Vojnový východ

Týždeň

7 DNÍ

Vojnový východ

Pripravil: Miroslav Pap

Rusko-ukrajinský konflikt trvá už dlhé roky, no od novembra 2013 výrazne stúpol, keď sa v Ukrajine konali masové protesty, z jednej strany proeurópsky orientovaných Ukrajincov a z druhej strany prorusky orientovanou menšinou sídliacou prevažne na juhovýchodnej Ukrajine. Žiaľ, tieto protesty, potom aj anexia Krymu Ruskom a veľký nacionalizmus v krajine viedli k menšiemu ozbrojenému konfliktu, ktorý je však neporovnateľný s týmto dnešným.

Ruská invázia na Ukrajinu sa začala v ranných hodinách 24. februára. Vojnový konflikt začal intenzívne stúpať už od začiatku roku 2022. Prvý vážny krok bol, keď Rusko 21. februára uznalo samozvanú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, ktoré sú situované v juhovýchodnej Ukrajine. O tri dni na to v ranných hodinách ruský prezident Vladimir Putin informoval, že jeho krajina začala špeciálnu vojenskú operáciu, ktorej cieľom je demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny.

Hneď po vstupe ruských vojsk sa začali raketové útoky v Charkove, Kramatorsku, Odese, Mariupole a niekoľko výbuchov bolo evidovaných aj v hlavnom meste Kyjev. Hlavné vstupy vojsk do Ukrajiny boli evidované v oblasti Charkova, Bieloruska a okupovaného Krymu. Hneď nato ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil vojenský stav v krajine. Nasledujúci deň sa vojna preniesla na celé územie krajiny.

Začiatok vojny znamenal aj začiatok veľkej migrácie Ukrajincov, ktorí sa rýchlo presúvali z bezpečnostných dôvodov do zahraničia. V utorok 1. marca svetové médiá informovali, že cez hranice utieklo okolo 600-tisíc obyvateľov Ukrajiny, ktorí útočisko našli hlavne v susedných krajinách, ktoré im poskytli pomoc a ubytovanie.

Vojnovú inváziu odsúdila väčšina krajín Európy. Stav Srbska by sa dal charakterizovať ako neutrálny. Najmä Národná bezpečnostná rada zasadala 25. februára a v rámci zasadnutia bolo schválených 15 bodov, ktoré presne definujú stav krajiny. Srbsko plne podporuje územnú celistvosť Ukrajiny a pravidlá a princípy medzinárodného práva, pričom neuvedie nikomu žiadne sankcie vrátane Ruska. Predstavitelia najvyšších politických štruktúr zdôraznili, že má Srbsko dobré a priateľské vzťahy tak s Ukrajinou, ako aj s Ruskom. Odsudzujú pritom hocijaký konflikt, ktorý spôsobuje stratu životov.

Aj podľa rozhodnutia vlády Srbsko bude pre Ukrajinu nápomocné v zmysle poskytnutia humanitárnej pomoci. Národnostná rada ukrajinskej národnostnej menšiny vyzvala obyvateľov Srbska, aby sa zapojili do zbierky hmotnej humanitárnej pomoci pre obyvateľov Ukrajiny, ktorá sa koná v Kule, Novom Sade, Sriemskej Mitrovici, Inđiji a vo Vrbase. Humanitárnu pomoc poskytne aj Srbská pravoslávna cirkev, informoval o tom patriarcha srbský Porfirije.

Nakoľko Ukrajina nie je členkou organizácie NATO, pri obrane krajiny je ponechaná sama na seba. Do obrany je zapojené ukrajinské vojsko, ale sa boja chopia aj civilisti, ktorí na veľké prekvapenie pomerne efektívne odolávajú ruským vojskám. Krajiny, ktoré odsúdili ruskú inváziu, pomáhajú Ukrajine prostredníctvom sankcií, ktoré uvalili na Ruskú federáciu. Ide hlavne o ekonomické, politické, diplomatické, kultúrne a športové sankcie. Hneď od začiatku vojny bolo Rusku pozastavené členstvo v Rade Európy, mnohí ruskí veľvyslanci boli donútení opustiť krajiny, v ktorých pôsobili. Veľkou ranou pre ruskú ekonomiku je odstránenie vybraných ruských bánk zo systému SWIFT (spoločnosť, ktorá prevádzkuje celosvetovú sieť, pomocou ktorej sa vymieňajú správy o finančných transakciách), čiže sú odpojené od medzinárodného finančného systému. Mnohé ministerstvá kultúr informovali, že ukončujú spoluprácu s ruskými kultúrnymi inštitúciami a taktiež je Rusku znemožnená účasť na Eurovízii. Medzinárodný olympijský výbor apeluje na ostatné medzinárodné športové federácie, aby zrušili svoju účasť na všetkých športových podujatiach v Rusku a Bielorusku. Ruská reprezentácia nebude môcť súťažiť na Majstrovstvách sveta vo futbale v roku 2022 a tiež na MS v hokeji. FIFA A UEFA vylúčili ruské kluby zo všetkých súťaží. Sú to iba niektoré zo športových sankcií, pričom sa týkajú takmer všetkých športov. Otázkou však je, ako na uvedené sankcie bude reagovať Rusko, ktorého rubeľ klesol už o 30 percent. Európska únia a krajiny podporujúce Ukrajinu uzavreli vzdušný priestor pre Rusko, kým ono z druhej strany opätovalo túto akciu a uzatvorilo vzdušný priestor pre 36 krajín. Zaujímavosťou je, že Spojené štáty americké nepodporili vytvorenie bezletovej zóny.

Na ukrajinskú stranu zastali aj internetové platformy YouTube (zablokoval vysielanie kanálov spojených s ruskou televíziou RT a webom Sputnik), Facebook a Instagram.

Predsa každá vojna sa končí vyjednávaním, tak sa zdal byť pozitívny fakt, že sa delegácie dvoch strán stretli v piaty deň vojny v Homeľskej oblasti, na pohraničnej oblasti juhovýchodného Bieloruska. S výsledkom rokovaní však neboli spokojné obe strany. Ukrajina si žiadala iba jedno – okamžité ukončenie vojny, kým Rusko malo väčšie nároky a žiadalo si Krym a demilitarizáciu Ukrajiny. Delegácie sa po ukončení vrátili do hlavných miest na konzultácie. V dohľadnom čase sa očakáva druhé kolo vyjednávacích procesov.

Po ukončení rokovacích procesov hneď na druhý deň ruskí vojaci silne zaútočili na Charkov – druhé najväčšie mesto Ukrajiny. Zničená bola predovšetkým infraštruktúra (ako aj vo väčšine miest). V utorok 1. marca predsa stúplo napätie, keď boli zverejnené fotografie americkej súkromnej spoločnosti Maxar Technologies, na ktorých bolo vidieť 65-kilometrovú kolónu ruských vojenských vozidiel, ktoré smerujú k hlavnému mestu. Ide o ďalšiu fázu vojny, ktorá, je možné, že bude aj rozhodujúca, ak sa včas nezastaví. Obavy sa zjavili aj po tom, čí Vladimir Putin dal nariadenie pre okamžité prichystanie jadrových zbraní. Bolo to do určitej miery aj varovanie krajinám, ktoré udelili sankcie Rusku.

Mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN sa konalo 28. februára. Predseda OSN Abdulla Shahid vyzval Rusko, aby ukončilo vojenskú inváziu. Na zasadnutí bol prítomný predstaviteľ Ruskej federácie Vasilij Nebenzja, ktorý zhodnotil, že práve západné krajiny sú príčinou vojny. Zdôraznil, že je všadeprítomná antiruská politika, ktorá smeruje k tomu, aby sa Ukrajina stala členkou organizácie NATO, čo Rusko nedovolí.

