Hlas ľudu 9/2021 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Jubilejný 20. Medzinárodný deň materinského jazyka v Kovačici, ktorý sa tradične organizuje 21. februára, sa v tomto roku uskutočnil v trochu pozmenenej forme – online. Podstata však zostala rovnaká, texty, spev a príhovory účastníkov výstižne vysvetlili poslanie a podstatu pripomínania si tohto dňa. O. Glóziková-Jonášová

27. 2. 2021 | 9 /4948/

Uzávierka čísla: 24. 2. 2021

V Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci chystajú predstavenie Kebab v réžii Svetlany Gaškovej na text rumunskej autorky Gianiny Cărbunariu. Ak bude všetko v poriadku, premiéru si naplánovali na sobotu 6. marca tohto roku, a to vo vykúrenej sieni, keďže sa im podarilo zaviesť plynové vykurovanie. J. Čiep Foto: S. Gašková

V Spolku petrovských žien sa v aktuálnom roku chystajú dôstojne osláviť 100 rokov organizovaného ženského spolčovania a v ústrety storočnici sa chopili viacerých aktivít. Oslava by mala pozostávať z dvoch častí. Prvú plánujú zrealizovať v máji a druhú v novembri. Aj ich stánku, teraz už celkom vlhkému, sa azda dostane opravy a úpravy. J. Čiep

Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo aj v tomto roku otvoril viaceré súbehy. Medzi najaktuálnejšie patria: súbeh o pridelenie finančných prostriedkov na podporu mladých ľudí vo vidieckych oblastiach na území AP Vojvodiny, súbeh na spolufinancovanie investícií na obstaranie vybavenia na ochranu pred poveternostnými katastrofami, prvkov potrebných na založenie výrobných plantáží ovocných stromov, viniča a chmeľu, či súbeh na pridelenie finančných prostriedkov na spolufinancovanie nákladov na obstaranie strojov a zariadení pre ekologickú výrobu na území AP Vojvodiny. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Anna Francistyová Redakcia: Miroslav Benka, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Olinka Glóziková-Jonášová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová

Bude? Nebude? Anna Francistyová

ol 23. deň vo vlaňajšom septembri, keď Správna rada Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu na svojom zasadnutí schválila prekvapujúce rozhodnutie: nevymenovala do funkcie na mandátne obdobie osobu, ktorú práve ona pred rokom vymenovala do pozície úradujúceho vedúceho redakčného tímu... Dovolím si konštatovať, že sme sa rýchlo konsolidovali. Do prípravy novín sa vrátil ten ustálený pracovný ruch, dobrá nálada, dobrý pocit z každého nového čísla nášho týždenníka. Vánkom do plachiet nám bol ohlas z terénu, že sa čitateľom znovu noviny páčia, že sa do našej veľkej rodiny pomaly vracajú bývalí čitatelia, kolportérom sa hlásia i noví záujemcovia. Prispela k tomu aj dobrá spolupráca s riaditeľkou, ktorá práve vďaka členom našej správnej rady bola z pozície úradujúcej vymenovaná do „právoplatnej“ funkcie. V súlade s epidemiologickou situáciou primerane sme oslávili Deň Hlasu ľudu, povedľa redakčných povinností stihli sme si pogratulovať i k

oslavám kolegov, spolu sa tešiť z rodinných radostí. Nie je to len obligátne slovo na papieri, keď sme si v pláne na tento rok vytýčili, že prípadné ďalšie aktivity redakcie sa budú plánovať a realizovať v spolupráci s vedením NVU Hlas ľudu... A potom znovu prišiel 23. deň v mesiaci, tentoraz vo februári... Znovu zasadala naša správna rada a svojím rozhodnutím znovu anulovala svoju predchádzajúcu skalopevnú mienku. Päť zdvihnutých rúk rozkolísalo peň 76-ročného stromu. Päť hlasov stačilo na odvolanie riaditeľky, ktorá našla spoločný jazyk s kolektívom... Päť hlasov rozhodlo, že dosť bolo po dobrom. Ako sme uviedli v našom čerstvom utorkovom hlásení v online vydaní: Čas ukáže... Ale zamestnanci Hlasu ľudu (teda nielen členovia redakcie) si tentoraz zabezpečili píšťalky a neboja sa ich aj použiť. Zaväzuje ich na to vyše 300 odpracovaných rokov aktuálneho zloženia tejto našej ustanovizne, zaväzujú ich na to generácie zamestnancov všetkých profilov, ktorí svoje životy vtkali do 76-ročnej tradície Hlasu ľudu. Ktorá im bola a je srdcovou záležitosťou.

Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565

V tomto čísle TÝŽDEŇ

9 Musí prestať zvada

ĽUDIA A UDALOSTI

13 Počet dobrovoľných hasičov stúpa

KULTÚRA

28 Kebab v teplej sieni

ŠPORT

43 Nad Panóniou visia chmáry!

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 19 Nové súbehy AP Vojvodiny pre poľnohospodárov

Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Na titulnej strane: Prezident Srbska Aleksandar Vučić na Deň štátnosti 15. februára vymenoval zaslúžilých jednotlivcov, inštitúcie, ktoré prispeli k rozvoju našej spoločnosti. Veľká pocta sa dostala aj Slovenskému kultúrnemu centru Pavla Jozefa Šafárika, v mene ktorého vysoké uznanie od prezidenta prebrala predsedníčka Vierka Marčoková-Cerovská. Foto: Janko Cerovský

Doo Magyar SZO KFT, Nový Sad

• •

•

9 /4948/ 27. 2. 2021

Týždeň 

7 DNÍ

Situácia sa zhoršuje, ochranné opatrenia sa nerešpektujú Pripravil: Stevan Lenhart

pidemiologická situácia v Srbsku sa znovu zhoršuje, o čom svedčí zvýšenie denného počtu infikovaných koronavírusom. Túto skutočnosť potvrdila aj Dr. Verica Jovanovićová, riaditeľka Inštitútu pre verejné zdravie Batut, ktorá hosťujúc v rannom denníku RTS poznamenala, že o vážnosti situácie hovorí zvýšený počet hospitalizovaných osôb a čoraz viac prvých vyšetrení občanov v ambulanciách. V súvislosti s týmito okolnosťami Jovanovićová pripomenula: „Ešte stále trvá epidémia a záväzkom celej spoločnosti je kontrolovať ďalší prenos infekcie v rámci obyvateľstva. V opačnom prípade prichádzame do situácie, že zdravotnícky systém a celá spoločnosť sa stretávajú so zvýšením počtu infikovaných, čo je veľmi nebezpečné.“ Na novinársku otázku ohľa-

dom fungovania zdravotníckeho systému v tomto období Dr. Verica Jovanovićová odpovedala: „Zdravotnícka ochrana v nemocniciach sa už celý rok zakladá na fungovaní systémov Covid a non-Covid. Keď klesá počet infikovaných, snažíme sa posilniť kapacity non-Covid, lebo aj ochrana pacientov s inými chorobami je takisto veľmi významná a pokračuje v kontinuite. V tejto chvíli počet pacientov v špecializovaných nemocniciach v Batajnici a v Kruševci znovu stúpa, čo nie je dobrým ukazovateľom. A tiež je pri pacientoch zvýšená potreba umelej ventilácie, čo svedčí o vážnosti epidemiologickej situácie, čiže ide o nebezpečenstvo, na ktoré by sa muselo reagovať okamžite. Preto je potrebné nielen sledovať zvýšenie počtu infikovaných osôb, ale aj úroveň ochorenia osôb, ktoré sa hospitalizujú, a tiež počet prvých vyšetrení občanov

so všetkými symptómami, ktoré sú nám známe ešte spred roka a stále trvajú, lebo epidémia neprestáva.“ Riaditeľka Inštitútu pre verejné zdravie Batut vyzvala občanov, aby každý samostatne a v každej príležitosti uplatňoval ochranné opatrenia, zdôrazňujúc, že rúška sú základnou zložkou nášho správania sa a ochrany pred infekciou. „Vírus je ešte stále prítomný v spoločnosti a prejavuje sa to najmä po zhromažďovaní sa väčšieho počtu ľudí a nerešpektovaní opatrení,“ povedala Jovanovićová. „Vyzývam občanov, aby podporili vakcináciu, lebo týmto spôsobom sa dostávame k zakreslenému cieľu, a to je získanie kontroly nad šírením infekcie. Ak všetci tí občania, ktorí sa naočkujú, prispievajú k tomu, aby sa v našej krajine formovala kolektívna imunita, vyzývam zároveň aj tú druhú časť našej spoločnosti, aby uplatňovala

a rešpektovala ochranné opatrenia, lebo tým spôsobom môžeme spoločne zastaviť šírenie nákazy a ochorenia Covid-19.“ * Virologička Tanja Jovanovićová povedala, že zhoršenie epidemiologickej situácie v našej krajine zapríčinilo nerešpektovanie opatrení. „Nejestvuje zodpovednosť ani na individuálnej, ani na kolektívnej úrovni a kýmkoľvek sa budeme takto správať, počet infikovaných bude stúpať,“ vyhlásila pre RTS. Podľa jej slov dlhodobá prítomnosť vírusu medzi obyvateľstvom je osobitne problematická, lebo vírus sa snaží udržať sa v určitom prostredí, a nerešpektovaním ochranných opatrení sa zvyšuje jeho transmisia. Virologička vysvetlila, že v našej krajine je zjavná prítomnosť nového anglického variantu koronavírusu, ktorý sa prenáša ľahšie a rýchlejšie v porovnaní s jeho prvotným variantom.

UDELILI ZMLUVY O SPOLUFINANCOVANÍ RIADITEĽOM MENŠINOVÝCH MÉDIÍ. Vo štvrtok 11. februára pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami Dragana Miloševićová udelila zmluvy o spolufinancovaní tlačených médií v jazykoch národnostných menšín, ktorých zakladateľmi sú národnostné rady, v hodnote 312 miliónov dinárov. Miloševićová sa poďakovala za korektnú a profesionálnu prácu a vyzdvihla, že je informovanie v jazykoch národnostných menšín jeden z najdôležitejších priorít pokrajinskej vlády. V mene Novinovo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu zmluvu podpísala jeho riaditeľka Anna Huďanová. dbb

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

21. ZASADNUTIE SPRÁVNEJ RADY, A VEĽMI TRÁPNE

Čierne mračná nad Hlasom ľudu Anna Horvátová

na takéto upozornenia, ani že je zasadnutie neprávoplatné, čo sa rýchlený postup zvolania im tiež pokúšali vysvetliť zamestzasadnutia Správnej rady nanci. Stretli sa s jediným cieľom, Novinovo-vydavateľskej a to zmeniť z postu riaditeľky ustanovizne Hlas ľudu neveštil Annu Huďanovú, čo aj vykonali. nič dobrého. Obštrukcií bolo aj Ako závažný dôvod uviedli, že skôr, ale predsa prevládol zdravý pre neposlušnosť, nespoluprározum. Tentoraz sa to rútilo dolu cu so správnou radou, k tomu, vodou, a preto v snahe zastaviť že sa sťažovala predsedníčke neprajné úmysly a počiny jed- Národnostnej rady slovenskej notlivcov na Správnej rade NVU národnostnej menšiny Libuške Hlas ľudu 23. 2. boli prítomní aj Lakatošovej, a tiež uviedli celý členovia kolektívu NVU Hlas ľudu. rad nedopatrení, ale pozorným S cieľom, aby poukázali členom analyzovaním sa dá zistiť, že sa správnej rady na ich nesprávne takmer totožné, ako keď pred kroky, ale najviac preto, aby za- dvomi rokmi siahli po zmene chránili 76-ročnú hlasľudovskú vtedajšieho riaditeľa. Pritom, čo tradíciu. Noviny písali odborné je neprípustné, na zasadnutí ani osoby, ktorých si vážili nielen predseda Správnej rady NVU Hlas v slovenskej verejnosti, ale aj vo ľudu Miloslav Chrťan, ale ani poveľkej Juhoslávii. Hlas ľudu bol krajinský poslanec Pavel Surový inštitúcia, prezentoval slovenskú sa nezmohli privítať predsedníčku kvalitu a pracovať v Hlase ľudu Národnostnej rady Libušku Lakabolo cťou. Aj byť členom správnej tošovú. K tomu Národnostná rada rady. Odrazu sa situácia obrátila je zakladateľom NVU Hlas ľudu. naruby, teraz, žiaľ, hlasľudovský Zasadnutie nesamostatne kolektív zastupujú členovia rady, „viedol“ predseda správnej rady Chrťan a uviedol okrem iného, že on predsedníčku nezavolal na zasadnutie. Členovi správnej rady Hviezdoslavovi Čmelíkovi, ktorý, je pravda, že podal demisiu na člena, ale ju aj odvolal, nedal slovo, lebo podľa Inštrukcie sú vítané v každej chvíli nich nie je ktorí nemajú blízko k novinárske- člen správnej rady. mu chlebíku, dokonca Hlas ľudu Zamestnanci sú si vedomí, že pre nich bol neznámou. nepostavujú, ani neodvolávajú Zasadnutie sa nieslo v neprime- riaditeľa. Pokúsili sa poukázať na ranom ovzduší, keďže sa zamest- nedôslednosti a nepríjemnosti, nanci pokúšali vysvetliť nezasvä- ktoré zažívali donedávna, ako i na teným členom, že nepotrebujú dobrú spoluprácu s doterajšou pomoc, ako to oni prezentovali, že riaditeľkou, tiež porozumenie Náim prišli pomôcť. K tomu členom rodnostnej rady a predsedníčky, správnej rady neboli v stanovenej ale márne. 5-dňovej lehote doručené mateOdznelo tam veľa neprávd, riály na zasadnutie, dostali iba okrem iného aj to, že sa Národpozvanie. Členovia nereagovali nostná rada vmiešava do redakč-

• TÝŽDEŇ •

nej politiky novín, čo nikdy ani nekonala, ani nemá v úmysle, aj keď ako zakladateľ NVU Hlas ľudu

Čierne mračná sa nadniesli nad Hlasom ľudu – žijeme v očakávaní, že náš hlas nebude odznievať

Zamestnanci sa pokúsili, aj keď márne

by aspoň mala vedieť, čo sa deje naprázdno, a nebude iba hádzav ustanovizni. Hlas ľudu by mal ním hrachu na stenu, ale že sa aj byť opravdivým hlasom ľudu, nad Hlasom ľudu mračná roztiahnie propagačným materiálom nu. Predsa život našich predkov jednotlivcov ani skupiny občanov. na priestranstvách nášho štátu Za nového úradujúceho riaditeľa si členovia správnej rady zvolili Michala Speváka ml. Znepokojuje skutočnosť, či sa v našej, nadovšetko kultúrnej ustanovizni, so 76-ročnou tradíciou riaditelia budú meniť, keď sa akože správnej rade, nedajbože, nejaký krok nebude páčiť, keďže sa to už stalo bežnou praxou. Zamestnancov dorazilo počínanie jednotlivcov a nie tak dávno prežité manipulovanie. Môže prísť koniec dlhodobej tradícii vychádzaIba nedávno spolu, a teraz... nia novín v slovenskom Fotografia z osláv Dňa Hlasu ľudu jazyku – o to sa obáva- z 19. októbra 2020 me. Tým sa nastoľuje aj otázka zachovávania slovenskosti svedčí o našich koreňoch a viac a samým tým aj identity sloven- ako 270-ročnom živote na tejto skej národnostnej menšiny, ktorá černozemi. Naša spolupatričnosť je lojálnou menšinou a spolunaží- a lojalita sa aj týmto potvrdzuje. va nanajvýš ľudsky, nekonfliktne, tolerantne so všetkými príslušníkFoto: Juraj Pucovský mi v našej krajine. 9 /4948/ 27. 2. 2021

Týždeň S FEDOROM ROSOCHOM, VEĽVYSLANCOM SLOVENSKEJ REPUBLIKY V SRBSKU

V prospech vzájomných vzťahov Srbska a Slovenska Miroslav Benka

eho Excelenciu Fedora Rosochu v roku 2019 prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová vymenovala za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Republike Srbsko. Poverovacie listiny odovzdal prezidentovi Srbska Aleksandrovi Vučićovi 12. mája 2020. Vaša Excelencia, vážený pán veľvyslanec Fedor Rosocha, poprosím vás, predstavte sa v najkratších črtách našim čitateľom Hlasu ľudu. „Svoju diplomatickú kariéru na MZVEZ SR som začal v roku 1995, teda zhruba pred 27 rokmi. Až do môjho menovania do pozície mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Srbsku som najväčšiu časť mojej profesionálnej kariéry venoval multilaterálnej a ekonomickej diplomacii. Teda prostrediu, ktoré je zamerané na globálne výzvy či už z oblasti ľudských práv, zdravia, migrácie, ale aj celosvetového odzbrojovania. Multilaterálne prostredie OSN mi umožnilo vo veľkej miere pochopiť a zároveň byť nápomocný procesom, výsledkom ktorých bude napĺňanie ideí a cieľov uvedených v Charte OSN. Tieto moje skúsenosti by som rád využil aj v krajine môjho terajšieho vyslania, teda v Srbsku.“ Koľko ste pred príchodom do Srbska vedeli o našej krajine? Koľko ste vedeli o tom, že na Dolnej zemi, vo Vojvodine, žije aj početná slovenská menšina? „Srbsko je nepochybne krajinou, ktorá je Slovákom a Slovensku veľmi blízka – či už geograficky, kultúrne, alebo jazykovo. Určite tak ani v mojom prípade nešlo o úplne neznámu a novú destináciu. Zároveň ale platí, že najviac sa človek učí priamo na mieste, a takto nadobudnuté skúsenosti sú neoceniteľné. Evidoval som tak dlhoročnú prítomnosť Slovákov vo Vojvodine, ale až po mojom príchode som mal možnosť oboznámiť sa s konkrétnymi zaujímavými detailmi – že slovenská komunita žije v Srbsku už vyše 250 rokov, že je veľmi dobre integrovaná, ale zároveň si dokázala zachovať svoje

www.hl.rs

originálne zvyky a tradície. Kontakty s predstaviteľmi srbských Slovákov sú pre mňa veľmi obohacujúce, odkrývajú mi nové súvislosti života menšinových komunít v krajine a napomáhajú mi pochopiť, čo je pre našich Slovákov v Srbsku aktuálne najdôležitejšie.“

západného Balkánu do EÚ. Ako povedal minister Ivan Korčok, je v našom záujme, aby sme pomáhali tým krajinám, ktoré vidia svoju budúcnosť v EÚ. Sme pripravení zdieľať svoje integračné skúsenosti a naším úspešným príbehom inšpirovať Srbsko na jeho ceste do EÚ. Je

Jeho Excelencia Fedor Rosocha, veľvyslanec Slovenskej republiky v Srbsku, a Aleksandar Vučić, prezident Republiky Srbsko, na stretnutí vo vláde Republiky Srbsko

Srbsko navštívil aj J. E. pán Ivan Korčok, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. O aké stretnutie išlo, aké očakávate výsledky rozhovorov a boli tam zapojené prípadne aj otázky slovenskej menšiny vo Vojvodine? „Návšteva ministra Ivana Korčoka mala politický a humanitárny rozmer. Okrem eurointegračného procesu a vnútropolitickej situácie v Srbsku boli prerokované aj možnosti prehĺbenia hospodárskej spolupráce, ako aj konkrétnych mechanizmov na podporu slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Vybudovanie Slovenského centra v Novom Sade v priebehu budúceho roku, ako aj urýchlenie zápisu kovačického naivného výtvarného umenia na Zoznam svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, sú konkrétnymi príkladmi spolupráce v tejto oblasti. Slovenská republika bude aj naďalej vytrvalým podporovateľom procesu rozširovania a integrácie Srbska spoločne s ďalšími krajinami

Informačno-politický týždenník

dôležité mať na zreteli, že európska integrácia nemá reálnu alternatívu a že spoločný európsky projekt bude dokončený až po úspešnom vstupe všetkých uchádzačov a ich začlenení sa do veľkej európskej rodiny. V tomto zmysle je potrebné, aby si ašpiranti na vstup svedomito plnili svoje domáce úlohy, ale tiež aby EÚ držala svoje slovo a na splnené kritériá adekvátne reagovala. Okrem toho minister Korčok pripomenul dôležitosť dobrých susedských vzťahov v celom regióne a podčiarkol, že sa od Srbska ako najväčšej krajiny regiónu očakáva, že bude fungovať ako dôležitý a spoľahlivý faktor stability.“ Ako vidíte dnešnú situáciu, keď ide o vývoj a podporu srbskej eurointegračnej iniciatívy a v svetovom kontexte? „Je očividné, že samotná EÚ čelí viacerým výzvam, či už je to brexit, migrácia, alebo hybridné hrozby. K tomu sa pridala bezprecedentná celosvetová pandémia koronavírusu. Toto všetko sú natoľko zásadné problémy, že rozširovanie bolo, aspoň na istý čas, trochu zatlačené

do úzadia. Samotné procesy však bežia ďalej, čoho dôkazom bolo aj formálne otvorenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom v marci minulého roku. V rámci EÚ nájdete množstvo krajín a politikov, ktorí si uvedomujú obrovskú dôležitosť rozširovacieho procesu a jeho motivačný charakter vplývajúci na dianie v ašpirantských krajinách. Zároveň ale existuje aj veľké množstvo skeptikov, ktorí upozorňujú na možné problémy – a práve tu potrebuje Srbsko spoločne s ďalšími kandidátmi pridať na tempe, aby pochybovačov presvedčilo o potrebe zdynamizovania súčasného procesu a dostatočnej pripravenosti napĺňať jednotlivé kritériá. SR bude aj naďalej srbský eurointegračný proces podporovať, ale musíte nám aj vy pomôcť – venovať viac pozornosti oblasti právneho štátu, slobody médií, vniesť viac dôvery do vzťahov vlády a opozície a pod. Oblastí je, ako sami vidíte, dostatok, pričom je len na Srbsku samotnom, ako si v ďalšom období bude počínať. Osobne dúfam, že počas súčasného portugalského predsedníctva bude Srbsko opäť schopné otvoriť aspoň niektoré negociačné kapitoly.“ V rámci ekonomickej situácie SR a prepojenia až 200 firiem zo Slovenska v Srbsku očakávate ďalšie zlepšenie a vývoj ekonomickej spolupráce našich dvoch krajín? „Pre Slovenskú republiku je Republika Srbsko najvýznamnejším politickým a ekonomickým partnerom v regióne západného Balkánu, pričom počas trvania svojho mandátu budem sústreďovať svoje úsilie na prehĺbenie vzájomnej relácie a posilnenie tých aspektov, ktoré majú potenciál ďalšieho rastu. To sa týka obzvlášť oblasti ekonomickej diplomacie a nárastu podielu slovenských investícií v Srbsku, čo býva jednou z kľúčových tém rozhovorov najvyšších predstaviteľov oboch krajín. Máme záujem o rozvoj hospodárskej spolupráce pri zakladaní spoločných podnikov a o vývoz slovenského kapitálu, najmä v oblasti energetických projektov, dopravnej infraštruktúry, ochrany životného prostredia, poľnohospodárskej výroby a v technologicky intenzívnych odvetviach. Perspektívnou oblasťou je aj rozvoj cestovného ruchu. Výzvou pre obidve krajiny je rozvoj inovácií a rozvoj nových technológií, kde môžu vznikať sľubné partnerstvá. K nárastu vzájomnej • TÝŽDEŇ •

hospodárskej spolupráce významne prispieva aj medzivládna zmiešaná slovensko-srbská komisia pre hospodársku spoluprácu. Jej najbližšie rokovanie by sa malo uskutočniť pravdepodobne na jeseň t. r. v Bratislave a celkom určite bude spojené aj so stretnutím slovenských a srbských podnikateľov. Bol by som veľmi rád, ak by sme v spolupráci so srbskými partnermi dokázali zlepšiť súčasnú hospodársku situáciu zasiahnutú pandémiou Covid-19 a motivovali tak našich krajanov zvažovať svoje budúce pôsobenie vo svojej domovine.“ V čom by spočívala politika v rámci menšinových práv, keď ide o Európsku úniu? „V rámci rozvoja bilaterálnych vzťahov oboch krajín SR prikladá veľký význam rovnoprávnemu postaveniu slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ktorého praktické uplatňovanie by potvrdzovalo napĺňanie štandardov medzinárodného práva, vrátane EÚ, v oblasti ochrany menšinových práv. Slovenská strana víta zvýšené úsilie novej srbskej vlády, ktorá osobným angažovaním ministerky pre ľudské a menšinové práva a sociálny dialóg Gordany Čomićovej aktívne napomáha k riešeniu každodenných, ale i dlhodobých problémov, s ktorými sa slovenská

menšina stretáva, či už sa to týka oblastí vzdelávania, menšinových médií, ale aj zastúpenia v jednotlivých orgánoch lokálnej samosprávy. Veríme, že konštruktívny postoj srbských orgánov bude i naďalej vo vzájomnej komunikácii prevládať. Srbsko je jednou z mála krajín, ktorá priznáva národnostným menšinám kolektívne práva a má zavedený dialóg so zástupcami národnostných menšín v rámci tzv. národnostných rád. Keďže Srbsko prijalo aj Akčný plán pre národnostné menšiny v rámci svojho prístupového procesu do EÚ, verím, že implementácia príslušných právnych aktov posilní práva aj postavenie slovenskej národnostnej menšiny.“ Aká je situácia, keď ide o podporu SR pri výstavbe multifunkčnej stavby vojvodinských Slovákov pri Biskupskom úrade v Novom Sade a o ktorej sa vyjadroval aj premiér Pellegrini za predošlej vlády SR? „Slovenská republika a náš zastupiteľský úrad v Belehrade plne podporujú projekt výstavby Slovenského centra v Novom Sade. Osobne si myslím, že to bude najvýznamnejšia investícia v moderných dejinách v prostredí slovenskej komunity v Srbsku. Takéto centrum dolnozemských Slovákov malo už

dávno fungovať – myšlienka jeho zriadenia vznikla už pomerne dávno a som preto nesmierne rád, že práve počas môjho pôsobenia tu v Srbsku sa nám podarilo projekt posunúť do skutočnej a hmatateľnej podoby. V tejto chvíli, keď už sú doriešené majetkové a vlastnícke vzťahy a taktiež je vypracovaný aj koncept projektu s predpokladaným rozpočtom na jeho realizáciu, pevne verím, že čoskoro sa začne aj so samotnou výstavbou. Po jeho dokončení vznikne centrum Slovákov v Srbsku, ktorým sa vojvodinskí Slováci budú hrdiť ďalšie desaťročia. Keď slovenské inštitúcie dostanú bezpečnú spoločnú strechu nad hlavou, ako aj priestor pre nerušené vykonávanie svojej činnosti, verím, že aj vďaka intenzívnejšiemu vzájomnému dialógu budú ich výsledky bohatšie a trvácnejšie. Slovenské centrum sa stane oporným bodom našej menšiny v snahe zachovávať a udržiavať tradície a hodnoty svojich predkov.“ Na záver sú vzájomné otázky, ktorých sme sa možno nedotkli a na ktoré by ste rád odpovedali? „Uplynulý rok bol pre celý svet skúškou vytrvalosti a ľudskosti. Koronavírus nás prinútil začať uvažovať a žiť iným spôsobom, prehodnotiť priority a nastaviť nové ciele v kon-

texte epidemiologickej situácie a opatrení. Myslím si, že svet po pandémii sa aspoň čiastočne zmení, bude fungovať podľa nových pravidiel a vyvíjať sa ďalej v nových koľajach. Ale to, v čom sme dostali ponaučenie a v čom ako jednotlivci, ale aj ako krajiny budeme určite pokračovať, je humanitárna dimenzia a ochota byť nápomocný. Aj počas návštevy ministra Korčoka sme znovu ukázali, že nám na osude Srbska záleží. V boji proti pandémii sme v súčinnosti s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom obrany SR pod značkou SlovakAid poskytli Srbsku humanitárnu pomoc. Do Srbska prišli PCR testy slovenskej spoločnosti Multiplex DX, ochranné odevy, hygienické balíčky a elektrocentrály v celkovej hodnote 93-tisíc eur. Táto pomoc bola pokračovaním materiálnej pomoci, ktorú Slovenská republika už Srbsku poskytla v ostatnom období, a to vo forme štyroch grantov pre mesto Nový Sad, Detskú fakultnú nemocnicu v Belehrade, Inšpektorát práce a slovenskú národnostnú menšinu v súhrnnej hodnote 97-tisíc eur. Prostredníctvom mimovládnej organizácie ADRA Slovensko poskytlo tiež humanitárnu pomoc ľuďom bez domova v hodnote 100-tisíc eur.“ Foto: z archívu spolubesedujúcého

ZLATÁ MEDAILA PRE STOROČNÉ SLOVENSKÉ KULTÚRNE CENTRUM PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V NOVOM SADE

„Je to veľké uznanie nielen pre náš spolok“ Anna Horvátová

eň štátnosti sa v Srbsku oslavoval po vznik Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, po čom bol tento sviatok zrušený, aby sa od roku 2002 v Srbsku znova uviedol ako štátny sviatok. Práve 15. február je jedným z najdôležitejších dátumov v náboženskej a politickej histórii našej krajiny, je to dátum zrodu moderného štátu. Aj tohto roku sa 15. februára na Deň štátnosti v Paláci Srbska konal ceremoniál, na ktorom prezident Republiky Srbsko Aleksandar Vučić udelil zaslúžilým jednotlivcom, spolkom a inštitúciám uznania za vynikajúcu činnosť. Z tej príležitosti vyhlásil: „Na Sretenje 15. februára vožd Karađorđe Petrović začal povstanie na oslobodenie spod tureckej nadvlády a knieža Miloš Obrenović a Dimitrije Davidović 1835 schválili liberálnu a modernú ústavu, • TÝŽDEŇ •

ktorá prekonala svoju dobu. Toto je veľký deň pre Srbsko, deň, keď sa zrodil moderný štát. V súčasnosti sme hrdí na svojich predkov, ale aj pripravení pracovať pre budúcnosť

našich detí. Sretenje je abecedár a čítanka, čas prehodnocovania a jednoty občanov, kdekoľvek žili.

