Hlas ludu 26/2019 by NVU Hlas ľudu

26. Zlatá brána v Kysáči Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 29. 6. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4861/



Z obsahu

29. 6. 2019 | 26 /4861/

Tohto roku odznel v Báčskom Petrovci už 23. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty. Pravidelne ho každý rok usporadúva Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci. Koncert sme mali možnosť vypočuť si v piatok 21. júna v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára. J. Čiep

Časy sa menia, žiaľ, na horšie. Málo členov, nezáujem a ešte hodne otázok trápia petrovských dobrovoľných hasičov, čo predseda Dobrovoľného hasičského spolku Jaroslav Spevák (na fotke v strede) a prítomní načrtli na výročnej schôdzi v sobotu 22. júna. A. Horvátová

V Srbsku je k dispozícii približne 515 000 ha štátnej pôdy. Poľnohospodárska pozemková správa oznámila ešte na jar, že priemerná cena prenájmu za pôdu priemernej kvality v posledných troch rokoch bola 196,23 eura/ha. Zmeny zákona o poľnohospodárskej pôde by mali byť dokončené na jeseň a odvtedy by chovateľom dobytka malo byť zabezpečené prednostné právo na prenajímanie štátnej poľnohospodárskej pôdy. Ľ. Sýkorová

Uzávierka čísla: 26. 6. 2019

Piate podujatie Vínne plató dňa 22. júna prezradilo, že sa v Starej Pazove, ktorá má dlhoročnú tradíciu v pestovaní viniča a vína, veľmi úspešne pestuje aj vínna kultúra. Organizátori podujatia vyjadrili radosť z úspešnej akcie, ktorá zhromažďuje čoraz viac mladých vinohradníkov a vinárov. A. Simonovićová

Bohatým kultúrno-umeleckým programom v piatok 21. júna kovačický Dom kultúry 3. októbra sa zapojil do oslavy Svetového dňa hudby. V popoludňajších hodinách veľká sieň DK ožila a hudobní nadšenci sledovali vystúpenia mladých talentov. V rámci tejto hudobnej prehliadky sa predstavili interpreti a tanečníci zo základných škôl z Kovačice (na snímke) a Padiny. A. Chalupová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Seriál o veľkej havárii

atastrofickými rozmermi a ničivým dosahom na živý svet havária v Černobyľskej atómovej elektrárni z konca apríla 1986 poznačila svet v celom jeho nasledujúcom období. Stala sa v určitom zmysle symbolom deštruktívnosti vedeckého a technologického pokroku ľudstva a ako taká nevyčerpateľnou témou a inšpiráciou pre mnohé vedecké a umelecké diela. Pre intenzitu a jedinečnosť tejto katastrofy a pre skutočnosť, že mnohé jej okolnosti zostávajú dodnes zahalené tajomstvom, záujem o danú tému nehasne. Aj toto sú niektoré z dôvodov popularity najnovšieho televízneho seriálu Chernobyl z americko-britskej koprodukcie HBO – Sky UK, ktorého premiéra pripomenula 33. výročie veľkej havárie. O nekaždodennom úspechu tohto diela tiež svedčí priemerné hodnotenie 9,5 na najznámejšej internetovej filmovej databáze IMDb. Ide vlastne o miniseriál (5 epizód) s príbehom vo veľkej miere založeným na knihe bieloruskej spisovateľky Svetlany Alexievičovej (ináč nositeľky Nobelovej ceny), ktorej dielo Černobyľská modlitba podáva svedectvá ľudí priamo zasiahnutých haváriou spred vyše tridsiatich rokov. Scenáristom televízneho seriálu je Američan Craig Mazin, spolutvorca niekoľkých úspešných filmových hitov, ktorého predlohu do filmovej podoby impresívnym artistickým spôsobom a za pomoci vynikajúcich hercov stvárnil švédsky režisér Johan Renck. Zvláštnu poetickosť znepokojujúcim scénam a celkovému pochmúrnemu ovzdušiu seriálu pridáva hudba islandskej skladateľky Hildur Guðnadóttirovej, ktorá mala predchádzajúce skúsenosti s významnými menami hudobnej neoavantgardy, akými sú Pan Sonic, Throbbing Gristle alebo Sunn O))). Konečným výsledkom je dielo niektorými kritikmi zaraďované medzi najhodnotnejšie výtvory hraného televízneho programu všetkých čias. Nie všetci sú však oduševnení seriálom.

Terčom kritík sú najmä niektoré vedecké nepresnosti a nelogickosti znázornených scén, ako aj občas prehnané zdôrazňovanie prvkov komunistického režimu v niekdajšom Sovietskom zväze. Nepresné je napr. znázorňovanie umierajúcich ľudí ožiarených radiáciou ako nebezpečných pre iných ľudí, ktorí s nimi boli v kontakte v nemocnici. Naďalej, uvedený spôsob verbovania ruských baníkov potrebných na vykonávanie prác pri zamedzovaní ešte horších následkov havárie vraj nie je v súlade s historickou skutočnosťou a oni tam nepracovali nahí, ako je znázornené v jednej z epizód. Jestvuje rad ďalších poznámok ohľadom nelogickostí v seriáli, ale na druhej strane počuť mienky, že predsa nejde o dokumentárny film, ale o fikciu inšpirovanú skutočnými udalosťami. Často počuť aj kritické tvrdenie, že seriál v podstate predstavuje antiruskú propagandu, lebo podčiarkuje chyby a bezohľadnosť vtedajšieho režimu v Sovietskom zväze. Iní odpovedajú, že toto dielo vlastne nesie v sebe hlbší odkaz a poukazuje na zavrhovanie pravdy a bezohľadné používanie klamstiev zo strany štátneho systemu s cieľom manipulácie s občanmi. V každom prípade Chernobyl asi nikoho nenechá ľahostajným. Stevan Lenhart

V tomto čísle

TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

5 Výstava prác Andyho Warhola 11 Nikto si nezaslúži trpieť násilie

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 Od jesene prednostné právo na nájom pôdy pre dobytkárov?

28 Víťazmi sú Staropazovčania 39 Všetci to vedia, a mlčia Na titulnej strane: Na 26. DFF Zlatá brána v Kysáči sa vystriedalo 29 tanečných a speváckych bodov Foto: Elena Šranková 26 /4861/ 29. 6. 2019

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Zakázané Svet ohrozujú drogy, nás – dažde kamarátstvo Stevan Lenhart

neľubozvučného množstva prejavov domácich politikov príliš trápne zazneli slová predsedu vládnucej strany v Srbsku. Na nedávnom zasadnutí jeho strany totiž verejne vyčítal kolegovi, že často cestuje na luxusné letoviská na ostrovy Brioni (lebo kamarát vraj tam má dom), pričom mu povedal, že „náš národ“ tam nemá kamarátov, a poradil mu (alebo mu vlastne rozkázal?!), nech si radšej nájde kamaráta v Sopote. Tieto slová by možno ani nevyzneli natoľko nepríjemne, keby predseda vládnucej strany nebol zároveň aj prezidentom Srbska, ktorého vyslovené mienky sa predsa chápu vážne. Ako by si občania teda mali vysvetliť takýto prejav najvyššieho predstaviteľa krajiny? Prečo tunajší národ nemá kamarátov na spomenutých ostrovoch v Chorvátsku? Je to jeho osobné, alebo aj oficiálne stanovisko vládnucej strany a štátneho vedenia? Ako by sa po takýchto slovách svojho prezidenta mali cítiť príslušníci chorvátskej národnostnej menšiny v Srbsku? Možno po takýchto vyhláškach považovať Srbsko za „významný faktor mieru a stability v regióne“ (ako to podľa potreby zdôrazňujú viacerí tunajší politici)? Niektorí analytici oceňujú, že verejná politická rétorika v Srbsku sa vrátila na úroveň z 90. rokov, čoho následkom sú narušené diplomatické vzťahy s takmer všetkými susednými krajinami, ktoré boli súčasťou niekdajšej Juhoslávie. Takýto stav neprekvapuje s ohľadom na to, že hlavnými aktérmi takej rétoriky sú dnes zväčša tí istí politici, ktorí sa zúčastnili aj v kreovaní tunajšej politiky v 90. rokoch. Namiesto snáh o napravenie vzťahov medzi našou krajinou a Chorvátskom vyhlášky šéfa srbskej diplomacie sa zvádzajú na kritizovanie a „poúčanie“ tamojších štátnikov prostredníctvom tunajších médií. Skutočné diplomatické umenie...

www.hl.rs

lhé horúce leto sa začalo aj „v kalendári“. Na vnútropolitickom, ako i zahraničnom nebíčku úraduje – a veru dávno – bez prestávky. Vo chvíli, keď začal vznikať tento text, dostali sme do redakcie mail z kancelárie Spojených národov pre drogy a kriminál (UNODC) a v ňom Svetovú správu o drogách roku 2019. Dokument vypracovaný k Medzinárodnému dňu boja proti zneužívaniu drog a nezákonnému obchodovaniu s nimi (26. júna) obsahuje naskutku mrazivé údaje. Okrem iného sa v ňom uvádza, že „približne 35 miliónov ľudí v celom svete trpí na poruchy spôsobené užívaním drog, zatiaľ čo iba jedna zo sedem osôb má možnosť získať služby liečby“. V správe sa tiež uvádza, že až 53 miliónov ľudí užíva opiáty, pričom sú tieto príčinou smrti až dvoch tretín z celkove 585 000 smrteľných prípadov zaevidovaných následne ich požívania roku 2017. V spomenutom roku vraj bralo drogy len pomocou injekčnej ihly úhrnne 11 miliónov ľudí, pritom z tohto počtu 1,4 milióna žije s príznakmi HIV a 5,6 milióna s hepatitídou typu C. Predpokladá sa, že v roku 2017 až 275 miliónov ľudí, čiže 5,5 % svetovej populácie vo veku 15 až 64 rokov užívalo drogy... Ako uviedol denník Politika (a

niektoré iné periodiká v utorkových vydaniach), severu Kosova hrozí humanitárna katastrofa. Údajne tamojšie predajne začiatkom týždňa zostali bez mlieka a múky a vraj sa tak ukazovalo, že vo štvrtok „nebude ani chlieb“. Tzv. dočasné kosovské inštitúcie stále zavrhujú možnosť zrušenia stopercentných poplatkov za tovar zo Srbska. Prezident Kosova Hashim Thaçi síce upozornil na neprajné možnosti takého počínania aj pre Kosovo, nevedno ale, či to myslí vážne (a či je teda na obzore skrat medzi ním a kosovským premiérom Ramushom Haradinajom), alebo ide o fingované „divadlo“. Jedno je isté: nikomu nie je na prospech zlyhanie avizovaného pokračovania stretnutia Belehradu a Prištiny v Paríži. Zároveň je zrejmé, že práve cupkanie na mieste tzv. dialógu vytvára priestor pre nástup do hry hlavných hráčov na svetovej scéne. Analytici poukazujú predovšetkým na skorú „väčšiu úlohu Washingtonu“, trebárs Spojené štáty americké už berie pod svoje horúčka spôsobená budúcimi prezidentskými voľbami, ako i následne enormne sa zostrujúcich vzťahov s Iránom, ktorý si dovolil zostreliť americký dron. Nie je ťažké dovtípiť sa, kto v prípade nástupu do hry s kosovským uzlom „zahrá“ na druhej strane...

Paralelne so zvýšením tenzií na relácii Srbsko – Čierna Hora následne zápalistej rétoriky predovšetkým viacerých médií na oboch stranách ohľadne budúcnosti Srbskej pravoslávnej cirkvi (a jej majetku) v Čiernej Hore, vrásky na čelách riadne prehĺbili aj nedávne lejaky. Predovšetkým ľuďom postihnutým záplavami, ku ktorým došlo jednak následne enormných množstiev spŕšok (v jednotlivých oblastiach i krupobitia), jednak absenciou, respektíve neadekvátnym fungovaním bezpečnostných opatrení. Zrejme v rokoch za nami nebolo nadostač vložené do infraštruktúry, takže sa dokonca aj viaceré belehradské ulice uplynulú nedeľu pozmenili na rýchlo tečúce riečky, pričom vraj o. i. bolo zaplavených na desiatky predškolských ustanovizní. Cynik by povedal, že nie je u nás všetko až také čierne, ako sa zdá. Veď s nástupom turistickej sezóny kompetentní o 12 % zvýšili poplatky za používanie ciest – pre všetky druhy vozidiel. S odôvodnením, že sa tieto poplatky u nás nemenili posledné dva roky a predtým ich zvýšili roku 2009. Zvýšenie by malo mať za následok zväčšenie prílevu do eráru o 1,9 miliardy, čiže celkový zisk z cestného by mal narásť úhrnne na 27,6 miliardy dinárov. Pripravil: Juraj Bartoš

Iný uhol reality Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

Z DRUHÉHO ZASADNUTIA SR NVU HLAS ĽUDU

O rokovacom poriadku správnej rady Elena Šranková

tredobodom druhého zasadnutia Správnej rady NVU Hlas ľudu, ktoré bolo v utorok 25. júna, bol spôsob práce správnej rady a úhrady jej členom. Pri schvaľovaní zápisnice z prvého konštitutívneho zasadnutia členovia správnej rady spresnili niektoré časti a uzhodli sa na tom, aby sa zápisnice písali v slovenčine, a ak je to potrebné, aby sa prekladali do srbčiny. O doterajšom spôsobe práce Správnej rady NVU Hlas ľudu prítomných siedmich členov (z deviatich) informovala tajomníčka ustanovizne,

právnička Anna Kupcová. Ako z jej slov vyplynulo, vždy sa pracovalo podľa rokovacieho poriadku správnej rady, ktorým sa v súlade so Štatútom NVU Hlas ľudu bližšie určuje spôsob práce a rozhodovania a zvlášť práva a povinnosti predsedu a členov SR, príprava a zvolávanie zasadnutí, priebeh a spôsob vedenia schôdze, spôsob schvaľovania rozhodnutí, udržiavanie poriadku na schôdzach, písanie zápisnice a ostatné otázky významné pre prácu správnej rady. Ako Kupcová medziiným informovala, pozvánky na zasadnutie SR sa doručovali poštou s potvrdením o vrátení, ale sa v súčasnej dobe pozvanie a

materiály doručujú aj elektronicky. Keďže rokovací poriadok správnej rady datuje z roku 2005, právnička navrhla možnosť prerokovať o doplnení rokovacieho poriadku v tom zmysle, aby sa pozvania zasielali mailmi. Na otázku predsedu SR Miloslava Chrťana, aké sú skúsenosti s telefonickými schôdzami, odpovedala, že takéto zasadnutia nemali, ale sa to robilo v elektronickej, mailovej podobe, čo sa ukázalo ako dobré. Okrem zmeny ohľadom zasielania pozvánok a materiálov sú možné aj ďalšie zmeny aktuálneho rokovacieho poriadku SR, o čom by sa malo rokovať na budúcom zasadnutí v rámci osobitného bodu.

Predseda Chrťan vyzval členov SR, aby si rokovací poriadok preštudovali a mohli sa ho pridržiavať. Keď ide o úhrady členom správnej a dozornej rady, riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak informoval, že za prítomnosť na zasadnutí predsedom a členom Správnej a Dozornej rady NVU Hlas ľudu patrila úhrada vo výške nezdanenej sumy diéty za úradnú cestu v štáte, ako i úhrada cestovných trov. Výška týchto úhrad zostala nezmenená a toho času vynáša 2 349 dinárov. Na konštatáciu, že počas roka boli 4 zasadnutia SR, bolo počuť otázky, prečo ich bolo tak málo, ako i konštatáciu, že ich teraz bude viac.

NOVÝ SAD AKO EPICENTRUM SVETOVÉHO UMENIA

Výstava prác Andyho Warhola Danica Vŕbová

ndy Warhol, zakladateľ nového umenia a pop-artu, bol jedným z najvýznamnejších umelcov 20. storočia. Jeho diela aj ďalej považujeme za tie špičkové diela súčasného umenia, ktoré krášli jednoduchosť skrývajúca

Sad 2021 – Európske sídelné mesto kultúry), ktorí výstavu usporiadali v rámci projektu Pevnosť mieru, rozhodli usporiadať ďalšie dve obchôdzky výstavy Warholových prác s kustódom Đurićom, ktoré sa uskutočnili 24. júna. Milovníci tohto druhu umenia mali možnosť pozrieť si výstavu v priestoroch

Marilyn Monroe – jedna z najznámejších Warholových prác

mi začiatkami, ktoré najprv boli na poli grafiky, prvými výstavami, vznikom nových umeleckých tendencií v jeho ateliéri, až po svetovú slávu. Samotnou výstavou zahrnutých je 48 Warholových diel, medzi nimi aj tie svetovo známe: Mao Tse-tung, Marilyn Monroe, Campbell’s soup, Speed skater... Jeho diela sú spojením komerčného a avantgardného, práve kvôli jeho ten-

denciám priblížiť umenie všetkým, prekonať predsudky o elitnom umení. Projekt Pevnosť mieru potvrdzuje Nový Sad ako symbol mieru a tolerancie a v rámci projektu sa uskutočnia rôzne výstavy, večierky, predstavenia a koncerty, ale zavítajú aj diela ďalších svetových umelcov, akými sú Yoko Ono a Henri de Toulouse-Lautrec.

Speed Skater – vypracoval ho pre Olympijské hry v Sarajeve v roku 1984

hlbší odkaz. Cez skryté znamenia Warholových diel Novosadčanov v rámci Warholovej výstavy v piatok 21. júna sprevádzal známy herec, výtvarný kritik a znalec dejín umenia Uroš Đurić. Jasná vec, keď ide o výstavu diel takého veľkého umelca a keď tou výstavou sprevádza ďalšia umelecká hviezda, záujem o takéto podujatie je neuveriteľne veľký. A tak sa organizátori (z nadácie Nový • TÝŽDEŇ •

Zbierky zahraničného umenia Múzea mesta Nový Sad do 25. júna. Đurić, ako znalec Warholovho umenia a života, jemu typickým, komicko-úprimným spôsobom sprevádzal obecenstvo rôznymi aspektmi osobnosti Andyho Warhola: začnúc jeho rodičmi, ktorí emigrovali do Ameriky zo Slovenskej republiky, jeho rusínskym pôvodom, detstvom a vyrastaním v chudobnej časti Pittsburghu, pokračujúc umelecký-

Kustódom výstavy bol známy herec a umelec Uroš Đurić 26 /4861/ 29. 6. 2019

Slovensko NA FESTIVALE ART FILM FEST ZAUJALA AJ NAJNOVŠIA SLOVENSKÁ CELOVEČERNÁ SNÍMKA

Loli parádička Rastislav Boldocký

ošice v júni žili filmom, festival Art Film Fest lámal divácke rekordy. Okrem tradične kvalitných zahraničných snímok, tentoraz bodovala aj slovenská kinematografia. Celovečerná prvotina Richarda a Víta Staviarskovcov si dokonca odniesla cenu divákov. „V Košiciach sa veľmi rýchlo rozšírilo, že v meste hrajú film, ktorý treba vidieť. Obe projekcie slovenskej komédie Loli parádička boli veľmi rýchlo vypredané a tí, čo mali na lístok šťastie, boli spokojní,“ napísal o novom slovenskom filme denník Sme. A noviny chválou nešetria ani v hodnotení, podľa nich ľúbostný príbeh outsiderov z východu Slovenska, jarmočného predavača cukroviniek Milana a cigánočky Veroniky, má potenciál zaznamenať komerčný úspech. „Hoci oba-

ja režiséri debutujú, Loli parádičku napísali aj nakrútili pevnou a sebavedomou rukou, citlivo aj so

komédii“ stvárnili Michal Iľkanin a Kamila Mitrášová. Art Film Fest vznikol v roku

Kamila Mitrášová vo ﬁlme Loli parádička (foto: Staviarsky)

zmyslom pre svieži humor. Ich výborné dialógy môžu uspieť aj v slovenských kinách, premiéra je naplánovaná na 18. júla,“ tvrdí Sme. Hlavné roly v „smutnej

1993 v Trenčianskych Tepliciach a je najdlhšie organizovaným filmovým festivalom na Slovensku usporadúvaným bez prerušenia. Od roku 2016 sa organizuje v Ko-

SLOVENSKÁ POLÍCIA V DÔSLEDKU VEĽKÉHO POČTU ÚMRTÍ PRI DOPRAVNÝCH NEHODÁCH SPRÍSNI KONTROLY

Tragický týždeň na cestách R. Boldocký

k sa v najbližších týždňoch chystáte na Slovensko autom, dajte si pozor, ako šoférujete. Polícia avizovala, že sprísni kontroly a vyššie než

bežne zrejme budú aj pokuty za priestupky. Dôvod? Výrazne zvýšený počet úmrtí pri dopravných nehodách – počas týždňa od 17. do 23. júna zahynulo na cestách 14 osôb. „Po poslednom týždni sme

Pri náraze auta do kamióna medzi obcami Telinca a Vráble zahynul 30-ročný spolujazdec (foto: TASR)

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

dospeli do štádia, že prevencia nateraz končí a nastupuje represia voči tým účastníkom cestnej premávky, ktorí si zo zákona o cestnej premávke možno robia trhací kalendár,“ vyhlásil viceprezident Policajného zboru Róbert Bozalka. Ako dodal, tým chcú predísť zbytočným úmrtiam nevinných osôb na cestách. A tých bolo v posledných dňoch až príliš. Zo štrnásť ľudí, ktorí zahynuli počas jediného týždňa, celkovo išlo o 2 chodcov, 1 cyklistu, 3 motorkárov, 5 vodičov a 3 spolujazdcov. Najtragickejším dňom bol minulý piatok, keď zahynulo pri nehodách až sedem osôb. V zrejme najviac medializovanej nehode zahynuli pri čelnej zrážke v Lučenci 37-ročný syn a 61-ročný otec. V prípade už

šiciach. V polovici júna sem každoročne zavítajú tisícky divákov, medzi ktorých patria – milovníci filmu, laická verejnosť, študenti, umelci, filmoví profesionáli a, samozrejme, známe osobnosti filmového sveta. Víťazom tohtoročného festivalu sa stala kolumbijská vojnová snímka s prvkami trileru Monos o tínedžeroch z paramilitantnej jednotky pôsobiacej v džungli. Špeciálnu cenu prezidenta festivalu Milana Lasicu získala slovenská herecká legenda Štefan Kvietik. „Ak človek od niekoho dostane a prijme pozornosť, povedzme formou milého úsmevu, láskavého pohladenia, vrúcneho objatia, dôverne podanej ruky či slovného vyjadrenia uznania a vďaky, mal by si takúto pozornosť vážiť a byť za ňu vďačný. Samozrejme, ak je úprimná,“ uviedol protagonista filmov, ako sú Medená veža či Tisícročná včela. padlo aj obvinenie. Vyšetrovateľ ho vzniesol voči 64-ročnému vodičovi luxusného Porsche Cayanne, miestnemu podnikateľovi Jánovi M. Ako informovali slovenské médiá, policajti mu po nehode namerali 2,5 promile alkoholu. V čom teda budú spočívať sprísnené opatrenia na cestách? „Polícia bude postupovať veľmi nekompromisne, pri prejednávaní priestupkov budeme využívať hornú hranicu sadzieb pokút,“ zdôraznil riaditeľ odboru dopravnej polície Prezídia PZ Ľuboš Rumanovský. Zvýšenú pozornosť budú venovať agresívnym a arogantným vodičom. Okrem dopravných policajtov sa do akcie zapoja aj príslušníci zo železničnej, poriadkovej, prípadne hraničnej a cudzineckej polície. Rumanovský avizoval aj maximálne využitie technických prostriedkov, napríklad meračov rýchlosti. Polícia chce tiež viac kontrolovať alkohol a dodržiavanie sociálnej legislatívy, hlavne obdobia odpočinku. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti ZO ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKY PETROVEC

Ako boli podelené prostriedky pre médiá? Katarína Gažová

ozsiahla rozprava o závažnejších bodoch rokovacieho programu Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec bola príznačná pre 28. zasadnutie, ktoré bolo v stredu 19. júna. Už pri schvaľovaní návrhu rokovacieho programu nastala ostrá diskusia. Výborníci Miroslav Čeman, Spasoje Prodanov a Ondrej Fekete mali námietky proti tomu, že do rokovacieho programu nebola zaradená správa o návšteve predsedu vlády Slovenskej republiky Petra Pellegriniho Báčskeho Petrovca. Pripomienky sa vzťahovali hlavne na zoznam prítomných hostiteľov vysokej návštevy zo Slovenska a poukázali na to, že na zozname neboli niektorí významní činitelia domácej komunity. Podľa ich slov aj niektorí výborníci ZO boli v skupine, ktorá bola zo zoznamu vyškrtnutá iba pár hodín pred návštevou, keď im bolo oznámené, že nemajú byť prítomní. Preto spomínaní výborníci žiadali do rokovacieho programu zasadnutia zhromaždenia zaradiť správu o návšteve predsedu slovenskej vlády, aby aspoň tak získali informácie

o tejto návšteve. Predseda ZO Ján Šuľan nakoniec rozhodol, že táto správa bude zaradená do rokovacieho programu nasledujúceho zasadnutia zhromaždenia v júli. Správu o realizácii rozpočtu Obce Báčsky Petrovec v roku 2018 bližšie ozrejmila vedúca Oddelenia pre rozpočet a financie Anna Vrbov-

2018 podrobnejšie ozrejmil riaditeľ Ljubomir Kabić. Otázky výborníkov sa medziiným vzťahovali na počet zamestnaných v Progrese a na súdny proces, ktorý sa vedie v súvislosti s garážami, ktoré Progres roku 2017 dostal na použitie od lokálnej samosprávy. Na otázku výborníkov riaditeľ Kabić vysvetlil, že podnik Agropetrovec v

Z júnovej schôdze báčskopetrovského lokálneho parlamentu ská. Schválené bolo rozhodnutie o postupe scudzenia nehnuteľností vo verejnom vlastníctve Obce Báčsky Petrovec, čiže o predaji štrnásť bytov. O PROGRESE A PROSTRIEDKOCH PRE MÉDIÁ Správu o realizácii ročného programu hospodárenia VKP Progres za rok

súvislosti so spomenutými garážami sa súdi s lokálnou samosprávou a VKP Progres. Ďalej uviedol, že na neurčitý čas majú zamestnaných 26 robotníkov a angažujú aj robotníkov na určitý čas, aby sa načas vykonali stanovené práce, lebo robotníkov majú málo a práce je veľa.

Najdlhšia diskusia sa viedla o Správe o spolufinancovaní realizácie projektov na uskutočnenie verejného záujmu v oblasti verejného informovania na území Obce Báčsky Petrovec v roku 2018. Na tieto potreby obec vlani vyčlenila 4 milióny dinárov a poskytla ich médiám, ktoré väčšinou neboli z územia obce (z Nového Sadu, Kaća, Belehradu...). Práve preto výborníci z opozičných strán mali námietky, že sa peniaze občanov Báčskopetrovskej obce minuli na médiá z iných prostredí, teda mimo obce. A konštatovali, že na území obce sa tie médiá málo sledujú. Na druhej strane prostriedky neboli poskytnuté tunajším médiám, ktoré sústavne informujú o udalostiach v Báčskopetrovskej obci. Na tento rok je na spomenuté účely určených 5 miliónov dinárov, ktoré ešte neboli rozdelené. Rozprava bola taká búrlivá, že ju predseda zhromaždenia Ján Šuľan musel prerušiť. Správu nakoniec predsa schválili a pripomienka opozície bola, aby sa tohto roku dbalo, ktorým médiám sa prostriedky rozdelia. Výborníci schválili aj správu o realizácii programu práce Zhromaždenia obce B. Petrovec na rok 2019 (I. a II. kvartál). Medzi výborníckymi otázkami boli aj tie o postrekovaní komárov na území obce, ktoré nedalo očakávané účinky.