Aj Európsky parlament v utorok 1. marca na mimoriadnom uznesení podporil prísne sankcie proti Rusku a podporil snahu udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Europoslanci odsúdili vyhrážky jadrovými zbraňami a vyzvali Kremeľ, aby čo najskôr ukončil všetky vojenské aktivity v Ukrajine. Toto rozhodnutie podporili s 637 hlasmi (13 europoslancov bolo proti a 26 sa zdržalo).

Mnoho vojen bolo vyhratých, ale aj prehratých vďaka voľbe slov, preto celý svet pevne verí, že si ruskí a ukrajinskí predstavitelia v budúcich rokovaniach nájdu tie spoločné a najvhodnejšie slová, nájdu to správne riešenie a zastavia vojnu.

Zdroj: RTS, BBC, sme.sk, gazeta.ru

V TRADIČNOM TERMÍNE NA NOVOSADSKOM VEĽTRHU Bohatý program pre milovníkov literatúry a umenia

Jasmina Pániková

Novosadský veľtrh znovu otvára svoje brány pre milovníkov literatúry a umenia, ako aj žiakov, ktorí sa chcú informovať o ponuke stredných a vysokých škôl v našej krajine a v zahraničí. Vďaka podpore pokrajinských sekretariátov, ako aj mesta Nový Sad, na veľtrhu sa zúčastní viac ako 180 vystavovateľov zo šiestich krajín.

Program na Novosadskom veľtrhu štartoval 3. marca, a to Medzinárodným veľtrhom kníh, ktorý potrvá do 10. marca. Počas týchto dní organizované budú početné prezentácie kníh, časopisov, audiokníh, súbehov pre básnikov. Predstavia aj mladých spisovateľov, ako aj tých už osvedčených, a osobitná pozornosť bude venovaná vydavateľstvám a ústavom pre kultúru národnostných menšín, ktoré takisto predstavia svoju vydavateľskú činnosť. Samozrejme, milovníci kníh sa môžu aj tentoraz tešiť na zľavy, ktoré prichystali početné vydavateľstvá.

Rovnaký termín organizátori rezervovali aj pre 26. medzinárodnú výstavu umenia Art Expo. Aj tentoraz dôraz bol na obsahu galérií, ako aj jednotlivcoch – umelcoch. Ústredným bodom bola výstava novosadských umelcov Jovana Soldatovića, Józsefa Ácsa a Boška Petrovića.

Informovať sa o ponuke stredných a vysokých škôl v našej krajine a v zahraničí, štátnych a súkromných, budú mať možnosť žiaci záverečných ročníkov základných a stredných škôl. Veľtrh vzdelávania bude počas dvoch dní – od 9. do 10. marca a svoju ponuku prezentujú aj školy zo Slovenska, Slovinska, Republiky srbskej a Kanady. Generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu Slobodan Cvetković tohtoročný veľtrh ocenil ako jedinečný, vzhľadom na to, že sa, ako povedal, po prvýkrát programy realizujú aj v Hale 1, v aule

Slobodan Cvetković (tretí zľava) a predstavitelia pokrajiny a mesta

(Foto: Novosadský veľtrh)

a Master stredisku. Za kľúčovú udalosť na veľtrhu označil podujatie Dni Lazu Kostića a udelenie rovnomennej ceny, ktorú tohto roku dostali dvaja autori – Zoran Ðerić a Jovica Aćim. „Aula a Hala 1 budú predovšetkým venované programom, ktoré sú späté s titulom Európske hlavné mesto kultúry. Podarilo sa nám prepojiť veľtrh kníh a umenia s programom Európskeho hlavného mesta kultúry,“ povedal Cvetković. Výsledkom spolupráce medzi Novosadským veľtrhom a Nadáciou Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry, ako aj Mestskou knižnicou Nového Sadu a Mestskou správou pre kultúru, je multimediálna výstava Nový Sad cez knihu, ktorú umiestnili v aule veľtrhu.

Súbežne s uvedenými programami prebiehať bude aj program EHMK Seobe duša, jedinečný knižný pavilón, na ktorom svoju tvorbu predstavia aj súčasní spisovatelia z regiónu.

PRE NÁVRAT MLADÝCH ĽUDÍ DO DEDÍN Zverejnený súbeh na kúpu nehnuteľností na dedine

Pripravil: Miroslav Pap

Ministerstvo pre starostlivosť o dedinu 22. februára zverejnilo výzvu verejného konkurzu, ktorej nancie budú usmernené na kúpu domov so záhradou na dedine.

Na tieto účely ministerstvo vyčlenilo 500 miliónov dinárov, s tým, že maximálna hodnota jednej nehnuteľnosti je stanovená na 1,2 milióna dinárov. Po úspešnom minuloročnom konkurze sa ministerstvo naďalej rozhodlo podporovať mladých obyvateľov a motivovať ich, aby sa vrátili a obývali vidiek. Uprednostnené budú mladé manželské a nemanželské páry, slobodné matky a mladí poľnohospodári vo vekovej kategórii do 45 rokov.

Minister Milan Krkobabić zdôraznil, že aj tohto roku okolo 500 rodín získa svoj nový domov na dedinách v Srbsku, a tiež dodal, že sa štát bude snažiť vyhovieť čo najväčšiemu počtu uchádzajúcich sa. Akademik Dragan Škorić, podpredseda Národného tímu pre obnovu dedín Srbska a predseda Akademického odboru pre dediny, zhodnotil túto udalosť a možnosť realizácie podporného projektu ako historickú. „Naším cieľom je oživiť dediny a podnietiť mladých, aby svoj život v rurálnom prostredí využili maximálne, pričom by prispievali aj k rozvoju jednotlivých lokalít,“ uviedol Škorić. Agropodnikateľ a člen Národného tímu pre obnovu dedín Srbska Milan Prostran tiež zdôraznil význam tohto už viacročného projektu a potrebu ekonomickej prosperity dedín, ktoré upádajú.

V roku 2021 na tento program štát určil 686,5 milióna dinárov, za

ktoré bolo kúpených 651 domov. Týmto programom strechu nad hlavou dostalo 515 manželských a nemanželských párov, 81 mladých poľnohospodárov a 55 slobodných rodičov. Najväčší záujem o nančnú pomoc prejavili obyvatelia v Báčskej Palanke, Apa„Nový domov na dedine získa okolo 500 rodín,“ uviedol tine, Kikinde, Kule, minister Krkobabić. Sombore a na juhu v Pirote, Aleksinci a Dimitrovgrade. Detailný opis a kritériá konkurzu si záujemcovia môžu prečítať na stránke Ministerstva pre starostlivosť o dedinu. Zdroj a foto: Ministerstvo pre starostlivosť o dedinu

Týždeň

PREZIDENT V ŠPANIELSKU A MONAKU Pracovné návštevy poznačené pracovnými zmluvami a vyznamenaniami

Pripravil: Ján Pálik

Prezident Srbska Aleksandar Vučić absolvoval jednodňovú pracovnú návštevu Španielskeho kráľovstva a pri tejto príležitosti mal samostatné stretnutia so špaTým získame konečne dôležitú časť nášho celkového letectva, dopravného letectva. To lietadlo bude schopné prepraviť 79 vojakov alebo 50 výsadkárov. Je to dôležité pre manévre a sabotáže, transport tovaru a zbraní,“ vysvetlil prezident.

So španielskym kráľom Filipom VI.

nielskym kráľom Filipom VI. a predsedom vlády tejto krajiny Pedrom Sánchezom.

Prezident Vučić počas pobytu v Madride podpísal zmluvu o kúpe dvoch dopravných lietadiel C-295 Casa spoločnosti Airbus. „Touto zmluvou sme výrazne posilnili našu armádu.

Počas návštevy sa poďakoval španielskym štátnym úradníkom za podporu, ktorú Srbsku poskytujú na európskej ceste, ako aj za podporu pri príležitosti otvorenia klastra, a zdôraznil, že sa aj o rozšírení spolupráce medzi oboma krajinami hovorilo počas stretnutia.

