Farebný svet by Michal Knitl

Michal Knitl

farebný svet Za tajomstvami Indie, horami Nepálu a ľuďmi Bangladéša

„Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.“

Mahátma Gándhí

Michal Knitl

Farebný svet Za tajomstvami Indie, horami Nepálu a ľuďmi Bangladéša

Rád by som sa poďakoval za podporu rodine, priateľom, ako aj všetkým, ktorých som počas tejto nádhernej cesty stretol. Veľká vďaka patrí aj ľudom, ktorí mi pomohli pri príprave tejto knihy. Za energiu vloženú do čítania a korektúry patrí obrovská vďaka mojej mame a Katke Mácovej, ktoré prešli celým textom krížomkrážom. Okrem nich časť textu prešli aj ďalší kamaráti. Celý severozápad i juh Indie mi skorigovala a citácie poopravila Hanka Šišková, za ktorou som do Indie išiel a časť sme spolu pocestovali. Nepál sa stal doménou Rasťa Mikuláša a Tomášovi Pospíchalovi všetci vidíme, kde sa čo nachádza. Najviac však ďakujem Vám - čitateľom. Bez Vás by nebolo komu písať. Vďaka úspechu prvého cestopisu som zistil, že písať a podeliť sa o zážitky má význam. Viacerí ste mi napísali, ako Vás kniha a prezentácie inšpirovali. Dokonca jedno dievča navštívilo Matea v Patagónii. Recenzie ľudí si môžete prečítať na mojej stránke a tiež môžete pridať Vašu. Rád si prečítam. Oproti mojej prvotine sa Vás v tejto knihe pokúsim vtiahnuť oveľa viac do deja, aj vďaka veľkému množstvu dialógov domácich, ktoré som si počas cesty zapisoval.

Úvod Táto kniha je voľným pokračovaním cestopisu Hodvábny vietor. Píše sa 24. októbra 2011. Po siedmych mesiacoch v Strednej Ázii prilietam z Kábulu do Indie. Prečítate si o tom, ako s kamarátkou Hankou dobíjame Ladakh, o návštevách budhistických chrámov a tiež zápisky zo sedem dňového kurzu o budhizme. Tam stretávam Rumunku, vďaka ktorej sa dostávam na tradičnú svadbu v Rajastane. Dcéra zlatníka stretáva syna predajcu diamantov až počas štvrtého a posledného dňa ich svadobného obradu. A pritom žiari šťastím. Prekrásny Taj Mahal, návrat do McLeod Ganju – mesta s najpríjemnejšou atmosférou v celej Indii. Vianoce v ašráme a silvestrovský výstup v Himalájach s výhľadom na 7000 metrov vysokú Nanda Devi. Drvičky kameňa i dnešnej dobe stále kladivkom drvia veľké kamene na malé a budujú nové cesty. Semiačka budhistického učenia zasievam počas 32. Kálačakry – učenia dalajlámu o najvyššej tantre. Cez Kalkatu a festival baulov – muzikantov, ktorí žijú iba z hudby a môžu prijímať dary a jedlo iba aby prežili daný deň, a tak každý deň je pre nich novým a novým trápením, a festivale Ganga Sagar Mela, druhom najväčšom festivale na svete, kde nahí svätí muži vyváľaní v popole dávajú požehnanie s perami páva a niektorí aj s tmavými slnečnými okuliarmi, smerujem na juh cez Gou do Keraly. Pozorujem úžasné theyyam, pri ktorom sa bežní ľudia stávajú bohmi, tradičné bojové umenie kalaripayattu a kúpeme sa nádherných plážach, kde ma vlny plieskajú o dno. Švihom počas niekoľkých dní sa presúvam do Arunachalu Pradesh, jediného štátu Indie, do ktorého treba povolenie, kde s Nasťou z Ukrajiny a s mníškami v ženských kláštoroch oslavujeme príchod nového tibetského roku a absolvujeme malú túru v miestach, kde dalajláma utiekol z Tibetu. Vo vedľajšom údolí ženy s tetovaním a štupľami v nose vyznávajú náboženstvo Slnka a Mesiaca. Pokračujem do hôr a oblasti ľudí tibetského pôvodu a absolvujem kóru – modlitebný okruh okolo Dewakoty. V štáte Meghalaya obdivujem úžasné prastaré mosty nad rieky vytvorené usmernením koreňov stromov, v Nagalande oslavy bývalých lovcov lebiek. V Asáme oslavujú Nový rok tancom Bihu, v Shillongu dievčatá kmeňa Khasi chodením rýchlosti slimáka s dvíhaním iba končekov prstov na nohách. V Nepále sa vyhýbam kontrolám a robím 18 dňový okruh okolo Kančendžongy, tretej najvyššej hory sveta. Rok cestovania oslavujem priamo pod jej južnou stenou, v stane za hustého sneženia. V Káthmandu stretávam Gábora a Eszter, s ktorými sa vydávam na ešte dlhšiu túru. Ideme v opačnom smere ako sme chceli. V celom Nepále sú štrajky. Z Pokhary kráčame cez Dhorpatan, Dolpo, jazero Phoksundo, sedlo Kagmara La až do Jumly, z ktorej sa vraciam do Káthmandu cestou, ktorou ani domáci nechodia radi. Desaťdňová meditácia vippasana mi končí aj s vízami. Hranicu prekračujem o deň neskôr a pokračujem priamo do Bangladéša. Ľudia v krajine, ktorá je len o niečo väčšia ako bývalé Československo a žije v nej cez 150 miliónov ľudí, ma prekvapujú svojou pohostinnosťou. Pripomínajú mi Irán. Nie je to náhoda. Sú moslimovia. Pár ďalších plánov nevyšlo a vnútorne cítim, že je čas ísť domov. Presúvam sa späť do Dillí a po necelých 15 mesiacoch sa vraciam domov. Európske Rainbow na Slovensku je už v plnom prúde. Ale to už je iný príbeh.

