Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR by medialnavychova.sk

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Fakulta masmediálnej komunikácie

Dana Petranová Norbert Vrabec

Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR

Trnava 2015

Autori: doc. PhDr. Dana Petranová, PhD. doc. Mgr. Norbert Vrabec, PhD. Recenzenti: prof. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc. prof. Ing. Milan Konvit, PhD. Návrh obálky: Mgr. Martin Graca Jazyková úprava: Mgr. Mária Moravčíková, PhD. Grafická úprava: Mgr. Martin Graca Vydanie výskumnej správy bolo schválené vedením Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0754-12 Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv.

Obsah Úvod.............................................................................................................................5 1 Teoretické východiská výskumu mediálnej gramotnosti......................................8 2 Výskumná stratégia...............................................................................................11 2.1 Zdôvodnenie použitej výskumnej stratégie..........................................................12 2.2 Metodické aspekty výskumnej stratégie...............................................................13 3 Analýza, vyhodnotenie a interpretácia výskumných dát....................................14 3.1 Obľúbenosť jednotlivých druhov médií medzi dospelou populáciou v SR..........17 3.2 Postoje k spoľahlivosti informácií z rôznych zdrojov..........................................27 3.3 Spracovanie identickej informácie rôznymi druhmi médií...................................35 3.4 Reakcie na rozdielne formy a spôsoby prezentácie identickej informácie rôznymi médiami..................................................................................................43 3.5 Vnímanie rozdielov medzi mediálnou reprezentáciou reality a fyzickou realitou..................................................................................................................51 3.6 Úroveň znalostí týkajúcich sa mediálnej legislatívy, autorských práv, regulácie a autoregulácie v mediálnej sfére..........................................................59 3.7 Skúsenosti s tvorbou informačných a mediálnych obsahov.................................73 3.8 Využívanie mediálnych technológií a sietí na pasívne formy občianskej a spoločenskej participácie...................................................................................79 3.9 Využívanie aktívnych foriem občianskej, spoločenskej alebo politickej participácie............................................................................................................48 3.10 Úroveň používateľských zručností vo vzťahu k informačným technológiám a internetu.....................................................................................91 3.11 Používateľská prax v súvislosti s internetom aplikovaná v rôznych kontextoch...........................................................................................................98 3.12 Postoje a používateľská prax v súvislosti s komerčnou komunikáciou v prostredí internetu..........................................................................................100 3.13 Posúdenie vlastnej schopnosti vyhnúť sa nevyžiadaným reklamám a inému spamu v prostredí internetu.................................................................103 3.14 Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete.........................108 3.15 Stratégie na validitáciu dôveryhodnosti rôznych informačných zdrojov v prostredí internetu..........................................................................................122 3.16 Zhodnotenie vlastných spôsobilostí súvisiacich so sofistikovanejšími formami informačnej a mediálnej gramotnosti.................................................130

3.17 Povedomie o označovaní televíznych programov piktogramami.....................131 3.18 Zohľadňovanie piktogramov pri sledovaní programov s mladistvými.............137 3.19 Názory na vhodnosť piktogramov ako nástroja pri výbere programov vhodných pre mladistvých................................................................................143 3.20 Názory na plošné rozšírenie označovania vhodnosti programov na všetky druhy médií.......................................................................................148 3.21 Názory na časové pásma týkajúce sa vysielania programov nevhodných pre deti do 15 rokov..........................................................................................152 3.22 Názory na správnosť označovania vysielaných programov príslušnými piktogramami....................................................................................................156 3.23 Úroveň znalostí o funkcii rodičovskej zámky v televíznom prijímači.............161 4 Zhrnutie najdôležitejších zistení.........................................................................165 5 Odporúčania z výskumu.....................................................................................178 Použitá literatúra....................................................................................................181 Prílohy......................................................................................................................184

Úvod Vzhľadom na komplexnú povahu fenoménu mediálnej gramotnosti a nárastu jej spoločenského významu sa táto aplikačná oblasť vedy dostáva čoraz viac do popredia záujmu vedeckej komunity vo svete. Neustály vývoj médií a nových komunikačných technológií kladie zvýšené nároky na jednotlivca i spoločnosť a prináša potrebu zabezpečenia inovatívnych riešení a monitorovania najaktuálnejších trendov implementácie mediálneho vzdelávania do každodennej praxe. Mediálnu gramotnosť v tomto kontexte identifikujeme ako jeden z primárnych výstupov komplexných a štruktúrovaných vzdelávacích, osvetových a vedeckých aktivít, ktoré pri synergickej realizácii prinášajú kvalitatívne zmeny na individuálnej i spoločenskej úrovni. Komplex týchto aktivít býva označovaný pojmom mediálna výchova, príp. mediálne vzdelávanie. Ide o multidisciplinárne koncepty, ktoré integrujú poznatky a vedecký aparát celého spektra spoločenských vied (najmä masmediálnej komunikácie, sociológie, psychológie, pedagogiky, informačnej a knižničnej vedy a ďalších) a prispievajú k ich aplikácii v procese celoživotného vzdelávania a aktuálnych potrieb spoločenskej praxe. Viaceré medzinárodné organizácie (Európska komisia, UNESCO, OECD, Rada Európy a ďalšie) postupne prijali sériu odporúčaní, smerníc a legislatívnych noriem, ktoré zdôrazňujú význam mediálnej gramotnosti ako dôležitej spôsobilosti potrebnej pre život v súčasnej spoločnosti. Niektoré z týchto odporúčaní boli transponované aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Jednou z nich je smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady č. 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách). Uvedená smernica ustanovuje pre všetky členské štáty oznamovaciu povinnosť o úrovni mediálnej gramotnosti. Slovenská republika je na základe tejto smernice povinná predkladať Európskej komisii v pravidelných intervaloch hodnotiacu správu o aktuálnom stave a úrovni mediálnej gramotnosti. Zabezpečenie tejto úlohy v podmienkach SR doposiaľ nebolo systémovo riešené. Jedným z dôvodov bol aj nedostatok empirických dát, ktoré by podávali komplexné informácie o úrovni mediálnej gramotnosti jednotlivých segmentov slovenskej

populácie. Povinnosť informovať o stave mediálnej gramotnosti bola v našich podmienkach transponovaná do Zákona č. 308/2000 o vysielaní a retransmisii v zmení neskorších predpisov, ktorá v § 5, ods.1, bod j) ustanovuje Rade pre vysielanie a retransmisiu povinnosť predkladať podklady na zhodnotenie stavu a úrovne mediálnej gramotnosti v Slovenskej republike. Rada pre vysielanie a retransmisiu poverila Fakultu masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave úlohou empiricky preskúmať túto problematiku. Reprezentatívny výskum sa uskutočnil v rámci projektu s názvom Implementácia kvantitatívnych a kvalitatívnych výskumných stratégií monitorovania a evaluácie úrovne mediálnej gramotnosti v Slovenskej republike, ktorý bol podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0754-12. Pilotné testovanie komplexného systému merania a hodnotenia úrovne mediálnej gramotnosti slovenskej populácie v súlade s najnovšími trendmi a odporúčaniami v tejto oblasti výskumu sa uskutočnilo v priebehu roku 2014. Podstatou a hlavným komponentom tejto etapy bola realizácia reprezentatívneho výskumu úrovne mediálnej gramotnosti dospelej slovenskej populácie. Reprezentatívny výskum sme uskutočnili na vzorke 2815 respondentov vo veku od 16 až 83 rokov, pričom zber dát prebiehal vo všetkých samosprávnych krajoch Slovenska. Pri konštruovaní výskumnej vzorky boli zohľadnené nasledovné sociodemografické charakteristiky respondentov – vek, pohlavie, vzdelanie, kraj, veľkosť miesta, bydlisko, príjem domácnosti. V priebehu realizácie pilotného testovania bolo v podmienkach Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave zriadené testovacie centrum, ktoré umožní aj v budúcnosti priebežné meranie a hodnotenie úrovne mediálnej gramotnosti. Zámerom je, aby aj po skončení výskumu boli v podmienkach Slovenskej republiky k dispozícii odborné kapacity a zázemie na pravidelné hodnotenie výsledkov procesov mediálneho vzdelávania a mediálnej gramotnosti. Táto výskumná správa prináša podrobné informácie o realizovanom výskume mediálnej gramotnosti dospelej slovenskej populácie. Čitateľ v nej nájde podrobnosti o najdôležitejších zisteniach, ktoré boli získané na základe dát od reprezentatívnej vzorky populácie Slovenskej republiky. Výsledky výskumu úrovne mediálnej gramotnosti, ale aj ďalšie výstupy projektu budú dôležitým podkladovým materiálom pre plnenie záväzku Slovenskej republiky voči Európskej únii. Po prvýkrát totiž máme

k dispozícii komplexnú správu o úrovni mediálnej gramotnosti v Slovenskej republike, ktorá vychádza z terénneho zberu dát a využíva metodické postupy, ktoré boli uplatnené aj v iných krajinách Európskej únie. Ďalšie aplikačné využitie výsledkov výskumného projektu sa týka vzdelávacej sféry. Mediálna výchova je v podmienkach slovenských základných a stredných škôl povinnou prierezovou témou, ktorej komponenty sa majú postupne integrovať do jednotlivých vyučovacích predmetov. Keďže mediálna výchova nemá ešte v našich podmienkach príliš dlhú tradíciu, chýba hlbšie povedomie a komplexnejšie informácie o stave a možnostiach rozvoja mediálnej gramotnosti detí a mládeže. Predkladaný projekt reaguje na túto výzvu a prispieva k postupnému rozširovaniu poznatkovej bázy a empirického skúmania v kontexte merania dôležitých kľúčových kompetencií. Z tohto dôvodu predpokladáme, že výsledky budú prínosné aj pre pedagogickú verejnosť, organizácie pôsobiace v rezorte školstva, ako aj pre ďalších záujemcov o problematiku mediálnej výchovy.

1 Teoretické východiská výskumu mediálnej gramotnosti „Mediálna gramotnosť sa týka prístupu ku všetkým médiám a komunikačným technológiám. Za mediálne gramotného označujeme jednotlivca, ktorý rozumie médiám, vie ich ovládať, prijímať ich obsah, jednotlivca, ktorý sa vie prostredníctvom médií a komunikačných technológií informovať, vzdelávať a zabávať. Mediálne kompetencie predstavujú súbor poznatkov a zručností, ktoré si osvojili účastníci procesu mediálnej výchovy.“ (Petranová, 2013, s. 16). David Buckingham definuje mediálnu výchovu ako: „proces vyučovania a učenia sa o médiách“ a mediálnu gramotnosť ako výsledok tohto procesu, teda „znalosti a spôsobnosti, ktoré si osvoja učiaci sa.“ (Buckingham, 2003, s. 4). Existuje pomerne široká rôznorodosť prístupov k meraniu a hodnoteniu mediálnej gramotnosti jednotlivcov, s čím súvisí i pojmová nejednotnosť a pomerne neprehľadný charakter používaných nástrojov spôsobujú ťažkosti pri rozhodovaní o ich použití. V európskom kontexte jeden z najkonzistentnejších prístupov prináša štúdia Testing and Refining Criteria to Assess Media Literacy Levels (Celot-Pedersen, 2011), ktorá predstavuje relatívne ucelený prehľad kontextov a zručností spojených s mediálnou gramotnosťou. Dokument nadväzuje a do hlbších detailov rozvíja tézy a koncepcie formulované v štúdii s názvom Study on Assessment Criteria for Media Literacy Levels (Celot - Tornero, 2010). Prístupy precizované v oboch materiáloch si osvojila aj Európska komisia. K hlavným cieľom vyššie uvedených štúdií patrilo vytvorenie návrhu potenciálnych kritérií a ukazovateľov pre hodnotenie úrovne mediálnej gramotnosti v Európe. Výsledkom tohto zadania bolo vytvorenie orientačného rámca, ktorý zahŕňa tzv. faktory prostredia a individuálne kompetencie v oblasti médií. V rámci projektu financovaného Európskou úniou sa uskutočnilo aj pilotné overovanie tohto výskumného konceptu. V predbežnom hodnotení je síce zahrnuté aj Slovensko, avšak ide prevažne o sekundárne dáta. Tieto neboli získané terénnym prieskumom v našich podmienkach, ale pochádzajú z pravidelných štatistických zisťovaní organizácií Eurostat a Eurobarometer. Výpovedná hodnota týchto dát pre účely merania mediálnej gramotnosti je preto nepostačujúca. Ide totiž prevažne o informácie, ktoré sa týkajú miery používania médií jednotlivcami – teda napríklad počet televízorov v domácnosti, rýchlosť internetového pripojenia a podobne. Mediálna gramotnosť je však omnoho komplexnejšie definovaným konceptom, ktorý zahŕňa schopnosť analyzovať, hodnotiť a interpretovať rôzne mediálne komunikáty, schopnosť kriticky myslieť, kreatívne riešiť problémy, schopnosť efektívne

komunikovať s využitím rôznych mediálnych kanálov. Tento širší zoznam kontextových faktov a kritérií bol v rámci obidvoch vyššie uvedených výskumných štúdií detailnejšie testovaný prostredníctvom online dotazníkového prieskumu iba v siedmich krajinách EÚ (Dánsko, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Litva, Poľsko, Veľká Británia). V odporúčaniach obidvoch výskumných štúdií sa uvádza akútna potreba podpory vedeckých a vzdelávacích projektov zameraných na testovanie a hodnotenie rôznych aspektov mediálnej gramotnosti v jednotlivých členských štátoch. Široká medziinštitucionalizovaná spolupráca by v strednodobom horizonte mala viesť k vývoju a implementácii medzinárodne uznávaných systémov škálovania a hodnotenia zručností súvisiacich s fenoménom mediálnej gramotnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti náš výskumu prispieva k celoeurópskej diskusii o inováciách v oblasti hodnotenia mediálnej gramotnosti a je relevantným prínosom k hodnoteniu efektívnosti rôznych konceptov a výsledkov procesu mediálneho vzdelávania. Z konceptuálneho hľadiska výskum reaguje na odporúčanie Európskej komisie č. K (2009) 6464 z 20. augusta 2009 o mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí pre konkurencieschopnejší audiovizuálny priemysel a priemysel obsahu a inkluzívnu vedomostnú spoločnosť. Vo vzťahu k občanom komisia prezentuje mediálnu gramotnosť ako jeden z kľúčových predpokladov zvyšovania konkurencieschopnosti, inovácií, integrácie a aktívnej participácie na živote spoločnosti. Jedným z kľúčových výziev tohto dokumentu je odporúčanie na podporu systematického a kontinuálneho výskumu mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí, ale aj kontinuálne monitorovanie a hodnotenie úrovne mediálnej gramotnosti vo všetkých krajinách Európskej únie. Na základe analýzy dát z rôznych výskumov na túto tému sme dospeli k záveru, že v európskom kontexte jeden z najkonzistentnejších prístupov k výskumu mediálnej gramotnosti priniesla štúdia Testing and Refining Criteria to Assess Media Literacy Levels (Celot – Pedersen, 2011), ktorá predstavuje relatívne ucelený prehľad kontextov a zručností spojených s mediálnou gramotnosťou. Výskumná štúdia priamo nadväzuje na štúdiu s názvom Study on Assessment Criteria for Media Literacy Levels (Celot – Tornero, 2010) a do hlbších detailov testuje, hodnotí a rozvíja tézy, nástroje, indikátory a koncepčné prístupy formulované v tejto štúdii. K hlavným cieľom vyššie uvedených výskumných štúdií patrilo vytvorenie a následné overenie funkčnosti návrhu potenciálnych kritérií a ukazovateľov hodnotenia úrovne mediálnej gramotnosti

v Európe. Výsledkom tohto zadania je orientačný rámec, ktorý zahŕňa tzv. individuálne kompetencie a faktory prostredia v oblasti médií. Štruktúru tohto konceptuálneho prístupu podrobne popisujú jednotlivé kritériá hodnotenia a komponenty, ktoré sú ich súčasťou, ale aj nadväzujúce indikátory. Ako sme už spomenuli, v rámci projektu financovaného Európskou úniou sa uskutočnilo pilotné overovanie tohto výskumného konceptu v šiestich krajinách EÚ (Dánsko, Francúzsko, Veľká Británia, Maďarsko, Taliansko, Litva a Poľsko). Dotazník bol vypracovaný na základe troch navrhovaných kritérií individuálnych kompetencií (t. j. používateľské zručnosti, kritické porozumenie a komunikačné zručnosti) a 38 pridružených ukazovateľov individuálnych kompetencií (napr. počítačové a internetové zručnosti). Vzhľadom na to, že Slovensko v zozname participujúcich krajín v roku 2010 nefigurovalo, rozhodli sme sa v roku 2014 v rámci projektu APVV prispôsobiť a implementovať vyššie uvedenú výskumnú stratégiu v slovenských podmienkach. Realizácia pilotného testovania komplexného systému merania a hodnotenia úrovne mediálnej gramotnosti bola v podmienkach Slovenskej republiky realizovaná na relevantnej a štatisticky významnej vzorke dospelej populácie. Získané dáta boli podrobené podrobnej analýze, interpretácii a komparácii so zahraničnými údajmi týkajúcimi sa mediálnej gramotnosti. Cieľom realizovaného výskumu bolo implementovať v slovenských podmienkach najvhodnejšie výskumné stratégie umožňujúce merať a hodnotiť úroveň mediálnej gramotnosti v celej škále vekových kategórií, stupňov vzdelania, bydliska a ďalších sociodemografických parametrov. Výsledky týchto zistení môžu slúžiť ako dôležitý podkladový materiál, ktorý umožňuje konzistentne interpretovať a aplikovať výsledky merania mediálnej gramotnosti v súlade s požiadavkami a odporúčaniami Európskej únie, ale aj pre potreby záujemcov o výsledky výskumu zo slovenského prostredia.

2 Výskumná stratégia Výskum mediálnej gramotnosti dospelej slovenskej populácie bol realizovaný v súlade s najnovšími trendmi a odporúčaniami v tejto oblasti výskumu. Cieľom bolo implementovať v slovenských podmienkach najvhodnejšie výskumné stratégie umožňujúce merať a hodnotiť úroveň mediálnej gramotnosti v celej škále vekových kategórií, stupňov vzdelania, bydliska a ďalších sociodemografických ukazovateľov. Vzhľadom na to, že mediálna gramotnosť je súčasťou každodenného života a je spojená s množstvom vplyvov, kontextov a opatrení, bolo nevyhnutné použiť čo najkomplexnejšiu stratégiu pre zber výskumných dát, ich vyhodnotenie, interpretáciu a formuláciu záverov. Reprezentatívny výskum sme uskutočnili na vzorke 2815 respondentov vo veku od 16 do 83 rokov, pričom zber dát prebiehal vo všetkých samosprávnych krajoch Slovenska. Pri konštruovaní výskumnej vzorky boli zohľadnené nasledovné sociodemografické charakteristiky respondentov – vek, pohlavie, vzdelanie, kraj, veľkosť miesta, bydlisko, príjem domácnosti. Zber výskumných dát v teréne sa uskutočnil metódou PAPI (Paper and Pencil Interviewing), pričom sa ho zúčastnilo viac ako 200 zaškolených anketárov, ktorí fyzicky zaznamenávali odpovede respondentov do záznamových hárkov. Získané dáta sme následne vyhodnotili štandardnými štatistickými postupmi v programe SPSS. Cieľ výskumu: získať analytický prehľad o aktuálnom stave a trendoch mediálnej gramotnosti dospelej populácie v SR. Výskumná vzorka: • 2815 respondentov vo veku od 16 až 83 rokov. • Sociodemografické charakteristiky (vek, pohlavie, vzdelanie, kraj, veľkosť miesta, bydlisko, príjem domácnosti). Použité výskumné nástroje: • Štruktúrovaný dotazník s uzavretými otázkami (preklad pôvodného dotazníka využitého v rámci výskumu v EU + doplnené niektoré nové otázky). • Dotazník (91 otázok) rozdelený do 16 blokov/tém. • Zber výskumných dát: metódou PAPI (Paper and Pencil Interviewing), viac

• • •

ako 200 zaškolených anketárov. Pilotné testovanie na vzorke: 104 respondentov. Obdobie zberu: marec až jún 2014. Vyhodnotenie dát: štandardnými štatistickými postupmi v programe SPSS a následná interpretácia dát.

Výskumné otázky: Ako sú u slovenskej dospelej populácie rozvinuté: • obsahové, kontextové a kompetenčné aspekty používania médií, • interakcia s médiami (na úrovni jednotlivca i rôznych sociálnych skupín), • rôzne typy operácií použiteľných pri práci s mediálnymi, informačnými a komunikačnými technológiami (inštrumentálne, štrukturálne, strategické a kreatívne operácie)?

2.1 Zdôvodnenie použitej výskumnej stratégie V rámci projektu s názvom Implementácia kvantitatívnych a kvalitatívnych výskumných stratégií monitorovania a evaluácie úrovne mediálnej gramotnosti v Slovenskej republike sme zvolili kvantitatívnu výskumnú stratégiu, ktorá je v súlade s metodológiou projektu Testing and Refining Criteria to Assess Media Literacy Levels. Zabezpečili sme preklad dotazníka a metodológie do slovenského jazyka. Potom sa uskutočnilo pilotné testovanie dotazníka na vzorke 104 respondentov z radov študentov. Do terénneho zberu výskumných dát bolo zapojených približne 200 inštruovaných anketárov, predovšetkým z radov študentov. Na účely tohto výskumu všetci anketári absolvovali školenie, v rámci ktorého im boli predstavené ciele výskumu a použitá metodika. Získali tiež tréning zameraný na to, ako získať a osloviť vhodných respondentov, ako s nimi komunikovať, ako správne vypĺňať dotazník, ako odpovedať na prípadné otázky, ako sa vyrovnať s tým, ak sa potenciálny respondent odmietne zúčastniť na výskume a pod. V rámci realizácie výskumu bol použitý preklad originálneho dotazníka. Tento dotazník sme doplnili o niekoľko doplnkových otázok vlastnej konštrukcie. Ide o uzatvorené otázky týkajúce sa najmä zisťovania postojov a skúseností respondentov s jednotným systémom označovania programov. Anketári zabezpečili zber výskumných dát prostredníctvom techniky PAPI (Paper and Pencil Interviewing). Ide o osobný rozhovor anketára s výskumníkom realizovaný

Face-to-Face, pri ktorom anketár zaznamenáva odpovede respondenta do papierového dotazníka. Anketár je teda pri zbere výskumných dát fyzicky prítomný a vedie osobný dialóg s respondentom. Napr. v domácnosti, na ulici, v obchode. Tento spôsob zberu dát sme zvolili preto, • aby sa eliminovali chyby pri vypĺňaní dotazníka; • aby sa zvýšila návratnosť dotazníkov; • aby respondent mal komfortnejšie podmienky na odpovedanie na otázky, ktoré sú mu kladené (teda aby nemusel dotazník čítať a manuálne vypĺňať). Získané údaje z terénneho zberu dát boli následne spracované štandardnými štatistickými postupmi v programe IBM SPSS Statistics, boli vyhodnotené a interpretované v súlade so zvolenou metodikou. Najdôležitejšie zistenia sú obsahom tejto výskumnej správy. V ďalších obdobiach na tieto výskumné postupy plánujeme nadviazať viacerými menšími výskumnými sondami, ktoré budú pokrývať ďalšie aspekty a kontextové faktory hodnotenia úrovne mediálnej gramotnosti na Slovensku. Originalita a zásadný prínos tejto fázy spočíva vo vypracovaní analytických materiálov o rôznych relevantných postupoch a stratégiách mediálneho vzdelávania a merania mediálnej gramotnosti. Cieľom je operacionalizovať teoretický rámec v súlade so zohľadnením kontextuálnych faktorov, ktoré popisujú jednotlivé atribúty skúmaného fenoménu na úrovni jednotlivca (individuálny kontext) i spoločnosti (kontext prostredia).

2.2 Metodické aspekty výskumnej stratégie Pri realizácii výskumnej stratégie sme postupovali na základe výskumných cieľov a stanovených výskumných otázok. Zdrojom empirických údajov boli informácie získané metódou dopytovania formou dotazníkov na reprezentatívnej vzorke respondentov. Podstatou tejto metódy bolo sledovanie vzťahu premenných, ktorého základom je zmeranie určitého počtu premenných na vybranej vzorke použitím dotazníka vyplneného jednotlivými respondentmi, pričom takto získané dáta slúžia ako základ pre skúmanie vzťahov medzi premennými. (Punch, 2008, s. 9). Následne sa uskutočnilo štatistické vyhodnotenie výsledkov, analýza dát a štatistické testovanie stanovených hypotéz prostredníctvom krížových tabuliek a Chí-kvadrátového testu dobrej zhody. Všetky štatistické zisťovania, výpočty a testovania hypotéz sme realizovali v štatistickom programe IBM SPSS Statistics.

3 Analýza, vyhodnotenie a interpretácia výskumných dát Pre účely systematického, prehľadného a zrozumiteľného usporiadania, analýzy a zovšeobecnenia získaných dát sme použili princípy induktívnej štatistiky. Jej podstatou je „...porovnávanie a analýza menších skupín dát (výbery, vzorky) a na tomto základe vyvodzovanie záverov o celej množine objektov (populácii).“ (Ferjenčík, 2010, s. 234). Pre štatistické testovanie zvolených hypotéz bol použitý Pearsonov Chí-kvadrát test dobrej zhody, ktorý vychádza z frekvenčnej tabuľky a testuje nulovú štatistickú hypotézu. Tá predpokladá, že početnosti v jednotlivých kategóriách sa rovnajú očakávaným (teoretickým) početnostiam. Pôvodným autorom myšlienky štatistickej významnosti a testovania nulovej hypotézy bol John Arbuthnott (1667 – 1735). V 20. a 30. rokoch 20. storočia túto koncepciu ďalej podrobne rozpracovali a pre využitie v modernej štatistike ďalej upravili Ronald Fisher, Jerzy Neyman a Egon Pearson. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hypotéza sa týka celého základného súboru, ktorý je predmetom nášho skúmania (napríklad všetkých dospelých osôb v krajine), avšak testovanie sa uskutočňuje iba na vybraných členoch základného súboru, ktorých sme reálne skúmali, teda tvoria našu výskumnú vzorku. Účelom štatistického testovania hypotéz je správne zovšeobecnenie zistení z vybranej podmnožiny (výberu) na celok (základný súbor) (Soukup, 2010, s. 78 – 79). Štatistická hypotéza je tvrdenie, ktoré sa týka rozdelenia pravdepodobnosti pozorovaného znaku, prípadne jeho parametrov. Overovanie správnosti týchto tvrdení sa nazýva testovanie štatistických hypotéz. Pri testovaní kladieme oproti sebe dve navzájom si odporujúce hypotézy. Hypotézu, ktorej platnosť overujeme, nazývame testovanou alebo nulovou hypotézou. Oproti testovanej hypotéze kladieme tzv. alternatívnu hypotézu. Nulová hypotéza obyčajne konštatuje, že premenné v populácii, ktoré sú predmetom nášho testovania, sú na sebe nezávislé a že medzi rôznymi socio-demografickými skupinami v populácii nie sú štatisticky signifikantné rozdiely. Alternatívna hypotéza, naopak, predpokladá prítomnosť štatisticky signifikantných rozdielov, teda že skúmané veličiny v základnom súbore spolu súvisia. Voľba alternatívnej hypotézy závisí od konkrétnej situácie. Na testovanie nulovej hypotézy oproti alternatívnej hypotéze je potrebné použiť vhodné testovacie kritérium (tzv. testovaciu štatistiku). „Množinu hodnôt, ktoré môže testovacia štatistika nadobúdať, rozdelíme na dve disjunktné oblasti, na tzv. kritický obor a doplnkový obor.

Kritický obor je oblasťou zamietnutia testovanej hypotézy. Doplnkový obor je oblasťou nezamietania testovanej hypotézy. O správnosti testovanej hypotézy rozhodujeme na základe realizácie náhodného výberu, t. j. na základe nameraných hodnôt. Z týchto hodnôt vypočítame hodnotu testovacej štatistiky g. Ak hodnota testovacej štatistiky spadne do kritickej oblasti, zamietame testovanú hypotézu a za správnu prijímame alternatívnu hypotézu. Ak hodnota testovacej štatistiky g spadne do doplnkovej oblasti, tak nulovú hypotézu nemôžeme zamietnuť.“ (Markechová – Tirpáková – Stehlíková, 2011, s. 115). Testovanie hypotéz je založené na tom, že vopred volíme pravdepodobnosť chyby 1. druhu, tzv. hladinu významnosti (napr. α = 0,01, α = 0,05 alebo α = 0,1). Hladina významnosti α určuje hranice intervalov hodnôt testovacej štatistiky, pre ktoré prijímame, resp. zamietame nulovú hypotézu. Testovací postup je odvodený tak, aby pri danej hladine významnosti zabezpečoval minimálnu pravdepodobnosť chyby 2. druhu. Na rozhodnutie o tom, ktorá z hypotéz platí, použijeme testovaciu štatistiku. Testovacia štatistika je náhodná premenná, ktorá môže nadobúdať hodnoty z istého oboru hodnôt (z istej podmnožiny množiny reálnych čísiel). Je prirodzené, že súčasne s výpočtom hodnoty testovacej štatistiky pre daný výber, je potrebné určiť aj pravidlo, na základe ktorého vieme rozhodnúť v prospech nulovej, prípadne alternatívnej hypotézy. Z tohto dôvodu rozdelíme obor hodnôt testovacej štatistiky. Pri testovaní hypotéz robíme rozhodnutie o prijatí, respektíve zamietnutí nulovej hypotézy na základe toho, či vypočítaná testovacia štatistika sa nachádza v oblasti prijatia nulovej hypotézy, pričom veľkosť tejto oblasti závisí od vopred zvolenej hladiny významnosti (Jurečková – Molnárová, 2005, s. 104 – 106). Pri štatistickom testovaní hypotéz v rámci nášho výskumu sme postupovali nasledovne: 1) Sformulovali sme nulovú a alternatívnu hypotézu. 2) Zvolili sme hladinu významnosti (α = 0,05), ktorá určuje hranice intervalov hodnôt testovacej štatistiky, pre ktoré prijímame alebo zamietame nulovú hypotézu. 3) Určili sme počet stupňov voľnosti (df). 4) Prostredníctvom programu SPSS sme určili hraničnú hodnotu Pearsonovho Chí-kvadrátu na zvolenej hladine významnosti (α = 0,05) a vypočítali sme testovacie kritérium. 5) Komparovali sme zistenú hodnotu Pearsonovho Chí-kvadrátu s tabuľkovou

6) 7) 8)

hodnotou (Walker, 2013, s. 113) na zvolenej hladine významnosti a určili sme parameter nazývaný kritická hodnota. Ak je hodnota testovacieho kritéria väčšia ako kritická hodnota, zamietame nulovú hypotézu a prijímame alternatívnu hypotézu. Ak je hodnota testovacieho kritéria menšia ako kritická hodnota, prijímame nulovú hypotézu. Vypočítali sme hodnotu Fisherovho exaktného testu. Nulovou hypotézou je v prípade Fisherovho testu nezávislosť sledovaných veličín, čo znamená, že ak platí, mali by pozorované početnosti zodpovedať očakávaným početnostiam. Vypočítali sme hodnotu Mantel-Haenszelovho testu (Linear-by-Linear Association), ktorý určuje trend v príslušnej kontingenčnej tabuľke.

3.1 Obľúbenosť jednotlivých druhov médií medzi dospelou populáciou v SR V rámci tejto otázky sme sa snažili vyhodnotiť mieru obľúbenosti jednotlivých druhov médií v radoch dospelej populácie. Respondenti mali možnosť vyjadriť svoj postoj k deviatim druhom médií, pričom sa merala respondentom odhadovaná priemerná frekvencia používania príslušného média. Otázka znela: „V priemere ako často ste v posledných troch mesiacoch vykonávali nasledovné aktivity?“, pričom respondentom boli ponúknuté možnosti súvisiace so sledovaním alebo používaním každého z uvedených médií. Škála odpovedí bola nasledovná: Každý deň alebo takmer každý deň. Najmenej jedenkrát za týždeň. Menej ako jedenkrát za týždeň. Nikdy. Zámerom tejto položky dotazníkového zisťovania bolo predovšetkým zistenie popularity rôznych médií medzi jednotlivými segmentmi dospelej slovenskej populácie. Škála dopytovaných médií bola veľmi široká – od tradičných printových médií cez rozhlas a televíziu až po digitálne hry a komunikáciu prostredníctvom internetu a mobilných telefónov. Súčasťou dotazníkovej položky bolo aj zisťovanie postoja k čítaniu kníh a frekvencie čítania kníh, ako aj návštevnosti kina. Cieľom bolo zistiť frekvenčné vzorce súvisiace s používaním médií dospelými používateľmi a z následných zistení abstrahovať ich mieru obľúbenosti v rámci vybranej výskumnej vzorky. Televízia V rámci formulovania výskumných otázok sme predpokladali dominantné postavenie televízie, ktorá je tradičným a v našich podmienkach najprístupnejším nosičom mediálnych obsahov smerom k cieľovému publiku. Dominantné postavenie televízie v štruktúre mediálnych technológií súvisí s jej dostupnosťou – či už z hľadiska technologického (pokrytie územia Slovenska televíznym signálom prenášaným prostredníctvom rôznych kanálov), finančného (finančná nenáročnosť a vysoká miera nízkonákladových možností sledovania televízie), vysoká miera dostupnosti televíznych prijímačov pre väčšinu populácie) alebo kultúrneho (vysoký stupeň stotožnenia sa s televíziou, ktorá predstavuje zdroj informácií a socializačný faktor a je považovaná za tradičné médium primárne určené na vypĺňanie voľného času ). Výsledky výskumu potvrdili vyššie uvedený predpoklad – až 68,8 % dospelej populácie Slovenska sleduje televíziu každý deň alebo takmer každý deň. Podiel respondentov, ktorí uviedli, že televíziu vôbec nesledujú, dosiahol iba 2,5 %. V podmienkach Slovenskej republiky je každodenné sledovanie televízie rozšírenejšie v radoch ženského publika. Každý deň alebo takmer každý deň sleduje televíziu 70,4 % žien. Podiel pravidelných divákov v radoch mužskej populácie dosahuje 66,8 %. V porovnaní s priemerom krajín Európskej únie na Slovensku denne sleduje televíziu menej členov dospelej

populácie. Každý deň alebo takmer každý deň sleduje v EÚ televízne vysielanie 86 % respondentov, pričom rozloženie z hľadiska pohlavia je podobné ako na Slovensku – ženy 87 %, muži 85 %. Zaujímavé je rozloženie pravidelných divákov televízneho vysielania z hľadiska veku respondentov. Najvyšší podiel divákov (85,4 %) je medzi seniormi, teda vo vekovej kategórii od 64 rokov a tiež vo vekovej kategórii od 55 do 63 rokov (79,4 %). Najnižšiu frekvenciu každodenného sledovania nachádzame na opačnej časti vekového spektra. V radoch mladých ľudí vo veku od 16 do 24 rokov je podiel pravidelných divákov iba 56,2 % respondentov. Obdobný trend sa potvrdil aj pri výskume v štátoch Európskej únie, kde najviac divákov nachádzame v seniorskej populácii (95 %) a najmenej medzi mladými ľuďmi vo veku do 24 rokov (75 %). V prípade najvyššieho dosiahnutého vzdelania neexistujú medzi dospelou populáciou na Slovensku výraznejšie diferencie v podiele osôb pravidelne sledujúcich televíziu. Z respondentov, ktorí uvádzajú, že sledujú televíziu každý alebo takmer každý deň, je najviac ľudí so stredoškolským vzdelaním (vrátane strednej školy bez maturity), kde dosahuje podiel 69,2 % a so základným vzdelaním (66,5 %). Menej členov televízneho publika je medzi ľuďmi s ukončeným prvým stupňom vysokoškolského štúdia (59,8 %) a druhým stupňom vysokoškolského štúdia (63,8 %). Väčšie rozdiely vo frekvencii pravidelného sledovania nenachádzame ani pri porovnaní odpovedí podľa samosprávnych krajov, kde sa hodnoty pohybujú v rozpätí od približne 60 % (Prešovský kraj) po 74 % (Košický kraj). Zaujímavé je porovnanie odpovedí respondentov podľa výšky ich priemerného mesačného príjmu domácnosti. Výsledky ukázali istú mieru korelácie medzi výškou príjmu a mierou pravidelného sledovania televízie. Najviac divákov sledujúcich televíziu každý deň alebo takmer každý deň nachádzame v najnižších príjmových skupinách – do 300 eur (75,3 %) a v skupine od 301 do 500 eur (73,7 %). Naopak, najmenej sledujú televíziu domácnosti s najvyššími príjmami – teda nad 3000 eur (54,8 %).

Obľúbenosť jednotlivých typov médií medzi dospelou populáciou 68,8%

Televízia

57,7%

Rozhlas

28,8%

Tlač

20%

Knihy

15,9%

Videohry

81,4%

Mobilný telefón

42,9%

Internet v mobile

58,7%

Internet v PC/notebooku-u

Návšteva kina

4,2% 0

22,5

67,5

Podiel jednotlivých druhov médií používaných respondentom každý deň alebo takmer každý deň. N=2805

Rozhlas Spomedzi tradičných médií, ktoré ponúkajú recipientom vopred pripravený obsah a ich primárnou funkciou nie je vytváranie priestoru na komunikáciu medzi členmi publika navzájom, je druhým najobľúbenejším médiom rozhlas. Každý deň alebo takmer každý deň ho počúva 57,7 % opýtaných. Podobná situácia je i v krajinách Európskej únie, kde tento ukazovateľ dosahuje hodnotu 59 %. V podmienkach Slovenskej republiky neexistujú v prípade obľúbenosti tohto typu média výraznejšie rozdiely medzi pohlaviami – pravidelných poslucháčok je 58,8 % a poslucháčov 56,7 %. V krajinách EÚ je podiel mužov medzi poslucháčmi rozhlasu mierne vyšší (61 %) ako podiel žien (57 %).

Obľúbenosť jednotlivých typov médií medzi dospelou populáciou v SR 70,4% 66,8%

Televízia 58,8% 56,7%

Rozhlas 26,9% 30,6%

Tlač Knihy

16,8%

27,8%

12,6% 19,2%

Videohry

82,4% 80,4%

Mobilný telefón 43,4% 42,4%

Internet v mobile

58,3% 59,1%

Internet v PC/notebook-u Návšteva kina

3,6% 4,7% 0

22,5

Ženy

67,5

Muži

Výrazné diferencie v obľúbenosti rozhlasového vysielania však môžeme pozorovať v rámci porovnania rôznych vekových skupín. Najmenej pravidelných poslucháčov (49,2 %) nájdeme v najmladšej vekovej kategórii (16 – 24 rokov). Najobľúbenejšie je toto médium u dospelej populácie v strednom veku (45 – 54 rokov), kde každý alebo takmer každý deň rádio počúva až 70,2 % opýtaných. Z hľadiska najvyššieho dosiahnutého vzdelania je najviac poslucháčov v kategórii ľudí s vysokoškolským vzdelaním (bakalárske – 57 %, magisterské – 61,2%), najmenší záujem o počúvanie rozhlasu majú respondenti so základným vzdelaním (44,9 %). Z hľadiska samosprávnych krajov sa rozhlasové vysielanie teší najväčšej obľube v Žilinskom (66,8 %) a v Bratislavskom kraji (63,9 %), najmenšej v Košickom (50 %) a Prešovskom (50,7 %) kraji. Z hľadiska celkového príjmu pochádza najviac pravidelných poslucháčov z domácností, ktoré udávajú príjem v rozpätí od 1200 do 1500 eur (66,7 %), rozhlas najmenej počúvajú nízkopríjmové skupiny obyvateľstva s príjmom do 300 eur (47,3 %). Tlač Pri vyhodnocovaní štruktúry publika tradičných masových médií dosiahli najnižšiu mieru obľúbenosti printové médiá, ktoré každý deň číta iba 28,8 % dospelej populácie. Medzi čitateľmi periodickej tlače je viac mužov (30,6 %) ako žien (26,9 %). V rámci výskumu sa ukázala aj priama súvislosť medzi klesajúcim vekom respondentov a podielom pravidelných čitateľov novín a časopisov. Najviac respondentov čítajúcich tlač každý deň alebo takmer každý deň je medzi seniormi, teda vo vekovej kategórii od 65 rokov ( 43,7 % opýtaných). S klesajúcim vekom priamo úmerne klesá aj podiel respondentov so záujmom o informácie z novín a časopisov. Najmenej z nich (19,5 %)

je v najmladšej vekovej skupine (16 až 24 rokov), ktorá bola v rámci výskumu oslovená. Zaujímavým zistením je skutočnosť, že v prípade tlače nebola potvrdená žiadna priama súvislosť medzi dosiahnutým vzdelaním a podielom pravidelných čitateľov. Naprieč jednotlivými sledovanými kategóriami najvyššieho dosiahnutého vzdelania sa podiel ľudí čítajúcich noviny a časopisy každý alebo takmer každý deň pohybuje v rozpätí od 28,8 % do 29,9 %.

Televízia Rozhlas Tlač Knihy Videohry Mobilný telefón Internet v mobile Internet v PC/notebook-u Návšteva kina

Základné vzdelanie

Stredoškolské vzdelanie

Vysokoškolské vzdelanie (Bc.)

Vysokoškolské vzdelanie (Mgr.)

69,2 %

66,5 %

59,8 %

63,8 %

59,2 %

44,9 %

57 %

61,2 %

28,8 %

29,1 %

29,9 %

20,7 %

11,9 %

25,7 %

24,3 %

15,1 %

22,5 %

17,7 %

13,3 %

83,6 %

59,9 %

89,4 %

87,8 %

43,8 %

33,6 %

57,1 %

50,1 %

60,4 %

41 %

73,7 %

69,5 %

3,8 %

6,9 %

4,6 %

4,5 %

Obdobné trendy týkajúce sa štruktúry publika periodickej tlače nachádzame aj v dátach z európskeho výskumu, kde je síce podiel pravidelných čitateľov v porovnaní so Slovenskom mierne vyšší (dosahuje priemer 33 %), avšak obsahuje podobné vzory pri vyhodnotení údajov z hľadiska sociodemografických ukazovateľov. Prakticky identická situácia sa týka korelácie klesajúceho záujmu o tlačené periodiká a veku respondentov, ako aj mierne vyššieho podielu mužov (34 %) ako žien(32 %) medzi pravidelnými čitateľmi. Jediný výraznejší rozdiel medzi dátami zo Slovenska a EÚ sa týka najvyššieho dosiahnutého vzdelania, kde môžeme pozorovať väčší rozptyl medzi najnižším (30 %) a najvyšším dosiahnutým vzdelaním (40 %) účastníkov výskumu, ktorí čítajú periodickú tlač každý deň. Knihy V rámci nášho výskumu sme zaradili aj otázku týkajúcu sa čítania kníh. Nerozlišovali sme, o aký typ knižných publikácií ide – teda či respondent preferuje beletriu, literatúru faktu, odborné publikácie, učebnice a pod. Podľa zistených výsledkov pravidelne číta iba 20 % dospelých Slovákov, čo je menej ako priemer EÚ, kde tento ukazovateľ dosahuje hodnotu 28 %. V obidvoch prípadoch však pozorujeme zhodný trend – medzi respondentmi čítajúcimi každý alebo takmer každý deň prevládajú ženy (27,8 % v prípade SR a 35 % v prípade EÚ). V prípade mužskej populácie je to iba 16,8 % (SR) a 21 % (EÚ). Zaujímavé zistenie priniesla segmentácia respondentov z hľadiska veku. Najviac opýtaných, ktorí uvádzali, že čítajú každý alebo takmer každý deň, nachádzame v najmladšej (22,5 %) a najstaršej vekovej skupine (20,8 %). V prípade vekovej skupiny 16 – 24 rokov si tento jav vysvetľujeme tým, že položená otázka nerozlišovala, o aký druh knižných publikácií ide. Respondenti (medzi ktorými prevládali študenti stredných a vysokých škôl) zahŕňali do odpovedí aj učebnice, s ktorými v rámci svojho štúdia prichádzajú do kontaktu veľmi frekventovane. Najmenej pravidelných čitateľov

(16,8 %) nachádzame u časti dospelých v produktívnom veku (45 – 54 rokov) a tiež u mladých dospelých vo vekovej kategórii 25 až 34 rokov (19,4 %). V porovnaní s údajmi získanými v rámci európskeho prieskumu zaujme pomerne nízky záujem slovenských seniorov o čítanie (20,8 % každodenne čítajúcich respondentov v SR a 43 % v krajinách EÚ.). Televízia Rozhlas Tlač Knihy Videohry Mobilný telefón Internet v mobile Internet v PC/notebook-u Návšteva kina

do 300

301 - 500

501 - 700

701 - 800

801 - 1000

75,3 %

73,7 %

70,3 %

66,5 %

68,1 %

1001 - 1200 1201 - 1500 1501 - 2000 2001 - 3000 70,4 %

67,5 %

69,5 %

70,8 %

nad 3000 54,8 %

47,3 %

49,4 %

53,9 %

53,8 %

59,1 %

65,6 %

66,7 %

62,1 %

69,7 %

54,8 %

28 %

28,7 %

28,1 %

33,9 %

31,2 %

31,3 %

27,5 %

28,3 %

27 %

31 %

11,8 %

19,5 %

15,6 %

18,6 %

18,5 %

20,2 %

22,4 %

24,2 %

23,6 %

23,8 %

14 %

9,6 %

11,8 %

13,6 %

19,3 %

15 %

13,5 %

17,9 %

7,9 %

23,8 %

63,4 %

64,5 %

70,3 %

81,8 %

81,5 %

84,2 %

89,5 %

92,6 %

93,3 %

85,7 %

21,5 %

24,3 %

32,8 %

40,3 %

41,3 %

38,7 %

44,7 %

56,3 %

63,3 %

69 %

35,5 %

34 %

43,4 %

19,9 %

61,7 %

61,5 %

65,4 %

71,1 %

79,8 %

70,7 %

3,3 %

2,4 %

3,1 %

4,7 %

5,5 %

3,4 %

4,2 %

4,5 %

9,5 %

Zhrnutie Miera popularity tradičných médií, ktoré ponúkajú publiku hotový mediálny obsah, do veľkej miery koreluje s finančnou náročnosťou prístupu k nim. Najväčšej obľube sa stále tešia tradičné médiá ponúkajúce obsah pre väčšinové publikum, ktoré navyše nevyžadujú výraznejšiu investíciu – či už do obstarania príslušnej technológie alebo prijímania mediálneho obsahu. Záujem o mediálny obsah priamo úmerne klesá s nevyhnutnosťou finančnej participácie súvisiacej s jeho zaobstaraním. Domnievame sa, že tieto skutočnosti patria ku kľúčovým faktorom každoročného poklesu nákladu prakticky všetkých druhov periodickej tlače. Nepopierateľný vplyv v tomto kontexte, samozrejme, zohráva aj široká prístupnosť informačných zdrojov prostredníctvom internetu a mobilných zariadení, ktoré taktiež umožňujú relatívne nízkonákladový prístup k finálnym mediálnym obsahom – navyše doplnený o komunikačné a interakčné možnosti nielen so samotnými mediálnymi obsahmi, ale i medzi členmi publika navzájom. Digitálne hry Samostatná otázka sa v rámci výskumu týkala využívania digitálnych hier. Pri vyhodnotení sme zistili, že každý alebo takmer každý deň sa tejto aktivite venuje 15,9 % respondentov. V porovnaní s priemerom EÚ (33 %) je tento podiel relatívne nízky. V prípade Slovenska ani iných európskych krajín však nie je prekvapujúce zistenie, že najvyšší podiel nachádzame v segmente najmladších respondentov, teda vo vekovej skupine 16 – 24 rokov, kde pravidelne hrá digitálne hry 28,3 % opýtaných (SR) a 39 % (EÚ). Vek hráčov digitálnych hier priamo úmerne klesá s narastajúcim vekom účastníkov výskumu, pričom najnižšiu hodnotu dosahuje u seniorskej populácie (3,4 % respondentov). Hranie digitálnych hier je skôr doménou mužov (19,2 % v SR, 37 % v EÚ) ako žien ( 12,6 % v SR a 29 % v EÚ). Internet Podľa našich očakávaní výsledky výskumu potvrdili vysokú mieru používania internetu. Prostredníctvom osobného počítača alebo notebooku internet každodenne používa

na rôzne účely až 58,7 % dospelých obyvateľov Slovenska. Používanie internetu priamo úmerne stúpa s klesajúcim vekom respondentov. Najviac online respondentov nachádzame v najmladšej vekovej kategórii (81,5 %) a u mladých dospelých vo veku 25 – 34 rokov ( 71,6 %). Na opačnej strane vekového spektra je každodenných používateľov pevného internetu veľmi málo (9,1 %). Podobné trendy môžeme pozorovať aj v prípade mobilného internetu, kde dominujú používatelia z vekovej skupiny 16 až 24 rokov (67,5 %) a mladí dospelí (60 %). S narastajúcim vekom klesá aj podiel používateľov mobilného internetu. V seniorskej populácii denne využíva mobilný internet iba 5,5 % opýtaných. Zo sociodemografického hľadiska sme v miere využívania internetu nezaznamenali takmer žiadne rozdiely medzi mužmi a ženami (v prípade pevného ani v prípade mobilného internetového pripojenia). Z regionálneho hľadiska nachádzame najviac používateľov pevného (68,4 %) i mobilného internetu (55,4 %) v Bratislavskom kraji. Na opačnej strane škály je Prešovský kraj, kde každý alebo takmer každý deň používa pevný internet 45,9 % opýtaných a mobilný internet 22,4 % opýtaných. Tieto rozdiely si vysvetľujeme najmä odlišnou socioekonomickou situáciou v týchto dvoch regiónoch. Potvrdzuje to aj porovnanie používateľov internetu z hľadiska priemerného príjmu domácnosti, kde podiel používateľov mobilného internetu výrazne koreluje so stúpajúcim príjmom domácnosti respondentov. Mobilný telefón Na rozdiel od mobilného internetu, ktorý zatiaľ nie je plošne až tak široko rozšírený, penetrácia využívania mobilných telefónov u dospelej slovenskej populácie je veľmi vysoká. Mobilná komunikácia zohráva v týchto súvislostiach stále dôležitejšiu úlohu v každodennom živote a mediálnej praxi dospelej slovenskej populácie. Každodenné používanie mobilného telefónu ako interpersonálnej komunikačnej technológie priznáva až 81,4 % účastníkov výskumu. Priemer sledovaných krajín Európskej únie predstavuje 86 %. Na Slovensku i v EÚ je telefonovanie obľúbenejšie u žien (82,4 % v SR, 88 % v EÚ) ako u mužov (80,4 % v SR a 83 % v EÚ). Používanie mobilného telefónu na osobnú komunikáciu sa naprieč sledovaným vekovým spektrom výrazne mení. Zatiaľ najmenej využívajú mobilné technológie seniori (45,1 %) a ľudia vo veku od 55 do 64 rokov (74 %). Na opačnej strane sú najmladší obyvatelia Slovenska – v prípade vekovej kategórie 16 – 24 rokov denne telefonuje 91,3 % a v skupine 25 až 34 rokov je to 87 % členov výskumnej vzorky. Návšteva kina V súlade s použitou metodikou, ktorá bola aplikovaná aj v krajinách EÚ, sme sa respondentov pýtali aj na návštevu kín. V súlade s očakávaniami výskumu sa potvrdilo, že v prípade slovenskej populácie ide skôr o minoritnú aktivitu. Až 41,2 % respondentov totiž uviedlo, že filmové predstavenia vôbec nenavštevuje. Najviac pravidelných návštevníkov kín nájdeme v najmladšej vekovej kategórii (16 – 24 rokov).