Vyznamenanie Veľkého kríža Radu svätého Karola Monacké knieža Albert II. vyjadril slová podpory Srbsku

„Španielsko je štvrtá európska ekonomika a aj štvrtá z hľadiska počtu obyvateľov, pre Srbsko veľmi dôležitá krajina, napriek neuznaniu Kosova my naďalej rozvíjame dobré medzištátne vzťahy,“ zdôraznil prezident a pripomenul že očakáva historickú návštevu španielskeho kráľa či premiéra tejto krajiny Srbsku. „Mali sme prvé oficiálne stretnutie so súčasným španielskym kráľom, prvé o ciálne niekto zo španielskej vlády,“ dodal prezident a zdôraznil, že počet španielskych investícií sa zvyšuje, a rastie aj obchod, ktorý je teraz 812 miliónov eur ročne. „Srbský export do Španielska tiež rastie, hlavne kvôli spoločnosti Zildjian, pretože musia dovážať meď pre automobilový priemysel. O Srbsko je tiež veľký záujem španielskych podnikateľov, a preto aj zorganizujeme v októbri podnikateľské fórum,“ uzavrel prezident Vučić.

Podpísaná zmluva o kúpe lietadiel

stretnutie, ktoré mal niekto zo Srbska. Pre Srbsko to bola dobrá návšteva. V októbri budeme mať veľké obchodné fórum so španielskymi podnikateľmi. Dúfam, že ho zrealizujeme s našimi predstaviteľmi a určite príde aj

NÁVŠTEVA MONACKÉHO KNIEŽATSTVA

Prezident Srbska Aleksandar Vučić uskutočnil o ciálnu návštevu Monackého kniežatstva, počas ktorej podpísal rámcovú

dohodu o spolupráci medzi Monackým kniežatstvom a Republikou Srbsko.

Pri tej príležitosti monacké knieža Albert II. odovzdal prezidentovi Vučićovi vyznamenanie Veľkého kríža Radu svätého Karola. Prezident Srbska poďakoval hostiteľom za pohostinnosť a poukázal na to, že vyznamenanie, ktoré mu odovzdalo knieža Albert II., je len ďalším dôkazom úcty k nášmu Srbsku.

Prezident po rokovaní s princom Albertom II. oznámil otvorenie leteckej linky Belehrad – Nice a uviedol, že sa dohodli na posilnení spolupráce v rôznych medzinárodných organizáciách. „Bude to príležitosť, aby do Monaka, ale aj do celého Azúrového pobrežia prišlo viac turistov. Budeme môcť aj v Belehrade, aj v našich zimných komplexoch privítať viac turistov. Vždy je dôležité mať takého priateľa, akým je monacké knieža Albert II., ktorý je váženou osobou a zakladateľom Aliancie za multilateralizmus,“ povedal Vučić.

Poukázal aj na to, že počas o ciálnej návštevy diskutovali aj o zvýšení obchodu, ktorý je síce malý, ale na vzostupe, a poznamenal, že do tejto krajiny vyvážame nábytok a poľnohospodárske produkty.

Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

OTVORENIE KLINICKÉHO CENTRA SRBSKA Ukončenie prvej etapy rekonštrukcií

Pripravil: Ján Pálik

Prezident Srbska Aleksandar Vučić sa po skončení prvej etapy prác zúčastnil na otvorení Klinického centra Srbska v Belehrade a vyjadril spokojnosť, že naša krajina získala zdravotnícku ustanovizeň s najnovšou generáciou zariadení, do ktorej bolo investovaných 260 miliónov eur.

Prezident Vučić pri návšteve nových priestorov tejto zdravotníckej ustanovizne s rozlohou 86 000 štvorcových metrov povedal, že toto zariadenie je hrdosťou každého občana Srbska a najlepším ukazovateľom toho, ako naša krajina pokročila. „Zdravotníctvo je kľúčové pre životnú úroveň ľudí a zdravie je najdôležitejšie pre každého Nové Klinické centrum bude lepšie ako ostatné v regióne, ale aj mimo neho,“ povedal prezident Vučić a zdôraznil, že dôjde k novým investíciám v zdravotníctve. Počas návštevy navštívili aj miestnosť, kde sa nachádza jeden z najmodernejších röntgenových prístrojov, sálu robotickej chirurgie, ako aj jednotku intenzívnej starostlivosti, ktorá má spolu 231 postelí, a vyjad-

človeka a každú rodinu. Som šťastný, že sme sa toho zúčastnili, a chcem poďakovať občanom Srbska, ktorí verili, že spolu dokážeme vybudovať našu krajinu. ril osobitné potešenie, že celý projekt bol hradený z rozpočtu, okrem menšej časti, ktorá je nancovaná z úveru. „Neveril som, že tieto zariadenia majú takú hodnotu. Aby sme rozumeli, o akú sumu ide, Klinické centrum v Niši stálo niečo menej ako 55 miliónov eur, pričom na toto bolo vyčlenených

„Najdôležitejšie je, aby lekári a zdravotné sestry mali najlepšie pracovné podmienky a predovšetkým pacienti najlepšiu liečbu,“ povedal prezident.

260 miliónov eur. Posielanie našich ľudí liečiť sa do Solúna, Istanbulu, Viedne, už nebude potrebné, pretože všetko vybavenie máme, všetko je zdigitalizované. Bude to veľa znamenať pre všetkých pacientov z celého Srbska, nielen len pre Belehrad,“ povedal prezident s tým, že v novom zdravotníckom ústave bude zamestnaných 400 nových lekárov.

Na otváraní sa okrem prezidenta Vučića zúčastnil aj minister zdravotníctva Zlatibor Lončar, štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva Mirsad Đerlek, riaditeľka Klinického centra Srbska Milika Ašaninová, riaditeľ Pohotovostného strediska Marko Ercegovac, ako aj riaditelia kliník a zamestnanci KCS. Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

Týždeň

DELEGÁCIA ARCHÍVU VOJVODINY NA SLOVENSKU Návšteva ako výsledok synergie rôznych aktivít

Danuška Berediová-Banovićová

V dňoch od 18. do 22. februára delegácia Archívu Vojvodiny pobudla na Slovensku. Delegáciu tvorili: riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović, zástupca riaditeľa Kristijan Obšust a operátor digitalizácie a foto„Táto návšteva bola synergiou individuálnych aktivít organizácií a združení občanov, štátnych ustanovizní, ako aj moja 20-ročná skúsenosť, ktorú mám v zaoberaní sa srbsko-slovenskými vzťahmi v oblasti vedy a kultúry, ako aj Kristijanova skúsenosť vo vede a činnosti Archívu Vojvodiny. Ona bola výsledkom návštev tých ľudí

V Ministerstve obrany Nebojšu Kuzmanovića a Kristijana Obšusta prijal minister Jaroslav Naď

graf Vladimir Mučibabić. V rámci návštevy mali niekoľko stretnutí s vysokými predstaviteľmi politického a kultúrneho života Slovenskej republiky. Po ich návrate do Srbska stretli sme sa s riaditeľom Kuzmanovićom a podiskutovali sme o dojmoch a výsledkoch.

Nebojša Kuzmanović so Zlatou medailou Alexandra Dubčeka, ktorú mu udelila Spoločnosť slovenských velikánov

u nás v minulých rokoch,“ povedal nám riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović.

