Dve podujatia s európskymi hodnotami

Týždeň

DEŇ EURÓPY V NOVOM SADE Dve podujatia s európskymi hodnotami

Pripravil: Miroslav Pap

Deň Európy, Festival Európy a Deň oslobodenia od fašizmu oslávili 9. mája v Novom Sade. Na Námestí slobody program tvorili početné kultúrno-vzdelávacie a športové aktivity. Deň Európy bol stanovený v roku 1950 a odvtedy sa každoročne oslavuje vo všetkých krajinách Únie. popri druhých. Tu vládnu princípy solidarity, tolerancie, slobodného trhu a ľudí. V prípade, že budeme sledovať hodnoty Európskej únie, budeme môcť spolu s krajinami západného Balkánu žiť v pokoji, bez ohľadu na štátnu a etnickú príslušnosť,“ uviedol primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević a poďakoval sa delegáciám Európskej únie za dobrú spoluprácu, ako

Slovenský a český stánok na Námestí slobody

(Foto: FB/ SlovakEmbassySerbia)

„Teší ma, že sa práve v Novom Sade koná centrálna oslava Dňa Európy v Srbsku. Má to množstvo opodstatnení a hádam aj stačí jedna skutočnosť, že je Nový Sad európske hlavné mesto kultúry. aj ministerke Joksimovićovej za podporu projektov významných pre Nový Sad.

Ministerka pre európske integrácie Jadranka Joksimovićová medziiným akcentovala význam

Primátor Miloš Vučević akcentoval význam Srbska v Európe

(Foto: FB/milos.v)

Toto mesto malo a dodnes má európske hodnoty, na základe ktorých funguje aj Európska únia. Tu žijeme všetci spoločne, nie jedni prepojenia Dňa víťazstva a Dňa Európy. Veľvyslanec Francúzska Pierre Cochard prejavil slová podpory Srbsku na ceste eurointegrácie.

Delegácia navštívila stánky členských krajín EÚ (Foto: EU u Srbiji)

Vyzdvihol, že Európa dnes chráni svoje hodnoty slobody a mieru. Prihovoril sa aj šéf Delegácie Európskej únie v Srbsku Emanuel Giofre, ktorý podobne ako aj ostatní prítomní vyzdvihol význam hodnôt EÚ a dodal: „Naša vízia sa stala realitou a jej princíp spolupráce zažil. Pred nami sú ťažké tovali svoj potenciál – kultúrny, turistický, gastronomický, vzdelávací a pod. Nechýbal ani stánok, pod ktorým boli spoločne Slováci a Česi. Veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade Fedor Rosocha a veľvyslanec Českej republiky Tomáš Kuchta privítali v stánku ministerku pre európsku integráciu Jadranku

Premiérka Ana Brnabićová gratulovala obyvateľom Srbska

ku Dňu Európy (Foto: FB/milos.v)

časy, ale spoločne ich zvládneme a vytvoríme krajšiu budúcnosť.“

V rámci Dňa Európy bol odhalený mural Artists in Residence (Umelci hosťom) znázorňujúci budúcnosť Európy očami 8 mladých umelcov, ktorí pobudli v Novom Sade od 21. apríla do 10. mája. Boli to umelci z Talianska, zo Severného Macedónska, Srbska, z Čiernej Hory a Albánska. Ich idey o budúcnosti Európy najviac znázorňujú jej bohaté spektrum rozličnosti, no predsa súdržnosti.

Na námestí boli nainštalované aj stánky jednotlivých členských krajín Európskej únie, ktoré prezenJoksimovićovú, primátora Nového Sadu Miloša Vučevića a vedúceho Delegácie EÚ Emanuela Giaufreta. O 20. hodine na Námestí slobody sa konal koncert Lepší sme spoločne (Bolji smo zajedno), na ktorom vystúpil Western Balkans Youth Orchestra, ktorý tvorí 60 muzikantov zo Srbska a západného Balkánu. Na koncerte vystúpili ešte aj Ivana Peters, Frajle, Ana Stanić, Zoe Kida, Bilja Krstić, Kiki Lesendrić a Stevan B. Karanac.

