Hlas ľudu 10/2022 by NVU Hlas ľudu

Prezentovali Archív Vojvodiny

Aj vo vláde Slovenskej republiky ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

V Belehrade otvorili nové Klinické stredisko Srbska s moderným zdravotníckym vybavením. V budove Klinického strediska, ktorá má 12 poschodí, 825 lôžok a 34 operačných sál, bude pracovať okolo 400 lekárov. Ako bolo uvedené, ide o najmodernejšie klinické stredisko v regióne. J. Pálik Foto: Predsedníctvo Srbska

Tradičný festival slovenských ľudových piesní v prednese detí Selenčské sláviky aj tohto roku pozostával z dvoch koncertov. V selenčskom Dome kultúry v piatok 25. februára vystúpili žiaci nižších ročníkov tamojšej základnej školy a v nedeľu 27. februára žiaci vyšších ročníkov. Spolu ich bolo až 60 a aj na 15. ročníku účastníkov tohto krásneho sviatku hudby, spevu a krojov sprevádzal 30-členný orchester ZŠ Jána Kollára Orchestrík pod vedením Dr. Juraja Súdiho. A. Francistyová

5. 3. 2022 | 10 /5001/

Uzávierka čísla: 2. 3. 2022

Miestna organizácia penzistov v Kovačici usporiadala výročné zasadnutie a volebné zhromaždenie dňa 25. februára vo veľkej sieni Miestneho spoločenstva. Podané boli správy o činnosti, hovorilo sa o plánoch a zvolené bolo vedenie organizácie na obdobie nasledujúcich štyroch rokov. S. Lenhart

Na Produkčnej burze v Novom Sade bol minulý týždeň zaznamenaný výrazný nárast cien poľnohospodárskych primárnych produktov. Trhy prudko zareagovali na situáciu na Ukrajine. Kukurica zaznamenala cenové maximum v aktuálnom hospodárskom roku, jej priemerná cena bola 28,40 din./kg bez DPH. Na trhu so pšenicou na rozdiel od predchádzajúceho obdobia, keď vládla pasivita, došlo v závere týždňa k zvýšenému dopytu a tým aj k zvýšeniu cien tejto obilniny. Kúpnopredajné zmluvy boli uzatvorené v cenovom rozpätí od 30,00 do 31,00 din./ kg bez DPH. Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

V ústrety lepším dňom

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE

Olinka Glóziková-Jonášová

PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľka NVU Hlas ľudu: Milana Arňašová Radićová Úradujúca zodpovedná redaktorka: Olinka Glóziková-Jonášová Zástupkyňa úradujúcej zodpovednej redaktorky: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Miroslav Pap, Ľubica Sýkorová

cény, na ktoré sa od 24. februára pozeráme, prebúdzajú tie najsmutnejšie pocity, ale aj boľavé spomienky z minulosti. Ťažko je teraz rozmýšľať o budúcnosti, keď aj dnešok je neistý. Vojenský konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou jednoznačne najväčšiu škodu spôsobí práve spomínaným dvom krajinám. Uvidíme však, aký to dosah bude mať aj na zostatok sveta. Vojna skutočne nikomu neprospeje. Preto musíme byť radi, že máme možnosť pozerať, ako sa naše prostredie zveľaďuje. Musíme pochopiť požehnanie, ktoré spočíva v tom, že sa vôkol nás pozeráme na krajinu, ktorá sa buduje. Aj o tom píšeme – v našich mestách a dedinách sa cesty asfaltujú. Nie sú búrané, ako tie

neďaleko nás. Píšeme však aj o tom, že si predsa musíme byť vedomí, že tie cesty, ktoré asfaltujeme, musia viesť k lepším časom – musia ľudí spájať, nie oddeľovať ich od seba. Pritom všetko to sa deje v ústrety 8. marcu, tradičnému Dňu žien. Každoročne tento sviatok v našom prostredí vzbudzuje u ľudí tie najkrajšie pocity. Dúfajme, že tak to bude aj tentoraz. Niekto by možno povedal, že je pekné slovo z tej príležitosti iba frázou – my však vieme, že práve to a také slovo prinášalo víťazstvá, aj to tie správne. Také víťazstvá dnes potrebujeme všetci. Nech tak zvíťazí aj mier vo svete. Chladné dni nás neopúšťajú, ale sa predsa tešíme na to slnko, ktoré trvá na tom, aby nám stále dávalo novú šancu a nádej. Vidno ho cez mraky.

Sledujte nás na našej webovej stránke

www.hl.rs

Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Inzercia: Mária Obšustová Grafická redaktorka: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 101 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

4 Vojnový východ 18 Nezabúdajú na korene

34 Pripravení na nové výzvy 50 Budú bojovať o titul

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY 23 Výrazný nárast cien

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač: VP Službeni glasnik

Na titulnej strane: V rámci svojej návštevy na Slovensku v dňoch od 18. do 22. februára delegácia Archívu Vojvodiny prezentovala činnosť Archívu aj vo vláde Slovenskej republiky. Na fotografii: (zľava) zástupca riaditeľa Archívu Vojvodiny Kristijan Obšust, poradkyňa predsedu vlády v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí Iveta Galbavá a riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović. Foto: Vladimir Mučibabić

Belehrad

• •

10 /5001/ 5. 3. 2022

Týždeň 7 DNÍ

Vojnový východ Pripravil: Miroslav Pap

usko-ukrajinský konflikt trvá už dlhé roky, no od novembra 2013 výrazne stúpol, keď sa v Ukrajine konali masové protesty, z jednej strany proeurópsky orientovaných Ukrajincov a z druhej strany prorusky orientovanou menšinou sídliacou prevažne na juhovýchodnej Ukrajine. Žiaľ, tieto protesty, potom aj anexia Krymu Ruskom a veľký nacionalizmus v krajine viedli k menšiemu ozbrojenému konfliktu, ktorý je však neporovnateľný s týmto dnešným. Ruská invázia na Ukrajinu sa začala v ranných hodinách 24. februára. Vojnový konflikt začal intenzívne stúpať už od začiatku roku 2022. Prvý vážny krok bol, keď Rusko 21. februára uznalo samozvanú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, ktoré sú situované v juhovýchodnej Ukrajine. O tri dni na to v ranných hodinách ruský prezident Vladimir Putin informoval, že jeho krajina začala špeciálnu vojenskú operáciu, ktorej cieľom je demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny. Hneď po vstupe ruských vojsk sa začali raketové útoky v Charkove, Kramatorsku, Odese, Mariupole a niekoľko výbuchov bolo evidovaných aj v hlavnom meste Kyjev. Hlavné vstupy vojsk do Ukrajiny boli evidované v oblasti Charkova, Bieloruska a okupovaného Krymu. Hneď nato ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil vojenský stav v krajine. Nasledujúci deň sa vojna preniesla na celé územie krajiny. Začiatok vojny znamenal aj začiatok veľkej migrácie Ukrajincov, ktorí sa rýchlo presúvali z bezpečnostných dôvodov do zahraničia. V utorok 1. marca svetové médiá informovali, že cez hranice utieklo okolo 600-tisíc obyvateľov Ukrajiny, ktorí útočisko našli hlavne

www.hl.rs

v susedných krajinách, ktoré im poskytli pomoc a ubytovanie. Vojnovú inváziu odsúdila väčšina krajín Európy. Stav Srbska by sa dal charakterizovať ako neutrálny. Najmä Národná bezpečnostná rada zasadala 25. februára a v rámci zasadnutia bolo schválených 15 bodov, ktoré presne definujú stav krajiny. Srbsko plne podporuje územnú celistvosť Ukrajiny a pravidlá a princípy medzinárodného práva, pričom neuvedie nikomu žiadne sankcie vrátane Ruska. Predstavitelia najvyšších politických štruktúr zdôraznili, že má Srbsko dobré a priateľské vzťahy tak s Ukrajinou, ako aj s Ruskom. Odsudzujú pritom hocijaký konflikt, ktorý spôsobuje stratu životov. Aj podľa rozhodnutia vlády Srbsko bude pre Ukrajinu nápomocné v zmysle poskytnutia humanitárnej pomoci. Národnostná rada ukrajinskej národnostnej menšiny vyzvala obyvateľov Srbska, aby sa zapojili do zbierky hmotnej humanitárnej pomoci pre obyvateľov Ukrajiny, ktorá sa koná v Kule, Novom Sade, Sriemskej Mitrovici, Inđiji a vo Vrbase. Humanitárnu pomoc poskytne aj Srbská pravoslávna cirkev, informoval o tom patriarcha srbský Porfirije. Nakoľko Ukrajina nie je členkou organizácie NATO, pri obrane krajiny je ponechaná sama na seba. Do obrany je zapojené ukrajinské vojsko, ale sa boja chopia aj civilisti, ktorí na veľké prekvapenie pomerne efektívne odolávajú ruským vojskám. Krajiny, ktoré odsúdili ruskú inváziu, pomáhajú Ukrajine prostredníctvom sankcií, ktoré uvalili na Ruskú federáciu. Ide hlavne o ekonomické, politické, diplomatické, kultúrne a športové sankcie. Hneď od začiatku vojny bolo Rusku pozastavené členstvo v Rade Európy, mnohí ruskí veľvyslanci boli donútení opustiť krajiny, v ktorých pôsobili. Veľkou ranou pre ruskú ekonomiku je odstrá-

Informačno-politický týždenník

nenie vybraných ruských bánk zo systému SWIFT (spoločnosť, ktorá prevádzkuje celosvetovú sieť, pomocou ktorej sa vymieňajú správy o finančných transakciách), čiže sú odpojené od medzinárodného finančného systému. Mnohé ministerstvá kultúr informovali, že ukončujú spoluprácu s ruskými kultúrnymi inštitúciami a taktiež je Rusku znemožnená účasť na Eurovízii. Medzinárodný olympijský výbor apeluje na ostatné medzinárodné športové federácie, aby zrušili svoju účasť na všetkých športových podujatiach v Rusku a Bielorusku. Ruská reprezentácia nebude môcť súťažiť na Majstrovstvách sveta vo futbale v roku 2022 a tiež na MS v hokeji. FIFA A UEFA vylúčili ruské kluby zo všetkých súťaží. Sú to iba niektoré zo športových sankcií, pričom sa týkajú takmer všetkých športov. Otázkou však je, ako na uvedené sankcie bude reagovať Rusko, ktorého rubeľ klesol už o 30 percent. Európska únia a krajiny podporujúce Ukrajinu uzavreli vzdušný priestor pre Rusko, kým ono z druhej strany opätovalo túto akciu a uzatvorilo vzdušný priestor pre 36 krajín. Zaujímavosťou je, že Spojené štáty americké nepodporili vytvorenie bezletovej zóny. Na ukrajinskú stranu zastali aj internetové platformy YouTube (zablokoval vysielanie kanálov spojených s ruskou televíziou RT a webom Sputnik), Facebook a Instagram. Predsa každá vojna sa končí vyjednávaním, tak sa zdal byť pozitívny fakt, že sa delegácie dvoch strán stretli v piaty deň vojny v Homeľskej oblasti, na pohraničnej oblasti juhovýchodného Bieloruska. S výsledkom rokovaní však neboli spokojné obe strany. Ukrajina si žiadala iba jedno – okamžité ukončenie vojny, kým Rusko malo väčšie nároky a žiadalo si Krym a demilitarizáciu Ukrajiny. Delegácie sa po ukončení vrátili do hlavných miest na konzultácie. V dohľadnom čase sa očakáva druhé kolo vyjednávacích procesov.

Po ukončení rokovacích procesov hneď na druhý deň ruskí vojaci silne zaútočili na Charkov – druhé najväčšie mesto Ukrajiny. Zničená bola predovšetkým infraštruktúra (ako aj vo väčšine miest). V utorok 1. marca predsa stúplo napätie, keď boli zverejnené fotografie americkej súkromnej spoločnosti Maxar Technologies, na ktorých bolo vidieť 65-kilometrovú kolónu ruských vojenských vozidiel, ktoré smerujú k hlavnému mestu. Ide o ďalšiu fázu vojny, ktorá, je možné, že bude aj rozhodujúca, ak sa včas nezastaví. Obavy sa zjavili aj po tom, čí Vladimir Putin dal nariadenie pre okamžité prichystanie jadrových zbraní. Bolo to do určitej miery aj varovanie krajinám, ktoré udelili sankcie Rusku. Mimoriadne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN sa konalo 28. februára. Predseda OSN Abdulla Shahid vyzval Rusko, aby ukončilo vojenskú inváziu. Na zasadnutí bol prítomný predstaviteľ Ruskej federácie Vasilij Nebenzja, ktorý zhodnotil, že práve západné krajiny sú príčinou vojny. Zdôraznil, že je všadeprítomná antiruská politika, ktorá smeruje k tomu, aby sa Ukrajina stala členkou organizácie NATO, čo Rusko nedovolí. Aj Európsky parlament v utorok 1. marca na mimoriadnom uznesení podporil prísne sankcie proti Rusku a podporil snahu udeliť Ukrajine štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Europoslanci odsúdili vyhrážky jadrovými zbraňami a vyzvali Kremeľ, aby čo najskôr ukončil všetky vojenské aktivity v Ukrajine. Toto rozhodnutie podporili s 637 hlasmi (13 europoslancov bolo proti a 26 sa zdržalo). Mnoho vojen bolo vyhratých, ale aj prehratých vďaka voľbe slov, preto celý svet pevne verí, že si ruskí a ukrajinskí predstavitelia v budúcich rokovaniach nájdu tie spoločné a najvhodnejšie slová, nájdu to správne riešenie a zastavia vojnu. Zdroj: RTS, BBC, sme.sk, gazeta.ru • TÝŽDEŇ •

V TRADIČNOM TERMÍNE NA NOVOSADSKOM VEĽTRHU

Bohatý program pre milovníkov literatúry a umenia Jasmina Pániková

ovosadský veľtrh znovu otvára svoje brány pre milovníkov literatúry a umenia, ako aj žiakov, ktorí sa chcú informovať o ponuke stredných a vysokých škôl v našej krajine a v zahraničí. Vďaka podpore pokrajinských sekretariátov, ako aj mesta Nový Sad, na veľtrhu sa zúčastní viac ako 180 vystavovateľov zo šiestich krajín. Program na Novosadskom veľtrhu štartoval 3. marca, a to Medzinárodným veľtrhom kníh, ktorý potrvá do 10. marca. Počas týchto dní organizované budú početné prezentácie kníh, časopisov, audiokníh, súbehov pre básnikov. Predstavia aj mladých spisovateľov, ako aj tých už osvedčených, a osobitná pozornosť bude venovaná vydavateľstvám a ústavom pre kultúru národnostných menšín, ktoré takisto predstavia svoju vydavateľskú činnosť. Samozrejme, milovníci kníh sa môžu

aj tentoraz tešiť na zľavy, ktoré prichystali početné vydavateľstvá. Rovnaký termín organizátori rezervovali aj pre 26. medzinárodnú výstavu umenia Art Expo. Aj tentoraz dôraz bol na obsahu galérií, ako aj jednotlivcoch – umelcoch. Ústredným bodom bola výstava novosadských umelcov Jovana Soldatovića, Józsefa Ácsa a Boška Petrovića. Informovať sa o ponuke stredných a vysokých škôl v našej krajine a v zahraničí, štátnych a súkromných, budú mať možnosť žiaci záverečných ročníkov základných a stredných škôl. Veľtrh vzdelávania bude počas dvoch dní – od 9. do 10. marca a svoju ponuku prezentujú aj školy zo Slovenska, Slovinska, Republiky srbskej a Kanady. Generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu Slobodan Cvetković tohtoročný veľtrh ocenil ako jedinečný, vzhľadom na to, že sa, ako povedal, po prvýkrát programy realizujú aj v Hale 1, v aule

Slobodan Cvetković (tretí zľava) a predstavitelia pokrajiny a mesta (Foto: Novosadský veľtrh)

a Master stredisku. Za kľúčovú udalosť na veľtrhu označil podujatie Dni Lazu Kostića a udelenie rovnomennej ceny, ktorú tohto roku dostali dvaja autori – Zoran Ðerić a Jovica Aćim. „Aula a Hala 1 budú predovšetkým venované programom, ktoré sú späté s titulom Európske hlavné mesto kultúry. Podarilo sa nám prepojiť veľtrh kníh a umenia s programom Európskeho hlavného mesta kultúry,“ povedal Cvetković. Výsledkom spolupráce

medzi Novosadským veľtrhom a Nadáciou Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry, ako aj Mestskou knižnicou Nového Sadu a Mestskou správou pre kultúru, je multimediálna výstava Nový Sad cez knihu, ktorú umiestnili v aule veľtrhu. Súbežne s uvedenými programami prebiehať bude aj program EHMK Seobe duša, jedinečný knižný pavilón, na ktorom svoju tvorbu predstavia aj súčasní spisovatelia z regiónu.

PRE NÁVRAT MLADÝCH ĽUDÍ DO DEDÍN

Zverejnený súbeh na kúpu nehnuteľností na dedine Pripravil: Miroslav Pap

inisterstvo pre starostlivosť o dedinu 22. februára zverejnilo výzvu verejného konkurzu, ktorej financie budú usmernené na kúpu domov so záhradou na dedine. Na tieto účely ministerstvo vyčlenilo 500 miliónov dinárov, s tým, že maximálna hodnota jednej nehnuteľnosti je stanovená na 1,2 milióna dinárov. Po úspešnom minuloročnom konkurze sa ministerstvo naďalej rozhodlo podporovať mladých obyvateľov a motivovať ich, aby sa vrátili a obývali vidiek. Uprednostnené budú mladé manželské a nemanželské páry, slobodné matky a mladí poľnohospodári vo vekovej kategórii do 45 rokov. • TÝŽDEŇ •

ktoré bolo kúpených Minister Milan Krko651 domov. Týmto babić zdôraznil, že aj programom strechu tohto roku okolo 500 nad hlavou dostalo rodín získa svoj nový 515 manželských a nedomov na dedinách manželských párov, 81 v Srbsku, a tiež dodal, mladých poľnohospože sa štát bude snažiť dárov a 55 slobodných vyhovieť čo najväčšierodičov. Najväčší záumu počtu uchádzajem o finančnú pomoc júcich sa. Akademik prejavili obyvatelia v Dragan Škorić, podBáčskej Palanke, Apapredseda Národného tímu pre obnovu dedín „Nový domov na dedine získa okolo 500 rodín,“ uviedol tine, Kikinde, Kule, Sombore a na juhu v Srbska a predseda Aka- minister Krkobabić. Pirote, Aleksinci a Didemického odboru pre uviedol Škorić. Agropodnikateľ a dediny, zhodnotil túto udalosť a člen Národného tímu pre obno- mitrovgrade. Detailný opis a kritériá konkurzu možnosť realizácie podporného vu dedín Srbska Milan Prostran projektu ako historickú. tiež zdôraznil význam tohto už si záujemcovia môžu prečítať na „Naším cieľom je oživiť dediny viacročného projektu a potrebu stránke Ministerstva pre starosta podnietiť mladých, aby svoj ekonomickej prosperity dedín, livosť o dedinu. život v rurálnom prostredí využili ktoré upádajú. maximálne, pričom by prispievali Zdroj a foto: Ministerstvo V roku 2021 na tento program aj k rozvoju jednotlivých lokalít,“ štát určil 686,5 milióna dinárov, za pre starostlivosť o dedinu 10 /5001/ 5. 3. 2022

Týždeň PREZIDENT V ŠPANIELSKU A MONAKU

Pracovné návštevy poznačené pracovnými zmluvami a vyznamenaniami Pripravil: Ján Pálik

rezident Srbska Aleksandar Vučić absolvoval jednodňovú pracovnú návštevu Španielskeho kráľovstva a pri tejto príležitosti mal samostatné stretnutia so špa-

Tým získame konečne dôležitú časť nášho celkového letectva, dopravného letectva. To lietadlo bude schopné prepraviť 79 vojakov alebo 50 výsadkárov. Je to dôležité pre manévre a sabotáže, transport tovaru a zbraní,“ vysvetlil prezident.

Monacké knieža Albert II. vyjadril slová podpory Srbsku

So španielskym kráľom Filipom VI.

nielskym kráľom Filipom VI. a predsedom vlády tejto krajiny Pedrom Sánchezom. Prezident Vučić počas pobytu v Madride podpísal zmluvu o kúpe dvoch dopravných lietadiel C-295 Casa spoločnosti Airbus. „Touto zmluvou sme výrazne posilnili našu armádu.

Počas návštevy sa poďakoval španielskym štátnym úradníkom za podporu, ktorú Srbsku poskytujú na európskej ceste, ako aj za podporu pri príležitosti otvorenia klastra, a zdôraznil, že sa aj o rozšírení spolupráce medzi oboma krajinami hovorilo počas stretnutia.

„Španielsko je štvrtá európska ekonomika a aj štvrtá z hľadiska počtu obyvateľov, pre Srbsko veľmi dôležitá krajina, napriek neuznaniu Kosova my naďalej rozvíjame dobré medzištátne vzťahy,“ zdôraznil prezident a pripomenul že očakáva historickú návštevu španielskeho kráľa či premiéra tejto krajiny Srbsku. „Mali sme prvé oficiálne stretnutie so súčasným španielskym kráľom, prvé oficiálne

niekto zo španielskej vlády,“ dodal prezident a zdôraznil, že počet španielskych investícií sa zvyšuje, a rastie aj obchod, ktorý je teraz 812 miliónov eur ročne. „Srbský export do Španielska tiež rastie, hlavne kvôli spoločnosti Zildjian, pretože musia dovážať meď pre automobilový priemysel. O Srbsko je tiež veľký záujem španielskych podnikateľov, a preto aj zorganizujeme v októbri podnikateľské fórum,“ uzavrel prezident Vučić.

Podpísaná zmluva o kúpe lietadiel

Vyznamenanie Veľkého kríža Radu svätého Karola

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

stretnutie, ktoré mal niekto zo Srbska. Pre Srbsko to bola dobrá návšteva. V októbri budeme mať veľké obchodné fórum so španielskymi podnikateľmi. Dúfam, že ho zrealizujeme s našimi predstaviteľmi a určite príde aj

NÁVŠTEVA MONACKÉHO KNIEŽATSTVA Prezident Srbska Aleksandar Vučić uskutočnil oficiálnu návštevu Monackého kniežatstva, počas ktorej podpísal rámcovú • TÝŽDEŇ •

dohodu o spolupráci medzi Monackým kniežatstvom a Republikou Srbsko. Pri tej príležitosti monacké knieža Albert II. odovzdal prezidentovi Vučićovi vyznamenanie Veľkého kríža Radu svätého Karola. Prezident Srbska poďakoval hostiteľom za pohostinnosť a poukázal na to, že vyznamena-

nie, ktoré mu odovzdalo knieža Albert II., je len ďalším dôkazom úcty k nášmu Srbsku. Prezident po rokovaní s princom Albertom II. oznámil otvorenie leteckej linky Belehrad – Nice a uviedol, že sa dohodli na posilnení spolupráce v rôznych medzinárodných organizáciách. „Bude to príležitosť, aby do

Monaka, ale aj do celého Azúrového pobrežia prišlo viac turistov. Budeme môcť aj v Belehrade, aj v našich zimných komplexoch privítať viac turistov. Vždy je dôležité mať takého priateľa, akým je monacké knieža Albert II., ktorý je váženou osobou a zakladateľom Aliancie za multilateralizmus,“ povedal Vučić.

Poukázal aj na to, že počas oficiálnej návštevy diskutovali aj o zvýšení obchodu, ktorý je síce malý, ale na vzostupe, a poznamenal, že do tejto krajiny vyvážame nábytok a poľnohospodárske produkty. Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

OTVORENIE KLINICKÉHO CENTRA SRBSKA

Ukončenie prvej etapy rekonštrukcií Pripravil: Ján Pálik

rezident Srbska Aleksandar Vučić sa po skončení prvej etapy prác zúčastnil na otvorení Klinického centra Srbska v Belehrade a vyjadril spokojnosť, že naša krajina získala zdravotnícku ustanovizeň s najnovšou generáciou zariadení, do ktorej bolo investovaných 260 miliónov eur. Prezident Vučić pri návšteve nových priestorov tejto zdravotníckej ustanovizne s rozlohou 86 000 štvorcových metrov povedal, že toto zariadenie je hrdosťou každého občana Srbska a najlepším ukazovateľom toho, ako naša krajina pokročila. „Zdravotníctvo je kľúčové pre životnú úroveň ľudí a zdravie je najdôležitejšie pre každého

človeka a každú rodinu. Som šťastný, že sme sa toho zúčastnili, a chcem poďakovať občanom Srbska, ktorí verili, že spolu dokážeme vybudovať našu krajinu. • TÝŽDEŇ •

Nové Klinické centrum bude lepšie ako ostatné v regióne, ale aj mimo neho,“ povedal prezident Vučić a zdôraznil, že dôjde k novým investíciám v zdravotníctve. Počas návštevy navštívili aj miestnosť, kde sa nachádza jeden z najmodernejších röntgenových prístrojov, sálu robotickej chirurgie, ako aj jednotku intenzívnej starostlivosti, ktorá má spolu 231 postelí, a vyjad-

ril osobitné potešenie, že celý projekt bol hradený z rozpočtu, okrem menšej časti, ktorá je financovaná z úveru. „Neveril som, že tieto zaria-

denia majú takú hodnotu. Aby sme rozumeli, o akú sumu ide, Klinické centrum v Niši stálo niečo menej ako 55 miliónov eur, pričom na toto bolo vyčlenených

„Najdôležitejšie je, aby lekári a zdravotné sestry mali najlepšie pracovné podmienky a predovšetkým pacienti najlepšiu liečbu,“ povedal prezident.

260 miliónov eur. Posielanie našich ľudí liečiť sa do Solúna, Istanbulu, Viedne, už nebude potrebné, pretože všetko vybavenie máme, všetko je zdigitalizované. Bude to veľa znamenať pre všetkých pacientov z celého Srbska, nielen len pre Belehrad,“ povedal prezident s tým, že v novom zdravotníckom ústave bude zamestnaných 400 nových lekárov.

Na otváraní sa okrem prezidenta Vučića zúčastnil aj minister zdravotníctva Zlatibor Lončar, štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva Mirsad Đerlek, riaditeľka Klinického centra Srbska Milika Ašaninová, riaditeľ Pohotovostného strediska Marko Ercegovac, ako aj riaditelia kliník a zamestnanci KCS. Zdroj a foto: Predsedníctvo Srbska

10 /5001/ 5. 3. 2022

Týždeň DELEGÁCIA ARCHÍVU VOJVODINY NA SLOVENSKU

Návšteva ako výsledok synergie rôznych aktivít Danuška Berediová-Banovićová

dňoch od 18. do 22. februára delegácia Archívu Vojvodiny pobudla na Slovensku. Delegáciu tvorili: riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović, zástupca riaditeľa Kristijan Obšust a operátor digitalizácie a foto-

„Táto návšteva bola synergiou individuálnych aktivít organizácií a združení občanov, štátnych ustanovizní, ako aj moja 20-ročná skúsenosť, ktorú mám v zaoberaní sa srbsko-slovenskými vzťahmi v oblasti vedy a kultúry, ako aj Kristijanova skúsenosť vo vede a činnosti Archívu Vojvodiny. Ona bola výsledkom návštev tých ľudí

V Ministerstve obrany Nebojšu Kuzmanovića a Kristijana Obšusta prijal minister Jaroslav Naď

graf Vladimir Mučibabić. V rámci návštevy mali niekoľko stretnutí s vysokými predstaviteľmi politického a kultúrneho života Slovenskej republiky. Po ich návrate do Srbska stretli sme sa s riaditeľom Kuzmanovićom a podiskutovali sme o dojmoch a výsledkoch.

Nebojša Kuzmanović so Zlatou medailou Alexandra Dubčeka, ktorú mu udelila Spoločnosť slovenských velikánov

www.hl.rs

u nás v minulých rokoch,“ povedal nám riaditeľ Archívu Vojvodiny Nebojša Kuzmanović. Návšteva sa začala v piatok 18. februára, a to v Ministerstve obrany Slovenskej republiky, kde ich prijal minister obrany Jaroslav Naď. Na zasadnutí predstavili základnú, projektovú a vydavateľskú činnosť Archívu Vojvodiny, s dôrazom na programy a projekty, ktoré sa v Archíve realizovali za posledné tri roky a ktoré sa vzťahujú na prezentáciu archívnych dokumentov, ktoré súvisia s príslušníkmi slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Jedna z tém bola aj ďalšia spolupráca s partnerskou inštitúciou z Banskej Bystrice, Múzeom slovenského národného povstania, s ktorým má Archív dvojročnú produktívnu spoluprácu a ktoré je od začiatku tohto roku pod ingerenciou Ministerstva obrany Slovenska. Kuzmanović nám povedal, že sa pri tejto príležitosti poďakoval ministrovi Naďovi za zásadový postoj Slovenska o neuznávaní tzv. samozvaného štátu Kosovo.

