Od mája nové dotácie pre pestovateľov ovocia, zeleniny, hrozna a kvetov

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDUPoľnohospodárskeRočník XLIX 1. 5. – 8. 5. 2021 Číslo 8, 2031 PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU rozhľady

Z PRODUKČNEJ BURZY Rekordné ceny kukurice a sóje

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 19. do 23. 4. bol zaznamenaný výrazný rast cien prvotných poľnohospodárskych výrobkov. Ceny kukurice a sóje dosiahli v uvedenom období osemročné maximum. Celkový obrat bol pri porovnaní s predchádzajúcim obdobím vyšší o 24,21 % a nančný o 7,26 %.

Zvýšený exportný dopyt neustále posúva cenu kukurice pozitívnym smerom. Predávala sa v cenovom rozpätí od 23,70 do 25,00 din./kg bez DPH (od 26,07 do 27,50 din./kg s DPH), čo je nárast o 4,13 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka cena tejto obilniny je vyššia o 58,23 %.

Rastúci trend ceny sóje pokračuje. Táto olejnina zažila v priebehu apríla silné cenové oscilácie. Na začiatku týždňa sa predávala za 81,50 din./ kg a na konci týždňa za 85,00 din./ kg bez DPH (od 89,65 do 93,50 din./kg s DPH). Priemerná cena bola 82,95 din./kg bez DPH (91,24 din./kg s DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom to bolo o 6,87 % viac a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka až o 97,67 %.

V závislosti od kvalitatívnych parametrov sa so pšenicou obchodovalo v širokom cenovom rozpätí od 22,00 do 24,50 din./kg bez DPH (24,20 din./kg až 26,95 din./kg s DPH). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom cena bola vyššia o 7,67 %. 

AKTUÁLNE

Ľubica Sýkorová Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva Srbska vyhlásilo prvú verejnú výzvu na predkladanie žiadostí o určenie práva využívať granty v rámci projektu konkurencieschopného poľnohospodárstva na rok 2021.

Spomenuté ministerstvo a Svetová banka začali s projektom konkurencieschopnosť. Na rok 2021 je prostredníctvom tohto projektu pridelených 20 10 % je vlastná účasť. Priamymi užívateľmi projektu konkurencieschopného prideľovania nenávratných nančných prostriedkov malým poľnohospodárskym gazdovstvám a podnikom, ale aj s modernizáciou vlastného systému prideľovania dotácií. Nový typ podpory sa bude vyplácať najskôr poľnohospodárom, ktorí splnia dané kritériá. Projekt predstavuje spoločnú iniciatívu Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Svetovej banky a bude trvať tri roky. Zavádza nový model nancovania, ktorý má posilniť postavenie malých a stredných poľnohospodárskych výrobcov a podnikateľov a zlepšiť poľnohospodársku výrobu a miliónov eur. Do konca roka budú vyhlásené tri verejné výzvy – v apríli, júli a septembri. Predmetom prvej verejnej výzvy sú investície a oprávnené náklady spojené so zvýšením konkurencieschopnosti prvovýroby rastlinnej výroby v oblasti výroby ovocia, zeleniny, hrozna a kvetov. Termín podávania žiadostí je od 5. mája do 4. júna 2021. Projekt konkurencieschopného poľnohospodárstva v Srbsku poskytuje príležitosť na realizáciu grantov vo výške 50 % z celkovej hodnoty investície (vrátane DPH), 40 % sa nancuje prostredníctvom úverov komerčných bánk a iba poľnohospodárstva v Srbsku môžu byť fyzické osoby, držitelia komerčných rodinných gazdovstiev, družstvá, podnikatelia, mikropodniky, malé a stredné podniky. Medzi prioritných príjemcov budú patriť ženy a mladí poľnohospodári v menej rozvinutých alebo chudobných obciach. Na realizáciu prvej verejnej výzvy v roku 2021 boli pridelené nančné prostriedky vo výške 700 000 000 dinárov. Pokiaľ ide o poľnohospodárske gazdovstvá, jedna žiadosť môže byť podporená minimálne 10 000 a maximálne 25 000 eurami. Malé a stredné podniky môžu získať od 12 500 až do 200 000 eur. 

Z obsahu

Čajky

s 5 a 6 Delenie a presádzanie hosty

s 8 Do vášho receptára

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana repky olejnej proti šešuľovým škodcom – skúsenosti zo Slovenska a Česka

Ing. Ján Tancik, PhD., Ing. Marek Seidenglanz

Najvýznamn ejší šešuľoví škodcovia na repke olejnej na Slovensku a v Čechách sú: krytonos šešuľový – Ceutorhynchus obstrictus a byľomor kelový – Dasineura brassicae. Názory na význam týchto dvoch škodlivých druhov a tiež niektoré fakty spojené s ich škodlivosťou sa v posledných desaťročiach výrazne menili.

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia, aj keď sa títo škodcovia vyskytotykadlá. Imága byľomora sa dajú zameniť s imágami parazitoidov, ktorí sa často vyskytujú v poraste. °C, obyčajne je to na prelome apríla a mája. Liahnutie imág prebieha ráno a predpoludním. vali v porastoch, nezapríčiňovali významné hospodárske škody. Situácia sa zmenila na prelome tisícročia, keď hospodársky význam oboch škodcov začal rásť. Škodlivosť krytonosa šešuľového odvtedy postupne rástla, ale nepredstavuje veľké nebezpečenstvo, škody sa vyskytujú lokálne a väčšinou sú nepovšimnuté. No byľomor kelový od začiatku nového milénia začal spôsobovať vážne škody. V niektorých rokoch sú zaznamenané celoplošne, v niektorých len lokálne, ale v každom roku máme zaznamenané vážne škody, preto sa aj ochrana proti tomuto škodcovi robí pravidelne.

BYĽOMOR KELOVÝ

Byľomor kelový je malý komár. Dĺžka tela dospelého jedinca je 1,2 – 1,5 mm. Hlava a hruď sú čierne, bruško je červenkasté s bielymi a čiernymi chĺpkami. Má veľmi dlhé nohy, tiež dlhé a tenké Byľomor je dvojkrídlovec, teda má jeden pár krídel, kým parazitoidy sú blanokrídlovce, teda majú dva páry krídel. Parazitoidy majú krátke nohy a lietajú rýchlymi trhavými pohybmi. Larva byľomora je apódna, acefálna, dlhá 0,5 – 1,5 mm, spočiatku biela, neskôr žltkastá. Prezimuje v štádiu kukly plytko v pôde na poliach, kde sa pestovala repka. Imága sa začínajú objavovať pri teplote nad 13 Vývoj byľomora je veľmi rýchly, ale aj žije veľmi krátko, samčeky 1 – 2 dní, samičky 4 – 9. Počas života imága takmer vôbec neprijímajú potravu. Maximálny výskyt v poraste býva napoludnie a popoludní za bezveterného slnečného počasia. Samčeky lietajú nad pôdou, tu prichádza k páreniu. Samičky sa vyskytujú v okolí kvetov a šešúľ a kladú vajíčka do šešúľ v ten istý deň, keď bolo párenie. Vajíčka kladú do mechanicky nepoškodených šešúľ rôznych veľkostí, ale najčastejšie do mladých, dlhých do 3 cm. Samičky kladú najčastejšie po 10 vajíčok, ale pretože do jednej šešule nakladie niekoľko samičiek, môže sa

Larvy byľomora (foto: J. Tancik) v nej vyvinúť aj 100 lariev. Larvy sa živia vysávaním stien šešúľ a semien. Dospelé larvy opúšťajú šešule a kuklia sa v zemi.

Druhá generácia sa objavuje na prelome mája a júna. Samičky tejto generácie kladú vajíčka aj do veľkých šešúľ, ktoré neboli mechanicky poškodené. Do roka môže mať v našich podmienkach 1 – 6 generácií. Časť kukiel môže zostať v diapauze, ktorá môže trvať niekoľko dní, mesiacov, ale i rokov (1 – 5 rokov). Preto sa imága môžu objavovať na pozemkoch, kde sa v posledných rokoch nepestovali kapustoviny.

ŠKODLIVOSŤ A EKOLÓGIA

Byľomor kelový je nebezpečný škodca repky v celej Európe, môže byť príčinou aj 30 % strát na výnose semien. Škodlivým štádiom sú larvy, ktoré škodia vyciciavaním vnútorných stien šešúľ a semien a tiež vylučujú pritom toxické látky, ktoré spôsobujú najskôr žltnutie šešúľ, neskôr sú šešule alové a zdurené. Napadnuté šešule zakrpatievajú, sú pokrútené a predčasne praskajú a vypadávajú z nich semená, čo zvyšuje škodlivosť. Na ozimnej repke škodia prvé dve generácie. Škodlivosť druhej generácie je rôzna a závisí najmä

od priebehu počasia. Výskytu byľomora vyhovuje teplé, suché, slnečné počasie bez vetra. Nižšie teploty do 15 °C výrazne znižujú výšku škôd. Naopak tropické tep-

loty nad 30 °C a sucho výrazne zvyšujú škody. Škody sú väčšie v riedkych porastoch a na plochách v blízkosti polí, kde pred rokom bola pestovaná repka.

Pozor, nie vždy sú príčinou alebo aspoň nie tou primárnou predčasného pukania šešúľ larvy byľomorov. Dôvodom môže byť napadnutie čerňami. Ich pôvodcom sú huby Alternaria brassicae, A. tenuis, A. brassicicola, ktoré sa pri silnom výskyte dostávajú aj na šešule. Tiež šešule napadnuté hubou Pyrenopeziza brassicae, ktorá je pôvodcom listovej škvrnitosti repky známej pod menom cylindrosporióza, predčasne dozrievajú. Dochádza k ich rôznym deformáciám šešúľ, najčastejšie ku krúteniu, ktoré je niekedy mylne spájané s larvami byľomora. Na šešuliach sa môže tiež vyskytovať pleseň kapustová (Peronospora parasitica), foma (Leptosphaeria spp.), pleseň šedá (Botrytis cinerea).