ZASADALO ZHROMAŽDENIE OBCE PLANDIŠTE

Obec nemôže financovať protiľadovcovú ochranu Vladimír Hudec

a svojom 29. zasadnutí v piatok 21. júna Zhromaždenia obce Plandište schválilo správy o činnosti ustanovizní, ktorých zakladateľom je obec. Výborníci jednohlasne schválili správy o práci a finančné správy Kultúrneho strediska Vuka Karadžića, Červeného kríža, Ľudovej knižnice, Historického archívu so sídlom v Belej Crkve, Strediska pre sociálnu prácu, Domu zdravia 1. októbra. Pripomienky mali iba k uskutočneniu plánu a programu domu zdravia. Výborník Vladimír Hudec totiž nastolil otázku fungovania pohotovostnej služby, ktorá často mešká, čo v situácii, keď je každá minúta vzácna, dodatočne ohrozuje ľudské životy. Riaditeľ domu zdravia Dr. Drago Božić súhlasil, že problém jestvuje, a preto sa snaží zodpovedných v Ministerstve zdravotníctva presvedčiť, že tento dom zdravia potrebuje vlastnú pohotovostnú službu. – Ak môže Obec Opovo, ktorá je • ĽUDIA A UDALOSTI •

možno menšia od našej, mať pohotovostnú službu, prečo by sme ju nemohli mať aj my? My síce máme službukonajúcich vodičov, ktorí čakajú doma na pozvanie na intervenciu, ale treba vedieť aj to, že naši vodiči majú nadbytok odpracovaných hodín, ktoré im nemôžeme zaplatiť, takže práve v týchto dňoch narážame na tichý štrajk vodičov. Na tento problém sa však treba pozrieť aj z iného uhla. Ak pohotovosť mešká, ohrozený je pacient, ktorý súrne potrebuje lekársku pomoc. Na druhej strane ukrátení sú aj pacienti, ktorí možno nie sú životne ohrození, ale zostanú v ambulancii čakať, až sa lekár vráti z intervencie. Vlastne tento systém, podľa ktorého je zvolený lekár v zmene zároveň aj pohotovostným lekárom, vonkoncom nie je dobrý a spôsobuje nám početné problémy. Mám nádej, že v ministerstve budú mať pochopenie, a dobre je, že táto otázka bola nastolená aj v zhromaždení. Výborníci schválili záverečný účet obce, správu o práci Obecnej rady a rozhodnutie o práve nezamestna-

Z protiľadovcovej stanice v Hajdušici raketu nikto nevystrelil už niekoľko rokov ných rodičiek na materský príplatok. Na tento príplatok v sume 10 000 dinárov má právo každá nezamestnaná rodička počas prvého roka života dieťaťa, ktorá na území obce nepretržite žije najmenej jeden rok. V súvislosti s tým bolo počuť poznámku, že vzhľadom na spôsob života a náhľady mladých ľudí na manželstvo vonkoncom nie je reálne podmieňovať, že rodička musí byť rok prihlásená v obci, aby mala právo na príplatok. Okrem toho sa nastolila otázka, akú sumu bude dostávať rodička, ktorá porodí napríklad dvojičky alebo trojičky. Predseda zhromaždenia Endre Szabó uznal, že obe poznámky sú miestne, ale rozhodnutie bolo schválené v na-

vrhnutom znení. Celkom na záver zasadnutia výborník Sava Savkov nastolil otázku fungovania protiľadovcových staníc a uviedol údaj, že na území obce fungujú iba dve, hoci aj tie sú otázne, lebo strelci nie sú spokojní s úhradou. Predseda obce Jovan Repac súhlasil, že problém jestvuje: – Aj my na rôznych seminároch upozorňujeme na ten problém, ibaže obec podľa zákona nemá právo kupovať rakety ani dodatočne stimulovať strelcov, ktorí to robia za naozaj smiešnu sumu 5 000 dinárov. Obce, ktoré to v uplynulom období robili, neskoršie mali problémy pre neúčelové míňanie rozpočtových prostriedkov.

26 /4861/ 29. 6. 2019

Ľudia a udalosti DOBROVOĽNÝ HASIČSKÝ SPOLOK V BÁČSKOM PETROVCI

sa na súťažiach, dokonca ani so staršími skupinami. Nemáme ani pionierky a pionierov, bez ktorých žiaden spolok nemá budúcnosť. Musíme sa vynasnažiť, aby sme v dohľadnom čase prilákali mladých záujemcov, predovšetkým deti, aj napriek neblahej situácii Anna Horvátová bovať vo všetkých segmentoch. aj k rôznym akciám v Petrovci v celej krajine, keď nemáme času Zákonom sú konečne doriešené a okolí. Pohotovostní sú na Sláv- takmer ani pre rodinu, a kdeže ýznam organizovaného zdroje stáleho financovania DHS, nostiach, oslavách Dňa Petrovca, ešte pre dobrovoľnícku činnosť. pôsobenia hasičov v Báč- hoci sa to ešte celkom nespresnilo ešte stále pestujú tradíciu dví- Znepokojuje počet členov, ktorí skom Petrovci ocenili ešte hania a váľania mája, kde uvítali si aj napriek povinnostiam nájdu v roku 1891 a práve vtedy 6. júla členky Spolku petrovských žien voľný čas v prvú nedeľu v mesiaci, dobrovoľníci založili Dobrovoľný a členov cirkevnej dychovky, a vo ale aj inokedy, aby sa v spolku hasičský spolok, ktorý nepretržite svojej primárnej činnosti – inter- cez teoretické a praktické aktivipôsobí dodnes. Avšak či sa môže venciách pri požiaroch. Stačia sa ty uschopnili na našu základnú pochváliť až takým zanietením popri tom všetkom aj edukovať? činnosť – na prevenciu hasenia a pochopením zo strany obča„Účastní sme boli na seminári požiarov, ale aj na iné aktivity nov a vedúcich činiteľov, je veľmi pre vedúcich spolku a 1. Kon- v rámci DHS. Na to nás dokonca otázne. Skôr smutné, keď sa na grese hasičstva v Novom Sade, nútia technológie modernej doby. výročných schôdzach stretnú na okrúhlom stole vo Vrdniku. Preto je potrebné, aby sme sa priledva tridsiati, keď je dobrovoľSnažíme sa pozvaniu vyhovieť. spôsobovali a držali krok s dobou.“ níkov sotva sedem. Vieme vôbec Odchádzame aj na výročné Tento a ďalší rok bude pre doceniť význam pôsobenia dobschôdze iných DHS a združení, dobrovoľné hasičské spolky vo rovoľných hasičských spolkov? Jaroslav Spevák a tak vlastne rozvíjame spoluprá- Vojvodine rozhodujúci, čo sa týka Zdá sa, že ani nie! cu a rozširujeme si kruh priateľov. ďalšieho jestvovania a práce. PriČlenovia petrovského Dob- a nezačalo fungovať, takže nám aj Treba osobitne spomenúť účasť nášajú to nové pravidlá a zákon, rovoľného hasičského spolku naďalej zostáva o pomoc sa ob- na Májových stretnutiach hasičov podľa ktorých sa bude pracovať, sa stretli 22. júna na výročnej racať na lokálne inštitúcie, obec, v Despotove a na 1. Stretnutí ale nie všetky sú v prospech spolschôdzi, ktorú už roky organizujú tiež na sponzorov a na vlastnú slovenských hasičských spolkov kov. Žiaľ, niektoré spolky aj zanikv Klube poľnohospodárov. Z hostí prácu. Pomocou týchto zdrojov v Hložanoch. V spolku sa však nú: „My sa snažíme prispôsobiť ich poctili kolegovia hasiči z Hlo- podarilo sa nám zabezpečiť nové nestretáme často, tie bežné otáz- pravidlám, aby viac ako 125-ročžian, predstavitelia Miestneho plastové vchodové dvere, ako ky riešime telefonicky,“ hovorí ný spolok s bohatou tradíciou spoločenstva Báčsky Petrovec i do miestnosti, kde sa nachádza Spevák. nezanikol, i keď záujem o túto a Spolku petrovských žien. dobrovoľnú prácu nie je. Nepočetných prítomných Vytýčili sme si aj plány na privítal predseda DHS Jabežný rok, avšak uvidíme, roslav Spevák a následne čo z toho realizujeme. Prpodal aj správu o činnosti, voradé je vynovenie proz ktorej sa dozvedáme, že sa tipožiarnej techniky a vývšemožne snažia, vynaklastroja, ako i vykonávanie dajú úsilie, ale narážajú na prevenčných prác a aktivít neblahú situáciu. Záujem prostredníctvom a za ponie je ani v spoločnosti, ani moci lokálnych médií. Boli nových členov nemôžu priby sme radi a dokonca je lákať. Môžeme iba spomínať to i prepotrebné, aby do na časy, keď roku 1911 do našich radov prišli mladí Petrovca z Budapešti bola členovia. Veď niežeby sme privezená prvá striekačka, nemali mladých členov, nie ručná, ale motorová, ale odišli buď za prácou čo pre tie roky bol skutočný Hŕstka prítomných členov a hostí na výročnej schôdzi Dobrovoľného hasičského alebo do škôl na Slovenúspech. sko. Práve z toho dôvodu spolku Báčsky Petrovec „Náš spolok ako humapropagujeme požiarnictvo nitné združenie občanov medzi žiakmi základných vykonáva funkcie, na ktoré je rádiostanica. Takto sa môžeme V prípade požiaru intervenujú škôl, gymnazistami, ale aj v škôlzameraný. Dokonca nielen v Pet- starať aj o starú budovu spolu so za minútu, na miesto intervencie ke. Smutný je fakt, že nám teraz rovci, ale kryje aj susedné dediny skladmi a garážami, ale aj kúpiť stihnú za cca 9,7 min., požiar loka- pomáhajú tí, ktorým sme my poKulpín a Maglić a tiež Hložany spo- ručné hasiace prístroje (prach lizujú za 10,2 min., v závislosti od máhali pri zakladaní spolku. Ale na lu s profesionálnou požiarnickou a CO2). Spomenúť treba, že nám intenzity, a likvidujú za 18,8 min. druhej strane sme aj radi, že nám záchrannou jednotkou DHS Hlo- lokálna samospráva vyfinancovala Ale predsa niečoho sa musia má kto podať nápomocnú ruku. žany. Táto spolupráca má pre celú aj kúpu hasiacich prístrojov a vý- aj vzdať: „Pre veľký vekový roz- K tomu by sme si chceli vynoviť aj obec nesmierny význam, preto sa stroj pre protipožiarne jednotky.“ diel medzi staršími a mladšími uniformy, keď niekde ideme, aby musí aj naďalej rozvíjať a prehlDobrovoľníci prikladajú ruky požiarnikmi nezúčastňujeme sme boli za príklad.“

Podporujú nás tí, ktorým sme pomáhali pri zakladaní

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PADINSKÍ POĽNOHOSPODÁRI ZNOVU V AKCII

Urovnali cesty, aby mohli žať Anička Chalupová

sobotu 22. júna v Padine sa uskutočnila druhá tohtoročná akcia rovnania poľných ciest. Nielen do padinského chotára, ale aj všade tam, kde Padinčania hospodária, krátko po 8. hodine ráno vyrazilo zhruba 30 poľnohospodárov, ktorí sa zhromaždili na dvoch miestach: pri tzv. Jahodárni a pri Poľovníckom dome. Podobnú akciu zrealizovali aj v polovici marca

dimirovcu. Druhá skupina urovnávala cesty smerom k Uzdinu, Kovačici a k Dobrici. Akciu viedol Ján Soják, predseda Združenia poľnohospodárov v Padine. – Vzhľadom na to, že za posledných 50 dní bolo veľa zrážok, ktoré značne poškodili poľné cesty, a blíži sa žatva, rozhodli sme sa dnes prísť s traktormi a koľko-toľko urovnať poľné cesty. Po uplynulých zrážkach a búrkach s krupobitím padinský chotár je vo veľmi smutnom stave. Napo-

začiatku žatvy, obilniny majú naliate zrno, ktoré po krupobití spadlo na zem. Keď ide o škody

– Združenie, ktoré počíta zo 60 členov, má veľmi dobrú spoluprácu predovšetkým s Poľovníckym spolkom Zajac. Vždy sú ochotní vypožičať nám miestnosti, keď máme nejakú prednášku pre poľnohospodárov alebo treba pripraviť a nachystať obed pre

Stav obilnín v padinskom chotári po búrkach s krupobitím

Najprv káva, potom robota! Ján Soják, predseda združenia (sedí v úzadí z pravej strany), v rozhovore s účastníkmi akcie

aktuálneho roku, keď sa v tradičnej akcii zúčastnilo zhruba 80 poľnohospodárov. Po krátkom dohovore sa účastníci akcie rozbehli v dvoch smeroch. Jedna skupina poľnohospodárov s traktormi a prívesnými strojmi šla rovnať poľné cesty smerom k Debeljači, Banátskemu Novému Selu a k Vla-

sledy bolo registrované krupobitie v raných hodinách 22. júna v častiach padinsko-samošského chotára. Rozhodli sme sa urovnať cesty a čím skôr zožať pšenicu a jačmeň, aby sa aj tá aká-taká úroda z poľa doviezla domov, – uvažuje Ján Soják. Podľa správ z médií ľadovcové krúpy v Banáte miestami zanechali pustotu. Aké škody zapríčinili na plochách, ktoré obrábajú Padinčania? – Navštívili nás a pritom situáciu zmapovali aj odborníci z poisťovní. Odhadli, že doteraz na niektorých pozemkoch v kovačickom chotári škody dosahujú až 30 percent. V tomto momente najväčšmi je poškoPre nadbytok vody slnečnica miestami zakrpatela dená pšenica a jačmeň. Sme na samom (na snímke medzi Kovačicou a Padinou)

• ĽUDIA A UDALOSTI •

na plochách pod kukuricou a sl- účastníkov akcií a pod. Dobrú nečnicou, o tom sa bude neskoršie spoluprácu máme aj s padinskými hovoriť, lebo tieto dve kultúry sa ekológmi a Verejným komunálmôžu ešte zrehabilitovať. Zhruba nym podnikom Padina. Niekedy povedané, situácia v chotároch je rôznorodá. Tam, kde padá dážď, tak padá už navyše, a tam, kde nepadá, je veľmi sucho. V starom padinskom poli je napr. problém s deficitom vlahy. Prípady sú všelijaké, od deficitu vlahy, po krupobitie, blato... Zaujímavý rok začnúc od októbra 2018 až do januára 2019, a potom ani v apríli nebolo dažďa, teraz je miestami preveľa vlahy, Ani suchá pôda neprospeje porastom – vymenúva straty predseda Združenia padinských vieme spoločne usporiadať pekné akcie. Keď sa otázka týka spolupoľnohospodárov. S akým množstvom obrá- práce s lokálnou samosprávou, tak bateľných plôch hospodária Obec Kovačica tiež pomáha. Ako kedy môže, tak toľko pomôže a dá. Padinčania? Akciu rovnania poľných – Neviem a myslím si, že to ani poľnohospodári nevedia presne. ciest v Padine účastníci uzavreli Aká je spolupráca Združenia pri občerstvení, ktoré si padinskí padinských poľnohospodárov poľnohospodári, podobne ako s inými spolkami v Padine? Po- aj palivo, zaplatili z vlastnej peňaženky. máhate si navzájom? 26 /4861/ 29. 6. 2019

Ľudia a udalosti S DROBNOCHOVATEĽOM SÁNDOROM KALAPÁTIM Z BAJŠE

Láska k operencom ich robí lepšími Juraj Bartoš

rošku sme túto tému veruže spálili. Do Bajše sme sa dostali krátko pred začiatkom oslavy dňa dediny. Keďže sa furt čosi dialo, čas odchodu sa neúprosne blížil. Tak sa ukazovalo, že z návštevy u predsedu Združenia drobnochovateľov Obce Báčska Topola Sándora Kalapátiho, o ktorej sme s ním hovorili počas marcových Bajšianskych priadok, nebude nič. Ani by nebolo, keby (zase raz) nezaúradoval pán doktor Aleksander Totišasegi... Necelú polhodinku pred odchodom posledného spoja z Topole sme na tvári miesta. Stúpame od klietky ku klietke, z jedného kurína do druhého –tretieho... Tu chocholaté sliepky, tam obrovské perličky – u nás známe aj ako „čengerky“ (samec má vraj 2,5 až 3 kilogramy), onam kačice... „Odkedy sa zaoberáte drobným chovom?“ pýtame sa pána Kalapátiho. „Odkedy existujem. Drobné živočíchy ma zaujali ešte v rokoch detstva, pravdaže, na tejto úrovni som sa im začal venovať neskoršie.“ „Takže vás k tomu viedli rodičia...“ „Vyrastal som u starého otca a babičky; najprv som odkukal, ako ujo pestuje holuby, a toto sme začali robiť pred desiatimi rokmi z iniciatívy syna.“ „Ámos, dobre vravím...?“ „Áno, vtedy si kúpil prvý pár na výstave v Sombore...“ dosvedčí Kalapáti junior. Zas len ponechá hovoriť otca: „Holuby a hrdličky mám, ako som povedal, od malička; mal som už v osemdesiatych rokoch i kury, ale nie takéto s bielymi chocholmi... Neľutoval som ani peňazí, ani času, aby som zohnal všetko toto, čo vidíte. Precestovali sme kvôli nim Európu. U nás síce sú chochláče, ale napríklad červené či žlté, ale tieto s holým krkom v tejto časti Európy máme iba my; nájdete ich ešte v Holandsku a Nemecku.“ „A kde ste sa teda k týmto s holým hrdlom dostali?“ „Hm... to sa proste podarilo. Čo je na tom najsmiešnejšie – nie mne, lež istej žene, s ktorou sa poznáme dávnejšie. Pýtala si vajíčka, dal som jej, po čase sme odišli k nej, keď tam, vidíme – vyliahli sa jej chochlaté kuriatka s holým hrdlom... Teraz ich máme

www.hl.rs

aj my, dokonca v piatich – šiestich farbách.“ „Tak, reku,“ pýtame sa Ámosa „ty si vinník, že sa to u vás takto rozbehlo. Kde si prišiel na ideu...?“ „Fáral som internetom, naďabil som na fotky týchto chochláčov, no a tak...“ Hrdličky a holuby hrkútajú, sliep-

„Nie, my nie sme tučniaky, lež kačice...“

Otec a syn

povedľa pokojne leží na vajíčkach, kým sa kolo nej špacíruje kačiak a o kúsok ďalej je biela divá kačica. Kalapátovci ich chcú skrížiť... Hen tam v osobitnom neveľkom kuríne si všímame pár kačíc, ktoré vykračujú vzpriamene, pripomínajú tak po troške tučniakov. „Nevedia letieť. Vyšľachtili ich Španieli, aby zbierali slimáky, tie holé, červenej farby.“ Či už sa nerady fotia, alebo nemajú rady neznámu spoločnosť, len zaraz odpochodovali do skrýše. Zato ale hneď namierime objektívom foťáka na prekrásne rozšírený chvost páva. Lež jeho majiteľ ho bleskove stiahne a s postojom ochrancu nervózne prešľapuje z nohy na nohu pri svojej družke... „Páv šíri chvost, iba keď dvorí svojej dáme...“ povie Kalapáti starší a ukazujúc, čo práve má v rukách, dodá: „Toto je holúbok diamantový, najmenšie plemeno holubov.“ Vtáča je „veľké“ približne ako väčší vrabec. Po chvíli už Ámos vyťahuje z klietky holuba, pustí ho na trávu a ten, namiesto toho, aby vzlietol, iba trepoce krídlami otáčajúc sa kolo vlastnej osi; je to tzv. prevrtač, u nás známy aj ako purclík. „A tamten hore, na streche?“ „Toho ani jastrab nelapí?“ „Akože...?“ „Lebo robí vo vzduchu ,figúrky a jastrab nemôže tak rýchle meniť

smer ako on. Hovoríme mu holub – motýľ.“ Treba veruže na všetko mať nielen času, ale aj materiálu, i peňazí, uvažujeme pri letmej obchôdzke krásnej drobnej živočíšnej operenej ríše. Kalapátovci, vravia, nemajú vlastnú pôdu a teda nedopestujú proso, kukuricu, jačmeň... Všetko kupujú. Vlastnia iba dva fóliovníky a všetci sú navyše zamestnaní. Okrem platov tu je predovšetkým veľká láska k tomu, čím sa zaoberajú na vysokej úrovni. Veď majú už riadnu hŕbu diplomov, medailí a pohárov, ktorými sa operili či ovenčili ich miláčikovia na výstavách doma i v zahraničí. „Na vašej bráne sme si všimli figúry koní a na dvore cítiť maštaľ...“ O chvíľku sme, hoci už riadne straší časová tieseň, v stajni. „Žiaľ, kobyla má malé žriebätko, ale ho nechce kŕmiť, takže to robíme sami, pomocou cumlíka...“ uzavrie krátky príbeh Kalapáti senior; pokojným láskavým úsmevom bodku za ním položí junior. Pálim preč s krásnym pocitom z videného a tak trochu s výčitkami svedomia, že sme s týmito ľuďmi a ich operencami nezostali dlhšie. Zrejme by sme nazreli hlbšie do studne, z ktorej čerpajú lásku k tomu, čím sa zaoberajú a čo ich dozaista robí lepšími ľuďmi.

Tohto holuba nelapí ani jastrab

ky kotkodákajú, kohúty dávajú na vedomie, kto je tu pánom; keď sa k nim priblížime, ozvú sa aj kačice, samozrejme, i husi; perličky („čengerky“) svojím prenikavým hlasom všetkým oponujú. „Tu máme párik afrických hrdličiek; kvôli takýmto sa kedysi do Juhoslávie hrnuli lovci z Talianska...“ vraví Sándor a Ámos nám pohľad usmerňuje na stĺp, spoza ktorého nedôverčivo vystrkuje hlavu veverička. Divá kačica s chocholom tu

Informačno-politický týždenník

Chochlaté krásavice • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z PREDNÁŠKY V STAREJ PAZOVE

NA PRIJATÍ V OBCI BÁČSKY PETROVEC

ska, predstavila Danica Todorov, ktorá okrem iného uviedla, že jeho ebata o násilí na ženách, cieľom je prispieť k integrovaniu ktorá sa konala vo štvrtok služieb zameraných na ochranu 20. júna, vyvolala záujem žien a detí, ktoré zažili násilie v roStaropazovčaniek. Podujatie v dine a v partnerských vzťahoch, rámci projektu Integrované od- žien s invaliditou, žien rómskej povede na násilie na ženách a príslušnosti a žien z rurálnych dievčatách vo Vojvodine zorgani- oblastí. Ďalej sa stručne zmienila zoval Pokrajinský sekretariát pre o novom zákone o zamedzení násociálnu politiku, demografiu a silia v rodine a ozrejmila niekoľko rodovú rovnosť v spolupráci s prípadov násilia s vysvetlením, čo mimovládnymi organizáciami z v takých prípadoch treba robiť. Nového Sadu a zo Starej Pazovy. Potom nasledovala diskusia, do Prednáška sa konala v miestnos- ktorej sa zapojila väčšina prítomtiach evanjelickej fary za účasti ných, medzi ktorými boli farárka predstaviteliek staropazovského Svetlana Vojnićová-Feldyová a farár Igor Feldy. Po diskusii prednášateľky uzavreli, že pomocou edukácie treba preventívne pôsobiť, aby sa zamedzilo násiliu na ženách, prípady ktorého sa zo dňa na deň čoraz častejšie vyskytujú v našom okolí. Jednotlivci by Debatu viedli Danica Todorov a Snežana Jelisavac mali podporiť obete násilia, združenia a Združenia pre pomoc mentálne inštitúcie by mali poskytnúť konnedostatočne vyvinutým osobám krétnu pomoc, pričom je veľmi (MNRO) a Združenia staropazov- dôležité, aby spolupracovali naských žien. vzájom a konali čím rýchlejšie. Prítomných na prednáške priví- Pointou prednášky bol záver, že tala Snežana Jelisavac, predsed- nikto si nezaslúži trpieť násilie. níčka pazovského Združenia pre Stará Pazova je jednou z desiatich pomoc MNRO. Spomínaný pro- obcí vo Vojvodine, kde sa organijekt, ktorý podporuje vláda Švéd- zujú debaty tohto druhu.

Anna Horvátová

Nikto si nezaslúži trpieť násilie Anna Simonovićová

Vukovci u predsedu obce

o veľkej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec 24. júna na poludnie predseda obce Srđan Simić prijal nositeľov Vukovho diplomu v školskom roku 2018/2019 zo základných škôl z územia obce – z Petrovca, Kulpína a Hložian a z Gymnázia Jána Kollára. Zaželal im aj v ďal-

drej Gier a Kristína Speváková, ktorá sa stala aj žiačkou generácie. Vukov diplom za dosiahnuté úspechy počas osemročného vzdelávania z hložianskej Základnej školy Jozefa Marčoka Dragutina získali Anna Hrubíková a Elena Zvarcová, ktorá je zároveň žiačkou generácie. V kulpínskej Základnej škole Jána Amosa Komenského sa Vu-

Vukovci s predsedom obce Simićom a spolupracovníkmi

šom vzdelávaní veľa úspechov a tiež aby sa hrdí a s ešte väčšími vyznamenaniami vrátili do svojho rodiska. Po príhodnom prívete nositeľom Vukovho diplomu odovzdal darčeky, a to externú batériu a knihu, zatiaľ čo žiakom generácie udelil tablet a knihu. Z petrovskej Základnej školy Jána Čajaka si Vukov diplom zaslúžilo šesť žiakov: Maja Hricová, Dávid Opavský, Adela Beníková, Simona Ðurićová, Alexander An-

kov diplom dostal trom žiačkam, a to Teodore Červenej, Timei Čemanovej a Maji Popovickej, ktoré sa stali aj žiačkami generácie. Nositeľmi Vukovho diplomu na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom sú: Branislav Pop, Darina Bažíková, Denisa Demrovská, Emília Jana Pálešová, Martina Pintírová, Ida Šagátová, Jovan Kiš, Nina Polićová, Jovana Zarupská a Dávid Fic, ktorý sa stal aj žiakom generácie.

