Vklady do lokálnej infraštruktúry

DELEGÁCIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY U PRIMÁTORA MESTA NOVÝ SAD Tradične dobré vzťahy a dobrý oporný bod

Miroslava Ožvátová

Primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević a jeho spolupracovníci sa stretli v utorok 27. apríla s delegáciou Slovenskej republiky na čele so štátnou tajomníčkou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ingrid Brockovou a veľvyslancom Slovenskej republiky v Belehrade Fedorom Rosochom. Na prijatí v Novom Sade sa rokovalo o doterajšej plodnej spolupráci medzi dvomi krajinami a o význame slovenského národného spoločenstva v Novom Sade, Vojvodine a Srbsku.

Primátor Vučević vyzdvihol, že slovenská kultúra a tradícia predstavujú súčasť identity mesta Nový Sad. Na stretnutí bolo zhodnotené, že je Slovenské stredisko, ktoré má byť v Novom

Na potvrdenie dobrých vzťahov a budúcej spolupráce: štátna tajomníčka Ingrid Brocková a primátor Miloš Vučević

Sade, dobrým oporným bodom pre ďalšiu srbsko-slovenskú kultúrnu spoluprácu. Spolubesedníci uviedli, že existuje veľký potenciál na rozvoj spolupráce a že by sa mala ekonomicky posilniť. Tradične dobré vzťahy medzi dvoma krajinami, aktívna bilaterálna spolupráca a úplná podpora zo strany Slovenskej republiky pre Srbsko na ceste do Európskej únie boli zhodnotené ako priaznivý základ pre plodné spoločné projekty na mestskej úrovni.

Zdroj: o ciálna stránka mesta Nový Sad Foto: archív mesta Nový Sad

NÁVŠTEVA DELEGÁCIE MZVEZ SR V KOVAČICI Nevyhnutná intenzívnejšia ekonomická spolupráca Srbska a Slovenska

Olinka Glóziková-Jonášová

Vzájomné vzťahy medzi Srbskom a Slovenskom tradične sú dobré a mali by sa premietnuť do intenzívnejšej ekonomickej spolupráce. Je to záver dvojdňovej o ciálnej návštevy delegácie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na čele so štátnou tajomníčkou Ingrid Brockovou, ktorá v pondelok 26. apríla pricestovala do Srbska.

V rámci prvého dňa návštevy Brocková absolvovala rokovania na ministerstvách v Belehrade. Stretnutia boli zamerané na zhodnotenie bilaterálnej spolupráce a aktuálnych otázok súvisiacich s prístupovým procesom Srbska do EÚ. „Tá bilaterálna spolupráca má množstvo dimenzií a na tej politickej úrovni je veľmi dobrá, Srbsko je skutočne naším tradičným partnerom v regióne západného Balkánu už Petrovci a Novom Sade. Do Kovačice delegácia prišla v utorok 27. apríla v predpolud-

Delegácia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sa v obecnej budove stretla s vedením Obce Kovačica

dlhé roky,“ podčiarkla Brocková. V druhý deň návštevy zmapovala inštitúcie vojvodinských Slovákov v Kovačici, Báčskom ňajších hodinách v sprievode veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Fedora Rosochu a prvého tajomníka Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade Igora Vencela. Hostí v budove obecnej správy privítal Petar Višnjički, zástupca predsedu Obce Kovačica, a Marijana Melišová, asistentka predsedu Obce Kovačica.

Témou rokovania s predstaviteľmi lokálnej samosprávy bolo, ako povedala Brocková, rozvíjanie ekonomickej spolupráce dvoch krajín. „Moja cesta do Srbska smerovala aj preto, že chceme rozvíjať viac ekonomickú diplomaciu a hľadáme formu, ako poprepájať naše rmy, srbské a slovenské. Cítim to tak, že aj investície do Vojvodiny by veľmi pomohli, aby vlastne boli takou formou motivácie pre mladých ľudí zostať tu a mať pracovné príležitosti,“ povedala Brocková.

Okrem iného informovala, že

Týždeň

v prvý deň o ciálnej návštevy rokovala s predstaviteľmi vlády v Belehrade, kde sa rozprávali o podmienkach fungovania slovenskej národnostnej menšiny Slovákov, ale aj všetkých iných národnostných menšín a o politike Srbska v smere zlepšenia alebo vytvárania podmienok na život národnostných menšín. „Táto moja návšteva zároveň nasleduje návštevu predsedu ÚSŽZ Milana Jána Pilipa, ktorý tu bol pred dvomi týždňami a ktorý sa vlastne rozprával konkrétnejšie s predstaviteľmi národnostnej menšiny o problémoch a o nejakej forme spolupráce a pomoci zo strany našej krajiny,“ vysvetlila.

Veľvyslanec SR v Belehrade Fedor Rosocha vyzdvihol výz-

Nevystala návšteva Galérie insitného umenia

nam návštevy delegácie MZVEZ SR: „Návšteva je zameraná na všetky aspekty bilaterálnej spolupráce. V prvom rade sa snažíme podporiť ekonomickú spoluprácu, avšak tak, aby sa prejavila aj v tomto regióne, vo Vojvodine. Súčasťou agendy je krajanská agenda, ktorá si zasluhuje, samozrejme, našu velikánsku pozornosť, a súčasťou kultúrnej agendy je podpora tých aktivít, v ktorých Slováci v Srbsku vynikajú, a práve dnešná návšteva Kovačice je dôkazom toho.“ Okrem uvedeného podotkol, že celá agenda zahraničných Slovákov, ktorá patrí pod MZVEZ SR, prechádza akousi transformáciou. „Transformáciou v tom zmysle, že je v prvom rade záujem a snaha spoznať a lepšie analyzovať všetky problémy a potreby Slovákov žijúcich v zahraničí a v súvislosti s tým sa bude pripravovať nová legislatíva, nová agenda, nový nančný rámec, ktorý bude lepšie, podľa nášho odhadu, realizovať tie potreby, ktoré sa teraz snažíme my tu spoznať a zade novať,“ vysvetlil veľvyslanec. Asistentka predsedu Obce Kovačica Marijana Melišová vo vyhláške pre médiá povedala: „Delegácia MZVEZ SR sa zaujímala o to, ako žije slovenská menšina na týchto priestoroch. Jednak prišli s konkrétnym rozhodnutím, že sa budú snažiť o to, aby Slovensko pomohlo zahraničným Slovákom ekonomicky, čiže budú sa snažiť o to, aby otvorili továrne na

našich priestoroch a aby sa naši krajania zo Slovenska vrátili späť, keď budú mať priaznivejšie podmienky. Okrem toho hovorili sme aj o sľúbenej nančnej pomoci na rekonštrukciu padinského domu kultúry, ktorý bol záverom návštevy predsedu ÚSŽZ Milana Jána Pilipa. Okrem tých prostriedkov nančne podporia aj jednotlivé kovačické a padinské združenia,“ vysvetlila Melišová. Po takmer dvadsaťminútovom rokovaní s predstaviteľmi lokálnej samosprávy delegácia vykonala obchôdzku Galérie V súkromnej Galérii Babka majiteľa Pavla Babku insitného umenia, dvoch súkromných galérií a Pamätného domu Martina Jonáša. Štátna tajomníčka neskrývala nadšenie z insitnej tvorby a z prvej návštevy Kovačice si odnesie, ako hovorí, iba pekné dojmy: „Som prvýkrát v Srbsku a veľmi som túžila prísť do Kovačice, lebo mám rada insitné umenie a už dlhé roky sledujem obrazy, ktoré sú namaľované v Kovačici. Nesmierne ma teda teší skutočnosť, Počas návštevy súkromnej Galérie Spomienky že som na miesv rámoch majiteľa Jána Čecha te, kde tieto obrazy vznikajú,“ povedala na záver návštevy štátna tajomníčka MZVEZ SR I. Brocková.

OBEC BÁČSKY PETROVEC Rozhovory so štátnou tajomníčkou Brockovou

Jaroslav Čiep

„Veľmi sa teším, že 26. a 27. apríla 2021 uskutočním pracovnú návštevu Srbskej republiky, počas ktorej ma čakajú rokovania na Ministerstve zahraničných vecí Srbska, Ministerstve hospodárstva Srbska, či Ministerstve pre ľudské práva, práva menšín a sociálny dialóg Srbska. Navštívim aj úspešný slovenský projekt rozvojovej spolupráce a Inovačný fond Srbska. V programe mojej pracovnej cesty sú aj stretnutia s predstaviteľmi slovenskej národnostnej menšiny v krajanských centrách Kovačica, Báčsky Petrovec a Nový Sad. Rokovaniam budú dominovať témy ekonomickej diplomacie, aktuálne otázky prístupového procesu Srbska do Európskej únie a krajanskej problematiky,“ uviedla na sociálnych sieťach pred svojím príchodom do Srbska štátna tajomníčka Ingrid Brocková.

Delegácia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na čele so štátnou tajomníčkou Ingrid Brockovou a v sprievode Fedora Rosochu, veľvyslanca SR v Belehrade, v utorok 27. apríla o ciálne navštívila aj Obec Báčsky Petrovec. V malej sále Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec ich privítala predsedníčka obce Jasna Šprochová. „Táto návšteva sa uskutočnila predovšetkým pri príležitosti mapovania postavenia Slovákov ako národnostnej menšiny vo Vojvodine a bilaterálnej, hospodárskej a politickej spolupráce,“ uvádzali z kabinetu predsedníčky lokálnej samosprávy.

