Stav mediálnej výchovy na slovenských základných školách by medialnavychova.sk

Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave IMEC - Medzinárodné centrum pre mediálnu gramotnosť

SÚČASNÝ STAV ZAČLENENIA MEDIÁLNEJ VÝCHOVY DO OBSAHU VZDELÁVANIA NA ZÁKLADNÝCH ŠKOLÁCH NA SLOVENSKU Záverečná správa z výskumu

Zodpovední riešitelia: PhDr. Viera Kačinová, PhD. Mgr. Viktória Kolčáková (IMEC), PhDr. Jozef Tinka (Kabinet výskumu verejnej mienky pri FMK UCM) Ďalší spoluriešitelia: študenti predmetu Mediálna výchova 2011/2012 a študenti z Kabinetu výskumu verejnej mienky pri FMK UCM, Mgr. Miroslava Federičová Autori výskumnej správy: PhDr. Viera Kačinová, PhD. - Mgr. Viktória Kolčáková Recenzenti: Prof. PhDr. Mária Potočárová, PhD., PhDr. Norbert Vrabec, PhD.

Trnava, november 2013 Uloženie výstupu: IMEC, J. Herdu 2, 917 01 Trnava, knižnica UCM 917 01 Trnava Forma archivácie: printová, on-line (webová stránka www.medialnavychova.sk)

©IMEC - Medzinárodné centrum pre mediálnu gramotnosť, Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda, Trnava, 2013

Anotácia Predmetom riešeného výskumu je zistenie miery a formy zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na slovenských základných školách v porovnaní v jednotlivých krajoch Slovenska podľa druhu škôl a zistenie miery vzdelanosti učiteľov mediálnej výchovy na slovenských základných školách. Výskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke 567 základných škôl zo všetkých krajov a okresov Slovenska. Výskumná správa je výstupom výskumného projektu Medzinárodného centra pre mediálnu gramotnosť IMEC pri FMK UCM realizovaného v rokoch 2011-2012 zameraného na zmapovanie súčasného stavu v oblasti začleňovania mediálnej výchovy do vzdelávania na slovenských základných a stredných školách. Kľúčové slová: mediálna výchova, základné školy, výskum, školské vzdelávacie programy, curriculum, vzdelávanie učiteľov, IMEC Abstract: The position presents the comparative results of the research's survey targeted on the scale and the form of the representation of media education in the curriculum at the elementary schools in the educational system in Slovakia comparing the level in different municipalities in Slovakia according to obtained level of media education at different schools in the country. The survey was realized on the representative sample of 567 elementary schools from different municipalities and countries in Slovakia. The results represent the outcome of large scale research project realized by the International centre for media literacy IMEC at FMK UCM undertaken in the periods of 2011-2012, targetting the mapping of the current area of the implementation of media education into the curriculum of the elementary education and secondary education in Slovak Republic. Key words: media education, primary schools, research, school education programs, curriculum, teachers' media education, IMEC

OBSAH Zoznam grafov a tabuliek ........................................................................................................ 5 1. Východiská - mediálna výchova v obsahu vzdelávania na základných školách podľa Štátnych vzdelávacích programov .......................................................................................... 6 2. Charakteristika výskumného projektu IMEC .................................................................. 8 2.1 Ciele výskumu .................................................................................................................. 8 2.2 Výskumné otázky ............................................................................................................. 8 2.3 Výskumné hypotézy ......................................................................................................... 8 2.4 Výskumná vzorka ........................................................................................................... 10 2.5 Metodológia a organizácia výskumu: ............................................................................. 10 3. Výsledky výskumu a ich interpretácia ............................................................................. 12 3.1 Miera zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na základných školách ..... 13 3.2 Forma výučby mediálnej výchovy na základných školách ............................................ 13 3.3 Problém nedostatočnej kvalifikovanosti učiteľov z mediálnej výchovy ........................ 27 4. Závery a odporúčania ....................................................................................................... 30 Použitá literatúra.................................................................................................................... 32 Príloha: Odpoveďový hárok ................................................................................................ 33

Zoznam grafov a tabuliek Graf č. 1: Zapojené ZŠ do výskumu podľa krajov SR ......................................................................... 12 Graf č. 2: Zapojené ZŠ do výskumu podľa sídla ................................................................................. 12 Graf. č. 3: Zapojené ZŠ do výskumu podľa sídla v rámci krajov SR ................................................ 13 Graf č. 4: Zapojené ZŠ do výskumu podľa druhu ................................................................................ 13 Graf č. 5: Zapojené ZŠ do výskumu podľa druhu v rámci krajov SR .................................................. 14 Graf č. 6: Mediálna výchova na základných školách......... .................................................................. 14 Graf č. 7: Zastúpenie mediálnej výchovy na základných školách v krajoch.........................................15 Graf č. 8: Zastúpenie mediálnej výchovy na verejných základných školácha v krajoch SR................15 Graf č. 9: Zastúpenie mediálnej výchovy na cirkevných základných školách v krajoch SR................16 Graf č. 10: Zastúpenie mediálnej výchovy na súkromných základných školách v krajoch SR............16 Graf č. 11: Mediálna výchova na verejných základných školách..........................................................17 Graf č. 12: Mediálna výchova na cirkevných základných školách.......................................................17 Graf č. 13: Mediálna výchova na súkromných základných školách.....................................................17 Graf č. 14: Formy mediálnej výchovy na základných školách ............................................................ 19 Tabuľka č. 1: Formy mediálnej výchovy na verejných ZŠ v krajoch SR ............................................ 19 Tabuľka č. 2: Formy mediálnej výchovy na cirkevných ZŠ v krajoch SR.......................................... 20 Tabuľka č. 3: Formy mediálnej výchovy na súkromných ZŠ v krajoch SR ........................................ 20 Graf č. 15: Formy mediálnej výchovy na verejných základných školách ............................................ 21 Graf č. 16: Formy mediálnej výchovy na cirkevných základných školách .......................................... 21 Graf č. 17: Formy mediálnej výchovy na súkromných základných školách ....................................... 21 Graf č. 18: Mediálna výchova formou projektu na základných školách .............................................. 22 Tabuľka č. 4: Mediálna výchova formou projektu na základných školách v krajoch SR ................... 22 Graf č. 19: Formy mediálnej výchovy na základných školách ............................................................ 23 Tabuľka č. 5: Formy mediálnej výchovy na základných školách v krajoch SR.................................. 23 Graf č. 20: Mediálna výchova ako samostatný predmet na základných školách ................................ 24 Tabuľka č. 6: Mediálna výchova ako samostatný predmet na základných školách v krajoch SR ...... 24 Graf č. 21: Hodinová dotácia na predmet mediálna výchova na základných školách ......................... 25 Tabuľka č. 7: Hodinová dotácia na predmet mediálna výchova na ZŠ v krajoch SR ......................... 25 Graf č. 22: Zaradenie mediálnej výchovy na stupňoch v ZŠ v krajoch SR ......................................... 26 Graf č. 23: Zaradenie MV v jednotlivých ročníkoch na základných školách ..................................... 26 Graf č. 24: Integrovaná mediálna výchova na základných školách a uvedenie vyučovacích tém ...... 27 Graf č. 25: Vzdelanie učiteľov ZŠ v oblasti mediálnej výchovy ......................................................... 29

1. Východiská - mediálna výchova v obsahu vzdelávania na základných školách podľa Štátnych vzdelávacích programov Školská obsahová reforma v rokoch 2008 - 2009 umožnila začleniť mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania na základných školách podobne ako na stredných školách. Stala sa tak povinnou súčasťou obsahu vzdelávania a v súlade s charakterizovaním prierezových tém je možné ju realizovať na školách ako: 1. integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu a vhodných učebných predmetov, 2. samostatný učebný predmet v rámci rozširujúcich hodín (pri profilácii školy), 3. formou projektu či kurzu (ŠVP pre 1. stupeň ZŠ v SR, 2008, s. 18- 19; ŠVP pre 2. stupeň ZŠ v SR, 2008, s. 20). Výber spôsobu a času realizácie každej prierezovej témy je v kompetencii školy v rámci školských vzdelávacích programov. Cieľom mediálnej výchovy ako prierezovej témy na 1. stupni ZŠ je osvojenie si schopnosti kompetentného zaobchádzania s médiami, čo predpokladá, aby žiaci: -„lepšie porozumeli pravidlám fungovania mediálneho sveta a primerane veku sa v ňom orientovali, - dokázali posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesionálny rast, - dokázali si uvedomiť negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať, - vedeli tvoriť mediálne produkty“ (ŠVP pre 1. stupeň ZŠ v SR, 2008, s. 22). Na 2. stupni ZŠ je cieľom mediálnej výchovy rozvinúť u žiakov: „schopnosť uplatňovať stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi, - spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty (čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú), - schopnosť vytvoriť si ako občan vlastný názor na médiá na základe prijímaných informácií, - schopnosť kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať“ (ŠVP pre 2. stupeň ZŠ v SR, 2008, s. 21). Usmernenia k výučbe mediálnej výchovy ako prierezovej témy na základných školách učitelia nájdu v Prílohe Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 1 a ISCED 2 Mediálna výchova. Prierezová téma (2010). Materiály učiteľom zároveň môžu slúžiť ako manuál k výučbe mediálnej výchovy vo vybraných učebných predmetoch, resp. vzdelávacích oblastiach. Pre integráciu mediálnej výchovy sa odporúčajú najmä vzdelávacie oblasti jazyk a komunikácia, umenie a kultúra a ďalšie. Dokumenty stanovujú obsahový a výkonový štandard, témy a námety výučby, navrhujú didaktické metódy, uvádzajú súpis potrebných materiálnodidaktických pomôcok vrátane odporúčanej literatúry pre učiteľov ako aj internetové a ďalšie učebné zdroje.1 Viď: Štátny vzdelávací program. Mediálna výchova ako prierezová téma: Príloha ISCED 1. Bratislava : ŠPÚ, 2010. [online]. [cit. 2013-03-28]. Dostupné na WWW: <http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/ prierezove_temy/medialna_isced1.pdf > 1

