Podpora poľnohospodárov aj v nových dotačných systémoch

Týždeň

7 DNÍ

Vláda pripravila a schválila tretí balík pomoci

Pripravila:

Olinka Glóziková-Jonášová

Vláda Srbska koncom minulého týždňa schválila vyrovnanie rozpočtu na rok 2021, v ktorom je uvedený aj nový, tretí balík opatrení na pomoc ekonomike zasiahnutej pandémiou nového koronavírusu Covid-19 v oblasti hospodárstva, ale aj občanom. Balík pomoci je vyčíslený na 257 miliárd dinárov, čo vynáša 4,3 percenta HDP -a Srbska.

Okrem nančnej podpory vo výške 60 eur každému plnoletému občanovi Srbska, o čom sme už na stranách nášho týždenníka informovali, ďalších 50 eur majú právo získať dôchodcovia. Vláda Srbska určila aj balík pomoci pre podnikateľov – konkrétne ďalšiu nančnú pomoc získajú samostatní umelci, dvakrát sumu minimálneho platu, čo vynáša 30 900 dinárov, rovnaký balík pomoci dostanú aj turistickí sprievodcovia a zamestnaní v sektore turizmu a pohostinskej činnosti. Podrobnejšie informácie o spôsobe prihlásenia sa o získanie balíka pomoci nájdete na portáli Správy pre trezor Ministerstva nancií Srbska.

Minister financií Siniša Mali ozrejmil, že dodatočnú pomoc získajú aj všetky nezamestnané osoby, ktoré sú na zozname Národnej služby pre zamestnávanie, a to ďalších 60 eur, ktoré im budú vyplatené v júni. Minister je tej mienky, že sú týmito opatreniami obsiahnuté všetky kategórie obyvateľstva a hospodárstva a že týmto spôsobom, rovnako ako vlani, budú chránené pracovné miesta, ako aj likvidnosť a solventnosť celého hospodárstva. Okrem iného uviedol, že vyrovnaním rozpočtu sú zväčšené prostriedky pre poľnohospodárstvo, a to o 4,9 miliardy dinárov, a rovnako tak sú zvýšené prostriedky pre ekológiu.

***

Takmer po mesiaci sa žiaci v pondelok 19. apríla z online prostredia opäť presunuli do školských lavíc. Učiteľov aj deti však čaká množstvo obmedzení. Prinavrátenie k dennej výučbe v škole platí pre žiakov vyšších ročníkov základných a žiakov stredných škôl. Rozhodnutie rezortného ministerstva je schválené podľa odporúčaní a v súlade s rozhodnutím krízového štábu.

Minister školstva, vedy a technologického rozvoja Branko Ružić informoval, že sa výučba bude konať podľa modelu zo dňa 1. septembra, čo znamená, že žiaci do školy budú chodiť v zmenách, v triedach bude menší počet žiakov, pričom, samozrejme, bude povinné nosenie rúšok. Ružić okrem iného podotkol, že je dôležité, aby aspoň posledné dva mesiace aktuálneho školského roka žiaci absolvovali v kontinuite, samozrejme, pri uplatňovaní všetkých epidemiologických opatrení.

***

Jubilejný dvadsiaty ročník festivalu Exit bude usporiadaný podľa plánov – v dňoch 8. až 11. júla na Petrovaradínskej pevnosti za účasti svetových hudobných hviezd, informovali organizátori.

Primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević vyhlásil, že vďaka veľkému úspechu Srbska v imunizácii obyvateľstva bude možné tento festival usporiadať v plánovanom termíne. „Exit festival bude symbolom víťazstva Srbska nad pandémiou,“ povedal Vučević a dodal, že je organizovanie festivalu významné pre turizmus a propagáciu našej krajiny.

Festival bude prebiehať v súlade s epidemiologickými opatreniami, o čom budú organizátori následne informovať na webovej stránke festivalu, píše sa v oznámení. „Sme nesmierne radi, že budeme môcť osláviť dve desaťročia festivalu,“ hovorí Dušan Kovačević, zakladateľ a riaditeľ Exit festivalu, ktorý vyzval všetkých na zodpovednosť, lebo zdravie a bezpečnosť musia byť prioritou všetkých nás.