Obsah India �� 11 Štvorčekové mesto �� 12

Malý Tibet a ochutnávka Kašmíru �� 15 Hurá do hôr a strach o život �� 15 Juhoafričan Cedric �� 16 Tajomstvo v údolí oproti �� 18 Deň modlitieb �� 19 V centre Ladakhu �� 20 Modlitby a pohostinnosť v každom kúte sveta �� 20 Z budhizmu do islamu �� 21 Kráľovstvo Kašmír �� 22 Návšteva domova dalajlámu �� 24 Budhistické okienko �� 25

Kerala – Kráľovná arabského mora �� 57 Ezoterický theyyam �� 57 Rodinka divokých slonov �� 58 Pevnosť bez pevnosti �� 60 Zelená tvár �� 61 Totálne šialenstvo �� 61 Na svadbe katolíkov �� 62 Benátky východu �� 63 Posledná pláž a lúčenie s juhom �� 64

Arunachal Pradesh �� 69

Žltá bodka džinistov �� 29 Indická svadba �� 30 Ulička plná radosti �� 30 Odovzdávanie nevesty �� 32 Na ťave do púšte �� 33 Cez Rajastan k mauzóleu lásky �� 34

Oslavy pri kamennom meste �� 69 Losar s mníškami �� 71 Okolo opustených bunkrov �� 73 Šťastné stopovanie �� 75 Bratia Gyabo a Gyaru a ženy so štupľami na nose 76 Na ceremónii Mida �� 79 Tri dni cesty �� 80 Dedina na konci údolia �� 81 „Sme tu na to, aby sme si pomáhali“ �� 82 Sväté kvapky zo skaly �� 84 Budhizmus v pralese �� 86 Raj na zemi �� 87

Návrat k budhizmu �� 36

Štyri zo siedmych sestier �� 93

„Želám si lepšie vzdelanie pre deti...“ �� 36 „Kresliť som začala, keď som mala jedenásť...“ �� 37 „Dnes ľudia V Tibete budhizmu nerozumejú...“ �� 37 „Kolegu zabili, mňa postrelili...“ �� 38 Učenie dalajlámu �� 39 Úloha Gu-Chu-Sum �� 40

Za lovcami lebiek �� 93 Spievajúci gibon �� 95 Priezvisko po mame �� 98 Žije svoj sen �� 99 Príhody na motorke �� 100 Stáročné dedičstvo �� 101 Na ceste za Aoleangom �� 102 U kráľa Konyakov �� 103 Jedným z nich �� 105 Stehno veveričky na raňajky �� 106 Oslava s toxickou kapelou �� 108 Kopce posiate dedinami �� 109 Slávnosť Rongali Bihu �� 111 Pod cudzím dáždnikom �� 113 Prštek po pršteku �� 114 Návrat za kamarátom na motorke �� 115

Krajina plná farieb �� 29

Svet červenej bodky na čele �� 43 Vianoce ako v rozprávke �� 43 Týždeň v Rišikéši �� 43 Silvestrovský výstup v Himalájach �� 44 Šialený Tarun �� 46 Sväté Varanasi �� 48 Vietnamská sestra v akcii �� 48 32 Kálačakra �� 49 Medzi tisíckami pútnikov �� 52 Baul – skryté tajomstvo �� 53 Indická prehánka �� 54 Po stopách Budhu �� 54 Darovanie očí a Goa plná komercie �� 55

Nepál �� 119 Vidiek na východe �� 119 Rozhovory s utečencami �� 120

Hor sa do hôr �� 121 Zápisky z nepálskeho väzenia �� 122 6000 metrov v oblakoch �� 123 Posilnený dalbadom krížom cez zasnežené sedlá 125 Oslava pod prašanom �� 126 Rododendronové kráľovstvo �� 127 Pathibhara Devi �� 128 Civilizácia v štrajku �� 129 „Si môj syn zo Slovenska“ �� 131 Kráľovstvo domov z bambusu �� 133 Elektrickou tenisovou raketou na komáre �� 135 Metropola Káthmandu �� 136 Banda banda... Štrajk štrajk... �� 137 Po troch dňoch konečne do hôr �� 140 Lienka, lienka aké bude počasie? �� 141 Magické huby �� 142 Dalbad u mnícha �� 145 Kláštor z inej doby �� 147 S Nepálčankou do údolia Do �� 147 Údolie Do �� 149 Dva dni, dve sedlá, dvakrát 5000 metrov �� 150 Kagmara La �� 151 Spravodlivosť vyhráva �� 154 Kašmír v Pokhare �� 155 Mních z Havlíčkovho Brodu �� 156 Šťastie pre všetkých (May all be happy) �� 157 Posledné dni pred odchodom �� 159 Cez Kalkatu do Bangladéša �� 160 Nemecko v Kalkate �� 161

Bangladéš �� 165 Na náboženstve nezáleží �� 166 Kráľovská hostina �� 167 Slum na rieke �� 168 Biele zlato �� 169 Rodná dedina �� 172 Svadobné prípravy �� 173 Pohľad do minulosti �� 174 Stretnutie zo zvedavosti �� 175 Mangrovníkový raj �� 177 Život bojovníka za slobodu �� 181 Cesta ďalej... �� 184 Juhovýchod a vplyv Barmy �� 187

Prílohy �� 191 Rady na cesty �� 191 Linky �� 194

Cestovateľský denník �� 196 Mapa �� 198 Register �� 199

„Civilizácie vznikli v iných častiach sveta. V starovekých a moderných časoch boli nádherné myšlienky prenesené z jednej rasy na druhú... Ale označiť Vás, moji priatelia, to bolo vždy s výbuchom vojny trubiek a pochodom angažovaných skupín. Každý nápad mal byť namočený v záplave krvi... Každé slovo sily muselo byť nasledované nárekmi miliónov, plačom sirôt a slzami vdov. To, mnoho iných národov učilo, ale India po tisíce rokov v mieri existovali. Tu rozmach zvíťazil, ešte keď Grécko neexistovalo... Ešte skôr, kam ani história nedovidí a tradície sa neodvážia nahliadnuť do šera tejto intenzívnej minulosti, dokonca až doteraz, nápad po nápade vypochodoval z nej, ale každé slovo je povedané s požehnaním za ním a s mierom pred ním. My, zo všetkých národov na svete, sme nikdy mali rasov dobyvateľov, a to požehnanie je na našej hlave, a preto žijeme ....!” „Civilizations have arisen in other parts of the world. In ancient and modern times, wonderful ideas have been carried forward from one race to another…But mark you, my friends, it has been always with the blast of war trumpets and the march of embattled cohorts. Each idea had to be soaked in a deluge of blood….. Each word of power had to be followed by the groans of millions, by the wails of orphans, by the tears of widows. This, many other nations have taught; but India for thousands of years peacefully existed. Here activity prevailed when even Greece did not exist… Even earlier, when history has no record, and tradition dares not peer into the gloom of that intense past, even from until now, ideas after ideas have marched out from her, but every word has been spoken with a blessing behind it and peace before it. We, of all nations of the world, have never been a conquering race, and that blessing is on our head, and therefore we live….!”

