Matica slovenská s bohatou tradíciou má aktuálne poslanie

Týždeň

Z 26. RIADNEHO VÝROČNÉHO A VOLEBNÉHO ZHROMAŽDENIA MATICE SLOVENSKEJ V SRBSKU V BÁČSKOM PETROVCI Matica slovenská s bohatou tradíciou má aktuálne poslanie

Anna Horvátová

Matica slovenská v Srbsku, ale vôbec Matica slovenská, aj napriek tomu, že je starobylá inštitúcia s bohatou tradíciou, má aktuálne poslanie. Posilňovať, prehlbovať a obnovovať národné uvedomenie starších i mladších je veľmi potrebné. Maticu slovenskú, cirkev a Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny spája veľa národných tém a nie je dôvod, aby sa prejavil čo i len nepatrný pocit malosti. Základné piliere, ktoré sa klenú nad týmito tromi inštitúciami, spočívajú na odbornej činnosti zameranej na budovaní pamäti, povedomia a sebavedomia národa a živej národno-kultúrnej a patriotickej činnosti.

Vážnosť poslania a funkcií si uvedomujú aj novozvolení členovia matičných orgánov, tiež samotný predseda, ktorí boli zvolení na 26. riadnom výročnom a zároveň volebnom zasadnutí Zhromaždenia Matice slovenskej v Srbsku, ktoré sa konalo v sobotu 15. mája v Báčskom Petrovci. Z bezpečnostných protiepidemiologických opatrení tentoraz to bolo v Slovenskom vojvodinskom divadle.

Najväčší dôraz z 12 bodov rokovacieho programu mali body, v ktorých sa volili podpredsedovia a členovia Dozornej rady. Na post predsedu MSS sa uchádzal iba jeden kandidát, takže tu situácia bola takmer jasná. Prítomných bolo 62 delegátov z úhrnného počtu 69 z 23 miestnych odborov Matice slovenskej; tri miestne odbory ospravedlnili neúčasť.

Zhromaždenie poctili aj vzácni hostia: predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, biskup SEAVC Jaroslav Javorník, tretí tajomník Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade Boris Konček, podpredsedníčka NRSNM nej Matice slovenskej Michal Spevák. V mene NRSNM sa prihovorila podpredsedníčka Vujačićová, ktorá trefne vystihla dôležitosť situácie: „Už druhý

Predchádzajúci predseda poďakujúc sa za spoluprácu odovzdal darčeky blízkym spolupracovníkom

Dr. Tatiana Vujačićová, predseda Zhromaždenia obce B. Petrovec Ján Jovankovič, podpredseda ZO B. Petrovec Dr. Ján Šuľan.

POZDRAVNÉ PRÍHOVORY A POĎAKOVANIE

Ján Brtka, predseda MSS v predchádzajúcom štvorročnom období, po kratšom príhovore odovzdal darčeky svojim najbližším spolupracovníkom. Krátko zhrnul aj štvorročné obdobie, pričom spomenul aj, že voľbu na predsedu MSS sprevádzali viaceré problémy, ktoré však pokračovali aj po jeho nastúpení do funkcie. Novozvolenému predsedovi prisľúbil pomoc z pozície pokrajinského poslanca, predovšetkým v aktivitách súvisiacich s prinavrátením kon škovanej matičnej pôdy a niekdajšieho matičného objektu v strede Petrovca – bývalého obecného súdu.

Príhovory mali aj tretí tajomník Veľvyslanectva SR Konček, tiež prvý predseda obnoverok sme – dalo by sa povedať, ,rukojemníkmi‘ koronavírusovej pandemickej situácie, ktorá skomplikovala celkovú a najmä tú ekonomickú situáciu v našej krajine. A pod týmto tlakom a pod vplyvom ďalších faktorov, žiaľ, môžeme sledovať už po niekoľko rokov ubúdanie počtu Slovákov v Srbsku. Je to iba jeden z problémov, ktorý sa týka nielen Národnostnej rady, ale i Matice slovenskej v Srbsku. Vo vnútri našej národnostnej menšiny – v prospech ,slovenskej veci‘ v Srbsku – mali by sme preto držať spolu. Do tretice – k rade i Matici patrí i naša Slovenská evanjelická cirkev, a práve tieto tri naše kľúčové inštitúcie v Srbsku by mali mať jasnú víziu národnostného života Slovákov a vplývať na zásadné aspekty jeho rozvoja.

