Hlas ludu 21/2019 by NVU Hlas ľudu

Stredoškolská súťaž zo slovenčiny Ján Triaška Báčsky Petrovec

ISSN 0018-2869

Informačno-politický týždenník ROČNÍK 76 | 25. 5. 2019 | CENA 50 DIN.

www.hlasludu.info www.hl.rs

ČÍSLO

/4856/



Z obsahu

25. 5. 2019 | 21 /4856/

Uzávierka čísla: 22. 5. 2019

Novosadská univerzita bola usporiadateľom 11. medzinárodného festivalu vedy a vzdelávania, ktorý prebiehal 18. a 19. mája v študentskom areáli. Fakulty a inštitúty Novosadskej univerzity pripravili viac ako 60 edukačných dielní a v realizácii programu festivalu účinkovalo viac ako 300 študentov, profesorov a výskumníkov. D. Vŕbová

Do rámca Noci múzeí v Báčskom Petrovci v sobotu 18. mája zapadlo aj otvorenie samostatnej výstavy v Galérii Zuzky Medveďovej. Pri tejto príležitosti si Petrovčania uctili sedemdesiatku akademického maliara Jozefa Klátika a prichystali jeho samostatnú výstavu obrazov pomenovanú Posúvanie. Výstava bude otvorená do 23. júna. J. Čiep

V dňoch 17. až 25. mája v Starej Pazove prebieha 56. Festival ochotníckych divadiel Vojvodiny. Podujatie slávnostne otvoril Milan Kovačević, herec Srbského národného divadla z Nového Sadu (na fotografii). V súťažnej časti festivalu je osem divadelných predstavení a odbornej porote a tamojším milovníkom divadla sa predstavia aj členovia domáceho SKUS hrdinu Janka Čmelíka – SD VHV. A. Lešťanová

Nadmerné množstvá spŕšok v máji v juhovýchodnom a strednom Banáte vážne ohrozili porasty pšenice a vzchádzajúcu kukuricu a slnečnicu, ako aj sejbu sóje. V. Hudec

V marci vyšla tlačou krásna monografia s úsporným názvom POP; píšeme o nej v prílohe Obzory. Hovorí o osobnosti a diele akademického grafika a maliara Pavla Popa a vydal ju Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Na snímke je umelec Pop s manželkou Natašou vo svojom ateliéri na Petrovaradínskej pevnosti v januári 2019, keď mu pamätnú medailu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí udelil predseda Ján Varšo. J. Bartoš

Editoriál

VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak Úradujúci zodpovedný redaktor: Stevan Lenhart Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Juraj Bartoš, Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs

äčšina z nás sa len zriedkavo vážne zamýšľa nad možnými rozmermi kontroly našich životov a súkromia zo strany veľkých technologických spoločností, akou je kalifornský Google. Sčasti aj preto, lebo sme zvyknutí na „pohodlnú“ skutočnosť, že naša krajina je v pozícii nekonečnej transformácie a neistej európskej perspektívy a teda je svojráznym outsiderom, pre ktorého neplatia práve všetky pravidlá modernej spoločnosti. Takže využívame výdobytky moderných technológií bezstarostne predpokladajúc, že sme akosi mimo záujmu a vplyvu globálneho systému, voči ktorému ináč odmietame mať akýkoľvek rešpekt. A pritom každodenne konzumujeme obsahy, po ktoré prichádzame prostredníctvom prehliadača Google Chrome, vyhľadávača Google a webovej stránky YouTube, pokým takmer celá naša korešpondencia sa deje v rámci elektronickej poštovej služby Gmail. Všetky tieto služby sú v podstate zdarma – ak nepočítame fakt, že ich používaním prezrádzame svoju prítomnosť, svoje osobné údaje a súkromie, zároveň vedome alebo nevedome pristávajúc na určitý druh manipulácie s informáciami či ich exploatácie (na základe čoho Google každoročne zarába miliardy eur). Majiteľov smartfónov značky Huawei v týždni za nami mohla prekvapiť správa o tom, že kompánia Google prestane spolupracovať s čínskym technologickým gigantom a znemožní mu budúce aktualizácie operačného systému Android, ako aj prístup k službám, akými sú Gmail, YouTube alebo Play Store (všetky uvedené a ešte rôzne iné aplikácie sú totiž

Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844

V tomto čísle

Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042

5 Snažíme sa priblížiť k ľudu

Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090

• •

Google a globálna dominancia

TÝŽDEŇ

ĽUDIA A UDALOSTI

10 Úskalia modernej rodiny

OBZORY

19 Splácame dlh minulosti

Foto: Pixabay

ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU

vlastníctvom Google). Táto blokáda priamo súvisí s rozhodnutím amerického ministerstva obchodu, aby čínsku korporáciu zaradilo na čiernu listinu z podozrenia, že jej technické výrobky sa môžu použiť pre špionáž. Z rôznych médií sa možno dozvedieť, že účinok daného reštriktívneho opatrenia nebude hneď badateľný (takže majitelia smartfónov Huawei nemusia už dnes predávať svoje aparáty spod ceny), ale celá situácia napovedá zintenzívnenie „chladnej digitálnej vojny“ medzi USA a Čínou ako svetovými ekonomickými veľmocami. A zároveň odzrkadľuje vplyv americkej vlády na činnosť kompánie Google – samým tým aj na používateľov moderných technológií a internetu v celom svete. Webový prehliadač Google Chrome vraj dnes používajú dve tretiny používateľov internetu, napriek tomu, že jestvujú iné prehliadače, pri ktorých súkromné údaje a záujmy (aspoň údajne) nie sú pod drobnohľadom veľkej kompánie. Jedným z takých je Brave, ktorý je dokonca aj rýchlejší ako Chrome, lebo blokuje všetky reklamy a website tracking, znemožňujúc rôznym webovým stránkam a aplikáciám získať informácie o zvykoch a záujmoch používateľa. Ide o pomerne nový prehliadač, ktorý síce jestvuje od roku 2015, ale intenzívnejšie sa začal používať v posledných mesiacoch. Čas teda ukáže, či je Brave skutočným ochrancom súkromia, alebo len dočasnou ilúziou revolučnej alternatívy. Stevan Lenhart

KULTÚRA

27 Predstavili publikáciu venovanú banátskym Slovákom

ŠPORT

43 Veľký pohár Danielovi Negruovi Na titulnej strane: Najúspešnejší stredoškoláci v republikovej súťaži zo slovenského jazyka, ktorá sa uskutočnila v sobotu 18. mája na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici Foto: Anička Chalupová 21 /4856/ 25. 5. 2019

Týždeň 

InPress

7 DNÍ

Dlho očaká- Keby sme tak mali Kurza vaná cesta

Jasmina Pániková

inulú sobotu milovníci hudby sa mohli tešiť z ešte jedného ročníka populárnej hudobnej šou Eurosong. Aj keď je táto súťaž už roky čoraz viac miestom pre politické roztržky, predsa je to aj o akej-takej hudbe. No našim spevákom sa nejako nedarí. V týchto dňoch sme na početných portáloch mohli prečítať výrok, ktorý sa každoročne opakuje – Európa nám ukázala, kde nám je miesto. Aspoň keď ide o hudbu. Naša premiérka mieni inak. Podľa nej sa spájame s Európou, kde nám je aj miesto. Samozrejme, nemala na mysli spomínanú súťaž, ale cesty, ktoré nás s Európou spájajú. Presnejšie, najnovším spojením s ostatnými európskymi štátmi je 26,3 kilometra diaľnice cez Grdelickú tiesňavu, ktorú slávnostne otvorili minulú sobotu. Túto časť diaľnice „slávnostne“ budovali celých 6 rokov a ukončenie avizovali niekoľkokrát, zápasili s početnými problémami... Nanajvýš prezident mal návrh aj zničiť či premiestniť problematický kopec. Našťastie, k takému radikálnemu počinu nedošlo, hoci by bolo zaujímavé vidieť, akým spôsobom by ho premiestnili. Namiesto toho vybudovali 36 mostov, z ktorých je jeden výšky až 62 m, dva tunely... A celkovú prácu uzavreli kultúrno-umeleckým programom, ohňostrojom, príhovormi tých, ktorí určitým spôsobom boli zapojení do výstavby časti Koridoru 10. Zatiaľ je otázne, akým spôsobom bol zapojený aj predsedajúci Predsedníctva Bosny a Hercegoviny, ktorý sa v posledných týždňoch všade zjavuje s naším prezidentom. Možno predsa preto, lebo jednu časť diaľnice stavala spoločnosť úzko zviazaná so spomínaným predsedajúcim, bez ohľadu na to, že je známa aj podľa podozrivo uzavretých obchodov. Že by sa nad tým nepozastavili naši vysoko morálni politici? Zrejme to nie je dôležité, keďže je kontroverzný politik ich verným spoločníkom pri každej udalosti.

www.hl.rs

a udalosť týždňa je iste možné označiť skutočnosť, že Národné zhromaždenie Srbska schválilo zmeny Trestného zákonníka a v rámci neho aj tzv. Tijanin zákon. Iniciovala ho Nadácia Tijany Jurićovej na podnet Igora Jurića, ktorému dcéru Tijanu (vo veku 14 rokov) zavraždil mäsiar Dragan Đurić. Na základe pozmeneného zákona páchatelia trestných diel, akými sú najťažšia vražda, znásilnenie so smrteľným výsledkom, znásilnenie bezmocnej osoby, znásilnenie dieťaťa a znásilnenie so zneužitím postavenia môžu rátať s trestom väzenia 40 rokov, bez možnosti prepustenia. V práci NZ účinkovali iba niektorí opoziční poslanci; väčšina opozície je už dávnejšie mimo parlamentu, keďže bojkotuje jeho prácu. Je na škodu veci, že sa predbežný návrh zákona nedostal na verejnú rozpravu. Keby sa o ňom včas vyjadrili predovšetkým odborníci, môžbyť by neexistovali pochybnosti, ktoré bolo počuť krátko predtým, než sa návrh zákona ocitol pred poslancami, ako i po jeho schválení. Na jednej strane sú zástancovia tézy, že teraz si to potenciálni páchatelia dvakrát rozmyslia prv než spáchajú spomenuté trestné diela. V prípade, že sa ich predsa dopustia, sotva ich – po tom, čo si odležia 40 rokov – zopakujú. Na druhej strane sú profesori práva, advokáti, prokurátori

a sudcovia, ktorí žiadali od štátu, aby upustil od ustanovenia, ktoré vylučuje možnosť prepustenia pred odpykaním určenej väzby. Presnejšie, aby existovalo riadne konanie, ktoré by umožnilo posúdiť, či sa odsúdená osoba socializovala a rehabilitovala. Tvrdia, že v praxi neexistuje príklad, ktorý by potvrdil, že vyššie tresty znižujú výskyt uvedených trestných skutkov. Rozdielne sú i tlmočenia článku 3 Európskej konvencie o ľudských právach a v úzadí zostáva neprichádzajúca odpoveď na otázku, prečo tzv. Tijanin zákon „čakal na rad“ zhruba dva roky. Podobné otáľanie sa týka aj záležitosti známej z „rokovacieho programu“ domácej politickej scény. Prezident Aleksandar Vučić totiž prisľúbil, že v pondelok 27. mája v NZ Srbska predostrie poslancom a verejnosti správu o Kosove a Metóchii, avšak dávno avizovaný dialóg sa fakticky nekonal. Časť evidentne polarizovanej domácej verejnosti prezidentovi zazlieva, že prv než na pôde parlamentu o otázkach týkajúcich sa KaM hovoril najprv s patriarchom a vladykami Srbskej pravoslávnej cirkvi. V piatok 17. mája a o deň neskoršie aj v Novom Sade, Kruševci a vo Valjeve pokračovali protestné pochody Všetci ako jeden – 1 z 5 miliónov. V nedeľu 19. mája v obciach na severe Kosova sa uskutočnili voľby primátorov a sta-

rostov. V ten istý deň v Novom Sade, na Námestí republiky sa uskutočnil prvý novosadský dúhový Pride. Oveľa väčšmi uplynulú nedeľu zarezonovala iná, dlho očakávaná udalosť. Konečne sprevádzkovali 26,3 kilometra diaľnice Koridoru 10 vedúceho cez Grdelický priesmyk. Známe peripetie (spôsobené ľudským faktorom) riadne odročili záverečné práce a zvýšili cenu výstavby. Posledný deň v uplynulom týždni zostane v pamäti ovocinárom v okolí Požegy, Ivanjice a Čačku, kde krúpy predčasne obrali ovocie a spôsobili veľké škody. Na medzinárodnej scéne bijú do očí najmä nebezpečné iskry americko-iránskeho súperenia. Napätie umocnila americká lietadlová loď, ktorá zakotvila v regióne Blízkeho východu. „Bomba“ v podobe správy vybuchla toť v susednom Rakúsku. Tamojší vicekancelár Heinz-Christian Strache, predák Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), stroskotal na nahrávke natočenej roku 2017 a zverejnenej teraz. Tajné video ho usvedčilo, ako so straníckym druhom Johannom Gudenusom údajnej ruskej boháčke, ktorá vraj chcela investovať v Rakúsku, ponúkal vládne zákazky za politickú podporu. Premiér Sebastian Kurz reagoval bleskovo a rozvážne: už v sobotu večer ukončil vládnu koalíciu s FPÖ a prezidentovi Van der Bellenovi navrhol usporiadať predčasné parlamentné voľby. Pripravil: Juraj Bartoš

Iný uhol reality

Nikola Petkov

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

NA SLOVO S LIBUŠKOU LAKATOŠOVOU, PREDSEDNÍČKOU NÁRODNOSTNEJ RADY SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY

Snažíme sa priblížiť k ľudu Anna Horvátová

príchodom na vedúci post Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny predsedníčky Libušky Lakatošovej mnoho toho je iné. Dokonca život je zmena. Neustála. Potrebovala to už aj najvyššia inštitúcia Slovákov v Srbsku. O historických výdobytkoch ešte nemožno hovoriť, i keď nemožno ani zanedbať fakt, že sa nečrtajú. Veď predsa predsednícke žezlo pani Lakatošová prebrala teraz koncom decembra (27. decembra 2018), keď vlastne NRSNM bola aj konštituovaná. Jedno je isté, nemožno poprieť skutočnosť, že sa konečne naladili naše dve najvýznamnejšie inštitúcie – Národnostná rada a Matica slovenská v Srbsku. A tak to má aj byť. Obidve inštitúcie pracujú v prospech zachovania slovenskej identity, svojbytnosti, na zveľadení kultúrnych podujatí a spoločenských pomerov nás Slovákov. Dokonca Národnostná rada ako legitímna a zastupujúca inštitúcia slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a inštitúcia menšinovej samosprávy z oblasti kultúrnej autonómie cielene si vytýčila zasadzovať sa za udržateľnosť úrovne získaných práv, kolektívnych práv tunajších Slovákov, účasť príslušníkov našej menšiny vo verejnej činnosti v prospech zachovania, rozvoja či zveľadenia v oblastiach úradného používania jazyka a písma, informovania, vzdelávania a kultúry, k čomu toto zloženie aj speje. Dajme slovo predsa predsedníčke Libuške Lakatošovej, ktorá predtým bola na funkcii republikovej poslankyne a povedali by sme, že to tam mala jednoduchšie. Ale predsa nech sa vyjadrí: „Byť predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny je veľkou cťou, ale zároveň ešte väčšou zodpovednosťou. Verejnému spoločensko-politickému životu som sa aj predtým venovala ako republiková poslankyňa v Zhromaždení Republiky Srbsko. Poctená som aj vtedy bola, veď byť jednou z 250 poslancov je predsa úcta. Uvedomujem si zodpovednosť • TÝŽDEŇ •

mojej funkcie, že som teda prvá medzi rovnakými a legitímnou predstaviteľkou najvyššej inštitúcie tunajších Slovákov. Pravdaže, je

Predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová

toto rozličné od predchádzajúceho môjho politického angažovania. Veď už sama zodpovednosť je veľká. Zodpovedám priamo za rozpočet, treba vedieť správne rezonovať pri schvaľovaní rozhodnutia, samozrejme, s členmi rady rozhodovať o financovaní, o plánovaní, čo uprednostniť, komu teda dať prioritu. Žiaľ, nie je nadostač prostriedkov pre všetkých, ktorí sa uchádzajú o finančnú pomoc pre ich aktivity. My sme si vytýčili takú jednoduchú smernicu, aby sme pracovali pre všetkých príslušníkov našej menšiny a boli ústretoví voči všetkým Slovákom tu žijúcim, pravdaže, v oblastiach, v ktorých rada má ingerencie, a to sú vzdelávanie, kultúra, informovanie a úradné používanie jazyka a písma.“ Aj v iných oblastiach podáte nápomocnú ruku, akže, samozrejme, budete mať prostriedky? „Sme tu, pravdaže, nápomocnou rukou všetkým Slovákom, otvorení sme pre spoluprácu so všetkými, bez ohľadu na prostredie, z ktorého prichádzajú.“ Určite ešte nejaké iné metódy práce vnesiete. „Samozrejme, že si ponecháme to, čo bolo pozitívne v práci predchádzajúceho zloženia, ale

zlepšiť to a vniesť nové stavy je našou víziou. Nevynecháme ani jedno prostredie, kde žijú Slováci, navštívime ich, podporíme ich činnosť.“ To sa všetko dá, ešte keď je tá spolupráca s členmi NRSNM vynikajúca, vtedy je úspech zaručený. „Môžem iba povedať, že som veľmi spokojná, spolupráca je výnimočná, na vysokej úrovni. Všetci máme rovnaké idey: spejeme k rovnakému cieľu, k zachovaniu a zveľadeniu slovenskosti. Verím, že tak budeme aj naďalej pokračovať. Samozrejme, že sa stáva, že máme rozličné náhľady na určité názory, nezhodujeme sa až vo všetkom, ale miernou diskusiou sa to dotiahne ku kompromisu či správnemu riešeniu. Je toto predsa len začiatok pre nás všetkých v zložení rady. Doteraz som síce bola členkou tejto inštitúcie, ale predsa je celkom iné byť v

najbližšie. Vlastne srbský štát má záväzok vrátiť slovenskému štátu určitý dlh a slovenský štát je ochotný peniaze, zatiaľ nevieme, o akú sumu ide, vrátiť svojim krajanom. Bolo by dobre, aby sme to využili a tu v strede Nového Sadu vybudovali objekt, ktorý bude viacúčelový a viacvýznamový. Bolo by tam sídlo aj Národnostnej rady, Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, NVU Hlas ľudu, miestnosti by mali MOMS Nový Sad, KC P. J. Šafárika a tamojší cirkevný zbor. Cirkevníci sú ochotní zrieknuť sa majetku v prospech Národnostnej rady, vlastne v prospech vybudovania takéhoto objektu, ktorý zastreší slovenské inštitúcie a bude slúžiť všetkým Slovákom. V pláne je, aby tam boli izby, či taký miniinternát pre našich študentov, ktorí sa rozhodnú pre štúdium na novosadských fakultách. Týmto by sme zároveň riešili priestorové problémy ÚKVS a aj Hlasu ľudu,

Na pracovnom mieste

jej čele a zodpovedať za všetko, aj svojím podpisom, aj rozhodnutím. Výsledky určite nevystanú, ale na začiatku je to proste nemožné, treba predsa času.“ Ale predsa sa už niečo črtá, môžete povedať konkrétnejšie, o čo ide? „Práveže, znovu je aktuálna idea, o ktorej sa hovorilo dávno, o vybudovaní slovenského domu či slovenského centra, k realizácii ktorého sme my teraz nejako

jednoducho našich všetkých inštitúcií, dokonca získame aj výstavné priestory, javisko, ale i edukačné učebne. Prečo nevyužiť túto možnosť, už keď aj slovenský štát prejavil ochotu a dokonca aj vedenie novosadského cirkevného zboru, ale i samotný pán biskup Samuel Vrbovský s potešením prijali túto ideu. Dokonca pán biskup bol >>>

21 /4856/ 25. 5. 2019

Týždeň veľmi ústretový voči nám, pozorne si vypočul naše plány, podporil realizáciu tejto idey. Spolu s cirkevníkmi sú ochotní ustúpiť pozemok pri slovenskom kostole v Novom Sade na účely centra a podporiť výstavbu, nakoľko to bude v ich moci, predsa v prospech slovenskej národnostnej menšiny.“ Kedy sa realizuje ten prvý krok, ktorým sa potvrdí výstavba objektu? „Už 30. mája sa má podpísať zmluva medzi dvomi štátmi. Pozvanie som dostala aj ja, takže budem prítomná pri tej udalosti. Verím, že po tom sa už niektoré veci vykryštalizujú. Ideový projekt dokonca už máme, a čo je najdôležitejšie, Pokrajinská vláda v čele s Igorom Mirovićom tiež vyjadrila ochotu prispieť k tomuto aj finančne. Mesto Nový Sad v čele s primátorom Milošom Vučevićom tiež vyjadrilo ochotu, že nás v tomto podporia.“ V júni prebiehajú festivaly, ktorých ste podporovateľom, aj to je takou novou skúsenosťou pre vás, však? „Tak už začiatkom júna sa tešíme na detské festivaly, prvým je festival detských divadiel 3 x Ď v Starej Pazove, v dňoch 7., 8. a 9. júna, v druhej polovici mesiaca – 22. júna máme Zlatú bránu v Kysáči. Pravdaže, tieto festivaly národnostného významu Národnostná rada podporí aj finančne, aj logisticky. Aj FF Tancuj, tancuj... by som spomenula, prípravy sú v plnom prúde a tešíme sa naň

15. júna. Dokonca v každom prostredí prípravy na tieto festivaly bežia v už zachodenom tempe. Festivalov národnostného významu, s dlhoročnou tradíciou, je sedem, ktoré my podporujeme a snažíme sa aj prispieť odbornou radou. Nielen tieto festivaly s dlhoročnou tradíciou, ale aj iné finančne podporíme. Ako i každé menšie prostredie, či už kultúrno-

mnohých plánov. Dokonca nedávno je zakončená výzva Výboru pre vzdelávanie, v rámci ktorej prostriedky boli udelené školám na učebné pomôcky, alebo na realizáciu mimoškolských aktivít. V týchto dňoch dokonca Výbor pre úradné používanie jazyka a písma udelil prostriedky vo výške vyše dvoch miliónov našim slovenským združeniam.

Libuška Lakatošová spolu s členkami v Združení pazovských žien privítala ministerku spravodlivosti Republiky Srbsko Nelu Kuburovićovú -umelecké spolky, združenia alebo kultúrne aktivity, ktorých cieľom je, aby sa zachovala naša tradícia.“ Ako je to v oblastiach, v ktorých máte kompetencie? „V oblasti kultúry je hodne práce a môžeme sa pochváliť bohatou kultúrnou činnosťou. Keď ide o oblasť vzdelávania, zapojení sú mnohí učitelia, ktorí sa podieľajú buďto na prekladaní učebníc, alebo na vypracovaní

O tento súbeh sa uchádzalo veľa slovenských združení, nemohli sme všetkým udeliť, uznajte bolo ich veľa. Avšak komisia rozhodla, že prostriedky udelí 37 slovenským združeniam. Chcem tu vytýčiť, že niektoré zo združení nikdy nedostali žiadnu finančnú pomoc, preto pre nich to bolo skutočným potešením, aj napriek tomu, že tá podpora nebola veľmi veľká, ale znamenala mnoho tak

im, ako i nám, lebo sme pochopili, že im je potrebné pomôcť, a aj oni pochopili, že majú na koho počítať, teda že ich voľakto podporuje. Tie zmluvy sa podpisovali v polovici mája a my sme sa snažili prostriedky usmerniť na účet združení o niekoľko dní. Veľa znamená, keď prispejeme na kúpu náradia, stoličiek, sporáka, opravu miestností. V ten deň, keď sme podpisovali zmluvy, tešili sme sa hojnej návšteve našich ľudí, bolo tu zo šesťdesiat predstaviteľov spolkov a združení, ktorí prvýkrát navštívili Národnostnú radu a vyjadrili nám veľkú vďaku, že sme im vyšli v ústrety. Toľko návštevníkov a toľko šťastných a spokojných tvárí v Národnostnej rade azda ešte nebolo. Navštívili nás predstavitelia MOMS z Ľuby, Bingule, Jánošíka, dokonca kysáčski penzisti nám boli povďační, že prvýkrát dostali od nás podporu a vôbec prvýkrát za svojho pôsobenia dostali od niekoho finančnú pomoc. A to je naším cieľom, pracovať v prospech našich prostredí a podporovať naše slovenské spolky a združenia na všetky možné spôsoby. Z toho máme skutočne dobrý pocit. Veď preto sme tu, aby sme, koľko je to v našej moci, podporili, pomohli a urobili radosť našim aktivistom a ochotníkom. Veď dokonca tu sme na to, aby sme podporovali a posilňovali kádrový potenciál našej menšiny, nielen organizovaním programov, ale aj týmto spôsobom. A aj ako spoluorganizátori.“

ARCHÍV VOJVODINY NAVŠTÍVILI ARCHIVÁRI Z ČESKA. Vo štvrtok 16. mája do Archívu Vojvodiny zavítala návšteva archivárov a študentov archivistiky na Karlovej univerzite v Prahe. Delegáciu z Česka v mene Archívu Vojvodiny privítal riaditeľ Dr. Nebojša Kuzmanović so svojimi spolupracovníkmi Ljiljanou Bubnjevićovou, Kristijanom Obšustom, Aleksandrom Bursaćom, Dejanom Jakšićom a Marjanom Babikom. Oni mali na starosti zoznámiť českých študentov s archívnym materiálom, ktorým disponujú. Ukázali im vzácne dokumenty z obdobia rakúsko-uhorskej monarchie, významné matriky a materiály vzťahujúce sa na slovenskú enklávu vo Vojvodine, ale aj iné významné fragmenty z dejín. Delegáciu súčasných a budúcich archívnych odborníkov z Karlovej univerzity do Archívu Vojvodiny priviedli doc. PhDr. Zdeněk Hojda, CSc., prof. PhDr. Marie Bláhová, DrSc., a PhDr. Zdeňka Kokošková. Mali možnosť pozrieť si aj Múzeum pripojenia 1918, kde im odborný sprievodca priblížil dejiny Vojvodiny a jej početných národnostných menšín. Na fotografii: Pracovníci Archívu Vojvodiny s českými hosťami. D. Vŕbová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

11. MEDZINÁRODNÝ FESTIVAL VEDY A VZDELÁVANIA

Otvorené dvere pre nádejných výskumníkov

Danica Vŕbová

niverzita v Novom Sade už 11. rok potešuje záujemcov o vedeckú a výskumnú činnosť Festivalom vedy a vzdelávania. Študentský areál bol hostiteľom tohto vzácneho podujatia v dňoch 18. a 19. mája, keď v početných šiatroch bolo možné získať nové vedomosti alebo sa vyskúšať v experimentoch. Slávnostné otvorenie festivalu prebiehalo v amfiteátri rektorátu, kde sa početným milovníkom vzdelávania a vedy prihovorili popredné osobnosti v týchto oblastiach. Rektor Novosadskej univerzity Dr. Dejan Jakšić privítal hostí a poznamenal, že festival obvykle predstavuje radosť alebo sviatok, pokým veda z druhej strany symbolizuje usilovnú prácu

a zriekanie. Týmto festivalom sa však dokazuje, že sa také dve rozličné veci môžu spojiť a oslavovať vedomosti. Tohtoročný Festival vedy a vzdelávania otvoril prof. Dr. Zoran Milošević, pokrajinský

O festivale hovoril aj jeho organizátor rektor Novosadskej univerzity Dr. Dejan Jakšić

tajomník pre vysoké vzdelávanie a vedeckovýskumnú činnosť. Fakulty a inštitúty Novosadskej univerzity pre návštevníkov festivalu pripravili bohatý program. Zorganizovali viac ako 60 edukačných dielní z technických, prírodných, spoločenských, humanitných, medicínskych vied a umenia. S cieľom, aby sa širšej verejnosti jednoducho, pochopiteľne a postupne priblížila vedecká činnosť Univerzity v Novom Sade, do organizácie festivalu sa zapojilo viac ako 300 profesorov, výskumníkov a študentov tohto vzdelávacieho telesa. Počas festivalu zorganizovali aj Dni otvorených dverí na univerzitných fakultách, kde sa záujemcovia mohli poinformovať o štúdiách na určitej vysokej škole, prípadne získať informácie o nadchádzajú-

LITERÁRNE ROZHOVORY NA ODDELENÍ SLOVAKISTIKY

LiteraTour s Vadasom a Ulejom

Po privítacích slovách lektorky tohto oddelenia Eleonóry Zvalenej, rojekt LiteraTour znovu za- ktorá zároveň aj podala krátke invítal do Nového Sadu a mi- formácie o hosťoch, podujatie molovníkom písaného slova deroval vydavateľ Koloman Kertész umožnil stretnutie so známymi Bagala. Vydavateľstvo K. K. Bagalu súčasnými slovenskými spisova- prevažne publikuje prózu, takže teľmi Markom Vadasom a Tomá- knihy aforizmov mladého novinára šom Ulejom. Literárne posedenie a autora Tomáša Uleja sú určite prebiehalo v pondelok 20. mája v tom prozaickom kruhu akýmsi v seminárnej knižnici Oddelenia osviežením. Autor prečítal zopár slovakistiky Univerzity v Novom aforizmov zo svojich zbierok Ale, Bodaj bi! a z najnovšej zbierky Žuvot, Sade. ktorej názov možno odhadnúť prečítaním rovnomenného aforizmu. Povedané bolo, že aforizmy nie sú jednoduchým žánrom a že dobrý autor aforizmu vie odhodiť tie zlé a ponechať tie dobré, ale musí predovšetkým mať chutný zmysel pre huMarek Vadas, Tomáš Ulej a Koloman Kertész Bagala mor. D. Vŕbová

• TÝŽDEŇ •

Marek Vadas, z druhej strany, verejnosti je známy predovšetkým

Budúca vedkyňa

cich prijímacích skúškach. Popri domácej univerzite o realizáciu festivalu sa pričinili aj NTTData, Mitsubishi Electric a Inštitút RT-RK s podporou Pokrajinského sekretariátu pre vysoké vzdelávanie a vedeckovýskumnú činnosť. kulise vraj splieta s realitou omnoho ľahšie, čo priaznivcom krásneho slova aj ilustroval prečítaním úryvku z knihy. Táto kniha je zároveň jednou z finalistiek tohtoročnej ceny Anasoft litera.

Študenti a profesori s účastníkmi programu LiteraTour

ako autor románov a poviedok. Poznáme jeho knihy Čierne na čiernom, Liečiteľ, Na úteku, ale tentoraz bola pozornosť predsa venovaná jeho najnovšiemu titulu Zlá štvrť – príbehy z baru na konci sveta. Je to kniha zaujímavá aj svojou obálkou, ktorá môže byť štvoraká, a vypracovala ju umelkyňa Daniela Olejníková. Africká reália prítomná je aj v tomto Vadasovom diele. Nie div, že sa Afrikou inšpiroval, keď zistíme, že absolvoval trinásť ciest do Kamerunu. Fantázia sa v tej africkej

Vo voľnej diskusii, ktorá nasledovala po oficiálnej časti podujatia LiteraTour, zistili sme, že je Tomáš Ulej ideovým tvorcom a zakladateľom Zlatého fondu SME, na vznik ktorého si zaspomínal. Na záver spisovatelia odporučili študentom autorov súčasnej slovenskej literatúry, ktorých diela by si mohli vyhľadať. Organizátorom podujatia bol OZ literarnyklub.sk a partnermi Literárne informačné centrum a Veľvyslanectvo slovenskej republiky v Srbsku.