Byľomor kelový má veľa prírodných nepriateľov, ktorí môžu výrazne znížiť populáciu tohto škodcu. V porastoch, kde sa nepoužíva chemická ochrana, je parazitovaných aj 80 % populácie škodcu. Kľúčový parazitoid byľomora kelového je Platygaster subuliformis (Hymenoptera: Platygastridae) a Omphale clypealis (blanokrídlovce: Eulophidae). Platygaster subuliformis sa v poraste repky objavuje prakticky v rovnakom čase ako imága 1. generácie byľomora kelového.

Samičky tohto parazitoida kladú vajíčka do vajíčok byľomora. Ďalší druh O. clypealis sa do porastu dostáva cca o 3 – 4 týždne neskoršie. Samičky kladú vajíčka do lariev byľomora. Imága parazitoidov v porastoch repky ničia insekticídne postreky v jarnom období. Kľúčoví predátori sú chrobáky z čeľaImága byľomora (foto: M. Seidenglanz) de bystruškovité (Carabidae): Amara similata, Anchonemus dorsalis, Asaphidion spp., Bembidion lampros, Harpalus rufipes, Loricera pilicornis, Nebria brevicollis, Pterostichus madidus, P. melanarius. Imága sú aktívne na jar (BCCH 60 – 69). Tieto chrobáky môžu skonzumovať veľké množstvá lariev škodcu (platí aj pre krytonosov, blyskáčiky i byľomora), ktoré dokončili vývoj v kvetoch a padajú na zem, aby sa zakuklili v zemi. Majú na to obmedzený čas – skôr než sa larvy zavŕtajú do pôdy. Dochádza k tomu v noci. Rizikové pre bystrušky sú najmä včasné jarné postreky a nezapojený porast. Nízky výskyt týchto predátorov v porastoch môže byť spôsobný nedobrou

Poškodené šešule

(foto: J. Tancik) štruktúrou poľnohospodárskej krajiny – musia pozemky dekolonizovať z vhodných miest pre hibernáciu.

PREVENTÍVNA OCHRANA

Imága byľomora kelového sú zlí letci, preto je veľmi významná časová a priestorová izolácia novozaložených porastov repky od plôch, kde bola repka pestovaná posledné tri roky. Významné je pri predchádzaní premnoženia byľomora nepestovať vedľa morovi je ťažká, pretože byľomor má rýchly vývoj a nepretržite sa vyskytuje v poraste už od mája. Ťažko je robiť monitoring tohto škodcu, lebo počas kvitnutia repky sa vyskytujú dve generácie, ktoré sa často prelínajú. Imága 1. generácie sa liahnu v následnej plodine, čo je najčastejšie ozimná pšenica. Odtiaľ preletujú do repky a kladú vajíčka. Imága druhej generácie sa liahnu priamo v repke rýchlo po nálete prvej

Žlté vodné misky na monitoring imág byľomora kelového

(foto: J. Tancik)

seba jarnú a ozimnú repku. Priestorová izolácia musí byť najmenej 1 000 m.

Z agrotechnických opatrení významná je ešte aj hlboká orba po zbere repky, ak bola silne napadnutá týmto škodcom. Takto sa ničia kukly v pôde. Orba nielenže znižuje celkový počet vyliahnutých jedincov byľomora z následnej plodiny, ale aj skracuje obdobie náletu imág, čo zjednodušuje stanovenie vhodného termínu aplikácie insekticídov. Napríklad na Morave v roku 2017 zaznamenali nálet 1. generácie imág od konca apríla z parciel bez orby, respektíve od polovice mája z plôch, kde bola urobená hlboká orba po zbere repky. Imága druhej generácie lietali od prvej dekády júna. Potom by do tejto kategórie ochrany patrila aj likvidácia kapustovitých burín a podpora prírodných nepriateľov aj tým, že používame prípravky šetrné k prírodným nepriateľom škodcu.

PRIAMA OCHRANA

Chemická ochrana proti byľogenerácie a často sa miešajú s imágami ešte dolietajúcimi zo pšenice. To všetko sťažuje stanovenie vhodného termínu aplikácie insekticídov. Problematický je aj vstup s technikou do repky vzhľadom na výšku porastu, ako aj obmedzené použitie insekticídov vzhľadom na nebezpečenstvo pre včely. No najviac ochranu komplikuje zákaz prípravkov na báze thiaklopridu.

URČENIE POTREBY

A TERMÍNU OCHRANY

Chemická ochrana sa uskutočňuje, ak zistený výskyt škodcov v porastoch dosiahne prah škodlivosti. Hodnotenia treba robiť od začiatku kvitnutia až do konca plného kvitnutia (BBCH 59 – 67). Hodnotenia sa môžu robiť tromi spôsobmi: vizuálne, smýkaním a pomocou žltých vodných misiek (Mörickeho misiek).

Pri vizuálnom hodnotení odpočet robíme na 25 rastlinách na každej strane porastu. Vizuálne hodnotenie je náročné na čas

a tiež treba vedieť rozoznať škodcu. Ľahko sa dá zameniť s druhmi z radu blanokrídlocov, ktorí majú podobnú veľkosť. Pozorovania treba robiť počas teplého a slnečného počasia, najlepšie napoludnie.

PRAH ŠKODLIVOSTI

Prahom škodlivosti je 1 samička byľomora na 4 rastliny pri vizuálnom hodnotení. Pri hodnotení výskytu metódou smýkania je prah škodlivosti 2 byľomore na 10 smykov. Žlté vodné misky treba umiestniť do zóny súkvetí, lebo sú tu prítomné samičky, ktoré nakladajú vajíčka. Tieto údaje dávajú lepšie informácie o kladení vajíčok, a tým aj o škodlivosti tohto škodcu. Údaje zo žltých misiek umiestnených na povrchu pôdy dávajú informácie o liahnutí imág. Prahy škodlivosti sú veľmi nízke, často bývajú prekročené, treba ich dodržiavať, lebo často, aj keď sa zdá, že je v poraste slabý výskyt, sa následne objaví pomerne významné poškodenie šešúľ.

KTORÝ INSEKTICÍD MÔŽEME POUŽIŤ A KEDY?

Okrem výberu insekticídu účinnosť výrazne ovplyvňuje aj termín aplikácie insekticídu. Insekticíd sa volí medzi pyretroidom, neonikotinoidom alebo ich kombinácii. Voľba termínu je v praxi len málokedy postavená na monitoringu výskytu dospelcov a postrek sa uskutočňuje niekde v období medzi plným kvitnutím (BBCH 65) a odkvitnutím (BBCH 69) viac-menej na základe skúseností získaných v predchádzajúcich rokoch.

Kontaktné insekticídy sú účinné, keď sa používajú v čase maximálneho výskytu imág v poraste. Presne určiť toto obdobie je veľmi ťažké. Druhá nevýhoda použitia týchto insekticídov je, že v tomto období je v poraste veľký výskyt včiel a prirodzených nepriateľov škodcov a hrozí nebezpečenstvo ich ohrozenia. Nálet imág je veľmi roztiahnutý, a tak sa musí robiť aplikácia viackrát, čo výrazne komplikuje ochranu.

Prípravky zo skupiny neonikotinoidov majú dobrú účinnosť proti mladým larvám. Termín aplikácie by mal byť pri konci kvitnutia. Proti byľomorovi kelovému vysoko účinné sú prípravky na báze účinnej látky acetamiprid, pri použití zmáčadla účinnosť sa zvyšuje.

Krytonos šešuľový (foto: M. Seidenglanz)

Kombinácia insekticídov z týchto dvoch skupín je účinná, ale môže ohroziť včely.

Pri voľbe prípravkov netreba použiť viac ako dvakrát za sezónu prípravok s rovnakým typom aktívnej látky. Tak predchádzame vzniku rezistencie aj u iných škodcov repky, nielen proti šešuľovým škodcom.

KRYTONOS ŠEŠUĽOVÝ

Imágo krytonosa šešuľového je malý nosánik, telo je dlhé 2,5 – 3 mm, sivočiernej farby. Telo je prekryté hustými sivými chĺpkami, takže je podobne sfarbený ako krytonos repkový, ale je menší. Tykadlá sú lomené, kyjovité. Larvy sú apódne, biele až žlté, s hnedou hlavou. Telo má rohlíkový tvar. Dorastená larva je zavalitá, dlhá 4 – 5 mm.

Prezimujú chrobáky pod lístím a zvyškami rastlín, najčastejšie mimo poľnohospodárskej pôdy, na okraji lesov a v krovinách. Do porastov repky začínajú prelietavať pred kvitnutím, keď teplota prekročí 13 °C. Masový nálet je pri teplote nad 18 °C. Samičky kladú po jednom vajíčku do šešule, ale do jednej šešule môže naklásť vajíčko viac samičiek. Pred kladením vyhrýzajú do nej malé jamky, do ktorých nakladú vajíčko a prekryjú toto miesto sekrétom, ktorý zabráni využitie jamky na opakované nakladenie vajíčka. Larvy sa liahnu za 8 – 10 dní a živia sa tvoriacimi sa semenami. Po dokončení vývoja opúšťajú šešule, padajú na zem a kuklia sa plytko v pôde. Imága sa liahnu koncom júla a v auguste a živia sa na rôznych druhoch kapustovitých rastlín. Už koncom augusta vyhľadávajú miesta prezimovania. Krytonos má jednu generáciu počas roka. AKÁ JE ŠKODLIVOSŤ TOHTO DRUHU?

V porovnaní s byľomorom je k. šešulový u nás výrazne menej dôležitým škodcom, no treba povedať, že v niektorých krajinách Európy je tomu naopak. Priame poškodenia spôsobené imágami vyhrýzaním dier do mladých šešúľ sú bezvýznamné z hľadiska škodlivosti. V starších literárnych zdrojoch sa uvádza, že tieto poškodenia vytvárajú vhodné podmienky na kladenie vajíčok do šešúľ byľomorom kelovým. Pozorovania v posledných rokoch toto tvrdenie nepotvrdili.

