Stav mediálnej výchovy na slovenských stredných školách by medialnavychova.sk

Fakulta masmediáln ej komunikácie UCM v Trnave IMEC - Medzinárodné centrum pre mediálnu gramotnosť

SÚČASNÝ STAV ZAČLENENIA MEDIÁLNEJ VÝCHOVY DO OBSAHU VZDELÁVANIA NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU Záverečná správa z výskumu

Zodpovední riešitelia: PhDr. Viera Kačinová, PhD. Mgr. Viktória Kolčáková (IMEC) Ďalší spoluriešitelia: študenti voliteľného predmetu Mediálna výchova na FMK UCM v škol. roku 2011/2012 Autori výskumnej správy: PhDr. Viera Kačinová, PhD. - Mgr. Viktória Kolčáková Recenzenti: Prof. PhDr. Mária Potočárová, PhD., PhDr. Norbert Vrabec, PhD.

Trnava, november 2013 1

Uloženie výstupu: IMEC, J. Herdu 2, 917 01 Trnava, knižnica UCM 917 01 Trnava Forma archivácie: printová, on-line (webová stránka www.medialnavychova.sk)

©IMEC - Medzinárodné centrum pre mediálnu gramotnosť, Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Trnava, 2013

Anotácia Predmetom riešeného výskumu je zistenie miery a formy zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na stredných školách na Slovensku v porovnaní v jednotlivých krajoch Slovenska podľa druhu škôl a zistenie miery vzdelanosti učiteľov mediálnej výchovy na stredných školách. Výskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke 631 stredných škôl zo všetkých krajov a okresov Slovenska. Výskumná správa je výstupom výskumného projektu Medzinárodného centra pre mediálnu gramotnosť IMEC pri FMK UCM realizovaného v rokoch 2011-2012 zameraného na zmapovanie súčasného stavu v oblasti začleňovania mediálnej výchovy do vzdelávania na základných a stredných školách na Slovensku. Kľúčové slová: mediálna výchova, stredné školy, výskum, štátne vzdelávacie programy, školské vzdelávacie programy, curriculum, vzdelávanie učiteľov, IMEC Abstract: The position presents the comparative results of the research's survey targeted on the scale and the form of the representation of media education in the curriculum at the secondary schools in the educational system in Slovakia comparing the level in different municipalities in Slovakia according to obtained level of media education at different schools in the country. The survey was realized on the representative sample of 631 secondary schools from different municipalities and countries in Slovakia. The results represent the outcome of large scale research project realized by the International centre for media literacy IMEC at FMK UCM undertaken in the periods of 2011-2012, targetting the mapping of the current area of the implementation of media education into the curriculum of the elementary education and secondary education in Slovak Republic. Key words: media education, primary schools, research, state education programs, school education programs, curriculum, teachers' media education, IMEC

OBSAH Zoznam grafov a tabuliek ........................................................................................................ 5 1. Východiská - mediálna výchova v obsahu vzdelávania na stredných školách podľa Štátnych vzdelávacích programov .......................................................................................... 6 2. Charakteristika výskumného projektu IMEC .................................................................. 8 2.1 Ciele výskumu .................................................................................................................. 8 2.2 Výskumné otázky ............................................................................................................. 8 2.3 Výskumné hypotézy ......................................................................................................... 8 2.4 Výskumná vzorka ........................................................................................................... 11 2.5 Metodológia a organizácia výskumu .............................................................................. 11 3. Výsledky výskumu a ich interpretácia ............................................................................. 12 3.1 Miera zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na stredných školách ....... 12 3.2 Forma výučby mediálnej výchovy na stredných školách ............................................... 22 3.3 Problém nedostatočnej kvalifikovanosti učiteľov z mediálnej výchovy ........................ 31 4. Problémové body výskumu ............................................................................................... 33 5. Závery a odporúčania ........................................................................................................ 34 Použitá literatúra .................................................................................................................... 36 Príloha ..................................................................................................................................... 37

Zoznam grafov a tabuliek Graf č. 1: Zapojené SŠ do výskumu podľa krajov SR ......................................................................... 12 Graf č. 2: Zapojené SŠ do výskumu podľa druhu ................................................................................ 12 Graf č. 3: Zapojené SŠ do výskumu podľa druhu v rámci krajov SR .................................................. 13 Graf č. 4: Zapojené SŠ do výskumu podľa zriaďovateľa ..................................................................... 13 Graf č. 5: Zapojené SŠ do výskumu podľa zriaďovateľa v rámci krajov SR ....................................... 14 Graf č. 6: Mediálna výchova na stredných školách.............................................................................. 14 Graf č. 7: Mediálna výchova na stredných školách v rámci krajov SR ............................................... 15 Graf č. 8: Zastúpenie mediálnej výchovy na gymnáziách v rámci krajov SR ..................................... 16 Graf č. 9: Zastúpenie mediálnej výchovy na SOŠ v rámci krajov SR.................................................. 16 Graf č. 10: Zastúpenie mediálnej výchovy na konzervatóriách v rámci krajov SR ............................. 17 Graf č. 11: Mediálna výchova na verejných stredných školách v krajoch SR ..................................... 17 Graf č. 12: Mediálna výchova na cirkevných stredných školách v krajoch SR ................................... 18 Graf č. 13: Mediálna výchova na súkromných stredných školách v krajoch SR ................................. 18 Graf č. 14: Mediálna výchova na gymnáziách v SR ............................................................................ 19 Graf č. 15: Mediálna výchova na SOŠ v SR ........................................................................................ 19 Graf č. 16: Mediálna výchova na konzervatóriách v SR ...................................................................... 20 Graf č. 17: Mediálna výchova na verejných stredných školách .......................................................... 20 Graf č. 18: Mediálna výchova na cirkevných stredných školách ......................................................... 21 Graf č. 19: Mediálna výchova na súkromných stredných školách ....................................................... 21 Graf č. 20: Formy mediálnej výchovy na stredných školách .............................................................. 22 Graf č. 21: Formy mediálnej výchovy na gymnáziách v SR ................................................................ 23 Graf č. 22: Formy mediálnej výchovy na SOŠ v SR ............................................................................ 24 Tabuľka č. 1: Formy mediálnej výchovy na gymnáziách v rámci krajov SR ..................................... 24 Tabuľka č. 2: Formy mediálnej výchovy na SOŠ v rámci krajov SR ................................................. 24 Tabuľka č. 3: Formy mediálnej výchovy na verejných stredných školách v rámci krajov SR ........... 25 Tabuľka č. 4: Formy mediálnej výchovy na cirkevných stredných školách v rámci krajov SR ......... 25 Tabuľka č. 5: Formy mediálnej výchovy na súkromných stredných školách v rámci krajov SR ....... 25 Graf č. 23: Mediálna výchova formou projektu na stredných školách................................................. 26 Tabuľka č. 6: Mediálna výchova formou projektu na SŠ v rámci krajov v SR .................................. 27 Graf č. 24: Formy mediálnej výchovy na stredných školách .............................................................. 27 Tabuľka č. 7: Formy mediálnej výchovy na SŠ v rámci krajov SR .................................................... 28 Graf č. 25: Mediálna výchova ako samostatný predmet na stredných školách ................................... 28 Tabuľka č. 8: Mediálna výchova ako samostatný predmet na stredných školách v rámci krajov SR . 28 Graf č. 26: Hodinová dotácia na mediálnu výchovu na SŠ .................................................................. 29 Graf č. 27: Zaradenie mediálnej výchovy do ročníkov na gymnáziách v SR ..................................... 30 Graf č. 28: Zaradenie mediálnej výchovy do ročníkov na SOŠ v SR .................................................. 30 Graf č. 29: Integrovaná mediálna výchova na stredných školách ....................................................... 31 Graf č. 30: Vzdelanie učiteľov SŠ v oblasti mediálnej výchovy .......................................................... 32