Delegáciu, ktorá navštívila Báčsky Petrovec, tvorili aj Igor Vencel, zástupca veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade, a ďalší členovia kancelárie štátnej tajomníčky: riaditeľ kancelárie Ivan Surkoš, koordinátor kancelárie

Rozhovory so štátnou tajomníčkou Brockovou

Jozef Korček a referentka Odboru štátov juhovýchodnej Európy a Turecka MZVEZ SR Monika Podsklanová-Šuhajdová a generálny riaditeľ Sekcie ministra Michal Kottman.

Protokol tejto návštevy v Petrovci obsiahol aj návštevu Matice slovenskej v Srbsku a rokovanie s matičnou delegáciou v čele s predsedom Jánom Brtkom, prehliadku budúcej budovy Múzea vojvodinských Slovákov a návštevu Galérie Zuzky Medveďovej s inštalovanými Zuzkinými obrazmi, ktorú hosťom zo Slovenska prezentovala riaditeľka MVS mila Vrbovská. Spoločne si obzreli zrekonštruované miestnosti – izbu venovanú XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigáde, ornitologickú zbierku, novú pamätnú izbu gymnázia, ktorá vznikla pri oslave storočnice školy, ale aj bohatú žiacku knižnicu.

Vyhlásenie pre médiá na záver tejto návštevy v Báčskom Petrovci v slávnostnej sieni gymnázia poskytli štátna tajomníčka Ingrid Brocková a predsedníčka obce Jasna Šprochová. „Som veľmi rada a teším sa, že môžem dnes navštíviť Báčsky Petrovec. Je to moja prvá návšte-

Zvítanie sa v sieni petrovskej lokálnej samosprávy

Anna Séčová-Pintírová. Napokon znamenitosťami Gymnázia Jána Kollára s internátom v Petrovci hostí sprevádzala riaditeľka Jarva Srbska,“ zdôverila sa štátna tajomníčka Brocková a pokračovala: „Včera sme mali program v Belehrade, ale považovala som

Návšteva Matice slovenskej v Srbsku Obchôdzka budovy budúceho Múzea vojvodinských Slovákov

za potrebné využiť túto návštevu aj na to, aby som navštívila krajanskú komunitu Slovákov žijúcich v Srbsku, ktorá patrí k jednej z najväčších národnostných komunít Slovákov žijúcich v zahraničí. Veľká vďaka, že som sa mohla stretnúť s predstaviteľmi Matice slovenskej, že som si mohla vypočuť nové plány o príprave a výstavbe múzea pre vojvodinských Slovákov a že sa zároveň môžme nachádzať tu v budove Gymnázia Jána Kollára, kde sa vyučuje slovenský jazyk. Všetky tie rozhovory, ktoré som dnes mala s predstaviteľmi slovenských občanov žijúcich vo Vojvodine, sú inšpiratívne. Moja návšteva vlastne nadväzuje na návštevu predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento úrad patrí pod naše Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Tak ako si pán predseda vypočul podmienky života Slovákov vo Vojvodine, môžem potvrdiť, že tak ako úrad, i ministerstvo zahraničných vecí aj prostredníctvom nášho zastupiteľského úradu v Belehrade je pripravené ďalej načúvať, pripravené na spoluprácu a pripravené vlastne prispieť k realizácii projektov, ktoré sú plánované v Báčskom Petrovci, ale aj v iných častiach Vojvodiny. Súčasťou rozhovorov v Belehrade boli aj diskusie o ekonomickej diplomacii, takže máme záujem prepájať slovenský a srbský podnikateľský sektor

V Galérii Zuzky Medveďovej si obzreli inštaláciu maliarkiných obrazov

tak, aby sme tu vytvárali pracovné príležitosti, ktoré by prispeli k rozvoju regiónu a zlepšeniu životného štandardu Slovákov žijúcich vo Vojvodine,“ uzavrela Brocková. Predsedníčka Šprochová iba potvrdila, že predstavitelia Slovenska prisľúbili, že aj naďalej budú napomáhať tunajšie národnostné inštitúcie.

Týždeň

STAROPAZOVSKÁ OBEC Vklady do lokálnej infraštruktúry

Anna Lešťanová

Minister stavebníctva, dopravy a infraštruktúry Tomislav Momirović v nedeľu 25. apríla navštívil Staropazovskú obec. Na vchode do Starých Bánoviec ho privítal Đorđe Radinović, predseda Obce Stará Pazova so spolupracovníkmi, kde hovorili na tému ďalšieho vkladania do cestnej infraštruktúry a najmä cestného smeru Staré Bánovce – Stará Pazova. Počas tejto návštevy minister T. Momirović spolu so Zoranom Drobnjakom, riaditeľom Verejného podniku Putevi Srbije a predsedom Đ. Radinovićom vykonali aj obchôdzku veľkého staveniska v Starej Pazove – nadjazdu smerom do Golubiniec, pod ktorým má premávať rýchlotrať. „Musíme vystavať nadjazdy cez budúcu rýchlotrať Belehrad – Nový Sad, aby ľudia na lokálnom území mali nehatenú komunikáciu, a kým nezakon-

číme s týmito prácami, tento železničný smer nedáme do prevádzky,“ povedal minister T. Momirović a doložil, že sa toho času stavia železničná trať, ktorá bude najrýchlejšia vo východnej Európe. Podľa jeho slov na časti od Belehradu do Nového Sadu sa vytvára 65 per-

Program veľkých investícií: (sprava) Tomislav Momirović, Đorđe Radinović a Zoran Dronjak

cent brutto domáceho výrobku Srbska, a preto lokálne cestné smery musia byť upravené, lebo veľké hospodárstvo si vyžaduje dobrú a kvalitnú infraštruktúru. „Naším cieľom nie je znemožniť voľný pohyb ľudí v Starej Pazove a Batajnici na smere z Belehradu do Nového Sadu, lebo my všetko toto robíme pre občanov,“ vyhlásil T. Momirović. Ďalej akcentoval, že je vypracovaný aj program veľkých investícií do ekologickej infraštruktúry, ktorý Starej Pazove a Inđiji prinesie čističku odpadových vôd a 55 kilometrov kanalizačnej siete. „Ak rýchlo ukončíme projektovanie a ak rýchlo ukončíme majetkovoprávne vzťahy, my toto všetko môžeme urobiť v časovom rozpätí rok a pol až dva roky a Stará Pazova a Inđija viac nebudú mať problém s odpadovými vodami. My sme sa rozhodli v nadchádzajúcich piatich rokoch prečistiť 80 percent odpadových vôd,“ zdôraznil minister stavebníctva, dopravy a infraštruktúry.

Ako uviedol predseda Radinović, ohlásenie výstavby kanalizačnej infraštruktúry je

veľmi dôležité pre občanov týchto dvoch obcí. „ Toto je niečo najlepšie, čo sme mohli

Cesta Staré Bánovce – Stará Pazova

počuť. Povďační sme ministrovi, celej vláde a predovšetkým nášmu prezidentovi Aleksandrovi Vučićovi, ktorý vždy mal pochopenie pre Starú Pazovu a priviedol sem veľký počet spoločností. V roku 2012 sme mali okolo 9 500 občanov v trvalom pracovnom pomere, a teraz je tu zamestnaných asi 25 000 ľudí,“ povedal Radinović a doložil, že sa pripravuje dokumentácia pre rekonštrukciu cesty Staré Bánovce – Krnješevci, ktorou sa spájajú dve autostrády Belehrad – Nový Sad a Záhreb – Belehrad, a že o mesiac bude vypísaný súbeh.

Veľké stavenisko nadjazdu v Starej Pazove

OBEC KOVAČICA Plán rozvoja jednotiek lokálnej samosprávy do konca roka

Olinka Glóziková-Jonášová

V piatok 16. apríla 2021 Obec Kovačica podpisom jej predsedu Jaroslava Hrubíka získala prostriedky na spolu nancovanie v hodnote 642 000 dinárov pre projekt vyhotovenia plánov rozvoja jednotiek lokálnej samosprávy.

Pokrajinský tajomník pre regionálny rozvoj, medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu Aleksandar So ć odovzdal zmluvy v hodnote celkovo 34 miliónov dinárov predstaviteľom 36 miest a obcí, ktoré právo na tieto prostriedky získali na základe konkurzu pre spolu nancovanie vyhotovenia plánov rozvoja jednotiek lokálnej samosprávy na území AP Vojvodiny.

Prostriedky, ktoré sú získané z uvedeného grantu, budú použité na vyhotovenie a implementáciu plánov rozvoja, teda základných strategických dokumentov, ktoré de nujú prioritné ciele pre rozvoj každej jednotky lokálnej samosprávy. „Plán rozvoja Obce Kovačica bude obsahovať prehľad situácie a analýzu súčasného stavu, víziu a prioritné ciele rozvoja, zoznam

a opis opatrení na realizáciu cieľov rozvoja, ako aj spôsob realizácie a implementácie plánu rozvoja,“ podotkol predseda Obce Kovačica Jaroslav Hrubík. „Veľmi je dôležité zdôrazniť, že sú plány rozvoja hierarchicky najvyššími dokumentmi rozvojového plánovania, ktoré na lokálnej úrovni obsahujú dlhodobé projekcie na obdobie najmenej sedem rokov,“ pripomenul tajomník So ć vo svojom príhovore predstaAleksandar So ć, pokrajinský tajomník pre regionálny rozvoj, viteľom miest medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu, a Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica (zľava) a obcí. Pritom vyzdvihol, že v procese vyhotovenia uvedených plánov je potrebné brať do úvahy a odborne spracovať všetky kľúčové aspekty spoločensko-ekonomickej a rozvojovej politiky daného prostredia, ako aj optimálne využívať prostriedky z rozpočtu s cieľom zabezpečiť udržateľný rast a rozvoj.