Priame škody spôsobené larvami sú tiež zanedbateľné. Larva v šešuli poškodí len 2 – 3 semená, často len jedno, a ostatné semená sa vyvíjajú normálne. Napadnuté šešule je ťažko rozoznať od nenapadnutých. Napadnuté sú len trochu zdurené a svetlejšie a sú zatvorené až do zrelosti, nepraskajú. Aktivita krytonosa šešuľového umožňuje prenikanie vody do šešúľ, ako aj sekundárnych patogénov, čo môže spôsobiť zahnívanie semien a predčasné klíčenie.

PREVENTÍVNA OCHRANA

Významným agrotechnickým opatrením je správny osevný postup a zabezpečenie priestorovej izolácie nových porastov od minuloročných plôch s porastmi kapustovín. Dôležitým opatrením je tiež regulácia kapustovitých burín a ničenie rastlinných zvyškov. Veľmi je dôležité dodržiavať priestorovú izoláciu aspoň 1 km medzi ozimnou a jarnou repkou.

MONITORING A PRIAMA OCHRANA

Populačnú hustotu imág krytonosa šešuľového zisťujeme vizuálne, striasaním súkvetia v poraste repky od fázy zeleného púčika až do konca kvitnutia. Hodnotí sa po 25 súkvetí na 4 miestach v su chom poraste pri teplote nad 15 °C a za bezvetria. Prah škodlivosti je 1 imágo na jednu rastlinu pred začiatkom kvitnutia a na začiatku kvitnutia (vo fáze 59 – 69 BBCH).

Cielená chemická ochrana proti krytonosovi šešuľovému sa spravidla nevykonáva. Zásahy cielené proti iným škodcom, najmä blyskáčikovi a byľomorovi kelovému, znižujú populáciu aj tohto škodcu. 

1. 5. – 8. 5. 2021

sobota nedeľa

26˚ | 13˚ 24˚ | 9˚

pondelok

20˚| 6˚

utorok

17˚ | 7˚

streda

17˚ | 7˚

štvrtok

19˚ | 7˚

piatok

19˚ | 9˚

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (29) Čajky

DrSc. Ján Babiak

Rod čajok tvoria vtáky presne určeného morfologicko-anatomického vyznačenia. On zahŕňa malé, stredné a veľké vtáky pomerne jednoduchého, najčastejšie bielo-sivého zafarbenia. Pre svoj biotop čajky si volia široké vodné priestranstvá a blízko vody v nízkej vegetácii aj hniezdia. Sú monogamické, nemajú pohlavnú dimor u, ale majú svadobný a zimný šat a mláďatá po dospelosť niekoľkokrát menia operenie.

Sú výborní letci aj na dlhé trate, šikovné v plávaní (aj v ponáraní) a ani v pohybe na spoločensky naladená, ale len so svojimi rodákmi a vie s nimi žiť vo veľkých kŕdľoch. Iné vtáky šatu dospelých. Hniezdenie: Čajky smejivé pohlavne dozrievajú do dvoch suchom sa za svoje dlhšie nohy nemusia hanbiť. V stravovaní preferujú živočíšny jedálny lístok a v konzumovaní sú nenásytné. Veľkú časť života strávia v kŕdli, lebo tak sú najsilnejšie a vedia spoločnými silami zahnať aj svojich predátorov. V takom zoskupení sú aj najhlasnejšie a silným hlasom a bohatou elokvenciou až prekvapujú. Na našich priestoroch ako hniezdiče možno vidieť čajku smejivú a čiernohlavú, možno aj bielohlavú. Ostatné sú u nás len ako transmigranti, respektíve zimní hostia. Čajka morská Larus marinus (Linné 1758) si niekedy dovolí k nám aj zatúlať sa.

ČAJKA SMEJIVÁ (CHICHOTAVÁ) – LARUS (CHROICOCEPHALUS)

RIDIBUNDUS, Linné 1766

Je najznámejšia predstaviteľka rodu vo vnútrozemí, u nás aj najčastejšia. Ide o ostražitého vtáka, ale aj prispôsobivého, rada obýva aj priestranstvá v bližšom okolí bydlísk. Správa sa smelo aj v priamej blízkosti človeka. Je neznáša, ba spoločnými silami celého kŕdľa útočí na nich a neuspokojí sa, kým ich neodoženie. Rozšírenie: Je to vták centrálnej časti eurázijského kontinentu. Celoročný výskyt má v pásme od Írska po Podunajsko (okrem horských oblastí) a ostrovčekovite aj v Španielsku. V letnom období hniezdi od strednej Európy až po Kamčatku. Severná populácia je sťahovavá. Zimuje v prímorí (Stredozemie, Atlantik). Vo Vojvodine je častá najmä v okolí riek a vie tu aj prezimovať vedľa tečúcich vôd alebo na smetiskách veľkých osídlení. Biotop: Žije pri širokých vodných plochách (hate, rybníky, močiare, rieky). Uprednostňuje stojaté vody pred tečúcimi. V hypsometrickom ohľade nehniezdi nad 600 m. n. m. Mimo obdobia hniezdenia sa zdržiava pri vode každého druhu. Rozlíšenie: Charakteristickým znakom tohto druhu je neúplná kapucňa tmavohnedej farby. Predná a spodná časť tela je snehovobiela, chrbát bledosivý, nohy a zobák červené (svadobný šat). Okraje krídel sú čierne. Okrem svadobného operenia hlava je bledá s malými ušnými škvrnami. Samec a samička sú rovnako sfarbené. Mláďatá vo svojom operení prechádzajú odlišne nápadnou zmenou hrdzavohnedej a hnedej farby v hornej časti tela, aby nakoniec získali podobu zimného rokov. Staršie páriky hneď po tom, ako si vyberú stanovište, stavajú hniezdo (tie mladistvé čaká ešte párenie). Hniezdo si stavajú s veľkým krikom, vo väčších alebo menších kolóniách, na vodných ostrovčekoch alebo na zemi, na nízkom alebo aj vyššom rastlinnom podklade. Na rašelinisku hniezdo ani nerobia, stačí im vystlať len jamku. V násade (jedna znáška v roku) možno nájsť 2 – 3 (4) vajcia olivovo-zeleno-hnedavé, s tmavšími sivohnedými škvrnami. Na nich sedia samec aj samička. Inkubácia trvá 22 – 24 (26) dní. Mláďatá v hniezde zotrvajú najviac dva týždne a potom už ľahko behajú aj plávajú v okolí. Štyri týždne po vyliahnutí sú schopné aj lietať. Potrava: Druh konzumuje ryby, hmyz, drobné cicavce, obojživelníky. Čajku vidno aj za oráčom, kde zbiera červy, ale nachádza aj odpadky na smetiskách a v núdzi požiera aj kôstkoviny a žalude. Hlas: Ozýva sa hlasným chichotavým alebo džavotavým volaním, chrapľavým „krrjé-kverr, kuak, ke-kek“, ostrým opakovaným varovným volaním „čírrr...“ a prenikavým „kej- keééj“. V chórovom podaní hlasnosť čajok vie poriadne vydesiť.

ČAJKA ČIERNOHLAVÁ – LARUS MELANOCEPHALUS, Temminck 1820

Je európskym vtákom. Má letný areál v širšom okolí Krymu a dolného toku Dunaja, ale ostrovčekovite má roztrúsenie po celom starom kontinente, aj v Malej Ázii. Je sťahovavá a zimuje na čiernomorskom, stredozemnom pobreží a na pobreží Atlantiku a Severného mora. U nás je aj ako málopočetný hniezdič (obyčajne v kŕdľoch čajky smejivej) a hniezdi hlavne vo východnej časti Banátu. Biotopom tejto čajky sú plytšie vodné plochy na rovinách. Čiernohlavka je len trochu väčšia od čajky smejivej, sfarbením sa jej podobá, ale má väčšiu čiernu kapucňu, hrubší zobák a konce krídel sú biele. Mláďatá majú podobné sfarbenie ako u čajky smejivej. Hniezdi v jamke v tráve, na piesku alebo štrku, v močiarnom húští. Samička znáša raz v roku najčastejšie tri vajcia žltavo-hnedej farby s tmavohnedými a sivými škvrnami. Čas liahnutia je v máji. Najčastejšie konzumuje ryby, vodný hmyz a slimáky, ale aj biologické odpadky.

ČAJKA SIVÁ – LARUS CANUS, Linné 1758

Je to vták, ktorý má letný areál v severnej časti eurázij-

Čajka smejivá

Čajka čiernohlavá Čajka sivá

ského kontinentu, po Aljašku a západnú Kanadu. Celoročne hniezdi len na pobreží Aljašského zálivu, v severnej časti Spojeného kráľovstva, resp. na pobeží Severného a Baltického mora. Je sťahovavá a zimuje na pobreží Atlantiku, Pacifiku, ale aj v Podunajsku, východnej časti Stredomoria a na pobreží Čierneho a Kaspického mora. U nás je častá v období migrácie, keď populácia severnej a východnej Európy údolím Visly a Tisy tiahne k Čiernemu moru, alebo zimuje aj v Podunajsku. Jej biotop sú pobrežné priestory, ostrovy, vnútrozemné mokrade a jazerá, ale aj pobrežia veľkých riek.

Ide o vtáka, v svadobnom šate skoro bieleho sfarbenia, ibaže chrbát je sivo-popolavý a konce krídelných letiek sú čierne. Mimo obdobia párenia u čajky sivej dominuje farba, po ktorej dostala aj meno. Mláďatá majú dosť komplikovanú až trojročnú modifikáciu sfarbenia od hnedosivého jarabiaka až po bielo-popolavú krásavicu. Aj napriek tomu, že mladšia populácia tohto druhu vie aj cez leto zostať u nás, hniezdenie čajky sivej nie je vo Vojvodine zaevidované. Jedálny lístok tejto čajky je klasický – ryby, hmyz, červy, mäkkýše, ale aj odpadky na smetisku.