Návšteva sa začala v piatok 18. februára, a to v Ministerstve obrany Slovenskej republiky, kde ich prijal minister obrany Jaroslav Naď. Na zasadnutí predstavili základnú, projektovú a vydavateľskú činnosť Archívu Vojvodiny, s dôrazom na programy a projekty, ktoré sa v Archíve realizovali za posledné tri roky a ktoré sa vzťahujú na prezentáciu archívnych dokumentov, ktoré súvisia s príslušníkmi slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Jedna z tém bola aj ďalšia spolupráca s partnerskou inštitúciou z Banskej Bystrice, Múzeom slovenského národného povstania, s ktorým má Archív dvojročnú produktívnu spoluprácu a ktoré je od začiatku tohto roku pod ingerenciou Ministerstva obrany Slovenska. Kuzmanović nám povedal, že sa pri tejto príležitosti poďakoval ministrovi Naďovi za zásadový postoj Slovenska o neuznávaní tzv. samozvaného štátu Kosovo. Keď ide o túto otázku, minister Naď vyzdvihol, že vláda, parlament a on osobne majú absolútne nemenný postoj a že neuznanie Kosova predstavuje permanentný postoj zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ktorý nezávisí od zloženia konkrétnej vlády.

So svojou návštevou pokračovali v sobotu 19. februára v Uhrovci. V dome, v ktorom sa narodili Ľudovít Štúr a Alexander Dubček, podpísali protokol o spolupráci so Spoločnosťou slovenských velikánov. Dohodnuté je, že v rámci jubilea storočnice Slovenského národného hnutia koncom augusta tohto roku v Uhrovci vo výstavnom priestore bude nainštalovaná výstava Archívu Vojvodiny, ktorá sa vzťahuje na útrapy Srbov, Slovákov a Židov na území AP Vojvodiny počas druhej svetovej vojny. Výstavu budú tvoriť kópie archívnych dokumentov z fondov Archívu Vojvodiny. Dohodli sa aj na spoluvydavateľstve v publikovaní knihy o Alexandrovi Dubčekovi, čiže ide o preklad tejto publiká-

cie zo slovenčiny do srbčiny, ako aj o jej prezentácii v Archíve. Pri tejto príležitosti riaditeľovi Kuzmanovićovi Spoločnosť slovenských velikánov udelila Zlatú

S Jurajom Krúpom, poslancom a predsedom Výboru pre obranu a bezpečnosť Parlamentu Slovenskej republiky

medailu Alexandra Dubčeka za výnimočný prínos v rozvoji kultúrnych a spoločenských vzťahov medzi Slovenskom a Srbskom. „O tom som ani nevedel, naozaj som bol dojatý. Na najlepšom možnom mieste, v dome, v ktorom sa narodili Štúr a Dubček, mi udelili túto medailu pri príležitosti 100. výročia narodenia Alexandra Dubčeka,“ neskrýval potešenie Kuzmanović. V nedeľu 20. februára sa v Trnave stretli s predsedom Združenia Srbov na Slovensku Stanom Ribičom. Spolu navštívili práce na pravoslávnom kostole v Trnave, ako aj srbský pravoslávny cintorín, kde prebieha rekonštrukcia, ktorú financuje toto združenie. S predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich Pracovné zasadv zahraničí konkretizovali spoluprácu v kontexte používania archívnych dokumentov nutie mali aj s Milanom Jánom Pilipom, predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v pondelok 21. februára. Konkretizovali spoluprácu medzi Úradom a Archívom v kontexte používania archívnych dokumentov (matriky), ktoré sa

vzťahujú na slovenskú národnostnú menšinu v Srbsku a ktorej časť sa nachádza vo fondoch Archívu Vojvodiny.

Medzi najdôležitejšie stretnutia počas tejto návštevy určite patrí to vo vláde Slovenskej republiky v pondelok 21. februára. „V slávnostnej sieni, v ktorej sa konajú zasadnutia vlády, prichystali pre nás prijatie a zavolali predstaviteľov určitých inštitúcií, aby sa s nami porozprávali a aby sme hovorili o možnej spolupráci, ak sme ju už nenadviazali. Bolo to naozaj privilégium a ďakujem Kristijanovi, ktorý toto pripravil,“ vysvetľuje Kuzmanović. Na štvorhodinovom pracovnom zasadnutí účinkovali: poradkyňa predsedu vlády v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí Iveta Galbavá, predseda Matice slovenskej Marián

Gešper, generálny tajomník Matice slovenskej Peter Schvantner, hlavný štátny radca Milan Antolík, poslankyňa Lucia Drábiková a poslanec Marcel Mihalik, riaditeľ výskumného oddelenia Ústavu pamäte národa Peter Jašek, ako aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip. V rámci zasadnutia sa dohodli o strategickej spolupráci medzi Archívom a niekoľkými vedúcimi kultúrnymi, edukačnými, vedeckými a štátnymi inštitúciami, ktoré pôsobia na území Slovenska pod patronátom vlády Slovenskej republiky.

Na poz vanie poslanca a predsedu Výboru pre obranu a bezpečnosť Parlamentu Slovenskej republiky Juraja Krúpu delegácia Archívu mala pracovné zasadnutie v budove Národnej rady v utorok 22. februára. Dohodnuté je, aby sa počas októbra tohto roku, počas pravidelného zasadania Národnej rady Slovenskej republiky, v organizácii Parlamentu Slovenskej republiky a Archívu Vojvodiny uskutočnila tematická prednáška o srbskoslovenských vzťahoch pred poslancami slovenského parlamentu. „Ja budem hovoriť o srbsko-slovenských vzťahoch v minulosti, predovšetkým v období romantizmu, a náš poslanec Predrag Rajić bude hovoriť o súčasných politických vzťahoch medzi Slovenskom a Srbskom. Týmto dostaneme jeden celok o týchto vzťahoch, o ktorých ja už roky hovorím, že sú najlepšie zo všetkých na týchto priestoroch,“ povedal riaditeľ Archívu.

Na pozvanie riaditeľa Múzea židovskej kultúry Michala Vanĕka delegácia navštívila túto ustanovizeň v Bratislave v utorok 22. februára. Jedna z tém sa vzťahovala aj na projekt Holokaust a lokálne archívy, ktorý Archív Vojvodiny realizuje s partnerovou organizáciou Terraforming a v ktorom účinkuje aj Múzeum židovskej kultúry v Bratislave. V rovnaký deň sa zastavili aj vo Veľvyslanectve Srbska v Bratislave a stretli sa s poradkyňou Marijou Barlovićovou a konzulom Draganom Zurovcom.

V rámci tejto návštevy predstavitelia Archívu navštívili aj tri srbské cintoríny z obdobia prvej

Zo zasadnutia vo vláde SR

svetovej vojny, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska: vojenský cintorín v Petržalke, vojenský cintorín v Trenčíne, ako aj memoriálny komplex vo Veľkom Mederi, kde

V Trnave sa stretli s predsedom Združenia Srbov na Slovensku Stanom Ribičom

Členovia Spoločnosti slovenských velikánov ich privítali v Uhrovci

sa nachádzal tábor a kde zahynulo viac ako 6 000 srbských obetí. Podľa slov riaditeľa Archívu všetky tieto stretnutia boli úradné, verejné, ale naozaj mali priateľskú a ľudskú dimenziu. „Naša návšteva na Slovensku pre Archív má veľmi veľký význam. Toto nebolo iba na teoretickej úrovni. My máme mnoho dokumentov o Slovákoch, ktorí žijú na tomto území, zvlášť o utrpení Slovákov počas druhej svetovej vojny. Táto téma je možno dôležitejšia pre Slovensko. Naša práca bola rozpoznaná a Slovensko je prichystané pomôcť nám v tom, čo robíme prostredníctvom projektov,“ uzavrel Kuzmanović.

V Múzeu židovskej kultúry Foto: Vladimir Mučibabić

Týždeň

REKONŠTRUKCIA ŠTÁTNYCH CIEST Revitalizácia cestnej infraštruktúry v Šíde

Blaženka Dierčanová

Verejný podnik Cesty Srbska začal s rekonštrukciou štátnej cesty II. A triedy číslo 120 v rámci bežnej údržby. Ide o cestu, ktorá prechádza cez Šíd od Ulice cára Dušana smerom k hraničnému priechodu Šíd – Tovarnik.