STRETNUTIA GENERÁCIE patria medzi tie najkrajšie akcie. V nejednom oku sa zaleskne slza radosti, spomienky striedajú jedna druhú. Spomínajú sa iba tie pekné chvíle, menej pekné, ak aj boli – časom vybledli. V sobotu 8. júna sa stretla petrovská generácia 1974, po tridsiatich rokoch od skončenia Základnej školy Jána Čajaka. Triednickú mali, ako je to zvykom pri stretnutiach, v základnej škole, a potom pokračovali v zábave a kamarátení na Petrovskej čárde. Stretnutie poctili aj ich učiteľky: Anna Peťkovská, Zuzana Lekárová, Katarína Jovankovičová a riaditeľka Vlasta Werleová, vtedy učiteľka, a zaspomínali si i na tie, ktoré neboli v ten večer s nimi, a to na Zuzanu Pucovskú, Katarínu Častvenovú a Annu Miklovicovú. ah Foto: z archívu vs • ĽUDIA A UDALOSTI •

26 /4861/ 29. 6. 2019

Ľudia a udalosti JÁNOŠÍCKE FRAGMENTY

Zmizli písmená, aj ľudí ubúda... Juraj Bartoš

o O o Spomínam si, ako v Hlase ľudu va roky márne meliem odporovali môjmu naliehaniu, o tom, že by sme k jubileu aby sme uverejnili fotografiu, na Hlasu ľudu mali pripraviť ktorej je pamätník s (teraz už veru výstavu fotografií, ktoré novinári neexistujúcim) nápisom: Pa lým ojovníkom Jánošíka 941 – 1945; vraj niekto by sa pohoršoval, že tam chýbajú dve písmená a 1 číslica. Redakcia by vraj z toho mohla mať problémy... Na rozdiel od vtedajšej krajiny menom Socialistická federatívna republika Juhoslávia predsa ich „nemala“. JuPamätník padlých bojovníkov (1989) hosláviu odviali vetriská silnejšie nášho týždenníka urobili pred než tie, ktoré zmietli písmenká viacerými desaťročiami. V korelácii z pamätníka pred dvorom jános tými dnešnými by bolo mož- šíckej základnej školy... né získať čiastočný obraz o tom, o O o ako sa menili dediny, mestá a ich Vlani uplynulo 130 rokov od ľudia. Toť som pred rokom-dvo- posvätenia evanjelického chrámu ma vyhrabal z osobného archívu v Jánošíku. Terajší farár tamojšieniekoľko záberov, ktoré vznikli ho evanjelického zboru Slađan pri mojej, tuším, druhej návšte- Daniel Srdić zaviedol doň účastve Jánošíka roku 1989, kde som, níkov 48. Stretnutia pod lipami. zhodou okolností, bol aj vlani Zaraz prehovoril z neho historik v auguste a teraz 8. júna, keď sa tu a etnológ: „V Jánošíku, Padine konalo 48. Stretnutie pod lipami. a Kovačici sa kostoly počas Sviatku

Pamätník padlých bojovníkov (2019) V pokračovaní nasleduje zopár fragmentov z mojich stretnutí s dedinkou, ktorú krášlia usilovní dobrí ľudia a višne...

www.hl.rs

pamiatky zoslania Ducha Svätého na apoštolov ozdobujú ručníkmi. Nakoľko viem, to sa nerobí nikde inde v evanjelických slovenských

Informačno-politický týždenník

zboroch v Srbsku. Stretol som sa však s takouto výzdobou aj v Maďarsku, tiež v Rumunsku (v

oboznámil aj s historiátom kostolných obrazov; k nim sa vrátime inokedy. Tu len spomenieme, že v Jánošíku pôsobí trinásť rokov. Predtým tu, vraví, bývalo 15 – 18 konfirmandov; teraz mal len šiestich. Lebo: „Málo detí sa rodí, veľa ľudí odchádza...“

Terajší jánošícky ev. farár Slađan Daniel Srdić Sedmohradsku) a niekde v južnom Rakúsku. Čiže nezávisí od vierovyznania, skôr toto vyzdobovanie závisí od regiónu a povedal by som, že je príznačné pre Panóniu.“ Pán farár dodal, že písané zdroje ohľadne tejto veci neexistujú, a vyrozprával, ako to sám vidí: „Predtým ako vzniklo kresťanstvo, Židia na tento deň oslavovali Sviatok stánkov ako spomienku na deň, kedy boli vyvedení z Egypta, a stavali stany. Po druhé: jedna žena v Kovačici mi dávno povedala, že ručníky zavesené pozdĺž symbolizujú ohnivé jazyky nad hlavami učeníkov, ktoré sa ukázali Anna Benková v podobe ohňa na prvé Turíce, teda ako symboly plameňov. Tretie vysvetlenie sa mi na ozrejmenie tohto zvyku zdá najpravdepodobnejšie. Naše prastaré mamy pred sto a viac rokmi do kostola prichádzali na Turíce len s novými, najsviatočnejšími ručníkmi na hlave – aby boli požehnané, a tak zrejme zostala tá tradícia, tá symbolika.“ Srdečný pán farár Srdić nás

o O o Vlani Spolok žien Jánošíčanka získal priestor „na pľaci“ a zriadil tam etnoizbu. Pozreli sme si vystavené obrazy jánošíckych výtvarníkov a etnografické exponáty, z ktorých sú niektoré na predaj. O expozícii nám hovorila spolkárka Anka Benková. Je tu toho naskutku habadej. Ozajstný sviatok pre oči,

skutočný dotyk s minulosťou. Dobové šaty mladoženícha a mladuchy, ručníky; podaktoré, ak práve nemajú sto rokov, veľa im k stovke určite nechýba. „To nám vypožičala jedna členka nášho spolku; dostala ich od sestry svojej mamošky... Tento ručník mi dali moja starká do daru, boli jedinica, keď som mala 18 rokov, a to bolo veľmi drahuô: jedna krava – jeden ručník.“ • ĽUDIA A UDALOSTI •

Kravu cez plecia si veru mohli dovoliť len dievky z bohatých rodín, napadlo mi pri pohľade na nábytok a odev od rodiny Kolárovej. Pohľad upúta predovšetkým umývadlo „skryté“, t. j. vmontované do skrinky, potom staré kroje: štikované, vyšívané, oplecká, staré zrkadlo, posteľ s duchnami, kasňa, kredenc, diván... „Diván nemohol mať každý, lebo to bola drahá vec...“ Na stole Biblia z roku 1808 a starodávna lampa... Vydajná

teraz...? „Mladých ľudí tu takmer ani nieto. Narátal som viac ako 400 zvyšných duší; môžbyť som prehliadol 50 – 60 osôb,“ vraví môj niekdajší „spolubojovník“ z rovnošaty niekdajšej JĽA Miroslav Kroček. „Máme tu v južnom Banáte najmenej spŕšok,“ povedal vlani v auguste exučiteľ v jánošíckej základnej škole Ondrej Mega, ktorý si už celé desaťročie uhrýza z dôchodcovského chlebíka. Pri

Artézska studňa (1989) mi. „Chcel som ísť do dôchodku, nepustili... Vraj môžem robiť... Že, ak prežijem aj tretí – budem spasený.“ Smejeme sa, hoci prichodí pustiť slzu. Aj jeho pred štvrťstoročím (!) – ako na tisíce iných čo mládencov, čo čerstvých rodičov – volala, síce už riadne zúžená a veruže i súžená vlasť. Opäť do

prípad. Aby Jánošíčanom a Jánošíčankám nenapadlo častejšie ochorievať. Matrikárka je síce Jánošíčanka, avšak úraduje vo viacerých dedinách, takže sa tu vyskytuje tiež raz v týždni. Prázdnych domov je veľa, zato v cintoríne je čoraz väčšia „tlačenica“. Je pekne upravený, ako sa na miesto posledného odpočinku aj

Ondrej Mega (sprava) a Miroslav Kroček výbava: sukne, rubáše, čepce, šatky, obrusy... Staré storočné fotografie... o O o Na jeseň v Základnej škole Tomáša Garrigua Masaryka vraj bude len zo 50 žiakov. V dedine že sú iba tri predajne a – žiadna krčma či kaviareň. Veď načo by aj, pre koho, bola krčma? Keď odtiaľto v priebehu posledných zopár rokov údajne odišlo habadej ľudí! Roku 2002 tu žilo 1 073 Slovákov, roku 2011 už len 966 obyvateľov a

premiére knižky jeho exspoluobčianky Katky Mosnákovej, teraz i Bagľašovej, ktorá je taktiež už dávnejšie na Horniakoch. Mimochodom, pred pár dňami Jánošíčanom úrodu stĺkli krúpy. Kiežby aj pliagu ambróziu... Miri pracuje v niekdajšom jánošíckom poľnohospodárskom družstve, teraz už v súkromnom podniku z Pančeva. Taká nestresová robota a život vôbec. Zatiaľ mal do činenia len s dvoma infarktmi. Oba ho navštívili pred piatimi rokArtézska studňa (2019)

Cintorín s domom smútku • ĽUDIA A UDALOSTI •

rovnošaty! Aj to dvakrát. Práveže roku 1995... V období Búrky, zbúraných domov ďaleko od vlastného, mŕtvol, nečasu... Žiaden dôvod na prípadné neskoršie zdravotné ťažkosti. Predsa zostal, nepobral sa pod Tatry. o O o Dali sme si malú rýchlu prechádzku. Povedľa pošta; v nej pracuje domáca poštárka. Lekár prichádza raz za týždeň a robí vraj po dve-tri hodiny. Pre každý

patrí. Oň sa zatiaľ stará evanjelický cirkevný zbor, ale sú nátlaky, aby to prevzali obecní komunálnici. Miri mi ukazuje, kde kedysi boli pochovaní partizáni... Pri návrate sa ešte zastavíme pri jednej z artézskych studní, ktorú som si odfotil roku 1989. Cvakol som zase. Úchvatná zeleň všade dokola. Len nikde ani chýru, ani slychu po týchto ženičkách... Ubúda ich, rovnako ako aj mužov, rodičov, detí... ako tých písmen na tom pamätníku.

26 /4861/ 29. 6. 2019

Ľudia a udalosti STARÁ PAZOVA

športovkyňou generácie. Gymnazisti dosiahli najlepší všeobecný

prospech. Zo 103 maturantov gymnázium s výborným prospechom skončilo 34 žiakov a 14 sa stalo nositeľmi Vukovho diplomu. V Strednej ekonomicko-obchodnej škole Vuka Karadžića zo spolu 140 maturantov 24 malo výborný prospech a Vukov diplom dostala Ivana Krivošijová zo 4. 2 triedy, ktorá sa stala aj žiačkou generá-

cie. Športovcom generácie sa stal Aleksa Mladenović zo 4. 1 triedy. Strednú technickú školu skončilo 94 žiakov v piatich triedach. Žiačkou generácie sa stala Sára Poliovková. Pre tých maturantov, ktorí plánujú študovať na vysokej škole, prebiehajú prípravy na prijímacie skúšky.

Sergej Savić

Sára Poliovková

Ivana Krivošijová

Najúspešnejší boli gymnazisti Anna Simonovićová

aturanti stredných škôl v Starej Pazove tohto júna položili bodku za ďalším obdobím svojho vzdelávania. Po záverečných skúškach a maturitných večierkoch najúspešnejším maturantom troch stredných staropazovských škôl na slávnosti, ktorá sa konala 18. júna vo veľkej obecnej zasadačke, udelili uznania a vyhlásili žiakov generácie. Na Gymnáziu Branka Radičevića žiakom generácie sa stal Sergej Savić, žiak 4. a triedy, a Ivana Lichtlerová, tiež z tejto triedy, sa stala

JÁNOŠÍCKI ŽIACI V KOVAČICI A PADINE. V posledný vyučovací deň 14. júna žiaci jánošíckej základnej školy podnikli výlet do Kovačice a Padiny. Najprv v Padine navštívili ZŠ maršala Tita, Etnodom Petráš, studňu a kostol. Domáci v Kovačici ich privítali vo farskom dvore, kde bol organizovaný obed, potom si pozreli kostol a Dom Martina Jonáša. Počas návštevy miestností kovačického spolku žien dostali malé darčeky na pamiatku. Zvyšok popoludnia strávili v Relaxe na bazéne, kde sa kúpali do predvečerných hodín. Výlet pre žiakov a zamestnancov jánošíckej školy sa realizoval vďaka tomu, že žiaci zarobili peniaze z predaja vlastných výrobkov na veľkonočnom jarmoku. Obec Alibunár im poskytla zľavu na autobusovú prepravu. ZŠ T. G. Masaryka v Jánošíku

POUGÁR

Bumbumbumbum-bumbumbum!

oďme sa oblažiť, vážení, akoby sa nič nedialo, bez ohľadu na výdatné rôzneho druhu aktuality v priebehu posledných týždňov súvisiacich s možnosťou skorého uloženia ad acta našej pougárskej podrubriky, ozajstnou zároveň tak zriedkavou maškrtou na občerstvenie. Ako ušitou na hrozné horúčavy. „Ctení moji pokrokári, drahí bratia a sestry ,spolubojovníciʻ. Čmáram toto venovanie vám, ktorí ma často poklepkávate po pleci a najradšej by ste boli, aby ma nebolo, lebo ja som pre vás obyčajný hlupáčisko, ktorý poukazuje na vaše špinavosti, a, hľa, zá-

www.hl.rs

zrak, nechcem sa zúčastňovať pri vašich zlých skutkoch, čo sa u vás vyrovnáva so správaním idiota, s ohľadom na to, že ako vravíte, neviem využiť svoju pozíciu, kým sme pri moci. (...) Bolo mi v istej chvíli aj smiešne, ale aj smutné, kým som sa na vás pozeral, ako tlieskate, kým poznávate seba vo Vučićových slovách. (...) Veľkou časťou preto, že ste poltróni a neviete žiť inak než vazalne a druhou časťou preto, lebo sa nazdávate, že si tým potleskom zachránite vaše zadky v kreslách...“ Á, nie, nie, vážení! Prosím pekne, tentoraz bez obligátneho hesla Nech visí pougár! Tu prítomný

Informačno-politický týždenník

pougár iba cituje slová pána Vladimira Đukanovića medzi známymi známeho ako Đuka. Z jeho kolumny uverejnenej v Blici 20. júna. Priznám sa, že som v rozpakoch, podobne, ak nie práve rovno ako vy. Žeby šlo o text vzniknuvší pod vplyvom májových a najmä júnových dažďov, ktoré BGD na H2O dočasne pozmenili na BGD plaviaci sa v H2O? Alebo autora proste šmarila odporná kanikula? Neviem, ako vy, ja veru neverím ani jednej zo všetkých dvoch prv spomenutých možností. Skôr ide o tretiu, takrečeno univerzálnu. Pán Đuka sa „iba“ vzchopil na dávku úprimnosti. Môžbyť vedo-

Juraj Bartoš

mý si skutočnosti, že nie je zdravé prepásť príležitosť na vytriezvenie zo stavu omámenia (nie zákonite spôsobného alkoholom). Na rozdiel od svojich partajných (dobro) druhov. A politických predchodcov pokrokárov, ktorí, žltučkí-žltí, akých ich už politická kvočka zo žltých vajíčok vyliahla, vysedávali v tých istých kreslách a rovnako, môžbyť iba o nepatrnú nuansu nežnejšie, strúhali zo seba malých všemožných bôžikov. Kým krčah, z ktorého upíjali slastný mok moci, nepraskol. Bumbumbum!

• ĽUDIA A UDALOSTI •

STARÁ PAZOVA

Vínko, vínko, vínko červené... Anna Simonovićová

iaty ročník podujatia s názvom Vínne plató sa tohto roku konal v sobotu 22. júna na už ustálenom mieste medzi divadelnou sálou a budovou Slovenského národného domu v Starej Pazove. Koštovka vína z vinární z územia Sriemu, ktorú po piaty raz zorganizovali v Starej Pazove, zdá sa, že

prilákala doteraz najviac návštevníkov, čo ukazuje na to, že sa prvotná idea organizátorov pôsobiť v smere rozširovania vínnej kultúry pomaly, ale iste uskutočňuje. Každé víno má vlastný príbeh, rovnako ako aj každá prezentácia vína v Starej Pazove. Na úvod tohtoročného podujatia návštevníkov privítal someliér sriemsky Željko Bohinc, ktorý predstavil účastníkov

Cieľom je rozširovať vínnu kultúru

V ŠKOLSKOM ROKU 2018/2019 svoje odborné stredoškolské vzdelanie po slovensky skončila štvrtá generácia maturantov Strednej zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade. Žiaci narodení na prelome storočí, teda roku 2000, vedení triednym profesorom Ninoslavom Detkom v odbore zdravotná sestra – technik začiatkom júna skladali tri skúšky a v piatok 14. júna v hoteli Park mali maturitnú zábavu. V areáli tohto novosadského hotela sa zhromaždilo až zo 2 000 ľudí, prevažne rodičov a súrodencov maturantov z 10 tried rôznych profilov tejto zdravotníckej strednej školy. Medzi nimi bolo aj 29 maturantov slovenskej triedy, ktorí majú možnosť pokračovať v školení buď v našej krajine alebo na Slovensku. V prípade, že týmto zakončili svoje vzdelávanie, musia absolvovať šesťmesačnú dobrovoľnícku prax a pracovať tri mesiace v miestnych ambulanciách a ďalšie tri v nemocničných inštitúciách. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

Vínne plató láka účastníkov i návštevníkov

a vyjadril radosť, že sa podujatie stáva tradičným a že sa vínna kultúra z roka na rok rozširuje. Aj tohto roku boli prezentované biele a červené vína predovšetkým zo Sriemu, a to z vinární Kosanović zo Starej Pazovy, Komazec z Inđije, Šijački z Banoštoru, Šapat z Nového Slankamenu, ako aj zo Združenia vinárov a vinohradníkov zo Starej Pazovy. Ani tohto roku nechýbali hostia z iných prostredí, a to z vinární monastiera Studenica, Doja z Dolnej Jošanice, Despotika zo Smederevskej Palanky. Vďaka účasti vinární San Martino z Labinu v Istrii, Cantina Collefrisio Abruzzo z Talianska a vinárne Dragun z Iloku

podujatie získalo medzinárodný ráz. Podujatie skrášlila výstava obrazov akademickej maliarky Miry Kovačevićovej, ktorá predstavila obrazy vypracované zvláštnou technikou maľovania vínom. O dobrú náladu sa postaral tamburášsky orchester Ladan špricer z Golubiniec. Aby vínko lepšie chutilo, organizátori spolu so sponzormi podávali škvarky z Media, ovčí a kozí syr. Aj tohto roku organizátormi Vínneho plató boli Željko Bohinc, someliér sriemsky a Združenie vinárov a vinohradníkov zo Starej Pazovy za technickej podpory SKUS hrdinu Janka Čmelíka.

STRETNUTIE GENERÁCIE MATURANTOV 1968/69. V roku gymnaziálnej storočnice a pri príležitosti 50. výročia zakončenia Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci v sobotu 15. júna sa stretla generácia maturantov 1968/69. Po polstoročí znovu vošli do tried a sadli si do gymnaziálnych lavíc. Pri tej príležitosti si zaspomínali na školské obdobie svojho života a zároveň aj bilancovali. Nielen to, čo dosiahli v živote, ale aj smutnú skutočnosť, že 15 spolužiakov z ich radov už nie sú medzi živými. S úctou si zaspomínali na svojich zosnulých triednych profesorov Annu Benkovú a Branislava Speváka. Minútku ticha im venovali aj na petrovskom cintoríne. Na posedenie v reštaurácii Alexandria medzi seba pozvali aj bývalých profesorov Fedora Červenského a Štefana Častvena, ako i súčasnú riaditeľku Annu Medveďovú. J. Č-p 26 /4861/ 29. 6. 2019

Ľudia a udalosti POTULKY ZA TITULKAMI: MEDICKÁ POHODIČKA V BRATISLAVE

Záh(r)ada: m(i)esto oddychu – náhrada Ján Špringeľ

„S

obota pätnásteho júna je pre mňa zvláštny deň. Čo nevidieť slávnostne uvedú do úradu našu prezidentku Zuzanu Čaputovú. Je to navyše moja susedka z Pezinka. My sme sa ale sťahovali do Bratislavy, keď najmladšia prezidentka SR ne-

Pomník Martinovi Kukučínovi sa nachádza z južnej strany

chodila ešte ani do škôlky,“ víta ma staršia, ale plná energie dáma Imelda Godovičová. Brigádnička v Letnej čitárni v Medickej záhrade v Bratislave

má o novej hlave štátu iba slová chvály: „Zuzka bola na čele kampane proti skládke odpadu v ,našom, Pezinku, za čo sa jej dostalo medzinárodné ocenenie, ak smiem povedať a prirovnať, ,Nobelova cena, za ochranu životného prostredia.“ Pani Godovičová so zarážajúcim zápalom hovorí o Staromestskej knižnici a ich podujatiach od 10. júna do 27. augusta v Medickej záhrade: „Na viac ako desať metrov drevenom krytom priestore z Poľnej ulice Staromestská knižnica v čele s riaditeľkou Juditou Kopáčikovou ponúka zo dňa na deň hostiteľom a hosťom sídelného mesta cez letné mesiace tlač: denníky, týždenníky, občasníky. Domáce a české. Ale aj zahraničné: talianske, anglické, maďarské a poľské. A vediem evidenciu: koľko sme novín dostali, koľko sa zo spomínaného počtu najviac čítalo. Po prečítaní sa mi každý návštevník podpíše.“ Podujatie Letná čitáreň v Medickej záhrade slávnostne otvorila nová starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichová. Prvá akcia, ktorá potešila starších obyvateľov, bola o čerstvých technológiách. „Školiteľ Milan Regec šesť stried zaradom od 12. júna pomáha

Bývalá úradníčka a súčasná brigádnička Imelda Godovičová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Aspremontov letný palác, vstupná brána do Medickej záhrady zo Špitálskej ulice

seniorom používať smartfóny. Bezplatné konzultácie podporil Fond pre podporu umenia v rámci projektu Vzdelaní a gramotní čitatelia,“ povedala na záver pani Imelda. Každý týždeň budú v Letnej čitárni prebiehať rôzne dielne, stretnutie so spisovateľmi, divadelné či bábkoherecké predstavenia, medzigeneračný deň detí, rodičov a starých rodičov, ďalej odpolud-

nie plné hier pre deti a dospelých, ba aj cestovateľské prezentácie a videoprojekcie. Vstup na podujatia je voľný, služby sú bezplatné. Slovom, ide o veľmi inšpiratívne prostredie (Medická záhrada) a podujatie (Letná čitáreň) s bohatou ponukou. Iste by stálo za pokus zrealizovať dačo podobné aj v Srbsku, poprípade v našich dedinách hýriacich zeleňou a parkmi.

Medická záhrada v strede Starého Mesta plná zelene

Školiteľ Milan Regec (vpravo) pomáha seniorom používať smartfóny • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919 – 2019 (18)

SNS – oslava či zábava? DrSc. Ján Babiak

použitý aj rozhlasovač, ale tento veľa nepomohol. Pre všetko, vyzdvihla oci rok 1935 v Európe bol ešte kritika, hra bola prijatá chladne, bez pokojný, vplyv fašistického dostatočného záujmu a pochopeNemecka na všetky udalosti nia. Keď sa divadelné predstavenie bol stále zrejmejší. A juhoslovanské zakončilo, obecenstvo sa podľa svojvládne kruhy tento vplyv už otvorene ho záujmu rýchle diferencovalo. A sympatizovali. Na našom priestore hudba zahrala a začal tanec. Poradný výbor juhoslovanských Pracovné zasadnutie MSJ v pondeSlovákov sa rozhodol za apolitickú lok ráno aj tohto roku hodne meškalo. orientáciu, a tak sa prejavila široká Akoby niečo nepredvídané viselo manipulácia pre nás nerelevantných vo vzduchu. Tie obvyklé formality strán. Na tom slovenskom sa ľahko zdolapoli Matica už dosť toho odli, a potom sa pracovala a návšteva predpodala správa sedu Bulíka Československa o minuloročešte viac zblížila Slovákov nom pôsobení, z pravlasti s týmto juhosloaj sa konštatovanským okrskom. valo, že nieV takej orientácii sa to ktoré miestne slovenské kultúrne ešte odbory nevyviac vysunulo do popredia, pracovali svoju a tak už začiatkom júna sa výročnú sprározhodlo o konceptuálnych vu. Potom bolo a programových smernischválené abciach Slávností. Aj návrhy na Petrovská mladosť s hosťami zo Slovenska solutórium. Ale premeny budú, ale zastane na nové návrhy sa stanovisko, že tohoročné Slávnosti Cíger-Hronský. predseda Dr. Bulík prekvapí väčšinu okrem obvyklých celkov vyznejú aj Po slávnostnom matičnom sne- prítomných správou, že z vážnych ako hodžovské a krnovské oslavy. movaní nasledovali prednášky J. dôvodov sa vzdáva predsedníctva. V súvislosti s tým sa hneď podčiarklo, Čajaka a M. Đorđevića. Obe vyzneli Keď ani presviedčanie nepomohlo, že každý, kto myslí, že Slávnosti budú v zmysle glorifikácie srbsko-sloven- „prítomní s poľutovaním vzali na zábavou, sa mýli, lebo: Naše Slávnosti ského spolunažívania po príchode vedomie predsedovo rozhodnutie sú nie zábavou, ale prácou a osla- Dr. Miloša Krnu do Nového Sadu, a valné zhromaždenie mu vyslovilo vou. A oslava nie je zábava. Oslava, vlastne slovensko-srbskej spoluprá- vďaku za jeho doterajšiu bezzištnú to je pripomenutie si významných ce v Kulpínskom volebnom okre- prácu v prospech Matice a nášho udalostí z našej minulosti, udalostí, se vo voľbe Milana národa...“ a„za novéktoré majú zásluhu, že sme sa udržali Hodžu do uhorského ho predsedu Matice a že sme tu. Oslava, to je čerpanie parlamentu. A potom zvolený bol jednonielen vedomostí z minulosti, ale v telocvični slovenskohlasne doterajší aj sily a chuti do práce pre prítom- -srbskú náladu čakala podpredseda, bisnosť a budúcnosť, čerpanie ku práci lavína dobrých prianí, kup Samo Starke“.2 národnej.1 ktoré zastavila už len Po absolvovaní všetNakoniec v tom smere bol vytla- dodávka plných mís na kých bodov Dr. Bulík čený program Slávností, v ktorých posilnenie tela. mal pozoruhodnú obálka bola „v trojfarebnom prevePo o b e d i e b o l o reč o budúcej práci dení“. Všetko sa zdalo byť pripravené, už menej náročné. apelom na prítoma tak sa Slávnosti mohli začať. Sokolské cvičenie ných, aby sa snažili SRDEČNÉ PODUJATIE SLOVÁKOV podali Petrovčania, Zapôsobil: J. Cíger-Hronský „všemožne udržať A SRBOV A NOVÉ MATIČNÉ ale aj cvičenci z bližto, čo sme s toľkými VEDENIE šieho a ďalšieho okolia (Nového obeťami a veľkou námahou založili“3. V prvý poldeň, v sobotu poobede, Sadu, Kysáča, Kulpína, Palanky, zo Po skončení matičného zasadnutia bolo všetko práve tak ako vlani – dve Stepanovićeva a z Pašićeva). Večer bol obed na sokolskom cvičisku. matičné predporady a valné zhro- petrovskí divadelníci pred rekordným Popoludní bola porada Školskej maždenie Spolku ČS akademikov. počtom divákov zahrali predlohu A. sekcie MSJ a po nej športový Okrem toho otvorená bola aj výsta- Petrovičovej Pán pekelnej doliny. Pre program. Na úvod ženy hrali hádzanú. va ručných prác a výkresov žiakov otvorený priestor (divadlo v prírode) Stretli sa SŠK Petrovec a Fruškogorac a žiačok petrovských ľudových škôl. a veľký počet divákov na javisku bol z Kamenice. Rezultát bol pôstny – 2

Hlavný deň Slávností sa začal ústredným matičným podujatím. V preplnenej slávnostnej sieni gymnázia Dr. Bulík otvoril zhromaždenie Matice, pozdravil hostí a vyzdvihol význam pôsobenia Krnu a Hodžu pre nás. Logicky, neušli mu ani postrehy o plodnej činnosti Matice o nevyhnutnosti nových mecenášov a potrebe jednotného nastupovania všetkých Slovákov. Potom už rečnili hostia, z ktorých zapôsobil najmä J.