ROZHOVOR S MINISTROM BRANISLAVOM NEDIMOVIĆOM Podpora poľnohospodárov aj v nových dotačných systémoch

Miroslav Pap

Štát aj tohto roku vyčlenil prostriedky na podporu poľnohospodárstva, ktoré v súčasnosti patrí medzi ekonomicky najdôležitejšie v Srbsku. Medzi najproduktívnejšiu poľnohospodársku oblasť krajiny patrí práve Vojvodina, ktorá disponuje najplodnejšou pôdou a tým aj najväčšími prínosmi. Ministra poľnohospodárstva, lesníctva a vodohospodárstva Branislava Nedimovića sme sa v rozhovore opýtali na aktuálne konkurzy, ktoré sú určené na podporu tohto sektoru, ale aj na ďalšie iné témy, ako sú subvencie, investície či vývoz poľnohospodárskych produktov do zahraničia.

Aké výhody majú poľnohospodári tohto roku čo sa týka celkovej podpory štátu prostredníctvom konkurzov?

„Rozpočet na subvencie je 42 miliárd dinárov. Štátne dotácie najviac využívajú chovatelia dobytka, presnejšie je to 70 percent rozpočtu, a vďaka týmto dotáciám sa každoročne zvyšuje aj živočíšna výroba. Ako príklad uvediem zvýšenie počtu oviec v roku 2020 o 108 000 kusov v porovnaní s rokom 2019. Musím tiež spomenúť, že dotácie na chov oviec a kôz v Srbsku sú najvyššie v Európe. Rovnako ako v predchádzajúcich piatich rokoch sme určili dotácie a dotované pôžičky takmer na všetko, čo je dnes potrebné pre poľnohospodárskeho výrobcu, a je to súčasť podpory, ktorú poskytujeme. Naším novým cieľom je venovať sa Minister Branislav Nedimović rozvoju vidieckeho cestovného ruchu, v ktorom implementáciu stratégie rozvoja okrem iného silno podporujeme vinárstva a sektoru produkcie

tvrdého alkoholu. Systém dotácií sa týka aj výstavby zariadení, degustačných miestností, vybavenia pre vinárstva a liehovary a na výsadbu ovocných sadov. Cieľom nášho štátu je vysadiť 800 až 1 000 hektárov nových viníc ročne. Aby sme dosiahli všetky stanovené ciele, musíme každý deň komunikovať s ľuďmi. Preto pravidelne navštevujem domácnosti v celej krajine a rozprávam sa s poľnohospodármi o tom, ako čo najlepšie využiť potenciál, ktorý náš dotačný systém dáva, a mojím želaním je, aby som sa od nich niečo naučil, aby sme to potom mohli uplatniť zmenou našich predpisov.“

Aká je výška subvencií na hektár v roku 2021 a koľko je prostriedkov vyčlenených na tieto účely?

„Subvencie sú stanovené vo výške 4 000 dinárov na hektár a iba na tento druh podpory poskytlo Ministerstvo pôdohospodárstva takmer 70 miliónov eur. Všetci poľnohospodári, ktorí v predchádzajúcom roku dostali rôzne kategorizovaných objektov, na podporu tých poľnohospodárov, ktorí nemajú dostatok peňazí na financovanie vlastných poľnohospodárskych projektov. Sektory, akým je dobytkárstvo a ovocinárstvo, majú prednosť. Finančné prostriedky sú určené na zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskej výroby, časť peňazí bude smerovať do tzv. elektronického poľnohospodárstva (e-agrar) a pomoc sa bude týkať aj reformy dôchodkového a invalidného poistenia. Ak si chcete kúpiť traktor v hodnote 20 000 eur, polovicu získate od štátu, 40 percent úveru dostanete od banky na tri až sedem rokov a podieľate sa iba 10 percentami z investície.“

Aký význam má spolupráca so Svetovou bankou a ako sa môžu s ňou spojiť ďalšie komerčné banky pri realizácii nového projektu?

