36 minute read
Pôda je výrobným faktorom, ale aj trvalou hodnotou
from Hlas ľudu 8/2022
Poľnohospodárske
Advertisement
PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU
rozhľady
AKTUÁLNE
Ročník XLX 19. 2. 2022
Číslo 4/ 2050
Pôda je výrobným faktorom, ale aj trvalou hodnotou
Ľubica Sýkorová
Ceny poľnohospodárskej ornej pôdy sú každým rokom vyššie. Ponuka pôdy je vo všeobecnosti daná rozmerom krajiny, čím je nemenná, nedá sa zväčšiť ani preniesť. Trh s poľnohospodárskou pôdou má veľký význam pre poľnohospodárstvo v krajine, ako aj udržanie a rozvoj vidieka. V súčasnosti neexistuje jeden cenový predpis, ktorý by stanovil jednotnú výšku ceny poľnohospodárskej pôdy.
Trhové ceny poľnohospodárskej pôdy pri kúpe a predaji medzi fyzickýBáčsky Petrovec, Temerín, Titel, Beočín, Sriemske Karlovce, Bečej, Báč, Vrbas, Srbobran a južnej Báčke sa cenové rozpätie pohybovalo od 2 000 do 33 150 eur. V Srieme sa pôda na rok stúpla o takmer 10 000 eur, takže najvyššia cena na konci roka 2020 bola 30 700 eur. V mi a právnickými osobami ovplyvňujú najmä: dopyt a ponuka, kvalita pozemkov, druh pozemkov (orná pôda, vinice, trvalé trávne porasty, ovocné sady, záhrady, chmeľnice), prístup a tvar pozemkov, poloha pozemku voči obci, atraktívnosť lokality, prístup k pozemku, infraštruktúra, produkčná schopnosť – bonita pôdy, ktorá vplýva vo veľkej miere aj na podmienky nájomnej zmluvy.
V treťom štvrťroku minulého roka najdrahší hektár ornej poľnohospodárskej pôdy bol podľa údajov Republikového geodetického úradu v Južnobáčskom okruhu, do ktorého patrí Nový Sad, Báčska Palanka, Žabalj. Geodeti na základe 434 údajov zo zmlúv vypočítali, že priemerná cena hektára v južnej Báčke bola 11 700 eur – pôda sa predávala za 1 600 – 31 250 eur. Vo štvrtom štvrťroku minulého roka najdrahšia poľnohospodárska orná pôda bola v Srieme a južnej Báčke. Ako vyplýva zo správy o transakciách s nehnuteľnosťami za štvrtý štvrťrok minulého roka, ktorú zverejnil Republikový geodetický úrad, v Srieme bola rekordná cena 34 750 eur za hektár, v Južnobáčskom okruhu 33 150 eur a v Šumadiji a západnom Srbsku 29 850 eur. Priemerná cena v Báčke bola 12 000 eur, v Srieme 10 600 eur a v Šumadiji dvakrát nižšia – 5 200 eur. V poľnohospodárske obrábanie dala kúpiť za 1 550 – 34 750 eur, v Šumadiji a západnom Srbsku sa pôda predávala za cenu od 500 eur do 29 850 eur. V južnej a východnej časti krajiny má poľnohospodárska pôda hodnotu približne 20-tisíc eur. Hodnota ornej pôdy rástla za posledné tri roky najrýchlejšie v Šumadiji a západnom Srbsku a až potom v Srieme a južnej Báčke. Vo štvrtom štvrťroku 2019 stáli pozemky v centrálnej časti krajiny 17 550 eur, v nasledujúcom roku v rovnakom období to bolo 25 000 eur a na konci roka 2021 dosiahli maximálnu hodnotu 29 850 eur. V Srieme bola v poslednom štvrťroku 2019 cena 20 850 eur, no už o rovnakom období roku 2021 sa cena ornej pôdy v Srieme do istej miery stabilizovala, pretože bola drahšia o niečo viac ako desať percent – 34 750 eur. V južnej Báčke ceny rástli miernym tempom. Ku koncu štvrtého štvrťroka 2019 poľnohospodárska pôda stála 27 900 eur, v roku 2020 to bolo 31 000 eur a ku koncu roka 2021 – 33 150 eur. Na základe zverejnených údajov v severnej Báčke ceny poľnohospodárskej pôdy v posledných dvoch rokoch stagnujú. Najdrahšie pozemky v Banáte boli vo štvrtom štvrťroku 2021 v južnej časti 20 850 eur, v strednej časti 16 050 eur a na severe 15 600 eur. ○
Z obsahu
Plodina vhodná pre pestovanie v ekologickom poľnohospodárstve
s. 3
Drôtovce – nebezpeční škodcovia vzchádzajúcich rastlín na jar
s. 4 a 5
Radšej vrabec v hrsti...
s. 6 a 7
Ľ. Sýkorová
Začiatkom februára bola otvorená nová online informačná služba pre technické otázky týkajúce sa ekologických noriem a certi kácie. Projekt Organic Trade for Development (OT4D), podporovaný Švajčiarskym štátnym sekretariátom pre ekonomické záležitosti (SECO) a realizovaný organizáciami IFOAM (International Organic Production Association), Helvetas Intercooperation a FiBL, spúšťa online službu technických informácií, ktorá má pomôcť miestnym kontrolným organizáciám, ako aj miestnym konzultantom, ktorí sa zaoberajú normami kvality a označovaním produktov.
Projekt OT4D podporuje rozvoj ekologických sektorov v Albánsku, Srbsku a na Ukrajine. so zvyškami – problémy súvisiace so vstupmi do ekologického poľnohospoje poskytovaný fyzickým a právnickým osobám a subjektom. Služba bude bezplatne testovaná Táto nová služba podpory bude zahŕňať: – všeobecné otázky týkajúce sa (nových) nariadení EÚ – problémy súvisiace s označovaním/deklaráciou produktu a balením – problematiku noriem v oblasti spracovania – otázky súvisiace s problémami dárstva a spracovania
BEZPLATNÉ TESTOVANIE SLUŽBY V ROKU 2022
Zo začiatku je online informačná služba určená výhradne pre zainteresované strany zo Srbska a Albánska v rámci projektu OT4D, ktorý v Srbsku realizuje Národná asociácia pre rozvoj ekologickej výroby Serbia Organica. Prístup v priebehu roku 2022, keď budú môcť organizácie a jednotlivci položiť maximálne päť otázok, na ktoré môžu odborníci jednoducho odpovedať. V prípade, že si otázky vyžadujú dlhší výskum (viac ako dve hodiny), odborníci následne pošlú ponuku s odhadom predpokladaného pracovného času a nákladov na angažovanie odborníka.
Záujemcovia môžu kedykoľvek posielať žiadosti na helpline@organictrade4development.org.
Koordinátor infoservisu pre technické otázky bude následne zdieľať konkrétne otázky s rôznymi odborníkmi, ktorí na ne odpovedia do troch pracovných dní. Odborníci môžu odmietnuť otázky, ak nie sú schopní na ne odpovedať. Všetky otázky alebo žiadosti musia byť odoslané prostredníctvom tohto e-mailu.
Zamietnuté otázky, ako aj tie, ktoré si vyžadujú viac času a zahŕňajú náklady pre používateľa, sa nebudú započítavať do piatich maximálnych žiadostí na rok 2022.