21 /4856/ 25. 5. 2019

Slovensko

SLOVENSKO SA LÚČI S JEDNÝM Z NAJVÝZNAMNEJŠÍCH SÚČASNÝCH SPISOVATEĽOV

Umrel Dušan Mitana Rastislav Boldocký

eden z najvýznamnejších súčasných slovenských spisovateľov už nie je medzi nami. Dušan Mitana umrel 22. mája vo veku 72 rokov za bližšie nešpecifikovaných okolností – polícia uviedla, že utrpel zranenia nezlučiteľné so životom. Faktom je, že autor kníh Psie dni, Patagónia či Hľadanie strateného autora dlhodobo bojoval so zdravotnými ťažkosťami. „Keď mám pravdu povedať, aj pre mňa je neuveriteľné, že som sa dožil sedemdesiatky, ale to sa môže každú chvíľu zmeniť. Možno mi padne na hlavu nejaká škridla už zajtra a možno budem robiť vylomeniny ešte ďalších desať rokov. Rôznych diagnóz mám požehnane – od depresie, úzkosti, chronickej nespavosti, dny, Alzheimera až po postupné oslepnutie. Operovali mi obe oči, na jedno už takmer vôbec nevidím, druhé ešte ako-tak funguje,“ uviedol pre Denník N v jednom

Dušan Mitana (Foto: TASR)

zo svojich posledných rozhovorov s tým, že napriek všetkému chce ďalej tvoriť. Dušan Mitana patril medzi prvých autorov experimentátorskej a postmodernistickej prózy v slovenskej literatúre. Okrem spomínaných diel napísal aj knihy Koniec hry, Návrat Krista, Môj rodný cintorín či Zjavenie. Z poézie sú významné

zbierky Krutohry či Maranatha, písal aj scenáre. Jeho debutové dielo Psie dni je dodnes považované za jednu z najlepších zbierok poviedok v slovenskej literatúre. „Písanie mi chvíľami dávalo prežiť priam euforický pocit, že spoznávam lepšie sám seba a svet, v ktorom žijem. Veľmi mi to však nepomohlo, lebo profesia spisovateľa ma naučila iba

tomu, čo už pred tisícročiami vedel Sokrates: Viem, že nič neviem,“ povedal v jednom z rozhovorov pre Pravdu. „Svet je poznateľný a zrozumiteľný iba v predstavách a ilúziách autorov konšpiračných teórií,“ dodal autor, ktorého sprevádzali viaceré kontroverzie. Napríklad určitý čas vystupoval pod menom Dušan Krist Mitana. Narodil sa 9. decembra 1946 v obci Moravské Lieskové. Vzdelanie získaval v Moravskom Lieskovom a v Novom Meste nad Váhom, kde v roku 1964 zmaturoval v Strednej všeobecnovzdelávacej škole. Po ukončení vzdelávania pracoval ako robotník, neskôr pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor novinárstvo. Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise Mladá tvorba a neskôr i v časopisoch Slovenské pohľady a Romboid. „Prejavil sa ako nadaný rozprávač. Vo svojich dielach zobrazuje grotesknosť životných situácií, ale aj ľudskú existenciu ako absurditu a život ako sled náhod a tajomnosti,“ uviedol o ňom denník Pravda.

SLOVENSKO PO ÔSMICH ROKOCH ORGANIZUJE HOKEJOVÉ MAJSTROVSTVÁ SVETA – PO ŠPORTOVEJ STRÁNKE DOMÁCIM ÚPLNE NEVYŠLI

Menšia tragédia R. Boldocký

ožno si spomínate na rok 1986 a basketbalové majstrovstvá sveta v Španielsku. Semifinále so Sovietskym zväzom, deväť rozdiel za Juhosláviu a len asi päťdesiat sekúnd do konca. A potom zrazu skrat – tri trojky Rusov, predĺženie a prehra. Niečo podobné zažili v týchto dňoch slovenskí hokejisti, a to hneď dvakrát! Domáce majstrovstvá sveta v Košiciach a Bratislave odštartovala slovenská reprezentácia vo veľkom štýle – víťazstvom nad silnými Američanmi 4 : 1. Krajinu okamžite zachvátila eufória. Celkom pochopiteľne – Slováci hokej milujú a svetový šampionát vždy vnímajú ako sviatok, ktorý im môže priniesť obrovskú radosť. Bohužiaľ, tá prichádza čoraz zriedkavejšie. Chlapci si naposledy v roku 2012 priniesli z Fínska a Švédska strieb-

www.hl.rs

ro, potom už skôr než o popredné priečky bojovali o udržanie v najsilnejšej svetovej skupine. Aj preto vynikajúca hra a výsledok v úvodnom zápase zvýšili očakávania fanúšikov. Tie neschladila ani tesná prehra so silnými Fínmi, ale potom sa už začala nočná móra. V zápase s favorizovanou Kanadou podali Slováci heroický výkon, ale predsa z ľadu odchádzali so sklonenými hlavami – rozhodujúci gól pritom dostali dve sekundy pred koncom. To však netušili, že to najhoršie ešte len príde. V rozhodujúcom zápase o postup do štvrťfinále prevýšili Nemcov vo všetkých herných činnostiach. Ešte dve minúty pred koncom viedli slovenskí zverenci kanadského trénera Craiga Ramsaya 2 : 1 a vyzeralo to, že už nič nemôže prekaziť ich postup. Omyl. Prišli dva rýchle góly do brány brankára Čiliaka a zrazu sa črtajúca radosť zmenila na obrovský smútok.

Informačno-politický týždenník

Obrovské sklamanie: Tréner Craig Ramsey a jeho asistenti Róbert Petrovický a Ján Lašák po prehre s Nemeckom (Foto: Michal Smrčok)

Ale život ide ďalej – so športovým neúspechom sa Slováci vyrovnávajú predsa len ľahšie ako na Balkánskom polostrove. Zopár uštipačných vtipov typu: Hrali ako nikdy – prehrali ako vždy, a bolo to. Skutoční hokejoví fajnšmekri si do konca šampionátu 26. mája môžu naplno užiť kvalitné zápasy o medaily, zatiaľ čo tí príležitostní si skôr budú vychutnávať atmosféru v centre Košíc a Bratislavy, kde na každom kroku môžete stretnúť

fanúšikov v dresoch z celého sveta. Podľa písania slovenských médií tým zjavne neprekážajú pomerne vysoké ceny – za ubytovanie, jedlo či pivo v niektorých prípadoch zaplatíte aj niekoľkonásobne viac ako mimo šampionátu. „Vo fanzónach a na štadióne je draho, dokonca aj pre nás, ale v meste je to veľmi dobré,“ uviedli pre týždenník Plus 7 dní dvaja Dáni z Kodane. „Okrem toho, my zas tak veľa nevypijeme,“ smiali sa. • SLOVENSKO •

Ľudia a udalosti MINISTER BRANKO RUŽIĆ V STAREJ PAZOVE

Spoločne realizujú projekty Anna Lešťanová

a pracovnej návšteve v Starej Pazove v stredu 15. mája pobudol Branko Ružić, minister štátnej správy a lokálnej samosprávy. Minister Ružić spolu s Đorđom Radinovićom, predsedom Obce Stará Pazova, a spolupracovníkmi sa najprv zastavil vo veľkej obecnej zasadačke. Táto sála v tzv. Bielej budove sa má v nadchádzajúcom období zrekonštruovať a vybaviť elektronickými prístrojmi. Okrem toho zavítali aj do podateľne v budove ZO, takisto určenej na rekonštrukciu. Na zasadnutí predstaviteľov uvedeného ministerstva a čelných ľudí Staropazovskej obce sa rokovalo o otázkach týkajúcich sa aktivít vo fungovaní lokálnej samosprávy a aktuálnych administratívnych

na jeho realizáciu aj obec vyčlenila prostriedky. Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy má na starosti druhú časť tejto investície vylepšení, za ktoré je zodpovedné účelové prostriedky z príslušného čiže elektronické vybavenie miestnosti. Po dokončení rekonštrukcie toto ministerstvo. Tiež hovorili o fondu pre lokál“. projektoch, ktoré v tomto prostredí Projekt stavebnej rekonštrukcie zasadačky, ktorá je toho času v ozaj spoločne realizujú a okrem re- obecnej zasadačky je ukončený a zlom stave, získajú multifunkčnú sálu elektronicky moderkonštrukcie obecnej nizovanú a zariadenú v súzasadačky, v ktorej lade s princípmi úpravy esa konajú aj zasad-parlamentov. nutia obecného parPodľa slov predsedu lamentu, a úpravy obce Radinovića návšteva podateľne, medzi inministra je veľmi dôležitá vestície zaradili aj výpre lokálnu samosprávu, stavbu kanalizačnej lebo sa rokovalo o prosiete, teda pokračojektoch, ktoré by sa mali vanie prác v dvoch realizovať spoločnými najväčších dedinách, silami s ministerstvom. a to v Starej a Novej Ide o projekty významné Pazove. Ako povedal pre občanov, presnejšie minister Ružić, „na o projekty, ktoré prispejú výstavbu kanalizácie zveľadeniu práce lokálnej ako kapitálneho prosamosprávy v prospech jektu Obec Stará Pazova by v budúcom Počas návštevy ministra Branka Ružića (sprava) Starej jej užívateľov, zdôraznil predseda obce. roku mohla dostať Pazovy

Z 32. SCHÔDZE ZHROMAŽDENIA OBCE BÁČSKA PALANKA

Prestrelku takmer nebolo počuť Juraj Bartoš

ve a pol hodiny potrebovali výborníci na absolvovanie 32. schôdze Zhromaždenia obce Báčka Palanka. Okrem 21 predbežne navrhnutých bodov rokovacieho programu v piatok 17. mája priradili ešte dva, navrhnuté dodatočne. Novinári aj tentoraz „sledovali“ schôdzu vo vedľajšej miestnosti (v malej zasadačke), ibaže takmer nepočuli debatu výborníkov, keďže nefungovalo ozvučenie. Na pravé poludnie sa pracovník technických služieb na vec pozrel zblízka a konštatoval: „Nasledujúci raz bude riešené!“ Predseda ZO niekoľkokrát apeloval na výborníkov, aby sa vrátili do zasadačky; viacerí z nich von a dnu mašírovali práve cez miestnosť, v ktorej si uši vyušiť šli novinári... Výborníci hneď po zápisnici z 31. schôdze schválili aj rozhodnutie o verejnej preprave cestujúcich v cestnej doprave, ktorým sa definujú druhy a spôsoby prepravy na území obce (linková, osobitná linková, mimolinková a taxíková). Dokument o. i. určuje, že prepravca • ĽUDIA A UDALOSTI •

môže uviesť linky iba vtedy, keď v obecnej správe Báčska Palanka zaregistruje a overí jazdný poriadok. Zastávky pre taxíky môžu používať len prepravcovia, ktorí na to majú povolenie. Taxikári nemôžu používať autobusové zastávky a povinní sú cestujúcim dať účet po vykonaní služby. Rozhodnutie stanovuje aj spôsob inšpekčného dozoru nad jeho uplatnením; ním je poverené oddelenie pre hospodárstvo, konkrétne dopravná inšpekcia. Pred schválením rozhodnutia o vypracovaní zmien a doplnkov plánu dôkladného regulovania pre časť štátnej cesty číslo 18 Neštin – Erdevík došlo k verbálnej prestrelke medzi vedúcimi výborníckych skupín socialistov a radikálov (tí na rozdiel od iných hovorili hlasnejšie), ktorá sa pošmykla aj na koľaj „vysokej politiky“. Spravodajca Nikola Lalić podčiarkol, že ide o objekt infraštruktúry, ktorá sa týka nielen Báčskej Palanky, takže je nevyhnutné, aby sa k záležitosti kladne vyjadrilo aj Mesto Šíd. Bojan Radoman (SPS) tvrdil, že podľa uvedenej vyhlášky neexistuje štát-

na cesta číslo 18. Podľa neho na základe zmien plánu dôkladného regulovania prijatého roku 2011, v priebehu dvoch rokov spomenutá cesta zostala mimo statusu štátneho významu, keďže vraj vláda Republiky Srbsko súhlasila so zmenou trasy, ktorá predpokladá aj výstavbu mosta pri Sriemskej Rači. Domnieva sa, že Báčska Palanka nemá budúcnosť bez otvorenia koridoru k diaľnici... Dragan Bozalo (SRS) povedal, že radikáli súhlasia s výstavbou mosta. Radoman tvrdil, že SRS je najdlhšie pri moci a dodal: „Váš líder je aj teraz pri moci; nás v Báčskej Palanke nikto nevolal, ale tu sme...“ Bozalo potom konštatoval, že SRS je opozičná strana. Vyčítal SPS, že sedem rokov mávala papiermi, a zabodoval: „Nemôžete vyasfaltovať 7 kilometrov cesty bez radikálov...“ Dohadovanie tejto dvojice pokračovalo; prvý druhému vyčítal, že cestu neurobili socialisti, hoci mali prístup k rezortnému ministerstvu a pokrajinským orgánom, ten zase jemu, že neschválili rozhodnutie, neurobili cestu a nedonútili štát, aby financoval... Výborníci v pokračovaní prá-

ce (takmer) bez diskusie prijali správu o práci verejného obhajcu Obce Báčska Palanka, schválili rozhodnutia týkajúce sa dôkladného regulovania turisticko-rekreačnej zóny a samej dediny Gajdobry (s Bozalovou konštatáciou: „Podstata je v tom, že peňazí niet...“). Zelenú dostali aj správy týkajúce sa práce a hospodárenia (v roku 2018) Verejného podniku Standard, Národnej knižnice Veljka Petrovića, Turistickej organizácie, Gerontologického strediska, ako aj správy o financiách miestnych spoločenstiev. Namiesto doterajšieho predsedu Rady pre financie Zhromaždenia obce Báčska Palanka Miku Jovanovića (rezignoval) zvolili Zorana Filipovića (bude na čele rady do vypršania jej mandátu). Zhromaždenie vymenovalo Branimira Kuzmančeva do funkcie zástupcu šéfredaktora Úradného vestníka Obce Báčska Palanka a Jovanu Temerinac za členku redakcie tohto periodika. Doterajšia zástupkyňa šéfredaktora Dubravka Živićová a členka redakcie Olivera Milivojevićová totiž z týchto postov odstúpili. Predtým, na 31. schôdzi ZO 28. marca, Živićovú na jej žiadosť uvoľnili z funkcie tajomníčky a novým tajomníkom sa stal Branimir Kuzmančev.

21 /4856/ 25. 5. 2019

Ľudia a udalosti Z OKRÚHLEHO STOLA CENTRA PRE SOCIÁLNU PRÁCU OBCE BÁČSKY PETROVEC

Úskalia modernej rodiny Jaroslav Čiep

entrum pre sociálnu prácu Obce Báčsky Petrovec v stredu 15. mája zorganizoval okrúhly stôl pomenovaný Výzvy modernej rodiny – multisektorálny pohľad. Jeho realizáciu mali na starosti predstaviteľky Centra pre sociálnu prácu Valéria Potfajová-Fabianová, ktorá bola aj moderátorkou podujatia usporiadaného v malej obecnej zasadačke, a Milka Grbićová, ktorá prichystala vstupný príspevok na tému Rodina v systéme sociálnej ochrany. Na okrúhly stôl organizátori pozvali predstaviteľov obecných telies, predškolskej ustanovizne, škôl, zdravotnej ochrany, organizácií civilného sektora, ako aj predstaviteľov Pokrajinského inštitútu pre sociálnu ochranu. Po registrácii účastníkov a úvodných slovách Milka Grbićová prezentovala údaje, ktoré Centrum pre sociálnu prácu eviduje v rámci

svojej pravidelnej činnosti, ako aj tendencie, ktoré zistili v oblasti rodinného spolunažívania. V rámci prezentácie predstaviteľov vzdelávacieho systému na tému Rodina vo vzdelávacom systéme najprv hovorila predstaviteľka maglićskej Základnej školy Žarka Zrenjanina pedagogička Milana Landupová. Aktuálne príznačnosti práce vychovávateliek s deťmi a ich

Moderná rodina pod drobnohľadom

OBECNÁ SÚŤAŽ V POSKYTOVANÍ PRVEJ POMOCI. V staropazovskej zalesňovateľskej škôlke Brest v piatok 17. mája prebiehala obecná súťaž v poskytovaní prvej pomoci, ktorej organizátorom bol Červený kríž Stará Pazova. Na tomto tradičnom podujatí tentoraz súťažilo 8 tímov zo 6 základných škôl z územia obce. Výkony žiakov pri poskytovaní prvej pomoci sledovali a hodnotili licenciovaní zdravotníci a najviac bodov získal tím žiakov Základnej školy hrdinu Janka Čmelíka v čele s profesorkou Marínou Havranovou (na fotografii). Obsadením prvého miesta tento tím postúpil na pokrajinskú súťaž, ktorá sa uskutoční 1. júna v Sriemskej Mitrovici. a.lš.

www.hl.rs

rodičmi v predškolskom vzdelávaní predostrela odborná spolupracovníčka, pedagogička Andrijana Ćirićová z petrovskej Včielky. O skúsenostiach nadobudnutých vo svojej dlhoročnej pediatrickej praxi a o tendenciách vo vývine detí v príspevku na tému Rodina v systéme zdravotnej starostlivosti hovorila Dr. Tatiana Vujačićová z petrovského domu zdravia.

Informačno-politický týždenník

Keď ide o mimovládne organizácie, na okrúhlom stole sa zúčastnila jedna z dvoch moderátoriek facebookovej skupiny Mamy Petrovčanky Hana Pavlovová, ktorá ozrejmila tému komunikácie na internete a v rámci sociálnych sietí. Zdôraznila kladné skúsenosti, ktoré sa rýchlym spôsobom ponúkajú viac ako tisíc registrovaným členkám tejto skupiny, keď majú určitý problém a potrebujú rýchlu radu. Svoje postrehy prítomným preniesla aj Viera Miškovicová, predsedníčka Asociácie slovenských spolkov žien, a to v mene Rady pre rodovú rovnosť petrovskej lokálnej samosprávy. Zároveň uviedla viacero príkladov, predovšetkým negatívnych trendov, ktoré sa v súčasnosti javia pri výchove detí v podmienkach nedostatku dôvery rodičov k vychovávateľom, učiteľom, lekárom, sociálnym pracovníkom, ako aj nekritický prístup k informáciám, ktoré sú na dosah cestou internetu. Potom sa rozvinula čulá diskusia, z ktorej tiež možno vyvodiť cenné závery v súvislosti s nastolenou témou.

ŠIESTY MAMA BAZÁR. Výpredaj zachovaných, ale už nepotrebných vecí pre deti pravidelne dvakrát do roka – na jar a v jeseň – usporadúvajú neformálne facebookové združenie Mamy Petrovčanky a Združenie pre rozvoj rurálnej turistiky Petrovillage v Báčskom Petrovci. V sobotu 18. mája na nádvorí Miestneho spoločenstva prebiehal šiesty Mama bazár. Koordinátorky skupiny Irena Lomenová a Hana Pavlovová, ako aj Jarmila Jovankovičová a Mariana Valtnerová sa postarali o to, aby zo 30 prihlásených účastníkov mali primerané podmienky na vystavenie prinesených vecí. Sobotné poobedie bolo príjemné a vylákalo záujemcov o tento druh nákupu. Za prístupné ceny sa predávali odev, obuv, hračky, tiež iné veci pre deti a dospelých. Okrem toho zorganizovali aj zber elektronického odpadu, ktorý vykonal podnik z Nového Sadu, a za získané peniaze organizátorky kúpia knihy do ľudovej knižnice. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

BELEHRAD – BÁČSKY PETROVEC

Memorandum o spolupráci Anna Horvátová

redstavitelia švajčiarskeho sekretariátu pre ekonomické záležitosti v rámci projektu Reforma lokálnych financií II. v Srbsku (RELOF2) v utorok 14. mája v Bielom paláci v Belehrade slávnostne podpísali memorandum o spolupráci s 33 lokálnymi samosprávami, ktorým projekt RELOF2 v nastávajúcom období poskytne odbornú podporu a s ktorými budú spoločne pracovať na zveľadení spravovania lokálnych verejných financií a dozoru nad lokálnymi verejnými podnikmi, dozvedáme sa z obecného úradu. Lokálne samosprávy, ktoré v ďalšom období budú súčasťou projektu RELOF 2, sú: Knjaževac, Paraćin, Užice, Osečina, Lajkovac, Sriemska Mitrovica, Šíd, Aleksinac,

Sokobanja, Ražanj, Báč, Odžaci, Bečej, Žabalj, Ada, Čoka, Bogatić, Ljubovija, Mali Zvornik, Zreňanin, Žitište, Sečanj, Kragujevac, Aranđelovac, Topola, Batočina, Pirot, Dimitrovgrad, Babušnica, Trstenik, Varvarin, Vrnjačka Banja a Báčsky Petrovec. V mene Obce Báčsky Petrovec memorandum podpísal predseda obce Srđan Simić. Cieľom projektu RELOF 2 je pod-

poriť lokálne samosprávy v rámci štyroch zložiek: zavedenie alebo zveľadenie systému finančného spravovania a kontroly, zavedenie alebo zveľadenie funkcie interného auditu, zveľadenie systému dozoru nad prácou lokálnych verejných podnikov a pokrokovej aktivity v zlepšení reformy verejných financií na lokáli (PFM inkubátory). Prítomným sa na slávnostnom

podpisovaní prihovorili minister štátnej správy a lokálnej samosprávy Branko Ružić, úradujúca zástupkyňa riaditeľa Švajčiarskej kancelárie pre spoluprácu Sybil Heglerová, námestníčky ministra financií a hospodárstva Spomenka Vircburgerová a Dubravka Drakulićová, riaditeľka projektu RELOF 2 Dr. Ana Jolovićová a predseda Obce Osečina Dragan Aleksić.

ZMLUVY PRE ZDRUŽENIA OBČANOV. V pondelok 20. mája vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec predstavitelia združení občanov slávnostne podpísali zmluvy o financovaní ročných programov vo verejnom záujme s predsedom Obce Báčsky Petrovec Srđanom Simićom. Pri tejto príležitosti bolo podpísaných 52 zmlúv na realizáciu programov v oblasti kultúry, ročných programov humanitárneho, osvetového, invalidného a náboženského charakteru a iných programov a aktivít verejného významu pre Obec Báčsky Petrovec na rok 2019. Úhrnné prostriedky v sume 4 500 000,00 dinárov sú zabezpečené Uznesením o rozpočte Obce Báčsky Petrovec na rok 2019. ah Foto: z archívu Obce Báčsky Petrovec

AKO TO BOLO V MÁJI ROKU 1987

Symbolom veľkej Juhoslávie bola aj Štafeta mladosti Anna Horvátová

oživotný prezident Juhoslávie maršal Josip Broz Tito sa narodil 7. mája, ale jeho narodeniny sa oslavovali 25. mája. Bol to sviatok mladosti, chýrečný a jedinečný Deň mladosti, s nespočetným množstvom obsahov, akcií, podujatí. Fenomén Tito ešte stále existuje, aj napriek tomu, že Tito zomrel 4. mája 1980. Aj Titova štafeta bola určitým fenoménom. Posledná Štafeta mladosti sa nosila v roku 1987, keď v petrovskom Gymnáziu Jána Kollára aj prenocovala. Pre tých, ktorým sa dostala česť nosiť štafetu, to bolo ohromným uznaním. A to sa muselo nejako aj zaslúžiť, či už v práci, alebo aktívnou účasťou v mládežníckej organizácii. Cťou bolo aj držať čestnú stráž pri štafete, ktorá sa dostala do každej dediny, mesta, aby sa odovzdala súdruhovi Titovi na Deň mladosti 25. mája v Belehrade. Pozrime sa, aké spomienky si zachováva priama účastníčka Titovej štafety • ĽUDIA A UDALOSTI •

Lidija Dudášová, vtedy Stojanovićová, z Báčskeho Petrovca, ktorej pripadla česť nosiť Štafetu mladosti: „Rok 1987 takmer vybledol z pamäti. Na mnohé veci, ktoré sa len nedávno udiali, si už nespomeniem. Ale každoročne 25. mája si veru na tú senzáciu spomeniem. Nemožno len tak ľahko zabudnúť na ten program, zlet, ktorý sa každoročne konal na štadióne Juhoslovanskej ľudovej armády (štadión Partizana). Stovky účastníkov predvádzali choreografie ako jeden, tak perfektne to bolo nacvičené. Juhoslávia bola azda najospevovanejšou krajinou, najviac piesní bolo venovaných tejto krajine. Aj maršalovi Titovi. Pri spomienke na tie chvíle 25. mája 1987 mi proste naskakujú zimomriavky. Ako to opísať?! Verte mi, nedá sa to slovami opísať, to bolo treba zažiť.“ Ako aktívna členka Zväzu komunistickej mládeže Juhoslávie na odovzdávaní štafety bola v roku 1985 prvýkrát, potom aj v roku 1986. Ale

keď jej v tom poslednom roku povedali, že má nosiť štafetu, nohy sa jej podlamovali: „Aktívnou členkou mládeže som bola od roku 1984. Najprv som bola predsedníčkou mládežníckej organizácie v základnej škole, potom v petrovskej mládeži a chýrečnej Vrbare, aby som sa roku 1988 stala predsedníčkou obecnej mládežníckej organizácie v Petrovci. To obdobie malo svoje Na Námestí slobody v Báčskom Petrovci roku čaro. Nielen preto, že 1987 Lidija Dudášová s Titovou štafetou v ruke sme boli mladí; mali (foto: z archívu spolubesedníčky) sme svoje ideály, jasnú víziu, aby sa to potom rozplynulo zasmejú. Mládež vtedy bola zorganiako bubliny. Chápem, že každá doba zovaná, organizovali sa dobrovoľné prináša nových ľudí, nové trendy, ale mládežnícke pracovné akcie. Vtedy nechápem, prečo sa teraz z tej doby bolo snom nejedného mládežníka našej mladosti niektorí tak ironicky byť priamo na zlete.“ 21 /4856/ 25. 5. 2019

Ľudia a udalosti VRTOŠIVÉ POČASIE STRPČUJE ŽIVOT POĽNOHOSPODÁROM

Vari už bolo dosť dažďa Vladimír Hudec

rtošivé počasie znovu vyčíňa a strpčuje život poľnohospodárom. Po dlhom období sucha v marci a apríli v máji neustále prší. Od začiatku mája v juhovýchodnom Banáte spadlo takmer 100 litrov na štvorcový meter. Dažde prišli síce vhod pšenici, ktorá trpela nedostatkom vlahy, prestala sa rozvíjať a miestami sa začala aj sušiť. Práve preto dažde koncom apríla a začiatkom mája prišli v poslednej chvíli, takže porasty tejto chleboviny odrazu zhúkli a vyklasili sa. O tom, aké následky sucho zanechalo a aká bude úroda, je však privčas hovoriť, lebo teraz pšenicu, ako aj jarné kultúry ohrozuje nadbytok vody. Výdatné spŕšky zem aspoň na začiatku veľmi nepocítila, lebo bola suchá a všetku vodu stačila vsiaknuť, avšak posledné lejaky, ktoré v nedeľu 19. a pondelok 20. mája zasiahli Srbsko, sú už nazvyš. V Hajdušici napríklad iba v nedeľu

za krátky čas spadlo 24 litrov vody na štvorcový meter a podobne bolo v celom Banáte. Silný lejak, ktorý našťastie trval krátko, ale bol výdatný, sa na hajdušický chotár zlial aj v pondelok, v dôsledku čoho na mnohých poliach zostala ležať voda, ktorá ohrozuje mladučké porasty kukurice, slnečnice a sóje. Sedliaci v tejto časti Banátu však vedia, ako na to, a v týchto dňoch kopú priekopy na vypúšťanie vody z polí do melioračných kanálov a tak sa snažia pôdu čím skôr vysušiť a zamedziť sušenie porastov. Na miestach, kde nejestvuje taká možnosť, lebo nieto kde vypustiť vodu, porasty budú buď zničené, alebo v najlepšom prípade zaostanú v rozvoji, až voda neustúpi. Najprv sucho a potom dažde významne vplývali na jarnú sejbu. Sedliaci v Hajdušici a Jánošíku totiž v očakávaní dažďa kalkulovali. Nechceli siať do suchej zeme a maximálne odkladali sejbu slnečnice a kukurice. Keď sa to už viac nedalo,

Aj Dušan Dabić z Hajdušice ponáhľal, aby vodu zo svojej pôdy vypustil do kanálu

sejbu vykonali, dúfajúc, že predsa len bude pršať a že semiačka dobre vzídu. Ich kalkulácie boli správne. Porasty vzišli, avšak teraz ich ohrozuje nadbytok vody. Tam, kde osivo ešte nevyklíčilo, problémy spôsobuje aj kôrka, ktorá vznikla po prudkých lejakoch. Určité výmery tunajší poľnohospodári obsiali aj sójou, avšak časté dažde im nedovolili túto prácu skončiť, takže na sejbu sóje, ktorá je význam-

nou plodinou v osevnej štruktúre v tejto časti Banátu, čakajú značné plochy. Iba v Akciovej spoločnosti Hajdušica zostalo neobsiatych zo 200 hektárov. Okrem toho podľa voľných odhadov niektorých poľnohospodárov neobsiata zostala takmer polovica plánovaných plôch pod touto olejninou. Kedy tá práca bude ukončená, v tejto chvíli ťažko povedať. Všetko závisí od počasia, resp. od toho, ako rýchlo sa pôda vysuší. Ak je veriť prognóze meteorológov, môže sa stať, že sa tieto práce predĺžia do začiatku júna. Ako sa to odzrkadlí na úrode, ťažko povedať, avšak počuli sme aj také mienky, že ani koncom mája a v prvých dňoch júna sejba sóje nie je veľmi oneskorená, ak, pravdaže, potom bude nasledovať normálne počasie s dostatočným počtom teplých slnečných dní a optimálnym množstvom vlahy. Čas ukáže.