Informačno-politický týždenník

Keď ide o túto otázku, minister cie zo slovenčiny do srbčiny, ako Naď vyzdvihol, že vláda, parla- aj o jej prezentácii v Archíve. ment a on osobne majú absolútne Pri tejto príležitosti riaditeľovi nemenný postoj a že neuznanie Kuzmanovićovi Spoločnosť slovKosova predstavuje permanentný enských velikánov udelila Zlatú postoj zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ktorý nezávisí od zloženia konkrétnej vlády. So svojou návštevou pokračovali v sobotu 19. februára v Uhrovci. V dome, v ktorom sa narodili Ľudovít Štúr a Alexander S Jurajom Krúpom, poslancom a predsedom Dubček, podpísali Výboru pre obranu a bezpečnosť Parlamentu Slovenskej republiky protokol o spolupráci so Spoločnosťou sloven- medailu Alexandra Dubčeka ských velikánov. Dohodnuté je, za výnimočný prínos v rozvoji že v rámci jubilea storočnice Slov- kultúrnych a spoločenských enského národného hnutia kon- vzťahov medzi Slovenskom a Srbcom augusta tohto roku v Uhrovci skom. „O tom som ani nevedel, naovo výstavnom priestore bude zaj som bol dojatý. Na najlepšom nainštalovaná výstava Archívu možnom mieste, v dome, v ktoVojvodiny, ktorá sa vzťahuje na rom sa narodili Štúr a Dubček, mi útrapy Srbov, Slovákov a Židov udelili túto medailu pri príležitosti na území AP Vojvodiny počas 100. výročia narodenia Alexandra druhej svetovej vojny. Výstavu Dubčeka,“ neskrýval potešenie Kuzmanović. V nedeľu 20. februára sa v Trnave stretli s predsedom Združenia Srbov na Slovensku Stanom Ribičom. Spolu navštívili práce na pravoslávnom kostole v Trnave, ako aj srbský pravoslávny cintorín, kde prebieha rekonštrukcia, ktorú financuje toto združenie. S predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich Pracovné zasadv zahraničí konkretizovali spoluprácu v kon- nutie mali aj s Milatexte používania archívnych dokumentov nom Jánom Pilipom, budú tvoriť kópie archívnych predsedom Úradu pre Slovákov dokumentov z fondov Archívu žijúcich v zahraničí, v pondelok Vojvodiny. Dohodli sa aj na 21. februára. Konkretizovali spoluspoluvydavateľstve v publikovaní prácu medzi Úradom a Archívom knihy o Alexandrovi Dubčekovi, v kontexte používania archívnych čiže ide o preklad tejto publiká- dokumentov (matriky), ktoré sa • TÝŽDEŇ •

vzťahujú na slovenskú národnostnú menšinu v Srbsku a ktorej časť sa nachádza vo fondoch Archívu Vojvodiny. Medzi najdôležitejšie stretnutia počas tejto návštevy určite patrí to vo vláde Slovenskej republiky v pondelok 21. februára. „V slávnostnej sieni, v ktorej sa konajú zasadnutia vlády, prichystali pre nás prijatie a zavolali predstaviteľov určitých inštitúcií, aby sa s nami porozprávali a aby sme hovorili o možnej spolupráci, ak sme ju už nenadviazali. Bolo to naozaj privilégium a ďakujem Kristijanovi, ktorý toto pripravil,“ vysvetľuje Kuzmanović. Na štvorhodinovom pracovnom zasadnutí účinkovali: poradkyňa predsedu vlády v oblasti politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí Iveta Galbavá, predseda Matice slovenskej Marián

nia Ústavu pamäte národa Peter enských vzťahoch v minulosti, V rámci tejto návštevy predJašek, ako aj predseda Úradu pre predovšetkým v období roman- stavitelia Archívu navštívili aj tri Slovákov žijúcich v zahraničí Milan tizmu, a náš poslanec Predrag Rajić srbské cintoríny z obdobia prvej Ján Pilip. V rámci zasadnutia sa dohodli o strategickej spolupráci medzi Archívom a niekoľkými vedúcimi kultúrnymi, edukačnými, vedeckými a štátnymi inštitúciami, ktoré pôsobia na území Slovenska pod patronátom vlády Slovenskej republiky. Na p o z - Zo zasadnutia vo vláde SR vanie poslanca a predsedu Výboru pre obranu bude hovoriť o súčasných politick- svetovej vojny, ktoré sa nachádzajú a bezpečnosť Parlamentu Slov- ých vzťahoch medzi Slovenskom na území Slovenska: vojenský cinenskej republiky a Srbskom. Týmto dostaneme torín v Petržalke, vojenský cintorín Juraja Krúpu jeden celok o týchto vzťahoch, v Trenčíne, ako aj memoriálny delegácia Archívu o ktorých ja už roky hovorím, že komplex vo Veľkom Mederi, kde mala pracovné zasadnutie v budove Národnej rady v utorok 22. februára. Dohodnuté je, aby sa počas októbra tohto roku, počas pravidelného zasadania Národnej rady V Trnave sa stretli s predsedom Združenia Srbov Slovenskej repubna Slovensku Stanom Ribičom liky, v organizácii Gešper, generálny tajomník Ma- Parlamentu Slovenskej republiky tice slovenskej Peter Schvant- a Archívu Vojvodiny uskutočnila ner, hlavný štátny radca Milan tematická prednáška o srbsko- Členovia Spoločnosti slovenských velikánov ich privítali v Uhrovci Antolík, poslankyňa Lucia slovenských vzťahoch pred poDrábiková a poslanec Marcel Mi- slancami slovenského parlamentu. sú najlepšie zo všetkých na tých- sa nachádzal tábor a kde zahynulo halik, riaditeľ výskumného oddele- „Ja budem hovoriť o srbsko-slov- to priestoroch,“ povedal riaditeľ viac ako 6 000 srbských obetí. Archívu. Podľa slov riaditeľa Archívu Na pozvanie riaditeľa Múzea všetky tieto stretnutia boli úradné, židovskej kultúry Michala verejné, ale naozaj mali priateľskú Vanĕka delegácia navštívila túto a ľudskú dimenziu. „Naša návšteva ustanovizeň v Bratislave v uto- na Slovensku pre Archív má veľmi rok 22. februára. Jedna z tém sa veľký význam. Toto nebolo iba vzťahovala aj na projekt Holo- na teoretickej úrovni. My máme kaust a lokálne archívy, ktorý Archív mnoho dokumentov o Slovákoch, Vojvodiny realizuje s partnero- ktorí žijú na tomto území, zvlášť vou organizáciou Terraforming o utrpení Slovákov počas druhej a v ktorom účinkuje aj Múzeum svetovej vojny. Táto téma je možno židovskej kultúry v Bratislave. dôležitejšia pre Slovensko. Naša V rovnaký deň sa zastavili aj vo práca bola rozpoznaná a SlovenVeľvyslanectve Srbska v Bratislave sko je prichystané pomôcť nám a stretli sa s poradkyňou Marijou v tom, čo robíme prostredníctvom Barlovićovou a konzulom Dra- projektov,“ uzavrel Kuzmanović. V Múzeu židovskej kultúry ganom Zurovcom. Foto: Vladimir Mučibabić • TÝŽDEŇ •

10 /5001/ 5. 3. 2022

Týždeň REKONŠTRUKCIA ŠTÁTNYCH CIEST

Revitalizácia cestnej infraštruktúry v Šíde Blaženka Dierčanová

erejný podnik Cesty Srbska začal s rekonštrukciou štátnej cesty II. A triedy číslo 120 v rámci bežnej údržby. Ide o cestu, ktorá prechádza cez Šíd od Ulice cára Dušana smerom k hraničnému priechodu Šíd – Tovarnik. V Šíde začali práce na sanácii časti tejto štátnej cesty. Rekonštrukcia sa koná v etapách a v týchto dňoch bola asfaltovaná povrchová časť dráhy. Táto cesta je jednou z najfrekventovanejších v Šíde, pretože touto ulicou, smerom k srbsko-chorvátskej

hranici, denne prejdú stovky nákladných a osobných vozidiel. Pre veľké poškodenia na ceste boli ohrození najmä cyklisti, motocyklisti, ako aj ďalší účastníci premávky. Sanácia prebieha na úseku 1,1 kilometra, od vchodu do Šídu po križovatku ulíc Cára Dušana, Nikolu Teslu a Vuka Karadžića. Podobná rekonštrukcia sa koná aj na štátnej ceste II. A triedy číslo 121, na úseku Adaševci – Morović, v dĺžke asi 1,5 kilometra. Práce vykonávajú pracovníci podniku Srem put z Rumy a mali by sa skončiť do 9. marca. Práce na rekonštrukcii ciest sa naplno rozbehli

AKTUÁLNE PRÁCE V OBCI KOVAČICA

Dôraz je na cestnej, kultúrnej a športovej infraštruktúre Olinka Glóziková-Jonášová

záverečnú fázu vylievania vrchnej vrstvy asfaltu v Ulici vojvoposlednom mesiaci sa dinských brigád v Padine. Je to v Kovačickej obci na nie- investícia vyčíslená na viac ako koľkých lokalitách rozbehli 19 miliónov dinárov, ktorú zapráce, a to hlavne na revitalizácii bezpečila Obec Kovačica. Vyasfalciest, resp. plátajú sa jamy na tovaných je 785 metrov a okrem vozovkách. uvedenej na budúci rok budú Na to, ako plynú aktuálne práce, vyasfaltované aj ulice Športová a minulý týždeň sa bol pozrieť aj 29. novembra. Tatranská a VojvoJaroslav Hrubík, predseda Obce dinská ulica budú iba nasypané. Kovačica. Konkrétne si pozrel Po ukončení týchto prác v Padine vyasfaltovaná bude aj Ulica Fridricha Engelsa v Debeljači v dĺžke 784 metrov a táto investícia je vyhodnotená na 23 miliónov dinárov. Nasypaná bude aj Ulica Mošu Pijadeho. Pri tejto príležitosti predseda Hrubík povedal, že je rozvoj lokálnych ciest mimoriadne dôležitý predovšetkým pre občanov, Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, lebo v rozhovore s ním

si obzrel, ako prebiehajú práce

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Záber z asfaltovania ulice v Padine

práve toto uviedli ako prioritu. Okrem iného povedal, že pokračujú práce na rekonštrukcii Domu kultúry Michala Babinku v Padine a na Športovej hale v Crepaji. Výstavbu športovej haly Hrubík tiež ocenil ako jeden z významnejších projektov kovačickej lokálnej samosprávy a ozrejmil, že ukončenie prác na jej výstavbe možno očakávať o rok. Keď ide o padinský dom kultúry, zatiaľ je verejným obstarávaním zadovážené vnútorné vybavenie, čoskoro bude realizované aj verejné obstarávanie na výstavbu kanalizácie a vodovodu, kým elektrickú inštaláciu lokálna samospráva zabezpečí

z vlastných zdrojov. Finančné prostriedky na výmenu plastových okien zabezpečené sú prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Okrem uvedeného sa práce realizujú aj na streche starej školy v Idvore a dve ulice v rumunskej dedinke Uzdin a srbskej dedinke Samoš budú tiež nasypané. V Kovačici v jednotlivých uliciach budú čoskoro nainštalované nové dopravné znaky. Na sklonku roka 2021 pustená je do prevádzky aj dlho očakávaná cesta Debeljača – Opovo, čo má tiež viacnásobný význam pre Kovačickú obec. Foto: z archívu Obce Kovačica • TÝŽDEŇ •

Ľudia a udalosti VÝROČNÉ ZASADNUTIE A VOLEBNÉ ZHROMAŽDENIE KOVAČICKÝCH PENZISTOV

Súvaha činnosti, plány, nové vedenie Stevan Lenhart

pandémie koronavírusu v roku 2020 niektoré penzistky – Eva Šugićová, Mária Cicková, Zuzana Kráľovská a Mária Babincová s pomocou Vesny Koreňovej (ktorá ešte stále nie je penzistkou) – šili bezplatné ochranné rúška pre kolegov penzistov. V tejto časti zasadnutia boli udelené aj poďakovania dvom čestným členom Miestnej organizácie penzistov – Jánovi Petrákovi a Jurajovi Lenhartovi, ako aj dlhoročnému tajomníkovi Samuelovi Kráľovskému.

red začiatkom pracovnej časti výročného zasadnutia Miestnej organizácie penzistov vo veľkej sieni Miestneho spoločenstva Kovačica dňa 25. februára prítomní minútkou ticha vzdali úctu členom, ktorí zosnuli v predchádzajúcom období. NaChór penzistov Viva la musica sledovala hymna kovačických cová konštatovala, že realizácia penzistov v podaní chóru Viva niektorých plánov bude závisieť la musica. od finančných prostriedkov. Tých Zasadnutie viedla Mária Babinprostriedkov vraj niet mnoho, cová, ktorá konala funkciu predtakže sa uvažuje aj o sedníčky organizácie uvedení osobitných v predchádzajúcom donačných príspevkov, štvorročnom období ktoré budú zamerané a v súvahe činnosti na pomoc tým, ktorí popoznamenala, že v moc najviac potrebujú. rokoch 2018 a 2019 V pokračovaní boli mali mnohé aktivipodané správy o činty. Členovia si mohli nostiach jednotlivých zabezpečiť palivo na sekcií – správy prečísplátky a boli pre nich tali Anna Biskupovićoorganizované rôzne vá (športové aktivity), zdravotnícke prednášky a prehliadky, Pracovné predsedníctvo Miestnej organizácie Alžbeta Hriešiková (činnosť chóru Viva la cesty do kúpeľov a kovačických penzistov musica a programové zotavovní, ako aj na výlety. Organizácia kovačických Medzi plány na rok 2022 patria aktivity) a Božidar Kračunov (činpenzistov tiež poskytovala balíky zaobstarávanie paliva na splátky, nosť šachistov). Pokladník Pavel Toman inforpomoci tým dôchodcom, ktorí organizácia výletov, kamarátení majú malé príjmy, a tiež boli orga- a zábav, športových stretnutí a moval o finančnej bilancii organizované stretnutia s jubilantmi súťažení, ciest do kúpeľov, ako aj nizácie a zásobovaní palivom osemdesiatnikmi. V správe bolo poskytovanie pomoci starším a na vykurovanie. Prečítal správu povedané, že v neistom období chorým penzistom. Mária Babin- o tom, koľko a v akej finančnej

hodnote bolo zabezpečeného paliva (uhlia a dreva) pre penzistov, tiež uviedol hodnotu dlhov. Na otázku ohľadom ceny paliva na tento rok Toman odpovedal, že uzavieranie zmlúv sa aj naďalej koná podľa pravidelnej akontácie, ale už jestvujú náznaky, že ceny budú stúpať. Do diskusie na rôzne témy sa zapojil predseda Obecnej organizácie penzistov Ján Koreň, ktorý sa osobitne zameral na situáciu ohľadom cien a podmienok zaobstarávania paliva. V druhej časti zasadnutia bolo volebné zhromaždenie, na ktorom boli zvolení predstavitelia Miestnej organizácie penzistov v Kovačici na nasledujúce štvorročné obdobie. Novým predsedom je Adam Barca, podpredsedníčkou je Mária Babincová, funkciu tajomníka bude aj naďalej konať Samuel Kráľovský a na mieste pokladníka zostal Pavel Toman.

MIESTNA ORGANIZÁCIA PENZISTOV V PADINE. Tento rok je pre dôchodcovské združenia volebný. Na všetkých úrovniach, začnúc od miestnych organizácií, volí sa nové vedenie na štvorročné mandátne obdobie. Voľby v miestnej dôchodcovskej organizácii v Padine sa konali v utorok 1. marca, keď za predsedu opäť zvolili Jana Šuľu a za podpredsedu je zvolený Ondrej Omasta. Funkciu tajomníka a predsedu štatutárnej komisie Obecného združenia penzistov Kovačica bude vykonávať Michal Kukučka. Pokladníkom v nasledujúcom štvorročnom období bude Ján Hudec. Okrem spomenutého vedenia Miestnej organizácie penzistov v Padine členovia zvolili aj svojich predstaviteľov v Obecnom združení penzistov Kovačica, a to členov Zhromaždenia OZP Kovačica: Annu Bajićovú, Zuzu Ďuricovú a Jána Pokoráckeho, ktorý bude zároveň aj členom Komisie pre voľby a vymenovanie. Členom Dozornej rady Obecného združenia penzistov Kovačica bude Mišo Povolný. ogj • ĽUDIA A UDALOSTI •

10 /5001/ 5. 3. 2022

Ľudia a udalosti SPOLOK PETROVSKÝCH ŽIEN

Načali druhú storočnicu spolkárskej činnosti Jaroslav Čiep

polok petrovských žien „vyhnali z vlastnej chaty“. Vlastne len dočasne pozastavili svoju činnosť v miestnostiach na rohu Námestia slobody kvôli prácam, ktoré vykonávajú majstri. Tí mechanickým spôsobom v týchto dňoch začali s prácami na odstraňovaní vlhkosti stien. A tá sa, žiaľbohu, miestami vyšplhala takmer po povalu. Preto svoje výročné zasadnutie petrovské ženy zvolali v miestnostiach Klubu poľnohospodárov, s ktorými roky tesne spolupracujú pri rôznych podujatiach. Zasadnutie sa uskutočnilo večer 28. februára s cieľom, aby si povedali o vlaňajšej činnosti, získaných a minutých financiách, dozore v správnosti konania, nadobudnutom inventári, ale aj o plánoch na tento rok. Na úvod minútkou ticha vzdali hold zosnulým členom: Mariene Haškovej, Márii Budíkovej, Ondrejovi Ivičiakovi a Márii Sýkorovej.

v čele s Katarínou Rašetovou a schválili aj navrhnutý rokovací poriadok. Na zasadnutí boli aj hostia z lokálnej a miestnej samosprá-

Pracovné predsedníctvo na tohtoročnom výročnom zhromaždení Spolku petrovských žien

vy, ako aj iných inštitúcií, takže s ohľadom na skutočnosť, že si SPŽ vlani pripomenul storočnicu (1921 – 2021), vedenie spolku prítomným udelilo ďakovné listiny. Tie získali Obec Báčsky Petrovec, Miestne spoločenstvo Báčsky Petrovec, MOMS Petrovec, Komorný zbor Musica viva, Slovenské vydavateľské cen-

Vítanie hostí

Samotné pomenovanie výročnej schôdze naznačuje, že tento druh zasadnutia sa koná raz do roka a má svoje ustálené body, aby sa dodržala zákonitosť práce. Tak aj ženy si zvolili pracovné predsedníctvo 12

www.hl.rs

a Rádio Petrovec. Zároveň listiny za dlhoročnú činnosť udelili všetkým svojim členkám a členom, ktorí svojou dobrovoľnou prácou pätnásť

trum, Združenie petrovských penzistov, Klub poľnohospodárov, Anna Dudášová, Zdenko Makovník, ako aj médiá, ktoré permanentne sledujú činnosť tohto združenia: TV Petrovec, Hlas ľudu, Petrovské noviny

Informačno-politický týždenník

a viac rokov prispeli k práci Spolku petrovských žien. Listiny získali Drahotína Dorčová, Katarína Balážová, posthumne Mariena Hašková, Ján Haška, Juraj Dorča, Anna Mučajiová, Katarína a Miroslava Kevenské, Katarína Horvátová, Zuzana Kopestinská, Anna Hansmanová, Zuzana Nasádiová, Zuzana Hmiráková, posthumne Mária Budíková, Mária Ožvátová, Božena Kyseľová, Mária Sabová, Zuzana Medveďová-Koruniaková, Juliana Bohušová, Zuzana Kováčová, Mária Parkániová, Katarína Hlaváčová, Katarína Arňašová, Mária Ivičiaková, Nada Cerovská, Anna Dudášová, Mária Šramková, Anna Dorčová, Pavel Dorča, Anna Pavlisová, Mária Diviaková a Mária Gašparovská. Po absolvovaní a schválení všetkých bodov rokovacieho programu, v ktorých si sprítomnili aktivity počas vlaňajšieho roka, keď zaznamenali sto rokov organizovanej ženskej činnosti v Petrovci, oboznámili sa aj s finančnými záležitosťami. Zo správy Márie Gašparovskej okrem iných uvedených aktivít

vyplynulo: „Počas celého roka sme mali každý mesiac väčšie pracovné akcie, ako je úprava dvora, kosenie trávy, práca okolo podstrešia, ktoré v júli olíčili majstri vďaka lokálnej samospráve. Vo vnútri sme robili zásahy na stenách poťahom plátna, aby nevyzerali až tak strašne, ako to v podstate bolo. V najväčšej páľave, v polovici leta, sme sa dostali k nášmu jubileu – storočnici spolku, k čomu vlastne boli všetky akcie v spolku nasmerované. Dňa 24. júla na cintoríne bola vzdaná pocta prvej predsedníčke spolku Adele Greisingerovej. O deň neskoršie, teda 25. júla, bola otvorená výstava K storočnici spolku žien v Petrovci 1921 – 2021, ktorej ideovou tvorkyňou bola D. Dorčová. Potom sme

Prvá predsedníčka obnoveného spolku žien Drahotína Dorčová

sa už chystali robiť publikáciu, ktorá sa postupne rozrastala a nakoniec vznikla z nej kniha. Obsahuje 208 strán a je popretkávaná mnohými fotografiami. Názov knihy je Sto rokov spolku žien v Petrovci 1921 – 2021. Vydalo ju Slovenské vydavateľské centrum.“ O vyznamenaní spolku predsedníčka povedala: „Deň 15. októbra 2021 je pre náš spolok významný. Získali • ĽUDIA A UDALOSTI •

sme najvyššie ocenenie – Cenu Obce Báčsky Petrovec – diplom a medailu. Veríme, že aj v budúcnosti ospravedlníme toto vysoké uznanie,“ a uzavrela: „Z počutého vyplýva, že tých aktivít veru málo nebolo. Ale aby sa to všetko mohlo stať, musím pochváliť naše členky,

ale i za roky predchádzajúce, keď sme pracovali ako jeden tím. U nás bola atmosféra dobrá, vedeli sme si nájsť cestu k sebe aj v týchto ťažkých časoch.“ SPŽ v roku 2021 mal obrat zo 872 000 dinárov. Ich aktivity podporili aj Obec Báčsky Petrovec, Úrad pre Slovákov

Tohto roku petrovské ženy svoje výročné zasadnutie uskutočnili v Klube poľnohospodárov

V mene penzistov ďakovnú listinu prijala Zuzana Hmiráková

ktoré boli vždy a všade. Vďaka im. Vďaka im nielen za tento rok,

žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie,

predpisy, správu, národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre rodovú rovnosť a iní sponzori. Na tomto výročnom zasadnutí plénum žien schválilo aj rámcový plán práce na bežný

rok a uzhodli sa, že ročné členské zostane 500 dinárov. Ženy vo svojej aktivite budú pokračovať už o týždeň. V pondelok 7. marca bude volebné zhromaždenie, kde si budú spomedzi seba voliť nové vedenie na nastávajúce štvorročné obdobie.

DOBRÁ SPOLUPRÁCA MOMS A EVANJELICKÉHO CIRKEVNÉHO ZBORU V SELENČI

Tridsať nových stoličiek na úspešnú činnosť Alena Kulíková

rého zmluvu podpísal farár Miroslav Poničan) a Miestnym odborom MS v Selenči, ktorý odovzdal 30 nových stoličiek pre sieň, v ktorej sa každodenne stretáva

viac ako 30 rokoch používania starých stoličiek ukázala sa veľká potreba po nových a vďaka dobrej spolupráci selenčskí matičiari zohľadnili prosbu a do svojich

nedeľu 27. februára členovia Miestneho odboru Matice slovenskej v Selenči na čele s predsedníčkou Svetlanou Zolňanovou a druhým zástupcom predsedu MS pre Báčku Dr. Jurajom Súdim, kantorom tamojšieho cirkevného zboru, navštívili slovenský evanjelický cirkevný zbor v Selenči. Všetkých prítomných pozdravil dozorca cirkevného Cirkevná správa v Selenči s predstaviteľmi NRSNM, MSS a MOMS Selenča zboru Juraj Čapeľa. V rámci tejto návštevy bola podpí- veľký počet detí a mladých ľudí, ročných aktivít zahrnuli projekt, saná zmluva o spolupráci medzi ale aj dospelých veriacich pri ktorý finančne podporil Úrad cirkevným zborom (v mene kto- rôznych činnostiach zboru. Po pre Slovákov žijúcich v zahraničí

• ĽUDIA A UDALOSTI •

zo Slovenskej republiky. Farár selenčského cirkevného zboru M. Poničan sa poďakoval za dar, ktorý má veľký význam pre činnosť zboru, kým predsedníčka MOMS Zolňanová zaželala, aby stoličky používali mnohé generácie a aby tieto dve významné inštitúcie aj naďalej dobre spolupracovali. Túto vzácnu udalosť a spoluprácu svojou prítomnosťou podporili aj predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, predseda MSS Branislav Kulík a podpredsedníčka MS pre Báčku Anna Horvátová. Foto: z archívu CZ Selenča

10 /5001/ 5. 3. 2022

Ľudia a udalosti AJ ALEXANDROVI CESNÍKOVI ZO SLANKAMENSKÝCH VINOHRADOV

Uznanie Poľnohospodár novej generácie Anna Lešťanová

lastenecký spolok Fruškogorje Rivica za podpory Pokrajinského sekretariátu pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo usporiadal koncom decembra lanského roka prvú edukačnú agrárnu konferenciu pod názvom Poľnohospodár novej generácie. Cieľom usporiadania tejto konferencie bolo, aby sa Moderný ovocný sad potrebuje aj siete proti krupobitiu, a preto jednou z prvých prác bolo postavovanie stĺpov

Alexander Cesník zo Slankamenských Vinohradov

poľnohospodári z celej Vojvodiny zoznámili s novými trendmi v agrosektore a informovali o nadchádzajúcich vypísaných súbehoch, zdrojoch financova-

Uznanie Poľnohospodár novej generácie

www.hl.rs

lo desať mladých poľnohospodárov z Vojvodiny a medzi nimi aj Alexander Cesník zo Slankamenských Vinohradov. Laureátom uznania udelil pokrajinský tajomník Božić. Pre Alexandra Cesníka (1999 Nový Sad) toto uznanie znamená mnoho a podnecuje ho, ako sám hovorí, k tomu, aby bol ešte úspešnejší a ambicióznejší v živote, v dosiahnutí svojich cieľov a v prekonávaní najvyšších štandardov vo výrobe. Po ukončení ZŠ 22. júla v Krčedine Strednú školu Dr. Đorđa Natoševića – odbor ekonomický technik absolvoval v Inđiji. Cesník je toho času študentom Poľnohospodárskej

nia, poisteniach výroby, mož- skom veľtrhu, udelené boli aj nostiach zadováženia nových uznania Poľnohospodár novej strojov a patričnej výbavy. generácie. Tieto uznania dostaKonferencie sa zúčastnili aj štátny tajomník Ministerstva pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo Senad Mahmutović a pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo, lesníctvo a vodohospodárstvo Čedomir Božić. Ako sa uvádza v oznámení, štátny tajomník Mahmutović pri tejto príležitosti hovoril, že rezortné ministerstvo aj v roku Mladým poľnohospodárom z Vojvodiny uznania udelil pokrajinský tajomník 2022 vypíše súbehy Čedomir Božić venované mladým poľnohospodárom, fakulty v Novom Sade kým sa pokrajinský ta– odbor ovocinárstvo a jomník Božić zmienil o vinohradníctvo. Podľa agrárnom rozpočte na slov budúceho inžinierok 2022, ktorý vynáša ra ovocinárstva a vino8,3 miliardy dinárov, a hradníctva na výber tým poľnohospodári z jeho profesie v značnej územia AP Vojvodiny miere vplývalo aj to, že budú mať k dispozícii pochádza z dediny znáoveľa viac prostriedkov mej vďaka ovocinárstvu než v roku 2021. a vinohradníctvu, lebo V rámci konferenod malička bol spätý cie, ktorá sa konala v so samotnou výrobou Zjazdovom stredisku Pre potreby zavlažovacej sústavy na parcele je a pestovaním ovocia a vyvŕtaná aj studňa Master na Novosadviniča.