Každá jednotka lokálnej samosprávy má zákonom stanovený záväzok schvaľovania plánov rozvoja zo strany mestského, respektíve obecného zhromaždenia. Tie plány vo svojej forme a obsahu, a zvlášť podľa cieľov a opatrení musia byť zosúladené s vyššou úrovňou rozvojového plánovania.

Rezortný tajomník z príležitosti svojho príhovoru taktiež zdôraznil, že Pokrajinský sekretariát pre regionálny rozvoj, medziregionálnu spoluprácu a lokálnu samosprávu bude zameraný na hmatateľnú smerovanú podporu mestám a lokálnym samosprávam vo forme grantov a pomoci pri implementácii plánov rozvoja, ktoré predstavujú podmienku na schvaľovanie zodpovedajúcich stratégií usmernených na realizáciu vízie rozvoja a verejnej politiky v lokálnom prostredí. Lehota realizácie projektov je do 31. decembra aktuálneho roka.

Foto: z archívu Obce Kovačica

Pokrajinská vláda podporila dva projekty Kovačickej obce

O. Glóziková-Jonášová

Vpiatok 23. apríla predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović odovzdal predstaviteľom lokálnych samospráv vo Vojvodine zmluvy o spolu nancovaní projektov v oblasti poľnohospodárstva, vodohospodárstva a lokálneho rozvoja.

Slávnostného podpisovania zmlúv sa zúčastnil aj Jaroslav Hrubík, predseda Obce Kovačica, keďže Kovačická obec získala prostriedky na spolu nancovanie a nancovanie dvoch projektov, konkrétne na vypracovanie projektovej a technickej dokumentácie na výstavbu novej budovy Galérie insitného umenia v Kovačici

Jaroslav Hrubík, predseda Kovačickej obce, podpisuje zmluvy

a druhú fázu rekonštrukcie vodovodnej siete v Kovačici. „Pokrajinská vláda už vyčlenila 60 miliónov dinárov na výstavbu športovej haly v Crepaji a ďalších 650-tisíc dinárov na vypracovanie rozvojového plánu Obce Kovačica,“ podčiarkol predseda Hrubík.

Na vypracovanie projektovej a technickej dokumentácie na výstavbu novej GIU pokrajinská vláda vyčlenila milión dinárov, kým Obec Kovačica zabezpečí ďalších 1.400.000 dinárov. Projekt rekonštrukcie vodovodnej siete v Kovačici je vyčíslený na 33 miliónov dinárov, z tej sumy pokrajinská vláda vy nancuje 80 % a Obec Kovačica 20 %. Foto: z archívu Obce Kovačica

Zo slávnostného udeľovania zmlúv v aule APV

Ľudia a udalosti

NOVÉ INVESTÍCIE DO KULTÚRNEJ INFRAŠTRUKTÚRY Vynovené priestory hložianskeho Kultúrno-osvetového spolku Jednota

Miroslav Pap

Kultúrno-osvetový spolok Jednota v Hložanoch patrí medzi tie najaktívnejšie spolky z radu slovenských vojvodinských. Ich prácu možno vidieť najmä na našich folklórnych, hudobných, tanečných a speváckych podujatiach a ich výkon je najčastejšie hodnotený najvyššími oceneniami na regionálnej, republikovej a medzinárodnej úrovni. Minulý, ako aj aktuálny rok sú poznačené koronakrízou, ktorá dočasne zastavila celkový chod kultúrnych inštitúcií. Toto obdobie predsa početní členovia KOS Jednota využili na renováciu svojich priestorov v budove hložianskeho domu kultúry, ktoré im na používanie dalo miestne spoločenstvo. Do prác sa dali v jesennom období v pondelok 26. apríla prišli pozrieť predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová, predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Ján Jovankovič a výborníčka obecného zhromaždenia Tatiana Vujačićová. Prítomným hosťom sa prihovoril a v mene spolku sa poďakoval predseda KOS Jednota Vladimír Bažaľa.

Predsedníčka NRSNM v rámci návštevy zdôraznila: „Každý rok Národnostná rada vypisuje súbeh o udelenie finančných prostriedkov na určité podujatia alebo infraštruktúrne projekty. Musíme si byť vedomí, že to nemôžu byť veľké prostriedky, ale určitú sumu, adekvátnu hlavne na rekonštrukcie, NRSNM môže vyčleniť. Hložiansky spolok je veľmi aktívny a úspešný, preto

Povzbudzujúce a motivujúce príhovory

v roku 2020, po tom, čo im boli schválené projekty týkajúce sa rekonštrukcie priestorov. Projekt schválila Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny (Výbor pre úradné používanie jazyka a písma) vo výške 531 000 dinárov a finančne pomohli aj Obec Báčsky Petrovec a Miestne spoločenstvo Hložany. Finalizácia prác bola zrealizovaná v apríli tohto roku.

Na vynovené a zrekonštruované priestory KOS Jednota sa sme aj my chceli podať pomocnú ruku, takže v spolupráci s Obcou Báčsky Petrovec sme vyčlenili prostriedky na tieto účely. Verím, že vo vynovených miestnostiach členovia spolku budú nacvičovať nové spevy a tance a že nás opäť na festivaloch príjemne prekvapia svojím výkonom. Hložianskemu spolku sme na rekonštrukciu povolili celkovú žiadanú sumu, aby upravili svoje priestory.“

Národnostná rada pravidelne vyčleňuje prostriedky na kultúr-

Vo vynovených priestoroch v prospech nových úspechov

nu infraštruktúru, no ako tvrdí predsedníčka NRSNM, potrebné je, aby si spolky boli vedomé, že nie je možné každý rok investovať do rovnakých spolkov. Každý rok bude v rámci kultúrnej infraštruktúry podporený iný spolok. Na bežné aktivity spolkov budú, samozrejme, vyčlenené finančné zdroje nesúvisiace s kultúrnou infraštruktúrou.

Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka Obce Báčsky Petrovec Jasna Šprochová, ktorá popriala spolkárom úspešnú prácu do budúcna a akcentovala význam hložianskeho spolku na obecnej úrovni.

KONFIRMAČNÚ SLÁVNOSŤ V STAREJ PAZOVE usporiadali v nedeľu 25. apríla v tamojšom chráme Božom za prítomnosti iba tých najbližších – rodičov, krstných rodičov a starých rodičov, a to pre uctievanie protipandemických opatrení. Príslušníci novej generácie, pozostávajúcej z 18 detí – 9 dievčeniec a 9 chlapcov, obnovili svoju krstnú zmluvu a tým činom sa stali dospelými členmi cirkevného zboru. Slávnosť konfirmácie vykonal Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, kým kázeň mala Svetlana Vojnićová-Feldyová, farárka solianska. V mene staropazovského cirkevného zboru sa príležitostnými slovami prihovoril dozorca Michal Gíreg. Konfirmačná slávnosť sa priamo prenášala aj na facebookovej stránke tohto cirkevného zboru.

A. Lš.

Foto: Renky

ZASADNUTIE ZHROMAŽDENIA MESTA NOVÝ SAD Doteraz najrýchlejšie prijatá uzávierka rozpočtu

Danuška Berediová-Banovićová

Na 14. zasadnutí Zhromaždenia mesta Nový Sad, ktoré sa uskutočnilo v utorok 27. apríla, výborníci rokovali o 11 bodoch rokovacieho poriadku. Prvý bod sa týkal návrhu rozhodnutia o uzávierke rozpočtu Mesta Nový Sad za rok 2020. Pred zasadnutím primátor Mesta Nový Sad vyhlásil, že je táto uzávierka rozpočtu doteraz najrýchlejšie prijatá a v polovici mája zahlásil vyrovnanie rozpočtu, aby sa rozvrhli doteraz nerozvrhnuté prostriedky z rozpočtu. Vučević

Prvý bod sa týkal uzávierky rozpočtu Mesta Nový Sad na rok 2020

tiež vyhlásil, že rozpočet vynáša viac ako 30 miliárd dinárov a že príjmy bežného rozpočtu rastú, čo zdôvodnil príchodom nových investícií a viac stavenísk. Výborníci rokovali aj o návrhu rozhodnutia o odsúhlasení rozhodnutia o zmenách tohtoročného programu podnikania SPENS-u, podľa ktorého sa predvída sanácia pláže nekrytého bazéna s tribúnami.

Keď ide o komunálne témy, jeden z bodov sa týkal aj programu investičných aktivít na výstavbu regionálneho centra na nakladanie s odpadom v tomto roku. Týmto sa zväčšili prostriedky na vypracovanie technickej dokumentácie na výstavbu transferovej stanice v regióne na nakladanie s komunálnym odpadom pre Mesto Nový Sad a obce Báčska Palanka, Báčsky Petrovec, Beočin, Žabalj, Srbobran, Temerin a Vrbas.