UZNANIA DARCOM KRVI. V sieni Zhromaždenia Obce Báč 16. mája prebiehala slávnosť, ktorú pripravila Obecná organizácia Červeného kríža. Prítomných privítal Nedeljko Guteša, tajomník Obecnej organizácie ČK. V pokračovaní predseda Obce Báč Borislav Antonić dobrovoľným darcom krvi z územia obce, ktorí krv darovali viac ako 50 ráz, odovzdal primerané uznania Červeného kríža Srbska, udelené na návrh Obecnej organizácie Červeného kríža Báč. Predseda obce Antonić odmeneným zablahoželal a poďakoval sa im za ich prínos v akciách dobrovoľného darcovstva krvi. Odmenených bolo dvanásť darcov krvi z územia Báčskej obce, avšak niektorí darcovia sa pre pracovné záväzky na slávnosti nezúčastnili. Medzi odmenenými je aj Selenčan Ján Zajac, ktorý v nedávnej akcii v Selenči krv daroval stý raz. Osada Bođani získala uznanie Červeného kríža Srbska ako najhumánnejšie prostredie za rok 2018. Na fotke sú: Olivera Jelićová, aktivistka OO ČK Báča (zľava), Stevo Pantelić z Bača, ktorý krv daroval stokrát, Ján Zajac zo Selenče, tiež stokrát, Stojan Pavlović z Báčskeho Nového Sela, ktorý krv daroval 50 ráz, Borislav Antonić, predseda Obce Bač, Nedeljko Guteša, tajomník OO ČK, Damir Kekoc z Bodian, ktorý krv daroval 75 ráz a Zoran Dardić z Báča, tiež krv daroval 75 ráz. J. B.-Ďuky

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

KRÁTKE SPRÁVY

Silbaš

Darovali krv. Vo štvrtok 16. mája v Silbaši usporiadali akciu dobrovoľného darcovstva krvi. Akcia prebiehala v miestnostiach domu zdravia od 11. do 13. hodiny a organizovali ju miestna organizácia Červeného kríža a Ústav pre transfúziu krvi z Nového Sadu. Darovať krv sa prihlásilo 21 osôb, z toho pätnásť obyvateľov Silbaša a šesť obyvateľov susedného Paragu. Dve osoby odmietli zo zdravotných dôvodov. R. K. • ĽUDIA A UDALOSTI •

NA KUS REČI SO ZNÁMYMI CHOVATEĽMI PLEMENNÝCH PSOV VO VOJLOVICI

Majiteľ musí psa kontrolovať Vladimír Hudec

lémov predáme, ale nie je z toho bohvieaký zárobok, ibaže kryjeme náklady. Teraz sme si však zaobstarali trpasličie jazvečíky králičie. Sú to prvé psy tohto plemena v Srbsku a už aj preto sú príliš drahé. Predávali sme ich v Srbsku, ale aj na Slovensku, v Nemecku... To sú tiež poľovnícke psy. Robia všetko, čo aj tie väčšie, ibaže sú malé. A špecialitou sú im divé králiky, hovorí Ján Ivanič, ktorý je inak z povolania mechanik a celý pracovný vek strávil v pančevskej Dusikárni. Jeho syn Ivan skončil strednú zverolekár-

Ocenenia zo súťaží sú význPodľa slov našich spolubesedamným segmentom v kynológii níkov najsilnejšia súťaž psov je oľovníctvo a v tej súvis- a zvyšujú cenu psa a jeho potom- tá v Nemecku. Trvá dva dni a má losti aj chov kvalitných kov, a preto sa aj Ivaničovci so svo- mnoho disciplín. poľovníckych psov, pomoc- jimi psami pravidelne zúčastňovali – Prvýkrát sme sa tam zúčastnili níkov v poľovačke, je rodinnou tradí- na tých najznámejších súťažiach v roku 2003. Vtedy sme o súťaži ciou rodiny Ivaničovej z Vojlovice, psov na priestoroch bývalej Juho- nevedeli nič a pred každou disciplíktorá sa začala Martinom Ivaničom slávie, ale aj inde – v Nemecku, nou som sa musel opýtať rozhodcu, st. v dávnych povojnových rokoch. Maďarsku, Belgicku, na Slovensku... čo je úlohou psa. Jedna z disciplín Domov sa spravidla vr- sa napr. volá krvavé stopy. Ide acali a dodnes sa vraca- o to, že deň pred súťažou sa jú s najvyššími ocene- postavia krvavé stopy, takže niami a šampiónskymi sa asi 2 dl krvi napr. diviaka titulmi. po kvapke rozvrhne v kilome– Zvlášť dobr ý trovej dĺžke. Tým sa vlastne bol nemecký teriér simuluje hľadanie ranenej zveri. Astor. Kdekoľvek To sa robí v horách, v ktorých prišiel, všade vyhral. sa normálne nehatene pohyTeraz už s teriérmi buje aj iná divina, ktorá môže n e s ú ť a ž í m e , a l e upútať pozornosť psovi. Dobrý výlučne s jazvečíkmi. pes však nesmie odbočiť, ale To sú veľmi múdre psy. musí sledovať stopu. Každé Keď sú blízko človeka, odbočenie prináša negatívne Nemecký teriér Astor vyhrával všade, všetkému sa rýchlo body. Podstata známkovania kde sa zjavil naučia, ibaže ich treba je poslušnosť, ale aj spôsob učiť od malička, – hov- práce, hľadania diviny. Môj pes bol orí Ján. naučený na komando, vo všetkom sku školu práve preto, že má rád – Pre k aždého ma poslúchal a veľmi dobre vykonal psov a prácu s nimi. Nepracuje v Ivan Ivanič pokračuje v rodinnej tradícii poľovníka je opravdivý zadanú úlohu. Už o rok sme v Srb- odbore, ale vedomosti zo zveroleMartin ako horlivý poľovník vedľa pôžitok mať vedľa seba takého psa sku vyhrali na všetkých súťažiach kárstva uplatňuje pri zdravotnom ošetrení psov, čo významne zlacnie seba vždy mal kvalitných psov, ako je ostrosrstý jazvečík, – nadvä- a vyhrávali sme už aj v Nemecku. hlavne teriérov a stavače. Nuž a zuje Ivan. – S ním možno ísť poľovať Na otázku, či pestovanie plemen- odchov, lebo zverolekárske služby ako to často býva, vedľa otca sa hor- na každú divinu, či už na bažanta, ných psov je koníček alebo biznis, sú riadne drahé. Obaja sú však livými poľovníkmi a milovníkmi psov diviaka, alebo jeleňa. To, čo môže, aj naši spolubesedníci odpovedajú, veľkými milovníkmi poľovníckych psov. Po rodine tieto zvieratá sú im stali aj synovia Ján a Martin ml. V donesie, a to, čo nemôže, má na prvom mieste. sedemdesiatych rokoch sa začínajú za úlohu vyhnať. Napríklad – Psy sa dostanú človeku pod vážnejšie zaoberať kynológiou, čiže usilovný je vyháňač líšky kožu, – hovorí Ján. – Napríklad tá chovom plemenných poľovníckych z brlohu. Neborí sa, nekrvánaša sučka Čipika len-len, že nevepsov. V deväťdesiatych rokoch sa im ca, ale úporným štekaním dela rozprávať. V poľovačke bola pripojili aj ich synovia Alexander vyženie líšku alebo jazveca, skutočne neúnavná a ako strážca čo v podstate nie je ani troa Ivan. domu nenahraditeľná. Pred mno– Najprv hlavnými psami v našom chu jednoduché. Veď aj líška hými rokmi vybrali sme sa do poľa dvore boli nemecké poľovnícke a aj jazvec majú opravdivé a našu ňaničku, ktorá nežila s nami, teriéry, avšak začiatkom osemde- katakomby pod zemou sme zavolali, aby nám pripravila siatych rokov na súťaži v Maďarsku dlhé až tridsať metrov obed. Nuž ona si na pokoji robila som sa stretol s ostrosrstými a pes po nich pátra, kým v dome, ale keď chcela vyjsť von jazvečíkmi, ktoré doviedol známy ich nenájde. Keď líška zacíti po kurivo, nemohla. Čipika si zakynológ zo Slovenska Štefan Štefík, psa, začne cúvať a utečie na stala predo dvere, vrčala a nepustila – hovorí Ján Ivanič. – Oduševnili niektorý vedľajší východ, ju von. Nepoznala ju a podľa nej ma a ihneď som si objednal štence. kde ju dočká poľovník. neznámy človek nemá čo hľadať O niekoľko mesiacov do nášho dvo- Jazvec však nemá vedľajší vo dvore. Neznámeho človeka ra prišli Gero a Gajka. Gajka, alebo východ, a preto nebeží, ale z ulice ani jeden náš pes nepustí Čipika, ako sme ju my volali, bola čaká a bojuje, a preto ho je Ján Ivanič je veľkým milovníkom psov do dvora. Dokonca Čipika raz ani veľmi pekný, výnimočne poslušný ťažko uloviť. – Na súťažiach je priamy kon- že po troche aj jedno, aj druhé, ale moju manželku nechcela pustiť, a pracovitý pes. S ňou sme poľovali na všetky druhy diviny. Neúnavne takt psov s divinou zakázaný, ale v každom prípade to vonkoncom keď sa vracala z kostola, lebo bola donášala bažanty a divé kačice a jej poľovačka, čiže vyháňanie z brlohu nie je lacné. V tejto chvíli majú 25 oblečená inak, takže ju nepoznala. špecialitou bol lov na líšku v brlohu je dovolené. Veď lovisko sa musí psov a mesačne pre ne potrebujú Náš pes však na ulicu sám nikdy (srb. jamarenje). Nuž a Čipika je čistiť od predátorov. Tým spôso- 150 až 200 kg krmiva, resp. zo 20-ti- nevyjde. Pes musí presne vedieť, základ všetkých našich psov. Bola bom sa chráni šľachetná divina, síc dinárov. Aj účasť na súťažiach je čo smie a čo nesmie urobiť. Majiteľ musí psa kontrolovať, – zdôraznil matkou, pramatkou, prapramatkou zajace, bažanty a iné, – vysvetľuje finančne dosť náročná. Ján Ivanič. všetkých budúcich šampiónov. – Štence týchto psov bez prob- na záver Ján Ivanič.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

21 /4856/ 25. 5. 2019

Ľudia a udalosti KOVAČICA

Oslávili Deň školy Anička Chalupová

Kovačici sa v stredu 15. mája uskutočnil kultúrno-umelecký program z príležitosti oslavy Dňa školy ZŠ Mladých pokolení. V bohatom programe vo veľkej sieni Domu kultúry 3.októbra vystúpili najprv najmladší žiaci, ktorí pod taktovkou

Martin Benka, Natália Siantová, Hana Barcová, Katarína Válovcová, Tina Vesteková, Mária Magdaléna Torňošová, Vesna Masaryková, Andrej Majdlík, Igor Čížik, Denis Ďuriš, Patrik Cicka, Milinka Glóziková, Igor Čížik, Una Brtková, Sara Lenhartová, Viktor Brtka, Svetlana Farkašová, Katarína Petrášová,

mimoškolským aktivitám, výnimočným úspechom žiakov na rôznych súťaženiach a pod. Darčeky dostali profesori: Saňa Bojkovićová, Zuzana Petríková, Pavel Tomáš st., Milica Žigić Uštević, Vlastislava Kirićová, Anna Kukučková, Mária Kotvášová, Anna Hrková, Pavel Urban a právnička Jarmila Šipická. Tohtoročnými juČerstvé penzistky s riaditeľkou Aničkou bilantmi sú pedagógovia Bírešovou Anna Kukučková (35 roa pracovníkmi, ako aj na vypre- kov), Eva Poliaková-Hrková (20), vádzanie kolegov do zaslúženej Želimír Babinec (20), Miroslav penzie. Pri slávnostnom obede Tomáš (10), Rastislav Ušiak (10) v reštaurácii Glamour, na ktorom a školskí majstri Zlatko Severíny sa okrem vedení ZŠ zo susedných (20) a Miroslav Koreň (10). Vybradedín zúčastnili aj hostia z Alek- nými veršami do zaslúženého dôsandrovca v čele s riaditeľom chodku vyprevadili učiteľku Annu Mihajlom Milinčićom, riaditeľka Farkašovú a školskú upratovačku školy Anička Bírešová odovzdala Annu Babincovú. O veselú náladu príležitostné darčeky pedagógom na oslave sa postaral kovačica pracovníkom kovačickej ZŠ, ktorí ko-padinský orchester v zložení svojím úsilim prispeli k úspešným Michal Brezina a Vladimír Ďuriš.

Z programu v Dome kultúry 3. októbra

svojich triednych učiteliek: Anny Čipkárovej-Farkašovej, Kataríny Karkušovej a Olivery Sládečekovej predniesli príležitostné piesne a tance. Program moderovali profesori Mária Kotvášová a Ján Chrťan. Pri tejto príležitosti boli pochválení pedagógovia a žiaci, ktorí na pokrajinských a republikových súťažiach dosiahli vynikajúce úspechy. Sú to žiaci: Matej Hrk, Elena Straková, Hana Hriešiková,

Ivana Pataková, Sara Válovcová, Kristina Cekićová, Elena Straková, Magdalena Žolnajová, Gabriela Čížiková, Stefany Čerňošová, Igor Urban, Ivan Benka, tiež členovia žiackeho speváckeho zboru a orchestra, ako aj folklórna skupina nižších a vyšších ročníkov. Deň školy učiteľský kolektív kovačickej ZŠ využíva aj na stretnutie s bývalými kolegami

Jubilanti kolektívu kovačickej ZŠ

POUGÁR

Juraj Bartoš

Bumbumbumbum-bumbumbum! N ie, nie, nie, a ešte x-krát nie, nemáte pravdu! Nevyhrávam hlupáka ani šaška. Verte mi na slovo, ja to robiť nemusím. Ja len za každú cenu musím – veď to sľubujem takých päť – šesť rokov a vždy slovo dodržím – súrne odpovedať na otázku KaM. Kam ďalej? A ako? S kým a bez koho? Tak mi nezazlievajte, že som odpoveď hľadal najprv v kostole a teraz, ľaľa, aj spolu s vami, tu. Vedomý si toho, že aj ak tú odpoveď nájdem, aj ak ju nenájdem, vinný budem len ja. A že sa mi za „odmenu“ dostane ďalší mandát... na hľadanie odpovede.

www.hl.rs

Nuž ale. Nepatrí sa ponosovať. Tobôž nie fňukať, ani sa oháňať korbáčom upleteným z cynických remencov. Treba sa ohliadnuť dookola. A po(na)učiť sa. Na cudzej škode, keď už sa nedarí na vlastnej. Aha, napríklad taký kedysi naskutku riadny Dobre Stojaci (alias DS) konkurent v politickom ringu. Alebo jeho ešte znamenitejší predchodca, super ťažká váha – Zbor kolumnistov Juholálie (ZKJ). Silneli, silneli, množili sa, šírili, až popraskali švíky nite vreca, do ktorého predbežne spoločne fúkali, až kým im nedošiel dych. V spoločnom vreci, ktoré ná-

Informačno-politický týždenník

sledne prasklo. A čo mohlo, z neho len tak vyskákalo. Ani potkany z tonúcej lode. Nebolo im dobre v tom veľkom – veľkolepom žochu, nuž sa postupne museli zašiť do menších mechov. V ktorých im po čase zase len začalo byť tesno a či teskno. No a tak sa podujali zase len zájsť za krajčírom. Aby im hát-tentoka-totoka ušil opäť väčšie vrece. Lebo, že, vraj, spolu sme silnejší. A dokážeme – čo sa nedá razom, poddá sa časom! – tým v druhom, zatiaľ vo väčšom vrecisku, kto sme, čo sme a akí sme! Len nech nás pripustia do

Nadovšetkoslobodných médií. Až sa dostaneme k slovu, až chytíme druhý dych... Hej, beda im, veruže beda! Keď my raz tu budeme mať nášho Kurza! Ako ho, v osobnosti pána kancelára Sebastiana Kurza majú susedovci v Rakúsku. Ktorý pán Kurz rázne zatočil s vicekancelárom Strachem. Ktorý sa správal ani na pľaci dojednávajúc obchod s dajakóju krasívaju žénščinu. Len počkajte, keď my raz udrieme po našich Kurzoch, pardon Strachoch! Budeže to tresk... Bumbumbumbumbum! • ĽUDIA A UDALOSTI •

V ÚSTRETY DŇU PETROVCA

Teší sa všeobecnej priazni

Anna Horvátová

historických dokladoch je zaznamenané, že dva roky po príchode prvých osadníkov na územie dnešného Báčskeho Petrovca bola podpísaná zmluva s vrchnosťou o osídlení panstva, ktorá prisťahovaným zaručovala viaceré dôležité práva, ale aj povinnosti. V mene Slovákov ju podpísali slobodník Matej Čáni, ktorý sem priviedol asi dvetisíc Slovákov, a richtár Matej Mikula a v mene Srbov richtár Veselin Sekulić. Zmluva je z 25. mája 1747 a zachovala sa jej maďarská kópia. Tento dátum sa dnes oslavuje ako Deň Petrovca v najbližší víkend tomuto dátumu. Oslavný víkend je práve pred nami a v Miestnom spoločenstve Báčsky Petrovec finišujú prípravy. O tom, čo nás očakáva v tomto roku, hovorí predseda Rady Miestneho spoločenstva Ondrej Bovdiš: „Prípravy sú aktuálne už také

dva mesiace, avšak niekoľko dní pred oslavou sa zintenzívnia. V tomto roku oslavy budú 24. – 26. mája a koncipované sú tak, aby zaujali každého návštevníka nejakým obsahom. Tak ako aj roky predtým budú tu súťaže o najlepšiu pálenku, klobásu, ochutnávka klobás, bohatá gastro ponuka, kultúrno-umelecké programy, divadelné predstavenia, ľudové veselice, početné výstavy rozličných výrobkov, tort

a ručných prác, stánkový predaj kvetín, príležitostné služby Božie, bohatý športový program, športové súťaže...“ Každoročne si v rámci narodeninových osláv uctíme niektoré výročia. Ktoré sú to v tomto roku? „Tešíme sa na skutočne bohatý rok keď ide o jubileá. Z množstva podujatí dôraz dáme na piatkovú slávnostnú akadémiu, na ktorej si vzácne jubileá pripomenieme.

Z vlaňajších osláv Dňa Petrovca (foto: z archívu RMS)

Tak z historických prameňov sa dozvedáme, že už pred 130 rokmi boli ochotníci, najmä učitelia, ktorým záležalo na zborovom speve, a už roku 1891 založili Petrovský spevokol, ktorý mal okrem spevu zastrešovať aj ďalšie umelecké činnosti. Uctíme si významných 100 rokov od založenia nášho Gymnázia Jána Kollára, ako i Slovenských národných slávností. Nezabúdame ani na storočnicu založenia petrovskej tlačiarne, bez ohľadu na terajšie smutné pomery. Z bližšej minulosti je to smelý skutok a veľký čin – založenie XIV. Vojvodinskej údernej slovenskej brigády, ktorú formovali bojovníci pred 75 rokmi, a toľko rokov od vydania nášho jediného slovenského týždenníka Hlas ľudu. Múzeum vojvodinských Slovákov jubiluje tiež – je tomu rovných 70 rokov od založenia a v rámci neho aj 30. výročie Galérie Zuzky Medveďovej. Ako vidno, skutočne ide o bohaté dejiny nášho Petrovca, ktoré si treba aj takto pripomenúť, a my sa tešíme na veľký počet návštevníkov, ktorých je rok čo rok viac.“

KOVAČICA

Medzinárodné haluškové majstrovstvá čoskoro štartujú Anička Chalupová

líži sa 3. ročník Medzinárodných majstrovstiev vo varení a jedení bryndzových halušiek, ktorých organizácie sa i tentoraz spoločne ujali Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka, Turistická organizácia Obce Kovačica a spoločnosť Humanita pre život v Spišských Vlachoch. Toto humanitárno-gastronomicko-kultúrne podujatie, ktoré bude prebiehať v sobotu 1. júna na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici, sa koná pod záštitou veľvyslankyne Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčekovej, predsedu Obce Kovačica Milana Garaševića a predsedu spoločnosti Humanita pre život Jozefa Janíkova. Zdá sa, že záujem účastníkov z roka na rok stúpa a že podujatie nadobúda nielen na kvantite, ale aj na kvalite. Iniciátorom organizovania týchto bryndzovo-haluškových • ĽUDIA A UDALOSTI •

hodov v Kovačici je Pavel Baláž, zástupca predsedu Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, a idea sa zrodila ešte v roku 2016, keď členovia tohto združenia získali víťazný pohár na Medzinárodných majstrovstvách Slovenska vo varení a jedení

bryndzových halušiek v Krompachoch. V uplynulom roku sa na haluškových majstrovstvách v Kovačici zúčastnilo 28 štvorčlenných kuchárskych tímov z Vojvodiny, Slovenska a z Rumunska a podľa slov organizátorov záujem účastníkov je i tohto roku veľ-

Medzi účastníkmi 2. ročníka haluškových majstrovstiev boli aj Slováci z Čerpotoku v Rumunsku

ký. Kuchárske kumšty sledovala a hodnotila odborná komisia zložená z profesionálnych kuchárov z domácej pôdy a zo zahraničia. Na druhom ročníku tohto podujatia titul majstra Medzinárodných majstrovstiev vo varení a jedení bryndzových halušiek Kovačica 2018 získal slovenský tím Horál Kojšov. Vicemajstrom tohto šantenia s múkou, zemiakmi a bryndzou sa stal domáci kuchársky tím Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka a tretie miesto obsadil celok Žalúzie Nadlak z Rumunska. Zámerom tohto podujatia je nielen zachovať a udržať tradíciu prípravy slovenských bryndzových halušiek, ale aj pomôcť tým, ktorí pomoc potrebujú, a tak v uplynulom roku prostredníctvom tomboly a dobrovoľných finančných príspevkov návštevníkov a účastníkov podujatia boli zozbierané prostriedky v hodnote viac ako 1 000 eur.

21 /4856/ 25. 5. 2019

Ľudia a udalosti S MICHAELOU LEŠŤANOVOU ZO STAREJ PAZOVY

Švajčiarska a Maďarska. Tohto roku účastníci súťaže prekladali úryvok z Cicerových filipík (Philippicae 12, 11 – 13). Ako nám Michaela povedala po návrate z Talianska, na toto medzinárodné súťaženie sa usilovne chystali a od organizátora dostali certifikáty za účasť. Počas pobytu v Taliansku mali možnosť obzrieť si mesto, v ktorom súťaž prebieha, známe ako rodisko Marcusa Tulliusa Cicera, jedného z najväčších rímskych rečníkov a prozaikov. Okrem toho pobudli v Ríme, kde tiež navštívili početné pamätihodnosti. Michaela Lešťanová má talent na jazyky. Okrem slovenčiny ako materinského jazyka a srbčiny ako jazyka Michaela Lešťanová s účastníkmi medzinárodnej prostredia na výsúťaže zo Srbska bornú zvládla aj germánske jazyky, Talianska, Nemecka, Portugalska, zvlášť angličtinu a nemčinu. A to Luxemburska, Poľska, Rumunska, nie je všetko, lebo sama hovorí, že Srbska, Francúzska, Španielska,

Na medzinárodnej súťaži z latinčiny Anna Lešťanová

ovorí sa, že koľko jazykov ovládaš, toľkokrát si človekom. Týmto sa veru môže pochváliť aj Staropazovčanka Michaela Lešťanová, maturantka známeho karlovského gymnázia. Prednedávnom pobudla v Taliansku, a to vďaka skvelým úspechom z latinského jazyka, ktoré dosiahla v škole. Žiaci štvrtého ročníka karlovského gymnázia Michaela Lešťanová a Nikola Škrbić sa zúčastnili na medzinárodnom súťažení Certamen Ciceronianum Arpinas v Arpine v Taliansku v sprievode profesora Branka Stojkova. Súťaženie prebiehalo po 39-krát, a to od 9. do 12. mája. Predstavitelia gymnázia zo Sriemskych Karloviec v Arpine tohto roku súťažili po 16. raz. Na medzinárodnom súťažení z latinského jazyka sa inak zúčastnilo 127 škôl, 192 žiakov a 66 profesorov z trinástich krajín, a to z Belgicka, Chorvátska,

TANEC MATURANTOV V STAREJ PAZOVE. Maturanti dvoch staropazovských stredných škôl – Gymnázia Branka Radičevića a Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića – sa zúčastnili na tradičnom podujatí European Quadrille dance festival. Tancovali v piatok 17. mája na pravé poludnie na Námestí Dr. Zorana Đinđića (na fotografii), najprv za sprievodu známych svetových skladieb a potom aj srbské kolo. Podujatie zorganizovala obecná Kancelária pre mladých za podpory Obce Stará Pazova. Tanec maturantov v Starej Pazove prebieha od roku 2010 a nová generácia maturantov v školskom roku 2018/2019 po tanci usporiadala mini žúr, na ktorom oslávili koniec stredného vzdelávania.

A.Lš.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Pohľad na talianske mesto Arpino sa mieni naučiť aj iné jazyky. Vysoké vzdelanie plánuje nadobudnúť na niektorej fakulte v Bratislave. Latinčina sa dnes považuje za mŕtvy jazyk v tom zmysle, že už nie je dorozumievacím prostriedkom, ale stále sa používa napríklad v biológii, medicíne a práve v školstve. Michaele zvlášť učarila, a preto sa rozhodla dôkladnejšie sa jej venovať aj vo svojej diplomovej práci ako výborná maturantka karlovského gymnázia. Foto: z archívu M. Lešťanovej

PETROVSKÍ GYMNAZISTI V NITRE. V dňoch 9. až 12. mája výprava Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom z Báčskeho Petrovca, počítajúca 36 žiakov, štyroch profesorov a riaditeľku, opätovala družobnú návštevu žiakom a profesorom gymnázia na Párovskej ulici v Nitre. Okrem už tradičnej študijnej účasti na školských hodinách hostia z petrovského gymnázia si obzreli mesto. Ani tentoraz nevynechali návštevu hlavného mesta Rakúska – Viedne a jej múzeí, avšak dominantou cesty, ako nám potvrdili vedúci zájazdu, bola prehliadka Bojnického hradu. Hrad zapôsobil na návštevníkov, najmä etudy z dejín, ktoré zahrali študenti Vysokej školy múzických umení. O dobrej nálade na zájazde svedčí spoločná fotografia pred Bojnickým hradom z archívu petrovského gymnázia. J. Č-p • ĽUDIA A UDALOSTI •

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI 1919-2019 (13)

Kríza slávností? DrSc. Ján Babiak

ni prvý rok v ďalšom desaťročí nepriniesol nič dobrého. Politická situácia neposmeľovala, diktatúra vyvolala veľkú reakciu a kráľ musel vyhlásiť oktrojovanú ústavu. Aj postavenie Juhoslávie v Európe stále klesalo. Kráľ všetko maskoval udeľovaním vyznačení, a tak prišli na rad aj naši vynikajúci predáci, štátnym pričinením mohutnel aj Sokol, a tak sa zdá, vlastne tak píše aj tlač – spelo sa k lepšiemu. Ale celková životná úroveň klesala a svetová kríza, u nás už pred týmto rokom, začala vyčíňať. Napriek všetkému sa rozhodlo, že Slávnosti budú, ale navrhlo sa – iba jeden deň. Vraj, vyváži sa to kvalitou programu a snahou všetkých nás, aby na význame nestratili. Nájde sa aj stredná cesta – sokolské cvičenie detí, čiže účasť detí v programe, lebo svoje ratolesti prídu vidieť aj rodičia a starí rodičia, aj bližší a ďalší súrodenci a známi a bude to už slovenská množina. Ale kalkuluje sa aj ďalej: treba zariadiť tieto cvičenia v priebehu leta aj po okolitých slovenských dedinách. Budú to prvé idey k interteritorializácii Slávností? Ale už koncom júla bude tu potešujúca spáva – Slávnosti budú predsa dvojdňové, hoci ten druhý deň bude trochu chudobnejší, aj akosi mimo rámcového programu. Ani kratšie slávnosti, ani väčšie kalkulácie, výmeny a prípravy. Ešte zostalo len zúčastniť sa na nich. HLAVNÝ A MIMORÁMCOVÝ PROGRAM Už v sobotu poobede, v prvý augustový deň, prišli do Petrovca deti z Kovačice a včasráno v nedeľu bolo tu už mnoho hostí. Hneď ráno o ôsmej, veď s časom treba šetriť, Spolok ČS žien otvoril národopisnú výstavu. Ako to povedala predsedníčka Greisingerová, mal to byť základ pre nádejné slovenské národné múzeum. Druhú výstavu zariadila akademická maliarka Z. Medveďová a v predpoludňajšom termíne bola ešte prednáška V. K. Hurbana s tematikou z dejín divadla. Poobede bol zraz sokolov pred obecným domom a odtiaľ s kúdolím prachu sa valil ľudský dav na cvičis-

ko. A tu na upravenom priestore, ktoré „bolo krásne vypolievané“, bola priam „pasia; v kánikule v takom príjemnom chlade a krištáľove čistom vzduchu pozerať produkcie cvičencov. Toto pohodlie náležite doplňoval príkladný poriadok na cvičišti. Darmo je, sokoli sú sokoli... Program otvorili školské deti z Kovačice, ktoré nacvičil Fero Bulík, a potom nasledovali petrovské deti a deti z Kulpína a znovu z Petrovca“, potom už nasledovali tí starší: „členkyne, mužský dorost, ženský dorost, cvičby na náradí a detské hry, de-

bol mimo rámcového konceptu, bol nenáročný a možno aj chudobnejší ako minulé roky. Ráno o deviatej mal valné zhromaždenie Spolok ČS akademikov a poobede rival SŠK Petrovca, ŠK Vojvodina sa revanšovala za vlaňajšiu prehru. Večer bola tanečná zábava v novom objekte pre zábavu mladých – v Lesíku. Vznikol pričinením členov hasičského spolku. K celkovej nálade vedľa hudby kapely prispeli aj veselé výstupy hosťujúcich bratislavských hercov J. Kellu a S. Hurbana. OBAVY NAD IDEÁLOM, KTORÝ MIZNE Politická situácia v štáte a narastajúca ekonomická kríza vo svete sa pričinili o to, aby aj tá tvrdohlavá inercia nielen našej inteligencie, ale

Časť etnovýstavy na SNS v roku 1931

viatka členov z Kysáča, prosté cvičby aj širšieho slovenského živlu – nedať členov, pätorka členov z Kysáču si Slávnosti, sa akosi scvrkla pred a ostatným bodom náletom nových udaprogramu bola molostí. Naši novinári však ravská beseda, ktorú obozretne v tlači písali, tančilo 6 plných kolov. že nové okolnosti „prePočet cvičiacich tento budili v nás driemajúci rok prevýšil tiež všetky cit a sebavedomie...“, doterajšie... dohromalebo „vediac dobre, že dy 500“1. žijeme a klesáme s toVečer bola prezenuto državou – žiť však tovaná veselohra I. chceme!“2 Ale v časoStodolu Jožko Púčik pise Československá a jeho kariéra. Vraj, republika sa otvorene podľa počtu divákov Sestry Z. a E. Čániové hrali písalo, že Slávnosti sa a kvality prednesu bol aj v divadelnom predsta- s ohľadom na situáciu to najcennejší bod nad očakávanie vydavení Slávností. Pričinili sa rili, ale sa aj konštatuje: o to hostia zo Slovenska, herci Jozef „Kdo z Jihoslovanů vytýká našim Kello a Svetozár Hurban, aj v kolek- lidem, že trvají na své národnosti tívnej réžii s A. Greisingerovou. a odmítají jihoslovanskou asimiNeskoro večer zostalo už iba po- laci, dopuští se křivdy na princípu sedenie pri pive a tanečná zábava. Tí národního sebaurčení, i když sa tým mladší si radšej vybrali tanec. dovoláva zásady slovanské jednoty.“3 Druhý deň Slávností už aj preto, že

Táto verbálna intervencia zo zahraničia bude istá podpora pre našincov, pre sily, ktoré už chabnú, aj pre dôsledné zotrvanie v zmysle národnom, lebo v novom štáte začali iné vetry viať. Medzi národom to slávnosťové aj napriek novej dobe ešte trvá. Veď: Kto je Slovák od kosti, ten príde na Slávnosti! Ale už pri organizácii nášho najväčšieho sviatku sa jasne videlo, že tie pravé podmienky na to národné prejavovanie ťažko prídu. Predseda ubytovacieho úradu na svoju povinnosť príde tesne pred začiatkom Slávností a prvý poldeň, nebyť prednášky VHV, vynesú na svojom chrbte ženy, aj spoločný obed vypadol, aj zmenšená spolková aktivita bola evidentná, aj program bol úzkoprsý, len málo bodov, iba osem za dva dni. Nakoniec aj VHV, čo spravidla chodieval na Slávnosti, chváliac tucet predchádzajúcich Slávností, vyzdvihol, že na 13. Slávnostiach mnohé z toho, čo bolo predtým, teraz nebolo. „Či máme hľadať príčinu? A či sa máme hnevať a nadávať? A či máme niekoho viniť a – osudzovať? Čo nám bolo kedysi veľkolepé, neobyčajné, ohromné, to nám pomaly bledne, hynie a mizne. V čom sme sa kedysi kochali, oduševňovali – to nám dnes vyzerá obyčajným, bezvýznamným, nepatrným... Ideál, ktorý mizne, naše národné Slávnosti...“4 V takej situácii aj biskup A. Vereš povzbudzuje: „Vy viete, aké ťažké časy zaľahli na nás... Neklesajme v tomto skúšobnom ohni, ale pritúľme sa bližšie jedon k druhému. Zastaňme si pevnejšie do jednotného šíku. Prejde i ten oheň!“ Veď: „Pravda musí zvíťaziť a neprávosť musí byť zahanbená. Do toho času – kým sa to stane – volajme s naším vohlasným pevcom: My stojíme stále pevne ako múry hradné...“5 Teda predsa s krízou v štáte, aj s tou na národnom poli, príde aj kríza Slávností. Najmä pri týchto trinástych sa to ukázalo. To zákerné číslo trinásť... A tak zvoní sa na všetky zvony. Aj pre Slávnosti sa hľadá záchrana. Niečo nové, svieža krv je potrebná, možno nová koncepcia, alebo aspoň nový prístup k tomuto podujatiu. To, čo podporí najmä to národné na nich. Aj stane sa!

