Vymenovali Begečskú jamu za chránené územie

Týždeň

UDELILI ZMLUVY O FINANCOVANÍ Pre 22 menšinových médií 390 miliónov dinárov

Jasmina Pániková

Tlačené médiá v jazykoch národnostných menšín, ktorých zakladateľmi sú národnostné rady, aj v tomto roku môžu počítať s nančnou pomocou pokrajinskej vlády. Vo štvrtok 10. februára zmluvy o nancovaní prebrali deviati riaditelia ustanovizní: Magyar Szó, Hét Nap, NVU Hlas ľudu, NVU Ruske slovo, Bunevské informačné stredisko, NVU Hrvatska riječ, NVU Libertatea, NVU Ridne slovo a NVU Macedónske informačné a vydavateľské stredisko.

Ako povedala Dragana Miloševićová, pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, v tomto roku pre 22 tlačených médií vyčlenili 390 miliónov dinárov. Na rozhodnutie zvýšiť prostriedky

Zmluvu o financovaní prebrala aj riaditeľka NVU Hlas ľudu Milana Arňašová Radićová

podľa jej slov vplývala aj cena papiera, ktorá v poslednom období veľmi zdražela. „Som hrdá, že som členkou tejto vlády, ktorá má pochopenie pre všetky vaše potreby a ktorá to ukazuje od roku 2016. Vtedy rozpočet pre menšinové médiá vynášal 264 miliónov dinárov a teraz sme ten rozpočet zvýšili na 390 miliónov dinárov. Som rada, že sme dodržali slovo, ktoré sme dali

Z 25. ZASADNUTIA ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD Begečskú jamu vymenovali za chránené územie

Danuška Berediová-Banovićová

Na zasadnutí Zhromaždenia Mesta Nový Sad vo štvrtok 10. februára na rokovacom programe boli hlavne urbanistické plány.

Medzi urbanistickými plánmi bol aj plán detailnej regulácie blokov medzi ulicami Šafárikovej, Jevrejskej a Uspenskej v Novom Sade, lokalita v Ulici Šafárikovej č. 4.

Okrem urbanistických plánov na rokovacom programe bola aj správa o realizácii Programu investičných aktivít Verejného

Na rokovacom programe boli hlavne urbanistické plány

v roku 2016, keď sme preberali pokrajinskú administráciu, a to je, že budeme vašou silnou podporou,“ povedala Miloševićová. „Politikou vlády Srbska, teda aj pokrajinskej vlády, je včasné a objektívne informovanie občanov, čo menšinové médiá aj robia. Za to sme vám veľmi vďační. Zároveň sme týmto spôsobom dokázali, že budeme vašou silnou oporou, čo sa ukazuje aj každoročným zvýšením nančných prostriedkov,“ uzavrela.

Zmluvu o financovaní NVU Hlas ľudu prebrala riaditeľka ustanovizne Milana Arňašová Radićová, ktorá sa poďakovala za doterajšiu pomoc, ako aj zvýšenie prostriedkov, ktoré, ako povedala, veľa znamená pre fungovanie ustanovizne.

Preberajúc zmluvy aj ostatní riaditelia zdôraznili, že si pomoc pokrajiny veľmi vážia, lebo, ako povedali, bez nej by existencia menšinových médií bola ohrozená. Práve partnerský vzťah medzi štátom a menšinovými médiami ocenili ako veľmi dôležitý v zachovaní národnej identity na tomto priestore.

podniku Športovo-podnikateľské stredisko Vojvodina za rok 2021. Schválili aj správu o realizácii programu ekonomického zotavenia zo vzniknutej škody v dôsledku zmenšených príjmov, ako následok pandémie koronavírusu, na základe ktorej v minulom roku z rozpočtu Mesta Nový Sad tomuto verejnému podniku bolo vyčlenených 94 miliónov dinárov ako priebežné subvencie.

Výborníci a výborníčky schválili aj návrh rozhodnutia o vymenovaní Parku prírody Begečská jama za chránené územie. Ochranné pásmo Parku prírody Begečská jama sa rozprestiera na 387,75 ha. Na základe tohto návrhu určujú sa opatrenia ochrany, spôsob vykonávania hospodárskych činností a používanie prírodných hodnôt parku prírody. Určuje sa aj správca, ako aj spôsob spravovania a zdroj nancovania.