Je to sviatok všetkých, ktorí majú radi svoje Srbsko.“ Z príležitosti Dňa štátnosti prezident Vučić dodelil zaslúžilým osobnostiam a inštitúciám vyznamenania. V ten deň bolo udelených 170 vyznamenaní, kde vedľa svetových mien a známych osobností hudobnej scény, akými sú populárni rockeri Borislav Bora Đorđević, Goran Bregović, Momčilo Bajagić-Bajaga, operná speváčka Jadranka Jovanovićová, tiež režisér Emir Kusturica za zásluhy vo filmovej oblasti, ruský sochár Aleksandar Rukavišnjikov za vypracovanie pamätníka Stefanu Nemanji, mnohým významným osobnostiam česť získať toto najvyššie uznanie malo aj Slovenské kultúrne centrum Pavla Jozefa Šafárika za významné zásluhy šírenia kultúrno-umeleckej a vzdelávacej tvorivosti, ktoré vlani oslávilo sté

výročie pôsobenia a prezentovania slovenskej kultúry, tradícií a folklóru. Toto je prvý kultúrno-umelecký spolok, ktorý získal takéto vysoké ocenenie od prezidenta nášho štátu. Z rúk prezidenta Srbska Vučića zlatú medailu prebrala predsedníčka SKC P. J. Šafárika Vierka Marčoková-Cerovská. O tejto milej udalosti sa zmienila takto: „Bolo to pre mňa vznešené, keďže som prijímala uznanie od nášho prezidenta. Veď tým sa odmenil nielen náš spolok, ale aj celkové snahy nás vojvodinských Slovákov, lojálnych občanov našej krajiny, ktorí tu spolunažívajú s ostatnými príslušníkmi viac ako dve a pol storočia. Už samotné telefonické hlásenie z protokolu bolo také vzrušujúce. V mene všetkých šafárikovcov vyjadrujem vďaku navrhovateľom, ktorí postrehli naše kultúrne snahy a vedeli oceniť storočnú slovenskú tradíciu našich predkov a nás samotných.“

9 /4948/ 27. 2. 2021

Týždeň PRVÝ ONLINE DEŇ MATERINSKÉHO JAZYKA V KOVAČICI

Štyri nitky, jedna výšivka Olinka Glóziková-Jonášová

ňa 21. februára si pripomíname Medzinárodný deň materinského jazyka. Tohtoročný program venovaný tomuto dňu v Kovačici pre pandemickú situáciu vystal, avšak jeho organizátori – Obec Kovačica a Galéria Babka si predsa pripomenuli význam tohto dňa online vysielaním s názvom Štyri nitky, jedna výšivka. Na úvod si diváci mohli vypočuť zmes ľudových piesní v srbskom, slovenskom, maďarskom a rumunskom jazyku v prednese gymnazistiek kovačic-

Galérie Babka a jeden z organizátorov tohto podujatia, ktoré si v Kovačici pripomíname už po 20-krát. Prítomný bol aj Jeho Excelencia Fedor Rosocha, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade, ktorý vyjadril vďaku organizátorom za toto, ako povedal, krásne podujatie, ktoré v sebe nosí šľachetnú a nadčasovú myšlienku ochraňovať ten najvzácnejší prvok každého národa – materinskú reč. Vo svojom príhovore ozrejmil, že v rámci stretnutia ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivana Korčoka s ministrom

Z nahrávania vysielania

kého Gymnázia Mihajla Pupina za hudobného sprievodu profesora hudby Pavla Tomáša ml. O význame Medzinárodného dňa materinského jazyka hovorili Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, a Pavel Babka, majiteľ

zahraničných vecí Republiky Srbsko Nikolom Selakovićom vyznel záver, že v roku 2022 slovenské kovačické insitné umenie pre jedinečnosť bude zapísané do Zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO: „Toto umenie si to

zaslúžilo. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku to podporuje a je ochotné pomôcť pri realizácii tohto procesu v rámci svojich možností.“ Potom sa slova ujala Jeho Excelencia Silvia Davidoiu, veľvyslankyňa, a Jon Aurel Pop, predseda Rumunskej akadémie vied a umení. V mene Obecnej knižnice Obce Kovačica slova sa ujala knihovníčka Tanja Milutinovová. Prvoradým cieľom pripomínania tohto dňa na medzinárodnej úrovni je pozdvihnúť povedomie o význame materinského jazyka. Tento deň si prvýkrát pripomenuli v roku 1999 v organizácii UNESCO a na návrh Bangladéša sa od roku 2000 každoročne oslavuje; v Kovačici od roku 2001. Kovačica je pre UNESCO symbolom menšín, ochrancom materinských jazykov, prostredie jazykovej kultúry, rôznorodosti a viacjazyčnosti, a práve preto každoročne Komisia pre spoluprácu Srbska s UNESCO podporuje oslavu Dňa materinského jazyka v Kovačici, o čom hovoril vo svojom príhovore Goran Milašinović, predseda Komisie pre spoluprácu Srbska s UNESCO. Olivera Balaševićová, autorka knihy Planeta dvorište, sa svojským spôsobom prihovorila a zapojila do oslavy tohto dňa. Vo svojom príhovore povedala, že ju s Kovačicou spája život jej matky, vojnovej siroty, ktorá vyrastala v kovačickom sirotinci: „To sú niektoré slová, ktoré podľa všetkého patria mojej knihe a

tomuto dňu.“ Na záver Elenka Straková prečítala list Audrey Azoulay, generálnej riaditeľky UNESCO. Celé vysielanie bolo popretkávané slovenskou, maďarskou, rumunskou a srbskou ľudovou hudbou, ako aj ľudovými krojmi príznačnými pre tieto národnosti. Každý účastník sa prihováral v materinskej reči, čo pridalo zvláštnu nôtu celému vysiela-

Príhovor Jaroslava Hrubíka, predsedu Obce Kovačica

niu. Umelecký nádych vysielaniu dal Vladimír Halaj hrou na harmonike a v slovenskej časti programu herec Ján Hološ s mladými recitátorkami Tamarou Kuľovou a Emou Juricovou. Moderovala televízna dvojica Anna Sucháneková a Anička Chrťanová, ktoré vysielanie uzavreli slovami: „Všetci sme my zvláštne nitky, popretkávané do jednej výšivky.“ Jubilejný 20. ročník oslavy Medzinárodného dňa materinského jazyka v Kovačici sa konal za podpory Komisie pre spoluprácu Srbska s UNESCO a finančnej podpory Obce Kovačica.

V POLICAJNEJ STANICI BÁČSKY PETROVEC

Pre spoločnú bezpečnosť

tarostlivosť obecného vedenia o lokálne inštitúcie sa potvrdila aj vo štvrtok 11. februára. Prejavila sa aj nedávno – 22. januára, keď predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová udelila kľúče od áut pre lepšiu účinnosť zdravotníckych pracovníkov a kvalitnejšiu starostlivosť občanov riaditeľky Domu zdravia Anne Boldockej-Ilićovej. Tentoraz si kľúče od nového auta od predsedníčky Šprochovej prebral náčelník Policajnej stanice

www.hl.rs

v Báčskom Petrovci Vukašin Ivanišević, ktorý sa pri slávnostnom udeľovaní poďakoval predsedníčke a obecnému vedeniu za automobil Dacia Duster hodnoty 1 500 000 dinárov a prejavenú úctu a starostlivosť tak obecného vedenia, ako i samotnej predsedníčky. Zároveň vyzdvihol

Informačno-politický týždenník

veľmi úspešnú vzájomnú spoluprácu.

Predsedníčka Šprochová odovzdávajúc kľúče od automobilu na používanie na neurčitý čas zdôraznila: „Policajná stanica v Báčskom Petrovci dlhodobo spolupracuje s lokálnou samosprávou a s Radou pre bezpečnosť v doprave, prostredníctvom ktorej sme príslušníkom verejnej bezpečnosti zabezpečili digitálny fotoaparát, počítač s úplným vybavením a GPS zariadenie.“ ah Snímka: Michal Bartoš • TÝŽDEŇ •

Z PREZENTÁCIE KNIHY V KOVAČICI

Musí prestať zvada Mária Kotvášová-Jonášová

rok bol popretkávaný veršami Martina Rázusa v prednese Márie Kovášovej a vyvolal hlboké pocity, keď sa do rozhovoru dojemnými spomienkami zapojili potomkovia vojnou dobitých vojakov, účastníkov Veľkej vojny. Na večierku sa nastolil i návrh vybudovať v Kovačici pomník obetiam 1. svetovej vojny. Veď kto nepozná svoju minulosť, nemá ani budúcnosti. Aj keď sa niektorí strachovali a zdráhali, večierok sa v úplnosti vydaril. Bol chvíľkami silne citmi presiaknutý, akoby sa celou sieňou vznášali verše Martina Rázusa: Milý otče, povedz to tým veľkým, musí prestať zvada.

alšia prezentácia jedinečnej knihy Jaroslava Miklovica Zoznam vojvodinských Slovákov vo Veľkej vojne 1914 – 1918 bola v sobotu 20. februára v sieni Miestneho spoločenstva v Kovačici. Okrem autora o knihe hovoril aj docent doktor Dalibor Denda, podplukovník, vedecký spolupracovník Inštitútu pre strategický výskum Univerzity obrany v Belehrade. Prítomným sa v úvodnej časti prihovorili aj predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová, ktorá vyzdvihla, že je Miklovic opravdivý dejepisec, tiež predseda Miestneho spoločenstva v Kovačici Adam Jonáš. Večie-

Snímka: z archívu MKJ

Príhovor Libušky Lakatošovej, predsedníčky NRSNM

NOVÉ VYBAVENIE V HLOŽIANSKEJ ŠPORTOVEJ HALE

Pre väčšie možnosti uplatnenia sa v športe Miroslav Pap

o športovej infraštruktúry Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež investuje už dlhý rad rokov z dôvodu modernizácie a budovania nových objektov, ktoré budú maximálne využité na rôzne športové aktivity. Medzi tie novovybudované a moderne vybavené patrí aj hložianska športová hala, ktorú v piatok 19. februára navštívil pokrajinský tajomník pre šport a mládež Dane Basta spolu s predsedníčkou Obce Báčsky Petrovec Jasnou Šprochovou a predstaviteľmi Zhromaždenia obce. V rámci návštevy pokrajinský tajomník zdôraznil: „Pokrajinský sekretariát pre šport a mládež spoločne s Obcou Báčsky Petrovec sa podieľal na zabezpečovaní potrebného vybavenia do novej športovej haly. Sekretariát na tieto účely vyčlenil 2.631.000 dinárov a Obec Báčsky Petrovec 1.000.000 din. Týmto sme vytvorili adekvátne podmienky na športové aktivity v Hložanoch. Aj tohto roku sa pracuje na ďalších investíciách v obci, ale aj na úrov• TÝŽDEŇ •

ni celej Vojvodiny. Za posledné štyri roky sa Obec Báčsky Petrovec uchádzala o prostriedky na početných súbehoch a výzvach,

štrukcie na elektrický pohon, ručný semafor, kovová skriňa pre lopty, zapisovateľský stolík, malé futbalové bránky, rebríky, deb-

obce sa zmienila aj predsedníčka Jasna Šprochová: „Chcela by som zdôrazniť, že Obec Báčsky Petrovec má v posledných rokoch veľmi dobrú spoluprácu s Pokrajinským sekretariátom pre šport a mládež. Toto nové vybavenie v športovej hale budú na prvom mieste používať deti Základnej školy Jozefa Marčoka-Dragutina a deti z Predškolskej ustanovizne Včielka. Potom ho budú mať k dispozícii početné športové kluby, amatéri a profesionáli.“ O význame tejto investície sa nakoniec zmienil aj riaditeľ Základnej školy Jozefa Marčoka-Dragutina Miloš Krstovski: „Verím, že sú od dnešného dňa Z pracovnej návštevy hložianskej športovej haly s novým vybavením podmienky v našej škole ktoré predložil Pokrajinský sek- ny, gymnastické náradie, lopty, pre šport skvalitnené. My sme retariát pre šport a mládež. Za kompresor pre lopty, švihadlá, si ešte skôr spresnili, že budeme uplynulé štyri roky sme do obce povrazy na ťahanie a iné. Nové zveľaďovať výchovno-vzdelávací investovali zhruba 7 miliónov di- športové vybavenie predstavuje proces v našej škole a myslím si, nárov a s investíciami plánujeme pevný základ pre zaoberanie sa že sa nám to v spolupráci s pokrapokračovať.“ športom tak detí, ako aj všetkých jinským sekretariátom, lokálnou samosprávou, ministerstvom, Zo spomenutej sumy boli za- vekových kategórií. bezpečené basketbalové konO novej investícii na úrovni donátormi a sponzormi darí.“ 9 /4948/ 27. 2. 2021

Ľudia a udalosti spolOk petrovských žien

V ústrety storočnici spoločných aktivít Jaroslav Čiep

ským a celoslovenským oslavám v máji a v auguste, ktoré vlastne Úradu pre Slovákov boli zrušené, ale zrejme im chýžijúcich v zahraničí sa bali aj výmenné návštevy, aktivity nám vlani podarilo zís- charitatívno-ekologického charakkať projekt, na ktorý sme reagovali teru, ako aj prednášky a množstvo tak, ako sme aj predpokladali – drobností, ktoré pravidelne patria technické vybavenie do spolku, do náplne ich ročnej činnosti. a to znamená – počítač, laptop Keďže sú tieto ženy vyššieho veku, a tlačiareň, skener a kopírovací pre zdravotné opatrenia aj interstroj v jednom. K tomu aj foto- né stretávania v spolku v druhej grafický aparát na každodenné polovici vlaňajšieho roka celkom použitie a menšie drobnosti: zrušili. Iba teraz po Novom roku sa myšky, pamäťový kľúč... Teraz už zase stretli. Nielen tak, aby si posekonečne máme aj v technickom deli, ale sa dali do šitia záster pre zmysle lepšie vybavenie, lebo všetkých členov, lebo si na to zatie počítače, čo sme mali, boli bezpečili látku. Svojimi šikovnými zo začiatku storočia a už neboli rukami sa pričinia, keďže v obsahu celkom na použitie. Teraz sa nám ich činnosti sú aj gastronomické ľahšie a rýchlejšie robí. Splnilo sa pochúťky a podujatia, aby všetky nám želanie, aby sme nemuseli boli „uniformované“ pri takej príchodiť a prosiť niekoho, keď nám ležitosti. Pre gastro aktivity si vlani treba niečo kopírovať, skeno- kúpili aj kuchynský multifunkčný vať alebo tlačiť,“ povedala nám robot, aby si obľahčili. Petrovské spolkárky si zadovážili aj materiál na kroj, ktorý tiež chcú postupne kompletizovať – aj pre ženu, aj pre muža, lebo v spolku ešte také niečo nemajú. „Keď ide o storočnicu, máme dohovory s lokálnou Predsedníčka SPŽ Mária Gašparovská a poklad- samosprávou, níčka Anna Mučajiová nám poukazovali technické aby nám prepomôcky, ktoré si spolkárky vlani zadovážili. Za dovšetkým nenimi vidieť aj vlhké steny. jako skultúrnili budovu, ktorú hneď z príchodu predsedníčka používame. V nej sme od roku Spolku petrovských žien Mária 2003 a neustále ju opatrujeme, Gašparovská. udržujeme, aby ,nekľakla’, tak ako Do rozhovoru sa potom zapojili je to v našich snahách. Ale čas je aj ďalšie prítomné spolkárky, a tak neúprosný a vlaha sa vyšplhala sme sa dozvedeli, že po sľubnom vyše okien, čo nijakým líčením a obsažnom rozbehu do vlaňaj- už nemožno zakryť, hoci sme aj šieho roka, s početnými aktivitami zvonku trikrát líčili celú budovu. v prvých troch mesiacoch, aj ich Navidomoči sa to zhoršuje, špatí činnosť, po vypuknutí celosve- a všímajú si to aj návštevníci natovej vírusovej pandémie, bola šich aktivít a hostia v Petrovci. Kým utlmená, dokonca neskôr aj cel- sme vládali, samy sme sa činili, ale kom zastavená. S poľutovaním si teraz nám už naozaj načim pomoc zaspomínali, že boli znemožnené lokálnej samosprávy. A oni nám aj prispieť k pravidelným petrov- sľúbili, že nám pomôžu s hydroizo-

„Z

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

lačnou sanáciou budovy od základov, aby sme zastavili šírenie vlahy v stenách,“ prezradila nám sčasti

Pritom vyrobíme aj primerané darčeky pre všetkých, ktorí prídu na program a ktorí podporujú

Usilovné petrovské ženy sa aktívne chystajú osláviť storočnicu. Už teraz si zaumienili ušiť zástery.

aj plány Spolku petrovských žien naše podujatia,“ uzavrela tému v aktuálnom roku jeho predsed- osláv sto rokov organizovaného níčka Gašparovská. K tomu ešte spolkárskeho pôsobenia žien v vyzdvihla: „V máji ku Dňu Petrovca Petrovci. by sme chceli robiť jednu veľkú Petrovčanky majú veľa ideí, tematickú výstavu, ktorá je trochu ako skultivovať vlastnú činnosť, aj dokumentačná. Preto potre- a majú vôľu aj aktívne sa zapájať bujeme celú výstavnú miestnosť do rozličných aktivít v Petrovci, a bolo by treba, aby zatiaľ bola ale aj širšie. Ale keďže je skutočaj upravená. V dokumentárnom nosť s koronavírusom aj v tomto kútiku chceme mať aj fotografie, texty a materiály svedčiace o bohatej činnosti tohto spolku, ktorým si práve tohto roku pripomína storočnicu pôsobenia, aj v súčasnosti, ale aj v minulosti. Uvidíme, či sa nám to všetko podarí.“ Petrovské ženy Pravidelné etnografické výstavy sú stálicou v ich si oslavu rozde- činnosti lili na dve časti. „Druhú časť celkovej oslavy sto- prostredí neúprosná a naďalej ročnice by sme chceli usporiadať platia reštrikčné zdravotné, ale v novembri. Malo by to byť v sieni i sociálne opatrenia, aj svoje výSVD, prichystáme kultúrno-ume- ročné zhromaždenie spolku tohto lecký program so svojráznou aka- roku odbavia iba tak „pri tichosti“, démiou. Zatiaľ by sme urobili aj bez účasti širšej verejnosti. Ale väčšiu brožúrku, nielen k výstave, o svojich plánoch a činnosti určite ale aj k celkovej našej činnosti. dajú vedieť všetkým. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NOVINKY ZO STAROPAZOVSKÉHO GYMNÁZIA BRANKA RADIČEVIĆA

Najlepšia škola v Srieme vďaka športovým výsledkom Anna Lešťanová

pri príležitosti udeľovania uznaní konalo slávnostné odovzdávanie j tohto roku Gymnázium ich nositeľom, no pre aktuálne Branka Radičevića v Starej protipandemické opatrenia späPazove je nositeľom uznaní té s koronavírusom sa tentoraz z oblasti športu. Už tradične sa nekonalo. do tejto strednej školy dostáNoviniek v staropazovskom vajú iba hodnotné odmeny za Gymnáziu Branka Radičevića je dosiahnuté úspechy žiakov na hodne a okrem aktuálnych obecšportových súťaženiach. Žiaci ných súťažení do školy sa dostal pazovského gymnázia vynikajú i list zo Združenia Dunav 1245 v strelectve, karate, vo volejbale, zo Sriemskych Karloviec so zámev basketbale, stolnom tenise, ly- rom oboznámiť ich s projektom žiarstve... A tak začiatkom mesiaca Dublino Europa con Divisa, ktorý gymnázium navštívila trojčlenná podporil Program EÚ Európa pre delegácia: Miroslav Dragojević, občanov, a zároveň ich pozvať, Klimaton pre mladých inovátorov – tvorba tímu zo Starej Pazovy tajomník, Lazar Pilipović zo Správ- aby sa v ňom zúčastnili. Hlavným nej rady Zväzu pre školský šport cieľom projektu je zapojiť mladých Sriemu a Jovan Vukčević zo Škol- do vytvárania novej európskej po- zo strany Európskej komisie, aby a EIT Climate KIC. Hab pre kliskej správy Nový Sad, člen Zväzu litiky a nadviazať vzťah s obsahmi, uskutočnila výskum medzi mla- matické inovácie aj v roku 2021 pre školský šport Vojvodiny. Do ktoré reguluje Dublinská zmluva. dými v Európe. Všetky aktivity z plánuje pokračovať s realizáciou programu Európa pre občanov projektov a zväčšiť počet žiakov s sú podporené Ministerstvom pre cieľom podporiť ďalšie klimatické ľudské a menšinové práva, ktoré akcie a aktívny prístup k riešeniu je zároveň i kontaktovým cen- problémov v životnom prostredí. trom a promotérom programu Tímy mladých inovátorov tvorili pre Srbsko. žiaci zo stredných a základných Podujatie Klimaton pre mladých škôl z Báča, Báčskej Palanky, Lainovátorov, pod heslom Ako by zarevca, Nového Sadu, Pančeva, vyzeralo tvoje mesto, keby si mal Požegy, zo Starej Pazovy, Svilajnca, supermoc primátora?, zoskupilo Zreňanina, z Užica a Vranja. 55 žiakov, budúcich zelených Foto: z archívu gymnázia inovátorov, ktorí v 12 tímoch pracovali na riešení problémov zapríčinených znečistením životného KRÁTKE SPRÁVY prostredia a klimatických zmien vo svojom meste, ulici alebo v škole. Predstaviteľkami gymnázia na tomto zaujímavom podujatí Pokrajina pomôže výstavbu boli žiačky 3. a triedy: Sofija Rodićová, Neda Ćetojevićová a Sofija športovej haly v Crepaji v hodnote 60 miliónov dinárov – uvádza Bursaćová. Organizované v tíme Green sa v zmluve, ktorú 17. februára Planet Chasers, v projekte zazele- podpísali predseda pokrajinskej Za dosiahnuté výsledky v oblasti športu trojčlenná delegácia odoňovania Obce Stará Pazova a revi- vlády Igor Mirović a riaditeľ Správy vzdala poháre riaditeľovi gymnázia Miroslavovi Markovićovi talizácie Titovho parku v Starých pre kapitálové vklady Vojvodiny Bánovciach, tieto žiačky dosiahli Nedeljko Kovačević so zástupcom školy priniesli dva poháre – pre V rámci projektu je naplánova- pozoruhodný úspech a ocitli sa predsedu Obce Kovačica Petrom ženský a mužský tím, na základe né nadobúdanie vedomostí vo medzi víťazmi tohto súťaženia v Višnjičkim. Ďalších 60 miliónov diktorých je gymnázium opäť naj- vytváraní európskej politiky, cez kategórii spoločensko-užitočných nárov vyčlení lokálna samospráva, lepšou školou v Srieme vďaka spoluprácu mladých zo štyroch projektov a získali hodnotné od- informoval Višnjički a podotkol, že športovým výsledkom v uply- krajín – z Talianska, Chorvátska, meny. Tento edukačný program výstavba športovej haly v Crepaji nulom školskom roku. Uznania zo Slovinska a zo Srbska. Vedú- podporili Ministerstvo ochrany je dôležitá pre rozvoj športu na prijal riaditeľ gymnázia Miroslav cim partnerom je GSI Taliansko, životného prostredia, Program úrovni celej obce. ogj Marković. V minulých rokoch sa organizácia, ktorá je akreditovaná Spojených národov pre rozvoj

Crepaja

• ĽUDIA A UDALOSTI •

9 /4948/ 27. 2. 2021

Ľudia a udalosti V SPOLKU VINÁROV A VINOHRADNÍKOV KULPÍNA V MINULÝCH ROKOCH

Uctievanie ochrancu vinohradov Katarína Gažová

Kulpín sv. Trifuna oslavovali členovia spolku za prítomnosti hostí. a svätého Trifuna, teda V roku 2017 členovia spolku 14. februára, pestovatelia pobudli vo vinohrade svojho viniča a výrobcovia vína dlhoročného člena Branislava odchádzajú do vinohradov. Ta- Plachtinského. Vtedy Plachtinkýmto spôsobom si uctia patróna skov vinohrad posvätil kulpínsky vinohradníkov a vinárov, ochrancu pravoslávny farár, prezviter Lazar vinohradov. Majstorović. Pri tomto čine posväPodobná tradícia pretrváva aj tenia sa zúčastnil aj evanjelický v Spolku vinohradníkov a viná- kňaz v Kulpíne Jaroslav Javorník. rov v Kulpíne už viac ako desať Odchodom do vinohradu, jeho rokov. Každý rok práve na sv. Tri- posvätením a prvým rezom viniča funa organizovane odchádzajú do kulpínski vinohradníci vyjadrivinohradu niektorého zo svojich li priazeň svojmu patrónovi sv. členov. Od sv. Trifuna si v ten deň Trifunovi. vyprosujú priazeň modlitbami O rok neskoršie, teda 14. februa prvým rezom viničných krov. ára 2018, sa členovia vinárskeho združenia Kulpína zoskupili vo vinohrade svojho člena Radoslava Kolarského. Sv. Trifuna – ochrancu vinohradníkov oslávili posviackou vinohradu. Obrad aj tentoraz vykonal pravoslávny kňaz v Kulpíne za prítomnosti evanjelického kňaza Jaroslava JaPrvý rez viniča vo vinohrade Branislava vorníka, ktorý príPlachtinského (prvý sprava) v roku 2017, tomným vinárom vedľa neho stojí kulpínsky pravoslávny kňaz prečítal príležitostný nábožný text k toLazar Majstorović (foto: kulpin.net) muto sviatku. SymTohto roku, žiaľ, situácia s pandé- bolicky prvý rez viniča vykonal pramiou nedovolila, aby sa kulpínski voslávny kňaz Lazar Majstorović. vinohradníci a vinári a ich hostia Tradične sa členovia Združenia stretli a pokračovali v dlhoročnej vinohradníkov a vinárov Kulpína tradícii. 14. februára 2019 zoskupili vo Preto sa vrátime zopár rokov do vinohrade svojho dlhoročného minulosti a pripomenieme si, ako člena Michala Miškára. Za slnečnév Spolku vinohradníkov a vinárov ho počasia sv. Trifuna – ochrancu

vinohradníkov oslávili posviackou vinohradu Miškárovcov. Vlani bolo už tomu desať rokov, čo sa členovia kulpínskeho vinárskeho spolku práve na Deň

Trifun ochraňoval vinohrady. Uplynulú vinohradnícku sezónu vtedy vyhodnotili dlhoročný predseda Spolku vinohradníkov a vinárov Kulpín Michal Dovičin a

Posviacka vinohradu Radoslava Kolarského (druhý zľava) v roku 2018. Prvý z jeho pravej strany je kňaz Lazar Majstorović a z ľavej predseda vinárskeho spolku Michal Dovičin a evanjelický kňaz v Kulpíne Jaroslav Javorník.

sv. Trifuna stretávajú vo vinohrade niektorého zo svojich členov, potvrdil predseda spolku Michal Dovičin. Vlani 14. februára sv. Trifuna si uctili vo vinohrade Bratislava Petrovića, ktorý je umiestnený na kulpínskych Viničkách. Spomenutý vinohrad počas cirkevného obradu na tvári miesta posvätil kulpínsky pravoslávny kňaz, prezviter Zoran Regodić. Tejto časti stretnutia sa zúčastnil tiež kulpínsky evanjelický kňaz Jaroslav Javorník. Na konci obradu vinohradníci odstrihli vetvičku z vinohradu, ktorú potom pravoslávny kňaz polial vínom a zaželal, aby tento rok bol pre vinohradníkov plodný a aby sv.