: 0 v prospech hostiteľa. Potom už nasledoval futbal. ŠK Vojvodina sa na SNS v roku 1935 vrátila poslednýkrát. Vtedy bola už majstrom novosadskej prvej triedy, a tak SŠK Petrovec, posilnený Bulíkom a Sandaljom, hoci sa nedal, bol predsa slabší. Rezultát bol 3 : 7 (1 : 4). Góly za SŠK dali: Bulík, Fordík a Podhradský. Sumárne na SNS medzi dvoma vojnami ŠK Vojvodina hosťovala päťkrát a zaznamenala tri víťazstvá. Gólové skóre bolo 13 : 15. Večer v divadelnom predstavení po prvýkrát hosťovali kovačickí divadelní ochotníci. Prišli s predstavením F. Urbánka Pani richtárka. Aj získali priazeň a sympatie obecenstva, lebo aj herci a réžia vedeli na javisku vyťažiť všetko to, čo divadlo môže dať. Tak to, čo milovníci divadelného umenia nezískali na moste – dostali na brvne, čo nedostali v hlavný deň, čakalo ich v pondelok. Keď sa to nemohlo prízvukovať na lokálpatriotickom priestore, akceptovalo sa v širokom dolnozemskom zázemí, pričinením divadelného strediska banátských Slovákov. O SLÁVNOSTIACH – PO SLÁVNOSTIACH Hneď prvé vyhodnotenia zaznamenali, že „tohoročné národné Slávnosti zanechali mohutný dojem u prítomných. Návštevníci odnášali si z Petrovca nielen príjemné spomienky, ale aj radostný pocit, že naša národná spolupatričnosť sa tak krásne manifestovala..., že Matica stáva sa všeobecnou, potrebnou našou ustanovizňou...“ Aj že Slávnosti „majú peknú tradíciu: sú dostaveníčkom nášho národa v Juhoslávii a sú dokladom našej práce, našich snáh a stávajú sa i nezbytnou zložkou nášho národného bytia. Bez nich sa nemôže byť. Stali sa naším národným sviatkom, veľkou manifestáciou našej národnej spolupatričnosti...“4 Aj nové povzbudenie bolo na rade: „Prebuďme sa! Dosť bolo s tými zdedenými tradíciami patriarchálneho života... Nie sú Slávnosti len pre pánov!... Sú to slovenské Slávnosti, kde sme všetci len Slováci. Buďme si vedomí toho, že sú Slávnosti ozaj ,potôčkom,, ktorým tečie voda slovenského povedomia, ktorá dáva jednému každému sily, aby vytrval v ťažkostiach života našej menšiny...“ A preto„nestojme na jednom mieste: zodvihnime sa na vyššiu úroveň. Buďme národne povedomí, že sme Slováci!“5

1 Slováci, všetci do Petrovca. Národná jednota, Petrovec 1935, roč. 16, č. 32, s. 1. 2 N. N.: Pokračovanie valného zhromaždenia Matice slovenskej. Národná jednota, Petrovec 1935, roč. 16, s. 3. 3 Autor príspevku má komentár k demisii Dr. Bulíka, ale ho tuná pre priestorové možnosti vynechá. 4 N. N.: Tohoročné Slávnosti vyzneli v srdečnú manifestáciu spolupráce Slovákov a Srbov v minulosti. Národná jednota, Petrovec 1935, roč. 16, č. 33, s. 1. 5 N. N.: Po Slávnostiach. Národná jednota, Petrovec 1935, roč. 16, č. 36, s. 1.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

26 /4861/ 29. 6. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Branislav Cesnak, 3. a, ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Debora Ušiaková, 3. ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulp a, ín

Teodora Čobrdová, 1. 1, ZŠ 15. októbra, Pivnica

Letné radosti Franja Nikolić, šiestak, ZŠ T. G. Masaryka, Jánošík

tstva Lana Halasová, 4. 2, ZŠ BraBlato a jednoty, Biele

V letnom období je čas na všelijaké potešenia. Deti sa tešia letu, lebo vtedy nechodia do školy a majú všetok čas pre seba. Pravdaže, vtedy majú viac možností venovať sa aj svojim najbližším. Pomáhať v domácnosti, venovať sa milovaným zvieratkám. Ale súčasťou detských radostí je odísť s kamarátmi na pláž a užívať si letné oddychové chvíle, hrať a zabávať sa do sýtosti. Tohto leta nás často navštevujú aj kvapôčky dažďa, ktoré tiež majú svoju krásu a úžitok. Aj my sa tešíme spolu s vami, že sa môžete venovať letným radostiam, a preto vám ponúkame práce, ktoré vám ich tiež pripomínajú. Katuša

Pre kvapôčku Najväčší poklad mám. Je mi priateľkou. Kvapôčka. Spolu si rozumieme. Umýva ma. Dáva sa mi napiť. Najčistejšia je na svete vôkol nás. To, že je vzácna, tiež by sme mali vedieť. Bez nej by sme nedokázali žiť. Aj keď je priesvitná, cítime ju všade. Nemusíš sa báť! Nezanikne. Iba sa pousiluj – nezašpiniť ju!

Natanael Pap, ôsm ZŠ T. G. Masaryka, Ján ak, ošík

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Irena Kuštrová, 3. a, ZŠ Amosa Komenského, KuJána lpín

Emina Čásarová, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

AKTUÁLNE

Od jesene prednostné právo na nájom pôdy pre dobytkárov?

Ročník XLVII 29. júna 2019 Číslo 12/1988

Z PRODUKČNEJ BURZY

Najviac sa obchodovalo s kukuricou Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 17. 6. do 21. 6. najväčší záujem bol o kukuricu. Pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom finančná hodnota obratu bola nižšia o 28,02 % a tovarová o 4,34 %. V priebehu týždňa sa cena kukurice menila, cena pšenice bola rovnaká ako v predchádzajúcom Ľubica Sýkorová týždni a sója mierne zdražela. Kukurica sa predávala od 15,70 Zmenou zákona by malo byť od jesene chovateľom dobytka v Srbsku zabezpedo 16,20 din./kg bez DPH. Jej čené prednostné právo na prenajímanie poľnohospodárskej pôdy. K tejto zmene priemerná cena bola 15,91 din./kg má prísť preto, lebo dobytkári v Srbsku nemajú dostatok pôdy a situácia v chove (17,50 s DPH), čo je pri porovnaní hospodárskych zvierat je zlá. Podľa analytikov sa Srbsko nachádza na pozícii s s predchádzajúcim týždňom o menej rozvinutými krajinami v Afrike. 5,91 % viac. Cena pšenice sa v uvedenom ýmito zmenami záko- rokom 1910. Podľa počtu oší- 2018 bolo zaplatených období nezmenila, s minimálne na budú mať chovatelia paných je situácia ako v roku 71 miliónov dolárov. A 12-percentným obsahom bieldobytka priaznivejšie po- 1862. Pred dvomi desaťročiami pred 20 rokmi z vývozu kovín sa predávala po 24,00 stavenie, pokiaľ ide o výhodu sme mali 5,5 milióna ošípaných mäsa bol príjem 762 din./kg bez DPH (26,40 din./ prenájmu pôdy v porovnaní s a teraz máme len 2,7 milióna. miliónov dolárov. kg s DPH). ostatnými poľnohospodármi. Dnes sa v Srbsku ročne vyAj podľa názoru BraCena sóje aj naďalej To znamená, že si budú môcť produkuje 400 000 ton mäsa, nislava Gulana táto zmena rastie. Predávala sa po prednostne prenajať pôdu na pričom dominuje výroba brav- zákona a realizácia práva 37,30 din./kg bez DPH dlhšie obdobie. Toto obdobie čového mäsa, zatiaľ čo hovä- na prenajímanie pôdy bude (41,03 din./kg s DPH), sa vzťahuje na nájom pozem- dzieho sa vyprodukuje len 76 pozitívne vplývať na budúci čo je pri porovnaní kov na osem až desať rokov. 000 ton. Ideálne by bolo, keby chov hospodárskych zvierat. s predchádzajúPodľa odborníkov chov hos- sme mali jednu ošípanú na Je veľmi dôležité, aby každý, cim týždňom o podárskych zvierat v Srbsku jedného obyvateľa, no od toho kto má hospodárske zvieratá, 0,81 % viac. ○ nie je na vysokej úrovni. Ag- sme veľmi ďaleko. U nás jeden mal právo prenajať si štátnu ľom, a nie rárny analytik Branislav Gulan obyvateľ ročne spotrebuje pôdu. Dobytkári, ktorí nemajú povedal, že táto situácia nie iba 3 až 4 kilogramy hovä- vlastnú pôdu, nemôžu prežiť. zaviesť je na závideniahodnej úrovni dzieho a okolo 17 kilogramov Z praxe sa však vidí, že mno- t a k é t o a Srbsko je v chove dobytka bravčového mäsa. Produkcia hí dobytkári v minulosti zne- o p a t r e n i a . zaradené do skupiny, v ktorej nepostačuje ani pre domáce užívali prednostné právo na Stávalo sa totiž, sa nachádzajú menej rozvinuté potreby a o vývoze netreba ani prenájom pôdy. Podľa názoru že niektorí dobytkrajiny v Afrike. V poľnohos- hovoriť. V minulom roku sme poľnohospodárov z Národnej kári, ktorí si prenajali podárskom HDP (srb. BDP) sa doviezli mäso v hodnote 650 asociácie poľnohospodárov štátnu pôdu, ju neobrábali, chov dobytka zúčastňuje iba s 000 živých ošípaných. Len za Srbska by bolo lepšie poskyt- ale ju prenajímali druhým 38 %, čo sa môže porovnať s dovoz bravčového mäsa v roku núť vyššie subvencie chovate- poľnohospodárom. ○

Z obsahu Ako zlepšiť fyzikálne vlastnosti pôdy? Str. 2

Medvedík obyčajný – významný škodca zeleniny Str. 4

Ako vypestovať kávovník zo zrna? Str. 6

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

KEĎ SA RASTLINÁM NEDARÍ

Ako zlepšiť fyzikálne vlastnosti pôdy?

Ľubica Sýkorová

Veľa ráz sa stáva, že aj napriek tomu, že sme do pôdy pridali hnojivo presne podľa návodu a pH pôdy je taktiež v poriadku, predsa sa rastlinám nedarí. Príčinou môžu byť jej fyzikálne vlastnosti, ktoré taktiež ovplyvňujú príjem živín rastlinami, rovnako ako aj jej chemické vlastnosti. Na hĺbku pôdy, zrnitosť, teplotu, vlhkosť a konzistenciu rastliny totiž reagujú rozlične. Ak máme pôdu s niektorou nevhodnou vlastnosťou, nič nie je stratené, všetko sa dá napraviť.

HĹBKA yjadruje vzdialenosť od povrchu pôdy smerom do hĺbky po určitú vymedzenú hranicu. Tou môže byť napríklad pevná hornina alebo hranica, kam siahajú korene rastlín. Podľa toho odborníci rozlišujú hĺbku pôdy genetickú, substrátovú, fyziologickú a ekologickú. Genetická hĺbka je vzdialenosť od povrchu až po pôdotvorný substrát – sypkú alebo pevnú horninu, z ktorej pôda vznikla. Hoci je vo väčšej hĺbke ako korene rastlín, stále na ne svojím zložením pôsobí. Substrátová hĺbka pôdy je vzdialenosť od povrchu až po pevnú horninu a často je rovnaká ako genetická alebo fyziologická a ekologická hĺbka. Fyziologická hĺbka je vzdialenosť od povrchu pôdy až do hĺbky, v ktorej sa končia korene rastlín. Ekologická hĺbka pôdy je vzdialenosť od povrchu až po prekážku, ktorá bráni ďalšiemu rozrastaniu koreňov do hĺbky. Tou môže byť napríklad súvislá vrstva štrku či piesku, pevná skala alebo betónový panel, či dokonca podzemná voda. Podľa ekologickej hĺbky pôdy sa rozlišujú pôdy plytké s hĺbkou do 30 cm, stredne hlboké – od 30 do 60 cm, hlboké – od 60 do 120 cm a veľmi hlboké s hĺbkou viac ako 120 cm. To, do ktorej kategórie patrí naša pôda, zistíme celkom

jednoducho – pri výkope jamy na výsadbu drevín. Do plytkej pôdy sú vhodné skalničky a trávnik, do stredne hlbokých všetky byliny a nižšie kry, do hlbokej väčšina krov a stromov a do veľmi hlbokej aj vysoké okrasné a ovocné stromy. Pôdu môžeme prehĺbiť navozením zeminy. ZRNITOSŤ Pôdu tvoria zrná rôznej veľkosti, ktoré majú minerálny alebo organický pôvod. Podľa prevahy ílu, prachu a piesku sa rozlišujú ílovité, prachovité, hlinité a piesočnaté pôdy. Pôdy s prevahou štrku sú štrkovité, s výskytom kameňov kamenisté a s prevahou organických látok organické. So zrnitosťou pôdy súvisia aj nároky na obrábanie. Vtedy sa pôda delí na ľahkú – piesočnatú, stredne ťažkú – hlinitú a ťažkú – ílovitú. Zrnitosť sa určí hmatom – z vlhkej piesočnatej pôdy sa nám nepodarí urobiť šúľok, z hlinitej áno, ale sa ľahko láme. Z vlhkej ílovitej pôdy možno šúľok ohnúť bez toho, aby sa zlomil. Nároky rastlín na pôdny druh sú rôzne. Väčšine vyhovuje prachovitá hlinitá pôda. Existujú však aj pieskomilné, ílomilné a organomilné rastliny. Vlastnosti konkrétneho pôdneho druhu môžeme upraviť zapracovaním ílu, piesku, štrku, kameňov alebo rašeliny. Neusilujme sa o celoplošnú úpravu, ale upravme pôdu len na konkrétnom záhone. ŠTRUKTÚRA

Pôda pozostáva z pôdnych častíc – agregátov. Tie vznikli zlepením viacerých drobných zŕn, na ktoré sa zasa prilepujú humusové látky, uhličitany a rôzne sacharidy. V pôde prebieha neustála tvorba a rozklad štruktúry. Pre jej kvalitu je rozhodujúca vodoodolnosť, veľkosť a tvar pôdnych častíc. Najlepšie je, ak sú zaoblené, nevhodný je tvar hranola, tabuliek alebo vlákna. Ideálna veľkosť pôdnych častíc sa pohybuje od 1 do 10 milimetrov. Akým podielom sú zastúpené v pôde, možno zistiť preosiatím litra suchej pôdy cez sito na múku. Ak na site ostanú viac ako tri štvrtiny objemu, štruktúra pôdy je veľmi dobrá. Pri polovičnom až trojštvrťovom podiele možno hovoriť o dobrom priemere. Ak je však podiel častíc menší ako polovičný, pôda má nevhodnú štruktúru. Ďalšou dôležitou podmienkou je i vodoodolnosť pôdnych častíc. Ak je nízka, prejavuje sa tvorbou prísušku na povrchu pôdy. Ten sťažuje rastlinám vzchádzanie, znemožňuje im príjem vody a živín a podporuje vodnú eróziu. Štruktúru zlepšíme častejším okopávaním, hnojením vyzretým kompostom, vápnením kyslej pôdy a pestovaním druhov na zelené hnojenie. TEPLOTA Patrí medzi rozhodujúce faktory rastu rastlín. V našich podmienkach rastú mrazuvzdorné, odolné

proti chladu, chladnomilné a teplomilné rastliny. Mrazuvzdorné rastliny nevymŕzajú pri teplote pôdy od -10 až po -20 °C, ako napríklad cesnak kuchynský, čerešňa vtáčia, jabloň domáca, slivka domáca a čučoriedka. Z okrasných druhov je to konvalinka voňavá, snežienka jarná a ďalšie. Chladuvzdorné rastliny nevymŕzajú pri teplote pôdy od -5 až do -10 °C. Patrí k nim cibuľa kuchynská, kapusta obyčajná, topinambur, kamélia japonská, pivonka lekárska, hruška obyčajná či tuja západná. Za chladnomilné rastliny sa považuje najmä hrach siaty, zemiak, reďkev siata a všetky domáce druhy okrasných rastlín. K teplomilným rastlinám, ktoré neobľubujú pokles teploty pôdy pod + 10 °C, patrí najmä kukurica siata, melón cukrový, paprika ročná, rajčiak jedlý, uhorka siata a prevažná väčšina letničiek. Teplotu pôdy môžeme ovplyvniť nástielkou a rôznymi krytmi. Rovnaký efekt má aj hriadkovanie a kopcovanie pôdy. VLHKOSŤ Dostatok vody v pôde znamená život pre rastliny, ale aj pre pôdne mikroorganizmy. Pravda však je, že hoci sa pôda často zdá byť dostatočne zavlažená, nie všetka voda v nej je prístupná pre rastliny. V ílovitej pôde je dokonca až trojnásobné množstvo rastlinám neprístupnej vody v porovnaní s piesočnatou. Potrebu zavlažovania nevyjadrujú zvädnuté rastliny, ale vlhkosť pôdy v hĺbke 20 cm. Ak odtiaľ vybraná zemina pri stlačení v dlani dlaň nenavlhčí a pôda si nezachová sformovaný tvar, treba zavlažovať. Pôdu však treba zavlažovať aj v súlade s

26 /4861/ 29. 6. 2019 nárokmi jednotlivých rastlín na vodu. Existujú totiž suchomilné, vlhkomilné a močiarne rastliny. Na zavlažovanie je najnáročnejšia zelenina a trávnik. Najefektívnejšia je kvapková závlaha. Zamokrenú pôdu odvodníme ryhami. Podzemnú vodu treba odviesť drenážou z kamennej drviny, štrku, rúrok z pálenej hliny

alebo pomocou prederavených plastových fliaš. KONZISTENCIA Je to vlastne vzájomná príťažlivosť pôdnych častíc medzi sebou a k cudzím telesám. Ak je príliš vysoká, navonok to vyzerá ako utlačená a zhutnená pôda. Tá však zmenšuje priestor na rast koreňov rastlín a ťažšie sa

obrába. Jednoduchá kontrola je zapichnutím kuchynského noža do navlhnutej pôdy. Ak celý nôž vnikne do pôdy, je to dôkaz dostatočnej kyprosti. V prípade, že sa zaborí len polovica čepele, konzistencia pôdy je drobivá, a ak sa zapichne len koniec noža, pôda je tuhá. Ideálna je kyprá až drobivá konzistencia. Kyprú pôdu

JAHODOVISKO PO ZBERE

Starostlivosť o porast je potrebná počas celej vegetácie Ľ. Sýkorová

Aj keď jahody sú prispôsobivé rôznym pôdnym a klimatickým podmienkam, v priebehu vegetácie si vyžadujú sústavnú starostlivosť. Po zbere plodov v rastlinách prebiehajú procesy, pri ktorých sa diferencujú kvetné orgány a vytvárajú sa predpoklady na úrodu v budúcom roku. Po zbere plodov záhon okopeme, pričom pôdu nakypríme, prevzdušníme a zároveň odburiníme.

ber jahôd v závislosti od odrody a počasia trvá 3 až 4 týždne. Pretože plody sa nezberajú naraz, pôda býva po zbere značne utlačená a v závislosti od počasia aj presušená. Počas kvitnutia, dozrievania a zberu plodov sa na rastlinách vytvárajú poplazy, ktoré porasty zahusťujú. Okrem toho, najmä na starších výsadbách, sa na listoch rozširujú niektoré choroby (škvrnitosť listov). Potrebné je odstrániť nastielací materiál, pôdu skypriť, odstrániť z porastu buriny, prihnojiť a podľa potreby porasty zavlažovať. Ak je listová plocha poškodená najmä škvrnitosťou, listy opatrne pokosíme, aby sme nepoškodili srdiečka, a z porastu ich vyhrabeme a odstránime. Dôležité je, aby ešte do príchodu mrazov narástla bohatá listová plocha a prebehla diferenciácia kvetných orgánov. Kosenie listov sa odporúča len pri raz rodiacich jahodách. Počas kvitnutia a dozrievania plodov jahody spotrebujú značné množstvo živín, preto

sa odporúča porast prihnojiť dusíkatým hnojivom. Zároveň odstránime nožom alebo nožnicami poplazy, ktoré porast zahusťujú. V niektorých prípadoch poplazy alebo ich časť ponechávame na dopestovanie mladých sadeníc pre novú výsadbu. Musíme však dodržať určité zásady: sadence odoberáme len z mladých 1- – 2-ročných porastov a len z tých rastlín, ktoré sú zdravé a prinášajú bohatú úrodu plodov typických pre danú odrodu. Tieto rastliny si vopred v priebehu vegetácie označíme. Pri niektorých spôsoboch pestovania, napríklad pri jednoriadkovom spôsobe a pri ponechaní porastu tri roky, môžeme v druhom a treťom roku zapestovať tzv. súvislé riadky tak, že niektoré poplazy rastúce v smere riadkov ponecháme, prípadne poplazy smerujúce do medziradia preložíme v smere riadkov. Zakorenené sadence vytvoria súvislý pás. Týmto spôsobom sa podstatne zvýši

počet rastlín na jednotku plochy a dosiahne sa vyššia úroda. Mladých sadencov v takomto riadku ponecháme len toľko, aby nedošlo k nadmernému zahusteniu porastu, v ktorom by sa vytvorili ideálne podmienky na rozvoj chorôb a dopestované plody by boli menšie a menej kvalitné. TREBA POPLAZY ODSTRAŇOVAŤ? Názory na obdobie odstraňovania poplazov sú rôzne. Jeden názor je, že by sme ich mali odstraňovať priebežne, vždy keď sa objavia. Je to však nerovný boj pestovateľa s rastlinou, pretože na predčasné odstránenie poplazov rastlina reaguje ešte intenzívnejším vytváraním nových poplazov. Podľa ďalšieho názoru by sme ich mali odstraňovať jednorazovo, a to dva až tri týždne po zbere. Tento spôsob sa zdá z praktického hľadiska najvýhodnejší nielen z pohľadu prácnosti, ale aj z pohľadu končiacej rastovej etapy. Pokiaľ poplazy nechávame

III

si vyžaduje väčšina záhradných druhov, ako je mrkva, petržlen, pór, šalát, konvalinka voňavá či ľalia biela. Tuhú pôdu znáša napríklad cesnak, cibuľa, chren, mäta, rebríček žltkastý a sedmokráska obyčajná. Kyprú pôdu dosiahneme častým okopávaním a výsadbou hlboko koreniacich rastlín.  rásť v medziradí, odporúča sa prerušenie toku živín od materskej rastliny prestrihnutím. Novovytvárané rastliny tak prinútime rýchlejšie a lepšie zakoreniť a materské rastliny si ušetria zásobné látky pre novú sezónu. Na odstraňovanie poplazov používame ostrú motyčku, nôž alebo nožnice. Ručné odtrhávanie sa neodporúča, pretože poškodzuje koreňový kŕčik rastliny a pretrháva novovytvorené jemné korienky. A ČO SO STARÝMI LISTAMI? Diskutabilný je aj názor na skášanie starých listov po zebre. O jeho opodstatnenosti môžeme hovoriť pri porastoch silne zaburinených a v prípade napadnutia listov bielou škvrnitosťou. Pokosená hmota sa odporúča spáliť. Aj keď včasné skosenie starých, ale ešte asimilujúcich a rastlinu vyživujúcich listov nemusí znižovať úrodu, určite však znižuje odolnosť proti mrazom. Staré listy sú najprirodzenejšou ochranou rastlín a ich srdiečok pred vymŕzaním, preto sa ich odstraňovanie odporúča až na jar. Ak porast predsa len pokosíme, urobíme to čo najskôr, jahodovisko prihnojíme a výdatne zavlažujeme. Pri narastaní koreňového kŕčka sa rastlina akoby nadvihovala z pôdy. Preto v pozberovom období, keď sa intenzívne obnovujú korienky práve v najvrchnejších častiach koreňového kŕčika, odporúča sa pôdu pri každej okopávke čiastočne prihŕňať k rastlinám. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Medvedík obyčajný – významný škodca zeleniny Ing. Ján Tancik, PhD.

Medvedík obyčajný, Gryllotalpa gryllotalpa (Gryllotalpidae, Orthoptera), žije v pôde, kde vytvára chodby a hniezda. Prítomnosť medvedíka odhaľuje jemne vyvýšená pôda šírky 2 – 2,5 cm nad kľukatými chodbami, ktoré sú široké 1 cm. Kopaním horizontálnych chodieb v pôde prehrýza podzemné časti rastlín, ktoré sa mu nájdu v ceste, tiež oddeľuje rastliny od pôdy a takéto rastliny postupne vädnú a sušia sa.