1. Východiská - mediálna výchova v obsahu vzdelávania na stredných školách podľa Štátnych vzdelávacích programov Mediálna výchova je od obsahovej reformy školstva vymedzená ako prierezová téma v štátnych vzdelávacích programoch pre predprimárne, primárne, nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie (pre oblasť stredného všeobecného gymnaziálneho vzdelávania). Stáva sa tak povinnou súčasťou obsahu vzdelávania a v súlade s charakterizovaním prierezových tém (por. ŠVP pre gymnáziá v SR, 2008, s. 21 - 22) je možné ju realizovať viacerými formami: 1. ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu a vhodných učebných predmetov, 2. ako samostatný učebný predmet v rámci rozširujúcich hodín (pri profilácii školy), 3. formou projektu či kurzu. Školy sa tak môžu rozhodnúť, akým spôsobom povinne integrujú mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania. Cieľom mediálnej výchovy ako prierezovej témy je: „umožniť žiakom, aby si osvojili stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi a súčasne rozvinúť u žiakov spôsobilosť - mediálnu kompetenciu t.j. zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty, čo znamená, viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu, vychovať žiakov ako občanov schopných vytvoriť si vlastný názor na základe prijímaných informácií, formovať schopnosť detí a mládeže kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať (tamže, s. 22 – 23). V prípade stredných odborných škôl mediálna výchova nie je vymedzená ako povinný vzdelávací obsah vo forme prierezovej témy. Do štátnych vzdelávacích programov, ktoré určujú záväzný obsah vzdelávania pre skupiny odborov sa však od roku 2008 problematika parciálne začlenila. V rámci zadefinovaných tzv. kľúčových kompetencií, ktoré sa majú zakomponovať do všetkých vzdelávacích oblastí a ich rozvoj sa požaduje pre všetky typy SOŠ na Slovensku je vymedzená tzv. spôsobilosť využívať informačné technológie. Jedným z požadovaných výstupov v rámci uvedenej spôsobilosti je tiež: „posudzovať vierohodnosť rôznych informačných zdrojov, kriticky pristupovať k získaným informáciám a byť mediálne gramotný“ (ŠVP pre skupinu študijných odborov Hutníctvo… 2008, s. 30). V rámci rozvoja tzv. spôsobilosti byť demokratickým občanom sa zase požaduje: „pochopiť globálnu povahu sveta a úlohu jednotlivca v ňom, rozvoj masovokomunikačných prostriedkov, dopravných prostriedkov, masovej turistiky a komunikačných systémov“ (tamže, s. 31). V rámci rozvoja tzv. všeobecnej kompetencie sa požaduje: „rozvíjať finančnú a mediálnu gramotnosť“ (tamže, s. 32). Mediálna gramotnosť, resp. mediálna kompetencia je výstupom (cieľovou kategóriou) procesu mediálna výchova. Prvky mediálnej výchovy je možné ďalej nájsť v obsahových štandardoch slovenského jazyka a literatúry, kde si žiaci: „dopĺňajú informácie prostredníctvom filmu, televízie, videoprogramov, vnímajú účelnosť modernej reklamy, oboznamujú sa s používaním časopisov, rozlišujú a rozpoznávajú brakovú a komerčnú literatúru“ (tamže, s. 61). Ďalšie prvky mediálnej výchovy sa tiež nachádzajú v povinnom obsahu vzdelávania pre špecifické skupiny študijných odborov ako napr. 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I., 85 Umenie a umeleckoremeselná tvorba II. (ŠVP, 2010, s. 35 - 38) a ďalších. Z analýzy štátnych vzdelávacích programov vyplýva, že miera požadovaného záväzného obsahu z mediálnej výchovy nie je pre všetky SOŠ rovnaká. Pre vybrané typy stredných odborných škôl sa požaduje jej realizácia vo väčšej miere. 6

Z analýzy a porovnania platnej záväznej pedagogickej dokumentácie pre gymnáziá a SOŠ je tiež zrejmý odlišný dôraz na mediálnu výchovu ako povinný obsah vzdelávania a z toho vyplývajúca rozličná požadovaná miera rozsahu realizácie mediálnej výchovy na stredných školách. Zadefinovaním mediálnej výchovy ako prierezovej témy pre gymnáziá explicitne vyplýva povinnosť začleniť ju do obsahu vzdelávania, v spôsobe definovania témy, resp. jej cieľov je tu tiež zrejmý komplexnejší prístup k problematike. V prípade SOŠ nie je pre školy natoľko zjavná povinnosť realizovať danú problematiku. V spôsobe jej vymedzenia v štátnych vzdelávacích programoch v rámci povinnej zložky vzdelávania sa tu na ňu nekladie priamo dôraz, je tu však obsiahnutá. V prípade SOŠ je tiež zrejmý parciálny prístup k problematike. Stredné odborné školy však v praxi mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania začleňujú podobne ako gymnáziá, v rámci vymedzenia profilácie školy, resp. dotvárania učebného obsahu v školských vzdelávacích programoch. Podľa našich zistení sa tu pritom opierajú tiež o záväznú pedagogickú legislatívu pre gymnaziálne vzdelávanie a zároveň reagujú na aktuálnu spoločenskú potrebu začleniť mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania. V niektorých prípadoch reagujú priamo na požiadavku zriaďovateľa (napr. Stredná odborná škola sv. Jozefa Robotníka v Žiline), resp. samotní učitelia vybraných predmetov vyvíjajú vlastnú iniciatívu v tejto oblasti (reagujú na vzdelávacie ponuky vybraných inštitúcií, zúčastňujú sa kurzov z oblasti mediálnej výchovy a následne problematiku vyučujú v rámci svojho učebného predmetu - ako napr. Stredná zdravotnícka škola v Považskej Bystrici, kde sa mediálna výchova začlenila do slovenského jazyka a literatúry). Je tiež zrejmé, že školy reagujú na výzvu MŠ SR, ktoré v pedagogicko-organizačných pokynoch platných pre všetky druhy a typy škôl na Slovensku stanovuje: „odporúča sa implementovať do obsahu jednotlivých učebných predmetov mediálnu výchovu ako prierezovú tému štátnych vzdelávacích programov a podľa možností škôl zaraďovať ju ako samostatný predmet do školských vzdelávacích programov.“ (2010, s. 8).

2. Charakteristika výskumného projektu IMEC Školská prax dokazuje, že mediálna výchova sa na stredných školách vyučuje, až doteraz však u nás chýbalo komplexnejšie zmapovanie a analýza stavu a to na všetkých stupňoch vzdelávania. Štátny pedagogický ústav realizoval v mesiacoch máj – jún 2009 na základných školách a osemročných gymnáziách prieskum, ktorého cieľom bolo zistiť skutočný stav a problémy zapracovania mediálnej výchovy do obsahu vzdelávania. Do dotazníkového prieskumu sa zapojilo len 124 základných škôl a 4 osemročné gymnáziá - vyplnilo ich spolu 282 učiteľov (Adamcová, 2010, s. 1), čo predstavuje nízku reprezentatívnosť výsledkov. Na Slovensku úplne absentovalo zmapovanie súčasného stavu zavedenia mediálnej výchovy na stredných školách. Nedostatočnú situáciu v oblasti mediálnej výchovy sa podujal riešiť vo svojom výskumnom projekte IMEC v rokoch 2011-2012. Jednou z hlavných úloh Medzinárodného centra pre mediálnu gramotnosť, ktoré pôsobí na FMK UCM v Trnave je: „mapovanie stavu mediálnej výchovy v domácom i zahraničnom kontexte a realizovať výskumné projekty v oblasti mediálnej výchovy a mediálnej gramotnosti“ (http://www.medialnavychova.sk/?page_id=1371). Výskum bol zameraný na zmapovanie súčasného stavu v oblasti začleňovania mediálnej výchovy do obsahu vzdelávania na slovenských základných a stredných školách. Výsledky stavu výučby mediálnej výchovy na základných školách sú prezentované v osobitej výskumnej správe. 2.1 Ciele výskumu 1. Zistiť mieru zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na stredných školách v porovnaní v jednotlivých krajoch Slovenska podľa druhu škôl (gymnázium, stredná odborná škola; verejná, cirkevná, súkromná). 2. Zistiť prevládajúcu formu výučby mediálnej výchovy na stredných školách v jednotlivých krajov Slovenska podľa druhu škôl (integrovaná ako súčasť vybraných učebných predmetov, samostatná ako samostatný predmet, krúžok, projekt, resp. iné). 3. Zistiť mieru vzdelanosti (kvalifikácie) učiteľov mediálnej výchovy na stredných školách na Slovensku. 2.2 Výskumné otázky 1. Aká je miera zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na stredných školách v porovnaní podľa druhu škôl v jednotlivých krajoch Slovenska? 2. Prevláda na stredných školách v jednotlivých krajoch Slovenska (podľa druhu škôl) integrovaná forma výučby mediálnej výchovy v porovnaní so samostatnou formou výučby? 3. Aká je miera kvalifikovanosti učiteľov z mediálnej výchovy na stredných školách na Slovensku? 2.3 Výskumné hypotézy H1 Vo všetkých krajoch Slovenska bude celkovo vyšší počet stredných škôl (podľa jednotlivých druhov), kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania vyskytuje v porovnaní s počtom škôl, kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania nevyskytuje.

