Media Literacy Student Magazine 01/2014 by medialnavychova.sk

Časopis na podporu študentskej vedeckej a odbornej činnosti Ročník 1 │ číslo 1 │2014 ISSN 1339-6692

mlsm.indd 1

2. 4. 2014 8:20:08

OBSAH

REFERÁTY A ŠTÚDIE

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

KOMENTÁRE

VÝSKUM INTERNETOVEJ ANGAŽOVANOSTI MLADÝCH ĽUDÍ V OBČIANSKEJ A VEREJNEJ POLITIKE

„KTO OVLÁDA PRÍTOMNOSŤ, OVLÁDA MINULOSŤ – KTO OVLÁDA MINULOSŤ, OVLÁDA BUDÚCNOSŤ.“

Zuzana Bučková

Pavla Slavkovská

Media and society of today times

NÁZOR DETÍ A MLÁDEŽE NA WEB 2.0 TECHNOLÓGIE

Bc. Radoslav Papaj

Mária Barczi

SOKRATOVE TRI SITÁ AKO LIEK NA INFORMAČNÚ PRESÝTENOSŤ

VIRTUÁLNA REALITA AKO NÁSTROJ SAMO ŠTÚDIA Virtual reality as a tool in self-study

Bc. Vladimír Maťo

8 MÉDIÁ A SPOLOČNOSŤ DNEŠNEJ DOBY

Ľubomíra Veselovská

INTERNET AKO NÁSTROJ UČENIA SA Internet as implement of education

SPRÁVA O MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI DOSPELÝCH VO VEĽKEJ BRITÁNII

Marika Pavelková

Zuzana Magálová

46 „V BUDÚCNOSTI KAŽDÝ ZAŽIJE SVOJICH 15 MINÚT SLÁVY.“ Ľudmila Krkošková

PROJEKT EMEDUS – VÝSKUM MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI

MEDIÁLNA VÝCHOVA V RODINÁCH

Project EMEDUS – Media Literacy Study

Simona Mokošová

Marcela Pecárová

23 PLÁN MEDIÁLNEHO VÝSKUMU: JEDNODUCHÝ MANUÁL

35 VÝSKUM ÚROVNE MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI V RUMUNSKU Anna Filipová

Natália Behrová

37 MLADÍ KANAĎANIA MOBILY NEMAJÚ: ZA HLAVNÝ KOMUNIKAČNÝ NÁSTROJ POVAŽUJÚ INTERNET Michaela Mikulášových

38 MERANIE ÚČINKOV SEXUÁLNYCH OBSAHOV V MÉDIÁCH Mária Blahová

39 MLÁDEŽ, MÉDIÁ A OSOBNÉ VZŤAHY Daniel Sivák

mlsm.indd 2

2. 4. 2014 8:20:40

EDITORIÁL

Media Literacy Student Magazine

ÚVODNÍK

Ročník 1, číslo 1, marec 2014

Vydavateľ Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave Nám. J. Herdu 2, 917 01 Trnava Slovenská republika IČO 360 789 13 email medialiteracy.magazine@gmail.com web medialnavychova.sk Periodicita Vychádza 2x ročne.

Redakcia šéfredaktor doc. Mgr. Norbert Vrabec, PhD. zástupca šéfredaktora Mgr. Mária Moravčíková, PhD. predsedníčka odbornej redakčnej rady doc. PhDr. Dana Petranová, PhD. odborná redakčná rada prof. Dr. hab. Iwona Hofman doc. Mgr. Norbert Vrabec, PhD. PhDr. Viera Kačinová, PhD. doc. PhDr. Eva Odlerová, PhD. Mgr. Petra Polievková, PhD. Mgr. Mária Moravčíková, PhD. PhDr. Mária Mešťánková Mgr. Viktória Kolčáková Mgr. Andrej Brník Mgr. Paulína Petkáčová Mgr. Ľubica Burianová Mgr. Petra Adamková Návrh obálky a grafická úprava Bc. Marika Pavelková Registrácia Evidenčné číslo EV 4956/14 ISSN 1339-6692 Poznámka „Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-0754-12“ Foto picjumbo.com, thepatternlibrary. com, sxc.hu, gratisography.com, imcreator.com, getrefe.tumblr.com, unsplash.com, superfamous.com Cena 4€

Milí čitatelia, sme radi, že vám môžeme predstaviť prvé číslo nového časopisu Media Literacy Student Magazine, ktorý predstavuje priestor pre podporu študentskej vedeckej a odbornej činnosti a zároveň sa usiluje vytvoriť platformu pre diskusiu o témach, ktoré sa dotýkajú kľúčových aspektov a tém študijných programov súvisiacich s problematikou médií. Jedným z nich je študijný program aplikované mediálne štúdiá, ktorý od akademického roku 2012/2013 zabezpečuje Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Program pripravuje budúcich odborníkov pre oblasť mediálnej výchovy a tvorby širokého spektra mediálnych komunikátov, najmä verejno-právneho charakteru. Cieľom študentského časopisu je podpora odborných iniciatív študentov bakalárskeho, magisterského a doktorandského stupňa štúdia a prezentácia výsledkov ich študentskej vedeckej, odbornej a umeleckej činnosti. Nové periodikum má ambíciu tematicky pokryť problematiku mediálnej výchovy, rozvoja mediálnej gramotnosti, ale aj ďalšie témy súvisiace s problematikou médií. Zameriava sa na rozvoj odborného diskurzu o týchto fenoménoch, najmä v radoch študentov, pedagógov, výskumníkov, mediálnych tvorcov a ďalších záujemcov. Časopis vychádza dvakrát ročne, príspevky vyberá a odborne posudzuje redakčná rada zložená z členov IMEC – Medzinárodného centra mediálnej gramotnosti, ktoré je súčasťou Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Veríme, že periodikum vyplní prázdne miesto, ktoré v oblasti mediálnej výchovy a mediálnej gramotnosti predstavuje odborná činnosť študentov, že ponúkne študentom adekvátnu možnosť prezentovať svoje odborné aktivity na Slovensku, ale aj v zahraničnom kontexte. Norbert Vrabec šéfredaktor

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 3

2. 4. 2014 8:20:41

REFERÁTY A ŠTÚDIE

VIRTUÁLNA REALITA AKO NÁSTROJ SAMO ŠTÚDIA Bc. Vladimír Maťo

Abstrakt Esej sa zaoberá problematikou slabo podchyteného samoštúdia a prípravy do školy touto inštitúciou. To je v kontraste s riadenou vyučovacou hodinou. Zároveň poukazuje na fakt, že značná časť detí a mládeže trávi svoj voľný čas komunikovaním na sociálnych sieťach a hraním počítačových hier. Na základe toho hľadá odpoveď na otázku, či je možné ponúknuť alternatívu k týmto aktivitám, ktorá by mala zároveň edukačný charakter. Prichádza s nápadom „školskej“ virtuálnej reality s pútavým grafickým prostredím a využitím komunikačných mechanizmov sociálnych sietí a herných mechanizmov MMORPG hier. Po analýze výhod a nevýhod tohto spôsobu vzdelávania však, žiaľ, konštatuje, že podobne komplexný systém je v našich podmienkach len ťažko, pokiaľ vôbec uskutočniteľný. Kľúčové slová: Samoštúdium, sociálna sieť, digitálna hra, RPG hra, virtuálna realita, motivácia.

Abstract: The essay deals with the issue of poorly underpinned self-study and preparation for school by this institution. It is in contrast with controlled learning lesson. It also points to the fact that a significant number of children and young people spend their time communicating on social networks and playing computer games. Based on that seeks to answer the question whether it is possible to offer an alternative to these activities, which should be also educational. Coming up with the idea of „school“

zdelávanie je činnosť náročná na výdrž, na koncentráciu, žiak by mal byť motivovaný a zaujatý učivom. Často je však zavalený takým kvantom informácií z rôznych predmetov, že sa mu miešajú. V súčasnom systéme výučby sú tiež jednotlivé predmety od seba príliš oddelené. Žiak tak často sám nepostrehne zásadné súvislosti medzi matematikou a fyzikou, biológiou a chémiou či dejepisom a literatúrou. Zvládnutie týchto vzťahov a samotný akt učenia sú ponechané na žiaka samotného. V škole síce dostane prednášku o vyučovanej téme, nie je však čas ani priestor na hlbšie preniknutie do problematiky a skúmanie vzťahov. Žiak sa preto musí do školy pripravovať, je kladený dôraz na samoštúdium. Tento proces je však veľmi slabo podchytený, rôzni sa medzi jednotlivými žiakmi. Niektorí pristupujú k povinnostiam svedomite, iní, či už vlastnou lenivosťou alebo domácou výchovou, samostatné učenie nezvládajú a do školy chodia permanentne nepripravení. Zamýšľam sa preto nad tým, ako podchytiť domácu prípravu žiakov, nasmerovať a motivovať ich k tejto činnosti. Vo svojej úvahe vychádzam zo skutočnosti, že dnešná mládež trávi značnú časť svojho voľného času pri počítači alebo inom elektronickom prístroji, ktorý je väčšinou pripojený na internet. Obľúbené sú najmä sociálne siete a digitálne hry. Je možné ponúknuť žiakom alternatívu, virtuálne prostredie, v ktorom by so záujmom typickým pre hranie a internetovú komunikáciu nadobúdali nové vedomosti a efektívne opakovali vedomosti získané v škole? Táto esej má za cieľ rozvinúť myšlienku využitia virtuálnej reality a princípov digitálnych hier na účel vzdelávania. Keďže internet a digitálne hry tvoria každodennú súčasť života mnohých detí a mládeže v našej spoločnosti, stáva sa komunikácia prostredníctvom médií akýmsi druhým materinským jazykom nastupujúcej generácie. Je preto nevyhnutné, aby bola súčasťou komunikácie aj v školách a v procese výučby. Prostredníctvom nej žiaci prijímajú vyučované obsahy prirodzenejšie a efektívnejšie, lebo táto forma komunikácie je im blízka a v rámci času stráveného mimo školy ju využívajú prioritne. V súčasnosti rastie komunikačná priepasť medzi školou a žiakom, lebo škola už nie je prvým ani jediným zdrojom informácií. Sú ním médiá, pričom tie tradičné sú čoraz viac nahrádzané novými.

virtual reality, which is an attractive graphical environment using communication mechanisms of social networks and gaming mechanisms of MMORPG games. After analyzing the advantages and disadvantages of this method of education sadly notes that similarly complex system is in our country hardly possible. Key words: Self-study, social network, video game, RPG, virtual reality, motivation.

4 mlsm.indd 4

Médiá sú každodennou súčasťou života moderného človeka, nevynímajúc deti a mládež. Práve táto skupina je im vystavená najintenzívnejšie, nezriedka pri nich trávi väčšinu svojho voľného času. Moderné médiá rýchlo nahrádzajú tradičné komunikačné prostriedky, akými sú osobné stretnutia a rozhovory, ale čoraz viac aj klasické telefonáty a SMS správy. Okrem komunikačnej funkcie začínajú plniť aj iné. Stávajú sa tiež nástrojom plánovania udalostí a často plnia funkciu osobného denníka. Utvárajú komunity a sociálne vzťahy, komunikácia je vďaka nim operatívnejšia. Užívatelia sú prepojení, môžu sledovať smerovanie a činnosti jednotlivých členov sociálnej siete, reagovať

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 2. 4. 2014 8:20:52

REFERÁTY A ŠTÚDIE

na zdieľané myšlienky, postrehy a materiály. Je to veľmi dynamické prostredie, jeho obsah je prchavý a meniaci sa aj počas neprítomnosti užívateľa. Práve tento prvok vyvoláva u užívateľov pocit, že ak médium aktívne nesledujú, strácajú kontakt a aktuálne informácie. Užívatelia potom trávia pri sociálnych sieťach viac času, mnohí dokonca bez akejkoľvek interakcie len pozorujú dianie. V ideálnom prípade by mali žiaci podobný vzťah k učeniu a príprave do školy. Častou aktivitou detí a mladých je aj hranie digitálnych hier. Rovnako ako komunikáciou na sociálnych sieťach, aj touto aktivitou neraz trávia celé hodiny. Toto odvetvie nielen, že vyrástlo po boku rozvíjajúcej sa technológie, ale v niektorých oblastiach priam hnalo vývoj vpred. Súčasné hry sú na graficky veľmi pokročilej úrovni a ponúkajú omnoho viac interaktivity ako ich predchodcovia – stolné a doskové hry. To, čo bolo predtým len obsahom fantázie, sa v súčasnosti zobrazuje priamo pred očami hráča na grafickom monitore. S rozšírením internetu sa aj hranie stalo nielen individuálnou, ale aj skupinovou činnosťou. Hráči dostali možnosť hrať proti sebe alebo riešiť úlohy spoločne. Hranie sa tak spojilo s tímovou prácou, komunikáciou a spoločným postupom. Vznikli virtuálne svety a okolo nich hráčske komunity plné vzájomnej interakcie. Virtuálne svety, v ktorých sa moderné počítačové hry odohrávajú, sú rozsiahle, ak by sme ich premietli do reálnej mierky, zaberali by často desiatky štvorcových kilometrov. Sú plné prostredí, ktoré môžu hráči objavovať, postáv, s ktorými môže dochádzať k vzájomnej interakcii a môžu sa od nich dozvedať nové informácie, a tiež úloh, ktorých plnenie posúva hráčov vpred. Všetky tieto prvky sú účelové a majú svoju funkciu. Vývoj v hernom priemysle napreduje a boli vyvinuté mnohé herné mechanizmy a metódy, ako udržať hráčsku pozornosť a záujem. Mnohé z týchto vlastností sociálnych sietí a digitálnych hier by sa dali využiť aj v procese výučby. Komunikácia je súčasťou procesu

výučby, a ten sa preto musí prispôsobiť jej smerovaniu. Ak sa ťažisko komunikácie presúva do virtuálneho priestoru, aj vzdelávacie inštitúcie, najmä v rámci formálneho vzdelávania detí a mládeže, by sa mali usilovať ísť trendom v ústrety. Moderné médiá umožňujú zdieľať učebné materiály a doplnkové učebné materiály v multimediálnej podobe, interaktívnu prácu s nimi, diskusiu problémov a tém vo fórach a na diskusných četoch. Umožňujú spoluprácu viacerých užívateľov, zadávanie úloh, kontrolu vývoja ich riešenia a meranie miery úspešnosti. To sú veľmi cenné nástroje, ktoré by bolo škoda nevyužiť. V rámci vyučovacích hodín, na ktorých je v obmedzenom čase potrebné prebrať často obsiahle učivo, nie je vždy priestor na experimentovanie s alternatívnymi spôsobmi výučby. Médiá ani nemajú suplovať či nahradiť učiteľa. Ten má podľa môjho názoru aj naďalej plniť úlohu prvého sprostredkovateľa nových informácií, lebo osobne prednesené a vysvetlené učivo sa nedá nahradiť žiadnym umelým obsahom, a to bez ohľadu na mieru jeho interaktivity. Schopný učiteľ ani nemá potrebu opierať sa vo výučbe o mediálne prostriedky, lebo dokáže zaujať žiaka vlastným výkladom učiva. Čas, ktorý sú žiaci nútení venovať učivu v rámci vyučovacej hodiny, je však prikrátky na to, aby šan komplexne pochopili a zapamätali si nové súvislosti prednášanej diu a aktívnej témy. Ťažisko štúdia by malo preto byť v samoštúdiu príprave na vyučovacie hodiny. A práve tu sa u žiakov motivácia často stráca a nemajú záujem svoj voľný čas obetovať riešeniu ďalších úloh a školských problémov. Napriek tomu je ich voľný čas často ním ím vyplnený prokastináciou v spoločnosti sociálnych sietí alebo hraním p nú sa počítačových hier. Ak by sa podarilo u žiakov vyvolaťť podobnú túžbu po plnení školských úloh, akú cítia pri plnení úloh vo virtuálnych ýko dobrodružstvách, výrazne by to prispelo k ich študijným výkonom. ež často Komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí prebieha tiež najmä so spolužiakmi a kamarátmi zo školy, možno by preto bolo možné túto komunikáciu istým spôsobom zastrešiť. Médiá umožňujú zobrazovať a prehrávať obsah a sú pr preto často ck a s obľubou využívané ako prostriedky výučby. Mnohé problematické úv osti sti témy dokážu médiá živo ilustrovať a pomáhajú pochopiť súvislosti

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 5

2. 4. 2014 8:20:58

REFERÁTY A ŠTÚDIE

a zapamätať si ich. „V systéme technických prostriedkov majú významnú funkciu technické pomôcky, ktoré sú nositeľmi informácií. Informácie sú prijímané zrakom (87 %), sluchom (9 %) a ostatnými zmyslovými orgánmi, t. j. čuchom, hmatom a chuťou (4 %).“ (László, 2004). Obľúbené sú historické filmy na hodinách dejepisu, audionahrávky literárnych diel na hodinách dramatickej a literárnej výchovy, počítačové animácie a simulácie pomáhajú pochopiť matematické a fyzikálne teórie. Počítače sú dokonca predmetom a prostriedkom výučby informatiky. Avšak spomínané médiá dnes nemožno považovať za moderné a súčasné, a to napriek tomu, že nie sú staré ani storočie. Skutočným médiom súčasnosti je nepochybne internet pre virtuálny priestor, ktorý vytvára, a ktorým zastrešuje všetky predchádzajúce druhy médií. Umožňuje pracovať s multimediálnym obsahom a tiež zvýšil efektivitu komunikácie (Morcellini, 2010). Jediným spôsobom, ako efektívne sprostredkovať žiakovi informácie, je zaujať ho nimi. Ak ho má zaujať mediálny prostriedok, ktorým sa mu ich usilujeme podať, nemôže byť primitívny, lebo dnešná mládež nielen, že je na médiá zvyknutá, ale vie ich aj kvalitatívne ohodnotiť, ak aj nie z obsahového, tak určite z formálneho hľadiska. A zvyknutá je na najvyššiu kvalitu spracovania mediálnych obsahov. To je veľká výzva, no nie je neprekonateľná, čoho dôkazom je úspech digitálnych hier ako napríklad Minecraft, Runescape alebo Ultima Online, ktoré svojím grafickým spracovaním rozhodne nekonkurovali hlavnému prúdu grafického vývoja, no svojou hrateľnosťou si pripútali masy. Virtuálne prostredie, ktoré zaujme aj kritického prijímateľa, tak nemusí byť technicky náročné, ale musí mať vysokú mieru ovládateľnosti. To znamená, že herný mechanizmus musí byť vyladený a funkčný. Formou, akou by mohli školy osloviť študentov a motivovať ich k štúdiu, je vytvorenie vlastného virtuálneho prostredia. Takéto „školské“ virtuálne prostredie by, samozrejme, nenahradilo formálnu výučbu, mohlo by však motivovať k opakovaniu a precvičovaniu učiva ako zdroj a priestor zdieľania študijných materiálov, mohlo by slúžiť na koordináciu študentov a študijných skupín, na komunikáciu. Princíp RPG hier je na to veľmi vhodný. Skratka RPG označuje Role

6 mlsm.indd 6

playing games, teda hry, v ktorých sa hráč vžíva do role hrdinu a jeho prostredníctvom odhaľuje príbeh, rieši úlohy a za získanými skúsenostnými bodmi zlepšuje vlastnosti svojej postavy. V minulosti neboli tieto hry elektronické, tieto ich podoby sa vyvinuli z pôvodne stolnej podoby spoločenských hier na hrdinov. Obľúbené hry ako Dungeons and Drgons alebo u nás známejšie Dračí doupě sa stali svojím herným mechanizmom predlohou dnešných moderných elektronických RPG hier. Herný mechanizmus týchto hier je často pomerne zložitý a komplexný. Kým v stolovej podobe plní jeden z hráčov úlohu rozprávača, ktorý riadi hru a rozpráva príbeh, v digitálnej podobe tieto úlohy preberá počítač. Prvé verzie RPG digitálnych hier mohol hrať maximálne jeden hráč, ktorý prostredníctvom svojej postavy odhaľoval príbeh. S nástupom a rozšírením internetu pribudla ďalšia podoba hry na hrdinov. MMORPG alebo Massively-Multiplayer Online Role-Playing Game, teda online RPG hry veľkého počtu hráčov, sa stali jedným z najobľúbenejších žánrov počítačových hier vôbec. Herné komunity okolo týchto hier majú nezriedka milióny členov, ktorí hrajú spolu v obrovských virtuálnych svetoch. Kooperácia pri plnení úloh v hre si vyžiadala aj komunikačné kanály, do hier preto tvorcovia zakomponovali aj možnosť textovej komunikácie medzi hráčmi (Drachen, 2010). Vráťme sa však k myšlienke „školského“ virtuálneho prostredia. Jeho funkciou by bolo zaujať žiaka a pritiahnuť ho k štúdiu hravou formou. Každý žiak by mal v tomto virtuálnom svete svojho avatara, ktorého by mohol podľa vlastnej vôle vizuálne upraviť, čo posilňuje vzťah hráča k postave. Individualizovaný avatar je tiež prostriedkom, ako demonštrovať svoj osobný postup v hre, pokročilejší hráči totiž získali dostatok skúsenostných bodov a bonusov za plnenie úloh. Úlohy, ktoré sú v MMORPG hrách často postavené na likvidácii rôznych monštier, zbieraní predmetov, riešení hádaniek, môžu byť v školskej verzii hry nahradené učebným materiálom. Môžu nimi byť cvičenia a výpočty z prírodných vied, jazykové cvičenia zo slovenského, ale aj cudzích jazykov, testy z humanitných vied. Záleží len na fantázii tvorcu úloh. Nemali by byť monotónne, práve naopak, čo najviac by mali aktivizovať a motivovať k hľadaniu ďalších informácií. Skúsenosti a body by mohol hráč získavať za príspevky v diskusiách na preberané témy či zdieľanie zaujímavých materiálov súvisiacich s témou. Nie všetky úlohy musia byť nevyhnutne elektronické. Body by mohli hráči získavať aj za návštevu knižnice, čítanie kníh či aplikáciu naučeného v praxi. Keďže počítačová komunikácia umožňuje aj spoločný postup viacerých hráčov, mohli by byť súčasťou takejto hry aj tímové zadania, pri riešení ktorých by museli žiaci spolupracovať. To posilní nielen sociálne vzťahy, ale najmä schopnosť pracovať v tíme, robiť kompromisy a zohľadňovať cudzie názory na problémy.

„Formou, akou by mohli školy osloviť študentov a motivovať ich k štúdiu, je vytvorenie vlastného virtuálneho prostredia.“ Virtuálny priestor je tiež možnosťou zdieľať učebné texty a obsah prednášok z vyučovacích hodín. Žiak by sa tak mohol k preberanému učivu vrátiť, pomocou doplňujúcich obsahov by mohol lepšie pochopiť princíp učiva a preskúšať svoje vedomosti v už spomínaných úlohách.

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 2. 4. 2014 8:21:22

REFERÁTY A ŠTÚDIE

Postupným plnením úloh a zbieraním bodov sa hráč a jeho avatar zlepšujú. Silnou motiváciou sú aj raritné predmety, ktoré môže hráč v hre získať. Dobrým príkladom je hra RuneScape, v ktorej vo vianočnom období administrátori spustili časovo obmedzenú úlohu, za ktorej splnenie dostal hráč virtuálny vianočný stromček. Ten si mohol vystaviť a aj dávno po Vianociach sa mohol pýšiť raritným predmetom. Tie potom časom nadobúdali medzi hráčmi vysokú cenu a ich vlastnenie bolo znakom prestíže. Zlepšovanie a sledovanie svojho postupu v hre umožní hráčovi sledovať svoj postup a napredovanie v učení. Zároveň umožní porovnávanie a podporí súťaživosť. Vzájomné súťaže medzi triedami, študijnými skupinami, ale aj jednotlivcami by spestrili školský rok a motivovali k čo najlepším výkonom. Dlhodobejší výber úloh žiakom môže byť indíciou o jeho záujmoch a prípadnom ďalšom smerovaní. Na to, aby bol hráč motivovaný získavať body za plnenie úloh, musí mať možnosť ich aj ďalej využiť. Nik nebude zbierať body samoúčelne. Ideálne je umožniť hráčom meniť vzhľad svojej postavy, prípadne jej virtuálneho prostredia, prípadne získavať za body známky, zlepšovať si hodnotenie z jednotlivých predmetov, nominovať sa na účasť na školských zájazdoch a kurzoch, získať zľavy v školskom bufete a podobne. Pestré odmeny a bonusy za plnenie úloh sú veľmi dôležitou motivačnou zložkou. Musia to byť pre žiakov hodnotné výhody alebo v prípade virtuálnych odmien pútavé prvky. Funkčný a fungujúci virtuálny svet musí byť živý. To znamená jednak mať svoju pevnú základňu priaznivcov a tiež neustále sa meniť a ponúkať nové podnety a dôvody vrátiť sa k hre. V prípade nášho hypotetického školského virtuálneho sveta je hráčska komunita zabezpečená, tvoria ju totiž samotní žiaci. Avšak niekto by musel vykonávať funkciu administrátora a tvorcu obsahu. Na tvorbe obsahov, ako sú študijné materiály a úlohy, by sa mali spolupodieľať všetci učitelia z učiteľského zboru. To však funkciu administrátora nenahrádza, naďalej je potrebný, aby obsah vkladal priamo do herných mechanizmov a do hry, aby pôsobila celistvo. Cieľom predsa je, aby sa žiaci počas hry vzdelávali v konkrétnych témach a aby bol celý systém zosúladený s dianím na vyučovacích hodinách. Funkciou administrátora by tiež bolo kontrolovať dianie vo virtuálnom svete, hľadať nezrovnalosti a kontrolovať správanie užívateľov. Ak by mal akýkoľvek podobný virtuálny svet slúžiť pre potreby škôl a vzdelávania, nezaobišiel by sa zrejme bez pevne stanovených zásad a pravidiel používania. Tie sú však bežné aj v komerčných hrách, hráči by preto nemali mať pocit, že sú obmedzovaní. Tieto pravidlá by mali zahŕňať a odzrkadľovať najmä princípy slušného správania a slušnej komunikácie a mali by zabrániť obchádzaniu herných mechanizmov. Samotné vytvorenie podobného virtuálneho sveta však, žiaľ, nie je v silách žiadneho školského kolektívu. Na komerčných produktoch v tejto oblasti pracujú celé vývojárske skupiny profesionálov niekoľko rokov. Vytvoriť a obsahom naplniť podobné médium si vyžaduje obrovskú dávku práce. Technická náročnosť spracovania by však nemala byť v ideálnom svete prekážkou, ide predsa o výchovu a vzdelávanie budúcej generácie, čo by malo byť prioritou každej spoločnosti. Avšak tváriť sa, že naša spoločnosť tieto predpoklady spĺňa, by bolo klamlivé. V našich podmienkach je podobne komplexný projekt len utópiou. To je na škodu, pôsobenie vo virtuálnom svete, ktoré vhodne kombinuje komunikačné mechanizmy sociálnych sietí a interaktívne prostredie a herné mechanizmy MMORPG hier totiž rozvíja viaceré kompetencie a prináša mnohé výhody. Žiakom umožňuje známym spôsobom naberať vedomosti, dostať sa k študijným materiálom, zdieľať ich a viesť o nich diskusie. Tiež sledovať svoj pokrok a vývoj, plniť úlohy a v neposlednom rade značne posilňuje sociálne väzby v školskom prostredí. Škola a učitelia by mali prostredníctvom podobnej aplikácie možnosť kontrolovať objem a obsah samoštúdia, zameranie žiakov a bola by to tiež cesta, ako sa dostať k žiakovi bližšie a upevniť jeho dôveru. Aj napriek v súčasnosti nepriaznivým podmienkam pre rozvoj podobného projektu verím, že budúcnosť vyučovania a prípravy naň je práve v hravom a interaktívnom využívaní možností, ktoré moderné médiá ponúkajú.

Zoznam použitej literatúry: RIDEOUT, V., M.A.: Social media, Social life – How Teens View Their Digital Lives. 2012. MORCELLINI, M.: Transnational Research on Media Education. 2010. DRACHEN, A.: Role-Playing Games: The State of Knowledge. 2010. LÁSZLÓ, K.: Motivácia v edukačnom prostredí. Banská Bystrica : PF UMB, 2004. 90 s. ISBN 80-8055-975-9.

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 7

2. 4. 2014 8:21:32

REFERÁTY A ŠTÚDIE

ˇ MÉDIÁ A SPOLOCNOST ˇ DNEŠNEJ DOBY Bc. Radoslav Papaj

Abstrakt:

Abstract:

Prioritné zameranie tohto príspevku sú médiá ako také, ich vplyv

Preferred focus of this contribution is the media as such

na každodenný život spoločnosti v dnešnej dobe. Osobitnú

and their influence on the daily life of our time, devoting

pozornosť venujeme komparácii výhod a nevýhod plynúcich

exceptional attention to a comparison of the advantages and

z ich využívania. Práca nazerá na médiá ako na pomôcky pre

disadvantages of their use. Work looks at media as tools for

ľudí, bez ktorých by spoločnosť sformovaná v podobe, v akej

people without whom the society formed in the form in which

ju poznáme dnes, reálne nemohla existovať. Rovnako ako

we know it today could not exists. As well as they bring many

pomôcky prinášajúce množstvo výhod, samozrejme, prinášajú

advantages, of course, bring to life many negatives which

do života aj množstvo negatív, ktoré môžu do veľkej miery

can to a large extent affect the psyche and behavior of the

vplývať na psychiku a konanie jedinca. To, ako sa pred médiami

individual. The way to protect against the media and how the

chrániť a akým spôsobom médiá vnímať či s médiami narábať,

media perceive or how we should manipulate with the media in

je v mediálne presýtenej spoločnosti, akou dnešná spoločnosť

media supersaturated society, such as our society is extremely

nesporne je, nesmierne dôležité. V príspevku je naznačených

important. The paper outlined a number of specific cases of

niekoľko konkrétnych prípadov nepriaznivých vplyvov zo

adverse effects from the media and also provided some hints

strany médií a zároveň poskytujeme niekoľko rád a riešení,

and solutions how to avoid these effects, or be influenced by

ako sa vyvarovať týmto vplyvom či byť nimi ovplyvnený do čo

them in the least degree.

najmenšej miery. Key words: Media. Media literacy. Danger. Protection.