ČAJKA STREDOMORSKÁ (ŽLTONOHÁ) – LARUS

MICHAHELLIS, Naumann 1840

Je to čajka pobrežia Stredozemného mora, kde má celoročný pobyt. V podstate je viac túlavá ako sťahovavá a tak sa nájde aj vo Vojvodine (pozorovanie v Banáte a Srieme). Dlho je považovaná za poddruh severnej rodáčky – čajky striebristej, dnes je to verifikovaný druh. Patrí medzi väčšie čajky. Je klasického sfarbenia so sivo-bielou kombináciou, s jasnožltým zobákom a nohami. V dolnej časti zobáka má červenú škvrnu. Konzumuje ryby a vodné bezstavovce, ale aj zvyšky biologického odpadu.

ČAJKA BIELOHLAVÁ – LARUS

CACHINNAS, Pallas 1811

Je eurázijská čajka. Celoročne žije v dolnom Podunajsku a v pásme nad Čiernym a Kaspickým morom. Letný areál, ale ostrovčekovitého typu má len trochu severnejšie. Je sťahovavá a zimuje južne od trvalého pobytu, až po pobrežie Arabského a Červeného mora. Jedna časť západnej populácie zimuje v Podunajsku alebo letí až po Baltické a Severné more. U nás je pravidelným zimným hosťom (Banát a Potisie) a novšie observácie smerujú k záveru, že tu aj hniezdi, vlastne má celoročný výskyt. Je trochu väčšia od predchádzajúceho druhu, podobného sfarbenia (jasnejší variant), aj s červenou škvrnou na zobáku. Veľká zhoda, ale aj napriek tomu je tiež uznaná ako osobitný druh. Hniezdi pri veľkých vodách, najčastejšie na rovnej časti ostrova, v menších kolóniách, koncom jari (v máji). Hniezdo stavia na holej zemi. Ako materiál slúžia suché konáre a tráva. Vajcia sú sivo-zeleno-hnedavé so sivými a tmavohnedými škvrnami. Ostatné vlastnosti rozmnožovania sú podobné ako u jej rodákov. Je omnivor a hlási sa bohatou škálou kotkodákavého, gágavého a kvičavého volania.

ČAJKA TMAVÁ – LARUS

FUSCUS, Linné 1758

Táto čajka má nekompaktný celoročný pobyt pozdĺž pobrežia Atlantického oceánu. Letný areál sa šíri na sever od 55 º s. z. š., v zemepisnej dĺžke od Islandu po Tungusko. Je sťahovavá a zimuje na pobreží Atlantiku a západného Stredomoria, aj južnejšie v zarovníkovej Afrike. Populácia z pobrežia Baltického mora sa na juh sťahuje cez naše kraje, a tak má tento druh status transmigranta alebo aj zimného hosťa. Je to veľký druh čajky. Sfarbenie je klasické, ibaže je farba chrbta bridlicovo-sivá a konce krídel čierne. Mláďatá majú v operení zložitú štvorročnú

transformáciu. Čajka tmavá na prelete konzumuje hlavne ryby, ale aj biologické odpadky na depóniach.

ČAJKA VEĽKÁ (ORLIA) – LARUS (ICHTYAETUS) ICHTYAETUS, Pallas 1773

Žije v strednej Ázii od Kaspického mora po západné Mongolsko. V Európe hniezdi na pomedzí Čierneho a Kaspického mora. Zimuje v Malej Ázii, ale menšia časť populácie aj na dolnej časti Dunaja, a tak ju možno vidieť na riekach a v močiaroch najčastejšie v Banáte, zriedkavejšie aj v Srieme a Báčke (observácie hlavne v zime, ale aj v júni). Sfarbením sa podobá čajke čiernohlavej, ibaže je značne väčšia (je najväčšia čajka u nás). Konzumuje hlavne ryby. Pri lete sa hlási ostrým „aagh“, inokedy nízkym ťahavým volaním.

ČAJKA MALÁ – LARUS (HYDROCOLOEUS) MINUTUS, Pallas 1776

Je to sťahovavý vtáčik severovýchodnej Európy. Zimuje na pobreží Stredozemného mora a Atlantického oceánu. Časť severnej populácie prelieta aj cez naše kraje a pri jemnejšej zime vie pri nezmrznutých vodných plošinách aj prezimovať. Sfarbením je podobný čajke čiernohlavej, ibaže je značne menší. Konzumuje drobné rybky a hmyz.  Čajka stredomorská Fotografie: z internetu

Čajka bielohlavá Čajka tmavá Čajka malá

Čajka veľká

PESTOVANIE FAZULE ZÁHRADNEJ Strukovina s najväčšími nárokmi na teplo

Ľubica Sýkorová

Všeobecne strukoviny patria do čeľade bôbovitých – Fabaceae. Vzhľadom na bohaté zastúpenie bielkovín a sacharidov majú vysokú energetickú hodnotu. V porovnaní s mäsom a mäsovými výrobkami strukoviny nevytvárajú škodlivý cholesterol, teda ich konzumácia je oveľa zdravšia. Mohutný koreňový systém zlepšuje fyzikálny stav a štruktúru pôdy.

Medzi celosvetovo veľmi obľúbené strukoviny patrí fazuľa záhradná (Phaseoteplote 10 – 12 °C. Optimálna teplota na vzchádzanie je 22 až 25 °C. Vzídené rastliny neznesú dlhšie lus vulgaris L.), ktorá má najväčšie nároky na teplo. Najvhodnejšie oblasti na jej pestovanie sa zhodujú s pestovaním viniča hroznorodého. Spolu s ostatnými strukovinami má obrovský agrotechnický význam – priaznivo pôsobí na pôdu pomocou hrčkotvorných baktérií, ktoré viažu na koreňoch vzdušný dusík, čím ju obohacujú o túto dôležitú živinu.

PESTOVANIE

Na pestovanie fazule sú vhodné ľahšie pôdy s dostatkom vápnika. Pôdna reakcia má byť neutrálna až slabo zásaditá. Neznáša pôdy ťažké, zamokrené a zaburinené najmä vytrvalými burinami. Semená fazule začínajú klíčiť pri minimálnej trvajúci pokles teploty a mrznú pri teplote -0,5 až -1 °C. Aj vysoké teploty vo fáze kvitnutia zapríčiňujú predčasné opadanie kvetných púčikov a kvetov, takže sa vytvorí menej zŕn v struku, a dokonca dochádza k ich opadaniu. Na zaradenie v osevnom postupe je nenáročná. Pestuje sa takmer po všetkých plodinách okrem strukovín. Spravidla ju dávame medzi dve obilniny. Vysoké úrody poskytuje po hnojených okopaninách. Najlepšie predplodiny okrem zemiakov sú uhorky, kapusta, kukurica a slnečnica. Po fazuli sa najčastejšie pestuje pšenica. Na rovnakom pozemku ju opäť môžeme pestovať až po 3 – 4 rokoch.

Na sejbu používame zásadne osivo zdravé, biologicky hodnotné, s požadovanou klíčivosťou (deklarované). Sejbou merkantilného osiva nemôžeme dosiahnuť vysoké výnosy, najmä pre rôzne choroby. Osivo je účelné namoriť a odporúča sa aj bakterizácia osiva očkovacou látkou.

Agrotechnický termín sejby fazule je v našich podmienkach od 20. apríla a do 15. mája. Pri oneskorenej sejbe hrozí nedostatok vlahy, čo sa prejavuje predlžovaním vzchádzania a nevyrovnanosťou porastu s následkom na výšku úrod. Nízke odrody sejeme do širokých riadkov, vzdialených od seba 55 až 60 cm. Výber vhodnej odrody má pre pestovanie fazule veľký význam. Odrody sa výrazne líšia v dĺžke vegetačného obdobia, čo umožňuje rozloženie zberu v optimálnej zrelosti. V pestovateľskej praxi sú obľúbené odrody kríčkovitého rastu, s nasadením strukov v hornej časti rastliny, ktoré sú vhodné pre mechanizovaný zber. V ponuke sa nachádzajú aj odrody vysoké nepoliehavé, s nerozpadavým kríčkom. Sejú sa na medziriadkovú vzdialenosť až do jedného metra a vzdialenosť v rade 30 – 40 cm, s troma až piatimi semenami v jednej jamke (hniezde). Za optimálnych podmienok fazuľa začne vzchádzať za 8 až 15 dní. Po vzídení pôdu kypríme, ničíme buriny. Keď sú rastlinky vysoké asi 15 cm, porast prihnojíme so 100 až 200 kg KAN/ha.

Aj keď má fazuľa veľmi dobre vyvinutý koreňový systém, predsa len slabšie znáša dlhšie obdobie sucha, najmä v období kvitnutia a nalievania zrna. Zavlažovaním v tom období (2 – 3 razy) sa môže zvýšiť výnos zrna až o jednu tonu na hektár.

Pestovanie fazule, ktorej odrody sú nízkeho vzrastu a majú nízku konkurenčnú schopnosť voči burinám, je ťažké predstaviť si bez aplikácie herbicídu. Zaburinením dochádza k redukcii úrod až do výšky 80 % a k zníženiu kvality zrna a možnosti šírenia chorôb. 

OVOCINÁRSTVO

Ľ. Sýkorová

Aj jablone, podobne ako iné ovocie, vnímajú nedostatok niektorých látok veľmi intenzívne, čo sa následne prejaví na kvalite plodov. Pri nedostatku pôdneho vápnika plody sú oslabené a počas skladovania rýchlejšie podliehajú skaze, sú nekvalitné, chuťovo horké, alebo dužina je rozpadavá. Preto dostatočné doplňovanie vápnika zaisťuje normálne dozrievanie a vysokú skladovateľnosť.

Stromy prijímajú vápnik koreňovým systémom a transportujú ho k listom a malým aby pôdna aplikácia vápnika bola vykonaná pred týmto štádiom. V neskorších fázach vývoja je Ca plodom. V tomto začiatočnom štádiu vývoja je príjem vápnika (Ca) vcelku rýchly a úroveň pôdnej zásoby je veľmi dôležitá. Kým plod dosiahne veľkosť 50 g (priemer plodu 25 – 30 mm), vyše 50 % potrebného vápnika je už v ňom obsiahnutého. Preto je dôležité, premiestňovaný k transpiračným orgánom – listom. Nakoľko je imobilný a nedochádza k spätnému transportu k plodom, obsah Ca sa znižuje so zvyšovaním veľkosti plodov. Jediným spôsobom doplňovania Ca v tomto období je listová aplikácia.