Na základe skúseností z roku 2022 budú na rok 2023 a neskôr prede nované Pokyny pre informačné služby. To pravdepodobne zníži podporu OT4D a táto služba bude dotovaná len čiastočne. ○
RASTLINNÁ VÝROBA Porasty ozimných obilnín v dobrom stave
Ľ. Sýkorová
O pestovanie pšenice v Srbsku rastie záujem. V porovnaní s desaťročným priemerom (2011 – 2020) sa výmera pšenice zvýšila o 9,4 percenta. Ako uvádza Republikový štatistický úrad, v Srbsku sa v jeseni v roku 2021 zasialo 801 650 hektárov, čo v porovnaní s konečnými výsledkami jesennej sejby v roku 2020 predstavuje nárast o 3,5 percenta.
Pšenice bolo zasiatych o 5,8 percenta viac – 620 000 hektárov, raže o 12,9 percenta Hoci bola pšenica vlani v čase sejby drahšia, čo podľa odborníkov motivovalo pestovateľov, zvýšili a repky olejnej o 27,9 percenta viac ako v predchádzajucom roku. Menej bude ovsa o 18,2 percenta a jačmeňa o 5,7 percenta. V porovnaní s desaťročným priemerom jesennej sejby (2011 – 2020) sa výmera pšenice zvýšila o 9,4 percenta. sa aj samotné výrobné náklady. Podľa slov odborníka pre rastlinnú výrobu Miroslava Maleševića na pokrytie týchto nákladov je potrebných 4,86 tony pšenice rodu 2022 za cenu 25 din./kg. Ak bude cena pšenice počas zberu v tomto roku 20 din./kg, na pokrytie nákladov bude potrebných viac ako šesť ton.
STAV PORASTOV
OZIMNÝCH OBILNÍN
Podľa správy Prognostickej a ohlasovacej služby ochrany rastlín vizuálnou kontrolou porastov pšenice vo Vojvodine bola v menšej miere zaznamenaná prítomnosť symptómov sivej škvrnitosti listov pšenice (Septoria tritici), hrdze (Puccinia spp.) a múčnatky (Erysiphe
POČASIE
19. 2. – 25. 2. 2022
sobota nedeľa
14˚ | 3˚ 8˚ | 3˚
pondelok
9˚| 3˚
utorok
11˚ | 2˚
streda
12˚ | 1˚
graminis). Na jačmeni zaznamenali prítomnosť symptómov škvrnitosti jačmeňa (Pyrenophora teresita) a múčnatky.
Poveternostné podmienky v predchádzajúcom období s výskytom častých ranných mrazíkov nepriaznivo ovplyvňujú vývoj a šírenie týchto patogénov. Pri vizuálnych kontrolách taktiež nebola zaznamenaná prítomnosť škodcov. ○
štvrtok piatok
11˚ | 1˚ 13˚ | 2˚
PREČO PESTOVAŤ POHÁNKU?
Ľubica Sýkorová
Pohánka siata – Fagopyrum esculentum Moench (srb. heljda) je stará kultúrna plodina. Botanicky nepatrí medzi obilniny, ale využitie semien je podobné ako pri ostatných obilninách. Historickou pravlasťou pohánky siatej je juhovýchodná Ázia, pravdepodobne oblasť Himalájí.
Vposledných rokoch pohánka získava stále väčšiu popularitu. Je to spôsobené vykávať, že na genetické zdroje oboch plodín a zvlášť na ich využitie bude v budúcich rokoch sokou nutričnou a dietetickou hodnotou semien aj vňate, ale aj skutočnosťou, že je vhodná na pestovanie v ekologickom poľnohospodárstve. V súčasnosti je pohánka hitom zdravej výživy. Ako významný zdroj prírodného rutínu má cenné vlastnosti, z ktorých je preukázaný posilňujúci účinok imunitného systému, zvýšenie pružnosti cievnych stien, regulácia krvnej zrážanlivosti a obsahu cholesterolu v krvi. Je vhodná pre diabetikov, pacientov trpiacich celiakiou a odporúča sa ako diéta pri ochoreniach zažívacieho ústrojenstva.
Z bežného sortimentu pohánkových výrobkov je najviac konzumovaná pohánková múka a olúpané zrno (pohánkové krúpy). Mladé listy pohánky sú konzumované ako zelenina, alebo sa sušia a používajú sa na čaj rovnako ako pohánkové šupky. Pohánkový med má tmavú farbu a špeci ckú chuť. Šupky sa používajú na výrobu vankúšikov a matracov. Pohánka je dôležitým zdrojom zinku, medi, selénu, mangánu a iných stopových prvkov. Z vitamínov sú v plodoch pohánky zastúpené predovšetkým vitamíny B1 (thiamín), B2 (ribo avín), niacín, E a C. Pohánka je najlepším prírodným zdrojom rutínu (vitamín P). Najväčšia koncentrácia tohto bio avonoidu je sústredená v listoch tesne pred kvitnutím.
Ako obilnina budúcnosti má pohánka (ale aj proso) prioritné postavenie, preto je možné očasústredená väčšia pozornosť aj na medzinárodnej úrovni. Pohánka bola skôr považovaná za obilie chudobných. Po tom, čo lekári objavili jej zdravotný význam, táto rastlina sa vracia do našich jedálnych lístkov.
LIEČIVÉ ÚČINKY POHÁNKY
Pomáha pri cievnych chorobách, kŕčových žilách, hemoroidoch; pôsobí proti krvácaniu z ďasien a nosa; posilňuje väzivové tkanivá a uľavuje pri hemoroidoch; podporuje prekrvenie; posilňuje nedostatočné libido alebo potenciu; preventívne pôsobí proti reumatickým chorobám a artritíde; posilňuje imunitný systém; pôsobí na reguláciu krvného obehu, pri krvných podliatinách praskajú drobné cievky – pomoc rutínu spočíva v tom, že poškodené steny ciev a tkanív utesní. Ako silno zásaditá potravina pohánka odvádza z tela kyseliny a tým napomáha acidobázickú rovnováhu. Zásobuje nás vápnikom, fosforom a draslíkom (dôležité pre rast kostí); významný je aj obsah hodnotných, viacnásobne nenasýtených mastných kyselín.
PESTOVANIE
V Európe sa v niektorých krajinách pestuje ako krmovina a v Nemecku a Rakúsku ako liečivá rastlina. Podľa podmienok prostredia je výška rastlín 15 až 40 cm. Plody sú trojhranné nažky. V našich podmienkach je možné pohánku pestovať na všetkých typoch pôdy okrem ťažkých, ílovitých a silne vápenatých. Nie je náročná na živiny. V období sucha je vhodné porast zalievať. Vzhľadom na krátky vývinový cyklus (asi 90 dní) sa pestuje ako následná plodina. Vysieva sa do 15. mája – ak sa pestuje ako hlavná plodina, alebo do 10. júla – ak sa pestuje ako následná plodina. Semená sa vysievajú do hĺbky 4 – 5 cm (ťažšie pôdy), alebo do hĺbky 5 – 6 cm na ľahších pôdach do riadkov vzdialených od seba 12,5 až 50 cm. Porasty udržujeme v nezaburinenom stave. Ak máme možnosť, je vhodné do blízkosti porastu umiestniť včelie úle. Je to dobrá medonosná rastlina a prítomnosť včiel zabezpečí opelenie a dobrú úrodu semien. V našich podmienkach je pohánka jednoročná rastlina, ktorá kvitne od júla do augusta. ○
PRIPOMÍNAME Za priaznivého počasia začíname s prácami vo vinici
Ľ. Sýkorová
Vo februári obyčajne začíname s rezom viniča. Po obschnutí pôdy môžeme koncom mesiaca začať s odkrývaním krov a začneme s rezom. Skôr než prikročíme k vlastnému rezu, presvedčíme sa, ako vinič prezimoval.