H2 Mediálna výchova bude začlenená do obsahu vzdelávania na gymnáziách vo väčšej miere ako na stredných odborných školách. V rámci uvedených hypotéz sme zisťovali, do akej miery stredné školy majú začlenenú mediálnu výchovu v obsahu vzdelávania tak, ako ich k tomu zaväzuje štátny vzdelávací program explicitne a s väčším dôrazom v prípade gymnázií a okrajovo v prípade SOŠ. V prípade SOŠ predpokladáme, že väčšina z nich reflektovala aspoň v minimálnej miere požiadavky štátnych vzdelávacích programov, spoločenskú potrebu začleniť mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania a tiež usmernenia MŠ SR v tejto oblasti. Zároveň avšak predpokladáme, že väčší dôraz na výučbu mediálnej výchovy budú klásť gymnáziá, tak ako ich k tomu zaväzujú štátne vzdelávacie programy. Celkovo sme zisťovali, aké sú rozdiely v rozsahu výučby mediálnej výchovy medzi jednotlivými krajmi a druhmi škôl (viď tiež H4). H3 Mediálna výchova bude začlenená do obsahu vzdelávania na súkromných a cirkevných školách vo väčšej miere ako na verejných školách. Pri formulovaní hypotézy sme vychádzali z definovanej povahy vzdelávania na cirkevných a súkromných školách a tiež z predpokladaného zvýšeného záujmu o problematiku mediálnej výchovy ako špecifickej vzdelávacej potreby zo strany cirkevných škôl. „Cieľom cirkevnej a súkromnej školy a školského zariadenia je popri kvalitnom vzdelávaní a výchove poskytovať alternatívny obsah výchovy a vzdelávania, nové metódy a formy. Ich vznikom sa zabezpečuje naplnenie práva rodičov na výber školy a školského zariadenia pre svoje deti podľa presvedčenia a svedomia, ako aj vytvorenie konkurenčného prostredia, s možnosťou zvýšenia motivácie pre zlepšovanie školského systému“1. Súkromné a cirkevné školy na Slovensku majú preto v súlade s uvedeným edukačným cieľom väčší priestor pri tvorbe vlastných učebných obsahov, pričom zároveň je pre nich záväzný vzdelávací obsah podľa štátnych vzdelávacích programov. Nadradenie prierezových tém vo výučbe na uvedených druhoch škôl predstavuje spôsob, ako prispieť k vytvoreniu konkurenčného prostredia vo vzdelávaní a zároveň prostriedok zvýšenia motivácie pre štúdium žiakov na školách. Problematike mediálnej výchovy ako vzdelávacej téme na rôznych úrovniach vzdelávacích inštitúcií, ktorá zahrnuje aj úroveň školského vzdelávania sa venuje zvýšená pozornosť v cirkevných dokumentoch a v príspevkoch odborníkov na danú problematiku z cirkevných kruhov.2 Na cirkevných školách je mediálna výchova navyše súčasťou učebných osnov náboženskej výchovy. O problematiku mediálnej výchovy bol záujem zo strany cirkevných škôl v rámci vyššie uvedeného projektu experimentálneho overovania. Piaristické gymnázium v Trenčíne bolo jedným zo štyroch škôl, ktoré sa do projektu zapojili na základe vyžiadanej účasti na Ministerstve školstva SR.

Výchova a vzdelávanie v súkromných a cirkevných školách. [online]. [cit. 2013-03-28]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/vychova-a-vzdelavanie-v-sukromnych-a-cirkevnych-skolach/. 2 Pozri napr. BENEDIKT XVI: Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI k 41. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov Deti a komunikačné prostriedky: výzva pre výchovu z 20. mája 2007. 2 s. In: www.kbs.sk; Gabriel Paľa z Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove uvádza v rámci vlastnej reflexie nad novou koncepciou osnov náboženskej výchovy Katechéza bez médií - média bez morálky potrebu: „skutočne vážne sa zaoberať problematikou spoločenských komunikačných prostriedkov v katechéze, školskej katechéze, či konkrétne na náboženskej výchove„ [online]. [cit. 2009-07-07]. Dostupné na WWW: <http://katechet.cirkev.cz/konference/i-vkk/program/gabriel-pala-i-vkk/> 9

H4 Na všetkých druhoch stredných škôl v jednotlivých krajoch Slovenska bude prevládať integrovaná forma výučby v porovnaní so samostatnou formou (predmet, krúžok, projekt). Pri formulácii nášho predpokladu sme vychádzali z definovania mediálnej výchovy ako prierezovej témy. Prierezové tematiky sa podľa štátnych vzdelávacích programov „spravidla prelínajú cez vzdelávacie oblasti“, t. z. ich obsah sa začleňuje do vybraných učebných predmetov (ŠVP pre gymnáziá v SR, 2008, s. 21). Aj keď charakter prierezovej témy predurčuje mediálnu výchovu k tomu, aby sa stala súčasťou iných oblastí vzdelávania, je možné, aby podľa návrhu školy využili voľné hodiny a vo vlastných učebných plánoch (školských vzdelávacích programoch) vymedzili mediálnu výchovu ako samostatný učebný predmet. Viaceré stredné školy v súčasnosti vyučujú mediálnu výchovu ako samostatný predmet (Kačinová, 2010, 43 - 44), nebolo však až doteraz zistené o aký presný počet škôl sa jedná a tiež či sú rozdiely vo forme výučby medzi gymnáziami a SOŠ. H5 Miera kvalifikovanosti učiteľov z mediálnej výchovy na stredných školách nepresiahne 50 % bez ohľadu na druh a sídlo školy. Hoci miera kvalifikovanosti učiteľov je dôležitým indikátorom rozsahu realizácie mediálnej výchovy na školách a závisí od nej podstatným spôsobom kvalita jej výučby na školách, v súčasnosti nie sú známe presné údaje o počtoch kvalifikovaných učiteľov z predmetnej oblasti. Situácia v danej oblasti je definovaná ako nedostatočná (Petranová, 2011, s. 17), je zrejmá absencia najmä kontinuálnych vzdelávacích programov učiteľov z mediálnej výchovy. Na Slovensku sa však v súčasnosti realizujú viaceré krátkodobejšie i dlhodobejšie vzdelávacie projekty z danej oblasti zastrešované štátnymi inštitúciami, ktoré majú priamo v kompetencii ďalšie vzdelávanie pedagógov, resp. aktivitu tu preberajú súkromné inštitúcie (v súčasnosti chýba tiež spracovaný prehľad vzdelávacích inštitúcií, ktoré ponúkajú v rôznych formách vzdelávanie z mediálnej výchovy pre učiteľov). Najvýznamnejší z nich je Kvalifikačné štúdium predmetu mediálna výchova pre učiteľov stredných škôl FMK UCM v Trnave. Uvedený vzdelávací projekt v súčasnosti ako jediný na Slovensku umožňuje stredoškolským učiteľom získať úplnú kvalifikáciu na vyučovanie samostatného predmetu mediálna výchova. Tento dvojročný vzdelávací program vo februári 2011 úspešne absolvovalo prvých 27 učiteľov z celého Slovenska. V minulosti FMK UCM realizovala projekt Koncepcia mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania, v rámci ktorého sa tiež uskutočnilo vzdelávanie pedagógov. Učiteľa sme v našom výskume považovali za kvalifikovaného, vychádzajúc pritom z popísanej reality, ak absolvoval aspoň jednu z uvedených krátkodobých či dlhodobých foriem vzdelávania z predmetnej oblasti: a) akreditovanú formu vzdelávania b) tréning učiteľov c) krátkodobý kurz vzdelávania.

