39 minute read
Nová schéma pomoci
from Hlas ľudu 17/2021
CESTOVNÝ RUCH V ROKU PANDÉMIE NA SLOVENSKU Nová schéma pomoci
Miroslav Pap
Advertisement
Cestovný ruch patrí k odvetviam, ktoré pandémia spôsobená koronavírusom najviac zasiahla. Ide o odvetvie, ktoré tvoria kľúčové služby, ako je ubytovanie, stravovanie, preprava, a v konečnom dôsledku aj množstvo ďalších doplnkových služieb v cieľovej destinácii, pre ktoré okrem iného turisti cestujú. Na globálnej úrovni cestovný ruch tvorí až desať percent z celkovej ekonomiky. Rozvojom nových technológií a najmä pod vplyvom globalizácie sa rýchlo rozvíja aj cestovný ruch. Zdalo sa, že toto odvetvie už nič nemôže zastaviť, lebo patrilo na globálnej úrovni medzi tie najrýchlejšie rastúce, dokonca až o 4 percentá na ročnej svetovej úrovni.
Príchodom pandémie sa všetko zastavilo – transport, ubytovacie a stravovacie služby, ale aj tie doplnkové. V niektorých krajinách bol prepad tržieb dokonca stopercentný. Podľa Svetovej organizácie OSN pre cestovný ruch straty sa počítajú cez 1 bilión eur na globálnej rokoch tretinu v slovenských ubytovacích zariadeniach tvoria zahraniční turisti, kým ostatné kapacity vyplnia domáci. V konečnom dôsledku v minulom roku počet zahraničných turistov klesol o polovicu a domácich o tridsať percent.
V roku 2019 medzi turistami najvyhľadávanejšie kraje patrili Žilinský a Prešovský. Domácimi turistami boli tieto dva kraje tiež preferované, najmä pre Tatry. Do konca roku v lyžiarskych strediskách platilo pravidlo povinného testovania po každých 72 hodinách. Podľa údajov Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry sa do konca roku prejavila nákaza iba u 0,27 percenta turistov, čo je pomerne malé číslo. Z toho dôvodu pracovníci v cestovnom ruchu nevidia
Bohatý kultúrny potenciál vábi turistov (Mohyla M. R. Štefánika, Bradlo)
V slovenských hoteloch a reštauráciách pracuje okolo 160-tisíc ľudí, z ktorých mnohí po vyhlásení núdzového stavu zostali bez rením celého odvetvia cestovného ruchu, alokovaných 100 miliónov eur nestačilo ani do konca roku 2020. Preto sme dali na stôl nové požiadavky a kalkulácie, ktoré hovoria o zvýšení tejto pomoci o ďalších 120 miliónov eur. Vďaka tejto pomoci otvárame ďalšiu výzvu. Zatiaľ sme stále v rovine de minimis (podpora malého rozsahu) a očakávame schválenie schémy, ktorá prekračuje 200 miliónov eur. Túto pomoc treba brať ako pomoc vlády,“ povedal 7. apríla na tlačovej konferencii Andrej Doležal, minister dopravy a výstavby, pod ktoré patrí aj odvetvie cestovného ruchu. Očkovanie, cestovné obmedzenia, karantény, povinné testovania
Festivaly sa tohto roku konať nebudú (Východná 2018)
úrovni. Dokonca strata za minulý rok je o 11-krát väčšia ako počas hospodárskej krízy v roku 2009.
Podľa štatistík EÚ najviac strávených nocí v hoteloch a iných ubytovacích zariadeniach kleslo v Grécku, Španielsku, Francúzsku či Taliansku. Na Slovensku bol evidovaný 37-percentný ekonomický pokles do tretieho kvartálu minulého roka. Totiž v dobrých problém v tomto odvetví a každodenne vyjadrujú svoju nespokojnosť s prísnymi opatreniami, ktoré zastavili celkový cestovný ruch. Pritom najväčší záujem zahraničných turistov bol o Bratislavský kraj s hlavným mestom. Podľa štatistického úradu Bratislava za minulý rok stratila 60 percent prenocovaní a Žilinský a Prešovský kraj asi štvrtinu prenocovaní.
Bratislava je favorizovaná zahraničnými turistami
práce. Z toho dôvodu bola vláda Slovenskej republiky donútená pripraviť opatrenia na zmiernenie negatívnych dosahov pre celý cestovný ruch.
Výrazné zmeny v čísliciach nastávajú nástupom roku 2021, keď pandémia na Slovensku vrcholila. Zavedený bol zákaz pohybu medzi obcami (okresmi) a stanovené pravidlá, ktoré dočasne zastavili cestovný ruch. Zatvorené boli lyžiarske strediská v hlavnej sezóne. Turistom bol dovolený pohyb iba v prírode, bez väčšieho zoskupovania sa. „Určite viete, že sme v lete oznamovali pomoc vo výške 100 miliónov eur. Analytici vypočítali, že ten balík mal stačiť do roku 2021, no teraz, keď vieme, že kríza pokračovala druhou vlnou a zatvoaj v aktuálnom roku budú negatívne vplývať na cestovný ruch na Slovensku. V prípade uvoľnenia opatrení bude pravdepodobne prosperovať iba domáci turizmus, a to hlavne horský. Očakáva sa aj otvorenie akvaparkov, ako aj plnokapacitné využívanie kúpeľov, ktoré patria tiež medzi favorizované. V nížinných oblastiach sa očakáva obnova vidieckeho cestovného ruchu. Jedno je isté: festivaly a väčšie podujatia sa tohto roku nebudú realizovať.
Pracovníci v cestovnom ruchu veria, že sa po ukončení pandémie všetko vráti do normálu. Najmä očakávajú nárast prenocovaní a dovoleniek domácich turistov na Slovensku, čo by aspoň do určitej miery postavilo cestovný ruch na nohy.
ZHROMAŽDENIE OBCE STARÁ PAZOVA Schválené početné rozhodnutia
Anna Lešťanová
Na druhej aprílovej schôdzi Zhromaždenia obce Stará Pazova výborníci bez rozpravy schválili kompletný rokovací program pozostávajúci z 9 bodov. Na tejto, v poradí 8. schôdzi, ktorá sa konala v piatok 16. apríla vo veľkej obecnej zasadačke, staropazovský lokálny parlament schválil najprv rozhodnutie o vypracovaní výmen a doplnkov Plánu generálnej regulácie sídliska Bánovce (Nové Bánovce, Staré Bánovce a Bánovce-Dunaj), potom aj rozhodnutie o stanovení názvov ulíc v osídlených dedinách obce (v Starých a Nových Bánovciach, vo Vojke, v Krnješevciach, Starej a Novej Pazove, Belegiši, Surduku a Golubinciach). Na základe tohto rozhodnutia sa mení názov časti Ulice Stevana Popova vo Vojke na Ulicu Boška Zekovića (1911 –1994), tiež vojského rodáka, ktorý bol diplomatom, osvetovým pracovníkom a správcom novosadského Divadla mladých. Prítomných 46 výborníkov väčšinou hlasov schválili rozhodnutie o konverzii pohľadávky k spoločnosti Kompanija štamparija Borba, a. s., Belehrad, ako aj rozhodnutie o vykonávaní komunálnej činnosti zoohygieny, v ktorom sa veľmi dôkladne určuje spravovanie tejto oblasti.
Potrebnú zelenú dostalo aj rozhodnutie o vypršaní mandátu a vymenovanie nového predsedu Dozornej rady VKP Vodovod a kanalizácia Stará Pazova, predstaviteľa zakladateľa, a tak namiesto Branka Mazalicu v čele tejto rady je Petko Andrić. Vymenovaní sú aj
Z pracovnej časti zasadnutia
členovia komisií na nadchádzajúce voľby v miestnych spoločenstvách a členovia pracovných telies Zhromaždenia obce, a to: Rady pre rozpočet a financie, Rady pre komunálnu činnosť a ochranu životného prostredia, Rady pre spoločenskú činnosť, Štatutárnej komisie, Mandátovo-administratívnej komisie a Komisie pre poznámky a sťažnosti. Foto: Branka Rodićová
STARÁ PAZOVA Podpora študentom rómskej národnostnej menšiny
A. Lešťanová
Pri príležitosti 8. apríla – Medzinárodného dňa Rómov, ktorý sa tohto roku niesol aj v znamení 50. výročia prvého svetového rómskeho kongresu, Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova, v utorok 13. apríla v budove Zhromaždenia obce usporiadal slávnostné prijatie pre 10 študentov rómskej národnostnej menšiny z územia Staropazovskej obce. Predseda Radinović im udelil peňažné odmeny ako znak vďaky za ich vynaložené úsilie a dosiahnuté pozoruhodné výsledky v školskom roku 2020/2021.