Počas Dňa Európy boli v celom Novom Sade organizované početné hlavne kultúrno-hudobné, divadelné a lmové podujatia.

VÝZNAMNÉ OCENENIE PepsiCo – víťaz národného uznania bezpečnosti a zdravia pri práci

Jaroslav Čiep

Spoločnosť PepsiCo, ktorá na našom trhu pôsobí až trinásť rokov, získala prvú cenu v súťaži o národné uznanie za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci za rok 2021. Toto ocenenie už tradične udeľuje Ministerstvo pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne záležitosti pri príležitosti pripomínania si 28. apríla – Dňa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Srbsku.

Na slávnostnom odovzdávaní cien bola spoločnosť PepsiCo ocenená ako zamestnávateľ, ktorý prispieva a neustále zlepšuje pracovné podmienky svojich zamestnancov a zároveň dbá o ich bezpečnosť na pracovisku. Ceny víťazom odovzdala Darija Kisićová-Tepavčevićová, ministerka pre prácu, zamestnávanie, bojovnícke a sociálne záležitosti, a PepsiCo je víťazom Charty 28. apríla pre právnické osoby s viac ako 250 zamestnancami a o primát sa rozdelil s NIS. „PepsiCo neustále investuje a pracuje na zlepšovaní pracovných podmienok, a to všetko s cieľom zabezpečiť, aby sa zamestnanci na pracovisku vždy cítili bezpečne a motivovaní. V srdci nášho podnikania a ako súčasť globálnej pep+ stratégie podpory pre trvalo udržateľný rozvoj sú ľudia ako jeden z najdôležitejších zdrojov. Sme obzvlášť hrdí na našu závodnú ambulanciu v Maglići, dostupnú pre všetkých našich zamestnancov,“ povedal Željko Šaravanja, manažér dodávateľského reťazca, ktorý je v tejto zároveň rešpektujú inklúziu a rozmanitosť,“ vyzdvihli v tomto reťazci.

Počas 14 rokov pôsobenia na trhu západného Balkánu, po akvizícii Marbo Product, PepsiCo investovala do nových produktových radov, zvýšenia kapacity a rozšírenia portfólia, pracovných

Pri prebratí významného ocenenia

spoločnosti zodpovedný aj za rozvoj a implementáciu všetkých HSE aktivít. „Investície do podnikania idú ruka v ruke s investíciami do zamestnancov a PepsiCo bude pokračovať vo vývoji programov a stratégií, ktoré sa zameriavajú na starostlivosť o zamestnancov, ich fyzické a duševné zdravie a podmienok a zamestnancov, ako aj do environmentálnych platforiem. PepsiCo Západný Balkán vynikol ako jeden z najvýznamnejších výrobcov slaných pochutín v regióne so značkami Chipsy, Clipsy, Pardon a GUD, ktoré sa stali súčasťou globálneho portfólia PepsiCo. Tunajšie portfólio sa rozšírilo o svetoznámu značku PepsiCo, známe tortilla chipsy Doritos a od roku 2019 spoločnosť prevzala distribúciu svetových značiek nealkoholických nápojov v BaH – Pepsi, Mirinda, Pepsi Max, 7Up a Lipton. Zavedením novej výrobnej linky a rozšírením výrobných kapacít fabrika v Maglići pre potreby exportu na trhy EÚ z domácich surovín vyrába aj celosvetovo známu značku Lay’s.

Výroba prebieha v závode v Maglići pri Báčskom Petrovci, ktorý vďaka investíciám určeným na zlepšenie výrobných liniek a vybudovanie najmodernejšieho skladu hotových výrobkov predstavuje regionálne výrobné centrum PepsiCo pre trhy západného Balkánu, pričom v Bosne a Hercegovine pôsobia prostredníctvom logistických a distribučných centier. Špeciálna pozornosť je venovaná ľuďom, ich vzdelávaniu a posilňovaniu a už ôsmy rok po sebe spoločnosť získala ocenenie Top Employer za podnikanie v Srbsku, ako aj tri ocenenia Top Employer za podnikanie v Bosne a Hercegovine. Výsledky podnikateľskej lozo e sú viditeľné prostredníctvom zodpovedného podnikania a spolupráce s domácimi partnermi a dodávateľmi, ako aj početnými iniciatívami za miestnu komunitu a ochranu životného prostredia prostredníctvom aplikácie moderných technológií na zníženie emisií CO2, zníženie spotreby elektriny a vody a zvýšenie recyklácie.