2.4 Výskumná vzorka Výskumnú vzorku tvoril základný súbor 753 gymnázií a stredných odborných škôl (ďalej len SOŠ) z 8 krajov a vyšších územných celkov a 79 okresov podľa zoznamu dostupného na internetovej stránke Ústavu informácií a prognóz školstva http://www.uips.sk/registre/zoznamy-skol-sz-v-exceli. Informácie bolo následne možné získať celkovo o 631 stredných školách (ide o školy, ktoré sa do výskumu zapojili). Stav mediálnej výchovy na 122 školách nebolo možné zistiť z dôvodu neposkytnutia údajov zo strany škôl, resp. nedostupnosti údajov (na internetových stránkach škôl sa nenachádzali učebné plány, resp. školské vzdelávacie programy). Výskumné výsledky pokrývajú 84 % všetkých gymnázií a SOŠ na Slovensku. 2.5 Metodológia a organizácia výskumu Výskum sme zrealizovali v období od polovice novembra 2011 do konca januára 2012. Zber údajov prebehol v troch základných fázach, výsledky sme zisťovali kombináciou viacerých kvantitatívnych a kvalitatívnych empirických výskumných metód, aby bolo možné zabezpečiť objektívnosť výsledkov. Výskumné metódy sme zvolili v súlade s vymedzenými cieľmi a v závislosti od povahy výskumu.  prvá fáza zberu údajov: obsahová analýza učebných plánov resp. školských vzdelávacích programov dostupných na webovských stránkach škôl  druhá fáza zberu údajov: dotazníková metóda ako hlavná výskumná metóda (na školy bol distribuovaný dotazník formou e-mailu).  tretia fáza zberu údajov: telefonické dopytovanie (s vedením školy - riaditeľom, resp. zástupcom alebo vyučujúcim mediálnej výchovy) vo vybraných prípadoch prebehlo osobné štandardizované interview so zástupcom vedenia školy, resp. učiteľom mediálnej výchovy priamo na školách. Na zbere výskumných údajov participovalo 33 študentov 1. ročníka magisterského štúdia masmediálnej komunikácie povinne voliteľného predmetu Mediálna výchova na FMK UCM v Trnave pod odborným vedením troch zodpovedných riešiteľov projektu z IMEC-u.

3. Výsledky výskumu a ich interpretácia Vo výskumnej správe prezentujeme výsledky v súlade s nastolenými výskumnými otázkami a hypotézami. Graf č. 1 prezentuje rozloženie škôl zapojených do výskumu podľa početnosti podľa jednotlivých krajov Slovenska. Najviac škôl 115 bolo z prešovského kraja, nasledoval banskobystrický kraj s 89 strednými školami a nitriansky kraj s 88 školami.

Graf č. 1

3.1 Miera zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na stredných školách Východiskom skúmania zastúpenia mediálnej výchovy na stredných školách podľa jednotlivých druhov bolo primárne rozlíšenie gymnázium a stredná odborná škola. Ďalšie druhové rozlíšenie škôl podľa zriaďovateľa tvorila verejná, cirkevná a súkromná škola. Z celkového počtu škôl, ktoré tvorilo výskumnú vzorku bolo 205 gymnázií so štvorročným, osemročným a kombinovaným štúdiom, 415 SOŠ a 11 konzervatórií. Graf č. 2 zobrazuje percentuálne zastúpenie škôl podľa druhu.

Graf č. 2

Najpočetnejšiu kategóriu škôl zapojených do výskumu tvorili stredné odborné školy. Najviac ich bolo z prešovského kraja (celkovo 77 škôl) a najmenej z trnavského kraja (celkovo 38 škôl). Z gymnázií bolo do výskumu zapojených najviac z prešovského kraja (celkovo 38 škôl) a najmenej z trnavského kraja (celkovo 17 škôl). Najmenej početnú kategóriu tvorili konzervatóriá. Z celkového nízkeho počtu 11 zapojených škôl boli najviac 4 z bratislavského kraja, z troch krajov: trenčianskeho, prešovského a košického neboli zastúpené žiadne gymnáziá. Viď graf č. 3.

Graf č. 3

Z celkového počtu stredných škôl, ktoré tvorilo výskumnú vzorku bolo 463 verejných (73 %), 107 súkromných (17 %) a 61 cirkevných (10 %) škôl. Zastúpenie škôl podľa druhu zriaďovateľa zobrazuje graf č. 4.

Graf č. 4

Graf č. 5

Najviac zastúpenou kategóriu škôl vo výskume boli verejné školy a to z prešovského kraja (celkovo 78 škôl) a najmenej z bratislavského kraja (celkovo 47 škôl). Zo súkromných škôl bolo najviac v bratislavskom kraji (celkovo 25 škôl) a najmenej v trnavskom kraji (celkovo 6 škôl). Z cirkevných škôl bolo najviac v prešovskom (celkovo 17 škôl) a najmenej v trnavskom kraji (celkovo 2 školy). V súvislosti so skúmaním celkovej miery zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na stredných školách v rámci skúmanej vzorky sme zistili, že mediálna výchova sa vyučuje celkovo na 361 stredných školách na Slovensku, čo predstavuje 57 % škôl zapojených do výskumu. Z dotazníkového prieskumu a z analýzy základných pedagogických dokumentov vyplýva, že na 270 školách, čo predstavuje 43 % škôl zapojených do výskumu sa mediálna výchova nevyučuje v žiadnej forme (graf. č. 6).

Graf č. 6

V súvislosti so skúmaním miery zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na stredných školách v porovnaní v jednotlivých krajoch Slovenska podľa druhu škôl v rámci skúmanej vzorky a overovania hypotézy č. 1: Vo všetkých krajoch Slovenska bude celkovo vyšší počet stredných škôl (podľa jednotlivých druhov), kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania vyskytuje v porovnaní s počtom škôl, kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania nevyskytuje sme porovnali zistené počty škôl, kde sa mediálna výchova vyučuje (podľa jednotlivých druhov škôl) s počtami škôl, kde sa mediálna výchova nevyučuje a to v jednotlivých krajoch Slovenska. Zistili sme, že vo všetkých krajoch Slovenska je celkovo vyšší počet škôl, kde majú mediálnu výchovu začlenenú v obsahu vzdelávania ako počet škôl, kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania nenachádza s výnimkou nitrianskeho a prešovského kraja.

Graf č. 7

V týchto krajoch je počet škôl, kde sa mediálna výchova vyučuje celkovo nižší ako počet škôl, kde sa mediálna výchova nevyučuje (pomer 32 : 56 v nitrianskom kraji a 49 : 66 v prešovskom kraji) (graf. č. 7). Z výsledkov ďalej vyplýva, že najviac sa vyučuje mediálna výchova v bratislavskom kraji, celkovo na 58 školách a v banskobystrickom kraji na 52 školách. Najmenej sa vyučuje mediálna výchova v nitrianskom kraji (celkovo na 32 školách). Pri porovnávaní zastúpenia mediálnej výchovy na gymnáziách v krajoch Slovenska (graf č. 8) sme zistili, že vo všetkých prípadoch sú počty škôl v krajoch, kde sa mediálna výchova vyučuje výrazne vyššie v porovnaní s počtami škôl, kde sa mediálna výchova nevyučuje. Tesné rozdiely sme zaznamenali len v prípade nitrianskeho kraja (pomer 15 : 13).

Graf. č. 8

Pri skúmaní situácie na SOŠ sme zistili, že v troch krajoch Slovenska (bratislavskom, trnavskom, trenčianskom) výraznejšie prevládajú počty škôl, kde sa mediálna výchova vyučuje ako nevyučuje. V bratislavskom kraji bol pomer 30 : 17, v trnavskom 27 : 11 a v trenčianskom 26 : 11. V dvoch krajoch Slovenska je výrazne vyšší počet škôl, kde sa mediálna výchova nevyučuje v porovnaní s počtami škôl, kde sa mediálna výchova vyučuje. Išlo o prípad nitrianskeho kraja (pomer 41 : 17) a prešovského kraja (pomer 54 : 23) V prípade žilinského a banskobystrického kraja boli rozdiely medzi školami menšie (o 1 školu) v neprospech škôl, kde sa mediálna výchova vyučuje (graf č. 9).

Graf. č. 9

Z celkového počtu 11 zapojených konzervatórií z celého Slovenska sa mediálna výchova vyučuje na troch, a to na jednom v bratislavskom kraji a na dvoch žilinských konzervatóriách. Na ostatných ôsmich školách tohto druhu sa mediálna výchova nevyučuje, alebo sa do výskumu nezapojili, prípadne sa konzervatórium v danom kraji nenachádza. 16

Zastúpenie MV na konzervatóriách v krajoch SR

3,5

3 3 2,5 2

2 Učí sa 1,5

Neučí sa 1

1 0,5 0

0 0

0 BA kraj NT kraj TT kraj TN kraj BB kraj

ZA kraj PO kraj KE kraj

Graf. č. 10

V druhovom rozlíšení podľa zriaďovateľa sme zistili, že na verejných stredných školách v dvoch krajoch Slovenska je pomer škôl, kde sa mediálna výchova nevyučuje vyšší ako počet škôl, kde sa téma vyučuje: v nitrianskom (45 : 21) a prešovskom (48 : 30) (graf č. 11) Na cirkevných školách sa mediálna výchova vo všetkých krajoch vyučuje vo väčšej miere ako nevyučuje. V trenčianskom (6 : 0) a prešovskom kraji (11 : 6) je pomer škôl, ktoré danú oblasť vyučujú výrazne vyšší ako pomer tých, ktorí ju nevyučujú (graf č. 12). V prípade súkromných škôl až 4 kraje vykazujú vyšší výskyt škôl, kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania nevyskytuje (nitriansky 7 : 5, banskobystrický 9 : 7, žilinský 9 : 1 a prešovský 12 : 8) (graf č. 13).