STARÁ PAZOVA Schválené nančné plány ustanovizní a miestnych spoločenstiev na rok 2022

Anna Lešťanová

Výborníci staropazovského lokálneho parlamentu na 17. zasadnutí, ktoré sa konalo vo štvrtok 10. februára, väčšinou hlasov schválili kompletný rokovací program, pozostávajúci Červeného kríža Stará Pazova, Strediska pre kultúru Stará Pazova, Turistickej organizácie Obce Stará Pazova, PU Poletarac Stará Pazova a PU Radost Nové Bánovce) a všetkých desiatich miestnych spoločenstiev na území Staropazovskej obce.

Výborníci Zhromaždenia obce Stará Pazova

z 26 bodov. Dominovali programy práce a nančné plány viacerých verejných ustanovizní (Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića, DZ Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja, Na schôdzi vo veľkej obecnej zasadačke sa zúčastnilo 44 výborníkov (z úhrnne 53), ktorí poskytli súhlas aj k angažovaniu externého revízora pre revíziu záverečného účtu rozpočtu Obce Stará Pazova za rok 2021. Lokálny parlament schválil, aby sa napravil i chybne napísaný názov ulice v Starej Pazove. Iniciatívu za zmenu názvu ulice podalo Miestne spoločenstvo Stará Pazova, lebo jestvuje nezrovnalosť v názve ulice, ktorá sa v Službe pre kataster nehnuteľností eviduje pod názvom Janka Sýkoru. Po zmapovaní celkovej situácie patričná komisia rozhodla, že je správny názov Ulica Jána Sýkoru, ktorý bol prvobojovníkom v druhej svetovej vojne a prvý Slovák – Staropazovčan, ktorý sa pripojil k partizánom v NOB.

Výborníci vymenovali členov Školského výboru Technickej školy v Starej Pazove z radov lokálnej samosprávy a predĺžili mandát Dragane Milašovej ako

Predsedníčka ZO Nataša Mićićová (v strede), podpredseda Branko Kabić a tajomníčka Vesna Jovanovićová

úradujúcej riaditeľke Ľudovej knižnice Dositeja Obradovića v Starej Pazove a zástupcovi verejnej prokuratúry Aleksandrovi Marinkovićovi z Belegiša. V rámci doplnkového bodu výborníci prerokovali aj o návrhoch výborníckych skupín v Zhromaždení obce Stará Pazova na vymenovanie členov Volebnej komisie Obce Stará Pazova. Na zasadnutí sa zúčastnil aj predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović so spolupracovníkmi.

NA ZHROMAŽDENÍ OBCE BÁČSKY PETROVEC Vymenovali volebnú komisiu

Katarína Gažová

Vporadí 19. zasadnutie lokálneho parlamentu Obce Báčsky Petrovec usporiadali po súrnom postupe v piatok 11. februára. Po schválení zápisnice z predchádzajúceho 18. zasadnutia Zhromaždenia obce Báčsky Pet-

rovec, ktoré bolo 29. decembra 2021, na rokovacom programe mali iba dva body. Najdôležitejším bodom zasadnutia bolo posúdenie návrhu a vynesenie uznesenia o vymenovaní predsedu, členov a tajomníka Volebnej komisie Obce Báčsky Petrovec. Nedávno nadobudol platnosť nový zákon o lokálnych voľbách, preto do 11. februára bolo treba vymenovať Volebnú komisiu Obce B. Petrovec v súlade s novým zákonom. Predseda ZO B. Petrovec Ján Jovankovič vysvetlil, že tajomníka volebnej komisie a jeho zástupcu navrhuje sám Predseda Zhromaždenia obce B. Petrovec predseda zhromaždenia. Ján Jovankovič (zľava) viedol zasadnutie lokálneho parlamentu Na miesto tajomníka Volebnej komisie Obce B. Petrovec Ján Jovankovič navrhol Vladislava Tárnociho, ktorý je v tejto obci verejný právny zástupca, a Dušana Rašetu za zástupcu tajomníka. Obaja sú právnici, čo sa aj požaduje.

Na členov Volebnej komisie Obce B. Petrovec návrhy podávali výbornícke skupiny: Srbská pokroková strana (SNS) za predsedu navrhla Predraga Bojanića z Maglića a za zástupcu predsedu Jaroslavu Čániovú-Jevićovú z Báčskeho Petrovca, Soňu Ďurišovú z Hložian za členku a Jána Huďana, tiež z Hložian, za zástupcu člena volebnej komisie, Zdenku Tomanovú z Báčskeho Petrovca za členku a Samuela Šuľana z Báčskeho Petrovca za zástupcu člena.