Medzi odmenenými 7 študentkami je aj koordinátorka pre rómske záležitosti Strediska pre sociálnu prácu Obce Stará Pazova Milana Radu, ktorá patrí medzi najúspešnejších študentov. Medzinárodný deň Rómov
Na pamiatku spoločná fotografia zo slávnostného prijatia študentov
je významný, lebo poukazuje na veľký boj Rómov za ich afirmáciu, práva a zachovávanie rómskej kultúry a jazyka. Slávnosti sa zúčastnili aj Jelena Jovanovićová, pokrajinská poslankyňa zo Starej Pazovy, a Aleksandar Balinović, zástupca predsedu Národnostnej rady rómskej národnostnej menšiny, tiež zo Starej Pazovy. Toto je iba jedným z ďalších príkladov Obce Stará Pazova, ktorá sa stará i o rómskych študentov a poukazuje na veľký význam ich vzdelávania. Obec Stará Pazova je prvou obcou v Srbsku, ktorá iniciuje takýto spôsob podpory nielen žiakom základných a stredných škôl, lež aj študentom. „Naša obec má byť na čo hrdá, lebo patríme medzi lokálne samosprávy s najväčším počtom mladých ľudí, ktorí sa čoskoro stanú našimi vysokoškolsky vzdelanými spoluobčanmi. Chvályhodné je, že stále viac príslušníkov rómskej národnostnej menšiny prejavuje záujem o vysokoškolské vzdelávanie, lebo je to správna cesta v integrácii do spoločnosti, uspôsobenie na rovnoprávnu účasť v živote a práci spoločnosti, ktorej ste neoddeliteľnou súčasťou,“ prízvukoval predseda Radinović.
Starostlivosť tejto lokálnej samosprávy o príslušníkov rómskej národnostnej menšiny je v kontinuite prítomná, o čom svedčí aj údaj, že na desiatky rómskych rodín v polovici roka 2019 dostali svoju strechu nad hlavou v novovystavanom Fruškohorskom sídlisku v Starej Pazove.
6. ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA OBCE KOVAČICA Schválený bol aj profesionálno-etický kódex
Stevan Lenhart
Na šiestom zasadnutí ZO Kovačica dňa 20. apríla pred výborníkmi bolo 39 rokovacích bodov. Všetky rozhodnutia, správy a plány boli schválené jednohlasne.
Prvý bod sa týkal rozhodnutia o maximálnom počte zamestnaných na neurčitý čas v systémoch štátnych orgánov a verejných služieb, v systéme AP Vojvodiny a systéme lokálnej samosprávy za rok 2017. Určený maximálny počet zamestnaných na neurčitý čas v lokálnej samospráve Kovačica v danom roku bol 241 a v zdôvodnení sa uvádza aj prehľad počtu zamestnaných v obecnej správe, miestnych spoločenstvách, ustanovizniach a vo verejných podnikoch.
Na zasadnutí bol schválený aj kódex správania sa úradníkov a zamestnancov ZO Kovačica, ktorým sú určené „profesionálne a etické štandardy vykonávania úradných prác a komunikácie s občanmi s cieľom zabezpečenia kvality a prístupnosti služieb, ako aj podnecovania dôvery v integritu, nestrannosť a účinnosť orgánov, služieb a organizácií založených zo strany ZO Kovačica“. Medzi základné princípy a pravidlá určené verejných vystúpeniach, úctivosť a rešpekt pred iným. Kódexom sú tiež určené štandardy úradnej komunikácie, posielania listov a elektronickej pošty, ako
Zasadnutie viedol predseda ZO Kovačica Milan Garašević
týmto kódexom patria: zákonitosť a nestrannosť, objektívnosť, zákaz diskriminácie, zákaz zneužitia a prestúpenia služobných splnomocnení, ochrana osobných údajov, prístup k informáciám verejného významu, poskytovanie informácií o konaní, napravenie chýb, správanie sa úradníkov pri aj uctievanie pracovného času, štandardy obliekania sa úradníkov a úhľadnosti pracovných miestností. Uplatňovanie kódexu sleduje náčelník obecnej správy a v prípade narúšania určených pravidiel občania môžu podať sťažnosť vedúcim orgánov, služieb alebo organizácií.
Schválené bolo aj rozhodnutie o vymenovaní Jána Tomáša na pracovné miesto riaditeľa kovačického Domu kultúry 3. októbra na obdobie štyroch rokov, ako aj o vymenovaní Dušanky Petrákovej na miesto úradujúcej riaditeľky Strediska pre sociálnu prácu Kovačica.
Vymenovaní boli aj členovia Školského výboru ZŠ m. Tita v Padine: z radov zamestnancov Želimír Babinec, Anna Halajová a Pavel Nosáľ, z radov rodičov Kvietka Hediová, Zuzana Kováčová a Vlasta Bačúrová a z radov zamestnancov lokálnej samosprávy Zuzana Kotvášová, Zuzana Ušiaková a Pavel Karlečík. Novými členmi Správnej rady Predškolskej ustanovizne Kolibrík v Kovačici sa stali Irena Lukićová z Crepaje a Dejan Pušac z Debeljače.
Výborníci ZO Kovačica schválili finančné správy domov kultúry, obecnej knižnice, turistickej organizácie, Galérie insitného umenia a Strediska pre sociálnu prácu, ako aj plány práce daných ustanovizní na rok 2021.
OČKOVANIE V KYSÁČI Nemali žiadne obavy
Miroslava Ožvátová
Okrem Novosadského veľtrhu, kde sa stále aktívne vykonáva očkovanie, začalo sa s imunizáciou miestnych obyvateľov aj v prímestských
dedinách. Cieľom je sprístupniť očkovanie aj občanom v okolitých dedinách. Vďaka spolupráci Domu zdravia Nový Sad, Miestneho spoločenstva Kysáč a Miestnej organizácie starobných penzistov v Kysáči očkovanie bolo umožnené aj Kysáčanom. Vo štvrtok 15. apríla sa konalo očkovanie v Kysáči a prebiehalo v miestnostiach penzistov. Aby sa mohli dodržiavať všetky protipandemické opatrenia, prihlásení občania boli rozdelení do skupín. Ako sa dozvedáOčkovanie v miestnostiach penzistov me od predsedu Miestneho spo-
Prihlásených bolo 171 občanov, ktorí mali dostať prvú dávku vakcíny Sinopharm
ločenstva Kysáč Jána Marčoka, úhrnne bolo 171 prihlásených občanov, ktorí mali dostať prvú dávku vakcíny Sinopharm. O záujme tiež hovorí skutočnosť, že sa občania mohli zaočkovať na tvári miesta, aj keď vopred neboli prihlásení. Zistili sme, že postup registrácie bol jednoduchý. K tomu prispela solidarita občanov, ktorí sprostredkúvali informáciu o očkovaní medzi sebou, lebo bolo potrebné dostať sa na zoznam Miestneho spoločenstva Kysáč. Po príchode občania museli vyplniť jednoduchý dotazník s osobnými údajmi.
Opýtali sme sa občanov, či majú nejaké obavy. Zuzana (67) a Ján (71) Madackovci žiadne obavy nemali. O tom, že sa aj mladí ľudia starajú o svoje zdravie a neboja sa nežiaducich účinkov, nám povedala Radmila Dorićová (30), ktorá prišla spolu s manželom a sestrou.
