Ľudia a udalosti S PREDSEDNÍČKOU ZDRUŽENIA BANÁTSKI POLIACI Z OSTOJIĆEVA
Nezabúdajú na korene Vladimír Hudec
jićeve v povojnovom období až do sedemdesiatych rokov boli aj oliaci sa na priestor dnešnej slovenské triedy. Na svoj pôvod a Vojvodiny prisťahovali jazyk svojich predkov však nikdy v prvej polovici 19. storo- nezabudli a mnohí sa dodnes čia, presnejšie roku 1838 z Wisły v rodinách rozprávajú dnes už v Poľsku. Prichádzali ťažiť sanitru. príliš archaickou poľštinou. Na jar prichádzali, v jeseni sa vraV sedemdesiatych rokoch micali domov do Poľska. Keďže táto nulého storočia Poliaci z Ostocesta bola príliš dlhá, postupne jićeva začali nadväzovať kontakty s materskou krajinou a čoraz viac začínajú uvažovať o vlastnej národnostnej identite. Slovenská trieda v základnej škole zanikla a so Slovákmi ich spája ešte len cirkev a bohoslužby v slovenčine. Začali si zakladať aj Najprv vyrobili klobásu a potom ju aj opekali združenia či kul(Marija Milanovová prvá zľava) túrno-umelecké spolky. Jedným si začali kupovať domy a zo- z nich je aj združenie Banátski Postávať tu. Podľa vierovyznania liaci, ktoré si založili pred dvomi boli evanjelici augsburského rokmi. Stretli sme ich na nedávvierovyznania, takže sa pritúlili k nom Festivale klobás v Bielom tunajším Slovákom a Slovenskej Blate. S nimi bola aj predsedníčka
P
Skupina ostojićevských Poliakov na Festivale klobás v Bielom Blate
evanjelickej a. v. cirkvi – a cirkevný zbor v Ostojićeve je dodnes rovnocenným členom SEAVC v Srbsku. Postupne sa úplne stotožnili so Slovákmi a tak sa aj vyjadrovali. Dokonca v Základnej škole Tihomira Ostojića v Osto18
www.hl.rs
združenia Marija Milanovová. Základným poslaním tohto združenia je pracovať na pestovaní a zachovávaní identity, poľského jazyka a tradície medzi ostojićevskými Poliakmi. Tento projekt je už vo fáze realizácie.
Informačno-politický týždenník
Misijné služby Božie Banátskeho seniorátu v roku 2010 z príležitosti 80. výročia posviacky kostola svojou prítomnosťou poctili aj hostia z Poľska
„V spolupráci s profesorkou pokúsili svojich spoluobčanov, poľského jazyka na Belehradskej predovšetkým Poliakov, ale aj univerzite Violou Metikošovou iných naučiť jazyk svojich predpracujeme na vypracovaní učeb- kov. V súvislosti s tým v spolunice poľského jazyka pre žiakov práci s profesorkou poľského od prvého do štvrtého ročníka, jazyka zo Subotice Kristinou a keď kniha bude hotová, chceli by sme poľský jazyk zapojiť do školského programu,“ hovorí naša spolubesedníčka. „Okrem toho v tomto roku plánujeme zaobstarať ľudové kroje a zorganizovať aj nejaké podujatia, na ktorých by sme V Základnej škole Dr. Tihomira Ostojića sa do sedemdesiatych rokov minulého storočia vyusi pripomenuli poľ- čovalo aj po slovensky skú kultúru, obyčaje, jedlá... Musíme ich trochu Stojek Perčićovou plánujú pre obnoviť, lebo sme všetci na nich dospelých (nie iba Poliakov, ale už pozabudli, a hrozí, že úplne všetkých, ktorí o to budú mať zaniknú. Naše staré mamy sa záujem) zorganizovať kurzy poľtrochu ešte pamätajú, ale sú už ského jazyka. veľmi staré. Trochu nám o tom Inak podľa voľných odhadov rozprávali a my teraz to chceme našej spolubesedníčky v Ostosprístupniť mladým generáciám jićeve je veľmi málo Poliakov – a tak zachovať pred zabudnutím.“ asi 100. Detí z čistých poľských Marija Milanovová nám pre- manželstiev vari ani niet, ale zradila, že v Ostojićeve dnes už určitý počet detí z miešaných nikto nevie hovoriť tou opravdi- manželstiev má aj poľský pôvod. vou poľštinou. Vraj ostojićevskí „Naša populácia sa veľmi Poliaci hovoria tótskym jazykom, zmenšila. Veľmi nás je málo, čiže kombináciou poľského, slo- a chceli by sme sa trochu zvivenského a srbského jazyka. diteľniť. To bol aj dôvod, že sme Dokonca mnohí Poliaci lepšie prišli do Bieleho Blata, aby ľuhovoria a rozumejú po slovensky dia o nás aspoň počuli, že ešte ako poľsky. V združení Banátski jestvujeme,“ povedala na záver Poliaci si dali za úlohu, aby sa naša spolubesedníčka. • ĽUDIA A UDALOSTI •