Základnými postulátmi na dosiahnutie uvedených výziev našej národnostnej menšiny je najsamprv vzdelávanie detí a mládeže v slovenskom jazyku v systéme základného a stredného školstva, v nemalej miere ochrana kultúrneho a duchovného dedičstva, podpora duchovného života najmä v kontexte rozvoja autentickej mnohovrstevnej slovenskej kultúry vojvodinských Slovákov. Takým významným krokom na uskutočnenie nie iba uvedených predsavzatí, ktoré sa javia ako fundament pre nové vízie, je vlastne stmeliť rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Dosiahneme to iba tým, ak budeme držať spolu – NRSNM, MSS a SEAVC a ťahať za ten istý povraz.“

Aj kandidát na predsedu MSS Branislav Kulík, farár vojlovický, sa ujal slova, pričom zdôraznil: „Bolo to v takýto jarný čas, pred 16 rokmi, keď som vysadol na bicykel a išiel ako 18-ročný, k báčimu Michalovi Šrankovi do ich obchodu, s cieľom začleniť sa do Matice slovenskej, do MOMS Kysáč.

Ešte sa pamätám, ako som si uvedomoval vážnosť tej chvíle. Keďže pochádzam z národne uvedomelej rodiny, Matica slovenská mala od svojho obnovenia v našom dome svoje zaslúžené miesto. A byť členom Matice slovenskej je privilégium, ktoré je tu iba pre toho, kto to úprimne chce.

S rovnakou uvedomelosťou, ako vtedy, aj teraz sa prihováram vám. Ale aj s pokorou. Vy tu dnes predstavujete 15 000 matičiarov – Slovákov. Prihováram sa vám ako navrhnutý kandidát na post predsedu Matice slovenskej v Srbsku. Po tom, čo ma viac ako polovica miestnych odborov navrhla a naša Správna rada jednoznačne podporila. A akže dnes dostanem vašu dôveru a vašu podporu, vyhlasujem

Príhovor predsedu MSS Branislava Kulíka

pred týmto zhromaždením, že všetky nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti (...) dám do služby našej Matice a nášho slávneho národa slovenského. Tak ako som i doteraz konal z funkcie zástupcu predsedu a podpredsedu pre Banát, ale aj v Bielom Blate a vo Vojlovici. Aby sme ako Matica, ale aj ako celý národ mohli ísť dopredu, je nutné urýchliť to, čo je dobré, a rozlúčiť sa s tým, čo nás brzdí. V prvom rade sa musíme ako jednotlivci, ale i celé spoločenstvo vrátiť ku svojim koreňom, k hodnotám, ktoré nás po tisícročia zachraňovali. To, čo dávalo otcom silu pracovať, a v pote tváre vyrábať chlieb vezdajší, ale i bojovať a v húfoch hynúť na ďalekých frontoch; to čo dávalo matkám silu nesebecky vychovávať hŕbu detí a robiť z nich ľudí, to bola neochvejná viera v Hospodina, nášho Boha, a naša slovenská zbožnosť prespievaná v Kancionáli Juraja Tranovského. Keď si takto usporiadame svoje životy, svoje rodiny, a aj svoju Maticu, potom s nami nedokážu otriasť žiadne problémy. Potom nás nikto nebude môcť zneužívať na svoje politické či materiálne ciele. Vtedy budeme plniť svoje poslanie. Jeden z najväčších problémov našej doby je úpadok nášho školstva. I na kvantitatívnej úrovni, a i na tej morálnej. Školstvo ako jeden s pilierov národa nesmie zlyhať vo svojom poslaní. To má ďalej za následok odnárodnenie časti mladšej generácie. A s tým súvisí i úpadok na poli kultúry, športu a iných ustanovizní. (...)

Jednota je naša najsilnejšia zbraň. A aj preto sa mnohí neprajníci snažia, aby nám ju zobrali. Ale my si to nesmieme dovoliť. Ideme spoločne, smelo, vojenským krokom dopredu (...).“

VOĽBA PREDSEDU, PODPREDSEDOV

A DOZORNEJ RADY

Po uvítacom príhovore, resp. pozdravných príhovoroch pristúpilo sa k práci. Do pracovného predsedníctva pán Brtka navrhol Libušku Lakatošovú, za predsedníčku, a členov Janka Havrana, Vladimíra Feketeho a Zdenku Chalupkovú, ktorá bola zapisovateľkou. Keďže iné návrhy neboli, nasledovali schvaľovania zápisníc, správ o činnosti, finančnej, Dozornej rady za rok 2020, ako i návrhy plánu práce

Protipandemické opatrenia sa dodržiavali

a finančného plánu na bežný rok. Pracovné ovzdušie občas prerušili neprimerané komentáre, či neopodstatnené mienky „nespokojných“ delegátov.

