Vzlet 3/2021 by NVU Hlas ľudu

Nový Sad | ročník 52 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

MAREC 2021

��O�O �A Ú��D

S úsmevom na tvári je krajšie

tomto mesiaci máme množstvo medzinárodných dní, ktoré sa vo svete vo väčšej alebo menšej miere oslavujú. Možno najznámejší medzi marcovými sviatkami je Medzinárodný deň žien. Ďalej máme Svetový deň spotrebiteľských práv (15. marca), Svetový deň lesov (21. marca), Svetový deň divadla (27. marca) a pod. A je tu ešte jeden medzinárodný deň, ktorý je, môžeme povedať, tesne spätý s každým našim dňom, našou osobnosťou – Svetový deň šťastia. Tento dátum sa oslavuje 20. marca. Vyhlásený bol Organizáciou Spojených národov v júli 2012, a to z iniciatívy Bhutánu, himalájskeho kráľovstva. V tento deň by sme si vraj viac než inokedy mali uvedomiť, že hospodársky rast krajiny neznamená aj šťastie jej občanov. Ak peniaze nevplývajú na šťastie, čo je potom hlavným faktorom? Podľa niektorých vedcov je to dôvera. Sociálna jednotnosť a istota. Každoročne sa k 20. marcu zverejňuje rebríček najšťastnejších krajín sveta. V minulom roku (už tretíkrát zaradom) na prvom mieste bolo Fínsko, nasledovalo Dánsko, Švajčiarsko... Index šťastia sa vypočíta na základe priemernej dĺžky života, sociálnej podpory, HDP, miery

korupcie, slobody rozhodovania. Ako je to v našej krajine a čo si obyvatelia myslia o sociálnej podpore či slobode rozhodovania, nebudem komentovať. Je to pre nejaký iný časopis. Pozrime sa radšej, čo mladých ľudí robí (alebo by malo robiť) šťastnými. Šťastie tvoria maličkosti, ktoré si ani nevšímame – istotne ste tento výrok počuli viackrát. Avšak, ktoré sú to maličkosti? Ranná káva alebo čaj, hranie sa so svojím miláčikom, prechádzka po slnečnom dni, čítanie knihy, pozeranie zaujímavého filmu, smiešneho videa, pozorovanie prírody, rozhovor s priateľmi... Áno, sú to maličkosti, ktoré berieme ako samozrejmosť a nechápeme, že nás práve aj ony robia šťastnými. Napr. dnes ráno, pri rannej káve, pozerala som z okna pár strák, ako si usilovne robia hniezdo. Jedna z nich bola v hniezde, predpokladám samička, ktorá naprávala každú vetvičku, pokým samec rýchlo lietal okolo stromu, zobákom stínal vetvičky, ktoré mu neraz vypadli zo zobáka, no on sa rýchlo spustil na zem, zobral ich a odletel do hniezda. Možno si tento vtáčí párik už niekoľko dní buduje svoju stavbu, no ja som si ich všimla iba dnes a príjemne mi zlepšili ráno. Pozorovanie, ako si usilovne robia hniezdo, v ktorom neskor-

Neprehliadnite! Od 24. do 26. marca na online platforme Novosadského výstaviska ExpoOnline.rs bude možné sledovať tri udalosti – Veľtrh vzdelávania Smerovníky, programovú časť Knižného veľtrhu Dni Lazu Kostića a virtuálnu výstavu Šídske krajinky Savu Šumanovića. Možno vám práve Smerovníky pomôžu, aby ste sa ľahšie rozhodli, do ktorej strednej alebo vysokej školy sa zapíšete, keďže sa v rámci programu prezentujú početné školy.

marec 2021

vzlet Spoločensko-zábavný časopis pre mládež • Vydáva: NVU HLAS ĽUDU, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad • Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová • Zodpovedná redaktorka: Jasmina Pániková • Vychádza raz do mesiaca okrem letných prázdnin • Spolupracovníci: Monika Babíková, Danuška Berediová-Banovićová, Anna Bičiarová, Vlasta Bolehradská, Jasminka Činčuráková -Galambošová, Miroslav Gašpar, Michal Ďurovka, Filip Filip, Rastislav Filip, Vladislava Havranová, Anna Horvátová, Marína Horvátová, Annamária Chalupová, Mgr. art. Iveta Jelinek, Vladan Nikolić, Miroslav Pap, Stanislava Sládečeková, Danica Vŕbová • Grafická redaktorka: Irena Lomenová • Jazyková redaktorka: Mária Domoniová • Počítačová sadzba: Mária Obšustová • Príprava: NVU Hlas ľudu • Tlačí:

šie budú ich potomkovia, ma podnietilo na rozmýšľanie, že všetok živý svet, slobodne žijúci, má plány, pracuje na ich splnení a teší sa z toho. Cesta k splneniu plánov nie je vždy ľahká, niekedy ich musíme zopakovať aj niekoľkokrát, no raz sa vydaria. Dôležité je nevzdávať sa a hlavne tešiť sa. Venujte sa tomu, čo vás robí šťastnými, majte okolo seba pozitívnych ľudí a ak ste občas nenaladení – je to v poriadku. Aj to je časťou nášho života. Pevnou vôľou sa všetko môže doriešiť. Jasmina Pániková

Na titulnej strane:

„Jar... vždy to vonia láskou."

Foto: Jasmina Pániková

Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad • Adresa redakcie: VZLET, Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 Telefón redakcie: (021) 472-08-40 (priame číslo) Telefax: (021) 472-08-44 • www.vzlet.rs E-mail: office@vzlet.rs • Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88, Banca Intesa

Bulvár oslobodenia 81/5 21 101 Nový Sad e-mail: office@vzlet.rs Facebook: Časopis Vzlet

ISSN 0351-0972 COBIS.SR-ID 16444674 • VZLET podporuje: Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami

Instagram: casopis.vzlet

marec 2021

ROZHOVOR

Moje básne sú často moje vojny

ovorí sa, že je slovo oveľa viac ako zvuk alebo napísaný symbol. Ono má obrovskú silu vyvolať rôzne pocity – pozitívne a negatívne. Zhrnuté do veršov prezradia nám tie najtajnejšie chodbičky niečej duše a otvoria nám nové pohľady na svet vôkol nás. Istotne také pohľady otvorila mnohým čitateľom aj naša spolubesedníčka Petra Častvenová z Báčskeho Petrovca. V uplynulých rokoch si písala básne pre časopis Vzlet. Verím, že sa každý v jednej z nich našiel a že ho nejedna oslovila. Skrývala si svoju skutočnú identitu pod pseudonymom Amber. Mám pocit, že často pozeráme, kto je autor diela, potom si spomíname na jeho minulosť, osobný život a jeho skutky a na základe toho vopred hodnotíme samotné dielo. Prečo si svoju identitu nechávala v úzadí? – Napísala som mnoho básní, ktoré som zasielala do Vzletu, a na začiatku som sa predstavila ako Močaristomodrá a o niečo neskôr ako Amber la velleity. Išlo tu v podstate o moju odvahu, ktorá bola príliš biedna, a preto som sa roky neopovážila napísať niečo pod vlastným menom. Mala som strach z toho, čo povedia ľudia, ktorí ma poznajú ako pozitívnu, veselú a vtipnú, a odrazu sa javí toľko pesimizmu a prejavených citov v básni. Aj dnes si myslím, že treba veľa odvahy, aby si pred taký svet, aký je dnes, predstúpil so svojimi citmi na papieri. Musím pripomenúť, že som zvíťazila nad strachom vďaka mojim profesorkám Marte Pavčokovej a Helene Despićovej. Ich komentáre, kritiky, slová chvály a podpora, aby som sa tohto nevzdala, mi tak veľa znamenali, že sa to nedá opísať. Myslím si,

že máš pravdu, že sa báseň často hodnotí podľa autora. Existovali aj ľudia, ktorí sa týmto zaoberali v minulosti. Tak pozitivisti dávali prednosť autorom a formalisti textu. Preto sa v 20. storočí vďaka ruským formalistom začala rozvíjať textológia a ľudia sa začali zaoberať analýzou textu viac než autorom, ako to bolo predtým. Myslím si, že by sme dielo mali hodnotiť v nejakom zlatom strede, teda

dôležitý je text, ale často je dôležitý aj autor, lebo sú diela často autobiografické, a aby sme im porozumeli, musíme poznať život a minulosť autora. So mnou sa stalo práve to – ja som nechcela, aby sa niekto zamyslel nad mojím životom a mojou minulosťou. Chcela som ukázať ľuďom, že nie sú sami v tom, čo prežívajú. Z toho by sa dalo uzavrieť – áno, aj sama som skrývala svoju identitu práve preto, že by moje básne inak rozumeli tí, ktorí poznajú iba moju vtipnú stranu. Sama som taká, že si svoje vojny radšej vediem v sebe, než sa s nimi delím s inými ľuďmi. Moje básne sú často práve moje vojny. Spočiatku bolo divné vidieť, že sa ľudia v nich nájdu, že spolucítia, a to

mi veľmi pomohlo, aby som vedela, že aj ja, vo všetkom, čo prežívam, nie som sama. Študuješ literatúru. Predpokladám, že pre záväzky na fakulte nemáš mnoho voľného času, no predsa sa venuješ písaniu poézie, ktorú potom zverejňuješ na instagramovom profile Blog koji sam sebe mrzi. – Keď som si založila ten profil, nevedeli o ňom ani najbližší ľudia v mojom živote, a to dlho tak zostalo. Neskôr som sa to opovážila povedať kamarátovi, potom aj kamarátkam a dnes som sa dopracovala k tomu, že som tam zverejnila aj svoje vlastné meno a priezvisko. Dnes si svoje básne rada podelím najprv s mojimi rodičmi, ktorí ich vždy s radosťou prečítajú, a taktiež patria medzi prvých ľudí, ktorí moje básne čítali. Možno znie smiešne, ale pre mňa to bol veľký krok v živote, a práve preto si vždy nájdem času pre tento profil, lebo predstavuje dôležitý krok v budovaní mojej odvahy. Preto si tiež veľmi vážim, že si sa rozhodla urobiť so mnou interview. Ešte stále som svoju odvahu celkom nevybudovala, a preto mi veľa znamená, keď viem, že niekto číta moju poéziu a že niekoho oslovuje to, čo robím. Študujem taktiež krásny smer, ktorý ma inšpiruje písať o nových témach, otvára mi nové cesty vo fantázii a učí ma kriticky rozmýšľať, a to je niečo, čo potrebujem pre svoje básne. Študovanie na tejto fakulte predsa nie je ľahké a vyžaduje si 100 % úsilia, ale aj napriek tomu ma inšpiruje, a myslím si, že je to pre mňa veľmi dôležité. Chcela by som s tebou v tomto rozhovore hovo-

marec 2021

riť o umení všeobecne. Sledovaním tvojho instagramového profilu som si všimla, že si otvorená aj k hudbe, filmovému umeniu atď. Máš veľa napísaných básničiek, ale aj napriek tomu ti zostáva mnoho priestoru na pokrok ďalej. Zaujíma ma, kde čerpáš inšpiráciu, aby to nakoniec priviedlo k takej úspešnej rovnici? – Skutočne môžem povedať, že sa umenie stalo mojím životom a že sa neustále zjavuje, kdekoľvek sa obrátim. Okrem písaného slova mám veľmi rada hudbu a počúvam všetky žánre tohto sveta, ale predsa, ako sa dá predpokladať, vždy sa vraciam k piesňam s pekným textom. Hlavne mám rada ex-yu rock, ale sa často pozastavím aj pri celkom opačnom žánri. Nevedela by som si bez hudby predstaviť ani jeden deň. Filmy taktiež zbožňujem, ale aj tam si vždy vyberám tie ,,ťažšie“ a filozofickejšie než tie jednoduchšie. Skrátka, nikdy neoddychujem, vždy rozmýšľam a cítim. Mojím obľúbeným filmom sa stala trilógia Before Sunrise, Before Sunset, Before Midnight práve preto, že splnila všetky očakávania, ktoré som vyššie uviedla, a odporúčam všetkým, aby si to pozreli. Inšpiráciu som predtým čerpala práve z iných umení, dnes ju čerpám z každodenného života. Často kráčam po ulici, stretnem dedka na bicykli, v hlave si vymyslím, kam ide, a z toho vznikne báseň. Rada píšem aj kritické básne, nie som z tých ľudí, ktorí prižmúria na sociálne problémy, a preto rada prostredníctvom básní pripomínam ľuďom, že všetko, pred čím zatvárajú oči, je tu a bude tu, aj keď ich raz otvoria (a raz ich budú musieť otvoriť). Mám bohatú fantáziu, a to je pre poéziu výborné, ale pre reálny život niekedy naozaj ťažké a boľavé.