Východiskom pre realizáciu mediálnej výchovy ako samostatného predmetu na druhom stupni základných škôl sú experimentálne overené učebné osnovy pre 5. – 9. ročník základných škôl a 1. – 4. ročník osemročných gymnázií, ktoré majú pre školy odporúčajúci charakter2. Učebné osnovy vznikli v rámci projektu experimentálneho overovania Mediálna výchova ako nepovinný a voliteľný predmet na základných školách a osemročných gymnáziách, ktorý realizoval Štátny pedagogický ústav v Bratislave v rokoch 2005 – 2007. Súčasťou experimentálneho overovania boli aj učebné texty a metodické materiály, ktoré predstavujú edukačné pomôcky z mediálnej výchovy využívané učiteľmi i v súčasnosti.3

Štátny vzdelávací program. Mediálna výchova ako prierezová téma: Príloha ISCED 2. Bratislava : ŠPÚ, 2010. [online]. [cit. 2013-03-28]. Dostupné na WWW: <http://www.statpedu.sk/files/documents/ svp/ prierezove_ temy/medialna_isced2.pdf > 2 KAČINOVÁ, Viera: Učebné osnovy voliteľného predmetu Mediálna výchova pre 5. – 9. ročník ZŠ a 1. - 4. ročník osemročných gymnázií. In: Vzorový školský vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ –ISCED. Bratislava : ŠPÚ, 2008, s. 127 - 140 [online]. Dostupné na WWW: <http://www2.statpedu.sk/buxus/docs/ kurikularna_transformacia/vzor2.pdf > 3 KAČINOVÁ, Viera a kol.: Mediálna výchova pre 5. – 9. ročník základných škôl. Učebné texty. I. a II. časť. Bratislava : ŠPÚ, 2005 – 2007; KAČINOVÁ, Viera a kol.: Mediálna výchova pre 5. – 9. ročník základných škôl. Metodické materiály. I. a II. časť. Bratislava : ŠPÚ, 2005 – 2007 [online]. Dostupné na WWW: <http://www2.statpedu.sk/buxus/generate_page.php_page_id=1299.html> 7

2. Charakteristika výskumného projektu IMEC Základné školy na Slovensku majú povinnosť vyučovať mediálnu výchovu, až doteraz však u nás chýbalo komplexnejšie zmapovanie a analýza súčasného stavu. Prieskum Štátneho pedagogického ústavu realizovaného v roku 2009 na základných školách a osemročných gymnáziách, ktorého cieľom bolo zistiť skutočný stav a problémy zapracovania mediálnej výchovy do obsahu vzdelávania nebol reprezentatívnej povahy (viz. Adamcová, 2010, s. 1). Na Slovensku úplne absentovalo zmapovanie súčasného stavu zavedenia mediálnej výchovy na stredných školách. Neuspokojivý stav v predmetnej oblasti riešil vo svojom výskumnom projekte IMEC - Medzinárodné centrum pre mediálnu gramotnosť pri FMK UCM v rokoch 2011-2012. Výskum bol zameraný na zmapovanie súčasného stavu v oblasti začleňovania mediálnej výchovy do obsahu vzdelávania na základných a stredných školách na Slovensku. Výsledky stavu výučby mediálnej výchovy na stredných školách sú prezentované v osobitej výskumnej správe. Výskumné ciele, otázky a hypotézy sú stanovené v súlade s hlavnými cieľmi výskumu na stredných školách. 2.1 Ciele výskumu: 1. Zistiť mieru zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na základných školách v porovnaní v jednotlivých krajoch Slovenska podľa druhu škôl (verejná, cirkevná, súkromná). 2. Zistiť prevládajúcu formu výučby mediálnej výchovy na základných školách v jednotlivých krajoch Slovenska podľa druhu škôl (integrovaná ako súčasť vybraných učebných predmetov, samostatná ako samostatný predmet, krúžok, projekt, resp. iné). 3. Zistiť mieru vzdelanosti (kvalifikácie) učiteľov mediálnej výchovy na základných školách na Slovensku. 2.2 Výskumné otázky: 1. Aká je miera zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na základných školách v porovnaní podľa druhu škôl v jednotlivých krajoch Slovenska? 2. Prevláda na základných školách v jednotlivých krajoch Slovenska (podľa druhu škôl) integrujúca forma výučby mediálnej výchovy v porovnaní so samostatnou formou výučby? 3. Aká je miera kvalifikovanosti učiteľov z mediálnej výchovy na základných školách na Slovensku? 2.3 Výskumné hypotézy: H1 Vo všetkých krajoch Slovenska bude celkovo vyšší počet základných škôl (podľa jednotlivých druhov - verejná, cirkevná, súkromná), kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania vyskytuje v porovnaní s počtom škôl, kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania nevyskytuje.

V rámci uvedenej výskumnej hypotézy sme zisťovali, do akej miery majú základné školy začlenenú mediálnu výchovu v obsahu vzdelávania tak, ako ich k tomu zaväzuje štátny vzdelávací program. Predmetom výskumu bolo zároveň zistiť, aké sú rozdiely v rozsahu výučby mediálnej výchovy medzi školami v jednotlivých krajoch Slovenska, špeciálne podľa druhu škôl (verejné, cirkevné a súkromné). H2 Mediálna výchova bude začlenená do obsahu vzdelávania na súkromných a cirkevných školách vo väčšej miere ako na verejných školách. Pri formulovaní hypotézy sme vychádzali z definovanej povahy vzdelávania na cirkevných a súkromných školách a tiež z predpokladaného zvýšeného záujmu o problematiku mediálnej výchovy ako špecifickej vzdelávacej potreby zo strany cirkevných škôl. „Cieľom cirkevnej a súkromnej školy a školského zariadenia je popri kvalitnom vzdelávaní a výchove poskytovať alternatívny obsah výchovy a vzdelávania, nové metódy a formy. Ich vznikom sa zabezpečuje naplnenie práva rodičov na výber školy a školského zariadenia pre svoje deti podľa presvedčenia a svedomia, ako aj vytvorenie konkurenčného prostredia, s možnosťou zvýšenia motivácie pre zlepšovanie školského systému“4. Súkromné a cirkevné školy na Slovensku majú preto v súlade s uvedeným edukačným cieľom väčší priestor pri tvorbe vlastných učebných obsahov, pričom zároveň je pre nich záväzný vzdelávací obsah podľa štátnych vzdelávacích programov. Nadradenie prierezových tém vo výučbe na uvedených druhoch škôl predstavuje spôsob ako prispieť k vytvoreniu konkurenčného prostredia vo vzdelávaní a zároveň prostriedok zvýšenia motivácie pre štúdium žiakov na daných druhoch škôl. Problematike mediálnej výchovy ako vzdelávacej téme na rôznych úrovniach vzdelávacích inštitúcií, ktorá zahrnuje aj úroveň školského vzdelávania sa venuje zvýšená pozornosť v cirkevných dokumentoch a v príspevkoch odborníkov na danú problematiku z cirkevných kruhov.5 Na cirkevných školách je mediálna výchova navyše súčasťou učebných osnov náboženskej výchovy. O problematiku mediálnej výchovy bol záujem zo strany cirkevných škôl v rámci vyššie uvedeného projektu experimentálneho overovania. Piaristické gymnázium s osemročným štúdiom v Trenčíne bolo jedným zo štyroch škôl, ktoré sa do projektu zapojili na základe vyžiadanej účasti na Ministerstve školstva SR. H3 Na všetkých druhoch základných škôl v jednotlivých krajoch Slovenska bude prevládať integrovaná forma výučby v porovnaní so samostatnou formou (predmet, krúžok, projekt). Výskumný predpoklad vychádza zo zadefinovania témy mediálnej výchovy ako prierezovej témy6, čo predpokladá jej vyšší výskyt ako integrovanej formy výučby na základných školách Výchova a vzdelávanie v súkromných a cirkevných školách. [online]. [cit. 2013-03-28]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/vychova-a-vzdelavanie-v-sukromnych-a-cirkevnych-skolach/. 5 Pozri napr. BENEDIKT XVI: Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI k 41. svetovému dňu spoločenských komunikačných prostriedkov Deti a komunikačné prostriedky: výzva pre výchovu z 20. mája 2007. 2 s. In: www.kbs.sk; Gabriel Paľa z Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove uvádza v rámci vlastnej reflexie nad novou koncepciou osnov náboženskej výchovy Katechéza bez médií - média bez morálky potrebu: „skutočne vážne sa zaoberať problematikou spoločenských komunikačných prostriedkov v katechéze, školskej katechéze, či konkrétne na náboženskej výchove„ [online]. [cit. 2009-07-07]. Dostupné na WWW: <http://katechet.cirkev.cz/konference/i-vkk/program/gabriel-pala-i-vkk/> 6 Viď: Štátny vzdelávací program. Mediálna výchova ako prierezová téma: Príloha ISCED 2. Bratislava : ŠPÚ, 2010. [online]. [cit. 2011-09-07]. Dostupné na WWW: <http://www.statpedu.sk/files/documents/ svp/ prierezove_temy/medialna_isced2.pdf 4

