Symbolom mladosti a jari

MÁJOVÝ STROM Symbolom mladosti a jari

Blaženka Dierčanová

Stavanie májového stromu pred Slovenským kultúrno-osvetovým spolkom Jednota v Šíde je tradícia, ktorú slovenskí mládežníci zachovávajú desaťročia, asi od 50. rokov minulého storočia. Ozdobený stuhami a zeleným vencom, máj symbolizuje mladosť a príchod jari. Keď ako malé dievča po prvýkrát videla pekne ozdobený vysoký strom, ktorý bol vždy postavený pred spolkom presne 1. mája, zaspomínala si na zašlé časy Mária Kolárová, rod. Hemelová, zo Šídu:

Mária Kolárová

„Keď som bola dievka, v tom období sa trochu zanedbal tento zvyk, ale sa pamätám, že staršie generácie pestovali tradíciu stavania májového stromu. Obyčajne sa zišli mládenci, už koncom apríla, a dohodli sa, kto pôjde do hory. Obyčajne skôr vybrali pekný, rovný a vysoký strom, poznačili ho a v poslednú aprílovú noc na sedliackom koči odchádzali po máj. Spomínam si, že po strom väčšinou išiel báči Števo Buzek, lebo mal kone aj koč. Ten najväčší máj postavili pred spolkom a menšie sadili dievkam, ktoré boli na vydaj, tak, že snúbenec postavil máj pred domom svojho dievčaťa a ozdobil ho jej ručníkom alebo stužkou. Máje sa stavali v noci, potajomky. Dňa 1. mája ráno máje už boli po dedine a všetci boli zvedaví, ktorým dievkam boli postavené. Ako som spomenula, naša generácia trochu zanedbala tento zvyk, takže som ja ako dievka nemala máj pred domom. Mali sme iba v ten rok, keď môj otec bol predsedom slovenského spolku. Už o niekoľko rokov mládenci pokračovali s tradíciou, ktorá sa pestuje dodnes.“

Za posledných 20 rokov mládenci stavajú máj iba pred Slovenským domom. Kým chlapi odchádzajú do hory, v spolku sa zídu dievky a chystajú stuhy a veniec, ktorým potom ozdobia hornú časť stromu. „Váľanie mája obyčajne bolo organizované na Turíce, po nedeľných službách Božích. Zišla sa Slovač, mládež, ale aj susedovci iných národností a všetci sa spoločne veselili. V tento deň

V spolku sa zišli dievky a pripravili stuhy a veniec

spolkári zo Šídu si obyčajne pozývali trubačov z Hložian. Bol to skvelý zážitok jednak pre nás deti, ako i pre mládež a dospelých. Aj dodnes cítim tú radosť, keď pred naším spolkom 1. mája vidím postavený máj, lebo okrem tej symboliky jari a mladosti svedčí o tom, že aj mladšie generácie zachovávajú

Vlaňajší májový strom v Šíde Stavanie mája

tradíciu svojich predkov a že tu ešte stále žijú Slováci,“ takto si na tento pekný zvyk spomenula sedemdesiatdvaročná Mária Kolárová zo Šídu.

S DR. SNEŽANOU TABAKOVIĆOVOU, RIADITEĽKOU STAROPAZOVSKÉHO DOMU ZDRAVIA Pazovské bazény – nové očkovacie stredisko

Anna Lešťanová

Vo štvrtok 22. apríla sme sa rozprávali s Dr. Snežanou Tabakovićovou, riaditeľkou Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića-Zmaja v Starej Pazove o aktuálnej epidemiologickej situácii v súvislosti s COVID-19 na území Staropazovskej obce a o nedávno otvorenom novom stredisku na Pazovských bazénoch, kde sa koná imunizácia občanov. „Ak porovnáme epidemiologickú situáciu, ktorú sme mali napr. pred týždňom, toho času je jemne zmiernená. Prílev pacientov, ktorí prichádzajú na prehliadky, je ešte stále na vysokej úrovni a máme tu okolo 170 až 200 pacientov denne. Na základe údajov, ktoré nás určite posmeľujú, musím povedať, že sa zmenšuje počet prvých prehliadok a takýchto pacientov máme denne 50 až 70. V priemere sa polovica z nich testuje a asi 45 percent ľudí je pozitívnych na nový koronavírus, čo, musíme uznať, nie je taký veľký počet, ak máme na zreteli neprajnú situáciu, ktorú sme mali najmä v prvej polovici marca. Vtedy sme na dennej úrovni evidovali okolo 60 na covid pozitívnych pacientov. Tento počet pacientov sa vzťahuje iba na tých, ktorí boli na prehliadke v našej covid ambulancii v Starej Pazove. No musím povedať, že sa ľudia testujú aj v okolitých klinikách či v súkromných zdravotníckych ustanovizniach, a preto presný počet nevieme. Medzitým ich prihlášky zasa evidujú v Ústave pre verejné zdravie v Sriemskej Mitrovici, kde disponujú počtom novonakazených ľudí na dennej úrovni podľa obcí,“ povedala na úvod rozhovoru Dr. S. Tabakovićová.

Toho času na území Staropazovskej obce pracuje iba jedna covid ambulancia, v rámci ktorej sa konajú nielen prehliadky pacientov, lež aj ich testovanie na nový koronavírus a v súvislosti s týmto aj vyšetrenie pľúc röntgenom. Prednedávnom v tejto ambulancii pracovali v dvoch

zmenách po dva zdravotnícke tímy a vzhľadom na priaznivejšiu epidemiologickú situáciu dva tímy zdravotníkov sú teraz angažované v predpoludňajších hodinách a jeden tím v popoludňajších hodinách. Aj v nadchádzajúcich sviatkoch, ako uviedla spolubesedníčka Tabakovićová, zamestnanci domu zdravia budú pracovať podľa stanoveného dozorného rozvrhu hodín a pre zdravotníkov ani tentoraz nieto oddychu, hoci ho všetci potrebujú. Dennodenne sú vyčerpaní, lebo pandemická situácia už dosť dlho trvá. „Očkovanie viac nekonáme v budove tzv. špecialistických