Volebná časť sa niesla v pokojnom ovzduší. Volebnú komisiu tvorili: Zlatko Šimák, predseda, Svetlana Zolňanová a Anna Oravcová. Jediný kandidát na post predsedu Matice slovenskej v Srbsku bol Branislav Kulík, ktorý zo 62 lístkov získal 58 hlasov, pričom dva lístky boli neplatné a dvaja sa vyjadrili proti. Pre podpredsedov pre Banát a Sriem prišli po dva návrhy, pokým na post podpredsedov pre Báčku boli tri návrhy. Podpredsedami pre Banát MSS sa stali Janko Kolárik z Padiny a Jarmila Hromčíková z Bieleho Blata, pre Sriem sú to Janko Havran zo Starej Pazovy a Nataša Kolárová zo Šídu a pre Báčku sú Juraj Súdi zo Selenče a Anna Horvátová z B. Petrovca. Tretí kandidát bol Jaroslav Čiep z Petrovca, ktorý získal najmenej hlasov a nepodarilo sa mu dostať sa na pozíciu podpredsedu. Podpredsedami pre Belehrad (tiež boli dva návrhy) sú Ján Krivák a Zlatko Lenhart. Dozorná rada bude pracovať v zložení: Libuša Simendićová, Rozália Hudecová, Ondrej Zahorec, Ján Hrubík a Pavel Baláž. Tu delegáti mali možnosť voľby zo siedmich kandidátov.

Nový predseda Matice slovenskej v Srbsku (MSS) Branislav Kulík sa narodil dňa 5. 3. 1987 v Novom Sade v robotníckej rodine Vladimírovi Kulíkovi a Márii, rod. Francistyovej. Základnú školu Ľudovíta Štúra ukončil v Kysáči a Strednú ekonomickú školu Svetozara Miletića v Novom Sade. V roku 2006 nastúpil na Evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave, ktorú úspešne ukončil v roku 2011 štátnou skúškou a obhajobou diplomovej práce na tému Kristológia v Tranovskom kancionáli (školiteľ Mgr. Ľubomír Batka, PhD.). Promovaný bol dňa 9. 6. 2011 a bol mu udelený akademický titul magister (Mgr.). Dňa 21. 8. 2011 bol vysvätený za evanjelického kňaza biskupom Mgr. Samuelom Vrbovským v Kysáči. V Bielom Blate pôsobil ako kaplán a neskôr farár – administrátor takmer tri roky. Okrem náboženského pôsobenia snažil sa pozdvihnúť a upevniť aj národný život. Do služby vo Vojlovici nastúpil 1. mája 2013. Aj vo Vojlovici sa ako farár zapájal aj do národného života najmä cez Maticu slovenskú a SKOS Detvan. Od ukončenia štúdia nepretržite vyučuje aj na základných a stredných školách, najprv v rodnom Kysáči a v Novom Sade, neskôr v Bielom Blate a vo Vojlovici. Dňa 20. septembra 2014 bol biskupom Samuelom Vrbovským sobášený s Alenou, rod. Gajanovou. Doteraz majú tri deti: syna Rastislava a dcéry Alžbetu a Katarínu. Dňa 18. januára 2017 úspešne obhájil rigoróznu prácu na tému Vplyv Tranovského kancionála na vojvodinských Slovákov na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a bol mu udelený titul Doktor filozofie (PhDr.). V súčasnosti pôsobí vo Vojlovici a naďalej je aj farár – administrátor v Bielom Blate.

V roku 2014 bol vymenovaný za predsedu Výboru pre úradné používanie jazyka a písma Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V máji 2017 ho zvolili za podpredsedu Matice slovenskej v Srbsku pre Banát a bol zástupcom predsedu Matice slovenskej v Srbsku. Od roku 2018 je aj podpredsedom Výkonnej rady NRSNM a od roku 2019 aj predsedom Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

PhDr. et ThMgr. Branislav Kulík bol v roku 2020 zvolený za predsedu Kňazskej konferencie SEAVC.

Týždeň

S MILOŠOM VUČEVIĆOM, PRIMÁTOROM MESTA NOVÝ SAD Kysáč je súčasťou štátneho projektu

Miroslava Ožvátová

Investície do strategických projektov určia, aká krajina bude v budúcnosti. Cieľom je vytvoriť lepšie životné podmienky. Sem patria aj investície do prímestských sídiel. Pre náš týždenník primátor mesta Nový Sad Miloš Vučević informoval o aktuálnych investíciách a projektoch, do ktorých je zapojený aj Kysáč, ako jedno z prímestských sídiel.