člen spolku Branislav Plachtinský, ktorý sa vinohradníctvu venuje už štyridsaťsedem rokov. Vinohradníci z kulpínskeho spolku vtedy už začali práce orezávania viniča, a tak využili teplé zimné počasie. Ako nasledujúcu prácu vo vinohrade označili prvé postrekovanie proti zimným škodcom, a potom už spomínali ďalšie práce, ktorých je vo vinohrade počas celého roka dosť. Zvyčajne posledné roky po posviacke vinohradov a prvom reze viničov vinári usporadúvali výročné zhromaždenia, kde hodnotili uplynulé vinohradnícke a vinárske sezóny pri ochutnávkach vyprodukovaného vína.

VÝROČNÁ SCHÔDZA KYSÁČSKYCH RYBÁROV. V nedeľu 14. februára zasadala Správna rada Športovo-rekreačného spolku Smuđ Kysáč. Podľa slov predsedu Ivana Ravzu aj napriek pandémii Covid-19 aktivity v spolku v minulom roku boli čulé. Keďže v dôsledku pandémie nebolo možné, aby na tejto výročnej schôdzi boli prítomní všetci členovia, poprosili ich, aby sa o minuloročnej práci vyjadrili online alebo telefonicky. Vlani v júli úspešne organizovali tradičný carp cup (chytanie rýb na háčik sa konal s ohraničeným počtom účastníkov) a súťaž vo varení rybacej polievky. Členovia ŠRS Smuđ účinkovali na tradičnej súťaži vo varení paprikáša, ktorú organizuje FK Tatra, a získali prvú cenu. V tomto roku plánujú na jar zorganizovať ekoakciu – čistenie nábrežia vedľa priekopy kanála DTD, potom carp cup v lete a súťaž o zlatý kotlík. V nedeľu prichystali polievku a pečené ryby na predaj. Pavel Pálik

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

DOBROVOĽNÝ HASIČSKÝ SPOLOK Z HLOŽIAN

Počet dobrovoľných hasičov stúpa Miroslav Pap

obrovoľné hasičské spolky tohto roku mali pomerne zredukovanú činnosť z dôvodu pandémie, ale predsa obdobie poľavenia jednotlivých opatrení hasiči využili na tréningy s cieľom dosahovania organizovaného, rýchleho a efektívneho výkonu. O aktivitách v minulom roku v hložianskom Dobrovoľnom hasičskom spolku nám hovorili jeho predseda Vlastimír Báďonský, tajomník Vladimír Krasnec a vedúca detskej skupiny hasičov Daniela Báďonská.

družstva. Začiatok akcie nebol presne stanovený, čiže hasiči mali na základe signálu zo sirény čo najskôr sa dostaviť do hasičského domu a potom rýchlo absolvovať cvičenie. Celá akcia trvala približne pol hodiny a prezentovala pripravenosť hasičského spolku v prípade nedostatku vody alebo technických príčin zastavenia vody v dedine. Potom realizovali previerku tlaku vody v dedinských hydrantoch, opravovali poškodenú časť strechy na evanjelickom kostole. Jednotliví členovia sa zúčastnili vo februári minulého roku na hasičskom bále

Po prijatí nových uniforiem pred budovou Zhromaždenia APV

„V minulom roku sme mali 8 zásahov – na dedinskom smetisku, v blízkosti obytných a hospodárskych budov, ako aj v poli. Našťastie nemali sme ani jeden požiar priamo v dome. Na požiar vychádza operačná jednotka, čo neznamená, že sa ostatní nemôžu zúčastniť v hasení požiaru. Zapájajú sa aj mladší členovia, ktorí majú za úlohu dopĺňať kapacity vody, čiže robia iba bezpečnú prácu,“ tvrdí Vladimír Krasnec. I keď bol rok pomerne zložitý, hložianski hasiči dokázali realizovať aj do desať rôznych aktivít, týkajúcich sa zlepšenia kvality spolku. Na začiatku roka hasiči absolvovali skúšku čerpania vody z Dunaja do hasičského kamiónu. Zaujímavosťou je, že táto akcia bola naplánovaná tak, aby sa ocenila rýchlosť a efektivita • ĽUDIA A UDALOSTI •

v Hodoníne, v Českej republike, kde podpísali aj partnerskú zmluvu. Po vyhlásení núdzového stavu jedenásťčlenný tím bol pravidelne k dispozícii miestnemu spoločenstvu a Sektoru pre núdzový stav v Obci Báčsky Petrovec. Títo ochotní aktivisti roznášali objednané lieky a potraviny straším obyvateľom a tiež pomáhali policajnému zboru v Báčskom Petrovci. Počas núdzového stavu hložianski hasiči dvakrát realizovali dezinfekciu ciest. Na minulý rok mali hasiči naplánovanú aj družbu slovenských hasičských spolkov z Vojvodiny, kde mali prísť aj hasiči z Hodonína (Česko) a Holíča (Slovensko). Medzi hlavnými nedostatkami hasičského spolku, ako uvádzajú spolubesedníci, je zastaraný hasičský kamión, ktorý je často pod určitou poruchou. Z vlast-

ných finančných prostriedkov Ani v minulom ťažkom roku nám ho každoročne opravujú a menia počet detí v spolku neklesol. Mám nefunkčné súčiastky. Ešte väčším nádej, že tohto roku bude viac tréproblémom je neadekvátna garáž, ningov a tým aj množstvo súťaží, ktorá v zimnom období neochráni pred zamŕzaním vody v kamióne. O výbave sa tajomník spolku Vladimír Krasnec zmienil takto: „Čo sa týka výbavy, ktorú máme, tá je pomerne zastaraná, no v dobrom stave. Novú výbavu si zabezpečujeme Čerpanie vody z Dunaja na základe vlastného rozpočtu a vďaka Obci Báč- ktoré ich motivujú,“ tvrdí Daniela sky Petrovec. Dostali sme aj 18 Báďonská, vedúca detskej skupiny. pracovných uniforiem, ktoré nám Medzi prioritné ciele spolku dala pokrajinská vláda, 9 zása- v nasledujúcom období patrí zahových uniforiem pre zásahovú obstaranie novšej techniky, motijednotku, ktoré sme dostali z Obce vovanie hasičov, aby absolvovali Báčsky Petrovec, a 9 zásahových hasičské skúšky, a udržiavanie uniforiem, ktoré sme dostali od pomerne vysokého počtu člehasičských spolkov, tak domácich, nov. Predseda hasičského spolku ako aj zahraničných.“ Vlastimír Báďonský zhodnotil, že V súčasnosti v Dobrovoľnom v okamihu, keď poľavia stanovené hasičskom spolku je zapojených epidemiologické opatrenia, ha15 aktívnych detí rôznych veko- sičský spolok opäť začne naplno vých kategórií. Zaujímavosťou je, fungovať. Očakáva, že nezrealizože za posledné roky sa do spolku vané stretnutia spolkov sa tohto pripojilo viac dievčat ako chlapcov. roku predsa uskutočnia a že hasiči „Tohto roku, hoci bol ťažký, sme budú mať možnosť reprezentovať mali s deťmi desať tréningov – a to spolok a svoje zručnosti na rôznych

Rýchle intervencie hložianskych hasičov

favorizovaný rýchly výcvik s kamiónom, ale aj rôzne druhy polygónov. Tréningy teda boli vonku, ale aj tak deti povinne mali rúška. Žiaľ, nezúčastnili sme sa na žiadnych súťažiach v dôsledku koronavírusu.

súťažiach. V tomto roku činnosť spolku sa usmerní aj na plánovanie jubilejného roku 2022, keď hasičský spolok oslávi 90 rokov od založenia. Foto: z archívu DHS Hložany

9 /4948/ 27. 2. 2021

Ľudia a udalosti ÚDAJE Z MATRIČNÉHO ÚRADU V KOVAČICI

Trojčatá a dvojčatá v Kovačici Olinka Glóziková-Jonášová

daje, ktoré nám zabezpečujú prehľad demografickej štatistiky, už niekoľko rokov nie sú veľmi potešujúce. Detí je čoraz menej, úmrtnosť sa už roky pohybuje rovnakým tempom a v roku za nami je, žiaľ, zaznamenaný aj pokles sobášov. Z 29 detí, koľko sa v roku 2020 narodilo v Kovačici, je 17 chlapcov a 12 dievčat. Je to o 9 detí menej ako v roku 2019. Z toho 4 deti sú narodené v zahraničí (Slovensko, Rakúsko, Nórsko a Švajčiarsko). Najviac narodených detí bolo v januári a apríli – po 5 v pančevskej, zreňaninskej či v belehradských nemocniciach. Keď ide o mená, do kovačickej matriky boli zapísané aj slovenské tradičné chlapčenské mená, ako sú: Ján, Janko a Matej. Viac bolo však tých súčasných, či

srbských: Denis, Ognjen, Bojan, Uroš, David, Luka, Lazar, Vasilije, Aleksa, Adrian, Filip, Adrijan a Aleksej. Do matriky narodených zo ženských mien pribudli tieto: Rebeka, Dea, Livien, Matilda Nora, Elena, Mia, Adela, Matea, Angelina a Ema Katarina. Rodina Povolná z Kovačice sa v minulom roku dožila trojnásobného šťastia. Emiliánovi a Daši Povolnovcom sa začiatkom októbra 2020 narodili trojčatá Emília, Klaudia a Gabriel, kým sa v rodine Bartošovej – Želimírovi a Bojane v januári narodili dvojičky Ognjen a Dea, informovala nás matrikárka Lýdia Špringeľová-Karkušová. V roku za nami v Kovačici sa zosobášilo 23 párov, čo je o 21 menej vzhľadom na rok 2019. Z toho bolo 12 sobášov, kde sú obaja manželia Slováci, a viac sobášov, kde sú manželia inej národnosti. Všetky sobáše sa uskutočnili v obecnej

Anička, Ján a Janko Tomášovci

sieni v dôsledku pandémie. Dva boli v zahraničí a v tomto prípade jeden ženích bol z Bosny a Hercegoviny a jeden zo Švajčiarska. Najstarší ženích je narodený v roku 1943 a najmladší v roku 2000. Najstaršia

nevesta je narodená v roku 1963 a najmladšia v roku 2001. Najviac sobášov sa uskutočnilo v priebehu júna. Z údajov matriky zosnulých vyplýva, že v Kovačici v roku 2020 umrelo 166 osôb, čo je o 40 viac v porovnaní s minulým rokom. Z toho 128 osôb zomrelo v Kovačici (z toho 56 nie sú Kovačičania) a 38 Kovačičanov zomrelo v nemocniciach v Pančeve, Belehrade, Belej Crkve, vo Vršci a v Debeljači. Zo 166 zomretých osôb 55 bolo žien, najstaršia narodená v roku 1928 a najmladšia roku 1988, a 111 mužov – najstarší narodený v roku 1922 a najmladší v roku 1974. Tri osoby zomreli v zahraničí – v Nemecku, Rakúsku a na Slovensku. Najviac osôb zomrelo v januári – 24 a v priebehu júla – 18. FOTO: zo súkromného archívu rodiny Tomášovej z Kovačice

SÚŤAŽ O NAJLEPŠIU ÚDENÚ KLOBÁSU

Klobasiáda v Šíde predsa bola Blaženka Dierčanová

tázka bola – organizovať klobasiádu, alebo z dôvodu epidemiologickej situácie zrušiť podujatie? Po stretnutí organizačného výboru a spoločnej dohode Združenie Sriemska zakáľačka a klobasiáda ponúklo kompromis – zorganizovať súťaž o najlepšiu údenú klobásu. Tradičná 24. v poradí Sriemska klobasiáda sa konala 13. a 14. februára v Šíde. V dôsledku aktuálnej situácie podujatie bolo zorganizované v súlade s opatreniami, ktoré navrhol krízový štáb. Klobasiádu preto usporiadali bez zoskupovania hostí a milovníkov tohto štipľavého produktu z bravčového mäsa. Súťažná časť však nevystala. Prihlásených bolo 40 vzoriek zo Sriemu a Báčky. Komisia, ktorá hodnotila vzorky, pracovala v zložení: Miša Popović, Rastislav Struhár a Vladimír Čáni, ktorý sa o podujatí takto zmienil: „Príjemne nás prekvapil záujem o túto súťaž. Boli sme mienky, že sa v dôsledku aktuálnej situácie pri-

www.hl.rs

hlási menej súťažiacich, ale nemali sme pravdu. Záujem prejavilo viac výrobcov klobás než vlani. Odborná komisia mala dôležitú úlohu, lebo kvalita klobás sa líšila len v drobných detailoch. Ako vieme, hodnotí sa vzhľad výrobku, vôňa, mozaika a chuť. Všetko je rovnako dôležité. Ak je napríklad pekná mozaika, dobre pomleté mäso a k tomu zle osušené

Záujem prejavilo viac výrobcov klobás než vlani

Informačno-politický týždenník

a údené, odoberáme body a naopak. Všetko zapisujeme na hodnotiacu listinu a vidno, že si výrobcovia klobás vážia mienku poroty a podľa návrhov z hodnotiacej listiny, ktorú po súťaži dostávajú, už na budúci rok vyrábajú lepšie klobásy, takže kvalita stúpa, a práve to je cieľom podujatia,“ povedal Čáni. V súťaži o najlepšiu údenú klobásu tretiu cenu získal Jovica Burojević, druhú Milan Kabić a najlepšiu klobásu vyrobil Mladen Lemajić zo Šídu. Keď ide o druhú časť tohto podujatia, v ktorej si účastníci zmeriavajú rýchlosť a zručnosť, čiže o súťaž v rýchlom jedení, rýchlom spracovaní čerstvých klobás a rýchlom spracovaní bravčového mäsa, tú organizujú na jeseň, v druhej polovici novembra, povedal nám Stanislav Dierčan, predseda Združenia Sriemska zakáľačka a klobasiáda. „Rozhodli sme sa, že v budúcnosti budeme dva ráz ročne organizovať podujatie. Vo februári sa zameriame na sušené bravčové výrobky a súťaž o najlepšiu domácu údenú klobásu. Podujatie v novembri organizujeme

pod názvom: Klob-kob fest. Vtedy očakávame našich partnerov zo zahraničia: zo Slovenska, Slovinska, z Maďarska, Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Tam usporadúvajú podobné podujatia. Myslíme si, že nám tak bude ľahšia organizácia a zároveň turistická ponuka našej obce bude bohatšia. Vtedy mávame veľa hostí, do Šídu prichádza veľký počet turistov a sústredíme sa na spomenuté súťaže. Máme nádej, že sa epidemiologická situácia zlepší a že budeme môcť realizovať plánované podujatie,“ povedal Dierčan. Klobasiádu organizovalo Združenie Siemska zakáľačka a klobasiáda a odmeny zabezpečili Obec Šíd a Turistická organizácia Šíd. Udelenie diplomov a odmien víťazom sa uskutočnilo v SKUS Jednota, pokým ďakovné listy a hodnotiace listiny organizátori poslali poštou. Podobne ako bolo aj po minulé roky, organizátori klobasiády všetky vzorky klobás, ktoré boli prinesené na súťaž, po ocenení komisie darovali Národnej kuchyni, ktorá funguje v rámci Červeného kríža v Šíde. • ĽUDIA A UDALOSTI •

BÁČSKY PETROVEC

Reminiscencie na petrovský festival klobás Jaroslav Čiep

Aj v Báčskom Petrovci sa sľubne rozbiehalo podobné podujatie. Vlani sme zaznamenali jeho piaty ročník. Na sociálnych sieťach po skončení predchádzajúcej už vlani bola vytvorená udalosť o Klobásafeste 2021. Ten pútač donedávna stál na internete a mnohí záujemcovia sa vyzvedali, či sa podujatie

edným z najväčších gastro-turistických podujatí vo Vojvodine je festival klobásy v Turiji, na ktorom sa každoročne vo februári zhromažďuje viac ako 20 000 hostí na tri dni v malej dedine Turija v Obci Srbobran. Hlas o turijskej klobáse, najdlhšej klobáse na svete, zaznel azda už po celom svete. Vo vyhláške organizačného výboru a občianskeho združenia Kobasicijada sme zachytili, že v súlade s epidemiologickou situáciou a opatreniami prijatými republikovým krízovým štábom Víťazi prvého ročníka – majstri Triaškovho servisu predsa sa rozhodli Mercedes (2016) usporiadať už 37. ročník Kobasicijady, ale v mierne uskutoční. V stredu 3. februára sa pozmenenej podobe. Totiž aj tento objavilo oznámenie pre účastníkov rok budú usilovní Turijčania po- a návštevníkov Klobásafestu 2021. sledný februárový víkend vyrábať Tam je uvedené, že „medzinárodný najdlhšiu klobásu na svete a opäť festival klobás nebude v plánovaprekonajú svoj vlastný rekord. Tento nom termíne 13. februára 2021. rok bude mať najdlhšia klobása na Náhradný termín na uskutočnesvete dĺžku 2 037 metrov. nie Klobásafestu 2021 určíme iba

po zrušení opatrení proti vírusu prešli na ruvačku. Svojráznou noCOVID-19. V podpise: Organizátor vinkou na poslednom Klobásafeste – Rada Miestneho spoločenstva bolo aj popularizovanie výroby Báčsky Petrovec“. Kým sa tak nestane, čitateľom sprítomníme doterajší vývin festivalu klobás v Petrovci. Prvé tri ročníky Klobásafestu sa konali v športovo-rekreačnom a mládežníckom areáli Vrbara. Účinkujúcich celkov bolo až toľko, že keď sa k nim pridali aj ďalší návštevníci a záujemcovia, tak doslova praskala vo švíkoch. Preto sa pred štvrtým ročníkom organizátori rozhodli presťahovať podujatie na školské ihriská. A pre túto príležitosť zabezpečili aj obrovský stan. Vlani sa dimenzie stanu ešte Zlatom sa ovenčili aj Hrubíkovci (2017) takmer zdupľovali na 25 x 45 m, lebo záujem o Klobásafest z roka masla tradičným spôsobom a svojna rok narastal. Už koncom janu- rázna, po troche aj zábavná súťaž. ára minulého roka uzavreli počet Roku 2016 najchutnejšiu klobásúťažiacich tímov – 71. Vo výrobe su podľa bodovania hodnotiacej čerstvých klobások súťažili nielen komisie urobili majstri z podniku tímy z rôznych krajov Srbska, ale Mercedes-Benz Triaška, roku 2017 aj zo Slovenska, Maďarska, Česka, zvíťazil rodinný tím Hrubíkovcov, Rumunska, Chorvátska a Ukrajiny. 2018 členovia tímu Akciovej spoločOkrem prípravy čerstvých sma- nosti Petrovec a roku 2019 členovia žených klobás, ktoré zhotovovali tímu VKP Progres. Súťaž Klobásafest štvorčlenné tímy, ďalšie tímy žien 2020 vyhral tím Klubu poľnohospoa mužov vyprážali oškvarky, ktoré dárov z Petrovca.

FESTIVAL KLOBÁS A DOMÁCEJ PÁLENKY V BIELOM BLATE

Podmienený pandémiou Vladimír Hudec

rganizátori Festivalu klobás a domácej pálenky v Bielom Blate začiatkom februára oznámili, že toto podujatie odložili na prvý víkend v marci. Dôvod na to sú stále platné prísne opatrenia v boji proti koronavírusu. Počítajú však s tým, že počet infikovaných koronavírusom bude klesať a že opatrenia budú zjemnené. „Mestskému krízovému štábu v Zreňanine sme podali žiadosť o povolenie organizácie, avšak nateraz sme nedostali žiadnu odpoveď. To nám príliš komplikuje organizáciu, lebo také podujatie nemožno zorganizovať za tri dni,“ sťažuje sa predseda bieloblatské• ĽUDIA A UDALOSTI •

prilákalo rekordných 15 000 návštevníkov, by toho roku malo trvať tri dni –v dňoch 5. až 7. marca. „Základný dôvod na to je, aby všetci návštevníci neprišli počas jedného dňa. Tým zmenšíme nátlak na dedinu tak z aspektu počtu návštevníkov, ako aj z aspektu dopravy. V piatok by sme podujatie úradBohatá ponuka údenín vlani do Bieleho Blata prilákala ne otvorili, usporiadali veľký počet návštevníkov ho MS Miroslav Markuš. Inak toto podujatie, ôsme v poradí, ktoré vlani do Bieleho Blata

prezentáciu tradičnej zabíjačky, od opaľovania svíň slamou po výrobu klobás a vyprážanie oškvarkov, a všetko by sme obohatili aj kultúrno-umeleckým programom. Na sobotu je naplánované ústredné podujatie, čiže súťaž vo výrobe klobás, tiež s programom. V nedeľu plánujeme súťaž o najlepšiu pálenku, ktorá po tieto roky bola v tieni klobás, aj keď podľa počtu vzoriek nie je ťažko uzavrieť, že o ňu bol veľký záujem. Pravdaže, počas všetkých troch dní sa návštevníci budú môcť zásobiť údeninami a inými výrobkami, keďže predavači budú prítomní počas všetkých troch dní,“ informoval Miroslav Markuš s nádejou, že dostanú povolenie a že tieto plány budú môcť aj realizovať.

9 /4948/ 27. 2. 2021

Ľudia a udalosti ČINNOSŤ ČERVENÉHO KRÍŽA V KOVAČICI

Dobrovoľníci ako piliere humánnosti Olinka Glóziková-Jonášová

námenie, v ktorom sa uvádza, že sa zber starého odevu a obuvi bdobie, v ktorom viac než zastavuje. Do miestností Červenéinokedy potrebujeme po- ho kríža ľudia môžu priniesť tieto dať si ruky navzájom, keď veci, ale iba nové s deklaráciou, potrebujeme prejaviť humánnu alebo staré – zachované, ale s postránku svojho bytia a ústreto- tvrdením z chemickej čistiarne,“ vosť k chorým či sociálne ohro- vysvetlila Zahorcová. V Obci Kovačica je zhruba 120 zeným, nás ešte raz presvedčila, že ľudskosť zostáva základnou rodín, ktoré sú odkázané na tento druh pomoci. Sú to prevažne vlastnosťou človeka. A skutočnosť, že humánnosť v viacčlenné rodiny a príslušníci ľuďoch a dobré návyky pomáhať rómskej národnosti. Avšak distritým, ktorí pomoc potrebujú, ne- búcia balíkov v podobe potravín a zmenilo ani kruté pandemické hygienických prostriedkov sociálobdobie, potvrdila tajomníčka ne ohrozeným občanom prebieha Červeného kríža Kovačica Milinka nerušene a možno povedať aj Zahorcová. „Humanita je v ľuďoch lepšie než je to za „normálnych“ prítomná vždy a neustále,“ pove- podmienok. Nevystala pravidelná dala na úvod nášho rozhovoru pomoc, ktorú sociálne ohrozeným a pokračovala: „Zodpovedne to rodinám poskytuje Ministerstvo tvrdím a hovorím z vlastnej skú- pre prácu, zamestnávanie, bosenosti a práce, lebo už vyše 33 jovnícke a sociálne otázky, ako rokov pracujem v tejto humani- aj donácia Pokrajinského sekretárnej organizácii.“ Zahorcová si tariátu pre sociálnu politiku, demografiu a rodovú rovnosť v spolupráci s Červeným krížom Vojvodiny. Od začiatku pandémie okrem sociálne ohrozeným rodinám pomoc poskytli aj ľuďom, ktorí pre pandémiu zostali bez práDobrovoľníci najazdili viac ako 700 km ce, čiže Červený kríž Vojvodiny spomenula, že aj počas vojnových zabezpečil donáciu pre rodiny, čias či veľkých záplav, ktoré zasiahli ktorých členovia počas pandéjužný Banát, ako aj počas súčasnej mie zostali bez práce a boli na pandemickej situácie ľudia v sebe zozname Národnej služby pre neudusili humánnu stránku, čo zamestnávanie. Organizácia USAID darovala je aj prvoradým poslaním tejto organizácie – prostredníctvom sto balíkov v podobe potravín a akcií pomôcť tým, ktorým je po- sto hygienických balíkov sociálne ohrozeným a viacčlenným rodimoc potrebná. Jednou z činností, ktorú po- nám, ktoré si na život zarábali proskytuje Červený kríž Kovačica, je stredníctvom tzv. šedej ekonomiky tá zbierková (v podobe zbierania na trhoch alebo odchodom do odevu, obuvi a podobných vecí), Belehradu, tzv. bedinovaním, takže ktorá pretrváva viac ako 30 rokov. nemali zárobok počas núdzového Avšak po vypuknutí pandémie Co- stavu. Túto pomoc dostali všetci, vid-19 v našej krajine táto činnosť ktorí neboli súčasťou sociálneho bola prerušená. „Od rezortného systému, ale pre pandémiu zostali ministerstva sme dostali oboz- bez prostriedkov na život.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Organizácia UN Women poskytla pomoc v podobe 54 balíkov ženám starším než 65 rokov, matkám, ktoré žijú samy s deťmi,

teréne boli rozpoznateľní vďaka rovnakej rovnošate, každý mal svoju legitimáciu a ochranné rúško, rukavice a okuliare.