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

Po ukončení prvého ročníka štúdia začal so spolupracovníkmi s realizáciou veľkého projektu. Na rozlohe 12,5 hektára pôdy o pár týždňov v Slankamenských Vinohradoch má byť vysadených 23-tisíc sadeníc čerešieň. Podľa slov nášho spolubesedníka bude

to jeden moderný ovocný sad, s husto vysadenými stromami. Šesť odrôd sadeníc tohto ovocia na svahy Fruškej hory má pricestovať z Talianska. Vykonané agrotechnické analýzy ukázali, že je uvedená parcela a vôbec celková klíma vhodná na pestovanie sliviek a čerešieň,

pre ktoré sa aj rozhodol. Jeho hlavným cieľom je získať aj zahraničný trh. Svoje teoretické vedomosti získané na fakulte chce v maximálnej miere uplatňovať v praxi, a preto v pestovaní tohto ovocia sa prejaví najsúčasnejšia technológia (siete proti kru-

pobitiu, zavlažovacia sústava), bez ktorej nemožno dostať ani kvalitné plody čerešieň. Veľkou nápomocnou rukou v realizácii tohto ozaj veľkého projektu Alexandrovi Cesníkovi je i brat Andrej. Foto: z archívu A. Cesníka

EKOLOGICKÉ HNUTIE OBCE KOVAČICA

Veľká akcia pri vodnom kanáli Nadel Stevan Lenhart

lenovia Ekologického hnutia Obce Kovačica v priebehu marca usporiadajú veľkú akciu vysádzania stromov vedľa vodného kanálu Nadel v západnej časti Kovačice. O prípravách na túto akciu sa

akciu nám pomohli zamestnanci podniku Tamiš Dunav, ktorí ináč majú na starosti údržbu vodného kanálu Nadel. Okrem toho, že nám povolili vysádzanie stromov vedľa kanála, so strojmi tiež vykonali rovnanie terénu, na ktorom má prebiehať táto naša akcia.“

borníkmi,“ zdôrazňuje predseda kovačického ekologického združenia. „Geometer má určiť presné hranice pásma, ktoré bude vysadené, pokým plán vysádzania vypracoval Marko Ivošević, odborník v oblasti krajinnej architektúry zo Starčeva. Odznak Ekologického hnutia Obce Kovačica Toto podujatie podporuje aj Obec Kovačica, ako aj sponzori, ktorí budú zapoja aj mnohí ďalší občania uvedení na osobitnej tabuli a milovníci prírody. Výzva platí postavenej vedľa vysadeného pre všetkých, ktorí chcú pomôcť s cieľom zlepšiť a ozeleniť priestoru.“ Samou akciou vysádzania životné okolie. Ešte jedným výsa projekt však nekončí. Vysa- znamným dôvodom zúčastniť dené stromky bude potrebné sa je príležitosť na spoločné pravidelne zalievať, obchádzať kamarátenie v prírode. Informácie o prípravách, dáa dbať o ich stav. S tým cieľom organizátori projektu už pracujú tume a termíne akcie možno

Členovia kovačického ekologického združenia počas vlaňajšej akcie zberu odpadu

hovorilo aj na zasadnutí združenia dňa 25. februára, kde boli členovia EHOK podrobnejšie informovaní o celom projekte. „Táto akcia má obrovský a viacnásobný význam pre Kovačicu, lebo vďaka nej bude vytvorené prírodné ochranné pásmo a zároveň bude upravený pekný a veľký priestor vedľa samej dediny,“ hovorí Vladimír Kuchárik, predseda Ekologického hnutia Obce Kovačica. „V prípravách na • ĽUDIA A UDALOSTI •

Podľa Kuchárikových slov vysadených bude medzi 500 a 1 000 mladých stromov – hlavne lipa, javor a jaseň – a tiež sa plánuje sadenie kríkov, akými sú hloh, baza a tršljika. Akcia sa začne vôkol mostíka pri tzv. Sabovej rampe a vysádzať sa bude smerom k Debeljači a smerom k Idvoru. Vysadené pásmo bude dlhé približne jeden kilometer. „V príprave tejto akcie spolupracujeme s viacerými od-

Priestor vedľa vodného kanálu Nadel v minulosti (vpravo) a po rovnaní terénu, na ktorom budú vysadené stromy

na výrobe stroja na zalievanie, ktorý bude čerpať vodu priamo z kanálu Nadel. Vladimír Kuchárik očakáva, že sa do marcovej akcie vysádzania stromov okrem členov EHOK

sledovať na Facebooku (Ekološki pokret Opštine Kovačica – epokovacica) alebo získať priamo od predsedu a členov združenia. Foto: z archívu V. Kuchárika

10 /5001/ 5. 3. 2022

Ľudia a udalosti STAROPAZOVSKÁ OBEC – GOLUBINCI

Karneval Mačkare s dospelými a deťmi Anna Lešťanová

a tradičnom podujatí Mačkare občania Golubiniec znázorňujú starodávne magicko-náboženské obrady, na ktoré si s osobitným nadšením chystajú primerané masky. Pre pandemickú situáciu vlani sa nekonali a tohto roku v nedeľu 27. februára prebiehal iba karneval.

na karnevalovú zábavu. Organizátorom podujatia je chorvátsky Kultúrno-osvetový spolok Tomislav a hlavným patrónom Obec Stará Pazova. Toto podujatie podporilo aj tamojšie miestne spoločenstvo a ono je zaradené medzi 11 najvýznamnejších podujatí v Obci Stará Pazova. Podľa rozhodnutia organizátorov tohto roku sa nekonala voľba o najTamburáši zahrali na dobrú náladu

miest. Raduško Janković, podpredseda Federácie karnevalových miest Srbska, vyhlásil, že si Golubinčania tradične

Na toto jedinečné podujatie sa občania Golubiniec pripravujú počas celého roka

O deň skôr – v sobotu namiesto maškarného bálu, v zatvorenom priestore, iba jazdci na koňoch z Golubiniec oznamovali, že v nedeľu v ich dedine budú Mačkare. Spolu 24 jazdcov – členov tamojšieho Jazdeckého klubu Jadran, išlo z domácnosti do domácnosti s cieľom pozvať obyvateľov, aby sa v nedeľu prišli pozrieť

vydarenejšie masky a kostýmy, teda všetko bolo revuálneho rázu. Toto podujatie sa stalo svojráznym brandom Golubiniec a Mačkare by v budúcnosti mali byť zaradené i do mapy karnevalových miest Európy, lebo si ich aj tohto roku prišli pozrieť členovia Federácie európskych karnevalových

Cukríky pre obecenstvo

www.hl.rs

podujatím v roku 2022 v Srbsku. Po nich nasleduje karnevalová zábava 2. apríla v Rakovici (Belehrad) a medzi karnevalové mestá okrem Golubiniec patria aj Šabac, Leskovac, Pančevo, Bela Crkva, Banja Koviljača, Vrnjačka Banja… Podľa slov Jankovića karnevalovému svetu sa najviac tešia tí najmladší. Ústredný program sa konal na plató pred zámkom Šlos, kde Hostia a hostitelia: predstavitelia spolku Toprebiehal aj slávmislav Vladko Ćaćić (zľava) a Igor Gašparović nostný otvárací s Raduškom Jankovićom (v strede) program. Mačkare zachovávajú tieto starodávne 2022 otvoril Igor Gašparović, obrady, a pripomenul, že sú podpredseda spolku Tomislav, Mačkare prvým karnevalovým a na programe moderátori pre-

Karnevalový sprievod s mažoretkami Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

čítali i pozdravný list Anity Naglićovej, predsedníčky tohto spolku, ktorá sa z oprávnených

dôvodov nemohla zúčastniť na podujatí. Tieto obyčaje pred 250 rokmi na toto priestranstvo

Najmladší sa najviac tešia karnevalovej zábave

LALIŤ

Všetky masky a kostýmy boli svojím spôsobom zaujímavé a originálne

Etnografická výstava s nádychom Dňa žien a Veľkej noci Miroslav Pap

polok žien Matkino srdce v Laliti sa už dvadsaťsedem rokov naplno zapája do početných kultúrnych aktivít

O torty bol najväčší záujem • ĽUDIA A UDALOSTI •

v Laliti, ale dokonca niektoré aj sám usporiada. Od roku 2007 organizuje Krojovú zábavu, ale už dlhý rad rokov aj etnografickú výstavu, ktorú tematicky zlúčia s Dňom žien alebo Veľkou nocou. Tohto roku sa výstava konala v nedeľu 27. februára v priestoroch Domu kultúry. V rámci výstavy si návštevníci mohli obzrieť okolo 50 mužských košieľ, ktoré zozbierali členky Spolku žien Matkino srdce. Pre výstavu zrealizovali zbierku, ktorá má veľkú hodnotu, dokumentujúcu estetickú hodnotu tradičného odevu. Súčasťou tejto časti výstavy boli predstavené aj ženské časti tradičného odevu,

priniesli Chorváti z Dalmácie a prvú transformáciu zažili v roku 1963 v tvare maškarného bálu, kým od roku 2007 sa tam usporadúva aj karneval. Početní hostia a hostitelia mali možnosť pozrieť si okolo 200 maskovaných dospelých a detí. Z golubinskej ZŠ 23. októbra v karnevalovej zábave sa zúčastnilo viac ako 70 žiakov. Podujatie podporili aj cezpoľní účastníci z viacerých miest Srbska – z Apatínu, Surčínu, Šabca, Starej Pazovy, Slankamenu… V obecenstve okrem Golubinčanov boli aj mnohí obyvatelia z okolitých miest a dedín vrátane početných Staropazovčanov.

líme tradičné torty, ktoré sú obľúbené medzi ľuďmi,“ hovorí Mária Macková, predsedníčka tamojšieho spolku žien. Vystavovateľky boli predovšetkým Laliťanky, kým jedna bola zo susedného Ratkova. V aktuálnom roku táto už tradičná výstava prilákala pozoruhodný počet návštevníkov

ako aj krojované bábiky. Aby sa zvýšila kvalita výstavy a tým aj záujem občanov, čiže aby sa spojilo pekné s užitočným, v dome kultúry boli otvorené predajné stánky najrôznejšej ponuky. Návštevníci si mohli nakúpiť izbové kvetiny a tie, ktoré môžu už vysádzať do záhrad, potom tu boli rôzne druhy dekoratívnych predmetov, kozmetiky či odevných súčiastok. Trochu predčasne, no predsa bola predstavená aj ponuka veľkonočných dekoratívnych predmetov, o ktoré bol tiež veľký záujem. Potrebné je zdôrazniť, že najväčší záujem bol o torty, ktoré napiekli členky tamojšieho spolku žien. Celý rad milovníkov slovenskej Kontinuita výstavy pokračuje gastronómie čakal na svoj z Lalite a okolitých prostredí, kúsok torty. „Naše členky každý rok upe- ktorí sem prichádzajú nielen čú takých sedem tort, ktoré obzrieť si exponáty a nakúpiť si môžu návštevníci ochutnať. potrebné výstavné predmety, Pravdupovediac, o ne je vždy ale spoločne stráviť príjemné najväčší záujem. Vždy si zvo- chvíle. 10 /5001/ 5. 3. 2022

Ľudia a udalosti S PREDSEDNÍČKOU ZDRUŽENIA BANÁTSKI POLIACI Z OSTOJIĆEVA

Nezabúdajú na korene Vladimír Hudec

jićeve v povojnovom období až do sedemdesiatych rokov boli aj oliaci sa na priestor dnešnej slovenské triedy. Na svoj pôvod a Vojvodiny prisťahovali jazyk svojich predkov však nikdy v prvej polovici 19. storo- nezabudli a mnohí sa dodnes čia, presnejšie roku 1838 z Wisły v rodinách rozprávajú dnes už v Poľsku. Prichádzali ťažiť sanitru. príliš archaickou poľštinou. Na jar prichádzali, v jeseni sa vraV sedemdesiatych rokoch micali domov do Poľska. Keďže táto nulého storočia Poliaci z Ostocesta bola príliš dlhá, postupne jićeva začali nadväzovať kontakty s materskou krajinou a čoraz viac začínajú uvažovať o vlastnej národnostnej identite. Slovenská trieda v základnej škole zanikla a so Slovákmi ich spája ešte len cirkev a bohoslužby v slovenčine. Začali si zakladať aj Najprv vyrobili klobásu a potom ju aj opekali združenia či kul(Marija Milanovová prvá zľava) túrno-umelecké spolky. Jedným si začali kupovať domy a zo- z nich je aj združenie Banátski Postávať tu. Podľa vierovyznania liaci, ktoré si založili pred dvomi boli evanjelici augsburského rokmi. Stretli sme ich na nedávvierovyznania, takže sa pritúlili k nom Festivale klobás v Bielom tunajším Slovákom a Slovenskej Blate. S nimi bola aj predsedníčka

Skupina ostojićevských Poliakov na Festivale klobás v Bielom Blate

evanjelickej a. v. cirkvi – a cirkevný zbor v Ostojićeve je dodnes rovnocenným členom SEAVC v Srbsku. Postupne sa úplne stotožnili so Slovákmi a tak sa aj vyjadrovali. Dokonca v Základnej škole Tihomira Ostojića v Osto18

www.hl.rs

združenia Marija Milanovová. Základným poslaním tohto združenia je pracovať na pestovaní a zachovávaní identity, poľského jazyka a tradície medzi ostojićevskými Poliakmi. Tento projekt je už vo fáze realizácie.

Informačno-politický týždenník

Misijné služby Božie Banátskeho seniorátu v roku 2010 z príležitosti 80. výročia posviacky kostola svojou prítomnosťou poctili aj hostia z Poľska

„V spolupráci s profesorkou pokúsili svojich spoluobčanov, poľského jazyka na Belehradskej predovšetkým Poliakov, ale aj univerzite Violou Metikošovou iných naučiť jazyk svojich predpracujeme na vypracovaní učeb- kov. V súvislosti s tým v spolunice poľského jazyka pre žiakov práci s profesorkou poľského od prvého do štvrtého ročníka, jazyka zo Subotice Kristinou a keď kniha bude hotová, chceli by sme poľský jazyk zapojiť do školského programu,“ hovorí naša spolubesedníčka. „Okrem toho v tomto roku plánujeme zaobstarať ľudové kroje a zorganizovať aj nejaké podujatia, na ktorých by sme V Základnej škole Dr. Tihomira Ostojića sa do sedemdesiatych rokov minulého storočia vyusi pripomenuli poľ- čovalo aj po slovensky skú kultúru, obyčaje, jedlá... Musíme ich trochu Stojek Perčićovou plánujú pre obnoviť, lebo sme všetci na nich dospelých (nie iba Poliakov, ale už pozabudli, a hrozí, že úplne všetkých, ktorí o to budú mať zaniknú. Naše staré mamy sa záujem) zorganizovať kurzy poľtrochu ešte pamätajú, ale sú už ského jazyka. veľmi staré. Trochu nám o tom Inak podľa voľných odhadov rozprávali a my teraz to chceme našej spolubesedníčky v Ostosprístupniť mladým generáciám jićeve je veľmi málo Poliakov – a tak zachovať pred zabudnutím.“ asi 100. Detí z čistých poľských Marija Milanovová nám pre- manželstiev vari ani niet, ale zradila, že v Ostojićeve dnes už určitý počet detí z miešaných nikto nevie hovoriť tou opravdi- manželstiev má aj poľský pôvod. vou poľštinou. Vraj ostojićevskí „Naša populácia sa veľmi Poliaci hovoria tótskym jazykom, zmenšila. Veľmi nás je málo, čiže kombináciou poľského, slo- a chceli by sme sa trochu zvivenského a srbského jazyka. diteľniť. To bol aj dôvod, že sme Dokonca mnohí Poliaci lepšie prišli do Bieleho Blata, aby ľuhovoria a rozumejú po slovensky dia o nás aspoň počuli, že ešte ako poľsky. V združení Banátski jestvujeme,“ povedala na záver Poliaci si dali za úlohu, aby sa naša spolubesedníčka. • ĽUDIA A UDALOSTI •

ŠACHOVÝ KLUB KULPÍN

Z vďačnosti svojmu dlhoročnému predsedovi Katarína Gažová

eď sa stretli členovia Šachového klubu Kulpín na výročnom zasadnutí na sklonku januára, žiaľ, nemohli medzi sebou zo zdravotných dôvodov privítať svojho teraz už bývalého predsedu klubu Dušana Vidu. Vtedy bolo dohodnuté, že si usporiadajú ďalšie slávnostné stretnutie, na ktorom sa poďakujú svojmu dlhoročnému predsedovi – báčimu Duškovi, za jeho nezištnú obetavú dlhoročnú prácu v prospech klubu a jeho členstva. Naplánované stretnutie usporiadali vo štvrtok 24. februára v kaviarni Dane v Kulpíne, kde sa ŠK stretáva už druhý rok. Šachisti Kulpína si na toto pekné stretnutie zavolali aj kolegov šachistov z Petrovca, Hložian a Maglića.

Spoločná fotografia účastníkov slávnostného stretnutia šachistov Kulpína (bývalý predseda ŠK Dušan Vida druhý zľava v dolnom rade)

Aktuálny predseda Šachového klubu Kulpín Radoslav Kolarski pri slávnostnej príležitosti, keď Dušanovi Vidovi odovzdali darček, povedal: – Pri tejto príležitosti sa chceme všetci spolu poďakovať nášmu bývalému p re d s e d ov i Dušanovi Vidovi za jeho dlhoročnú obetavú prácu v našom šachovom Poďakovanie a odovzdanie darčeka: terajší klube. On je predseda Radoslav Kolarski (zľava) a doterajší jeden z najpredseda Dušan Vida záslužnejších členov, že náš šachový klub jestvuje. Pri tejto príležitosti z vďaky nás ostatných členov klubu mu odovzdávame tento darček: šachové hodiny s venovaním. Šachový klub Kulpín bol založený v roku 1995. Predsedom kulpínskych šachistov 25 rokov Darček v podobe šachových bol Dušan Vida, ktorý vlastne na začiatku bol iniciátorom založehodín s venovaním od kolegov • ĽUDIA A UDALOSTI •

nia klubu. Keďže sa vlani vzdal funkcie, dohodli sme sa, že by sme sa mu mali zavďačiť aspoň nejakým symbolickým darčekom. Ako vhodný darček sme vybrali šachové hodiny a na ne sme dali vypísať venovanie, aby

báči Duško mal pamiatku na svoj klub. Venoval mu mnoho rokov a mnoho voľného času. Jeho práca v klube bola veľmi dôležitá a my na to nezabúdame. Celé roky sa snažil, aby klub jestvoval v Kulpíne, aby obstál, aby sa videl pokrok a aby sme mali hráčsky potenciál. A aj vďaka báčimu Duškovi sa nám to v klube darí, máme mladých hráčov z dorastu, ktorí sa dostali do prvej zostavy. Chcem zdôrazniť, že tu bola dôležitá predsedova podpora, vízia zoskupiť ekipu, ktorá bude do budúcna v klube pracovať.

Aj báči Duško si s chuťou a zanietením zahral na turnaji

Oslávenec Dušan Vida s darčekom od jeho kolegov šachistov

A potom aj tie administratívne, byrokratické papierovačky mal stále na starosti práve predseda. Dbal aj o finančné hospodárenie klubu, dodržiavanie štatútu klubu. Veľký dôraz pritom dával na volontérsku prácu pre klub, takže mu za tie početné roky nezištnej práce v šachovom klube máme za čo byť vďační a pokračujeme cestou, ktorú nám on ako predseda vyšliapal. Pri slávnostnom stretnutí šachistov nevystal ani šachový turnaj. S chuťou si ho zahrali všetci prítomní vrátane dlhoročného predsedu Dušana Vidu.

10 /5001/ 5. 3. 2022

DETSKÝ KÚTIK

Marek Sabo, 5-ročný PU Kolibrík, Selenča

Simona Naďová, 5-ročná PU Kolibrík, Selenča

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vstúpili sme do tretieho mesiaca v novom roku. Už by sme si priali teplejšie počasie a trávenie viac času vonku na sviežom vzduchu. No ešte stále si v Detskom kútiku spomíname na snehové zimné dni. V chladnom počasí si aj vtáčky hľadajú úkryt, kde by sa učupili a uhriali. Také domčeky pre vtáčiky nám nakreslili škôlkari zo Selenče. A začiatok marca nám prináša i sviatok všetkých žien, takže môžete nakresliť alebo napísať aj niečo o ženách. Venujte to mame, starej mame, učiteľke, priateľke, susedke a budú mať z toho radosť. Veríme, že nezabudnete ani na nás a zašlete nám niektoré svoje práce. Katuša

Antónia Nosálová, 5-ročná PU Kolibrík, Selenča • DETSKÝ KÚTIK •

Timotej Kutálek, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

1. 2 puga, a a P n a in Stef a, Pad ala Tit š r a m Š

Marína Smišeková, 1. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín

Mateja Kajtez, 3. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín • DETSKÝ KÚTIK •

ilustrácia: freepik

Marian Hlavča, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Ján Sklabinský, 1. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kul pín 10 /5001/ 5. 3. 2022

Foto: .freepik

Z medicíny

Maternicové myómy Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

aternicové myómy alebo fibroidy sú nezhubné nádory, ktoré sa objavujú na maternici alebo okolo maternice. Tento problém postihuje 20 percent žien v reprodukčnom veku. Je dôležité vedieť, že ide o najčastejší nezhubný nádor maternice ženy a že sa dá úspešne liečiť. Myómy sú pôvodom svalovej vrstvy maternice. Váš gynekológ môže myóm odhaliť gynekologickým alebo ultrazvukovým vyšetrením. Tie, ktoré spôsobujú príznaky, možno odstrániť chirurgicky alebo menej invazívnymi postupmi. PRÍZNAKY FIBROIDOV Väčšina fibroidov v určitom okamihu spôsobuje príznaky. Najčastejším príznakom je po-

www.hl.rs

švové krvácanie, ktoré môže byť vo forme silnejšej menštruácie alebo vo forme mimomenštruačného krvácania. Medzi ďalšie príznaky patrí: anémia, únava a slabosť, bolestivý styk, bolesť, krvácanie alebo výtok z pošvy, pocit tlaku v bruchu, ťažkosti s močením. Myómy môžu ovplyvniť možnosť otehotnenia a tiež skomplikovať priebeh a výsledok tehotenstva. Podľa lokalizácie sa delia na: – intramurálne, ktoré rastú v stene maternice a sú najčastejšie viditeľné; – subserózne myómy rastú v stene na vonkajšej strane maternice. Svojím rastom môžu svojou veľkosťou spôsobiť tlak na blízke orgány alebo bolesť; – submukózne myómy rastú tesne pod sliznicou maternice

Informačno-politický týždenník

a môžu sa dostať do dutiny maternice, čo vedie k silnému krvácaniu; – fibrómy na stopke.

• •

PRÍČINY MATERNICOVÝCH FIBROIDOV Zdá sa, že estrogén aktivuje rast maternicových fibroidov. Počas prvého trimestra tehotenstva asi jedna tretina všetkých myómov narastie, ale po pôrode sa zníži. Maternicové myómy sa po menopauze zmenšujú, ale ak sa po menopauze použije hormonálna liečba, môže to spôsobiť pokračovanie ich rastu. Medzi ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú vzhľad fibroidov, patria: • Rasa: Štúdie zistili, že myómy sú bežnejšie u afroamerických žien. • Vek: Väčšina štúdií dospela k záveru, že zúžené biele plemená do 35 rokov mali rýchlejšie rastúce myómy ako biele ženy nad 45 rokov. • Skorá menštruácia • Konzumácia kofeínu a alkoholu

•

Genetické faktory Celkový zdravotný stav: Obezita a vysoký krvný tlak môžu tiež zohrávať úlohu pri rozvoji a raste fibroidov. Diéta: Zdá sa, že strava bohatá na červené mäso zvyšuje šance na rozvoj fibroidov.

LIEČBA MATERNICOVÝCH FIBROIDOV Takmer jedna tretina žien s maternicovými fibroidmi vyhľadá lekársku pomoc pre závažnosť ich symptómov. Hoci liečba môže siahať od neinvazívnych až po chirurgické možnosti (myomaktómia – hysterektómia alebo hysterektómia – hysterektómia), výber liečby je zvyčajne určený vekom pacientky – najmä ak sa blíži menopauza – a ak pacient chce mať deti, s výnimkou možností, ako je hysterektómia. Prístup k liečbe závisí aj od počtu, veľkosti a lokalizácie myómov. Väčšina lekárov sa však zhoduje, že ak nie sú žiadne závažnejšie príznaky, nie je potrebná žiadna liečba. Preložila: Anna Horvátová

• Z MEDICÍNY •

Poľnohospodárske rozhľady

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

AKTUÁLNE

Ročník XLX 5. 3. 2022 Číslo 5/ 2051 Z PRODUKČNEJ BURZY

Výrazný nárast cien

Ľ. Sýkorová

N Pre poľnohospodárskych dôchodcov zatiaľ žiadne nové riešenie

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 21. 2. do 25. 2. bol zaznamenaný prvý kontrakt na novú pšenicu a výrazný nárast cien poľnohospodárskych primárnych produktov. Trhy prudko zareagovali na situáciu na Ukrajine. Rekordne vysoká cena bola zaznamenaná na trhu s kukuricou. Začiatkom týždňa sa s ňou obchodovalo na cenovej hladine 27,00 din./kg bez DPH a na konci týždňa jej cena bola už 29,30 din./kg bez DPH pre rýchle dodanie. Priemerná cena bola 28,40 din./ Ľubica Sýkorová kg bez DPH, čo je nárast o 5,62 % oproti Srbsko v spolupráci so Svetovou bankou pracuje na riešení problémov v exispredchádzajúcemu týždňu. tujúcom poistnom systéme a hľadá nový model, ktorý bude platný pre poľnoNa rozdiel od predchádzajúceho obdobia, hospodárskych dôchodcov. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva Srbska návrh keď na trhu so pšenicou vládla pasivita, došlo nového modelu riešenia postavenia poľnohospodárskych dôchodcov ešte nie je v závere týždňa v dôsledku diania na svetodokončený. Dôraz je kladený na analýzu existujúceho systému, stavu dlhov a hľadá vej politickej scéne k zvýšenému dopytu, sa riešenie na ich vymáhanie alebo odpis. Odborníci zároveň navrhnú nový model a tým aj k zvýšeniu cien. Kúpnopredajné dôchodkového systému pre poľnohospodárov. zmluvy boli uzatvorené v cenovom rozpätí od 30,00 do 31,00 din./kg bez DPH s odúčasný a stále platný mo- presúvajú z rozpočtu. výplat dôchodkov v berom tovaru do 30. apríla. Prvý futures del určovania základu Základnou tézou nového mo- budúcnosti. kontrakt na pšenicu rodu 2022 v parite Pre účely stanovenia odvodov na invalidné a delu je, že základ na určovanie FCA (fco-loaded) bol realizovaný za dôchodkové poistenie vychádza odvodov bude založený na tohto modelu je okrem jednotnú cenu 28,00 din./kg bez DPH. z rovnakej výšky záväzkov, ktoré práci, teda príjmoch, ktorý každý príslušných zákonov a Zdražela aj sója. Počas týždňa poľnohospodári ročne platia, poľnohospodár zarobí úmerne podzákonných noriem posa cena pohybovala v širokom a dĺžka platobného obdobia k výmere gazdovstva a intenzi- trebné vypracovať modely cenovom rozpätí od 75,00 do nemá zásadný vplyv na výšku te využívania poľnohospodár- pre správne, presné a spoľah78,00 din./kg bez DPH s výrazne dôchodku. Rovnakú sumu pla- skych zdrojov. Výšku dôchodku livé určenie základu. Riešenie stúpajúcou tendenciou. tia poľnohospodári, ktorí majú ovplyvní aj počet rokov platenia tohto problému je zložité vzhľaZmluvy na močovinu boli jeden hektár ornej pôdy, ako odvodov. Na základe toho budú dom na to, že väčšina poľnohosuzavreté za ceny pohyaj tí, ktorí majú stovky hektá- mať poľnohospodári nárok na podárov nie je povinná viesť bujúce sa od 89,37 do rov. Preto sa v praxi doteraz rôzne výšky dôchodkov, ktoré účtovnú evidenciu súvisiacu s 92,47 din./kg bez stávalo, že veľký počet poľno- ovplyvnia aj odpracované roky. podnikaním ich gazdovstiev, a DPH. Pokles cien hospodárov sa zadlžuje sumou, Navyše tento model, ako hovoria preto si postup riešenia vyžaduje c h o d zaznamenali ktorú nedokážu zaplatiť. Z toho na ministerstve, by mal vytvoriť trochu dlhšie obdobie. Podľa cov 154 dusíkaté dôvodu mnohí prestali platiť udržateľné riešenie z hľadis- údajov Fondu dôchodkového 719, pričom hnojivá. odvody a chýbajúce financie ka prílevu financií do Fondu a invalidného poistenia bol v priemerný dô○ na vyplácanie poľnohospodár- dôchodkového a invalidného auguste minulého roku celkový chodok bol len skych dôchodkov sa do fondu poistenia a odlevu na základe počet poľnohospodárskych dô- 12 619 dinárov. ○

Z obsahu Zložitá situácia v chove ošípaných

s. 2

Škodcovia poľných plodín a zeleniny na začiatku jari

Pobrežníky sú u nás iba transmigranti

s. 4 a 5

s. 6 a 7

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DOBYTKÁRSTVO

Zložitá situácia v chove ošípaných Ľubica Sýkorová

Africký mor ošípaných, finančne náročný chov pre rastúce ceny krmív, nízke výkupné ceny, dovoz bravčového mäsa, ktorý je vyšší, ako je potreba spotrebiteľov v Srbsku – to všetko negatívne vplýva na domáci chov ošípaných, ktorý zabezpečuje najväčšiu živočíšnu produkciu v Srbsku. Toto odvetvie sa v roku 2020 podieľalo na celkovej hodnote poľnohospodárstva v národnom poľnohospodárskom produkte 641 miliónmi dolárov, teda 11 percentami z celkovej hrubej hodnoty (hneď po kukurici).