Nedostatok vápnika výrazne ovplyvňuje úrodu

Niektoré odrody jabloní, napr. Jonagold, asimilujú vápnik horšie ako iné. Stromy s veľkou násadou plodov mávajú nižší obsah Ca v plodoch, pretože dochádza ku konkurenčnému boju o dostupný vápnik. Rovnako by však mohli stromy s malou násadou trpieť problémami pre zriedenie obsahu vápnika, pretože plody sú veľké. Preto rovnováha medzi počtom plodov na strome a ich veľkosťou je veľmi dôležitá. Pôdna aplikácia dusičnanu vápenatého na jar zvyšuje výnos a zároveň dodáva vápnik rastúcim plodom. Dodanie Ca do pôdy je dôležité, ale nemalo by sa zabúdať na doplnkovú listovú výživu. Postreky Ca môžu byť aplikované až do zberu a všeobecne možno povedať, že čím viac postrekov sa vykoná, tým je lepšia kvalita plodov a skladový potenciál. Pôdna aplikácia dusičnanu vápenatého je účinná pri zlepšovaní pevnosti plodov. Pri foliárnej aplikácii Ca je dôležité udržiavať rovnováhu živín, v opačnom prípade môže dochádzať k strate kvality plodov. Vápnik má tiež vplyv na poškodenie slnečným úpalom. Zvýšením obsahu vápnika v šupke a dužine sú bunky menej náchylné na poškodenie a následné poruchy.

Ako sme už spomenuli, vápnik nemôže byť transportovaný späť zo starších pletív stromov, preto sa symptómy prejavujú ako chloróza na najmladších listoch. Rast sa spomaľuje a úroda môže byť zredukovaná, kvalita plodov sa zhoršuje, znižuje sa pevnosť a zvyšuje sa výskyt fyziologických chorôb, ako napríklad slnečný úpal a horká škvrnitosť jabĺk. 

OKRASNÁ ZÁHRADA Delenie a presádzanie hosty

Ľubica Sýkorová

Hosta (Funkia) je trvalka s rozložitou ružicou listov. Aj keď domovom väčšiny druhov a starších kultivarov funkií je Japonsko, dnešné moderné kultivary pochádzajú z Európy, najmä z Anglicka a USA.

Hosty patria k takmer bezproblémovým druhom trvaliek, ktoré prežijú všetko. skoro na jar, keď zo zeme začínajú rašiť prvé listy. Listy vtedy ešte nie sú prítomné, čo uľahčí manipuláciu Na rozdiel od niektorých iných rastlín, napr. rododendronov, azaliek, oleandrov, hortenzií, vresov, ich pestovanie si nevyžaduje žiadne špeciálne substráty či manipuláciu. Kultivary so svetlejšími listami, najmä tie so žltými, znášajú spravidla s rastlinou, zníži sa riziko poškodenia a rastlina sa delí omnoho ľahšie. Najlepšie rýľom vyberieme celý trs rastliny z pôdy, pričom sa snažíme vybrať čo najviac koreňov a celý trs umyjeme vodou. Často je možné rozdeliť trs aj bez použitia noža, farba listov. V tieni sú kontrasty v kombináciách farieb menšie, listy sú tmavšie a obyčajne je ich menej a sú väčšie. Rovnaký kultivar vysadený na slnku má na listoch väčšie kontrasty farieb, listy sú svetlejšie – viac zelené a žlté. Pestrolisté hosty majú radi polotieň, kde sa najkrajšie vyfarbia. Žlté hosty budú žlté na čiastočnom slnku alebo v polotieni. V plnom tieni budú obyčajne zelenožlté alebo zelené. Intenzita žltej sa často mení aj počas roka. Modré hosty majú veľa chlorofylu a preto im nerobí problém rásť aj v plnom tieni. Tam sa ale pekne nevyfarbia a ich listy zostávajú väčšinu roka modrozelené alebo aj celkom zelené. Ideálny je pre ne polotieň s menej intenzívnym priamym slnkom. Zelené hosty sú obyčajne stredne tolerantné k svetlu. Pozor na niektoré kultivary, ktoré tvoria veľmi svetlé listy, pretože sú citlivé najmä na jar, keď ich ostré jarné slnko môže spáliť. Voňavé hosty potrebujú viac svetla, aby pekne kvitli, a sú schopné zniesť aj viac poobedňajšieho slnka. V plnom tieni kvitnú slabo a rastú pomaly. 

viac slnka, kultivary s modrými listami vyžadujú väčší tieň. Štandardné stanovište pre hosty je polotieň. Zimu prečkávajú bez problémov. Niektoré kultivary potrebujú ochranu proti slimákom.

ROZMNOŽOVANIE

Hosty sú rastliny extrémne odolné, rozmnožujú sa veľmi ľahko delením. Jar býva najvhodnejším obdobím na rozdelenie rastliny ostrým nožom na niekoľko častí a ich presadenie. Hosty znášajú rez veľmi dobre a ak zachováme dostatočne bohatý koreňový systém a aspoň 2- – 3-listové pupene, určite sa dočkáme zdravých nových rastlín.

Najvhodnejším obdobím na delenie je obdobie od apríla do polovice júna. Deliť ich ale môžeme prakticky počas celého vegetačného obdobia, no najlepšie je začať aj keď ten je na delenie najvhodnejší. Ak sme si vybrali to správne miesto na rez, urobíme ho tak, aby sme rozrezali iba najvrchnejšiu časť a aby korene zostali nepoškodené. Obidve novovzniknuté rastliny rozdelíme ručne bez toho, aby sme samotné korene rozdelili rezom.

KDE HOSTU POSADIŤ?

Hosty sú trvalkami tieňa. Aj tu treba ale rozlišovať intenzitu tieňa. Všeobecne najvhodnejšie miesto na vysadenie hosty je lokalita s niekoľkými hodinami ranného slnka a tieňom v poobedňajších hodinách. Je dôležité, aby bol takýto režim zachovaný počas horúcich, suchých letných dní. Preto je vhodné tieto rastliny sadiť pod stromy alebo do ich tieňa. Ako tienidlo môžu slúžiť aj plot, dom, alebo iné vyššie rastliny.

Od intenzity svetla závisí aj

ZDRAVIE A MY Pred kliešťami sa treba mať na pozore

Pripravila: Ľ. Sýkorová

Sezóna kliešťov sa už začala a bude trvať celé mesiace, až kým teploty po lete a jeseni opäť neklesnú. Na prevenciu je potrebné myslieť v prvom rade preto, lebo tieto nebezpečné živočíchy môžu prenášať množstvo rozličných a neraz vážnych ochorení, či už vírusového, alebo bakteriálneho pôvodu. Rozšírená je napríklad borelióza či kliešťová encefalitída. Na prevenciu je veľmi dôležité myslieť najmä pri prechádzkach v prírode.

Pri pobyte v prírode alebo aj pri kosení vysokej trávy a prácach v záhrade je vhoda pridáme aj štipku sušeného rozmarínu. Takto pripravený extrakt necháme odležať zhruba 10 – 14 né používať vhodné ochranné prípravky proti kliešťom. Tými sú najmä rôzne druhy repelentov. Účinný repelent si môžeme vyskúšať pripraviť aj doma. Často sa na tento účel využívajú rôzne éterické oleje, napríklad eukalyptový či levanduľový. Na odpudenie kliešťov sa tiež používajú aj klinčeky a rozmarín.

DOMÁCI REPELENT PROTI KLIEŠŤOM

Lacný a navyše aj voňavý repelent si ľahko poradí nielen s kliešťami, ale aj s komármi. Na jeho prípravu budeme potrebovať predovšetkým za hrsť klinčekov, štipku sušeného rozmarínu, 100 ml liehu alebo vodky, sklenenú fľaštičku so sprejom. Do liehu alebo vodky nasypeme klinčeky dní. Repelent je po tomto čase hotový a môžeme ho začať používať.

VEDELI STE?

Mnohí vedci hľadali súvislosť medzi krvnou skupinou a kliešťami. Snažili sa zistiť, či si kliešte skutočne vyberajú krvnú skupinu, na ktorej si pochutnávajú najradšej. Zistili, že žiadna súvislosť medzi krvnou skupinou a kliešťami neexistuje. Doposiaľ sa vždy hovorievalo, že ak sa vám kliešť zahryzol do pokožky, tak ho treba vytočiť v smere alebo proti smeru hodinových ručičiek. Babské rady tiež odporúčali kliešťa najskôr pokvapkať olejom, maslom alebo masťou a až tak ho vytočiť. No vedzte, že kliešť sa do pokožky nezavŕtava, ale zahryzuje. Preto je najlepšie, keď ho vykývate prostredníctvom pinzety. 

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Mäsová roláda sicílskym spôsobom

Delikátna roláda z mletého hovädzieho mäsa, plnená mozzarellou, šunkou a čerstvou bazalkou.

Suroviny: 2 PL olivového oleja, 2 strúčiky cesnaku, 1 cibuľa, 1 červená paprika, 900 g mletého hovädzieho mäsa, 100 g strúhanky, 2 PL paradajkového pretlaku, 3 vajcia, 50 g strúhaného parmezánu, 1 KL sušenej bazalky, 1 KL sušeného oregana, za hrsť čerstvej petržlenovej vňate, 1 KL soli, 1 KL mletého čierneho korenia; Na náplň: 8 plátkov údenej šunky, 2 hrste lístkov bazalky, 150 g strúhanej mozzarelly

Takto sa to podarí: Na oleji opražíme nadrobno nasekanú cibuľku, na drobné kocky pokrájanú papriku a nakoniec primiešame pretlačený cesnak. Odstavíme a necháme vychladnúť. Vo väčšej miske zmiešame mleté mäso, paprikovú zmes, paradajkový pretlak, strúhanku, parmezán, vajcia, bazalku, nasekanú petržlenovú vňať, oregano, soľ a mleté čierne korenie. Rukami vypracujeme zmes, ktorú rozotrieme do obdĺžnika (20 x 40 cm) na papier na pečenie. Navrch poukladáme plátky šunky, lístky bazalky a strúhanú mozzarellu. Pomocou papiera opatrne zrolujeme do rolády, uzavrieme konce a roládu premiestnime aj s papierom do pekáča. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C zhruba hodinu.