Swami Vivekanand indický filozof

India „Buď ju miluješ, alebo nenávidíš,“ zvykne sa hovoriť. Prilietam do Dillí. Z letiska píšem správu miestnym couchsurferom. SMS zo slovenského čísla na indické neprichádza. Na telefonát sa necítim. Sadám do autobusu, ktorý celé dve hodiny prebíja hustou premávkou a obrovským smogom na ISBT – medzištátnu autobusovú stanicu. „Čalo čalo, čalo čalo,“ vykrikuje každú chvíľu šoférov pomocník na znak toho, že človek, ktorý práve nastúpil, priamo z ľubovoľného miesta na chodníku, má už polovicu topánky v autobuse, a tak šofér môže vyraziť. Po ďalších šiestich hodinách šialenej jazdy, keď si myslím, že šoférovi úplne preskakuje, a že sa určite niekde rozflákneme, prichádzam o štvrtej ráno do Chandigarhu. Vystupujem pred hlavnou stanicou uprostred ničoho spolu s dvoma chalanmi z autobusu. Keď som im prezradil, kam mám namierené, povedali mi, nech vystúpim s nimi. Vraj to bude lepšie. Dôverujem im. Na krajnici budíme vodiča motorovej rikše, ktorý vyhadzuje najskôr ich a potom ma berie za dlhoročnou kamarátkou Hankou z Banskej Bystrice. Uprostred noci ma víta a otvára dvere do bytu na prvom poschodí dvojposchodového domu, v ktorom býva s ďalšími zahraničnými stážistami. V tom čase tu pôsobila už dva mesiace cez AIESEC. A hoci jej stáž mala trvať štyri mesiace, rozhodla sa jej práve predčasne vzdať. Podmienky v zmluve a skutočnosť sa líšia. Namiesto piatich dní v týždni pracuje šesť. V kancelárii je od rána do večera. „Prvé dni bol šéf úplne milý, dokonca ma odviezol aj domov. Rovnako, aj keď prišla Marina. Po čase sa však ukázala jeho pravá tvár.“ „Mala som robiť na marketingu v imigračnej spoločnosti, ktorá sprostredkováva štúdium v zahraničí za účelom následného získania trvalého pobytu. Po krátkom čase sa šéf rozhodol, že bude predávať reality pre Indov v Európe, neskôr poľnohospodársku pôdu v Gruzínsku,“ rozpráva Hanka. Stále pracovali na nejakom projekte, ale vôbec nebolo isté, či jej prácu spoločnosť niekedy vôbec použije. Deň pred odchodom jej šéf poslal email, že ak chce odísť, musí mu priniesť ukázať letenku na Slovensko s odchodom do siedmich dní. Ak nie, urobí všetko preto, aby jej pracovné víza, ktoré sú na jeho spoločnosť, zrušili.

Posledný októbrový deň ho celý deň čaká v robote. Telefón z jej čísla síce neberie, ale z iného sa mu úspešne dovolala. Neunúval sa potom ani len ukázať. „Som rada, že som tu bola. Mala som možnosť vidieť ako pracujú Indovia a rozprávať sa s kolegyňami. Práca je úplne neefektívna. Keď človek nemôže ísť von ani na obed, šéf nás sleduje na kamerách ako pracujeme a preventívne mení všetkých zamestnancov každých pár mesiacov, tak sa nedá normálne fungovať. Najzaujímavejšia bola asi moja náplň práce – kopírovanie ponúk zo stránok iných realitných kancelárií na našu stránku. Biely stážisti hrajú skôr len imidžovú vec. Preto nás posadil tak, aby nás musel vidieť každý návštevník firmy. Domáci berú prácu šesť, niekedy až sedem dní v týždni za normálnu. Dokonca za povinnú, ak chcú mať úspešnú kariéru. Platená dovolenka neexistuje. Domáci dokonca musia priam bojovať, aby získali niekoľko dní neplateného voľna,“ rozpráva o svojej skúsenosti. Vďaka Hanke zisťujem aj veci z osobného života domácich. „Včera som sa rozprávala s kolegyňou, ktorá mi povedala, že domáci berú cudzinky ako ľahkú korisť. Vedia, že v našej kultúre si môžeme s chlapmi nezáväzne začať, zatiaľ čo v Indii prejaviť záujem o ženu, znamená mať už seriózny zámer si ju zobrať za ženu. Preto nevinné flirtovanie neprichádza do úvahy, a tak ho radi hľadajú radšej u cudziniek. Prekvapilo ma, keď mi začala rozprávať výhody výberu manžela jej rodičmi. Je vysokoškolsky vzdelaná a inteligentná mladá žena. Príde jej to ako najlepšie riešenie, proti ktorému vôbec neprotestuje. Dalo mi to šancu pozrieť sa na vec z iného uhľa pohľadu.“ Hanka ma učí a vysvetľuje, že i ceny a čísla sa v Indii hovoria ináč. Pojem ako stotisíc, alebo milión väčšina bežných ľudí nepoužíva a asi ani nepozná. Všetko sa udáva v crore, ktorého hodnota je 10 miliónov a lakh s hodnotou 100.000. Takéto vysoké čísla ale človek často nepočuje. Iba ak by kupoval nehnuteľnosť, auto alebo klenoty.