1 N. N.: Skvelý priebeh SNS. Národná jednota, Petrovec 1931, roč. 12, č. 62, s. 1. 2 N. N.: Národní slávnosti Slováků v jihoslovanskem Petrovci. Národná jednota, Petrovec 1931, roč. 12, č. 63, s. 1. 3 Ibidem 4 VHV: Ideály, ktoré miznú... Národná jednota, Petrovec 1931, roč. 12, č. 64, s. 2. 5 A. Vereš: Slovenskej verejnosti! Národná jednota, Petrovec 1931, roč. 12, č. 63, s. 1.

• ĽUDIA A UDALOSTI •

21 /4856/ 25. 5. 2019

DETSKÝ KÚTIK

Škola a zábava

Ivan Valentík, škôlkar, Pivnica

Pomaly sa už chýli ku koncu mesiaca mája. Je to predposledný mesiac školského roka. Žiaci majú mnoho záväzkov a snažia sa, dosiahnuť čím lepší prospech v škole. Práve preto teraz musia najviacej zohriať stoličku. Aj napriek tomu nám kamaráti z Bieleho Blata, z Pivnice a zo Selenče zaslali páčivé práce do Detského kútika. Darí sa im aj veršovať básničky a aj kresliť. Držíme palce, aby sa vám darilo so známkami v škole a tiež, aby ste si našli čas aj na rozptýlenie ako spomenutí kamaráti kútika.

Elizabeta Sabová, šiestačka ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Katuša

Renata Pecníková, škôlka, Pivnica

ová, prváčka Nikolína Halas y, Biele Blato ot dn ZŠ Bratstva a je

MOJA MALÁ KVAPÔČKA

Mama Timea Naďová, šiestačka ZŠ Bratstva a jednoty, Biele Blato

Usmieva sa na nás vždy. Jej úsmev ma poteší, aj keď som v žiali.

Kvapi, kvapi, kvapi, kvap, aký je to zázrak hľaď! Sadla malá kvapôčka do nášho oblôčka.

Keď neposlúcham, tak ma pokarhá. Keď som smutný, bozkom ma ohrieva.

Vedľa nej aj sestra malá, ako žabka poskakovala.

Mama... jedna jediná je môj hrdina.

Bolo ich tu celý zhon, bez dáždnika nesmiem von. Lea Valentíková, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica Damir Naď, tretiak, ZŠ Bratstva a jednoty Biele Blato

www.hl.rs

Mama... Je to najkrajšie slovo na tom celom svete. Silnejšie hreje ako slnko v lete.

Informačno-politický týždenník

Igor Sklabinský, 2. 1 ZŠ 15. októbra, Pivnica

Andrej Pavlov, 4. a ZŠ Jána Kollára, Selenča

• DETSKÝ KÚTIK •

Obzory

Z obsahu Tatranská literárna jar 2019 str. 4 – 5 Keď počet nových Slovákov začal klesať str. 6 – 7 Príkladný portrét Pavla Popa

Nový Sad 25. 5. 2019 Ročník XXXVI Číslo 5/416

PRÍLOHA PRE KULTÚRU, VEDU, UMENIE A LITERATÚRU

str. 8

INTERVIEW

NA SLOVO S OSLÁVENKYŇOU VIEROU BENKOVOU

výsledky mal aj v športe a divadelníctve. Niesol tzv. štafetu slovenského kultúrneho centra a jeho vplyv na menšie slovenské strediská bol veľmi viditeľný. Petrovské gymnázium, do ktorého ste aj sama chodievali a šúchali školské lavice, tohto roku oslavuje storočnicu svojej existencie. Čo pre vás znamená tento školský priestor a čo Vám utkvelo zo žiackeho obdobia? – Pre mňa najmä žiacke literárne združenie Sládkovič, ale aj športový a spoločenský život na gymnáziu bolo cítiť všade v meste a regióne. Neraz ho dávali iní za príklad aj väčším prostrediam vo vtedajšej Vojvodine. To, čo mnohí aj teraz uznávajú, je jeho veľký výchovno-vzdelávací vplyv nielen na vlastné prostredie, Doma s rodičmi, otcom Pavlom a matkou Katarínou roku 1947 ale aj širšie – vtedy vyštudovav každom ohľade z roka na rok Mirković. Vlastne slovenčina ný žiak Učiteľskej školy v Petzvyšujú, ale ponuka na výberovú ešte nebola právoplatnou s bo- rovci získal vysoké odborné prácu býva v našej krajine nie hemistikou, počúvali sme ju vzdelanie a ani stredoškolák optimálna a mladí majú šťastie, iba ako pomocný jazyk spolu sa nemusel obávať, že nezloží prijímacie skúšky na hociktorej ak si nájdu adekvátne zamestna- s ruštinou a srbčinou. nie vôbec. Je to asi tak aj v iných Aký bol Petrovec a ako sa vysokej škole v krajine. Menej krajinách sveta, že sa vyhľadáva v ňom žilo v čase Vášho det- sa študovalo na Slovensku, skôr práca mimo rodiska... Keď som stva? Kto ho ovplyvnil a akým v centrách bývalej Juhoslávie. Z tohto gymnázia ste sa prezačala v šesťdesiatych rokoch spôsobom? sunuli a ukončili – Bol skôr študovať v Belehrade slavististe štúdiá v Beku, aj dnes si pamätám tiché a m a l o m e s lehrade. Aký bol nezaľudnené jeho ulice; chodila t e č k o m spoločenský slosom často zo študentského a zomknutejvenský a český československého domu pri ší ako dnes... život v hlavnom Slaviji pešo ku Kalemegdanu, Kultúrny žimeste a ako takde stála ﬁlozoﬁcká fakulta vot sa konmojšie umelecké a trvalo to iba 15 – 20 minút, centroval na prostredie v 60. dnes sa predierať cez hemženie dom kultúry rokoch minulého ľudí a nahustené automobily, a gymnázium storočia vplývaelektričky, autobusy a trolej- a základnú lo aj na Benkovej busy by bolo nemožné. Bolo to školu, ktoré literárny prejav? pokojné obdobie, študovalo sa mali svoje Portrét zo študentských rokov – Veľmi. Belehdobre, slavistická katedra mala miesto v kažrad bol otvoreným bohatú knižnicu, prednášali dom dianí nám odborní profesori, napr. a najmä kultúrnom a vzdeláva- európskym mestom (spomeňslavista a profesor Michal Filip, com. Petrovec mal v tom období me len založenie prezidentom občas ako výpomoc z Nového vysoké renomé nielen medzi Titom Hnutie nezúčastnených Sadu aj prof. Mária Myjavcová, nami Slovákmi, ale aj v širšom krajín, čo vplývalo, aby mal prím a mali sme aj skvelú asistentku zázemí dosahoval v kultúre vo svete), slovenskí študenti češtiny a slovenčiny prof. Cacu a vzdelávaní vysoké miesto a sa ubytovávali väčšinou v ČesPopovićovú, kým literatúru nám hral prím aj v hospodárskom koslovenskom dome, kde žili prednášal šéf katedry prof. živote (chmeľ a cirok!), skvelé bohatým kultúrnym, zábav-

Splácame dlh minulosti Jaroslav Čiep

iera Benková, tak jej osobnosť, ako aj dielo, je našej tunajšej slovenskej verejnosti, ako aj tej širšej srbskej a inorečovej v Srbsku, dobre známa. Je známa aj v širšom dolnozemskom regióne a jej knihy možno nájsť aj v početných knižniciach po celom Slovensku. Takže aj v celoslovenskom kontexte celkom pekne rezonuje. Viera Benková sa narodila 23. apríla 1939 v Báčskom Petrovci, kde aj teraz žije ako spisovateľka a novinárka na dôchodku. Za svoju tvorbu naša tohtoročná oslávenkyňa získala aj mnohé ocenenia, medzi nimi aj republikovú Cenu Neven, Pamätnú medailu Obce Báčsky Petrovec, Cenu Spolku vojvodinských slovakistov, Cenu Vydavateľstva Kultúra, Cenu Ondreja Štefanka. K tomuto zoznamu treba pridať aj ceny za celoživotné dielo Spolku slovenských spisovateľov a Združenia spisovateľov Srbska. Početné literárne ceny možno vymenúvať ešte dlho. V posledných rokoch Viere Benkovej vyšli viaceré knihy aj po slovensky, aj po srbsky. K tomu aj Bibliograﬁa Viery Benkovej z pera Boženy Bažíkovej, v ktorej je zhrnuté takmer všetko, čo naša teta Viera doteraz popísala a uverejnila v našej krajine, ale aj vo svete. Aj tohto roku jej tri knihy vyjdú tlačou. Pravdaže k jej jubileu. K osemdesiatke. Prezraďte nám, ako je Vám v tejto súčasnej dobe a s prehnanou informatizovanosťou nosiť osem krížikov na chrbte? – Myslím si, že nielen mne s toľkými krížikmi na pleciach, ale aj mladším v dnešnej zrýchlenej dobe vôbec nie je ľahko. Potreby mladého človeka sa

INTERVIEW vo Vojvodine na fruškohorské stretnutia či kanjižskú literárnu kolóniu. Tu som spoznala mnohých juhoslovanských a zahraničných ľudí pera – Radomira Andrića, Danila Kiša (pozýval ma na premiéry jeho divadelných inscenácii, napr. Elektry), potom Desanku Maksimovićovú, Darinku Jevrićovú, Aleksandra Tišmu, Vesnu Parunovú, Vesnu Krmpotićovú, a i. To zanechalo hlboké stopy na mňa, umožňovalo mi zoznamovať sa s inou tvorbou, spoznávať ľudí a umelecky postupne rásť. Svoje životné skúsenosti ste získavali aj v redakciách týždenníka Hlas ľudu v Petrovci, neskôr aj v Novosadskom rozhlase. Ako sa tam vtedy pracovalo a čo Vám odtiaľ dodnes utkvelo z tých čias? – Ešte za čias štúdií v Belehrade vyskúšala som sa ako dopisovateľka Hlasu ľudu. Obchádzala som samoiniciatívne takmer všetky osady neďaleko Belehradu, kde žili Slováci; okrem článkov a noticiek často som písala aj reportáže a cestopisy. Po štúdiách roku 1961 prijali ma do redakcie Hlasu ľudu za stálu novinárku, hoci som mala štipendiom zabezpečené miesto v petrovskej knižnici. A verte, že som sa od Nositeľka Ceny Ondreja Štefanka kolegov, ako jediné v Nadlaku (2011) vtedy „ženské pero“, mnoho naučila, hoci Viem, že vo Vás ešte živo ma často úmyselne „hádzali rezonuje aj bohatý a rozvet- do ohňa“ – takto mi pomohli vený literárny život, ktorý ste toto náročné remeslo zdolať. A mali možnosť spoznať nielen po čase, keď som v roku 1982 v rámcoch našej krajiny, ale aj prešla pracovať aj do slovenskej v zahraničí? Mohli by ste nám redakcie Novosadského rozhlapriblížiť časť z tých večierkov, su, naučila som sa vyjadrovať posedení a stretnutí a s kým zasa koncízne a presne. Boli to roky bohaté a plné udalostí, ste tam účinkovali? – Rýchlo som sa pridala k mno- kolektívna práca prinášala aj hopočetnému Združeniu spi- nové skúsenosti. sovateľov Srbska, za členku Založili ste si aj rodinu a nama prijali v roku 1967 a roku rodili dve deti. Ako sa dá alebo 1985 i do Spolku spisovateľov nedá zladiť umelecký život Vojvodiny. Každú jeseň, kým s tým rodinným? som žila v Belehrade s rodinou – No nebolo to ľahké, vždy (manžel bol violončelista a dcéry jedna strana trpela... Našťastie chodili do belehradských škôl autom Fićkom som po presťahoa žili sme tam viac ako 15 rokov), vaní sa do Belehradu cestovala dostávala som pozvanie na mno- iba dvakrát týždenne z Nového hé literárne podujatia, najmä Belehradu do Nového Sadu – na Októbrové stretnutia v rámci známe piate poschodie budovy medzinárodného knižného veľ- Dnevnika, kde Hlas ľudu mal trhu, na zájazdy do republík a svoje miestnosti a sídlili tam aj

20/II 20/II

ným a spoločenským životom; s vlastným programom cestovali často na zájazdy do slovenských a českých osád, a na ich zábavy, literárne a divadelné premiéry prichádzali aj belehradskí študenti a režiséri, akým bol napr. Bojan Stupica, s ktorým spolupracovali v ochotníckom divadelníctve. Literárne ste s prvou knihou debutovali roku 1964. Po nej pribudli ešte mnohé iné, azda ich už ani nepočítate. Ako bolo „vybojovať“ si sama priestor vo svete mužov? – Neľahko, nevzdala som to aj preto, že som nepísala pod vplyvom literárnej kritiky, držala som sa svojho tvorivého „kopyta“, hoci mi aj novinárska práca a neskôr aj redaktorská či rozhlasová pomohla v koncíznom písaní, najmä v poviedke či eseji...

25. 5. 2019 • 21 /4856/

V Petrovci so spisovateľkou Mašou Haľamovou (1964)

redakcie časopisov Nový život, Pionieri a vydavateľstvo Obzor. Vlastne túto tzv. budovu Dnevnika vystavala pokrajinská vláda pre potreby vojvodinských národností, ale ústredné miesto mal, pravda, kolektív Dnevnika... Do rodiska ste sa vrátili začiatkom 90. rokov minulého storočia. Ešte skôr ste sa do tohto Vášho „Domu“ a „Stredu sveta“ vrátili aj prostredníctvom prozaických útvarov. Prednedávnom sme boli svedkami aj viacerých polemík o hodnotách lokálneho koloritu a globálnych tendencií v našej literatúre. Ako sa Vy staviate k tejto dichotómii? – Myslím si, že ak je niečo umelecky na úrovni a k tomu prináša i originálny a moderný prístup k lokálnej téme, nemusí to znamenať stagnáciu či periférnosť; dnes globalizácia postupne už ukazuje aj svoju nebezpečnú tvár, veľmi uniformovanú a jednotvárnu, ale život človeka nie je jednotvárny. Literatúra, ktorá vzniká na Dolnej zemi, je napojená možno viac na tradíciu

a menej na súčasnosť. Iste je to aj z potreby uchovávania svojej svojbytnosti a slovenskosti, obkolesení sme mnohonárodnostnými enklávami a v takom priam „tlakovom hrnci“ sa treba udržať. Napriek tomu táto literatúra žije s dobou, ale v ohrození dnešnej globalizácie vyhľadáva u predkov akúsi oporu a inšpiráciu. Vlastne, ako sa hovorí, minulosť sa pozerá do budúcnosti. U mňa to vidieť v románe Stred sveta, Päť ročných období a Tri ženy, dvaja muži a ja. Vo svete je hodne príkladov pozoruhodných diel autorov, ktorí patrili alebo patria k malým národom. Mali šťastie a ich diela boli preložené do svetových jazykov; teda vďaka prekladateľom, neúnavným sprostredkovateľom duchovných hodnôt ľudstva. To vidno dnes aj u nás, naši prekladatelia prekladmi diel slovenských autorov (a aj prekladmi zo srbčiny do slovenčiny) zviditeľňujú slovenskú literatúru vo svete. Vďaka im... Svojrázny dlh voči svojim predkom ste si literárne splácali predovšetkým v posled-

S Etelou Farkašovou v Bratislave (2015)

INTERVI EW

HLAS ĽUDU • OBZORY nom období. Vyšli z toho aj knižné tituly spomienkového rázu. Je to nejaká nostalgia, alebo niečo iné? – Texty, ktoré píšem, žili už

príliš zrýchleným časom, zlý „čitateľ“ a ešte horší „ učiteľ“ – nemá „stania“ pristaviť sa a objasniť mnohé zjavy a veci – na vhlbovanie sa, dôkladné

inšpirovaná významným 250. výročím príchodu našich predkov do Petrovca a okolia a začala vyhľadávať dokumenty, ktoré boli v ňom uložené, ale často na svetlo sveta nevynášané; veľa som čítala aj našich ctihodných evanjelických kňazov a učiteľov a pomohla mi aj bohatá zbierka petrovskej Knižnice Štefana Homolu a iné dokumenty. Vtedy to bolo namáhavo, dnes takmer všetko máte po ruke na internete a mnohé archívy sú aj zdigitalizované. Inšpirovali ma otázky: akí sme my potomkovia tých, čo sem prišli?, ako sa oni v novom prostredí vynašli?, nestrácali, či strácali v mnohojazyčnom prostredí? Hoci lopotili a nebolo ľahko zápasiť aj s elementárnymi a najmä vojnovými neduhmi, predsa dokázali nielen svoju silu ako kolektív, ale aj presadiť hodnoty ako ľudia a Slováci. To boli témy, ktoré ma zaujali. Mnoho toho sa nájde aj v rodinných kronikách. Je priam očité, že aj na Dolnú zem, ale aj do ďalekých krajín predkovia, teda Slováci, odchádzali iba tí, čo „mali na to štof“! Teda nebojácni a rozhodnutí zápasiť a nedať sa. Relácia, ktorá bežala a beží v Petrovskom rozhlase, z mojej iniciatívy pomenovaná Z našej minulosti bola aj pre moje pero inšpiratívna, ale aj pre iných našich autorov. Treba pokračovať v bádateľskej práci, ale nezačínať odznova, a najmä nie o tom, čo je už vedecky dokázané, veď iba takto sa cez život našich predkov dozvieme o sebe a našej budúcnosti. Zdá sa mi, že sme dnes v tejto spolitizovanej chvíli začali „strácať vlastnú národnú orientáciu“. A odchodom mladšej generácie do zahraničia a na Slovensko akoby sme splácali dlh minulosti, a budúcnosť vidíme v neistých farbách. Dnešná silná (najmä ekonomická ) globalizácia sa snaží vynulovať nielen identitu ľuďom a národom, ale aj prírodné vlastnosti človeka! Je o čom písať!... Pani Benková, ďakujem Vám za tento rozhovor, prajem aj všetko najlepšie k narodeninám. A aby Vás dobrosrdečnosť, ostré pero a povestná tvorivosť ešte dlho neopúšťali. Foto: z archívu V. Benkovej, J. Čiep a K. Pucovská

21/III

v sedemdesiatych rokoch minulého storočia mi vnukli myšlienku – čo keby sa niekto z literárnych kruhov podujal na porovnávanie ich tvorby s našou pretrvávajúcou na Dolnej zemi. V kontakte so spisovateľkou a ﬁlozofkou Farkašovou po čase sme prišli na ideu porovnať výberovo a knižne slovenskú tvorbu v materskej krajine s tou na Dolnej zemi a po vyjdení niekoľkých antológií s pani Etelkou sme boli presvedčené, že literárna kritika bude musieť (vlastne to sa už deje) venovať dolnozemskej tvorbe väčšiu pozornosť. Prekladaním do iných jazykov zisťujeme hodnoty aj vlastného diela... Nemalý kus života S dcérami Alexandrou, Alenou a zaťom Keesom pri oslave osemdeste venovali aj štusiatin v Petrovci (2019) dovaniu archívnych dávno vo mne, hádam ešte od- študovanie. Pre mňa je sama materiálov z dejín Petrovca vtedy, keď mama vyšívala do tvorba už iný pohľad na svet, a okolitých slovenských osídpostieľky pre mňa malú dečku moje básne sú skôr rozhovory, lení. Z toho potom vznikli aj s čičmianskymi výšivkami na venované aj tým, ktorí majú radi relácie v Petrovskom rozhlase, jemnom ľanovom plátne. Ale- aj melancholický tón, intímne aj samostatné príspevky v tlabo možno odvtedy, čo som sa pozastavenie a rozhovor so či, ale aj trilógia kníh beletriv detstve zahľadela do chvenia samou sebou. zovaných príspevkov z našich stolovej petrolejovej lampy Ten, kto sleduje pulzovanie dejín. Svojráznou spúšťou, v zadnej izbe vykúrenej sedliac- našej kultúry a literatúry, si nielen u Vás, v tom bola oslava kou pecou a v mrazivých mesia- nemohol nevšimnúť aj Vašu dvestopäťdesiatky príchodu coch plných nádielky snehu sa snahu v ešte väčšej miere Slovákov do Petrovca. O rok tam premietali nevšedné obrazy včleňovať našu literatúru do by sme si mali pripomenúť 275 a tiene! Otec Pavel rozprával celoslovenského kontextu. rokov slovenského Petrovneraz i svoje zážitky a povesti, Ktoré to boli pohnútky, kto- ca a organizovaného života plné inotajov a mágií, niekedy ré Vás viedli k tomu a ako sa Slovákov vo Vojvodine. Kam si dokonca sám vymýšľal svoje s odstupom času pozeráte na sme dospeli a na čo ešte treba povesti... No nebolo to suges- výsledky spolupráce, ktoré upriamiť pozornosť? tívne, aby vo mne podnietil vyústili do niekoľkých anto– Keď som pracovala v Noplamienok tvorby? Lenže na lógií, čo vznikli v spolupráci vosadskom rozhlase, cez letné jeho vznietenie a „prebudenie s Etelou Farkašovou? horúce popoludnia som úmyči vchod do tušeného textu – Stretnutie so slovenskými selne zachádzala do chladných vo mne“ bol potrebný impulz, autorkami Haľamovou, Šven- pivničných miestností Vojvodiniskrička, aby sa všetko potom kovou a najmä Vadkertyovou ského archívu, bola som priam udialo veľmi rýchlo (aspoň to platí pre mňa) a na papier sa tak dostala báseň či poviedka. I po čase zisťujem, že postavy mojich próz sa na papier (obrazovku) dostali preto, že som ich už mala uložené v sebe – z detstva, mladosti, z rozprávania iných, mojej a cudzej skúsenosti. Je to aj dlh voči mojim predkom a možno aj snaha, aby sa nezabudlo na čas, ktorý uletel, ktorý aj oni naplno žili po mnohých rokoch útrpnosti a lopoty na tejto spočiatku nehostinnej Panónii. Tento náš dnešok je V rozhovore pre Hlas ľudu s Jaroslavom Čiepom

A KC IE

25. 5. 2019 • 21 /4856/

TATRANSKÁ LITERÁRNA JAR 2019

Veľký pán Dunaj pod Tatrami Martin Prebudila

od vysoké končiare a do dolín, no hlavne do jednotlivých častí Mesta Vysoké Tatry po štvrtýkrát sa vrátila hodnotná umelecká literatúra a viacerí jej autori. Vďaka hlavnému organizátorovi Spolku slovenských spisovateľov a prajnému spoluorganizátorovi

Streda 10. 4. Smerom na sever vyrazili sme už v ranných hodinách, a to na dvoch autách – v jednom Radomir Andrić s manželkou Gordanou a Jeremija Lazarević a v druhom Milan Panić, Nina Simić a moja maličkosť. Pred desiatou sme mali už aj našu, aj maďarskú hranicu za nami, takže sme v Bratislave boli

€, a späť už lístok 1. triedy za 26,00 €). Pomerne dlhú cestu vlakom spolu sme krátili pri nealko pive v reštauračnom vozni s dobrým kamarátom a aktuálnym šéfredaktorom Literárneho týždenníka Štefanom Cifrom. A veru sme si mali čo povedať po takmer polročnom našom ostatnom stretnutí.

Účastníci tohtoročnej Tatranskej literárnej jari v Starom Smokovci

už pred druhou popoludní, keď sme na Dlhých dieloch na Majerníkovej ulici pred budovou, v ktorej býva náš Miroslav Demák, zaparkovali autá, vlastne odstavili ich na ďalšie štyri dni. Po kratšom občerstvení (štrúdľu sme si zobrali aj do Tatier), ktoré nám v ich rodinnom byte ponúkla Mirova manželka Ľudmila, o takú hodinku už si nás prišla vyzdvihnúť príjemná a vždy dobre naladená tajomníčka SSS Martina Nemsilajová. Pohodlne sme sa na dvoch taxíkoch zviezli na hlavnú železničnú stanicu a už o 16.06 perfektne čistým a pohodlným ICečkom smerom do Popradu – 344 km za tri a pol hodiny. (Tam som mal lístok na 2. triedu – 20,10

22/II 22/IV

Mestu Vysoké Tatry v dňoch od 10. do 14. apríla sa konala Tatranská literárna jar 2019. Táto priamo do slovenských veľhôr a do ich najbližšieho okolia priniesla dobrú literatúru a stretnutia s mnohými významnými spisovateľmi, tvorcami literárneho slova, literárnymi kritikmi, básnikmi a prozaikmi. Stretli sa na nej spisovatelia zo 7 krajín – Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska plus Rumunska, Srbska a Ukrajiny, preto ju aj označili ako V4 plus 3. Toto by bola v základnom správa o tohtoročnom literárnom podujatí vo Vysokých Tatrách, ktoré sa v pokračovaní pokúsim čitateľom nášho týždenníka sprítomniť v podobe istého cestopisného denníka.

Antológiu poézie klasikov o Dunaji spoločne pokrstili predstavitelia zúčastnených krajín na festivale

Po príchode do Popradu mikrobusom sme sa zviezli na Horný Smokovec, kde sa nachádza Dom slovenských spisovateľov Timrava, patriaci Literárnemu fondu, ktorý slúži na rekreáciu a tvorivý pobyt spisovateľov. Toto bude aj hlavným miestom nielen nášho ubytovania, ale aj miestom viacerých literárnych besied, rokovaní a kolokvií. Štvrtok 11. 4. Súčasťou programu Tatranskej literárnej jari boli aj besedy v školách a knižniciach okolitých miest, tentoraz v Poprade, Svite a Starom Smokovci. My sme spolu s Ninou, ukrajinským básnikom Dmitrim Buragom a jeho manželkou prekladateľkou Elenou zavítali do Spojenej školy Dominika Tatarku v Poprade, kde sme sa stretli so žiakmi vyšších ročníkov gymnázia, ktorým sme predniesli časť z našej básnickej tvorby. Gymnazisti z Popradu boli nielen pozornými poslucháčmi, ale prejavili aj nevšedný záujem o poéziu, ako aj o život v Srbsku, presnejšie o život a kultúru dolnozemských Slovákov vo Vojvodine. A ešte jeden zaujímavý príbeh po oﬁciálnej besede na škole: zo skupiny žiakov v istej chvíli ku mne pristúpil jeden gymnazista s otázkou:

– Pán Prebudila, a vy ste zo Starej Pazovy? Ja som tam bol vlani s cirkevnou mládežou... Poznáte pána farára Igora Feldyho? – Samozrejme, a ty ako sa voláš? – Samuel... Srbských básnikov Radomira Andrića a Jeremiju Lazarevića sprevádzal a predstavil Miro Demák v Strednej odbornej hotelovej škole v Hornom Smokovci. Nakoľko sú v škole učebne pomerne malé, zúčastniť sa na nich mohlo len zo tridsať vybraných žiakov. Možno je zaujímavé, že týmto žiakom sa účasť na besiedke pripočíta v podobe hodnotových bodov na maturite zo slovenčiny. Po zaslúženom a chutnom obede v jedálni Timravy, ktorý nám poddávala pohotová a vždy usmiata domáca čašníčka Alena Višňovská (neskoršie sme si aj potykali a potom mi aj prezradila, že často chodila za sestrou do Nového Sadu, ktorá tam bola vydatá), išlo sa už do Starého Smokovca, kde sme vo Vile Flóra mali čítačku predstaviteľov zúčastnených krajín festivalu. A básnikov, spisovateľov, prekladateľov, publicistov tentoraz bolo doposiaľ najviac, zhruba okolo tridsiati – z Česka: Lydie Romanská, Marcella Marboe, Milan Blahynka a Tomáš Magnusek; z Maďarska: Barbara Rózsássy, Kinga Erős, Mihály Szabó; z Poľska: Marlena Zynger, Miloš Biedrzycki; z Rumunska: Dagmar Mária Anocová, Lucian Alexiu, Ioan Matiuţ, Vasile Dan; z Ukrajiny Dmitrij Burago s manželkou Elenou, zo Srbska: Radomir Andrić, Jeremija Lazarević, Nina Simić, Martin Prebudila, Milan Pantić a zo Slovenska: Miroslav Bielik, Štefan Cifra, Roman Michelko, Gustáv Murín, Igor Válek, Peter Mišák, Mária Bátorová, Lena Riečanská, Miroslav Demák, Sergej Makara a tajomníčka SSS Martina Nemsilajová. Piatok 12. 4. Aj dnes nás dočkalo chladné ráno, iba stupeň-dva nad bodom mrazu, pod balkónom sa bezstarostne prechádzali srnec so srnkou a medzi ihličnatými stromami poletovali snehové vločky. Ozajstný január v Tatrách a Tatry sme zatiaľ poriadne ani nevideli, stále boli zabalené šedým plášťom hustých oblakov a nízko nad

AKC I E

HLAS ĽUDU • OBZORY MAŠA HAĽAMOVÁ (* 28. august 1908, Blatnica – † 17. júl 1995, Bratislava) vzdelanie získavala v Martine, Starej Pazove (Vojvodina – Srbsko), vyššie školy navštevovala v Martine a v Bratislave, kde v roku 1925 aj zmaturovala. Po maturite pracovala ako úradníčka vo Vysokých Tatrách, kde žila 30 rokov. Bola vynikajúca lyžiarka a stala sa najmladšou rozhodkyňou na majstrovstvách sveta na Štrbskom Plese v roku 1935. Vydala sa za lekára Jána Pullmana a vo Vysokých Tatrách žila až do manželovej predčasnej smrti v roku 1956. Z údajov Ústredného archívu SEAVC v Starej Pazove, ktoré nám poskytla tamojšia archivárka Katarína Verešová, na základe listov, ktoré Ľudmile Hurbanovej písala jej tetka Oľga Textorisová po návrate do Blatnice, tiež sa dozvieme, že sa Maša Haľamová s tetkou na Slovensko vrátila v roku 1918 a že prvú svetovú vojnu strávila v Starej Pazove. Maša Haľamová vtedy mala 10 rokov. Inými slovami v Starej Pazove do ľudovej školy chodila, keď mala 6 až 10 rokov.