v porovnaní so samostatnou formou. V tejto súvislosti nás zaujíma či pôjde o štatisticky významné rozdiely v početnosti medzi samostatnou formou a integrovanou formou výučby na jednotlivých druhoch škôl. Na výpočet sme použili chí-kvadrát test. H4 Celkový pomer samostatnej a integrovanej formy výučby mediálnej výchovy na cirkevných školách v porovnaní s verejnými a súkromnými školami bude výrazne vyšší v prospech samostatnej formy. V rámci overovania hypotézy sme predpokladali, že zvýšený záujem o predmetnú problematiku zo strany cirkevných škôl sa odrazí v uprednostnení mediálnej výchovy ako samostatnej formy výučby na základných školách (viď tiež komentár k H2). H5 Miera kvalifikovanosti učiteľov z mediálnej výchovy na základných školách nepresiahne 20 % bez ohľadu na druh a sídlo školy. Predpokladaná nízka miera vzdelanosti učiteľov z mediálnej výchovy vyplývala z nedostatku vzdelávacích príležitosti pre učiteľov v tejto oblasti v súčasnosti na Slovensku a z dosiahnutých výsledkov skúmania problematiky na stredných školách. Učiteľa sme v našom výskume považovali za kvalifikovaného, vychádzajúc pritom z popísanej reality, ak absolvoval aspoň jednu z uvedených krátkodobých či dlhodobých foriem vzdelávania z predmetnej oblasti: a) akreditovanú formu vzdelávania b) tréning učiteľov c) krátkodobý kurz vzdelávania. 2.4 Výskumná vzorka: Výskumnú vzorku tvoril súbor 658 základných škôl podľa výberových znakov: sídlo školy (z 8. krajov a vyšších územných celkov a 79. okresov), veľkosť sídla (základné rozlíšenie: mesto, obec, podrobné rozlíšenie: krajské mesto, okresné mesto, mesto, obec nad 1000 obyvateľov a obec do 1000 obyvateľov) a druh školy (verejná, cirkevná a súkromná škola).7 Celkový počet základných škôl na Slovensku bol podľa zoznamu škôl, zverejneného Ústavom informácií a prognóz školstva 2202. Z uvedeného počtu sa do výskumu reálne zapojilo 567 základných škôl.8 Stav mediálnej výchovy na 91 školách nebolo možné zistiť z dôvodu neposkytnutia údajov zo strany škôl, resp. nedostupnosti údajov (na internetových stránkach škôl sa nenachádzali učebné plány či školské vzdelávacie programy). Výskum pokrýva 26 % všetkých základných škôl na Slovensku a svojou povahou je reprezentatívny. 2.5 Metodológia a organizácia výskumu: Zber výskumných dát sa uskutočnil od apríla 2012 do konca júna 2012 v troch základných fázach. Pre získanie relevantných výsledkov sme v snahe o ich čo najväčšiu mieru objektivizácie sme použili kombináciu kvantitatívnych a kvalitatívnych výskumných metód, Údaje potrebné pre výber škôl sme získali zo zoznamu dostupného na internetovej stránke Ústavu informácií a prognóz školstva: http://www.uips.sk/registre/zoznamy-skol-sz-v-exceli. 8 Ide o školy, ktoré poskytli údaje a vyplnili dotazník, resp. zodpovedali telefonické dopytovanie alebo bolo možné o nich údaje získať z dostupnej webovej stránky. 7

pričom prevažovala dotazníková metóda. Výskumné metódy sme zvolili v súlade s vymedzenými cieľmi a v závislosti od povahy výskumu.  prvá fáza zberu údajov: dotazníková metóda ako hlavná výskumná metóda (na školy bol distribuovaný dotazník formou e-mailu), vo vybraných prípadoch bol dotazník distribuovaný na školy osobne;  druhá fáza zberu údajov: telefonické dopytovanie (s vedením školy - riaditeľom, resp. zástupcom, prípadne vyučujúcim mediálnej výchovy);  tretia fáza zberu údajov: obsahová analýza učebných plánov resp. školských vzdelávacích programov dostupných na webových stránkach škôl. Na zbere výskumných údajov participovalo 66 študentov 1. ročníka magisterského štúdia masmediálnej komunikácie povinne voliteľného predmetu mediálna výchova, 11 študentov koordinátorov z Kabinetu výskumu verejnej mienky na FMK UCM v Trnave pod odborným vedením troch zodpovedných riešiteľov projektu z IMEC-u a Kabinetu výskumu verejnej mienky pri FMK UCM.

3. Výsledky výskumu a ich interpretácia Vo výskumnej správe prezentujeme výsledky v súlade s nastolenými výskumnými otázkami a hypotézami. Graf č. 1 prezentuje rozloženie škôl zapojených do výskumu podľa početnosti podľa jednotlivých krajov Slovenska.

Zapojené ZŠ do výskumu podľa krajov SR 100

70 60

BA kraj

NT kraj TT kraj

TN kraj

BB kraj

ZA kraj

PO kraj

KE kraj

10 0

Graf č.1

Celkovo tvorilo výskumnú vzorku 322 mestských škôl (57%), z ktorých 93 sa nachádzalo v krajských mestách (16%), 186 v okresných mestách (33%) a 43 v ostatných mestách (8%). Do výskumu sa zapojilo 245 obecných škôl (43%), z toho 99 bolo z obcí do 1000 obyvateľov (17%) a 146 z obcí nad 1000 obyvateľov (26%) Graf č. 2 zobrazuje percentuálne zastúpenie škôl podľa sídla.

Zapojené ZŠ do výskumu podľa sídla Krajské

Okresné

Mestské

Ob. nad 1000

Ob. do 1000

16%

17%

26%

33% 8%

Graf č. 2

Zastúpenie škôl podľa sídla v rámci jednotlivých krajov zobrazuje graf č. 3.

Zapojené ZŠ do výskumu podľa sídla v rámci krajov SR 45

Krajské

30 25 20

Okresné 19 16

15 10 5

20 19 15 11 7

17 13 7

20 1615

19 15

Mestské

18 14

Ob. nad 1000 11

10 5

TN kraj

BB kraj

Ob. do 1000

PO kraj

KE kraj

0 BA kraj

NT kraj

TT kraj

ZA kraj

Graf. č. 3

3.1 Miera zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na základných školách Východiskom skúmania zastúpenia mediálnej výchovy na základných školách podľa jednotlivých druhov bolo rozlíšenie verejná, cirkevná a súkromná škola.9 Z celkového počtu základných škôl, ktoré tvorilo výskumnú vzorku bolo 461 verejných (81 %), 75 cirkevných (13%) a 31 súkromných (6%) škôl. Graf č. 4 zobrazuje percentuálne zastúpenie škôl podľa druhu.