POČASIE

5. 3. – 11. 3. 2022

odľa domácich odborníkov dobytkárstvo v Srbsku sa podieľa na HDP poľnohospodárstva 30 percentami, čo je na úrovni zaostalých krajín sveta. Už desaťročia stavy dobytka v Srbsku ubúdajú tempom od dvoch do troch percent ročne. Zároveň je v EÚ v každom okamihu prebytok 50 miliónov výkrmových zvierat. Bravčové mäso má na celkovej produkcii mäsa v Srbsku podiel 55,4 percenta. V porovnaní s rokom 2019 bola produkcia bravčového mäsa v roku 2020 nižšia o štyri percentá. Realizovaná produkcia bravčového mäsa v roku 2020 mala podiel len 0,2 percenta na svetovej produkcii alebo 0,7 percenta na európskej produkcii. Minister pôdohospodárstva Branislav Nedimović v polovici roka 2021 potvrdil, že chovatelia dobytka sú v zložitej situácii. Neskôr aj bol prijatý Zákon o regulácii trhu s poľnohospodárskymi výrobkami, no chovatelia dobytka však s týmto zákonom spokojní nie sú. Bolo povedané, že na základe tohto zákona, keď dôjde k problémom na trhu, bude mať Riaditeľstvo pre agrárny platobný styk možnosť zasiahnuť peniazmi mimo tovarových zásob. Vtedy bolo tiež oznámené, že každý obchod, kde sa nachádza čerstvé mäso

vyrobené v Srbsku, bude musieť mať srbskú vlajku, ktorá bude označovať, že bolo vyrobené v Srbsku. Mäso z dovozu bude možné predávať, zákon však

zabráni falšovaniu pôvodu. Kríza v chove ošípaných v Srbsku je stále prítomná. Ako čiastočné riešenie dobytkári odporúčajú, aby štát počas krízy zasiahol z komoditných zásob – ak nie je mäso, alebo prebytky nakúpil, ak je ho nadbytok. POMOC CHOVATEĽOM OŠÍPANÝCH V EÚ Jednou z príčin poklesu živočíšnej výroby aj v iných štátoch je tiež epidémia Covid-19. Pre epidémiu nefungovali stravovacie zariadenia, menej fungoval trh, takže spotreba bravčového aj hovädzieho mäsa bola oveľa nižšia. Európska komisia odsúhlasila Poľsku, že môže

podporiť chovateľov ošípaných prostredníctvom štátnej pomoci v sume 88 miliónov eur. Strop je 290 000 eur na jeden podnik. Ide o podporu strát na tržbách spôsobených z dôvodu pandémie. V minulom roku pritom poľská vláda vyčlenila v prepočte 43,5 milióna eur na podporu domácich chovateľov ošípaných na elimináciu dopadov afrického moru ošípaných (AMO). Francúzska vláda poskytne chovateľom ošípaných balík pomoci vo výške 270 miliónov eur. Národné združenie ošípaných sa obáva, že to nemusí stačiť. Francúzski chovatelia, podobne ako aj slovenskí, čelia 14-percentnému poklesu výkupnej ceny jatočných ošípaných oproti minulému roku. To predstavuje stratu 25 – 30 eur na jednu ošípanú. Ďalším opatrením je oslobodenie chovateľov ošípaných od príspevkov na sociálne zabezpečenie v celkovej sume 20 mil. eur. Okrem toho ministerstvo plánuje podporiť predaj bravčového mäsa prostredníctvom reklamných kampaní, vývozu

a rozšírenia objemu úverov zabezpečených štátom. Talianska vláda prijala balík pomoci proti AMO vo výške 50 miliónov eur na rok 2022. Na podporu preventívnych opatrení proti AMO je vyčlenených 15 miliónov eur a 35 miliónov je vyhradených pre podniky, ktoré sú postihnuté dôsledkami AMO. V Bavorsku sa chovateľom ošípaných vypláca podpora, ak dokážu, že „korona“ je príčinou poklesu tržieb príslušnej farmy. Slovensko ku koncu minulého roka poskytlo chovateľom ošípaných na riešenie situácie s Covid-19 a AMO 3,5 milióna eur. Komisár EÚ pre poľnohospodárstvo Janusz Wojciechowski sa opakovane vyjadril, že nebudú spustené opatrenia na zmiernenie nestability na trhu s bravčovým mäsom v podobe súkromného skladovania na celoeurópskej úrovni. Opatrenia na riešenie krízy s cenou jatočných ošípaných majú riešiť členské štáty na národnej úrovni. AKÁ JE SITUÁCIA NA SLOVENSKU? Stavy ošípaných na Slovensku medziročne dramaticky poklesli. Kým v decembri 2020 bolo evidovaných 34 800 kusov prasníc, v decembri 2021 ich počet poklesol o štyri percentá na 33 400 kusov. V januári tohto roka sa počet prasníc znížil na 29 300 kusov, čo predstavuje pokles o 14 percent oproti decembru 2020. Stavy ošípaných poklesli na Slovensku zo 614 500 kusov v decembri 2020 o sedem percent na 571 000 kusov v decembri 2021. V januári tohto roka už bolo evidovaných len 446 000 kusov ošípaných, čo znamená pokles o 27 percent oproti decembru 2020.○

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

5˚ | 1˚

7˚ | 4˚

5˚| 3˚

5˚ | 0˚

3˚ | 1˚

5˚ | 1˚

3˚ | 2˚

10 /5001/ 5. 3. 2022

DO POZORNOSTI!

IPARD – otvorená súťaž na obstaranie traktorov Ľ. Sýkorová

Ak sa niekto venuje ovocinárstvu a má pod výsadbou od dvoch do desať hektárov evidovaných plôch, bude si môcť kúpiť traktor s výkonom do 60 kW. Silnejší traktor do 80 kW bude možné zakúpiť, ak má majiteľ väčšie plochy – od desať do päťdesiat ha.

inisterstvo pôdohospodárstva – Riaditeľstvo pre agrárne platby vyhlásilo 7. verejnú výzvu na predkladanie žiadostí o schválenie projektu stimulov IPARD na investície do hmotného majetku poľnohospodárskych gazdovstiev pri obstaraní nového traktora. Termín podávania žiadostí je od 17. februára do 22. apríla 2022. Zahrnuté sú sektory mlieka, mäsa, ovocia a zeleniny, ostatných plodín (niektoré druhy obilnín a priemyselných

plodín), hrozna a vajec. Predmetom verejnej výzvy sú investície do fyzického majetku a oprávnené náklady na kúpu nového traktora so štandardnými dielmi, prístrojmi a vybavením pre poľnohospodárske práce vrátane prislúchajúcej kabíny traktora. KTORÝ DRUH TRAKTORA JE MOŽNÉ KÚPIŤ? Výkon traktorov, ktorých obstarávanie je dotované z fondov IPARD, závisí od investičného sektora a objemu výroby. Ak sa niekto

napríklad zaoberá ovocinárstvom a má pod výsadbou dva až desať hektárov evidovaných plôch, bude si môcť kúpiť traktor s výkonom do 60 kW. Silnejší traktor do 80 kW bude možné zakúpiť, ak má väčšie plochy od desať do päťdesiat ha. Traktory môžu byť typ T1 až T5 alebo S1 až S5 v zmysle osobitného predpisu upravujúceho delenie motorových a prípojných vozidiel a technické požiadavky na vozidlá v premávke na pozemných komunikáciách a mal by spĺňať požiadavky v oblasti ochrany životného prostredia upravené predpismi Európskej únie v tejto oblasti, s ktorými sú zosúladené

predpisy Republiky Srbsko. V rámci tejto výzvy boli zabezpečené finančné prostriedky vo výške 1,35 miliardy dinárov v súlade s pravidlami a osobitným predpisom, ktorý upravuje rozdeľovanie stimulov v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka. Informácie o vyhlásenej verejnej výzve je možné získať na telefónnom čísle infocentra Ministerstva pôdohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva: 011/26079-60 alebo 011/260-79-61, ako aj kontaktného centra Riaditeľstva pre agrárne platby: 011/30-20-100 alebo 011/30-20-101 každý pracovný deň od 7.30 do 15.30 h. ○

dmerného hnojenia minerálnymi hnojivami, pri nadbytku vápna a prehnojení fosforečnými hnojivami. Proti chloróze prihnojujeme zelenou skalicou, a to 30 až 50 g na m2. Podľa potreby možno prihnojovanie dvakrát opakovať, alebo ruže postrekovať 0,2-percentným roztokom zelenej skalice. REZ RUŽÍ Ruže režeme v čase, keď už pominulo nebezpečenstvo nočných prízemných mrazíkov. Príliš skorý rez podnieti skoré hromadné vypučanie spodných púčikov, ktoré potom môžu namrznúť. Rezné rany po nožniciach nemusíme ošetrovať, lebo ruže netvoria taký veľký hojivý kalus ako napr. jadroviny. Rany sa dobre a rýchlo zaceľujú pri teplote 15 °C. Na

prácu s ružami potrebujeme ostré nožnice. Rez je najdôležitejší zásah do vývoja ruží, preto k nemu pristupujeme s citom a podľa určitých zásad: na silnejších výhonkoch ponechávame viac púčikov, na slabších menej; bujnejšie rastúcim kultivarom ponecháme viac púčikov, slabšie rastúce zrežeme hlbšie; režeme vždy na púčik smerujúci von z kra; režeme 1 až 5 mm nad púčkom, mierne šikmo; odstraňujeme staršie výhonky, čím rastlinu stále zmladzujeme a predlžujeme jej životnosť; upravuje rast rastliny tak, aby pôsobila esteticky; odstránime všetky divorastúce výhonky, t. j. výhonky, ktoré rastú pod miestom očkovania; ker nesmie byť prehustený. ○

OKRASNÁ ZÁHRADA

Ošetrenie ruží na jar Ľubica Sýkorová Termín začiatku jarného ošetrenia ruží sa presne určiť nedá, všetko závisí od počasia. Začíname vtedy, keď cez deň máme ustálené teplé počasie a noci bez mrazu. Neponáhľame sa ani vtedy, keď sú už napučané najvrchnejšie púčiky na vlaňajšom dreve, ale noci sú ešte stále chladné.

ajskôr odstraňujeme zimnú ochranu z kríčkových ruží a papierové obaly z koruniek stromčekových ruží. Pohrabeme lístie zo záhonov, najmä spod popínavých ruží, pretože na pohrabanom lístí, ale aj na odstránenom dreve sa môžu nachádzať zárodky nebezpečnej huby marsoníny ružovej (Marsonina rosae), ktorú poznáme ako čierna škvrnitosť listov. Tieto zvyšky radšej do kompostu nedávame, ale ich spálime. Zistilo sa, že ani mrazy -18 °C nezničia prezimujúce spóry, ktoré sú aktívne aj po dva a pol roku. Pri prvých príznakoch čiernej škvrnitosti (hnedé až čierne hviezdicovité fľaky) postrekujeme prípravkami napr. Dithane M 45 (0,3 %) a Venturol (0,1 %). Na zvýšenie priľnavosti postreku pridávame Citowett

(0,025 %) alebo obyčajný saponát na umývanie riadov (0,1 %). RUŽE SÚ NÁROČNÉ NA HNOJENIE A DOBRÚ PÔDU Prihnojujeme vtedy, keď máme pôdu na záhone čistú, ale ešte neurovnanú po jesennom prekopaní. Najvhodnejšie hnojivo je viaczložkové, určené presne pre ruže. Nikdy neprihnojujeme ruže práve vysadené. Optimálnu dávku hnojiva (40 až 50 g na m2) plytko zapravíme do pôdy. V období prvého kvitnutia hnojíme opäť dávkou asi 30 g na m2. Prijímanie živín závisí okrem dostatku vody aj od množstva humusu, preto do pôdy plytko zapracujeme aj vyzretý kompost. POZOR NA CHLORÓZU Niekedy sa na jar objavuje žltnutie listov – chloróza. Vyskytuje sa najmä v ťažkej a mokrej pôde pod vplyvom jednostranného na-

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Škodcovia poľných plodín a zeleniny na začiatku jari Ing. Ján Tancik, PhD. väčší vplyv má opakovaná sejba HRBÁČ OBILNÝ Hrbáč obilný – Zabrus tenebrio- obilnín viac rokov po sebe. nides, Coleoptera, Carabidae, je Hrabáč obilný je škodca obilnín významný škodca obilnín už nie- v monokultúre a v takýchto koľko desaťročí. Každoročne sa podmienkach pravidelne zav strednej Európe proti tomuto príčiňuje veľké škody a môže škodcovi vykonávajú postreky na aj úplne zničiť porast. K maväčších alebo menších plochách. sovému výskytu dopomáha aj Je známe, že škodí v jeseni a na neskorá sejba, oneskorený zber jar na porastoch v monokultúre slamy a oneskorene vykonaná alebo na porastoch z opako- podmietka. vanej sejby obilnín. Napáda aj Okrem nesprávnej agrotechporasty na pozemkoch, ktoré niky na zvýšený výskyt hrbáča sú v blízkosti polí, na ktorých majú vplyv aj poveternostné sa v minulých rokoch vo väčšej podmienky v auguste a septemmiere tento škodca vyskytoval. bri. Počas týchto mesiacov sa Hrbáč obilný škodí v štádiu imága nachádzajú v pôde v hĺblarvy a imága. Prítomnosť lariev ke 10 – 40 cm v letnej diapauze. škodcu v mladých porastoch obilnín na jeseň a na jar sa veľmi ľahko zisťuje na základe charakteristických poškodení listov larvami. Dobre sú viditeľné rozžuvané listy mladých rastlín, ktoré sa sušia a nadobúdajú sivú farbu. Tieto príznaky vidieť v porastoch už od konca októbra – začiatku novembra. Larvy sú aktívne večer, sú veľmi žravé a aktívne sú do prvých mrazov, keď migrujú hlbšie do pôdy. Oteplením na jar znovu začínajú byť aktívne a škody zapríčiňujú až do konca svojho vývoja. Spôsobujú znižovanie počtu rastlín a odnoží na jednotku plochy. V prípade väčšieho Hrbáč obilný výskytu a dlhšieho obdobia aktivity porasty môžu byť aj Keď sú v tomto období vysoké úplne zničené. Imága znižujú teploty a dlhotrvajúce sucho, počet zŕn v klase. imága neskoršie opúšťajú pôdu, PODMIENKY, KTORÉ čo negatívne vplýva na vývojový VYHOVUJÚ ŠKODCOVI cyklus škodcu. Samičky nerady K masovému výskytu hrbáča kladú vajíčka do suchej pôdy, obilného najviac napomáha a ak aj nakladú, väčšina z nich nesprávna agrotechnika. Naj- uhynie. Skrátka, suché počasie

v lete a na začiatku jesene má chemická ochrana odporúča negatívny vplyv na vývoj a po- robiť, ak je v poraste pšenice 5 pulačnú hustotu tohto škodcu. – 7 poškodených rastlín na m2 OCHRANA a v porastoch jačmeňa 7 – 10 Agrotechnické spôsoby ochra- poškodených rastlín. Dôležiny majú veľký význam v ochra- té je aplikáciu vykonať načas, ne porastov proti tomuto škodcovi a dodržiavanie vhodných agrotechnických opatrení môže úplne vylúčiť chemickú ochranu. Dodržiavanie osevného postupu predstavuje najvýznamnej- Krytonos koreňový – larva na koreni maku šie opatrenie. Odporúča sa striedať obilniny kým ešte larvy nezapríčinili výso strukovinami a repou. znamné škody. Väčšia účinnosť Ďalšie významné agrotech- insekticídov sa dosahuje, keď nické opatrenia sú: načas postreky urobíme vo večerných a kvalitne vykonaná žatva, hodinách, keď larvy vyliezajú zo bez strát, treba zabezpečiť svojich chodieb. Použiť treba odvoz slamy hneď po žatve 500 litrov postrekovej kvapaliny a načas vykonať podmietku. na hektár. Treba zdôrazniť, že Podmietku robíme krížom na chemické zásahy proti larvám smer sejby, čím obmedzíme treba obmedziť a viac využívať samičky v kladení vajíčok. Ni- agrotechnické metódy. čenie výdrvu tiež je významné KRYTONOS KOREŇOVÝ – opatrenie. Bránením ničíme VÝZNAMNÝ ŠKODCA MAKU nielen buriny, ale aj imága NA ZAČIATKU VEGETÁCIE a nakladené vajíčka. V období vzchádzania maku až CHEMICKÁ OCHRANA do fázy 3 – 4 pravých listov nePROTI LARVÁM bezpečným škodcom je krytonos Chemickými insekticídmi koreňový – Stenocarus ruficornis zasahujeme proti larvám hr- Coleoptera: Curculionidae, preto báča obilného na jeseň alebo upozorňujeme pestovateľov na na jar v porastoch, v ktorých kontrolu svojich polí. bola použitá nesprávna agDospelý jedinec tohto druhu rotechnika, alebo kde sa ne- je malý chrobák (nosánik), s tevykonala preventívna chemická lom dlhým 3 – 3,5 mm bez nosca, ochrana proti imágam. Hranica hnedo sfarbený. Na krovkách škodlivosti je 2 – 3 larvy na m2 v blízkosti štítku má malú čiernu v porastoch vo fáze vzchádza- škvrnu a na konci kroviek bledú nia. Opodstatnenosť chemickej škvrnu. Prezimuje imágo v pôde, ochrany môžeme stanoviť aj kde sa pestoval mak. Po aktivácii na základe počtu poškode- na jar najprv sa pohybuje lezených rastlín na m2. Na jeseň sa ním, a keď sú teploty nad 14 °C,

10 /5001/ 5. 3. 2022 začína lietať a vyhľadáva porasty väčšiu listovú plochu, 2 a viac ferujú kladenie vajíčok na najvymaku. V čase dospelostného pravých listov kombinovaným vinutejšie rastliny. Pri teplotách žeru od polovice apríla sa živí prípravkom s dlhším reziduál- okolo 7 °C sa larvy z vajíčka liahnu na mladých rastlinách maku že- nym účinkom. o dva týždne a zavrtávajú sa rom listov od okraja medzi listy cesnaku, a vyžieraním drobnásledne prenikajú ných dierok. Poškodo cibule. V jednej dzuje aj vegetačný rastline sa vyvíja len vrchol rastlín, čo jedna larva. Masomôže spôsobiť oduvé liahnutie lariev je mieranie mladých v marci a vývoj lariev rastlín. Potravu prijítrvá 25 – 35 dní. Doma dopoludnia. Saspelé larvy odchámičky začínajú klásť dzajú do pôdy, kde vajíčka od polovice sa kuklia. Štádium mája a kladenie je kukly trvá jeden meveľmi roztiahnuté, Rastlina pšenice poškodená larvou hrbáča obilného siac a vyletené imága trvá až 2 – 2,5 mev júni prechádzajú siaca. Samičky vajíčka kladú do FÚZAVKA CESNAKOVÁ – do diapauzy. Škodca má jednu hlavného nervu spodných listov, ŠKODCA, KTORÝ LIETA AJ V generáciu za rok. prípadne v blízkosti koreňového ZIMNÝCH MESIACOCH Fúzavka cesnaková škodí niekrčka. Vyliahnuté larvy vyhrýzajú Fúzavka cesnaková – Suillia len na cesnaku, ale aj na cibuli. krátke chodbičky v liste a neskôr lurida, Heleomyzidae: Diptera (srb. Hospodársky významné škody zaliezajú ku koreňu a vyhrýzajú muva belog luka) je mucha, ktorá zapríčiňuje na mladých rastliryhy alebo chodbičky dlhé 1 – 3 má telo hnedej farby, dĺžky 8 – 10 nách z jesennej sadby. Larva mm. Spodné listy najprv poškodzuje na takto poškodezáklad najmladšieho ných rastlinách žltcentrálneho listu, nú a v neskorších ktorý žltne a stáča sa. vývojových fázach Veľmi ľahko sa takto poškodené rastliny poškodený list vyťavädnú. V poraste huje z rastliny. Larvy sa nachádzame zapotom spúšťajú dolu krpatené rastliny, stonkou do cibule, ktoré často po poškodzujú najprv búrkach poľahnú. stonku, potom aj ciŠkodcovi vyhovubuľu. Stonka je mäkká je suché a teplé Poškodenia imágom krytonosa koreňového a cibule zahnívajú. počasie. Po zákaze používania moridiel mm. Krídla má sivohnedé, prieEKOLÓGIA zo skupiny neonikotinoidov zračné, s dvomi priečnymi tmaFúzavka cesnaková sa aktivuje priama ochrana proti tomuto vohnedými pásikmi. Prezimuje veľmi skoro na jar už pri teplote škodcovi sa robí iba foliárnymi v štádiu imága. Aktivuje sa skoro vzduchu 0 °C. V podmienkach postrekmi, ak zistíme 3 – 4 imá- na jar a nálet trvá až ga na 1 m riadku maku vo fáze do apríla. Samičky vzchádzania rastlín. V Slovenskej kladú vajíčka už republike proti tomuto škodcovi vo februári, aj keď ani jeden prípravok na foliárnu je porast prekrytý aplikáciu nie je registrovaný. snehom a teploty V Českej republike, kde tento vzduchu sú okoškodca predstavuje vážne ne- lo 0 °C a teploty bezpečenstvo, sa odporúča pôdy pod nulou. vo fáze vzchádzajúcich rastlín Rastliny vtedy majú použiť prípravok zo skupiny vyvinuté 2 – 3 listy. pyretroidov s veľmi rýchlym Samičky kladú vajíčkontaktným účinkom. Druhú ka na rastliny alebo aplikáciu v prípade potreby na pôdu v blízkosti Žltá vodná miska treba vykonať, keď rastliny majú rastliny, pritom pre-

globálneho otepľovania, keď sú časté mierne zimy (v decembri a januári, ak teploty nie sú pod 0 °C), môže byť tento škodca aktívny aj v týchto zimných mesiacoch. V takomto prípade ho treba sledovať aj v tomto období, najlepšie pomocou žltých vodných misiek s lákadlom a v prípade silného výskytu aj zasahovať. OCHRANA Z preventívnych agrotechnických opatrení sa škody môžu znížiť skorou sadbou na jeseň, pretože väčšie rastliny sú odolnejšie. Podobne neskorá sejba na jar môže výrazne znížiť napadnutie rastlín. Odporúča sa cesnak pestovať čo najďalej od vlaňajších plôch. Odrody jarného cesnaku vysádzané na jar nie sú napádané týmto škodcom. Z nechemických spôsobov ochrany je významné zakrytie rastlín sieťami alebo netkanou textíliou počas náletu múch. Toto opatrenie sa musí vykonať skoro na jar pri prvom oteplení a porast nechať zakrytý až do konca apríla. Chemická ochrana je opodstatnená, ak sa zistí, že sa v poraste vyskytuje 10 a viac percent napadnutých rastlín. Aplikácia insekticídov sa vykonáva na jar v čase náletu múch, kým samičky ešte nenakládli vajíčka. Obdobie letu múch sa môže zistiť pomocou návnad, ktoré sa pripravujú z extraktu cesnaku, cukru a octu. Žlté vodné misky (Mörickeho misky) naplnené týmto lákadlom sa umiestňujú do porastov cibule už vo februári. V regiónoch, kde sa tento škodca vyskytuje často, treba aplikáciu vykonať hneď ako sa zistí výskyt múch. Pretože nálet trvá dlhšie, po 10 dňoch treba aplikáciu zopakovať. Povolené sú niektoré prípravky zo skupiny pyretroidov. Pri postreku treba použiť viac vody. Insekticídy sa aplikujú aj vo forme zálievky, ktorá sa vykonáva len raz, 14 dní po prvom oteplení. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (49)

Pobrežníky sú u nás iba transmigranti DrSc. Ján Babiak

stúpavo „rryii-rryii-rryii...“ v kom- od mierneho pásma na severnej binácii s klesavým „ryrryyryrzry- pologuli až po južnú Ameriku V rozsiahlom rade bahniakov, v najpočetnejšej čeľadi slu- -ry-ru-ru-ru“. a Nový Zéland. V posune na juh kovitých (Scolopacidae) je aj rod pobrežníkov (Calidris). Až POBREŽNÍK SIVÝ – používa aj migračný koridor už osem druhov z tohto rodu možno vidieť vo Vojvodine, ale ani CALIDRIS TEMMINCKII, spomenutých rodákov a občas jeden z nich na týchto priestoroch nehniezdi. Je u nás hosťom Leisler 1812 sa sťahuje spolu s čiernozobcom, a zriedkavejšie vie tu aj prezimovať. Je vták najsevernejšej časti ale pre rozptýlenú migračnú sieť kontinentálnej Ázie a sever- možno ho u nás vidieť zriedkaIde o vtáky, ktoré spravidla biotop sú okraje mora, plytké ného Škandinávska. Pred chla- vejšie a so značným posunom, hniezdia na severe v tých naj- močiare a bahnisté nábrežia dom sa sťahuje na juh a zimuje v termíne pobrežníka sivého. Aj chladnejších častiach Eurázie, riek. U nás ho možno vidieť len v nadrovníkovej Afrike, v Indii ktoré ako jediné riešenie vyhnúť v období preletu do zimoviska, a prímorskej Indočíne. Cez naše sa zime nachádzajú v migráciách kraje prelieta istým koridorom na juh, keď prechádzajú aj cez ako jeho rodák, ale ho tu možno naše kraje. Ďalšia výhoda je tá, dlhšie vidieť (v období septemže sú to vtáci, ktorí žijú na okraji ber – október, vlastne marec vody a v plytčinách nachádzajú – apríl). Jeho biotop je severná svoju korisť. A takých stojatých tajga, tundra a kamenisté moralebo mierne tečúcich vôd ské pobrežie. U nás na prelete máme vo Vojvodine veľký posa uspokojí aj s plytkou vodou čet. Preto nie div, že pobrežníci na nábreží rieky. spravidla nasmerujú svoj let cez Patrí medzi malé pobrežníky. naše kraje, močiare a bohatú Letný šat tohto druhu je tiež riečnu sieť využijú ako zástavku výraznejší a zimný je vo vrchnej Pobrežník biely na dlhej ceste. Niektoré to robia Pobrežník čiernozobý časti tela hnedosivý s olivovým každoročne, iné nie, a tak ich nádychom, s tmavšími a väčšími napriek týmto tvrdeniam záznamožno zaradiť do rôznych kaškvrnami. Bruško je snehovo- my o pozorovaní tohto druhu tegórií prelietavcov. Pobrežník vlastne koncom septembra, resp. biele. Od predchádzajúceho u nás sú dosť časté. Biotop sú čiernozobý je u nás každoročne, začiatkom marca, aj to len pre rodáka je menší a jasnejšie mu pieskové morské pobrežia hrdzavý je občasný, biely je časť škandinávskej a baltickej sfarbený. Konzumuje drobné a ústia riek – u nás pieskové málopočetný, malého je prémia populácie, ktorá si zvolila pobezstavovce, ktoré nájde pri brehy riek a plytké nezarastené vidieť, sivý, bahenný a krivozobý tisko-podunajsko-pomoravskú vodnom poraste alebo v blate močiare. sú veľmi zriedkavé, kým plos- trasu do zimovísk v južnej časti na pobreží. Počas letu sa hlási Aj tento druh má pestrejkozobý sa tu nájde výnimočne. Balkánskeho polostrova. Skôr šie sfarbenie peria v letnom Ten škvrnitý k nám len zablúdil. bol tu na prelete častejší, období. V zime má hlavu a Teda sú tu, aj nie sú, a aj keď sú teraz ho vidno iba v menších chrbát sivo-popolavej farby, – pobudnú tu len krátko. Máme kŕdľoch. kým bruško je snehovobiele. to s nimi rozdelené na drobné. Je to pobrežník strednej Konce krídel, zobák a nohy sú POBREŽNÍK ČIERNOZOBÝ veľkosti. V lete je pestrejšie čierne. Poznať ho možno aj po (OBYČAJNÝ) – CALIDRIS sfarbený a na bruchu má špecifickom alternatívnom ALPINA, Linné 1758 tmavú škvrnu, ale zimný šat pohybe, keď v plytčine behá Je to vták najchladnejších má pomerne jednotvárny: paralelne s vlnobitím a hneď oblastí severnej pologule. Obýva horná časť tela je hnedosivá, aj požiera korisť, čo zostane pobrežia Severného a v Európe hruď pruhovaná a brucho a na pobreží za ustupujúcou aj Baltického mora. V pobrež- boky biele. Konce krídel sú vodou. Konzumuje červy, mäkPobrežník sivý ných oblastiach Škótska a zá- tmavé a kostrč čierna s biekýše, kôrovce, hmyz... Hlási sa padného Nórska má aj celoročné lym okrajom. Nachádzame zvonivým „tirrr“ a v speve cvrliká ostrým, krátkym a tvrdým „plit, bydlisko, ale z tých drsnejších ho pri blatistých vodách, kde „crrr-čir-tirr-cvrrrr...“ plit...“, „kv-crr-kv-crr...“, pritom oblastí (Sibír, Island, Grónsko hľadá červy, hmyz, mäkkýše a iné POBREŽNÍK (PIESKÁRIK) vsúva čk-čk“. Spieva rýchle, a Kanada) sa sťahuje na juh. bezstavovce. Hlási sa tenkým BIELY (BELAVÝ) – CALIDRIS opakovane „twik-twik-twik...“ Zimuje na pobreží oceánov se- pískavým „šrí“ alebo priškrteným ALBA, Pallas 1764 POBREŽNÍK (BOJOVNÍK) vernej pologule, ale aj v južných „trirrr“. Varovný znak je bzučivé Je ostrovný operenec SeverBAHENNÝ – CALIDRIS častiach Stredozemného, sčasti alebo drčivé „chrrrrrt“, vzájomná ného mora. Z tých najdrsnejších (PHILOMACHUS) PUGNAX, aj Čierneho mora a južných komunikácia počas letu v kŕdli priestorov sa sťahuje do pobrežLinné 1758 častí Kaspického jazera. Jeho je „plip-ip-ip“. Pri párení spieva ných častí všetkých kontinentov Celoročný pobyt má vo vý-

10 /5001/ 5. 3. 2022

Pobrežník bahenný

chodnej časti Lamanšského prielivu. Jeho letný areál (hniezdny) je baltické pobrežie a najsevernejšia kontinentálna oblasť Eurázie v pásme 55 – 75° s. z. š. Z tých oblastí sa v širokej palete sťahuje cez kontinentálnu Európu do rovníkovej a zarovníkovej Afriky (ázijská populácia na pobrežie Indického oceánu). Časť europopulácie prezimuje aj na prímorí Stredozemia. Biotop tohto pobrežníka je tundra a preto sa aj pri sťahovaní zastaví na plytkých, bahnitých brehoch riek, pri stojatých vodách a inundačných lúkach. Je zaujímavé, že sa ešte v minulom storočí vo Vojvodine aj hniezdil. Dnes je tu len zriedkavý prelietavec a ešte

Pobrežník krivozobý

zriedkavejšie aj prezimuje. V čase sťahovania ho možno vidieť najčastejšie v údolí rieky Tisy. Je najväčší z pobrežníkov. Pre výrazný dimorfizmus, vyjadrený najmä transformáciou samca (v čase párenia je pestro sfarbený, s nápadnou dĺžkou peria okolo krku a na hlave), tento druh sa dnes zaraďuje do osobitného rodu – rodu bojovníkov. Ale v zimnom šate je samec ako samica, ibaže je trošku väčší od nej. Zimný šat tohto druhu je tmavohnedý až čierny chr-

bát so zvláštnou kresbou, jasná okrová hlava, prsia a boky. Nohy sú okrovo-zelenkasté. Často rýpe po blate po červoch a hmyze, ale konzumuje aj semená. Zvyčajne je tichý, a ak aj volá, tak sú to hlboké hrdelné zvuky: „krek-krek“, „čip“, „vik“... POBREŽNÍK KRIVOZOBÝ – CALIDRIS FERRUGINEA, Pontoppidan 1763 Je to vták úzkeho pásu ázijskej Sibíri za polárnym kruhom. Odtiaľ sa sťahuje do prímoria na južnej pologuli, ale dominantne do zasaharskej, juhovýchodnej a južnej Afriky. Keďže z pôvodného hniezdneho areálu migruje aj cez vnútrozemie (trasou Tajmýr – povodie rieky Ob – Krym – dolné Podunajsko – Afrika), tento druh je zaujímavý, najmä v jesennej migrácii, aj pre nás. Videný je na prelete pri veľkých plytkých vodných plošinách. Je strednej veľkosti, v letnom období hrdzavej farby. V zimnom šate chrbát je hnedý a ostro vzorkovaný a hruď žltohnedá. Jeho charakteristické znaky sú: ohnutý zobák, dlhšie nohy a biela kostrč. Samička sa farbou peria len málo líši od samca. Pre dlhšie nohy často za potravou brodí do hlbšej vody, kde v blate vyhľadáva červy, mäkkýše a iné bezstavovce. Pri prelete sa hlási jemným trilkovaním „čirr-ap“. Spieva čvirikavo: „čk, čk“, „vrrr-vrrr-vrrr...“, „čirrip“. Varovný znak je ostré „ček-ček-ček“. POBREŽNÍK MALÝ – CALIDRIS MINUTA, Leisler 1812 Má podobné rozšírenie aj zimovanie ako krivozobec. Aj pri prelete ho možno nájsť v celej Európe a možno aj preto je u nás zriedkavý. Možno ho vidieť v blatistých lagúnach včas na jar a neskoro v jeseni. Je najmenší z pobrežníkov. Letný šat je pestrejší a na chrbte s tmavými škvrnami. Počas zimy chrbát je bledší variant

sivohnedej farby, bruško je celé biele. Nohy a zobák sú čierne. Vidieť ho na okraji vody, kde loví drobné bezstavovce. Hlási sa tvrdým a ostrým čvirikaním opakujúc „tio-tip“, „ti-ti-trip“, „stit“, „sví-sví-svi...“, „svirrr-t-t“, „ti-ti-ti, ti-ri-ti“ atď...

