Parížska deklarácia o mediálnej a informačnej gramotnosti v digitálnej dobe Nový míľnik Mediálna a informa ná gramotnosť sa v celosvetovom meradle preukázali ako dôležité oblasti, vychádzajúce z desiatok rokov práce v oblasti mediálnej a informa nej gramotnosti. Problematika mediálnej a informačnej gramotnosti sa na začiatku 21. storo ia objavuje v rôznych významných deklaráciách a rámcoch vrátane Grűnwaldskej Deklarácie z Toulouse, Sevillskej, Parížskej, Pražskej, Alexandrijskej, Fezskej a Moskovskej deklarácie, ako aj Odporúčania pre mediálnu a informačnú gramotnosť (ktoré zostavila IFLA) a Rámcom a Ak ným plánom Globálnej aliancie pre partnerstvá o mediálnej a informa nej gramotnosti (GAPMIL). Rámec GAPMIL a Ak ný plán formulujú spôsoby využitia mediálnej a informa nej gramotnosti v rozvojových oblastiach vrátane správy vecí verejných, prístupu k informáciám, médií, knižníc a internetu, výchovy/vzdelávania, jazykovej a kultúrnej rozmanitosti, rovnosti, zdravia, podnikania, poľnohospodárstva a trvalo udržateľného rozvoja vo všeobecnosti. Digitálne prostredie v 21. storo í výrazne ovplyvňuje význam a využitie médií a informácií. Vyžaduje si nepretržité inovácie vo výskume a v praxi. Táto deklarácia, zameraná na mediálnu a informa nú gramotnosť, zdôrazňuje význam nových gramotností v neustále sa rozširujúcom informa nom prostredí, ktoré obklopuje mladých ľudí, ale aj dospelých. Uvedomujeme si, že mnoho ľudí na svete ešte nemá pripojenie k internetu, napriek tomu sa nové informačno-komunikačné technológie stávajú stále bežnejšou súčasťou každodenného života, a preto je dôležité venovať tejto problematike adekvátnu pozornosť. Posúdenie nového prostredia, ktoré si vyžaduje obnovený dôraz na mediálnu a informa nú gramotnosť. Kontinuálny vývoj technológií vytvára a sprostredkúva neustále rastúce množstvo obsahu a informácií, ale aj nové online priestory. Tie prinášajú nové problémy, výzvy a možnosti v súvislosti s tým, že internet sa stáva mobilný, všadeprítomný a multiplatformový. Jednotlivci v prostredí internetu nefigurujú len ako spotrebitelia, získavajú väčšiu mieru kontroly nad ich rolami ako tvorcovia médií a kritici. Sociálne médiá a sociálne siete získavajú väčší význam, pretože slúžia ako odkazy na nové formy sociálnej interakcie, ale aj nových práv a modelov participácie, ako je napríklad globálne ob ianstvo v digitálnej dobe. Tieto vývojové trendy vedú k zvýšenej miere možností a výziev pre všetky zainteresované osoby a osoby z praxe s cieľom zabezpečiť mediálnu a informa nú gramotnosť občanov, aby sa vedeli efektívne pohybovať vo zvýšených tokoch komunikácie. Mediálna a informačná gramotnosť je
oraz viac potrebná v kontexte týchto trendov vývoja, ako aj v súvislosti s ekonomickými, politickými a spoločenskými zmenami, ktoré s ú s nimi spojené. Tieto zmeny zahŕňajú: mediálny priemysel ako veľkých hrá ov; politiky výchovy a vzdelávania zamerané na ekonomickú konkurencieschopnosť a výkonnosť; a posun smerom k „vedomostným spolo nostiam“ ako pokročilým formám „informa nej spolo nosti“. Takéto zmeny upriamujú pozornosť na význam toho, že mediálnu a informa nú gramotnosť nie je možné nahrádzať po íta ovou alebo IT gramotnosťou v kontextoch výchovy a vzdelávania (napr. osnovy, financovanie, vzdelávanie u iteľov atď.).