Zo Socialistickej strany Srbska (SPS) boli navrhnutí: Dragan Baranji z Maglića za člena a Nikola Preradović, tiež z Maglića, za zástupcu člena.

Strana Jednotné Srbsko (JS) za člena Volebnej komisie navrhla Danielu Čelovskú z Kulpína a za zástupcu člena Annu Peťkovskú, tiež z Kulpína, potom Miroslava Zorňana z Kulpína za člena a za zástupcu člena Alenu Milijićovú z Báčskeho Petrovca.

Ako samostatní členovia komisie boli navrhnutí Milan Medić z Maglića ako člen a Juraj Červenák z Hložian ako zástupca člena.

Všetky spomenuté návrhy Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec jednohlasne schválilo a tak vymenovalo Volebnú komisiu Obce Báčsky Petrovec pre nadchádzajúce voľby.

Záverečný bod schôdze boli výbornícke otázky. Nikto však z výborníkov nepoložil ani jednu otázku.

Týždeň

Z PIETNEHO SPOMIENKOVÉHO STRETNUTIA V PADINE Zahrmelo nad Padinou

Olinka Glóziková-Jonášová

Prečo tak zahrmelo nad Padinou? – je otázka, ktorú si minulý týždeň položil nejeden obyvateľ Padiny, ale aj okolitých dedín a možno aj ľudia v ďalších slovenských vojvodinských prostrediach. Padinu za necelých šesť mesiacov opustili piati kultúrni dejatelia, činní a všestranní ľudia na poli umenia, kultúry a vôbec vo všetkých spoločenských sférach života.

V piatok 11. februára sa konalo pietne spomienkové stretnutie na počesť jedného z nich, ktorý nečakane a po krátkej chorobe opustil tuzemskú púť. V kinosále padinskej ZŠ maršala Tita, v ktorej zosnulý triedny učiteľ nižších ročníkov Janko Kolárik pracoval, sa zišli početní Padinčania, ale aj tí spoza chotára, rozlúčiť sa s ním navždy a minútkou ticha uctiť si pamiatku na neho.

O jeho činnosti v škole, ale aj o jeho živote hovorila Mária Galasová, riaditeľka padinskej školy, ako aj kolegyne profesorky slovenčiny Jana Štaubová a Zuzana Kotvášová a Katarína Kotvášová, profesorka srbčiny.

V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorej bol Janko Kolárik členom, ale aj predsedom Výboru pre vzdelávanie, sa prihovorila predsedníčka Libuška Lakatošová, v mene Matice slovenskej v Srbsku,

ktorej bol Kolárik tiež dlhodobým členom, ale aj predsedom Miestneho odboru MS v Padine a podpredsedom MS pre Banát, hovoril Branislav Kulík, predseda Matice slovenskej v Srbsku Branislav Kulík. Primeranú báseň prečítala Svetlana Zolňanová, členka Výkonnej rady NRSNM poverená oblasťou vzdelávania, kým príležitostnú pieseň zaspieval Juraj Súdi, člen NRSNM. V mene Miestneho spoločenstva v Padine, v ktorom Kolárik zastával funkciu predsedu Rady MS, slova sa ujal Martin Ďuriš, ktorý zároveň prečítal aj telegramy zbrataných miest zo Slovenskej republiky. Sprístupnená bola aj kondolenčná kniha Prítomní sa po skončení pietnej slávnosti mohli zapísať aj do kondolenčnej knihy, po čom sa vybrali na padinský cintorín, kde Janka Kolárika vyprevadili na poslednú cestu. Táto krásna dedina, ktorej neraz

IN MEMORIAM

Judr. Eduard Kukan

1939 – 2022

Dňa 10. februára vo veku 82 rokov zomrel bývalý minister zahraničných vecí, poslanec Národnej rady SR a Európskeho parlamentu JUDr. Eduard Kukan. Bol slovenský politik a diplomat. V rokoch 1994 a 1998 – 2006 bol trojnásobným ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky. Bol tiež poslancom Európskeho parlamentu a Národnej rady SR.

