Media Literacy Student Magazine 01/2015 by medialnavychova.sk

Media Literacy Student Magazine Časopis na podporu študentskej vedeckej a odbornej činnosti Ročník 2 číslo 1 máj 2015 ISSN 1339-6692 cena 4 €

Komparácia zobrazenia ženy v dámskom a pánskom časopise s. 27

Vplyv masmédií na hodnoty a hodnotové orientácie adolescentov a možnosti mediálnej výchovy pri ich formovaní s. 4

Chceš prispievať aj ty? Fakulta masmediálnej komunikácie (FMK) Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave sa usiluje podporovať odborné a študijné aktivity študentov, preto sa pracovníci katedry mediálnej výchovy rozhodli vytvoriť priestor pre zverejňovanie študentských prác a interpretáciu výsledkov študentských aktivít vo forme študentského magazínu Media literacy student magazine, ktorý sa orientuje na problematiku mediálnej výchovy a mediálnej gramotnosti.

Obsahové zameranie Magazín je priestorom pre podporu študentskej vedeckej odbornej činnosti a zároveň platformou pre študentskú diskusiu o témach, ktoré sa dotýkajú kľúčových oblastí ich študijného programu. Zameria sa predovšetkým na popularizáciu mediálnej gramotnosti a mediálneho vzdelávania, na zverejňovanie odborných štúdií, esejí, príkladov dobrej praxe, recenzií na odborné publikácie, informácií o výskumoch, ale aj príspevky o zaujímavých audiovizuálnych komunikátoch pre deti a mládež, edukačných počítačových hrách, mobilných aplikáciách a pod. Tematicky sa magazín orientuje aj na problematiku princípov tvorby mediálnych produktov, no predovšetkým na ich kritickú analýzu a posudzovanie účinkov médií na osobnosť človeka. Priestor dostávajú aj príspevky, ktoré sa venujú kultivovaniu mediálnej sféry, zvyšovaniu úrovne vkusu a kritickému vnímaniu recipientov médií. Keďže vzdelávanie v programe aplikované mediálne štúdiá je spojené so vzdelávaním v pedagogickej teórii, magazín prijíma aj príspevky o systéme vyučovania mediálnej výchovy v školách či v rôznych kurzoch, a to prostredníctvom formálneho, ale aj neformálneho vzdelávania. S tým súvisí aj možnosť prezentovania výsledkov domácich a zahraničných projektov a programov mediálnej výchovy či mediálneho vzdelávania. Vítané sú aj články o skúsenostiach s rôznymi vzdelávacími aktivitami z oblasti mediálnej výchovy. Autori príspevkov sa môžu zamerať aj na nové námety na kreatívne aktivity v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti. Tematické zameranie ■■ študentská odborná činnosť, ■■ študentská diskusia, ■■ popularizácia mediálnej gramotnosti a mediálneho vzdelávania, ■■ odborné štúdie, ■■ eseje, ■■ príklady dobrej praxe, ■■ recenzie na odbroné publikácie, ■■ informácie o výskumoch,

■■ príspevky o audiovizuálnych komunikátoch pre deti a mládež, ■■ edukačné počítačové hry, ■■ mobilné aplikácie, ■■ kritická analýza mediálnych produktov, ■■ kritické vnímanie médií, ■■ výsledky domácich aj zahraničných projektov, ■■ systém vyučovania mediálnej výchovy,

■■ mediálna výchova vo formálnom a neformálnom vzdelávaní, ■■ skúsenosti s rôznymi vzdelávacími aktivitami z oblasti mediálnej výchovy,

■■ námety na kreatívne aktivity v oblasti rozvoja mediálnej gramotnosti.

Štruktúra Magazín je žánrovo aj tematicky rozdelený na niekoľko častí a) rozsiahlejšie eseje, referáty či prieskumné správy; b) edukačné a didaktické pomôcky a námety; c) kratšie postrehy a komentáre na rôzne témy, d) recenzie. V rámci tejto štruktúry redakcia magazínu ponúka študentom možnosť zverejniť príspevky v slovenskom, českom a anglickom jazyku. Magazín je určený nielen pre študentov FMK, ale aj pre záujemcov z iných škôl nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Časopis vychádza dvakrát ročne, príspevky vyberá a odborne posudzuje redakčná rada zložená z členov IMEC – Medzinárodného centra mediálnej gramotnosti, ktoré je súčasťou Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.

Pokyny pre autorov Váš príspevok v slovenskom, českom alebo anglickom jazyku v maximálnom rozsahu 10 strán vrátane abstraktu, kľúčových slov, ilustrácií, tabuliek a zoznamu použitej literatúry a zdrojov, píšte priamo do šablóny príspevku, ktorú nájdete na stránke medialnavychova.sk v sekcii Media Literacy Student Magazine. Formát textu ■■ Typ písma: Times New Roman ■■ Veľkosť písma: 12 bodov ■■ Zarovnanie: podľa okraja ■■ Riadkovanie: 1 ■■ Okraje strany: horný a spodný 2.5 cm, vpravo a vľavo 2 cm ■■ Označenie tabuľky: nad tabuľkou, s uvedením zdroja ■■ Označenie obrázku: pod obrázkom a s uvedením zdroja ■■ Odkazy na použitú literatúru a zdroje: číslované poznámky pod čiarou na príslušnej strane. ■■ Obsahové usporiadanie príspevku ■■ Názov príspevku v slovenskom jazyku (14 bodov, tučné, všetky písmená VEĽKÉ, zarovnanie na stred).

■■ Meno a priezvisko autora/ autorov (14 bodov, kurzíva, zarovnanie na stred). ■■ Abstrakt: max. 15 riadkov. ■■ Abstract: max. 15 riadkov. ■■ Kľúčové slová: max. 10 slov. ■■ Key words: max. 10 slov. ■■ Názvy kapitol (12, tučné, zarovnanie vľavo). ■■ Text príspevku (12, zarovnanie do bloku). ■■ Zoznam použitej literatúry a zdrojov: podľa STN ISO 690. ■■ Kontaktné údaje: meno autora/autorov, e‑mail autora/autorov

Príspevky posielajte na adresu medialiteracy.magazine@gmail.com do 31. augusta 2015.

Editoriál

Štúdie

Milé kolegyne, milí kolegovia, študentky a študenti, prvé číslo druhého ročníka nášho odborného časopisu začnem citátom: „Hromadné oznamovacie prostriedky zaútočili na pedagogický svet. I keď ich využitie je všeobecné, možno tvrdiť, že patria do súčasnej výchovy. Rozhlas, televízia, film a tlač prenikli celkom do nášho súkromného života. Niektorí v nich vidia veľkú revolúciu súčasnosti, a preto veria, že ich prostredníctvom pedagogika získa liek na všetky neduhy.“ (Televízia a škola, 1976, s. 177) Francúzsky pedagogický psychológ Gaston Mialaret vyslovil túto myšlienku roku 1972. Už pred vyše štyridsiatimi rokmi teda bolo jasné, že médiá každého druhu nás zasahujú vo všetkých oblastiach života. A nemožno sa tomu ani veľmi čudovať, veď sa stali akýmisi oknami do sveta. Ak sa však chceme cez ne dívať, mali by sme pripustiť, že na zachovanie čistého pohľadu treba aj takéto okná občas poumývať. Od porady expertov o modernizácii metód výchovno-vzdelávacej práce a o modernej didaktickej technike, na ktorej odznel názor Gastona Mialareta, sa však médiá nestali liekom na všetky neduhy. Práve naopak. Ony samé sa v istom zmysle stali neduhom. Nejestvuje však objektívne správny pohľad na mediálnu sféru ani nijaké očkovanie, ktoré by nás voči jej negatívnym vplyvom imunizovalo. Jedinou ochranou teda zostáva vedieť a poznať. Riziká aj pozitíva. Sme radi, že časopis Media Literacy Student Magazine je jednou z iniciatív, ktoré sa usilujú pomôcť pri poznávaní a získavaní vedomostí z oblasti masmédií. A táto iniciatíva je o to cennejšia, že nevychádza iba od pedagógov a odborníkov v tejto sfére, ale aj od študentov. Aktuálne číslo prináša odborné štúdie, ktoré sa zaoberajú hodnotami a hodnotovou orientáciou mládeže, spôsobmi zobrazovania nadprirodzených bytostí v mediálnej kultúre, problematikou mystifikácie v masmédiách, rozdielmi v zobrazovaní mužov a žien v dámskych a pánskych časopisoch, ale aj výskumom úrovne mediálnych kompetencií či komunitnými médiami. Paleta spracovaných tém je teda naozaj pestrá a v závere čísla ju dopĺňajú recenzie odborných publikácií z oblasti mediálnej výchovy a masmédií. Veríme, že aj ďalšie číslo časopisu bude pre vás podnetné a že prispeje k tomu, aby boli naše mediálne okná do sveta o čosi čistejšie.

Obraz nadprirodzených bytostí v súčasnej mediálnej kultúre........ s.14 Petra Machová Novodobá mystifikácia v masmédiách.................................. s.21 Marián Mojto Komparácia zobrazenia ženy v dámskom a pánskom časopise.s.27 Monika Želasková Výskum úrovne mediálnych kompetencií vybranej skupiny recipientov......................................... s.35 Sandra Pindiaková Komunitné médiá............................. s.43 Lucia Škripcová

Recenzie Teoretické východiská a trendy v oblasti mediálnej výchovy......... s. 50 Danica Leckešová Súčasná mediálna megazábava.. s. 51 Marek Greňa Strata slobody v mene slobody alebo globálna sexuálna revolúcia........ s. 52 Tatiana Kubincová

Príjemné čítanie, Mária Moravčíková

Fakulta masmediálnej komunikácie Faculty of Mass Media Communication

Media Literacy Student Magazine

Vplyv masmédií na hodnoty a hodnotové orientácie adolescentov a možnosti mediálnej výchovy pri ich formovaní............................................. s.4 Katarína Tomašovičová

Dnes sa nestretávame pri krbe, aby sme sa rozprávali, ale pri televízore, aby sme mlčali…........................... s. 53 Soňa Bardáčová Hej ty, nehejtuj!............................. s. 54 Jana Kramarčíková

Ročník 2, číslo 1, máj 2015. Vychádza dvakrát ročne. Vydavateľ Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Nám. J. Herdu 2, 917 01 Trnava, Slovenká republika. E-mail medialiteracy.magazine@gmail.com. web  www.medialnavychova.sk Evidenčné číslo EV 4956/14 ISSN 1339-6692 Redakcia doc. Mgr. Norbert Vrabec, PhD.; Mgr. Mária Moravčíková, PhD.; doc. PhDr. Dana Petranová, PhD.; prof. Dr. hab. Iwona Hofman, doc. Mgr. Norbert Vrabec, PhD., PhDr. Viera Kačinová, PhD., doc. PhDr. Eva Odlerová, PhD., Mgr. Petra Polievková, PhD., Mgr. Mária Moravčíková, PhD., Mgr. Denisa Jánošová, PhD., Mgr. Andrej Brník, Mgr. Paulína Petkáčová, Mgr. Ľubica Burianová, Mgr. Petra Adamková; Návrh obálky a grafická úprava Mgr. Petra Adamková; fotografia na titulke Nina Jean (https://www.flickr.com/photos/nicasaurusrex/)

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 3

foto: Images Money (https://www.flickr.com/photos/59937401@N07/)

Vplyv masmédií na hodnoty a hodnotové orientácie adolescentov a možnosti mediálnej výchovy pri ich formovaní Katarína Tomašovičová

ABSTRAKT

Hodnoty a hodnotová orientácia sú pojmy, ktoré navzájom veľmi úzko súvisia. Zároveň sú to pojmy, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou každej kultúry. Ich získavanie a upevňovanie je pre existenciu spoločnosti veľmi dôležité. Cieľom tejto práce je bližšie analyzovať hodnotový systém adolescentov, masmediálne vplyvy, dôsledky týchto vplyvov aj možnosti mediálnej výchovy pri ich riešení a zdôvodniť význam mediálnej výchovy a nutnosť prispôsobenia jej cieľov aktuálnym civilizačným výzvam a trendom. Prieskum je zameraný na analýzu hodnôt študentov, formovanie ich hodnotového systému v interakcii s médiami a možnosti mediálnej výchovy na zvýšenie mediálnej gramotnosti. Posilnenie vplyvu mediálnej výchovy sa na základe prieskumu javí ako logické a vychádza z predpokladu, že adolescenti sú neustále pod tlakom mediálnych obsahov. Médiá sa často a vo veľkej miere podieľajú na tvorbe ich hodnotového systému, pretože sú to práve masmédiá, s kým konfrontujú hodnotové systémy nadobudnuté v rodine. Práve z tohto dôvodu je mediálna výchova veľmi dôležitá, pretože umožňuje lepšie pochopiť mediálne obsahy v danom kontexte a odkrýva jednotlivé vrstvy mediálnej komunikácie, ako sú napríklad stereotypy v médiách, hodnoty, životné vzory.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Hodnoty, médiá, vplyv médií, adolescent, mediálna výchova.

ABSTRACT

Values and value orientation are terms that are closely interrelated. But these are concepts that are an essential part of every culture. Acquisition and consolidation is the existence of very important. The aim of this work is to further analyze the value system of adolescents, mass media effects, the consequences of these impacts and opportunities of media education in their solutions and justify the importance of media education and the necessity of adapting the objectives of the current civilization challenges and trends. The research is focused on the analysis of student values, determining their value system interacting with the media and media education opportunities to increase media literacy. Strengthening the influence of media education is based on a survey appears to be logical and based on the assumption that adolescents are constantly under pressure of media content. The media often and extensively involved in the development of their value system, because it is the mass media, with whom confront value systems acquired in the family. Precisely for this reason, media education is very important because it allows a better understanding of media content in a given context and uncovers the layers of media communication such as stereotypes in the media, values, life patterns.

KEY WORDS

Value, media, influence of the media, adolescent, media education. strana 4 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

1 Cieľ a metodika prieskumu

Cieľom nášho prieskumu kvantitatívno-kvalitatívnej povahy je zistiť, či je možné pomocou hodín mediálnej výchovy vplývať na tvorbu hodnotového systému adolescentov v interakcii s mediálnymi obsahmi. Hlavný cieľ sme sledovali prostredníctvom čiastkových cieľov, v ktorých sme zisťovali a analyzovali: ■■ aktuálny hodnotový systém prieskumnej vzorky; ■■ čas strávený v interakcii s médiami pre účel vzdelávania, komunikácie, zábavy; ■■ vnímanie faktorov ovplyvňujúcich hodnotový systém respondentmi; ■■ existenciu mediálneho vzoru, ktorého hodnoty sú podobné s hodnotami respondentov a jeho vplyv na správanie adolescenta; ■■ ako mládež identifikuje typy hodnôt získaných v rodinnom prostredí s ich prezentáciou v médiách; ■■ schopnosť identifikovať hodnoty prezentované v médiách a rozpoznať zámer masmédií pri spôsobe zobrazovania; ■■ zhodnotenie významu začlenenia hodín mediálnej výchovy do vyučovania respondentmi. V príspevku sme empiricky zisťovali odpovede na niekoľko prieskumných otázok, ku ktorým sme dospeli na základe štúdia odbornej literatúry. Problém prieskumu: Vplyv masmédií na hodnoty a hodnotové orientácie adolescentov a možnosti mediálnej výchovy pri ich formovaní. Prieskumná otázka 1: Akým spôsobom sa bude aktuálny hodnotový systém prieskumnej vzorky líšiť od hodnotového systému mládeže vyplývajúceho z prieskumu v r. 1999 a 2006,vzhľadom na neustále zmeny v spoločnosti? Prieskumná otázka 2: Koľko času denne strávia respondenti v interakcii s médiami so zameraním na vzdelávanie, zábavu a komunikáciu? Prieskumná otázka 3: Aké je nazeranie respondentov na poradie faktorov ovplyvňujúcich ich hodnotový systém? Prieskumná otázka 4: Aké je povedomie a vnímanie mediálnych vzorov u žiakov? Prieskumná otázka 5: Dokážu respondenti identifikovať hodnoty prezentované v médiách a rozpoznať zámer masmédií pri spôsobe zobrazovania? Prieskumná otázka 6: Ako mládež identifikuje typy hodnôt získaných v rodinnom prostredí s ich prezentáciou v médiách? (so zameraním na hodnotu rodina). Prieskumná otázka 7: Aké sú slabé a silné stránky mediálnej výchovy podľa respondentov? Vzorka prieskumu Pri získavaní informácií sme si ako vzorku vybrali študentov Gymnázia Angely Merici v Trnave. Prieskumnú vzorku tvoril súbor 150 študentov vo veku od 15 do 19 rokov. Stratégia a metódy prieskumu Zvolená výskumná stratégia prebiehala vo viacerých fázach, ktoré sa uskutočnili počas roku 2014. Prvá (prípravná) fáza predstavovala štúdium odbornej literatúry a formulovanie výskumného problému. V druhej fáze sa uskutočnil postupný zber dát. Keďže hlavným cieľom bolo zistiť, či je možné pomocou hodín mediálnej výchovy vplývať na tvorbu hodnotového systému adolescentov v interakcii s mediálnymi obsahmi,

uskutočnil sa zber dát v niekoľkých etapách, ktoré sledovali čiastkové ciele. Samotný prieskum sme realizovali na hodinách umenia a kultúry, ktorých súčasťou je aj súbor hodín zameraný na prierezovú tému mediálna výchova. Počas piatich vyučovacích hodín sme postupne zberali potrebný materiál. Na prvej hodine respondenti vyplnili dotazník zameraný na hodnotový rebríček a čas strávený v interakcii s masmédiami. Tieto údaje nám poslúžili ako základ, na ktorý sme nadviazali na ďalších vyučovacích hodinách. Respondenti postupne absolvovali súbor aktivít zameraných na formovanie hodnotového systému v interakcii s masmédiami. Súčasťou údajov na vyhodnotenie stanovených prieskumných otázok boli aj štruktúrované eseje vytvorené respondentmi na hodinách umenia a kultúry na tému Môj mediálny vzor a hodnoty, ktoré reprezentuje. Pri vyhodnocovaní esejí bola použitá metóda obsahovej analýzy textov. Ďalším zdrojom informácií boli údaje z riadeného rozhovoru na hodine zameranej na persuazívne metódy reklamy v súvislosti s prezentovaním hodnôt v reklame. Vyhodnotenie prínosu mediálnej výchovy pre rozvoj mediálnych kompetencií žiakmi sa uskutočnilo formou SWOT analýzy.

2 Analýza, interpretácia a vyhodnotenie prieskumných dát 2.1 Prieskumná otázka 1 Ako prvú zodpovedali respondenti otázku o svojom veku. Graf 1: Vek respondentov. 70 60

60 58

50 40 30 30 20 10 0 0

15 - 16 rokov

17 - 18 rokov

19 - 20 rokov

21 rokov a viac

Z celej výskumnej vzorky 150 žiakov sa do prieskumu zapojilo 58 (38 %) respondentov vo veku 15 až 16 rokov, 62 (41 %) respondentov bolo vo veku 17 až 18 rokov a najmenej respondentov (30 – 20 %) bolo vo veku 19 rokov . Žiadny z respondentov nemal viac ako 19 rokov. Z uvedeného vyplýva, že do prieskumu sme zapojili tzv. „digitálnych domorodcov“ z Gymnázia Angely Merici v Trnave. Druhou otázkou sme si dali za cieľ preskúmať hodnotový rebríček respondentov so zameraním na tzv. cieľové hodnoty. Chceli sme zistiť, ktorých päť hodnôt je pre nich najdôležitejších a či sa hodnotová orientácia adolescentov výrazne líši od hodnotovej orientácie ich rovesníkov z roku 1999 a 2006. ResMedia Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 5

Graf 2: Hodnotový rebríček prieskumnej vzorky (so zameraním na cieľové hodnoty)

početnosť zvolenej hodnoty 115

rodina 109

priateľstvo 104

láska 93

zdravie 82

vzdelanie 43

mať veľa peňazí 39

pohodlný život

spok. a harmon. život

užívať si život 31

spoločenské uznanie 22

byť fyzicky krásny

osobná sloboda 10

viera, Boh 5

prospešný život

sebaúcta

žiť ekologicky štát

pondentom sme dali na výber súbor hodnôt, z ktorých si mali vybrať päť pre nich najdôležitejších a usporiadať ich od 1 po 5 (pričom 1 predstavuje najdôležitejšiu hodnotu). Hodnoty sme zvolili tak, aby sa v súbore vyskytli všetky hodnoty ponúknuté v roku 2006 a zároveň boli v dotazníku bližšie vysvetlené, aby ich dokázali lepšie identifikovať. Výsledné hodnoty sú uvedené v grafe 2. Tabuľka č. 1 predstavuje porovnanie získaných výsledkov s výskumom z roku 1999 a 2006, dostaneme nasledovný výsledok. Z tabuľky je zrejmé, že v hodnotovom rebríčku došlo k určitému posunu. Na prvé miesto sa dostala hodnota rodina (115). Rozdiel medzi prvým a druhým miestom je však pomerne tesný. Hodnota priateľstvo (109) v predchádzajúcich dvoch výskumoch získala prvé miesto. Posun môže byť spôsobený aj drobnou odchýlkou v interpretovaní hodnoty. V predchádzajúcom výskume bola hodnota rodina vnímaná skôr ako možnosť mať rodinu a deti. V našom dotazníku sme ju interpretovali ako „mať harmonickú, fungujúcu rodinu“. Bez ohľadu na tesnosť výsledku môžeme skonštatovať, že adolescenti si plne uvedomujú význam rodiny v ich živote, túžia po harmonickej rodine, ktorá by im najmä v období dospievania poskytla citové zázemie. Na druhom mieste je už spomínaná hodnota priateľstvo, ktorá sa už štandardne udržiava na prvých troch priečkach. Tento výsledok zrejme vyplýva z potreby adolescentov socializovať sa aj mimo rodiny, hľadať okruh ľudí, ktorí majú podobný vek, názory. Na tretej priečke je láska (104). Adolescenti sú vo veku, kedy začínajú vyhľadávať priateľstvá s opačným pohlavím (v mladšom veku je to skôr naopak), je to obdobie prvých lások alebo túžob po láske, naplnení citu dospievajúcich ľudí. Tlak spoločnosti a médií akoby ešte podnecoval hľadanie lásky (či už ako hlbokého citu alebo skôr povrchne vnímaného vzplanutia). Preto si myslíme, že umiestnenie tejto hodnoty strana 6 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

na tretej priečke nie je prekvapivé. Hodnotu zdravie (93) predchádzajúce výskumy neobsahujú. Napriek tomu, že by sme predpokladali, že táto hodnota osloví skôr staršiu časť populácie, umiestnila sa na štvrtom mieste. Predpokladáme, že táto skutočnosť môže byť odrazom viacerých faktorov: intenzívna osveta o zdravom životnom štýle; reklama ponúkajúca napr. výživové doplnky, zdravé potraviny; osobná skúsenosť s vážnym ochorením (prípadne skúsenosť s vážnym ochorením v rodine). Pozitívny prístup k tejto hodnote sa u adolescentov prejavuje najmä snahou o zdravý životný štýl, zdravé stravovanie, športovanie a vyhýbanie sa zdraviu škodlivým látkam. Na piatej priečke sa umiestnila hodnota vzdelanie (82), ktorú sme interpretovali ako potrebu kvalitného vzdelávania sa na dosiahnutie spokojného a úspešného života (predchádzajúce dva výskumy uvádzajú hodnotu múdrosť – vo význame životnej múdrosti nadobudnutej vekom). Teší nás, že si adolescenti uvedomujú hodnotu vzdelania a jej dôležitosť v ich živote a aj jej umiestnenie hovorí v prospech adolescentov, ktorí sú často označovaní ako leniví, nezodpovední, ľahkovážni, s jediným životným cieľom – zabaviť sa. Aj podľa výsledkov nášho dotazníka je zrejmé, že prieskumná vzorka si uvedomuje cenu hodnôt, ktoré sa umiestnili na prvých piatich priečkach. Je však potrebné všimnúť si aj ďalšie poradie hodnôt. Na 6. až 11. mieste sa umiestnili hodnoty mať veľa peňazí (43), pohodlný život (39), spokojný a harmonický život (36), užívať si život (35), spoločenské uznanie (31), byť fyzicky krásny (22). Toto poradie naznačuje, že tlak konzumného spôsobu života, reklamy, túžba po uznaní a kráse sa dotýka vo výraznej miere aj adolescentov. Mať veľa peňazí sa u šiestich respondentov objavilo na prvom mieste, na druhom mieste u siedmich respondentov figuruje hodnota fyzickej krásy a u jedenástich hodnota užiť si život. Aj toto poukazuje na skutočnosť, že aj v takej malej

prieskumnej vzorke sa vyskytujú rôzne individuality. Na 12. až 16. mieste figurujú hodnoty osobná sloboda (19), viera, Boh (10), prospešný život (5), sebaúcta (4) a žiť ekologicky (3). Rebríček hodnôt uzatvára hodnota štát (0), ktorá sa ani na jednom dotazníkovom liste neobja vila medzi označenými hodnotami. Je to výsledok veľmi podobný výsledkom predchádzajúcich dvoch výskumov, ktorý nasvedčuje, že adolescenti nemajú veľký záujem o verejné dianie a hodnota štát (v interpretácii – záujem o vlastnú krajinu, pozitívny vzťah k domovine) je im ešte vzdialená. Môžeme konštatovať, že aj napriek neustálym zmenám v spoločnosti hodnotový rebríček adolescentov na prvých piatych priečkach je s drobnými odchýlkami takmer totožný, čo nasvedčuje, že hodnoty adolescentov ovplyvňuje nielen vývoj v spoločnosti, rodina, médiá, ale aj isté špecifické znaky, typické pre obdobie adolescencie, ktoré sa podieľajú na spoluvytváraní hodnotovej orientácie adolescentov.

2.2 Prieskumná otázka 2

Tabuľka č. 1: Cieľové hodnoty adolescentov podľa výskumov z rokov 1999 a 2006 a nami uskutočneného prieskumu v roku 2014.

Poradie

Prieskum 1999 Cieľová hodnota

Prieskum 2006 Cieľová hodnota

Prieskumná vzorka 2014 Cieľová hodnota

priateľstvo

skutočné kamarátstvo

rodina

sloboda

priateľstvo

sloboda

rodina

láska

mier

zrelá láska

zdravie

múdrosť

vzdelanie

šťastie

sebaúcta

mať veľa peňazí

potešenie

šťastie

pohodlný život

sebaúcta

svet mieru

spokojný a harmonický život

rovnosť

prospešný život

užívať si život

10.

láska

pohodlný život

spoločenské uznanie

11.

vzrušujúci život

potešenie

byť fyzicky krásny

12.

krása

pocit osobnej istoty

osobná sloboda

13.

dokonalosť

vzrušujúci život

viera, Boh

14.

sex

vnútorná harmónia

prospešný život

15.

pohodlie

rovnosť

sebaúcta

16.

spoločenské uznanie

žiť ekologicky

17.

štát

svet krásy

štát

Akú časť dňa strávia žiaci používnútorná harmónia Štát — 18. vaním médií? Túto úlohu sme si stanospása — — 19. vili preto, aby sme prieskumnú vzorku lepšie spoznali a mohli efektívne praalkohol — — 20. covať na hodinách mediálnej výchovy droga — — 21. so zameraním na formovanie hodnôt v interakcii s masmédiami, ktoré vedú k dosiahnutiu hlavného cieľa. Odpoveď na túto otázku sme zisťovali v štvrtej otázke nášho výskumného Graf 3: Čas strávený v interakcii s médiami. dotazníka. Od respondentov sme chceli vedieť, koľko hodín denne strávia v interakcii s médiami so zameraním na vzdeštúdium zábava komunikácia lávanie, zábavu a komunikáciu. Výsledky sme zhrnuli v grafe 3. Na základe odpovedí respondentov sme zistili, že 140 masmédiám ako zdrojom informácií pre štúdium nevenujú veľkú pozornosť. Najviac respondentov v kategórii štúdium 120 uviedlo čas 0 – 1,5 h denne (122), 2 – 3 h strávi štúdiom materiálov pre potreby vzdelávania 21 respondentov, 3,5 h a viac hodín 100 uviedlo len 7 študentov. Prekvapilo nás, že študenti venujú štúdiu v interakcii s médiami tak málo času, napriek tomu, 80 že internet im ponúka široké spektrum informácií, často vo vysokej kvalite. Môže to nasvedčovať tomu, že školské prostredie 60 ich nemotivuje používať masmédiá na štúdium a na prípravu im postačí študijný materiál poskytnutý školou (poznámky 40 z hodiny, učebnica, materiály pripravené učiteľom). Výsledok však môže byť ovplyvnený aj tým, že sme žiadali vyčíslenie času 20 stráveného pre tento účel denne. Väčšina projektov zadaných v školskom prostredí si nevyžaduje takúto intenzitu štúdia, 0 0 - 1,5 h 2-3h 3,5 a viac h preto je možné, že študenti sa v čase intenzívnej prípravy na projekt venujú štúdiu v interakcii s médiom aj dlhší čas, ako však podstatne zvýšil v časovom rozpätí 2 – 3 hodiny. Najmenej uviedli. Zábavu, ktorú sme interpretovali ako pozeranie televízie, študentov uviedlo časovú dotáciu 3,5 hodiny a viac – iba 17 respondentov. Tieto výsledky nie sú alarmujúce a nepotvrdzujú počúvanie rádia, prezeranie internetových stránok, hranie hier, v rozpätí 0 – 1,5 hodiny uviedlo 32 respondentov. Počet žiakov sa všeobecnú mienku, že adolescenti trávia zábavou s médiami Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 7

príliš veľa času. Nemalý vplyv na túto skutočnosť má množstvo povinností spojených so štúdiom na gymnáziu a organizácia času dňa. Mnohí študenti pri neskorších rozhovoroch uvádzali, že počas niektorých dní v týždni, keď ich čaká náročný nasledujúci deň v škole, nemajú čas na zábavu pri masmédiách. Rovnako tento výsledok mohlo ovplyvniť aj to, že sme požadovali iba čas strávený výhradne v interakcii s masmédiom v priemere za deň (nie počúvanie rádia a sledovanie televízie ako pozadie pri iných činnostiach).

2.3 Prieskumná otázka 3 Aký je pohľad respondentov na poradie faktorov ovplyvňujúcich ich hodnotový systém sme zisťovali v piatej otázke, kedy mali študenti usporiadať uvedený súbor možností (poradie od 1 do 5 – pričom 1 = najdôležitejší faktor). Výsledky sme preniesli do grafu 4. Ako máme možnosť vidieť v grafe, faktor rodina sa najčastejšie umiestnil na prvom a druhom mieste, podobne je na tom aj faktor priatelia, ktorý takisto respondenti umiestnili najčastejšie na druhú a prvú priečku. Škola je prostredím, v ktorom respondenti hneď po rodine trávia najviac času (v priemere 7 hodín denne). Aj napriek všeobecnej predstave, že škola je len nevyhnutným a povinným vyplnením času, musíme konštatoGraf 4: Umiestňovanie faktorov vplývajúcich na hodnotový rebríček respondentov.

uvedomujú vplyv masmédií na svoj hodnotový systém. Tu sa ponúka priestor pre hodiny mediálnej výchovy na zvýšenie povedomia o mediálnych vplyvoch na hodnotový systém.