Takéto trendy si vyžadujú prehodnotenie kontextu a kompetencií (vedomostí, zru ností a postojov) vyžadovaných občanmi v 21. storo í. Pre zainteresované osoby je dôležité, aby bolo jasné, že nie je vhodné a ani efektívne, aby sa presadzovali jednotlivé typy gramotnosti alebo série schopností a zru ností bez toho, aby boli zas adené do širšieho kontextu mediálnej a informa nej gramotnosti. Namiesto rizika marginalizácie, posunu alebo oslabenia mediálnej a informa nej gramotnosti je dôležité, aby bol zdôraznený význam mediálnej a informa nej gramotnosti – n a j m ä p r e t o , ž e digitálna konvergencia je oraz vä šmi rozšírená a naturalizovaná, s médiami, informáciami, výchovou/vzdelávaním a ostatnými život podporujúcimi potrebami fungujúcimi online, kde kritické myslenie, tvorivosť a etické využívanie médií a informácií naďalej zostávajú kľú ovými. Mediálna a informa ná gramotnosť má dobrú pozíciu na podporu rovnováhy medzi právami a etickými odôvodneniami, ktoré sú nevyhnutné v oraz komplexnejšom digitálnom svete. Každý by mal vedieť, že po íta ové programovanie nie je aktivita bez odplaty a že technológie majú byť vnímané so zreteľom na ľudské práva. Softvérové inžinierstvo sa stalo nevyhnutným pre komunikačné médiá a úložiská vedomostí, ako sú napríklad internet, rozhlas, televízia, tlač, mobilné zariadenia a knižnice. Je dôležité, aby všetky regióny sveta podporovali softvérové inžinierstvo a disponovali dostatočným množstvom softvérových inžinierov, aby sa dokázali vyhnúť úplnej závislosti od externej expertízy. Nie každý musí byť softvérový inžinier, všetci ob ania však potrebujú mať osvojené kritické kompetencie mediálnej a informa nej gramotnosti na to, aby vyžadovali transparentnosť a vedeli analyzovať, aké slobody získajú alebo stratia a aké riziká podstupujú pri interakcii s po íta ovými jazykmi, ktoré sú za normálnych okolností neviditeľné. Koncepcia „vedomostných spolo ností“ UNESCO a z nej vyplývajúci princíp univerzality pre správu vecí verejných na internete môže napomôcť formovať obnovený dôraz na mediálnu a informa nú gramotnosť. Univerzálnosť internetu predpokladá internet založený na štyroch dimenziách: ľudské práva, otvorenosť, dostupnosť pre všetkých a participácia viacerých zúčastnených strán (zhrnuté v skratke R.O.A.M.). Základom všetkých týchto aspektov je mediálna a informa ná gramotnosť, ktorá zároveň vytvára základ pre vzájomné vzťahy, rovnováhu a aplikácie na špecifické problémy. Význam kľú ových aktérov Porov. príloha
Obnovený dôraz na mediálnu a informa nú gramotnosť Aktéri mediálnej a informačnej gramotnosti: – by si mali uvedomiť príležitosti a výzvy, ktoré predstavuje zakotvenie médií a technológií do všetkých aspektov ľudského života a skuto nosť, že médiá a technológie stelesňujú ľudské hodnoty a vyžadujú si ďalšie gramotnosti; – by mali presadzovať verejný hodnotový záujem o médiá a internet a podnietiť diskusiu o nich ako o spoločenskom dobre alebo ob ianstve;