V Šíde začali práce na sanácii časti tejto štátnej cesty. Rekonštrukcia sa koná v etapách a v týchto dňoch bola asfaltovaná povrchová časť dráhy. Táto cesta je jednou z najfrekventovanejších v Šíde, pretože touto ulicou, smerom k srbsko-chorvátskej hranici, denne prejdú stovky nákladných a osobných vozidiel. Pre veľké poškodenia na ceste boli ohrození najmä cyklisti, motocyklisti, ako aj ďalší účastníci premávky. Sanácia prebieha na úseku 1,1 kilometra, od vchodu do Šídu po križovatku ulíc Cára Dušana, Nikolu Teslu a Vuka Karadžića. Podobná rekonštrukcia sa koná aj na štátnej ceste II. A triedy číslo 121, na úseku Adaševci – Morović, v dĺžke asi 1,5 kilometra. Práce vykonávajú pracovníci podniku Srem put z Rumy a mali by sa skončiť do 9. marca.

Práce na rekonštrukcii ciest sa naplno rozbehli

AKTUÁLNE PRÁCE V OBCI KOVAČICA Dôraz je na cestnej, kultúrnej a športovej infraštruktúre

Olinka Glóziková-Jonášová

Vposlednom mesiaci sa v Kovačickej obci na niekoľkých lokalitách rozbehli práce, a to hlavne na revitalizácii ciest, resp. plátajú sa jamy na vozovkách.

Na to, ako plynú aktuálne práce, minulý týždeň sa bol pozrieť aj Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica. Konkrétne si pozrel

záverečnú fázu vylievania vrchnej vrstvy asfaltu v Ulici vojvodinských brigád v Padine. Je to investícia vyčíslená na viac ako 19 miliónov dinárov, ktorú zabezpečila Obec Kovačica. Vyasfaltovaných je 785 metrov a okrem uvedenej na budúci rok budú vyasfaltované aj ulice Športová a 29. novembra. Tatranská a Vojvodinská ulica budú iba nasypané. Po ukončení týchto prác v Padine vyasfaltovaná bude aj Ulica Fridricha Engelsa v Debeljači v dĺžke 784 metrov a táto investícia je vyhodnotená na 23 miliónov dinárov. Nasypaná bude aj Ulica Mošu Pijadeho. Pri tejto príležitosti predseda Hrubík povedal, že je rozvoj lokálnych ciest mimoriadne dôležitý predovšetkým pre občanov, Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, si obzrel, ako prebiehajú práce lebo v rozhovore s ním

Záber z asfaltovania ulice v Padine

práve toto uviedli ako prioritu. Okrem iného povedal, že pokračujú práce na rekonštrukcii Domu kultúry Michala Babinku v Padine a na Športovej hale v Crepaji. Výstavbu športovej haly Hrubík tiež ocenil ako jeden z významnejších projektov kovačickej lokálnej samosprávy a ozrejmil, že ukončenie prác na jej výstavbe možno očakávať o rok.

Keď ide o padinský dom kultúry, zatiaľ je verejným obstarávaním zadovážené vnútorné vybavenie, čoskoro bude realizované aj verejné obstarávanie na výstavbu kanalizácie a vodovodu, kým elektrickú inštaláciu lokálna samospráva zabezpečí z vlastných zdrojov. Finančné prostriedky na výmenu plastových okien zabezpečené sú prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Okrem uvedeného sa práce realizujú aj na streche starej školy v Idvore a dve ulice v rumunskej dedinke Uzdin a srbskej dedinke Samoš budú tiež nasypané. V Kovačici v jednotlivých uliciach budú čoskoro nainštalované nové dopravné znaky.

Na sklonku roka 2021 pustená je do prevádzky aj dlho očakávaná cesta Debeljača – Opovo, čo má tiež viacnásobný význam pre Kovačickú obec.

Foto: z archívu Obce Kovačica

VÝROČNÉ ZASADNUTIE A VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE KOVAČICKÝCH PENZISTOV Súvaha činnosti, plány, nové vedenie

Stevan Lenhart

Pred začiatkom pracovnej časti výročného zasadnutia Miestnej organizácie penzistov vo veľkej sieni Miestneho spoločenstva Kovačica dňa 25. februára prítomní minútkou ticha vzdali úctu členom, ktorí zosnuli v predchádzajúcom období. Nasledovala hymna kovačických penzistov v podaní chóru Viva la musica.

Zasadnutie viedla Mária Babincová, ktorá konala funkciu predsedníčky organizácie v predchádzajúcom štvorročnom období a v súvahe činnosti poznamenala, že v rokoch 2018 a 2019 mali mnohé aktivity. Členovia si mohli zabezpečiť palivo na splátky a boli pre nich organizované rôzne zdravotnícke prednášky a prehliadky, cesty do kúpeľov a zotavovní, ako aj na výlety. Organizácia kovačických penzistov tiež poskytovala balíky pomoci tým dôchodcom, ktorí majú malé príjmy, a tiež boli organizované stretnutia s jubilantmi osemdesiatnikmi. V správe bolo povedané, že v neistom období pandémie koronavírusu v roku 2020 niektoré penzistky – Eva Šugićová, Mária Cicková, Zuzana Kráľovská a Mária Babincová s pomocou Vesny Koreňovej (ktorá ešte stále nie je penzistkou) – šili bezplatné ochranné rúška pre kolegov penzistov. V tejto časti zasadnutia boli udelené aj poďakovania dvom čestným členom Miestnej organizácie penzistov – Jánovi Petrákovi a Jurajovi Lenhartovi, ako aj dlhoročnému tajomníkovi Samuelovi Kráľovskému.

Medzi plány na rok 2022 patria zaobstarávanie paliva na splátky, organizácia výletov, kamarátení a zábav, športových stretnutí a súťažení, ciest do kúpeľov, ako aj poskytovanie pomoci starším a chorým penzistom. Mária Babin-

Chór penzistov Viva la musica

cová konštatovala, že realizácia niektorých plánov bude závisieť od nančných prostriedkov. Tých prostriedkov vraj niet mnoho, takže sa uvažuje aj o uvedení osobitných donačných príspevkov, ktoré budú zamerané na pomoc tým, ktorí pomoc najviac potrebujú. V pokračovaní boli podané správy o činnostiach jednotlivých sekcií – správy prečítali Anna Biskupovićová (športové aktivity), Pracovné predsedníctvo Miestnej organizácie Alžbeta Hriešiková kovačických penzistov (činnosť chóru Viva la musica a programové aktivity) a Božidar Kračunov (činnosť šachistov). Pokladník Pavel Toman informoval o nančnej bilancii organizácie a zásobovaní palivom na vykurovanie. Prečítal správu o tom, koľko a v akej nančnej hodnote bolo zabezpečeného paliva (uhlia a dreva) pre penzistov, tiež uviedol hodnotu dlhov. Na otázku ohľadom ceny paliva na tento rok Toman odpovedal, že uzavieranie zmlúv sa aj naďalej koná podľa pravidelnej akontácie, ale už jestvujú náznaky, že ceny budú stúpať.

Do diskusie na rôzne témy sa zapojil predseda Obecnej organizácie penzistov Ján Koreň, ktorý sa osobitne zameral na situáciu ohľadom cien a podmienok zaobstarávania paliva.

V druhej časti zasadnutia bolo volebné zhromaždenie, na ktorom boli zvolení predstavitelia Miestnej organizácie penzistov v Kovačici na nasledujúce štvorročné obdobie. Novým predsedom je Adam Barca, podpredsedníčkou je Mária Babincová, funkciu tajomníka bude aj naďalej konať Samuel Kráľovský a na mieste pokladníka zostal Pavel Toman.

