interaktívneho CD-nosiča. Tieto materiály budú šírené do škôl a majú byť podnetnou inšpiráciou pre pedagógov a prispejú k zvýšeniu úrovne mediálnej a gramotnosti na Slovensku.

Každý príklad dobrej praxe obsahuje úvodnú charakteristiku – v akej základnej forme výučbová aktivita prebiehala.

Každý príklad obsahuje aj informácie o stupni školy, ročníku, hodinovej dotácii. V časti anotácia je uvedená základná charakteristika príkladu dobrej praxe: téma výučby a hlavný zámer realizácie aktivity. Špeciálne je prostredníctvom ikon zobrazené hlavné nasmerovanie aktivity: receptívne alebo produktívne. V časti ciele sú špecifikované zamýšľané a očakávané výstupy edukačnej aktivity (požadovaný rozvoj osobnostných zložiek žiaka v podobe

Stručne

Stratégie rozvoja mediálnej gramotnosti v európskych krajinách

znalostí, schopností, postojov, zručností). V časti popis realizácie príkladu dobrej praxe je uvedený organizačný a metodický postup dosiahnutia stanovených výučbových cieľov v jednotlivých etapách výučby. Sú tu špecifikované uplatňované organizačné formy a metódy výučby. V časti s názvom materiálno-technické zabezpečenie je charakterizované, aké učebné zdroje a ďalšie pomôcky učitelia využívajú pri príprave a realizácii výučbovej aktivity. V časti zhodnotenie a prínos príkladu dobrej praxe je zverejnené krátke zhodnotenie výučbovej aktivity – v čom sa realizácia osvedčila. Súčasťou materiálu je dokumentácia príkladu dobrej praxe v podobe napr. vytvorených žiackych prác, školských časopisov, fotodokumentácie, mediálnych výstupov: videá, fotografie, zvukové súbory.

Príručku môžete nájsť aj na stránke medialnavychova.sk 176 s. | formát A4 | 2015 ISBN 978-80-8105-717-5

Mediálna výchova a rozvoj mediálnej gramotnosti sú témami, ktoré na Slovensku i v zahraničí rezonujú predovšetkým v oblasti vzdelávania detí, mládeže, ako aj ďalších cieľových skupín. Prístupy k tejto problematike vychádzajú z podobných základov a sú ovplyvnené poznatkami a metódami mediálnych štúdií, pedagogiky, sociológie, psychológie a ďalších spoločenských vied. Napriek tomu nejde o procesy, ktoré by mali identický charakter.

Hoci existuje mnoho spoločných postupov, stratégií a skúseností naprieč jednotlivými krajinami, pri pozornom skúmaní mediálnej výchovy nájdeme aj množstvo jedinečných iniciatív, projektov a príkladov dobrej praxe.

Monografia prináša prehľadný analytický pohľad na postupy a stratégie implementácie mediálnej výchovy v rámci vzdelávacích systémov jednotlivých európskych krajín, ako aj príklady dobrej praxe v oblasti neformálneho a informálneho vzdelávania. Jednotlivé časti

monografie sa zameriavajú na získanie komplexného prehľadu o existujúcich iniciatívach, schémach, organizáciách a ďalších faktoroch týkajúcich sa rozvoja mediálnej gramotnosti.

240 s. | formát A5 | 2014 ISBN 978-80-8105-634-5

Vedecký časopis Communication Today Communication Today je vedecký časopis z oblasti masmediálnej a marketingovej komunikácie zaoberajúci sa odbornou vedeckou reflexiou médií, mediálnych kompetencií, diskurzu hraníc reality, myslenia médií, nových médií, marketingu a vzťahov s médiami, nových trendov v marketingu, špecifík jednotlivých druhov marketingu, psychológie a sociológie marketingovej komunikácie a následne i štruktúrovania komunikátov, marketingových stratégií a komunikačných vied. Ponúka odbornej verejnosti interdisciplinárne zameranú diskusiu. Vychádza s periodicitou dvakrát ročne a je recenzo-

vaným periodikom. Sprostredkováva štúdie teoretického charakteru, teoreticko-empirického charakteru, výsledky výskumov a ich implementáciu do praxe ako i recenzie odborných publikácií. Členovia redakcie sú členmi medzinárodnej siete European Communication Research and Education Association (ECREA). Časopis Communication Today je indexovaný v databázach: Cabell’s Directories, CEJSH, EBSCO, ProQuest, Ulrich‘s Periodicals Directory, Index Copernicus a ERIH PLUS a a Emerging Sources Citation Index (ESCI) – Web of Science Core Collection. Šéfredaktor: JUDr. Martin Solík, PhD.

Media Literacy Student Magazine 3. ročník číslo 2 strana 43

foto: StockSnap (https://pixabay.com/photo-922998/)

Študijný program aplikované mediálne štúdiá

Fakulta masmediálnej komunikácie (FMK) Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave ako prvá na Slovensku ponúka študentom akreditovaný bakalársky, magisterský a doktorandský študijný program aplikované mediálne štúdiá. Program sa špecializuje na prípravu odborníkov z oblasti mediálnej výchovy, tvorby vzdelávacích programov a ďalších mediálnych obsahov verejno-právneho charakteru. Študenti získavajú vedomosti z teórie mediálnych štúdií, mediálnej a marketingovej komunikácie, mediálnej pedagogiky, psychológie, sociológie, antropológie a etiky médií, žurnalistiky, mediálneho práva či aplikovanej informatiky. Vďaka kvalitnému technickému vybaveniu fakulty, ktoré im umožní vlastnú produkciu, získavajú praktické zručnosti využiteľné v mediálnej i vzdelávacej oblasti.

Viac informácií: www.medialnavychova.sk

www.fmk.sk

Na trhu práce sa absolventi programu aplikované mediálne štúdiá uplatnia: -- v procese tvorby printových, audiovizuálnych aj digitálnych mediálnych obsahov (so špeciálnym zameraním na oblasť vzdelávania a tvorby programov pre deti a mládež); -- pri príprave, realizácii a riadení programov mediálnej výchovy a efektívnom využívaní médií v školskom prostredí; -- pri realizácii vzdelávacích aktivít mediálnej výchovy v školskom i mimoškolskom prostredí; -- pri navrhovaní a príprave širokého spektra kurzov neformálneho a firemného vzdelávania; -- pri tvorbe edukačných programov a didaktických pomôcok v rôznych formátoch (televízne a rozhlasové relácie, elektronické učebnice, videá, webové projekty, mobilné aplikácie, digitálne hry a pod.); -- v rôznych tvorivých alebo organizačných pozíciách vo vzdelávacích inštitúciách, ako aj v mediálnych organizáciách verejno-právneho charakteru.