Graf č. 11

Graf. č. 12

Graf č. 13

V súvislosti s overovaní hypotézy č. 2 „Mediálna výchova bude začlenená do obsahu vzdelávania na gymnáziách vo väčšej miere ako na stredných odborných školách“ sme zisťovali, či je početnosť výskytu mediálnej výchovy závislá od druhu škôl. Zo zistení vyplýva, že z celkového počtu gymnázií zapojených do výskumu sa mediálna výchova vyučuje na 159 (78 %) a na 46 (22 %) gymnázií sa nevyučuje (graf. č. 14).

Graf č. 14

Z celkového počtu SOŠ zapojených do výskumu sa podľa výsledkov mediálna výchova vyučuje na 199 školách (48 %) a na 216 (52 %) SOŠ sa nevyučuje (graf. č. 15). V prípade 11 konzervatórií, ktoré sa zúčastnili na výskume len 3 z nich majú mediálnu výchovu začlenenú v obsahu vzdelávania a na 8 z nich sa podľa zistení mediálna výchova nevyučuje (graf č. 16). 3

Graf č. 15

Vzhľadom na nízky počet konzervatórií, kde sa vyučuje mediálna výchova sme daný druh strednej školy v rámci vyhodnocovania výsledkov ďalej nezohľadňovali ako osobitú kategóriu. 19

Graf č. 16

Zo zistenej početnosti vidíme väčšiu preferenciu výučby mediálnej výchovy na gymnáziách v porovnaní so strednými odbornými školami (grafy č. 14 - 16). Kým na gymnáziách je celkový pomer 78% : 22% v prospech škôl, kde sa mediálna výchova vyučuje, na SOŠ je pomer 48% : 52% v prospech škôl, kde sa mediálna výchova nevyučuje. V súvislosti s overovaním H3 Mediálna výchova bude začlenená do obsahu vzdelávania na súkromných a cirkevných školách vo väčšej miere ako na verejných školách sme zistili, že mediálna výchova sa vyučuje na 266 verejných stredných školách (57 %) a nevyučuje sa na 197 (43 %) verejných školách (graf č. 17). Z celkového počtu cirkevných škôl až 46 uviedlo, že mediálnu výchovu vyučujú (75%) a v 15 prípadoch (25 %) nevyučujú (graf č. 18). V prípade súkromných škôl je väčšina tých, ktorá mediálnu výchovu nemá začlenenú v obsahu vzdelávania, podľa výsledkov je tomu tak až v 58 prípadoch (54 %). Mediálna výchova sa vyučuje na 49 školách (46 %) (graf č. 19).

Graf č. 17

Graf č. 18

Graf č. 19

Z celkových zistených výsledkov vyplýva, že na takmer polovici škôl (43 %) zapojených do výskumu sa mediálna výchova nevyučuje v žiadnej forme. Výsledky tiež dokazujú výraznejšie rozdiely v realizácii mediálnej výchovy medzi jednotlivými krajmi Slovenska a jednotlivými druhmi stredných škôl. Náš predpoklad, že vo všetkých krajoch Slovenska bude celkovo vyšší počet stredných škôl (podľa jednotlivých druhov), kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania vyskytuje ako počet stredných škôl, kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania nevyskytuje (H1) sa nám nepotvrdil. Ako dokazujú výsledky, náš predpoklad sa potvrdil len v prípade gymnázií vo všetkých krajoch. Náš predpoklad, že väčšina SOŠ bude reflektovať potrebu začleniť mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania sa na základe výsledkov nepotvrdil. Rozdiely v prípade zistených údajov za celé Slovensko však nie sú výrazné. Podľa zistení takmer polovica stredných odborných škôl – 48 % mediálnu výchovu v súčasnosti už má vymedzenú v obsahu vzdelávania, čo je pozitívne, je však zrejmé, že väčšina SOŠ - 52 % (čo sa prejavilo špeciálne 21

v prešovskom a nitrianskom kraji) nereflektuje potrebu začleniť mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania ani v minimálnej miere (ako ich k tomu zaväzuje platná pedagogická dokumentácia). Príčiny daného stavu sa pokúsime zodpovedať v závere výskumnej správy. Naopak potvrdil sa nám predpoklad (H2), že mediálna výchova bude začlenená do obsahu vzdelávania na gymnáziách vo väčšej miere ako na stredných odborných školách. V tejto súvislosti je však prekvapivý údaj, že až na 22 % z gymnázií zapojených do výskumu sa mediálna výchova nevyučuje, nakoľko je, ako sme uviedli, od roku 2008 na tomto druhu škôl povinnou súčasťou obsahu vzdelávania. V protiklade s naším predpokladom (H3), že mediálna výchova bude začlenená do obsahu vzdelávania na súkromných a cirkevných školách vo väčšej miere ako na verejných školách, je zjavná väčšia preferenciu výučby mediálnej výchovy na cirkevných a verejných školách v porovnaní so súkromnými. 3.2 Forma výučby mediálnej výchovy na stredných školách Zároveň sme skúmali preferenciu formy výučby mediálnej výchovy na stredných školách. V súlade s hypotézou č. 4 sme predpokladali, že na všetkých druhoch stredných škôl v jednotlivých krajoch Slovenska bude prevládať integrovaná forma výučby v porovnaní so samostatnou formou (predmet, krúžok, projekt). Pri formulácii nášho predpokladu sme vychádzali z definovania mediálnej výchovy ako prierezovej témy.

Z výsledkov vyplýva, že na školách prevláda integrovaná forma výučby. Ako samostatnú formu majú mediálnu výchovu zaradenú na 153 školách (29%), ako integrovanú na 298 (56%) z celkového počtu škôl a inú formu uviedlo 78 škôl (15%) (graf č. 20)4. Na jednotlivých druhoch škôl v niektorých krajoch Slovenska sa využívajú pomerne rovnomerne obidva typy výučby, resp. na viacerých školách sa realizujú integrovaná i samostatné formy výučby súčasne a viaceré zo samostatných foriem súčasne.5

Formy mediálnej výchovy na SŠ Samostaná forma

Integrovaná forma

Iná forma

15% 29%

56% Graf č. 20

Vo výsledkoch je započítaný aj zistený výskyt štyroch foriem výučby na konzervatóriach, ktoré však v súlade s vyššie uvedeným nie sú osobitne vyhodnocované. 5 V rámci celkového hodnotenia výskytu mediálnej výchovy na školách podľa foriem je každá škola započítaná podľa toho aké formy uviedla, pričom platí, že pokiaľ uviedla, že uplatňuje viaceré z rovnakých foriem, je tu započítaná v danej forme len raz. 22

Na gymnáziách celkovo prevláda výučba mediálnej výchovy v integrovanej forme v porovnaní so samostatnou v pomere 54:32 % (graf č. 21) a na SOŠ v pomere 59 : 26 % v prospech integrovanej formy) (graf č. 22). Pokiaľ zohľadníme, že školy zároveň využívajú vo veľkej miere aj ďalšie formy výučby mediálnej výchovy, dominancia integrovanej formy nie je výrazná, hoci vzhľadom na jej definovanie ako prierezovej témy by sa to predpokladalo. Do kategórie iné, ktorú uviedlo celkovo 15 % škôl (na gymnáziách 14 % a na SOŠ 15 %) patrí napr. návšteva novinára v škole, návšteva študentov v médiu, premietanie filmu s besedou. Na gymnáziách je najväčší percentuálny rozdiel medzi samostatnou a integrovanou formou výučby v žilinskom kraji (3:15 v prospech integrovanej formy výučby), najmenší v trenčianskom kraji, kde je pomer vyrovnaný (9:9) (tabuľka č. 1). Na SOŠ je to banskobystrický kraj, kde v najväčšej miere prevláda integrovaná forma výučby v pomere ku samostatnej (6:24) a najmenší rozdiel v pomere obidvoch foriem je v prešovskom kraji (11:19) v prospech integrovanej (tabuľka č. 2). V rámci porovnávania foriem výučby podľa zriaďovateľa škôl je to v prípade verejných škôl banskobystrický kraj, kde sa najviac realizuje mediálna výchova v integrovanej forme v porovnaní so samostatnou (14:36) a trenčiansky kraj, kde je pomer medzi obidvomi druhmi najmenší (16:21) (tabuľka č. 3). V prípade cirkevných škôl je najväčší percentuálny rozdiel medzi integrovanou a samostatnou formou v žilinskom kraji (7:0) v prospech integrovanej a najmenší v trnavskom kraji (1:1) (tabuľka č. 4). Najväčší percentuálny rozdiel medzi jednotlivými formami výučby na súkromných školách je v bratislavskom kraji (10:5) a v bansko-bystrickom kraji (7:2) v prospech integrovanej formy). Najmenší rozdiel vo výskyte integrovanej a samostanej formy výučby je opäť v dvoch krajoch, v košickom a nitrianskom rovnako (3:2). Na žilinskych súkromných školách prevláda samostatná forma v porovnaní s integrovanou (pomer 1:0).