Červený kríž Kovačica má viac ako 20 aktívnych dobrovoľníkov

ženám – obetiam násilia a poPočas pandémie v Obci Kovačistihnutým ženám, ďalej UNICEF ca boli mobilné 4 tímy Červeného poskytol pomoc deťom v pes- kríža, ktoré poskytovali pomoc vo túnskych rodinách, tiež v podobe všetkých dedinách obce. Podľa hygienických balíkov a dezinfekč- údajov z evidencie dobrovoľníci ných prostriedkov. majú za sebou 700 km cesty a viac „Všetky tieto akcie prebiehali ako 400 hodín dobrovoľníckej v spolupráci so Strediskom pre práce. sociálnu prácu v Kovačici a miestnymi spoločenstvami, ktoré nám poskytovali zoznamy rodín, ktorým táto pomoc bola potrebná. Musím pripomenúť, že si v dôsledku epidemiologickej situácie ľudia balíčky nemohli preberať v miestnostiach Č. kríža, ale im naši dobrovoľníci odnášali na adresu bydliska,“ poznamenala naša spolubesedníčka. Dobrovoľníci sa, ako hovorí Zahorcová, v tejto celej nemilej situácii ukázali mimoriadne. Č. kríž má viac ako 20 aktívnych dobrovoľníkov, z toho 12 je vo veku 18 až 34 Tajomníčka Červeného kríža Kovačica rokov, z Kovačice, Padiny a Milinka Zahorcová Crepaje pomáhali nepretržite od mája až do septembra. Červený kríž Kovačica v rámci „Musím ich pri tejto príležitos- svojich možností pomohol aj Kríti pochváliť, lebo svoju prácu zovému štábu Obce Kovačica pri vykonávali svedomite a podľa rozdelení balíčkov pre penzistov stanovených noriem Č. kríža,“ a sčasti aj pri chystaní obedov poznamenala Zahorcová. pre ľudí starších ako 65 rokov.. Dobrovoľníci, ktorí sa po prvýkrát zapojili do organizácie, museli FOTO: z archívu absolvovať aj krátke školenie. V Červeného kríža Kovačica • ĽUDIA A UDALOSTI •

Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (3)

Báčka: Metódy vyšetrovania prevyšovali i španielsku inkvizíciu Danuška Berediová-Banovićová

V prenasledovaní Slovákov v Báčke rozoznávame dve fázy: I. Počas vnikania na územie Báčky a v prvých dňoch okupácie maďarské vojenské útvary a orgány maďarského kráľovského protišpionážneho oddelenia so sídlom v Novom Sade, za výdatnej pomoci nemeckej menšiny, členov hitlerovského združenia Kulturbundu a fašisticky orientovaných Maďarov, začali uskutočňovať svoj pekelný plán. V slovenských obciach pristúpili k zostavovaniu menoslovu osôb, ktoré boli známe ako nekompromisní vlastenci, hlásatelia spolupráce so Srbmi a idey všeslovanskej vzájomnosti počas juhoslovanskej éry, ako nezmieriteľní odporcovia, nepriatelia myšlienky svätoštefanskej, ako členovia juhoslovanskej organizácie Četnik, ako aj tých, ktorí výčiny nacifašizmu verejne, prednáškami alebo skrze tlač, biľagovali. Osoby uvedené v menoslove potom boli zaradené, v najľahšom prípade, do zoznamu rukojemníkov, ktorí zodpovedali za poriadok vo svojej obci. V prípade narušenia poriadku hrozili im odstrelením. Tých, ktorí sa im zdali nebezpečnejší – internovali. Internovanie bolo trojaké: internovanie celých rodín, internovanie iba jednotlivých osôb do politických internačných táborov alebo internovanie jednotlivcov, vlastne odstránenie jednotlivcov z doterajšieho miesta pobytu a ich presťahovanie do niektorého miesta v srdci Maďarska, kde sa museli stále zdržovať, nesmeli sa odtiaľ vzďaľovať a museli sa každodenne alebo dvakrát týždenne hlásiť žandárskej stanici. II. Po vstupe SSSR do vojny nastáva druhá fáza. Maďarské protišpionážne oddelenie v Novom Sade dostáva posilu z najkrvavejšej • ĽUDIA A UDALOSTI •

ustanovizne, ktorá sa stala najväčším strachom pre všetkých Slovanov vlastencov v Báčke, zo zlopovestného Maďarského kráľovského 5/1 vyšetrujúceho žandárskeho pododdielu v Novom Sade s expozitúrami v Ďurdeve, Ade, Srbobrane, Čurugu, Báčskej Topole, Sombore a Subotici.

bola najčastejšie úplne neopodstatnene podozrievaná, že má súvis s akciami a hnutím subverzných elementov. Zatýkania prevádzkovali orgány armády v civilnom odeve so spoluprácou žandárov a v prítomnosti miestnej polície. Najprv vykonali prehliadku bytu hľadajúc pritom kompromitujúci

Jedna zo zápisníc Archívu Vojvodiny o výsluchu

Metódy práce pri vyšetrovaní Maďarsko-fašistickí okupanti vypracovali veľmi rafinovaný systém vyšetrovania, ktorého metódy prevyšovali i španielsku inkvizíciu. Pri vymáhaní výpovedí neváhali použiť najukrutnejšie spôsoby vynucovania bez toho, žeby boli mali k tomu nejaký podklad, bolo to čisté ukojenie sadistických sklonov. Výsluch: Ako začiatok vyšetrovania v druhej fáze možno považovať moment zatýkania osoby, ktorá

materiál. Pri viacerých prípadoch bolo zistené, že v tom prípade, keď nič nenašli, od svojho úmyslu neupustili, ale materiál jednoducho podstrčili. Po vykonanej prehliadke nasledovalo zatýkanie. Po príchode do armády nasledoval výsluch. Niekedy sa však stalo, že s výsluchom začali iba na nasledujúci deň, alebo iba po niekoľkých dňoch, ba dokonca boli prípady, že vôbec neboli vypočúvaní. Výsluch sa dial po jednom. Zatknutého vyviedli do spoloč-

nej miestnosti, v ktorej sa dovtedy nachádzal, obyčajne pred troch vyšetrovateľov. Ináč takých miestností bolo viac. Niekoľko ich bolo na prízemí (pre mužov), na poschodí (pre ženy) a najväčšie oddelenie sa nachádzalo v pivnici. Pivnica bola veľmi nezdravá, bez oblokov, prevažne so zastretými oknami, nabitá mužskými a ženskými osobami. Na zatknutých dozeral žandár, ktorý nedovolil ani rozhovor, ani pohybovanie. Stále otočení k stene, zatknutí jednu hodinu stáli a jednu sedeli. Akékoľvek pohybovanie rukami bolo prísne zakázané. Spávalo sa na holej dlážke. Dve hodiny sa stálo a dve spalo. Na potrebu sa mohlo ísť iba v určený čas, a to po jednom. Výsluch sa začal priamou obžalobou zo spojenia so subverznými elementmi v tom zmysle, že dotyčný buď peňažne, buď stravou podporoval partizánov, poskytoval im nocľah, úkryt, alebo že rozširoval partizánske letáky, oboznamoval iných s ich obsahom, buďto že aj sám osobne účinkoval v partizánskej organizácii. Keď vypočutý nedával žiadnu odpoveď alebo jeho odpoveď nespĺňala očakávania inkvizítorov, nasledovalo trýznenie, aké nezaznamenali dejiny kultúrnych národov. Každá z týchto obetí skúsila systém trýznenia, ktorý okupant vypracoval do podrobností a dôsledne ho aj praktikoval. Výsluchy sa diali permanentne vo dne i v noci. Takýto inkvizítorský výsluch trval celú jednu hodinu a často i dlhšie. Spôsoby trýznenia boli rozličné. Najčastejšie k tomu používali gumenú palicu (rôznej hrúbky a dĺžky), rôzne tvrdé predmety, drevenú lavicu, elektrický prúd, železné kliešte, klince, ihly, vrecia so štyridsaťkilogramovým obsahom, papierové vrecko s chrenom, cvikanie prstov do dvier a rôzne druhy duševného trýznenia, ako sú vysmievanie, urážanie, ponižovanie a iné.

9 /4948/ 27. 2. 2021

DETSKÝ KÚTIK

Jana Čižmanská, 7. 1, ZŠ Ľudovíta Štúra, Kysáč Anna Trusinová, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

Z každého rožka troška

amaráti, zasielate nám svoje práce a teší nás, že máte bohatú obrazotvornosť. Práce sú rôznorodé: v niektorých si ešte pripomínate prázdniny, a aj ďalšie, kde kreslite prírodu, vašu rodinu, kamarátov a všeličo iné. S potešením čakáme na ďalšie inšpiratívne práce. Katuša

Mila Ragová, 1. b, ZŠ Jána Kollára, Selenča

ili. Znovu sme v školských laviciach. Prázdniny sa skonč čas to Je ce. Viano Mám rada zimné prázdniny a najviac trovský radosti, pokoja a lásky v kruhu najbližších. Silves som cou polno Pred e. pekn veľmi li večierok sme strávi ión. lamp neba do stila vypu ou rodin ou spolu s moj Najkrajší Pritom si každý z nás poprial novoročné želanie. dal napa keď deň, dný deň počas prázdnin bol posle sa aj sme Boli liaka. snehu li urobi sneh. S bratom sme m. psíko m s naší spolu sánkovať Ema Juricová, 2. 2 ZŠ maršala Tita Padina

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Maša Lončarová, 4. a, ZŠ Jána Čajaka, Báčsky Petrovec

Zimné prázdniny žiacku Zo školy som prišla domov veselá. Priniesla som chla. oddý si som v Najpr . začať i mohl knižku a prázdniny s bratom sa som Hrala lmy. fi né kresle ala pozer som Potom celý deň a priateľmi. Prišli nám aj sviatky. Na Vianoce sme ých z ktor kov, darče veľa sme li chodili polazovať. Dosta sneh. aj dal napa nin prázd konci Pri ť. rados sme mali veľkú liaka. snehu ili a rob sa sme vali Sánko Maja Valentová, 2. 2 ZŠ maršala Tita,Padina

ilustrácie: Irena Lomenová

Ako som strávila zimné prázdniny

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 27. 2. 2021 Číslo 4/ 2027 Z PRODUKČNEJ BURZY

Nižšia cena pšenice

AKTUÁLNE

Nové súbehy AP Vojvodiny pre poľnohospodárov Ľubica Sýkorová Každoročne na začiatku nového kalendárneho roka Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo a lesníctvo otvára viaceré súbehy na zveľaďovanie poľnohospodárstva vo Vojvodine určené pre poľnohospodárskych výrobcov. Jednou z priorít pokrajinského sekretariátu je aj podpora mladých farmárov. ladí poľnohospodári ľudí vo vidieckych oblastiach na ných na založenie výrobných v minulom období už území AP Vojvodiny v roku 2021. plantáží ovocných stromov, mali možnosť uchádzať Granty udelené na základe tohto viniča a chmeľu. Nenávratné sa o viaceré programy, napr. o súbehu sú určené na investície do finančné prostriedky, ktoré sa program pre podporu investícií hmotného majetku poľnohospo- udeľujú v rámci tejto súťaže, pre rozvoj a skvalitnenie primár- dárskych gazdovstiev, na podporu sú určené na obstaranie sietí, nej rastlinnej výroby a prípravu spracovania na gazdovstve a na stĺpov a prvkov na vybudovanie poľnohospodárskych výrobkov podporu malých pivovarov. Gran- ochrany pred krupobitím, drôtu pre trh na poľnohospodárskych ty na podporu investícií v rámci na oplotenie pozemku, protimragazdovstvách mladých poľnohos- tejto súťaže sú určené do výšky zového systému antifrost. Granty podárov; o program pre podporu 90 % celkových oprávnených na podporu investícií v rámci tejto investícií pre rozvoj a skvalitnenie nákladov. Maximálna výška nená- súťaže sa určujú do výšky 60 % primárnej dobytkárskej výroby a vratných finančných prostriedkov oprávnených investičných náklaskvalitnenia spracovania mlieka na jednu žiadosť nesmie prekro- dov alebo 70 % pre ženy mladšie na poľnohospodárskych gazdov- čiť 1 500 000,00 dinárov, kým ako 40 rokov a ženy žijúce v zlostvách mladých poľnohospo- minimálna výška nenávratných žitých pracovných podmienkach dárov; o program pre podporu finančných prostriedkov na jednu v poľnohospodárstve. Súbeh je investícií pre rozvoj a skvalitnenie žiadosť je 500 000,00 dinárov. otvorený do 13. 3. 2021. spracovania ovocia a zeleniny Súťaž je otvorená do vyčerpania Medzi tohtoročné vyhlásené na poľnohospodárskych gaz- finančných prostriedkov končiac súbehy patrí aj súbeh na pridedovstvách mladých poľnohos- s dátumom 5. 3. 2021. lenie finančných prostriedkov na podárov… Pre všetkých poľnohospodár- spolufinancovanie nákladov na Momentálne medzi najaktu- skych výrobcov je vyhlásený obstaranie strojov a zariadení pre álnejšie súbehy otvorené práve súbeh na spolufinancovanie in- ekologickú výrobu na území AP pre túto kategóriu výrobcov je vestícií na obstaranie vybavenia Vojvodiny. Finančné prostriedky súbeh o pridelenie finančných na ochranu pred poveternostnými na investičnú podporu sú určené prostriedkov na podporu mladých katastrofami, prvkov potreb- do výšky 70 % celkových opráv-

Ľ. Sýkorová

a Produkčnej burze v Novom Sade v skrátenom pracovnom týždni (z dôvodu štátneho sviatku) v dňoch od 17. do 19. 2. nedošlo k výrazným cenovým odchýlkam kukurice a sóje, zatiaľ čo pšenica zaznamenala negatívny trend. Celkový obrat dosiahol 2 025 ton tovaru, čo bolo pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 32,95 % menej. Finančná hodnota bola nižšia o 45,91 %. Cena kukurice zostala na úrovni minulého týždňa. Zmluvy boli uzatvárané v cenovom rozpätí od 22,00 do 22,30 din./kg bez DPH, zatiaľ čo zmluvy na tovar dodávaný do prístavu boli uzatvárané v cene 22,50 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 22,10 din./kg bez DPH (24,31 din./kg s DPH). Zvýšená ponuka pšenice spôsobila zníženie jej ceny. Predávala sa za 22,80 din./kg bez DPH (25,08 s DPH), čo je tiež priemerná cena. V porovnaní s predchádzajúcim týždňom je nižšia o 2,15 %. So sójou sa v uvedených dňoch neobchodovalo. Dopyt po sójových bôboch za 59,50 din./kg a ponuka za mierne vyššie ceny ako 60,50 din./kg neviedli k uzavretiu burzových konnených traktov.○ investičných nákladov. Súťaž je otvorená do vyčerpania finančných prostriedkov a končí 12. 3. 2021. ○

Z obsahu Naši drobčekovia s. 2 a 3

Alokázia – kráska náročná na pestovanie

Do vášho receptára s. 6

s. 8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (25)

Naši drobčekovia

DrSc. Ján Babiak

V rozsiahlom rade spevavcov sú aj čeľade s celkom malým počtom druhov. Platí to aj pre čeľade, kde patria naše najmenšie vtáčiky. Ide o pravých trpaslíkov medzi operencami, a tak aké operence – také aj čeľade. Pravá ornito-nanometria. Čeľade orieškovité (Troglodytidae) a kúdeľníčkovité (Remizidae) sú u nás zastúpené jedným druhom, kým z čeľade králikovité (Reguliidae) iba dva druhy sú u nás na transmigrácii. Len najmenšie vtáčiky z čeľade penicovitých – rod kolibiarik (Phylloscopus) dáva šancu u nás vidieť aspoň tri druhy.

v páperčeku tmavosivé na chrbte s jasným bruškom. S operením postupne získavajú hnedú farbu. Hniezdenie: Samček stavia niekoľko hniezd (tie zvyšné

eď ide o veľkosť, najmenšie no časť populácie je sťahovavá. sú králiky a hneď za nimi je Počas leta obýva jej severovýoriešok. S veľkosťou 10 – 11 chodnú časť po polárnu kružnicu cm si do radu zastane kolibkárik a zimuje na pomedzí Čierneho čipčavý a potom jeden druhé- a Kaspického mora. U nás je mu do ucha kúdeľníčka a ďalší častý najmä v oblasti Fruškej rodáci kolibkárika. Sú to všetko hory a na briežkoch v okolí Titela obyvatelia hustého krovia, iba- a Vršca, no nájdeme ho aj na že oriešok je najbližší prízemiu, iných miestach. kúdeľníčka si vyberá húšťavy nad Biotop: Žije v prostredí listnavodou, králiky preferujú malé tých lesov, ktoré sú bohaté na stromové druhy a kolibkáriky naj- kroviny. Preferuje aj brehové radšej prečesávajú husté koruny porasty, ale aj rovinné priestory v samom vrchu stromov. Väčšina s hustou kriačinou a vyvrátenými je sťahovavých, s orientáciou na stromami. Je ho v hustom kroví živočíšnu potravu bez výraznej vedľa potokov, aj v záhradách, pohlavnej dimorfie. kde sú živé ploty, okrasné kry a ORIEŠOK H N E D Ý zátarasy. Najradšej má najnižšie (OBYČAJNÝ) – TROGLODYTES poschodia vegetácie, tienisté, (NANNUS) TROGLODYTES, tmavé a pusté, tiché až zaneLinné 1758 dbané priestory. Je celkom malý, sympatický Rozlíšenie: Je drobný, guľatý, vtáčik hnedej farby. Aj napriek v hornej časti tela špinavohnedý, tomu akoby sa celý vystrel do na krídlach jemne mriežkovaný výšky, aj chvost mu čnie na hore. Za svoju veľkosť je nadmieru hlasný a nezvyčajne pohyblivý. Nazbieral aj smelosti, aby tu zostal aj cez zimu. Najčastejšie ho nájdeme v húští, celkom pri zemi, ako nejaký hnedý oriešok, ktorý neúnavne skacká. Hoci radšej žije na tichých miestach, nebeží od človeka a často prehľadáva Oriešok hnedý krovie v jeho priamej blízkosti. Pri vyrušení sa vie tak ako aj pri párení drobček. Na hrudi a brušku je „naježiť“, potriasať krídlami a sivo-hnedo-biely a na bokoch, pomykávať chvostom. krídlach a chvoste vlnkovaný Rozšírenie: Obýva skoro celú odtieňmi tmavohnedej farby. Európu, ale prítomný je aj v pás- Nad očami má výrazný jasnejší me strednej Ázie. V dominantnej prúžok, zobák, ako aj chvost časti Európy je stálym vtáčikom, má trochu ohnutý. Mláďatá sú

Kúdeľníčka lužná

slúžia pre úkryt). Vyberá tiché neprístupné miesta, nevysoko v húšti, pod previsom alebo na nábreží. Robí ich z machu lístia a tenkých vetvičiek. Je guľatého tvaru, s malým bočným vchodom. Bydlisko sa podobá na jaskyňu, podľa čoho dostal aj latinské meno. Samička v ňom znesie 5 – 7 bielych vajíčok s červenohnedými škvrnami. Inkubácia trvá 13 – 16 dní. Záväzok v hniezdnej starostlivosti majú obaja rodičia v období 15 – 19 dní. Znáška je dvakrát v roku. Potrava: Konzumuje malý hmyz a jeho štádiá vývoja, pavúky, v jeseni aj drobné plody (bobule, súplodia a plodstvá). Hlas: Obvykle spieva dosť silným hlasom z úkrytu alebo na vyvýšenom mieste. Začína tichým predspevom, hlavná sloha mu je hlasná a končí zvonivými alebo hlbokými trilkami Najčastejší sonórny záznam: „sitri-vi-si svi-svi-svi-svi sivysi sy-sy-sy si-crrrrr svi-svi-svi sju-cerrrr sivi“! Vábivý hlas je „tek-tek-tek“, varovný „cek-cek“ a výstražný opakované „cerrrr“. KÚDEĽNÍČKA LUŽNÁ (OBYČAJNÁ) – REMIZ PENDULINUS, Linné 1758 Je vtáčik teplého podnebia. Celoročne obýva severné pobrežie Stredomoria a južné Podkaukazsko. Letný areál v pásme zemepisnej šírky od 35 º po 60 º s. z. š. siaha od Dánska po rieku Ob v ruskom Zakaukazsku. Zimuje

v Španielsku, na Blízkom východe a Mezopotámii. Jej biotop sú pobrežné oblasti s porastom vŕb, briez a trstiny. Vo Vojvodine je početná. Jej markantným znakom je sivkastá farba hlavy s čiernym pásom v zóne očí. Chrbát je červenohnedý a letky a chvost hnedočierne. Bruško je hnedavo-sivé. Samček je kontrastnejšie sfarbený a má širšiu masku cez oči. Mláďatá v páperčeku sú hnedosivej farby a s operením sú farbou bližšie k rodičom, ale sivosť hlavy a pás na očiach získavajú len v dospelosti. Hniezdo je ďalšia charakteristika tohto vtáčika. Stavia ho samček, často aj viac hniezd, a je šikovne pripevnené na tenkej zvislej vetvičke, takže ako okrúhla kapsa visí dolu. Je zatvoreného typu s postranným tunelovým otvorom. Materiál sú vlákna a súkvetia alebo súplodia okolitej močiarnej vegetácie. Samička znesie 5 – 6 (8) vajíčok, znáška je dvakrát v roku. Inkubácia trvá 13 – 14 dní. Druh je polygamný (do sedem samičiek na samčeka). Konzumuje drobný hmyz a zobe semiačka okolitej vegetácie, často v pozícii s hlavou dolu. Hlási sa melancholickým „tsííy“ . Spieva vysokými trilkami „tíy... sirrrrr... tvitvitvi... tsíy... cver´r´r´... tsíy“. KOLIBKÁRIK (KOLIBIARIK) ČIPČAVÝ (MALÝ) – PHYLLOSCOPUS COLLYBITA, Vieillot 1817 Má celoročné rozšírenie v prímorských oblastiach Írska, Anglicka, Francúzska a Talianska, ale jeho výskyt v letnom období je evidovaný v širokej oblasti miernej eurázijskej kontinentálnej klímy. Je sťahovavý a európska populácia zimuje v Stredomorí, v severozápadnej a predrovníkovej Afrike. U nás hniezdi v nízkych, svetlých aj lužných lesoch, hájikoch a krovinách, ba aj v záhradách, najčastejšie

9 /4948/ 27. 2. 2021 v blízkosti vodných tokov. Je najpočetnejší z kolibkárikov aj ako hniezdič a je ho všade tam, kde je dosť zeleného lístia. Veľkosťou je najmenší z kolibkárikov. Je sivo-zeleno-hnedavej farby v chrbtovej časti a s žltosivým bruškom. Letky a chvost sú sivočierne s jasným okrajom. Často potriasa chvostom nadol. Hniezdo býva ukryté v nízkej vegetácii, stavia ho zo suchej trávy a listov. Je guľovité, s po-

Kolibkárik čipčavý

stranným vchodom, vystlané machom a perím. Hniezdi 1- – 2-krát v roku. Samička znáša 4 – 7 belavých vajíčok s červeno-hnedými škvrnami. Inkubácia trvá 13 – 15 dní a toľko trvá aj hniezdna starostlivosť. Kŕmi ich samička (samček iba stráži teritórium). Mláďatá sú v páperčeku „fŕkavo“ sivožlté, po operení hnedosivé. Konzumuje hmyz a pavúky a len v menšej miere aj bobule. Hlási sa hvízdavým „huit“ alebo ,„hvít“. Spieva viacslabične „čip-čap čip-čap čip-čap-čip“. KOLIBKÁRIK (KOLIBIARIK) SYKAVÝ (HÔRNY) PHYLLOSCOPUS SIBILATRIX, Bechstein 1793 Je to hlavne druh európskej miernej klimatickej zóny (len v úzkom pásme šíri svoj areál

Kolibkárik sykavý

aj v Ázii až po Mongolsko). Je sťahovavý a zimuje v tropickej Afrike. Ako hniezdič u nás je menej početný. Obýva hlavne bukové a dubové lesy do 800 m. n. v. Je trochu väčší od predchádzajúceho rodáka. Dá sa poznať po tom, že je jasnejšie sfarbený. Má výraznú citrónovožltú farbu líc, hrubší žltý popruh nad okom a hodvábne biele bruško. Hniezdi na zemi alebo v húští nad ňou. Tvar hniezda je kupolovitý, často privrátený k húštiu alebo privalenému stromu. Samička znáša raz ročne, počet vajíčok je 5 – 7. Sú sivkasto-žltavej farby s výraznými tmavohnedými škvrnami. Sedí na nich 13 dní, dva týždne trvá aj hniezdna starostlivosť oboch rodičov. Konzumuje hmyz a pavúky. Hlási sa ostrým „cip“ a „svip“. Varovné hlásenie je tlmené melancholické „tyy“. Spieva rýchle opakované slabiky, s charakteristickým ukončením: „ci-ci-ci ci ci-cik-ik-ikrrrrrrrrrrr...“ KOLIBKÁRIK (KOLIBIARIK) SPEVAVÝ (VÄČŠÍ) – PHYLLOSCOPUS TROCHILUS, Linné 1758 Areál tohto kolibkárika je severná časť palearktickej oblasti, teda tiahne od Írska až po Čukotský polostrov. Na severe ho nieto iba v arktických oblastiach. Je sťahovavý a zimuje v strednej a južnej Afrike. Jeho biotop sú tajgy a listnaté lesy, predovšetkým oslnené kroviny a mladé brezové a vŕbové lesy v nížinách či kosodrevina v horných hraniciach lesa. U nás nehniezdi, ale pri migrácii na juh prelieta cez tieto kraje. Tento kolibkárik je veľkosťou medzi kolibárikom čipčavým a sykavým, podľa sfarbenia je šedý variant toho čipčavého. Keď ide o žlté sfarbenie, má ho omnoho menej ako kolibkárik sykavý. No to, po čom sa dá rozpoznať, je fakt, že ho u nás možno nájsť len v období preletu (marec – apríl, september – október) a rozhodne ho poznáme po jeho nádhernej kadencii ťahavých tónov. Aj tu u nás sa kŕmi neustálym prešmykovaním cez lístie,

Kolibkárik spevavý

lemovaný čiernou farbou (korunka). Na krídlach vidno hrubý biely pruh a aj konce letiek sú biele. Vidno ho, ako sa stále zháňa za potravou, pričom zanedbá aj prítomnosť človeka. Konzumuje drobný hmyz a jeho vajíčka. Najčastejšie sa hlási tenkým ostrým „crí-crí-crí“ alebo „sí-sí-sí“. Výstražným znakom je ostré, jednotvárne „tíí“. Spieva rýchlo „pitítily“, s trilkom „sidli-í sidli-í sidli-í“. KRÁLIČEK (KRÁLIK) OHNIVOHLAVÝ – REGULUS IGNICAPILLA, Temminck 1820 Má užší areál rozšírenia od svojho rodáka. Ako stály hniezdič žije v západnej časti európskeho kontinentu, ale v letnom období šíri svoj areál hniezdenia na východ až do Bieloruska a do oblastí baltických štátov. Zimuje v oblastiach Stredozemného mora. Je čiastočne

hľadajúc hlavne drobný hmyz v rôznych štádiách rozvoja. Ozýva sa dvojslabične „hu-iit“. Spevné pasáže začína tíško, potom na hlasitosti pridá, aby potom postupne utíchol. V slabikovej onomatopoji jeho spev znie: „sisisi-vyj-vyj-vyj svi-svi-vi túj túj túj si-si-víij-si“. KRÁLIČEK (KRÁLIK) ZLATOHLAVÝ (ZLATÝ) – REGULUS REGULUS, Linné 1758 Je malý eurázijský vták, ktorý celoročne obýva mierne pásmo tohto dvojkontinentu od Atlantického oceánu až po Bajkalské jazero. Je sťahovavý a svoj letný areál ako hniezdič má najmä v Európe a posúva sa až po polárny kruh. Zimuje v južných častiach Európy. Jeho areál sú horské priestranstvá s hustým ihličnatým, zriedkavejšie aj listnato-ihličnatým lesom (aj v južnom Srbsku). Vo Voj- Králiček ohnivohlavý vodine ho možno vidieť len na prelete z východnej Európy sťahovavý, vlastne v prelete a karpatskej oblasti, najčastejšie preferuje kratšie dráhy. U nás je v kŕdli sýkoriek. zriedkavejší aj v období preletu. Možno ho vidieť v nižších lesoch, ale aj na cintorínoch a parkoch s ihličnanmi. Je kontrastnejšie sfarbený od predchádzajúceho, ale jeho markantné označenie sú biele líca s čiernym očným prúžikom. Aj čiapočka je ohnivo-oranžová, na bokoch pri krku je prítomná aj žltá farba, kým bruško je skoro biele. Spôsob stravovania je ako pri predchodcovi, Králiček zlatohlavý ale potravu hľadá vo vrchoch stromov. Vábenie je Ide o najmenšieho vtáčika jemné, rýchlo opakujúce „sisisi“, v Európe, guľatého tela, s oli- alebo „cicici“. Spev švitorivý, vovozelenou vrchnou časťou s krátkym trilkom, ale bez opatela a žltosivým bruškom. Na kovania.  temene má žltozlatý prúžok, Fotografie: z internetu