služieb, ale naše ústredné očkovacie stredisko sa od pondelka 15. apríla nachádza v rekreačno-športovom komplexe na Pazovských bazénoch. Aj tu v procese imunizácie obyvateľstva máme angažovaných početných zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú od rána do večera. Toho času k dispozícii máme ruskú vakcínu Sputnik V a občanom, ktorí o ňu prejavili záujem, dávame podľa zoznamu prvú, resp. druhú dávku. Ale každý nový deň prináša nové druhy vakcín a ďalšie zásielky. Čo sa týka samotného priestoru na Pazovských bazénoch, naši zamestnanci si už zvykli, hoci my, ktorí vykonávame tieto práce, najradšej pracujeme vo svojom ,dome’. AvDr. Snežana Tabakovićová, riaditeľka staro- šak pre pacientov je pazovského domu zdravia toto nové očkovacie stredisko oveľa výhodnejšie, čakárne sú väčšie, vonku vedľa budovy je obrovské parkovisko... V procese masovejšej imunizácie obyvateľov obce na dennej úrovni sme mali aj 600 až 700 ľudí, čo bolo mnoho pre jestvujúce kapacity v objekte tzv. špecialistických služieb, ktoré tiež pracovali, ale v sťažených podmienkach,“ podčiarkla Dr. S. Tabakovćová a doložila, že v dome zdravia majú aj tímy zdravotníkov, ktorí pracujú v teréne a konajú imunizáciu ťažko pohyblivých, resp. nepohyblivých pacientov, na lôžkach. Doteraz nebolo praxou, aby sa očkovali pacienti v súkromných domoch, no pre veľké nebezpečenstvo nového koronavírusu i pre tieto kategórie ľudí schválené je takéto rozhodnutie. „Naším prvoradým cieľom v procese imunizácie je všetkým občanom maximálne vyjsť v ústrety, a preto, aby sme boli bližšie k nim, odštartovali sme i s akciou očkovania obyvateľov Staropazovskej obce v miestnych spoločenstvách a nápomocnú ruku nám podala i naša lokálna samospráva. S realizovanou akciou očkovania obyvateľov prvou dávkou vakcín sme spokojní a už v blízkej budúcnosti znovu budeme angažovaní v miestnych spoločenstvách, lebo nasleduje očkovanie obyvateľov druhou dávkou vakcín,“ akcentovala riaditeľka staropazovského domu zdravia.

Ako uviedla, zatiaľ prvou dávkou vakcíny je očkovaných okolo 19-tisíc ľudí, kým je okolo 4 500 – 5 000 kompletne očkovaných osôb. Samozrejme, okrem veľkej práce, ktorú vykonávajú v procese imunizácie, usilujú sa, aby aj ostatné služby v ne-covid systéme pracovali nehatene (laboratórium, röntgen, pohotovostná služba, služba všeobecnej medicíny, pediatria, špecialistické služby...). „Zamestnanci DZ Dr. J. J. Zmaja vynakladajú maximálne úsilie pri vykonávaní svojich povinností a sú pod veľkým psychologickým nátlakom. Už vyše roka trvá práca takýmto tempom a aj oni sú predsa ľudia a mnohí z nich boli nakazení vírusom, chorí a znemožnení pracovať. Preto radím všetkým, aby sa očkovali, lebo je vakcína okrem uctievania epidemiologických opatrení jediným spôsobom, aby sme sa v značnej miere ochránili pred týmto nebezpečným vírusom. Všetky druhy vakcín sú dobré a každá z nich náš organizmus chráni pred infekciou koronavírusu. Podľa mojej mienky vakcína je jedným civilizačným činom, ktorý sleduje pokroky v medicíne, vo farmácii a iných sesterských vedách a odboroch,“ akcentovala na záver rozhovoru riaditeľka Tabakovićová.

VÝROČNÁ A VOLEBNÁ SCHôdzA V SpOLku žiEN V pAdiNE Staronovej predsedníčke aj ďalej poverené vedenie spolku

Olinka Glóziková-Jonášová

Vdruhej polovici apríla v Spolku žien v Padine sa uskutočnila výročná a volebná schôdza. Na úvod si prítomné členky zvolili predsedníčku pracovného predsedníctva a je to spravidla najstaršia prítomná členka, takže tentoraz zasadnutie viedla Zuzana Masaryková.

Následne doterajšia predsedníčka spolku Elenka Haníková podala správu o minuloročnej činnosti a finančnú správu za rok 2020. Rok za nami Haníková, aj napriek pandémii, zhodnotila pozitívne, keď ide o plánované a realizované aktivity členiek padinského spolku. „Rok 2020 bol z hľadiska realizovaných aktivít úspešný. Realizovali sme 23 aktivít, teda všetko, čo sme plánovali, sme aj realizovali. Pri šití ochranných rúšok sme sa stretli presne 35-krát, čo je vskutku 58 realizovaných aktivít. Pritom musím podotknúť, že sme dodržiavali všetky odporúčania a opatrenia a v zdraví sme sa stretávali a priviedli všetky aktivity do konca. O každej našej aktivite sme informovali aj prostredníctvom masmédií,“ podotkla Haníková.

Po schválení správ nasledovali volebné aktivity. Za predsedníčku zvolili doterajšiu predsedníčku Elenku Haníkovú, kým si miesto podpredsedníčky rozdelia dve mladšie a nové členky spolku Anna Bartková a Ivana Čapová-

-Povolná. Do správnej rady sú zvolené Elenka Haníková, Evka Šuľová, Anna Bartková, Katarína Šuľová a Ivana Čapová-Povolná, kým do dozornej rady zvolili Annu Klinkovú, Annu Nosáľovú a Máriu Povolnú. Pokladnicu

Elenka Haníková podala správu o minuloročnej činnosti a finančnú správu, ale aj predostrela plány na aktuálny rok

zverili Kataríne Šuľovej. Staronová predsedníčka Haníková informovala, že po voľbách vedeniu spolku podala aj plán a program na rok 2021.

