Výrazný nárast cien

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLX 5. 3. 2022

Číslo 5/ 2051

Z PRODUKČNEJ BURZY Výrazný nárast cien

AKTUÁLNE

Pre poľnohospodárskych dôchodcov zatiaľ žiadne nové riešenie

Ľubica Sýkorová

Srbsko v spolupráci so Svetovou bankou pracuje na riešení problémov v existujúcom poistnom systéme a hľadá nový model, ktorý bude platný pre poľnohospodárskych dôchodcov. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva Srbska návrh nového modelu riešenia postavenia poľnohospodárskych dôchodcov ešte nie je dokončený. Dôraz je kladený na analýzu existujúceho systému, stavu dlhov a hľadá sa riešenie na ich vymáhanie alebo odpis. Odborníci zároveň navrhnú nový model dôchodkového systému pre poľnohospodárov.

Súčasný a stále platný model určovania základu odvodov na invalidné a presúvajú z rozpočtu. Základnou tézou nového modelu je, že základ na určovanie výplat dôchodkov v budúcnosti. Pre účely stanovenia dôchodkové poistenie vychádza z rovnakej výšky záväzkov, ktoré poľnohospodári ročne platia, a dĺžka platobného obdobia nemá zásadný vplyv na výšku dôchodku. Rovnakú sumu platia poľnohospodári, ktorí majú jeden hektár ornej pôdy, ako aj tí, ktorí majú stovky hektárov. Preto sa v praxi doteraz stávalo, že veľký počet poľnohospodárov sa zadlžuje sumou, ktorú nedokážu zaplatiť. Z toho dôvodu mnohí prestali platiť odvody a chýbajúce nancie na vyplácanie poľnohospodárskych dôchodkov sa do fondu odvodov bude založený na práci, teda príjmoch, ktorý každý poľnohospodár zarobí úmerne k výmere gazdovstva a intenzite využívania poľnohospodárskych zdrojov. Výšku dôchodku ovplyvní aj počet rokov platenia odvodov. Na základe toho budú mať poľnohospodári nárok na rôzne výšky dôchodkov, ktoré ovplyvnia aj odpracované roky. Navyše tento model, ako hovoria na ministerstve, by mal vytvoriť udržateľné riešenie z hľadiska prílevu nancií do Fondu dôchodkového a invalidného poistenia a odlevu na základe tohto modelu je okrem príslušných zákonov a podzákonných noriem potrebné vypracovať modely pre správne, presné a spoľahlivé určenie základu. Riešenie tohto problému je zložité vzhľadom na to, že väčšina poľnohospodárov nie je povinná viesť účtovnú evidenciu súvisiacu s podnikaním ich gazdovstiev, a preto si postup riešenia vyžaduje trochu dlhšie obdobie. Podľa údajov Fondu dôchodkového a invalidného poistenia bol v auguste minulého roku celkový počet poľnohospodárskych dôchodcov 154 719, pričom priemerný dôchodok bol len 12 619 dinárov. ○

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 21. 2. do 25. 2. bol zaznamenaný prvý kontrakt na novú pšenicu a výrazný nárast cien poľnohospodárskych primárnych produktov. Trhy prudko zareagovali na situáciu na Ukrajine.

Rekordne vysoká cena bola zaznamenaná na trhu s kukuricou. Začiatkom týždňa sa s ňou obchodovalo na cenovej hladine 27,00 din./kg bez DPH a na konci týždňa jej cena bola už 29,30 din./kg bez DPH pre rýchle dodanie. Priemerná cena bola 28,40 din./ kg bez DPH, čo je nárast o 5,62 % oproti predchádzajúcemu týždňu.

Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď na trhu so pšenicou vládla pasivita, došlo v závere týždňa v dôsledku diania na svetovej politickej scéne k zvýšenému dopytu, a tým aj k zvýšeniu cien. Kúpnopredajné zmluvy boli uzatvorené v cenovom rozpätí od 30,00 do 31,00 din./kg bez DPH s odberom tovaru do 30. apríla. Prvý futures kontrakt na pšenicu rodu 2022 v parite FCA (fco-loaded) bol realizovaný za jednotnú cenu 28,00 din./kg bez DPH. Zdražela aj sója. Počas týždňa sa cena pohybovala v širokom cenovom rozpätí od 75,00 do 78,00 din./kg bez DPH s výrazne stúpajúcou tendenciou. Zmluvy na močovinu boli uzavreté za ceny pohybujúce sa od 89,37 do 92,47 din./kg bez DPH. Pokles cien zaznamenali dusíkaté hnojivá. ○

Z obsahu

Zložitá situácia v chove ošípaných

s. 2

Škodcovia poľných plodín a zeleniny na začiatku jari

s. 4 a 5

Pobrežníky sú u nás iba transmigranti

s. 6 a 7

DOBYTKÁRSTVO

Ľubica Sýkorová

Africký mor ošípaných, nančne náročný chov pre rastúce ceny krmív, nízke výkupné ceny, dovoz bravčového mäsa, ktorý je vyšší, ako je potreba spotrebiteľov v Srbsku – to všetko negatívne vplýva na domáci chov ošípaných, ktorý zabezpečuje najväčšiu živočíšnu produkciu v Srbsku. Toto odvetvie sa v roku 2020 podieľalo na celkovej hodnote poľnohospodárstva v národnom poľnohospodárskom produkte 641 miliónmi dolárov, teda 11 percentami z celkovej hrubej hodnoty (hneď po kukurici).

Podľa domácich odborníkov dobytkárstvo v Srbsku sa podieľa na HDP poľnohosvyrobené v Srbsku, bude musieť mať srbskú vlajku, ktorá bude označovať, že bolo vyrobené podporiť chovateľov ošípaných prostredníctvom štátnej pomoci v sume 88 miliónov eur. Strop je podárstva 30 percentami, čo je na úrovni zaostalých krajín sveta. Už desaťročia stavy dobytka v Srbsku ubúdajú tempom od dvoch do troch percent ročne. Zároveň je v EÚ v každom okamihu prebytok 50 miliónov výkrmových zvierat.

Bravčové mäso má na celkovej produkcii mäsa v Srbsku podiel 55,4 percenta. V porovnaní s rokom 2019 bola produkcia bravčového mäsa v roku 2020 nižšia o štyri percentá. Realizovaná produkcia bravčového mäsa v roku 2020 mala podiel len 0,2 percenta na svetovej produkcii alebo 0,7 percenta na európskej produkcii.

Minister pôdohospodárstva Branislav Nedimović v polovici roka 2021 potvrdil, že chovatelia dobytka sú v zložitej situácii. Neskôr aj bol prijatý Zákon o regulácii trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, no chovatelia dobytka však s týmto zákonom spokojní nie sú. Bolo povedané, že na základe tohto zákona, keď dôjde k problémom na trhu, bude mať Riaditeľstvo pre agrárny platobný styk možnosť zasiahnuť peniazmi mimo tovarových zásob. Vtedy bolo tiež oznámené, že každý obchod, kde sa nachádza čerstvé mäso v Srbsku. Mäso z dovozu bude možné predávať, zákon však zabráni falšovaniu pôvodu. Kríza v chove ošípaných v Srbsku je stále prítomná. Ako čiastočné riešenie dobytkári odporúčajú, aby štát počas krízy zasiahol z komoditných zásob – ak nie je mäso, alebo prebytky nakúpil, ak je ho nadbytok.

POMOC CHOVATEĽOM OŠÍPANÝCH V EÚ

Jednou z príčin poklesu živočíšnej výroby aj v iných štátoch je tiež epidémia Covid-19. Pre epidémiu nefungovali stravovacie zariadenia, menej fungoval trh, takže spotreba bravčového aj hovädzieho mäsa bola oveľa nižšia. Európska komisia odsúhlasila Poľsku, že môže 290 000 eur na jeden podnik. Ide o podporu strát na tržbách spôsobených z dôvodu pandémie. V minulom roku pritom poľská vláda vyčlenila v prepočte 43,5 milióna eur na podporu domácich chovateľov ošípaných na elimináciu dopadov afrického moru ošípaných (AMO). Francúzska vláda poskytne chovateľom ošípaných balík pomoci vo výške 270 miliónov eur. Národné združenie ošípaných sa obáva, že to nemusí stačiť. Francúzski chovatelia, podobne ako aj slovenskí, čelia 14-percentnému poklesu výkupnej ceny jatočných ošípaných oproti minulému roku. To predstavuje stratu 25 – 30 eur na jednu ošípanú. Ďalším opatrením je oslobodenie chovateľov ošípaných od príspevkov na sociálne zabezpečenie v celkovej sume 20 mil. eur. Okrem toho ministerstvo plánuje podporiť predaj bravčového mäsa prostredníctvom reklamných kampaní, vývozu

Zložitá situácia v chove ošípaných

a rozšírenia objemu úverov zabezpečených štátom.