63,2%

Televízia

71% 74,1%

69,8%

59,7%

68,6% 71,7%

65,6% 53,1% 50% 53% 50,7% 55% 56,7%

Rozhlas

63,9%

66,8%

28,9% 27,9% 31% 32,5% 24,8% 31,7% 29% 26,6%

Tlač

27,8%

20,9% 14% 17,8% 20,9%

Knihy

27,1%

16,4% 14,5% 13,4% 15,7% 12,1% 14,1% 12,7%

Videohry

11,6%

17%

23,7%

78,7%

Mobilný telefón

71,6%

33,9%

Internet v mobile

22,4%

77,4%

84,5%

88,8%

80,1% 78,7% 84,2%

55,4%

36,2% 33,1% 42,7% 43,4% 46,1%

55,1% 48% 45,9%

Internet v PC/ notebook-u

56,2%

68,4% 65,5% 61% 64,3%

6,5% 2,2% 1,7% 8,2% Návšteva kina 0,7% 7,5% 3,9% 1,7% 0,0

22,5

Banská Bystrica

Bratislava

45,0

Košice

Nitra

Prešov

67,5

Trenčín

Trnava

Žilina

90,0

56,2%

61,3%

72,5%

Televízia

78,6%

79,4%

85,4%

49,2%

55,6%

Rozhlas

62,0%

62,6% 60,7%

70,2%

19,5%

22,8%

Tlač

31,6%

30,7%

43,3%

43,7%

22,5%

19,4%

19,6%

Knihy

16,8%

19,8%

20,8%

Videohry

12,1%

5,2%

19,3%

28,3%

6,3%

3,4%

91,3%

87,0% 84,2%

Mobilný telefón 45,1%

Internet v mobile 10,4%

43,2%

22,5%

89,6%

74%

60,0%

67,5%

5,5%

Internet v PC/ notebooku-u

59,9%

81,5%

55,8%

33,4%

9,1%

71,6%

6,5%

5,7%

1,6%

Návšteva kina

3,2%

1,8%

1,5% 0

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

100

35 - 44 65 a viac

Otázka: QA1 Znenie otázky:

V priemere ako často ste v posledných troch mesiacoch vykonávali nasledujúce ak=vity?

Socio-demograﬁcký parameter:

Vek

Nulová hypotéza:

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou sledovania televízie.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou počúvania rozhlasu.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou čítania tlače.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou hrania digitálnych hier.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou používania mobilného telefónu.

AlternaNvna hypotéza:

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou sledovania televízie.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou počúvania rozhlasu.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou čítania tlače.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou hrania digitálnych hier.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou používania mobilného telefónu.

Stupeň voľnos0 (df) 15 15 15 15 15

Kri0cká hodnota 24,996 24,996 24,996 24,996 24,996

Hodnota šta0s0ckej významnos0 (p) 0,000 0,000 0,000 0,000 0,000

Výsledok testovania 160,847>24,996 61,149>24,996 166,164>24,996 554,226>24,996 433,877>24,996

Prijatá hypotéza AlternaNvna AlternaNvna AlternaNvna AlternaNvna AlternaNvna

Druh ak0vity Pozeral/a televíziu Počúval/a rádia Čítal/a tlačené noviny Hral/a videohru alebo počítačovú hru Použil/a mobilný telefón Použil/a Internet prostredníctvom mobilného telefónu Použil/a internet prostredníctvom iného zariadenia Komentár: Analyzované dáta sú šta=s=cky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila ani v prípade jedného z médií. Príslušná hodnota testovacej šta=s=ky leží v oblas= prija=a alternaNvnej hypotézy. Na hladine významnos= 0,05 bola prijatá alternaNvna hypotéza, , ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou sledovania / používania jednotlivých médií.

Otázka: QA1 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaNvna hypotéza:

Druh ak0vity Pozeral/a televíziu Počúval/a rádia Čítal/a tlačené noviny Hral/a videohru alebo počítačovú hru Použil/a mobilný telefón Použil/a Internet prostredníctvom mobilného telefónu Použil/a internet prostredníctvom iného zariadenia Komentár: Analyzované dáta sú šta=s=cky signiﬁkantné v prípade novín, počítačových hier, používania internetu prostredníctvom mobilného telefónu a používania internetu prostredníctvom iného zariadenia. V prípade týchto médií bola prijatá alternaNvna hypotéza. Zamietame na hladine významnos= 0,05 nulovú hypotézu a prijímame alternaNvnu hypotézu, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou sledovania / používania jednotlivých médií.

Otázka: QA1 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaNvna hypotéza:

Chí-kvadrát 160,847 61,149 166,164 551,226 433,877

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou požívania internetu prostredníctvom mobilného telefónu. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou požívania internetu prostredníctvom mobilného telefónu.

1091,509

24,996

0,000

1091,509>24,996

AlternaNvna

1267,591

24,996

0,000

1267,591>24,996

AlternaNvna

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou požívania internetu prostredníctvom iného zariadenia. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou požívania internetu prostredníctvom iného zariadenia.

Zamietame na hladine významnos= 0,05 nulovú hypotéza a prijímame alternaNvnu hypotézu, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou sledovania / používania jednotlivých médií.

V priemere ako často ste v posledných troch mesiacoch vykonávali nasledujúce ak=vity? Pohlavie Neexistuje signifikantná Neexistuje Neexistuje Neexistuje súvislosť medzi pohlavím signifikantná signifikantná súvislosť signifikantná a frekvenciou sledovania súvislosť medzi medzi pohlavím súvislosť medzi televízie. pohlavím a frekvenciou hrania pohlavím a frekvenciou čítania digitálnych hier. a frekvenciou počúvania rozhlasu. tlače. Existuje signifikantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou sledovania televízie.

Neexistuje signifikantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou požívania internetu prostredníctvom mobilného telefónu. Existuje signifikantná Existuje signifikantná súvislosť medzi súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou pohlavím používania mobilného a frekvenciou telefónu. požívania internetu prostredníctvom mobilného telefónu.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou počúvania rozhlasu.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou čítania tlače.

61,754 3,581

Stupeň voľnos0 (df) 3 3 3 3 4

Kri0cká hodnota 7,81 7,81 7,81 7,81 9,49

Hodnota šta0s0ckej významnos0 (p) 0,255 0,057 0,015 0,000 0,466

9,21

7,81

0,027

9,21>7,81

AlternaNvna

7,827

7,81

0,050

7,827>7,81

AlternaNvna

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi príjmom a frekvenciou používania mobilného telefónu.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi príjmom a frekvenciou požívania internetu prostredníctvom mobilného telefónu. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi príjmom a frekvenciou požívania internetu prostredníctvom mobilného telefónu.

Chí-kvadrát 4,058 7,51 10,52

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou hrania digitálnych hier.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou používania mobilného telefónu.

Výsledok testovania 4,058<7,81 7,51<7,81 10,52>7,81 61,754>7,81 3,581<9,46

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou požívania internetu prostredníctvom iného zariadenia. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou požívania internetu prostredníctvom iného zariadenia.

Prijatá hypotéza Nulová Nulová AlternaNvna AlternaNvna Nulová

Analyzované dáta nie sú šta=s=cky signifikantné v prípade televízie, rozhlasu a mobilného telefónu. V prípade týchto médií prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že existujú signifikantné rozdiely na zvolenej hladine signifikancie 5 %.

V priemere ako často ste v posledných troch mesiacoch vykonávali nasledujúce ak=vity? Príjem Neexistuje signifikantná Neexistuje Neexistuje Neexistuje súvislosť medzi príjmom signifikantná signifikantná súvislosť signifikantná a frekvenciou sledovania súvislosť medzi medzi príjmom súvislosť medzi televízie. a frekvenciou hrania vekom a frekvenciou príjmom počúvania rozhlasu. a frekvenciou čítania digitálnych hier. tlače. Existuje signifikantná súvislosť medzi príjmom a frekvenciou sledovania televízie.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou počúvania rozhlasu.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi príjmom a frekvenciou čítania tlače.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi príjmom a frekvenciou hrania digitálnych hier.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi príjmom a frekvenciou používania mobilného telefónu.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi príjmom a frekvenciou požívania internetu prostredníctvom iného zariadenia. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi príjmom a frekvenciou požívania internetu prostredníctvom iného zariadenia.

Druh ak(vity Pozeral/a televíziu Počúval/a rádia Čítal/a tlačené noviny Hral/a videohru alebo počítačovú hru Použil/a mobilný telefón Použil/a internet prostredníctvom mobilného telefónu Použil/a internet prostredníctvom iného zariadenia Komentár: Analyzované dáta sú štaSsScky signifikantné v prípade rozhlasu, počítačových hier, mobilného telefónu, používania internetu prostredníctvom mobilného telefónu a používania internetu prostredníctvom iného zariadenia. Medzi ľuďmi z rôznych príjmových skupín je signifikantný rozdiel vo frekvencii sledovania / používania týchto médií, nakoľko sme testovali na hladine signifikancie 0,05.

Chí-kvadrát 19,225 55,757 32,221 53,822 159,955

Stupeň voľnos( (df) 27 27 27 27 27

Kri(cká hodnota 40,11 40,11 40,11 40,11 50,99

Hodnota šta(s(ckej významnos( (p) 0,862 0,001 0,224 0,002 0,000

Výsledok testovania 19,225<40,11 55,757>40,11 32,221<40,11 53,822>40,11 159,955>50,99

Prijatá hypotéza Nulová AlternaBvna Nulová AlternaBvna AlternaBvna

178,327

40,11

0,000

178,327>40,11

AlternaBvna

291,418

40,11

0,000

291,418>40,11

AlternaBvna

Nulová hypotéza sa potvrdila v prípade televízie a novín. V prípade týchto médií prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že existujú signiﬁkantné rozdiely na zvolenej hladine signiﬁkancie 5 %.

3.2 Postoje k spoľahlivosti informácií z rôznych zdrojov V rámci tejto časti výskumnej úlohy sme sa zamerali na subjektívne postoje respondentov k miere spoľahlivosti informácií z rôznych druhov médiami sprostredkovaných informačných zdrojov. Postoje sme merali na škále od 1(úplne nespoľahlivé) po 5 (úplne spoľahlivé). Pre lepšiu orientáciu a prehľadnosť sme pri sumarizácii výsledkov spojili do jednej kategórie položky úplne spoľahlivé a takmer spoľahlivé. Podobne sme postupovali na opačnej strane škály, kde sme do spoločnej položky spočítali odpovede respondentov, ktorí príslušné informačné zdroje označili ako nespoľahlivé a málo spoľahlivé. Postoje respondentov k spoľahlivosti informácií z rôznych zdrojov 38

37%

34,8% 30,4%

28,5

29,4%

28,9% 24,5%

22,6% 19,2%

9,5

Noviny

Televízia

Rozhlas

Internet

Úplne spoľahlivé a takmer spoľahlivé Úplne nespoľahlivé a málo spoľahlivé

Výsledky týkajúce sa pohľadu na spoľahlivosť informačných zdrojov sú zaujímavé,

nakoľko naznačujú, do akej miery respondenti dôverujú mediálnym obsahom, ktoré im jednotlivé médiá sprostredkúvajú. Vzhľadom na mieru obľúbenosti médií, kde stále dominuje televízia, by sa dalo predpokladať, že slovenská populácia bude mediálnym obsahom ponúkaným týmto médiom vo veľkej miere dôverovať . Výskumné dáta získané v teréne však tento predpoklad vôbec nepotvrdili. V miere dôvery k jednotlivým informačným zdrojom sa na prvom mieste umiestnil rozhlas, ktorý považuje za spoľahlivý alebo takmer spoľahlivý až 37 % respondentov. Informácie z televízie považuje za dôveryhodné iba 30,4 % opýtaných. Postavenie televízie ako informačného zdroja, ktorý publikum nepovažuje za príliš dôveryhodný, potvrdzujú aj výsledky na opačnej strane škály. Za úplne nespoľahlivé alebo málo spoľahlivé považuje televízne vysielanie až 30,4 % opýtaných, čo je najviac spomedzi všetkých médií, na ktoré sme sa respondentov pýtali. Úplne spoľahlivé a takmer spoľahlivé 40

39,6% 34,5%

35,2% 31,5%

34,3% 29% 24,7%

24%

Ženy Muži

Noviny

Televízia

Rádio

Internet

Úplne nespoľahlivé a málo spoľahlivé 34

33,1%

25,5

26,1%

31,4% 26,7%

26,1%

19,5%

18,5%

20,1%

Ženy Muži

8,5

Noviny

Televízia

Rádio

Internet

V miere spoľahlivosti sa na druhú priečku zaradili noviny (34,8 % respondentov ich považuje za úplne spoľahlivé alebo takmer spoľahlivé). Je zaujímavé, že tento výsledok vôbec nekorešponduje s veľmi nízkou obľúbenosťou periodickej tlače u identickej vzorky mediálneho publika. Toto zistenie naznačuje zaujímavý paradox, ktorý sa týka mediálnej praxe a používania médií dospelou slovenskou populáciou. Printové médiá sa u čitateľov tešia síce relatívne nízkej a navyše kontinuálne klesajúcej popularite, avšak nimi prinášané informácie sú stále považované za jedny z najspoľahlivejších. Tento paradox je ešte znásobený postojmi respondentov k spoľahlivosti informácií z internetu, ku ktorým má dôveru iba 24,5 % respondentov. No práve internet sa v zisťovaní miery obľúbenosti používania umiestnil na jednej z najvyšších priečok (každý deň alebo takmer každý deň ho používa takmer 60 % účastníkov výskumu). Táto miera obľúbenosti je porovnateľná s popularitou rozhlasu (57,7 %) alebo televízie (68,8 %). Uvedené zistenia naznačujú, že u veľkej časti slovenskej populácie neexistuje korelácia medzi jej postojmi k hodnoteniu spoľahlivosti príslušného mediálneho informačného zdroja a obľúbenosťou jeho každodenného používania. Členovia publika teda trávia najviac času s médiami, ktoré do značnej miery saturujú skôr ich potrebu zábavy, uspokojenia či digitálnej socializácie a informačná hodnota (príp. spoľahlivosť) zohráva až sekundárnu funkciu. Z optike sociodemografických ukazovateľov existujú iba minimálne rozdiely medzi pohlaviami vo vnímaní spoľahlivosti jednotlivých médií. Vyššiu mieru skeptického pohľadu na spoľahlivosť informácií sprostredkovaných médiami však nachádzame v prípade televízie, ktorú považuje za úplne nespoľahlivú alebo málo spoľahlivú až 33,1 % mužov, ale iba 26,1 % žien. Podobná situácia je v prípade periodickej tlače, ku ktorej má nedôveru iba 19,5 % žien, ale až 26,1 % mužov. Televízia 50

46,3%

37,5

34,1%

33,3% 25

26,7%

31,3%

24,8%

34,1%

31,2%

29% 22% 16,7%

12,5

8,8%

16 - 24

25 - 34

35 - 44

Úplne spoľahlivé a takmer spoľahlivé

45 - 54

55 - 64

65 a viac

Úplne nespoľahlivé a málo spoľahlivé

Rádio 60

50,9% 45

43,8%

41,4% 34,9% 30

30,4%

29%

22,8%

21,5%

19,9%

17,6%

16,2%

16 - 24

25 - 34

35 - 44

45 - 54

Úplne spoľahlivé a takmer spoľahlivé

55 - 64

15,5%

65 a viac

Úplne nespoľahlivé a málo spoľahlivé

Noviny 60

52,6% 45

37,5%

34,8% 30

31,2%

28,2% 24,5%

26,2%

25%

16 - 24

25 - 34

35 - 44

Úplne spoľahlivé a takmer spoľahlivé

22,4% 16,2%

35,3%

45 - 54

14,7%

55 - 64

65 a viac

Úplne nespoľahlivé a málo spoľahlivé

Internet 40

33,9%

32,7% 29,9%

29,1% 26,3%

27,9% 23,4%

26%

25,4% 19,3%

19,1%

11,2%

16 - 24

25 - 34

35 - 44

45 - 54

Úplne spoľahlivé a takmer spoľahlivé

55 - 64

65 a viac

Úplne nespoľahlivé a málo spoľahlivé

Veľké rozdiely existujú vo vnímaní spoľahlivosti, resp. nespoľahlivosti médií aj naprieč vekovým spektrom. Najvyšší stupeň dôvery má najstaršia generácia, kde televízii, rozhlasu i novinám dôveruje takmer polovica opýtaných. Seniori však najmenej zo všetkých vekových skupín považujú za spoľahlivé informácie z internetu (11,2 %). O spoľahlivosti spravodajstva z televízie najviac pochybujú dospelí obyvatelia Slovenska vo veku 35 až 44 rokov, kde nachádzame iba 8,8 % respondentov, ktorí uviedli, že televízia je podľa nich úplne spoľahlivé alebo takmer spoľahlivé médium. Až 33,9% zástupcov tejto skupiny považuje za nespoľahlivé informácie z internetu a relatívne vysokú mieru spoľahlivosti prisudzuje rozhlasu (30,4 %) a periodickej tlači (34,8 %). Úplne spoľahlivé a takmer spoľahlivé (Príjem) do 300

301-500

501-700

701-800

801-1000

1001-1200

1201-1500

1501-2000

2001-3000

nad 3000

39,1 %

39,5 %

40,2 %

33,9 %

25,1 %

32,4 %

29,9 %

38,6 %

42,7 %

33,3 %

Televízia

36,6 %

38,3 %

32,4 %

32,7 %

29,4 %

30,8 %

27,5 %

28,5 %

34,8 %

28,6 %

Rádio

44,1 %

40,6 %

37,8 %

35,1 %

37,1 %

38,4 %

34,2 %

34,8 %

35,8 %

Internet

22,8 %

19,1 %

21,9 %

22 %

27,1 %

28,8 %

26,6 %

29,5 %

37,1 %

26,2 %

do 300

301-500

501-700

701-800

801-1000

1001-1200

1201-1500

1501-2000

2001-3000

nad 3000

18,5 %

20,3 %

22,2 %

25,5 %

21 %

22,5 %

27,4 %

18 %

21,3 %

26,2 %

Televízia

20,4 %

24,7 %

28,5 %

31,8 %

28,3 %

27,3 %

28,3 %

25,7 %

25,8 %

38,1 %

Rádio

19,4 %

15,9 %

18 %

22 %

18,5 %

20,6 %

20,2 %

14,7 %

19,1 %

Internet

21,7 %

22,3 %

28,9 %

26,7 %

30,4 %

28,4 %

27 %

23,6 %

34,8 %

26,2 %

Noviny

Úplne nespoľahlivé a málo spoľahlivé (Príjem) Noviny

Televízia 34

30,2%

33,7%

32,6% 29,5%

25,5

24,2%

25,8%

33,1%

27,3%

8,5

Úplne spoľahlivé a takmer spoľahlivé

Úplne nespoľahlivé a málo spoľahlivé

Základné vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Bc.)

Stredoškolské vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Mgr.)

Rádio 50

37,5

41,8% 36,6% 32%

33,4%

19,1%

21,5%

21,9%

23,2%

12,5

Úplne spoľahlivé a takmer spoľahlivé Základné vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Bc.)

Úplne nespoľahlivé a málo spoľahlivé Stredoškolské vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Mgr.)

Noviny 36

35,1%

35,7% 32,5%

32,8%

26%

24,6%

24,7%

21,8% 18

Úplne spoľahlivé a takmer spoľahlivé

Úplne nespoľahlivé a málo spoľahlivé

Základné vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Bc.)

Stredoškolské vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Mgr.)

Internet 36

35%

24,1%

26,4%

28,8% 24,4%

34,8%

30%

25,3%

Úplne spoľahlivé a takmer spoľahlivé Základné vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Bc.)

Úplne nespoľahlivé a málo spoľahlivé Stredoškolské vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Mgr.)

Noviny a časopisy považujú za úplne alebo takmer spoľahlivé najmä obyvatelia Banskobystrického (42,6 %) a Nitrianskeho kraja (41,4 %). Televízia je považovaná za spoľahlivú najčastejšie v Nitrianskom (38,3 %) a Žilinskom kraji (34,5 %), naopak, najviac ľudí jej nedôveruje v Košickom (41,4%) a Trenčianskom kraji (34,4 %).

Úplne spoľahlivé a takmer spoľahlivé Banská Bystrica Bratislava

Košice

Nitra

Prešov

Trenčín

Trnava

Žilina

Noviny

42,6 %

31,6 %

29,3 %

41,4 %

36,6 %

35,7 %

32,1 %

35,7 %

Televízia

30,3 %

28,1 %

22,4 %

38,3 %

22,8 %

28,6 %

29,7 %

34,5 %

Rádio

39,7 %

36 %

31 %

39 %

34,3 %

35,5 %

36,7 %

37,8 %

Internet

21,7 %

22,4 %

15,5 %

28,2 %

27,6 %

22,2 %

25,6 %

25,7 %

Úplne nespoľahlivé a málo spoľahlivé Banská Bystrica Bratislava

Košice

Nitra

Prešov

Trenčín

Trnava

Žilina

Noviny

16,2 %

23,1 %

22,4 %

17,3 %

26,2 %

24,5 %

25,6 %

20,7 %

Televízia

24,2 %

29,3 %

41,4 %

26,9 %

27,6 %

34,4 %

30,1 %

26,2 %

Rádio

15,5 %

19,5 %

19 %

16,4 %

23,9 %

21,3 %

21,5 %

15 %

Internet

27,2 %

30,4 %

39,6 %

26,2 %

37,4 %

31,7 %

27,7 %

21,1 %

Otázka: QA2 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaQvna hypotéza:

Druh média Noviny Televízia Rozhlas Internet Komentár:

Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaQvna hypotéza:

Druh média Noviny Televízia Rozhlas Internet

Chí-kvadrát 75,498 63,914 96,838 230,523

Stupeň voľnos@ (df) 5 5 5 5

Kri@cká hodnota 11,07 11,07 11,07 11,07

Hodnota šta@s@ckej významnos@ (p) 0,000 0,000 0,000 0,000

Výsledok testovania 75,498>11,07 63,914>11,07 96,838>11,07 230,523>11,07

Prijatá hypotéza AlternaQvna AlternaQvna AlternaQvna AlternaQvna

Výsledok testovania 3,454<3,84 9,981>3,84 19,977>3,84 4,771>3,84

Prijatá hypotéza Nulová AlternaQvna AlternaQvna AlternaQvna

Analyzované dáta sú šta_s_cky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila ani v prípade jedného z médií. Prijatá bola alternaQvna hypotéza. Príslušná hodnota testovacej šta_s_ky leží v oblas_ prija_a alternaQvnej hypotézy. Na hladine významnos_ 0,05 bola prijatá alternaQvna hypotéza, ktorá tvrdí, že podiel respondentov považujúcich jednotlivé médiá za úplne a takmer spoľahlivý zdroj informácií je v jednotlivých vekových kategóriách odlišný.

Otázka: QA2 Znenie otázky:

Komentár:

Aké spoľahlivé sú podľa vás informácie v uvedených médiách? Váš názor vyznačte na stupnici od 1 do 5, kde 1 má hodnotu úplne nespoľahlivé a 5 absolútne spoľahlivé? Vek Podiel respondentov považujúcich tlač Podiel respondentov Podiel respondentov Podiel respondentov za úplne a takmer spoľahlivý zdroj považujúcich televíziu za úplne považujúcich rozhlas za považujúcich internet za informácií je vo všetkých vekových a takmer spoľahlivý zdroj úplne a takmer úplne a takmer kategóriách rovnaký. informácií je vo všetkých spoľahlivý zdroj spoľahlivý zdroj vekových kategóriách rovnaký. informácií je vo všetkých informácií je vo všetkých vekových kategóriách vekových kategóriách rovnaký. rovnaký. Podiel respondentov považujúcich tlač Podiel respondentov Podiel respondentov Podiel respondentov za úplne a takmer spoľahlivý zdroj považujúcich televíziu za úplne a považujúcich rozhlas za považujúcich internet za informácií je v jednotlivých vekových takmer spoľahlivý zdroj informácií úplne a takmer úplne a takmer kategóriách odlišný. je v jednotlivých vekových spoľahlivý zdroj spoľahlivý zdroj kategóriách odlišný. informácií je v informácií je v jednotlivých vekových jednotlivých vekových kategóriách odlišný. kategóriách odlišný.

Aké spoľahlivé sú podľa vás informácie v uvedených médiách? Váš názor vyznačte na stupnici od 1 do 5, kde 1 má hodnotu úplne nespoľahlivé a 5 absolútne spoľahlivé? Pohlavie Neexistuje signifikantná súvislosť Neexistuje signifikantná súvislosť Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná medzi pohlavím respondentov a ich medzi pohlavím respondentov a súvislosť medzi súvislosť medzi pohlavím vnímaním tlače ako spoľahlivého ich vnímaním televízie ako pohlavím respondentov respondentov a ich zdroja informácií. spoľahlivého zdroja informácií. a ich vnímaním rozhlasu vnímaním internetu ako ako spoľahlivého zdroja spoľahlivého zdroja informácií. informácií. Existuje signifikantná súvislosť medzi Existuje signifikantná súvislosť Existuje signifikantná Existuje signifikantná pohlavím respondentov a ich medzi pohlavím respondentov a súvislosť medzi súvislosť medzi pohlavím vnímaním tlače ako spoľahlivého ich vnímaním televízie ako pohlavím respondentov respondentov a ich zdroja informácií. spoľahlivého zdroja informácií. a ich vnímaním rozhlasu vnímaním internetu ako ako spoľahlivého zdroja spoľahlivého zdroja informácií. informácií.

Chí-kvadrát 3,454 9,981 19,977 4,771

Stupeň voľnos@ (df) 1 1 1 1

Analyzované dáta sú šta_s_cky signiﬁkantné v prípade televízie, rozhlasu a internetu. Nulová hypotéza sa nepotvrdila ani v prípade jedného z týchto médií. Na hladine významnos_ 0,05 bola prijatá alternaQvna hypotéza, ktorá tvrdí, že podiel respondentov považujúcich jednotlivé médiá za úplne a takmer spoľahlivý zdroj informácií je u mužov a žien odlišný.

V prípade novín nie sú analyzované dáta šta_s_cky signifikantné. V prípade tohto média prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že neexistuje signifikantná súvislosť medzi pohlavím respondentov a ich vnímaním tlače ako spoľahlivého zdroja informácií na zvolenej hladine signifikancie 5 %.

Kri@cká hodnota 3,84 3,84 3,84 3,84

Hodnota šta@s@ckej významnos@ (p) 0,063 0,002 0,000 0,029

3.3 Spracovanie identickej informácií rôznymi druhmi médií Pri zisťovaní úrovne mediálnych a informačných kompetencií dospelej slovenskej populácie sme sa zaujímali o postoj respondentov k možnostiam jednotlivých druhov médií spracovať identickú udalosť alebo informáciu rozdielnymi spôsobmi. Cieľom bolo zistiť mieru citlivosti členov publika voči variabilite v spôsoboch interpretácie informácie, a to, či dokážu identifikovať väčšiu či menšiu mieru skreslenia pri zobrazení rovnakých udalostí v rôznych médiách. Takto definovaná spôsobilosť je jedným z kľúčových indikátorov vyšších foriem mediálnej gramotnosti, nakoľko vnímanie rôznych spôsobov spracovania identických udalostí preukazuje prítomnosť základných komponentov kritického myslenia. Myslíte si, že médiá dokážu tú istú alebo súvisiacu informáciu zobraziť rozdielnym spôsobom? 80

76,6%

74,3%

72,5%

64,4%

20,9% 13,6%

19,2%

14,7%

9,8%

Noviny

14%

Televízia Áno

11,8%

Rozhlas Nie

8,4% Internet

Neviem

Dáta, ktoré výskum priniesol, naznačujú, že viac ako dve tretiny respondentov si uvedomujú, že jednotlivé typy médií prezentujú identické udalosti alebo informácie z rôznych uhlov pohľadu. Vyplýva z toho, že relatívne vysoký podiel členov publika si aspoň implicitne uvedomuje, že mediálne organizácie pracujú s určitými interpretačnými rámcami, ktoré ovplyvňuje množstvo faktorov. Tieto faktory môžu mať externý charakter (politické, ekonomické, kultúrne a iné vplyvy na prácu médií), ale aj charakter interných vplyvov súvisiacich so záujmami, postojmi, rutinami a stereotypmi a inými faktormi vo vnútri mediálnych organizácií.

Pohlavie

74,7% Noviny

13,9% 11,4%

14% 12%

73,9%

Neviem 76,4%

Televízia

13,6%

77%

Neviem 65,4%

20,7% 14%

21,3%

15,3%

63,3%

7,9%

18,1%

Nie

73%

Áno

Nie

19,9% 8,9% 0

Áno

Neviem 71,8%

Internet

Áno

Nie

13,6%

10% 9,4%

Rozhlas

Áno

Nie

Neviem 40

Ženy

120

160

Muži

Táto časť výskumu priniesla zaujímavé zistenia v súvislosti s televíznymi stanicami. Tie najviac respondentov považuje za médiá, ktoré majú relatívne najnižšiu mieru variabilnej interpretácie identických udalostí. Iba 64,4 % respondentov sa domnieva, že rozličné televízie dokážu tú istú informáciu zobraziť rozdielnym spôsobom, čo indikuje najvyššiu mieru dôvery v to, že prezentované informácie sú autentické a ponúkaný uhol pohľadu na udalosť je relatívne stabilný. Toto zistenie by sa dalo zjednodušene zhrnúť do výroku, že to, čo ako divák vidím na vlastné oči na obrazovke, musí byť predsa pravdivé. Pri porovnávaní médií z hľadiska možností rozdielnej interpretácie faktov najhoršie výsledky zaznamenali printové médiá. Až 76,6 % opýtaných sa domnieva, že dokážu tú istú alebo súvisiacu udalosť interpretovať odlišným spôsobom. Dospelá slovenská populácia v tomto kontexte teda najmenej dôveruje tlačenému slovu. Toto zistenie je paradoxné v porovnaní s predchádzajúcimi zisteniami výskumu, ktoré naznačili relatívne vysokú mieru dôvery členov publika v periodickú tlač. Podobne rozsiahle možnosti odlišných uhlov pohľadu na identickú udalosť alebo fakt naša výskumná vzorka prisudzuje i rozhlasu (74,3 %), ktorý sa v obľúbenosti i miere spoľahlivosti umiestnil tiež na najvyšších priečkach.

Televﾃｭzia 90

83,4%

79,7%

79,1%

78,1%

71%

67,5

63,1%

22,5

13,9%

12,8%

16 - 24

25 - 34

35 - 44

45 - 54

ﾃ］o

18,3% 18,6% 12,8%

8,5% 8,2%

8,2%

7,9%

7,5%

16,1%

12,7%

Nie

55 - 64

65 a viac

Neviem

Rozhlas 80

67,9%

70,5%

68,7%

68%

54,9% 48,5% 40

20,8%

20,3%

16 - 24

19,6% 11,7%

11,3%

25 - 34

22,7% 22,4%

25%

26,5%

17,9% 11,7%

11,6%

35 - 44 ﾃ］o

45 - 54 Nie

55 - 64

65 a viac

Neviem

Noviny 80

79,2%

75,8%

75,7%

75,3%

71,6%

61%

19,8% 19,2% 14,7% 9,5%

16 - 24

11,4%

13,6% 9,4%

25 - 34

12,1% 12,1%

11,1%

35 - 44

45 - 54

Áno

Nie

14,9%

13,4%

55 - 64

65 a viac

Neviem

Internet 90

83,1%

81%

79,5%

76,2%

67,5

58,5%

54,9%

33,4%

37,2%

22,5

18,3% 11,2% 0

16 - 24

7,8%

7,1% 25 - 34

9,8%

12,8% 7,7%

5,5%

35 - 44 Áno

45 - 54 Nie

8,1%

7,9%

55 - 64

65 a viac

Neviem

Zistili sme, že názor na možnosti spracovania identickej informácie rôznymi spôsobmi nevykazuje výraznejšie odlišnosti pri porovnaní mužskej a ženskej populácie. Výraznejšie rozdiely sme nezaznamenali ani pri vyhodnotení odpovedí podľa veku – jedinou výnimkou je seniorská populácia, z ktorej si iba 61 % pripúšťa možnosť alternatívneho spracovania tej istej udalosti rôznymi médiami. U ostatných vekových

skupín sa táto hodnota pohybuje približne v rozpätí od 70 do 80 %. Z hľadiska regiónov výskumsné dáta ukázali, že možnosť alternatívneho spracovania si v prípade periodickej tlače, televízie, rozhlasu i internetu najmenej pripúšťajú obyvatelia Prešovského kraja. Televízia 90

84,1% 78,7%

83,3%

67,5

59,5%

22,5

21,1%

19,4% 12,9% 0

11,4%

áno

11,5%

8,4%

nie

4,6%

5,2%

neviem

Základné vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Bc.)

Stredoškolské vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Mgr.)

Rozhlas 80

71,1%

70,7%

66,2% 60

47,1% 40

30% 20

19,9%

18,7%

22,9%

18,5% 13,9%

áno

nie

Základné vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Bc.)

10,2%

10,8%

neviem

Stredoškolské vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Mgr.)

Noviny 90

82,5%

83,6%

76,7% 67,5

52,4% 45

22,5

26%

21,6% 13,1%

11,9%

áno

9,7%

10,2%

nie

5,7%

6,7%

neviem

Základné vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Bc.)

Stredoškolské vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Mgr.)

Internet 90

84,6%

83,1%

75,5% 67,5

42,3%

40,5%

22,5

17,2% 7,6% 0

áno

7,2% nie

Základné vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Bc.)

17% 8,1%

6,3%

10,5%

neviem

Stredoškolské vzdelanie Vysokoškolské vzdelanie (Mgr.)

Výrazné diferencie v stotožnení sa s názorom, že médiá dokážu tú istú alebo súvisiacu informáciu spracovať rozdielnym spôsobom sme zaznamenali pri respondentoch z rôznych príjmových skupín. V prípade novín si túto tézu najmenej pripúšťajú ľudia z najnižších príjmových skupín (do 300 eur – 59,1 %, od 301 do 500 eur (67,7 %). Najviac stotožnení s touto tézou sú, naopak, respondenti z príjmových skupín žijúcich

v domácnosti s príjmom 700 a viac eur, kde sa percentuálny podiel v jednotlivých príjmových kategóriách pohybuje v rozpätí od 72,9 do 84,4 %. Podobnú štruktúru postojov nachádzame i pri posudzovaní možnosti alternatívneho prístupu k spracovaniu informácií v televízii, rozhlase a na internete. (Myslíte si, že médiá dokážu tú istú alebo súvisiacu informáciu zobraziť rozdielnym spôsobom?) áno Banská Bystrica

Bratislava

Košice

Nitra

Prešov

Trenčín

Trnava

Žilina

Noviny

79,4 %

74,6 %

72,4 %

73,4 %

59,7 %

65,4 %

76,4 %

80,9 %

Televízia

78,7 %

79 %

77,6 %

74,4 %

68,4 %

76,1 %

74 %

82,2 %

Rádio

61,7 %

67,6 %

63,8 %

67,5 %

59,7 %

60,5 %

65,4 %

62,7 %

78 %

79,8 %

81 %

66,6 %

67,2 %

65,9 %

70,5 %

70,4 %

Internet

(Myslíte si, že médiá dokážu tú istú alebo súvisiacu informáciu zobraziť rozdielnym spôsobom?) nie Banská Bystrica

Bratislava

Košice

Nitra

Prešov

Trenčín

Trnava

Žilina

Noviny

10,5 %

15,2 %

8,6 %

18,7 %

10,4 %

20,7 %

12,4 %

8,7 %

Televízia

14,4 %

13,4 %

5,2 %

17,4 %

8,3 %

15 %

16 %

5,4 %

Rádio

23,1 %

22 %

10,3 %

21,3 %

14,9 %

22,8 %

21,3 %

17,4 %

Internet

4,7 %

7,8 %

1,7 %

13,1 %

6,7 %

10,7 %

9,3 %

5,4 %

(Myslíte si, že médiá dokážu tú istú alebo súvisiacu informáciu zobraziť rozdielnym spôsobom?) áno do 300

301-500

501-700

701-800

801-1000

1001-1200

1201-1500

1501-2000

2001-3000

nad 3000

59,1 %

67,7 %

68 %

72,9 %

73,9 %

80,6 %

84,4 %

81,1 %

82 %

71,4 %

Televízia

63,4 %

70,1 %

71,1 %

76,7 %

72,7 %

81,8 %

86,9 %

70 %

84,3 %

78,6 %

Rádio

54,8 %

54,6 %

57,4 %

61,9 %

60,1 %

75,5 %

72,6 %

77,9 %

73 %

69 %

Internet

45,2 %

53,4 %

59,8 %

78,2 %

74,6 %

81,4 %

84,8 %

85,8 %

86,5 %

73,8 %

Noviny

(Myslíte si, že médiá dokážu tú istú alebo súvisiacu informáciu zobraziť rozdielnym spôsobom?) nie do 300

301-500

501-700

701-800

801-1000

1001-1200

1201-1500

1501-2000

2001-3000

nad 3000

20,4 %

18,3 %

17,6 %

19,1 %

14,1 %

11,5 %

9,3 %

14,2 %

10,1 %

28,6 %

Televízia

20,4 %

14,3 %

13,3 %

17,8 %

16,4 %

10,7 %

8,1 %

16,8 %

14,3 %

Rádio

25,8 %

25,1 %

21,1 %

25 %

26,8 %

17 %

17,7 %

12,1 %

16,9 %

21,4 %

Internet

16,1 %

7,6 %

11,7 %

7,7 %

10,9 %

8,7 %

5,5 %

4,2 %

6,7 %

19 %

Noviny

Štruktúru a rozloženie postojov dospelej populácie SR k spracovaniu identickej informácie rôznymi druhmi médií si vysvetľujeme tak, že u relatívne vysokého podielu dospelej slovenskej populácie neexistuje priama súvislosť alebo vzťah medzi popularitou média a jeho vnímaním ako reliabilného a autentického zdroja informácií. Toto tvrdenie sme sa pokúsili overiť v prípade ďalšej otázky (QA4), v rámci ktorej sme zisťovali, akým spôsobom členovia publika reagujú na rôzne uhly pohľadu a interpretačné rámce ponúkané médiami pri spracovaní identickej udalosti. Otázka: QA3 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

Myslíte si, že nižšie uvedené médiá dokážu tú istú alebo súvisiacu informáciu zobraziť rozdielnym spôsobom? Vek Podiel respondentov, ktorí Podiel respondentov, Podiel respondentov, ktorí Podiel respondentov, ktorí si uvedomujú, že televízie ktorí si uvedomujú, že si uvedomujú, že noviny si uvedomujú, že webové prezentujú idenMcké rozhlasové stanice prezentujú idenMcké stránky prezentujú udalosM alebo informácie prezentujú idenMcké udalosM alebo informácie idenMcké udalosM alebo z rôznych uhlov pohľadu, udalosM alebo informácie z rôznych uhlov pohľadu, informácie z rôznych je vo všetkých vekových z rôznych uhlov pohľadu, je vo všetkých vekových uhlov pohľadu, je vo kategóriách rovnaký. je vo všetkých vekových kategóriách rovnaký. všetkých vekových kategóriách rovnaký. kategóriách rovnaký.

Alterna(vna hypotéza:

Druh reakcie Informácie prezentované rôznymi televíznymi stanicami Informácie prezentované rôznymi rozhlasovými stanicami. Informácie prezentované rôznymi novinami. Informácie prezentované na rôznych webových stránkach, spravodajských portáloch a inde na internete. Komentár:

Otázka: QA3 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

Alterna(vna hypotéza:

Druh postoja (možnosť áno) Informácie prezentované rôznymi televíznymi stanicami. Informácie prezentované rôznymi rozhlasovými stanicami. Informácie prezentované rôznymi novinami. Informácie prezentované na rôznych webových stránkach, spravodajských portáloch a inde na internete. Komentár:

Podiel respondentov, ktorí si uvedomujú, že televízie prezentujú iden>cké udalos> alebo informácie z rôznych uhlov pohľadu, je v jednotlivých vekových kategóriách odlišný.

Podiel respondentov, ktorí si uvedomujú, že rozhlasové stanice prezentujú iden>cké udalos> alebo informácie z rôznych uhlov pohľadu, je v jednotlivých vekových kategóriách odlišný.

Podiel respondentov, ktorí si uvedomujú, že noviny prezentujú iden>cké udalos> alebo informácie z rôznych uhlov pohľadu, je v jednotlivých vekových kategóriách odlišný.

Chí-kvadrát

Stupeň voľnos9 (df)

Kri9cká hodnota

Hodnota šta9s9ckej významnos9 (p)

23,875

11,07

0,000

23,875>11,07 Alterna(vna

19,836

11,07

0,001

19,836>11,07 Alterna(vna

21,346

11,07

0,001

21,346>11,07 Alterna(vna

0,001

20,396>11,07 Alterna(vna

20,396

11,07

V prípade televízie sú analyzované dáta šta>s>cky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnos> 0,05 bola prijatá alterna(vna hypotéza, ktorá tvrdí, že podiel respondentov, ktorí si uvedomujú, že televízie prezentujú iden>cké udalos> alebo informácie z rôznych uhlov pohľadu, je v jednotlivých vekových kategóriách odlišný.

V prípade rozhlasových staníc sú analyzované dáta šta>s>cky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnos> 0,05 bola prijatá alterna(vna hypotéza, ktorá tvrdí, že podiel respondentov, ktorí si uvedomujú, že rozhlasové stanice prezentujú iden>cké udalos> alebo informácie z rôznych uhlov pohľadu, je v jednotlivých vekových kategóriách odlišný.

V prípade novín sú analyzované dáta šta>s>cky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnos> 0,05 bola prijatá alterna(vna hypotéza, ktorá tvrdí, že podiel respondentov, ktorí si uvedomujú, že noviny prezentujú iden>cké udalos> alebo informácie z rôznych uhlov pohľadu, je v jednotlivých vekových kategóriách odlišný.

Podiel respondentov, ktorí si uvedomujú, že webové stránky prezentujú iden>cké udalos> alebo informácie z rôznych uhlov pohľadu, je v jednotlivých vekových kategóriách odlišný. Výsledok testovania

Prijatá hypotéza

V prípade webových stránok sú analyzované dáta šta>s>cky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnos> 0,05 bola prijatá alterna(vna hypotéza, ktorá tvrdí, že podiel respondentov, ktorí si uvedomujú, že webové stránky prezentujú iden>cké udalos> alebo informácie z rôznych uhlov pohľadu, je v jednotlivých vekových kategóriách odlišný.

Myslíte si, že nižšie uvedené médiá dokážu tú istú alebo súvisiacu informáciu zobraziť rozdielnym spôsobom? Pohlavie Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná súvislosť medzi pohlavím súvislosť medzi pohlavím súvislosť medzi pohlavím súvislosť medzi pohlavím respondentov a ich respondentov a ich respondentov a ich respondentov a ich názorom na to, či televízie názorom na to, či názorom na to, či noviny názorom na to, či webové dokážu prezentovať tú rozhlasové stanice dokážu dokážu prezentovať tú stránky dokážu istú alebo súvisiacu prezentovať tú istú alebo istú alebo súvisiacu prezentovať tú istú alebo udalosť rozdielnym súvisiacu udalosť udalosť rozdielnym súvisiacu udalosť spôsobom. rozdielnym spôsobom. spôsobom. rozdielnym spôsobom. Existuje signifikantná Existuje signifikantná Existuje signifikantná Existuje signifikantná súvislosť medzi pohlavím súvislosť medzi pohlavím súvislosť medzi pohlavím súvislosť medzi pohlavím respondentov a ich respondentov a ich respondentov a ich respondentov a ich názorom na to, či televízie názorom na to, či názorom na to, či noviny názorom na to, či webové dokážu prezentovať tú rozhlasové stanice dokážu dokážu prezentovať tú stránky dokážu istú alebo súvisiacu prezentovať tú istú alebo istú alebo súvisiacu prezentovať tú istú alebo udalosť rozdielnym súvisiacu udalosť udalosť rozdielnym súvisiacu udalosť spôsobom. rozdielnym spôsobom. spôsobom. rozdielnym spôsobom.

Chí-kvadrát

Stupeň voľnos9 (df)

Kri9cká hodnota

Hodnota šta9s9ckej významnos9 (p)

Výsledok testovania

Prijatá hypotéza

0,005

3,84

0,943

0,005<3,84

Nulová

0,443

3,84

0,506

0,443<3,84

Nulová

0,034

3,84

0,584

0,034<3,84

Nulová

0,546<3,84

Nulová

0,546

3,84

0,460

V prípade televízie nie sú analyzované dáta šta>s>cky signifikantné. V prípade tohto média prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že na zvolenej hladine signifikancie 5 % neexistuje signifikantná súvislosť medzi pohlavím respondentov a ich názorom na to, či televízie dokážu prezentovať tú istú alebo súvisiacu udalosť rozdielnym spôsobom.

V prípade rozhlasových staníc nie sú analyzované dáta šta>s>cky signifikantné. V prípade tohto média prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že na zvolenej hladine signifikancie 5 % neexistuje signifikantná súvislosť medzi pohlavím respondentov a ich názorom na to, či rozhlasové stanice dokážu prezentovať tú istú alebo súvisiacu udalosť rozdielnym spôsobom.

V prípade novín nie sú analyzované dáta šta>s>cky signifikantné. V prípade tohto média prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že na zvolenej hladine signifikancie 5 % neexistuje signifikantná súvislosť medzi pohlavím respondentov a ich názorom na to, či noviny dokážu prezentovať tú istú alebo súvisiacu udalosť rozdielnym spôsobom.

V prípade webových stránok nie sú analyzované dáta šta>s>cky signifikantné. V prípade tohto média prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že na zvolenej hladine signifikancie 5 % neexistuje signifikantná súvislosť medzi pohlavím respondentov a ich názorom na to, či webové stránky dokážu prezentovať tú istú alebo súvisiacu udalosť rozdielnym spôsobom.

3.4 Reakcie na rozdielne formy a spôsoby prezentácie identickej informácie rôznymi médiami Respondentom bola ponúknutá séria otázok mapujúca ich postoje a reakcie na rozdielne spôsoby prezentácie tej istej udalosti rôznymi médiami. Získané odpovede sme vyhodnotili a rozdelili do viacerých tematických kategórií. V prvej položke sa ocitli respondenti, ktorí uviedli, že si žiadne rozdiely v mediálnej prezentácii identických udalostí vôbec nevšimli. Úplná nevšímavosť a ľahostajnosť ako reakcia na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov sa vyskytli až u 43,2 % respondentov. V prípade krajín EÚ dosahuje tento podiel až 51 %, z čoho možno usudzovať, že obyvatelia Slovenska majú nižšiu mieru ľahostajnosti voči komunikátom, ktoré im médiá sprostredkúvajú. Reakcie na rôzne formy a spôsoby spracovania identickej informácie rôznymi médiami 70

63,9%

62,5%

52,5

45,9%

43,2% 35

32,2%

17,5

12,1%

Nevšímavosť

Čiastočná dôvera v informácie

Snaha o porovnávanie

Nezáujem o porovnávanie

Zdieľanie v sociálnej skupine

Zdieľanie prostredníctvom občianskej alebo spoločenskej organizácie

Zaujímavým zistením je, že nevšímavosť a ľahostajnosť sú najviac rozšírené v najmladšej (42,4 %) a najstaršej vekovej kategórii respondentov (53 %). Najmenej sa vyskytuje u mladých dospelých, teda vo vekovej skupine 25 – 34 rokov, kde tento postoj registrujeme u 37,2 % opýtaných. S výrokom „Trochu dôverujem každej z informácií prezentovaných v médiách“ sa celkovo stotožnilo až 63,9 % opýtaných. Najvyššia čiastočná dôvera v informácie z médií je typická pre vekové skupiny od 45 do 54 rokov (71,1 %) a od 55 do 64 rokov (71,3 %).