Učil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave na Katedre medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov. V roku 1993 získal čestný doktorát na Upsala College v New Jersey. Bol tiež držiteľom titulu doktor honoris causa z Petrohradskej štátnej univerzity a členom výboru poradcov v Global Panel Fundation.

Eduard Kukan sa narodil 26. decembra 1939 v Trnovci nad Váhom. V roku 1964 absolvoval štúdium na Štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov v Moskve. Titul doktora práv získal na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po skončení vysokej školy nastúpil na Ministerstve zahraničných vecí Československej socialistickej republiky (ČSSR) v Prahe, kde najskôr pracoval v teritoriálnom odbore krajín subsaharskej Afriky, potom na sekretariáte ministra zahraničných vecí ČSSR. Ďalej bol riaditeľom odboru krajín subsaharskej Afriky a riaditeľom odboru krajín Latinskej Ameriky. Pôsobil vo viacerých funkciách na československých veľvyslanectvách v Lusake, vo Washingtone a Addis Abebe. V roku 1990 bol vymenovaný za veľvyslanca – stáleho predstaviteľa ČSFR (Česká a Slovenská Federatívna Republika) pri OSN v New Yorku.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ju v rokoch 1993 – 1994 zastupoval ako veľvyslanec – stály predstaviteľ pri OSN. Na 48. Valnom zhromaždení OSN ho zvolili za predsedu Výboru pre humanitné, sociálne a kultúrne záležitosti.

Zastupoval Slovensko pri rozhodujúcich rokovaniach v období, keď krajina vstupovala do Európskej únie a do NATO. V roku 1999 ho generálny tajomník OSN kladieme epiteton „najslovenskejšia“ dedina vo Vojvodine, skutočne za posledných šesť mesiacov stratila šikovných predstaviteľov svojho prostredia. Prvý z radov kultúrnych predstaviteľov Padiny odišiel Martin Pap, insitný maliar, onedlho v rovnakom mesiaci októbri roku 2021 tuzemskú púť opustil aj Dušan Kereš, bývalý predseda MOMS v Padine. Už v novembri milovanú rodnú padinskú zem opustil aj herec Janko Hološ. Za ním v decembri sa Padinčania, ale aj všetci milovníci insitného umenia rozlúčili s najstarším maliarom a členom Galérie insitného umenia v Kovačici Padinčanom Michalom Povolným a v tomto roku odišiel aj všestranný predstaviteľ Padiny Janko Kolárik. Nazdáme sa však, že sa tieto mračná nad touto krásnou dedinou rozídu. Avšak na tých, ktorí ich poznali a vážili si ich osobnosť a dielo, zostáva, aby si uctievali a pripomínali to, čo pre ich menšinu a spoločnosť urobili. Nie iba spomínali a pripomínali, ale aby sa vzchopili a pokračovali v ich diele a vybrali sa po ich stopách, aby slovenskosť a kultúra či tradícia s odchodom takýchto ľudí neodišla s nimi do večnosti.

Ko Annan vymenoval za svojho osobitného vyslanca pre Balkán. Vroku 2009 sa stal poslancom Európskeho parlamentu

Sústrasť v spojitosti s úmrtím bývalého ministra Kukana vyjadril i srbský prezident, viacerí zástupcovia zahraničných veľvyslanectiev i slovenských inštitúcií v zahraničí, kým ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sprístupnilo kondolenčnú knihu na pamiatku bývalého trojnásobného šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana.

Eduard Kukan mal blízko aj so Slovákmi na Dolnej zemi. Obdivoval insitné umenie a podporoval zápis tohto jedinečného umenia na listinu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Neraz navštívil našu krajinu, ale aj Kovačicu.

Česť jeho pamiatke! Zdroj: pravda.sk Foto: sk.wikipedia.org

ogj

KLUB POĽNOHOSPODÁROV BÁČSKY PETROVEC Zimné prednášky zase po dvoch rokoch

Jaroslav Čiep

Naposledy cyklus zimných prednášok v Klube poľnohospodárov v Báčskom Petrovci zorganizovali predminulý rok. Trval od 15. januára do 28. februára 2020. Dokopy bolo 15 prednášok, kde sa vystriedalo 26 prednášateľov z rôznych oblastí, a to z osiva, ochrany rastlín, hnojiva, mechanizácie, bezpečnosti a zo zdravotníctva.