Všetci, ktorí dostali prvú dávku vakcíny v miestnej komunite, budú mať možnosť byť preočkovaní rovnakým spôsobom o tri týždne.
STAROPAZOVSKÁ OBEC Turistické potenciály podunajských dedín – Belegiša a Surduku
Anna Lešťanová
Pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turistiku Dr. Nenad Ivanišević so spolupracovníkmi pobudol v utorok 13. apríla na pracovnej návšteve v Staropazovskej obci. Počas návštevy vykonal obchôdzku turistických potenciálov dvoch podunajských dedín – Belegiša a Surduku. N. Ivanišević sa streže v Obci Stará Pazova jestvuje výnimočná synergia medzi lokálnou samosprávou a Turistickou organizáciou Obce Stará Pazova, v mene ktorej tam bola riaditeľka Dragana Zorićová-Stanojkovićová, ako aj s hospodárskymi subjektmi, ktoré sa zaoberajú rozličnými druhmi v oblasti turistiky. „Stará Pazova je príkladom, ktorý budeme uplatňovať a vyzdvihovať, že sa takýmto spô-
Vedľa veľkolepej vinárne je vysadený vinohrad s autochtónnymi odrodami viniča
tol aj s Đorđom Radinovićom, predsedom Obce Stará Pazova, a tentoraz rokovali o zveľaďovaní spolupráce Pokrajinského sekretariátu pre hospodárstvo a turistiku s tamojšou lokálnou samosprávou v nadchádzajúcom období.
Ich prvou zastávkou bol Jazdecký klub Mirela v Belegiši. Vzácnych hostí tam prijal predseda klubu Slobodan Nikolić, ktorý im stručne porozprával o dejinách klubu, aktuálnej situácii a plánoch. Nevystala ani obchôdzka maštalí, kde sú kone, o ktoré sa s veľkou láskou stará i sám S. Nikolić. Všetkých nadchli aj početné konské vozy, záprahy, náradia, nástroje a iné, ktoré tam videli a ktoré v klube používajú na rozličné účely pri usporiadaní mnohých podujatí. Pri tejto príležitosti pokrajinský tajomník N. Ivanišević povedal, sobom skutočne rozvíja turistika, a to cez synergiu všetkých relevantných činiteľov. Chceme sa porozprávať s ľuďmi, ktorí sa zaoberajú turistikou, aby nám povedali, v ktorých segmentoch by sme im ako rezortný sekretariát poskytli podporu a ako by sme v nadchádzajúcom období presne stanovili súbehy spôsobom, aby zväčšili svoj turistický potenciál,“ podčiarkol N. Ivanišević.
Predseda obce Radinović, ktorý ináč pochádza z tejto dediny, povedal, že sú si obyvatelia vedomí hospodárskeho a turistického príspevku Jazdeckého klubu Mirela a generálne rozvoja jazdectva. Podľa jeho slov obec aj naďalej bude pokračovať s vkladaniami do oblasti turistiky a sem zaradil aj veľmi dôležitú časť – nábrežie rieky Dunaj, ktoré sa na území obce rozprestiera až na 24 kilometroch a zatiaľ nie je dostatočne využité. Nábrežie Dunaja je významným turistickým potenciálom pre Staropazovskú obec. Exkluzívne ohlásil aj tohtoročný projekt výstavby nábrežia v Starých Bánovciach
pri populárnej reštaurácii Venecija. Delegácia z pokrajinských a lokálnych orgánov z Jazdeckého klubu Mirela sa presunula do susednej dediny Surduk – do Vinárne Milanović. Táto vináreň predstavuje ďalší turistický potenciál výnimočného významu pre túto sriemsku obec, a to v oblasti vínovej turistiky a pohostinstva. V tejto vinárni, ako uviedol pivničník Pero Sarić, sa ročne vyrobí 20- až 30-tisíc litrov vína, ktoré je zaradené do svetového registra vín, takže sa nemôže kúpiť v supermarketoch alebo iných predajných objektoch. Cieľom pokrajinskej vlády a rezortného sekretariátu je v nadchádzajúcom rozpočtovom období presne stanoviť súbehy, ktorými by sa najlepším spôsobom zveľadili turistické potenciály, zachránili pracovné miesta a tým aj zväčšil Slobodan Nikolić z maštale vyviedol i koňa, počet zamestnaných v turistike aby ho ukázal vzácnym hosťom. Bol veľmi na území AP Vojvodiny.
pokojný a nikomu neublížil. Počas obchôdzky KK Mirela v Belegiši Veľká láska ku koňom a k jazdectvu
ROZHOVOR S PREDSEDOM OBCE ŠÍD O plánoch v tomto roku
Blaženka Dierčanová
Predseda Obce Šíd Zoran Semenović je typom politika, pre ktorého neexistujú „zložité otázky“. Vždy si nájde času a je pripravený odpovedať zástupcom médií. Aj v tomto rozhovore dal konštruktívne odpovede na naše otázky.
Koncom februára do Šídu prišli maďarskí investori. Zakúpili 20 hektárov pôdy v priemyselnej zóne. Čo je ďalším krokom?
„Maďarská spoločnosť UBM FEED, s. s r. o., je najväčší výrobný podnik dobytčieho krmiva na západnom Balkáne a jej predstavitelia podpísali dohodu s Riaditeľstvom pre majetok Srbska o scudzení stavebných pozemkov vo verejnom vlastníctve Republiky Srbsko, t. j. pozemok veľkosti 20 hektárov v priemyselnej zóne pri dedine Adaševci. Investor uhradil celú čiastku za predmetný pozemok a teraz nasleduje príprava projektovej dokumentácie a urbanistického riešenia výstavby výrobných a skladovacích priestorov. Ide o druhú investíciu v Obci Šíd za posledný rok v hodnote 20 miliónov eur. Výrobný ústav začne fungovať v roku 2022 a v prvej fáze bude zamestnaných asi päťdesiat pracovníkov. V pláne je, aby tento podnik dosiahol ročnú kapacitu 150 000 ton krmiva pre statok. Je to dobrá správa aj pre našich poľnohospodárov, lebo za potreby výroby krmiva maďarský podnik bude nakupovať rastlinnú výrobu našich lokálnych poľnohospodárov. Šídska obec sa v posledných rokoch stala atraktívnou destináciou pre potenciálnych investorov, preto v rokoch 2021 a 2022 môžeme očakávať vytvorenie nových pracovných miest.“
Vláda AP Vojvodiny udelila prostriedky na financovanie projektov v oblasti infraštruktúry. Z rozpočtu bolo pridelených 100 miliónov dinárov. Ktoré práce budú zahrnuté týmto projektom?
„Vláda AP Vojvodiny podporila náš projekt rehabilitácie ulíc v dedine Kukujevci. Týmto projektom zabezpečíme stabilnú,
Zoran Semenović
bezpečnú premávku a zníži sa počet dopravných nehôd. Existujúce dráhy v dedine Kukujevci sú v zlom stave: poškodené, plné trhlín, spôsobené poľnohospodárskymi strojmi, ťažkou mechanizáciou, a rehabilitácia je nevyhnutná. Cesta je sčasti
obce príde ďalších 15 investorov. Majú záujem aj naďalej? Plánujú investovať?
„Je pravda, že na adresu našej lokálnej samosprávy prišli listy pätnástich investorov, ktorí majú záujem otvoriť svoje podniky. Väčšina z nich má záujem o priemyselnú zónu Adaševci a niektorí uvažovali aj o možnosti začať podnikať v priemyselnej zóne Višnjićevo. Naša lokálna samospráva ich žiadosti v zásade akceptovala. Parcelácia sa uskutočnila a momentálne pojednávanie o nákupe a predaji pozemkov vykonáva Majetkové riaditeľstvo Republiky Srbsko, ktoré vlastní pozemky. Aby bolo možné pozemky odcudziť, potrebné je, aby záujemcovia preukázali vážny zámer začať podnikať v tejto obci a zamestnávať určitý počet osôb, ktorý je dostatočný na to, aby štát
Najnovšie Semenović oznámil, že obyvatelia tejto obce čoskoro budú mať možnosť pripojiť sa k plynovej sieti. Podľa informácií spoločnosti Srbija GAS úplná dokumentácia, technické detaily a kontrola sú ukončené. Obec Šíd by mala čoskoro dostať povolenie na používanie, podľa ktorého bude Srbija GAS uvoľňovať plyn do siete, aby občania mohli požiadať o pripojenie k sieti už v polovici mája a počas nasledujúcej vykurovacej sezóny sa ním vykurovať.
poškodená aj v dôsledku nedoriešeného odvodnenia. S realizáciou tohto projektu začíname už v apríli.“
Oznámili ste, že do Šídskej
rozhodol o predaji pozemkov.“
Dobrú správu máte, aj keď ide o výletné miesto Lipovača. Spomenuli ste, že je v pláne výstavba letnej cesty a pripojenie na elektrickú sieť?