Graf č. 21

Graf č. 22

Tabuľka č. 1

Tabuľka č. 2

Tabuľka č. 3

Tabuľka č. 4

Tabuľka č. 5

Z celkových zistení vyplýva, že H4 sa nám nepotvrdila.6 Vyšší výskyt samostatnej formy výučby mediálnej výchovy na stredných školách spôsobuje najmä vysoký výskyt projektovej formy. Tá má podobu tvorby školského časopisu, rádia resp. televízie či školského webu. Z celkového počtu škôl uviedlo až 132 škôl, že využívajú danú formu vo výučbe mediálnej výchovy. Tvorbu časopisu uviedlo spolu 114 škôl (86%), televízie resp. rádia 13 škôl (10%), školskú webovú stránku 5 škôl (4%). (viď graf č. 23). Najviac školských časopisov majú v bratislavskom kraji 20.

Graf č. 23

V rámci kontroly a prehodnotenia spracovaných výsledkov sme dospeli v niektorých prípadoch k rozdielnym údajom, ako boli publikované v príspevku: KAČINOVÁ, V. – KOLČÁKOVÁ, V.: Spôsoby začlenenia mediálnej výchovy do obsahu školského vzdelávania na slovenských stredných školách. In: Mediálna výchova a kultúrna identita - Megatrendy & médiá 2012. Trnava : FMK UCM, 2012, 978 – 80- 8105-393-1- s. 70 – 92. Rozdiely, ktoré nastali v dôsledku nepresného zápisu a vyhodnotenia dát sa ukázali najmä v rámci dosiahnutých výsledkov pri porovnávaní foriem výučby medzi školami v jednotlivých krajoch podľa druhov. Školy tu boli započítané podľa celkového počtu foriem výučby, ktoré uviedli, teda údaje najmä pri samostatnej forme tak boli nadhodnotené (správne viď komentár 5). Zároveň v príspevku bolo nesprávne vyhodnotená príslušná hypotéza, ktorá sa nám v dôsledku výskytu mediálnej výchovy na trenčianskych gymnáziách nepotvrdila. Hypotéza sa nám nepotvrdila aj v dôsledku výskytu foriem výučby mediálnej výchovy na trnavských cirkevných školách a žilinských súkromných školách. V uvedenom príspevku je tiež predmetná hypotéza uvedená ako H3, nakoľko prezentovala len čiastkové výsledky, ktoré nezahrnovali porovnávanie výskytu mediálnej výchovy na školách podľa druhu zriaďovateľa (viď H3 záverečnej správy z výskumu). 26

Tabuľka č. 6

Je tiež zrejmé, že školy vo veľkej miere využívajú tzv. disponibilné alebo voľné hodiny a vo vlastných učebných plánoch (školských vzdelávacích programoch) vymedzujú mediálnu výchovu ako samostatný učebný predmet. Z celkového počtu sa na 53 stredných školách vyučuje mediálna výchova ako samostatný predmet či krúžok, čo predstavuje 10% z výskumnej vzorky (graf č. 24). Najviac škôl (10) vyučuje mediálnu výchovu ako samostatný predmet, či krúžok v prešovskom kraji (rabuľka č. 7). Z celkového počtu stredných škôl, ktoré vyučujú mediálnu výchovu ako samostatný predmet ju 20 (38%) vyučuje ako povinný predmet, 22 škôl (41%) ako nepovinný predmet resp. krúžok. 8 (15%) škôl zaradilo mediálnu výchovu ako povinne voliteľný predmet a 3 (6%) ako nepovinne voliteľný (graf č. 25). Najviac skôl (5) vyučuje mediálnu výchovu ako povinný predmet v nitrianskom a košickom kraji, ako krúžok ju má zaradenú do obsahu školského vzdelávania v najväčšom počte škôl (8) prešovský kraj. Školy využívajú na realizáciu mediálnej výchovy ako samostatného predmetu rôzne formy súčastne (tabuľka č. 8).

Graf č. 24

Tabuľka č. 7

Graf č. 25 25

MV ako samostatný predmet na SŠ v krajoch SR

20 15 10 5 0

BA kraj

NT kraj

TT kraj

TN kraj

BB kraj

ZA kraj

PO kraj

KE kraj

SPOLU

Povinný

Povin. - vol.

Nepov. - vol.

Nepov./Krúžok

Tabuľka č. 8

V trenčianskom kraji na gymnáziách je vyšší počet škôl, ktoré realizujú mediálnu výchovu v samostatnej forme výučby v porovnaní s integrovanou. Zaujímavosťou je trenčianske Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého, kde sa vyučuje mediálna výchova v porovnaní s inými školami výraznejšie formou samostatného predmetu. Mediálna výchova je uvedená ako povinný učebný predmet v 1. ročníku gymnázia vo štvorročnej forme štúdia s dotáciou 1 hodina týždenne, v 3., 4. a v 5. ročníku v osemročnej forme štúdia s rovnakou hodinovou dotáciou (Školský vzdelávací program ISCED 3 A - gymnázium, 2009, s. 40). Predmetné gymnázium bolo zároveň školou, ktorá sa zúčastnila projektu experimentálneho overovania ŠPÚ Mediálna výchova ako nepovinný a voliteľný predmet na základných školách a osemročných gymnáziách, súčasťou ktorého bolo aj zaškolenie učiteľov z danej oblasti. Stredné odborné školy v porovnaní s gymnáziami vo všetkých krajoch výraznejšie uprednostňujú integrovanú formu vzdelávania. Najmenší rozdiel medzi formami výučby, pričom prevažuje integrovaná forma sme zaregistrovali na SOŠ v trenčianskom kraji. Pri skúmaní miery začlenenia mediálnej výchovy do školských vzdelávacích programov sme ďalej zisťovali, v akej hodinovej dotácii realizujú túto oblasť vzdelávania. Najväčší počet 304 škôl (85%) uviedlo, že nemajú presne vymedzenú hodinovú dotáciu pre mediálnu výchou. Ide najma o školy, ktoré uviedli, že ju vyučujú integrovanou formou. V časovej dotácii pol hodiny týždenne vyučuje mediálnu výchovu 5 škôl (1%). Sú to najmä školy, ktoré ju vyučujú jedenkrát za dva týždne v rozsahu jednej hodiny v podobe samostatného predmetu. Jednu hodinu týždenne venujú mediálnej výchove na 27 školách (8%). V časovej dotácii dve hodiny týždenne vyučujú mediálnu výchovu na 16 školách (4 %) a viac ako dve hodiny týždenne len na dvoch školách (1%). Inú formu hodinovej dotácie uviedlo 5 škôl (1%). (graf č. 26 ) Ide najmä o blokové vyučovanie, raz ročne/polročne.

Graf č. 26

V rámci výskumu sme zisťovali tiež zaradenie výučby mediálnej výchovy do jednotlivých ročníkov na jednotlivých druhoch stredných škôl (graf č. 27). Zo získaných údajov vyplýva, že sa jej výučba realizuje vo väčšej miere v 1. a v 2. ročníku na gymnáziách so štvorročným štúdiom. Uviedlo to celkovo 83 škôl. Na stredných odborných školách je to predovšetkým 2. ročník, kde sa vyučuje mediálna výchova (graf č. 28). 29

Graf č. 27

Graf č. 28

Z dosiahnutých výsledkov tiež vyplýva, že stredné školy integrujú mediálnu výchovu v prevažnej miere do učebných predmetov, resp. vzdelávacích oblastí slovenský jazyk a literatúra (celkovo 156 škôl), občianska výchova, resp. náuka o spoločnosti (celkovo 153 škôl), etika (celkovo 121 škôl) a umenie a kultúra (celkovo 103 škôl) (graf č. 29).

