Nezabúdajú na korene

S PREDSEDNÍČKOU ZDRUŽENIA BANÁTSKI POLIACI Z OSTOJIĆEVA Nezabúdajú na korene

Vladimír Hudec

Poliaci sa na priestor dnešnej Vojvodiny prisťahovali v prvej polovici 19. storočia, presnejšie roku 1838 z Wisły v Poľsku. Prichádzali ťažiť sanitru. Na jar prichádzali, v jeseni sa vracali domov do Poľska. Keďže táto cesta bola príliš dlhá, postupne

si začali kupovať domy a zostávať tu. Podľa vierovyznania boli evanjelici augsburského vierovyznania, takže sa pritúlili k tunajším Slovákom a Slovenskej

jićeve v povojnovom období až do sedemdesiatych rokov boli aj slovenské triedy. Na svoj pôvod a jazyk svojich predkov však nikdy nezabudli a mnohí sa dodnes v rodinách rozprávajú dnes už príliš archaickou poľštinou. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia Poliaci z Ostojićeva začali nadväzovať kontakty s materskou krajinou a čoraz viac začínajú uvažovať o vlastnej národnostnej identite. Slovenská trieda v základnej škole zanikla a so Slovákmi ich spája ešte len cirkev a bohoslužby v slovenčine. Začali si zakladať aj Najprv vyrobili klobásu a potom ju aj opekali (Marija Milanovová prvá zľava) združenia či kultúrno-umelecké spolky. Jedným z nich je aj združenie Banátski Poliaci, ktoré si založili pred dvomi rokmi. Stretli sme ich na nedávnom Festivale klobás v Bielom Blate. S nimi bola aj predsedníčka

Skupina ostojićevských Poliakov na Festivale klobás v Bielom Blate Misijné služby Božie Banátskeho seniorátu v roku 2010 z príležitosti 80. výročia posviacky kostola svojou prítomnosťou poctili aj hostia z Poľska

evanjelickej a. v. cirkvi – a cirkevný zbor v Ostojićeve je dodnes rovnocenným členom SEAVC v Srbsku. Postupne sa úplne stotožnili so Slovákmi a tak sa aj vyjadrovali. Dokonca v Základnej škole Tihomira Ostojića v Ostozdruženia Marija Milanovová. Základným poslaním tohto združenia je pracovať na pestovaní a zachovávaní identity, poľského jazyka a tradície medzi ostojićevskými Poliakmi. Tento projekt je už vo fáze realizácie.

„V spolupráci s profesorkou poľského jazyka na Belehradskej univerzite Violou Metikošovou pracujeme na vypracovaní učebnice poľského jazyka pre žiakov od prvého do štvrtého ročníka, a keď kniha bude hotová, chceli by sme poľský jazyk zapojiť do školského programu,“ hovorí naša spolubesedníčka. „Okrem toho v tomto roku plánujeme zaobstarať ľudové kroje a zorganizovať aj nejaké podujatia, na ktorých by sme si pripomenuli poľskú kultúru, obyčaje, jedlá... Musíme ich trochu obnoviť, lebo sme všetci na nich už pozabudli, a hrozí, že úplne zaniknú. Naše staré mamy sa trochu ešte pamätajú, ale sú už veľmi staré. Trochu nám o tom rozprávali a my teraz to chceme sprístupniť mladým generáciám a tak zachovať pred zabudnutím.“

Marija Milanovová nám prezradila, že v Ostojićeve dnes už nikto nevie hovoriť tou opravdivou poľštinou. Vraj ostojićevskí Poliaci hovoria tótskym jazykom, čiže kombináciou poľského, slovenského a srbského jazyka. Dokonca mnohí Poliaci lepšie hovoria a rozumejú po slovensky ako poľsky. V združení Banátski Poliaci si dali za úlohu, aby sa

pokúsili svojich spoluobčanov, predovšetkým Poliakov, ale aj iných naučiť jazyk svojich predkov. V súvislosti s tým v spolupráci s profesorkou poľského jazyka zo Subotice Kristinou

V Základnej škole Dr. Tihomira Ostojića sa do sedemdesiatych rokov minulého storočia vyučovalo aj po slovensky

Stojek Perčićovou plánujú pre dospelých (nie iba Poliakov, ale všetkých, ktorí o to budú mať záujem) zorganizovať kurzy poľského jazyka. Inak podľa voľných odhadov našej spolubesedníčky v Ostojićeve je veľmi málo Poliakov – asi 100. Detí z čistých poľských manželstiev vari ani niet, ale určitý počet detí z miešaných manželstiev má aj poľský pôvod. „Naša populácia sa veľmi zmenšila. Veľmi nás je málo, a chceli by sme sa trochu zviditeľniť. To bol aj dôvod, že sme prišli do Bieleho Blata, aby ľudia o nás aspoň počuli, že ešte jestvujeme,“ povedala na záver naša spolubesedníčka.