Od roku 2012 Mesto Nový Sad rovnomerne investuje do všetkých častí mesta Nový Sad. V dôsledku toho vkladá aj do prímestských sídiel, vrátane Kysáča. Ohľadom tejto skutočnosti sme oslovili primátora mesta Nový Sad Miloša Vučevića.

„Všetci občania Nového Sadu musia mať rovnaké práva a nesmú byť rozdelení na občanov prvej a druhej triedy podľa toho, v ktorej časti mesta žijú. A preto niet ospravedlnenia pre to, čo sa robilo do roku 2012, keď sa mestská časť mesta vyvíjala a do nej bolo investované na úkor prímestských sídiel, ktoré zostali upadnuté bez ciest, vodovodu a kanalizácie. Po niekoľkých desaťročiach neinvestovania do prímestských sídiel, politika Srbskej pokrokovej strany priniesla úplný obrat. Preto sme za posledných 8 rokov zaznamenali rekordné investície do všetkých častí Nového Sadu a neporovnateľne lepšiu kvalitu života. Prímestské sídla už nie sú tými komunálnymi ,výbežkami’, ktoré patria k mestu Nový Sad iba formálne. Teraz sú to všetko moderné sídla s dobrými cestami, zrekonštruovanými materskými škôlkami a školami, vybudovanou komunálnou infraštruktúrou, športovými ihriskami, detskými ihriskami... Som nesmierne hrdý na to, že pozemky a domy mimo mesta dnes majú hodnotu, a že po nich rastie dopyt. To ukazuje, že sa nám podarilo priblížiť každú prímestskú časť dobrou cestnou sieťou a obnovenou komunálnou infraštruktúrou. Cieľ je, aby sa naše mesto stalo moderným mestským celkom, v ktorom každá časť má svoje krásy a osobitosti a všetky sa rozvíjajú rovnakým tempom. To je naša stratégia aj pre budúcnosť – rovnomerný rozvoj všetpozemky do Kysáča investovala viac ako 263 miliónov dinárov. A v nasledujúcich mesiacoch bude investovaných ďalších 700 miliónov dinárov.“

Podľa našich poznatkov, Kysáč je súčasťou štátneho projektu 2025. Mohli by ste nám objasniť, o aký projekt ide a čo to konkrétne bude znamenať pre Kysáč?

„Ide o environmentálny program Čisté Srbsko, ktorý lokálnym samosprávam

Environmentálny program Čisté Srbsko lokálnym samosprávam otvára možnosť uchádzať sa o fi nančné prostriedky

kých častí mesta Nový Sad. Len v tomto roku program na usporiadanie stavebných pozemkov na investíciu do prímestských sídiel má naplánovaných asi 870 miliónov dinárov, ktoré budú vyčlenené z mestského rozpočtu. Najväčšiu investíciu realizujeme práve v Kysáči – v prvej fáze bude vyčlenených 140 miliónov dinárov na výstavbu kanalizácie odpadových vôd a v druhej fáze programu Čisté Srbsko ďalších 526 miliónov dinárov. Za posledných 8 rokov Mestská správa pre stavebné otvára možnosť uchádzať sa o nančné prostriedky, ktoré budú investované do výstavby kanalizačných sietí a čističiek odpadových vôd v celom Srbsku. Tento program realizuje vláda Srbska na základe dohody s Čínskou ľudovou republikou, čo znamená, že v nasledujúcich troch rokoch na území celého Srbska, kde to bude potrebné, bude vybudovaná infraštruktúra na čistenie odpadových vôd a odkladanie odpadu. Našim partnerom je čínska spoločnosť CRBC. Viedol som s nimi už niekoľko konštruktívnych rozhovorov o projektoch, ktoré budeme realizovať. Medzi nimi je aj výstavba centrálneho závodu mestskej čističky odpadových vôd na lokalite Rokov potok v Petrovaradíne. Súčasťou programu Čisté Srbsko je aj druhá etapa výstavby kanalizačnej siete v Kysáči.“

Z plánovaných investícií možno spomenúť doriešenie otázky kanalizácie v Kysáči? Aké sú konkrétne plány, keď ide o harmonogram plánovaných prác, ako i termín realizácie výstavby kanalizácie?