– b y m a l i potvrdiť otvorenosť mediálnej a informačnej gramotnosti pre verejnosť a verejný prístup k médiám, výchove/vzdelávaniu a vedomostiam za podmienok, že sú si vedomí rôznych sociokultúrnych kontextov; – by mali pokra ovať v posune smerom k rámcom pre ľudské práva na internete; – b y m a l i potvrdiť nevyhnutnosť mediálnej a informa nej gramotnosti na podporu a uskuto ňovanie mnohých zúčastnených strán na správe vecí verejných na internete, zahŕňajúcu širokú škálu inštitúcií od školskej politiky až po medzinárodné dohody; – by mali zlepšovať potenciál mediálnej a informa nej gramotnosti v mediálnych, informa ných a IKT organizáciách. Rozoberanie problematiky mediálnej gramotnosti v sú asnosti Porov príloha Odporú ania pre UNESCO, Európsku komisiu a komunitu viacerých zú astnených nezávislých strán My, ú astníci Prvého európskeho fóra mediálnej a informa nej gramotnosti v rámci Globálnej aliancie pre mediálnu a mediálnu a informa nú gramotnosť (GAPMIL), prehlasujeme, že obnovíme podporu mediálnej a informa nej gramotnosti s cieľom posilniť jednotlivcov v digitálnom veku a v tejto súvislosti sa zaväzujeme: 1. Popísať mediálnu a informa nú gramotnosť ako komplexný súbor procesov gramotnosti pre 21. storo ie; prostriedok na prehĺbenie inklúzie, vedomostí, zru ností, kultúry a spolupráce a ako mechanizmus, ktorý umožňuje všetkým ľuďom získavať, tvoriť a inovovať. 2. Podporovať mediálnu a informa nú gramotnosť pri riešení otázok prístupu, ochrany súkromia, bezpečnosti a ochrany a etického využívania informácií, médií a technológií v súlade s normami ľudských práv a uznať úlohu mediálnej a informačnej gramotnosti vo vzťahu ku kultúrnej rozmanitosti, interkultúrnemu dialógu a dialógu medzi náboženstvami a ochrany občanov v krajinách s citlivým spoločenským kapitálom a so slabšou demokratickou politickou kultúrou. 3. Urýchľovať tvorbu obsahu v médiách a v rozli ných formách ako kľú ového nástroja v rámci rozvoja digitálnej ekonomiky vytvorením mediálnych laboratórií vo výchovno-vzdelávacích a kultúrnych inštitúciách. 4. Propagovať mediálnu a informa nú gramotnosť vo vzťahu k osobnému a profesionálnemu celoživotnému rozvoju prostredníctvom spolupráce medzi zúčastnenými stranami v odbornom vzdelávaní a školení, inštitúciách vyššieho
vzdelávania, vedeckej obce, verejnoprávnych a súkromných médií a organizácií tretieho sektora. 5. Podporovať vytvorenie formálneho kurikula pre mediálnu a informa nú gramotnosť v rámci škôl. 6. Podporovať a obhajovať spolo né, zdieľané a kooperatívne prístupy a stratégie týkajúce sa mediálnej a informa nej gramotnosti medzi výchovno-vzdelávacími, kultúrnymi, ekonomickými a technologickými oblasťami na prehĺbenie interkultúrneho dialógu a dialógu medzi náboženstvami, p o d p o r o v a ť rodovú rovnosť a kultúru v participatívnej a demokratickej verejnej sfére. 7. Podporovať mediálne, informa né a IKT spolo nosti pri integrovaní priorít mediálnej a informa nej gramotnosti v ich strategických plánoch a úkonoch, ako je napr. zber špecifických ukazovateľov vrátane kritérií pri platbách CEO, udržiavanie dialógu so