MIESTNA ORGANIZÁCIA PENZISTOV V PADINE. Tento rok je pre dôchodcovské združenia volebný. Na všetkých úrovniach, začnúc od miestnych organizácií, volí sa nové vedenie na štvorročné mandátne obdobie. Voľby v miestnej dôchodcovskej organizácii v Padine sa konali v utorok 1. marca, keď za predsedu opäť zvolili Jana Šuľu a za podpredsedu je zvolený Ondrej Omasta. Funkciu tajomníka a predsedu štatutárnej komisie Obecného združenia penzistov Kovačica bude vykonávať Michal Kukučka. Pokladníkom v nasledujúcom štvorročnom období bude Ján Hudec.

Okrem spomenutého vedenia Miestnej organizácie penzistov v Padine členovia zvolili aj svojich predstaviteľov v Obecnom združení penzistov Kovačica, a to členov Zhromaždenia OZP Kovačica: Annu Bajićovú, Zuzu Ďuricovú a Jána Pokoráckeho, ktorý bude zároveň aj členom Komisie pre voľby a vymenovanie. Členom Dozornej rady Obecného združenia penzistov Kovačica bude Mišo Povolný.

ogj

SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN Načali druhú storočnicu spolkárskej činnosti

Jaroslav Čiep

Spolok petrovských žien „vyhnali z vlastnej chaty“. Vlastne len dočasne pozastavili svoju činnosť v miestnostiach na rohu Námestia slobody kvôli prácam, ktoré vykonávajú majstri. Tí mechanickým spôsobom v týchto dňoch začali s prácami na odstraňovaní vlhkosti stien. A tá sa, žiaľbohu, miestami vyšplhala takmer po povalu.

Preto svoje výročné zasadnutie petrovské ženy zvolali v miestnostiach Klubu poľnohospodárov, s ktorými roky tesne spolupracujú pri rôznych podujatiach. Zasadnutie sa uskutočnilo večer 28. februára s cieľom, aby si povedali o vlaňajšej činnosti, získaných a minutých nanciách, dozore v správnosti konania, nadobudnutom inventári, ale aj o plánoch na tento rok.

Na úvod minútkou ticha vzdali hold zosnulým členom: Mariene Haškovej, Márii Budíkovej, Ondrejovi Ivičiakovi a Márii Sýkorovej. v čele s Katarínou Rašetovou a schválili aj navrhnutý rokovací poriadok.

Na zasadnutí boli aj hostia z lokálnej a miestnej samospráa Rádio Petrovec.

Zároveň listiny za dlhoročnú činnosť udelili všetkým svojim členkám a členom, ktorí svojou dobrovoľnou prácou pätnásť

Pracovné predsedníctvo na tohtoročnom výročnom zhromaždení Spolku petrovských žien

vy, ako aj iných inštitúcií, takže s ohľadom na skutočnosť, že si SPŽ vlani pripomenul storočnicu (1921 – 2021), vedenie spolku prítomným udelilo ďakovné listiny. Tie získali Obec Báčsky Petrovec, Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec, MOMS Petrovec, Komorný zbor Musica viva, Slovenské vydavateľské cen-

Vítanie hostí

Samotné pomenovanie výročnej schôdze naznačuje, že tento druh zasadnutia sa koná raz do roka a má svoje ustálené body, aby sa dodržala zákonitosť práce. Tak aj ženy si zvolili pracovné predsedníctvo trum, Združenie petrovských penzistov, Klub poľnohospodárov, Anna Dudášová, Zdenko Makovník, ako aj médiá, ktoré permanentne sledujú činnosť tohto združenia: TV Petrovec, Hlas ľudu, Petrovské noviny a viac rokov prispeli k práci Spolku petrovských žien. Listiny získali Drahotína Dorčová, Katarína Balážová, posthumne Mariena Hašková, Ján Haška, Juraj Dorča, Anna Mučajiová, Katarína a Miroslava Kevenské, Katarína Horvátová, Zuzana Kopestinská, Anna Hansmanová, Zuzana Nasádiová, Zuzana Hmiráková, posthumne Mária Budíková, Mária Ožvátová, Božena Kyseľová, Mária Sabová, Zuzana Medveďová-Koruniaková, Juliana Bohušová, Zuzana Kováčová, Mária Parkániová, Katarína Hlaváčová, Katarína Arňašová, Mária Ivičiaková, Nada Cerovská, Anna Dudášová, Mária Šramková, Anna Dorčová, Pavel Dorča, Anna Pavlisová, Mária Diviaková a Mária Gašparovská.

Po absolvovaní a schválení všetkých bodov rokovacieho programu, v ktorých si sprítomnili aktivity počas vlaňajšieho roka, keď zaznamenali sto rokov organizovanej ženskej činnosti v Petrovci, oboznámili sa aj s nančnými záležitosťami. Zo správy Márie Gašparovskej okrem iných uvedených aktivít vyplynulo: „Počas celého roka sme mali každý mesiac väčšie pracovné akcie, ako je úprava dvora, kosenie trávy, práca okolo podstrešia, ktoré v júli olíčili majstri vďaka lokálnej samospráve. Vo vnútri sme robili zásahy na stenách poťahom plátna, aby nevyzerali až tak strašne, ako to v podstate bolo. V najväčšej páľave, v polovici leta, sme sa dostali k nášmu jubileu – storočnici spolku, k čomu vlastne boli všetky akcie v spolku nasmerované. Dňa 24. júla na cintoríne bola vzdaná pocta prvej predsedníčke spolku Adele Greisingerovej. O deň neskoršie, teda 25. júla, bola otvorená výstava K storočnici spolku žien v Petrovci 1921 – 2021, ktorej ideovou tvorkyňou bola D. Dorčová. Potom sme

Prvá predsedníčka obnoveného spolku žien Drahotína Dorčová

sa už chystali robiť publikáciu, ktorá sa postupne rozrastala a nakoniec vznikla z nej kniha. Obsahuje 208 strán a je popretkávaná mnohými fotogra ami. Názov knihy je Sto rokov spolku žien v Petrovci 1921 – 2021. Vydalo ju Slovenské vydavateľské centrum.“ O vyznamenaní spolku predsedníčka povedala: „Deň 15. októbra 2021 je pre náš spolok významný. Získali

sme najvyššie ocenenie – Cenu Obce Báčsky Petrovec – diplom a medailu. Veríme, že aj v budúcnosti ospravedlníme toto vysoké uznanie,“ a uzavrela: „Z počutého vyplýva, že tých aktivít veru málo nebolo. Ale aby sa to všetko mohlo stať, musím pochváliť naše členky, ale i za roky predchádzajúce, keď sme pracovali ako jeden tím. U nás bola atmosféra dobrá, vedeli sme si nájsť cestu k sebe aj v týchto ťažkých časoch.“

SPŽ v roku 2021 mal obrat zo 872 000 dinárov. Ich aktivity podporili aj Obec Báčsky Petrovec, Úrad pre Slovákov

V mene penzistov ďakovnú listinu prijala Zuzana Hmiráková

ktoré boli vždy a všade. Vďaka im. Vďaka im nielen za tento rok, žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie,

Tohto roku petrovské ženy svoje výročné zasadnutie uskutočnili v Klube poľnohospodárov

predpisy, správu, národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre rodovú rovnosť a iní sponzori.

Na tomto výročnom zasadnutí plénum žien schválilo aj rámcový plán práce na bežný rok a uzhodli sa, že ročné členské zostane 500 dinárov.

Ženy vo svojej aktivite budú pokračovať už o týždeň. V pondelok 7. marca bude volebné zhromaždenie, kde si budú spomedzi seba voliť nové vedenie na nastávajúce štvorročné obdobie.

DOBRÁ SPOLUPRÁCA MOMS A EVANJELICKÉHO CIRKEVNÉHO ZBORU V SELENČI Tridsať nových stoličiek na úspešnú činnosť

Alena Kulíková

Vnedeľu 27. februára členovia Miestneho odboru Matice slovenskej v Selenči na čele s predsedníčkou Svetlanou Zolňanovou a druhým zástupcom predsedu MS pre Báčku Dr. Jurajom Súdim, kantorom tamojšieho cirkevného zboru, navštívili slovenský evanjelický cirkevný zbor v Selenči.