Zase sme v zimnom období. Keďže sú poveternostné podmienky viac než prajné a teplota vzduchu neraz prekročuje 10 stupňov Celzia, pre poľnohospodárov zimný čas väčších prázdnin a oddychu, ako aj čas na prípravu a plánovanie ďalšej výroby, sa pomaly končí. Predtým než sa rozbehnú po chotári, aj v tejto zimnej sezóne vedenie Klubu poľnohospodárov sa predsa vynasnažilo a koordinovalo nový cyklus zimných prednášok, s ktorými štartovali v stredu 9. februára. Aj v nasledujúcom období plánujú zachovať dynamiku prednášok. Stretnú sa každú stredu a piatok v predvečerných hodinách, aby sa spoločne zoznámili s novinkami v oblasti obrábania pôdy, osivovej ponuky, ponuky hnojív, a vôbec aby sa čím lepšie zorientovali v nie celkom priaznivom čase na sedliačenie.

Predseda petrovského Klubu poľnohospodárov Jaroslav Ušiak nám pri tejto príležitosti povedal: „Priebežne sa dohovárame s promotérmi a máme objednaných niekoľko prednášok dopredu. Aj tohto roku budeme mať prednášky z oblastí osiva, mechanizácie, ochrany rastlín. Mávame aj odborné prednášky o bezpečnosti. Z agentúry pre bezpečnosť nám prichádzajú a hovoria o problémoch v doprave, upozorňujú nás na nedopatrenia, aby sme si primerane udržiavali signalizáciu na mechanizácii, aby to bolo čím bezpečnejšie. Upozorňujú nás pri vychádzaní z chotára, aby sme na cesty nevynášali aj blato. Zvyčajne pri tej príležitosti prítomným delia aj trojuholníky pre

pomalé vozidlá, aby sa patrične označili vlečky a traktory, tiež delia re exné vesty. Podľa potreby k nám prichádzajú aj predstavitelia policajnej stanice a vysvetľujú nám, ktoré problémy sa javia, na čo nech dávame dôraz, aby sme v premávke boli čím bezpečnejší. Verím, že aj tohto roku bude rôznorodá ponuka prednášok pre našich členov.“ Ako sme postrehli v minulých rokoch, tieBudova, ktorú používa Klub poľnohospodárov, je opravená a o ňu sa starajú sústavne to prednášky sústavne sledovalo zo 70 – 80 ľudí. Okrem domácich Petrovčanov v sieni Klubu poľnohospodárov v Petrovci neraz sme postrehli aj záujemcov spoza chotára, z Kysáča a Kulpína. Všetci sem prichádzajú, aby získali osožné informácie, ktoré sú azda aj predpokladom lepšej, ľahšej a úspešnejšej poľnohospodárskej výroby.

STAROPAZOVSKÁ OBEC Prednášky pre poľnohospodárov

Anna Lešťanová

Poľnohospodárski výrobcovia z územia Staropazovskej obce mali možnosť vypočuť si prednášky na aktuálne témy a opýtať sa zamestnancov Poľnohospodárskej odbornej služby Sriemska Mitrovica všetko to, čo ich zaujíma ohľadom výroby, ktorou sa zaoberajú.

Prednášky sa uskutočnili v spolupráci s Obcou Stará Pazova, presnejšie Oddelením pre poľnohospodárstvo. S uctievaním epidemiologických opatrení zimné prednášky sa tohto roku realizovali vo Vojke, Surduku, Golubinciach a uzavreté boli v Starej Pazove vo štvrtok 10. februára v malej sále tzv. Bielej budovy na Námestí Dr. Zorana Đinđića.

Prednášateľmi boli odborníci z tejto služby, ktorá pôsobí v Meste Sriemska Mitrovica a v obciach Stará Pazova, Pećinci a Šíd, a hovorili na aktuálne témy, akými sú uskladňovanie a odvoz ambalážneho odpadu z prostriedkov, ktoré sa používajú na ochranu rastlín, technická prehliadka správnosti striekačiek a atomizerov (kalibrácia striekačiek), vzorkovanie obrábateľnej pôdy, evidovanie údajov do Knihy polí, prihnojovanie pšenice, jarná sejba...