Foto: z archívu PepsiCo

SPOLOČNOSŤ NIS JE NAJŽIADANEJŠÍM ZAMESTNÁVATEĽOM

V SRBSKU. Na základe prieskumov, ktoré realizovala skupina webových stránok Poslovi.Infostud, NIS je na najvyššom rebríčku, čo sa týka samotných recenzií používateľov. Hodnotenie sa týkalo charakteristík zamestnávateľa, podmienok pri práci a pracovného prostredia. Týmto spôsobom analýza/prieskum zamestnávateľom podá presný obraz, mienku a očakávania na trhu práce, čo im umožní prispôsobiť sa aktuálnym požiadavkám ľudí, ktorí sa uchádzajú o prácu. Doteraz sa spoločnosti NIS toto ocenenie dostalo už druhýkrát do rúk. Dnes táto spoločnosť zamestnáva viac ako 11-tisíc ľudí a počas roka zorganizuje takmer 2 900 profesionálnych a technických kurzov, na ktorých účinkuje okolo 5 200 účastníkov.

M. Pap

Zdroj a foto: RTV

Ľudia a udalosti

INŠTALÁCIA ZBOROVÉHO FARÁRA BRANISLAVA KULÍKA V NOVOM SADE Po dvadsiatich piatich rokoch v novosadskom chráme inštalovaný zborový farár

Alena Kulíková

Po dvadsiatich piatich rokoch v slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Novom Sade sa konala slávnosť inštalácie zborového farára. Minulého roku cirkevný zbor si na volebnom konvente zvolil za duchovného pastiera farára Branislava Kulíka, ktorý pri tejto príležitosti bol aj inštalovaný v sobotu 7. mája v rámci slávnostných služieb Božích.

Novosadské kostolné zvony privolali do chrámu Božieho veľké množstvo veriacich a hostí, predstaviteľov cirkevného, kultúrneho, školského, matičného a politického života, ktorých na úvod služieb privítal a pozdravil senior sriemsky a farár staropazovský Mgr. Igor Feldy.

Pieseň Pred Božím trónom zaspieval Komorný zbor Agapé z Nového Sadu, podľa žiadosti nového duchovného pastiera, pod taktovkou Tatiany Jaškovej; na syntetizátore ich sprevádzal Đorđe Petriško.

Služby Božie spoločne vykonali prítomní kňazi z Banátskeho, Báčskeho a Sriemskeho seniorátu, pokým na organoch sprevádzali kantori Jarmila a Marek Stupavskovci.

Keďže je novoinštalovaný farár Branislav Kulík aj administrátorom cirkevného zboru v Bielom Blate, zaspieval aj ich spevokol Elpis za sprievodu Igora Kuraja.

Senior banátsky Slađan Daniel Srdić, farár jánošícky, a manželia farári Ľuboš a Barbora Vontorčíkovci zo Slovenskej republiky prislúžili sviatosť Večere Pánovej. Pri tej príležitosti príhovor k spovedi a Večeri Pánovej mal senior banátsky Slađan Daniel Srdić.

Slávnostný akt inštalácie vykonal biskup Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., farár kulpínskeho cirkevného zboru, za asistencie báčskeho seniora Jaroslava Kopčoka a Igora Feldyho, seniora sriemskeho. Biskup Jaroslav Javorník svoj inštalačný príhovor postavil na slovách, ktoré nachádzame napísané v Liste Židom 5, 4 – 8. – Dnes je pred tebou výzva, aby si svoju prácu usmernil do diakonie duchovných aktivít,

