Miestna akčná skupina
RADOŠINKA
OBSAH MAS RADOŠINKA
4
ALEKŠINCE
6
ČAB
10
ČAKAJOVCE
14
HRUBOŇOVO
18
JELŠOVCE
22
KAPINCE
26
LUKÁČOVCE
30
MALÉ ZÁLUŽIE
34
NOVÉ SADY
38
ŠURIANKY
42
ZBEHY
46 3
MAS RADOŠINKA
Medzi pohoriami Tríbeč a Považský Inovec, v malebnej Nitrianskej pahorkatine v údolí riečky Radošinka sa rozhodlo jedenásť obcí vytvoriť dobrovoľné zoskupenie – Miesnu akčnú skupinu (MAS) RADOŠINKA. Hlavným cieľom bolo podporiť spoločné rozvojové záujmy miestnych obyvateľov, podnikateľov, združení a samospráv a vytvoriť hospodársky prosperujúce územie s kompletnou technickou a sociálnou infraštruktúrou, ako aj vhodnými podmienkami pre pokojné a kvalitné bývanie. Katastrálne územie MAS RADOŠINKA má rozlohu 12 801 ha a je osídlené 12 076 obyvateľmi. Väčšina územia bola v minulosti odlesnená a v súčasnosti sa využíva na poľnohospodárske účely. Malé lesíky dotvárajú charakter územia, ktoré využíva hojný výskyt poľovnej zvery a vtáctva. Chotár je rozbrázdený niekoľkými menšími potôčikmi, čím sa vytvorili na jeho území hlboké dlhé doliny vytvárajúce pahorkatinový ráz krajiny. Na juhovýchode zasahuje územie MAS až k rieke Nitra, jej prírodným zákutiam a ku chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Niekoľko rybníkov na prítokoch Radošinky a samotná rieka Nitra vytvárajú podmienky na rybolov a hniezdenie vodného vtáctva. Z hrebeňov pahorkatiny, ktoré vyčnievajú z dolín v hĺbke 140 m až do výšky 254 m sú nádherné výhľady na pohoria Strážovských vrchov , Vtáčnik, Považský Inovec, Tríbeč a Malé Karpaty. Prechod úrodnými dolinami a hrebeňmi, vlniacimi sa lánmi obsiatymi poľnohospodárskymi plodinami dokáže oceniť aj ten najnáročnejších turista, či cykloturista. Obce MAS RADOŠINKA nežijú iba poľnohospodárstvom, na ich území sa nachádza priemyselná zóna
4
s rozlohou 80 ha, v ktorej je umiestnených niekoľko moderných priemyselných podnikov zamestnávajúcich v súčasnosti do 1000 obyvateľov priamo z obcí a blízkeho okolia. Územie MAS má výhodnú polohu z hľadiska možnosti cestovania za prácou, prípadne rekreáciou. Krajské mesto Nitra je vzdialené od stredu mikroregiónu iba 12 km, okresné mesto Topoľčany 25 km, Hlohovec a kúpeľné mesto Piešťany 25 km. Železničná trať spája obce s Leopoldovom na severozápade, s Radošinou na severe, s Topoľčanmi a Prievidzou na severovýchode a s Nitrou na juhovýchode s prípojmi do všetkých kútov Slovenska. Z hľadiska historického majú obce podobný osud a vývoj ako väčšina obcí nachádzajúcich sa v tesnej blízkosti Nitrianskeho hradu. Vykopávky z okolia jednotlivých obcí dokazujú, že územie bolo osídlené už v období paleolitu, eneolitu, doby bronzovej a doby halštatskej, o čom svedčia bohaté nálezy archeológov. Najstaršia písomná zmienka o našich obciach je z roku 1156 až z roku 1390 s počtom obyvateľov od 180 až 2200 v súčasnosti. O postupnom vývoji a stúpajúcom význame oblasti v minulosti svedčí aj budovanie kaštieľov a kúrií, ktoré ohlodal zub času, avšak postupne sa opravujú a budú príjemným spestrením pre návštevníkov pri spoznávaní krás územia. Veľký podiel pri obnove a skrášľovaní obcí MAS RADOŠINKA má Európska únia, ktorá mám poskytuje značný objem finančných prostriedkov na uskutočňovanie našich zámerov. Na ceste územím MAS RADOŠINKA či už pešo, na bicykli alebo autom Vás pozývame navštíviť naše kultúrne pamiatky, ktoré sa nachádzajú v každej obci, pamätné izby, športoviská, na ktorých si môžete spestriť svoj pobyt hrou alebo iné miesta, ktoré Vám spríjemnia pobyt medzi nami. Príjemný pobyt Vám želajú obyvatelia obcí Alekšince, Čab, Čakajovce, Hruboňovo, Jelšovce, Kapince, Lukáčovce, Malé Zálužie, Nové Sady, Šurianky a Zbehy.
Topoľčany KAPINCE HRUBOŇOVO
MALÉ ZÁLUŽIE
ŠURIANKY NOVÉ SADY
ČAB
LUKÁČOVCE
JELŠOVCE
ČAKAJOVCE ALEKŠINCE
ZBEHY
Hlohovec
N W
E S
Nitra
ALEKŠINCE OKRES: KRAJ: PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA: ADRESA OCÚ: TELEFONICKÝ KONTAKT: E-MAIL: WWW STRÁNKA: POČET OBYVATEĽOV: ROZLOHA: Starosta:
7 6
Nitra Nitriansky 1156 Alekšince 389, 951 22 Alekšince 037/782 21 26 obec@aleksince.sk www.aleksince.sk 1698 1507 ha Igor Miškolci
Základná Charakteristika Obec Alekšince leží na úrodnej pôde Nitrianskeho okresu. Výmerou 1 507 ha sa rozprestiera severozápadne od Nitry, na ceste medzi Nitrou a Hlohovcom vzdialené 15 km od obidvoch miest. Prvá písomná zmienka o obci Alekšince je z roku 1156, kde vybrané desiatky ostrihomský arcibiskup prepustil Ostrihomskej kapitule. Nie je známy pôvod názvu obce. V 19. stor. boli v obci vystavané dva kaštiele, ktoré stavali Rafael Jánossy a Imrich Dezasse. V Alekšinciach bola až do roku 1802 kaplnka zasvätená sv. Anne, prestavaná v tom istom roku a ďalšia prestavba v roku 1939 na kostol. V rokoch 1942 -1953 sa do obce začali sťahovať prví obyvatelia zatopených obcí vtedy stavanou Oravskou priehradou. Na potoku Andač boli v rokoch 1942-1943 vybudované rybníky, po roku 1945 tehelňa, kde pracovala veľká časť obyvateľov. V roku 1949 bolo založené JRD a v obci fungoval aj ŠM. Vzdelávanie v obci začalo v roku 1868, v roku 1900 bola postavená budova školy. Nová Základná ško-
la bola otvorené 1.9.1979 a veľkou rekonštrukciou prešla v roku 2009. Chotár obce Alekšince sa rozprestiera v údoliach a kopcoch na juhozápadnom okraji Nitrianskej sprašovej pahorkatiny. Súčasná krajinná štruktúra je odrazom intenzívneho poľnohospodárskeho využívania krajiny, ktoré vyformovalo scenériu plochých odlesnených chrbtov a širokých údolí a úvalín v mierne členitom pahorkatinnom reliéfe. Hlavnou dolinou a cez stred obce tečie z juhozápadu na severovýchod potok Andač napájaný ďalšími piatimi malými prítokmi prameniacimi v bočných dolinách, ktorý ústí do riečky Radošinka. Tento vodný tok je pravostranný prítok rieky Nitra. Stred obce má nadmorskú výšku 165 m n.m. V posledných rokoch je počet obyvateľ okolo 1700. V obci je ambulancia lekára, lekáreň, pošta. Služby sú zabezpečené maloobchodnými predajňami, holičstvom a krčmami. Najviac zamestnancov majú firmy Eurovat a Compacta. V spoločensko-športovej oblasti tu pôsobia spoločenské a športové organizácie. V obci je etablovaných päť miestnych politických strán.
7
HISTÓRIA OBCE Hoci archeologické nálezy dokladujú osídlenie chotára Alekšiniec už od staršej doby kamennej, písomné pramene nám zachytávajú existenciu Alekšiniec pomerne neskoro – až v polovici 12. str. Prvá písomná zmienka o obci Alekšince je z roku 1156 ako „villa Alexu“. Podľa veku najstarší nález z obce predstavuje limnokvarcitové čepeľové škrabadlo so staršej doby kamennej. Vyrobil ho praveký človek pred viac ako 20 000 rokmi- počas poslednej doby ľadovej pred n.l.. Najstaršie evidované archeologické nálezy sa v obci našli v čase budovania železničnej trate Leopoldov - Zbehy. Pôvod mena obce a presnú dobu jej založenia nemožno zistiť. Isté je iba toľko, že pôvodne bolo tuná iba niekoľko zemianskych majetkov. Snáď sa prvý z majiteľov volal Alex, alebo Alexi a z toho potom súborným premenovaním vznikol názov Alekšince. Z rokov 1773-1808 poznáme viacero takýchto pomenovaní Alekšiniec. V úradnej korešpondencii sa označovali najmä pomaďarčeným pojmom Elecske( aj Elecschke), ale prevaha slovenského obyvateľstva si vynútila používanie slovenského názvu Alaxinetz alebo Alaxincze (1773) Alaxince (1786), Alakssince (1808) . Darovacia listina kráľa Ladislava IV. Kumánskeho z roku 1275 uvádza, že prvým svetským majiteľom Alekšiniec bol rytier nitrianskeho hradu Densa. Alekšince sa stali terčom tatárskeho plienenia, väčšina obyvateľov zahynula a viac ako tri desiatky rokov ostali Alekšince opustené. V roku 1275 získali opustený kráľovský majetok (Elekchy) rytieri Vítkovci zo susedných Rišňoviec . V roku 1531 bola obec úplne vypálená, život sa do nej vracal len veľmi pomaly. Zo súpisu obývaných domov sa v roku 1598 dozvedáme, že v Alekšinciach bolo v tomto roku 45 obývaných domov. V roku 1601 boli opätovne Alekšince vypálené krymskými Tatármi. Až v roku 1606 sa znovu obnovil život v obci. V 19. stor. v závere novoveku boli v obci vystavané dva kaštiele Rafaelom Jánossym a Imrichom Dezasse. V roku 1664 je záznam o platení daní Turkom. V roku 1715 bolo v obci narátaných 13 stále obývaných domácností. V jednej domácnosti žilo aj viac rodín,
8
preto nemožno odhadnúť počet obyvateľo. Alekšince už vtedy spravovala obecná samospráva na čele s richtárom, lebo z roku 1729 poznáme pečatidlo. Na pečatidle je znak sv. Anny, patrónky miestnej kaplnky. Začiatkom 40.rokov 18 stor. sa uvádzajú Juraj Görögh a Juraj Neppel, ktorí podnietili dostavbu a vysvätenie kaplnky. Kaplnka mala podľa správy z roku 1841 iba dva malé zvony. V krypte kaplnky boli pochovaní aj ďalší miestny šľachtici: Jozef Bacskády s manželkou Annou,Mikuláš Sándor,Ján Bartakovics. Kaplnku dal na svoje náklady v roku 1841 opraviť Gabriel Jánossy. Rozsiahla rekonštrukcia bola urobená v roku 1939, kde z pôvodnej kaplnky zostala sakristia pre kňaza a z dostavby vznikol kostol. V roku 1942 sa do obce sťahovali obyvatelia zo zatopených dedín vtedy stavanou Oravskou priehradou, ktorí so sebou priniesli časť kostolnej výbavy. V roku 1959 sa kostol dobudoval do terajšej podoby. V obci sa nachádza aj ďalšia pamiatka z druhej polovice 18. stor. a je ňou socha sv.Jána Nepomuckého. V rokoch 1736-1889 patrila časť obce rodine Ocskay z Očkova. V štatistickom súpise z rokov 1778-1779 sa uvádza aj majer Bessenyö, jeden drevený mlyn a rybník. Miestna tradícia tvrdí, že už v 17. stor. boli v Alekšinciach v úžľabine zvanej Dúl (Gecovské) objavené dva pramene. Jeden kyslý- dobrý na pitie, druhý teplý, sírový- vhodný na liečebné kúpele. Neskôr tu mali byť postavené aj drevené kúpele, ale kedy zanikli nevieme. Zachovaný dokument, kde je uvedené meno richtára Jána Zattyko je z roku 1771. V roku 1919 bol richtárom Alekšiniec Jozef Urczikan V 19. stor. kúpil kaštieľ ( grófa Imricha Dezasse ) aj s pozemkami Jozef Dentelbaum. Koniec 19. stor. a začiatok 20. storočia sa niesol v znamení maďarizácie, ktorú pocítili aj obyvatelia Alekšiniec.