zúčastnenými stranami (zákazníkmi, zamestnancami, akademickou obcou, finan nou komunitou, mladými občanmi a ob ianskou spolo nosťou) a prácou v rámci jasných a transparentných rámcov zodpovednosti. 8. Zabezpečiť, aby knižnice a ostatné kultúrne inštitúcie pravidelne aktualizovali svoje stratégie mediálnej a informa nej gramotnosti a výchovno-vzdelávacie opatrenia, ktoré zahŕňajú postupy „transgramotnosti“ a zároveň zabezpečoť, aby kvalifikovaní pracovníci knižníc a kultúrnych inštitúcií boli vzdelávaní s cieľom vytvoriť potrebné kapacity pre užívateľov služieb vzdelávania v mediálnej a informa nej gramotnosti. 9. Požadovať od verejných inštitúcií a vlád, aby vyvinuli š p e c i á l n e úsilie a zamerali sa na posilnenie ich stratégie mediálnej a informa nej gramotnosti. 10. Presadzovať mediálnu a informa nú gramotnosť pre ľudí so špeciálnymi potrebami, pôvodné obyvateľstvo a ďalšie znevýhodnené skupiny. Plán postupu Podporovať mediálnu výchovu prostredníctvom: – posilňovania Globálnej aliancie partnerstiev pre mediálnu výchovu (GAPMIL); – vytvárania kontinentálnych a národných kapitol GAPMIL po celom svete nad rámec pravidelného organizovania kontinentálnych a svetových fór a zabezpečenie zapojenia médií a informa ných technológií zúčastnených strán; – p odpory vytvárania virtuálnej celosvetovej siete mediálnej a informa nej gramotnosti pre spoluprácu a vytváranie zväzov výskumných inštitúcií, pokiaľ možno na každom kontinente (napríklad: zúčastnené strany by mali zostaviť Európske observatórium mediálnej a informa nej gramotnosti – na základe podnetu z Prvého európskeho fóra mediálnej a informa nej gramotnosti); – presadzovania otvorených vzdelávacích zdrojov (OER – Open Educational Resources) pre mediálnu a informa nú gramotnosť; – rozširovania programu kooperácie UNTWIN pre mediálnu a informa nú gramotnosť (vedený UNESCOm a Alianciou civilizácií OSN) ako prostriedku združovania snáh medzi univerzitami a výchovno-vzdelávacími inštitúciami na podporu výskumu, školenia u iteľov a zamestnancov knižníc, magisterské a doktorandské programy mediálnej a informa nej gramotnosti; – k o o r d i n o v a n í m ú s i l i a medzinárodných organizácií a výchovno-vzdelávacích inštitúcií z celého sveta s cieľom presadzovať zavedenie mediálnej a informa nej gramotnosti do formálneho, neformálneho a mimoškolského vzdelávania ako kľú
ovej kompetencie, predmetu vedomostí, štúdia a výchovno-vzdelávacej praxe; – vyzývania poskytovateľov mediálnej a informa nej gramotnosti na spoluprácu pri presadzovaní mediálnej a informa nej gramotnosti – najmä vytváraním príležitostí na participáciu jednotlivých aktérov a spoluprácou s výchovno-vzdelávacími systémami v súlade s etickými normami, ľudskými právami a zásadami slobody prejavu a slobodného prístupu k informáciám. Záver Tieto odporúčania predstavujú rozsiahle stratégie pre inkluzívne opatrenia v rámci mediálnej a informa nej gramotnosti pre všetkých ob anov v 21. storo í.