„Prebieha verejné obstarávanie na prvú etapu výstavby kanalizácie odpadových vôd v Kysáči. Dĺžka kanalizačnej siete, ktorá sa v tejto etape vybuduje, bude 6 497 metrov a naplánované je aj vertikále sito, ktoré sa namontuje na existujúcu hlavnú čerpaciu stanicu. Prvá fáza tejto investície je vyčíslená na 140 miliónov dinárov. Druhá fáza, t. j. zvyšok výstavby kanalizačnej siete v Kysáči, bude nancovaná z programu Čisté Srbsko v hodnote 526 miliónov dinárov a naplánovaná je tiež na tento rok.“

Aký význam má riešenie tejto otázky pre občanov Kysáča?

„Je to predovšetkým životná a civilizačná otázka. Očakávam, že Nový Sad bude o dva alebo tri roky lídrom v oblasti pokrytia kanalizačnou sieťou. Keď ukončíme práce v Rumenke, začneme v Kysáči a na Čeneji, naprojektujeme Sadove a iné časti Petrovaradínu, naprojektujeme Bocke, na úpätí Frušskej hory, z hľadiska pokrytia kanalizačnou sieťou budeme presvedčivo najväčšími vodcami v Srbsku. Budeme na rovnakej úrovni s mestami strednej Európy a ak to uro-

bíme v nasledujúcich dvoch alebo troch rokoch, budeme môcť byť konkurenční Ľubľane a Slovinsku.“

Určite je to veľká investícia, môžete nám povedať, aká je predpokladaná výška investície?

„V predchádzajúcich rokoch a začnúc rokom 2012 mesto Nový Sad vyčlenilo značné prostriedky na výstavbu komunálnej infraštruktúry v Kysáči. Len prostredníctvom Mestskej správy pre stavebné pozemky a investície bolo vyčlenených okolo 270 miliónov dinárov na komunálnu a dopravnú infraštruktúru. Projekt, ktorý sa realizuje v dvoch fázach a začína sa tento rok, má celkovú hodnotu vo výške 700 miliónov dinárov, čiastočne je financovaný z mestského rozpočtu a značnú časť vo výške 526 miliónov vyčlenila republika z rozpočtu prostredníctvom programu Čisté Srbsko.“

Vedľa kanalizačnej siete sú plánované i prostriedky na realizáciu urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania mestskej alebo prímestskej časti. V tomto prípade ide o priestorové usporiadanie, ktoré ste pomenovali urbani džep. Môžete nám povedať, o čo presne ide?

„Táto koncepcia, ktorú sme pomenovali urbani džepovi, vznikla v rámci projektu Európske hlavné mesto kultúry. Takéto priestorové usporiadanie je plánované na 46 miestach po celom meste, s dôrazom na prímestské sídla. Hlavným cieľom je, aby tam, kde niet mestského života a kde ľudia nevyužívajú otvorené priestory, boli vytvorené prostredia, ktoré priamo budú súvisieť s ich potrebami, ale aj túžbami. Tie priestory dostávajú rozmanitý obsah, ktorý občania použijú na komunikáciu, hry, športové aktivity a podobne. Do projektu sú zapojení aj študenti Katedry architektúry a urbanizmu, ktorí rozhovorom s občanmi plánujú, ako by tieto priestory v meste mohli získať ekologickú, úžitkovú a spoločenskú hodnotu. Kysáč získa svoj urbani džep. Zhotovenie pilotného projektu je v záverečnej fáze a s prácami by sa malo začať už v lete.“

Vzhľadom na to, že sa Mesto Nový Sad pripravuje, aby v roku 2022 získalo titul Európskeho hlavného mesta kultúry, aký podiel bude mať Kysáč ako jedno z prímestských sídiel?

„Očakávam, že bude dôležitý, pretože všetky podujatia, vďaka ktorým je náš Nový

Sad rozpoznateľný a špeciálny, sú začlenené do spoločného programu, ktorým sa prejavíme ako Európske hlavné mesto kultúry. Nadácia Európske hlavné mesto kultúry 2021 umožňuje synergiu a dobrú spoluprácu jednotlivých združení a organizácií, ktoré smerujú k spoločnému cieľu, ktorým je maximálne využitie všetkých potenciálov v oblasti kultúry. Neustále poukazujem na to, že ide o naše tituly, a že cieľom je, aby všetci, ktorí majú záujem, dobré nápady a chcú prispieť k tomu, ako lepšie reprezentovať svoje mesto, dostali šancu zapojiť sa do procesu Európske hlavné mesto kultúry. Kniha