„V rámci implementácie projektu pre konkurencieschopné poľnohospodárstvo Srbska sa počíta aj s účasťou komerčného

Spätný ohlas poľnohospodárov je najdôležitejší

základné stimuly na hektár, v roku 2021 automaticky dostanú peniaze na svoj účet, teda bez predloženia žiadosti, v súlade s registrom poľnohospodárskych gazdovstiev.“

V médiách sa uvádza, že budú zavedené nové modely dotácií. O aké modely ide?

„Od tohto roku sú poľnohospodárom k dispozícii nové stimulačné fondy z úverovej podpory Svetovej banky vo výške 50 miliónov USD. Program je určený na nákup traktorov, mechanizácie, výstavbu bankového sektoru. Komerčné banky, ktoré majú záujem podieľať sa na implementácii projektu, uzavrú s ministerstvom dohodu o spolupráci, podobne ako pri implementácii opatrení na podporu poskytovania úverov poľnohospodárom.“

Kam vyváža Srbsko najviac obilnín a na akej úrovni bol vývoz v roku 2020?

„Srbsko patrí medzi desať najväčších vývozcov kukurice na svete aj vďaka protokolu o fytosanitárnych podmienkach na vývoz srbskej kukurice do Číny, ktorý bol podpísaný vo februári tohto roku, takže teraz máme otvorený aj tento trh, ktorý patrí medzi najväčšie, čo sa týka kukurice. Dohoda bola podpísaná v ideálnom čase – dva mesiace pred sejbou kukurice. Otvoril sa nám taký veľký trh, na ktorý je

„Je to určite výstavba zavlažovacích systémov po desaťročnom absolútnom zanedbávaní, ktoré sú pre našu ,obilnicu‘ nanajvýš dôležité. Doteraz sme takýmito systémami pokryli viac ako 50 000 hektárov ornej pôdy, do konca roka ďalších 30 000 hektárov, pričom za dva roky veríme, že

Náhľad na výrobný proces

možné vyviezť veľké množstvo tohto obilia za rekordné ceny. Nedávno som hovoril s delegáciou z Iránu a medzi hlavnými témami bol vývoz kukurice, takže je to ďalšia možná spolupráca. Hodnota vývozu pšenice a obilnín podobných pšenici bola v minulom roku 990,9 milióna USD, čo predstavuje podiel 5,1 percenta celkového vývozu tovaru, so získaným prebytkom 831,4 milióna USD. Prvou na zozname najdôležitejších vyvezených produktov v roku 2020 bola merkantilná kukurica v hodnote 621 miliónov USD.“

Aký bol HDP (hrubý domáci produkt) Srbska v minulom roku, pokiaľ ide o poľnohospodárstvo?

„Minulý rok bolo poľnohospodárstvo najdôležitejším bodom srbskej ekonomiky a tromfom pre zachovanie celkového HDP krajiny v súčasnej kríze. V roku 2020 sme dosiahli rekordy v oblasti zahraničného obchodu. Export sa zvýšil o 50 percent za dva roky a dosiahol 4,2 miliardy dolárov, čo sme nikdy doteraz nemali. Vytvorili sme prebytok v agrobiznise pre krajinu v hodnote 1,9 miliardy dolárov, a to bola veľmi dôležitá vec pre HDP.“

Aké kapitálové investície z oblasti poľnohospodárstva sa plánujú vo Vojvodine v roku 2021?

dosiahneme celkovú hodnotu 100 000 hektárov. Samozrejme, všetko ostatné, čo je dôležité pre zvyšok Srbska, nezaobíde ani Vojvodinu, ktorá je dôležitou súčasťou agrárneho systému našej krajiny.“

Akým spôsobom štát dotuje mladých poľnohospodárov?