Kontrolujeme to tak, že rozrežeme púčiky viacerých kultivarov. Keď sú po rozrepercento púčikov, odporúča sa s rezom počkať až do obdobia nalievania púčikov, keď sa stupeň zaní pekné zelené, kry prezimovali dobre, sú zdravé a môžeme rezať normálnym spôsobom. Ak sú vo vnútri hnedé až čierne, to znamená, že púčik zmrzol alebo sa pri zakrytí v pôde zaparil.
Podľa stupňa poškodenia sa rozhodneme pre spôsob rezu. Pri väčšom poškodení volíme dlhší rez, pri menšom rez kratší, resp. normálny. Ak zmrzlo väčšie poškodenia ľahšie zistí. Ponechané ťažne jednoročného dreva priväzujeme k opore. Netreba zabudnúť ani na opravu drôtenky, drôty opornej konštrukcie treba napnúť. Rez viniča by sme mali dokončiť približne do polovice marca v závislosti od počasia. Správnym rezom možno zaistiť dlhodobú dobrú kondíciu výsadby. ○
Ing. Ján Tancik, PhD.
Drôtovce sú larvy chrobákov z čeľade kováčikovité – Elateridae. Dospelé jedince sa nazývajú kováčiky. Čeľaď Elateridae zahŕňa 398 rodov s 8 500 druhmi (Keaster et al., 1988). V strednej Európe je zastúpených 50 rodov so 168 druhmi (Sánchez, 1996). Najrozšírenejším deštruktívnym druhom je Agriotes lineatus, po ktorom nasledujú Agriotes obscurus a Agriotes sputator.
Na Slovensku Masler (Masler,1982) v prieskume koncom šesťdesiatych rokov zistil 12 škodlivých druhov kováčikov. Percentuálne prevládal rod Agriotes, poradie druhov sa menilo v závislosti od oblastí. Na juhozápadnom Slovensku bol dominantný druh A. brevis, v južnej časti stredného Slovenska a vo Východoslovenskej nížine dominoval A. sputator. Tretí v poradí bol A. ustulatus, po ňom nasledoval A. obscurus a v zanedbateľnom množstve A. linestus.
BIONÓMIA A EKOLÓGIA ŠKODCU
Kováčiky majú viacročný vývoj, trvá 3 – 5 rokov. Druhy A. brevis, A. sputator, A. obscurus, A. linestus prezimujú v štádiu larvy okrem v poslednom roku vývoja, keď prezimuje imágo v pôde v hĺbke 20 – 40 cm. Výnimkou je druh Agriotes ustulatus (kováčik poľný), ktorý prezimuje vždy v štádiu larvy.
Imága sa objavujú na povrchu pôdy, keď teplota povrchových vrstiev je nad 10 °C, čo v jednotlivých rokoch pripadá najskôr na začiatok apríla, kým A. ustulatus od polovice júna do polovice augusta. Imága sa živia na listoch obilnín a tráv. Aktivita imág trvá tri mesiace (apríl – jún). K oplodneniu prichádza v polovici mája, samičky kladú vajíčka do pôdy na poliach obsiatych predovšetkým hustosiatymi obilninami a viacročnými krmovinami. Vajíčka potrebujú na vývoj vysokú vlhkosť – nad 90 %, vývoj trvá 30 dní.
Vyliahnuté larvy sú dlhé 2 – 2,5 mm, živia sa najprv humusom,
Feromónový lapač na imága kováčikov
neskôr rastlinnými zvyškami a podzemnými časťami rastlín. Larvy majú dlhý vývoj 3 – 5 rokov, počas toho sa deväťkrát zvliekajú. Kuklia sa v pôde v hĺbke 10 – 30 cm, štádium trvá približne mesiac, imágo pôdu opúšťa na jar. Vývojový cyklus druhu A. ustulatus je kratší, trvá len 1 – 2 roky.
ŠKODLIVOSŤ
Drôtovce sú výrazné polyfágy, napádajú prakticky všetky pestované rastliny a mnohé divorastúce. Škodia na obilninách, okopaninách, strukovinách, krmovinách, zelenine a na ovocných stromoch. Hospodársky najvýznamnejšie škody zapríčiňujú na cukrovej repe, kukurici a iných okopaninách. Menej poškodzujú strukoviny, repku, horčicu, pohánku a cibuľu.
Poškodzujú podzemné časti rastlín: naklíčené osivo, korene a podzemné časti stonky, prenikajú do nich celým telom alebo len časťou tela. Konzumujú iba stravu v tekutej forme, preto musia rozžuvať a pomliagať väčšie množstvo potravy, ako potrebujú.
Z toho dôvodu sú veľmi pažravé a uprednostňujú mladé krehké časti rastlín, ktoré obsahujú veľa vody, a vyhýbajú sa starším častiam rastlín.
Drôtovce sú najnebezpečnejšie pre posiate osivo, naklíčené osivo a vzchádzajúcu mladú rastlinu. Ak sú napadnuté rastliny v týchto vývojových fázach, bývajú často úplne zničené a vytvárajú sa v poraste menšie či väčšie miesta bez rastlín alebo s malým počtom rastlín na jednotku plochy (ohniská). Kritickým štádiom repy a kukurice je obdobie od klíčenia po vytvorenie niekoľko listov, je to obdobie od polovice apríla do polovice mája. Pri zemiakoch sa poškodenia zvyšujú v závere vegetácie, v období jej ukončenia a zberu.
PODMIENKY, KTORÉ
VYHOVUJÚ ŠKODCOVI
Rozmnožovaniu kováčikov vyhovuje pestovanie obilnín a ďateľovín na veľkých plochách, opakovaná sejba obilnín a pes-
tovanie obilnín v monokultúre. Zvýšenie škôd súvisí s minimalizačným spracovaním pôdy a zmenou štruktúry rastlinnej výroby. Zväčšenie plôch pod kukuricou vytvára väčšie množstvo nerozložených rastlinných zvyškov, čo poskytuje dostatok
Hľuza zemiaka poškodená drôtovcom
potravy pre drôtovce počas ich viacročného vývinu. Vyhovuje im aj prítomnosť burín (zaburinenosť) a intenzívne používanie insekticídov, lebo okrem škodcov vyhubia aj ich prirodzených nepriateľov. Z abiotických faktorov najväčší vplyv na výskyt a dynamiku populácie má vlhkosť pôdy. Vajíčka nakladené do suchej pôdy rýchlo strácajú vodu, a ako aj mladé larvy, sušia sa a hynú. Okrem abiotických faktorov na populáciu drôtovcov značne vplývajú aj prírodní nepriatelia. Z prirodzených nepriateľov najvýznamnejšiu populáciu kováčikov ovplyvňujú rôzne druhy dravých chrobákov z čeľade bystruškovitých (Carabidae) a vtáky (vrany, bažanty). Populačnú hustotu škodcu výrazne znižujú entomopatogénne huby z rodu Metarrhizium, Beauveria a Tarichium. Výraznejšie škody nastávajú, keď sejba v skorých termínoch do chladnej pôdy vplýva na zvýšené napadnutie koreňov mladých
rastlín drôtovcami. Preto by mal pestovateľ najprv vysiať kukuricu na pozemkoch s najnižšou populačnou hustotou škodcu a nakoniec na plochách, kde je najviac lariev na m2. Škody sú väčšie na poliach, kde sú zle vykonané agrotechnické opatrenia. OCHRANA
Úspešná ochrana plodín proti drôtovcom je možná iba kombináciou agrotechnických, biologických a chemických opatrení v rámci integrovanej ochrany rastlín IPM, pričom najväčší význam majú preventívne opatrenia.