Rada počúvaš hudbu, rada píšeš poéziu. Rada počúvaš Balaševića. Jeho texty piesní sú čistá poézia. Písala si už texty pre hudbu alebo aspoň rozmýšľala v tom smere? – Moja najlepšia kamarátka spieva v lokálnej skupine LegoDuo & Nina. Pokúsila som sa napísať im text pre pieseň, pokúsila som sa napísať aj iné texty piesní len tak pre seba, lebo sa okrem písania zaoberám aj hraním na akustickej gitare. Napísať text pre pieseň mi nešlo, lebo si v hlave nemôžem v úplnosti zosúladiť hudbu a slová. Poriadne som sebakritická a toto sa mi nepozdávalo. Pre takéto veci si myslím, že je dôležité vedieť si metricky perfektne zostaviť strofu, a ja si vždy radšej vyberiem slobodný verš. Ale aj napriek tomu možno by som sa niekedy v budúcnosti znova pokúsila napísať text pre pieseň, možno sa mi to raz podarí. Majú ľudia, ktorí prejavujú túžbu, aby niečo vytvorili, možnosť ju aj prejaviť? Myslíš si, že musí proste prísť chvíľa, keď kvalita vypláva na povrch? – Myslím si, že na túto otázku môžem odpovedať na nasledujúcom príklade. Keď som bola mladšia, až donedávna, mala som túžbu stať sa modelkou. Moja výška mi v tom prekážala, lebo som vždy bola príliš nízka, aby som siahala po splnenie tej túžby. Rovnako si myslím, že sa nemôžeme všetci stať tým, čím by sme sa chceli stať. Dnes speváci odrazu píšu knihy, youtuberi sa stávajú spevákmi. Ľúto mi je, že sa umenie dnes hodnotí inak ako predtým, a myslím si, že sa to najviac týka sociálnych sietí a nedostatku voľného času. Človek si dnes môže zaplatiť, aby čím viac ľudí videlo jeho umelecké dielo, a tiež sa reality hviezdy stávajú váženými umelcami. Svet sa obrátil horeznačky a ľudia, ktorí majú hodnotu, viac

nemajú miesta na scéne. Dnes ľudia uvítajú to, čo je ľahšie. Dlhé texty nečítajú, vzdelávať sa nechcú, radšej si vyberú ľahšiu cestu než tú ťažšiu. Dnes sa Da Vinciho obraz môže kúpiť aj v čínskom obchode a bude identický ako ten originálny. Filozof, kritik a esejista Walter Benjamin voľakedy dávno hovoril o aure umeleckého diela. Konkrétne je to ten pocit času a priestoru, v ktorom umelecké dielo vzniklo, teda reprodukcia toho umeleckého diela nemôže mať rovnakú hodnotu ako originál, práve preto, lebo tá aura pri nej neexistuje. Na tú auru sa už nikto nepýta. Ľudia nemajú času pozastaviť sa a pocítiť rozdiel medzi starými a novými dielami, všetko akoby sa im zdalo rovnaké. Človek, ktorý píše tak, že v tom nechá kúsok seba, nepotrebuje hodnotenie od klamlivého pohľadu reality. Kritika dnes nie je kritika, ale aj keby bola, nie každému človekovi zodpovedajú rovnaké veci. Kritika ohodnotila Milenu Markovićovú ako výbornú spisovateľku a váži si ju, no mne sa jej poézia nepáči. Jej jazyk mi nevyhovuje, ale to neznamená, že ona nebude vyho-

marec 2021

vovať tebe alebo niekomu inému, alebo že je jej poézia nechutná iba preto, že ju tak ohodnotil nejaký kritik. Umenie sa nesmie generalizovať, lebo je individuálne. Mám pocit, že žijeme v rýchlom čase a aj keď ho máme voľný, vyberieme si nejaký primitívny seriál skôr ako napríklad knihu alebo kvalitný seriál, nad ktorým sa treba zamyslieť a obťažiť si mozog. Aký je tvoj názor na postoj mladých ľudí k umeniu dnes? Tu je možno najlepším príkladom hudba. Milan Mladenović raz povedal, že sú ľudia hladní hudby a zábavy, a keď ste hladní, zjete to, čo je na stole. – Myslím si, že sa dnes v umení vraciame znovu na antickú estetiku krásna, teda znova sa pozeráme iba na vonkajšiu krásu a nie na vnútornú. Hudba sa viac nepočúva – pozerá sa, knihy sa viac nečítajú – fotia sa a kladú na Instagram story, výtvarné umenie sa viac nepozerá a

nad ním človek nevypustí slzu, lebo sa stalo predmetom, pred ktorý si človek zastane, aby mal pekné úzadie pre fotku, ktorú chce položiť na sociálne siete. Žijeme pod vplyvom sociálnych sietí, neustále sa nám pod nos strkajú veci, produkty, dogmy, ženské telá, čisté tváre. Akoby sme boli poddanými dnešnej

móde a zaobísť sa to nedá, ani keby sa chcelo. Výtvarné umenie sa dnes hodnotí podľa toho, ktorý obraz sa najviac objavuje na titulnej strane Instagramu, počúva sa ľahká hudba, ktorá ľahko zíde do ucha, čítajú sa knihy, nad ktorými sa nemusí uvažovať. Nedostatok vzdelávania je tiež výsledkom tohto. Deti sa dnes učia veci, ktoré nikdy nebudú potrebovať a všeobecnú kultúru nemajú. Preto sa nikto nepozastaví nad piesňou skupiny EKV, ale skôr nad piesňou Milice Todorovićovej. Stali sme sa robotmi, ale sťažovať sa nesmieme, lebo sme si to sami vybudovali. Ktoré kritériá by malo splniť určité umelecké dielo, aby ťa oslovilo? – Nemám žiadne kritériá. Umenie cítim, ako niekto cíti Boha, keď vojde do kostola. Jednoducho, keď cítim, že mi horí duša, vtedy viem, že je to tá pravá vec. Nemám rada klišé, skôr ma osloví niečia vlastná metafora, ako tá, ktorá je pekná, ale som ju už na viacerých miestach videla, a skôr ma osloví abstraktný výkres, divadlo, v ktorom sa plače, neobyčajná hudba atď. Môže sa v umení prísť po rutinu, aby sa ti stala nudná práca, ktorou sa zaoberáš, alebo je to niečo, čo je vždy nové a vždy inakšie, a niečo, čo zo dňa na deň čoraz viac inšpiruje? – Myslím si, že sú pre umenie nevyhnutné city, a city nemajú nijaký súvis s rutinou. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som chcela písať o niečom, čo osobne nepociťujem a čomu v úplnosti nerozumiem, a to sú básne, ktoré som nikdy nedokončila. Rutina je pre robotov, ľudia sú emocionálne bytosti. Aspoň ja ešte stále verím v túto legendu. Jana Švecová Foto: autorka a z archívu spolubesedníčky

PRE VŠETKY OSOBY S DOWNOVÝM SYNDRÓMOM

Deň materinského Svet vnímame inak, jazyka v pazovských ale túžbu víťaziť školách máme rovnakú

„N

ie odlišnosť, ale jedinečnosť. V každej tvári, v každom človeku. Každý deň nová jedinečná tvár. Jedinečná osobnosť, 365

dní, 365 pripomenutí, že sú ako my. Majú svoj život, príbeh a túžbu žiť v láske,“ odkazujú zo spoločnosti Downovho syndrómu.

Downov syndróm je genetické ochorenie, pričom u detí sa zjavuje nadpočetný 21. chromozóm, ktorý je najmenší chromozóm v bunke. Rizikový faktor vzniku Downovho syndrómu je predovšetkým

vyšší vek ženy. Diagnózu tohto ochorenia lekári už zachytia iba pri narodení, lebo pacienti majú charakteristické znaky, ako sú: plochá tvár, malé nižšie posadené uši, krátke široké ruky, očné štrbiny sú šikmé. Deti s Downovým syndrómom môžu mať i ďalšie ochorenia (napríklad porucha sluchu), ako i srdcovú chybu, ktorá sa zjavuje u polovice pacientov. Potrebná je taktiež zvýšená starostlivosť pri samom rozvoji detí a vzdelávaní, keďže majú oneskorený motorický, verbálny a sociálny vývoj. Tieto deti dokážu sedieť samostatne medzi šiestym a tridsiatym mesiacom. V dospelosti sa môžu osamostatniť, a to správnou starostlivosťou a správnym prístupom rodiča. Deti s Downovým syndrómom majú svoj deň 26. marca, keď najviac potrebujú lásku svojich príbuzných. Fakt, že je potrebné ich milovať a starať sa o ne každý deň, nemusíme osobitne zdôrazňovať. Avšak chceme zdôrazniť, že netreba súdiť ich vzhľad, lebo milujú srdcom a nie slovami. Netreba odvracať hlavu, ale pomáhať im a osláviť ich deň. Zapojme sa všetci do ponožkovej výzvy, ktorá je určená pre všetkých, ktorí chcú podporiť solidaritu, deti s Downovým syndrómom a ich rodiny. Naučme sa podporovať. Svet bude pestrejší, krajší, inšpirujúci a zaujímavejší. Marína Horvátová

iaci Gymnázia Branka Radičevića a Ekonomickoobchodnej školy Vuka Karadžića v Starej Pazove si 21. februára pripomenuli Deň materinského jazyka aj na hodine slovenčiny ako fakultatívneho predmetu. Vypracovali nástenky na túto tému a v rámci hovorových cvičení mali možnosť vyjadriť sa na tému Jazyk a jeho význam. Jazyk je podľa nich spôsob, ako vyjadriť svoje myšlienky, a podľa ich názorov je materinský jazyk najviac používaný jazyk a tým aj srdcu najbližší. Avšak dôležité je, aby si všetci ľudia vážili

nielen svoj, ale aj iné jazyky, lebo predsa sú jazyky mostom medzi ľuďmi. Žiačky 1. a 2. ročníka gymnázia a ekonomicko-obchodnej školy

SPRÁVY

Je život na Marse?

inulý mesiac, presnejšie 18. februára, sa médiami rozšírila správa, že rover Perservance – Vytrvalosť z NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír) úspešne pristál na Marse. Perservance tam cestoval dlhých sedem mesiacov a prešiel 470 miliónov kilometrov rýchlosťou aj viac ako 20-tisíc km za hodinu.

Pristátie, ktoré trvalo 7 minút, ešte nazývajú aj sedem minút hrôzy, lebo do poslednej chvíle sa nevedelo, ako to dopadne. Počas nasledujúcich pár rokov má rover prehliadať okolie kráteru Jezero (toto územie na Marse dostalo meno podľa mesta v Bosne a Hercegovine), kde bude monitorovať klímu a tiež zbierať vzorky a hľadať dôkazy o živote na červenej planéte. Rover hneď po pristátí poslal aj prvé fotografie. Aktuality a multimédiá o tejto misii môžete sledovať aj na https://mars. nasa.gov/mars2020/. Irena Lomenová Foto: NASA/JPL-Caltech, NASA/JPL-Caltech/ASU

marec 2021

S MLADOU SPISOVATEĽKOU GORICOU OLASOVOU

Každé slovko si nájde svoje miesto

aždý z nás mladých ľudí si v určitom období nájde niečo, v čom vyniká. Niekomu sa darí v speve, niekomu v tanci, písaní či športovaní. Všetky naše talenty si každodenne nastavujeme na stále vyššiu úroveň, odkiaľ sa ženieme k určitému cieľu. No občas sa stane, že neplánovane a neočakávane, robiac to, čo máme radi, urobíme nejakú veľmi zvláštnu vec. Takú zvláštnu vec urobila aj žiačka kovačického gymnázia Gorica Olasová, ktorá napísala svoju prvú knihu Prah prošlosti. „V nižších ročníkoch základnej školy som rada čítala, ale nikdy som nezasahovala do hĺbky literatúry. Až v piatom ročníku som začala skúmať tajný svet, aký nám dáva iba literatúra. Odvtedy neprestávam,“ povedala nám na úvod Gorica. Dozvedeli sme sa, že písať začala, keď mala 14 rokov, a boli to krátke detské básničky, ktoré hodnotila jej učiteľka srbského jazyka Vratislava Kirić. „Básne, ktoré čítal a hodnotil profesor srbského jazyka a literatúry Igor Suchánek a zasielal ich na súbehy, boli už trochu vážnejšie. Nebola

som jediná, ktorá písala básne. Písali aj niekoľkí moji spolužiaci a spolužiačky. Vtedy sme my žiaci Gymnázia Mihajla Pupina ako malá skupinka navštevovali profesora, akceptovali jeho postrehy, kritiky a pochvaly, ktoré nás ešte viac motivovali písať. Nikdy som nemala predstavu o tom, že budem mať možnosť zverejniť aj svoju vlastnú knihu. Napísala som knihu Prah prošlosti, ktorá nesie taký názov, lebo pozostáva z mojich spomienok.“ Gorica si zvolila písať poéziu. Ako povedala, poézia ako taká si vyžaduje čas svojho

formovania. „Ona sa narodí spolu s nami, žije s nami a keď je už zrelá a formovaná, prichádza do popredia a nájde si miesto na papieri. Každé slovko si nájde miesto a zmestí sa práve tam, kde má byť. Aj moje básne prechádzali cez obdobie dospievania spolu so mnou. Keď čítam tie začiatočné, mám pocit, akoby neboli mojou rukou písané. Porovnávam ich s novšími a vlastne vidím, koľko človek rýchlo rastie a ako čas rýchlo plynie.“ Samozrejme, zaujímalo nás, odkiaľ čerpá inšpiráciu. Naša spolubesedníčka odpovedala takto: „Na túto otázku veľmi ťažko hľadám odpoveď. Pre mňa je to veľmi komplexná otázka. Každý spisovateľ píše, čo mu leží v duši a ako sa cíti. No občas svojím básňam chce dať farbu alebo melódiu. Takisto aj ja. Keď píšem, sedím pri okne, pozerám sa na vonkajší svet a počúvam zvuky okolo seba. To mi dáva inšpiráciu sfarbiť svoje básne a dať im melódiu. Často uvažujem o tom, ako slovami opísať dajakú farbu. Okrem prírody a farieb inšpi-

ráciu nachádzam aj v spisovateľoch, o ktorých sa učíme v školách. Sú to Ivo Andrić a Laza Kostić, ktorí sú aj mojimi obľúbenými spisovateľmi, takisto Đura Jakšić, Aleksa Šantić, Vladislav Petković-Dis, Milutin Bojić, Anton Pavlovič Čehov, Tolstoj, Dostojevski a mnohí iní.“ Podpora ako taká je vždy potrebná, zvlášť ak je v otázke tvorenie v mladom veku, v akom je aj Gorica. Ako hovorí, oporou jej boli rodičia. „Vždy im budem vďačná, lebo som potrebovala odvahu. Pre mňa toto bola jedna veľká výzva a môžem povedať, že som mala trému, až pokým nebola premiéra knihy, ktorá bola v obecnej knižnici. Bolo skromne a veľmi príjemne. Až po premiére som si uvedomila, že tú obrovskú trému som predsa nemusela mať,“ zdôraznila a na záver nám prezradila aj svoje plány. „Písanie je niečo, čo sa paralelne vyvíja s mojimi cieľmi. V budúcnosti by som chcela byť prekladateľkou. A neprofesionálne by som sa chcela zaoberať rôznymi aktivitami. Mám rada všeličo – zvieratá, spievanie, kreslenie a kvety.“ Zuzana Hlavčová

SVETOVÝ DEŇ POÉZIE

Podpora písania a čítania poézie

oézia je vedľa prózy a drámy základným druhom literatúry. Je známe, že ide o umelecký slovesný prejav písaný veršom a autor tohto druhu je označovaný za básnika. V staroveku toto slovo zahrňovalo všetku literárnu tvorbu, no v priebehu klasicizmu získal tento termín nový význam, ktorý označoval dobré dielo – bez ohľadu na to, či bolo napísané veršom, alebo nie. Až neskôr nadobudol pojem súčasný význam.