prihlášok, s ktorou sa Nový Sad pri predkladaní projektu uchádzal o EHMK, predvída jednu časť programu, zatiaľ čo druhá časť programu na rok 2022 bude doplnená po súťaži Nadácie EHMK, ktorá sa skončila pred desiatimi dňami. Medzi tieto programy určite patria aj programy, ktoré sa budú konať v Kysáči, pretože ako jedným z najdôležitejších segmentov je decentralizácia kultúrnej scény. Je to súčasťou našej politiky pre Nový Sad a rovnomerných investícií do všetkých častí mesta. Chceli sme umožniť, aby kultúrny obsah bol dostupný všetkým, ako aj vyhnúť sa tomu, aby kultúra bola vyhradená iba pre centrum mesta. Odtiaľ pochádza myšlienka vytvoriť uvedené urbanizačné koncepcie a zorganizovať značnú časť programu EHMK vo všetkých častiach nášho krásneho mesta, aby nezostalo všetko sústredené Prebieha verejné obstarávanie na prvú etapu výstavby kanalizácie odpadových vôd v Kysáči iba na mestské jadro. Okrem programu, ktorý pripravuje Kultúrne centrum Kysáč, návštevníci EHMK budú mať možnosť užiť si aj festival Gitariáda Vojvodiny. Kultúra je definitívne axióm rozvoja mesta Nový Sad a budeme pokračovať v intenzívnych investíciách do kultúrneho obsahu aj po roku EHMK, lebo máme potenciál natrvalo sa stať lídrom v regióne.“

Keď sa všeobecne hovorí o investíciách, koľko je úhrnne vložené a čo je všetko urobené pre Kysáč?

„Spolu s investíciami, ktoré boli vložené do rekonštrukcie a obnovy cestnej siete, asfaltovania a udržiavania ciest, najväčšie investície sú výstavba a vybavenie kanalizačnej siete. Vybudované je prepojovacie kanalizačné potrubie Kysáč − Rumenka, a tak je urobené napojenie na čističku v Rumenke. Po niekoľkých desaťročiach obyvatelia siedmich ulíc dostali atmosférickú kanalizáciu. Ukončená je i príprava technickej dokumentácie pre výstavbu fekálnej kanalizácie v celej dedine dĺžky viac ako 14 kilometrov.“

Aké sú plány pre budúcnosť týkajúce sa Kysáča?

„Všetko, o čom sme hovorili, sú naše plány do budúcna. Tempo, ktorým pracujeme, potvrdzuje, že sme na dobrej ceste k tomu, aby sa Kysáč stal moderným sídlom s kvalitnou infraštruktúrou, upravenými zelenými plochami, škôlkami, školami, priestormi na organizovanie kultúrnych podujatí. My sme aj dobrí susedia aj partneri, a navzájom si rozumieme, keď ide o budúcnosť našich detí. Slovenská kultúra a tradícia sú súčasťou identity Nového Sadu, ktorý je vďaka svojej vyvinutej multikultúrnosti príkladom harmonického života a pestovania rozmanitosti. Nie tak dávno som mal významné stretnutie s delegáciou Slovenskej republiky, ktorú viedla štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Ingrid Brocková a veľvyslanec Slovenskej republiky Fedor Rosocha. Hovorili sme o doterajšej spolupráci, solidarite a pomoci, ktorú si naše národy navzájom poskytovali počas epidemiologickej krízy. Zhodli sme sa, že je veľmi dobrý nápad vytvoriť jednotné Slovenské kultúrne stredisko vzhľadom na to, že by v ňom boli umiestnené dôležité kultúrne a vzdelávacie inštitúcie Slovákov. To sú všetko významné projekty pre našu spoločnú budúcnosť.“

Foto: z archívu mesta Nový Sad

Týždeň

SLOVO MÁ MARÍNA BALABANOVÁ, ZÁSTUPKYŇA PREDSEDU OBCE BÁČ Obklopme sa krásnymi a pozitívnymi vecami

Miroslav Benka

Pôsobiť v prospech zveľadenia životného prostredia, či priamo vplývať na rozvoj daného prostredia, je veľkou zodpovednosťou. Ale na druhej strane je to aj v záujme vedúcich obecných štruktúr a svojráznou výzvou, byť neustále lepším a lepším. Práve týmto sa môže pochváliť aj Obec Báč, ktorej vedúce osobnosti v mnohom prispievajú k ekonomickému rozvoju a turistickému propagovaniu. Jednou z osobností je zástupkyňa predsedu Obce Báč Marína Balabanová, rod. Zolňanová, dipl. manažérka v turizme.

Vážená pani Balabanová, aká je dnes situácia v Obci Báč, keď ide o kapitálne investície a všeobecný rozvoj obce?