Kľúčové slová: Médiá. Mediálna gramotnosť. Nebezpečenstvo. Ochrana.

8 mlsm.indd 8

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 2. 4. 2014 8:21:33

REFERÁTY A ŠTÚDIE

1 MÉDIÁ AKO SÚČASŤ NAŠICH ŽIVOTOV Je možné médiá absolútne vynechať zo života a tváriť sa akoby tu neboli? Jednoznačnou odpoveďou je, samozrejme, nie. Skúste si napríklad predstaviť život bez fungovania komunikačných ciest. Bez možnosti spojiť sa s niekým, kto nie je v bezprostrednej blízkosti, bez možnosti dozvedieť sa informácie o dianí vo svete a žiť neustále vo svojom značne obmedzenom prostredí. Predstavte si život bez možnosti prečítať svojim deťom rozprávku pred spaním a byť odkázaný len na pár zapamätaných povestí z detstva, ktoré by ste museli prerozprávať každý večer s menšou zmenou, aby to bolo pre vaše deti rovnako zaujímavé ako doteraz. Koľkí z vás by dokázali žiť bez internetu? Nevravím, že momentálne žiť bez internetu je vylúčené, no, bohužiaľ, dnešná doba a generácia, ktorá v nej vyrastá, si na médiá navykli do tak miery, že môžeme bez obáv považovať život bez médií za takmer nemožný. Zábava, dozvedanie sa informácií o dianí vo svete, komunikácia medzi priateľmi a podobné činnosti s pomocou mediálnych technických prostriedkov, ktoré sme naznačili v úvode, sú však tou menšou potrebou spoločnosti. Mnohí z nás si neuvedomujú potrebu médií pre fungovanie sveta ako takého, pre chod spoločností, ktoré ťahajú svetovú ekonomiku či zabraňujú chaosu, krádežiam a nekontrolovateľnému zmätku v uliciach po celom svete. Bez médií ako takých by svet dnešnej doby fungovať nemohol z jednoduchého dôvodu. Nemal by byť ako riadený.

1.1 MÉDIÁ AKO POMÔCKY PRE ŽIVOT

Do skupiny médií, ktoré významným spôsobom zjednodušili život, patrí, samozrejme, aj internet. Prostredníctvom internetu je spoločnosť dnešnej doby schopná vyhľadávať informácie v rekordne krátkom čase. Človek nie je nútený čakať na informácie, ktoré sú pre neho tými zaujímavými, ako to býva napríklad v prípade televízie (už aj tu je však možnosť voľby televíznych staníc), no prostredníctvom niekoľkých prekliknutí a navolení správnych vyhľadávacích termínov do vyhľadávača je možné dostať sa k mediálnym obsahom rôzneho kognitívneho charakteru. Avšak dostali sme sa do doby, keď sú internetové zdroje často neoverené, priam zavádzajúce a relatívne veľká časť internetu disponuje práve týmito nekvalitnými zdrojmi, prakticky nepoužiteľnými pre vzdelávanie či tvorbu prác. Internet okrem informácií z oblasti vzdelania či záujmov používateľom poskytuje istú dávku pohodlia aj v poskytovaní informácií každodennej potreby. Ceny potravín, čas odchodov hromadnej dopravy, informácie o počasí a množstvo ďalších.

Médiá život značne zjednodušili v rôznych smeroch, oblastiach nášho života. Už nie sme odkázaní na klebety z okolia, dokážeme vnímať realitu rôznych častí našej planéty bezprostredne po sebe, takmer v okamihu jej priebehu. Iná rovina tejto výhody je, či sú informácie, ktoré nám médiá predkladajú, skutočne relevantné a nezmanipulované. Z tohto pohľadu sa médium môže javiť aj ako negatívum, a niekedy ním aj skutočne je, no momentálne sme mali na mysli všetky médiá sprostredkujúce informácie, medzi ktorými sa, pochopiteľne, nachádzajú informácie skreslené, ale aj skutočné, neskreslené, podložené objektívnymi faktami. Okrem poskytovania informácií médiá značne ovplyvnili naše životy aj v oblasti zábavy a vzdelávania zábavnou formou. Či už formou rôznych hier, ktorých žáner a forma spracovania môžu používateľa naučiť niečo nové neúnavným a najmä pre mladšie generácie trpiace neochotou vzdelávať sa nenásilným spôsobom, prípadne zlepšiť postreh a podobne. Dokážu tiež ľudí vzdelávať pri počúvaní rádia, sledovaní rôznych náučných programov v televízii alebo môžu ľudia jednoducho s médiami iba relaxovať, čo osobne považujeme tiež za zjednodušenie bežného života.

Médiá (najmä nové médiá, napríklad internet) dokonca zvyšujú šance na prežitie. Dokážu chorému človeku, prípadne jeho blízkym sprostredkovať informácie o ochorení, ktorým trpia, o ktorého liečbe nemali žiadne vedomosti. Na jednej strane môžu poskytnúť minimálne nádej prostredníctvom informácie o liečiteľnosti danej choroby, no na druhej strane môžu médiá rovnako aj uškodiť. A to v prípade, že používateľ takýchto informácií ich čerpá z neoverených zdrojov. Medicína je široký odbor a navyše druhy a rôzne mutácie už existujúcich chorôb vylučujú, aby v hlave lekára ležali odpovede na všetky otázky, ktoré môžu nastať zo strany pacienta. Prelistovať stovky kníh trvá večnosť, navyše, ak berieme do úvahy dobu cesty novej informácie až ku konečnému konzumentovi, čitateľovi, pri fyzických informačných zdrojoch, akou je napr. klasická tlačená kniha to môže trvať skutočne pridlho. Internet je schopný čitateľom poskytnúť informácie o rôznych typoch ochorení, o ich prejavoch, priebehu či spôsobu liečenia prakticky v okamihu vloženia informácie na web. V prípade použitia relevantných informačných zdrojov a dodržania liečebných postupov, sa môže spomínaná nádej zmeniť na zdravie.

Niekto by mohol namietať, že ľudstvo žilo bez médií až do 15. storočia a predsa prežilo. No ľudstvo v období pred vznikom médií fungovalo na oveľa jednoduchšom princípe. Nebolo treba platiť účty, komunikácia prostredníctvom poslov bola menej efektívna, avšak v tej dobe postačujúca, ľudia používali na osvetlenie oheň, nie elektrinu a domy sa zamykali mechanicky, neexistoval alarm a pod. Tým sme chceli len naznačiť, že nebol potrebný taký rýchly a veľkokapacitný prenos dát, ako je to v dnešnej dobe.

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 9

2. 4. 2014 8:21:57

REFERÁTY A ŠTÚDIE

1.2 NEGATÍVNA STRÁNKA MÉDIÍ

2. OCHRANA PRED MÉDIAMI

Vráťme sa späť k novým médiám ako takým. Čo nastane v prípade, že používateľ internetu nehľadí na zdroje, z ktorých čerpá informácie, a použije hneď prvé dostupné, z prvej stránky, ktorú zobrazí prieskumový stroj GOOGLE? Pravdepodobne narazí na niektoré informácie, ktoré nie sú celkom pravdivé. Práve v tomto vidím problém vo využívaní elektronických informačných zdrojov. Množstvo dostupných neoverených, neaktuálnych, skreslených či dokonca vymyslených informácií a dôvera v ne od ľudí, ktorým vôbec nezáleží na ich pôvode. Čo sa týka audiovizuálnych médií, je to principiálne tá istá rovina. Ľudia len prijímajú predkladaný mediálny obsah a vôbec nevnímajú kto, akým spôsobom a za akým účelom tieto informácie tvoril. Aby sme tomuto dokázali zabrániť, je potrebné vyvolať u ľudí záujem tento problém riešiť. Rozširovanie mediálnych kompetencií a v konečnom dôsledku aj celkovo mediálnej gramotnosti je určite jeden zo spôsobov, ktorým by to bolo možné.

Ľudia bez toho, aby vnímali médiami predkladaný obsah aj v zmysle jeho pôvodu a zámeru, aby poznali súvislosti a vzťahy medzi jednotlivými médiami a výberom informácií či udalostí, ktoré sa vo svete stali, nebudú nikdy dostatočne chránení pred vplyvmi zo strany médií. V prvom rade by si každý z nás mal uvedomiť, že médiá nedokážu odzrkadliť skutočnosť a realitu celého sveta. Informácie o udalostiach, ktoré sa k nám dostanú, sú selektované s určitým zámerom. Treba si uvedomiť, že informácie vyberajú ľudia, ktorí môžu byť ovplyvnení vedením alebo vlastným úsudkom. Jednoducho výber informácií určite nie je vždy výber tých najdôležitejších a celkom objektívnych informácií a udalostí, aj keď nám ich tak mediálni tvorcovia predkladajú.

Do značnej miery považujem za negatívum aj očividný pokles priamej komunikácie. Ľudia dnes komunikujú rôznymi spôsobmi, avšak často komunikujú prostredníctvom technických komunikačných prostriedkov aj keď to vôbec nie je potrebné. Priamy kontakt v dnešnej dobe nedokáže nahradiť žiadne médium, niektoré dokáže zobraziť vizuálnu či auditívnu stránku rozhovoru. Audiovizuálne rozhovory nie sú až také rozšírené ako klasické auditívne, no asi najrozšírenejšou komunikáciou s využitím technických prostriedkov je textová. Pri textovej komunikácii nie je možné používať intonáciu, účastníci komunikácie sú odkázaní na vyjadrenie emócií prostredníctvom emotikonov, čo nahrádza prvky komunikácie medzi ľuďmi bez využívania technický prostriedkov len do minimálnej miery. Pri elektronickej komunikácii nastáva ešte jeden závažný problém, keď sa komunikujúci môže vydávať za niekoho úplne iného a najmä u mladších používateľov hrozí riziko reálneho stretnutia sa s nebezpečným človekom. Okrem týchto negatív môžu nastať u ľudí rôzne závislosti, či už od hier, ktoré môžu vážne narušiť duševnú rovnováhu jedinca alebo môžu mať negatívny účinok na jeho vývin, ale aj závislosť od nových médií ako napríklad surfovanie na webe, komunikácia a sledovanie noviniek na sociálnych sieťach a podobne. Čo sa týka sociálnych sietí a zverejňovania informácií z nášho súkromia, nastáva ďalší problém. Internet ponúka široké možnosti, ako stratiť súkromie a mnoho ľudí ani len netuší, ako jednoducho môžu byť zneužité ich osobné údaje a ako nezodpovedne vystavujú tieto údaje a informácie z intimity na webe. Jedinou cestou, ako tomu zabrániť, je informovanosť spoločnosti.

Vo výskumnej správe Úroveň mediálnej gramotnosti mladých ľudí na Slovensku (Vrabec, 2007) je označený mediálne gramotný človek ako ten, ktorý by mal byť schopný rozoznávať manipulatívne prvky v mediálnych posolstvách, znaky diskriminácie či rasovej intolerancie a násilia. Mediálna gramotnosť učí ľudí vyrovnávať sa s presýteným informačným obsahom, ako aj so stále rastúcou komercializáciou mediálneho prostredia.

„Internet ponúka široké možnosti, ako stratiť súkromie a mnoho ľudí ani len netuší, ako jednoducho môžu byť zneužité ich osobné údaje na webe.“ „Mladí ľudia si však tieto a ďalšie dôležité kompetencie určite neosvoja v prípade, ak zostanú len v pozícii pasívnych konzumentov médií, ak mediálnu produkciu a s ňou spojené sofistikované marketingové stratégie budú len automaticky prijímať a identifikovať sa s hodnotami a obrazom sveta, ktoré sú v nich obsiahnuté“ (Vrabec, 2007). Rozširovanie mediálnych kompetencií a v konečnom dôsledku celkovo mediálnej gramotnosti je jednou z ciest, ako terajšia spoločnosť a mnohé ďalšie generácie môžu vyrastať v mediálnom svete, o ktorého nástrahách a možnom nebezpečenstve sú oboznámené, a teda sú istým spôsobom chránené. Mediálne kompetencie by mali byť rozširované už od útleho veku jedinca, keďže doba, v ktorej žijeme, umožňuje styky s médiami každému, takmer vždy a takmer všade. Doma, vonku, v práci, v škole, dokonca už aj v škôlke.

3 STAV VYUŽÍVANIA RELEVANTNÝCH INFORMAČNÝCH ZDROJOV Na bakalárskom stupni štúdia sme do bakalárskej práce zahrnuli prieskum. Respondenti tohto prieskumu navštevovali knižnično-informačné štúdiá, teda odbor zameraný najmä na vyhľadávanie a prácu s informáciami. Prieskum obsahoval niekoľko otázok a odpovedalo naň 100 študentov z rôznych ročníkov a rôznych vekových kategórií. Z výsledkov bolo jasne vidieť, že nie vek respondenta, ale stupeň a ročník štúdia, ktorý navštevoval, ovplyvňovali jeho úsudok pri výbere informačných zdrojov. Z toho vyplýva, že na uvedomenie si potreby rozlíšenia informačných zdrojov a informácií nikdy nie je neskoro, a na tento

10 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 10

2. 4. 2014 8:22:23

REFERÁTY A ŠTÚDIE

pohľad treba človeka naviesť. Sám s pribúdaním veku síce získava viac skúseností, avšak pokiaľ nemá žiadne informácie o manipulácii médiami a dôverčivo konzumuje všetok médiami predkladaný obsah, je pre médiá priľahká obeť. V spomínanom prieskume sa ukázalo, že aj keď mali študenti vyšších ročníkov menej rokov ako študenti tých nižších, už boli schopní selektovať informácie a efektívne s nimi pracovať. Dokázali rozlíšiť relevantné zdroje a zdroje, ktorých pôvod nie je overený, a na relevantnosti im, samozrejme, záležalo. Na rozdiel od niektorých prvákov, ktorým na relevantnosti zdrojov absolútne nezáležalo a či už z ľahostajnosti či z pohodlnosti používali hneď prvé zdroje, ku ktorým mali prístup. Pre názornú ukážku vtedajšieho stavu vnímania informačných zdrojov medzi konkrétnou vzorkou študentov prikladám koláčové grafy poukazujúce na súvislosti medzi odpoveďami a vekovou hranicou či odpoveďami a vtedy študentmi navštevovaným ročníkom. Ako prvé som vybral grafy poukazujúce na súvislosť veku so zodpovedným používaním informačných zdrojov. Respondenti odpovedali na otázku, či im záleží na relevantnosti použitých zdrojov pri tvorbe svojich prác. Z prieskumu vyplýva, že vek respondenta nevplýva na zodpovedné selektovanie informačných zdrojov a prácu len s tými relevantnými.

21 - 23

18 - 20

24 a viac

vekových škálach, môžeme zhodnotiť, že najviac študentov, ktorým záleží na relevantnosti použitých zdrojov pri tvorbe svojich prác má od 21 do 23 rokov. Paradoxom je, že v tejto vekovej škále sa nachádza aj najviac študentov, ktorým na relevantnosti použitých zdrojov nezáleží vôbec“ (Papaj, 2012). Keďže študijný systém Slovenskej republiky umožňuje nadštandardnú dĺžku štúdia, je logické, že študenti s rôznym vekom môžu navštevovať rôzny ročník. A tak druhé porovnanie zodpovedného využívania informačných zdrojov bolo realizované v porovnaní s ročníkom štúdia a výsledky tohto porovnania sa nachádzajú v prehľadnom grafe pod týmto odsekom.

áno

nie

Obrázok 2 Porovnanie používania relevantných informačných zdrojov s ročníkom štúdia

„Výsledky potvrdili, že čím vyšší ročník študent navštevuje, tým viac je vedený k využívaniu relevantných informačných zdrojov a dáva si záležať na ich pôvode. A teda čím vyšší ročník študent navštevuje, tým viac sa u neho buduje zodpovedný prístup k štúdiu a v konečnom dôsledku k používaniu zdrojov vyhovujúcim potrebám vysokoškolského štúdia“ (Papaj, 2012). áno

nie

Obrázok 1 Porovnanie používania relevantných informačných zdrojov s vekovou hranicou respondentov

„Uvedomujeme si, že prieskum bol robený na nerovnomernej vzorke respondentov, a teda v rôznych vekových škálach sa vyskytoval rôzny počet študentov, čo môže mať za príčinu skreslenie výsledkov. No ak berieme do úvahy čisto percentuálne hodnoty odpovedí pri jednotlivých

Toto zistenie sa dá aplikovať na mediálnu výchovu ako celok, a teda len dokazuje, že ľudí k zodpovednosti využívania médií treba viesť. Či chceme, či nie, vplyvom médií sme vystavovaní takmer každý deň a je len na nás, ako veľmi od nich začneme byť závislí, či uveríme všetkému obsahu, ktorý nám predkladajú a či koniec koncov necháme médiá ovládať naše životy alebo ich budeme schopní plnohodnotne využívať ako mediálne gramotná spoločnosť.

Zoznam použitej literatúry: VRABEC, N.: Úroveň mediálnej gramotnosti mladých ľudí na Slovensku: výskumná kumná správa vypracovaná pre organizáciu IUVENTA. 2007, 39 s. MEDIÁLNÍ GRAMOTNOST. [online]. 2012 [cit. 2012-12-31]. Dostupné z: http://medialnigramotnost.fsv.cuni.cz/zobraz/hlavni-tema/novinky/ PAPAJ, R. : Plnotextové databázy a ich využívanie študentmi knižnično-informačných štúdií. Žilina, 2012. Bakalárska práca.

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 11 mlsm.indd 11

2. 4. 2014 8:22:33

REFERÁTY A ŠTÚDIE

INTERNET AKO NÁSTROJ ˇ UCENIA SA Marika Pavelková

Abstrakt: Esej sa zaoberá elektronickým vzdelávaním. Definuje pojmy učenie, učenie sa, e-learning. Prináša pohľad na internet ako nástroj učenia sa. Zamýšľa sa nad vplyvom internetu na proces učenia sa. Prináša pohľady odbornej verejnosti na internetové vzdelávanie. Pozornosť je venovaná výhodám a nevýhodám elektronického vzdelávania, e-learningu. Zároveň rieši aj problémy súvisiace s učením sa cez internet. Kľúčové slová: elektronické vzdelávanie, online vzdelávanie, e-learning, internet.

Abstract: The Essay is about the electronic education. It defines the notion of teaching, learning, e-learning. The Essay describes the potentials of internet as implement of education. It refers to influence of internet on process of education. It describes the opinions of experts on online education. Attention is paid to the advantages and disadvantages of online education, e-learning. The Essay delineates the problems with online learning. Key words: e-education, online education, e-learning, internet

oniec 20. a začiatok 21. storočia je charakteristický pre vznik nových médií, internetu a ich uplatnenia v našom každodennom živote. Väčšinu nášho času strávime s médiami, či už je to nakupovaním, četovaním s priateľmi alebo vyhľadávaním rôznych informácií. Využívame však tieto médiá pre náš prospech? Možno si to ani neuvedomujeme, no učíme sa neustále a zároveň úplne inak ako naši rodičia či starí rodičia. A ako zasiahol internet do tohto procesu? Pomohol nám alebo spôsobil viac škody ako úžitku? Vďaka Google a Wikipedii si môžeme vyhľadať odpoveď na akúkoľvek otázku bez obmedzenia času, tak prečo by sme mali mrhať svojím časom návštevou knižnice a vyhľadávaním si informácií v knihách? Čo ak sme sa za ten čas zmenili a zmenil sa aj spôsob získavania a osvojovania si informácií? Svet sa mení rýchlo, a rovnako ako náš svet, aj svet našich detí bude odlišný. Zatiaľ čo ľudia v 20. storočí sa učili predovšetkým od rodiny, učiteľov a z tlačených kníh, dnes sa mladá generácia učí o tom, ako žiť predovšetkým na sociálnych sieťach a internete od ľudí ako sú oni, teda od mladých. Už neplatí počúvaj staršieho, pretože má viac skúseností. V súčasnosti prebieha podstatná časť nášho vzdelávania online. K tomu všetkému sa ešte pridávajú rýchlo sa meniace podmienky na pracovnom trhu a nástup nových technológií. Môžeme tvrdiť, že proces celoživotného vzdelávania bude nevyhnutým riešením. Máme dokonca pocit, že starší sa musia učiť viac ako dnešná generácia tzv. digitálnych domorodcov. Skôr ako prejdeme k samotným vplyvom internetu na proces učenia sa a výhodám i nevýhodám elektronického vzdelávania, musíme si definovať nasledovné pojmy. Učenie je podľa Šveca „uľahčovanie, aktivovanie, motivovanie, ovplyvňovanie alebo usmerňovanie dejov učenia sa“ (Švec, 2012, s. 13). Učenie sa definujeme ako „proces rozvojovej zmeny v znalostiach,

12 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 12

2. 4. 2014 8:22:40

REFERÁTY A ŠTÚDIE

schopnostiach, v postojoch a v iných osobnostných vlastnostiach jednotlivca, ktorá sa prejavuje v následných zmenách priebehu a výsledku jeho činnosti, výkonu, správania sa a prežívania pod vplyvom skúseností s okolitým prostredím“ (Švec, 2012, s. 13). Internet je verejná, celosvetovo dostupná počítačová sieť, ktorá nepatrí nikomu, no zároveň všetkým. Elektronické vzdelávanie je v súčasnosti najmodernejší spôsob učenia sa prostredníctvom internetu. Beetham charakterizuje elektronické učenie ako „učenie sprostredkované interaktívnymi elektronickými technológiami, či už je uskutočňované v režime off-line, alebo on-line. Elektronickými technológiami sa rozumejú jednak internetové technológie, jednak počítačové technológie, teda počítač ako prostriedok uľahčujúci učenie alebo hlavný zdroj učenia“ (Mareš, 2007, s. 172 – 173). Elektronické učenie môžeme označiť aj pojmami e-education, online vzdelávanie alebo e-learning. Švec definuje e-learning ako elektronické učenie sa prostredníctvom intranetu a internetu (Švec, 2008, s. 101). Kopecký užšie definuje e-learning ako vzdelávanie uskutočňované prostredníctvom internetu (Frk, online). E-learning môžeme teda charakterizovať ako vzdelávanie, ktoré umožňuje neobmedzený a slobodný prístup k informáciám. V tejto práci budeme používať pojmy e-learning a online vzdelávanie ako synonymá, hoci sú medzi nimi drobné rozdiely. V odbornej literatúre sa stretávame s dvomi formami e-learningu, a to online a offline e-learningom. Online e-learning je rozšírenejšou formou. Rozlišuje sa synchrónna a asynchrónna podoba e-learningu. „Synchrónna podoba e-learningu znamená byť v reálnom čase pripojený na internet (resp. intranet), aby mohol účastník vzdelávania komunikovať s tútorom, prípadne ostatnými účastníkmi“ (Frk, online). Ide o komunikáciu v reálnom čase. Na druhej strane asynchrónna podoba si nevyžaduje stretávanie účastníkov kurzu v rovnakom čase. Môže ísť o diskusné fóra, hromadnú mailovú korešpondenciu, virtuálne nástenky. Je výhodná pre časovo zaneprázdnených účastníkov. Chýba jej síce komunikácia v reálnom čase, no časovo nezaťažuje účastníkov, ktorí môžu na správy reagovať kedykoľvek, teda pre nich vo výhodnom časovom období.

Internet a jeho vplyv na proces učenia sa V súčasnej dobe vedia už malé deti narábať s mobilným telefónom alebo počítačom. Neučia sa už len od rodičov, ale predovšetkým z médií. Internet môže formovať ich návyky, ovplyvniť životný štýl a hodnoty. Úlohou rodiča by mala byť kontrola procesu učenia detí. „Ukazuje sa, že počítače nám umožňujú skvalitniť proces učenia i výučby, prispieť k rozvoju myšlienkových a tvorivých aktivít detí a urobiť tak školu účinnejšou v plnení jej poslania.“ (Elektronická učebnica didaktiky technickej výchovy, online). Medzinárodná organizácia zaoberajúca sa vzdelávacími možnosťami detí do ôsmich rokov National Association for the Education of Young Children (NAEYC) „považuje počítačovú techniku za nástroj učenia, podobne ako používame ceruzu alebo televíziu.“ (Elektronická učebnica didaktiky technickej výchovy, online). Je to naozaj pravda? Na jednej strane internet uľahčil proces učenia sa detí, no na druhej strane priniesol mnohé hrozby. Dnešné deti

totiž nevyužívajú médiá len ako prostriedky na osvojovanie si nových poznatkov, ale predovšetkým ako zdroj zábavy. Sú vystavené kyberšikanovaniu, môžu naraziť na nevhodné stránky alebo byť ovplyvnené nepravdivými informáciami. Práve takéto negatívne vplyvy priniesol internet. A tieto hrozby sú najväčším problémom internetu. Mohli by sme oponovať, že bez internetu by vôbec nevznikli, no dovolím si tvrdiť, že negatívne vplyvy si vždy nájdu svoju cestu a spôsob, ako sa prejavia v spoločnosti. Možno je to spôsobené slobodou internetu ako média. Prestávame mať zábrany, šírime klamlivé informácie, veď za to nie sme postihovaní. Tvárime sa, že to nie je naozaj, sme predsa vo virtuálnom svete a neuvedomujeme si, aký vplyv môžu mať tieto klamstvá na ostatných. Napriek tomu, že sa objavuje úsilie cenzurovať internet, nie je možné, aby sme dokázali skontrolovať každé slovo, ktoré sa na webe publikuje. Internet so sebou priniesol nové možnosti. Umožnil užívateľom webu, teda bežným ľuďom, vytvárať webový obsah a učiť sa tak prostredníctvom praktickej skúsenosti. Ide o metódu učenia sa nazývanú learning by doing. Učiaci si tak dané učivo ľahšie osvojuje na základe aktívneho používania médií. V súčasnosti dokonca viac času strávime čítaním rôznych blogov ako odbornej či inej literatúry. Aj tie vplývajú na kvalitu našich poznatkov. Keďže sú písané bežnými užívateľmi, a teda aj laickou verejnosťou, ponúkané informácie nemusia mať vždy dôveryhodný charakter. Na druhej strane, autor článku to možno myslel dobre, no my ako konzumenti všetkých ponúkaných informácií sme ho zle pochopili. Takýmto spôsobom môže dôjsť k šíreniu skreslených informácií. V porovnaní s inými typmi médií umožnil internet interakciu medzi učiacimi sa a vyučujúcim. Hoci aj tradičné vyučovanie umožňuje vyjadrovať názory učiacich sa, nie každý dostane príležitosť. Prostredníctvom internetu môže zrazu každý vyjadriť svoj názor bez obmedzenia a ponúknuť tak spätnú väzbu aj vyučujúcemu, na ktorú často počas vyučovacej hodiny nezostáva priestor. V značnej miere aj anonymita a prostredie virtuálnej reality uľahčuje používateľom vyjadrovať svoje myšlienky bez obáv. Ako však môžeme z toľkých názorov vybrať ten správny? Máme vôbec istotu, že informácia, ktorá sa k nám dostane, je pravdivá? A je možné rozlíšiť, čo pravdou je a čo nie? Výskumy ukazujú, že často hľadané informácie na internete sa týkajú nášho zdravia. „Niektoré informácie prezentované na internetových stránkach neprechádzajú odbornou kontrolou, ktorá by zistila ich presnosť, významnosť a relevanciu, čo zvyšuje riziko ich škodlivosti pre používateľov (Monahan & Colthurst, 2001).“ (Holcnerová, online). Mali by sme si dávať pozor, z akých stránok čerpáme. Nie nadarmo sa hovorí, že zdravie máme len jedno, a preto by sme si ho mali chrániť. Ak by sme uverili škodlivým informáciám a skúšali na sebe nepreverené liečebné metódy, nemuselo by to dopadnúť dobre. V každom prípade je najlepšie si informácie ohľadne ľudského zdravia overovať aj u odborníka, lekára. Ako som už načrtla v úvode, na to, čo sa učiaci bude učiť, pôsobia aj rýchlo sa meniace podmienky pracovného trhu a nové technológie. So vznikom internetu vznikli aj nové pracovné zamerania a potreba vzdelávať sa v nových oblastiach. Na internete nájdeme množstvo informácií spojených s online marketingom, ale s inými oblasťami. Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, Twitter môže byť dokonca skvelým prostriedkom, ako sa učiť písať reklamné texty. Najmä starší

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 13 mlsm.indd 13

2. 4. 2014 8:24:34

REFERÁTY A ŠTÚDIE

ľudia majú problém prispôsobiť sa rýchlo sa meniacej dobe. Internet môže zmierniť a uľahčiť proces nadobúdania a osvojovania si nových poznatkov. Online vyučovanie určite ocenia zamestnaní ľudia, no i študenti. Prečo sa teda študenti neučia online, ale stále v rámci tradičných školských zariadení? Má e-learning budúcnosť? Môžeme vôbec tvrdiť, že dokáže nahradiť klasickú formu vyučovania? E-learning sa u nás využíva pomerne v malej miere. Túto metódu vzdelávania využívajú najmä pracujúci ľudia a vysokoškoláci. V roku 2005 sa uskutočnil reprezentatívny výskum českej populácie zameraný na využívanie e-learningu, ktorého sa zúčastnilo 1818 respondentov. Podľa tohto výskumu e-learning používajú denne len 2 % a týždenne 6 % respondentov. Aj keď je daný výskum už zastaraný, množstvo škôl využíva možnosti e-learningu a tieto percentá sa každý rok zvyšujú. celkom

nikdy

pravidelne

neviem, neodpovedal/a

Obrázok 1 Využívanie e-learningu pomocou PC, CD a DVD

Systém elektronického vzdelávania sa môže využívať samostatne, keď úplne nahrádza klasickú výučbu v triede, alebo ako doplnok popri štúdiu. Čo však vedie ľudí k využívaniu takejto formy vzdelávania a vôbec internetu ako prostriedku na získanie informácií? Pokiaľ ide o študentov, sú to predovšetkým ich povinnosti voči škole a pracujúci ľudia sa zase snažia zvýšiť svoju kvalifikáciu v odbore. Niektorí sa dokonca učia nové veci, pretože zistili, že povolanie, ktoré už roky vykonávajú, im neprináša požadované výsledky. „Vysokoškolské štúdium už nie je len pre elitu, každý s pripojením na internet môže študovať.“ (O‘dell, online). Podľa infografiky How the Internet is Revolutionizing Education vytvorenej webovou stránkou www.onlineeducation.net v Amerike prebieha už 25 000 online kurzov s viac ako 3 miliónmi študentov, pričom priemerný vek študentov je od 26 rokov a starších. Znamená to, že online vzdelávanie otvára dvere pre viac ľudí ako tradičné vzdelávanie na školách. Cieľom študenta by malo byť získané informácie efektívne spracovať a premeniť na požadované vedomosti. Deje sa to alebo skôr bezducho konzumujeme jednu informáciu za druhov bez toho, aby sme mali vôbec snahu si niečo z toho zapamätať?