Dvaja Pazovčania Miroslav Demák a autor textu pri Pamätníku Maši Haľamovej na Štrbskom Plese

Štrbskom Plese. Pri každom pomníku si vypočuli spomienky na životy a diela spomínaných spisovateľov, ktoré predniesli Ján Bendík, Janka Kapustová a Vladislav Vaľko. Ku každému pomníku spisovatelia položili aj kytice kvetov.

aj dnešné pracovné stretnutie zástupcov delegácií krajín V 4 a kolokvium o spolupráci spisovateľských združení krajín V4 + 3 a k medzinárodnému programu Veľký pán Dunaj. Po ďalšom dobrom obede v jedálni Timravy išlo sa opäť na výlet na Hrebienok, ktorý je atraktívnym cieľom návštevníkov Vysokých Tatier. Vyviezli sme sa pozemnou lanovkou zo Starého Smokovca do výšky 1 272 m. n. m. a zažili krásny pocit, ktorý mala aj anglická kráľovná Alžbeta pri návšteve Vysokých Tatier. A tu ďalšie krásne prekvapenie – vošli sme pod ohromnú mrazivú kupolu, kde bol postavený Ľadový dóm, t. j. ľadová bazilika – hlavný sochár a autor námetu Adam Bakoš. Uzimení, ale plní skvelých dojmov, vrátili sme sa podvečer do Timravy na spoločný rozlúčkový večierok a pomaly

Pri pamätnej doske Franza Kafku (zľava): Miroslav Bielik, Marcella Marboe, Lydie Romanská, Milan Blahynka a Štefan Cifra

zemou vznášajúcej sa hmly. Po takomto čase – nečase vybrali sme sa už o desiatej na prijatie do slávnostnej siene Mestského úradu Vysoké Tatry – Starý Smokovec, kde účastníkov literárneho festivalu prijala zástupkyňa primátora Jána Mokoša so spolupracovníkmi, ktorí sa starajú o kultúru v meste. Súčasťou bohatého trojdňového programu boli viaceré prezentácie, medzi ktorými

ústrednou bola predpoludňajšia slávnostná premiéra antológie poézie klasikov národných kultúr podunajských krajín Veľký pán Dunaj v prekrásnom ovzduší Vily Flóra. Účastníci sa dnes popoludní vydali aj po stopách významných spisovateľov vo Vysokých Tatrách, navštívili pamätník Franza Kafku v Tatranských Matliaroch, pamätnú dosku Jiřího Wolkra v Tatranskej Polianke a pamätník Maši Haľamovej na

Pri Kafkovi a Wolkrovi vyberanými slovami sa prihovorili Miroslav Bielik a poetka Lydie Romanská, podpredsedníčka Obce spisovateľov ČR, a na Štrbskom Plese pred Vilou Marína pri pamätníku Maši Haľamovej mal česť položiť kyticu a prítomným sa prihovoriť Miroslav Demák, ktorí, ako aj autor týchto riadkov sú so známou poetkou konškoláci – všetci traja chodili do slovenskej školy v Starej Pazove. Demák pritom spomenul intenzívne styky Pazovčanov s intelektuálnou a spisovateľskou elitou na Slovensku v období, keď v Pazove do školy chodila M. Haľamová, ale aj v posledných rokoch. Sobota 13. 4. Za všetko, čo sa v tomto zmysle dialo, spomenieme tiež

sa baliť na zajtrajší odchod. Nedeľa 14. 4. Už pred ôsmou hodinou naša skupina zo Srbska spolu s naším Mirom Demákom bola na nástupišti hlavnej železničnej stanice v Poprade, IC vlak aj tentoraz bol presný a už pred dvanástou sme boli v Bratislave. V byte rodiny Demákovej znovu malé občerstvenie – a domov. Nedeľa popoludní, takže sme bez problémov zvládli aj diaľničný obchvat okolo Budapešti, ale aj hraničný priechod Tompa – Kelebija, neuveriteľne, za necelých 15 minút. Padal už tichý nedeľný večer, keď nad vojvodinskou rovinou doznievala pesnička Elánu: Od Tatier k Dunaju siroty spievajú, že na nás nemajú... Foto: Milan Panić

23/V

Pamätná doska Jiřího Wolkra v Tatranskej Polianke: Zde sedával Jiří Wolker básnik, jenž miloval svět... zemřel mlád, dvacetčtyři let.

Básnik Štefan Cifra na slávnostnom rozlúčkovom večierku

ŠT ÚD IE

25. 5. 2019 • 21 /4856/

PO STOPÁCH PRVÝCH SLOVÁKOV V BÁČ-BODROŽSKEJ STOLICI (7)

Keď počet nových Slovákov začal klesať DrSc. Ján Babiak

24/VI

druhej dekáde svojho panovania Mária Terézia si už začala nárokovať na upevnenie svojej pozície aj vo východnej časti habsburskej monarchie. Jej dovtedajšia politika „zlatej strednej cesty“ s rešpektovaním chcení všetkých celkov monarchie pri panovaní štátom ustupuje pred faktom, že krajina je nejednotná, nerozvinutá a vojensky slabá. Preto sa rozhodne zastať sa koncepcie celistvej monarchie s pevnou (absolutistickou) centralizovanou mocou. Vďaka početným reformám to sa jej aj začalo dariť. Dňa 17. apríla 1751 zvolala snem do Bratislavy a žiadala zvýšenie daní. O štyri mesiace vydala nariadenie, v ktorom sprísnila tresty apostatov (odpadlíkov od viery) a začiatkom novembra sa dokumentom Regulamentum militare pričinila o nový vojenský poriadok, ktorý presne určoval problém rozmiestnenia a vydržiavania vojska. A práve tento moment znamenal aj posúvanie Vojenskej hranice na juh a v značnej miere sa pričinil o ďalšie zmeny v Báčsko-bodrožskej stolici. V rokoch 1752 – 1755 M. Terézia sa zamerala na zriadenie zdravotníckej služby v štáte, potom colníctva, aby 26. augusta 1755 podporila deväťbodovú generálnu úpravu mestských samospráv, ktorou boli obmedzené ich dovtedajšie privilégiá. V roku 1756 cisárovná zakázala uhorským súdnym orgánom trest smrti za bosoráctvo, ale nevzdala sa svojho krutého katolíckeho presvedčenia a nastolila aj predpis, aby inoverci platili štóly katolíckej cirkvi a v roku 1759, aby aj čisto protestantské bio-rodiny podliehali právomoci katolíckej cirkvi. Konečne v roku 1760 vytvorila osemčlennú štátnu poradnú radu, ktorá sa začala zaoberať reformou v štáte. Bude to prvým krokom k urbárskej regulácii v Uhorsku. „NÁMAHY“ Š. ZAKA, ABY BAJŠU „NASŤAHOVAL A NASŤAHOVANÚ ZACHOVAL“ Osada Bajša tie roky prešla ako bosý po tŕní. Za svoje zásluhy

ako kapitán Potisskej vojenskej starý a ako päťdesiatnik sa ešte Nakoľko tieto rodiny prišli už hranice Štefan Zakó za dlhoroč- predtým vyhýbal vyšším funkciám v dobe vlastníctva Bajše Š. Zaka, nú vernú službu, pri konečnom v stolici, keďže pri komandovaní išlo o značne menej rodín, než zrušení tohto najsevernejšieho, v civilnom svete nemal žiadne ich do tejto osady prišlo v prvej vtedy už nepotrebného komple- skúsenosti. O majetok v Bajši dekáde panovania M. Terézie. xu Hranice, dostal do vena túto sa takmer od začiatku málo sta- Vtedy sa v matrike spomínajú osadu darovacou listinou M. ral, vlastne túto zodpovednosť tieto rodiny: Juraj Sakál (1752), Terézie. Žiadal si Kanižu a dostal preniesol na svojich synov Petra Ján Husár (1755), Jakub Štefčík Bajšu. Pre Zaka bol to „skok z a Đorđa – najmä Petra, ktorý sa (1756), Martin Lauko, Michal koňa na osla“, lebo Sabadoš a František Kaniža vtedy bola Ševčík (1757), Michal pokrokové mesto Lazár (1759) a Andrej a Bajša iba vzmáhaFod(o)roš (1760). Ale júca sa „selendra“. polovica z tých rodín Aj podiel pri čine hneď v prvých rokoch udelenia osady bol nezaevidovala v Bajši kolektívny, lebo kontinuitu, čo znamevskutku rozhodla ná, že sa im táto osada o darovacej listine nezdala byť konečným M. Terézia a ktorú riešením ich sťahovania osadu udeliť navra nespokojná s Bajšou hol predseda Uhorsa odsťahovala na novú skej komory Anton lokalitu. Teda možno Grasalkovič. Vtedy takmer presvedčivo panovala všeobectvrdiť, že v prípade Š. ná mienka, že je to Zaka išlo ešte aj ďalej dobrá kombinácia, skôr o náhodnú migrákeďže ide o „...eine ciu Slovákov, než o ich rätzische Pussta“, plánovanú, a najmä nie ako to chybne píhromadnú kolonizáciu. salo v diplome o Teda, ako vysvitá, Š. udelení šľachtictva Zakó možno plánoval, Zakovi, ktorá sa šiale kolonizáciu nových kovne hodí „...dem osadníkov nezrealizorätzische Capitain“. val. Je jasné, že sa ani vo Kde sa potom zobral vládnych kruhoch Latinská verzia poslednej strany odpisu trvalej fakt, že v rokoch 1751 vtedy slovanstvo zmluvy z roku 1757 (zdroj: Archív Vojvodiny) – 1753 počet domov na tomto priestore v Bajši stúpol zo 40 na konkrétnejšie nediferencovalo pre tie dôvody predčasne vzdal aj 80? Bolo to možné už aj preto, na jeho jednotlivé národné celky. vojenskej kariéry, keď v roku 1751 že vtedy na týchto priestoroch S týmto darom kapitán Zakó, bol ako kapitán demobilizovaný konečne padla Vojenská hranica ktorý si ešte predtým musel a udelenú nehnuteľnosť – Bajšu a s ňou aj dovtedy umele udrkúpiť aj hodnosť grófa, nebol si vskutku podelil s otcom. Taká žiavaná koncepcia organizácie spokojný, lebo dostal jednu zo za- orientácia Š. Zaka bola zlým rie- života vo veľkorodinách. Aj Bajša nedbaných ekonomických jed- šením, a to malo vplyv aj na ďalší s okolím v dovtedy interregnum notiek v tejto stolici. Podľa jeho rozvoj samej osady. podmienkach správnej organimienky bol to malý dar s veľkými V takej pozícii z Bajše stiahnutý zácie sa konečne dožila väčšej záväzkami, lebo podmienky v lis- Š. Zakó sa nemohol ani nároč- slobody a začala voľnejšie dýchať. tine boli jasne naznačené – aby nejšie angažovať pri kolonizá- Je potom ťažko uzavrieť, že za osadu Bajša Zakó dodatočne cii osady, a tak mienka o jeho ten čas narastajúce veľkorodiny, nasťahoval a potom aj zveľadil. podnete na novú kolonizáciu ktoré už vtedy praskali po švíTak padla do vody aj jeho prvá tejto osady ani neobstojí. Ko- koch, sa mohli štiepať na menšie idea vydať tento majetok do nečne, ako vysvitlo, prišli tu do celky? Tento výskum však dáva prenájmu, lebo to bolo v rozpo- ohľadu aj manipulácie „na vlast- dôvody na záver, že narastanie re s tendenciami stanovenými nú ruku“. Ako vidno zo zápisu počtu domov sa začalo skôr viedenskou neoakvistickou poli- v matrikovej knihe narodených, a počet 40 domov musel byť tikou. Keďže sa cisárovnej nedalo veľká, hromadná kolonizácia tu zaevidovaný ešte pri nastúpení odporovať, Zakó sa rozhodol ani nebola, lebo Zakó v Bajši M. Terézie na trón (1740), kým na polovičné riešenie. Zostal zastihol 53 veľkorodín, vlastne v rokoch 1752 – 1760 počet dov Kaniži a do Bajše odchádzal 208 biorodín. V prvých rokoch, mov už bol 61, ale nie 80. iba občas, keď sa mu zhoršilo v období 1752 – 1760 bolo tu Zdá sa, že Zakó využil práve zdravie, ešte zriedkavejšie. Bol už evidovaných len 8 nových rodín. tento moment rozšírenia osady,

ŠTÚ DI E

HLAS ĽUDU • OBZORY lebo aj dáta o počte obyvateľstva v týchto rokoch (v roku 1751 – 200, v roku 1753 – 500), ako zaokrúhlené, sa zdajú „odokatívne“. Aj bez dodatočných kolonizačných intervencií, ktorých ako vyzerá vskutku nebolo, sa tento posun počtu obyvateľstva ťažko dá pochopiť. Konečne aj z matematicko-štatistických aspektov sa tento „fakt“ bez nových kolonistov nedá vysvetliť a s ohľadom na „okrúhlu“ štatistiku bol to najpravdepodobnejšie iba interný plán v populačnom rozmnožení Bajše.

DRUHÁ ZMLUVA A PRVÉ NESVÁRY Po neplných štyroch rokoch od uplynutia dočasnej zmluvy, dňa 17. februára 1757 bola spísaná nová zmluva, ktorá podľa vtedajšej právnej regulatívy sa mala stať trvalou. Obsahovala osem zmluvných bodov a predpisovala značne väčšiu záťaž pre poddaných, a preto bola častým kameňom úrazu a nezhody medzi poddanými a zemepánom. Dodatočný problém bol aj v tom, že originál zmluvy sa po jej uzavretí stratil, a tak sa jednalo podľa odpisov tohto dokumentu, písaných v maďarskom a latinskom jazyku. Dôkladnejšia analýza ani tejto zmluvy tu nebude podaná. Je však symptomatické, že v zmluvnom bode 3 sa v jeho latinskom odpise osobitne podčiarkuje toto: „Kým sa osada

viacej nerozmnoží, zemepán si zadrží právo určenej časti vymeraných úvratí, ktoré sú známe panstvu a obyvateľom. Preto sa aj obyvateľstvo zaväzuje osadu čím viacej rozmnožiť, po čom mu túto časť vymeranej úvrate pre seba ponechanú pán zeman ustúpi s novou zmluvou, ktorú treba uzavrieť.“2 O novom pánovi tejto osady sa hovorilo, že má pokojnú, ale konzekventnú povahu, a tak sa dá predpokladať, že hoci bol srbskej národnosti (Bunjevac), predpisy o rešpektovaní iných národností, aspoň v začiatku dôsledne uctieval. Mal však aj svoje nedostatky – nebol dobrý hospodár a pre svoje potreby ľahko požičiaval peniaze a ťažko ich vracal. Jeho problém bol o to väčší, že potreboval aj väčšiu sumu peňazí na rozšírenie osady, ktorú ako penzionovaný kapitán nemal, a tak Zakó musel peniaze vypožičiavať. A nerobil to zriedka. Tak sa provízori množili, dlhy ešte viac a keďže bajšanský majetok bol ešte stále v tzv. skúšobnej dobe, v ktorej daňové povinnosti poddaných ešte neboli ﬁnalizované, veľký zisk tu nebol, čo Zaka nútilo na nové pôžičky. Vôbec Štefan Zakó do svojej smrti nechal také dlhy, že ďalšia generácia jeho rodiny nebola schopná ich anulovať až do meruôsmych rokov. Z väčšej skupiny dôverníkov, ktorí Zakovi dali pôžičku, osudná bola rodina Vojnić. Išlo to až potiaľ, že Zakó po krk v dlhoch nemal iné východisko, ako nájsť ručiteľa, ktorý vyplatí všetky jeho dlhy a zato mu Š. Zakó odovzdá polovicu osady Bajša. Tým ručiteľom bola rodina Vojnić. Zmluva bola podpísaná v Kanjiži 14. januára 1759, ňou sa rodina Vojnić stala majiteľom polovice osady Bajša od 1. januára 1759. Len čo sa zima minula, táto zmluva bola oﬁciálne podpísaná v Temešvári začiatkom marca toho istého roku. Ale v úplnosti tento postup dlho nebol do konca doriešený (vyše 20 rokov), lebo s ním neboli spokojní Zakovi synovia a ešte viacej Viedenský dvor, lebo len o pár rokov predal cisársky dar, bolo to vtedy (a bolo by aj dnes) veľkým zneuctením cisárskej

dobrosrdečnosti. Zvláštnym človekom bol gróf Štefan Zakó. Býval vo svojom letnom sídle v Kaniži a zaoberal sa odchovom čistokrvných koní, ale aj rožného statku. Ostatné dosť zanedbával, alebo tie starosti zveril synom. Dvakrát sa ženil a so svojimi najbližšími nemal najzriadenejšie pomery. Poddaným svojej národnosti (srbskej) nadŕžal, voči iným vedel byť korektný, ale vedel ich častejšie aj trestať. V jeho korešpondencii s rodinou Vojnić dajú sa nájsť aj výčitky tejto rodine na prísnosť voči poddaným, ale sú známe aj prípady, keď kosbu zemepanských lúk, na ktorých sa dalo dobre zarobiť, Zakó dal vykonať Somborčanom – Srbom, a nie svojim poddaným (Slovákom). A boli aj prípady, keď poddaným, ktorí v trojdielnom spôsobe obrábania na rok nechali zem úhorom a Zakó tú zem potom konfiškoval a podelil novým kolonistom svojej národnosti. Zakov najstarší syn Peter, ktorý takmer od začiatku ako kurialista hospodáril na majetku Bajša, s väčšinou rozhodnutí a konaní svojho otca nebol spokojný. Okrem toho, ako človek s prchkou povahou často sa konfrontoval aj s členmi užšej rodiny a dosť si z jeho prchkosti vytrpeli aj poddaní. Preto nie div, že pre také pomery aj Bajša trpela. Konečne aj sám Peter po otcovej smrti priznal, že je ich majetok v Bajši zanedbaný a že je nevyhnutné veľké úsilie dať všetko do poriadku. Najviac sa to všetko zlomilo na chrbtoch poddaných. Bežali z Horniakov v nádeji, že tu nájdu Kanaán – zasľúbenú zem a ako by ich kliatba zo severu znovu dohonila. Preto do Bajše Slovákov už prichádzalo menej. Vidno to aj z matrikových dát, veď len v prvom neplnom desaťročí Zakóvej Bajše, prišlo do tejto osady len osem nových rodín a počet biorodín, v porovnaní s obdobím pred Š. Zakom klesol o 8,4 %. Tento trend descendencie počtu Slovákov už predajom polovice Bajše rodine Vojnićovej bol ešte zjavnejší. Mala na tom svoj podiel aj rodina Š. Zaka?

1 Historický archív Subotica, fond Vojnići od Bajše, fasc. 46, ob. 8 a 9.1. 2 „Pagus usque dum magis impopularetur reservat Dominus Terrestris pro suo usu unam certam partem calcaturae inter praefatum dominium et incolas cognitam: obligantur nihilominus praesciti incolae ut quantocius locus idem magis impopularetur, quibus eo tempore et partem illam calcaturae pro se reservatam erga novam conventionem ineundam praefatus Dominus Terrestris caedet“. Pozri o tom G. Ulmer: Posed Bajša, spahije i kmetovi 1751-1848. FF – Institut za istoriju, Novi Sad 1986, s. 124-125.

25/VII

PRVÁ ZMLUVA S PODDANÝMI Keď už uplynuli dva roky, dňa 7. septembra 1753 v Báči, sídle vtedajšej stolice, kapitán Š. Zakó uzavrel s bajšanskými osadníkmi dočasnú zmluvu. Bola spísaná po obvyklom, zabehanom princípe a obsahovala desať zmluvných bodov. Podpísali ju: kapitán Štefan Zakó a podžupan Michal Tárnaj (Tárnay) z jednej strany (podpísaní hneď za textom zmluvy) a príslušníci vtedajšej miestnej (obecnej) správy z druhej strany. Boli to: slobodník a richtár Ladislav Markuš, notár Ján Georgiades (asi Ďurkovič), bubeník a doručiteľ Juraj Slivka a piati poddaní (Ján Dudík, Eliáš Sitnaj, Ján Pálenkáš, Adam Žemberi a Andrej Kolár), ktorí sa podpísali nižšie. Ako vidno, podpisovatelia sú sami Slováci, čo je jeden z ďalších dôvodov k tvrdeniu, že išlo o slovenskú osadu. Je zaujímavé, že aj dáta o niektorých predstaviteľoch miestnej správy nie sú v súpise najkompletnejšej matriky – matriky narodených. Len priezvisko Markuš sa spomína v rokoch 1698 – 1728 a potom ho tam viacej nieto a Ďurkovič sa spomína v rokoch prvej školskej a cirkevnej konsolidácie, kde sa evidovalo, že aj napriek neslávnemu ukončeniu jeho pôsobenia ako levítu-učiteľa, v osade zostal. Dodatočnou previerkou aj v matrike pochovaných a sobášených konštatovaná je prítomnosť rodiny Markuš aj v rokoch 1748, 1759, 1765 a 1776, Slivka 1777, 1778 a 1780 a Žemberi v matrike v roku 1771, ale keď sa v roku 1771

v bajšanskom chotári spisovali aj všetky sálaše, našiel sa tam aj Žemberov a Makan(c)ov sálaš. Evidencie rodiny Dudíka Sitnaj v matrikách skúmaného obdobia nieto, čo neznamená, že tieto rodiny v Bajši ani neboli. Zmluva je napísaná podľa vtedy na území v Báčke platného Traunovho urbáru (Dispositio Trauniana) a predstavuje jeden z prvých dokumentov na týchto priestoroch. Dokument je v úplnosti zachovaný, ale jeho podrobnejšia analýza je na tomto mieste nie podstatná. V ňom je pre túto analýzu dôležité to, že do Ďura nasledujúceho roku (1754) poddaní boli oslobodení od peňažných záväzkov a od 6. septembra 1754 ďalšie tri roky neboli povinní platiť daň v naturáliách. Keďže v takých podmienkach Zakó do rozvoja osady peňazí nemal, musel si ich požičať, a práve v tom jeho dlhu je ďalšie potvrdenie, o ktorých poddaných išlo. Ide o list okresnému prednostovi Vojnićovi, napísaný 21. marca 1756, kde svojmu provízorovi sám Zakó vysvetľoval, že mu hneď nemôže vyplatiť dlžobu, keďže od Slovákov ešte neprijal árendu („budući od Totova još nije primio arendu“)1. Ani nemohol, lebo poddaní mu splátky vtedy ešte nemuseli platiť.

RECENZIA

25. 5. 2019 • 21 /4856/

Príkladný portrét Pavla Popa (Vladimír Valentík, Sava Stepanov: Pop. ÚKVS, 2016) (1975) a kvituje: „Ako bratislavský žiak vynikajúcich umelcov rojrečová monografia POP Albína Brunovského a Vincenta (ako sa uvádza na obálke) Hložníka vypracoval si výtvarnú alias Pavel Pop (v impre- poetiku, ktorá má prevahu aj se) je druhá v poradí publikácia, v súčasnej grafickej tvorbe na ktorú vydal Ústav pre kultúru Slovensku.“ Valentík mapuje vojvodinských Slovákov. Slovom jednotlivé tvorivé obdobia a podčiarkuje: „Dominantným motívom jeho voľných grafických listov je ženský akt, či ženská figúra, najčastejšie fragmentárne podaná.“ Štúdia Savu Stepanova (s. 12 – 59) Pavel Pop: senzitívna výtvarná myšlienka je nosným stĺpom pozorovanej publikácie. Tvorí ju 6 častí (dve sú označené rovnakou číslicou IV): I. Ranné obdobie, grafika; II. Kresby: Desastres de la Guera; III. Maliarstvo: abstrakcia; Titulná strana monografie POP IV. Maliarstvo: diskurzy o umení; IV. Maliarstvo: a obrazom hovorí o akademic- portréty významných vojvodinkom maliarovi Pavlovi Popovi ských Slovákov; V. Komplexné (Stará Pazova 1948), členovi a koherentné dielo. On začleZdruženia výtvarných umelcov ňuje Pavla Popa a jeho tvorbu Vojvodiny od roku 1977. Vyšla do širšieho rámca a píše, že v marci t. r. s vročením 2016 v sa v polovici sedemdesiatych edícii výtvarných monografií rokov 20. storočia „zaradil do Umenie Slovákov (SlovArt) za- kontextu juhoslovanského a cielenej na prezentáciu tvorby vojvodinského umenia“. Pria podporu práce akademických čom zdôrazňuje, že „do nášho výtvarníkov z radu Slovákov vtedajšieho vojvodinského, žijúcich v Srbsku. Obsahuje dva srbského a juhoslovanského odborné texty a na desiatky kontextu priniesol špecifický fotografií umelca a jeho diel. grafický koncept založený na Kniha má 224 strán a vyznačuje prevahe čiary a precíznej, až sa kvalitným dizajnom, ktorý v virtuóznej kresbe“. Dodáva korelácii s odbornými textami taktiež: „Sedemdesiate a osema rozkošnými výtvarnými prí- desiate roky sú v umeleckej lohami predstavuje skutočný biografii Pavla Popa poznačené autentickým grafickým knižný skvost. Autorom vstupného príspev- výrazom.“ Všíma si zároveň, že ku pod názvom Výtvarná tvorba „do krízových deväťdesiatych Pavla Popa (strany 6 až 11) je rokov, do celého tohto zmätku, Vladimír Valentík. On o. i. uvá- zla a ničenia, grafik Pavel Pop dza, že Pop „vo svojej výtvarnej vstúpil kontinuálne sa zaobetvorbe vyvíja koncept, ktorý rajúc svojimi intimistickými a výtvarná kritika pomenovala minucióznymi grafikami“. Na imaginatívnym realizmom“. nich „vytvára presvedčivú ilúziu Pripomína, že umelec vyštu- krásy a súmraku Arkádie...“. Stepanov osobitne rozpitvádoval grafiku na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave va jednotlivé Popove cykly Juraj Bartoš

26/VIII

kresieb, predoPaľa Bohuša...) a vyvodí záver, všetkým cyklus že Pop má výDesastres de la znamnú úlohu Guerra (Hrôz y vojny; vznikol v rovo výtvarnom koch 1991/95), t. j. živote vojvodinumelcovu „odpoských Slovákov, veď“ na vojny na ale aj na širšom územiach bývalej pláne. Juhoslávie, ktoO kvalite Porá korešponduje povej tvorby s protivojnovým azda najlepšie opusom chýrečnésvedčí obsah ho španielskeho s p o m e n u te j grafika Franciska „galérie“, čiže Goyu. Ilustruje, jeho grafiky ako Pop, „zaobe- Anna Léda; 2015, olej na vypracované rajúc sa abstrak- dreve, 50 x 35 cm rozmanitými ciou, dospel k úplnej odovzda- technikami, kresby, akvarely nosti obrazu a maliarstvu“, (málo známe a vynikajúce), a konštatuje, že „roku 2008 olejomaľby (vrátane skvelých sa vrátil k figúre; uplatňujúc portrétov). Nakoniec, je tu metódu citátového maliarstva aj Biografia, zahrnujúca o. i. v každom interpretovanom údaje o desiatkach jeho výstav diele maľuje aj jeho portrét nielen v Srbsku, ale aj v Bratiautora“. Reč je, pravdaže, o slave, Sarajeve, Marktleugaste Popových maľbách portrétov (Nemecko), Minsku a Vicebsku a fragmentov svetových maj- (Bielorusko)... Právom Sava Stestrov (Michelangela, Leonarda, panov svoj rozbor končí vetou: Dürera, Klimta, Picassa, Dalího, „Preto je Pavel Pop jedným z Maleviča, Modiglianiho...). Ste- tých umelcov, ktorých dielo bude vyjadrovať duch sveta a doby, v ktorej dielo tvorili.“ Monografia POP vyšla s finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v náklade 300 exemplárov. Vytlačila ju tlačiareň Simbol v Petrovaradíne, prípravu odviedlo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci. Grafickú úpravu mali na starosti Vladimír Sudický a Vladimír Šuster, lektúru a korektúru textov v slovenčine urobila Zuzana Medveďová-Koruniaková, v srbčine Vesna Grginčevićová a v angličtine Ljubica JankoDesastres de la guerra (Hrôzy vová, ktorá texty preložila do vojny); 1996, perokresba, anglického jazyka; preklady 106 x 75,5 cm do slovenského jazyka urobil panov sa zmieňuje aj o portré- Ladislav Čáni. Výtvarné práce toch významných osobností fotografovali Milovan Ulićević vojvodinských Slovákov (Jána a Vladimir Zubac. Redaktor Branislava Mičátka, Jozefa publikácie je Vladimír Valentík Podhradského, Karola Miloslava a za vydavateľa sa podpísala Lehotského, Milana Harminca, riaditeľka ÚKVS Anna ChrťaVladimíra Hurbana Vladimírova, nová-Leskovcová.