Svetový deň poézie (Poetry Day) má svoj medzinárodný deň – je to 21. marec, ktorý v roku 1999 v Paríži vyhlásili medzinárodnou organizáciou UNESCO. V niektorých svetových krajinách sa oslavuje Deň poézie 15. októbra na počesť narodenia Vergília, rímskeho epického básnika za vlády Augusta. Cieľom tohto dňa je podporiť písanie i čítanie básnických diel a ich vydávanie. Súčasná doba je neuveriteľne rýchla, všetko beží, ľudia si hľadajú rýchlejší a jednoduchší spôsob získavania marec 2021

informácií, a to hlavne prostredníctvom internetu. Ľudstvo zabúda, aké to je sa na chvíľu zastaviť, alebo aspoň spomaliť. V minulosti bolo zvykom po večeroch sadnúť si do kresla a prečítať si dobrú knihu. Svetový deň poézie možno považovať za deň plný nových impulzov a jednoznačne je najvhodnejší na to, aby sme vzdali uznanie všetkým básnikom. Poetické duše majú možnosť ukázať svoj talent, ktorý niekde hlboko v ich vnútri drieme. Existuje veľký počet básnikov,

ktorí si svoje diela schovávajú iba do šuplíkov a nikdy neuzrú svetlo sveta. Väčšinou sa tak stáva hlavne preto, lebo sú presvedčení o tom, že to nie je až také dobré a nestojí to za to. Väčšinou na publikovanie takýchto diel nie je dostatok financií. Svetový deň poézie by mal aspoň trochu pripomenúť a viesť poetické duše k publikovaniu ich zbierok. Možno si to neuvedomujeme, ale v každom z nás sa nájde kúsok básnika. Vlasta Bolehradská

V ZNAMENÍ KNÍH

Knihy sú krásnym útekom z reality

rvý jarný mesiac je tu. Marec sa okrem príchodu jari, slnečných dní spája s oddychom v podobe čítania kníh. Tento mesiac ako mesiac kníh sa na Slovensku oslavuje od r. 1955 na počesť slovenského buditeľa Mateja Hrebendu Hačavského, ktorý mal problémy so zrakom, no to mu nebránilo splniť si sny – zbierať a distribuovať knihy. Je známe, že si pravidelným čítaním udržiavame myseľ v dobrej kondícii, obohacujeme si slovnú zásobu a sme tým kreatívnejší. Čítaním sa dozvieme oveľa viac, analyzujeme, vzdelávame sa, zlepšujeme si sústredenie, odbúrame stres. Slovom – relaxujeme sa. Známy výrok S knihou je život pestrejší skomentovali a na otázky, aké knihy a kde najradšej čítajú, ako aj ktoré by odporučili čitateľom Vzletu, odpovedali Karmena Kováčová a Teodora Šimoniová zo Selenče a Alexandra Muchová a Emília Gániová z Báčskeho Petrovca. Karmena: – O tomto sa môže dlho rozprávať a všeličo povedať, ale pousilujem sa zhrnúť do jedného celku a povedať, že knihy predstavujú jedno bohatstvo, ktoré v sebe skrýva rôzne iné bohatstvá. Každá kniha nám ponúka svoju zvláštnu komôrku tajomstiev, ktorú spoznávame stále viac s každou nasledujúcou stra-

nou. Vedie nás cez rôzne farby, ktoré sú vlastne emócie, myšlienky a pravé hodnoty, vďaka ktorým je náš život pestrejší. Knihy sú mojou veľkou láskou. Najradšej svoj čas venujem ľúbostnému románu. Emócie u mňa hrajú najväčšiu úlohu, takže takýto žáner mi najviac aj vyhovuje. Keby som si mohla vyberať, tak by vždy čítala na mieste červených kameňov a azúrovej vody obklope-

každá kniha každému, takže neviem, či by som mohla niekomu odporučiť niečo na čítanie. Nech každý číta to, čo sa jemu na prvý pohľad zdá ako zaujímavé a ako niečo, čo by ho obohatilo. Napríklad pre mňa to bola kniha Tri posleratna druga. Nemusí znamenať, že každého táto kniha osloví, ale moju pozornosť celkom zaujala, zanechala vo mne stopy a vyryla si svoje miesto

nej borovicami... Ale hlavne čítam v tichosti svojej izby pri svetle nočnej lampy, alebo v záhrade pod stromami na hojdačke. Mojím obľúbeným autorom je Ðorđe Balašević, či ako fantastický básnik, alebo prozaik. V každom pohľade je iný, zvláštny a originálny. Preto je už dlhší čas mojím favoritom. Každý z nás sme príbeh pre seba. Nevyhovuje

v mojom srdci. Teodora: – Tú vetu je potrebné pochopiť. Kniha je pre niektorých únikom z niekedy nudnej až neznesiteľnej každodennosti. Keď zozadu tlačí škola, práca či už čokoľvek iné, zoberú si knihu. Dajú si rozum do druhej dimenzie, kde si svet môžu zariadiť podľa ich fantázie. To chce tá veta aj povedať. Vďaka predstavi-

marec 2021

vosti a riadkom sa môžeme zbaviť aspoň na pár hodín sivých farieb reality a začneme si vytvárať nové, pestrejšie farby v novom svete našich myšlienok. Rada čítam knihy a chcela by som viac času venovať čítaniu, ale niekedy mi to záväzky alebo iné záujmy nedovoľujú. Nemám svoj typ knihy. Prečítam si aj romány o nešťastnej láske, sci-fi, ako aj knihy so spoločenskými prvkami. Čítam tam, kde mi to okolie dovoľuje, ale najmä v tichom priestore, kde počuť iba dialóg autora a čitateľa. Istý spisovateľ raz povedal, že ak čítame len knihy, ktoré čítajú všetci ostatní, dokážeme myslieť len tak, ako myslia všetci ostatní. Môžem len povedať, že pre úplný zážitok je na prvom mieste náš pôžitok a venovanie sa deju, ktorý kniha ponúka, ale ani jednu knihu nie je márne prečítať, lebo si každou prečítanou knihou rozširujeme fond nášho slovníka. Alexandra: – O tejto vete som neuvažovala, pokým som sa nezapísala do gymnázia. V základnej škole som ku knihám mala akýsi odpor, teraz to však ľutujem. Kniha má schopnosť odviesť nás do nejakého iného sveta, keď sa nám možno niečo zdá čierne a pochmúrne, vnesie nám radosť, nádej a trochu energie do života. Rada čítam populárnu psychológiu, ale mám rada aj klasickú literatúru. Väčšinou si knihy stiahnem na mobilný telefón,

alebo si vypožičiam z knižnice. Čítam ich väčšinou večer v posteli pred spaním. Posledná kniha, ktorú som si prečítala, bola práve pre povinné čítanie a bol to Víťazný pád autora Petra Jilemnického. Kniha mi veľmi utkvela v pamäti a odporúčam ju všetkým, pre jej odkaz, ktorý spisovateľ posiela čitateľom, ale to už nechám pre tých, čo si ju prečítajú. Odporučila by som aj Malého princa, Zločin a trest, Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, ako aj knihy Robina Sharmu. Emília: – Myslím si, že je táto veta výstižná definícia krásneho pocitu z prečítanej kvalitnej knihy. Donedávna som najradšej pozerala filmy, knihy na mojej poličke stáli vždy nepovšimnuté. Ktorúkoľvek som si z nich zobrala, rýchlo som ju iba nechala zapadať prachom, nuž nedávno sa tento môj zlý zvyk zmenil. Neskoré večerné hodiny teraz trávim v posteli s ovocným čajom a zaujímavou knihou v ruke. Či sú to knihy romantického rázu, smutné či so šťastným koncom, avanturistické, alebo kriminálna mystéria, závisí prevažne od mojej nálady, ako aj od toho, či sú to knihy podľa vlastného výberu, alebo povinná literatúra. Hlavne čítam knihy v srbčine, ale rada nazriem aj do dedovej knižnice a prečítam si diela našich slovenských autorov. Iste mojou najobľúbenejšou autorkou je Agatha Christie a najradšej si prečítam jej novely o prípadoch Hercula Poirota. Pravda, pozrela som si každú jej sfilmovanú novelu, ale zážitok z čítania knihy bol predsa krajší. Každému jednému milovníkovi kníh by som odporučila prečítať si knihu kriminálnych mystérií, alebo aj ktorúkoľvek inú knihu Agathy Christie, a takisto aj Olivera Twista a Cestu okolo sveta za 80 dní. Z pera slovenských autorov by iste vyzdvihla knihu Margity Figuli Tri gaštanové kone. Na záver uvedieme iba citát ruského básnika Josepha Brodského: Sú aj horšie zločiny, ako pálenie kníh. Jeden z nich je nečítať ich. Pouvažujme o tomto výroku. Marína Horvátová

V ZNAMENÍ KNÍH

Knihy, ktoré všetci aspoň raz v živote musia prečítať

šetci sme sa určite aspoň raz stretli s rôznymi anketami buď na internete, alebo na ulici, v škole a pod. Otázka, ktorá tam určite bola, je, či viac preferujeme knihy, alebo filmy. Verím, že odpovede sú všelijaké a rôzne okolnosti na to vplývajú, no v tomto mesiaci by sme viac času mali predsa venovať knihám, a to preto, že je marec mesiacom knihy. Knihy okrem toho, že obohacujú našu slovnú zásobu, o čom nám rozprávali ešte v základnej škole, umožňujú nám odcestovať na miesta, kam v skutočnosti nemôžeme ísť. Niekedy sú to miesta, ktoré jednoducho neexistujú, alebo kam nemôžeme odísť skrze iné okolnosti. Bohužiaľ, ešte stále v celom svete vládne pandémia a odporúčané je, aby sme čím viac času trávili doma. Keďže je situácia taká, aká je, knihy sú ideálnym spôsobom na odchod niekam ďaleko. Je v knihách ešte niečo okrem toho, že sa zoznámime s novým krajom. Pocit, keď ju prečítame, nemôže sa porovnať s ničím iným. Cítim sa, akoby som ja sama bola časť rozprávky a akoby

jednému dobrodružstvu prišiel koniec. Mám želanie porozprávať sa s autorom o tom, čo som v tej knihe zažila. marec 2021

Dž. D. Selindžer v diele Kto chytá v žite hovorí, že je práve to spôsob, ako spoznať dobrú knihu, keď po nej chceme autorovi zavolať. Aj ak je možno pravda, že mladí v posled-

nom čase nemajú až taký veľký záujem o knihy, určite existujú momenty, v ktorých by si radi niečo prečítali. Preto vám navrhujem niekoľko kníh, ktoré by si podľa mojej mienky mali všetci aspoň raz prečítať. Kroniky Narnie (srb. Letopisi Narnije, C. S. Lewis) Mnohí z nás určite ako deti pozerali tieto filmy, osobne sa k nim vždy rada vraciam, no pravdou je, že vznikli podľa kníh. Tieto fantasy romány sú vlastne písané pre deti a predalo sa viac ako 100 miliónov kusov. Nevidím nič zlé v tom, aby sme sa občas vrátili do detských čias a spomenuli si, ako Lucy, Susan, Edmund a Peter zachránili Narniu. Hry o život (srb. Igre gladi, Suzanne Collins) Trilógia písaná pre mládež, podľa ktorej vznikli ultra populárne filmy. Hry o život je názov reality show, ktorú hlavné mesto Sídlo každoročne usporadúva. Do hier je zapojených 24 dospievajúcich vo veku od 12 do 18 rokov, vždy jeden chlapec a jedno dievča z každého obvodu. Vyvolení sú zakaždým zavretí

do tzv. Arény, kde musia zostať, až kým nezostane nažive iba jediný z nich – víťaz. Avšak po príchode Katniss všetko sa začína meniť. Mních, ktorý predal svoje Ferrari (srb. Kaluđer koji je prodao svoj ferari, Robin Sharma) V tejto knihe ide o výnimočný príbeh o naplnení osudov a snov. Populárna psychológia sa stáva čoraz známejšou a toto je jedna z kníh, ktorá sa nám hodí, keď pocítime, že niečo v živote musíme zmeniť a potrebujeme motiváciu. Rozpráva príbeh o Julianovi Mantlovi, špičkovom právnikovi, ktorého obrovský materiálny úspech skrýval prázdnotu v jeho vnútri. Avšak Julian sa rozhodol, že to zmení. Zločin a trest (srb. Zločin i kazna, Fiodor Michajlovič Dostojevskij) V románe sa chudobný petrohradský študent Rodion Raskoľnikov „v mene dobra“ rozhodne zavraždiť starú úžerníčku, život ktorej nemá pre nikoho cenu. Hoci sa mu podarí zahladiť stopy, dostáva sa do ťažkej psychickej krízy. Aj ak je román naozaj na čítanie ťažký, predsa zo všetkých najviac na mňa zapôsobil a cítila som sa, akoby som protagonistom bola ja. Dostojevského štýl písania je neprekonateľný, ak možno práve táto kniha nie je vaša šálka čaju, odporúčam prečítať hociktoré jeho dielo. Delírium (srb. Amor delirija, Lauren Oliver) Predstavme si svet, v ktorom je láska choroba, kde ľudia objavili liek proti láske a všetci ho v určitom období musia prijať. Deväťdesiat dní pred použitím lieku Lena spoznáva Alexa, a tu sa ich rozprávka začína. Dúfam, že vás aspoň jedna z týchto kníh zaujme a že sa týmto začne nejaké vaše dobrodružstvo a láska ku knihám. Monika Babíková

VEDA NA DOSAH (7)