Pobrežník malý

Požiera hmyz, mäkkýše, červy, kôrovce, ale aj mäkké časti rastlín. Hlási sa krátko a opakovane: „u-víi“, „vit-vit“ a len zriedkavo ostro „ček-ček, če-če-ček“. POBREŽNÍK (BREHÁRIK) PLOSKOZOBÝ – CALIDRIS (LIMICOLA) FALCINELLUS, Pontoppidan 1763 Obýva sever Škandinávska. Je sťahovavec, zimuje na ostrovčekovitých lokalitách na pobreží Červeného mora, Perzského zálivu, ale aj v južnej Afrike. U nás ho vidno len zriedkavo na prelete. Za svoj biotop si volí subarktické vlhké podhorie a na našich priestoroch sú to plytké bahnité brehy riek, rybníkov a barín. Patrí medzi menších pobrežníkov. Letný šat je tmavší a výraznejší, kým pri zimnom je chrbát sivohnedý, bruško biele a predná časť pŕs

POBREŽNÍK HRDZAVÝ – CALIDRIS CANUTUS, Linné 1758 So svojimi šiestimi podvariantmi hniezdi za polárnym kruhom severnej pologule. Pre ten najbližší k pôvodnému druhu lokalita je v oblasti Tajmýru. Druh sa na juh sťahuje vo veľkých kŕdľoch pobrežím, čím si v značnej miere predlžuje migračnú cestu a len časť populácie letí kratšou, kontinentálnou cestou. Preto Pobrežník ploskozobý sa nájde aj u nás, ale je na prelete a zimovaní zriedkavý. čiarkovaná. Zobák, nohy a okraje Je strednej veľkosti. V letnom krídel sú čiernej farby. Pre svoje šate telo (hlava, hruď, brucho) osobitosti sa zaraďuje aj do má dominantne hrdzavej až monospéciového rodu. Konzugaštanovej farby, ale do zimy muje drobné bezstavovce. Hlási ju stratí, a v zime je sivobielej sa ostrým „brrre-ít“ a krátkym „ček“. V období párenia spieva bzučivé „brre, brre, brre, berre, berre, berre, brebrebrebre...“. POBREŽNÍK ŠKVRNITÝ – CALIDRIS MELANOTON, Vieillot 1819 Obýva východnú Sibír a severnú Kanadu. Zimuje v južnej Amerike a menšia Pobrežník hrdzavý časť na európskom Atlantiku. Vládne mienka, že farby, na prednej časti pásikavý. na ceste do západnej Európy S ohľadom na svojich rodákov je k nám – zablúdil.  zavalitejší a má aj kratšie nohy. Fotografie: z internetu

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Kuracie kapsy s krémovo-špenátovou plnkou Ľahučký čokoládový zákusok Suroviny: 3 kusy kuracích pŕs (bez kože), 120 g nátierkového masla, 1 PL majonézy, 1/2 KL soli, 2 strúčiky cesnaku, 100 g čerstvého špenátu, 80 g tvrdého syra, trochu oleja, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie, mletá paprika Takto sa to podarí: Rúru rozohrejeme na 220 °C. V miske vymiešame nátierkové maslo, majonézu, soľ a pretlačený cesnak. Do syrovej plnky pridáme nadrobno nasekaný špenát, tiež strúhaný tvrdý syr a všetko spolu premiešame. Kuracie prsia položíme na dosku a opatrne narežeme zhruba v polovici hrúbky, pričom ich neprerežeme úplne, čím vytvoríme kapsu na plnku. Plnku rozdelíme medzi tri kuracie kapsy, ktoré uzavrieme pomocou špáradiel. Na panvici vhodnej aj do rúry zahrejeme olej na strednom plameni a kuracie kapsy na ňom opečieme z oboch strán do zlatohneda (zhruba 4 minúty na stranu). Potom kura premiestnime na panvici do rúry a pečieme pri 220 °C zhruba 10 až 15 minút v závislosti od hrúbky kuracích pŕs. Po upečení necháme kuracie prsia krátko postáť pri izbovej teplote a vytiahneme z nich špáradlá. Upečené kuracie kapsy podávame so zemiakmi alebo čerstvým zeleninovým šalátom.

Extra maslové briošky

Suroviny: 1 PL sušeného droždia, 60 ml vlažného mlieka, 200 g hladkej múky, štipka soli, 2 PL práškového cukru, 2 vajcia, 90 g zmäknutého masla; Ešte potrebujeme: trochu masla na vymastenie plechu, 1 vajce na potretie Takto sa to podarí: Droždie vymiešame s vlažným mliekom a dvoma lyžicami múky, ktoré sme odobrali z navážených 200 gramov, a necháme zaktivovať (5 minút). Do misky preosejeme zvyšnú múku, pridáme soľ, cukor, premiešame a v strede urobíme jamku, do ktorej rozklepneme vajcia a vylejeme kvások. Všetko spolu premiešame a do cesta postupne (po lyžiciach) zapracujeme aj zmäknuté maslo. Lepkavé cesto nemusíme ďalej miesiť, len ho premiestnime do misky, ktorú sme vymastili kvapkou oleja, a misku prekryjeme fóliou. Cesto necháme najskôr kysnúť pri izbovej teplote zhruba 45 minút, potom ho premiestnime do chladničky na aspoň 12 hodín, ideálne až 24 hodín. Neskôr na jemne pomúčenej doske z cesta vytlačíme vzduch, zrolujeme ho do valčeka a ten rozkrojíme na 6 častí. Každú časť vytvarujeme do bochníka, ktoré poukladáme na maslom vymastený plech. Bochníky ukladáme dostatočne ďaleko od seba, nakoľko ešte budú rásť. Zakryjeme ich vlhkou utierkou a necháme podkysnúť ešte ďalšie 2 hodiny. Pred pečením briošky potrieme vyšľahaným vajíčkom a pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba 20 až 25 minút. Podávame s maslom, džemom a šálkou dobrej kávy.

Suroviny: Na korpus: 7 bielkov, štipka soli, 150 g kryštálového cukru, 5 žĺtkov, 160 g hladkej múky, 1 KL kypriaceho prášku, 30 g kakaa; Na čokoládovú penu: 750 ml smotany na šľahanie, 7 g práškovej želatíny, 300 g čokolády na varenie; Na polevu: 100 g čokolády na varenie, 50 g masla Takto sa to podarí: Korpus: bielky vyšľaháme spolu so štipkou soli do peny a potom postupne (po lyžiciach) pridávame cukor a šľaháme, kým nezískame pevný, lesklý sneh. Do bielkového snehu potom po jednom na menších otáčkach prišľaháme žĺtky. Do vaječnej peny preosejeme múku, kypriaci prášok, kakao a už len zľahka špachtľou premiešame. Hotové cesto vylejeme a zarovnáme na hlbší plech (33 x 23 cm), ktorý sme vystlali papierom na pečenie, a dáme piecť v rúre vyhriatej na 170 °C na zhruba 30 až 35 minút. Upečený korpus vyklopíme na mriežku, opatrne stiahneme papier a necháme úplne vychladnúť. Keď vychladne, rozrežeme ho po dĺžke (horizontálne) na dva pláty. Čokoládová pena: vo vodnom kúpeli necháme rozpustiť nalámanú čokoládu, odstavíme a necháme ju zľahka vychladnúť. V malej rajnici zahrejeme (nevaríme) asi deci smotany, odstavíme ju a rozpustíme v nej želatínu. Dobre vymiešame, aby sa želatína úplne rozpustila. Zvyšnú dobre vychladenú smotanu (650 ml) vyšľaháme do šľahačky a následne do nej zašľaháme smotanu so želatínou. Potom už len špachtľou primiešame rozpustenú čokoládu a miešame, kým nedostaneme pomerne pevnú čokoládovú penu. Plech, v ktorom sa piekol korpus, vystelieme papierom alebo fóliou, na dno položíme jeden korpusový plát, ktorý potrieme čokoládovou penou, zarovnáme a naň položíme druhý plát. Navrch ešte rozotrieme polevu, ktorú sme pripravili rozpustením čokolády a masla nad parou a dezert uložíme do chladničky na aspoň 12 hodín. Krájame na rezy.

Orechová bábovka bez múky

Suroviny: 4 vajcia, 150 g kryštálového cukru, 100 g masla, 150 ml mlieka, 1 PL citrónovej šťavy, 2 PL rumu, 200 g mletých vlašských orechov, 100 g najemno nasekaných mandlí, 50 g hrubšie nasekaných arašidov, 2 PL jemného škrobu, 1 KL jedlej sódy bikarbóny; trochu masla na vymastenie formy, trochu podrvených piškót na vysypanie formy, trochu práškového cukru na posypanie Takto sa to podarí: Rúru vyhrejeme na 165 °C. Bábovkovú formu vymastíme maslom a vysypeme podrvenými, detskými piškótami alebo múkou. Vo väčšej miske spolu vyšľaháme celé vajíčka a cukor do peny. Pridáme rozpustené maslo ochladené mliekom a tiež primiešame rum a citrónovú šťavu. Do tekutej zmesi potom postupne a zľahka zapracujeme všetky druhy orechov a nakoniec aj jedlú sódu a škrob. Cesto navrstvíme do formy, pobúchame o pracovnú dosku a bábovku vložíme do rúry na 45 až 50 minút. Upečenú bábovku necháme vychladnúť 10 minút vo forme, opatrne ju vyklopíme a posypeme práškovým cukrom. Zdroj: recepty.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 551 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

Kultúra 15. FESTIVAL SELENČSKÉ SLÁVIKY

Na oslavu hudby, spevu, krojov

prihovorili: Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, Branislav Kulík, predseda MSS, Nataša Klinovská, riaditeľka ZŠ Jána Kollára Anna Francistyová Maďarsku Slovenské spievanky pripravili Renáta Súdiová а Kar- v Selenči, Dragan Amidžić, preda veršovačky, a to veľmi úspešne. mena Kováčová. Moderátormi seda Zhromaždenia Obce Báč, a pravidelnom fašiangovom Všetkých účastníkov (vrátane boli Karmena Kováčová, Teodora učiteľka Ruženka Komjáthiová termíne v Selenči prebie- i hostky z Maďarska) sprevádzal Šimoniová a Andrej Slonka. z Maďarska. Okrem nich privítaní hal tradičný festival boli i: Anna Horvátoslovenských ľudových piesní vá, podpredsedníčka v prednese detí Selenčské MSS pre Báčku, Rassláviky. Ako aj obvykle boli tislav Surový, čestto dva koncerty: v piatok ný predseda MSS, 25. februára v Dome kultúry Marína Balabanová, vystúpili žiaci nižších ročnízástupkyňa predsedu kov tamojšej základnej školy Obce Báč, Svetlana a v nedeľu 27. februára žiaci Zolňanová, členka vyšších ročníkov a hostia Národnostnej osvetoz Maďarska. vej rady pri vláde SrbBol to opravdivý sviatok ska, rímskokatolícky ľudovej piesne, hudby a krofarár Siniša Tumbas jov nielen pre deti, ale aj pre Loketić a evanjelický dospelých. Plné hľadisko, farár Miroslav Poniplné javisko aj v piatok, aj Na prvom koncerte, ako obvykle, vystúpili najmladší účastníci – žiaci nižších ročníkov čan s manželkou fav nedeľu. Keďže sa koncerty rárkou Zuzanou. priamo prenášali prostredníc- 30-členný orchester selenčskej Vďaka moderátorom všetci V realizácii tohtoročných tvom sociálnej siete, festival základnej školy Orchestrík. Po prítomní si pripomenuli prínos koncertov pomohli: Úrad pre sledovali aj mnohí milovníci ta- tom, čo moderátori divákom vlani zosnulého Božidara Ral- Slovákov žijúcich v zahraničí, kýchto podujatí z iných prostredí. predstavili členov Orchestríka bovského. Roky bol zvukárom Národnostná rada slovenskej Záujem o účasť na Selenč- na javisku, pripomenuli všetky na tomto tradičnom selenčskom národnostnej menšiny, Ústav ských slávikoch je z roka na pre kultúru vojvorok väčší. Tentoraz sa pred dinských Slovákov, mikrofónom na dvoch konObec Báč, Miestne certoch vystriedalo zo 60 spoločenstvo Selensólistov – v piatok 28 a v neča, MOMS Selenča, deľu 32 mladých spevákov. Slovan-Progres Spievali aj v duete. Cieľom Selenča a početní týchto koncertov je lásku ďalší sponzori – tak k slovenskej ľudovej piesni inštitúcie, ako i rodinielen vštepiť, ale aj upevny. Zvuk a osvetleniť, prehĺbiť. Organizátorov nie mal na starospoteší záujem každého žiaka ti Vladimir Bosančić o spev či hru na hudobnom za pomoci Filipa Čenástroji a tým, že sa mnohí lebića a Borisa Bocz nich zúčastňujú na festivale Speváci, hudobníci, moderátori a organizátori nedeľňajšieho koncertu ku, v úprave javiska pravidelne, možno sledo- (foto: Žana Trubanová) pomohli rodičia detí vať ich rast tak v sólovom z Orchestríka a oba vokálnom, ako i v nástrojovom minuloročné vystúpenia a úspe- festivale, vždy ochotne pomáhal koncerty nahrával Vladimír-Vaňa prejave. chy tohto skvelého žiackeho v organizácii kultúrnych podu- Valent. V nedeľu vystúpili i hostia hudobného zoskupenia. jatí, preto mu na týchto dvoch Organizátori, účastníci, diváci z Maďarska: zmes slovenských Tieto koncerty sú nesúťažné koncertoch venovali tichú spo- mali dobrý pocit z úspešných ľudových piesní z Novohradu a v tom je ich čaro. Je to ukážka mienku. tradičných koncertov. Na záver zaspievala Petra Ponyikaiová vštepovania lásky k slovenskej Obidva koncerty poctili svojou moderátori vyzvali spevákov a na harmonike ju sprevádzal ľudovej piesni, k hudbe i ku prítomnosťou i vzácni hostia, a hudobníkov, aby vyhľadávali Samuel Budai. Prišli z Veňarca, kroju od malička. Je to ukážka ktorých privítala Marína Vrab- slovenské ľudové piesne, ktoré ktorý sa nachádza v Novohrad- neúnavnej práce profesora hu- čeniaková, predsedníčka Rady zatiaľ neodzneli na tomto festiskej župe. Títo mladí folkloristi dobnej kultúry Dr. Juraja Súdiho. Miestneho spoločenstva Selen- vale, a aby ich o rok predviedli vlani prvýkrát vystupovali spo- V organizácii festivalu spoluúčin- ča. Na záver nedeľňajšieho kon- na 16. ročníku Selenčských slálu na súťaži Zväzu Slovákov v kovali a konferenciersky prednes certu účastníkom a divákom sa vikov.

• KULTÚRA •

10 /5001/ 5. 3. 2022

Kultúra JÁN AGARSKÝ, AKADEMICKÝ MALIAR ZO STAREJ PAZOVY

S Pazovským poľom na výstave v Košiciach Anna Lešťanová

roku 2008 prvým zahraničným inulý rok pre Jána Agar- členom umeského, akademického leckého spolku maliara zo Starej Pazo- Umelecká bevy, aj napriek pandemickej situ- seda slovenská ácii bol veľmi úspešný. Svojou (UBS). Toto teleso tvorbou sa predstavil na viace- pôsobilo na Slorých samostatných výstavách, vensku v rokoch zúčastňoval sa na početných 1921 – 1939, kolektívnych výstavách. Jeho potom v rokoch diela obdivovali v Belehrade, 1946 – 1949 Starej Pazove, Kysáči, Báčskom a teraz od roku Petrovci… I rok 2022 mu prináša 1990, keď bolo Spoločná fotografia autorov z vernisáže v Košiciach bohatú umeleckú činnosť. obnovené 25. Ján Agarský sa narodil 30. apríla. Aj obraz Jána Agarské- šieho umeleckého spolku na nemohol zúčastniť slávnostného novembra 1962 v Starej Pazove, ho Pazovské pole (akryl na plátne Slovensku Artmisia storočím, s otvorenia výstavy v Košiciach, no kde aj žije a pra100 x 80 cm) z cyklu podnázvom Sto plus jeden. Re- som veľmi poctený, že som sa cuje ako výtvarKonrádova záhra- prezentatívnu kolekciu tvorilo mohol na tejto reprezentatívnej ný pedagóg. da si mohli pozrieť viac ako osemdesiat výtvarných kolekcii zúčastniť ako zahraničUkončil Vyššiu milovníci výtvarné- diel súčasných členov UBS. V ný člen so svojím umeleckým pedagogickú ho umenia v Koši- oznámení tohto umeleckého dielom,“ povedal Agarský. Pri školu – výtvarný ciach, na Sloven- spolku sa uvádza: „Výstava tejto príležitosti pripomenul, odbor v Belehsku, na kolektívnej je ambíciou a tlmočením rade a maliarvýstave, ktorá bola osobného umeleckého rastu stvo vyštudoval sprístupnená do 27. autorov, ktorí sa prezentujú dielami v úsilí predstaviť to na Akadémii februára. umení v Novom Umelecká bese- najlepšie a najkvalitnejšie zo Sade. Prejavuje da slovenská 1921, svojej tvorby.“ V galerijnom sa ako maliar K-13 Košické kultúr- a expozičnom priestore Alfa abstraktného Ján Agarský, akademický ne centrá, Kasárne v areáli K-13 Košické kultúrexpresioniz- maliar zo Starej Pazovy / Kulturpark Košice ne centrá výstavu uviedol Dr. mu, avšak na a Fond výtvarných Rudolf Rabatin, výtvarník a niektorých obrazoch možno umení usporiadali v dňoch 29. výtvarný pedagóg. Súčasťou rozoznať expresionisticky stvár- januára až 27. februára repre- výstavy je aj farebný kata- Obraz Pazovské pole nenú krajinku. J. Agarský je od zentatívnu výstavu najstar- lóg a o diele J. Agarského je tam publikovaný text historika že prednedávnom mal možnosť umenia Savu Stepanova. pozrieť si zaujímavú výstavu o Jeho cyklus obrazov Konrá- vývoji abstraktného umenia v dova záhrada asociuje na zápisy Budapešti. o záhrade známeho maďarZačiatkom marca Umelecká ského mysliteľa a spisovateľa beseda slovenská usporiada ďalGyorgyho Konráda, lebo také šiu výstavu, a to v Topoľčanoch, motívy sú na obrazoch tohto a vystavovať tam budú jubilustaropazovského akademic- júci členovia tohto umeleckého kého maliara. Vďaka silnému spolku, teda tí, ktorí tohto roku koloritu a silnej expresívnosti oslavujú okrúhle životné jubileá. ich porovnáva aj historik ume- So svojou Žltou krajinkou alebo nia Stepanov. letom (zatiaľ pracovný názov Výstava Artmisia storočím má obrazu) vystavovať tam bude putovný ráz, a ak to aktuálna aj ako šesťdesiatnik v roku 2022 situácia dovolí, má sa z Košíc akademický maliar Ján Agarský presunúť do ďalších miest. zo Starej Pazovy. „Je mi veľmi ľúto, že som sa Foto: z archívu J. Agarského

Výstavný priestor Kulturpark s dielami na výstave Artmisia storočím

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

PODUJATIE NOVOSADSKÉHO ODDELENIA SLOVAKISTIKY

Prednáška o slovenskej literárnej moderne Stevan Lenhart

rámci programu osláv 60. výročia vysokoškolskej slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade bola usporiadaná aj prednáška Mgr. Dany Hučkovej, CSc., z Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied, ktorá prezentovala tému Literárne súradnice slovenskej moderny – témy, motívy i žánrové inovácie. Podujatie sa uskutočnilo v online priestore dňa 23. februára a prednášku bolo možné sledovať prostredníctvom aplikácie Zoom. V mene organizátora sa na úvod prihovorila doc. Dr. Jasna Uhláriková, vedúca Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade, a prednášateľku predstavila prof. Dr. Marína Šimáková Speváková. Literárna vedkyňa Mgr. Dana Hučková, CSc., od roku 1991 pracuje v Ústave slovenskej literatúry SAV, dlhodobo a systematicky sa venuje historickému obdobiu slovenskej moderny. Je autorkou a spoluautorkou niekoľkých kníh venovaných tejto problematike. Ohľadom všeobecného označenia slovenskej moderny Hučková poznamenala, že ide o modernis-

ticky ladenú tvorbu z prelomu rokov 19. a 20. storočia, ktorá sa považuje za začiatok modernej slovenskej literatúry s Ivanom Kraskom ako najvýznamnejším predstaviteľom daného obdobia.

Mgr. Dana Hučková, CSc. (foto: zo súkromného archívu)

Zároveň poukázala na časté časové vymedzovanie rokov 1905 – 1912, pričom smernicami sú dve básnické zbierky s rovnakým názvom – ide totiž o debut Janka Jesenského Verše (1905) a druhú zbierku Ivana Kraska Verše (1912). V tom období vyšla aj Kraskova prvá básnická zbierka Nox et solitudo (1909) a spomenuté tri knihy akoby boli základnými súradnicami, ktoré

charakterizujú poetiku slovenskej básnickej moderny. Hučková však pripomenula, že dané časové vymedzenie je veľmi schematické, pretože moderna mala aj svojich predchodcov a nasledovníkov. Publikačným priestorom modernistov boli predovšetkým dobové časopisy, noviny, zborníky a kalendáre rôzneho charakteru (kultúrne periodiká, ale aj politické a cirkevné noviny). Ako konštatovala Hučková, osobitný význam mali časopisy Prúdy, Živena a najmä Dennica, ako aj publikácia Zborník slovenskej mládeže (1909). Slovenská moderna nemala charakter skupinového alebo generačného hnutia (ako to bolo s modernou napr. v Česku a Poľsku), ale tento termín vlastne vznikol v rámci neskoršej literárno-historickej interpretácie. Ako kľúčoví autori slovenskej moderny sa zvyčajne uvádzajú Ivan Krasko, Janko Jesenský, Ivan Gall, Vladimír Roy, František Votruba a Ľudmila Groeblová. Podľa mienky Dany Hučkovej takéto striktné vymedzovanie nie je celkom zodpovedajúce a medzi významných predstaviteľov moderny určite patria aj VHV, Vladimír Hurban

Svetozárov (pseudonym Vladimíra Ladislava Hurbana), Martin Rázus, Štefan Krčméry a niektorí iní autori… Ako základné životné pocity, ktoré sú prítomné v tvorbe autorov slovenskej moderny, Hučková uviedla citové nenaplnenie, zlyhanie, sklamanie, stratu lásky, stratu blízkeho človeka, stratu nádeje a pocit viny. Naproti emocionálnej podstate v slovenskej moderne stojí téma krízy subjektu. Jednou z charakteristických figúr je aj prírodno-psychický paralelizmus, čiže totožnosť psychických stavov a prírodnej situácie, pričom lyrický subjekt rozširuje svoje pocity na celý vonkajší okolitý svet, najmä na prírodu. V súvislosti so žánrovou problematikou slovenskej moderny Hučková o. i. poznamenala, že táto tvorba „nebola natoľko založená na zásadnej zmene ako na hĺbkovej inovácii dovtedajších poetických štruktúr a tvorivom prehodnocovaní literárnej tradície“. Osobitnú pozornosť Dana Hučková venovala charakteristickým lyrickým žánrom v slovenskej moderne (pieseň, sonet, sestína, balada, nokturno, lament).

STARÁ PAZOVA

Vydarená akcia darovania kníh Anna Lešťanová

udová knižnica Dositeja Obradovića v Starej Pazove po prvý raz usporiadala akciu darovania detských kníh pre tamojšie škôlky, a to pri príležitosti Medzinárodného dňa darovania kníh 14. februára. Akcia zberu zachovaných kníh sa konala vo všetkých pobočkách knižnice a trvala pre dvojdňové štátne sviatky voľna až tri dni: 14., 17. a 18. februára. S ohlasom občanov v tejto akcii sú v staropazovskej knižnici veľmi spokojní. Knihy, ktoré darovali čitatelia, rozdelia ďalej • KULTÚRA •

do škôlok a niektoré si milovníci kníh budú môcť nájsť i na poličkách knižnice. S touto akciou budú pokračovať aj v nadchádzajúcich rokoch. Všetci záujemcovia, ktorí chcú svoje knihy venovať, v tejto ustanovizni sú vždy vítaní. Ľudová knižnica Dositeja Obradovića má osem pobočiek a toho času knižničný fond vynáša okolo 183 000 kníh, z čoho 82 000 v Starej Pazove. Po slovensky vydaných kníh majú okolo 10 000 a tento počet, ako nám povedala Nataša Filipová, vyššia knihovníčka a poradkyňa, „by bol aj väčší, keby nebolo pandemickej

situácie, ktorá znemožnila hlavne viaceré naplánované zahraničné návštevy a podujatia“. Vlani do knižnice prostredníctvom darovania kníh pribudlo okolo 1 400 publikácií, medzi ktorými sa vždy nájdu aj niektoré staré a raritné vydania, ktoré sa viac netlačia. Usporiadanou akciou pri príležitosti Medzinárodného dňa darovania kníh 14. februára v samotnej Starej Pazove je zozbieraných okolo 150 kníh. Medzi týmito publikáciami sú aj zaujímavé tituly pre najmladších čitateľov v slovenskom jazyku, ktoré zatiaľ v knižničnom

Darované knihy v poslednej akcii

fonde nemali. Knižnici je darovaná i hodnotná kniha v českom jazyku. V poslednom čase najmladší čitatelia údajne prejavujú väčší záujem i o čítanie kníh v slovenskom jazyku.