Focaccia – taliansky posúch z kysnutého cesta

Pizza bez oblohy alebo chlebová placka po taliansky.

Suroviny: 1/2 kocky čerstvého droždia (alebo balíček sušeného droždia – 7 g), 350 ml vlažnej vody, 1 KL kryštálového cukru, 500 g hladkej múky, 1 KL soli, 2 PL olivového oleja; Ešte potrebujeme: olivový olej, soľ, oblohy (nemusia byť) – bylinky, syr, olivy, sušené paradajky...

Takto sa to podarí: Droždie rozmiešame vo vlažnej vode spolu s cukrom a lyžicou múky. Necháme vzísť kvások – cca 10 minút. Múku nasypeme do misky, v strede urobíme jamku, do ktorej nalejeme kvások. Pridáme olej a rukou vypracujeme celistvý bochník, ktorý necháme zakrytý v miske kysnúť aspoň hodinu. Cesto vyklopíme na pomúčenú dosku, premiesime a rukami tvarujeme (naťahujeme od stredu k okrajom) podľa pripraveného plechu. Cesto uložíme na plech vystlaný papierom na pečenie, pokvapkáme olejom a posolíme. Môžeme rovno upiecť alebo na vrch poukladať bylinky (oregano, rozmarín...), kúsky syra (feta, pecorino...) , nakladanú zeleninu (olivy, papriky, paradajky...) a pod. Focacciu pečieme pri teplote 220 °C 15 až 20 minút.

Cruffiny – croissanty a mafiny v jednom

Delikátne, croissantové cesto v tvare mafinov.

Suroviny: 80 ml vlažného mlieka, 2 PL vlažnej vody, 1 KL sušeného droždia, 1 KL cukru, 1 vajce, 30 g kryštálového cukru, 1 PL oleja, štipka soli, 200 g hladkej múky, 100 g zmäknutého masla

Takto sa to podarí: V teplom mlieku rozmiešame lyžičku cukru, vodu a sušené droždie. Kvások necháme zaktivovať. Vajce vyšľaháme s cukrom, olejom, štipkou soli a kváskom. Pridáme múku a vypracujeme celistvé cesto, ktoré necháme na teplom mieste vykysnúť asi 60 minút. Neskôr ho rozdelíme na tri časti, každú rozvaľkáme na tenký plát (takmer priesvitný) a potrieme tretinou zmäknutého masla. Zrolujeme, prekryjeme utierkou a necháme podkysnúť 20 minút. Potom rolky pozdĺžne rozrežeme na polovice a vzniknuté valčeky krútime do kruhu (celkom 6 kusov). Každý cruffin vložíme do mafinovej formy, ktorú sme vymastili maslom a vysypali múkou. Opäť necháme podkysnúť zhruba 30 minút. Cruffiny pečieme pri teplote 190 °C zhruba 20 minút, necháme chvíľku vychladnúť a posypeme práškovým cukrom.

Tatranské rezy

Suroviny: 400 g polohrubej múky, 250 g masla, 180 g kryštálového cukru, 4 žĺtky, 1 balíček prášku do pečiva, malinový džem (malý pohár), 4 bielky, 150 g práškového cukru, 150 g mletých orechov

Takto sa to podarí: Zmäknuté maslo vyšľaháme s kryštálovým cukrom do krémova. Postupne po jednom zašľaháme žĺtky. Na tri časti potom zapracujeme múku zmiešanú s práškom do pečiva a vypracujeme hladké cesto, ktoré na pomúčenej doske vyvaľkáme do obdĺžnika. Cesto pomocou valčeka prenesieme na plech vystlaný papierom na pečenie a priamo na plechu ešte rozvaľkáme alebo roztlačíme na celú plochu. Cesto potrieme džemom a necháme postáť. Bielky nešľaháme, iba do nich zamiešame práškový cukor a mleté orechy. Orechovú zmes natrieme na cesto s džemom pomocou špachtle a dáme piecť na 20 až 25 minút do rúry vyhriatej na 190 °C. Koláčik po vychladnutí pokrájame na malé štvorčeky. 

Výber: Ľ. Sýkorová Zdroj: recepty.sk

OVOCIE NA NAŠICH TANIEROCH Nie sú jahody ako jahody

Pripravila: Ľ. Sýkorová

V našich obchodoch a na trhoviskách sa začali predávať jahody, ovocie, ktoré takmer všetci zbožňujeme. No ich kvalita býva často diskutabilná. Obyčajne tie krásne, veľké, všetky ako jedna sú dovážané zo zahraničia. Prvé sklamanie nastane ihneď po zahryznutí – nechutia ako jahody. Chýba im tá opojná vôňa a sladká chuť. Pravé jahody rozoznáme veľmi jednoducho. Sú výrazne červené, voňavé a majú rôzne veľkosti.

Jahodový šalát s grilovaným mäskom

Vynikajúca pochúťka, ktorá spája čerstvé jarné suroviny s voňavým grilovaným kuraťom.

Suroviny: cca 200 g kuracích pŕs, 2 PL olivového oleja, 1 PL balzamikového octu, 1 vetvička čerstvého tymianu, podľa chuti soľ, mleté čierne korenie; Na šalát: 1 balíček rukoly, 10 menších jahôd, 1 červená cibuľa, 60 g bryndze alebo napr. feta syru, 1 PL extra panenského olivového oleja

Takto sa to podarí: Kuracie prsia umyjeme, dobre osušíme a priečne nakrájame na malé kúsky. Z olivového oleja, octu, lístkov čerstvého tymianu, soli a korenia vymiešame marinádu, do ktorej naložíme mäsko a uložíme do chladu na aspoň 2 hodinky. Rukolu umyjeme, osušíme a nasypeme do šalátovej misky. Pridáme odstopkované a umyté menšie jahody (väčšie prepolíme) a na tenké plátky nasekanú cibuľku. Nad šalátom v ruke rozmrvíme čerstvú bryndzu alebo iný syr, zľahka ho osolíme, okoreníme a pokvapkáme olivovým olejom. Všetko spolu premiešame a rozdelíme do dvoch hlbokých tanierov. Na vrch servírujeme ugrilované kuracie rezne (na rozpálenom grile potrebujú asi 3 minúty z každej strany).

Jahodový kopec

Delikátne spojenie jemného tvarohu, bielej čokolády a sviežich jahôd.

Suroviny: Na korpus: 3 vajcia, 125 g kryštálového cukru, 50 ml vody, 50 ml oleja, 125 g hladkej múky, 1/2 balíčka kypriaceho prášku, štipka soli; Na plnku: 750 g jemného tvarohu, 240 g práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 50 ml mlieka, 200 g bielej čokolády, 1 kg čerstvých jahôd

Takto sa to podarí: Korpus: vajíčka rozklepneme a oddelíme žĺtky od bielkov. Z bielkov a štipky soli vyšľaháme tuhý sneh. Žĺtky vyšľaháme s cukrom, pridáme olej a vodu a opäť prešľaháme. K žĺtkovej zmesi preosejeme múku zmiešanú s kypriacim práškom, zamiešame a nakoniec už len zľahka primiešame sneh. Cesto navrstvíme do papierom na pečenie vystlanej tortovej formy (26 cm) a pečieme pri teplote 180 °C asi 15 minút. Keď je cesto upečené, korpus opatrne vyklopíme na mriežku a necháme úplne vychladnúť.

Plnka: vo väčšej miske spojíme tvaroh, cukor, vanilkový cukor a podľa potreby mlieko. Všetko spolu vymiešame do tuhého krému a pridáme roztopenú a vychladnutú bielu čokoládu, ktorú sme predtým rozpustili vo vodnom kúpeli. Misku s priemerom 24 až 25 cm zvnútra vyložíme potravinárskou fóliou. ¾ jahôd odstopkujeme, umyjeme a pokrájame na plátky (zvyšok necháme v celku) hrubé asi 0,5 cm, ktorými vyložíme vnútro misky odspodu až zhruba 3 cm po vrchný okraj. Keď máme misku obloženú jahodami, dovnútra striedavo vrstvíme tvarohovú plnku a celé jahody, ktoré zapichujeme špičkou do vrstiev plnky. Potom obsah misky preložíme korpusom a ešte prekryjeme fóliou. Jahodový kopec chladíme cez noc v chladničke. Po 12 hodinách dezert priložíme servírovacou doskou, opatrne obrátime a misku zložíme. Vrch ešte nadekorujeme celými jahodami a môžeme servírovať.

Lahodný jahodový puding

Pripraviť si domáci puding je veľmi jednoduché, tak prečo kupovať ten v prášku?