„Faktom je, že každý rok máme na našich konkurzoch zapojených čoraz viac mladých ľudí. Tento rok sme dotovali tritisíc ľudí, a to len ukazuje, že mladí ľudia chcú pracovať a vrátiť sa na vidiek, čo je podstatou celého nášho zámeru. Ministerstvo podporuje najmä projekty v oblasti živočíšnej výroby, ovocinárstva a zeleninárstva, pretože sa tu vyžaduje fyzická pracovná silá mladých ľudí. To v konečnom dôsledku prináša najväčší zisk v poľnohospodárstve, najmä v oblastiach, kde prichádza k obrovskému odlivu obyvateľstva. Ministerstvo poskytlo tri miliardy dinárov, teda okolo 25 miliónov eur, na stimuly pre 3 000 mladých poľnohospodárov. Spomeniem, že v rámci projektu so Svetovou bankou sa plánuje tvorba špeciálnej ponuky pre mladých poľnohospodárskych výrobcov a rokujeme aj o programe IPARD 3, čo je vlastne investičný stimulačný program pre rozvoj vidieka, ktorého akreditácia sa očakáva na jeseň tohto roku.“ foto: z archívu Tanjugu

Týždeň

NÁVŠTEVA DELEGÁCIE ÚSŽZ V KOVAČICI Návratová politika ako priorita

Olinka Glóziková-Jonášová

Vo štvrtok 15. apríla 2021 v rámci pracovnej návštevy delegácia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na čele s predsedom Milanom Jánom Pilipom spolu s Borisom Končekom, 3. tajomníkom Veľvyslanectva SR v Srbsku, navštívili Kovačicu. veľmi dôležité. Ja totižto pochádzam z Bardejova na východnom Slovensku. Mesto Bardejov, ako iste viete, je zapísané v tomto zozname svetového dedičstva UNESCO a môžem vám rovno povedať, že to je veľmi významný zápis, ktorý pomáha turistickému ruchu, samozrejme, to je taký praktický dôsledok, ale vyzdvihuje niečo, čo naši predkovia

Delegácia ÚSŽZ na pracovnej návšteve Obce Kovačica

Anna Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, hosťom priblížila význam a fenomén kovačického insitného umenia

V budove obecnej správy delegáciu privítali Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, Marijana Melišová a Miroslav Kotváš, asistenti predsedu obce, Zlatko Šimák, miestny ombudsman, a Miroslav Tomáš, predseda Výkonnej rady NRSNM.

Po takmer hodinovom zasadnutí v kabinete predsedu delegácia si obzrela Galériu insitného umenia, kde ich privítala riaditeľka Anna Žolnajová-Barcová, ktorá vzácnym hosťom priblížila význam a fenomén kovačického insitného umenia. Osobitnú pozornosť vyvolali diela priekopníkov insitného umenia v Kovačici a, samozrejme, obrazy Zuzany Chalupovej a Martina Jonáša, po čom si hostia pozreli aj jeho pamätný dom.

Delegácia následne navštívila aj dve súkromné galérie, galériu Spomienky v rámoch majiteľa Jána Čecha a galériu Babka majiteľa Pavla Babku.

O svojich dojmoch z návštevy galérií predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip povedal: „Toto umenie kandiduje na zápis svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO a k tomu by som teda chcel povedať zvlášť, že je to vytvorili, na svetovú úroveň. Vo vašom prípade to bude niečo, čo vytvorili jednak vaši predkovia, ale aj vaši súčasníci. Niečo, čo sa dostáva nieže na európsku, ale na svetovú úroveň. Veľmi držím palce Kovačici, aby sa ten zápis do UNESCO podaril.“ Predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík na tlačovke pre novinárov povedal, čo bolo témou rokovania: „Témou rokovania okrem iného bola nančná pomoc, ktorú sme žiadali od ÚSŽZ na rekonštrukciu domu kultúry v Padine, ktorý je pre Slovákov veľmi významný a ktorý pred dvomi rokmi, nanešťastie, vyhorel. Obec Kovačica na jeho rekonštrukciu vlani už vyčlenila nančné prostriedky v hodnote 20 miliónov dinárov a budeme sa snažiť každoročne vyčleňovať určité prostriedky, aby sa čím rýchlejšie skončilo s rekonštrukciou,“ podotkol.