Agrotechnické opatrenia sú veľmi významné pri obmedzení masového rozmnožovania kováčikov a znížení ich populačnej hustoty. Veľmi významné opatrenia sú: správny osevný postup, obrábanie pôdy (často vykonávaná hlboká orba), načas urobená podmietka a zaorávanie pozberových zvyškov, termín a spôsob sejby, hnojenie, ničenie burín, ničenie zvyškov rastlín.
Základom ochrany proti drôtovcom je taký osevný postup, ktorý obmedzuje premnoženie tohto škodcu, a to striedaním obilnín pestovaných len jeden rok s okopaninami (kukurica, cukrová repa a slnečnica). Keď
na jednom poli v prvom a treťom roku pestujeme obilniny a v druhom roku okopaniny, populácia drôtovcov je o 77 % nižšia v porovnaní s poľom, kde sa obilniny pestovali tri roky za sebou.
Na stredne zaburinených poliach populácia drôtovcov sa zvyšuje o 100 % a na veľmi zaburinených až o 130 % v porovnaní s poľami so slabou zaburinenosťou. V podmienkach zavlažovania sa tiež zvyšuje populácia drôtovcov 5- až 10krát v porovnaní s poľami bez zavlažovania. Ak sa uplatňuje správna agrotechnika, ktorá umožňuje rovnomerné vzchádzanie a rýchly rast mladých rastlín, zabezpečíme tým aj rýchle prekonávanie kritického obdobia. Týmto spôsobom sa rastliny vyhýbajú väčším poškodeniam zo strany drôtovcov, ale aj iných škodcov, napríklad kukurica zo strany imág dlhánika kukuričného alebo cukrová repa zo strany rýhovca repového. Obrábanie pôdy predstavuje jedno z najdôležitejších agrotechnických opatrení v regulácii drôtovcov. Ak sa vykoná podmietka po zbere obilnín, bude v nasledujúcom roku na pozemku 4-krát menej lariev ako na pozemku, kde toto opatrenie nebolo vykonané. Keď sa orba vykoná do hĺbky 200 – 220 mm, je v nej 3-krát menej lariev kováčikov, ako keď sa orba vykoná len do hĺbky 100 – 120 mm. Škody spôsobené drôtovcami možno nepriamo znížiť tým, že na silne zamorených pozemkoch nepestujeme náchylné plodiny, ako sú mrkva, zemiaky, cvikla, reďkovka, rajčiak, paprika, kapusta, uhorky, melóny či kukurica. Drôtovce menej napádajú Larvy kováčikov – drôtovce – rôzne instary fazuľu a hrach, najmenej bývajú poškodzované cibuľa a cesnak. Na ohrozených plochách nie je vhodné po rozoraní lúk alebo po oziminách pestovať náchylné plodiny. Z agrotechnických opatrení významné sú: jesenná orba, obrábanie počas vegetácie, racionálna výživa, vápnenie kyslých pôd a ničenie pýru, ktorý je vhodnou živnou rastlinou. Naopak mierne zaburinenie znižuje škodlivosť, pretože drôtovce sa živia aj korienkami burín.
Rastlina kukurice poškodená drôtovcom
MONITOROVANIE
POPULÁCIE DRÔTOVCOV
V súčasnosti je možné spoľahlivo predpovedať niektoré úrovne populácie drôtovcov pomocou feromónových lapačov, ktoré sú vhodné na monitorovanie všetkých z hlavných európskych druhov Agriotes. Keď feromónové lapače detektujú vysokú hustotu populácie chrobákov a sú prítomné agronomické rizikové faktory, potom je možné použiť návnadové pasce na larvy. Populácie lariev v pôde môžeme zistiť výkopom jám veľkosti 50 x 50 x 40 cm v jeseni alebo na jar a počítajú sa všetky larvy sledovaného škodcu v rôznych instaroch.
CHEMICKÁ OCHRANA
Chemickú ochranu proti týmto škodcom treba vykonávať len po prekročení prahu škodlivosti. Môže sa vykonávať dvomi spôsobmi: morením osiva insekticídmi a aplikáciou kvapalných a granulovaných insekticídov do pôdy pri sejbe. Pre vykonanie chemickej ochrany sa rozhodujeme na základe pôdnych výkopov pred sejbou cukrovej repy alebo kukurice. Kopú sa jamy (sondy) veľkosti 50 x 50 x 40 cm na jeseň alebo na jar a počítajú sa všetky larvy sledovaného škodcu v rôznych instaroch. Ak na plochách, kde plánujeme vysiať kukuricu, zistíme 7 a viac kusov drôtovcov na 1 m2, používame insekticíd pomocou spomínaných aplikačných metód. Prah škodlivosti pri cukrovej repe je 5 a viac kusov drôtovcov na 1 m2 . Na jar a v jeseni sú drôtovce plytko v pôde a môžeme ich regulovať známou záhradkárskou metódou – použitím návnad. Kúsky zemiakov, repy, mrkvy zakopeme do pôdy asi 5 cm hlboko a od seba 1 až 2 metre. Návnady treba kontrolovať po 3 – 5 dňoch a nájdené drôtovce ničiť. Toto opatrenie sa využíva na jar, ale môžeme ho využiť aj na jeseň, keď sú drôtovce plytko pod povrchom pôdy.
Reguláciou pôdnych škodcov morením osiva sa znižuje spotreba insekticídu 10-krát v porovnaní s aplikáciou insekticídu do pásov. Okrem ekonomickej výhody má tento spôsob ochrany aj ekologickú výhodu – nezaťažuje prostredie.
BIOLOGICKÁ OCHRANA
Proti drôtovcom v jeseni môžeme zasiahnuť aplikáciou entomoparazitických háďatiek z rodu Steinernema prípravok CAPSANEM rovno do pôdy. Prípravok účinkuje aj proti iným pôdnym škodcom, ako sú pandravy, larvy chrústov, larvy siatic, tipúľ a proti medvedíkovi obyčajnému. Proti pôdnym škodcom na jeseň a na jar sa môžu použiť aj prípravky na báze entomopatogénnych húb: Metarhizium anisopliae a Beauveria bassiana a baktérií Bacillus thurigiensis ssp. tenebrionis, Bacullus pumilus, Pseudomonas fluorescens, Bacillus licheniformis a Bacillus psychrodurans.
ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (48) Radšej vrabec v hrsti…
DrSc. Ján Babiak
V rozsiahlom rade spevavcov (Passeriformes) je aj čeľaď vrabcovité (Passeridae) a čeľaď vrchárkovité (Prunellidae). Tieto dve čeľade sa zdajú byť medzi sebou blízke svojou morfológiou a sfarbením peria, ale sú tu aj rozdiely. Tie základné sú definované životným areálom a spôsobom stravovania. O jednej či druhej čeľadi – len stručne.
Vrabce sú malé, ale robustne stavané operence hlavne hnedosivej farby Okrem toho väčšina druhov z rodu vrabcov sú priam bežné vtáčiky tohto prostredia, a pre každý druh so špecifickou čiernou kresbou na chrbte alebo hrudi. Majú hrubý kužeľovitý zobák vhodný na spracovanie (lámanie, drvenie) aj väčších zŕn semennej potravy. Ako spevavce majú jednoduchý, ale vždy prenikavo hlasný repertoár. Hniezdo si stavajú ako objemné a príliš neúhľadné bydlisko a občas ich stavia aj celá kolónia, niekoľko párov celkom blízko vedľa seba. Žijú v kŕdľoch, na rovine, sú hašterivé a nevyhýbajú sa blízkosti ľudských dedín.