„Ak existuje jedno miesto na tvári sveta, kde všetky sny žijúcich ľudí nájdu domov od prapočiatku dní, keď človek začal sniť o existencii, tak to je India!“ „If there is one place on the face of earth where all the dreams of living men have found a home from the very earliest days when man began the dream of existence, it is India!“ Romaine Rolland Srinagar Leh McLeod Ganj

Dillí

Jaisalmer

Agra

Malý Tibet a ochutnávka Kašmíru Pred príchodom do Indie som nemal žiaden plán. Dokonca som chvíľami uvažoval, či neísť namiesto potuliek po Indii radšej domov. Ktovie, aké by to bolo, keby v Indii nebola Hanka. Po mesiacoch strávených na cestách a chodení po horách som sa nesmierne tešil na teplo a ležanie kdesi na pláži. To by ma síce bavilo maximálne pár hodín, avšak keď je človeku chladno, má iné myšlienky. V Chandigarhe je aktuálne príjemných 30 stupňov a Hanku to naopak láka vydať sa do hôr. Podľa dostupných informácií by mala byť cesta do Ladakhu prístupná, ale ako to už býva, o pár dní to nemusí byť pravdou. Hneď večer po Hankinom poslednom dni v práci berieme nočný autobus a presúvame sa do Manali, príjemného horského mestečka vo výške 2000 metrov. Na mieste nám domáci Bip a jeden mladý Japonec ukazujú zastrčenú pekáreň s výbornými brownies. Následne navštevujeme v parku nad mestom štvorposchodový drevený chrám Hadimba, ktorý je známy vďaka staroidinckému eposu Mahabharáta. Pred budovou sa vinie rad trpezlivo čakajúcich ľudí. Chcú sa pomodliť. Našej pozornosti neuniká ani krv z obetovania zvierat.

Hurá do hôr a strach o život Je november. Hlavná sezóna domácich pre návštevu Manali. Cesta ďalej na sever do Ladakhu je oficiálne uzavretá, ale pár džípov a kamiónov tým smerom stále jazdí. O pol druhej v noci máme vyrážať. V džípe sedíme s našim kamarátom z Japonska, troma mladými vojakmi idúcimi na tréning a s ďalším domácim. Napriek tomu, že sme zálohu zaplatili vopred, vysvitlo, že zvyšok musíme uhradiť ešte pred cestou. Vyrážame až tesne pred štvrtou, dve hodiny po plánovanom odchode. Cez sedlo Rohtang La (3978m), pomenovanom podľa zmrznutých ľudí, ktorí sa ho snažili s nádejou prekročiť, prichádzame do Keylongu, centra oblasti Lahaul. Tri hodiny neplánovane stojíme s našim vozidlom u mechanikov. Vraj sa na ňom niečo pokazilo. Potom po hodine jazdy sa dostávame do dedinky Darcha, kde si dávame obed. Domácemu sa ďalej nechce.

„O chvíľu príde auto z druhej strany, vymeníme sa a pôjdete ďalej,“ hovorí. Po chvíli čakania síce ideme o pár kilometrov ďalej, ale situácia sa opakuje. Šofér odmieta pokračovať. Džíp z Lehu prichádza. Presadáme. Sme vo výške okolo 4000 metrov. Hanka začína cítiť bolesť hlavy. Po prechode sedla Baralacha La (4950m) zastavujeme pri prístreškoch domácich, mieste kde zvyknú spať lokálny šoféri. Nachádzame sa iba v polovici cesty. Začína sa stmievať. Hankina bolesť hlavy sa začína stupňovať. Opäť ta istá pesnička, šofér nám oznamuje, že tu máme konečnú. Nie je kam klesnúť. Pred cestou som vôbec nemyslel na to, že Hanka nie je aklimatizovaná. „Neuvedomila som si, že sa pôjde cez 5000 metrov a keď som to zistila, už bolo neskoro cúvnuť, keďže inak by sa tam nedalo dostať. Dúfala som, že keď to za jeden deň autom prefrčíme, snáď to bude v poriadku. Ale už v Manali som mala z toho nervy,“ spomína spätne Hanka. Auto nás malo priviezť večer do Lehu cez dve 5000 metrov vysoké sedlá, avšak spať sme mali oveľa nižšie. Vo výške 4200 metrov sa Hanka bojí, že jej hlava tlakom praskne a rána sa nedožije. Domáca nás vedie za lekárom, ktorý dáva Hanke tabletky. Tie ale nezaberajú. Odmieta piť aj jesť. I tú trošku čo vypije, v sebe neudrží. Hlava sa jej potom päť minúť točí. Celú noc nemôže ležať. V noci ešte klopem na dvere domácej, ktorá nám varí čaj do termosky. Na niekoľko hodín Hanka zaspáva na posteli v polosede. Situácia sa ráno zlepšuje. Má smäd, začína piť. Keď to vidím, zaplavuje ma pocit radosti. Viem, že prekonala najhoršie. Musí sa však vrátiť a aklimatizovať. Desať hodín cesty džípom cez vysoké sedlá by neboli najlepším nápadom. Šťastie nám praje, lebo zbadám auto s troma miestnymi, ktorí sa práve chystajú do Manali. Na jednej strane viem, že džíp, ktorým sme prišli, môže byť posledným v roku, ktorý ide do Lehu a na 99% verím, že Hanka bude v poriadku. Na druhej strane si uvedomujem, ako nerada cestuje sama, a že ísť s ňou späť, by bolo pre prípadné ťažkosti najlepšie. Keby bolo leto a cesta by bola otvorená dlhé mesiace, neváham ani sekundu. Všetko nakoniec vyriešil domáci šofér: „Iba jednu osobu neberiem. Musíte ísť obaja,“ povedal nám. S úplne zamrznutým predným sklom z obidvoch strán

Svet červenej bodky na čele Vianoce ako v rozprávke Vianoce som plánoval stráviť s kamarátmi zo Slovenska i iných krajín v McLeode, v príjemnej atmosfére malej dedinky plnej Tibeťanov. Jarka, sesternica z druhého kolena, ktorú som nikdy nestretol mi píše: „Príď do Rišikešu. Bola som tam minulý rok na Vianoce, ostala som štyri mesiace a zmenilo mi to život. Tento rok tam prídem opäť, len si vybavím víza a letenku.“ Neváham a nočným autobusom sa presúvam do centra sveta jogy. Samotné mesto Rišikéš je ako každé iné. Samo o sebe nezaujímavé. O tri kilometre za ním je časť Ram Jhula a za ňou Laxman Jhula. Dve oblasti plné ašramov – hinduistických chrámov, ktoré ponúkajú ubytovanie, meditácie, učenie, jogu, alebo iba časť z toho. V minulosti býval pobyt v ašramoch založený iba na dobrovoľných príspevkoch s tvrdými pravidlami – budíček o štvrtej ráno, hodiny modlenia, atď. V dnešnej dobe sú už takmer všetky s rozvrhom pre turistu zo západu. Toto prispôsobenie sa, prinieslo svoju daň. Jeden deň v ašrame stojí väčšinou minimálne od 150 do 600 rupií, v závislosti od aktivít. Pred príchodom si želám nájsť ašram trochu ďalej od civilizácie s tvrdšími pravidlami, založenom iba na príspevkoch, alebo s programom do 200 rupií, v ktorom budú väčšinou domáci. Hlavne by som sa chcel venovať joge. Navštevujem Ašram Saccha Dam na základe Jarkinho odporúčania. Je založený na dobrovoľných príspevkoch za aktivity, ubytovanie však neposkytuje. Ráno o ôsmej začíname s hodinou jogy so sympatickou Brazílčankou, neskôr pokračujeme s vianočným zdobením haly ako súčasťou cvičenia karmajogy. Veľké zlaté a strieborné papierové hviezdy, ako aj trblietajúce strapaté závesy vešiame na strop, na okná priliepame krásne červené šatky, na koberec dávame vankúše, do zadnej časti miestnosti stoličky. Začínam aspoň trochu cítiť atmosféru Vianoc. Večerný program začína krásnou hrou a spevom svätých textov pre hinduistických bohov Krišnu, Ramu a mnohých ďalších. Takmer hotový orchester. Väčšina ľudí vie slová spamäti. Atmosféra je veľmi príjemná a priateľská. Prem Baba, narodený v Brazílii, ktorý