Talianska vláda prijala balík pomoci proti AMO vo výške 50 miliónov eur na rok 2022. Na podporu preventívnych opatrení proti AMO je vyčlenených 15 miliónov eur a 35 miliónov je vyhradených pre podniky, ktoré sú postihnuté dôsledkami AMO. V Bavorsku sa chovateľom ošípaných vypláca podpora, ak dokážu, že „korona“ je príčinou poklesu tržieb príslušnej farmy. Slovensko ku koncu minulého roka poskytlo chovateľom ošípaných na riešenie situácie s Covid-19 a AMO 3,5 milióna eur.

Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski sa opakovane vyjadril, že nebudú spustené opatrenia na zmiernenie nestability na trhu s bravčovým mäsom v podobe súkromného skladovania na celoeurópskej úrovni. Opatrenia na riešenie krízy s cenou jatočných ošípaných majú riešiť členské štáty na národnej úrovni.

AKÁ JE SITUÁCIA NA SLOVENSKU?

Stavy ošípaných na Slovensku medziročne dramaticky poklesli. Kým v decembri 2020 bolo evidovaných 34 800 kusov prasníc, v decembri 2021 ich počet poklesol o štyri percentá na 33 400 kusov. V januári tohto roka sa počet prasníc znížil na 29 300 kusov, čo predstavuje pokles o 14 percent oproti decembru 2020. Stavy ošípaných poklesli na Slovensku zo 614 500 kusov v decembri 2020 o sedem percent na 571 000 kusov v decembri 2021. V januári tohto roka už bolo evidovaných len 446 000 kusov ošípaných, čo znamená pokles o 27 percent oproti decembru 2020.○

POČASIE

5. 3. – 11. 3. 2022

sobota nedeľa

5˚ | 1˚ 7˚ | 4˚

pondelok

5˚| 3˚

utorok

5˚ | 0˚

streda

3˚ | 1˚

štvrtok

5˚ | 1˚

piatok

3˚ | 2˚

DO POZORNOSTI! IPARD – otvorená súťaž na obstaranie traktorov

Ľ. Sýkorová

Ak sa niekto venuje ovocinárstvu a má pod výsadbou od dvoch do desať hektárov evidovaných plôch, bude si môcť kúpiť traktor s výkonom do 60 kW. Silnejší traktor do 80 kW bude možné zakúpiť, ak má majiteľ väčšie plochy – od desať do päťdesiat ha.

Ministerstvo pôdohospodárstva – Riaditeľstvo pre agrárne platby vyhlásilo plodín), hrozna a vajec. Predmetom verejnej výzvy sú investície do fyzického majetku 7. verejnú výzvu na predkladanie žiadostí o schválenie projektu stimulov IPARD na investície do hmotného majetku poľnohospodárskych gazdovstiev pri obstaraní nového traktora. Termín podávania žiadostí je od 17. februára do 22. apríla 2022. Zahrnuté sú sektory mlieka, mäsa, ovocia a zeleniny, ostatných plodín (niektoré druhy obilnín a priemyselných a oprávnené náklady na kúpu nového traktora so štandardnými dielmi, prístrojmi a vybavením pre poľnohospodárske práce vrátane prislúchajúcej kabíny traktora.

KTORÝ DRUH TRAKTORA JE MOŽNÉ KÚPIŤ?

Výkon traktorov, ktorých obstarávanie je dotované z fondov IPARD, závisí od investičného sektora a objemu výroby. Ak sa niekto napríklad zaoberá ovocinárstvom a má pod výsadbou dva až desať hektárov evidovaných plôch, bude si môcť kúpiť traktor s výkonom do 60 kW. Silnejší traktor do 80 kW bude možné zakúpiť, ak má väčšie plochy od desať do päťdesiat ha. Traktory môžu byť typ T1 až T5 alebo S1 až S5 v zmysle osobitného predpisu upravujúceho delenie motorových a prípojných vozidiel a technické požiadavky na vozidlá v premávke na pozemných komunikáciách a mal by spĺňať požiadavky v oblasti ochrany životného prostredia upravené predpismi Európskej únie v tejto oblasti, s ktorými sú zosúladené predpisy Republiky Srbsko.

V rámci tejto výzvy boli zabezpečené nančné prostriedky vo výške 1,35 miliardy dinárov v súlade s pravidlami a osobitným predpisom, ktorý upravuje rozdeľovanie stimulov v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka.

Informácie o vyhlásenej verejnej výzve je možné získať na telefónnom čísle infocentra Ministerstva pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva: 011/26079-60 alebo 011/260-79-61, ako aj kontaktného centra Riaditeľstva pre agrárne platby: 011/30-20-100 alebo 011/30-20-101 každý pracovný deň od 7.30 do 15.30 h. ○

OKRASNÁ ZÁHRADA Ošetrenie ruží na jar

Ľubica Sýkorová

Termín začiatku jarného ošetrenia ruží sa presne určiť nedá, všetko závisí od počasia. Začíname vtedy, keď cez deň máme ustálené teplé počasie a noci bez mrazu. Neponáhľame sa ani vtedy, keď sú už napučané najvrchnejšie púčiky na vlaňajšom dreve, ale noci sú ešte stále chladné.

Najskôr odstraňujeme zimnú ochranu z kríčkových ruží a papierové obaly z (0,025 %) alebo obyčajný saponát na umývanie riadov (0,1 %).

RUŽE SÚ NÁROČNÉ NA

koruniek stromčekových ruží. Pohrabeme lístie zo záhonov, najmä spod popínavých ruží, pretože na pohrabanom lístí, ale aj na odstránenom dreve sa môžu nachádzať zárodky nebezpečnej huby marsoníny ružovej (Marsonina rosae), ktorú poznáme ako čierna škvrnitosť listov. Tieto zvyšky radšej do kompostu nedávame, ale ich spálime. Zistilo sa, že ani mrazy -18 °C nezničia prezimujúce spóry, ktoré sú aktívne aj po dva a pol roku. Pri prvých príznakoch čiernej škvrnitosti (hnedé až čierne hviezdicovité fľaky) postrekujeme prípravkami napr. Dithane M 45 (0,3 %) a Venturol (0,1 %). Na zvýšenie priľnavosti postreku pridávame Citowett

HNOJENIE A DOBRÚ PÔDU

Prihnojujeme vtedy, keď máme pôdu na záhone čistú, ale ešte neurovnanú po jesennom prekopaní. Najvhodnejšie hnojivo je viaczložkové, určené presne pre ruže. Nikdy neprihnojujeme ruže práve vysadené. Optimálnu dávku hnojiva (40 až 50 g na m2) plytko zapravíme do pôdy. V období prvého kvitnutia hnojíme opäť dávkou asi 30 g na m2. Prijímanie živín závisí okrem dostatku vody aj od množstva humusu, preto do pôdy plytko zapracujeme aj vyzretý kompost.

POZOR NA CHLORÓZU

Niekedy sa na jar objavuje žltnutie listov – chloróza. Vyskytuje sa najmä v ťažkej a mokrej pôde pod vplyvom jednostranného nadmerného hnojenia minerálnymi hnojivami, pri nadbytku vápna a prehnojení fosforečnými hnojivami. Proti chloróze prihnojujeme zelenou skalicou, a to 30 až 50 g na m2. Podľa potreby možno prihnojovanie dvakrát opakovať, alebo ruže postrekovať 0,2-percentným roztokom zelenej skalice.