ONLINE VEĽTRH PODNIKANIA VOJVODINY Digitálne prostredie pre nové obchody

D. Berediová-Banovićová

Na platforme Novosadského veľtrhu ExpoOnline.rs 22. a 23. apríla sa uskutočnil Veľtrh podnikania Vojvodiny, po prvýkrát v online formáte. Organizovali ho Pokrajinský sekretariát pre hospodárstvo a turizmus a Novosadský veľtrh. Týmto sa dal priestor mikro-, malým a stredným podnikom a ešte jedna príležitosť na posilnenie a rozšírenie biznisu.

Online Veľtrh podnikania Vojvodiny slávnostne otvoril pokrajinský tajomník pre hospodárstvo a turizmus Dr. Nenad Ivanišević a prihovorili sa aj predseda Hospodárskej komory Vojvodiny Boško Včurević a generálny riaditeľ Novosadského veľtrhu Slobodan Cvetković.

Počas dvoch dní trvania veľtrhu platformu navštívilo 1 800 návštevníkov. Najviac ich bolo zo Srbska, ale bolo návštevníkov aj zo Spojených štátov amerických, Bosny a Hercegoviny, Nemecka a Pakistanu.

Na tomto podujatí veľká pozornosť sa venovala spájaniu podnikateľov vo virtuálnom prostredí, vymieňaniu ideí, uzavieraniu obchodov, ale aj ženskému podnikaniu. Bez ohľadu na to, z úhrnného počtu návštevníkov okolo 46 percent bolo žien.

V rámci ôsmich konferencií, ktoré sa uskutočnili, hovorilo sa na tieto témy: regionálna spolupráca hospodárstva a podnikateľov, podnikanie v turizme, zachovanie starých a tradičných remesiel, podpora mikro-, malých a stredných podnikov na ceste digitálnej transformácie poľnohospodárstva, Najlepšie zo Srbska, Biznis na opätkoch, klastre ako model spájania podnikateľov a programy sekretariátov a fondov vo finančnej podpore podnikateľov.

Prvý online Veľtrh podnikania Vojvodiny bol úvodom do veľkého regionálneho veľtrhu, ktorý by sa mal uskutočniť v októbri, ak situácia povolí. Stánky 37 vystavovateľov z rozličných sektorov hospodárstva a online konferencie sa aj naďalej nachádzajú na platforme Novosadského veľtrhu ExpoOnline.rs.

Nasledujúce podujatie na Novosadskom veľtrhu budú online Dni poľnohospodárstva od 18. do 21. mája na tejto platforme. Foto: www.sajam.net

ZASADALA RADA MIESTNEHO SPOLOČENSTVA KULPÍN Mnoho plánov na tento rok

Katarína Gažová

Vporadí štvrté zasadnutie vedenia Kulpína usporiadali vo štvrtok 22. apríla. Rada Miestneho spoločenstva Kulpín schvaľovala správu o práci RMS za rok 2020.

Vlani aj v Kulpíne bol špeci cký rok, čo, samozrejme, súviselo s pandémiou koronavírusu. MS Kulpín zorganizovalo 12 dobrovoľníkov, ktorí pomáhali starším ľuďom a zásobovali ich aj liekmi, aj potrebnými potravinovými článkami. Dobrovoľníci vlani roznášali aj balíky humanitárnej pomoci 40 sociálne ohrozeným rodinám. Viackrát počas roka 2020 v Kulpíne boli organizovaní dobrovoľníci ako pomoc pri preberaní humanitárnych balíkov Červeného kríža a rozdeľovaní sociálne ohrozeným občanom Kulpína.

Voľby členov RMS boli vlani 21. júna a mandát novozvolenej rady trvá do roku 2024. Rada má 9 členov a podnikateľ Miroslav Čeman na voľbách dostal vyše tisíc hlasov. Na konštitutívnej schôdzi RMS bol znovu zvolený za predsedu RMS.

Miestnosti MS Kulpín používali rôzne združenia, ktoré nemajú svoje priestory, a tuná boli usporiadané aj štyri akcie dobrovoľného darcovstva krvi.

Občania často prichádzajú do

MS, aby prihlásili opravu pouličného osvetlenia. Práve preto pracovníci MS niekoľkokrát ročne obchádzajú celú dedinu a zapisujú, kde nefungujú pouličné lampy. V MS občania prihlasujú aj také situácie, ako sú problémy s túlavými psami, potom s uhynutými zvieratami, divokými depóniami a pod. Vlani MS v spolupráci so združeniami občanov a organizáciami pôsobiacimi na území

Kulpína pripravovalo, ako každý

Ekologická studňa v Kulpíne, z ktorej sa občania roky zásobujú pitnou vodou

rok, oslavu Dňa Kulpína, väčších podujatí, ako sú Predslávnosťové dni v Kulpíne, Svadba voľakedy a dnes... Žiaľ, situácia s koronavírusom nedovolila spomenuté podujatia vlani aj realizovať.

PLÁNY NA TENTO ROK

Na spomenutom zasadnutí rada schválila aj plán práce MS riešenie fungovania Miestnej kancelárie a Miestneho spoločenstva Kulpín, ako aj otázky priestoru pre kulpínske združenia, – rekonštrukcia chodníkov na uliciach, – rekonštrukcia asfaltových ciest, – výstavba mostu cez kanál

Budova tzv. starej obce čaká viac rokov na úpravu

Kulpín na rok 2021. V ňom sa uvádza, že MS viac nedisponuje nančnými prostriedkami a väčšie investície sú v ingerencii Obce Báčsky Petrovec, a preto v pláne uvádzajú investície, ktoré by bolo treba dokončiť alebo začať v Kulpíne.

Medzi tie investície zaradili: – pokračovanie výstavby vákuovej kanalizácie (výstavba čističky a prípojok na kanalizačnú sieť), – vyriešenie dlhodobého problému zásobovania Kulpína pitnou vodou a rekonštrukcia vodovodnej siete, – adaptácia budovy starej obce v centre Kulpína, trvalé DTD v predĺžení Ulice školskej, – výstavba športových terénov v športovo-rekreačnom stredisku, – rekonštrukcia školských športových terénov, – úprava pouličných garádov (čistenie priepustov a jarkov).

Rada MS Kulpín navrhla v sobotu 8. mája usporiadať celodedinskú pracovnú akciu, do ktorej by sa zapojili všetky združenia a spolky Kulpína a všetci ochotní občania. Bude sa upravovať centrum dediny a na pomoc RMS pozvala aj VKP Komunalac, aby pomohol so svojimi strojmi. Povolávajú aj občanov, aby sa do akcie dobrovoľne zapojili.

VOĽBY ČLENOV RÁD MIESTNYCH SPOLOČENSTIEV V STAROPAZOVSKEJ

OBCI boli vypísané 19. apríla a volebné aktivity sa začali deň neskôr. Rozhodnutím Zhromaždenia obce Stará Pazova voľby členov rád miestnych spoločenstiev sa uskutočnia v nedeľu 23. mája, a to v desiatich miestnych spoločenstvách: Bánovce-Dunaj, Belegiš, Golubinci, Vojka, Krnješevci, Nové Bánovce, Nová Pazova, Surduk, Staré Bánovce a Stará Pazova. V pondelok 26. apríla v budove ZO St. Pazova Obecnej volebnej komisii, v čele ktorej je predseda Zoran Uzelac, boli odovzdané aj prvé kandidačné listiny. Rada MS Stará Pazova počíta 21 členov a v mene Občianskej listiny Pre pokrokovú Starú Pazovu listinu odovzdal splnomocnenec Dragoslav Bonđi (na fotogra i). Medzi prioritné plány tejto listiny patrí výstavba kanalizácie, domu zdravia a dôkladná rekonštrukcia ZŠ Boška Palkovljevića-Pinkiho. Listiny sa komisii mohli odovzdať do 28. apríla.

A. Lš.

Z nÁVŠTEVY PREDSEDU ÚSŽZ V BÁČSKOM PETROVCI Rokovanie na matičnej pôde a ocenenia žiakom

Jaroslav Čiep

Vpondelok 12. apríla sa začala týždňová pracovná cesta Milana Jána Pilipa, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, do Srbska, prevažne do prostredí, kde žije Báčskopetrovskej lokálnej samosprávy, predovšetkým ohľadom zabezpečenia a finančnej účasti ÚSŽZ pri realizácii rekonštrukcie bývalého starého obecného domu, v prospech trvalého priestorového zabezpečenia Múzea vojvodinských Slovákov,

Z rokovania na matičnej pôde v Petrovci

Matičiari pre hostí prichystali aj symbolické darčeky Predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip s odmenenými žiakmi a profesorkou Máriou Andrášikovou

slovenská národnostná menšina. Ide o jeho prvú pracovnú návštevu Srbska. Stretnutia s obsažnými rozhovormi mal medziiným predseda Pilip aj v Belehrade s viacerými predstaviteľmi štátnej moci, ale navštívil aj prostredie s rusínskou menšinou.

O utorkovej zastávke (12. aprí-

la) Milana Jána Pilipa so svojimi spolupracovníkmi v Báčskom Petrovci a rokovaní s predstaviteľmi ktoré múzeum potrebuje nielen na prezentáciu vlastných zbierok, ale aj na uskladňovanie, ochranu a ošetrovanie, sme už písali v našich novinách.