2.4 Prieskumná otázka 4 Položením tejto otázky sme sa snažili zistiť, či respondenti majú mediálny vzor? Ak áno, kto ním je a aké hodnoty reprezentuje? Snažia sa mu v svojom správaní niečím pripodobniť? Ak nie, prečo to tak je? Kto je ich vzorom? Na získanie odpovedí sme spojili výsledok jednoduchej štatistickej otázky: „Máš mediálny vzor? (herec/čka, spevák/čka, moderátor/ka, filmová postava…)“, s výberom odpovede z možností áno/nie. Výsledok reprezentuje graf 5. Hoci je kladných odpovedí menej ako záporných, stále tvoria pomerne veľkú časť prieskumnej vzorky (68 kladných odpovedí tvorí 45 % opýtaných). Je preto dôležité všimnúť si, kto sa skrýva za označením mediálny vzor, aké hodnoty reprezentuje a do akej miery ovplyvňuje hodnotový systém svojho obdivovateľa. Rovnako zaujímavé je preskúmať i druhú časť odpovedajúcich na otázku záporne (82 odpovedí, 55 %). Majú vôbec nejaký vzor? Kto ním je a aké hodnoty prináša do ich života? Doplňujúcou otázkou bolo uviesť v prípade zápornej Graf 5: Potvrdenie existencie mediálneho vzoru. 90

100

70 počet respondentov

90 80 70 60 50

60 50 40 30

10 0

rodina

1. miesto

škola

2. miesto

priatelia

3. miesto

masmédiá

4. miesto

áno

existencia mediálneho vzoru

nie

iné

5. miesto

vať, že škola vo vnímaní faktorov ovplyvňujúcich hodnoty respondentov obstála pomerne dobre a najčastejšie sa umiestnila na treťom mieste. Javí sa to ako logické poradie aj v súvislosti s rebríčkom hodnôt, ktorý sme získali v prieskumnej otázke 1, kde najväčší dôraz respondenti kládli na hodnotu rodiny a priateľstva. Možnosť iné respondenti najčastejšie umiestňovali na štvrtú a piatu priečku (dopĺňali sem napr. vieru, vlastnú osobnosť, svoj vzor (nie mediálny, nie z rodiny). V prieskume nás najviac zaujímal faktor masmédiá, ktorý podľa vnímania študentov obsadil najčastejšie štvrté a piate miesto. Tento výsledok môžeme na jednej strane vnímať ako pozitívny, nakoľko vplyv masmédií na hodnotový systém je vnímaný odbornou verejnosťou častejšie v negatívnom svetle. Na strane druhej môže svedčiť aj o tom, ako málo si respondenti strana 8 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

odpovede, či má respondent nejaký vzor. Po analýze tejto otázky sme dospeli ku grafu 6. Keďže sme sa problematikou mediálneho vzoru (významného faktoru ovplyvňujúceho hodnoty respondentov) chceli zaoberať nielen štatisticky, pokúsili sme sa preniknúť hlbšie do problematiky. Respondenti mali za úlohu napísať štruktúrovanú esej na tému Môj vzor (mediálny/nemediálny) a vysvetliť v nej motiváciu výberu vzoru, hodnoty, ktoré reprezentuje a spôsob, akým sa prejavuje existencia tohto vzoru na ich správaní, hodnotách. Na vytvorenie obrazu pomerne pestrých názorov uvádzame úryvky z niektorých prác. U mnohých respondentov si získali obdiv športovci. K rovnakému záveru dospeli aj Vrabec a Petranová (2013, s.159), ktorí píšu: „Šport je jednou z mála oblastí, o ktorej médiá referujú v pozitívnom duchu“, tomuto faktu ďalej pripisuje súvislosti s pozitívnym vnímaním športovcov a hoci médiá radi píšu aj o škandáloch z prostredia športu, pozornosť je sústredená najmä na ich výkon.“ Na potvrdenie týchto slov uvádzame úryvok z eseje. Peter (17): „Mojím vzorom sú jednoznačne športovci, sú to celebrity (nie ako tí

Graf 6: Potvrdenie alebo vyvrátenie existencie vzoru 50

počet respondentov

mám vzor, nie mediálny

nemám žiadny vzor

potvrdenie existencie vzoru

z reality show), pracujú na sebe a navyše nás reprezentujú vo svete. Keby ich nebolo, mnohí by sa nedozvedeli o existencii Slovenska.“ Peter ďalej uvádza: „sú húževnatí, vytrvalí, obetujú veľa vecí na dosiahnutie cieľa. To na nich najviac obdivujem a bol by som rád, keby som aj ja mal takú pevnú vôľu v niektorých veciach.“ Zuzana (18), ktorá sama aktívne športuje, uvádza: „Aj ja športujem a viem aká je to drina, keď som po tréningu unavená, pozriem sa na pozadie na mobile, kde mám môjho obľúbeného športovca cyklistu Sagana. Je mladý, úspešný, empatický, myslím, že je hodný stať sa vzorom pre mnohých ľudí a nielen v cyklistike.“ Toto tvrdenie prináša ešte jedno zaujímavé zistenie – plagáty už v detských izbách nevisia tak často ako u predchádzajúcej generácie, ale premiestnili sa zo stien izieb na pozadia displejov na mobiloch a obrazovky počítačov. Ďalšou zaujímavou skupinou podľa Vrabca a Petranovej (2013, s. 161), „sú ľudia z prostredia šoubiznisu“, kde ako uvádzajú autori „je tento záber veľmi selektívny a širokospektrály“ (tamže, s. 161). Eva (17) píše: „Zlatica Puškárová je osobnosť, ktorú veľmi obdivujem. Je nielen krásna a úspešná, ale zdá sa mi aj veľmi empatická. Svoj úspech dosiahla tvrdou prácou, zodpovednou prípravou. Páči sa mi, aká je vo svojich diskusiách s politikmi zásadová. Nenechá sa vyviesť z rovnováhy a vždy je dobre pripravená. Páčilo by sa mi, byť raz ako ona.“ v práci Vrabca a Petranovej sa vytvorila diskusia o osobnosti Rytmusa s kladným aj záporným hodnotením. Keďže študenti v našom prieskume písali o svojich vzoroch a neboli konfrontovaní s názormi spolužiakov, zaznamenali sme len pozitívne hodnotenia. Denis (17) konštatuje: „Je veľa takých, ktorí Rytmusa odsudzujú. Za nadávky a občasné nemiestne vyjadrenia. Ale nadáva sa aj v národnom divadle, a to už sa nehovorí. Rytmus je osobnosť, obdivujem, ako sa dokázal vypracovať a v mnohom súhlasím aj s jeho názormi. Možno to nie je najlepší vzor, keď stále nadáva, ale v podstate má o mnohých veciach pravdu, akurát sa nevyjadruje spisovne (ale pozrite do parlamentu). Tvrdo „makal“ a má môj rešpekt. Je slobodný, má dosť peňazí, aby si mohol splniť sny a nikto mu to len tak nedal. Skrátka rešpekt.“ „Mne sa páči Angelina Jolie,“ píše Miriam (15). Je to najúspešnejšia a najlepšie platená herečka súčasnosti a aj napriek tomu sa venuje charite. Nezabudla na ostatných ľudí. Navštevuje chudobných v Afrike, pomáha deťom.“

„Obdivujem Martinu Šimkovičovú, moderátorku spravodajstva TV Markíza. Je milá, empatická, vždy pôsobí veľmi príjemne. V porovnaní s ostatnými moderátorkami (typu Mariana Ďurianová) si na nej cením aj to, že hoci je na scéne už dlho, nepodlieha škandálom, má usporiadaný rodinný život. Myslím, že je to dobrý vzor pre dnešnú dobu,“ uviedla Eva (17). Zo známych osobností sa v esejach viackrát objavili napríklad Lucie Bílá (pracovitosť, skromnosť, filantropia), Adela Banášová (vtipnosť, inteligencia, nadhľad), Vilo Rozboril (vtipnosť, empatia, pracovitosť, filantropia) a Patrik Herman (pracovitosť, empatia, chuť a ochota pomáhať iným svojou prácou). Z uvedených názorov vyplýva, že študenti oceňujú vlastnosti ako: pracovitosť, húževnatosť, empatia, filantropia, obetavosť. K podobným výsledkom dospel aj Vrabec s Petranovou (2013, s.162), ktorí píšu, že „z hľadiska hodnotových orientácií respondenti z radov stredoškolákov u ľudí zo šoubiznisu pozitívne hodnotia skromnosť, pracovitosť, inteligentné vystupovanie.“ Okrajovo sa dotkneme aj tej časti vzorky, ktorá uviedla, že nemá mediálny vzor. Väčšina týchto respondentov písala o svojom vzore, ktorý pochádza z rodinného prostredia (rodič, starý rodič, starší súrodenec). Niektorí z respondentov uviedli vzory z oblasti vedy (lekári, vedci), jedna z respondentiek uviedla ako svoj vzor učiteľa. Svoj výber odôvodňovali najmä tým, že svojím spôsobom odmietajú vzory z prostredia médií. Marek (18) sa vyjadril: „Nemám mediálny vzor a ani oňho nestojím. Ľudia, ktorých poznáme z médií sa často v súkromí správajú celkom inak. To, čo vidíme my, je len vecou momentálnej nálady novinárov a celebrity, či ju uvidíme v pozitívnom alebo negatívnom svetle.“ Ema (19) uviedla: „Mojím vzorom je moja mama, nehľadám vzor v médiách. Žiadna matka prezentovaná médiami mi nenahradí objatie, úsmev, čestnosť, múdrosť tej mojej. Netvrdím, že nie sú dobrými matkami, ale poznám ich len zo sveta médií a to, čo o nich počujem alebo čítam, si nedokážem overiť. Preto sa nemôžu stať mojimi vzormi.“ Aj títo respondenti oceňovali najmä hodnotu lásky, dobra, pracovitosti, empatie, cieľavedomosti a obetavosti. Posledným dotknutým bodom v skúmaní pôsobenia mediálnych vzorov je fakt, že ani v jednej z esejí sme nenašli ako mediálny vzor filmovú alebo seriálovú postavu. V tejto súvislosti niektorí z respondentov spomenuli, že v mladšom veku obdivovali najmä akčných hrdinov a dievčatá hrdinky z romantických rozprávok a z filmov pre tínedžerov. Ale s pribúdajúcim vekom akoby pochopili hranicu medzi filmom a realitou a svoje vzory hľadajú už v inom mediálnom (prípadne nemediálnom) prostredí.

2.5 Prieskumná otázka 5 V nasledujúcej časti sme sa zamerali na schopnosť identifikovať hodnoty prezentované v médiách a rozpoznať zámer masmédií pri spôsobe zobrazovania. Na hodine mediálnej výchovy sme si pozreli krátke ukážky (reklamné spoty, ukážka z reality show). Zámerne sme vybrali tieto formáty, lebo silne rezonujú v súčasnej spoločnosti. Respondenti na základe ukážok nemali problém identifikovať hodnotu rodiny. Ich úlohou bolo odhaliť cieľ takéhoto zobrazenia hodnoty v mediálnych obsahoch. Opäť sme zvolili formu riadeného rozhovoru a uvádzame reprezentatívnu vzorku postrehov. Eva (19) hovorí: „V reklame je to jasné, chcú zapôsobiť na zákazníkov, osloviť predovšetkým matky, ktoré môžu nadobudnúť dojem, že ak nekúpia tento výrobok, nebude ich dieťa napríklad dosť múdre, zdravé a tak.“ Michal (19) dodáva.: „Keď Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 9

foto: CBS

Respondenti vnímajú obraz hodnoty rodiny prezentovaný v masmédiách skôr negatívne. Z odpovedí by sa mohlo zdať, že médiá neponúkajú pozitívne vzory, ale problém je skôr v tom, že respondenti (a často ani ich rodičia) nedokážu selektovať a vyberať také programy, ktoré by pre

nich boli prínosné.

sa k tomu ešte pridá revúce decko v obchode, ktoré chce niečo z tej reklamy, tak tá matka určite podľahne a cieľ bude splnený.“ „Nemám rád takéto sentimentálne reklamy, samé objatia, úsmevy, šťastná rodinka, dokonalý byt, auto. Realita je však celkom odlišná.“ Jana (19) ešte dopĺňa: „Potom je veľa sklamaných ľudí. Napríklad keď v reklamách sledujú ilúziu šťastných Vianoc, darčekov, rodiny. A vieme, ako to je. Kopa rozvedených. Deti sú nešťastné. Ľudia na pokraji chudoby sú radi, keď majú aspoň na vianočnú večeru a maličkosť pod stromček.“ „Veľa ľudí sa potom zbytočne zameriava na konzum. Reklama síce ukazuje šťastnú rodinu, ale len vtedy, ak budú mať takéto auto, tento paušál, takýto jogurt,“ uzatvára konštatovania o reklame Tomáš (19). Diskusia sa rozpútala aj o reality show. Tá má svojich priaznivcov aj odporcov. Ema (17) napríklad hovorí: „Pamätáte sa, keď vo Farme bola tá, už neviem ako sa volala, ale bola tehotná a dostala sa až do finále a bojovala v dueli. Veď to bolo úplne nezodpovedné. A aby bola divákom sympatickejšia a mali väčšiu sledovanosť, hrali na city a ukazovali ju stále, ako plače a deti, aké sú smutné bez nej.“ „Ja som raz pozeral Farmár hľadá ženu. Ale tam to bolo samá troska. Opilci, alkoholičky, a že hľadanie životnej partnerky. Nedalo sa to pozerať,“ hovorí Daniel (17). „V ukážkach vždy ukazujú dramatické momenty a potom je to hodina a pol zabitého času. A keď už nemajú

strana 10 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

ozaj čo dávať, donesú im alkohol, aby sa to rozvírilo. Ľudia to pozerajú, majú sledovanosť a tak je tam drahá reklama. Je to taký bludný kruh“ (Ivana, 17). Z rozhovoru je zrejmé, že respondenti nemajú problém rozpoznať zámery hodnôt ponúkaných v týchto formátoch. Niektorí z nich si uvedomujú persuazívne techniky reklamy a spôsoby na zvyšovanie sledovanosti reality show z dôvodu zvyšovania cien za reklamy v tomto čase. Zdalo by sa, že nie je opodstatnenie na väčšie venovanie pozornosti mediálnej výchove vo vyučovacom procese. No to, že respondenti rozpoznali funkcie vyobrazovania hodnôt neznamená, že sa ubránia ich vplyvom, že ich dokážu vyselektovať a nájsť si vhodnejšie mediálne obsahy. To by malo byť súčasťou cieľov hodín mediálnej výchovy.

2.6 Prieskumná otázka 6 Z prieskumu, ktorý sme uskutočnili, vyplýva, že respondenti ako hlavný zdroj svojich hodnotových orientácií uvádzajú rodinu. Cieľovými hodnotami, ktoré preferujú, sú rodina, priateľstvo, láska, zdravie a vzdelanie. Cieľom ďalšej prieskumnej otázky bolo zistiť, ako mládež identifikuje typy hodnôt získaných v rodinnom prostredí s ich prezentáciou v médiách. Zvolili sme formu riadeného rozhovoru a reprezentatívne príklady z prieskumu porovnáme s prácou Vrabca a Petranovej (Nové

Hodnota RODINA Katarína (17) uvádza: „Nepáči sa mi, ako je rodina prezentovaná v slovenských seriáloch. Partneri sa medzi sebou vymieňajú azda počas každej epizódy. Napríklad v Paneláku (TV JOJ), ktorý je najsledovanejší seriál na Slovensku, sa v jednom paneláku vystriedali medzi sebou takmer všetci partneri, splodili deti a zasa sa premiešali. Aký obraz to vytvára o rodine?“ Zuzana (17) ešte dodáva: „Takto je to takmer vo všetkých slovenských seriáloch. Samá nevera, rozvody, nemanželské deti, finančné podvody, hádky, intrigy. Potom to vyzerá, akoby to bolo normálne.“ „Ja občas s mamou pozerám Súdnu sieň (TV JOJ),“ hovorí Mária (18). Zároveň dodáva: „To je taký odpad, nechápem, ako to niekto môže pravidelne sledovať. My s mamou sa na tom už niekedy len smejeme alebo nás to rozčuľuje.“ „Raz sme s mamou pozerali reláciu na RSTV. Volalo sa to Família. Mama to pozerala, lebo tam vystupovali jej známi. Tak som si to pozrel s ňou. Páčilo sa mi, ako tá rodina držala spolu. Nebolo to nejako extra zidealizované. Mali aj problémy, ale snažili sa ich riešiť tak normálne,“ hovorí Michal (17). „Ja slovenské seriály nepozerám, občas si pozriem Dva a pol chlapa, je to celkom vtipné, hlavní predstavitelia majú super poznámky ku všetkému, no ak by som mal zhodnotiť význam hodnoty rodiny, tak by to neobstálo. Jeden sukničkár, jeden rozvedený, obaja neznášajú svoju egocentrickú matku. Takže ako hodnotu to asi nemôžem pomenovať,“ hovorí Peter (18). Z uvedeného vyplýva, že respondenti vnímajú obraz hodnoty rodiny prezentovaný v masmédiách skôr negatívne. Dobrou správou je, že pri riadenej diskusii si dokážu uvedomiť tieto javy. Myslíme si, že aj tu sa ukazuje priestor pre mediálnu výchovu. Z odpovedí by sa mohlo zdať, že médiá neponúkajú pozitívne vzory, ale problém je skôr v tom, že respondenti (a často ani ich rodičia) nedokážu selektovať a vyberať také programy, ktoré by pre nich boli prínosné a podľahnú trikom masovej kultúry, ktorá ich priam zvádza k sledovaniu plytkých mediálnych produktov. Tento fenomén by sme mohli pomenovať aj ako stratu hodnotovej orientácie za cenu bezduchej zábavy. Naše zistenia sa zhodujú s výsledkami výskumu Vrabca a Petranovej (2013, s. 176), ktorí uvádzajú: „Téma rodiny a rodinného života je v procese mediálnej komunikácie do značnej miery deformovaná. Týka sa to najmä komerčných elektronických médií, predovšetkým televízie, ale aj printových periodík bulvárneho charakteru. Tieto trendy si všimla aj časť respondentov nášho výskumu. Podľa ich názoru je v médiách prezentovaný obraz rodiny a rodinného života v rozpore s osobnou skúsenosťou.“ Vzápätí autori uvádzajú dôležitú skutočnosť: „hoci respondenti nevnímajú tieto mediálne prezentované vzory ako relevantné pre svoj hodnotový systém, neznamená to, že na nich vôbec nepôsobia“ (s. 176).

2.7 Prieskumná otázka 7 V poslednej časti prieskumu sme za zamerali na názor respondentov, ktorí majú hodiny mediálnej výchovy ako prierezovú tému na hodinách umenia a kultúry. Chceli sme zistiť, ako hodnotia jej obsah. V čom podľa nich spočívajú silné a slabé stránky hodín mediálnej výchovy, ktoré témy ich najviac oslovili. V ďalšej otázke vyhodnocujú prínos mediálnej výchovy pre ich život a pre získanie tzv. mediálnej gramotnosti. Potreb-

Tabuľka č. 2: Zhodnotenie silných a slabých stránok predmetu mediálna výchova.

Mediálna výchova silné stránky

slabé stránky

• zaujímavý obsah; • netradičné spôsoby vyučovania; • často hravá forma vyučovania; • aktuálne témy a problémy; • kreativita, sebarealizácia; • možnosť vyjadriť svoj postoj otvorene (slušným spôsobom); • zaoberanie sa témami, o ktorých by som inak neuvažoval, bral by som ich ako samozrejmosť; • tvorba vlastných mediálnych obsahov – krátky film, reportáž, reklama; • práca v školskom časopise.

• slabé technické vybavenie (nedostatok počítačov, chýbajúca učebňa, modernejšia technika); • málo exkurzií do mediálnych inštitúcií • o tieto témy sa nezaujímam.

Graf 7: Záujem o predmet mediálna výchova. 90 77

80 70 počet respondentov

vzory mládeže v kontexte mediálnej komunikácie), ktorí sa touto témou zaoberajú. Zameriame sa na prvú hodnotu z ich hodnotového rebríčka.

50 40 30

20 10 0

vysoký záujem

priemerný záujem

nezáujem

né informácie sme získali z dotazníka, v ktorom žiaci v jednej časti uvádzali silné stránky mediálnej výchovy, v druhej časti slabé stránky mediálnej výchovy. V ďalšej otázke si mali vybrať jednu z možností, ktorá vyjadruje záujem o predmet mediálna výchova. Po spracovaní odpovedí sme zostavili nasledovnú tabuľku (tabuľka č.2) najčastejšie uvádzaných odpovedí a graf č. 7. Silnými stránkami sú podľa najčastejších odpovedí respondentov: zaujímavý obsah, netradičné spôsoby vyučovania, aktuálnosť analyzovaných problémov, možnosť sebarealizácie, vyjadrenia postojov a tvorba vlastných mediálnych obsahov. Medzi najzaujímavejšie témy respondenti uviedli: reklama, jej pôsobenie a tvorba vlastnej reklamy, stereotypy v mediálnom prostredí, analýza a tvorba bulvárnej a serióznej tlače, hra na redakciu spravodajstva, zaujímavosti z dejín médií. Na druhej strane stoja slabé stránky, ktoré sú však skôr problémom súčasného stavu školstva – nedostatočné technické vybavenie a málo exkurzií sú spôsobené skôr nedostatkom financií, ako nezáujmom školy o zlepšenie podmienok. Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 11

Graf 7 poukazuje na záujem respondentov o predmet mediálna výchova. 52 respondentov (34 %) vyjadrilo svoj vysoký záujem o predmet, 77 respondentov (51 %) vyjadrilo svoj priemerný záujem. Vyskytli sa aj odpovede o nezáujme o predmet ako taký, o jeho tematické zameranie. Takýchto respondentov bolo 21 (14 %). Aj tu musíme konštatovať, že nie je možné osloviť a nadchnúť úplne všetkých pre daný predmet (rovnaká situácia je aj v ostatných vyučovacích predmetoch). Dovolíme si však tvrdiť, že aj pre týchto respondentov je mediálna výchova prospešná, nakoľko tu získajú dôležité informácie a nazeranie na rôzne problémy spojené s médiami. Toto zistenie je možné podporiť tvrdením autoriek článku Axiocentric media education as a strategy for the cultivation of media recipients (Kačinová, Kolčáková, Petranová, 2014, s. 111 – 112), ktoré uvádzajú, že: „v súvislosti s potrebou vytvárať spoločensky účinné mechanizmy ako regulovať formatívne mediálne vplyvy na osobnosť jednotlivca v zhode s jeho osobnostným prínosom sa na úrovni edukačných inštitúcií (škôl, inštitúcií neformálneho vzdelávania, rodiny) v národných systémoch vzdelávania podnecuje tvorba programov mediálnej výchovy.“ Autorky ďalej poukazujú na to, že: „ťažiskovou sa tu javí predovšetkým potreba rozvíjať schopnosť človeka zaujímať kvalitatívnho-hodnotiaci prístup k médiám“ (s. 105). Ten vychádza z podstaty mediálneho prostredia, v ktorom sa jednotlivec nachádza ako formatívneho a z nutnosti rozpoznávať a regulovať edukatívne vplyvy médií prednostne na osobnosť dieťaťa a mladého človeka. Médiá ovplyvňujú proces tvorby a zvnútorňovania sociálnych vzorov, hodnôt, symbolov, spôsoby, ako osobnosť myslí, čo prežíva, aké má potreby, aké hodnoty vyznáva, ako sa správa, celkovo kvalitu života. Médiá predstavujú pozitívne podporné prostriedky rozvoja kvalít dieťaťa a mladého človeka v zmysle jeho kultivácie, resp. nástroja, ktorý pozitívny rozvoj osobnosti jednotlivca narúša, resp. mu môže brániť. Médiá umožňujú človeku pravdivé poznávanie reality, sprostredkúvajú pozitívne modely a predstavy o tom, ako zmysluplne projektovať a uskutočniť svoj život, pozitívnym spôsobom ovplyvňujú sebapoznanie a proces identifikácie mladého človeka a umožňujú mu sebarealizáciu tým, že sa stanú efektívnymi nástrojmi jeho komunikácie s okolím a vyjadrením jeho tvorivosti. Médiá sa však stávajú tiež nástrojom šírenia negatívnych javov (sexualizácia mediálnych obsahov, neadekvátne zasahovanie do ľudskej dôstojnosti, šírenie príkladov správania, ktoré sú na hranici či za hranicou spoločensky akceptovaných etických a morálnych pravidiel, alebo devalvujú rôzne druhy hodnôt v ich význame). V tomto zmysle Šebesta vymedzuje pozitívny spôsob definovania cieľov mediálnej výchovy, ktorý v školskom prostredí spočíva vo vedení žiaka, aby využíval všetky možnosti médií na vlastný osobnostný rozvoj a tiež negatívnu formuláciu cieľov mediálnej výchovy, ktorá: vyjadruje potrebu účinne sa brániť tlaku médií, predpokladom čoho je rozvoj schopnosti analyzovať mediálne vyjadrenia, kriticky ich hodnotiť, orientovať sa v mediálnej ponuke a zaujať kultivovaný postoj k nej (Kačinová – Kolčáková – Petranová, 2014, s. 105).

3 Závery a odporúčania pre prax

Na základe prieskumu a spracovania získaných dát, ich kvantitatívno-kvalitatívnej analýzy, môžeme prezentovať niekoľko najdôležitejších záverov a súvislostí, ktoré sa týkajú vplyvu masmédií na hodnotovú orientáciu adolescentov a možnosti mediálnej výchovy pri ich utváraní. strana 12 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

Výsledky skúmania hodnotového rebríčka prieskumnej vzorky poukazujú na skutočnosť, že nie je veľmi odlišná od hodnotového rebríčka porovnávaných prieskumov (z rokov 1999, 2006). Napriek tomu je zaujímavé všimnúť si posun hodnôt zameraných na materialistický spôsob života, na individualistickú stránku osobností adolescentov. Medzi ich priority sa postupne zaraďuje túžba po spoločenskom uznaní a materiálnom zabezpečení. Tento jav môže byť výsledkom odpozeraných vzorov z rodiny, kedy sa rodičia v súčasnej komplikovanej a neistej dobe snažia zabezpečiť svoje rodiny po materiálnej stránke. Rovnako to však môžeme pripísať aj skutočnosti, že tlak médií a nimi vysielanej reklamy je stále silnejší. Rovnako mediálne obsahy (seriály, filmy) sú často zamerané na jedincov, individualistov, ktorí sú úspešní, bohatí. Ich životný štýl sa môže stať vzorom pre adolescentov, ktorí rovnako túžia uspieť, vyniknúť, prežiť zábavný život. Hodnota krásy sa taktiež posunula v rebríčku hodnôt smerom nahor. Aj tu môžeme hovoriť o tlaku reklamy a médiami prezentovaných vzorov, ktoré zosobňujú súčasný ideál krásy (pre mnohé dievčatá prirodzenou cestou nedosiahnuteľný). Riziko, že tento jav bude v čoraz väčšej miere ohrozovať psychické a fyzické zdravie respondentov (a nielen dievčat), je stále väčšie. Ďalším zaujímavým zistením je, že respondenti pomerne bez problémov dokážu identifikovať persuazívne techniky masmédií (najmä reklamy), napriek tomu sa jej nedokážu ubrániť. Stávajú sa ľahkým cieľom pre spoločnosti, ktoré sa zamerali práve na túto „zraniteľnú“ časť populácie. Je zarážajúce, aký malý význam pripisujú respondenti vplyvu masmédií na ich hodnotový systém a ich správanie. Nadobudli pocit, že dokážu odhaliť nástrahy mediálneho sveta a odolať im. No pri krátkej analýze ich názorov, nákupných zvykov, životného štýlu je zrejmé, ako veľmi a do akej vysokej miery sú ovplyvniteľní masmédiami. Rovnako je pre nás prekvapivé, ako málo sa respondenti pokúšajú vyhľadávať programy vhodné pre ich osobnostný rozvoj. Zväčša prejavia svoj negatívny postoj k nevhodným obsahom, ale zároveň sú ich konzumentmi (často pasívnymi). V rodinnom prostredí len zriedka prichádza k selektívnemu postoju voči ponúknutým mediálnym obsahom, takže túto zručnosť v rodine nenadobúdajú. Zavedenie, posilnenie a skvalitnenie výučby mediálnej výchovy považujeme za nevyhnutné. O vplyve masmédií na adolescentov dnes len málokto pochybuje. Médiá so sebou prinášajú pozitíva aj negatíva. Preto úlohu mediálnej výchovy vidíme najmä v tom, aby žiakov naučila využívať pozitíva pre svoj rast (vzdelávanie, hľadanie pozitívnych vzorov, postojov) a zároveň, aby ich pripravila rozpoznávať zámery mediálnych obsahov a odolávať tým negatívnym. Tento proces veľmi výstižne vo svojom článku analyzovali Kačinová, Kolčáková a Petranová (2014, s.110 – 111), ktoré navrhujú pri vymedzení algoritmu sprostredkovania a osvojovania hodnôt v súlade s cieľmi hodnotovej mediálnej výchovy päť východísk, „pričom predstavovaná koncepcia zahŕňa päť základných úrovní Krathwohlovej taxonómie cieľov afektívneho učenia: Receiving, Responding, Valuing, Organization, Characterization by a value, ktoré modifikujú v súlade so špecifickými potrebami a cieľmi axiocentrickej mediálnej výchovy: 1. (Receiving) Prijímanie (vnímanie) mediálne prezentovaných hodnôt. Predpokladom je nadobudnutie citlivosti k existencii hodnôt (javov, ktoré označujú hodnotu) v mediálnych obsahoch.

foto: Zürich Tourismus (https://www.flickr.com/photos/zurichtourism/)

Zaujímavým zistením je, že respondenti pomerne bez problémov dokážu identifikovať persuazívne techniky masmédií (najmä reklamy). No pri krátkej analýze ich názorov, nákupných zvykov, životného štýlu je zrejmé, ako veľmi a do akej vysokej miery sú ovplyvniteľní masmédiami.

2. (Responding) Reagovanie na mediálne prezentované hodnoty. Nadobudnutá „ostražitosť“ pre mediálne prezentované hodnoty je východiskom rozvoja ďalších schopností jednotlivcov. Tie predpokladajú už istú mieru osobnej angažovanosti, jeho aktívnu pozornosť, v rámci ktorej je ochotný prejaviť súhlas a vytvoriť si pozitívny postoj k predkladaným pozitívnym hodnotám. 3. (Valuing) Oceňovanie mediálne prezentovaných hodnôt. Na tejto úrovni je dieťa a mladý človek presvedčený o dôležitosti a významnosti prezentovaných hodnôt, cenní si ich, zaujíma k nim kladný postoj, je ochotný sa s nimi identifikovať a zahrnúť ich do svojho hodnotového rebríčka. 4. (Organization) Integrovanie (organizovanie) mediálne prezentovaných hodnôt do osobnostného hodnotového systému. Na tejto úrovni osobnosť priamo začleňuje mediálne prezentované hodnoty do vlastného systému hodnôt, hodnotového rebríčka, čo požaduje zosúladiť jednotlivé osvojené hodnoty, vytvoriť zmysluplné vzťahy medzi nimi. 5. (Characterization by a value) – začlenenie mediálne prezentovaných hodnôt do charakterovej štruktúry osobnosti. Úroveň vyjadruje, že hodnoty či hodnotové systémy osvojené prostredníctvom mediálnych obsahov v procese mediálnej výchovy sa včleňujú do charakteru dieťaťa a mladého človeka a stávajú sa súčasťou jeho životnej filozofie.“

Výzvou pre pedagógov sa tak stáva vytvorenie vhodných stratégií na dosiahnutie týchto cieľov, ktorých výsledkom bude nadobudnutie mediálnych kompetencií, ktoré pomôžu súčasnej mladej generácii vyrovnať sa s vplyvom masmédií na ich životy.

INFORMÁCIE O AUTORKE

Mgr. Katarína Tomašovičová už deviaty rok pracuje na Gymnáziu Angely Merici v Trnave. Je absolventkou Kvalifikačného štúdia mediálnej výchovy pre učiteľov stredných škôl na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM. Jej záverečná práca získala cenu dekanky FMK UCM. S fakultou spolupracuje v rámci Junior and Senior Academy (JASA), ktorej cieľom je prostredníctvom zvyšovania povedomia o kritickom a zodpovednom používaní rôznych druhov médií posilniť medzigeneračné vzťahy medzi starými rodičmi a ich vnúčatami. Momentálne medzi jej priority patrí mediálna výchova a zvýšenie povedomia o potrebe jej začlenenia do vyučovania.

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 13

foto: Patrick Lauke (https://www.flickr.com/photos/redux/)

Obraz nadprirodzených bytostí v súčasnej mediálnej kultúre Petra Machová

strana 14 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

ABSTRAKT

Štúdia sa zaoberá nadprirodzenými bytosťami a formami ich zobrazovania v súčasnej mediálnej kultúre. Autorka predstavuje výber niekoľkých najčastejšie zobrazovaných nadprirodzených bytostí a venuje sa ich podrobnejšej reflexii. Analytická časť identifikuje spôsob vykreslenia nadprirodzených bytostí vo vybranom diele, ktoré tvorí výskumnú vzorku. Záver práce prináša zistenia o súčasných tendenciách stvárňovania nadprirodzených bytostí v audiovizuálnych dielach, špecificky vo filmovej tvorbe.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

ABSTRACT

The thesis is dealing with supernatural creatures and forms of their depiction in the contemporary media culture. The author introduces a number of the most frequently depicted supernatural beings and provides a detailed characterization. The analytical part is focused on defining current tendencies in portrayal of supernatural creatures in the audiovisual works, especially film.

KEY WORDS

Fantasy, cience fiction, fantasy, horror, supernatural beings, myth.

Fantastika, vedecká fantastika, fantasy, horor, nadprirodzené bytosti, mýtus.

1 Cieľ a metodika

Cieľom štúdie je poskytnúť reflexiu foriem stvárňovania nadprirodzených bytostí v súčasných filmových mediálnych produktoch. Štúdia poukazuje na aktuálne najpopulárnejšie a najčastejšie zobrazované nadprirodzené postavy a súčasné tendencie ich vykresľovania. Zameriava sa tak na vizuálnu a psychologickú stránku postáv a ich zapracovanie do dejovej štruktúry. Prvým čiastkovým cieľom bola identifikácia foriem prezentovania nadprirodzených bytostí v rámci skúmaných filmových diel. Chceli sme zistiť, v akom svetle sú dané bytosti prezentované publiku – či ide o kladné, alebo záporné postavy, aké pocity v divákoch vyvolávajú atď. Druhý čiastkový cieľ predstavuje definovanie spôsobu, akým sú nadprirodzené bytosti zapracované do naratívnej štruktúry. To znamená prihliadnutie na ich význam v danom príbehu (či ide o hlavné, alebo vedľajšie postavy) a na súvislosť ich nadprirodzených čŕt s dejovou líniou (napr. či sú zdrojom konfliktu, zápletky). Následne sme sa zamerali na vizuálne stvárnenie nadprirodzených postáv a ich vlastností a charakterizovali sme vonkajší vzhľad nadprirodzených bytostí, ich fyzické črty a vlastnosti, správanie, emócie a spôsob, akým využívajú svoje nadprirodzené schopnosti. Posledným čiastkovým cieľom bolo poskytnúť zistenia o sociálno-kultúrnom rámci, ktorým sú nadprirodzené bytosti v danom diele viazané, predostrieť spoločenské a kultúrne pozadie sveta, v ktorom postavy žijú a poukázať na to, akým spôsobom odkazujú na našu súčasnú realitu. Výskum je založený najmä na skúmaní konkrétneho mediálneho produktu prostredníctvom kvalitatívnej obsahovej analýzy.

2 HELLBOY

Výskumnú vzorku práce tvorí dvojdielna filmová séria Hellboy. Toto dielo je filmovým spracovaním komiksového príbehu a je pozoruhodné najmä spôsobom využívania nadprirodzených motívov a postáv a ich zapracovania do dejovej línie. Základné informácie a naratívna schéma Filmová séria Hellboy pozostáva z dvoch častí: ■■ Hellboy (Hellboy, Guilermo del Toro, 2004), ■■ Hellboy 2: Zlatá armáda (Hellboy: The Golden Army, Guilermo del Toro, 2008).

Predlohou filmovej série Hellboy boli komiksy Mikea Mignolu, ktorý sa podieľal aj na tvorbe scenára. Mike Mignola vytvoril postavu Hellboya v roku 1993, keď pracoval pre spoločnosť Dark Horse Comics. Prvý príbeh o Hellboyovi bol výsledkom jeho spolupráce s Johnom Byrneom, zvyšné série však napísal sám. Hellboy sa stal fenoménom, ktorý sa okrem dvoch rovnomenných celovečerných filmov stal predlohou pre ďalšie dva animované filmy (Hellboy Animated: Sword of Storms, Phil Weinsten, Tad Stones, 2006 a Hellboy Animated: Blood and Iron, Tad Stones, 2007). Ústredný príbeh však zostáva vo všetkých spracovaniach rovnaký. Zobrazuje démona Hellboya, ktorého počas druhej svetovej vojny vyvolali z pekla prívrženci nemeckého národného socializmu, ktorí sa snažili vo vojne využívať prostriedky čiernej mágie. Snaha Nemcov otvoriť bránu do pekla bola prekazená, na mieste však našli malého červeného „chlapca“ s rohami a jednou rukou z kameňa. Profesor Trevor Bruttenholm, odborník na paranormálne javy, sa stvorenia ujal a vychovával ho ako vlastného syna. Dospelý Hellboy sa stáva kľúčovou osobnosťou tajného Úradu pre výskum paranormálnych javov, ktorého úlohou je chrániť spoločnosť pred opakovanými pokusmi zla ovládnuť svet. V prvej časti bojuje Hellboy spolu s ďalšími dvoma agentmi Úradu – Liz a Abeom Sapienom – proti snahe Rasputina vyvolať z pekla démonov apokalypsy (Ogdra Jahad). v druhej časti je primárnym antagonistom elfský princ, ktorý sa rozhodol porušiť uzatvorený mier medzi ľudstvom a svetom magických bytostí a prebudiť neporaziteľnú zlatú armádu. Popri súboji proti vládychtivým démonom sa simultánne rozvíja Hellboyov ľúbostný príbeh s Liz, ktorý poodhaľuje ľudskú stránku obidvoch postáv. V príbehu nachádzame niekoľko tém. Primárnou témou je súboj dobra a zla. Paradoxne na strane dobra v úlohe hlavnej postavy stojí démonická bytosť. Postavením „zlosyna“ do úlohy hlavného kladného hrdinu príbeh predostiera ďalšiu z tém – schopnosť jednotlivca určiť svoj vlastný osud. Hellboy je príbehom démona, z ktorého sa stal ochranca sveta a ktorý svoje vrodené vlohy využíva v boji proti zlu. Tým príbeh poukazuje na ďalšiu myšlienku. v každom je potenciál dobra aj zla a osud každého závisí len na ňom samom a na jeho rozhodnutí. Za samostatnú myšlienku, ktorá sprevádza celú dejovú líniu, by sme mohli tiež považovať paradoxy života. Na paradoxoch je založený základný námet príbehu (démon z pekla ako kladný hrdina bojujúci proti zlu) a nesú sa tiež pozvoľna celým príbehom. Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 15

V neposlednom rade je jednou z hlavných tém láska a tolerancia k odlišnosti. Bola to predsa otcovská láska profesora, ktorá zvrátila Hellboyov osud a spravila z neho bytosť schopnú milovať. Hellboya vždy vo vnútri trápilo, že je na prvý pohľad iný (preto si píli rohy), profesor sa k nemu však celý život správal ako k obyčajnému chlapcovi. Vedľajšou dejovou líniou je tiež láska medzi Liz a Hellboyom. Liz mala odjakživa problém so svojimi schopnosťami, ktoré nedokázala ovládať. Medzi deťmi bola šikanovaná, vyvolala niekoľko požiarov, ktorými zavinila smrť mnohých ľudí. Nedokázala sa s tým zmieriť, preto skončila v psychiatrickej liečebni. Vďaka láske Liz prestanú trápiť jej schopnosti a prestane ich vnímať ako svoj nedostatok, rovnako ako Hellboy svoj zovňajšok.