REZ RUŽÍ

Ruže režeme v čase, keď už pominulo nebezpečenstvo nočných prízemných mrazíkov. Príliš skorý rez podnieti skoré hromadné vypučanie spodných púčikov, ktoré potom môžu namrznúť. Rezné rany po nožniciach nemusíme ošetrovať, lebo ruže netvoria taký veľký hojivý kalus ako napr. jadroviny. Rany sa dobre a rýchlo zaceľujú pri teplote 15 °C. Na prácu s ružami potrebujeme ostré nožnice.

Rez je najdôležitejší zásah do vývoja ruží, preto k nemu pristupujeme s citom a podľa určitých zásad: na silnejších výhonkoch ponechávame viac púčikov, na slabších menej; bujnejšie rastúcim kultivarom ponecháme viac púčikov, slabšie rastúce zrežeme hlbšie; režeme vždy na púčik smerujúci von z kra; režeme 1 až 5 mm nad púčkom, mierne šikmo; odstraňujeme staršie výhonky, čím rastlinu stále zmladzujeme a predlžujeme jej životnosť; upravuje rast rastliny tak, aby pôsobila esteticky; odstránime všetky divorastúce výhonky, t. j. výhonky, ktoré rastú pod miestom očkovania; ker nesmie byť prehustený. ○ III 25

OCHRANA RASTLÍN Škodcovia poľných plodín a zeleniny na začiatku jari

Ing. Ján Tancik, PhD.

HRBÁČ OBILNÝ

Hrbáč obilný – Zabrus tenebrionides, Coleoptera, Carabidae, je významný škodca obilnín už niekoľko desaťročí. Každoročne sa v strednej Európe proti tomuto škodcovi vykonávajú postreky na väčších alebo menších plochách. Je známe, že škodí v jeseni a na jar na porastoch v monokultúre alebo na porastoch z opakovanej sejby obilnín. Napáda aj porasty na pozemkoch, ktoré sú v blízkosti polí, na ktorých sa v minulých rokoch vo väčšej miere tento škodca vyskytoval.

Hrbáč obilný škodí v štádiu larvy a imága. Prítomnosť lariev škodcu v mladých porastoch obilnín na jeseň a na jar sa veľmi ľahko zisťuje na základe charakteristických poškodení listov larvami. Dobre sú viditeľné rozžuvané listy mladých rastlín, ktoré sa sušia a nadobúdajú sivú farbu. Tieto príznaky vidieť v porastoch už od konca októbra – začiatku novembra. Larvy sú aktívne večer, sú veľmi žravé a aktívne sú do prvých mrazov, keď migrujú hlbšie do pôdy. Oteplením na jar znovu začínajú byť aktívne a škody zapríčiňujú až do konca svojho vývoja. Spôsobujú znižovanie počtu rastlín a odnoží na jednotku plochy. V prípade väčšieho výskytu a dlhšieho obdobia aktivity porasty môžu byť aj úplne zničené. Imága znižujú počet zŕn v klase.

PODMIENKY, KTORÉ

VYHOVUJÚ ŠKODCOVI

K masovému výskytu hrbáča obilného najviac napomáha nesprávna agrotechnika. Najväčší vplyv má opakovaná sejba obilnín viac rokov po sebe.

Hrabáč obilný je škodca obilnín v monokultúre a v takýchto podmienkach pravidelne zapríčiňuje veľké škody a môže aj úplne zničiť porast. K masovému výskytu dopomáha aj neskorá sejba, oneskorený zber slamy a oneskorene vykonaná podmietka. Okrem nesprávnej agrotechniky na zvýšený výskyt hrbáča majú vplyv aj poveternostné podmienky v auguste a septembri. Počas týchto mesiacov sa imága nachádzajú v pôde v hĺbke 10 – 40 cm v letnej diapauze.

Hrbáč obilný

Keď sú v tomto období vysoké teploty a dlhotrvajúce sucho, imága neskoršie opúšťajú pôdu, čo negatívne vplýva na vývojový cyklus škodcu. Samičky nerady kladú vajíčka do suchej pôdy, a ak aj nakladú, väčšina z nich uhynie. Skrátka, suché počasie v lete a na začiatku jesene má negatívny vplyv na vývoj a populačnú hustotu tohto škodcu.

OCHRANA

Agrotechnické spôsoby ochrany majú veľký význam v ochrane porastov proti tomuto škodcovi a dodržiavanie vhodných agrotechnických opatrení môže úplne vylúčiť chemickú ochranu. Dodržiavanie osevného postupu predstavuje najvýznamnejšie opatrenie. Odporúča sa striedať obilniny so strukovinami a repou.

Ďalšie významné agrotechnické opatrenia sú: načas a kvalitne vykonaná žatva, bez strát, treba zabezpečiť odvoz slamy hneď po žatve a načas vykonať podmietku.

Podmietku robíme krížom na smer sejby, čím obmedzíme samičky v kladení vajíčok. Ničenie výdrvu tiež je významné opatrenie. Bránením ničíme nielen buriny, ale aj imága a nakladené vajíčka.

CHEMICKÁ OCHRANA PROTI LARVÁM

Chemickými insekticídmi zasahujeme proti larvám hrbáča obilného na jeseň alebo na jar v porastoch, v ktorých bola použitá nesprávna agrotechnika, alebo kde sa nevykonala preventívna chemická ochrana proti imágam. Hranica škodlivosti je 2 – 3 larvy na m2 v porastoch vo fáze vzchádzania. Opodstatnenosť chemickej ochrany môžeme stanoviť aj na základe počtu poškodených rastlín na m2. Na jeseň sa

chemická ochrana odporúča robiť, ak je v poraste pšenice 5 – 7 poškodených rastlín na m2 a v porastoch jačmeňa 7 – 10 poškodených rastlín. Dôležité je aplikáciu vykonať načas,

Krytonos koreňový – larva na koreni maku

kým ešte larvy nezapríčinili významné škody. Väčšia účinnosť insekticídov sa dosahuje, keď postreky urobíme vo večerných hodinách, keď larvy vyliezajú zo svojich chodieb. Použiť treba 500 litrov postrekovej kvapaliny na hektár. Treba zdôrazniť, že chemické zásahy proti larvám treba obmedziť a viac využívať agrotechnické metódy.

KRYTONOS KOREŇOVÝ – VÝZNAMNÝ ŠKODCA MAKU NA ZAČIATKU VEGETÁCIE

V období vzchádzania maku až do fázy 3 – 4 pravých listov nebezpečným škodcom je krytonos koreňový – Stenocarus ru cornis Coleoptera: Curculionidae, preto upozorňujeme pestovateľov na kontrolu svojich polí. Dospelý jedinec tohto druhu je malý chrobák (nosánik), s telom dlhým 3 – 3,5 mm bez nosca, hnedo sfarbený. Na krovkách v blízkosti štítku má malú čiernu škvrnu a na konci kroviek bledú škvrnu. Prezimuje imágo v pôde, kde sa pestoval mak. Po aktivácii na jar najprv sa pohybuje lezením, a keď sú teploty nad 14 °C,

začína lietať a vyhľadáva porasty maku. V čase dospelostného žeru od polovice apríla sa živí na mladých rastlinách maku žerom listov od okraja a vyžieraním drobných dierok. Poškodzuje aj vegetačný vrchol rastlín, čo môže spôsobiť odumieranie mladých rastlín. Potravu prijíma dopoludnia. Samičky začínajú klásť vajíčka od polovice mája a kladenie je veľmi roztiahnuté, trvá až 2 – 2,5 mesiaca. Samičky vajíčka kladú do hlavného nervu spodných listov, prípadne v blízkosti koreňového krčka. Vyliahnuté larvy vyhrýzajú krátke chodbičky v liste a neskôr zaliezajú ku koreňu a vyhrýzajú ryhy alebo chodbičky dlhé 1 – 3 mm. Spodné listy na takto poškodených rastlinách žltnú a v neskorších vývojových fázach poškodené rastliny vädnú. V poraste nachádzame zakrpatené rastliny, ktoré často po búrkach poľahnú. Škodcovi vyhovuje suché a teplé počasie.