Zaujímavosti a pamiatky Budova obecného úradu (bývala škola) V roku 1951 sa začalo s výstavbou základnej školy, ktorá bola otvorená už v roku 1953. Je situovaná v strede obce v gaštanovom parku. V roku 1979 sa končí z vyučovaním v starej škole a v budove sa zriaďuje materská škola a jasle, zdravotné stredisko. Od roku 1996 sídli v tejto budove obecný úrad na prízemí a na poschodí zostala materská škola. Ďalej je v budove zdravotné stredisko a lekáreň. Futbalový areál Futbalový areál v obci je jedným z najkrajších areálov nitrianskeho kraja. Výstavba kabín a tribúny bola ukončená v roku 2008. Oplotenie celého areálu, bufet a detské ihrisko bolo postavené v roku 2010. Z každej akcie, či športovej alebo kultúrnej si účastnícii odnášajú nezabudnuteľné zážitky. Kynologický areál V roku 1997 sa pár nadšencov kynológov zapojilo do zveľaďovania obecného pozemku na bývalom smetisku, z ktorého vytvorili s pomocou starostu a poslancov krásny oddychový areál. Nachádza sa v tichom prostredí, vzdialený od obytných domov. Každý rok sa usporadúvajú v areáli rôzne akcie, podujatia. Hlavne kultúrne, športové, oslavy jubileí a iné. Spomeniem vystúpenia folklórnych súborov, oslavy sv. Cyrila a Metoda, SNP, sv.Huberta, súťaže vo varení gulášu, kynologické preteky a rôzne oslavy a posedenia rodinného charakteru. Areál má vybudovanú aj chatku, krytý krb zo 60 miestami na sedenie, toalety so sprchou, kuchynku s terasou a parket na tancovanie. Rybníky Nesmieme zabudnúť na rybníky, ktoré boli vybudované pred druhou svetovou vojnou a patrili Štátnemu majetku, neskôr Štátnemu rybárstvu v Stupave. V súčasnej dobe má rybníky vo vlastníctve súkromná osoba. Je to miesto relaxu a odpočinku pri love rýb. V blízkosti rybníkov sa nachádza malé pohostinstvo, kde sa môžete občerstviť.
9
ČAB OKRES: KRAJ: PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA: ADRESA OCÚ: TELEFONICKÝ KONTAKT: E-MAIL: WWW STRÁNKA: POČET OBYVATEĽOV: ROZLOHA: Starosta obce:
11 10
Nitra Nitriansky 1326 Obecný úrad Čab 1, 951 24 Nové Sady 037/789 43 88 starosta@obeccab.sk www.obeccab.sk 776 815 ha Ing. Ladislav Mellen
ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA Obec leží na svahoch Nitrianskej pahorkatiny, 14 km SZ od Nitry. Obec Čab a Sila sa zlúčili v roku 1960, a od roku 1976 boli súčasťou obce Nové Sady, v roku 1999 sa Čab osamostatnil. V roku 1957 bolo v obci založené JRD. Teraz tu prosperuje Poľnohospodárske družstvo Devio so sídlom v Nových Sadoch. V roku 1955 bola spustená výroba technického porcelánu v závode Elektroporcelán, n.p. Čab. V súčasnosti túto výrobu zabezpečuje PPC Čab, a.s. V roku 1961 začala výroba betónových prefabrikátov a po transformácii prevzalo výrobu Pozemné staviteľstvo, a.s. v Nitre. V roku 2005 bola dokončená výstavba firmy na výrobu automobilových komponentov. V roku 1958 bol v obci otvorený kultúrny dom. Pôsobí tu zmiešaný spevácky zbor Čabanka, ktorý má za sebou viacero úspešných vystúpení. Obcou prechádza železničná trať Zbehy – Radošina. V obci je dobre vybudovaná technická infraštruktúra. Erb obce Čab, vychádzajúci z historickej predlohy má túto podobu: v striebornom štíte na červenom, zlatostriebornou, šnúrou lemovanom a zlatými strapcami
zdobenom vankúši spočívajúca zlatá, purpurom vystlatá a perlami zdobená uzavretá koruna, sprevádzaná dolu pri okraji štítu usporiadanými tromi červenými, zlatostredými a striebrokalíšnymi ružami. Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, červenej, bielej, červenej, žltej, červenej a bielej. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu. Pečať obce Čab je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom OBEC ČAB.
11
HISTÓRIA OBCE Územie obce je osídlené od najstarších čias, o čom dokazujú archeologické nálezy z obdobia paleolitu, eneolitu, doby bronzovej a doby halštatskej. Starodávny názov obce je v historických dokumentoch uvádzaný ako „Chaby“ (Cebi). Prvá písomná zmienka o obci Čab pochádza z obdobia roku 1326. Obec patrila v r. 1447 zemepánskej rodine Ludanickovcov. Podľa majetkových súpisov z r. 1533 bola už v rukách nitrianskeho biskupstva v správe panstva Lukáčovce. Neskoršie sa jej zemepánmi stala rod.Ghyczyovcov, ktorá sídlila v susednej obci Nové Sady - vtedy Assakürth. V roku 1601 obec vypálili Turci. V roku 1715 mala obec mlyn a 17 domácností. V roku 1828 bolo v obci 46 domov a 332 obyvateľov. Historické záznamy z roku 1898 uvádzajú, že všetka pôda tejto obce bola v rukách zemepánov rodiny Vojtecha Ghyczyho a Jána Csantbogányiho, takže v obci vlastnili najväčšie majetky. Obyvatelia obce v tomto čase ako i na začiatku 20. storočia, prakticky až do I. svetovej vojny boli väčšinou bezzemkovia. Po I. svetovej vojne maloroľníci. Bezzemkovia v čase poľnohospodárskych sezónnych prác chodili denne za prácou ako nádenníci na susedné veľkostatky na osadu Lahne a do susedných Lukáčoviec. Zápisy v kronikách uvádzajú a zo spomienok žijúcich pamätníkov sa dozvedáme, že majiteľmi hospodárstiev na Lahnách bola rodina Jókayová.
12
Zaujímavosti a pamiatky Kaplnka sv. Cyrila a Metoda - Bola postavená v roku 1889, pri križovatke ciest v romantizujúcom slohu, o čom svedčí aj nápis na jej priečelí. Dokumentácia o stavbe kaplnky sa nedochovala. Na stavbu novej kaplnky sa použili tehly so starej kaplnky na cintoríne, ako aj zo starej zvonice, ktorá stála na mieste dnešnej evanjelickej zvonice. Dovoz materiálu a ručné práce obstarali veriaci zdarma. Zvon zo zvonice bol umiestnený na vežu kaplnky. Pravdepodobne v roku 1915 zhabali zvony z farského kostola ako i zvon z čabskej kaplnky pre vojnové účely. Ponechaný bol len malý zvon vo veži farského kostola. Keď si farnosť v Ašakerte v roku 1932 obstarala nové zvony, ten malý ponechaný cez vojnu, Čabania odkúpili pre kaplnku. Kaplnka je postavená v neogotickom štýle, ktorý bol v 2. polovici 19. storočia v Uhorsku veľmi často používaný. Zasvätená je prekvapujúco, napriek tuhej maďarizácii, slovanským vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi. Svätá omša bývala len na hody a pri pohrebe. Morový stĺp - Obec bola v r. 1773 postihnutá silnou vlnou nákazlivej cholery, ktorá si vyžiadala 46 obetí na ľudských životoch. Na pamiatku obetí výskytu cholery urobili občania finančnú zbierku na vystavenie morového stĺpu postaveného v strede obce v r. 1773. Dnes je táto pamätihodnosť chránená pamiatkovým ústavom. Reštaurovaný bol v roku 2003. Zvonica - V roku 1892 bola uprostred dediny postavená drevená zvonica s 2 zvonmi, z ktorých väčší bol počas I. svetovej vojny zhabaný vojenskou správou. Namiesto drevenej zvonice si Čabania postavili v roku 1932 novú murovanú zvonicu. Každoročne od roku 2005 sa v športovom areáli konajú Obecné oslavy. Konajú sa na sviatok sv. Cyrila a Metoda, ktorým je zasvätená miestna kaplnka. Na oslavách sa koná prehliadka speváckych súbory z obce a okolia. Na tomto kultúrnom podujatí sa zúčastňuje asi 700 návštevníkov z obce, okolia i rodáci z takmer celého Slovenska. Ďalšie tradičné podujatia, ktoré sa v obci poriada-
jú sú fašiangový karneval pre deti, Ples športovcov, fašiangová zábava, Pochovávanie basy, oslava Dňa matiek, Deň detí, Deň otcov, Mesiac úcty k starším, stretnutie s Mikulášom, vianočné posedenie pre dôchodcov a rôzne výstavy ako jarná a veľkonočná, poľovnícka, vianočná či výstava ovocia, zeleniny a kvetov.