Zapojené ZŠ do výskumu podľa druhu Verejné

Cirkevné

Súkromné

5% 13%

82% Graf č. 4

Skúmanie zastúpenia mediálnej výchovy na základných školách podľa druhového rozlíšenia: základná škola a základná škola s materskou školou (viď položku odpoveďového hárku pre učiteľov v prílohe) sa ukázalo ako irelevantné. Z celkového počtu zapojených škôl bolo 113 základných škôl s materskou školou, z toho však len jedna škola uviedla, že má mediálnu výchovu zaradenú v materskej škole. Išlo o ZŠ s MŠ v Bánove v nitrianskom kraji, ktorá uviedla zaradenie mediálnej výchovy v predškolskom stupni vzdelávania . 9

Zapojené ZŠ do výskumu podľa druhu v rámci krajov SR 80

70 58

67 61

50 40

Verejné

Cirkevné

30 20 10

5 3

7 5

TT kraj

TN kraj

BB kraj

Súkromné

9 7

0 BA kraj

NT kraj

ZA kraj

PO kraj

KE kraj

Graf č. 5

Najpočetnejšiu kategóriu škôl zapojených do výskumu tvorili verejné školy. Najviac ich bolo z banskobystrického kraja (celkovo 72 škôl) a najmenej z bratislavského kraja (celkovo 35 škôl). Súkromné školy tvorili najmenej početnú kategóriu všetkých škôl, v nitrianskom kraji ani jedna zo zapojených škôl nespadala do kategórie súkromná. Najviac súkromných škôl sa nachádzalo v bratislavskom kraji (celkovo 10 škôl). Z cirkevných škôl bolo najviac v prešovskom (celkovo 16 škôl), žilinskom (celkovo 15 škôl) a nitrianskom kraji (celkovo 14 škôl). Viď graf č. 5. V súvislosti so skúmaním miery zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na základných školách v rámci skúmanej vzorky sme zistili, že mediálna výchova sa vyučuje celkovo na 430 základných školách, čo predstavuje 76 % škôl zapojených do výskumu. Z dotazníkového prieskumu a z analýzy základných pedagogických dokumentov vyplýva, že na 137 školách, čo predstavuje 24 % škôl zapojených do výskumu sa mediálna výchova nevyučuje v žiadnej forme (graf č. 6).

Mediálna výchova na základných školách Učí sa

Neučí sa

24%

76% Graf č. 6

V súvislosti so skúmaním miery zastúpenia mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na základných školách v porovnaní v jednotlivých krajoch Slovenska podľa druhu škôl v rámci skúmanej vzorky a overovania hypotézy č. 1: 14

H1 Vo všetkých krajoch Slovenska bude celkovo vyšší počet základných škôl (podľa jednotlivých druhov - verejná, cirkevná, súkromná), kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania vyskytuje v porovnaní s počtom škôl, kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania nevyskytuje sme zistili, že vo všetkých krajoch Slovenska je celkovo vyšší počet škôl, kde majú mediálnu výchovu začlenenú v obsahu vzdelávania ako počet škôl, kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania nenachádza s výnimkou cirkevných škôl v nitrianskom kraji (pomer 5 : 9) (grafy č. 7 - 10). Z uvedeného vyplýva, že H1 sa nám nepotvrdila.

Zastúpenie mediálnej výchovy na základných školách v krajoch SR 90

80 70 50

Učí sa

40 20

52 26

Neučí sa

BA kraj

NT kraj

TT kraj

TN kraj

BB kraj

ZA kraj

PO kraj

KE kraj

Graf č. 7

Zastúpenie mediálnej výchovy na verejných ZŠ v krajoch SR 70

50 40

33 26

Učí sa Neučí sa

BA kraj NT kraj TT kraj

TN kraj BB kraj

ZA kraj PO kraj KE kraj

Graf č. 8

Zastúpenie mediálnej výchovy na cirkevných ZŠ v krajoch SR 15

16 14

Učí sa

5 3

4 2

Neučí sa

4 1

BA kraj NT kraj TT kraj

TN kraj BB kraj

ZA kraj PO kraj

KE kraj

Graf č. 9

Zastúpenie mediálnej výchovy na súkromných ZŠ v krajoch SR 10

9 8 7 6

Učí sa

1 0 0

Neučí sa

1 0

BA kraj NT kraj

TT kraj

TN kraj BB kraj

ZA kraj

PO kraj

KE kraj

Graf č. 10

V súvislosti s overovaním H2 Mediálna výchova bude začlenená do obsahu vzdelávania na súkromných a cirkevných školách vo väčšej miere ako na verejných školách sme zisťovali, či je početnosť výskytu mediálnej výchovy závislá od druhu škôl. Zo zistení vyplýva, že z celkového počtu verejných škôl zapojených do výskumu sa mediálna výchova vyučuje na 345 verejných školách (75 %) a na 116 verejných školách (25 %) sa nevyučuje (graf. č. 11 ). Mediálna výchova sa zároveň vyučuje na 58 cirkevných školách (77 %) a nevyučuje sa na 17 cirkevných školách (23 %) (graf č. 12). Z celkového počtu súkromných škôl je to 27 súkromných škôl (87 %) kde sa mediálna výchova vyučuje a 4 (13 %) kde sa nevyučuje (graf č. 13).

Mediálna výchova na verejných základných školách Učí sa

Neučí sa

25%

75% Graf č. 11

Mediálna výchova na cirkevných základných školách Učí sa

Neučí sa

23%

77% Graf č. 12

Mediálna výchova na súkromných základných školách Učí sa

Neučí sa

13%

87% Graf č. 13

Zo zistenej početnosti vidíme väčšiu preferenciu výučby mediálnej výchovy na súkromných a cirkevných základných školách v porovnaní s verejnými školami (grafy č. 11- 13). Rozdiely sme zároveň porovnali pomocou štatistickej metódy. Zo štatistického porovnania významnosti rozdielov pomocu chíkvadrát testu na hladine významnosti 0,05 sme zistili, že 17

medzi verejnou a súkromnou školou nie je štatisticky signifikantný rozdiel v miere začlenenia mediálnej výchovy do výučby. Vypočítaná hodnota testového kritéria 2 = 2, 40 bola menšia ako kritická hodnota 2(0,95) = 3, 84 pre stupeň voľnosti 1. Medzi súkromnou a cirkevnou školou tiež nie je signifikantný rozdiel v miere začlenenia mediálnej výchovy do výučby. Vypočítaná hodnota testového kritéria 2 = 2, 24 bola menšia ako kritická hodnota 2(0,95) = 3, 84 pre stupeň voľnosti 1. Medzi verejnou a cirkevnou školou rovnako nebol zistený štatisticky významný rozdiel. Vypočítaná hodnota testového kritéria 2 = 0, 34 bola menšia ako kritická hodnota 2(0,95) = 3, 84 pre stupeň voľnosti 1. Z tohto dôvodu konštatujeme, že H 2 sa nám nepotvrdila. 3.2 Forma výučby mediálnej výchovy na základných školách Rovnako sme zisťovali preferenciu formy výučby mediálnej výchovy na jednotlivých druhoch škôl. 10 V súlade s hypotézou č. 3 sme predpokladali, že na všetkých druhoch základných škôl v jednotlivých krajoch Slovenska bude prevládať integrovaná forma výučby v porovnaní so samostatnou formou (predmet, krúžok, projekt). Celkovo sme zisťovali, či prevláda integrovaná forma výučby v porovnaní so samostatnou formou (predmet, krúžok, projekt) v jednotlivých druhoch škôl podľa krajov. Z výsledkov prezentovaných v grafe č. 14 a v tabuľkách č. 1, 2, 3 je zrejmé, že na školách prevláda integrovaná forma výučby, hoci nie sú výrazné rozdiely medzi samostatnou a integrovanou formou. To je pomerne prekvapivé zistenie. Na všetkých základných školách majú mediálnu výchovu ako samostatnú formu zaradenú na 283 (34%) školách, integrovanú formu uviedlo 360 (43%) z celkového počtu škôl a inú formu uviedlo 191 (23%) škôl (graf č. 14). Na jednotlivých druhoch škôl sa využívajú pomerne rovnomerne obidva typy výučby, resp. na viacerých školách sa realizujú integrovaná i samostatné formy výučby súčasne a viaceré zo samostatných foriem súčasne. V prípade súkromných škôl a cirkevných škôl je výskyt obidvoch foriem prakticky totožný. Najväčší percentuálny rozdiel medzi jednotlivými formami výučby na verejných školách je v trenčianskom kraji (47 : 26 v prospech integrovanej formy výučby), najmenší v prešovskom kraji (46 : 47 v prospech integrovanej formy výučby) (tab. č. 1). V prípade cirkevných škôl je až v 4 krajoch pomer medzi obidvomi formami výučby rovnaký. V nitrianskom a trnavskom je pomer 3 : 3, v žilinskom 7 : 7 a v prešovskom 11 :11. V banskobystrickom kraji na cirkevných školách dokonca prevláda samostatná forma nad integrovanou (6 : 4 v prospech samostatnej formy) (tab. č. 2). Najväčší percentuálny rozdiel medzi jednotlivými formami výučby na súkromných školách je v bratislavskom kraji (9 : 6 v prospech integrovanej formy). Podobne ako na cirkevných školách aj na súkromných je v 4 krajoch rovnaký pomer medzi samostatnou a integrovanou formou výučby. Ide o školy v trnavskom, trenčianskom, žilinskom kraji (vo všetkých prípadoch je pomer 1 : 1) a v prešovskom kraji (3 : 3). V košickom kraji na súkromných školách prevláda dokonca samostatná forma nad integrovanou (5 : 4) (tab. č. 3). V rámci kontroly a prehodnotenia spracovaných výsledkov sme dospeli v niektorých prípadoch k mierne rozdielnym výsledkom v početnostiach foriem oproti tomu ako boli publikované v príspevku: KAČINOVÁ, V. – KOLČÁKOVÁ, V.: Analýza súčasného stavu začlenenia mediálnej výchovy do obsahu vzdelávania na slovenských základných školách. In: Dotyk zla: Mediálna výchova a výchova médií - Megatrendy a médiá 2013. Trnava : FMK UCM, 2013, s. 87 - 108. ISBN 978-80-8105-478-5. Rozdiely nastali v dôsledku nepresného zápisu a vyhodnotenia dát a nemali vplyv na overenie príslušných hypotéz. 10