• OBZORY • Príloha Hlasu ľudu pre kultúru, vedu, umenie a literatúru • Rediguje: Stevan Lenhart • Prvé číslo OBZOROV vyšlo 28. januára 1984. • S ﬁnančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie, Nový Sad ISSN 2466-5169 • COBISS ID=226828044

Kultúra

Z REPUBLIKOVEJ SÚŤAŽE ZO SLOVENČINY V KOVAČICI

Lásku k slovenčine prejavilo 50 stredoškolákov Anička Chalupová

sobotu 18. mája 2019 na Gymnáziu Mihajla Pupina v Kovačici prebiehala republiková súťaž zo slovenského jazyka pre žiakov stredných škôl, v ktorej sa zúčastnilo 50 žiakov. Okrem kovačických gymnazistov účinkovali žiaci Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, Gymnázia Branka Radičevića v Starej Pazove, Ekonomicko-obchodnej školy Vuka Karadžića v Starej Pazove a Zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade. Po krátkom príležitostnom programe kovačických gymnazistov, kde sa na úvod prihovorili a súťažiacim úspech zaželali Ján Brtka, predseda MSS, Janko Kolárik, predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM, a Tatiana Brtková, riaditeľka hostiteľskej školy, účastníci akcie zaujali svoje miesta v učebniach a začali riešiť testy zo slovenského jazyka. PRÁCU SÚŤAŽIACICH ZHODNOTILA KOMISIA Po bezmála dvojhodinovej práci testy zhodnotila posudzovacia komisia: prof. Dr. Anna Makišová

(predsedníčka), PaedDr. Svetlana Zolňanová, Dr. Zuzana Týrová, Mariena Korošová a Vladislava Havranová (členky). Komisia rozhodla, že v kategórii prvákov podľa počtu bodov najlepší výsledok (15,5 bodu) dosiahli Daniela Zátrochová zo Zdravotníckej školy 7. apríla v Novom Sade a Martin Zvara z petrovského gymnázia, druhé miesto obsadila Nina Marčoková (15) z GJK a tretie miesto Ivana Lomenová (12) z GJK. V druhom ročníku najviac bodov mala Sára Obuchová (19,5) z GJK, druhé miesto si zaslúžila Valentína Hudecová (19) z GJK a tretie miesto patrilo tiež petrovskému stredoškolákovi Danielovi Miháľovi

(18). V kategórii tretích ročníkov najlepšie výsledky dosiahla Viktória Častvanová (18) zo Zdravotníckej školy v Novom Sade, druhé miesto si zaslúžila Tijana Nemogová (16,5) z kovačického gymnázia a tretie miesto pripadlo Maji Opavskej (16) z GJK. Vo štvrtom ročníku, kde bolo už tradične najmenej účastníkov súťaže, prvé miesto obsadila Emília-Jana Pálešová (19,5) z petrovského gymnázia, na druhom mieste zakotvil Branislav Pop (18), tiež žiak GJK, a tretie miesto si vybojovali Dávid Fic (17) z GJK a Ivona Bírešová (17) z GMP. Súťaž spoločne zorganizovali Ministerstvo osvety, vedy a technolo-

gického rozvoja Republiky Srbsko, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Slovakistická vojvodinská spoločnosť a Gymnázium Mihajla Pupina. Organizátori súťaže na záver všetkým odmeneným účastníkom zablahoželali k dosiahnutým úspechom, udelili im diplomy a primerané darčeky, kým odmenou bude aj pobyt na tábore Komunikačný kolotoč na Slovensku od 10. do 17. augusta v Modre, ktorý zabezpečila NRSNM. Hostitelia tohtoročnej republikovej súťaže zo slovenského jazyka pre svojich hostí usporiadali aj návštevu umeleckej rodiny Jána Nemčeka v Kovačici.

Spoločná fotka všetkých účastníkov súťaže pred budovou kovačického gymnázia

V KOVAČICI

Predstavili publikáciu venovanú banátskym Slovákom A. Chalupová

nedeľu 19. mája 2019 v Obecnej knižnici v Kovačici bola premiéra knihy Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte. Na podujatí uhostili jej autorov, členov Katedry manažmentu kultúry a turizmu Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre: prof. PhDr. Jaroslava Čukana, CSc., PhDr. Michala Kurpaša, PhD., doc. PhDr. Borisa Michalíka, PhD., Mgr. Miroslava Papa a PhDr. Mariána Žabenského, PhD. Podobne ako vznikla kniha Kultúrny potenciál Slovákov v Srieme, ktorá bola prezentovaná pred takým mesiacom v Starej Pazove, aj vo svojej najnovšej publikácii autorský kolektív zmapoval súčasný stav života, ale tentoraz banátskych Slovákov žijúcich v Aradáči, Bielom Blate, Zreňanine, Kovačici, Padine, Hajdušici, vo Vojlovici a v Belehrade. • KULTÚRA •

zitných a akademických učiteľov, túto publikáciu v mestečku insity prezentovali prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc., ktorý hovoril hlavne o celom projekte, a doc. PhDr. Boris Michalík, PhD., ktorý sa sústredil najviac na výskumnú prácu a obsah publikácie. Viac ako 300-stranový obsah knihy zahŕňa informácie získané z rozhovorov, ale aj výskumov cirkevných, spolkových a školských archívov. Pri tejto príležitosti sa hosťom zo Slovenska a mnohopočetnému obecenstvu, ktoré bolo nielen z domácej pôdy, ale aj z iných banátskych prostredí, prihovorili: Slobodan StevaZ premiéry knihy v Kovačici: (zľava) prof. PhDr. novski, riaditeľ Jaroslav Čukan, CSc., Vladimír Valentík OK v Kovačici, a doc. PhDr. Boris Michalík, PhD.

Podľa slov Vladimíra Valentíka, riaditeľa Slovenského vydavateľského centra v Báčskom Petrovci (vydavateľ publikácie), pri spracovaní každej dediny autori vykonali SWOT analýzu, teda napočítali výhody kultúrneho potenciálu dedín, ale zároveň upozornili na nevýhody, čiže na to, na čom by bolo potrebné popracovať. V mene celého autorského tímu, zloženého z vedeckých pracovníkov, profesionálov, univer-

prof. Mária Kováčová, predsedníčka kovačického Miestneho odboru Matice slovenskej, a Pavel Baláž, všestranný kultúrny dejateľ, ktorý okrem pochvalných slov o publikácii vyjadril aj svoju nespokojnosť ohľadom niektorých neúmyselných chýb v obsahu knihy. Svojím spevom k slávnostnejšiemu ovzdušiu podujatia prispeli členky Ženského cirkevného spevokolu CZ Kovačica II vedené prof. Jánom Dišpiterom a členky Dievčenskej speváckej skupiny Perla pod taktovkou Daniela Cicku. K úspešnej realizácii premiéry knihy Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte ruky pridali aj členovia kovačického MOMS a aktivisti Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici. Podľa slov autorov ďalšia kniha, venovaná Slovákom v Báčke, by mala uzrieť svetlo dňa už koncom aktuálneho roku.

21 /4856/ 25. 5. 2019

Kultúra NOC MÚZEÍ 2019 V BÁČSKOM PETROVCI

Na tému slobody Jaroslav Čiep

obrazov. Vedľa nich za osobitnými stolmi sedeli aj najmladší o tohtoročného internaci- záujemcovia. Pre nich vedenie onálneho podujatia Noc združenia prichystalo kresliace múzeí, ktoré sa uskutoč- náčinie a papier a dalo im možňuje po 16. raz, sa v Báčskom nosť výtvarne sa prejaviť v rámci Petrovci zapojili viaceré inštitúcie: dielne Sloboda farieb. K tomu vo Múzeum vojvodinských Slovákov, výstavnej sieni boli vystavené aj Slovenské vojvodinské divadlo, reprodukcie fotografií autorov, Knižnica Štefana Homolu, Turis- ktorí sú zruční s fotografickým aparátom. V rámci spoločnej výstavy fotografie vystavili Jana Milinová, Ondrej Benka, Igor Bovdiš, Sava Spremo, Andrea Merníková-Šimonová, Hana Tanciková, Miroslava Kadlečíková a Zvonimír Pudelka. O hodinku neNadšenci vo výtvarnom umení – terajší a budúci skôr na nádvorí pokope KC bol spoločný tická organizácia Obce Báčsky koncert mladých talentov. PoPetrovec a Združenie petrovských menovali ho Tóny vo vzduchu. výtvarných umelcov. Spoločnými Na úvod sa prihovorila riaditeľka silami v sobotu 18. mája poo- Anna Séčová-Pintírová. V prograbede a večer prichystali pestrý me vystupovali hudobne nadaní program. Počasie v tento deň žiaci z Petrovca a okolia. Predstavil žičilo, takže zostáva žiaľ, že náv- sa orchestrík Základnej školy Jána števníkov nebolo o trošku viac. Čajaka pod vedením Michala Program Noci múzeí začal na Struhára, tiež mladí talentovaní nádvorí Kultúrneho centra pred hudobníci Martin a Andrej Jamiestnosťami petrovských výtvar- vorníkovci, Marta Milašinovićová, níkov. Tam si podstavce na ob- Uroš Petrović, Anastázia Mrdarazy rozprestreli viacerí členovia ková a chór základnej školy pod združenia a bavili sa pri kreslení vedením Marieny Stankovićovej-

BYSTRICKÝ LESÍK V PETROVCI. Hosťovanie Divadla Akadémie umenia v Banskej Bystrici zo Slovenskej republiky v Báčskom Petrovci s predstavením Lesík Jaspera Halleho v réžii Richarda Sanitru, inak Petrovčanom dobre známeho, lebo často hosťuje aj v tomto prostredí, sa udialo v stredu 15. mája 2019 na javisku Slovenského vojvodinského divadla. Toto študentské predstavenie získalo aj cenu Nadácie Wilhelma Hansena a v jej vyjadrení možno prečítať aj tieto slová: „S Lesíkom sme dostali hru, ktorá nás zároveň dojíma i poburuje. Hru, ktorá nás chytí a núti nás premýšľať a pýtať sa samých seba, čo sa skutočne pamätáme, nepamätáme alebo nechceme pamätať z vlastného dejstva. Je to hra, ktorá nenechala nikoho chladným.“ J. Č-p

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Na koncerte vystúpil aj orchestrík petrovskej základnej školy

-Krivákovej. V pokračovaní Noci múzeí v čitárni Knižnice Štefana Homolu sa s mládežníkmi bavili viacerí profesori. Tí im preniesli svoje skúsenosti s literatúrou

SVD Viery Krstovskej viac svetla na Horvátove práce vrhla profesionálna výtvarníčka a profesorka výtvarnej kultúry na petrovských školách Daniela Triašková. Na dôvažok mladý umelec prítomným na tvári miesta demonštroval, ako vzniká obraz technikou string artu, keď sa dal do ukončovania obrazu sovy. Do tohtoročnej Noci múzeí zapadlo aj divadelné predstavenie Tri Guineas v produkcii Divadelnej asociácie Metanoia v réžii BojaZ prvej samostatnej výstavy Kulpínčanana Milosavljevića. Na javisku Mira Horváta Slovenského vojvodinského na čítanie vo voľnom čase. V divadla sa predstavili žiačky beprograme Zbytočné informácie lehradských stredných škôl. Tri s mládežníkmi sa bavili učitelia Guineas je jedno z posledných diel Ján Benda, Jarmila Pantelićová Virginie Woolfovej, esej z troch a Nataša Mrdaková. častí, ktorá sa zaoberá témou Prvá z dvoch samostatných rodovej analýzy spoločenských výstav bola v Galérii Zuzky Med- vzťahov. Autorka skúma vzťah veďovej. Tuná si uctili sedem- medzi vojnou, spoločnosťou a desiatku akademického maliara Jozefa Klátika. Ďalšia vernisáž bola vo foyeri Slovenského vojvodinského divadla. Tam slávnostne otvorili výstavu výtvarných prác Mira Horváta (1986), mladého umel- V knižničnej čitárni neformálny kontakt ca z Kulpína, kto- profesorov s mládežníkmi rý kreslí portréty verejných osobností gvašom, kultúrou, resp. vzdelávaním, a grafickou ceruzkou a tvorí tzv. zisťuje hrozivé súvislosti medzi string printom. Ide o jeho prvú tradičným postavením žien a samostatnú výstavu, na ktorej fašizmom. autor predstavil 19 obrazov poNa záver na nádvorí Kultúrneho pulárnych osobností stvárnených centra v noci mala koncertovať guľôčkovým perom. Sprievodný skupina Lego Duo. Pre nepriaznihudobný program vernisáže mal vé počasie, čiže mrholenie dažďa, na starosti gitarista Boris Gabríni. bratia Lehotskovci koncertovali Po úvodných slovách riaditeľky v Galérii Zuzky Medveďovej. • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Hosťujú najlepšie divadelné súbory Vojvodiny Anna Lešťanová

dňoch 17. až 25. mája v Starej Pazove sa koná 56. festival ochotníckych divadiel Vojvodiny. Festival v piatok 17. mája slávnostne otvoril Milan Kovačević, herec Srbského ná-

Maliová, predsedníčka Výkonného výboru, a Željko Šolaja, náčelník Oddelenia pre spoločenské činnosti Obce Stará Pazova. Napriek tomu, že problémy v kultúrnom ochotníctve priviedli k tomu, že sa vlani tento divadelný festival neuskutočnil, predsa tohto

Uvítací príhovor Anđelky Maliovej

rodného divadla v Novom Sade, ktorý pochádza z Novej Pazovy, kde stvárnil prvé herecké roly. Toto významné podujatie v diva-

roku Stará Pazova je hostiteľkou najlepším divadelným súborom Vojvodiny. Vďaka za to patrí dobrovoľníkom a milovníkom Tálie. V príhovore A. Maliová okrem iného povedala: „Stará Pazova po 34. raz víta milovníkov divadla, v dlhej tradícii súťaženia, ktorá mala, žiaľ, aj prerušenia, a tak ani minulého roku festival sme nemali, lebo vystali finančné prostriedky na úrovni pokrajiny. Pravda, problémy nie sú doriešené ani tohto roku. Zväz umeleckej tvorby Vojvodiny nedostal prisľúbenú podporu z pokrajinskej pokladnice, no predsa spoločnými V mene Obce Stará Pazova sa prihovoril Željko silami sme sa dopracovali k tomu, aby sme Šolaja v tradícii pokračovali delnej sále otvoril Hamletovým a privítali najlepšie predstavemonológom hercom. nia Vojvodiny i tohto mája. FesV otváracom programe hostí a tival sa koná pod záštitou Obce milovníkov Tálie pozdravili v mene Stará Pazova a napriek všetkým organizátorov festivalu Anđelka problémom ohľadom postavenia • KULTÚRA •

ochotníkov Srbska chceme veriť, že sú lepšie časy pred nami...“ Prítomní v divadelnej sále minútkou ticha vzdali úctu zosnulým hercom a divadelným snaživcom, ktorí nás opustili medzi dvomi festivalmi, a práve v deň otvorenia festivalu na staropazovskom mestskom cintoríne pochovali Bogdanu Marinkovićovú-Gajinovú, novinárku, knihovníčku, kedysi najlepšiu recitátorku Srbska, ktorá niekoľko rokov pracovala i v redakcii Bulletinu tohto podujatia. Organizátormi festivalu sú Zväz ochotníkov Obce Stará Pazova, Stredisko pre kultúru Stará Pazova a Zväz umeleckej tvorby ochotníkov Vojvodiny. Na programe 56. festivalu ochotníckych divadiel Vojvodiny je osem súťažných divadelných súborov, a to z Novej Pazovy, Crvenky, Kuly, Sivca, Šídu, Uzdina, Kovina a Starej Pazovy – SKUS hrdinu Janka Čmelíka a SD VHV Stará Pazova. Repertoár týchto divadelných predstavení pre tohtoročný festival zvolil Simon

Bulletin festivalu

Tatalovića-Ćiru s predstavením Mira Gavrana Sve o ženama v réžii Alexandra Baka. Výkony hercov sleduje a hodnotí trojčlenná odborná porota v zložení: Vera Hrćanová-Ostojićová, herečka Divadla mladých v Novom Sade,

Z predstavenia novopazovských divadelníkov v réžii Alexandra Baka

Grabovac, režisér, ktorý zhodnotil, že napriek ťažkostiam, ktoré sprevádzajú ochotníkov, a zmenšenej produkcii, predsa kvalita predstavení je výnimočná a môžu sa zahrať i na profesionálnych divadelných scénach. Súťažnú časť festivalu otvorili novopazovskí divadelníci, členovia Ochotníckeho divadla Mirka

Filip Markovinović, divadelný, filmový a televízny režisér z Nového Sadu, a Katarina Todorovićová, dramaturgička a asistentka na Akadémii umenia v Novom Sade. Po každom predstavení v aule divadelnej sály sa vedú rozhovory, ktoré má na starosti Miloš Lazić, tamojší divadelný producent.

21 /4856/ 25. 5. 2019

Kultúra V GALÉRII ZUZKY MEDVEĎOVEJ V BÁČSKOM PETROVCI

Sedemdesiatka Jozefa Klátika Jaroslav Čiep

o rámca Noci múzeí v Báčskom Petrovci v sobotu 18. mája 2019 trefne zapadla aj vernisáž v Galérii Zuzky Medveďovej. Takto si Petrovčania uctili sedemdesiatku akademického maliara Jozefa Klátika a prichystali mu samostatnú výstavu obrazov pomenovanú Posúvanie. Výstava bude otvorená do 23. júna 2019, teda bude aktuálna aj počas osláv Dňa Petrovca.

Presne tak ako tomu bolo aj pred desiatimi rokmi, keď Klátik naposledy samostatne vystavoval v GZM, ani tentoraz nejde o retrospektívnu výstavu, ale o ukážku toho, na čo sa náš autor a vysokoškolský pedagóg zameral v stvárnení svojej umeleckej poetiky za posledné dve desaťročia. Akademický maliar Jozef Klátik sa narodil 15. februára 1949 v Starej Pazove. V roku 1976 v Bratislave získal titul magistra maliarstva. Dlho pracoval ako výtvarný a grafický

Záber z otvorenia výstavy v petrovskej galérii

Z REPUBLIKOVEJ SÚŤAŽE RECITÁTOROV

Jana Rumanová obsadila štvrté miesto

Anna Simonovićová

dňoch 17. a 18. mája vo Valjeve sa konala 51. súťaž recitátorov Srbska pod názvom Básnik môjho rodu. Na republikovú súťaž postúpilo 105 recitátorov, čiže po 35 recitátorov v troch vekových skupinách. Prehliadku v piatok 17. mája otvorili recitátori strednej vekovej skupiny, pokým v sobotu vystúpili recitátori mladšej a staršej vekovej skupiny. Vojvodinu prezentovalo 27 recitátorov, čiže v každej vekovej skupine 9. Medzi nimi tri recitátorky,

www.hl.rs

ktoré hovorili po slovensky: v mladšej vekovej skupine Mia Majerová, v strednej Marcela Gániová, obe z Báčskeho Petrovca, s ktorými pracovala pedagogička Miluška Anušiaková-Majerová. V staršej skupine vystupovala Jana Rumanová, ktorú pripravila pedagogička Anna Simonovićová. Výkony recitátorov sledovala porota v zložení: Dr. Radovan Knežević, herec a profesor dikcie, Mr. Andrijana Videnovićová, herečka a profesorka dikcie, Vladimir Lale Andrić, režisér, spisovateľ, dramaturg, Vico Dardić, divadelný umelec, a Milorad Damjanović, herec. Najlepšie výsledky

Informačno-politický týždenník

Geometrická transformácia a trojrozmerný posun v tvorbe J. Klátika redaktor v novosadskom Obzore a v NVU Hlas ľudu. Neskôr začal prednášať na Akadémii umenia v Novom Sade, na Katedre pre grafiku. Žije a tvorí v Petrovaradíne. Základné životopisné črty tohtoročného jubilanta Jozefa Klátika na vernisáži pri úvodnom slove sprítomnila riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová-Pintírová, v rámci ktorého pracuje aj Galéria Zuzky Medveďovej. O čo vlastne ide na tejto výstave prítomným vysvetlil kustód výstavy Vladimír Valentík. Ozrejmil, že hneď po ukončení štúdia Klátik uprednostnil hyperrealistický výtvarný prejav. Neskôr bola jeho tvorba prísne geometricky definovaná. Valentík prítomným predstavil vý-

vinovú púť Klátikovho maliarskeho prejavu. Hovoril aj o jeho pokojnom výtvarnom prejave, ktorý je prísne geometricky definovaný. Tieto obrazy sa neraz transformujú do nepravidelných geometrických umeleckých priestorových objektov a nástenných inštalácií. Inak Jozef Klátik sa zaoberá maľbou, grafikou, fotografiou a multimediálnym prejavom, vizuálnou poéziou a poéziou. Na dôvažok sa Jozef Klátik na vernisáži pričinil svojráznou performanciou. V nej ten posun v priestore zobrazený na jeho obrazoch a dlhodobo pretrvávajúci v jeho tvorbe aj názorne ukázal pri vysúvaní a následne aj posúvaní printov svojej vizuálnej poézie, ktorou sa ako autor tiež zaoberá.

z troch Sloveniek dosiahla Jana Rumanová zo Starej Pazovy, ktorá obsadila štvrté miesto. V tejto vekovej skupine porota odmenila ôsmich recitátorov. Prvé miesto v kategórii stredoškolákov si vyrecitovala Doroteja Vukovićová z Valjeva. V kategórii žiakov nižších ročníkov základných škôl prvé miesto obsadila Kalina Filipovićová z Valjeva. V kategórii žiakov vyšších ročníkov základných škôl prvé miesto obsadila Milica Uzunovićová z Užica. Organizátormi súťaže boli Zväz ochotníkov Srbska a Stredisko pre kultúru Valjevo za finančnej podpory mesta Valjevo a Ministerstva kultúry a informovania Srbska. Je toto jedinečné podujatie, ktoré zotrváva už polstoročie. Fakt, že počas jedného roka na všetkých úrovniach súťaží okolo 22 000 recitátorov, prezrádza, že je o recitačné umenie záujem, ale aj to, že sa na tento spôsob zachováva a pestuje jazyk a tiež sa povzbudzujú kreatívne schopnosti detí a mladých.

Recitátorka Jana Rumanová a jej pedagogička Anna Simonovićová (zľava) • KULTÚRA •

V KOVAČICI A V PADINE

Noc múzeí a galérií na šiestich lokalitách Anička Chalupová

a bohatú zbierku umeleckých obrazov vo svojej ri príležitosti oslavy Medzinásúkromnej garodného dňa múzeí v sobotu lérii ponúkala aj 18. mája 2019 sa v Kovačici rodina Čechová a v Padine konali rôzne podujatia, v Ulici Iva Lolu ktoré prilákali vyše stovky návštevRibara. níkov. V Padine sa v Noci múzeí podávali tiež za- Ženy na dedine a sloboda umeleckého vyjadrovania v etnodome ujímavé obsahy. Milovníci výtvarného umenia a starožitností najprv navštívili Slovenské etnomúzeum Petráš, kde bola nainštalovaná prvá samostatná výstava Voda v Padine autora Martina Markuša, padinského insitného maliara. V príležitostnom kultúrnom programe, v ktorom účinkovali členovia Baptistickej a Evanjelickej metodistickej cirkvi Otvoreniu prvej samostatnej výstavy obrazov Martina Markuša (stojí v Kovačici a v Padine, sa prihovorili prvý sprava) predchádzal príležitostný program Daniela Markušová z AERD, Pavel Petráš, majiteľ Slovenského etnoSvoje brány pre návštevníkov otvo- poštových známok z Československej múzea Petráš, a Jarmilka Trnovská, V Noci múzeí v GIU svojou účasťou rila najprv Galéria insitného umenia republiky 1918 – 1939 zberateľa prof. predsedníčka Združenia výtvarní- podujatie spestrili mladučkí v Kovačici. V otváracom programe, Petra Rokayho z Nového Sadu. Do kov Smäd, ktorá výstavu slávnostne kovačickí recitátori a speváci, ktorý sa uskutočnil v ústredných neskorej nočnej hodiny mal otvorené otvorila. Neskoršie sa milovníci Noci ktorí sa za hudobného sprievodu výstavných miestnostiach, Anna svoje brány aj Pamätný dom Martina múzeí presťahovali do padinského učiteľa Pavla Tomáša predstavili Žolnajová-Barcová, riaditeľka GIU, Jonáša, ktorý podával zaujímavosti o etnodomu pri kostole, kde člen- niekoľkými príležitostnými pripomenula, že sa táto ustanovizeň živote a diele tohto svetoznámeho ky Spolku žien v Padine v čele s piesňami zúčastnila na podujatí Noc múzeí maliara insity z Kovačice. Krásnu predsedníčkou Elenkou Haníkovou ponúkli návštevníkom výstavu ručných prác Ženy na dedine a sloboda umeleckého vyjadrovania autoriek Zuzany Bílekovej, Anny a Aranky Bokorových, Vesny Juricovej, Kataríny Marčekovej, Evy Mikulášovej, Miriany Bačúrovej, Andrey Benkovej, Anny Čížikovej a Elenky Ďurišovej. Svojimi literárnymi prácami podujatie spestrili literátky Ružena Kraticová, Zuzana Slivková, Zuzana Kováčová, Martina Valentová, Katarína Šuľová a Anna Klinková. Po šiestykrát sa do Noci múzeí zapojila aj Obecná knižnica Kovačica, pobočka v Padine. V aule ZŠ maršala Tita sa uskutočnil program a návštevníkom bola sprístupnená výstava Jeden groš, hippies hnutie – deti kvetov, KOVAČIČANIA NA FESTIVALE SLOVÁKOV V DERNE V RUMUNSKU. Ochotníci Hudobno-folklórneho ktorú pripravila Zdenka Obšustová, súboru V šírom poli hruška pri Dome kultúry 3. októbra v Kovačici, v čele s riaditeľom ustanovizne Jánom knihovníčka. V tom jej pomohli žiačky Tomášom, v dňoch 12. a 13. mája 2019 boli na zájazde v Rumunsku. Na pozvanie svojich hostiteľov sa ZŠ maršala Tita Valentína Valentová, zúčastnili na Festivale Slovákov v Derne, kde (podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011) žije 19,22 percenta Zuzana Hlavčová, Tijana Masaryková, príslušníkov slovenskej komunity. Podujatie, na ktorom kovačickí folkloristi predviedli tanec Jeden kováč Jana Vesteková, Teodora Brezinová koňa kuje v choreografii Želka Sucháneka a zmes slovenských ľudových piesní v podaní dievčenskej spea prof. Nataša Stvorcová. Podujatie váckej skupiny, organizoval Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku. Derna (maď. Felsőderna) Noc múzeí v ZŠ spestrili ďalší osvedje obec v Bihorskej župe v Rumunsku. Zložená je zo 6 dedín: Derna (sídlo obce), Dernișoara, Sacalasău, čení padinskí literáti: Anička StrehovSacalasău Nou a Tria. Obec sa nachádza v masíve Sedmohradského rudohoria a sídlom je rumunských ská, Anna Slivková, Elenka Ďurišová, Slovákov. Na snímke z archívu DK v Kovačici je spoločná fotka kovačických ochotníkov v Derne. Ivana Povolná-Čapová, Anastázia A.Ch. Ondríková a Vladimír Zloch.

• KULTÚRA •

už po 9. raz. Tentoraz kolektív GIU ponúkol návštevníkom na obdiv stálu expozíciu Jarný salón obrazov 28 súčasných členov kovačickej galérie. Vo výstavných miestnostiach na podkroví tejto kultúrnej ustanovizne milovníkom výtvarného umenia je do konca mája sprístupnená aj výstava

21 /4856/ 25. 5. 2019

Kultúra S PROFESORKOU SLOVENČINY BOŽENKOU DASOVIĆOVOU Z CHORVÁTSKEHO ILOKU

Narážame na rovnaké problémy Anna Horvátová

eď sme v osemdesiatych rokoch minulého storočia spoločne navštevovali petrovské Gymnázium Jána Kollára, netušili sme, že jedného dňa budeme v dvoch štátoch. Pod rozkošatenými lipami sme plánovali, čím by sme sa chceli v živote stať. Potom sa nám cesty skrížili aj na štúdiách. Boženka Dasovićová, vtedy Turčanová, študovala na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, na Katedre slovakistiky, slovenský jazyk a literatúru. Dnes pôsobí ako učiteľka slovenčiny v Základnej škole Josipa Kozarca v Josipovci Punitovačkom. Ako v Chorvátsku prebieha vyučovanie slovenčiny, na aké problémy narážajú a či sa vyučovanie v školách líši od toho u nás, dozvedáme sa od profesorky Dasovićovej: „V chorvátskych školách máme iba vyučovanie slovenčiny ako voliteľného predmetu. Je to podľa tzv. modelu C. Slovenské triedy, čiže vyučovanie podľa modelu A, od 1. do

Profesorka slovenčiny Boženka Dasovićová

4. ročníka základnej školy sme mali v Iloku po školský rok 2003/2004. Odvtedy sa to už aj v Iloku scvrklo iba na model C, čiže pestovanie slovenského jazyka a kultúry.“ Ako je to so slovenskými triedami? „Slovenské triedy či neslovenské nejestvujú, pretože je celková výučba v chorvátčine. Iba tí žiaci,

ktorí si zvolia voliteľný predmet – pestovanie slovenského jazyka a kultúry, navštevujú hodiny slovenčiny dvakrát do týždňa. Niečo podobné je aj u vás v Novom Sade, ak sa nemýlim.“ Je ešte nejaká možnosť, kde žiaci aktívne hovoria po slovensky? „V Iloku máme aj výučbu evanjelického náboženstva, teda aj to sú hodiny, na ktorých sa žiaci aktívne učia po slovensky. V základnej škole evanjelické náboženstvo v slovenskej reči deťom podáva pani farárka Božena Sajaková a v strednej škole v Iloku evanjelické náboženstvo im sprístupňuje pán farár Dušan Sajak.“ Pomery takmer rovnaké, lenže od nás odchádza aj na 80 percent študujúcej mládeže, aj žiaci do stredných škôl, ba celé rodiny na Slovensko. Ako je to u vás? „Žiaľ, podobný osud aj nás postihol. Ten náš Slovenský kraj v Iloku veľmi spustol, avšak v celom Iloku je situácia rovnaká. Obyvatelia sa odsťahovali za prácou, najviac do