V roku 2006 bola v kultúrnom dome vykonaná rekonštrukcia a prístavba novej menšej sály. Dobudovali sa tu šatne, sociálne zariadenie, knižnica. Na tieto účely boli použité finančné prostriedky z dotácie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR Operačný program Základná infraštruktúra, názov projektu „Kultúra ľuďom“ - rekonštrukcia a prístavba kultúrneho domu v Čabe. Projekt spolufinancovala Európska únia. Kultúrny dom slúži na stretávanie občanov, spoločenských organizácií, súborov. Konajú sa tu spoločenské, kultúrne a športové podujatia. V oblasti športu sú vytvorené podmienky na rozvoj stolného tenisu, turistiky, V obci sa nachádza novovybudovaný športový areál, kde sa nachádza futbalové ihrisko, tenisový kurt, volejbalové ihrisko a viacúčelové ihrisko, ktoré slúži na basketbal, hokej, floorbal či korčuľovanie. V areáli sa nachádza aj detské ihrisko. Obec týmto vytvorila priaznivé podmienky pre rozvoj futbalu, zimných športov a iných odvetví športu – tenis, volejbal, atď... Súčasťou športového areálu sú šatne a sociálne zariadenia. 13
ČAKAJOVCE OKRES: KRAJ: PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA: ADRESA OCÚ: TELEFONICKÝ KONTAKT: E-MAIL: WWW STRÁNKA: POČET OBYVATEĽOV: ROZLOHA: Starosta obce:
15 14
Nitra Nitriansky 1156 Čakajovce 58, 951 43 Čakajovce 037/ 779 3790 info@cakajovce.sk www.cakajovce.sk 1092 600 ha Mgr. Mária Berecová
Základná Charakteristika Obec leží na pravostrannej nive rieky Nitry v podunajskej nížine. Podľa počtu obyvateľov sme 843. obec na Slovenku. Čakajovce sú poľnohospodárskou obcou ležiacou 10 km severozápadne od Nitry v západoslovenskom kraji. Rozloha obce je 5,78 km2 aj s chotárom. Obec Čakajovce leží v podunajskej nížine. Relatívne výškové rozdiely v katastri obce nepresahujú niekoľko desiatok metrov. Obec Čakajovce sa nachádza v nadmorskej výška 146 metrov nad morom v podunajskej nížine na naplaveninách rieky Nitry. Územie je charakterizované dvomi morfologickými útvarmi. Je to niva rieky Nitry a niva Perkovského potoka. Pahorkatinu tvoria prevažne spraše, a hlavne bola modelovaná činnosťou vetra. Reliéf obce je jednotvárny a plochý. Relatívne výškové rozdiely v katastri obce nepresahujú niekoľko desiatok metrov. Východné od obce začína Tribečské pohorie s vrchmi Zobor (588m) a Žibrica (617 m). Západne začína Nitrianska pahorkatina okolo 250 metrov nad morom.
Obec Čakajovce obývali vždy Slováci. Severne susediace Jelšovce, Výčapy - Opatovce, Podhorany boli maďarské. Južne, východne a západne susediace Šurianky, Zbehy, Lužianky a Dražovce boli slovenské. Maďarizácia nemala veľký vplyv na rečovú premenu obyvateľstva obce. Obyvateľstvo obce Čakajovce v 12. storočí tvorili rybári Nitrianskeho hradu. Neskôr to boli prevažne príležitostní robotníci, deputátnici a menšia časť malých a stredných roľníkov. V súčasnosti v obci žijú prevažne ľudia pracujúci v okolitých podnikoch, podnikajúci občania a študenti.
15
HISTÓRIA OBCE Čakajovce sa radia medzi najstaršie obce na Slovensku, ktorých korene vzniku siahajú do čias sťahovania národov. Sú pojmom v archeologickom merítku nielen našich ale aj historikov zo susedných štátov. Najdôležitejšie medzníky vo vývoji našej obce a jej formovanie až do dnešnej podoby: V 7. - 8. stor. tu existovalo pohrebisko, ktoré trvalo aj po zániku Veľkej Moravy. Z tohto obdobia sa tu našlo 818 hrobov skrčencov orientovaných v smere východ - západ. V 10. stor. pochovávania aj iných etník, prevládali hroby starých Maďarov. V 11. stor. z tejto doby sa tu nenašli základy nijakej stavby. Z hrobov mizne keramika, ktorá sa tam ukladala ako jedna z foriem milodarov, začínajú prevládať šperky. Boli vydané prísne cirkevné nariadenia, ktoré zakazovali milodary, preto sa tradičné mince ukladali do úst a pod panvu. Našlo sa 28 kusov arpádovských mincí a mince Štefana I. V 12. stor. pôvodné pohrebisko zaniklo a nakoľko sa v tej dobe začali cintoríny premiestňovať do okolia kostolov, predpokladá sa, že potom sa pochovávalo do Drážovského cintorína.
16
V roku 1943 sa pri stavbe železničnej trate zo Zbehov do Jelšoviec odkrylo niekoľko hrobov. Archeologický výskum priniesol zaujímavé výsledky. Odkrylo sa pohrebisko s niekoľkými netradičnými hrobmi. Všetky boli dlhé 2 - 2,45 m, s výnimkou bojovníka, ktorého hrob mal dĺžku až 3,77 m a navyše bol aj orientovaný v inom smere - hlavu mal na západe, aby keď sa prebudí na druhom svete mal zrak upretý na východ slnka. Na dne sa našli zvyšky drevených dosiek, sena a slamy, ktoré pravdepodobne tvorili výplň rakiev. Zomrelí mali ruky vedľa tela, ale našli sa aj skrčenci, pri ktorých sa predpokladá, že boli príslušníkmi iného etnika alebo boli telesne postihnutí. U tých, ktorí mali ruky skrížené na hrudi, sa predpokladá náboženská orientácia na kresťanstvo. Najzaujímavejší bol dvojhrob, v ktorom bol dodatočne pochovaný príbuzný a trojhrob, v ktorom bola matka s dvoma novorodencami . V hroboch sa našlo aj množstvo darov, medzi šperkami najmä náušnice, zlaté a bronzové náušnice, náramky, nákrčníky, polmesiačikovité prívesky na korálkoch, z ostatných vecí sa najčastejšie vyskytovali železné nože, britvy, kresadlá, pracky, kovania opaskov, gombíky, súčasti bojovníckej výstroje, ako napr. ostrohy. Z rituálnych zbraní to boli meče, šable, kopije, oštepy, železné hroty šípov, sekety- bratice - najstaršie slovanské zbrane a okrem týchto sa našlo množstvo predmetov poľnohospodárskeho charakteru, ako kosáky asymetrické radlice, drevené vedierka a nádoby.
Zaujímavosti a pamiatky Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej je klenotom histórie obce. Farský kostol sa spomína už v roku 1332. O. Gergelyi ho omylom pokladá za kostol sv. Jána Nepomuckého. Dnešná podoba kostola je z roku 1697. Pôvodná jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom bola opevnená múrom. Na severnej strane je pristavená sakristia a na južnej strane je predstavená veža, ktorá je nesymetricky umiestnená. Na portáli sa nachádzajú kamenné sochy, ktoré sú dielami neznámych ľudových umelcov. V interiéri kostola sa nachádza aj vzácny chór z roku 1729. Kostol je zasvätený Kataríne Alexandrijskej. Patrónka kostola sa stala aj znakom Čakajoviec. O sv. Kataríne vieme, že mala byť umučená v ozubenom kolese. Preto sa spravidla znázorňuje ako kráľovná s kolesom. Pretože blesk koleso polámal a zabránil umučeniu, sv. Katarína bola nakoniec sťatá. 25. novembra oslavujeme patrónku nášho kostola, ľudovo povedané - hody. Pri kostole sa nachádza aj jaskyňa Panny Márie Lurdskej. Kostol obklopujú košaté lipy a iná zeleň, ktorá tu vytvára neobyčajnú atmosféru. Kaplnka sa nachádza za mostom smerom k Dražovciam. Tento neveľký duchovný stánok dali postaviť manželia Solčanskí v roku 1913 na znak svojej bolesti a utrpenia z nečakanej smrti svojho 19-ročného syna, ktorý zahynul tragicky pri práci v Dražovskom háji.
V interiéri sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie a pod ňou je nápis „Veľká ako more je bolesť moja“. Určite Vás zaujme interiér kaplnky a spomienka na našich drahých. Socha Panny Márie ružencovej je obklopená lonom prekrásnej košatej lipy -v tomto roku 11. mája bude sláviť už 109 rokov posvätenia, v roku 1996 sa konali veľké oslavy k 100. výročiu vysvätenia. Slovenský dvojkríž bol postavený v obci v roku 1991 autorom diela Štefanom Lahučkým. V Panteóne postupne pribudli sochy Dr.J.Tisu, A.Hlinku, M.R.Štefánika, M.Rázusa, A. Bernoláka, ktoré dodávajú obci zvláštne čaro. Každoročne si pripomíname dielo a život významných osobností konaním osláv našej obce.
Park s olivovým vrchom - Výrazná skulptúra nachádzajúca sa pri ceste ku kostolu na vyvýšenom mieste obkolesená upravovaným porastom. Vhodne zapĺňa miesto od hostinca ku kostolu a pomáha udržať stabilitu miestnym idúcim z hostinca či už do kostola sa vyspovedať, alebo domov. Jeho autorom je Štefan Lahučký. Prícestná socha sv. Jána Nepomuckého je z roku 1844, ale pri stavbe železničnej trate musela byť premiestnená ku kostolu. Erdödyho kaštieľ - V zachovaných písomných zmienkach sa neuvádzajú časové údaje o jeho výstavbe iba vieme, že v roku 1880 bol zbúraný. A potom bol postavený pozemný kaštieľ, ktorý sa zachoval až do súčasnosti.
17
HRUBOŇOVO OKRES: KRAJ: PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA: ADRESA OCÚ: TELEFONICKÝ KONTAKT: E-MAIL: WWW STRÁNKA: POČET OBYVATEĽOV: ROZLOHA: Starosta obce:
19 18
Nitra Nitriansky 1247 Hruboňovo 153, 951 25 Hruboňovo 037/789 68 58 obechrubonovo@stonline.sk www.hrubonovo.obecinfo.sk 490 1155 ha Vladimír Fabo
Základná Charakteristika Obec sa nachádza v Z časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny, 19 km S od Nitry. Obec vznikla v roku 1960 spojením obcí Suľany a Výčapky. Suľany v roku 1264 patrili šľachticom z Nových Sadov. V roku 1296 bola obec Zulan (vtedajší názov) majetkom Nitrianskej kapituly, v 15. storočí patrila Slažianskovcom a Čeladickovcom, Veľké Sulany vlastnili v 16. storočí Forgáchovci. V roku 1751 žilo v Malých Suľanoch 114 a vo Veľkých Suľanoch 84 obyvateľov. Najväčšími statkármi v roku 1897 boli Gáffor Elek a Jozef Slávy. Prvá zmienka o Výčapkoch je z roku 1247 pod názvom Wichap. Patrila Nitrianskemu hradu a zemianskym rodinám, v roku 1264 boli vlastníkmi obce šľachtici z Nových Sadov, neskôr Giciovci a Korontályovci.v roku 1664 sa zvýšil počet domácností na 10. Vroku 1897 väčšinu pozemkov vlastnil J. Slávy. V období tureckého panstva v roku 1576 v obci bola jedna obývaná a jedna opustená usadlosť,v roku 1664 sa zvýšil počet domácností na 10. V roku 1897 väčšinu pozemkov vlastnil J. Slávy. Erb bol schválený Obecným zastupiteľstvom v roku
1998. Jeho zobrazenie- červený štít, v ktorom medzi strieborným/bielym/ čerieslom a lemešom zo zelenej pažite vyrastajú tri zlaté/žlté/ pšeničné klasy. V strede štítu sa vznáša nápadne veľký strieborný /biely/ strapec hrozna so zelenou stopkou a viničným listom.