Reakcie na rôzne formy a spôsoby spracovania identickej informácie rôznymi médiami 43,5% Nevšímavosť 43,1%

65,7% Čiastočná dôvera v informácie 62,2%

44,9% Snaha o porovnávanie 47,1%

33,5% Nezáujem o porovnávanie 30,7%

66,0% Zdieľanie v sociálnej skupine 58,6%

11,2%

Zdieľanie prostredníctvom občianskej alebo spoločenskej organizácie

13,1% 0

17,5

Ženy

52,5

Muži

Ďalšou reakciou na rôzne spôsoby spracovania identickej informácie rôznymi médiami je snaha tieto mediálne komunikáty a s nimi spojené informácie navzájom porovnávať. Porovnávanie spornej informácie s inými informačnými zdrojmi uviedlo 45,9 % respondentov. Takýto prístup sa najčastejšie vyskytuje u mladých dospelých (veková skupina od 16 do 24 rokov – 50,5 % a od 25 do 34 rokov – 50,1 %). Omnoho nižšia je miera iniciatív smerujúcich k porovnávaniu rôznych informačných zdrojov v prípade seniorov (31,4 %), ale aj ľudí v produktívnom veku, teda vo vekovej skupine 45 až 54 rokov (31,2 %).

Reakcie na rôzne formy a spôsoby spracovania identickej informácie rôznymi médiami 42,4% 37,2% 41,5%

Nevšímavosť

45,1% 45,7% 53% 60,4% 59,5% 66,5%

Čiastočná dôvera v informácie

71,1% 71,3% 66,2% 50,5% 50,1% 47,2%

Snaha o porovnávanie

31,2% 41,8% 31,4% 30,9% 28,7% 31,3%

Nezáujem o porovnávanie

47,1% 36,4% 39,6% 61,8% 63,5% 60,8%

Zdieľanie v sociálnej skupine

62,1% 63,9% 62,5% 10,8% 14,3% 13,6%

Zdieľanie prostredníctvom občianskej alebo spoločenskej organizácie

7,8% 14,6% 11,3% 0

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

35 - 44 65 a viac

S výrokom „Zvyčajne si pozriem iba informácie od jedného zdroja“ nesúhlasilo až 58,2 % opýtaných. U členov tejto skupiny môžeme podľa vyhodnotených reakcií predpokladať, že aspoň v niektorých prípadoch si overujú informácie aj prostredníctvom iných zdrojov. Z týchto zistení môžeme vyvodiť tvrdenie o relatívne vysokom podiele dospelej populácie, ktorá reaguje na sporný mediálny obsah viac či menej aktívnym spôsobom. Aspoň príležitostné porovnávanie informácií z rôznych zdrojov je dôležitým znakom prítomnosti priemerného, príp. až nadpriemerného stupňa mediálnej gramotnosti.

Reakcie na rôzne formy a spôsoby spracovania identickej informácie rôznymi médiami 42,5% 51,5% 54,5%

Nevšímavosť

36,4% 35,9% 37% 65,0% 55,5% 27,3%

Čiastočná dôvera v informácie

68,2% 62,5% 61,9% 47,4% 30,0% 27,3%

Snaha o porovnávanie

54,5% 58,5% 58,5% 31,8% 34,8% 18,2%

Nezáujem o porovnávanie

59,1% 27% 25,7% 63,8% 52,4% 45,5%

Zdieľanie v sociálnej skupine

45,5% 68,9% 67,7% 11,5% 16,3% 27,3%

Zdieľanie prostredníctvom občianskej alebo spoločenskej organizácie

13,6% 12,3% 15,4% 0

17,5

Hocijaký typ vzdelania vyšší ako základné (vrátane učnovského) Žiadne vzdelanie Bakalársky titul

52,5

Úplne alebo neúplné základné (9-ročná školská dochádzka) Neviem Magisterský titul

Ďalšou kategóriou v registri vzorcov reagovania na rôzne formy a spôsoby spracovania identickej informácie je zdieľanie v sociálnej skupine. Až 62,5 % opýtaných uviedlo, že v prípade rozporov, nejasností alebo pochybností týkajúcich sa mediálneho obsahu sa spýta na názor priateľa, niektorého z členov rodiny alebo iné osoby, ktorým dôveruje. Zdieľanie názorov a postojov je podľa dostupných výsledkov jednou z najfrekventovanejších foriem správania a reagovania. K tomuto zdieľaniu dochádza v rôznych sociálnych kontextoch – či už v skupine názorovo blízkych osôb, v skupinách s rodinnými, pracovnými, študijnými a inými väzbami. Záujem o zdieľanie v sociálnej skupine je rozšírený naprieč všetkými vekovými skupinami a pohybuje sa na úrovni okolo 60 %.

Reakcie na rôzne formy a spôsoby spracovania identickej informácie rôznymi médiami 46,6% 43,3% 32,8% 43,3%

Nevšímavosť

43,3% 43,5% 41,3% 46,5% 68,6% 64,5% 51,7% 62,3%

Čiastočná dôvera v informácie

61,2% 64% 64,1% 68,5% 48,4% 47,1% 51,7% 47,9%

Snaha o porovnávanie

32,8% 49% 45,9% 42,7% 43,3% 52,4% 12,1% 33,1%

Nezáujem o porovnávanie

27,6% 29,4% 30,9% 31,5% 66,4% 65,3% 67,2% 60%

Zdieľanie v sociálnej skupine

47% 63,7% 61,4% 63,1% 14,4% 12,1% 5,2% 17,7%

Zdieľanie prostredníctvom občianskej alebo spoločenskej organizácie

10,4% 13,5% 10,9% 8,8% 0

17,5

52,5

Reakcie na rôzne formy a spôsoby spracovania identickej informácie rôznymi médiami 48,4% 47,0% 45,7%

39%

43,5% 41,1% 37,1% 38,9% 40,4% 38,1%

Nevšímavosť

54,8%

65,7% 63,4% 60,9%

Čiastočná dôvera v informácie

57,1% 35,9%

Snaha o porovnávanie

69,9% 69,5%

67,5% 64,7% 62,9%

41,9% 44,9% 42,4% 45,7%

50,2% 53,2%

47,2%

58,4%

52,4%

30,1%

36,3% 33,2% 32,6% 37% 28,9% 26,2%

Nezáujem o porovnávanie

73,7%

24,7% 21,4% 59,1% 60,2% 60,2% 56,9%

Zdieľanie v sociálnej skupine

12,1%

59,6%

12,9% 14,0% 14,1% 11,9% 14,1% 15,8% 13,5%

Zdieľanie prostredníctvom občianskej alebo spoločenskej organizácie

67,2% 65,4% 64,3%

26,3%

9% 11,9% 0,0

64,5%

20,0

40,0

do 300 1001-1200

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

60,0

701-800 2001-3000

80,0

801-1000 nad 3000

Zaujímavým zistením je absolútny nezáujem o zdieľanie v rámci akýchkoľvek formálnych štruktúr. S výrokom „Vyjadrím svoje znepokojenie občianskej alebo spoločenskej organizácii“ súhlasilo iba 12,1 % respondentov. Najviac z nich bolo z vekovej kategórie 25 – 34 rokov (14,3 %) a 55 – 64 rokov (14,6 %). Z týchto údajov môžeme dedukovať, že iba relatívne veľmi malý podiel obyvateľov Slovenska využíva možnosti vyplývajúce z príslušnej mediálnej legislatívy – napr. zaslanie podnetu regulačným orgánom alebo iným inštitúciám, neziskovým organizáciám a pod. Toto zistenie však nie je prekvapivé, nakoľko možností takejto formy reakcie na problematický mediálny obsah nie je na Slovensku príliš mnoho (na rozdiel od viacerých európskych i mimoeurópskych krajín s dlhšou tradíciou rozvoja mediálnej gramotnosti, v ktorých

existujú viaceré neziskové organizácie zastupujúce záujmy členov publika, poskytujúce poradenstvo, vzdelávanie a pod.). Podobný nezáujem o komunikáciu s občianskymi alebo spoločenskými organizáciami však môžeme pozorovať aj v rámci údajov zozbieraných v krajinách EÚ, kde takýto spôsob riešenia podnetov alebo problémov volí iba 18 % obyvateľov. Dôležitým zistením však je, že najvyšší podiel medzi nimi tvorí najmladšia veková skupina (20 %) a mladí dospelí vo veku do 34 rokov (22 %). Otázka: QA4 Znenie otázky: Keď si všimnete rozdiely v tom, ako je tá istá alebo súvisiaca informácia zobrazená rozličnými zdrojmi, čo zvyčajne urobíte? Socio-demografický parameter: Vek Nulová hypotéza: Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná Neexistuje súvislosť medzi vekom súvislosť medzi vekom súvislosť medzi vekom signifikantná súvislosť medzi vekom respondentov a respondentov a respondentov a snahou o respondentov a zdieľaním súvislosť medzi nevšímavosťou a čiastočnou dôverou v porovnávanie informácií v sociálnej skupine ako vekom respondentov ľahostajnosťou ako informácie ako reakciou ako reakciou na rôzne a zdieľaním v rámci reakciou na rôzne uhly reakciou na rôzne uhly na rôzne uhly pohľadu či uhly pohľadu či spôsoby pohľadu či spôsoby formálnych štruktúr pohľadu či spôsoby spôsoby prezentácie prezentácie faktov v ako reakciou na na prezentácie faktov v rôzne uhly pohľadu či prezentácie faktov v faktov v médiách. médiách. médiách. spôsoby prezentácie médiách. faktov v médiách.

AlternaRvna hypotéza:

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a nevšímavosťou a ľahostajnosťou ako reakciou na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a čiastočnou dôverou v informácie ako reakciou na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a snahou o porovnávanie informácií ako reakciou na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a zdieľaním v sociálnej skupine, ako reakciou na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a využívaním informácií len z jedného zdroja ako reakciou na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách využívaním informácií iba do jedného zdroja.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a zdieľaním v rámci formálnych štruktúr ako reakciou na na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a využívaním informácií len z jedného zdroja ako reakciou na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách využívaním informácií iba od jedného zdroja.

Druh reakcie

Chí-kvadrát

Stupeň voľnos? (df)

Kri?cká hodnota

Hodnota šta?s?ckej významnos? (p)

Výsledok testovania

Prijatá hypotéza

Nevšímam si, či sú informácie v rôznych médiách rôzne prezentované.

29,728

11,07

0,000

29,728>11,07

AlternaRvna

Trochu dôverujem každej z informácií prezentovaných v médiách.

40,229

11,07

0,000

40,229>11,07

AlternaRvna

Pokúšam sa porovnať ich s informáciami z iného zdroja (napr. z kníh, encyklopédií, iných televíznych staníc, novín).

33,496

11,07

0,000

33,496>11,07

AlternaRvna

Spýtam sa na názor priateľa, členov rodiny alebo iných ľudí.

4,764

11,07

0,445

4,764 <11,07

Nulová

Vyjadrím svoje znepokojenie občianskej alebo spoločenskej organizácii.

13,046

11,07

0,023

13,046>11,07

AlternaRvna

Zvyčajne sa pozriem iba do jedného zdroja (to znamená jedna stanica, jedny noviny, jedna webová stránka). Komentár:

25,025 Analyzované dáta sú štaesecky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnose 0,05 bola prijatá alternaRvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a nevšímavosťou a ľahostajnosťou ako reakciou na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách.

11,07

0,000

25,025>11,07

AlternaRvna

Analyzované dáta sú štaesecky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnose 0,05 bola prijatá alternaRvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a čiastočnou dôverou v informácie ako reakciou na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách .

Analyzované dáta sú štaesecky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnose 0,05 bola prijatá alternaRvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a snahou o porovnávanie informácií ako reakciou na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách.

Analyzované dáta nie sú štaesecky signifikantné. V tomto prípade prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že na zvolenej hladine signifikancie 5 % neexistuje signifikantná súvislosť medzi vekom respondentov a zdieľaním v sociálnej skupine ako reakciou na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách .

Analyzované dáta sú štaesecky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnose 0,05 bola prijatá alternaRvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a zdieľaním v rámci formálnych štruktúr ako reakciou na na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách.

Analyzované dáta sú štaesecky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnose 0,05 bola prijatá alternaRvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a využívaním informácií len z jedného zdroja ako reakciou na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách využívaním informácií iba od jedného zdroja.

Otázka: QA4 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter:

Keď si všimnete rozdiely v tom, ako je tá istá alebo súvisiaca informácia zobrazená rozličnými zdrojmi, čo zvyčajne urobíte? Pohlavie

Nulová hypotéza:

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách nevšímavosťou a ľahostajnosťou.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách čiastočnou dôverou v informácie.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách snahou o porovnávanie informácií.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách zdieľaním v sociálnej skupine.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách zdieľaním v rámci formálnych štruktúr.

AlternaRvna hypotéza:

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách nevšímavosťou a ľahostajnosťou.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách čiastočnou dôverou v informácie.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách snahou o porovnávanie informácií.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách zdieľaním v sociálnej skupine.

Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách zdieľaním v rámci formálnych štruktúr.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách využívaním informácií iba od jedného zdroja. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách využívaním informácií iba od jedného zdroja.

Druh reakcie

Chí-kvadrát

Stupeň voľnos? (df)

Kri?cká hodnota

Hodnota šta?s?ckej významnos? (p)

Výsledok testovania

Prijatá hypotéza

Nevšímam si, či sú informácie v rôznych médiách rôzne prezentované.

0,182

3,84

0,670

0,181<3,84

Nulová

Trochu dôverujem každej z informácií prezentovaných v médiách.

3,84

0,034

4,493>3,84

AlternaRvna

4,493

Pokúšam sa porovnať ich s informáciami z iného zdroja (napr. z kníh, encyklopédií, iných televíznych staníc, novín).

1,744

3,84

0,187

1,744<3,84

Nulová

Spýtam sa na názor priateľa, členov rodiny alebo iných ľudí.

18,487

3,84

0,000

18,487>3,84

AlternaRvna

Vyjadrím svoje znepokojenie občianskej alebo spoločenskej organizácii.

2,488

3,84

0,115

2,488<3,84

Nulová

Zvyčajne sa pozriem iba do jedného zdroja (to znamená jedna stanica, jedny noviny, jedna webová stránka). Komentár:

1,888 Analyzované dáta nie sú štaesecky signifikantné. V tomto prípade prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že na zvolenej hladine signifikancie 5 % neexistuje signifikantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách nevšímavosťou a ľahostajnosťou.

1 Analyzované dáta sú štaesecky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnose 0,05 bola prijatá alternaRvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách čiastočnou dôverou v informácie.

3,84 Analyzované dáta nie sú štaesecky signifikantné. V tomto prípade prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že na zvolenej hladine signifikancie 5 % neexistuje signifikantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách snahou o porovnávanie informácií.

0,169 Analyzované dáta sú štaesecky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnose 0,05 bola prijatá alternaRvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách zdieľaním v sociálnej skupine.

1,888<3,84

Nulová

Analyzované dáta nie sú štaesecky signifikantné. V tomto prípade prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že na zvolenej hladine signifikancie 5 % neexistuje signifikantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách zdieľaním v rámci formálnych štruktúr.

Analyzované dáta nie sú štaesecky signifikantné. V tomto prípade prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že na zvolenej hladine signifikancie 5 % neexistuje signifikantná súvislosť medzi ženami a mužmi reagujúcimi na rôzne uhly pohľadu či spôsoby prezentácie faktov v médiách využívaním informácií iba do jedného zdroja.

3.5 Vnímanie rozdielov medzi mediálnou reprezentáciou reality a fyzickou realitou Médiá ponúkajú publiku informácie spracované spôsobom, ktorý má vzbudzovať dojem, že ide o autentický „odtlačok“ reality, maximálne pravdivý a ničím neskreslený odraz denných udalostí. Ide vlastne o médiami sprostredkované deskripcie reality, ktoré fakty, udalosti či postoje zapojených aktérov neodrážajú, ale sú umelo vytvorenými konštruktmi, ktoré si z reálneho sveta cielene vyberajú iba stavebné kamene, ktoré usporadúvajú špecifickými spôsobmi ovplyvnenými množstvom faktorov. „Tak prichádzajú masové médiá k moci, ktorú na nich delegujeme, a vytvárajú pre nás svet, v ktorom so svojimi predstavami žijeme. Masové média výklad sveta zjednodušujú, používajú odkazy na to, čo je známe a obvyklé, a tiež prednostne servírujú žiadané. Pretože masmédiá popisujú do šírky, nie do hĺbky, prinášajú so sebou štruktúrovanie predstáv o realite, roztržitosť, nestálosť vnímania a zapamätania, otupenie krátkodobej pamäte...“ (Vybíral, 2005, s. 142). V rámci výskumu úrovne mediálnej gramotnosti sme sa usilovali zistiť, do akej miery dospelá slovenská populácia implicitne vníma vzájomné prepojenia, rozdiely a interpretačné rámce mediálnej reprezentácie reality. Vychádzali sme z toho, že reprezentácia reality je „komplexná symbolická forma zastupujúca skutočnosť ako relatívne ustálený výsledok jej subjektívno-sociálnej transformácie, tiež však samotná praktika vytvárania zástupných symbolov, ktorá je jedným z aspektov mediácie, procesu, v ktorom sa v komunikácii pretínajú osi realita – text a producent – recipient“ (Bočák, 2006, s. 100).

Výskumnej vzorke sme predložili sériu výrokov a vyhodnocovali sme mieru stotožnenia sa s nimi. Výroky boli zamerané na testovanie spôsobilosti členov publika vnímať špecifické a relatívne ťažko vnímateľné vlastnosti mediálnych obsahov. Snažili sme sa zistiť, či dokážu identifikovať mediálne texty ako špecifický typ sociálnej konštrukcie reality, ktorá je vytváraná a prezentovaná s určitým zámerom a či tieto súvislosti sú výskumnej vzorke zrejmé. Prvý výrok bol zameraný na to, aké sú základné charakteristiky vnímania násilia v mediálnych obsahoch. S výrokom „Toto by v skutočnom živote bolelo viac“ sa pri sledovaní médiami prezentovaného násilia stotožnilo 66, 1 % respondentov. Necelých 10 % túto otázku nevedelo posúdiť. Až 24,7 % opýtaných uviedlo, že sa o vzťahu mediálneho násilia a násilia v reálnom živote nikdy nezamýšľalo. V prípade výskumu realizovaného v krajinách EÚ sa s týmto výrokom stotožnilo 67 % respondentov. Vnímanie rozdielov medzi mediálnou reprezentáciou reality a objektívnou realitou 66,8%

„Toto by v skutočnom živote bolelo viac“ = Vnímanie násila v mediálnom obsahu

65,5%

„Toto ma má donútiť myslieť si, že fajčenie je super“ = Vnímanie médiami prezentovaného správania, ktoré môže mať nepriaznivé zdravotné dôsledky alebo prispieť k vzniku nelátkových závislostí

24,7% 30,9% 61,6%

„Toto je vlastne reklama, hoci je to urobené tak, aby to tak nevyzeralo“ = Vnímanie skrytej reklamy a prítomnosť product placementu

61,7%

„Nie je to prirodzené, mať takéto telo“ = Vnímanie toho, že médiá môžu vytvárať u publika prehnané očakávania a ašpirácie v súvislosti s fyzickým vzhľadom

66,2% 55,0% 0

17,5

Ženy

52,5

Muži

Prekvapivé zistenia prináša pohľad na vekovú štruktúru respondentov v SR, ktorí na túto otázku odpovedali. Prítomnosť násilných prvkov v mediálnom obsahu si najviac uvedomuje najmladší segment dospelých obyvateľov Slovenska, teda respondenti z vekových skupín 16 – 24 rokov (70,8 %) a 25 – 34 rokov (71,2 %). Na opačnej škále spektra sú postoje seniorskej populácie (veková skupina 64+), kde sa nad rozdielmi medzi mediálnou reprezentáciou reality a objektívnou realitou zamýšľa iba 50,9 % opýtaných. Zaujímavým zistením tiež je, že výskumné dáta nezaznamenali takmer žiadne rozdiely v citlivosti vnímania násilných prvkov v mediálnom obsahu medzi mužskými a ženskými respondentmi. Výskum však naznačuje, že vnímanie násilných prvkov v mediálnom obsahu narastá v súvislosti s najvyšším dosiahnutým vzdelaním, kde najvyššiu mieru stotožnenia sa s predloženým výrokom nachádzame u vysokoškolsky vzdelaných ľudí (približne 70 %) a nižšie hodnoty nachádzame u respondentov s nižším stupňom dosiahnutého vzdelania (45 až 52 %). Vyhodnotenie údajov tiež naznačuje súvislosť s výškou príjmu domácnosti – o násilných prvkoch v mediálnych obsahoch

najmenej uvažujú ľudia s príjmom do 300 eur, kde nameraná hodnota dosahuje 54,8 %. Vo všetkých ostatných príjmových skupinách tento ukazovateľ presahuje hodnotu 60 %, pričom najviac respondentov (približne 72 %) vnímajúcich násilie v mediálnom obsahu nachádzame v príjmových skupinách od 1200 do 3000 eur. Druhý výrok mapoval vnímanie médiami prezentovaných vzorcov správania, ktoré môžu mať nepriaznivé zdravotné dôsledky alebo môžu prispievať k vzniku závislostí. S výrokom „Toto ma má donútiť myslieť si, že fajčenie je super“ sa pri sledovaní mediálneho obsahu stotožnilo 27,8 % respondentov, nesúhlasilo s ním 60,3 % opýtaných a 12 % sa nevedelo k tejto otázke vyjadriť. Ide o podobné výsledky, ako boli dosiahnuté v krajinách EÚ, kde sa s výrokom stotožnilo 31 % opýtaných. Pri vyhodnotení a porovnaní sociodemografických charakteristík slovenských respondentov sme zistili, že s výrokom sa viac stotožňujú muži (30,9 %) ako ženy (24,7 %). Najvyšší podiel respondentov, zamýšľajúcich sa nad médiami prezentovanými spôsobmi správania, ktoré môžu mať nepriaznivé zdravotné dôsledky, nachádzame opäť v najmladšej vekovej skupine (približne 30 % odpovedí u respondentov vo veku od 16 do 34 rokov). Naopak, najmenej v seniorskej populácii, kde o takýchto súvislostiach uvažuje iba 18 percent účastníkov výskumu. Vnímanie rozdielov medzi mediálnou reprezentáciou reality a objektívnou realitou 70,8% 71,2%

„Toto by v skutočnom živote bolelo viac“ = Vnímanie násila v mediálnom obsahu

50,9%

62,7% 66,8% 60,9%

29,2% 31,8% 25,6% 26,6% 28,7% 18%

„Toto je vlastne reklama, hoci je to urobené tak, aby to tak nevyzeralo“ = Vnímanie skrytej reklamy a prítomnosť product placementu

60,5% 61% 57,3%

34,1%

69,2% 71,7%

62,8% 64,6% 60,4% 63,3% 59,1% 51,8%

„Nie je to prirodzené, mať takéto telo“ = Vnímanie toho, že médiá môžu vytvárať u publika prehnané očakávania a ašpirácie v súvislosti s fyzickým vzhľadom

16-24 45 - 54

25-34 55 - 64

35 - 44 65 a viac

Ďalší výrok predložený respondentom sa sústredil na zisťovanie ich schopnosti odhaliť v mediálnom obsahu skrytú reklamu, umiestňovanie produktov (product placement) a iné marketingové stratégie a techniky. Cieľom teda nebolo ani tak monitorovanie schopnosti rozlíšiť mediálny obsah a reklamu, ale skôr monitorovanie schopnosti identifikovať prípadné skryté persuazívne zámery komerčného zamerania. S výrokom „Toto je vlastne reklama, hoci je to urobené tak, aby to tak nevyzeralo“ sa pri sledovaní mediálnych obsahov stotožnilo 61,7 % opýtaných. Opačný postoj malo iba 27,5 %, k téme sa nedokázalo alebo nechcelo vyjadriť 10,8 % účastníkov výskumu. V rámci výskumu realizovaného v krajinách EÚ sa s výrokom stotožnilo až 75 % opýtaných, čo je o približne 12 % viac ako na Slovensku. Tento výsledok môže naznačovať nižšiu mieru vnímavosti slovenského publika voči skrytej reklame a umiestňovaniu produktov v mediálnych obsahoch. Možné je však i vysvetlenie, že v zahraničných médiách je prax umiestňovania produktov a podobných marketingových stratégií frekventovanejšia ako v SR. Toto tvrdenie však nemôžeme dokázať, nakoľko nám chýbajú exaktné dáta, ktoré by bolo možné získať iba obsahovou analýzou mediálnych komunikátov v televíziách jednotlivých krajín EÚ. Vnímanie rozdielov medzi mediálnou reprezentáciou reality a objektívnou realitou 52,0% 45,5% 45,5%

„Toto by v skutočnom živote bolelo viac“ = Vnímanie násila v mediálnom obsahu

27,8% 24,7%

31,7% 30%

„Toto je vlastne reklama, hoci je to urobené tak, aby to tak nevyzeralo“ = Vnímanie skrytej reklamy a prítomnosť product placementu

63,8%

50%

44,1% 45,5% 45,5%

„Nie je to prirodzené, mať takéto telo“ = Vnímanie toho, že médiá môžu vytvárať u publika prehnané očakávania a ašpirácie v súvislosti s fyzickým vzhľadom

70,8% 68,6%

45,5% 40,9%

42,3%

9,1%

67,8%

74,4% 75,2% 62,8%

70,1% 69,4% 60

Hocijaký typ vzdelania vyšší ako základné (vrátane učnovského) Úplne alebo neúplné základné (9-ročná školská dochádzka) Žiadne vzdelanie Neviem Bakalársky titul Magisterský titul

Pri podrobnejšom rozbore otázok z hľadiska sociodemografických ukazovateľov opäť zisťujeme, že v slovenskej dospelej populácii sú k skrytej reklame a umiestňovaniu produktov najviac vnímaví ľudia z vekovej skupiny 25 – 34 rokov (71,7 %) a 16 – 24 rokov (69,2 %). Najmenej respondentov, ktorí si uvedomujú prítomnosť marketingových prvkov v mediálnom obsahu, nachádzame v najstaršej vekovej skupine (34,1 %). V porovnaní s priemerom sledovaných krajín EÚ, kde tento ukazovateľ v prípade seniorov dosiahol až 72 %, ide o veľmi nízku hodnotu, ktorá naznačuje potrebu vzdelávacích aktivít zameraných na zvyšovanie vnímavosti seniorskej populácie voči rôznym druhom persuazívneho pôsobenia. Analýza odpovedí tiež ukázala, že miera vnímania marketingových prvkov v mediálnom obsahu narastá súčasne so zvyšujúcim sa najvyšším dosiahnutým vzdelaním. Najviac respondentov (približne 75 %), ktorí rozlišujú skrytú reklamu a product placement, nachádzame v skupine vysokoškolsky vzdelaných respondentov. Posledný výrok, ktorý bol súčasťou tejto dotazníkovej položky, sa týkal postojov respondentov k mediálnej prezentácii ľudského tela. Snažili sme sa zistiť, či a do akej miery si dospelá slovenská populácia uvedomuje možnosti médií zobrazovať telo v zámerne upravenej podobe (napr. fotografie v časopisoch upravené v programe Adobe Photoshop, tváre alebo telá účinkujúcich, ktorí absolvovali plastickú operáciu a pod.). Zároveň sme sa snažili odhaliť, či si respondenti uvedomujú, že médiá dokážu vytvárať u publika prehnané očakávania a ašpirácie v súvislosti s fyzickým vzhľadom. Výrok „Nie je prirodzené, mať takéto telo“ napadol pri sledovaní niektorého z mediálnych obsahov až 60,9 % respondentov. K téme sa nedokázalo vyjadriť 12,7 % opýtaných a 26,4 % uviedlo, že im takáto myšlienka pri percepcii mediálneho obsahu nikdy nenapadla. V prípade dát získaných v krajinách EÚ sa s uvedeným výrokom pri prezeraní mediálneho obsahu stotožnilo 69 % respondentov.

Vnímanie rozdielov medzi mediálnou reprezentáciou reality a objektívnou realitou 63,5% 67,9% 65,2% 64,9% 68% 67,3% 63,5%

„Toto by v skutočnom živote bolelo viac“ = Vnímanie násila v mediálnom obsahu

39,0%

21,6% 27,6%

15,8%

75,9%

38% 33,6% 31,4% 27,1%

53,4%

„Toto je vlastne reklama, hoci je to urobené tak, aby to tak nevyzeralo“ = Vnímanie skrytej reklamy a prítomnosť product placementu

63,6% 66,7%

61,6% 56% 63,1% 60,1% 59,3%

„Nie je to prirodzené, mať takéto telo“ = Vnímanie toho, že médiá môžu vytvárať u publika prehnané očakávania a ašpirácie v súvislosti s fyzickým vzhľadom

48,5%

55,1%

58,8% 61,9% 58,5%

BB PO

BA TN

66,8% 66,8% 65,5%

KE TT

NR ZA

Z vyhodnotenia výsledkov získaných v SR vyplýva, že viac ako polovica respondentov si uvedomuje, že cieľom médií a reklamnej komunikácie je podporovať spotrebu, určité vzorce správania či postoje a že často pracuje s „...idealistickými zobrazeniami a klišé, so schémami, stereotypmi a zjednodušeniami, s ktorými je ľahké sa identifikovať alebo ktoré sa dajú jednoducho zapamätať“ (Mičienka – Jirák, 2007, s. 246). Nie je prekvapivé, že s predloženým výrokom týkajúcim sa mediálnej prezentácie ľudského tela sa stotožnilo až 66,2 % žien a iba 55 % mužov. V prípade priemeru EÚ mali výsledky podobnú štruktúru – ženy (74 %), muži (64%). V prípade slovenských výsledkov sa nad možnosťou médií zobrazovať telo v zámerne upravenej podobe zamýšľajú skôr mladšie vekové skupiny dospelých. V skupine 25 – 34 rokov to bolo 64,4 % a v skupine 16 až 24 rokov 62,8 %. Najnižšie hodnoty boli opäť namerané u respondentov v seniorskom veku (51,8 %) a vo vekovej skupine 55 až 64 rokov (59,1 %). Aj v tomto prípade ide o nižší podiel, ako bol zistený u seniorov v iných európskych krajinách, kde sa s identickým výrokom stotožnilo až 69 % opýtaných.

Vnímanie rozdielov medzi mediálnou reprezentáciou reality a objektívnou realitou 54,8% 60,6% 62,5% 68,2% 67% 63,2%

„Toto by v skutočnom živote bolelo viac“ = Vnímanie násila v mediálnom obsahu

73% 73,7% 71,9% 66,7%

31,2% 25,5% 28,9% 32,6% 34,4% 27,7% 26,2% 23,7% 18% 23,8%

43,8%

52,7% 53,9%

„Toto je vlastne reklama, hoci je to urobené tak, aby to tak nevyzeralo“ = Vnímanie skrytej reklamy a prítomnosť product placementu

62,3% 62% 66,4%

73% 70,5% 77,5% 71,4%

46,2%

„Nie je to prirodzené, mať takéto telo“ = Vnímanie toho, že médiá môžu vytvárať u publika prehnané očakávania a ašpirácie v súvislosti s fyzickým vzhľadom

57,0% 59% 58,9% 60,1% 64% 60,8%

47,6% 0,0

20,0

do 300 1001-1200

40,0

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

71,6% 70,8%

60,0

701-800 2001-3000

80,0

801-1000 nad 3000

Rozloženie názorov v populácii okrem veku silne ovplyvňuje aj dosiahnutý stupeň vzdelania. Vnímanie toho, že médiá môžu u publika vytvárať prehnané očakávania a ašpirácie súvisiace s fyzickým vzhľadom, je najčastejšie prítomné v kategórii vysokoškolsky vzdelaných ľudí (približne 70 %), ako aj ľudí s ukončeným stredoškolským vzdelaním (63,8 %) a omnoho nižšie hodnoty dosahuje v prípade respondentov s nižším stupňov vzdelania (približne 45 %).

Otázka: QA5 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaEvna hypotéza:

Keď používate médiá (napr. keď pozeráte televíziu, čítate noviny, pozeráte si internet, hráte video-hry), napadla vám niekedy niektorá z nasledujúcich možnosE? Vek Všetky vekové kategórie Medzi jednotlivými Medzi jednotlivými Medzi jednotlivými respondentov vnímajú vekovými kategóriami vekovými kategóriami vekovými kategóriami násilie v mediálnom neexistujú rozdiely vo neexistujú rozdiely v neexistujú rozdiely v obsahu rovnako. vnímaní médiami schopnosT odhaliť v postojoch prezentovaných vzorcov mediálnom obsahu skrytú respondentov k správania, ktoré môžu mať reklamu, umiestňovanie mediálnej prezentácii nepriaznivé zdravotné produktov (product ľudského tela. dôsledky alebo môžu placement) a iné prispievať k vzniku markeTngové stratégie a závislosE. techniky. Rôzne vekové kategórie Medzi jednotlivými Medzi jednotlivými Medzi jednotlivými vnímajú násilie vekovými kategóriami vekovými kategóriami vekovými kategóriami v mediálnom obsahu existujú rozdiely vo existujú rozdiely v existujú rozdiely v odlišne. vnímaní médiami schopnosT odhaliť v postojoch prezentovaných vzorcov mediálnom obsahu skrytú respondentov k správania, ktoré môžu mať reklamu, umiestňovanie mediálnej prezentácii nepriaznivé zdravotné produktov (product ľudského tela. dôsledky alebo môžu placement) a iné prispievať k vzniku markeTngové stratégie a závislosE. techniky.

Druh reakcie

Chí-kvadrát

Stupeň voľnos? (df)

Kri?cká hodnota

Hodnota šta?s?ckej významnos? (p)

Toto by v skutočnom živote bolelo oveľa viac.

33,608

11,07

0,000

33,608>11,07 AlternaEvna

Toto ma má donúTť myslieť si, že fajčenie je super.

16,351

11,07

0,006

16,351>11,07 AlternaEvna

Toto je vlastne reklama, hoci je to urobené tak, aby to tak nevyzeralo.

111,456

11,07

0,000

111,456>11,07 AlternaEvna

Nie je prirodzené mať takéto telo.

6,144

11,07

0,292

Analyzované dáta sú štaTsTcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosT 0,05 bola prijatá alternaEvna hypotéza, ktorá tvrdí, že rôzne vekové kategórie vnímajú násilie v mediálnom obsahu odlišne.

Analyzované dáta sú štaTsTcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosT 0,05 bola prijatá alternaEvna hypotéza, ktorá tvrdí, že medzi jednotlivými vekovými kategóriami existujú rozdiely vo vnímaní médiami prezentovaných vzorcov správania, ktoré môžu mať nepriaznivé zdravotné dôsledky alebo môžu prispievať k vzniku závislosE.

Analyzované dáta sú štaTsTcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosT 0,05 bola prijatá alternaEvna hypotéza, ktorá tvrdí, že medzi jednotlivými vekovými kategóriami existujú rozdiely v schopnosT odhaliť v mediálnom obsahu skrytú reklamu, umiestňovanie produktov (product placement) a iné markeTngové stratégie a techniky.

Analyzované dáta nie sú štaTsTcky signiﬁkantné. V tomto prípade prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že na zvolenej hladine signiﬁkancie 5 % medzi jednotlivými vekovými kategóriami neexistujú rozdiely v postojoch respondentov k mediálnej prezentácii ľudského tela.

Komentár:

Otázka: QA5 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaEvna hypotéza:

Výsledok testovania

Prijatá hypotéza

6,144<11,07

Nulová

Keď používate médiá (napr. keď pozeráte televíziu, čítate noviny, pozeráte si internet, hráte video-hry), napadla vám niekedy niektorá z nasledujúcich možnosE? Pohlavie Ženy aj muži vnímajú Medzi jednotlivými Medzi jednotlivými Medzi jednotlivými násilie v mediálnom pohlaviami neexistujú pohlaviami neexistujú pohlaviami neexistujú obsahu rovnako. rozdiely vo vnímaní rozdiely v schopnosT rozdiely v postojoch médiami prezentovaných odhaliť v mediálnom respondentov k vzorcov správania, ktoré obsahu skrytú reklamu, mediálnej prezentácii môžu mať nepriaznivé umiestňovanie produktov ľudského tela. zdravotné dôsledky alebo (product placement) a iné môžu prispievať k vzniku markeTngové stratégie a závislosE. techniky. Ženy a muži vnímajú Medzi jednotlivými Medzi jednotlivými Medzi jednotlivými vnímajú násilie pohlaviami existujú pohlaviami existujú pohlaviami existujú v mediálnom obsahu rozdiely vo vnímaní rozdiely v schopnosT rozdiely v postojoch odlišne. médiami prezentovaných odhaliť v mediálnom respondentov k vzorcov správania, ktoré obsahu skrytú reklamu, mediálnej prezentácii môžu mať nepriaznivé umiestňovanie produktov ľudského tela. zdravotné dôsledky alebo (product placement) a iné môžu prispievať k vzniku markeTngové stratégie a závislosE. techniky.

Druh reakcie

Chí-kvadrát

Stupeň voľnos? (df)

Kri?cká hodnota

Hodnota šta?s?ckej významnos? (p)

Výsledok testovania

Prijatá hypotéza

Toto by v skutočnom živote bolelo oveľa viac.

1,081

3,84

0,299

1,081<3,84

Nulová

Toto ma má donú+ť myslieť si, že fajčenie je super.

12,508

3,84

0,000

12,508>3,84 AlternaDvna

Toto je vlastne reklama, hoci je to urobené tak, aby to tak nevyzeralo.

0,061

3,84

0,806

0,061<3,84

Nie je prirodzené mať takéto telo.

49,653

3,84

0,000

49,653>3,84 AlternaDvna

Analyzované dáta sú šta+s+cky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnos+ 0,05 bola prijatá alternaDvna hypotéza, ktorá tvrdí, že medzi mužmi a ženami existujú rozdiely vo vnímaní médiami prezentovaných vzorcov správania, ktoré môžu mať nepriaznivé zdravotné dôsledky alebo môžu prispievať k vzniku závislosD.

Analyzované dáta nie sú šta+s+cky signiﬁkantné. V tomto prípade prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že na zvolenej hladine signiﬁkancie 5 % medzi mužmi a ženami neexistujú rozdiely v postojoch respondentov k mediálnej prezentácii ľudského tela.

Analyzované dáta sú šta+s+cky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnos+ 0,05 bola prijatá alternaDvna hypotéza, ktorá tvrdí, že medzi jednotlivými mužmi a ženami existujú rozdiely vo vnímaní médiami prezentovaných vzorcov správania, ktoré môžu mať nepriaznivé zdravotné dôsledky alebo môžu prispievať k vzniku závislosD.

Komentár:

Nulová

3.6 Úroveň znalostí týkajúcich sa mediálnej legislatívy, autorských práv, regulácie a autoregulácie v mediálnej sfére. V rámci tohto okruhu výskumných otázok sme sa zamerali na úroveň znalostí týkajúcich sa mediálnej legislatívy, autorských práv, regulácie a autoregulácie v mediálnej sfére. Tieto témy sú dôležitou súčasťou mediálnych kompetencií dospelej populácie, ktorá by mala mať aspoň minimálnu úroveň poznatkov o tom, že mediálna sféra je viazaná viac či menej záväzne vymedzeným súborom pravidiel a mediálnej legislatívy. „Novinári a redaktori, ale aj ďalší pracovníci médií zhromažďujú, triedia, spracúvajú a šíria najrôznejšie informácie. Táto ich činnosť je zakotvená v Ústave SR, ale aj v medzinárodných zmluvách, ktorých signatárom je aj SR. Slobodné prijímanie a šírenie informácií je jedným zo základných práv občana demokratického štátu. Na druhej strane si však každý, kto v médiách pôsobí, musí uvedomiť, aké dôsledky môže mať zverejnená informácia a v plnej miere za ňu niesť zodpovednosť. Právne vedomie a morálne cítenie novinára, redaktora a ďalších zodpovedných pracovníkov musí byť na vysokej úrovni. Napriek týmto vlastnostiam mediálnych pracovníkov je činnosť médií regulovaná viacerými právnymi normami.“ (Botík, 2011, s. 94 – 95). Tieto pravidlá napríklad upravujú pravidlá vlastníctva mediálnych organizácií, stanovovanie licenčných podmienok pre prevádzkovateľov televízneho a rozhlasového vysielania, otázky vlastníctva viacerých médií jedným vysielateľom a podobne. Ešte dôležitejšie poznatky z tejto oblasti sú informácie o funkcii jednotného systému označovania programov a pravidlá upravujúce šírenie mediálnych obsahov ohrozujúcich psychický a morálny vývoj detí a mládeže. Dôležité sú tiež poznatky týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva, autorských práv či označovania reklamných komunikátov. V rámci prvej otázky sme zisťovali povedomie respondentov o pravidlách, ktoré stanovujú jasné odlíšenie komerčných informácií (reklama a inzercia) od ostatného mediálneho obsahu, ktorého účelom nie je propagácia značky, služby alebo produktu. Zaujímavé je zistenie, že až 72,3 % respondentov preukázalo,

že dokáže rozpoznať základné obsahové a formálne aspekty reklamných a inzertných komunikátov. Neboli pritom zaznamenané takmer žiadne rozdiely vo vnímaní tejto otázky medzi mužmi (73,8 %) a ženami (73 %). Podobné výsledky boli zistené aj v prípade krajín EÚ, kde sa k znalosti obsahových a formálnych aspektov reklamy hlási 75 % opýtaných.

QA6 Úroveň znalostí týkajúcich mediálnej legislatívy, autorských práv, regulácie a autoregulácie v mediálnej sfére (N=2814) Typ znalosti Áno Znalosť obsahových a formálnych aspektov reklamných komunikátov Povedomie o problematike umiesťovania a označovania reklamných komunikátov v médiách Povedomie o autorských právach a ochrane duševcného vlastníctva v kontexte mediálnej komunikácie Povedomie o regulácii mediálnych obsahov (napr. z hľadiska zobrazovania násilia, vekovej vhodnosti a pod.)

Nie

Neviem

72,3

12,9

13,8

14,1

14,9

11,2

16,8

76,3

11,2

12,5

Pri vyhodnotení odpovedí z hľadiska vekového zloženia respondentov sme zistili, že najväčší problém v rozlišovaní komerčných a nekomerčných informácií majú seniori – iba 56,4 % z nich tvrdí, že disponuje takouto spôsobilosťou. V prípade seniorov z iných krajín dosahuje priemerný počet kladných odpovedí až 76 %. V ostaných častiach populačného spektra sú pozitívne odpovede na túto otázku rovnomerne rozložené a dosahujú hodnoty od 70,7 % (55- až 64-roční) po 78,8 % (25- až 34-roční). Najviac kladných odpovedí na položenú otázku súvisiacu s rozlišovaním komerčných informácií nachádzame u vysokoškolsky (približne 82 %) a stredoškolsky (približne 75 %) vzdelaných respondentov. V prípade účastníkov prieskumu s nižším vzdelaním ide o úroveň približne 55 % kladných odpovedí.

„O čom môže byť reklama“ = Znalosť obsahových a formálnych aspektov reklamných komunikátov 80

73,8%

73% 60

13%

12,7% 0

Áno

14,3%

Nie Ženy

13,2%

Neviem Muží

"Kam a kedy môže byť reklama umiestnená" = Povedomie o problematike umiesťovania a označovania reklamných komunikátov v médiách 80

71,2%

71%

14,7%

13,3% 0

Áno

Nie Ženy

15,5%

14,2%

Neviem Muží

Práva autorov chrániť ich intelektuálne vlastníctvo = Povedomie o existencii pravidiel upravujúcich autorské práva 80

72,4%

71,6% 60

17,9% 10,5% 0

Áno

15,5%

12,1% Nie

Ženy

Neviem Muží

„Typy obsahu, ktoré môžu byť zobrazené“ = Povedomie o regulácii mediálnych obsahov (napr. z hľadiska zobrazovania násilia, vekovej vhodnosti a pod.) 80

76,2%

76,1%

12,7%

10% 0

Áno

Nie Ženy

13,8%

11,1% Neviem

Muží

Podobné výsledky sme zistili aj v časti výskumu venovanému odpovedi na otázku, či existujú nejaké pravidlá o tom, kam a kedy môžu byť reklamy umiestňované. V priemere až 71 % oslovených respondentov preukázalo, že má povedomie o problematike umiestňovania reklamných a marketingových materiálov v médiách. V prípade európskych účastníkov výskumu bolo zaznamenaných 72 % kladných

odpovedí na otázku súvisiacu s povedomím o umiestňovaní a označovaní reklamy v médiách. „O čom môže byť reklama“ = Znalosť obsahových a formálnych aspektov reklamných komunikátov 76,3% 78,8% 72,5%

Áno

76,6% 70,7% 56,4% 11,4% 11,8% 14,2%

Nie

11,8% 14% 17,4% 12,2% 9,4% 13,3%

Neviem

11,6% 15,2% 26,2% 0

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

35 - 44 65 a viac

„Kam a kedy môže byť reklama umiestnená“ = Povedomie o problematike umiesťovania a označovania reklamných komunikátov v médiách 75,6% 79,8% 71,5%

Áno

73,7% 66,9% 44,5% 13,3% 11,2% 14,6%

Nie

14,2% 14,6% 19,8% 11,1% 9,0% 13,9%

Neviem

12,1% 18,5% 35,7% 0

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

35 - 44 65 a viac

Práva autorov chrániť ich intelektuálne vlastníctvo = Povedomie o problematike umiesťovania a označovania reklamných komunikátov v médiách 72,0% 78,9% 75%

Áno

77,7% 69,6% 57% 12,9% 10,2% 13%

Nie

9% 8,4% 12,5% 15,1% 10,9% 12%

Neviem

13,3% 22,1% 30,5% 0

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

35 - 44 65 a viac

„Typy obsahu, ktoré môžu byť zobrazené“ = Povedomie o regulácii mediálnych obsahov (napr. z hľadiska zobrazovania násilia, vekovej vhodnosti a pod.) 80,3% 82,4% 78,5%

Áno

77,2% 71% 55,5% 9,9% 10,0% 9,2%

Nie

11,3% 13,1% 17,7% 9,9% 7,6% 12,3%

Neviem

11,6% 15,8% 26,8% 0

22,5

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

67,5

35 - 44 65 a viac

V prípade analýzy odpovedí respondentov zo SR zisťujeme, že všetky vekové kategórie si uvedomujú existenciu pravidiel týkajúcich sa umiestňovania reklamy (kladné odpovede od 71,5 po 79, 9 %). Jedinou výnimkou sú opäť staršie populačné ročníky, kde kladne

odpovedalo iba 44,5 % ľudí vo veku 65 až 83 rokov a 66,9 % respondentov zo skupiny 55 až 64 rokov. V porovnaní s výskumom realizovaným v EÚ ide o dôležité zistenie, pretože spomedzi všetkých respondentov tamojší seniori preukázali najvyššiu mieru uvedomia si existencie pravidiel pre umiestňovanie reklamy (77 % kladných odpovedí). Aj v prípade vyhodnotenia odpovedí na túto otázku sa na Slovensku a v EÚ preukázala pozitívna korelácia kladných odpovedí so stupňom najvyššieho dosiahnutého vzdelania respondentov. V tretej časti otázky sme sa pokúšali zistiť, aké je povedomie výskumnej vzorky o existencii pravidiel upravujúcich autorské práva v kontexte mediálnej komunikácie. Až 72 % opýtaných v SR a 75 % v EÚ uviedlo, že vie o existencii takýchto všeobecne záväzných pravidiel a legislatívnych predpisov. Rozloženie názorov v populácii silne ovplyvňuje vek respondentov, kde takmer 80 % kladných odpovedí nachádzame v skupine mladých dospelých (25 – 34 rokov) a o niečo menej (75,6 %) vo vekovej skupine 16 až 24 rokov. V prípade dát z ostatných krajín EÚ najvyššie hodnoty sa objavujú u ľudí v strednom veku (35 až 54 rokov). Na povedomie o existencii legislatívy týkajúcej sa autorských práv má výrazný vplyv aj stupeň dosiahnutého vzdelania a výška príjmu respondentov. „O čom môže byť reklama“ = Znalosť obsahových a formálnych aspektov reklamných komunikátov 75,3% 55,6% 36,4%

Áno

59,1% 81,1% 82,9% 11,9% 22,0% 27,3%

Nie

22,7% 10,1% 8,7% 12,8% 22,5% 36,4%

Neviem

18,2% 8,7% 8,4% 0

22,5

67,5

„Kam a kedy môže byť reklama umiestnená“ = Povedomie o problematike umiesťovania a označovania reklamných komunikátov v médiách 73,7%

45,8% 45,5%

Áno

59,1%

81,5% 83,6%

12,5%

29,1% 27,3%

Nie

22,7% 9,4%

7,9%

13,8% 25,1%

27,3%

Neviem

18,2%

8,6% 0

22,5

67,5

Práva autorov chrániť ich intelektuálne vlastníctvo = Povedomie o problematike umiesťovania a označovania reklamných komunikátov v médiách

36,4%

Áno

74,9%

43,6% 63,6%

80,9%

83,6%

9,9% 18,2%

Nie

24,2% 31,8%

9,3%

7,6%

15,3% Neviem

4,5%

32,2%

45,5%

9,7%

8,8% 0

22,5

67,5

„Typy obsahu, ktoré môžu byť zobrazené“ = Povedomie o regulácii mediálnych obsahov (napr. z hľadiska zobrazovania násilia, vekovej vhodnosti a pod.) 78,3% 56,4% 54,5%

Áno

50% 83% 83% 10,3% 18,5% 9,1%

Nie

36,4% 10,1% 9,4% 11,3% 25,1% 36,4%

Neviem

13,6% 6,9% 7,6% 0

22,5

67,5

Hocijaký typ vzdelania vyšší ako základné (vrátane učnovského) Žiadne vzdelanie Bakalársky titul

Úplne alebo neúplné základné (9-ročná školská dochádzka) Neviem Magisterský titul

Dôležitým indikátorom mediálnej gramotnosti je povedomie o tom, že činnosť médií a nimi produkované mediálne obsahy podliehajú regulačným mechanizmom. V rámci tejto otázky sme sa výskumnej vzorky pýtali, či podľa nich na Slovensku existujú pravidlá upravujúce vysielanie programov obsahujúcich explicitné násilie, otvorené sexuálne scény a pod. Až 76, 3 % opýtaných odpovedalo, že má povedomie o tom, že existujú niektoré typy mediálnych obsahov, ktorých šírenie je zo zákona obmedzené (napr. scény otvorene zobrazujúce brutálne násilie, pornografické materiály a pod.). „O čom môže byť reklama“ = Znalosť obsahových a formálnych aspektov reklamných komunikátov 80,9% 75,3% 81% 72,8%

Áno

67,2% 72% 69,8% 73,4% 7,6% 14,9% 6,9% 11,5%

Nie

17,2% 11% 15,3% 12,0% 0

22,5

67,5

„Kam a kedy môže byť reklama umiestnená“ = Povedomie o problematike umiesťovania a označovania reklamných komunikátov v médiách 72,9% 74,7% 70,7% 68,5%

Áno

54,5% 72% 71,3% 70,1% 16,6% 16,9% 8,6% 12,8%

Nie

21,6% 8,9% 13,8% 12,0% 0

Práva autorov chrániť ich intelektuálne vlastníctvo = Povedomie o problematike umiesťovania a označovania reklamných komunikátov v médiách 75,8% 78,9% 81% 67,9%

Áno

59,7% 68,3% 71,8% 75,1% 7,2% 9,8% 1,7% 15,1%

Nie

12,7% 9,2% 14,4% 10,4% 0

22,5

67,5

„Typy obsahu, ktoré môžu byť zobrazené“ = Povedomie o regulácii mediálnych obsahov (napr. z hľadiska zobrazovania násilia, vekovej vhodnosti a pod.)