Po zákaze používania moridiel zo skupiny neonikotinoidov priama ochrana proti tomuto škodcovi sa robí iba foliárnymi postrekmi, ak zistíme 3 – 4 imága na 1 m riadku maku vo fáze vzchádzania rastlín. V Slovenskej republike proti tomuto škodcovi ani jeden prípravok na foliárnu aplikáciu nie je registrovaný. V Českej republike, kde tento škodca predstavuje vážne nebezpečenstvo, sa odporúča vo fáze vzchádzajúcich rastlín použiť prípravok zo skupiny pyretroidov s veľmi rýchlym kontaktným účinkom. Druhú aplikáciu v prípade potreby treba vykonať, keď rastliny majú väčšiu listovú plochu, 2 a viac pravých listov kombinovaným prípravkom s dlhším reziduálnym účinkom.

FÚZAVKA CESNAKOVÁ – ŠKODCA, KTORÝ LIETA AJ V

ZIMNÝCH MESIACOCH

Fúzavka cesnaková – Suillia lurida, Heleomyzidae: Diptera (srb. muva belog luka) je mucha, ktorá má telo hnedej farby, dĺžky 8 – 10 mm. Krídla má sivohnedé, priezračné, s dvomi priečnymi tmavohnedými pásikmi. Prezimuje v štádiu imága. Aktivuje sa skoro na jar a nálet trvá až do apríla. Samičky kladú vajíčka už vo februári, aj keď je porast prekrytý snehom a teploty vzduchu sú okolo 0 °C a teploty pôdy pod nulou. Rastliny vtedy majú vyvinuté 2 – 3 listy. Samičky kladú vajíčka na rastliny alebo na pôdu v blízkosti rastliny, pritom preferujú kladenie vajíčok na najvyvinutejšie rastliny. Pri teplotách okolo 7 °C sa larvy z vajíčka liahnu o dva týždne a zavrtávajú sa medzi listy cesnaku, následne prenikajú do cibule. V jednej rastline sa vyvíja len jedna larva. Masové liahnutie lariev je v marci a vývoj lariev trvá 25 – 35 dní. Dospelé larvy odchádzajú do pôdy, kde sa kuklia. Štádium kukly trvá jeden me-

Rastlina pšenice poškodená larvou hrbáča obilného siac a vyletené imága v júni prechádzajú do diapauzy. Škodca má jednu generáciu za rok. Fúzavka cesnaková škodí nielen na cesnaku, ale aj na cibuli. Hospodársky významné škody zapríčiňuje na mladých rastlinách z jesennej sadby. Larva najprv poškodzuje základ najmladšieho centrálneho listu, ktorý žltne a stáča sa. Veľmi ľahko sa takto poškodený list vyťahuje z rastliny. Larvy sa potom spúšťajú dolu stonkou do cibule, poškodzujú najprv stonku, potom aj cibuľu. Stonka je mäkká Poškodenia imágom krytonosa koreňového a cibule zahnívajú.

EKOLÓGIA

Fúzavka cesnaková sa aktivuje veľmi skoro na jar už pri teplote vzduchu 0 °C. V podmienkach

Žltá vodná miska

globálneho otepľovania, keď sú časté mierne zimy (v decembri a januári, ak teploty nie sú pod 0 °C), môže byť tento škodca aktívny aj v týchto zimných mesiacoch. V takomto prípade ho treba sledovať aj v tomto období, najlepšie pomocou žltých vodných misiek s lákadlom a v prípade silného výskytu aj zasahovať.

OCHRANA

Z preventívnych agrotechnických opatrení sa škody môžu znížiť skorou sadbou na jeseň, pretože väčšie rastliny sú odolnejšie. Podobne neskorá sejba na jar môže výrazne znížiť napadnutie rastlín. Odporúča sa cesnak pestovať čo najďalej od vlaňajších plôch. Odrody jarného cesnaku vysádzané na jar nie sú napádané týmto škodcom. Z nechemických spôsobov ochrany je významné zakrytie rastlín sieťami alebo netkanou textíliou počas náletu múch. Toto opatrenie sa musí vykonať skoro na jar pri prvom oteplení a porast nechať zakrytý až do konca apríla.

Chemická ochrana je opodstatnená, ak sa zistí, že sa v poraste vyskytuje 10 a viac percent napadnutých rastlín. Aplikácia insekticídov sa vykonáva na jar v čase náletu múch, kým samičky ešte nenakládli vajíčka. Obdobie letu múch sa môže zistiť pomocou návnad, ktoré sa pripravujú z extraktu cesnaku, cukru a octu. Žlté vodné misky (Mörickeho misky) naplnené týmto lákadlom sa umiestňujú do porastov cibule už vo februári. V regiónoch, kde sa tento škodca vyskytuje často, treba aplikáciu vykonať hneď ako sa zistí výskyt múch. Pretože nálet trvá dlhšie, po 10 dňoch treba aplikáciu zopakovať. Povolené sú niektoré prípravky zo skupiny pyretroidov. Pri postreku treba použiť viac vody. Insekticídy sa aplikujú aj vo forme zálievky, ktorá sa vykonáva len raz, 14 dní po prvom oteplení. 

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (49) Pobrežníky sú u nás iba transmigranti

DrSc. Ján Babiak

V rozsiahlom rade bahniakov, v najpočetnejšej čeľadi slukovitých (Scolopacidae) je aj rod pobrežníkov (Calidris). Až osem druhov z tohto rodu možno vidieť vo Vojvodine, ale ani jeden z nich na týchto priestoroch nehniezdi. Je u nás hosťom a zriedkavejšie vie tu aj prezimovať.

Ide o vtáky, ktoré spravidla hniezdia na severe v tých najchladnejších častiach Eurázie, ktoré ako jediné riešenie vyhnúť sa zime nachádzajú v migráciách na juh, keď prechádzajú aj cez naše kraje. Ďalšia výhoda je tá, že sú to vtáci, ktorí žijú na okraji vody a v plytčinách nachádzajú svoju korisť. A takých stojatých alebo mierne tečúcich vôd máme vo Vojvodine veľký počet. Preto nie div, že pobrežníci spravidla nasmerujú svoj let cez naše kraje, močiare a bohatú riečnu sieť využijú ako zástavku na dlhej ceste. Niektoré to robia každoročne, iné nie, a tak ich možno zaradiť do rôznych kategórií prelietavcov. Pobrežník čiernozobý je u nás každoročne, hrdzavý je občasný, biely je málopočetný, malého je prémia vidieť, sivý, bahenný a krivozobý sú veľmi zriedkavé, kým ploskozobý sa tu nájde výnimočne. Ten škvrnitý k nám len zablúdil. Teda sú tu, aj nie sú, a aj keď sú – pobudnú tu len krátko. Máme to s nimi rozdelené na drobné.

POBREŽNÍK ČIERNOZOBÝ (OBYČAJNÝ) – CALIDRIS

ALPINA, Linné 1758

Je to vták najchladnejších oblastí severnej pologule. Obýva pobrežia Severného a v Európe aj Baltického mora. V pobrežných oblastiach Škótska a západného Nórska má aj celoročné bydlisko, ale z tých drsnejších oblastí (Sibír, Island, Grónsko a Kanada) sa sťahuje na juh. Zimuje na pobreží oceánov severnej pologule, ale aj v južných častiach Stredozemného, sčasti aj Čierneho mora a južných častí Kaspického jazera. Jeho biotop sú okraje mora, plytké močiare a bahnisté nábrežia riek. U nás ho možno vidieť len v období preletu do zimoviska, vlastne koncom septembra, resp. začiatkom marca, aj to len pre časť škandinávskej a baltickej populácie, ktorá si zvolila potisko-podunajsko-pomoravskú trasu do zimovísk v južnej časti Balkánskeho polostrova. Skôr bol tu na prelete častejší, teraz ho vidno iba v menších kŕdľoch. Je to pobrežník strednej veľkosti. V lete je pestrejšie sfarbený a na bruchu má tmavú škvrnu, ale zimný šat má pomerne jednotvárny: horná časť tela je hnedosivá, hruď pruhovaná a brucho a boky biele. Konce krídel sú tmavé a kostrč čierna s bielym okrajom. Nachádzame ho pri blatistých vodách, kde hľadá červy, hmyz, mäkkýše a iné bezstavovce. Hlási sa tenkým pískavým „šrí“ alebo priškrteným „trirrr“. Varovný znak je bzučivé alebo drčivé „chrrrrrt“, vzájomná komunikácia počas letu v kŕdli je „plip-ip-ip“. Pri párení spieva

stúpavo „rryii-rryii-rryii...“ v kombinácii s klesavým „ryrryyryrzry-ry-ru-ru-ru“.