„Doterajšie moje pôsobenie bolo v oblasti turizmu, čomu dosvedčujú aj roky strávené v Turistickej organizácii našej obce a nadobudnuté nemalé skúsenosti v turistickej oblasti. K tomuto môjmu pôsobeniu prispieva aj skutočnosť, že sa mi ihneď po ukončení štúdia a získaní titulu dipl. manažéra v turizme naskytla príležitosť pracovať vo svojom odbore. A je to doslova šťastím, keď sa od začiatku venujete práci, ktorú máte radi. Príchod na nové pracovné miesto, teda na funkciu zástupkyne predsedu Obce Báč, neznamená aj koniec môjho zasadzovania sa o rozvoj turizmu. Práve naopak, je to pre našu obec šanca a príležitosť naplánovať víziu rozvoja obce. Samozrejme, najprv je dôležitý dobrý podklad, teda dôkladne to naplánovať, na čom pred realizáciou prioritných projektov spolu s predsedom našej obce a spolupracovníkmi popracujeme.“

Ako ste sa organizovali počas pandémie a ako fungovali inštitúcie?

„Pandémia spôsobená infekčným ochorením COVID-19 je jednou z najväčších za posledných niekoľko desaťročí a keď sa pozeráme na globálnej úrovni, aký vplyv tohto ochorenia aj je, patrí medzi najťažšie, s akými sa v posledných desaťročiach ľudstvo stretlo. Je veľmi nevďačné

v priebehu nepriaznivého roka, keď sa situácia mení z hodiny na hodinu a všetkým nám by malo byť prioritou zdravie a tiež blaho našich najbližších, keď veľká časť priemyselných dielní a tovární nefunguje, a samým tým výroba stagnuje, hodnotiť výkon a účinnosť určitej inštitúcie. Na pozíciu zástupkyne Obce Báč som nastúpila v nepriaznivom roku, roku výziev, takže tak to budem aj hodnotiť, ale predsa spolu so svojimi spolupracovníkmi sa budem snažiť zo všetkého dostať len to najlepšie, čo môžeme.

Ak vylúčime nepriaznivú situáciu, boj proti pandémii a prácu v takýchto zložitých podmienkach, riešenie pálčivých problémov v našej obci je v tomto roku výzvou, ako i položenie základov na realizáciu dôležitých projektov, ktorých cieľom a konečným výsledkom má byť zvýhodnenie životných podmienok našich občanov. A keďže vieme, že je kvalita životnej úrovne priamo prepojená s podnikaním, aj vytváranie vhodných podmienok na podnikanie. Je dôležité spomenúť, že Obec Báč poskytuje rôzne druhy sociálnych výhod, žiakom zabezpečuje zdarma prepravu, má perfektne vybavenú priemyselnú zónu, občianskym združeniam sa dostáva projektové nancovanie, ale ani podpora pre poľnohospodárov nevystáva. K tomu sa vyznačuje aj realizáciou veľkého množstva projektov z európskych fondov. Mimoriadny význam majú infraštruktúrne projekty a pokračovanie vo vypracúvaní ďalšej projektovej technickej dokumentácie, aby sme pri uchádzaní o nančné prostriedky na vyšších inštanciách mali pripravené všetky potrebné doklady. Rozpočet Obce Báč, žiaľbohu, nepostačuje na všetky veľké infraštruktúrne a kapitálové projekty a na riešenie všetkých problémov, ktoré trápia našich občanov, ale všemožne sa zasadzujeme o vyvážený rozvoj všetkých šiestich dedín v našej obci. Nejako sa snažíme načúvať potrebám všetkých občanov. V tomto roku je v pláne aj výstavba budovy sociálneho strediska, tiež dostavba škôlky v dedine Vajska v rámci Predškolskej ustanovizne Kolibri v Báči, a to v spolupráci s Nadáciou Novaka Ðokovića.“

Ako vidíte dnes túto situáciu, keď ide o investície do historických objektov, Báčskeho hradu a vôbec do turizmu?

„Vôkol našej obce sa nachádza jedinečné kultúrne a prírodné bohatstvo. Veď kultúrna časť Báča a okolia sú ozajstnými kandidátmi na zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pevnosť s príslušnými objektmi je veľmi inšpiratívnym priestorom, pokiaľ ide o zvýšenie atraktivity prostredia a ešte keď k tomu pridáme aj prírodu, ktorá obklopuje pevnosť, je to naozaj obdivuhodné. Potom skutočnosť, že v minulosti to bolo vodné mesto, tiež prinavrátenie vodného toku do koryta Mostongy, neďaleký kanál, revitalizáciu ulice Báčskej pevnosti ako chráneného priestorovo-ambientálneho komplexu, určite by mohla stáť na rovnakej priečke s mnohými nemeckými, slovenskými, francúzskymi a inými európskymi hradmi, ktoré kultúrne a historické dedičstvo prepojili s funkciou moderného turizmu.