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Biologická ochrana proti škodcom rastlín pestovaných v skleníkoch (1) Ing. Ján Tancik, PhD.

a životné prostredie. Využívajú sa najmä antagonisti škodcov, V zatvorených priestoroch, skleníkoch a fóliovníkoch sú pod- prírodní nepriatelia, ktorí sa vymienky na pestovanie rastlín priaznivé počas celého roka, vďaka púšťajú do zatvorených priestorov čomu sa pestovateľská sezóna predlžuje na celý rok. No toto a dlhodobo potláčajú populáciu prostredie je priaznivé aj pre mnohých škodcov, zvýšená teplota škodcov. Najvýznamnejšími škodcami urýchľuje ich vývoj, a tým sa veľmi rýchlo zvyšuje aj ich populačná hustota. Aj preto je ochrana proti týmto škodcom veľmi náročná. v zatvorených priestoroch sú: roztoče, strapky, molice a vošky. ajlepšie výsledky sa dosa- vegetácie treba ničiť napadnuté Cieľom tohto článku je priblížiť hujú pri použití kombiná- rastliny a vynášať ich zo skleníka. škodlivosť spomenutých škodcie všetkých dostupných Do tejto skupiny opatrení patrí aj cov a možnosti ich biologickej opatrení: preventívnych, mecha- zmena poveternostných podmieregulácie. nických, agrotechnických, biolo- nok v skleníkoch na také, ktoré STRAPKY gických alebo chemických. Pre nevyhovujú škodcom. Strapky sú drobný hmyz, dĺžka reguláciu škodcov veľký význam Z priamych opatrení v zatvotela je 1,5 – 2,5 mm, telo je štíhle, majú preventívne opatrenia, ako rených priestoroch sa využíva dva páry krídel sú úzke, obrastené napríklad sadba zdravého sadbo- chemická a biologická ochrana. chĺpkami. V zatvorených priestového materiálu (priesad). Treba Pestovatelia veľmi často upredroch sa môže vyskytnúť viac skontrolovať sadbový materiál nostňujú biologické spôsoby druhov strapiek: strapka západa vysádzať iba ten, v ktorom alebo ná – Frankliniella na ktorom nie sú škodcovia. occidentalis, strapka V uzatvorených priestoroch sa skleníková – Hena elimináciu škôd od škodcov liothrips haemorrpoužívajú opatrenia, ktoré by sme hoidalis a strapka mohli nazvať základné hygienické tabaková – Thrips opatrenia. Pred výsadbou rastlín tabaci. Najčastejskleník musí byť čistý, bez pesšie vyskytujúci sa tovaných a divorastúcich rastlín. druh v zatvoreVýznamné je ničenie a vynášanie ných priestoroch rastlinných zvyškov zo skleníkov je strapka západná. pred presádzaním rastlín. OdpoJe to polyfág, ktorý rúča sa vyhriať prázdny skleník na napáda okolo 140 teplotu 25 °C v trvaní 5 – 6 dní, Škvrny na plode papriky spôsobené strapkou druhov pestovaaby aktivizovaní škodcovia neskôr ných a divorastúuhynuli v nedostatku potravy. cich rastlín. Škodí hlavne v zatvoJe vhodná aj dezinfekcia pôdy ochrany preto, lebo tento spôsob rených priestoroch, ale počas leta prehriatou vodnou parou, ktorá ochrany nezanecháva žiadne aj na otvorenom poli. Najväčšie ničí aj prezimujúce štádiá škodcov nežiaduce látky, pozostatky, ktoré škody spôsobuje na plodovej zena povrchu alebo v pôde. Počas ohrozujú zdravie konzumenta

lenine – paprika, uhorka – a oveľa menej sú poškodzované rajčiny. Škodí aj na ďalších druhoch zeleniny a na okrasných rastlinách. Na uhorkách môže spôsobiť zníženie úrody až do 70 %. Škodlivým štádiom je imágo a larva, ktoré vyciciavajú šťavy z listov, pukov, kvetov a iných mäkkých častí rastlín. Vyciciavaním štiav z listov spôsobujú vytváranie striebristých až belavých škvŕn, ktoré sú najprv drobné, no časom sa zväčšujú a spájajú, môžu prekryť celú plochu lista. Takéto listy sa sušia a zostávajú visieť na rastline. Na kvetoch sa strapky živia peľom a negatívne vplývajú na oplodnenie a kvalitu plodov. Po bodnutí v báze mladého plodu papriky sa na tých miestach neskôr vytvára nekróza a prichádza aj k deformácii plodu. Poškodené plody zostávajú malé, deformované s nekrotickými škvrnami na povrchu plodov. Počas príjmu potravy strapky vylučujú trus zelenej farby, znižuje sa fotosyntéza a zvyšuje sa vyparovanie vody a tiež cez poranené časti prenikajú patogény Nebezpečenstvo napadnutia touto strapkou hrozí už aj pri pestovaní priesad. Strapka západná škodí aj nepriamo, je prenášačom vírusu bronzovitosti rajčiaka. V zatvorených priestoroch začína napádať rastliny už vo februári. Vyhovuje jej

9 /4948/ 27. 2. 2021 teplé a vlhké prostredie. Pri teplote 27 °C vývoj jednej generácie trvá len 14 dní, počas roka má aj 15 generácií. Oplodnené samičky kladielkom kladú vajíčka do pletív mladých listov, kvetov a plodov. Po 4 – 5 dňoch sa liahnu larvy, ktoré prechádzajú počas vývoja 4 instarmi, počas prvých dvoch instarov sa živia na rastlinách vyciciavaním štiav. OCHRANA V ochrane pestovaných rastlín proti strapkám v skleníkoch veľký význam majú preventívne opatrenia, o ktorých sme hovorili v úvode. Je to v prvom rade kontrola sadeníc a sadba zdravých priesad bez škodcov a tiež ničene škodcov v mimovegetačnom období. Montovaním sietí s očkami 0,25 mm zabránime prílet škodcov do skleníka. Dôležité je sledovať výskyt strapiek v skleníku a ten sa zisťuje pomocou modrých lepových dosiek. Žlté lepové dosky sa tiež využívajú, ale sú menej efektívne. Na začiatku vegetácie lepové dosky treba inštalovať blízko vchodov do skleníka a neskôr ich rovnomerne rozmiestniť v skleníku. Dolná časť lepovej dosky má byť vo výške vrchných častí rastlín. Rastom rastlín treba aj lepové dosky dvíhať. Nálet strapiek treba kontrolovať raz týždenne, niekedy aj častejšie. Pri prvých výskytoch a niekedy aj preventívne treba začať s aplikáciou biologickej ochrany. Proti strapkám sa využíva v rámci biologickej ochrany viacero druhov bioagensov. V skleníkoch sa využívajú najmä dravé roztoče: Neoseiulus (Amblyseius) cucumeris, Typhlodromips (Amblyseius) swirskii, Neoseiulus (Amblyseius) barkerii a Iphiseius (Amblyseius) degenerans. Okrem dravých roztočov sa využívajú aj dravé bzdochy: Macrolophus caliginosus a dravá bzdocha z rodu Orius. Z biologických prípravkov je povolený prípravok na báze spinosatu (SpinTor). Dravý roztoč Amblyseius cucumeris napáda a vysáva larvy strapiek a roztočcov. Za jeden deň vysaje asi 3 larvy strapiek. Je schopný živiť sa aj peľom, z toho dôvodu sa môže urobiť aplikácia dravého roztoča aj na začiatku sezóny, aby sa stihol rozmnožiť ešte pred strapkami. Dodáva sa v pilinovom substráte v plastových

fľaškách. Aplikácia sa prevádza ručne posypom pilinového substrátu do miest výskytu škodcu. A. cucumeris sa aplikuje na začiatku sezóny, kým sa strapky neobjavujú masovo. Po obdobie pôsobenia neaplikujte iné insekticídy a fun-

mladých rastlín. Škodia aj nepriamo vylučovaním medovice, ktorá podlepuje listy a umožňuje hubám a černiam sa rozmnožovať, čo spôsobuje zníženie fotosyntézy, a tým spomalenie rastu. Vošky významne škodia prenosom vírusových ochorení. Konečným dôsledkom týchto poškodení je zníženie kvality výnosu a trhovej hodnoty vypestovaných produktov. Voška broskyňová – Myzus persicae prezimuje v štádiu zimného vajíčka na primárnom hostiteľovi, a to je broskyňa. Na jar sa najprv vyvíjajú na Plodiny pestované v skleníku sú veľmi často primárnom hostitenapádané voškami ľovi 2 – 4 generácie a od polovice mája gicídy toxické pre A. cucumeris. okrídlené samičky masovo preletujú na sekundárnych hostiteľov. Dávka: 100 ks/m2. Dravé bzdochy z rodu Orius sú Vyvíjať sa môže na viac ako 400 drobné bzdochy, v štádiu imága rastlinných druhoch, kultúrnych ich telo je dlhé 1,5 – 3 mm. Živia sa a divorastúcich. Najväčšie škody zo rôznymi štádiami rôznych skupín skleníkových plodín spôsobuje na hmyzu: strapkami, roztočmi, moli- paprike a rajčinách. Priama škodcami, voškami, vajíčkami a larvami livosť cicaním vošiek na listoch sa motýľov. Dodávajú sa ako zmes manifestuje stratou zelenej farby nýmf a imág v sypkom substráte a často aj deformáciou listov. a aplikujú sa posypom na rastliny. Oveľa väčšie škody táto voška VOŠKY zapríčiňuje ako vektor viróz. Je Plodiny pestované v skleníku vektorom viac ako180 druhov sú veľmi často napádané voška- vírusov. Voška bavlníková – Aphis gossymi. Napáda ich niekoľko druhov a najčastejšie sa vyskytujú tieto: pii prezimuje ako dospelá voška voška broskyňová – Myzus persicae, voška bavlníková – Aphis gossypii, voška rašetliaková – Aphis nasturtii a voška záhradná – Macrosiphum euphorbiae. Jeden z markantných symptómov napadnutia sú kolónie vošiek na spodnej strane listov a na vegetačnom Žlté lepové dosky vrchole. V závislosti od druhu vošky a druhu rastliny na primárnom hostiteľovi, a to môžu vyvolať aj rôzne poškodenie. sú rašetliak, krušina a niektoré Vošky na rastlinách škodia vycicia- buriny. Prvá generácia na jar sa vaním štiav z listov a stoniek, čím vyvíja na primárnom hostiteľovi narušujú rovnováhu rastových a už koncom mája sa vyvinú látok a hormónov, čo spôsobuje okrídlené jedince, ktoré preletujú spomalenie rastu, rôzne defor- na sekundárneho hostiteľa. Je mácie a často aj odumieranie extrémne polyfágna. Škodí hlavne

na uhorkách, paprike, zemiakoch, melónoch, tekviciach a okrasných rastlinách, a to tak na otvorenom poli, ako aj v skleníkoch. Napadnuté rastliny majú spomalený rast, ich listy menia farbu, žltnú, skrúcajú sa a deformujú, puky a mladé plody tiež môžu opadávať. Táto voška prenáša viac ako 50 vírusov. Voška rešetliaková – Aphis nasturtii prezimuje v štádiu vajíčok na primárnom hostiteľovi – rešetliaku. Samičky zakladateľky sa liahnu v druhej polovici apríla. V máji preletujú na sekundárne hostiteľské rastliny. Škodí najmä na paprike, ale napáda aj iné rastliny z čeľadí Solanaceae, Brassicaceae a Polygonaceae. Na kultúrnych rastlinách zapríčiňuje mierne žltnutie listov a nevyvoláva žiadne deformácie. Je vektorom viróz najmä na zemiakoch. Voška záhradná – Macrosiphum euphorbiae prezimuje v štádiu vajíčka na divých a pestovaných ružiach. Môžu prezimovať aj samičky v skleníkoch a fóliovníkoch. Je polyfág, ktorý sa môže živiť na rôznych divorastúcich a pestovaných rastlinách z 20 čeľadí. Najčastejšie napáda zemiaky a papriku. Poškodené rastliny pomalšie rastú a úroda sa znižuje. Je vektorom 40 vírusov. OCHRANA Ochrana pestovaných plodín proti voškám je náročná bez ohľadu nato, či sa pestujú na otvorenom poli, alebo v zatvorených priestoroch. V zatvorených priestoroch sa veľmi úspešne môžu využiť biologické spôsoby ochrany. Veľký význam majú preventívne opatrenia, najmä v produkcii v zatvorených priestoroch, ako sú: ničenie burín v skleníku a okolo neho, dodržiavanie čistoty v skleníku, všetky zničené rastliny alebo časti rastlín treba vynášať a zlikvidovať. Dôležité je pravidelne kontrolovať výskyt škodcov a ten sa robí kontrolovaním rastlín alebo pomocou žltých lepových dosiek. Pri ekologickom pestovaní papriky sa môžu použiť prípravky na báze neemového oleja (KaraNimba Mikro) spolu so zmáčadlom Agrovital a na báze oleja z rastliny Pongamia pinnata, Rock Effect. Treba dávať pozor a používať iba odporúčané dávky. Vo vyšších dávkach tieto prípravky môžu byť fytotoxické. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

IZBOVÉ RASTLINY

Alokázia – kráska náročná na pestovanie Ľubica Sýkorová

Alokázia potrebuje veľa vody a živín. Substrát by nemal nikdy vyschnúť, ale nesmie byť ani

piesok nemusíme pridávať, alebo len veľmi málo. Alokázia ako izbová rastlina nie je vhodná pre chovateľov psov a mačiek, ale ani pre rodiny s malými deťmi, pretože je jedovatá (okrem Alocasia microrrhiza). Keďže je teplomilná rastlina, celoročne potrebuje nad 20 °C. Ak dôjde k zachladeniu, na listoch sa objavia nepekné hnedé škvrny.

sústavne premokrený. Od mája až do jesene ju musíme prihnojovať tekutým hnojivom určeným pre rastliny okrasné listom. Mladú rastlinu musíme presádzať každý rok, staršie stačí raz za dva roky. Zeminu pripravíme zmiešaním záhradníckeho substrátu s rašelinou,

Ich šíreniu zabránime iba tak, že substrát necháme preschnúť, aby sa rastlina zatiahla. Zoschnuté listy odstránime a obnovíme zálievku. Alokázia rýchle vyženie nové listy, ktoré budú bez škvŕn. Rovnako môžeme postupovať aj v prípade, keď sú listy poškodené od slnka. Preto

Alokázia (Alocasia amazonica) je elegantná izbová rastlina, ktorá sa však dosť ťažko pestuje. Patrí do čeľade áronovitých (Aronaceae), ktorých domovinou je tropická aj subtropická Ázia a Austrália. Je jednou z najkrajších rastlín s obrovskými okrasnými zelenými kopijovitými listami na dlhých stopkách, ktoré majú výraznú bielu žilnatinu.

lokázia je veľmi dekoratívna rastlina, ktorá je však pre svoje pestovateľské nároky v bytových podmienkach vzácnosťou. Je veľmi náročná na teplotu, zvýšenú vlhkosť a premokrenie. Spodná strana listov je sfarbená do fialova. Hľuznatá bylinná listnatá rastlina s pekne tvarovaným vzrastom má rada vysokú vzdušnú vlhkosť, no znesie aj bežné bytové podmienky. Suchý vzduch môžeme zvlhčiť častejším rosením celej rastliny mäkkou vodou alebo utieraním listov vlhkou špongiou. Vyššiu vlhkosť vzduchu zabezpečíme tak, že pod črepník do väčšej podmisky nasypeme keramzit alebo drobné kamienky. Na ne nalejeme toľko vody, aby nezasahovala korene rastliny. V lete ju môžeme umiestniť von na tienisté stanovište. Má mimoriadne veľké zelené listy šípovitého tvaru s výraznou žilnatinou, ako aj mierne členenými okrajmi kontrastnej bielej farby. Dospelá rastlina dosahuje výšku do 80 cm, listy môžu byť dlhé až 30 cm.

nesmieme rastliny umiestňovať na južnú stranu na priame slnko. ROZMNOŽOVANIE V krajine pôvodu sa alokázie rozmnožujú semenami, u nás ich môžeme rozmnožovať vrcholovými odrezkami, delením kmienka alebo podzemkov. DRUHY Najčastejšie sa pestuje odroda Black Velvet s tmavými zamatovými listami, Calidora s veľmi veľkými listami trávovozelenej farby, Polly s tmavozelenými listami a kontrastnou bielou žilnatinou a okrajmi. Alocasia macrorrhiza, A. indica a A. odora majú čisto tmavozelené listy. ZHRNUTIE: – rod Alocasia zahŕňa viac ako 60 druhov, – od jari do jesene udržiavame substrát vlhký, no nie preliaty, – musíme jej zabezpečiť vysokú vzdušnú vlhkosť a hnojenie zhruba každých 14 dní, – počas zimy zálievku aj hnojenie obmedzíme, no stále rosíme – počas zimy by teplota nemala klesať pod 15 °C, – neobľubuje miesta s priamym slnečným žiarením, – rozmnožujeme ju delením trsov na jar alebo na jeseň, – zo škodcov ju napádajú napríklad červce a roztočce.  Foto: z internetu

PRIPOMÍNAME

Zimný postrek meďnatými prípravkami Ľ. Sýkorová V dňoch bez mrazu možno robiť zimný postrek ovocných drevín. Aby bolo toto ošetrenie účinné, stromy je nutné postrekovou látkou dôkladne „umyť“.

riaznivé dni bez mrazov využívame taktiež na chemické ošetrenie broskýň proti kučeravosti listov. Teplota by sa mala pohybovať okolo 5 – 7 °C. Používame postrekovač s väčším otvorom tak, aby ani jedno miesto nezostalo nepostriekané. Na postrek v čase vegetačného pokoja používame meďnaté prípravky. Postrek musíme ukončiť do za-

čiatku nalievania pukov, pretože po tomto termíne je už neúčinný. Pomerne vysoké teploty v januári umožnili prezimovanie veľkého počtu škodcov, ktoré môžu spôsobiť obrovské škody v ovocných sadoch. Zimný postrek sa robí po reze a mechanickom ošetrení ovocných stromov. Zimná ochrana sa robí v období pokoja. Najlepšie výsledky ničenia škodlivých

organizmov dosiahneme vtedy, keď ochranné opatrenia vykonáme v druhej polovici februára až začiatkom marca. Kôstkoviny, maliny a černice ošetrujeme o niečo skôr, pretože tieto druhy vstupujú do vegetácie skôr. Zimným postrekom sa zničia početní prezimujúci škodcovia – listové vošky (srb. lisne vaši), roztoče (srb. grinje), štítničky (srb. štitaste vaši), kvetárka jabloňová (srb. jabukin cvetojed), psota broskyňová a slivková (srb. breskvin i šljivin moljac) a iní. Na kôre a v rôznych puklinách

ovocných stromov prezimuje veľký počet škodcov. Aby sme určili ich prítomnosť a početnosť, musíme urobiť aj podrobnú prehliadku pomocou lupy. Zimný postrek robíme vtedy, keď sú konáre stromov suché a nesmie fúkať vietor. V tomto období sa môžu používať kombinácie minerálneho oleja a meďnatých prípravkov, napr. červený olej, ktorý súčasne pôsobí na škodcov aj choroby. Pri výbere vhodného postreku vám určite ochotne poradia v predajniach poľnohospodárskych potrieb. 

9 /4948/ 27. 2. 2021

ZDRAVIE A MY

Helikobakter – Helicobacter pylori

Helikobakter je baktéria vyskytujúca sa na povrchu žalúdočnej sliznice. Spôsobuje zápaly, žalúdočné vredy, vznik dvanástnikových vredov a rakovinu žalúdka. Infekcia helikobakterom je najčastejšou infekciou ľudského organizmu a je hlavnou príčinou rôznych ochorení tráviaceho traktu.

POČASIE

27. 2. – 5. 3. 2021

re helicobacter pylori je typická produkcia ureázy (enzým neutralizujúci žalúdočné šťavy), ktorá mu v kyslom prostredí žalúdka dovoľuje prežiť a množiť sa. Až 80 % infekcií helicobacter pylori prebieha bez príznakov. PRÍČINY VZNIKU Emočné príčiny – stres, napätie, nepokojný život. Stravovanie – rýchle hltanie potravy, konzumácia horúcich, vyprážaných a grilovaných jedál. Šírenie infekcie helicobacter pylori nie je celkom objasnené. Jej vznik sa predpokladá prostredníctvom kontaminovanej vody a jedla, osobným kontaktom s nakazenou osobou (sliny – bozkávanie, neumytý infikovaný riad a príbor) a nedostatočnou obranyschopnosťou (imunitou) organizmu voči danej baktérii. PRÍZNAKY – bolesti pod rebrami, v okolí pupka, bolesti žalúdka (nezávislé od príjmu potravy), porucha trávenia, nechutenstvo, pálenie záhy, grganie, zapáchajúci dych, nafukovanie, plynatosť, nutkanie na vracanie (nausea), vracanie, čierna (dechtovitá) stolica (pri krvácaní z vredu), kožné problémy (ekzémy, žihľavka, ohraničené vypadávanie vlasov), pokles hodnôt krvných doštičiek (trombocytopénia), chudokrvnosť (anémia). DIAGNOSTIKA Vyšetrenie z krvi (sérum) na dôkaz protilátok proti HP, dychový test, test antigénu helicobacter pylori v stolici, endoskopická biopsia (najspoľahlivejšia, ale nepríjemná metóda).

LIEČBA Liečba ochorenia prebieha pod dohľadom lekára. Odporúčaná je štandardná liečba, tzv. trojkombinačná schéma (3 druhy liekov): blokátor protónovej pumpy + dva druhy antibiotík. Liečba trvá 7 – 14 dní. Ak je infekcia helicobac-

mala byť uspôsobená, aby sliznicu nedráždila ešte viac, ale práve naopak pôsobila na ňu hojivo. V rámci vhodnej stravy pri infekcii helicobacter pylori sa odporúča uprednostniť nasledujúce potraviny: biele mäso – nezaťažuje trávenie, žalúdok ho ľahko strávi; brokolica – obsahuje látku sulforaphan, ktorá chráni žalúdočnú sliznicu pred nežiaducimi baktériami; ryby – obsahujú vzácne omega-3 mastné

ter pylori prítomná pri vredovej chorobe, v liečbe sa pokračuje ďalších 7 – 14 dní len blokátorom protónovej pumpy. Ak sa aj po preliečení štandardnou anti HP trojkombinačnou liečbou zistí prítomnosť antigénu HP, nasleduje liečba štvorkombináciou liekov (menia sa antibiotiká). Ak zlyhá aj táto liečba, je potrebné vykonať kultivačné vyšetrenie bioptických vzoriek (zistenie citlivosti na antibiotiká). AKO SA STRAVOVAŤ? Je potrebné zo stravy vylúčiť korenené jedlá, čiernu kávu, nikotín, zvýšiť konzumáciu brokolice, kapusty, zemiakov, mandlí, ľanového semena, zeleného čaju. Strava pri helicobacter pylori by

kyseliny; rastlinný olej – ľahko sa strávi; ovsené a pšeničné vločky – pôsobia utišujúco na žalúdočnú sliznicu; tmavý chlieb; strukoviny – obsahujú vlákninu dôležitú pre organizmus; probiotické jogurty, nepasterizované mliečne výrobky – podporujú tráviace enzýmy; banán – chráni žalúdočnú sliznicu. ČO BY SA NEMALO KONZUMOVAŤ? Pri infekcii helicobacter pylori je rovnako dôležité vedieť, akým potravinám by sme sa aj mali vyvarovať, aby sme zbytočne nedráždili žalúdočnú sliznicu a nezhoršovali stav ešte viac. Obmedziť by sme mali tieto pokrmy: pikantné, presolené jedlá – dráždia žalúdočnú sliznicu;

citrusové plody, biele víno – jedlá a nápoje vyvolávajúce nadmerné prekyslenie; káva nalačno – poškodzuje žalúdočnú sliznicu; údené jedlá – obsahujú karcinogénne látky; biele pečivo – je ťažšie na trávenie; sladené pokrmy – vysoký obsah sacharidov; príliš horúce/studené jedlá – dráždia žalúdočnú sliznicu, pôsobia „šokovo“; vyprážané a fritované pokrmy – sú náročné na trávenie. DÁ SA VYLIEČIŤ HELICOBACTER STRAVOU? Pre ľudí odmietajúcich antibiotickú liečbu je snaha zbaviť sa helicobactera domácimi liečebnými metódami prirodzená. Úprava stravy je v tomto prvou možnosťou. Avšak zbaviť sa helicobactera čisto úpravou stravy je veľmi náročné. Cieľom je naladenie takého prostredia v žalúdku, ktoré je nepriaznivé pre množenie žalúdočných patogénov. Je to veľmi dlhodobá záležitosť. Helicobacter pylori je známy tým, že aj po úspešnej liečbe dochádza k jeho opakovanej reinfekcii. Práve preto by sme mali dávať čoraz väčší dôraz na prevenciu pred týmto ochorením. Prevenciu aj formou vyváženej stravy. Ideálne je riadiť sa základnými zásadami zdravej výživy: – uprednostniť rastlinnú stravu pred živočíšnou, pokrmami s vyšším obsahom cukrov a bielej múky, – obmedziť kávu, alkohol a sýtené sladené nápoje, – jesť radšej viackrát denne a menšie porcie než veľa naraz, – pri jedení sa vyvarovať stresu, dôkladne a pomaly prežúvať, – dbať na dostatočný prísun tekutín počas dňa (aspoň 2 litre denne). Zdroj: zdravie.sk

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

10˚ | 5˚

10˚ | 7˚

11˚| 4˚

10˚ | 2˚

13˚ | 4˚

12˚ | 3˚

11˚ | 4˚

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Krémová cesnačka s chrumkavými krutónmi

krémom (natrieme alebo požijeme cukrárske vrecko), uzavrieme a navrch dáme tiež po lyžičke krému. Tradične sa pampúšiky

Aromatická polievka na zahriatie duše i tela. Suroviny: 2 PL masla, 1 menšia cibuľa, 10 strúčikov cesnaku, 4 menšie zemiaky, 1 liter zeleninového vývaru, 250 ml smotany na varenie, soľ, mleté čierne korenie, rasca, tymian; Na krutóny: staršie pečivo, 2 PL olivového oleja Takto sa to podarí: Na masle speníme cibuľku, pridáme pretlačený cesnak, soľ, rascu, čierne korenie a na kocky nakrájané zemiaky. Chvíľočku popražíme a zalejeme vývarom. Necháme povariť asi 20 minút. Medzitým necháme rozohriať rúru na 200 °C. Pečivo nakrájame na malé kocky a rozložíme na papie-

Čokoládové brownies (základný recept)

rom na pečenie vystlaný plech. Pokvapkáme olejom a dáme piecť do rúry, až kým pečivo nebude pekne chrumkavé a hnedé (6 – 8 minút). Polievku odstavíme z plameňa, rozmixujeme tyčovým mixérom a opäť privedieme k varu. Prilejeme smotanu, pridáme tymian a ešte krátko povaríme. Podávame posypanú chrumkavými krutónikmi.