POPIS elo dospelého jedinca je dlhé 4 – 6 cm, tmavohnedej farby. Predný pár nôh je prispôsobený hrabaniu. Prvý pár krídel je trojuholníkového tvaru a je silne sklerotizovaný. Zadné krídla sú blanité. Vajíčka sú elipsovitého tvaru, dlhé 2 – 2,5 mm a široké 1 – 1,5 mm, biele až žlté. Vyliahnuté larvy sú biele, merajú do 5 mm. Larvy sa podobajú na dospelých jedincov, ale nemajú krídla. BIONÓMIA A EKOLÓGIA ŠKODCU Prezimujú imága a larvy v pôde v hĺbke 60 – 100 cm, najmä na miestach, kde je dosť maštaľného hnoja alebo kompostu. Larvy a imága začínajú byť aktívne skoro na jar, a to najprv v pareniskách (už v marci). Larvy sa na jar štyrikrát vyzliekajú a v máji dospievajú. Dospelé jedince chodby opúšťajú počas leta, keď sa pária. Samičky po oplodnení vytvárajú v pôde dlhú chodbu, ktorá končí komôrkou (hniezdo), kde kladú vajíčka (do 360 na hniezdo). Embryonálny vývoj trvá dva až štyri týždne. Larvy sa masovo liahnu od polovice júna až do konca júla. Vyliahnuté larvy zostávajú v hniezde 3 – 4 týždne, kým im nestvrdne pokožka. Samičky kladú vajíčka počas dlhšieho obdobia, a preto v tom istom čase sú prítomné rôzne vývojové štádiá škodcu. Masovému rozmnožovaniu škodcu vyhovuje permanentne vlhká, kyprá a maštaľným hnojom vyhnojená pôda. Vyskytuje

sa najmä na plochách v blízkosti riek, kanálov a potokov, všade, kde je vysoká spodná voda, a tiež na plochách, kde sa zavlažuje. Na zavlažovaných plochách je počet jedincov tohto škodcu aj desaťnásobne väčší ako na nezavlažovaných plochách. Na sucho sú zvlášť citlivé larvy, v suchom prostredí rýchlo hynú. Medvedík obyčajný má veľa prírodných nepriateľov: vrany, škorce, bažanty, bociany,

hydinu, líšky, krta obyčajného, niektoré druhy háďatiek a roztočov. Zo spomenutých najvýznamnejší je krt obyčajný. ŠKODLIVOSŤ Medvedík obyčajný uprednostňuje potraviny živočíšneho pôvodu pred rastlinnými. Živí sa dážďovkami, slimákmi, rôznym hmyzom (larvami kováčikov, chrústov, komárov atď.). Potravu rastlinného pôvodu konzumuje menej a najmä v suchom období, keď živočíchy, ktorými sa živí, zaliezajú hlbšie do pôdy. Potravu začína prijímať, keď

je teplota 12 až 15 °C. Je polyfág, ktorý napáda rôzne druhy zeleniny, ale aj poľné plodiny. Živí sa koreňmi a inými jemnými podzemnými časťami. Imágo najväčšie škody zapríčiňuje počas dospelostného žeru na jar požieraním podzemných častí klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín. Škodí dvomi spôsobmi: priamo a nepriamo. Kopaním horizontálnych chodieb v pôde prehrýza podzemné časti rastlín, ktoré sa mu nájdu v ceste, a tiež oddeľuje rastliny od pôdy. Tieto rastliny postupne vädnú a sušia sa. Škodí počas celého roka, ale najväčšie škody zapríčiňuje na jar. Dôsledkom jeho činnosti zostáva porast s menším počtom rastlín na jednotku plochy a niekedy je potrebné aj znovu vykonať sejbu alebo presádzanie. Okrem toho medvedík môže spôsobiť značné škody aj kanálom na zavlažovanie. Kopaním chodieb spôsobuje únik vody. Najväčšie škody zapríčiňuje na zelenine pestovanej v zatvorených priestoroch (v pareniskách, fóliovníkoch a skleníkoch), ale aj na otvorenom poli. Škodí aj na poľných plodinách, najmä na kukurici a tabaku, ale aj na cukrovej repe, slnečnici a obilninách.

Značné škody môže spôsobiť aj v škôlkach ovocných stromov, na jednoročných stromoch. OCHRANA Na reguláciu medvedíka obyčajného sa využívajú agrotechnické, chemické a mechanické opatrenia. Veľký význam majú agrotechnické opatrenia a najmä obrábanie pôdy. Hlboká orba a každá iná príprava pôdy ničia hniezda a chodby. Vajíčka, ktoré sa pri obrábaní pôdy dostanú na povrch pôdy, po niekoľkých hodinách hynú. BIOLOGICKÁ OCHRANA Proti tomuto škodcovi sa dá využiť prípravok Capsanem, ktorý obsahuje entomopatogénne háďatká (druh Steinernema carpocapsae). Po aplikácii háďatká aktívne vyhľadajú svojho hostiteľa (larvy), vniknú do neho a živia sa ním. Zároveň vylučujú špeciálne baktérie zo zažívacieho traktu, ktoré menia tkanivá hostiteľa na produkty, ktoré sú pre nematódy ľahšie stráviteľné. Larvy po niekoľkých dňoch hynú. Prípravok sa aplikuje zálievkou alebo postrekom. Postrekovaciu kvapalinu pripravujeme rovnako ako aj pri chemických prípravkoch. Obsah balenia sa vloží do nádoby s 5 litrami vody a teplotou vody okolo 15 – 20 ° C. Jemne treba premiešať a celý roztok vliať do nádrže postrekovača a ihneď aplikovať. Aplikujeme zálievkou alebo postrekom tak, aby nedošlo k zablokovaniu postrekovača. Preto musia byť všetky filtre z postrekovača odstránené. Používame maximálny tlak 12 barov a otvor rozprašovacej trysky by mal byť aspoň 0,5 mm (500 mikrometrov). Postrek treba neustále premiešavať, aby sme zabránili potopeniu háďatiek na dno nádrže postrekovača. Dávka je 0,5 miliónov háďatiek/m².

26 /4861/ 29. 6. 2019 Pôdu treba zaliať pred aj po aplikácii. Postrekový roztok treba rovnomerne aplikovať po povrchu pôdy. Pôdu treba udržiavať vlhkú po obdobie prvých dvoch týždňov po aplikácii. Ideálne podmienky pre úspešnú aplikáciu prípravku sú: vlhkosť pôdy musí byť pomerne vysoká, teplota

pôdy by mala byť medzi 14 až 33 °C. Háďatká sú veľmi citlivé na ultrafialové svetlo (UV), preto prípravok netreba aplikovať pri priamom slnečnom svetle. ZAUJÍMAVOSTI O MEDVEDÍKOVI OBYČAJNOM Medvedík obyčajný počas jedného dňa vykope chodbu dlhú 60 – 80 ráz dlhšiu, ako je

dĺžka jeho tela. Počas vegetácie jeden jedinec vykope chodby celkovej dĺžky viac ako 150 m. Chodby, v ktorých prezimuje, kope do väčšej hĺbky, imága do 50 až 100 cm, kým larvy do hĺbky 20 až 50 cm. Keď sa medvedík nachádza na povrchu pôdy, môže sa veľmi rýchlo „zavŕtať“ do pôdy. Najmä v kyprej pôde

už za niekoľko sekúnd zmizne pod jej povrchom. V období párenia dospelé jedince, i keď vyzerajú ťarbavo, dobre lietajú vo výške 4 až 20 m. Lietajú v noci medzi 20. a 22. hodinou. Medvedík vie aj plávať, menší kanál a potok nepredstavuje problém pre jeho šírenie. 

ZELENINÁRSTVO

Porasty ošetrujeme po objavení prvých príznakov choroby

Ľubica Sýkorová

Hubové ochorenia patria medzi najnebezpečnejšie ochorenia zeleniny. U nás sa veľmi často vyskytujú rôzne fytoftóry, peronospóry a plesne. Pri silnom napadnutí môžu zničiť až 90 % porastu. Hlavným faktorom ich výskytu je najmä počasie – zodpovedá im vysoká vlhkosť vzduchu a chladnejšie počasie.

rvé príznaky hubového ochorenia sa prejavujú vo forme veľkých, nekrotických škvŕn, zo spodnej strany listovej čepele s ružovkastým, bielym alebo sivým zamatovým práškovým povlakom. Medzi najnebezpečnejšie hubové choroby patrí fytoftóra zemiaková a rajčiaková – Phytophtora infestans (srb. plamenjača krompira i paradajza). Fytoftóru rajčiakov poznajú pestovatelia aj ako pleseň zemiakovú na rajčiakoch. Za daždivého počasia dokáže takmer zo dňa na deň zlikvidovať porasty poľných rajčiakov, preto aj s preventívnymi postrekmi rastlín treba začať najneskôr po prvých zrážkach a opakovať ich v 7- až 10-dňových intervaloch dovtedy, kým pretrváva daždivé obdobie. V chladnejších a vlhkých rokoch môže spôsobiť zníženie úrody až o 90 %. Príznaky sú viditeľné na všetkých nadzemných orgánoch. Na listoch sa zjavujú veľké, vodnaté škvrny, najčastejšie po okraji lista. Za vlhkého počasia sa farba škvŕn mení na olivovú, pričom na spodnej strane listov sa vytvorí belavý povlak. Celý list

sa začne rýchlo sušiť a odumiera. Na steblách sú škvrny oválne, zo začiatku vodnaté. Veľmi rýchlo sa šíria, v dôsledku čoho steblo nad škvrnami vädne a suší sa. Na zelených plodoch rajčín sa zjavia sivozelené vodnaté škvrny. V obrube

škvrny pletivo tvrdne, pri veľkej vlhkosti sa na plodoch zjavuje biely práškovitý povlak, choré plody nedozrievajú a hnijú. OCHRANA Proti pôvodcovi fytoftóry musíme bojovať kombináciou agrotechnických a chemických opatrení, ako aj pestovaním odolných odrôd. Porasty rajčiakov sa musia umiestniť čo najďalej od porastov zemiakov. Po skončení zberu z poľa musíme odstrániť všetky zvyšky

rastlín a spáliť ich. Len čo sa objavia prvé príznaky choroby (obyčajne v polovici júna, v skleníkoch a fóliovníkoch aj skôr), ihneď musíme začať s chemickou ochranou. Na našom trhu máme dosť veľký počet prípravkov, ktoré sú spoľahlivé. Ešte pred výskytom choroby sa odporúča preventívny postrek kontaktným prípravkom v časovom intervale každých 7 až 10 dní a po každom silnejšom daždi. Po výskyte prvých príznakov musíme použiť niektorý zo systémových fungicídov. Neodporúča sa používanie iba jedného prípravku viac ako dvakrát ročne kvôli možnému vzniku odolnosti pôvodcu choroby proti použitému systémovému fungicídu. Pred použitím prípravku si treba záväzne prečítať návod na použitie a dodržiavať ochrannú lehotu. Pestovanie odolných odrôd a hybridov zeleniny je jeden z najspoľahlivejších spôsobov, ako sa vyhnúť hubovému ochoreniu rastlín. Doteraz bolo vyšľachtených viac takýchto genotypov, no odolnosť u nich

vyšľachtená nie je stála, pretože neustále dochádza k zmene populácie patogénnych húb a ich prispôsobovania sa. Hubové ochorenia okrem zemiakov a rajčín napádajú aj ďalšie druhy: papriku – fytoftóra papriková, Phytophthora capsici (srb. plamenjača paprike), hrášok – peronospóra hrachová, Peronospora viciae (srb. plamenjača graška), kapustu – peronospóra kapustová, Peronospora parasitica (brassicae), (srb. plamenjača kupusa), uhorky – pleseň uhorková, Pseudoperonospora cubensis (srb. plamenjača krastavca), cibuľu – peronospóra cibuľová, Peronospora destructor (srb. plamenjača luka), šalát – pleseň šalátová, Bremia lactucae (srb. plamenjača salate), špenát – peronospóra špenátová, Peronospora farinosa (srb. plamenjača spanaća). Napadnuté porasty uhoriek vyzerajú ako spálené. Prvé príznaky sú striedavé bledozelené a tmavozelené škvrny na listoch – v tvare mozaiky, ktoré sa neskôr menia na veľké žlté škvrny. Listy sa postupne sušia a odumierajú. Podobne to vyzerá aj v porastoch cibule. Peronospóra sa rýchlo šíri a napáda celý porast. Rastliny vyzerajú ako spálené, postupne dochádza k hnitiu celej cibuľovej hlávky. Veľmi podobné príznaky sú aj na ostatných spomenutých zeleninách. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

IZBOVÉ RASTLINY

Ako vypestovať kávovník zo zrna? Ľubica Sýkorová

Každý z nás pozná kávu ako rozvoniavajúci tmavý nápoj. Menej známe je však to, že kávovník arabský (Coffea arabica) je aj vhodná izbová rastlina. Tento vždyzelený ker alebo menší strom či liana pochádza z Etiópie. V prirodzených podmienkach sa pestuje ako ker, ktorý dorastá do výšky troch metrov. Poznáme 60 druhov z rodu Coffea. Umiestnený v nádobe vyzerá ako malý stromček s tmavozelenými lesklými listami elipsovitého tvaru a zvlnenými okrajmi.

PESTOVANIE ávovník je nenáročná rastlina, takže si ju môžeme vypestovať aj doma. Najlepšie výsledky dosiahneme vysiatím úplne čerstvých kávových semien. Pestujeme ho v bežnom záhradníckom substráte s prídavkom rašeliny na tienistých miestach, pôda však nesmie obsahovať vápnik. Semená pred výsevom stratifikujeme v mikroténovom vrecúšku v chladničke a vysievame do hĺbky 1,5 – 2cm po dve – tri semená do vlhkého piesku do výsevných misiek. Klíčia pri teplote substrátu 24 až 26 °C. Vyklíčia do piatich týždňov. Semená z vlastnej produkcie zvyčajne neklíčia.

Ďalším spôsobom rozmnožovania je pomocou odrezkov. Na zakorenenie použijeme polodrevnaté odrezky s tromi

pazušnými púčikmi, na ktorých ponecháme dva horné lístky, ostatné odstránime. Na rýchlejšie zakorenenie použijeme stimulátor. Ošetrené odrezky napicháme do zmesi rašeliny a piesku. Pri

teplote okolo 23 až 25 °C a 90 % vlhkosti vzduchu zakorenia do troch až štyroch mesiacov. Dávame pozor na premokrenie, aby odrezky nezačali hniť. Kávovník si vyžaduje rozptýlené svetlo, neznáša však priame slnečné lúče. V zime ho umiestnime na svetlejšie miesto. Na teplotu nie je náročný. V lete znesie teploty od 22 °C a zároveň si vyžaduje vyššiu vlhkosť vzduchu, preto v tomto období rastlinu intenzívne rosíme. Počas vegetačného pokoja od októbra do februára mu stačí teplota 15 až 20 °C. Horšie ako pokles teploty vzduchu znáša pokles teploty substrátu pod 16 °C. Teplota pod 12 °C má za následok prerušenie rastu.

Rastliny pravidelne zalievame mäkkou vodou, dávame pozor na premokrenie, ale aj preschnutie pôdy. Schnutie kávovníkových listov spôsobuje neprimeraná a nepravidelná zálievka, miesto s priamym slnečným pôsobením a prievan. Počas leta môže byť rastlinka umiestnená na balkóne alebo terase na tienistom a pred vetrom chránenom mieste. Mladé rastliny presádzame každý rok do čerstvého kyslého substrátu, staršie podľa potreby. Od apríla do augusta každých 7 až 14 dní prihnojujeme hnojivom bez obsahu vápnika. Rastliny kávovníka sa dajú rôzne tvarovať. Rezom upravujeme ich tvar, podporujeme zahusťovanie a tvorbu kvetov. Kvitnúť začínajú v treťom až piatom roku. Kvety sú biele, voňavé. Plodom sú dekoratívne červené bobule, ktoré dozrievajú šesť až osem mesiacov. Vrúbľované kávovníky rodia v druhom až treťom roku. Kávovník najčastejšie napádajú vošky, puklice, červce alebo roztoče. Najnebezpečnejšie sú hubové a baktériové choroby. Proti chorobám chránime rastliny účinnými postrekmi a mechanickým odstraňovaním napadnutých častí. 

DÔLEŽITÝ JE PITNÝ REŽIM

Vysoké teploty ohrozujú aj životy zvierat Ľ. Sýkorová

Na vysoké letné teploty reaguje nielen ľudský, ale aj zvierací organizmus. Tak ako človek musí dodržiavať pitný režim, aby nedehydroval, aj naše zvieratá – či už psy, mačky, hydina, alebo hospodárske zvieratá potrebujú dostatok tekutín. Aj oni môžu dostať úpal, môžu kolabovať alebo dehydrovať. Nezabúdajme im počas vysokých teplôt aj niekoľkokrát za deň vymeniť vodu, misky dobre poumývať, pretože teplo zvyšuje riziko premnoženia baktérií.

ajčastejšími prejavmi dehydratácie sú malátnosť a zrýchlené dýchanie. Vtedy musíme okamžite zviera presunúť na chladnejšie miesto,

zabezpečiť mu tekutiny a čo najskôr vyhľadať veterinárnu pomoc. V nebezpečenstve sú aj zvieratá, ktoré sú pripútané k reťazi a sú bez tieňa alebo prístreška, kde sa môžu schovať. Ľudia by si mali uvedomiť, že nechať zvieratá na rozpálenom slnku znamená odsúdiť ich

na smrť. V letných mesiacoch nesmieme zabúdať ani na pitný režim hospodárskych zvierat. Podľa dostupných údajov jedna dojnica vypije denne 100 až 180 litrov vody, dospelý dobytok okolo 40 litrov, ošípaná 25 litrov a ovca približne 20 litrov vody. Počas horúcich dní majitelia musia myslieť aj na chladenie a vetranie. Ak majú stajne a haly, mali by mať zabezpečenú ventiláciu a rezervné zdroje energie v prípade výpadku elektrického prúdu. Chovatelia by mali teplotu priebežne kon-

trolovať a nespoliehať sa iba na automatické odvetrávacie zariadenia v chovateľských priestoroch. Potrebné je stále sledovať aj predpoveď počasia a uvedomiť si, že aj náhla zmena teploty môže spôsobiť zdravotné problémy zvierat. Hovädzí dobytok a ošípané je vhodné chladiť sprchovaním, dobytok na pasienkoch musí mať zase vybudovaný prístrešok alebo inak zabezpečený tieň. Oveľa citlivejšie na úpal sú mláďatá, či už prasiatka, teliatka, kozliatka… Prvé príznaky sú zrýchlený tep a dýchanie, zvýšená telesná teplota, nechutenstvo a neochota pohybovať sa, nadmerné potenie. Aj v tomto prípade musíme zvieratá presunúť do chládku, chladiť vlažnou vodou a podávať tekutinu, ak je zviera pri vedomí.

26 /4861/ 29. 6. 2019

ČO DOKÁŽE LAK NA VLASY

5 tipov, kde všade je užitočný

krem toho, že nám neoceniteľne pomáha dať účesu taký tvar, aký chceme, poradí si aj s nejednou „šlamastikou“ v domácnosti. Presvedčte sa samy! Tip 1: Vŕzgajúce dvere Keď už nemôžete ďalej počúvať, ako dvere pri každom otvorení a zatvorení na seba hlasno upozorňujú, jednoducho

nastriekajte pánty lakom na vlasy. A bude konečne pokoj! Tip 2: Navliekací trik Nie a nie navliecť niť do uška na ihle? Koniec nite, ktorý chcete prevliecť ihlou, zalepte trochou laku na vlasy – potom to už pôjde celkom ľahko. Tip 3: Odstraňovač fľakov Našli ste si na oblečení nejaký fľak?

ZDRAVÁ A ŠTÍHLA

Spaľovače tukov

hodnou kombináciou potravín môžete dať spaľovanie tukov vo vašom tele rýchlo do pohybu. Spaľovače tukov sú bioaktívne látky z potravín, ktoré povzbudzujú spaľovanie tukov v bunkách. To znamená, že keď chcete schudnúť, tak nemusíte držať hladovku. Je však veľmi dôležité, čo zjete. KURACINA A CITRÓNY PÔSOBIA POČAS SPÁNKU Tieto potraviny sa starajú o to, aby sa tuk z buniek odbúraval a miesto toho ho organizmus využil na regeneráciu tkanív. Tento proces sa začne približne hodinu po tom, čo zaspíte. Aby sa tvorili potrebné

rastové hormóny, naše telo potrebuje bielkoviny a vitamín C. TIP OD EXPERTOV NA VÝŽIVU: Predtým než pôjdete do postele, pochuťte si na malom kúsku chudého kuracieho alebo rybieho mäsa a pokvapkajte si ho citrónovou šťavou. Mali by ste si dopriať dostatok spánku (7 až 8 hodín), ten zabezpečí nielen to, že sa budete cítiť fit, ale zároveň aj schudnete. STRUKOVINY A CEREÁLIE JEDZTE PRAVIDELNE Magnézium je dôležitým stavebným kameňom enzýmov, preto ho organizmus potrebuje v dostatočnom množstve na

ZDRAVIE A MY

Je sprchovanie ZDRAVÉ?

prchujeme sa často a rady, veď nie je nad pocit dokonale čistého tela zahaleného do vône obľúbeného sprchovacieho šampónu. Ale čo sa páči nám, nemusí byť práve najvhodnejšie pre najväčší orgán nášho tela – pokožku. SUCHÁ Ak máte suchú pokožku, mali by ste sa vyvarovať všetkému, čo jej odoberá prirodzenú mastnotu. Ani to najlepšie telové mlieko sa nevyrovná telu vlastným tukom, ktoré ju chránia. V praxi to znamená, že by ste sa mali sprchovať čo najkratšie a vlažnou vodou. Sprchovacie gély by mali mať pH 7 až pH 5. Vhodné sú aj sprchovacie oleje alebo krémové mydlá. Tie neochudobňujú pokožku o prospešné tuky v takej mie-

re ako bežné sprchovacie gély. Pílingy sa pri suchej pleti odporúčajú robiť nanajvýš raz mesačne. CITLIVÁ V prípade citlivej pokožky je narušená regenerácia ochranného kyslého prostredia a produkcia mazu. Preto pleť ľahko

Napríklad od pera? Predtým, než si kúpite super silný a drahý odstraňovač fľakov, nastriekajte na postihnuté miesto pred praním lak na vlasy. Po vypraní škvrna zmizne ako mávnutím prútika! Tip 4: Dekoračný tip Chcete si nechať svoju obľúbenú kytičku kvetov, ktorú ste dostali? Nechajte ju vysušiť a po vysušení ju prestriekajte lakom. Ostane ešte dlho pekná. Tip 5: Pomocník v šatníku Keď sa sukňa alebo šaty z tenkej látky lepia na telo, postriekajte ich znútra lakom. Zabránite tak elektrostatickému náboju.  odbúravanie tuku. Mali by ste teda pravidelne jedávať strukoviny a celozrnné produkty. JAHŇACINA A SYRY – PREMIEŇAČE TUKOV Ďalší zoštíhľovač, ktorý tuk privádza do svalov a tam ho premieňa na energiu, sa volá karnitín. Nachádza sa najmä v jahňacine, hydine a syroch. Ak takúto stravu skombinujete s vitamínom C, účinok sa znásobí. SÓJA SO ŽĹTKOM VEDIA ROBIŤ DIVY Aminokyselina metionín funguje ako hnací motor spaľovania tukov. Táto aminokyselina produkuje povzbudzujúci stresový hormón adrenalín. Ten, kto má nadváhu, cíti sa malátne a stále unavene, trpí pravdepodobne nedostatkom metionínu v krvi. Mal by obohatiť svoj jedálny lístok o vaječné žĺtky, sóju, hydinové mäso a šošovicu. reaguje na mechanické alebo chemické podráždenie sčervenaním, pálením alebo svrbením. Vyberajte si produkty, ktoré neobsahujú veľa chemických látok, ako sú farbivá, aromatické a konzervačné látky. Vyhýbajte sa horúcej sprche a utierajte sa mäkkými uterákmi. Používanie pílingov sa vôbec neodporúča. MASTNÁ Tento typ pokožky znáša sprchovanie najlepšie, pretože cyklus obnovy odstránených lipidov je rýchly. Napriek tomu by sa aj v prípade mastnej pokožky mali používať len jemné sprchovacie prípravky. Agresívne čistenie pokožku dráždi, preto reaguje nadmernou tvorbou mazu. Sprchujte sa len mierne teplou vodou a neutierajte sa dosucha. Odparujúca sa voda na pokožke má chladivý efekt s dlhodobejším účinkom ako studená sprcha. PÍLING Použitie špeciálnych pílingových produktov podporuje prekrvenie, posilňuje imunitný systém a odstraňuje odumreté bunky pokožky. Môžete si dopriať aj príjemnú masáž pílingovou kefou alebo rukavicou.

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Zajac na víne

Suroviny (na 3 porcie): zajačí chrbát, 200 ml červeného vína, 2 lyžičky škrobovej múčky, 100 ml smotany na varenie, tymian, mleté čierne korenie, 1/2 lyžičky soli, 60 g masti Takto sa to podarí: Mäso umyjeme, osušíme utierkou, osolíme, okoreníme mletým čiernym korením, tymianom

a dáme na dve hodiny odležať do chladničky. Na panvici rozpálime masť a zajačí chrbát z oboch strán opečieme. Podlejeme vodou a necháme dusiť 30 až 40 minút. Tesne pred dodusením prilejeme víno. Keď je mäso mäkké, vyberieme ho a odložíme na predhriatu misu. Škrobovú múčku so smotanou rozšľaháme, primiešame do šťavy, dochutíme soľou a povaríme. Mäso nakrájame, prelejeme omáčkou a podávame s cestovinami alebo knedľou. 

Králičí paprikáš Suroviny: králik, 50 g masti, cibuľa, soľ, mleté čierne korenie, celé nové korenie, lyžička mletej papriky, lyžička horčice, 250 ml kyslej smotany, 20 g hladkej múky Takto sa to podarí: Králika vcelku dôkladne poumývame a osušíme. Mäso nakrájame na menšie kúsky. Cibuľu ošúpeme a pokrájame najemno. Vo väčšom hrnci rozpustíme masť, pridáme nadrobno pokrájanú cibuľu a speníme ju. Do cibuľového základu pridáme mäso, soľ, čierne korenie, nové korenie, papriku a horčicu. Celú zmes podusíme. Počas dusenia

prilievame malé množstvá horúcej vody, až mäso zmäkne. Na záver pridáme k mäsu smotanu zmiešanú s múkou a privedieme do varu. Podľa potreby ešte raz dochutíme a odstavíme. Hotové jedlo servírujeme s cestovinou. 