Vchod do Padiny zo strany Kovačice má nový vzhľad

Všetky návrhy boli schválené. V našom rozhovore Haníková ďalej spomenula niektoré z plánov, ktoré chcú zrealizovať. „Prvé dve aktivity, ktoré sme obvykle realizovali za ,bezpandemických’ okolností, ako sú odchod do divadla v sviatok všetkých žien a recitačná súťaž, sme teda z dobre známych dôvodov neuskutočnili. Uplynulý víkend sme sa zapojili do ekologickej aktivity upratovania dediny, čiže sadenia kvetov v parku, pred budovou miestneho spoločenstva, pred kostolom a na vchode do Padiny, ktorú spoločne organizovalo Miestne spoločenstvo Padina v spolupráci s Verejno-komunálnym podnikom Padina a Úniou žien Srbskej pokrokovej strany,“ informovala. V nasledujúcich dňoch si naplánovali upratať etnodom a pritom usporiadať prvomájový piknik v prírode, tak ako to robievali každý rok doteraz. Okrem toho jeden večer bude určený na prednášku diplomovanej technologičky z Inštitútu Tamiš Violety Mickovskej-Stefanovićovej, ktorú pripravila, ako aj každý rok, na Tekvicovú zábavu a ktorá vlani v dôsledku pandémie vystala. Prednášku predvedie členka Anna Bartková.

Už koncom mája usporiadajú hudobno-literárne posedenie venované recitačnej súťaži, ktorá začiatkom roka vystala. Nebude súťažiaceho, ale revuálneho charakteru. „Rozhodli sme sa usporiadať tento večierok, lebo sa obávame, že v týchto ťažkých časoch recitačná súťaž žien úplne zanikne. Toto posedenie bude v spolupráci s Obecnou knižnicou Kovačica, pobočkou

v Padine. Bude to také poobedie ľúbostnej poézie na nádvorí etnodomu,“ vysvetlila Haníková. V júni usporiadajú kreatívnu dielňu, ktorej zámerom bude mladšie členky poučiť jedinečným zručnostiam vyšívania, ktoré v Padine azda ovláda iba jedna z najstarších čestných členiek spolku Zuzana Ďurišová. Ide o tradičnú výšivku na ažúrku. Je to jedinečný spôsob vyšívania mužských košieľ a členky padinského spolku si prajú, aby tieto zručnosti zvládli mladšie členky a aby ich potom následne odovzdali budúcim generáciám. „Uchádzali sme sa aj so štyrmi projektmi, čaká nás príprava mo-

Ekologická aktivita – upratali námestie Padiny a vysadili kvety

nografie pri príležitosti storočnice založenia spolku, ktorú oslávime na budúci rok. Monografiu budeme chystať v spolupráci s etnologičkou a knihovníčkou Zdenkou Obšustovou. Čakajú nás aj bežné aktivity počas Dní Padiny, nakoľko sa v tomto roku ich oslava uskutoční, a pod. Podarilo sa nám prilákať do spolku 5 mladých nových členiek a dúfame, že aj tento rok bude úspešný aspoň tak ako ten vlaňajší,“ uzavrela náš rozhovor Haníková. Foto: z archívu Spolku žien v Padine

JARNÉ UPRATOVANIE V HLOŽANOCH Čistota dediny hovorí sama osebe

Miroslav Pap

Jarné obdobie sprevádzané pekným počasím s príjemnými teplotami vábi ľudí von. Je to obdobie, keď sa ľudia po zime väčšinou rozhodnú upraviť si priedomia a dvory. No potrebné je starať sa aj o časti svojej dediny, ktoré sú spoločné a ktoré ju reprezentujú.

V Hložanoch v tomto kontexte sa každý rok stretajú predstavitelia takmer všetkých spolkov s cieľom upraviť svoju dedinu. Termín akcie upratovania bol v minulosti stanovený pred okolo 50 účastníkov a musím pochváliť aj Základnú školu Jozefa Marčoka-Dragutina, ktorej žiaci tiež upratovali okolo školy. Vďační sme aj Komunálnemu podniku Gloakvalis, ktorý celý týždeň kosil trávu na rôznych častiach. Som veľmi spokojná s tým, ako sa nám aj tohtoročná akcia upratovania našej dediny podarila. S poľnohospodármi sme veľmi ani nepočítali, lebo oni, samozrejme, teraz majú najviac práce v poli, keďže začala aktívna sejba. Penzistov bolo, ako aj po minulé roky, najviac. Musíme dbať aj na ten

Čistotu si vážia a o centrum sa starajú členky Klubu penzistov

Spolkári upratovali amfiteáter

Dňom Hložian (3. mája). Rovnako bolo aj tohto roku, aj keď sa oslavy konať nebudú. V sobotu 24. apríla sa do akcie upratovania a upravovania zapojili početné spolky.

Organizátorom tejto akcie bolo Združenie ekológov EKOS a jeho predsedníčka Zuzana Kukučková sa o akcii zmienila takto: „Teší ma, že pozoruhodný počet záujemcov vyhovel našej výzve. Do akcie sa zapojilo sedem spolkov a združení, ako aj miestne spoločenstvo, ktoré upratovali na rôznych lokalitách v Hložanoch. Tohto roku pracovalo estetický moment, čiže príroda nám dáva pôžitok, keď vidíme pekne upravenú plochu.“

O okolie základnej školy sa postarali tak žiaci, ako aj učitelia, ktorí predovšetkým mali najviac práce s lístím, nakoľko je nádvorie školy pomerne dosť zalesnené. Vysadili aj nové stromy. V časti pri evanjelickom cintoríne nové sadenice vysádzali členovia Dobrovoľného hasičského spolku. O upravenie centra dediny sa postarali členky Spolku žien Slovenka a najpočetnejší členovia Klubu penzistov, ako aj ostatní, ktorí sa chceli dobrovoľne pričiniť. Klub penzistov upratovanie centra dediny organizuje od roku 2007. Upravené a vysadené boli kvetinové záhony, pokosená tráva, obielené stromy, pozametané chodníky a pod. Pokosená a upravená bola menšia hôrka vo východnej časti Ulice Veljka Vlahovića, kde pracovníci podniku Gloakvalis vyzbierali aj biologický odpad. O amfiteáter sa postarali spolkári KOS Jednota, ktorí upravili priestranstvo pred javiskom a posiali trávu. Spolkári pevne veria, že tohto roku predsa amfiteáter bude využitý na Folklórny festival Tancuj, tancuj..., ako aj na iné podujatia, ktoré sa tu budú organizovať počas roka.