Vrchárky sú podobné vrabcom, ale pôvodne žili vo vrchárskom prostredí (preto sú vrchárky) a len neskoršie sa pokúsili obstáť aj na rovine. Ich tenký zobák je dobrý znak, že sú v stravovaní odkázané na hmyz a na len drobné semiačka. Okrem toho sú plaché, aj v strehu na potravu najčastejšie sú prikrčené k zemi, a tak najčastejšie možno vidieť iba samca, keď spieva na konári. kým vrchárky sú u nás spravidla zriedkavé. Na vojvodinskom priestore možno často vidieť vrabca domového a poľného a zriedkavejšie aj vrabca obojkového. Vrchárku modrú možno spravidla vidieť len v období migrácií, kým vrchárka červenkavá je tu len zriedkavo.
VRABEC DOMOVÝ (DOMÁCI) – PASSER DOMESTICUS, Linné 1758
Je spoločník človeka od nepamäti. Vždy je prítomný v blízkosti jeho domov, príde za ním aj do miest, ale aj na vyššie nadmorské výšky. V minulosti hniezdil aj na stromoch, dnes si už skôr vyberie pukliny v domoch, ale búdky obsadzuje zriedkavo. Pre spolunažívanie s človekom je často prítomný aj v písomnej tvorivosti (v tom je Ľudo Ondrejov priam neprekonateľný), spomínaný je aj v mnohých porekadlách. Žiaľ, počet vrabcov v posledných rokoch nápadne ubúda, a tak aj to porekadlo: Radšej vrabec v hrsti, ako holub na streche už ani nebude také populárne. Je spoločenský a najčastejšie ho vidieť v kŕdľoch (občas aj počtom do 100, ale nie viac) a vie aj nahustene hniezdiť. Rozšírenie: Je to pôvodne eurázijský vtáčik, samostatne rozšírený aj v úzkom pásme severnej Afriky a ľudským pričinením introdukovaný do oboch Amerík, južnej Afriky a východnej Austrálie. Ako stály vták sa nesťahuje a len v zime z drsnejších regiónov prelieta na pre život vhodnejšie priestory, alebo sa pred ňou uchýli do bydlísk človeka (stajne, ciene, povala...). U nás je jeden z najčastejších vtákov, ale ľudským pričinením ho čoraz viac ubúda.
Biotop: Obýva poľnohospodársku krajinu, vždy okolo ľudských obydlí, a to znamená aj hospodárske dvory a sady. Pritom preferuje staršie (bútľavé) stromové nahustenie, ovocné sady, ale aj kroviny. Možno ho vidieť v krovinách vedľa ciest, lebo tam ľahko nájde rozsypané semiačka, a v húšťave ľahko nájde záchranu pred predátormi. Ten fakt však sugeruje aj predpoklad, že pôvodne žil v kríkovom poraste a plodné plochy mu boli dobrá špajza.
Rozlíšenie: Sfarbením peria je dimorfný (samček sa líši od samičky). Samček má chrbát tmavohnedý, s charakteristickou čiernou kresbou. Vrch hlavy (čiapočka) je sivý, uzdička, podbradník a zobák sú čierne, kým líca a bruško sú jasné sivé. Samička má hlavu a chrbát žltohnedé, pásik v predĺžení oka je žltobiely
a zobák žltý. Mláďatá sa vyliahnu nahé, ale od páperia cez juvenilne žltohnedé operenie do zimy získajú materský šat. Hniezdenie: Priestor pre reprodukciu je neporiadna kôpka vetvičiek a slamy, s dutinou v strede vystlanou mäkkou podstielkou. Miesto hniezdenia je vo výklenkoch v stene, na podstreší alebo priehlbine či väčšej pukline na stene. Možno ho vidieť, ako si v podnájme pod hniezdom bociana nájde priestor pre svoju znášku, alebo to urobí v prisvojenom hniezde belorítky. Hniezdi 2 – 3 (4) ráz ročne v období od apríla do augusta. Samička znáša 4 – 6 (7) belavých až zelenkastých vajíčok s riedkou alebo až hustou škvrnitosťou sivej alebo hnedej farby. Inkubácia trvá Vrabec domový – samček 11 – 14 dní, hniezdna starostlivosť 12 – 18 dní. A potom už nasleduje posledná príučka pre život v prírode. Potrava: Je všežravec a konzumuje hmyz, rôzne semiačka, obilie, ale aj mladé púčiky a výVrabec domový – samička honky. Z plodov sú to bobule a ovocie. Často sa stravuje pri krmoviskách, kontejneroch a keď toho niet, za semiačkami vyletí aj do poľa. Mláďatá chová skoro výlučne hmyzom. Hlas: Je to hlučný vták. Hlási sa prenikavým „dživ“, „čilp“. Vie aj švitoriť (jednoslabične), napr. „čilp-čev-čelp-čirp...“ Varovný hlas je „čerrrr“.
Vrabec poľný
VRABEC POĽNÝ – PASSER
MONTANUS, Linné 1758
Je eurázijský vtáčik. V Európe ho niet na Islande, v severnom Škandinávsku, v západnom Škótsku a centrálnom Írsku. Nesťahuje sa, iba v lete svoj hniezdny areál trochu posúva na sever. U nás nie je taký častý, ako jeho predchádzajúci rodák, ale nie je zriedkavý. Najčastejší je v údoliach riek, na Telečke a na okrajoch Deliblatskej piesočiny. V podhorí je zriedkavejší. Jeho biotop je kultúrna krajina, okraje lesov, parky, stromoradia, živé ploty, kroviny, sady a parky. Avšak v poli už nie je doma, lebo pre nové agroopatrenia (komasácia a vyklčovanie lesného porastu) je nútený hľadať si nové bydlisko – v dedinách alebo na ich okraji. Je trochu menší a sfarbením peria sa podobá samčekovi vrabca domového. Od neho sa rozlišuje iba tým, že
Vrabec obojkový
má belšie líca a záväznú čiernu škvrnu v strede (pod okom), nemá sivú čiapočku a čierny podbradník je menší. Samička je skoro identicky sfarbená ako samec. Hniezdi hlavne v dutinách a vtáčích búdkach. Dutinu spravidla používa ako svoje dlhšie bydlisko aj mimo hniezdenia. Samček vie byť aj polygamný. Frekvencia hniezdenia je 2 (3) ráz v roku (apríl – júl). Znáška 5 – 6 belavých vajec s tmavými škvrnami. Inkubácia trvá 12 – 14 dní. Mláďatá vyletujú už po 2 – 3 týždňoch.
Živí sa hmyzom, semenami tráv bylín. Zo semien osobitne preferuje obilniny, konope, slnečnicu, a keď dozrie, aj ovocie, ale konzumuje aj odpadky. Volá vysokými tónmi v rýchlom tempe: „čip-čip“, „tek-tek“, „cju-vit“. Aj keď čviriká, robí to rýchle.
VRABEC OBOJKOVÝ –
PASSER HISPANIOLENSIS, Temminck 1820
Je to operenec pobrežia Stredozemného mora. V južných častiach má celoročný areál, ale v severnej časti tohto mora aj na Balkáne má areál letného hniezdenia. Podunajsko je hranica jeho hniezdenia, ale roky má tendenciu šírenia areálu na sever. Táto populácia je sťahovavá a zimuje v južnej časti Stredomoria a v Mezopotámii. U nás je zriedkavejší, ale spravidla prítomný. V menšom počte ho možno vidieť aj na hniezdení v strednom a južnom Banáte. Jeho biotop sú vysoké kroviny a remíze, aj vrbiny v blízkosti vodných plôch atď. Je výraznejšie vzorkovaný ako samček vrabca domového. Od neho sa líši výrazne bielym lícom a tmavším chrbtom. Aj hruď mu je výrazne čierna, boky jarabé a spodné bruško hnedavé. Po párení tieto pohlavné charakteristiky sú menej výrazné. Samička je obyčajne tmavší variant samičky vrabca domového. Aj dospievajúce mláďatá majú materský šat.