dlhé roky študoval v Indii a je nasledovníkom línie Saccha, pomalým krokom, s úsmevom na tvári a rukami v modliacej pozícii, prichádza do miestnosti. Šedivá brada i vlasy sú presne ako na fotografii. Cez hodinu nám rozpráva v portugalčine, ktorú prekladateľ prekladá do angličtiny. Na zemi priamo pred ním je jeho fotka obklopená čerstvými lupeňmi kvetov v tvare srdca. Ako na dlani má 20 detí spievajúcich vianočné koledy. „Jingle bells, jingle bells.... I wish you a Merry Christmas, I wish you a Merry Christmas....“ a pár ďalších v podaní malých indických anjelov vyčarovali úsmev na tvári každého z nás. Deti sa potom krásne zoradili do radu a každé dostalo požehnanie i malú čokoládu. Neskôr sme ich nasledovali. Ako každý, som si aj ja kľakol pred Prem Babu, chytil sa rukami jeho svetlých vlnených ponožiek, poďakoval sa a dostal malú čokoládku. Jediný vyšiel naprázdno Mykola, rodák z Ukrajiny žijúci v Prahe. „Pre Teba nič nemám,“ povedal mu Prem Baba. Mykola sa už vyše pol roka živí iba surovou stravou a snaží sa tento názor šíriť do sveta, ako sa dá. Nespočetnekrát ma ponúkol banánom, mandarínkami alebo papájou. Z ruksaku vyťahujem banán a hneď mu jeden dávam. Ďalšou obľúbenou témou Mykolu je konope. Nie však iba na liečebné účinky, ale aj na šitie oblečenia či stavanie domov. „Konopný betón má najlepšie izolačné vlastnosti,“ hovorí. Vianoce v príjemnej atmosfére, v kruhu 50 priateľských ľudí s krásnou hudbou i koledami boli nádherné. Prísť sa definitívne oplatilo, aj keď Jarka neprišla.

Týždeň v Rišikéši Takmer týždeň ostávam v Rišikéši. Každé ráno navštevujem hodinu jogy i ďalšie aktivity ašramu, i keď každým dňom menej a menej. Osobne necítim v prítomnosti Prem Babu nič špeciálne a po dobe v Dharamsale cítim viac s budhistami. Dá sa povedať, že hovorí o tom istom i keď veľmi všeobecne a pomaly. Veci pomenúva, riešenia nehovorí. Niektorí ľudia cítia s ním spojenie a hovoria: „Prečo by som išiel inam, keď moje

44 • Svet červenej bodky na čele

miesto je tu?“ Ostávajú v Indii celé štyri mesiace, počas ktorých v Rišikéši Prem Baba pôsobí. Rok čo rok.

„Maj vieru milovať (Be faithful to love) - mohol by som povedať všetky moje učenia v jednej vete,“ hovorí nám.

„Môžem byť šťastný (May I be happy),“ opakuje.

„Ako môžeme urobiť druhých šťastných, keď my sami nie sme šťastní?“

„Hinduistom sa človek musí narodiť. Je to úplne iné, ako na čo sme my zvyknutí. Budhizmus je nám myšlienkovo oveľa bližšie. Mal by existovať spôsob, ako sa dá konvertovať a stať hinduistom, avšak je to veľmi komplikované. Ak je cudzinec veľmi veriacim hinduistom, maximálne sa mu môže pošťastiť, že v budúcom živote bude upratovačom hovien v Indii,“ hovorí mi Češka študujúca hindčinu a sanskrit v Prahe. Už celé roky chodí aj s rodinou do Indie na dovolenku. „Pred pár rokmi bol v Prahe dalajláma a jednému známemu redaktorovi sa podarilo si ho získať do relácie. Je známe, že redaktor je kresťan. Na záver poprosil dalajlámu, či by mohol povedať malú modlitbičku pre ľudí v Európe. Dalajláma sa zamyslel a s pokorou povedal, že modlitbičku nepovie, nakoľko budhizmus je práca s mysľou a žiadne modlitbičky nemajú, ale čo by odkázal ľuďom je to, aby išli do manželstva s láskou a vychovávali deti v šťastí,“ povedala o jeho reči. „Asi tam niekde sa nachádzame my, v Európe,“ dodala. Pri rieke sa každý večer koná puja – obrad pre uctievanie Bohov na rieke. Obrad plný obradných vystúpení, hudby, kvetov a kadidiel na brehu posvätnej rieky Gangy.