Pampúšiky sv. Jozefa Suroviny: Na žĺtkový krém: 500 ml mlieka, 50 g kryštálového cukru, 2 PL hladkej múky, 2 PL kukuričného škrobu, 4 vaječné žĺtky, 1 KL citrónovej kôry, 1 KL vanilkového extraktu, 100 ml smotany na šľahanie; Na odpaľované cesto: 250 ml vody, 50 g masla, 130 g hladkej múky, štipka soli, 4 vajcia Takto sa to podarí: Krém: V rajnici spolu vymiešame metličkou mlieko, žĺtky, múku, škrob, cukor a na miernom plameni za stáleho miešania uvaríme hustý krém. Do horúceho krému zamiešame čerstvo nastrúhanú citrónovú kôru, vanilku, prikryjeme fóliou, necháme úplne vychladnúť a uložíme do chladničky na asi hodinku. Pred plnením potom krém odľahčíme primiešaním vyšľahanej smotany. Rúru rozohrejeme na 200 °C. Cesto: V hrnci privedieme k varu vodu, maslo

Suroviny: 200 g horkej čokolády (aspoň 70 % kakaa), 200 g masla, štipka soli alebo lyžička instantnej kávy, 200 g cukru, 3 vajcia, 3 PL hladkej múky, 1 KL kypriaceho prášku, 2 PL kakaa Takto sa to podarí: Čokoládu spolu s maslom rozpustíme vo vodnom kúpeli. Keď je hmota tekutá a lesklá, odložíme ju bokom, aby trochu vychladla. Aby sme zvýraznili chuť čokolády, môžeme k rozpustenej čokoláde a maslu primiešať štipku soli, alebo do sypkých ingrediencií pridáme lyžičku instantnej kávy. Rúru rozohrejeme na 180 °C. Vo väčšej miske spolu vyšľaháme celé vajcia s cukrom do peny. Potom do misky preosejeme múku, kypriaci prášok a kakao a zľahka zapracujeme tak, aby sme stratili čo najmenej vzduchu. Proces opatrného zamiešania opakujeme aj

VIII

s čokoládovo-maslovou zmesou. Vymiešané cesto nalejeme do hlbšieho plechu (20 x 20 cm), ktorý sme vystlali papierom na pečenie. Brownies pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 30 minút. Okraje by mali byť pevné a stred by sa mal ešte trochu triasť, keď vyberáme koláč z rúry. Koláč necháme vychladnúť v plechu 15 – 20 minút a môžeme servírovať. Chutí vynikajúco samotný, ale ešte lepší bude s lyžicou čerstvo ušľahanej smotany alebo kopčekom vanilkovej zmrzliny.

Fánky pečené v rúre a štipku soli. Múku prisypeme naraz a miešame, až kým sa cesto nezačne oddeľovať od stien hrnca. Keď sa začne na dne hrnca robiť biely povlak a cesto je v tvare gule, presunieme ho do misy a necháme vychladnúť, tak aby bolo na dotyk vlažné. Potom po jednom do cesta zašľaháme celé vajcia. Hotové cesto striekame cukrárskym vreckom s ozdobnou špičkou na plech vystlaný papierom na pečenie v podobe malých venčekov (asi 5 cm), ktoré pečieme pri 200 °C zhruba 25 až 30 minút. Vychladnuté venčeky prerežme na polovicu, naplníme

Suroviny: 400 g hladkej múky, 250 g masla, 250 ml kyslej smotany, 1 vaječný žĺtok, 1/4 ČL soli, práškový a vanilkový cukor na obaľovanie Takto sa to podarí: Pripravíme si misu, do ktorej dáme hladkú múku, soľ, zmäknuté maslo, kyslú smotanu a vaječný žĺtok. Vypracujeme cesto, ktoré necháme cez noc odležať v chladničke. Odležané cesto na pomúčenej pracovnej doske vyvaľkáme a radielkom narežeme na obdĺžniky alebo štvorce. Do každého v strede urobíme zárez. Fánky obalíme v zmesi práškového a vanilkového cukru. Takto

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 527 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

ešte zdobia čerešňami naloženými v alkohole, ale úplne postačia aj napríklad maliny.

pripravené ukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie. Pečieme vo vyhriatej rúre na 180 °C približne 15 minút (podľa hrúbky). Upečené fánky môžeme ešte zľahka poprášiť práškovým cukrom a podávame.  Zdroj: recepty.sk

Kultúra S RIADITEĽKOU KNIŽNICE ŠTEFANA HOMOLU V BÁČSKOM PETROVCI ANNOU SPEVÁKOVOU

Knižnica včera, dnes a zajtra tretnúť knihu každý deň, môžete to v Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci, v jednej z najstarších knižníc v našom prostredí. Jej začiatky sa viažu na rok 1845,

predsa len musíme otočiť, keďže nás zaujíma činnosť Knižnice Štefana Homolu v roku 2020. − Rok, ktorý je už teraz za nami, pre Knižnicu Štefana Homolu nebol ani najmenej rok, aký by sme chceli mať znovu. Z jednej strany koronavírus, z druhej

keď knižnica bola založená v tom čase bez mena a pôsobila pri Nedeľnej škole. Zakladateľom bol kaplán Štefan Homola. Práve na počesť jeho pamiatky dnešná knižnica je po ňom pomenovaná. Roky plynú, udalosti pribúdajú, v záznamníkoch sa kvitujú nesčíselné podujatia, veď ustanovizeň vkročila do 176. roku pôsobenia. S nevyčerpateľnou energiou stále rovnako, alebo ešte viac láka milovníkov tlačeného slova, ponúkajúc pútavé tituly spisovateľov svetovej a domácej literatúry. Ako vlani pracovali, či možno knižničné dvere bývali zavreté a čitatelia ochudobnení o pôžitok z čítania, či si predsa kľučku na dverách podávali, aby čitateľom spríjemnili chvíle, keď vládol zákaz vychádzania z domov a keď nad nami panovala hrôza koronavírusu, tiež o naplánovaných tohtoročných aktivitách sa zmienila riaditeľka petrovskej knižnice Anna Speváková. Aj keď nám hovoria, že sa netreba pozerať nazad, ale treba ísť napred, tentoraz sa

strany požiar. A tak všetky naše plány, ktoré sme si vytýčili na ten rok, padali postupne jeden za druhým. Niektoré z tých plánov môžeme oživiť, dať im novú podobu, no ľúto nám je za 175. výročím Knižnice Štefana Homolu, ktoré bolo zaplánované na augustové dni. Čo máte na mysli pod tým oživiť niektoré plány? − Oživiť alebo dať novú podobu plánom, ktoré sme aj doteraz organizovali, ako sú detské dielne, do ktorých sme zapájali deti zo základnej školy, detské stretnutia, ktoré sme organizovali v detskom kútiku, prednášky, výstavy – tie budeme organizovať aj do budúcna, no pod novými názvami, s inou témou. Máte v pláne osláviť 175. výročie? − Oslava ako oslava pravdupovediac, v pôvodnej forme nebude. Večierok, ktorý venujeme našej knižnici, na ktorom si spomenieme jej založenie, aktivity, udalosti, ktoré s ňou súvisia, určite bude. O dátume sa

Anna Horvátová

• KULTÚRA •

zmieňovať nebudem, lebo dnes s dátumami narába niekto iný. Ako to bolo s vypožičiavaním a zadovažovaním kníh v minulom roku, mali ste návštevníkov? − Po vykonanej štatistike, ktorú majú na starosti naše knihovníčky, môžem povedať, že na tomto poli sme spokojné. Ľudia menej cestovali – fyzicky, no z našej štatistiky zdá sa, že kniha im to cestovanie vynahradila. Čitatelia nás navštevovali v pozoruhodnom počte, až sme si pripísali do registra aj niektorých nových, ale sa nám objavili aj staronoví čitatelia. Pokiaľ ide o knihy a ich zadovažovanie, sľub, ktorý sme si dali, že kúpu kníh budeme realizovať v každom ročnom období, sme aj splnili, čo môžu potvrdiť aj naši verní čitatelia. Ako je na tom dnes knižnica? − Spomenula som na začiatku požiar, ktorý vzplanul v júli v ranných hodinách a zničil nám sklad. Šťastie v nešťastí je, že iba sklad. Do ostatných priestorov nezasiahol. Z každého zlého sa snažím vytiahnuť niečo dobré a pozitívne, a tak bolo aj tentoraz.

kútik pre deti. Zatiaľ máme tú miestnosť vylíčenú a vydláždenú a čakáme na nábytok. Ideme krok za krokom a dúfame, že od jari tento kútik aj zažije. Aké plány máte na rok pred nami? − Spisovateľ Antić v jednej básni hovorí: krásne je nemať plán... Uvedomujem si, že v dnešných dňoch je to asi najpraktickejšie, lebo všetky plány sa nám môžu zrútiť v sekunde. Predsa akú-takú predstavu mám. S detským kútikom súvisí dieťa a detská kniha, resp. literatúra, takže tento rok sme sa rozhodli viac pozornosti venovať deťom a detskej literatúre. Nech tým našim najmladším dáme do vienka zvyk čítať. Využijeme na to Svetový deň detskej literatúry, Deň dieťaťa, Detský týždeň... Pripomenuli sme si aj 100 rokov od narodenia nášho slovenského spisovateľa Paľa Bohuša. Rozmýšľame... a situácia ako nám dovolí, tak sa budeme správať. Odkaz pre vašich čitateľov... − Kniha je tá, ktorá nám umožní precestovať celý svet z vlastného pohodlia pri káve, čaji... Navštívte

Pohľad na tú čiernu miestnosť zrodil novú ideu, ktorú pomaly už aj realizujeme. Niekdajší sklad adaptujeme na detský kútik. Myslím si, že naša knižnica si zaslúži mať taký jeden osobitný

knižnicu a zvoľte si vlastnú destináciu. Ak sa neviete rozhodnúť, pomôžu vám pri tom ochotné knihovníčky z Knižnice Štefana Homolu Stanislava Valentíková a Olina Dorčová.

9 /4948/ 27. 2. 2021

Kultúra SLOVENSKÉ VOJVODINSKÉ DIVADLO

Kebab v teplej sieni Jaroslav Čiep

ámienkou našej februárovej návštevy v Slovenskom vojvodinskom divadle v Báčskom Petrovci bola informácia, že sa ich divadelný repertoár chystajú zveľadiť novým predstavením. O čo presne ide, v piatok 12. februára sme sa opýtali riaditeľky SVD Viery Krstovskej a sadli sme si na kus reči do hľadiska veľkej siene, teraz už celkom vyhriatej.

Viera Krstovská

– Chystáme predstavenie pomenované Kebab. Réžiu má na starosti Svetlana Gašková a ide o text rumunskej autorky Gianiny Cărbunariu. Ide o predstavenie, ktorého premiéra mala byť ešte v apríli minulého roku, ale sa nám to nepodarilo pre koronu. Je to už tretíkrát, čo sme predstavenie začali nacvičovať, ale už sme to dotiahli najdlhšie, tak hádam túto prácu už aj ukončíme. Ak bude všetko v poriadku, premiéru sme naplánovali na 6. marca tohto roku. Povedzte nám konkrétnejšie, o čo ide a kto v predstavení účinkuje... – Sú tam traja herci, ako sa to uvádza aj v samotnej predlohe. Herecké obsadenie je nasledujúce: Shaili Ponigerová-Forero z Petrovca a Ivan Privizer a Alek-

www.hl.rs

sandar Kolár z Kysáča. Robili sme aj výberové konanie – kasting, lebo v predstavení ide o 15-ročné dievča, ktoré odchádza z Rumunska do zahraničia, do Írska, a dostáva sa do problému násilia a traffickingu. Pre postavu dievčaťa sme hľadali primeranú osobu, ktorá by to mohla aj zahrať a aby nebola príliš „dospelá“, ale skutočné dievča. Dokonca sme si vybrali menej skúsenú herečku, lebo nám ide aj o to, aby sme si vychovali nový mladý herecký káder, s ktorým možno rátať aj do budúcna. Tím technikov je štandardný – Jaroslav Zima a Peter Čáni a scénickí majstri sú Ondrej Mištec a Ján Mega. Šepkárkou je Ivana Ožvátová a organizátorkou predstavenia Miroslava Blažićová. V rámci osláv 25 rokov Petrovských dní divadelných koncom roku 2020 vyšla tlačou brožúrka o prvých 25 rokoch festivalu autora Dušana Bajina. Predstavíte ju aj širšej verejnosti? – Pravdaže. To malo byť vlastne vlani počas festivalu. Proste skutočnosť bola taká, že sa všetky aktivity prispôsobovali aktuálnej pandémii. Rozhodli sme sa, že brožúru budeme prezentovať s autorom, čiže keď on bude môcť byť tuná. A preto ešte stále nebola jej prezentácia. Keďže sa neprezentovala, keď to bolo aktuálne, tak teraz počkáme na chvíľu, keď autor bude môcť pricestovať sem. V podstate som si to bola zmyslela tak, že na prezentáciu pozveme aj divadlá, ktoré častejšie účinkovali na festivale, aby sme mali aj širšiu divadelnú debatu nielen o festivale. Ešte neviem precizovať, ale naposledy sme to posunuli na koniec marca alebo na apríl. Chceme, aby akcia bola verejného typu. Nateraz sme o knihe urobili iba mini videozáznam a zavesili na webovú stránku a na sociálne siete. Keď sme sa už presunuli na rok 2020, prezraďte nám, čo

Informačno-politický týždenník

tvorilo jadro činnosti SVD v minulom roku? – Nám sú vlastne najväčšie akcie premiéra a festival. To sa nám podarilo urobiť aj vlani a bolo

festival PDD, ktorý sa nám podarilo uskutočniť v septembri. Vlani v októbri sme ešte mali hosťujúce predstavenia u nás a potom pre zdravotné opatrenia sme prestali

Budova SVD s novým externým osvetlením (Foto: z archívu SVD)

to v okolnostiach, ktoré si vyžadovala epidémia. Predstavenie Dušana Kovačevića Profesionál sme nacvičovali trochu nezvyčajne. Stále sa to menilo. Režisérov sme mali zo Slovenska a brzdili to cestovné opatrenia a karanténa po príchode či návrate. Povedzme si aj to, že aj päť dní menej skúšať je veľa, tak sme skúšky začali robiť online. Režiséri Richard Sanitra a Ján Chalupka si sami vybrali

s divadelnou činnosťou. K tomu prišla aj zima a nemali sme doriešené vykurovanie budovy. Práve to sa chcem opýtať. Je teda už ukončený proces prechodu vykurovania budovy SVD na plyn? A čím sa ešte zaoberáte ohľadom aktivít a investícií? – Je to ukončené. S tým sme sa pasovali celý minulý rok. Stále sa zjavovali nové a nové požiadav-

Zavedenie plynu do budovy Slovenského vojvodinského divadla bolo zrealizované počas minulého roku

asistentku Svetlanu Gaškovú, lebo ju poznali ešte z čias jej štúdií a ona potom bola spojivom komunikácie medzi režisérmi a hercami. S touto premiérou sme aj otvorili

ky, ktoré sme museli splniť, lebo máme veľkú budovu a aj veľký počet obecenstva môžeme prijať. Všetky tie kontroly sme museli riešiť, aby sme dostali povolenie • KULTÚRA •

nainštalovať plyn do celej budovy. Nositeľom projektu bola Obec Báčsky Petrovec, ktorá i financovala všetky práce. Odteraz sa zo SVD vykuruje iba táto budova. V nej okrem nás v podnájme je aj Divadlo VHV a tiež na poschodí aj Petrovský rozhlas a OZ Vojvodina (TV Folklorika, prenajíma tzv. modrý salón). S plynovým vykurovaním je to doriešené a v januári sme už obnovili kino a premietanie filmov. Začali sme aj rekonštrukčné práce v pivničných miestnostiach v prednej časti budovy, kde je podľa stavebného projektu plánovaná malá scéna. Inak máme problémy so základmi celej budovy, lebo dlhý čas zo všetkých strán sa do pivníc stekala voda. Vynovili sme si aj svetelný park na javisku a osvetlenie okolo budovy. Vlani sme prostriedky štandardne získali z Obce Báčsky Petrovec, z pokrajinského rozpočtu a z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Ročný objem financií v SVD bol zhruba 15 miliónov dinárov. Ako to bolo vlani s vlastným divadelným repertoárom? – Boli sme v Kovačici a Selenči a predstavili sme sa s Profesionálom. S Krásavicou z Leeneane sme mali hrať v Sriemskej Mitrovici, Kikinde a Sombore, ale všetko bolo zrušené, takže plánujeme

pokračovať aj s týmto predstavením. So Sväetým za dedinou sme mali v pláne vystupovať v Pivnici, ale oni zrušili festival. Nešli sme ani na festival do Kysáča, kde

bude s prepravou a cestovaním. Ešte stále ako inštitúcia nevieme, čo všetko budeme musieť splniť, aby sme sa organizovane dostali cez hranice. Do tohto roku sme

predsa vošli s nádejou, že budeme môcť robiť nehatene, a čas ukáže, ako to bude. A čo ste si vytýčili v pláne práce SVD na aktuálny rok? – Chystáme vlastné predstavenie Kebab a keď prejde premiéra, tak budeme pokračovať aj s naším repertoárom, lebo máme veľa aktuálnych predstavení. V druhej

polovici roka plánujeme ďalšiu premiéru. Ide o večernú scénu, ale všetko to závisí od toho, koľko budeme úspešní s projektmi a pri grantoch. Aktuálne máme v tomto roku štyri vlastné predstavenia a treba s nimi ešte vystupovať. Plánujeme uskutočniť aj ďalší ročník (26.) festivalu PDD, tým sa zaoberáme práve teraz a komunikujeme s divadlami zo Slovenska, prijímame ich ponuky, aby sme mohli vypracovať projekty. Pokračujeme aj s kino premietaním filmov a začali sme aj technicky mapovať sieň, aby tie premietania boli zosúčasnené. Ak to situácia s pandémiou dovolí, chceme pokračovať tam, kde sme zastali vlani, keď sme museli prerušiť verejné programy a už aj vopred dohodnuté a zmluvou regulované hosťujúce predstavenia a muzikály. Chcela by som, aby sme privítali umelcov zo Zreňanina, z Nového Sadu, ktoré sú nám tuná najbližšie, a potom aj tých z Belehradu a z iných vzdialenejších miest. Aby sme nemali problém s vracaním peňazí za lístky, plánujeme, že ich bude možné objednať si ich aj vopred, ale kúpa sa bude konať iba v deň daného podujatia. Súťaž recitátorov v Báčskopetrovskej obci tiež by mala byť pod patronátom SVD a podľa harmonogramu do konca marca.

2020 na záver je publikovaný aj príspevok Vladislavy Feketeovej Festival, ktorý nás spája a Bajinovo

Slovo na záver. Použitý fotografický materiál Divadla VHV, NVU Hlas ľudu a SVD do zaujímavej podoby dizajnérsky skĺbila Irena Lomenová. Inak podobná brožúra, ale v skromnejšom vydaní, vyšla aj pred piatimi rokmi pod názvom Dvadsať rokov Petrovských dní divadelných. Publikáciu Dvadsaťpäť rokov festivalu Petrovské dni divadelné vydalo Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci. Je rozmerov 20 x 19 cm, vytlačená na kriedovom papieri v rozsahu 68 strán. Kniha je skĺbená kovovými skobkami do mäkkého prebalu a vyšla s vročením 2020. V náklade 500 kusov ju vytlačila tlačiareň Art Therapy v Báčskom Petrovci.

Skúška nového predstavenia Kebab (Foto: S. Gašková)

festival bol tiež zredukovaný. Ani v zahraničí sme neboli, lebo boli zrušené všetky festivaly, kde sme mali dohodnuté vystupovať. Do Zvolena sme mali ísť s detským predstavením Tilda a ani do Spišskej Novej Vsi sme nešli tiež. My aj tohto roku máme pozvanie do Zvolena na festival, hoci ešte stále nevieme, ako to

Výklad nových kníh Dvadsaťpäť rokov festivalu Petrovské dni divadelné (ISBN 978-86-906997-7-3) J. Čiep

lani uplynulo štvrťstoročie, čo v Báčskom Petrovci existuje zvláštny divadelný festival pomenovaný Petrovské dni divadelné. Vznikol roku 1996 v rámci ochotníckeho Divadla VHV v Petrovci a neskoršie si jeho organizovanie prebrala novozaložená profesionálna divadelná inštitúcia – Slovenské vojvodinské divadlo (2003). Vlani v septembri doznel aj dvadsiaty piaty ročník tohto festivalu. Ako trvalý dokument o dejinách tohto festivalu zostáva aj publikácia Dvadsaťpäť rokov festivalu Petrovské dni divadelné, pod ktorú sa autorsky podpisuje Dušan Bajin a ktorá sa • KULTÚRA •

nám ako čerstvá v aktuálnom roku dostala do rúk. V nej je skrátka slovom a fotografiou pokus o zmapovanie prejdenej cesty, účastníkov festivalu a jeho repertoáru. Na úvod je Slovo riaditeľky Viery Krstovskej a text Prvé petrovské dni divadelné – vznik a kontext z pera Vladimíra Valentíka. Potom nasleduje text Precízna logistika Jána Dorču vs. zvyšok sveta Annamárie Boldockej-Grbićovej. Po jadre knihy z pera Dušana Bajina a chronologickom popise festivalov za roky 1996 až

9 /4948/ 27. 2. 2021

Kultúra VÝSTAVA OBRAZOV JÁNA AGARSKÉHO V BELEHRADE

Silný kolorit v Konrádovej záhrade historik umenia Sava Stepanov, autor textu v sprievodnom katalógu výstavy. Expozíciu otvorila Mirela Pudarová, riaditeľka Galérie 73, ktorá hovorila o umeleckom výraze Agarského, o jeho špecifickom spôsobe interpretácie obrazu, ako aj o jeho rozpoznateľnom štýle. Ján Agarský (1962 Stará Pazova) Strednú umeleckú školu Bogdana Šuputa ukončil v Novom Sade, kým Vyššiu pedagogickú školu – výtvarný odbor v Belehrade u profesora Zdravka Vajagića. Študoval výtvarný odbor na Učiteľskej fakulte v Rijeke. Maliarstvo vyštudoval na Akadémii umení v Novom Sade u profesora Jovana Rakidžića. Na Vysokej škole výtvarných umení

Anna Lešťanová

taropazovský akademický maliar Ján Agarský sa so svojou tvorbou predstavil aj milovníkom výtvarného umenia v Belehrade, a to na samostatnej výstave obrazov pomenovanej Konradova bašta (Konrádova záhrada). Slávnostné otvorenie v Galérii 73 bolo vo štvrtok 11. februára a expozíciu tvoria figuračné, asociačno-abstraktné a abstraktné obrazy väčších formátov (zhotovené technikou akryl na plátne), ktoré tvoria časti ucelenej výstavnej kompozície. Samotný názov výstavy asociuje na zápisy o záhrade známeho maďarského mysliteľa a spisovateľa Györgyho Konráda, a práve také motívy sú na obrazoch J. Agarského. Vďaka silnému koloritu a mocnej expresívnosti ich porovnáva aj

Ján Agarský

(foto: Milan Kralj)

Đorđe Balašević

IN MEMORIAM

Len aby vojna nebola

Đorđe Balašević (1953 – 2021)

piatok 19. februára 2011 verejnosť ohromila správa o náhlej smrti známeho speváka, textára, herca Đorđa Balaševića. Zomrel vo veku nedožitých 68. narodenín v Klinickom stredisku Vojvodiny, kam sa dostal so zápalom pľúc. Pochovaný bol v nedeľu 21. februára na Mestskom cintoríne v Novom Sade za prítomnosti iba najužšieho kruhu rodiny a hudby jeho obľúbených tamburášov. Tento deň bol v Novom Sade vyhlásený za Deň smútku. O tom, do akej miery bol známy „panónsky námorník“ obľúbený, svedčia spontánne sústredenia vo veľkých mestách, ale i v malých mestečkách po zverejnení tejto smutnej správy. Tisíce a tisíce ľudí zapálením sviečok, kvetmi a za tónov jeho nesmrteľných piesní uctili si pamiatku na tohto jedinečného človeka a umelca. Niekoľko dní plakalo sa a spievali sa známe Balaševićove piesne vo všetkých

www.hl.rs

bývalých juhoslovanských republikách. Jeho rodný Nový Sad mu dôstojnú rozlúčku vystrojil premysleným pietnym programom Kad je Đole preplivao Dunav. Na znak úcty horeli sviečky a pribúdali kvety i na Námestí slobody v Báčskom Petrovci a Đoleho známe piesne hrali tu a spievali Ondrej Maglovský, ktorý ho dlhé roky sprevádzal na koncertoch ako člen jeho orchestra, a skupina Lego duo. Balaševićove balady zneli i v kovačickom kostole vďaka kantorovi profesorovi Jánovi Dišpiterovi. Đorđe Balašević hudobnú kariéru začal v skupinách Žetva a Rani mraz, od roku 1982 sa vydal na sólistickú kariéru. Nahral 16 hudobných albumov, vydal 5 kníh, zahral si v niekoľkých televíznych seriáloch a vyskúšal sa aj ako režisér. Česť jeho pamiatke. a. f. romanski photo

v Bratislave navštevoval doplnkové štúdium u profesora Jána Bergera. Je členom niekoľkých združení výtvarníkov: Združenia výtvarných umelcov Srbska, Združenia výtvarných umelcov Vojvodiny, Voľných výtvarných umelcov Slovenska a Umeleckej besedy slovenskej. Vystavuje svoje práce na samostatných a spoločných výstavách doma a v zahraničí. Zaoberá sa maliarstvom, kresbou, grafikou, mozaikou a venuje sa aj ilustrovaniu kníh a časopisov. Žije v Starej Pazove, kde pracuje ako výtvarný pedagóg v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka a v Škole pre základné a stredné vzdelávanie Antona Skalu. Akademický maliar Agarský je nositeľom početných významných uznaní a jeho najnovšia výstava obrazov v Belehrade – v poradí 11 – bola otvorená do 23. februára..