2. 1 Identifikácia nadprirodzených bytostí Dej Hellboya sa odohráva v alternatívnej realite, v ktorej existujú nadprirodzené sily na strane dobra aj zla a o ktorých sa bežní ľudia nemajú dozvedieť. Filmová séria predstavuje rôzne typy nadprirodzených postáv, ktoré sa líšia vizuálnym spracovaním, charakterovými vlastnosťami aj nadprirodzenými črtami. Nadprirodzené bytosti sa vyskytujú v úlohe antagonistov a protagonistov. V rámci stvárnenia nadprirodzených bytostí sa film vyznačuje náboženskými a mytologickými motívmi a ich unikátnou kombináciou v jednej filmovej sérii. Hellboy kombinuje postavy, ktorých pôvod, mená a charakteristiky jasne odkazujú na náboženský kontext. Príkladom je samotný Hellboy ako „chlapec“ z pekla a významný antagonista prvej časti série – Sammael. Toto meno totiž pochádza z hebrejčiny a vyskytuje sa v jednej zo základných kníh židovského náboženstva ako zvodca, ničiteľ, anjel smrti. Hellboyove skutočné meno Anung un Rama, meno najmocnejšieho stelesnenia zla a apokalypsy Ogdra Jaghad. Odkazom na náboženské motívy je tiež ruženec, ktorý mal profesor Bruttenho lm neustále na ruke a ktorého symbolika aj zachránila Hellboya, keď sa v ňom prebudila jeho démonická stránka a takmer vypustil Ogdru Jaghad. v druhej časti sa častejšie vyskytujú fantazijné postavy, napríklad elfovia, goblinovia, trolovia či zúbkové víly, ktorých pôvod je v mytologických príbehoch a legendách. Hellboy Hellboy je bytosť pochádzajúca z pekla, čo na prvý pohľad naznačujú jeho rohy. Spolu s Liz Shermanovou a Abeom Sapienom pracujú ako tajní agenti špeciálneho úradu americkej vlády, ktorý sa zaoberá výskumom paranormálnych javov a eliminovaním hrozieb v tejto oblasti. Paranormálne javy a konštantný boj proti zlým silám, ako aj ich neúnavné pokusy ovládnuť svet sa americká vláda snaží udržať v tajnosti. Preto všetky operácie, na ktorých sa Hellboy podieľa, sú prísne tajné. Verejnosť tiež nevie o jeho existencii. Úrad pre paranormálne javy sa nachádza v prísne stráženej budove so zabezpečeným prístupom, kde hlboko v suteréne a utajení žijú tri bytosti s nadprirodzenými schopnosťami, traja agenti. Hellboyove nadprirodzené schopnosti spočívajú predovšetkým v jeho fyzickej sile. Hoci má šesťdesiat ľudských rokov, jeho skutočný vek je len okolo dvadsať rokov. Vekom teda takmer nestarne a neslabne. Má obrovskú silu a je prakticky neporaziteľný. Paradoxy, ktoré sa nesú celým filmovým príbehom, nachádzame aj v jeho schopnostiach. Hellboyova najväčšia sila spočíva v jeho obrovskej kamennej ruke, ktorá bola

strana 16 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

stvorená na odomknutie pekelnej brány. V príbehu má pritom presne opačnú funkciu. Hellboyovi slúži v boji proti záporným hrdinom, ktorí sa pekelnú bránu snažia otvoriť. Jeho výnimočnosťou je tiež odolnosť voči ohňu. Oheň má v príbehu významnú úlohu a symboliku. Podobne ako v mnohých legendách a fantazijných príbehoch je jedinou silou, ktorá dokáže definitívne zničiť démona. Hellboy je však voči nemu absolútne imúnny. Počas príbehu sa však stretávame aj s jeho zraniteľnosťou, keď ho princ Nuada bodne kopijou do srdca. Čepeľ, ktorá mu zostala zabodnutá v hrudi, sa však nedá vybrať a vždy, keď sa ju Abe pokúša vytiahnuť, zabodáva sa hlbšie a bližšie k srdcu. Ďalším príkladom je scéna, kedy mu Abe ošetruje ranu po boji so Sammaeolom. v príbehu teda vidíme, že Hellboy cíti bolesť a dokáže byť ranený, má však dar rýchleho uzdravovania sa. Napriek tomu, že svojím vzhľadom Hellboy na prvý pohľad nie je človekom, vo svojom vnútri prežíva pocity ako každý človek. Svojho otca rešpektuje a ctí a bezpodmienečne miluje Liz. Chcel by žiť všedným životom a trápi ho, že musí žiť v úkryte. Prežíva sklamania, je žiarlivý (keď ide Liz na kávu s agentom Johnom), nešťastný (keď umrie profesor Bruttenholm). Tieto atribúty v kombinácii s jeho drsnou stránkou a odhodlaním bojovať proti zlu robia z Hellboya sympatického hrdinu, ktorý si publikum okamžite získa. Abe Sapien Ďalšou pozoruhodnou postavou je Abe Sapien. Abea, ktorého nazývajú tiež „rybí muž“ alebo „modrý“, našli v suteréne nemocnice vo Washingtone. Jeho celé meno je Abraham Sapien a získal ho podľa prezidenta Abrahama Lincolna. Na sklenenej nádobe, v ktorej ho našli, bol totiž lístok s dátumom dňa úmrtia Lincolna. Abe je extrémne inteligentná bytosť, ktorá svojím vzhľadom vyzerá ako kombinácia človeka a ryby. Dokáže čítať viac kníh naraz, dotykom ruky vie o človeku zistiť všetko. Za svoje schopnosti vďačí výnimočne vyvinutému mozgovému laloku. S Hellboyom sa dokonale dopĺňajú, Abe dokáže okamžite odhaliť, odkiaľ bytosti pochádzajú, aké sú ich silné a slabé stránky a ako ich možno zničiť a Hellboy je vďaka svojej sile schopný ich poraziť. Abe je tzv. „mozog“ tímu. Žije v obrovskom akváriu s vodou. Hoci sa dokáže pohybovať aj po súši, potrebuje na to špeciálne vybavenie na dýchanie a tiež okuliare na zvlhčenie očí. Podobne ako Hellboy, jeho schopnosti aj výzor ho síce výrazne odlišujú od ľudí, vo svojom vnútri je však citlivou a krehkou bytosťou. Je dobrým priateľom Liz aj Hellboya a má svoje záľuby (knihy a hudbu), v druhej časti sa zamiluje do elfskej princeznej. Liz Shermanová Poslednou členkou tímu Úradu pre výskum paranormálnych javov je Liz Shermanová. Liz na rozdiel od jej dvoch kolegov je na prvý pohľad obyčajná žena. Svojimi schopnosťami však dokáže poraziť aj najmocnejších démonov zla. Jej prednosťou je schopnosť zvaná „pyrokinéza“, vďaka ktorej dokáže zapáliť oheň a ovládať ho a dokonca spôsobiť obrovský výbuch. Ako sme už spomínali, oheň je v príbehu jediným živlom, ktorý dokáže navždy zničiť démonov. Preto je Liz potrebnou zložkou tímu. Problémom je, že Liz nedokáže úplne ovládať svoje schopnosti. Často okolo nej vzbĺkne oheň mimovoľne, vyvolaný emóciami. Aj v boji proti Sammaelovi musí agenta Johna prinútiť dať

foto: Universal Studios

Paradoxy sú základom celej zápletky príbehu. To súvisí aj s kontrastom jeho vonkajšieho vzhľadu a vnútorných vlastností, ktorý v deji často vyúsťuje do komických situácií a príbeh príjemne nadľahčuje.

jej facku, lebo silou vôle oheň vytvoriť nedokázala. Oheň sa však nespája len s hnevom a rozrušením, ale aj s láskou – Liz a Hellboy v záverečnej scéne prvej časti pri bozku „vzbĺknu“. Johann Krauss V druhej časti série prichádza na pomoc do tímu ektoplazmatické médium Johann Krauss. Krauss pochádza z Nemecka, kedysi bol človekom, teraz je však z neho akési duchovné médium, Krauss totiž nemá hmotné telo. Preto nosí špeciálny oblek, v ktorom je uzatvorená jeho nehmotná podstata. Jeho nadprirodzenosť spočíva v schopnosti ovládať neživé alebo dočasne oživiť mŕtve tým, že do nich prenesie časť svojej energie. Tak oživí napríklad mŕtvu zúbkovú vílu alebo ovládne bojovníka Zlatej armády. Krauss je do istej miery symbolickou postavou, ktorá stojí v opozícii voči antagonistovi prvého filmu Kroenenovi. Spája ich nemecký pôvod, ktorý naznačujú ich mená a podobné vizuálne stvárnenie. v príbehu sú jedinými postavami, ktoré majú neživú robotickú podobu. Nakoľko Kroenen vystupuje ako jedna z hlavných záporných postáv, Krauss si od Hellboya po svojom príchode vyslúži dávku antipatie a nedôvery. Prostredníctvom týchto dvoch postáv sa film vracia k motívom druhej svetovej vojny, ktoré boli načrtnuté v úvode prvej časti. Krauss sa v závere vykryštalizuje ako kladná postava (pomôže Liz a Abeovi ukradnúť lietadlo a zachrániť Hellboya). Hlavné záporné postavy V príbehu figuruje niekoľko hlavných antagonistov: v prvej časti s Rasputinom a jeho prívržencami a v druhej s elfským princom Nuadom. Rasputin v príbehu vystupuje ako vodca zla. Jeho cieľom je prinútiť Hellboya, aby preňho otvoril

pekelnú bránu a naplnil svoj osud. Rasputin je čarodejník, ktorý sa vyzná v čiernej mágii a počas druhej svetovej vojny spolupracoval s vojskom nemeckého národného socializmu. Obrad, pri ktorom sa snažil privolať Ogdru Jahad, bol však prerušený zásahom amerických jednotiek. Aj po šesťdesiatich rokoch sa Rasputin pokúša dosiahnuť svoj cieľ. Je v prepojení s démonmi a preto vždy, keď umrie, vďaka časti démona v ňom znovu ožíva, aby dokončil svoj plán. v tom mu pomáha jeho milenka Ilsa, zabijak Kroenen a démon Sammael. Ilsa je v príbehu len vedľajšou postavou, pomocníčkou čiernej mágie bez akýchkoľvek nadľudských schopností. Zaujímavou postavou je však Kroenen. Odlišuje sa od všetkých ostaných bytostí v príbehu tým, že je neživý, je to akýsi mechanický človek. Karl Ruprecht Kroenen síce bol kedysi človekom, ale mal zvláštnu záľubu vo vykonávaní experimentov na svojom vlastnom tele. Odstránil si viečka aj pery, v snahe zdokonaľovať svoje telo si implantoval množstvo mechanických prvkov. Jeho telo fungovalo ako stroj, má mechanickú ruku, ktorú si dokáže odmontovať a opätovne nasadiť, namiesto chrbtice má oceľovú tyč. v jeho tele už neprúdi žiadna krv, svoje srdce dokáže „vypnúť“ a potom znovu spojazdniť pomocou kľúča. Kroenen sa odkláňa od mytologických a náboženských súvislostí, na ktoré sme poukázali. Zásahmi a premenami ľudského tela pomocou technických vynálezov (najmä mechanické srdce) predstavuje postavu typickú pre špecifický druh vedeckej fantastiky „steampunk“, ktorý sa vyznačuje fascináciou technikou a rôznymi mechanickými strojmi. Je návratom do obdobia rozmachu priemyselnej revolúcie.

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 17

2.2 Vizuálne stvárnenie a správanie Hellboy Paradoxy sú základom celej zápletky príbehu. Rovnako tvoria významnú časť vykreslenia postavy Hellboya. Prvým kontrastom je Hellboyov pôvod a Hellboyov skutočný život. Hellboy, pôvodom pekelník a strojca apokalypsy, je v skutočnosti ochrancom sveta pred zlými silami. Jeho výzor však jednoznačne napovedá o jeho pôvode. Červená pokožka, rohy a chvost vytvárajú okamžitú asociáciu s peklom či diablom. Evokujú súvislosť s niečím zlým, nebezpečným, čoho sa treba báť. Hellboy sa so svojím výzorom nikdy nezmieril a trpí tým, že kvôli strana 18 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

foto: https://www.flickr.com/photos/thoth-god/

Z hľadiska postavenia vo filmovej štruktúre je pravou rukou Rasputina, je teda jednou z hlavných záporných postáv. Je nebezpečným protivníkom vďaka svojim extrémne rýchlym reflexom, vynikajúcim šermiarskym schopnostiam a odolnosti proti streľbe. Okrem neho sa v príbehu ako pomocníci Rasputina vyskytujú Sammael a Behemoth. Sú to démoni, ktorí nie sú detailne špecifikovaní, nedisponujú žiadnymi humánnymi črtami. Predstavujú monštrá, proti ktorým musí Hellboy bojovať. Sammael je zobrazený ako mohutná štvornohá príšera. Jeho sila spočíva v schopnosti rýchlo sa rozmnožovať. Keď jeden umrie, dvaja noví sa zrodia. Sammaela sa im podarí poraziť vďaka Liz, ktorá ohňom spáli všetky jeho vajíčka. Behemoth je monštrum, ktoré povstane z Rasputina, keď ho Hellboy prebodne svojimi rohmi. Mená oboch démonov pochádzajú z hebrejčiny a postavy odkazujú na náboženské motívy. Zmienka o Behemothovi sa vyskytuje v Knihe Jóbovej. Hlavným antagonistom druhej časti je elfský princ Nuada (syn vládcu podsvetia), ktorý sa rozhodne získať artefakty potrebné na oživenie a ovládnutie dávno stvorenej Zlatej armády a zničiť ľudstvo. Druhá časť filmovej série predostiera divákovi ríšu magických bytostí, ktoré žijú v podzemí. Diváka prenáša do fantazijného sveta, ktorý existuje popri našej realite a v ktorom žijú rôzne tvory ako goblinovia, trolovia, škriatkovia či elfovia. Najväčšia pozornosť je však venovaná práve elfom, ktorí sú vládcami tohto sveta. Na začiatku príbehu sa zoznamujeme s kráľom Balorom, jeho dcérou Nualou a synom Nuadom. Elfovia sú v tomto filme vládcami celej ríše magických bytostí. Ich stvárnenie čerpá z legiend severských krajín, ktoré elfov opisujú ako bytosti so svetlou pokožkou a vlasmi. Elfovia majú svoj zvláštny jazyk a sú úzko spätí s prírodou. v Hellboyovi bol práve ich vzťah k prírode príčinou konfliktu s ľudstvom. Kráľ Balor na naliehanie svojho syna súhlasil s vytvorením nezničiteľnej Zlatej armády. Po vyplienení ľudí ho však prenasledoval pocit viny, preto s ľuďmi uzatvoril mier – ľudia budú mať svoje mestá a elfovia lesy. Korunu, vďaka ktorej možno Zlatej armáde veliť, rozdelil na tri časti, jednu dal ľuďom a dve zostali v ríši elfov. Elfovia sú v príbehu vykreslení v dvoch rovinách. Kráľ Balor i princezná Nuala vystupujú ako kladné postavy a snažia sa princovi v krutom pláne zabrániť. Nuada je však rozhodnutý dosiahnuť to, čo chce aj za cenu smrti svojich najbližších. Svojho otca sám zabije a bez váhania by zabil aj svoju sestru, ktorá mu stojí v ceste. Tým by však, kvôli ich súrodeneckému prepojeniu, zabil aj seba. Nadprirodzené schopnosti elfov, ktoré môžeme pozorovať, je Nualina schopnosť podobná schopnosti Abea Sapiena. Dotykom ruky pomocou svojej telepatickej schopnosti získa o človeku všetky informácie.

svojmu zovňajšku musí žiť v úkryte a nemôže viesť všedný život. Dôkazom toho sú aj rohy, ktoré si pravidelne píli, aby sa čo najmenej podobal tomu, čím v skutočnosti je. To súvisí aj s kontrastom jeho vonkajšieho vzhľadu a vnútorných vlastností, ktorý v deji často vyúsťuje do komických paradoxných situácií a príbeh príjemne nadľahčuje. Hellboy je obrovský, svalnatý „muž“ s mohutnou pravou rukou z kameňa. Pôsobí drsne a nebezpečne, vyvoláva strach a rešpekt. Jediným úderom svojou kamennou rukou dokáže zničiť akúkoľvek príšeru. Tou istou rukou však vynakladá všetko úsilie na to, aby zachránil malé mačiatka (v prvej časti filmovej série pri boji so Sammaelom) alebo bábätko (Hellboy 2). Neustále sa však tvári ľahostajne, akoby všetko robil len tak mimochodom, lebo je to jeho práca. Výrazom tváre ani slovami nedáva najavo žiadne emócie. Hellboy sa svojím správaním zaraďuje do kategórie typického antihrdinu. Je cynický, ironický flegmatik. Boj s príšerami je preňho každodennou rutinou, ktorú vykonáva takmer bez námahy, až vzbudzuje dojem, že ho jeho poslanie obťažuje. Hellboy si uvedomuje svoju silu a to, že ho Úrad pre výskum paranormálnych javov potrebuje. Preto často nerešpektuje príkazy svojich nadriadených. Je individualista, riadi sa vlastnou hlavou. To je tiež dôvodom toho, prečo sa mu nepáči príchod Johanna Kraussa, ktorý má veliť celému tímu. A nechce sa zmieriť s tým, aby mu niekto hovoril, čo má robiť. Na druhej strane je vo vnútri citlivý a detinský. Hoci slovne svoje city neprejavuje, sú viditeľné v jeho správaní. Svojho otca rešpektuje a ctí si ho. Komickým dôkazom je, že pred ním schováva cigaru, ktorá neodmysliteľne patrí k jeho drsnému imidžu. Vo vzťahu k Liz je o niečo otvorenejší, jeho náklonnosť je očividná, ale do očí jej to nikdy nepovedal. Hoci je navonok mocný a neoblomný, potajomky píše Liz ľúbostný list. Keď ide Liz na prechádzku s agentom Meyersom, sleduje ich a pri jeho pokuse objať ju, mu do hlavy hodí kameň. Hellboy predsta-

vuje unikátneho hrdinu, ktorý je navonok silný a ľahostajný, no vo vnútri ukrýva citlivú a detinskú povahu, čím si získava náklonnosť a sympatie publika. Liz Liz je svojím vzhľadom aj vnútornými vlastnosťami úplne obyčajná žena. Jej jedinou nadprirodzenou črtou je schopnosť pyrokinézy. Liz je určitým spôsobom v kontraste s Hellboyom. Kým jeho jedinou túžbou je všedný život a začlenenie do spoločnosti, ona si vyberá život v izolácii a pod dohľadom (v psychiatrickej liečebni). Dôvodom sú jej neovládateľné schopnosti, ktoré sa môžu objaviť kedykoľvek a ohroziť všetkých a všetko v jej okolí. Po tom, čo aj v liečebni vyvolá zničujúci požiar, uvedomí si, kam patrí a vracia sa do Úradu. Abe Sapien Z vizuálnej stránky je oproti Liz oveľa zaujímavejší Abe Sapien. Abe má modrú pásikavú pokožku, vyzerá takmer ako ľudská bytosť, ale pri krku a na chrbte má malé plutvy. Jeho najcharakteristickejšou črtou sú ruky. Abe nemá žiadne odtlačky prstov, medzi prstami má blany typické pre vodné živočíchy a na dlaniach má zvláštne „senzory“, pomocou ktorých dokáže vnímať rôzne informácie. Dotykom ruky zistí o človeku základné informácie, ale aj jeho pocity či myšlienky a zdravotný stav. Abe je intelektuál, čomu zodpovedá jeho exaktné a zložité vyjadrovanie, ako aj záľuba v literatúre a vážnej hudbe. Napriek jeho nadľudskej inteligencii a nejasnému pôvodu je schopný medziľudskej interakcie, s Hellboyom a Liz si vytvára silné priateľské puto. v druhej časti filmovej série sa dokonca zamiluje do elfskej princeznej, kvôli ktorej je ochotný odložiť svoje poslanie na druhú koľaj. Pre jej záchranu riskuje osud celého ľudstva a dáva princovi poslednú chýbajúcu časť koruny potrebnej na ovládnutie Zlatej armády. Abe je na jednej strane racionálne zmýšľajúci a nadpriemerne inteligentný tvor, na druhej strane vďaka svojím schopnostiam aj empatický a dobrý priateľ. Abe si však uvedomuje, že sa od ľudí veľmi líši a nerieši otázku začlenenia sa do bežnej spoločnosti. Preto sa však cíti príjemne pri návšteve trhu magických stvorení, kde nie je ničím výnimočným. Navyše tu stretáva Nualu, elfku s rovnakými schopnosťami, do ktorej sa zamiluje. v konečnom dôsledku aj on, racionálna bytosť, túži po láske a pocite niekam patriť.

2.3 Socio-kultúrny rozmer Hellboy sa odohráva v súčasnej dobe (prvá časť v roku 2004) vo Washingtone, spoločenské a kultúrne podmienky, ktoré rámcujú dej teda predstavujú súčasnú americkú spoločnosť. Realita, ktorú filmová séria zobrazuje, je alternatívnou realitou k prostrediu, v ktorom žijeme. Skutočnú realitu totiž obohacuje o existenciu nadprirodzených bytostí. Zobrazuje bytosti, ktoré sa snažia ľudstvo zničiť a ovládnuť a skupinku výnimočných bytostí, ktorých úlohou je ľudstvo pred týmto nebezpečenstvom chrániť. Fiktívna realita, v ktorej sa príbeh odohráva, je založená na mnohých skutočných udalostiach. Príbeh odkazuje na druhú svetovú vojnu či prezidenta Abrahama Lincolna, prostredníctvom ktorých odzrkadľuje významné historické udalosti spojené s bojom proti diktátorským režimom. Priebeh týchto udalostí film alternuje pomocou fantastických motívov. Rasputin bol reálnou postavou významnou v histórii cárskeho Ruska.

Inicioval protištátnu činnosť a bol z veľkej časti zodpovedný za rozvrat. O Rasputinovi kolovali rôzne legendy o tom, že je spolčený s diablom, pretože sa mu podarilo prežiť niekoľko pokusov o jeho zabitie. Hellboy tento príbeh premieta do fiktívnej reality. Na druhú svetovú vojnu odkazujú zmienky o Hitlerovi, ako aj postavy Kroenen a Krauss a ich nemecký pôvod. Kroenen je jednou zo záporných postáv, bol jedným z Hitlerových vojakov. Krauss si síce v začiatkoch pre svoj nemecký prízvuk a pôvod vyslúži od Hellboya nedôveru, v závere sa však vykryštalizuje ako postava s dobrým charakterom a srdcom. Antagonické postavy (Rasputin, Nuada) v príbehu tiež disponujú črtami diktátorských vládcov. V príbehu však existuje Úrad pre výskum paranormálnych javov, ktorého úlohou je chrániť ľudstvo pred takýmito hrozbami. Úrad v alternatívnej realite, ktorú film predostiera, funguje v podstate ako tajná polícia. Je tajnou zložkou ministerstva obrany a spolupracuje s FBI. Snaží sa chrániť svet pred silami zla a zároveň udržať ich existenciu v utajení pred spoločnosťou. Film prostredníctvom Hellboya odkazuje aj na zaujímavý kultúrny fenomén, ktorým sú tzv. mestské legendy (urban legends) a tiež komiksy. Hellboy je totiž aj vo filmovej realite komiksovou postavou. Navyše, keďže nerád žije v utajení, z času na čas sa v médiách objavia rozmazané fotografie jeho červenej siluety. Hellboy zostáva legendou, kým sa nezjaví pred zrakmi davu ľudí a televíznych kamier. Čo sa týka vnútornej štruktúry spoločenstiev, v ktorých nadprirodzené bytosti príbehu žijú, nachádzame tu rôzne druhy vzťahov. Vo vzťahu Hellboya a profesora Bruttenholma príbeh načrtáva motív rodiny a zobrazuje láskyplný vzťah otca a syna, hoci v ňom nie je pokrvné puto. Vzťahy medzi Hellboyom, Liz a Abeaom ponúkajú tému lásky, priateľstva a spolupatričnosti. Hoci každý pochádza z iného sveta, inakosť je tým, čo ich spája. Spoločný osud a úsilie bojovať za dobro a ich schopnosti, ktorými sa vzájomne dopĺňajú, z nich vytvorilo viac ako spolupracovníkov a tajných agentov. Príbeh poukazuje na výnimočnosť týchto bytostí, stavia ich do kontrastu so spôsobom života ich antagonistov. Záporne vykreslené nadprirodzené bytosti, ktoré v príbehu figurujú, sú egocentrickými osobnosťami, bojujúcimi len za seba a za získanie moci nad svetom. Hoci Rasputin má na svojej strane dvoch spolupracovníkov, nemajú medzi sebou žiadne citové vzťahy, jeho pomocníci ho len slepo nasledujú a plnia príkazy. Stvárnenie Rasputina odkazuje na náboženské motívy a okultizmus. Rasputin sa pomocou čiernej mágie usiluje privolať démonické božstvo, ktoré ja najvyššou entitou. Svet elfov nám zasa poskytuje obraz hierarchického usporiadania spoločnosti a patriarchátu, aký fungoval v skutočnom stredoveku. Vo svete fantastických bytostí je elfský kráľ absolútnym vládcom a ostatné bytosti bežným „ľudom“.

3 Zhrnutie

Hellboy túži vyzerať ako bežný človek, aby mohol chodiť medzi ľudí. Svoje schopnosti skôr vníma ako povolanie. Uvedomuje si, že je jediný, kto môže zlo zastaviť a plní to, čo sa od neho očakáva. Pôsobí chladne a neprístupne, no v skutočnosti je citlivý a detinský. Prostredníctvom vnútorného vykreslenia Hellboya sa ďalej rozvíja motív kontrastov a komických paradoxov príbehu. Dielo poukazuje na vlastnosti, ktorými sa fantastické bytosti približujú ľuďom. Napriek všetkým ich

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 19

foto: Universal Studios

nadprirodzeným schopnostiam a črtám sú vo vnútri rovnakí ako my. Tým nám umožňujú vcítiť sa do ich vnútorného sveta a stať sa súčasťou príbehu. Hellboy odkazuje na skutočné historické udalosti, najmä na druhú svetovú vojnu, počas ktorej objavili hlavného hrdinu, aj na skutočné historické osobnosti, akými sú prezident Lincoln či Rasputin. Prostredníctvom vyobrazenia spomínaných „steampunkových“ bytostí sa navracia k fascinácii modernou technikou a k historickému obdobiu priemyselnej revolúcie. Film poukazuje na celospoločenské a politické motívy. Vytvára alegóriu a reálne historické udalosti reprodukuje s využitím fantastiky a nadprirodzených bytostí. Spoločnosť, v ktorej nadprirodzené bytosti žijú, má však črty skutočnej americkej spoločnosti a života. Na základe týchto poznatkov sme vyvodili niekoľko zistení, ktoré sú charakteristické pre stvárňovanie a využívanie nadprirodzených bytostí v súčasných filmových dielach: ■■ Mnohé zobrazované nadprirodzené bytosti majú pôvod v mýtoch, legendách či náboženských prameňoch. ■■ Zobrazované nadprirodzené bytosti disponujú rôznymi (fyzickými i mentálnymi) nadprirodzenými schopnosťami a majú v sebe rovnovážny potenciál ich využitia v prospech dobra aj zla. ■■ Nadprirodzené bytosti vystupujú ako protagonisti aj antagonisti príbehu. ■■ Základným konfliktom príbehov je súboj dobra a zla. ■■ Vizuálne stvárnenie a charakterové vykreslenie nadprirodzených bytostí sa často odlišuje od opisov mýtov, legiend či náboženských prameňov, z ktorých postavy pochádzajú.

strana 20 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

■■ Dej príbehov, v ktorých sa tieto postavy vyskytujú, sa odohráva vo fiktívnej realite. Svet, ktorý filmové diela predostierajú, je paralelným voči tomu, v ktorom žijeme. ■■ Príbehy odkazujú na skutočný spoločenský a historický kontext, publikum a bytosti filmovej reality sú viazané totožnými sociálno-kultúrnym rozmermi. ■■ Vnútorné vlastnosti a emócie postáv sa stotožňujú s ľudskými. ■■ Častý je motív skrývania sa a integrácie nadprirodzených bytostí do spoločnosti. ■■ Výskyt nadprirodzených bytostí je frekventovaný v rôznych žánroch, pričom dochádza k prelínaniu fantastických a nefantastických žánrov.

INFORMÁCIE O AUTORKE

Bc. Petra Machová ukončila bakalárske štúdium masmediálnej komunikácie na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. V súčasnosti študuje manažment turistického ruchu na University of Bedfordshire, Luton, Veľká Británia.

foto: David Goehring (https://www.flickr.com/photos/carbonnyc/

Novodobá mystifikácia v masmédiách

Marián Mojto

ABSTRAKT

Príspevok je zameraný na prieskum televízneho diváka, jeho pohľad na kvalitu, objektivitu a vierohodnosť slovenského televízneho spravodajstva. Cieľom je na základe dotazníkového prieskumu zistiť, ako je v súčasnosti vnímané televízne spravodajstvo na Slovensku. Zamerali sme sa na záujem o televízne spravodajstvo, preferovanú televíziu, ako aj témy, ktorým diváci venujú najväčšiu pozornosť.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Informácia, manipulácia, masmédiá, médiá, mystifikácia, objektivita, spravodajstvo, televízia.

ABSTRACT

This article aims to explore viewer’s opinion on quality, objectivity and credibility of Slovak television news. The objective is to determine how Slovak television news is regarded via a questionnaire survey. The article is focused on interest in television news, preferred television station as well as on topics that viewers pay most attention to.

KEY WORDS

Information, manipulation, mass media, media, mystification, objectivity, news, TV.

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 21

1 Cieľ a metodika

Príspevok sa zaoberá prieskumom, vykonaným formou dotazníka. Hlavným cieľom je zistiť, ako je vnímané súčasné televízne spravodajstvo na Slovensku z pohľadu objektivity a dôveryhodnosti. V každom televíznom programe sú divákom ponúkané informácie, ktoré môžu pozitívne, ale aj negatívne ovplyvniť správanie a postoje. Preto sme sa pokúsili zistiť, či si diváci uvedomujú možnú manipuláciu zo strany televízie, či sú pasívni voči televíznemu spravodajstvu, teda či je jedna televízia a jej spravodajstvo pre nich jediným zdrojom informácií alebo informácie porovnávajú, prípadne overujú aj z iných zdrojov. Dotazník bol anonymný a pozostával z jedenástich otázok. Otázky boli uzavreté, v niektorých bolo možné označiť aj viac odpovedí. Cieľovou skupinou boli muži a ženy nad 18 rokov. Dotazník bol vytvorený len v elektronickej forme a distribuovali sme ho prostredníctvom sociálnej siete Facebook a e- mailu. Tento spôsob šírenia nám zabezpečil dostatočnú vzorku respondentov. Dotazníkový prieskum prebiehal od 25. marca do 15. apríla 2014 a bol uzatvorený pri počte 200 respondentov. Na základe odpovedí na jednotlivé otázky sme dotazník vyhodnotili. V úvodnej časti dotazníka špecifikovali respondenti pohlavie, vek, vzdelanie, zamestnanie. Ďalej odpovedali na nasledujúce otázky: ■■ Sledujete televízne spravodajstvo na Slovensku? (áno/ nie). ■■ Ak ste v predchádzajúcej otázke odpovedali kladne, uveďte, ako často sledujete TV spravodajstvo. (takmer denne/viackrát za týždeň(aspoň jedenkrát týždenne). ■■ Spravodajstvo ktorej TV stanice uprednostňujete, resp. najčastejšie sledujete? (RTVS/TV Markíza/TV Joj/TA 3). ■■ Ktorým spravodajským témam venujete najväčšiu pozornosť? (zaškrtnite najviac 4 témy: politika/ekonomika/kultúra/zábava/katastrofy a nešťastia/počasie/ šport). ■■ Pokladáte TV spravodajstvo za objektívne, dôverujete mu? (áno/skôr áno/skôr nie/nie/neviem posúdiť). ■■ Myslíte si, že ste televíziou nejakým spôsobom manipulovaná/ý (myslí sa spravodajstvom) (áno/skôr áno/ skôr nie/nie/neviem posúdiť). ■■ Overujete alebo porovnávate si informácie (správy) aj z iného zdroja? (áno, z inej televízie/áno, z iného média (tlač, rozhlas internet)/neoverujem). Pre potreby prieskumu sme stanovili nasledujúce predpoklady. Predpoklad 1: Väčšina respondentov nepovažuje spravodajstvo za objektívne. Informácie čerpajú aj z iných dostupných masmédií, televízia nie je pre nich jediným informačným zdrojom. Predpoklad 2: Témy, ktoré respondenti v spravodajstve považujú za najdôležitejšie, sú politického a ekonomického charakteru. Predpoklad 3: Väčšina respondentov pripúšťa, že televízne spravodajstvo manipuluje ich názor.

strana 22 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

2 Výsledky dotazníkového prieskumu 2.1 Otázka č. 1: Pohlavie Z celkového počtu respondentov odpovedalo 104 mužov a 96 žien, čo zodpovedá približne rovnakému pomeru pohlavia respondentov. Graf 1: Spracovanie otázky č. 1. 104 (52 %) 96 (48 %)

ženy

muži

2.2 Otázka č. 2: Vek Veková hranica respondentov bola odstupňovaná v piatich vekových kategóriách. Podľa nasledujúcej štatistiky najväčšou skupinou boli kategórie vo veku 30 – 39 rokov a 40 – 49 rokov, ktoré spolu tvorili až 61 %. Približne pätinu tvorí najmladšia veková kategória od 18 do 29 rokov. Kategória od 49 do 59 rokov bola druhou najmenšou skupinou so 16 % zastúpením. Najmenšou skupinou sú respondenti nad 60 rokov. Príčinu takého malého zastúpenia možno vidíme v tom, že ľudia nad 60 rokov využívajú internetové služby v menšej miere a pravdepodobne len minimálne množstvo je registrovaných na sociálnej sieti. Preto nemuseli dotazník zaregistrovať. Všetky ostatné skupiny sú väčšinou zamestnané osoby alebo študenti, ktorí využívajú internet každodenne, či už v práci, doma alebo v mobilnom zariadení. Graf 2: Spracovanie otázky č. 2. 6 (3 %) 31 (16 %)

42 (21 %)

65 (33 %) 56 (28 %)

18-29 rokov

30-39 rokov

40-49 rokov

50-59 rokov

60 a viac

2.3 Otázka č. 3: Vzdelanie Vzdelanostnú úroveň respondentov sme vymedzili trojstupňovo. Najväčšiu skupinu tvorili vysokoškolsky vzdelaní ľudia (111), čo je viac ako polovica. Stredoškolsky vzdelaných bolo 87, čo znamená v tomto prípade 44 %. Základné vzdelanie uviedli len dvaja respondenti.