Informačná chudoba Hoci s príchodom internetu sa spája množstvo pozitívnych reakcií v súvislosti s procesom učenia sa, prinieslo so sebou toto médium i množstvo negatív. Internet sa spája s pojmom informačná chudoba. Označuje sa ním stav, kedy nemáme potrebu si získané informácie zapamätať. A ako to súvisí s internetom? Vďaka internetu máme neustály prístup k informáciám. Ak niečo nevieme, môžeme si to jednoducho vyhľadať prostredníctvom internetového vyhľadávača Google. Nepoznám človeka, ktorý by slovo „Google“ nepoznal. A prečo

by sme sa mali zbytočne namáhať a učiť sa tieto poznatky naspamäť, keď si to jednoducho môžeme nájsť kedykoľvek potrebujeme? Žijeme v informačnej spoločnosti a veľká výhoda sa obracia proti nám. Sme presýtení rôznymi druhmi informácii a často máme problém rozoznať tie správne a pre nás potrebné.

Elektronické podvádzanie S elektronickým učením a celkovo s internetom sa spája i fenomén elektronického podvádzania. Aby si študenti uľahčili cestu k známke, kopírujú myšlienky iných ľudí. Stretneme sa aj s prípadmi, keď sú kopírované celé texty. Dokonca sú stránky, ktoré ponúkajú napísanie diplomových, bakalárskych a seminárnych prác za finančnú odmenu.

Internet a vplyv na naše zdravie Okrem bežných zdravotných problémov súvisiacich s polohou tela a bolesťami chrbtice, spôsobuje internet aj závažnejšie psychické problémy. „Štúdia financovaná veľkými technologickými firmami typu Intel, Hewlett Packard, AT & T Research, Apple Computer došla k varujúcemu zisteniu: U ľudí, ktorí trávia mnoho hodín týždenne u počítača a pracujú v režime online, sa dostavujú v zvýšenej miere pocity depresie a osamelosti oproti ľuďom, ktorí s počítačom pracujú len príležitostne (Kraut et al., 1998).“ (Mareš, In: Člověk a vzděláni v informační společnosti, 2007, s. 179). Nemáme sa čomu čudovať. Nemusíme čítať ani bulvár, stačí keď si pozrieme všetky statusy našich priateľov na Facebooku. Zároveň sa izolujeme od rodiny, od skutočného sveta a čoraz viac sa upíname k virtuálnej realite, ktorá však nie je skutočná.

Výhody a nevýhody online vzdelávania V poslednom čase sa online vzdelávanie teší veľkej obľube medzi študentmi rôznych vekových kategórií. Tento druh učenia má množstvo výhod, ale aj nevýhod. Výhodou online vzdelávania je, že študenti môžu študovať rôzne študijné programy, odbory a kurzy, ktoré sa v mieste ich bydliska alebo v krajine, kde žijú, nenachádzajú. Je to výhodné najmä pre študentov, ktorí žijú v malých mestách, kde sa nachádza len jedno alebo dve vzdelávacie zariadenia, pričom aj tie majú obmedzenú ponuku študijných programov. Ďalšou výhodou je určite ich flexibilita. Študenti tak môžu navštevovať online kurz kedykoľvek a kdekoľvek, samozrejme, musia mať počítač a prístup k internetu. Takto si môžu jednoducho naplánovať vzdelávanie aj popri práci alebo iných záväzkoch, čo ocenia najmä pracujúci ľudia. Online vzdelávanie zároveň umožňuje dôslednejšie sa zamerať na študentov. Vzhľadom na to, že každý študent má svoj osobitný spôsob učenia sa, vďaka online vzdelávaniu si môže každú lekciu a sprístupnené materiály čo najlepšie osvojiť, kým prejde na ďalšie. Prispieva to k lepšiemu a kvalitnejšiemu učeniu. Zároveň sú online učebné materiály prístupné 24 hodín 7 dní v týždni. To znamená, že sa tak vyhneme nepochopeniu učiva spôsobené nedostatočným sústredením sa na klasickom vyučovaní. Študenti môžu jednoducho pristupovať k materiálom v online podobe a keď sú pripravení učiť sa, môžu oveľa jednoduchšie pochopiť aj preberané učivo. Prostredníctvom diskusie môžeme podnietiť študentov k interakcii a zvýšiť rôznorodosť názorov, pretože sa o svoje myšlienky môžu podeliť všetci, nielen jeden alebo dvaja študenti. Online vzdelávanie tak dáva priestor aj na spoluprácu medzi účastníkmi kurzu, výmenu poznatkov a osobných skúseností. Inštruktor kurzu totiž nie je jediným

14 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 14

2. 4. 2014 8:25:03

REFERÁTY A ŠTÚDIE

zdrojom informácií. Množstvo užitočných poznatkov môžeme získať práve od účastníkov kurzu. Často predkladanou výhodou online vzdelávania je jeho úspora finančných prostriedkov. Keďže celý proces učenia sa prebieha online, prostredníctvom internetu, učiaci sa nemajú náklady spojené s dopravou alebo ubytovaním. Zároveň sú online kurzy v mnohých prípadoch oveľa lacnejšie ako vzdelávanie v tradičných školských zariadeniach alebo úplne zadarmo. Výhodou je aj množstvo inštruktorov online kurzov, ktorí väčšinou pochádzajú z rôznych krajín sveta. Študenti môžu prostredníctvom nich získať znalosti priamo z praxe. Tie totiž nenájdeme bežne v žiadnej knihe. Ďalšou výhodou je, že študent môže so svojím inštruktorom online kurzu hovoriť kedykoľvek prostredníctvom četu, diskusie alebo emailu a nemusí čakať na konzultačné hodiny alebo vyučovaciu hodinu, keď má možnosť sa stretnúť s profesorom – vo väčšine prípadov raz za týždeň. Zároveň veľkou výhodou online vzdelávania je rôznorodosť. Keďže sa do projektu online kurzov zapája čoraz viac škôl a univerzít, študenti si môžu vybrať kurz, ktorý je pre ich osobné a vzdelávacie ciele najvhodnejší. Výhodou online vyučovania je aj určitá anonymita. Vylučujú sa tak diskriminujúce faktory, akými sú vek, pohlavie, rasa, oblečenie či vzhľad účastníka kurzu. Namiesto toho sa pozornosť zameriava na diskusie, schopnosť účastníkov inteligentne sa vyjadrovať k diskutovaným témam, ale aj na aktívnu účasť na projektoch (Burgerová, online). Pozitívum online vzdelávania môžeme vidieť i v súvislosti so zdravotne postihnutými ľuďmi. Hoci to nie je úplne nevýhoda online vzdelávania, zaraďujeme ju do negatív. Na to, aby účastník online kurz úspešne dokončil, musí byť motivovaný a zapálený pre učenie sa. Je málo ľudí, ktorí to dokážu. Aj preto sa e-learning uprednostňuje skôr ako vzdelávacia forma pre dospelých. V online prostredí neexistuje nikto, kto by nás nútil kurz dokončiť. Je to len na osobnej zodpovednosti účastníka kurzu k sebe

samému. Veľkou nevýhodu v porovnaní s tradičnou formou vzdelávania je chýbajúca komunikácia tvárou v tvár. Nie je tak možné nadviazať žiadne sociálne väzby so spolužiakmi a nevytvárajú sa priateľstvá, ktoré sú v ľudskom živote nenahraditeľné. Často pri online vzdelávaní o našom spolužiakovi ani nič nevieme. Do kurzu prichádzame ako cudzinci, no ukončíme ho tiež ako cudzinci. Možno je to v dnešnej dobe zanedbateľné negatívum, no pri online vzdelávaní je potrebný počítač, programy a pripojenie na internet.Ďalšou nevýhodou je skutočnosť, že komunikácia prebieha iba prostredníctvom e-mailu, četovacích miestností, diskusných fór, no chýba stretnutie v offline svete. Od študenta sa očakáva, že bude čítať všetky príspevky do diskusie. Je to však naozaj tak? Študenti sa budú zapájať iba do diskusie, ktorá ich zaujme.Otázkou ostáva, či sa študenti naozaj naučia, čo im inštruktor kurzu prednášal. Keďže celý proces učenia sa prebieha online, nevieme, ako účastníci kurzu pristupujú k svojmu vzdelávaniu.

Záver Online vzdelávanie má podľa nášho názoru viac výhod ako nevýhod. Aj keď nie je možné ubrániť sa všetkým negatívnym vplyvom internetu, mali by sme sa usilovať využiť ho vo svoj prospech. Z tohto média sa predsa len môžeme naučiť množstvo užitočných poznatkov.Ak by sa online vzdelávanie malo stať bežnou formou učenia sa, mal by sa zmeniť celkový prístup k vzdelávaniu. Reč je najmä o zastaraných osnovách tradičných školských zariadení. Máme toľko možností, ako skvalitniť a zlepšiť spôsob nášho vzdelávania a urobiť ho atraktívnejším aj pre deti a mladých ľudí. Využívame ich však?Východisko z problému negatívneho pôsobenia nástrah internetu na deti vidíme v zvyšovaní ich mediálnej gramotnosti. Pretože len vtedy, keď naučíme deti rozlišovať kvalitný a nekvalitný obsah, môžeme zabrániť negatívnemu vplyvu internetu na ich vývoj.

Zoznam použitej literatúry:

-osobnosti-dietata>.

BURGEROVÁ, J.: Didaktické aspekty používania informačných

LIFSHITS, Y.: 100+ Online Resources That Are Transforming Education.

a komunikačných technológií v edukácii. [online]. [cit. 2012-12-28].

[online]. [cit. 2012-12-28]. Dostupné na internete: <http://mashable.

Dostupné na internete: <http://www.ped.muni.cz/capv11/5sekce/5_

com/2011/01/07/online-education-websites/>.

CAPV_Burgerova.pdf>.

LÍŠKA, M.: Učíme sa cez internet (a všetko!). [online]. [cit. 2012-12-28].

FRK, B.: E-learning a online vzdelávanie dospelých. [online]. [cit. 2012-12-

Dostupné na internete: <http://okocasopis.sk/skola/ucime-sa-cez-

28]. Dostupné na internete: <http://www.casopispedagogika.sk/rocnik-1/

-internet-a-vsetko>.

cislo-2/E-learning%20a%20online%20vzdelavanie%20dospelych.pdf>.

O‘DELL, J.: How Online Education Is Changing the Way We Learn

GOTKIN, Z.: 5 Startups Transforming Online Education. [online]. [cit.

[INFOGRAPHIC]. [online]. [cit. 2012-12-28]. Dostupné na internete: <http://

2012-12-28]. Dostupné na internete: <http://mashable.com/2012/07/27/

mashable.com/2011/06/10/online-education-infographic/>.

startups-education-online/>.

PERNISCO, N.: New Media and the Coming Changes in Education.

HOLCNEROVÁ, P. : Internet a zdravie. In: Sociálna prevencia – mediálna

[online]. [cit. 2012-12-28]. Dostupné na internete: <http://

výchova. [online]. Bratislava : Národné osvetové centrum, 2010. 30 s. [cit.

journalofmedialiteracy.org/index.php/past-issues/4-new-media-learning-

2012-12-28]. Dostupné na internete: <http://www.nocka.sk/uploads/8 b/

-a-civic-engagement-v55-n3/84-david-considines-ten-technology-tips-

e1/8be1eee84f4a5d2d5c66276b5e413dcb/medialna-vychova.pdf>.

-for-principals>.

ISSN 1336-9679.

POLITIS, D.: Growing Up Google: How Cloud Computing Is Changing

HRICKOVÁ, Y.: Online vzdelávanie: Skutočne vás niečo naučí? [online].

a Generation. [online]. [cit. 2012-12-28]. Dostupné na internete: <http://

[cit. 2012-12-28]. Dostupné na internete: <http://najmama.aktuality.sk/

mashable.com/2012/04/30/generation-growing-up-google/>.

clanok/230416/online-vzdelavanie-skutocne-vas-nieco-nauci/>.

SAK, P. a kol.: Člověk a vzděláni v informační společnosti. Praha : Portál,

KESSLER, S.: The Case for the Virtual Classroom. [online]. [cit. 2012-12-

2007. 290 s. ISBN 978-80-7367-230-0.

28]. Dostupné na internete: <http://mashable.com/2011/01/03/virtual-

ŠVEC, Š.: Základné pojmy v pedagogike a andragogike. Bratislava : IRIS,

-classroom/>.

2002. 318 s. ISBN 80-89018-31-9.

KOŽUCHOVÁ, M.A. kol.: Elektronická učebnica didaktiky technickej

VANNOY, K.: Authentic Learning Online. [online]. [cit. 2012-12-28].

výchovy. [online]. Bratislava : Univerzita Komenského, 2011. [cit. 2012-

Dostupné na internete: <http://journalofmedialiteracy.org/index.php/

12-28]. ISBN 978-80-223-3031-2. Dostupné na internete: <http://ki.ku.sk/

past-issues/4-new-media-learning-a-civic-engagement-v55-n3/66-david-

cms/utv/31_2.5-Pocitac-ako-osobitny-fenomen-a-jeho-vplyv-na-rozvoj-

-considines-ten-technology-tips-for-principals>.

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 15 mlsm.indd 15

2. 4. 2014 8:25:07

REFERÁTY A ŠTÚDIE

PROJEKT EMEDUS – VÝSKUM MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI Marcela Pecárová

Abstrakt:

Kľúčové slová:

vynakladajú úsilie na celkové zlepšenie stavu mediálnej gramotnosti. Uvedomujú si, že len vzdelaný človek s mediálnymi kompetenciami dokáže zodpovedne prijímať a spracúvať mediálne obsahy tak, aby ich využil vo svoj prospech a úžitok. Čím viac sme v kontakte s médiami, tým väčšia by mala byť potreba rozširovania vedomostí v oblasti médií. Nejde primárne len o edukáciu detí v školách, ale aj o vzdelávanie sa dospelých ľudí. Vývoj technológií neustále napreduje, preto sa nevyhnutnosťou stáva vzdelávať sa kontinuálne, aby sme sa vyhli prípadným situáciám, keď sami v porovnaní s deťmi pôsobíme ako mediálni začiatočníci. Môžeme povedať, že takmer každá domácnosť vlastní televízor, rádio, kupuje časopisy a noviny a v neposlednom rade disponuje osobným počítačom s pripojením na internet. Mládež 21. storočia je priam obklopená médiami na každom kroku. Stali sa neoddeliteľnou súčasťou života, preto ich nemožno ignorovať, práve naopak, mali by sme zvyšovať nároky na schopnosti a zručnosti zaobchádzať s médiami. Odborníci z univerzít a výskumní pracovníci hľadajú riešenia a spôsoby, ako implementovať takéto prístupy, efektívne a cielene, na národnej i medzinárodnej úrovni.

projekt EMEDUS, mediálna gramotnosť, mediálna výchova, Program celoživotného vzdelávania, Európska komisia

1.1 Čo je EMEDUS?

Cieľom práce je predstaviť významný projekt monitorujúci stav mediálnej gramotnosti a mediálnej výchovy v štátoch Európskej únie. V úvode sa zamýšľame nad tým, prečo je dôležité, aby sa človek v súčasnosti vzdelával počas celého života, a to aj v oblasti médií. Hlavná časť práce sa venuje samotnej štúdii, jej vzniku, cieľom a odborníkom, ktorí sa podieľajú na čiastkových výskumoch. Súčasťou je aj prehľad doterajších seminárov a stretnutí. Záverečná kapitola zhŕňa podstatu výskumu, ktorý zohráva úlohu nielen pri získavaní poznatkov o súčasnej úrovni mediálnej gramotnosti v Európe, ale je podstatným faktorom aj v rámci úsilia o vytvorenie opatrení a návrhov na zlepšenie.

Abstract: The aim of this work is to present a major project which monitors the condition of media literacy and media education in the countries of the European Union. In the introduction, we think about why is in nowadays important to educate people throughout life, even in the media field. The main part of the work is devoted to the study itself, its origin, and p to professionals who are involved in the sub-studies. It also includes an overview of previous seminars and meetings. The final chapter summarizes the essence of research that plays a role not only in understanding the current level of media literacy in Europe, but also an effort to develop measures and suggestions for improvement.

Jedným z ďalších významných projektov na podporu mediálnej vzdelanosti je EMEDUS (European Media Literacy Education Study). Projekt bol spustený začiatkom roka 2012 s podporou Programu celoživotného vzdelávania Európskej Únie (Lifelong Learning Programme of the European Union) v spolupráci s OSN a UNESCO. Hlavným zameraním štúdie mediálnej gramotnosti je zistiť aktuálny stav v štátoch EÚ, skúmať postupy využívané pri formálnom aj neformálnom vzdelávaní, ale aj kompetencie subjektov, ktorých sa vzdelávanie týka (http://www.emedus.org/p/project.html). Odporúčania vytvorené na základe výsledkov výskumu by mali byť použité nielen na podporu riešenia súčasnej ekonomickej krízy, ale aj na zlepšenie systému celoživotného vzdelávania a ekonomického systému v dlhodobom horizonte.

Keywords: project EMEDUS, media literacy, media education, Program of lifelong learning, European Commision

Počas dvojročného trvania výskumu sa bude pracovať na naplnení nasledujúcich úloh:

1 Mediálna gramotnosť ako základ vzdelania moderného Európana

• analyzovať rôzne prístupy vzdelávania mediálnej gramotnosti v celoštátnom programe v 27 členských štátov Európskej únie; • analýza zdrojov mediálnej výchovy pre učiteľov, zručností a kompetencií a ich význam;

Dôležitosť vzdelania v mediálnej oblasti by mala byť jednou z kľúčových tém vyspelých európskych štátov. Preto zainteresované inštitúcie

16 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 16

2. 4. 2014 8:25:29

REFERÁTY A ŠTÚDIE

• výskum neformálneho vzdelávania a mediálnych zdrojov s osobitným dôrazom na menšiny; • prispieť k harmonizácii nástrojov používaných na meranie mediálnej gramotnosti a kompetencií v rôznych vzdelávacích oblastiach; • rozvíjať politické odporúčania pre vzdelávanie v oblasti mediálnej gramotnosti na národnej a európskej úrovni; • šíriť svoje poznatky v rámci veľkej sieti organizácií, zapojených do vzdelávania v oblasti mediálnej gramotnosti v celej Európe. Významnú úlohu zohrávajú partneri z krajín Európskej únie, medzi ktorými sa zapojilo aj Slovensko. Sedem subjektov, univerzít, výskumných centier, vládnych úradov a mimovládnych organizácií bude v priebehu rokov 2012 a 2013 pracovať na štúdii. Partneri projektu boli vybraní na základe verejnej výzvy vyhlásenej prostredníctvom Programu celoživotného vzdelávania pod vedením Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru v rámci svojej Kľúčovej aktivity 1 : štúdie a komparatívny výskum (A Network of European institutions develops EMEDUS Project on Media Education in the EU, online). Partnermi projektu EMEDUS sú: • Autonómna univerzita v Barcelone, Španielsko; • Európska asociácia diváckych záujmov v Bruseli (EAVI), Belgicko; • Maďarský inštitút pre výskum a rozvoj vzdelávania v Budapešti, Maďarsko; • Inštitút pre politické a socio-ekonomické štúdie v Ríme, Taliansko; • Škola komunikácie a médií (SKAMBA), Bratislava, Slovensko; • Pedagogická univerzita v Krakove, Poľsko; • Univerzita v Minho, Portugalsko. Hlavné činnosti projektu a tzv. workingpackages, „súbory prác“, rozdelili výskum do deviatich bodov. Pričom každý z nich je závislý od predchádzajúceho a od spolupráce všetkých partnerov. Prvým krokom bolo dohodnúť si celkový manažment projektu, na ktorý následne nadväzuje výskum, ktorý vytvorí prehľad o európskej literatúre dostupnej v oblasti mediálnej výchovy. Ďalej pokračuje výskumom formálneho vzdelávania v Európe. Štvrtý súbor pracovných činností zahŕňa výskum o stave mediálnej výchovy v oblasti neformálneho vzdelávania. V poradí piatym súborom prác je prieskum o začleňovaní znevýhodnených skupín v mediálnej výchove. Šiesty súbor činností projektu sa zameriava na odporúčania a návrhy s cieľom podporiť politiku vzdelávania nielen na národnej, ale aj európskej úrovni. Dôležitú úlohu zohráva aj zabezpečenie kvality jednotlivých výskumných činností. Posledné dva súbory činností projektu vedú k šíreniu a aplikovaniu výsledkov výskumu a následnému založeniu inštitúcie na výskum

a monitorovanie mediálnej gramotnosti v Európe (Project, European Media Literacy Education Study (EMEDUS), online). Prvým zrealizovaným krokom projektu v období od januára do júla 2012 bola dokumentácia existujúcich dostupných zdrojov a literatúry súvisiacich s mediálnou výchovou vo všetkých 27 štátoch Európskej únie. Hlavným cieľom štúdie EMEDUS je vytvorenie Európskeho centra pre monitorovanie stavu mediálnej gramotnosti. Náplňou práce mediálneho centra bude získavať informácie z oblasti vzdelávania o médiách a z médií a bude slúžiť ako referenčné úložisko získaných dát, čím podporí rozvoj mediálnej a informačnej gramotnosti v Európe.

1.2 Partneri projektu Autonómna Univerzita v Barcelone (UAB), Španielsko (koordinátor) Autonómna Univerzita v Barcelone (Universitat Autònoma de Barcelona – UAB) je jednou z najsilnejších univerzít v Španielsku v oblasti zapojenia sa do medzinárodnej spolupráce. UAB sa v súčasnosti podieľa buď ako koordinátor, alebo ako účastník na širokej škále programov medzinárodnej spolupráce, napríklad Intenzívne programy Erasmus (ERASMUS Intensive Programmes), Tempus, Asia Link (program zameraný na podporu spolupráce v oblasti vysokoškolského vzdelávania medzi štátmi Európskej únie a krajinami Južnej a Juhovýchodnej Ázie a Číny s cieľom posilniť vytváranie regionálnych a multilaterálnych sietí medzi vysokoškolskými inštitúciami), Erasmus Mundus (program Európskej únie zameraný na podporu spolupráce a mobility v oblasti vysokoškolského vzdelávania medzi štátmi EÚ a krajinami mimo EÚ, EFTA a kandidátskymi krajinami), Erasmus Mundus External Cooperation Windows, Comenius (venuje

„Hlavným cieľom štúdie EMEDUS je vytvorenie Európskeho centra pre monitorovanie stavu mediálnej gramotnosti.“ sa potrebám v oblasti výučby a učenia sa všetkých osôb zapojených do predškolského a školského vzdelávania), Minerva, Leonardo da Vinci, ERASMUS a ďalšie (Network, Universitat Autònoma de Barcelona (UAB), Spain (Partner 1 - Coordinator and Beneficiary), online). Výskum v UAB je rozdelený do výskumných skupín, oddelení, špeciálnych výskumných centier a inštitútov vzájomne pospájaných spolu s výskumnými konzorciami, poskytovateľmi vedeckých a technických služieb a technologickými spoločnosťami. Fyzicky sa skladá z hlavného sídla nachádzajúceho sa v areáli univerzity UAB – Bellaterra s množstvom ústavov a výskumných centier, prepojených s fakultnou nemocnicou, ktoré vystupujú pod spoločným názvom Esfera UAB. V oblasti vedeckého výskumu Esfera UAB podporuje interdisciplinárny výskum, transfer technológií a prenos získaných poznatkov do praxe. Jednou z rôznych oblastí výskumu sú aj sociálne vedy. Dr. José Manuel Pérez Tornero je vedúcim výskumu v oblasti mediálnej gramotnosti a vzdelávania na Katedre žurnalistiky a komunikácie.

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 17 mlsm.indd 17

2. 4. 2014 8:25:31

REFERÁTY A ŠTÚDIE

Európska asociácia diváckych záujmov v Bruseli (EAVI), Belgicko EAVI je nezisková organizácia so sídlom v Bruseli, ktorej poslaním je slúžiť verejnému záujmu v oblasti médií a mediálnej výchovy. Jej hlavným cieľom je podporiť a posilniť záujmy divákov a všeobecnejšie záujmy všetkých občanov a používateľov médií na európskej úrovni. Osobitná pozornosť je venovaná mládeži a ochrane detí a mladistvých. Od svojho založenia v roku 2005 EAVI zaviedla široký rad kampaní, štúdií a projektov na podporu aktívneho občianstva, mediálnej gramotnosti a mediálnej výchovy. Okrem toho sa angažuje na úrovni európskych inštitúcií a má vplyv na príslušné politiky EÚ v oblasti mediálnej gramotnosti a mediálnej výchovy. Paolo Celot je zakladajúcim členom a generálnym tajomníkom EAVI. Zodpovedá za dohľad a za úspešnosť dosiahnutých výsledkov jednotlivých projektov.

Univerzita v Minho, Portugalsko – Centrum komunikačného and sociálneho výskumu (CECS), Portugalsko Univerzita v Minho (Portugalsko) je verejná inštitúcia s nezávislosťou vo vedeckej, vzdelávacej, kultúrnej, administratívnej a finančnej oblasti. Poslaním univerzity je vytvárať, šíriť a aplikovať vedomosti na základe slobody myslenia a plurality kritického myslenia, podporovať vyššie vzdelávanie a prispieť k vytvoreniu modelu spoločnosti založenom na humanistických princípoch, ktorý za faktory rastu, trvalo udržateľného rozvoja, sociálnej starostlivosti a solidarity považuje vedomosti, kreativitu a inovácie. Výskumné centrum komunikácie a spoločnosti (Communication and Society Research Centre) je výskumnou časťou univerzity, ktorá víta a podporuje výskum v oblasti mediálnej gramotnosti a vzdelávania, a v posledných rokoch ho definuje ako jednu zo svojich strategických rozvojových oblastí. Dr. Manuel Pinto vedie výskumné centrum komunikácie a spoločnosti (Communication and Society Research Centre).

Maďarský inštitút pre výskum a rozvoj vzdelávania v Budapešti, (HIERD/OFI), Maďarsko Maďarský inštitút pre výskum a rozvoj vzdelávania v Budapešti (HIERD/OFI) je inštitúcia financovaná z verejného rozpočtu Maďarska a spravovaná maďarským ministerstvom národných zdrojov. Je to inštitúcia poskytujúca všeobecné a strategické podporné služby pre sektor vzdelávania pod vedením vyššie spomenutého ministerstva. HIERD/OFI ponúka výskumné a vývojové aktivity a služby súvisiace s oblasťou predškolského vzdelávania, základného, stredného a vyššieho vzdelávania, odbornej prípravy, špeciálneho vzdelávania, vzdelávania etnických a národnostných menšín a školského a mimoškolského vzdelávania dospelých. Inštitút tiež podporuje strednodobé a dlhodobé plánovanie v oblasti vzdelávania. Na tomto poli sa opiera o výstupy výskumu sociálnych dôsledkov politických rozhodnutí a pomáha tvorcom politík robiť rozhodnutia na základe vedeckých poznatkov. Povinnosti inštitútu spočívajú tiež v príprave analýzy súčasných vzdelávacích procesov a predpovedi ich pravdepodobných účinkov, rovnako aj v účasti na medzinárodných výskumných projektoch. György Jakab riadi celkovú koordináciu projektu (http://www.emedus.org/p/list-of-beneficiaries.html).

Inštitút pre politické a socio-ekonomické štúdie v Ríme (EURISPES), Taliansko Inštitút pre politické a socio-ekonomické štúdie je nezisková organizácia fungujúca od roku 1982 v Taliansku, pôsobí ako centrum

politického a ekonomického výskumu a sociálneho vzdelávania. Inštitút vykonáva štúdie a výskum v mene verejných i súkromných spoločností a národných i medzinárodných inštitúcií. Súčasne propaguje a podporuje individuálny výskum na témy spoločenského záujmu, kultúrnych aktivít, štipendií či vydavateľskej iniciatívy, slúžiac ako nezávislé centrum pre poskytovanie informácií a poradenstva pri rozhodovaní v rámci verejných oblastí Talianska. Inštitút pôsobí prostredníctvom špecializovaných interných pracovných skupín a niekedy zahŕňa aj externých uznávaných odborníkov v príslušných oblastiach. EURISPES preskúmal svet vzdelávania a odbornej prípravy v Taliansku prostredníctvom týchto tém: reforma školstva, náklady na vzdelanie, univerzitný systém, vzdelávanie zahraničných študentov, školské budovy, nové technológie v školách, celoživotné vzdelávanie, dištančné vzdelávanie, problémy s bývaním vysokoškolákov. EURISPES tiež preskúmala niekoľko otázok týkajúcich sa komunikácie a informácií: sloboda informácií, nové kanály digitálnych informácií, kríza v tlači a televízii, úspech rádia, slobodná tlač, rozmach sociálnych sietí. Dr. Marco Ricceri je zodpovedný za každodennú koordináciu tímu EURISPES (http://www.emedus.org/p/list-of-beneficiaries.html).