10 /5001/ 5. 3. 2022

Kultúra SNEMOVALI NOVOSADSKÍ ŠAFÁRIKOVCI

Pripravení na nové výzvy Danica Vŕbová

o štvrtok 24. februára sa konalo valné volebné zhromaždenie členov Slovenského kultúrneho centra Pavla Jozefa Šafárika z Nového Sadu. Vypršanie mandátu bývalého vedenia a informovanie členov o minulých aktivitách početných zložiek tohto strediska novosadských Slovákov bolo stredobodom valného zasadnutia. Vo veľkej sieni SKC P. J. Šafárika šafárikovcov privítala Vierka Marčoková-Cerovská, predsedníčka SKC, a prečítala rokovací program. Rastislav Zorňan, predseda vymenovaného pracovného predsedníctva, pozval predsedov jednotlivých sekcií, aby podali správy o činnosti v minuloročnom období. Zo správy o činnosti správnej rady, ktorú predniesla V. Marčoková-Cerovská, sme sa dozvedeli, že šafárikovci sa v minulom roku stali nositeľmi štyroch významných cien: Ceny prezidenta Republiky Srbsko, Ceny Pro Cultura Slovaca, Ceny Matice slovenskej v Srbsku a Ceny NRSNM. Vydali

nové cédečko ženskej speváckej skupiny a ľudového orchestra Na dunajskom moste, ku ktorému nahrali aj tri videoklipy. Nezlyhala ani knižná produkcia, keďže svetlo sveta uzrel Zborník z online vedeckej konferencie venovanej stému výročiu Československej besedy Šafárik a monografická zbierka Minulosť dneška III. Nasledovali správy vedúcich jednotlivých sekcií: správu o aktivitách ženskej speváckej skupiny a Komorného zboru Agapé podala Tatiana Jašková, Danica Vŕbová mala na starosti koordinovanie folklórnych skupín, ako aj sekciu pre marketing a mediálnu prezentáciu, Rastislav Zorňan sa prihovoril v mene divadelnej sekcie, sekciu pre údržbu a zveľaďovanie objektu SKC zastupoval Janko Cerovský, kým správu o finančnom hospodárení podal pokladník Samo Valent. Dozorná rada v čele s Jaroslavom Boldockým uplynulé obdobie ocharakterizovala ako úspešné, keď ide o aktivity a finančné hospodárenie. Jedným z bodov rokovacieho programu bola aj voľba nových

Správu Dozornej rady podal predseda rady Jaroslav Boldocký

členov vedenia. Prítomní jednohlasne rozhodli, že dozorná rada aj v budúcom mandáte bude fungovať v rovnakom zložení: Jaroslav Boldocký, predseda, Ján Brtka a Anna Boldocká, členovia. Z jedenásťčlennej správnej rady sa pre pracovné a osobné záväzky rozhodli odstúpiť štyria členovia: Juliana Brtková, Andrea Múdra, Ivan Slávik a Danica Vŕbová. Túto štvorku vystriedali nasledujúci členovia: Ivan Valent, Martina Benková, Andrea Veličkovićová a Dušan Šinka, ktorí spolu s Vierkou Marčokovou-Cerovskou, Samom Valentom, Jankom Cerovským, Annou Brtkovou-Valentovou,

Tatianou Jaškovou, Rastislavom Zorňanom a Tatianou Krivákovou-Amidžićovou tvoria nové vedenie centra v čele so staronovou predsedníčkou Vierkou Marčokovou-Cerovskou. V mene cirkevnej správy potešenie z úspešných aktivít SKC P. J. Šafárika v minulom období vyjadril dlhoročný šafárikovec a dozorca cirkevného zboru Ján Brtka. Nechýbal ani príhovor farára novosadského cirkevného zboru Branislava Kulíka, ktorý priblížil súčasnú situáciu týkajúcu sa osudu budovy, v ktorej sídli toto kultúrne stredisko novosadských Slovákov.

PLANDIŠTE

Deň materinského jazyka Vladimír Hudec

edzinárodný deň materinského jazyka si v malej juhobanátskej multietnickej Obci Plandište pripomenuli v stredu 23. februára. Organizátorom bolo Kultúrne stredisko Vuka Karadžića a Združenie žien Jefimija z Plandišta. Hovorilo sa, spievalo a tancovalo po macedónsky, rómsky, slovensky, rumunsky, maďarsky, srbsky. Účastníci potvrdili, že aj napriek ťažkostiam a asimilačným procesom všetky národnostné spoločenstvá žijúce v tejto obci sa snažia udržať svoj materinský jazyk, kultúru, tradíciu. Po slovensky sa predstavila ženská

www.hl.rs

spevácka skupina KUS Bratstvo a Una Hrudková a Lana Kalnaková, žiačky Základnej školy J. J. Zmaja v Hajdušici. „Oslava Medzinárodného dňa materinského jazyka je veľmi dôležitá pre príslušníkov všetkých národov. Sme hrdí na to, že na území našej obce žijú príslušníci 22 národov a že v úradnom používaní je 5 jazykov – slovenský, maďarský, rumunský, macedónsky a srbský. Sme Európa v malom a dobre spolunažívame jedni s druhými. Nikdy sme nemali a ani nebudeme mať spory na národnostnom podklade. Pestujeme kultúru, tradíciu, folklór všetkých národov. Môžem povedať, že slúžime ako príklad

Informačno-politický týždenník

Na javisku Kultúrneho strediska Vuka Karadžića sa spievalo a hovorilo aj po slovensky

iným obciam a mestám. Aj keď sme malá obec, máme veľké srdce a ochotne pomôžeme všetkým národnostným spoločenstvám

na území obce,“ povedal okrem iného predseda obce Jovan Repac, prihovárajúc sa účastníkom a divákom. • KULTÚRA •

ZIMA S KNIHOU V PADINE A KOVAČICI

Dve autorky a vydavateľ medzi čitateľmi Stevan Lenhart

zaradené aj práce dvoch autoriek z Padiny: Ruženy Kraticovej (ktorá prečítala úryvok zo svojej práce) a Martiny Valentovej (úryvok z jej prózy čítali Anička Strehovská a Jana Galasová). Moderátorkou programu bola knihovníčka Zdenka Obšustová.

uviedol ako „panorámu súčasnej slovenskej vojvodinskej prózy“ a do ktorej sú zaradené aj texty Hany Čížikovej (prečítala úryvok) a Janka Takáča z Kovačice. Zostavovateľka Valentová-Belićová povedala, že jednou z pohnútok pripra-

iterárna akcia Zima s knihou, v rámci ktorej Slovenské vydavateľské centrum predstavuje aktuálne vydania zo svojej produkcie, prebiehala 25. februára v Padine a Kovačici. Hostkami boli spisovateľky Zdenka Valentová-Belićová a Annamária Boldocká-Grbićová, ktoré spolu s riaditeľom SVC Vladimírom Valentíkom hovorili o nových knihách. V Základnej škole maršala Tita v Padine hostí a prítomných pozdravila riaditeľka Mária Galasová a na začiatku podujatia bola minútkou ticha vyjadrená úcta padinským kultúrnym dejateľom, ktorí usnuli v priebehu niekoľkých posledných mesiacov: MarRozoberali weltschmerz a panorámu našej súčasnej prózy: (zľava) tinovi Papovi, Michalovi Po- Annamária Boldocká-Grbićová, Vladimír Valentík a Zdenka Valentovávolnému, Dušanovi Kerešovi, Belićová Jankovi Hološovi a Jankovi Kolárikovi. Jednou z prezentoPrezentácia literárnych vydaní viť túto zbierku bola potreba vaných kníh bola zbierka próz SVC pokračovala v Obecnej dokumentovať súčasnú dobu súčasných slovenských autorov knižnici v Kovačici, kde sa na a situáciu v našej próze. Ide zo Srbska pod názvom Ohma- úvod prihovoril riaditeľ Slo- teda o svojrázny literárny dotávanie pulzu, o ktorej hovorila bodan Stevanovski. Aj tu sa kument a na samých čitateľoch zostavovateľka Zdenka Valento- hovorilo o knihe Ohmatávanie a literárnych kritikoch zostáva vá-Belićová. Do tejto zbierky sú pulzu, ktorú Vladimír Valentík uvažovať o tom, v akej miere sú

prítomné texty hodnotné alebo menej hodnotné a či sú to produktívne, alebo neproduktívne poetiky... Valentová-Belićová tiež predstavila knižné vydanie svojej dizertačnej práce Obraz Srbov v slovenskej literatúre, ktorá vyšla v edícii Vedecké zošity. O svojom knižnom debute Provinčný weltschmerz hovorila Annamária Boldocká-Grbićová a prezradila, čo jej bolo inšpiráciou k tomuto zvláštnemu názvu, z ktorého možno pocítiť aj určitú dávku irónie. Ako povedala, na svoju prvú knihu čakala relatívne dlho možno aj preto, lebo má vo zvyku stále prehodnocovať samu seba a tak aj svoje texty. Ide o zbierku próz a esejí, v ktorých autorka špecifickým literárno-meditatívnym štýlom rozjíma nad aktuálnymi umeleckými, kultúrnymi a spoločenskými témami. Väčšinu ostatných titulov z aktuálnej produkcie SVC predstavil Vladimír Valentík, ktorý knižniciam v Kovačici a Padine daroval balíky kníh. Prítomní si mohli pozrieť aj predajnú výstavu nových kníh, ktorú mal na starosti Ján Hlaváč.

Pripomíname si výročia v marci 2022 6. marca 1877 sa narodil Samuel Šiška, predseda Chmeliarskeho zväzu Juhoslávie, redaktor Národnej jednoty a petrovský učiteľ. (Pripomíname si 145. výročie narodenia.) 8. marca 1967 začala úradne vysielať Rozhlasová stanica Petrovec. (Blahoželáme k 55. výročiu pôsobenia.) 11. marca 1932 v Novej Vieske (Slovensko) sa narodil Ján Ondruš (vlastným menom Ján Ondrus), slovenský básnik a prekladateľ. Zomrel 7. novembra 2000 v Stupave. (Pripomíname si 90. výročie narodenia.) 18. marca 1962 v Bratislave zomrel Ľudo Ondrejov (vlastným menom Ľudovít Mistrík), slovenský básnik a prozaik. Narodil sa 19. októbra 1901 v dedinke Slanje, v dnešnom Chorvátsku. (Pripomíname si 60. výročie úmrtia.) 22. marca 1987 v Novom Sade zomrela Anna Majerová, spisovateľka, redaktorka časopisu pre deti Naši pionieri, neskoršie Pionieri, zostavovateľka čítaniek pre nižšie ročníky základnej školy, učiteľka v Selenči a Báčskom Petrovci. Narodila sa 21. novembra 1923 v Petrovci. (Pripomíname si 35. výročie úmrtia.) 23. marca 1862 sa v Petrovci narodil Gustáv Maršall Petrovský, prozaik, publicista a novinár. Po emigrácii do USA pracoval tam v početných printových redakciách a bol aj predseda Matice slovenskej v Amerike. Zomrel 15. júna 1916 v Chicagu. (Pripomíname si 160. výročie narodenia.) 28. marca 1592 v Nivnici (Česko) sa narodil Ján Amos Komenský, pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof a politik. Zomrel 15. novembra 1670 v Amsterdame (Holandsko). (Pripomíname si 430. výročie narodenia.) Pripravila: A. Francistyová • KULTÚRA •

10 /5001/ 5. 3. 2022

Kultúra KOMORNÝ ZBOR MUSICA VIVA BÁČSKY PETROVEC

Plánujú sa prinavrátiť k obvyklej dynamike práce Jaroslav Čiep

a svoju dvadsaťročnú prácu dirigentka Komorného zboru Musica viva Mariena Stankovićová-Kriváková vlani v októbri dostala najvyššie osobitné uznanie Obce Báčsky Petrovec. Cena bola udelená

Mariena Stankovićová-Kriváková

dirigentke predovšetkým za jej dlhoročnú sústavnú prácu so zborom Musica viva, ktorý každoročne kvitoval zo 20 vystúpení, z nich väčšina bola na domácej pôde v Obci Báčsky Petrovec. Okrem tejto neúnavnej práce Mariena Stankovićová-Kriváková je zakladateľkou i festivalu ľudových piesní Spievajže si, spievaj..., ktorý zotrváva v Báčskom Petrovci už 29 rokov a od roku 2008 v rámci zboru Musica viva i Stretnutia slovenských zborov z Vojvodiny. Komorný zbor Musica viva v utorok 1. marca v zasadacej sieni v budove Miestneho spoločenstva Báčsky Petrovec uskutočnil svoje riadne výročné zhromaždenie. Pri tejto príležitosti si zboristky posvietili na obsah vlaňajšej práce, finančné zdroje, ako aj na plány v aktuálnom roku. Zasadnutie viedla Anna Hansmanová a na úvod sa prítomným hosťom priho36

www.hl.rs

vorili akože inak – spevom. Po ukončení zhromaždenia sme Marienu Stankovićovú-Krivákovú požiadali o rozhovor na tému petrovského speváckeho telesa, ktoré bolo založené roku 2000 v rámci MOMS Petrovec a od roku 2010 zbor pracuje ako samostatné občianske združenie na poli rozširovania kultúry a predovšetkým spevu. – Komorný zbor Musica viva v minulom roku pracoval podľa možností, ktoré diktovala spoločnosť riadená covid opatreniami. Avšak i v týchto nepriaznivých podmienkach sa nám podarilo realizovať niektoré z vytýčených cieľov. Vystal celoročný koncert zboru a naplánovaná a v poslednej chvíli predsa zrušená prezentácia novej knihy 20 rokov Komorného zboru Musica viva. Na skúškach sa nezúčastnili všetci speváci zboru. Táto situácia, žiaľ, pretrváva až doposiaľ. Záujem o prácu v zbore prejavili nové speváčky, čo nám predsa umožnilo ďalej pracovať. V roku 2021 z Kulpína pribudli ešte tri nové členky a jedna z Petrovca. Spolu so staršími členmi v zbore je úhrnne 20 spevákov. V prvom hlase sú: Zuzana Šjarová, Mariena Surová, Jarmila Čiepová, Zuzana Kukučková, Elena Demrovská, Edita Povolná, Jasna Milenkovićová a Mariena Martuliaková. V druhom hlase spievajú: Anna Hansmanová, Anna Bovdišová, Tatiana Speváková, Anna Čapeľová, Nataša Zimanová a Milina Sýkorová. V treťom hlase sú Božena Bažíková, Tatiana Cerovská a Jaroslav Spevák. Klavírny sprievod v zbore má na starosti Vladimír Kováč. K vlaňajšiemu jubileu ste vydali aj knihu... – Na začiatku roka sme vydali knihu 20 rokov Komorného zboru Musica viva, na ktorú sme prostriedky získali z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Informačno-politický týždenník

a prispel aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Kniha má 112 strán, z toho je 32 strán obrázkovej prílohy vytlačených plnofarebne. Vyšla v náklade 200 výtlačkov a vytlačila ju tlačiareň Alfagraf z Nového Sadu. Na vypracovaní knihy sa podieľali autori textov Mariena Stankovićová-Kriváková, Katarína Melegová-Melichová, Božena Bažíková, Viera Benková, Slovenka Benková-Martinková a Vladimír Kováč. Fotografie upravil Jaroslav Čiep, ktorý je zároveň i hlavným redaktorom vydania. Technicky knihu pripravila Irena Lomenová a texty redigovala Alena Pešková. Dobre sme zachytili, že v Petrovci vlani vznikol nový detský spevácky festival? – Áno. V polovici júna sme v rámci zborovej aktivity usporiadali Festival populárnych slovenských piesní pre deti Na

vodu vyhotovených matríc zo štúdia Ondreja Pavčoka a Željka Sucháneka, ako aj za sprievodu hudobníka Vladimíra Kováča. Všetkých sólistov sprevádzala detská skupina Perličky pod vedením Marieny Stankovićovej-Krivákovej. Osobitnou perličkou programu bolo vystúpenie detského orchestra zo Selenče pod vedením Juraja Súdiho. Ktoré sú vaše ďalšie realizované aktivity v roku 2021? – Spolu so speváckou skupinou Spolku petrovských žien sme 25. júla zaspievali na otvorení etnografickej výstavy venovanej 100. výročiu založenia ženského spolku v Petrovci. V júli sme boli poctení pozvaním Spolku kulpínskych žien a MOMS Kulpín, aby sme sa zúčastnili na Predslávnosťových dňoch v Kulpíne. Vystúpili sme 31. júla na galaprograme, na ktorom sme predviedli 4 ľudo-

Z výročného zasadnutia Komorného zboru Musica viva

krídlach piesní, na ktorom sa predstavili sólisti Základnej školy Jána Čajaka a Predškolskej ustanovizne Včielka v Báčskom Petrovci, sólisti z festivalu Letí pieseň, letí z Kovačice a Padiny, mladí hudobníci a speváci z Kulpína a Hložian, sólisti a Orchestrík zo Selenče. Úhrnne tu vystúpilo viac ako 40 detí a ich učitelia z rôznych slovenských prostredí. Deti spievali za sprie-

vé piesne v zborovej úprave. V programe sa zúčastnila i naša sólistka Elena Demrovská. Na Slovenských národných slávnostiach sme sa tohto roku predstavili trikrát. V sobotu 14. augusta sme najprv spievali na matičnom zhromaždení v SVD, v ten istý deň sme spievali na prezentácii nových kníh, ktorú usporiadala Asociácia slovenských spolkov žien, a o hodi• KULTÚRA •

nu neskoršie sme sa zúčastnili Stretnutia slovenských učiteľov v priestoroch Matice slovenskej v Srbsku. Časť zboru sa zúčastnila pietnej spomienky venovanej obeseným martýrom 2. svetovej vojny, ktorá sa tradične organizuje 28. októbra na nádvorí SVD. Posledné vystúpenie tento zbor mal vlani na Vianočných trhoch 18. decembra. Kto všetko podporil činnosť Komorného zboru Musica viva? – Musica viva sa chce poďakovať Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí za podporu festivalu a knihy, tiež Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a Obci Báčsky Petrovec za finančnú podporu. MOMS Petrovec ďakujeme za pomoc v organizácii programov, Spolku petrovských žien a Miestnemu spoločenstvu



Vítanie hostí – spevom

Petrovec za poskytnutie priestoru pre nácvik zboru a Spolku kulpínskych žien za pozvanie na účasť v programe PDvK. Úhrnne sme v roku 2021 mali k dispozícii 281 000 dinárov. Z toho 250 000 boli účelové pre projekty a iba 30 000 din. z obce boli na bežnú činnosť, čo je primálo, aby sme sa predstavili čo len v bližšom okolí. Aj odborná práca so zborom je bez úhrady.

Čo ste si naplánovali na rok 2022? – Komorný zbor Musica viva v tomto roku začal s prácou 15. januára, nácviky sa konajú dvakrát v týždni. Repertoár prispôsobíme kultúrnym podujatiam, ktoré sú tradičné v našom prostredí. Nacvičíme nové skladby vážnej, ľudovej a zábavnej hudby. V pláne je prezentovať publikáciu veno-

vanú našej 20-ročnej činnosti a zároveň i knihu piesní Vladimíra Kováča v apríli. Koncert venovaný Dňu Petrovca usporiadame so sólistami zboru a našimi mladými talentami hudobných škôl v máji. V júni usporiadame druhý ročník festivalu Na krídlach piesní, ktorý venujeme mladým sólistom a skladateľom slovenskej populárnej hudby. Stretnutie zborov usporiadame podľa možností a situácie pravdepodobne v septembri. Na stretnutie zborov pozveme slovenské zbory z Vojvodiny a hosťujúci zbor. Okrem toho si pripomenieme významné dátumy v našej obci, zúčastníme sa na kultúrnych podujatiach v organizácii zboru SEAVC v Petrovci, MOMS Petrovec, Galérie Zuzky Medveďovej a iných inštitúcií a združení.

Výklad nových kníh

DrSc. Ján Babiak: Telocvičná jednota Sokol v Petrovci v Kráľovstve Juhoslávie (1929 – 1941) (ISBN 978-86-81930-02-1) J. Čiep

Vzorný telocvičný spolok Sokol v medzivojnových časoch staval základy organizovaného pôsobenia v oblasti telesnej kultúry v Petrovci. V roku 2020 bolo presne sto rokov od jeho založenia. K tomuto jubileu vyšla kniha o činnosti tohto petrovského spolku, presnejšie druhá kniha o činnosti sokolov. Prvú knihu náš odborník a univerzitný profesor v oblasti telesnej výchovy Dr. Ján Babiak (1946) o petrovskom telocvičnom spolku Sokol vydal ešte roku 2001 pod názvom Keď vzlietol sokol petrovský – Sokolská jednota v Petrovci v prvom sokolskom období medzi dvoma vojnami (1920 – 1929). V tejto obsažnej dokumentárnej publikácii je zachytené prvé obdobie činnosti petrovských sokolov, tak ako je to v titule uvedené: od založenia v roku 1920 až do roku 1929. Pokračovanie mapovania tohto spolku od šiestojanuáro• KULTÚRA •

vého prevratu až po zánik spolku sme sa dočkali po dvadsiatich rokoch, v roku, keď ubehlo celé storočie od vzniku a rozkvetu sokolského myslenia a cítenia u vojvodinských Slovákov v Petrovci. Druhú knihu o sokoloch Ján Babiak pomenoval Telocvičná jednota Sokol v Petrovci v Kráľovstve Juhoslávie (1929 – 1941). Je logickým pokračovaním predchádzajúcej knihy a „hovorí o činnosti spolku v nových podmienkach, teda s ohľadom na centralizáciu štátu v Kráľovstve Juhoslávie, tendenciu formovania juhoslovanskej národnosti, zákaz národného prejavovania sa štátotvorných národov a národnostných menšín. Kniha vlastne spracúva spôsoby sprá-

vania sa slovenského národného spoločenstva v takých podmienkach“. Táto druhá publikácia obsahuje 46 archívnych fotokópií, 130 fotografií, 259 uvedených prameňov z tlače a 3 fotokópie zápisníc. Obsah knihy je rozdelený do 17 kapitol. Na konci knihy je zhrnutie obsahu v srbskom a anglickom jazyku, zoznam literatúry, xerox niektorých sokolských dokumentov, obrázková príloha, menný a miestny register. Zámerom autora bolo „zaznamenať a publikovať všetko, čo bolo dostupné o sokoloch v Petrovci, a tak zachrániť aspoň spomienku na ich chvályhodné pôsobenie pred zabudnutím“. Recenzent Rastislav Surový sa okrem iného

o nej vyjadril, že „v historickej faktografii z obdobia vojenskej diktatúry autor sa neuspokojil iba s prezentáciou pôsobenia sokolov, ale čitateľovi ozrejmuje aj dôvody štátnej transformácie, ňou podmienené spoločensko-politické a národnostné obštrukcie a dôsledne interpretuje centralistické vládne požiadavky k transformácii Sokola na novú koncepciu. Vo svojom diele autor taxatívne uvádza všetky nástupy sokolov, aj množstvo faktov, vyhýbajúc sa improvizáciám“. Publikáciu DrSc. Jána Babiaka Telocvičná jednota Sokol v Petrovci v Kráľovstve Juhoslávie (1929 – 1941) vydal Archív Vojvodiny v Novom Sade v edícii Šport a telovýchova. Kniha je zviazaná do tvrdej väzby rozmerov 22 x 16 cm. Vytlačená je na hrubšom ofsetovom papieri v rozsahu 400 strán. V náklade 300 výtlačkov a s vročením 2021 ju vytlačila tlačiareň Službeni glasnik v Belehrade.

10 /5001/ 5. 3. 2022

Kultúra V GALÉRII MATICE SRBSKEJ V NOVOM SADE

S prízvukom na dielne pre najmladších Anička Chalupová

Vysvetlíš nám podrobnejšie, čo všetko je tvojou prácou v galérii? „V súčasnosti sa zaoberám všetkými edukačnými obsahmi, lebo GMS je jednou z početných kultúrnych ustanovizní v Srbsku, ktorá sa osobitne venuje návštevníkom vekovej kategórie od útleho veku až po najstarších seniorov. Spolu s kolegyňou teda píšeme projekty a spoločne ich potom

desaťročie, sledujú brožúrky na rôzne témy. Všetky programy sú krem výstavných obsahov interaktívne, čo znamená, že depre dospelých v Galérii Maťom prideľujeme úlohy, hráme tice srbskej v Novom Sade sa s nimi a takým spôsobom im sa už viac než jedno desaťročie približujeme obrazy v galérii. Edukonajú aj edukačné programy kačné dielne organizujeme hlavne pre deti. Predovšetkým s cieľom, každú sobotu od 11.00 do 12.30 aby sa im umelecké dedičstvo h najčastejšie sa ich zúčastňujú deti a priestor múzea stali zaujímaz predškolských ustanovizní, ako aj vejšími a prístupnejšími, a zároškolské deti, ktorým tie brožúrky slúžia ako informátor a sprievodveň aby sa im takým spôsobom ca cez priestory GMS. vyvinul pozitívny vzťah k umeniu, galériám, muOdnedávna máme zeálnym ustanovizniam a aj rodinnú brožúrku, ku kultúrnemu dedičstvu. ktorá okrem obsahov Kreatívnym a interaktívpre rodičov ponúka nym spôsobom deťom vo aj informácie o izbe veku 5 – 10 rokov aktuálne pre deti, ktorá okrem výstavy v Galérii Matice edukácie slúži aj na resrbskej približujú kustólax a zábavu. Súčasne di a muzeálni edukátori, píšem aj programy pre medzi ktorými je aj Kovažiakov vyšších ročníčičanka Jelena Bobićová. kov základných škôl „Vyštudovala som pedaso zámerom, aby gagogiku a v rámci nej som lériu mohli využívať sa zamilovala do muzeál- Jelena Bobićová, muzeálna edukátorka v spoločnosti podobne ako učebňu najzvedavejších návštevníkov nej pedagogiky. Rozhodla na vyučovanie rôzsom sa pre ňu s cieľom, že sa bu- aj realizujeme. Všetky projekty nych predmetov a so spojením dem ňou zaoberať v múzeu, alebo boli doteraz pekné a zvlášť na umeleckých diel z kolekcie našej sa pedagogikou zaoberať vôbec mňa zapôsobil projekt, v rámci galérie. Teda dáva to možnosť, aby nebudem. Tak som sa fakultatívne ktorého sme organizovali koncerty klasické učivo nadviazalo aj na započúvala do dejín umenia, ktoré klasickej hudby pre bábätká. Bol to prírodné vedy, vlastne umenie, pod nám prednášala vedúca Galérie zvláštny a príjemný pocit, keď sa ktorým chápeme aj konzerváciu Matice srbskej Dr. Tijana Palkovl- naša veľká sieň galérie zmenila na umeleckých diel, ich reštauráciu jevićová Bugarská. V rámci tohto koncertnú sálu, kde koncertovala a pod. Významnou novinkou je predmetu sme raz dostali za úlohu belehradská filharmónia. Počas aj naša mobilná aplikácia pre nespojiť jedno literárne dielo s ume- niekoľkých koncertov náš známy počujúcich návštevníkov, ktorí si leckým dielom v galérii, a tak som pianista Ivan Tasovac predniesol pomocou nej môžu pozrieť výstasi zvolila dielo Jututunska juhahaha niekoľko príležitostných skladieb vy v našej galérii. Na budúci rok autora Jovana Jovanovića-Zmaja bábätkám, medzi ktorými boli chystáme aj veľkú monografickú a spojila som to s jedným umelec- aj také maličké, ktoré nevládali výstavu diel Uroša Predića, kde kým dielom Génius autora Ivana ešte stáť na vlastných nohách, bude naším ďalším cieľom výstaTabakovića. Riaditeľke sa páčilo ale sa plazili po podlahe galérie. vu prispôsobiť všetkým osobám takéto spojenie dvoch umeleckých Okrem hudby v dielni boli zastú- s invaliditou.“ diel a neskoršie sa ma opýtala, či by pené aj výtvarné aktivity, v rámci Čo pre teba znamená táto prásom chcela dobrovoľne pracovať ktorých najmladší vytvárali pestro- ca? Aký máš pocit z nej? v rámci prípravy a realizácie det- farebné odtlačky svojich dlaní. Po „Je to taká práca, ktorá sa nemôských programov. S potešením skončení dielne účastníci dostali že robiť len kvôli peňažnej odmene. som prijala tento návrh a tak mi darček v podobe interaktívneho Práca s ľuďmi, ich reakcie na umepo niekoľkých mesiacoch ponúkli spomienkového zošitu pre deti, nie a najmä tých najmladších návstážovú prácu v tejto prestížnej do ktorého rodičia môžu zazna- števníkov je fascinujúca, kreatívna, kultúrnej ustanovizni. V súčasnosti menávať ich prvé kultúrne kroky. pozitívna a jednoducho pekná.“ chystám početné akcie v rámci Najkrajšie vo všetkom tom je, že Svedkami sme boli, že obprojektov Nový Sad – európske všetky edukačné programy pre medzenia proti šíreniu koronahlavné mesto kultúry 2022.“ deti, ktoré žijú už viac než jedno vírusu mali negatívne dopady

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

aj na kultúru. Aká bola situácia v Galérii Matice srbskej počas uplynulých dvoch rokov? „Keď som začala pracovať v roku 2020, tak v galérii bolo zo desať návštevníkov denne. No počas leta situácia bola celkom iná a počet návštevníkov bol omnoho väčší. Počet závisí od aktuálneho programu galérie, od toho, aké ponúkame aktivity. Napr. v novembri 2021 sme sprístupnili výstavu Život, sen, smrť – Európske rámce srbského symbolizmu, ktorá veľmi zaujala návštevníkov, a odvtedy, čo je veľmi zaujímavé, v galérii máme každý deň mnoho návštevníkov. Návštevnosť, na naše veľké potešenie, stúpla.“ Nový Sad ako nositeľ titulu Európske hlavné mesto kultúry 2022 usporiada počas celého roka pestré kultúrne programy z produkcie populárnej a alternatívnej scény. S akým obsahom sa do tohto programu zapojí GMS? „Budú to početné výstavy na rozličné témy. V rámci kultúrnych programov sa uskutočnila i prvá naša výstava Novosadčania si volia. Bola to špecifická inštalácia, lebo ju schystali Novosadčania, ktorí majú významný vplyv v rôznych oblastiach. Zvolili si obrazy z našej úložne umeleckých diel, s tým, že pri každom obraze stojí ich impresum s napísaným opodstatnením o zvolenom umeleckom diele. Táto výstava potrvá do konca tohto roku. Ďalšou výstavou v našich výstavných priestoroch galérie, ktorá odštartovala 18. februára, je Migrácie v umení – umenie migrácií. Sprístupnená bude návštevníkom do 30. apríla. Medzi naplánovanými výstavami do konca roka bude aj umelecká inštalácia venovaná kolekcii obrazov Jovanky Broz, a keď ide o detské dielne, tak v rámci programu Nový Sad – európske hlavné mesto kultúry 2022 plánujeme výstavu detských prác Moje mesto, ktorá bude venovaná deťom a mládeži. Slávnostne bude sprístupnená 9. apríla.“ • KULTÚRA •

Z ČINNOSTI MOMS KOVAČICA

Plány ladené k jubileu Anna-Andrea Holíková

alné zasadnutie kovačického MOMS prebiehalo v nedeľu 27. februára v priestoroch Miestneho spoločenstva. Otvorené bolo matičnou hymnou, ktorú zaspievali členky speváckej skupiny pri miestnom matičnom odbore. Pred úradnou časťou prítomní si minútkou ticha uctili pamiatku na zosnulého horlivého matičiara zo susednej Padiny, učiteľa Janka Kolárika, podpredsedu MSS pre Banát. Hostí a všetkých prítomných privítal predseda MOMS Pavel Baláž. Na zasadnutí boli predostreté správy za minulý rok. O akciách, ktoré členovia organizovali, alebo sa ich zúčastnili, správu podala podpredsedníčka Anna-Andrea Holíková. Finančnú správu podala pokladníčka Anna Bobošová a správu Dozornej rady predsedníčka Eva Cicková. V rámci

diskusie bolo počuť, že aktivít bol uspokojujúci počet, vyše 20, ale finančná situácia nie je

okrúhle oslavy Kovačice, organizáciu turnaja v malom futbale o Putovný pohár veľvyslanca

Z valného matičného zasadnutia

veľmi prajná. Predseda MOMS P. Baláž prezentoval idey a aktivity zaplánované na tento rok, ktoré sú predovšetkým usmernené na

Slovenskej republiky v Srbsku a iné pravidelné aktivity. V pokračovaní zasadnutia boli udelené pamätné listy MOMS

Kovačica a odzneli návrhy na matičné uznania. Medzi odmenenými alebo nominovanými tentoraz sú ThMgr. Martin Bajza, kňaz kovačického cirkevného zboru, Pavel Matúch, novinár, publicista a prekladateľ, Michal Šuľa, bežec, a hudobná skupina Vzlet. Prečítané boli zdôvodnenia nominácií, z ktorých bolo vidieť prínos jednotlivcov alebo spolkov pre slovenskú komunitu v Kovačici, ale aj širšie. Odznela aj diskusia o možnom obnovení spolupráce s miestnymi odbormi Matice u nás a na Slovensku, ale aj s ďalšími združeniami a organizáciami. Stretnutie kovačických matičiarov bolo ukončené hudobným bodom – zmesou slovenských ľudových piesní v prednese ženskej speváckej skupiny pri miestnom odbore, ktorej vedúcou je Tereza Jonášová, za hudobného sprievodu Martina Torňoša.