V akcii upratovania boli upravené najfrekventovanejšie a najvyužitejšie časti Hložian. Obyvatelia tvrdia, že čistá dedina hovorí sama osebe. Touto akciou ukázali aj ostatným, že sa spoločne dá všetko. A medzispolkovej súdržnosti v Hložanoch nechýba.

Pred domom zdravia je tiež čisto

POĽNOHOSPODÁRSKA JARNÁ SEZÓNA JE V PLNOM PRÚDE Poľnohospodári majú plné ruky práce

Tatjana Bovdišová

Poľnohospodári z Kovačice vykonali prihnojovanie pšenice koncom februára a začiatkom marca, keď to počasie dovolilo. Vtedy, podľa podpredsedu Združenia poľnohospodárov Kovačičania Martina Tomana, bola táto ozimná plodina v dosť zlom stave, čiže v dôsledku mrazov bola „spálená“. Teraz dobre vyzerá a poľnohospodárski výrobcovia rozmýšľajú o tom, či bude vôbec treba prihnojiť ju druhýkrát. Plánujú preto vymerať množstvo dusíka v pôde takzvanou N-min metódou, aby sa uistili, ako treba ďalej konať. Kovačickí poľnohospodári už roky majú dobrú spoluprácu s poľnohospodárskou odbornou službou Inštitútu Tamiš v Pančeve, ktorej odborníci sledujú a mapujú stav porastov a potom poskytujú rady poľnohospodárom, čo a ako konať. „Práve oni prídu vymerať množstvo dusíka v pôde a poradia nám, aby sa nestalo, že dáme priveľa hnojiva a potom poľahne pšenica, a z druhej strany možno ju ani netreba druhý raz prihnojiť. Hlavne to budú hnojivá, ktoré sú nám dostupné na trhu – AN a KAN, a neskoršie, keď sa ohreje, istotne bude treba aj striekať porasty proti chorobám. Budeme dohliadať na to, keď sa vyskytnú, a budeme načas

reagovať,“ uvádza Toman a dodáva, že momentálne pšenica má nadostač vlahy a vyzerá sľubne a že je väčšina porastov hustá. Na otázku, či je to predpokladom

Martin Toman, poľnohospodár z Kovačice, pred skladom s kukuricou

dobrej úrody, náš spolubesedník odpovedal: „Aj keď je teraz dobrá situácia s touto plodinou, je privčas hovoriť o výnosoch.“ V chotároch, v ktorých zem obrábajú poľnohospodári z Kovačice, pšenica je v porovnaní s minulými rokmi obsiata na men-

Pšenica zatiaľ dobre vyzerá

šej výmere. Dôvodom toho bola vlaňajšia nízka výkupná cena, hovorí Toman, takže poľnohospodári z nej nemali nijaký zisk. Asi väčšina poľnohospodárskych výrobcov túto obilninu pestuje len pre striedanie plodín, lebo po pšenici býva krajšia kukurica.

Pred sejbou jarných plodín dôležité je urovnať povrch pôdy, po jej základnom obrábaní, aby sa zachovalo čo najväčšie množstvo pôdnej vlahy. Potrebné je aj pripraviť podmienky na uloženie osiva do požadovanej hĺbky a potlačiť vzchádzajúce buriny. Niektorí poľnohospodári s príchodom slnečného počasia začali siať slnečnicu, iní kukuricu. Keď je pekné počasie, v dedine ani nevidno poľnohospodárov, stretávajú sa výlučne v poli. Čo sa týka týchto dvoch obilnín, tie sú na určitej výmere zasiate. Bolo by ich iste viac nebyť veľa chladných a daždivých dní v apríli, keď teploty oscilovali od nulových do takmer dvadsaťstupňových hodnôt. Optimálna teplota pôdy pri výseve jarín by mala byť okolo 10 stupňov, čo najmä v prvej polovici apríla bolo len zriedkavo. Preto roľníci teraz využívajú každý slnečný deň na sejbu, lebo optimálna lehota výsevu sa pomaly blíži ku koncu. Kukurica sa v kovačickom, padinskom a okolitých chotároch pestuje najviac. Táto plodina zaberá zhruba 70 percent zo všetkých plôch a zvyšok tvoria slnečnica, pšenica, cukrová repa a sója. A najmä tohto roku, ako hovorí Martin Toman, jej bude ešte viac vzhľadom na vlaňajšiu dobrú cenu. Podobne je so všetkými plodinami. Keď niektorá má dobrú výkupnú

cenu, v ďalšej sezóne sa pestuje na väčšej ploche, je to takým nepísaným pravidlom. Podpredseda ZP Kovačičania ďalej uvádza, že o cenách teraz zasiatych obilnín nemožno zatiaľ s presnosťou hovoriť, avšak mali by byť prajné, keďže sa už núka zmluvný predaj kukurice, slnečnice a sóje. Je to dobrým predpokladom, že v jeseni budú ceny týchto obilnín výhodné. „Áno, je to dobre, ale majúc na zreteli vysoké ceny reprodukč-

Privčas je hovorit o výnosoch

ného materiálu, napríklad osiva, hnojiva a paliva, ktoré zdraželi o 20 až 30 percent, stále nemáme dobrý zárobok,“ hovorí Toman. Čo prinesie jeseň, keď budú poľnohospodári predávať svoje výrobky, na jar ešte nemožno vedieť. Všetci ale dúfajú a očakávajú, že ceny komodít budú v súlade s ich vstupnými nákladmi a že sa konečne udejú pozitívne zmeny v ziskovosti. Výnosy však zvlášť závisia od poveternostných podmienok, takže poľnohospodárom po sejbe nezostáva nič iné, len modliť sa, aby im počasie nenarobilo starosti.

Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (12) Banát: Slovenský ľud otvoreným spôsobom prejavoval svoj nesúhlas

Danuška Berediová-Banovićová

Ovzdušie, v ktorom sa okupovanie Banátu dialo, bolo veľmi dusné. Bombardovanie Belehradu a útek nášho živlu z Belehradu do našich dedín a drzé chovanie sa domácich Nemcov, ktorí boli piatou kolónou nemeckého vojska, pôsobilo na náš ľud veľmi rušivo.

Okupovanie našich dedín v Banáte sa dialo od 8. do 15. apríla 1941, a to tým spôsobom, že do obecných úradov nasadzovali v prvom rade Nemcov, Maďarov alebo ostatných im naklonených ľudí. Tak sa stalo, že vo všetkých dedinách na notárske miesta boli postavení domáci Nemci a len niekde starostom obce bol Slovák. Súčasne títo domáci Nemci popísali im všetok nespoľahlivý ľud, pozatvárali a prípadne aj likvidovali. Zoznam týchto nespoľahlivých ľudí bol i v Kovačici, ako i v druhých slovenských dedinách. Tak napríklad v Hajdušici nemecký dôstojník dal si zavolať tamojšieho evanjelického farára, slovenského básnika Štefana Valenta-Šubarova, dobrého Slováka a Slovana, a tiež dobrého Slováka Jána Zdychana do hostinca, kde ich sám zastrelil.

Nemecké vojsko pri vstupe do slovenských dedín sa snažilo využiť svoje spojenectvo s tzv. Slovenskou tisovsko-tukovskou republikou. Ale keď videli, že slovenský ľud v Banáte nesúhlasí s politikou týchto slovenských fašistov – kolaborantov Tisa a Tuku, pokúsili sa získať si dôveru pomocou cirkvi, ale ani tento plán sa im neuskutočnil. Okupant hneď po príchode do nášho prostredia snažil sa získať vedúcich slovenských organizácií pre svoje ciele. K tomu okupanti angažovali aj konzulát Slovenskej republiky v Belehrade, ktorého členovia agitovali v slovenských dedinách. Všetky tieto prípravné práce smerovali k tomu, že pri jednej návšteve v Padine vicebána Szépa Lapa nadávali Slovákom, že sú neorganizované svine. Týždeň na to boli povolaní k spomenutému vicebánovi padinskí občania Janko Petráš, lekárnik, a Dr. Ján Rápoš, lekár. Na tomto predvolaní menovaným Slovákom bolo nastolené, že sa Slováci majú zorganizovať v „kultúrny spolok, ktorý bude reprezentovaný jedným človekom a s ktorým by okupačné úrady mohli právoplatne vyjednávať“. Hneď nastolili otázku možnosti vstupu Slovákov do nemeckej armády a žiadali, aby spomenutí dvaja Slováci dali svoje dobrovoľné schválenie. Keď sa títo vyjadrili, že nie sú kompetentní v mene slovenského ľudu hovoriť, Szép Lap im nariadil, že majú zvolať zástupcov zo všetkých slovenských dedín do Kovačice na nasledujúcu sobotu a že on a komandant vojenskej moci v Bečkereku so svojím sprievodom a tiež so slovenským konzulom z Belehradu prídu do Kovačice, kde sa založí „kultúrny spolok“ Slovákov v Banáte. Na tejto schôdzi, kde boli zastúpené všetky slovenské dediny a kde predsedoval komandant voj. moci Banátu, bola veľmi chmúrna nálada. A keď sa zo Slovákov nikto nechcel prijať predsedníctva tohto spolku, bol prinútený to prijať Andrej Miháľ, ktorý po krátkom čase bol pozbavený predsedníctva, nakoľko im nevyhovoval. Za nového predsedu nanútili Jána Petráša, ktorý organizáciu tohto spolku uskutočnil iba na papieri, a takto ani Petráš nič nevykonal, čo okupanti žiadali.

Keď okupanti videli, že ani s „kultúrnym“ spolkom nemôžu vykonať, čo si želajú, hľadeli to urobiť cestou politických obcí (miestnych obecných výborov). Tak sa stalo, že jedného dňa obecný notár povolal obecný výbor a miestnych kultúrnych činiteľov na poradu, na ktorej sa mala pripraviť pôda pre otvorenie meštianskej školy v Kovačici. I keď toto bolo lákavé pre Kovačicu, aj túžbou mnohých občanov, predsa len v období, keď spolu občanom Srbom stredné školy zatvárali, povedomá čiastka prítoných na porade sa uzniesla, že meštianka nám nie je potrebná, ako dôvod sa udali „finančné“ pomery.

S takýmto riešením okupanti neboli spokojní a otázku meštianky znovu dali na denný poriadok pred miestny výbor, kde však kultúrni činitelia neboli prítomní a meštianka obecnému výboru bola proste natisnutá. Aby sa však priepasť medzi Slovákmi a Srbmi neprehlbovala, bolo vybojované to, aby srbský jazyk bol vyučovacím jazykom a aby sa slovenčina vyučovala ako predmet. S takýmto riešením boli Srbi uspokojení, ale okupanti zúrili.

Tŕňom v oku okupantom bola filiálka Československej banky v Kovačici, a preto sa všemožne snažili, aby ju odstránili. Žiadali od účastinárov, aby zmenili meno banky, keď im ani toto nevyhovovalo, žiadali, aby banka bola likvidovaná. Banku mala likvidovať Pantschwoer Volksbanka. Ďalšia požiadavka bola, aby sa utvorila nová slovenská banka. Účastinári Československej banky na svojej porade sa dohodli a vyslovili, že nechcú starú banku likvidovať ani novú vytvoriť, a preto upisovaniu účastinnej banky nedávali žiadnej záruky, a takto záležitosť o založenie novej banky bola odmietnutá.