aby si nakŕmil hladných, pomohol ubiedeným, pomohol všetkým, ktorí pomoc hľadajú. Nebude to ľahké, čaká ťa v mestskom prostredí pozdvihnúť mládež, detskú besiedku, spevokoly, ktoré tu už pracujú, a priam mi slza vyhŕkla z oka, keď som počul tieto piesne, ktoré nám už spevokoly predniesli, lebo spievajú zo srdca. Nesmiem zabudnúť ani na moc misie, ktorá ťa čaká v tomto cirkevnom zbore, lebo je špeci cký, máme storočný Šafárik, ktorý vždy spolupracoval. Nábožnosť a národnosť majú mocné korene v dejinách… Ste možno jediný cirkevný zbor v mestskom prostredí, ktorý svedčí o našej slovenInštalačný akt biskupa Javorníka a seniorov báčskeho skej kultúre, a a sriemskeho práve všetko toto treba skĺbiť spolu… Vlož, využi a použi všetko toto na potrebnú misiu, – povedal biskup vo svojom inštalačnom príhovore. V ďakovnom príhovore novoinštalovaný kňaz vyjadril vďačnosť Pánu Bohu za ľudí, ktorí ho sprevádzali a povzbudzovali už od čias štúdia, ale ktorí sú mu oporou dodnes. Poďakovanie patrilo aj manželke a deťom. Vďaku vyjadril aj cirkevnému zboru za dôveru, ktorú mu prejavili pri voľbe, a za ich obetavú službu pre tento cirkevný zbor, ktorá sa preukázala pri príprave bývania na fare i slávnosti inštalácie.

Slávnosť svojím spevom obohatil aj domáci miešaný zborový spevokol za sprievodu Marka Stupavského a pieseň nacvičila profesorka hudby vo výslužbe Anna Crveniová.

Všetkých prítomných privítal a svojmu kňazovi sa prihovoril a zagratuloval dozorca Ján Brtka slovami a s nádejou, že spoločne budú prinášať ovocie Ducha a šíriť lásku Kristovu: „Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Lebo Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“

V mene cirkevného zboru mu odovzdal aj vzácny a nekaždodenný dar – dekrét o prijatí na fakultu a zaplatenom doktorandskom štúdiu.

Na konci služieb novoinštalovanému kňazovi sa prihovorila predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová a pravoslávny farár Uspenského chrámu protojerej Željko Latinović.

Piesňou novoinštalovanému kňazovi zagratuloval aj miešaný cirkevný spevokol zo zboru z Vojlovice, v ktorom predtým pôsobil osem rokov. Vojlovičania zaspievali dve piesne, ktoré nacvičila kantorka Evka Brezníková a pomoc pri speve im poskytla aj nová kaplánka Lýdia Zlochová.

Celá slávnosť sa konala v radostnej atmosfére, napĺňajúc srdcia pokojom a vďakou. Veríme, že tento slávnostný a požehnaný deň sa zapíše hlboko do sŕdc členov novosadského cirkevného zboru.

Foto: Foto Pera Pančevo

ZO SPOLKU KULPÍNSKYCH ŽIEN Maľovanie slovenských ľudových ornamentov

Katarína Gažová

Prvú z dielní maľovania slovenských vzoriek usporiadali kulpínske spolkárky v sobotu 7. mája vo svojich priestoroch v rámci Muzeálneho komplexu v Kulpíne. Účastníčky prvej z radu dielní naplánovaných na máj a jún boli členky Spolku kulpínskych žien, dievčatá základoškoláčky a stredoškoláčky z Kulpína.

Na úvod začiatku prvej dielne, ktorú zorganizovala členka Spolku kulpínskych žien Nataša relaxom, bez ohľadu na to, či niekto má, alebo nemá vlohy na túto činnosť, či mu to pôjde ľahšie, alebo ťažšie… Vysvetlila tiež, čo sú ornamenty a aké druhy ornamentov jestvujú a že je to v podstate vzorka, ktorá sa opakuje. Ako povedala, naše slovenské ľudové ornamenty najčastejšie stretávame na krojoch. V minulosti boli vyšívané aj na svadobnej výbave, na čo sa časom pozabudlo. Preto sa A. Legíňová rozhodla obnoviť tie slovenské ornamenty, teda odviať ten prach, ktorým za-

Na začiatku prvej dielne kulpínskych žien: (zľava sedí) Nataša Zimanová, (stoja) Katarína Zorňanová a Anna Legíňová

Zimanová a úspešne viedla Anna Legíňová z Petrovca, prítomné privítala predsedníčka SKŽ Katarína Zorňanová.