Graf č. 29

3.3 Problém nedostatočnej kvalifikovanosti pre učiteľov z oblasti mediálnej výchovy Ďalej sme skúmali mieru kvalifikovanosti učiteľov z oblasti mediálnej výchovy na stredných školách, od ktorej podstatným spôsobom závisí kvalita výučby. Predpokladali sme, že nepresiahne 50 % bez ohľadu na druh školy a sídlo školy. Za mieru kvalifikovanosti sme považovali, ak učiteľ absolvoval aspoň jednu z nasledovných foriem vzdelávania: a) akreditovanú formu vzdelávania b) tréning učiteľov c) krátkodobý kurz vzdelávania. Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že celkovo len malé percento škôl 10 % (60 škôl) uviedlo, že ich učitelia absolvovali nejakú formu vzdelávania. 29 (5 %) z nich uviedlo akreditovanú formu vzdelávania a 24 škôl (4 %) krátkodobú formu vzdelávania, resp. formou tréningu 7 škôl (1 %) (graf č. 30). Len zástupcovia nízkeho počtu škôl uviedli i rozsah vzdelávacej formy, resp. inštitúciu v rámci ktorej vzdelávanie absolvovali. Na 7. školách uviedli učitelia vzdelávanie v rozsahu do 10 hodín, na 8. školách od 10 - 50 hodín, na 4. školách od 51 – 100 hodín a na 11. nad 100 hodín. Zo vzdelávacích inštitúcií, kde učitelia absolvovali vzdelávanie to boli najmä FMK UCM v Trnave a Metodicko-pedagogické centrá. Z uvedeného vyplýva, že H5 sa nám potvrdila. Na Slovensku v súčasnosti absentujú vzdelávacie možnosti pre učiteľov základných i stredných škôl z mediálnej výchovy. Program vzdelávania z oblasti mediálnej výchovy pre učiteľov prebehol pod záštitou FMK UCM v Trnave v rámci projektu KEGA 34255/06 Koncepcia výučby predmetu Mediálna výchova na stredných školách v rokoch 2008, 2009. Hoci bol určený pre stredoškolských učiteľov, zúčastnili sa ho tiež učitelia pôsobiaci na základných školách. V súčasnosti na program nadväzuje Kvalifikačné štúdium predmetu mediálna výchova pre učiteľov stredných škôl, ktoré realizuje IMEC, resp. FMK UCM. Projekt v súčasnosti ako jediný na Slovensku umožňuje stredoškolským učiteľom získať úplnú kvalifikáciu na vyučovanie samostatného predmetu mediálna výchova. Tento dvojročný vzdelávací program vo februári 2011 úspešne absolvovalo prvých 27 učiteľov z celého Slovenska, kurz pre učiteľov pokračuje aj v roku 2013, zúčasťnuje sa ho 12 učiteľov.

Z neziskových a ďalších súkromných inštitúcií, ktoré sa angažujú vo vzdelávaní učiteľov z mediálnej výchovy to bol napríklad spoločný projekt Nadácie Orange a Nadácie pre deti Slovenska Mediálna výchova a ochrana detí pred nebezpečným (nevhodným) obsahom, ktorého cieľom bolo pripraviť a zrealizovať inovačný vzdelávací program pre učiteľov základných a stredných škôl zameraný na ochranu detí pred nebezpečným obsahom a bezpečné využívanie moderných informačných technológií. Dva tréningy učiteľov prebehli v októbri 2010 vo Zvolene a v Bratislave, dva v Brezne a Poprade v máji a júni 2011, v roku 2012 sa realizovalo školenie pre učiteľov v Žiline. Podľa dostupných informácií sa aktuálne program nerealizuje.

Graf č. 30

4. Problémové body výskumu Objektívnosť dosiahnutých výskumných výsledkov sme sa snažili zabezpečiť predovšetkým využitím kombinácie kvalitatívnych a kvantitatívnych výskumných metód, vo fáze ich aplikácie v rámci zberu údajov sme indikovali nasledovné problémy, ktoré by mohli do určitej miery ovplyvniť kvalitu získaných výsledkov: -

kvalitatívnu metódu obsahovej analýzy základných pedagogických dokumentov bolo možné aplikovať len v obmedzenej miere, nakoľko väčšina škôl uvedené dokumenty nemá zverejnené na svojich webovských stránkach, pri realizácii dotazníkovej metódy sme čiastočne narazili na problém neochoty zástupcov vedenia školy, resp. učiteľov spolupracovať (odpovedať na otázky) – danú problematiku nepovažovali za prioritnú z hľadiska svojich záujmov, resp. neochota odpovedať vo viacerých prípadoch vyplývala z preťaženosti inými pracovnými úlohami, či nedostatočnej znalosti skúmanej problematiky; v niektorých prípadoch sme zaznamenali neschopnosť zástupcov vedenia školy či učiteľov presne zodpovedať problémové otázky, preto nie je možné vylúčiť riziko istej miery formálneho resp. nekompetentného zodpovedania problémových otázok zo strany učiteľov; na druhej strane sme však zaznamenali na viacerých školách ústretovosť a ochotu zapojiť sa do výskumu, pri realizácii výskumu a pri tvorbe výskumného nástroja sme predpokladali základnú znalosť podstaty problematiky mediálnej výchovy u učiteľov, čo sa ukázalo miestami ako problematické (viď tiež záver správy), zapojenie študentov do výskumu vo fáze zberu údajov by mohlo predstavovať isté riziko nedostatočného zistenia, resp. skreslenia údajov, ktoré sme sa snažili eliminovať najmä výberom študentov (išlo o študentov, ktorí disponujú znalosťou problematiky navštevujú predmet mediálna výchova v rámci štúdia), odborným vedením a motiváciou študentov. Získané výskumné dáta boli zároveň vo fáze vyhodnotenia a interpretácie výsledkov podrobené kritickej analýze zo strany zodpovedných riešiteľov projektu, ktorá mala vylúčiť chybovosť a prípadné skreslenie výsledkov.

5. Závery a odporúčania Výskum, ktorý sme realizovali na stredných školách v oblasti mediálnej výchovy vo všetkých krajoch Slovenska mal deskriptívny charakter, jeho cieľom bola diagnostika súčasného stavu. Z prezentovaných výsledkov vyplýva, že stredné školy síce podľa platnej záväznej pedagogickej dokumentácie majú povinnosť začleniť mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania, robia tak však v nedostatočnej miere. Zistený stav je, ako sa nazdávame, dôsledkom: - nedostatočnej úrovne vzdelanosti učiteľov z mediálnej výchovy, z čoho vyplýva slabé povedomie učiteľov o podstate mediálnej výchovy a jej učebných cieľoch (z odpovedí učiteľov vzťahujúcich sa k témam, ktoré preberajú so žiakmi v rámci mediálnej výchovy vyplynulo, že mnohí si zamieňajú mediálnu výchovu (keď sa médiá stávajú predmetom a obsahom výučby) s tzv. mediálnou didaktikou, kde sa média stávajú prostriedkom výučby, - nedostatku didaktických materiálov z problematiky, ktoré by boli pre učiteľov pomôckou v začlenení témy do výučby, - slabej propagácie významu začlenenia mediálnej výchovy ako edukačnej témy do obsahu vzdelávania, s čím súvisí nezáujem učiteľov o danú problematiku. Na základe zistených výsledkov v závere predkladáme návrhy a odporúčania v rámci podnietenia efektívneho rozvoja školskej mediálnej výchovy, rozdelené do troch ťažiskových oblastí: Oblasť výskumu: -

realizovať výskumy zamerané výlučne na analýzu obsahovej stránky výučby mediálnej výchovy na školách, aby bolo možné zistiť mieru skutočných znalostí učiteľov o podstate, cieľoch a témach mediálnej výchovy (resp. zistiť do akej miery odlišujú mediálnu výchovu od tzv. mediálnej didaktiky), navrhovať a riešiť ďalšie druhy výskumných projektov v predmetnej oblasti; v našom prípade išlo o orientačný výskum, ktorého cieľom bolo opísať stav foriem zavádzania mediálnej výchovy na stredných školách; to má predstavovať východisko pre riešenie náročnejších výskumných problémov zameraných na zistenie príčin daného stavu, problémov, ktoré súvisia s výučbou mediálnej výchovy na školách, výskumných problémov zameraných na zistenie a porovnávanie kvality a efektivity výučby mediálnej výchovy na školách (kvalitatívny rozbor cieľovej, obsahovej a didaktickej zložky výučby mediálnej výchovy, testovanie a evalváciu kvality výstupov výučby v podobe dosiahnutých učebných výsledkov žiakov – nadobudnutých vedomostí, schopností z parciálnych problémových okruhov mediálnej výchovy). Oblasť odbornej prípravy učiteľov: - zvýšiť ponuku kvalitného vzdelávania pre pedagógov považujeme za ťažiskovú

aktivitu z hľadiska efektívnej realizácie mediálnej výchovy na školách; je potrebné sa pritom zamerať na krátkodobé i kontinuálne formy vzdelávania a orientovať ich špecificky na jednotlivé formy výučby mediálnej výchovy na školách; vzdelávacie inštitúcie ponúkajúce odbornú prípravu učiteľov z predmetnej oblasti by mali realizovať vzdelávacie programy pre učiteľov „šité na mieru“ škôl, ktoré by vychádzali z konkrétnych potrieb škôl v predmetnej oblasti,