Predseda ÚSŽZ počas pracovného týždňa na tzv. Dolnej zemi zmapoval hlavne najväčšie slovenské komunity v Báčke, Banáte a Srieme, pričom vyjadril spokojnosť s tým, že slovenská komunita na týchto priestoroch pretrváva už takmer 300 rokov. Zmienil sa aj o tom, či sú potrebné nejaké zmeny vo vzťahu ku krajanom Slovenskej republiky, najmä keď ide o tunajších Slovákov: „Jazyk je veľmi dôležitý. V rámci mojej pracovnej cesty sa stretávam s ľuďmi, ktorí pracujú s deťmi, dokonca sme odovzdali aj ceny za účasť na súťaži Prečo mám rád Slovensko, prečo mám rád slovenčinu. To je veľmi dobré, keď sa mladá generácia venuje jazyku. Jazyk je jeden z hlavných atribútov národnej identity,“ poznamenal a pokračoval: „Vysťahovalectvo za prácou je problém, ktorému čelí Slovensko, ale aj Srbsko, je to tzv. odliv mozgov. Vo vláde je návrh koncepcie štátnej politiky voči Slovákom žijúcim v zahraničí. Tam chceme otvoriť aj témy návratovej politiky, čiže návrat na Slovensko, ale hovorím o ľuďoch, ktorí odišli za prácou v posledných desaťročiach hlavne do Česka a potom aj do krajín západnej Európy. Čo sa týka Srbska a Dolnej zeme celkovo, samozrejme, nechceme, aby sa vrátili na Slovensko, ale opačne, aby sa vrátili sem. Pretože tým, že tí ľudia odchádzajú, tá komunita sa vyľudňuje, a potom nebudú nositelia toho, čo sa tu vlastne za tých, môžem povedať, 300 rokov vytvorilo.“

Jednou z tém rokovania bol aj návrh zmien v procese vydávania osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, o čom predseda povedal: „Bol som na Ministerstve štátnej správy a lokálnej samosprávy o týchto veciach rokovať. Potrebujeme, aby nám matriky v Srbsku vychádzali v ústrety pri preverovaní dokladov. Musí sa to preverovať, pretože to žiadna krajina nemá, to, čo Slovensko dáva – osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí. S tým osvedčením jeho držiteľ teda má na Slovensku veľké, veľmi veľké výhody, a preto sa to musí veľmi dobre preverovať,“ podotkol. „Možno také krátkodobé zjednodušenie toho systému by mohlo byť, že možno nebudeme požadovať tie apostoly a tie nejaké ďalšie potvrdenia k tomu navyše, ktoré ľuďom zaberajú aj čas,

Delegácia ÚSŽZ navštívila aj Spomienkový dom Martina Jonáša

aj peniaze. Budeme písať zákon, nový zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí – také je programové vyhlásenie vlády. A tam by sme to chceli jednak upraviť, jednak čo aplikačná prax ukázala, a chceme aj možno rede novať, kto je vlastne Slovák žijúci v zahraničí. Čiže to sú veci, ktoré sa budú teraz otvárať, diskusia odborná a následne aj diskusia politická, teda hovoríme o novom zákone, ktorý v konečnom dôsledku musí prejsť parlamentom.“ Na záver sa zmienil aj o výstavbe Slovenského strediska v Novom Sade, pričom povedal, že v najbližších týždňoch by mali doriešiť administratívne záležitosti a ukončenie prác by malo, podľa jeho odhadov, byť do konca roka 2022, pričom podotkol, že sú prostriedky na to pripravené.

DELEGÁCIA ÚSŽZ V STAREJ PAZOVE Slovensko-rusínske memorandum o spolupráci

Anna Lešťanová

Vrámci pracovnej návštevy v Srbsku delegácia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na čele s predsedom Milanom Jánom Pilipom, spolu s predsedníčkou NRSNM Libuškou Lakatošovou a zástupcom veľvyslanca Slovenskej republiky Igorom Vencelom navštívili v piatok 16. apríla Starú Pazovu. Vzácni hostia najprv pobudli v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka, kde mali stretnutie s riaditeľom Jankom Hav-

Memorandum o vzájomnej spolupráci podpísali Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, a Borislav Sakač, predseda NRRNM

ranom a členmi školského výboru z radu kolektívu školy Annou Poliovkovou, Jaroslavom Miklovicom a Jánom Agarským.

