Tatiana Naďová je nová predsedníčka Výboru pre vzdelávanie

Týždeň

Z 26. Z ASADNUTIA NRSNM Tatiana Naďová je nová predsedníčk a Výboru pre vzdelávanie

Danuška Berediová-Banovićová

V piatok 4. marca sa konalo 26. zasadnutie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Prítomných privítala a zasadnutie viedla predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová. Zasadnutie sa začalo minútkou ticha, ktorou prítomní vzdali úctu zosnulému členovi NRSNM Jankovi Kolárikovi.

Po schválení rokovacieho programu 17 prítomných členov schválilo zápisnice z 23. pracovnej a z 24. a 25. elektronickej schôdze NRSNM.

Z dôvodu úmrtia Jankovi Kolárikovi bol ukončený mandát pred uplynutím funkčného obdobia z postu člena NRSNM. Na miesto predsedu Výboru pre vzdelávanie NRSNM Lakatošová navrhla členku tohto výboru Tatianu Naďovú a tento návrh bol schválený. Naďová je učiteľka z Pivnice, ako aj externá spolupracovníčka Ministerstva školstva a školskej správy v Novom Sade. Na jej miesto členky vo Výbore pre vzdelávanie zvolili Máriu Galasovú z Padiny.

Na rokovacom programe boli aj body, ktoré sa týkali Novino-

Pred s ed n í č k a N RS N M L i buš k a L ak ato šová

vo-vydavateľskej ustanovizne Hlas ľudu: fi nančný plán NVU Hlas ľudu na rok 2022, program práce NVU Hlas ľudu na rok 2022, správa o práci NVU Hlas ľudu za rok 2021, fi nančná správa NVU Hlas ľudu za rok 2021, správa o realizácii redakčnej politiky novín Hlas ľudu, časopisu Vzlet za rok 2021 a časopisu Zornička za rok 2021, ako aj pracovné programy novín Hlas ľudu, časopisu Vzlet a časopisu Zornička na rok 2022. NVU Hlas ľudu ich všetky včas doručila Národnostnej rade. Tieto body boli stiahnuté z rokovacieho programu a o nich sa nerokovalo na tomto zasadnutí.

Prítomná bola aj Anna Séčová-Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov, ktorá hovorila o činnosti múzea v roku 2021, ako aj o plánoch na rok 2022. V pokračovaní členovia schválili Správu o činnosti Múzea vojvodinských Slovákov v roku 2021, Správu o činnosti dozornej rady múzea v roku 2021, fi nančnú správu múzea v roku 2021, plán a program práce múzea na rok 2022 a fi nančný plán múzea na rok 2022.

Nakoniec boli schválené rozhodnutia, ktoré vyniesla Výkonná rada NRSNM: stanovisko o preklade učebnice Geografi a 2 vydavateľstva Novi Logos, mienka o voľbe riaditeľa ZŠ Bratstvo v Aradáči, súhlas NRSNM k plánu zápisu žiakov do 1. ročníka na školský rok 2022/2023 Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci a mienka o komplete učebníc pre slovenský jazyk, ktorého vydavateľom je Ústav pre učebnice.

Opozícia, ktorú na tomto zasadnutí tvorili: Juraj Červenák a Martina Martinková-Sabolčká, okrem iného mala otázky ohľadom listu predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milana Jána Pilipa z 8. decembra 2021. V tomto liste sa uvádzajú nedostatky, ktoré mali nehnuteľnosti, o ktorých kúpe sa uvažovalo.

K ÚPLNE J RODOVE J ROVNOSTI Stereotypy treba odbúrať

Pripravil: Miroslav Pap

Agentúra OSN pre rodovú rovnosť a delegácia EÚ v rámci Medzinárodného dňa žien predložili organizáciám a spoločnostiam zmluvy na projekty, ktoré sa zaoberajú stereotypmi. Kvôli odbúraniu stereotypov usmernených na rodovú rovnosť šesť organizácií bolo podporených v hodnote 20,2 milióna dinárov. „Mimovládny sektor, medzinárodná organizácia, EÚ aj my členovia vlády prostredníctvom Ministerstva pre európsku integráciu a koordinačného orgánu sa snažíme vytvárať normatívne a legislatívne rámce, ukazovať a akcentovať tému rodovej rovnosti ako jednu z najdôležitejších tém,“ uviedla Zorana Mihajlovićová, predsedníčka Koordinačného orgánu pre rodovú rovnosť.