Nedus čistý vzduch „Ži vo svetle slnka, preplávaj more, napi sa divokého vzduchu.“ Ralph Waldo Emerson

alph Waldo Emerson (25. 5. 1803 – 27. 4. 1882) bol duchovný esejista, básnik a filozof, ktorý mal blízky vzťah k prírode, a týmto citátom chcel poukázať na to, aby sme mali pozitívny vzťah k ovzdušiu a samej prírode. Ži naplno v prírode! Čisté prostredie je základným predpokladom života. Látka, ktorá je nebezpečná pre životné prostredie, je látka vyvolávajúca toxický účinok v prostredí. Dokáže vyvolať toxicitu už v malých množstvách, stručne povedané v malých koncentráciách. K znečisteniu jednotlivých sfér, či ide o znečistenie vody, pôdy, ovzdušia alebo životného prostredia dochádza predovšetkým ľudskou činnosťou. Odpad,

ktorý bol naviaty vetrom, domáci odpad, spaľovanie fosílnych palív, priemyselná a poľnohospodárska výroba s vysokou koncentráciou chemikálií, ťažobný priemysel, odpadové hospodárstvo, sú antropogénne zdroje, ktoré znečisťujú biodiverzitu. Biodiverzita mizne alarmujúcou rýchlosťou preto, lebo zneužívame prírodu na podporu

výroby, spotreby a obchodu v našom globalizovanom svete. V tomto článku sa viac zamierame na znečistenie vzduchu, ktoré je každoden-

v blízkosti zeme, čo spôsobuje náhle znečistenie. Z tohto dôvodu sú lepšie nestabilné vetry než tie nehybné, lebo dokážu častice, ktoré znečisťujú ovzdušie, rozptýliť. Zdroje znečisťovania ovzdušia Podľa Svetovej Energetika zdravotníckej 10-15% organizácie Komunálne zdroje (WHO) je znePriemysel 10% 15-20% čistenie ovzdušia emisiami Spaľovanie podobný zabijak 5% ako fajčenie Doprava 50-60% cigariet. Najmä India a Čína, ktoré tvoria 36 % svetovej populácie, ným problémom vo svete. majú až 73 % podiel na strate Vonkajší a vnútorný vzduch je rokov v dôsledku znečisteného kontaminovaný (znečistený) ovzdušia. a ako taký zhoršuje prostredie BOJUJEME PROTI pre život rastlinám, živočíchom, ľuďom... Vzduch ZNEČISTENIU OVZDUŠIA Smog je chemické znečisokolo nás vplýva tenie ovzdušia Zeme, ktorý je na náš každodenný spôsobený ľudskou činnosťou. život. Znečistenie Názov pochádza z anglického vzduchu nie je iba pôvodu smoke (dym) a fog miestnym, dedinským (hmla). Je to jav, v priebehu problémom, ale ide o celosvetový problém, ktorý poškodzuje naše životné prostredie a naše zdravie. Látky, ktoré znečisťujú životné prostredie, nemusia byť iba „domáce“. Často ich vietor prinesie z iných krajín. Znečistenie vzduchu ničí ľudské zdravie u viac ako 90 % obyvateľstva európskych miest a navyše má vplyv na dýchanie počas spánku. Kvalita vzduchu závisí aj od počasia, škodlivých látok, ktoré ktorého je atmosféra bohatá na častice, ktoré sú škodlivé sú prenášané vetrom a pretrpre ľudské zdravie. Smog vávajú v atmosfére veľmi dlho, obsahuje napríklad častice ale ako sme už uviedli, aj od sadzí z dymu, existuje i taký ľudskej činnosti. smog, ktorý pochádza z plynov Zaujímavý je fakt, že pokiaľ priemyselných pár a motorov sú vetry slabé, čiže úplne automobilov. Veľké množnehybné, látky, ktoré znečisťustvo spomenutých častíc sa jú ovzdušie, sa nahromaďujú

marec 2021

nahromaďuje v prostredí, no prevažne čiastočky pochádzajú z dopravy a priemyslu. Ako sa dá bojovať proti týmto časticiam v ovzduší? Viac ako 50 rokov sa v nemeckej spoločnosti BASF tvorí chémia pre našu budúcnosť. V tejto firme známy je vynález katalyzátorov, technických zariadení, prístrojov v spaľovacích motoroch. Viete, čo je katalyzátor? Toto slovo má pôvod v gréckom slove katálysis, čo znamená rozpustenie. Je to látka, ktorá vplýva na časový priebeh danej reakcie v chémii a podobne. Katalyzátory odstraňujú až 99 % látok zo vzduchu, ktoré znečisťujú vzduch, ktorý dýchame. Znižujú škodlivé množstvá látok z automobilov, priemyselných fabrík a prenikajú do vzduchu, vďaka ktorým dýchame čistý a bezpečný vzduch. Kvalita vzduchu vplýva na náš každodenný život od chvíle, keď sa zobudíme, až do chvíle, keď ideme spať. Štúdie ukázali, že dýchanie čerstvého vzduchu sa rovná kvalitnejší nočný spánok, ktorý každý člo-

vek potrebuje. Využime každý voľný čas poprechádzať sa po čerstvom vzduchu a zhlboka sa nadýchať. Keďže všetci potrebujeme vzduch, snažme sa ho neznečisťovať. Všetci môžeme niečo urobiť pre zlepšenie kvality vzduchu. Marína Horvátová

pieta – zbožná úcta, obraz alebo socha Márie s mŕtvym Ježišom v náručí pinakel – ozdobné zakončenie strechy alebo veže pituitarizmus – druh hormonálnej poruchy činnosti podmozgovej žľazy plagiát – napodobnenina, kópia pôvodiny, knihy, diela, vydávaná za originál planiglób – mapa zemskej pologule na kruhovej ploche plebs – občania nižších spoločenských vrstiev v antickom Ríme; chudobný, jednoduchý ľud vôbec plénum – zasadanie, valné zhromaždenie; súhrn členov zboru plumbum – olovo, prvok značky Pb pluralita – mnohosť, rozmanitosť, znásobenosť polonistika – veda o poľskom jazyku, histórii, literatúre a kultúre pont – stupeň vrchného oddelenia neogénu populácia – súbor obyvateľov určitého územia, obyvateľstvo, ľudnatosť; rozmnožova-

Viete, že...

nie ľudí, obyvateľstva; súhrn všetkých vývojových štádií určitého živočíšneho druhu na vymedzenej ploche (priestore); skupina hviezd tvoriacich jednotný celok, hviezdny podsystém; základný súbor jedincov, prvkov populizmus – umelecký smer (vo Francúzsku na začiatku 20. storočia) opisujúci život ľudu (bez politických hľadísk); politické úsilie o zlepšenie, zabezpečenie práce, života ľudových más, národa, robotníkov, roľníkov, inteligencie; spôsob ovplyvňovania verejnosti, voličov a pod. vykresľovaním sľubnej budúcnosti, bez reálnych podkladov portál – architektonicky upravený a zdôraznený vchod, hlavný vchod; nosná konštrukcia na vyvýšených podperách portfólio – investičné prostriedky na vkladanie do kapitálových účastí vo forme dividendových cenných papierov, a to najmä akcií; poistný kmeň predstavujúci súhrn všetkých poistení uskutočnených v určitom poistnom odvetví; cenné papiere vo vlastníctve investičného alebo podielového

… hroch môže bežať rýchlejšie ako človek? … Kobra kráľovská je najväčší zo všetkých jedovatých hadov a môže narásť viac ako štyri metre? … slon môže bežať rýchlosťou až 40 km/h? … ťavy majú tri očné viečka, aby si oči uchránili pred nafúkaním pieskom? … pštrosy môžu žiť až 75 rokov? … priemerná krava produkuje 40 pohárov mlieka denne?

fondu, inštitúcie alebo súkromnej osoby; súhrn určitých prostriedkov (prác, fotografií a pod.) na reprezentáciu a propagáciu osobnosti, umelca, vedca, podnikateľa, podniku, inštitúcie a pod. posesia – držba veci, nakladanie s vecou, ako so svojou vlastnou, alebo vykonávanie práva pre seba post – po (v súvislosti s dačím neskorším, nasledujúcim) postgraduálny – uskutočňujúci sa v období po dokončení vysokoškolského štúdia, podiplomový postila – zbierka kázní a náboženských výkladov postulát – požiadavka; súd, z ktorého sa vychádza pri dokazovaní, hoci jeho správnosť ešte nie je samozrejmá predikácia – kázeň preklúzia – prepadnutie lehoty, zánik práva, premlčanie prekordium – oblasť okolo srdca Pripravila: J. P.

… samica kondora kladie jediné vajce raz za dva roky? … veľryby majú najpomalší metabolizmus zo všetkých zvierat? … medveď v zimnom spánku stratí až štvrtinu svojej telesnej hmotnosti? … kostra afrického slona predstavuje asi 15 % jeho telesnej hmotnosti? Spracovala: Vladislava Havranová

Jazykove poucky

„Zgražávam“ sa, „prilagoďiť“ sa nemôžu

ko sa vám toto pozdáva? Žeby to obstálo v slovenčine? Všakže nie! Žiaľ, my sme si poslovenčili dve srbské slovesá a pritom chýba len trochu dobrej vôle, aby sme sa vyhli takýmto prehreškom. Zgroziti se a zgražavati se sú, ako to viete, srbské slovesá. Keď tieto srbské tvary poslovenčíme, vzniká „nový“ termín „zgražávať“

sa, ktorý nám je bližší ako ten v materinskom jazyku. V takýchto prípadoch, teda pri vyjadrovaní pocitu hrôzy, strachu v slovenčine máme slovo zhroziť sa, čo je aj z tej zvukovej stránky len podobné srbskému; aj sloveso zdesiť sa. Možno sa zhroziť nad nešťastím, zhroziť sa z toľkej roboty, zhroziť sa, že neprišli načas, alebo že sa nemohli prispôsobiť. A čo keď sa niekto nemôže prispôsobiť?! Žeby nám

marec 2021

toto slovo bolo natoľko cudzie?! Prispôsobiť (sa) je spisovné slovenské slovo, namiesto ktorého sme si my v našom vojvodinskom vyvrátenom jazyku vytvorili sloveso „prilagoďiť“ (sa), podľa srbského prilagoditi se. Prispôsobiť je zmeniť, upraviť tak, aby to vyhovovalo podmienkam, okolnostiam: prispôsobiť učivo novým osnovám, prispôsobiť korčule na nohy, prispôsobiť

výrobu požiadavkám spotrebiteľov. Prispôsobiť sa – zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo istým okolnostiam, požiadavkám alebo niekomu, niečomu: prispôsobiť sa novému prostrediu, prispôsobiť sa náhlej zmene počasia, hráči sa nemohli prispôsobiť mokrému terénu, našim zvykom a obyčajam sa ľahko dá prispôsobiť, nemohli sa prispôsobiť pracovnému kolektívu... Anna Horvátová

Vaše literárne a výtvarné práce môžete zasielať na e-mailovú adresu: office@vzlet.rs

VAŠA TVORBA Môj priateľ

S Róbertom trávim mnoho času. Sme spolužiaci a susedia. Je mojím najlepším priateľom. Cesta do školy nám vždy rýchlo ubehne. Máme spoločné záujmy a spoločné témy na rozhovor. Rozprávame sa o tom, čo nás čaká v škole, ako vypracovať domáce úlohy, čo po škole. Je to nezbedný, trochu tvrdohlavý a vyna-

Ilustrácie: Simona Červená, 7. 2 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči liezavý chlapec. Ale dobrý kamarát. Nemyslíme si vždy rovnako. Stane sa, že sa i pohádame. Netrvá to dlho. Hrávame počítačové hry, pexeso, čítame knihy. To iba keď prší. Vždy sa radšej bavíme vonku, v poli, lebo bývame na konci ulice. Možností na hranie vonku je oveľa viac. Máme radi dobrodružstvá. Keď minulý týždeň pršalo, obuli sme si gumáky a brodili sa vodou v jarku. Voda nám vošla do čižiem a nohy sme mali mokré. Mamy nás za to iba vyhrešili. Róbert, ako vždy, vymyslel nejakú výhovorku, vysvetlenie, chorí sme neboli a výprask sme nedostali. Je dobrý priateľ, s ktorým si výborne rozumiem. S ním mi nikdy nie je nudno. Rastislav Vrška, 5. ročník ZŠ J. Marčoka-Dragutina v Hložanoch

Usiluj sa byť veselý, smiech je koreňom života

Šťastie je najkrajší pocit, ktorý človek môže dožiť, a každý z nás by chcel mať taký pocit každý deň. No život je more plné vĺn... Niekedy nám je naozaj ťažko, ale porekadlo hovorí, že po každom daždi príde slnko. A to je aj pravda, musíme si uvedomiť, že ťažké chvíle prejdú a budú minulosťou. No problémy nemôžeme vždy zvládnuť sami. Dobre je mať niekoho, kto nás vypočuje, chytí za ruku, utrie slzu... Aj ja mám niekoho, komu sa teším. Je to moja rodina, najlepšia priateľka, ale najviac mi podporu dáva moja sestra. Nie sme mnoho spolu, lebo študuje v Novom Sade, ale keď príde domov, to sú nekonečné rozhovory. Vždy mi vyvolá úsmev na tvári. V živote treba byť usmiaty, i keď nám je niekedy nie do smiechu, musíme byť silní a bojovať niekedy so strachom a smútkom. Pamätajme si len na pekné zážitky, lebo to je vzácna vec. Ivana Tomášiková, 7. 1 ZŠ m. Tita v Padine

Komu sa nelení, tomu sa zelení

Tak hovorí môj otec. Aj učitelia. Rozhodol som sa poslúchnuť ich. Milan, Jozef, Dário a ja – neleniví, vybrali sme sa po vyučovaní tam, kde sa zelení – do parku. Najlepšie lavičky už boli obsadené. Na jednej sedeli siedmaci, známi športovci. Ukazovali svaly. Hneď vedľa sedela kopa mladých, ktorých mená sme sa ani neusilovali zapamätať si a oproti sa chichúňali dievčence. Práve tie sme vyzerali. Medzi nimi, ako žltý tulipán, sedela Xénia. Vypäl som hruď. Nech uvidí, že som od jari narástol celých 15 centimetrov. Kráčajúc okolo strelil som žart, otočil som sa na päte a obzrel sa, či sa pozerá, ako vystrájam. Pozerala... Spokojne som sa otočil vpred a tu... Potvora jedna nízka! Jeden konár mi takú vyťal po čele, až sa mi zjavila hrča. Všetci sa rehotali ako opice. Čo ma po tom. Aspoň mi zostane pamiatka na stretnutie. Doma som v zrkadle dlho skúmal modrinu. Dostala tmavo-zelenú farbu a nemohla ju schovať ani moja neostrihaná ofina. Neviem, či sa na to vzťahuje príslovie Komu sa nelení, tomu sa zelení. Asi nie. Miroslav Toman 8. 1 ZŠ Mladých pokolení v Kovačici (práca bola odmenená 1. cenou na súťaži Čo dokáže pekné slovo)

marec 2021

Janko Hraško na koncerte

Janko Hraško v modernom svete hrá na klavíri. Janko je veľmi malý, takže nemôže hrať ako dospelý, ale sa vynašiel. Skákal po klávesniciach podobne ako

na trambolíne. Obecenstvo sa veľmi čudovalo, ako ten klavír môže sám hrať, keďže Janka nevideli. Keď sa Janko unavil, skotúľal sa dolu. Pokúsil sa skúsiť nový nástroj a zahrať na bubnoch, takže skákal z bubna na bubon. Bolo to ťažšie než hra na klavíri, lebo bubny boli veľmi vzdialené. Obecenstvo zasa nevidelo hudobníka, ale silným potleskom odmenilo krásnu hudbu, ktorú vyludzovali nástroje. Janko sa potešil a znovu začal hrať na klavíri. Bola to ešte krajšia a silnejšia hudba. Musíš byť vytrvalý, aby si splnil svoje želania. Michaela Šimeková 5. ročník ZŠ Nestora Žučného v Laliti (práca bola odmenená 3. cenou na súťaži Čo dokáže pekné slovo)