Kysnuté knedle

Mrkvová torta

Suroviny: 1 kg hrubej múky, soľ, 2 vajcia, 6 dl mlieka, 2 žemle; na kvások: trochu mlieka, lyžička cukru, 30 g droždia Takto sa to podarí: Kvások si pripravíme tak, že trocha vlažného mlieka zmiešame s rozmrveným droždím a cukrom a necháme nakysnúť. Do misy dáme múku, soľ, vajcia, kvások, vlažné mlieko (alebo vodu) a varechou vypracujeme cesto, až kým nie je hladké, lesklé a nelepí sa na varechu. Potom jemno primiešame na kocky pokrájané deň staré žemle. Vypracované cesto prikryjeme obrusom a na teplom mieste necháme kysnúť asi 2 hodiny. Vykysnuté cesto rozdelíme na 3 časti, ktoré vytvarujeme na podlhovasté šišky a necháme ďalších 20 mi-

Suroviny: 5 vajec, 250 g kryštálového cukru, 60 g hladkej múky, lyžička kypriaceho prášku, štipka soli, 300 g nastrúhanej surovej mrkvy, 200 – 250 g mletých orechov alebo mandlí, postrúhaná kôra z pol citróna, lyžica rumu; Na polevu: 200 g práškového cukru, 2 polievkové lyžice citrónovej šťavy Takto sa to podarí: Vyšľaháme vajíčka s cukrom na penu. Pridáme múku s kypriacim práškom a soľou, mrkvu, orechy (alebo mandle), citrónovú kôru a rum. Všetko spolu dôkladne premiešame a cesto vylejeme do vopred maslom vymastenej a múkou vysypanej formy. Vyhrejeme rúru na 190 – 200 °C a pečieme približne hodinu. Poleva:

nút kysnúť. Do väčšej nádoby dáme dostatočne veľké množstvo osolenej vody. Keď voda vrie, vložíme do nej knedle,

prikryjeme, nech voda znova zovrie, a varíme asi 18 minút. Počas varenia nedvíhame pokrievku. Uvarené knedle vyberieme, popicháme vidličkou a potom nakrájame niťou. Aby sa knedle pri varení neprichytili na dno, podoberieme ich pred zakrytím varechou.

suroviny spolu vyšľaháme. Alternatíva pre polevu: Môžeme vyskúšať polevu z 250 g tvarohu, 60 g masla,150 – 200 g práškového cukru,1 vanil-

kového cukru a nastrúhanej citrónovej kôry z polovičky citróna alebo limetky. Po dôkladnom vymiešaní polevu rozotrieme na už hotový vychladený koláč. Môžeme cesto aj rozkrojiť a časť polevy použiť ako náplň. Tortu môžeme ešte poliať roztopenou čokoládou a dozdobiť. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 488| Pripravujú: Ľubica Sýkorová, Elena Šranková a spolupracovníci | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra FESTIVAL JARNÉ NÔTY

Od nadaných inštrumentalistov po majstrov hudby Jaroslav Čiep

ho združenia Slovákov v zahraničí Pavel Hlásnik. Potom sa na výslnie, vlastne k hre na nástrojoch a k spevu dostali inštrumentalisti, sólisti a hudobné telesá. Prvé dve účastníčky koncertu boli flautistky z Petrovca Anastasija Mrdaková

ných škôl skončil Spevácky zbor Smejko zo Základnej školy Jána Čajaka v Petrovci. V neprítomnosti profesorky Marieny Stankovićovej-Krivákovej dirigovala ich Iveta Kováčová a na klavíri ich sprevádzal Vladimír Kováč. Potom na rad prišli stredoškoláci. Najprv sa publiku prednesom troch skladieb predstavilo husľové dueto Aleksandar Lučić a Martin Ján Javorník z Kultúrneho centra a Hudobného ateliéru v Novom Sade. Prváčka Iveta Kováčová, žiačka strednej Hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade, sa po dirigovaní zboru predstavila hrou na klavíri. Iveta účinkovala na Medzinárodnej súťaži Slavenski a na Festivale Isidora Bajića, kde získala prvé a tretie miesto. Spieva aj v dievčenskom školskom chóre, s ktorým vystúpili v máji na 4. Medzinárodnom festivale Alexandra Nevského v Rusku. Získali tam 1. cenu – stali sa laureátmi festivalu. Záver koncertu patril našim dvom už osvedčeným, vrcholným a medzinárodne uznaným hudobným esám. Operným spe-

estival vážnej hudby Jarné nôty Miestny odbor Matice slovenskej v Petrovci usporadúva už dvadsaťtri rokov. Uvedené podujatie nechýbalo ani tohto roku a odznelo v piatok 21. júna v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci. Festival mladých talentov Jarné nôty MOMS Petrovec organizuje od roku 1995. Podujatie patrí medzi tradičné festivaly, ktorých význam prerástol rámce miestneho, dokonca regionálneho rázu. Zhromažďuje od mladších po najvýznamnejších našich Iveta Kováčová suverénne pokračuje mladých umelcov – in- v rodinnej hudobnej tradícii terpretov vážnej hudby, ktorí vďa- a Marta Milašinovićová, ktoré na ka svojim vynikajúcim výkonom klavíri, ako aj viacero ďalších inna regionálnych, republikových, terpretov, sprevádzala profesorka štátnych a medzinárodných súťa- Ivana Šoškićová. Po nich vystúpili ženiach získali odmeny. Festival už mladí klaviristi Ksenija Vujačićová niekoľko rokov má aj medzinárodnú účasť a zúčastnili sa v ňom aj mladí hudobníci z Rumunska a Maďarska. Tak tomu bolo aj vo Svetový deň hudby na 23. ročníku Jarných nôt v slávnostnej sieni petrovského gymnázia. Práve toto gymnázium od začiatku podalo nápomocnú ruku festivalu a pritúlilo ho, takže česť otvoriť tohtoročné vydanie Jarných nôt mala riaditeľka gymnázia Anna Spoločná fotograﬁa účastníkov 23. festivalu Jarné nôty v Petrovci Medveďová. Na úvod o podstate organizova- a Martin Červený, obaja z Petrovca. vom obecenstvo najprv očarila nia festivalu v mene organizátora Z Maďarska z Békešskej Čaby na Katarína Kalmárová z Vojlovice. prítomným sa prihovorila a vzác- festival prišiel šiestak Benedikt Táto študentka Filologickej fanych hostí pozdravila predsed- Murvai a z nadlackej základnej kulty Univerzity v Belehrade, odníčka MOMS Petrovec Katarína školy siedmačka Jasminka Poláče- bor slovenský jazyk, literatúra Melegová-Melichová. Prítomných ková. Obaja sa predstavili hrou na a kultúra, sa na Jarných nôtach pozdravil i podpredseda Svetové- klarinete. Program žiakov základ- predstavila po prvýkrát. Už ako • KULTÚRA •

Po prvýkrát na festivale v Petrovci: Vojlovičanka Katarína Kalmárová

stredoškoláčka v hudobnej škole v Pančeve sa rozhodla zdokonaľovať sa aj v speve, preto sa zapísala na operný spev, ktorý zakončila v Belehrade. Spieva aj ľudové piesne. Poslednou súťažou, na ktorej spievala, bol festival Cez Nadlak je... v Rumunsku, kde si vyspievala druhú cenu. A jednou z najväčších odmien bola druhá cena na súťaži Miss folklór na Slovensku. Po Kalmárovej sa na záver tohtoročného festivalu vážnej hudby predstavil klavirista Marek Stupavský. Marek začal hrať na klavíri v roku 2002 v hudobnej škole v Novom Sade, kde získal základné a stredné hudobné vzdelanie. Bakalárske štúdium hry na klavíri zakončil v Bratislave na Hudobnej a tanečnej fakulte Vysokej školy múzických umení. V súčasnosti je absolventom Akadémie umenia v Novom Sade. Doteraz získal mnohé domáce a medzinárodné ceny a uznania a absolvoval rad sólistických koncertov doma a v zahraničí. Festival moderovala a konkrétnejšie o účastníkoch a ich úspechoch hovorila Viera Dorčová-Babiaková. Organizátor podujatia všetkým účastníkom festivalu udelil diplomy za účasť a knižnú pamiatku, ako aj CD platne z predchádzajúcich Jarných nôt.

26 /4861/ 29. 6. 2019

Kultúra 26. DFF ZLATÁ BRÁNA V KYSÁČI

Víťazmi sú Staropazovčania Elena Šranková

Anna Čúsová a Tijana Farkašová, členky. Rozprávkoví moderátori tentoraz boli: Martina Agarská (Ježibaba), Nina Vršková (Šípková Ruženka), Lana Jambrichová (Červená čiapočka), Jana Čižmanská (Šašo), Ivan Chrťan (Vrátnik), Miloš Vrška (Kráľ). Šepkármi boli: Emília Čemanová, Simona Červená, Mo-

hostí, dvíhanie vlajky, a potom sa už kých rokoch, ktoré ako spoločnosť iba tancovalo a spievalo. Riaditeľ máme za sebou, svieti ešte krajšie alakoncertom 26. Detského Kultúrneho centra Kysáč a festivalu a je ešte farebnejšia, veselšia a bofolklórneho festivalu Zlatá Zlatá brána Pavel Surový v uvítacom hatšia. Je to vaše veľké víťazstvo, brána v nedeľu 23. júna sa príhovore medziiným povedal, že zakončil ešte jeden ročník tohto je Zlatá brána sviatkom detskej najväčšieho detského folklórneho pesničky, tanca a predovšetkým sviatku, ktorý vrátane sprievod- úprimných úsmevov. „Zlatá brána ných podujatí trval tri dni. Napriek je o deťoch, hre, radosti, fantázii, tomu, že dážď na chvíľu prerušil o všetkom, po čom naše deti túžia galakoncert a celý čas mu „trčali a o čom snívajú. Tentoraz sa festival nohy“, festival sa úspešne skončil nesie pod heslom Deti sú zrkadlom vyhlásením víťazov. dospelých. Ako vieme, deti napoNimi sa tentoraz stali Staropa- dobňujú dospelých, ich správanie zovčania, ktorí získali prvú cenu a hodnotový rámec. Deti sú také, a sošku NRSNM. Ide o DFS SKUS koľko im vštepíme lásky, múdrosti, hrdinu J. Čmelíka (mladšia skupina), správnych hodnôt a lásky k našej ktorý zatancoval tanec V nedeľu tradícii a kultúre,“ povedal riadipoobede v Starej Pazove. Autorkou je teľ Surový. Predsedníčka NRSNM Podľa mienky poroty prvú cenu a sošku NRSNM si zaslúžili Ružena Červenská, nacvičovateľkou Libuška Lakatošová v príhovore Staropazovčania Katarína Šašová. Vedúci orchestra povedala, že je Zlatá brána jedným je Aleksej Materák. Druhú cenu z najvýznamnejších festivalov pre víťazstvo všetkých nás, ktorí veríme, nika Chrťanová a Denis Jambrich. že sú rozličnosti naším bohatstvom Konferenciersky text napísali, hercov a výborne si rozumieme napriek nacvičili a režírovali Tatiana Klinková tomu, že nerozprávame rovnakým a Milina Chrťanová. Moderátorkou jazykom.“ otváracieho programu bola Svetlana Festival aj tohto roku organizovalo Gašková. Kultúrne centrum Kysáč pod záštiNa 26. DFF Zlatá brána sa vystrietou Mesta Nový Sad, ktoré festival i dalo 29 tanečných a speváckych financuje. Zlatú bránu ešte finančne bodov. Ceny najúspešnejším, podľa podporili Národnostná rada sloven- mienky poroty, udelila Libuška Laskej národnostnej menšiny, Ústav katošová, predsedníčka NRSNM. pre kultúru vojvodinských Slová- Z príležitosti festivalu aj tohto roku kov a Úrad pre Slovákov žijúcich vydali bulletin. v zahraničí. Prínos k festivalu dali SPRIEVODNÉ PODUJATIA ZLAaj mediálni a ďalší sponzori. TEJ BRÁNY Na galakoncerte vystúpili súbory Na počesť 26. DFF Zlatá brána aj z Bingule, Erdevíka, Báčskeho Pet- tohto roku bol rad sprievodných rovca, Kovačice, Aradáča, Kulpína, podujatí. V piatok 21. júna otvoFestival otvoril primátor Nového Sadu Miloš Vučević Vojlovice, Pivnice, Hložian, Nové- rili dve výstavy a bolo i bábkové získal DFS ZŠ maršala Tita v Padi- Slovákov. Informovala, že na ňom ho Sadu, Lugu, Padiny, Kysáča, zo predstavenie. Najprv v Predškolskej ne za detské hry Pri bare Vedejky. vystúpi viac ako tisíc účastníkov, tých Selenče, Šídu, Starej Pazovy, tiež ustanovizni Lienka otvorili výstavu Autorka a nacvičovateľka je Anna najmladších, ktorí počas školského Halajová a vedúci orchestra Pavel roka nacvičovali piesne, tance, zvyky, Tomáš ml. Dve tretie ceny sa dostali obyčaje vďaka svojim nacvičovado rúk DFS KOS Jednota v Hloža- teľom a pedagógom. „Festival je aj noch a DFS Ratolesť SKUS Pivnica nato, že sme si vedomí toho, že aj tí (mladšia skupina). Hložančania sa naši najmladší si uchovávajú a pespredstavili detskými hrami. Autor tujú to naše najväčšie bohatstvo, a nacvičovateľ je Jaroslav Kriška našu kultúru a tradíciu, ktorú sme a vedúci orchestra Rastislav Struhár. zdedili.“ Predsedníčka Lakatošová Pivničania predviedli tanec V piv- tiež konštatovala, že Kysáč rozvonianickom poli. Autor je Janko Merník, va tou najkrajšou vôňou, najkrajšími ktorý je spolu s Vierou Brňovou aj kvetmi, ktorými sú účastníci Zlatej nacvičovateľom. Vedúci orchestra brány. Primátor Nového Sadu Miloš je Valentín Michal Grňa. Vučević festival otvoril s odkazom, Galakoncert sa ako aj po minulé že si treba chrániť Zlatú bránu, ná- Padinčania s ich detskými hrami obsadili druhé miesto roky začal hymnou festivalu a pred- rodnostnú identitu Slovákov, čím stavovaním vykrojovaných taneč- sa posilňuje i Nový Sad, Vojvodina hosťujúce súbory z Nového Sadu, výtvarných prác škôlkarov v spoluných párov zo všetkých prostredí, a Srbsko. Vo svojom príhovore okrem Lovćenca a Očovej zo Slovenska. Ich práci s členmi Umeleckého spolku z ktorých malí tanečníci, speváci iného povedal: „Toto podujatie ani vystúpenia sledovala odborná po- Michala Geržu pod názvom Naše a hudobníci pricestovali. Nasledoval po 26 rokoch nestratilo nič zo svojho rota v zložení: Zdenka Bobáčeková, sálaše. Prítomných privítala vedúca otvárací ceremoniál, pozdravovanie lesku. Naopak, Zlatá brána po ťaž- predsedníčka, Milinka Chrťanová,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

vychovávateľka Sandra Petrovićová, ktorá neskrývala radosť z toho, že sa Zlatá brána začína práve v škôlke otvorením výstavy, na ktorej predstavili detské výtvarné práce nielen na tému sálašov, ale aj iných tém. Deti ich kreslili v priebehu celého školského roku v spolupráci s vychovávateľkami a svojimi výkresmi preukázali kreativitu, obrazotvornosť a umelecké nadanie. Prítomným sa prihovoril i riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč Pavel Surový, ktorý vyzdvihol dobrú spoluprácu tohto centra tak s predškolskou ustanovizňou, ako i s umeleckým spolkom, vďaka ktorým sa realizovala výstava, ale i výtvarný tábor v škôlke. Deti aj počas vernisáže maľovali výkresy, v čom im pomáhala ich vychovávateľka a radili a usmerňovali ich členky UM Michala Geržu. Nasledoval primeraný program

KUS Vladimíra Mičátka. Úvodné slová k otvoreniu mal Michal Francisty, predseda spolku. Ako povedal, ide o tretiu filatelistickú výstavu, ktorá sa realizovala najviac vďaka Ondrejovi Žabkovi, predsedovi filatelistickej sekcie KUS Vladimíra Mičátka. Na vernisáži sa prihovorila i mladučká členka filatelistickej sekcie v Kysáči Xénia Kulíková a Mia Mešiová hrou na husliach tieto chvíle urobila slávnostnejšími. V rámci spoločnej expozície sa na výstave predstavili Xénia Kulíková, Maja Marčoková, Nina Marčoková, Bojan Savičić, Tina Ďurovková, Emil Čeman a Aleksa Bagoňa a ako samostatní vystavovatelia Ema Turanová, Emil Čeman, Zuzana a Pavel Lomianskovci, Ondrej Ivičiak, Milan Vereš, Rastislav Spevák, Ondrej Zahorec a O. Žabka. Tretím sprievodným podujatím, ktoré sa v piatok uskutočnilo na

malý chlapec, ktorý nepočúva svoju mamu a utečie do pralesa. Tu príde na to, že deti majú poslúchať svojich rodičov, že neposlušnosť sa

fotografie na výstave, ktorú v sobotu otvorili. Akademický maliar Milan Súdi pochválil najmä žilku, s ktorou ľudia v minulosti popri tvrdej práci

Chvíľa, ktorú účastníci netrpezlivo čakali: vyhlásenie odmenených súborov nevypláca a je vždy – skôr či neskôr pestovali krásu krojov a venovali sa – potrestaná. výšivkám. Preto výšivky v minulosti V letnej sále Kultúrneho centra boli trochu iné, námety a vzorky Kysáč v sobotu 22. júna otvorili vý- boli pekné aj vtedy, a to by nesmelo stavu Slovenské krásy. Ide o výstavu zaniknúť. Podľa jeho mienky sú staré troch fotografov: Pavla Surového, kroje krajšie ako novšie, ktoré sa Branislava Kokavca a Petra Bren- ozdobujú trochu bohatšie a podobá kusa. Výstava Slovenské krásy zahŕňa sa to niekedy gýču. Pochvalne sa tri projekty: Slovenská krása (Bra- zmienil aj o fotografiách, ich technicnislava Kokavca a Pavla Surového), kej úrovni a nazval ich umeleckými Tichá krása (Petra Brenkusa) a Nová dielami. Námestníčka pokrajinského slovenská krása (Pavla Surového). tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, Na vernisáži prítomných privítal P. správu a národnostné menšiny – Surový, riaditeľ KC Kysáč a festivalu národnostné spoločenstvá Milinka

Malí Hložančania sa umiestnili na treťom mieste

pozostávajúci zo spevu, recitácií a tancov v predvedení škôlkarov. Piatkové sprievodné podujatia pokračovali v ZŠ Ľudovíta Štúra, kde otvorili výstavu poštových známok kysáčskych a petrovských mládežníkov a seniorov členov Spolku filatelistov Báčsky Petrovec – Spoznaj svet filatelie a s filateliou spoznaj svet. Pod organizáciu tejto výstavy sa podpísal

nádvorí ZŠ Ľudovíta Štúra, na zámku Zlatej brány, bolo bábkové predstavenie Kaimovo dobrodružstvo v predvedení členov Divadielka Galéria z Nového Mesta nad Váhom (Slovenská republika) v réžii Ivana Radošinského. Samozrejme, že sa divadielku najviac potešili najmladší a pozorne sledovali dej rozprávky, ktorej hlavným hrdinom je Kaimo, Vernisáž v škôlke Lienka

Druhá tretia cena sa dostala DFS Ratolesť z Pivnice • KULTÚRA •

Zlatá brána, a povedal, že je ťažko urobiť fotografiu krásneho kroja a zachytiť v umeleckom štýle aj krásu žien v krojoch. Ako zahlásil, záverom trojročných snáh ukázať kroje na mladých ženách bude najnovšia kniha Sedemdesiat sukieň mala, ktorej krst bude na festivale krojov. O svojich najnovších fotografiách Slovenské princezné a princovia, ktoré sú vystavené aj v Belehrade, povedal, že ide o nadstavbu krásy, lebo sú fotografie umeleckejšie a sú v barokovom secesnom štýle, lebo cieľom Kultúrneho centra je ukázať našu tradičnú kultúru v novom svetle, a tým sú práve nové

Chrťanová, ktorá výstavu otvorila, medziiným pochválila dobrú spoluprácu tohto sekretariátu s KC Kysáč, ako i s Pokrajinským sekretariátom pre kultúru, informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, lebo oba tieto sekretariáty majú za cieľ zveľadiť postavenie národnostných menšín vo Vojvodine. Ich cieľom je zároveň podporiť všetky podujatia, ktoré sa zaoberajú zachovaním tej-ktorej menšiny, identity a ktoré zviditeľňujú národnostnú menšinu vo Vojvodine. V sobotu na zámku Zlatej brány bol koncert DFS Poľana z Očovej, zo Slovenskej republiky.

26 /4861/ 29. 6. 2019

Kultúra SELENČSKÉ ZVONY ZVONILI NA VRANOVSKÝCH ZBOROVÝCH SLÁVNOSTIACH

Zaznela aj pieseň Tebe pojem Anna Horvátová

ilovníci zborovej hudby mali v dňoch 20. – 23. júna vo Vranove nad Topľou sviatok, keďže mali možnosť vypočuť si spev ochotníkov Komorného zboru Zvony zo Selenče. Totiž na 32. Vranovských medzinárodných zborových slávnostiach Selenčania dôstojne prezentovali nielen seba, ale i svoju krajinu. Okrem tamojších zborov – mládežníckeho a dievčenského Ozvena a, samozrejme, našich Zvonov, spievali aj miešané zbory z Izraela, detský spevácky zbor z maďarského Debrecínu, Miešaný spevácky zbor Jána Bohdana Hroboňa pri

evanjelickom cirkevnom zbore Hanušovce a Zbor svätého Michala z Michaloviec. Organizáciu toh-

to podujatia, ktoré sa uskutočnilo pod záštitou ministerky kultúry Slovenskej republiky Ľubice La-

Komorný zbor Zvony na 32. Vranovských medzinárodných zborových slávnostiach

ššákovej a primátora mesta Jána Ragana, mali na starosti mesto Vranov nad Topľou, Mestský dom Vranov nad Topľou, Záujmové združenie speváckych zborov Ozvena a Súkromná umelecká škola Vranov nad Topľou. Zvony pobudli už na nejednom zájazde, kde nadšenie nad ich profesionálnym spevom bolo veľké a všade získali priazeň publika. A tento zájazd sa uskutočnil vďaka hlavnej organizátorke Vilme Krauspeovej, s ktorou majú už 15-ročnú krásnu spoluprácu. Treba spomenúť, že sa aj tu prejavila interkultúrnosť v pravom zmysle slova, keďže vedúci Zvonov Dr. Juraj Súdi viedol workshop, kde účastníkov tohto festivalu učil spievať dve skladby. Ako záverečnú skladbu spievali Tebe pojem Stevana Stojanovića Mokranjca. Foto: z archívu KZ Zvony

V KOVAČICI OSLÁVILI MEDZINÁRODNÝ DEŇ HUDBY

Predstavili sa hudobné talenty Anička Chalupová

tie takého druhu v Kovačici organizoval Dom kultúry 3. októbra v Kovačici. Predstavili sa najprv najmladšie sólistky, účastníčky Festivalu slovenských ľudových piesní

Rozspievané klenoty edzinárodný deň hudby, 2018: Hana ktorý sa vo svete oslavuBarcová, je už viac ako 37 rokov, Katarína oslávili v piatok Válovco 21. júna aj v Ková, Mávačici. r i a - M a g - Zlatou plaketou na tohtoročnej republikovej súťaži bol V kultúrno d a l é n a odmenený žiacky spevácky zbor ZŠ Mladých pokolení v Kovačici pod vedením Pavla Tomáša st. -umeleckom Torňošová programe, ktorým a Tina Vesteková z Kovačice a Maja ZŠ pod vedením pedagóga Pavla vzdali hold hudDurgalová z Padiny. Z tých starších Tomáša st., ktorí na republikovej be, sa tancom, rozspievaných klenotov si na javis- súťaži žiackych chórov a orchestrov piesňou a hrou ko Domu kultúry 3. októbra v Ko- základných škôl a základných huna hudobnom vačici zastali Ján Bartoš a Gabriela dobných škôl Srbska v Sriemskych nástroji predFekety, predstavitelia Kovačice Karlovciach získali prvé miesto stavila zhruba na uplynulom festivale Stretnutie a Zlatú plaketu. Obecenstvu sa stovka mladých v pivnickom poli. V rámci poduja- so svojím mentorom Pavlom Tokovačických a patia vystúpili aj členovia žiackeho mášom ml. predstavili aj členovia dinských talentov. Najmladší folkloristi kovačickej ZŠ sú obľúbenými orchestra ZŠ Mladých pokolení padinského orchestra ZŠ, nositelia Toto prvé poduja- protagonistami na každom kultúrnom podujatí v Kovačici a žiacky spevácky zbor druhej ceny a Striebornej plakety na spomenutej republikovej súťaži. Svoje spevácke a hudobné úspechy z festivalu Letí pieseň, letí 2018 na piatkovom programe reprezentovali mladučkí sólisti Kalina Babková, Sára Sucháneková, Dominik Kizúr a Hana Barcová. Podujatie Sviatok hudby v Kovačici doznel výstupom folklórnych skupín nižších a vyšších ročníkov kovačickej ZŠ a dievčenskej speváckej skupiny pri DK. Program moderovala dvojica Gabriela FeUž roky kovačické a padinské hudobné talenty zo súťaží prinášajú vavríny. Na snímke sú členovia kety a Viktor Hriešik. kovačického a padinského žiackeho orchestra v spoločnom hudobnom čísle.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

MOMS HLOŽANY

Dva roky bez výročnej schôdze Juraj Bartoš

udne zaznela informácia v prechádzajúcom čísle Hlasu ľudu, že kysáčsky KUS Vladimíra Mičátka snemoval 14. júna, avšak z Hložian prichádza ešte divnejšia správa. Tamojší Miestny odbor Matice slovenskej výročnú schôdzu zhromaždenia usporiadal naposledy 2. marca. Roku 2017! Vtedy sme preniesli údaj, že hložiansky MOMS má až 228 členov, ale snemovania sa zúčastnila sotva desatina z tohto počtu. Je zaujímavé, že predsedníčka MOMS Hložany sa vlani a v tomto roku zúčastnila na viacerých výročných schôdzach ostatných miestnych spolkov, združení či klubov, avšak sama – nakoľko sme informovaní – nezvolala výročnú schôdzu, na ktorej by matičiari pretriasli v podstate už dvojročnú činnosť. Podčiarkujeme, že činnosť, lebo sa meno MOMS Hložany v uplynulom období predsa (a nie raz) vyskytlo, a to v kontexte spoluorganizovania niektorých

podujatí, napríklad programov ku Dňu Hložian a podobne. Je taktiež známe, že práve MOMS Hložany prostredníctvom projektu získal finančné prostriedky z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na nákup maliarskych potrieb pre Združenie výtvarných umelcov Hložianska paleta, čím priamo prispel k zintenzívneniu výtvarného života v dedine. Tým spôsobom umožnil starším členom tohto združenia zorganizovať naskutku úspešnú výtvarnú dielňu pre mladších hložianskych školákov. Pred troma rokmi MOMS Hložany sprevádzkoval miestnu knižnicu, keď mu tamojší Komunálny podnik Gloakvalis, po kratšej prestávke, znovu poskytol miestnosti na tento účel. Nemožno nepoznamenať, že ako knihovník amatér pôsobí Ondrej Zahorec, ktorý sa najviac pričinil aj o činorodú spoluprácu s výtvarníkmi. Na spomenutom snemovaní pred viac než dvoma rokmi predostrel hŕbu náročných plánov, ktoré hložianski matičiari

jednohlasne schválili. Okrem iného na rok 2017 sa rozhodli usporiadať literárny večierok Z pera hložianskych autorov a vydať dve knihy: fotomonografiu Hložany 4 a zbierku básní Zuzany Galambošovej. Nie nám je známe, čo sa dialo s prvou; na druhú nezískali prostriedky z ÚSŽZ, hoci podľa znalcov ide o kvalitnú poéziu. Plánovali taktiež obnoviť tradičné koncerty známe ako Báčanská jar a Jesenné listy (ich tvorcom bol

Mr. Samuel Fekete) a rozprúdiť prednáškovú a výstavnú činnosť. Zanietený matičný dejateľ Ondrej Stupavský-Endy vlani a pred dvoma rokmi zrealizoval výstavy fotografií, ktoré hovoria o minulosti Hložian; tohto roku mu to nedovolil zdravotný stav. Vedúci MOMS Hložany však nepocítili potrebu stretnúť sa, rozanalyzovať činnosť, zredukovať, ako sme pred viac ako dvoma rokmi pripomenuli, príliš náročné plány, podať správy o činnosti a finančnom stave, o členstve... Žeby to predsa ešte dokázali, trebárs „s malým oneskorením“ ?