Členovia Ministerstva pre európsku integráciu tvrdia, že sa už roky snažia podporovať projekty, ktoré sú usmernené na dosiahnutie rodovej rovnosti. Je to hodnota, ktorá musí byť prioritná. „ N i e j e t o s t e r e o t y p , a l e pravda, že sa ženy zasadzujú viac o mier a stabilitu. Je to pravdivá

Po k račuj ú v prác i na d o s i ahnut í úpl nej ro dovej rovno s t i

dimenzia, ktorú si ľudia musia uvedomiť,“ spresnila Jadranka Joksimovićová, ministerka pre európsku integráciu. V rámci diskusií sa dal dôraz na potrebu zviditeľniť rodové stereotypy, ktoré potom treba vylúčiť zo spoločnosti.

Granty získali: Združenie žien z Prijepolja a Kolubarského obvodu, Združenie podnikateliek Srbska, Akadémia ženského podnikateľstva, Nadácia RES a Centrum E8. Zdroj a foto: z archívu Ministerstva baníctva a energetiky

NOVOSADSKÝ VEĽTRH Sviatok písaného slova a umenia

Jasmina Pániková

Otom, že sa milovníci literatúry zažiadali poprechádzať sa pomedzi stánky plné kníh, ako aj stretnúť sa s početnými spisovateľmi, svedčili každodenní návštevníci Novosadského veľtrhu, ktorí si na svoje prišli počas veľtrhových dní od 3. do 10. marca. vratne stratila. Vieme, že je kniha svätyňa, bez ohľadu na to, koľko si zvykáme na povrchnosť všetkého. Kniha sa povzniesla nad všetko a zastala si medzi hviezdy, kde iba mlčí a pozoruje. Vyhlasujem Veľtrh kníh v Novom Sade za stále otvorený,“ povedal akademik Bećković.

V mene organizátorov prítomných pozdravil generálny riaditeľ

Medzinárodný veľtrh kníh otvoril akademik Matija Bećković

Medzinárodný veľtrh kníh otvoril akademik Matija Bećković. V príhovore zdôraznil, že v čase, keď všetci netrpezlivo čakajú najnovšie technologické výdobytky, knihy sú tie, ktoré zostávajú. „Odkedy máme globálny trend, že mobilný telefón nahradzuje knihu, začali sa valiť nevedomosti a povrchnosť, falošné správy, suché citáty, montované fotografi e. Všetci sa vyznajú vo v š e t k ý c h t é mach, a zvlášť v tých, ktoré ich nezaujímajú. V čase triumfu digitálnej ponuky kniha s a v r a c i a n a miesto, na ktorom vždy bola, a to v čase, keď sa zdalo, že to miesto nená-

Novosadského veľtrhu Slobodan Cvetković. Ako povedal, na veľtrh prišlo 180 vystavovateľov zo šiestich krajín a zorganizovaných bolo viac ako 150 rôznych programov. Súbežne s knižným veľtrhom prebiehala aj Výstava umenia Art Expo a počas dvoch dní – od 9. do 10. marca aj Veľtrh vzdelávania Smerovníky. Vzhľadom na to, že v minulom roku tieto veľtrhy „Radosť z čítania a písania je viditeľná na vašich tvárach,“ povedala pokrajinská tajomníčka D rag an a M i lo š evi ćová. Generálny riaditeľ veľtrhu Slobodan Cvetković a jeden z dvoch laureátov Ceny Lazu Kostića Zoran Ðerić prebiehali v online priestore, bolo viac než očividné, že vznikla potreba priameho stretnutia s umelcami či predstaviteľmi vzdelávacích inštitúcií. Ako ocenil riaditeľ Novosadského veľtrhu S. Cvetković, bol to doposiaľ najobsiahlejší veľtrh vzdelávania.