Okrem integrovanej a samostatnej formy školy pomerne vo veľkom počte využívajú ďalšie formy výučby mediálnej výchovy. Do kategórie iné, ktorú uviedlo celkovo 23 % škôl patrí napr. návšteva novinára v škole, návšteva študentov v médiu, premietanie filmu s besedou. Z uvedného vyplýva, že H3 sa nám nepotvrdila.

Formy mediálnej výchovy na ZŠ Samostatná

Integrovaná

Iná forma

23% 34%

43%

Graf č. 14

Formy mediálnej výchovy na verejných ZŠ v krajoch SR 400 300 200 100 0

BA kraj

NT kraj

TT kraj

TN kraj

BB kraj

ZA kraj

PO kraj

KE kraj

SPOLU

Samostaná forma

222

Integrovaná

293

Iná forma

150

Tabuľka č. 1

Formy mediálnej výchovy na cirkevných ZŠ v krajoch SR 50 40 30 20 10 0

BA kraj NT kraj

TT kraj

TN kraj

BB kraj

ZA kraj PO kraj KE kraj

SPOLU

Samostaná forma

Integrovaná

Iná forma

Tabuľka č. 2

Formy mediálnej výchovy na súkromných ZŠ v krajoch SR 30 25 20 15 10 5 0

BA kraj NT kraj TT kraj

TN kraj BB kraj ZA kraj PO kraj

KE kraj

SPOLU

Samostaná forma

Integrovaná

Iná forma

Tabuľka č. 3

V rámci overovania H4 sme skúmali, či celkový pomer samostatnej a integrovanej formy výučby mediálnej výchovy na cirkevných školách v porovnaní s verejnými a súkromnými školami bude výrazne vyšší v prospech samostatnej formy. Zo zistených výsledkov (grafy č. 15 - 17) vyplýva, že cirkevné školy vo väčšej miere realizujú mediálnu výchovu ako samostatnú oblasť vzdelávania v porovnaní s inými druhmi škôl. Pomer obidvoch foriem je tu o 2 % (37% : 39%), v prípade verejných škôl je to o 11 % (33% : 44%) a v prípade súkromných škôl je to o 7 % (34 % : 41%) v prospech integrovanej formy. Zo štatistického porovnania významnosti rozdielov pomocu chíkvadrát testu na hladine významnosti 0,05 sme zistili, že medzi cirkevnou a verejnou školou je signifikantný rozdiel v pomere integrovanej a samostatnej formy výučby mediálnej výchovy v prospech samostatnej formy. Vypočítaná hodnota testového kritéria 2 = 8, 6 bola väčšia ako tabuľková hodnota 2(0,95) = 3,84 pre stupeň voľnosti 1. Signifikantnosť rozdielu v pomere integrovanej a samostatnej formy výučby mediálnej výchovy medzi súkromnou a ďalšími druhmi škôl

nebolo možné vyhodnotiť pre nízku vzorku súkromných škôl a teda ani celkovo dokázať platnosť hypotézy v zmysle štatistických kritérií.11

Formy mediálnej výchovy na verejných ZŠ Samostaná forma 23%

Integrovaná

Iná forma 33%

44%

Graf č. 15

Formy mediálnej výchovy na cirkevných ZŠ Samostaná forma

Integrovaná

Iná forma

24% 37%

39%

Graf č. 16

Formy mediálnej výchovy na súkromných ZŠ Samostaná forma

Integrovaná

Iná forma

25% 34%

41%

Graf č. 17 Do testovanej vzorky škôl pre H4 boli započítané len školy, ktoré vyučujú mediálnu výchovu len jednou z uvedených foriem. Neboli tu započítané tie školy, ktoré vyučujú mediálnu výchovu samostatnou a zároveň aj integrovanou formou. Celkovo bolo možné hypotézu testovať na vzorke 126 škôl, z toho len 5 bolo súkromných. 11

Vyššiu početnosť samostatnej formy výučby mediálnej výchovy na základných školách spôsobuje najmä vysoký výskyt projektovej formy výučby, ktorá má podobu tvorby školského časopisu, rádia resp. televízie či školského webu. Z celkového počtu škôl uviedlo až 255 škôl, že využívajú danú formu vo výučbe mediálnej výchovy. Tvorbu časopisu uviedlo spolu 215 škôl (62%), televízie resp. rádia 53 škôl (15%), školskú webovú stránku 56 škôl (16%). Do kategórie iné, ktorú uviedlo 26 škôl (7%) patrí napr. projekt SME do školy a analyzovanie novinových článkov, projekt Hľadáme pozitíve vzory, záverečné mediálne projekty na konci školského roka a iné (viď graf č. 18). Najviac školských časopisov majú v prešovskom kraji 49. Prešovský kraj dominuje aj počtom 19 školských televízií resp. rádií.

Mediálna výchova formou projektu na ZŠ Časopis

TV/Radio

Web

Iné

7% 16%

62% 15%

Graf č. 18

Mediálna výchova formou projektu na ZŠ v krajoch SR 250 200 150 100 50 0

BA kraj

NT kraj

TT kraj

TN kraj

BB kraj

ZA kraj

PO kraj

KE kraj

SPOLU

Časopis

215

TV/Radio

Web

Iné

Tabuľka č. 4

Z výsledkov tiež vyplýva, že z celkového počtu škôl sa až na 89 základných školách vyučuje mediálna výchova ako samostatný predmet, či krúžok, čo predstavuje 10% z výskumnej vzorky (graf č. 19). Najviac škôl (20) vyučuje mediálnu výchovu ako samostatný predmet či krúžok v prešovskom kraji (tabuľka č. 5). Z celkového počtu základných škôl, ktoré vyučujú mediálnu výchovu ako samostatný predmet ju 34 (38%) škôl vyučuje ako povinný predmet, 22

takmer polovica škôl 41(45%) ako nepovinný predmet, resp. krúžok. 9 (10%) škôl zaradilo mediálnu výchovu ako povinne voliteľný predmet a 7 (7%) ako nepovinne voliteľný (graf č. 20). Najviac škôl (10) vyučuje mediálnu výchovu ako povinný predmet v prešovskom kraji, ako krúžok ju má zaradenú do obsahu školského vzdelávania v najväčšom počte 10 škôl banskobystrický kraj (tabuľka č.6). Na niektorých školách v nitrianskom, trnavskom a košickom kraji uvádzali školy viac foriem výučby mediálnej výchovy, napríklad Základná škola a MŠ; Vančurova 38 v Trnave uviedla, že vyučuje mediálnu výchovu aj formou krúžku aj ako povinný predmet, rovnako tak ZŠ s MŠ v Pavlovciach nad Uhom. Niektoré školy naopak presne nešpecifikovali akou formou mediálnu výchovu ako samostatný predmet vyučujú.

Formy mediálnej výchovy na ZŠ Samostaný predmet, krúžok

Integrovaná MV

Projekt

Iná forma

10%

21%

41%

28%

Graf č. 19

Formy mediálnej výchovy na ZŠ v krajoch SR 80 60 40 20 0

BA kraj NT kraj TT kraj TN kraj BB kraj ZA kraj PO kraj KE kraj

Samostaný predmet, krúžok

Integrovaná MV

Projekt

Iná forma

Tabuľka č. 5

Mediálna výchova ako samostatný predmet na ZŠ Povinný

Povin. - vol.