19
HISTÓRIA OBCE Obec Suľany je osídlená od najstarších čias, o čom dokazujú archeologické nálezy z obdobia staršieho paleolitu, stredného paleolitu, doby kamennej,bronzovej a doby železnej. Neskôr územie Sulian osídľovali keltské kmene- keltský kmeň Kotínov. Územie Sulian bolo súčasťou Samovej ríše i Pribinovho Nitrianskeho kniežatstva, ktoré tvorilo významné jadro neskoršieho staroslovienskeho štátu Veľkej Moravy. Najstarším písomne doloženým sídlom údolia Perkovského potoka sú Výčapky. Je to starobylá obec ktorej vznik sa spomína v roku 1247. Asi v období rokov 1580 až 1599 Turci obec prepadli, spustošili a vypálili. V 17. storočí osudy obce a jej obyvateľov poznačili protihabsburské stavovské povstania. Liberalizáciou spoločenských vzťahov v Uhorsku po zrušení nevoľníctva v roku 1785 resp. 1790 došlo aj k relatívnemu rozvoju slovenskej dediny. Dynamizovala sa aj výstavba Výčapiek rozdelením zemepánskych pozemkov na výstavbu domov.
20
Zaujímavosti a pamiatky Obec vznikla zlúčením Sulian a Výčapiek v r. 1960. Ich spoločný názov je priezviskom Ľudovíta Hruboňa, rodáka zo Sulian, ktorý bol rotmajstrom armády Slovenskej republiky, príslušník partizánskej jednotky v SNP. Napriek tomu, že si Suľany i Výčapky aj po zlúčení zachovávajú určitú kultúrnu a sídelnú samostatnosť, bolo nevyhnutné vytvoriť pre Hruboňovo jeden obecný erb. Žiaľ aj po veľmi podrobnom výskume z Výčapiek bola známa len nápisová pečiatka z druhej polovice 19. storočia. Text v jej poli znie: KIS VICSAP KOZSÉGPECZETJE. Táto pečiatka bola použitá na listoch z roku 1894 - 1895. Historický znak bol k dispozícii iba zo Sulian. Pretože obce mali temer totožný dejinný vývoj, obsah znaku zo Sulian bol rovnako vhodný aj na symbolizovanie Výčapiek. Za erb obce Hruboňovo bol povýšený znak Sulian, ktorý bol používaný, ako oválne pečatidlo v 18. storočí. Medzi kolmo postaveným čerieslom a lemešom z pažite vyrastajú tri klasy, v strede pred nimi sa vznáša veľký strapec hrozna. Kruhopis je umiestnený iba do dvoch tretín pečatného poľa. Vyrytý je na páske a znie: OSADI . SZULANSKEG. Oválne pečatidlo nahrádza vlastná pečať. Odtlačky pečatidla boli nájdené na dokumentoch z roku 1779-1782. Suľany - od konca 18. storočia až do konca 60. rokov 20. storočia stála na prvej strane cesty povyše budovy terajšieho Obecného úradu zvonica. Bola to zrubova stavba s drevenou stĺpovou konštrukciou krytá ihlanovou strieškou pokrytou šindľom. Zvon tzv. Umieračik je z roku 1796. Zvonica bola rozobratá nakoľko sa rozpadávala a na cintoríne v Suľanoch/ Malé Suľany/ bola postavená nová zvonica, kde bol použitý zvon z pôvodnej zvonice. Z toho istého obdobia je aj klasická skupina Kalvárie, kamenné súsošie z roku 1772, reštaurované v roku 1936 a v súčasnosti. Predstavuje Kríž a pod ním plastiku kľačiacej Márie Magdalény, sv. Jána Evanjelistu a Panny Márie. Teleso súsošia stojí na ľavej strane hradskej smerujúcej do Výčapiek. Výčapky - už v 13. storočí tu na miestnom cintorí-
ne stála gotická kaplnka zasvätená sv. Michalovi Archanjelovi, ktorú v období rokov 1580 až 1599 Turci po prepadnutí obce zborili. Pod zachovanými základmi sú umiestnené krypty s rakvami miestnych zemepánov. V druhej polovici 17. storočia postavil Gašpar Korontály neskororenesančný kaštieľ, na neskorobarokový ho prebudoval v roku 1732, L. Vayay. Kaštieľ je dnes uzatvorený a chátra. Ďalšou viditeľnou kultúrnou pamiatkou je socha sv. Jána Nepomuckého, ktorá je uzatvorená torjuholníkovou kovovou mrežovou ohradou vytvorenou asi v roku 1791. Zachovaná a udžiavaná je kaplnka na hlavnej hradskej asi 200-ročná, zasvätená p. Márii Sedembolestnej, vo vnútri, ktorej je plastika tejto svätice s mŕtvym Kristom v náručí, po bokoch s plastikami dvoch svätcov. Udalosťou pre obec bola aj havária amerického stíhacieho lietadla typu Mustang P-S1-D dňa 19. novembra 1944, pilotovaného por. Lymanom A. Beamonom z Watertownu v USA. Zarylo sa do hĺbky vyše troch metrov hneď pod sochou sv. Ján Nepomúckeho. Jeho trosky boli vykopané v roku 1989 a sú uložené v múzeu v Oponiciach. Tradičné podujatia v obci - fašiangové posedenie občanov pri príležitosti pochovávania basy, oslava Dňa matiek, Deň detí, Deň otcov, Strelecký pretek na miestnej strelnici PZ Topolina Hruboňovo-Šurianky, Ukončenie leta, Mesiac úcty k starším a výstava ovocia a zeleniny. V obci je vybudovaná technická infraštruktúra/miestny vodovod vlastným vodným zdrojom, plynofikácia obce a kanalizácia.
21
JELŠOVCE OKRES: KRAJ: PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA: ADRESA OCÚ: TELEFONICKÝ KONTAKT: E-MAIL: WWW STRÁNKA: POČET OBYVATEĽOV: ROZLOHA: Starosta obce:
23 22
Nitra Nitriansky 1326 Obecný úrad Jelšovce, 951 43 Jelšovce 037 / 789 30 01 starosta@jelsovce.sk www.jelsovce.sk 975 1044 ha Ladislav Hroššo
Základná Charakteristika Jelšovce ležia pri pravom brehu rieky Nitry na Podunajskej pahorkatine v nadmorskej výške 148 metrov nad morom. Kataster obce obsahuje černozemné a nivné pôdy. Podnebie obce je pomerne teplé. Jelšovce sú od okresného mesta vzdialené dvanásť kilometrov. Chotár obce bol zalesnený. Pôvodný porast bol v prvej polovici 20.storočia vyrúbaný. Len pred niekoľkými rokmi žili ešte v rieke ryby a iné vodné živočíchy. V roku 1967 tepelná elektráreň v Novákoch uvoľnila haváriou do rieky popolček, čím život v rieke úplne zanikol a trvalo takmer desať rokov, kým sa život v riečnom organizme znovu obnovil. Už z názvu vyplýva, že naša obec je pomenovaná podľa početných jelší (pod maďarsky eger), pričom slovo „sek“ znamená rybárske miesto. Je pravdepodobné, že na tomto území sídlili rybári nitrianskeho hradu - podobne ako v susednej obci Čakajovce Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1326. V roku 1850 sú spomínané ako Egerszeg, v roku 1830 Nyitra Egerszeg, v roku 1890 Nyitraegerszeg, v roku 1921 Jagersek, alebo Egerszeg, od roku 1950 Jelšovce. 23
HISTÓRIA OBCE Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1326 z listiny kráľa Karola Róberta, ktorou daroval nitrianskej kapitule viaceré obce, medzi nimi aj „posessio Egurzegh vocala inter terreras Thoma victi Lean“ dedinu nazvanú Egerszegh, ležiacu medzi pozemkami Tomáša zvaného Lean/. Roku 1343 je meno obce zapísané ako Egerzseg. Dedinu založilo ostrihomské arcibiskupstvo a osídlilo ju Polovcami. Obec istý čas patrila nitrianskej kapitule, neskôr časť trnavskému panstvu ostrihomského arcibiskupa. Ďalšie správy sú známe z rokov 1371 - 1373. Počas storočnej vojny bola obec na dvoch miestach vypálená. V roku 1618 sa tunajší poddaní vzbúrili a z obce vyhnali župných úradníkov, vymáhajúcich od nich dane - reštancie. Obec patrila do „ejáletu“ Nové Zámky a „náhije“ Nitra. V období vojen o rakúske dedičstvo/1740 až 1748/ v roku 1747 sa v obci zdržiavali vojaci, ktorí nevedno prečo, založili na viacerých miestach požiare, a tak celá dedina vyhorela. Už z názvu vyplýva, že obec je pomenovaná podľa početných jelší (pod maďarsky eger), pričom slovo „sek“ znamená rybárske miesto. Je pravdepodobné, že na tomto území sídlili rybári nitrianskeho hradu - podobne ako v susednej obci Čakajovce. Svet sa o obci dozvedel ako o EGERSZEGI PIRIPIOM. Takto si skomolil výraz privilégium v roku 1838, kedy na základe zle interpretovanej listiny z roku 1649 o oslobodení mýta pri furmanke pre zemepána /prímasa/, ktorú našli náhodne v truhlici úradníka panstva v Zbehoch, odmietli poslušnosť, odmietli pracovať, platiť dane a župnú deputáciu vyhnali. Školu vydržiavali od 17.storočia za podpory obce Ľudovítová (alebo Lajšová). V roku 1812 mala obec 754 obyvateľov, v roku 1863 tu spolu s osadou Perk (dnešné Perkovce) žilo 1013 ľudí a v roku 1960 už 1377 obyvateľov. Do prevratu v obci žilo 95 pecrent Maďarov. V roku 1900 obec premenovali na Nyitra - Egerszeg a mala 1037 obyvateľov maďarskej národnosti. Prvá svetová vojna v rokoch 1914-1918 si vyžiadala krutú daň, 30 obetí z radov miestnych občanov. Po 28.októbri 1918 sa Jelšovce stali súčasťou I.ČSR. 24
Ladislav Kostyál mladší, Ladislav Kostyál starší a Imrich Kostyál tu v roku 1929 založili miestny futbalový klub. Futbalové ihrisko bolo na viacerých miestach, ale od roku 1960 sa nachádza na dnešnom mieste. Do značnej miery obec zveľadil Augustín Petrášek, miestny farár, poslanec Československého parlamentu v Prahe zvolený za maďarskú stranu. Z jeho podnetu sa tu v 20-tych postavil kultúrny dom, železničná stanica, vybudovali sa chodníky a oplotil malý cintorín. V roku 1921 dal do obce zaviesť elektrinu mlynár Bajzík. Jelšovce boli od vekov obcou, ktorá tradovala kultúru. Iniciátormi kultúrneho diania bývali zvyčajne učitelia. Na východných svahoch boli v 30-tych rokoch 20.storočia vysadené vinohrady. K miestnej tradícii patrilo, že každý slušný dedinský gazda mal nad obcou vinohrad. V 80-tych rokoch 20.storočia vinohrady na základe ministerského nariadenia zlikvidovali.
