Týždeň 7 DNÍ
Vojnový východ Pripravil: Miroslav Pap
R
usko-ukrajinský konflikt trvá už dlhé roky, no od novembra 2013 výrazne stúpol, keď sa v Ukrajine konali masové protesty, z jednej strany proeurópsky orientovaných Ukrajincov a z druhej strany prorusky orientovanou menšinou sídliacou prevažne na juhovýchodnej Ukrajine. Žiaľ, tieto protesty, potom aj anexia Krymu Ruskom a veľký nacionalizmus v krajine viedli k menšiemu ozbrojenému konfliktu, ktorý je však neporovnateľný s týmto dnešným. Ruská invázia na Ukrajinu sa začala v ranných hodinách 24. februára. Vojnový konflikt začal intenzívne stúpať už od začiatku roku 2022. Prvý vážny krok bol, keď Rusko 21. februára uznalo samozvanú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, ktoré sú situované v juhovýchodnej Ukrajine. O tri dni na to v ranných hodinách ruský prezident Vladimir Putin informoval, že jeho krajina začala špeciálnu vojenskú operáciu, ktorej cieľom je demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny. Hneď po vstupe ruských vojsk sa začali raketové útoky v Charkove, Kramatorsku, Odese, Mariupole a niekoľko výbuchov bolo evidovaných aj v hlavnom meste Kyjev. Hlavné vstupy vojsk do Ukrajiny boli evidované v oblasti Charkova, Bieloruska a okupovaného Krymu. Hneď nato ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil vojenský stav v krajine. Nasledujúci deň sa vojna preniesla na celé územie krajiny. Začiatok vojny znamenal aj začiatok veľkej migrácie Ukrajincov, ktorí sa rýchlo presúvali z bezpečnostných dôvodov do zahraničia. V utorok 1. marca svetové médiá informovali, že cez hranice utieklo okolo 600-tisíc obyvateľov Ukrajiny, ktorí útočisko našli hlavne
4
www.hl.rs
v susedných krajinách, ktoré im poskytli pomoc a ubytovanie. Vojnovú inváziu odsúdila väčšina krajín Európy. Stav Srbska by sa dal charakterizovať ako neutrálny. Najmä Národná bezpečnostná rada zasadala 25. februára a v rámci zasadnutia bolo schválených 15 bodov, ktoré presne definujú stav krajiny. Srbsko plne podporuje územnú celistvosť Ukrajiny a pravidlá a princípy medzinárodného práva, pričom neuvedie nikomu žiadne sankcie vrátane Ruska. Predstavitelia najvyšších politických štruktúr zdôraznili, že má Srbsko dobré a priateľské vzťahy tak s Ukrajinou, ako aj s Ruskom. Odsudzujú pritom hocijaký konflikt, ktorý spôsobuje stratu životov. Aj podľa rozhodnutia vlády Srbsko bude pre Ukrajinu nápomocné v zmysle poskytnutia humanitárnej pomoci. Národnostná rada ukrajinskej národnostnej menšiny vyzvala obyvateľov Srbska, aby sa zapojili do zbierky hmotnej humanitárnej pomoci pre obyvateľov Ukrajiny, ktorá sa koná v Kule, Novom Sade, Sriemskej Mitrovici, Inđiji a vo Vrbase. Humanitárnu pomoc poskytne aj Srbská pravoslávna cirkev, informoval o tom patriarcha srbský Porfirije. Nakoľko Ukrajina nie je členkou organizácie NATO, pri obrane krajiny je ponechaná sama na seba. Do obrany je zapojené ukrajinské vojsko, ale sa boja chopia aj civilisti, ktorí na veľké prekvapenie pomerne efektívne odolávajú ruským vojskám. Krajiny, ktoré odsúdili ruskú inváziu, pomáhajú Ukrajine prostredníctvom sankcií, ktoré uvalili na Ruskú federáciu. Ide hlavne o ekonomické, politické, diplomatické, kultúrne a športové sankcie. Hneď od začiatku vojny bolo Rusku pozastavené členstvo v Rade Európy, mnohí ruskí veľvyslanci boli donútení opustiť krajiny, v ktorých pôsobili. Veľkou ranou pre ruskú ekonomiku je odstrá-
Informačno-politický týždenník