„Áno, v súčasnosti robíme projekt, ktorým bude zabezpečené elektrifikovanie výletného miesta Lipovača. Máme tam asi 210 legálne vystavaných chalúp a chát. Pokrajinský sekretariát pre poľnohospodárstvo podporil plán našej obce na oživenie tohto výletného miesta a schválené sú prostriedky na výstavbu cesty z Belnjače po Lipovaču. Cesta bude ukončená toho roku.“
Novinkou je, že v dedine Ilinci plánujete vybudovať ambulanciu. Kedy bude výstavba ukončená?
„Dedina Ilinci je príliš vzdialená od Šídu a máme tam väčšie percento starších obyvateľov. Bude to jednoduchšie, keď obyvatelia budú mať ambulanciu v dedine. Verím, že do konca roka ambulancia bude vybudovaná.“
Verejný podnik Standard pravidelne čistí skládky odpadu a prednedávnom ste zaobstarali chladiarenský sklad pre živočíšny odpad.
„V našej obci sa staráme aj o čisté prostredie a veľký problém bol živočíšny odpad. Veterinárne riaditeľstvo Ministerstva poľnohospodárstva vyšlo s iniciatívou za zvýšenie povedomia o životnom prostredí. Obec rýchlo zareagovala a bola podpísaná zmluva so spoločnosťou Green energy z Inđije o zbere živočíšneho odpadu. Chladiarenský sklad na dočasné umiestňovanie začal fungovať začiatkom apríla.“
Dali ste návrh na postavenie pamätníka známemu maliarovi zo Šídu Savovi Šumanovićovi. Kedy a kde bude pamätník postavený?
„Umelecká tvorba Savu Šumanovića má veľký význam pre našu obec, zvlášť Šíd a krajinky, ktoré boli inšpiráciou umelca. Pamätník bude postavený do konca roka v blízkosti Galérie Savu Šumanovića. Tým činom sa mu chceme odvďačiť.“ Foto: Nikola Bešević
VETERNÝ PARK KOVAČICA PODPORIL LOKÁLNE INICIATÍVY Nový súbeh už do konca aktuálneho roka
Olinka Glóziková-Jonášová
V pondelok 19. apríla v budove Obecnej správy v Kovačici sa uskutočnilo slávnostné udelenie tabúľ všetkým účastníkom súbehu ElectraWinds K-Wind donations 2020/2021, samozrejme, za dodržiavania epidemiologických opatrení. Tabule udelili v rámci programu podpory lokálnym spoločenstvám, ktoré získali právo na financovanie projektov lokálnych iniciatív na území Obce Kovačica. Nositeľom súbehu je izraelská kompánia Enlight. Z úhrnne 60 projektov, koľko bolo na súbeh prijatých,
schválili štrnásť – informovali na úvod predstavitelia kompánie.
Podporené sú projekty dobrovoľných hasičských spolkov v Kovačici, Padine, Debeljači, Idvore a Uzdine. Okrem nich prostriedky na realizáciu projektov získali aj miestne spoločenstvá v Padine a Debeljači, ďalej podporili projekty vzdelávacích ustanovizní ZŠ Mladých pokolení v Kovačiči, ZŠ maršala Tita v Padine a PU Kolibri v Kovačici.
Schválili aj projekty jednotlivých združení pôsobiacich na území Obce Kovačica: Združenia V službe prírody v Debeljači, Združenia Crepajská ekologická záhrada, Ekologického hnutia OK a Združenia pre ochranu zvierat Caca v Debeljači.
Prítomných na úvod privítal Ilan Goren v mene izraelskej kompánie Enlight, ktorý okrem iného povedal, že táto izraelská kompánia od roku 2008 realizuje projekty týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie a doposiaľ realizovala vyše 100 projektov, mnohé z nich v Európe. Na záver sa poďakoval vedeniu Obce Kovačica za spoluprácu a podporu pri realizácii týchto, a verí, aj ďalších projektov. Potom sa slova ujala Marijana Melišová, asistentka predsedu OK, a povedala: „Význam je viacnásobný.
Z jednej strany je dôležitý pre našu lokálnu samosprávu, samým tým aj pre združenia, ktoré na súbeh aplikovali a realizovali schválené projekty. To všetko prispelo k lokálnemu rozvoju. Okrem toho Kovačica sa pôsobením tejto kompánie na našich priestoroch afirmuje na viac spôsobov.“ Miloš Colić, riaditeľ kompánie New Energy Solutions, ktorá je nositeľom projektu izraelskej kompánie Enlight Winds a ktorá investovala do výstavby Veterného parku Kovačica, povedal, že táto kompánia do konca roka zverejní ďalší súbeh. Vyzval všetkých záujemcov z územia Obce Kovačica, aby sa o ňom načas informovali a aplikovali s projektmi.
Ján Pavlík, predseda DHS v Kovačici, povedal: „Vďaka tomuto projektu DHS v Kovačici zadovážil 8-barový kompresor veľkosti 100 litrov, ďalej tzv. štartér na štartovanie motorov, teda na plnenie akumulátorov, a termokameru, ktorú sme vôbec doposiaľ nemali a ktorú nemá ani naša profesionálna jednotka, takže je naše vyzbrojenie kompletnejšie.“ Vďaka projektu New Energy Solutions EHOK pripravuje a v dohľadnom čase aj uverejní časopis Ekopédia, ktorý bude následne rozdelený do všetkých základných škôl na území Obce Kovačica. „Vďaka tomuto časopisu sa žiakom kreatívno-edukačným obsahom a nanajvýš zaujímavým spôsobom priblíži ekológia, ale aj problémy, s ktorými naša planéta zápasí – samo-
zrejme, z hľadiska ekológie,“ hovorí Vladimír Kuchárik, predseda EHOK, a dodáva: „Z prostriedkov získaných prostredníctvom tohto projektu sme v spolupráci so
Predseda EHOK Vladimír Kuchárik ohlásil uverejnenie časopisu Ekopédia
všetkými základnými školami na území obce zasadili vyše 350 sadeníc stromkov, za účasti viac ako 150 žiakov.“ Nataša Kostićová, zástupkyňa riaditeľky PU Kolibri v Kovačici, sa tiež pozitívne zmienila o význame tohto projektu a dúfa, že s touto dobrou spoluprácou budú pokračovať aj ďalej. Poďakovala sa organizátorom súbehu, že im schválili súbeh a že rozpoznali význam vkladania do krajšej V mene PU Kolibri tabuľu prebrala Nataša Kostićová budúcnosti našich najmladších spoluobčanov.