PADINSKÍ FOLK LO R I S T I N A STRETNUTÍ PRIATEĽOV. V prvý májový víkend Detský folklórny súbor Holubička v Padine pobudol na Slovensku, kde sa zúčastnil na 20. ročníku Detského folklórneho festivalu Stretnutie priateľov 2019. Bola to vlastne spätná návšteva, keďže minuloročné padinské oslavy spestril práve hostiteľ DFS Štvorlístok z Trenčianskej Turnej. Súbor Štvorlístok tohto roku oslavuje dve veľké jubileá: 35 rokov pôsobenia a 20. ročník už spomenutého festivalu. Počas pobytu padinskí Holubičkári, vedení svojou nacvičovateľkou Annou Halajovou, vystúpili v piatok na programe venovanom žiakom materskej školy, základnej školy, ako aj ich učiteľom. Pri tejto príležitosti sa všetci zoskupení účastníci naučili aj nové tance, ktoré neskoršie predniesli obecenstvu na ústrednom programe, usporiadanom v sobotu podvečer. Padinčania absolvovali nové tance Čerešnička a Hrozená, kým sa hostitelia a hostia zo Záhoria naučili starý padinský tanec Hojra, ktorý sa spolu s Erdeljenkou a Sirotou tancoval na zábavách a svadbách. Mladučkí padinskí tanečníci si zo zájazdu na Slovensku priniesli domov krásne dojmy z festivalu, z návštevy Trenčianskeho hradu, mesta Trenčín, Bratislavského hradu a iných kultúrnych pamiatok, ako aj sľub, že v spolupráci a družbe s kamarátmi zo Slovenska budú pokračovať. Na snímke z archívu DFS Holubička sú Padinčania so svojimi hostiteľmi a inými účastníkmi podujatia. A. Ch.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Nemecka a Írska. Aj niektorí naši žiaci sa po ukončení stredoškolského vzdelania rozhodujú pre štúdium na Slovensku.“ Sú iskry nádeje na lepšie? „V novších časoch sa hovorí o iniciatíve založiť slovenskú škôlku v Iloku, čím by sme sa vlastne mali znova dopracovať k tomu, aby sme mali vyučovanie podľa modelu A, čiže slovenskú školu. Tomuto pevne verím, že raz znova budeme mať v Iloku slovenskú školu. Potešujúce je, že od roku 2013 máme vyučovanie slovenčiny podľa modelu C aj v dvoch našich stredných školách – ide o strednú školu v Iloku a gymnázium v Požege. Dúfame, že sa čoskoro rozbehne výučba slovenčiny aj v strednej škole v Našiciach.“ Nie je tomu ani tak dávno, keď v Iloku bola Slovenská škola, sú to fakty, o ktorých sa nevie, alebo sa zabudlo, a treba, aby sa vedelo… „Slovenská škola v Iloku mala aj osobitnú budovu, ponad Hasičský dom. Bola to tzv. Dolná škola, ktorej budova ešte vždy jestvuje, síce prázdna, schátraná. Do nej aj moja generácia v sedemdesiatych rokoch minulého storočia chodievala. Triedy boli síce kombinované – 1. a 3., a 2. a 4., ale predsa boli. Bolo nás v triedach zo 20 žiakov. Je tu ešte jedna zaujímavosť, totiž v dávnych časoch tu pôsobila učiteľka Božena Verešová, manželka Adama Vereša, prvého biskupa Slovenskej evanjelickej cirkvi v Juhoslávii. V stopách biskupa Adama Vereša dnes pokračuje náš evanjelický pán farár Dušan Sajak, ktorý k nám prišiel v roku 1999 ako misijný farár. V Iloku sa čoskoro, zásluhou farárovcov Sajakovcov, ako aj celého ilockého evanjelického cirkevného zboru, budeme môcť hrdiť vynoveným slovenským evanjelickým kostolom. Podobne v stopách učiteľky Boženy Verešovej pokračuje pani farárka Božena Sajaková, ktorá okrem toho, že učí evanjelické náboženstvo v slovenskej reči v ilockej škole, veľmi veľa pracuje s deťmi a mládežou aj mimo školy, na nedeľných besiedkach, letných táboroch a pod. Obaja sa veľmi pričinili o zachovanie slovenskosti v našom Iloku. Pravdaže, máme aj Maticu slovenskú Ilok, ktorá spolu so SKOS Ľudovíta Štúra tiež výborne pôsobí a takýmto spôsobom tiež čelí asimilácii a robí skvelú prácu v prospech všetkých tunajších Slovákov.“ Foto: zo súkromného archívu • KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Belehradská filharmónia oduševnila obecenstvo Anna Lešťanová

tom, že Belehradská filharmónia nepatrí iba nášmu hlavnému mestu a Základine Iliju Kolarca, členovia orchestra ukázali na dvoch hosťovaniach v Srbsku v priebehu jedného týždňa. Veľkolepý koncert najprv usporiadali v staropazovskej divadelnej sále

v utorok 14. mája a o tri dni neskôr – v piatok 17. mája v Banji Koviljači. Chýrečná Belehradská filharmónia v Starej Pazove vystúpila po prvý raz a to pod vedením dirigenta Aleksandra Kojića z Nového Sadu. Koncert, o ktorý tamojší milovníci klasickej hudby prejavili obrovský záujem, členovia Belehradskej filharmónie otvorili

jednou z najznámejších skladieb všetkých čias – Mozartovou Malou nočnou hudbou. Na programe okrem diel Wolfganga Amadea Mozarta (1756 – 1791)

číslo 2. Okrem vystúpení v Starej Pazove a v Banji Koviljači Belehradská filharmónia počas sezóny 2018/2019 má naplánované ešte dve hosťovania a to v Smedereve a v Novom Sade. Všetci tí, ktorým sa nepodarilo vypočuť si skvelé výkony členov orchestra v Starej Pazove, majú možnosť odcestovať do Belehradu 23. júna na veľký koncert Belehradskej filharmónie na

SCÉNA

Čoskoro Exit 2019

ajväčší v Srbsku a jeden z najväčších hudobných festivalov v Európe v tomto roku sa usporiada od 4. do 7. júla na Petrovaradínskej pevnosti pri Novom Sade. Medzi najznámejšími účastníkmi na hlavnom javisku sú anglickí alternatívni gotickí rockeri The Cure pod vedením charizmatického frontmana Roberta Smitha, ktorí prichádzajú po prvýkrát do našej krajiny a ich vystúpenie sa už považuje za jeden z najvýznamnejších koncertov v dejinách tohto festivalu. Ďalšími hviezdami budú mladí americkí rockeri Greta Van Fleet, populárny britský spevák Tom Walker, elektronickí postrockeri 65daysofstatic, rapper Skepta, ako aj známi DJ-ovia Carl Cox, Jeff Mills, Dimitri Vegas & Like Mike, The Chainsmokers, Lost Frequencies, Adriatique, Charlotte de Witte a iní. Milovníkov metalovej hudby The Cure určite priláka Philip Anselmo, niekdajší spevák skupiny Pantera, ktorý prichádza so svojou aktuálnou formáciou The Illegals, koncertovať na tohtoročnom Exite bude tiež Tarja Turunen (ex Nightwish). Javisko Explosive ponúka znovu bohatý program pre fanúšikov metalového a punkového zvuku – niektoré zo zahraničných mien, ktoré tu zahrajú, sú Entombed A.D., Soilwork, Enforcer, Arcturus, October Tide, Das Ich, Whitechapel, Peter And The Test Tube Babies, Spermbirds, Total Chaos, Booze & Glory... Ako obvykle, na festivale budú aj tentoraz prítomní mnohí domáci interpreti a skupiny, akými sú Bad Copy, Sajsi MC, Samostalni referenti, Atheist Rap, Eyesburn, Kal, Van Gogh a Little Shuja, tiež hudobníci zo susedstva Svemirko, Atlas Erotika, Zguubi Dan, Elvis Jackson, Krankšvester, Vatra, Krešo Bengalka, Trepaj il’ krepaj a iní.

KONCERTY 25. mája, Mládežnícke stredisko CK13 v Novom Sade: Sonja Sajzor + Ensh 31. mája – 1. júna, Letné kino Kultúrneho centra v Novom Sade: To Be Punk festival #12. Hrajú: Cock Sparrer (Anglicko), Youth Avoider (Francúzsko), Red Dons (USA – Anglicko), Savage Beat (Holandsko), Totalni promašaj, Punkreas, Still Bleeding a iní. Pripravuje: S. Lenhart • KULTÚRA •

O koncerte Belehradskej filharmónie sa bude ešte dlho hovoriť

špičkoví hudobníci, ktorých bolo vyše 70, na pazovskom javisku maestrálne zahrali na všetkých hudobných nástrojoch symfonického orchestra aj Variácie Enigma skladateľa Edvarda Elgara (1857 – 1934). Sólistkou na husliach v Starej Pazove bola Ksenija Miloševićová, prvá huslistka Belehradskej filharmónie. Zahrala spolu s orchestrom Mozartovu skladbu Koncert pre husle a orchester

otvorenom priestore, keď usporiadajú Disney Fantáziu naživo pre 50 tisíc ľudí. Iniciátorom tejto veľkej kultúrnej udalosti v Starej Pazove bol magister kontrabasu Ljubinko Lazić z Vojky, člen Belehradskej filharmónie, dobrým organizátorom bolo Stredisko pre kultúru Stará Pazova a podujatie sa konalo pod záštitou Obce Stará Pazova.

NOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET aj tentoraz prináša príspevky na rôzne témy. Titulnú stranu sme venovali žiakom 8. ročníka ZŠ bratov Novakovcov v Silbaši, ktorí sa, rovnako ako aj ich vrstovníci v iných dedinách, lúčia so základnou školou. O tom, ako sa záľuba môže stať povolaním, sa môžete dozvedieť z rozhovoru s Michaelou Čiliakovou, žiaci kovačickej základnej školy píšu o zájazde na Slovensko, cestovali sme aj do Rumunska a s vyššie uvedenými silbašskými ôsmakmi sme sa rozprávali o ich budúcom povolaní, ako aj o spomienkach, ktoré si odnesú zo základnej školy. Športovú stranu sme venovali tenisu a nechýbajú ani recenzie filmu a PC hier, či novinky z počítačového sveta. Príloha Rozlety tradične prináša tvorbu našich mladých umelcov, rovnako ako aj rubrika Vaša tvorba. Čítajte Vzlet a píšte nám na našu adresu office@vzlet.rs. J. P-á 21 /4856/ 25. 5. 2019

Kultúra· Oznamy

KRÍŽOVKA ČÍSLO 21

V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa, básnika, prozaika, prekladateľa a autora, ktorý písal pre deti (1935 – 1986).

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 20 – VODOROVNE: Kovačica, Orava, vo, nadarmo, Ivana, Z, ec, g, nzb, Co, Avala, varoval, sá, D, ati, K, patril, ale, veci, persona, eso, rá, t TAJNIČKA: ZLATICA ORAVCOVÁ

www.hl.rs

Stále ma „izbegávajú“ Anna Horvátová

aša nedbalosť, ale i nevedomosť spôsobuje všelijaké nedopatrenia vo vyjadrovaní, medzi ktorými je i poslovenčené sloveso „izbegávať“. Je to ďalšie na našu mieru „upravené“ slovo. Používame ho často: „Stále ma izbegávajú.“; „Nechcem sa s nimi stretnúť, izbegávam ich.“ Srbskému slovu izbegavati v slovenčine nezodpovedá tu uvedený srboslovenský výraz. Ak na niekoho máme ťažké srdce, ublížil nám, nechceme sa stretnúť s dotyčnou osobou, vtedy povieme, že sa vyhýbame stretnutiu. Vyhnúť (sa) použijeme v týchto prípadoch: ustúpiť z cesty, zabrániť stretnutiu, čomu by sme my povedali, „izbegľi sme auto“ alebo „izbegľi sme stretnutie“. Aj na vyjadrenie uniknúť niečomu: vyhnúť sa otáz-

kam, zodpovednosti; vyhnúť (sa) nebezpečenstvu alebo vyvarovať sa ho. Nedokonavé sloveso vyhýbať (sa), či odkročením uvoľňovať niekomu cestu, má tieto náhrady: vyhýnať (sa), uhýnať (sa), uhýbať (sa), ustupovať či ísť z cesty, napríklad: Hnevá sa na mňa, preto sa mi už zďaleka vyhýba / vyhýna. Zďaleka mi ustupuje z cesty. Sloveso obísť neznamená iba urobiť kruh okolo domu, záhrady, ale ním možno vyjadriť aj ten čin „izbegávaňja“: Radšej ho obišiel, aby sa nemusel stretnúť s ním. Alebo keď sa mali stretnúť, radšej sa obišli; teda vyhli sa jeden druhému. Teraz ma nenávidí a obíde ma vždy, keď sa jej chcem prihovoriť. Obišiel ma bez či prešiel popri mne bez pozdravu. Obísť kaluž – vyhnúť sa kaluži sa tiež odporúča. Aj zámerne nevziať do úvahy, vyhnúť sa: obišiel predpisy, obišiel nadriadených, obišiel problém.

Správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 18 z čísla 18 Hlasu ľudu zo 4. mája 2019 bolo: SVIATOK PRÁCE. Odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu za správne rozlúštenie uvedenej krížovky získal: ONDREJ SRNKABoyla, Ul. slovenská č. 23, 21 211 Kysáč. Blahoželáme! Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA· OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS-Drage Spasić – NSU257/NSL257

OZNÁMENIE o verejnom nahliadnutí, verejnej prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu – základňovej rozhlasovej stanice mobilnej telefónie NS-Drage Spasić – NSU257/NSL257, v Novom Sade, v Ul. Drage Spasić 10, na katastrálnej parcele číslo 3720/2, k. o. Nový Sad II, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 20. mája 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-115/19, že je potrebný odhad vplyvov na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Podnik Telenor Common Operation, pobočka Belehrad – Nový Belehrad, s oprávnením nositeľa projektu Telenor, s. s r. o., Omladinskih brigada 90, Nový Belehrad, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS Bulevar oslobođenja 3, v Ul. Turgeneva 7, v Novom Sade, na katastrálnej parcele číslo 6900/26, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, do 18. júna 2019. V súlade s článkom 6 Pravidiel o postupe verejného nahliadnutia, prezentácii a verejnej rozprave o Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 69/05) zainteresované orgány, organizácie a verejnosť počas trvania verejného nahliadnutia môžu podať pripomienky a mienky k Štúdii o odhade vplyvov v písomnej forme Mestskej správe pre ochranu životného prostredia. Verejná rozprava a prezentácia sa uskutočnia 19. júna 2019 v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad, Rumenačka 110, Nový Sad, o 11.00 h.

SMUTNÁ SPOMIENKA

na rodičov a starých rodičov VYROBNY PROGRAM: – KOTLY NA PEVNE PALIVO, BIOMASU A PELETY – HORAKY NA PELETY – NEREZOVE KOMINY – AKUMULACNE NADRŽE

Nositelia zlatých medailí za kvalitu na Novosadskom veľtrhu

KOVAČICA Štúrova 69 tel./fax: 013/662-183 mob. 063/282-097 www.uniko.rs

• KULTÚRA· OZNAMY •

ŠTEFANA POTFAJA

ALŽBETU POTFAJOVÚ

1930 – 2010 – 2019 1935 – 2018 – 2019 z Hložian Na Vašu lásku a dobrotu si stále spomíname. Vaši najmilší 21 /4856/ 25. 5. 2019

Oznamy SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 9. mája 2019 ma náhle a nečakane opustila manželka

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 9. mája 2019 nás náhle a nečakane opustila mama, stará mama a pramamička

MÁRIA CICKOVÁ

26. 8. 1948 – 9. 5. 2019 z Kovačice

Osud Ti nedoprial dlhšie s nami byť, ale v našich srdciach budeš navždy žiť.

Hoci si odišla, v mysli a v našich srdciach stále zostaneš.

Navždy zarmútený manžel Jano

Zarmútená dcéra Vierka Milosrdná s manželom Martinom, vnúčatá Martin a Vierka a pravnúčatá Dário a Mia

SMUTNÁ ROZLÚČKA

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Dňa 9. mája 2019 nás náhle a nečakane opustila mama a stará mama

na svojich milovaných rodičov

MÁRIA CICKOVÁ

26. 8. 1948 – 9. 5. 2019 z Kovačice

PAĽA OCTU MARU OCTOVÚ

Kto v srdciach žije, nezomiera. Zarmútený syn Ján Cicka a vnučky Melany a Anna-Alexandra

ROZLÚČKA

20. 9. 1931 – 11. 12. 2017 – 2019 rod. Labátovú 22. 7. 1933 – 29. 5. 2018 – 2019 z Aradáča V srdciach a mysliach našich neprestajne žijete. Za všetko večne vďačná dcéra Mária Viergová s rodinou

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

s manželom, otcom a zaťom

PAVLOM HRICOM

PAVEL HRIC

30. 4. 1971 – 9. 5. 2019 z Báčskeho Petrovca

30. 4. 1971 – 9. 5. 2019 z Báčskeho Petrovca Zostaneš navždy v našich srdciach.

Budeš v našich srdciach, pokiaľ my žiť budeme. Mama Mária, manželka Olinka a syn Pavel

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Dňa 30. apríla 2019 nás náhle opustil náš brat a báči Paľo

Manželka Olinka, syn Pavel a svokra Škuráňová

POSLEDNÝ POZDRAV

JÁNOVI KAŇOVI 26. 7. 1944 – 28. 4. 2019 z Nového Sadu rodom z Báčskeho Petrovca

PAVEL DUDOK 3. 11. 1953 – 30. 4. 2019 z Hložian

Navždy zostaneš v našich srdciach. Tvoji najmilší

www.hl.rs

Rodiny Myjavcová a Funtíková

Informačno-politický týždenník

SPOMIENKA na

SAMUELA HRICA 1. 9. 1975 – 24. 7. 2015 z Báčskeho Petrovca

S láskou a úctou si na Teba spomíname. Mama Mária a Tvoje deti Martin a Ema

SPOMIENKA na

ŠTEFANA RUMANA

17. 12. 1929 – 20. 5. 2015 z Pivnice Uplynuli štyri roky, čo sme sa rozlúčili. Osud Ti nedoprial so mnou dlhšie byť, ale v mojom srdci budeš stále žiť. Manželka Zuzana • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA

VIERKA FUNTÍKOVÁ

18. 10. 1969 – 1. 5. 2019 z Kysáča Bolesťou unavená tíško si zaspala. Mala si rada život a celú rodinu. Bol to osud Tvojej choroby, čo Tvoj život náhle ukrátil. Zavrela si oči a srdce prestalo biť aj keď si chcela s nami žiť. Navždy sa lúči Mama a brat s rodinou Šusterovci z Pivnice

SPOMIENKA

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 25. mája 2019 je tomu rok, čo sme sa rozlúčili s naším drahým

EVA MÄSIAROVÁ

JÁNOM HLAVÁČOM

rod. Vršková 1939 – 2018 – 2019 z Aradáča

1930 – 2018 – 2019 z Báčskeho Petrovca

Tá rana v srdci bolí a zabudnúť nedovolí. Osud nevráti to, čo vzal, zostali nám len spomienky a veľký žiaľ.

Kto umiera, neodchádza, ale zostáva s tými, ktorí ho mali radi. Manželka Mária, syn Ján a nevesta Svetluša

Zarmútení: manžel Ondrej a dcéra Anka a syn Ondrej s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

Dňa 24. mája 2019 uplynuli 4 roky, čo nás navždy opustila naša manželka, mama a starká

PAVLA PÁLENKÁŠA

1946 – 2006 – 2019 profesora z Báčskeho Petrovca

Tvoji najmilší

SMUTNÁ SPOMIENKA na manželku, mamu a mamičku

ANNU ČÁNIOVÚ

rod. Čúsovú 1949 – 2009 – 2019 z Báčskeho Petrovca

MÁRIA ĎUROVKOVÁ

DROBNÝ OZNAM KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

rod. Madacká 13. 10. 1940 – 24. 5. 2015 z Kysáča

Tvojím odchodom v nás zostala veľká a boľavá prázdnota. Ďakujeme Ti za Tvoju nesmiernu lásku a dobrotu. S láskou a úctou si Ťa zachovávame vo svojich spomienkach. Manžel Ján a synovia Ján a Štefan s rodinami

hlasludu.info www.hl.rs

Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach. Manžel Ján, syn Ján a dcéra Jana s rodinou

hlasludu.info www.hl.rs

• OZNAMY •

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľka projektu Silvana Miletić, z Nového Sadu, Ul. Kopernikova číslo 10, podala 10. apríla 2019 žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Výstavba výrobného objektu – hala na výrobu drevených paliet a drevenej galantérie prízemnej výšky (P), v Rumenke, Štátna cesta IIA-113, na katastrálnej parcele číslo 47/10, k. o. Rumenka, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 20. mája 2019 schválila rozhodnutie číslo VI-501-266/19, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Do predmetového rozhodnutia možno nahliadnuť v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

21 /4856/ 25. 5. 2019

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 24. mája 19.30 Zostrih z FF Tancuj, tancuj... z roku 2017, 5. časť 20.00 Dobrý večer, Vojvodina Nedeľa 26. mája 11.00 Dúhovka 11.30 Vysielanie pre dedinu

18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

Utorok 28. mája 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV 17.00 Perličky, vysielanie pre deti Pondelok – sobota 18.00 Denník

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Zahraničný denník Hit dňa, Moľa /Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 24. mája – Mrazivá noc prichádza Sobota 25. mája – Volanie smrti Pondelok 27. mája – Tutanchamon, 1. časť Utorok 28. mája – Tutanchamon, 2. časť Streda 29. mája – Tutanchamon, 3. časť Štvrtok 30. mája – The circle

21.45 Hit dňa, Moľa /Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania Nedeľa 26. mája Film: Legendárna partia Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Janko a Marienka – Lovci čarodejníc 24.00 Záver vysielania 17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 Dobrý večer, Vojvodina. V prvej časti relácie odznejú príspevky z rozličných slovenských prostredí a okrem iného reportáže z podujatia Noc múzeí v Báčskom Petrovci na tému slobody a o Šachovom turnaji Mateja Čániho. Nasleduje Pulz mladých. Dúhovka. Keďže sa minulú nedeľu od 10. do 13. hodiny priamo prenášala slávnostná omša z gréckokatolíckeho kostola, v termíne Dúhovky s týždňovým odstupom bude odvysielaná reportáž zo 4. festivalu slovenských ľudových piesní pre deti Keď si ja zaspievam. Na tohtoročnom festivale v Šíde sa zúčastnilo 16 mladých interpretov zo sriemskych prostredí. Vysielanie pre dedinu (o 11.30) z rovnakých dôvodov bolo posunuté a obsahuje príspevky o včelárstve, drobnochovateľstve, o športovom rybolove a o jubileu kysáčskych požiarnikov.

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 26. mája 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 29. mája 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Utorok – piatok 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia Sobota 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému Nedeľa 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.

Informačno-politický týždenník

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00

Utorok – sobota 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)

RÁDIO KOVAČICA Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium

RÁDIO PETROVEC

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 15.15 Objektív v slovenskej reči

Nedeľa 26. mája 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň V Noci múzeí pestré obsahy ponúkli aj Kovačica a Padina V Kovačici odznela republiková súťaž zo slovenčiny pre stredoškolákov Utorok 28. mája 16.00 V Kovačici odprezentovali knižku Kultúrny potenciál Slovákov v Banáte Úspech chórov a orchestrov z Kovačickej obce na štátnej súťaži Aktivity Obecnej organizácie invalidov práce Kovačica Piatok 31. mája 16.00 Film: Pipi Dlhá Pančucha Príspevky z archívu RTV OK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00 Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport DRUHÁ JUHOBANÁTSKA LIGA – VÝCHODNÁ SKUPINA

Zhustená obrana súpera HAJDUŠICA – VOJVODINA 2 : 0 (2 : 0) Vladimír Hudec

ostia z dediny Crvena Crkva do Hajdušice pricestovali iba ôsmi, čo domácemu mužstvu významne obľahčilo prácu. Od prvej minúty

bolo jasné, kto vyhrá, ibaže sa nevedel konečný výsledok. Už v 5. min. Radović peknou strelou z dvadsiatich metrov prekonal brankára hostí. Vtedy sa zdalo, že diváci budú vidieť veľký počet gólov, avšak značne

menej početní hostia sa stiahli pred svoju šestnástku a tak sa snažili vyhnúť výprasku. Nuž a zhustenú obranu Vojvodiny domáci futbalisti nemohli dlho prekonať. Ani strely z diaľky nepriniesli výsledky až po 42. min., keď Nikola Ružić presnou strelou konečne zvýšil náskok. Po zmene strán tréner Hajdušice Milorad Mršić na trávnik zaslal všetkých náhradníkov, ktorých mal k dispozícii. Títo ospravedlnili dôveru, domáci aj naďalej dominovali na ihrisku. Mali

Delegát prikázal, aby sa ihrisko znova vyznačilo, čo si vyžiadalo dodatočných 20 minút. Hostia ani potom nechceli vybehnúť na ihrisko, lebo je vraj viac ako tretina trávnika pod vodou. Delegát a rozhodca toto však neakceptovali a odhadli, že boli pod-

mienky, aby zápas pokračoval. Nuž a keď sa ani po 15 minútach hostia nezjavili na trávniku, rozhodca odpískal koniec! Súťažiace orgány ligy určia konečný výsledok zápasu. Bieloblatčania sú presvedčení, že zápas musí byť registrovaný kontumačne 3 : 0 v ich prospech. Nový zápas nemienia hrať. Na budúcu nedeľu Bieloblatčania v Zreňanine zohrajú zápas so ŽFK Banat, ktorý pravdepodobne rozhodne o tom, kto opustí ligu. MLADOSŤ: Perišić, Necsov, Paraľov, Poničan, Szabó, Horvát, Đurić, Goda, Kalapiš, Gibarov, Karacsonyi Výsledky 24. kola: Naftagas – Zadrugar 1 : 0, Tamiš – Potisje 2 : 2, OFK Klek – Bilećanin 9 : 0 (prerušené v 76. min. pre malý počet hosťujúcich hráčov), OFK Stajićevo – ŽFK Banat 5 : 0, OFK Gradnulica – Jedinstvo 2014 2 : 3. Posledné dva zápasy sú prerušené v 79., resp. 85. min. pre nečas. Aradáčsky AŠK bol voľný.

bežiacom páse, päť gólov. Kovačičania tvrdia, že štvrtý gól domácich padol po faule nad brankárom Králikom. Pri ďalších góloch, podľa trénera Mršulova, zlyhala celá obrana Kovačičanov. Dolovo je v Druhej juhobanátskej lige deviatu sezónu. V prípade, že sa nestane zázrak, klub z Obce Pančevo má šancu pokračovať v semifinále za vytúženým cieľom: postúpiť do vyššej ligy. SLÁVIA: Králik, Plvan (Tomáš), Jaško, Čerňoš, Buzadžija, Bartoš, V.

Dudáš, Bursać, Bakoš (Ostojić), S. Dudáš, Svetlík Semifinálové zápasy na programe sú už v nedeľu 26. mája. V prvých štvrťfinálových súbojoch dosiahnuté sú tieto výsledky: Mramorak: Proleter – Polet Idvor 1 : 1 Uzdin: Unirea – Budućnost Banatski Brestovac 1 : 0 Pančevo: Mundial – Kolonija Kovin 2 : 1. Odvetné zápasy boli na programe v stredu 22. mája.

MESTSKÁ LIGA ZREŇANIN – A SKUPINA

Hostia nechceli do vody! MLADOSŤ – MSK 2 : 0 (2 : 0) (prerušené v 55. min. pre nečas) Darko Sládeček

omáci s favorizovaným hosťom z Mihajlova, ktorý sa uchádza o baráž o postup, začali dobre. Už na začiatku Poničan vybehol sám pred brankára, ale tento jeho strelu kryl. Pokračoval tlak domácich a už v 9. min. po akcii viacerých hráčov Mladosti Poničan zboku po zemi zaslal loptu pred bránu, kde sa ocitol Kalapiš, a skóroval. Hostia túto studenú sprchu ťažko zniesli a domáci na krídlach gólu pokračovali s útokom. Striedali sa šance Poničana, Kalapiša a Godu, ale sa výsledok nemenil. Postupne sa však aj hostia rozohrali, ale ich útoky obrana domácich úspešne zneškodňovala.

Na druhej strane pri konci polčasu Kalapiš v protiútoku zaslal loptu pred šestnástku, kde ju prijal Szabó, z asi 18 metrov loboval brankára a priniesol veľkú radosť početnému obecenstvu na zápase. Na začiatku druhého polčasu ako keby na trávniku bol jeden tím – domáci. Silný lejak v 55. min. mužstvo Mladosti znemožnil, aby presvedčivejšie porazilo hostí. Rozhodca totiž prerušil zápas, ale po bezmála polhodinovej prestávke zavolal hráčov na trávnik. Hostia to však odmietli vyhovárajúc sa, že sa nevidia čiary na ihrisku. Bolo však jasné, že chcú odročiť zápas, vedomí si skutočnosti, že tento nevyhrajú.

ŠTVRŤFINÁLE PLAY-OFF JUHOBANÁTSKEJ LIGY – ZÁPAD

Vôľovo len Dolovo DOLOVO – SLÁVIA 5 : 0 (0 : 0) Ján Špringeľ

utbalový klub Dolovo v jarnej časti majstrovstiev nepozná premožiteľa. Vyhral všetkých deväť stretnutí. Jednému súperovi nastrieľal šesť gólov, trom päť, jednému štyri a dvom tri. Dolovčania skončili v základnej časti majstrovstiev iba s jednobodovým mankom za Brestovcom a Kovinom. K tomu majú futbalisti z Dolova druhú najlepšiu ligovú obranu. Pritom na konci jesennej časti boli Dolovčania iba šiesti. Vysoká výhra proti slávistom v prvom zápase štvrťfinále play-off vôbec neprekvapuje. Dolovo na vlastnom trávniku za posledných jedenásť sezón v priemere strieľa dva, poprípade tri góly súperom. Kovačičania dokonca úspešne čelili skúsenému mužstvu • ŠPORT •

aj niekoľko pekných príležitostí, ale výsledok do konca zostal nezmenený. HAJDUŠICA: Stojanovski, Mršić (Miksád), Ćulum, Pejčić (Brezičanin), Stojkovski, Folťan, Pavlovic, Radović (Petrović), Ružić, A. Lipták, N. Ružić (Georgijevski) Výsledky 22. kola: Jánošík – Borac 1 : 5, Vinogradar – Borac (VS) 2 : 0, Ratar – Dobrica 3 : 0, Budućnost – Partizan 6 : 2, Karaš (K) – Karaš (J) 1 : 1, Sloga – Ševac 0 : 2

Otvoril skóre: Pavel Kalapiš (Mladosť B. Blato)

OBECNÁ LIGA ŠÍD

Deviatka v Šíde

Lazar Pavković V Dolove nerozvlnil sieť: Nikola Bursać (Slávia Kovačica) s viacerými posilami až po prestávku. Hostitelia otočili skóre, keď za necelú polhodinu strelili Slávii rýchlo, ako na

EDNOTA ŠÍD – JEDINSTVO MOROVIĆ 9 : 0 (4 : 0). Domácim strelcom nebolo ťažko až deväťkrát hodiť na kolená neistého brankára Protića. Strelci boli: Kološnjaji 2, Dumitrović 2, Aleksić 2, Janković, Radonić a Rogulja po jednom góle.

ERDEVÍK 2017 – JEDNOTA ĽUBA 2 : 0 (2 : 0). Erdevíčanom zaslúžené víťazstvo už v prvom polčase zabezpečili Pap (14. min.) a Zablaćanski (35. min.). OFK BAČINCI – OFK BINGUĽA 1 : 1 (1 : 1). Zápas je prerušený v 62. min., lebo Binguľčania opustili ihrisko?! Hostia sa ujali vedenia gólom Radičevića v 15. min., vyrovnal Januzović v 43. min.