Manifestácia nie je podujatie

„S

Anna Horvátová

lávnosti sú najväčšou manifestáciou vojvodinských Slovákov.“; „Stretnutie pod lipami je manifestácia, na ktorej svoju tvorbu prezentujú mladí začínajúci autori.“; „Stretnutie spisovateľov bola jedinečná manifestácia.“ Možno sa niekto opýta, čo je na tom zlé?! Takýchto príkladov s nenáležitým použitím slovka „manifestácia“ je neúrekom. Podobne ako iných slov, ktorými nevyjadrujeme správny význam, ktorý

• KULTÚRA •

im v slovenčine prislúcha, ale sa dáme uniesť silnejším prúdom srbčiny a pod vplyvom tohto jazyka aj v slovenčine máme takúto zámenu téz. Je to vskutku zmenený význam slov. Preto si na ujasnenie pozrime význam slova manifestácia; týmto slovenským podstatným menom nevyjadrujeme to, čo v srbčine. A tu je vlastne ten háčik! Manifestácia je verejné (obyčajne slávnostné) prejavenie: stretnutie bolo manifestáciou priateľstva; oslava bola manifestáciou lásky a bratstva. Je aj veľké verejné slávnostné zhro-

maždenie: prvomájová manifestácia; mierová manifestácia; manifestácia proti vojne, proti atómovým pokusom. V odbornej terminológii sa používa v zmysle prejavenie sa, prejav: manifestácia génu, manifestácia choroby. Prídavné meno je manifestačný: manifestačný sprievod, manifestačné zhromaždenie; alebo aj manifestačné podpisovanie dodávkových zmlúv, slávnostné, verejné, spontánne. Predsa sa náš spisovný slovenský jazyk líši od srbského

jazyka. Na označenie akcií zo začiatku nášho textu a podobných aktivít sa na rozdiel od srbčiny v slovenčine hodí slovo podujatie; týmto podstatným menom stredného rodu vyjadrujeme jednorazovú organizovanú činnosť, akciu; a tak máme kultúrne, športové podujatie, hlasľudovské podujatie; humanitné akcie. Slávnosti, kultúrne programy, mládežnícke stretnutia nie sú manifestácie, ale podujatia, akcie a podobne, zúčastňujeme sa na kultúrnom, vzletovskom, hlasľudovskom podujatí.

10 /5001/ 5. 3. 2022

Kultúra· Oznamy IN MEMORIAM

Michal Gombár 17. 8. 1933 – 27. 2. 2022

ysáčom sa 27. februára rozniesla smutná správa, že tuzemskú púť opustil a presťahoval sa do večnosti neúnavný pracovník na roli národa dedičnej a učiteľ na dôchodku Michal Gombár. Narodil sa v remeselníckej rodine v roku 1933 v Kysáči. Základnú školu ukončil v rodisku a potom sa zapísal do gymnázia v Báčskom Petrovci. Tu ukončil malú matúru a neskoršie i učiteľskú školu v roku 1953. V tom istom roku nastúpil do práce v Kysáči a o rok neskôr s manželkou šli pracovať do Jánošíka. Po určitom čase sa vrátil do Kysáča, kde najprv pracoval

ako tajomník školy a potom ako učiteľ. K žiakom mal pekný prístup, vedel si s nimi i zavtipkovať, vždy usmiaty a naladený, dával im nielen pozitívum do života, vedomosti, ale i lásku k peknému slovu. Mal exaktné údaje o každom žiakovi, o chybách, o zlepšení, teda štatisticky si viedol záznamy. Mnoho rokov venoval zveľaďovaniu kultúrneho ochotníctva v Kysáči. Absolvoval odborné kurzy na divadelnej

Oznamujte v Hlase ľudu

akadémii v Belehrade. V roku 1994 odišiel do penzie, ale intelektuálne neprestal byť činný. Písal príspevky do Hlasu ľudu, Roviny. Písal zaujímavým štýlom, približoval jednotlivcov, ako i rodiny a neobyčajné udalosti z Kysáča. Skúmal a písal o matičnom pôsobení, o divadelnom živote v Kysáči a o inom. Z jeho pera vyšla kniha Divadelný život v Kysáči 1905 – 2005, na vydanie pripravil knihu O Kysáči a Kysáčanoch. Zaujímalo ho aj sťahovanie Slovákov do Kysáča, dejiny Čítacieho spolku a knižnice, Mičátkovci... Napísal i publikáciu Knižnica v Kysáči – Príspevky k dejinám knihovníctva a významná je i publikácia 100.

výročie založenia Čítacieho spolku, knižnice a čitárne v Kysáči. Kopa jeho rukopisov sa chráni v archíve MOMS Kysáč. Odišla ďalšia významná osobnosť Kysáča: publicista, divadelný režisér, zberateľ a kultúrny nadšenec, učiteľ, matičiar... Michal Gombár získal rad ocenení, sú tu i dve ceny Matice slovenskej v Srbsku: Uznanie za dlhodobú a úspešnú činnosť MSS a Osobitné uznanie za zásluhy a úspechy na poli umenia a národných tradícií MSS. Osobitnú cenu Kultúrneho centra Kysáč si zaslúžil za dôsledné sledovanie činnosti kysáčskeho divadelníctva. Nech mu je večná sláva a chvála. Nech odpočíva tíško v rodnej hrude. Anna Legíňová

REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad Školská č. 3 21 000 Nový Sad tel.: 021/422-644 OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonného pracovného miesta na neurčitý čas v Mestskej správe pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad

021/47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Pracovné miesto: vykonávateľ pre práce realizácie rozpočtu v Oddelení pre realizáciu rozpočtu, Úseku pre finančné a všeobecné práce, ktoré je roztriedené v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ. Text verejného súbehu na obsadenie uvedeného pracovného miesta možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/. Mestská správa pre urbanizmus a stavebné práce Mesta Nový Sad

Na základe článku 10 odsek 1 a článku 29 odseky 1 a 3 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE Oboznamuje sa verejnosť a všetky zainteresované orgány a organizácie, že nositeľ projektu Bonaro Metali, s. s r. o., podal Ministerstvu ochrany životného prostredia žiadosť o rozhodovanie o potrebe vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu spracovania nebezpečného odpadu mobilným zariadením, čistením suchým ľadom, na lokalite objednávateľa v Republike Srbsko, ktorý je evidovaný pod číslom 353-02-538/2021-03. Zainteresovaná verejnosť môže nahliadnuť do obsahu žiadosti v pracovné dni od 11. do 14. hodiny v miestnostiach Ministerstva ochrany životného prostredia v Belehrade, Omladinskih brigada 1, izba 426, ako aj na úradnej webovej stránke Ministerstva: https://www.ekologija.gov.rs/obavestenja/procena-uticaja-na-zivotnu-sredinu/zahtevi/zahtevi-za-odlucivanje-o-potrebi a doručí svoju mienku v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Nositeľ projektu KRYOGAS, s. s r. o., Belehrad, Ul. Dragoslava Srejovića číslo 1, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba stanice na zásobovanie motorových vozidiel komprimovaným prírodným plynom a maloobchod fliaš technických plynov, na katastrálnej parcele číslo 3495/1, v Ul. karlovački drum b. č., k. o. Petrovaradín, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h. Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písanej forme doručiť na adresu Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad.

• KULTÚRA· OZNAMY •

Oznamy KRÍŽOVKA ČÍSLO 10 autor: JÁN BAŽÍK

1. časť tajničky

náš nápadne, rodinný zjavne časopis

juh

starší

tekutina v človeku

sivý kov

domáce zvieratá

V tajničke je názov prvej knihy Vladimíra Dorču.

trojnásobný skok dlhší časový úsek

časť trlice

DROBNÝ OZNAM

numero

KUPUJEM

meno básnika Kraska

vozidlo

staré a nové perie, alebo mením

mužské meno

za paplóny, vankúše a deky. osobné zámeno nový dinár

mesto na Slovensku spodná časť nádoby pocta

súhlas

mäkká spoluhláska

dravé zviera

Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

fosfor najlepší výsledok vpíšte RO 3. časť tajničky

stavba na obývanie zato prúď!

polovica AS HL DU umelecký ĽU štýl stroncium

vznik zárodku dieťaťa

druh plazu 2. časť tajničky

Sarajevo

Prichádzam na pozvanie;

nobélium dnu

Oznamujte v Hlase ľudu

predmet tekutý kyslý prípravok curie

jeden rodič

číslovka

021/ 47-20-840 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

karát

kadekoľvek

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 9 – VODOROVNE: smernica, náruč, íl, oros, Zn, bis, cl, m, IA, liana, z, vietor, meravo, t, ulica, dá, s, ee, lak, zť, zato, PL, masív, Rázusová TAJNIČKA: MÁRIA RÁZUSOVÁ-MARTÁKOVÁ Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 9 z čísla 9 Hlasu ľudu z 26. februára 2022 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: PAVEL KOLÁR, Ul. prvomájová č. 117, 23 000 ZREŇANIN. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

• OZNAMY •

10 /5001/ 5. 3. 2022

Oznamy Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2386_01 NS_Novi_Sad_Vojvode_Stepe_2 Podnik LABING, s. s r. o., Belehrad, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2386_01 NS_ Novi_Sad_Vojvode_Stepe_2, na katastrálnej parcele číslo 10753/24, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. februára 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-12/22, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

Oznamujte v Hlase ľudu

Sledujte nás na

www.hl.rs

021/ 47-20-840 021/47-20-844

SMUTNÁ SPOMIENKA

inzercia@hl.rs

ANNA LABÁTOVÁFEKETEOVÁ

1942 – 2000 – 2022 z Báčskeho Petrovca

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

Trvalú spomienku na ňu si zachovávajú Anna a Vladimír

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2172_01 NS_Begeč Podnik LABING, s. s r. o., z Belehradu, splnomocnením nositeľa projektu A1 Srbija, s. s r. o., Belehrad, Ul. Milutina Milankovića 1 ž, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS2172_01 NS_Begeč, na katastrálnej parcele číslo 323/3, k. o. Begeč, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. februára 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-13/22, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania. Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, ktorým sa poskytuje súhlas k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU189, NSO189 KISAČ 2, KISAČ Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU189, NSO189 KISAČ 2, KISAČ, v Ul. slovenskej číslo 43, v Kysáči, na katastrálnej parcele číslo 2299, k. o. Kysáč, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe a návrhu Technickej komisie Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 28. februára 2022 schválila rozhodnutie číslo VI-501-11/22, ktorým sa poskytuje súhlas k predmetovej štúdii. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Proti tomuto rozhodnutiu možno začať súdny spor v Správnom súde v lehote 30 dní odo dňa zverejnenia oznámenia o schválení rozhodnutia v prostriedkoch verejného informovania.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu milovanú dcéru, sestru a tetu

JARMILU BENKOVÚRANKOVIĆOVÚ 2. 9. 1977 – 5. 3. 2021 – 2022 z Kovačice žijúcu v Obrenovci

Zo života pre seba nič si nežiadala, svoje srdce celé si nám dala a všetkých si nás milovala. Klesli ruky, čo usilovne pracovali, zhasli oči, stíchol hlas, vďaka Ti od všetkých nás. S láskou a úctou si na Teba spomíname. Rodičia Pavel a Anna Benkovci, sestra Vlasta s manželom Dejanom a deťmi Mihajlom a Katarínou

POSLEDNÁ ROZLÚČKA s bratom

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

JURAJOM MUČAJIM

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS14, NSH14, NSU14, NSL14, NSO14 FUTOG NOVI SAD, v Ul. Marije Bursać b. č., vo Futogu, na katastrálnej parcele číslo 3321/1, k. o. Futog, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 29. marca 2022. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácie a verejnej rozpravy o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 30. marca 2022 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110 a, Nový Sad, o 13.30 h.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

2. 9. 1941 – 24. 2. 2022 z Báčskeho Petrovca

Navždy zostaneš v našich srdciach. S láskou a úctou: sestra Mária s rodinou

• OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našu milovanú a nenahraditeľnú

JARMILU BENKOVÚRANKOVIĆOVÚ

SMUTNÁ ROZLÚČKA s naším susedom

2. 9. 1977 – 5. 3. 2021 – 2022 z Obrenovca rodom z Kovačice Čas plynie, ale spomienka na Teba navždy zostane v našich srdciach. S láskou a úctou si na Teba spomíname a nikdy na Teba nezabudneme. Syn Veljko, manžel Miloš, svokrovci Milena a Previslav a manželova sestra Nada s rodinou

SMUTNÁ SPOMIENKA na naše krstné dieťa

JARMILU BENKOVÚRANKOVIĆOVÚ

2. 9. 1977 – 5. 3. 2021 – 2022 z Kovačice žijúcu v Obrenovci Zostaneš navždy v našich spomienkach. Krstní rodičia Martin a Zuzana Válovcovci so synom Martinom a dcérou Ľudmilou Valentovou s rodinami

JÁNOM RYBOVIČOM 1944 – 2022 z Báčskeho Petrovca

S úctou si na Teba budú spomínať susedovci: Kopčokovci, Stracinskovci, Vrbovskovci, Dýrovci, Cerovskovci, Fábryová, Križanovci, Huseinovićová, Turanovci a Červenovci

SMUTNÁ ROZLÚČKA

JURAJOM MUČAJIM

MÁRIOU MARINKOVOVOU

2. 9. 1941 – 24. 2. 2022 z Báčskeho Petrovca

s mamou a babou

24. 4. 1942 – 18. 2. 2022 z Kysáča

Spomienka na Tvoju lásku a starostlivosť zostane navždy v našich srdciach.

Ten večný pokoj Ti prajeme a nikdy na Teba nezabudneme.

S láskou a vďakou si na Teba budú spomínať:

S láskou a úctou si na Teba spomínať budeme.

manželka Katarína, dcéra Zuzana Kulíková s manželom Jánom a vnučka Alexandra Pavlisová s manželom Jánom • OZNAMY •

Syn Janko Jurás a vnučka Jana 10 /5001/ 5. 3. 2022

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a starým otcom

SAMUELOM ČAPEĽOM 8. 6. 1943 – 18. 2. 2022 z Báčskeho Petrovca

Odišiel si cestou, ktorou ide každý sám, len brána spomienok ostala otvorená dokorán... Kto Ťa poznal, si spomenie, a ten, čo Ťa mal rád, nikdy nezabudne! Zarmútení: manželka, deti a vnúčatá

POSLEDNÉ ZBOHOM

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

V tichosti a nečakane začiatkom roku tuzemskú púť ukončil náš milovaný manžel, otec a starý otec

PAVEL JÁNOVSKÝ 25. 4. 1945 – 2. 1. 2022 z Aradáča

Čakali sme iné, inak sa to stalo – jak by srdce ľudské bôľom nepukalo? Vieme iba, že nemáme tu večne miesta, v zasľúbený diaľ nás volá naša cesta... Za všetko ďakujú a nikdy nezabudnú: manželka Mária, synovia Pavel a Ivan a vnúčatá Dávid, Filipa a Izák

SMUTNÁ ROZLÚČKA s tetou

KATARÍNE KOPČOKOVEJ rod. Častvenovej 1938 – 2022 učiteľke vo výslužbe z Petrovca

„... Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí ho milujú.“ 1. Korintským 2, 9 Veríme, že náruč nášho Pána jej priniesla večnú radosť a pokoj.

KATARÍNOU KOPČOKOVOU

rod. Častvenovou 26. 10. 1938 – 16. 2. 2022 z Báčskeho Petrovca

Spomienku na Teba si v srdciach navždy zachovajú

rodiny Medveďová a Greksová

Sestry a bratia v Pánu

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. februára 2022 uplynulo 10 rokov, čo nie si s nami

ANKA HEVEROVÁ rod. Zelenáková 26. 3. 1969 – 20. 2. 2012 z Kysáča

Nech Ťa v tichosti večného pokoja sprevádza naša láska, ktorá je silnejšia od zabudnutia. Dcéra Anna s rodinou

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 20. februára 2022 uplynulo 10 rokov, čo nie si s nami

ANKA HEVEROVÁ rod. Zelenáková 26. 3. 1969 – 20. 2. 2012 z Kysáča

Spolu sme sa ešte mali v živote radovať, a zostalo nám iba spomínať si na Teba. Sme bez Teba, ale v srdciach a myšlienkach si navždy s nami.

Sestra Jarmila s rodinou • OZNAMY •

POSLEDNÝ POZDRAV kumimu

JÁNOVI RYBOVIČOVI

POSLEDNÝ POZDRAV susedovi

Odpočívaj v pokoji. Rodiny Cerovská a Mištecová

SMUTNÁ SPOMIENKA

zasielajú a tichú a trvalú spomienku na neho si zachovajú susedovci z Jesenskovej ulice: Vrškovci, Pixiadesová, Horvátová, Z. Ďurovková, Darinka, Hrnjačká, Naďová, J. Surový, P. Klinko, Fabianovci, A. Ďurovková a Párnickovci

SMUTNÁ SPOMIENKA

JÁN KOHÚT

1967 – 2019 – 2022 z Kysáča

Tichú a trvalú spomienku na neho si zachovajú kolegovia – dôchodcovia ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 8. marca 2022 uplynú štyri roky, čo nás opustil manžel a otec

MICHAL ZAVAROŠ

rod. Mravíková 7. 6. 1964 – 4. 3. 2007 – 4. 3. 2022 z Hložian To, že sa rana zahojí, je len klamné zdanie, v srdciach nám bolesť zostala a tiché spomínanie.

20. 1. 1944 – 8. 3. 2018 – 8. 3. 2022 z Báčskeho Petrovca

Tichú a trvalú spomienku si na Teba zachovávajú

S láskou si na Teba spomínajú

Manželka Verona, dcéry Anna Petrovićová a Verona Abelovská-Petráková s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

1933 – 2022 odbornému učiteľovi na dôchodku z Kysáča

ANNA VALOVÁ

23. 12. 1950 – 23. 2. 2012 z Boľoviec

Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy... 2. Korintským 4, 17

MICHALOVI GOMBÁROVI

1936 – 2022 z Kysáča

PAĽO PETRÁK

Pri tejto spomienke na milovaného manžela, otca a starého otca daruj nám, Pane, pevnú vieru a zasľúbenie:

kolegovi

JURAJOVI MADACKÉMU

1944 – 2022 z Petrovca

Zachováme si trvalú spomienku na Teba.

POSLEDNÝ POZDRAV

manželka Mária a syn Vlasto

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA

SPOMIENKA

ONDREJ ĎALOG 1953 – 2000 – 2022 z Kysáča

ZUZANA SVETLÍKOVÁ

10. 7. 1926 – 9. 3. 2005 – 2022 Tichú spomienku na Teba si zachováva

Anna Ďalogová s rodinou • OZNAMY •

Tichú spomienku si na Teba zachováva manželka Anna s deťmi a ich rodinami

ADAM SVETLÍK

8. 10. 1920 – 18. 11. 1998 – 2022

z Aradáča S večnou rozpomienkou na svojich rodičov a starých rodičov Ich najmilší: syn Adam, dcéra Suzana a vnúčatá Peđo, Jaroslava a Ivana 10 /5001/ 5. 3. 2022

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 4. marca 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 6. marca 10.30 Zostrih z Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... z roku 2019, 4. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) Utorok 8. marca 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Najnovšie vydanie pravidelnej kolážovej relácie okrem iného prináša príspevky o priebehu detského koncertu slovenských ľudoviek Selenčské sláviky, o predajnej výstave lalitského spolku žien v ústrety 8. marcu a o aktivitách selenčského Dobrovoľného hasičského spolku. Spektrum. Témou relácie je jubileum petrovského Klubu rádioamatérov, ktorý pôsobí už 55 rokov. Dúhovka bude venovaná učiteľovi, kultúrnemu dejateľovi a aktivistovi z Kysáča Michalovi Gombárovi, ktorý v týchto dňoch ukončil svoju životnú púť. Generácie kysáčskych žiakov sú mu povďačné za vedomosti, ktoré im vsadil v základnom školení. Nezmazateľné stopy nechal aj na divadelnej scéne a v poslednom čase sa upriamil na výskum kultúrnej histórie tunajšej Slovače. O tom hovorí dokument z roku 2009 V službách národa. Vysielanie pre penzistov bude venované dvom ženám: novinárke a bývalej zodpovednej redaktorke Novosadského rozhlasu, prekladateľke a autorke webovej stránky kulpin.net Kataríne Pucovskej a Márii Francistyovej z Kysáča, ktorej najväčšou záľubou je ľudový kroj a spev.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

www.hl.rs

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 4. marca – Akty Pentagon Sobota 5. marca – Pašerák Pondelok 7. marca – Tornádo Thearsova Utorok 8. marca – Drsný Shaft Streda 9. marca – Kráska z Manhattanu Štvrtok 10. marca – Lovec jeleňov

21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 6. marca Film: Frajeri na vlnách Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Čo sme komu zase urobili? Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa

15.05 15.30 16.00 16.10 16.20 16.25 16.55 17.00

10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí

17.15 17.30 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 18.10 Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15

týždňa

Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

18.20 18.40

Na modrej vlne – každý pracovný deň Správy z regiónu Stalo sa na dnešný deň Správy z Kovačickej obce Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Kalendárium Udalosti dňa Citáty do vrecka Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Zaujímavosti zo sveta Humor Správy z Kovačickej obce Zaujímavosti zo sveta Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Citáty do vrecka Poézia

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 6. marca 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Medzinárodný deň materinského jazyka v Kovačici 2022 Zima s knihou v Obci Kovačica Utorok 8. marca 16.00 Tradičné slovenské jedlá, 8. epizóda Z archívu ku Dňu žien Piatok 11. marca 16.00 Spoločný program DFS Vločka a DFS Radosť Divadelné predstavenie: Dedko rieši záhady

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 6. marca 7.00 Repríza relácie Dobrý deň Streda 9. marca 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Envirosféra 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

PADINSKÁ DOLINA V ÚSTRETY JARNEJ ČASTI MAJSTROVSTIEV

Dôvera vedeniu Ján Bokor

imná futbalová prestávka sa končí i v Padine. Dobré jesenné výsledky padinskej Doline umožnili pokojný zimný oddych. V jesennej časti majstrovstiev Padinčania vyhrali 9 zápasov a po 3 remizovali a prehrali, a tak nazbierali 30 bodov, o tri menej od vedúceho Radničkého z Kovinu. Dolina prezimovala na 3. mieste v tabuľke a tak splnila plány, ktoré si vytýčila pred začiatkom majstrovstiev. Tréner Igor Vakaresku zoskupil hráčov 23. januára, predostrel im plán a začal pripravovať mužstvo. Počas prestupového obdobia neprišlo k podstatnejším zmenám v hráčskom kádri. Z klubu odišiel iba V. Trajčevski a do Doliny prišli Lazar Tanasković z Kačareva, Filip Sanader zo Železničara Pančevo, Slobodan Avramović zo Starého Tamiša a Ranko Kočić

z Ivanova. Uprednostňovať sa však budú domáci hráči, ktorí čakajú svoju šancu vystúpiť v najlepšej zostave. V rámci príprav Padinčania zohrali aj 5 prípravných zápasov, všetky za chotárom. Dolina

najprv hosťovala v Pančeve, kde porazila novozaložený FK Voju Gačića 2 : 4. Nasledovalo tradičné hosťovanie v Aradáči, kde Dolina bola lepšia od hostiteľa AŠK 0 : 2. Po matnom výkone v susednom Uzdine Dolina prehrala 4 : 2. Po tomto zápase tréner

Dobre sú pripravení MAGLIĆ – BUDÚCNOSŤ 1 : 3 (1 : 1)

generálke pred pokračovaním majstrovstiev Hložančania zaslúžene porazili obetavý celok Maglića.

Domáci začali lepšie a kým mali sily, pôsobili istejšie ako súper. Ujali sa aj vedenia, ale im sily rýchlo ubudli, čo hostia orientovaní na protiútoky využili a prostredníctvom Đilasa vyrovnali.

AJ BIELOBLATČANIA SA PRIPRAVUJÚ

Cieľ – zostať v lige Darko Sládeček

utbalisti bieloblatskej Mladosti pomaly končia prípravy na pokračovanie majstrovstiev v Mestskej ligy Zreňanin – A skupina. Doteraz odohrali tri priateľské zápasy – v Lukićeve s tamojšou menovkyňou prehrali 5 : 1, vo Farkaždine, • ŠPORT •

hosťovaní v Belehrade Dolina remizovala 1 : 1. Opätovný zápas sa hral v Pančeve na ihrisku s umelou trávou pri Športovej hale. Padinčania viac ukázali a tromi gólmi najlepšieho strelca Marka Kelečevića vyhrali 3 : 1. Bola to súčasne i generálka Doliny pred

štartom jarných majstrovstiev, ktoré začnú na nedeľu a Dolina bude hosťovať v Potpornji. Plány Padinčanov v pokračovaní majstrovstiev sa nemenia. Chceli by zostať v hornej časti tabuľky, na čo majú reálne sily, ale im chýbajú peniaze, ktoré sa v Padine ťažko nachádzajú. Najlepšie to vie vedenie Doliny, ktoré medzičasom zorganizovalo volebné zasadnutie. Zo 30 verných fanúšikov sa pochvalne zmienilo o práci vedenia v predošlom mandáte. Po obsiahlej rozprave prítomní dali dôveru doterajšiemu vedeniu a rozhodli, aby aj v nasledujúcom mandáte pracovali v rovnakom zložení. Novinkou je, že do vedenia prvýkrát v dejinách klubu zvolili aj ženy. Tieto si to zaslúžili, lebo už celé desaťročie pomáhajú pri upratovaní miestností, organizácii turnajov a zvlášť v práci školy futbalu. Vcelku vidno, že vo vedení a hráčskom kádri sú možnosti dosahovať lepšie výsledky, ale veľký nedostatok peňazí sťažuje prácu.