76,2% 81,1% 77,6% 74,4% Áno

57,5% 76,7% 75,4% 73,4%

11,9% 11,2% 6,9% 11,8% Nie

14,2% 9,5% 12,9% 10,0% 0

22,5

67,5

Dáta z výskumu realizovaného v krajinách EÚ ukázali podobné výsledky (78 %), pričom vyššie povedomie o týchto otázkach majú ženy. Podobne ako v prípade predchádzajúcich otázok bola zistená súvislosť počtu kladných odpovedí s klesajúcim vekom respondentov (seniori – 55,5 %, mladí dospelí – približne 80 %), ako aj s výškou dosiahnutého vzdelania. Výstupy naznačujú aj istú súvislosť s výškou príjmu a socioekonomickou silou regiónu (najmenšie povedomie o problematike majú obyvatelia Prešovského kraja – 57,5 %).

„O čom môže byť reklama“ = Znalosť obsahových a formálnych aspektov reklamných komunikátov 51,6% 65,7% 65,2% 73,7% 80,1%

Áno

78,3% 78,5% 67,8% 80,9% 83,3% 25,8% 10,8% 16% 14,4% 9,4%

Nie

13% 12,2% 13,2% 11,2% 7,1% 0,0

22,5

45,0

do 300 1001-1200

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

67,5

701-800 2001-3000

90,0

801-1000 nad 3000

„Kam a kedy môže byť reklama umiestnená“ = Povedomie o problematike umiesťovania a označovania reklamných komunikátov v médiách 47,3% 55,4% 68,8% 72,5% 75,7%

Áno

76,7% 79,7% 78,9% 84,3% 71,4% 28,0% 17,1% 14,5% 16,1% 12%

Nie

12,6% 13,1% 14,7% 9% 16,7% 0,0

22,5

45,0

do 300 1001-1200

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

67,5

701-800 2001-3000

801-1000 nad 3000

90,0

Práva autorov chrániť ich intelektuálne vlastníctvo = Povedomie o problematike umiesťovania a označovania reklamných komunikátov v médiách 59,1% 63,3% 68,4% 73,7% 72,5%

Áno

73,9% 81,4% 78,9% 78,7% 66,7% 22,6% 11,2% 14,5% 12,7% 10,9%

Nie

10,7% 5,9% 12,1% 11,2% 16,7% 0,0

22,5

45,0

do 300 1001-1200

301-500 1201-1500

67,5

501-700 1501-2000

701-800 2001-3000

90,0

801-1000 nad 3000

„Typy obsahu, ktoré môžu byť zobrazené“ = Povedomie o regulácii mediálnych obsahov (napr. z hľadiska zobrazovania násilia, vekovej vhodnosti a pod.) 51,6% 65,7% 72,3% 18,6% 83,3%

Áno

81% 83,5% 78,4% 80,9% 78,6% 30,1% 11,6% 14,5% 77,5% 7,2%

Nie

8,7% 8% 14,7% 10,1% 11,9% 0,0

22,5

45,0

do 300 1001-1200

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

67,5

701-800 2001-3000

90,0

801-1000 nad 3000

Otázka: QA6 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaEvna hypotéza:

Oblasť O čom môže byť reklama? Kam a kedy môže byť reklama umiestnená? Práva autorov chrániť ich intelektuálne vlastníctvo. Typy obsahu, ktoré môžu byť zobrazené (napr. násilný obsah alebo scény otvorene zobrazujúce sex).

Komentár:

Otázka: QA6 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaEvna hypotéza:

Chí-kvadrát 19,037

Stupeň voľnos? (df) 5

Kri?cká hodnota 11,07

Hodnota šta?s?ckej významnos? (p) 0,002

Výsledok Prijatá testovania hypotéza 19,037>11,07 AlternaEvna

40,862

11,07

0,000

40,862>11,07 AlternaEvna

12,480

11,07

0,029

12,480>11,07 AlternaEvna

34,924

11,07

0,000

34,924>11,07 AlternaEvna

Analyzované dáta sú štaPsPcky signiﬁkantné. Na hladine významnosP 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaEvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a schopnosťou rozlišovania komerčných a nekomerčných informácií.

Analyzované dáta sú štaPsPcky signiﬁkantné. Na hladine významnosP 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaEvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a povedomím o problemaPke umiestňovania a označovania reklamných komunikátov.

Analyzované dáta sú štaPsPcky signiﬁkantné. Na hladine významnosP 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaEvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a povedomím o existencii pravidiel týkajúcich sa autorských práv.

Analyzované dáta sú štaPsPcky signiﬁkantné. Na hladine významnosP 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaEvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a povedomím o existencii pravidiel týkajúcich sa programov obsahujúcich explicitné násilie, otvorené sexuálne scény a podobné typy programov.

Domnievate sa, že na Slovensku existujú pravidlá (zákony), ktoré upravujú niektorú z nižšie uvedených oblasE. Pohlavie Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná súvislosť medzi pohlavím súvislosť medzi pohlavím súvislosť medzi pohlavím súvislosť medzi pohlavím a schopnosťou rozlišovať a povedomím a povedomím o existencii a povedomím o existencii komerčné a nekomerčné o problemaPke pravidiel týkajúcich sa pravidiel týkajúcich sa informácie. umiestňovania autorských práv. programov obsahujúcich a označovania reklamných explicitné násilie, otvorené komunikátov. sexuálne scény a podobné typy programov. Existuje signifikantná Existuje signifikantná Existuje signifikantná Existuje signifikantná súvislosť medzi pohlavím súvislosť medzi pohlavím súvislosť medzi pohlavím súvislosť medzi pohlavím a schopnosťou rozlišovať a povedomím a povedomím o existencii a povedomím o existencii komerčné a nekomerčné o problemaPke pravidiel týkajúcich sa pravidiel týkajúcich sa informácie. umiestňovania autorských práv. programov obsahujúcich a označovania reklamných explicitné násilie, otvorené komunikátov. sexuálne scény a podobné typy programov.

Oblasť O čom môže byť reklama?

Chí-kvadrát 0,019

Stupeň voľnos? (df) 1

Kri?cká hodnota 3,84

Hodnota šta?s?ckej významnos? (p) 0,891

Výsledok testovania 0,019<3,84

Prijatá hypotéza Nulová

Kam a kedy môže byť reklama umiestnená?

0,902

3,84

0,342

0,902<3,84

Nulová

1,217

3,84

0,270

1,217<3,84

Nulová

4,160>3,84

AlternaEvna

Práva autorov chrániť ich intelektuálne vlastníctvo. Typy obsahu, ktoré môžu byť zobrazené (napr. násilný obsah alebo scény otvorene zobrazujúce sex). Komentár:

Domnievate sa, že na Slovensku existujú pravidlá (zákony), ktoré upravujú niektorú z nižšie uvedených oblasE. Vek Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná súvislosť medzi vekom súvislosť medzi vekom súvislosť medzi vekom súvislosť medzi vekom a schopnosťou a povedomím a povedomím o existencii a povedomím o existencii rozlišovania komerčných o problemaPke pravidiel týkajúcich sa pravidiel týkajúcich sa a nekomerčných umiestňovania autorských práv. programov obsahujúcich informácií. a označovania reklamných explicitné násilie, otvorené komunikátov. sexuálne scény a podobné typy programov. Existuje signifikantná Existuje signifikantná Existuje signifikantná Existuje signifikantná súvislosť medzi vekom súvislosť medzi vekom súvislosť medzi vekom súvislosť medzi vekom a schopnosťou a povedomím a povedomím o existencii a povedomím o existencii rozlišovania komerčných o problemaPke pravidiel týkajúcich sa pravidiel týkajúcich sa a nekomerčných umiestňovania autorských práv. programov obsahujúcich informácií. a označovania reklamných explicitné násilie, otvorené komunikátov. sexuálne scény a podobné typy programov.

4,160

3,84

0,041

Analyzované dáta nie sú štaPsPcky signiﬁkantné. Prijímame nulovú hypotézu na hladine významnosP 0,05. Príslušná hodnota testovacej štaPsPky leží v oblasP prijaPa nulovej hypotézy, podľa ktorej neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a schopnosťou rozlišovať komerčné a nekomerčné informácie.

Analyzované dáta nie sú štaPsPcky signiﬁkantné. Prijímame nulovú hypotézu na hladine významnosP 0,05. Príslušná hodnota testovacej štaPsPky leží v oblasP prijaPa nulovej hypotézy, podľa ktorej neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a povedomím o problemaPke umiestňovania a označovania reklamných komunikátov.

Analyzované dáta nie sú štaPsPcky signiﬁkantné. Prijímame nulovú hypotézu na hladine významnosP 0,05. Príslušná hodnota testovacej štaPsPky leží v oblasP prijaPa nulovej hypotézy, podľa ktorej neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a povedomím o existencii pravidiel týkajúcich sa autorských práv.

Analyzované dáta sú štaPsPcky signiﬁkantné. Na hladine významnosP 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaEvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a povedomím o existencii pravidiel týkajúcich sa programov obsahujúcich explicitné násilie, otvorené sexuálne scény a podobné typy programov.

3.7 Skúsenosti s tvorbou informačných a mediálnych obsahov Dôležitou súčasťou mediálnej gramotnosti je aj schopnosť jednotlivca vytvárať mediálne a informačné komunikáty, prostredníctvom ktorých môže zdieľať informácie, názory či postoje s inými ľuďmi. Využívanie nástrojov a technológií na komunikáciu, ako aj budovanie a udržiavanie siete kontaktov a interakcií patrí do základného súboru kľúčových kompetencií. V súvislosti s ich osvojovaním sa používa termín learning by doing. Tento pojem môžeme preložiť ako činnostné učenie alebo učenie sa prostredníctvom vykonávania praktickej činnosti. V mediálnom kontexte pojem zahŕňa všetky druhy praktických činností, v rámci ktorých prebieha proces tvorby akéhokoľvek mediálneho obsahu. Môže ísť o aktivity individuálneho charakteru, napríklad vytváranie fotografií či písanie blogového príspevku alebo o rôzne skupinové aktivity, ktorých výsledkom je kolektívny mediálny produkt. Môže ním byť napríklad časopis, krátke video či zvukový súbor, publikovanie rôznych typov obsahov na sociálnych sieťach a mnoho ďalších. V rámci nášho výskumu sme sa zamerali na skúsenosti s tvorbou informačného alebo mediálneho obsahu – či už v podobe textových alebo audiovizuálnych komunikátov. Prvá časť tejto otázky smerovala k tomu, či má respondent akúkoľvek osobnú skúsenosť s vytvorením správy alebo článku určeného na zverejnenie v médiách. Až 74,3 % uviedlo, že žiadnu takúto skúsenosť nemá a 21,5 % konštatovalo, že už článok alebo správu vytvorilo. 4,2 % sa nevedelo, príp. nechcelo k téme vyjadriť. Zaujímavé je porovnanie s údajmi z krajín EÚ, kde takúto skúsenosť deklarovalo iba 13 % opýtaných. Najbohatšie skúsenosti s vytváraním informačných a mediálnych obsahov majú mladí ľudia vo veku 16 – 24 rokov (30,4 %) a vo vekovej skupine 25 – 34 rokov (25,3 %). Toto zistenie nie je až takým prekvapením, pretože práve mladí dospelí často využívajú sociálne siete, prostredníctvom ktorých možno bez problémov vytvoriť a okamžite publikovať svoje postoje, komentáre a ďalšie typy informačných obsahov. S rastúcim vekom respondentov sa znižuje podiel jednotlivcov so skúsenosťou s vytváraním informačných obsahov určených na zdieľanie s ostatnými. Podobný trend bol zaznamenaný aj pri vyhodnotení dát z európskeho výskumu. QA7 Skúsenosti s praktickou tvorbou informačných a mediálnych obsahov (N=2807)

Typ skúsenosti Áno Vytvoril novinový článok Vytvoril textovú informáciu adresovanú niektorej z mediálnych organizácií Vytvoril texty, ktoré nemajú spravodajský ani informačný charakter Vytvoril video alebo audio komunikát

Nie

Neviem

Radšej neodpoviem 3 1,2

21,5

74,3

27,9

68,8

2,1

1,2

24,9

70,8

3,1

1,2

33,3

62,1

1,5

Skúsenosti s praktickou tvorbou informačných a mediálnych obsahov

21,3% „Správa alebo novinový článok“ = Vytvoril novinový článok

21,5%

26,9% „List, e-mail alebo inú správu adresovanému niektorému z médií“ = Vytvoril textovú informáciu adresovanú niektorej z mediálnych organizácií

28,9%

25,8% „Písaná literatúra akéhokoľvek druhu...“ = Vytvoril texty, ktoré nemajú spravodajský ani informačný charakter

23,9%

30,4% „Video alebo zvukový materiál rôzneho druhu“ = Vytvoril video alebo audio komunikát

36,8%

9,5

Ženy

28,5

Muži

Ďalšia otázka bola venovaná hľadaniu odpovede na otázku, či respondent už niekedy vytvoril e-mail, list alebo iný typ komunikátu adresovaný mediálnej organizácii. Takmer 70 % účastníkov prieskumu uviedlo, že takéto skúsenosti nemá. 27,9 % uvádza, že podobný e-mail či list už vytvorilo, 3,4 % neodpovedalo alebo sa nevedelo vyjadriť. V tomto type komunikácie sme zistili miernu prevahu mužov (28,9 %, 26,9 % v prípade žien). Z regionálneho hľadiska bolo najmenej kladných odpovedí z Košického (15,5 %) a Prešovského (23,1 %) kraja.

Skúsenosti s praktickou tvorbou informačných a mediálnych obsahov 30,4% 25,3% 19,6%

„Správa alebo novinový článok“ = Vytvoril novinový článok

19,7% 11,6% 7% 37,4% 33,3% 24,7%

„List, e-mail alebo inú správu adresovanému niektorému z médií“ = Vytvoril textovú informáciu adresovanú niektorej z mediálnych organizácií

24,3% 18,8% 12,2% 60,4% 29,9% 17,4%

„Písaná literatúra akéhokoľvek druhu...“ = Vytvoril texty, ktoré nemajú spravodajský ani informačný charakter

11% 14,3% 14,3% 51,3% 46,3% 30,7%

„Video alebo zvukový materiál rôzneho druhu“ = Vytvoril video alebo audio komunikát

21,7% 9,6% 4,3% 0

17,5

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

52,5

35 - 44 65 a viac

Pri zisťovaní skúseností s praktickou tvorbou sme sa respondentov pýtali aj na to, či už niekedy vytvorili akékoľvek texty, ktoré nemajú vyslovene informačný charakter (blogový príspevok, esej a pod.). Viac ako 70 % opýtaných odpovedalo záporne, pozitívnu odpoveď sme zaregistrovali u 33,3 % a 4,5 % nevedelo alebo nechcelo odpovedať. Pri tejto odpovedi mali miernu prevahu kladné odpovede žien (25,8 %) v porovnaní s mužmi (23,9 %). Najvýraznejšiu podporu má tento spôsobom komunikácie medzi najmladšou populáciou (16 až 24 rokov), kde osobnú skúsenosť deklarovalo až 60,4 % opýtaných a tiež skupina 25- až 34-ročných (29,9 %). Vo všetkých ostatných vekových skupinách bol zaznamenaný výskyt kladnej odpovede pod 20 %. Vytváranie textových informácií, ktoré nemajú spravodajský, ale skôr publicistický alebo beletristický charakter, sa v najvýraznejšej miere objavovalo v odpovediach respondentov s vysokoškolským vzdelaním a u ľudí s vyšších príjmových skupín.

Skúsenosti s praktickou tvorbou informačných a mediálnych obsahov 20,9% 23,8% 54,5%

„Správa alebo novinový článok“ = Vytvoril novinový článok

31,8% 30,4% 28,5% 28,5% 17,6%

„List, e-mail alebo inú správu adresovanému niektorému z médií“ = Vytvoril textovú informáciu adresovanú niektorej z mediálnych organizácií

27,3% 63,6% 35,1% 34,4% 25,1% 23,8% 9,1%

„Písaná literatúra akéhokoľvek druhu...“ = Vytvoril texty, ktoré nemajú spravodajský ani informačný charakter

18,2% 37,1% 31,4% 34,1% 26,0% 27,3%

„Video alebo zvukový materiál rôzneho druhu“ = Vytvoril video alebo audio komunikát

31,8% 44% 39,7% 0

17,5

52,5

Hocijaký typ vzdelania vyšší ako základné (vrátane učnovského) Žiadne vzdelanie Bakalársky titul

Úplne alebo neúplné základné (9-ročná školská dochádzka) Neviem Magisterský titul

Skúsenosti s praktickou tvorbou informačných a mediálnych obsahov

17,2% „Správa alebo novinový článok“ = Vytvoril novinový článok

23,1% 21,4% 25,2%

20,9%

25,6%

20%

15,8%

27,1% 29,1%

15,5%

„List, e-mail alebo inú správu adresovanému niektorému z médií“ = Vytvoril textovú informáciu adresovanú niektorej z mediálnych organizácií

27,5%

23,1%

30,5% 28,6% 27,8%

23,8%

22%

„Písaná literatúra akéhokoľvek druhu...“ = Vytvoril texty, ktoré nemajú spravodajský ani informačný charakter

21,9% 20,7%

27,6%

30,9%

26,1% 26,2%

29,6%

45,0%

20,7%

34,4% 35,8%

„Video alebo zvukový materiál rôzneho druhu“ = Vytvoril video alebo audio komunikát

28% 26,6% 0

12,5

29,9%

37,5

V ďalšej časti otázky sme sa snažili zistiť, či má dospelá populácia v SR skúsenosti s vytváraním vlastného mediálneho obsahu v podobe video alebo audio nahrávky. Mediálne aktivity tvorivého charakteru zahŕňajú aj vytváranie audio a video súborov, ktoré môžu byť najrôznejšieho zamerania a ich zdieľanie je možné prostredníctvom špecializovaných portálov (napr. You Tube), sociálnych sietí (napr. Facebook) a podobne. Napriek veľmi širokej obľube sociálnych sietí, kde video a audio súbory možno zdieľať, je zaujímavé zistenie, že iba 33,3 % opýtaných uviedlo, že má s tvorbou takýchto materiálov predchádzajúcu skúsenosť. Až 62,1 percenta sa vyjadrilo, že nikdy video ani audio súbor nevytvárali, 4,5 % sa odmietlo alebo nevedelo vyjadriť. Skúsenosti s praktickou tvorbou informačných a mediálnych obsahov 16,1% 17,9%

13,7%

18,6%

„Správa alebo novinový článok“ = Vytvoril novinový článok

18,3%

25% 22,1% 24,5% 24,2%

28,1% 28,6%

21,5% 25% 26,3%

„List, e-mail alebo inú správu adresovanému niektorému z médií“ = Vytvoril textovú informáciu adresovanú niektorej z mediálnych organizácií

31,9% 32% 33,8% 33,7% 31%

23,7%

15,1% 17,6% „Písaná literatúra akéhokoľvek druhu...“ = Vytvoril texty, ktoré nemajú spravodajský ani informačný charakter

37,9%

20,6%

25% 26,8% 25,7%

31,1% 30,3% 31%

16,1%

21,5% 18,8%

28,8%

„Video alebo zvukový materiál rôzneho druhu“ = Vytvoril video alebo audio komunikát

30,4%

35,5% 39,7%

31% 0,0

12,5

do 300 1001-1200

25,0

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

44,7% 47,2%

37,5

701-800 2001-3000

50,0

801-1000 nad 3000

V kladných odpovediach na otázku súvisiacu so skúsenosťami s audio alebo video súbormi prevládali odpovede mužských respondentov (36,8 %), v prípade žien to bolo 30,4 %. Z hľadiska vekového zloženia sme najnižší podiel odpovedí deklarujúcich osobnú skúsenosť s audiovizuálnou tvorbou zaznamenali v seniorskej kategórii (4,3 %). Podľa očakávaní sa na druhej strane spektra ocitli najmladšie vekové skupiny (16 – 24 rokov a 25 – 34 rokov), kde osobné skúsenosti s takýmito tvorivými aktivitami potvrdilo 51,3 % a 46,3 % respondentov. Podobne ako pri iných odpovediach dáta ukázali, že viac skúseností s tvorbou audio a video produktov majú ľudia s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním, najnižšie ľudia so základným vzdelaním.

Otázka: QA7 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaPvna hypotéza:

Druh reakcie Správa alebo novinový článok. List, e-mail alebo iná správa adresovaná niektorému z médií.

Vytvorili ste Vy sami niektorý z uvedených mediálnych obsahov v priebehu posledných rokov? Vek Neexistuje signifikantná súvislosť Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná medzi vekom respondentov a ich súvislosť medzi vekom súvislosť medzi vekom osobnou skúsenosťou s vytvorením respondentov a ich respondentov a ich správy alebo článku určeného na osobnou skúsenosťou s osobnou skúsenosťou s zverejnenie v médiách. vytvorením akéhokoľvek vytvorením textov, ktoré komunikátu adresovaného nemajú vyslovene mediálnej organizácii. informačný charakter (blogový príspevok, esej a pod.). Existuje signifikantná súvislosť medzi Existuje signifikantná Existuje signifikantná vekom respondentov a ich osobnou súvislosť medzi vekom súvislosť medzi vekom skúsenosťou s vytvorením správy respondentov a ich respondentov a ich alebo článku určeného na zverejnenie osobnou skúsenosťou s osobnou skúsenosťou s v médiách. vytvorením akéhokoľvek vytvorením textov, ktoré komunikátu adresovaného nemajú vyslovene mediálnej organizácii. informačný charakter (blogový príspevok, esej a pod.).

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a ich osobnou skúsenosťou s vytvorením videa alebo zvukového materiálu rôzneho druhu. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a ich osobnou skúsenosťou s vytvorením videa alebo zvukového materiálu rôzneho druhu.

Chí-kvadrát 105,636

Stupeň voľnos? (df) 5

Kri?cká hodnota 11,07

Hodnota šta?s?ckej významnos? (p) 0,000

Výsledok Prijatá testovania hypotéza 105,636>11,07 AlternaPvna

104,207

11,07

0,000

104,207>11,07 AlternaPvna

Písaný literárny text akéhokoľvek druhu.

189,998

11,07

0,000

189,998>11,07 AlternaPvna

Video alebo zvukový materiál rôzneho druhu.

416,603

11,07

0,000

416,603>11,07 AlternaPvna

Analyzované dáta sú štaasacky signiﬁkantné. Na hladine významnosa 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaPvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a ich osobnou skúsenosťou s vytvorením správy alebo článku určeného na zverejnenie v médiách.

Analyzované dáta sú štaasacky signiﬁkantné. Na hladine významnosa 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaPvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a ich osobnou skúsenosťou s vytvorením akéhokoľvek komunikátu adresovaného mediálnej organizácii.

Analyzované dáta sú štaasacky signiﬁkantné. Na hladine významnosa 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaPvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom respondentov a ich osobnou skúsenosťou s vytvorením textov, ktoré nemajú vyslovene informačný charakter (blogový príspevok, esej a pod.).

Komentár:

Otázka: QA7 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaPvna hypotéza:

Vytvorili ste Vy sami niektorý z uvedených mediálnych obsahov v priebehu posledných rokov? Pohlavie Neexistuje signifikantná súvislosť Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná medzi pohlavím respondentov a ich súvislosť medzi pohlavím súvislosť medzi osobnou skúsenosťou s vytvorením respondentov a ich pohlavím respondentov správy alebo článku určeného na osobnou skúsenosťou s a ich osobnou zverejnenie v médiách. vytvorením akéhokoľvek skúsenosťou s komunikátu adresovaného vytvorením textov, ktoré mediálnej organizácii. nemajú vyslovene informačný charakter (blogový príspevok, esej a pod.). Existuje signifikantná súvislosť medzi Existuje signifikantná Existuje signifikantná pohlavím respondentov a ich osobnou súvislosť medzi pohlavím súvislosť medzi skúsenosťou s vytvorením správy respondentov a ich pohlavím respondentov alebo článku určeného na zverejnenie osobnou skúsenosťou s a ich osobnou v médiách. vytvorením akéhokoľvek skúsenosťou s komunikátu adresovaného vytvorením textov, ktoré mediálnej organizácii. nemajú vyslovene informačný charakter (blogový príspevok, esej a pod.).

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím respondentov a ich osobnou skúsenosťou s vytvorením videa alebo zvukového materiálu rôzneho druhu. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím respondentov a ich osobnou skúsenosťou s vytvorením videa alebo zvukového materiálu rôzneho druhu.

Druh reakcie Správa alebo novinový článok.

Chí-kvadrát 0,061

Stupeň voľnos? (df) 1

Kri?cká hodnota 3,84

Hodnota šta?s?ckej významnos? (p) 0,806

Výsledok testovania 0,061<3,84

Prijatá hypotéza Nulová

Nulová

List, e-mail alebo iná správa adresovaná niektorému z médií.

2,167

3,84

0,141

2,167<3,84

Písaný literárny text akéhokoľvek druhu.

1,060

3,84

0,303

1,060<3,84

Nulová

Video alebo zvukový materiál rôzneho druhu.

13,409

3,84

0,000

13,409>3,84

AlternaPvna

Analyzované dáta nie sú štaasacky signiﬁkantné. Prijímame nulovú hypotézu na hladine významnosa 0,05. Príslušná hodnota testovacej štaasaky leží v oblasa prijaaa nulovej hypotézy, podľa ktorej neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím respondentov a ich osobnou skúsenosťou s vytvorením správy alebo článku určeného na zverejnenie v médiách.

Analyzované dáta nie sú štaasacky signiﬁkantné. Prijímame nulovú hypotézu na hladine významnosa 0,05. Príslušná hodnota testovacej štaasaky leží v oblasa prijaaa nulovej hypotézy, podľa ktorej neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím respondentov a ich osobnou skúsenosťou s vytvorením akéhokoľvek komunikátu adresovaného mediálnej organizácii.

Analyzované dáta nie sú štaasacky signiﬁkantné. Prijímame nulovú hypotézu na hladine významnosa 0,05. Príslušná hodnota testovacej štaasaky leží v oblasa prijaaa nulovej hypotézy, podľa ktorej neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím respondentov a ich osobnou skúsenosťou s vytvorením textov, ktoré nemajú vyslovene informačný charakter (blogový príspevok, esej a pod.).

Analyzované dáta sú štaasacky signiﬁkantné. Na hladine významnosa 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaPvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím respondentov a ich osobnou skúsenosťou s vytvorením videa alebo zvukového materiálu rôzneho druhu.

Komentár:

3.8 Využívanie mediálnych technológií a sietí na pasívne formy občianskej a spoločenskej participácie V rámci tejto časti výskumnej úlohy sme sa členov výskumnej vzorky pýtali, či sa prostredníctvom niektorého z médií (napr. internet) niekedy vyjadrili k občianskemu alebo spoločenskému problému. Mohlo ísť o akúkoľvek formu vyjadrenia názoru bez ohľadu na rozsah alebo zameranie (napr. status na sociálnej sieti, komentár za článkom a pod.). Občiansku participáciu možno vo všeobecnosti definovať ako aktívnu účasť jednotlivcov na riešení spoločenských problémov a na spravovaní verejných záležitostí – či už sa odohráva v rámci lokálnej komunity, konkrétnej spoločenskej organizácie, etnického či národného spoločenstva alebo globálnej komunity. Občianska participácia je prejavom aktívneho občianstva. Neobmedzuje sa iba na to, že sa jednotlivci zaujímajú o verejné dianie a v súkromí ho sledujú, ale predpokladá ich vstup do verejného priestoru prostredníctvom konkrétnych činov (Bútorová, Gyarfášová, 2010, s. 449 – 450). Tieto činy alebo prejavy môžu mať aktívnu formu (napr. účasť na demonštrácii, organizovanie petičnej akcie a pod.), alebo viac či menej pasívny priebeh, ktorý sa môže prejaviť napr. napísaním svojho názoru na aktuálnu spoločenskú alebo občiansku tému – či už vo forme blogu, komentára za článkom alebo zdieľania statusu na sociálnej sieti. Využivanie mediálnych technológií a sietí na pasívne formy občianskej alebo spoločenskej participácie 60

55,8%

35,7% 30

3,7% 0

4,6%

Vyjadrili ste sa niekedy prostredníctvom médií k občianskemu alebo spoločenskému problému, ktorý považujete za dôležitý?Napr. tým,že ste napísali status na sociálnej sieti, komentár za článkom a pod. Áno

Nie

Neviem

Radšej neodpoviem

Vyjadrili ste sa niekedy prostredníctvom médií k občianskemu alebo spoločenskému problému, ktorý považujete za dôležitý? Napr. tým, že ste napísali status na sociálnej sieti, komentár za článkom a pod.

34,1% Áno

37,6%

Ženy 0

Muži 20

S takýmito formami participácie na veciach verejných má osobnú skúsenosť 35,7 % opýtaných. Až 55, 8 % uviedlo, že sa takouto formou prejavu nikdy nezaoberalo. To však vonkoncom neznamená, že by takýto vysoký podiel slovenských dospelých nebolo vôbec aktívnych napríklad na sociálnych sieťach. Predpokladáme skôr, že vytvárajú a zdieľajú informácie, ktoré majú skôr osobný charakter, prípadne sa vyjadrujú k témam, ktoré nesúvisia so žiadnym z občianskych alebo spoločenských problémov, ale skôr s ich záľubami, životným štýlom a pod. Vyjadrili ste sa niekedy prostredníctvom médií k občianskemu alebo spoločenskému problému, ktorý považujete za dôležitý? Napr. tým, že ste napísali status na sociálnej sieti, komentár za článkom a pod. 60

51,1%

52,3%

30,1% 22,8% 16,1%

8,2% 0

Áno 16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

35 - 44 65 a viac

Vyjadrili ste sa niekedy prostredníctvom médií k občianskemu alebo spoločenskému problému, ktorý považujete za dôležitý? Napr. tým, že ste napísali status na sociálnej sieti, komentár za článkom a pod. 60

51,2% 46,3%

37,3%

27,3%

19,8%

18,2%

Áno Hocijaký typ vzdelania vyšší ako základné (vrátane učnovského) Úplne alebo neúplné základné (9-ročná školská dochádzka) Žiadne vzdelanie Neviem Bakalársky titul Magisterský titul

Vyjadrenia k aktuálnym spoločenským alebo politickým témam sa častejšie vyskytujú u mužskej populácie (37,6 %), v prípade žien je tento podiel o niečo nižší (34,1 %). Statusy na sociálnych sieťach alebo komentáre za článkami sú jednoznačnou doménou najmladšej skupiny respondentov (približne 52 %) a frekvencia ich výskytu priamo úmerne klesá s narastajúcim vekom respondentov. Z hľadiska regionálneho rozloženia sa takéto pasívne formy občianskej participácie prostredníctvom mediálnych technológií najčastejšie vyskytujú u obyvateľov Bratislavského (39,8 %) a Banskobystrického kraja (37,9 %). Najmenší podiel sme zaznamenali pri vyhodnotení odpovedí občanov Košického kraja (27,6 %).

Vyjadrili ste sa niekedy prostredníctvom médií k občianskemu alebo spoločenskému problému, ktorý považujete za dôležitý? Napr. tým, že ste napísali status na sociálnej sieti, komentár za článkom a pod. 40

37,9%

39,8% 35,4%

35,4%

35% 32,4%

31,3%

27,6%

Áno BB

Vyjadrili ste sa niekedy prostredníctvom médií k občianskemu alebo spoločenskému problému, ktorý považujete za dôležitý? Napr. tým, že ste napísali status na sociálnej sieti, komentár za článkom a pod. 50,0

46,4%

37,5

37,7%

47,4%

38,1%

35,6%

33,9% 27,7%

25,0

23,1% 18,3% 12,5

0,0

Áno do 300 1001-1200

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

48,3%

701-800 2001-3000

801-1000 nad 3000

Otázka: QA8 Znenie otázky:

Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza: AlternaNvna hypotéza:

Vyjadrili ste sa niekedy prostredníctvom médií k občianskemu alebo spoločenskému problému, ktorý považujete za dôležitý? Napríklad tým, že ste napísali status na sociálnej sieC, komentár za článkom a pod. Vek Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a vyjadrovaním názorov k občianskemu alebo spoločenskému problému Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a vyjadrovaním názorov k občianskemu alebo spoločenskému problému

Chí-kvadrát 374,139 Komentár:

Otázka: QA8 Znenie otázky:

Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza: AlternaNvna hypotéza:

Kri<cká hodnota 11,07

Hodnota šta<s<ckej významnos< (p) 0,000

Výsledok testovania 374,139>11,07

Prijatá hypotéza AlternaNvna

Analyzované dáta sú štaCsCcky signiﬁkantné. Na hladine významnosC 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaNvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a vyjadrovaním názorov k občianskemu alebo spoločenskému problému.

Vyjadrili ste sa niekedy prostredníctvom médií k občianskemu alebo spoločenskému problému, ktorý považujete za dôležitý? Napríklad tým, že ste napísali status na sociálnej sieC, komentár za článkom a pod. Pohlavie Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a vyjadrovaním názorov k občianskemu alebo spoločenskému problému Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a vyjadrovaním názorov k občianskemu alebo spoločenskému problému

Chí-kvadrát 4,343 Komentár:

Stupeň voľnos< (df) 5

Stupeň voľnos< (df) 1

Kri<cká hodnota 3,84

Hodnota šta<s<ckej významnos< (p) 0,037

Výsledok testovania 4,343>3,84

Prijatá hypotéza AlternaNvna

Analyzované dáta sú štaCsCcky signiﬁkantné. Na hladine významnosC 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaNvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a vyjadrovaním názorov k občianskemu alebo spoločenskému problému.

3.9 Využívanie aktívnych foriem občianskej, spoločenskej alebo politickej participácie Masové rozšírenie internetu dramaticky zmenilo naše vnímanie pojmu občianska participácia. Predovšetkým nástup nových médií a sociálnych sietí prináša úplne novú optiku, ktorou môžeme reflektovať záujem občanov o verejné dianie a rozširovanie ich možností aktívneho vstupu do verejného spoločenského a politického diania. Fenomén aktívneho občianstva sme si v demokraciách západného typu zvykli zužovať na viac či menej akčný záujem jednotlivcov či skupín o dianie vo verejnom živote – predovšetkým na lokálnej, národnej, niekedy aj medzinárodnej úrovni. Záujem o veci verejné je väčšinovou spoločnosťou v demokratickom spoločenskom zriadení vnímaný prevažne ako málo konfliktný, resp. prejavujúci protest minimálne v medziach zákonných noriem platných v príslušnej krajine. Niekedy sa zužuje iba na aktivity v občianskych a záujmových organizáciách, záujem o riešenie praktických problémov lokálnej komunity, či dokonca iba na účasť vo voľbách (Vrabec, 2011). V týchto súvislostiach sme sa zaujímali o aktívne formy občianskej participácie realizované vo virtuálnom prostredí. Ide napríklad o prípady, keď jednotlivec aktívne prezentuje svoje názory prostredníctvom blogu, organizuje on-line petičnú akciu, zdieľa občiansky alebo spoločensky dôležité témy prostredníctvom sociálnych sietí a pod. Skúsenosť s takýmto konaním má iba 35, 9 % opýtaných, ostatní členovia výskumnej vzorky sa vyjadrili opačne, prípadne sa nechceli alebo nevedeli vyjadriť. V prípade mužskej populácie dosiahol tento podiel 18 %, respondentky deklarovali skúsenosť s takýmto konaním v 15,1 % prípadov. Najvyšší podiel respondentov (22,8 %) bol vo vekovej skupine 16 – 24 rokov, najnižšie hodnoty (v rozpätí od 11,3 do 8,5 %) boli zaznamenané v skupinách od 45 rokov a starších. Využívanie rôznych foriem občianskej a spoločenskej participácie 35,9%

Aktívne formy občianskej participácie realizované vo virtuálnom prostredí

57,9% 4% 2,2% 16,4%

Aktívne formy občianskej participácie spojené s fyzickou účasťou na podujatí

78,2% 3,2% 2,2% 47,2% 46,6%

Pasívna účasť na petičnej akcii (napr. podpísal petíciu)

4,3% 1,9% 45,7% 49,4%

Finančné formy ﬁlantropie (darcovstvo smerom k NGO)

3,5% 1,4% 10,9%

Riešenie spoločenského alebo individuálneho problému prostredníctvom oslovenia niektorého z politikov

84,1% 2,5% 2,5% 0

22,5

Áno

Nie

Neviem

67,5

Radšej neodpoviem

Využívanie rôznych foriem občianskej a spoločenskej participácie

8,3%

„Kontaktoval/kontaktovala som niektorú z politických strán“ = Riešenie spoločenského alebo individuálneho problému prostredníctvom oslovenia niektorého z politikov, poslancov alebo iných predtstaviteľov verejného života

13,8%

49,5%

„Daroval/darovala som peniaze...“ = Finančné formy ﬁlantropie (darcovstvo smerom k NGO)

41,4%

48,6%

„Podpísal/podpísala som petíciu...“ = Pasívna účasť na petičnej akcii (napr. podpísal petíciu)

46,1%

15,1%

„Zúčastnil/zúčastnila som sa verejnej, nenásilnej protestnej akcie...“ = Aktívne formy občianskej participácie spojené s fyzickou účasťouna podujatí

18,0%

35,8%

„Vyjadril/vyjadrila som sa k niektorému z problémov verejného života...“ = Aktívne formy občianskej participácie realizované vo virtuálnom prostredí (napr. prostredníctvom blogu, organizovaním petície a pod.)

36,4%

12,5

Ženy

37,5

Muži

Vyššie uvedený okruh výskumných položiek zahŕňal aj otázku súvisiacu s pasívnou účasťou na petičnej akcii. To znamená, že jednotlivec síce petíciu neorganizuje, ale je ochotný sa k nej svojím podpisom pripojiť. S takýmto konaním má osobnú skúsenosť až 47,4 % účastníkov výskumu, približne rovnaké percento takúto skúsenosť nemá a zvyšok opýtaných (6%) sa rozhodlo neodpovedať alebo nevedelo zaujať k tejto otázke súhlasný ani nesúhlasný postoj. Miernu prevahu mali pozitívne odpovede participantov zo ženského spektra populácie (48,6%), u mužov podiel dosiahol 46,1 %. Zaujímavé je porovnanie vyjadrení respondentov z hľadiska veku, kde boli zaznamenané veľmi vyrovnané výsledky oscilujúce okolo hodnoty 45 %. Vysoký podiel (40,9 %) bol zaznamenaný aj v kategórii seniorov. Na mieru pasívnej účasti na petičnej akcii má výrazný vplyv aj vzdelanie respondentov, kde najvyššie percento dosiahli ľudia s vysokoškolským vzdelaním.

Využívanie rôznych foriem občianskej a spoločenskej participácie 11,2% 13,5% „Kontaktoval/kontaktovala som niektorú z politických strán“ = Riešenie spoločenského alebo individuálneho problému prostredníctvom oslovenia niektorého z politikov, poslancov alebo iných predtstaviteľov verejného života

10,1% 10,4% 11% 6,7%

40,8% 48,7% 47,2%

„Daroval/darovala som peniaze...“ = Finančné formy ﬁlantropie (darcovstvo smerom k NGO)

52,9% 50,1% 42,7%

46,7% 54,6% 45,6%

„Podpísal/podpísala som petíciu...“ = Pasívna účasť na petičnej akcii (napr. podpísal petíciu)

46,5% 46,3% 40,9%

22,6% 19,7% 16,8%

„Zúčastnil/zúčastnila som sa verejnej, nenásilnej protestnej akcie...“ = Aktívne formy občianskej participácie spojené s fyzickou účasťouna podujatí

11,3% 9,3% 8,5%

53,8% 52,6% „Vyjadril/vyjadrila som sa k niektorému z problémov verejného života...“ = Aktívne formy občianskej participácie realizované vo virtuálnom prostredí (napr. prostredníctvom blogu, organizovaním petície a pod.)

36,4% 20,2% 9,6% 6,4% 0

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

35 - 44 65 a viac

Využívanie rôznych foriem občianskej a spoločenskej participácie 10,5% 15,0%

18,2% 13,6% 13,8% 15,7% 46,6% 36,6% 18,2%

„Daroval/darovala som peniaze...“ = Finančné formy ﬁlantropie (darcovstvo smerom k NGO)

54,5% 50,2% 54,6% 49,2% 30,4% 27,3%

„Podpísal/podpísala som petíciu...“ = Pasívna účasť na petičnej akcii (napr. podpísal petíciu)

31,8% 56,9% 56,8% 16,7% 14,1%

„Zúčastnil/zúčastnila som sa verejnej, nenásilnej protestnej akcie...“ = Aktívne formy občianskej participácie spojené s fyzickou účasťouna podujatí

18,2% 13,6% 21,7% 19,9% 37,3% 23,8%

9,1% 31,8% 48,3% 43,5% 0

Súčasťou aktívnych foriem občianskej a spoločenskej participácie je okrem iného aj jej finančná podoba. Tá má prevažne formu darcovstva smerom k neziskovým organizáciám, nadáciám, združeniam a podobne. Príspevok niektorej z týchto typov verejnoprospešných aktivít darovalo 45,7 % respondentov, žiadnu osobnú skúsenosť s darcovstvom nemá takmer 50 % dospelých Slovákov, nevedelo alebo nechcelo sa vyjadriť 4,9 %. Ďalšia otázka sa týkala skúsenosti s riešením akéhokoľvek spoločenského alebo individuálneho problému prostredníctvom oslovenia niektorého z politikov, poslancov alebo iných predstaviteľov verejného života. Až 84, 1 % respondentov uviedlo, že žiadnu takúto skúsenosť nemá a iba 10, 9 % konštatovalo, že sa do podobnej aktivity už zapojili. 4,8 % opýtaných sa nevedelo alebo nechcelo vyjadriť.

Využívanie rôznych foriem občianskej a spoločenskej participácie

3,4%

14,1% 10,1% 15,7%

8,2%

3,7%

16,1%

9,7%

41,4% „Daroval/darovala som peniaze...“ = Finančné formy ﬁlantropie (darcovstvo smerom k NGO)

46,9% 47,9%

39,6%

48,2% 50,7%

44,4% 41,1%

49,0%

39,7% 39,3% 38,8%

„Podpísal/podpísala som petíciu...“ = Pasívna účasť na petičnej akcii (napr. podpísal petíciu)

46,1% 44,4% 12,3%

54,8%

21,6%

10,3%

„Zúčastnil/zúčastnila som sa verejnej, nenásilnej protestnej akcie...“ = Aktívne formy občianskej participácie spojené s fyzickou účasťouna podujatí

58,1%

18% 15,7% 21% 12,4% 11,6% 39,7% 38,3%

22,4%

37%

29,9%

38,3% 36,9%

28,2% 0

Zaujímali sme sa aj o aktívne formy občianskej participácie spojené s fyzickou účasťou na akomkoľvek podujatí (napr. verejné zhromaždenie, demonštrácia, protest a pod.). Osobnú skúsenosť s takýmto občianskym postojom vyjadrilo iba 16,4 % opýtaných, 78,2 % žiadnu takúto skúsenosť nemá, viac ako 5 % sa nevedelo alebo nechcelo vyjadriť. Vyššie uvedené výskumné dáta sú v súlade s trendom všeobecného poklesu záujmu o politické dianie a tradičné formy participácie na veciach verejných. K podobným výsledkom dospeli viaceré ďalšie výskumy (napr. Sak-Saková, 2004, Štefančík, 2010, Vrabec, 2010, Vrabec, 2013 a ďalšie). Respondenti viacerých spomenutých výskumov sa o politické a verejné záležitosti nielenže nezaujímajú, ale majú k nim jednoznačne artikulovanú averziu. Averzívne postoje k straníckemu systému a jeho predstaviteľom

sa v rámci spoločenského diskurzu postupne integrujú aj do iných oblastí verejného života. Ukazuje sa, že nedôvera v politických predstaviteľov veľmi výrazne splýva s averziou voči zástupcom verejnej správy. Využívanie rôznych foriem občianskej a spoločenskej participácie 14,0% 8,0% 8,2% 10,6% 13,8% 10,7% 9,7% 12,1% 14,6% 14,3%

26,9%

45,0% 38,3% 39% 42,8%

„Daroval/darovala som peniaze...“ = Finančné formy ﬁlantropie (darcovstvo smerom k NGO)

52,2%

59,5% 57,4% 55,1%

42,9% 31,2%

43,8%

50% 48,7% 51,8% 50,6% 54,4% 52,6% 44,9% 45,2%

„Podpísal/podpísala som petíciu...“ = Pasívna účasť na petičnej akcii (napr. podpísal petíciu)

15,1% 9,6% 11,3% „Zúčastnil/zúčastnila som sa verejnej, nenásilnej protestnej akcie...“ = Aktívne formy občianskej participácie spojené s fyzickou účasťouna podujatí

15,9% 16,5% 13,7% 14,6%

23,3% 22,1%

23,8%

20,4% 19,5%

28,1%

37,7% 34,4%

43,9% 40,5% 40,4%

28,6% 0,0

15,0

do 300 1001-1200

41,9%

30,0

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

45,0

701-800 2001-3000

60,0

801-1000 nad 3000

Výsledky nášho výskumu poukazujú na zaujímavý fakt, tieto negatívne postoje k predstaviteľom verejného života sa neprenášajú na zástupcov občianskej spoločnosti, ktorí sa síce tiež verejne angažujú a prezentujú, ale ich pôsobenie respondenti vnímajú omnoho pozitívnejšie. Táto dôvera sa prejavuje napríklad v relatívne vysokom záujme o on-line petičné akcie (47,7 %) či v ochote finančne podporiť filantropické a verejnoprospešné aktivity (45,7 %).

Otázka: QA9 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaMvna hypotéza:

Druh reakcie Kontaktoval / kontaktovala som niektorú z poliIckých strán alebo niektorého z poliIkov. Daroval /darovala som peniaze na nejaký verejnoprospešný účel, podporu neziskovej organizácie a pod. Podpísal / podpísala som peMciu. Zúčastnil / zúčastnila som sa na verejnej, nenásilnej protestnej akcii, verejnom zhromaždení, demonštrácii a pod. Vyjadril / vyjadrila som sa k niektorému z problémov verejného života prostredníctvom blogu, sociálnej siete (napr. Facebook, Twieer) a pod. Komentár:

Otázka: QA9 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaMvna hypotéza:

Vyjadrili ste v priebehu minulého roka Váš názor niektorým z uvedených spôsobov? Vek Neexistuje signifikantná súvislosť medzi Neexistuje signifikantná Neexistuje signifikantná vekom a vyjadrením názoru súvislosť medzi vekom a súvislosť medzi vekom a prostredníctvom kontaktovania niektorej vyjadrením názoru vyjadrením názoru z poliIckých strán alebo poliIkov. prostredníctvom darcovstva prostredníctvom smerom k neziskovým podpísania peMcie. organizáciám, nadáciám, združeniam a podobne. Existuje signifikantná súvislosť medzi Existuje signifikantná Existuje signifikantná vekom a vyjadrením názoru súvislosť medzi vekom a súvislosť medzi vekom a prostredníctvom kontaktovania niektorej vyjadrením názoru vyjadrením názoru z poliIckých strán alebo poliIkov. prostredníctvom darcovstva prostredníctvom smerom k neziskovým podpísania peMcie. organizáciám, nadáciám, združeniam a podobne.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a vyjadrením názoru prostredníctvom účasI na verejnej, nenásilnej protestnej akcii, verejnom zhromaždení a pod. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a vyjadrením názoru prostredníctvom účasI na verejnej, nenásilnej protestnej akcii, verejnom zhromaždení a pod.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a vyjadrením názoru prostredníctvom blogu, sociálnej siete, webovej stránky a pod. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a vyjadrením názoru prostredníctvom blogu, sociálnej siete, webovej stránky a pod.