Novosadský knižný veľtrh podporujú mesto Nový Sad, ako aj Pokrajinský sekretariát pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločnosťami. Pri tejto príležit o s t i z á s t u p c a novosadského primátora Milan Ðurić povedal, že je hrdý na všetkých, ktorí sú časťou kultúrneho života Nového Sadu a ktorí svojou prácou prispievajú k tomu, aby Srbské Atény boli strediskom svetového umenia. „Je dobre, že si v tomto roku spoločne sadnú spisovatelia, vydavatelia, kritici a publikum a že kontinuita tohto podujatia úspešne zotrváva,“ povedal.

Pokrajinská tajomníčka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločnosťami Dragana Miloševićová zdôraznila, že ju teší, že sa veľtrh kníh, výstava umenia, ako aj veľtrh vzdelávania po všetkých výzvach spôsobených pandémiou vrátili pod klenbu Novosadského veľtrhu v tradičnej podobe. „Múdri ľudia dávno povedali, že by svet bez kníh bol a zostal svetom divochov. Radosť z čítania a radosť z písania, ktorú vidím aj na vašich tvárach a ktorá je viditeľná aj v ovzduší tohto sviatku písaného slova a umenia vôbec, to najlepšie potvrdzuje,“ povedala Miloševićová. Tohtoročný knižný veľtrh sa odlišoval od tých predošlých aj tým, že jeho obsah bol oboVydavatelia aj tentoraz prichystali špeciálne veľtrhové ceny hatený obsahom Európskeho hlavného mesta kultúry. Vďaka spolupráci Novosadského veľtrhu a Nadácie Nový Sad – Európske hlavné mesto kultúry návštevníci veľtrhu sa mohli kochať v bohatom programe multimediálneho pavilónu Seobe duša. Stretnúť sa so súčasnými spisovateľmi z regiónu, pozrieť si multimediálnu výstavu Seobe duša – Novi Sad kroz knjigu, predstavenie B(j)egunci, či navštíviť koncert japonského umelca Miyaviho či svetoznámych Barcelona Gipsy Balkan Orchestra, bola iba malá časť kultúrnych programov, ktoré prichystali pre návštevníkov veľtrhu.

STARÁ PA ZOVA Veľký záujem o kurz robotiky

Anna Lešťanová

Medzi užívateľmi Inovatívneho start up strediska Stará Pazova, ktoré podporuje inovačnosť a edukáciu, je aj Inovatívne stredisko pre edukáciu a rozvoj. A práve toto stredisko pre edukáciu a rozvoj ponúka všetkým žiakom, študentom a mladým ľuďom z územia Staropazovskej obce, aby sa zúčastnili v bezplatných kurzoch na rozličné zaujímavé témy. Po úspeš-

V mladšej vekovej skupine je okolo 25 účastníkov kur zu robotiky nov, ktoré podporujú túto činnosť. V mene Obce Stará Pazova sa prihovorila a zdarnú prácu zaželala Nataša Mićićová, predsedníčka ZO. Okrem iného povedala, že ako osvetová pracovníčka v škole pracovala viac ako 20 rokov a tieto kurzy sa jej veľmi páčia, lebo sa zasadzujú za inovačnosť, takže podporuje takúto kvalitnú družbu a edukáciu žiakov v oblastiach, ktoré ich zaujímajú. „Veľmi sa mi páči aj priestor, kde sa tieto kurzy konajú, a týmto vkladáme do

nom ukončení kurzu 3D tlače a modelovania v sobotu 26. februára slávnostne odštartovali s ďalším kurzom, a to kurzom robotiky. Kurz sa koná v miestnostiach Inovatívneho start up strediska v Starej Pazove, na treťom poschodí (vchod vedľa Erste b a n k y ) a vedie ho Mihajlo Bonđi, z a k l a d a t e ľ Inovatívne ho strediska p re e d u k á ciu a rozvoj. V práci mu pomáhajú aj jeho kolego-