Škola komunikácie a médií (SKAMBA), Slovensko Škola komunikácie a médií je nezisková organizácia so sídlom v Bratislave, ktorej riaditeľom je PhD. Andrej Školkay. Jej členmi sú odborníci z oblastí žurnalistiky, politológie a práva. SKAMBA sa venuje výskumu a vzdelávaniu prostredníctvom masmédií a politických vied. V minulosti organizovali rôzne vzdelávacie kurzy pre právnikov a žurnalistov, taktiež poskytovali znalecké posudky týkajúce sa problémov médií a komunikácie (http://www.emedus.org/p/list-of-beneficiaries.html). Momentálne sa podieľajú na spolupráci v medzinárodných projektoch NEW MEDLIT, MEDIADEM, ANTICORRP a EUROFC (http://www.skamba.sk/?page_id=15). Akú rolu v rámci EMEDUS zastáva slovenský zástupca? Podľa ich vlastných slov skúmajú efektivitu a inovatívnosť v neformálnom vzdelávaní mediálnej výchovy, zabezpečovaných samotnými médiami a nevládnymi organizáciami. Okrem iného zverejnili zoznam činností a výstupov štúdie, ktoré počas tohto roka zrealizovali:

18 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 18

2. 4. 2014 8:25:37

REFERÁTY A ŠTÚDIE

• Komplexná štúdia o stave mediálnej výchovy na Slovensku – Background Report (Október 2012, 16 000 slov). • Prehľad stavu v oblasti neformálnej výchovy v EU 27 (best practices, November 2012, 15 000 slov). • Vypracovanie kontaktného zoznamu expertov a aktivistov v oblasti mediálnej výchovy na Slovensku. • Vypracovanie kontaktného zoznamu novinárov zaoberajúcich sa vedou na Slovensku a v Česku. • Vypracovanie komunikačného plánu v rámci projektu EMEDUS (4 000 slov, September 2012). • Vyplnenie dotazníka ohľadom formálneho vzdelávania v mediálnej výchove na Slovensku (6 500 slov). • Vypracovanie hodnotiacej tabuľky na vyhodnotenie najlepších príkladov v oblasti neformálneho vzdelávania v mediálnej výchove. • Vypracovanie dotazníkov pre organizácie a učiteľov na vyhodnotenie stavu neformálnej mediálnej výchovy v jednotlivých členských krajinách EU. • Výpomoc v oblasti zabezpečenia informácií z rôznych krajín EÚ pre maďarského partnera (http://www.skamba.sk/wp-content/uploads/2012/10/3.pdf ).

Pedagogická univerzita v Krakove – Európske centrum pre celoživotné vzdelávanie a multimediálne vzdelávanie (PUK (ECKUM)), Poľsko Pedagogická univerzita v Krakove je najväčšia a podľa oficiálneho rebríčka univerzít aj najlepšia univerzita v Poľsku pripravujúca pedagógov na naplnenie cieľov vyplývajúcich z dnešného globalizovaného sveta. Počas 65 rokov prešlo touto univerzitou množstvo generácií odborníkov, ktorí veľmi dobre napĺňali potreby poľského vzdelávacieho systému a prejavovali skutočný záujem o prípravu absolventov z hľadiska teórie, ale aj praxe. Európske centrum pre celoživotné vzdelávanie a multimediálne vzdelávanie (ECKUM)

koordinuje činnosti univerzity v oblasti celoživotného vzdelávania. Hlavnou oblasťou činnosti centra je zameranie sa na iniciatívy a opatrenia vedúce k modernizácii procesu didaktiky prostredníctvom úplnej a transparentnej integrácii informácií a komunikačných technológií vo výučbe a učení. Úlohy vykonávané ECKUM sa týkajú všeobecných pedagogických aspektov celoživotného vzdelávania. Dr. Barbara Kedzierska je zodpovedná za celkové činnosti PUK (http://www.emedus.org/p/list-of-beneficiaries.html).

1.3 Podujatia projektu EMEDUS 19/20 January 2012: Lifelong Learning Events: Stretnutie nových projektov Dvojdňové stretnutie bolo stretnutím na naštartovanie projektov na financovanie EMEDUS-u v roku 2011 (Výzva na predkladanie návrhov pre rok 2011). Bolo navrhnuté tak, aby koordinátorov projektu oboznámilo s podrobnými informáciami o administratívnych a finančných aspektoch riadenia projektov a umožnilo zoznámiť sa s jednotlivými účastníkmi (prezentácia projektov, výmena najlepších postupov, problémy v oblasti projektového riadenia) (http://www.emedus.org/p/events.html).

24 January 2012: Odštartovanie Projektu EMEDUS 01 March 2012: Občianstvo prostredníctvom mediálnej gramotnosti Prepojenie subjektov s rozhodovacou právomocou a odborníkov v EBU v Bruseli sa uskutočnilo 1. marca 2012 s cieľom zistiť, ako médiá verejnej služby (PSM) uľahčujú občianstvo prostredníctvom mediálnej gramotnosti – kľúčový cieľ Digitálnej agendy pre Európu (Digital Agenda for Europe). V priebehu dopoludnia premietnutý TV dokument zdôraznil, ako sa PSM a ich partneri spájajú so svojimi divákmi v celej Európe prostredníctvom najrôznejších projektov zahŕňajúcich kľúčové zúčastnené strany. V popoludňajších hodinách sa PSM profesionáli, odborníci na mediálnu gramotnosť, tvorcovia európskej legislatívy, zástupcovia občianskej spoločnosti a tvorcovia programov mali možnosť vyjadriť v diskusii počas paralelných seminárov. Jeden seminár bol zameraný na diskusiu o mediálnej gramotnosti a posilnenie smerom k demokracii. V ďalšom účastníci pracovali na vytvorení súboru nástrojov a praktík na podporu princípov týkajúcich sa mediálnej gramotnosti v médiách a umožnil ďalšiu výmenu a spoluprácu s potenciálnymi partnermi (http://www.ebu.ch/en/union/news/2012/tcm_6-74568.php).

22 – 23 March 2012: Vedecký seminár Prvý vedecký seminár európskeho projektu EMEDUS (European Media Literacy Education Study) sa konal 22. a 23. marca. Schôdza bola koordinovaná skupinou pre výskum komunikácie a vzdelávania Autonómnej Univerzity v Barcelone (UAB) a financovaný Európskou komisiou prostredníctvom programu celoživotného vzdelávania. Cieľom stretnutia bolo predstaviť metodiku výskumu pre tri štúdie, ktoré budú prebiehať od júla 2012 a budú zamerané na analýzu vzdelávania mediálnej gramotnosť v troch oblastiach: v oblasti formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania a vzdelávania znevýhodnených skupín v Európe. Rokovanie začalo potvrdením konkrétneho vedenia vedeckého výskumu a prezentáciou hlavných európskych vedeckých zdrojov súvisiacich s predmetom štúdie. Viac ako 400 európskych zdrojov a 70 periodík bolo prezentovaných ako základné informačné zdroje. Druhá časť stretnutia bola zameraná na

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 19 mlsm.indd 19

2. 4. 2014 8:25:39

REFERÁTY A ŠTÚDIE

diskusiu o metodike troch štúdií. Na konferencii sa zišli Andrej Školkai (SKAMBA), Manuel Pinto (UOM), Paolo Celot (EAVI) a Marco Ricceri (Eurispes-cez Skype-) a José Manuel Pérez Tornerò, Santiago Tejedor, Nuria Fernandez, Juan Francisco Martínez Cerda, Oralia Paredes Mireia Ke, José Luis Ygoa a Cristina Pulido, a niekoľko zamestnancov výskumnej skupiny pre komunikáciu a vzdelávanie na UAB www.emedus.org/2012/03/emedus-held-its-first-seminar-on_30.html)

20 April 2012: EMEDUS prezentovaný skupine odborníkov na európsku mediálnu gramotnosť Projekt EMEDUS bol predstavený viac ako 35 európskym expertom, ktorí sa stretli v sídle Európskej komisie v Bruseli. Počas stretnutia José Manuel Pérez Tornero a Paolo Celot, zástupca UAB, ktorý sa stará o koordináciu projektu a zároveň generálny tajomník EAVI, vysvetlil akčný plán projektu EMEDUS a prerokoval ho s prítomnými odborníkmi. Stojí za zmienku, že skupina odborníkov pre mediálnu gramotnosť má poradnú úlohu a je zložená z odborníkov s rôznymi kompetenciami a zázemím z akademického sveta, medzinárodných organizácií, ako je UNESCO, Rada Európy a Aliancia civilizácií.

16-17 July 2012: Seminár kvality Niekoľko členov katedry Komunikácie a vzdelávania z UAB sa stretlo s Dr. Barbarou Kedzierskou v rámci pracovných zasadnutí projektu EMEDUS. Dr. Kedzierska sa zasadania zúčastnila v mene Pedagogickej univerzity v Krakove, partnera EMEDUS projektu prostredníctvom Európskeho centra pre celoživotné vzdelávanie pre život a multimediálne vzdelávanie. Schôdza bola zameraná na posilnenie vzťahov medzi partnerskými univerzitami spolupracujúcimi na projekte EMEDUS, ktorý koordinuje Autonómna Univerzita v Barcelone (UAB). Taktiež dohliada na posúdenie a následné kontroly kvality v projekte. Účastníci stretnutia zhodnotili súčasný stav výsledkov projektu a pracovali na vytvorení spoločnej verzie metodiky použitej na kontrolu kvality. V dôsledku toho boli nanovo preskúmané metodické návrhy pre kontrolu kvality v troch pracovných súboroch projektu (formálne vzdelávanie, neformálne vzdelávanie a znevýhodnené skupiny). Stretnutia sa v mene Katedry komunikácie a vzdelávania UAB zúčastnili aj koordinátor projektu Dr. José Manuel Pérez Tornerò (vedecký pracovník), Juan Francisco Martinez, Oralia Paredes, Dr. Santiago Giraldo a Dr. Cristina Pulido (emedus.org/2012/07/emedus-holds-new-work-session-to.html).

22 – 25 May 2012: EMEDUS počas Týždňa MILID Santiago Tejedor, koordinátor výskumnej skupiny pre komunikáciu a vzdelávanie, a výskumníci Juan Francisco Martinez a Mireia Pi viedli rôzne diskusie o projektoch, ktoré boli vypracované výskumným tímom v priebehu Týždňa MILID. Tejedor i Martinez zasadli za okrúhlym stolom „celoživotnej mediálnej gramotnosti“ (Lifelong Media Literacy) a vysvetľovali rôzne snahy vo výskume a vzdelávaní v oblasti mediálnej gramotnosti. Konkrétne hovorili o projekte EMEDUS, výskumnej iniciatíve zameranej na porovnávacie analýzy stavu mediálnej výchovy v národných osnovách 27 krajín Európskej únie, ktorá tiež zahŕňa analýzu neformálneho mediálneho vzdelávania, ale aj mediálne vzdelávanie s ohľadom na skupiny ohrozené sociálnym vylúčením. Projekt v súčasnej dobe prebieha a bolo vytvorené veľké množstvo dokumentácie o vzdelávaní v oblasti mediálnej gramotnosti vo formálnom i neformálnom vzdelávaní. Mireia Pi predstavila projekt EMEDUS za okrúhlym stolom s názvom Mapovanie MILID sveta: Medzinárodné projekty a združenia spoločne so zástupcami z rôznych agentúr a medzinárodných organizácií. Prezentácia spôsobila veľký záujem verejnosti a otvorila diskusiu o štúdii EMEDUS, pričom odborníci z nezainteresovaných inštitúcií vyjadrili svoje názory, návrhy a nápady smerom k projektu (emedus.org/2012/04/the-emedus-project-was-presented-at.html).

14 September 2012: Zasadnutie riadiaceho výboru Konzorcium projektu EMEDUS uskutočnilo ďalšie zasadnutie v Bruseli s cieľom dohodnúť sa na ďalších činnostiach a krokoch v rámci projektu. Partneri projektu tiež prezentovali individuálnu prácu vo forme diskusných stretnutí. Juan Francisco Martínez, vedúci výskumník z Autonómnej univerzity v Barcelone (UAB), poznamenal, že práve posledné zasadnutie v Bruseli bolo veľmi prospešné v zmysle posilnenia vzťahov a komunikácie medzi partnermi projektu. Ďalší návrh na podporu rozvoja projektu bolo usporiadať stretnutie v Ríme a Braga. Stretnutie sa uskutočnilo v sídle EAVI v Bruseli. Zúčastnil sa jej Marco Ricceri z Inštitútu pre politické a socio-ekonomické štúdie (Eurispes), Manuel Pinto z Univerzity v Minho, Barbara Kedzierska z Pedagogickej univerzity v Krakove, Klaudia Lászloová zo Školy komunikácie a médií v Bratislave, László Hartai z Inštitútu pre výskum a rozvoj vzdelávania v Maďarsku (OFI) a Paolo Celot a Irena Panayotovou z EAVI. Autonómnu univerzitu v Barcelone (UAB) zastupoval Dr. José Manuel Pérez Tornerò, výskumník a riaditeľ Katedry komunikácie a vzdelávania, a Juan Francisco Martínez.

17 October 2012: Seminár pracovného súboru č. 4, neformálne vzdelávanie Seminár sa konal v sídle Inštitútu politologických, ekonomických a sociálnych štúdií (EURISPES) v Ríme s cieľom pripraviť pracovné materiály o neformálnom mediálnom vzdelávaní na európskej úrovni. José Manuel Pérez Tornerò a Juan Francisco Martinez sa na zasadnutí podieľali ako partneri v mene Autonómnej univerzity v Barcelone (UAB), ktorá je koordinátorom EMEDUS projektu. Schôdze sa zúčastnili aj Gian Maria Fara a Marco Ricceri, prezident a generálny tajomník EURISPES. Diskutovalo sa aj o doterajšom pokroku vo výskume a minimálnom množstve prezentovaných doteraz dosiahnutých výsledkov. Výsledkom diskusie bola dohoda o metodických aspektoch pre kvalitatívne štúdie. Podľa Juan Francisco Martineza, koordinujúceho výskumníka z UAB, „ bolo stretnutie veľmi dôležité, aby sme sa predstavili ako pracovné skupiny, posilnili vzťahy medzi partnermi, zdieľali zdroje a urobili rozhodnutia týkajúce sa rozvoja výskumu.“

20 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 20

2. 4. 2014 8:25:39

REFERÁTY A ŠTÚDIE

8 – 9 November 2012: EMEDUS prvé stretnutie skupiny odborníkov Prvé zasadnutie skupiny odborníkov projektu EMEDUS sa konalo v dňoch 8. a 9. novembra v areáli Autonómnej univerzity v Barcelone – UAB. Najdiskutovanejšími témami boli: dopyt po učebných osnovách mediálneho vzdelávania všetkých krajín Európskej únie a podnet pre lepšiu spoluprácu v otázkach médií a informačnej gramotnosti.

14 – 15 November 2012: Konferencia MEDEA Skupina výskumníkov predstavila svoj projekt na konferencii MEDEA (Media & Learning), ktorá sa uskutočnila v dňoch 14. a 15. novembra v Bruseli. Pérez Tornero bol pozvaný predstaviteľmi konferencie MEDEA prezentovať projekt EMEDUS pri okrúhlom stole v rámci časti konferencie o mediálnej gramotnosti, mediálnej výchove a mediálnej vzdelanosti: sledovanie trendov a vývoja z celého sveta (Media Literacy, Media Education and Media Wisdom: tracking trends and developments from around the world). Tím Péreza Tornera bol zložený z vedeckých spolupracovníkov z Katedry komunikácie a vzdelávania UAB, menovite: Dr. Cristina Pulido, Juan Francisco Martinez a Alodia Quesada.

16 November 2012: Konferencia Európskej komisie o filme a mediálnej gramotnosti José Manuel Pérez Tornero, vedúci Katedry komunikácie a vzdelávania na UAB, sa vyjadril na tému mediálnej gramotnosti v časoch krízy počas Konferencie Európskej komisie o filme a mediálnej gramotnosti. „Tvorivá Európa: nové príležitosti pre film a mediálnu gramotnosť“ bolo mottom tejto konferencie, ktorá sa zameriavala na diskusiu o novom, alternatívnom financovaní a vývoji mediálnej gramotnosti.

2 Potreba podpory mediálnej gramotnosti Napriek skutočnosti, že mediálna výchova sa stala súčasťou programu celoživotného vzdelávania a učenia sa v rámci aktívneho občianstva pre všetky vekové skupiny, jej stupeň a obsah sú priamo či nepriamo ovplyvňované úrovňou mediálnej gramotnosti v jednotlivých štátoch. Preto je nutné sa pozerať na mediálnu gramotnosť s ohľadom na jednotlivé krajiny a nie ako celok. Štáty Európskej únie zaväzujú dodržiavať a riadiť sa nariadeniami a opatreniami, ktoré vydáva. Cieľom je začleniť do stratégií vzdelávania opatrenia na zlepšenie stavu vzdelávania v Európe, a tiež je potrebné zamerať sa na vzdelávací systém v celej jeho zložitosti, sledovať, ako rôzne subjekty mimo formálnych vzdelávacích systémov vplývajú na obsah a ciele mediálnej výchovy. Je to zložitá úloha, ktorú ešte viac komplikuje skutočnosť, že vzdelávacie systémy krajín Európy majú rôznu úroveň. Rozsiahly komparatívny výskum v rámci EÚ, akým je EMEDUS, umožní oveľa lepšie pochopiť výzvy, s ktorými sa učitelia mediálnej výchovy stretávajú. Prínosné je aj úsilie zahrnúť do výskumu znevýhodnené skupiny ľudí v oblasti mediálnej gramotnosti (menšiny, osoby s neukončeným vzdelaním, staršej populácie). Štúdia sa snaží prostredníctvom výskumu získať najnovšie poznatky o tejto problematike. Dôležitosť výskumu EMEDUS zdôrazňuje aj skutočnosť, že konzorcium tvoria všetky organizácie a odborníci, ktorí viedli tie najvýznamnejšie výskumy na európskej úrovni na túto tému v posledných troch rokoch. Okrem vybraných národných expertov, ide o autority z organizácií, akými sú napríklad OSN a UNESCO, ktoré plne podporujú výskum v úlohe pridružených partnerov, čo zvyšuje autoritatívnosť konzorcia. Na dosiahnutie týchto cieľov musia byť príslušné inštitúcie a ich stratégie vzdelávania pripravené reagovať na rastúce požiadavky v oblasti celoživotného mediálneho vzdelávania (eavi.eu/joomla/component/content/article/88/192-emedus-project).

19 – 20 November 2012: Seminár mediálnej klasifikácie Univerzity v Minho konaný v UAB Vedeckí pracovníci Dr. Manuel Pinto a Sara Pereira z Vyskumného centrum pre komunikáciu a spoločnosť Univerzity v Minho navštívili Autonómnu univerzitu v Barcelone v dňoch 19. a 20. novembra, aby spolupracovali na výskumných projektoch. Medzi témami seminára bol aj aktuálny prehľad o pokroku projektu EMEDUS. Navyše, výskumná skupina z University of Minho podala správu o výskume v oblasti mediálnej gramotnosti a začlenenia znevýhodnených sociálnych skupín do väčšinovej spoločnosti. Pripojenie nových dokumentov do databázy projektu EMEDUS v súvislosti so sociálnym začlenením ohrozených menšinových skupín bolo jedným z hlavných činností vykonávaných pracovníkmi University v Minho v druhej fáze semináru. Na zasadnutí boli tiež prerokované metodické postupy a návrhy na nové zdroje potrebné v rámci výskumu. Budúca spolupráca medzi Univerzitou v Minho a UAB bola tiež prerokovaná s ohľadom na smerovanie a iniciatívy v oblasti mediálnej gramotnosti na profesionálnej úrovni v rámci UNESCO projektu Media & Information Literacy Clearinghouse. 20. novembra sa vedeckí pracovníci z Univerzity v Minho zúčastnili stretnutia s výskumnou skupinou Oddelenia komunikácie a vzdelávania z UAB. Pinto a Pereira mali tiež v mene ich výskumnej skupiny prezentáciu o činnosti pre kolegov z UAB. Predstavili ich posledné publikácie v kontexte mediálnej výchovy v Portugalsku z hľadiska hlavných aktérov, ich skúseností a výsledkov.

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 21 mlsm.indd 21

2. 4. 2014 8:25:45

REFERÁTY A ŠTÚDIE

Zoznam použitej literatúry

Pérez Tornero reflects on Media Literacy In Times of Crisis. In: EMEDUS

A Network of European institutions develops EMEDUS Project on Media

[online]. 2012. Dostupné z: http://www.emedus.org/2012/12/perez-

Education in the EU. In: EMEDUS [online]. 2012. Dostupné z: http://www.

-tornero-reflects-on-media.html

emedus.org/2012/02/educative-institutions-network-develops.html

Project: European Media Literacy Education Study (EMEDUS). Emedus

Autonomous University of Barcelona presents the EMEDUS project

[online]. 2012. Dostupné z: http://www.emedus.org/p/project.html

at the Conference on Media & Learning. In: EMEDUS [online]. 2012.

Projects: EMEDUS project. In: European Asociation For Viewers Interests

Dostupné z:

[online]. 2012. Dostupné z: http://www.eavi.eu/joomla/what-we-do/

EMEDUS First Experts Panel Meeting provides public policy

projectsinitiatives/192-emedus-project

recommendations in Media Education. In: EMEDUS [online]. 2012.

Projects: EMEDUS project. In: European Asociation For Viewers Interests

Dostupné z: http://www.emedus.org/ 2012/11/emedus-first-experts-

[online]. 2012. Dostupné z: http://www.emedus.org/2012/02/educative-

-panel-meeting.html

-institutions-network develops.html

EMEDUS held its first seminar on methodology in the UAB. In: EMEDUS

Projekt EMEDUS. In: Škola komunikácie a médií [online]. 2012. Dostupné

[online]. 2012. Dostupné z: http://www.emedus.org/2012/03/emedus-

z: http://www.skamba.sk/?page_id=19

-held-its-first-seminar-on_30.html

Projekty, Škola komunikácie a médií [online]. 2012. Dostupné z: http://

EMEDUS holds a new work session to coordinate project quality

www.skamba.sk/?page_id=15

assessment. In: EMEDUS [online]. 2012. Dostupné z: http://www.

Researchers from the University of Minho and the UAB meet in

emedus.org/2012/07/emedus-holds-new-work-session-to.html

Barcelona to coordinate efforts. In: EMEDUS [online]. 2012. Dostupné z:

EMEDUS meets in Rome to project research on informal media

http://www.emedus.org/2012/11/ researchers-from-university-of-minho.

education in Europe. In: EMEDUS [online]. 2012. Dostupné z: http://

html

www.emedus.org/2012/10/emedus-meets-in-rome-to-project.html

The EMEDUS Consortium holds new project follow up meeting in

Empowering citizenship through media literacy. European

Brussels. In: EMEDUS [online]. 2012. Dostupné z: http://www.emedus.

Broadcasting Union [online]. 2012. Dostupné z: http://www.ebu.ch/en/

org/2012/09/the-emedus-consortium-holds-new-project.html

union/news/2012/tcm_6-74568.php

The EMEDUS Project is presented at the meeting of the European

Events. EMEDUS [online]. 2012. Dostupné z: http://www.emedus.org/p/

Media Literacy Experts Group. In: EMEDUS [online]. 2012. Dostupné

events.html

z: http://www.emedus.org/2012/04/emedus-project-is-presented-at-

http://www.emedus.org/2012/11/autonomous-university-of-barcelona.

-meeting.html

html

The EMEDUS project was presented at the International Congress:

Network. EMEDUS [online]. 2012. Dostupné z: http://www.emedus.

MILID WEEK, held in Barcelona on 22-25 May 2012. In: EMEDUS [online].

org/p/list-of-beneficiaries.html

2012. Dostupné z: http://www.emedus.org/2012/04/the-emedus-

Network. Škola komunikácie a médií [online]. 2012. Dostupné z: http://

-project-was-presented-at.html

www.skamba.sk/wp-content/uploads/2012/10/3.pdf

22 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 22

2. 4. 2014 8:25:48

REFERÁTY A ŠTÚDIE

PLÁN MEDIÁLNEHO VÝSKUMU: JEDNODUCHÝ MANUÁL Natália Behrová

Cieľ výskumu, výskumná téma, výskumné metódy Hlavným cieľom výskumu je overiť vplyv médií na negatívne zobrazenie chovu bojových plemien a podpora návrhu zákona ministerstva pôdohospodárstva o sprísnení ich chovu. Šetrenie budeme realizovať pomocou obsahovej analýzy denníkov Nový Čas a SME v období od januára 2012 do decembra 2012. Skúmame, akou mierou sa periodiká podieľajú na mediálnej prezentácii vybraných tém súvisiacich s návrhom zákona o sprísnenom chove bojových plemien, a teda aj na formovaní názorov svojich čitateľov a následne na tvorbe verejnej mienky. Zaujíma nás aj to, v akej miere sa spracovanie tejto témy zhodovalo u obidvoch periodík z hľadiska obsahu a formy. V prieskume použijeme kvalitatívnu obsahovú analýzu médií zameranú na rozbor vybraných publikovaných mediálnych obsahov, pričom analyzujeme tieto tematické kategórie: • Témy, ktorým sa vybrané periodiká venovali v sledovanom období v súvislosti s pripravovaným návrhom zákona na sprísnenie chovu bojových plemien. • Témy súvisiace s obmedzeným chovom bojových plemien v zahraničí. • Témy súvisiace s útokmi bojových psov na území Slovenska. • Témy súvisiace s útokmi bojových psov v zahraničí.

o bojových psoch s týmito vybranými témami: • Útok bojového psa na človeka. • Návrh zákona ministerstva pôdohospodárstva o obmedzení chovu bojových plemien. • Problematika bojových psov a jej riešenie v zahraničí. Pri realizácii kvantitatívnej obsahovej analýzy sme si ďalej rozdelili články na pozitívne a negatívne vo vzťahu k bojovým plemenám a návrhu zákona ministerstva pôdohospodárstva na sprísnený chov. Tieto kategórie sme si zvolili preto, aby sme zistili, aký obraz vytvárajú dané periodiká o tejto téme.

Výsledky analýzy a ich interpretácia Tabuľka ukazuje frekvenciu výskytu článkov s danou tematikou v denníku Nový čas útok bojového psa

Charakteristika analyzovaných médií Analyzujeme dva mienkotvorné denníky v SR, pretože stabilne patria k najčítanejším, majú celoštátny charakter a celospoločenský dosah. Denník SME patrí v súčasnosti medzi najčítanejšie slovenské denníky, vydáva ho vydavateľstvo Petit Press a na slovenský mediálny trh vstúpilo v roku 1993. SME vychádza šesťkrát za týždeň a svojim čitateľom prináša tradičné rubriky doplnené prílohami. Denník Nový čas je naším najčítanejším denníkom, je suverénnou jednotkou na trhu, má 1,5 milióna čitateľov denne. Vychádza aj v nedeľu. Začal vychádzať po nežnej revolúcii v roku 1990. Vydáva ho vydavateľstvo Ringier.

kauza o chove bojových psov

zákon o chove bojových psov

majitelia psov

1 2 3 4 5

Charakteristika základného súboru a výskumnej vzorky

Za základný výskumný súbor sme zvolili všetky čísla denníka SME a denníka Nový čas a všetky v nich publikované žurnalistické texty týkajúce sa bojových psov na Slovensku a v zahraničí uverejnené v období od januára do decembra 2012.

7 8

Postup analýzy:

• Vybrali sme témy súvisiace s bojovými psami. • Z týchto tém sme určili tri najviac medializované, ktoré sa stali predmetom ďalšieho kvalitatívneho výskumu. • Všímali sme si obsah textov a ich vzťah k tematike bojových psov v sledovanom období. Výberovým súborom sa pre nás stali celé články pojednávajúce

Zákaz chovu agresívnych plemien

10 11 12

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 23 mlsm.indd 23

2. 4. 2014 8:25:50

REFERÁTY A ŠTÚDIE

Frekvencia výskytu v SME útok bojového psa

Zákaz chovu agresívnych plemien

kauza o chove bojových psov

zákon o chove bojových psov

niekoľko článkov, ktoré sa v istej miere zastávali čistokrvných psov a z útokov tým nepriamo obvinili krížencov. majitelia psov

1 2

Prezentácia v denníku SME Tento denník informuje čitateľov o tom, v akom znení sa zákon práve nachádza, články majú tendenciu nabádať ľudí k činu, aby nejakým spôsobom prispeli k zmene. Jeden z článkov dokonca informoval čitateľov o tom, že zákon je v pripomienkovom konaní a poskytol im návod na to, ako ho pripomienkovať.

3 4 5 6 7

Mediálna prezentácia témy: Prezentácia problematiky bojových plemien v zahraničí Prezentácia témy v denníku Nový čas Denník Nový čas sa vo vysokej miere začal zaoberať stavom danej problematiky v zahraničí po tom, čo sa na Slovensku odohralo viacero drám spojených s útokmi psa. Začali písať o každom jednom podobnom probléme, ktorý sa v zahraničí odohral. Začali porovnávať krajiny EÚ a ich legislatívu, zákony a opatrenia týkajúce sa chovu určitých plemien psov.

Prezentácia témy v denníku SME

Denník SME sa viac zaoberá dianím na Slovensku čo sa týka otázky bojových psov a zákonov, ktoré majú iné štáty. Prinášajú spravodajstvo zo zahraničia. Ak sa nejaký brutálny útok odohrá, informujú o ňom.

Závery analýz mediálnych prezentácií vybraných tém

Z výskumu realizovaného metódou obsahovej analýzy médií vyplynuli tieto závery:

Záver Z1 Mediálna prezentácia témy: Útoky bojových psov na človeka Prezentácia témy v denníku Nový čas Téma bola v denníku zobrazovaná a prezentovaná skôr kriticky a ironicky, obranný charakter mal len jeden príspevok. Príspevky vyznievali skôr negatívne a boli umelo nafúknuté a ich obsah skresľoval skutočnosť.