LITERÁRNO-VÝTVARNÁ PRÍLOHA ČASOPISU VZLET ČÍSLO 3 (73) / MAREC 2021

Môj život v piatich obrazoch Polotma. Dohorievajúca sviečka už stráca svoje iskričky, vosk sa topí. Zdá sa, akoby to trvalo celú večnosť. Bolo to niekedy na jar, keď všetko rozkvitalo. Tak vykvitol aj nový život. Život plný nádeje a akejsi nezvyčajnej energie. Niekde tam kilometre ďaleko sa začal jeden film. „Vieš, niekedy si myslím, že žiješ život ako z filmu. Hoci neviem, aké postavy v ňom hrajú, ani do akého žánru by som ho zaradila, vždy verím v šťastný koniec,“ hovorí potichu moje alter ego. A má pravdu. Môj život

marec 2021

sa aj podobá na film, aj keď som si to uvedomila len prednedávnom. Scenár väčšinou píšem sama, no niekedy mi ho napíše život sám. Presťahovanie bola veľká zmena. Nová krajina, nová mentalita ľudí. Všetko to prispelo k tomu, aby som sa uzavrela do seba a nebola ochotná pustiť nikoho do svojho života. Hoci som bola iba malým dievčaťom, bola som si vedomá všetkého. „Pamätáš si, ako si fantazírovala o hračkách, bábikách, tanci a speve, ako si nevedela o bolesti a slzách? Ech, ako sa život môže zvrtnúť, keď to najmenej očakávaš.“ Z malého bezstarostného dievčaťa plného šantivej energie vyrástlo dievča so zlomeným srdcom. Strata tej nejakej osoby bola zvratným momentom. Každá ilúzia o šťastnom detstve spadla ako domček z karát. „Vieš, že ťa nikdy neopustí. Tu je. Vždy. V každom momente. Aj keď si myslíš, že to nie je tak, aj keď plačeš, aj keď sa smeješ.“ S puklinou na srdci som svoj život žila ďalej. Aké to bolo, nedokážem ani opísať. Ani nechcem. Nemám odvahu pripomínať si tie chvíle. Nová škola, nová dedina a zase nové tváre. Po všetkom túžila som iba po láske, tej priateľskej. Nedostalo sa mi jej. Práve naopak. Všetky sny o kamarátstve spadli do vody. Nechcela som, aby to tak dopadlo. Moja predstava sa úplne líšila od reality. „Urobila si všetko, čo sa dalo, aby ľudia spoznali tvoje naozajstné ja. Oni to, žiaľ, tak nevideli. Hľadali vždy len nedostatky. Ale možno to tak malo byť.“ Dnes je všetko úplne inak. Svoj film žijem plnými pľúcami. Tanec a spev milujem nadovšetko, lebo ma sprevádzajú celým životom. Priatelia si našli mňa, nie ja ich. Konečne môžem povedať, že mám v živote tých správnych ľudí. Súčasná situácia mi pomohla, aby som pochopila, že je písanie niečím, čím sa chcem zaoberať a zdokonaľovať sa v ňom. Nie som ideálna. Nikto nie je. Ani nechcem byť. Je to takto zaujímavejšie. Radšej budem žltá ako čierno-biela. Budem svoja a nie kópiou iných. „Pamätáš si, ako si neverila, že si niekto tvoju emóciu prečíta pri šálke horúceho kakaa alebo mätového čaju? Teraz už nemáš o čom pochybovať. Sen sa stal skutočnosťou.“ Alexandra Muchová GJK

13 Rozlety

My Ušliapaný chodník už prijal tvoje stopy. Každá z nich hovorí svoj príbeh, príbeh dvoch osôb, ktorým život dal viac než mohli zniesť. Každého púť bola otvorená, každého city úprimné. Dlhou cestou kráčali celkom sami, bez nádeje za niečím lepším. Túžba jedného za druhým týrala ich srdcia. V každom tieni videli siluetu toho iného, v každej vôni cítili štipku toho iného. Roky tak plynuli, život bol ale stále jednotvárny. Srdcia boli prázdne, oči plné sĺz v tých tmavých neprespaných nociach. Niekedy si myslím, čo keby sa to ani nestalo? Na koho by som myslela pri usínaní, pri prvom lúči slnka, pri prvom dúšku kávy? Komu by som básne písala? Komu by som lásku venovala? Alexandra Muchová GJK

Výber z poézie Zlaty Solivajsovej Keď sa ma spýta Keď sa ma spýta (Boh alebo Osud) čím chcem byť (od stvorenia sveta na to čakám) odpoviem skromne Premeň ma na rosu (azda zatúži naboso ísť po mne) a chlebom chcem byť (pre jeho hlad a proti zlým silám) zrniečkom soli (za kútik v jeho oku more by som vymenila) a chcem byť hviezdou (padať doprostred jeho priania) trávou ma urob (aby vo mne mohol po pás stáť) a potom vodou (aby som mu mohla nohy nežne podmieľať) prostrednou hláskou v jeho mene (bezo mňa stratilo by zmysel) a ešte piesňou (ktorú si najčastejšie spieva) alebo jeho srdcom (ak zanedbá ma budem ho stále pobolievať)

Príprava Takto sa viaže mašľa do vlasov Takto sa pečú kurčatá Čaj treba takto podávať A takto sadať k stolu A potom ešte Čisté vreckovky Porcelán Kvety vo váze Konverzovanie s hosťami Už mi je všetko jasné Už to všetko viem Ale Uchrániť srdce pred zranením Nikto nás nenaučí

Rozlety 14

marec 2021

Ilustrácie: Kristián Baďura, Pivnica

Možnosti A keby si bol cestárom s obedom by som chodievala napoludnie k tebe a dívala sa ako sústredene ješ Aj škovránok by závistlivo vedel že tvoje ťažké ruky budú večerom vstupovať so mnou do nebies A keby si bol sedemhlavým drakom moja láska sedemnásobne by vzrástla Noc čo noc s párom kozliatok bielych tajne by som ťa pásla A beda všetkým rozprávkovým Jankom čo by ma vyslobodiť chceli A keby si vôbec nebol Ach keby si vôbec nebol musela by som si ťa vymyslieť alebo stvoriť v Morfeovej dielni Všetci si vymýšľame svoje vlastné nebo aby bol život znesiteľný (úryvky zo zbierky básní Vyhnanie z raja)

marec 2021

15 Rozlety

Karol Štúr (25. marec 1811 – 13. január 1851) V tomto mesiaci, presnejšie 25. marca, si pripomíname 210. výročie narodenia slovenského básnika, kňaza a učiteľa Karola Štúra. Viacerým z nás je azda najznámejší tým, že bol starším bratom známeho národovca a jazykovedca Ľudovíta Štúra. Karol Štúr sa narodil ako najstarší syn učiteľa Samuela Štúra a matky Anny, rodenej Michalcovej. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rábe, v Šoproni, ako aj na bratislavskom evanjelickom lýceu, kde roku 1829 spolu so Samom Chalupkom, Danielom Lichardom a inými národovcami založili Spoločnosť česko-slovanskú. Karol bol podpredsedom a knihovníkom tejto spoločnosti. Potom študoval teológiu, pracoval aj ako vychovávateľ a pôsobil aj ako kaplán. Profesorom a rektorom na evanjelickom gymnáziu v Modre

sa stal v roku 1839. Okrem práce v gymnáziu sa venoval najmä mládeži, ktorú chcel vychovávať v národnom duchu. Založil tu študentské združenie Ústav slovenský, a to podľa vzoru Bratislavy. Roku 1844 spolu so svojimi žiakmi založili knižnicu. Vytvoril z tohto nižšieho gymnázia dôležité kultúrne stredisko, a tak napríklad jeho žiakmi boli Viliam Paulíny-Tóth, Dionýz Štúr, Viliam Šulek, Janko Štúr, Ľudovít Dohnány a ďalší. Od roku 1846 bol v Modre slovenským farárom. Roku 1847 vedenie Tatrína vymenovalo Karola Štúra za predsedu výboru pre vypracovanie slovenských učebníc. Po revolúcii sa stal slovenským dôverníkom pri mestskej rade v Modre. Ešte ako študent Karol začal písať básne, a to po česky. Napísal aj časomerný žalospev na smrť profesora S. Zsigmondyho, žalospev na pamiatku smrti českého básnika Karla Hynka Máchu, ako aj viaceré prozaické diela s ľudovýchovným zameraním. Publikoval v almanachu Plody a vo viacerých iných časopisoch.

Venoval sa aj prekladom z gréčtiny. Hoci sa samotný Karol nezúčastnil priamo v revolúcii 1848 – 1849, často bol prenasledovaný, a to najmä pre činnosť svojho brata Ľudovíta. Spoločne bojovali proti maďarizácii, ktorú podporoval gróf Zay. Zomrel mladý, 40-ročný, zanechajúc za sebou vdovu a sedem detí. Po jeho smrti sa o ne staral jeho brat Ľudovít. Pochovaný je v Modre, kde je po ňom pomenované aj gymnázium. Jozef Miloslav Hurban v diele Karol Štúr. Nástin jeho života a ducha napísal: „Slovenská literatúra plače a slovanský život dumno narieka za kňazom svojho kostola, za duchaplným pevcom svojich osudov, ktorý sa odobral zo sveta dňa 13. januára a zaľahol na modranskom cintoríne, za drahým synom Slovenska, Karolom Štúrom, hodným bratom hodného, šľachetného Ľudovíta...“ Vladislava Havranová

Literárno-výtvarnú prílohu Rozlety pripravuje: Jasmina Pániková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová l Grafická redaktorka: Irena Lomenová

Rozlety 16

marec 2021

Kit Teller – Ďalší hrdina Divokého západu

rámci predstavovania komiksov a komiksových hrdinov sa chronologicky pomaly dostávame k hrdinovi, ktorý je príliš podobný tomu z predošlého čísla. Dokonca svojrázna paralela je slabo viditeľná aj v porovnaní so Zagorom, kým s Texom Willerom je to príliš podobné. Je to pochopiteľné, v období 60. rokov minulého storočia sa popularite tešili tzv. spaghetti western filmy, čo využili aj vydavatelia komiksov a na trhu ponúkali stále viac hrdinov, práve s tematikou Divokého západu. Konečne dostávame sa ku Kitovi Tellerovi alebo k malému rangerovi, ktorého tentoraz predstavíme. Podobne ako aj spomenutý Tex, Kit je tiež rangerom v Amerike a dej tohto komiksu prebieha vo viac-menej tom istom období, čiže v druhej polovici 19. storočia. Premiéru mal Kit roku 1958 a vytvorili ho scenárista Andrea Lavezzalo, kým kresbu robil Francesco Gamba. Jasné nám je teda, že aj Kit Teller vznikol v Taliansku, v období veľmi plodnej komixovej tvorby. Spomenuli sme, že dej prebieha na Divokom západe a v diele sa čitatelia s hrdinom stretajú ako so 14-ročným chlapcom írskeho pôvodu, ktorému

matka umrela a otec Ted tiež bol rangerom, ale bol obvinený zo zrady. V tomto kontexte tiež možno Kita porovnať so Zagorom, ktorého život poznačil podobný osud, ale neskončil ako ranger. Kit Teller je na začiatku a v úvodných číslach predstavený celkom inak ako iní hrdinovia. Neraz je v komiksoch uplakaný, splašený a beznádejný, čo je aj základným rozdielom medzi ním a ďalšími osobnosťami zo sveta komiksov. Významná je aj prvá veta z úvodného čísla komiksu, ktoré znie prakticky rozprávkovo: Toto je starý príbeh, ktorý sa udial v čase, keď sa kariéra mladulinkého rangera Kita Tellera len začínala... V podstate je to všetko, čo sa o jeho minulosti dozvedáme (okrem spomenutej smrti matky a otcovho osudu). V seriáli

marec 2021

vystali špeciálne publikácie, napr. Kitovo detstvo či Príbeh o Kitovi Tellerovi, v ktorých by sa autori podrobnejšie venovali jeho detstvu a minulosti. Preto Kitov život pred príchodom do rangerskej stanice zostane tajomstvom. Spomenuli sme, že Kit je neraz uplakaný a v rámci prvých dobrodružstiev má mnoho šťastia a podarí sa mu ich prekonať vďaka šťastiu a neskoršie aj vďaka prefíkanosti. Najprv je obyčajným rangerom, ale neskoršie sa stane kapitánom. Jeho nerozlučiteľným priateľom je starý ranger Frankie Bellevan, predstavený dosť komicky, s dlhočiznými fúzami. V komiksoch sú tiež prítomní veliteľ O‘ Hara, Annie Quattropistole, Ibrahim, ČinLao, ako aj jeho milovaná Claretta, s ktorou sa neskoršie Kit aj zosobáši a budú žiť na ranči.