V stredu predpoludním 13. apríla sa delegácia hostí zo Slovenska zastavila v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka a so zástupcami Matice v čele s predsedom Jánom Brtkom absolvovala ďalšie rokovania. Po ich závere sme sa od predsedu Milana Jána Pilipa dozvedeli aj o ich obsahu. – Rokovali sme o viacerých témach, bolo to síce len hodinu, ale prebrali sme toho strašne veľa. Jednak preto, že je to najpočetnejšia, najmasovejšia organizácia Slovákov v Srbsku, tak sme hovorili o činnosti Matice. Potom sme spomenuli aj otázku vydávania osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí, kde vlastne Matica tak isto participuje pri administratívnych záležitostiach. Do konca sme sa dotkli aj ekonomických otázok, pretože vieme, že problémom je vyľudňovanie tejto komunity Slovákov vo Vojvodine, čo zase nie je v našom záujme. My chceme, aby sa zachoval tento klenot, ktorý tu máme. Práve sme hovorili, že v súvislosti s koronou sa množstvo ľudí vrátilo do Vojvodiny. Nielen študentov, ale aj tých, ktorí stratili prácu buď na Slovensku, alebo v tých krajinách, kde boli. Povedali sme, že teraz je príležitosť na to, aby sa pokúsilo tých ľudí tuná udržať. Aby nemuseli odchádzať preč, lebo toto je ich domov. Máme avizované, že je záujem o slovenských investorov zo Slovenska, a do konca apríla by sem mala prísť aj pani štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ingrid Brocková, ktorá sa práve venuje ekonomickej diplomacii... Chceme, aby sa aj táto stránka života ľudí tuná riešila, pretože literárno-výtvarnú súťaž určenú žiakom základných a stredných škôl v Slovenskej republike aj v zahraničí. Cieľom súťaže je podchytiť, rozvíjať a prehĺbiť záujem detí a mládeže o slovenčinu a Slovensko, o významných dejateľov Slovenska a svojho kraja, o miestne spoločenské a kultúrne problémy a nárečia formou slohových úloh, pokusov o umelecké vyjadrenie myšlienok v podobe prozaických žánrov a básní. Do súťaže sa môžu zapojiť žiaci všetkých typov a druhov základných, špeciálnych a stredných škôl na území Slovenskej republiky prostredníctvom škôl a iných subjektov a v zahraničí prostredníctvom spolkov, organizácií a škôl Slovákov žijúcich v zahraničí.

Žiaci z Petrovca, Pivnice a Kysáča, ktorí napísali najkrajšie slohové práce a zaslali ich do súťaže Prečo mám rád slovenčinu, Prečo mám rád Slovensko, prijali aj zaslúžené odmeny. V matičnom ústredí v Petrovci odmeny si prevzali Sára Štrbová (Báčsky Petrovec – čestné uznanie), Peter Pavčok (Báčsky Petrovec – cena poroty), Tatiana Filipovićová (Báč-

jedna vec je riešiť otázky kultúry a vzdelávania, ale druhá vec je, že ľudia musia z niečoho žiť. Ak chceme, aby tu zostali, tak sa treba na toto zamerať,“ poznamenal predseda ÚSŽZ.

Po rokovaniach s predstaviteľmi Matice predseda ÚSŽZ Milan Ján Pilip odovzdal knižné odmeny jednej časti odmenených účastníkov vlaňajšej literárnej súťaže Prečo mám rád slovenčinu, Prečo mám rád Slovensko. Ide vlastne o sky Petrovec – hlavná cena), Amadea Čemanová (Kysáč – čestné uznanie), Marína Čániová (Báčsky Petrovec – osobitná cena poroty), Tomáš Kámaň (Pivnica – Cena Matice slovenskej), Jakub Činčurák (Pivnica – čestné uznanie) a profesorka Mária Andrášiková (Báčsky Petrovec – ocenený pedagóg), ktorá sa v mene tunajších ocenených aj srdečne poďakovala organizátorom súťaže.

ROK 2021 V RTV OBCE KOVAČICA SA NESIE V ZNAMENÍ JUBILEÍ Polstoročné Rádio Kovačica

Olinka Glóziková-Jonášová

V deň Sviatku práce, ktorý sa spravidla oslavuje pracovným pokojom, pred 50 rokmi pre kovačických entuziastov, ktorí sa zúčastnili pri

zakladaní kovačického rozhlasu, bol celkom opakom. Bol to deň začiatku práce kovačického rozhlasu. Údajne presne napoludnie dňa 1. mája 1971 na vlnovej dĺžke 215,2 MHz bolo počuť ohlásenie: „Tu Rádio Kovačica, začíname s naším programom.“

Obyvatelia Kovačice už pred jeho založením však poznali formu verejného informovania prostredníctvom ampliónov (vedier) a asi práve toto podnietilo vtedajšie vedenie Domu kultúry 3. októbra v Kovačici, aby sa okrem ochotníckej činnosti venovali aj oblasti informovania. Po získaní povolenia Zväzovej správy začalo sa vysielanie najprv v slovenskom a srbochorvátskom jazyku. Dňa 4. decembra 1972 spolu s inými, údajne desiatimi rozhlasovými stanicami, sformovali Spoločnosť rádiodifúznych organizácií Vojvodiny.

Dvojjazyčne, teda v slovenskom a srbskom jazyku, vysielali až do roku 1979 a po prevzatí

zakladateľských práv Socialistického zväzu pracujúceho národa rozhlas začína vysielať v štyroch jazykoch: v srbskom, slovenskom, maďarskom a rumunskom, čiže v jazykoch, ktoré sú v úradnom používaní v Obci Kovačica. Táto forma sa udržala až podnes. Dom kultúry zastrešoval rozhlas do roku 1985, keď nadobudli platnosť nové zákonné predpisy, podľa ktorých sa stal osobitnou informačnou ustanovizňou a bol vyčlenený z DK. Od roku 1992 zakladateľské práva preberá Zhromaždenie obce Kovačica, ktoré je jeho zakladateľom až dodnes. Do roku 2001 niesol názov Ustanovizeň pre informačnú činnosť Rádio Kovačica, po založení televízie bola to Ustanovizeň pre informačnú Miloslav Chrťan, úradujúci riaditeľ činnosť Rádio-televízia Obce RTV OK Kovačica a od roku 2008 názov znie Verejný podnik pre informatívnu činnosť Rádio-televízia Obce Kovačica. V roku 2001 pribudlo aj vysielanie v rómskom jazyku, ktoré, žiaľ, nezotrvalo a zostalo iba v experimentálnej podobe. V tom istom roku pribudlo ešte jedno médium – televízia. Pres-

Budova RTV OK

nejšie 4. novembra t. r. televízia oslávi 20 rokov pôsobenia. Po jej založení sa pomaly rozhlas neprávom dostáva do úzadia. Televízia preberá primát v každom zmysle. Rozhlasoví novinári začínajú pracovať v novom médiu, komplexnejšom, ktoré si vyžaduje viac príprav, viac času na realizáciu, a tak sa program v k dvom uvedeným jubileám do tretice môžeme spomenúť aj 15. výročie pôsobenia webovej stránky, na ktorej sa dnes čitatelia kdekoľvek na svete môžu dozvedieť o dianiach v Kovačickej obci. Ako sa tejto mediálnej ustanovizni, ktorá vysiela program prostredníctvom troch médií a v štyroch jazykoch 24 hodín

Súčasný kolektív kovačického rozhlasu: zľava sedia: Anička Chrťanová, novinárka slovenskej redakcie, Anna Sucháneková, zodpovedná rozhlasová redaktorka, Tatjana Bovdišová, zodpovedná televízna redaktorka; stoja: Želimír Šipický, zvukár, Mária Balogiová, novinárka maďarskej redakcie, Miloslav Chrťan, úr. riaditeľ, Anička Barbuová, novinárka rumunskej redakcie, a Ján Špringeľ, novinár srbskej a slovenskej redakcie

rozhlase stáva menej zaujímavým nie iba jeho zamestnancom, ale aj poslucháčom. Aj napriek tomu zotrval dodnes a jeho koncepcia sa nezmenila.