2.4 Otázka č. 4: Zamestnanie

Graf 3: Spracovanie otázky č. 3. 2 (1 %) 111 (56 %)

87 (44 %)

V tejto otázke nás zaujímalo zamestnanie respondentov. V tomto prípade najväčšie zastúpenie majú zamestnaní, až 78 % zo všetkých. Do kategórie „iné“ sa zaradili pravdepodobne živnostníci, podnikatelia, ženy na materskej, dôchodcovia a podobne, tvoria 14 % všetkých respondentov. Študenti a nezamestnaní tvorili najmenšie skupiny.

2.5 Otázka č. 5: Sledujete televízne spravodajstvo na Slovensku? stredoškolské

základné

vysokoškolské

Graf 4: Spracovanie otázky č. 4. 28 (14 %)

11 (6 %)

5 (3 %)

156 (78 %)

Podľa odpovedí až 85 % ľudí sleduje na Slovensku televízne spravodajstvo. Odpoveď „nie“ mohli označiť napríklad respondenti, ktorí dávajú prednosť iným médiám, prípadne televízne spravodajstvo pozerajú len zriedkavo – nemusí im vyhovovať čas vysielania alebo o tento spôsob informovania nemajú záujem.

2.6 Otázka č. 6: Ak ste v predchádzajúcej otázke odpovedali kladne, uveďte, ako často sledujete TV spravodajstvo.

študent

zamestnaný

nezamestnaný

Najviac ľudí, ktorí zodpovedali túto otázku, sleduje spravodajstvo takmer denne. Je to až 39 %, čo môžeme pokladať za veľký záujem o televízne spravodajstvo. 55 respondentov sleduje spravodajstvo viackrát týždenne (32 %). Aspoň raz týždenne sleduje správy v televízii 29 % odpovedajúcich.

iné

Graf 5: Spracovanie otázky č. 5. 31 (16 %) 169 (85 %)

áno

Najpreferovanejšou televíziou je komerčná TV Markíza, ktorú sleduje až 39 % respondentov. Nasleduje verejnoprávna s 30 % sledovanosťou. S väčším odstupom je to TV Joj so 17 % a pomerne tesne 14 % je televízia TA3. Nevyjadrilo sa 10 respondentov.

nie

Graf 6: Spracovanie otázky č. 6. 49 (29 %) 67 (39 %)

55 (32 %)

takmer denne

viackrát za týždeň

aspoň raz týždenne

27 (14 %)

32 (17 %) 57 (30 %)

74 (39 %)

TV Markíza

TV Joj

TA3

2.8 Otázka č. 8: Ktorým spravodajským témam venujete najväčšiu pozornosť? (zaškrtnite najviac 4 témy) Otázka mala za cieľ zistiť, aké témy respondenti najviac sledujú, resp. im venujú viac pozornosti. Najviac respondentov označilo témy ohľadom politického a hospodárskeho diania. Zo siedmych navrhovaných tém sa 20 % podieľa politika, 19 % ekonomika. Na treťom mieste je počasie, ktoré zaujíma prakticky takmer každého človeka bez ohľadu na to, či sa zaujíma aj o iné témy. Nasledujú témy ako kultúra, šport, zábava. Len 5 % zo siedmych tém zastupujú katastrofy a nešťastia. Graf 8: Spracovanie otázky č. 8.

Graf 7: Spracovanie otázky č. 7.

RTVS

2.7 Otázka č. 7: Spravodajstvo ktorej TV stanice uprednostňujete, resp. najčastejšie sledujete?

140

politika

120

ekonomika

100

kultúra

zábava

katastrofy a nešťastia

počasie

šport

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 23

2.9 Otázka č. 9: Pokladáte TV spravodajstvo za objektívne resp. dôverujete mu? Na základe odpovedí na túto otázku zistíme, ako ľudia vnímajú televízne spravodajstvo z hľadiska objektivity a dôveryhodnosti. Len dvaja respondenti jasne uviedli, že dôverujú televíznemu spravodajstvu, ale neúplný súhlas vyjadrilo až 75 opýtaných, čo je 38 % zo všetkých odpovedajúcich. Na druhej strane úplnú pochybnosť uviedlo až 40 ľudí, čo znamená 20 %, čiastočnú pochybnosť uviedlo až 65 opýtaných, čo je až 33 %. 8 % respondentov otázku nevedelo posúdiť.

2.10 Otázka č. 10: Myslíte si, že ste televíziou nejakým spôsobom manipulovaná/ý (myslí sa spravodajstvom) Z celkového počtu odpovedajúcich si až 52 myslí, že televízia ho môže určitým spôsobom manipulovať. Aj ďalších 68 ľudí je skôr naklonených tomu, že môžu byť manipulovaní podávanými informáciami. To je spolu 61 %. 35 % respondentov označilo, že si nie sú vedomí manipulácie zo strany televízie. Z toho 16 % (32 respondentov) absolútne a 19 % (38 ľudí) si skôr myslí, že nie. Ostatné 4 % opýtaných nevie posúdiť.

2.11 Otázka č. 11: Overujete alebo porovnávate si informácie (správy) aj z iného zdroja? V poslednej otázke sme sa chceli dozvedieť, či respondenti využívajú televíziu ako jediný zdroj informácií alebo využívajú aj iné médiá na porovnanie alebo overenie informácií. Inú televíziu používa ako alternatívny zdroj informácií 24 respondentov, to je 12 % z celkového počtu odpovedajúcich. Až 110 ľudí, čo znamená 56 %, čerpá informácie aj z iného média, ako je internet, rozhlas, tlač. Tento fakt môže vyplývať aj z toho, že mladšia generácia využíva každodenne internet. Taktiež veľa ľudí počúva rádio popri inej činnosti, ktorú vykonáva a teda ďalším zdrojom informácií je rádio. Čerpanie informácií z iných médií môže byť tiež príčinou, že respondenti nedôverujú informáciám len z jedného média. Informácie si neoveruje 63 respondentov, čo predstavuje 32 %.

3 Vyhodnotenie prieskumu a zhrnutie Slovenské mediálne prostredie a vysielanie televíznych staníc s najväčším dosahom postihuje v súčasnosti istá nenormálnosť. Namiesto komplementárneho vzťahu sa medzi slovenskými televíziami vyvinul antagonistický vzťah. Symptómy polarizácie a antagonistických vzťahov sa prenášajú na divácku aj redaktorskú základňu, v ktorej sa prejavujú procesy diferenciácie nielen v programovej ponuke. Politické záujmy sú implantované do vysielania v latentnej, ale často aj v zjavnej forme. Nevyváženosť spravodajských relácií a porušovanie základných princípov objektivity spravodajských príspevkov sa prejavuje tým, že televízie cez prizmu politických záujmov začínajú medzi sebou špecifickým spôsobom komunikovať, čo sme mohli sledovať počas prezidentských volieb v roku 2014. Podľa platnej legislatívy v SR by prevádzkovatelia mali zabez-

strana 24 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

Graf 9: Spracovanie otázky č. 9. 2 (1 %) 75 (38 %) 40 (20 %)

65 (33 %)

15 (8 %)

nie

skôr nie

neviem posúdiť

skôr áno

áno

Graf 10: Spracovanie otázky č. 10. 52 (26%)

32 (16 %) 38 (19 %)

7 (4 %) 68 (34 %)

nie

skôr nie

neviem posúdiť

skôr áno

áno

Graf 11: Spracovanie otázky č. 11. 63 (32 %)

24 (12 %) 110 (56 %)

áno, z inej televízie

áno z iného média

neoverujem

pečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov. Objektivita je najvyšším cieľom informačnej činnosti, založeným na verifikácii faktov. Ako však možno tento cieľ naplniť? Ftorek pravidlá novinárskej objektivity vidí skôr formálne, pretože podľa neho je objektivita skôr filozofickým ideálom. Nie je ju možné úplne dosiahnuť, môžeme sa len k tomuto ideálu viac či menej úspešne približovať (Ftorek, 2010, s. 105). Chomsky obdobne tvrdí, že neutrálne, nestranné a vyvážené spravodajstvo je len ilúziou, lebo žiadna mierka týchto vlastností neexistuje (Hochelová, 2011). Objektivitu v televíznom spravodajstve sme overovali aj u respondentov v našom prieskume. Vyhodnotenie predpokladu 1: Predpoklad, že väčšina respondentov nepovažuje spravodajstvo v slovenských televíziách za objektívne, sa potvrdil. Väčšina respondentov takmer alebo úplne neverí, že televízne spravodajstvo je objektívne. Táto skutočnosť pravdepodobne súvisí aj s tým, prečo väčšina opýtaných odpovedala, že porovnáva informácie aj z iných médií a nespolieha sa len na jeden zdroj informácií. Až 68 % respondentov si informácie overuje prostredníctvom iného zdroja. Náš výsledok potvrdil aj istú zhodu s oficiálnym prieskumom agentúry TNS, kde ako jednu zo slabých stránok večerného spravodajstva pokladali respondenti rovnako mieru

objektivity. Pri porovnávaní spravodajského vysielania RTVS a komerčných televízií Markíza, JOJ a TA3 je divák v pozícii, že vníma spravodajské tvrdenie proti tvrdeniu a je pravidlom, že tvrdenie nie je podložené dostatočnou argumentáciou. Počas prezidentského mediálneho duelu bolo možné sledovať v reláciách RTVS alebo TA3 podporu preferovaného kandidáta politickej strany s parlamentnou väčšinou. Niektoré súkromné televízie preferovali opozičných protikandidátov v oboch volebných kolách. Je možné skonštatovať, že v danom období sa porušovanie základných princípov objektivity a vyváženosti vyskytlo vo vysielaní všetkých televízií. Predimenzovanie a načrtnutie istej línie vo vzťahu k preferenciám istých politických záujmov sa prejavujú takmer pravidelne a patria k akejsi mediálnej kultúre spravodajských informácií na Slovensku. Vyhodnotenie predpokladu 2: Viac ako polovica respondentov potvrdila, že ich v spravodajstve zaujímajú predovšetkým témy spojené s politikou a ekonomikou. Politika a ekonomika sú témy, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú každého človeka. Pri nezamestnanosti, ktorá sa na Slovensku v niektorých oblastiach šplhá k dvadsiatim percentám, je len prirodzené, že verejnosť očakáva od spravodajstva objektívne informácie o makroekonomických vzťahoch. Bohužiaľ, aj tieto ukazovatele sú naviazané na politické kruhy. Médiá na Slovensku sú v prvom rade mimoriadne provinčné. Existuje v nich len akési zdanie plurality či objektivity. Zahraničné médiá tiež nie sú spasiteľmi objektívnej žurnalistiky, ale menšina novinárov sa tam stále riadi akýmsi „pozostatkom“ novinárskej etiky a dokáže ísť proti nadnárodným koncernom a ekonomickým podvodom. U nás sú isté silné záujmové skupiny nedotknuteľné, médiá riešia iba politikov, a aj to len tých nepohodlných. Nezávislosť končí na prahu vlastníckych vzťahov, vnucovaná pod prah verejnej mienky by sa nemala implantovať do posudzovania objektívnosti či neobjektívnosti vysielania. Je potrebné striktne oddeľovať verejný záujem, verejnoprávny sektor a platné princípy pre tento sektor, podporiť ich a odstraňovať nedostatky. Komerčný sektor musí predsa dodržiavať tiež platné princípy a zákony. Vyhodnotenie predpokladu 3: Aj v poslednom prípade sa potvrdilo, že respondenti nedôverujú televíznemu spravodajstvu. Väčšina (až 61 %) opýtaných si myslí alebo sa viac prikláňa k tomu, že spravodajstvo manipuluje s ich názorom. Podľa nášho prieskumu je sledovanie televízneho spravodajstva na Slovensku stále populárne. Toto zistenie platí pre všetky vekové kategórie. Správy v televízii sleduje až 85 % respondentov, dokonca 71 % denne alebo viackrát týždenne. Pozitívne je, že ľudia majú záujem byť informovaní a mať prehľad o celospoločenskom dianí. Na druhej strane je skutočnosť, že ľudia spravodajstvu v televízii veľmi nedôverujú a pokladajú ho za neobjektívne. Navyše si myslia, že televízne spravodajstvo je nástrojom manipulácie, ktorý chce ovplyvniť ich názory. Vek ani vzdelanie respondentov uvedené názory neovplyvnili. Zaujímavá je skutočnosť, že aj napriek negatívnemu postoju respondentov voči objektivite spravodajstva, je jeho sledovanosť pomerne vysoká. Generácia mladých žurnalistov často trpí nedostatočnou profesionálnou a intelektuálnou vybavenosťou aj nevyjasnenosťou otázky vlastnej identity a identifikácie s pôsobením v médiách. Nedefinované etické rámce vytvárajú okrem iného nebezpečenstvo zlyhania profesionálne

a osobnostne slabo disponovaných novinárov v zlomových situáciách. Tento problém ďalej komplikuje zlá finančná situácia slovenských médií, ktorá sa prejavuje v slabom odmeňovaní väčšiny novinárov, čo zvyšuje riziko ich ovplyvniteľnosti. Pokles investigatívnej žurnalistiky a stieranie hranice medzi informovaním a zábavou sú znakmi nelichotivej situácie. V prostredí súčasného konzumentského trhového systému nemožno očakávať, že to bude inak. Médiá fungujú tak isto ako celá spoločnosť. Dôvody ich manipulatívneho správania sú systémové, a preto nie je možné očakávať, že sa budú správať ako „spasitelia pravdy”, keď ich systém a vnútorné súvislosti tlačia do toho, aby ľudí manipulovali v záujme svojich vlastníkov a „tých hore“. Ako sa už viackrát spomenulo – nie je v záujme systému, aby ľudia rozmýšľali. Médiá len napĺňajú svoje funkcie ako stabilizátory systému. Očakávať, že médiá budú hrdinsky odolávať, keď všade naokolo bujnie cynický kapitalizmus, to naozaj hraničí s utópiou. Naše televízie sú názornou ukážkou. Ich programová štruktúra symbolizuje to, čo sa deje v spoločnosti. Robiť kvalitnejšie spravodajstvo s dôrazom na investigatívnu žurnalistiku by malo byť pre médiá, teda aj pre samotné televízie výzvou. To je však možné dosiahnuť iba na základe profesionálnej novinárskej práce, ktorá na to musí mať vytvorené vhodné pracovné prostredie. Jej výsledky nemôžu byť závislé od tlakov politických alebo iných záujmových skupín a názorov, ktoré preferujú. Základnou a najvyššou normou by mal byť televízny divák a úcta k nemu. Ten by však nemal byť užívateľom mediálnej produkcie so statusom „obete“ médií, ktorý sa pasívne podriaďuje ponúkanej agende, obsahom a posolstvám, sprostredkúvaných médiami a podlieha ich vplyvom. Naopak, mal by byť schopný čeliť manipulácii aktívne, tzn. samostatne pristupovať k mediovaným obsahom a posolstvám (Pravdová, 2009, s. 251, 263 – 264). Nielen byť schopný interpretovať vlastné postrehy, súdy a stanoviská, ale podieľať sa aj na ich ďalšej medializácii a popularizácii. Aj v tomto prípade platí, že akí budú ľudia, také sú ich médiá.

4 Zhrnutie

Výskumným snažením tejto diplomovej práce bolo mapovanie súčasného stavu informačného priestoru v masových médiách, problematiky objektivity v spravodajstve a účinkom spravodajských informácií na dnešnú spoločnosť. Jav mystifikácie, úmyselných aj neúmyselných mediálnych manipulácií, ktoré sa v súčasných médiách vyskytujú a ovplyvňujú verejnosť, priamo súvisí so znižujúcim sa prahom emocionálnej citlivosti novinárov a ich profesijnej etiky. Jej nedostatok je príčinou a zároveň aj dôsledkom mediálnych manipulácií v spoločnosti. V práci analyzovaný televízny mediálny trh na Slovensku a súčasný stav televízneho spravodajstva jednotlivých televízií podáva znepokojivý obraz o mystifikácii nielen v spravodajstve, ale aj o jej širokospektrálnom rozložení v rôznych oblastiach spoločnosti. Druhá časť diplomovej práce, zameraná na prieskum televízneho diváka, skúmala jeho pohľad na kvalitu, objektivitu a vierohodnosť slovenského televízneho spravodajstva. Prezentácia hodnôt, názorov a vzorcov správania podsúvaná mediálnym trhom sa čoraz viac odzrkadľuje v spoločnosti samotnej. Zväčšujúca sa miera profesionalizácie manipulačných techník veľmi efektívne narába s realitou vo veľmi širokom spektre jej pôsobnosti a prostredníctvom jej reflexie si vytvára podmienky na jej ovládanie a vytváranie celkom nových realít.

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 25

foto: Neil Moralee (https://www.flickr.com/photos/neilmoralee/)

Robiť kvalitnejšie spravodajstvo s dôrazom na investigatívnu žurnalistiku by malo byť pre médiá, teda aj pre samotné televízie výzvou. To je však možné dosiahnuť iba na základe profesionálnej novinárskej práce, ktorá na to musí mať vytvorené vhodné pracovné prostredie.

Svet a spoločnosti v ňom sa menia a menia sa aj stratégie médií. V čase, keď sú médiá označované aj ako štvrtá veľmoc, ktorá poskytuje útočisko pred zneužitím ostatných troch (exekutívy, legislatívy a súdnictva), by mali byť občianskou zárukou. Médiá sa však snažia merať očakávania verejnosti a do istej miery tieto očakávania aj formovať. Dôsledkom toho sa mení aj postavenie žurnalistiky a jej spoločenská úloha v období ekonomickej globalizácie. Žurnalistika stráca schopnosť aktívne a autonómne sa podieľať na utváraní a obnovovaní verejnej sféry a slúži viac čiastkovým záujmom ako záujmom verejnosti. Rozvíja sa spoločnosť, ktorú niektorí nazývajú „spoločnosťou globálnej informácie“. Nad tým, ako prežije nezávislá informácia uprostred stretu záujmov mnohomiliardových gigantov visí dnes veľký otáznik. Teória Occamovej britvy deklaruje, že ak odstránime zložité náhľady na problematiku, zostane nám jednoduché riešenie. Je najjednoduchším riešením konštatovanie, že ak sa pokúsime vrátiť do spoločnosti etické správanie, vrátime ho aj do médií?

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE FTOREK, J.: Public relations a politika. Kdo a jak řídí naše osudy s našim souhlasem. Praha : Grada, 2010. 192 s. ISBN 978-80-247-3376-0. FTOREK, J.: Public relations jako ovlivňování mínění. Jak úsěšně ovlyvňovat a nenechat se zmanipulovat. Praha : Grada, 2007. 168 s. ISBN 978-80-247-1903-0. HOCHELOVÁ, V.: Hodnotové aspekty masmédií s dôrazom na spravodajstvo. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2011. 163 s. ISBN 978-80-8094-696-8. HOCHELOVÁ, V.: Slovník novinárskej teórie a praxe. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2001. 235 s. ISBN 80-8050-380-X. PRAVDOVÁ, H.: Determinanty kreovania mediálnej kultúry. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie, Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2009. 361 s. ISBN 978-80-8105-113-5.

INFORMÁCIE O AUTOROVI

Mgr. Marián Mojto nedávno ukončil magisterské štúdium na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Titul bakalár získal na Univerzite Jána Amosa Komenského v Prahe v odbore sociálna a mediálna komunikácia.

strana 26 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

Monika Želasková

ABSTRAKT

Príspevok sa zaoberá problematikou zobrazenia žien v časopisoch určených pre ženy a pre mužov. Hlavným cieľom práce je prostredníctvom porovnania obrazu ženy (v dámskom časopise EMMA a v pánskom časopise BREJK) zistiť, aké je vnímanie tohto obrazu recipientmi. Prvá časť je metodologická, definuje hlavné ciele výskumu práce, metódy výskumu a spôsob zberu údajov. Nasledujúca časť je praktická, charakterizuje skúmané periodiká, prináša zistenia analýzy periodík a interpretuje výsledky dotazníkového prieskumu. Prínos práce spočíva v definovaní konkrétneho obrazu ženy ponúkaného dámskymi a pánskymi časopismi a následných odporúčaní pre prax.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Dámske časopisy. Feminizmus. Kultúra. Médiá. Mýtus krásy. Pánske časopisy. Rod. Pohlavie. Stereotyp. Žena.

ABSTRACT

The thesis deals with issues of presentation of women in magazines dedicated to women and men. The main aim of the thesis is to compare the image of a woman presented in a women›s magazine EMMA and a men›s magazine BREJK and to find out what is recipients› perception of this image like. First chapter is methodological, describing main objectives of thesis research, research methods and method of data collecting. Next chapter is practical, characterizing studied magazines. It describes findings of the content analysis of magazines and interprets results of the survey. The contribution of the thesis resides in describing specific image of a woman showed by women›s and men›s magazines and giving following recommendations for practice.

KEY WORDS

Beauty Myth. Culture. Feminism. Gender and Sex. Media. Men‘s Magazines. Stereotype. Woman. Women‘s Magazines.

1 Cieľ a metodika

Štúdia je zameraná teoreticko-empiricky. Jej cieľom je prostredníctvom dostupných teoretických poznatkov a analýzy obsahov vybraného dámskeho a pánskeho periodika a ich následnej komparácie zistiť, ako sa odlišuje zobrazenie žien v časopisoch adresovaných mužom a časopisoch pre ženy, a či toto zobrazenie ovplyvňuje názor čitateľov na ženy ako také. Na komparáciu mediálneho obrazu ženy sme si vybrali mesačník pre mužov BREJK a mesačník pre ženy EMMA. Naším zámerom bolo zistiť, ako sú ženy prezentované v týchto periodikách, teda v akej miere sa im tieto časopisy venujú, v akých rolách sa ženy prezentujú, či toto zobrazovanie vedie k zovšeobecňovaniu a vytváraniu určitých stereotypov a následne dotazníkom zistiť, ako obraz ženy v týchto periodikách vnímajú ich čitatelia.

foto: Kheel Center (https://www.flickr.com/photos/kheelcenter/)

Komparácia zobrazenia ženy v dámskom a pánskom časopise

Hlavným cieľom výskumu je porovnať obraz ženy ponúkaný mužským periodikom a obraz, ktorý ponúka periodi kum pre ženy a prostredníctvom neho identifikovať rozdiely v zobrazovaní žien. Do úvahy budeme brať jednak to, akým spôsobom a v akej miere sú ženy zobrazované vizuálne, na fotografiách nachádzajúcich sa v periodikách, ale aj to, aké vlastnosti a charakteristiky ženám pripisujú. Pri komparácii si budeme následne všímať odlišnosti v spôsoboch zobrazenia žien v mužskom a ženskom časopise. Na tento primárny cieľ nadviažeme čiastkovým cieľom, kde sa pokúsime zistiť, či obrazy žien prezentované v časopisoch pre mužov a pre ženy môžeme označiť ako stereotypné, a či tieto stereotypné zobrazenia pochádzajú práve z obrazov, ktoré čitateľom ponúkajú mužské a ženské časopisy. Našou ďalšou snahou bude zistiť, ako recipienti vnímajú obrazy žien, ktoré im tieto časopisy prezentujú – či si všímajú stereotypy, ktoré periodiká určené pre mužov a pre ženy prinášajú. Výskumné otázky: ■■ Aká časť obsahu časopisov pre ženy a pre mužov sa venuje téme feminity? ■■ Odlišuje sa mediálny obraz ženy, ktorý ponúkajú ženské časopisy, od toho, ktorý ponúkajú mužské časopisy? ■■ Zodpovedá obraz ženy v ženských a mužských časopisoch tomu, ako čitatelia týchto časopisov vnímajú ženy? Na základe stanovených výskumných otázok sme formulovali hypotézy: Hypotéza 1: Predpokladáme, že viac než 50 % obsahu ženských aj mužských časopisov sa venuje témam súvisiacim s feminitou. Hypotéza 2: Predpokladáme, že obraz ženy konštruovaný a ponúkaný čitateľkám časopisu EMMA a čitateľom časopisu BREJK sa výrazne odlišuje. Hypotéza 3: Predpokladáme, že recipienti nestotožňujú obraz ženy, ktorý im ponúkajú časopisy určené pre mužov a pre ženy, s obrazom skutočnej ženy. Výber metódy výskumu Na dosiahnutie cieľov sme si zvolili metódu kvantitatívnej obsahovej analýzy. Kompletnej analýze obsahu v tomto prípade podrobíme výtlačky časopisu EMMA a časopisu BREJK. Zameriame sa na to, aký podiel obsahu tvoria články s témou feminity, či tieto obrazy zapadajú do súčasného kultu krásy. V obsahu článkov určíme najvýraznejšie opakujúce sa prvky v problematike zobrazovania žien, čo nám pomôže utvoriť si predstavu o stereotype, ktorý nám tieto periodiká ponúkajú. V periodikách si budeme všímať fotografie žien, ktoré sú väčšie než polovica časopiseckej strany, obsahy žurnalistických textov a v prípade ženských časopisov aj inzerciu. Ako doplnkovú metódu využijeme dotazníkový prieskum. Respondentmi budú jednak čitatelia časopisov určených pre mužov a pre ženy, ale aj ľudia, ktorí časopisy takéhoto zamerania nečítajú. Na základe ich odpovedí chceme zistiť, či sú názory publika ovplyvnené tým, aký obraz žien ponúkajú tieto časopisy.

strana 28 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

Stanovenie vzorky Výberový súbor, z ktorého sme čerpali informácie k hlavnému výskumu, predstavuje päť po sebe nasledujúcich čísel mesačníkov EMMA a BREJK. Obdobie, počas ktorého sme sledovali a následne porovnávali tieto obsahy, je päť mesiacov, čo predstavujú čísla 12/2013 – 4/2014 oboch periodík. Hoci päť mesiacov nie je dlhá doba, nazdávame sa, že pre potreby našej práce nám to poskytne primerané informácie, ktoré budeme vedieť zovšeobecniť tak, aby nám poskytli obraz o tom, ako sa ženy zobrazujú v týchto dvoch časopisoch, aké stereotypy tieto časopisy zobrazujú či vytvárajú. Ako doplnkovú metódu sme si zvolili dotazník, prostredníctvom ktorého chceme zistiť, ako stereotypné zobrazovanie žien ovplyvňuje názory čitateľov daných periodík. Dotazník bol šírený elektronicky, pričom výskumnú vzorku tvorilo 120 respondentov. Zber a systematizácia údajov Pri obsahovej analýze periodík EMMA a BREJK sme si všímali ich špecifické časti. Titulná strana periodika by mala prinášať najdôležitejšie informácie daného čísla. Pre potreby našej bakalárskej práce sme si všímali to, aká žena je na titulnej strane zobrazená (v magazínoch EMMA a BREJK býva na titulnej strane zobrazená spravidla žena), a to, aká časť článkov prezentovaných na titulnej strane sa dotýka témy feminita (zvlášť v prípade časopisu BREJK). Po obsahovej stránke nás zaujímali texty priamo sa vzťahujúce na ženy, pričom do úvahy budeme brať iba žurnalistické texty, nie platenú inzerciu. Sledovali sme početnosť týchto textov, ale zároveň najčastejšie prívlastky a charakteristiky pripisované ženám. V časopise EMMA sme si okrem toho všímali aj inzerciu, konkrétne sme sa pokúsili zistiť, aké produkty ženám reklamy odporúčajú. Jednotlivé zistenia vyplývajúce z obsahovej analýzy sme triedili a následne porovnávali na základe toho, či sa viažu k pánskemu alebo dámskemu časopisu.

2 Výsledky výskumu a diskusia: obraz ženy v časopisoch pre mužov a pre ženy 2.1 Podiel témy feminita v obsahu periodík V analýze periodík sme sa zamerali na texty, ktoré sa svojou tematikou venovali tematike ženskosti, ale aj na to, v akej miere sú práve tieto texty zastúpené na titulnej strane. Všímali sme si len žurnalistické texty, nie inzerciu a PR články. V pánskom mesačníku BREJK sa nachádzal menší počet textov, ktoré by sa priamo zaoberali témou feminity, len 22 % (tabuľka č.1), čo je pochopiteľné, keďže časopis je venovaný najmä mužom a jeho obsah by sa mal zameriavať na prevažne „mužské“ témy. Zastúpenie tém, ktoré sa týkajú žien na titulnej strane, je už vyššie – 37 %. Ide predovšetkým o témy z oblastí partnerských vzťahov, sexu a rozhovory so ženami. Naopak, mesačník EMMA sa vo svojich textoch venuje téme feminity v oveľa väčšej miere. Až 75 % článkov, z toho na titulnej strane 86 %, sa venuje témam, ktoré priamo súvisia so ženstvom (tabuľka č. 2). Tento vysoký podiel zodpovedá zameraniu časopisu, ktorý sa orientuje na témy, ktoré ženy zaujímajú. Články, ktoré sa priamo dotýkajú témy feminita, sú

Tabuľka č. 1: Podiel tematiky feminita v žurnalistických prejavoch časopisu BREJK.

Číslo (BREJK)

Počet žurnalistických textov

Počet žurn. textov s témou feminity

Podiel textov na titulnej strane s témou feminity

2.2 Stereotypy v zobrazovaní žien

Stereotyp sa spravidla charakterizuje ako jednoduchá názorná reprezentácia, ktorá rozdeľuje jedincov 23 4 (17 %) 3/8 (37,5 %) 12/2013 na základe určitých čŕt, a v závislosti od toho určuje podstatu druhých ľudí, 27 8 (30 %) 3/8 (37,5 %) 1/2014 zovšeobecňuje ich. Stereotypné zobra35 8 (22 %) 3/8 (37,5 %) 2/2014 zenie sa vyznačuje opakovaním istých 39 10 (25 %) 3/8 (37,5 %) spoločných znakov. Pre výskum našej 3/2014 práce sme sa zamerali na opakujúce sa 31 7 (22 %) 2/6 (33,3 %) 4/2014 prvky v textoch s témou feminity, ktoré 31 7 (22 %) 36,9 % priemerne by mohli viesť k vytváraniu stereotypov. Pri analýze fotografií žien sme si všímali fotografie zaberajúce polovicu Tabuľka č. 2: Podiel tematiky feminita v žurnalistických prejavoch časopisu EMMA. časopiseckej strany a väčšie, ich počet, ale aj to, aké ženy sa na nich zobraČíslo Počet Počet žurn. Podiel textov na zovali. (EMMA) žurnalistických textov s témou titulnej strane V pánskom časopise BREJK ich textov feminity s témou feminity bolo v jednom čísle priemerne dvanásť. Išlo zväčša o celostranové fotografie po29 25 (86 %) 6/6 (100 %) 12/2013 lonahých žien, modeliek, pričom všetky sa vyznačovali štíhlou postavou, dlhými 31 24 (77 %) 6/6 (100 %) 1/2014 vlasmi a výrazným líčením. Fotografie 31 23 (74 %) 7/7 (100 %) 2/2014 boli doplnené krátkymi textami, ktoré 32 20 (59 %) 6/8 (75 %) 3/2014 predstavovali modelku. V dámskom časopise EMMA bol počet týchto fotografií 28 22 (78 %) 6/7 (85 %) 4/2014 vyšší, priemerne až 40 v jednom čísle, 30 23 (75 %) 86 % priemerne pričom väčšina z nich patrila k rubZdroj: Vlastné spracovanie. rikám ako módny editoriál, článkom o starostlivosti o pleť, prípadne boli nimi doplnené rozhovory a články o reálnych ženách. Aj v tomto prípade bola väčšina Graf 1: Pomer tém inzerovaných v časopise EMMA. žien na fotografiách štíhlej postavy, mali jemnú pleť a dlhé 5 % 18 % 6% vlasy. Výnimku tvorili napríklad fotografie doplňujúce rubriky, napr. skutočný príbeh; zo života; ženy a svet, ktoré opisovali 7% skutočné príbehy žien, často z iných kultúr. Pri obsahovej analýze novinárskych textov sme si všímali 29 % spoločné znaky vzťahujúce sa na ženy, ktoré sa v nich vyskytujú. V pánskom časopise BREJK väčšina článkov s tematikou femi35 % nity súvisela so sexom, pričom žena bola vo väčšine prípadov znázorňovaná ako sexuálny objekt, čo dokresľovali aj fotografie sporo odetých žien pri článkoch. V textoch, ktoré sa venovali móda kozmetika starostlivosť chudnutie mladistvý iné vzťahom medzi mužmi a ženami, sa ženám často pripisovali o vlasy a štíhla vzhľad postava negatívne vlastnosti a prívlastky, najčastejšie z nich boli ženy opisované ako otravné, arogantné, povýšenecké a manipuláz oblastí starostlivosti o pleť a telo, módne trendy, chudnutie, torky. Množstvo článkov tiež v súvislosti so ženami spomína partnerské vzťahy i medziľudské vzťahy, materstvo, sebarozvoj rolu „zlatokopky“, teda ženy, ktorá sa nechá vydržiavať mužom a príbehy skutočných žien. za peniaze. Rozhovor so ženou z titulnej strany sa venoval stále Významný podiel obsahu ženských časopisov tvorí inzerrovnakým témam – sex, vzťahy, telo a kuchyňa. Išlo o ženy, cia, ktorá býva orientovaná na presnú cieľovú skupinu. Na zákktoré sú alebo boli modelky, pričom tieto rozhovory boli tiež lade analýzy inzercie v časopise EMMA sme dospeli k výsledkom, doplnené ich nahými alebo polonahými fotografiami. Vo väčšiže 71 % všetkej inzercie sa vzťahuje na oblasť módy – oblečenie ne žurnalistických textov sa zdôrazňujú rozdiely medzi mužmi a doplnky (35 %), dekoratívna kozmetika a luxusné parfumy (18 a ženami. %), starostlivosť o vlasy (5 %), kozmetické prípravky a zákroky V dámskom časopise EMMA s témou feminity súviseli estetickej chirurgie sľubujúce udržanie si mladistvého vzhľadu predovšetkým články o móde, kráse, vzťahoch s mužmi, sexe, (7 %), prípravky na chudnutie a udržanie si štíhlej postavy (6 kariére a rozhovory s úspešnými ženami či skutočné príbehy %). Zvyšných 29 % tvoria reklamy na potraviny, alkohol, banžien. Žena v nich vystupuje v pozícii sebavedomej a nezávislej, no zároveň sa zdôrazňuje jej citlivosť a potreba lásky a uznania, kové služby, služby mobilných operátorov, technické novinky, autá, hotely a reštaurácie, najnovšie knihy a filmy, pozvánky potreba o všetkom sa rozprávať. Často boli ženám pripisované na kultúrne udalosti a iné (graf č.1). aj negatívne vlastnosti ako žiarlivosť, závistlivosť, najmä v proMedia Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 29

stredí vzťahov medzi ženami navzájom. V textoch sa vyzdvihovala snaha o dokonalosť – či už snaha o dokonalú postavu, dokonalý mladistvý vzhľad, dokonalé moderné oblečenie, no aj dokonalosť v živote, kariére a vzťahoch. Tieto rady mali často podobu imperatívov, napr. „tak toto nie“, „módna katastrofa“ a rady, ako by sa ženy v určitým situáciách mali zachovať a čo by robiť nemali. Rozhovor so ženou z titulnej strany (išlo o známe ženy, väčšinou modelky) sa zameriaval na témy kariéra, vzťahy, vzhľad a kuchyňa. Ženské časopisy venujú istú časť svojho obsahu aj článkom o obyčajných ženách, ktoré nie sú známe a nepatria k všeobecne uznávanému ideálu krásy a ženskosti, avšak zdôrazňuje sa v nich, že nie sú „také ako ostatné.“

2.3 Porovnanie stereotypného obrazu ženy v oboch periodikách Na základe predchádzajúcich analýz obsahu pánskeho časopisu BREJK a dámskeho časopisu EMMA sme prišli k záveru, že obrazy žien, ktoré nám tieto periodiká ponúkajú, sú vo veľkej miere stereotypné. Ženy sú v týchto časopisoch zobrazované a opisované určitým spôsobom a vybočenie z tohto stereotypu je považované za niečo nevšedné. Typická žena zobrazovaná v pánskom časopise je štíhla, s dlhými rovnými vlasmi a bezchybnou pleťou. Je stavaná do roly milenky, ako sexuálny objekt muža, ktorému by mala splniť jeho túžby. Je závislá od muža, chce sa o všetkom rozprávať, môže byť až otravná a manipulatívna. Často ide o „zlatokopku“, ktorá muža využíva kvôli jeho peniazom. Mala by vedieť variť. Jej vlastnosti sú opakom vlastností muža. Typická žena zobrazovaná v dámskom časopise je štíhla, má peknú a nalíčenú tvár a zväčša dlhé vlasy. Je vždy štýlovo oblečená. Aj vo vyššom veku si udržiava mladistvý vzhľad. Je zdravo sebavedomá a pozná svoju hodnotu. Snaží sa zaujať muža svojím vzhľadom aj správaním. Žije zdravým životným štýlom. Je úspešná vo svojom povolaní. Pri porovnaní týchto typických obrazov ženy môžeme zhodnotiť, že mnohé znaky majú podobné. Najviac sa to prejavuje vo vonkajšom vzhľade, ktorý zodpovedá kultu krásy. H. Karsten opísal telesne atraktívnu ženu ako športový typ, štíhlu s dlhými nohami a správnymi mierami. Takýto je súčasný obraz krásy v našej kultúre a mužské a ženské časopisy ho podporujú tým, že prezentované ženy sa od tohto ideálu len zriedkakedy odkláňajú. Pri porovnaní vlastností žien a rol, ktoré ženám tieto časopisy pripisujú, však môžeme zaznamenať rozdiely medzi ženskými a mužskými časopismi. Dalo by sa konštatovať, že v mužskom časopise je obraz ženy dosť sexistický. Termín „sexizmus“ zahŕňa rôzne prejavy znevýhodňovania na základe príslušnosti k pohlaviu. Môže ísť o priame prejavy, najčastejšie zo strany mužov k ženám, ktoré útočia na ženskosť ženy a upriamujú pozornosť buď na jej telesné znaky ako postava, zadok, prsia a tvár, alebo sa zameriavajú na jej „ženské“ vlastnosti. V pánskych časopisoch sa predstava ženy stotožňuje s obrazom sexuálneho objektu, čo môže byť pre ženy ponižujúce. V ženských časopisoch sa v spojitosti so ženami venuje väčšia pozornosť témam, ako je napríklad kariéra a rodina, ktoré sú v mužských časopisoch akoby tabu. Obsahujú však oveľa viac imperatívov, ktoré ženám diktujú, čo musia robiť pre to, aby boli „dosť dobré“. Nehovoria o individualite ženy, naopak, ženy, ktoré vybočujú z predpísaného stereotypu označujú za „iné“. Obrazy žien v ženských časopisoch sa vyznačujú snahou strana 30 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

o dosiahnutie dokonalosti. Tým sa však na ženy kladú dosť nereálne požiadavky. Hypotéza H3, že zobrazovanie žien v mužských a ženských časopisoch je značne odlišné, sa potvrdila.