Ú č a s t n í k o m k u r z u a i c h r o d i č o m s a v p a u z e medzi dvomi skupinami prihovorili Nataša Mićićová via – študenti a M ihajlo B onđi Elektrotechnickej fakulty Univerzity v Belehrade. Títo mladí ľudia nesebecky prenášajú svoje vedomosti na všetkých záujemcov. Aj na tomto kurze ide o bezplatné vzdelávanie detí a mládeže. Záujem o tento kurz bol veľký a v nadchádzajúcich dvoch mesiacoch ho absolvuje okolo 50 účastníkov rozdelených do dvoch vekových skupín – mladšej a staršej. Medzi účastníkmi kurzu sú i žiaci základných škôl z územia celej Staropazovskej obce.

K u r z r o b o t i k y podporujú Pokrajinsk ý sek retar iát pre vysoké vzdelávanie a vedecko-výskumnú činnosť, Obec Stará Pazova, Miestne spoločenstvo Stará Pazova, Lokálna nadácia Stará Pazova a samotné Inovatívne start up stredisko Stará Pazova.

Účastníkov kurzu prišli navštíviť aj predstavitelia orgá-

Na kur ze nadobúdajú nielen teoretické, ale aj praktické vedomosti vzdelávania detí a mládeže. Kurzy sú dobrým príkladom praxe a s cieľom čím kvalitnejšie ich realizovať, rozhodli sme sa aj pre ďalšie vkladania, a to do nových počítačov a nábytku,“ zdôraznila predsedníčka Mićićová.

P RO PAG ÁC I A H U MÁ N NYC H H O D N ÔT. V kysáčskej základnej škole prebiehajú dielne mladých aktivistiek Mestskej organizácie Čer veného k ríža Milany Milićovej a Anđely Azlenovej. Týkajú sa propagácie humánnych hodnôt. Hovorí sa o tolerancii, kultúrnej identite, rešpektovaní rozličností a obyčají, nenásilnom riešení konfl iktov, diskriminácii, rodovej rovnosti, detských právach a o prevencii cyber bullying. Odfotili sme ich v spoločnosti triedy 2. 2.

A. Legíňová

S VEDÚCIM MUZEÁLNEHO KOMPLEXU V KULPÍNE FILIPOM VORK APIĆOM Po renovácii budov sa vrátia aj návštevníci

Katarína Gažová

Impozantná budova Veľkého kaštieľa v Muzeálnom komplexe v strede Kulpína pôsobí veľkolepo iba z diaľky. Reálny obraz je však menej ideálny, lebo budovu poriadne nahryzol zub času. Opravy sú nevyhnutné a o tom, čo sa v tomto smere deje a bude diať, miere nezaujímajú návštevníkov, ako táto veľkolepá budova, takže pokles počtu návštevníkov bol evidentný.

K e d y s a p l á n u j e r e k o n -š t ru kc i a Ve ľ ké h o k a š t i e ľ a ? – Pekná správa je, že sme sa dostali do tohtoročného plánu a programu Pokrajinského ústavu pre ochranu pamiatok kultúry, takže po dlhšom ob-

Fi lip Vork ap i ć p red b udovou Veľ kéh o k aš ti eľ a

hovoril vedúci Muzeálneho komplexu v Kulpíne Filip Vorkapić, vyšší kustód Múzea Vojvodiny, v ktorého kompetencii je kulpínske múzeum.

Ako s a d a r i l o m ú ze u v m i -n u l o m ro k u ? – Vlaňajší rok, podobne ako aj rok 2020, bol v znamení prispôsobovania sa kovidovým opatreniam. Predsa vlani to bolo o niečo lepšie, lebo sme nemali celkové zat váranie múzea. Ale predsa keď ide o návštevnosť, značne sa cítil úpadok. A to aj z toho dôvodu, že v časti Veľkého kaštieľa prišlo k premokaniu na streche, čo spôsobilo navlhčenie povaly. Z toho bezpečnostného dôvodu sme Veľký kaštieľ museli celkom zatvoriť pre návštevníkov. Aj balkón s výhľadom do parku v úzadí kaštieľa je poškodený, takže ho treba rekonštruovať. Ostatné naše obsahy v takej dobí sa konečne urobí rekonštrukcia veľkej budovy a bude sa môcť otvoriť pre záujemcov. Všetko, čo sa s tou budovou stalo, vplývalo na našu prácu a na výzor samého komplexu. Našťastie, my ešte stále udržiavame spoluprácu s niektorými turistickými agentúrami, takže veríme, že aj počet turistov bude ako predtým.