Zo slávnostného udelenia tabúľ Ján Pavlík, predseda DHS v Kovačici, a Miloš Colić, riaditeľ NES (zľava)
ROZHODUJÚCI BOJ V TEJTO OBLASTI SRIEMU PRED KONCOM DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY Deň prelomu Sriemskeho frontu
Blaženka Dierčanová
VMemoriálnom stredisku Sriemskeho frontu neďaleko Šídu 12. apríla sa konal ceremoniál pri príležitosti 76. výročia prelomu Sriemskeho frontu – rozhodujúceho boja v tejto oblasti Sriemu pred koncom druhej svetovej vojny. K hrobu padlých bojovníkov vence s kvetmi položili početné delegácie zo Srbska, predstavitelia zväzov združení bojovníkov národnooslobodzovacej vojny, ako i predstavitelia jednotlivých veľvyslanectiev v Belehrade. Pri tejto príležitosti sa prítomným prihovorili: štátny tajomník v Mi-
Ceremoniál pri príležitosti 76. výročia prelomu Sriemskeho frontu
nisterstve pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne otázky Miodrag Kapor, predseda Obce Šíd Zoran Semenović a generál Vidosav Kovačević. Sriemsky front bol jedným z najdôležitejších bojísk. Okrem Juhoslovanskej národnej oslobodzovacej armády pri oslobodzovaní bývalej Juhoslávie pomohli aj divízie Červenej armády a Bulharska. Počas boja, ktorý trval 172 dní, o život prišlo 15 000 bojovníkov. Ceremoniál na počesť padlých zakončili bohoslužbami v pravoslávnom chráme, ktorý je v rámci strediska, ako aj primeraným kultúrnym programom. Foto: Nikola Bešević
V DRUHÚ NEDEĽU PO VEĽKEJ NOCI Konfirmácia v Kulpíne
Katarína Gažová
Tradične v druhú nedeľu po Veľkej noci, tohto roku v nedeľu 18. apríla, sa konala konfirmácia v evanjelickom chráme Božom. Vtedy si krstnú zmluvu obnovilo, vo viere sa utvrdilo a do spoločenstva cirkvi za dospelých členov cirkevného zboru bolo prijatých 10 konfirmandov, z toho šesť dievčat a štyria chlapci. Vyučovanie a prípravu na čin konfirmácie zvládli veľmi dobre, takže svoje vedomosti potvrdili aj pred prítomnými príbuznými, predstaviteľmi základnej školy v ten deň v kostole. Konfirmandov pripravoval a konfirmoval biskup SEAVC v Srbsku a kulpínsky kňaz Mgr. Jaroslav Javorník, PhD. V kostole v ten výnimočný deň boli dodržiavané platné protipandemické opatrenia.
Tradične po konfirmácii sa noví členovia CZ v Kulpíne spoločne vyfotili s biskupom a farárom Jaroslavom Javorníkom, farárovou Tatianou Démanovou-Javorníkovou a farárkou Mgr. Jankou Kopčokovou z Hložian, ktorá pomáhala vykonať slávnostné služby Božie počas konfirmácie v Kulpíne.
Foto: Ján Diňa
KONFIRMÁCIA V EVANJELICKEJ METODISTICKEJ CIRKVI V KYSÁČI sa konala v nedeľu 18. apríla. Konfirmandi – dve dievčatá a dvaja chlapci, mali možnosť pravidelne navštevovať výučbu. Práve malý počet žiakov umožnilo pravidelné stretnutia, aj keď sú ešte stále aktuálne protipandemické opatrenia. Výučba prebiehala od októbra do apríla. Konfirmandov pripravovala farárka Anna Páliková-Kunčáková. Vyjadrila potešenie, že žiaci perfektne zvládli učivo, a tak potvrdili svoje krstné zmluvy. Slávnosť bola realizovaná v obmedzenom režime. Všetkým prítomným pripomenula, že sa aj tento rok uskutoční konfirmačný výlet, ako je to zvykom.
M. Ožvátová
Foto: z archívu EMC Kysáč
SLOVO MÁ MILOŠ LAGUNDŽIĆ Mladý a talentovaný advokát
Miroslav Benka
Miloš Lagundžić (1992) je advokát a jeden z úspešnejších študentov práva na Právnickej fakulte Univerzity v Belehrade. Pochádza z právnickej rodiny. Jeho otec Rudin Lagundžić je známy advokát a Milošov ujo Vladimír Takáč je právnik v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka. Na druhej strane jeho matka MUDr. Jaroslava Takáčová-Lagundžićová je špecialistka všeobecného lekárstva. Nakoniec jeho starí rodičia, ktorí ako pedagógovia – starká, učiteľka Nadežda Takáčová (rod. Vadnalová) a dedko, výtvarník Ján Takáč, obidvaja zanietení divadelníci, budovali kultúrno-umelecké dejiny tunajšej staropazovskej Slovače...
Pán Lagundžić, ako sa v podstate všetko začalo, kedy vám prišla na um myšlienka, že budete pokračovať po otcových stopách?
„Mnohí sa ma od malička opytovali, čím budem, keď narastiem, čím sa budem zaoberať – lekár a či advokát, pretože to sú profesie mojich rodičov, v ktorých sú úspešní. Ja som, úprimne povediac, o tom ani nerozmýšľal, vôbec som si tým nechcel zaťažovať detstvo. Na mysli som mal len ideu, keď príde na to čas – budem tým, čím ja chcem, čo si vyberiem! Konečne počas môjho vzdelávania na Gymnáziu Branka Radičevića v Starej Pazove rozhodol som sa, že pôjdem na Právnickú fakultu a že právo bude moja životná púť. Dopadlo to tak, že som sa rozhodol pokračovať, ako ste spomenuli, po otcových stopách. V tom období som začal vážnejšie uvažovať a chápať tú jeho prácu. Pomaly som zisťoval dobré a zlé stránky advokátskeho povolania. Na fakulte som sa ešte väčšmi začal zaujímať o právo, zvlášť na druhom ročníku, keď sú aj predmety úzko späté s právom. Počas štúdia som bol členom rôznych skupín z mnohých oblastí, písal som referáty, zúčastňoval som sa na mnohých študentských konferenciách, seminároch tak
Advokát Miloš Lagundžić
na Právnickej fakulte, ako aj na druhých fakultách v rámci početných domácich a zahraničných organizácií. Počas štúdia ma najviac zaujímalo obchodné a finančné právo a medzinárodné a trestné právo. Nesiem nemerateľné bohatstvo vedomostí a krásne spomienky na skúsenosti ľudí, s ktorými som sa zoznámil počas štúdia.“
Potajomky predsa starká, či mamka z vás chceli mať učiteľa, lekára, herca, či...?
„Ani nie. Som nesmierne šťastný, že ma rodičia a starí rodičia nikdy nenútili do ničoho, nerozhodovali v mojom mene. Fakt som im preto veľmi vďačný! Pravidlá sa síce dodržiavať museli, vedel som, že musím mať určité povinnosti a že ich musím spĺňať...“
Okrem školopovinného učiva čím ste sa ešte zaoberali v základnej škole? Ako ste sa usmerňovali?
„V základnej škole som trénoval šport, dlho rokov basketbal. Musím však spomenúť úspech nášho gymnázia, keď sme získali druhé miesto na štátnej súťaži, a vtom sme boli lepší aj od športového gymnázia v Belehrade. Bol som aj recitátorom, hrával som v divadle, účinkoval v slovenskom folklóre, učil som sa jazyky a všetko to bolo treba zosúladiť. Vedel som, že škola má byť na prvom meste. Samozrejme, aj detská hra a kamarátenie museli mať svoje miesto. Rodičia boli spokojnejší, keď videli, že si všetky záväzky spĺňam a že mi to nie je ťažko. Napĺňalo ma, že som vo všetkých tých aktivitách mal početných kamarátov, nové skúsenosti, zájazdy, ako aj to, že som často bol časťou skupín, ktoré predstavujú svoje mesto, školu, rodinu v našom štáte alebo v zahraničí. Chcem veriť, že si každý z mojich najmilších, z mojich príbuzných myslel inak – že pôjdem v jeho stopách, ale keď už potom zistili moje rozhodnutie,
tak som mal len podporu. Zostalo iba to, spoločné pre všetkých, že sa povinnosti musia plniť a
že škola, čiže fakulta musí byť prioritou.“
Zapájali ste sa a angažovali aj v kultúre, hrali ste aj v divadle...