Silvestrovský výstup v Himalájach Ostať s Prem Babom na Silvestra alebo absolvovať skupinovú polnočnú meditáciu po predstavení indických tancov v centre Triki joga? Jedno i druhé by bolo isto zaujímavé. V hlave mi už dva mesiace vŕta myšlienka na túru do sedla Kuari, iba niečo cez 200 kilometrov na severovýchod z Rišikéšu. Po tom, ako som to niekoľkokrát pre zimu a dlhé noci v horách zamietol, štyri dni pred Silvestrom pozerám predpoveď počasia, sťahujem mapu lokality z Texaskej univerzity z roku 1955 a v nasledujúce ráno o pol šiestej už sedím v autobuse. Vystriedam tri a dokonca aj džíp z Joshimathu do dedinky Tapovan,

východzieho bodu na túru. Počas prvých minút spoznávam polovicu dediny, keď behám hore dole po všetkých obchodoch a pýtam sa: „Máte vodu, alebo prázdnu plastovú fľašu?“ V dedine nie je ani jedna. Až v piatom malom obchodíku mi dávajú prázdnu nádobu z cukríkov. Stmieva sa. Pýtam sa na cestu do sedla, keď sa ma ujíma Madho. Keď počuje, že chcem len tak niekde postaviť stan, ani sám neviem kde, pozýva ma domov. Býva so ženou, deťmi, rodičmi i rodinou brata v domčekoch dobrých 15 minút do kopca. Jeho žena v začmudenej kuchyni plnej dymu pripravuje čaj. Snažím sa zistiť čo pestujú a aké zvieratá chovajú, ale Madhova znalosť angličtiny je dostačujúca akurát na základný dialóg. „Krava je naša mama,“ hovorí mi najdôležitejšiu správu so širokým úprimným úsmevom pri pohľade na plagát Krišnu s kravičkou. Ukladajú ma do veľkej miestnosti s dvoma posteľami a ponúkajú výbornou večerou: placky čapátí, dve misky so zeleninou a voda. „Hosť je ako boh,“ alebo „hosť je ako zlato,“ hovorí mi synovec, keď sa mu snažím za všetko poďakovať. Po dvanástich hodinách na ceste spím ako bavlnke. Ráno pred ôsmou už smelo kráčam do kopca. Prekvapuje ma nádherný ihličnatý les nad dedinou, cez ktorý stúpam až na lúky a pastviny na hrebeni, posiate trávou a malými rastlinami. V poriadnom lese som nebol už pol roka! Už len pre ten pocit sa oplatilo prísť. Zrazu vidím utekajúcu skupinu aspoň šiestich čiernych opíc s bielymi vlasmi okolo tváre. Sú veľké možno aj meter, bežia a skáču z jedného stromu na druhý. Malo by sa jednať o druh šedého langura, vo vedeckých kruhoch známeho ako Semnopithecus entellus. Žalúdok po dlhej dobe nezvláda normálny sáčkový čaj s cukrom. V tom najlepšom mi vypadáva toaletný papier z ruky a s holou riťou bežím dole svahom za ním. Ešteže tam nikoho nebolo. Čím som vyššie, stále viac a viac sa mi odkrýva pohľad na Nanda Devi, so 7816 metrami druhý najvyšší vrch Indie. Vyššia je iba Kančendžonga na hranici s Nepálom. Pred rokom 1808, keď sa ľudia zo západu dostali prvýkrát severnejšie do Himalájí, bol vrchol Nanda Devi považovaný za najvyššiu horu sveta. Dnes je 23. v poradí. Po expedíciách pred mnohými rokmi bola príroda tak zdevastovaná, že posledné tri desaťročia bol vstup

196

Cestovateľský denník 24.10.2011 25.10.2011 1.11.2011 2.11.2011 5.11.2011 6.11.2011 6.11.2011 7.11.2011 7.11.2011 10.11.2011 11.11.2011 13.11.2011 15.11.2011 17.11.2011 29.11.2011 30.11.2011 6.12.2011 9.12.2011 10.12.2011 10.12.2011 12.12.2011 13.12.2011 15.12.2011 23.12.2011 28.12.2011 3.1.2012 5.1.2012 7.1.2012 11.1.2012 13.1.2012 15.1.2012 22.1.2012 24.1.2012 27.1.2012 29.1.2012

Dillí (India) Chandighar Manali, Himachal Pradesh Keylong, Himachal Pradesh Hemis, Ladakh Tak Thog Gonpa, Ladakh Chemrey, Ladakh Thiksey, Ladakh Leh, Ladakh Lamayuru, Ladakh Leh, Ladakh Thiksey festival, Ladakh Srinagar, Kashmir Dharamsala a McLeodGanj, Himachal Pradesh Amritsar, Punjab Bikaner a Rat Tepmple, Rajastan Púšť Thar na ťave, Jaisalmer, Rajastan Johdpur, Rajastan Pushkar, Rajastan Amer a Jaipur, Rajastan Tai Mahal, Agra, Uttar Pradesh Dillí McLeodGanj, Himachal Pradesh Rishikesh, Uttarakhand Kuari pass, Uttarakhand Haridwar, Uttarakhand Varanasi, Uttar Pradesh Bohdgaya, Bihar Kolkata, West Bengal Ganga Sagar, West Bengal Baul music festival pri Shantiniketane, West Bengal Ellora caves, Maharashtra Panjim, Goa Old Goa, Goa Margaon, Goa

31.1.2012 31.1.2012 2.2.2012 4.2.2012 5.2.2012 7.2.2012 7.2.2012 10.2.2012 13.2.2012 15.2.2012 17.2.2012 20.2.2012 20.2.2012 21.2.2012 22.2.2012 26.2.2012 2.3.2012 3.3.2012 4.3.2012 5.3.2012 12.3.2012 18.3.2012 21.3.2012 22.3.2012 23.3.2012 24.3.2012 28.3.2012 31.3.2012 2.4.2012 3.4.2012 5.4.2012 8.4.2012 8.4.2012 13.4.2012 16.4.2012

Kannur, Kerala Thalashery, Kerala Wayanad national park, Kerala Ernakulam, Kerala Fort Cochin, Kerala Kottayam, Kerala Alleppey, Kerala Kollam, Kerala Madurai, Tamil Nadu Kolkata, West Bengal Guwahati, Assam Dirang, Arunachal Pradesh Old Dirang, Arunachal Pradesh Tawang, Arunachal Pradesh Omigla, Arunachal Pradesh Khinmey Gompa a Ugyenling Temple, Arunachal Pradesh Ziro, Arunachal Pradesh Daporijo, Arunachal Pradesh Aalo, Arunachal Pradesh Menchuka, Arunachal Pradesh Tuting - Dewakota, Arunachal Pradesh Dibrugarh, Assam Sivasagar, Assam Phuktong, Mon a Shingha Chingyuo, Nagaland Longwoa a Tamgnyu, Nagaland Mon, Nagaland Tura, Meghalaya Root bridges pri Cherapunjee, Meghalaya Naginimora, Nagaland Wanching, Nagaland Mon, Nagaland Silchar, Assam Lungdai, Mizoram Guwahati, Assam Shillong, Meghalaya