V úvodnej časti stretnutia riaditeľ Havran a profesor dejepisu Miklovic ich oboznámili s dejinami Starej Pazovy a vlaňajšími oslavami, ktoré sa tu mali konať z príležitosti 250. výročia príchodu Slovákov do Starej Pazovy a ktoré sa pre aktuálnu pandemickú situáciu neuskutočnili. Prítomných informovali aj o samotnej škole, ktorú toho času navštevuje 282 žiakov v 15 triedach, z ktorých 10 tried je slovenských. Okrem iného hovorili aj o tom, ako sa im v škole darí prekonať pandémiu prostredníctvom online vyučovania, lebo práve ono bolo v slovenských školách veľkou inšpiráciou aj pre iné školy národnostných menšín v Srbsku. Nevystala ani kratšia obchôdzka školských miestností.

Potom nasledovala návšteva evanjelického kostola v strede Starej Pazovy a stretnutie s Igorom Feldym, predsedníčka L. Lakatošová, a MOMS Stará Pazova v čele s predsedníčkou Annou Balážovou a predstaviteľmi kultúrnych ustanovizní Starej Pazovy sa uskutočnilo v Slovenskom národnom dome. O aktivitách ochotníkov spolku a početných pôsobiacich programových formách hovoril Ale-

Milan Ján Pilip s riaditeľom Jankom Havranom a členmi školského výboru

seniorom sriemskym a farárom staropazovským. Tu sa hostia oboznámili s dejinami a historickými detailmi tohto chrámu Božieho a s naplánovanými tohtoročnými oslavami v rámci stého výročia osamostatnenia SEAVC. Z kostola odišli do Ústredného archívu Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, kde ich o bohatstve archívneho materiálu na starej Hurbanovskej fare okrem I. Feldyho informovala i Katarína Verešová, cirkevná archivárka. Tu si pozreli nainštalované výstavy a akým spôsobom sa uschováva archívny materiál, hostitelia poukázali i na zlý technický stav budovy, t. j. na veľký problém vlhkosti stien.

Stretnutie s členmi SKUS hrdinu Janka Čmelíka, v čele ktorého je xander Bako, podpredseda spolku. Práve v tento deň sa v Klube VHV SKUS hrdinu Janka Čmelíka konala aj výnimočná udalosť, kde slovenská a rusínska národnostná rada podpísali Memorandum o vzájomnej spolupráci, čím sa spečatili už dlhodobé výborné vzťahy medzi týmito dvomi radami. Memorandum o vzájomnej spolupráci podpísali L. Lakatošová, predsedníčka NRSNM, a Borislav Sakač, predseda NRRNM. Spokojnosť

Predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip sa stretol aj s predsedom Obce Stará Pazova Đorđom Radinovićom O bohatstve archívneho materiálu na starej Hurbanovskej fare hovorili Igor Feldy a Katarína Verešová