O KOMIKSE

V diele Kit postupne vyrastá a, samozrejme, inak je aj namaľovaný, neskoršie už ako dospelý človek a skúsený ranger. Je zaujímavé, že príbeh o Kitovi Tellerovi má aj doslovný koniec a poslednú epizódu. Udialo sa to vo februári 1985 a v 256. epizóde, čiže v príbehoch Oceľová obruč a Pevnosť v plameni. V tejto epizóde rangeri vykonávajú svoje posledné úlohy a ich stanica prestáva fungovať. Kit sa ožení so svojou Clarettou a s priateľmi začínajú svoj nový život na spomenutom ranči. Bez ohľadu na podobnosti s inými hrdinami z western komiksov Kit Teller si absolútne zasluhuje osobitne ho zdôrazniť. Určite si milovníci western filmov vedia

vybrať obľúbený aj spomedzi tých najznámejších diel, takže je jasné, že Kit bol určite obľúbeným hrdinom peknej časti publika. Miroslav Gašpar Foto: www.picclick.it

Závislosť od technológie PC

súčasnej dobe je technológia doslova všade vôkol nás – všetci máme mobily, počítače, tzv. „domácich asistentov“ typu Amazon Alexa, sociálne siete a podobne. Z toho dôvodu je závislosť od technológie dnes oveľa väčší problém ako pred 10 – 20 rokmi. V čase pred asi 15 – 20 rokmi väčšina ľudí, ktorí vedeli niečo o IT, mali iba počítač a pár šťastlivcov malo mobilné telefóny s podporou hovorov a SMS. Napriek tomu už vtedy sa o „závislosti od počítačov“ hovorilo, aj keď v tom čase to bolo hlavne v tom kontexte,

že deti často sedeli pri počítačoch hrajúc hry – z pohľadu rodičov „sedeli vnútri zavreté namiesto toho, aby sa hrali vonku“ a podobne. Toto však bola často akási „náhrada“ za závislosť od televízie, ktorou často trpeli práve tí istí rodičia, ktorí vetu vyššie hovorili svojim deťom. S rozmachom inteligentných telefónov a sociálnych sietí sa ale celá situácia tak trochu vyhrotila. Sociálne siete a mobily majú nespornú výhodu v tom, že umožňujú bežným ľuďom kontaktovať a sledovať život milovaných osôb na druhej strane planéty. Má to však aj odvrátenú stranu – odrazu je možné zistiť takmer všetko o každej osobe, na jednom mieste a prakticky hocikde, kde máme prístup k internetu. Je jasné, že je takéto niečo pre určité povahy návykové. Bežný človek sa rád porovnáva s inými a väčšina ľudí chce mať dobrý pocit z toho, že sú „lepší“ ako ostatní. Sociálne siete, ako Facebook / Instagram toto veľmi šikovne

využívajú a používajú vlastné taktiky na posmeľovanie takéhoto porovnávania (počty „páči sa mi to“, počty sledovateľov a podobne). Druhý problém, prispievajúci k tejto závislosti, je množstvo a kvalita obsahu na týchto sieťach. Bežné weby sú často moderované (vždy je tam niekto, kto vyhadzuje tých, čo prispievajú nevhodným obsahom, urážajú a podobne). Na rozdiel od toho sociálne siete majú k moderovaniu oveľa laxnejší prístup. Dokonca aj keď v tej-ktorej skupine moderátori existujú, často je samotné množstvo obsahu prekážkou, aby moderovanie bolo vykonané kvalitne. K tomu väčšina skupín na sociálnych sieťach nemá nejaké špeciálne pravidlá moderovania, čo zvyšuje riziko zneužitia právomoci zo strany moderátorov. Toto spôsobuje, že je na bežnej sociálnej sieti veľké množstvo obsahu rôznej kvality a dôveryhodnosti a nepriamo to prispieva k závislosti. Niektorí ľudia majú pocit, že potrebujú vidieť šokujúce veci alebo prečítať si aj kontroverzné názory, a laxné moderovanie príspevkov na

sociálnych sieťach im toto umožňuje. Toto je určitým spôsobom aj výhoda, ale nepriamo to vedie k tomu, že človek chce zistiť „ešte niečo“, a potom „ešte niečo“, a tak dookola, čo môže prispieť k závislosti z čítania takýchto príspevkov. Ďalej tu máme vyššie spomínané porovnávanie so známymi. Sociálne siete sú stavané na to, aby bolo ľahké pridávať informácie o samom sebe, svojej rodine, obrázky, statusy a podobne. Uľahčuje

Pripravuje: Filip Filip

aktuálne verzie webových prehliadačov: Mozilla Firefox 86.0, Google Chrome 88.0.4324, Microsoft Edge 88.0.705 to „prácu“ ľuďom, ktorí o sebe radi hovoria, lebo môžu všetko hneď „prilepiť“ na sociálnu sieť. Na druhej strane bežný človek, ktorý sa rád porovnáva s inými, často môže mať pocit, že sa aj on potrebuje ukázať pred takýmito ľuďmi, a tak odporuje rovnakým spôsobom – začne pridávať „krajšie“ obrázky z „lepších“ miest a podobne. Toto vyvoláva niečo, čo by sa dalo pomenovať „závislosť z dobrého pocitu“, kde ľudia „bojujú“ medzi sebou, kto pridá lepšie obrázky, kto sa vyfotí na lepších miestach a podobne. Tento jav možno hlavne vidieť na Instagrame, kde už boli prípady, že sa ľudia fotili v obchodnom dome, pridali si tam pozadie napríklad cez Photoshop a potom sa snažili presvedčiť svojich sledovateľov, že sa odfotili v nejakej známej destinácii (napríklad Maldivy). Sú známe aj ďalšie extrémne prípady, kedy sa ľudia fotili na nebezpečných miestach pre fotky na Instagrame, nešikovne padli (napríklad z útesu) a spôsobilo im to smrť alebo ťažké zranenia. Z tohto dôvodu si osobne myslím, že je nevyhnutné ohraničiť čas, ktorý trávime na sociálnych sieťach a vôbec s našimi zariadeniami – môže to priaznivo vplývať na našu psychiku. Zároveň by sa veľké spoločnosti spravujúce sociálne siete, ale aj výrobcovia počítačov a mobilov mali zamyslieť nad tým, ako sociálne siete, počítače a mobily upraviť tak, aby slúžili pôvodným účelom a menej ohrozovali psychické zdravie bežnej populácie. Dobrou správou je, že pre ľudí, ktorí si chcú vyskúšať, ako je to fungovať bez technológie, existujú aplikácie, kde si možno nastaviť maximálny čas používania počítača, mobilu a podobne. Po vypršaní tohto času sa určité funkcionality na zariadení jednoducho zablokujú. marec 2021

hodnota kryptomien (hlavne Bitcoinu) počas februára 2021 prudko vzrástla – spoločnosť Tesla kúpila bitcoiny v hodnote 1,5 miliardy amerických dolárov, zároveň sa Elon Musk (CEO Tesly) začal veľmi pozitívne vyjadrovať ku kryptomenám a informoval, že Tesla onedlho začne akceptovať platby v tejto mene bitcoin už akceptujú aj spoločnosti, ako Microsoft, Wikipedia, PayPal v posledných mesiacoch sme boli svedkami popularizácie sociálnej siete ClubHouse, ktorá umožňuje hlavne hlasovú interakciu a napriek mladému veku tejto siete (vznikla v apríli 2020), už boli hlásené úniky dát z nej

EN – SK – SRB EN – SK – SRB influence – vplyv – uticaj social network – sociálna sieť – društvena mreža addiction – závislosť – zavisnost follower – sledovateľ – pratilac* *podľa google je správny preklad do slovenčiny v bežnom kontexte „nasledovník“, ale pri Instagrame a sociálnych sieťach je správny preklad „sledovateľ“

Little Nightmares ll Pripravuje: Rastislav Filip

alé, samostatné štúdiá nám obyčajne prinášajú najoriginálnejšie PC hry, najviac pre ich malé finančné možnosti. Napriek tomu mohli sme sa presvedčiť, že milióny dolárov nie sú potrebné na to, aby sa vytvorila kvalitná hra. Dôkazom toho sú aj hry The Binding of Isaac, Among

Us a Fall Guys. Štúdio Tarsier v roku 2017 prekvapilo svet svojou dobrodružnou hrou Little Nightmares, v ktorej sa hráči ocitli v úlohe malých detí, ktoré musia ujsť z nezná-

meho sveta a ktorý je ako nočná mora. Kvalitu ich práce si všimol vydavateľ Bandai Namco, a tak malé štúdio mohlo začať prácu na Little Nightmares II s oveľa istejšími finančnými a kreatívnymi možnosťami. Hra začína tak, že náš bezmenný hrdina, muž alebo dievčina, vychádza z tele-

víznej obrazovky a ocitne sa v neznámom lese. Čoskoro stretne ešte jedno dieťa, ktoré je v tom svete stratené, a tak sa zopár kamarátov vydajú na cestu. V hre nejestvuje dialóg ani hocijaká komunikácia. Interpretácia toho, čo sa deje a čo ďalej treba urobiť, je celkom na hráčovi. V tom zmysle Little Nightmares II je podob-

ná hrám, ako sú Kentucky Route Zero a Between Me and The Night, ktorých stredobodom sú taktiež abstraktné príbehy. Little Nightmares II je vo svojom jadre 2D platformná

vyhnúť dospelým ľuďom, ktorí sú zobrazení ako obrovskí a cudzí, niekto, kto deti nemôže celkom rozumieť. Podobne tomu deti v čej sa úlohe hráči nachádzajú, sú miniatúrne v porovnaní s prostrediami, cez ktoré cestujú, akými sú napr. staré potopené sídlo alebo opustená chatrč. Napriek jej názvu Little Nightmares II nie je ťažká hra. I keď niektoré úrovne majú príbehy, v ktorých hrdinov niekto naháňa, hra je štedrá v zmysle, že nikdy netrestá hráča pre chyby. Jej výzva je v hádankách, v ktorých hráči musia odhaliť správne kombinácie elementov, ktoré im umožnia pokračovať ďalej. Hra má rozprávkový vizuálny podklad, ktorý sa snaží napodobniť atmosféru snívania a blúdenia. Všetky 3D modely v hre sú ručne zafarbené a tienené, aby sa získal efekt neznámeho, ale teplého prostredia. Zvukový podklad takmer neexistuje, keďže je hudba prakticky neprítomná. To bolo vedomé rozhodnutie štúdia Tarsier, ktoré dalo svoje maximum, aby hráča pritiahlo do sveta Little Nightmares II a dalo každému unikátny

hra s lineárnym pokrokom zľava napravo. Ako jej názov naznačuje, hra má sériu úrovní, ktoré majú formu krátkych snov s rôznymi postavami, miestami a príbehmi. Spoločné pre všetky úrovne je fakt, že sa v mnohých prípadoch hráči musia marec 2021

PC HRY

hrací zážitok. Namiesto hudby v hre sú atmosférické zvuky prostredia, v ktorom sa hráči

v tom momente nachádzajú – napr. morské vlny a vtáky, alebo zvuky chrobákov lese. V kombinácii s grafikou nedostatok hudby sa stáva výhodou. Táto hra je relatívne krátka hra, ktorá v sebe má nezabudnuteľné úrovne, ktoré od hráča nevyžadujú veľa času

alebo zručnosti. Celý zážitok sa môže prežiť za 4 – 5 hodín, po čom hráči budú mať príležitosť zahrať si nové úrovne vo forme bezplatného obsahu v nasledujúcich mesiacoch. Akže pátrate po atmosférickej hre, pri ktorej by ste sa pobavili niekoľko hodín, táto hra a jej predchodca vám to poskytnú. Občasní hráči si taktiež môžu užiť v hre ako jednej zo zriedkavých, ktoré sa neobávajú pokúsiť sa prezentovať abstraktný príbeh. Obe hry sú dostupné na digitálnej platforme Steam, ako i na Playstation 4, Xbox One a Nintendo Switch konzolách.

I Care a Lot K FILM

eď ide o filmové žánre, thriller je jedným z najpopulárnejších žánrov, ktoré sa do kín dostávajú koncom roka a ktoré si nárokujú aj na divácku priazeň, aj na prípadné filmové ceny. V minulosti to často boli filmy, ktoré boli zaradené do špionážneho alebo politického prostredia. Dnes filmy, ktoré očakávajú filmové ocenenia, prevažne siahnu po nejakej aktuálnej sociálnej téme a v prípade filmu I Care a Lot jeho tvorcov zaujala netradičná sociálna téma, ktorú ešte spojili s ďalšími aspektmi akčného filmu, ktorého výsledkom je celkom zaujímavý a napínavý film. Marla Grayson (Rosamund Pike) pracuje ako profesionálny zákonný zástupca starších ľudí. To znamená, že v prípade, že sa niečí zdravotný stav zhorší natoľko, že sa nedokážu postarať sami o seba a nemajú nikoho, kto by sa o nich staral, prichádza Marla, ktorá sa v súdnej sieni tvári ako ich ochranca, stáva sa ich zákonným zástupcom,

teda rozhoduje, ako bude o nich postarané. V realite je Marla ale podvodník – vyhľadáva zraniteľných starších ľudí s majetkom, ideálne, ktorí nemajú rodinu alebo aspoň žijú samostatne, potom pomocou úplatkov zveličí závažnosť ich zdravotného stavu a keď sa stane ich zástupcom, rýchlo svojich zverencov presunie do ústavu, nariadi im veľmi silné dávky nepotrebných liekov na upokojenie, zakáže im styk s rodinou a vôbec vonkajším svetom a zmocní sa ich majetku. Síce sa občas stretá s odporom rodiny, ale vždy je opatrná pri výbere svojich obetí a všetky spory bez väčších problémov vyhráva. Jedného dňa si ako obeť vyberie Jennifer Petersonovú (Dianne Wiest), za ktorú predpokladá, že je bezbranná staršia bezdetná pani. Po čase zistí, že pani Petersonová má v banke o dosť viac peňazí než Marla predpokladala a dokonca ju navštívi právnik s väčšou sumou