ŠACHOVÝ KLUB KULPÍN Z vďačnosti svojmu dlhoročnému predsedovi

Katarína Gažová

Keď sa stretli členovia Šachového klubu Kulpín na výročnom zasadnutí na sklonku januára, žiaľ, nemohli medzi sebou zo zdravotných dôvodov privítať svojho teraz už bývalého predsedu klubu Dušana Vidu. Vtedy bolo dohodnuté, že si usporiadajú ďalšie slávnostné stretnutie, na ktorom sa poďakujú svojmu dlhoročnému predsedovi – báčimu Duškovi, za jeho nezištnú obetavú dlhoročnú prácu v prospech klubu a jeho členstva.

Naplánované stretnutie usporiadali vo štvrtok 24. februára v kaviarni Dane v Kulpíne, kde sa ŠK stretáva už druhý rok. Šachisti Kulpína si na toto pekné stretnutie zavolali aj kolegov šachistov z Petrovca, Hložian a Maglića.

Spoločná fotografi a účastníkov slávnostného stretnutia šachistov Kulpína (bývalý predseda ŠK Dušan Vida druhý zľava v dolnom rade)

báči Duško mal pamiatku na svoj klub. Venoval mu mnoho rokov a mnoho voľného času. Jeho práca v klube bola veľmi dôležitá a my na to nezabúdame. Celé roky sa snažil, aby klub jestvoval v Kulpíne, aby obstál, aby sa videl pokrok a aby sme mali hráčsky potenciál. A aj vďaka báčimu Duškovi sa nám to v klube darí, máme mladých hráčov z dorastu, ktorí sa dostali do prvej zostavy. Chcem zdôrazniť, že tu bola dôležitá predsedova podpora, vízia zoskupiť ekipu, ktorá bude do budúcna v klube pracovať.

Aktuálny predseda Šachového klubu Kulpín Radoslav Kolarski pri slávnostnej príležitosti, keď Dušanovi Vidovi odovzdali darček, povedal:

– Pri tejto príležitosti sa chceme všetci spolu poďakovať nášmu bývalému predsedovi Dušanovi Vidovi za jeho dlhoročnú obetavú prácu v našom šachovom Poďakovanie a odovzdanie darčeka: terajší klube. On je predseda Radoslav Kolarski (zľava) a doterajší jeden z najpredseda Dušan Vida záslužnejších členov, že náš šachový klub jestvuje. Pri tejto príležitosti z vďaky nás ostatných členov klubu mu odovzdávame tento darček: šachové hodiny s venovaním. Šachový klub Kulpín bol založený v roku 1995. Predsedom kulpínskych šachistov 25 rokov Darček v podobe šachových bol Dušan Vida, ktorý vlastne na hodín s venovaním od kolegov začiatku bol iniciátorom založenia klubu. Keďže sa vlani vzdal funkcie, dohodli sme sa, že by sme sa mu mali zavďačiť aspoň nejakým symbolickým darčekom. Ako vhodný darček sme vybrali šachové hodiny a na ne sme dali vypísať venovanie, aby

Aj báči Duško si s chuťou a zanietením zahral na turnaji

Oslávenec Dušan Vida s darčekom od jeho kolegov šachistov

A potom aj tie administratívne, byrokratické papierovačky mal stále na starosti práve predseda. Dbal aj o nančné hospodárenie klubu, dodržiavanie štatútu klubu. Veľký dôraz pritom dával na volontérsku prácu pre klub, takže mu za tie početné roky nezištnej práce v šachovom klube máme za čo byť vďační a pokračujeme cestou, ktorú nám on ako predseda vyšliapal. Pri slávnostnom stretnutí šachistov nevystal ani šachový turnaj. S chuťou si ho zahrali všetci prítomní vrátane dlhoročného predsedu Dušana Vidu.