Čo b olo v p onuke pre turis-tov v tejto neprajnej situácii? – Mali sme aj organizované skupiny, aj jednotlivé návštevy, ale musím uznať, že to bolo minimálne. Hlavne sme im predstavili Poľnohospodárske múzeum a zaujímavé exponáty, park Muzeálneho komplexu a vyrozprávali sme im dejiny Kulpína za pomoci informačných tabúľ, ktoré máme nainštalované na vchode do nášho komplexu. Žiaľ, ani tradičné kulpínske podujatia – Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadba voľakedy a dnes – vlani neboli usporiadané v Muzeálnom komplexe z dôvodu schátrania budovy Veľkého kaštieľa a spomenutého balkóna, lebo hrozilo nebezpečenstvo zranenia návštevníkov v tej časti, kde je balkón. Máme nádej, že sa to všetko rekonštruuje a bude v poriadku.

Niektoré podujatia sa uspo -r i a d a l i v p re d n e j č a s t i t z v.

Fra n c ú z s ke h o p a rk u. . . – Áno, aspoň ten priestor bol využitý na usporiadanie tradičného výtvarného tábora v organizácii MOMS Kulpín, tiež úspešného literárneho večierka o Savovi Šumanovićovi, ktorý sme ešte stále nerealizovali, ale je pripravený.

Ako j e to v m ú ze u s o z b i e -ra n í m p o ľ n o h o s p o d á r s k yc h p re d m e tov ? – Okrem spomenutých aktivít jednou z najdôležitejších je doplňovanie zbierky poľnohospodárskych predmetov. Vlani sme zabezpečili až 22 kusov. Osobitne by som vyzdvihol dotáciu združenia vývozcov a dovozcov poľnohospodárskej mechanizácie, od ktorých sme zadovážili viazač kukuričia vyrobený v 70. rokoch. My sme jediné múzeum, ktoré vo svojej zbierke má taký stroj.

V bý va l e j b u d ove ko n i a r n e a ková č s ke j d i e l n e s ú u m i e s t n e n é z a c h ov a n é s t a r o d áv n e p o ľ n o h o s p o d á r s ke s t r o j e, a k ý m j e a j tento n aj s tarš í j uh os l ovan s k ý trak to r

venovaného jubilantom, takže nás tešilo, že aspoň na to boli podmienky. U nás boli, a to v parku a v ďalších prístupných častiach, nakrúcané aj rôzne televízne vysielania. Pedagogická služba múzea pod vedením Dragany Vujaklijovej bola tiež aktívna. Usporadúvali sa dielne pre kulpínskych škôlkarov a žiakov. Máme dobrú spoluprácu aj so Spolkom kulpínskych žien. Kolegyne Dragana a Tanja vypracovali edukačný program

P lá ny m ú zea n a tento rok? – Najdôležitejšie je začať tú rekonštrukciu strechy kaštieľa, aby sa zriadila aj vonkajšia omietka, a vo vnútri miestnosti, kde premokalo, aby sa povala rekonštruovala. Následkom premok ania sú nám sčasti poškodené i parkety, takže ich treba upraviť. Potom už budú podmienky vrátiť štýlový nábytok z reštaurácie do Veľkého kaštieľa, na potešenie turistov.

DEMOGRAFICK Á ŠTATISTIK A L ALITE Viac detí ako v roku 2020

Miroslav Pap

Demografi cká štatistika v Laliti je sledovaná dlhodobo. Žiaľ, podobne ako aj v ostatných prostrediach, má klesajúcu tendenciu. V roku 2002 tu žilo 1 646 obyvateľov, z tohto 796 Slovákov. V roku 2011 na základe Štatistického ústavu Republiky Srbsko v Laliti žilo 1 343 obyvateľov a z toho 638 Slovákov.