Réžia: J. Blakeson Hrajú: Rosamund Pike, Peter Dinklage, Eiza González, Dianne Wiest, Chris Messina…

peňazí, za ktoré chce „kúpiť“ slobodu pani Petersonovej. Marla je však nenásytná a všet-

ky alarmy, ktoré sa okolo pani Petersonovej ozývajú, ignoruje a vystavuje tak seba a svojich blízkych veľkému nebezpečenstvu. S celosvetovým stále sa zvyšujúcim priemerným vekom populácie, starnutie populácie a problémy, ktoré sa s tým objavujú, sa stávajú zaujímavou témou aj pre filmových a televíznych tvorcov. Téma, ktorú rozoberá film I Care a Lot, je síce prehnaná a ukazuje na nejaký extrém, ale má svoj základ v reálnych

marec 2021

súdnych sporoch a situáciách, ktoré boli zaznamenané za posledných niekoľko rokov v USA. Scenár k filmu vypracoval jeho režisér J. Blakeson a okrem zaujímavej idey film má aj veľa napínavých momentov a dialógov, ktoré okrem toho, že sú dobre napísané, sú potom dobre aj režírované a zahrané a dokážu diváka zaujať a vyvolať u neho stiesnený pocit. Čo však môže byť pre veľa divákov zavádzajúce, je fakt, že film je klasifikovaný ako thriller, čomu proste vyhovuje, ale aj ako čierna komédia. Komediálna zložka vo filme nie je úplne jasná po jeho prvom, a pre mnohých po opakovanom zhliadnutí. Rozhodne nie je prítomná v dialógoch alebo v zábavných situáciách. Pre niekoho zveličenie situácie, do ktorej sa Marla dostáva, sa môže zdať komediálnou, ale pre iných divákov reálna pravdepodobnosť udalostí, ktoré film ukazuje, skôr vyvolá znepokojenie. Čo sa môže zdať pre niekoho vtipné, je fakt, že najväčší gangster, ktorého sa všetci obávajú vo filme, trpí achondropláziou, alebo že na druhej strane rodina pani Petersonovej je opísaná ako veľmi nebezpečná, a pritom všetky ich snahy či už v súdnej sieni, alebo so zbraňou v ruke sú ukázané ako neschopné a amatérske. Možno je toto dôvod, prečo sa film aj pri nomináciách ocitol v komediálnych kategóriách, ale ak tú

TV komiku v tom nenájdete, tak neschopnosť „záporných“ postáv možno vnímať ako jeden z najväčších nedostatkov filmu, ktorý ruší jeho logiku. Ak by sme sa na film pozerali iba ako na thriller, tak rozhodne ako jeho najväčšiu prednosť možno uviesť herecké výkony. Rosamund Pike od svojho debutu ako Bond girl pred takmer 20 rokmi sa hodne v kariére posunula dopredu a v minulosti zaujala predovšetkým svojím stvárnením sociopatickej postavy vo filme Gone Girl. Túto charakterovú vlastnosť ešte viac rozvíja a zlepšuje vo filme I Care a Lot. Síce pani Pikeová podáva vo filme naozaj výborný výkon a má aj najviac času sa pre-

medzi najsledovanejšie filmy v čase svojej premiéry. U kritiky film mal tiež väčšinou dobré ohlasy, kde sa, pravdaže, vyzdvihovali v prvom rade herecké výkony. Na základe témy a obsadenia tvorcovia filmu I Care a Lot určite očakávali komerčný úspech, ako aj nominácie na filmové ceny. Tie sa napriek popularite u obecenstva, ako aj dobrým ohlasom kritiky veľmi nehrnú a zatiaľ tým najpozoruhodnejším (a určite zaslúženým) je nominácia Rosamund Pike na hlavnú ženskú rolu na zlaté glóbusy. Film I Care a Lot má určite zaujímavú premisu, ktorá je aj korektne podaná. Má veľmi napínavé scény a herci v ňom podávajú výborný výkon. To, že

javiť, aj výkony ostatných hercov, a to predovšetkým Petera Dinklagea, tiež stoja za zmienenie a pochvalu. Okrem výborných hereckých výkonov film je aj technicky spracovaný korektne a je na prvý pohľad vidieť, že jeho tvorcovia ho smerovali do kín a nie iba na televízne/počítačové obrazovky. Čo treba najmä vyzdvihnúť, je hudba komponovaná Marcom Canhamom, ktorá je veľmi výrazná, ale výborne doplňuje dramatické scény a robí ich ešte viac napínavými a naháňajúcimi husiu kožu. Ako sa to za posledný rok stáva tradičným, film mal síce premiéru minulý rok na filmovom festivale v Toronte, ale do kín sa nedostal a objavil sa v ponuke streamovacích služieb tento rok, kde sa vyšvihol

film zachádza do extrémov, je asi jedným z dôvodov, prečo je klasifikovaný aj ako komédia, i keď prvky drámy a thrilleru sú hodne nápadnejšie. Ak však film berieme čisto ako thriller, tak má podstatné nedostatky v príbehu, hlavne keď ide o (in)kompetenciu jednotlivých postáv, ale vytváraním napätej atmosféry a celkovej nálady sa jednotlivé scény vyrovnajú tým najlepším, čo sme vo filmoch mohli za posledných niekoľko rokov vidieť. Film má takmer dve hodiny a minimálne prvých 90 minút z toho udrží plnú divákovu pozornosť, a keď už ku koncu začína svoje postavy a dej hodne karikovať, stále má na to, aby u obecenstva vyvolal zamyslenie sa nad jeho hlavnou témou. Stanislava Sládečeková

marec 2021

WandaVision

arvelov filmový svet sa úspešne ukončil filmom Avengers: Endgame v roku 2019. Odvtedy fanúšikovia dlho teoretizovali o tom, ako príbeh bude pokračovať, s ohľadom na to, že sme mnohých hrdinov a ich komiksy ešte nevideli na obrazovke. Prvým projektom v marvelovom filmovom, a teraz i vo svete seriálov je WandaVision seriál, ktorý vo svojich 9 častiach chce odpovedať na otázku, čo sa po Avengers: Endgame udialo s Wandou (Elisabeth Olsen) a mužom robotom Visionom (Paul Betanny). Marvel Studios počas mnohých rokov získal dôveru divákov. To im umožnilo, aby rozvili projekty, akým je napr. WandaVision bez obávania, či im diváci dajú šancu v ich experimentálnom príbehu. Aby sme rozumeli WandaVision, musíme do ohľadu zobrať schopnosti jeho dvoch hrdinov. Wanda je žena, ktorá má schopnosť manipulovať s realitou, časom a priestorom, pokým jej silnejšia polovička Vision je vysoko-intelektuálny robot, ktorý môže manipulovať so svojím vzhľadom. Pre isté udalosti v Avengers: Endgame, Wanda a Vision už nie sú spolu. Aby to zmenila, Wanda ich oboch umiestňuje do televízneho sveta, kde sa žánre televíznej produkcie a éry televízie menia v každej časti seriálu. Napríklad jedna časť môže byť čierno-biely sitkom

v 4 : 3 aspekte a štýle komédií z 50. rokov, pokým už nasledujúca môže byť rodinný seriál zo 70. rokov alebo Halloween špeciál. Aby bol efekt ešte silnejší, Marvel Studious povolalo mnohé televízne hviezdy, ktoré v tých rokoch hrali v kultových seriáloch, aby ako hostia zahrali vo WandaVision. Pokračujúc v tradícii staromódnej televízie, každá časť seriálu je menej alebo viac nezávislá a môže sa pozerať samostatne. Samozrejme, nebol by to opravdivý marvelovský seriál, ak by všetko bolo jednoduché. Pre svoje schopnosti Wanda občas naráža na čudné veci, ktoré nepatria do tej časti seriálu, napríklad na farebnú hračku v čierno-bielej časti a pod. Tento seriál je predovšetkým svojráznym prejavom úcty producenta Kevina Feiga televízii ako médiu na rozprávanie príbehov. Po druhé je to záhadný seriál, v ktorom sme si ako diváci nie istí o tom, čo sa naozaj deje s Wandou a Visionom. Fanúšikovia Marvel komiksov a filmov, ako aj tí, ktorí majú radi televízne seriály všeobecne, by si mali pozrieť WandaVision. Časti trvajú po 20 – 30 minút v závislosti od toho, ktorú éru televízie napodobňujú. Samozrejme, ako aj ostatné projekty zo štúdia Marvel, aj tento má kvalitnú produkciu. Všetky časti, ktorých je spolu 9, si diváci môžu pozrieť na webovom servise Disney+ a na iných webových stránkach. Rastislav Filip

HOROSKOP

Vedie: Aisa

Baran

Lev

Strelec

Ak ste zmätení v tom, čo cítite, doprajte si dostatok času osamote, aby ste mohli premýšľať. Nedajte sa ničím rozptyľovať a nikým ovplyvňovať. Mali by ste sa rozhýbať a viac neprešľapovať na jednom mieste. Ciele, ktoré ste si vytýčili, sa budú postupne napĺňať. Dajte si však pozor na to, aby to nebolo na úkor niekoho z vašich blízkych. Hoci by to nebolo naschvál, pocity krivdy by ste naprávali ťažko.

Dajte prednosť akejkoľvek činnosti pred stagnáciou. Nič nepodceňujte. Hádky z nervozity berte s rezervou, sú to nepodstatné hlúposti. Ak rozmýšľate o zmenách, hviezdy sú vám teraz naklonené. Spravte všetko, čo chcete, a nenechajte sa nikým tlačiť do záležitostí, ktorým neveríte a ktoré vás čo i len trochu znervózňujú.

Ambicióznosť nikdy nie je na škodu. Každý môže a má právo niekedy protestovať. Veci sa nebudú hýbať rýchlym tempom. Trpezlivosťou dosiahnete ciele. Naučte sa počkať si na správny čas, miesto a osobu. Nebanujte nad stratenými príležitosťami, keď ide o peniaze. Hádkam a nedorozumeniam sa v tomto období radšej vyhnite.

Býk

Panna

Kozorožec

Ak ťažko nadväzujete nové známosti, tým sa vlastne oberáte o dôležité známosti aj o možnosť rozšíriť rad skutočných priateľov. Už ste na hranici, ktorú ak prekročíte, získate nenávratne povesť samotára a ľudia sa takých osôb oblúkom stránia. Možno sa vám ohlási starý priateľ a v spomienkach na časy minulé prídete na pozitívnejšie myšlienky.

Pravdepodobne budete mať množstvo povinností a budete ich musieť zvládnuť v krátkom časovom úseku. Je to jasný signál, aby ste na nič nečakali a do každej jednej sa pustili s vervou a zodpovednosťou. Možno vás niekto blízky požiada o pomoc, ale nerobte nič potajomky. Výzvy znamenajú aj nové príležitosti. Keď ide o peniaze, v tomto období viac šetrite.

Niekedy je márne vysvetľovať. Predtým než sa do niečoho pustíte, najskôr poriadne porozmýšľajte nad postupom. Hovorí sa: dvakrát meraj a raz strihaj. Doma sa možno preženú menšie búrky, ale snažte sa ich nebrať príliš vážne, len čo by ste si pokazili náladu. V citoch zatiaľ by malo byť všetko jasné. Možné komplikácie hlavne pre mužov z tohto znamenia.

Blíženci

Váhy

Vodnár

Pocity samoty (aj vo vzťahu) sú časté. Počúvajte svoje vnútro, čo vám hovorí, lebo ono hľadá pravdu. Nie tú, ktorú sa dočítate niekde, alebo vám to povie iný človek. Pravdu, ktorú cítite ozajstne. Nepotrebujete to nikým odobriť. Všetko ostatné sú len názory iných. Buďte sami sebou, a ak sa dá, pozerajte na situácie inak ako doteraz. Dbajte, ako si rozdelíte svoj čas.

Viac si verte. Smútok rodí strach a strach vytláča odvahu! Pri rozhodovaní sa spoliehate na svoje rýchle reakcie. Niekedy máte prihorúcu hlavu a poviete to, čo nie je vhodné. Naučte sa lepšie zvládať stresové situácie, uberajú vám kus zdravia. Ak máte srdce otvorené, vždy je nádej. Osobné doklady nepúšťajte z ruky. Vo vzťahu možné napätie.

Nie je vhodný čas na reorganizáciu, viac sa zamerajte na dokončenie všetkých rozrobených vecí a vyhýbajte sa konfrontácii. O dákych zmenách zatiaľ nikomu nehovorte. Zamilovaní, ak sa venujú svojej polovičke dostatočne, mali by mať pokojné obdobie. Našťastie máte dosť energie, aby ste prekonali nečakané prekážky. A ak to nepôjde hneď, tak neskôr, nejakú vedľajšiu cestičku nájdete.

Rak

Škorpión

Ryby

Ak sú vzťahy v dobrom stave, neprovokujte konfliktom. Voľné chvíle využite s rodinou alebo kamarátmi, možno by ste im mali dať viac najavo, čo pre vás znamenajú. Starostlivo si vyberajte svoje cesty a riešenia dôležitých záležitostí. Zamyslenie pre tých, okolo ktorých sa nič nedeje: skúste sa pohnúť sami dopredu. Sústreďte sa pritom na ciele, ktoré chcete dosiahnuť, a nepoľavte.

Ak ste si predsavzali veci, ktoré sa vám nijako nedarí splniť, nebojte sa priznať svoj omyl a nechajte si poradiť od ľudí, ktorí majú za sebou už viac skúseností. Nikdy neviete, ako vás tá správna rada posunie vpred a hlavne bližšie k úspechu. Možné sú situácie, ktoré vás budú zvádzať ku chvíľkovému dobrodružstvu a hazardovaniu so stabilným vzťahom.

Protichodné pocity sú zrejme dôsledkom predošlého obdobia. Možné sú rodinné problémy, na ktoré budete citlivo reagovať. Kritické obdobie sa nedá riešiť sebeckosťou, najlepšie by bolo, ak by ste sa obrátili na niekoho, komu dôverujete, a požiadali ho o podporu, eventuálne pomoc. Ak sa však dokážete tešiť z maličkostí, nič vás len tak ľahko nepoloží.

21. 3. – 20. 4.

21. 4. – 21. 5.

22. 5. – 21. 6.

22. 6. – 22. 7.

23. 7. – 23. 8.

23. 11. – 21. 12.

24. 8. – 23. 9.

22. 12. – 20. 1.

24. 9. – 23. 10.

21. 1. – 19. 2.

24. 10. – 22. 11.

20. 2. – 20. 3.