22.4.2012 24.4.2012 9.5.2012 11.5.2012 16.5.2012 19.5.2012 21.5.2012 10.6.2012 12.6.2012 25.6.2012 29.6.2012 30.6.2012 2.7.2012 4.7.2012 8.7.2012 10.7.2012 15.7.2012 17.7.2012 18.7.2012 21.7.2012 22.7.2012 23.7.2012 24.7.2012 26.7.2012

Damak (Nepal) Kanchenjunga trek Pathivara Devi Damak Kathmandu Butwal Pokhara, Beni, Dolpo Pokhara Kathmandu Bhaktapur Kolkata, West Bengal (India) Khulna (Bangladéš) Bagerghat, Khulna Paigacha Sunderban, Morolgang Dhaka Dedina pri Chittagongu Chittagong Banderban Rangamati, Chittagong Srimongal Dhaka, Khulna Kolkata, West Bengal (India) Viedeň, Bratislava

(Uzbekistan)

Osh

Buchara

(Kirgizstan)

(Uzbekistan)

Merv

(Turkmenistan)

Mapa Fayzabad

197

Khorog

(Tadžikistan)

(Afganistan)

Kábul

Srinagar

(Afganistan)

(India)

Leh

(India)

McLeod Ganj (India)

Rišikéš (India)

Dillí

(India)

(Nepál)

Agra

Varanasi (India) Bodhgaya

(India)

Tuting

Kathmandú (Nepál) Kančendžonga (Nepál)

(India)

Jaisalmer

Dolpo

(India)

Guwahati (India)

Mon

(India)

Dhaka

(Bangladéš)

Aizawl (India)

Chittagong (Bangladéš)

Kalkata

Ellora

(India)

Bombaj (India)

Goa

(India)

Wayanad (India)

Madurai (India)

Varkala (India)

198

199

Michal Knitl

Farebný svet

Za tajomstvami Indie, horami Nepálu a ľuďmi Bangladéša Prvé vydanie Vydavateľ: Stredná odborná škola polygrafická, Bratislava Počet fotografii: .......................... Autor fotografii: Michal Knitl (xxxx) a Ivan Roslyakov (1) Fotografie na obálke a za textovou časťou: Svadba v Rajastane, India Fotografia na obálke vzadu: Túra okolo Kančendžongy, Nepál (Ivan Roslyakov) Sadzba a zalomenie: Michal Knitl Tlač a knihárske spracovanie: ...... Bratislava 2013 http://www.michalknitl.com michal.knitl@gmail.com ISBN .......................... Táto kniha bola vydaná s láskavou podporou .......................... Ak sa Vám moja kniha páčila, budem Vám vďačný za akékoľvek postrehy na môj email alebo web stránku.

Michal Kn

itl

Michal Kn

MericK a juhoa es ov po pral

Od ľadovc

ej vlNe

HODVáB

NY VIETO

Slovensko Turkmenis - Bulharsko - Ture cko tan - Uzbek istan - Kir - Gruzínsko - Náh gizstan - Ta or džikistan - ný Karabach - Irán Afganistan -

O ďalších cestách si môžete prečítať v cestopisoch „Na juhoamerickej vlne“ a „Hodvábny vietor“. TVOJA KNIŽKA ma OHÚRILA !!! Práve som dočítal kapitolu s hipíkom Mateom v “Cagalandii” ... ako keby som tam bol s vami... Len ŽI, tak ako ŽIJEŠ !!! Naplno !!! Aj ja sa tak snažím ... Až po začatí čítania Tvojich cestovných zážitkov som pochopil, čo to tú MOJU VLADKU tak ťahá do sveta. Pozdravuje Ťa Sveťo Sveťo Lacko, inštruktor horolezectva a otec Vlaďky, s ktorou som absolvoval túru v Peru a výstup v Bolívii V obyčajnom ľudskom odhodlaní a túžbach sa skrýva nádhera života a všetky radosti a strasti, ktoré si doňho prinášame a odnášame. To je asi to, čo vystihuje tvoju knihu, keď sa do nej človek začíta. Výstižne dotvorená fotografiami, ktoré sa prelínajú s príhodami z jednotlivých častí tvojho cestovania.

Andrea Ubrežiová, Nitra

Mám Vašu knihu, došla v poriadku, bola veľmi precízne zabalená. A dnes som kvôli nej hodinu meškala do práce! Zaželal si ju môj manžel k meninám, ale tie má až v septembri, tak som si ju ráno tajne listovala a nevedela som sa od nej odtrhnúť. To boli teda super zážitky! My sme takí domaseďkovia, tak aspoň prostredníctvom Vás spoznáme ďalekú exotiku. Píšete príjemne, trochu stručne, ale veľmi pozitívne, dýcha z toho pokoj a hlavne spokojnosť. Ďakujem.

Dana, Košice

Viac informácii, vrátane mnohých komentárov čitateľov, nájdete na: www.michalknitl.com

Hanka v kamióne do Ladakhu (str....) a mnísi trúbiaci na znak dobrého rána na streche kláštora v Thiksey (str.....).

14 metrov vysoká socha Budhu v kláštore Thiksey (str...) a čítanie modlitebných textov v kláštore v Lamayuru (str...).

Babky kráčajú okolo areálu kláštora s modlitebnými mlyčekmi celé hodiny. Takú krásnu koru som videl iba v Lamayuru.

Kuchyňa s nápisom tashi delek - na znak tibetského nového roka v ženskom kláštore Dhukhang Jangchup Choling (str....).

Opustený bunker pri tibetských hraniciach (hore) a prístrešok, pod ktorým sme stanovali (dole).

Stavanie sťažňov s modlidbami na pamiatku zosnulým (str....).

Len o kúsok ďalej je kláštor. Krajina a okolie Tutingu má úplne inú vegetáciu, ako som na budhistické miesta zvyknutý (str.....).

Rituálne bambusové výtvory nad Kuggingom (str....), hríby na večeru (str...), most na Dewakotu, nápis mani na kameňoch(str....).

Cherrapunji je najdaždivejšie miesto na svete, v ktorého okolí sú úžasné root bridges - stáročné mosty z koreňov stromov (str.....).

Angh - kráľ kmeňa Konyakov a jeho syn počas Aoleangu vo Wanchingu. Jeho predkovia pripravili o hlavu jedného nepriateľa (str......).