Všetkých prítomných pozdravil dozorca cirkevného zboru Juraj Čapeľa. V rámci tejto návštevy bola podpísaná zmluva o spolupráci medzi cirkevným zborom (v mene ktorého zmluvu podpísal farár Miroslav Poničan) a Miestnym odborom MS v Selenči, ktorý odovzdal 30 nových stoličiek pre sieň, v ktorej sa každodenne stretáva veľký počet detí a mladých ľudí, ale aj dospelých veriacich pri rôznych činnostiach zboru. Po

viac ako 30 rokoch používania starých stoličiek ukázala sa veľká potreba po nových a vďaka dobrej spolupráci selenčskí matičiari zohľadnili prosbu a do svojich

Cirkevná správa v Selenči s predstaviteľmi NRSNM, MSS a MOMS Selenča

ročných aktivít zahrnuli projekt, ktorý nančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenskej republiky. Farár selenčského cirkevného zboru M. Poničan sa poďakoval za dar, ktorý má veľký význam pre činnosť zboru, kým predsedníčka MOMS Zolňanová zaželala, aby stoličky používali mnohé generácie a aby tieto dve významné inštitúcie aj naďalej dobre spolupracovali. Túto vzácnu udalosť a spoluprácu svojou prítomnosťou podporili aj predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, predseda MSS Branislav Kulík a podpredsedníčka MS pre Báčku Anna Horvátová.

Foto: z archívu CZ Selenča

AJ ALEXANDROVI CESNÍKOVI ZO SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOV Uznanie Poľnohospodár novej generácie

Anna Lešťanová

Vlastenecký spolok Fruškogorje Rivica za podpory Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo usporiadal koncom decembra lanského roka prvú edukačnú agrárnu konferenciu pod názvom Poľnohospodár novej generácie. Cieľom usporiadania tejto konferencie bolo, aby sa

Alexander Cesník zo Slankamenských Vinohradov

poľnohospodári z celej Vojvodiny zoznámili s novými trendmi v agrosektore a informovali o nadchádzajúcich vypísaných súbehoch, zdrojoch nancova-

Uznanie Poľnohospodár novej generácie Moderný ovocný sad potrebuje aj siete proti krupobitiu, a preto jednou z prvých prác bolo postavovanie stĺpov

nia, poisteniach výroby, možnostiach zadováženia nových strojov a patričnej výbavy.

Konferencie sa zúčastnili aj štátny tajomník Ministerstva pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo Senad Mahmutović a pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo Čedomir Božić. Ako sa uvádza v oznámení, štátny tajomník Mahmutović pri tejto príležitosti hovoril, že rezortné ministerstvo aj v roku 2022 vypíše súbehy venované mladým poľnohospodárom, kým sa pokrajinský tajomník Božić zmienil o agrárnom rozpočte na rok 2022, ktorý vynáša 8,3 miliardy dinárov, a tým poľnohospodári z územia AP Vojvodiny budú mať k dispozícii oveľa viac prostriedkov než v roku 2021.

V rámci konferencie, ktorá sa konala v Zjazdovom stredisku Master na Novosadskom veľtrhu, udelené boli aj uznania Poľnohospodár novej generácie. Tieto uznania dosta-

lo desať mladých poľnohospodárov z Vojvodiny a medzi nimi aj Alexander Cesník zo Slankamenských Vinohradov. Laureátom uznania udelil pokrajinský tajomník Božić. Pre Alexandra Cesníka (1999 Nový Sad) toto uznanie znamená mnoho a podnecuje ho, ako sám hovorí, k tomu, aby bol ešte úspešnejší a ambicióznejší v živote, v dosiahnutí svojich cieľov a v prekonávaní najvyšších štandardov vo výrobe. Po ukončení ZŠ 22. júla v Krčedine Strednú školu Dr. Đorđa Natoševića – odbor ekonomický technik absolvoval v Inđiji. Cesník je toho času študentom Poľnohospodárskej

Mladým poľnohospodárom z Vojvodiny uznania udelil pokrajinský tajomník Čedomir Božić

fakulty v Novom Sade – odbor ovocinárstvo a vinohradníctvo. Podľa slov budúceho inžiniera ovocinárstva a vinohradníctva na výber jeho profesie v značnej miere vplývalo aj to, že pochádza z dediny známej vďaka ovocinárstvu a vinohradníctvu, lebo od malička bol spätý Pre potreby zavlažovacej sústavy na parcele je so samotnou výrobou vyvŕtaná aj studňa a pestovaním ovocia a viniča.

Po ukončení prvého ročníka štúdia začal so spolupracovníkmi s realizáciou veľkého projektu. Na rozlohe 12,5 hektára pôdy o pár týždňov v Slankamenských Vinohradoch má byť vysadených 23-tisíc sadeníc čerešieň. Podľa slov nášho spolubesedníka bude to jeden moderný ovocný sad, s husto vysadenými stromami. Šesť odrôd sadeníc tohto ovocia na svahy Fruškej hory má pricestovať z Talianska. Vykonané agrotechnické analýzy ukázali, že je uvedená parcela a vôbec celková klíma vhodná na pestovanie sliviek a čerešieň, pre ktoré sa aj rozhodol. Jeho hlavným cieľom je získať aj zahraničný trh.

Svoje teoretické vedomosti získané na fakulte chce v maximálnej miere uplatňovať v praxi, a preto v pestovaní tohto ovocia sa prejaví najsúčasnejšia technológia (siete proti krupobitiu, zavlažovacia sústava), bez ktorej nemožno dostať ani kvalitné plody čerešieň. Veľkou nápomocnou rukou v realizácii tohto ozaj veľkého projektu Alexandrovi Cesníkovi je i brat Andrej.

Foto: z archívu A. Cesníka

EKOLOGICKÉ HNUTIE OBCE KOVAČICA Veľká akcia pri vodnom kanáli Nadel

Stevan Lenhart

Členovia Ekologického hnutia Obce Kovačica v priebehu marca usporiadajú veľkú akciu vysádzania stromov vedľa vodného kanálu Nadel v západnej časti Kovačice. O prípravách na túto akciu sa akciu nám pomohli zamestnanci podniku Tamiš Dunav, ktorí ináč majú na starosti údržbu vodného kanálu Nadel. Okrem toho, že nám povolili vysádzanie stromov vedľa kanála, so strojmi tiež vykonali rovnanie terénu, na ktorom má prebiehať táto naša akcia.“

Členovia kovačického ekologického združenia počas vlaňajšej akcie zberu odpadu

hovorilo aj na zasadnutí združenia dňa 25. februára, kde boli členovia EHOK podrobnejšie informovaní o celom projekte. „Táto akcia má obrovský a viacnásobný význam pre Kovačicu, lebo vďaka nej bude vytvorené prírodné ochranné pásmo a zároveň bude upravený pekný a veľký priestor vedľa samej dediny,“ hovorí Vladimír Kuchárik, predseda Ekologického hnutia Obce Kovačica. „V prípravách na

Podľa Kuchárikových slov vysadených bude medzi 500 a 1 000 mladých stromov – hlavne lipa, javor a jaseň – a tiež sa plánuje sadenie kríkov, akými sú hloh, baza a tršljika. Akcia sa začne vôkol mostíka pri tzv. Sabovej rampe a vysádzať sa bude smerom k Debeljači a smerom k Idvoru. Vysadené pásmo bude dlhé približne jeden kilometer. „V príprave tejto akcie spolupracujeme s viacerými odborníkmi,“ zdôrazňuje predseda kovačického ekologického združenia. „Geometer má určiť presné hranice pásma, ktoré bude vysadené, pokým plán vysádzania vypracoval Marko Ivošević, odborník v oblasti krajinnej architektúry zo Starčeva. Toto podujatie podporuje aj Obec Kovačica, ako aj sponzori, ktorí budú uvedení na osobitnej tabuli postavenej vedľa vysadeného priestoru.“

Samou akciou vysádzania sa projekt však nekončí. Vysadené stromky bude potrebné pravidelne zalievať, obchádzať a dbať o ich stav. S tým cieľom organizátori projektu už pracujú

Odznak Ekologického hnutia Obce Kovačica

zapoja aj mnohí ďalší občania a milovníci prírody. Výzva platí pre všetkých, ktorí chcú pomôcť s cieľom zlepšiť a ozeleniť životné okolie. Ešte jedným významným dôvodom zúčastniť sa je príležitosť na spoločné kamarátenie v prírode. Informácie o prípravách, dátume a termíne akcie možno

Priestor vedľa vodného kanálu Nadel v minulosti (vpravo) a po rovnaní terénu, na ktorom budú vysadené stromy

na výrobe stroja na zalievanie, ktorý bude čerpať vodu priamo z kanálu Nadel.