Ilustrácie astrologických znamení: Dušan Durman marec 2021

ENIGMA

Ilustrácia: Irena Lomenová

Krížovka Za správne rozlúštenie krížovky z februárového čísla (Kylie Jenner) USB kľúč značky Kingston (32 GB) získal Boris Cicka z Padiny. Blahoželáme!

t zle

hroma- prímeno 1. časť 2. časť rovnaké denie Užičana druh samotajničky koreniny tajničky hlásky slov (srb.)

tlačidlo ostrý výsmech grécky boh lásky

spojka

Rozlúštenie krížovky z tohto čísla, ako aj vašu adresu, nám zašlite prímeno do 14. apríla mailom na adresu: speváka office@vzlet.rs alebo na adresu Mladena Vojičića NVU Hlas ľudu (pre Vzlet), Bulvár padla oslobodenia 81/5, poštový priečinok 234, 21 101 Nový Sad. športové

počítač. adresa Celzius časť nohy

náčinie

autorka: Anna Bičiarová

alt

vpíšte SMP

vpíšte NAA

Rijeka

kyslík

krásavica spojka lebo

st. otec (hovor.) alumíniová fólia

úradný preukaz

opytovacie zámeno

mesto v Chorvátsku chemický prvok (As)

obvod

mesto v Dalmácii západ

tona otec (srb.)

zajasá odtlačok chodila menšia loďka

Oliver Twist

argón

rozum druh buriny

le vz

spenená hmota

Edvard idenf. (srb.)

ono latinčina

námet

elektrón

osobné zámeno

staré sumerské mesto

spojka iba

Osemsmerovka Pojmy zo súpisu vyhľadajte a prečiarknite v osemsmerovke. Zostanú vám písmená, ktoré čítajúc radom tvoria jeden známy latinský výrok.

DOBIERKA

PAPRIKA

GAZDA

RADIÁTOR

JASKYŇA

ROZBUŠKA

KORISŤ

STROMČEK

KOŠIAR

SÚBOR

LIKÉR

VÝVAR

MOLEKULA

VÝVOZ

Zdroj: osemsmerovky.relaxweb.sk

marec 2021

Rozlúštenie:

Opakovanie je matkou múdrosti.

– Ako sa má tvoj syn? – Ale, má finančné ťažkosti. – Netáraj, veď má iba tri roky! – No hej, ale prehltol päť dinárov.  Pri záverečnej skúške z chirurgie sa pýta profesor študenta: – Prečo si chirurgovia pri operácii dávajú na tvár rúško? – Aby ich nik nespoznal, keď sa operácia nepodarí.  – Máte krásne akvárium. Nerobia vám tie exotické rybičky starosti? – Občas, ale len dovtedy, kým im neukážem sardinkovú škatuľku.  Mamička príde do školy a pýta sa pána učiteľa: – Aký je náš Jurko v škole? – Je to veľmi tiché dieťa. Keď sa ho niečo spýtam, nikdy neodpovie.  Fotograf ide fotografovať žabu: – Žabka, ty máš také veľké ústa, že musíš povedať džem. – Áno, – povie žaba. – Lekvááár.  – Jožko, prečo ideš pod sprchu s dáždnikom? – Aby som sa nemusel utierať.  – Dedo, s tou trúbou, čo si mi dal, som si už zarobil pekné peniaze. – To si sa naučil tak rýchlo hrať? – To nie, ale susedia sa skladajú, aby som nehral.  Na diskotéke príde chlapec k dievčaťu a pýta sa: – Nejdeš si zatancovať? Dievča sa poteší: – Ale áno, rada. – Tak choď, lebo si nemám kam sadnúť.

RECEPT

Celozrnné cesto na pizzu bez droždia Postup prípravy:

Suroviny: • 300 g celozrnnej pšeničnej múky • 200 g špaldovej múky • štipka soli • 1 PL olivového oleja • 100 ml vlažnej vody

Zo všetkých surovín zamiesime hladké cesto a necháme ho 15 min. oddychovať. Cesto nesmie byť ani veľmi tvrdé a nesmie sa ani lepiť na ruky. Cesto rozvaľkáme, aby bolo tenulinké, a keď sformujeme tvar, ukladáme naň suroviny podľa svojej chuti. Dobrú chuť! Ak máte radi aj vy rýchle, zdravé a chutné jedlá, sledujte ma na instagramovej stránke

Taška z trička

zdravi_recepti_na_tufnice.

��Y – U��B �I ��M

Vyrobte si vlastnú tašku na nákup, pláž alebo aj na knihy. Tento projekt je pre tých, ktorí ešte nešijú, ale aj tých, ktorí si chcú super rýchlo vyrobiť takúto improvizovanú tašku. 

Potrebujeme: – tričko – nožnice

Ako na to?

Otočíme tričko naopak. Odstrihneme rukávy a vystrihneme aj časť okolo výstrihu, budú to rúčky. Tašku v dolnej časti netreba šiť, ale nastriháme si strapce od spodnej časti trička (cca 5 – 6 cm). Potom si zoberieme prvý pár strapcov a spojíme do uzla, potom zaviažeme ďalšie dva páry. Opakujeme po koniec strapcov a potom to urobíme ešte raz. Treba už zviazané strapce znovu zviazať, aby nezostali medzery pomedzi uzly. Teraz znova otočíme tričko pravou stranou von a máme tašku. Šťastnú prácu!  Irena

Marec

MÓDA

keď jar už netrpezlivo čaká na ten svoj prvý deň v tohtoročnom kalendári, vonku ešte panujú bundy a kabáty. Prírodné či umelé materiály zatiaľ sú stále naším verným spoločníkom na marcových cestách po prírode, ale i po uliciach miest. Mgr. art. Iveta Jelinek

marec 2021

Maestro, ktorý piesňou zachraňoval svet

eho piesne nepoznali hranice, pôvod, vierovyznanie. Bol hudobníkom, ktorý si potichu, bez vnucovania, získal obrovský počet fanúšikov. A bol predovšetkým básnikom, ktorého perfektne zladené verše vedeli trafiť do každej duše, aj tej, ktorá nemá blízko k poézii.

Ako blesk sa rozšírila správa v ten piatok 19. februára, že nás navždy opustil spevák a skladateľ Ðorđe Balašević. Žiaľ, koronavírus, s ktorým zápasil niekoľko dní, bol silnejší. Dve-tri hodiny po tejto správe početní fanúšikovia sa začali zhromažďovať pred jeho domom v neraz ospievanej Ulici Jovana Cvijića a neskoršie aj na novosadskom hlavnom námestí, kde pálili sviece, nechávali kvety,

HUDBA

odkazy a malých plyšových zajačikov, ktoré boli neoddeliteľnou zložkou každého jeho koncertu. Zhromažďovanie pokračovalo aj v nasledujúcich dňoch, a to nielen v Novom Sade, ale aj v iných mestách v našej krajine, ako aj v zahraničí. Pochovali ho v tichosti v nedeľu 21. februára, za prítomnosti najbližších členov

rodiny a niekoľko blízkych priateľov. Nasledujúci deň sa na nábreží Dunaja Nový Sad rozlúčil so svojím panónskym námorníkom a vyprevadil ho na večnú plavbu. Prišlo viac ako 20-tisíc ľudí, tisíc lietajúcich lampiónov vypustili z nábrežia a Petrovaradínskej pevnosti a niekoľko stoviek vodných lampiónov sa pomaly hojdalo po hladine Dunaja. Na malých člnoch horeli fakle,

marec 2021

pokým z reproduktorov bolo počuť jeho piesne a spev chóru opery Srbského národného divadla. Lasermi, ktoré na pevnosti znázornili jeho fotografiu a vypisovali jeho meno a názov piesne Čuvaj mi, Bože, Novi Sad, vytvorili svojrázny vizuálny most, po ktorom Ðorđeho piesne prechádzali cez Dunaj. Tisíce ľudí chórovo spievalo piesne a každú odmenilo potleskom. Podobalo sa na koncert, na ktorom jedine chýbal hlavný spevák. Bola to noc, keď veľký umelec preplával Dunaj a ešte raz pripomenul verejnosti, prečo bol a prečo zostane najväčším umelcom v našej krajine. Nechybíme, keď povieme, že bol najväčším umelcom. Napísať také verše a hudbu, ktorá roky nestráca na popularite, a získať si milióny fanúšikov, sa podarí zriedkakomu. No nemali ho všetci radi, najmä tí, proti ktorým vo svojich piesňach bojoval. Práve preto boli v niektorých médiách jeho piesne zakázané. Avšak to nevplývalo na zníženie jeho popularity. Koncertné haly boli vždy zaplnené a z jeho piesní sa tešili rovnako mladí aj starší, tak občania našej kraji-

ny, ako aj tí z bývalej Juhoslávie. Všetci, ktorí ho poznali, hovoria, že bol jednoduchým človekom, ktorý sa nerád exponoval. Bol profesionálom, no na svojich spolupracovníkov nikdy nepovýšil hlas. Slovom, bol Človek. Bol aj prvým a jediným ambasádorom dobrej vôle UNHCR z týchto priestorov. Písať v minulom čase o takomto maestrovi je ťažké, lebo ešte stále všetci cítime, akoby bol tu. Prechádzame sa Ulicou Jovana Cvijića a ihneď si spomenieme na Ðoleho a ako sme vždy kukali, či ho možno neuvidíme, v rádiu

počujeme jeho piesne, čítame o jeho úspechu... Aj keď sa presťahoval do nejakého iného sveta, vďaka svojim piesňam je stále tu. A bude. Vďaka, Ðole! J. P. Foto: N. Mihajlović

V ústrety basketbalovým majstrovstvám Európy ŠPORT

edzinárodné súťaže reprezentácií od začiatku pandémie najlepšie opisuje jedno slovo – skromne. V tom je zahrnutá kompletná katastrofa, ktorú koronavírus spôsobil na športovej úrovni. Jasné, jednotlivé (čítaj mnohé) podujatia prebieha-

ocitli aj basketbalové majstrovstvá Európy, ktoré originálne prebiehať mali od 2. do 19. septembra tohto roku, ale sú posunuté na september roku 2022. Bez ohľadu na to sa počas februára dohrala kvalifikácia, v ktorej úspešná bola aj naša reprezentácia. FIBA sa rozhodla, že ME v basketbale po skončení posledné-

jú, ale vo veľmi pozmenenej forme a hlavne bez prítomnosti divákov. Preto je na tento rok posunutý futbalový šampionát Európy, tiež futbalová Copa America, ako aj najvýznamnejšia súťaž – Olympijské hry v Tokiu. Keď si však všimneme športový kalendár na aktuálny mesiac, jasné nám je, o akých rozmeroch obáv hovoríme – na marec 2021 je posunutý svetový šampionát v baseballe pre dámy, futbalová Copa Libertadores, tiež v dámskej konkurencii, majstrovstvá Ázie v pozemnom hokeji v mužskej konkurencii, bandy majstrovstvá sveta, majstrovstvá Ázie juniorov v hádzanej a ďalšie. K tomu početné súťaže sú aj zrušené... V podobnej situácii sa tak

ho vydania roku 2017 už táto súťaž nebude bienále, ale sa organizovať bude každý štvrtý rok. S ohľadom na to, na kontinentálny šampionát v podstate budeme čakať až päť rokov, keďže sa naposledy hralo roku 2017. Keď ide o kvalifikáciu, Srbsko ju s novým trénerom Igorom Kokoškovom úspešne zdolalo. Skončili sme na prvom mieste skupiny E, so skóre 4 – 2. Zažili sme dve nepríjemné prehry, proti Gruzínsku a proti Švajčiarsku. Treba však zdôrazniť, že aj táto kvalifikácia prebiehala pod mimoriadnymi podmienkami, keďže pre nedorozumenia na relácii FIBA – ULEB – NBA a ďalšie organizácie v kvalifikácii nehrali hráči pôsobiaci v kluboch z Euroligy

a najlepšej ligy sveta – NBA. Napríklad tak v našom tíme na šiestich kvalifikačných zápasoch vystúpilo až 25 basketbalistov a pravdepodobne väčšina z nich si svoje miesto na konečnom zozname účinkujúcich na ME nezabezpečí... Tak napríklad Slovinsko, ako aktuálny majster Európy, roku 2019 nevystúpilo na majstrovstvách sveta, keďže v kvalifikácii nemohlo počítať s tými najlepšími. Tentoraz to dopadlo lepšie a Slovinci sa na ME kvalifikovali zo skupiny s Ukrajinou, Maďarskom a Rakúskom. No, vráťme sa k našim. Samozrejme, z jednej strany je dobre, že Kokoškov musel počítať s takým veľkým počtom basketbalistov, čo mu určite dalo na vedomie, s ktorými môže počítať napr. v budúcnosti, keďže v tíme bolo dosť mladíkov. Zvlášť treba spomenúť záverečné dve kolá, ktoré prebiehali vo februári. Na tých vynikol mladý center Filip Petrušev, ktorý proti Gruzínsku dal 27 a proti Švajčiarsku 22 bodov. S ohľadom na to, že má len 20 rokov, zdá sa, že je pred ním sľubná kariéra, keďže aj v klube

Mega dobre pôsobí. Ktovie, možno je v tom aj nejaká symbolika, keďže sa práve z Megy do NBA dostal jeden z najlepších hráčov tejto ligy Nikola Jokić. Na ME 2022 vystúpi 24 reprezentácií a podobne ako marec 2021

v posledných dvoch vydaniach turnaj sa bude hrať v štyroch krajinách – tentoraz v Gruzínsku, Taliansku, Česku a Nemecku. Žiadna krajina na turnaji nebude debutovať a väčšina z nich účinkovala aj na poslednom turnaji roku 2017. Najväčším „občerstvením“ bude Bulharsko, ktoré sa na ME vracia po roku 2011. Na turnaji Srbsko bude obhajovať striebro z roku 2017, keď sme vo finále prehrali proti Slovinsku. Zaujímavo, vtedy trénerom Slovincov bol práve Igor Kokoškov. Budúcoročný šampionát je zároveň asi poslednou príležitosťou aktuálnej generácie ovenčiť sa zlatom na jednej z najväčších súťaží. S ohľadom na to, že Teodosić, Bjelica, Raduljica, Marjanović a Jović už majú nad 30 rokov, Bogdanović je tiež veľmi blízko, je to ozaj celkom reálne.

Ale najdôležitejšie je predsa to, aby sa turnaj uskutočnil, a máme nádej, že to bude za priaznivých podmienok. Miroslav Gašpar Foto: FIBA.com

Foto: Nenad Mihajlović

Ðorđe Balašević