Ďalšie prenasledovanie banátskych Slovákov a Čechov sa javilo i v tom, že početné československé besedy, ktoré pracovali na zblížení týchto bratských národov, boli rozpustené. Majetok, ktorý tieto besedy vlastnili, bol zhabaný. Poprední činitelia spolkov boli všade stavaní pod policajný dozor, čo znamenalo prinajmenej raz denne sa hlásiť na políciu. Po slovenských dedinách, kde boli čítacie spolky alebo krúžky, pod zámienkou, že sú tieto krúžky a spolky ohniskom komunizmu, ich zavierali. Rádioaparáty, ktoré slúžili čítacím spolkom a krúžkom na vzdelávanie a pobavenie svojich členov a ktoré darovala svojho času ČSR republika, boli zhabané. Bolo teda na všetkom tom robené, čo znemožňovalo myšlienky slobody Československa a bratstva. Ako charakteristický prípad uvádzame prípad v Kovačici, kde boli zatknutí niekoľkí ľudia práve z takéhoto kultúrneho spolku, keď počúvali rádio. Ešte horšie to bolo v českých dedinách, kde povedomý Čech o združovaní ani len myslieť nesmel.

Ťažké okupačné časy boli zhoršované ešte aj tým, že stále rekvirácia potravinových článkov, ako i dobytka, priamo znemožňovala vykonávanie prác, ktoré sa mu imperatívne nakladali. Ponechané potravinové články neboli ani zďaleka dostatočné na to, aby náš človek mal čo len podpriemernú výživu. Napríklad pšenicu nechali robotnému človekovi 72 kg na jeden rok. Ostatné články museli bezpodmienečne pridať okupačným úradom. Mlieko a mliečne produkty boli pre slovenské,

ako i pre srbské obyvateľstvo vylúčené, takže úmrtnosť zvlášť malých detí sa zvýšila o 20 – 25 %. Slovenský a český ľud bol orabovaný o všetok dobytok, ďalej o hospodárske stroje, premávkové prostriedky, rádioaparáty a dokonca i o hudobné nástroje.

Slovenský ľud otvoreným spôsobom prejavoval svoj nesúhlas s týmito zločinmi a začal vstupovať do Národno-osloboditeľského hnutia. Vidiac toto, fašistickí okupanti tým zverskejším spôsobom prenasledovali a ničili slovenský živel v Banáte. Týmto vlastne začína masové prenasledovanie. Ako prvou obeťou bol už spomenutý veľký národovec Štefan Valent-Šubarov, ktorého zavraždili a zahrabali vedľa cesty. Nebol to však ojedinelý prípad. Napríklad, ako hovorí zápisnica číslo H-50 o Michalovi Šerkézimu, murárskemu robotníkovi z Petrohradu, ktorého roku 1942 Nemci zastrelili a potom mŕtveho obesili v miestnom parku, kde ho nechali visieť 24 hodín na výstrahu tamojšiemu ľudu. Ďalej zápisnica č. H-64 Marcina Havrana, ktorého po zverskom trýznení spolu so 160 vlastencami zastrelili bez akéhokoľvek rozsudku. Mnoho a mnoho podobných vrážd spáchal okupant v rôznych slovenských dedinkách, ako to uvádzajú zápisnice číslo H-48, H-2, H-1, H-47, H-37 atď. Najväčšou stratou pre našu menšinu bolo odvedenie vynikajúceho člena našej pospolitosti, kovačického rodáka Dr. Janka Bulíka, ktorého podľa výkazu niekoľkých svedkov trýznením usmrtili. Počet týchto obetí, ktoré zavraždili títo samozvaní „nositelia kultúry“, z radov Slovákov a Čechov počíta sa okolo 450 v samom Banáte.

Za najúčelnejší spôsob zastrašovania ľudu slovenského a českého v Banáte okupanti považovali väznenie. Väznili jednotlivcov a skupiny ľudí za najrozličnejšie, či už skutočné, alebo nastolené viny, využívajúc pomstychtivosť domácich Nemcov, Maďarov a ich pomáhačov. Príčiny, ktoré sa v jednotlivých prípadoch vyskytujú, sú obyčajne: politická nespoľahlivosť, ktorá bola najvšeobecnejší zjav, nesúhlas s propagandou „novoeurópskeho poriadku“, nedodržiavanie nariadení okupačných mocností, vyhýbanie sa rekviračným dodávkam, napomáhanie Národno-osloboditeľského hnutia, sabotáž pri prácach, nedodržiavanie „plá-

novitého hospodárenia“ a vyhýbanie sa, ako aj útek z nútených prác. Okrem toho tieto fašistické úrady využívali aj masové väzenie, čo bolo zvlášť praktikované a po príchode okupantov do Banátu na dennom poriadku. Tak ako rukojemníkov v Kovačici, okupanti zavreli do väznenia 18 Slovákov z Kovačice a Padiny. Podobne sa dialo i v ostatných, tak slovenských, ako i českých dedinách. Zistené je, že takýchto prípadov bolo prevedených vyše osemdesiat, temer všetky bez nejakej podstatnej príčiny, aby sa zastrašoval ľud. Vo všetkých prípadoch väznenia sa snažili vymôcť najsurovejšími spôsobmi: hladom, bitím, fackaním, trhaním vlasov, pichaním ihiel za nechty a všetkými možnými inkvizičnými prostriedkami, ako i posadeným obvinených do elektrického kresla.