Zaujímavosti a pamiatky Najvýznamnejšou pamiatkou obce je rímskokatolícky kostol svätej Márie Magdalény. Vojenský hodnostár Ján Juraj Lissender dal v obci v roku 1599 postaviť kaplnku v gotickom slohu, kde sa ako hlavný stavebný materiál používal kameň. Stalo sa tak na znak vďaky, že prežil turecké vpády a vojnu s Turkami. Tým splnil svoj predvojnový sľub, ktorý dal svätému Jakubovi. V roku 1733 dal ostrihomský prepošt gróf Imrich Esterházy kaplnku zväčšiť, rozšíriť o loď a vežu, čím sa táto stala bočnou kaplnkou nového kostola. Pôvodná kaplnka sa tak prebudovala na kostol, ktorého stavebné slohy sa z tohto dôvodu prelínajú. Hlavná časť je postavená v renesančnom a ďalšia časť v barokovom architektonickom štýle. Jelšovský kostol je tak jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, vstavanou vežou do štítového priečelia, na severnej strane pristavanou sakristiou a južnou bočnou kaplnkou svätého Juraja. Hladké fasády kostola členia len okná s oblým zakončením. Veža je členená lizénovými rámami. V období tureckých vojen a počas reformácie (protestanské hnutie) bol kostol poškodený a spustnutý. V roku 1913 bola pôvodná baroková veža zničená živelnou pohromou a nahradená novou - do dnešnej podoby. Vstupy do kostola majú kamenné ostenia portálov. Presbytérium je zaklenuté hrebienkovou klenbou, na ktorej sú nástropné maľby štyroch evanjelistov z roku 1926 od maliara Juhariho. Kaplnka a loď sú zaklenuté zrkadlovými klenbami. Dominantnou budovou popri hlavnej ceste v obci je „ Mi Házunk“ - Náš dom, ktorý bol v 30-tych rokoch minulého storočia postavený ako miestna banka. Dnes v ňom sídli Obecná knižnica, súkromná jazyková škola Alder a ďalšie priestory sú príležitostne prenajímané rôznym súkromným podnikateľom. V obci je postavený Kultúrny dom, ktorý môžu občania nielen z obce, ale aj z okolia využívať na rôzne spoločenské podujatia. Obec tu už tradične usporadúva oslavy Dňa matiek, Fašiangové zábavy, posedenia pre starších obyvateľov, Mikulášske stretnutia a
miestna základná škola už niekoľko rokov úspešne organizuje Školský ples. Asi v polovici minulého storočia bolo v obci vybudované futbalové ihrisko, ktoré však v súčasnosti slúži svojmu účelu len príležitostne . Športu chtiví občania však intenzívne využívajú viacúčelové ihrisko. Najmenší obyvatelia obce môžu tráviť svoj čas na detských ihriskách s tradičnými preliezkami a hojdačkami. Obec Jelšovce je známa aj Vodnou elektrárňou, ktorá bola daná do prevádzky v roku 1954 a priľahlými prírodnými jazerami s možnosťou rybolovu. V obci aktívne pracuje dobrovoľný hasičský zbor a poľovnícke združenie. K rozvoju obce veľkou mierou prispieva Poľnohospodárske družstvo. Súkromná podnikateľská sféra sa rozvinula v oblasti stolárskej výroby, opravy automobilov, predaja potravín, jazykovej školy.
25
OBEC KAPINCE
KAPINCE OKRES: Nitra KRAJ: Nitriansky PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA: 1261 ADRESA OCÚ: Obecný Úrad Kapince 47, 951 24 Kapince TELEFONICKÝ KONTAKT: 037/789 40 21 E-MAIL: oukapince@wircom.sk WWW STRÁNKA: POČET OBYVATEĽOV: 207 ROZLOHA: 584 ha Starosta obce: Vladimír Golier
27 26
Základná Charakteristika
okresu Topoľčany a severozápadným susedom obec Merašice v okrese Hlohovec.
Kapince ležia v západnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny, 17 kilometrov severozápadne od Nitry v nadmorskej výške 155 m. Katastrálne územie obce je rozložené na ploche o veľkosti 584 ha v mierne členitom teréne. Obec je ohraničená z dvoch strán vodnými tokmi. Východnú časť zastavaného územia obce lemuje riečka Radošinka. Trhovišťský potok (starší názov Galanovka) obteká obec z juhozápadnej strany a východne sa vlieva do Radošinky. Z potoka Galanovka je napájaný neďaleký rybník situovaný na rozhraní katastrov obce Kapince a Malé Zálužie. Vodné toky sú málo vodnaté a majú len miestny význam. Z hľadiska administratívneho má obec kurióznu polohu. Leží na rozhraní dvoch samosprávnych krajov (Nitrianskeho a Trnavského) a súčasne troch okresov: Nitra, Topoľčany (NSK) a Hlohovec (TSK). Administratívne sa obec nachádza v okrese Nitra v Nitrianskom samosprávnom kraji. V rámci regiónu juhovýchodne susedí s obcou Malé Zálužie. Severovýchodným susedom je obec Biskupová patriaca do 27
HISTÓRIA OBCE Obec vznikla zlúčením Dolných a Horných Kapiniec v r. 1892. Prvá písomná zmienka o obci Kapince pochádza z roku 1261. Obe obce sa tu spomínajú ako Wruuskap a Haloskap. Dolné Kapince boli rybárskou osadou, patrili Nitrianskemu hradu, neskôr boli majetkom zemanov, ktorí vlastnili aj Horné Kapince. V 13. storočí bol majiteľom pozemkov v Malých Kapinciach Vavrinec Ludanický. V 16. storočí časť majetkov v Horných Kapinciach vlastnili Zerdahelyiovci. Neskoršími zemepánmi v obciach boli Bossányiovci, Vranovičovci, Klannerovci a Bertalanfiovci. Zo 16. storočia pochádza aj nájdený poklad strieborných mincí. V Horných Kapinciach v r. 1875 dal Artúr Klanner postaviť neskoroklasicistický kaštieľ. V r. 1784 žilo v Dolných Kapinciach 171 obyvateľov, z toho 7 zemanov, v Horných Kapinciach 80 obyvateľov. V roku 1905 – 1965 bola obec pričlenená k susednej obci Merašice. Potom až do roku 1986 fungovala samostatne. Od roku 1986 do roku 1991 bola pričlenená k obci Nové Sady. V súčasnosti od roku 1991 Kapince fungujú ako znova ako samostatná obec .
28
Zaujímavosti a pamiatky K významným pamiatkam obce patrí pieskovcová socha Panny Márie (1793), postavená na rázcestí cesty spájajúcej obce Malé Zálužie s Biskupovou a Kapince. V centre obce stojí pieskovcová socha svätého Jána Nepomuckého. V miestnom cintoríne dominuje kaplnka - kostolík postavený z milodarov obce Kapince. Vysviacka kostolíka bola v roku 1959 a v roku 1987 bolo k nemu pristavané zákrstie s druhou časťou chóru. Kostolík je zasvätený Panne Márii Kráľovnej. V súčasnosti sa v kostolíku slúžia bohoslužby raz do týždňa a vo sviatok. Na miestnom cintoríne dala obec postaviť dva pamätníky obetiam 2. svetovej vojny.
29
LuKáčovce OKRES: KRAJ: PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA: ADRESA OCÚ: TELEFONICKÝ KONTAKT: E-MAIL: WWW STRÁNKA: POČET OBYVATEĽOV: ROZLOHA: Starosta obce:
31 30
Nitra Nitriansky 1264 Na Tŕnie 2, 951 23 Lukáčovce 037 7829 101 obecnyurad@lukacovce.sk www.lukacovce.sk 1162 1684 ha Ing. Igor Cok
Základná Charakteristika Obec Lukáčovce leží v severozápadnej časti okresu Nitra na rozhraní Trnavského a Nitrianskeho samosprávneho kraja. Nachádza sa cca 15 km vzdušnej vzdialenosti severozápadne od Nitry a cca 11 km vzdušnej vzdialenosti od Hlohovca východo-juhovýchodným smerom. Rozloha jej katastrálneho územia predstavuje takmer 17 km². Obec Lukáčovce, s nadmorskou výškou 149 až 234 m n. m., sa nachádza v západnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny, v hlavnej doline dolného toku potoka Blatina. Oblasť má nížinnú klímu, s miernou inverziou teplôt. Je suchá až mierne suchá, prevažne teplá, s priemernými ročnými zrážkami 650 - 700 mm. Široká dolina potoka Blatina je orientovaná v smere zhruba severozápad - juhovýchod. Celkový ráz prírodného prostredia v Lukáčovciach je veľmi priaznivý pre poľnohospodárstvo.
31
HISTÓRIA OBCE Nositelia prvých roľníckych kultúr západného Slovenska prišli do chotára už v období mladšej doby kamennej, v neolite (5. tisícročie pred Kr.). Staršie neolitické osídlenie datuje nález kopytovitého klinu, ktorý pravdepodobne pochádza z pohrebiska, rozprestierajúceho sa vo východnom okolí kaštieľa. Plynulý vývoj osídlenia do mladšej fázy neolitu a v staršom eneolite (4. tísícročie pred Kr.) potvrdzujú sídliskové nálezy lengyelskej kultúry nájdené pri výskume v r. 1993. Vyvýšenina nad stredom obce bola trvalejšie osídlená počas staršej doby bronzovej (20.-16. stor. pred Kr.). Lokálny význam výrazne prekračuje najmä nález sídliska nitrianskej kultúry (1800 - 1600 pred Kr.), pretože táto je doteraz známa takmer výlučne iba z pohrebísk. V lokalite Jutrá je bezpochybne doložená sídlisková fáza z obdobia počiatkov strednej doby bronzovej (15. stor. pred Kr.), nositeľmi ktorej bol ľud formujúcej sa karpatskej mohylovej kultúry. Pri prieskume v roku 1976 v polohe Chrenové sa našli predmety, ktoré upozorňujú, že na svahu nad Blatinou sa rozprestieralo aj germánske sídlisko (2.4. stor. po Kr.). Pochádza z obdobia, kedy Slovensko priamo susedilo s Rímskou ríšou. V tejto súvislosti sú pozoruhodné značné nálezy rímskych mincí z katastra obce. Rozvoj dávnovekého osídlenia vyústil do vzniku stredovekej dediny, ktorá sa postupne premenila do podoby dnešnej modernej obce. Písomné pramene sa k výzoru najstarších stredovekých dedín nevyjadrujú. O charaktere týchto osád nás informujú archeologické výskumy. Najstarší včasnostredoveký nález predstavuje nádoba z veľkomoravského obdobia, ktorá pravdepodobne pochádza z hrobu. Na pozadí prelomových historických udalostí prebiehal i proces vzniku feudálnej dediny v Lukáčovciach. Táto plynulo nadväzovala na predchádzajúce osídlenie. Preto i poznanie dáta najstaršieho písomného prameňa, v ktorom sa názov obce spomína, nie je dátumom jej vzniku, ale iba konštatovaním, že tu Lukáčovce už v roku 1264 jestvovali. K najzávažnejším výsledkom archeologic-
32
kého výskumu patrí poznatok, že mohylovitý útvar - hrádok - pri cintoríne je zvyškom obrannej stavby, ktorých na Slovensku poznáme niekoľko desiatok. Lukáčovský však patrí medzi málo tých, ktoré boli odborne skúmané a zdokumentované. Mohol byť sídlom nižšej šľachty a obdobie jeho vzniku odborníci datujú najneskôr do 13. stor. a zánik do 15. stor., čo korešponduje s datovaním doby výstavby kaštieľa na protiľahlej strane doliny Blatiny.