Čo a ako budú pracovať, akú techniku použijú a akým materiálom znázornia slovenské ľudové ornamenty – tieto veci vysvetlila vedúca dielne, skúsená umelkyňa Anna Legíňová. Pripomenula, že práca v dielni bude vlastne

padli. Možno ich nanášať na rôzne predmety, na látku, sklo, keramiku a všeličo iné. Počas tejto prvej dielne skrášľovali drevené suveníry – lopá-

Kulpínske spolkárky bavila kreatívna práca v dielni Vedúca dielne Anna Legíňová poradila uchádzačkám, ale ich aj pochválila

riky a varešky. Vedúca im ako pomôcku priniesla slovenské ornamenty namaľované na papieri, odkiaľ si ich mohli odpozerať alebo prekopírovať najprv na papier a potom prekresliť priamo na drevený suvenír. Niektoré účastníčky dielne si ukážky slovenských ľudových ornamentov vyhľadali na internete a prekresľovali ich z mobilov. Teda bola využitá aj moderná technika na tradičné vzorky.

Pracovalo sa s akrylovými farbami, ktoré možno použiť aj na plátno, sklo, ako aj drevo, čo bol prípad počas tejto dielne. Slovenské ornamenty si účastníčky dielne naskicovali najprv na pomocný papier a potom ich prekresľovali na drevené suveníry. Práca sa im veľmi dobre darila, boli kreatívne, trpezlivé a pracovité. Výsledkom ich práce sú pestrofarebne skrášlené lopáriky a varešky.

Predsedníčka SKŽ Katarína Zorňanová sa najprv zmienila o projektoch, ktoré im boli schválené, aj na Slovensku, teda

v Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí, aj v pokrajine, a sú to dva projekty: dielňa slovenských ľudových ornamentov a podujatie Svadba voľakedy a dnes, ktorú usporiadajú na sklonku júla. Keď ide o spomenuté dielne, usporiadajú ich súhrnne šesť: počas mája a pravdepodobne

Dievčatá usilovne pracovali na maľovaní slovenských ornamentov

júna sa bude robiť na dreve (lopáriky a varešky) a na plátne (plátenné tašky). Organizátorka prvého podujatia Nataša Zimanová vyjadrila spokojnosť, že ich ženy a dievčatá poctili svojou účasťou v dielni. Ako uchádzačky si vyberali aj staršie, aj mladšie osoby, ktoré sú kreatívne a majú vzťah k umeniu. Prvú dielňu realizovali úspešne a pokračujú ďalej.

V EVANJELICKOM CHRÁME V KULPÍNE Konfirmačná slávnosť

Katarína Gažová

Práve v nedeľu 1. mája, v druhú nedeľu po Veľkej noci, ako je to už tradíciou, v evanjelickom chráme Božom v Kulpíne sa konala príležitostná slávnosť konfirmácie. Kostol bol v túto slávnostnú nedeľu vyplnený do posledného miesta.

Na nedeľných slávnostných službách Božích bola aj skúška konfirmandov, ktorých pre túto príležitosť pripravoval a potom aj na tvári miesta skúšal a celý akt konfirmácie vykonal kulpínsky evanjelický kňaz Mgr. Jaroslav Javorník, PhD., zároveň aj biskup SEAVC v Srbsku. Konfirmandi, ktorých bolo spolu 15 (8 dievčat a 7 chlapcov), sa výborne pripravili na skúšku, takže všetci prítomní v chráme v to nedeľné predpoludnie mali dobrý pocit a veľkú radosť. Konfirmandi zaspievali aj pekné pesničky za hudobného sprievodu Milušky Petrášovej, kantorky CZ v Kulpíne. Na záver konfirmačnej slávnosti doterajší konfirmandi prijali Večeru Pánovu a potom sa pripojili aj dospelí.