nenie vybraných ruských bánk zo systému SWIFT (spoločnosť, ktorá prevádzkuje celosvetovú sieť, pomocou ktorej sa vymieňajú správy o finančných transakciách), čiže sú odpojené od medzinárodného finančného systému. Mnohé ministerstvá kultúr informovali, že ukončujú spoluprácu s ruskými kultúrnymi inštitúciami a taktiež je Rusku znemožnená účasť na Eurovízii. Medzinárodný olympijský výbor apeluje na ostatné medzinárodné športové federácie, aby zrušili svoju účasť na všetkých športových podujatiach v Rusku a Bielorusku. Ruská reprezentácia nebude môcť súťažiť na Majstrovstvách sveta vo futbale v roku 2022 a tiež na MS v hokeji. FIFA A UEFA vylúčili ruské kluby zo všetkých súťaží. Sú to iba niektoré zo športových sankcií, pričom sa týkajú takmer všetkých športov. Otázkou však je, ako na uvedené sankcie bude reagovať Rusko, ktorého rubeľ klesol už o 30 percent. Európska únia a krajiny podporujúce Ukrajinu uzavreli vzdušný priestor pre Rusko, kým ono z druhej strany opätovalo túto akciu a uzatvorilo vzdušný priestor pre 36 krajín. Zaujímavosťou je, že Spojené štáty americké nepodporili vytvorenie bezletovej zóny. Na ukrajinskú stranu zastali aj internetové platformy YouTube (zablokoval vysielanie kanálov spojených s ruskou televíziou RT a webom Sputnik), Facebook a Instagram. Predsa každá vojna sa končí vyjednávaním, tak sa zdal byť pozitívny fakt, že sa delegácie dvoch strán stretli v piaty deň vojny v Homeľskej oblasti, na pohraničnej oblasti juhovýchodného Bieloruska. S výsledkom rokovaní však neboli spokojné obe strany. Ukrajina si žiadala iba jedno – okamžité ukončenie vojny, kým Rusko malo väčšie nároky a žiadalo si Krym a demilitarizáciu Ukrajiny. Delegácie sa po ukončení vrátili do hlavných miest na konzultácie. V dohľadnom čase sa očakáva druhé kolo vyjednávacích procesov.
Po ukončení rokovacích procesov hneď na druhý deň ruskí vojaci silne zaútočili na Charkov – druhé najväčšie mesto Ukrajiny. Zničená bola predovšetkým infraštruktúra (ako aj vo väčšine miest). V utorok 1. marca predsa stúplo napätie, keď boli zverejnené fotografie americkej súkromnej spoločnosti Maxar Technologies, na ktorých bolo vidieť 65-kilometrovú kolónu ruských vojenských vozidiel, ktoré smerujú k hlavnému mestu. Ide o ďalšiu fázu vojny, ktorá, je možné, že bude aj rozhodujúca, ak sa včas nezastaví. Obavy sa zjavili aj po tom, čí Vladimir Putin dal nariadenie pre okamžité prichystanie jadrových zbraní. Bolo to do určitej miery aj varovanie krajinám, ktoré udelili sankcie Rusku. Mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN sa konalo 28. februára. Predseda OSN Abdulla Shahid vyzval Rusko, aby ukončilo vojenskú inváziu. Na zasadnutí bol prítomný predstaviteľ Ruskej federácie Vasilij Nebenzja, ktorý zhodnotil, že práve západné krajiny sú príčinou vojny. Zdôraznil, že je všadeprítomná antiruská politika, ktorá smeruje k tomu, aby sa Ukrajina stala členkou organizácie NATO, čo Rusko nedovolí. Aj Európsky parlament v utorok 1. marca na mimoriadnom uznesení podporil prísne sankcie proti Rusku a podporil snahu udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Europoslanci odsúdili vyhrážky jadrovými zbraňami a vyzvali Kremeľ, aby čo najskôr ukončil všetky vojenské aktivity v Ukrajine. Toto rozhodnutie podporili s 637 hlasmi (13 europoslancov bolo proti a 26 sa zdržalo). Mnoho vojen bolo vyhratých, ale aj prehratých vďaka voľbe slov, preto celý svet pevne verí, že si ruskí a ukrajinskí predstavitelia v budúcich rokovaniach nájdu tie spoločné a najvhodnejšie slová, nájdu to správne riešenie a zastavia vojnu. Zdroj: RTS, BBC, sme.sk, gazeta.ru • TÝŽDEŇ •