Nepov. - vol.

Nepov./Krúžok

38% 45%

10%

7% Graf č. 20

MV ako samostatný predmet na ZŠ v krajoch SR 50 40 30 20 10 0

BA kraj

NT kraj

TT kraj

TN kraj

BB kraj

ZA kraj

PO kraj

KE kraj

SPOLU

Povinný

Povin. - vol.

Nepov. - vol.

Nepov./Krúžok

Tabuľka č. 6

Pri skúmaní miery začlenenia mediálnej výchovy do školských vzdelávacích programov a jej realizácie ako rôznych foriem výučby sme ďalej zisťovali, akú hodinovú dotáciu venujú tejto oblasti vzdelávania. Najväčší počet 338 škôl (76%) uviedlo, že nemajú presne vymedzenú hodinovú dotáciu pre mediálnu výchou. Ide najma o školy, ktoré uviedli, že ju vyučujú integrovanou formou. V časovej dotácii pol hodiny týždenne vyučuje mediálnu výchovu 6 škôl (1%). Sú to najmä školy, ktoré ju vyučujú jedenkrát za dva týždne v rozsahu jednej hodiny v podobe samostatného predmetu. Jednu hodinu týždenne venujú mediálnej výchove na 46 školách (10%). V časovej dotácii dve hodiny týždenne vyučujú mediálnu výchovu na 10 školách (2%) a viac ako dve hodiny týždenne len na 2 školách. Inú formu hodinovej dotácie uviedlo 51 škôl (11%) (graf č. 21). Ide najmä o blokové vyučovanie, raz ročne/polročne. Vprehľade jednotlivých krajov dominuje prešovský kraj, kde 13 škôl uviedlo, že vyučuje mediálnu výchovu s hodinovou dotáciou týždenne (tabuľka č. 7).

Hodinová dotácia na predmet MV na ZŠ 0,5 h. týž.

1 hod. týž.

2 hod. týž.

> 2 hod. týž.

11%

10%

Nevymedz.

Iná forma

2% 0%

76% Graf č. 21

Hodinová dotácia na predmet MV na ZŠ v krajoch SR 60 50 40 30 20 10 0

BA kraj

NT kraj

TT kraj

TN kraj

BB kraj

ZA kraj

PO kraj

KE kraj

0,5 h. týž.

1 hod. týž.

2 hod. týž.

> 2 hod. týž.

Nevymedz.

Iná forma

Tabuľka č. 7

V rámci výskumu nás tiež zaujímalo zaradenie výučby mediálnej výchovy do jednotlivých ročníkov na základných školách (graf č. 22). Zo získaných údajov vyplýva, že sa jej výučba realizuje vo väčšej miere na druhom stupni základných škôl. Uviedlo to celkovo 366 škôl. Na druhom stupni základného vzdelávania je to najmä 5. a 6. ročník, kam sa mediálna výchova začleňuje. Na prvom stupni vyučuje mediálnu výchovu spolu 234 základných škôl, a to predovšetkým v 3. a 4. ročníku. Z výsledkov je zrejmé, že školy vyučujú mediálnu výchovu vo viacerých ročníkoch. Pomer zaradenia predmetu do jednotlivých ročníkov zobrazuje graf č. 23.12

Niektoré základné školy uviedli len stupeň školy a neuvideli presne ročník výučby mediálnej výchovy. 25

Zaradenie MV na stupňoch v ZŠ v krajoch SR 400

366

350 300

234

250 200

1. stupeň

150

2. stupeň

100

30 35

42 44

44 49

52 18

69 36

BA kraj NT kraj

TT kraj

TN kraj BB kraj

ZA kraj PO kraj

KE kraj

SPOLU

Graf č. 22

Zaradenie MV v jednotlivých ročníkoch na ZŠ 1. roč.

282

300 250

190

200 150 100 50

139

160

193

280

272

279

2. roč.

254

3. roč. 4. roč. 5. roč. 6. roč. 7. roč. 8. roč. 9. roč.

Graf č. 23

Výsledky výskumu tiež ukázali, že základné školy integrujú mediálnu výchovu v prevažnej miere do učebných predmetov resp. vzdelávacích oblastí slovenský jazyk a literatúra (259 škôl), informatika (179 škôl), občianska výchova (140 škôl), etika (131 škôl) a umenie a kultúra, do ktorej sme zaradili aj predmety hudobnej výtvarnej a estetickej výchovy (123 škôl). Ďalšie predmety, ktoré školy uvádzali, že do ich výučby integrujú témy mediálnej výchovy boli prírodoveda resp. prvouka, cudzí jazyk, dejepis, triednická hodiny, náboženská výchova (graf č. 24) Problematické je, že pomerne nízke percento škôl uvádzalo konkrétne témy mediálnej výchovy, čo môže súvisieť s tým, že odpovedali väčšinou riaditelia škôl, ktorí obsah výučby nepoznali, resp. neochotou odpovedať či s neznalosťou problému mediálnej výchovy. Po analýze uvádzaných tém sme totiž zistili, že sa tam nachádzalo aj množstvo tém, ktoré nespadajú do problematiky mediálnej výchovy, ale mediálnej didaktiky. Z relevantných tém to boli v rámci jednotlivých predmetov napríklad: slovenský jazyk a literatúra – čítanie s porozumením, televízne a rozhlasové žánre, médiá a identita, mediálne produkty umenie a kultúra - praktická práca s médiami, reklama - tvorba, etika reklamy, vnímanie umenia, emócie v umení etika - hodnoty, etika médií informatika - praktické zručnosti, bezpečné používanie internetu dejepis - historický vývoj médií občianska výchova - voľný čas a média, edukatívne relácie pre deti a mládež náboženstvo - hodnoty v médiách 26

cudzí jazyk – ako nás ovplyvňujú médiá, ako fungujú médiá triednická hodina – témy z publikácie Deti v sieti, ochrana žiaka pred negatívnymi vplyvmi IKT a masmédií, pozitíva a negatíva médií prírodopis/prvouka – išlo skôr o témy v rámci predmetu prvouky: reklama, svet médií, ako vyhľadávať informácie. V mnohých prípadoch však respondenti nesprávne definovali témy. Tie, ktoré uviedli, nespadajú do oblasti mediálnej výchovy, napr. učenie sa štátnej hymny, témy prírodopisu: naša zem je guľatá, prečo sa podobáme na opice, moja obec a podobne. Rovnako nemožno označiť za vyučovanie mediálnej výchovy, ak vyučujúci použije na hodine ako pomôcku médium (počítač, dataprojektor, CD/DVD).

300

259

Integrovaná mediálna výchova na ZŠ a uvedenie vyučovacích tém

250

179

200

123

150

100

140

131

70 29

Predmet Téma

13 In é

De j

/P r

íro d.

NV Pr

V Ob

or . In f

Et ika

Ua K

(H V,

SJ a

Lit e

,E V)

Graf č. 24

3.3 Problém nedostatočnej kvalifikovanosti učiteľov z oblasti mediálnej výchovy Ukazovateľom realizácie mediálnej výchovy na školách je kvalifikovanosť učiteľov, od ktorej závisí kvalita jej výučby na školách. Samotní učitelia sa necítia dostatočne pripravení na výučbu mediálnej výchovy a uvedomujú si potrebu vzdelávania a metodickej podpory v predmetnej oblasti (v podobe tvorby metodických materiálov z mediálnej výchovy) (Bekéniová, 2011, s. 3-5). Dôležitou oblasťou skúmania preto bola miera kvalifikovanosti učiteľov z mediálnej výchovy na základných školách na Slovensku. Predpokladali sme, že: nepresiahne 20 % bez ohľadu na druh školy a sídlo školy. Za mieru kvalifikovanosti sme považovali, pokiaľ učiteľ absolvoval aspoň jednu z nasledovných foriem vzdelávania: a) akreditovanú formu vzdelávania b) tréning učiteľov c) krátkodobý kurz vzdelávania. Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že celkovo len malé percento škôl 7 % (39 škôl) uviedlo, že ich učitelia absolvovali nejakú formu vzdelávania. 3% uviedli akreditovanú formu vzdelávania (20 škôl) a 3% (15 škôl) krátkodobú formu vzdelávania resp. 1% formu tréningu (4 školy). Až 93 % (528) opýtaných základných škôl v súčasnosti nemá pedagóga, ktorý by absolvoval nejakú formu vzdelávania z mediálnej výchovy (graf č. 25). Z uvedeného vyplýva, že H5 sa nám potvrdila.