Záber zo snemovania MOMS Hložany z roku 2009; už vtedy bolo zrejmé, že členstvo je síce početné, ale hlavne „na papieri“

NA OBLASTNEJ PREHLIADKE V PEĆINCIACH

Zneli aj slovenské piesne Anna Simonovićová Blaženka Dierčanová

ohtoročná oblastná prehliadka pôvodnej folklórnej tvorby Sriemu prebiehala v sobotu 22. júna v Pećinciach a na nej sa zúčastnilo 11 spolkov

zo Šídu, Starej Pazovy, Sriemskej Mitrovice a z Inđije. Organizátori boli tamojšie Kultúrne stredisko a Zväz umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny. Na tejto 41. oblastnej folklórnej prehliadke sriemskych Slovákov reprezentovali spevácke Šíďanky s harmonikárom po vystúpení (foto: z archívu spolku)

Z vystúpenia speváckej skupiny zo Starej Pazovy (foto: Anđelka Maliová) • KULTÚRA •

skupiny zo Starej Pazovy a Šídu. Spevácka skupina pazovského Združenia žien zo SKUS hrdinu Janka Čmelíka zaspievala zmes svadobných piesní, ktorými sa nedávno predstavila na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj... a sólistka Anna Horvátová zaspievala pieseň Keď som sa ja z nášho kraja do Ameriky zberav. So speváckou skupinou žien už niekoľko rokov pracuje Ružena Červenská. Vystúpila i

ženská spevácka skupina SKUS Jednota zo Šídu pod vedením Nataše Kolárovej. Selektorka Slobodanka Rac sa pochvalne zmienila o tohtoročnej prehliadke a vystúpenia speváckych skupín ohodnotila ako kvalitné. Výsledky budú zverejnené po realizácii všetkých oblastných súťaží a pokrajinská prehliadka pôvodnej folklórnej tvorby sa uskutoční od 13. do 15. septembra vo Vrbase.

26 /4861/ 29. 6. 2019

Kultúra VÝSTAVA MICHALA ĎUROVKU VO ŠVAJČIARSKU

Lesy a roviny v Ženeve Elena Šranková

o švajčiarskej Ženeve od 15. do 23. júna akademický maliar Michal Ďurovka z Kysáča vystavoval cyklus olejomalieb Lesy a roviny pod kurátorským dohľadom Vladimíra Valentíka. Pripomeňme, že tento cyklus Ďurovkových obrazov najprv videli ctitelia jeho umenia v Galérii SND v Kysáči, potom boli výstavy v Novom Sade a na Slovensku: na Detve, v Nitre, Bratislave, vo Fiľakove, v Lučenci, Banskej Bystrici a najnovšie v mestečku Arzier-Le Muids, ktoré sa nachádza na kopci nad Ženevou. Organizátorom výstavy bola Asociácia Centeuro – Slovenský pavilón, Galéria pre mier vo svete, ktorej koordinátorom je Tibor Strahle. V spomenutej galérii najviac vystavujú umelci zo Slovenska. Manažérkou výstavy bola Mgr. art. Milina Sklabinská, PhD. Grafickú úpravu a fotografie pre katalóg urobil Michal Madacký. Výstavu, ktorá je v skutku historickou udalosťou, lebo naši akademickí maliari nevystavovali ešte v západnej Európe, organizačne

podporili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Stála misia SR pri OSN Ženeva, Slovenský kultúrny klub a Galéria SND v Kysáči. Zo slov Michala Ďurovku zisťujeme, že na vernisáži bol pekný počet prítomných, hlavne Slovákov žijúcich v Ženeve, ale aj mnohých Švajčiarov. Totiž práve v deň vernisáže bol Deň fontán, na ktorom táto slovenská galéria mala svoj stánok a delili tam i upútavky na výstavu. Ako Ďurovka hovorí, vernisáž prebiehala od 15.00 do 20.00 h a boli to vlastne družné rozhovory s každým návštevníkom. Ozveny boli pozitívne a po kratšej prestávke, čiže po výstave vietnamských umelcov, v spomenutej švajčiarskej galérii opäť nainštalujú výstavu M. Ďurovku. Okrem pekných dojmov z výstavy autor Lesov a rovín si zo Švajčiarska doniesol aj nezabudnuteľné spomienky, lebo s V. Valentíkom a M. Sklabinskou navštívili aj okolité historické stredoveké mestečká, ženevské jazero a – pravdaže – mesto Ženevu. Foto: z archívu M. Ď.

OBRAZY RODINY KŇAZOVICOVEJ V MAĎARSKU. Po výstave obrazov na Slovensku výtvarné diela trojice insitných maliarov z Kovačice Jána Kňazovica (1925 – 1985), jedného z najvýznamnejších predstaviteľov kovačického insitného maliarstva, jeho dcéry Anny Kňazovicovej a vnučky Nataše, boli donedávna sprístupnené milovníkom umenia aj v Maďarsku. Vystavená expozícia umeleckých prác, ktorú spoločne zorganizovali Slovenský inštitút v Budapešti, Slovenské národné múzeum – Historické múzeum v Bratislave a Galéria insitného umenia v Kovačici, trvala od 7. mája do 17. júna. Ján Kňazovic bol jedným z najoriginálnejších maliarov a verejnosť jeho práce poznala i tým, že sa podpisoval do srdca. Jeho dcéra Anna Kňazovicová ide po jeho stopách, tiež maľuje insitu. Jeho vnučke Nataši Kňazovicovej-Mijailovićovej, žijúcej na Slovensku, insita bola zo začiatku koníčkom a dnes jej je profesiou. Obidve sú pokračovateľkami jeho rozpoznateľného podpisu. Na snímke z archívu A. Kňazovicovej: Momentka z vernisáže v Maďarsku. A.Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

V galérii v Ženeve: Milina Sklabinská, Vladimír Valentík, Michal Ďurovka a Tibor Strahle

Netradičná vernisáž trvala od 15.00 do 20.00 h

PADINSKÝ MALIAR NA MEDZINÁRODNOM PLENÉRI V SLOVINSKU. V dňoch 8. až 15. júna sa v Trebnji, v Slovinsku, uskutočnil 52. Mednarodni tabor likovnih samorastnikov Trebnje (po slovensky Medzinárodný tábor výtvarných umelcov Trebnje). Okrem šiestich ďalších umelcov (z Francúzska, Iránu, Talianska, Nemecka a zo Slovinska) zúčastnil sa na ňom aj padinský výtvarný umelec Martin Pap, predstaviteľ Srbska (na snímke stojí v strede). Počas tejto akcie všetci maliari namaľovali jeden, resp. dva obrazy, ktoré venovali tamojšej Gallery of Naive Artists Trebnje. Toto umelecké stretnutie, ktoré bolo obohatené kultúrno-umeleckými výstupmi slovinských umelcov a jednodňovým kamarátením účastníkov 20. Malého umeleckého tábora, je súčasťou projektu Forma Viva Trebnje, spolufinancovaného Slovinskou republikou a Európskou úniou z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a realizovaného v rámci miestnej akčnej skupiny STIK. Na snímke z archívu Alenky Stražišar-Lamovšek sú účastníci tohtoročného Medzinárodného plenéru v Trebnji. A.Ch. • KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

„Čo namerávaš zapísať?!“ Anna Horvátová

... a

lebo „ňenamerávam sa viac s ňou rozprávať!“ sú ďalším potvrdením „bohatstva“ našej srboslovenčiny. Nie je ľahké rozhodnúť sa, keď zavierame jednu kapitolu života a otvárame inú. Alebo keď sa na rázcestí nedokážeme rozhodnúť, kam ďalej. Také dilemy občas nedokážu rozlúštiť žiaci, keď si nie sú istí, ktorý odbor si zvoliť. Alebo niekomu odpustiť spôsobenú krivdu, bolesť a tváriť sa akoby nič. „Čo namerávaš zapísať?!“ opytujeme sa. V srbskom jazyku sú konštrukcie: „Šta planiraš upisati?“; alebo „Gde nameravaš da nastaviš školovanje?“ v poriadku, čo však nemôžeme povedať aj o konštrukcii pred nimi. Ako aj:„Ne nameravam da pričam sa bivšom drugaricom.“;„Ne nameravam da podnesem ostavku.“

KRÍŽOVKA Čo je v slovenčine náhradou srbského slovesa nameravati? Určite nie srboslovenský preklad „namerávať“! Také známe slovo je to – plánovať alebo mať v úmysle. Veď sa opytujeme občas: „Aké sú tvoje plány?“; „Čo plánuješ na večer?“ Plánujeme ísť aj do divadla. Plánujeme dovolenku, výlet. Tematické plánovanie je dôležité, ale aj finančné. Plánujeme alebo máme v úmysle vykonať zmeny v blízkej budúcnosti. „Akú školu si si vybral?“; „Na ktorú vysokú školu sa chceš dostať?“ takto správne postavíme otázky. A správne z jazykového hľadiska konštatujeme: „Nemám v úmysle sa viac zhovárať s niekdajšou priateľkou.“; „Nemám v úmysle podať výpoveď.“ Také doslovné preklady, úplne presné, sú viac vtipné než užitočné, lebo doslovný preklad nie je najlepší spôsob.

NÁVŠTEVA ZO SLOVENSKA. Vo štvrtok 13. júna hostkou Knižnice Štefana Homolu v Báčskom Petrovci bola spisovateľka zo Žiliny Katarína Mikolášová (na fotke druhá sprava). Na nádvorí knižnice, keď kostolné zvony odbili dvanástu, spisovateľka sa kamarátila so žiakmi základnej školy, ktorých mala na starosti učiteľka triednej výučby Daniela Tatliaková. Predstavila im svoje rozprávkové postavy, čiže búbeľov. Prezradila zároveň, odkiaľ čerpá idey pre svoje postavy a ich názvy, ako: Kalcid Hustofúz, Čaprták, Obrifuk, Vilhelmíra Di Travertini... V predvečerných hodinách sa spisovateľka ocitla už v inom svetle. Tentoraz ako poetka predstavila svoju prvotinu a svoje skúsenosti s interpretáciou svojich básní. Priblížila tiež význam slova poetoterapia a ako ona pôsobí na vnútorný svet človeka. Tento večierok ešte spestrila autorským čítaním s primeraným výberom hudby. Nie náhodou hosťom večierka bol Martin Prebudila, básnik, spisovateľ pre deti, prekladateľ, redaktor, ktorý ochotne prijal pozvanie pani Mikolášovej. Na záver večierka sa prítomní pokúsili o interpretáciu spisovateľkinej burcujúcej básne s krásnou hrou protikladov. A dopadlo to celkom dobre. ah Foto: z archívu KŠH • KULTÚRA· OZNAMY •

ČÍSLO 26

V tajničke je názov detského folklórneho festivalu, ktorý sa každoročne usporadúva v Kysáči.

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 25 – VODOROVNE: verboval, obiehal, P, svatka, rok, VA, p, etuda, la, deje, pár, pekelná, m, ora, t, Ambrózy, tie, Z, es, el, listy, Jarka, in TAJNIČKA: MATEJ AMBRÓZY

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 23 z čísla 23 Hlasu ľudu z 8. júna 2019 bolo: STRETNUTIE POD LIPAMI. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: JÁN HAVRAN, Ul. Janka Jesenského č. 47, 22 300 Stará Pazova. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

26 /4861/ 29. 6. 2019

Kultúra· Oznamy

CHÝRNIK

KYSÁČ. V dňoch 28. – 30. júna na pomocnom ihrisku FK Tatra v Kysáči prebieha Gitariáda Vojvodiny. V repertoári 5. ročníka tohto atraktívneho podujatia je nielen súťažná časť ešte neafirmovaných demo bandov, ale i vystúpenie známych mien hudobnej scény. E. Š. BÁČSKY PETROVEC. V pondelok 1. júla o 20. hodine v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci bude slávnostné otvorenie výstavy Zuzka Medveďová – výstava obrazov. Akcia sa koná pri príležitosti oslavy 30 rokov Galérie Zuzky Medveďovej. A. F.

Predĺžená výzva na tvorbu nových skladieb pre festival Zlatý kľúč 2019 Organizačno-správna rada 39. Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorá sa uskutočnila v Selenči 25. júna 2019, rozhodla sa predĺžiť lehotu na zasielanie nových skladieb v žánri populárnej hudby do 15. júla 2019. O podmienkach súbehu viac na webových stránkach Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny (www.rada.org.rs) a Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (www.slovackizavod.org.rs). OS NRSNM hlasludu.info www.hl.rs

GRATULÁCIA Vysokoškolské štúdium na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, na Fakulte elektrotechniky a informatiky skončil DANIEL KULÍK a dňa 11. 6. 2019 bol promovaný za inžiniera elektroniky a fotoniky. K ukončeniu štúdia zo srdca mu blahoželajú a všetko to najlepšie do ďalšieho života prajú starí rodičia Mária a Pavel Gedeľovskovci.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Vojvođanska –NSU256/NSL256, v Ul. vojvođanska číslo 1, na katastrálnej parcele číslo 1237, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

Republika Srbsko MINISTERSTVO OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Na základe článku 28 a v súvislosti s článkom 29 odseky 1 a 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje nasledujúce

VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

POTREBUJEME usilovnú domácu, ktorá rada varí, na prácu v reštaurácii Salaš 137. Skúsenosť nie je nevyhnutná, pretože potrebujeme pravú vojvodinskú domácu. Záujemkyne sa môžu hlásiť na nasledujúce telefónne čísla: 021/714-505 a 062/773137 alebo na e-mail: info@salas137.rs. REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre stavebné pozemky a investície Ul. Stevana Branovačkog č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/4889-158

OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre stavebné pozemky a investície Mesta Nový Sad Pracovné miesto: vykonávateľ pre získanie povolenia na budovanie, ktoré je roztriedené v hodnosť spolupracovník, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Futoški put (ALBA) –NSU174/NSL174/NSO174

Oboznamuje sa verejnosť a zainteresované orgány a organizácie, že nositeľ projektu podnik GASTRANS, s. s r. o., – NOVI SAD, z Nového Sadu, Narodnog fronta 12, podal Ministerstvu ochrany životného prostredia žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu na aktualizovanie Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu magistrálneho plynovodu – interkonektora, hranica Bulharska – hranica Maďarska, na území Republiky Srbsko, pre Úsek 4, Gospođinci – hranica Maďarska (Horgoš), dĺžky 92 km, dňa 20. 6. 2019, evidovanú pod číslom 353-02-1300/2019-03. Zainteresovaná verejnosť môže vykonať nahliadnutie do obsahu žiadosti v pracovné dni od 11.00 do 14.00 h v miestnostiach Ministerstva ochrany životného prostredia v Belehrade, Omladinskih brigada 1, kancelária č. 428, ako aj na oficiálnej webovej stránke ministerstva http://www.ekologija.gov.rs/obavestenja/procena-uticaja-na-zivotnusrdinu/, a svoju mienku doručiť v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Futoški put (ALBA) –NSU174/NSL174/NSO174, Ul. futoški put číslo 93 c, na katastrálnej parcele číslo 1771/1, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 24. júna 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-231/19, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA· OZNAMY •

Oznamy SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

na manžela, otca a starého otca

ONDREJA LABÁTA

VLADIMÍR DORČA

1942 – 2006 – 2019 z Báčskeho Petrovca Si a navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach.

1944 – 2005 – 2019 z Kulpína Dlhých 14 rokov bez Teba. A stále rovnako bolí. Manželka Jarmila a dcéry Viera a Vladimíra s rodinami

Tvoji najmilší: manželka Anna a dcéry Jarmila a Andrea s rodinami

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

so svojím predsedom, národným dejateľom, milovaným priateľom

Uplynul už rok, čo nás navždy opustil manžel, otec a apko

MICHALOM MARKOM

JANKO JANÁŤ

1954 – 2019 z Vojlovice

Ajhľa, Boh je moja spása, dúfam a nebojím sa, lebo Hospodin je moja sila a moja pieseň. On sa mi stal spasením. Izaiáš 12, 2 Vojlovickí matičiari

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

1945 – 2018 – 2019 z Hložian

S láskou si na Teba spomíname, krásne spomienky si zachovávame a nikdy na Teba nezabudneme. Zarmútení: manželka Anna a syn Ján s manželkou Tatjanou a deťmi Viktorom a Maksimom Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje

OZNÁMENIE

o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Podnik MARURI, s. s r. o., Ul. Ćirpanova 1, Nový Sad, po oprávnení nositeľa projektu BLOK ENERGY, s. s r. o., Bulvár Zorana Đinđića 81/11, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba objektu – stanice na zásobovanie palivom, na rohu ulíc Temerínskej a Put šajkaškog odreda, v Novom Sade, na katastrálnych parcelách čísla: 2727/3 – časť, 2739 – časť, 2737 – časť, 2736 – časť, 2734/2 – časť, 2732/1, 2733/2 a 2728/1 – z ktorých sa formuje jedna stavebná parcela, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 21. júla 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 22. júla 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 11.00 h.

• OZNAMY •

OZNÁMENIE

o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ul. narodnog fronta č. 12, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Exploatácia plynu a kondenzátov na exploatačnom poli Melenci hlboko – Ložisko J-1.. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

26 /4861/ 29. 6. 2019

Oznamy DROBNÝ OZNAM SPOMIENKA

SPOMIENKA

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

Ing. VLADIMÍRA SUROVÉHO, PhD.

3. 5. 1959 – 28. 6. 2018 – 2019

SMUTNÁ SPOMIENKA na brata a strýka

PAVLA MELICHA 1947 – 2018 – 2019 z Petrovca

Čas plynie, spomienky sú každodenne prítomné.

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: Uplynul už rok, čo nie si medzi nami.

Tvoji rodičia, brat Miroslav s manželkou Marienou a synovec Miroslav s manželkou Soňou a dcérkou Hanou

Juraj Privizer a Ján Privizer s manželkou Marienou a dcérou Martinou

S láskou a úctou si na Teba spomína brat Ján s manželkou Annou a synmi Ivankom a Mirkom s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

SMUTNÁ ROZLÚČKA

na nášho nenahraditeľného manžela, otca a starkého

JÁN KOCHAN

4. 1. 1955 – 20. 6. 2019 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Sestra Anna s rodinou, Kochanovci, Žilićovci, Sklenárovci a Turčanovci

SPOMIENKA

PAVLA MELICHA

19. 10. 1947 – 28. 6. 2018 – 28. 6. 2019 z Báčskeho Petrovca

Veríme, že dobrí ľudia nikdy skutočne neumrú. Aj keď odídu z tohto sveta, to podstatné, čo sme na nich milovali – úsmev, názory, láskavosť, tu zostane navždy. Uchovávame si živú spomienku na Tvoju dobrotu a výnimočnosť. Veľmi nám chýbaš. Manželka Anna, dcéry Anna a Mária a vnukovia Ján, Peter a Matej

BOĽAVÁ SPOMIENKA

na nášho spolužiaka

na milovanú a nenahraditeľnú matku, manželku, dcéru, sestru, nevestu, švagrinú, tetu a strynku

MILUŠKU ČOBRDOVÚ rod. Šusterovú 15. 6. 1972 – 4. 7. 2018 z Nového Sadu rodom z Pivnice

PAVLA HRICA 1971 – 2019

Generácia 1971 z Petrovca

Kto stratí matkinu lásku, nikdy viac takú nespozná. Milá naša, uplynie rok, čo sme sa s Tebou rozlúčili, ale neopísateľný bôľ v našich srdciach pretrváva aj naďalej. Smútok si zjemňujeme oživujúc si krásne spomienky na život prežitý s Tebou, ktoré sme si uložili hlboko v našich srdciach. Zarmútení Tvoji najmilší

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• OZNAMY •

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s manželom a otcom

ŠTEFANOM ŠIMONOM

3. 12. 1939 – 22. 5. 2019 z Pivnice Kto umiera, neodchádza, ale zostáva s tými, ktorí ho mali radi. Manželka Mária a synovia Štefan s manželkou Kvetoslavou a Jaroslav

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s mamou a starou mamou

ANNOU MORÁVEKOVOU rod. Bičiarovou 8. 3. 1936 – 21. 6. 2019 z Kysáča

Za všetko, čo si pre nás urobila, za lásku, ktorou si nás obhajovala, za starostlivosť a pochopenie – ďakujeme! S láskou a úctou si na Teba budú spomínať Tvoji: syn Ján a dcéry Anna Kolárová a Miluša Dobríková s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA na manžela, otca a deda

VLADISLAVA KORUNIAKA

30. 11. 1951 – 30. 6. 2011 – 2019 z Kulpína

SMÚTOČNE OZNÁMENIE

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s apkom

S hlbokým žiaľom v srdci oznamujeme všetkým priateľom a známym, že dňa 10. júna 2019 vo veku 63 rokov nás opustil manžel, otec a starý otec

ŠTEFANOM ŠIMONOM

3. 12. 1939 – 22. 5. 2019 z Pivnice

Ten večný pokoj Ti prajeme a na Teba nikdy nezabudneme. So zosnulým sa lúčia: Vnučky Jarmilka a Miriam

• OZNAMY •

manželka Mária a synovia Vladimír s rodinou a Igor

SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

s kolegyňou

VLASTU BLAŽEKOVÚ

ANNOU MORÁVEKOVOU

20. 12. 1960 – 27. 6. 1999 – 2019 z Pivnice

učiteľkou na dôchodku 1936 – 2019 z Kysáča

Veríme, že dobrí ľudia nikdy neumrú. Aj keď odídu z tohto sveta, to podstatné, čo sme na nich milovali – úsmev, názory, láskavosť, tu zastane navždy. Je teda len na nás, či dokážeme uchovať živú spomienku na ich výnimočnosť.

Tichú a trvalú spomienku na ňu si zachovajú kolegyne a kolegovia – dôchodcovia ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

Často na Teba myslíme... už 20 rokov.

Tvoji najmilší

SPOMIENKA

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Pri príležitosti 30. výročia skončenia základnej školy v Kovačici generácia žiakov narodených roku 1974 si spomína na zosnulých triednych učiteľov:

s členkou nášho spevokolu

ZUZANOU PRIVIZEROVOU rod. Teplou 22. 5. 1940 – 15. 6. 2019 z Kysáča

KATARÍNU STOJKOVOVÚ JURAJA STANA IVANA MILOŠEVIĆA MILUTINA FILIPOVIĆA a spolužiakov:

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo nám vzal, zostali nám len spomienky a veľký žiaľ. Manželka Mária a dcéry Anička a Nataša s rodinami

SAMUEL ABELOVSKÝ

Spevokol SEAVC Kysáč

VLADIMÍRA PECIKOZU MICHALA HUSÁRA JÁNA CHALUPU PAVLA ČÍŽIKA JURAJA GALÁTA a ALIJU MISINAJA S úctou si spomíname a nezabúdame. Generácia ´74

26 /4861/ 29. 6. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 28. júna 19.30 Zostrih z festivalu Zlatý kľúč z roku 2018, 2. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 30. júna 11.00 Dúhovka 11.30 Náboženské vysielanie

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 2. júla 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Dobrý večer, Vojvodina. V prvej časti relácie odznejú príspevky i o tom, ako sa banátski poľnohospodári pripravujú na žatvu pšenice a o festivale vážnej hudby Jarné nôty, ktorý prebiehal v slávnostnej sieni petrovského gymnázia. Nasleduje Pulz mladých s veľmi zaujímavou a aktuálnou témou: rizikové správanie mladých.

Dúhovka ponúka reportáž z 26. Detského folklórneho festivalu Zlatá brána. Bude sa hovoriť o tom, aká nálada bola na javisku a v zákulisí, aké sú dojmy účastníkov, návštevníkov a odborníkov. Druhá nedeľná polhodinka je vyhranená pre Náboženské vysielanie. V ňom sú príspevky zo slávnostných bohoslužieb v Aradáči, z oslavy v Jánošíku, kde tamojší krúžok žien oslávil 60 rokov pôsobenia, a z návštevy hostí z Laufu Evanjelickej metodistickej cirkvi v Kysáči.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 30. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 3. júla 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 28. júna – Špinavý trik Sobota 29. júna – Noc v múzeu 2 Pondelok 1. júla – Stratené dievča Utorok 2. júla – Mamin frajer je postrach Streda 3. júla – Guru Štvrtok 4. júla – Fantastická štvorka

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 30. júna Film: Arthur a minimojkovia Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Kat poroty Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40

Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny

7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Nedeľa 30. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Padine sa konal skvelý futbalový turnaj pre deti V Kovačici odznel kultúrnoumelecký program k Sviatku hudby Utorok 2. júla 16.00 Vyhodnotenie literárnopočítačového súbehu Kovačická mozaika Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte Divadelné predstavenie: Diablov čardáš Piatok 5. júla 16.00 Film: Rok na dedine Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň 8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

NAMIESTO POZNÁMKY

Všetci to vedia, a mlčia Vladimír Hudec

„Z

aplaťte nám úhrady rozhodcov a delegáta a my vás pustíme, aby ste vyhrali. Je to zhruba 12 000 dinárov.“ ?! Takto sa prednedávnom prihovorili predstavitelia jedného malého klubu v lige iba stupienok vyššej od tej najnižšej svojim hosťom. Nuž a keď tí toto vydieranie odmietli, domáci na ihrisku ukázali, aké majú tvrdé kopačky. Udierali, urážali... a rozhodca toleroval. Hostia síce hrdinsky odolávali, ale predsa dostali gól. Po zmene strán domáci ešte trochu udierali, a potom... úplne zastali a očividne „dovolili“ hosťom, aby za dve minúty dali dva góly, po čom rozhodca odpískal koniec, aj keď sa malo hrať ešte najmenej 20 minút?! Všetci si podali ruky, rozhodca do zápisnice neuviedol ani jednu žltú kartu,

ktorú ukázal hráčom hostí (domácim neukázal ani jednu), delegát konštatoval, že hra bola férová a korektná... a na komentáre fanúšikov, že predali zápas, kapitán domácich nahlas, aby všetci počuli, odpovedal: „Predávame, pravdaže, predávame, lebo potrebujeme peniaze, aby klub obstál.“ Už o týždeň spomínaný domáci klub hosťoval na ihrisku lídra v tabuľke a priameho konkurenta o titul súperovi, ktorému „darovali body“. Aby „pustili“ lídra (na ich trávniku?!), pýtali 80-tisíc dinárov. Hostitelia však núkali „iba“ 30 000. Keďže dohovor nedosiahli, domácim zostali peniaze a hostia zostali bez plánovaného zisku a domov sa vrátili s preplnenou kapsou gólov. K tomu hralo sa do poslednej minútky. Takých príkladov je v našom futbale mnoho. Na začiatku majstrovstiev sa

hrá viac-menej poctivo, avšak ako sa blíži koniec, začínajú sa aj machinácie. Neraz vo futbalovej verejnosti počuť, že klub, ktorý má ašpirácie o titul, „zatvoril“ všetky zápasy, čiže zabezpečil si prajný výsledok na všetkých zápasoch do konca majstrovstiev. Ako? Nuž tak, že má finančne podloženého sponzora, obyčajne lokálneho zbohatlíka, ktorý už ak vkladá, chce mať aj výsledky, a čo sa nedá dosiahnuť poctivou hrou na trávniku, buď dohovorí s klubom, buď s rozhodcami (pravdaže, za peňažnú úhradu), buď výhru vymáhajú hrozbami, a neraz sa zamiešajú aj lokálni mocnári. Podobne je tomu aj v prípade, že sa niekto ocitne v ohrození o zostup, aj keď tie kluby najčastejšie nemajú peniaze, ale drankajú body od iných klubov podľa tzv. systému „3 za 3“, čiže „vy nám teraz dáte tri body a my vám na rok (keď obstaneme) vrátime“, aj keď sú, pravdaže, aj iné spôsoby. Odtiaľ sa v posledných kolách majstrovstiev stávajú príliš divné výsledky, že posledný, aj keď predtým prehral 70 percent zápasov na hosťovaní, vyhrá prvého