- vytvoriť kvalitné didaktické materiály ako podporné prostriedky v rámci systému

odbornej prípravy učiteľov, ktoré by ponúkali metodické námety na realizáciu rôznych foriem mediálnej výchovy v rámci jej výučby na školách (špeciálne pre oblasť projektových foriem vzdelávania, ktoré sa na školách v nezanedbateľnej miere využívajú); takéto pomôcky v súčasnosti absentujú, - zabezpečiť systém poradenstva a konzultantstva pre pedagógov z mediálnej výchovy, čo predstavuje výzvu pre špecializované inštitúcie v danej oblasti, predovšetkým IMEC, v ktorého kompetencii ako jedinej inštitúcii na Slovensku je plniť aj túto úlohu podobne ako aj zabezpečovať nasledujúcu oblasť z mediálnej výchovy. Oblasť osvety a propagácie: - zvýšiť osvetu a propagáciu problematiky mediálnej výchovy medzi učiteľmi, ale

i v širšom povedomí u verejnosti; zamerať sa na zdôvodnenie významu začlenenia mediálnej výchovy ako povinnej zložky obsahu vzdelávania, aby sa tak zvýšila motivácia učiteľov vyučovať daný obsah či už ako samostatnú alebo integrovanú zložku výučby a predišlo sa len formálnemu „realizovaniu“ mediálnej výchovy na školách.

Použitá literatúra 1. ADAMCOVÁ, Ivana: Mediálna výchova v ZŠ. Výsledky dotazníkového prieskumu. Bratislava : ŠPÚ, 2009. 9 s. [online]. [cit. 2010-10-06]. Dostupné na WWW: <http://www.statpedu.sk/sk/ news/view/33> 2. Charakteristika centra IMEC – Centra mediálnej gramotnosti. [online]. [cit. 2012-0416]. Dostupné na WWW: <http://www.medialnavychova.sk/?page_id=1371> 3. KAČINOVÁ, Viera: Ako ďalej s mediálnou výchovou v slovenskom školstve? In Mediálna výchova v otvorenom priestore. Zborník príspevkov z konferencie 20. ročníka Ceny Dunaja. Bratislava : Ex-production, 2010, s. 40 – 55. ISBN 978-80970604-5-9 4. KAČINOVÁ, V. – KOLČÁKOVÁ, V.: Spôsoby začlenenia mediálnej výchovy do obsahu školského vzdelávania na slovenských stredných školách. In: Mediálna výchova a kultúrna identita - Megatrendy & médiá 2012. Trnava : FMK UCM, 2012, 978 – 80- 8105-393-1- s. 70 – 92. 5. PAĽA, G.: Katechéza bez médií - média bez morálky [online]. [cit. 2009-07-07]. Dostupné na WWW: http://katechet.cirkev.cz/konference/i-vkk/program/gabriel-palai-vkk/ 6. Pedagogicko-organizačné pokyny na škol. rok 2010/2011. Bratislava : MŠ SR, 2010, 62 s. online]. [cit. 2012-04-16]. Dostupné na <WWW: http://www.ksutt.sk/ predprimarky/legislativa/cl2.pdf> 7. PETRANOVÁ, D.: Pedagógovia na ceste za mediálnou gramotnosťou. In: Mediálna výchova v kontexte celoživotného vzdelávania pedagógov. Zborník z kolokvia konaného dňa 25. Októbra 2011 na Žilinskej univerzite v Žiline. /Ed. R. Turská, V. Tanító, M. Záborský. Žilina : FHV, 2011, s. 8 – 19. ISBN 978-80-554-0467-7 8. Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého v Trenčíne. Školský vzdelávací program. ISCED 3 A – gymnázium. Trenčín : Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého, 2009, 462 s. [online]. [cit. 2012-01-03] Dostupné na <WWW: http://piar.gtn.sk/index.php? option=com_phocadownload&view=file&id=2:kolsk-vzdelvac-program&Itemid=340 9. Štátny vzdelávací program pre gymnáziá v Slovenskej republike. ISCED 3A – Vyššie sekundárne vzdelávanie. Bratislava : ŠPÚ, 2008. 40 s. [online]. [cit. 2009-06-20]. Dostupné na WWW: <http://www.statpedu.sk/documents//16/vzdelavacie _programy/statny_ vzdelavaci_program/isced3a_jun30.pdf> 10. Štátny vzdelávací program pre skupiny študijných odborov 22 Hutníctvo. Stupeň vzdelania: Úplné stredné odborné vzdelanie - ISCED 3A. Bratislava : ŠIOV, 2008. 131 s. [online]. [cit. 2012-04-16]. Dostupné na WWW: <www.siov.sk/ext_dok-svpisced-3a-22/11560c> 11. Štátny vzdelávací program pre skupiny študijných odborov 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I., 85 Umenie a umeleckoremeselná tvorba II. Úplné stredné odborné vzdelanie. ISCED 3A. Bratislava : ŠIOV, 2010, 177 s. Dostupné na WWW:<http://www.siov.sk/vdok_simple-82--85-umennie-a-umeleckoremeselnatvorba-i--ii/11930s12038c> 12. Výchova a vzdelávanie v súkromných a cirkevných školách. [online]. [cit. 2013-0328]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/vychova-a-vzdelavanie-vsukromnych-a-cirkevnych-skolach/

Príloha ODPOVEĎOVÝ HÁROK Identifikačné údaje o škole: Názov školy: Adresa školy: URL adresa školy: (príp. URL adresa, kde je umiestnený školský vzdelávací program) Meno riaditeľa, zástupcu: (príp. meno osoby vyučujúcej mediálnu výchovu) Druh školy: a) Gymnázium s osemročným štúdiom b) Gymnázium so štvorročným štúdiom c) Stredná odborná škola d) Konzervatórium e) Iné: Predmetné otázky: 1. Ako sa na školách vyučuje mediálna výchova? a) Samostatný učebný predmet A1 povinný A2 povinné voliteľný A3 nepovinne voliteľný A3 nepovinný b) Mediálna výchova je integrovaná do iných vzdelávacích oblastí (vyučuje sa ako súčasť vybraných učebných predmetov): B1 slovenský jazyka a literatúra B2 umenie a kultúra (hudobná výchova, výtvarná výchova, estetická výchova) B3 etická výchova B4 informatická výchova resp. informatika B5 občianska výchova resp. náuka o spoločnosti B6 náboženská výchova B7 iné: (doplňte) anglický jazyk c) Projekt (aký, napr. školský časopis, študentský web ap.) (doplňte) d) Iné (napr. návšteva novinára v škole, návšteva študentov v médiu, premietanie filmu s besedou ap.) (doplňte) e) Na škole sa neučí v žiadnej forme 2. V ktorom ročníku sa na školách vyučuje mediálna výchova a) vyšší stupeň osemročného gymnázia (kvinta, sexta, septima, oktáva), ročník: .... (doplňte) b) SOŠ, ročník:.............. (doplňte) c) štvorročné gymnázium, ročník.............. (doplňte) d) na škole sa neučí v žiadnej forme

3. V akom celkovom hodinovom rozsahu sa vyučuje mediálna výchova na školách? a) 0,5 hod. týždenne b) 1 hod. týždenne c) 2 hod. týždenne d) viac ako 2 hod. týždenne e) nemá presne vymedzenú hodinovú dotáciu (učí sa ako súčasť iných predmetov) f) na škole sa neučí v žiadnej forme 4. Absolvoval učiteľ mediálnej výchovy nejakú formu vzdelávania z predmetnej oblasti? a) Áno: akreditovanú formu vzdelávania v hodinovom rozsahu:............................... b) Áno: tréning učiteľov v hodinovom rozsahu:.......................................................... c) Áno: krátkodobý kurz vzdelávania v hodinovom rozsahu:....................................... d) Nie 5. Prosím doplniť názov inštitúcie (prípadne názov kurzu), kde učiteľ absolvoval vzdelávanie z mediálnej výchovy (ak je relevantné). Ďakujeme!