Zaujímavosti a pamiatky Bezpochyby najväčšou zaujímavosťou Lukáčoviec je kultúrna historická pamiatka, ktorou je stredoveký kaštieľ z 15.stor. Táto dominanta obce je zapísaná v Zozname kultúrnych pamiatok Slovenska a je teda pamiatkovo chránená. Ide o významnú, impozantnú, opevnenú stavbu. Podľa miestnej tradície bol kaštieľ sídlom križiackeho rádu templárskych rytierov. Aj starší autori dejín obce popisovali kaštieľ ako ich kláštor. Ak by tomu tak bolo, stal by sa kaštieľ jednou z najstarších hradných architektúr celého Slovenska. Kostol sv. Jána Nepomuckého bol vystavaný v rokoch 1780 - 1792. Stavaný je v slohu barokovom, za farára Jána Tornera a za veľkého prispenia vtedajšieho cirkevného patróna farnosti - nitrianskeho biskupa Františka Fuchsa. Z príležitosti posviacky
chrámu, bolo pápežskou kanceláriou vydané aj bréve (krátky pergamenový pozdravný list) pápeža Pia VI. V obci stojí Mariánsky stĺp a na fare je Pamätná tabuľa venovaná J. Fándlymu. V obci aktívne pracujú viaceré spoločenské organizácie, hlavne Futbalový klub, Poľovnícke združenie, Slovenský Červený kríž, Slovenský zväz chovateľov. Jednou z najaktívnejších organizácií je Jednota dôchodcov, ktorá hýbe kultúrnym životom v obci. V rokoch 1935-1985 pôsobila v Lukáčovciach dychová hudba, ktorá sa zúčastňovala na všetkých podujatiach v obci. Toho času v obci aktívne pôsobí gospelová hudobná skupina Lusako. Športom číslo jeden je v Lukáčovciach futbal, ktorý sa organizovane hrá už od roku 1930. Prvý názov klubu bol Športový klub Lukáčovce. Následne vystupoval pod názvom Telovýchovná jednota Dynamo Lukáčovce a až v roku 2000 sa pretransformoval na Športový klub Magnus Lukáčovce.
33
Malé zálužie OKRES: KRAJ: PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA: ADRESA OCÚ: TELEFONICKÝ KONTAKT: E-MAIL: WWW STRÁNKA: POČET OBYVATEĽOV: ROZLOHA: Starosta obce:
35 34
Nitra Nitriansky 1390 Malé Zálužie 63, 951 24 Nové Sady 037 / 7894061 oumalezaluzie@gmail.com www.malezaluzie.sk 258 590 ha Viera Predanocyová
Základná Charakteristika Obec sa nachádza v severnej časti okresu Nitra. Dedinou prechádza cesta spájajúca Nitru a Piešťany. Leží na oboch brehoch potoka Radošinka, v jeho strednej časti. Na severo-západe nad Radošinou sa črtajú obrysy Považského Inovca, juhovýchodne je na dohľad pohorie Tríbeč so Zoborom. Najstaršia časť obce je medzi cestou a potokom. Ďalšie časti- Hlavná cesta, Talag, Čapáš, Za humnami boli postupne budované v 50. a 60. rokoch. Poľnými cestami sa môžeme dostať cez Pastuchov do Hlohovca, alebo na druhej strane do Hruboňova a Šurianok v susednej doline. V minulosti obcou pretekali tri potoky- Kanál, Radošinka a Stoličný potok. Kanál bol vykopaný v roku 1907, odvádzal vodu z výdatného prameňa Lužbetka. Radošinka sa v období topenia snehu rozlievala po lúkach a spôsobovala značné škody. Podobné problémy boli aj so Stoličným potokom, preto v rokoch 1963 - 1964 Vodohospodárske stavby pristúpili k regu- lácii celého toku Radošinky. Brehy koryta boli spevnené betónovými dlaždicami. Potok
v dedine bol premostený jediným železobetónovým mostom namiesto troch drevených. Obec leží v západnej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny. Základom chotára sú mladotreťohorné usadeniny. Pôda je úrodná, darí sa všetkým poľnohospodárskym plodinám, ktoré sú charakteristické pre toto geografické prostredie. Rozšírený chov včiel a výroba kvalitného medu. ERB - Jednoduchý štít. V modrom poli je umiestnený lemeš, pod ktorým sa nachádzajú 2 ryby a 2 vetvičky. Lemeš - súčasť pluhu, symbolizuje poľnohospodárstvo, ktoré vždy bolo základnou formou obživy tunajšieho človeka. Ryby - symbolizujú dnešok - rozvoj rybárstva v obci. OBECNÁ ZÁSTAVA - Zástava široká 100 x 148 cm má v spodnej časti dva symetrické zvislé trojuholníkové výrezy so stredným cípom a dvomi polcípmi po bokoch, smerujúcimi šikmými stranami k strednému. Styčnými bodmi cípov sú na zástave vertikálne vymedzené dva široké okrajové pásy belasej farby v pomere 2/9 šírky zástavy. Plocha stredného cípu je taktiež vertikálne rozdelená na päť rovnakých úzkych pásov v pomere 1/9 šírky zástavy, vo farbách (zľava): biela, žltá, belasá (v strede), biela, žltá.
35
HISTÓRIA OBCE Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1390. Osídlenie územia je doložené od neolitu. Názov obce prešiel určitým vývojom, v 19. storočí sa zaužíval názov Újlacska alebo Ujlaček Je to slovo maďarského pôvodu a znamená novo osídlené miesto. Od roku 1948 sa obec volá Malé Zálužie. V stredoveku patrila obec k hradu Topoľčany, od 16. storočia boli majiteľmi obce uhorské šľachtické rodiny Ghyczyovcov, Prónayovcov a Justovcov. Obyvateľstvo bolo prevažne slovenské, ale žili tu aj Židia. V roku 1715 mala obec 22 domácností, v roku 1751 to bolo už 54 domácností. V roku 1828 bolo v obci 38 domov a počet obyvateľov 260; v roku 1900 to bolo 58 domov a 321 obyvateľov. Najväčší počet obyvateľov bol zistený v roku 1938 – 475, odvtedy počet obyvateľov klesá. Náboženstvo - v obci bola a stále je- už od čias reformácie - prevaha evanjelikov a bola fíliou evanjelického a.v. cirkevného zboru v Nových Sadoch. Katolícke obyvateľstvo tiež patrilo a stále patrí do farnosti v Nových Sadoch. Školstvo - Deti z Ujlačku (M. Zálužia ) chodili do školy v Nových Sadoch. V roku 1897 sa ukázala potreba školy aj priamo v obci. Na jar roku 1903 bola škola
36
postavená, ale vyučovať sa v nej začalo až v roku 1905 ( z finančných dôvodov). Prvým učiteľom bol Ernest Šaško a pôsobil v obci 34 rokov. Počet obyvateľov sa postupne zvyšoval a ukázala sa potreba rozšíriť miestnu školu o druhú triedu. Táto bola zriadená v roku 1934 a bola umiestnená v novopostavenom kultúrnom dome (na mieste dnešného kultúrneho domu). V tomto roku sa skončilo písanie griflíkom na tabuľky a zaviedli sa písanky a ceruzky. V tomto období bola obec Malé Zálužie z hľadiska vzdelania na prvom mieste v celej radošinskej doline. V porovnaní s ostatnými obcami bol počet študentov z Ujlačku ďaleko najvyšší. Škola bola v Malom Záluží do roku 1978, kedy všetky deti prešli do Nových Sadov.
Zaujímavosti a pamiatky Zvonica - pôvodne bola v obci drevená zvonica, ktorá zhorela a na jej mieste bola postavená nová v roku 1879.. Pôvodne mala tri zvony, ktoré boli za prvej svetovej vojny zrekvírované. Po prestavbe v roku 1922, v rámci ktorej sa zvýšila, boli zvony dva. Cintoríny - najstaršie pohrebisko bolo na mieste dnešného kultúrneho domu, potom sa pochovávalo na dolnom konci, pod Karačkou. Začiatkom 20. storočia bol zriadený cintorín nad železnicou. V roku 1975 bol postavený dom smútku na dolnom konci obce - pri potoku a bol tam zriadený aj takzvaný dolný cintorín, na ktorom sa pochováva v súčasnosti. Železnica - železničná stanica. V roku 1909 sa pristúpilo k stavbe železničnej trate Zbehy - Radošina. Dovtedy chodili občania na vlak do Zbehov alebo na Andač. Na žiadosť predstaviteľov obce bola v Ujlačku zriadená zastávka. Postavili aj strážny domček s bytom pre železničného strážnika. Táto budova stojí dodnes, len s malými obmenami. Prvý vlak prešiel cez obec 26. 11. 1909. Pomník padlých vo svetových vojnách - V roku 1935 sa obyvatelia obce rozhodli postaviť pomník padlým v 1.svetovej vojne. Z obyvateľov, ktorí odišli bojovať na front sa nevrátilo 27 mužov. Ich mená sú uvedené na pamätnej doske. V roku 1974 bolo potrebné vymeniť mramorovú dosku s menami padlých. Pri tejto výmene sa doplnili aj mená tých, ktorí padli v 2. svetovej vojne. V roku 2005 bol pomník kompletne zreštaurovaný. Rybník - bol vybudovaný v rokoch 1962 - 1966 v rámci regulácie potoka Radošinka pri jeho sútoku s Galanovským potokom. Jeho rozloha je 22 ha. V roku 1976 bol rekonštruovaný a vzniklo rybničné hospodárstvo so šiestimi sádkami - nádržami na liahnutie rýb. Pri druhej rekonštrukcii v roku 1982 bolo prehĺbené zanesené dno a po opätovnom zavodnení boli do rybníka nasadené kvalitné druhy rýb. Na tejto vodnej ploche sa udomácnilo množstvo vzácneho vodného vtáctva.
Súčasnosť - V roku 1986 bola obec pričlenená k obci Nové Sady, ale len na krátko. Už v roku 1990 sa znova osamostatnila. Za obdobie posledných 20 rokov sa predstavitelia obce snažili o skvalitnenie života v obci. Zrealizovala sa plynofikácia, zavedený bol verejný vodovod, verejné osvetlenie predĺžené do všetkých častí dediny. Boli tiež vyasfaltované obecné komunikácie, vykonaná renovácia kultúrneho domu. Na dolnom konci bol vybudovaný odvodňovací kanál. Bola tiež zriadená pamätná izba vďaka zbierke predmetov od občanov, od roku 2004 sa vydávajú obecné noviny a obec má zriadenú aj internetovú stránku. V súčasnosti sa vďaka dotácii NSK vybudovalo detské verejné ihrisko a vďaka dotácii vlády SR viacúčelové ihrisko. Po dlhšej stagnácii sa pomaly začína zvyšovať aj počet obyvateľov, a to aj zásluhou prisťahovania sa mladých rodín. Pevne verím, že tento trend bude pokračovať a nielen Malé Zálužie, ale všetky obce nášho mikroregiónu sa budú úspešne rozvíjať a ich obyvatelia a všetci návštevníci sa budú u nás dobre cítiť.