Týmto činom konfirmácie sa deti z generácie narodených v roku 2010/2011 stali dospelý-

Spoločná fotografia: kulpínski konfirmandi, ich učitelia zo základnej školy v Kulpíne a manželia Jaroslav a Tatiana Javorníkovci

mi členmi cirkevného zboru v Kulpíne. V ich mene prosbu o odpustenie vyjadrila Mia Čemanová a sľub vernosti predniesla Martina Sklabinská. Modlitbu za nových členov cirkvi vyriekol Gustáv Petráš, kurátor cirkevného zboru. Prihovoril sa im a zároveň každému novému členovi cirkevného zboru darček odovzdal Ján Petráš, zborový dozorca.

KOVAČICA Slávnosť konfirmácie v Kovačici

Olinka Glóziková-Jonášová

Prijatie detí medzi dospelých členov cirkvi, inak nazývané konfirmácia, sa v kovačickom slovenskom evanjelickom chráme Božom uskutočnilo v nedeľu 8. mája, keď svoju krstnú zmluvu prišlo potvrdiť 36 konfirmandov, z toho 17 dievčat a 19 chlapcov, za prítomnosti rodičov, krstných rodičov, starých rodičov, príbuzných či priateľov, ale aj ostatných cirkevníkov.

Ku konfirmácii ich priviedol zborový farár Martin Bajza, ktorý ich na túto slávnosť aj

Spoločná fotografia konfirmandov v Kovačici so zborovým farárom Martinom Bajzom (foto: Jaroslav Mlynárček) pripravoval za pomoci katechétok Daniely Sućovej a Violety Galátovej. Po spoločnej spovedi a prijatí darov sviatosti Večere Pánovej konfirmandi sa stali dospelými členmi SEAVC. Na pamiatku v tento deň dostali Rozpomienku.

KONFIRMÁCIA V HLOŽANOCH. V tretiu nedeľu po Veľkej noci, ako je to už zvykom, sa v Hložanoch koná konfirmačná slávnosť. Každoročne konfirmačné služby Božie patria medzi najnavštevovanejšie a najveľkolepejšie. Vyučovanie konfirmandov sa začalo v septembri, od začiatku školského roka. Mali ho na starosti hložiansky farár a senior báčsky Jaroslav Kopčok, ako aj kantor Rastislav Dudáš, ktorý konfirmandov učil cirkevné piesne a liturgiu. V Hložanoch konfirmáciu každoročne absolvujú šiestaci a tohto roku to bol ročník detí narodených v roku 2009. Spolu bolo 12 konfirmandov, z čoho bolo 5 chlapcov a 7 dievčat. Čo sa týka samotného počtu, ten sa veľmi nelíšil od vlaňajšieho, v ktorom bolo 13 konfirmandov. V rámci konfirmačných služieb Božích bola podávaná Večera Pánova aj konfirmandom, aj všetkým prítomným.

M. Pap

Foto: O. Benka

DIELŇA ETNOSEKCIE V SELENČI Kyckavé zepy pre budúce generácie

Miroslav Pap

Existuje mnoho tvrdení, že výroba tradičného odevu je na ústupe a že záujem o jeho výrobu klesá. No nie vždy to musí byť pravidlom. Dnes mnohé spolky žien tvrdo pracujú na tom, aby zachovali to, čo sa ešte zachovať dá, ale aj vytvorili niečo pre budúce generácie. V mnohých spolkoch sa preto organizujú početné dielne, prostredníctvom ktorých mladšie členky majú možnosť naučiť sa zručnosti od tých starších, a tým vlastne dokážu spomaliť proces úpadku jednotlivých prvkov hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva.