Poľnohospodárov, ktorí sa chceli dozvedieť niečo viac o rastlinnej výrobe a aktualitách z tejto oblasti, v mene Oddelenia pre poľnohospodárstvo pozdravil Michal Hric a pripomenul, že základným cieľom usporadúva-

nia týchto prednášok je pomôcť poľnohospodárom, priblížiť im zákonné predpisy, ktoré nadobudli platnosť 1. januára bežného roku. Okrem prednášateľov Dr. Vladimira Marića a Dejana Stepanovića z Poľnohospodárskej odbornej služby Sriemska Michal Hric hovoril v mene Oddelenia pre poľnohos- Mitrovica prítomní boli podárstvo Obce Stará Pazova aj zamestnanci z Rozvojového fondu Vojvodiny – Staniša Stanišić a Dejan Slavujević, ktorí tamojším poľnohospodárom predstavili širokú paletu úverových výrobkov venovaných poľnohospodárskym gazdovstvám, právnickým osobám a podnikateľom.

BÁČSKY PETROVEC Na Klobásafeste 2022 súťažilo 82 družstiev

Jaroslav Čiep

Organizačný výbor Medzinárodného festivalu klobás − Klobásafest 2022, ktorý bol v Báčskom Petrovci v sobotu 12. februára 2022, môže byť nanajvýš spokojný s tohtoročnou edíciou gastronomického festivalu. a ďalšieho okolia. Spolu ich súťažilo ďalších 26 tímov zo Srbska (Kulpín, Hložany, Maglić, Silbaš, Kysáč, Futog, Stepanovićevo, Vojlovica, Stará Pazova, Belehrad, Pivnica, Gornji Breg, Subotica a ďalší), ale i 16 z okolitých krajín (Martin, Petrovce, Ratka, Polomka, Levice, Rovňany, Dolný Kubín zo Slovenska, Slovenský Komlóš

Víťazný tím s pohárom: Petrovskí evanjelici spolu s miestnym farárom Jánom Vidom

Tím Krutiarov tiež zabodoval

Spokojní môžu byť aj účastníci, a bolo tam rekordných 82 zo zahlásených 83 celkov. Tých bolo 40 z Petrovca, tiež z bližšieho a Abony z Maďarska, Rijeka z Chorvátska a Nadlak z Rumunska). Niektorí z nich mali aj viac tímov a viaceré z nich súťažili vo výrobe čerstvých klobás a vo vyprážaní škvariek. Okolo kotlov s nakrájanou slaninou sa krútilo 9 tímov a po vypražení škvarky sa rýchlo rozpredali. Ako bolo vidno, spokojní boli aj návštevníci podujatia, lebo sa sem húfne valili a pod veľkým stanom od toľkého sveta bolo až dusno.

Zúčastniť sa Klobásafestu bolo možné nielen ako člen súťažiaceho tímu, ale aj ako predajca vlastných výrobkov alebo len ako návštevník, ktorý ochutná kvalitu vyrobených klobás. Predajcov každým rokom pribúda a pri peknom slnečnom počasí mnohí sa prišli pobaviť, zaspievať si a zatancovať, hrať tombolu a prípadne vyhrať niektorú aj z prichystaných odmien. Všetci sa spoločne bavili pri hudbe skupiny Maks zo Selenče a pri ochutnávaní klobások, škvariek a ďalších zabíjačkových dobrôt. Totiž oceňoval sa aj vizuálny dojem, resp. prichystané stoly s množstvom tradičných zabíjačkových výrobkov, syrov, ale aj slad-

Ján Lačok, predseda Rady MS Báčsky Petrovec, Milana Arňašová Radićová, riaditeľka NVU Hlas ľudu a Jasna Šprochová, predsedníčka Obce Báćsky Petrovec

Matičiarkam z Rijeky pri mútení masla pomáhal redaktor z televízie

kých maškŕt a pečív, a bolo vidno, že mnohé tímy sa dôkladne pripravili, aby dobre zapôsobili, a tým zabodovali nielen u návštevníkov, ale aj u členov osobitnej komisie. Tú tvorili Anna Speváková, Ján Pavlis a Miroslav Častven. Rozhodli sa ocenenia rozdeliť takto: najmladší tím – Gelzenkirchen, najveselší – KUS Petrovská družina, najusilovnejší – Holker z Kanjiže a zo Senty, najkrajší – Predškolská ustanovizeň Včielka, najautentickejší – Záborskovci a Horehronci z Polomky, najelegantnejší – Susedovci, najstarší – Slovenka

Spolok petrovských žien sa aj tohto roku podieľal pri vyprážaní škvariek

Členovia hodnotiacej komisie po fotení mali plné ústa štipľavej pochúťky

z Rijeky, najpočetnejší – Seniori z Martina, ktorých zároveň vyhlásili aj za najväčších kamarátov podujatia.