Pári sa monogamne a hniezdi v kolóniách, veľmi často svoje hniezdo postaví ako nadstavbu na cudzích hniezdach na stromoch a stĺpoch, zriedkavejšie v krovinách. Pozorovaný bol aj ako podnájomník v rámci hniezd väčších vtákov. V priebehu jednej sezóny má najčastejšie dve hniezdenia. Počet vajíčok v znáške je 4 – 6. Vajíčka sú belavé so zeleno-čiernymi škvrnami. Čas hniezdenia je apríl – júl. Ostatné je ako u jeho rodákov. Stravuje sa semiačkami a bezstavovcami, ktoré nájde na zemi alebo v kroví a na strome. Hlási sa podobne ako vrabec domový, ale vyšším, zvonivejším tónom. Často spieva či šteboce „čili-čili-čili...“.
VRCHÁRKA (VRCHOPENICA) MODRÁ – PRUNELLA MODULARIS, Linné 1758
Je hlavne európsky vtáčik. Má celoročný pobyt v západnej a južnej Európe, ale aj v severnej časti Malej Ázie. Umele introdukovaná je aj na Novom Zélande. Sťahovavá časť populácie na jar koncom marca priletí do svojho hniezdneho areálu – do strednej a severovýchodnej Európy, aby v jeseni začiatkom októbra odletela do priestoru severných
Vrchárka modrá
oblastí Stredozemia a bližšieho okolia Čierneho mora. Jej biotop je horské prostredie, a to: okraje zmiešaných a ihličnatých lesov a bohatý podrast hájikov, živých plotov, členených záhrad a parkov. Dnes má tendenciu hniezdenia aj na nížine. Na našich priestoroch hniezdenie nie je zaznamenané, ale v zime zlietne aj na nížinné priestory, a tak ju u nás možno vidieť aj na zimovaní, ale aj ako transmigranta zo severných oblastí.
Je trochu menšia od vrabca. Hlavu a hruď má modrosivú (popolavú), chrbát hnedý (tmavo čiarkovaný). Samec a samička sa farbou peria nerozlišujú. Mladé vtáky sú tmavšie a po celom tele výrazne čiarkované. Na jar a v lete sa živí hlavne hmyzom a pavúkmi, v jeseni a cez zimu konzumuje bobule a drobné semiačka. Počas toku hlási sa
vábivo „di-di“ alebo „ti-ti“, varovný znak je „psííít“, alebo „tíh“, pri letení komunikuje s „tihihihi“. Spevné modulácie má skvelé (preto nosí aj druhotné meno – moduláris), napr.: „tytellitytelletitytelitotelitelleti“.
VRCHÁRKA ČERVENKAVÁ (ČERVENKASTÁ) – PRUNELLA COLLARIS, Scopoli 1769
Je vták vysokohorských masívov v Ázii a Európe. V našom najbližšom okolí sú také pohoria Karpaty a bosniansko-srbské Dinaridy. Teda biotop tejto vrchárky sú strmé, nízko porastené, skalnaté úbočia na väčšej nadmorskej výške. Nie je sťahovavá, ale v zime zlieta do dolín a tak naozaj výnimočne zalietne aj na naše priestory. Je väčšia aj tmavšia od svojej rodáčky. Hlava a chrbát je sivý, na chrbte má čiernohnedé pásy a na krídlach hrubý čierny pruh. Podbradník je jasný a prúžkovaný. Bruško má čer-
Vrchárka červenkavá
veno-hnedé, tiež pásavé. Letný a zimný šat je trochu odlišný. Pohlavie sa podľa šatu nedá určiť. Konzumuje hmyz, pavúky a semená. Hlási sa tlmeným drnčivým „drry-drry-drrip“ a tsčirr“. Spieva škrípavo, aj pískavo. Niekedy trilkuje aj počas letu. Fotografie: z internetu
DO VÁŠHO RECEPTÁRA Zemiakové guľky plnené mäsom
Suroviny:
Na zemiakové cesto: 1,5 kg očistených zemiakov, 1 cibuľa (menšia), 3 PL hladkej múky, 2 KL soli; Na mäsovú plnku: 500 g bravčovej krkovičky, 1 strúčik cesnaku, 1 KL mletej sladkej papriky, 1 KL majoránky, 1/2 KL oregana, 1/2 KL tymianu, 1/2 KL soli, 30 g zmäknutého masla; Na vrch: 200 g údeného bravčového bôčika (alebo slaniny); Ešte potrebujeme: 3 PL zemiakového škrobu na posypanie plechu, 4 PL zemiakového škrobu na varenie, 4 KL soli
Takto sa to podarí: Krokvičku pokrájame na kocky a vložíme ju do vriacej osolenej vody, kde ju na miernom ohni, čiastočne zakrytú, povaríme zhruba 25 minút. Polovicu očistených zemiakov postrúhame najemno spolu s cibuľou, pridáme soľ (1 KL), premiešame a cez gázu alebo ľanovú utierku z nich vytlačíme všetku šťavu do samostatnej misky. Zemiakovú vodu nevylievame, necháme ju postáť v miske. Druhú polovicu zemiakov pokrájame na väčšie kocky a spolu s lyžičkou soli uvaríme domäkka. Scedenú a vychladnutú krkovičku pomelieme v mlynčeku na mäso spolu s cesnakom, zmiešame s koreninami, soľou, a aby zmes držala pohromade, pridáme aj zmäknuté maslo. Zo vzniknutej zmesi formujeme malé guľky, ktoré poukladáme na plech. Uvarené zemiaky scedíme, popučíme a pridáme k odšťaveným surovým zemiakom. K zemiakom pridáme múku (1 PL múky na 500 g zemiakov), tiež škrob, ktorý sa usadil na dne misky so zemiakovou šťavou (vodu zlejeme a pridáme len škrob). Rukou vypracujeme hladké cesto. Zo zemiakového cesta formujeme guľky zhruba dvojnásobne väčšie ako sú mäsové guľôčky. Do stredu zemiakovej guľky urobíme palcom jamku, vložíme do nej mäsovú guľočku a opatrne ju uzavrieme v ceste opätovným vyformovaním guľky. Naplnené zemiakové guľky odkladáme na plech, ktorý sme dobre vysypali škrobom. Vo veľkom hrnci zahrejeme 4 litre vody. Keď voda vrie, pridáme v troche vody rozmiešaný škrob (1 PL škrobu na 1 liter vody) a dobre ho rozmiešame vo vriacej vode. Vodu tiež osolíme (1 KL soli na 1 liter vody). Guľky zľahka obalíme v škrobe, na ktorom sú poukladané, a ešte ich raz vytvarujeme do tvaru guliek. Potom guľky vložíme do vriacej vody (nie viac ako 10 naraz), plameň stiahneme, aby voda len zľahka bublala. Guľky padnú na dno, nemiešame, len hrniec otočíme sem a tam, aby neostali prilepené na dne. Keď vyplávajú na povrch, varíme zhruba 5 minút a vytiahneme ich dierovanou lyžicou. Proces opakujeme so zvyšnými guľkami. Uvarené guľky servírujeme poliate upraženým bôčikom, ktorý sme pokrájali na kocky a opiekli dochrumkava na panvici. A tradične sa k nim podáva nakladaná zelenina – kyslé uhorky, cibuľa či kapusta.