Apelujeme na všetky zúčastnené strany, aby zohrávali aktívnu úlohu pri obhajovaní a implementácii tejto deklarácie do politiky mediálnej a informa nej gramotnosti, ako aj do praxe. PRÍLOHA Význam kľú ových aktérov Mediálne, informa né a IKT spolo nosti môžu vyjadriť záväzok pri presadzovaní mediálnej a informa nej gramotnosti v rámci politiky spoločenskej zodpovednosti firiem (CSR – corporate social responsibility). Mediálna gramotnosť má význam pre kultúrne a obsahové odvetvia, pretože tieto sa zaoberajú širokou škálou médií a majú špecifický potenciál: podporujú zvedavosť, vzájomné porozumenie, kritické myslenie, predovšetkým u mladých ľudí; rešpektujú slobodu prejavu, ochranu súkromia, podporujú interkultúrny dialóg a dialóg medzi náboženstvami v oblasti poskytovania obsahu, ktorý predstavuje ženy vyváženým a nestereotypným spôsobom, investujú do tvorivosti a inovácií, vyhľadávajú talenty a propagujú ich. Žurnalistika, novinári a ostatní odborníci sú rozhodujúcimi aspektmi pre dobrú správu vecí verejných, demokraciu, slobodu prejavu a prístup k informáciám. Mediálna a informa ná gramotnosť má pre nich význam, pretože je potrebné, aby dokázali reflexívne premýšľať o svojich postupoch a tiež aj preto, že potrebujú publikum, ktoré chápe ich funkcie a ktorému by sa mali v konečnom dôsledku zodpovedať. Médiá v praxi čelia výzvam nárastu veľkých dát, participatívnej alebo ob ianskej žurnalistiky, ako aj podstatou sociálnych médií. Ich odborný status a ich hodnoty môžu profitovať z ďalšieho vzdelávania v oblasti mediálnej a informa nej gramotnosti s cieľom lepšiť skúmanie a presadzovanie ich myšlienok v pluralistickom prostredí. Knižnice a vzdelávacie centrá sú kľú ovými partnermi pre mediálnu a informa nú gramotnosť. V krajinách s veľkým množstvom dát a informa ným preťažením knižnice a knihovníci dostávajú úplne iný význam. V krajinách s nízkou mierou pripojenia knižnice poskytujú občanom priestor na prístup k informáciám sprostredkovaným médiami a informa nými a komunikačnými technológiami a usilujú sa zvyšovať gramotnosť súvisiacu s týmto prístupom. Mediálna a informa ná gramotnosť sa v digitálnom veku stáva „raison d’être“ (dôvodom existencie – pozn. prekl.) moderných knižníc. Odborní zamestnanci knižníc sú potrební v procese zaraďovania mediálnej a informa nej gramotnosti do učebných osnov, ale aj do neformálneho a mimoškolského vzdelávaní. Je potrebné prehĺbiť úlohu odborníkov z knižníc ako pedagógov a facilitátorov učenia. Je taktiež potrebné zrevidovať vzdelávanie používateľov knižníc, aby sme sa presved ili o tom, že v neustále sa rozvíjajúcom prostredí informácií je rozšírené o riešenie aspektov „transgramotnosti“.
Audiovizuálne orgány alebo s nimi súvisiace národné a regula né orgány pre obsah vysielania a printových médií, ako aj autoregula né orgány médií sú rozhodujúce pre presadzovanie mediálnej a informa nej gramotnosti. Ich úloha pri presadzovaní mediálnej a informa nej gramotnosti je sú asťou ich mandátu ochraňovať všeobecné alebo verejné dobro.
Výskumná obec zostáva naďalej kľú ovým faktorom mediálnej a informa nej gramotnosti pri konsolidovaní vedomostí a zdieľaní najlepších postupov po celom svete, profitujúc z cezhraničnej kapacity digitálnych sietí. Výskum mediálnej a informačnej gramotnosti bol v minulosti vykonávaný samostatne, no dnes je potrebné, aby sa tieto oblasti zblížili s podporou vývoja nových teoretických a metodologických rámcov a s monitoringom vnútroštátnych a medzinárodných verejných opatrení v tejto oblasti. Ob ianske združenia a mimovládne organizácie fungujú ako prepojenia medzi ostatnými zainteresovanými subjektmi a zabezpečujú dialóg medzi komunitami mediálnej a informa nej gramotnosti v rámci škôl aj mimo nich. Podporujú aktivity mediálnej a informa nej gramotnosti a vzdelávanie v neformálnom a mimoškolskom prostredí. Oslovujú dospelých a znevýhodnené skupiny a poskytujú celoživotnú podporu. Majú tendenciu podporovať zameranie mediálnej a informačnej gramotnosti na ob ianstvo a ob iansku agendu a môžu podporovať energické nasadenie verejnej sféry, angažovanosť a dosahovanie posilnenia postavenia v spolo nosti v digitálnom kontexte. Odborníci z ob ianskej spolo nosti taktiež potrebujú rozšíriť ich úlohu a rozvíjať svoje kapacity v novom digitálnom prostredí, ktoré zefektívni ich základné siete a rozšíri ich kolektívnu inteligenciu.