Hlavný deň Aoleangu v meste Mon, centre severného Nagalandu. Hore skupina z Barmy, dole bubnovanie na log-drum (str....).

Bihu - oslava asamskeho novéh roku (str....) a Shad Suk Mynsiem - oslava kmeňa Khasi so slimáčim ženským krokom (vpravo, str...).

Po hodine na túre okolo Kančendžongy kráčam okolo obrovského stromu, po týždni moknem v rododendronovom lese (str.....).

Jaky v dedinke Khangpachen a moja maličkosť pri Oktangu, pod južnou stenou Kančendžongy (str.....).

Piaty deň túry medzi dedinkou Kangpachen a Lhonakom. Chodník vedie po úzkej plošine až k severnému základnému táboru (hore).

Vrchol Kančendžongy z neznámeho 6000 metrov vysokého kopca priamo ako na dlani (dole).

Kláštor Ribo Bhumpa nad dedinkou Do Tarap. Tak takto vyzerá Dolpo (hore).

Kláštor je vidno aj na spodnej fotografii nad rozsiahlimi poliami. Nádherné.

Kuchyňa domácej v Sahar Tara (hore, str.....) a úžasná úzka ulička so sochami na konci kláštoru Chhedul (dole, str....)

Strop jedného z čorténov, cez ktoré sa dá prejsť, pred dedinou Pungmo (str....) a vnútro kláštora v Do Tarap (str.....)

Stretnutie ľudí a lámov smeru Bon v dedinke Mondo v údoli Do (str......).

Nikto nevie po anglicky ani slovo. Zato som rád, že stretávam ľudí i v dedine. Počas obdobia zbierania húseníc sú niektoré ľudoprázdne.

Bangladéš. Školský autobus a lá rikša, „prší a nás to teší“ a slam v Khulne (str....), oblievanie ženích pri Paigachi (str.....).

Jimiho príbuzní neďaleko Paigachi (str......).

Jimiho, jeho Ä?ervenĂŠ Ferrari a krevety (str......).

LeĹžiaci Budha pri dedine Habibovho strĂ˝ka pri Chittagongu (hore, str.....) a chrĂĄm pri Banderbane, pri hranici s Barmou (str.....).

Habib (hore) a miesty muĹž na vidieku nesĂşsi drevo (dole).

Strana pre sponzorov Dobrý deň, volám sa Michal Knitl. Posledné tri zo šiestich rokov som strávil na cestách. O 15 mesiacoch v Južnej Amerike som pred dvoma rokmi napísal cestopis "Na juhoamerickej vlne" (referencie ľudí na cestopis). Momentálne húževnato pracujem na dvoch cestopisoch, o ktorých podporu by som Vás rád požiadal. V súčasnosti, dva a pol roka od krstu cestopisu "Na juhoamerickej vlne", si našlo svojho nového majiteľa dve tretiny z nákladu 2000 kusov. Aj vďaka prezentáciám, ktorých bolo vyše 80 po celom Slovensku. Niekoľko prezentácii bolo aj v Českej republike. Na festivale Hory, cesty, ľudia v Bánovciach nad Bebravou (2.3.2013) bola prezentácia "Kirgizstan" ocenená divákmi ako najlepšia prezentácia na festivale. Z mojej poslednej cesty z Ázie mám zámer vydať dva samostatné cestopisy. Jeden o Strednej Ázii (cesta od 4.5.2011-24.10.2011 po zemi na trase: Slovensko, Bulharsko, Turecko, Gruzínsko, Arménsko, Náhorný Karabach, Irán, Turkmenistan, Uzbekistan, Kirgizstan, Tadžikistan a Afganistan) a druhý o Indii, Nepále a Bangladéši (24.10.2011-26.7.2012). Celý proces prípravy obidvoch kníh (texty, fotografie i knižné spracovania) sú v mojej vlastnej réžii. Sponzorské zháňam iba na náklady na tlač kníh. V obidvoch knihách bude uvedené logo sponzora a poďakovanie za podporu. Sponzorom predložím celkové náklady na tlač (faktúry z tlačiarne). Predpokladám, že každá kniha bude vydaná v náklade 700 až 1000 kusov. Predpokladané náklady na tlač jednej knihy v náklade 1000 kusov sú minimálne 6000 euro.

Možnosti spolupráce pre firemných sponzorov 1) Názov firmy v poďakovaní na 3. strane a v tiráži 2) Zverejnenie Vášho loga (spolu s ostatnými na poslednej strane venovanej sponzorom) v tlačenej i v elektronickej verzii kníh v slovenskom jazyku. 3) Zverejnenie loga na prezentácii (novinka; logo bude zverejnené na samostatnej strane s obálkou publikácie s textom, kto podporil vznik publikácie, pričom po publikovaní plánujem turné po celom Slovensku a možno i v Českej republike) 4) Logo alebo text s poďakovaním pre sponzorom zverejnený na web stránke knihy (novinka) 5) Dohodnutý počet výtlačkov 6) Prezentácia fotografii pre Vašu spoločnosť. 7) Limitovaná edícia (počet kusov podľa dohody) s poslednou stranou podľa Vašich predstáv. Môže to byť vianočný darček pre Vašich zamestnancov alebo pre zákazníkov. Do každej knihy môžem napísať osobné venovanie (napr. "Šťastné cesty Vám želá Michal Knitl"). V limitovanej verzii nebudú žiadne iné logá, knihy budú iba pre Vašu internú potrebu. Podľa dohody je možné dať Vaše logo aj do ostatných výtlačkov k ostatným sponzorom (podľa predošlého bodu).

Možnosti spolupráce pre individuálnych sponzorov 1) Poďakovanie na 3. strane a v tiráži (ak súhlasíte so zverejnením Vašeho mena) 2) Poďakovanie na internetovej stránke cestopisu (ak súhlasíte so zverejnením Vašeho mena) 3) Podporiť ma môžete: - príspevkom na účet 1113671446/8410 - kliknutím na tlačidlo "Donate" cez Paypal na stránke cestopisu: http://www.michalknitl.com/farebny-svet/ - prostredníctvom portálu https://www.ludialudom.sk/vyzvy/856

V prípade záujmu alebo v ak máte iný nápad, ma prosím kontaktujte na: michal.knitl@gmail.com

„......“ Katarína Mácová www.michalknitl.com