POBREŽNÍK SIVÝ – CALIDRIS TEMMINCKII, Leisler 1812

Je vták najsevernejšej časti kontinentálnej Ázie a severného Škandinávska. Pred chladom sa sťahuje na juh a zimuje v nadrovníkovej Afrike, v Indii a prímorskej Indočíne. Cez naše kraje prelieta istým koridorom ako jeho rodák, ale ho tu možno dlhšie vidieť (v období september – október, vlastne marec – apríl). Jeho biotop je severná tajga, tundra a kamenisté morské pobrežie. U nás na prelete sa uspokojí aj s plytkou vodou na nábreží rieky. Patrí medzi malé pobrežníky. Letný šat tohto druhu je tiež výraznejší a zimný je vo vrchnej Pobrežník čiernozobý časti tela hnedosivý s olivovým nádychom, s tmavšími a väčšími škvrnami. Bruško je snehovobiele. Od predchádzajúceho rodáka je menší a jasnejšie sfarbený. Konzumuje drobné bezstavovce, ktoré nájde pri vodnom poraste alebo v blate na pobreží. Počas letu sa hlási

Pobrežník sivý

zvonivým „tirrr“ a v speve cvrliká „crrr-čir-tirr-cvrrrr...“

POBREŽNÍK (PIESKÁRIK) BIELY (BELAVÝ) – CALIDRIS ALBA, Pallas 1764

Je ostrovný operenec Severného mora. Z tých najdrsnejších priestorov sa sťahuje do pobrežných častí všetkých kontinentov od mierneho pásma na severnej pologuli až po južnú Ameriku a Nový Zéland. V posune na juh používa aj migračný koridor už spomenutých rodákov a občas sa sťahuje spolu s čiernozobcom, ale pre rozptýlenú migračnú sieť možno ho u nás vidieť zriedkavejšie a so značným posunom, v termíne pobrežníka sivého. Aj

Pobrežník biely

napriek týmto tvrdeniam záznamy o pozorovaní tohto druhu u nás sú dosť časté. Biotop sú mu pieskové morské pobrežia a ústia riek – u nás pieskové brehy riek a plytké nezarastené močiare.

Aj tento druh má pestrejšie sfarbenie peria v letnom období. V zime má hlavu a chrbát sivo-popolavej farby, kým bruško je snehovobiele.

Konce krídel, zobák a nohy sú čierne. Poznať ho možno aj po špecifickom alternatívnom pohybe, keď v plytčine behá paralelne s vlnobitím a hneď aj požiera korisť, čo zostane na pobreží za ustupujúcou vodou. Konzumuje červy, mäkkýše, kôrovce, hmyz... Hlási sa ostrým, krátkym a tvrdým „plit, plit...“, „kv-crr-kv-crr...“, pritom vsúva čk-čk“. Spieva rýchle, opakovane „twik-twik-twik...“

POBREŽNÍK (BOJOVNÍK)

BAHENNÝ – CALIDRIS (PHILOMACHUS) PUGNAX, Linné 1758

Celoročný pobyt má vo vý-

Pobrežník bahenný

chodnej časti Lamanšského prielivu. Jeho letný areál (hniezdny) je baltické pobrežie a najsevernejšia kontinentálna oblasť Eurázie v pásme 55 – 75° s. z. š. Z tých oblastí sa v širokej palete sťahuje cez kontinentálnu Európu do rovníkovej a zarovníkovej Afriky (ázijská populácia na pobrežie Indického oceánu). Časť europopulácie prezimuje aj na prímorí Stredozemia. Biotop tohto pobrežníka je tundra a preto sa aj pri sťahovaní zastaví na plytkých, bahnitých brehoch riek, pri stojatých vodách a inundačných lúkach. Je zaujímavé, že sa ešte v minulom storočí vo Vojvodine aj hniezdil. Dnes je tu len zriedkavý prelietavec a ešte

zriedkavejšie aj prezimuje. V čase sťahovania ho možno vidieť najčastejšie v údolí rieky Tisy.

Je najväčší z pobrežníkov. Pre výrazný dimorfizmus, vyjadrený najmä transformáciou samca (v čase párenia je pestro sfarbený, s nápadnou dĺžkou peria okolo krku a na hlave), tento druh sa dnes zaraďuje do osobitného rodu – rodu bojovníkov. Ale v zimnom šate je samec ako samica, ibaže je trošku väčší od nej. Zimný šat tohto druhu je tmavohnedý až čierny chr-

bát so zvláštnou kresbou, jasná okrová hlava, prsia a boky. Nohy sú okrovo-zelenkasté. Často rýpe po blate po červoch a hmyze, ale konzumuje aj semená. Zvyčajne je tichý, a ak aj volá, tak sú to hlboké hrdelné zvuky: „krek-krek“, „čip“, „vik“...

POBREŽNÍK KRIVOZOBÝ – CALIDRIS FERRUGINEA, Pontoppidan 1763

Je to vták úzkeho pásu ázijskej Sibíri za polárnym kruhom. Odtiaľ sa sťahuje do prímoria na južnej pologuli, ale dominantne do zasaharskej, juhovýchodnej a južnej Afriky. Keďže z pôvodného hniezdneho areálu migruje aj cez vnútrozemie (trasou Tajmýr – povodie rieky Ob – Krym – dolné Podunajsko – Afrika), tento druh je zaujímavý, najmä v jesennej migrácii, aj pre nás. Videný je na prelete pri veľkých plytkých vodných plošinách. Je strednej veľkosti, v letnom období hrdzavej farby. V zimnom šate chrbát je hnedý a ostro vzorkovaný a hruď žltohnedá. Jeho charakteristické znaky sú: ohnutý zobák, dlhšie nohy a biela kostrč. Samička sa farbou peria len málo líši od samca. Pre dlhšie nohy často za potravou brodí do hlbšej vody, kde v blate vyhľadáva červy, mäkkýše a iné bezstavovce. Pri prelete sa hlási jemným Pobrežník krivozobý trilkovaním „čirr-ap“. Spieva čvirikavo: „čk, čk“, „vrrr-vrrr-vrrr...“, „čirrip“. Varovný znak je ostré „ček-ček-ček“.

POBREŽNÍK MALÝ – CALIDRIS MINUTA, Leisler 1812

Má podobné rozšírenie aj zimovanie ako krivozobec. Aj pri prelete ho možno nájsť v celej Európe a možno aj preto je u nás zriedkavý. Možno ho vidieť v blatistých lagúnach včas na jar a neskoro v jeseni. Je najmenší z pobrežníkov. Letný šat je pestrejší a na chrbte s tmavými škvrnami. Počas zimy chrbát je bledší variant sivohnedej farby, bruško je celé biele. Nohy a zobák sú čierne. Vidieť ho na okraji vody, kde loví drobné bezstavovce. Hlási sa tvrdým a ostrým čvirikaním opakujúc „tio-tip“, „ti-ti-trip“, „stit“, „sví-sví-svi...“, „svirrr-t-t“, „ti-ti-ti, ti-ri-ti“ atď...

Pobrežník malý

POBREŽNÍK HRDZAVÝ – CALIDRIS CANUTUS, Linné 1758

So svojimi šiestimi podvariantmi hniezdi za polárnym kruhom severnej pologule. Pre ten najbližší k pôvodnému druhu lokalita je v oblasti Tajmýru. Druh sa na juh sťahuje vo veľkých kŕdľoch pobrežím, čím si v značnej miere predlžuje migračnú cestu a len časť populácie letí kratšou, kontinentálnou cestou. Preto sa nájde aj u nás, ale je na prelete a zimovaní zriedkavý. Je strednej veľkosti. V letnom šate telo (hlava, hruď, brucho) má dominantne hrdzavej až gaštanovej farby, ale do zimy ju stratí, a v zime je sivobielej farby, na prednej časti pásikavý. S ohľadom na svojich rodákov je zavalitejší a má aj kratšie nohy.