21 /4856/ 25. 5. 2019

Šport PRVÁ JUHOBANÁTSKA LIGA

Bude dosť bod? Ján Bokor Vďaka vysokej výhre Borac zo Starčeva sa upevnil v čele tabuľky. Jeho konkurent na majstra Partizan Gaj utrpel porážku na svojom ihrisku s čoraz lepším Radničkim z Barandy. Potporanj si zachoval šance bojovať v baráži o postup. Polovica klubov bojuje o záchranu. Najviac získala Jugoslavija vo Vlajkovci, Pavlišania zaznamenali poltuctovú výhru nad poslednou Vojvodinou zo Seleuša. Dolina s odpísaným Poletom získala iba bod. Výsledky 30. kola: Jedinstvo (V) – Jugoslavija 2 : 3, Jedinstvo Stević – Partizan (U) 2 : 0, Borac – Dunav 5 : 0, Partizan (G) – Radnički 0 : 2, Potporanj – Strela 1 : 0, Sloga – Vulturul 2 : 1, Polet – Dolina 0 : 0, C. zvezda – Vojvodina (S) 6 : 0; voľný bol Spartak 1911. POLET – DOLINA 0 : 0 ráči a vedenie Doliny si z hos- futbalový trávnik. Nepokosená tráva ťovania v Izbišti nepriniesli znemožňovala normálny pohyb lopty. pekné spomienky. Na ihrisku Domáci hráči neboli dobrí hostitelia, odpísaného Poleta mužstvo Doliny nešportovo sa správali, urážali hráčov nemohlo rozvinúť svoju hru. Veľmi zlé Doliny, kopali ich do nôh. Rozhodca ihrisko, jama k jame, nepodobalo sa na Miloš Maksimović zo Starčeva im to

najčastejšie toleroval. V takom ovzduší sa najmenej hral futbal! Mladí hráči z Padiny sa vyľakali brutálneho súpera a nehrali tak ako sa to od nich očakávalo. Málo bolo futbalovej hry a gólových šancí. Dolina mala viac príležitostí, ale lopta letela mimo kontroly jej hráčov. Zúriví domáci hráči a obecenstvo sa snažili za každú cenu uškodiť hosťom a znemožniť ich, aby zvíťazili. Mužstvu Poleta výhra nič neznamenala, lebo sa nemôžu zachrániť od zostupu, ale pribrzdenie Doliny prišlo vhod niektorému z topiacich sa mužstiev. Vo veľmi rozháranej a slabej hre Dolina sa musela uspokojiť s bodom a postaviť si otázku, či jej to bude stačiť v boji o záchranu. Na zápas v dedine Izbište hráči Doliny musia čím skôr zabudnúť a upriamiť pozornosť na to, čo sa bude ďalej diať do konca majstrovstiev, v ktorých všeličo zaváňa nečestnosťou. Slovko-dve o rozhodcoch, ktorí poškodili Dolinu, dovolili domácim hrať špinavo a nedisciplinovane.

OBECNÁ LIGA BÁČSKA PALANKA

roh brány Vučenovića – 1 : 1. Do konca polčasu sme videli mnoho faulov a po jednom zákroku Nikić ťažšie zranil Fábryho, ktorého museli vystriedať. Tesne predtým Huďan sa rozbehol k bráne Kepčiju, Strehársky ho brutálne zrazil a rozhodca Latinović Silbašana vylúčil z hry. Číselná presila akoby bola ťažkým bremenom pre domácich, ktorí síce mali viac loptu na nohách, ale nie aj zrelé šance. Silbašania trikrát pohrozili, ale sa im vypomstila sebeckosť Pisareva. Prudký lejak a riadne prítmie priviedli zápas na hranicu regulárnosti. Obe mužstvá chceli zvíťaziť, nuž od rozhodcu žiadali, aby sa hralo do konca. V 85. min. najlepší hráč zápasu Huďan ušiel pravou stranou, prihral Zahorcovi, ktorý kľučkoval dvoch súperov, títo mu loptu obetavo odrazili,

hostia z Báčskeho Bregu faulovali Šipku, ktorý po odpískaní penalty rozhodcu Dušana Lukića z Apatina zvýšil na 2 : 0. Potom strelca druhého gólu v 58. min. vystriedal Šinkarčuk a v 69. min. strelil tretí gól za Panóniu. PANÓNIA: Valent, Lj. Dobrić, Jovanović, Šipka (Šinkarčuk), Terek, Stojanović, A. Obradov, Lamoš, Majera, Turčan, Z. Dobrić Výsledky 20. kola: Panónia – Dinamo (BB) 3 : 0, Graničar (R) – Dinamo (S) 3 : 0, Sport – Lider 4 : 5, Stanišić 1920 – Jedinstvo Lemeš 2 : 0.

Trasoval cestu k výhre: Nemanja Šipka (Panónia Laliť)

BUDÚCNOSŤ – NAŠA HVIEZDA 2 : 1 (1 : 1)

erby uchádzačov o druhé miesto a baráž o postup do vyššej súťaže prilákalo v Hložanoch viac ako 200 divákov, ktorí sledovali veľmi bojovný zápas. Obe mužstvá mali šance na výhru, ktorej sa na konci tešili šťastnejší Hložančania. Od začiatku domáci získali prevahu a pár sľubných útokov sa skončilo nepresnými strelami. V 10. min. Obradović pekne prihral Huďanovi, ktorý bol rýchlejší od dvoch obrancov a prízemnou strelou prekonal brankára Kepčiju – 1 : 0. V 13. min. Fábry odcentroval z pravej strany, no zaváhanie hostí nemal kto využiť a z 2-3 metrov pretlačiť loptu za bránkovú čiaru. V 21. min. pohrozili Silbašania a po

Zaslúžený úsmev: Štefan Horvát (Budúcnosť) Foto: J. Pucovský

rohovom kope na 22 metrov od brány bol faulovaný Gašić, ktorý efektnou strelou z voľného kopu trafil horný

MEDZIOBECNÁ LIGA SOMBOR – DRUHÁ TRIEDA

Zázrak v Laliti!

PANÓNIA – DINAMO (BB) 3 : 0 (1 : 0) Juraj Pucovský lalitské mužstvo zaznamenalo v 3. kole, alitskí futbalisti, vedenie klubu 15. septembra 2018 v Bezdane nad a fanúšikovia na nedeľnú výhru Sportom 1 : 0. Je to opravdivý zázrak, Panónie čakali osem mesiacov na ktorý v Laliti už vari nikto nečakal! a štyri dni, štrnásť zápasov alebo 1 260 Strelcom jediného gólu v prvom minút hry?! Bol to zároveň prvý triumf polčase bol obranca Ljubiša Dobrić, keď na domácom trávniku v týchto maj- z viac ako dvadsiatich metrov trafil šistrovstvách, lebo jedinú výhru predtým benicu brány Veselinovića. Už v 51. min.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

DOLINA: Bujaković, Magda, Jovanov, Vasić, Kolak, Popović, Hlavča, Kelečević (Janjović), Forgić, Ćirić, Mamojka V nedeľu Dolina uvíta Slogu z B. N. Sela. ale iba na nohu Molnára, a jeho presná strela z desiatich metrov skončila v sieti – 2 : 1. Samozrejme, vyvolalo to erupciu radosti na tribúne. Rozhodcovská nadstavba trvala až sedem minút, lebo v 50. min. zraneného Fábryho sanitka petrovského domu zdravia prepravila do novosadskej nemocnice. Najvyťaženejšie osoby boli rozhodca Latinović a fyzioterapeut Kriška, ktorý až trinásťkrát poskytoval pomoc hráčom! Žlté karty dostali Huďan, Ljubičić, Obradović (Budúcnosť) a Kepčija, Todić (Naša hviezda). BUDÚCNOSŤ: Vučenović, Ljubičić, Fábry (Molnár – Jakuš), Đurikin, Šoven, Erak (Zahorec), Huďan, Familić, Čipkár (Katiak), Horvát, Obradović NAŠA HVIEZDA: Kepčija, P. Vladisav, Strehársky, Grňa, Gašić, Torić, Nađ, M. Vladisav, Pisarev, Haška, Nikić Výsledky 23. kola: Bačka (D) – Slavija 6 : 0, Maglić – Neštín 5 : 2, Sloga – Kriváň 0 : 4, Budúcnosť – Naša hviezda 2 : 1.

Hložančania na druhom mieste Ján Murtín

Terčom útokov a urážok: Vladimir Kolak (Dolina Padina)

• ŠPORT •

VOJVODINSKÁ LIGA – JUŽNÁ SKUPINA

Keby tak častejšie hrali... TATRA – JUGOVIĆ 4 : 2 (3 : 1) Pavel Pálik

ysáčania nepríjemne prekvapili favorizovaných hostí z Kaća. Zverenci trénera Dragana Ćuluma vo všetkých elementoch futbalovej hry prevýšili súpera. Tatranci od začiatku zahrali naplno, rýchlo kombinovali a z dvoch útokov už v 13. a 15. min., si gólmi Klaića a Poštića zabezpečili dvojgólový náskok. Výsledok skorigoval vlastným gólom Poštić v 17. min., ale zmýlení hostia si do konca polčasu nestačili vytvoriť aspoň jednu – dve núkajúce sa šance. Domáci svojimi rýchlymi a presnými akciami Kaćanov často privádzali do zúfalstva. Hostia sa pokúšali hrubou hrou zastavovať hráčov Tatry, čo im rozhodca Subašić z Veternika toleroval, a o omnoho

menšie fauly domácich trestal žltými kartami. Brankára hostí dvakrát zachránilo aj brvno. Strelcom tretieho gólu bol Barić v 41. min. V nedeľu to bol najlepší výkon Tatry tejto jari, takPoštić (číslo 7 v modrom) v 15. min. druhý raz rozvlnil sieť Jugovića z voľného kopu že 350 divákov v druhom superligistov Srbska. Jednota – Podrinje 1 : 0, Prvý máj polčase videlo ešte dva Rozhodca Subašić z Veternika – Podunavac 3 : 2, Sremac – LSK góly. V 70. min. Terzić najprv skorigoval z penalty na 3 : 2, ale v 90. min. žltými kartami potrestal Budíka, 4 : 0, Radnički – Hajduk (D) 1 : 1, Barić svojím druhým gólom Tatre Poštića, Lukića a Klaića (Tatra), resp. Hajduk (B) – Sloga (T) 1 : 2; voľný zaistil výhru. Veríme, že keby muž- Ćermana, Stojanovića a Mladenovića bol Borac. stvo Tatry takto hralo skôr, nehrozilo (Jugović). Program 28. kola o 16.30: Sloga TATRA: Buzadžija, Zirić, Mrđeby jej nebezpečenstvo, že vypadne z ligy, ktorú tohto roku opustí mož- nović, Apić, Poštić, Subotin, Klaić, (E) – Hajduk (B), Sloga (T) – Radno aj šesť mužstiev?! Fanúšikovia Grlica (Budík), Lukić, Barić, Nastić nički, Hajduk (D) – Sremac, LSK – Prvý máj, Podunavac – Jednota, domácich iste budú dlho pamätať (Borovnica) Výsledky 27. kola: Hajduk (Č) Borac – Tatra, Jugović – Hajduk na tento zápas a predvedený futbal, aký často nevidíme ani na ihriskách – Sloga 0 : 6, Tatra – Jugović 4 : 2, (Č); voľné je Podrinje.

Výhry po nepekných scénach JEDNOTA – PODRINJE 1 : 0 (0: 0) Matej Bzovský

o dvoch minimálnych výhrach staropazovskí futbalisti konečne urobili väčší krok dopredu. Najprv na horúcej pôde Borca v dedine Šajkaš vyhrali výsledkom 1 : 0, a potom v nedeľu doma premohli aj jedného uchádzača o titul majstra, Podrinje z Mačvanskej Mitrovice, tiež 1 : 0. Na oboch zápasoch sa, žiaľ, zro-

dili nepekné scény a veľmi nešportové správanie sa súperov Jednoty. Tak v Šajkaši museli zaúradovať aj policajti, aby ochránili strelca jediného gólu Nikolu Mihajlovića, na ktorého zaútočili náhradníci Borca zo striedačky, poriadne ho dokopali, takže so zranením opustil ihrisko?! Domáci potom zaútočili aj na úradné osoby na zápase, ale posilnená policajná hliadka znemožnila vážnejší incident.

Minulú nedeľu sa, žiaľbohu, nepekne správali aj hostia z Mačvanskej Mitrovice. Po správne odpískanej jedenástke zaútočili na delegáta Jovanovića z Rumy a hlavného rozhodcu Grmušu z Petrovaradína a len vďaka dobre pripraveným bezpečnostným opatreniam neprišlo k vážnemu incidentu. Všetko sa skončilo iba červenou kartou pre nešportove sa správajúceho hráča Podrinja Živkovića. Zápas v Pazove priniesol kvalitnú a obojstranne obetavú hru. Obaja súperi sa už v úvode mohli tešiť gólu. Útočník hostí Trebovac

sa ocitol sám v blízkosti brány Jednoty, ale jeho koncovku stihol zablokovať brankár Lazar Jovišić. Trochu neskoršie domáci mali tiež veľkú šancu, ale strelu Stefana Tošića strážca siete Relić vyhodil na roh. V 37. min. nevydaril sa ani pokus Bojića, lebo lopta len tesne minula cieľ. V 68. min. Nikola Igrač premenil penaltu na víťazný gól vcelku lepšieho mužstva domácich. JEDNOTA: Jovišić, Tošić (Cvetanović), Subotić, Vukmirović (Denić), Milanović, Igrač, Bojić, Živanović, Mihajlović, Grubor (Đuran), Delić

Ľahko s menovkyňou

Štyri cenné body

SLOGA (E) – SLOGA (T) 3 : 0 (1 : 0) Lazar Pavković HAJDUK (Č) – SLOGA (E) 0 : 6 (0 : 2) ebol to zápas, ktorý by Erdevíčania v Čurugu bez väčoduševnil 100 domácich šej námahy presvedčivo porazili fanúšikov. Erdevíčania najslabšie mužstvo v lige. Dva predsa boli o niečo lepší od svojej góly strelil niekdajší kanonier menovkyne z Temerína. Zaslú- domácich Kobiljski, raz sa medzi ženú výhru si zabezpečili gólmi strelcov zapísali B. Považan, StojSmiljanića, Stojšića a B. Považana. šić, Grković a Đurkić. SLOGA (E): Petrović, Đurkić SLOGA: Petrović (Roška), (B. Považan), Domčić, Kobiljski, Domčić, Kobiljski, Grković, PoSmiljanić, Grković, Stojšić, Gru- važan (Đurkić), Stojšić, Barunobiša, Bojanić (Vuković), Ristić vić (Ristić), Grubiša, Bojanić, (Drobac), Cvijić Drobac, Cvijić

LSK – RADNIČKI 0 : 3 (0 : 1)

• ŠPORT •

L. Pavković

ídsky Radnički si v Laćarku vybojoval čisté a zaslúžené víťazstvo, ktoré mu umožnili strelci Derajić, Krajnović a Šuša. RADNIČKI: Ilić, Mijatović (Šuša), Aperlić, Teoﬁlović, Vasić (J. Sarić), Stojšić, Derajić, Krajnović (Mirčetić), Matić, J. Sarić, Perović RADNIČKI – HAJDUK (D) 1 : 1 (0 : 0) Futbalisti Radničkého musia byť spokojní aj s bodom, ktorý im môže

mnoho znamenať v boji o záchranu. Stojšić bol strelcom vedúceho gólu v 57. min. Finiš však priniesol veľkú drámu, lebo rozhodca Meničanin z Vrdnika v 87. min. odpískal penaltu v prospech Divošanov, ale strelu brankár Ilić kryl! V 90. min. druhý pokutový kop za Hajduk, ale tentoraz Milojević bol presný – 1 : 1. RADNIČKI: Ilić, Mijatović (Šuša), Aperlić, Vasić, Stojšić, Derajić (Mirčetić), Krajnović, Matić, Perović, N. Sarić, Teoﬁlović (J. Sarić)

21 /4856/ 25. 5. 2019

Šport V KYSÁČSKEJ ŠKOLE

Športový deň Elena Šranková

stredu 15. mája 2019 zapálením plameňa priateľstva vo Veľkej dvorane Športovo-podnikateľského strediska Vojvodina v Novom Sade slávnostne otvorili najväčšie podujatie amatérskeho športu v Európe. Ide o Športové hry mladých pre deti základných škôl z územia Srbska, Chorvátska a Bosny a Hercegoviny, v ktorých doteraz účinkovalo 1 500 000 detí a mladých ľudí a ktoré sa uskutočňujú už šesť rokov. Otvorenie tohto podujatia pre celý región sa

konalo v Novom Sade aj preto, že je tohto roku Nový Sad Mládežnícke hlavné mesto Európy. Zároveň je to mesto, ktoré má viac ako 50 000 študentov a mládeži venuje osobitnú pozornosť. Žiaci kysáčskej Základnej školy Ľudovíta Štúra sa do tohto športového podujatia zapojili tak, že v spomenutú stredu spolu s učiteľmi zorganizovali Športový deň. Predpoludním žiaci nižších ročníkov hrali futbal a hru Medzi dvoma ohňami, kým popoludní na športoviská vyšli žiaci vyšších tried a ich učitelia, ktorí si zmerali sily v basketbale a Medzi dvoma ohňami. Túto populárnu hru hrali žiaci medzi sebou, ale i žiaci s učiteľmi. Celodenné športovanie sa páčilo najmä žiakom, ktorí hrali, ale aj tým, čo nadŕžali, nešetrili dlane, aby potleskom od-

VOJVODINSKÁ LIGA – SEVERNÁ SKUPINA

Nezadržateľný Zec POLET – MLADOSŤ (P) 3 : 2 (2 : 1) Pavel Spevák

sobotňajšom zápase v Karavukove Mladosť nastúpila v prekvapujúcom zložení. Chvályhodné je, že šancu dostali dorastenci Petej a Necić, ale je nejasné, prečo na trávnik nevybehli, ale na striedačke zostali Kaňa, Ožvát, Jakuš, Severíni, Štefek, Celin, Šproch... Dokonca na poste hrotového útočníka hral brankár Leňa! Nepočetné obecenstvo predsa sledovalo zaujímavý a korektný zápas. Mladosť aj s omladeným mužstvom pôsobila zrelšie a superiórnejšie. V 15. min. rýchly M. Adámek prekabátil domácich obrancov, vysunul S. Adámeka,

SOMBORSKÁ OBLASTNÁ LIGA

Dve nuly

BORAC – SLÁVIA 3 : 2 (1 : 1) Ján Šuster

ýborný brankár Obrovčanov Đukić v prvom polčase vybránil 7 – 8 nebezpečných striel naladených Pivničanov. V 14. min. sa

www.hl.rs

ktorý zblízka prekonal brankára Poleta – 0 : 1. Už v 20. min. domáci prenikli z ľavej strany a odcentrovanú loptu do siete upravil útočník Zec, ktorý si svojho času obliekal aj tričko Mladosti. V 34. min. domáci založili útok z pravej strany a prízemnú strelu znova Zec zaslal do siete neskúseného Peteja – 2 : 1. Petrovčania aj v pokračovaní mali loptu viac na nohách, no ich útoky sa končili pred trestným územím alebo nepresnými strelami z diaľky, ktoré domáci brankár Ivanović kryl. Chybu Peteja a Berića v 54. min. využil vynaliezavý Zec a tretí raz sa zapísal medzi strelcov. Hneď nato tréner Mijin na trávnik poslal Šprocha, v trestnom území ocitol sám Jovanović, ktorý poslal loptu za chrbát brankára Brňu – 1 : 0. Hostia drvivú prevahu korunovali v poslednej minúte polčasu. Obranca domácich Vranac loptu v trestnom území zasiahol rukou, rozhodca Jerilović z Apatina nariadil penaltu, z ktorej Babić efektnou strelou vyrovnal. V druhom polčase Kuchta, Kutenič, Batinica, Trivunović

Informačno-politický týždenník

Kysáčske žiačky na basketbalovom ihrisku menili každý bod v basketbale alebo vydarenú športovú akciu. Treba spomenúť i to, že veľvyslancom Športových hier mladých bol komisár pre európsku susedskú politiku Johannes Hahn. Až 25 miest v Srbsku,

od Vranja po Suboticu, boli hostiteľmi karavány radosti a priateľstva. Víťazi zo spomenutých troch krajín postúpili do veľkého medzinárodného finále, ktoré bude koncom augusta v Splite.

Jakuša a Ožváta, urobil zmeny v tíme. Mladosť zahrala útočnejšie a domáci v 76. min. v trestnom území nedovolene zastavili Gluvića. Jedenástku premenil Leňa a bolo 3 : 2. Na základe výkonu Petrovčania mohli získať aspoň bod, ale zhodou okolností sa to nestalo. MLADOSŤ: Petej, Gluvić, Beronja, Dokić (Jakuš), Berić, S. Adámek, Škrbić (Ožvát), Kobilarov, Necić, Leňa, M. Adámek (Šproch) MLADOST (T) – MLADOSŤ (P) 3 : 0 (2 : 0) Petrovčania v Turiji podali doteraz najslabší výkon. Mužstvo nepôsobilo ako kompaktný a zohraný celok. Zopár obetavých a agilných hráčov Mladosti nemohlo úspešne čeliť domácim, ktorí od začiatku útočili zo všetkých strán, neustále hrozili výbornému Leňovi. Na druhej strane indisponovaní Dokić, Škrbić... svojím nezáujmom a nepochopi-

teľnými chybami priamo vplývali na výsledok zápasu! V 20. min. Trivić a v 25. min. Srdanov priniesli svojmu tímu náskok 2 : 0. V tejto časti domáci nevyužili ešte 4 – 5 príležitostí, lebo sa Leňa vyznamenal výbornými zákrokmi, a Mladosť sa vyhla hroziacemu debaklu. V druhej časti hostia si upravili rady, ale už v 51. min. Škrbić zavinil penaltu, ktorú realizoval Srdanov, a bolo 3 : 0. Snaha Petrovčanov do konca zápasu nepriniesla žiadne ovocie. MLADOSŤ: Leňa, Šproch, Jakuš, Dokić (Poznanović), Štefek, Ožvát, Škrbić, Celin (S. Adámek), Kobilarov, Kaňa, Gluvić (M. Adámek) Výsledky 27. kola: Crvenka – Mladost (T) 3 : 2, Tekstilac – Sloga 1 : 0, Radnički (S) – Tavankut 3 : 2, BSK – Bačka 2 : 3, Mladost (A) – Bajša 4 : 1, Tisa – Radnički 1912 0 : 2, Budućnost – Vrbas 1 : 0, Polet – Mladost 3 : 2.

a Sekeruš zahodili šance, aby v 82. min. Petrović strelou spoza šestnástky prekonal Đukića. Radosť hostí trvala iba dve minúty, keďže v 84. min. Pivničania nedovolene zastavili Jandrića, rozhodca Jerilović tentoraz ukázal na biely bod pred bránou Brňu, a Maksimović vyrovnal. Slávia bola potrestaná v nadstavenom čase, keď Nikolić prihral Jandrićovi, ktorý rutinovane skóroval a svojmu mužstvu

priniesol víťazstvo. SLÁVIA: Brňa, Babić, Benka, Milec (Nímet), Ćorda, Kotiv, Kuchta, Petrović, Batinica, Kutenič (Sekeruš), Trivunović Slávia v nedeľu o 17. hodine uvíta nového majstra ligy – báčskopalanský Stari grad. Predminulú stredu Pivničania v mimoriadnom kole doma podľahli mužstvu Hercegovca z Gajdobry 1 : 2. Jediný gól v druhom polčase dal Kuchta. • ŠPORT •

Šachový turnaj Mateja Čániho

Veľký pohár Danielovi Negruovi Jaroslav Čiep

Ide o žiacky šachový turnaj, ktorý pod týmto menom prebieákladná škola Jána Čaja- hal už štvrtý raz, ale v podobnej ka v Petrovci v spolupráci obmene existuje od skôr. Kedysi s Asociáciou slovenských sa hrdil menom Zornička open. pedagógov v sobotu 18. mája Tohto roku v rámci turnaja o pri2019 v petrovskej základnej škole mát najúspešnejšieho súťažilo usporiadali tradičný Šachový 14 žiakov nižších ročníkov a 13 turnaj Mateja Čániho. žiakov vyšších ročníkov, vrátane dvoch dievčat, jedno v každej vekovej kategórii. Turnaj v mene organizátora otvoril Pavel Marčok a zároveň aj vysvetlil pravidlá súťaže. Žiaci do Petrovca pricestovali aj so svojimi vedúcimi šachových krúžkov. Okrem domácich Petrovčanov o titul najlepšieho šachistu bojovali aj mladí šachisti z Kulpína, Hložian, Pivnice a z Padiny. O regulárnosť hry sa staral a rozvrh zápasov vypracoval medzinárodný rozhodca Stevan Jović. Na priebeh turnaja Víťaz turnaja Daniel Negru (vpravo) dohliadali aj Ondrej Chlp-

MLADÉ KOLKÁRKY KOVAČICKEJ SLÁVIE

Úspech nad očakávanie Anička Chalupová

olkársky klub Slávia má za sebou bohaté dejiny poznačené úspechmi až dodnes. Viac ako šesť rokov farby KK Slávie obhajujú i mladší kolkári, medzi ktorými sú aj sestry Ivana a Alenka Markové, Tamara Milosavljevićová a Luka Mušović. Naposledy v súťaži o Pohár Srbska získali pozoruhodné výsledky.

Na sklonku apríla v Banji Junaković pri Apatine usporiadali pohárovú súťaž pre mladšie kategórie kolkárov, kde súťažili pionieri (2004 – 2009), mladší dorastenci (2002 – 2004) a starší dorastenci (2000 – 2002). V kategórii jednotlivcov – mladších dorasteniek Tamara Milosavljevićová zrazila 543 kolkov a obsadila 3. miesto, kým Ivana Marková (512 kolkov) a zakotvila na 5. mieste. V kategórii

Kovačické kolkárky so zaslúženými športovými trofejami: Tamara Milosavljevićová, Zita Tokaiová, Alenka Marková a Želimír Hriešik • (stoja ŠPORT • zľava)

v rýchlom skladaní Rubikovej kocky, kde suverénne zvíťazil s časom čosi nad 16 sekúnd. Na záver organizátori rozdelili aj medaily a poháre. Získali ich po traja najúspešnejší v každom ročníku, najlepšie dievčatá, ako aj najlepší šachisti z Báčskopetrovskej obce. Okrem medailí a pohárov odmeny boli aj lístky do akvaparku Petroland.

ka z Hložian a Rade Kolarski z Kulpína. Po zohraných piatich kolách v súťaži žiakov mladších ročníkov najúspešnejším hráčom bol Matej Marčok z Petrovca. Druhý bol Nikola Benša z Kulpína a tretí Dejan Nosál z Padiny. V rámci šachovej súťaže žiakov vyšších ročníkov najlepší bol Daniel Negru z Petrovca, druhý bol Marko Valenta z Padiny a tretí Jakob Franka z Petrovca. Najlepšie umiestnená dvojica zohrala finálový zápas s veľkými figúrami. Starší Negru v tomto zápase vyhral nad mladším šachistom Marčokom a stal sa majstrom turnaja. Predsa to, čo sa Matejovi Marčokovi nepodarilo v šachu, Vicemajster v šachu a najlepší v skladaní naplno mu vyšlo Rubikovej kocky Matej Marčok starších dorasteniek Alenka Marková zrazila 493 kolkov a obsadila 3. miesto, kým mladší dorastenec Luka Mušović skončil na 6. mieste (495 kolkov). Alenka Marková a Tamara Milosavljevićová, inak sesternice, ktorým lásku ku kolkárstvu vštepila stará mama Eva Čerňošová, dlhé roky vynikajúca kolkárka KK Slávia, o tejto súťaži uvažujú takto: „Súťaž bola náročná. V začiatku sme museli byť trpezlivé, lebo poradie súťažiacich nebolo v rovnakom termíne. Účinkovali mladí kolkári z celého Srbska. Nakoniec však súťaž pre nás dve vyšla nad očakávania

dobre. Napriek možno niekoľkým nečakaným nedopatreniam skončili sme na treťom mieste.“ Aby dosiahli tento úspech v Banji Junaković, mladé kovačické kolkárky trénovali počas celého roka, no intenzívnejšie posledné dva mesiace, keď si na kolkárske dráhy zastávali každý deň. Okrem zdedených športových schopností za ich výbornými kolkárskymi úspechmi stoja aj trénerka Zita Tokaiová a predseda KK Slávia Želimír Hriešik, ktorí im maximálne pomáhajú. Fotky: autorka a z archívu KK Slávia

Tamara Milosavljevićová na súťaži v Apatine (stojí prvá sprava) 50 /4833/ 15. 12. 2018 43

FINÁLE POHÁRA VOJVODINY

Nadšenec do hry drevených armád: Božidar Kračunov

Napätie v záverečnom kole

Festival šachu v Kovačici – na výbornú Ján Špringeľ

eď rozpráva o šachu, tak rozkladá s veľkým zanietením. Božidar Kračunov aj tentoraz zvestoval správu, ktorú sprevádzal jeho úsmev od ucha k uchu: „Do Kovačice od 3. do 5. mája 2019 zavítali najlepšie šachové kluby z územia celej Vojvodiny. Šachový zväz Vojvodiny rozhodol, aby sme boli hostiteľmi finále Pohára Vojvodiny. Hrám šach od roku 1974. Ani raz za roky rokúce sa finále nehralo na území južného Banátu, aj napriek silným šachovým strediskám, akými sú Vršac a Pančevo. Do sídla banátskych Slovákov prišli všetky vojvodinské kluby súťažiace v Prvej a Druhej lige Srbska, ako aj víťazi prvých dvoch kôl kvalifikácie.“ Alfa a omega kovačického šachu dopĺňa informáciu, že sa hralo v sieni Podnikateľsko-rekreačného strediska Relax: „Slávnostné otvorenie a vzápätí aj prvé kolo prebiehalo 3. mája, druhé a tretie sme zohrali 4. mája, posledné dve 5. mája, keď aj Šachový zväz Vojvodiny vyhlásil najlepších medzi najúspešnejšími v roku 2019. “ Predseda a kapitán ŠK Kovačica a občasný šachový rozhodca Božidar Kračunov oboznámil, že sa hralo švajčiarskym systémom, spomínaných päť kôl, štyria hráči, dvaja náhradníci, deväťdesiat minút na hráča, plus tridsať sekúnd pre každý zohraný ťah. Pohár za najlepšie družstvo získal Hercegovac Gajdobra (11 bodov), vicešampióni sú šachisti

Súboj Pančeva a Pazovy o druhú priečku

Šach je aj športom, aj umením, aj vedou ŠK Svetozara Gligorića z Pančeva (10), tretia je Stará Pazova (9), zemiakovú medailu získali šachisti ŠK Boru Ćosića z Opova. Účinkovali aj kluby: Temerin, Sremac Vojka, Prigrevački Prigrevica, Penzioner Subotica, Gimnazijalac Báčska Palanka, ŠK Cara Uroša Jazak, ŠK Boru Kostića Vršac a Vrbas. Na trinástom mieste zakotvili hostitelia zo ŠK Kovačica (5), štrnásty bol ŠK Spartak z Debeljače a pätnásty Šachové

stredisko Padina (oba kluby získali po 3 body). „Keďže je predseda ŠZ Vojvodiny z Alibunára, vybojoval „miestenky“ aj všetkým klubom z južného Banátu, aby, ak chcú, za rovnaký registračný poplatok účinkovali vo finále, bez ohľadu na ligu, v ktorej súťažia a dosiahnuté výsledky v pohárovej súťaži. Štyri najlepšie kluby zo záverečného turnaja v Kovačici sa prebojovali do finále Pohára ŠZ Srbska pod názvom Pohár Svetozara Gligorića, od 23. do 26. mája vo Vrnjačkej Banji. Najúspešnejším klubom udelili poháre a šachistom aj medaily,“ prízvukoval nadšenec v hre drevených armád Božo Kračunov.

Spokojní s podmienkami v PRS Relax a hostiteľmi zo ŠK Kovačica: predseda ŠZ Vojvodiny Zoran Stanimirović (v strede) v spoločnosti bratov Racićovcov – rozhodcov : Peru (vľavo) a hlavného arbitra Dragoljuba

Derby aj v šachu: Padina verzus Kovačica

Nechýbali ani pozorovatelia