„Áno. Divadlo je moja láska, či už som na javisku, alebo v obecenstve. Začalo sa to, ešte kým som bol v základnej škole, ak si dobre pamätám, na štvrtom ročníku. Vďaka pani učiteľke Lýdii Gedeľovskej hral som hlavnú postavu v divadelnej inscenácii Čarovný bubienok. Potom to pokračovalo aj v Slovenskom divadle VHV – SKUS hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, v inscenácii Miroslava Demáka Traja umelci a drak Samuel a v úprave podľa Jána Drdu Čertove obrázky, v réžii Alexandra Baka, a tiež v hre podľa A. P. Čechova v úprave a v réžii Miroslava Benku Krčma na hlavnej hradskej, potom aj v autorskej inscenácii Miroslava Benku Chlieb a hry v réžii samotného autora. Bol som aj odmeňovaný. Dostal som početné ceny aj ako recitátor, aj ako herec v divadle. No predsa som sa rozhodol ísť študovať právo. Ukončil som štúdium, zložil som štátnu skúšku a čoskoro aj advokatúru, a môžem povedať, že toto povolanie v sebe má zo všetkého po troche, iba to najlepšie.“
Keď vás človek vidí, má pocit, že sa každý deň na niečo tešíte. Ste optimistom?
„Úplná odpoveď by znela – áno, som! Každodenne je to často ťažké, preto, že život pred nami má mnohé prekážky. Je to aj sladké, aj horké, či v práci, alebo inde. Všetci ľudia majú mnohé problémy, vedomí sme si toho, čo sa často deje vôkol nás. Predsa je to všetko život. Každý deň sa teším na nové vePred Medzinárodným súdnym dvorom v Haagu, Holandsko domosti, nových ľudí, prácu, zvládnuté chyby, nadobúdanie nových vedomostí a životných skúseností...“
Spomeňme si aj na vašich pedagógov. Dotknime sa otázky
profesora Slobodana Savića-Savketa, profesora Súdnej medicíny na Lekárskej a Právnickej fakulte, ktorého študenti majú nesmierne radi. Aký vplyv tento jedinečný človek nechal na mladých ľudí, konkrétne na vás?
„Hovoríme na prvom mieste o veľkej osobnosti a, samozrejme, aj o profesorovi s veľkou energiou a veľkou chuťou, aby na mladých ľudí preniesol svoje vzácne vedomosti, pomohol im počas štúdia i neskoršie... Zaujímavé je to, že jeho autorita vždy bola na najvyššej úrovni a z druhej strany študenti sa ho mohli kedykoľvek opýtať, čo ich zaujímalo, mohli s ním diskutovať. Profesor Savić nás učil súdnu medicínu, predmet, ktorí sme mali na štvrtom ročníku, a od prvej prednášky ma zaujal. Profesor Savić svojím jedinečným spôsobom vyučovania zaujal všetkých študentov. Vzbudil v nás, vo mne, veľký záujem. Nastoľoval som mu mnohé otázky z oblasti medicíny a mal som aj mnohé odpovede na jeho otázky a myslím si, že ho to zakaždým prekvapilo. Neočakával to od študenta práva. Bolo to predsa preto, že mama je lekárkou a mnohé vedomosti z
Záber z inscenácie Krčma na hlavnej hradskej
medicíny som využil na tých prednáškach. Bolo to dobré pre nás študentov, lebo bolo praktické. Chodievali sme aj do inštitútu a tiež sme mali spoluprácu s kolegami z Lekárskej fakulty v Belehrade. Mohli sme si vymeniť skúsenosti a spoločnou prácou vyriešiť nastolený problém. Prednášky často pokračovali aj po oficiálnych hodinách. Profesor Savić bol vždy ochotný pomáhať nám a zaujať nás. Bol ochotný vždy odpovedať s cieľom, aby nám na niečo nové poukázal. A vždy to bolo na prípadoch z jeho praxe, z jeho vlastnej skúsenosti a z práce vo Švédsku. Samozrejme, od takého jedinečného človeka nie je možné naučiť sa len odborné veci, ale aj životné – o knihách, hudbe, športe, samotných ľuďoch... Zostali sme v kontakte i dnes. Občas si zatelefonujeme a stretávame sa, diskutujeme o najrôznejších témach... Samozrejme, v rámci advokatúry dennodenne sa musia sledovať výmeny zákonov, či už domácich, alebo medzinárodných.“
Čo by ste rád u nás, v Srbsku, zmenili, pokiaľ ide o ľudské, občianske práva a práva menšín v každom zmysle?
„Práva ako také sú podľa mojej mienky na dosť vysokej úrovni, treba ich len lepšie uplatňovať v samotnej praxi. Malo by sa robiť viac na tom, aby si ľudia boli vedomí toho, kto sú, kto sú ich predkovia, a povzbudiť ich, aby pestovali svoj jazyk a kultúru, najmä v škole, umelecké spolky atď. Vidím, koľko sa to zmenilo v mojom meste, v Základnej škole hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove, o koľko bolo menej žiakov v mojej generácii, ako vtedy, keď moja mama bola žiačkou, a o koľko ich je menej teraz, ako vtedy, keď som ja bol žiakom. Samozrejme, mnohé faktory na to vplývajú, ale nemôžem nevidieť a nepodotknúť, že rodičia svoje deti dávajú do iných škôl, že majú čudné názory, vysvetlenia. Treba zachovať svoj pôvod, nezabúdať na svoje korene, byť hrdý na to, na svoj materinský jazyk, a byť si vedomý, že je človek nesmierne bohatý, keď sa narodí, a už vie dva jazyky: srbský a slovenský/maďarský/ rusínsky... To človek musí využiť v tom najkrajšom zmysle. Nesmie sa hanbiť a zabúdať na svoje korene, zanedbávať svoj pôvod, zvlášť tu u nás, vo Vojvodine. Jazyk treba pestovať, treba čítať po slovensky, rozprávať sa čím viac, i keď mnohí ľudia ho nepoužívajú vo svojej práci. Aspoň v rodine by to malo tak byť.“
Ako sa vám zdá dnes u nás povolanie advokáta? Kde sa nachádzame, keď ide o práva v rámci Európskej únie a sveta?
„Ukázalo sa aj počas tejto krízy, ktorá je v celom svete, že sa bez advokatúry ako povolania takmer nemôže vyvíjať spoločnosť. Samozrejme, cíti sa kríza aj u nás, medzitým advokáti musia zastávať a chrániť práva ľudí, zvlášť teraz. Advokatúra ako povolanie sa v mnohom zmenila, mení sa usta-
vične a prispôsobuje sa všetkým zmenám ľudstva v spôsobe žitia. Je to jedno z prvých povolaní, ktoré sledovalo svetové zmeny, práva Európskej únie, a môžem konštatovať, že sme my ako štát ešte stále na ceste do Európskej únie. Keď ide o zákony, v niektorých oblastiach sme lepší ako niektoré členské štáty. Dosť toho musíme ešte vykonať, ale sme na dobrej ceste, ktorá ide len v jednom smere – iba na lepšie! Vo svete je advokatúra viac špecializovaná podľa oblastí, takže sú advokáti, ktorí sa zaoberajú len trestným právom alebo len civilným právom, hospodárskym právom atď. Zatiaľ sa u nás tá špecializácia začala neskoršie a často závisí aj od prostredia, v ktorom pracuje advokát, no predsa si myslím, že dobrý advokát musí poznať všetky oblasti, aby spoznal, ako rozliční ľudia v rozličných situáciách rozmýšľajú. S rodinou po zložení advokátskej prísahy v Novom Sade Musí poznať ekonómiu, sledovať globálne diania a po nejakom čase skúsenosti, ak je to možné, v tom smere sa aj špecializovať.“
Aké máte ambície a plány? Ako vidíte svoj život v budúcnosti, keď ide o profesionálny angažmán?
„Čo sa týka profesionálneho angažmánu, po týchto dvoch rokoch, čo sám sa stal advokátom, stále som si viac vedomý, že sa musím každodenne vzdelávať, čítať, učiť, že je táto moja práca oceán, v ktorom treba plávať a v ktorom treba dbať na vlny. Dosť toho je predo mnou. Keď sa vzdelávam, zdá sa mi, že čím viac nového sa dozvedám, že mi ešte desaťkrát toho zostáva. A to ma teší a zároveň posúva vpred!“
Na záver, čo by ste prípadne odporučili svojim mladým kolegom?