Dunajské vlny
Suroviny: Na cesto: 150 g masla, 125 g kryštálového cukru, 4 vajcia, KL vanilkového extraktu, 190 g hladkej múky, 2 KL kypriaceho prášku, štipka soli, 1 PL kakaa, 1 PL mlieka, 300 g vykôstkovaných višieň z kompótu; Na krém: 400 ml mlieka, 1 balíček vanilkového pudingu, 2 PL kryštálového cukru, 100 g zmäknutého masla; Na polevu: 100 g horkej čokolády, 20 g kokosového oleja
Takto sa to podarí: Cesto: V miske spolu vyšľaháme zmäknuté maslo a cukor do bledej peny. Potom postupne (po jednom) zašľaháme celé vajíčka a nakoniec aj vanilkový extrakt. Následne do misky po tretinách preosejeme múku, kypriaci prášok, soľ a ďalej šľaháme hladké cesto. Polovicu cesta premiestnime do inej misky, kde doň zamiešame lyžicu preosiateho kakaa a lyžicu mlieka. Hlbší plech (22 x 22 cm) vymastíme kvapkou oleja a vyložíme papierom na pečenie, ktorý vďaka oleju lepšie priľne. Na dno navrstvíme a zarovnáme vanilkové cesto (bledé cesto), na ktoré opatrne rozotrieme kakaové cesto a v rovnomerných radoch zatáčame scedené kompótové višne cez obe cestá, čo v konečnom dôsledku vytvorí vlnový efekt v reze zákusku. Takto vyskladaný korpus upečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 20 až 25 minút. Necháme v plechu vychladnúť. Krém: Z mlieka, cukru a pudingového prášku uvaríme hustý krém, ktorý prekryjeme fóliou a necháme úplne vychladnúť. Maslo vyšľaháme do krému a postupne doň zašľaháme vychladnutý puding. Výsledný krém rozotrieme v rovnomernej vrstve na vychladnutý korpus a uložíme do chladu, aby stuhol (asi hodinu). Vrch zákusku potom polejeme nie horúcou polevou, ktorú sme vymiešali z roztopenej čokolády a kokosového oleja. Plech nakláňame, aby sa poleva rozliala po celom povrchu. Keď poleva trochu stuhne, pomocou špáradla/ špajle vytvoríme vlnkový vzor na povrchu čokolády a čiastočne aj krému a koláč vrátime do chladu na aspoň 6 hodín, ideálne cez noc.
Pečený lievanec (Pannkaka)
Suroviny: 270 g hladkej múky, 1 KL kypriaceho prášku, 1/2 KL soli, 3 PL cukru, 3 vajcia, 1 liter mlieka, 50 g masla, ovocie (nemusí byť)
Takto sa to podarí: Vo veľkej miske vyšľaháme vajcia, prilejeme mlieko a pridáme roztopené (nie horúce) maslo. K tekutým surovinám potom preosejeme múku, kypriaci prášok a soľ, prisypeme cukor a vymiešame tekuté, hladké cesto, ktoré prekryjeme utierkou a necháme postáť 30 minút. Rúru rozohrejeme na 200 °C. Cesto nalejeme na veľký plech, ktorý sme vystlali papierom na pečenie, a v tomto momente naň môžeme (nemusíme) rozsypať na kúsky pokrájané ovocie (napríklad jahody). Pečieme zhruba 25 až 30 minút, kým nebude krásne zlatohnedé. Cesto sa počas pečenia nafúkne, ale neskôr zase klesne a vytvorí lievanec. Pečený lievanec pokrájame na menšie kúsky a servírujeme posypaný práškovým cukrom s obľúbeným džemom či čerstvým ovocím a šľahačkou. Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová
POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 550 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra
Kultúra
Katarína Gažová
Miestny odbor Matice slovenskej v Kulpíne, portál kulpin.net a Slovenské vydavateľské centrum v piatok 11. februára v budove Základnej školy Jána Amosa Komenského usporiadali tradičný večierok Zima s knihou s prezentáciou knihy Webom do Kulpína autorky Kataríny Pucovskej.
V mene MOMS Kulpín návštevníkov večierka privítal tené mnohé dôležité udalosti a osobnosti, ktoré poznačili život tohto prostredia v rokoch 2007 až 2021. Ide o výber publicistických textov, ktoré Katarína zverejňovala v elektronickej forme na tejto webovej stránke. Založil ho jej syn Martin Pucovský v roku 2007 a vďaka jeho snahe a Kataríninej vytrvalosti portál je aktívny dodnes.
V príhovore Katarína Pucovská spomenula aj niektoré texty, ktoré sa do publikácie nevmestili. Knihu tvoria textu-
Hudobná časť programu: na gitare zahral Zoran Mitić
predseda Pavel Gaža. O svojej najnovšej knihe venovanej 15. výročiu web portálu kulpin. net pomenovanej Webom do Kulpína – Webom www.kulpin.
net zachytené udalosti Kulpína hovorila autorka Katarína Pucovská. Kniha je vlastne kronikou Kulpína, v ktorej sú zachy-
álna a bohatá fotogra cká časť. Vydavateľom knihy je Slovenské vydavateľské centrum a vydaná bola na sklonku roku 2021. Vydanie knihy podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Úryvky z knihy na večierku prečítali Viera Dorčová-Babiaková a autorka knihy. Večierok dotvoril Zoran Mitić hrou na giZáujem návštevníkov o knižnú produkciu SVC tare. Každý návštevník večierka dostal predstavenú knihu, a kto si to prial, autorka mu napísala venovanie. Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Báčsky Petrovec Vladimír Valentík v Kulpíne predstavil ich najnovšiu knižnú produkciu. Najprv sa zmienil o knihe Webom do Kulpína a pochválil, že sú v nej spracované najnovšie dejiny Kulpína, čo je dôležité pre dnešok, ale predovšetkým pre budúcnosť. Tento portál je podľa jeho mienky sledovaný v celom svete a kniha by mohla obsahovať až 300 strán textu, ale nakoniec je výber z tohto elektronického novinárstva zredukovaný na polovicu.
Po vlaňajšej prestávke Zimu s knihou v Kulpíne usporiadali 14-krát. Vlani SVC vydalo až 20 titulov a z toho 7 kníh pôvodnej slovenskej literatúry. Okrem iného V. Valentík spomenul knižný debut Annamárie
Účastníci a organizátori večierka v Kulpíne: Katarína Pucovská a Pavel Gaža
nedávno jubiloval – oslávil 60 rokov: Slovo a gesto a Pozor, dieťa na javisku!. Riaditeľ SVC hovoril aj o knižnom vydaní čerstvej doktorskej dizertácie Zdenky Valentovej-Belićovej Obraz Srbov v slovenskej literatúre a o zaujímavej knihe Kulpínčana Milana Kolarského z oblasti gastronómie Súbor jedál a stravovania v rodine Dunđerskej začiatkom 20. storočia. Nakoniec sa zmienil aj o dielach srbských autorov preložených do sloven-
Návštevníci literárneho večierka v Kulpíne
Boldockej-Grbićovej Provinčný weltschmerz, potom dve knihy divadelných hier Michala Babiaka, docenta estetiky na FF Univerzity Komenského v Bratislave, pôvodom z Kulpína, ktorý činy. Tituly z najnovšej knižnej produkcie SVC si mohli návštevníci večierka kúpiť na tvári miesta.