Chí-kvadrát

Stupeň voľnos? (df)

Kri?cká hodnota

Hodnota šta?s?ckej významnos? (p)

Výsledok testovania

Prijatá hypotéza

10,795

11,07

0,056

10,795<11,07

Nulová

21,754 21,382

5 5

11,07 11,07

0,001 0,001

21,754>11,07 21,382>11,07

AlternaMvna AlternaMvna

62,474

11,07

0,000

62,474>11,07

AlternaMvna

482,546

Analyzované dáta nie sú štaIsIcky signifikantné. V tomto prípade prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady na to, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že na zvolenej hladine signifikancie 5 % neexistuje signifikantná súvislosť medzi vekom a vyjadrením názoru prostredníctvom kontaktovania niektorej z poliIckých strán alebo poliIkov.

Analyzované dáta sú štaIsIcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosI 0,05 bola prijatá alternaMvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a vyjadrením názoru prostredníctvom darcovstva smerom k neziskovým organizáciám, nadáciám, združeniam a pod.

11,07 Analyzované dáta sú štaIsIcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosI 0,05 bola prijatá alternaMvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a vyjadrením názoru prostredníctvom podpísania peMcie.

Vyjadrili ste v priebehu minulého roka Váš názor niektorým z uvedených spôsobov? Pohlavie Neexistuje signifikantný rozdiel medzi Neexistuje signifikantný Neexistuje signifikantný pohlaviami pri vyjadrovaní názoru rozdiel medzi pohlaviami pri rozdiel medzi pohlaviami prostredníctvom kontaktovania niektorej vyjadrovaní názoru pri vyjadrovaní názoru z poliIckých strán alebo poliIkov. prostredníctvom darcovstva prostredníctvom smerom k neziskovým podpísania peMcie. organizáciám, nadáciám, združeniam a podobne. Existuje signifikantný rozdiel medzi Existuje signifikantný rozdiel Existuje signifikantný pohlaviami pri vyjadrovaní názoru medzi pohlaviami pri rozdiel medzi pohlaviami prostredníctvom kontaktovania niektorej vyjadrovaní názoru pri vyjadrovaní názoru z poliIckých strán alebo poliIkov. prostredníctvom darcovstva prostredníctvom smerom k neziskovým podpísania peMcie. organizáciám, nadáciám, združeniam a podobne.

0,000

482,546>11,07

Analyzované dáta sú štaIsIcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosI 0,05 bola prijatá alternaMvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a vyjadrením názoru prostredníctvom účasI na verejnej, nenásilnej protestnej akcii, verejnom zhromaždení a pod.

Neexistuje signiﬁkantný rozdiel medzi pohlaviami pri vyjadrovaní názoru prostredníctvom účasI na verejnej, nenásilnej protestnej akcie, verejnom zhromaždení a pod. Existuje signiﬁkantný rozdiel medzi pohlaviami pri vyjadrovaní názoru prostredníctvom účasI na verejnej, nenásilnej protestnej akcie, verejnom zhromaždení a pod.

Neexistuje signiﬁkantný rozdiel medzi pohlaviami pri vyjadrovaní názoru prostredníctvom blogu, sociálnej siete, webovej stránky a pod. Existuje signiﬁkantný rozdiel medzi pohlaviami pri vyjadrovaní názoru prostredníctvom blogu, sociálnej siete, webovej stránky a pod.

Druh reakcie

Chí-kvadrát

Stupeň voľnos? (df)

Kri?cká hodnota

Hodnota šta?s?ckej významnos? (p)

Výsledok testovania

Prijatá hypotéza

Kontaktoval / kontaktovala som niektorú z poliIckých strán alebo niektorého z poliIkov.

23,126

3,84

0,000

23,126>3,84

AlternaMvna

15,721 0,468

1 1

3,84 3,84

0,000 0,494

15,721>3,84 0,468<3,84

AlternaMvna Nulová

5,031

3,84

0,025

5,031>3,84

AlternaMvna

Nulová

Daroval /darovala som peniaze na nejaký verejnoprospešný účel, podporu neziskovej organizácie a pod. Podpísal / podpísala som peMciu. Zúčastnil / zúčastnila som sa na verejnej, nenásilnej protestnej akcii, verejnom zhromaždení, demonštrácií a pod. Vyjadril / vyjadrila som sa k niektorému z problémov verejného života prostredníctvom blogu, sociálnej siete (napr. Facebook, Twieer) a pod. Komentár:

0,242

3,84

0,622

0,242<3,84

Analyzované dáta sú štaIsIcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosI 0,05 bola prijatá alternaMvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantný rozdiel medzi pohlaviami pri vyjadrovaní názoru prostredníctvom kontaktovania niektorej z poliIckých strán alebo poliIkov.

Analyzované dáta sú štaIsIcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosI 0,05 bola prijatá alternaMvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantný rozdiel medzi pohlaviami pri vyjadrovaní názoru prostredníctvom darcovstva smerom k neziskovým organizáciám, nadáciám, združeniam a podobne.

Analyzované dáta nie sú štaIsIcky signifikantné. V tomto prípade prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že na zvolenej hladine signifikancie 5 % neexistuje signifikantný rozdiel medzi pohlaviami pri vyjadrovaní názoru prostredníctvom podpísania peMcie.

Analyzované dáta sú štaIsIcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosI 0,05 bola prijatá alternaMvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantný rozdiel medzi pohlaviami pri vyjadrovaní názoru prostredníctvom účasI na verejnej, nenásilnej protestnej akcii, verejnom zhromaždení a pod.

3.10 Úroveň používateľských zručností vo vzťahu k informačným technológiám a internetu Koncepčné materiály Európskej komisie operujú s pojmom e-Skills, ktorý pokrýva tri hlavné kategórie zručností súvisiacich s využívaním informačných a komunikačných technológií: 1. ICT odborné zručnosti sú schopnosti potrebné pri výskume, vývoji, projektovaní, strategickom plánovaní, manažovaní, poradenstve, marketingu, predaji, integrácii, inštalácii, správe, údržbe, podpore a servise ICT systémov. 2. Požívateľské zručnosti IKT sú schopnosti potrebné na účinné uplatňovanie informačných a komunikačných systémov a zariadení zo strany jednotlivca. ICT systémy používajú ako nástroje na podporu svojej vlastnej práce. Užívateľské znalosti pokrývajú používanie bežných softvérových nástrojov a špecializovaných nástrojov podporujúcich pracovné funkcie. Vo všeobecnej rovine pokrývajú „digitálnu gramotnosť”, teda zručnosti potrebné na sebaisté a kritické používanie informačných a komunikačných technológií na prácu, voľný čas, vzdelávanie a komunikáciu. 3. e-Business skills zodpovedajú kapacitám potrebným na využitie príležitostí, ktoré ponúkajú informačné a komunikačné technológie, najmä internet. Podporujú účinnejší a efektívnejší výkon rôznych typov organizácií, nové možnosti a spôsoby podnikania, administratívnych a organizačných procesov a/alebo vytváranie nových podnikateľských príležitostí (E-Skills, 2013). V rámci výskumu zameraného na posúdenie úrovne mediálnej gramotnosti dospelej slovenskej populácie sme sa sústredili aj na úroveň používateľských zručností vo vzťahu k informačným a komunikačným technológiám. Vychádzali sme z premisy, že jedným z kľúčových indikátorov súvisiacich s mediálnou gramotnosťou jednotlivca je schopnosť využívať médiá a mediálne technológie v procese komunikácie. Z tohto dôvodu bola súčasťou dotazníka aj séria otázok venovaná podrobnejšiemu pohľadu na túto problematiku. V prvej časti sme požiadali respondentov, aby sa pokúsili zhodnotiť svoje počítačové a internetové zručnosti vo vzťahu k schopnosti komunikovať s príbuznými, priateľmi, kolegami alebo ďalšími okruhmi blízkych osôb. Až 76,9 % účastníkov výskumu uviedlo, že týmito dôležitými spôsobilosťami disponuje. Ako nevyhovujúce ich hodnotilo iba 11,2 %, nevedelo alebo nechcelo odpovedať 11,7 % opýtaných. Na najvyššej úrovni subjektívneho hodnotenia IKT spôsobilostí sa ocitla skupina najmladších účastníkov výskumu (približne 92 % respondentov). Naopak, najmenej dôvery vo vlastné komunikačné schopnosti prostredníctvom internetu má seniorská populácia (18,7 %). Výraznejšie rozdiely medzi odpoveďami mužov a žien sme nezaznamenali. Z metodologického hľadiska však musíme k tejto dotazníkovej položke poznamenať, že jej formulácia nebola príliš vhodná, pretože nerozlišovala odpovede týkajúce sa súkromnej online komunikácie (napr. pri voľnočasovom využití, neformálnej komunikácii s priateľmi, rodinou a pod.) a viac formálnej komunikácie, ktorej primárny účel súvisí skôr s pracovnými alebo študijnými záležitosťami. V opakovaní výskumnej úlohy v budúcnosti preto odporúčame zvážiť rozlišovanie

týchto relatívne odlišných mód on-line komunikácie.

Úroveň používateľských zručností vo vzťahu k informačným technológiám a internetu

77,0%

„Komunikácia s príbuznými...“ = Schopnosť komunikovať s inými jednotlivcami prostredníctvom internetu

76,8%

55,9%

„Ochrana osobných údajov...“ = Schopnosti súvisiace s ochranou osobných údajov v prostredí internetu

59,4%

61,5%

„Pre prípad hľadania zamestnania...“ = Schopnosti súvisiace s využívaním médií a mediálnych technológií na hľadanie zamestnania alebo iných pracovných príležitostí

63,3% 0

Ženy

Muži

V ďalšej dotazníkovej položke sme sa sústredili na objasnenie otázok týkajúcich sa ochrany osobných údajov v prostredí internetovej komunikácie. Dôvodom je fakt, že ide o dôležitú súčasť mediálnej gramotnosti a v prípade nedostatočnej úrovne poznatkov sú používatelia vystavení rôznym typom hrozieb, ako napr. zneužitie citlivých osobných údajov, prístupových údajov k bankovému účtu, kreditnej karte a pod. Súčasťou štrukturálnych operácií, ktoré súvisia so schopnosťou využívať informačné a mediálne technológie, sú aj zručnosti spojené s internetovou bezpečnosťou. V tomto kontexte bolo realizovaných viacero výskumov na národnej, európskej aj medzinárodnej úrovni. Špeciálny modul týkajúci sa internetovej bezpečnosti bol zahrnutý v prieskume agentúry Eurostat z roku 2010, v ktorom opýtaní jednotlivci

používajúci internet v priebehu 12 mesiacov odpovedali, či mali skúsenosti s hrozbami týkajúcimi sa bezpečnosti a ako reagovali, aby sa vyhli problémom s bezpečnosťou. Išlo napríklad o vírusy (a iné infekcie ako červy a trójske kone) a nevyžiadané e-maily (spamy). Okrem iných opatrení obsahoval aj používanie bezpečnostného softvéru (ako napríklad zisťovanie vírusov alebo anti-spyware), ako aj zálohovanie alebo robenie kópií počítačových súborov na externé úložné zariadenie, napríklad CD, DVD, externý pevný disk, USB kľúč alebo miesto na disku na serveri (Eurostat, 2013). Úroveň používateľských zručností vo vzťahu k informačným technológiám a internetu 91,3% 92,5% 86,1%

„Komunikácia s príbuznými...“ = Schopnosť komunikovať s inými jednotlivcami prostredníctvom internetu

79,2% 61,5% 18,7% 75,4% 73,2% 57%

„Ochrana osobných údajov...“ = Schopnosti súvisiace s ochranou osobných údajov v prostredí internetu

53,5% 37,3% 12,5% 76,4% 83,0% 65,8%

„Pre prípad hľadania zamestnania...“ = Schopnosti súvisiace s využívaním médií a mediálnych technológií na hľadanie zamestnania alebo iných pracovných príležitostí

63,3% 39,7% 11% 0

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

100

35 - 44 65 a viac

Našich respondentov sme požiadali, aby sa pokúsili zhodnotiť vlastné znalosti a schopnosti týkajúce sa ochrany ich osobných údajov v online prostredí. S tvrdením, že takými spôsobilosťami disponuje, sa stotožnila viac ako polovica účastníkov výskumu (57,6 %), takmer 21 % uviedlo, že nimi nedisponuje, 12,1 % opýtaných sa k tejto téme nevedelo vyjadriť a 9,3 % uviedlo, že sa na nich táto otázka nevzťahuje. V tejto otázke si dôveruje viac mužov (59,4 %) ako žien (55,9 %). Najmenšiu dôveru vo vlastné schopnosti týkajúce sa online bezpečnosti majú seniori (12,5%), na druhej strane škály sú mladí dospelí z vekovej skupiny 16 – 24 rokov (75,4 %) a 25 až 34 rokov (73,2 %). Z hľadiska regionálneho zastúpenia vykazujú najvyššiu mieru subjektívneho hodnotenia vlastných schopností v oblasti ochrany citlivých dát respondenti z Bratislavského (64,2 %) a Banskobystrického kraja (61,7 %). Najmenej si dôverujú obyvatelia východného Slovenska – Košický kraj (50 %), Prešovský kraj (51,5 %).

Úroveň používateľských zručností vo vzťahu k informačným technológiám a internetu 79,5% 51,1% 45,5%

„Komunikácia s príbuznými...“ = Schopnosť komunikovať s inými jednotlivcami prostredníctvom internetu

68,2% 88,8% 87,8%

60,1% 31,3% 36,4%

„Ochrana osobných údajov...“ = Schopnosti súvisiace s ochranou osobných údajov v prostredí internetu

50% 74,5% 69,6%

65,9% 26,4% 45,5%

„Pre prípad hľadania zamestnania...“ = Schopnosti súvisiace s využívaním médií a mediálnych technológií na hľadanie zamestnania alebo iných pracovných príležitostí

45,5% 78,3% 76,3% 0

22,5

67,5

Posledná dotazníková položka tejto časti výskumu sa sústredila na využívanie internetu na kariérne účely. Ide o pokročilé spôsobilosti a činnosti spojené s kritickým, efektívnym, zmysluplným a sebavedomým používaním médií, informačných a komunikačných technológií a sietí. Jedinec ovládajúci strategické operácie zvláda rôzne pokročilejšie formy mediálnej gramotnosti s výrazným presahom na prax. Ide teda o súbor kľúčových kompetencií využiteľných nielen v rámci inštrumentálnych a štrukturálnych operácií, ale hlavne pri ich ďalšom rozvíjaní, zdokonaľovaní a aplikovaní pri riešení rôznych praktických problémov a úloh súvisiacich so svetom médií, informácií a komunikácie (Vrabec, 2013, s. 90).

Úroveň používateľských zručností vo vzťahu k informačným technológiám a internetu 78,7% 84,0% 74,1% 75,1%

„Komunikácia s príbuznými...“ = Schopnosť komunikovať s inými jednotlivcami prostredníctvom internetu

70,9% 74,4% 74,1% 77,2% 61,7% 64,2% 50% 53,1%

„Ochrana osobných údajov...“ = Schopnosti súvisiace s ochranou osobných údajov v prostredí internetu

51,5% 54,5% 57,3% 58,9% 63,5% 69,3% 60,3%

„Pre prípad hľadania zamestnania...“ = Schopnosti súvisiace s využívaním médií a mediálnych technológií na hľadanie zamestnania alebo iných pracovných príležitostí

59% 53,7% 58,5% 61,4% 65,1% 0

22,5

67,5

V súvislosti s využívaním internetu a nových médií Deursen a Dijk (2010, s. 898) uvádzajú nasledovných 6 strategických zručností: · využívanie výhod internetu, · rozvíjane orientácie na konkrétny cieľ, · realizovanie správnych krokov na dosiahnutie tohto cieľa, · realizovanie správnych rozhodnutí na dosiahnutie tohto cieľa, · získanie výhod plynúcich z tohto cieľa. V tomto kontexte sme členom nami vybranej výskumnej vzorky položili otázku, či disponujú IKT zručnosťami potrebnými na hľadanie zamestnania, príp. hľadanie rôznych nových pracovných príležitostí v prostredí internetu (napr. pri snahe o zmenu zamestnaneckej pozície). Viac ako polovica dospelej slovenskej populácie sa v tejto oblasti cíti relatívne isto, nakoľko až 62,4 % opýtaných uviedlo, že týmito znalosťami a zručnosťami disponujú. Opačný postoj zastáva 16,9 %, nevedelo sa vyjadriť 8,1 % a až 12,6 uviedlo, že sa na nich téma hľadania alebo zmeny pracovných pozícii nijako nevzťahuje. Nie je prekvapujúce, že najviac respondentov (83 %) odpovedajúcich na túto otázku kladne pochádza z vekovej kategórie mladých ľudí v produktívnom veku (25 – 34 rokov). O niečo horšie je tam mladšia veková skupina, ktorá si pri hľadaní alebo zmene zamestnania pomocou internetových služieb verí len v 76,4 % prípadov.

Úroveň používateľských zručností vo vzťahu k informačným technológiám a internetu 44,6% 46,6% 64,5% 80,1% 87%

„Komunikácia s príbuznými...“ = Schopnosť komunikovať s inými jednotlivcami prostredníctvom internetu

82,6% 86,1% 91,1% 89,9% 85,7% 31,5% 32,3% 44,1% 60,6% 63,8%

„Ochrana osobných údajov…“ = Schopnosti súvisiace s ochranou osobných údajov v prostredí internetu

62,5% 69,6% 75,8% 73% 52,4% 30,4% 36,3% 49,6% 69,5% 63,8%

„Pre prípad hľadania zamestnania...“ = Schopnosti súvisiace s využívaním médií a mediálnych technológií na hľadanie zamestnania alebo iných pracovných príležitostí

68% 72,6% 79,5% 86,5% 78,6% 0,0

25,0

do 300 1001-1200

50,0

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

75,0

701-800 2001-3000

100,0

801-1000 nad 3000

V prípade otázky týkajúcej sa využívania internetu na kariérne účely odporúčame pri ďalších výskumných úlohách rozšíriť portfólio dotazníkových položiek. Podrobenejšie štruktúrovanie bude potrebné, aby sa zachytili nové trendy na pracovnom trhu, napr.: · · ·

rôzne alternatívne formy pracovného uplatnenia a nové formy usporiadania a organizácie pracovného času a s nimi súvisiacich aktivít; využívanie špecializovaných sociálnych sietí určených na budovanie a udržiavanie profesionálnych kontaktov (napr. Linkedin); využívanie sociálneho kapitálu (napr. sieť priateľov na sociálnych sieťach) pri hľadaní nového zamestnania alebo snahe o zmenu existujúceho zamestnania, podnikateľských príležitostí a pod.

Otázka: QM1 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaJvna hypotéza:

Druh reakcie Komunikácia s príbuznými, priateľmi a kolegami prostredníctvom internetu. Ochrana osobných údajov (napr. Vaša súkromná adresa, telefónne číslo, číslo kreditnej karty alebo bankového účtu). Pre prípad hľadania zamestnania alebo zmeny zamestnania v období budúceho roka. Komentár:

Otázka: QM1 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaJvna hypotéza:

Vaše súčasné počítačové a internetové zručnos9 by ste ohodno9li ako dostatočné na..... Vek Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a respondentovým sebahodnotením vlastných internetových schopnosJ v oblas9 komunikácie s inými osobami. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a respondentovým sebahodnotením vlastných internetových schopnosJ v oblas9 komunikácie s inými osobami.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a respondentovým sebahodnotením vlastných internetových schopnosJ v oblas9 ochrany osobných údajov. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a respondentovým sebahodnotením vlastných internetových schopnosJ v oblas9 ochrany osobných údajov.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a respondentovým sebahodnotením vlastných internetových schopnosJ v oblas9 hľadania alebo zmeny zamestnania. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a respondentovým sebahodnotením vlastných internetových schopnosJ v oblas9 hľadania alebo zmeny zamestnania.

Chí-kvadrát

Stupeň voľnos? (df)

Kri?cká hodnota

Hodnota šta?s?ckej významnos? (p)

433,592

11,07

0,000

433,592>11,07 AlternaJvna

285,110

11,07

0,000

285,110>11,07 AlternaJvna

0,000

322,149>11,07 AlternaJvna

322,149

11,07

Analyzované dáta sú šta9s9cky signiﬁkantné. Na hladine významnos9 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaJvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a respondentovým sebahodnotením vlastných internetových schopnosJ v oblas9 komunikácie s inými osobami.

Výsledok testovania

Prijatá hypotéza

Vaše súčasné počítačové a internetové zručnos9 by ste ohodno9li ako dostatočné na..... Pohlavie Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlaviami pri sebahodnotení vlastných internetových schopnosJ v oblas9 komunikácie s inými osobami. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlaviami pri sebahodnotení vlastných internetových schopnosJ v oblas9 komunikácie s inými osobami.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlaviami pri sebahodnotení vlastných internetových schopnosJ v oblas9 ochrany osobných údajov. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlaviami pri sebahodnotení vlastných internetových schopnosJ v oblas9 ochrany osobných údajov.

Chí-kvadrát

Stupeň voľnos? (df)

Kri?cká hodnota

Hodnota šta?s?ckej významnos? (p)

Výsledok testovania

Prijatá hypotéza

0,046

3,84

0,831

0,046<3,84

Nulová

0,714

3,84

0,398

0,714<3,84

Nulová

3,84

0,512

0,429<3,84

Nulová

0,429

Analyzované dáta nie sú šta9s9cky signiﬁkantné. V tomto prípade na hladine významnos9 0,05 prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlaviami pri sebahodnotení vlastných internetových schopnosJ v oblas9 komunikácie s inými osobami.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlaviami pri sebahodnotení vlastných internetových schopnosJ v oblas9 hľadania alebo zmeny zamestnania. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlaviami pri sebahodnotení vlastných internetových schopnosJ v oblas9 hľadania alebo zmeny zamestnania.

3.11 Používateľská prax v súvislosti s internetom aplikovaná v rôznych kontextoch Predmetom tejto časti výskumu bola on-line používateľská prax respondentov a s nimi priamo alebo nepriamo súvisiace mediálne a informačné kompetencie dospelej slovenskej populácie. Pri koncipovaní otázok sme sa zamerali najmä na nasledovné tematické okruhy: – kompetenčné profily v oblasti zaobchádzania s informáciami, – kompetenčné profily v oblasti komerčnej komunikácie, – kompetenčné profily v oblasti využívania sociálnych médií a sociálnych sietí (Facebook, You Tube, blogy, kooperačné platformy a pod.), – kompetenčné profily v oblasti kooperatívneho využívania internetu na spoluprácu s inými jednotlivcami. V rámci výskumného postupu nás zaujímalo, aké formy informačných a komunikačných aktivít respondenti preferujú a v akej miere ich využívajú. Získané údaje dokumentujú, že tromi najpreferovanejšími postupmi v tejto oblasti sú: – vyhľadávanie informácií o tovaroch a službách (72,8 %), – e-mailová komunikácia (používa 77,2 %), – používanie sociálnych sietí ako Facebook, Twitter a pod. (59, 7 %). Zo získaných dát považujeme za zaujímavý relatívne vysoký podiel činností zameraných na vyhľadávanie a používanie informácií komerčného charakteru (napr. informácie v e-shopoch, on-line bazároch a pod.). V záujme o vyhľadávania informácií o tovaroch a službách sme nezaznamenali takmer žiadne rozdiely z hľadiska pohlavia respondentov (ženy 76,6 %, muži 77,7 %). Menšie diferencie nenachádzame v používaní sociálnych sietí, kde je mierne vyšší podiel žien (65,3%) ako mužov (61,5%). Muži tiež častejšie (65,2%) sťahujú alebo počúvajú hudbu na internete (ženy potvrdili túto prax v 60 % prípadov). Vo všetkých skúmaných položkách sa potvrdilo, že aktívnejšími používateľmi online služieb sú ľudia s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním. Z hľadiska regionálneho rozloženia výskumnej vzorky vykazovali najväčšiu online aktivitu obyvatelia Bratislavského kraja. Zároveň za isté prekvapenie považujeme pomerne nízky podiel dospelých Slovákov používajúcich sociálne siete. Frekvencia percentuálneho zastúpenia tejto aktivity zároveň priamo úmerne klesá so zvyšujúcim sa vekom členov výskumnej vzorky. Najviac využíva sociálne siete najmladšia generácia dospelých Slovákov (86,8 %), najmenší podiel sme zaznamenali u seniorov (11 %).

QU1 Používateľská prax v súvislosti s internetom aplikovaná v rôznych Áno kontextoch (N=2815) Prijímanie a posielanie e-mailov Vyhľadávanie informácií o tovaroch a službách Nahrávanie mnou vytvoreného obsahu (napr. text, obrázky, fotografie, video, hudba) na zdieľanie na hoci akej web stránke Písanie blog-u Pozeranie TV na internete alebo sťahovanie filmov Počúvanie alebo sťahovanie hudby Čítanie alebo sťahovanie online novín/magazínov Internet banking (napr. platenie účtov alebo prevod peňazí na iný účet) Komunikácia so štátnymi úradmi (napr. získavanie informácií z verejnej web stránky alebo odoslanie daňového priznania online) Nákup tovaru alebo služieb pre súkromné účely Používanie sociálnych sietí (napr. Facebook, Twitter a pod.) Zapojenie sa do diskusií o občianskych alebo politických otázkach (napr. čítanie si názorov, umiestnenie svojich názorov na web) Spolupráca s inými ľuďmi na spoločnom projekte

Nie

Na mňa sa nevzťahuje

Neviem

77,2

12,9

4,5

5,4

72,8

16,4

5,3

5,5

51,6 15,1

37 73,3

5,8 5,5

5,6 6,1

52,2 58,8

36,6 30,3

5,4 5,3

5,7 5,7

53,4

35,5

5,5

5,6

53,9

34,3

5,9

32,8

55,3

6,1

5,8

55,7

32,9

5,6

5,8

59,7

5,4

5,9

30,8

56,8

6,7

5,7

55,1

5,9

Najmenej frekventovanou komunikačnou aktivitou je písanie blogu (15,1 %), čo však považujeme za prirodzený jav vzhľadom na to, že vyžaduje zapojenie kreativity, iniciatívneho prístupu a vysokú mieru motivácie. Nízky je aj podiel respondentov (30,8 %), ktorí sa zapájajú do on-line diskusií o občianskych alebo politických témach (napr. vo forme komentárov), prípadne takých, ktorí využívajú rôzne on-line aplikácie na spoluprácu s inými ľuďmi (31 %) alebo na komunikáciu s inštitúciami štátnej a verejnej správy (32,8 %). Naopak, dospelí obyvatelia Slovenska radi zdieľajú textové, obrazové, zvukové a iné súbory na sociálnych sieťach (51,6 %), počúvajú alebo sťahujú hudbu (58,8 %) alebo čítajú on-line noviny a magazíny (53,4 %).

3.12 Postoje a používateľská prax v súvislosti s komerčnou komunikáciou v prostredí internetu V súvislosti s vysokým podielom dospelých Slovákov vyhľadávajúcich informácie o tovaroch a službách sme sa pokúsili získať aj odpoveď na otázku, ako často zámerne alebo nezámerne klikli na niektorú z foriem reklamných komunikátov na webe. Máme na mysli najmä obrazové, textové alebo obrazovo-textové reklamné bannery, intextové reklamy, video bannery, PPC reklamu a ďalšie formáty internetovej reklamy. Respondentov sme sa pýtali na to, ako často za obdobie posledných troch mesiacov klikli na reklamu, ktorú videli napríklad na webovej stránke, v e-maile, na sociálnej sieti a pod. Otázky sme pritom rozčlenili na dve samostatné položky. Prvá sa týkala zámerného kliknutia – teda prípadov, keď reklama respondenta niečím zaujala a rozhodol sa o propagovanej ponuke dozvedieť viac. Ide teda o prípad vedomého rozhodnutia podrobnejšie sa oboznámiť s nejakým tovarom alebo službou prezentovanou v online prostredí. Dáta zozbierané v rámci nášho výskumu ukázali, že zámerne na reklamné prvky veľmi často kliká iba 5,2 % respondentov, často 15,5 % a občas 17,9 % opýtaných. Reklamné prvky na internete sa nikdy zámerne nerozhodlo preskúmať 24,3 % opýtaných a iba zriedkavo tak koná 17,2 % opýtaných. K otázke sa nevedelo vyjadriť 13,6 % respondentov a 6,4 % tvrdilo, že neodpovie, keďže sa ich otázka netýka. Postoje a používateľská prax v súvislosti s komerčnou komunikáciou v prostredí internetu (zámerné kliknutie) 5,2%

Veľmi často

15,5%

Často

17,9%

Občas

17,2%

Zriedkavo

24,3%

Nikdy

13,6%

Neviem

6,4%

Na mňa sa nevzťahuje 0

6,5

19,5

Ako často ste za obdobie posledných troch mesiacov zámerne klikli na reklamu, ktorú ste videli na webovej stránke alebo v e-maile?

Druhá časť otázky sa týkala náhodného kliknutia na reklamu – teda prípadov, keď respondenta propagačný online prvok niečím zaujal, avšak až následne zistil, že ide o reklamnú komerčnú komunikáciu. Takéto prípady sa v prostredí internetu vyskytujú veľmi frekventovane, napr. vo výsledkoch vyhľadávania, v hromadne rozosielaných

100

mailoch, v rámci intextovej reklamy a pod. Aj keď mnohokrát sú označené ako reklama, najmä menej skúsený používateľ internetu si toto označenie nemusí všimnúť. Postoje a používateľská prax v súvislosti s komerčnou komunikáciou v prostredí internetu (náhodné kliknutie) 7,8%

Veľmi často

16,6%

Často

17,1%

Občas

18,1%

Zriedkavo

19,6%

Nikdy

2,5%

Neviem

18,5%

Na mňa sa nevzťahuje 0

Ako často ste za obdobie posledných troch mesiacov neúmyselne klikli na reklamu, ktorú ste videli na webovej stránke alebo v e-maile?

Z nami oslovených respondentov náhodne na reklamný prvok na internete nikdy nekliklo 19,6 % opýtaných, 18,1 % subjektívne vníma takúto prax ako zriedkavú a 17,1 % ako občasnú. Na reklamné internetové formáty náhodne často kliká 16,6 % respondentov a veľmi často iba 7,8 %. K otázke sa nevedelo vyjadriť 2,5 % respondentov a 18,5 % tvrdilo, že neodpovie, keďže sa ich otázka netýka. Otázka: QU2 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

Ako často ste za obdobie posledných troch mesiacov zámerne klikli na reklamu, ktorú ste videli na webovej stránke alebo v emaile? Vek

Nexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou zámerného kliknuKa na reklamu. AlternaMvna hypotéza: Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou zámerného kliknuKa na reklamu.

Chí-kvadrát 177,024 Komentár:

Otázka: QU2 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter:

Stupeň voľnos< (df) 20

Kri<cká hodnota 31,41

Hodnota šta<s<ckej významnos< (p) 0,000

Výsledok Prijatá testovania hypotéza 177,024>31,41 AlternaMvna

Analyzované dáta sú štaKsKcky signiﬁkantné. Na hladine významnosK 0,05 zamietame nulovú hypotézu v prospech alternaMvnej hypotézy, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou zámerného kliknuKa na reklamu.

Ako často ste za obdobie posledných troch mesiacov zámerne klikli na reklamu, ktorú ste videli na webovej stránke alebo v emaile? Pohlavie

Nulová hypotéza:

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou zámerného kliknuKa na reklamu. AlternaMvna hypotéza: Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou zámerného kliknuKa na reklamu.

Chí-kvadrát 12,374 Komentár:

Stupeň voľnos< (df) 4

Kri<cká hodnota 9,49

Hodnota šta<s<ckej významnos< (p) 0,015

Výsledok testovania 12,374>9,49

Prijatá hypotéza AlternaMvna

Analyzované dáta sú štaKsKcky signiﬁkantné. Na hladine významnosK 0,05 zamietame nulovú hypotézu v prospech alternaMvnej hypotézy, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou zámerného kliknuKa na reklamu.

101

Otázka: QU3 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza: AlternaMvna hypotéza:

Ako často ste za obdobie posledných troch mesiacov neúmyselne klikli na reklamu, ktorú ste videli na webovej stránke alebo v emaile? Vek Nexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou neúmyselného kliknuKa na reklamu. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a frekvenciou neúmyselného kliknuKa na reklamu.

Chí-kvadrát 165,040 Komentár:

Otázka: QU3 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza: AlternaMvna hypotéza:

102

Kri<cká hodnota 31,41

Hodnota šta<s<ckej Výsledok Prijatá významnos< (p) testovania hypotéza 0,000 165,040>31,41 AlternaMvna

Ako často ste za obdobie posledných troch mesiacov neúmyselne klikli na reklamu, ktorú ste videli na webovej stránke alebo v emaile? Pohlavie Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou neúmyselného kliknuKa na reklamu. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou neúmyselného kliknuKa na reklamu.

Chí-kvadrát 2,724 Komentár:

Stupeň voľnos< (df) 20

Analyzované dáta nie sú štaKsKcky signiﬁkantné. V tomto prípade na hladine významnosK 0,05 prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a frekvenciou neúmyselného kliknuKa na reklamu.

Stupeň voľnos< (df) 4

Kri<cká hodnota 9,49

Hodnota šta<s<ckej významnos< (p) 0,605

Výsledok testovania 2,724<9,49

Prijatá hypotéza Nulová

3.13 Posúdenie vlastnej schopnosti vyhnúť sa nevyžiadaným reklamám a inému spamu v prostredí internetu V rámci ďalšej otázky sme zisťovali preferovanú používateľskú prax zameranú na eliminovanie nevyžiadanej e-mailovej pošty (spam) a iných nevyžiadaných reklamných komunikátov. Schopnosť rozlíšiť medzi prijatou e-mailovou poštou zavádzajúce, obťažujúce alebo podvodné správy je dôležitým prvkom mediálnej gramotnosti. Túto náročnú úlohu v súčasnosti výrazne uľahčujú prevádzkovatelia e-mailových služieb, v rámci ktorých je veľká časť spamu detekovaná a automaticky presmerovaná do koša. Napriek tomu sa časť nevyžiadanej elektronickej pošty dostane aj do zložky doručených správ a je len na používateľovi tejto služby, aby identifikoval poštu, ktorá vykazuje príznaky spamu. Posúdenie vlastnej schopnosti vyhnúť sa nežiaducim reklamným alebo marketingovým komunikátom v prostredí internetu. Q: Urobili ste niekedy niečo preto, aby ste sa vyhli…? 35,7% 41,5%

Aktívne formy občianskej participácie realizované vo virtuálnom prostredí

14,9% 7,9% 62,7% 19,3%

Aktívne formy občianskej participácie spojené s fyzickou účasťou na podujatí

10,3% 7,5% 52,8% 26,6%

Pasívna účasť na petičnej akcii (napr. podpísal petíciu)

12,1% 8,5% 0

17,5

Áno

Nie

Neviem

52,5

Na mňa sa nevzťahuje

Spomedzi nami oslovených respondentov aktívne opatrenia a kroky na identifikáciu nevyžiadanej pošty priznalo 52,8 % respondentov. Žiadnu skúsenosť s takýmito preventívnymi aktivitami nemá 26,6 %. Z celkového počtu respondentov sa 12,1 % nevedelo k otázke vyjadriť a 8,5 % opýtaných sa domnieva, že sa tento problém na nich nevzťahuje. Aktívnejší prístup v tejto otázke majú muži, ktorí spam v prijatej pošte dokážu identifikovať v 59,7 % prípadov (v prípade žien ide o 55,7 %) a respondenti vo vekovej skupine 25 až 34 rokov (72,4 %). Výskum ukázal, že vnímanie dôležitosti aktívneho prístupu k ochrane pred spamom narastá so stúpajúcim stupňom najvyššieho dosiahnutého vzdelania.

103

Posúdenie vlastnej schopnosti vyhnúť sa nežiaducim reklamným alebo marketingovým komunikátom v prostredí internetu

55,7%

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli prijatiu nevyžiadaných emailov (SPAM )

59,7%

64,9%

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli napadnutiu Vášho počítača vírusom

71,0%

37,1%

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli nepríjemným skúsenostiam, ako sú prijatie obscénnych alebo inak nechcených emailov (napríklad tým, že ste zablokovali odosielateľa)

40,4%

Ženy

Muži

Posúdenie vlastnej schopnosti vyhnúť sa nežiaducim reklamným alebo marketingovým komunikátom v prostredí internetu 67,3% 72,4%

56,1%

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli prijatiu nevyžiadaných emailov (SPAM )

53,3%

38,3% 14,1%

80,7%

79,1% 68,5%

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli napadnutiu Vášho počítača vírusom

63,5% 48,8%

22,1%

44,1% Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli nepríjemným skúsenostiam, ako sú prijatie obscénnych alebo inak nechcených emailov (napríklad tým, že ste zablokovali odosielateľa)

52,7%

38% 33,3%

21,4% 8,2% 0

22,5

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

67,5

35 - 44 65 a viac

V druhej časti otázky sme zisťovali používateľskú prax súvisiacu s antivírusovými programami. Ich používanie potvrdilo 62,7 % opýtaných a iba 19,3 % tvrdí, že ich nevyužívajú. Z celkového počtu respondentov sa 10,3 % nevedelo k otázke vyjadriť a 7,5 % opýtaných sa domnieva, že sa ich problematika ochrany počítača proti rôznym formám napadnutia netýka. Väčšie povedomie o dôležitosti ochrany počítača

104

pred vírusmi majú muži (71 %), v prípade žien sme zaznamenali hodnotu 64,9 %. Aj v tomto prípade zohráva dôležitú rolu vek respondentov, kde najnižšie povedomie o problematike vírusovej ochrany majú seniori (22,1 %). Na opačnej škále sa nachádzajú respondenti vo veku 16 – 24 rokov (80,7 %) a 25 až 34 rokov (79,1 %). Posúdenie vlastnej schopnosti vyhnúť sa nežiaducim reklamným alebo marketingovým komunikátom v prostredí internetu 58,9% 44,3% 63,6%

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli prijatiu nevyžiadaných emailov (SPAM )

36,4% 68,8% 68,8% 70,1% 42,2% 27,3%

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli napadnutiu Vášho počítača vírusom

61,9% 80,4% 77,8% 40,0% 25,3%

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli nepríjemným skúsenostiam, ako sú prijatie obscénnych alebo inak nechcených emailov (napríklad tým, že ste zablokovali odosielateľa)

27,3% 23,8% 48,5% 47,1% 0

22,5

67,5

Na prvé dve časti otázky nadväzuje ďalšia dotazníková položka zisťujúca, či respondenti urobili niečo pre to, aby sa vyhli prijatiu obscénnych, dehonestujúcich alebo inak škodlivých správ prostredníctvom internetu. Napríklad tak, že odosielateľa takejto správy nahlásili prevádzkovateľovi príslušnej webovej služby, označili ho v e-mailovom klientovi ako spamera a pod. Až 41,5 % opýtaných uviedlo, že sa takýto postup ešte nikdy neaplikovali. Naopak, skúsenosť s ním má 35,7 %. 14,9 % sa nevedelo k otázke vyjadriť a 7,9 % uviedlo, že sa ich netýka. Výraznejšie genderové rozdiely v takejto používateľskej praxi neboli výskumnými dátami zistené. Z hľadiska vekového zloženia sú najaktívnejší mladí dospelí z vekovej skupiny 25 – 34 rokov, ktorí urobili aktívne opatrenia proti obscénnym, dehonestujúcim a podobne zameraným správam v 52,7 % prípadov.

105

Posúdenie vlastnej schopnosti vyhnúť sa nežiaducim reklamným alebo marketingovým komunikátom v prostredí internetu 58,1%

64,0%

53,1%

49%

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli prijatiu nevyžiadaných emailov (SPAM )

55,5% 55%

58,3%

59,2%

53,1%

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli napadnutiu Vášho počítača vírusom

68,1% 62,2%

68,5%

63,7%

35,3%

75,2%

47,3%

29,2%

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli nepríjemným skúsenostiam, ako sú prijatie obscénnych alebo inak nechcených emailov (napríklad tým, že ste zablokovali odosielateľa)

74,8% 75,9%

27,7%

32,8%

37%

40,4%

37,5% 0,0

20,0

40,0

60,0

80,0

Posúdenie vlastnej schopnosti vyhnúť sa nežiadúcim reklamným alebo marketingovým komunikátom v prostredí internetu 44,1%

34,7%

48,6%

58,3%

57,4% 56,9%

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli prijatiu nevyžiadaných emailov (SPAM )

61%

63,4% 40,0%

48,2%

72,9% 69,8%

58,8%

71,2%

71,7% 72,2%

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli napadnutiu Vášho počítača vírusom

73,9%

69,7%

81,9%

65,9% 24,3%

26,6%

33,3%

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli nepríjemným skúsenostiam, ako sú prijatie obscénnych alebo inak nechcených emailov (napríklad tým, že ste zablokovali odosielateľa)

38,7%

41,2% 41,3%

43%

48,4% 48,3%

46,3% 0,0

22,5

45,0

do 300 1001-1200

106

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

67,5

701-800 2001-3000

801-1000 nad 3000

90,0

Aktívnejší prístup voči nevyžiadaným reklamám a inému spamu v prostredí internetu vo všetkých vyššie uvedených položkách pozitívne koreluje s mierou najvyššieho dosiahnutého vzdelania a čiastočne aj s výškou príjmu domácnosti. Z regionálneho hľadiska k najostražitejším patria obyvatelia Bratislavského kraja. Otázka: QU4 Znenie otázky:

Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaLvna hypotéza:

Oblasť prijaJu nevyžiadaných emailov, ktoré niekedy nazývame SPAM (napríklad tým, že neposielate Váš email na webové stránky) napadnuJu Vášho počítača vírusom (napr. tým, že ste si nainštalovali kontrolu vírusov) nepríjemným skúsenosJam, ako sú prijaJe obscénnych alebo inak nechcených emailov (napríklad tým, že ste si nainštalovali ﬁltre alebo zablokovali odosielateľa) Komentár:

Otázka: QU4 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

AlternaLvna hypotéza:

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli......?

Vek Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a skúsenosťami respondenta v oblasJ ochrany proJ Spamu.

Neexistuje signifikantná súvislosť medzi vekom a skúsenosťami respondenta v oblasJ ochrany počítača proJ napadnuJu počítača vírusom. Existuje signifikantná Existuje signifikantná súvislosť súvislosť medzi vekom a medzi vekom a skúsenosťami skúsenosťami respondenta v respondenta v oblasJ ochrany oblasJ ochrany proJ Spamu. počítača proJ napadnuJu počítača vírusom.

Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a skúsenosťami respondenta v oblasJ akLvnych opatrení proJ obscénnym, dehonestujúcim a podobne zameraným správam. Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a skúsenosťami respondenta v oblasJ akLvnych opatrení proJ obscénnym, dehonestujúcim a podobne zameraným správam.

Chí-kvadrát

Stupeň voľnos? (df)

Kri?cká hodnota

Hodnota šta?s?ckej významnos? (p)

144,207

11,07

0,000

144,207>11,07 AlternaLvna

148,990

11,07

0,000

148,99>11,07 AlternaLvna

0,000

111,030>11,07 AlternaLvna

111,030

11,07

Analyzované dáta sú štaJsJcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosJ 0,05 bola prijatá alternaLvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a skúsenosťami respondenta v oblasJ ochrany proJ spamu.

Výsledok testovania

Prijatá hypotéza

Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli......? Pohlavie Muži a ženy majú rovnaké skúsenosJ v oblasJ ochrany proJ spamu.

Muži a ženy majú rovnaké skúsenosJ v oblasJ ochrany počítača proJ napadnuJu počítača vírusom. Muži a ženy nemajú rovnaké Muži a ženy nemajú rovnaké skúsenosJ v oblasJ ochrany skúsenosJ v oblasJ ochrany proJ spamu. počítača proJ napadnuJu počítača vírusom.

Muži a ženy majú rovnaké skúsenosJ v oblasJ akLvnych opatrení proJ obscénnym, dehonestujúcim a podobne zameraným správam. Muži a ženy nemajú rovnaké skúsenosJ v oblasJ akLvnych opatrení proJ obscénnym, dehonestujúcim a podobne zameraným správam.

Chí-kvadrát

Stupeň voľnos? (df)

Kri?cká hodnota

Hodnota šta?s?ckej významnos? (p)

Výsledok testovania

Prijatá hypotéza

1,099

3,84

0,295

1,099<3,84

Nulová

5,314

3,84

0,021

5,314>3,84

AlternaLvna

0,418

0,655<3,84

Nulová

0,655

3,84

Analyzované dáta nie sú štaJsJcky signiﬁkantné. Prijímame nulovú hypotézu na hladine významnosJ 0,05. Príslušná hodnota testovacej štaJsJky leží v oblasJ prijaJa nulovej hypotézy, podľa ktorej muži a ženy majú rovnaké skúsenosJ v oblasJ ochrany proJ spamu.

Analyzované dáta sú štaJsJcky signiﬁkantné. Na hladine významnosJ 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaLvnu hypotézu, podľa ktorej muži a ženy nemajú rovnaké skúsenosJ v oblasJ ochrany počítača proJ napadnuJu počítača vírusom.

107

3.14 Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete V súvislosti s preferovanými stratégiami a postupmi pri vyhľadávaní informácií v internetovom prostredí sme položili sériu otázok pokrývajúcich práve túto oblasť. V rámci prvej otázky sme sa respondentov spýtali, akým spôsobom postupujú v prípade, ak majú nejakú informačnú potrebu a zároveň majú k dispozícii počítač alebo notebook s pripojením na internet. Zaujímali nás predovšetkým spôsoby, akými dospelí obyvatelia Slovenska pristupujú k vyhľadávaniu informácií – či ako po prvej voľbe siahajú po vyhľadávači (Google, Yahoo, Zoznam a pod.), alebo či preferujú priamy vstup na webovú stránku. Druhá možnosť zahŕňa predovšetkým prípady, kedy používateľ už adresu stránky pozná. Toto poznanie môže vyplývať napríklad z toho, že ju pravidelne navštevuje, chystá sa pozrieť si stránku na základe odporúčania inej osoby alebo na základe referencie v nejakých externých zdrojoch (napr. v periodickej tlači, v reklamných letákoch, v televízii a pod.). Vzhľadom na to, že proces vyhľadávania informácií na webe je veľmi komplexný, predpokladali sme aj tretiu možnosť, ktorou je prax, v rámci ktorej respondent používa vyhľadávač, ale niekedy zadáva adresu webovej stránky priamo. Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete

Idem priamo na konkrétnu stránku bez použitia vyhľadávača

8,9%

Použijem vyhľadávač (napr. Google alebo Yahoo!)

39,7%

33,5%

Využijem obe možnosti vyhľadávania

7,4%

Nepoužívam žiadne webové stránky

Ako často ste za obdobie posledných troch mesiacov neúmyselne klikli na reklamu, ktorú ste videli na webovej stránke alebo v e-maile?

Z výsledkov výskumu vyplynulo, že najväčší podiel dospelých obyvateľov Slovenska – 39,7 % – použije pri riešení svojich informačných potrieb ako prvú voľbu vyhľadávač. Iba 8,9 % ide priamo na konkrétnu webovú stránku, ktorú pozná z nejakého externého zdroja. Veľmi rozšírená je aj tretia možnosť, ktorá kombinuje obidva spomenuté postupy vyhľadávania informácií (33,5 %). Pre uspokojenie svojho informačného dopytu po webových stránkach vôbec nesiaha 7,4 % opýtaných, pričom predpokladáme, že

108

využíva iné informačné zdroje (napr. encyklopédie, printové médiá, televíziu, získavanie informácií priamou komunikáciou s inými ľuďmi a pod.). Respondentov, ktorí využívajú tieto tradičné spôsoby práce s informáciami, nachádzame najviac v seniorskej vekovej kategórii 65+ (77,5 %). Približne o polovicu menej ich však už je v kategórii 55 až 64 rokov (34,9 %). Najmenej respondentov, ktorí nepoužívajú na získavanie informácií internet, nájdeme medzi ľuďmi s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním; najviac ich je v kategórii ľudí, ktorí udávajú ako najvyššie ukončené vzdelanie základnú školu. Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete „Ak hľadáte informáciu na internete, kam idete?“

8,6% Idem priamo na konkrétnu stránku bez použitia vyhľadávača

9,4%

41,3% Použijem vyhľadávač (napr. Google alebo Yahoo!)

37,9%

31,5% Využívam obidve možnosti vyhľadávania

36,1%

18,6% Nepoužívam žiadne webové stránky alebo neviem

16,6%

12,5

Ženy

37,5

Muži

109

Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete „Ak hľadáte informáciu na internete, kam idete?“ 8,8% 10,9% 8,2%

Idem priamo na konkrétnu stránku bez použitia vyhľadávača

4,9%

9,5% 9,3%

42,2% Použijem vyhľadávač (napr. Google alebo Yahoo!)

43,6%

32,2%

11,3%

47,8% 50,9%

40,0% Využívam obidve možnosti vyhľadávania

23,6%

6,4%

34,2% 36,7%

43,2%

3,4%

3,7% 6,6% 10,1%

Nepoužívam žiadne webové stránky alebo neviem

34,9%

77,5%

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

35 - 44 65 a viac

Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete „Ak hľadáte informáciu na internete, kam idete?“ 8,1%

15,9%

Idem priamo na konkrétnu stránku bez použitia vyhľadávača

36,4%

18,2%

10,5% 10%

Použijem vyhľadávač (napr. Google alebo Yahoo!)

27,3%

37,9%

31,8%

6,9% Nepoužívam žiadne webové stránky alebo neviem

12,5

42,5% 43,8%

36,1% 36,4%

22,7%

5,2% 5,6% 0

41,8% 40,7%

15,9%

9,1%

Využívam obidve možnosti vyhľadávania

40,6%

32,2%

18,2%

37,5

110

Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete „Ak hľadáte informáciu na internete, kam idete?“

1,7%

12,3%

6,5%

Idem priamo na konkrétnu stránku bez použitia vyhľadávača

8,2% 7,2%

11,1%

12%

38,6% 25,9% Použijem vyhľadávač (napr. Google alebo Yahoo!)