Slávnostné otvorenie festivalu Klobásafest 2022 bolo za účasti petrovského richtára Jána Lačoka a predsedníčky obce Jasny Šprochovej, ktorá festival aj otvorila. Neskoršie v programe sme aj tohto roku mali možnosť sledovať zábavný bod – výrobu masla tradičným spôsobom, kde medzi sebou súťažili 4 celky: KUS Zvolen, Ymca Srbsko, Vojlovická družina a Matica slovenská z Rijeky.

Súťaž vo výrobe najlepšej praženej čerstvo vyrobenej klobásy oceňovala aj osobitná komisia, ktorá po ochutnaní vzoriek vyriekla aj svoj ortieľ. Ten na záver prečítali na javisku a tímom odovzdali diplomy so zlatou, striebornou alebo bronzovou medailou. O tom rozhodli: Vla-

Kuchárky PU Včielka vyhlásili za najkrajší tím

Petrovská družina ako najveselší tím: Rýchlo nadiať klobásy a potom tancovať ostošesť

dimír Dudáš, Pavel Tordaji, Ján Tancik, Milina Tanciková, Zdenko Fábry a Daniel Spevák.

Na záver vyhlásili najlepších výrobcov klobás. Prestížny putovný pohár sa dostal tímu Petrovskí evanjelici (tvorili ho Ján Melich, Ondrej Balca, Samuel Zelenák, Ondrej Zátroch, Pavel festivalu partnersky zvládli občianske združenie Klobásafest (pozostávajúce prevažne z členov bývalej zostavy Rady MSBP), Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec a Obec Báčsky Petrovec. Finančne sa kryli zo zdrojov miestnej a lokálnej samosprávy, združenia Klobásafest, Ko-

Komlóšania z Maďarska súťažili s dvoma tímami

Pucovský), ktorí sa stali absolútnymi šampiónmi súťaže. Do trojice najlepších celkov ešte patria Horehronci z Polomky zo Slovenskej republiky a Krutiari z Petrovca (Stanislav Hložan, munálneho podniku Komunalac a Turistickej organizácie Obce Báčsky Petrovec. Spoločnými silami zdolali organizáciu tohtoročného vydania festivalu a už zahlasujú aj ten v nasledujúcom

Do Petrovca pricestovali aj početní seniori zo Slovenska, z partnerského mesta Martin

Jaroslav Krnáč, Andrej Meleg, Martin Durgala, Stanislav Kukučka a Daniel Chalupka). Program moderovali Milan Hemela a Alexander Parkáni a konferenciersky text pripravila Anna Horvátová. Tohto roku organizovanie roku. Týmto činom sa im vlastne z roka na rok viac darí dostať petrovské prostredie ako viditeľnú destináciu na turistickú mapu regiónu, a tak zabezpečiť silný dôvod pre turistov, aby navštívili Petrovec.

SPOLOK VINÁROV A VINOHRADNÍKOV KULPÍNA Úspešná účasť na súťaži v Temeríne

Katarína Gažová

Tradične v januári sa vinári z kulpínskeho združenia zúčastňujú Medzinárodného veľtrhu vín v Temeríne. Aj tohto januára 2022 sa predstavili svojimi vzorkami vína. Tentoraz to bol 24. Medzinárodný veľtrh vína Temerín 2022, na ktorom Spolok vinárov a vinohradníkov Kulpína dostal rad pozoruhodných ocenení.

Súťaž v Temeríne je medzinárodného rázu a tohto roku v súťažnej konkurencii bolo až 523 vzoriek vína. Komisie vyhodnocovali viac kategórií vín: biele víno, červené víno, rosé, schiller víno, dezertné a ovocné víno. Výrobky kulpínskych vinárov boli ocenené v prvých troch kategóriách. Z ocenení sa udeľovali: veľká zlatá medaila, zlatá, strieborná a bronzová medaila, ako aj uznania.

Keď ide o biele vína, zlatou medailou boli ocenené vína z Kulpína: Vinárne Kuštra, Vinárne Dovičin za víno Morava, tiež Morava Vinárne Priatelia z Kulpína. Zlatú medailu získala aj Morava výrobcu Vinárne Miškár.