Požiera hmyz, mäkkýše, červy, kôrovce, ale aj mäkké časti rastlín. Hlási sa krátko a opakovane: „u-víi“, „vit-vit“ a len zriedkavo ostro „ček-ček, če-če-ček“.

POBREŽNÍK (BREHÁRIK) PLOSKOZOBÝ – CALIDRIS (LIMICOLA) FALCINELLUS, Pontoppidan 1763

Obýva sever Škandinávska. Je sťahovavec, zimuje na ostrovčekovitých lokalitách na pobreží Červeného mora, Perzského zálivu, ale aj v južnej Afrike. U nás ho vidno len zriedkavo na prelete. Za svoj biotop si volí subarktické vlhké podhorie a na našich priestoroch sú to plytké bahnité brehy riek, rybníkov a barín. Patrí medzi menších pobrežníkov. Letný šat je tmavší a výraznejší, kým pri zimnom je chrbát sivohnedý, bruško biele a predná časť pŕs

Pobrežník ploskozobý

čiarkovaná. Zobák, nohy a okraje krídel sú čiernej farby. Pre svoje osobitosti sa zaraďuje aj do monospéciového rodu. Konzumuje drobné bezstavovce. Hlási sa ostrým „brrre-ít“ a krátkym „ček“. V období párenia spieva bzučivé „brre, brre, brre, berre, berre, berre, brebrebrebre...“.

POBREŽNÍK ŠKVRNITÝ – CALIDRIS MELANOTON, Vieillot 1819

Obýva východnú Sibír a severnú Kanadu. Zimuje Pobrežník hrdzavý v južnej Amerike a menšia časť na európskom Atlantiku. Vládne mienka, že na ceste do západnej Európy k nám – zablúdil.  Fotografie: z internetu

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Kuracie kapsy s krémovo-špenátovou plnkou

Suroviny: 3 kusy kuracích pŕs (bez kože), 120 g nátierkového masla, 1 PL majonézy, 1/2 KL soli, 2 strúčiky cesnaku, 100 g čerstvého špenátu, 80 g tvrdého syra, trochu oleja, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, mletá paprika Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 220 °C. V miske vymiešame nátierkové maslo, majonézu, soľ a pretlačený cesnak. Do syrovej plnky pridáme nadrobno nasekaný špenát, tiež strúhaný tvrdý syr a všetko spolu premiešame. Kuracie prsia položíme na dosku a opatrne narežeme zhruba v polovici hrúbky, pričom ich neprerežeme úplne, čím vytvoríme kapsu na plnku. Plnku rozdelíme medzi tri kuracie kapsy, ktoré uzavrieme pomocou špáradiel. Na panvici vhodnej aj do rúry zahrejeme olej na strednom plameni a kuracie kapsy na ňom opečieme z oboch strán do zlatohneda (zhruba 4 minúty na stranu). Potom kura premiestnime na panvici do rúry a pečieme pri 220 °C zhruba 10 až 15 minút v závislosti od hrúbky kuracích pŕs. Po upečení necháme kuracie prsia krátko postáť pri izbovej teplote a vytiahneme z nich špáradlá. Upečené kuracie kapsy podávame so zemiakmi alebo čerstvým zeleninovým šalátom.

Extra maslové briošky

Suroviny: 1 PL sušeného droždia, 60 ml vlažného mlieka, 200 g hladkej múky, štipka soli, 2 PL práškového cukru, 2 vajcia, 90 g zmäknutého masla; Ešte potrebujeme: trochu masla na vymastenie plechu, 1 vajce na potretie Takto sa to podarí: Droždie vymiešame s vlažným mliekom a dvoma lyžicami múky, ktoré sme odobrali z navážených 200 gramov, a necháme zaktivovať (5 minút). Do misky preosejeme zvyšnú múku, pridáme soľ, cukor, premiešame a v strede urobíme jamku, do ktorej rozklepneme vajcia a vylejeme kvások. Všetko spolu premiešame a do cesta postupne (po lyžiciach) zapracujeme aj zmäknuté maslo. Lepkavé cesto nemusíme ďalej miesiť, len ho premiestnime do misky, ktorú sme vymastili kvapkou oleja, a misku prekryjeme fóliou. Cesto necháme najskôr kysnúť pri izbovej teplote zhruba 45 minút, potom ho premiestnime do chladničky na aspoň 12 hodín, ideálne až 24 hodín. Neskôr na jemne pomúčenej doske z cesta vytlačíme vzduch, zrolujeme ho do valčeka a ten rozkrojíme na 6 častí. Každú časť vytvarujeme do bochníka, ktoré poukladáme na maslom vymastený plech. Bochníky ukladáme dostatočne ďaleko od seba, nakoľko ešte budú rásť. Zakryjeme ich vlhkou utierkou a necháme podkysnúť ešte ďalšie 2 hodiny. Pred pečením briošky potrieme vyšľahaným vajíčkom a pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 20 až 25 minút. Podávame s maslom, džemom a šálkou dobrej kávy.

Ľahučký čokoládový zákusok

Suroviny: Na korpus: 7 bielkov, štipka soli, 150 g kryštálového cukru, 5 žĺtkov, 160 g hladkej múky, 1 KL kypriaceho prášku, 30 g kakaa; Na čokoládovú penu: 750 ml smotany na šľahanie, 7 g práškovej želatíny, 300 g čokolády na varenie; Na polevu: 100 g čokolády na varenie, 50 g masla Takto sa to podarí: Korpus: bielky vyšľaháme spolu so štipkou soli do peny a potom postupne (po lyžiciach) pridávame cukor a šľaháme, kým nezískame pevný, lesklý sneh. Do bielkového snehu potom po jednom na menších otáčkach prišľaháme žĺtky. Do vaječnej peny preosejeme múku, kypriaci prášok, kakao a už len zľahka špachtľou premiešame. Hotové cesto vylejeme a zarovnáme na hlbší plech (33 x 23 cm), ktorý sme vystlali papierom na pečenie, a dáme piecť v rúre vyhriatej na 170 °C na zhruba 30 až 35 minút. Upečený korpus vyklopíme na mriežku, opatrne stiahneme papier a necháme úplne vychladnúť. Keď vychladne, rozrežeme ho po dĺžke (horizontálne) na dva pláty. Čokoládová pena: vo vodnom kúpeli necháme rozpustiť nalámanú čokoládu, odstavíme a necháme ju zľahka vychladnúť. V malej rajnici zahrejeme (nevaríme) asi deci smotany, odstavíme ju a rozpustíme v nej želatínu. Dobre vymiešame, aby sa želatína úplne rozpustila. Zvyšnú dobre vychladenú smotanu (650 ml) vyšľaháme do šľahačky a následne do nej zašľaháme smotanu so želatínou. Potom už len špachtľou primiešame rozpustenú čokoládu a miešame, kým nedostaneme pomerne pevnú čokoládovú penu. Plech, v ktorom sa piekol korpus, vystelieme papierom alebo fóliou, na dno položíme jeden korpusový plát, ktorý potrieme čokoládovou penou, zarovnáme a naň položíme druhý plát. Navrch ešte rozotrieme polevu, ktorú sme pripravili rozpustením čokolády a masla nad parou a dezert uložíme do chladničky na aspoň 12 hodín. Krájame na rezy.

Orechová bábovka bez múky

Suroviny: 4 vajcia, 150 g kryštálového cukru, 100 g masla, 150 ml mlieka, 1 PL citrónovej šťavy, 2 PL rumu, 200 g mletých vlašských orechov, 100 g najemno nasekaných mandlí, 50 g hrubšie nasekaných arašidov, 2 PL jemného škrobu, 1 KL jedlej sódy bikarbóny; trochu masla na vymastenie formy, trochu podrvených piškót na vysypanie formy, trochu práškového cukru na posypanie Takto sa to podarí: Rúru vyhrejeme na 165 °C. Bábovkovú formu vymastíme maslom a vysypeme podrvenými, detskými piškótami alebo múkou. Vo väčšej miske spolu vyšľaháme celé vajíčka a cukor do peny. Pridáme rozpustené maslo ochladené mliekom a tiež primiešame rum a citrónovú šťavu. Do tekutej zmesi potom postupne a zľahka zapracujeme všetky druhy orechov a nakoniec aj jedlú sódu a škrob. Cesto navrstvíme do formy, pobúchame o pracovnú dosku a bábovku vložíme do rúry na 45 až 50 minút. Upečenú bábovku necháme vychladnúť 10 minút vo forme, opatrne ju vyklopíme a posypeme práškovým cukrom. Zdroj: recepty.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 551 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

15. FESTIVAL SELENČSKÉ SLÁVIKY Na oslavu hudby, spevu, krojov

Anna Francistyová

V pravidelnom fašiangovom termíne v Selenči prebiehal tradičný festival slovenských ľudových piesní v prednese detí Selenčské sláviky. Ako aj obvykle boli to dva koncerty: v piatok 25. februára v Dome kultúry vystúpili žiaci nižších ročníkov tamojšej základnej školy a v nedeľu 27. februára žiaci vyšších ročníkov a hostia z Maďarska.