z podpisovania memoranda o vzájomnej spolupráci prejavila aj Olena Papuga, členka Národnostnej rady rusínskej národnostnej menšiny, ktorá je zároveň i štátnou tajomníčkou v Ministerstve pre ľudské a menšinové práva. Predseda ÚSŽZ Pilip sa stretol aj s predsedom Obce Stará Pazova Đorđom Radinovićom, kde hovorili o spolunažívaní dvoch národov. Predstavitelia slovenských inštitúcií a ustanovizní v Starej Pazove i tentoraz podčiarkli, že vzájomne veľmi dobre spolupracujú a majú podporu aj zo strany tamojšej lokálnej samosprávy. Pracovnú návštevu S. Pazovy ukončili obchôdzkou domu Miry Brtkovej, známej slovenskej vojvodinskej umelkyne, ktorý má byť budúcim kultúrnym strediskom a galériou (Nadácia Miry Brtkovej. „Stará Pazova je špeci cká tým, že sa tu nachádza slovenská komunita, ktorá je takou enklávou preto, že je v neslovenskom prostredí, a o to je väčšia česť, že si zachovala svoju národnú identitu. Boli sme si pozrieť aj zaujímavosť, teda archív, ktorý spravuje cirkev a ktorý potrebuje určitú pomoc, pretože uchovávať tie dokumenty, ktoré sú tam a sú vzácne, si vyžaduje určité podmienky, ktoré ten archív sčasti má, ale aj potrebuje vzhľadom na vlhkosť budovy. My sa budeme snažiť pomôcť aj z úradu v budúcom období, aby sa tento archív zachoval, a budeme chcieť aj podporiť jeho vybavenie, lebo je archivárska činnosť veľmi náročná a vyžaduje si veľmi prísne, špeci cké podmienky,“ povedal o. i. M. J. Pilip na konci pracovnej návštevy St. Pazovy.

Týždeň

V INŠTITÚTE TORLAK V BELEHRADE SA ZAČALA VÝROBA RUSKEJ VAKCÍNY SPUTNIK V Srbsko čelí krajinám regiónu a EÚ, keď ide o výrobu vakcíny

Pripravil: Miroslav Benka

Ako ohlásila Ana Brnabićová, predsedníčka vlády Srbska, a zároveň aj početné médiá v Belehrade, začala sa výroba vakcíny Sputnik V v spoločnosti Torlak Belehrad / Moskva.

ČO OČAKÁVA SRBSKO, REGIÓN, EÚ A SVET

Spoločnosť RFPI a Ústav virológie a vakcín Torlak oznamujú, že sa v Srbsku začala výroba ruskej vakcíny proti korónovému vírusu Sputnik V. Vďaka tomu je Srbsko prvou krajinou v Európe, ktorá vyrába tento druh vakcíny. „Produkcia v Srbsku je v súlade s najprísnejšími normami,“ uviedol Torlak.

Táto spoločnosť zdôraznila, že v budúcnosti bude možné exportovať prípravky do ďalších krajín regiónu. „V súlade s dohodami uzavretými medzi Ruským fondom pre priame investície a Torlakovým inštitútom v Srbsku v krátkom čase sa úspešne začalo s výrobou vakcíny Sputnik V. Srbsko je prvou európskou krajinou, ktorá začala vyrábať ruskú vakcínu,“ uviedol riaditeľ Ruského fondu Kiril Dmitriev, ktorý prízvukoval, že od začiatku tohto roka sa prípravok aktívne používa na očkovanie obyvateľstva a vďaka spusteniu miestnej výroby je možné výrazne zvýšiť rozsah očkovania.

SPOLOČNOSŤ TORLAK ZA STOROČIE PRIPRAVILA JEDENÁSŤ RÔZNYCH VAKCÍN

„V prípade potreby môžeme vyrobiť vakcínu proti korónovému vírusu a môžeme pomôcť, ak je to v záujme Číny alebo niekoho iného,“ toto vyhlásenie uviedol minister zdravotníctva Zlatibor Lončar vo februári 2020, zatiaľ čo korónový vírus do krajiny ani nedorazil. Dodal, že Srbsku bude výroba vakcíny trvať niekoľko mesiacov. Trvalo viac ako rok, kým správy Ruského fondu pre priame investície začali výrobu ruskej vakcíny Sputnik V v Srbsku. V čom mal však minister Lončar pravdu, je to, že Srbsko „môže pomôcť“ populácii, a to presne robí pri výrobe ruskej vakcíny. „Bolo oznámené, že Torlak bude vyrábať vakcínu Sputnik V,“ uviedol pre BBC Radmilo Petrović, epidemiológ na dôchodku, ktorý strávil celý svoj pracovný život v Torlakovom inštitúte. Výroba antigénov a vakcín bude pokračovať v Rusku a v Srbsku sa vakcína plní do jednotlivých iaš. Volá sa to konečné balenie. Spoločnosť Torlak vyrobila za takmer storočie 11 rôznych vakcín a vývoj tejto inštitúcie bol tŕnistý v závislosti od spoločensko-ekonomickej situácie v krajine, v ktorej pracoval, no predsa na najvyššej úrovni.