37,5% 37,5% 31,0%

Využívam obidve možnosti vyhľadávania

45,0%

40,7% 41,8%

41,5%

38,1%

51,7%

27,9%

23,1%

31%

36% 35,3%

18,0%

10,3%

20,7% 20,3%

Nepoužívam žiadne webové stránky alebo neviem

26,9%

19,3% 19,4% 18,3% 0,0

15,0

30,0

45,0

60,0

Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete „Ak hľadáte informáciu na internete, kam idete?“ 12,9% 8,4% 7,8% 9,7% 11,2% 10,3% 5,5% 5,3% 12,4% 4,8%

Idem priamo na konkrétnu stránku bez použitia vyhľadávača

18,3%

28,7%

35,9%

Použijem vyhľadávač (napr. Google alebo Yahoo!)

40,4% 17,2% 17,9%

23,4%

Využívam obidve možnosti vyhľadávania

31,8% 33%

36,4%

10,8% 8,7% 6,4%

45,3%

45,0%

32,8%

14%

64,3%

42,2% 41,6%

23,8%

Nepoužívam žiadne webové stránky alebo neviem

44,5% 44,9% 44,7% 46% 45,8%

51,6%

3,7% 5,6% 7,2% 0,0

17,5

35,0

do 300 1001-1200

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

52,5

701-800 2001-3000

70,0

801-1000 nad 3000

111

V druhej časti tejto série otázok nás zaujímalo, ako sa respondenti o konkrétnych webových stránkach najčastejšie dozvedajú. Z celkového počtu respondentov 28,2 % uviedlo, že stránku zväčša nájde náhodne (napr. prostredníctvom vyhľadávača). Iba 14,5 % tvrdí, že sa o stránke dozvedia prostredníctvom odporúčania iných osôb alebo prostredníctvom odkazu na sociálnej sieti, na inej webovej stránke, v e-mailovej správe a pod. Ukázalo sa, že najčastejšia je tretia možnosť – až 35, 5 % opýtaných uviedlo, že ich používateľská prax zahŕňa obidve možnosti. K téme sa nevedelo vyjadriť 19,6 % opýtaných, z ktorých väčšina (72,9 % ) bola z radov seniorov. Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete

28,2%

Zväčša tú stránku nájdem sám/sama

Zväčša to je odporúčaná stránka alebo pripojená k emailu, blogu alebo sociálnej sieti

14,5%

35,5%

Využívam obidve možnosti

19,6%

Neviem

2,1%

Netýka sa ma

Keď idete priamo na webovú stránku, ako ste sa o nej dozvedeli?

Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete „Keď idete priamo na webovú stránku, ako ste sa o nej dozvedeli?“ 25,4%

Zväčša tú stránku nájdem sám/sama

31,6% 15,7%

Zväčša to je odporúčaná stránka alebo pripojená k emailu, blogu alebo sociálnej sieti

13,4% 35,9%

Využívam obidve možnosti

35,1% 21,1%

Neviem

18,1% 1,9%

Netýka sa ma

1,8% 0

Ženy

112

Muži

Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete „Keď idete priamo na webovú stránku, ako ste sa o nej dozvedeli?“ 32,1% 31,8% 34,2% 33,2%

Zväčša tú stránku nájdem sám/sama

22,4%

8,5% 17,4% 17,3% 15,2% 15,9% 11,9%

Zväčša to je odporúčaná stránka alebo pripojená k emailu, blogu alebo sociálnej sieti

4,3%

Využívam obidve možnosti

25,1%

8,5% 6,6% 4,5% 10,1%

Neviem

38,3% 34,7%

15,3%

43,6% 44,7%

37,9%

72,9%

0,4% 1,6% 2,2% Netýka sa ma 0,9% 2,7% 5,8% 0

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

35 - 44 65 a viac

Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete „Keď idete priamo na webovú stránku, ako ste sa o nej dozvedeli?“ 28,9%

21,6% Zväčša tú stránku nájdem sám/sama

36,4%

22,7%

14,2% Zväčša to je odporúčaná stránka alebo pripojená k emailu, blogu alebo sociálnej sieti

14,5% 14,7%

18,1% 18,2% 18,2%

36,8%

22,9%

9,1%

Využívam obidve možnosti

33% 33,4%

27,3% 41,1% 18,0%

Neviem

8,2%

31,8%

43,6%

35,2% 36,4%

10%

2,1% 2,2% 0% Netýka sa ma 0% 0,7% 0,8% 0

12,5

37,5

113

Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete „Keď idete priamo na webovú stránku, ako ste sa o nej dozvedeli?“ 29,2% 35,2% 15,5% 21,6%

Zväčša tú stránku nájdem sám/sama

32,8% 21,3% 29,6% 25,3% 14,8% 14,3% 5,2% 20,3%

Zväčša to je odporúčaná stránka alebo pripojená k emailu, blogu alebo sociálnej sieti

10,4% 14,1% 15% 15,4% 35,0% 35,3% 44,8% 35,7%

Využívam obidve možnosti

24,6% 42,4% 32,4% 37,3% 19,5% 14,0% 34,5% 21,6%

Neviem

29,1% 19,3% 19,8% 8,7% 1,4% 1,2% 0%

Netýka sa ma

0,7% 3% 2,9% 3,1% 3,3% 0,0

12,5

25,0

114

37,5

50,0

Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete „Keď idete priamo na webovú stránku, ako ste sa o nej dozvedeli?“ 21,5% 21,9% 23% Zväčša tú stránku nájdem sám/sama

29,2% 27,5%

32,8% 35%

38,9% 36% 40,5%

9,7% 8,8%

18%

19,2% 12,3% 13,9% 14,7% 15,7% 16,7%

Zväčša to je odporúčaná stránka alebo pripojená k emailu, blogu alebo sociálnej sieti

15,1%

22,9%

21,9% 23,8%

29,7%

Využívam obidve možnosti

28,6%

40,6% 39,9% 42,6% 38,4% 37,1%

43,4%

32%

16,1%

49,5%

10,9% 14,2%

Neviem

8% 6,8% 10,1% 9,5% 4,3% 4,0% 3,1% 2,1% 1,8% Netýka sa ma 0,8% 0,4% 1,1% 1,1% 4,8% 0,0

12,5

do 300 1001-1200

25,0

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

37,5

701-800 2001-3000

50,0

801-1000 nad 3000

Na vyššie uvedenú sériu otázok nadviazala ďalšia dotazníková položka, v rámci ktorej sme zisťovali, či dospelá slovenská populácia dokáže identifikovať rozdielne výsledky vyhľadávania na internete. Pri tejto dotazníkovej položke išlo o preskúmanie povedomia respondentov o tom, že pri zadaní identického informačného dopytu do rôznych druhov vyhľadávačov môžeme získať odlišné výsledky vyhľadávania (najmä z hľadiska poradia a štruktúry jednotlivých položiek).

115

Schopnosť identiﬁkovať rozdielne výsledky vyhľadávania na internete 50

47,5%

37,5

19,7% 16,2% 12,5

8,7%

7,9%

Všimli ste si rozdiely v informáciách, ktoré získate prostredníctvom rozličných vyhľadávačov? Áno, používam viaceré vyhľadávače a všimol som si už rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania. Používam viaceré vyhľadávače, ale žiadne rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania som si nevšimol. Nie, nevšimol som si. Vždy používam ten istý vyhľadávač. Neviem. Nepoužívam žiadne vyhľadávače.

Zaujímavé je zistenie, že až 47,5 % účastníkov výskumu uviedlo, že žiadne rozdiely nezaregistrovalo, nakoľko vždy používajú iba ten istý vyhľadávač. Viaceré vyhľadávače využíva a rozdiely medzi výsledkami vyhľadávania si všimlo 19,7 % opýtaných. Iba 7,9 % používa viaceré vyhľadávače a zároveň tvrdí, že žiadne rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania si nevšimlo. 8,7 % dospelých Slovákov tvrdilo, že žiadne vyhľadávače pri riešení svojho informačného dopytu nepoužíva. Schopnosť identiﬁkovať rozdielne výsledky vyhľadávania na internete „Všimli ste si rozdiely v informáciách, ktoré získate prostredníctvom rozličných vyhľadávačov?“ 17,5%

Áno, používam viaceré vyhľadávače a všimol som si už rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania.

8,1% 7,8%

Používam viaceré vyhľadávače, ale žiadne rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania som si nevšimol.

22,1% 48,0%

Nie, nevšimol som si. Vždy totiž používam ten istý vyhľadávač.

46,9%

17,8%

Neviem.

14,9% 8,8%

Nepoužívam žiadne vyhľadávače.

8,1% 0

12,5

Ženy

116

37,5

Muži

Schopnosť identiﬁkovať rozdielne výsledky vyhľadávania na internete „Všimli ste si rozdiely v informáciách, ktoré získate prostredníctvom rozličných vyhľadávačov?“ 28,2% 25,1% 21,2%

Áno, používam viaceré vyhľadávače a všimol som si už rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania.

19,1% 6,9% 3,7% 9,3% 10,9% 7,9%

Používam viaceré vyhľadávače, ale žiadne rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania som si nevšimol.

7,8% 4,8% 2,7% 51,3% 52,0% 54,7%

Nie, nevšimol som si. Vždy totiž používam ten istý vyhľadávač.

54% 46,9% 16,8% 8,7% 9,3% 12%

Neviem.

13% 26,6% 43% 2,5% 2,7% 4,1%

Nepoužívam žiadne vyhľadávače.

6,1% 14,9% 33,8% 0

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

35 - 44 65 a viac

Pri vyhodnotení tejto otázky je dôležité najmä zistenie, že slovenská populácia preferuje zväčša iba jeden typ vyhľadávača, na ktorý je zvyknutá a nepokladá za dôležité skúšať možnosti iných vyhľadávacích nástrojov. Táto prax sa prelína naprieč celým vekovým spektrom.

117

Schopnosť identiﬁkovať rozdielne výsledky vyhľadávania na internete „Všimli ste si rozdiely v informáciách, ktoré získate prostredníctvom rozličných vyhľadávačov?“ 20,2% 14,1% 18,2%

Áno, používam viaceré vyhľadávače a všimol som si už rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania.

18,2% 24,9% 25,9% 7,5% 15,0% 0%

Používam viaceré vyhľadávače, ale žiadne rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania som si nevšimol.

0% 10,1% 9,5% 48,8% 32,6% 54,5%

Nie, nevšimol som si. Vždy totiž používam ten istý vyhľadávač.

45,5% 51,6% 50,4% 15,2% 26,0% 18,2%

Neviem.

31,8% 10,6% 11,6% 8,4% 12,3% 9,1%

Nepoužívam žiadne vyhľadávače.

4,5% 2,6% 2,5% 0

118

Schopnosť identiﬁkovať rozdielne výsledky vyhľadávania na internete „Všimli ste si rozdiely v informáciách, ktoré získate prostredníctvom rozličných vyhľadávačov?“ 18,4% 23,9% 5,2% 17,4%

Áno, používam viaceré vyhľadávače a všimol som si už rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania.

24,6% 24,5% 17,8% 15,4% 8,7% 8,2% 0%

Používam viaceré vyhľadávače, ale žiadne rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania som si nevšimol.

7,2% 3,7% 10,1% 9,9% 4,6% 48,4% 47,8% 72,4% 51,5%

Nie, nevšimol som si. Vždy totiž používam ten istý vyhľadávač.

41% 40,9% 45,8% 53,5% 15,2% 14,4% 6,9% 19,3%

Neviem.

17,2% 15,9% 16,1% 13,7% 9,4% 5,7% 15,5%

Nepoužívam žiadne vyhľadávače.

4,6% 13,4% 8,6% 10,3% 12,9% 0,0

20,0

40,0

60,0

80,0

119

Schopnosť identiﬁkovať rozdielne výsledky vyhľadávania na internete „Všimli ste si rozdiely v informáciách, ktoré získate prostredníctvom rozličných vyhľadávačov?“ 15,1% 10,4% 15,6% 18,2% 17,4%

Áno, používam viaceré vyhľadávače a všimol som si už rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania.

22,1% 28,7% 22,6% 32,6% 21,4% 4,3% 5,6% 6,3% 8,5% 10,5%

Používam viaceré vyhľadávače, ale žiadne rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania som si nevšimol.

9,5% 6,3% 4,7% 5,6% 11,9% 23,7% 33,5% 41,8% 53% 53,6%

Nie, nevšimol som si. Vždy totiž používam ten istý vyhľadávač.

53,4% 47,7% 60% 49,4% 47,6% 35,5% 27,5% 24,2% 14% 11,6%

Neviem.

8,7% 11,8% 10% 12,4% 16,7% 21,5% 23,1% 12,1% 6,4% 6,9%

Nepoužívam žiadne vyhľadávače.

6,3% 5,5% 2,6% 0% 2,4% 0,0

15,0

do 300 1001-1200

120

30,0

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

45,0

701-800 2001-3000

60,0

801-1000 nad 3000

Otázka: QU5 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza: AlternaLvna hypotéza:

Ak hľadáte informáciu na internete, kam idete? Vek Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a spôsobom vyhľadávania informácií na internete Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a spôsobom vyhľadávania informácií na internete Chí-kvadrát 26,828

Komentár:

Stupeň Kri<cká voľnos< (df) hodnota 10 18,31

Hodnota šta<s<ckej významnos< (p) 0,003

Výsledok testovania 26,828>18,31

Prijatá hypotéza AlternaLvna

Stupeň Kri<cká voľnos< (df) hodnota 2 5,99

Hodnota šta<s<ckej významnos< (p) 0,038

Výsledok testovania 6,556>5,99

Prijatá hypotéza AlternaLvna

Stupeň Kri<cká voľnos< (df) hodnota 10 18,31

Hodnota šta<s<ckej významnos< (p) 0,717

Výsledok testovania 7,092<18,31

Prijatá hypotéza Nulová

Hodnota šta<s<ckej významnos< (p) 0,004

Výsledok testovania 11,053>5,99

Prijatá hypotéza AlternaKvna

Výsledok testovania 47,305>18,31

Prijatá hypotéza AlternaMvna

Výsledok testovania 5,679<5,99

Prijatá hypotéza Nulová

Analyzované dáta sú štaWsWcky signiﬁkantné. Na hladine významnosW 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaLvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a spôsobom vyhľadávania informácií na internete.

Otázka: QU5 Znenie otázky:

Ak hľadáte informáciu na internete, kam idete?

Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza: AlternaLvna hypotéza:

Pohlavie Neexistujú signiﬁkantné rozdiely medzi mužmi a ženami pri vyhľadávaní informácií na internete Existujú signiﬁkantné rozdiely medzi mužmi a ženami pri vyhľadávaní informácií na internete Chí-kvadrát 6,556

Komentár:

Otázka: QU6 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza: AlternaKvna hypotéza:

Analyzované dáta sú štaWsWcky signiﬁkantné. Na hladine významnosW 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaLvnu hypotézu, podľa ktorej existujú signiﬁkantné rozdiely medzi mužmi a ženami pri vyhľadávaní informácií na internete.

Keď idete priamo na konkrétnu stránku, ako ste sa o nej dozvedeli? Vek Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a spôsobom výberu stránky na internete Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a spôsobom výberu stránky na internete Chí-kvadrát 7,092

Komentár:

Otázka: QU6 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza: AlternaKvna hypotéza:

Analyzované dáta nie sú štaVsVcky signiﬁkantné. V tomto prípade na hladine významnosV 0,05 prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady na to, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a spôsobom výberu stránky na internete.

Keď idete priamo na konkrétnu stránku, ako ste sa o nej dozvedeli? Pohlavie Nexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a spôsobom výberu stránky na internete Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a spôsobom výberu stránky na internete Chí-kvadrát 11,053

Komentár:

Otázka: QU7 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza: AlternaMvna hypotéza:

Analyzované dáta sú štaVsVcky signiﬁkantné. Na hladine významnosV 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaKvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a spôsobom výberu stránky na internete.

Všimli ste si rozdiely v informáciách, ktoré získate prostredníctvom rozličných vyhľadávačov? Vek Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a vnímavosťou k rozdielom výsledku vyhľadávania prostredníctvom rôznych vyhľadávačov Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a vnímavosťou k rozdielom výsledku vyhľadávania prostredníctvom rôznych vyhľadávačov Chí-kvadrát 47,305

Komentár:

Otázka: QU7 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza: AlternaMvna hypotéza:

Stupeň Kri<cká voľnos< (df) hodnota 10 18,31

Hodnota šta<s<ckej významnos< (p) 0,000

Analyzované dáta sú štaXsXcky signiﬁkantné. Na hladine významnosX 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alternaMvnu hypotézu, podľa ktorej existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a vnímavosťou k rozdielom výsledku vyhľadávania prostredníctvom rôznych vyhľadávačov.

Všimli ste si rozdiely v informáciách, ktoré získate prostredníctvom rozličných vyhľadávačov? Pohlavie Nexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a vnímavosťou k rozdielom výsledku vyhľadávania prostredníctvom rôznych vyhľadávačov Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a vnímavosťou k rozdielom výsledku vyhľadávania prostredníctvom rôznych vyhľadávačov Chí-kvadrát 5,679

Komentár:

Stupeň Kri<cká voľnos< (df) hodnota 2 5,99

Hodnota šta<s<ckej významnos< (p) 0,058

Analyzované dáta nie sú štaXsXcky signiﬁkantné. V tomto prípade na hladine významnosX 0,05 prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady na to, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že nexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a vnímavosťou k rozdielom výsledku vyhľadávania prostredníctvom rôznych vyhľadávačov.

121

3.15 Stratégie na validitáciu dôveryhodnosti rôznych informačných zdrojov v prostredí internetu V rámci tejto časti výskumnej úlohy sme zisťovali, aké prvky a komponenty sú pre obyvateľov Slovenska dôležité pri posudzovaní toho, či je webová stránka, ktorú navštívili, dôveryhodná alebo nie. Zhodnotenie dôveryhodnosti a informačnej kvality webových stránok je dôležitým komponentom mediálnej gramotnosti. Každý používateľ internetu prichádza viac alebo menej často do kontaktu s rôznymi druhmi webových stránok, sociálnych sietí, aplikácií a platforiem. Informácie na nich sú vytvárané a prezentované s rôznymi zámermi, pričom nie všetky musia mať etický charakter a nie vždy musia byť v záujme návštevníka alebo používateľa stránky. Pre jednotlivca s aspoň priemerne rozvinutou úrovňou mediálnej gramotnosti je dôležité najmä: a) orientovať sa na informácie, ktoré sú alebo môžu byť pre neho z rôznych dôvodov užitočné (napr. pri riešení pracovných, študijných, voľnočasových a iných záležitostí); b) ignorovať informácie, ktoré nie sú podstatné ani nijako užitočné pre uspokojenie aktuálnych či perspektívnych informačných potrieb jednotlivca; c) rozlišovať informácie a mediálne obsahy s latentným komerčným zameraním; d) rozlišovať informácie a mediálne obsahy, ktoré javia príznaky podvodného konania a vyhýbať sa im; e) rozlišovať informácie so zjavným persuazívnym alebo manipulatívnym zameraním. Účastníkov výskumu sme sa spýtali na ich obvyklú prax týkajúcu sa návštevy webových stránok. Najobvyklejšia stratégia je taká, že návštevník stránky zvažuje pri prezeraní stránky, či prezentované informácie alebo iné informačné zdroje korešpondujú s jeho doterajšími skúsenosťami. Takýto postup volí až 61,2 % dospelých obyvateľov Slovenska. Predpokladáme, že berú do úvahy skúsenosti s návštevou podobne zameraných stránok v minulosti, ale aj poznatky nadobudnuté v iných kontextoch mimo on-line prostredia.

122

Stratégie na validitáciu dôveryhodnosti rôznych informačných zdrojov v prostredí internetu. Q: Ak navštívite nové webové stránky, čo z naslednujúcich možností urobíte? 38,8% 40,5%

Spýtam sa iných ľudí, či danú stránku navštívili

13,6% 7,1% 45,4% 32,8%

Zvážim odbornosť a zámer autorov

14,8% 6,9% 61,2% 19,3%

Zvážim, či informácie korešpondujú s tým, čo som vedel

12,5% 7% 10,6% 71,2%

Overím si https alebo IP adresu stránky

11,3% 7% 38,4% 41,2%

Overím si informáciu na ďalších webových stránkach

13,4% 7% 55,4% 23,4%

Zvážim celkový vzhľad a dojem zo stránky

14,2% 7% 0

Áno

Nie

Neviem

Nepoužívam žiadne webové stránky

Stratégie na validitáciu dôveryhodnosti rôznych informačných zdrojov v prostredí internetu „Ak navštívite nové webové stránky, čo z nasledujúcich možností urobíte?“ 58,4%

Zvážim celkový vzhľad a dojem zo stránky

52,3%

37,9%

Overím si informáciu na ďalších webových stránkach

39,1%

8,3%

Overím si https alebo IP adresu stránky

13,0%

61,1%

Zvážim, či informácie korešpondujú s tým, čo som vedel

61,7%

45,2%

Zvážim odbornosť a zámer autorov

46,1%

39,9%

Spýtam sa iných ľudí, či danú stránku navštívili

37,5% 0

17,5

Ženy

52,5

Muži

123

Z hľadiska frekventovanosti je druhým najčastejším spôsobom overovania dôveryhodnosti internetových informačných zdrojov posudzovanie vzhľadu a celkového dojmu z príslušnej webovej stránky. Takúto prax využíva 55,4 % účastníkov výskumu. V kontexte posudzovania úrovne mediálnej gramotnosti takýto postup nepovažujeme za najefektívnejší ani najvhodnejší. Profesionálne spracovaný vzhľad stránky je určite dobrým ukazovateľom serióznosti a profesionality jej prevádzkovateľa, avšak nemôže byť jediným kritériom na posúdenie informačného zdroja. Dôvodom je to, že aj profesionálne webové stránky, ktoré budia u návštevníka ten najlepší dojem, môžu byť potenciálnym nebezpečenstvom z hľadiska internetovej bezpečnosti, nelegálnych praktík a pod. Stratégie na validitáciu dôveryhodnosti rôznych informačných zdrojov v prostredí internetu „Ak navštívite nové webové stránky, čo z nasledujúcich možností urobíte?“ 73,0% 68,5% 58,3%

Zvážim celkový vzhľad a dojem zo stránky

53,2% 37,3% 11,9% 46,4% 49,3% 43%

Overím si informáciu na ďalších webových stránkach

40,5% 26% 8,2% 13,0% 15,4% 11,4%

Overím si https alebo IP adresu stránky

7,8% 5,4% 2,7% 69,7% 72,0% 71,3%

Zvážim, či informácie korešpondujú s tým, čo som vedel

66,5% 52,8% 17,1% 53,7% 56,2% 50,2%

Zvážim odbornosť a zámer autorov

46,2% 34,6% 15,5% 44,1% 45,4% 43%

Spýtam sa iných ľudí, či danú stránku navštívili

40,8% 37% 11% 0

16 - 24 45 - 54

124

25 - 34 55 - 64

35 - 44 65 a viac

Tretím najčastejším prístupom pre validitáciu dôveryhodnosti informácií prezentovaných v on-line prostredí je zistenie si informácií o vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi stránky. Tento postup môže byť spojený s posúdením ich odbornosti, reputácie a skutočných zámerov, s ktorými stránku primárne vytvorili. Takýto prístup preferuje 45,4 % účastníkov výskumu. Naopak, nepoužíva ho 32,8 %. Pri posudzovaní dôveryhodnosti webových stránok má bežný návštevník často neľahkú úlohu. Jednou z možností, ako aspoň čiastočne odbúrať neistotu súvisiacu so serióznosťou stránky, je preverenie toho, či prevádzkovateľ zverejňuje nejaké informácie o sebe, o účele svojej webovej prezentácie a v ideálnom prípade aj čo najkonkrétnejšie kontaktné údaje (názov firmy, poštová adresa, identifikačné číslo organizácie a pod.). Tieto údaje sú veľmi dôležité najmä ak ide o e-shopy alebo webové stránky, ktoré ponúkajú dodanie akýchkoľvek tovarov alebo služieb. Stratégie na validitáciu dôveryhodnosti rôznych informačných zdrojov v prostredí internetu „Ak navštívite nové webové stránky, čo z nasledujúcich možností urobíte?“

27,3%

Zvážim celkový vzhľad a dojem zo stránky

54,5%

10,0% 14,1% Overím si https alebo IP adresu stránky

40,9%

27,3%

Zvážim, či informácie korešpondujú s tým, čo som vedel

63,9%

33,5% 45,5%

29,1%

9,1%

75,5% 76,7%

47,7%

22,9% 27,3% 27,3%

Spýtam sa iných ľudí, či danú stránku navštívili

51,2% 53,6%

27,3%

18,2% 13,4% 13,3%

Zvážim odbornosť a zámer autorov

70% 67,3%

39,5%

24,7% 27,3%

Overím si informáciu na ďalších webových stránkach

57,3%

35,7%

59,8% 60,9% 39,8%

40,9% 45,1% 45,4% 20

125

Stratégie na validitáciu dôveryhodnosti rôznych informačných zdrojov v prostredí internetu „Ak navštívite nové webové stránky, čo z nasledujúcich možností urobíte?“ 56,7% Zvážim celkový vzhľad a dojem zo stránky

47% 49,3% 48,7% 36,8% 22,4%

Overím si informáciu na ďalších webových stránkach

67,1%

55,2% 55,7%

57,7%

44,8% 42,3%

23,9%

44,4%

34,6% 35,7% 11,2% 12,2% 12,1% 12,5% 10,4% 14,1% 8,4% 5,8%

Overím si https alebo IP adresu stránky

66,1% 70,7%

50%

Zvážim, či informácie korešpondujú s tým, čo som vedel

42,5%

61,1% 56,2% 60,6% 51,3% 55,2%

32,8% Zvážim odbornosť a zámer autorov

61,6%

44,3%

29,1%

45,2% 41,2% 40,7% 39,0%

Spýtam sa iných ľudí, či danú stránku navštívili

37,4%

28,4%

36,1% 32% 0,0

20,0

46,0% 43,1%

41,2%

40,0

60,0

80,0

Minoritný charakter sme zaznamenali u ďalších stratégií určených na overovanie dôveryhodnosti webovej stránky alebo iného zdroja prístupného v on-line prostredí. Z celkového počtu respondentov si iba 38,4 % overuje sporné informácie aj na iných webových stránkach. Ide o veľmi nízky podiel vzhľadom na to, že najmä v prípade komerčných webových stránok hrozí riziko podvodného konania, resp. pri overení informácií na iných stránkach je možné nájsť výhodnejšiu ponuku. Overenie informácií o vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi je v prípade pochybností vhodné doplniť aj vyhľadaním dodatočných informácií z iných zdrojov – napr. v Obchodnom registri SR a iných špecializovaných databázach firiem. Z hľadiska mediálnej gramotnosti je overovanie informácií z rôznych zdrojov veľmi dôležité aj v prípade spravodajstva a publicistiky. Ak sa nám nejaké tvrdenia alebo

126

informácie zdajú sporné, je vhodným riešením overiť si, či boli publikované aj na iných webových stránkach. To však ešte nemusí zaručovať, že ide o objektívnu informáciu. Online médiá (ale aj tradičné médiá) často čerpajú informácie z identických zdrojov, napríklad zo servisu tlačových agentúr, z iných webových stránok, z tlačových správ firiem a organizácií, zo sociálnych sietí a pod. Správa s prakticky identickým znením sa preto môže objaviť na desiatkach webových stránok a môže sa šíriť prostredníctvom sociálnych médií. Jedným z mála relevantných postupov, ako si jej objektívnosť aspoň čiastočne overiť, je zistenie prvotného, teda pôvodného zdroja príslušnej informácie. Toto pátranie môže byť niekedy pomerne jednoduché, v iných prípadoch je však náročné, nakoľko si vyžaduje overenie informácií o tom, kde a kedy sa príslušná informácia objavila po prvý raz, kto ju vytvoril a z akých zdrojových dát pritom vychádzal. Jednou z možností, ako eliminovať svoje pochybnosti a nejasnosti súvisiace s webovými stránkami je zdieľanie týchto otázok s blízkymi osobami. V takomto prípade sa na priateľov, rodinných príslušníkov, známych, kolegov alebo iné osoby obracia 38,8 % opýtaných. Nemusí však ísť len o ľudí, s ktorými človek prichádza pravidelne do fyzického kontaktu, ale aj o osoby známe z internetového prostredia (napr. zo sociálnych sietí, z diskusných skupín, špecializovaných webových stránok a pod.).

127

Stratégie na validitáciu dôveryhodnosti rôznych informačných zdrojov v prostredí internetu „Ak navštívite nové webové stránky, čo z nasledujúcich možností urobíte?“ 32,3% 35,9%

44,1%

53,4%

Zvážim celkový vzhľad a dojem zo stránky

58,5% 60,8% 57,1% 20,3%

65,6%

65,2%

70,5%

25,8% 28,5%

43,6% 44,2%

Overím si informáciu na ďalších webových stránkach

39,1%

45,1%

38,1%

53,7% 56,2%

8,6% 9,2% 6,3% 9,7% 9,8% 9,9% 12,7% 9,5% 12,4% 16,7%

Overím si https alebo IP adresu stránky

28,0%

35,9%

49,2%

66,5% 70,3% 66,4%

Zvážim, či informácie korešpondujú s tým, čo som vedel

66,7% 19,4% 22,7%

29,7%

48,7% 51,8% 51,4% 54,9% 57,9%

Zvážim odbornosť a zámer autorov

50% 20,4%

26,3%

Spýtam sa iných ľudí, či danú stránku navštívili

32,4% 34,8%

0,0

20,0

do 300 1001-1200

62,9%

41,1% 44,2% 50,6% 46,8% 52,8% 45,2% 40,0

301-500 1201-1500

75,1% 78,4% 77,5%

501-700 1501-2000

60,0

701-800 2001-3000

80,0

801-1000 nad 3000

Najmenej frekventovaným postupom je overovanie https alebo IP adresy príslušnej stránky. Takýmto spôsobom postupuje iba 10,6 % respondentov. Tento výsledok však nie je prekvapujúci, nakoľko ide o relatívne sofistikovanú prax, ktorá vyžaduje pomerne vysokú úroveň digitálnej gramotnosti a jej používanie nie je bežné v každodennom kontexte, ale skôr v špecifických situáciách (napríklad vtedy, ak máme obavu, že ide o podvodné stránky a chceme si toto podozrenie preveriť).

128

Otázka: QU8 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza:

Alterna1vna hypotéza:

Ak navš1vite nové webové stránky, čo z nasledujúcich možnos1 urobíte? Vek Podiel respondentov zvažujúcich celkový vzhľad a dojem z webovej stránky je vo všetkých vekových kategóriách rovnaký. Podiel respondentov zvažujúcich celkový vzhľad a dojem z webovej stránky nie je vo všetkých vekových kategóriách rovnaký.

Podiel respondentov overujúcich si informáciu na ďalších stránkach je vo všetkých vekových kategóriách rovnaký.

Podiel respondentov overujúcich si hRps alebo IP adresu stránky je vo všetkých vekových kategóriách rovnaký. Podiel respondentov Podiel respondentov overujúcich si informáciu overujúcich si hRps na ďalších stránkach nie alebo IP adresu stránky je vo všetkých vekových nie je vo všetkých kategóriách rovnaký. vekových kategóriách rovnaký.

Podiel respondentov zvážujúcich predcháchajúce informácie je vo všetkých vekových kategóriách rovnaký.

Podiel respondentov zvažujúcich odbornosť a zámer autora/ov je vo všetkých vekových skupinách rovnaký.

Podiel respondentov reagujúcich zdieľaním v sociálnej skupine je vo všetkých vekových skupinách rovnaký.

Podiel respondentov zvážujúcich predcháchajúce informácie nie je vo všetkých vekových kategóriách rovnaký.

Podiel respondentov zvažujúcich odbornosť a zámer autora/ov nie je vo všetkých vekových skupinách rovnaký.

Podiel respondentov reagujúcich zdieľaním v sociálnej skupine nie je vo všetkých vekových skupinách rovnaký.

Druh ak0vity

Chí-kvadrát

Stupeň voľnos0 (df)

Kri0cká hodnota

Hodnota šta0s0ckej významnos0 (p)

Výsledok testovania

Prijatá hypotéza

zvážite celkový vzhľad a dojem zo stránky

128,028

11,07

0,000

128,028>11,07

Alterna1vna

overíte si informáciu na ďalších stránkach

50,480

11,07

0,000

50,48>11,07

Alterna1vna

overíte si hRps alebo IP adresu stránky

19,104

11,07

0.002

19,104>11,07

Alterna1vna

zvážite, či informácie korešpondujú s tým, čo ste už vedeli

43,237

11,07

0,000

43,237>11,07

Alterna1vna

zvážite odbornosť a zámer autora/ov

16,487

11,07

0,006

16,487>11,07

Alterna1vna

spýtate sa ostatných, či danú stránku navš1vili Komentár:

Otázka: QU8 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter:

15,936

11,07

0,007

15,936>11,07

Alterna1vna

Analyzované dáta sú štabsbcky signiﬁkantné. Na hladine významnosb 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alterna1vnu hypotézu, podľa ktorej podiel respondentov zvažujúcich celkový vzhľad a dojem z webovej stránky nie je vo všetkých vekových kategóriách rovnaký.

Analyzované dáta sú štabsbcky signiﬁkantné. Na hladine významnosb 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alterna1vnu hypotézu, podľa ktorej podiel respondentov overujúcich si informáciu na ďalších stránkach nie je vo všetkých vekových kategóriách rovnaký.

Analyzované dáta sú štabsbcky signiﬁkantné. Na hladine významnosb 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alterna1vnu hypotézu, podľa ktorej podiel respondentov overujúcich si hRps alebo IP adresu stránky nie je vo všetkých vekových kategóriách rovnaký.

Analyzované dáta sú štabsbcky signiﬁkantné. Na hladine významnosb 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alterna1vnu hypotézu, podľa ktorej podiel respondentov zvážujúcich predcháchajúce informácie nie je vo všetkých vekových kategóriách rovnaký.

Analyzované dáta sú štabsbcky signiﬁkantné. Na hladine významnosb 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alterna1vnu hypotézu, podľa ktorej podiel respondentov zvažujúcich odbornosť a zámer autora/ov nie je vo všetkých vekových skupinách rovnaký.

Analyzované dáta sú štabsbcky signiﬁkantné. Na hladine významnosb 0,05 zamietame nulovú hypotézu. Prijímame alterna1vnu hypotézu, podľa ktorej podiel respondentov reagujúcich zdieľaním v sociálnej skupine nie je vo všetkých vekových skupinách rovnaký.

Ak navš1vite nové webové stránky, čo z nasledujúcich možnos1 urobíte? Pohlavie

Nulová hypotéza:

Muži a ženy v rovnakej Muži a ženy si v rovnakej miere zvažujú celkový miere overujú informáciu vzhľad a dojem z na ďalších stránkach. webovej stránky.

Alterna1vna hypotéza:

Muži a ženy v odlišnej miere zvažujú celkový vzhľad a dojem z webovej stránky.

Muži a ženy si v rovnakej miere overujú hRps alebo IP adresu stránky.

Muži a ženy si v odlišnej Muži a ženy si v miere overujú informáciu odlišnej miere overujú na ďalších stránkach. hRps alebo IP adresu stránky.

Muži a ženy v rovnakej Muži a ženy v rovnakej miere zvažujú miere zvažujú odbornosť a predcháchajúce informácie zámer autora/ov o webovej stránke

Muži a ženy si v rovnakej miere reagujú zdieľaním pochybnos1 o webovom obsahu v sociálnej skupine

Muži a ženy v odlišnej Muži a ženy v odlišnej miere zvažujú miere zvažujú odbornosť a predcháchajúce informácie zámer autora/ov. o webovej stránke.

Muži a ženy si v odlišnej miere reagujú zdieľaním pochybnos1 o webovom obsahu v sociálnej skupine.

Druh ak0vity

Chí-kvadrát

Stupeň voľnos0 (df)

Kri0cká hodnota

Hodnota šta0s0ckej významnos0 (p)

Výsledok testovania

Prijatá hypotéza

zvážite celkový vzhľad a dojem zo stránky

12,708

3,84

0,000

12,708>3,84

Alterna1vna

overíte si informáciu na ďalších stránkach

0,056

3,84

0,814

0,056<3,84

Nulová

overíte si hRps alebo IP adresu stránky

15,309

3,84

0,000

15,309>3,84

Alterna1vna

zvážite, či informácie korešpondujú s tým, čo ste už vedeli

0,056

3,84

0,813

0,056<3,84

Nulová

zvážite odbornosť a zámer autora/ov

0,228

3,84

0,633

0,228<3,84

Nulová

spýtate sa ostatných, či danú stránku navš1vili

4,064

3,84

0,044

4,064>3,84

Alterna1vna

Analyzované dáta sú štabsbcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosb 0,05 bola prijatá alterna1vna hypotéza, ktorá tvrdí, že muži a ženy v odlišnej miere zvažujú celkový vzhľad a dojem z webovej stránky.

Analyzované dáta nie sú štabsbcky signiﬁkantné. V tomto prípade na hladine významnosb 0,05 prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady na to, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že muži a ženy si v rovnakej miere overujú informáciu na ďalších stránkach.

Analyzované dáta sú štabsbcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosb 0,05 bola prijatá alterna1vna hypotéza, ktorá tvrdí, že muži a ženy si v odlišnej miere overujú hRps alebo IP adresu stránky.

Analyzované dáta nie sú štabsbcky signiﬁkantné. V tomto prípade na hladine významnosb 0,05 prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady na to, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že muži a ženy v rovnakej miere zvažujú predcháchajúce informácie o webovej stránke.

Analyzované dáta nie sú štabsbcky signiﬁkantné. V tomto prípade na hladine významnosb 0,05 prijímame nulovú hypotézu. Nemáme dostatočné podklady na to, aby sme mohli zamietnuť nulovú hypotézu, že muži a ženy v rovnakej miere zvažujú odbornosť a zámer autora/ov.

Analyzované dáta sú štabsbcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosb 0,05 bola prijatá alterna1vna hypotéza, ktorá tvrdí, že muži a ženy v odlišnej miere reagujú zdieľaním pochybnos1 o webovom obsahu v sociálnej skupine.

Komentár:

129

3.16 Zhodnotenie vlastných spôsobilostí súvisiacich so sofistikovanejšími formami informačnej a mediálnej gramotnosti Dospelí sú viac či menej aktívnymi používateľmi tradičných i nových médií, používajú ich na „negociovanie kultúrnej a osobnej identity“ (Penman-Turnbull, 2007, s. 3), majú na výber široké spektrum mediálnych komunikátov a mediálnych technológií, ktoré je možné využívať nielen na pasívne trávenie voľného času a zábavu, ale aj v oblasti záujmovej, vzdelávacej, pracovnej a pod. Je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že kompetentné a efektívne používanie médií môže u jedinca rozširovať pôsobnosť schopností súvisiacich s kritickým myslením. Používateľská prax súvisiaca s prácou s informáciami v rôznych kontextoch obsahuje už vo svojej podstate rôzne metódy a techniky založené na analyticko-kritickom a tvorivom myslení. Jednotlivec disponujúci takýmito spôsobilosťami by mal byť schopný formulovať argumenty súvisiace s riešením úloh a problémov, mal by dokázať spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a posudzovať riziká navzájom protirečiacich si informácií. V rámci našej výskumnej úlohy sme sa pokúšali hľadať odpovede na otázku, do akej miery dokážu dospelí obyvatelia Slovenska porozumieť dlhším, zložitejšie štruktúrovaným textom. Môže ísť napríklad o rôzne manuály, príručky, odborné texty a podobne. Až 33,3 % opýtaných tvrdí, že je to pre nich jednoduché, 30,6 % označuje túto činnosť za pomerne jednoduchú a 15,2 % za veľmi jednoduchú. Náročná je pre 12 % respondentov a veľmi náročná iba pre 5,2 %. Nevedelo sa vyjadriť 3,2 % a 0,5 % uviedlo, že sa na nich táto otázka nevzťahuje. QF1 Zhodnotenie vlastných spôsobilostí súvisiacich so sofistikovanejšími formami informačnej a mediálnej Pomerne Veľmi Na mňa sa gramotnosti respondenta Veľmi náročné Náročné jednoduché Jednoduché jednoduché Neviem nezvťahuje porozumieť dlhším textom (napr. odborný článok, manuál a pod.) už po prvom 5,2 12 30,6 33,3 15,2 3,2 0,5 napísať dlhšie texty (napr. listy, správy a iné materiály týkajúce sa pracovného 5,1 12,5 31,2 30,4 15,2 4,9 0,5 presne definovať, akú informáciu potrebujete na to, aby ste vyriešili problém alebo úlohu súvisiacu so 3,2 10,1 31,8 33,1 13,6 7,5 0,7 presne a pravdivo vyhodnotiť protichodné informácie, ktoré ste získali, aby ste vyriešili problém alebo úlohu súvisiacu so 4,2 11,7 34,8 28,5 9,8 10,4 0,6

Druhá časť našej otázky sa venovala zisťovaniu produkčnej stránky textových informácií. Zisťovali sme, do akej miery považujú respondenti za zložité písanie dlhších, zložitejšie štruktúrovaných textov (napr. listy, správy a iné materiály týkajúce

130

sa pracovného alebo študijného života). Až 30,4 % opýtaných tvrdí, že je to pre nich jednoduché, 31,2 % označuje túto činnosť za pomerne jednoduchú a 15,2 % za veľmi jednoduchú. Náročná je pre 12,5 % respondentov a veľmi náročná iba pre 5,1 %. Nevedelo sa vyjadriť 4,9 % a 0,5 % uviedlo, že sa na nich táto otázka nevzťahuje. Dôležitou súčasťou mediálnej a informačnej gramotnosti je schopnosť formulovať a čo najpresnejšie špecifikovať svoj informačný dopyt. Ide o definovanie informačnej potreby a následné stanovenie postupu, akým je možné tento dopyt uspokojiť. Respondentov sme sa preto spýtali, nakoľko považujú za zložité presne definovať, akú informáciu potrebujú na to, aby vyriešili nejaký problém alebo úlohu súvisiacu s ich prácou alebo štúdiom. Z celkového počtu účastníkov výskumu 33,1 % konštatovalo, že je to pre nich jednoduché, 31,8 % označuje túto činnosť za pomerne jednoduchú a 13,6 % za veľmi jednoduchú. Náročná je pre 10,1 % respondentov a veľmi náročná iba pre 3,2 %. Nevedelo sa vyjadriť 7,5 % a 0,7 % uviedlo, že sa na nich táto otázka nevzťahuje. Posledná časť otázky sa týkala posúdenia vlastnej schopnosti presne, pravdivo a čo najefektívnejšie vyhodnotiť protichodné informácie, ktoré respondent získal. Z celkového počtu účastníkov výskumu 28,5 % konštatovalo, že je to pre nich jednoduché, 34,8 % označuje túto činnosť za pomerne jednoduchú a 9,8 % za veľmi jednoduchú. Náročná je pre 11,7 % respondentov a veľmi náročná iba pre 4,2 %. Nevedelo sa vyjadriť 10,4 % a 0,6 % uviedlo, že sa na nich táto otázka nevzťahuje.

3.17 Povedomie o označovaní televíznych programov piktogramami V záverečnej skupine otázok sme sa v rámci výskumu venovali problematike jednotného označovania televíznych programov, ktoré v podmienkach Slovenskej republiky legislatívne upravuje príslušná vyhláška Ministerstva kultúry SR. Cieľom výskumu nebolo overovať mieru dodržiavania systému jednotného označovania programov jednotlivými vysielateľmi, ale skôr zistiť, ako tento systém vnímajú dospelí obyvatelia Slovenskej republiky, či sa ním ako diváci riadia, ako hodnotia jeho efektívnosť a pod. V prvej časti tejto skupiny otázok sme sa respondentov spýtali, či si počas sledovania televízie všímajú používanie symbolov (piktogramov), ktoré sú umiestnené v pravom hornom rohu obrazovky. Zaujímal nás teda názor respondentov na povinné označovanie programov, ktorých hlavným cieľom je pomôcť divákovi pri určovaní vekovej vhodnosti príslušnej relácie. Respondenti mali možnosť vybrať si jednu z preddefinovaných odpovedí na škále od 1 do 5, kde 1 má hodnotu vždy si všímam a 5 nikdy si nevšímam. Z vyhodnotení odpovedí vyplynulo, že vždy si označenie programu piktogramom všíma iba 18,5 % z celkového počtu opýtaných; často si ich všíma 22,3 %, občas 25,5 %. Prevažujú medzi nimi ženy (vždy 21, 6 %, často 23,5 %). V mužskej populácii je takýchto divákov 15,1 % (vždy) a 23,5 % (často).

131

Všímate si počas sledovania televízie používania symbolov, tzv. piktogramov (malé označenie v rohu obrazovky), ktorými sú označené televízne programy a majú pomáhať pri výbere vhodných programov pre deti a mládež? 26

25,5%

22,3%

19,5

18,5% 17,1%

16,8%

6,5

Vždy si všímam

Často

Občas

Zriedkavo

Nikdy si nevšímam

Z hľadiska vekového rozloženia je zaujímavé zistenie, že jednotný systém označovania programov najčastejšie využívajú diváci vo vekových skupinách 35 až 44 rokov (vždy 22 %, často 20,1 %) a 45 až 54 rokov (vždy 23,5%, často 24,1 %). Podľa údajov Štatistického úradu SR je v súčasnosti priemerný vek prvorodičky približne 29 rokov. Z dát získaných v našom prieskume môžeme teda usudzovať, že silné povedomie o používaní piktogramov má najmä časť populácie, ktorá žije v domácnosti s maloletými deťmi. Silný záujem v prípade vekovej skupiny 45- až 54-ročných si vysvetľujeme tým, že časť z nich tiež ešte má maloleté deti a časť je už starými rodičmi, a teda tiež prichádza do kontaktu s deťmi v predškolskom alebo mladšom školskom veku. Vždy alebo často si označovanie programov všímajú aj mladí ľudia vo veku 25 – 34 rokov (spolu 45,1 % opýtaných). Z najmladšej skupiny respondentov (16 do 24 rokov) si jednotný systém označovania vždy všíma 18,8 % opýtaných, často 24,1 % a občas 25,9 % respondentov. Možnosť zriedkavo alebo nikdy uviedlo 31,2 % mladých ľudí.

132

Povedomie o označovaní televíznych programov piktogramami „Všímate si počas sledovania televízie používanie symbolov, tzv. piktogramov (malé označenie v rohu obrazovky), ktorými sú označené televízne programy a majú pomáhať pri výbere vhodných programov pre deti a mládež?“ 21,6%

Vždy si všímam

15,1% 23,5%

Často

20,9% 24,7%

Občas

26,5% 16,9%

Zriedkavo

17,3% 13,4%

Nikdy si nevšímam

20,3% 0

Ženy

Muži

11,3%

13,6%

Často

16,6%

22% 23,5%

20,1% 21,5% 22,1%

24,1% 25,0%

23,0%

25,9%

25,6% 24,1%

Občas

27,8% 15,8% 16,9% 16,6% 14,4%

Zriedkavo

18,8%

15,4% 15,0% 15,7% 16,5% 15,8%

Nikdy si nevšímam

7,5

25 - 34 55 - 64

21,9%

22,5%

16 - 24 45 - 54

29,7%

22,5

35 - 44 65 a viac

133

Zaujímavé je tiež porovnanie získaných údajov z hľadiska najvyššieho dosiahnutého vzdelania. Najvyšší podiel respondentov, ktorí sledujú piktogramy na televíznej obrazovke nachádzame u ľudí s vysokoškolských vzdelaním (vždy – Bc. stupeň 19,6 %, Mgr. stupeň 20,9 %; často – Bc. stupeň 26,2 %, Mgr. stupeň 27,4 %), ako aj u respondentov so stredoškolským vzdelaním (vždy – 19,0 %, často – 22,5 %). Dospelí účastníci výskumu so základným vzdelaním uvádzali možnosť vždy v 9,1 %, často v 18,2 % a občas v 18,2 % prípadov. Povedomie o označovaní televíznych programov piktogramami „Všímate si počas sledovania televízie používanie symbolov, tzv. piktogramov (malé označenie v rohu obrazovky), ktorými sú označené televízne programy a majú pomáhať pri výbere vhodných programov pre deti a mládež?“ 19,0% 14,7% 9,1%

Vždy si všímam

4,5% 19,6% 20,9% 22,5% 20,1% 18,2%

Často

22,7% 26,2% 27,4% 25,3% 26,3% 18,2%

Občas

50% 24,7% 22,4% 17,0% 18,3% 9,1%

Zriedkavo

13,6% 16% 15,3% 16,2% 20,5% 45,5%

Nikdy si nevšímam

9,1% 13,6% 14% 0

12,5

37,5

134

Jedným z faktorov vplývajúcim na povedomie o používaní piktogramov je aj socioekonomická situácia domácnosti. V prípade najnižšej príjmovej skupiny zvolilo 37,6 % opýtaných odpoveď občas a 8,6 % zriedkavo. S narastajúcim príjmom stúpa počet respondentov uvádzajúcich, že si označenie programov všíma vždy. V prípade odpovedí často, občas a zriedkavo však toto konštatovanie neplatí, nakoľko odpovede sú nerovnomerne rozložené v celom spektre príjmových skupín. Povedomie o označovaní televíznych programov piktogramami „Všímate si počas sledovania televízie používanie symbolov, tzv. piktogramov (malé označenie v rohu obrazovky), ktorými sú označené televízne programy a majú pomáhať pri výbere vhodných programov pre deti a mládež?“ 11,7%

Vždy si všímam

17,5%

14,2%

16,7% 17,1%

22,5%

19%

19,4%

19,8% 19%

21,7%

19,8%

Často

25,4%

20,2%

24,7%

24,6%

27,2%

24,1% Občas

28,7%

23,1% 24,6%

20%

31%

29,4%

26,1%

13,4%

12,1%

17,8%

Zriedkavo

17,9% 19,6%

16,6%

15,8% 15,2%

16,2%

Nikdy si nevšímam

14,1%

18,3% 19% 19,4%

14,6%

0,0

8,0

22,5% 16,0

24,0

32,0

135

15,0% 15,4% 17,2% 18,3% 20,6%

Vždy si všímam

24,6%

20,5%

27% 28,6%

21,5% 21,3%

18%

24,3%

27,8% 24,2% 23,7% 26,3% 23,6%

Často

11,9%

25,9%

24,2% 25,4%

Občas

20,8% 13,5% 8,6%

9,9%

14,6% 12,3% 13,2%

20,2% 19,8% 17,5%

18,6% 17,3%

21,5%

16,1% 23,6%

10,0

do 300 1001-1200

136

25,8%

16,2% 15%

14,8% 14,2% 12,4% 11,9%

0,0

31,1%

30%

16,7%

Zriedkavo

Nikdy si nevšímam

37,6%

31%

20,0

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

30,0

701-800 2001-3000

801-1000 nad 3000

40,0

3.18 Zohľadňovanie piktogramov pri sledovaní programov s mladistvými V druhej časti tejto skupiny otázok sme sa spýtali, či sa respondenti piktogramami aj riadia pri výbere programu, ktorý sledujú v prítomnosti mladistvého diváka. Cieľom bolo zistiť, či prítomnosť piktogramov na televíznej obrazovke aj prakticky využívajú. Snahou bolo rozlíšiť pasívne vnímanie jednotného systému označovania, ktoré nie je spojené so žiadnou aktivitou (zisťovali sme v predchádzajúcej otázke) a aktívne využívanie tohto nástroja. Táto aktivizujúca zložka môže mať rôznu podobu – od reštriktívnej (t. j. upozornenie, že program nie je vhodný, príp. až zákaz sledovania) až po preventívnu (t. j. plánované zameranie sa iba na výber programov vhodných pre príslušnú vekovú skupinu). Ak sledujete televíziu s mladistvým divákom alebo divákmi, riadite sa pri výbere programu piktogramami, ktoré sú umiestnené v rohu TV obrazovky?