Súčasní zamestnanci sa snažia udržať ho na úrovni, ktorú si bezpochyby zasluhuje. Kovačický rozhlas sa od samého začiatku hrdil kvalitnou a rôznorodou hudbou, ktorú im zo začiatku poskytovala Slovenská redakcia Novosadského rozhlasu a hudobná redakcia. Dnes si už hudbu zadovažujú samostatne. V roku 2006 sa vtedajšie vedenie RTV OK rozhodlo o sebe dať vedieť aj prostredníctvom internetu. Webová stránka www. rtvok.com bola spustená do prevádzky 6. decembra 2006, takže denne, v súčasnosti darí, ako plánujú osláviť tieto pozoruhodné jubileá v týchto pandémiou „obmedzených“ časoch, nám povedal Miloslav Chrťan, úradujúci riaditeľ RTV OK: „Zamestnancom RTV OK sa v koronavírusovom období, ktorá, žiaľ, aj ďalej pretrváva, podarilo pracovať nerušene a hlavne v zdraví. Dodržiavali sme všetky opatrenia a nemali sme ani infikovaných, ani chorých a v súčasnosti, môžem sa pochváliť, máme až 70 % zaočkovaných pracovníkov. Vskutku môžem povedať, že je situácia príliš uspokojujúca a RTV OK od samého vypuknutia pandémie až podnes funguje, ako to bolo aj za ,normálnychʻ podmienok. Dúfam, že tak zostane aj naďalej.“ Zápas o získanie financií bol prítomný od samého začiatku. Žiaľ, je tomu tak i dnes. O tom, aká je situácia v tomto médiu, M. Chrťan hovorí: „Keďže od 1. júla 2015 financovanie médií prebieha výlučne prostredníctvom projektov, odvtedy cítiť oscilá-

cie pri pribúdaní peňazí. Oveľa bolo jednoduchšie fungovať, keď peniaze priamo vyčleňovala lokálna samospráva. Nuž musíme držať krok so súčasnou dobou. Nevzdávame a prispôsobujeme sa novovzniknutým situáciám,“ vysvetľuje a pokračuje: „Momentálne je finančná situácia dobrá a úspešne realizujeme projekty. Snažíme sa a pracujeme na existenčných transformáciách, aby sme získali stabilitu a kontinuitu v práci. Máme výbornú spoluprácu s obecným vedením, rovnako aj s pokrajinským, ale aj so zahraničnými inštitúciami

či médiami, tak slovenskými, ako i maďarskými a rumunskými.“ Úradujúci riaditeľ Chrťan vyzdvihuje najmä spoluprácu so Združením elektronických médií ComNet, ktoré združuje viac ako 300 médií, čo lokálnych, čo regionálnych. Členovia tohto združenia Zbierka starej techniky. Možno sa jedného dňa stane múzeom. si navzájom poskytujú buď správy na dennej úrovni, alebo celkové vysielania, ale predovšetkým sa rozdeľujú o dobré skúsenosti, a podotkol: „Internet, teda webová stránka a samým tým aj zdieľanie našich mediálnych produktov prostredníctvom našich spoločenských sietí sa nám v súčasnosti stáva prioritou, ale snažíme sa zväčšiť aj dynamiku priamych vysielaní naživo. Hovorím, internet preberá primát, páčilo sa nám to, alebo nie, ale ani rádio a ani televízia sa tak ľahko nevzdajú.“ Vysielanie programu v štyroch jazykoch na jednej frekvencii, či už rozhlasovej, alebo

DÔLEŽITÉ JE PRIPOMÍNAŤ SI

televíznej, je práve to, čo RTV OK zaraďuje medzi malý počet lokálnych médií s takýmto obsahom. Slovenská redakcia vysiela program na vlnách kovačického rozhlasu každý pracovný deň vo dvoch termínoch –dvojhodinový ranný program a poobedňajšie štvorhodinové vysielanie Na modrej vlne, kým v sobotu tri

hodiny poobedňajšieho vysielania a v nedeľu až osemhodinové vysielanie v slovenskej reči, informoval náš spolubesedník. „Kovačický rozhlas sa v tomto

roku dožil pol storočia a pevne veríme, že zotrvá aspoň ďalších 50 rokov a že jeho obstátie a význam zostanú opodstatnené,“ uzavrel náš rozhovor úr. riaditeľ Chrťan. Počas minulých 50 rokov rozhlas, ale aj televízia a vôbec masmédiá prešli početnými zmenami, tak obsahovými, ako i technickými. Technika sa dennodenne zdokonaľuje, starú strieda nová, stará sa tak stáva nepoužiteľnou, a tak si zamestnanci RTV OK začali pomaly robiť zbierku starej techniky, starých nahrávok a v chodbe rozhlasu nainštalovali malé retrospektívne Budova, kde kedysi sídlil kovačický rozhlas... múzeum, ktoré je teraz už sotva vidieť nadpis svedectvom toho, aké neľahké boli začiatky a aké úsilie museli vynaložiť prví zamestnanci rozhlasu a televízie na to, aby ich roztočili v správnom smere. Foto: z archívu RTV OK

Deň Zeme a pamätný deň obetí genocídy

Miroslava Ožvátová

Už viac ako 50 rokov si pripomíname, že 22. apríl je venovaný našej planéte. Deň Zeme je medzinárodný sviatok, ktorý nás upozorňuje na vplyvy ľudskej činnosti na životné prostredie. Nepochybne na kvalitný a zdravý život potrebujeme dobré životné podmienky. Tento deň nás poúča, že je dôležité starať sa o čistotu nášho okolia.

Týmto dňom si každý rok pripomíname, čo pre nás naša Zem znamená. Každoročne sa v celom svete konajú oslavy Zeme. Minulý rok Deň Zeme prebiehal v tieni pandémie koronavírusu. Pandémia je ešte stále prítomná a vniesla do nášho každodenného života veľké zmeny.

Bola to akoby cenná skúse-

Venovať sa zajtrajšku

nosť. V dôsledku zmien v globálnom kontexte mohli sme zažiť veľké zmeny aj na vlastnej koži. Takmer sme sa zvykli na mimoriadny stav.

Okrem Dňa Zeme 22. apríla Srbsko si pripomína aj pamätný deň obetí genocídy. Tento deň je spomienkou na 22. apríl 1945, keď skupina väzňov ustašské-

ho tábora smrti Jasenovac – Donja Gradina vtrhla do takzvaného Nezávislého štátu Chorvátsko. Tento deň je venovaný pamiatke na Srbov, Židov a Rómov, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny. Systém koncentračných táborov Jasenovac je jedným z najväčších miest popravy v druhej svetovej vojne. Od roku 1941 až do roku 1945 bolo v tomto tábore zabitých na státisíce civilistov. Okrem koncentračných táborov Jasenovac – Donja Gradina zahŕňal systém koncentračných táborov niekoľko lokalít na území dnešnej Chorvátskej republiky a Bosny a Hercegoviny. Najznámejším nacistickým táborom na území okupovaného Srbska bol koncentračný tábor na Starom veľtrhu v Belehrade. Na oficiálnej webovej stránke Pamätná oblasť Jasenovac(www.jusp-jasenovac. hr) sa uvádza, že v Jasenovci bolo zlikvidovaných 83 145 osôb, z čoho aj 106 Slovákov, z ktorých bolo aj jedno dieťa. Zoznam obetí je výsledkom predchádzajúcich výskumov odborníkov, ktorí pripomínajú, že rovnako ako všetky doteraz zverejnené zoznamy obetí táborov Jasenovac nie je konečný ani úplný.

Keď príde obnova po pandémii, určite si v budúcnosti stále budeme spomínať na koronakrízu a stopy, ktoré zanechala. Dáme to všetko dohromady, sčítame obete a budeme pamätať, že je všetko v našich životoch pominuteľné. Budeme sa snažiť o lepší zajtrajšok a venovať sa otázkam životného prostredia.

ROZHOVOR PRI PRÍLEŽITOSTI PRVÉHO MÁJA Stavali sa máje a zároveň sa oslavoval Sviatok práce

Miroslav Pap

Obdobie začiatku mája bolo v minulosti a v niektorých prostrediach je dodnes pomerne veľmi bohaté na početné oslavy, ale je späté aj s tradičnou kultúrou. Najmä 1. máj sa dnes prejavuje v dvoch aspektoch. V tradičnej kultúre boli v tento deň stavané máje pred verejnými budovami, spolkami, kostolmi, ako aj pred domami mladých dievok. Treba však zdôrazniť, že obyčaj stavania májov má hlbokú tradíciu, prenesená bola pravdepodobne z čias pohanských, keď si Rimania počas 1. mája na priečelia domov zapichovali zelené haluze, ktoré ich mali chrániť od zlých síl. Podľa Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska sa stavanie májov vykryštalizovalo do troch všeobecnejších podôb. Podľa prvého máj staval mládenec dievčaťu, o ktoré mal vážny záujem, potom máje spoločne stavali mládenci všetkým dievčatám, ktoré dovŕšili vek dospelosti, a nakoniec máje stavali všetkým dievčatám, ale ak malo dievča svojho mládenca, jej máj sa od iných odlišoval (výzdobou, odlišným druhom a výškou stromu). Samozrejme, obyčaj stavania májov sa líšila v závislosti od regiónov a dokonca aj samých dedín. Podobne tomu bolo a v určitých prípadoch je dodnes aj v prostrediach so slovenským obyvateľstvom vo Vojvodine. Jedno je však isté – stavanie májov dnes patrí medzi obyčaje, ktoré čelia zániku. V určitých prostrediach dodnes sa táto obyčaj ešte praktizuje a symbolizuje etnickú odlišnosť, nakoľko majoritné spoločenstvo máje nestavia.

Z druhého aspektu sa na 1. máj pozeráme ako na Sviatok práce, ktorý sa u nás najviac rozšíril po druhej svetovej vojne. Tento sviatok bol striktne dodržiavaný a oslavovaný, na čo veľký dôraz dával celkový systém. No Sviatok práce sa oslavoval aj z určitej cti a niesol sa v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V tento deň boli organizované početné kultúrne a športové podujatia, s miernym nádychom socialistického duchu, ktorý zanikol prechodom do posledného desaťročia 20. storočia. V súčasnosti prvomájové oslavy sú však späté s krátkodobými výletmi, pobytom v prírode, v horách, pri riekach a jazerách.