V BLÍZKEJ BUDÚCNOSTI JE MOŽNÝ EXPORT DO KRAJÍN REGIÓNU

„Výroba vakcíny proti koronavírusu Sputnik V sa začala v Srbsku v Ústave pre virológiu, vakcíny a séra TORLAK, v budúcnosti je možný export do krajín regiónu,“ oznámili z Ruského fondu pre priame investície (RFPI) a v Ústave pre virológiu, vakcíny a séra TORLAK ohlasujú začatie výroby ruskej vakcíny proti koronavírusu Sputnik V v Srbsku. Srbsko sa tak stalo prvým štátom v južnej Európe, ktorý vyrába Sputnik V. „Výroba v Srbsku je v súlade s najprísnejšími štandardmi,“ zdôraznili v RFPI. Uviedli, že v budúcnosti bude možné vakcínu vyvážať Sputnik V,“ uviedol vo vyhlásení Ruský fond pre priame investície (RDIF), ktorý podporil nancovanie vakcíny. Hovorca RDIF pre AFP uviedol, že Srbsko bude prvou európskou krajinou okrem Ruska a Bieloruska, ktorá bude Sputnik V vyrábať. Srbsko uviedlo, že sa začne výroba na plné obrátky 20. mája. Srbský prezident Aleksandar Vučić vo štvrtok navštívil

do ďalších krajín v regióne a inde.“ Očkovanie proti koronavírusu ruskou vakcínou v Srbsku začalo 6. januára 2021.

SRBSKO JE PRVÝM EURÓPSKYM ŠTÁTOM

„V súlade s dohodami uzavretými medzi RFPI a Inštitútom Torlak Srbsko v krátkom čase úspešne začalo výrobu vakcíny Sputnik V. Od začiatku tohto roka sa vakcína aktívne používa na očkovanie obyvateľov a vďaka zavedeniu miestnej výroby môže byť rozsah očkovania podstatne zvýšený,“ povedal Kiril Dmitrijev, generálny riaditeľ RFPI.

V SRBSKU BOLI VYBAVENÉ PRVÉ SKÚŠOBNÉ DÁVKY

„V srbskom Inštitúte pre vakcíny a virológiu boli za prítomnosti ruskej strany zabalené prvé skúšobné dávky vakcíny proti koronavírusu Sputnik V,“ oznámil minister pre inovácie a technologický rozvoj Nenad Popović.

VAKCÍNA JE ZATIAĽ ZAREGISTROVANÁ NA POUŽITIE V DESIATKACH KRAJÍN

„Srbsko sa stalo prvou krajinou v južnej Európe, ktorá vyrába belehradský inštitút Torlak, kde sa bude vakcína vyrábať. „Prvá séria kontrolných injekčných liekoviek s vakcínou Sputnik V bola naplnená v inštitúte Torlak,“ uviedol v stredu na svojom Twitteri Nenad Popović, srbský minister pre inovácie. Srbsko začalo očkovanie Sputnikom V začiatkom januára. „Rozsah očkovania sa môže ešte výrazne zvýšiť vďaka spusteniu miestnej výroby,“ uviedol vo vyhlásení výkonný riaditeľ RDIF Kiril Dmitriev. „Vakcína by mohla byť exportovaná do ďalších krajín v regióne,“ uviedol vzájomný fond. Rusko zaregistrovalo Sputnik V vlani v auguste pred rozsiahlymi klinickými skúškami, čo vyvolalo obavy odborníkov v súvislosti so zrýchleným procesom. Ale neskoršie recenzie boli pozitívne a lekársky časopis The Lancet publikoval výsledky, ktoré ukazujú, že je bezpečný a viac ako 90 percent účinný. Vakcína je teraz zaregistrovaná na použitie v desiatkach krajín. Dúfajme, že v prospech celého ľudstva! ilustračné foto: získané z verejných zdrojov