Nový čas informoval o danej téme viac bulvárne a viac informácie zveličoval. Domnievame sa, že táto skutočnosť súvisí s obsahovým zameraním denníka, úlohou bulváru je prinášať šokujúce informácie a podávať ich čitateľovi práve takýmto spôsobom.

Záver Z2

Prezentácia témy v denníku Sme

Nový čas kritizoval majiteľov bojových psov, a zároveň dával podnety pre ministerstvo pôdohospodárstva, aby začalo konať

Denník SME v porovnaní s denníkom Nový čas nevenoval tejto téme až takú pozornosť. Príspevky sú písané menej bulvárne a majú neutrálny charakter, konštatujú dianie. Kritických článkov je menej, ale napriek tomu podnecujú v človeku negatívnu mienku.

Denník poukazoval na chybu majiteľov, zlý výcvik, nevhodné podmienky pre chov, ale aj nevhodných majiteľov. Nerozlišuje dobrých a zlých, uvádza všetkých majiteľov bojových plemien do zlého svetla.

Mediálna prezentácia témy: Zákon o obmedzení a sprísnení chovu bojových plemien Prezentácia témy v denníku Nový čas V tomto denníku k zákonu zaujali dva postoje. V niektorých článkoch ho obhajujú a podporujú. Vyzývajú ministerstvo, aby konalo a aby nejakým spôsobom pomohlo predchádzať nešťastiam a útokom. V druhom prípade však zdieľajú pobúrenie chovateľov a nabádajú ich ku konaniu, protestovaniu a k tomu, aby si svojich psov zastali. Vyšlo aj

Záver Z3 Témy súvisiace s útokmi bojových psov boli na stránkach denníka Nový čas prezentované výrazne negatívnejšie ako na stránkach denníka SME Nový čas nezaostáva za svojou povesťou bulvárneho denníka a tému interpretoval bulvárne. Články boli písané v negatívnom a rozhorčenom duchu. SME sa snažilo články písať čo najobjektívnejšie

24 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 24

2. 4. 2014 8:25:52

REFERÁTY A ŠTÚDIE

a nepridávať do nich umelo výrazy, ktoré by podnecovali čitateľovu predstavivosť o hrôzostrašnosti situácie.

Záver Z4 Konfliktnosť tém a snaha o diskusiu čitateľov je očividnejšia v prípade denníka SME Sme nabáda čitateľov, aby prejavili svoj názor a diskutovali o ňom, poskytuje im široký priestor aj na obhajobu bojových psov.

Záver Z5 Denník SME sa usiloval pomôcť svojim čitateľom a dával im návod na to, ako pripomienkovať návrh zákona ministerstva pôdohospodárstva. Denník SME pristupuje otvorenejšie k svojim čitateľom a dáva im návod na to, ako konať v takejto situácii, ak sa im zdá zákon nespravodlivý alebo prehnaný.

Záver V tomto príspevku sme sa pokúsili o nezainteresovaný pohľad na témy, ktoré nás zaujímajú a nebol im podľa nášho názoru venovaný taký objektívny pohľad, ako by si zaslúžili. Autori príspevkov mali za cieľ vyvolať búrlivú diskusiu a túto tému nechceli prezentovať bezkonfliktne. Na jednej strane je možné túto skutočnosť chápať, pretože je ich úlohou šokovať čitateľa, ale na druhej strane by si témy zaslúžili z ich strany viac objektívnosti a faktov.

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 25 mlsm.indd 25

2. 4. 2014 8:25:54

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

Výskum internetovej ’ angažovanosti mladých ludí v obcianskej a verejnej politike ˇ Zuzana Bučková

nohé pozorovania a výskumy upozorňujú na to, že dnešná mládež sa nezúčastňuje aktívneho občianskeho a politického života. Zvýšenie zaangažovanosti mladých ľudí do verejného diania by mohlo viesť k zlepšeniu života a spokojnosti obyvateľov a tiež k lepšej informovanosti mladých. Mladí ľudia často využívajú rôzne technológie a sociálne médiá. Vzhľadom na tieto poznatky sa výskumníci zaoberali otázkou, ako dané technológie využiť v prospech väčšej participácie mladých na občianskom a politickom živote. Technológie a sociálne médiá môžu teda slúžiť ako nástroj na opätovné zaangažovanie mládeže, ktorá sa v značnej miere nezapája do tradičných foriem spoluúčasti na verejnom dianí v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami. Preto sa výskumníci usilovali zistiť, ako by mohli v kontexte angažovanosti mladých využiť dané platformy. Výskum pozostával z niekoľkých krokov, na ktorých sa zúčastnilo viacero výskumníkov, ktorí jednotlivé požiadavky a otázky zosumarizovali a výskum rozdelili na tri časti: prieskum literatúry, práca v teréne a digitálna aplikácia. Individuálne

časti objasňujú možnosť uplatnenia technológií a sociálnych médií, potenciálne prekážky pri ich osvojovaní a výhody, ktoré môžu ich používaním vzniknúť. Prieskum literatúry sledoval zmeny vo vzorcoch politickej participácie mládeže, taktiež sledoval uplatnenie informačných a komunikačných technológií (ICT) a poukazoval na potenciálne výhody a nevýhody ich využitia. Výsledkom bolo zistenie, že internet je pre mládež najviac využívaným médiom na získavanie informácií o politickej situácii a prostredníctvom neho získava mladá generácia aj iné dôležité údaje. Internet ako zdroj daných informácií prevyšuje aj tradičné formy získavania údajov, t. j. prostredníctvom televízie, novín a osobného kontaktu. Skutočnosť, že mládež je naklonená spolupodieľať sa na politike skôr on-line ako tradičnou formou, upozorňuje na on-line formy ako na dôležitý spôsob pôsobenia proti klesajúcim trendom politickej a občianskej angažovanosti mládeže. Netreba však zabúdať, že aj keď ide o efektívny spôsob zapájania mládeže do verejného diania, sú tu nedostatky, ktoré môžu zhoršiť alebo znemožniť

26 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 26

2. 4. 2014 8:26:01

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

participáciu. Dostupnosť internetu a technológií pre mladých ľudí je podmienená výškou príjmu a často aj rasou, čo súvisí s problematikou menšín a pod. Pre lepšie identifikovanie výhod a nevýhod týchto platforiem výskumníci uskutočnili rozhovory so siedmimi organizáciami. Tieto organizácie pracujú s mladistvými v rôznych programoch, ako sú politické vzdelávanie, mimoškolské vzdelávanie, brigádnická činnosť, kriminálne zásahy a ich prevencia, umenie a médiá. Diskusia viedla k záveru, že využívanie technológií a sociálnych médií ako elektronickej formy angažovania sa prispievajú k lepšej komunikácii s mladistvými a sú dôležité. Na druhej strane respondenti upozorňujú na to, že aj nová forma elektronického angažovania by mala byť sprevádzaná komunikáciou „tvárou v tvár“ a inými tradičnými spôsobmi interakcie, a to v záujme zabezpečenia kvality a autenticity politickej a občianskej participácie. Z uvedeného vyplýva, že vzájomná a osobná interakcia bude vždy zohrávať dôležitú úlohu pri koordinovaní a posúvaní politickej a občianskej angažovanosti mládeže. Z tohto dôvodu laboratórium vizualizácie mestských dát na Univerzite v Illinois v Chicagu zhotovilo hru využívajúcu Geografické Informačné Systémy (GIS) na zaangažovanie mládeže do reálneho sveta politických otázok. Interaktívny model dovoľoval študentom navrhnúť nové hranice mestských častí a demografickú kompozíciu a následne poukázal na veľkosť vplyvu týchto zmien, ako sú posuny v súčtoch populácie, zmena politickej sily a pod. Hra umožňovala jednotlivcom alebo tímom (študentom) s použitím reálnych dát vybudovať, rekonštruovať, meniť mestské štvrte, a taktiež im umožňovala odpovedať na rôzne sporné otázky a hľadať ich riešenia. Študenti rozdelení do tímov využívali svoju tvorivosť a predstavivosť pri navrhovaní a zdôvodňovaní rôznych reforiem, a následne jednotlivé skupiny medzi sebou prezentovali zmeny a diskutovali o spoločnom finálnom riešení situácie. Na konci cvičenia moderátor viedol diskusiu, v ktorej sa riešili dohodnuté zmeny na mape

a ich vplyv. Diskutovalo sa aj o princípoch, politike a celkovom smerovaní daného výskumu. Skupiny poskytli projektovému tímu niekoľko významných pohľadov. Hra sama o sebe bola zábavná, ale výsledok spájal zážitok z hry s cieľom občianskej angažovanosti. Táto časť výskumu, ktorá pojednávala o využívaní IC technológií v spolupráci so vzájomnou interakciou, poskytla závery o veľkom prínose on-line formy angažovania. Zistenia teda odpovedali výskumníkom na otázky, ktoré sa snažili riešiť: • Ako využiť technológie na zväčšenie angažovanosti mladých? • Čo sa môžu naučiť o občianskom živote on-line? • Pomôže interaktívny program mládeži lepšie chápať občianske záležitosti? Výskum potvrdzuje význam a príťažlivosť elektronických médií pre mládež. Elektronické médiá im pomáhajú so zhromažďovaním informácií a pri vzdelávaní. Organizácie zamerané na mládež sa domnievajú, že v práci s mládežou je dôležitá osobná komunikácia. Elektronické médiá síce dokážu úspešne priviesť ľudí k informáciám a poskytnúť vzdelávacie materiály, no nerozvíjajú také stránky, ako je interakcia a budovanie dôvery. Takéto zistenia hovoria o potrebe využívania elektronických médií v kombinácii s osobnými stretnutiami. Predovšetkým rozhovory vedené ako časť výskumu upozorňujú na rôzne pozitíva a negatíva aplikácie elektronickej formy zapájania mládeže. Interaktívny model GIS slúži ako praktický príklad digitálnych aplikácií elektronického angažovania. Výskum poukazuje na to, že v rámci participácie mládeže na politickom a občianskom živote môžu absentovať tradičné formy, no na druhej strane nové technológie a sociálne médiá poskytujú životaschopný spôsob, ako znovu zaangažovať mládež. Mladí ľudia majú vďaka rôznym aplikáciám možnosť tvorivo a samostatne pracovať. Sú motivovaní, čo vedie k zvýšeniu participácie, a to bolo hlavným cieľom výskumu. Tieto snahy však musia byť realizované opatrne a musia byť doplnené tradičnými interakciami „tvárou v tvár“.

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 27 mlsm.indd 27

2. 4. 2014 8:26:34

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

NÁZOR DETÍ A MLÁDEŽE NA WEB 2.0 TECHNOLÓGIE Mária Barczi

ýskum s názvom Názor detí a mládeže na web 2.0 technológie (Children and young people’s views on web 2.0 technologies) sa zaoberal zhromažďovaním informácií a názorov mladých ľudí na web 2.0 technológie, ako prakticky využiť sociálny softvér na zlepšenie komunikácie a spolupráce medzi mladými ľuďmi, či mladí ľudia používajú internetovú sieť, mediálne siete a komunikačné nástroje, ako často ich využívajú, na čo ich využívajú a taktiež sa zaoberal otázkou bezpečnosti, možnými nebezpečenstvami a krokmi, ktoré by mali byť prijaté, aby sa zabezpečilo ich bezpečné používanie.

Web 2.0 technológie Pod pojmom web 2.0 technológie rozumieme technológie, ktoré umožňujú spojenie a spoluprácu medzi užívateľmi webu a sociálnymi sieťami a ich tvorcami vo virtuálnej spoločnosti. Sú protikladom webovým stránkam, ktoré užívateľovi ponúkajú iba pasívne prehliadanie stránok a obsahu bez toho, aby sami vstúpili do webového obsahu. Dobrými príkladmi web 2.0 technológií sú sociálne siete na pracoviskách, blogy, wikipedia, siete na zdieľanie videí a pod. Tieto technológie zahŕňajú sociálne médiá a sociálny softvér pozostávajúci z online nástrojov, ktoré umožňujú užívateľom zdieľať, spolupracovať a komunikovať medzi sebou v rámci skupiny. Umožňujú a predstavujú internetovú komunikáciu nielen ako jednosmernú. Tieto nástroje a webové stránky využívajú tiež populárne sociálne siete, napríklad MySpace, Facebook a Bebo, a mediálne siete ako Flickr a YouTube.

Ciele výskumu Hlavným cieľom tohto výskumu bolo zhromaždiť názory mladých ľudí na web 2.0 technológie. Výskum bol podnietený osobným využívaním médií mladými ľuďmi, taktiež využitím nástrojov sociálnych sietí v skupine, v reálnom živote, napríklad pri komunikácii medzi mladými ľuďmi počas organizovania stretnutí a podujatí, na vyjadrenie ich názorov. Tieto nástroje sú využívané tiež v parlamentných skupinách mladých ľudí na školách, ale aj v malých reprezentačných výboroch. Výskum sa zaoberal aj niekoľkými čiastkovými cieľmi, ktoré sú zhrnuté v týchto výskumných otázkach: • V akom rozsahu mladí a deti využívajú web 2.0 technológie na sociálnych sieťach, ako ich používajú a aký majú pre nich úžitok? • Ako môžu web 2.0 technológie povzbudiť mladých a deti k vyjadreniu svojich vlastných názorov na potreby, záujmy a poskytované služby? • Akú radu by sami (deti a mládež) navrhli na zlepšenie úžitkových vlastností web 2.0 technológií na zlepšenie kvality služieb pre potenciálnych spotrebiteľov sociálnych médií? Cieľom bolo zhromaždiť užitočné informácie určené pre výskumné pobočky web 2.0 technológií a ich nástrojov. Taktiež poskytnúť osobnú politiku, ktorá by hodnotila formy komunikácie v oblasti mladých.

Použitá metodológia Na získanie názorov detí a mládeže na využitie web 2.0 technológií boli v skupinách výskumných vzoriek vedené štruktúrované diskusie. Výskumné pobočky si vyberali svoju výskumnú vzorku prostredníctvom emailu, v ktorom žiadali o zapojenie sa do projektu.

Výskumná vzorka Výskumné pobočky vyberali výskumné vzorky podľa toho, kde sú sami situovaní. Navrhnutá bola tiež jedna rezervná. Každá z výskumných vzoriek pochádzala z iného okolia: jedna bola v centre Londýna, druhá v grófstve a tretia v mestskej štvrti. Tieto pobočky sú považované za spoločnosti, ktoré majú skúsenosti so sociálnymi sieťami. Výskumná vzorka bola zostavená na základe toho, či vybraní mladí mali dostatok skúseností so sociálnymi médiami, využívali ich a netvorili okrajovú vzorku populácie mladých ľudí. Boli vyberaní na základe predpokladu, že daná vzorka bude digitálne vzdelanejšia v danej oblasti sociálnych médií. Všetci členovia výskumných skupín mali od 11 – 19 rokov a pochádzali zo školskej rady. Na vytvorenie týchto skupín boli k dispozícií 4 dospelí z výskumných pobočiek. Do projektu boli taktiež zapojení profesionálni pracovníci v oblasti sociálnych médií, ktorí priniesli užitočnú perspektívu do projektu. Výskum bol realizovaný v roku 2009 od apríla do októbra.

Najdôležitejšie zistenia a výsledky výskumu Výskum potvrdil, že web 2.0 technológie sú najčastejšie využívané študentmi počas štúdia na osobné účely, diskusiu so spolužiakmi či na vyjadrenie názoru. Iba menšina študentov technológie nevyužila, pretože sa nechcela digitálne zaradiť a tiež z dôvodu nástrojov, ktoré sociálne siete propagujú a nie sú dostupné pre všetkých.

Využitie a stanovisko k web 2.0 technológiám Výskum dokázal, že väčšina detí a mladistvých má prístup k počítaču a internetu priamo z domova. Ide o 80 – 95 % školopovinných detí. Väčšina domácností je technicky bohatá na množstvo počítačov, čo znamená, že každý člen rodiny má svoj osobný počítač. Taktiež každý mladý človek z týchto rodín má svoj vlastný mobilný telefón s prístupom na internet. Prvou otázkou bolo zistenie, či mladí používajú internetovú sieť, mediálne siete a komunikačné nástroje. Odpoveďou na všetky tri otázky bolo „áno“. Najčastejšie mediálne siete, ktoré boli spomenuté, sú Facebook, Bebo, YouTube a Flickr. Veľmi málo mladých uviedlo, že tieto technológie nevyužíva. Napríklad jeden 15-ročný chlapec uviedol, že mobil ani internet nevyužíva, pretože mu matka zakázala. Bude ich môcť využívať, keď bude mať 16 rokov. Štyria dospelí z výskumných pobočiek potvrdili informácie, ktoré o sociálnych sieťach uviedli mladiství. Jeden z nich uviedol, že mladí využívajú najmä Facebook, MySpace a Bebo, aby zostali v kontakte s ostatnými. Využívajú ich na zdieľanie fotografií, udalostí, mládežníckych akcií a klubov. Blogy a wikipediu využívajú menej. Taktiež zistili, že mladí majú tendenciu rozvíjať svoje technické či elektronické schopnosti vo svojom voľnom

28 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 28

2. 4. 2014 8:27:02

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

čase mimo školských inštitúcií. Mladí, ktorí rozvíjajú svoje technické či elektronické zručnosti v škole či mimo školy, využívajú počítač veľmi často. Aj keď väčšina mladých ľudí má prístup k daným technológiám, existuje aj skupina, ktorá nemá vlastný počítač či prístup na internet. Hovoríme o 5 až 20 % mladých ľudí. Ďalšou výskumnou otázkou vo výskumnej skupine bolo, prečo mladí ľudia využívajú technológie sociálnych médií. Odpovede naznačujú, že mladí ľudia používajú tieto nástroje, najmä sociálne siete, na personálnu komunikáciu s ostatnými skupinami mladých, so študentskou radou alebo pre verejný účel. Odráža sa to v jednom z komentárov: „Využívame ich najmä na četovanie s ľuďmi, ktorých poznáme.“ Opýtaný dospelý podporuje takýto postoj: „Mladí využívajú MSN, četovacie miestnosti, Facebook. Využívajú ich na rozprávanie sa, posielanie správ a flirtovanie. Tiež ich využívajú na organizovanie eventov a môžu tiež organizovať rôzne kampane. Tieto možnosti im pomáhajú vyvíjať ich vlastné identity, aj keď majú aj svoje úskalia.“

„Výhody web 2.0 technológií prevažujú nad nevýhodami a nebezpečenstvami.“ Pokiaľ hovoríme o frekvencii využívania technológií web 2.0 a nástrojov sociálnych sietí, najbežnejšia odpoveď od mladých ľudí bola „každý deň“. Väčšinou išlo o využívanie sociálnych sietí. Ako príklad uvádzame tento komentár: „Teraz ich využívam každý deň.“ Mnoho z mladých ľudí ohlásilo používanie týchto stránok niekoľkokrát denne. Traja z dospelých sa zhodli v tom, že nie všetci mladí ľudia, ale väčšina z nich používa weby 2.0 každý deň, hlavne pri domácich úlohách. Jeden z nich aj naznačuje, že užívanie týchto technológií nikdy nebolo také časté ako teraz. Frekvenciu používania môžeme zhodnotiť ako pravidelnú, avšak je potrebné pripomenúť, že z rôznych dôvodov (obmedzený prístup k počítačom a mobilným telefónom, rodičovská kontrola) tu sú aj mladí ľudia, ktorí nevyužívajú tieto technológie alebo ich využívajú nie veľmi často. „Kedykoľvek“ a „kdekoľvek“ sú výstižne funkcie týchto technológií, s ktorými súhlasili aj mladí ľudia aj zástupcovia výskumných pobočiek.

Vyjadrenie názorov prostredníctvom web 2.0 technológií Z doterajších zistení vyplýva, že web 2.0 technológie sú značne používané mladými ľuďmi zapojenými do tejto štúdie a cítia sa sebaisto a bezpečne pri ich používaní. V ďalšej časti sa obracajú na otázku týkajúcu sa aktuálneho a potenciálneho použitia týchto nástrojov a na to, aby sa zaoberali a podporili mladých ľudí vyjadriť svoje názory a zúčastnili sa na rozhodovaní. V diskusnej skupine sa pýtali, ako vyjadrujú názory na problémy ovplyvňujúce ich miestne okolie. Všeobecnou odpoveďou bolo, že majú viac než dosť príležitostí vyjadriť svoj názor prostredníctvom elektronických prostriedkov aj prostredníctvom iných, ako sú praktické semináre či projekty. Ako príklady uvádzame tieto komentáre: „Použili sme elektronické hlasovanie na konferenciách.“ alebo „Môžeme komentovať prostredníctvom YouTube videí. Máme tu verejné miesta a blogy, kde môžeme komentovať.“

Maximalizácia výhod web 2.0 technológií Webové stránky s účasťou mládeže Počas priebehu výskumu narazili na niekoľko webových stránok, ktoré boli používané ako mechanizmus pre mladých ľudí na vyjadrenie svojich názorov. Tieto stránky môžu byť všeobecne rozdelené na tri typy: • iba poskytujúce informácie, • poskytujúce informácie s primeranou interaktivitou, • poskytujúce informácie s plnou, nadmernou interaktivitou. Zistenia sa prikláňajú k tomu, že akákoľvek súčasná webová stránka pre mladých ľudí potrebuje byť prispôsobená mládeži. Je dôležité zapojiť mládež do zriaďovania takej stránky, nechať ich vložiť obsah a dizajn. Napriek tomu takáto stránka potrebuje byť vedená dospelým.

Kľúčové výhody Mladí ľudia zapojení do tohto projektu sa zhodli v tom, že výhody web 2.0 technológií prevažujú nad nevýhodami a nebezpečenstvami. Taktiež uviedli, že je tu stále dosť potenciálu na používanie týchto nástrojov, a to nielen z pohľadu ich osobného využitia, prístupu a zbierania, ale aj vo vyjadrovaní názorov širokej škály mladých ľudí.

Bezpečné používanie web 2.0 technológií

Hlavné výsledky výskumu

Ďalšou témou, ktorou sa výskum zaoberal, bola séria otázok zameraných na bezpečnosť, na možné nebezpečenstvá a kroky, aké by mali byť prijaté, aby sa zabezpečilo bezpečné používanie. Ich najčastejšie odpovede smerovali k názoru, že mladí ľudia sa cítia bezpečne používaním týchto technológií a sú si vedomí nebezpečenstva, ktoré by mohli tieto technológie predstavovať. Taktiež vedia, čo je potrebné spraviť na to, aby sa chránili pred takýmto rizikom. Väčšina z nich má dostatočné vedomosti o tom, ako postupovať, aby zostali v bezpečí a vedeli koho osloviť v prípade rady. Je zrejmé, že mladí ľudia sú veľmi dobre oboznámení s nebezpečenstvom spojením s používaním sociálnych a mediálnych sietí. V prieskume, ktorí sa zoberal bezpečnosťou na internete zistili, že 20 % žiakov základných škôl nebolo oboznámených o bezpečnosti na internete od učiteľov a 15 % z nich nebolo poučených ani od rodičov. Na druhom stupni to bolo 35 % a 29 %. Ďalším zistením bolo že 13 % žiakov prvého stupňa a 5 % žiakov druhého stupňa sú strážení pri používaní internetu doma.

Autori identifikovali nasledovné hlavné zistenia a výsledky: • Mladí ľudia používajú web 2.0 technológie najmä na získavanie kontaktov. • Iba menšina tieto technológie nepoužíva. Jednou z príčin je nevyhnutnosť digitálneho zariadenia na využívanie týchto technológií a vysoké náklady spojené s týmito zariadeniami. • Využitie týchto nástrojov často prebieha mimo škôl a mládežníckych skupín. • Mladí ľudia zapojení do tejto štúdie si boli vedomí nebezpečenstiev a krokov potrebných na to, aby zostali v bezpečí v online prostredí. Zoznam použitej literatúry: RUDD, P., WALKER M.: Children and Young People’s Views on Web 2.0 Technologies. [online] Berkshire : National Foundation for Educational Research, 2010. 12 str. ISBN 97819067923602. Dostupné na: <http://www.nfer.ac.uk/nfer/publications/LWT01/ LWT01.pdf> [cit. 2013-5-16]

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 29 mlsm.indd 29

2. 4. 2014 8:27:02

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

SPRÁVA O MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI DOSPELÝCH ’ VO VELKEJ BRITÁNII Zuzana Magálová

ROD

1 Zameranie výskumu, výskumné metódy Výskum bol realizovaný v rokoch 2005 a 2007 vo Veľkej Británii. Cieľom výskumu bolo zistiť, ako sa zmenila mediálna gramotnosť v jednotlivých regiónoch Veľkej Británie v rokoch 2005 a 2007. Výskum bol vykonávaný kvantitatívne pri osobnom stretnutí v domácnostiach formou osobných rozhovorov a následným vypĺňaním dotazníkov v rôznych regiónoch Veľkej Británie.

2 Výskumná vzorka, obdobie zberu dát

47,9 % muži (15 a viac rokov)

32,7 % 34,5 % 32,7 % 35 až 54 rokov

55 a viac rokov

ZAMESTNANOSŤ

56,4 %

43,6 %

zamestnaní

nezamestnaní

GEOGRAFICKÉ ČLENENIE VZORKY

Veľkosť vzorky

ženy (15 a viac rokov)

VEK

15 až 34 rokov

Vzorka pre daný výskum bola rámcovo konštruovaná pomocou poštového smerovacieho čísla tak, aby odrážala potreby vzorky. Vzorkovacie body boli vybrané s pravdepodobnosťou úmernou veľkosti tak, aby sa utvorila reprezentatívna vzorka. V rámci každého vybraného odberného miesta boli vyslaní anketári na vyhľadanie adresy a boli vyškolení pokynmi k práci. Pri rozhovoroch nasledovali náhodné trasy, ale začínali na vopred daných adresách. Prieskum prebiehal medzi októbrom a decembrom 2007.

52,1 %

400

500

600

700

2007

300 200 100

Londýn Juho- Juhovýchod, západ Východ

Stred

Severo- Severo- Škótsko Wales východ západ

2005

800

rok 2007

rok 2005

2905

3244

CELKOVO

Severné Írsko

3 Štruktúra výskumnej správy

0 16- až 24- roční

25- až 34- roční

35- až 44- roční

45- až 54- roční

55- až 64- roční

65 a viac

Podpora mediálnej gramotnosti je povinnosťou uvedenou na stránke organizácie Ofcom podľa § 11 Zákona o aktoch komunikácie z roku 2003. Definícia mediálnej gramotnosti podľa OFCOM-u je „schopnosť získavať, chápať a vytvárať komunikáciu v rôznych kontextoch.“ Táto

30 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 30

2. 4. 2014 8:27:03

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

správa je štruktúrovaná podľa nasledujúcich troch prvkov mediálnej gramotnosti: • Prístup zahŕňa využívanie multimediálnych zariadení, objem a šírku použitia. • Porozumenie zahŕňa záujem a kompetencie v používaní funkcií dostupných na každej platforme, rozsah a úroveň záujmu o obsah, dôveru v internetové stránky, dôveru v novinky, a znalosť regulácie a financovania zdrojov. • Tvorba zahŕňa dôveru ľudí v spojenie s tvorivým obsahom a ich záujem vykonávať kreatívne úlohy, najmä s využitím sociálnych sietí.

4 Prístup – zavádzanie a využívanie médií Zavádzanie a využívanie médií stále rastie. Viac ako štyria z piatich ľudí majú mobilný telefón, digitálnu televíziu alebo prístup k digitálnemu rádiu doma, a traja z piatich majú doma internet. Prijímanie mobilných telefónov, digitálnej televízie a internetu v priebehu posledných dvoch rokov naďalej rastie. Tento rast nastal vo všetkých demografických skupinách, ale na rôznych úrovniach. Skupiny, ktoré zažili najväčší rast v niekoľkých platformách vlastníctva (mobilný telefón, digitálna televízia a internet) sú vo veku 20 – 24 a 35 – 44, ľudia, ktorí pracujú a tí, ktorí žijú vo vidieckych oblastiach. Došlo k poklesu v pomere tých ktorí, tvrdia, že počúvajú rádiá, bez ohľadu na platformy, ktoré využívajú zo 77 % v roku 2005 na 69 % v roku 2007. Mládež (najmä vo veku 16 – 24 rokov) sa tiež zúčastňuje na širšej škále mediálnych aktivít, trávia viac času na internete a používajú internet pre širšie škály činností ako iné demografické skupiny. V celej populácii je televízia stále dominantná mediálna platforma v porovnaní s inými médiami, je to viac vyjadrené u starších ľudí a u C2DE socio-ekonomických skupín. Medzi rokmi 2005 a 2007 sa zvýšilo využívanie internetu a digitálnej televízie pre 20- až 24-ročných, ale aj pre ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach, a to rýchlejším tempom ako v bežnej populácii.

„Viac ako štyria z piatich ľudí majú mobilný telefón, digitálnu televíziu alebo prístup k digitálnemu rádiu doma.“ Medzi staršími ľuďmi (nad 65 rokov) sa zvýšil nárast digitálneho televízneho vysielania, medzi 65- až 75-ročnými sa zvýšil z 56 % na 69 % a medzi viac ako 75-ročnými sa to zvýšilo až z 36 % na 58 %. Celkovo je však nárast medzi 64- až 74-ročnými a staršími ako 75 rokov naďalej zaostáva za celorepublikovými priemerom (82 %). Rozdiel medzi staršími ľuďmi a obyvateľstvom všeobecne v zavádzaní internetu zostal rovnaký, prípadne sa trochu rozšíril. Zavádzanie digitálnej televízie a internetu medzi ľuďmi v D a E socio-ekonomcikej skupine rastie rovnakým tempom ako priemer pre populáciu vo Veľkej Británii. Avšak, vlastníctvo limitov pre digitálnu televíziu (72 % vs. 82 %) a na internete doma (35 % vs. 62 %) sú stále nižšie ako priemer v skupine D a E.