Problematika mediálnej a informačnej gramotnosti v sú asnosti • Pojmy mediálna a informačná gramotnosť navzájom súvisia – zahŕňajú zru nosti, schopnosti, vedomosti a postoje týkajúce sa pojmov, ako sú mediálna gramotnosť, informa ná gramotnosť, spravodajská gramotnosť, reklamná gramotnosť, filmová gramotnosť, internetová gramotnosť, gramotnosť sociálnych sietí, po ítačová gramotnosť, IT gramotnosť, digitálna bezpečnosť, súkromie a osobná kyberbezpe nosť a pod. • Mediálna a informačná gramotnosť zahŕňajú všetky médiá (digitálne a nedigitálne); gramotnosť znamená schopnosť vyhľadávať zdroje, hodnotiť, z d i e ľ a ť a kombinovať rôzne druhy médií a informácií a využívať rôzne médiá a informácie v rôznych kontextoch/na rôzne účely. • Mediálna a informačná gramotnosť zahŕňajú schopnosť kombinovať celú škálu zru ností a kompetencií s cieľom využívať médiá a informácie vrátane nových mediálnych trendov na dosahovanie osobných cieľov. Tieto ciele sú však úzko spojené s individuálnym rastom (napr. vývinové problémy, tvorba identity, riadenie vzťahov, celoživotné vzdelávanie atď.) a so spoločenskými výzvami (usporadúvanie informácií, participácia na verejnej debate, etika a ľudské práva, súkromie a pod.). Mediálna a informa ná gramotnosť zahŕňajú nasledovné:
Kritické myslenie a reflexiu médií a informa ných systémov vrátane hodnotenia informácií a mediálnych obsahov; reflexiu politických/ekonomických vplyvov na informačný a mediálny systém; najdôležitejšie úlohy informácií; zaoberanie sa rizikami a možnosťami nových mediálnych trendov, hodnotenie práva na využívanie/pripojenie a odpojenie, otázok ochrany súkromia atď.; Využívanie informačných, mediálnych a digitálnych technológií na osobné a spoločenské účely vrátane sebavyjadrenia, interkultúrneho dialógu a dialógu medzi
náboženstvami, rovnosť, práva a schopnosti rozhodovať, užívania médií vo voľnom čase, učenia/práce s médiami a pod.; Zaobchádzanie s médiami – to sú typy a úrovne opera ných, tvorivých a kooperatívnych zru ností, ako je napr. schopnosť tvoriť obsah a informa né produkty a využitie IKT v tomto procese atď. Vzhľadom na skuto nosť, že prístup k informáciám a participácia sú kľú ovými princípmi súčasnej spolo nosti, mediálna a informačná gramotnosť musí byť považovaná za prostriedok realizácie ľudských práv. Pracovný preklad z anglického jazyka : PaedDr. Andrej Van o, Metodicko-pedagogické centrum. Korektúry: PhDr. Nataša Slavíková, Metodicko-pedagogické centrum Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zastupovali na podujatí Ing. Henrieta Crkoňová, vedúca služobného úradu a PhDr. Nataša Slavíková, námestníčka Metodicko-pedagogického centra, lenka pracovnej skupiny Európskej komisie pre mediálnu gramotnosť. Fakultu masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave zastupoval na konferencii doc. Mgr. Norbert Vrabec, PhD., ktorý je zároveň riaditeľom IMEC – Centra mediálnej gramotnosti a vedúcim Katedry mediálnej výchovy. Radu pre vysielanie a retransmisiu zastupoval jej predseda prof. PhDr. Miloš Mistrík, DrSc.