Nenahraditeľné zručnosti starších žien

Selenčania kladú veľký dôraz na tradičný odev. Vnímajú ho nielen ako odev, ale skôr ako etnoidenti kačný prostriedok, na základe ktorého sa odlišujú od ostatných a ktorým sa identi kujú. Koho však zavedie cesta do priestorov etnosekcie na poschodí domu kultúry, zistí, že jej členky kladú veľký dôraz na význam zachovania tradičného odevu. Nachádza sa tu veľké množstvo mužského, ženského a detského tradičného odevu, ktoré má nevyčísliteľnú hodnotu. Ale tieto členky dbajú nielen na jeho zachovanie, ale sa upriamili aj na jeho výrobu. Preto v utorok 26. apríla zorganizovali dielňu výroby tradičných selenčských kyckavých ziep, lebo sú na ne právom hrdé. Dielne sa zúčastnilo 24 členiek rôznych vekových kategórií. Medzi nimi boli aj deti, na ktoré prenášajú význam tradičného kroja. Väčšina účastníčok sa upriamila na výrobu kyciek, no menej na samotné štrikovanie, ktoré je omnoho zložitejšie. No preto aj bola zorganizovaná dielňa, prostredníctvom ktorej sa mohli aj ostatné členky naučiť štrikovať zepy.

O samotnej dielni sa zmienila aj podpredsedníčka etnosekcie a členka Dozornej rady Asociácie slovenských spolkov žien Anna Petrášová: „Etnosekcia pracuje v rámci Miestneho odboru Matice slovenskej v Selenči. Každoročne sa snažíme nainštalovať dve výstavy. Tohto roku sme už jednu zrealizovali, a bola to výstava pod názvom Selenčské kyckavé zepy. Spolu s našou predsedníčkou etnosekcie Vierou Strehárskou sme sa potom dohodli na tom, aby sme zrealizovali aj dielňu výroby našich selenčských ziep, aby sa nezabudlo, čiže aby sme preniesli tie zručnosti starších žien na mladšie generácie. Potešilo nás, že sa do dielne zapojili aj menšie dievčatá, ktoré sa tu naučili vyrábať prevažne kycky. Účastníčky si priniesli aj materiál na výrobu, takže dielňa bola bezproblémovo zrealizovaná.“

Ako sme sa dozvedeli od

Záujem o dielňu bol veľký

účastníčok dielne, a to hlavne od tých zo staršej generácie, kyckavé zepy sa v Selenči vyrábajú ešte sústavne. Selenčankám, ktoré sa dodnes každodenne obliekajú do kroja, predstavu-

Na mladých svet zostáva

je nenahraditeľnú časť obuvi. Staršie ženy si ich vedia uštrikovať, vyrobiť kycky, a už iba na obuvníkovi zostáva, aby na spodnú časť prilepil podrážku. Dnes prilepiť podrážky vedia obuvníci, alebo ako ich lokálne nazývajú – šusteri, a to František a Jozef Trusinovci. Zepy sú pestrofarebné, ale aj jednofarebné, a uštrikované rôznymi vzormi, a ako sme sa dozvedeli, v lokálnom dialekte ide o hášovkavé, pásikavé, šiflíkavé/kockavé či cikcakové vzory. Prevažne mladšie ženy a dievčatá nosili pestré, kým staršie ženy nosia tmavšie jednofarebné. Dodnes sa dodržiava zladenosť farieb hornej časti odevu so zepami. Predstavovali hlavnú časť ženskej obuvi, čiže nosili sa aj vo sviatočných obdobiach, ale aj každodenne. Zepy, ktoré boli uštrikované na hustejšie a tvrdšie, sa používali pri práci. Zo žartu účastníčky prezradili, že niektoré ženy mali zepy vo všetkých farbách a často ich museli schovávať, aby manželia nevideli. Kyckavé zepy sa štrikovali, ako tvrdia spolubesedníčky, z kvalitnejšej vlny, ako je táto dnes. Preto aj ony dodnes používajú tú staršiu a kvalitnú vlnu. Kycky mali ozdobnú funkciu aj na ručníku, na štrikancoch, a mládenci na keteniach, dokonca aj na kasniach. Kycky vie dnes vyrobiť množstvo žien, no problém nastáva pri samotnom štrikovaní, o čom bola aj táto dielňa, na ktorej sa

mladšie účastníčky mohli naučiť aj štrikovaniu ziep.

Aj touto z mnohopočetných dielní selenčské členky etnosekcie potvrdili, že nie všetko ide do úpadku, ale existuje ešte snaha jednotlivcov a menších skupín, ktoré nedopustia zánik prvkov hmotného kultúrneho dedičstva, medzi ktoré patrí aj tradičný odev.