Strieborným ocenením boli ovenčené biele vína: Panonija výrobcu Jaroslava Žilu a víno Petra vyrobené vo Vinárni Na brigádu.

Maja Kolarská pomáha pri domácom spracovaní hrozna

Bronzové medaily získali biele vína: Marbiv výrobcu Radoslava Kolarského, Panonija a Kosmopolita, obe vyprodukovala Vináreň Plachtinský, biele víno Vinárne Na brigádu, víno Dunav, tiež tejto vinárne, ako aj Vináreň Dovičin za víno Panonija.

Keď ide o kategóriu červených vín, striebornú medailu za víno Vranac získal Jovan Aleksić z Ravného Sela, ktorý je tiež členom Spolku vinárov a vinohradníkov Kulpína. Bronzové ocenenia za červené vína z Kulpína získali: Radoslav Kolarski za víno značky Cuvée, Vináreň Na brigádu za víno Merlot, ako aj Jaroslav Žila, tiež za víno Merlot.

V kategórii rosé zlatou medailou sa ovenčil Kulpínčan Michal Fehér. Strieborné ocenenie v tejto kategórii získali rosé vína, ktoré vyprodukovali vinárne Na brigádu a Plachtinský.

Na medzinárodnej súťaži vín v Temeríne sa zúčastnili výrobcovia vín z viacerých prostredí zo Srbska, a to okrem Kulpína a Ravného Sela aj z Inđije, Bečeja, Báčskeho Jarku, Čurugu, Pan-

Dlhoročný vinár a vinohradník Branislav Plachtinský pri práci vo vinohrade

čeva, Bajše, Begeča, Crvenky, Iđoša, Turije, Kljajićeva, Palića, zo Zreňanina, Sombora a mnohých ďalších prostredí. Medzinárodný ráz veľtrhu tohto roku dala účasť aj vinárov zo Slovenska, z Chorvátska a veľkého počtu účastníkov z Maďarska. Podujatie 24. Medzinárodný veľtrh vína Temerín 2022 usporiadalo Društvo prijatelja bašte. Foto: z archívu kulpínskych vinárov Plachtinskovcov a Kolarskovcov

ŠÍD Jubilejná klobasiáda v znamení rekordu

Blaženka Dierčanová

Jubilejná dvadsiata piata Sriemska klobasiáda v Šíde bola v znamení rekordov: v súťaži o najlepšiu domácu údenú sriemsku klobásu bolo prihlásených až 80 vzoriek z celého Srbska a regiónu. Po rozhodnutí odbornej poroty, ktorá hodnotila vzhľad, vôňu, chuť a zloženie, bol za absolútneho šampióna vyhlásený výrobca Miloš Andrić zo Sriemskej Rače, ktorý povedal: – Na klobasiádu do Šídu chodievam pravidelne, ale nikdy som sa v súťaži nezúčastnil. Tento rok som na podnet kamarátov priniesol vzorku a bol som príjemne prekvapený víťazstvom. Každému môžem odporučiť, aby prišiel do Šídu ochutnať pravé, domáce klobásy.

Víťaz 25. klobasiády

Podujatie, ktoré trvá už štvrťstoročie, zorganizovalo Združenie Sriemska zabíjačka a klobasiáda v Šíde. Víťazom v mene organizátora odovzdal diplomy a poháre predseda združenia Stanislav Dierčan: – Tento rok sme dosiahli rekord: v súťažnej časti bolo prihlásených až 80 vzoriek z 26 dedín po celom Srbsku. Ako organizátori sme spokojní a myslím si, že sme si vybudovali značku. Naďalej sa budeme snažiť zachovávať tradíciu a prispievať k zvyšovaniu kvality tohto údeného mäsového výrobku.

Novinkou od tohto ročníka bolo verejné hodnotenie vzoriek za prítomnosti výrobcov, ktorí okrem bodovej listiny mohli získať užitočné rady na zlepšenie kvality údenín. Okrem Lazara Bošnjakovića, Miloša Popovića a Rastislava Struhára, členov poroty, ktorí už dlhé roky hodnotia vzorky klobás, sa novým, čestným členom poroty stal dlhoročný víťaz tohto podujatia, osvedčený výrobca kvalitných údeninových produktov Predrag Lemaić zo Šídu. Po vyhlásení víťazov bola organizovaná zábava, na ktorej, samozrejme, ponúkali chutné klobásky a dobré sriemske víno.