Len zástupcovia nízkeho počtu škôl uviedli i rozsah vzdelávacej formy, resp. inštitúciu v ktorej vzdelávanie absolvovali. Zo vzdelávacích inštitúcií, kde učitelia absolvovali vzdelávanie to boli najmä: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove, Banskej Bystrici a Bratislave, Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, Orange Slovensko alebo školy uviedli, že ich učitelia sú bývalí pracovníci médií. Na Slovensku v súčasnosti absentujú vzdelávacie možnosti pre učiteľov základných i stredných škôl z mediálnej výchovy. Podľa výsledkov výskumu učitelia absolvovali krátkodobejšie i dlhodobejšie vzdelávacie projekty z danej oblasti zastrešované štátnymi inštitúciami, ktoré majú priamo v kompetencii ďalšie vzdelávanie pedagógov, alebo ich realizujú súkromné inštitúcie. Odborné semináre pre učiteľov s názvom Mediálna výchova v školskom vzdelávaní, organizovalo Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave v spolupráci s ŠPÚ v júni 2010 v Košiciach a Žiline. MPC zároveň ponúka učiteľom základných škôl akreditované inovačné vzdelávacie programy z mediálnej výchovy. MPC realizuje programy:  Mediálna výchova v školskom vzdelávacom programe, cieľom ktorého je odborne, metodicky a prakticky pripraviť učiteľov na efektívne uplatnenie prierezovej témy mediálna výchova najmä vo výučbe slovenského jazyka a literatúry;  Mediálna výchova v školskej praxi  a vychovávateľom je určený vzdelávací program v kombinovanej forme Mediálna výchova vo výchove mimo vyučovania v rozsahu 90 hodín. Prísľubom do budúcnosti v oblasti vzdelávania učiteľov z mediálnej výchovy je národný projekt MPC s názvom Aktivizujúce metódy vo výchove. K významným vzdelávacím programom v predmetnej oblasti pre učiteľov patril v minulosti dvojročný pilotný projekt Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave realizovaný v spolupráci s Katedrou masmediálnej komunikácie a reklamy FF UKF v Nitre Špecializačné kvalifikačné štúdium pre učiteľov mediálnej výchovy“. Prebiehal v rokoch 2007/2008 a 2008/2009 a jeho výstupom boli prví kvalifikovaní učitelia z mediálnej výchovy, schopní vyučovať ju aj ako samostatný predmet na školách (v súlade s obsahom a cieľmi vzorových učebných osnov voliteľného predmetu Mediálna výchova pre 5. – 9. ročník ZŠ a 1.-4. ročník osemročných gymnázií). Vzdelávací projekt pre učiteľov však ŠPÚ v súčasnosti nerealizuje. Ďalší program vzdelávania učiteľov z mediálnej výchovy prebehol pod záštitou Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave v rámci projektu KEGA 34255/06 Koncepcia výučby predmetu Mediálna výchova na stredných školách v rokoch 2008, 2009. Hoci bol určený pre stredoškolských učiteľov zúčastnili sa ho tiež učitelia pôsobiaci na základných školách. V súčasnosti na program nadväzuje Kvalifikačné štúdium predmetu mediálna výchova pre učiteľov stredných škôl, ktoré realizuje IMEC, resp. FMK UCM. Projekt v súčasnosti ako jediný na Slovensku umožňuje stredoškolským učiteľom získať úplnú kvalifikáciu na vyučovanie samostatného predmetu mediálna výchova. Tento dvojročný vzdelávací program vo februári 2011 úspešne absolvovalo prvých 27 učiteľov z celého Slovenska. Z neziskových a ďalších súkromných inštitúcií, ktoré sa angažujú vo vzdelávaní učiteľov z mediálnej výchovy to bol napríklad spoločný projekt Nadácie Orange a Nadácie pre deti Slovenska Mediálna výchova a ochrana detí pred nebezpečným (nevhodným) obsahom, ktorého cieľom bolo pripraviť a zrealizovať inovačný vzdelávací program pre učiteľov základných a stredných škôl zameraný na ochranu detí pred nebezpečným obsahom a bezpečné využívanie moderných informačných technológií. Dva tréningy učiteľov prebehli v októbri 2010 vo Zvolene a v Bratislave, dva v Brezne a Poprade v máji a júni 2011, v roku

2012 sa realizovalo školenie pre učiteľov v Žiline. Podľa dostupných informácií sa aktuálne program nerealizuje.

Graf č. 25

4. Závery a odporúčania Výskum, ktorý sme realizovali na základných školách v oblasti mediálnej výchovy vo všetkých krajoch Slovenska mal za cieľ diagnostiku súčasného stavu. Kombináciou viacerých výskumných metód sme sa snažili dosiahnuť vyššiu mieru objektivizácie výsledkov. Vo fáze ich aplikácie v rámci zberu údajov sme indikovali nasledovné problémy, ktoré by mohli do určitej miery ovplyvniť kvalitu získaných výsledkov: Pri realizácii dotazníkovej a dopytovacej metódy podobne ako pri výskume na stredných školách sme čiastočne narazili na problém neochoty zástupcov vedenia školy resp. učiteľov spolupracovať (odpovedať na otázky). Danú problematiku nepovažovali za prioritnú z hľadiska svojich záujmov, resp. neochota odpovedať vo viacerých prípadoch vyplývala z preťaženosti inými pracovnými úlohami, nedostatočnej znalosti skúmanej problematiky či „presýtenosti“ dotazníkového či telefonického dopytovania. Daný fakt tak mohlo ovplyvniť celkovú kvalitu získaných výsledkov, nie je tu možné vylúčiť istú mieru formálneho resp. nekompetentného zodpovedania problémových otázok zo strany vedenia či učiteľov. Na druhej strane sme však zaznamenali na viacerých školách ústretovosť a ochotu zapojiť sa do výskumu a zodpovedať otázky. Realizáciu výskumu tiež sťažovalo uplatnenie kvalitatívnej metódy obsahovej analýzy základných pedagogických dokumentov škôl, nakoľko množstvo škôl uvedené dokumenty nemá zverejnené na svojich webových stránkach, resp. v niektorých prípadoch nemali školy vytvorené vlastné internetové stránky. Zapojenie študentov do výskumu vo fáze zberu údajov by mohlo predstavovať isté riziko nedostatočného zistenia, resp. skreslenia údajov, ktoré sme sa snažili eliminovať najmä výberom študentov (išlo o študentov, ktorí disponujú znalosťou problematiky - navštevujú predmet mediálna výchova v rámci štúdia) a študentov - koordinátorov z Kabinetu výskumu verejnej mienky na FMK UCM v Trnave pod odborným vedením troch zodpovedných riešiteľov projektu. Získané výskumné dáta boli zároveň vo fáze viacnásobného vyhodnotenia a interpretácie výsledkov (ktoré predstavuje v ucelenej a finálnej podobe táto výskumná správa) podrobené kritickej analýze zo strany zodpovedných riešiteľov projektu, ktorá mala vylúčiť chybovosť a prípadné skreslenie výsledkov. Naše výsledky predstavujú východisko pre hlbšie skúmanie problému v teréne aplikáciou kvalitatívneho výskumu a metodiky, resp. očakávajú konfrontáciu zistení (tak ako boli poskytnuté zo strany škôl) s realitou výučby mediálnej výchovy na školách. Z našich zistení a prezentovaných výsledkov vyplýva: -základné podobne ako stredné školy síce podľa platnej záväznej pedagogickej dokumentácie majú povinnosť začleniť mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania, robia tak však v nedostatočnej miere; stále je určité percento škôl, ktoré uvádza, že mediálnu výchovu nevyučuje a ich počet môže byť vyšší, pokiaľ na školách nedostatočne chápu obsah predmetnej témy (problematika médií ako predmet výučby v rámci mediálnej výchovy) a mýlia si ju s mediálnou didaktikou (kde sú médiá ponímané ako prostriedok výučby). To čiastočne dokazujú aj naše zistenia; istá miera formálneho prístupu k výučbe môže vyplývať aj zo zaradenia mediálnej výchovy ako prierezovej témy do školských vzdelávacích programov, - nedostatočná úroveň vzdelanosti učiteľov z mediálnej výchovy, ktorá vyplýva z nedostatku vzdelávacích príležitostí pre učiteľov v súčasnosti; je potrebné rozvinúť systém graduálneho i postgraduálneho ako aj ďalšieho vzdelávania učiteľov z mediálnej výchovy, 30

- slabá propagácia významu mediálnej výchovy ako edukačnej témy v obsahu vzdelávania, s čím súvisí nezáujem učiteľov o danú problematiku; tu by bolo potrebné zabezpečiť systém poradenstva z mediálnej výchovy, resp. väčšiu motiváciu učiť mediálnu výchovu na školách by učitelia mohli nadobudnúť aj na základe tvorby kvalitných didaktických materiálov z mediálnej výchovy, ktorých je v súčasnosti nedostatok.