2.4 Vplyv prezentovaného obrazu na vnímanie žien čitateľmi V predchádzajúcich podkapitolách sme sa zaoberali tým, aký obraz ženy ponúkajú čitateľkám a čitateľom časopisy EMMA a BREJK. Prostredníctvom dotazníkového prieskumu sme sa snažili zistiť, ako zobrazovanie žien v časopisoch určených pre mužov a pre ženy vnímajú ich čitatelia, a či toto zobrazenie podľa nich zodpovedá obrazu skutočnej ženy. Dotazník s názvom Vnímanie obrazu ženy v dámskych a pánskych časopisoch sme distribuovali elektronicky, prostredníctvom sociálnej siete a e-mailu. Zúčastnilo sa ho celkovo 125 respondentov vo vekovej kategórií 18 – 45 rokov z rôznych okresov Slovenskej republiky. Naším cieľom bolo získať vyvážený pomer respondentov z hľadiska pohlavia a toho, aký druh časopisov čítajú. Dotazník vyplnilo 73 žien (58 %) a 52 mužov (42 %), z ktorých 19 % uviedlo, že nečíta žiadne časopisy, 38 % číta len ženské časopisy, 11 % číta len mužské časopisy a 32 % číta aj mužské aj ženské časopisy. EMMA a BREJK patria k najčítanejším lifestyleovým časopisom na Slovensku, podľa výskumu spoločnosti MEDIAN SK sa magazín EMMA dlhodobo pohybuje medzi najpredávanejšími ženskými časopismi a mesačníkmi na Slovensku vôbec (počas posledného roka, t. j. v období marec 2013 – marec 2014, bola predajnosť časopisu EMMA najvyššia spomedzi ženských periodík v desiatich mesiacoch, dvakrát bola druhá najvyššia, kedy ju predbehol časopis EVA), BREJK si spomedzi časopisov určených pre mužov udržiava stabilné prvé miesto. To potvrdili aj výsledky dotazníka – najčítanejšími časopismi, ktoré sú určené ženám, sú EMMA a EVA (v oboch prípadoch ich číta 68 respondentov), a BREJK (ktorý číta 39 respondentov) je medzi našimi respondentmi suverénne najčítanejším časopisom určeným pre mužov.

2.5 Mediálny obraz ženy v dámskych a pánskych časopisoch a jeho vnímanie čitateľmi Prostredníctvom otázok č. 7 (Ktoré z týchto tvrdení podľa vášho názoru najviac zodpovedajú obrazu ženy v pánskom časopise?) a č. 8 (Ktoré z týchto tvrdení podľa vášho názoru najviac zodpovedajú obrazu ženy v dámskom časopise?) sme u respondentov zisťovali, ako vnímajú obraz ženy, ktorý im časopisy ponúkajú. Možnosti, z ktorých sme dali respondentom na výber, boli najčastejšie uvádzané charakteristiky žien, ktoré sme pomocou obsahovej analýzy identifikovali v textoch mužského a ženského časopisu. Na základe toho sme v dotazníku uviedli vlastnosti a charakteristiky vzťahujúce sa na ženy: štíhla, ženskej postavy, športovej postavy, nalíčená, dobrá matka, dobrá gazdiná, úspešná v zamestnaní, dobrá milenka, nezávislá, citlivá, prirodzená, feministka, žiarlivá, manipulátorka, zlatokopka, priateľská, sebavedomá, arogantná; a takisto sme uviedli možnosť dopísania vlastnej odpovede. Nasledujúci graf ukazuje, koľko respondentov súhlasilo s danými tvrdeniami týkajúcimi sa obrazu ženy v pánskom časopise. Podľa čitateľov pánskych časopisov typický obraz ženy, o ktorej sa v tomto periodiku píše a ktorá sa v periodiku zobrazuje, zodpovedá najmä týmto charakteristikám: štíhla, ale

Graf 2: Obraz ženy v pánskych časopisoch a jeho vnímanie čitateľmi.

80 70 60 50 40 30 20 10 že n šp ske štíh or j p la to os ve ta j p vy os t na avy do líč br en ús á á pe dob m šn rá atk á v ga a za zd i do mes ná br tn á m an ile í ne nka zá vi slá cit pr iro livá d fe zen m in á ist ka m ž an iar ip liv ul á á zla tor to ka ko pr pk a i se ate ba ľsk ve á d ar om og á an tn á

Zdroj: Vlastné spracovanie.

Graf 3: Obraz ženy v dámskych časopisoch a jeho vnímanie čitateľmi.

100 90 80 70 60 50 40 30 20

2.6 Vnímanie reálneho obrazu ženy

10 že n šp ske štíh or j p la to os ve ta j p vy os t na avy do líč br en ús á á pe dob m šn rá atk á v ga a za zdi do mes ná br tn á m an ile í ne nka zá vi slá cit pr iro livá d fe zen m in á ist ka m ž an iar ip liv ul á á zla tor to ka ko pr pk a i se ate ba ľsk ve á d ar om og á an tn á

Zdroj: Vlastné spracovanie.

aj ženskej postavy, nalíčená, dobrá milenka, zlatokopka, sebavedomá, pričom najviac respondentov (70) sa zhoduje v tom, že pánske časopisy ponúkajú čitateľom obraz ženy v úlohe milenky. Najmenej si ženy zobrazené v pánskom časopise čitatelia stotožňujú s úlohou matky, gazdinej a feministky. Ak si výsledky tohto prieskumu porovnáme so zisteniami vyplývajúcimi z obsahovej analýzy časopisu BREJK, o ktorých sme hovorili v predchádzajúcej podkapitole, môžeme vidieť, že sú viac-menej totožné. Stereotypné zobrazovanie žien, ktoré pánske časopisy ponúkajú, si teda všímajú aj čitatelia. Výsledky rovnako formulovanej otázky, týkajúcej sa ženských časopisov, sú zaznamenané v nasledujúcom grafe. Na základe odpovedí respondentov môžeme vidieť, že najviac čitateľov a čitateliek časopisov pre ženy vníma typickú ženu zobrazenú v týchto časopisoch najmä ako štíhlu, nalíčenú, úspešnú v zamestnaní, dobrú matku, nezávislú, prirodzenú, priateľskú a sebavedomú. Naopak, len minimum respondentov sa zhodlo v tom, že ženské časopisy zobrazujú ženy ako žiarlivé, arogantné, resp. ako manipulátorky či zlatokopky. Pri porovnaní týchto výsledkov so zisteniami z obsahovej analýzy časopisu EMMA sme zaznamenali určité rozdiely. Napríklad obraz ženy ako dobrej matky, s ktorým sa stotožňuje 73 respondentov, sme v obsahoch nami skúmaných textov pozorovali len v minimálnej miere. Treba však brať do úvahy aj skutočnosť, že zatiaľ čo magazín EMMA sa primárne zameriava na slobodné a bezdetné ženy, iné časopisy určené ženám, ako napr. MADAM EVA, Mamina či iné, sú venované ženám – matkám. Na druhej strane, zatiaľ čo v piatich číslach mesačníka EMMA sme si všimli množstvo textov, ktoré označovali ženu ako žiarlivú, s týmto vyjadrením sa stotožňuje len 23 respondentov.

Zámerom otázky č. 9 (Ktoré z týchto tvrdení podľa vášho názoru zodpovedajú obrazu reálnej ženy?) bolo zistiť, aký je pohľad respondentov na ženy vo všeobecnosti a následne tento obraz ženy porovnať s tým, ktorý ponúkajú časopisy určené pre mužov a pre ženy. Respondenti mali na výber opäť rovnaké možnosti odpovede ako pri

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 31

Graf 4: Vnímanie obrazu reálnej ženy respondentmi.

120 100 80 60 40 20

že n šp ske štíh or j p la to os ve ta j p vy os t na avy do líč br en ús á á pe dob m šn rá atk á v ga a za zdi do mes ná br tn á m an ile í ne nka zá vi slá c pr itli iro vá d fe zen m in á ist ka m ž an ia ip rliv ul á á zla tor to ka ko pr pk a i se ate ba ľsk ve á d ar om og á an tn á

Hypotéza H1, ktorá tvrdí, že viac než polovica obsahu ženských aj mužských časopisov sa týka feminity, sa nepotvrdila. Hoci je v ženskom periodiku percento textov s touto tematikou vysoké, navyše doplnené aj inzerciou magazínu EMMA, kde prevládajú reklamy zamerané na fyzický vzhľad žien, týkajúce sa módneho oblečenia, starostlivosti o pleť, telo a vlasy a zdravej výživy, pánsky časopis sa tejto téme venuje v oveľa menšej miere – 22 %, čo je však na to, že časopis je orientovaný predovšetkým na typicky mužské témy dosť veľký podiel. Napriek tomuto nižšiemu číslu môžeme vidieť snahu časopisu BREJK zvýšiť tento pomer výberom textov umiestnených na titulnej strane. Na titulnú stranu bývajú systematicky vyberané najzaujímavejšie články, ktoré majú na prvý pohľad zaujať recipienta. z tohto pohľadu sa teda téma feminity javí ako zaujímavá aj pre mužského čitateľa. V ďalšej časti sme sa snažili prísť na rozdiely medzi zobrazovaním žien mužským a ženským časopisom. Prvým krokom bolo zodpovedanie čiastkového cieľa, ktorý si kládol otázku, či je toto zobrazenie stereotypné. Obsahová analýza časopisov EMMA a BREJK potvrdila, že zobrazovanie žien sa dá označiť ako stereotypné jednak v mužskom, tak ako aj v ženskom časopise. Obe periodiká zobrazujú na svojich fotografiách ženy, ktorých vzhľad sa nápadne zhoduje v typických znakoch. V dámskom aj pánskom periodiku sú ženy zobrazované na fotografiách väčšinou štíhle s dlhými nohami, výrazne nalíčené, majú dlhé, zväčša rovné vlasy a žiarivo biele zuby. Zväčša ide o modelky s dokonalou postavou, ktoré zodpovedajú ideálu krásy. Vlastnosti a charakteristiky žien sa dajú opäť klasifikovať ako stereotypné aj v mužskom, aj v ženskom periodiku. V obidvoch prípadoch sa zdôrazňuje, že všetky ženy sú rovnaké. Len zriedka (v pánskych časopisoch vôbec) boli zobrazované ženy, ktoré sú nejakým spôsobom „iné“ a ich výzor nezodpovedá všeobecne prijímanému kultu krásy. Stereotypné vnímanie podporujú aj vyjadrenia, ktoré zovšeobecňujú určité správanie ako typické pre všetky ženy, napr. „všetky ženy sú rovnaké“, „vyplýva to zo ženskej povahy“, „ani tá vaša nie je výnimkou“, „ktorá z nás to nerobí?“, „patríme k jednému „kmeňu“ a podobne. Tieto zovšeobecňujúce tvrdenia sa vo veľkej miere nachádzajú v mužských aj ženských časopisoch. Kým mužské časopisy si stotožňujú ženu väčšinou len so sexuálnym objektom a prisudzujú jej úlohy zlatokopky, manipulátorky a podobne, ženské časopisy zdôrazňujú snahu ženy o dokonalosť, čo sa prejavuje nielen vo výzore, ale aj v nasledovaní akýchsi predpísaných pravidiel, ktoré sľubujú návody „ako žiť“. Ženy štylizujú do úlohy sebavedomej a emancipovanej osoby s potrebou lásky a uznania. Hypotéza H2 sa potvrdila. Predpokladala, že obraz konštruovaný mužským časopisov a ten, ktorý ponúka časopis pre ženy, sa odlišuje.

Zdroj: Vlastné spracovanie.

otázkach č. 7 a 8, pričom na ne museli odpovedať jednoznačne áno alebo nie. Takisto bola ponúknutá možnosť doplniť aj vlastnú odpoveď. Podľa tohto prieskumu je teda reálna žena vnímaná najmä ako ženskej postavy, dobrá matka, dobrá gazdiná, úspešná v zamestnaní, citlivá, prirodzená, priateľská a sebavedomá. Najmenej respondentov vníma ženu ako arogantnú, feministku, manipulátorku či zlatokopku. Pri komparácii tohto grafu s grafom znázorňujúcim vnímanie obrazu ženy čitateľmi ženských časopisov, môžeme skonštatovať, že sú si dosť podobné. Rozdiely však zaznamenávame najmä pri odpovediach, ktoré sa týkajú fyzických vlastností ženy. Zatiaľ čo ženy v časopisoch sú vnímané ako štíhle, nalíčené, v trochu menšej miere aj športovej a ženskej postavy, len minimum respondentov označilo typickú reálnu ženu ako ženu štíhlej alebo športovej postavy. Obraz ženy v dámskych časopisoch teda ponúka obraz ženy, ktorej vlastnosti zodpovedajú ženám v skutočnosti, v oblasti vzhľadu však prezentujú skôr idealizovanú verziu reálnej ženy. Vnímanie žien v mužských časopisoch a v skutočnosti sa podstatne líši. Kým v mužskom časopise je v najmenšej miere zobrazená žena ako úspešná zamestnankyňa, matka a gazdiná, práve tieto vlastnosti podľa respondentov najviac charakterizujú reálnu ženu. Na druhej strane žena ako dobrá milenka, zlatokopka, štíhla a nalíčená, ktoré podľa respondentov najviac vystihujú ženu v pánskom časopise, sa ukázali v otázke týkajúcej sa obrazu reálnej ženy ako najmenej výstižné. Môžeme teda povedať, že obrazy žien, ktoré nám ponúkajú časopisy určené pre pánov vôbec nezodpovedajú obrazu ženy v skutočnosti.

3 Diskusia strana 32 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

foto: Markus Koller (https://www.flickr.com/photos/markuskoller/)

Hoci výsledky nášho dotazníka ukázali, že len malé percento respondentov si myslí, že obrazy žien nachádzajúce sa v časopisoch pre mužov a pre ženy, zodpovedajú obrazu žien v skutočnosti, vplyv mediálnych posolstiev na recipientov je neodškriepiteľný, obzvlášť v prípade, ak sú tieto posolstvá v podobe stereotypu.

Dotazníkovým prieskumom sme zisťovali názory respondentov na obraz ženy, ktorý môžu pozorovať na stránkach časopisov určených pre mužov a pre ženy. Jeho výsledky sa zhodujú s našimi zisteniami z obsahovej analýzy. Najčastejšími odpoveďami na to, ako vnímajú tento obraz, boli v prípade mužských periodík odpovede: štíhla postava, nalíčená, dobrá milenka, zlatokopka a sebavedomá; v prípade ženských periodík to boli odpovede: štíhla, nalíčená, úspešná v zamestnaní, dobrá matka, nezávislá, prirodzená a sebavedomá. Otázka zameraná na to, ako respondenti vnímajú skutočnú ženu, ukázala odlišné výsledky, ako predchádzajúce otázky. Obraz reálnej ženy, tak, ako ju vnímajú respondenti zodpovedá žene, ktorá je ako ženskej postavy, dobrá matka, dobrá gazdiná, úspešná v zamestnaní, citlivá, prirodzená, priateľská a sebavedomá, a naopak, najmenej často vyskytujúcimi sa charakteristikami bolo: arogantná, feministka, manipulátorka a zlatokopka. Obraz ženy prezentovanej na stránkach lifestylových časopisov pre mužov a pre ženy a obraz ženy v skutočnom živote respondenti vnímajú odlišne, čím sa potvrdila hypotéza H3. V štúdii sme identifikovali obraz ženy, ktorý nám ponúka pánsky a dámsky časopis. Musíme však skonštatovať, že tento obraz podľa nás nie je správny. Obraz ženy v pánskych časopisoch môže byť ženami, ale aj mužmi vnímaný negatívne a môže pôsobiť ponižujúco a sexisticky, najmä ak je v podobe stereotypu, ktorý zovšeobecňuje všetky zástupkyne ženského pohlavia. V ženských časopisoch je situácia o niečo priaznivejšia, avšak aj v tomto prípade je možné vnímať stereotypne zobrazovaný obraz žien negatívne, keďže sa nám často snaží nahovoriť, že existuje len jediný „správny“ obraz ženy – taký, ktorý zodpovedá

všeobecne prijímanému kultu krásy. Zobrazované ženy, ktoré do tohto stereotypu nezapadajú, sa jednoducho označujú ako „iné“. „Iné“ však býva často interpretované ako „nesprávne“. Naše odporúčania smerujú predovšetkým k tvorcom obsahov nielen v týchto dvoch konkrétnych periodikách, ale aj v iných, kde dochádza k stereotypnému zobrazovaniu. Tvorcovia periodík by mali zvážiť, či je práve takýto prezentovaný obraz žien vhodný a či neznevažuje ženy. Hoci výsledky nášho dotazníka ukázali, že len malé percento respondentov si myslí, že obrazy žien nachádzajúce sa v časopisoch pre mužov a pre ženy, zodpovedajú obrazu žien v skutočnosti, vplyv mediálnych posolstiev na recipientov je neodškriepiteľný, obzvlášť V prípade, ak sú tieto posolstvá v podobe stereotypu. To môže viesť k problémom u niektorých nekritických prijímateľoch mediálnych obsahov. v prípade mužov môže dochádzať k problémom v partnerských vzťahoch, keďže ženy v reálnom živote zväčša nedisponujú rovnakými vlastnosťami a výzorom ako ženy prezentované na stránkach časopisov. Rovnako to môže ohroziť psychiku žien a ich vzťah k sebe samej. Podľa výsledkov dotazníka stereotypy žien prezentované v periodikách EMMA a BREJK si nevytvorili oni sami, ide skôr o zaužívané predstavy o žene, ktoré sa v spoločnosti vyskytujú už dlhší čas. Najmä v prípade ženských časopisov môžeme chápať prezentovanie textov s tematikou „ako byť krásna“, ako snahu ponúknuť čitateľkám to, po čom prirodzene túžia. Moc médií je dostatočne veľká, a preto sa nazdávame, že by okrem toho, že tento ideál krásy ďalej podporuje, mohla mať aj vplyv na to, aby pohľad na tento skonštruovaný obraz trochu pozmenila. To je vlastne naším odporúčaním smerujúcim predovšetkým k tvorcom časopisov určeným mužskému a ženskému publiku. Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 33

Vhodným riešením by bolo, keby tieto periodiká vo väčšej miere ponúkali čitateľovi aj iný, alternatívny obraz žien, a to bez toho, aby upozorňovali na inakosť týchto žien. Čitatelia sami potvrdili, že vidia rozdiel medzi zobrazovanou ženou a typickým príkladom reálnej ženy. Nevidíme teda dôvod na to, aby sa časopisy nevenovali reálnym ženám. Každá je totiž jedinečná a médiá, ktoré sa tematike feminity venujú, by mali na tento fakt prihliadať.

POUŽITÁ LITERATÚRA AZDROJE BALUCHOVÁ, B.: Vnímanie rodového diskurzu a rodová (ne) rovnosť na Slovensku v treťom tisícročí. In: PETRANOVÁ, D. – SOLÍK, M. – PLENCNER, A. (eds.): Nové diskurzy mediálnych štúdií- Megatrendy a médiá 2012. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM, 2012, s. 215 – 236. ISBN 978-80-8105-391-7. BARKER, C.: Slovník kulturálních studií. Praha : Portál, 2006. 206 s. ISBN 80-7367-099-2. CARTER, C. : Sex/ Gender and the Media. From Sex Roles to Social Construction and Beyond. In: ROSS, K.: The Handbook of Gender, Sex and Media. Oxford : Wiley- BLACKWELL, 2012, s.367 – 382. ISBN 978-1-4443-3854-6.

RADOŠINSKÁ, J. – VIŠŇOVSKÝ, J.: Aktuálne trendy v mediálnej kultúre. Trnava: FMK UCM v Trnave, 2013. 154 s. ISBN 978-80-8105-516-4. RUTTKAY, F.: Dejiny slovenského novinárstva do roku 1918. Trnava: UCM FMK, 1999. 226 s. ISBN 80-224-0621-X. ŘÍČAN, P.: Psychologie osobnosti. Praha : Grada, 2010. 208 s. ISBN 978-80-2473-133-9. SPÁLOVÁ, L: Mediálny mýtus- mediálna mystifikácia. In: MAGÁL, S. – MISTRÍK, M. – SOLÍK, M. (eds.): Médiá, spoločnosť, mediálna fikcia. Zborník z vedeckej konferencies medzinárodnou účasťou konanej v dňoch 31. marca a 1. apríla 2008. Trnava: FMK UCM, 2008, s. 212 – 214. ISBN 978-80-8105-072-5. VIŠNOVSKÝ, J.: Problematika štruktúry a kompozície v novinárstve. Trnava : FMK UCM v Trnave, 2012. 268 s. ISBN 978-80-8105-398-6. SOLÍK, M. – VIŠNOVSKÝ, J. – LALUHOVÁ, J.: Media as a tool for fostering values in the contemporary society. In: European Journal of Science and Theology, 2013, roč. 9, č. 6, s. 71-77. ISSN 1841-0464. VIŠNOVSKÝ, J. – LALUHOVÁ, J.: Public television as a provider of human values. In: European Journal of Science and Theology, 2014, roč. 10, suppl. 1, p. 175-184. ISSN 1841-0464. WINTER, R.: [perfekcionizmus]: cesta do neba, alebo do pekla? Bratislava : Porta libri, 2006. 150 s. ISBN 80-89067-39-5.

ECO, U.: Skeptikové a těšitelé. Praha : Argo, 2006. 367 s. ISBN 807-20-3706-4.

WOLF, N.: Mýtus krásy: ako sú obrazy krásy zneužívané proti ženám. Bratislava : Aspekt, 2000. 337 s. ISBN 80-85549-15-8.

GAŽOVÁ, V.: Súradnice kultúry. Trnava : FMK UCM, 2003. 114 s. ISBN 80-89034-56- X.

COOK, R.- CUSACK, S.: Gender Stereotyping. Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 2010. 288 s. ISBN 978-0812-2216-26.

HOOKS, B.: Feminizmus do vrecka. O zanietených praktikách. Bratislava : Aspekt, 2013. 159 s. ISBN 978-80-8151-009-0. JANDOUREK, J.: Slovník sociologických pojmů. Praha : Grada, 2012. 264 s. ISBN 978-80-247-3679-2. KARSTEN, H.: Ženy – muži: genderové role, jejich původ a vývoj. Praha : Portál, 2006. 184 s. ISBN 80-7367-145-X. KALNICKÁ, Z.: Archetyp vody a ženy. Brno : Emitos, 2007.185 s. ISBN 978-80-903715-5-2. KOZIAKOVÁ, R.: Stereotypy v rozhlasovej reklame. In: BOČÁK, M. – RUSNÁK, J.: (eds.): Médiá a text 3. Mediálny text: variácie mediálneho diskurzu – popkultúra. Prešov:Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2010, s. 55 – 68. ISBN 978-80-555-0667-7. LIPOVETSKY,G.: Třetí žena. Praha : Prostor, 2007. 329 s. ISBN 807-26-01-71-4. McROBBIE, A.: Aktuální témata kulturálních studií. Praha : Portál, 2006. 240 s. ISBN 80-7367-156-5. McQUAIL, D.: Úvod do teorie masové komunikace. Praha : Portál, 2009. 640 s. ISBN 978-80-7367-574-5. PETRANOVÁ, D. – PLENCNER, A.: Stereotyp ako interpretačná skratka. In: MAGÁL, S. – MISTRÍK, M. – SOLÍK, M. (eds.): Médiá, spoločnosť, mediálna fikcia. Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej v dňoch 31. marca a 1. apríla 2008. Trnava: FMK UCM, 2008, s. 69 – 73. ISBN 978-80-8105-072-5. PRAVDOVÁ, H.: Feminné kontra maskulínne v mediálnej kultúre. In: MAGÁL, S. – MISTRÍK, M. – SOLÍK, M. (eds.): Médiá, spoločnosť, mediálna fikcia. Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej v dňoch 31. marca a 1. apríla 2008. Trnava: FMK UCM, 2008, s. 167 – 170. ISBN 978-80-8105-072-5. PRAVDOVÁ, H.: Sociokultúrny kontext masovej komunikácie. Bratislava : Národné osvetové centrum, 2009. 138 s. ISBN 978-80-7121-314-7.

strana 34 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

INFORMÁCIE O AUTORKE

Bc. Monika Želasková študuje magisterský stupeň v odbore masmediálna komunikácia na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Počas bakalárskeho štúdia pracovala v regionálnom periodiku MY Trnavské noviny, vyšla jej poviedka vo fakultnej ročenke kreatívnych výstupov študentov, absolventov a pedagógov Muuza. V súčasnosti okrem školy pracuje ako recenzentka literárnych diel na portály citaj.to.

foto: Mats Eriksson (https://www.flickr.com/photos/mats_eriksson/)

Výskum úrovne mediálnych kompetencií vybranej skupiny recipientov Sandra Pindiaková

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 35

ABSTRAKT

Hlavným cieľom príspevku je analýza úrovne mediálnych kompetencií detí predškolského veku. Štúdia v úvode opisuje súčasný stav riešenej problematiky doma a v zahraničí. V tejto časti sa definujú ciele a funkcie mediálnej výchovy v podmienkach formálneho a neformálneho vzdelávania. V ďalšej časti sa autorka venuje cieľom a metodike výskumu. V závere ponúka výsledky výskumu a ich analýzu, navrhuje praktické riešenia v oblasti mediálneho vzdelávania pre vybranú skupinu recipientov.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Mediálna výchova. Mediálne kompetencie. Mediálna gramotnosť. Výskum. Predškolský vek.

1 Úvod

Stav mediálnej gramotnosti alebo mediálne či komunikačné správanie detí a mládeže za posledné roky posudzovali mnohé výskumy. Niektoré sa venujú zisťovaniu úrovne mediálnej gramotnosti a mediálnych zručností, iné projekty hodnotia súčasný systém vzdelávania v oblasti mediálnej výchovy. Napríklad v prípade elektronických médií sa veľa diskutuje o ich vplyve na deti. Diskusie sú zamerané najmä na negatívne vplyvy, ako je vplyv násilných médií. Tieto diskusie však nezahŕňajú všetky mediálne účinky, nakoľko negatívny mediálny obsah môže viesť k negatívnym účinkom, tak pozitívny mediálny obsah môže viesť k pozitívnym účinkom. Z toho vyplýva, že účinky médií na deti závisia najmä od jeho obsahu. Deti a mládež stále zostávajú v centre záujmu rôznych projektov, ktoré sa venujú tejto problematike. Detské publikum patrí vzhľadom na svoje vývojové špecifiká k najviac ohrozeným skupinám z hľadiska negatívnych účinkov médií. Deti sa vystavujú rôznym ohrozeniam a rizikám pri používaní internetu, mobilnej komunikácie a pod. Práve preto sa pokladá za dôležité osvojiť si istú úroveň mediálnej gramotnosti už v období detstva. Detské publikum by sa malo čo najskôr naučiť zodpovednému, efektívnemu, cieľavedomému a zmysluplnému využívaniu ponúkaných a sprostredkovaných médií. Hlavne počítače nie sú len o tom, ako stráviť voľný čas pred monitorom a zabávať sa. Internet ponúka množstvo materiálov ohľadom občianskeho, profesionálneho a študijného života. Toto by si mali uvedomiť nielen deti, ale aj ostatné zainteresované osoby, ako sú dospievajúci, rodičia, učitelia atď.

2 Mediálna výchova detí v predškolskom veku na Slovensku

Vzdelávanie a výchova v materských školách sa riadi podľa Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie. Je to najvyšší platný kurikulárny dokument, ktorý určuje ciele a požiadavky spoločné pre všetky deti, ktoré navštevujú materskú školu. Štátny vzdelávací program je vytvorený na základe kontinuálneho prístupu, podporuje integrovaný a komplexný prístup k vzdelávaniu. Určuje základné učivo, ktoré deti majú zvládnuť. Toto učivo garantuje štát prostredníctvom strana 36 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

ABSTRACT

The main goal is to analyze the level of media competencies of pre-school age children. The author describes the current state of the solving problems domestically and abroad. In this section are defined the objectives and functions of media education in conditions of formal and informal education. The author describes the objectives and methodology of work. The final chapter is dedicated to the results of research and their analysis. In this chapter, practical solutions of media education as means of training for a selected group of recipients, are proposed.

KEY WORDS

Media education. Media competence. Media literacy. Research. Pre-school age.

učiteľov a materskej školy, ktoré spĺňajú podmienky pedagogickej a odbornej spôsobilosti. Tento program predprimárneho vzdelávania obsahuje profil absolventa predprimárneho stupňa, ciele vzdelávania a výchovy, organizáciu a charakteristiku predprimárneho vzdelávania, vzdelávacie oblasti a štandardy, vyučovací jazyk, personálne zabezpečenie a organizačnú formu, usporiadanie denných činností v materskej škole, podmienky na zaistenie ochrany zdravia a bezpečnosti pri výchove, priestorové a technicko-materiálne zabezpečenie, podmienky a zásady na vypracovanie školských vzdelávacích programov a podmienky pre deti so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. Mediálna výchova sa do programu predprimárneho vzdelávania zaradila ako prierezová téma. Dieťa získa predprimárne vzdelanie absolvovaním vzdelávacieho programu posledného ročníka v materskej škole. Hlavné ciele predprimárneho vzdelania sú dosiahnutie optimálnej motorickej, kognitívnej, perceptuálnej a sociálno-citovej úrovne ako základ pripravenosti na nástup do školy a na život v spoločnosti. Vedľajšie ciele sú potreba naplniť sociálny kontakt dieťaťa s rovesníkmi, podporiť vzťah dieťaťa k poznávaniu a uľahčiť mu adaptáciu na zmenené prostredie. Do materskej školy sa prijímajú deti v piatom roku života a tie, ktoré odložili začiatok plnenia školskej dochádzky. Dieťa a svet je názov Štátneho vzdelávacieho programu pre materské školy. Delí sa do štyroch tematických okruhov – Ja som, Ľudia, Príroda a Kultúra. Program podporuje osobnostný rozvoj dieťaťa, motivuje a aktivizuje rozvoj psychomotoriky, emocionality a poznania. Pomáha rozvíjať tvorivosť, formovať rôzne životné kompetencie a vlastnú jedinečnosť dieťaťa. Napomáha dieťaťu tiež rozvíjať svoju osobnosť v oblasti sociálnej, poznávacej, emocionálnej a morálnej. Mediálna výchova v materských školách by mala pomôcť deťom spoznávať mediálny svet a orientovať sa v mediálnych posolstvách primeraných ich veku. Mali by vedieť rozoznať rozdiely medzi skutočným svetom a fikciou zobrazovanou v médiách. Na hodinách mediálnej výchovy v materskej škole treba rešpektovať rôzne špecifiká vývinových daností dieťaťa. Treba brať ohľad na ich skúsenosti. Špeciálny model mediálnej výchovy sa vytvára pre skupinu detí, ktoré nenavštevujú materskú školu. V spolupráci s miestnymi samosprávami a VÚC by sa dala realizácia mediálnej

výchovy vykonať prostredníctvom miestnych a regionálnych kultúrnych a osvetových centier. Centrum by zabezpečovalo projekty mediálnej výchovy, tvorivé dielne a metodickú časť. Ďalšia z možností realizácie mediálnej výchovy detí v predškolskom veku je prostredníctvom verejnoprávnych médií. Do programu by sa zaradil cyklus mediálnej výchovy pre deti do 6 rokov. Program by sa mohol vysielať dopoludnia a výhodou je, že by bol časovo a priestorovo nenáročný. Mohla by sa spojiť mediálna výchova pre deti v predškolskom veku s mediálnou výchovou pre rodičov. V marci tohto roku sa uskutočnil seminár pre učiteľov materských škôl Prešovského a Košického kraja, ktorý zorganizovalo Metodicko-pedagogické centrum pod názvom Nové trendy v predškolskej výchove. Na seminári sa hovorilo o potrebe zvýšenia profesijných kompetencií pedagógov v oblasti využívania digitálnej techniky, ktorou boli vybavené. Pri tvorbe tohto projektu sa ukázalo, že sa všetko začína už v materskej škole. Dnešné deti prichádzajú do škôlky zo znalosťami z oblasti komunikačných technológií, čo zvyšuje význam zlepšovania kompetencií učiteľov na predprimárnom stupni. Je nevyhnutné posilniť mediálnu výchovu v predprimárnom vzdelávaní, pretože v dnešnej dobe je veľmi ľahký prístup k nebezpečným a ohrozujúcim mediálnym obsahom.