Okupanti využívali banátskych Slovákov i na poli hospodárskom; nielenže svojím rozvrhom nútili roľníkov siať rastliny podľa „plánu“, ale okrem nespočítateľných rekvirácií odvádzali nielen jednotlivcov, ale i celé masy ľudu na nútené práce alebo do Reichu, alebo na rôzne práce. Niektorých jednotlivcov nútili na poľné práce na majetkoch banátskych Nemcov týždne, mesiace, ba i celé roky. Takýchto prípadov odvádzania na nútené práce, podľa doposiaľ zozbieraných dát, bolo okolo dvetisíc. Úhrada dennej mzdy pri týchto nútených prácach bola taká mizerná (20 dinárov okupačných), čo nestačilo ani na dvadsať gramov masti a kdeže na ostatné živobytie, odev, obuv, ktorého i tak nebolo. Skutočným faktom je, že práve odvádzanie na nútené práce znamenalo veľký úpadok hospodárstiev slovenských rodín v Banáte. Na práce boli odvádzaní nielen práceschopní muži, ale i ženy a dievčatá. Zavedené boli zvláštne odvodové komisie pre určovanie práceschopnosti, ktoré nemilosrdne i chorých a skutočne neschopných mužov a ženy ohlasovali súcimi na nútené práce. Najčastejšie sa vyskytovalo, že i tá „zákonom určená úhrada“ robotníctvu sa vôbec nevyplácala a robotníctvo po nemeckých majetkoch bolo vystavené osočovaniu, surovým urážkam, často i telesnému trýzneniu. O duševnom ani nehovoriac. Odvádzanie na nútené práce sa dialo obyčajne pod bodákmi a zo vzdialenejších obcí. Vraj pre zamedzenie úteku takému robotníctvu vykázané miesto na spávanie bola temer vo všetkých prípadoch nejaká šopa, cez ktorú vietor fučal na všetky strany, s motiváciou, že je neželateľné, aby nútený robotník kazil vzduch domácemu statku v maštali, čo zvlášť zdôrazňovali. Robotnícka strava nielenže nebola dostatočná, lebo veď nedostatok sa pre stále rekvirácie cítil na všetkých stranách, okrem u Nemcov a Maďarov, ktorí mali výnimočné postavenie, ale bola natoľko zlá, že ľudia nevládali robiť. Zaobchádzanie so slovenským robotníckym ľudom nielenže bolo bezočivé, surové a naduté, ale často až zverské. K prácam najťažšieho druhu sa pristupovalo skutočne „plánovite“ v najnepriaznivejších okolnostiach: počas najsilnejších úrazov, snehových fujavíc, len aby sadistické chúťky okupantov a ich pomáhačov boli čím viac uspokojené.

Od samého začiatku okupácie Banátu nemeckým vojskom kolovali správy, že Maďari prídu okupovať aj toto územie. Tunajší Maďari príchod maďarského vojska čakali aj v našich dedinách, kde začali vyvíjať agitáciu pomocou svojich činiteľov, ba aj zo starého Maďarska sa našli vysokí úradníci v našich slovenských dedinách, ako bol aktívny maďarský plukovník, ktorý sa veľmi snažil získať Slovákov pre ich veci. Nahováral, že je potrebné, keď prídu Maďari, zorganizovať privítanie, s tým, aby sa zoskupili ľudia, ktorých v Báčke neprivítali.

Takýmito spôsobmi sa snažili okupanti zničiť, odnárodniť a naštvať slovenský ľud proti bratskému srbskému národu. To sa im však nepodarilo. Každý spáchaný zločin okupantov a ich pomáhačov zblížil ešte viac srbský a slovenský národ a medzi národom vzrastal silnejší a silnejší odpor. Dnes, keď sme sa oslobodili a keď začína mierová spolupráca a vzájomná pomoc medzi národmi, slovenský ľud si žiada spravodlivý trest pre všetkých vojnových zločincov, aby sa zas nevrátili dni temnej fašistickej poroby.

SMRŤ FAŠIZMU – SLOBODA NÁRODU!!!

Zdroj: Zločiny, ktoré popáchal okupant a jeho pomáhači na slovenskom ľude v Banáte

EKOLOGICKÉ HNUTIE OBCE KOVAČICA K životnému prostrediu by mal mať každý blízko

Tatjana Bovdišová

Ekologické hnutie Obce Kovačica (EHOK) pôsobí od roku 2013. Je veľmi aktívne, o čom svedčia mnohé ekologické aktivity, ktoré majú za sebou. V prepočte je to okolo 200 rozličných akcií, čo výsadby stromov, úpravy a údržby okolia, čo všelijakých iných aktivít. Za necelých desať rokov aktivisti EHOK vysadili zo 8 000 sadeníc rôznych druhov stromov. Ako hovoria, neplánujú zastať na tomto čísle, lež vysádzať budú, kdekoľvek nájdu vhodné miesto pre stromy.

V druhú aprílovú sobotu usporiadali jednu takú akciu, v rámci ktorej pozdĺž cesty spájajúcej Padinu a Kovačicu vysadili bezmála 300 nových drevín. Je to vlastne pokračovanie vlani začatej akcie, ktorú iniciovala a finančne zabezpečila Obec Kovačica, keď sa zasadilo okolo tritisíc stromov. Teraz kovačickí ekológovia vlastne dosádzali sadenice na miesta, kde sa buď vlani neprijali, alebo ich nesvedomití poľnohospodári vyorali. Pri tejto príležitosti ekológovia varujú poľnohospodárskych výrobcov, ktorí majú pozemky pri ceste Kovačica – Padina, aby mladé stromy nevyorávali, lebo tým urobia oveľa viac škody ako majú osoh.

Predtým 28. marca v spolupráci s kovačickou Základnou školou Mladých pokolení EHOK zrealizoval akciu čistenia takzvanej hôrky v Kovačici, na Jarmočisku. „Je to Kovačičanom dobre známe miesto v dedine, najmä obľúbené počas prvomájových sviatkov,“ uvádza predseda EHOK Vladimír Kuchárik a dodáva: „Tá prírodná

Lásku k prírode treba vštepovať od malička

oáza zdravia, žiaľ, je uzurpovaná zo strany nás samých, čiže ľudí, ktorí za sebou nechávajú najrozličnejší odpad. Zrejme je to skvelé miesto na oddych, rekreáciu a grilovačku, kde chodia mnohí Kovačičania, od tých najstarších po najmladších. No niektorým je potom ťažko odpadky odniesť tam, kam patria – do odpadových košov. Radšej ich nechajú v prírode, preto to neraz vyzerá ako na smetisku. Všimli si to i deti, ktoré sa zúčastnili v tejto akcii a ktoré hneď komentovali, že je to nekultúra starších, ktorí by im mali byť vzorom, a nie naopak, aby deti svojím príkladom učili dospelých o vzťahu k prírode.“ Za jedno predpoludnie malí ekológovia vyzbierali veľké množstvo odpadu, najviac plechoviek, plastových obalov, igelitových tašiek, skla, tiež mnoho gumeného odpadu, dokonca tam boli i staré rozpadnuté gauče, zdochliny a iné. Spoluprácu s kovačickou základnou školou a najmä profesorkou biológie a chémie Evkou Omastovou, ktorá so svojimi žiakmi často účinkuje v ekologických akciách, Kuchárik oceňuje najvyššou známkou.