Použitá literatúra 1. ADAMCOVÁ, Ivana: Mediálna výchova v ZŠ. Výsledky dotazníkového prieskumu. Bratislava : ŠPÚ, 2009. 9 s. [online]. [cit. 2010-10-06]. Dostupné na WWW: <http://www.statpedu.sk/sk/ news/view/33> 2. Akreditované vzdelávacie programy v plnom znení k 30.7.2013. . [online]. [cit. 201308-07]. Dostupné na WWW: <http://www.mpc-edu.sk/vzdelavaciacinnost/akreditovane-vzdelavacie-programy-v-plnom-zneni-k-30-7-2013> 3. BEKÉNIOVÁ, Ľ. Aktuálny stav implementácie mediálnej výchovy do edukácie v SJaL v ZŠ. In: Pedagogické rozhľady. ISSN 1335-0404, 2011, roč. 20, č. 1, s. 3-5. 4. Celkom inú mediálnu výchovu už na Slovensku vďaka podpore Nadácie Orange učí 98 učiteľov. [online]. [cit. 2013-08-07]. Dostupné na WWW: <http://www.nds.sk/blog/aktuality/celkom-inu-medialnu-uz-uci-98-ucitelov. > 5. KAČINOVÁ, V. Ako ďalej s mediálnou výchovou v slovenskom školstve? In: Mediálna výchova v otvorenom priestore : zborník príspevkov z konferencie 20. ročníka Ceny Dunaja. Bratislava : Ex-production, 2010. ISBN 978-80-970604-5-9, s. 40 – 55. 6. KAČINOVÁ, V., KOLČÁKOVÁ, V. Analýza súčasného stavu začlenenia mediálnej výchovy do obsahu vzdelávania na slovenských základných školách. In: Dotyk zla : mediálna výchova a výchova médií - Megatrendy a médiá 2013. Trnava : FMK UCM, 2013. ISBN 978-80-8105-478-5, s. 87 - 108. 7. KAČINOVÁ, V. – KOLČÁKOVÁ, V.: Spôsoby začlenenia mediálnej výchovy do obsahu školského vzdelávania na slovenských stredných školách. In: Mediálna výchova a kultúrna identita - Megatrendy & médiá 2012. Trnava : FMK UCM, 2012, 978 – 80- 8105-393-1- s. 70 – 92. 8. Mediálna výchova a ochrana detí pred nebezpečným obsahom. [online]. [cit. 2013-0807]. Dostupné na WWW: <http://www.nds.sk/aktivity/projekty/medialna-vychova> 9. PAĽA, G.: Katechéza bez médií - média bez morálky [online]. [cit. 2009-07-07]. Dostupné na WWW: http://katechet.cirkev.cz/konference/i-vkk/program/gabriel-palai-vkk/ 10. Štátny vzdelávací program pre 1. stupeň základnej školy v Slovenskej republike ISCED 1- Primárne vzdelávanie. 2008. Bratislava : ŠPÚ, 2008. 39 s. [online]. [cit. 2013-03-28]. Dostupné na WWW: <http://www.statpedu.sk/files/ documents/ svp/1stzs/isced1/ isced1_spu_uprava.pdf> 11. Štátny vzdelávací program pre 2. stupeň ZŠ v Slovenskej republike. ISCED 2 – nižšie sekundárne vzdelávanie 2008. Bratislava : ŠPÚ, 2008. 40 s. [online]. [cit. 2013-0328]. Dostupné na WWW: <http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/2stzs/isced2/ isced2_spu_uprava.pdf > 12. Štátny vzdelávací program. Mediálna výchova ako prierezová téma: Príloha ISCED 1. Bratislava : ŠPÚ, 2010. [online]. [cit. 2013-03-28]. Dostupné na WWW: <http://www.statpedu.sk/files/documents/svp/ prierezove_temy/medialna_isced1.pdf > 13. Štátny vzdelávací program. Mediálna výchova ako prierezová téma: Príloha ISCED 2. Bratislava : ŠPÚ, 2010. [online]. [cit. 2013-03-28]. Dostupné na WWW: <http://www.statpedu.sk/files/documents/ svp/ prierezove_temy/medialna_isced2.pdf> 14. Výchova a vzdelávanie v súkromných a cirkevných školách. [online]. [cit. 2013-0328]. Dostupné na WWW: <http://www.minedu.sk/vychova-a-vzdelavanie-vsukromnych-a-cirkevnych-skolach/>

Príloha ODPOVEĎOVÝ HÁROK Identifikačné údaje o škole: Názov školy:................................................................................................................................ Adresa školy:............................................................................................................................... Url adresa školy: (príp. url adresa, kde je umiestnený školský vzdelávací program ) ..................................................................................................................................................... Meno riaditeľa, zástupcu... (príp. meno osoby vyučujúcej mediálnu výchovu) ..................................................................................................................................................... Druh školy: a) Základná škola b) Základná škola s materskou školou Druh školy podľa zriaďovateľa: a) verejná b) cirkevná c) súkromná Predmetné otázky: 1. Ako sa na školách vyučuje mediálna výchova? a) Samostatný učebný predmet A1 povinný A2 povinné voliteľný A3 nepovinne voliteľný A3 nepovinný/krúžok b) Mediálna výchova je integrovaná do iných vzdelávacích oblastí (vyučuje sa ako súčasť vybraných učebných predmetov): B1 slovenský jazyka a literatúra B2 umenie a kultúra (hudobná výchova, výtvarná výchova, estetická výchova) B3 etická výchova B4 informatická výchova, resp. informatika B5 občianska náuka B6 náboženská výchova B7 prvouka B8 cuzí jazyk B9 dejepis B10 triednická hodina iné (doplň).............................................................................................................

c) Projekt (aký, napr. školský časopis, študentský web ap.) (doplň) C1 Školský časopis C2 Školské rádio/TV C3 Školský web C4 Iné ............................................................................................................. d) Iné ( napr. návšteva novinára v škole, návšteva študentov v médiu, premietanie filmu s besedou ap. doplň) .................................................................................................................................. e) Na škole sa neučí v žiadnej forme 2. Uveďte prosím (ak je relevantné) príklady tém z mediálnej výchovy, ktoré sa vyučujú na škole v rámci samostatného predmetu alebo ako súčasť iných predmetov A1 Samostatný predmet.................................................................................................. ......................................................................................................................................... B1 slovenský jazyka a literatúra....................................................................................... ......................................................................................................................................... B2 umenie a kultúra (hudobná výchova, výtvarná výchova, estetická výchova)............ ......................................................................................................................................... B3 etická výchova............................................................................................................ ......................................................................................................................................... B4 informatická výchova, resp. informatika..................................................................... ......................................................................................................................................... B5 občianska náuka...................................................................................................... ......................................................................................................................................... B6 náboženská výchova................................................................................................... ......................................................................................................................................... B7 prvouka....................................................................................................................... ......................................................................................................................................... B8 cudzí jazyk................................................................................................................... ......................................................................................................................................... B9 dejepis........................................................................................................................ ....................................................................................................................................... B10 triednická hodina...................................................................................................... ........................................................................................................................................ iné (doplň)..................................................................................................................... .........................................................................................................................................

3. V ktorom ročníku sa na školách vyučuje mediálna výchova a) V materskej škole: ročník (doplň).............. b) Prvý stupeň základnej školy (1.-4. ročník): ročník (doplň).............. c) Druhý stupeň základnej školy (5.-9. ročník) (doplň).............. d) na škole sa neučí v žiadnej forme 4. V akom celkovom hodinovom rozsahu sa vyučuje mediálna výchova na školách? a) 0,5 hod. týždenne b) 1 hod. týždenne c) 2 hod. týždenne d) viac ako 2 hod. týždenne e) nemá presne vymedzenú hodinovú dotáciu (učí sa ako súčasť iných predmetov) f) iná forma g) na škole sa neučí v žiadnej forme 5. Absolvoval učiteľ mediálnej výchovy nejakú formu vzdelávania z predmetnej oblasti? a) Áno: akreditovanú formu vzdelávania v hodinovom rozsahu............................... b) Áno: tréning učiteľov v hodinovom rozsahu .......................................................... c) Áno: krátkodobý kurz vzdelávania v hodinovom rozsahu rozsahu....................... d) Nie 6. Prosím doplniť názov inštitúcie, kde učiteľ absolvoval vzdelávanie z mediálnej výchovy a tiež názov kurzu (ak je relevantné) ..................................................................................................................................... Ďakujeme!