Informačno-politický týždenník

(úryvky)

... Vieš čo, Nech moria všetko zatopia, Nech sa ľadovce roztrieštia, A večné snehy roztopia, No a čo, Nech dažde viac neustanú, Nech hromy bijú z podsvetia, Len už viac vojnu nezažiť. ... Vieš čo, Nech sa aj časy otočia, Nech sa hviezdy znepokoja, Nech sa aj hory posunú, No a čo, Nech sa vetriská zbesnejú, Sopky sa všetky prebudia, Len nezažiť vojnu jedinú. ... Len aby vojny nebolo, Šialenstvo medzi národmi, Núkajú nám svet omylov, V ňom radosť už nie je hojná, V ňom aj rozprávke ublížia, Nech nebude vojna. Preklad: Miroslav Demák • KULTÚRA •

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 9 V tajničke je meno a priezvisko nášho zosnulého pedagóga a komeniológa. autor: JÁN BAŽÍK

striekanie

okul

dovážanie

nový

plošná 1. časť jednotka tajničky

onakvý

mohutná masa slanej vody

dočasné používanie domu časť dňa

zrakový orgán

spojka kríženec ťavy hádam, asi

dravý vták ktorá patrí tebe

vpíšte: KE Leskovac

na ktorom mieste

elektrický

karát

SÚBEH NA FINANCOVANIE A SPOLUFINANCOVANIE PROJEKTOV V OBLASTI ZVYŠOVANIA KVALITY VÝCHOVNO-VZDELÁVACIEHO PROCESU STREDOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA – VÝDAVKY ÚČASTI STREDNÝCH ŠKÔL SO SÍDLOM V AP VOJVODINE NA EXPOONLINE VEĽTRHU VZDELÁVANIA PUTOKAZI / SMEROVNÍKY V NOVOM SADE ROKU 2021

nedobrý

dakedy, voľakedy

2. časť tajničky

časť schôdze draslík rozomletá hmota

hektoliter hranie sa zámery druh papagája všetko v poriadku

poplatok AS HL DU na hranici ĽU krstenie Kikinda

pečený múčnik naša planéta

zárez

liečivá bylina

druh vareného jedla Zaječar

vpíšte: PV riečni rybári

solmizačná slabika tona

súhrn tém

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 7/8 – VODOROVNE: toreador, Al, hravo, nik, sneh, cvik, eso, ua, ap, Iž, j, plášť, stisk, t, DT, chi, Ra, ort, klin, Mars, pec, okaté, ku, výpredaj TAJNIČKA: TANCUJ, TANCUJ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 7/8 z čísla 7 – 8 Hlasu ľudu z 13. – 20. februára 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: MÁRIA PLACHTINSKÁ, Ul. Janka Čmelíka č. 34, 21 472 Kulpín. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs • KULTÚRA· OZNAMY •

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 48 67; 487 42-41 ounz@vojvodinа.gov.rs ČÍSLO: 128-451-313/2021-01 DÁTUM: 24. 2. 2021 Podľa článku 5 Pokrajinského parlamentného uznesenia o prideľovaní rozpočtových prostriedkov na financovanie a spolufinancovanie programových aktivít a projektov v oblasti základného a stredného vzdelávania a výchovy a žiackeho štandardu v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV č. 14/15 a 10/17 ) článku 3 Pravidiel o pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinancovanie programov a projektov v oblasti základného a stredného vzdelávania a výchovy v Autonómnej pokrajine Vojvodine (Úradný vestník APV, č. 7/20) a v súvislosti s Pokrajinským parlamentným uznesením o rozpočte Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na rok 2021 (Úradný vestník APV, č. 66/20) Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlásil

Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá v súlade s finančným plánom a finančnými možnosťami v rozpočtovom roku 2021 bude financovať a spolufinancovať projekty v oblasti zvyšovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu stredoškolského vzdelávania – výdavky účasti stredných škôl so sídlom v AP Vojvodine na EXPOONLINE veľtrhu vzdelávania Putokazi / Smerovníky v Novom Sade v roku 2021 vo výške 1 000 000,00 dinárov. Právo účasti na súbehu majú ustanovizne stredoškolského vzdelávania na území AP Vojvodiny založené republikou, autonómnou pokrajinou alebo jednotkou lokálnej samosprávy. Uvedené prostriedky sú určené na zvyšovanie kvality výchovno-vzdelávacieho procesu stredoškolského vzdelávania – výdavky účasti stredných škôl so sídlom v AP Vojvodine na EXPOONLINE veľtrhu vzdelávania Putokazi / Smerovníky v Novom Sade, ktorý sa bude konať v termíne 24. až 36. marca 2021. Žiadateľ má k prihláške na súbeh pripojiť: 1) fotokópiu osvedčenia o daňovom identifikačnom čísle; 2) ponuka / predbežný účet uchádzača o účasť na EXPOONLINE veľtrhu vzdelávania Putokazi / Smerovníky v Novom Sade na rok 2021. ROZHODOVANIE O ŽIADOSTIACH A SPÔSOB UCHÁDZANIA O pridelení finančných prostriedkov príjemcom rozhoduje pokrajinský tajomník zodpovedný za vzdelávacie záležitosti na návrh komisie pre realizáciu súbehu, ktorá posudzuje prijaté žiadosti. Kritériá na pridelenie prostriedkov v súlade s článkom 11 bod 2 čísla 1, 2 a 5 Pravidiel о pridelení rozpočtových prostriedkov Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá na financovanie a spolufinacovanie programov a projektov v oblasti základného a stredoškolského vzdelávania a výchovy v Autonómnej pokrajine Vojvodine sú nasledujúce: – početnosť cieľovej skupiny, ktorej je určená online prezentácia ustanovizne, – stupeň zapojenia cieľovej skupiny, pre ktorú je projekt určený, do online prezentácie ustanovizne, – zapojenie partnerských inštitúcií do realizácie projektu. Sekretariát si vyhradzuje právo žiadať si, ak treba, od podávateľa prihlášky dodatočnú dokumentáciu alebo informácie. Ak je žiadosť podpísaná osobou na základe oprávnenia, je potrebné pripojiť náležité oprávnenie pre jej podpisovanie. Prihláška na súbeh sa predkladá v písomnej podobe na jednotnom tlačive, ktoré sa uverejňuje na webovej stránke sekretariátu. Jedna právnická osoba môže predložiť jednu prihlášku. Výsledky súbehu sa uverejňujú na webovej stránke sekretariátu. Lehota podávania prihlášok na súbeh je štvrtok 4. marca 2021. Prihlášky s potrebnou dokumentáciou sa podávajú na adresu: Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Súbeh o výdavky účasti na EXPOONLINE veľtrhu vzdelávania Putokazi / Smerovníky v Novom Sade na rok 2021 Bulvár Mihajla Pupina 16 21 000 Nový Sad Komisia nebude rozoberať: – neúplné žiadosti; – oneskorené žiadosti; – neprípustné žiadosti (predložené neoprávnenými osobami a subjektmi, ktoré neboli plánované v súbehu); – žiadosti, ktoré nesúvisia so súbehom plánovanými účelmi; – žiadosti užívateľov, ktorí v predchádzajúcom období nevyúčtovali pridelené prostriedky vo finančných a opisných správach. Tlačivo dotazníka si môžete stiahnuť od 24. februára 2021 z oficiálnej webovej prezentácie Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá: www.puma.vojvodina.gov.rs. Informácie v súvislosti so súbehom možno získať na telefónnych číslach: 021/ 487 48 67, 487 42 41. POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Zsolt Szakállas

9 /4948/ 27. 2. 2021

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Futoški put, Ul. futoški put číslo 18, na katastrálnej parcele číslo 7994, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Industrijska zona Sever Nositeľ projektu CETIN, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Industrijska zona Sever, na katastrálnej parcele číslo 894/1, k. o. Nový Sad III, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 17. februára 2021 schválila rozhodnutie číslo VI-501-705/20, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu ĐAKOVIĆ, s. s r. o., Temerinski put č. 18, Nový Sad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Komplex na skladovanie a spracovanie bezpečného odpadu, na katastrálnej parcele č. 10354, k. o. Nový Sad IV, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 22. marca 2021. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 23. marca 2021 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, o 12.00 h. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Rimi Media Group, Ul. Vojislava Ilića 38, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu FM rozhlasovej stanice Radio Karolina 104,5 MHz, na adrese Bulvár oslobodenia číslo 9, Nový Sad, na katastrálnej parcele číslo 4694/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS176 NSU176 NSL176 NSO176 NS – Adice, v Ul. Branka Ćopića 122, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 2421/1, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu doručiť svoju mienku v písomnej forme na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad. REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA OBEC KOVAČICA OBECNÁ SPRÁVA NÁČELNÍK Číslo: 112-29/20-14-3 Dňa: 10. 2. 2021 Kovačica Na základe článkov 4 a 102 Zákona o zamestnaných v autonómnych pokrajinách a jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník RS, č. 21/2016, 113/17 a 95/18) a článku 13 Pravidiel o uskutočňovaní interného a verejného súbehu na obsadenie pracovných miest v autonómnych pokrajinách a v jednotkách lokálnej samosprávy (Úradný vestník Republiky Srbsko, č. 95/2016) Obecná správa Obce Kovačica zverejňuje OZNÁMENIE O VEREJNOM SÚBEHU NA OBSADENIE PRACOVNÉHO MIESTA V OBECNEJ SPRÁVE OBCE KOVAČICA Obecná správa Obce Kovačica oboznamuje, že je vypísaný verejný súbeh na obsadenie pracovného miesta: 1. Kuriér – doručovateľ pre Kovačicu v Oddelení pre všeobecnú správu a spoločenské práce, v hodnosti zamestnanec – 4. trieda pracovných miest, pod radovým číslom 22 Pravidiel o organizácii a systematizácii pracovných miest v Obecnej správe, prokuratúre, v odborných službách a osobitných organizáciách Obce Kovačica – 1 vykonávateľ na neurčitý čas. Lehota podávania prihlášok je 15 (pätnásť) dní a nadobúda platnosť nasledujúceho dňa odo dňa zverejnenia oznámenia v denníku Dnevnik Nový Sad. Oznam o vypísanom verejnom súbehu je zverejnený na webovej stránke: http://www.kovacica.org a na oznamovacej tabuli Obecnej správy Obce Kovačica. Náčelník Obecnej správy Kovačica Dipl. právnička Tanja Bubeskov

MILOVNÍCI KNÍH Potešte svojich najmilších knižnými vydaniami Hlasu ľudu: 1. Mária Kotvášová-Jonášová: Mať pätnásť je také ťažké alebo Striptíz, poviedky pre tínedžerov, cena 500 din. 2. Elenka Šranková: Hlasľudovská kuchárka – Z kysáčskeho receptára – recepty starých mám a súčasné recepty chutných jedál, cena 600 din. 3. Jaroslav Feldy: Keď v živote nekvitli iba ruže – Ranená mladosť, skutočné životné osudy ľudí zo sriemskych dedín Erdevíka a Bingule, cena 600 din. 4. Zborník prác: Kysáč 1773 – 2013, všetko o Kysáči, od založenia po súčasnosť, cena 2 000 din. 5. Anna Horvátová: Jazykové omyly 2, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 6. Anna Horvátová: Jazykové omyly 3, zbierka poučiek z oblasti slovenského pravopisu, výslovnosti, gramatiky a slovnej zásoby, cena 250 din. 7. Ján Šimoni: Matematika od stredoveku po 18. storočie, príručka určená učiteľom matematiky a prírodných vied, cena 800 din. 8. Ľudmila Berediová-Stupavská: Julinkine uspávanky, venček slovenských ľudových uspávaniek, cena 300 din. 9. Milina Vrtunská: Inde/Poziv na putovanje, reportáže, cena 300 din. 10. Oto Filip: Tak som to videl, mozaika textov a fotoprílohy, cena 500 din. Jednotlivé tituly si môžete OBJEDNAŤ v redakcii Hlasu ľudu na tel. č.: 021/47-20-840 alebo 063/47-20-84; na e-mail: nvu@hl.rs, tamasiova@ hl.rs, alebo v dopisovateľstvách v Kovačici (013/662-565), Starej Pazove (022/317-505) a v Báčskom Petrovci (021/22-80-042).

• OZNAMY •

9 /4948/ 27. 2. 2021

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA Dňa 8. februára 2021 ma opustil milovaný manžel

ONDREJ HEDI

26. 11. 1949 – 8. 2. 2021 z Padiny

Od života pre seba nič si nežiadal, svoje srdce celé si nám dal a všetkých si nás miloval. Klesli ruky, čo usilovne pracovali, zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti za všetko od nás. Ten, kto Ťa poznal, pozná moju bolesť a vie, čo som stratila. Sily vrátiť Ťa nemám, ale do Božích rúk Ťa porúčam. V mojom srdci zostaneš navždy. Tvoja zarmútená manželka Anna

So zármutkom oznamujeme, že usnul snom smrti a svoju dušu odovzdal Stvoriteľovi náš milovaný otec a starý otec

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Ako ticho žil, tak ticho odišiel, skromný vo svojom živote, veľký vo svojej dobrote. Dňa 8. februára 2021 do večnosti odišiel náš drahý otec a starký

ONDREJ HEDI

26. 11. 1949 – 8. 2. 2021 z Padiny Tam, kde je v tichosti rad krásnych stromov, tam bude po čase náš nový domov, keď nás Pán zavolá, odídeme, v záhrade pokoja spočinieme. Na jeho starostlivosť a lásku si budú spomínať: syn Ondrej s manželkou Kvietkou, vnuk Andreas s priateľkou, vnučka Alexandra a vnuk Antonio 34

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ONDREJ HEDI

26. 11. 1949 – 8. 2. 2021 z Padiny Očiam si odišiel, v srdciach si zostal. Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska. S úctou si na Teba budú spomínať: syn Vladimír s manželkou Elenou a vnukovia Saša a Sebastián a ich priateľky • OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV

SMUTNÁ ROZLÚČKA

nášmu otcovi

s manželom, otcom a synom

VLASTISLAVOM PAVELKOM 2. 3. 1960 – 14. 2. 2021 z Báčskeho Petrovca

JÁNOVI ČÁNIMU

Kto Ťa poznal, spomenie si, kto Ťa mal rád, nezabudne. Žiješ v srdciach tých, ktorí Ťa milovali.

3. 5. 1944 – 17. 2. 2021 z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou si na Teba budú spomínať:

Zarmútení:

syn, dcéra, zať a vnúčatá

manželka Anna, syn Vlastimír, dcéra Hana a mama Katarína SMUTNÁ ROZLÚČKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

s kmotrom a krstným otcom

Uplynulo 20 rokov, čo nás opustil náš milovaný manžel, otec, starý otec a prastarý otec

VLASTISLAVOM PAVELKOM 1960 – 2021 z Báčskeho Petrovca

PAVEL GÁLIK

1935 – 2001 – 2021 učiteľ z Kovačice

S láskou a s úctou sa s Tebou lúčime, ale v našich spomienkach zostaneš žiť. Kmotrovci Topoľskovci a krstní Pavel a Ivan

Kto ho poznal, ten si spomenie, kto ho miloval, nikdy nezabudne. S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Anna a synovia Miloslav a Pavel s rodinami

Do pozornosti čitateľom Hlasu ľudu Expedovanie novín Hlas ľudu k čitateľom aj naďalej prebieha prostredníctvom kolportérov (predavačov, s ktorými NVU Hlas ľudu uzavrela zmluvu) a poštou. A náš týždenník si záujemcovia môžu kúpiť i v kníhkupectve Delodefia v Ulici Leninovej číslo 7 v Báčskom Petrovci. • OZNAMY •

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

SMUTNÁ SPOMIENKA

Pred rokom 29. februára 2020 nás navždy opustil oci a apko

ONDREJ MIŠTEC

1940 – 2020 – 2021 z Petrovca

S láskou si na Teba spomínajú: syn a dcéra s rodinou 9 /4948/ 27. 2. 2021

Oznamy BOĽAVÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

Uplynulo 11 smutných rokov, čo nás opustila

ERKA HRUBÍKOVÁ

24. 7. 1948 – 16. 2. 2010 – 2021 z Aradáča

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo mi vzal. Zostali mi len spomienky a veľký žiaľ. Jedenásť smutných rokov žijem bez Teba.

24. 7. 1948 – 16. 2. 2010 – 2021 z Aradáča Silnejšia od lásky a vôle do života bola smrť, ktorá Ťa od nás odtrhla. V srdciach Ťa nosíme a nikdy na Teba nezabudneme. Syn Paľko, nevesta Anka a vnúčatá Paľko a Marienka

Zarmútený manžel Pavel

POSLEDNÁ ROZLÚČKA

Dňa 10. februára 2021 nás navždy opustila moja manželka a naša mama

SMUTNÁ ROZLÚČKA s mamikou

ZUZANOU PRIVIZEROVOU

ZUZANA PRIVIZEROVÁ

rod. Srnkovou 1938 – 2021 z Kysáča

rod. Srnková 17. 10. 1938 – 10. 2. 2021 z Kysáča

S úctou a láskou sa lúčia

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším bratom a ujom

vnúčatá: Jasna Pagáčová, Vesna Kukučková a Miloslav a Milotka Ďurovkovci s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JÁNOM ČÁNIM

ONDREJ HLPKA

3. 5. 1944 – 17. 2. 2021 z Báčskeho Petrovca

Spomienky na naše spoločné chvíle s Tebou si navždy s láskou a úctou zachováme.

10. 9. 1940 – 17. 2. 2021 z Hložian

Tak rýchlo plynie času prúd, však na to, čo sme spolu prežili, sa nedá zabudnúť.

Sestra Anna s dcérou Zdenkou a rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

JÁN ĎUROVKA 1929 – 2001 – 2021 z Kysáča

Na Tvoju lásku, dobrotu a starostlivosť si stále spomínajú: syn Ján a dcéry Zuzana a Mária s rodinami

SMUTNÁ ROZLÚČKA

s manželkou, mamou, mamičkou a starou mamou

ELENOU DUDKOVOU

rod. Dudkovou 27. 6. 1944 – 20. 1. 2021 z Erdevíka

Na Teba si budeme navždy spomínať. S láskou a úctou sa lúčia

S ňou sa lúčia: manžel Ján a dcéry Anna Filková a Zuzana Ďurovková s rodinami

SPOMIENKA

Dňa 23. februára 2021 uplynulo dvadsať rokov, čo nás opustil náš otec, dedo a pradedo

Manželka Zuzana

smútiaci najmilší: manžel Martin, dcéra Vierka a syn Vladko s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

ZUZANA SPEVÁKOVÁ

1947 – 2015 – 2021 z Petrovca

Tichú spomienku si zachovávajú:

manžel a syn a dcéra s rodinami

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku

ANNU ČERVENOVÚ

7. 10. 1956 – 28. 2. 2011 z Kysáča

S láskou a úctou si na Teba spomína

TICHÁ SPOMIENKA

Uplynulo 10 rokov, čo nie je s nami naša

SAMUELOM PEŤKOVSKÝM

16. 12. 1950 – 17. 2. 2021 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku na Teba si zachovajú:

bratovi a strýkovi

SAMUELOVI PEŤKOVSKÉMU

16. 12. 1950 – 17. 2. 2021 z Báčskeho Petrovca

Nikdy na Teba nezabudneme a navždy Ťa v srdci nosiť budeme.

Brat Pavel s rodinou • OZNAMY •

VLASTISLAVOM PAVELKOM

7. 10. 1956 – 28. 2. 2011 z Kysáča

Aj keď je spomienka výročná, pamiatka na Teba je večná. Syn Ivan s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA s milovaným otcom

1960 – 2021 z Petrovca

Ako ticho žil, tak ticho odišiel. Skromný vo svojom živote, veľký vo svojej láske a dobrote. Susedovci Korošovci a Bovdišovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

SAMUELOM PEŤKOVSKÝM

MÁRIA SELEŠTIANSKA

16. 12. 1950 – 17. 2. 2021 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba bude spomínať

2. 1. 1978 – 2. 1. 2021 z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou si na Teba budú spomínať

mama Anna a rodina po zosnulom bratovi Jánovi

POSLEDNÝ POZDRAV

so susedom

ANNA ČERVENOVÁ

manžel Ján

SMUTNÁ ROZLÚČKA

susedovci Kaňovci

syn Samuel

SMUTNÁ ROZLÚČKA so švagrom

SMUTNÁ SPOMIENKA na

SAMUELOM PEŤKOVSKÝM

SAMUELA MAKOVNÍKA

1950 – 2021 z Petrovca

Po ťažkom životnom boji odpočívaj v pokoji. Ten večný pokoj Ti prajeme a na Teba si spomínať budeme.

1941 – 2006 – 2021 z Báčskeho Petrovca

Dňa 26. februára 2021 uplynie 15 rokov, čo nie si s nami, ale v našich spomienkach ešte stále žiješ. Manželka a syn a dcéra s rodinami

Rodina Hasiková 9 /4948/ 27. 2. 2021

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 26. februára 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 28. februára 10.30 Vzdelávací seriál Divoká Vojvodina, 3. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Boh náš je láska (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 2. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Divoká Vojvodina autora Viktora Figurovského je názov vzdelávacieho seriálu o exkluzívnych záberoch prírodného bohatstva našej roviny. Na úvod nedeľného bloku bude odvysielaná 3. časť tohto seriálu. Dúhovka. V týchto dňoch si pripomíname nedožitých 95 rokov hudobníka a etnomuzikológa Martina Kmeťa. Svojou prácou dal veľký prínos k hudbe vojvodinských Slovákov tak skladateľskou, hudobnoupravovateľskou a pedagogickou činnosťou, ako aj vedecko-výskumnými štúdiami. Pôsobil ako učiteľ, zbormajster, primáš a pri zapisovaní ľudových piesní vojvodinských Slovákov definoval ich špecifiká a osobitosti. V tomto termíne bude odvysielaný jeho portrét z roku 1989. Boh náš je láska. V náboženskom vysielaní pozornosť bude venovaná Jánovi Nemčekovi z Kovačice, ktorý prednedávnom ukončil svoju kantorskú službu. Popolcovou stredou aj v rímskokatolíckej farnosti Najsvätejšej Trojice v Selenči služby ladili začiatku pôstneho obdobia. Význam osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku priblížia členovia staropazovského cirkevného zboru.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 28. februára Film: Dievčatko so zápalkami Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Anakonda Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Nedeľa 28. februára 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 3. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

18.20 18.40

Nedeľa 28. februára 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Jedna z ocenených Cenou Samuela Tešedíka je aj profesorka Anna Hrková z Kovačice Tradičné slovenské jedlá – fazuľová polievka Utorok 2. marca 16.00 Divadelné predstavenie: Satiry Kreslený film: Snehulienka Piatok 5. marca Film: Pipi Dlhá pančucha Príspevky z archívu RTV OK

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA Utorok – piatok

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy

RÁDIO PETROVEC

relácia na aktuálnu tému Nedeľa

TELEVÍZIA PANČEVO

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 26. februára – Dvojitý úder Sobota 27. februára – G. I. Joe 2 – Odveta Pondelok 1. marca – Cudzinec Utorok 2. marca – Lassie Streda 3. marca – Križovatka smrti 2 Štvrtok 4. marca – Air Force Two – V rukách smrti

10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná

Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

ŠTYRI ZÁPASY PETROVČANOV

Rozdielne výkony Pavel Spevák

minulých dvoch týždňoch futbalisti petrovskej Mladosti absolvovali náročný program príprav na jarnú sezónu. Okrem pravidelných tréningov zohrali až štyri priateľské zápasy s kvalitnými mužstvami. Petrovské mužstvo podalo rozdielne výkony. V podstate viditeľné je zlepšenie kondičnej

pripravenosti, ako aj jednotlivých segmentov hry, lenže futbalisti a fanúšikovia v prípravnom období ešte nepocítili, ako chutí výhra! Zvlášť je trápna „gólová suchota“. Tréner Vladimir Karakaš sa snaží sceliť mužstvo, aby to klapalo aspoň tak, ako v jesennej časti. Či sa nováčikom podarí adekvátne zastúpiť tých, ktorí opustili Vtbaru, ukážu už prvé jarné majstrovské zápasy.

ČSK PIVARA – MLADOSŤ 1 : 0 (1 : 0) Obe mužstvá obetavo bojovali na dosť šmykľavom ihrisku. Už v 3. min. Ožvát sa zmocnil lopty, ale jeho strela minula cieľ. V 9. min. pohrozili domáci, ale nikto z hráčov z bezprostrednej blízkosti nedorazil loptu do brány Leňu. Svoju dominanciu domáci korunovali v 28. min., keď Krsmanović z dvadsaťmetrovej vzdialenosti vedľa múru z tiel hráčov Mladosti prekvapil Leňu, a už vtedy stanovil konečný výsledok 1 : 0. V druhej časti domáci boli lepší, nevyužili dva – tri protiútoky, ale dobrými zákrokmi sa vyznamenal aj náhradník v bráne Mladosti Vučić. MLADOSŤ: Leňa, Babiak, Fábry, V. Šproch, Beronja,

Đaković, Leškov, Ožvát, Stanić, Plavšić, Terzić; striedali: Vučić, Stamenković, Karakaš, A. Šproch, Brajković, Mrkaić, Đorđijevski, Đokić, Petej, Stojisavljević Na hosťovaní v Turiji Mladosť s domácou menovkyňou hrala nerozhodne 3 : 3 (0 : 2). Napriek dvojgólovému náskoku v prvom polčase, hostia z Petrovca sa museli uspokojiť s remízou. Góly za Mladosť dali Stamenković, Terzić, Petej. Ďalší zápas zverenci trénera Karakaša mali v Báčskej Palanke s domácim mužstvom Krila Krajine. Úspešnejší boli domáci, keď vyhrali 2 : 1 (1 : 1). Jediný gól za hostí v prvom polčase vsietil Ivetić.

HAJDUK 1912 – MLADOSŤ 2 : 0 (1 : 0) Toto bol iste najsilnejší súper Petrovčanov v prípravnom období. Aj keď Kuľanom nekvitnú ruže v Srbskej lige – skupina Vojvodina, lebo sú v dolnej časti tabuľky a hrozí im zostup, predsa príliš ľahko prekonali Mladosť. Sieť hostí sa prvýkrát vlnila už v 6. min., keď Manojlović sprava odcentroval a Božović ju hlavou zaslal do siete. Strelec trochu neskoršie trafil aj brvno.

• ŠPORT •

Druhý gól Hajduk dal v samom finiši, 83. min., keď náhradník Vučić najprv odrazil strelu Macanovića, ale Vlaisavljević z niekoľkých metrov predsa trafil – 2 : 0. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, Ivetić, Stanić, Đaković, Brajković, Beronja, Šproch, Plavšić, Jakuš, Leškov; hrali aj: Vučić, Stojisavljević, Karakaš, Đokić, Petej, Đorđijevski, Stamenković, Fábry, Terzić, Mrkaić

IN MEMORIAM

Samuel Poniger 1954 – 2021

sud v každom ľudskom živote je nezriedka krutý, bezohľadný, boľavý... Pred trinástimi mesiacmi sme na týchto stranách písali o Petrovčanovi Samuelovi Ponigerovi, futbalovom brankárovi, trénerovi viacerých športov (futbal, tenis, plávanie, atletika, gymnastika, cyklistika, lyžovanie...), profesorovi telesnej výchovy, riaditeľovi Športovo-rekreačného strediska Vrbara, od roku 2019 penzistovi. Veľmi sa potešil, že sme na neho nezabudli. Pred týždňom nás a hádam aj celkovú nielen športovú verejnosť ohromila, zarmútila správa, že Samuel Poniger náhle a nečakane usnul na následky mozgovej príhody. Samuel sa narodil 6. júna 1954 v Petrovci, kde ukončil aj ZŠ. Hneď potom odišiel do Bratislavy, kde najprv absolvoval strednú grafickú školu a potom v roku 1978 získal diplom profesora telocviku na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Svoje sklony k športu Samuel začal uplatňovať v doraste bratislavského Slovana, s ktorým po triumfe v Žiline sa stal majstrom Slovenska, aby neskoršie prestúpil do ŠK Jur. Dres Mladosti si obliekal najprv len počas prázdnin, ale neskoršie viac rokov bol prvým brankárom. Vyskúšal sa aj v druholigovom RFK Nový Sad vtedy, keď Živan Ljukovčan odišiel do C. zvezdy, na Detelinare zostali Vojislav Marković a Menhart Verebes. Trvalé stopy ako brankár zanechal v kysáčskej Tatre, ktorej farby hájil v rokoch 1986 – 1989. V Kysáči dva roky bol aj trénerom a tí starší hráči dodnes si spomínajú: „Ej, keď nám Sajko v šatni na dvere nakreslil, ako máme hrať, potom to na trávniku šlo ako po masle...“ Určitý čas bol trénerom svojej

Mladosti, hložianskej Budúcnosti, Kulpína a pivnickej Slávie. Rodine Ponigerovej, Samuelovi, jeho manželke Alene a dcérke Nataške zaťala do živého tragická udalosť, keď na Pavla roku 1992 v dopravnej nehode prišli o syna a brata Igora, ktorý mal sotva 17 rokov. Zhasla nádej a prianie Ponigerovcov, že Igorko pôjde športovou cestou svojich milých rodičov, otcovou futbalovou alebo matkinou hádzanárskou. Synova tragédia v srdciach a dušiach starostlivých rodičov zanechala boľavé stopy na celý život. Samuel sa v odbore profesora telesnej výchovy natrvalo zamestnal už ako 42-ročný. Zo ZŠ Jána Kollára v Petrovci odišiel aj do dôchodku. Zanechal za sebou mnohé generácie, stovky, možno aj tisícky žiakov, ktorým vštepoval lásku k športu a zdravému životu. Nezabudol na posledný deň, poslednú hodinu v škole. Kolegovia ho vyprevadili potleskom, podaktoré kolegyne aj so slzami. A potom tie deti. Pán učiteľ, zaspievame vám? – spýtali sa. Potom zaspievali: Veľa šťastia... Šťastie trvalo krátko, lebo zákerná choroba odniesla život človeka, ktorý roky žil so zármutkom v srdci za synom. Prerušila spoločné odchody s manželkou Alenou na kúpalisko do Maglića, lyžovanie, návštevy slovenskej Nitry, kde žije ich dcéra Nataša. Samuel Poniger sa presťahoval do večnosti, odišiel k svojmu Igorkovi, kde mu možno ukáže nejaký nový futbalový kumšt. Zanechal večne zarmútenú manželku Alenu, dcéru Natašku, príbuzných, priateľov a niekdajších spoluhráčov, s ktorými zažil mnoho pekných chvíľ. J. P-ský, P. P.