„Všetkým mladým ľuďom odporúčam, nech sú vytrvalí, trpezliví, aby sebe postavili iba vysoké ciele, Rodinný obed v Kulpíne, rodnej dedinke starkej Nadeždy aby sa venovali tomu, čo si zvolili, každodenne sa vzdelávali a v tom nezabudli na svoje korene, rodnú zem... Majte dôveru v samého seba a konajte... „Buďte spokojní s tým, čo máte. Buďte nadšení z toho, čo chcete“ - Alan Cohen. Foto: z archívu spolubesedníka
Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (11) Od ľudí žiadali pomaďarčenie mien
Danuška Berediová-Banovićová
Novoutvorené spolky maďarské boli všemožne materiálne a morálne podporované.
Propaganda maďarskej a tiež maďarónskej literatúry bola neuveriteľnými spôsobmi uskutočňovaná po našich slovenských dedinách v Báčke. Hneď po okupácii týchto krajov rozliezli sa ako kobylky po slovenských dedinách rôzni odpredavači kníh a obrazov, ako i zberatelia predplatiteľov na knihu, v ktorej mali byť zaznačené mená všetkých osôb zaslúžilých sa za maďarský štát v Báčke. S takýmto odpredavačom vždy išiel i člen miestnej polície ako dôverná osoba. Ak sa niekto zvlášť zdráhal kúpiť knihu, alebo sa predplatiť na noviny, volaný bol do miestneho obecného domu, kde sa mu ukázali rôzne propagandistické obrazy znázorňujúce krvavé činy, údajne zapríčinené komunistami, a opýtaný bol, či chce také niečo, keď sa nechce predplatiť, eventuálne kúpiť plody 1 000-ročnej maďarskej literatúry. Nejeden odpredavač sa poslúžil i podvodom, žiadal nejaký milodar, k tomu potreboval podpis, a tak nanútil mnohé veci odpredať splašenému slovenskému ľudu v Báčke.
Od mnohých našich ľudí žiadali pomaďarčenie mien. Toto sa konalo rôznymi spôsobmi. Úradníctvu sa sľubovalo lepšie postavenie v štátnej alebo v obecnej službe. Najviac však bolo sľubované pridelenie zeme, ak si premenia meno. Tento spôsob je zvlášť známy medzi bývalými bojovníkmi v prvej svetovej vojne. Keď však bolo odopreté zmeniť si meno, mnohí stratili službu alebo boli inými spôsobmi prenasledovaní.
Odnárodňovanie sa zvlášť chcelo dosiahnuť v našich cirkevných zboroch. Od miestnych kňazov sa žiadalo služby vykonávať v maďarskom jazyku, spievať hymnu v kostole. Kňazi boli prenasledovaní, upodozrievaní a bolo im vyhrážané stratením úradu. Snaha pomaďarčiť naše cirkevné zbory sa diala tým spôsobom, že do našich zborov boli poslaní kňazi Maďari. Takéto prípady boli v Bajši, Pivnici, Novom Sade a v Palanke. Alebo postavovali kňazov do našich škôl ako učiteľov na vyučovanie náboženstva, aký prípad máme zaznamenaný v Kysáči a Pivnici. Kňazi Maďari sa bez meškania dali do práce, stali sa agentmi, podlými exponentmi a rafinovaní, aby podrývali pokoj v cirkvi, jednotu duchovnú a rozbroj. Rozrývali, hľadali slabiny, zadierali všade a do všetkého, vyzývali, uvádzali do pokušenia náš ľud. V tomto im pomáhali Maďari notári, ktorí sa snažili o pomaďarčenie cirkevných zborov. Útočili na miestnych kňazov, obžalovávali a snažili sa ich dostať preč z dediny. Tak bajšiansky notár Györe Ferenc skrze Jozefa Sakala-Čorbu chcel dosiahnuť úplné pomaďarčenie slovenského cirkevného zboru, takže podvodom dal evanjelikom podpisovať prosbu o pomaďarčenie celých služieb Božích. Naša mládež bola nútená chodiť na leventistické služby Božie, pri ktorých sa vždy spievala maďarská hymna a pri inej príležitosti odriekal „hiszek egy“. No všade sa zachovala slovenská duchovná jednota. Našu dôstojnosť nesklonila ani hrozba a čo ústupku aj bolo, to len čisté vojnové surové pomery okupantov nám vnútili.
Zvláštneho povšimnutia si zasluhuje spomenúť maďarizačný pokus cestou školy. Tu maďarské úradné kruhy mali svoj zvláštny systém, už praxovaný vyše 100 rokov na našom slovenskom ľude. Hneď po ich príchode boli mnohí naši učitelia prepustení zo služby bez príčiny, mnohí boli preložení do druhej dediny a niektorí i internovaní (Milan Spevák, učiteľ v Petrovci). Hneď po príchode okupantov do Báčky nariadený bol popis školopovinných detí. Predchádzala tomu najskôr silná propaganda, takže i tá najstaršia starena zvedela, aké nešťastie postihne tých, ktorí si svoje dieťa nezapíšu do maďarskej školy. Györi Ferenc, notár bajšiansky, sa postaral o to, aby bol strach ešte väčší, dal zaslať Slovákom z Nového Sadu z nejakého úradu listy, v ktorých bola otázka, kde sa chce patričný sťahovať. Lebo už predtým bolo vyhrážané tým, ktorí si dieťa zapíšu do slovenskej školy, vyhnaním z Maďarska. Keďže predsa bol dostatočný počet detí zapísaných do slovenskej školy, volaní boli rodičia do obecného domu a tam sa konal nátlak. Dvere slovenskej školy sa zavreli v mnohých našich dedinách. Namiesto nich otvárali sa v každej našej dedine triedy s maďarským vyučovacím jazykom pre dve-tri deti, pre deti pripadajúce maďarskej národnosti, deti úradníkov a policajtov došlých z Maďarska. Okrem toho utvárali sa útulné pre malé deti, kde sa maďarčilo a vštepovalo učením odriekať maďarské veršíky a spievať maďarské piesne (ako v Pivnici).
Hneď v prvý školský rok 1941/42 bolo zavedené vyučovanie maďarčiny ako povinného predmetu, a to od 1. ročníka. Od 2. do 4. ročníka sa vyžadovalo mimo maďarských rozhovorov už aj čítanie a písanie po maďarsky. Maďarské školské úrady vynucovali dôkladnú výučbu maďarčiny a už koncom školského roku 1942/43 požadovali, aby sa slovenské deti vedeli slúžiť maďarskou rečou v obyčajných situáciách každodenného života, neberúc ohľad na to, že sa ani slovenské učiteľstvo nemohlo za taký krátky čas naučiť maďarskú reč, tým menej, že nanútená výučba maďarčiny vyvolala tak u učiteľov, ako aj u žiakov zrejmý odpor. Vo vyučovaní maďarčiny natískali direktnú metódu, t. j. aby sa deti na maďarských hodinách iba po maďarsky rozprávali. V školskom roku 1943/44 v násilnej maďarizácii išli tak ďaleko, že základ v prírodných náukách v 1. a 2. ročníku nútili vyučovať paralelnou direktnou metódou, totiž všetko, čo sa deti učili po slovensky, aby sa naučili aj po maďarsky. Kysáčskemu učiteľskému zboru bola osobitným aktom vyslovená nespokojnosť vrchnosti, že nedbalo vyučuje maďarčinu, a nanucovaná bola direktná metóda a dôkladné vyučovanie maďarskej reči. Výsledky maďarizácie na slovenských školách boli kontrolované nielen škôldozorom, ale i inšpekciou za samého Ministerstva školstva v Pešti, podľa direktív vtedajšieho ministerského predsedu Kýllayho. Tento cez svojho ministerského úradníka Pétera Hálmoša a Endreho Šarkányho dal skúmať výsledky maďarizácie v našich slovenských dedinách a hľadať sporné alebo neoverené argumenty (maďarské priezviská v našich dedinách), ktorými by mohla maďarská vrchnosť argumentovať pred svetovou verejnosťou, ako tieto dediny v minulosti neboli slovenské, a vymáhať ich trvalé privtelenie k Maďarsku a vykonať maďarizáciu tunajšieho zlomku slovenského národa.