3 Mediálna výchova detí v predškolskom veku v zahraničí V zahraničí je množstvo projektov, ktoré podporujú rozvoj mediálnych kompetencií detského recipienta. Fínsko patrí medzi krajiny s najvyššou úrovňou mediálnej gramotnosti. Národný audiovizuálny inštitút vo Fínsku vydal príručku Children and media a príručku Mediálna výchova vo Fínsku. Dobrá mediálna gramotnosť je sprievodca národnou politikou Fínska 2013 – 2014 (Good Media Literacy – National Policy Guidelines 2013 – 2016). Publikáciu vydalo Ministerstvo školstva a kultúry a je dostupná aj na internete (http://sheeplive.eu). Publikácia tiež obsahuje Smernice kultúrnej politiky vypracované Ministerstvom školstva a kultúry Fínska na propagáciu mediálnej gramotnosti medzi fínskymi deťmi a adolescentmi. V dokumente sa taktiež uvádza, že boli spracované projekty pre deti vo veku pod 12 rokov v rôznych prostrediach (knižnice, strediská celodennej starostlivosti, predškolské zariadenia, základné školy). Na budovanie vedomostnej základne mediálnej výchovy boli taktiež vymedzené finančné prostriedky. Projekty, tréningy a vytváranie sietí prispievajú už niekoľko rokov k rozvoju mediálnej výchovy ponúkanej verejnými knižnicami. Fínske centrum pre mediálnu výchovu a audiovizuálne médiá (Predtým Úrad pre klasifikáciu filmov) MEKU je národná agentúra podriadená Ministerstvu školstva a kultúry. Pôsobí ako expertné pracovisko vo vývoji detského mediálneho prostredia a podporuje výskum týkajúci sa odvetvia, monitoruje medzinárodný vývoj v tejto oblasti a distribuuje informácie o deťoch a médiách. Národná rada pre školstvo (National Board Of Education) obsahuje okrem iného predprimárne (predškolské) a základné vzdelávanie, ranné a popoludňajšie aktivity, všeobecné vyššie stredné vzdelávanie a základné vzdelávanie v oblasti umenia. Mediálne fórum pre deti a mládež, propagujúce schopnosti detí a adolescentov, ich gramotnosť, potrebu rozvoja sebaregulácie médií a internetových komunít, vyžaduje debatu a zvýšenie povedomia o dôležitosti mediálnej gramotnosti. Do rozvoja mediálnej gramotnosti sú zainteresované aj neziskové, resp.

mimovládne organizácie a univerzity, ale za kľúčovú sa pre mediálnu výchovu, samozrejme, považuje rodina. Vo Fínskej spoločnosti pre mediálnu výchovu (Finnish Society on Media Education) môžeme nájsť rôzne materiály o mediálnej výchove (na stiahnutie vo formáte PDF aj v angličtine), učebné osnovy, ďalej rôzne opatrenia týkajúce sa politiky mediálnej výchovy vo Fínsku. Nadácia Evens Foundation sa zameriava na zvyšovanie kritického myslenia a mediálnej gramotnosti v Európe (http:// www.evensfoundation.be). V novembri roku 2013 odovzdala ocenenie Even Pize talianskej organizácii CENTRO ZAFFIRIA za projekt Extramedia. Cieľom tohto projektu je učiť deti vo veku od 4 – 8 rokov čítať obrazy a podporiť ich vizuálnu gramotnosť. Organizácia sa snaží o šírenie mediálnej gramotnosti a taktiež rozvíja inovatívne aktivity zamerané na mediálnu výchovu pre deti so zapojením rodičov a starých rodičov. ENPA (Európska asociácia vydavateľov novín) je publikácia, ktorá sa zaoberá tým, ako môžu noviny pomôcť mediálnej gramotnosti. Projekt zahŕňa 18 krajín. Novinári, fotografi a animátori navštevujú jednotlivé triedy v školách, vytvárajú spoločne tematické školské noviny na rôzne témy, ako je napr. rasizmus alebo nenávistné prejavy. Cieľová skupina je od 4 – 18 rokov (materské až stredné školy). V Poľsku je projekt venovaný deťom pod názvom Poznaj Bezpieczny Internet alebo Necio.pl je edukačný projekt pre deti vo veku 4 – 6 rokov. Na webovej stránke sú rôzne hry, videá, piesne a materiály. V Kanade funguje pre detské publikum Rádio Nadácia pre deti. Spoločnosť bola založená v roku 2001. Je to nezisková organizácia, ktorá vykonáva výrobnú činnosť rádia s mladými ľuďmi od 6 do 18 rokov. Nadácia získala licenciu od CRTC AM. UNICEF obsahuje Databázu mediálnych projektov o deťoch a pre deti. Na webovej stránke MAGICbank môžeme nájsť zaujímavé mediálne iniciatívy. Projekt poskytuje praktické informácie a inšpiráciu pre všetkých, ktorí chcú rozvíjať iniciatívy týkajúce sa detí a médií. V Českej republike upravuje formálne vzdelávanie mladých ľudí vo veku 3 – 19 rokov Rámcový vzdelávací program. Je to východiskový dokument, ktorý upravuje obsahové a metodické rámce vzdelania pre jednotlivé etapy od predškolského až po stredné vzdelávanie.

4 Cieľ a metodika práce 4.1 Charakteristika výskumnej metódy Štúdia sa zameriava na detského percipienta v predškolskom období a venuje sa skúmaniu úrovne jeho mediálnych kompetencií. Na zistenie potrebných výsledkov bola použitá výskumná metóda ohniskové skupiny – focus groups. Táto metóda prináša výsledky kvalitatívneho charakteru. Predmetom štúdie je na základe analýzy úrovne mediálnych kompetencií detí predškolského veku navrhnúť koncepciu pre materské školy, ktorej cieľom bude posilnenie mediálnych kompetencií vybranej skupiny recipientov. Za cieľ sme si stanovili analýzu úrovne mediálnych kompetencií detí v predškolskom veku pomocou výskumnej metódy focus groups. Objektom skúmania sú deti v predškolskom veku. Našou úlohou je zistiť úroveň ich mediálnych kompetencií a následne navrhnúť koncepciu pre materské školy, ktorá by posilnila ich mediálne kompetencie. Ohnisková skupina (focus groups) je okrem hĺbkového rozhovoru jedna z hlavných metód kvalitatívneho výskumu, ktorá poskytuje kvalitatívne informácie získané prostredníctvom otvorených otázok. Princípom tejto metódy Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 37

je riadená diskusia, ktorú vedie školený moderátor, ktorého funkciou je riadiť diskusiu medzi približne 7 až 8 osobami na zvolenú tému. Cieľom je preskúmať postoje a názory cieľovej skupiny. Moderátor respondentom kladie otvorené otázky a na základe získaných odpovedí identifikuje témy, ktoré sú pre cieľovú skupinu významné. Prostredníctvom odpovedí na otázky získava aj informácie o názoroch a postojoch respondentov na určitú tému. (Miovský, 2006, s. 174 – 185). Výhody ohniskovej skupiny – umožňuje získanie veľkého množstva údajov, ktoré sa vzťahujú k predmetu hodnotenia (za krátku dobu možno získať mnoho detailných informácií), umožňuje pozorovať respondentov pri aktuálnej reakcii na danú tému, má široké uplatnenie, napr. môžeme ich použiť namiesto individuálneho rozhovoru, ktorý môžu niektoré osoby odmietať, pretože sa pri ňom necítia dobre, využíva skupinové fenomény (napr. skupina je jedinečným nástrojom pochopenia rôznych situácií, postojov atď.). Nevýhody ohniskovej skupiny – moderátor diskusie musí mať osvojené komunikačné stratégie a zručnosti, veľmi dobré schopnosti práce so skupinou a skupinovou dynamikou. Táto metóda sa musí často niekoľkokrát opakovať (témy, ktoré súvisia s výskumom sa nemusia vyčerpať počas jedného stretnutia), čo môže byť časovo, organizačne aj finačne veľmi náročné. Náročná je aj analýza dát, ktorá kladie veľké nároky na skúsenosti anketára (Morgan, 2001, s. 54 – 70). Dopredu sme si pripravili okruh modelových otázok, ktorých poradie nebolo až tak záväzné. Keďže sa výskum robil s deťmi v predškolskom veku, bolo nutné prispôsobiť otázky ich veku, aby porozumeli. Pripravili sme podrobný scenár otázok. Deťom sme pred výskumom pustili animované detské rozprávky OVCE.sk. Na základe rozoberanej témy v rozprávke sa deťom kládli pripravené otázky. Rozhodli sme sa použiť štyri animované rozprávky OVCE.sk s názvami Mobilmánia, Cudzí telefón, Pomútené hlavy a Fašiangová maska. V rozprávke Mobilmánia sa prezentuje téma – závislosť od mobilných telefónov a etiketa mobilnej komunikácie. Témou rozprávky Cudzí mobil je rešpektovanie súkromia svojho priateľa a tiež mobilná etiketa. V rozprávke Pomútené hlavy sa zobrazuje závislosť od počítačových hier. Témou rozprávky Fašiangová maska je napodobňovanie mediálnych vzorov v nebezpečných situáciách. V týchto animovaných rozprávkach vystupujú postavy ako múdry starý Bača, naivný a hlúpy Jano, ochranca Horár, ovečky, barany a zlí vlci. Dej sa vždy odohráva na salaši, objavujú sa tu prvky ľudovej kultúry (bryndzové halušky, nárečové výrazy a ľudové porekadlá...). Rozprávky ukazujú súčasný životný štýl detí a mládeže a odzrkadľuje sa v nich klasická podoba príbehu dobra a zla. Deťom sa pomocou tejto formy približujú jednotlivé ohrozenia vo virtuálnom svete. Na záver každej rozprávky Horár povie ponaučenie, ako sa chrániť pred danými rizikami.

4.2 Priebeh výskumu Výskum sa uskutočnil v materskej škole, ktorú deti navštevujú. Prebehol so súhlasom pedagógov a riaditeľky materskej školy. Celý výskum bol nahrávaný na diktafón. Na začiatku učiteľka predstavila moderátora, usadila deti do kruhu na stoličky. Výskum focus groups sa začal úvodnou diskusiou a predstavením témy. Prvá téma bola o mobilných telefónoch a závislosti od mobilov. Deti boli aktívne a zaujaté témou, veľmi rýchlo sa uvoľnila atmosféra a postupne ich prešla tréma a brali toto stretnutie ako formu hry. Po úvodnej diskusii si pozreli rozprávku Mobilmánia. Potom nasledovali otázky týkajúce sa strana 38 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

tejto témy. Deti mali čas chvíľu rozmýšľať a uviesť príklady. Pokračovalo sa rozhovorom o tom, aké nebezpečenstvo sa zobrazovalo v rozprávke a aké ponaučenie si deti z rozprávky zoberú. Ak deti nejakú scénu nesprávne pochopili, moderátor ich usmernil. Na rozprávku Mobilmánia nadväzovala rozprávka Cudzí mobil. Ešte pred pustením druhej rozprávky sa opäť rozbehla úvodná diskusia k danej téme. Po pozretí rozprávky nasledovali pripravené otázky, deti uviedli svoje príklady a skúsenosti. Nakoniec sa zhrnulo ponaučenie, ktoré vyplývalo z druhej rozprávky. Prvá časť výskumu prebehla počas jedného dňa a trvala asi hodinu. Druhá časť výskumu prebiehala nasledujúci deň, kedy sa deťom pustili ďalšie dve rozprávky. Výskum prebiehal takým istým štýlom ako predchádzajúci deň. Druhá časť výskumu trvala tiež zhruba hodinu.

4.3 Výskumný súbor Výskumnú vzorku tvorilo 8 detí v predškolskom období vo veku 5 až 6 rokov. Skupinu tvorili 4 chlapci a 4 dievčatá. Výskum bol realizovaný v Materskej škole na Sládkovičovej ulici č. 13 v Modre. Výskumná vzorka vznikla dostupným výberom detí z posledného ročníka. V tejto triede sú najstaršie deti. Pre deti to bolo známe a prirodzené prostredie, keďže navštevujú vybranú materskú školu. Ohnisková skupina: A - 6 rokov; B - 5 rokov; C - 5 rokov; D - 6 rokov; E - 5 rokov; F - 5 rokov; G - 5 rokov; H - 6 rokov.

5 Výsledky výskumu a ich analýza

V tejto kapitole zhrnieme výsledky výskumu focus groups, pomocou ktorého chceme zistiť úroveň skúmanej vzorky detí predškolského veku. Pokúsime sa navrhnúť vhodné a praktické riešenia mediálnej výchovy.

5.1 Rozprávka Mobilmánia Na otázku, či poznajú mobil, odpovedalo všetkých osem detí kladne. Traja z ôsmich majú dokonca vlastný mobilný telefón (dve dievčatá a jeden chlapec vo veku šesť rokov). Z detí, ktoré majú vlastný mobil, vedelo jedno dievča, že je to dotykový mobil a že sa nazýva smartfón. Na presný názov mobilu si nevedela spomenúť, lebo ho nemala momentálne pri sebe, ale doma. Druhé dievča povedalo, že má tiež vlastný mobil, ale rodičia jej ho dajú len niekedy. Tretí chlapec potvrdil tiež, že má vlastný telefón, ale len preto, že starší brat si kúpil nový, tak jemu dal ten starý. Ostatní piati zo skupiny povedali, že nemajú vlastný telefón, lebo sú podľa ich rodičov ešte príliš malí na to, aby vlastnili mobil a stačí im, ak si ho požičiavajú od rodičov alebo starších súrodencov. Na otázku, ako využívajú mobil, všetkých osem detí naraz zvolalo, že hrajú hru Angry Birds. Každý účastník potvrdil, že je to ich najobľúbenejšia hra a hrajú ju na mobile, tabletoch alebo na počítači. Deti bez vlastného telefónu si mobil požičiavajú najmä preto, aby si mohli zahrať túto hru a potom si v škôlke medzi sebou hovoria skóre. Vedia používať aplikáciu Obchod Play, odkiaľ si sťahujú rôzne hry. Niektorí používajú mobil na fotenie a pozeranie obrázkov. Jednej dievčine ho rodičia kúpili najmä preto, aby bola v kontakte s rodičmi, ktorí sú často služobne preč. Ale všetci sa zhodli v tom, že mobil využívajú najmä na to, aby mohli hrať hry. Keď sme deťom pustili prvý raz rozprávku Ovce.sk s názvom Mobilmánia, tak sa im veľmi páčila. Túto istú rozprávku pozerali dva razy, keďže po prvej časti nevedeli odpovedať na otázky. Druhý raz sme im rozprávku pustili s upozornením,

foto: https://www.flickr.com/photos/endlisnis/

Deti celkom nepochopili posolstvo príbehu, ktorý sme im pustili. Pochopoli len to, že Jano sa správal zle, lebo ujo Bača bol smutný a nemali by sme hrýzť do telefónov.

aby si všímali najmä postavu Jana a jeho konanie s mobilným telefónom. Deti vnímali mladého Jana ako vtipnú a komickú postavu, ktorá ich pobavila. Čo sa týka situácie Janko a mobil, tak prevažne zaregistrovali len to, že doňho zahryzol a potom ho bolel zub. Traja zo skupiny zhodnotili, že Janko sa správal zle, pretože mal v ruke stále mobil a nevšímal si Baču, ktorého bolel zub. Zvyšní členovia skupiny vnímali Jana prevažne ako vtipnú postavičku, ktorej úlohou bolo zabaviť divákov. Dve dievčatá zaregistrovali na konci rozprávky horárove ponaučenie – že máme vypnúť zvuky, ak sme u zubára alebo v kine, aby nás mobil nerušil. Ostatní to zhodnotili tak, že Jano sa správal zle, lebo ujo Bača bol smutný a nemali by sme hrýzť do telefónov. Dalo by sa zhodnotiť, že deti celkom nepochopili posolstvo tohto príbehu, preto sme im ho museli vysvetliť. Štyria z ôsmich potvrdili, že pre nich je celkom prirodzené používať mobil neustále, pretože rodičia im za to ani nenadávajú, skôr sú radi, že majú od nich pokoj a oni majú, čo robiť.

5.2 Rozprávka Cudzí mobil Reakcie na druhú rozprávku boli už lepšie. Na scénku, kde si mladý Jano pozeral Bačov mobil bez jeho povolenia, vedeli zareagovať, že je to nesprávne. Priznali sa, že keď vychovávateľka odíde na chvíľku preč, nechá si mobil na stole a niekto jej volá, tak to zdvihnú. Dokonca jeden sa priznal, že rodičom potajomky stále kradne mobil, aby sa na ňom mohol hrať. Všetci používajú slovíčka ďakujem, prosím a vedia, že keď si chcú niečo požičať, treba poprosiť. Napriek tomu niekedy nevedia ovládnuť svoju

zvedavosť a zdvihnú zvoniaci mobil alebo si ho vezmú len tak bez dovolenia, aby sa mohli hrať, aj keď vedia, že ich potom čaká pokarhanie alebo trest.

5.3 Rozprávka Pomútené hlavy Rozprávka s názvom Pomútené hlavy bola veľmi aktuálna, keďže už z predchádzajúcich diskusií s deťmi vyšlo najavo, že hranie hier je hlavná činnosť, ktorou vypĺňajú voľný čas. Všetkých osem účastníkov skupiny potvrdilo, že majú doma počítač a dokonca, že každý má vlastný tablet, okrem dvoch, ktorí povedali, že tablet je spoločný (rodinný). Každý zo skupiny potvrdil, že počítač alebo tablet využíva hlavne na hranie hier, pozeranie rozprávok a filmov. Spomedzi najnovších animovaných rozprávok sa im najviac páči Ľadové kráľovstvo, Na vlásku, Turbo a Vtáčí úlet. Prezradili, že spolu s vychovávateľkou majú hodiny kreslenia na počítači. Pani vychovávateľka dodala, že používa program Art na kreslenie, kde ich učí vyfarbovať rôzne tvary, kresliť, pečiatkovať a vytvárať obrazy. Na otázku, aké hry hrajú na počítači alebo tablete, opäť všetci potvrdili hru Angry Birds podobne ako v prípade mobilných telefónov. Dievčatá prevažne zaujímajú hry ako kreslenie, vyfarbovanie, obliekanie a maľovanie Barbie, pexeso, Spongebob alebo 102 Dalmatíncov. Chlapci okrem hry Angry Birds hrajú Lego hry, Mariove dobrodružstvá, Hry na pláži, Toy Story 3, Lego Batman, Na vlásku, puzzle, pexeso a kreslenie.

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 39

strana 40 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

foto: Ovce. sk (http://sk.sheeplive.eu/na-stiahnutie/tapety )

Deti povedali, že internet využívajú na pozeranie rozpráChlapci sú tí, ktorých viac pohltil virtuálny svet hier. Dokonca vok, filmov a hranie hier. Vedia, že na internete sa dajú pozerať niektorí z nich povedali, že ich snom je sedieť za počítačom rôzne obrázky a stránky. Tvrdia, že vidia rodičov alebo starších celé dni a nič iné nerobiť. súrodencov, ako si píšu zo známymi alebo si tam vybavujú prácu a posielajú maily. Jedno dievča zo skupiny vedelo, že sa 5.4 Rozprávka Fašiangová maska to nazýva Facebook, kde si jej súrodenci píšu s kamarátmi. Deti v tomto veku zvyknú mať nejakého hrdinu, ktorý Z tejto vybranej skupiny nikto nenavštevuje sociálne siete a ani je ich vzorom a chceli by vyzerať alebo mať také schopnosti nie je zaregistrovaný na Facebooku. Povedali, že rodičia im ako on. Chlapci jednoznačne potvrdili, že najlepší je Batman, vyhľadávajú online stránky, kde sa nachádzajú vhodné hry pre pretože vie lietať, má dobrý oblek a auto. Je to pre nich hrdina, nich. Jedna účastníčka skupiny uviedla, že rodičia jej uložili do lebo zachraňuje ľudí. Dvaja chlapci k Batmanovi ešte pridali tabletu stránky, kde sú vhodné hry pre jej vekovú kategóriu, Spidermana, dokonca mali jeho potlač na oblečení a mali aj preto si vie hry vyhľadať aj sama. figúrky Spidermana so sebou v škôlke. Na Spidermanovi sa Počas pozerania rozprávky Pomútené hlavy si deti všimli, im páči, že vie lietať z bytovky na bytovku pomocou pavučiže Janko hrá nejakú hru s loptami, pretože sa mu tam načítavali ny a jeho maska. K týmto hrdinom pridal jeden chlapec ešte body. Chlapci spoznali podľa ovečiek, že hrajú hru Mario a Stars Ironmana, pretože on má lepší kostým, ktorý má aj lasery. Wars. Každý si všimol, že Bača strihal ovce a dolámali sa mu Chlapcom sa táto debata o filmových hrdinoch páčila, pretože nožnice. Chlapci tiež reagovali na Horára, ktorý v lese mieril ich naozaj obdivujú a radi sa k nim prirovnávajú, chceli by zbraňou na vlkov. Podobne orientované hry označili ako ,,strievyzerať ako oni a vedieť to, čo oni. Čo sa týka dievčat, tie najprv ľačky“, ktoré však nemajú povolené hrať, lebo sú ešte na také ani nevedeli povedať, že či majú nejakú hrdinku, ale keď dlhšie porozmýšľali, tak jednej napadla Mulan. Zvyšné tri sa zhodli, hry malí. Tí, čo majú súrodencov však vidia, že hrajú hry, kde sa strieľa (akčné, mysteriózne) a radi ich sledujú pri hraní. Na otázku, ako dlho im rodičia dovolia byť na počítači alebo tablete, štyria zo skupiny povedali, že tam môžu byť koľko chcú, nemajú v podstate žiadne pravidlá. Zdôvodnili to tak, že ich rodičia na nich nemajú čas, tak im kúpili tablety. Zvyšní štyria povedali, že v ich rodinách platia nejaké pravidlá, ktoré stanovili rodičia. Musia poslúchať rodičov alebo upratovať si izbu. Vtedy môžu ísť na počítač. Ale len dvaja majú určité časové obmedzenie. Ak sú poslušní, tak môžu ísť na počítač na asi dve až tri hodiny. Ostatní, keď sú poslušní, tak tam môžu byť neobmedzene, pokým im rodičia neoznámia, že Jeden chlapec o sebe neustále vyhlasoval, že je počítačový maniak. Rodičia to o ňom hovoje čas spať. V prípade, že neposlúchajú, ria a jemu sa to páči. majú zakázané ísť na počítač. Z celej skupiny iba dvaja chlapci športujú alebo sa venujú aj niečomu inému vo svojom voľnom čase. Jedného chlapca dali rodičia na futbal práve preto, že sa im páči princezná Locika z rozprávky Na vlásku. Taktiež lebo sa im zdalo, že veľa času trávi na počítači hraním hier. spomenuli rozprávku Rebelka, kde je hlavná hrdinka princezná Druhý chlapec navštevuje hodiny bojového umenia. bojovníčka. Jedno dievča spomenulo Ariel, kvôli tomu, že sa jej páčia červené vlasy a chcela by žiť v takom podmorskom svete. Keď sa mali deti zo skupiny rozhodnúť, či ísť radšej von Taktiež spomenuli rozprávku Avatar, pretože sa im páči krajina so svojím najlepším kamarátom alebo zostať hrať doma svoju najobľúbenejšiu hru, tak dievčatá potvrdili, že oni by išli radšej Pandora, ktorá je tam počítačovo vytvorená. von s kamarátkou. Prirovnávali to dokonca k rozprávke, kde sa Z televíznych programov, ktoré dievčatá najviac sleduJanko stále hral s mobilom, nevšímal si uja Baču a ten bol kvôli jú, prevládajú tieto detské stanice: Disney Channel, Minimax tomu smutný. Povedali, že oni by nechceli, aby bola ich kamaa JimJam. Chlapci pozerajú rozprávky na televíznych staniciach rátka smutná. Jedno z dievčat uviedlo, že si môže kamarátku Cartoon Network, Minimax a JimJam. Dvaja chlapci povedali, volať k sebe domov a hrajú sa spolu hry na počítači. Z chlapcov že ich pozeranie televízie veľmi nebaví, radšej si zahrajú hry na dvaja povedali, že by určite zostali radšej doma a hrali sa na počítači alebo idú na tréning. Cartoon Network je medzinárodná počítači hry. Jeden chlapec o sebe neustále vyhlasoval, že je detská televízia, ktorá vysiela prevažne animované rozprávky. počítačový maniak. Rodičia to o ňom hovoria a jemu sa páči, Disney Channel je detská televízia s českým dabingom. Minimax že ho tak volajú. Zvyšní dvaja povedali, že by išli radšej von, je detský televízny kanál s kreslenými animovanými seriálmi respektíve na tréning. Jeden navštevuje bojové umenie a pov českom jazyku pre deti predškolského a školského veku. Jimvedal, že by chcel byť trénerom. Druhý začal trénovať futbal Jam je televízia pre deti v predškolskom veku. Je zaujímavé, že a baví ho to, lebo tam chodí so svojím najlepším kamarátom. nikto nepovedal konkrétnu rozprávku alebo seriál, ktorý tam Z toho vyplýva, že dievčatá radšej uprednostnili kamarátku sleduje. Každý to pozná podľa televízneho programu. pred počítačom, aj keď majú doma počítač alebo vlastný tablet.

Počas pozerania rozprávky Fašiangová maska hneď spoznali, za aké masky sa Janko a ovečky prezliekli. Reagovali najmä chlapci, pretože tam spoznali svojich filmových hrdinov ako Spiderman, Superman a Avatar. Vedeli, že Janko má masku ako bojovník karate kid. Keď si mali deti vybrať masku, za akú by sa prezliekli na karneval, tak dve dievčatá povedali, že by chceli byť princeznou z rozprávky Na Vlásku, pretože obdivujú jej krásne dlhé vlasy. Ďalšia by chcela masku Ariel a posledná povedala, že ona má doma šaty Popolušky. Dvaja chlapci povedali, že by chceli masku Batmana, lebo je to ich hrdina, ďalší Spidermana, lebo sa mu páči jeho oblečenie a posledný by si dal masku Ironmana. Na situáciu v rozprávke, kde sa stretli ovečky a Jano s vlkmi reagovali tak, že Janko ich zachránil pred zlými vlkmi, lebo sa vedel biť. Dokázali zhodnotiť to, že ovečky boli za tie masky len prezlečené a vedeli, že v skutočnosti nemajú takú silu a schopnosti ako filmoví hrdinovia. Povedali, že aj keď Spiderman alebo Batman vo filme lieta, vedia, že to je len ,,akože“ v skutočnosti to tak nie je.

5.5 Zhrnutie výsledkov výskumu a odporučenie pre prax Z nášho výskumu vyplýva, že skúmaní účastníci skupiny disponujú dobrou úrovňou mediálnych kompetencií, zjednodušene povedané, vedia narábať s novými mediálnymi technológiami – mobilné telefóny, počítače alebo tablety. Čo sa týka mobilných telefónov, vedia s ním narábať, aj keď nie každý člen zo skupiny má svoj vlastný. Požičiavajú si ich od rodinných príslušníkov najmä na hranie hier. V dnešnej modernej dobe je na mobiloch k dispozícii aj internet. Pomocou mobilu môžu deti posielať správy, emaily, pripájať sa na sociálne siete a internetové stránky. Tieto možnosti sa našej výskumnej vzorky ešte netýkajú, ale každú chvíľu môžu, preto treba robiť vhodné preventívne opatrenia. Deti v predškolskom veku zatiaľ využívajú mobilné telefóny len na hranie hier, fotografovanie alebo volanie s rodičmi. V dnešnej dobe si človek nevie predstaviť život bez mobilného telefónu. Používanie telefónu má veľa výhod, ale aj rizík, ktoré číhajú na jednotlivcov. Deti sa zvyknú správať dosť neopatrne pri používaní mobilných telefónov. Navzájom si mobily požičiavajú, prezradia svoj PIN kód, telefónne číslo alebo si posielajú medzi sebou fotky a videá. Ak dieťa stratí svoj mobilný telefón, treba sa čo najrýchlejšie obrátiť na operátora, aby sa zablokovala SIM karta v telefóne. Keď chceme ochrániť dieťa pri používaní mobilného telefónu, existuje zopár dobrých tipov. SIM karta vyrobená pre deti, na ktorej je zablokovaný prístup na audiotextové čísla a nefunguje ani stiahnutie témy s nevhodným obsahom. Na karte sa dá vytvoriť pevný zoznam čísel, na ktoré bude môcť dieťa volať. Detská SIM karta umožňuje tiež lokalizáciu v prípade nebezpečenstva alebo kontrolu jeho spotreby. Výhodou mobilných telefónov je, že sa dá s dieťaťom kedykoľvek skontaktovať a overiť si, kde sa nachádza. Napriek tomu, prevažná väčšina rodičov skúmaných detí si myslí, že sú na to ešte príliš malé. Veľmi dôležitá je komunikácia detí s rodičmi alebo pedagógmi o rizikách, ktoré súvisia s používaním mobilov. Deti sú veľmi zvedavé a láka ich skúšať nové veci. Zdvíhajú cudzí mobil bez povolenia alebo volajú neznámym ľuďom na tiesňovú linku v rámci zábavy. Treba deťom všetko vysvetľovať a rozprávať sa s nimi o tom, že za svoje skutky nesú zodpovednosť a môžu tým niekomu ublížiť. Niekedy deti nevedia rozoznať, či to, čo robia, je pre druhého vtipné ale-

bo ponižujúce. Deti by mali vedieť, že ubližovanie slabšiemu a opakovaná agresia je zlá a dokonca aj trestná. Všetky deti zo skupiny uviedli, že vlastnia alebo majú v rodine tablety a počítač, ktoré aktívne využívajú na hranie hier. Samozrejme, že táto činnosť je pre deti príjemná zábava a relax. Každý predsa potrebuje určité uvoľnenie alebo rozptýlenie. Vybraná skupina detí podľa ich odpovedí akúkoľvek rozumnú mieru prekročila. Hranie hier je ich hlavnou náplňou života. U niektorých členov skupiny sa môže potvrdiť, že ide už o závislosť, pretože vo voľnom čase nerobia okrem tejto činnosti nič iné. Závislosť od počítačových hier sa týka najmä chlapcov. Deti si to už neskôr ani neuvedomujú, že ich aktivity na počítači prestali byť len spestrenie vo voľnom čase, ale prerástli do závislosti, pretože už ani nevedia posúdiť, koľko času strávia na počítači. Preto je najmä pre rodičov veľmi dôležité všímať si už prvotné signály nadmerného venovania sa činnostiam na počítači. Je samozrejmé, že lepšie je zasiahnuť v začiatkoch, ako neskôr riešiť vážny problém a vyhľadávať odbornú pomoc. Počítačové hry zaujmú dieťa zaujímavým virtuálnym svetom, kde zažívajú vzrušenie, zábavu alebo ovládajú celú hru tým, že sú nejakým hrdinom v napínavom príbehu. K svojej prvej hre sa dieťa dostane pomocou rodiča alebo staršieho súrodenca. Pokiaľ sa hra kupovala s tým zámerom, že rodič chce vyplniť svojmu dieťaťu voľný čas, znamená to veľké riziko, že dieťa sa stane od hier závislé. Dieťa, ktoré je závislé od počítačových hier, sa prejavuje napríklad zmenami nálad alebo ak nehrá hry, tak je nervózne a podráždené. Aktivita na počítači je preň najdôležitejšia na svete, púta jeho pozornosť. Aj keď sa tejto aktivite nevenuje, rozmýšľa o nej a teší sa na ňu. Ak ho niekto pri hraní hier vyruší, tak ho kritizuje. Nie je schopný orientovať sa v čase a hral by takpovediac donekonečna. Reaguje podráždene, ak práve nie je na počítači, dokonca môže mať pre svoju závislosť problémy s okolím. Samotná závislosť je dôsledkom nejakého problému. V našom prípade deti trávia toľko voľného času hraním hier, lebo majú nedostatok pozornosti od rodičov. Detstvo je veľmi dôležitá etapa vo vývine jedinca, kedy nadobúda rôzne zručnosti, ktoré si osvojí a potom ich využíva aj v dospelosti. v detskom veku sa utvárajú aj návyky súvisiace so zdravým životným štýlom. Deti, ktoré sedia celé hodiny pri počítači, majú aj nepravidelnú životosprávu a nedostatok pohybu, čo sa prejavuje rôznymi zdravotnými problémami. Keď chce rodič predísť tomu, aby sa jeho dieťa stalo počítačovým maniakom, mal by mať prehľad o aktivitách dieťaťa. Počítač treba umiestniť do spoločnej izby a nie do detskej izby. Treba si zahrať tiež tie hry, ktoré dieťa stále hrá, aby rodičia zistili, prečo sú pre dieťa také lákavé. Veľmi dôležité je stanoviť deťom pravidlá používania počítača a internetu. Najvhodnejšia je spoločná dohoda na čase, ktorý môže dieťa stráviť na počítači. Samozrejme, dieťa možno nebude vždy dodržiavať tieto pravidlá, ale aspoň vie, čo sa od neho očakáva. V operačnom systéme Windows alebo pomocou blokovacieho softvéru sa dá nastaviť systém rodičovskej kontroly. Dá sa tam presne stanoviť časový rozvrh a počítač alebo internetový prehliadač sa v určenej dobe vypne. Funkciu rodičovskej kontroly je možné aktivovať aj do smartfónu a tabletu. Priamo v operačnom systéme Windows sa dá nastaviť časové obmedzenie a prístup k hrám a programom. Najčastejšie používané rodičovské programy sú CellSpy, Crawler Parental Control, K9 Web Protection, KidRex a mnoho ďalších. Rodičia by mali byť vždy pri výbere vhodných hier pre dieťa. Výrobcovia označujú hry príslušným symbolom a vekovým obmedzením. V systéme PEGI – pegi.info (Pan European Game Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 41

foto: Devon Christopher Adams (https://www.flickr.com/photos/nooccar/)

Dieťa, ktoré je závislé od počítačových hier, sa prejavuje napríklad zmenami nálad alebo ak nehrá hry, tak je nervózne a podráždené.

Information – Celoeurópske informácie o hrách) si môže rodič spolu s dieťaťom vybrať vhodnú hru preňho. Deti si berú príklad z rodičov a napodobňujú dospelých. Všímajú si svojich rodičov, ako oni riešia problémy a zbavujú sa napätia. Ak vidia u rodičov návykové látky, ako sú cigarety alebo alkohol, môžu byť aj oni náchylnejší a citlivejší a upadnú rýchlo do závislosti a virtuálneho sveta. Okrem činnosti na počítači alebo na internete treba hľadať iné, náhradné aktivity a tráviť s deťmi viac času. Veď predsa deti hrajú hry preto, lebo sa nudia, sú osamelí alebo sa im nevenujú rodičia. Ak je dieťa už závislé, treba zapojiť aj kamarátov dieťaťa a naučiť ich tráviť čas spolu, zobrať ich na výlet, zahrať si spoločenské hry alebo ísť von. Z nášho výskumu vyplýva, že je potrebná akútna potreba rodinnej mediálnej výchovy. Je potrebné zvyšovať mediálnu gramotnosť detí a ich vychovávateľov. V dnešnej dobe majú niekedy deti lepšie mediálne kompetencie ako dospelí. Každopádne treba deti učiť kritickému mysleniu už v predškolskom veku, aby si vedeli správne a zodpovedne vybrať a pochopiť ponúkaný mediálny obsah. Mediálna výchova v materských školách je potrebná. Dnešné deti aktívne využívajú tablety alebo vyhľadávajú obsahy na internete. Animované rozprávky OVCE. sk sú medzi deťmi veľmi populárne, preto by sme ich pozeranie odporučili zaradiť do aktivít v materskej škole. Pre pedagógov, ale aj rodičov, ktorým na svojich deťoch záleží, odporúčame využívať webový portál OVCE.sk, kde sa nachádzajú príručky vhodné aj pre učiteľov a rodičov. Mediálna výchova v materskej škole by mohla prebiehať týmto štýlom neformálneho vzdelávania. Raz za mesiac si pustiť nejaký príbeh a následne na to viesť s deťmi diskusiu o danej téme. Učitelia si môžu s deťmi zahrať rôzne hry, či už kreslenie, hranie divadla alebo na stránke OVCE.sk sú v ponuke rôzne hry a testy. Deti si strana 42 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

dokonca môžu vytvoriť vlastný príbeh. Medzi ďalšie vhodné projekty neformálneho vzdelávania patrí webový portál www. rodinaamedia.ku.sk, ktorý je určený najmä pre rodičov, ktorým záleží na dobrom a správnom vývoji mediálnych kompetencií ich detí. Na stránke nájdu rôzne typy, ako filtrovať obsah na internete či mobile, pravidlá pre online hry, pre správne používanie televízie alebo správne používanie mobilných telefónov. Webový portál e-deti.sk je výborný na inšpiráciu pre učiteľov a rodičov. Ponúka rôzne typy, ako ochrániť deti, poradňu a iné zaujímavosti. Tu sa môžu inšpirovať všetci pedagógovia materských škôl a čerpať odtiaľ materiály.