O obyčaji stavania májov v lokálnych variantoch, ale aj o Sviatku práce, ako sa oslavovali v minulosti a dnes, nám porozprávali spolubesedníci z Pivnice, Lugu, Vojlovice a Dobanoviec.

Ján Guba z Pivnice: „V povojnových rokoch dedinskí mocipáni neodporúčali sedliakom odchádzať do rolí, dokonca im to aj zakazovali. Najviac sa o prvomájové oslavy pričinili futbalisti a divadelníci. V rokoch 1951 až 1961 na javisku Družstevného domu bolo inscenovaných až sedem divadelných predstavení. Futbalisti hrávali zápasy, ale nemám údaje, s ktorými partnermi, veď to vždy zaznamenal náš Hlas ľudu, ale to nemám k dispozícii, lebo nie sú sprístupnené.

Ján Guba z Pivnice

Prvomájové oslavy začínali v tých rokoch v predvečer stavaním mája pred domami dievčat, ktoré boli súce na vydaj. Robili to chlapci – prátkári, každý na svojom kraji dediny. Oldomáš dopíjali až v prvomájové ráno. Tam, kde to rodičia nepovolili, vedeli zastrčiť zelenú haluz do komína, na posmech okoliu. V minulosti nebola obyčaj odchodu do prírody na piknik a pod. Voda v jamách a kanáloch bola ešte studená na kúpanie. Je zaujímavé, že sa v 70. rokoch minulého storočia situácia zmenila. Roľníci začali riadne oslavovať Sviatok práce, ako aj zamestnanci, ale aj tí, čo skôr zakazovali prácu v poli, riadne odchádzali na svoje imania za sedliačením. Vtedy ešte bol šesťdňový pracovný týždeň, čo vplývalo aj na poľnohospodárske práce. Keď nastúpil päťdňový pracovný týždeň, mladí a mladoženáči odchádzali do prírody, najprv na Veľký kanál a potom aj k Dunaju a do hôr z druhej strany Dunaja. Športovci organizovali prvomájový turnaj v malom futbale na ihrisku ZŠ 15. októbra, ktorý pretrvával mnoho rokov.“

Anna Čelovská z Lugu: „Pamätám si na krásne spomienky z detstva, keď sme v podvečer 30. apríla na našej ulici založili oheň, ktorý sme preskakovali. Rovnako to robili aj ostatní z iných ulíc v našom Lugu. Samozrejme, že sa to straším lepšie darilo, ako nám deťom, a stalo sa, že nás niektorých aj sem-tam opálil plameň, ale sme nedbali na to, chceli sme ukázať, že sa môžeme rovnať starším. Pokým sme sedeli okolo ohňa, my dievky sme si pošepkávali, aký veľký máj donesú mládenci z hory už v tú noc alebo na nasledujúce ráno, lebo 1. mája už mal byť postavený na križnici, v strede dediny, ale musel byť aj ozdobený. Hneď ráno sme bežali na križnicu skontrolovať, či doniesli dostatočne veľký a ako ho ozdobili. Prvého mája sa celá dedina vybrala do hory, lebo sa oslava Sviatku práce konala v hore, v komloši. Napoludnie, keď udrel

Anna Čelovská z Lugu

zvon na kostolnej veži, v dedine už nebolo takmer nikoho. Doma zostávali iba starší obyvatelia, ktorí boli povinní starať sa o dobytok a hydinu. V hore, v komloši, bolo rušno a hlučno. Celá hora sa ozývala smiechom, spevom, detským krikom. Až podvečer sa začali vracať do dediny všetci z komloša, a tentoraz sa už v dedine ozýval spev tých najkrajších slovenských pesničiek. Máj sa potom váľal v pondelok, na Turíce. Muzika bola pripravená, hudobná skupina Veselá 5 mala na starosti čím krajšie a dlhšie pobaviť všetkých prítomných, ktorí prišli, či už si zaspievať, zatancovať, alebo len pozrieť sa na veselú atmosféru. V Lugu boli aj záujemcovia o kúpu májového dreva, ktoré sa predávalo licitovaním. Tradícia stavania a váľania mája je zachovaná aj dnes, ale je to už celkom inak, bez dodržiavania stanovených termínov, ako to bolo v minulosti.“

Eva Spišiaková z Vojlovice: „U nás vo Vojlovici sa prvomájové oslavy začínali už po polnoci, keď sa zozbierali početní chlapci, mládenci, ktorí išli po Vojlovici a podperovali uličné brány. Vyberali si tie domy, kde bola dievka na vydaj, frajerka jedného z nich a podobne. V prvomájovom období sú už stromy rozzelenané, takže chlapci haluze lámali a zapichovali do uličných brán a tomu sa hovorilo – podperovanie. Ale

Eva Spišiaková z Vojlovice

oni to tak podperili, že domáci nemohli vyjsť von na ulicu, kým toto celé neupratali. To sa robilo aj po celú noc. Samozrejme, dievkam to lichotilo, lebo mládenci prejavili záujem o ne. Keď prišlo ráno, začínalo sa hlavné organizovanie prvomájových osláv, vlastne Sviatku práce. Všetci sa dohovárali, kde sa stretnú a kam pôjdu spoločne stráviť tento sviatok. Zo všetkých strán sa dymilo, všade sa grilovalo a pieklo. Nakoľko je Dunaj blízko Vojlovice, mnohí majú v jeho blízkosti chatky, takže tam sa aktuálne najviac chodieva. V súčasnosti sa však dôraz dáva iba na Sviatok práce, na prvomájové oslavy, no, žiaľ, podperovanie brán už zaniklo. Starší si to dobre pamätajú.“

Željko Čapeľa z Dobanoviec: „Od príchodu Slovákov do Dobanoviec, čomu je už viac ako 160 rokov, sa prvomájové obdobie oslavovalo na rôzne spôsoby. Všetko je dnes dokumentované – písanou formou a na fotografiách, ktoré sú aj staršie ako 110 rokov. Od ukončenia druhej svetovej vojny však pribudol aj Sviatok práce tak poľnohospodárov, ako aj všetkých zamestnaných, ale aj detí, lebo sviatok znamenal prázdniny. Slováci v Dobanovciach v častiach, kde tvorili väčšinu, stavali máje. Nebolo pravidlo, kde sa mal postaviť, teda neexistovalo nejaké centrálne miesto, ale bol postavený v rôznych častiach ulíc, na križovatkách, pred domami majetnejších

Željko Čapeľa z Dobanoviec

ľudí a po výstavbe Slovenského národného domu aj tam. Vysoké májové drevo v posledný aprílový deň už bolo postavené na uhloch ulíc: Janka Čmelíka – Ugrinovačkej, Janka Čmelíka – Vojvodinskej, Fruškohorskej – Slovenskej, ako aj pred Slovenským národným domom. V niektorých uliciach si aj deti za pomoci starších obyvateľov postavili máje. Stavanie májov bolo sprevádzané spevom a tancom. Po ukončení druhej svetovej

OBEC BáČSKY PETROVEC Počet infikovaných varíruje

vojny sa máj staval prevažne už len pred Slovenským národným domom, no dôraz sa dával čoraz viac na Sviatok práce, takže stavanie májov postupne zaniklo a zostali nám prvomájové oslavy súvisiace so Sviatkom práce, ktoré splynuli s väčšinovým národom. Obyvatelia odchádzali na bližšie a vzdialenejšie výletné časti, hlavne v súkromnom ovzduší. Veľmi populárne bolo a dodnes je kempovanie, ktoré potrvá aj viac dní. Dobanovskí Slováci hlavne odchádzali do vojenského oddychového strediska Surčin, na Sávu pri Boľovciach, na Lido do Zemunu, na Adu Ciganliju, Fruškú horu a iné destinácie s prírodným a kultúrnym potenciálom.

Dobanovčania spolu s Boľovčanmi v minulosti obnovili stavanie májov v Boľovciach pri loveckom dome a v parku a potom spoločne pokračovali v prvomájových oslavách.“

Foto: z archívu spolubesedníkov

Jaroslav Čiep

Mnohí si vlani mysleli, keď sa rozblčalo vírusové ochorenie Covid-19 v celom svete, že nepotrvá dlho, takže ani netušili, že o rok situácia nebude takmer o nič lepšia a že ešte stále budú platné mnohé reštrikčné zdravotné opatrenia, ako i príkaz dodržiavania sociálnej dištancie.

Pandemická krivka registrovaných občanov s trvalým bydliskom v Obci Báčsky Petrovec sa začala výraznejšie dvíhať až koncom vlaňajšieho roka. Počet registrovaných infikovaných občanov tejto obce, podľa údajov z Inštitútu pre verejné zdravie Vojvodiny, bol do začiatku novembra 20 infikovaných občanov a aktívnych prípadov vtedy bolo iba 7. V nasledujúcom období počet aktívnych prípadov narastal a do konca novembra sa zvýšil na 40. Už v prvom týždni decembra ich bolo 191 a na sklonku roka až 276 aktívnych prípadov. Potom krivka začala klesať, kolísavo, nadol. Posledná správa v januári eviduje len 47 aktívnych prípadov. Február v petrovskom prostredí začal so 48 aktívnymi prípadmi tohto ochorenia, v polovici mesiaca klesol počet na 20 a ku koncu sa zase zvýšil na 36 osôb, takže aj opatrenia začali poľavovať. Situácia ale ukázala, že predčasne.