9 /4948/ 27. 2. 2021

Šport PRÍPRAVY FUTBALISTOV HAJDUŠICE

Forma stúpa Vladimír Hudec

ajdušičania pokračujú s prípravami a medzičasom zohrali štyri priateľské zápasy. Najprv v prvý deň štátneho sviatku v dedine Potporanj s rovnomenným mužstvom prehrali 3 : 0. Už na nasledujúci deň na ihrisku v dedine Margita zohrali zápas s mládežníckym tímom republikového ligistu Vršac, na ktorom sa videlo, že ich forma stúpa. Súperi boli rovnocenní

a taký bol aj výsledok – 2 : 2. Góly za Hajdušicu dali Folťan a A. Ružić. Zápas minulú sobotu s vojvodinským ligistom Proleterom v Banátskom Karlovci sa skončil neslávne. Pri výsledku 1 : 0 za domácich v 75. min. obranca zakročil nad rýchlym útočníkom Hajdušice A. Ružićom, a keď tento chcel stáť, chytil ho za nohu. Ružić reagoval, potom sa strhla škriepka na trávniku. Rozhodca vylúčil oboch hráčov, ale Hajdušičania odmietli hrať a opustili ihrisko.

PARTIZAN (U) – HAJDUŠICA 0 : 3 (0 : 2) Konečne v nedeľu Hajdušičania v Uljme zohrali zápas s Partizanom, ktorý bojuje o záchranu v Prvej juhobanátskej lige. Hoci nevystúpili v najsilnejšej zostave,

hostia potvrdili, že sú omnoho kvalitnejší. Od prvej minúty dominovali na ihrisku a zaslúžene vyhrali. Vedenia sa ujali gólom Maliara, na 2 : 0 zvýšil N. Ružić. Po

Jedna z mála príležitostí pred bránou Hajdušice

zmene strán na ihrisku hostia hrali výborne, ale sa sieť vlnila iba raz. Strelcom bol najlepší hráč zápasu Anđelko Knežević. HAJDUŠICA: Stojanovski, Z. Lipták, P. Mršić, Folťan, M.

Mršić, Maliar, Petrović, Brezičanin, Knežević, A. Ružić, N. Ružić; hrali aj: brankár Melich, A. Lipták, Pejčić, Sobin Foto: V. Maliar

DVA ZÁPASY HLOŽANČANOV A SILBAŠANOV

Spokojní tréneri Đukić a Lukić Budúcnosť – Naša hviezda 3 : 1 (1 : 0) Ján Murtín

druhom prípravnom zápase hložianski futbalisti privítali na pomocnom ihrisku ČSK Pivara v Čelareve solídne mužstvo zo Silbaša. Chladné počasie a zamrznutý trávnik znemožnili futbalistov, aby pripravili ešte väčší pôžitok nepočetným divákom. Vedenia sa ujali nominovaní domáci už v 10. min. Po rohovom kope Đikića vynaliezavý Bučík zblízka matoval brankára Mitrovića. Brankár Silbašanov sa neskoršie vyznamenal, keď zlikvidoval strely Čipkára, Đokića, Carića a Adámeka. Silbašania boli blízko k vyrovnaniu v 28. min., no strelu Torića z voľného kopu pozorný Dubovský efektne zlikvidoval. V druhom polčase sa prejavila lepšia kondička domácich, lebo Budúcnosť skôr začala prípravy. Ťažké ihrisko je na vine, že obrovské šance nepremenili Đilas, Jovanov, Jakuš a Molnár. V 59. min.

www.hl.rs

rýchly Adámek zvýšil na 2 : 0. Iba o niekoľko minút neskoršie hráči N. hviezdy zdramatizovali zápas. Po rohovom kope na odrazenú loptu nabehol Stojan Pilipović a nádherným volejom trafil do šibenice. Hráčov Budúcnosti to nezmýlilo, pokračovali v útokoch, vytvárali si šance... Korunovali to iba po sólovom úniku Adámeka v 74. min., ktorý „donútil“ jedného Silbašana, aby trafil vlastnú sieť – 3 : 1.

Zápas ukážkovo rozhodoval rozhodca Dudok. Tréneri Hložančanov Đukić a Silbašanov Lukić boli spokojní s previerkou a zvlášť s tým, že sa nikto z hráčov na zľadovatenom ihrisku nezranil. BUDÚCNOSŤ: Dubovský, Bučík, Ljubičić, Miškovic, Horvát, Damjanović, Adámek, Katiak, Čipkár, Đokić, Carić; v druhom polčase hrali aj: Kolár, Đumić, Fábry, V. Zahorec, Molnár, Đilas, Jakuš, Jovanov, M. Zahorec, Kriška

NAŠA HVIEZDA – BUDÚCNOSŤ 2 : 1 (0 : 1) Pred začiatkom odvetného zápasu v Silbaši hráči a diváci minútkou ticha vzdali úctu zosnulým futbalovým pracovníkom Zoranovi Karpovovi z Báčskej Palanky a Samuelovi Ponigerovi z Petrovca. Za príjemného počasia, ale na katastrofálnej hracej ploche hostia zásluhou stredopoliarov Đokića, Jovanova, Molnára a zvlášť Kolára získali začiatočnú prevahu. Prvú

Informačno-politický týždenník

veľkú šancu nevyužili domáci, aby v 16. min. po rohovom kope Đokića Jovanov trafil brvno brány Mitrovića. Silbašania sa úspešne bránili po 41. min., keď Kolár prihral Đilasovi, jeho strelu brankár odrazil na hlavu Jovanova, ktorého strelu obranca vykopol z bránkovej čiary, ale napokon Đokić zboku skóroval. V druhom polčase prevahu získali Hložančania, no Carić v 51.

min. a Čipkár v 67. min. nevyužili kolosálne šance. Bojovní Silbašania to do konca kruto trestali. Pero Vladisav v 76. min. chcel z pravej strany centrovať, ale lopta sa nečakane ocitla v opačnom rohu brány Budúcnosti – 1 : 1. Domácim to dalo nový impulz, aby sa pokúsili o úplný zvrat. To sa aj udialo v 80. min. Po zbytočnom faule hostí na 18 – 19 metrov kapitán Aleksandar Pisarev výstavnou strelou nad múr trafil pravý horný roh brány bezmocného Dubovského – 2 : 1. Do posledného hvizdu korektného rozhodcu Marka Bojanića z Báčskej Palanky obe mužstvá mali po jednu veľkú šancu. Siete sa nevlnili, a tak zaslúžene vyhrali bojovní a motivovaní Silbašania. BUDÚCNOSŤ: Dukić, Fábry, Bučík, Kolár, Popović, Damjanović, Đilas, Molnár, Đokić, Jovanov, Carić; v druhom polčase hrali: Dubovský, Katiak, Čipkár, Đumić, V. Zahorec, Jakuš, Miškovic, Kriška • ŠPORT •

DOBRÉ VÝKONY PIVNIČANOV V PRÍPRAVÁCH

Pokľakli len v Odžakoch BORAC – SLÁVIA 0 : 2 (0 : 1) Ján Šuster

odľa vyhlášky trénera Dalibora Mileca tréningy Slávie sú dobre navštívené, čo umožňuje, aby sa mužstvo čím lepšie pripravilo na nastávajúce jarné majstrovstvá. Pivničania pravidelne hrajú aj prípravné zápasy. Slávia dosiaľ zohrala päť zápasov a dosiahla tieto výsledky. Najprv na hosťovaní vo Feketići pivnický tím v prvom zápase porazil domáci Jadran 2 : 1. Góly za hostí dali Davidović a Čvokić. Potom Slávia hosťovala v Odžakoch, kde s Tekstilcom, členom Vojvodinskej ligy – severnej skupiny, prehrala 2 : 0. Po veľmi dobrom výkone v treťom

zápase v Gajdobre vyhrali hostia z Pivnice 2 : 1, keď oba góly dal Davidović. Potom na svojom ihrisku Slávia uhostila mužstvo Petrika z Nového Sadu a zápas sa skončil nerozhodne 3 : 3; góly za domácich dali Plavšić, Čvokić a Davidović. Minulú nedeľu pivnickí futbalisti hosťovali v Báčskom Gračci, kde prekonali domáci Borac výsledkom 2 : 0 (0 : 0). Bol to dobrý zápas, na ktorom hostia vo väčšej časti mali prevahu. Videlo sa, že sú lepšie fyzicky pripravení, takže domáci ako-tak úspešne čelili iba v prvých dvadsiatich minútach. Na druhej strane hostia mali až štyri naozaj pekné šance, no brána Borca akoby bola začarovaná. K zmene výsledku prišlo v 60.

min., keď Jušković na ľavej strane uvoľnil Plavšića, ktorý sa zbavil svojich strážcov, vbehol do šestnástky a vedľa vybiehajúceho brankára loptu rutinovane poslal do siete – 0 : 1. V 75. min. do veľkej šance sa dostal Čvokić, no jeho strelu z troch metrov brankár domácich nejako vyrazil na roh. V 85. min. bolo všetko riešené tak, že Davidović z voľného kopu z hranice trestného územia domácich vedľa múra loptu zaslal do pravého dolného rohu – 0 : 2. Tréner Milec v týchto skúškach na trávnik poslal všetkých zdravých hráčov, ktorí riadne trénujú a chodia na zápasy. SLÁVIA: Vučetić, Bolehradský, Šuster, Šmit, Roganović, Jušković, B. Petrović, Kotiv, Čvokić, Kuchta, Plavšić; v druhom polčase hrali aj: Záskalický, M. Petrović, Davidović, Grňa, Beláni,

Vynikajúci kanonier: Dejan Davidović (Slávia Pivnica)

Vinkovič, Rastislav Brňa V túto sobotu mužstvo Slávie hosťuje v Apatine, kde si zmeria sily s domácim FK Mladost, kým už v nedeľu bude tiež hosťovať v susednom Despotove, kde zohrá zápas s domácou Bačkou.

DVE NOVÉ SKÚŠKY

Kysáčania vyhrávajú OBILIĆ – TATRA 0 : 2 (0 : 1) Pavel Pálik

o veľmi chladnom a veternom počasí mužstvá v Zmajeve zohrali dobrý a zaujímavý zápas. Kysáčania vo väčšej časti mali viac z hry a ani v jedenej chvíli domácim nedovolili ohroziť ich víťazstvo. Góly za víťazov dali Veteha v 36. min. a Grahovac v 88. min. Výkon

Gól Vetehu v Zmajeve – 0 : 1 • ŠPORT •

hráčov Tatry potešil fanúšikov z Kysáča, ktorí iste neobanovali, že cestovali do Zmajeva a dobre premrzli. TATRA: Munjaz, Đorđević, Petrović, Berić, Živanović, Svitić, Duvnjak, Radić, Živojinov, Požarev, Zukić; hrali aj: Popin, Veteha, Lajnić, Spajić, Janković, Ožvát, Grahovac

KULPÍN – TATRA 0 : 1 (0 : 0) Pekné, slnečné počasie žičilo aktérom zápasu, takže asi 60 divákov sledovalo súboj dvoch rovnocenných mužstiev na ihrisku vedľa kanála v Kulpíne. Obe mužstvá hrali technicky uspokojivo, rýchlo, s chuťou, ale veľmi korektne založili mnoho pekných akcií. Rozhodujúci gól na zápase vsietil Veteha v 70. min. KULPÍN: Opavský, Haška, Valentík, Spevák, Nikolić, Kajtez, Zamfirović, Burger, Stanišić, Mladý brankár Kulpína OpavLučanović, Vuk, ský sa vyznamenal vrhnutím Hadrava, Kiš, do nôh súpera 9 /4948/ 27. 2. 2021

Zelenák, Krivák, Popržen, Šekez, Jevremović, Govorčin, Jurík, Morávek; tréner Ján Valentík TATRA: Popin, Munjaz, Živanović, Petrović, Đorđević, Mrđenović, Duvnjak, Svitić, Zukić, Grahovac, Živojinov, Požerev, Berić, Grlica, Ožvát, Veteha, Makovník, Stojšić, Radić, Spajić; tréner Dragan Ćulum Tatra v nedeľu v Kysáči zohrá generálku pred majstrovstvami s Indexom.

Šport DRUHÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Víťazná šnúra trvá KULPÍN – PARTIZAN 3 : 0

že pre Kulpín to bol jeden z ľahších zápaKatarína Gažová píne privítali mužstvo sov. Veľmi zriedkavo Partizana. Ide o skúsesa stáva, aby nahráolejbalovému mužstvu sa né a kvalitné mužstvo vač zaznamenal bod darilo aj minulý týždeň, keď Báčanov, ale ani to im pre svoje mužstvo. oba zápasy presvedčivo zví- proti Kulpínčanom neKuriozitou je, že sa ťazili. Sú na prvom mieste v tabuľke pomohlo. Všetci domáci to na tomto zápase a tešia sa zo svojich úspechov. hráči hrali veľmi dobre. podarilo domácemu Vďaka každodenným Kulpínske mužstvo má Stanislavovi Zimovi, namáhavým trénin- dvadsiatich dobrých hrá- Úspešný nahrávač VK a to až dvakrát. Všetgom pod vedením čov, a v tom je ich veľká Kulpín Stanislav Zima ci hráči kulpínskeho trénera a hráča kvalita. mužstva sa približne Borisa Relotu Výsledky: 25 : 14, 25 : 22, 25 : 20. rovnako podieľali na víťazstve. mužstvo Kulpína KULPÍN: Relota, Zima, Lekár, Výsledky: 25 : 19, 25 : 22, 25 : 18. sa opäť dostalo do Hasík, Peťkovský, Nemanja PetKULPÍN: Relota, Zima, formy, čo sa vidí aj podľa rović, Gajičić, Salatić, Ćirić, Emer, Lekár, Hasík, Peťkovský, Nemanvýsledkov. Bojkov, Barišić ja Petrović, Gajičić, Ćirić, Emer, V stredu 17. februára 2021 v KulBarišić, Hungar, Salatić Výsledky 11. kola: Mladosť (P) – Stražilovo 0 : 3, Vojvodina KULPÍN – SOMBOR 3 : 0 NS Seme 3 – Vest 3 : 0, Mladost Volejbalisti Kulpína o pár dní Somborom. Bol to zápas prvého (NP) – Kikinda 3 : 2, Kulpín – Parneskoršie, v nedeľu 21. februára, a posledného mužstva v tabuľke. tizan 3 : 0, Proleter – Sombor 3 : hrali ďalší zápas doma s hosťujúcim Bez skromnosti treba pripomenúť, 0, Dunav Vollej – Srem Iton 3 : 1.

Výsledky 12. kola: Vojvodina NS Seme 3 – Kikinda nehrali, Mladost (NP) – Partizan 2 : 3, Kulpín – Sombor 3 : 0, Proleter – Srem Iton 0 : 3, Dunav Vollej – Mladosť (P) 3 : 0, Stražilovo – Vest 3 : 1. Nasledujúci zápas Kulpín zohrá v Sriemskej Mitrovici.

1. Kulpín 2. Mladost (NP) 3. Vojvodina 4. Partizan 5. Kikinda 6. Dunav Vollej 7. Srem Iton 8. Stražilovo 9. Mladosť (P) 10. Proleter 11. Vest 12. Sombor

12 11 1 11 9 2 10 9 1 12 8 4 11 8 3 12 8 4 12 5 7 12 5 7 12 3 9 12 2 10 12 2 10 12 0 12

33 : 9 31 : 15 27 : 9 27 : 15 26 : 17 28 : 20 21 : 24 21 : 24 15 : 29 15 : 31 13 : 31 3 : 36

31 27 26 24 23 23 16 15 9 9 7 0

STAROPAZOVČANIA STABILIZOVALI KÁDER

Plávať v pokojných vodách Matej Bzovský

len Srbskej ligy – skupina Vojvodina zo Sriemu v zimnej prestávke vhodne doplnil hráčsky káder tak, aby boli hráči konkurencieschopní na každom poste. Jesenným problémom bolo strieľanie gólov, čo sa dlhodobo nedalo vyriešiť. I keď odišiel kanonier Slavoljub Đokić do rumského Prvého mája, teraz to asi vyzerá trochu inak a potvrdili to aj prípravné zápasy. V kádri zostal Nenad Perović a pribudli skúsení útočníci Abdulaziz Ragipović z Jošanice povedľa Nového Pazara, z pančevského Dinama 1945 prišiel Igor Aničić, kým sa z BSK Borča vrátil Danilo Živanović. Aj obrana bude posilnená. Prišli Marko Marković (Jošanica), Danilo Milisavljević (Šumadija Aranđelovac), Dušan Žilović (Mladi radnik Požarevac), Marko Vujović (RFK Nový Sad) a Todor Milinković (TSC Báčská Topola). V strede poľa budú

www.hl.rs

pôsobiť bonusoví hráči Aleksa Beljić (Radnički Nová Pazova) a asi najlepšia posila Živanović. Káder je teda stabilizovaný, vedenie klubu tiež, a preto sa očakáva i lepšie jarné umiestnenie a kľúč pre plávanie v pokojných vodách. Ciele sú jasné – udržať si republikovú príslušnosť v prvej sezóne, a keď sa nadobudne väčšia skúsenosť, v ďalších majstrovstvách v silnej lige bude pravdepodobne ľahšie. „Máme hráčov, ktorí pôsobili vo vyšších ligách, a práve to nové môže vždy prinášať aj príjemné prekvapenia,“ zdôraznil nový šéf odborného štábu Jednoty Nenad Grozdić. „Uspokojíme sa s umiestnením v hornej časti tabuľky, verím, že je terajší káder schopný toto uskutočniť.“ Príprava mužstva na oveľa ťažšiu časť majstrovstiev potrvala dlhšie, lebo viacero tímov zostúpi z tejto súťaže. Vzniká dojem, že sa zvýšila kvalita, čo potvrdili dobré

Informačno-politický týždenník

Tréner Nenad Grozdić s náhradníkmi Jednoty

výsledky v kontrolných stretnutiach. Tak si Jednota v priebehu týždňa zmerala sily so Zvezdarou, republikovým ligistom zo skupiny Belehrad na umelej ploche BASK Arény. V prvej časti hráči staropazovského mužstva inkasovali dosť ľahko tri góly, a tak sa zo stavu 3 : 0 odišlo na prestávku. Po nej hostia zahrali oveľa lepšie, skorigovali výsledok na 3 : 2, mali aj šancí na

vyrovnanie, ale ich nepremyslenými reakciami útočníkov nevyužili. Minulú stredu Jednota privítala na hracej ploche ŠS Srbska sriemskeho ligistu, Napredak z Popiniec. Vyhrala 3 : 1 gólmi Živanovića, Tošića a Kačara. V piatok Pazovčania zohrajú generálku pred majstrovstvami, keď privítajú na vlastnej ploche OFK Belehrad. • ŠPORT •

ČRTÁ SA, ŽE V LALITI JAR BUDE BEZ FUTBALU

FK Panónia v jeseni 2020; teraz a nikdy viac v tomto zložení: M. Obradov (predseda, ktorému vypršal mandát?!), I. Hrnčiar, Š. Hrnčiar, Z. Dobrić, Stolić, Toma, Kršić, Lamoš, Juhik (hore zľava); chlapec M. Popović, A. Popović, Terek, A. Obradov, Naď, Turčan, M. Valent, Černok (v drepe zľava)

Nad Panóniou visia chmáry! Juraj Pucovský

o poslednom jesennom majstrovskom zápase v Sonte a prehre 5 : 0 lalitská Panónia zostala priklincovaná na poslednom mieste bez jediného bodu. Postavili sme vtedy otázku: Čo s týmto klubom bude na jar, zatiaľ nikto nič nevie? Pripomíname, že majstrovskú sezónu 2020/21 Laliťania začali s veľkými kádrovými a organizačnými problémami; bez trénera, s malým počtom hráčov, najmä domácich, riadnych letných príprav a iba s jedným kontrolným zápasom s Kriváňom, ktorý prehrali doma 1 : 3. Pravdaže, všetko to sa veľmi nepriaznivo odzrkadlilo na celkovú situáciu. FK Panónia opantala kríza, chaos, agónia, zaviazol do hlbokého bahna. Slovom, hanba pre kolektív, ktorý je založený v roku 1924. Mužstvo v Medziobecnej lige Sombor – druhej triede v jeseni zohralo iba päť zápasov. Prehralo s Jedinstvom Lemeš z dediny Svetozar Miletić 5 : 0, v Riđici s Graničarom 4 : 0, s Rastinou 1918 2 : 1, s Dinamom v Sonte 5 : 0, remizovalo s Telečkou 2 : 2 a neodcestovalo do Bezdanu, takže domáci Sport body získal kontumačne 3 : 0. Zápas v Riđici lalitské mužstvo hralo

s desiatimi hráčmi, medzi ktorými boli aj dvaja veteráni; Aleksandar Popović (44 rokov) a Miroslav Kršić (46 rokov) a v Sonte do tímu zaradili aj troch holobriadkov; Maksimovića, Maksića a Molnára bez platných športových preukazov?! Nikto ani nerozmýšľal o tom, kto by zodpovedal, ak by sa, nedajbože, niekto z menovaných len zranil, nehovoriac o niečom horšom, čo sa na športoviskách stáva. Ináč Laliťania vlani doma hrali iba dva majstrovské zápasy, s Jedinstvom Lemeš 0 : 5 a Telečkou 2 : 2. Bol to jediný bod, ktorý získali, ale im ho odobrali preto, že neodišli do Bezdanu. Laliťania dali najmenej gólov v lige, iba tri: Naď Rastine (zápas sa pre núdzový stav v Odžackej obci hral v R. Kerestúre), Juhik a I. Hrnčiar Telečke, kým obrana inkasovala najviac, až 21. Rozhodcovia pískali dve penalty proti Panónii, s Dinamom a Rastinou, ktoré súperi využili. Po jeden vlastný gól vsietili Toma v Riđici a I. Hrnčiar s Telečkou. Takmer všetky kluby už začali prípravy na jarnú odvetu, usilovne trénujú a hrajú prípravné zápasy. Len v Laliti je ihrisko prázdne, iba občas ho brázdia kolesá automobilov bezočivých a nezodpovedných jednotlivcov, ktorí sa tam pretekajú pomedzi brány! Predtuchy z prvého odseku sa pravdepodobne splnia. Rady Panónie opustili: I. Hrnčiar

Pomáhali veteráni: Miroslav Kršić a Aleksandar Popović (zľava)

(Mladost Kruščić), A. Obradov (OFK Odžaci), Lamoš (Zadrugar S. Miletić), pravdepodobne aj všetci štyria Rusíni – Toma, Černok, Naď a Juhik, veteráni A. Popović a Kršić viac nemienia hrať. V takejto situácii nad Panóniou visia ťažké, čierne mračná, ktoré čoskoro prinesú úplnú tmu! Slabá nádej a malé výhľady sú, že sa v Laliti na jar bude hrať futbal?! Foto: FK Panónia

MATIČNÁ ČINNOSŤ

Miestny odbor Matice slovenskej v Dobanovciach Željko Čapeľa, člen správnej rady

OMS v Dobanovciach má 70 aktívnych a ešte zo 50 členov. Keď to spoločenská situácia dovolí, zasadnutia sa konajú každý prvý štvrtok v mesiaci, kým výročné a slávnostné 28. júna. Tento miestny matičný odbor bol založený v apríli 1935 a obnovený 28. júna 2003. Vzácny podiel pri obnovení mali Ondrej Gajdoš a Ondrej Čapeľa. Pôsobí v rámci Slovenského národného domu a spolu so SKOS Šafárik a Aktívom žien organizujú

rôzne podujatia. Nová budova SND bola slávnostne otvorená v roku 2012 v rámci osláv 150 rokov príchodu Slovákov do Dobanoviec. Dobanovskí matičiari majú za sebou veľa úspešných akcií. V rokoch 2004/2005

a 2012 – 2015 v základnej škole a v slovenskom dome organizovali i vyučovanie slovenského jazyka. Neraz usporiadali knižné prezentácie (napríklad autorov Ondreja Miháľa, Anny Petráko-

vej-Petrovićovej), rôzne dielne, výstavy, stretnutia, zúčastňujú sa na festivale zvykov v Aradáči, na Folklórnom festivale Tancuj, tancuj..., na DFF Zlatá brána, na SNS, na festivaloch v Detve, Hrušove, Bratislave. Keď to situácia dovolí, mienia v tom aj pokračovať. Nechýbajú ani na matičných športových podujatiach a turnajoch. Ochotne príležitostne inštalujú etno-

Sriem, tiež veľké výstavy insitných umelcov z Kovačice. V roku 2021 by chceli primerane osláviť 160 rokov od príchodu Slovákov

ko Đurčík, Štefan Karásek, Jano Maglovský. Dozornú radu tvoria Želko Karásek, Alžbeta Krajčiová a Ondrej Greksa.

grafickú výstavu slovenskej izby, usporiadajú kultúrno-umelecký program, prezentáciu slovenskej gastronómie. Podporujú a prezentujú tvorivých členov svojho MOMS, podpísali zmluvu o zbrataní Kragujevca a Dobanoviec, čiže Združenia srbsko-slovenského priateľstva a SKOS a MOMS z Dobanoviec, urobili prvé kroky k priateľstvu s dedinou Veľké Kozmálovce na Slovensku. Známe sú ich predvianočné a vianočné programy, pripravujú monografiu Slováci v Dobanovciach. V Slovenskom dome boli hostitelia zasadnutia NRSNM, Správnej rady MSS, bola tu i repríza festivalu Rozospievaný

do Dobanoviec. Členovia MOMS sú tak Slováci, ako aj Neslováci, a to aj z okolitých prostredí. Majú dosť dobrú spoluprácu s lokálnymi inštitúciami, výbornú s Obcou Surčin, so slovenským veľvyslanectvom v Belehrade, so sriemskymi spolkami a belehradským evanjelickým cirkevným zborom. Vo vedení MOMS sú: Štefan Vitíz, predseda, Danica Galátová a Ján Sýkora, podpredsedovia, Marija Žižićová, tajomníčka; v predsedníctve sú ešte Željko Čapeľa, Marija Sýkorová, čestný člen Adam Kulík a Katarína Karáseková. V správnej rade sú aj Zdenko Kardel, Zlat-

Predsedom SKOS Šafárik je Željko Čapeľa, predsedníčkou Aktívu žien Marija Sýkorová. Všetku aktivitu koordinuje Ž. Čapeľa. Aj v tomto MOMS sa trápia s tým, že nás je stále menej, že je mládež

na Slovensku, že sa stupňuje nezáujem o spoločenskú a národnostnú aktivitu, ale trápi ich aj to, že na nich zabúdajú tí, ktorí by sa o také menšie MOMS-y mali ako-tak starať.