1,8 %

7,0 % 15,5 %

27,5 %

5,2 %

19,1 %

Vždy si riadim Väčšinou sa riadim Občas sa riadim Neriadim sa Neviem Nesledujem televíziu s mladistvými Nesledujem vôbec televíziu

23,8 %

Z celkového počtu respondentov sa piktogramami na obrazovke riadi vždy 7 % a väčšinou 15,5 %. Medzi respondentmi, ktorí pri sledovaní televízie s mladistvými zohľadňujú vekovú vhodnosť programu, prevládajú ženy (vždy – 8,8 %, väčšinou – 17,3 %, občas – 21,1 %). V prípade mužov sú podiely nasledovné: vždy – 4,8 %, väčšinou 13,5 %, občas – 16,8 %.

137

Zohľadňovanie piktogramov pri sledovaní programov s mladistvými „Ak sledujete televíziu s mladistvým divákom alebo divákmi, riadite sa pri výbere programu piktogramami, ktoré sú umiestnené v rohu TV obrazovky?“

8,8% Vždy sa riadim

4,8%

17,3% Väčšinou sa riadim

13,5%

21,1% Občas sa riadim

16,8%

21,5% Neriadim sa

26,3%

4,3% Neviem

6,3%

25,6% Nesledujem televíziu s mladistvými

29,8%

1,3% Nesledujem vôbec televíziu

2,5%

7,5

Ženy

138

Muži

22,5

6,9%

8,2%

Vždy sa riadim

9,8%

8,4%

7,6%

14,1%

14,7%

Väčšinou sa riadim 13,7%

25,3% 17,9%

11,3%

20,0%

19,3% 18%

Občas sa riadim

19,7%

17,4%

20,6%

24,4% Neriadim sa

18,8%

27,8%

22,5% 22,4%

20,7% 5,7% 4,5%

2,5%

Neviem

3,5%

7,2%

8,2% 24,5% 21,8%

Nesledujem televíziu s mladistvými

28,6%

26,9%

29,8% 33,8%

3,6%

1,6% 1,6%

Nesledujem vôbec televíziu

0,6% 0,9% 0,9% 0

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

35 - 44 65 a viac

Pri analýze rozloženia odpovedí podľa vekových skupín sme zistili, že piktogramy najviac zohľadňujú členovia výskumnej vzorky z vekovej kategórie 35 až 44 rokov (vždy – 8,2 %, väčšinou – 25,3 %, občas – 18 %). Najviac respondentov, ktorí sa jednotným označovaním programov neriadia, je z kategórie 16 až 24 rokov.

139

Vždy sa riadim

9,1% 6,8% 7%

15,2% Väčšinou sa riadim

18,1%

36,4%

13,6% 15,9% 18,7% 19,2% 16,3% 18,2%

Občas sa riadim

31,8%

18,6%

17,5%

23,1% Neriadim sa

18,2%

4,8% Neviem

27,3% 22,1% 21%

8,4% 9,1%

27,3%

3,5% 2,9%

Nesledujem televíziu s mladistvými

31,3%

28,8%

18,5%

9,1%

30,7% 30,9%

1,9% 1,8% 0% Nesledujem vôbec televíziu 0% 2,4% 2%

140

Vždy sa riadim

12,6% 14,2% 8,6% 12,1% 11,2%

Väčšinou sa riadim

18,2% 19,7% 14,5% 18,4%

12,1%

23,1%

19% 19,4% 18,7% 19,1% 22,4%

Občas sa riadim

24,2% 27,5%

5,2%

23,9%

Neriadim sa

22,2% 22,7% 22,8%

Neviem

5,1% 2,5% 6,9% 3,9% 3,2% 6,4% 5,8%

13,4%

25,6%

Nesledujem televíziu s mladistvými

Nesledujem vôbec televíziu

30,6%

30,3%

55,2%

29,8%

17,2%

28,5% 24% 24,9%

5,9% 1,4% 6,9% 1% 2,2% 2,6% 1% 2,1% 0,0

15,0

30,0

45,0

60,0

141

9,8%

7,2% Vždy sa riadim

6,3%

8,7%

7,9% 7,9%

9,7%

9,5% 14,0%

14,7%

12,7%

Väčšinou sa riadim

16,1%

18,4%

16,2% 17,5%

7,1%

20,7% 20,2%

22,6%

18,7% 16,8%

20,3% 21% 20,2% 21,9%

Občas sa riadim

19,1%

21,5%

Neriadim sa 18,1% 16,4%

6,3% Neviem

2,9% 2,4% 4,2% 2,1% 2,2%

9,6%

28,6%

18%

9,5%

22,3%

25,8% 27,9% 24,9%

23,6%

42,9%

11,8%

6,8%

4,8% 19,4% 25,4% 23,7% 26,4%

Nesledujem televíziu s mladistvými

23,2%

16,7%

2,0%

Nesledujem vôbec televíziu

29,2%

25,9% 25,8%

4,3%

1,2% 0% 0,4% 0,8% 2,1% 1,6%

2,2%

0,0

9,5% 12,5

25,0

do 300 1001-1200

142

29,1%

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

37,5

701-800 2001-3000

801-1000 nad 3000

50,0

3.19 Názory na vhodnosť piktogramov ako nástroja pri výbere programov vhodných pre mladistvých Jedna z otázok smerovaných k respondentom bola zameraná na zisťovanie ich názoru na zmysluplnosť jednotného označovania programov. Zaujímalo nás, či podľa ich mienky piktogramy uľahčujú rodičom, starým rodičom a ďalším osobám orientáciu v programovej ponuke televízií určenej detskému divákovi. Otázka bola smerovaná na zistenie všeobecnej mienky výskumnej vzorky o tejto problematike bez ohľadu na to, či sledujú alebo nesledujú televíziu s maloletými. Myslíte si, že označovanie programov piktogramami o vhodnosti či nevhodnosti vysielaného programu pre deti a mládež uľahčuje rodičom výber programov pre deti, vnúčatá a pod.

22,5 %

19,6 %

57,9 %

Áno Nie Neviem

Vyhodnotenie odpovedí prinieslo zistenie, že viac ako polovica opýtaných (57,9 %) sa domnieva, že piktogramy sú zmysluplné a majú svoje opodstatnenie. Opačný názor má 19,6 % respondentov a 22,5 % nevedelo jednoznačne odpovedať, či piktogramy majú alebo nemajú zmysel a opodstatnenie na televíznych obrazovkách. Z respondentov, ktorí odpovedali kladne, majú prevahu ženy (61,4 %), spomedzi mužov túto možnosť zvolilo 54 %.

143

Názory na vhodnosť piktogramov ako nástroje pri výbere programov vhodných pre mladistvých „Myslíte si, že označovanie programov piktogramami o vhodnosti či nevhodnosti vysielaného programu pre deti a mládež uľahčuje rodičom výber programov pre deti, vnúčatá a pod.“ 61,4%

Áno

54,0%

18,5%

Nie

20,6%

20,1% Neviem

25,4% 0

17,5

Ženy

52,5

Muži

Áno

67,1% 61,5% 61% 53,0% 23,5% 19,9%

Nie

17,9% 16,1% 9,8% 22,9% 21,7% 21,8%

Neviem

15% 22,4% 29,3% 0

17,5

16 - 24 45 - 54

144

25 - 34 55 - 64

52,5

35 - 44 65 a viac

Dáta ukázali, že na vnímanie dôležitosti a zmysluplnosti piktogramov nemá veľký vplyv vek respondentov. Najviac účastníkov výskumného panela, ktorí zdieľajú pozitívny postoj k zmysluplnosti piktogramov, sa našlo v kategórii 45 až 54 rokov. O zmysluplnosti piktogramov najviac pochybuje najmladšia veková skupina (16 až 24 rokov), kde kladne odpovedalo iba 24,1 % opýtaných. Názory na vhodnosť piktogramov ako nástroje pri výbere programov vhodných pre mladistvých „Myslíte si, že označovanie programov piktogramami o vhodnosti či nevhodnosti vysielaného programu pre deti a mládež uľahčuje rodičom výber programov pre deti, vnúčatá a pod.“ 59,5% 45,8% 18,2% Áno

31,8% 61,3% 61,6%

18,8% 26,4% 18,2% Nie

22,7% 18,3% 18,1%

21,7% 27,8% 63,6% Neviem

45,5% 20,5% 20,3% 0

17,5

52,5

Podobne ako pri mnohých predchádzajúcich otázkach sme zistili, že najvýraznejšiu podporu má jednotné označovanie programov u skupín s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním (približne 60 %), v prípade ľudí so základným vzdelaním to bolo 45,8 %. Z regionálneho hľadiska majú piktogramy najväčšiu podporu u obyvateľov Banskobystrického (65,7 %) a Prešovského kraja (64,9 %).

145

65,7% 57,5% 62,1% 59% Áno

64,9% 56,8% 54,5% 54,4%

14,1% 25,4% 3,4% 21% Nie

12,7% 15,3% 20,8% 19,9%

20,2% 17,1% 34,5% 20% Neviem

22,4% 28% 24,6% 25,7% 0,0

17,5

35,0

146

52,5

70,0

Áno

60,5% 62,9% 66,9% 60,7% 38,1% 17,2% 12,7% 19,1% 18,6% 19,9%

Nie

19,8% 18,1% 19,5% 20,2% 42,9% 25,8% 23,1% 19,5% 22% 23,9%

Neviem

19,8% 19% 13,7% 19,1% 19% 0,0

17,5

35,0

do 300 1001 - 1200

Otázka: QBR4 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza: AlternaNvna hypotéza:

301 - 500 1201 - 1500

501 - 700 1501 - 2000

Otázka: QBR4 Znenie otázky:

701 - 800 2001 - 3000

70,0

801 - 1000 nad 3000

Myslíte si, že označovanie programov piktogramami o vhodnos< či nevhodnos< vysielaného programu pre de< a mládež uľahčuje rodičom výber programov pre de<, vnúčatá a pod. Vek Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a názorom na užitočnosť označovania programov piktogramami Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a názorom na užitočnosť označovania programov piktogramami

Chí-kvadrát 34,967 Komentár:

52,5

Stupeň Hodnota šta=s=ckej Výsledok voľnos= (df) Kri=cká hodnota významnos= (p) testovania 5 11,07 0,000 34,967>11,07

Prijatá hypotéza AlternaNvna

Analyzované dáta sú šta<s<cky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnos< 0,05 bola prijatá alternaNvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a názorom na užitočnosť označovania programov piktogramami.

Myslíte si, že označovanie programov piktogramami o vhodnos< či nevhodnos< vysielaného programu pre de< a mládež uľahčuje rodičom výber programov pre de<, vnúčatá a pod.

Socio-demografický parameter: Pohlavie Neexistuje signifikantná súvislosť medzi pohlavím a názorom na užitočnosť označovania programov piktogramami Nulová hypotéza: AlternaNvna hypotéza: Existuje signifikantná súvislosť medzi pohlavím a názorom na užitočnosť označovania programov piktogramami

Chí-kvadrát 5,746 Komentár:

Stupeň Hodnota šta=s=ckej voľnos= (df) Kri=cká hodnota významnos= (p) 1 3,84 0,017

Výsledok testovania 5,746>3,84

Prijatá hypotéza AlternaNvna

Analyzované dáta sú šta<s<cky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnos< 0,05 bola prijatá alternaNvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a názorom na užitočnosť označovania programov piktogramami.

147

3.20 Názor na plošné rozšírenie označovania vhodnosti programov na všetky druhy médií Jednotný systém označovania programov sa v podmienkach slovenskej legislatívy vzťahuje na televíznych vysielateľov, avšak nezahŕňa ďalšie médiá, ktoré tiež ponúkajú publiku mediálne komunikáty nevhodné pre mladistvých. Naša otázka preto smerovala k zisťovaniu názoru, či by podobné označovanie vhodnosti pre rôzne vekové skupiny detí bolo vhodné zaviesť aj pre iné médiá. Rodičia, starí rodičia a ďalší záujemcovia majú v súčasnosti okrem piktogramov na televíznej obrazovke možnosť orientovať sa pri posudzovaní vekovej vhodnosti aj v prípade digitálnych hier. Práve tie totiž často obsahujú negatívne prvky ako hrubé násilie, vraždy, vulgárne správanie, rôzne prejavy deštrukčného konania a pod. Z tohto dôvodu sa producenti digitálnych hier musia riadiť systémom PEGI (Pan European Game Information – Celoeurópske informácie o hrách), v rámci ktorého je na obale hry explicitne vyjadrená veková vhodnosť hier. Zároveň sa používa systém piktogramov, ktoré symbolizujú, aké nebezpečné prvky sú v hre použité. Hodnotenie a zaradenie jednotlivých hier podľa vekovej vhodnosti možno nájsť na stránkach www.pegi. info a www.pegionline.eu. Z pohľadu označovania mediálnych obsahov symbolmi vekovej vhodnosti je zaujímavá prax zavedená v Holandsku, kde sa povinnosti zo zákona netýkajú len televíznych programov, ale aj všetkých ostatných audiovizuálnych komunikátov. Našej výskumnej vzorky sme sa preto opýtali na názor, či by považovali za vhodné, ak by podobná prax bola zavedená aj rámci slovenskej mediálnej legislatívy. Výsledky boli pomerne prekvapivé, nakoľko z celkového počtu respondentov by až 63, 6 % rozšírenie jednotného systému označovania aj na iné médiá uvítalo. Proti by bolo iba 12,1 % opýtaných a 24,2 % sa k téme nevedelo alebo nechcelo vyjadriť. Bolo by podľa Vás vhodné, aby všetky médiá na našom trhu používali symboly označujúce vhodnosť alebo nevhodnosť ich produktov pre deti a mládež?

24,2 %

12,1 %

148

Áno Nie Neviem

63,6%

Názor na plošné rozšírenie označovania vhodnosti programov na všetky druhy médií „Bolo by podľa Vás vhodné, aby všetky médiá na našom trhu používali symboly označujúce vhodnosť alebo nevhodnosť ich produktov pre deti a mládež?“ 69,2%

Áno

57,6%

9,9%

Nie

14,8%

20,9%

Neviem

27,6% 0

17,5

Ženy

52,5

Muži

Medzi priaznivcami povinného označovania mediálnych komunikátov symbolmi vekovej vhodnosti výrazne prevažovali ženy (takmer 70 %), v prípade mužov tento názor zdieľa 57,6 %. Pri sledovaní vekového zloženia respondentov, ktorí by prijali novú úpravu jednotného označovania, došlo k vzácnej zhode naprieč celým vekovým sektorom respondentov. Vo všetkých vekových skupinách by rozšírenie o ďalšie médiá privítalo viac ako 60 % opýtaných. Z regionálneho hľadiska bolo najviac pozitívnych odpovedí z Banskobystrického (69,3 %) a Prešovského kraja (67,2 %). Názor na plošné rozšírenie označovania vhodnosti programov na všetky druhy médií „Bolo by podľa Vás vhodné, aby všetky médiá na našom trhu používali symboly označujúce vhodnosť alebo nevhodnosť ich produktov pre deti a mládež?“ 60,9% 61,9% 62,7%

Áno

66,8% 69,9% 64,3% 14,6% 14,3% 14,2%

Nie

11,8% 6,6% 6,4% 24,5% 23,8% 23,1%

Neviem

21,4% 23,6% 29,3% 0

17,5

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

52,5

35 - 44 65 a viac

149

Áno

40,9% 68,3% 67,6% 11,7% 16,3% 18,2%

Nie

13,6% 12,2% 11,4% 23,3% 28,6% 54,5%

Neviem

45,5% 19,6% 21% 0

17,5

52,5

Áno

67,2% 64,8% 62,2% 58,5% 20,9% 13,6% 8,6% 17,7%

Nie

8,2% 9,2% 11,8% 12% 9,7% 21,9% 34,5% 20,3%

Neviem

24,6% 25,9% 26,1% 29,5% 0,0

17,5

35,0

150

52,5

70,0

Áno

66% 69,6% 70,5% 65,2% 38,1% 9,7% 8,4% 12,1% 11,4% 12,7%

Nie

10,3% 9,7% 11,6% 19,1% 33,3% 35,5% 27,1% 23,8% 22,5% 21,7%

Neviem

23,7% 20,7% 17,9% 15,7% 28,6% 0,0

20,0

40,0

do 300 1001-1200

Otázka: QBR5 Znenie otázky: Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza: AlternaEvna hypotéza:

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

60,0

701-800 2001-3000

Bolo by podľa Vás vhodné, aby všetky médiá na našom trhu používali symboly označujúce vhodnosť alebo nevhodnosť ich produktov pre deE a mládež? Vek Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a názorom na plošné rozšírenie označovania programov piktogramami Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a názorom na plošné rozšírenie označovania programov piktogramami

Chí-kvadrát 27,731 Komentár:

80,0

801-1000 nad 3000

Stupeň voľnos= (df) 5

Kri=cká hodnota 11,07

Hodnota šta=s=ckej významnos= (p) 0,000

Výsledok testovania 27,731>11,07

Analyzované dáta sú štaXsXcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosX 0,05 bola prijatá alternaEvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi vekom a názorom na plošné rozšírenie označovania programov piktogramami.

Otázka: QBR5 Znenie otázky:

Bolo by podľa Vás vhodné, aby všetky médiá na našom trhu používali symboly označujúce vhodnosť alebo nevhodnosť ich produktov pre deE a mládež?

Socio-demograﬁcký parameter: Nulová hypotéza: AlternaEvna hypotéza:

Pohlavie Neexistuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a názorom na plošné rozšírenie označovania programov piktogramami Existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a názorom na plošné rozšírenie označovania programov piktogramami

Chí-kvadrát 5,054 Komentár:

Prijatá hypotéza AlternaEvna

Stupeň voľnos= (df) 1

Kri=cká hodnota 3,84

Hodnota šta=s=ckej významnos= (p) 0,025

Výsledok testovania 5,054>3,84

Prijatá hypotéza AlternaEvna

Analyzované dáta sú štaXsXcky signiﬁkantné. Nulová hypotéza sa nepotvrdila. Na hladine významnosX 0,05 bola prijatá alternaEvna hypotéza, ktorá tvrdí, že existuje signiﬁkantná súvislosť medzi pohlavím a názorom na plošné rozšírenie označovania programov piktogramami.

151

3.21 Názory na časové pásma týkajúce sa vysielania programov nevhodných pre deti do 15 rokov V rámci tejto časti výskumnej úlohy sme sa snažili zistiť postoj respondentov k časovým pásmam, v rámci ktorých je možné vysielať v televízii programy nevhodné pre deti do 15 rokov. Otázka smerovala k tomu, či dospelá populácia na Slovensku súhlasí so súčasným právnym stavom, ktorý stanovuje dve takzvané časové opony, alebo by privítala posunutie existujúcich časových pásiem smerom nahor alebo nadol. Podľa vyhlášky o jednotnom označovaní programov, ktorá platí v súčasnosti, nemôžu vysielatelia uvádzať programy nevhodné pre maloletých do veku 15 rokov v čase od 6. hodiny ráno do 20. hodiny. Programy nevhodné pre osoby mladšie ako 18 rokov je možné vysielať iba v čase od 22. hodiny do 6. hodiny ráno. Keďže sme nepredpokladali, že by všetci členovia výskumnej vzorky tieto v súčasnosti platné pravidlá poznali, nezisťovali sme mieru ich poznania platnej legislatívy. Nezisťovali sme ani to, aké typy programov považujú respondenti za nevhodné (v zmysle vyhlášky ide o detailné a naturalistické zobrazenie násilných aktov, týranie zvierat, sexuálne scény, zobrazenie alebo prezentovanie alkoholizmu, fajčenia, drogovej alebo hráčskej závislosti, používanie zbraní ako útočného prostriedku, zobrazenie správania s vysokým rizikom ublíženia na zdraví, slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, vulgárne vyjadrovanie, vulgárne gestá, obscénne vyjadrovanie alebo obscénne gestá a pod.). Zámerom tejto otázky bolo predovšetkým zistiť osobný názov respondentov na najvhodnejšie časové rozpätie, v ktorom by televízie mohli takéto typy programov uvádzať. Výsledky, ku ktorým sme dospeli, sú naozaj zaujímavé a majú potenciál stať sa podporným materiálom pre prípadnú zmenu aktuálnej legislatívy na Slovensku. ľ

152

Z celkového počtu 2809 respondentov sa totiž až 46,4 % vyjadrilo, že programy nevhodné pre maloletých do 15 rokov by mali televízie vysielať až po 22. hodine. Ďalších takmer 6 % respondentov sa dokonca vyjadrilo, že takéto programy by televízie nemali vysielať vôbec. Za zachovanie súčasného stavu, ktorý časovú oponu stanovuje na 20. hodinu, sa vyjadrilo iba 12,3 % opýtaných. Iba 3,7 % respondentov si myslí, že programy nevhodné pre deti do 15 rokov by mali televízie vysielať už od 18. hodiny. Názor na časové pásma týkajúce sa vysielania programov nevhodných pre deti do 15 rokov „V akom časovom pásme by podľa Vás mali televízie vysielať programy nevhodné pre deti do 15 rokov?“

46,5% 22.00 - 06.00

46,0%

0,0% 0

12,5

Ženy

37,5

Muži

Názor na časové pásma týkajúce sa vysielania programov nevhodných pre deti do 15 rokov „V akom časovom pásme by podľa Vás mali televízie vysielať programy nevhodné pre deti do 15 rokov?“

45,5% 48,6% 49,4% 22:00 - 06:00

46,7% 44% 41,6% 41

43,25

45,5

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

47,75

35 - 44 65 a viac

Dôležité zistenia priniesol aj detailnejší pohľad na sociodemografickú štruktúru respondentov, ktorí sa vyjadrili za posunutie časovej opony až na 22. hodinu. S takýmto názorom sa stotožnil takmer identický podiel žien (46,5 %) aj mužov (46 %). Najväčšiu podporu má zmena súčasného právneho stavu vo vekových skupinách 25 až 34 rokov (48,6 %) a 35 až 44 rokov (49,4 %). Ide o respondentov v produktívnom veku, medzi ktorými je podľa štatistických údajov najvyšší počet osôb, ktoré sú rodičmi maloletých

153

detí. Veľmi vysokú mieru stotožnenia sa so zmenou súčasného stavu však nachádzame aj v ostatných vekových skupinách obyvateľstva – 16 až 24 rokov (45,5%), 45 až 54 rokov (46,7 %), 55 až 64 rokov (44 %), 64 a viac rokov (41,6 %). Názor na časové pásma týkajúce sa vysielania programov nevhodných pre deti do 15 rokov „V akom časovom pásme by podľa Vás mali televízie vysielať programy nevhodné pre deti do 15 rokov?“ 47,5% 37,4% 9,1%

22:00 - 06:00

36,4% 49,8% 51,2% 0

Názor na povinnosť vysielať programy nevhodné pre deti do 15 rokov až po 22. hodine našiel podporu prakticky vo všetkých kategóriách respondentov bez ohľadu na dosiahnuté vzdelanie. Najviac podporovateľov však posunutie časovej opony má u vysokoškolsky vzdelaných respondentov (Bc. stupeň – 49,8 %, Mgr. stupeň – 51,2 %), ako aj u stredoškolsky vzdelaných občanov (47, 5 %) a ľudí so základným vzdelaním (37,4 %). Názor na časové pásma týkajúce sa vysielania programov nevhodných pre deti do 15 rokov „V akom časovom pásme by podľa Vás mali televízie vysielať programy nevhodné pre deti do 15 rokov?“ 41,1% 50,2% 37,9% 42,6%

22:00 - 06:00

42,5% 47,8% 46,7% 41,9% 0,0

15,0

30,0

154

45,0

60,0

32,6%

41,6%

45,7%

43,6%

47,1% 22:00 - 06:00

54,4%

52,3%

54,7%

52,8%

38,1%

0,0

15,0

do 300 1001-1200

30,0

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

45,0

701-800 2001-3000

60,0

801-1000 nad 3000

Z hľadiska regionálneho rozloženia názorového spektra je za zmenu existujúcich pravidiel najviac dospelých obyvateľov Bratislavského (50,2 %), Trenčianskeho (47,8 %) a Trnavského kraja (46,7 %). Najvyššiu podporu má zmena časovej opony u respondentov s priemerným mesačným príjmom domácnosti v rozpätí od 1000 do 3000 eur, kde dosahuje hodnoty okolo 50 %. V prípade respondentov z domácností s nižším príjmom sa podpora pohybuje v rozpätí od 32,6 % do 47,1 %.

155

3.22 Názory na správnosť označovania vysielaných programov príslušnými piktogramami V rámci tejto otázky sme sa respondentov pýtali na ich skúsenosť s označovaním televíznych programov piktogramami. Cieľom bolo zistiť názor dospelých obyvateľov SR na to, či televízie postupujú v súlade s platnou mediálnou legislatívou a do akej miery ich označovanie vysielaných relácií zodpovedá príslušným kritériám vekovej vhodnosti. Respondenti si mohli zvoliť nimi vnímanú frekvenciu správneho označovania (k dispozícii boli možnosti vždy, často, občas, zriedkavo, nikdy). Myslíte si, že televízie na Slovensku označujú svoje vysielané programy správnymi piktogramami? 50

46,1%

37,5

21,1%

20,8%

12,5

6,8%

Vždy si všímam

5,1%

Často

Občas

Zriedkavo

Nikdy si nevšímam

Vyhodnotenie výsledkov ukázalo relatívne kritický postoj k súčasnej praxi televíznych vysielateľov, nakoľko iba 6,8 % opýtaných si myslí, že označovanie programov podľa vekovej vhodnosti je realizované správne. Ďalších 21,1 % respondentov sa domnieva, že sú často správne označené, teda pripúšťajú aj existenciu nesprávne označených programov. Spomedzi všetkých respondentov takmer polovica (46,1 %) má pochybnosti o správnom postupe televízií pri označovaní programov a tvrdí, že správne označujú programy iba občas. Ešte výraznejšie pochybnosti o korektnom dodržiavaní jednotného označovania programov má ďalších 20,8 % respondentov, ktorí označili možnosť zriedkavo. 5,1 % dokonca tvrdí, že označovanie sa správne nepoužíva nikdy.

156

Názor na správnosť označovania vysielaných programov príslušnými piktogramami? „Myslíte si, že televízie na Slovensku označujú svoje vysielané programy správnymi piktogramami?“

7,4% Vždy

6,2%

21,6% Často

20,6%

45,6% Občas

46,9%

21,0% Zriedkavo

20,4%

4,4% Nikdy

5,9%

12,5

Ženy

37,5

Muži

157

Názor na správnosť označovania vysielaných programov príslušnými piktogramami? „Myslíte si, že televízie na Slovensku označujú svoje vysielané programy správnymi piktogramami?“ 5,9% 6,1% 6,7%

Vždy

6,2% 8,2% 10,3% 19,9% 22,8% 20,4%

Často

25,3% 18,5% 20% 45,1% 43,9% 51,8%

Občas

46,5% 48,9% 44,1% 24,6% 20,9% 16,9%

Zriedkavo

17,4% 20,7% 19,7% 4,5% 6,4% 4,2%

Nikdy

4,7% 3,6% 5,9% 0

16 - 24 45 - 54

25 - 34 55 - 64

35 - 44 65 a viac

Ak teda zhrnieme odpovede respondentov so slabšími aj silnejšími pochybnosťami

(súčet možností občas, zriedkavo a nikdy), zistíme, že z celkového počtu 2737 respondentov odpovedajúcich na túto otázku má o správnosti označovania programov vysielateľmi pochybnosti až 72 %. Ide o závažné zistenie, ktoré by malo byť podnetom aj pre Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá dodržiavanie správneho označovania v programovej skladbe jednotlivých vysielateľov kontroluje. Ide o závažné zistenie, ktoré má približne rovnakú podporu medzi respondentmi z radov žien aj mužov naprieč všetkými vekovými a príjmovými skupinami, ako aj v jednotlivých krajoch SR.

158

Vždy

9,1% 6,5% 7% 20,5% 26,8% 45,5%

Často

9,1% 23,3% 23,7% 47,0% 37,9% 18,2%

Občas

54,5% 43,4% 44,5% 20,9% 19,6% 27,3%

Zriedkavo

18,2% 23,6% 20,7% 5,0% 5,4% 9,1%

Nikdy

9,1% 3,1% 4% 0

159

28,1% 22,2% 25,1% 20% 27,3% 19%

Často

40,9%

36,9%

Občas

33,3%

41,6%

42%

46,5%

50,8%

47,2% 46,8% 47,4%

16,1% 18,5% 17,7% Zriedkavo

16,2%

23,2% 22,3% 20,2%

21,1% 18,2% 19%

2,8% 4,7% 3,4% 4,4% Nikdy 4% 5,1% 6,3% 4,5% 0,0

11,8%

26,2% 15,0

do 300 1001-1200

160

30,0

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

45,0

701-800 2001-3000

801-1000 nad 3000

60,0

3.23 Úroveň znalostí o funkcii rodičovskej zámky v televíznom prijímači Dôležitou súčasťou mediálnej gramotnosti dospelej populácie sú aj poznatky o technických riešeniach umožňujúcich elimináciu prístupu maloletých k nevhodným audiovizuálnym obsahom. Používateľsky najmenej technicky náročným riešením je takzvaná rodičovská zámka, ktorá umožňuje v televíznom prijímači zablokovať stanice, ktoré rodičia alebo iní dospelí členovia domácnosti považujú za neprimerané pre detského diváka – najčastejšie z dôvodu vysielania explicitného sexuálneho obsahu, pornografie, hrubého násilia a pod. Takáto prax je súčasťou reštriktívneho prístupu k rodinnej mediálnej výchove. Umožňuje rodičom regulovať sledovanie programov, ktoré nie sú v súlade s ich hodnotovým nastavením, morálnymi zásadami a môžu znamenať potenciálne ohrozenie pre zdravý psychický vývin ich dieťaťa. Výhodou tohto riešenia je, že umožňuje zablokovať nielen prístup k sledovaniu celej televíznej stanice, ale aj selektívne vybrať prostredníctvom PIN kódu iba niektoré konkrétne programy, prípadne iba konkrétne časové pásmo, kedy nie je umožnené deťom programy sledovať (napr. po 22. hodine). Takéto prístup k rodinnej mediálnej výchove môžu mať svoje opodstatnenie, nakoľko mnohí maloletí majú televízny prijímač aj v detskej izbe, pripadne sú kvôli pracovnej vyťaženosti rodičov dlho sami doma. Respondentom sme teda položili otázku, či poznajú rodičovskú zámku na televíznom prijímači a jej funkcie. Viac ako dve tretiny opýtaných odpovedalo kladne a iba 21,2 % uviedlo, že toto technické riešenie im je neznáme. Viete, akú funkciu má rodičovská zámka v televíznom prijímači?

21,2 %

Áno Nie

78,8%

161

Úroveň znalostí o funkcii rodičovskej zámky v televíznom prijímači „Viete, akú funkciu má rodičovská zámka v televíznom prijímači?“ 22,9% Áno

80,6%

77,1% Nie

19,4% 0

22,5

Ženy

67,5

Muži

Zaujímavé je rozloženie odpovedí z rodového hľadiska. Medzi respondentmi, ktorí preukázali spontánnu znalosť rodičovskej zámky bolo až 80,6 % mužov, avšak iba 22,9 % žien. Z hľadiska veku majú najväčšie znalosti o rodičovskej zámke ľudia v produktívnom veku (35 – 44 rokov), teda skupina žijúca v domácnostiach, v ktorých sa dá predpokladať najvyšší výskyt maloletých. Najmenej respondentov odpovedajúcich kladne na túto otázku nachádzame v seniorskej vekovej skupine (44, 4 %). Úroveň poznatkov je ovplyvnená aj výškou najvyššieho dosiahnutého vzdelania a výškou príjmu. Úroveň znalostí o funkcii rodičovskej zámky v televíznom prijímači „Viete, akú funkciu má rodičovská zámka v televíznom prijímači?“ 83,3% 86,8% 88,9%

Áno

85,7% 72,5% 44,4% 16,7% 13,2% 11,1%

Nie

14,3% 27,5% 55,6% 0

22,5

16 - 24 45 - 54

162

25 - 34 55 - 64

67,5

35 - 44 65 a viac

Úroveň znalostí o funkcii rodičovskej zámky v televíznom prijímači „Viete, akú funkciu má rodičovská zámka v televíznom prijímači?“ 80,8%

58,9%

54,5%

Áno

63,6%

87,2%

85,4% 19,2%

41,1% 45,5%

Nie

36,4%

12,8% 14,6% 0

22,5

67,5

Úroveň znalostí o funkcii rodičovskej zámky v televíznom prijímači „Viete, akú funkciu má rodičovská zámka v televíznom prijímači?“ 81,6% 82,5%

72,4% 78,4% 72,2% 74,6% 79,8% 76,3%

Áno

18,4% 17,5%

27,6% 21,6% 27,8% 25,4% 20,2% 23,7%

Nie

0,0

22,5

45,0

67,5

90,0

163

Úroveň znalostí o funkcii rodičovskej zámky v televíznom prijímači „Viete, akú funkciu má rodičovská zámka v televíznom prijímači?“ 61,3% 60,3% 76,5% 83,2% 80,3%

Áno

86,1% 90,2% 88,4% 91% 81% 38,7% 39,7% 23,5% 16,8% 19,7%

Nie

13,9% 9,8% 11,6% 9% 19% 0,0

25,0

do 300 1001-1200

50,0

301-500 1201-1500

501-700 1501-2000

75,0

701-800 2001-3000

100,0

801-1000 nad 3000

V nadväznosti na predchádzajúcu otázku sme sa pokúšali zistiť aj to, či respondenti rodičovskú zámku aj využívajú. Zistili sme, že táto technická možnosť nie je v príliš frekventovanej miere využívaná. Z respondentov žijúcich v domácnosti s maloletým dieťaťom totiž rodičovskú zámku využíva iba 9,1 % z nich. Ďalších 11,1 %, respondentov, ktorí žijú v rodine s deťmi, nevedelo povedať, či sa v ich domácnosti používa alebo nepoužíva rodičovská zámka.

164

4 Zhrnutie najdôležitejších zistení Obľúbenosť jednotlivých druhov médií medzi dospelou populáciou v SR · Cieľom výskumu bolo zistiť frekvenčné vzorce súvisiace s používaním médií dospelými používateľmi a z následných zistení abstrahovať ich mieru obľúbenosti. Výsledky výskumu potvrdili dominantné postavenie televízie, ktorá je tradičným a v našich podmienkach najprístupnejším nosičom mediálnych obsahov smerom k cieľovému publiku. Každý deň alebo takmer každý deň sleduje televíziu až 68,8 % dospelej populácie Slovenska. Podiel respondentov, ktorí uviedli, že televíziu vôbec nesledujú, dosiahol iba 2,5%. V podmienkach Slovenskej republiky je každodenné sledovanie televízie rozšírenejšie v prípade ženského publika. Každý deň alebo takmer každý deň sleduje televíziu 70,4 % žien. Podiel pravidelných divákov v prípade mužskej populácie dosahuje 66,8 %. V porovnaní s priemerom krajín Európskej únie na Slovensku denne sleduje televíziu menej členov dospelej populácie. Každý deň alebo takmer každý deň sleduje v EÚ televízne vysielanie 86 % respondentov. · Zaujímavé je rozloženie pravidelných divákov televízneho vysielania z hľadiska veku respondentov. Najvyšší podiel divákov (85,4 %) je medzi seniormi, teda vo vekovej kategórii od 64 rokov a tiež vo vekovej kategórii od 55 do 63 rokov (79,4 %). Najnižšiu frekvenciu každodenného sledovania nachádzame na opačnej časti vekového spektra. Obdobný trend sa potvrdil aj pri výskume v štátoch Európskej únie, kde najviac divákov nachádzame v seniorskej populácii (95 %) a najmenej medzi mladými ľuďmi vo veku do 24 rokov (75 %). · Druhým najobľúbenejším médiom je rozhlas. V podmienkach Slovenskej republiky neexistujú v prípade obľúbenosti tohto typu média výraznejšie rozdiely medzi pohlaviami. Výrazné diferencie v obľúbenosti rozhlasového vysielania však môžeme pozorovať v rámci porovnania rôznych vekových skupín. Najmenej pravidelných poslucháčov (49,2 %) nájdeme v najmladšej vekovej kategórii (16 – 24 rokov). Najobľúbenejšie je toto médium u dospelej populácie v strednom veku (45 – 54 rokov). · V rámci výskumu sa ukázala aj priama súvislosť medzi klesajúcim vekom respondentov a podielom pravidelných čitateľov novín a časopisov. Najviac respondentov čítajúcich tlač každý deň alebo takmer každý deň je medzi

165

166

seniormi, teda vo vekovej kategórii od 65 rokov (43,7 % opýtaných). S klesajúcim vekom priamo úmerne klesá aj podiel respondentov so záujmom o informácie z novín a časopisov. Najmenej z nich (19,5 %) je v najmladšej vekovej skupine (16 až 24 rokov). Obdobné trendy týkajúce sa štruktúry publika periodickej tlače nachádzame aj v dátach z európskeho výskumu, kde je síce podiel pravidelných čitateľov v porovnaní so Slovenskom mierne vyšší (dosahuje priemer 33 %), avšak obsahuje podobné vzory pri vyhodnotení údajov z hľadiska sociodemografických ukazovateľov. Podľa zistených výsledkov pravidelne číta knihy iba 20 % dospelých Slovákov, čo je menej ako priemer EÚ, kde tento ukazovateľ dosahuje hodnotu 28 %. V obidvoch prípadoch však pozorujeme zhodný trend – medzi respondentmi, ktorí čítajú každý alebo takmer každý deň, prevládajú ženy. Najviac opýtaných, ktorí uvádzali, že čítajú každý alebo takmer každý deň, nachádzame v najmladšej (22,5 %) a najstaršej vekovej skupine (20,8 %). V prípade vekovej skupiny 16 – 24 rokov si tento jav vysvetľujeme tým, že položená otázka nerozlišovala, o aký druh knižných publikácií ide. Respondenti (medzi ktorými prevládali študenti stredných a vysokých škôl) zahŕňali do odpovedí aj učebnice, s ktorými v rámci svojho štúdia prichádzajú do kontaktu veľmi frekventovane. Najmenej pravidelných čitateľov (16,8 %) nachádzame u časti dospelých v produktívnom veku (45 – 54 rokov) a tiež u mladých dospelých vo vekovej kategórii 25 až 34 rokov (19,4 %). V prípade digitálnych hier najvyšší podiel nachádzame v segmente najmladších respondentov, teda vo vekovej skupine 16 – 24 rokov, kde pravidelne hrá digitálne hry 28,3 % opýtaných (SR) a 39 % (EÚ). Vek hráčov digitálnych hier priamo úmerne klesá s narastajúcim vekom účastníkov výskumu, pričom najnižšiu hodnotu dosahuje u seniorskej populácie (3,4 % respondentov). Hranie digitálnych hier je skôr doménou mužov (19,2 % v SR, 37 % v EÚ) ako žien ( 12,6 % v SR a 29 % v EÚ). Používanie internetu priamo úmerne stúpa s klesajúcim vekom respondentov. Najviac online respondentov nachádzame v najmladšej vekovej kategórii (81,5 %) a u mladých dospelých vo veku 25 – 34 rokov ( 71,6 %). Na opačnej strane vekového spektra (seniori) je každodenných používateľov pevného internetu veľmi málo (9,1 %). Podobné trendy môžeme pozorovať aj v prípade mobilného internetu, kde dominujú používatelia z vekovej skupiny 16 až 24 rokov (67,5 %) a mladí

dospelí (60 %). S narastajúcim vekom klesá aj podiel používateľov mobilného internetu. V seniorskej populácii denne využíva mobilný internet iba 5,5 % opýtaných. Zo sociodemografického hľadiska sme v miere využívania internetu nezaznamenali takmer žiadne rozdiely medzi mužmi a ženami. · Z regionálneho hľadiska nachádzame najviac používateľov pevného (68,4 %) i mobilného internetu (55,4 %) v Bratislavskom kraji. Na opačnej strane škály je Prešovský kraj, kde každý alebo takmer každý deň používa pevný internet 45,9 % opýtaných a mobilný internet 22,4 % opýtaných. · Penetrácia využívania mobilných telefónov u dospelej slovenskej populácie je veľmi vysoká. Každodenné používanie mobilného telefónu ako interpersonálnej komunikačnej technológie priznáva až 81,4 % účastníkov výskumu. Priemer sledovaných krajín Európskej únie predstavuje 86 %. Na Slovensku i v EÚ je telefonovanie obľúbenejšie u žien (82,4 % v SR, 88 % v EÚ) ako u mužov (80,4 % v SR a 83 % v EÚ). · Používanie mobilného telefónu na osobnú komunikáciu sa naprieč sledovaným vekovým spektrom výrazne mení. Zatiaľ najmenej využívajú mobilné technológie seniori (45,1 %) a ľudia vo veku od 55 do 64 rokov (74 %). Na opačnej strane sú najmladší obyvatelia Slovenska – v prípade vekovej kategórie 16 – 24 rokov denne telefonuje 91,3 % a v skupine 25 až 34 rokov je to 87 % členov výskumnej vzorky. · V súlade s použitou metodikou, ktorá bola aplikovaná aj v krajinách EÚ, sme sa respondentov pýtali aj na návštevu kín. V súlade s očakávaniami výskumu sa potvrdilo, že v prípade slovenskej populácie ide skôr o minoritnú aktivitu. Až 41,2 % respondentov totiž uviedlo, že filmové predstavenia vôbec nenavštevuje. Najviac pravidelných návštevníkov kín nájdeme v najmladšej vekovej kategórii (16 – 24 rokov). Postoje k spoľahlivosti informácií z rôznych zdrojov · V miere dôvery k jednotlivým informačným zdrojom sa na prvom mieste umiestnil rozhlas, ktorý považuje za spoľahlivý alebo takmer spoľahlivý až 37 % respondentov. Informácie z televízie považuje za dôveryhodné iba 30,4% opýtaných. Postavenie televízie ako informačného zdroja, ktorý publikum nepovažuje za príliš dôveryhodný, potvrdzujú aj výsledky na opačnej strane škály. Za úplne nespoľahlivé alebo málo spoľahlivé považuje televízne vysielanie až 30,4 % opýtaných, čo je najviac spomedzi všetkých médií, na ktoré sme sa respondentov pýtali.