Slovenské učiteľstvo a vôbec úradníctvo s ľudom zostalo verné svojmu národu, majúc živý príklad násilného odnárodňovania vo svojom okolí, snažilo sa pokyny nevykonávať a ich paralyzovať, poznávajúc výsledky maďarizačné v dedinách popri rieke Tise, ktoré boli pozbavené svojich učiteľov, kňazov a úradníkov Slovákov a na ich miesto bolo postavené maďarské učiteľstvo, kňazstvo a úradníctvo. To sú: Temerín, Ada, Kupusinovo, Báčska Topola, Senta, Čantavír, Doroslovo, Bajša a iné, čisto slovenské dediny pod vplyvom maďarského učiteľstva, kňazstva a úradníctva boli pomaďarčené.
Porážkou a odchodom Maďarov z Báčky zachránený je náš slovenský živel od hore uvedeného nešťastia. Pevne veríme,
že sa takéto niečo nemôže viac stať a náš národ sa bude môcť slobodne vyvíjať a mať zaistenú šťastnejšiu budúcnosť.
SÚHRN POPÁCHANÝCH ZLOČINOV MAĎARSKÝMI OKUPANTMI NA SLOVENSKOM ĽUDE V BÁČKE
Napomíname, že súpis nie je úplný, keďže v maďarských a nemeckých dedinách bývali jednotlivé slovenské rodiny, ktoré
Štatistický prehľad ľudských obetí pozbavených života
boli väčšou čiastkou vyvraždené alebo odohnané do koncentračných táborov a o ktorých nemá kto dať presné dáta.
Dedina Počet zavraždených vo väzení, v koncentrákoch a v raziách
Kysáč
Petrovec
Hložany
Kulpín
Selenča
Laliť
B. Palanka
Číb
Nový Sad
Crvenka
Silbaš
Begeč
Torža
Bajša
Spolu 54
24
20
2
5
2
5
2
28
40
5
91 Počet zahynutých na nútenej práci
16
40
11
14
4
1
1
111 Počet zahynutých v maď. okup. vojsku Spolu
30
40
22
12
18
5
9
2
6
6
6
2
181 102
106
53
14
37
11
14
5
28
40
11
7
6
2
483
Štatistický prehľad prenasledovania a trýznenia
Druh zločinu
A – Vpád okupanta
B – Väznenie a Armáda Počet prípadov
104
97
C – Razie 207
D – Internovanie a Armáda 123
H – Prenasledovanie a Armáda 493
I – Odnárodňovanie 102
Spolu obetí 1 126
DOSLOV
Okrem týchto uvedených ľudských obetí slovenský ľud žijúci v Báčke maďarsko-fašistickým okupantom bol poškodený i materiálne.
Tieto škody zapríčinené na majetkoch delíme do dvoch skupín.
Do prvej skupiny patria škody zapríčinené okupantom úplne zločineckým spôsobom, takže okupant jednoducho vpadol do domu a vyraboval šatstvo, potravinové články, statok, postroje, koče a iné. V mnohých prípadoch toto urobil v poli, počas poľných prác.
Takýmto spôsobom slovenský ľud bol orabovaný asi o 1 200 koní s postrojmi, asi o 700 vozov, o nie malé množstvo rožného a iného statku a konečne o bielizeň, šatstvo a iné veci.
Do druhej skupiny zaraďujeme škody zapríčinené na majetkoch, ktoré boli uskutočnené pod rúškom zákona. Maďarský okupant pre takéto zločiny vyniesol i zákon o rekvirácii. Takto bolo odobratých slovenskému ľudu asi 3 000 katastrálnych jutár zeme a dodelených Maďarom. Cestou rekvirácie odobral okupant okolo 5 000 kusov rôzneho statku (kone, kravy, voly, svine atď.), na ktoré v daktorých prípadoch dal potvrdenky, ale ktoré najčastejšie nevyplatil, a ak áno, tak len minimálnou sumou.
Zo všetkého uvedeného vidno, že sa báčski Slováci nezhodovali s maďarskou okupáciou, že si ju nepriali, ani sa s ňou uspokojiť nemohli, lebo im v živej pamäti bolo prenasledovanie, ktoré zakúsili od svojich tyranov pred prvou svetovou vojnou. To množstvo zločinov, ktoré na slovenskom ľude okupanti popáchali, je jasným dôkazom toho, že úmysel okupantov bol, aby bitím, trýznením, vraždením, internovaním a inými opatreniami podlomili národné povedomie báčskych Slovákov, aby ich urobili poddajnými a poslušnými nástrojmi svojho politického plánu, ktorého uskutočňovanie by znamenalo národné odumieranie Slovákov.
Po tomto hroznom utrpení, ktoré báčski Slováci utrpeli, ktoré im zapríčinil maďarský fašistický okupant počas celej okupácie, Slováci si prajú, aby všetci vojnoví zločinci boli postavení pred súd, aby boli spravodlivým zaslúženým trestom potrestaní, aby mierumilovné národy mohli žiť v pokoji a bratskej zhode.
SMRŤ FAŠIZMU – SLOBODA NÁRODU!
Zdroj: Opis vojnových zločinov popáchaných maďarsko-fašistickým okupantom na slovenskom ľude v Báčke
Jarné slniečko
Aj napriek premenlivému aprílovému počasiu láka nás čoraz viac času tráviť vonku. Tešíme sa jarnej kráse a slniečku, ktoré nás hreje a prebúdza v nás dobrú jarnú náladu. To vďaka slniečku sme veselší a pohyblivejší. Ono aj vás volá von, aby ste iba nesedeli vnútri a netrávili čas iba pri počítačoch, ale aby ste šli von a rozbehli sa po uliciach, trávnikoch, parkoch. Vábi vás zahrať sa s kamarátmi, s loptou alebo si zajazdiť na bicykli alebo vymyslieť inú zábavu. A aby ste si pritom vychutnávali teplé slnečné lúče, ktoré tiež tvoria krásu jarnej prírody. My vám ponúkame k pohode aj práce o jari na dotvorenie nálady. Katuša
Aleksandar Asodi, 5. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči
Jar v mojom kraji Zavítala k nám krásna jar, plná farieb. Priniesla nám radosť a úsmev. Slnko začalo väčšmi hriať. Snehu už dávno nieto. Stromy začali pučiť. Zo zeme vyrastajú snežienky, alky a tulipány. Včielky vyletujú z úľov. Sťahovavé vtáky sa vracajú z teplých krajov. Začínajú jarné práce v zeleninovej záhrade. Poľnohospodári sa chystajú pre jarnú sejbu. Deti sú šťastné, lebo sa môžu vonku hrať. Hrajú sa na zelenej tráve s loptou, na schovávačku a rôzne iné hry. Teším sa jari, lebo môžem viac času tráviť vonku.Xénia Ostojićová, 3. a, ZŠ Jána Kollára v Selenči
Darko Dekan, 1. b ZŠ Jána Kollára v Selenči Jana Gašková, 5. 1 ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči
Emília Kámaňová, 4. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici
Adam Tárnoci, 1. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici
Igor Čásar, 1. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici Hana Cigániková, 1. 1 ZŠ 15. októbra v Pivnici
Jar v mojom kraji
Prišla k nám krásna jar. Priniesla so sebou teplé slnečné lúče.Slnko už konečne väčšmi hreje. Rozkvitli pekné púpavy a alky. Stromy krásne pučia. Včielky bzučia okolo stromov a pripravujú sa robiť sladučký med. Bociany a lastovičky sa vracajú z ďalekých krajov. Liahnu sa káčatá a húsatá. Krásne jarné dni vábia deti na ulicu. Tráva je zelená a mäkká ako koberec. Rada pomáham mojej mame pri vysádzaní zeleninovej záhrady. Najviac sa mi páči, keď spolu sadíme kvety do kvetináčov. Môj otec má teraz mnoho práce v poli. Začína sa jarná sejba.Teším sa jari, lebo sa príroda zobúdza zo zimného spánku.