5 Porozumenie – spôsob chápania médií Je menej pravdepodobné, že starší ľudia a C2DE budú poznať a chápať výhody a budú mať pocit istoty pri používaní mediálnych funkcií

a služieb. Záujem a dôvera vo využívaní interaktívnych funkcií sa líšia vo vnútri platforiem aj medzi platformami. Celkovo je však najvyšší záujem o internet a mobilné funkcie, najnižší o digitálne televízne a rozhlasové funkcie. Najnižšiu úroveň vedomostí a pochopenia výhod a dôveru v používaní funkcií majú ženy nad 45 rokov, C2DE, ľudia, ktorí nepracujú alebo tí, ktorí nemajú deti. Ľudia žijúci v Škótsku, Walese a Severnom Írsku tiež majú nižšiu úroveň informovanosti, porozumenia a dôveru v použití funkcií. Rozsah, v akom ľudia veria alebo neveria obsahu, sa mení v závislosti od žánru, ktorý vidia alebo počujú alebo informácií, ktoré konzumujú. Špeciálne sa pozrime na vnímanie správ a vecných programov v televízii. 46 % respondentov verí väčšine z toho, čo vidí, 27 % tvrdí, že ich viera sa líši v závislosti od kanálu a 24 % respondentov je skeptických. Ženy vo veku 45 – 54 rokov a CS1 veria správam a vecným programom. Muži vo veku 16 – 24 rokov ú skeptickejší. Povedomie výskumnej vzorky o financovaní a regulácii obsahu sa líši podľa platformy a demografickej skupiny. Respondenti uvádzajú, že sa viac obávajú internetu ako iných platforiem. Celkový podiel vyjadrujúci znepokojenie nad internetom sa zvýšil z 58 % v roku 2005 na 63 % v roku 2007.

6 Tvorba – vkladanie fotografií a sociálne siete Vkladanie fotografií sa vo výskume ukázalo ako jediná činnosť, ktorá bola buď vykonaná, alebo je v záujme väčšiny užívateľov internetu. Je viac pravdepodobné, že mladí ľudia vo veku 16 až 19 rokov (75 %), 20 až 24 rokov (74 %) budú častejšie ako ostatní užívatelia internetu (51 %) vykonávať tvorivú činnosť. Sociálne siete boli online fenoménom roku 2007. S najväčšou pravdepodobnosťou majú profil na sociálnej sieti mladí ľudia: viac než traja z piatich mladých ľudí vo veku 16 až 19 rokov a dvaja z piatich ľudí vo veku 20 až 24 rokov, avšak len traja z desiatich medzi ľuďmi nad 35 rokov. Hlavnou činnosťou, pre ktorú používajú sociálne siete, je komunikácia s ľuďmi, ktorých poznajú.

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 31 mlsm.indd 31

2. 4. 2014 8:27:04

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

7 Vzťah ľudí k multimediálnym zariadeniam

Vysvetlenie jednotlivých socioekonomických skupín:

Výskumníci identifikovali päť segmentov založených na vzťahu ľudí s multimediálnymi zariadeniami: zástancovia; ekonomisti, pragmatici, pochybovači a odporcovia. Analýza ukazuje, že mediálna gramotnosť ľudí, sa líši podľa ich postojov k médiám a ich mediálneho správania. Zástancovia a pragmatici majú najsilnejšie vzťahy s multimediálnymi zariadeniami. Ekonomici majú tendenciu byť mladší, majú pozitívny vzťah k mediálnej technológii. Analýza preukázala, že pochybovači si sú vedomí, že nezískavajú najviac z technológií, ale tiež majú skôr sklon odmietať technológie (vzhľadom na nedostatok dôvery), než s nimi experimentovať. Odporcovia majú najslabší vzťah s mediálnymi zariadeniami a nemajú takmer žiadny alebo malý záujem o zmenu tejto situácie. Nedostatok záujmu je zásadný rozdiel medzi touto skupinou a pochybovačmi.

(SEG) Je sociálny systém klasifikácie, klasifikuje populáciu do sociálnych tried, zvyčajne na základe trhových skupín výskumných spoločností. Skupiny sú definované nasledovne:

8 Mediálna gramotnosť v mestách a na vidieku S výnimkou vlastníctva a používania internetu existuje niekoľko rozdielov medzi tými, ktorí žijú v mestských a vidieckych oblastiach. Je väčšia pravdepodobnosť, že ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach, majú internet doma (67 %) ako tí, ktorí žijú v mestských oblastiach (61 %). Je to dôsledok vyššieho priemerného rastu vo vlastníctve internetu doma za posledné dva roky. Ľudia v mestských oblastiach trávia viac času na internete doma ako vidiecki užívatelia a používajú internet na viac činností, najmä na komunikáciu a na prácu. Rozdiely sa týkajú aj televízie.

9 Rozdiely medzi národmi a regiónmi Počet obyvateľov Anglicka tvorí 83 % obyvateľov Veľkej Británie, a preto existuje len veľmi málo prípadov, kedy sa mediálna gramotnosť v Anglicku líši od Veľkej Británie ako celku. Tento prehľad je zameraný na rozdiely v anglických regiónoch. Najviac mobilných telefónov vlastnia v Londýne, najmenej v East Midlands. Ľudia v Škótsku častejšie ako kdekoľvek inde v Británii používajú viac ako jedno mediálne zariadenie súčasne.

A. Odborníci ako lekári, advokáti alebo zubní lekári, architekti, úplne kvalifikovaní ľudia s veľkou mierou zodpovednosti ako vysokí štátni úradníci, seniori, obchodné vedenie a vysokí zástupcovia v rámci ozbrojených síl. Ľudia v dôchodkovom veku, skôr trieda A, a vdovy. B. Ľudia na veľmi vysokých miestach ako univerzitní lektori, vedúci miestnych úradov, strední manažéri v obchodných organizáciách, bankoví manažéri, polícia a inšpektori, vyšší zástupcovia ozbrojených síl. C1. Všetci ostatní na nemanuálnych pracovných miestach vrátane zdravotných sestier, technikov, lekárnikov, obchodných cestujúcich, krčmárov, administratívnych pracovníkov, policajných seržantov a stredných vojakov ozbrojených síl. C2. Kvalifikovaní robotníci, majstri, robotníci so špeciálnou kvalifikáciou ako vodiči nákladných automobilov, bezpečnostní pracovníci a nižšie stupne ozbrojených síl. D. Polo-kvalifikovaní a nekvalifikovaní manuálni pracovníci, vrátane robotníkov a tiež učňov. Strojné ošetrovateľky, farmári, robotníci, laboratórni asistenti a poštári. E. Ľudia s najnižším príjmom na živobytie. Príležitostní pracovníci a tí, ktorí nemajú pravidelný príjem.

• 80 % dospelých v Škótsku používa iné zariadenia v rovnakej dobe ako sledovanie televízie, v porovnaní s Britániou ako celkom (69 %), • 83 % dospelých v Škótsku používa iné zariadenia v rovnakej dobe ako internet, v porovnaní s Britániou ako celkom (74 %). Zavádzanie digitálnej televízie, mobilných telefónov a internetu sa zvýšilo v Škótsku od roku 2005, ale vlastníctvo internetu doma je stále nižšie (51 %) ako priemer vo Veľkej Británii (62 %). Je menej pravdepodobné, že ľudia vo Walese používajú viac ako jedno zariadenie pri sledovaní televízie alebo používaní internetu ako vo Veľkej Británii všeobecne. • 61 % dospelých vo Walese používa iné zariadenie v rovnakom čase, keď sleduje televíziu v porovnaní s Veľkou Britániou (69 %), • 63 % dospelých vo Walese používa iný prehrávač multimédií, telefón pri používaní internetu v porovnaní s Veľkou Britániou (74 %).

32 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 32

2. 4. 2014 8:27:26

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

MEDIÁLNA VÝCHOVA V RODINÁCH Simona Mokošová

asové médiá tvoria dôležitú súčasť života každého z nás na celom svete. Každý deň si väčšina obyvateľstva zapína televízor či rozhlas, prezeráme si noviny a časopisy, surfujeme na internete. Bez týchto vymožeností si už ani nevieme predstaviť náš život. Mediálny trh nám ponúka veľké množstvo informácií, ale aj zábavy. Každá krajina si prešla svojím vývinom masových médií. Veľa ľudí je často ovplyvňovaných masovými médiami a veria všetkému, čo im ponúkajú médiá. Rizikovým publikom, ktoré sa dá ľahko zmanipulovať, sú najmä deti. Nevedia ešte dobre rozlíšiť, čo je naozaj realita a čo nie. Absorbujú všetky poznatky a informácie, ktoré im vnucujú médiá. Preto je dôležité uplatňovať mediálnu výchovu v rodinách. Nie v každej rodine však funguje a využíva sa.

• Vzťah médií a rodičov. Dôležitú úlohu tu zohrávajú rodičia a ich všeobecný pohľad a vnímanie médií. Rodičia majú negatívne a nepriaznivé pohľady na médiá, ktoré dobre nepoznajú a nemajú s nimi dostatok skúsenosti. Preto niektorí rodičia bránia svojom deťom hrať počítačové hry, surfovať na internete či využívať sociálne siete. Samozrejme, tento pohľad na médiá je individuálny a závisí od charakteru a vlastností rodičov. • Základy mediálnej výchovy v rodinách. Hlavnou úlohou je najmä vzdelanosť rodičov. Je veľmi dôležité naučiť rodičov základy mediálnej výchovy. Je zarážajúce, že rodičia s vyšším vzdelaním sa viac zaujímajú o vplyv mediálnych obsahov na ich deti, u rodičov s nižším vzdelaním je záujem oveľa nižší.

Výsledky výskumu Mediálna výchova v rodine Štúdia, ktorú rozoberáme, sa zaoberá práve praxou mediálnej výchovy v rodinách. Výskum bol realizovaný od apríla 2011 až do septembra 2012, t. j. rok a pol v nemeckej časti Nordrhein – Westfalen v rodinách s deťmi vo veku od 5 do 12 rokov. Výskumnú vzorku tvorilo 435 rodín, kvalitatívnu rovinu dopĺňajú štúdie ďalších 48 rodín. Výskum bol zameraný hlavne na počítač, počítačové hry, internet a televízor. Pre zber informácií boli vybrané štruktúrované dotazníky a rozhovory. V súčasnom svete žijeme v dobe stále nových a nových médií. Deti v rodinách sú technicky zručnejšie ako ich rodičia. Vo výskume rozlišujeme 3 významné faktory, ktoré vplývajú na technickú vyspelosť a gramotnosť detí: • Vplyv počítaču a internetu. Rodičia svojim deťom povolia prístup na internet iba v nevyhnutných prípadoch, napríklad v takých, aby si urobili domáce úlohy. Ide o to, aby deti využívali počítač čo najmenej a najkratšie. Na druhej strane je to aj negatívny jav, pretože zabraňuje deťom rozširovať si svoj obzor informácií.

Mnoho rodičov sa cíti vo vzťahu k médiám, ako sú televízia, počítač, internet a počítačové hry, dostatočne informovaná. Po vyhodnotení výskumu sa ukázalo, že najviac sú istí rodičia s deťmi vo veku 7 – 8 rokov. Veľmi vysokú mieru istoty mali rodiny s najmenšími deťmi, ktoré majú 5 – 6 rokov. Rozdielne hodnoty záviseli najmä od veku respondentov. Pri kvalitatívnych štúdiách je dôležitý aj druh média. Pri televízii sú rodičia najviac istí, že kontrolujú svoje deti a dostáva sa im mediálny obsah, ktorý je pre nich určený a vhodný. Veľká časť rodičov si myslí, že ich dieťa sa stane závislé od internetu či dokonca bude šikanované alebo sa dostane k mediálnym obsahom, ktoré nie sú vhodné pre maloletých. Veľkou hrozbou niektorých rodičov sú aj sociálne siete, ktoré sa snažia ich deti využívať v poslednom čase už od predškolského alebo skorého školského veku. Rodičia starších detí používajú na ochranu aj detskú zámku na počítač. Niektorí výskumníci sa domnievajú, že v dnešnej technicky vyvinutej dobe, by bolo dobré, aby sa dospelí zúčastňovali seminárov v školách a škôlkach, ktoré ich oboznámia o pozitívnych a negatívnych vlastnostiach internetu. Konflikt, ktorý vzniká medzi matkami a synmi, je pohľad na svet

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 33 mlsm.indd 33

2. 4. 2014 8:27:29

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

počítačových hier. Zatiaľ čo deti berú počítačové hry ako určitý jav socializácie medzi spolužiakmi a kamarátmi, rodičia majú na to úplne iný pohľad. Väčšina hier sa im zdá byť násilná a hlavne ju považujú za najväčší „hltač“ času. Nezhody vznikajú aj medzi rodičmi navzájom, pretože inak berú takúto zábavu ženy a inak muži. Samozrejme, závisí to aj od daného charakteru a vlastností zainteresovaných rodičov. Rodičia s väčším počtom detí majú na mediálnu výchovu iný pohľad. Myslia si, že starší súrodenci majú byť príkladom pre mladších súrodencov a majú sa vyhýbať obsahom, ktoré nie sú vhodné pre ich mladších súrodencov. Aj sami rodičia by mali dohliadnuť na vhodnosť niektorých programov napríklad v televízii. Často si nevšímajú programy, ktoré majú presne vymedzenú vekovú hranicu a neuvedomia si, že dovolia svojim mladším deťom pozerať programy, ktoré pre nich nie sú určené a prístupné. Stáva sa, že dospelí a deti majú odlišný názor a postoj k tomu, čo môžu a chcú pozerať. Rodičia sa v najväčšej miere podieľajú na výbere mediálnych komunikátov a obsahov. V tomto prípade by mal rodič alebo dospelá osoba určiť, čo je správne pre zdravý psychický vývin maloletých detí. Dospelí by mali prehodnotiť najmä to, aké programy a mediálne obsahy poskytujú svojim deťom. Dôležitá je forma riešenia takéhoto konfliktu.

Informovanosť o témach Viac než polovica rodičov má záujem informovať sa o svete médií a vplyve mediálnych obsahov na svoje deti. Rodičia chcú získavať informácie čo najrýchlejšie a najjednoduchšie. Preto sa vo veľkej miere obracajú pri získavaní nových informácií na internet. Je to pre nich jednoduché a časovo nenáročné. Samozrejme, aj takýto spôsob získavania nových poznatkov má svoje negatíva. Ľudia sú často stratení v tom veľkom množstve informácií, ktoré im internet ponúka a tiež niektoré z týchto správ sa na viacerých internetových stránkach líšia. Odpor prijímať nové veci majú hlavne rodičia s nižším stupňom vzdelanosti. Naopak veľký záujem je o sociálne siete.

5. Stanovanie určitých hraníc. Rodičia si stanovujú určité hranice, v rámci ktorých deti sami zbierajú svoje vlastné skúsenosti a zážitky. Hranice môžu byť obsahové, ale aj časové, závisí to od rodiča, čo si vyberie. Dôležité sú najmä potreby a názory detí. 6. Individuálna podpora. Rodičia prihliadajú na vek, psychickú vyspelosť a potreby detí. Rodičia s deťmi majú vytvorené spoločné mediálne aktivity, ktoré sa snažia vždy spolu absolvovať. Deťom sa najviac páčili rozhovory a vysvetľovanie všetkých mediálnych obsahov, ktoré spoločne mohli sledovať. Všetky médiá by mali prinášať informácie a programy, ktoré by slúžili obyvateľstvu daného štátu na získanie prehľadu o živote doma i vo svete. Mali by sa venovať aj vzdelávaniu a v neposlednom rade zábave určenej pre ľudí. Tento výskum sa snaží priniesť ucelený pohľad na fungovanie spoločnosti vo vzťahu k médiám. Snaží sa vyzdvihnúť silu dôležitosti mediálnej výchovy v rodinách na celom svete. V samotnom výskume vidíme, že najmä rodina už odmalička formuje náš pohľad na vnímanie médií a neodmysliteľnou súčasťou je, samozrejme, príjem mediálnych obsahov. Vo výskume sme charakterizovali 3 faktory, ktoré vplývajú na vyspelosť a gramotnosť detí: vplyv počítača a internetu, vzťah médií a rodičov a základy mediálnej výchovy v rodinách.

Zoznam použitej literatúry: Wagner, U., Gebel, Ch., Lampert, C.: Zwischen Anspruch und Alltagsbewältigung : Medienerziehung in der Familie. Düsseldorf : LfM, 2012. Dostupné na internete:<http://www.jff.de/?BEITRAG_ID=6621>.

Na základe kvalitatívneho výskumu, ktorý sa uskutočnil na vzorke 48 rodín môžeme charakterizovať až 6 vzorov spôsobu mediálnej výchovy: 1. Nechať bežať. Ide tu o tzv. voľný vzťah, kedy rodičia nekontrolujú mediálne obsahy, ktoré maloletí sledujú. Svoj pohľad na svet médií si budujú sami a rodičia do mediálnej výchovy vôbec nezasahujú. Deti si sami vyberajú to, čo budú sledovať a majú k programom neobmedzený prístup. 2. Sledovať a podľa situácie zasiahnuť. Rodičia len málokedy zasiahnu do vzťahu detí a médií. Ak to urobia, ide tu len o čisto intuitívne zmysly a závisí to aj od situácie. 3. Funkčne kontrolovať. Spôsob, kde rodičia kontrolujú mediálne obsahy prostredníctvom rôznych pravidiel a zákazov, tie sú však odôvodnené. Maloletí majú, len minimum priestoru na výber obsahov a informácií, ktoré chcú získať. U detí je tento vzor mediálnej výchovy veľmi negatívne prijímaný. 4. Vedenie danými normami. Dôraz sa kladie na normatívne požiadavky v mediálnej výchove. Skutočné požiadavky detí sú však často ignorované.

34 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 34

2. 4. 2014 8:28:48

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

VÝSKUM ÚROVNE MEDIÁLNEJ GRAMOTNOSTI V RUMUNSKU Anna Filipová

otreba skúmania médií a ich účinkov na verejnosť, ale aj mediálneho vzdelávania občanov, sa ukázala ako dôležitá podmienka rozvoja mediálnej úrovne. Od roku 2008 sa aj vďaka tomu na niektorých stredných školách v Rumunsku v rámci sociálnych štúdií vyučuje voliteľný predmet „masmediálne kompetencie.“ Okrem iného sa tam venujú aj štúdiu nástrojov kritického čítania a poznávania informácií, ktoré sa k obyvateľom a recipientom dostávajú cez médiá. Inými slovami, majú tak didaktické jadro, ktoré môže byť výhodou pri budovaní koherentného vzdelávacieho systému, zameraného na spotrebnú gramotnosť a masmediálnu produkciu. Vzdelávací systém sa snaží vyvážiť verejné pátranie po senzáciechtivosti s racionálnym prístupom mediálneho diskurzu. Je dôležité kriticky pristupovať k mediálnym produktom, aby s ľuďmi nemohli manipulovať a podsúvať im „ich pravdy a postoje.“ Práve táto skutočnosť významne vplýva na potrebu mediálneho vzdelávania, ale aj zisťovania a zvyšovania úrovne mediálnej gramotnosti obyvateľstva. Preto bol v Rumunsku v roku 2008 zrealizovaný výskum formou priamych rozhovorov v domácnostiach respondentov, ktorý bol zameraný na odhalenie úrovne mediálnej gramotnosti. Vo všeobecnosti sa realizoval v období od 28. marca do 6. apríla 2008, ale výskumníci sa neskôr – od 28. apríla do 6. mája – zamerali aj na špecifickú skupinu, ktorú tvorili iba mladí ľudia vo veku od 15 do 20 rokov.

Cieľ výskumu Cieľom uskutočneného výskumu bolo zistiť mediálnu gramotnosť obyvateľov mestských častí Rumunska v rôznych regiónoch, konkrétne v mestách, ktoré obývalo viac ako 10 000 občanov, (stredne veľké mestá (50 000 – 199 000 ľudí), veľké mestá s počtom viac ako 200 000 obyvateľov). Koordinátori výskumu sa občanov pýtali napríklad na dôveryhodnosť médií, prečo médiá sledujú alebo s kým najčastejšie rozoberajú informácie, ktoré sa k nim dostali. Jedným z cieľov výskumu bolo aj dostať do povedomia občanov fakt, že masmédiá vplývajú na ich postoje a správanie a podnietiť ich k zamysleniu sa nad možnosťami, ako sa vyhnúť mediálnym manipuláciám. Vyškolení výskumníci, ktorí sa zoči-voči zhovárali s jednotlivými respondentmi, mali za úlohu pozdvihnúť povedomie obyvateľov Rumunska o najdôležitejších otázkach z oblasti médií. Zároveň im ponúkli aj mediálny vzdelávací kurz, ktorý má významný prínos z hľadiska lepšieho poznávania mediálnych produktov. Vďaka výsledkom zrealizovaného výskumu sa dajú lepšie vypracovať vzdelávacie stratégie na rozvoj úrovne mediálnej gramotnosti. Tie môžu následne pomôcť nielen študentom mediálnych kurzov a škôl, ale aj širokej verejnosti správne využívať médiá a nepodliehať ich manipulatívnym metódam.

Charakteristika výskumnej vzorky Výskumnú vzorku tvorila široká verejnosť, obyvatelia mestských častí Rumunska vo veku od 15 do 65 rokov, čo predstavuje takmer 9 miliónov obyvateľov z celkového počtu 21 a pol milióna ľudí. Keďže ide o veľký počet ľudí, výskumníci si náhodne vybrali 1037 respondentov

požadovanej vekovej kategórie. Išlo o 495 mužov a 542 žien. Najviac respondentov, takmer 45 %, tvorili obyvatelia veľkých miest (minimálne 200 000 obyvateľov), stredne veľké mestá mali zastúpenie 23,5 % a občania malých miest (do 49 tisíc obyvateľov) predstavovali 31,7 % opýtaných. Až 34 % tvorili respondenti so stredoškolským vzdelaním, na druhom mieste to boli vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí predstavovali 19 %, o niečo menej (17 %) tvorili občania s nižšou strednou školou, takmer 10 % opýtaných malo skončený 7. až 8. stupeň strednej školy. 8 % malo vyššiu strednú školu, 7 % dosiahlo prvý stupeň strednej školy a 5 % opýtaných obyvateľov nemalo žiadne alebo len nízke vzdelanie. Bola to reprezentatívna vzorka celého národa, ale špeciálnu pozornosť venovali najmä mladých ľuďom. Túto špecializovanú vzorku tvorilo 282 mladých ľudí vo veku od 15 do 20 rokov. Vytvorili ju za účelom identifikovať prípadný špecifický vývoj. Tento prístup sa ukázal ako prospešný, pretože umožnil identifikáciu niektorých významných rozdielov mladej generácie v prístupe k médiám.

Metodológia výskumu Stratifikácia bola vykonaná v jedenástich historicko-geografických regiónoch a v troch druhoch mestských lokalít vybraných podľa veľkosti populácie. Lokality boli vybrané náhodne pre každú vrstvu, miesta odberu vzoriek vyberali náhodne v jednotlivých lokalitách, taktiež aj jednotlivé domácnosti sa vyberali náhodnou cestou, ale respondenti boli vybraní Kishovou metódou. Celkovo išlo o 177 vzoriek (71 mestských lokalít, z ktorých šesť pradstavovalo okresy hlavného mesta Bukurešť). Veľkosť vzorky tak bola 1037 osôb, čo znamená, že v každom meste urobili priemerne 6 rozhovorov. Maximálna vzorkovacia chyba predstavuje ± 3,043 %. Výskumný inštitút si v rámci kontroly kvality výskumu overil niekoľko odpovedí respondentov. 246 opýtaných, čo predstavuje 21,45 %, bolo kontaktovaných za účelom overenia údajov.

Najdôležitejšie zistenia a výsledky výskumu Úplne nové a šokujúce poznatky, ale aj všeobecne platné závery, ktoré sa veľmi nezmenili. Aj takéto výsledky priniesol realizovaný výskum v roku 2008 v Rumunsku. Vybrali sme 13 najdôležitejších záverov, ktoré nastavili zrkadlo spoločnosti v oblasti poznania a využívania médií: 1. Mladí ľudia považujú za najdôveryhodnejšie médium internet. Pre výskumníkov to bol mierny šok, pretože mladí respondenti vyvrátili hierarchiu dôveryhodnosti, kde bola dovtedy na čele televízia. Celkovo dôveryhodnosť informácií, ktoré médiá poskytujú, záleží od vedomostí, ktoré majú respondenti o danej udalosti už predtým. Vo všeobecnosti však naďalej platí, že televízia ponúka najviac dôveryhodné informácie. 2. Výsledky ukázali, že „vzdelanie znižuje chuť na televíziu.“ Ľudia s vyšším vzdelaním prejavili menší záujem o televíziu a dali

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 35 mlsm.indd 35

2. 4. 2014 8:29:07

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

prednosť najmä printovým médiám a rozhlasovým programom. Napriek tomu až 92 % opýtaných pozerá televíziu aspoň hodinu počas pracovného dňa. 3. Len malé percento opýtaných si overuje a porovnáva získané informácie z dvoch rôznych médií (zdrojov) s tretím zdrojom, aj keď sa prvé dva zdroje nezhodovali. Majú skôr tendenciu vybrať si a považovať za pravdivú tú informáciu, ktorú dostali z obľúbenejšieho média alebo informáciu ignorovať. 4. Za najväčší zdroj agresivity v televízii považujú obyvatelia Rumunska reklamy a za príliš často prezentované témy v televíznych programoch označili politiku, dopravné nehody, trestné činy a informácie zo súkromia celebrít. Na druhej strane za najmenej predkladané témy označili informácie o činnosti verejnej správy, udalosti týkajúce sa života obyčajných ľudí alebo informácie o Rumunoch žijúcich v zahraničí. 5. Internet je dôležitým zdrojom informácií najmä pre mladých ľudí vo veku 15 až 20 rokov žijúcich v mestských oblastiach (takmer tri štvrtiny respondentov z tejto kategórie vyhlásilo, že informácie z internetu čerpajú takmer každý deň. 6. Verejnosť nie je dostatočne alebo vôbec informovaná o vplyvoch a účinkoch masmédií na ich postoje a správanie. Respondenti sa však domnievajú, že médiá by mohli vplývať na správanie a názory jednotlivcov (pričom však nemysleli seba), hlavne prostredníctvom násilného obsahu vo filmoch a v spravodajských reláciách. Iba malá časť opýtaných potvrdila, že médiá ovplyvňujú aj ich vlastné postoje a názory. Mladí ľudia sa však vyjadrili, že masmédiá by mohli mať vplyv na ich mienku a správanie, najmä ak sa v médiách prezentujú úspešné životné príbehy. Až 70 % respondentov uviedlo, že mali aspoň raz pocit, že niektoré aktuality alebo príbehy boli predložené s cieľom manipulovať verejnosť. Väčšina si však nemyslí, že reklamy môžu ovplyvniť alebo zmeniť názor človeka. 7. Respondenti chápu, že médiá predkladajú politické záujmy a vedia, že existujú pokusy manipulovať. Napriek tomu sa väčšina respondentov domnieva, že sloboda tlače môže byť v malom množstve cenzurovaná. 8. Prístup obyvateľov miest k masmédiám najlepšie zastupuje rozvoj prístupovej infraštruktúry k televíznym kanálom – až 99 % mestských obyvateľov má v domácnosti aspoň jeden televízor a 82 % má prístup k službám poskytovateľov káblovej televízie. S touto skutočnosťou sa spája aj skutočnosť, že televízia je považovaná za najsledovanejšie médium, pretože až 92 % respondentov potvrdilo, že televíziu sleduje aspoň hodinu denne aj počas pracovného dňa.

V prípade mladých ľudí od 15 do 20 rokov sú najsledovanejšími spravodajskými reláciami šport a počasie, novinky z domova i zo sveta ich nezaujímajú. Médiá využívajú radšej na zábavu (až 84 % mladých ľudí) a oddych, ako na získavanie informácií. 10. Keďže spravodajstvo je najsledovanejším a najpočúvanejším mediálnym produktom, respondenti uviedli, že by malo prinášať objektívne a presné spracovanie udalostí. Nemalo by byť riadené politickými záujmami a keď médiá v spravodajských programoch ukážu nejaký spoločenský problém, mali by ponúknuť a predložiť aj návrhy na jeho vyriešenie. 11. Väčšina tých, až 70 %, ktorí sledujú počas dňa televízne spravodajstvo na dvoch alebo viacerých televíznych kanáloch uviedlo, že informačné programy rôznych kanálov sa vyznačujú rozmanitosťou. Čo sa týka rozhlasových staníc, iba 16 % opýtaných počúva spravodajstvo na viacerých rozhlasových staniciach v priebehu jedného dňa. V prípade printových médií si za jeden deň 32 % ľudí prečíta novinky z domova i zo sveta vo viacerých periodikách. 12. Informácie získané prostredníctvom masových médií sa najčastejšie preberajú v domácnosti s ostatnými členmi rodiny. Rozhovory s priateľmi sú však tiež dôležité, najmä čo sa týka športu a sociálnych interakcií. Mnohokrát je to najčastejší dôvod, prečo respondenti čítajú články v tlačených médiách. 13. Rozhlas považuje až 80 % ľudí za médium s prísluchovou funkciou. Je to ich spoločník každodenných činností. Čo sa týka printových médií, veľké percento opýtaných (až 26 %) uviedlo, že tlač nečíta vôbec.

Záver Na základe odpovedí realizovaného výskumu môžeme konštatovať, že mediálne povedomie obyvateľov Rumunska nie je na dostatočnej úrovni. Keďže sa tento výskum realizoval už dávnejšie, konkrétne v prvej polovici roku 2008, predpokladáme, že úroveň mediálnej gramotnosti sa odvtedy zvýšila. Mediálne vzdelávanie by však do veľkej miery mohlo pozitívne ovplyvniť tieto výsledky a pomôcť tak nielen obyvateľom Rumunska, ale aj všetkých krajín, aby sa nestali obeťami mediálnej manipulácie a vedeli kriticky pristupovať k získaným mediálnym obsahom.