INFORMÁCIE O AUTORKE

Mgr. Sandra Pindiaková je absolventkou Fakulty masme diálnej komunikácie UCM v odbore masmediálne štúdiá. Po skončení štúdia pracovala v Amerike, neskôr v spoločnosti, ktorá sa venuje hostesingu a promotion. V súčasnosti si plní svoj americký sen, cestuje, zlepšuje svoje jazykové schopnosti a spoznáva rôzne kultúry.

foto: archív TV LUX

Komunitné médiá

Lucia Škripcová

ABSTRAKT

Tento príspevok sa zaoberá existenciou triadického systému médií a možnosťami jeho legislatívneho zakotvenia na Slovensku, ale aj problémami, s ktorými by sa takáto rozsiahla zmena musela vyrovnať. Médiá, ktoré sú súčasťou tretieho sektora médií, sa nazývajú komunitnými alebo nekomerčnými médiami a v tomto príspevku sa okrem iného budeme snažiť objasniť ich význam pre demokratickú spoločnosť.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

ABSTRACT

This article deals with triadic media system and with possibility of it’s incorporation into Slovak legislation. Also, it focuses on potential problems such legislative change might bring. Third sector media – community or non-commercial media – will be examined, as well as their role in democratic society.

KEY WORDS

Community media, Non-commercial media, Non-profit media, Triadic media system

Komunitné médiá. Nekomerčné médiá. Neziskové médiá. Triadický systém médií.

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 43

1 Komunitné médiá

Od uzákonenia samostatnej Slovenskej republiky definujeme mediálny systém u nás ako duálny. Médiá sa podľa tohto systému delia na verejnoprávne a súkromné, pričom aktuálne legislatívne prostredie neuznáva, že by medzi týmito protipólmi v oblasti médií existoval nejaký priestor. Doba však ide vpred a menia sa aj potreby ľudí, čo sa, samozrejme, odzrkadľuje v médiách. Mediálny systém na Slovensku však ostáva rovnaký a týmto potrebám sa neprispôsobuje, zatiaľ čo mediálne systémy iných krajín áno. v krajinách ako USA, Kanada, Veľká Británia, Francúzsko, Švajčiarsko, Rakúsko a mnohé ďalšie legislatívny rámec priznáva, že existuje priestor medzi verejnoprávnymi a súkromnými médiami a tento priestor nazýva komunitnými médiami. Komunitné médiá sú špecifické formou vlastníctva, financovaním, vnútornými procesmi, slobodou prejavu a mnohými ďalšími špecifikami, ktoré sú bližšie definované v zákonných úpravách daných krajín. Po vzore týchto médií prebieha aktuálne aj v Českej republike legislatívny proces uzákonenia tretieho mediálneho sektora, ktorý dáva priestor každému občanovi, ktorý je členom komunity, aby sa podieľal na tvorbe komunitného média. Svoje médium si v týchto krajinách môže vytvoriť každá komunita, ktorá ho dokáže dlhodobo udržať pri živote. Nejde len o komunity nábožensky veriacich, no napriek tomu sú to práve náboženské médiá, ktoré sú najrozšírenejšie v tejto oblasti, ale komunitné médiá si môžu vytvoriť aj učitelia, poľovníci, obyvatelia istého sídliska, stúpenci politickej strany alebo podporovatelia tradičnej rodiny. Skutočnosť, že aj minoritná skupina ľudí môže mať svoje médium, ktoré bude prezentovať ich názory a postoje, je podstatou demokracie v pravom slova zmysle.

1.1 Definícia, znaky a triadický systém médií Rôzni autori majú na komunitné médiá rozličné pohľady a rovnako pre ne používajú aj odlišné pomenovania. Medzi najfrekventovanejšie označenia patria komunitné médiá (N. Carpentier), alternatívne médiá (Ch. Atton), radikálne médiá (C. Rodriguez), občianske médiá (J. Downing), prípadne metonymický názov – kritické médiá. Metonymický z dôvodu, že ich spojenie s kritickým vnímaním masových médií je natoľko silné, že sa niektoré z nich môžu za túto charakteristiku skrývať v celej svojej škále. Pre potreby tohto príspevku ich budeme nazývať komunitnými médiami. Odhliadnuc od problematiky názvoslovia, všetky komunitné médiá majú spoločné charakteristické znaky, na základe ktorých je možno definovať úroveň ich komunitnosti a určiť, či ide o skutočné komunitné médiá alebo len médiá súkromné, ktoré majú alternatívny charakter. Znakmi definujúcimi komunitné médiá sú tieto: ■■ médium je tvorené komunitou; ■■ médium je financované komunitou; ■■ mediálny obsah je určený komunite, ktorej prináša pridanú hodnotu; ■■ legislatívny rámec daného štátu pripúšťa existenciu komunitných médií. Tvorba komunitného média komunitou je najdôležitejším charakteristickým znakom týchto médií. Napriek tomu, že môžu využívať pomoc profesionálov, čo sa deje najmä pri strana 44 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

technickom zabezpečení vysielania, všetok obsah vytvárajú členovia komunity vo svojom voľnom čase a bez finančného či iného ohodnotenia, len na základe dobrovoľnosti. Participácia komunity na tvorbe obsahov zaručuje, že informácie predostreté publiku pomocou komunitného média budú takého charakteru, ktorý bude pre komunitu zaujímavý a poskytnú mu pridanú hodnotu. Triadický systém médií je označenie mediálneho trhu v krajine, ktorá má legislatívne upravené rozdelenie trhu na tri časti – verejnoprávne vysielanie, súkromné vysielanie a komunitné vysielanie. Legislatívna úprava je základnou podmienkou existencie komunitných médií. Tradičné médiá (verejnoprávne i súkromné), ako ich nazýva Ch. Fuchs, sú zaťažené skutočnosťou, že vznikli počas kapitalistického usporiadania spoločnosti. Kritické (komunitné) médiá sú podľa neho ďalším vývojovým stupňom médií. Tabuľka č. 1: Porovnanie tradičných a alternatívnych médií podľa Ch. Fuchsa.

Dimenzia

Kapitalistické masmédiá

Alternatívne médiá

Žurnalistická produkcia

elitná žurnalistika

občianska žurnalistika

Štruktúra mediálneho produktu

ideologická forma a obsah

kritická forma a obsah

Organizačná mediálna štruktúra

hierarchická mediálna organizácia

mediálna organizácia typu grassroots

Distribučné štruktúry

marketing a public relations

alternatívna distribúcia

Praktiky percepcie

manipulatívne techniky

kritické techniky

Zdroj:fuchs.uti.at [cit. 15.4.2014] Dostupné na: http://fuchs.uti.at/wp-content/ uploads/altmedia.pdf

Podľa tabuľky1 (pozri ďalšiu stranu) je zrejmé, že rozdiely medzi tradičnými masmédiami a alternatívnymi médiami sú veľmi výrazné nielen čo sa týka vzťahu k publiku, ale aj vo vnútorných štruktúrach. Napriek tomu nemusia byť tieto vlastnosti alternatívnych médií len pozitívami, často sú pre ne aj záťažou na úkor kvality alebo rozsahu. Práve v takýchto bodoch sú z hľadiska komplexnosti informácií v popredí masmédiá, ktorých niektoré vlastnosti, napríklad centralizmus, značne dopomáhajú ku kvalite.

1.2 Legislatívna úprava Základnou podmienkou existencie komunitných médií je ich právne zakotvenie v systéme práva jednotlivých krajín. Komunitné médium nemôže bez tejto úpravy existovať, a to aj vtedy, ak by malo všetky ostatné faktory, ktoré tieto typy

1 FUCHS, CH.: Alternative Media as Critical Media. In: European Journal of Social Theory. [online]. 2010. [cit. 2015-15-4]. Dostupné na internete: < http://fuchs.uti.at/wp-content/uploads/ altmedia.pdf >.

médií určujú. Takéto médium by fungovalo iba v medziach súkromného sektora. Typickým príkladom môžu byť napríklad slovenské médiá TV Lux a Rádio Lumen. Legislatívne ustanovenia majú vo všeobecnosti obmedzujúci charakter. Objasňujú, čo je porušením zákona a ukladajú za tieto porušenia sankcie. z pohľadu komunitných médií má legislatíva opačné pôsobenie. „Komerční vysielatelia zvyknú vnímať legislatívnu reguláciu ako brzdu v ich aktivitách. Zákon ich stavia do pozície čakateľov. Verejnoprávni vysielatelia majú zas tendenciu divoko brániť svoju nezávislosť. Komunitné médiá sú naproti nim, zrejme aj z dôvodu, že sú postavení do pozície slabšieho hráča, silnejší v oblasti jurisdikcie, keďže správna miera regulácie čiastočne upevňuje ich pozíciu.”2 Aktuálna situácia na Slovensku zatiaľ pre komunitné médiá nie je priaznivá. Jediným dokumentom, ktorý sa nás priamo dotýka, je odporúčanie Európskeho parlamentu o komunitných médiách v Európe, ktoré bolo schválené 24. júna 2008. Toto odporúčanie okrem definovania základných pojmov ustanovuje koncepciu tretieho sektora, jeho koexistenciu so súkromnými a verejnoprávnymi médiami, vplyv na mediálnu gramotnosť a rozvíjanie spoločnosti a komunít. Európsky parlament v tomto dokumente „odporúča členským štátom, aby komunitné médiá právne uznali ako samostatnú skupinu popri komerčných a verejnoprávnych médiách, ak sa tak ešte nestalo, a to bez toho, aby tým uškodili tradičným médiám.”3 Napriek odporúčaniam o ustanovení týchto médií zároveň priznávajú, že otázka financovania je podstatnou súčasťou ich existencie s nejasným riešením. HALLETT, L.: The Space Between : Making Room for Community Radio, In: Notions of Community. Bern : Peter Lang, 2009. s. 46-47. 3 Návrh uznesenia Európskeho parlamentu o komunitných médiách v Európe z 24.6.2008. In: EuroParl. [online]. 2008. [cit. 2015-03-19]. Dostupné na internete: < http://www.europarl. europa.eu/sides/getDoc.do?type=REPORT&reference=A62008-0263&language=SK#title3 >. 2

1.3 Financovanie Napriek tomu, že komunitné médiá sú neziskové, na svoju existenciu potrebujú financovanie z externých zdrojov. Toto financovanie sa používa na technické vybavenie, prenájom priestorov, produkciu vlastných formátov, vzdelávanie komunity atď. Komunitné médium sa nemôže v plnej miere spoľahnúť na dobrovoľné príspevky od komunity, ale musí fungovať s reálnym a najmä pravidelným obnosom financií. Modely financovania komunitných médií sú rôzne, závisia od politického usporiadania v krajine, vyspelosti mediálnych systémov, stavu rozdieľnosti medzi tradičnými a verejnoprávnymi médiami a mnohých ďalších faktorov. Vo všeobecnosti zhrňme modely financovania do troch základných druhov, ktoré fungujú väčšinou v rôznej kombinácii. Sú to: ■■ financovanie pomocou istého percenta koncesionárskych poplatkov (na Slovensku poplatok za službu verejnosti) alebo príspevkom zo štátneho rozpočtu, buď priamo, alebo nepriamo pomocou prerozdeľovacích fondov; ■■ financovanie s priamym alebo nepriamym príspevkom od komerčných médií, paušálnym alebo percentuálnym podielom; ■■ financovanie od občanov na báze dobrovoľného príspevku (avšak nie na báze platby za obsah, keďže access princíp komunitných médií vymedzuje, že médium musí byť prístupné celej komunite); Financie, ktoré plynú týmto médiám, sú prerozdeľované fondmi alebo inými na to určenými subjektmi. Tieto má každá krajina vlastné a sú väčšinou zároveň aj kontrolným orgánom komunitných médií.

foto: archív TV LUX

TV LUX z hľadiska financovania teoreticky zapadá do rámcov komunitných médií. Neprodukuje zisk a je platená podporovateľmi a majiteľmi.

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 45

Tabuľka č. 2: Relácie TV LUX, ktoré porušili legislatívu.

názov pokutovanej relácie dátum pokutovanej relácie

dátum a číslo zápisnice

téma relácie

porušený zákon

Štúdio špeciál

14.1.2014

13/2014 7.7.2014

novela Ústavy SR o ochrane manželstva

§ 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.

U Nikodéma

22.4.2013

19/2013 5.11.2013

rodová rovnosť

§ 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.

U Pavla

29.10.2012

11/2013 12.6.2013

U Pavla

29.10.2012

8/2013 23.4.2013

registrované partnerstvá

§ 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.

23.9.2010

7/2011 12.4.2011

Poisťovne.sk

§ 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.

reklama

§ 39 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.

Zdroj: rvr.sk, spracovala autorka [cit. 15.4.2014] Dostupné na: www.rvr.sk

2 Analýza komunitnosti slovenských médií Napriek tomu, že na Slovensku komunitné médiá nie sú legislatívne uzákonené, existujú médiá, ktoré by v teoretickej rovine mohli byť komunitné. Sú to TV LUX a Rádio Lumen, ktorým sa venuje táto analytická časť. Pozornosť upriamime na ich konflikty s legislatívnym prostredím na Slovensku, čím sa snažíme dokázať, že k týmto konfliktom dochádza aj z dôvodu, že aktuálna legislatíva nepočíta s existenciou médií podobného zamerania, a preto by bolo potrebné ju upraviť.

2.1 TV LUX Televízia vysiela od roku 2008 a aktuálne je projektom Konferencie biskupov Slovenska a občianskeho združenia LUX communication, ktoré je podľa vlastných slov „spoločenstvom pre šírenie hodnôt evanjelia v médiách.”4 V minulosti sa na tvorbe podieľali aj saleziáni Don Bosca, ktorí svoj podiel darovali Konferencii biskupov. LUX je súkromnou televíziou, ktorá sa snaží o budovanie televíznej alternatívy. Prináša rodinne a katolícky zamerané programy, spravodajstvo, publicistiku, diskusné relácie, detské relácie aj vlastné dramatické formáty alebo prenosy z modlitieb a bohoslužieb. Komerčným programom sa televízia nevenuje jednak kvôli alternatívnym obsahom, ktoré považuje za svoju najsilnejšiu stránku, ale aj kvôli nedostatku financií. Víziu stať sa plnoformátovou televíziou s vlastnými programami bez toho, aby museli reprízovať už odvysielané, avizovala TV LUX napríklad v bulletine 01/2014 zasielanom členom Klubu priateľov televízie. v tomto J. Kováčik, člen Televíznej rady TV LUX, hovorí: „Ak by v budúcnosti 15 tisíc členov dokázalo prispievať 5 EUR mesačne, televízia by už úplne stála na vlastných nohách. Pri počte 30 tisíc takýchto členov by sa televízia stala plnoformátovou s kvalitnými filmami i novými reláciami bez potreby častých repríz.”5 Napriek povahe súkromného média nie je televízia zisková, jej fungovanie je dotované majiteľmi a už spomínaným Klubom priateľov TV LUX, ktorý funguje na komunitnom základe. Členovia klubu dobrovoľne prispievajú ľubovoľnou finančnou O nás. In: Lux communication. [online]. [cit. 2015-04-08]. Dostupné na internete: <http://www.lux.sk/>. 5 Bulletin 01/2014 pre členov Klubu priateľov TV LUX. In: TV LUX. [online]. [cit. 2015-04-08]. Dostupné na internete: <http://www.tvlux.sk/downloads/view/67/>. 4

strana 46 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

sumou na to, aby podporili svoje médium. Pomyselnou protihodnotou je pre nich bulletin o novinkách a programoch, ktorý im televízia pravidelne zasiela. Za rok 2013 boli príspevky od Klubu priateľov priemerne 56 000 eur za mesiac. Okrem dotácie majiteľmi a dobrovoľnými finančnými príspevkami dokáže televízia pomôcť svojmu rozpočtu čiastočne aj prostredníctvom reklamy, tej je však nedostatok a väčšinou funguje ako barter.6 Finančné prostriedky získané z reklamy nie sú vnímané ako ekonomický zisk, ale vracajú sa naspäť do média. Tento princíp je jednou zo základných charakteristík komunitných médií a televízia ho deklaruje na svojej stránke: „Prostriedky získané z predaja reklamy slúžia výlučne na pokrytie potrieb TV LUX a skvalitnenie jej programu.”7 Na základe týchto informácií je možné zhodnotiť, že TV LUX z hľadiska financovania teoreticky zapadá do rámcov komunitných médií, keďže neprodukuje zisk a je platená podporovateľmi a majiteľmi, keďže bez ich finančnej pomoci by neprežila. v prípade uzákonenia komunitných médií by majiteľom mohla odpadnúť povinnosť dotovať túto televíziu alebo ju dotovať v menšom meradle, keďže čiastočne by s financovaním pomohli aj príspevky od štátu. Z pohľadu konfliktov s aktuálnym legislatívnym prostredím na Slovensku sme zisťovali, či sa TV LUX dostáva do týchto konfliktov kvôli svojmu komunitnému charakteru. Chceme poukázať na skutočnosť, že týmto konfliktom by sa dalo predísť v prípade uzákonenia triadického systému médií na Slovensku, ktorý by poskytoval týmto médiám väčšiu voľnosť aj v oblasti názorovej plurality. Väčšina komunitných médií (v závislosti od legislatívnej úpravy konkrétnej krajiny) ju totiž nemusí dodržiavať. Analyzovali sme zápisnice zo zasadnutí Rady pre vysielanie a retransmisiu v časovom období 2008 – 2015, teda od doby vzniku tejto televízie po súčasnosť. Cieľom bolo nájsť porušenia zákona zo strany televízie, ktoré by sa spájali s jej charakterom alebo ideami, ktoré ovplyvnili spracovanie jednotlivých tém.

MECHÁČEK, M.: Televízia Lux ako hodnotová alternatíva? In: Humanizačné aspekty elektronických médií, Megatrendy a médiá. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2014, s. 66-76. 7 Reklama v TV LUX. In: TV LUX. [online]. [cit. 2015-04-08]. Dostupné na internete: <http://www.tvlux.sk/content/view/ marketing>. 6

Za 7 rokov existencie TV LUX porušila zákon celkovo päťkrát, z toho trikrát išlo o nedodržanie plurality názorov alebo nedodržanie objektívnosti v spravodajských alebo politickopublicistických programoch. Tieto porušenia sa týkali primárne tém, ktoré katolícke médium spracúva subjektívne a s prihliadnutím na náboženský charakter televízie. Dovoľujeme si tvrdiť, že ak by na Slovensku existoval tretí sektor médií, nemuselo by k porušeniam týchto zákonov prísť, pretože charakter komunitného média by televízii mohol zaručiť možnosť neprizvať si do podobných programov názorovú protistranu. v prípade TV LUX je teda možné tvrdiť, že do konfliktu s legislatívnym prostredím na Slovensku sa dostáva primárne pre svoju špecifickú povahu a prechod na komunitné médium by jej jednoznačne v tomto smere pomohol.

2.1 Rádio Lumen Rádio Lumen je súkromné médium s licenciou na vysielanie, ktoré je vo vlastníctve Katolíckej cirkvi na Slovensku v jej štruktúrach. Hlavným poslaním rádia, ako tvrdí na svojich internetových stránkach „nie je zisk, ale služba veriacim i hľadajúcim.”8 z tohto pohľadu rádio nie je typickým komerčným médiom, ale spĺňa ideové charakteristiky komunitných médií. z pohľadu publika sa Rádio Lumen zameriava „na ľudí žijúcich mimo „vrcholu“ dnešnej konzumnej spoločnosti pre príjem, striedmy spôsob života, vek alebo viac detí v rodine či zdravotný stav. Chceme byť blízko osamelým a prinášať každému hľadajúcemu Krista.”9 Financovanie pozostáva z troch častí – z verejných zbierok, príjmu z reklamy a z financií vyzbieraných z klubov, ktoré podporujú jeho existenciu. Reklama tvorí 18 % príjmu rádia10, zvyšné financie je možné považovať za príspevok komunity na existenciu média. Podporovatelia rádia sa združujú v Klube priateľov Rádia Lumen a v Ružencovej podpore Rádia Lumen, pričom v prvom spomenutom je od členov požadovaný aj mesačný členský poplatok 1 euro. Zvyšné financie sú vo forme dobrovoľných príspevkov, ktorých hodnotu rádio zobrazuje aj na svojej internetovej stránke (v čase písania tohto príspevku bolo vyzbieraných celkovo 32 264,24 eur). Nie je však jasné, za akú dlhú dobu bola čiastka vyzbieraná. Za podporu je prispievateľom protihodnotou menovité vyjadrenie vďaky vo vysielaní a odslúžené sv. omše v stredu a piatok v kaplnke rádia. Najdôležitejšími benefitmi členstva v Klube priateľov je z hľadiska komunitných médií písomný alebo telefonický kontakt s rádiom a minimálne dvakrát ročne osobné stretnutie počas Dňa otvorených dverí a počas Rozhlasovej púte Rádia Lumen do Krakova. Takýto kontakt naznačuje omnoho silnejšie prepojenie s komunitou než v prípade TV LUX a poskytuje tak čiastočne aj možnosť, ako komunikovať s tvorcami rádia. Keďže Rádio Lumen vysiela pod svojím aktuálnym názvom od roku 1994, pre potreby výskumu porušenia zákonov sme si stanovili ohraničený časový horizont 10 rokov, teda od roku 2005 do 2015. Dôvodom na toto ohraničenie bola skutočnosť, aby boli výsledky porušenia zákona z časového hľadiska porovnateľné z výsledkami počtu porušení TV LUX. História. In: Lumen. [online]. [cit. 2015-04-10]. Dostupné na internete: < http://lumen.sk/historia.html >. 9 Profil. In: Lumen. [online]. [cit. 2015-04-10]. Dostupné na internete: < http://www.lumen.sk/profil.html >. 10 LYSÝ, D.: Publikum rádia Lumen z hľadiska percepcie rozhlasových obsahov. In: Humanizačné aspekty elektronických médií, Megatrendy a médiá. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2014, s. 51-65. 8

Za skúmané obdobie porušilo Rádio Lumen zákon len jedenkrát. Je možné predpokladať, že vzhľadom na charakter porušeného zákona (§ 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z., teda nezabezpečilo objektívnosť a nestrannosť spravodajských alebo politickopublicistických programov) by v prípade legislatívnych zmien smerom ku komunitným médiám ku konfliktu s legislatívnym prostredím nedošlo.

3 Dilemy právneho ustanovenia a návrhy Je zrejmé, že komunitné médiá sú v mnohých vyspelých krajinách súčasťou mediálneho systému, a to vo forme triadického systému médií, ktorý je v týchto krajinách uzákonený mediálnou legislatívou buď v rámci už existujúcich zákonov, ktoré sa venujú médiám, alebo prostredníctvom samostatných zákonov, ktoré sú na pôvodné zákony o médiách napojené a existujú ako ich rozšírenie. Dovoľujeme si tvrdiť, že vyspelý mediálny systém, ktorý podporuje demokraciu, slobodu slova a slobodný prístup k informáciám nemôže fungovať bez existencie sektora, v ktorom má každý človek priestor vyjadriť svoj názor bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom regulovaný, či už prostredníctvom zákonov alebo prostredníctvom gatekeepingu masových médií. Preto je samozrejmé, že najdôležitejším návrhom je zmena legislatívneho prostredia na také, ktoré umožňuje vznik a existenciu komunitných médií buď v triadickom systéme médií, alebo v duálnom systéme médií, ktorý špecificky upravuje komunitné médiá. Táto legislatívna zmena je akýmsi ďalším vývojovým krokom spoločnosti, médií a ich vzájomného vzťahu. Legislatívna zmena na Slovensku by sa mala týkať komunitných médií vo všeobecnosti, a teda nerozlišovať medzi printovými alebo elektronickými formami. Napriek tomu by každá z týchto foriem mala byť spracovaná v samostatnom zákone, keďže obidve kladú na svoju formu média špecifické obsahové aj spracovateľské požiadavky. Úplne prvou otázkou, ktorá sa ponúka pri tvorbe novej legislatívy, je skutočnosť, či je lepším riešením vytvoriť jeden zákon, ktorý v sebe bude spájať elektronické médiá, alebo vytvoriť samostatný zákon pre rozhlas a samostatný zákon pre televíziu. Vzhľadom na to, že najbližšou krajinou s uzákonenými komunitnými médiami je Rakúsko, rozhodli sme sa ho použiť ako príklad fungujúceho systému médií s definovaným postavením komunitných médií, aj keď v mierne pozmenenej forme. Systém elektronických médií v Rakúsku je duálny, médiá rozdeľuje na verejnoprávne a súkromné. v rámci súkromných médií však rozlišuje medzi komerčným a nekomerčným vysielaním, takže komunitné médiá sú uzákonené síce ako súkromné, nie ako tretí sektor, ale majú zachovaný komunitný potenciál. v nekomerčnom súkromnom vysielaní potom zákon rozlišuje rádio a televíziu. Regulácii tohto vysielania sa venuje RTR, rakúska verzia našej Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorá má zároveň funkciu úradu spravujúceho komunitné médiá. Je zároveň orgánom, ktorý prerozdeľuje komunitným médiám finančné prostriedky a sleduje ich využívanie. Tieto finančné prostriedky sú určitým percentom príjmov z poplatkov za službu verejnosti. Výška prerozdeľovaných financií je upravená zákonom, ročne sú to 3 000 000 eur, s ktorými RTR hospodári a prerozdeľuje ich medzi všetky komunitné médiá v Rakúsku, teda sú určené aj rádiám, aj televíziám.

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 47

Tento legislatívny rámec by bol ideálnym odrazovým mostíkom pre prípravu legislatívnych zmien na Slovensku. Za zmienku však stojí skutočnosť, že takáto forma uzákonenia komunitných médií neuvoľňuje napätie medzi charakterom komunitných médií a spracovaním tém, ku ktorým sa tieto médiá nedokážu postaviť objektívne (napr. konflikty katolíckych médií s témami, ktoré sú pre ne prirodzene kontroverzné, ako napr. problematika tradičnej rodiny, partnerstvá homosexuálnych párov atď.), keďže legislatívu v oblasti objektívnosti, nestrannosti a plurality informácií vo vysielaní upravuje zákon jednotne aj pre nekomerčné, aj pre komerčné vysielanie. Druhou otázkou v prípade legislatívnych zmien by teda bola miera tolerancie v oblasti odlišnosti názorov. Jedným protipólom tejto problematiky je absolútna sloboda neviazaná zákonmi, ktorá umožňuje komunite vo svojom médiu prezentovať akékoľvek názory, ktoré sú tejto komunite vlastné. Druhým protipólom sú zákony na aktuálnej úrovni, u nás aj v Rakúsku, ktoré by nerobili z hľadiska objektívnosti informácií rozdiel medzi súkromným a komunitným médiom. Vo všeobecnosti možno povedať, že v každej krajine s triadickým mediálnym systémom alebo systémom akceptujúcim komunitné médiá je táto miera tolerancie rozdielna. Ideálnym legislatívnym prostredím by bolo, samozrejme, také, v ktorom je absolútna sloboda slova pre komunitné médiá. Treťou podstatnou otázkou je financovanie komunitných médií, resp. zdroj finančných prostriedkov, ktoré by sa používali na spolufinancovanie existencie komunitných médií, ich rozvoja, vzdelávania a technického pokroku. v spomínanom Rakúsku sú tieto financie istým percentom z poplatkov za službu verejnosti a ich hodnota je stanovená zákonom, teda vždy sú prerozdeľované 3 000 000 eur. Tento model financovania je však z pohľadu Slovenskej republiky veľmi zaväzujúci, najmä z dôvodu jednako dosť vyťaženého rozpočtu RTVS. Druhou možnosťou financovania by bol poplatok vyberaný od komerčných vysielateľov na Slovensku tak, ako je to napríklad vo Francúzsku. Treťou možnosťou je prefinancovanie prostredníctvom grantov od vlády. Tento model je využívaný na Novom Zélande a v USA. Ideálnym riešením tohto problému na Slovensku by bola kombinácia istého percenta finančných prostriedkov vybraných z poplatkov za službu verejnosti a poplatku od komerčných vysielateľov. Tieto médiá sú, samozrejme, spolufinancované komunitou, ktorej slúžia, avšak napriek tomu potrebujú istotu stáleho príjmu na svoju existenciu, na ktorú sa môžu spoľahnúť aj v prípade, že by finančné príspevky od podporovateľov klesli. Príspevok od dozorného orgánu by teda v ideálnom prípade mal pokryť aspoň minimálne finančné požiadavky na chod média. Ďalšou neodmysliteľnou súčasťou legislatívnej úpravy by mala byť miera zasahovania do obsahu komunitných médií z hľadiska skladby programov. Prvou možnosťou je nastaviť legislatívny rámec tak, že komunitné médiá si samy určia, aké percento ich programu bude služba verejnosti, aké percento bude služba komunite, koľko bude vzdelávacích a náučných programov, koľko bude napríklad detských a podobne. Druhou možnosť je presne zadefinovať, aký podiel z programu média musí byť komunitný, aký podiel musí byť služba verejnosti atď. s týmto je však priamo spojené aj financovanie a v prípade presne zadefinovaných podielov jednotlivých programov by bolo potrebné brať na vedomie aj výrobné náklady na výrobu týchto programov, a teda zabezpečiť, že komunitné médiá budú mať dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie ich spracovania. strana 48 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

Pozornosť bude potrebné venovať aj úprave zobrazovania reklamy. Zatiaľ čo niektoré krajiny s uzákonenými komunitnými médiami povoľujú reklamu v týchto médiách, iné povoľujú len reklamu priamo sa dotýkajúcu komunity a niektoré majú reklamu úplne zakázanú (medzi tieto patrí už spomínané Rakúsko). v prípade, že by bola reklama zakázaná, budú musieť médiá hľadať alternatívnu cestu spolufinancovania, keďže predpokladáme, že finančné prostriedky pridelené dozorným orgánom nebudú postačovať v plnej miere a príspevky od podporovateľov nie sú zaručené vždy v rovnakej miere. Povolenie reklamy v komunitných médiách by teda mohlo byť istou cestou, ako pomôcť týmto médiám k samostatnosti a k ďalšiemu rozvoju. Ak by bola reklama dovolená, legislatíva by musela jednoznačne upraviť druh reklamy, ktorú môžu komunitné médiá vysielať a tiež percentuálne množstvo reklamy vo vysielaní, prípadne finančné ohodnotenie mediálneho priestoru, ktorý by komunitné médiá ponúkali na reklamnom trhu. Tieto médiá by sa tak vyhli nedostatočnému alebo prehnanému ohodnoteniu reklamného priestoru. Poslednou dôležitou záležitosťou, ktorú by musela legislatíva upraviť, je participácia komunity v médiu. Napriek tomu, že hlavným poslaním komunitných médií je slúžiť komunite a prinášať členom komunity priestor na vyjadrenie vlastných názorov a postojov, mohli by sa nájsť organizácie, ktoré by špekulatívnym spôsobom chceli využiť potenciál komunitných médií a napriek tomu nedať komunite žiadny alebo takmer žiadny priestor na participáciu. Preto by bolo vhodné, aby súčasťou legislatívy bola aj úprava počtu ľudí z komunity a počtu profesionálov, ktorí sa budú na tvorbe podieľať v percentuálnom pomere.

POUŽITÁ LITERATÚRA A ZDROJE Bulletin 01/2014 pre členov Klubu priateľov TV LUX. [online]. [cit. 2015-04-15]. Dostupné na: http://www.tvlux.sk/downloads/ view/67/ FUCHS, CH.: Alternative Media as Critical Media. In: European Journal of Social Theory. [online]. 2010. [cit. 2015-0415]. Dostupné na: http://fuchs.uti.at/wp-content/uploads/ altmedia.pdf HALLETT, L.: The Space Between : Making Room for Community Radio, In: Notions of Community. A Collection of Community Media Debates and Dilemmas. Bern : Peter Lang, 2009. 310 s. ISBN 978-3-03911-374-3. História. In: Lumen. [online]. [cit. 2015-04-15]. Dostupné na: http://lumen.sk/historia.html LYSÝ, D.: Publikum rádia Lumen z hľadiska percepcie rozhlasových obsahov. In: Humanizačné aspekty elektronických médií, Megatrendy a médiá. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2014, s. 51 – 65. MECHÁČEK, M.: Televízia Lux ako hodnotová alternatíva? In: Humanizačné aspekty elektronických médií, Megatrendy a médiá. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2014, s. 66 – 76.

foto: archív TV LUX

Návrh uznesenia Európskeho parlamentu o komunitných médiách v Európe z 24.6.2008. In: EuroParl. [online]. 2008. [cit. 2015-04-15]. Dostupné na: http://www.europarl.europa. eu/sides/getDoc.do?type=REPORT&reference=A6-20080263&language=SK#title3 Profil. In: Lumen. [online]. [cit. 2015-04-10]. Dostupné na internete: < http://www.lumen.sk/profil.html >. Reklama v TV LUX. In: TV LUX. [online]. [cit. 2015-04-15]. Dostupné na: http://www.tvlux.sk/content/view/marketing

INFORMÁCIE O AUTORKE

Bc. Lucia Škripcová je v súčasnosti študentkou 2. Mgr ročníka na FMK UCM. Témou jej záverečnej práce sú Komunitné médiá. Bakalársky stupeň štúdia na FMK ukončila prácou Nové formy komunikácie internetových subkultúr, v ktorej sa v tej dobe ako jediná na Slovensku venovala problematike internetových fenoménov a memetizmu. Práca sa umiestnila v prvej desiatke najlepších prác v súťaži IAB Slovakia. Zároveň študuje druhý ročník na FF UKF v Nitre, odbor žurnalistika, kde sa vo svojej bakalárskej práci bude venovať úskaliam výchovy k mediálnej gramotnosti na Slovensku.