V PIVNICI ODZNEL SEMINÁR ZBOROVÉHO SPEVU Nová pieseň deviatykrát
Danica Vŕbová
Tradičný seminár, v rámci ktorého sa nacvičujú nové zborové piesne, podľa čoho seminár aj pomenovali Nová pieseň, každoročne organizuje Komorný zbor Nádeje v Pivnici. V minulom roku sa zo známych dôvodov nekonal a tohto roku jeho jedenásty ročník prebiehal v sobotu 12. februára v miestnostiach Komorného zboru Nádeje v Pivnici.
Keď niečo dobre funguje, netreba to meniť, a tak lektorom aj tohto ročníka, ako aj počas
Seminár mal frekventantov zo štyroch prostredí: zo Selenče, Šídu, z Lalite a Pivnice
nického cirkevného spevokolu a žiakov ZŠ 15. októbra v Pivnici v mene organizátorov najprv privítala predsedníčka Komorného zboru Nádeje Miluška Macková. Seminár pozostával, ako nám to v úprave J. Súdiho, Hojže, Bože Viliama Figuša-Bystréhoa Domov, autorská skladba Juraja Súdiho. Piesne sa nacvičovali pre každý hlas individuálne tak, aby každý jednotlivec bol stále zapracovacertom na Veľkonočný pondelok v pivnickom Dome kultúry.
Organizátori seminára vyjadrujú potešenie, že sa v kontinuite nácviku a skvalitňovania prednesu zborového spevu týmto
Lektorom všetkých ročníkov seminára Nová pieseň bol Dr. Juraj Súdi zo Selenče Tohtoročné školenie pozostávalo z dvoch dielní
všetkých predošlých bol Dr. Juraj Súdi zo Selenče. Účastníkov z Lalite, zo Šídu a zo Selenče, ako aj domácich Pivničanov, členov hostiteľského KZ Nádeje, pivlektor Juraj Súdi priblížil, z dvoch hudobných dielní, počas ktorých sa spracúvali štyri zborové piesne: Ja viem, že žije Ježiš môj, Kto mi dá sily Kristíny Royovej ný, a nechýbala ani prezentácia nacvičeného materiálu. Osvojený repertoár účastníci seminára v čele s Jurajom Súdim verejne odprezentujú príležitostným konpodujatím pokračuje, a zároveň pozývajú aj ostatných záujemcov, aby sa do tohto podujatia nabudúce zapájali.
Olinka Glóziková-Jonášová
Vstredu 9. februára v Digitálnom mládežníckom stredisku, ktoré sídli v Mestskej knižnici v Novom Sade, boli predstavené kultúrne obsahy Obce Kovačica.
Na úvod prítomných privítal Aleksandar Jokanović, riaditeľ knižnice, a o kultúrnej činnosti v roku 2022 hovorili Branislav Atanacković, predseda Rady pre kultúru Obce Kovačica, Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici, Slobodan Stevanovski, riaditeľ Obecnej knižnice, Svetislav Zakić, riaditeľ Domu kultúry Mihajla Pupina v Idvo-
Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, predstavila činnosť galérie
re, a Dragoljub Cucić, riaditeľ Regionálneho centra pre talenty v Pančeve. galérie, ale aj o jej súčasných členoch. Predstavila teda doterajšiu činnosť, ale aj plány na aktuálny
Záber z monodrámy Pupin – istorija velikana
A. Žolnajová-Barcová sa vo svojom príhovore zmienila o histórii insitného umenia v Kovačici, o založení Galérie insitného umenia a o priekopníkoch insitného umenia v Kovačici, o najznámejších predstaviteľoch rok. Zmienila sa aj o početných cenných uznaniach, ktoré táto jedinečná galéria získala za doterajšiu prácu. „Galériu sme predstavili aj výstavou, ktorá pozostáva z 34 obrazov. Sú to olejomaľby na plátne a jedna intarzia. Predstavené sú diela priekopníkov insitného umenia Martina Palušku a Jána Sokolu obrazov bola tu sprístupnená do 18. februára.
Predstavené bolo aj Múze-
Prítomných privítal Aleksandar Jokanović, riaditeľ Mestskej knižnice v Novom Sade
a najznámejších predstaviteľov galérie – Martina Jonáša, Zuzany Chalupovej a Jána Kňazovica. Okrem ich tvorby predstavených bolo 23 obrazov súčasných členov,“ vysvetlila A. Žolnajová-Barcová. Spomenutá výstava um Mihajla Pupina v Idvore a súčasťou prezentácie bola aj monodráma Pupin – istorija velikana v predvedení a réžii Fuada Tabučića a scenáristky Ružice Vasićovej.
Foto: z archívu GIU
STARÁ PAZOVA Poeticko-hudobný večierok
Anna Lešťanová
V organizácii staropazovskej Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića sa v stredu 9. februára konal zaujímavý poeticko-hudobný program. Na prvom tohtoročnom stretnutí milovníkov kníh v knižnici predstavili tu novú básnickú zbierku Vlada Kanića Diery v duši, ktorá vyšla vlani aj po slovensky v preklade Martina Prebudilu. Vydavatelia knihy sú Spolok Srbov na Slovensku a Srbské kultúrno-informačné centrum, kým výkonným vydavateľom je Prometej v Novom Sade. O tejto básnickej zbierke hovorili autor V. Kanić a prekladateľ M. Prebudila, ktorí na ukážku paralelne čítali úryvky tak v slovenskom, ako aj v srbskom jazyku, ktoré sú publikované v zbierke Rupe u duši. Poetickú adaptáciu prekladu v slovenskom jazyku mal na starosti Miroslav Demák. V. Kanić (1941) okrem tejto zbierky doteraz vydal štyri ďalšie básnické tituly: Diery v syre (2007), Taurunumiády (2009), Diery v hlave (2016) a Krkom cez harmanček (2019). Spomenutý autor detstvo a mladosť prežil v rodnom Zemune pri Dunaji a po speváckom vystúpení na festivale Belehradská jar odišiel spievať do klubov v Nórsku. S podpísaným dvojmesačným kontraktom zostal tam – 40 rokov. Spieval so svojím orchestrom a neskôr, keď si založil rodinu, pracoval tam ako stavebný expert. Kanić je známym spevákom a skladateľom a medzi jeho najznámejšie skladby patria Ima jedan kućerak u Sremu (Je jeden domček v Srieme)
Vlada Kanić na literárnom večierku v pazovskej knižnici
a Dnes nie je moja nedeľa. A práve tieto a iné piesne si mohli v jeho prednese vypočuť aj návštevníci tohto literárneho večierka. S gitarou v ruke zaspieval aj pieseň v nórskom jazyku a tento – teraz dôchodca žijúci v Zemune sprítomnil aj svoj niekdajší život v tejto krajine. Ako spevák a skladateľ vniesol nostalgiu do svojho mesta a sriemskej roviny v asi 40 tamburášskych piesňach, ktoré vyšli aj na zvukových nosičoch. V čase, keď písal texty piesní pre svoju hudbu, začal publikovať aj poéziu. „Stručne povedané, Vlada Kanić, pestovateľ nežnosti, strážca sriemskych a zemunských zákutí, hudobník, ktorý tamburu ladí srdcom, túto knihu, spočitujúc diery (nádhery a nevery), podpisuje svojou dušou a vo všeobecnom šialenstve v čase dokazuje, že aj z lásky sa dá pekne žiť. Kanićove básne majú antologickú silu. Bez otázok vstupujú do pamäti, a ak by som mohol, predpisoval by som ich namiesto antidepresív,“ uvádza okrem iného Goran Lazović vo svojej recenzii.