Ku koncu polčasu domáci mali aj jedenástku vo svoj prospech, no Dubovský strelu z bieleho bodu bravúrne kryl. V druhom polčase rýchli krídelníci Budúcnosti Žembery a Malešević robili zmätok v obrane domácich, ktorí práve od Maleševića inkasovali druhý gól. Tretí gól pre hostí dal Đilas. Tréner Đukić mal k dispozícii až 21 hráčov a pre nedeľný majstrovský zápas

v Ratkove si bude mať z čoho vyberať. Zdá sa, že je mužstvo dobre pripravené a posily Ralević, Hadrava, Brkljača, Žembery a Malešević by mali priniesť zakreslený cieľ – obstátie v Oblastnej futbalovej lige Sombor. Hložianski futbalisti na nedeľu v prvom kole jarnej časti majstrovstiev odštartujú v Ratkove, kde si sily zmerajú s domácim FK Radnički.

MLADOSŤ: Perišić, Nečov, Paraľov, Šofranko, Kurunci, Karačoni, Šuľa, Poničan, Đurić, Stojić a Žižić; striedali Kalapiš, Straka, Tot a Szabó Bieloblatskú Mladosť tejto zimy opustil Nenad Đurđev, ktorý sa vrátil do kmeňového klubu Jedinstvo Ečka, kým Vladimír Gál oboznámil trénera Popova, že pre pracovné povinnosti nebude hrať túto polsezónu. Do Bieleho Blata prišli traja hráči, a to Čaba Kurunci, ktorý

sa vrátil z mužljanského Lehela, Jašin prišiel z mužstva Tisa 1933 Taraš a Milan Džemailovski z Omladinca Ravni Topolovac. Tréner Popov pre druhú časť sezóny má na zozname 22 hráčov a vedenie Mladosti dúfa, že s týmto hráčskym kádrom bude možné zabezpečiť miesto v tabuľke, ktoré umožní obstátie v lige. Bieloblatčania jesennú časť majstrovstiev skončili na siedmom mieste so 16 bodmi.

Mužstvo a vedenie Doliny v očakávaní pokračovania majstrovstiev

GENERÁLKA HLOŽIANSKYCH FUTBALISTOV

Ján Murtín

Vakaresku vyjadril nespokojnosť, lebo sa prípravy poberali chybným smerom. Hráči slabo a nepravidelne trénujú, mnohí sú zaujatí na pracovnom mieste alebo v škole a nemôžu pravidelnejšie trénovať. Vystávajú aj zo zápasov, čo vcelku hatí prípravy. Tréner bol omnoho spokojnejší po dvoch posledných zápasoch s belehradským Palilulcom. Na

kde ich privítalo mužstvo Tamiš, zvíťazili 4 : 5. Odvetný zápas zohrali v nedeľu v Bielom Blate a vyhrali hostia 1 : 3. Strelcom za Mladosť bol Janko Poničan. Po začiatok majstrovských stretnutí Bieloblatčania zohrajú ešte jeden zápas. Na domácom trávniku sa na nedeľu stretnú s Jedinstvom zo susednej Ečky.

10 /5001/ 5. 3. 2022

Šport PETROVSKÁ MLADOSŤ NA SPRÁVNEJ CESTE?

Budeme silnejší ako v jeseni Juraj Pucovský

rípravné obdobie petrovskej Mladosti na jarnú odvetu, ktoré sa začalo 14. januára 2022 pod vedením doterajšieho trénera Svetozara Sovilja a nového predsedu Jaroslava Ferku, sú skončené. Prvý človek Petrovčanov, ktorý okrem iných mužstiev hájil aj farby Mladosti v rokoch 1988 – l992, sa zmienil o súčasnej činnosti klubu z Vrbary. Pán Ferko, je to pre vás nová úloha, ako sa v nej vynachádzate? „Pravdaže, ešte stále sa prispôsobujem práci vo FK Mladosť, ktorej takmer všetky zápasy priamo sledujem viac rokov. Svojimi radami, ale aj konkrétnymi činmi mi pomáhajú doterajší predseda Pavel Severíni ml. a tajomník Ján Mučaji, ako i všetci členovi vedenia.“ Ako hodnotíte prvé prípravy mužstva v úlohe predsedu?

„Myslím si, že tréner Svetozar Sovilj nastolil dobré, silné a zaujímavé tréningy, ktoré spravidla navštevuje 20 až 25 hráčov. S výkonom mužstva som tak asi spolovice spokojný. Boli momenty, keď ma mužstvo oduševnilo, ale aj chvíle, keď som od hráčov očakával lepší futbal. V prípravnom období sme porazili Mladost z Turije 5 : 0, Kulpín 4 : 0, hložiansku Budúcnosť 3 : 0, remizovali s Budućnostou z Mladenova 1 : 1, tiež s kysáčskou Tatrou 1 : 1, a prehrali len s odžackým Tekstilcom 1 : 2.“ V kluboch sa hráčske kádre často menia v prestávkach. Čo sa tejto zimy udialo v Mladosti, bude silnejšia ako v jeseni? „Z mužstva nám odišli Aljoša Zorić (skončil kariéru), Siniša Petej a Luka Savić posilnili silbašskú Našu hviezdu, Stevan Leškov sa stal členom kulského Hajduka, Nikola Mrkaić odišiel do Mladenova a najviac nás zastihol odchod Marka Serdara do odžackého

S optimizmom o body: Jaroslav Ferko, nový predseda FK Mladosť

Tekstilca. Prišli Aleksandar Grković (Mladost B. Jarak) Stevan Šišljagić (Spartak ŽK Subotica), Petar Vladisav (Naša hviezda), Branislav Bojić (Jedinstvo Rumenka), Uglješa Knežević (Petrovaradín), Filip Požarev (Tatra Kysáč), Nikola Šepa (Borac N. Sad), Dejan Idrizi (Cement Beočin), zotavili sa zranení Vladimír Fábry a Jaroslav Jakuš, trénujú aj talentovaní Marek Stracinský, Samuel Vrbovský a škoda, že pre zranenia chýbajú Aleksandar Dobrovoljski a mladučký brankár Róbert Dudáš. Myslím si, že budeme silnejší ako v jeseni.“

PETROVSKO-KYSÁČSKE PRIATEĽSKÉ DERBY VO VRBARE

Slabé vydanie dvoch celkov MLADOSŤ – TATRA 1 : 1 (1 : 0) Pavel Kocka

nedeľu v petrovskej Vrbare sily si zmerali starí známi – domáca Mladosť a kysáčska Tatra, čo Mladosti bola generálka pred pokračovaním majstrovstiev. Prvú príležitosť mali domáci v 12. min. Apić chybil, lopty sa zmocnil domáci útočník, vyšiel sám na brankára, ale sa Kosturanov nedal prekvapiť a bravúrne loptu odrazil na roh. Hralo sa hlavne medzi dvomi šestnástkami bez vyložených šancí. Hostia častejšie skúšali z diaľky. V 26. minúte Pekić z okraja šestnástky odrazenú loptu po rohovom kope strelil nad brvno. 48

www.hl.rs

V 38. min. Grubović strieľal vedľa a trochu neskoršie nepresný bol aj Živanović. Finiš polčasu patril domácim. Najprv v 43. minúte Ikrašev z voľného kopu trafil žrď a iba minútku neskoršie po dl-

hej prihrávke zo stredu ihriska v šestnástke sa najlepšie vynašiel Trojanović a pekným prízemným volejom prekonal Kosturanova. Po zmene strán sa hralo príliš nervózne, čo vyvrcholilo tým, že rozhodca Dudok z Hložian cestu do šatne ukázal najprv obrancovi

Proti strele Marojevića brankár Leňa bol bezmocný

Informačno-politický týždenník

Počuli sme, že ste nedávno mali nezvyčajnú návštevu na tréningu. Prišla si pozrieť prácu, porozprávať sa s vedením, trénerom a hráčmi predsedníčka obce a podarovala vám veľkú tortu... „Potešilo nás to, ako aj skutočnosť, že pani Jasna Šprochová, Zhromaždenie Báčsky Petrovec, ako aj početní sponzori majú porozumenie pre našu prácu a podporujú nás aj hmotne. Zdôrazním, že chceme kvalitne pracovať, vytvoriť zdravé mužstvo hráčov z domáceho prostredia, z obce a okolia, posilnené iba dobrými, kultúrnymi, spoľahlivými jednotlivcami, a pritom obsadiť miesto v prvej polovici tabuľky.“ Prvý zápas o body vo Vojvodinskej lige – severnej skupine Mladosť zohrá v nedeľu vo Vrbare o 14.30 hod. s Bačkou z Pačiru. Duely týchto dvoch klubov vždy prinášali hodne gólov. Fanúšikovia pamätajú domáci triumf (4 : 0), ale i rovnakú facku vo Vrbare a najmä presvedčivú výhru v Pačire (5 : 1). Nech bude podobne aj v nedeľu, pravdaže, na potešenie domácich fanúšikov. hostí Apićovi a trochu neskoršie aj domácemu útočníkovi Ikraševovi. Po tomto sa vášne stíšili a v pokračovaní sa hralo hlavne na strede ihriska. Obe mužstvá mali po jednej pološanci. Konečne v 90. minúte Pekić bol nedovolene zastavený na asi 18 metrov od brány a Marojević peknou strelou pod šibenicu prekonal Leňu pre konečných 1 : 1. MLADOSŤ: Leňa, Ožvát, V. Šproch, Beronja, Jakuš, Fábry, Rajković, Trojanović, Grković, Stojisavljević, Ikrašev. Hrali aj Čiep, Olujić, Šepa, Ladisav, Antonijević, Đokić, A. Šproch, Šišljagić, Knežević a Požarev. TATRA: Kosturanov, Apić, Živanović, Vrhovac, Đaković, Pekić, Marojević, Svitić, Petrović, Grubović, Radin. Hrali aj Munjaz, Šmit, Mušikić, Đorđević a Višnjevac. Foto: J. Pucovský • ŠPORT •

Loznica 3 : 0, Užice – Kosovska Mitrovica 0 : 3.

PRVÁ B VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA

V Kraljeve sa darilo

Foto: T. Radanov

RIBNICA 2 - KULPÍN 1 : 3 (25 : 21, 22 : 25, 19 : 25, 20 : 25) Katarína Gažová

olejbalisti Kulpína v nedeľu 27. februára hosťovali v Kraljeve. Súperiace mužstvo VK Ribnica 2 má dobrých, školených a veľmi disciplinovaných mladých hráčov nie starších ako 23 rokov. Kulpínčania na začiatku zápasu zahrali uvoľnene so zostavou, ktorá má menšiu minutáž, čo domáci

využili a vyhrali prvý set. Potom sa hostia Zo zápasu v Kraljeve vzchopili a zahrali zodpovedne a dobre, dôkazom čoho VK KULPÍN: Relota, Lekár, je presvedčivé víťazstvo troch na- Peťkovský, Petrović, Barišić, sledujúcich setov a tým aj zápasu. Ž. Babić, Ćirić, Emer, D. Babić, Ako aj vždy, všetci hráči si zahrali Grubešić a Bojkov a tak sa podieľali vo víťazstve. Iné výsledky 16. kola: ŠumaIba skúsený a v mužstve Kulpína dija – MOK Topličanin 97 0 : 3, dôležitý hráč Stanislav Zima nehral Banat – Bečej 3 : 2, Vojvodina zo zdravotných dôvodov. 2 – Futog 3 : 0, Železničar –

DRUHÁ VOLEJBALOVÁ LIGA SRBSKA – SEVERNÁ SKUPINA

Rutinné víťazstvo

MLADOST (NP) – MLADOSŤ (BP) 0 : 3 (19 : 25, 11 : 25, 12 : 25) Vladimír Hudec

ak ako sa aj očakávalo, petrovskí volejbalisti s menovkyňou v Novej Pazove ľahko prišli k bodom. Domáce mužstvo, ktoré v doterajšom priebehu majstrovstiev nevyhralo ani len jeden

set, vážnejší odpor omnoho kvalitnejšiemu súperovi kládlo iba v prvom sete, ale nie dostatočný na to, aby nad ním aj vyhralo. Aj keď proti omnoho slabšiemu súperovi bolo príliš ťažké motivovať volejbalistov Mladosti na vážnejšiu hru, ďalšie dva sety hostia vyhrali

rutinovane s nadpolovičným rozdielom v oboch setoch. MLADOSŤ: Darko a Danijel Stojanovićovci, Dupljanin, Babić, Brkić, Benka, Petej, Andjelić, Barna Iné výsledky 16. kola: Bavanište – Dunav Volley 0 : 3, Stražilovo – Srem Iton 3 : 1, Proleter – Hajduk 3 : 0, Kikinda – Vojvodina NS seme 3 2 : 3, Vest – Partizan 0 : 3. Petrovčania v nasledujúcom kole uhostia solídne mužstvo Stražilova zo Sriemskych Karloviec.

FUTBALOVÝ TURNAJ V ODŽAKOCH

Vydarená skúška štyroch celkov Ján Šuster

rámci príprav na nastávajúce majstrovské stretnutia OFK Odžaci zorganizoval dvojdňový turnaj, ktorého sa okrem domáceho celku zúčastnili aj Slávia Pivnica, Kriváň Selenča a Polet Karavukovo. Žreb rozhodol, že v prvom zápase sa stretnú domáci celok a Slávia a v druhom Polet a Kriváň. V prvom zápase zvíťazili domáci 1 : 0 (0 : 0). Bolo to stretnutie dvoch rovnocenných mužstiev. V prvom polčase domáci dvakrát vážnejšie pohrozili, ale bez úspechu. Aj hostia mali jeden nebezpečný útok, ale tiež bez úspechu, takže sa polčas skončil bez gólov. Ani v druhom polčase sa nič nezmenilo. Hralo sa najviac medzi dvoma šestnást• ŠPORT •

kami, kde zadáci oboch mužstiev zastavovali útoky pred trestným územím. Prví pohrozili domáci z voľného kopu z 20-metrovej diaľky, ale strelu brankár hostí kryl. V 67. min. padol gól po rýchlom protiútoku z ľavej strany. Na druhej strane mali aj hostia peknú príležitosť, keď Samardžić vošiel do trestného územia a uvoľnil Kirtiho, ktorého strela narazila na žrď. V druhom zápase mužstvo Poletu bolo lepšie od Selenčanov a vyhralo 2 : 1. Gól pre Kriváň dal Darko Pavlov. V nedeľu si najprv sily zmerali Slávia a Kriváň. Vyhrali Pivničania 2 : 1 (0 : 0). V tomto zápase Pivničania sa predstavili v lepšom svetle. Mali prevahu počas väčšej časti zápasu a udávali tón hre. V 11. minúte pekný útok Slávie

zakončil Denis Šuster prudkou strelou, ale ju brankár Naď kryl. Pivničania mali veľkú šancu, keď bol v trestnom území nedovolene zastavený Čobrda, no slabú strelu Latinovića Naď obránil. Pred koncom polčasu strela Petrovića z pravej strany sa zastavila na žrdi. V druhom polčase v 56. min. Kuchta unikol po pravej strane, nízko odcentroval z hranice trestného územia a Ogrizović loptu dorazil do siete. V 75. minúte Kuchta znovu vynikol, keď dlhou diagonálou uvoľnil na ľavej strane Čobrdu, ktorý loptu zaslal pred bránu a Bolehradský ju rutinovane zaslal za chrbát brankára Naďa. Pred koncom zápasu kriváňovci založili protiútok z ľavej strany. Centrovaná lopta sa dostala voľnému Pavlovovi, ktorý ju zaslal

1. Vojvodina 2 2 .Šumadija 3. MOK Topličanin 97 4. Kos. Mitrovica 5. Železničar 6. Kulpin 7. Užice 8. Futog 9. Bečej 10. Banat 11. Ribnica 2 12. Loznica

16 13 16 13 16 12 16 11 16 10 16 9 16 8 16 7 16 5 16 5 16 2 16 1

1. Partizan 16 2. Mladosť (BP) 16 3. Dunav Volley 16 4. Kikinda 16 5. Vojvodina 16 6. Proleter 16 7. Stražilovo 16 8. Srem Iton 16 9. Bavanište 16 10. Vest 16 11. Hajduk 16 12. Mladost (NP) 16

13 13 12 11 11 11 9 7 3 3 3 0

3 3 4 5 6 7 8 8 11 11 14 15

42 : 14 41 : 20 38 : 21 40 : 17 34 : 23 32 : 27 30 : 28 25 : 30 24 : 36 19 : 38 13 : 44 8 : 45

39 35 33 36 31 26 27 20 16 14 7 4

3 3 4 5 5 5 7 9 13 13 13 16

40 : 14 39 : 16 37 : 16 39 : 21 37 : 18 35 : 21 31 : 24 26 : 32 18 : 41 16 : 41 16 : 42 0 : 48

38 38 36 34 32 31 26 20 12 11 10 0

do siete a tým aj uzavrel výsledok tohto zápasu. SLÁVIA: Zelić, Kuchta, Záskalický, Latinović, Denis Šuster, Grňa, Petrović, Ogrizović, Samardžić, Čobrda, Đurić. Hrali aj Dávid Šuster, Vinković, Zabunov a Bolehradský. KRIVÁŇ: Naď, Kočonda, Strehársky, Haška, Mučaji, Cvijić, Stefan, Končar, Doboš, Pavlov, Spasić. Hrali aj Lipták, Buják a Gajdoš. Vo finálovom zápase sily si zmerali domáci OFK Odžaci a Polet. Po omnoho lepšom výkone výsledkom 4 : 1 (2 : 0) víťazstvo si celkom zaslúžene vybojovalo mužstvo Poletu, ktoré sa tak stalo víťazom turnaja. Na druhom mieste skončil domáci OFK Odžaci, pivnická Slávia bola tretia a mužstvo Kriváňa skončilo na 4. mieste. Strelec Kriváňa Darko Pavlov s dvomi gólmi bol vyhlásený za najlepšieho strelca.

10 /5001/ 5. 3. 2022

Šport VOLEJBALISTKY JEDNOTY V PLAY-OFF

zilo ich tretiu pozíciu v tabuľke. Na konci po veľkom boji vyhrali hostky v červeno-bielych tričkách výsledkom 3 : 2 (25 : 19, bol korunou Jednoty kvôli viac- 20 : 25, 21 : 25, 25 : 15, 9 : 15). Bod, ktorý získali, Jednote neročnej namáhavej práci. Nedeľňajší zápas na vlastnej priniesol prvé miesto v tabuľke, palubovke s tradičným riva- ktoré si počas majstrovstiev dlho lom – belehradskou Červenou udržiavala, ale si ho nevedela hviezdou za prítomnosti asi 400 zachovať, lebo vedúci Železnidivákov priniesol vrcholnú hru, čar z Lajkovca po príliš ľahkej výhre v Subotici nad Spartakom 0 : 3 má jednu výhru navyše. Toto poradie v tabuľke však neznamená mnoho, lebo o titule rozhodne play-off, ktorý sa začne už koncom tohto týždňa. Nedeľňajší súFiniš rozhodujúceho piateho setu boj dvoch veľmi od začiatku do konca neistú, kvalitných celkov priniesol vrktorá domácim priniesla jeden cholný volejbal a viac-menej a hostkám dva body, čo neohro- vyrovnanú hru, ktorá vcelku

Budú bojovať o titul Matej Bzovský

inulý športový víkend v Starej Pazove bol v znamení volejbalu, ktorý má za sebou ďalšiu úspešnú sezónu. Volejbalistky Jednoty zohrali posledný majstrovský zápas v superlige, ale sa pre nich sezóna neskončila, lebo ich očakáva záverečné a veľmi neisté dohrávanie. Okrem Jednoty o titul majstra v play-off budú bojovať Železničar Lajkovac, belehradská Červená hviezda, Jedinstvo z Uba a TENT z Obrenovca. Skutočne silná skupina, takže súboje najlepších mužstiev v lige určite upútajú veľkú pozornosť milovníkov hry medzi začarovanou sieťou, v ktorej aj šťastie rozhoduje o víťazovi. Titul majstra by určite

splnila vysoké kritériá. Domáce sa ujali úvodného vedenia, ale už v nasledujúcich dvoch dejstvách došlo k obratu. Volejbalistky Jednoty sa však nezmýlili, pokračovali v úvodnom tempe a víťaza odročili pre tajbrejk. V tomto piatom rozhodujúcom sete rozhodovala oveľa väčšia skúsenosť hostí v porovnaní s veľmi mladými domácimi volejbalistkami, ktoré čelili, koľko mohli. Vyhrať sa však nedalo, aj keď vcelku nechali veľmi dobrý dojem, a veľmi napínavé dohrávanie očakávajú s nádejou, že sa konečne budú hrdiť titulom majstra Srbska. Na druhej strane volejbalisti Jednoty zatiaľ nezakončili prvoligové majstrovstvá, ale je už pred ukončením jasné, že sa z prvej pozície v tabuľke ocitnú tam, kde veľa rokov boli – v našej najvyššej súťaži. V nedeľu v Mladenovci porazili rovnomenný celok výsledkom 0 : 3.

KONIEC PRÍPRAV STAROPAZOVSKÝCH FUTBALOVÝCH KLUBOV

Na nedeľu o body M. Bzovský

utbalisti Jednoty sobotňajšou generálkou v stretnutí s veľmi dobrým celkom Zemuna, členom Republikovej ligy – skupina Belehrad, kde budú súťažiť o titul majstra, zakončili sériu kontrolných stretnutí. Po veľmi kvalitnom a zaujímavom zápase na ihrisku ŠS Srbska Jednota vyhrala 2 : 1 (0 : 0). V prvej časti hra bola vyrovnaná, s obojstrannými útokmi, ktoré obom partnerom priniesli dosť vyložených šancí, ale sa útočníci nevynachádzali, takže mnohé strely skončili v rukách brankárov alebo nad bránou. Prvú nebezpečnejšiu strelu vyslali hostia, ale brankár domácich Stailković vyrazil loptu na roh. Domáci hneď odpovedali. Živanović z voľného kopu strelil tesne nad. V druhom polčase sa domáci ujali vedenia v 54. minúte gólom Pilipovića, ale hostia po nepozor50

www.hl.rs

nom zákroku domácej obrany rýchlo vyrovnali. Po neustálej iniciatíve a viacerých nevyužitých príležitostiach domácim sa až v 84. minúte podarilo vsietiť víťazný gól z nohy Moravca a po najkrajšej akcii na tomto zaujímavom zápase. JEDNOTA: Stailković, Matović, Stevanović, Beljić, Ivetić, Žiža, Pilipović, Živanović, Pađen, Đorđević (Krkobabić), Moravac V prvom jarnom kole Jednota narazí na mužstvo Starého Gradu v Báčskej Palanke. Vedúci odborného štábu Predrag Pejović spolu s asistentom Draganom Ogrizovićom počas dlhých a napínavých príprav sa snažili hráčov povzbudiť, aby neklesali na duchu a neskrývali svoje schopnosti, so základným cieľom dosiahnuť oveľa lepšie jarné výsledky. Hráči sú fyzicky dobre pripravení. Videlo sa to aj na záverečných prípravných zápasoch. Chýba lepšia súhra, lebo sa hráčsky káder značne zmenil. Čaká ich

Informačno-politický týždenník

Mužstvo Jednoty pripravené na jarné majstrovské stretnutia

skutočne ťažká a náročná sezóna. Mužstvo dostalo úplne novú tvár a so skúsenejšími hráčmi získalo na kvalite, takže o každú pozíciu v zostave bude silná konkurencia. Tým bude silnejšia aj striedačka a nebudú chýbať ani bonusoví hráči. Cieľom je už po prvých jarných kolách dostať sa čím bližšie k stredu tabuľky, a preto každý zápas, či už doma, alebo i za chotárom musia dočkať s maximálnym nasadením. Skvelé výkony iste aj na tribúny prilákajú viac divákov. Hádam sa vrátia aj tí, čo po slabej jeseni klubu obrátili chrbát. Ďalší staropazovský republikový ligista Feniks 1995 generálku absolvoval v Pećincoch, kde si sily

zmeral s vojvodinským ligistom FK Donji Srem. Po vyrovnanej hre zápas sa skončil nepopulárnym bezgólovým výsledkom. Kvalitnejší hostia pred ukončením zápasu mali stopercentnú príležitosť rozhodnúť zápas, keď Šimun zblízka netrafil nechránenú sieť. FENIKS 1995: Pilipović, Anđelković, Marjanović, Radišić, B. Popović, Matić, Ćalić, Dević, Šešum, V. Popović, Ilić. Striedali: Lazić, Spajić, Cvetinović, Mihajlović, Jelović, Šešum, D. Lazić, Mijatović, Dragić. V prvom jarnom kole feniksovci hosťujú v Rume, kde ich očakáva ťažký súboj s domácim Prvým májom. • ŠPORT •

DRUŽBA HAJDUŠICKÝCH A ARADÁČSKYCH FUTBALISTOV

Vydarená generálka HAJDUŠICA – AŠK 5 : 4 (1 : 1) Vladimír Hudec

záväzky znemožnený. Nuž a po vyrovnávajúcom góle domáci do konca polčasu boli lepší, mali častejšie loptu v nohách, ale sa na oddych odišlo s nerozhodným výsledkom.

utbalisti Hajdušice a aradáčskeho AŠK v nedeľu v Hajdušici zohrali posledný priateľský zápas pred začiatkom jarnej časti majstrovstiev. Pred začiatkom minútkou ticha vzdali úctu futbalistovi FK Naftagas Boka Ivanovi Kulikovi (60), ktorý nečakane umrel v stredu po zápase dvoch celkov v Hajdušici. Domáci začali útočnejšie, avšak bez výrazných šancí sa hralo do desiatej minúty, keď Tasić z rohu centroval a pred bránou najvyššie skočil Mijić Bretšnajder (vpravo v modrom drese) pekne oblúčikom a priniesol hosťom vedenie matoval Đukića 0 : 1. Po tomto góle hostia Po zmene strán sa domáci veľmi rýchlo určitý čas mali iniciatívu, avšak domáci rýchlo nadobudli rovnováhu. V 15. minúte ujali presvedčivého vedenia. Najprv po N. Ružić pekne centroval a Gužvica strieľal centri A. Liptáka z rohu pekne skočil Folťan nad bránu. V 20. minúte A. Ružić unikol a prekonal Kotuľača pre 2 : 1. Iba pár minút neskoršie Lipták znovu centroval, ibaže tentoraz z druhej strany, a Folťan znovu hlavičkoval pre 3 : 1. Iniciatíva Hajdušice pokračuje a už v 20. minúte je 4 : 1. Silnú strelu Kneževića z okraja šestnástky Kotuľač obránil a odrazenú loptu A. Lipták zaslal do siete. Očakával sa výprask hostí, ktorí v tejto chvíli pôsobili príliš bezmocne. Predsa Folťan (číslo 6) dvakrát presne hlavičkoval v pokračovaní zoradili šíky, svojim strážcom, vyrazil sám pred bran- nadviazali rovnováhu a vo finiši zápasu kára Kotuľača a zaslal loptu do siete. Inak boli nebezpečnejší, čo potvrdili aj tromi mladý brankár Hajdušice bránil pre hostí, gólmi. Už v 23. minúte Vesin unikol po keďže Eötvös bol aj tentoraz pre pracovné pravej strane, pekne centroval a na druhej

Hajdušičania

Aradáčania

Pejčić (v žltom drese) a Mijić v dueli

strane Bretšnajder z asi 16 metrov zaslal loptu za Đukićov chrbát. V 30. minúte A. Ružić strieľal z okraja šestnástky a prekonal Kotuľača 5 : 2. Iba minútu neskoršie kombinujú Mijić a Bretšnajder, ktorý uvoľnil Birmanca a tento sa ocitol pred Đukićom a skóroval pre 5 : 3. Konečne vo finiši zápasu Bretšnajder pekným oblúčikom oklamal náhradného brankára Hajdušice a stanovil konečných 5 : 4. HAJDUŠICA: Đukić, Pejčić, Pavlovic, Z. Lipták, Folťan, Cvetićanin, Beriša, Gužvica, A. Ružić, A. Lipták, N. Ružić. Hrali aj Knežević, Petrović, Sobin, Mršić, Ćulum, Kormanyos. AŠK: Kotuľač, Nadlački, Korać, Matejin, Lončarski, Mijić, Tasić, Vesin, Adamov, Zakić, Bretšnajder. Hrali aj Đurić a Birmanac. Bola to opravdivá priateľská generálna skúška oboch celkov pred pokračovaním majstrovstiev, ktorá sa skončila pri chutnom stolovaní. Už na nedeľu Hajdušičania v 16. kole Prvej juhobanátskej ligy uvítajú mužstvo Dolova z rovnomennej dediny, kým si Aradáčania na Kopove v prvom jarnom kole Zreňaninskej oblastnej ligy sily zmerajú s mužstvom Poletu Nakovo.

Hlas ľudu 10/2022

Articles inside

Vojnový východ

Nezabúdajú na korene

Výrazný nárast cien

Budú bojovať o titul