Suroviny: 250 g jahôd, 500 ml mlieka, 100 ml smotany na šľahanie, 110 g kryštálového cukru, 3 PL kukuričného škrobu, 2 ČL vanilkového extraktu, štipka soli, šľahačka a jahody na ozdobu

Takto sa to podarí: Jahody umyjeme a pokrájame. Dáme do mixéra, pridáme cukor a rozmixujeme. V hrnci zmiešame kukuričný škrob a soľ s trochou mlieka. Následne primiešame rozmixované jahody. Primiešame zvyšok mlieka a na nízkej teplote varíme do zhustnutia. Potom odstavíme a primiešame smotanu a vanilkový extrakt. Môžete pridať aj zopár pokrájaných jahôd. Hotový puding nalejeme do pohárov alebo misiek, necháme vychladnúť a následne dáme na asi 1 hodinu do chladničky. Pred podávaním môžeme ozdobiť šľahačkou a čerstvými jahodami.  Zdroj: recepty.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 531 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

BÁČSKY PETROVEC: K STOROČNICI BÁSNIKA Bardovi Bohušovi s úctou

Jaroslav Čiep

K 100. výročiu narodenia Paľa Bohuša, barda našej literatúry, na nádvorí Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci v sobotu 24. apríla, práve v deň jeho nedožitých stých narodenín, zorganizovali príležitostný program. Hoci len v komornom kruhu, v dôsledku zdravotných a sociálnych opatrení ešte stále trvajúceho koronavírusu, or-

ganizátori si predsa nedali ujsť príležitosť a aspoň takto symbolicky pripomenúť storočnicu básnikovho narodenia. Na jeho česť prichystali program pod názvom Bardovi Bohušovi s úctou, pod scenár ktorého sa podpísala Katarína Melegová-Melichová. Pri tejto príležitosti pozostalej básnikovej rodine, predovšetkým dcéram Paulíne a Mariene,

ale i ostatným prítomným sa najprv prihovorila predsedníčka obce Jasna Šprochová. Sprítomnila i jeho „doktorské spoznávanie“ duše tunajšieho človeka spriazneného so živiteľkou zemou. Prezradila, že sa v mene lokálnej samosprávy činí, aby sa práve toto nádvorie po rekonštrukcii budovy bývalej starej obce premenovalo na Námestie Paľa Saba Bohuša. Riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Vladimír Francisty okrem iného uviedol, že táto inštitúcia Bohuša už pred desaťročím zaradila do panteónu portrétov najvýznamnejších osobností, a akademický maliar Časť účastníkov programu Bardovi Bohušovi s úctou, Pavel Pop naktorí sa prihovárali hudbou a slovom z balkóna SVD maľoval jeho portrét. Tohto roku plánujú vydať aj bibliofíliu Po žeravej ceste s Bohušovými básňami. Predsedníčka MOMS Petrovec Katarína Melegová-Melichová zohľadnila skutočnosť, že hneď po obnovení petrovského MOMS roku 1991 v Petrovci bolo evidovaných 1 006 matičiarov a Paľo Bohuš bol jeho prvým predsedom a horlivým matičným aktivistom.

Rodina Dr. Pavla Saba a priaznivci na budúcom Námestí Paľa Saba Bohuša

V príležitostnom programe účinkovali aj naši a rmovaní hudobníci a recitátori. Marína Cerovská na husliach zanôtila skladby Telemanna a Bacha a domácej pôde návštevníkov na úvod pozdravila riaditeľka Anna Speváková a výstavu otvorila predsedníčka obce Jasna Šprochová.

Pri otvorení výstavy Bohušových kníh v čitárni Knižnice Štefana Homolu

skladbu Tam v chotári, text ktorej napísal P. Bohuš a hudbu Kvetoslava Benková, zaspievala Iveta Kováčová za hudobného sprievodu Maríny Cerovskej, ale aj ďalšie piesne. Na záver odznela aj nahrávka skladby interpreta Juraja Topoľského Najkrajšia zora, tiež na text P. Bohuša, pre ktorú hudbu napísal Pavel Máľach. Tieto hudobné predely v náplni programu doplnili slovami básnika P. Bohuša. Úryvky z jeho básní, úvah a esejí s tematikou národnooslobodzovacieho boja či života sedliaka, pokorenenej lokálnym koloritom, predniesli recitátori a herci Miroslav Babiak, Ján Častven a Miluška Anušiaková-Majerová. Po skončení programu na nádvorí SVD v čitárni Knižnice Štefana Homolu otvorili výstavu literárnej tvorby Paľa Bohuša. Pomenovanie dostala podľa jednej Bohušovej zbierky básní Predsa koľaj. O samotnom básnikovi, ale aj percepcii jeho tvorby a o životnej filozofii básnika odborne hovorila profesorka Dr. Marína Šimáková-Speváková. Na

Nakoniec sa organizátori spomienkového programu zastavili aj na petrovskom cintoríne, kam na rodinný hrob básnika a jeho manželky odniesli kytice. Na-

Poklona majstrovi slova a bardovi slovenskej vojvodinskej literatúry

posledy sa tam nášmu bardovi prihovorili jeho vlastnými veršami, ktoré natrvalo zostávajú vryté v našej pamäti.

PODPISOVANIE ZMLÚV V NRSNM Spolupráca v oblasti vzdelávania

Miroslava Ožvátová

Vo štvrtok 22. apríla v priestoroch NRSNM boli podpísané zmluvy o pracovno-technickej spolupráci, ktorou odmeneným z rozpočtu Výboru pre vzdelávanie NRSNM budú pridelené nančné prostriedky na realizáciu projektov, ktorými sa uchádzali o súbeh NRSNM na nancovanie a spolu nancovanie programov a projektov v oblasti vzdelávania na rok 2021 a lehota podávania prihlášok bol 31. marec 2021. Na začiatku sa prítomným prihovorila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a zdôraznila, že sa snažili podporiť všetkých, ktorí spĺňali kritériá súbehu. Slova sa ujali i predseda a koordi-

Podpisovatelia zmlúv s členmi komisie

Medzi knihami sú aj mnohé vzácne vydania, ktoré manželia Miškovicovci do svojej knižnice priniesli zo zahraničia

nátorka Výboru pre vzdelávanie Janko Kolárik a Svetlana Zolňanová. Všetci spolu vyzdvihli, že sa radi stretávajú, keď ide o podporu vzdelávania.

Komisia v zložení: Janko Kolárik, Janko Havran, Svetlana Zolňanová a Libuška Lakatošová rozhodla, že podporia nasledujúce projekty: ZŠ v Hložanoch (250 rokov školstva v Hložanoch), gymnázium v Starej Pazove (Zveľaďovanie kvality vyučovania slovenčiny), ZŠ v Aradáči (Chcem vidieť, počuť a spoznať svet), ZŠ v Báčskom Petrovci (Modernizácia učebne fyziky), ZŠ v Bielom Blate (Lietajúce veršíky), ZŠ hrdinu J. Čmelíka v Starej Pazove (Vyučovacie prostriedky), Združenie vychovávateliek (Vebinár: Regionálna výchova), Komorný zbor Zvony (Selenčské sláviky 2021), gymnázium v Kovačici (Modernizácia vzdelávaco-výchovnej práce).

Na konci tohto pracovného stretnutia prítomní členovia komisie blahoželali odmeneným a zaželali im veľa úspechov do budúcna.

I tentoraz sa dodržiavali všetky protipandemické opatrenia. V dôsledku choroby neboli prítomní všetci odmenení.

STARÁ PAZOVA Pribudli ďalšie knihy do ústredného archívu

Anna Lešťanová

Počas nedávnej zahraničnej služobnej cesty v našej krajine predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Ján Pilip so spolupracovníkmi navštívili aj Ústredný archív Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku so sídlom v Starej Pazove. O bohatstve archívneho materiálu na starej Hurbanovskej fare ich informovali Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, a Katarína Verešová, cirkevná archivárka. Vtedy sme sa dozvedeli, že do ústredného archívu pribudli aj ďalšie knihy, a o čo presne ide, porozprávali sme sa s Katarínou Verešovou v piatok 23. apríla – v deň, keď si pripomíname Svetový deň kníh a autorských práv. „Manželia Miškovicovci patrili medzi významné pazovské rodiny. Juraj Miškovic (1933 – 2001), hlava rodiny, manžel a otec, učil na tunajšom gymnáziu matematiku a astronómiu a jeho manželka Helena (1933 – 2004), ináč českého pôvodu, srbčinu, tiež v tejto strednej škole. Teda obaja boli známi osvetoví pracovníci, učitelia aj početným generáciám Pazovčanov, ktorí si ich až dodnes pamätajú. Juraj bol veľmi činný aj v SKUS hrdinu Janka Čmelíka a často bol aj členom správy spolku. Určitý čas bol i pomocným kantorom v tunajšom cirkevnom zbore a aktívnym členom Matice slovenskej v Juhoslávii,“ pripomenula cirkevná archivárka. Poznamenala, že Juraj mal až niekoľko záľub, ktoré prenášal na dvoch synov. Jednou z jeho záľub bola hudba a spev a z tejto oblasti kupoval i mnohé knihy do rodinnej knižnice. A práve knihy z tejto bohatej knižnice priniesol do ústredného archívu nový majiteľ niekdajšieho domu Miškovicovcov. „Istý čas sme chodievali do terénu, robili náborovú zbierku, no čoraz viac nám sami ľudia prinášajú nielen zachované knihy, ale aj ostatný archívny materiál, fotogra e, časopisy, čo nás nesmierne teší, a tým sa náš archívny fond vlastne obohacuje. Poličky sú čoraz plnšie, čo je veľmi dobre, a všetci záujemcovia si môžu vypožičať knihy na čítanie každý štvrtok v predpoludňajších hodinách,“ podotkla Verešová.

Od Miškovicovcov do ústredného archívu pribudlo okolo 700 rozmanitých kníh (detských, monogra ckých vydaní, kníh z lingvistiky a hudby, odborných kníh z matematiky, žurnalistiky, náboženstva...). Niektoré, ako povedala naša spolubesedníčka, patria medzi veľmi hodnotné publikácie, priam raritné, ktoré doteraz v archíve nemali.