37
Nové sady OKRES: KRAJ: PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA: ADRESA OCÚ: TELEFONICKÝ KONTAKT: E-MAIL: WWW STRÁNKA: POČET OBYVATEĽOV: ROZLOHA: Starosta obce:
39 38
Nitra Nitriansky 1292 Nové Sady 177, 951 24 Nové Sady 037 /78941 65 obecnyurad@novesady.sk www.novesady.sk 1313 1750 ha Ing. Miroslav Sako
Základná Charakteristika Obec leží v Z časti Nitrianskej pahorkatiny, 16 km SZ od Nitry. Má rozlohu 1748 ha a 1320 obyvateľov. Archeológovia odkryli v lokalite obce kostrové pohrebisko lengyelskej kultúry z obdobia neolitu. Prvá zmienka o dedine Kurt je z roku 1156, keď ostrihomský arcibiskup vybrané desiatky z dedín svojej diecézy daroval Ostrihomskej kapitule. V roku 1343 dostala obec meno Ašakerť podľa šľachtického roku Assovcov. Obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a vinohradníctvom, ale i remeselníctvom a v neskoršom období i tkáčstvom. Od roku 1948 nesie obec názov Nové Sady. K Novým Sadom sú administratívne pričlenené osady Kotrbál , Ceroviny a obec Sila, ktorá je osídlená od praveku a písomne doložená z r. 1292 pod názvom Zyla. Počas tureckých vojen bola značne spustošená. Obec Sila je pozoruhodná aj prítomnosťou potomkov nemeckého obyvateľstva z neďalekých Čermian. Osady Ceroviny a Kotrbál vznikli v prvej tretine 20. storočia v súvislosti s parceláciou zemepanských po-
zemkov a príchodom migrantov z okolia Starej Turej a Myjavy. Obec Sila sa v roku 1961 zlúčila s obcou Čab a v roku 1976 sa obe obce zlúčili s Novými Sadmi. Čab sa odčlenil v rok 1999. Prvé písomné správy o škole v Nových Sadoch sú z roku 1614 s prvým známym učiteľom Ondrejom Nicolaiom. V období I. ČSR bolo v obci vyspelé družstevníctvo. JRD bolo založené v roku 1950 a v Sile v roku 1958. V súčasnosti v obci prosperuje poľnohospodárske družstvo.
39
HISTÓRIA OBCE Do 13. storočia patrila obec šľachtickému rodu Kürthovcov, podľa ktorých dostala pomenovanie staršia osada - Kürth (Kurt). Pod týmto názvom sa spomína v prvej písomnej zmienke z roku 1156. Obec sa spomína v roku 1264 ako majetok tamojších zemepánov. Na prelome 13. a 14. storočia do vývinu vlastníckych práv v tejto oblasti výrazným spôsobom zasiahol Matúš Čák Trenčiansky. Zvyšovanie rozlohy dedín na rozhraní stredného a dolného Ponitria v 14. storočí malo za následok klčovanie lesov a premieňanie pôdy na oráčiny a lúky. Pravdepodobne už v tomto období sa v obci na mieste dnešného kaštieľa rodiny Ghýczy nachádzal stredoveký hrádok. V roku 1343 je obec pomenovaná Assakurt podľa šľachtického rodu Assovcov, ktorým patrili majetky v obci až do 16. storočia. O 17 rokov neskôr sa osada Kürth (Kurt) rozdelila na Kiss- Kürth (Kyskurth) a Nagy- Kürth (Nagkurth) - Malý Kurt a Veľký Kurt. V polovici 15. storočia sa tunajší hrádok dostal na určitý čas do rúk bratríkom. K veľkému pustošeniu juhozápadného Slovenska po Moháči došlo po prvý-krát v druhej polovici septembra 1530. V tomto období boli pravdepodobne vypálené i Nové Sady. V roku 1533 sa spomína ako vlastník obce Lazár Assa. Rod Assa vymrel po meči Ladislavom Assom v roku 1541. Majetky prepadli v prospech kráľa Ferdinanda I. Habsburského, ktorý ju daroval za podporu v boji o trón v tom istom roku zemepánovi Jozefovi Ghýczymu a jeho svokrovi Matejovi Henczovi. Ten o dva roky odstúpil svoju časť obce svojmu zaťovi a dcére Žofii Henczovej-Ghýczyovej. V obci sa tak začalo tristoročné pôsobenie rodiny Ghýczy. Jozef Ghýczy dostal v roku 1550 od cisára Ferdinanda I. ako odmenu za svoju vernosť povolenie postaviť si opevnený kaštieľ. V 17. storočí dal Andrej Ghýczy tento chátrajúci kaštieľ prestavať na zemepanskú kúriu v renesančnom slohu. V 18. storočí mala obec samosprávu na čele s richtárom, čo dokazuje zachované pečatidlo, ktorého odtlačok sa našiel na viacerých dokumentoch z 18.
40
storočia. Medzi najmajetnejšími občanmi sa uvádza 7 členov rodiny Ghýczy. V 17. - 19. storočí patrili majetky v obci i Bercényiovcom. Kúriu tu mala barónka Mednyanská a kaštieľ dr. Klobušický. V druhej polovici 19. storočia postupne postavenie Ghýczyovcov v obci slablo a v r. 1858 stratil licitáciou majetok posledný mužský potomok Jozef Ghýczy. V 19. storočí obec postihli tri vlny cholerovej epidémie a vyžiadali si 48 obetí. Koniec 19. a začiatok 20. storočia sa niesol v znamení maďarizácie. Aj v našich dedinách Ašakerť a Sila pocítili obyvatelia vlnu maďarizácie. Prvá písomná zmienka o Sile je z roku 1292. Po bitke pri Moháči v roku 1526 obec patrila podľa majetkových súpisov nitrianskemu biskupstvu. V 16. storočí bola počas tureckých nájazdov spustošená. Z roku 1694 sa zachoval zápis, spomínajúci Silu pod názvom Szill. Prekvitajúce poľnohospodárstvo a vinohradníctvo dokazujú i symboly - čerieslo, lemeš a vinohradnícky nôž, umiestené v erbe obce z roku 1709. Caroviny boli na konci 19. a na začiatku 20. storočia majerom s košiarom pre ovce a mladý dobytok. Ten spolu s pôdou patril Jozefovi Fodorovi, riaditeľovi banky vo Fraštáku (Hlohovec).
Zaujímavosti a pamiatky Renesančný kaštieľ rodiny Ghýczy - Nachádza sa v centre obce v areáli základnej školy. Ešte v prvej polovici 20. storočia bol najväčšou budovou, okolo ktorej sa sústreďoval život obce. Dnes je architektonickou kultúrnou pamiatkou s regionálnym významom. Svojou dispozíciou s netradičným umiestením nárožných bášt obohacuje typológiu renesančných kaštieľov. Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa - Stavba z roku 1909 je situovaná na kopci v časti Funcín na ľavej strane cesty do Sily. Klasicistická a neorománska stavba zaujme na prvý pohľad svojím netradičným stvárnením. Tolerančný evanjelický a. v. kostol - Kostol bol postavený po vydaní tolerančného patentu Jozefom II. počas pôsobenia farára Pavla Korbélyiho s pomocou patrónov Jána a Ľudovíta Ghýczyho. Socha slobody - Umiestená je pri zdravotnom stredisku na rázcestí ciest do Sily a na Kotrbál. Postavená bola v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia vzniku prvej Československej republiky. Na pamätníku je umiestená tabuľa s nápisom: Spomínaj poroby a váž si slobody 1918 - 1928. Pomník padlým v prvej svetovej vojne - Slávnostne bol odhalený v zriadenom parku na rázcestí ciest na Kotrbál a k evanjelickému a. v. kostolu 6. mája 1937. Na frontoch 1. svetovej vojny v rokoch 1914 - 1918 položilo svoje životy 21 občanov. Ich mená sú vyryté na pamätnej tabuli s nápisom:„Slzy a žiaľ pominú, vďaka a spomienka na Vás trvaj večne!“ Pomník dopĺňajú i verše Martina Rázusa: Vám pokoj, vám žiť sloboda. Vám spomienka, čo rany hojí. Nám novú nádej v novom boji na slávu nášho národa. Socha Ježiša Krista je postavená na kopci pred katolíckym cintorínom. Bola odhalená pri príležitosti kresťanského jubilea - milénia. Tabuľa na podstavci má nápis: K príležitosti Veľkého jubilea narodenia Spasiteľa Ježiša Krista dali postaviť Rím. kat. a Ev. a. v. veriaci a občania Nové Sady - Sila - Čab A.D. 30.9.2000.
41
Šurianky OKRES: KRAJ: PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA: ADRESA OCÚ: TELEFONICKÝ KONTAKT: E-MAIL: WWW STRÁNKA: POČET OBYVATEĽOV: ROZLOHA: Starosta obce:
43 42
Nitra Nitriansky 1265 Hlavná 54, 951 26 Šurianky 037/789 60 27 ousurianky@stonline.sk 593 980 ha Viliam Búcora
Základná Charakteristika Obec leží uprostred Nitrianskej sprašovej pahorkatiny, 15,5 km S od Nitry. Vznikla spojením dvoch obcí Šurianky a Perkovce. Prvá zmienka o obci Suran (prvé známe meno) je z roki 1156, keď ostrihomský arcibiskup pridelil jej desiatky kanomikom ostrihomského kostola. Neskôr patrila k Nitrianskemu hradu a od roku 1296 miestnemu zemanovi Martinovi, Bugárovmu synovi. V 13. – 15. storočí bola znovu majetkom Nitrianskeho biskupstva a miestnych zemanov. Prvá zmienka o obci Perkovce pod menom Peerch je z roku 1270. V 13.- 15. storočí patrila Nitrianskej kapitule a dlhodobejšie zemanom z Perku (novšie meno obce). V obci Suran bolo v časoch tureckého zdanenia v roku 1576 zapísaných 3,5 porty. V roku 1600 ju vypálili, v roku 1664 existuje záznam o 8 domácnostiach. V 14.- 18. storočí časť pozemkov obce patrila paulínom. Od 15. storočia majetkové podiely patrili predovšetkým Stiborovcom, Ocskaiovcom, Jesenskovcom, Emodyovcom a Nitrianskemu biskupstvu. Koncom 19. storočia sa majitelia najväčších pozemkov združili do gazdovského spolku. JRD
bolo založené v roku 1950. V súčasnosti obyvatelia pracujú v poľnohospodárstve a v okolí. Rímsko katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v Šuriankach pochádza z 2. polovice 17. storočia. Šurianky mali v roku 1900 336 a Perkovce 122 obyvateľov. Obce sa zlúčili v roku 1909.
43
HISTÓRIA OBCE Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1265. Neskôr patrila k nitrianskemu hradu a od roku 1296 k miestnemu zemanovi Martinovi Bugárovmu synovi. V 13. – 15. storočí bola znovu majetkom nitrianskeho biskupstva a miestnych zemanov ako Ctiborovcom, Jesenskovcom a Emódyovcom. Územie obce svojou geografickou a prírodnou polohou bolo od dávnych dôb príťažlivé na prechodné alebo trvalé osídlenie loveckých skupín roľníckych kmeňov a národov ktoré prechádzali dolinami perkovského potoka. Obyvatelia boli prevažne roľníci. Už v stredoveku boli Šurianky aj sídlom fary. V roku 1600 obec vypálili Turci. Najvýznamnejšou zmenou v živote pospolitého ľudu bola urbárska reforma Márie Terézie. V Šuriankach boli v roku 1796 štyria sedliaci, 12 želiarov a 1 rodina podželiarska. Pre obec bola
44
najhoršia epidémia cholery ktorá vypukla na konci leta 1831. V roku 1851 mali Šurianky 320 obyvateľov. Občanom prisťahovaným z Nemecka židovského vierovyznania dovolili zemepáni a richtári zriadiť židovský cintorín severozápadne od obce. Prvá svetová vojna vzala život 12 občanom obce Šurianky. V roku 1909 sa Šurianky zlúčili s obcou Perkovce.