Vladimír Kuchárik očakáva, že sa do marcovej akcie vysádzania stromov okrem členov EHOK sledovať na Facebooku (Ekološki pokret Opštine Kovačica – epokovacica) alebo získať priamo od predsedu a členov združenia.

Foto: z archívu V. Kuchárika

STAROPAZOVSKÁ OBEC – GOLUBINCI Karneval Mačkare s dospelými a deťmi

Anna Lešťanová

Na tradičnom podujatí Mačkare občania Golubiniec znázorňujú starodávne magicko-náboženské obrady, na ktoré si s osobitným nadšením chystajú primerané masky. Pre pandemickú situáciu vlani sa nekonali a tohto roku v nedeľu 27. februára prebiehal iba karneval. na karnevalovú zábavu.

Organizátorom podujatia je chorvátsky Kultúrno-osvetový spolok Tomislav a hlavným patrónom Obec Stará Pazova. Toto podujatie podporilo aj tamojšie miestne spoločenstvo a ono je zaradené medzi 11 najvýznamnejších podujatí v Obci Stará Pazova. Podľa rozhodnutia organizátorov tohto roku sa nekonala voľba o naj-

Na toto jedinečné podujatie sa občania Golubiniec pripravujú počas celého roka

O deň skôr – v sobotu namiesto maškarného bálu, v zatvorenom priestore, iba jazdci na koňoch z Golubiniec oznamovali, že v nedeľu v ich dedine budú Mačkare. Spolu 24 jazdcov – členov tamojšieho Jazdeckého klubu Jadran, išlo z domácnosti do domácnosti s cieľom pozvať obyvateľov, aby sa v nedeľu prišli pozrieť vydarenejšie masky a kostýmy, teda všetko bolo revuálneho rázu.

Toto podujatie sa stalo svojráznym brandom Golubiniec a Mačkare by v budúcnosti mali byť zaradené i do mapy karnevalových miest Európy, lebo si ich aj tohto roku prišli pozrieť členovia Federácie európskych karnevalových

Tamburáši zahrali na dobrú náladu

miest. Raduško Janković, podpredseda Federácie karnevalových miest Srbska, vyhlásil, že si Golubinčania tradične

zachovávajú tieto starodávne obrady, a pripomenul, že sú Mačkare prvým karnevalovým

podujatím v roku 2022 v Srbsku. Po nich nasleduje karnevalová zábava 2. apríla v Rakovici (Belehrad) a medzi karnevalové mestá okrem Golubiniec patria aj Šabac, Leskovac, Pančevo, Bela Crkva, Banja Koviljača, Vrnjačka Banja… Podľa slov Jankovića karnevalovému svetu sa najviac tešia tí najmladší. Ústredný program sa konal na plató pred zámkom Šlos, kde Hostia a hostitelia: predstavitelia spolku Tomislav Vladko Ćaćić (zľava) a Igor Gašparović s Raduškom Jankovićom (v strede) prebiehal aj slávnostný otvárací program. Mačkare 2022 otvoril Igor Gašparović, podpredseda spolku Tomislav, a na programe moderátori pre-

Cukríky pre obecenstvo Karnevalový sprievod s mažoretkami

čítali i pozdravný list Anity Naglićovej, predsedníčky tohto spolku, ktorá sa z oprávnených dôvodov nemohla zúčastniť na podujatí. Tieto obyčaje pred 250 rokmi na toto priestranstvo

Najmladší sa najviac tešia karnevalovej zábave Všetky masky a kostýmy boli svojím spôsobom zaujímavé a originálne

priniesli Chorváti z Dalmácie a prvú transformáciu zažili v roku 1963 v tvare maškarného bálu, kým od roku 2007 sa tam usporadúva aj karneval.

Početní hostia a hostitelia mali možnosť pozrieť si okolo 200 maskovaných dospelých a detí. Z golubinskej ZŠ 23. októbra v karnevalovej zábave sa zúčastnilo viac ako 70 žiakov. Podujatie podporili aj cezpoľní účastníci z viacerých miest Srbska – z Apatínu, Surčínu, Šabca, Starej Pazovy, Slankamenu… V obecenstve okrem Golubinčanov boli aj mnohí obyvatelia z okolitých miest a dedín vrátane početných Staropazovčanov.

LALIŤ Etnogra cká výstava s nádychom Dňa žien a Veľkej noci

Miroslav Pap

Spolok žien Matkino srdce v Laliti sa už dvadsaťsedem rokov naplno zapája do početných kultúrnych aktivít

O torty bol najväčší záujem

v Laliti, ale dokonca niektoré aj sám usporiada. Od roku 2007 organizuje Krojovú zábavu, ale už dlhý rad rokov aj etnogra ckú výstavu, ktorú tematicky zlúčia s Dňom žien alebo Veľkou nocou. Tohto roku sa výstava konala v nedeľu 27. februára v priestoroch Domu kultúry. V rámci výstavy si návštevníci mohli obzrieť okolo 50 mužských košieľ, ktoré zozbierali členky Spolku žien Matkino srdce. Pre výstavu zrealizovali zbierku, ktorá má veľkú hodnotu, dokumentujúcu estetickú hodnotu tradičného odevu. Súčasťou tejto časti výstavy boli predstavené aj ženské časti tradičného odevu, ako aj krojované bábiky.

Aby sa zvýšila kvalita výstavy a tým aj záujem občanov, čiže aby sa spojilo pekné s užitočným, v dome kultúry boli otvorené predajné stánky najrôznejšej ponuky. Návštevníci si mohli nakúpiť izbové kvetiny a tie, ktoré môžu už vysádzať do záhrad, potom tu boli rôzne druhy dekoratívnych predmetov, kozmetiky či odevných súčiastok. Trochu predčasne, no predsa bola predstavená aj ponuka veľkonočných dekoratívnych predmetov, o ktoré bol tiež veľký záujem. Potrebné je zdôrazniť, že najväčší záujem bol o torty, ktoré napiekli členky tamojšieho spolku žien. Celý rad milovníkov slovenskej gastronómie čakal na svoj kúsok torty. „Naše členky každý rok upečú takých sedem tort, ktoré môžu návštevníci ochutnať. Pravdupovediac, o ne je vždy najväčší záujem. Vždy si zvolíme tradičné torty, ktoré sú obľúbené medzi ľuďmi,“ hovorí

Mária Macková, predsedníčka tamojšieho spolku žien. Vystavovateľky boli predovšetkým

Laliťanky, kým jedna bola zo susedného Ratkova. V aktuálnom roku táto už tradičná výstava prilákala pozoruhodný počet návštevníkov

Kontinuita výstavy pokračuje

z Lalite a okolitých prostredí, ktorí sem prichádzajú nielen obzrieť si exponáty a nakúpiť si potrebné výstavné predmety, ale spoločne stráviť príjemné chvíle.