VOJLOVIČANKA EVA NAGYOVÁ SPLNILA SVOJ SEN Maľuje a teší sa na prvú výstavu

Alena Kulíková

Málo je takých ľudí, ktorí dokážu veľa spraviť, vytvoriť, a predsa zostať v tieni, nepochváliť sa úspechmi. Skromnosť je cnosťou i 69-ročnej Vojlovičanky Evy Nagyovej. Aj ona si váži každý deň, každú šancu, ktorú jej život dáva. Naplno využíva každú sekundu svojho života. Už 10 rokov je na dôchodku, pracovný vek strávila ako učiteľka v Základnej škole Bratstva a jednoty vo Vojlovici. S veľkou láskou a zodpovednosťou sa venovala pracovným povinnostiam, rodine, príbuzným, priateľom. Počas pandémie aj napriek tomu, že nevychádzala z domu, nebola smutná. Naopak, využila naplno svoj voľný čas a začala maľovať. „Keď stíchnu každodenné dynamické záväzky, tak sa môžeme venovať vlastným vnútorným obľúbeným kreatívnym záležitostiam, ktoré trpezlivo roky čakali na svoju príležitosť. Pandémia Covid-19 so všetkými obmedzeniami prispela k tomu, aby sa moje detské sny o maľovaní dostali do každodenného života, hmlistý strach o neznámom nebezpečenstve oproti slnkom objatej, rozkvitnutej jari prispeli k potrebe niekde sa hľadať, listovať dušu, pohľadmi si všímať krásu, prírodu vôkol seba, zastaviť sa a pohladkať výnimočne rôznofarebné drobnosti, maličkosti, ktoré pokojne, ale dychtivo vlastnia práve to, čo človek potrebuje pre svoje vnútro,“ hovorí naša spolubesedníčka.

Tak sa akrylové maľovanie – rozlievanie, forma abstraktného umenia, stalo jej posadnutosťou a spĺňa potrebu baviť sa hrou, rozlievaním spojených akrylových farieb vznikajú jej abstraktné kompozície na obrazoch. Inšpiráciu na názvy prác obsahuje iba jedna myšlienka, ktorú raz dávno počula a veľmi ju dojala: „Krása je v očiach pozorovateľa.“ „Prirovnávam to k zážitku z hudby: ak očarí a rozžiari pocit krásy, ak ovplyvní dušu pozorovateľa, názov sa umiestni v jeho očiach, v očiach, ktoré vnímajú môj obraz, kochajú sa v kráse ponúknutej maľovanej farebnej textúry. To znamená – moje práce nemajú meno, ale si ho každý pozorovateľ vyvolí sám,“ vysvetľuje Vojlovičanka Eva Nagyová.

Akrylové umenie zdolala pomocou internetu, materiál si pre epidemiologickú situáciu v štáte zabezpečuje tiež prostredníctvom internetu. Zaujímavé je, že celkom náhodou si plátno a farby objednala z webovej stránky práve – zo Slovenska. Veľmi sa potešila, že na tej stránke nešetria radami, čo pre ňu veľa znamená, keďže je začiatočníčkou. Eva svoju obývačku zmenila na maliarsky ateliér – je to jej kreatívny neporiadok, lebo práve to vyžaduje neobmedzená sloboda vytvárania. Ticho v dome pomáha Eva Nagyová na výtvarnom tábore v Jánošíku jej načrieť do farebných krás, ale primeraná hudba ako zvuková opona formuje rozliate farebné fantázie. Ako začiatočníčka sa predsa opovážila zúčastniť sa na európskej súťaži ow art umenia. Svoju prácu na súťaž pomenovala Mesiačikový svit v korunách stromov. Na tejto

Akrylová krása v jej domácom ateliéri

súťaži získala odmenu a potešili ju a podporili darčekom, aby aj naďalej svoj svet farieb rozlievala na canvase. Vlani sa po prvýkrát zúčastnila na výtvarnom tábore, ktorý zorganizoval Miestny odbor Matice slovenskej v Jánošíku.

Doposiaľ namaľovala viac než tridsať obrazov, ktoré plánuje aj vystaviť, keď to epidemiologická situácia dovolí. Keďže je aktívnou členkou Miestneho odboru Matice slovenskej vo Vojlovici, pravdaže, svoju prvú samostatnú výstavu plánuje práve počas pravidelných matičných aktivít, možno už koncom júna. Napadlo jej maľovať aj na staré gramofónové platne. Pokúsila sa vložiť farebný svet na staré LP platne, manžel jej pomohol urobiť nástenné hodiny, ktoré veľmi pekne pôsobia na stene a určite potešia niekoho ako originálny darček.

Práve táto práca Evu relaxuje, počas tvorby oddychuje, ako aj jej oči a duša od každodenných ťažkostí a problémov. V živote máme prístup k rôznym veciam, takmer všetko sa dá kúpiť „hotové“, už si to iba priniesť domov a položiť na miesto. Oveľa menej sa zaoberáme vlastnou tvorivosťou a fantáziou, ktorá by mohla vyplniť náš vzácny voľný čas namiesto televízie alebo počítača. Niekedy stačí zasadiť semiačko citróna či namaľovať obrázok. Tieto drobnosti môžu človeku urobiť veľkú radosť, zvlášť keď do tejto činnosti zapojíme celú rodinu. A tak sa zo dňa na deň vždy niečo nové a zaujímavé vytvára v tejto rodinke. Veď si aj zaslúžia, aby sa o nich počulo. A takých rodín je vo Vojlovici mnoho. V tichu svojej domácnosti mnohé z nich svojím spôsobom prispievajú k rozvoju kultúry a tradície vojlovických Slovákov. Práve preto sa hovorí, že Vojlovičania sú veľmi skromní ľudia. Vedia sa tešiť z maličkostí.

OBRAZ MARTINA JONÁŠA Z FONDU GALÉRIE INSITNÉHO UMENIA POTREBUJE ODBORNÚ POMOC Kovačický proces na reštaurácii

Olinka Glóziková-Jonášová

Galéria insitného umenia od svojho založenia 15. mája 1955 do 15. decembra 2008 bola pod ingerenciou Domu kultúry 3. októbra v Kovačici, rovnako ako aj všetky obrazy, ktoré mala vo svojom fonde. „V roku 1989 pre tesný priestor na skladovanie, ale aj prezentovanie insitnej tvorby galéria dostala nové miestnosti vo vynovenej budove na rohu ulíc maršala Tita a Masarykovej. V tom čase jedna časť obrazov bola premiestnená do nových miestností galérie, kým druhú časť aj ďalej skladoval dom kultúry, ktorý ju zastrešoval až do 15. decembra 2008, keď sa rozhodnutím Zhromaždenia Obce Kovačica Galéria insitného umenia stala samostatnou ustanovizňou,“ povedala na úvod nášho rozhovoru riaditeľka GIU Anna Žolnajová-Barcová.

Onedlho, ako hovorí, boli aj ostatné obrazy, ktoré zostali, ako sme už napísali, skladované v DK, premiestnené do novovzniknutej obrazárne. „Bolo to hneď v januári 2009. Pamätám sa, akoby bolo dnes. Už vtedy som si všimla jedinečný obraz – olejomaľbu na plátne Martina Jonáša pod názvom Kovačický proces rozmerov 158 x 108 cm z roku 1957, ktorý som nemohla vystaviť vo výstavnej sieni pre veľké poškodenie,“ zaspomínala si riaditeľka a doložila: „Ako došlo k poškodeniu – neviem, lebo sme ho taký prevzali zo skladu domu kultúry a nikto presne nemohol odhadnúť a povedať, čo sa s ním stalo a prečo k poškodeniu došlo.“

Od toho roku vedenie galérie sa uchádzalo s početnými projektmi s cieľom zabezpečiť peniaze na jeho reštauráciu. „Nejako sa nám to nedarilo až do apríla aktuálneho roku, keď ma bývalý riaditeľ kovačického DK Ján Čech zoznámil s reštaurátorkou Národného múzea v Pančeve Gordanou Đurđević-Prvanov, ktorá si najprv prišla pozrieť obraz so svojimi kolegami do Kovačice. Asi o dva týždne sme sa znovu stretli, teraz už so spresnením návrhu konzer-

vačno-reštaurátorských prác,“ vysvetľuje Žolnajová-Barcová. Obraz Kovačický proces je významný pre naše prostredie viacnásobne. Je to dielo jedného z najväčších mien kovačickej insity a predstavuje históriu Kovačice, lebo znázorňuje významný medzník v dejinách Kovačice z roku 1907. Kovačický proces je označovaný za dramatickú udalosť, keď sa podarilo naplno odhaliť podstatu maďarizačnej politiky, keď sa evanjelickí veriaci opovážili brániť si zákonom zaručené práva. Je to proces, ktorého epilógom bolo prenasledovanie evanjelických veriacich, ktorí odmietli pokus o maďarizáciu Reštaurátorka Národného múzea v Pančeve Gordana Đurđević-Prvanov si s kolegami najprv prišla pozrieť obraz do Kovačice slovenskej evanjelickej cirkvi a pomaďarčovanie slovenského jazyka. Bola by obrovská škoda, keby sa táto významná udalosť predstavená očami majstra Jonáša zničila na nepoznanie. Preto bola rekonštrukcia obrazu jediným správnym rozhodnutím

Budova súčasnej Galérie insitného umenia

vedenia GIU v Kovačici. Finančné prostriedky na reštauráciu obrazu v hodnote 177-tisíc dinárov zabezpečila Obec Kovačica. Konzervátorsko-reštaurátorské práce by údajne mali trvať 180 dní a podľa slov

Anna Žolnajová-Barcová

Žolnajovej-Barcovej obraz by mal byť predstavený verejnosti počas októbrových osláv, na tradičnej výstave pod názvom Kovačický októbrový salón. „Ostatné obrazy vo fonde Galérie insitného umenia sú v dobrom stave, pravdaže, tie staršie z 50. a 60. rokov by bolo potrebné osviežiť, ale to bude zariadené pri ďalšej príležitosti, lebo nejde o nejaké závažné poškodenie,“ povedala nám na záver rozhovoru spolubesedníčka a ešte zdôraznila: „Galéria má dobré podmienky na skladovanie obrazov, keď hovoríme napr. o tom, že nie je vlhko a pod., ibaže čoskoro budeme potrebovať väčší priestor na skladovanie obrazov, lebo sa nám fond každoročne zväčšuje o 26 obrazov. Ako je už známe, členovia galérie namiesto členského príspevku do fondu každoročne darujú obraz. Vedenie obce sa snaží zabezpečiť nové priestory pre toto skutočné bohatstvo, ktorým sa Kovačica, ale verím, aj všetci Slováci žijúci na týchto priestoroch, môžu iba hrdiť.“ Foto: z archívu GIU