V marci sa situácia s pandémiou vyvíjala zase takto: 36 (1. 3.), 39 (3. 3.), 43 (4. 3.), 51 (5. 3.), 56 (8. 3.), 49 (9. a 10. 3.), 61 (11. 3.), 81 (12. 3.), 102 (15. 3.), 71 (16. a 17. 3.), 110 (18. 3.), 134 (22. a 23. 3.), 136 (25. 3.), 151 (26. 3.), 177 (29. 3.), 191 (30. 3.) a 214 (31. 3.). Teda v marci sa počet infikovaných znásobil sedemkrát. Obecný štáb pre mimoriadne situácie 26. marca prikázal dočasné prerušenie práce PU Včielka v Báčskom Petrovci v dôsledku veľkého počtu naka-

zených vírusom Covid-19 v tej ustanovizni do 5. apríla 2021. Aj iné opatrenia v krajine sa v marci zase zaostrili.

Aprílové správy po Veľkej noci už priniesli prajnejšie výsledky, zvlášť v druhej polovici mesiaca, a preto ani neboli také časté ako v marci, keď sa prevalila ďalšia vlna ochorenia: 240 (6. a 7. 4.), 244 (8. 4.), 248 (12. 4.), 140 (13. 4.), 144 (15. 4.), 62 (16. 4.), 68 (19. 4.), 40 (20. 4.), 54 (21. 4.), 61 (23. 4.) a naposledy aj 55 (27. 4.). Pokles infikovaných v apríli bol evidentný – 4,3-krát ich bolo menej. V poslednej aprílovej správe je údaj, že od začiatku epidémie do toho dňa na území Báčskopetrovskej obce bolo úhrnne 889 registrovaných prípadov tohto ochorenia.

Treba pripomenúť aj to, že od polovice januára, v rámci boja s pandémiou, začalo sa aj s očkovaním obyvateľstva. Vtedy aj v Dome zdravia Báčsky Petrovec otvorili punkty pre masovú imunizáciu a začali očkovať najprv čínskou vakcínou Sinopharm a neskôr aj inými, ktoré sa objavili na svetovom trhu – Sputnikom V, Pfizerovou a AstrouZenecou. S očkovaním v rámci DZ pokračujú každý deň. V polovici apríla riaditeľka DZ Anna Boldocká-Ilićová vyhlásila, že v tejto obci bolo použitých 4 150 dávok vakcíny, prvou dávkou bolo zaočkovaných 2 500 a druhou dávkou vakcíny 1 650 občanov tejto obce.

ROZHOVOR NA DEFEKTOLOGICKÉ TÉMY Včasná intervencia je kľúčom úspechu

Miroslav Pap

Deti a osoby s určitým postihnutím sú, žiaľ, často marginalizované a spoločnosť ich neprijíma ako seberovných. Proces integrácie v našej krajine je pomerne spomalený, ale občas aj stagnuje. Včasná intervencia podá veľmi dobré výsledky a sú tu aj možnosti zlepšenia vývinového potenciálu a vyhnutia sa problémom v neskoršom veku.

O všetkých uvedených témach sme sa rozprávali s defektologičkou Alenkou Kámaňovou-Valentíkovou, ktorá na Lekárskej fakulte v Novom Sade absolvovala odbor Viacnásobné postihnutie a invalidita. V súčasnosti je master študentkou na Fakulte pre špeciálnu edukáciu a rehabilitáciu Univerzity v Belehrade.

Prečo ste si zvolili práve defektologický odbor, čo vás viedlo k tomu a akú prax ste absolvovali?

„Vždy som mala vzťah k osobám a hlavne k postihnutým deťom. Prvé znaky záujmu o tento odbor sa u mňa prejavili, keď som bola ešte na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. V rámci štúdií som mala odbornú prax so sluchovo postihnutými osobami v Spoločnosti pre profesionálnu rehabilitáciu (DES). Tu som absolvovala šesťmesačnú prax. Ale asi najviac mi dalo to, že som bola aj osobnou asistentkou žiakom s autizmom a epilepsiou. Ponúkala som a aj dodnes ponúkam súkromné hodiny deťom, ktorým je to potrebné.“

Ako vnímate funkciu osobného asistenta?

„Všetko je o komunikácii s triednou učiteľkou, ale aj samotnou školou, teda na akej úrovni sú oni schopní spolupracovať. V mojom prípade sa nikdy nestalo, že by tá komunikácia bola zlá. Práveže som mala veľmi dobrých učiteľov, ktorí mi umožňovali, aby som so žiakom robila naplno a dokázala využiť jeho maximálny potenciál. V oboch prípadoch som pracovala ako osobná asistentka v Základnej škole Nikolu Teslu v Novom Sade. Osobný asistent nepracuje iba v škole, ale je povinný vyzdvihnúť žiaka, byť s ním počas vyučovacie-

Defektologička Alenka Kámaňová-Valentíková

ho procesu, ale aj vrátiť ho domov alebo na s rodičmi dohodnuté miesto. Vie to byť náročná práca, hlavne s autistickými osobami, ale keď to človek chce a vie si zosúladiť všetko, tá láska k tej práci ho potom vedie a, samozrejme, aj tie najmenšie kroky vo výučbe a v samotnom zdokonaľovaní vedia motivovať. A, pravdaže, je tu aj tá vďaka žiakov. Žiaľ, táto práca je veľmi slabo v našej krajine ohodnotená. Ale osobný asistent nemá byť pri žiakovi iba fyzicky, ale má s ním celý čas pracovať a zapájať ho.“

V súčasnosti pracujete vo vysunutom oddelení Základnej školy Milana Petrovića v Novom Sade, ktoré sídli v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči. Akú máte tu funkciu a aká je funkcia vysunutého oddelenia?

„V súčasnosti som triednou učiteľkou – defektologičkou. Mám v triede piatich žiakov a ide o heterogénnu triedu, čo znamená, že majú rozličné schopnosti a sú rozličných vekových kategórií, takže mám žiakov tretieho, piateho, siedmeho a ôsmeho ročníka. Zaujímavosťou a, samozrejme, aj pozitívom, je to, že tu deti majú možnosť vyučovať sa po slovensky, teda v materinskom jazyku, čo je v iných prostrediach pomerne absentujúce, takže deti z Kysáča nemusia cestovať do Nového Sadu. Pozitívne je aj to, že kolegovia vychádzajú v ústrety.“

Čo si osobne myslíte o integrácii?

„Integrácia je veľmi dobrá, ale treba ju vedieť prispôsobiť a určiť hranice. Nemôžu napríklad ťažké prípady s invaliditou byť súčasťou procesu integrácie. Všetko závisí aj od učiteľov a ostatných žiakov. Integráciu treba však prispôsobiť z rozličných aspektov. Samotná integrácia pomerne dosť zväčší podiel práce celkovej školy. Rozhraničila by som to tak, že ak dieťa nemá intelektové schopnosti, potrebné je, aby bolo zapísané do špeciálnej školy. Z druhej strany napríklad deti s telesným postihnutím a dobrým intelektom by boli obmedzované v špeciálnej škole a mali by absolvovať bežnú. nistráciu, obľahčila by prácu učiteľom, pracovala by individuálne so žiakmi s postihnutím a poruchami učenia.“

Stúpa počet detí s určitým postihnutím alebo poruchami?

„Áno, a to pomerne dosť rýchlo. Jedným z dôvodom je ten, že sa manželské páry pomerne dosť neskoro rozhodnú mať deti, no, samozrejme, nemusí to vždy znamenať a nie je to pravidlo. Prítomné sú tu mnohé mobily, tablety a iné zariadenia, ktoré majú svoje pozitíva, ale musíme uznať, že aj negatíva, ktoré sa odrážajú na deťoch. Samozrejme, sú tu rôzne iné príčiny, ktoré spôsobujú postihnutia. Ale vždy zdôrazňujem, že rodičia, keď vidia, že niečo nie je v poriadku s dieťaťom, musia ihneď reagovať a kontaktovať kompetentných odborníkov a inštitúcie a začať čo najrýchlejšie

S deťmi pracuje celým srdcom

Hoci je v našom štáte integrácia prítomná už vyše 10 rokov, je to ešte také nedefinované, u nás je ešte stále improvizovaná.“

Je potrebné, aby každá škola mala zamestnaného defektológa?

„Určite áno. Jednoducho v súčasnosti je čoraz viac detí s určitým postihnutím, takže táto osoba je veľmi potrebná v každej škole. Ak sa rozprávame o integrácii, tak bez týchto profesionálnych zastúpení to nepôjde. Vo väčšine európskych štátov je prítomný defektológ v každej škole. Táto osoba by riešila početnú admipracovať na takpovediac zjemnení poruchy a v určitých prípadoch aj na jej odstránení, lebo včasná intervencia je kľúčom úspechu. Rodičia si často myslia, že to prejde, no môže sa iba zhoršiť. Stalo sa, že rodičia si mysleli, že dieťa má autistické príznaky, no zistili sme, že vlastne dobre nepočuje. Ale v každom prípade jedna kvázi porucha ťahá tú druhú. Netreba problémy takpovediac zametať pod koberec, lebo do piatich rokov dieťaťa sa dá najviac urobiť, a potom to už bude iba ťažšie a ťažšie.“

Foto: z archívu spolubesedníčky