9. Verejnosť najčastejšie využíva médiá na získavanie informácií, na oddych, uvoľnenie a zábavu. Hlavným dôvodom trávenia času sledovaním televízie, počúvaním rádia alebo čítania tlačovín väčšiny opýtaných je potreba informácií. Až 96 % obyvateľov, ktorí sledujú televíziu aj počúvajú rádio, sa vyjadrilo, že ich najviac zaujímajú spravodajské programy vysielané týmito dvoma typmi médií.

36 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 36

2. 4. 2014 8:29:10

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

’ Mladí Kanadania mobily nemajú: Za hlavný komunikacný ˇ nástroj považujú internet Michaela Mikulášových

ideohry, mobily, počítače, internet. Takzvané „nové médiá“, ktoré patria do našich každodenných životov, bez ktorých si ich ani nevieme predstaviť. Je už pre nás samozrejmosť, že naši desaťroční súrodenci dostávajú svoje prvé prenosné telefóny a volajú nám, starším, aby sme ich vyzdvihli z futbalového tréningu. Naši rodičia si zasa nevedia predstaviť, že by svoje ratolesti kedykoľvek nezastihli. A tak dnešná doba priniesla tablety a smartfóny s nonstop pripojením, ktoré sa nám zmestia do tých najmenších kabeliek a udržiavajú náš rituál – dozvedieť sa viac. Sociálne siete, e-mailové schránky, poďme sa „tagnuť“, poďme spraviť „check-in“, že práve teraz sedíme v tejto „reštike“. To všetko je dnes bežné, teda aspoň u nás, v srdci Európy, na Slovensku. Ale ako je to v ostatných krajinách Európy? Ako využívajú nové médiá mladí ľudia po celom európskom kontinente? Tiež je bežné, že majú neobmedzené minúty a SMS, že majú 3G telefóny a nabehnú na Facebook kedykoľvek sa im zachce? To zaujímalo aj výskumníkov, ktorí na prelome rokov 2005 a 2006 zrealizovali výskum s názvom Mediappro (Media Appropriation) alebo po našom, ako si mladí nové médiá osvojujú. Výskum prostredníctvom starých dobrých dotazníkov posunuli tvorcovia deťom a mladým ľuďom vo veku 12 – 18 rokov v deviatich európskych krajinách a jednom kanadskom meste a okolí. Stredoškoláci z Quebecu, Belgicka, Dánska, Estónska, Francúzska, Grécka, Talianska, Poľska, Portugalska a Veľkej Británie sa tak stali účastníkmi prieskumu, ktorý priniesol zaujímavé výsledky a porovnania mladých ľudí z rôznych krajín sveta.

Mobily alebo nástroj rodičovskej regulácie Tak sa teda asi všetci pýtame, ako je to s tou európskou stranou výskumu, ako v ňom uspeli naši najbližší susedia. Mobily v roku 2006 vlastnili takmer všetci stredoškoláci. Mladí Belgičania na svojich rodičov vytiahli silné esá a natárali im, že ak budú mať mobil, budú ich môcť lepšie kontrolovať. Tak sa k mobilom dostali oni. Okrem nich aj všetky ostatné krajiny súhlasia s tým, že prostredníctvom mobilov často komunikujú s rodičmi, aby im o sebe dali vedieť. Väčšinou však pošlú len krátku SMS. Výskum ukázal, že najdlhšie hovory vedú Estónci, ktorých väčšina radšej telefonuje, než píše. To budú asi jediní, lebo okrem nich všetci ostatní mladí radšej píšu správy. Dištanc im dodáva sebaistotu a povedia veci, ktoré by do očí nepovedali. Sami v dotazníkoch potvrdili, že prostredníctvom krátkych správ aj flirtujú (najmä Dáni) alebo druhému povedia, čo si o ňom myslia (aj tie negatíva). Výskum dokázal, že mladí využívajú mobily najmä na to, aby ohovárali toho, kto ich práve nepočuje.

Svetové šialenstvo virtuálneho sveta Naozaj hovoríme o celom svete. Už sme sa dozvedeli, že Kanaďana bez pripojenia asi nenájdete, ale ani Európana. Internet pre mladých predstavuje komunikačný nástroj, „vyhľadávací motor informácií“ aj zábavu. Sťahujú fotky, materiály do školy, videoklipy, ale aj zakázané ovocie. Výskum ukázal, že len veľmi málo z participujúcich sa dožilo už aj nejakého vydierania alebo stretnutia s cudzími a nebezpečnými osobami. Väčšina respondentov uviedla, že si nikdy s cudzími nepíšu. Dokonca označili za vysoko nemorálne posielať fotky kamarátov bez ich súhlasu.

Už to vypni! Španielska dedina SMS správ Najzaujímavejším a zároveň najšokujúcejším výsledkom a aj značným rozdielom je v kauze používania mobilov. Zatiaľ čo v Európe ho vlastní 95 percent, v kanadskom Quebecu majú vlastný mobilný telefón len štyri deti z desiatich. Ako potom medzi sebou komunikujú, keď v Európe má telefón toľko mladých ľudí? Jednoducho, cez internet. Severoamerický štát totiž svoje deti vychoval tak, že za hlavný zdroj komunikácie považujú internet. Chatové miestnosti, Messenger, po novom určite Facebook, Twitter a všelijaké iné vymoženosti virtuálneho internetového sveta. A čo populárne SMS správy? Ak ich nemáte v láske, ničoho sa neobávajte. Až 75 percent mladých Kanaďanov v čase realizácie výskumu nikdy žiadnu neposlalo. Už v čase, keď bol výskum realizovaný, teda viac ako sedem rokov dozadu, výskumníci upozorňovali na to, že trh s mobilmi sa rozrastá aj v Kanade a to takým tempom, že dnes už nás možno aj predbehli.

Deti a mladých rodičia najviac regulujú pri videohrách. Výskum ukázal, že hranie na špeciálnych konzolách a na počítači je takmer vyrovnané. Je zaujímavé, že rodičov väčšinou netrápi, čo deti na internete hľadajú, robia a s kým si píšu, teda v tom majú skoro na celom svete úplnú voľnosť. Zaujíma ich, ako dlho, čo a s kým hrajú. Asi sa boja, aby sa z nich nevykľuli malí gembleri. Realita dnešného sveta nás nepustí a kam sa otočíme, tam je smartfón, tablet, prípadne Kindle. Knihy už sú e-books (niektoré zadarmo), ten, kto kupuje hudbu, je mimo a všetko sa dozvieme na sociálnej sieti. Vývoj nikto z nás nezastaví a na druhej strane technika nám pomáha a zľahčuje život.

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 37 mlsm.indd 37

2. 4. 2014 8:29:15

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

ˇ MERANIE ÚCINKOV SEXUÁLNYCH OBSAHOV V MÉDIÁCH Mária Blahová

adácia Kaiser Family publikovala v máji 1998 svoj výskum, ktorého zistenie a merateľná hodnota má jednoznačný vplyv aj na súčasnú mládež na celom svete. Primárnym zameraním tohto výskumu je skúmanie vplyvu sexuálnych prvkov umiestnených v médiách a celkový vplyv účinkov sexuálnych obsahov v médiách na mládež a dospievajúcich teenagerov. Výskum chce poukázať na vplyv masových médií v oblasti sexuálneho zdravia, chce zdôrazniť, že mládež a dospievajúci teenageri musia byť informovaní, musia chápať rozdiely a zmeny počas dospievania, ktoré sú ovplyvnené kultúrou, rodinou či sociálnym zaradením. Výskum sa zameriava na detské a mládežníčke vedomosti o sexe, ich postoje k nemu a s nim spojene správanie. Výskum čerpá skúmané informácie na základe percentuálneho podielu sexuálnych obsahov v zábavných televíziách, najmä vysielanie v hlavnom vysielacom čase, upriamuje svoju pozornosť hlavne na seriály a hudobné klipy. Avšak podľa štatistiky sledovanosti sa za posledných niekoľko rokov rozšírili do ďalších žánrov a iných médií vrátane talk show, časopisov, reklám, filmov a správ. Definícia sexuálnych obsahov zahŕňa verbálne odkazy na sexuálne aktivity, implicitnú sexuálnu aktivitu a vizuálnu prezentáciu. Výskum poukazuje na to, že deti a mladí dospievajúci majú obmedzené alebo často nesprávne vedomosti o sexe. Výskum bol navrhnutý tak, aby umožnil pochopiť vplyv masmédií, upozorňuje na vývojové zmeny v sexualite počas detstva a dospievania aj na vplyvy sociálno-ekonomické, kultúrne, vplyvy rodiny a rovesníkov. Výskum tiež načrtol krátky a neúplný prehľad niektorých z rozvojových a environmentálnych vplyvov na pohlavný vývoj. Jednotlivé vývojové fázy sú zadelené nasledovne: detstvo a rané detstvo; rané dospievanie (9 – 13 rokov); dospievanie; začiatok sexuálnej aktivity; sexuálne rizikové správanie; tehotenstvo. V kapitolách venovaných metódam výskumu sa odborníci zamerali na tri oblasti, ktoré im pomáhali dospieť k poznaniu možnosti merať vplyv sexuálnych obsahov v masmédiách na správanie spoločnosti. Na

začiatku porovnali výhody a nevýhody rôznych metód výskumu, ktoré pri dosiahnutí ich cieľa používali. V jadre práce prakticky overovali meranie využívania médií a popisovali špecifické problémy, na ktoré počas priebehu skúmania narazili. Rovnako dôležitým ukazovateľom pri skúmaní bolo uvedomiť si skutočnosť, že je potrebné stanoviť si to, ako budú vnímať efekt, ktorý vysielané sexuálne obsahy majú na jednotlivcov a spoločnosť. Či ho budú vnímať v kontexte časovom, obsahovom alebo vecnom. Z pohľadu dĺžky trvania efektu dospeli k záveru, že existujú dve roviny trvania, a to chvíľková, ktorá má prchavý charakter, ale na druhej strane tento efekt môže u jednotlivcov pretrvávať celý život. Najmä v otázkach sformovania sexuálnych postojov. V nadväznosti na danú problematiku je neodmysliteľnou súčasťou vedeckého skúmania stanoviť objekt vplyvu vysielaných sexuálnych obsahov v médiách (kto je ich prijímateľom). Porovnávaním odporných publikácií a vlastných zistení odborníci dospeli k záveru, že obsahy majú iný vplyv na jednotlivca ako na skupinu alebo dokonca celú spoločnosť. Významným prvkom je prostredie, v ktorom sú správy odovzdávané a prijímané. Ak si uvedomíme túto skutočnosť, môžeme pozorovať dva typy zmien správania, ktoré podnecujú médiá svojím sexuálnym obsahom, a to: malé zmeny, ktoré zasahujú veľký počet jednotlivcov, alebo väčšie, rozsiahlejšie zmeny, ktoré ovplyvnia správanie malého počtu skupín. Vonkajšie prejavy správania jednotlivcov, na ktoré sa počas výskumu odborníci zamerali, kategorizovali podľa výsledného efektu na poznanie, emocionálny efekt, nadobudnuté postoje a celkovú zmenu v správaní. Výsledkom skúmania nebolo definovanie jednoznačného vzorca, ktorý by sa dal aplikovať pri snahe odmerať vplyv sexuálnych prvkov v mediálnych obsahoch. Výsledkom skúmania je návod a odporúčanie pre ďalšie možnosti, ako v budúcnosti pristupovať k danej problematike. Pretože ako sme vo výskume už neraz zdôrazňovali, veda sa neustále vyvíja a dosiahnuté vedecké závery majú časovo ohraničenú platnosť.

38 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 38

2. 4. 2014 8:29:27

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

MLÁDEŽ, MÉDIÁ ˇ A OSOBNÉ VZTAHY Daniel Sivák

ladí ľudia, médiá a osobné vzťahy sú predmetom výskumu, ktorý bol publikovaný v októbri roku 2003 Dávidom Buckinghamom a Sárou Braggovou. Jeho primárnym zameraním je predovšetkým skúmanie vplyvu médií na deti a mládež. Na základe kapitol z jeho obsahu môžeme hneď v úvode zhodnotiť zameranie výskumu a skúmané témy. V prvom rade sa zameriava na vplyv pohlavia na vzájomné vzťahy subjektov, na ich sexualitu a iné. Rozoberá dokonca aj pornografiu, bulvár, televíznu drámu a rodinnú situáciu. Jednoducho, mnohé aspekty každodenného života. Celý výskum je rozdelený na časti. Zameriava sa na tri hlavné ciele, ktoré sú v jednotlivých častiach podrobne rozoberané. Najskôr sa usiluje o analýzu predchádzajúcich výskumov realizovaných v minulosti v tejto oblasti. Následne analyzuje kvalitatívnu štúdiu, ktorá je v podstate aj hlavnou, najobsiahlejšou a najdôležitejšou časťou výskumu. Tretiu časť výskumu tvorí prieskum v podobe dotazníka.

Výskum pracuje s určitými predpokladmi, ktoré vyvodzuje z predchádzajúcich realizovaných výskumov. Primárne sa zameriava na negatívny odkaz, ktorý médiá môžu šíriť. Snaží sa overiť to, aký vplyv majú na deti a ich detstvo. Vývoj a psychiku detí ovplyvňujú rôzne typy výstupov, ale predovšetkým je to rodinné prostredie. Rodičia s deťmi komunikujú o sexuálnych témach určitým spôsobom. Práve vplyv komunikácie s rodičmi je v tomto výskume analyzovaný. Výskumníkov taktiež zaujímalo, akým spôsobom si informácie o podávané médiami, resp. ako si „mediálne odkazy“ mladí ľudia interpretujú. Ako hlavnú opornú časť, resp. kostru výskumu si autori zvolili už známu teóriu. Aplikovali kvantitatívny prístup, pri ktorom už tradične vyvodzujú zovšeobecnenia na základe získaných kvalitatívnych údajov induktívnou metódou. Teoretické závery, ktoré indukciou vznikli, sú zakotvené práve v týchto dátach. Zvolená forma testovania (dotazník) umožňuje porovnávanie výrazne väčšieho množstva zozbieraných dát a tým dáva príležitosť využiť kvantitatívne metódy. Validita sa zachová

práve spôsobom dokumentovania výpovedí. Výpovede sú spracované v teóriách s aplikovaním viacerých výskumných metód. Zároveň sa aplikuje významná kvalitatívna štúdia, ktorá umožní výskumníkom prispôsobiť rozhovory tak, aby smerovali správnym smerom. Výskum bol realizovaný v priebehu rokov 2001 – 2002. Zahŕňal viac ako 100 výskumných interview s celkovým množstvom 120 respondentov z radov mladých ľudí od 9 do 17 rokov. Niektorí sa rozhovoru zúčastnili samostatne a niektorí v skupinkách viacerých ľudí. Okrem toho bolo formou interview skúmaných 70 rodičov. V ďalšej časti výskumu bol zasielaný aj dotazník, a to takmer 800 deťom. V úvodnej časti výskumu výskumníci mali možnosť hovoriť s 24 študentmi z rôznych lokalít. V hlavnej časti výskumu bolo spovedaných 96 mladých ľudí, 12 chlapcov a 12 dievčat, každé v školskom veku 5,7,9 a 12 rokov. Vzorka bola zozbieraná zo štátnych škôl z rôznych oblastí. Školy boli predovšetkým z regiónov Manchesteru a Essexu.

Kvalitatívna štúdia Štruktúrované rozhovory sa zameriavali predovšetkým na otázky týkajúce sa mediálneho obsahu a sexuálneho dospievania mladistvých. Výskumník sa vždy zameriaval na konkrétne psychologické fakty, ktoré ovplyvňovali výpovede respondentov. V určitých situáciách (napr. pri väčšej skupinke ľudí) dotyčný reagoval inak pri otázkach, ktoré samostatne spovedaný respondent zodpovedal iným spôsobom s využitím iných emócií. Úloha médií je považovaná medzi mladými ľuďmi za jednu z najvýznamnejších z hľadiska informačných výpovedí. V kvalitatívnej štúdii sa v štruktúrovaných otázkach výskumník zameriava aj na problematiku rôznych aktuálnych talkshow a bulváru. Televízne romány sú tiež považované za informačné zdroje pre mladých v oblasti lásky, sexu a vzťahov. Telenovely, ktoré boli dlhodobo kritizované za prílišné zdôrazňovanie vzťahov, sú považované za klamlivé. Vo výskume bolo zistené, že práve telenovely majú vo svojich

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 39 mlsm.indd 39

2. 4. 2014 8:29:33

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

príbehoch sexuálny podtón. Telenovely zvyčajne na základe štatistiky sledujú práve dievčatá. Kvalitatívna štúdia prináša mnohé významné zistenia. Zaujímavou skutočnosťou je, že deti sú vystavované sexuálnemu materiálu v médiách. Týka sa nielen bežného televízneho vysielania, ale napríklad aj hudobných klipov, časopisov a novín. Samozrejme, nechýba ani internet. Deti majú v mnohých prípadoch problém identifikovať a pochopiť,odkaz“ niektorých článkov publikovaných v médiách. Médiá sú medzi deťmi považované za cenný zdroj informácií, ktorý je pre nich rovnako vysoko hodnotný ako napríklad rodičia a škola. Priznávajú skutočnosť, že majú rovnaký vplyv na ich rozhodovanie, ako keby im rovnakú vec vysvetlil rodič. Z toho sa dá dedukovať aj ovplyvniteľnosť detí reklamou. Avšak nie všetky deti sú nevyhnutne odkázané na slepú dôveru tomu, čo vidia.

„Médiá sú medzi deťmi považované za cenný zdroj informácií, ktorý je pre nich rovnako vysoko hodnotný ako napríklad rodičia a škola.“ Mnohí mladí respondenti sú k mediálnym obsahom značne kritickí, a to sa týka aj ich nákupného správania. Deti a rodičia pozorne sledujú reguláciu médií z hľadiska vekovej prístupnosti, napriek tomu však toto rozdelenie nechávajú na vlastnom úsudku individuálne podľa typu konkrétneho vysielaného programu. Deti sa učia o sexe a vzťahoch z médií veľmi často. K mnohému z videného sa však stavajú skepticky. Morálka detí je kľúčovým prvkom pri budúcom posudzovaní mediálneho obsahu. Najmä ich prístup k sexu ako takému, resp. ich názor naň v konečnom dôsledku ovplyvnia individuálne morálne hodnoty jednotlivcov. Dievčatá často vyjadrujú navonok sexuálne túžby veľmi odlišným spôsobom od chlapcov. Chlapci zase reagujú na obraz prezentovaný v médiách. Bežným javom je panika z homosexuality, ktorá je niekedy premenená až na priame prejavy homofóbie rodičov. 78 % detí tvrdí, že vedia o sexe viac, ako si ich rodičia myslia, že vedia.

Dotazník Pri výskume sa autori rozhodli realizovať cielený výber účastníkov (nejde o náhodnú vzorku). Dotazníky boli distribuované vybraným informovaným osobám (spomínané pri definovaní skupiny). Ide spravidla o osoby podliehajúce pôvodne stanoveným cieľom výskumu v nadväznosti na otázky a hypotézy. Metódou výskumu formou dotazníka autori zistili, že médiá sú zdrojom informácií o sexe. Mladí ľudia bývajú často nadšení médiami ako zdrojom sexuálneho materiálu. Dve tretiny respondentov dokonca súhlasili, že vďaka nim získali veľmi užitočné rady, ako objaviť lásku, sex a vzťahy. 54 % respondentov súhlasí s tým, že médiá sa snažia pomôcť mladým ľuďom stanoviť ich vlastné názory na sex. 58 % tvrdí, že médiá sa usilujú pomôcť pochopiť mladým ľuďom rozdiely medzi dobrom a zlom, pričom s týmto tvrdením úplne nesúhlasilo 25 % opýtaných. Hypotéza o tom, že médiá navádzajú mladých ľudí na čo najskoršie sexuálne zážitky už v mladom veku, sa nepotvrdila. Myslí si to totiž iba 25 % respondentov. Médiá sú v súčasnosti užitočným zdrojom informácií týkajúcich sa sexu. Vo výskume bola v rebríčku pred médiami iba školská sexuálna

výchova ako predmet. Tento považuje za najužitočnejší zdroj informácií presne 80 % opýtaných. Zvláštnosťou je, že mnohí rodičia zjavne podceňujú rýchlosť vývoja svojich detí a neposkytujú im včas dostatočné množstvo informácií o sexe. Z toho dôvodu si až 69 % detí vo veku 12 – 14 rokov myslí, že vie o sexe viac ako ich rodičia. 90 % nesúhlasí s tým, že by mali byť ešte primladí na to, aby sa mohli učiť o sexe. Čo sa týka prístupu k sexuálnemu obsahu napriek mnohým zaužívaným trendom mladí ľudia väčšinou sledujú tento typ materiálu v spoločnosti ostatných,zvedavcov“. Rodičia nemajú tendencie obmedzovať deti v prístupe na internet alebo k televízii ani v prípade, že hrozí pokus o vyhľadávanie nevhodného obsahu. 50 % mladých ľudí tvrdí, že o tejto téme sa už s rodičmi rozprávali, a to práve v situácii, keď spoločne uvideli v televízii určitý výjav, ktorý túto debatu vyvolal. 52 % mladých ľudí má s takýmito dobrú skúsenosť a víta ich. Obecne však 73 % z 12- až 14-ročných nemá rado sledovanie programov alebo videí obsahujúcich sex práve v prítomnosti ich matiek a 65 % v prítomnosti ich otcov. Mladí ľudia často vyvodzujú závery z toho, čo videli v televízii. Dve tretiny respondentov uvádza, že už mali možnosť neplánovane uvidieť sexuálne video, z toho 64 % pokračovalo v jeho sledovaní a zvyšných 34 % sa rozhodlo pre jeho rýchle vypnutie. Hlavným cieľom práce bolo poskytnúť teoretické závery, ktoré budú mať základ vo forme reálne uskutočneného výskumu. Zvolené výskumné metódy vychádzali predovšetkým z praktických skúseností autora práce prispôsobených teóriám z odbornej literatúry týkajúcej sa kvantitatívnych a kvalitatívnych výskumov v lokalite štátu. Vzhľadom na to, že sledujú možnosť využitia výsledkov v praxi, všetky závery boli vytvárané s ohľadom na ich využitie v marketingovej a reklamnej sfére. Teoretická časť ponúkala stručné zhrnutie histórie a najmä definície nových trendov v oblasti. V tomto prípade nemôžeme hovoriť o jednoznačne definovateľnej teórii. Napriek nedostatočnému množstvu relevantných knižných zdrojov bolo možné dopracovať sa k uspokojivým výsledkom pomocou syntézy existujúcich teórií a kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu. Praktická časť práce bola pre výsledky najvýznamnejšia. Typický kvantitatívny výskum formou dotazníka naplno využil databázu respondentov autora práce. Vzhľadom na príležitosť, ktorá ponúka pracovné zázemie tvorcu dotazníka, by bola škoda nevyužiť závery, ktoré svojimi zisteniami odbúrali tradičné mýty týkajúce sa médií a ich vplyvu na mládež. Práca po zhodnotení výsledkov získala nový rozmer možnosti využitia zozbieraných údajov. Dotazník bol v tomto prípade mimoriadne rozsiahly. Mnoho otázok sa netýkalo priamo stanovených hypotéz. Vedľajšie otázky mali možnosť rozvinúť detailné údaje týkajúce sa marketingového využitia, stimulov, ktoré motivujú užívateľov pri pristupovaní k médiám a taktiež vieme, čo konkrétne je pre nich rozhodujúcou výhodou využívania tohto typu trávenia času. Postupy, ktoré sa využili, boli inšpirované štandardným výskumom praktického vplyvu kampaní. Ako autori zrejme plánovali už od začiatku, analýza prebiehala vo viacerých rovinách. Po dlho pripravovanom a dôsledne spracovanom viaczložkovom výskume vytvorili vhodný aplikovateľný základ pre využitie v rôznych oblastiach. Vzhľadom na to, že autori výskumu viditeľne pravidelne prichádzajú v pracovnej oblasti do styku s obdobnými výskumnými postupmi predpokladáme, že sa naskytne príležitosť nadviazania na tento výskum v budúcnosti.

40 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 40

2. 4. 2014 8:29:36

SPRÁVY O VÝSKUMNÝCH AKTIVITÁCH

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 41 mlsm.indd 41

2. 4. 2014 8:29:38

KOMENTÁRE

„Kto ovláda prítomnost,’ ovláda minulost’– Kto ovláda minulost,’ ovláda budúcnost.’“ (George Orwell, 1984) Pavla Slavkovská

vet sa zmenil. – Kedy nastala zmena? – Nikdy sa nič nezmenilo, svet bol vždy takýto. Rozdelil sa na tri časti: Oceániu, Euráziu a Východoáziu. Odkedy je Oceánia Oceániou? – Odjakživa. – Ako dlho vedieme vojnu s Euráziou? – Vždy bola naším nepriateľom Eurázia. – Odkedy je Východoázia naším spojencom? – Vždy bola naším spojencom. Vládne vojna, neistota a hlad. Ako dlho nám vládne strana? – Od nepamäti. – Prečo nám nepovie strana pravdu? – Strana nikdy neklame. – A čo naša minulosť? – Aká minulosť?

všetko. Skutočnosť okolo nás, naše práva, myšlienky a emócie. Vytvorila si samostatnú realitu, ktorá je pevne daná napriek tomu, že sa neustále mení. Nemáme oporu v minulosti, v rozhodnutiach a udalostiach, ktoré sa stali a sú príkladom a ponaučením. Minulosť sa stala výhradným vlastníctvom Strany. „Realita existuje v lidském vědomí a nikde jinde. Ne ve vědomí jednotlivce, které se může mýlit a i tak brzy zaniká; ve vědomí Strany, které je kolektivní a nesmrtelné. Cokoli Strana považuje za pravdu, je pravda.“ (OrwelL, 1984, s. 145).

Hovorí sa, že históriu tvoria víťazi. A je to pravda. Nemôžeme hodnotiť, či sa určitá udalosť stala alebo nestala, pretože sme ju nezažili, neboli sme pri tom. Takže predpokladáme, že udalosť sa stala alebo sa stala aspoň jej časť. Na každom klamstve je zrnko pravdy, inak by mu nikto neuveril. No aká malá časť je tá hľadaná pravda? Ak by druhú svetovú vojnu nevyhrali spojenci, ale nacisti, naša história by vyzerala určite inak. Víťazné ideológie si vytvárajú vlastného nepriateľa, odstraňujú nevhodné udalosti a informácie, prispôsobujú minulosť svojim potrebám. Ktoré udalosti našich dejín sa stali úplne inak? To si môžeme len domýšľať. V knihe Georga Orwella Strana vládne a kontroluje

Ak by sme aplikovali tento extrémny myšlienkový sled na našu prítomnosť, tak naším vládcom sa stali médiá. V každej domácnosti na Slovensku sa nachádza minimálne jeden televízor a máme prístup k novinám, rádiu alebo internetu. Médiá tvoria našu prítomnosť. Udávajú smer nášmu životnému štýlu, ponúkajú ucelené myšlienky a zabalené emócie. Toto všetko dobrovoľne konzumujeme a iba málokedy sa nad tým naozaj zamyslíme. Zahlcujú nás množstvom informácií a my sme príliš pohodlní na to, aby sme ich akokoľvek selektovali. Správy o udalostiach, o ktorých netušíme, ako a či sa vôbec stali, prijímame ako fakty. Spoločnosť nám ponúka falošný pocit

42 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 42

2. 4. 2014 8:29:49

KOMENTÁRE

informovanosti, pretože k nám prúdia informácie z celého sveta. No skutočným tvorcom informácií o udalostiach sú médiá. Oni rozhodujú o tom, čo je dôležité, čo treba zamlčať a ako využiť našu emocionalitu. Médiá sú naším Vládcom.

Médiá tvoria našu prítomnosť. Udávajú smer nášmu životnému štýlu, ponúkajú ucelené myšlienky a zabalené emócie. Sú ako Orwellovo Ministerstvo Pravdy. Inštitúcia produkujúca lži. „Ale vždyť to vlastně ani podvrh není, pomyslel si, když měnil cifry Ministerstva hojnosti. Jde jen o to nahradit jeden nesmysl jiným. Většina materiálu, s nímž člověk pracoval, se netýkala reálného světa ani tolik, jako se ho týká přímá lež.“ (OrwelL, 1984, s. 28). Upravujú všetky existujúce dokumenty tak, aby sedeli s výrokmi a činmi, ktoré prebiehajú. To, kto je naším nepriateľom a na koho máme zamerať svoju nenávisť a frustráciu. To, či je vôbec hladomor a nedostatok. To, čo je správne a zodpovedá ideológii Strany. To, či vôbec existujeme. Môžu sa nás zbaviť kedykoľvek, stačí nás vymazať. „Ale Syme je nejen mrtvý je zrušený, je nečlověk. Každá zmínka o něm, která by ho identifikovala, byla smrtelně nebezpečná.“ (OrwelL, 1984, s. 94). Hŕstka vyvolených, ktorí vládnu tejto utópii, rozhodujú o našej minulosti. Ľudská pamäť je nespoľahlivá a ľahko manipulovateľná. Dokumentom vydávajúcim sa za fakty, sa nedá veriť. Čo z toho sa naozaj stalo a čo je len vyprodukovaná lož? Naša minulosť, naše spomienky, čas. Sú to len nehmatateľné pojmy, ktorých jediným dôkazom sú zaznamenané udalosti a obrazy, historické dokumenty. V Orwellovej knihe je jednou z foriem manipulácie a kontroly aj jazyk. Newspeak, ako ho nazval, sa neustále mení a zdokonaľuje. „Každý potřebný pojem bude v budoucnosti vyjadřován jen jediným slovem, jehož význam bude přesně definován a jehož vedlejší významy budou vymazány a zapomenuty.“ (OrwelL, 1984, s. 35). Takže okrem obmedzenia ľudského vyjadrovania postupne obmedzí myslenie, ktoré sa stane čistým a lineárnym, neschopným akéhokoľvek odporu voči Strane. Stane sa akousi hrádzou voči všetkým iným spôsobom myslenia. Možno nie s takým extrémnym zámerom, no aj médiá ovplyvňujú náš jazyk, naše myslenie a vyjadrovanie. Postupne do nášho jazyka prinášajú mnoho nových a cudzích slov, ktoré prestávame nahrádzať slovenskými ekvivalentmi. Zdá sa, že voľne vytvára akési globálne myslenie. Postupne búra hranice v myslení jednotlivých kultúr a vytvára heterogénny spôsob zmýšľania.