Zaujímavosti a pamiatky Prvá písomná podložená zmienka o kostole v Šuriankach je rok 1297. Je predpoklad že bol postavený v románskom slohu a bol to kostol sv. Mikuláša. Pri tureckých nájazdoch bol kostol pravdepodobne sčasti zničený. Na starých základoch postavili zemepáni a obyvatelia obce v roku 1637 nový kostol čo nám pripomína letopočet nad hlavným vchodom. Zo starého kostola sa zachoval obraz sv. Mikuláša a tiež plastika Krista na kríži. Nový kostol bol zasvätený Kataríne Alexandrijskej . Súčasnosť chrámu kostola zachytáva charakteristiku barokového slohu. Je jednoloďový neskôr boli pristavené dve bočné časti. V roku 1987 bol značne poškodený požiarom, po rozsiahlej oprave bol v roku 1990 opäť vysvätený. V obci sa nachádza Morový stĺp z roku 1773, ktorý bol v roku 2002 zrekonštruovaný. Pamiatkou miestneho významu bola v roku 2000 rekonštruovaná kaplnka z roku 1889 a zvonička v roku 2001 z roku 1932. Pri farskom dome sa nachádza tiež socha sv. Jána Nepomučského zrekonštruovaná v roku 2008 Na fašiangy sa koná fašiangové posedenie s pochovávaním basy v kultúrnom dome. Každý rok slobodní mládenci stavajú máj v strede obce ktoré vyzdobia dievčence farebnými stužkami. Deti z MŠ a ZŠ pripravujú každoročne kultúrny program ku dňu matiek. Svoj deň majú i deti – Deň detí a tiež otcovia - Deň otcov s bohatým kultúrnym a spoločenským programom. V auguste sa konajú v miestnom parku letné slávnosti kde pozývame účinkovať rôzne súbory a umelcov ako i dychové kapely a spevácke súbory. Na jeseň sa každoročne koná posedenie s dôchodcami ako i pravidelné konanie hodových katarínskych zábav. V decembri prichádza medzi deti Mikuláš a Vianočné zvyky si oživujeme a pripomíname na vianočnom posedení v kultúrnom dome a v miestnom kostole. Partneri, ktorý sa podielajú na financovaní a príprave podujatí: Spoločenské organizácie, OÚ, MOS, miestni podnikatelia, ZMOS región Nitra a Jaslovské Bohunice, Nitriansky
samosprávny kraj. V obci sa nachádza zdravotné stredisko, v ktorom 1x týždenne - každú stredu, ordinuje MUDr. Eva Horváthová a konajú sa tu aj poradne pre mamičky s deťmi s MUDr. Zojou Laukovou.
45
ZBEHY OKRES: KRAJ: PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA: ADRESA OCÚ: TELEFONICKÝ KONTAKT: E-MAIL: WWW STRÁNKA: POČET OBYVATEĽOV: ROZLOHA: Starosta obce:
47 46
Nitra Nitriansky 1156 Zbehy 69, 951 42 Zbehy 037/779 30 48 obec@zbehy.sk www.zbehy.sk 2272 1787 ha Ing. Ivan Habiňák
Základná Charakteristika Zbehy sa nachádzajú v Nitrianskom kraji 8 km severozápadne od okresného, krajského sídla mesta Nitry, 18 km juhovýchodne od Hlohovca a 25 km juhozápadne od Topoľčian. Patrí do kategórie obcí s počtom obyvateľov nad 2 000, súčasťou obce je obec Andač. Obec možno charakterizovať ako vidiecke územie v dosahu pôsobnosti ťažiska osídlenia prvej úrovne mesta Nitra a ležiacej na ponitrianskej rozvojovej osi druhého stupňa, ktorá prepája centrá osídlenia Trenčín, Topoľčany, Nitra, Nové Zámky a Komárno . Obec leží vo výške 144 - 239 m.n.m. v juhovýchodnej časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na nive a terase rieky Nitry a jej sútoku s riekou Radošinka. Rozloha obce je 1 955 ha, z toho časť Andač má 294 ha. Výhodná je aj poloha z hľadiska dopravných sietí, hlavne cestnej. Obec je prepojená na trasy I. triedy č. 64. Cesta spája mestá Trenčín, Topoľčany, Nitra, Nové Zámky a Komárno. Obcou prechádza železničná trať č. 140 (Nové Zámky - Nitra - Topoľčany - Prievidza) a trať č. 141 ( Nitra - Leopoldov ) 47
HISTÓRIA OBCE Katastrálne územie obce Zbehy a miestnej časti Andač bolo osídlené už od praveku , čo dokumentujú významné archeologické náleziská. Je známe osídlenie z neolitu - sídlisko lengyelskej kultúry, pohrebisko zo staršej doby bronzovej, sídlisko maďarskej kultúry tiež zo staršej doby bronzovej, a halštatské pohrebisko zo staršej doby železnej. Na rozhraní 10. a 11. storočia územie južného Slovenska sa stáva časťou formujúceho sa Uhorského štátu, v polovici 11.storočia vzniklo Nitrianske pohraničné vojvodstvo. Pozoruhodnosťou je objav kostrového pohrebiska zo staršej doby bronzovej, zaniknutá stredoveká osada z 12. storočia s románskym kostolom. Maďarský dejepisec Tagányi sa domnieva, že prvá písomná zmienka o Zbehoch je z roku 1156 v záznamoch ostrihomského arcibiskupstva. Ďalšia písomná zmienka o obci je v darovacej listine, prostredníctvom ktorej v roku 1235 daroval kráľ Béla IV. svojmu podkoniarovi Dénesovi hrad Topoľčany i s obcami k nemu patriacimi, sú spomínané Tarnok a Ilowch. Je pravdepodobné, že spomínané Ilowch sú Zbehy (Üzbeg). Prvá celkom jednoznačná a nesporná písomná zmienka o Zbehoch z roku 1292. Obec Zbehy bola okolo roku 1290 majetkom synov akéhosi Cholka : Apora, Ondreja, Mikuláša a Čolka, ktorých ostrihomský arcibiskup zažaloval pre veľkú škodu ,spôsobenú jemu na majetkoch na juhozápadnom Slovensku. Zásluhou príbuzného násilníkov, bratislavského župana Opoha, došlo k dohode, podľa ktorej synovia Cholka odovzdali ostrihomskému arcibiskupovi za náhradu nimi vzniknutých škôd „svoju obec nazývanú Izbeg, v Nitrianskej stolici so všetkými jej úžitkami a v celej jej rozlohe.“ Túto dohodu potvrdzuje listina vystavená v roku 1292 ostrihomským arcibiskupom Ladomeriusom, a listina z toho istého roku kráľom Ondrejom v Budíne. V spomínaných listinách sa obec najčastejšie píše ako Izbeg. Jej meno sa cez stáročia menilo, často ho skomolili pisári, ináč znelo z úst slovenských obyvateľov, ináč ho písali vrchnosti, maďarské, turecké, bachovské, rakúsko-uhorské, ináč ho písali do latin-
48
ských listín. Od 1156 do 1887 sa v takýchto rôznych podobách objavuje: Jegu, Ilowch, Izbegh, Ilisebek, Izbek, Izbég, Izbek, Izbégh, Özbeg – Üzbeg, Jisbégh, Üzbég, Üzbégh, Uesbegh, Üzbük, Zbehy, Üzbúg. Erb obce Zbehy vychádza z historickej pečate obce. Vzhľadom na veľmi častý výskyt postavy sv. Vojtecha v obecných pečatiach a erboch obcí na Slovensku je motív heraldicky upravený tak, že sv. Vojtech v erbe zastupujú jeho atribúty – teda biskupská mitra a tri kopije, poľnohospodársky charakter obce je podčiarknutý dvoma zlatými klasmi. S ohľadom na heraldické pravidlá erbovej tvorby, podľa ktorých je potrebné v erbe klásť kov na farbu , či farbu na kov, je vzhľadom na obsahovú náplň erbu najvhodnejšie sfarbenie - štítové pole modré a erbové znamenia zlaté a strieborné.
Zaujímavosti a pamiatky
činnosti sú pozoruhodné : Rozprávková cesta po obci , Celoobecné dožinky za účasti obce , Poľnofarmy Radar a spevokolov z okolitých obcí, súťaž v prednese poézie a prózy Bajzove Zbehy .
V obci sa nachádza rímsko- katolícky kostol Povýšenia svätého kríža , pôvodom gotický z roku 1397 a renesančne prestavaný v roku 1637. V rokoch 1815 až 1828 tu pôsobil ako farár Jozef Ignác Bajza , priekopník národného obrodenia na Slovensku a jeden z prvých buditeľov Slovákov. Jeho osobnosť má celonárodný a celoslovanský význam. Bol prvý, ktorý napísal román v slovenčine, René mláďenca ,príhodi a skúsenosti „Na jeho pamiatku bol odhalený pamätník v parku blízko fary a každoročne sa v obci poriadajú ,, Bajzove Zbehy“ - recitačná súťaž v prednese slovenskej poézie a prózy detí z MŠ , zo ZŠ, stredoškolskej mládeže a dospelých nielen zo Zbehov ,ale aj z okolitých obcí. V obci sa nachádza pomník padlých hrdinov SNP. V katastri obce na ceste do Hlohovca sa nachádza penzión Hoffer s možnosťou ubytovania , na futbalovom štadióne je ubytovňa so 45 lôžkami. V obci sú aktívne spoločenské organizácie , ktoré svoju činnosť zameriavajú na oživenie kultúry a športu , presahujúce aj jej hranice : Slovenský zväz Technických športov - strelecký klub Zbehy v areály miestnej strelnice poriadajú strelecké preteky za účasti strelcov Nitrianskeho kraja. K tomuto športu vedú aj deti ZŠ , pre ktoré pripravujú pravidelné strelecké preteky. Kynologický klub vo svojom areály pri futbalovom ihrisku združuje milovníkov psov . Ich výcvik rôznych plemien môžu pravidelne vidieť aj deti v programe obce na Medzinárodný deň detí. Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov pôsobí v obci už vyše 50 rokov a za ten čas dosiahli nemalé úspechy v praxi i na celoslovenskej výstave ovocia v Bojniciach. Pravidelne organizujú výstavy ovocia a zeleniny , ochutnávku vín s vyhodnotením najlepších , prednášky odborníkov z VŠP Nitra. Jednota dôchodcov v Zbehoch rozšírila svoju činnosť za hranice obce. Vytvorili spevokol a jeho programom spestrujú mnohé podujatia . Z ich rozsiahlej 49
MAS RADOŠINKA
Alekšince
ČaB
ČAKajovce OBEC KAPINCE
Hruboňovo
lukáčovce
51 50
Jelšovce
malé zálužie
šurianky
Kapince
nové sady
zbehy
Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka: Európa investujúca do vidieckych oblastí
Miestna akčná skupina
RADOŠINKA