167

V miere spoľahlivosti sa na druhú priečku zaradili noviny (34,8 % respondentov ich považuje za úplne spoľahlivé alebo takmer spoľahlivé). Je zaujímavé, že tento výsledok vôbec nekorešponduje s veľmi nízkou obľúbenosťou periodickej tlače u identickej vzorky mediálneho publika. Toto zistenie naznačuje zaujímavý paradox, ktorý sa týka mediálnej praxe a používania médií dospelou slovenskou populáciou. Printové médiá sa u čitateľov tešia síce relatívne nízkej a navyše kontinuálne klesajúcej popularite, avšak nimi prinášané informácie sú stále považované za jedny z najspoľahlivejších. · Veľké rozdiely existujú vo vnímaní spoľahlivosti, resp. nespoľahlivosti médií aj naprieč vekovým spektrom. Najvyšší stupeň dôvery má najstaršia generácia, kde televízii, rozhlasu i novinám dôveruje takmer polovica opýtaných. Seniori však najmenej zo všetkých vekových skupín považujú za spoľahlivé informácie z internetu (11,2 %). O spoľahlivosti spravodajstva z televízie najviac pochybujú dospelí obyvatelia Slovenska vo veku 35 až 44 rokov. Postoje k spracovaniu identickej informácie rôznymi druhmi médií · Viac ako dve tretiny respondentov si uvedomujú, že jednotlivé typy médií prezentujú identické udalosti alebo informácie z rôznych uhlov pohľadu. Vyplýva z toho, že relatívne vysoký podiel členov publika si aspoň implicitne uvedomuje, že mediálne organizácie pracujú s určitými interpretačnými rámcami, ktoré ovplyvňuje množstvo faktorov. Tieto faktory môžu mať externý charakter (politické, ekonomické, kultúrne a iné vplyvy na prácu médií), ale aj charakter interných vplyvov súvisiacich so záujmami, postojmi, rutinami a stereotypmi a inými faktormi vo vnútri mediálnych organizácií. Reakcie na rozdielne formy a spôsoby prezentácie identickej informácie rôznymi médiami · U relatívne vysokého podielu dospelej slovenskej populácie neexistuje priama súvislosť alebo vzťah medzi popularitou média a jeho vnímaním ako reliabilného a autentického zdroja informácií. · Zaujímavým zistením je, že nevšímavosť a ľahostajnosť k rôznemu spracovaniu identickej udalosti sú najviac rozšírené v najmladšej (42,4 %) a najstaršej vekovej kategórii respondentov (53 %). Najmenej sa vyskytuje u mladých dospelých, teda vo vekovej skupine 25 – 34 rokov, kde tento postoj registrujeme u 37,2 % opýtaných. · Porovnávanie spornej informácie s inými informačnými zdrojmi uviedlo 45,9 % respondentov. Takýto prístup sa najčastejšie vyskytuje u mladých ·

168

dospelých (veková skupina od 16 do 24 rokov – 50,5 % a od 25 do 34 rokov – 50,1 %). Omnoho nižšia je miera iniciatív smerujúcich k porovnávaniu rôznych informačných zdrojov v prípade seniorov (31,4 %), ale aj ľudí v produktívnom veku, teda vo vekovej skupine 45 až 54 rokov (31,2 %). · Aspoň príležitostné porovnávanie informácií z rôznych zdrojov je dôležitým znakom prítomnosti priemerného, príp. až nadpriemerného stupňa mediálnej gramotnosti. · Zdieľanie názorov a postojov je podľa dostupných výsledkov jednou z najfrekventovanejších foriem správania a reagovania. K tomuto zdieľaniu dochádza v rôznych sociálnych kontextoch – či už v skupine názorovo blízkych osôb, v skupinách s rodinnými, pracovnými, študijnými a inými väzbami. Záujem o zdieľanie v sociálnej skupine je rozšírený naprieč všetkými vekovými skupinami. · Iba relatívne veľmi malý podiel obyvateľov Slovenska využíva možnosti vyplývajúce z príslušnej mediálnej legislatívy – napr. zaslanie podnetu regulačným orgánom alebo iným inštitúciám, neziskovým organizáciám a pod. Toto zistenie však nie je prekvapivé, nakoľko možností takejto formy reakcie na problematický mediálny obsah nie je na Slovensku príliš mnoho. Podobný nezáujem o komunikáciu s občianskymi alebo spoločenskými organizáciami však môžeme pozorovať aj v rámci údajov zozbieraných v krajinách EÚ. Vnímanie rozdielov medzi mediálnou reprezentáciou reality a fyzickou realitou · Snažili sme sa zistiť, či dospelí obyvatelia SR dokážu identifikovať mediálne texty ako špecifický typ sociálnej konštrukcie reality, ktorá je vytváraná a prezentovaná s určitým zámerom a zisťovali sme, či tieto súvislosti sú výskumnej vzorke zrejmé. · Prekvapivé zistenia prináša pohľad na vekovú štruktúru respondentov v SR, ktorí na túto otázku odpovedali. Prítomnosť násilných prvkov v mediálnom obsahu si najviac uvedomuje najmladší segment dospelých obyvateľov Slovenska, teda respondenti z vekových skupín 16 – 24 rokov (70,8 %) a 25 – 34 rokov (71,2 %). Na opačnej škále spektra sú postoje seniorskej populácie (veková skupina 64+), kde sa nad rozdielmi medzi mediálnou reprezentáciou reality a objektívnou realitou zamýšľa iba 50,9 % opýtaných. · Výskum však naznačuje, že vnímanie násilných prvkov v mediálnom obsahu narastá v súvislosti s najvyšším dosiahnutým vzdelaním, kde najvyššiu mieru stotožnenia sa s predloženým výrokom nachádzame u vysokoškolsky

169

vzdelaných ľudí (približne 70 %) a nižšie hodnoty nachádzame u respondentov s nižším stupňom dosiahnutého vzdelania (45 až 52 %). · Najmenej respondentov, ktorí si uvedomujú prítomnosť marketingových prvkov v mediálnom obsahu, nachádzame v najstaršej vekovej skupine (34,1 %). V porovnaní s priemerom sledovaných krajín EÚ, kde tento ukazovateľ v prípade seniorov dosiahol až 72 %, ide o veľmi nízku hodnotu, ktorá naznačuje potrebu vzdelávacích aktivít zameraných na zvyšovanie vnímavosti seniorskej populácie voči rôznym druhom persuazívneho pôsobenia. · Z vyhodnotenia výsledkov získaných v SR vyplýva, že viac ako polovica respondentov si uvedomuje, že cieľom médií a reklamnej komunikácie je podporovať spotrebu, určité vzorce správania či postoje a že často pracuje s „...idealistickými zobrazeniami a klišé, so schémami, stereotypmi a zjednodušeniami, s ktorými je ľahké sa identifikovať alebo ktoré sa dajú jednoducho zapamätať“ (Mičienka – Jirák, 2007, s. 246). · Vnímanie toho, že médiá môžu u publika vytvárať prehnané očakávania a ašpirácie súvisiace s fyzickým vzhľadom, je najčastejšie prítomné v kategórii vysokoškolsky vzdelaných ľudí (približne 70 %), ako aj ľudí s ukončeným stredoškolským vzdelaním (63,8 %) a omnoho nižšie hodnoty dosahuje v prípade respondentov s nižším stupňom vzdelania (približne 45 %). Úroveň znalostí týkajúcich sa mediálnej legislatívy, autorských práv, regulácie a autoregulácie v mediálnej sfére · Zaujímavé je zistenie, že až 72,3 % respondentov preukázalo, že dokáže rozpoznať základné obsahové a formálne aspekty reklamných a inzertných komunikátov. Neboli zaznamenané takmer žiadne rozdiely vo vnímaní tejto otázky medzi mužmi (73,8 %) a ženami (73 %). Podobné výsledky boli zistené aj v prípade krajín EÚ, kde sa k znalosti obsahových a formálnych aspektov reklamy hlási 75 % opýtaných. · Pri vyhodnotení odpovedí z hľadiska vekového zloženia respondentov sme zistili, že najväčší problém v rozlišovaní komerčných a nekomerčných informácií majú seniori – iba 56,4 % z nich tvrdí, že disponuje takouto spôsobilosťou. V prípade seniorov z iných krajín dosahuje priemerný počet kladných odpovedí až 76 %. · V prípade analýzy odpovedí respondentov zo SR zisťujeme, že všetky vekové kategórie si uvedomujú existenciu pravidiel týkajúcich sa umiestňovania

170

reklamy (kladné odpovede od 71,5 po 79, 9 %). Jedinou výnimkou sú opäť staršie populačné ročníky, kde kladne odpovedalo iba 44,5 % ľudí vo veku 65 až 83 rokov a 66,9 % respondentov zo skupiny 55 až 64 rokov. V porovnaní s výskumom realizovaným v EÚ ide o dôležité zistenie, pretože spomedzi všetkých respondentov tamojší seniori preukázali najvyššiu mieru uvedomia si existencie pravidiel pre umiestňovanie reklamy (77 % kladných odpovedí). · Až 72 % opýtaných v SR a 75 % v EÚ uviedlo, že vie o existencii takýchto všeobecne záväzných pravidiel a legislatívnych predpisov. Rozloženie názorov v populácii silne ovplyvňuje vek respondentov, kde takmer 80 % kladných odpovedí nachádzame v skupine mladých dospelých (25 – 34 rokov) a o niečo menej (75,6 %) vo vekovej skupine 16 až 24 rokov. V prípade dát z ostatných krajín EÚ sa najvyššie hodnoty objavujú u ľudí v strednom veku (35 až 54 rokov). Na povedomie o existencii legislatívy týkajúcej sa autorských práv má výrazný vplyv aj stupeň dosiahnutého vzdelania a výška príjmu respondentov. · Až 76, 3 % opýtaných odpovedalo, že má povedomie o tom, že existujú niektoré typy mediálnych obsahov, ktorých šírenie je zo zákona obmedzené (napr. scény otvorene zobrazujúce brutálne násilie, pornografické materiály a pod.). Skúsenosti s tvorbou informačných a mediálnych obsahov · Najbohatšie skúsenosti s vytváraním informačných a mediálnych obsahov majú mladí ľudia vo veku 16 – 24 rokov (30,4 %) a vo vekovej skupine 25 – 34 rokov (25,3 %). Toto zistenie nie je až takým prekvapením, pretože práve mladí dospelí často využívajú sociálne siete, prostredníctvom ktorých možno bez problémov vytvoriť a okamžite publikovať svoje postoje, komentáre a ďalšie typy informačných obsahov. S rastúcim vekom respondentov sa znižuje podiel jednotlivcov so skúsenosťou s vytváraním informačných obsahov určených na zdieľanie s ostatnými. Podobný trend bol zaznamenaný aj pri vyhodnotení dát z európskeho výskumu. Všeobecne sa predpokladá, že vytváranie obsahu vedie k zvýšeniu kritického myslenia a posudzovania obsahu a praktík profesionálnych médií. Bolo by potrebné podrobnejšie preskúmať, do akej miery k tomu vlastná mediálna tvorba jednotlivcov a skupín prispieva; aké sú výhody a prípadne nevýhody toho, že má verejnosť možnosť interakcie a reagovania na obsah vytvorený niekým iným. (Livingstone et al., 2005). · Napriek veľmi širokej obľube sociálnych sietí, kde video a audio súbory možno zdieľať, je zaujímavé zistenie, že iba 33,3 % opýtaných uviedlo, že má

171

s tvorbou takýchto materiálov predchádzajúcu skúsenosť. Až 62,1 percenta sa vyjadrilo, že nikdy video ani audio súbor nevytvárali, 4,5 % sa odmietlo alebo nevedelo vyjadriť. · Z hľadiska vekového zloženia sme najnižší podiel odpovedí deklarujúcich osobnú skúsenosť s audiovizuálnou tvorbou zaznamenali v seniorskej kategórii (4,3 %). Podľa očakávaní sa na druhej strane spektra ocitli najmladšie vekové skupiny (16 – 24 rokov a 25 – 34 rokov), kde osobné skúsenosti s takýmito tvorivými aktivitami potvrdilo 51,3 % a 46,3 % respondentov. Podobne ako pri iných odpovediach dáta ukázali, že viac skúseností s tvorbou audio a video produktov majú ľudia s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním, najnižšie ľudia so základným vzdelaním. Využívanie mediálnych technológií a sietí na pasívne formy občianskej a spoločenskej participácie · Vyjadrenia k aktuálnym spoločenským alebo politickým témam sa častejšie vyskytujú u mužskej populácie (37,6 %), v prípade žien je tento podiel o niečo nižší (34,1 %). Statusy na sociálnych sieťach alebo komentáre za článkami sú jednoznačnou doménou najmladšej skupiny respondentov (približne 52 %) a frekvencia ich výskytu priamo úmerne klesá s narastajúcim vekom respondentov. Z hľadiska regionálneho rozloženia sa takéto pasívne formy občianskej participácie prostredníctvom mediálnych technológií najčastejšie vyskytujú u obyvateľov Bratislavského (39,8 %) a Banskobystrického kraja (37,9 %). Najmenší podiel sme zaznamenali pri vyhodnotení odpovedí občanov Košického kraja (27,6 %). Využívanie aktívnych foriem občianskej, spoločenskej alebo politickej participácie · Vyššie uvedené výskumné dáta sú v súlade s trendom všeobecného poklesu záujmu o politické dianie a tradičné formy participácie na veciach verejných. K podobným výsledkom dospeli viaceré ďalšie výskumy (napr. Sak-Saková, 2004, Štefančík, 2010, Vrabec, 2010, Vrabec, 2013 a ďalšie). Respondenti viacerých spomenutých výskumov sa o politické a verejné záležitosti nielenže nezaujímajú, ale majú k nim jednoznačne artikulovanú averziu. Averzívne postoje k straníckemu systému a jeho predstaviteľom sa v rámci spoločenského diskurzu postupne integrujú aj do iných oblastí verejného života. Ukazuje sa, že nedôvera v politických predstaviteľov veľmi výrazne splýva s averziou voči zástupcom verejnej správy. · Výsledky nášho výskumu poukazujú na zaujímavý fakt, tieto negatívne postoje

172

k predstaviteľom verejného života sa neprenášajú na zástupcov občianskej spoločnosti, ktorí sa síce tiež verejne angažujú a prezentujú, ale ich pôsobenie respondenti vnímajú omnoho pozitívnejšie. Táto dôvera sa prejavuje napríklad v relatívne vysokom záujme o online petičné akcie (47,7 %) či v ochote finančne podporiť filantropické a verejnoprospešné aktivity (45,7 %). Úroveň používateľských zručností vo vzťahu k informačným technológiám a internetu · V prvej časti sme požiadali respondentov, aby sa pokúsili zhodnotiť svoje používateľské zručnosti vo vzťahu k informačným technológiám a internetu. Až 76,9 % účastníkov výskumu uviedlo, že disponuje počítačovými a internetovými zručnosťami potrebnými pre komunikáciu s príbuznými, priateľmi, kolegami alebo ďalšími okruhmi blízkych osôb. Ako nevyhovujúce ich hodnotilo iba 11,2 %, nevedelo alebo nechcelo odpovedať 11,7 % opýtaných. · Na najvyššej úrovni subjektívneho hodnotenia IKT spôsobilostí sa ocitla skupina najmladších účastníkov výskumu (približne 92 % respondentov). Naopak, najmenej dôvery vo vlastné komunikačné schopnosti prostredníctvom internetu má seniorská populácia (18,7 %). Používateľská prax v súvislosti s internetom aplikovaná v rôznych kontextoch · V rámci výskumného postupu nás zaujímalo, aké formy informačných a komunikačných aktivít respondenti preferujú a v akej miere ich využívajú. Získané údaje dokumentujú, že tromi najpreferovanejšími postupmi v tejto oblasti sú: – vyhľadávanie informácií o tovaroch a službách (72,8 %), – e-mailová komunikácia (používa 77,2 %), – používanie sociálnych sietí ako Facebook, Twitter a pod. (59, 7 %). · Zo získaných dát považujeme za zaujímavý relatívne vysoký podiel činností zameraných na vyhľadávanie a používanie informácií komerčného charakteru (napr. informácie v e-shopoch, on-line bazároch a pod.). · Menšie diferencie nenachádzame v používaní sociálnych sietí, kde je mierne vyšší podiel žien (65,3 %) ako mužov (61,5 %). · Zároveň za isté prekvapenie považujeme pomerne nízky podiel dospelých Slovákov používajúcich sociálne siete. Frekvencia percentuálneho zastúpenia tejto aktivity zároveň priamo úmerne klesá so zvyšujúcim sa vekom členov výskumnej vzorky. Najviac využíva sociálne siete najmladšia generácia

173

dospelých Slovákov (86,8 %), najmenší podiel sme zaznamenali u seniorov (11 %). · Nízky je aj podiel respondentov (30,8 %), ktorí sa zapájajú do online diskusií o občianskych alebo politických témach (napr. vo forme komentárov), prípadne takých, ktorí využívajú rôzne online aplikácie na spoluprácu s inými ľuďmi (31 %) alebo na komunikáciu s inštitúciami štátnej a verejnej správy (32,8 %). · Dospelí obyvatelia Slovenska radi zdieľajú textové, obrazové, zvukové a iné súbory na sociálnych sieťach (51,6 %), počúvajú alebo sťahujú hudbu (58,8 %) alebo čítajú online noviny a magazíny (53,4 %). Preferované stratégie pri vyhľadávaní informácií na internete · Slovenská populácia preferuje zväčša iba jeden typ vyhľadávača, na ktorý je zvyknutá a nepokladá za dôležité skúšať možnosti iných vyhľadávacích nástrojov. Táto prax sa prelína naprieč celým vekovým spektrom. Stratégie na validitáciu dôveryhodnosti rôznych informačných zdrojov v prostredí internetu · Účastníkov výskumu sme sa spýtali na ich obvyklú prax týkajúcu sa návštevy webových stránok. Najobvyklejšia stratégia je taká, že návštevník stránky zvažuje pri prezeraní stránky, či prezentované informácie alebo iné informačné zdroje korešpondujú s jeho doterajšími skúsenosťami. Takýto postup volí až 61,2 % dospelých obyvateľov Slovenska. Predpokladáme, že berú do úvahy skúsenosti s návštevou podobne zameraných stránok v minulosti, ale aj poznatky nadobudnuté v iných kontextoch mimo online prostredia. · Minoritný charakter sme zaznamenali u ďalších stratégií určených na overovanie dôveryhodnosti webovej stránky alebo iného zdroja prístupného v online prostredí. Z celkového počtu respondentov si iba 38,4 % overuje sporné informácie aj na iných webových stránkach. Ide o veľmi nízky podiel vzhľadom na to, že najmä v prípade komerčných webových stránok hrozí riziko podvodného konania, resp. pri overení informácií na iných stránkach je možné nájsť výhodnejšiu ponuku. Z hľadiska mediálnej gramotnosti je overovanie informácií z rôznych zdrojov veľmi dôležité aj v prípade spravodajstva a publicistiky. · Z celkového počtu účastníkov výskumu 28,5 % konštatovalo, že je pre nich jednoduché správne vyhodnotiť protichodné informácie, ktoré v prostredí internetu. 34,8 % označuje túto činnosť za pomerne jednoduchú a 9,8 % za veľmi jednoduchú. Náročná je pre 11,7 % respondentov a veľmi náročná

174

iba pre 4,2 %. Nevedelo sa vyjadriť 10,4 % a 0,6 % uviedlo, že sa na nich táto otázka nevzťahuje. Povedomie o označovaní televíznych programov piktogramami · Z hľadiska vekového rozloženia je zaujímavé zistenie, že jednotný systém označovania televíznych programov (piktogramy v pravom hornom rohu obrazovky) najčastejšie využívajú diváci vo vekových skupinách 35 až 44 rokov (vždy 22 %, často 20,1 %) a 45 až 54 rokov (vždy 23,5%, často 24,1 %). Podľa údajov Štatistického úradu SR je v súčasnosti priemerný vek prvorodičky približne 29 rokov. · Z dát získaných v našom prieskume môžeme teda usudzovať, že silné povedomie o používaní piktogramov má najmä časť populácie, ktorá žije v domácnosti s maloletými deťmi. Silný záujem v prípade vekovej skupiny 45- až 54-ročných si vysvetľujeme tým, že časť z nich tiež ešte má maloleté deti a časť je už starými rodičmi, a teda tiež prichádza do kontaktu s deťmi v predškolskom alebo mladšom školskom veku. Prevažujú medzi nimi ženy (vždy 21, 6 %, často 23,5 %). V mužskej populácii je takýchto divákov 15,1 % (vždy) a 23,5 % (často). Názory na vhodnosť piktogramov ako nástroja pri výbere programov vhodných pre mladistvých · Vyhodnotenie odpovedí prinieslo zistenie, že viac ako polovica opýtaných (57,9 %) sa domnieva, že piktogramy sú zmysluplné a majú svoje opodstatnenie. Opačný názor má 19,6 % respondentov a 22,5 % nevedelo jednoznačne odpovedať, či piktogramy majú alebo nemajú zmysel a opodstatnenie na televíznych obrazovkách. Z respondentov, ktorí odpovedali kladne, majú prevahu ženy (61,4 %), spomedzi mužov túto možnosť zvolilo 54 %. · Na vnímanie dôležitosti a zmysluplnosti piktogramov nemá veľký vplyv vek respondentov. Najviac účastníkov výskumného panela, ktorí zdieľajú pozitívny postoj k zmysluplnosti piktogramov, sa našlo v kategórii 45 až 54 rokov (67,1 %). O zmysluplnosti piktogramov najviac pochybuje najmladšia veková skupina (16 až 24 rokov), kde kladne odpovedalo iba 24,1 % opýtaných. · Najvýraznejšiu podporu má jednotné označovanie programov u skupín s vysokoškolským a stredoškolským vzdelaním (približne 60 %), v prípade ľudí so základným vzdelaním to bolo 45,8 %.

175

Názory na plošné rozšírenie označovania vhodnosti programov na všetky druhy médií · Našej výskumnej vzorky sme sa preto opýtali, či by považovali za vhodné, ak by sa jednotný systém označovania vekovej vhodnosti týkal aj iných médií (teda nielen televízie). Výsledky boli pomerne prekvapivé, nakoľko z celkového počtu respondentov by až 63, 6 % rozšírenie jednotného systému označovania aj na iné médiá uvítalo. Proti by bolo iba 12,1 % opýtaných a 24,2 % sa k téme nevedelo alebo nechcelo vyjadriť. Medzi priaznivcami povinného označovania mediálnych komunikátov symbolmi vekovej vhodnosti výrazne prevažovali ženy (takmer 70 %), v prípade mužov tento názor zdieľa 57,6 %. Názory na časové pásma týkajúce sa vysielania programov nevhodných pre deti do 15 rokov · Z celkového počtu 2809 respondentov sa totiž až 46,4 % vyjadrilo, že programy nevhodné pre maloletých do 15 rokov by mali televízie vysielať až po 22. hodine. Ďalších takmer 6 % respondentov sa dokonca vyjadrilo, že takéto programy by televízie nemali vysielať vôbec. Za zachovanie súčasného stavu, ktorý časovú oponu stanovuje na 20. hodinu, sa vyjadrilo iba 12,3 % opýtaných. Iba 3,7 % respondentov si myslí, že programy nevhodné pre deti do 15 rokov by mali televízie vysielať už od 18. hodiny. · Dôležité zistenia priniesol aj detailnejší pohľad na sociodemografickú štruktúru respondentov, ktorí sa vyjadrili za posunutie časovej opony až na 22. hodinu. S takýmto názorom sa stotožnil takmer identický podiel žien (46,5 %) aj mužov (46 %). Najväčšiu podporu má zmena súčasného právneho stavu vo vekových skupinách 25 až 34 rokov (48,6 %) a 35 až 44 rokov (49,4 %). Ide o respondentov v produktívnom veku, medzi ktorými je podľa štatistických údajov najvyšší počet osôb, ktoré sú rodičmi maloletých detí. Veľmi vysokú mieru stotožnenia sa so zmenou súčasného stavu však nachádzame aj v ostatných vekových skupinách obyvateľstva – 16 až 24 rokov (45,5%), 45 až 54 rokov (46,7 %), 55 až 64 rokov (44 %), 64 a viac rokov (41,6 %). Názory na správnosť označovania vysielaných programov príslušnými piktogramami · Vyhodnotenie výsledkov ukázalo relatívne kritický postoj k súčasnej praxi televíznych vysielateľov, nakoľko iba 6,8 % opýtaných si myslí, že označovanie programov podľa vekovej vhodnosti je realizované správne.

176

Ďalších 21,1 % respondentov sa domnieva, že sú často správne označené, teda pripúšťajú aj existenciu nesprávne označených programov. Spomedzi všetkých respondentov takmer polovica (46,1 %) má pochybnosti o správnom postupe televízií pri označovaní programov a tvrdí, že správne označujú programy iba občas. Ak teda zhrnieme odpovede respondentov so slabšími aj silnejšími pochybnosťami (súčet možností občas, zriedkavo a nikdy), zistíme, že z celkového počtu 2737 respondentov odpovedajúcich na túto otázku má o správnosti označovania programov vysielateľmi pochybnosti až 72 %. Ide o závažné zistenie, ktoré by malo byť podnetom aj pre Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá dodržiavanie správneho označovania v programovej skladbe jednotlivých vysielateľov kontroluje. Ide o závažné zistenie, ktoré má približne rovnakú podporu medzi respondentmi z radov žien aj mužov naprieč všetkými vekovými a príjmovými skupinami, ako aj v jednotlivých krajoch SR.

177

5 Odporúčania z výskumu

178

Výsledky výskumu zameraného na úroveň mediálnej gramotnosti dospelej populácie v Slovenskej republike ukázali, že najvýraznejšie rozdelenie v tejto oblasti sa týka vekových odlišností. Naprieč jednotlivými vekovými skupinami boli zistené rozdiely týkajúce sa tradičných i nových médií, ako aj používateľských zručností a kritického myslenia. Nejde iba o generačnú priepasť súvisiacu s digitálnymi médiami, ale aj s jednotlivými aspektmi tradičných médií, kde s narastajúcim vekom môžeme pozorovať klesajúcu úroveň mediálnych kompetencií a kritického myslenia. Z tohto dôvodu odporúčame venovať zvýšenú pozornosť a úsilie širokému spektru neformálnych vzdelávacích aktivít zameraných na seniorov a ľudí v postproduktívnom veku. „Mediálne vzdelávanie seniorov by malo byť predovšetkým prevenciu generačného zaostávania, sociálneho vylúčenia, ale aj ochranou znevýhodnených skupín. Jeho úlohou by mala byť aktualizácia schopnosti a zručnosti jednotlivcov v súvislosti s rozvojom médií, nových komunikačných technológií a komunikačných systémov.” (Petranová, 2013b, s.17). Vhodným riešením môže byť aj rozšírenie ponuky televíznych a rozhlasových relácií zameraných na zvyšovanie mediálnej gramotnosti týchto cieľových skupín. Táto úloha je výzvou najmä pre verejnoprávne médiá, ktoré by mali svojim divákom a poslucháčom prinášať i vhodne koncipované programy zamerané na rozvoj ich mediálnych kompetencií. Dôležitým odporúčaním v oblasti zvyšovania mediálnej gramotnosti je i postupné rozširovanie ponuky neformálnych vzdelávacích aktivít pre všetky vekové a sociálne skupiny obyvateľstva. Mediálna výchova totiž nie je vonkoncom iba záležitosťou týkajúcou sa školského vzdelávacieho systému. Svoje nezastupiteľné miesto má i vo vzdelávaní rodičov, pracovníkov s mládežou, zástupcov tretieho sektora, znevýhodnených skupín a pod. Tieto vzdelávacie aktivity však musia byť dostatočne atraktívne a rešpektovať osobitosti a požiadavky (napr. časové, obsahové a pod.) jednotlivých cieľových skupín. Mnohé z týchto aktivít navyše vôbec nie je nevyhnutné realizovať vo forme tradičných seminárov a školení. Využiť možno i moderné online riešenia, ktoré eliminujú nutnosť cestovať, sú časovo flexibilné a prístupné omnoho širšiemu spektru potenciálnych záujemcov.

Bezpodmienečnou súčasťou mediálnej gramotnosti je i kritické myslenie. Tento pojem sa však v laickom, no niekedy i v odbornom a mediálnom diskurze často zamieňa s kritizovaním, ktorého predmetom sú najmä politici, verejne činné osoby, inštitúcie a rôzne spoločenské nešváry. Kritické myslenie v kontexte mediálnej gramotnosti sa však vzťahuje predovšetkým na samotné médiá a mediálne obsahy, ktoré publiku sprostredkúvajú. Súčasťou kritického myslenia je čerpanie informácií z rôznych zdrojov, ich porovnávanie, zvažovanie aj alternatívnych pohľadov na problematiku a nespoliehanie sa na jediný zdroj, i keď by sa nám zdal akokoľvek dôveryhodný, autentický a pravdivý. V tomto kontexte je dôležité najmä dôsledné rozlišovanie faktov a názorov. Mnohé médiá túto úlohu svojmu publiku príliš neuľahčujú a často v spravodajstve zmiešavajú overiteľné fakty s osobnými názormi, postojmi či domnienkami autorov týchto mediálnych obsahov. V tejto súvislosti odporúčame realizáciu rôznych typov neformálnych vzdelávacích aktivít zameraných na prácu s rôznymi informačnými zdrojmi a ich kritické posudzovanie. Mediálne gramotný jednotlivec by mal mať aspoň základnú úroveň znalostí týkajúcich sa mediálnej legislatívy, autorských práv, regulácie a autoregulácie v mediálnej sfére. Samozrejme, nie je potrebná znalosť na expertnej úrovni, ale aspoň orientačný prehľad v problematike – najmä v súvislosti s autorskými právami, možnosťami vyplývajúcimi pre občana z tlačového zákona, zákona o vysielaní a retransmisii a pod. V tejto oblasti odporúčame realizáciu rôznych typov osvetových aktivít zo strany verejnoprávnej televízie a rozhlasu, ako aj zo strany Rady pre vysielanie a retransmisiu, organizácií na ochranu autorských práv a pod. Výsledky výskumu poukázali na fakt, že pre rodiny s maloletými deťmi je dôležité správne označovanie televíznych programov podľa vekovej vhodnosti. V tejto súvislosti odporúčame zavedenie efektívnych inovatívnych prvkov do systému jednotného označovania programov, ktoré by vysielateľom poskytli čo najdetailnejšie postupy a pravidlá upravujúce označovanie vekovej vhodnosti. Zároveň odporúčame zvážiť možnosť posunutia tzv. časovej opony, ktorá stanovuje, v akých časových pásmach možno vysielať programy nevhodné pre maloletých do 15 rokov. V súčasnosti môžu vysielatelia programy klasifikované ako nevhodné a neprístupné pre vekovú skupinu maloletých do 15 rokov vysielať medzi 20.00 až 6.00 hodinou. Pomerne

179

vysoký podiel dospelej slovenskej populácie však zdieľa názor, že tento typ programov by mal byť vysielaný až od 22.00 hodiny. Toto odporúčanie má svoje opodstatnenie z hľadiska rodinnej mediálnej výchovy, ako aj ochrany maloletých pred programami obsahujúcimi slovnú agresivitu, vulgárne alebo obscénne vyjadrovanie, ako aj ďalšie typy nevhodného správania.

180

Použitá literatúra BOČÁK, M. Reprezentácia reality. In: Stručný slovník masmediálnej a marketingovej komunikácie. Ed. Vopálenský, J. (ed.). Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2006. ISBN 978-80-89220-59-2. s. 100 – 101. BUCKINGHAM, D.: Media Education: Literacy, Learning and Contemporary Culture. Cambridge: Polity Press. 2003. 232 s. ISBN 9780745628295. BÚTOROVÁ, Z. – GYARFÁŠOVÁ, O.: Občianska participácia: trendy, problémy, súvislosti. In: Sociológia, roč. 42, 2010, č. 5, s. 447 – 491. ISSN 0049-1225. BOTÍK, M.: Práva duševného vlastníctva vo vzťahu k médiám a mediálnym obsahom. In: Mediálna výchova pre učiteľov stredných škôl. Petranová, D. – Vrabec, N. (ed.). Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2011. ISBN 978-80-8105248-4. s. 94 – 96. CELOT, P. – TORNERO, J. M.: Study on assessment criteria for media literacy levels: A comprehensive view of the concept of media literacy and an understanding of how media literacy level in Europe should be assessed. Brussels: European Association for the Viewers’ Interests, 2010. 92 s. Bez ISBN. CELOT, P. – PEDERSEN, K.: Testing and Refining Criteria to Assess Media Literacy Levels in Europe. Brussels: European Commission, 2011. 114 s. Bez ISBN. EUROSTAT GLOSSARY. Community survey on ICT usage in households and by individuals. [online]. 2013. [cit. 2015-06-07]. Dostupné na internete: http://epp. eurostat.ec.europa.eu/statistics_explained/index.php/Glossary:Community_survey_ on_ICT_usage_in_households_and_by_individuals> E-SKILLS FOR THE 21ST CENTURY. [online]. 2013. [cit. 2015-11-08]. Dostupný na: <http://ec.europa.eu/enterprise/sectors/ict/e-skills/index_en.htm>. FERJENČÍK, J.: Úvod do metodologie psychologického výzkumu: jak zkoumat lidskou duši. 2. vyd. Praha: Portál, 2010. 255 s. ISBN 978-80-7367-815-9. JUREČKOVÁ, M. – MOLNÁROVÁ, I.: Štatistika s Excelom. Liptovský Mikuláš: AOS, 2005. 234 s. ISBN – 80-8040-257-4. KONCEPCIA MEDIÁLNEJ VÝCHOVY V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V KONTEXTE CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA. Bratislava: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2009.

181

LIVINGSTONE, S.: Adult Media Literacy. London: The London School of Economics and Political Science, 2005. 86 s. Bez ISBN. MARKECHOVÁ, D. – TIRPÁKOVÁ, A. – STEHLÍKOVÁ, B.: Základy štatistiky pre pedagógov. Nitra : FPV UKF, 2011. 405 s. ISBN 978-80-8094-899-3. MIČIENKA, M. – JIRÁK, J.: Základy mediální výchovy. Praha: Portál, 2007. 296 s. ISBN 978-807-3673-154. ODPORÚČANIE KOMISIE č. K (2009) 6464 z 20. augusta 2009 o mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí pre konkurencieschopnejší audiovizuálny priemysel a priemysel obsahu a inkluzívnu vedomostnú spoločnosť. ODPORÚČANIE KOMISIE č. K (2009) 6464 z 20.8.2009 o mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí pre konkurencieschopnejší audiovizuálny priemysel a priemysel obsahu a inkluzívnu znalostnú spoločnosť. [online]. 2009 [cit.2015-07-08] Dostupné na internete: http://ec.europa.eu/avpolicy/media_literacy/docs/recom/c_2009_6464_ sk.pdf . PENMAN, R. – TURNBULL, S.: Media Literacy – Concepts, Research and Regulatory Issues. Melbourne : Australian Communications and Media Authority, 2007. 51 s. Bez ISBN. PETRANOVÁ, D.: Mediálna gramotnosť seniorov. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2013. 321 s. ISBN 978-80-8105-496-9. PETRANOVÁ, D.: Media education in the life of senior population. In: European Journal of Science and Theology. ISSN 1841 - 0464, 2013, vol. 9, issue 2, suppl. 2, pp. 13 – 24. PUNCH, F., K.: Základy kvantitatívneho šetření. Bratislava: Portál. 2008. 160 s. ISBN 8073673819. SAK, P. – SAKOVÁ, K.: Mládež na křižovatce. Praha: Svoboda servis, 2004. 240 s. ISBN 978-80-86320-33-2. SMERNICA Európskeho parlamentu a Rady č. 2007/65/ES z 11. decembra 2007 o audiovizuálnych mediálnych službách. In.: Úradný vestník Európskej únie z 11.12.2007. SOUKUP, P.: Nesprávná užívání statistické významnosti a jejich možná řešení. In: Data a výzkum – SDA Info. ISSN 1802-8152, 2010, roč.4, č. 2, s. 77 – 104. ŠTEFANČÍK, R.: Politické mládežnícke organizácie na Slovensku. Bratislava : Iuventa – Slovenský inštitút mládeže, 2010. 140 s. ISBN 978-80-8072-111-4.

182

VAN DEURSEN, A. – VAN DIJK, J.: Measuring Internet Skills. In: International Journal of Human-Computer Interaction. ISSN 1532-7590, 2010, roč. 26, č. 10, s. 891 – 916. VRABEC, N.: Možnosti koordinácie informačných, vzdelávacích, poradenských a výskumných aktivít oblasti mediálnej výchovy. In: Mediálna výchova v kontexte celoživotného vzdelávania pedagógov. Ed. Turská, R. – Tanitó, V. – Záborský, M. Žilina: Žilinská univerzita v Žiline, Fakulta humanitných vied, 2011. ISBN 978-80554-0467-7, s. 39 – 45. VRABEC, N.: On-line generácia: informácie, komunikácia a digitálna participácia mládeže v informačnej spoločnosti. Bratislava : IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, 2010. Dostupné na internete: ˂http://www.vyskummladeze.sk/index. php?option=content&task=view&id=113˃. VRABEC, N. – PETRANOVÁ, D.: Nové vzory mládeže v kontexte mediálnej komunikácie. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2013. 190 s. ISBN 97880-8105-469-3. VRABEC, N.: Paradigmatické prístupy a súčasné trendy vo výskume mediálnej gramotnosti. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2013. 223 s. ISBN 97880-8105-507-2. VYBÍRAL, Z.: Psychologie komunikace. Praha: Portál, 2005. 319 s. ISBN 80-7178998-4. VYHLÁŠKA Č. 589/2007 Z. Z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania. Bratislava: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, 2007. WALKER, I.: Výzkumné metody a statistika z pohledu psychologie. Praha: Grada, 2013. 218 s. ISBN 978-80-247-3920-5. ZÁKON O VYSIELANÍ A RETRANSMISII a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. In Zbierka zákonov, 2000, čiastka 127, č. 308.

183

Prílohy

DOTAZNÍK Mediálna gramotnosť na Slovensku 2014

Výskum sa realizuje v rámci projektu Implementácia kvantitatívnych a kvalitatívnych výskumných stratégií monitorovania a evaluácie úrovne mediálnej gramotnosti v Slovenskej republike podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0754-12

184

QA1 V priemere ako často ste v posledných troch mesiacoch vykonávali nasledujúce aktivity (V každom riadku označte jednu možnosť) Každý Najmenej Menej než deň alebo jedenkrát jedenkrát Nikdy Neviem takmer za týždeň za týždeň každý deň (QA1a)

Pozeral/a televíziu (QA1b)

Išiel/išla do kina (QA1c)

Počúval/a rádio (QA1d)

Čítal/a tlačené noviny (QA1e)

Čítal/a knihu (QA1f)

Hral/a videohru alebo počítačovú hru (QA1g)

Použil/a mobilný telefón (QA1h)

Použil/a internet prostredníctvom mobilného telefónu (QA1i)

Použil/a internet prostredníctvom iného zariadenia QA2 Aké spoľahlivé sú podľa vás informácie v uvedených médiách? Váš názor vyznačte na stupnici od 1 do 5, kde 1 má hodnotu úplne nespoľahlivé a 5 absolútne spoľahlivé? Chceli by sme poznať Váš názor aj v prípade, že dobre nepoznáte uvedený druh média (V každom riadku môžete označiť iba jednu z možností)

185

Úplne nespoľahlivé

Úplne spoľahlivé

Neviem

(QA2a)

Noviny (QA2b)

Televízia (QA2c)

Rádio

(QA2d)

Internet QA3 Myslíte si, že nižšie uvedené médiá dokážu tú istú alebo súvisiacu informáciu zobraziť rozdielnym spôsobom? Chceli by sme poznať Váš názor aj v prípade, že dobre nepoznáte uvedený druh média (V každom riadku môžete označiť iba jednu z možností) Áno

Nie

Neviem

(QA3a)

Informácie prezentované rôznymi televíznymi stanicami. (QA3b)

Informácie prezentované rôznymi rozhlasovými stanicami. (QA3c)

Informácie prezentované rôznymi novinami. (QA3d)

Informácie prezentované na rôznych webových stránkach, spravodajských portáloch a inde na internete. QA4 Keď si všimnete rozdiely v tom, ako je tá istá alebo súvisiaca informácia zobrazená rozličnými zdrojmi, čo zvyčajne urobíte? (V každom riadku môžete označiť iba jednu z možností) Áno (QA4a) Nevšímam

si, či sú informácie v rôznych médiách rôzne prezentované.

186

Nie

Neviem

Áno

Nie

Neviem

(QA4b) Trochu

dôverujem každej z informácií prezentovaných v médiách. (QA4c) Pokúšam sa porovnať ich s informáciami z iného zdroja (napr. z kníh, encyklopédií, iných televíznych staníc, novín). (QA4d) Spýtam sa na názor priateľa, členov rodiny alebo iných ľudí. (QA4e) Vyjadrím svoje znepokojenie občianskej alebo spoločenskej organizácii. (QA4f) Zvyčajne sa pozriem iba do jedného zdroja (to znamená jedna stanica, jedny noviny, jedna webová stránka). QA5 Keď používate médiá (napr. keď pozeráte televíziu, čítate noviny, pozeráte si internet, hráte video-hry), napadla vám niekedy niektorá z nasledujúcich možností? (V každom riadku môžete označiť iba jednu z možností) Áno

Nie

Neviem

(QA5a) „Toto

by v skutočnom živote bolelo oveľa viac.“ (QA5b) „Toto ma má donútiť myslieť si, že fajčenie je super.“ (QA5c) „Toto je vlastne reklama, hoci je to urobené tak, aby to tak nevyzeralo.“ (QA5d) „Nie je prirodzené mať takéto telo.“ QA6 Domnievate sa, že na Slovensku existujú pravidlá (zákony), ktoré upravujú niektorú z nižšie uvedených oblastí (V každom riadku môžete označiť iba jednu z možností) Áno (QA6a) O

Nie

Neviem

čom môže byť reklama.

187

Áno

Nie

Neviem

(QA6b)Kam

a kedy môže byť reklama umiestnená. (QA6c)Práva autorov chrániť ich intelektuálne vlastníctvo. (QA6d)Typy obsahu, ktoré môžu byť zobrazené (napr. násilný obsah alebo scény otvorene zobrazujúce sex). QA7 Vytvorili ste Vy sami niektorý z uvedených mediálnych obsahov v priebehu posledných rokov? (V každom riadku môžete označiť iba jednu z možností) Radšej Áno Nie Neviem neodpoviem (QA7a) Správu alebo novinový článok (QA7b) List, e-mail alebo inú správu adresovanú niektorému z médií (QA7c) Písanú literatúru akéhokoľvek druhu (knihu, esej, báseň atď.) (QA7d) Video alebo zvukový materiál rôzneho druhu QA8 Vyjadrili ste sa niekedy prostredníctvom médií k občianskemu alebo spoločenskému problému, ktorý považujete za dôležitý? Napríklad tým, že ste napísali status na sociálnej sieti, komentár za článkom a pod. Áno Nie Neviem Radšej neodpoviem

188

QA9 Vyjadrili ste v priebehu minulého roka Váš názor niektorým z uvedených spôsobov? (V každom riadku môžete označiť iba jednu z možností) Áno

Nie

Neviem

Radšej neodpoviem

(QA9a) Kontaktoval

/ kontaktovala som niektorú z politických strán alebo niektorého z politikov. (QA9b) Daroval /darovala som peniaze na nejaký verejnoprospešný účel, podporu neziskovej organizácie a pod. (QA9c) Podpísal / podpísala som petíciu. (QA9d) Zúčastnil / zúčastnila som sa verejnej, nenásilnej protestnej akcie, verejného zhromaždenia, demonštrácie a pod. (QA9e) Vyjadril / vyjadrila som sa k niektorému z problémov verejného života prostredníctvom blogu, sociálnej siete (napr. Facebook, Twitter) a pod. QM1 Vaše súčasné počítačové a internetové zručnosti by ste ohodnotili ako dostatočné na..... (V každom riadku môžete označiť iba jednu z možností) Na mňa sa Áno Nie Neviem nevzťahuje (QM1a) Komunikáciu s príbuznými, priateľmi a kolegami prostredníctvom internetu.

189

Áno

Nie

Neviem

Na mňa sa nevzťahuje

(QM1b) Ochranu osobných údajov (napr. Vaša súkromná adresa, telefónne číslo, číslo kreditnej karty alebo bankového účtu). (QM1c) Pre prípad hľadania zamestnania alebo zmeny zamestnania v období budúceho roka.

QU1 Použili ste internet v priebehu posledných troch mesiacov na nasledujúce účely? (V každom riadku môžete označiť iba jednu z možností) Na mňa sa Áno Nie Neviem nevzťahuje (QU1a) Posielanie a prijímanie emailov. (QU1b)Vyhľadávanie informácií o tovaroch alebo službách. (QU1c)Nahrávanie a zdieľanie mnou vytvoreného obsahu (napr. text, obrázky, fotografie, video, hudba). (QU1d)Písanie

blogu.

(QU1e)Pozeranie TV alebo

sťahovanie filmov. (QU1f)Počúvanie alebo sťahovanie hudby. (QU1g)Čítanie alebo sťahovanie online novín/ magazínov. (QU1h)Internet

190

banking.

Áno

Nie

Neviem

Na mňa sa nevzťahuje

(QU1i) Komunikácia so štátnymi úradmi (napr. získavanie informácií z verejnej webovej stránky alebo odoslanie daňového priznania online). (QU1j) Nákup tovaru alebo služieb na súkromné účely. (QU1k) Používanie sociálnych sietí (napr. Facebook, Twitter a pod.). (QU1l) Zapojenie sa do diskusií o občianskych alebo politických otázkach (napr. čítanie si názorov, umiestnenie svojich názorov na web). (QU1m) Spolupráca s ďalšími ľuďmi na spoločnom projekte.

QU2 Ako často ste za obdobie posledných troch mesiacov zámerne klikli na reklamu, ktorú ste videli na webovej stránke alebo v emaile? Každý deň alebo takmer každý deň. Najmenej jedenkrát za týždeň. Menej než jedenkrát za týždeň. Menej než jedenkrát za mesiac. Nikdy. Neviem. Na mňa sa nevzťahuje.

191

QU3 Ako často ste za obdobie posledných troch mesiacov neúmyselne klikli na reklamu, ktorú ste videli na webovej stránke alebo v emaile? Každý deň alebo takmer každý deň. Najmenej jedenkrát za týždeň. Menej než jedenkrát za týždeň. Menej než jedenkrát za mesiac. Nikdy. Na mňa sa nevzťahuje. QU4 Urobili ste niekedy niečo pre to, aby ste sa vyhli......? (V každom riadku môžete označiť iba jednu z možností) Na mňa sa Áno Nie Neviem nevzťahuje (QU4a) Prijatiu nevyžiadaných emailov, ktoré niekedy nazývame SPAM (napríklad tým, že neposielate Váš email na webové stránky). (QU4b) Napadnutiu Vášho počítača vírusom (napr. tým, že ste si nainštalovali kontrolu vírusov). (QU4c) Nepríjemným skúsenostiam, ako sú prijatie obscénnych alebo inak nechcených emailov (napríklad tým, že ste si nainštalovali filtre alebo zablokovali odosielateľa). QU5 Ak hľadáte informáciu na internete, kam idete? Idem priamo na konkrétnu stránku bez použitia vyhľadávača.

192

Použijem vyhľadávač (napr. Google alebo Yahoo!). Využívam obidve možnosti (teda niekedy idem priamo na webovú stránku a niekedy používam vyhľadávač). Neviem. Nepoužívam žiadne webové stránky. QU6 Keď idete priamo na konkrétnu stránku, ako ste sa o nej dozvedeli? Zväčša tú stránku nájdem sám/sama. Zväčša to je odporúčaná stránka alebo pripojená k emailu, blogu alebo sociálnej sieti. Oboje rovnako. Neviem. QU7 Všimli ste si rozdiely v informáciách, ktoré získate prostredníctvom rozličných vyhľadávačov? Áno, používam viaceré vyhľadávače a všimol som si už rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania. Používam viaceré vyhľadávače, ale žiadne rozdiely vo výsledkoch vyhľadávania som si nevšimol/nevšimla. Nie, nevšimol som si/nevšimla som si. Vždy totiž používam ten istý vyhľadávač. Neviem. Nepoužívam žiadne vyhľadávače.

193

QU8 Ak navštívite nové webové stránky, čo z nasledujúcich možností urobíte? (V každom riadku môžete označiť iba jednu z možností) Nepoužívam Áno Nie Neviem webové stránky (QU8a) Zvážite celkový vzhľad a dojem zo stránky. (QU8b) Overíte si informáciu na ďalších stránkach. (QU8c) Overíte si https alebo IP adresu stránky. (QU8d) Zvážite, či informácie korešpondujú s tým, čo ste už vedeli. (QU8e) Zvážite odbornosť a zámer autora/ov. (QU8f) Spýtate sa ostatných, či danú stránku navštívili. QF1 Skúste odhadnúť, nakoľko sú pre vás ťažké nasledujúce činnosti (na stupnici od 1 po 5, kde 1 = veľmi jednoduché a 5 = veľmi náročné). Veľmi Veľmi 2 3 4 Neviem jednoduché náročné (QF1a)Porozumieť dlhším textom (napr. odborný článok, manuál a pod.) už po prvom prečítaní. (QF1b) Napísať dlhšie texty (napr. listy, správy a iné materiály týkajúce sa pracovného alebo študijného života).

194

Veľmi jednoduché

Veľmi Neviem náročné

(QF1c) Presne definovať, akú informáciu potrebujete na to, aby ste vyriešili problém alebo úlohu súvisiacu so štúdiom alebo prácou. (QF1d )Presne a pravdivo vyhodnotiť protichodné informácie, ktoré ste získali, aby ste vyriešili problém alebo úlohu súvisiacu so štúdiom alebo prácou.

QBR1 Zhovárate sa s niektorou z nižšie uvedených osôb o tom, čo ste videli, počuli alebo čítali v médiách (napr. v televízii, v rozhlase, na internete a pod.)? Veľmi Netýka Nikdy Občas Často Neviem často sa ma (QBR1a)Manžel/ manželka (QBR1b) Priateľ/ priateľka (QBR1c) Rodičia (QBR1d)

Deti

(QBR1e)

Vnúčatá

(QBR1f)

Iná osoba

195

QBR2 Všímate si počas sledovania televízie používanie symbolov, tzv. piktogramov (malé označenie v rohu obrazovky), ktorými sú označené televízne programy a majú pomáhať pri výbere vhodných programov pre deti a mládež? Svoju odpoveď označte na škále od 1 do 5, kde 1 = vždy si všímam a 5 = nikdy si nevšímam. 1

5 nikdy si nevšímam

vždy si všímam

QBR3 Ak sledujete televíziu s mladistvým divákom alebo divákmi, riadite sa týmito piktogramami pri výbere programu? Vždy sa nimi riadim. Väčšinou sa nimi riadim. Občas sa nimi riadim. Neriadim sa nimi. Neviem. Nesledujem televíziu s mladistvými. Nesledujem televíziu vôbec. QBR4 Myslíte si, že označovanie programov piktogramami o vhodnosti či nevhodnosti vysielaného programu pre deti a mládež uľahčuje rodičom výber programov pre deti, vnúčatá a pod.? Áno

Nie

Neviem

QBR5 Bolo by podľa Vás vhodné, aby všetky médiá na našom trhu používali symboly označujúce vhodnosť alebo nevhodnosť ich produktov pre deti a mládež? Áno Nie Neviem

196

QBR6 V akom časovom pásme by podľa Vás mali televízie vysielať programy nevhodné pre deti do 15 rokov? 18:00 – 06:00 20:00 – 06:00 21:00 – 06:00 22:00 – 06:00 V inom čase Nemali by ich vysielať vôbec Neviem QBR7 Myslíte si, že televízie na Slovensku označujú svoje vysielané programy správnymi piktogramami? Svoju odpoveď označte na škále od 1 do 5, kde 1 = vždy a 5 = nikdy. 1 2 3 4 5 nikdy

vždy

QBR8 Viete, akú funkciu má rodičovská zámka v televíznom prijímači? Áno Nie QBR 9 Je v televíznom prijímači, ktorý používate doma, aktivovaná rodičovská zámka? (a) V našej domácnosti žijú maloleté deti a rodičovskú zámku používame. (b) V našej domácnosti žijú maloleté deti, ale rodičovskú zámku nepoužívame. (c) V našej domácnosti žijú maloleté deti, ale neviem, či rodičovskú zámku používame. (d) V našej domácnosti nežijú maloleté deti, a preto rodičovskú zámku

197

nepoužívame. (e) V našej domácnosti nežijú maloleté deti, ale rodičovskú zámku používame. (f) V našej domácnosti nežijú maloleté deti, ale neviem, či rodičovskú zámku používame. (g) V našej domácnosti nemáme televízor. (h) Neviem posúdiť.

Demografické otázky Posledné otázky budú použité na klasifikačné účely. Rovnako ako v prípade všetkých ostatných otázok v dotazníku, aj tieto Vaše odpovede zostanú anonymné a nemôžu byť použité na Vašu osobnú identifikáciu. QD1 Aký je najvyšší stupeň vzdelania, ktorý ste dosiahli alebo na ňom v súčasnosti pracujete? Žiadne vzdelanie. Úplné alebo neúplné základné vzdelanie (9-ročná školská povinná dochádzka). Akýkoľvek typ vzdelania, ktorý je vyšší ako základné (vrátane učňovského). Neviem. QD1b Máte (alebo momentálne študujete, aby ste získali) bakalársky titul? Áno. Nie. Neviem.

198

QD1c Máte (alebo momentálne študujete, aby ste získali) magisterský alebo ekvivalentný titul? Áno. Nie. Neviem. QD2 V ktorom roku ste sa narodili? Údaj vpíšte do nižšie uvedenej kolónky.

QD3 Aké je Vaše pohlavie? Muž

Žena

QD4c Príjem v domácnostiach na Slovensku je rôzny. Ktorá z nasledujúcich hodnôt najlepšie reprezentuje čistý mesačný príjem Vašej domácnosti? Do 300 € 301 € – 500 € 501 € – 700 € 701 € – 800 € 801 € – 1000 € 1001 € – 1200 € 1201 € – 1500 € 1501 € – 2000 € 2001 € – 3000 € Nad 3000 € Neviem

199

Radšej neodpoviem QD5 Miesto, kde žijete, by ste popísali ako... Veľké mesto. Predmestie alebo periféria veľkého mesta. Malé mesto alebo mestečko. Dedina. Farma alebo dom na vidieku. Iné. Neviem.

200

Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR Výskumná správa

Autori: doc. PhDr. Dana Petranová, PhD. doc. Mgr. Norbert Vrabec, PhD. Recenzenti: prof. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc. prof. Ing. Milan Konvit, PhD.

Návrh obálky a grafická úprava: Mgr. Martin Graca Jazyková úprava: Mgr. Mária Moravčíková, PhD.

Vydanie výskumnej správy bolo schválené vedením Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0754-12 Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv. Vydala Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2015 Vydanie prvé ISBN: 978-80-8105-759-5

201

202