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 49

Recenzie

Teoretické východiská a trendy v oblasti mediálnej výchovy Fakulta masmediálnej komunikácie v Trnave je rodiskom mnohých náučných a zaujímavých kníh. V roku 2013 uzrelo svetlo „masmediálneho sveta“ dielo Mediálna výchova: teoretické východiská a trendy. Pod túto publikáciu sa podpísal Norbert Vrabec, vedúci Katedry mediálnej výchovy na FMK UCM v Trnave. Spoluzakladateľ a vedúci IMEC – Centra mediálnej gramotnosti sa dlhodobo zaoberá výskumom vzťahu mládeže a médií, mediálnou gramotnosťou a mediálnou výchovou. Okrem toho bol koordinátorom mnohých výskumných projektov v tejto oblasti. Kniha slúži ako užitočný zdroj informácií pre študentov vysokých či stredných škôl a pre učiteľov a vychovávateľov. Pracovníci rôznych druhov médií, ktorí sa zaujímajú o výchovu, vzdelávanie a vzťahy v mediálnej sfére, si však tiež môžu rozšíriť svoje obzory pomocou spomínanej publikácie. Poslaním mediálnej výchovy je získanie kľúčových kompetencií potrebných pre život v informačnej a digitálnej on-line spoločnosti, ale aj rozvíjať schopnosť vyhľadávať, analyzovať a kriticky hodnotiť mediálne produkty, ktoré sú nám denne podsúvané. Používatelia by sa mali naučiť spolunažívať s médiami, aby sa dokázali orientovať v čoraz neprehľadnejšej ponuke mediálnych obsahov. Inak sa veľmi rýchlo môžeme stať obeťou novodobého digitálneho prostredia – „mediálnej džungle“. Kniha je rozdelená do šiestich kapitol. V prvej sa autor venuje teoretickým východiskám problematiky mediálnej výchovy. Opisuje históriu mediálnej výchovy, jej základné smery a vývin v rôznych krajinách vrátane Slovenska. Druhá kapitola obsahuje poznatky o aktuálnom stave a vývinových trendoch mediálnej výchovy a mediálnej gramotnosti. V tretej a štvrtej kapitole sa autor venuje problematike mediálnej gramotnosti v informačnej a znalostnej spoločnosti a mediálnej gramotnosti v kontexte kľúčových kompetencií. V piatej kapitole autor

vysvetľuje základné dimenzie mediálnej gramotnosti, aspekty ovplyvňujúce zavádzanie mediálnej výchovy do praxe, ako aj inováciu mediálneho vzdelávania. Pre dokonalé objasnenie poznatkov využil autor schémy a tabuľky, čím umožnil čitateľom lepšie pochopiť danú problematiku. V poslednej časti knihy sa dozvedáme o význame mediálnej vý-

chovy v 21. storočí, kedy už nastupujú na scénu nové digitálne médiá. V úvode Vrabec objasňuje pojem mediálna výchova, históriu a vývoj tohto nového fenoménu. Postupne sa vyjadruje k jednotlivým obdobiam od počiatku zavádzania mediálnej výchovy vo svete až po súčasnosť. Okrem iného sa napríklad dozvedáme, že pôvodným cieľom mediálnej výchovy v medzivojnovej Európe bola predovšetkým ochrana detí a mladistvých pred morálnymi a mravnými nebezpečenstvami. Vrabec zdôrazňuje dôležitosť informovať mladých ľudí o možných nebezpečenstvách v digitálnom svete. Podľa neho zohráva mediálna výchova dôležitú rolu aj v otázke on-line bezpečnosti. Z tohto dôvodu je potrebné, aby aj rodičia mali skúsenosti s digitálnymi médiami a vedeli s nimi zodpovedne

strana 50 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

VRABEC, N.: Mediálna výchova : Teoretické východiská a trendy. Trnava : Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2013. 114 s. ISBN 978-80-8105498-3.

zaobchádzať a chrániť svoje deti pred virtuálnym nebezpečenstvom. Touto témou sa zaoberá najmä v závere knihy. Dielo je písané tak, aby mu porozumel široký okruh ľudí. Autor nepoužíva komplikované vety a zložité vysvetlenia. Text je zrozumiteľný aj pre mladšieho čitateľa. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že kniha je zameraná na mladšiu generáciu, rodičia a vychovávatelia si po prečítaní knihy uvedomia, ako lepšie prispievať k vzdelávaniu mládeže v oblasti on-line komunikácie, ako predchádzať neželaným vplyvom médií na maloletých. Čítanie je o to pútavejšie, že jednotlivé okruhy nie sú zdĺhavé. Stručne a jasne hovoria o danom probléme a poskytujú jednoduché riešenia, ako im predchádzať. Jediným negatívom je už spomínaná stručnosť. Autor nám objasnil mnoho podstatných skutočností len okrajovo, čiže podrobnejšie informácie by sme museli hľadať v iných knižných publikáciách. Na 111 strán sa nemohlo zmestiť všetko, čo by z čitateľa spravilo špičkového znalca na digitálne nástrahy a mediálny svet. Toto dielo je výsledkom dlhoročných skúseností a vedomostí človeka, ktorý sa rozhodol podeliť sa o svoje vedomosti a poučiť aspoň sčasti aj čitateľov, laikov v oblasti mediálnej výchovy. Pre veľký vplyv, ktorý majú médiá na dnešnú mládež, je dobré byť zorientovaný v oblasti mediálnej výchovy, lebo práve médiá vplývajú výrazne na formovanie našich postojov, emócií, názorov a hodnotenie sveta. Danica Leckešová

Recenzie

Súčasná mediálna megazábava Kniha Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave (Erika Moravčíková) nás láka na hlbší pohľad do mediálnej kultúry vo svete, no bližšie sa zaoberá najmä slovenskými televíznymi reláciami. Autorkou tejto publikácie je Erika Moravčíková, ktorá v súčasnej dobe pôsobí na Filozofickej fakulte UKF v Nitre ako odborná asistentka. Je spoluautorkou kolektívnej monografie Ways of Life in the Late Modernity (2013) a autorkou mnohých vedeckých štúdií, odborných prác, recenzií v zborníkoch a časopisoch. Prednáša a vedie semináre z disciplín mediálna kultúra, kultúra a globalizácia, masová kultúra, úvod do kulturológie, systematická kulturológia, človek a kultúra v teórii S. Freuda. Kniha je rozdelená na šesť kapitol, z ktorých záverečná kapitola je venovaná zhrnutiu problematiky mediálnej kultúry. Prvá kapitola s názvom Zábava a kultúra v mediálnom priemysle sa všeobecnejšie zaoberá popkultúrou a nekultúrnosťou najúspešnejšieho slovenského seriálu Panelák. Autorka vysvetľuje, prečo je taký úspešný a stále populárny. Upozorňuje však aj na negatívne vlastnosti seriálu. Bližšie vysvetľuje príznačné vlastnosti popkultúry, ako sú kríza morálky, didaktickosť a sexualita v televíznej tvorbe. Druhá kapitola sa zaoberá reality TV, prezentuje ju ako súčasnú dominantu na Slovensku, ku ktorej patria známe relácie ako Slnko, seno, slanina; Bučkovci; Farmár hľadá ženu a Hotel Paradise. Vystihuje nekultúrnosť a hlúposť týchto relácií a popiera ich hlbší zmysel. Autorka podotýka, že relácie tohto druhu nie sú určené detským recipientom, no aj tak ich sledovalo publikum z radov ranej adolescencie, a práve formát reality TV môže prispieť k formovaniu morálnych hodnôt jednotlivca, čo v konkrétnom prípade nevedie k ničomu pozitívnemu, keďže televízna produkcia dnešnej doby neberie ohľad na hodnoty.

MORAVČÍKOVÁ, E.: Vybrané megatrendy v súčasnej mediálnej zábave. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2013. 120 s. ISBN 978-80-558-0533-7.

V tretej kapitole sa stretneme s veľmi úspešnou reláciou Modré z neba. No nechýba tu ani emóciami nabitá relácia Pošta pre teba. Moravčíková opisuje, ako sa za posledné desaťročia zmenila dôvera človeka vo vlastnú bezpečnosť zapríčinenú vysokou kriminalitou. Pootvorili sme svoje myslenie a prestali sme mať pocit strachu o svoje tajomstvá. Aj vďaka tomu majú v dnešnej

dobe relácie, v ktorých prezrádzame naše životné tajomstvá, úspech. Poštu pre teba autorka opisuje ako „niekoľkominútovú smršť emočného vypätia za účelom oslobodzujúcej katarzie“. Pri nej sa preberajú mnohé témy, ako sú nepoznanie morálnych hraníc v mediálnom priestore, žánre, ktoré pred desiatkami rokov neboli vhodné na vysielanie. Ide o formáty, ktoré akceptujú utrpenie, napríklad Modré z neba. Taktiež sú to formáty vyživované výsmechom z druhých alebo so sexuálnym podtónom. Moravčíková rozoberá aj počiatočný zámer formátu Modré z neba, a to pomáhať všetkým ľudom, nielen fyzicky, psychicky či sociálne postihnutým. Taktiež kritizuje postoj moderátora, ktorý je publikom vnímaný ako novodobý anjel, niečo ako Matka Tereza.

Ďalšia kapitola ponúka spracovanie problematiky sexuality detí a mládeže. Autorka sa v nej zaoberá ovplyvňovaním názorov detí speváckymi hviezdami či seriálovou hrdinkou Hannah Montana, ktorú stvárňuje Miley Cyrus, ktorá zmenila svoj imidž zo seriálovej hviezdy pre teenagerov na sexom posadnutú spevácku celebritu. Autorka analyzuje jej správanie vo videoklipoch, ktoré označuje za oplzlé a perverzné. Moravčíková na základe tohto príkladu kritizuje sexuálne správanie interpretov vo videoklipoch, ktoré často sledujú deti. Autorka do knihy zahrnula aj kapitolu o detabuizácii smrti v médiách. Smrť je nám dennodenne prezentovaná v médiách, či už v televízii alebo tlači. Médiá vytvorili nekrotainment a nekromarketing. Téma smrti sa používa v prospech nárastu sledovanosti médií. V tejto kapitole autorka prostredníctvom konkrétnych príkladov vysvetľuje, ako médiá používajú smrť pre biznis. Analyzuje napríklad úmrtie slávneho slovenského hokejistu Pavla Demitru, ktorého smrť médiá využili na zvýšenie sledovanosti a čítanosti. V závere autorka hodnotí rozvoj médií od minulého storočia, stav súčasných médií vo svete aj na Slovensku. Pripomína úpadok médií a negatívny mediálny vplyv na stav súčasnej kultúry vo svete. Kniha zaujme objektivitou, nezaujatosťou autorky, faktami, ktoré stačia na to, aby si čitateľ vytvoril vlastný názor na mediálnu produkciu vo svete, no najmä na Slovenské televízne relácie. Marek Greňa

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 51

Recenzie

Strata slobody v mene slobody alebo globálna sexuálna revolúcia Nakoľko sa pred ostatným časom uskutočnilo v našej krajine referendum na tému uznania homosexuality, tematika, ktorú rozoberá kniha Globálna sexuálna revolúcia (Gabriele Kuby), je veľmi aktuálna. Kniha so sebou prináša viacero prekvapujúcich informácií. Autorka sa po vyštudovaní sociológie a popri práci publicistky rozhodla prijať katolícku vieru a táto skutočnosť intenzívne ovplyvnila aj jej dielo. V úvode sa môžeme zoznámiť s pojmom gender. Autorka upozorňuje na postupné zmeny v oblasti začlenenia žien a mužov do spoločnosti najmä v zahraničí. G. Kuby tento pojem opisuje ako nový rodový druh, ktorý však v spoločnosti spôsobuje mnoho nejasností. Je to akýsi typ novej ideológie, kde si človek navrhne sám seba. Nebude nútený vybrať si iba z dvoch možností, teda muž, alebo žena. Dnešnou spoločnosťou bol termín (aj celá spomínaná filozofia) prijatý s veľkým úspechom, čoho dôkazom je vznik mnohých „gender studies“ a vyučovanie predmetov s totožným názvom na univerzitách. Autorka sa venuje objasňovaniu sexuálnej revolúcie, ktorej počiatok pripisuje Francúzskej revolúcii, konkrétne markízovi de Sade, ktorého meno má byť spojené so vznikom sadomasochizmu. Mená ako Voltaire, Jean Jacques Rousseau, Friedrich Nietzsche, Siegmund Freud a mnoho ďalších zohrávali podľa G. Kuby negatívny vplyv v oblasti kultúry, nakoľko odmietali kresťanskú vieru a cirkev ako takú. Obrovský prelom v oblasti ovplyvňovania ľudstva nastal podľa autorky v roku 1961, kedy bola povolená hormonálna antikoncepcia, ktorú cirkev dodnes odsudzuje. Práve pri tejto téme narážame v knihe na jednotlivé úryvky a citácie z Biblie, ktoré sú pri čítaní o faktoch mätúce a neracionálne. K problematike nízkej pôrodnosti autorka pripisuje vysokú migráciu a najmä rozšírenie prostriedkov na jej potlačenie, teda spomínanú antikoncepciu, povolenie potratov a vznik cen-

tier asistovanej reprodukcie, no neberie do úvahy faktory dnešnej doby ako stres či vysoké nároky v zamestnaní. Od úryvkov z Biblie autorka prechádza k faktom zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá prešla mnohými zmenami. Pôvodne má táto deklarácia vychádzať zo židovsko-kresťanskej etiky, ktorú rokmi nahrádza postmoderná etika. Najmarkantnejšie rozdiely možno pozorovať v jednotlivých pojmoch, ktoré naplnili novým obsahom. Kuby kritizuje prechod od konkrétnosti k všeobecnosti. Kniha však pre čitateľa prináša aj náhľad do fungovania celosvetovej politiky a ovplyvňovania samotného ľudstva. Upozorňuje na riziká dominantného postavenia USA ako svetovej veľmoci, ale svoje teórie rozširuje aj o úvahy súvisiace s ovplyvňovaním ľudí samotným OSN. G. Kuby však z ovplyvňovania viní aj mnoho iných mocných osôb. Spomína multimilionárov, ako sú Rockefeller či Bill Gates s manželkou, ktorí stoja za založením klubu pre bohatých, nakoľko sú presvedčení, že na tomto svete je priveľa chudobných, ktorých počet treba zredukovať. Autorka opisuje aj ich vlastný program na redukciu obyvateľstva, kde je hlavnou myšlienkou zavedenie implantátu pod kožu ženy, ktorý jej spôsobí neplodnosť na päť rokov. Otázkou však zostáva, aký vplyv bude mať tento päťročný odklad na problematiku redukcie obyvateľstva. Rovnako dôležitý aspekt tejto knihy je kapitola venujúca sa ovplyvňovaniu mládeže prostredníctvom hudby a jej interpretov. Spomínajú sa tu okultné rituály, ktorým podliehajú práve najuznávanejšie hviezdy a šíria tak svoju popularitu. Do tejto sféry patrí aj sexuálna prezentácia daných interpretov a texty doslova nabité sexuálnou témou. Keďže autorka je Nemka, opisuje jedného z najuznávanejších nemeckých raperov – Sida – ktorý je veľmi populárny vďaka svojim vulgárnym a neslušným textom. Táto téma následne nadväzuje na problematiku sexuálnej výučby na školách. Jej vznik

strana 52 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

KUBY, G.: Globálna sexuálna revolúcia : Strata slobody v mene slobody. Bratislava : Lúč, 2013. 416 s. ISBN 9788071149224.

sa uvádza už v roku 1968. Autorka výučbu v materských a základných školách striktne odmieta. Svoje tvrdenia opiera o príklady praktík pedagógov z Nemecka, ktoré čitateľa rozhodne šokujú. Ako obhajobou proti vyučovaniu sexuálnej výchovy vytvorila autorka zoznam dvanástich dôvodov, prečo ju ukončiť. Samozrejme, je na každom čitateľovi, ako sa k daným dôvodom postaví. Rozhodne však každý zdravý človek musí súhlasiť so zákazom šírenia pornografie detí. V knihe sú uvádzané mnohé štatistiky a príklady zneužívania detí. Autorka sa venuje aj dôsledkom vplyvu pornografie na dospelých, počnúc závislosťou až po zmenu osobnosti. Ku koncu sa kniha opäť obracia ku kresťanskej viere a cirkvi, ktoré sú predstavované ako posledná bašta, ktorá obhajuje inštitúciu rodiny. Autorka zdôrazňuje dôležitosť kresťanstva v živote človeka. Svoje názory podporuje príkladmi diskriminácie a intolerancie kresťanstva v spojení so sexualizáciou. V samotnom závere G. Kuby podnecuje čitateľa k sumarizovaniu všetkých pojmov, ktoré si počas čítania osvojoval. Ponúka aj zhrnutie možností, ako zabrániť likvidácii základných sociálnych štruktúr. Odhliadnuc od kresťansky zameraných tém a názorov je kniha plná aj mnohých faktov o fungovaní politiky a mocenských štruktúr, ktoré rozhodne pomáhajú človeku kriticky myslieť, neprijímať nekriticky všetko, čo šíria médiá a neveriť „overeným“ organizáciám. Tatiana Kubincová

Recenzie

Dnes sa nestretávame pri krbe, aby sme sa rozprávali, ale pri televízore, aby sme mlčali… Televíziu dnes nájdeme takmer v každej domácnosti. Vo väčšine prípadov dokonca viac ako jednu. Často sa pred ňou pri večernom programe stretne celá rodina. Môžeme ju teda nazývať „rodinným médiom“. Najviac však televízia priťahuje deti. Niet divu – dostanú sa prostredníctvom nej do sveta, kde všetky kreslené postavičky, hračky a obľúbení hrdinovia ožívajú. Okrem toho sa v nej však môžu stretnúť aj s vecami, ktoré budú schopné pochopiť až o nejaký čas. Je teda televízia pre deti z pohľadu výchovy vhodná? Vedia rozlíšiť fikciu od reality každodenného života? Mali by azda rodičia svojim deťom televíziu celkom zakázať? Na tieto, ale aj mnohé iné otázky sa usiluje odpovedať dvojica autorov publikácie Televízia u nás doma, ktorými sú Tadeusz Zasępa a Pavel Izrael. Riešia v nej problematiku vplyvu televízie na každodenný život človeka, pričom sa zameriavajú najmä na rodinné prostredie. Je síce pravda, že otázkou pôsobenia médií sa už zaoberalo mnoho autorov, to však neznamená, že je táto konkrétna publikácia bezvýznamná. Je výnimočná a prínosná tým, že sa venuje už spomínanému familiárnemu prostrediu a je zrozumiteľná pre široký okruh čitateľov. Autori sa na problematiku pozerajú aj z pohľadu budúcnosti a tak sa dôležitou skupinou stáva mladá generácia, obzvlášť deti. Kniha je preto určená najmä rodičom a učiteľom mediálnej výchovy. Za každou kapitolou sú priložené odporúčania, ktorými by sa mali riadiť. Publikácia je rozdelená na dve časti. Prvú časť napísal T. Zasępa a má názov Televízia – možnosť i výzva. V prvej kapitole sa venuje tomu, ako nám herci v seriáloch a filmoch diktujú, čo je dôležité, ako by sme mali vyzerať, čomu sa máme smiať a dokonca aj to, v čo by sme mali veriť. Ďalej hovorí o tom, že je dôležité, aby sa deti, ale aj dospelí naučili v televízii odhaľovať cynizmus a nenechali so sebou manipulovať ľuďmi, ktorým ide práve o riadenie druhých. V kapitole, ktorá

má názov Rodinná kultúra – osobná kultúra, autor opisuje, ako televízne seriály, či už slovenské alebo zahraničné, predstavujú obraz rodiny založený na tom, že zažívajú iba samé problémy a zmeny. Dieťa potom môže mať strach, že sa niečo podobné stane aj jeho rodine a že to, čo sa na televíznej obrazovke deje, je celkom normálne aj v reálnom živote. Mnohokrát je až vtipné, ako režiséri vymýšľajú jednu zápletku za druhou, len aby sa z postáv nestali ľudia so všednými starosťami. Stratili by tým asi veľa divákov – ľudia predsa napätie v televízii milujú. V kapitole Rodina pred obrazovkou Zasępa rodičom radí, aby stanovili pravidlá, týkajúce sa sledovania televízie. To znamená, že rozhodnú o tom, čo sa bude pozerať, kedy a ako dlho. Taktiež spomína dôležitosť toho, aby sa so svojimi deťmi rozprávali o tom, čo televízia ponúka. Ak malému dieťaťu nevysvetlíme, že väčšina vecí, ktoré vidí napríklad v reklamách, nie je pravdivá, samé na to pravdepodobne nepríde. Je dôležité, aby deti vedeli, že ich tvorcovia sa s nami snažia väčšinou manipulovať, či už použitím hudby, výberom atraktívnych hercov, herečiek alebo správnych slov. Nakoniec autor zdôrazňuje, že „jedným zo spôsobov, ako zachovať hranice medzi výchovnými inštitúciami – rodinou a televíziou – je rodinná výmena názorov, komunikácia. Rodina môže televízny program filtrovať a obmedziť tak rozsah vplyvu televízie na dieťa.“ Inými slovami, aj ako diváci môžeme ovplyvniť to, čo sa v televízii vysiela. Na Zasępu vhodne nadväzuje druhou časťou s názvom Televízor každodenný daj nám dnes... jeho mladší spoluautor P. Izrael. Opiera sa o rôzne teórie a experimenty iných psychológov. Vysvetľuje tak problematiku na konkrétnych príkladoch. Hneď v úvode sa zaoberá tým, že človek sa učí po celý život a častou formou učenia je napodobňovanie vzorov, no to len v prípade, že filmovú postavu nestihne trest.

ZASĘPA, T. – IZRAEL, P.: Televízia u nás doma. Ružomberok: Verbum, 2011. 110 s. ISBN 978-80- 8084-707-4.

V opačnom prípade klesá atraktívnosť takéhoto konania. Izrael tiež odporúča stanoviť pravidlá pre sledovanie televízie, ale aj pre iné médiá. Názov a zameranie kapitoly Televízne násilie: Všetko to začal Kain zahŕňa myšlienku, že násilie sprevádza ľudstvo od samého začiatku a nemá význam predstierať, že tu nie je. Rozdiel je však v tom, akou rýchlosťou sa k nám dnes informácie o násilí dostávajú. Nehovoriac o programoch, ktoré sa vysielajú aj cez deň a sú plné násilia. Reč je o kriminálkach a spravodajských reláciách, ktoré sú preplnené vraždami, katastrofami a nehodami. Dieťa vidí násilie v televízii dennodenne a niet divu, že sa stáva imúnnym voči tomu, čo sa vo svete deje. Ruka v ruke s násilím ide sex a erotika, a tie sú témou ďalšej kapitoly. Podľa Izraela je problémom najmä to, že sa v televíznej produkcii často ignoruje citová stránka a ide len o napĺňanie sexuálnych potrieb. To, čo deti vidia vo filmoch, seriáloch a reality show, je väčšinou veľmi povrchné a vytvárajú si preto o ľudskej sexualite nesprávne názory. Sex sa stáva stále viac a viac predmetom vtipov. V kapitole, ktorá má názov Krivé zrkadlo, autor poukazuje na to, že televízny život sa len málokedy približuje tomu skutočnému. Rodičia by mali deti viesť k tomu, aby boli schopné vnímať rozdiel medzi týmito dvoma svetmi. Autor tu opisuje extrémy, ktoré sú pre televíznu produkciu typické: „...buď vyviazne hlavný hrdina len so škrabancami, alebo stratí toľko krvi, čo by stačilo pre celé nemocničné oddelenie: buď sa nič nedarí, alebo sa všetko deje akoby mávnutím čarovného prútika; buď… alebo…“ Zaujímavé je aj to, ako prirovnáva televízor ku krbu: „Dnes sa nestretávame pri krbe, aby sme sa rozprávali, ale pri televízore, aby sme mlčali…“ V posledných kapitolách sa venuje tomu, aký vplyv má televízia na detské vzdelávanie. Televízia by mala pri učení zostať vypnutá, pretože v opačnom prípade dieťa zbytočne roz-

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 53

Recenzie ptyľuje. Čo sa týka negatívnych prvkov v televízii, tie sa občas objavujú aj na televíznych staniciach, ktoré sú určené pre tých najmenších (na Slovensku napríklad Bebe TV). To, že má televízia na človeka vplyv, je viac než isté. Vďaka tejto publikácii sa dozvedáme, čo máme s týmto

vplyvom robiť a ako ho aspoň čiastočne obmedziť. Zasępa a Izrael odviedli úžasnú prácu. Človek sa pri čítaní tejto knihy skutočne zamyslí nad tým, ako televízia účinkuje na rodiny a na deti. Rodičia i učitelia by sa mali odporúčaniami, ktoré nájdu v tejto publikácii,

Hej ty, nehejtuj! Nehejtuj.sk je metodická príručka voľne dostupná na internetovej stránke www.nehejtuj.sk. Ide o multimediálny projekt zameraný na žiakov základných a stredných škôl. Zastupuje ho mnoho ľudí, medzi ktorými nájdeme aj známych hercov. Autormi príručky sú psychologička Monika Gregussová, aktivista Miro Drobný a právnik Daniel Milo, ktorých zaujala rovnaká problematika. Čím ďalej, tým viac sa na internete stretávame s agresívnym až vulgárnym vyjadrovaním názorov, rasovou neznášanlivosťou, diskrimináciou a následným prezentovaním protizákonných trestných činov ako „vhodného riešenia“. Keďže na internet majú prístup čoraz mladší ľudia a práve tu môžu nájsť názorové vzory, je viac než vhodné ich už v škole viesť k správnemu vnímaniu tejto neznášanlivosti a k vytváraniu vlastného názoru. Príručka je veľmi bohatá na aktivity, čím určite zaujme celú triedu a využijú ju aj pedagógovia v rámci vyučovania. Každá kapitola je zameraná na určitú formu neznášanlivosti. Nájdeme tu témy ako národnostná neznášanlivosť, xenofóbia, rómska problematika, rasizmus, domáce násilie, antisemitizmus, rodová diskriminácia, kyberšikanovanie, homofóbia, sociálna neznášanlivosť a ľudia bez základných ľudských práv. Kapitola začína obľúbenou činnosťou v škole, a to pozretím krátkeho filmu. Ešte pred pozretím filmu ponúka možnosť diskutovať so študentmi pomocou krátkych otázok, ktorými však učiteľ môže rozvíjať diskusiu aj po pozretí filmu a sledovať rôzne reakcie na ne. Kapitola ponúka aj krátky obsah filmu a vysvetľuje udalosti v ňom. Po pozretí

aspoň čiastočne riadiť a zabezpečiť tak, aby sa televízia v rodine využívala čo najzodpovednejšie. Soňa Bardáčová

GREGUSSOVÁ, M. – DROBNÝ, M. - MILO, D.: Nehejtuj.sk. Bratislava: eSlovensko, 2013. 82 s. ISBN 97880-970676-8-7.

filmu by mal učiteľ dej vysvetliť, prípadne sa pýtať žiakov na udalosti vo filme, ako ich vnímali a ako by sa zachovali oni v podobných situáciách, prípadne, či majú s niečím podobným skúsenosť. Príbehy vo filme sú veľmi blízke obyčajným ľuďom a ich skúsenostiam, sú to príbehy skutočné a bez použitia efektov. Ukazujú, ako sú vnímané najväčšie prejavy nenávisti zasiahnutou stranou. Žiaci tak majú možnosť vidieť skutočnosť a vytvoriť si názor podľa nej. Neskôr

sa budú venovať aktivitám z príručky, vďaka ktorým si zahrajú úlohu jednej i druhej strany a budú sa snažiť hľadať vlastné riešenia situácie. Potom sa ich učiteľ pýta na názory. Na základe faktov, či už z historického, psychologického alebo právneho hľadiska, dokáže táto trojica autorov asertívnym spôsobom vysvetliť, prečo a ako vznikla neznášanlivosť v ľuďoch a aký postoj by mal zaujať rozumný človek. To má byť inšpirácia pre učiteľa, aby dokázal jednoducho a logicky vysvetliť a podať tieto názory ďalej svojim žiakom. Nasleduje aktivita pre študentov vo forme diskusií s ponukou veľkého množstva otázok. Okrem diskutovania sa aj zahrajú, predstavia si seba samých v rôznych situáciách, ktoré

strana 54 číslo 1 2. ročník Media Literacy Student Magazine

príručka ponúka. Učiteľ má však voľnú ruku a všetky aktivity môže meniť podľa seba, podľa situácie, podľa toho, ako sa diskusia a hra vyvíjajú. Vnímam pozitívne nielen ciele príručky, ale aj jej výchovnú funkciu. Okrem toho, že ponúka tieto aktivity, ktoré môže učiteľ so svojimi žiakmi uskutočniť, poskytuje aj výchovné úlohy pre učiteľa. Študenti napríklad vyhľadávajú informácie, ktoré si na hodine overia, prípadne porovnávajú vyhľadávané informácie podobného charakteru na rôznych internetových stránkach a sledujú rozdielnosť vyhľadaného materiálu. Čitateľ dokonca nájde príklady internetových stránok aj informácií priamo v príručke. Pri čítaní tejto pozoruhodnej príručky som sa veľa naučila aj ja, zaspomínala som si na časy, kedy sme na hodinách robili podobné aktivity a uvedomila si, že mi skutočne pomohli utvoriť si názor na problematiku. Okrem toho ma ponuka aktivít oslovila a túžila som byť jedným zo žiakov (alebo možno raz učiteľov?), ktorý bude mať možnosť zažiť výchovné metódy „protinenávistnej“ príručky Nehejtuj. sk a ďalších skvelých projektov. Práve projekty, ako je tento, nám umožňujú pohľad z druhej strany. Môžeme vďaka nim prežiť tie zlé udalosti so zasiahnutými ľuďmi a uvedomiť si, kde je skutočne chyba, odkiaľ neznášanlivosť pochádza, čo je jej príčinou a ako proti nej bojovať, ako bojovať proti pasivite a hlavne, ako sa nestať jedným z tých, ktorí bojujú na zlej strane. Jana Kramarčíková

Ponuka literatúry

Médiá a informácie v práci s mládežou

Persuázia a médiá

Dana Petranová – Norbert Vrabec

Norbert Vrabec

Vysokoškolské učebné texty Médiá a informácie v práci s mládežou sú koncipované ako užitočná a praktická študijná pomôcka pre poslucháčov aplikovaných mediálnych štúdií, pedagogických fakúlt, informačnej vedy, ale aj pre široké spektrum ďalších záujemcov o problematiku mediálnej a informačnej výchovy v kontexte neformálneho alebo informálneho vzdelávania. Zaujímavé a podnetné informácie v nej nájdu aj študenti ostaných študijných programov, ktorí sa zaoberajú médiami, učitelia a vychovávatelia zo škôl všetkých stupňov a ďalšie skupiny čitateľov so záujmom o mediálnu a informačnú gramotnosť. Učebné texty môžu v praxi využiť dobrovoľní a profesionálni pracovníci a aktivisti pôsobiaci medzi deťmi a mládežou, zástupcovia žiackych a študentských školských rád, dobrovoľníckych a charitatívnych iniciatív, mládežníckych občianskych združení, športových klubov, kultúrnych zoskupení a pod. Publikácia prináša v zrozumiteľnej forme prehľad a analýzu celej škály konceptov a rôznorodých prístupov k problematike práce s mládežou s osobitným zameraním na rozvíjanie kľúčových kompetencií súvisiacich s médiami a informáciami.

Učebné texty reflektujú význam mediálnej a informačnej gramotnosti v práci s mládežou, ale aj v neformálnych aktivitách a iniciatívach, v ktorých sa pri rôznych príležitostiach mladí ľudia aktivizujú a zapájajú do verejného života.

Publikácia je určená vysokoškolským študentom, ktorí sa čiastočne alebo úplne venujú štúdiu médií. Pre tých, ktorí médiá študujú okrajovo, predstavuje exkurz do problematiky fungovania presvedčovacích procesov na interpersonálnej i mediálnej úrovni. Kniha zrozumiteľným spôsobom predstavuje proces persuázie, jeho zložky, faktory, techniky, nezabúda ani na ďalšie ovplyvňovacie metódy, akými sú manipulácia a propaganda. Pre študentov masmediálnej komunikácie, marketingovej komunikácie, žurnalistiky a aplikovaných mediálnych štúdií predstavuje len základné uvedenie do problematiky, na ktorom je potrebné ďalej stavať. Učebnicu môžu použiť tiež študenti učiteľských študijných programov, najmä budúci učitelia mediálnej výchovy, študenti psychológie či novinári a profesionáli, ktorí pôsobia v médiách, kultúre alebo politike.

78 s. | formát A5 | 2013 ISBN 978-80-8105-505-8

Ako Červená čiapočka noviny čítala Ľubica Burianová - Paulína Petkáčová

166 s. | formát A5 | 2013 Zámerom detskej knihy je prostredníctvom zakomponovaných mediálno-výchovných problémov ukázať deťom správny postoj pri možných nástrahách a problémoch, s ktorými sa pri kontakte s médiami môžu stretnúť. Kniha je určená najmä deťom predškolského veku. Obsahuje deväť rozprávok, sedem je pôvodných, pretransformovaných do súčasného digitálneho sveta a dve sú autorské. Okrem pútavých fotografií je každá rozprávka doplnená o úlohy/otázky a o slovníček výrazov, ktorým deti nemusia rozumieť. Autormi rozprávok sú študenti predmetu Mediálna výchova, autorky nápadu a editorky knihy sú doktorandky Paulína Petkáčová a Ľubica Burianová.

ISBN 978-80-8105-450-1 Ako Červená čiapočka noviny čítala 9 rozprávok k mediálnej výchove

Objednávku zašlite v dvoch vyhotoveniach poštou alebo e-mailom na adresu: Ing. Katarína Janečková referát edičnej činnosti (miestnosť 112-A) Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave Nám. J. Herdu 2, 917 01, Trnava 033/55 65 123

Editorky Ľubica Burianová Paulína Petkáčová

Trnava 2014

48 s. | formát A5 | 2014 ISBN 978-80-8105-628-4

katarina.janeckova@ucm.sk

Media Literacy Student Magazine 2. ročník číslo 1 strana 55

foto: Lester Public Library (www.flickr.com/photos/lesterpubliclibrary/)

Študijný program aplikované mediálne štúdiá

Fakulta masmediálnej komunikácie (FMK) Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave ako prvá na Slovensku ponúka študentom akreditovaný bakalársky, magisterský a doktorandský študijný program aplikované mediálne štúdiá. Program sa špecializuje na prípravu odborníkov z oblasti mediálnej výchovy, tvorby vzdelávacích programov a ďalších mediálnych obsahov verejno-právneho charakteru. Študenti získavajú vedomosti z teórie mediálnych štúdií, mediálnej a marketingovej komunikácie, mediálnej pedagogiky, psychológie, sociológie, antropológie a etiky médií, žurnalistiky, mediálneho práva či aplikovanej informatiky. Vďaka kvalitnému technickému vybaveniu fakulty, ktoré im umožní vlastnú produkciu, získavajú praktické zručnosti využiteľné v mediálnej i vzdelávacej oblasti. Viac informácií: www.medialnavychova.sk www.fmk.sk

Na trhu práce sa absolventi programu aplikované mediálne štúdiá uplatnia: ■■ v procese tvorby printových, audiovizuálnych aj digitálnych mediálnych obsahov (so špeciálnym zameraním na oblasť vzdelávania a tvorby programov pre deti a mládež); ■■ pri príprave, realizácii a riadení programov mediálnej výchovy a efektívnom využívaní médií v školskom prostredí; ■■ pri realizácii vzdelávacích aktivít mediálnej výchovy v školskom i mimoškolskom prostredí; ■■ pri navrhovaní a príprave širokého spektra kurzov neformálneho a firemného vzdelávania; ■■ pri tvorbe edukačných programov a didaktických pomôcok v rôznych formátoch (televízne a rozhlasové relácie, elektronické učebnice, videá, webové projekty, mobilné aplikácie, digitálne hry a pod.); ■■ v rôznych tvorivých alebo organizačných pozíciách vo vzdelávacích inštitúciách, ako aj v mediálnych organizáciách verejno-právneho charakteru.