Orwell dal našu prítomnosť do rúk Strane, ktorá sa stala vlastníkom minulosti a zároveň utvára našu budúcnosť. Stále si opakujeme, že sa učíme na vlastných chybách. Naše budúce rozhodnutia sú založené na našich minulých skúsenostiach. Pokým usúdime, že sme spravili chybu, pokúsime sa ju neopakovať. No zároveň sa skrývame v zaužívaných postupoch našej minulosti. Inovatívne myšlienky len ťažko hľadajú oporu bez jasnej istoty, že budú fungovať. Ak niečo fungovalo aj pred tým, bude to fungovať aj teraz. Tieto istoty minulosti okolo nás vytvárajú ochranný val, ktorý sa stáva naším väzením. Naša budúcnosť leží v rukách našej minulosti. Takže aj naša budúcnosť patrí Strane. Dokážeme si ešte predstaviť svet bez médií? Bez telefónov, počítačov a iných vymožeností? Súčasná spoločnosť bez nich nedokáže fungovať, rovnako ako ani my. Sme závislí od technológie, ktorú sme vytvorili, rovnako ako od množstva informácií, ktorými sa zahlcujeme. Čím viac sa zameriavame na našu životnú úroveň, tým rýchlejšie strácame názory a hodnoty. Prispôsobujeme sa trendom a dobrovoľne sa zriekame našich zásad v prospech nášho pohodlia. Prestávame premýšľať kriticky a naozaj sa zaoberať informáciami, ktoré prijímame. Našu budúcnosť vkladáme do rúk médií. Má však spoločnosť, ktorú vytvoril George Orwell, skutočnú možnosť existencie? Ťažko posúdiť. Zviazal ľudí strachom a nenávisťou, rozhodol sa kontrolovať ich myšlienky a emócie. Rýchlo sa zbavili ľudí, ktorí mohli spochybniť nimi vytvorenú minulosť. Zlomil alebo sa zbavil ľudí, ktorí si vo svojej podstate zachovali emocionalitu a voľnosť. Obklopil ľudí vojnou a strachom. „Prvotním cílem moderní války je zužitkovat produkty průmyslu, aniž by se zvýšila všeobecná životní úroveň.“ (OrwelL, 1984, s. 111). Dal im nepriateľa na ventiláciu ich frustrácie a nespokojnosti. Zo Strany vytvoril akýsi láskavý ideál, ktorý ich zachráni. Pevnú štruktúru pre ich ochranu a „slobodu“. Ľudia v knihe sa nepýtali a nespochybňovali. Len bezducho verili, že klietka, ktorú im vytvoril, je jediná možnosť, jediný existujúci svet. Rozhodne však môžeme posúdiť, že Orwellovo stanovisko, Kto ovláda prítomnosť, ovláda minulosť – Kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť, je pravdivé. Vládcami prítomnosti sme my všetci, a teda sme aj tvorcami našej minulosti, to znamená, že nám patrí aj budúcnosť. No jeden človek len ťažko ovplyvní prítomnosť celého sveta (odhliadnuc od niekoľkých výnimiek). Prítomnosť ovláda ľudstvo ako celok, ktoré sme podelili na zhluky moci. A jednou z mocností sú rozhodne aj médiá.

S technologickým pokrokom, ktorý rozširuje možnosti súčasných médií, sa rozširuje ich pôsobnosť. Trávime s nimi viac voľného času a nechávame sa viac ovplyvňovať. Zároveň utvárame obsahy, ktoré prijímame. Súčasná konzumná spoločnosť sa zameriava na zisk. Konkurencia podriadená zisku bojuje o každého diváka, poslucháča alebo čitateľa. Ak televízie, noviny alebo rádiá strácajú serióznosť, je to vplyvom recipientov. To my si vyberáme, čomu venujeme svoj čas. Vedome alebo nevedome vyhľadávame bezduchú zábavu, pri ktorej sa chceme uvoľniť a príliš nerozmýšľať. Svoju prítomnosť sme venovali médiám, a teda médiá tvoria aj našu minulosť. Len ťažko si vieme predstaviť náš deň bez počítača, internetu alebo televízie. Výrazne uľahčili našu prácu a rozšírili možnosti, no zároveň sa z nás stávajú otroci tohto technického pokroku.

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 43 mlsm.indd 43

2. 4. 2014 8:29:50

KOMENTÁRE

SOKRATOVE TRI SITÁ AKO ˇ LIEK NA INFORMACNÚ PRESÝTENOSTˇ Ľubomíra Veselovská

toj, skús sa zastaviť, poobzeraj sa okolo seba a zamysli sa. Čo vidíš? Z každej strany sa rúti množstvo ľudí, všetci sa ponáhľajú. Ale kam? Kam idú a za čím? Túto otázku si nesie každý sám a aj odpoveď. Pozdvihni hlavu, čo vidíš? Zas sa na teba z bilbordu usmieva pekná slečna, ktorá možno nie je ani taká šťastná, ako vyzerá? A čo tá nová reklamná tabuľa na paušál s mobilom za jedno euro? Zaujala ťa? Taška s logom predajne v rukách starej dámy či fajčiaci robotník, ktorý si práve kupuje v novinovom stánku milovaný i zatracovaný bulvár. Ideš ďalej, no ani tu sa nedokážeš oslobodiť. Tie dve klebetné babky rozoberajú asi päťstú časť telenovely, ktorá nemá konca. Nedá sa to prepočuť. Autobus je polepený všetkým možným a ako keby toho nebolo málo, už nejaký ten rok to skúšajú aj s obrazovkou s mihotajúcimi sa reklamami a inzerciou. Cestou stretávaš suseda, ktorý ťa informuje o ďalšej veci, bez ktorej „nemôžeš žiť“. Otvoríš dvere, chceš zabuchnúť, prestať, nič nevidieť ani nepočuť. Aké jednoduché. Chcieť bolo vždy jednoduché, horšie je však aj urobiť to. Zasa podliehaš tomu neviditeľnému tlaku. Kto má nad tebou tú moc? Kto ťa núti zapnúť si televíziu či počítač? Nikto. Je to len tvoj pocit. Je to strach v tebe, ktorý hovorí o tom, že budeš menejcenný, že budeš podceňovaný, ak nedostaneš svoju dávku informácií. Vyhováraš sa na spoločnosť, na dobu, v ktorej žijeme. Napriek tomu neurobíš nič, ani sa len nesnažíš niečo zmeniť. Stoj, predstav si život bez médií. Predstav si aspoň jeden deň bez televíznych novín, zapnutého rádia pri šoférovaní či bez nočného posedávania na sociálnych sieťach. Je to nočná mora alebo cítiš obrovskú slobodu? Tak čo? Čo je to, čo chceš? Nepredstaviteľné? Nie, vôbec to nie je nepredstaviteľné. V tvojom okolí žije množstvo ľudí, ktorí nevlastnia televíziu, a ak aj áno, nechajú na ňu radšej padať prach. Rozhodli sa žiť svoj život. Nechcú ho premárniť sledovaním toho, čo v skutočnosti nepotrebujú. Netreba ich hneď odsúdiť, naďalej sa zaujímajú o verejné dianie. Zmenili len spôsob a množstvo prijímaných informácií. Strata dôvery v pravdivosť informácií či prehnané dramatizovanie a senzačnosť informácií, ktoré sa pretláčajú čoraz viac a viac. Tlaky na emocionalizáciu obsahu či informačná presýtenosť nás nútia automaticky a pasívne prijímať mediálne obsahy. Nechávajú nám pocit či skôr ilúziu informovanosti. Informačná presýtenosť je dôsledok obrovského pretlaku informácií, ktoré k nám prúdia rôznymi informačnými kanálmi. Je prirodzené, že publikum začne byť neaktívne, že začne prijímať obsahy bezmyšlienkovo. Väčšina informácií, ktoré počas dňa získame, pre nás nemá žiadnu hodnotu, no napriek tomu zaťažuje našu pozornosť a tak sme sa proti tomu začali prirodzene brániť. Začali sme veci ignorovať, vypli sme svoju pozornosť a spustili pasívne vnímanie toho, čo k nám prúdi (http://www.medialnavychova.sk/neco-o-me/>). Myslíme si,

že bariéra či stena, ktorú vytvoríme tým, že začneme sledovať malé množstvo médií a mediálnych obsahov, to všetko zmení a vyrieši. Áno, vyrieši mnoho. Budeme šťastnejší. Ale prečo by sme sa mali ochudobniť o ten rozvoj, ktorý máme na dosah? Obmedziť sa len na nejakú reláciu či typ novín alebo konkrétne rádio nás oberie o možnosť rozširovať si svoj obzor, svoj rozhľad. Poďme trochu do minulosti. Presuňme sa do starého Grécka a porozmýšľajme o múdrosti starého aténskeho filozofa, presláveného jeho opieraním sa o dialógy. Áno, reč je o Sokratovi. Jedna jeho poviedka hovorí o troch sitách. Prvým sitom je pravda, druhým je dobro a tretím potreba. Zamyslime sa nad príbehom. Tento príbeh o troch sitách vznikol už veľmi dávno, ale bez problémov sa dá aplikovať do súčasnosti, a to na všetky médiá, mediálne obsahy a informácie šíriace sa v prúdoch k nám. Povieme si pri prijatej informácii, či je pravdivá? Preskúmame si to, či sa spoľahneme na médiá a slepo im dôverujeme? Myslím, že nie. Všetci sa deň za dňom stávame pohodlnejšími. A čo druhé sito, ktorým je dobro? Znie to trochu smiešne, ale zároveň je to na zamyslenie. Mediálne posolstvá

Sokratove tri sitá Jedného dňa prišiel k Sokratovi akýsi rozčúlený človek: „Počul si už, Sokrates, čo urobil tvoj priateľ? Musím ti to ihneď povedať.“ „Moment,“ prerušil ho mudrc. „Preosial si to, čo mi chceš povedať, cez tri sitá? “ „Cez tri sitá? “ prekvapene sa opýtal ten človek. „Áno, áno, cez tri sitá. Prvým sitom je pravda. Preskúmal si, či všetko, čo mi chceš povedať, je naozaj pravda? “ „Nie, len som to počul a. “ „Tak teda si to zaiste preosial cez druhé sito, ktorým je dobro.

Je to, čo mi chceš povedať, keď už nemôžeš dokázať, že je to pravda, aspoň dobré? “ Ten druhý váhavo odpovedal: „Vôbec nie, práve naopak. “ „Aha!“ prerušil ho Sokrates. „Tak použime ešte tretie sito a pozrime sa, či to, čo mi chceš povedať a čo ťa tak rozrušilo, je potrebné! “ „Potrebné to veru nie je. “ „Teda, “ usmial sa mudrc, „keď to nie je ani pravdivé, ani dobré, ani potrebné, radšej na to zabudni a nezaťažuj tým ani seba, ani mňa! “ (http://www.poznanie.sk/poviedky/ sokratove-tri-sita.php)

44 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 44

2. 4. 2014 8:29:51

KOMENTÁRE sú presýtené negativizmom. Už len televízne spravodajstvo zobrazuje viac násilia, ako je v skutočnosti. Nadprodukcia a komercializácia v médiách ide ruka v ruke s potrebou vyvolávať záujem čoraz väčšieho počtu publika. Sledovanosť sa získava otvorením priestoru pre zobrazenie násilia vo všetkých médiách, vo všetkých formátoch, a to bez ohľadu na vek. Nájdeme ho už aj v hudbe a nárast je aj explicitne, teda predvádzaním. Internetové zdroje hovoria, že v sedemdesiatych rokoch priemerné 12-ročné dieťa v Spojených štátoch za toto obdobie videlo 100 000 násilných aktov a viac ako 13 000 obrazov smrti. Je toto normálne? Osemdesiate roky deťom v bežnom prime time prinesú 5 násilných činov za hodinu, počas víkendu to je až k 18. Násilie sa percentuálne zvyšuje v priemere v 80 % programov. Infiltrácia násilia je systematická, nezastaví sa ani pred detskými rozprávkami či komédiami, nehovoriac o brutalite násilných žánrov. Súčasná fotografia na tom nie je o nič lepšie, najväčší záujem je o obrazy mučených, zranených, zabitých i nešťastných. Bieda, masaker a drastickosť stúpajú. To potrebujeme? Je to dobro, ktoré je potrebné pre šťastný život? Nie. Tak prečo sa obklopujeme a chceme sa obklopovať takýmito správami? Mentálne zdravie je sledované vo viacerých národných aj medzinárodných inštitútoch. Skúma sa vzťah medzi sledovaním televízie a agresívnym správaním. Aj Európska únia sa zaviazala, že to zmení. Hovorí o tom aj Odporúčanie č. R (97) 19 o zobrazovaní násilia v elektronických médiách, v ktorom nájdeme tento odsek:

Podpora kvalitných relácií, programov a produktov neobsahujúcich násilie V rámci jednotlivých štátnych a európskych programov podpory výroby a distribúcie audiovizuálnych diel budú členské štáty v úzkej súčinnosti s európskymi orgánmi a profesionálnymi združeniami presadzovať princíp podpory kvalitných relácií, programov a produktov neobsahujúcich násilie, ktoré odrážajú kultúrnu rozmanitosť a bohatstvo európskych krajín. (<http://www.rvr.sk/sk/spravy/index. php?aktualitaId=46>). Niekedy ani odporúčania a zákony nestačia. A čo tretie sito? Čo si odpovieme na otázku, či je to veľké množstvo informácií pre nás potrebné? Možno povieme bez zaváhania, že áno, ale je to skutočne tak? Čo nám všetkým prinesie budúcnosť? Môžeme si povedať, mňa sa to netýka? Omyl, týka sa to každého jedného z nás. Lebo my všetci tvoríme publikum, skupinu poslucháčov, divákov, čitateľov, pre ktorých mediálne inštitúcie tvoria. My všetci môžeme ovplyvniť to, čo sa vysiela prejavením svojej nespokojnosti. Veď televízia sa dá vypnúť. Doprajme si bez výčitiek duševnú hygienu. Nebudeme prví a určite nie ani poslední. Skúsme nechať toxické správy za dverami. Zamerajme sa na to, čo naozaj potrebujeme, na to, čo je dobré a v neposlednom rade na to, čo je pravda. Bez médií sa dá žiť, ale aj s nimi sa dá žiť tak, aby nám boli na úžitok, aby sme si vedeli vyberať z množstva „odpadu“ tlačiaceho sa zovšadiaľ, tak, aby sme my boli pánom a tak rozširovali náš rozhľad. Liekom na túto informačnú presýtenosť môže byť náš vnútorný hlas a pokojne aj Sokratove tri sitá.

Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 45 mlsm.indd 45

2. 4. 2014 8:29:52

KOMENTÁRE

„V BUDÚCNOSTI KAŽDÝ ZAŽIJE SVOJICH 15 MINÚT SLÁVY.“ (Andy Varhol) Ľudmila Krkošková

ďaka všadeprítomnosti médií v súčasnosti nie je problém stať sa v relatívne krátkom čase známym a tak na chvíľu zakúsiť pocit slávy. Hlavne príchodom televízie a jej reality shows rapídne stúpol počet tých, ktorí sa môžu stať „rýchlokvasenými“ hviezdami. Stačí byť dostatočne extravagantný a uletený. Odkiaľ však pramení snaha dosiahnuť úspech a popularitu a prečo je pre nás tento pocit taký dôležitý? Túžba stáť v svetle reflektorov je v človeku silno prítomná a značne podporovaná v samotnom rodinnom prostredí. Už malé deti absolvujú prvé vystúpenia pred rodinnými príslušníkmi, v ktorých spievajú, recitujú či hrajú na hudobný nástroj. Zakúsia prvé slová pochvaly, priateľské potľapkanie, potlesk – to všetko v nich posilňuje pocit sebadôvery a napĺňa jednu zo sekundárnych potrieb, ktorá si v Maslowovej pyramíde vyslúžila štvrtú pozíciu – potreba uznania a úcty. V človeku je teda pocit uznania hlboko zakorenený a snaha naplniť si túto potrebu sa pre mnohých stáva najdôležitejším zmyslom existencie a samotného bytia. Oblasť slávy si ako námet pre jednu z planét, ktoré malý princ navštívil, vybral aj francúzsky spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry. Okrem mnohých iných ľudských vlastností v diele Malý princ z roku 1943 rozpracoval aj túžbu po obdive a uznaní. Exupéry sa na ľudskú márnomyseľnosť pozeral dosť kriticky: Na druhej planéte žil márnivec. Bol rád obdivovaný, ale keďže žil na planétke sám, nemal ho kto obdivovať. Márnivec považoval malého princa za svojho obdivovateľa, pretože „márnivec vo všetkých ľuďoch vidí svojich obdivovateľov.“ Po krátkom rozhovore márnivec poradil malému princovi: „Zatlieskaj. Malý princ zatlieskal. Márnivec nadvihol klobúk a skromne pozdravil. To je zábavnejšie než návšteva u kráľa, povedal si v duchu malý princ a opäť zatlieskal. Márnivec znova nadvihol klobúk a pozdravil. Keď to trvalo päť minút, jednotvárnosť hry malého princa unavila. A čo treba urobiť, aby klobúk spadol? spýtal sa. Márnivec ho však nepočul. Márnivci počujú iba chválu.“ Keď malý princ odchádzal z planéty hovoril si: „Dospelí sú naozaj veľmi čudní.“ Z uvedenej pasáže môžeme ľahko odhaliť základnú vlastnosť všetkých slávnych – túžbu po chvále a obdive. A tak sami často dvíhame svoje klobúky a prikazujeme ostatným, aby tlieskali, alebo radšej rezignujeme a staviame sa do roly tlieskajúceho davu, ktorý už ani nevie, komu tlieska a prečo. Taký je novodobý trend. Sláva v minulosti neznamenala ani zďaleka to, čo dnes. Uznanie ostatných bolo vždy spojené s nemalým úsilím a hrdinským činom. Hrdina dávnych čias ochránil dedinu pred hladom, porazil draka a vyslobodil princeznú alebo sa postavil za práva chudoby. Medzi slávnymi ľuďmi minulosti, ktorých posolstvo a učenie má silno nadčasový obsah a rozhodne aj vplyv na ľudí mnohých generácií, bol aj život Ježiša Krista. On sám sa k akémukoľvek prejavu slávy staval skôr odmietavo a sám hovoril: „Kto sa povyšuje, bude ponížený a kto sa ponižuje bude povýšený.“ Jeho skromné a pokorné vystupovanie, ako aj obeta

života za spásu ľudí, sú dnes inšpiráciou pre ľudí na celom svete, aj keď o viere sa len ťažko dá hovoriť v termínoch slávy a popularity. Samotná biblia, kniha dvoch svetových náboženstiev (kresťanstvo a židovstvo) je plná slávnych ľudí, ktorí si však svoju popularitu nepostavili na sebe, ale na Bohu. Jedným z nich je aj Mojžiš, známy predovšetkým prijatím desatora a vyslobodením Izraelitov z egyptského otroctva. Desatoro božích prikázaní je aj dnes považované za komplex príkazov, ktoré napomáhajú nielen k spáse ľudí, ale aj k harmonickému spolužitiu v rodine, manželstve či celej spoločnosti. A aký je novodobý trend? Musí ten, kto chce dosiahnuť slávu, úspech a uznanie skutočne vykonať nejaký hrdinský čin? Novodobý liberálny svet je nastavený tak, že je úplne jedno, čo máte v hlave a čo dokážete, musíte sa od ostatných len rapídne odlišovať a zároveň spĺňať kritériá, ktoré z vás urobia zaručene hviezdu. Sú to tieto: • dokonalá tvár – je pritom úplne jedno, ako ju dosiahnete, najlepšie všetkými dostupnými prostriedkami (plastika, make up, krémy, masky) v horšom prípade použite vrece na hlavu; • dokonalá postava – u žien je ideál 90 – 60 – 90, tolerujú sa veľké prsia a ploché brucho, u mužov boduje vyšportované telo; • exhibícia – tú si doprajte napríklad v reality show, kde treba povedať aj zopár vulgarizmov, spomenúť sex (prípadne ho aj uskutočniť), opiť sa a vyzliecť sa. Na druhej strane sláva a popularita so sebou nesú aj svoje temné stránky, o ktorých sa príliš nehovorí a ktoré si mnohí uvedomujú až keď je už neskoro. • strata súkromia – v určitom okamihu si uvedomíte, že vlastne nechcete, aby všetci o vás vedeli všetko, aby vás stále sledoval objektív fotoaparátu; • strata spontánnosti – práve prítomnosťou médií vo vašom živote zrazu zistíte, že sa nesprávate tak, ako by ste sa normále správali, ale tak, aby sa daná situácia nedala použiť proti vám; • vyčerpanosť – nie je v ľudských silách zvládnuť neustály záujem a prepieranie súkromia na titulkách plátkov. Vyčerpanie je však aj zo strany médií – zrazu prestanete byť zaujímaví a odhodia vás ako použitý toaletný papier Aj pri sláve platí známe slovenské príslovie: „Nie je všetko zlato, čo sa blyští.“ Preto aj keď v budúcnosti svojich pätnásť minút slávy zažijeme, skúsme žiť tak, aby sme v momente, keď nám ostatní prejavia úctu, mohli byť právom hrdí na to, čo sme dokázali. Aby náš úspech nebol iba naším ocenením, ale aj ocenením prínosu pre druhých a znakom toho, že dobro v ľuďoch ešte stále existuje. Že nie sme iba sebecké monštrá, ktoré sa ženú za vlastným úspechom nehľadiac na obete, ale že sme ľudia, ktorí v prvom rade neprestali byť ľuďmi. Že sme tí, ktorí si vážia život, zdravie, lásku a porozumenie a dokážu bez problémov zdieľať túto zem zo všetkými živými.

46 Media Literacy Student Magazine | 2013-2014 mlsm.indd 46

2. 4. 2014 8:29:52

VZDELÁVANIE V OBLASTI MEDIÁLNEJ VÝCHOVY Bakalársky, magisterský a doktorandský študijný program aplikované mediálne štúdiá na FMK UCM v Trnave vzdeláva pedagógov a odborníkov na mediálnu výchovu.

Vedomosti a zručnosti

Uplatnenie

• vedomosti z teórie mediálnych štúdií, mediálnej a marketingovej komunikácie, mediálnej pedagogiky, psychológie, sociológie, antropológie a etiky médií, žurnalistiky, mediálneho práva či aplikovanej informatiky, • kvalitne technické vybavenie fakulty, vlastná produkcia a praktické zručnosti, • kritická analýza účinkov médií, • dôraz na zachovávaní kultúrnych a etických hodnôt, morálky, na kultivovaní mediálnej sféry, • zvyšovanie úrovne vkusu a kritického vnímania recipientov médií, • spojenie so vzdelávaním v pedagogickej teórii, • systém vyučovania mediálnej výchovy v školách či v rôznych kurzoch.

• uplatnenie v procese tvorby a distribúcie printových, audiálnych, audiovizuálnych aj digitálnych mediálnych obsahov so špeciálnym zameraním na oblasť vzdelávania, • uplatnenie pri príprave, realizácii a riadení programov mediálnej výchovy či mediálneho vzdelávania v školách alebo kurzoch pre pedagógov, rodičov, žiakov a študentov, ale aj v kurzoch neformálneho či firemného vzdelávania, • uplatnenie v rámci realizácie vzdelávacích aktivít z oblasti mediálnej výchovy, • uplatnenie v rámci všetkých fáz výskumno-vývojových projektov a kampaní z mediálnej výchovy, • diagnostika jednotlivých druhov médií, • tvorba edukačných a didaktických pomôcok v oblasti mediálnej výchovy.

viac info

fmk.sk a medialnavychova.sk

mlsm.indd 47

2. 4. 2014 8:29:54

CHCEŠ PRISPIEVATˇ AJ TY? Obsahové zameranie

Štruktúra

Fakulta masmediálnej komunikácie (FMK) Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave ako prvá na Slovensku ponúka akreditovaný bakalársky aj magisterský študijný program aplikované mediálne štúdiá, ktorý vzdeláva pedagógov a odborníkov na mediálnu výchovu. Pracovníci fakulty sa usilujú podporovať odborné a študijné aktivity študentov, preto sa rozhodli vytvoriť priestor pre zverejňovanie študentských prác a interpretáciu výsledkov študentských aktivít vo forme časopisu Media literacy student magazine, ktorý sa populárnovedeckým spôsobom snaží reflektovať problematiku médií, mediálnej výchovy a rozvoja mediálnej gramotnosti. Magazín je priestorom pre podporu študentskej vedeckej odbornej činnosti a zároveň platformou pre študentskú diskusiu o témach, ktoré sa dotýkajú kľúčových oblastí ich študijného programu. Zameria sa predovšetkým na popularizáciu mediálnej gramotnosti a mediálneho vzdelávania, na zverejňovanie odborných štúdií, esejí, príkladov dobrej praxe, recenzií na odborné publikácie, informácií o výskumoch, ale aj príspevky o zaujímavých audiovizuálnych komunikátoch pre deti a mládež, edukačných počítačových hrách, mobilných aplikáciách a pod. Tematicky sa magazín orientuje aj na problematiku princípov tvorby mediálnych produktov, no predovšetkým na ich kritickú analýzu a posudzovanie účinkov médií na osobnosť človeka. Priestor dostávajú aj príspevky, ktoré sa venujú kultivovaniu mediálnej sféry, zvyšovaniu úrovne vkusu a kritickému vnímaniu recipientov médií. Keďže vzdelávanie v programe aplikované mediálne štúdiá je spojené so vzdelávaním v pedagogickej teórii, magazín prijíma aj príspevky o systéme vyučovania mediálnej výchovy v školách či v rôznych kurzoch, a to prostredníctvom formálneho, ale aj neformálneho vzdelávania. S tým súvisí aj možnosť prezentovania výsledkov domácich a zahraničných projektov a programov mediálnej výchovy či mediálneho vzdelávania. Vítané sú aj články o skúsenostiach s rôznymi vzdelávacími aktivitami z oblasti mediálnej výchovy. Autori príspevkov sa môžu zamerať aj na nové námety na kreatívne aktivity v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti. Tematické zameranie • študentská odborná činnosť, • študentská diskusia, • popularizácia mediálnej gramotnosti a mediálneho vzdelávania, • odborné štúdie, • eseje, • príklady dobrej praxe, • recenzie na odborné publikácie, • informácie o výskumoch, • príspevky o audiovizuálnych komunikátoch pre deti a mládež, • edukačné počítačové hry, • mobilné aplikácie, • kritická analýza mediálnych produktov, • kritické vnímanie médií, • výsledky domácich aj zahraničných projektov, • systém vyučovania mediálnej výchovy, • mediálna výchova vo formálnom a neformálnom vzdelávaní, • skúsenosti s rôznymi vzdelávacími aktivitami z oblasti mediálnej výchovy, • námety na kreatívne aktivity v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti.

Magazín je žánrovo aj tematicky rozdelený na niekoľko častí – a) rozsiahlejšie eseje, referáty či prieskumné správy; b) edukačné a didaktické pomôcky a námety; c) kratšie postrehy a komentáre na rôzne témy, d) recenzie. V rámci tejto štruktúry redakcia magazínu ponúka študentom možnosť zverejniť príspevky v slovenskom, českom a anglickom jazyku. Magazín je určený nielen pre študentov FMK, ale aj pre záujemcov z iných škôl nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Časopis vychádza dvakrát ročne, príspevky vyberá a odborne posudzuje redakčná rada zložená z členov IMEC – Medzinárodného centra mediálnej gramotnosti, ktoré je súčasťou Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.

mlsm.indd 48

Pokyny pre autorov Váš príspevok v slovenskom, českom alebo anglickom jazyku v maximálnom rozsahu 10 strán vrátane abstraktu, kľúčových slov, ilustrácií, tabuliek a zoznamu použitej literatúry a zdrojov, píšte priamo do šablóny príspevku, ktorú nájdete na stránke medialnavychova.sk v sekcii Media Literacy Student Magazine.

Formát textu • • • • • • • • • • • • • • • • • • •

Typ písma: Times New Roman Veľkosť písma: 12 bodov Zarovnanie: podľa okraja Riadkovanie: 1 Okraje strany: horný a spodný 2.5 cm, vpravo a vľavo 2 cm Označenie tabuľky: nad tabuľkou, s uvedením zdroja Označenie obrázku: pod obrázkom a s uvedením zdroja Odkazy na použitú literatúru a zdroje: číslované poznámky pod čiarou na príslušnej strane. Obsahové usporiadanie príspevku Názov príspevku v slovenskom jazyku (14 bodov, tučné, všetky písmená VEĽKÉ, zarovnanie na stred). Meno a priezvisko autora/autorov (14 bodov, kurzíva, zarovnanie na stred). Abstrakt: maximálne 15 riadkov. Abstract: maximálne 15 riadkov. Kľúčové slová: maximálne 10 slov. Key words: maximálne 10 slov. Názvy kapitol (12, tučné, zarovnanie vľavo). Text príspevku (12, zarovnanie do bloku). Zoznam použitej literatúry a zdrojov: podľa STN ISO 690. Kontaktné údaje: meno autora/autorov, e-mail autora/autorov

Príspevky zasielajte na adresu

medialiteracy.magazine@gmail.com Termín uzávierky:

30. 6. 2014

2. 4. 2014 8:29:57