Bol to opravdivý sviatok ľudovej piesne, hudby a krojov nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Plné hľadisko, plné javisko aj v piatok, aj v nedeľu. Keďže sa koncerty priamo prenášali prostredníctvom sociálnej siete, festival sledovali aj mnohí milovníci takýchto podujatí z iných prostredí.

Záujem o účasť na Selenčských slávikoch je z roka na rok väčší. Tentoraz sa pred mikrofónom na dvoch koncertoch vystriedalo zo 60 sólistov – v piatok 28 a v nedeľu 32 mladých spevákov. Spievali aj v duete. Cieľom týchto koncertov je lásku k slovenskej ľudovej piesni nielen vštepiť, ale aj upevniť, prehĺbiť. Organizátorov poteší záujem každého žiaka o spev či hru na hudobnom nástroji a tým, že sa mnohí z nich zúčastňujú na festivale pravidelne, možno sledovať ich rast tak v sólovom vokálnom, ako i v nástrojovom prejave.

V nedeľu vystúpili i hostia z Maďarska: zmes slovenských ľudových piesní z Novohradu zaspievala Petra Ponyikaiová a na harmonike ju sprevádzal Samuel Budai. Prišli z Veňarca, ktorý sa nachádza v Novohradskej župe. Títo mladí folkloristi vlani prvýkrát vystupovali spolu na súťaži Zväzu Slovákov v Maďarsku Slovenské spievanky a veršovačky, a to veľmi úspešne. Všetkých účastníkov (vrátane i hostky z Maďarska) sprevádzal 30-členný orchester selenčskej základnej školy Orchestrík. Po tom, čo moderátori divákom predstavili členov Orchestríka na javisku, pripomenuli všetky minuloročné vystúpenia a úspechy tohto skvelého žiackeho hudobného zoskupenia.

Tieto koncerty sú nesúťažné a v tom je ich čaro. Je to ukážka vštepovania lásky k slovenskej ľudovej piesni, k hudbe i ku kroju od malička. Je to ukážka neúnavnej práce profesora hudobnej kultúry Dr. Juraja Súdiho. V organizácii festivalu spoluúčinkovali a konferenciersky prednes pripravili Renáta Súdiová а Karmena Kováčová. Moderátormi boli Karmena Kováčová, Teodora Šimoniová a Andrej Slonka.

Vďaka moderátorom všetci prítomní si pripomenuli prínos vlani zosnulého Božidara Ralbovského. Roky bol zvukárom na tomto tradičnom selenčskom festivale, vždy ochotne pomáhal v organizácii kultúrnych podujatí, preto mu na týchto dvoch koncertoch venovali tichú spomienku.

Obidva koncerty poctili svojou prítomnosťou i vzácni hostia, ktorých privítala Marína Vrabčeniaková, predsedníčka Rady Miestneho spoločenstva Selenča. Na záver nedeľňajšieho koncertu účastníkom a divákom sa

prihovorili: Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Branislav Kulík, predseda MSS, Nataša Klinovská, riaditeľka ZŠ Jána Kollára v Selenči, Dragan Amidžić, predseda Zhromaždenia Obce Báč, a učiteľka Ruženka Komjáthiová z Maďarska. Okrem nich privítaní boli i: Anna Horvátová, podpredsedníčka MSS pre Báčku, Rastislav Surový, čestný predseda MSS, Marína Balabanová, zástupkyňa predsedu Obce Báč, Svetlana Zolňanová, členka Národnostnej osvetovej rady pri vláde Srbska, rímskokatolícky farár Siniša Tumbas Loketić a evanjelický farár Miroslav PoniNa prvom koncerte, ako obvykle, vystúpili najmladší účastníci – žiaci nižších ročníkov čan s manželkou farárkou Zuzanou. V realizácii tohtoročných koncertov pomohli: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Báč, Miestne spoločenstvo Selenča, MOMS Selenča, Slovan-Progres Selenča a početní ďalší sponzori – tak inštitúcie, ako i rodiny. Zvuk a osvetlenie mal na starosti Vladimir Bosančić za pomoci Filipa Čelebića a Borisa BocSpeváci, hudobníci, moderátori a organizátori nedeľňajšieho koncertu ku, v úprave javiska (foto: Žana Trubanová) pomohli rodičia detí z Orchestríka a oba koncerty nahrával Vladimír-Vaňa Valent. Organizátori, účastníci, diváci mali dobrý pocit z úspešných tradičných koncertov. Na záver moderátori vyzvali spevákov a hudobníkov, aby vyhľadávali slovenské ľudové piesne, ktoré zatiaľ neodzneli na tomto festivale, a aby ich o rok predviedli na 16. ročníku Selenčských slávikov.

JÁN AGARSKÝ, AKADEMICKÝ MALIAR ZO STAREJ PAZOVY S Pazovským poľom na výstave v Košiciach

Anna Lešťanová

Minulý rok pre Jána Agarského, akademického maliara zo Starej Pazovy, aj napriek pandemickej situácii bol veľmi úspešný. Svojou tvorbou sa predstavil na viacerých samostatných výstavách, zúčastňoval sa na početných kolektívnych výstavách. Jeho diela obdivovali v Belehrade, Starej Pazove, Kysáči, Báčskom Petrovci… I rok 2022 mu prináša bohatú umeleckú činnosť.

Ján Agarský sa narodil 30. novembra 1962 v Starej Pazove, kde aj žije a pracuje ako výtvarný pedagóg. Ukončil Vyššiu pedagogickú školu – výtvarný odbor v Belehrade a maliarstvo vyštudoval na Akadémii umení v Novom Sade. Prejavuje sa ako maliar abstraktného expresionizmu, avšak na niektorých obrazoch možno rozoznať expresionisticky stvárnenú krajinku. J. Agarský je od roku 2008 prvým zahraničným členom umeleckého spolku Umelecká beseda slovenská (UBS). Toto teleso pôsobilo na Slovensku v rokoch 1921 – 1939, potom v rokoch 1946 – 1949 a teraz od roku 1990, keď bolo obnovené 25. apríla. Aj obraz Jána Agarského Pazovské pole (akryl na plátne 100 x 80 cm) z cyklu Konrádova záhrada si mohli pozrieť milovníci výtvarného umenia v Košiciach, na Slovensku, na kolektívnej výstave, ktorá bola sprístupnená do 27. februára. Umelecká beseda slovenská 1921, K-13 Košické kultúrne centrá, Kasárne / Kulturpark Košice a Fond výtvarných umení usporiadali v dňoch 29. januára až 27. februára reprezentatívnu výstavu najstaršieho umeleckého spolku na Slovensku Artmisia storočím, s podnázvom Sto plus jeden. Reprezentatívnu kolekciu tvorilo viac ako osemdesiat výtvarných diel súčasných členov UBS. V oznámení tohto umeleckého spolku sa uvádza: „Výstava je ambíciou a tlmočením osobného umeleckého rastu autorov, ktorí sa prezentujú dielami v úsilí predstaviť to najlepšie a najkvalitnejšie zo svojej tvorby.“ V galerijnom a expozičnom priestore Alfa v areáli K-13 Košické kultúrne centrá výstavu uviedol Dr. Rudolf Rabatin, výtvarník a výtvarný pedagóg. Súčasťou výstavy je aj farebný katalóg a o diele J. Agarského je tam publikovaný text historika umenia Savu Stepanova.