Avšak keď porovnáme s rokom 2020, predsa sa vyskytol jeden pozitívny fakt – vlani sa tu narodilo o 5 detí viac, čiže spoločne 13. Zaujímavý je fakt, že je z toho desať dievčat a traja sú chlapci. Štyri deti sú zo slovenského manželstva, päť je zo srbského, jedno z rómskeho a tri sú z miešaného. Od 23. do 25. augusta sa narodili tri deti zaradom. Mená detí sú zmiešané, moderné a tradičné: Sara, Jova-

R a d o s ť z k r s t u (foto: z archívu lalitského CZ) na, Saša, Filip, Klára, Maja, Milica, Hana, Staša, Anđela, Dimitrije.

V Laliti bolo vlani šesť sobášov, no iba jeden manželský pár sa hlási k slovenskej menšine. Tri páry boli čisto srbské, kým dva boli miešané.

Čo sa týk a mor tality, tá je výrazne nad natalitou. Umrelo spolu 31 Laliťanov – 20 mužov a 11 žien. Z celkového počtu bolo 21 zomretých pochovaných na tzv. slovenskom cintoríne, čiže ide o príslušníkov prevažne evanjelického vie rovyznania, ako aj veriacich ostatných náboženských spoločenstiev, ktoré existujú v Laliti. Je tiež zaujímavý fakt, že počas marca a apríla umrelo až 13 obyvateľov.

Zde n ko a Ja s n a Va le ntovc i s mat-r i k á r k o u S o ň o u D e m i t e r o v o u (foto: z archívu S. Demiterovej)

Hoci Slovákov v Laliti ubúda, treba však pochváliť ich angažovanosť na kultúrnom, vzdelávacom a náboženskom poli. Nezaostávajú za ostatnými prostrediami a svojimi početnými aktivitami sa snažia o zachovanie svojej etnickej a konfesionálnej príslušnosti.

DIELNE Z PRÍLEŽITOSTI 8. MARC A V KULPÍNSKE J ŠKOLE Krásne darčeky pre mamičky

Katarína Gažová

Spolupráca medzi kulpínskou základnou školou a pedagogickou službou Muzeálneho komplexu v Kulpíne pretrváva rad rokov. Nevystala ani pri príležitosti tohtoročného sviatku žien. Muzeálna pedagogička Dragana Vujaklijová spolu s Kristínou Novakovovou, učiteľkou náboženstva, ktorá bola vedúcou projektu dielní, aj s ďalšími učiteľmi tejto školy uspo-

P r á c a s p a p i e r o m p r e v h o d n é darčeky

Kytice kvetov pre mamičku riadali dielne pre žiakov, v ktor ých vyp r a c ú v a l i rozličné darčeky ku Dňu žien.

Do dielní boli zapojení žiaci nižších r o č n í k o v , teda od 1. do 4. ročníka a tiež žiaci 5. a, 6. a a 7. b triedy.

Počas viacdňových dielní v zák l a d n e j š k o l e žiaci s vedúcimi pedagógmi vypracovali krásne predmety, vhodné ako darčeky k sviatku žien. Pracovali aj s technikou dekupáže, vypracovali zdobené papierové gratulácie a tiež portréty svojich

Príprava darčekov technikou dekupáže mám. Kreatívna práca v dielňach deti bavila a tak naplno prejavili svoju bohatú obrazotvornosť. Na záver príprav darčekov k 8. marcu, ako vysvetlila Dragana Vujaklijová, žiaci a učitelia s učiteľkou školského chóru Ninou Lečićovou-Mostarski nahrali pieseň Mama a možno si ju vypočuť na školskej webovej stránke. Na ukážku ponúkame niekoľko záberov z ôsmomarcových dielní v kulpínskej škole. Foto: D. VujaklijováK r i s t í n a N ova kovová , a u to r k a p ro j e k t u, pri práci s deťmi