STAROPAZOVSKÁ FUTBALOVÁ KRONIKA

Zátišie bez očakávanej víchrice Matej Bzovský

a turbulentné minulé majstrovstvá staropazovskí milovníci futbalu už pomaly zabúdajú. Nepriniesli im mnoho radosti, práve tak ako aj v minulých rokoch, keď sa sľuboval a netrpezlivo očakával návrat do starých pevných koľají. Žiaľ, sľuby sa len sľubovali... a medzičasom sa iba menili vedenia klubu. Prichádzali známi a menej

známi futbaloví činitelia, ktorí spravidla boli volení v úzkom kruhu, čiže na zhromaždeniach, ako to nakladá aj štatút klubu. Veľká väčšina futbalových nadšencov z radov fanúšikov bola mimo týchto dianí, aj keď sa ich mienka, tak ako tomu bolo pred niekoľkými rokmi, musela počuť. Takmer nič sa nevedelo, čo sa skutočne deje v klube, ani o kádrových, a ešte menej o finančných otázkach. Dokonca určitý čas klub bol fakticky v rukách

Kohútiky Jednoty s veľkou záľubou behajú za koženou • ŠPORT •

súkromníkov, ktorí mali vlastné záujmy, zvlášť keď išlo o odcudzovanie majetku klubu a jeho presťahovanie do tzv. nových miestností na okraji ihriska. V poslednom čase sa tiež v tom úzkom kruhu ľudí rokovalo aj o presťahovaní celého štadióna na novú lokalitu, ale teraz sa o tom málo hovorí. Možno sa táto pálčivá otázka iba dočasne odkladá. A tak kedysi chýrečný staropazovský futbal už roky ide dolu vodou, kým v obecnom susedstve bolo oveľa lepšie. Dunav Staré Bánovce a Omladinac Nové Bánovce postúpili do republikovej ligy, predtým aj Radnički z Novej Pazovy prišiel až po prvoligovú súťaž. Podunavac z Belegiša postúpil a súťaží s Jednotou. Na tej ceste je aj Jadran z Golubiniec. O infraštruktúrnych podujatiach v niektorých kluboch v obci nech ani nehovoríme. V Jednote sa mohli pochváliť iba obrovskou burzou hráčov. Šatňami klubu sa poprechádzali početní

a podobné. Príkladov je vskutku mnoho, ale ich je príliš ťažko dokázať, lebo sa robí v zákulisí bez svedkov a písaných dokladov. Predsa pravda vždy vypláva na povrch a vo futbalovej verejnosti sa tieto zákulisné práce stali verejným tajomstvom. Všetko sa vie, aj kto sa s kým dohovoril, aj za koľko peňazí, kto komu hrozil, alebo kto od koho čo vydieral... Všetci o tom vedia, a všetci mlčia. A čo je najhoršie, vedia o tom aj vo futbalových fórach, ktoré miestami aj samy účinkujú v podobných machináciách. Preto sa právom nastoľuje otázka: Akže sa také veci robia v tých najnižších ligách, čo sa robí na vyššej úrovni, kde je v obehu neporovnateľne viac peňazí? Za takých okolností je nie ťažko uzavrieť, že mnohé súťaže nie sú regulárne, nemajú nič spoločné so zdravým športom a stratili každý zmysel. V tom je, pravdaže, aj odpoveď na otázku, prečo je futbal v Srbsku na takej nízkej úrovni a prečo je na štadiónoch tak málo divákov. hráči, pričom sa nedbalo na to, či kvalitou môžu pomôcť klubu, aby sa dostal do hornej časti tabuľky. Podľa voľných odhadov za posledných päť rokov cez brány klubu prešlo viac ako 150 hráčov?! Na ktorých sa míňali nemalé finančné prostriedky. Mnohí však opustili klub bez akéhokoľvek účinku. Situácia sa začala podstatnejšie meniť po zvolení nového vedenia v minulom roku. Príchod nového šéfa odborného štábu Vladimira Livaju priniesol zmeny aj na pláne odbornej práce, pričom sa väčšia pozornosť venovala aj mladším kategóriám hráčov, ktoré predtým boli príliš zanedbané. Predsa po slabej jeseni sa situácia nemohla podstatnejšie napraviť, aj keď sa dosiahli oveľa prajnejšie výsledky, ktoré prispeli k záchrane v lige. Nuž a v týchto vrtošivých a horúcich letných dňoch v Jednote vládne zátišie. Máme dojem, že bez očakávanej víchrice. Ako-tak sa pripravujú oslavy veľkého jubilea klubu. Nateraz nevedno, ako storočnica bude oslávená. Takýto postoj si úctyhodné jubileum určite nezaslúžilo. Keď ide o hráčsky káder, zatiaľ nie je známe, kto odchádza a či prídu kvalitnejšie posily. Isté je iba to, že sa s klubom rozlúčil spoľahlivý záložník Nikola Mihajlović, ktorý sa presťahoval do Hajduka z Divoša, kde mu zabezpečili lepšie finančné podmienky.

26 /4861/ 29. 6. 2019

Šport FUTBALOVÝ TURNAJ PIONIEROV PADINA CUP PRINIESOL KVALITNÝ FUTBAL

Z masovosti vyrastá kvalita Ján Bokor

dňoch 22. a 23. júna v Padine prebiehal tradičný futbalový turnaj pionierov pod názvom Padina cup 2019. Organizátorom 8. raz zaradom bola Škola futbalu, pôsobiaca v rámci FK Dolina Padina, v ktorej sa schádzajú mladí futbalisti a do tajomstiev fut-

zdravie. Na turnaji v Padine počas uplynulého víkendu účinkovalo spolu 39 futbalových celkov, čiže na troch ihriskách v povestnej padinskej doline sa vystriedalo takmer 400 chlapcov, ale aj viacero dievčeniec. V sobotu súťažili futbalisti narodení v rokoch 2006, 2008 a 2010 a v nedeľu na zelený trávnik vybehli ročníky 2005,

Kamarátstvo nadovšetko – najlepší v ročníku 2008: FK Voju Gačića z Pančeva (červeno-modré dresy), OFK Plandište (biele dresy) a Sloga B. N. Selo (žlté dresy)

najviac bolo domácich hráčov ŠF Dolina. Aj toho roku v súlade s tou ľudovou Do Padine cesta dlhá neprišli mužstvá z klubov z územia Kovačickej obce, v ktorých pracujú s mladými kategóriami futbalistov. Tí, ktorí pravidelne prichádzajú, hovoria, že sa tu vždy dobre cítia. Aj tohto roku vyparáde-

li, že dobre zvládli futbalovú abecedu. Nasvedčuje to tomu, že núdza o futbalové talenty nie je, ibaže ich od malička treba pestovať a usmerňovať, aby kráčali cestou pokroku a nevzdávali sa. Prítomnosť a podpora rodičov je, pravdaže, vítaná, ibaže niektorí sa dávajú aj do úlohy organizátora a

Na troch ihriskách v Padine sa vystriedalo takmer 400 nádejných futbalistov

balovej hry ich zaúčajú tréneri Michal Šimek a Ivan Poničan, bývalí hráči Doliny. Finančné a organizačné záležitosti tejto školy majú na starosti rodičia, ale nevystáva ani podpora početných sponzorov. Svornosťou a usilovnosťou zaznamenávajú početné športové úspechy, ale čo je najdôležitejšie, deti svoj voľný čas trávia zaoberajúc sa športom, a tak si utužujú

2007 a 2009. Domáci rodičia prichystali všetko, čo bolo potrebné pre nehatený priebeh turnaja, a od rána do večera sa starali o svojich hostí, ktorí prišli zo všetkých strán – z Vršca, Plandišta, Uljmy, Banátskeho Karlovca, Dolova, Vojlovice, Banátskeho Nového Sela, Pančeva, Glogonja, Kačareva, Belehradu, Ovče, Zvečky pri Obrenovci, Zreňanina, Mužlje, a

Ročník 2006 víťazi: FK Lavovi (modro-biele dresy) prvé miesto, ŠS Dolina (modro-červené dresy) druhé a FK Jedinstvo AS Kačarevo (žlto-čierne dresy) tretie miesto

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mužstvo ŠF Dolina, ročník 2005, vyhralo vo svojej kategórii

ní mladí futbalisti húževnate bojovali a po veľkej horúčave behali za loptou na pekne upravených ihriskách ŠS Dolina. Nenaľakali sa ani blížiacej sa búrky, ktorá ich v nedeľu na chvíľočku odohnala z ihriska. Nečas našťastie netrval dlho a nebo dovolilo, aby turnaj úspešne bol dotiahnutý do konca. Treba povedať, že turnaj splnil svoje poslanie a organizátori si zaslúžili pochvalu za veľké úsilie, ktoré vynaložili na to, aby sa toto športové podujatie vydarilo. KDE SA STRÁCAJÚ TALENTY? Všetky mužstvá na turnaji produkovali kvalitný futbal, takže okrem masovosti sa prejavila aj kvalita. Mladí futbalisti šikovne narábali koženou a ukáza-

trénera a negatívne vplývajú na svoje deti tým, že trvajú na výhre za každú cenu. Takí

Miroslav Širka bol najlepším strelcom medzi rovesníkmi narodenými v roku 2005 • ŠPORT •

Na turnaj do Padiny prišli aj najmladší Vojlovičania

kerek zo Zreňaninu, ktorý nezopakoval dobré hry z predchádzajúcich ročníkov. Podľa toho, čo sme videli na turnaji, možno uzavrieť, že sa s mladými hráčmi dobre robí a že je medzi nimi mnoho talentov. Práve preto sa priam nanucuje otázka, kde sa oni strácajú, keď majú vyMužstvo FK Voju Gačića sa pravidelne striedať starších hráčov vo zúčastňuje na turnaji vo viacerých svojich kluboch?! kategóriách

rodičia kazia celkovú náladu a zle vplývajú na celkový priebeh turnaja. Našťastie, takých nie je mnoho. Na tohtoročnom turnaji kvalitou odskočili hráči FK Lavovi z Belehradu, ktorí majú väčší výber kvalitných hráčov a medzi nimi aj reprezentantov Srbska vo svojich kategóriách. Stáli účastníci FK Voju Gačića Pančevo a ŠF Dolina Padina neboli na úrovni z predošlých ročníkov, aj keď nazbierali najviac odmien. Viac sa očakávalo od celku Beč-

Marek Trnovský bol vyhlásený za najlepšieho brankára vo svojom ročníku

Na turnaji spolu s chlapcami hrali aj dievčence • ŠPORT •

Mužstvo T6 NIKA z Ovče bolo najlepšie v ročníku 2010

VÍŤAZI A ODMENENÍ Najlepším mužstvám a jednotlivcom v každom ročníku boli udelené poháre a medaily, ktoré zabezpečilo Zhromaždenie obce Kovačica. Uvedieme aj ich mená, lebo si to vskutku zaslúžili: Ročník 2005: 1. ŠF Dolina Padina, 2. FK Voju Gačića Pančevo, 3. FK Zmajevi Vršac. Najlepším brankárom bol Marko Jovašević z Pančeva, najlepším hráčom Sebastián Čapeľa a najlepším strelcom Miroslav Širka, obaja zo ŠF Dolina Padina. Ročník 2006: 1. FK Lavovi Belehrad, 2. ŠF Dolina Padina, 3. Jedinstvo AS Kačarevo. Najlepší brankár bol Luka Mikivić a najlepší hráč David Delja, obaja z Belehradu, kým najlepším strelcom bol Želko Kvočik, ŠF Dolina Padina. Ročník 2007: 1. FK Lavovi Belehrad, 2. FK Vojlovica, 3. FK Voju Gačića Pančevo. Najlepším brankárom bol M. Ristić z Vojlovice, najlepší hráč Luka Jeremić

z Pančeva a najlepší strelec Boris Gajić z Belehradu. Ročník 2008: 1. FK Voju Gačića Pančevo, 2. OFK Plandište, 3. Sloga B. N. Selo. Najlepší brankár bol Marek Trnovský zo ŠF Dolina Padina, najlepší hráč David Hen z Pančeva a najlepší strelec Lav Davidović z B. N. Sela. Ročník 2009: 1. FK Fortuna Pančevo, 2. FK Proleter Banatski Karlovac, 3. ŠF Dolina Padina. Najlepší brankár Lazar Babić z B. Karlovca, najlepší hráč Đorđe Vasić z FK Fortuna a najlepší strelec Miloš Božić z FK Partizan Uljma. Ročník 2010: 1. T6 NIKA Ovča, 2. FK Proleter Banatski Karlovac, 3. ŠF Dolina Padina. Najlepší brankár je Strahinja Popović z Ovče, najlepší hráč Danilo Krsmanović z B. Karlovca a najlepší strelec Andrija Opalić z FK Jedinstvo AS Kačarevo. Ako najusilovnejší a povšimnutý hráč bol odmenený aj Boris Hučka zo ŠF Dolina Padina.

Ročník 2010 padinských futbalistov obsadil tretie miesto 26 /4861/ 29. 6. 2019

Šport ŠÍD – VIŠNJIĆEVO

Súťažili cyklisti a kajakári Lazar Pavković ŠID: V nedeľu 16. júna v Šíde sa uskutočnili v poradí dvadsiate Medzinárodné cyklistické preteky Uliciami Savu Šumanovića, kde sa boduje o Pohár Srbska. Zúčastnili sa cyklisti zo Srbska (medzi nimi aj hostitelia – cyklisti šídskeho CK Jednota), Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Maďarska. Vo veľmi silnej konkurencii šídski cyklisti zaznamenali pozoruhodný úspech. Získali spolu päť medailí. Staša Đačaninová a

Dunja Čobanovićová získali zlato, Mária Tanciková a Slobodan Radovanović získali strieborné medaily a Emilija Đačaninová bola tretia a získala bronz. Členky tohto klubu Jovana Radovanovićová a Anja Stojšićová obsadili štvrté miesta vo svojej konkurencii. Pozoruhodný úspech šídski cyklisti zaznamenali aj na pretekoch počas uplynulého víkendu v Subotici a v Stražilove. D. Čobanovićová je víťazkou oboch súťaží, Mária Tanciková v Subotici bola druhá a v Stražilove

BARÁŽ O POSTUP DO KVALITNEJ PIONIERSKEJ LIGY VOJVODINY

Domáci omnoho kvalitnejší RADNIČKI – PROLETER 4 : 0 (0 : 0) L. Pavković

ajstri oblastnej Sriemskej pionierskej ligy, pionieri šídskeho Radničkého v nedeľu zohrali prvý zápas kvalifikácií o postup do Kvalitnej pionierskej ligy Vojvodiny. Ich súperom boli pionieri prvoligového klubu Proleter z Nového Sadu. Domáci boli bojovnejší, lepšie kondične pripravení, ale aj objektívne kvalitnejší celok, a zaslúžene vyhrali. Radnički na základe vytvorených šancí už počas prvých 45 minút musel mať najmenej trojgólový náskok. To, čo zmrhali v prvom polčase, do-

máci futbalisti vynahradili v druhom. Góly pre Radnički vsietili M. Dobrojević v 60. a 80. min. a Petaković v 73. a 76. min. Hostia počas celého zápasu mali iba jednu výhľadnú príležitosť, a tak vonkoncom nezapôsobili na početných divákov. Naopak, keď nemohli hrou čeliť lepšiemu súperovi, začali sa s nimi aj fyzicky vyjednávať po zápase a pomstili sa aj na stenách šatní na štadióne. RADNIČKI (Š): B. Dobrojević, Ðuričić (Trzin), Lužajić, Poznanović, Opojevlić, Narandžić (Jovanović), Blagojević (Rajšić), Krtinić (Jovičić), M. Dobrojević, Radisavljević, Petaković

VÝROČNÉ A VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE FK TATRA

Do novej sezóny s novým vedením Pavel Pálik

a prítomnosti 43 členov v nedeľu 23. júna v miestnostiach FK Tatra prebiehalo výročné zhromaždenie klubu, ktoré zároveň bolo aj volebné. Správu o činnosti podal predseda Miroslav Folkman a finančnú správu pokladník Bojan Budić, ktorý povedal, že Tatra vlani finančne dobre hospodárila a minulý rok skončila so zvyškom v sume 104 000 dinárov. V správe o výsledkoch na zelenom

www.hl.rs

trávniku technický klubu Michal Kohút zdôraznil, že Tatra vlani dosiahla najväčší úspech v dejinách klubu, keď postúpila do Vojvodinskej ligy. Žiaľ, pre finančné ťažkosti a slabší hráčsky káder už tohto roku musela opustiť ligu a vrátiť sa do Novosadskej oblastnej ligy. Po schválení správ na návrh doterajšieho vedenia prítomní jednohlasne za nového predsedu zvolili bývalého hráča Tatry Nermina Feleća, profesora v kysáčskej základnej škole, ktorý si sám má zvoliť 13-člennú správnu radu.

Informačno-politický týždenník

zvíťazila, Radovanovićová bola tretia v Subotici a druhá v Stražilove a E. Đačaninová v Stražilove bola tretia. VIŠNJIĆEVO: V organizácii Kajakárskeho klubu Filipa Višnjića v nedeľu 16. júna vo Višnjićeve sa uskutočnila tradičná, šiesta v poradí Memoriálna kajakárska regata Stanišu Radmanovića na znak spomienky na jedného zo zakladateľov klubu a dlhoročného trénera. V konkurencii mužstiev prvé miesto obsadilo mužstvo KK Filipa Višnjića z Višnjićeva, druhí boli kajakári BSK z Borče a

Vyhrali na pretekoch v Stražilove: Mária Tanciková (v strede) s priateľkami z klubu Jovanou Radovanovićovou (vľavo) a Emilijou Ðačaninovou tretí kajakári zo Zemunu. V tradičných pretekoch jednosedadlových kajakov na dvesto metrov vyhral Nemanja Stanivuković z Višnjićeva. Foto: RTV Kopernikus Šíd

ZŠR SMUÐ Z KULPÍNA USPORIADALO TRADIČNÚ SÚŤAŽ

Kanálom rozvoniaval rybací paprikáš Katarína Gažová

sa uskutočnila bez poveternostných prekážok. areáli rybárskej chatky vedľa Organizátor zabezpečil po 3 kg kanála v Kulpíne Združenie mäsa kapra pre všetky súťažiace športových rybárov Smuđ tímy, ktoré usilovne pracovali a snaživ nedeľu 23. júna zorganizovalo li sa uvariť čím lepší paprikáš. Zboku tradičnú súťaž podnikov a zdru- ich pozorovali a podporovali fanúžení z územia Báčskopetrovskej šikovia, takže sa príprava vcelku obce a širšie vo varení kotlíkové- darila na výbornú. Každý súťažný tím však mal nejaké svoje kuchárske tajomstvo, ktoré neprezrádzal ani najväčším zvedavcom. Nálada počas prípravy kotlíkov bola veselá a priateľská. Hodnotiaca komisia, ktorá skutočne nemala ľahkú úlohu, rozhodla takto: Z ovzdušia nedeľňajšieho varenia rybacích prvé miesto obsapaprikášov dila skupina Stilby ho rybacieho paprikáša. Tentoraz 2 z Báčskeho Petrovca, druhé bolo v konkurencii bolo 19 kotlíkov a tri mužstvo Vin farm z Kulpína a tretí skupiny, ktoré navarili najchutnejšie boli Koniari z Pivnice. Víťazné mužpaprikáše, dostali zaslúžené odmeny. stvo od vlaňajšieho víťaza prevzaToto bola 13. súťaž, ktorá podľa lo veľký putovný pohár a dostalo, slov predsedu ZŠR Smuđ Samue- pravdaže, aj jeden menší do trvalého la Vrbovského bola naplánovaná vlastníctva. Druhé a tretie mužstvá najprv na sobotu 1. júna, ale pre tiež dostali poháre. Tým, že udeľujú daždivé a chladné počasie musela putovný pohár, organizátori vlastne byť odročená. Aj v nedeľu 23. júna zaväzujú víťaza, aby sa na súťaži hrozilo, že dážď pokazí súťaž, avšak zúčastnil aj na rok a putovný pohár po daždivom ráne sa vyčasilo a súťaž odovzdal novému víťazovi.

• ŠPORT •

POTULKY ZA TITULKAMI: TERÉN S UMELOU TRÁVOU V KOVAČICI V NOVOM RÚCHU

Pohľad na čiastočne upravenú západnú stranu

Hŕstka veteránov a dobrovoľníkov

Vôľa dobrá, vznikne (nový) Kobra?

Ján Špringeľ

eď si futbaloví fanúšikovia zvyknú dopriať oddych pred poobedňajším mumrajom (či hundrajom) buď na lokálnych, alebo vychýrených veľkých štadiónoch, z nedele na nedeľu, keď im to počasie dovolí, zo desať či dvadsať Kovačičanov si na matiné zahrá malý futbal. Robia to stále, tridsať, ba až štyridsať rokov nepretržite. Najprv hrali na hádzanárskom či basketbalovom ihrisku, v poslednom necelom desaťročí na futbalovom ihrisku s umelou trávou na ŠRS Slávia v Kovačici. Seba nazývajú futbalovými veteránmi amatérmi. Hoci niektorí z nich kraľovali v mladších rokoch aj na väčšej hracej ploche alebo čarovali vo futsale. Zohrajú si do tuhého zápas či dva, ale čo nevidieť sa udobria, občerstvia (sa) zlatým mokom, podebatujú, poklebetia. Občas aj zavtipkujú na účet prehry milovaného veľkoklubu, ktorému nadŕža ich súper, sused či spoluhráč. Prednedávnom sa rozhodli renovovať terén s umelou trávou, najmladšie, ale najvyťaženej-

(foto: z archívu RTV OK) • Nikola ŠPORTGluvakov •

šie ihrisko v športovom srdci medzi Sláviou a Relaxom. Hrajú na ňom prevažne deti a terén už nebol celkom bezpečný. Iniciátorom a sponzorom opravy je Nikola Gluvakov, majiteľ podniku White rook z Kovačice zabezpečil peniaze. Firma Jána Šipického Šolmana sa v rámci obnovy ochotne podieľala na strojníckych prácach. Veteráni sa zasa počas dvojtýždňovej opravy ihriska a vlastného voľného času vystriedali ako dobrovoľníci. Pracovali s drevom, farbili ohradu, vykonali aj iné roboty. Už v čase čítania tohto riportu sa na čerstvo vynovenom menšom ihrisku Slávie futbal znovu hrá ostošesť. A keďže vôľa bola dobrá, možno na ňom vznikne aj nový Kobra (ako inak volajú Darka Pančeva, strelca najdôležitejšieho gólu v juhoslovanskom klubovom futbale). „Nejde tu iba o šport, ide skôr o kamarátenie. Pracovník v mojom podniku sa vrátil zo Slovenska práve preto, že v tamojšom významnom hospodárskom a kultúrnom centre nemal druhov na futbalovú rekreáciu vo voľnom čase,“ podčiarkol Gluvakov. Rozmýšľajú o tom, že o rok na spomínanom

Sčasti renovované ihrisko

teréne vymenia aj samotnú umelú trávu. „Verím, že toto naše gesto bude podnetom i pre iné a majetnejšie firmy v našich mestečkách, aby pomohli svojmu prostrediu skrášliť kultúrne alebo športové stánky,“ uzavrel majiteľ podniku White rook. Počas nedávnej návštevy v Kovačickej obci minister mládeže a športu Vanja Udovičić prisľúbil spolu s vedúcimi lokálnej samosprávy obnovu tribúny, ohrady a štyroch ihrísk z východnej strany futbalového ihriska.

Ihrisko často používajú 50deti /4833/ 15. 12. 2018

DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – BARÁŽ O POSTUP

Mužstvo FK Hajdušica

Mužstvo FK Kolonija Kovin

Slušná zásoba pre odvetu HAJDUŠICA – KOLONIJA 2 : 0 (1 : 0) Vladimír Hudec

tento z asi 10 metrov strieľal vedľa. V 17. min. A. Ružić strieľal presne do brankára. V 25. min. j keď sa Hajdušičania náležite pripravili, najlepšia šanca na zápase – Pavlovic pekne aby boli skvelí hostitelia prvého bará- centroval, Maliar hlavičkoval, ale domáci žového stretnutia o postup do Prvej útočník loptu z bránkovej čiary vyrazil do juhobanátskej ligy a o. i. pekne upravili aj ihriska. Trochu neskoršie pekne kombinovali trávnik, počasie im vonkoncom nežičilo. Dve N. Ružić a A. Lipták, ale strelu tohto druhého hodiny pred zápasom totiž dedinu zasiahla obranca hostí blokoval. Konečne v 35. min. opravdivá prietrž mračien, obranca hostí nedovolene ktorá rozmočila trávnik zastavil A. Liptáka v šesta miestami voda zostala na nástke a rozhodca právom ihrisku. Po zápas síce prestaukázal na biely bod, z ktolo pršať, čo k ihrisku vylákalo rého presný bol A. Lipták viac ako 200 divákov, avšak – 1 : 0. Aj do konca polčasu počas celého zápasu bolo Hajdušičania boli lepší, ale úplne zamračené a z diaľky sa siete viac nevlnili. bolo počuť hrmavicu. Silný Zdalo sa, že Hajdušičania lejak s hrmavicou sa znovu ľahko premôžu súpera a zísspustil asi 15 min. pred konkajú významnú prednosť com zápasu, avšak rozhodca pred odvetou v Kovine, tým Tadić z Pančeva rozhodol, skôr, že na strane, na ktorú že ho dotiahne do konca, mali útočiť, zmizla voda, ktoi keď už aj viditeľnosť bola Prvýkrát na zápase v Hajdušici rá im v prvom polčase veľmi bol aj štvrtý rozhodca veľmi slabá. prekážala. Spočiatku sa tie Inak zápas bol tvrdý a očakávania splnili. Obliehali dynamický. V prvom polčase domáci boli bránu Kolonije, vytvárali si šance, ale sa aj hoslepší a vytvorili si celý rad šancí, z ktorých tia šikovne bránili. Dokonca v 60. min. mohli však využili iba jednu. Už v 2. min. N. Ružić vyrovnať, keď po rýchlom protiútoku lopta pekne kľučkoval, prihral A. Liptákovi, ale prešla popred bránu, ale našťastie nebolo

Brankár Miroslav Melich sa nedal prekvapiť

Darko Pavlovic (v žltom drese) v dueli s kapitánom Kolonije Deliblaćaninom

tam hosťujúcich hráčov, aby ju usmernili do siete. Nuž a potom päť minút neskoršie Mršić z autu zaslal loptu ďaleko pred bránu hostí, niekto ju hlavou posunul na opačnú stranu, kde ju A. Lipták hlavou usmernil do siete – 2 : 0. Po tomto góle sa očakávalo, že je odpor hostí úplne zlomený a že domáci dokonca ešte zvýšia náskok. Stalo sa však opačne. Kovinčania pomaly prebrali iniciatívu a do konca sa viac hralo na polovici domácich. Títo sa však šikovne bránili a zachovali si získanú prednosť, ktorá im bude slušná zásoba pred odvetným zápasom v Kovine. HAJDUŠICA: Melich, Z. Lipták, Mršić, Maliar, Stojkovski, Folťan (Georgijevski), Pavlovic (Petrović), Radović (Pejčić), A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić

Atila Lipták (v žltom drese vpredu) bol presný z penalty