Jeho cyklus obrazov Konrádova záhrada asociuje na zápisy o záhrade známeho maďarského mysliteľa a spisovateľa Gyorgyho Konráda, lebo také motívy sú na obrazoch tohto staropazovského akademického maliara. Vďaka silnému koloritu a silnej expresívnosti ich porovnáva aj historik umenia Stepanov.

Výstava Artmisia storočím má putovný ráz, a ak to aktuálna situácia dovolí, má sa z Košíc presunúť do ďalších miest. „Je mi veľmi ľúto, že som sa

Spoločná fotografi a autorov z vernisáže v Košiciach

nemohol zúčastniť slávnostného otvorenia výstavy v Košiciach, no som veľmi poctený, že som sa mohol na tejto reprezentatívnej kolekcii zúčastniť ako zahraničný člen so svojím umeleckým dielom,“ povedal Agarský. Pri tejto príležitosti pripomenul,

Ján Agarský, akademický maliar zo Starej Pazovy

Obraz Pazovské pole

že prednedávnom mal možnosť pozrieť si zaujímavú výstavu o vývoji abstraktného umenia v Budapešti. Začiatkom marca Umelecká beseda slovenská usporiada ďalšiu výstavu, a to v Topoľčanoch, a vystavovať tam budú jubilujúci členovia tohto umeleckého spolku, teda tí, ktorí tohto roku oslavujú okrúhle životné jubileá. So svojou Žltou krajinkou alebo letom (zatiaľ pracovný názov obrazu) vystavovať tam bude aj ako šesťdesiatnik v roku 2022 akademický maliar Ján Agarský zo Starej Pazovy. Výstavný priestor Kulturpark s dielami na výstave Artmisia storočím Foto: z archívu J. Agarského

PODUJATIE NOVOSADSKÉHO ODDELENIA SLOVAKISTIKY Prednáška o slovenskej literárnej moderne

Stevan Lenhart

V rámci programu osláv 60. výročia vysokoškolskej slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade bola usporiadaná aj prednáška Mgr. Dany Hučkovej, CSc., z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied, ktorá prezentovala tému Literárne súradnice slovenskej moderny – témy, motívy i žánrové inovácie. Podujatie sa uskutočnilo v online priestore dňa 23. februára a prednášku bolo možné sledovať prostredníctvom aplikácie Zoom. V mene organizátora sa na úvod prihovorila doc. Dr. Jasna Uhláriková, vedúca Oddelenia slovakistiky na Filozo ckej fakulte v Novom Sade, a prednášateľku predstavila prof. Dr. Marína Šimáková Speváková. Literárna vedkyňa Mgr. Dana Hučková, CSc., od roku 1991 pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV, dlhodobo a systematicky sa venuje historickému obdobiu slovenskej moderny. Je autorkou a spoluautorkou niekoľkých kníh venovaných tejto problematike. Ohľadom všeobecného označenia slovenskej moderny Hučková poznamenala, že ide o modernisticky ladenú tvorbu z prelomu rokov 19. a 20. storočia, ktorá sa považuje za začiatok modernej slovenskej literatúry s Ivanom Kraskom ako najvýznamnejším predstaviteľom daného obdobia.

Mgr. Dana Hučková, CSc.

(foto: zo súkromného archívu)

Zároveň poukázala na časté časové vymedzovanie rokov 1905 – 1912, pričom smernicami sú dve básnické zbierky s rovnakým názvom – ide totiž o debut Janka Jesenského Verše (1905) a druhú zbierku Ivana Kraska Verše (1912). V tom období vyšla aj Kraskova prvá básnická zbierka Nox et solitudo (1909) a spomenuté tri knihy akoby boli základnými súradnicami, ktoré charakterizujú poetiku slovenskej básnickej moderny. Hučková však pripomenula, že dané časové vymedzenie je veľmi schematické, pretože moderna mala aj svojich predchodcov a nasledovníkov.

Publikačným priestorom modernistov boli predovšetkým dobové časopisy, noviny, zborníky a kalendáre rôzneho charakteru (kultúrne periodiká, ale aj politické a cirkevné noviny). Ako konštatovala Hučková, osobitný význam mali časopisy Prúdy, Živena a najmä Dennica, ako aj publikácia Zborník slovenskej mládeže (1909).

Slovenská moderna nemala charakter skupinového alebo generačného hnutia (ako to bolo s modernou napr. v Česku a Poľsku), ale tento termín vlastne vznikol v rámci neskoršej literárno-historickej interpretácie. Ako kľúčoví autori slovenskej moderny sa zvyčajne uvádzajú Ivan Krasko, Janko Jesenský, Ivan Gall, Vladimír Roy, František Votruba a Ľudmila Groeblová. Podľa mienky Dany Hučkovej takéto striktné vymedzovanie nie je celkom zodpovedajúce a medzi významných predstaviteľov moderny určite patria aj VHV, Vladimír Hurban Svetozárov (pseudonym Vladimíra Ladislava Hurbana), Martin Rázus, Štefan Krčméry a niektorí iní autori…

Ako základné životné pocity, ktoré sú prítomné v tvorbe autorov slovenskej moderny, Hučková uviedla citové nenaplnenie, zlyhanie, sklamanie, stratu lásky, stratu blízkeho človeka, stratu nádeje a pocit viny. Naproti emocionálnej podstate v slovenskej moderne stojí téma krízy subjektu. Jednou z charakteristických figúr je aj prírodno-psychický paralelizmus, čiže totožnosť psychických stavov a prírodnej situácie, pričom lyrický subjekt rozširuje svoje pocity na celý vonkajší okolitý svet, najmä na prírodu.

V súvislosti so žánrovou problematikou slovenskej moderny Hučková o. i. poznamenala, že táto tvorba „nebola natoľko založená na zásadnej zmene ako na hĺbkovej inovácii dovtedajších poetických štruktúr a tvorivom prehodnocovaní literárnej tradície“. Osobitnú pozornosť Dana Hučková venovala charakteristickým lyrickým žánrom v slovenskej moderne (pieseň, sonet, sestína, balada, nokturno, lament).

STARÁ PAZOVA Vydarená akcia darovania kníh

Anna Lešťanová

Ľudová knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove po prvý raz usporiadala akciu darovania detských kníh pre tamojšie škôlky, a to pri príležitosti Medzinárodného dňa darovania kníh 14. februára.

Akcia zberu zachovaných kníh sa konala vo všetkých pobočkách knižnice a trvala pre dvojdňové štátne sviatky voľna až tri dni: 14., 17. a 18. februára. S ohlasom občanov v tejto akcii sú v staropazovskej knižnici veľmi spokojní. Knihy, ktoré darovali čitatelia, rozdelia ďalej do škôlok a niektoré si milovníci kníh budú môcť nájsť i na poličkách knižnice. S touto akciou budú pokračovať aj v nadchádzajúcich rokoch. Všetci záujemcovia, ktorí chcú svoje knihy venovať, v tejto ustanovizni sú vždy vítaní.

Ľudová knižnica Dositeja Obradovića má osem pobočiek a toho času knižničný fond vynáša okolo 183 000 kníh, z čoho 82 000 v Starej Pazove. Po slovensky vydaných kníh majú okolo 10 000 a tento počet, ako nám povedala Nataša Filipová, vyššia knihovníčka a poradkyňa, „by bol aj väčší, keby nebolo pandemickej situácie, ktorá znemožnila hlavne viaceré naplánované zahraničné návštevy a podujatia“. Vlani do knižnice prostredníctvom darovania kníh pribudlo okolo 1 400 publikácií, medzi ktorými sa vždy nájdu aj niektoré staré a raritné vydania, ktoré sa viac netlačia.

Usporiadanou akciou pri príležitosti Medzinárodného dňa darovania kníh 14. februára v samotnej Starej Pazove je zozbieraných okolo 150 kníh. Medzi týmito publikáciami sú aj zaujímavé tituly pre najmladších čitateľov v slovenskom jazyku, ktoré zatiaľ v knižničnom

Darované knihy v poslednej akcii

fonde nemali. Knižnici je darovaná i hodnotná kniha v českom jazyku. V poslednom čase najmladší čitatelia údajne prejavujú väčší záujem i o čítanie kníh v slovenskom jazyku.