Ekologické hnutie Obce Kovačica si okrem iného medzi základné ciele zaradilo prácu s deťmi, čiže prostredníctvom rozličných akcií sa snaží vytvárať u nich pozitívny vzťah k prírode, ktorý môže podnietiť ohľaduplné a šetrné správanie sa k nej. „Snažíme sa ich čím viac angažovať, lebo príde čas, keď ony preberú túto záležitosť, pre ktorú sú potrební svedomití a zodpovední ľudia, a takými sa stanú, som si istý. Napríklad v

Deti v akcii čistenia hôrky

nedávno realizovanom projekte, keď sme v školách v obci sadili stromky, účinkovalo viac ako 150 žiakov. Všetkých môžem pochváliť, i deti, i učiteľov, ktorí to robili s ochotou a veľkou chuťou,“ povedal Kuchárik. Aj na nadchádzajúce obdobie si ekologickí nadšenci v Kovačici dali mnohé predsavzatia. Už na koniec apríla či začiatok mája si naplánovali akciu Zbavte sa nefunkčných spotrebičov správnym spôsobom, ktorá u ľudí v minulých rokoch vyvolala veľký záujem, a v pláne majú i veľký projekt výsadby stromoradia popri kanáli Nadel z jednej strany. Počas leta chcú pripraviť terén, odviezť stadiaľ okolo 8 000 m3 zeminy, v čom im pomoc sľúbili z Obce Kovačica, ako i sponzori, aby bolo všetko prichystané na jesennú výsadbu. Angažujú aj odborníka, aby im poradil, ktoré sadenice budú najvhodnejšie na to miesto, ktoré bude viacúčelové: bude slúžiť ako vetrolamové pásmo, biotop pre vtáctvo a na svoje si tam prídu aj milovníci rybárčenia.

ČLENOVIA EKOLOGICKÉHO HNUTIA OBCE KOVAČICA sa v nedeľu 25. apríla zapojili do veľkej akcie organizovaného zbierania odpadu, ktorá sa v ten deň konala na vyše 50 lokalitách v Srbsku. Asi dvadsiati dobrovoľníci, medzi ktorými bolo najviac žiakov kovačickej ZŠ Mladých pokolení, vyzbierali pozoruhodné množstvo odpadu vedľa časti cesty Kovačica – Padina. Boli tam zahodené fľaše, plechovky, rôzne papiere a plastové obaly, ale aj ambaláž chemických prostriedkov, ktoré sa používajú v poľnohospodárstve. Podľa slov predsedu EHOK Vladimíra Kuchárika cieľom akcie bolo prispieť k úhľadnosti svojho prostredia, ale aj pozdvihnúť povedomie spoluobčanov o probléme znečisťovania prírodného okolia. Členovia združenia očakávajú, že sa do budúcich akcií takéhoto druhu zapojí ešte väčší počet občanov a že budú mať aj sponzorskú podporu lokálnych podnikov. O činnosti EHOK sa možno informovať na novej webovej stránke: www.ekokovacica.com.

S. Lenhart

Pre Nájdi páry múdre hlavičky

Spočítaj zvieratká

nasedeticky.sk

Detské hádanky

Po zemi sa stále plazí, náladu si nepokazí. Čo je to?

Okrídlenú tmavú myš cez deň lietať nevidíš. Čo je to?

Sedí babka guľatá, má sto súkien zo zlata, keď ju raz vyzliecť skúsiš, rozplakať sa pritom musíš.

Najväčší silák som, unesiem vlastný dom.

Svetla sa bojím, v noci len chodím. Tvár bledú mám, svet celý znám. Kto som?

(had)

(netopier)

(cibuľa)

(slimák)

(mesiac)

Zdroj: palivamto.sk

Farby jari

Okrem všelijakých krás jar nám prináša i rôznorodosť a bohatstvo farieb prírody – zelenosť trávy, žltosť slniečka, modrosť neba a červenosť, alovosť, modrosť a belosť kvetiniek. Nezabúdame ani na prekrásny koberček zo žltučkých púpav, ktorý nás očarí svojou jedinečnou krásou, v ktorej sa chceme neustále kochať. Keď sa ocitneme vonku, nasávame sviežosť jari, vôňu kvetiniek, počúvame veselý spev vtáčikov a k tomu veselý smiech a krik vás, milé deti, lebo sa tak tešíte jari. V tomto Kútiku z príležitosti sviatkov sme pre vás pridali aj jednu zábavnú stranu. Veríme, že vás poteší a že sa budete dobre baviť. Katuša

Marjan Kotváš, 2.1, ZŠ maršala Tita v Padine

Hana Pintírová, 3. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Čarovné slovíčka Keď ráno vstanem, DOBRÉ RÁNO vždy poviem. Keď stretnem niekoho, pekne sa pozdravím a poviem DOBRÝ DEŇ. Vždy, keď niečo dostanem, pekne poviem: MÁM VÁS RADA a ĎAKUJEM. Keď urobím niečo zlé, poviem PREPÁČ, a keď niečo veľmi chcem, POPROSÍM a darček dostanem. Keď dávam niekomu darček, poviem NECH SA PÁČI, a keď idem večer spať, DOBRÚ NOC poviem a zavriem očká.Nikolina Tomášiková, 2. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

Sára Ondríková, 3. 1, ZŠ maršala Tita v Padine

Teo Aitanov, 3. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Jar

Jar je pestrá, jar je milá, jar je presne ako víla.

Jar je slnko, ktoré svieti, jar je krásna ako deti.

Dávid Klúčik, 3. 1,

ZŠ 15. októbra v Pivnici

Jakub Marušník, 2.1, ZŠ maršala Tita v Padine

Lucia Kámaňová, 3. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici Monika Šusterová, 3. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici

Emína Šimová, škôlkarka, PU Včielka v Kulpíne

Krásny jarný deň

Zasvietilo slniečko, rozžiarilo moje líčko. Milé deti, poďte sem, nech vám niečo ukážem! Malé kurča, malú kačku a tú našu rapotačku. Hlásia sa aj žabky malé, že už slnko svieti na ne. Milé deti, poďte sem, veď je dneska krásny deň!

Sára Chrčeková, 3. 1, ZŠ 15. októbra v Pivnici