Marek Sabo, 5-ročný PU Kolibrík, Selenča

Vstúpili sme do tretieho mesiaca v novom roku. Už by sme si priali teplejšie počasie a trávenie viac času vonku na sviežom vzduchu. No ešte stále si v Detskom kútiku spomíname na snehové zimné dni. V chladnom počasí si aj vtáčky hľadajú úkryt, kde by sa učupili a uhriali. Také domčeky pre vtáčiky nám nakreslili škôlkari zo Selenče. A začiatok marca nám prináša i sviatok všetkých žien, takže môžete nakresliť alebo napísať aj niečo o ženách. Venujte to mame, starej mame, učiteľke, priateľke, susedke a budú mať z toho radosť. Veríme, že nezabudnete ani na nás a zašlete nám niektoré svoje práce.

Katuša

Simona Naďová, 5-ročná PU Kolibrík, Selenča Antónia Nosálová, 5-ročná PU Kolibrík, Selenča

Marian Hlavča, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Marína Smišeková, 1. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Mateja Kajtez, 3. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín Ján Sklabinský, 1. a ZŠ Jána Amosa Komenského, Kulpín

Timotej Kutálek, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Stefan Papuga, 1. 2 ZŠ maršala Tita, Padina

Maternicové myómy

Prof. Dr. sci. med. Artur Bjelica špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo subšpecialista na endokrinológiu

Maternicové myómy alebo broidy sú nezhubné nádory, ktoré sa objavujú na maternici alebo okolo maternice. Tento problém postihuje 20 percent žien v reprodukčnom veku. Je dôležité vedieť, že ide o najčastejší nezhubný nádor maternice ženy a že sa dá úspešne liečiť. Myómy sú pôvodom svalovej vrstvy maternice. Váš gynekológ môže myóm odhaliť gynekologickým alebo ultrazvukovým vyšetrením. Tie, ktoré spôsobujú príznaky, možno odstrániť chirurgicky alebo menej invazívnymi postupmi.

PRÍZNAKY FIBROIDOV

Väčšina broidov v určitom okamihu spôsobuje príznaky. Najčastejším príznakom je pošvové krvácanie, ktoré môže byť vo forme silnejšej menštruácie alebo vo forme mimomenštruačného krvácania. Medzi ďalšie príznaky patrí: anémia, únava a slabosť, bolestivý styk, bolesť, krvácanie alebo výtok z pošvy, pocit tlaku v bruchu, ťažkosti s močením. Myómy môžu ovplyvniť možnosť otehotnenia a tiež skomplikovať priebeh a výsledok tehotenstva.

Podľa lokalizácie sa delia na: – intramurálne, ktoré rastú v stene maternice a sú najčastejšie viditeľné; – subserózne myómy rastú v stene na vonkajšej strane maternice. Svojím rastom môžu svojou veľkosťou spôsobiť tlak na blízke orgány alebo bolesť; – submukózne myómy rastú tesne pod sliznicou maternice

a môžu sa dostať do dutiny maternice, čo vedie k silnému krvácaniu; – brómy na stopke.

PRÍČINY MATERNICOVÝCH FIBROIDOV

Zdá sa, že estrogén aktivuje rast maternicových broidov. Počas prvého trimestra tehotenstva asi jedna tretina všetkých myómov narastie, ale po pôrode sa zníži. Maternicové myómy sa po menopauze zmenšujú, ale ak sa po menopauze použije hormonálna liečba, môže to spôsobiť pokračovanie ich rastu. Medzi ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú vzhľad broidov, patria: • Rasa: Štúdie zistili, že myómy sú bežnejšie u afroamerických žien. • Vek: Väčšina štúdií dospela k záveru, že zúžené biele plemená do 35 rokov mali rýchlejšie rastúce myómy ako biele ženy nad 45 rokov. • Skorá menštruácia • Konzumácia kofeínu a alkoholu • Genetické faktory • Celkový zdravotný stav:

Obezita a vysoký krvný tlak môžu tiež zohrávať úlohu pri rozvoji a raste broidov. • Diéta: Zdá sa, že strava bohatá na červené mäso zvyšuje šance na rozvoj broidov.

LIEČBA MATERNICOVÝCH FIBROIDOV

Takmer jedna tretina žien s maternicovými broidmi vyhľadá lekársku pomoc pre závažnosť ich symptómov. Hoci liečba môže siahať od neinvazívnych až po chirurgické možnosti (myomaktómia – hysterektómia alebo hysterektómia – hysterektómia), výber liečby je zvyčajne určený vekom pacientky – najmä ak sa blíži menopauza – a ak pacient chce mať deti, s výnimkou možností, ako je hysterektómia. Prístup k liečbe závisí aj od počtu, veľkosti a lokalizácie myómov. Väčšina lekárov sa však zhoduje, že ak nie sú žiadne závažnejšie príznaky, nie je potrebná žiadna liečba.

Preložila: Anna Horvátová