Pri plánovaní rozvoja každého odvetvia turizmu potrebné je analyzovať potenciál lokálneho spoločenstva, ktoré sa na jeho realizácii skutočne podieľa. Povinnosťou nás, ktorí sa podieľame na vypracovaní rozvojovej politiky v tejto oblasti, je vytvárať priaznivé podmienky na zapájanie obyvateľov do turistickej sféry. Na každom z nás je dokonca, aby si uvedomil a využil výhody, ktoré táto oblasť ponúka. Tu mám na mysli predovšetkým oblasť pohostinstva a hotelierstva, ale aj skutočne širokú škálu príležitostí, do ktorých sa môže miestne obyvateľstvo zapojiť a získať určité príjmy, či už to budú základné alebo dodatočné. Zapájanie mladých odborných kádrov je naliehavou potrebou, a keďže je aj nedostatkom, v nastávajúcom období sa určite budeme zaoberať aj touto problematikou.“

S akými starosťami sa stretávate na tejto funkcii, keď ide o slovenskú národnostnú menšinu?

„ Obec Báč je viacnárodnostné prostredie, v ktorom sa práva menšín uplatňujú na najvyššej úrovni, vrátane práv slovenskej národnostnej menšiny, začnúc úradným používaním jazyka a písma v kostoloch – evanjelickom a rímskokatolíckom, ako aj výučbou v slovenčine v Základnej škole Jána Kollára v Selenči, kde sa vyučuje až 5 jazykov. Je dôležité spomenúť zastúpenie Slovákov vo verejných funkciách v našej obci (až piati), ako aj v lokálnej samospráve (štyria). Naša obec

sa tiež môže pochváliť zaradením slovenského jazyka ako voliteľného predmetu do vyučovacieho procesu v Základnej škole Vuka Karadžića v Báči, kde už 4 roky v troch zmiešaných skupinách 13 žiakov navštevuje hodiny slovenského jazyka. V tejto súvislosti spomeniem, že ako Selenčanka som veľmi hrdá na tradíciu, zvyky a kultúrny život Slovákov všeobecne, ktoré sa v súčasnom živote, aspoň sa mi tak zdá, a myslím si, že mám pravdu, pestujú a pred zabudnutím uchovávajú ako kedykoľvek predtým.

Konkrétne v Selenči je veľmi zvýraznené pestovanie alebo, tak to uvediem, oživovanie slovenských krojov, hudby, piesní a zvykov, a to predovšetkým vďaka mladým ľuďom – členom Kultúrno-umeleckého spolku Jána Kollára, ale aj mladým odborníkom – etnológom, k tomu aj veľmi talentovaným deťom školského orchestra, ktoré dosahujú výnimočné výsledky na celoštátnej úrovni, potom naširoko známemu vynikajúcemu Komornému zboru Zvony, kvalitným hudobným skupinám, etno sekcie Miestneho odboru Matice slovenskej, ako aj súkromným etno domom. Svoj príspevok prikladajú aj akademickí umelci, tiež výtvarné tábory v organizácii Združenia sv. Vojtecha. Nemôžem nespomenúť aj veľmi dobrú spoluprácu s Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny, pokiaľ ide predovšetkým o vzdelávanie a kultúrny život Slovákov, a zároveň zdôrazniť dobrú komunikáciu pri všetkých výzvach, ktorým každodenne čelíme.

Lokálna samospráva sa snaží maximálne podporovať všetky združenia, v ktorých sú Slováci sústredení, predovšetkým prostredníctvom projektového financovania. Ako Slovenka a aj z postu podpredsedníčky obce budem sa zasadzovať o zachovanie záujmov slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, samozrejme, o ich zveľadenie, ale aj za spoluprácu medzi Srbskom a pravlasťou Slovákov – Slovenskou republikou, vo všetkých segmentoch, pokiaľ je to možné.

V posledných mesiacoch som narazila na výzvu, presnejšie riešenie situácie s lokálnymi médiami, t. j. rozhlasom, ktorý vysiela reláciu v slovenskom jazyku. Rádio Báčka svojím pôsobením už viac ako 50 rokov zdieľa osud ďalších miestnych médií, ktoré sa dostali do rúk súkromníkov, s tým, že nesmú byť

Dipl. manažérka turizmu Marína

Balabanová, rod. Zolňanová, sa narodila 19. septembra 1981. Základnú školu Jána Kollára skončila v Selenči a Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Vyštudovala manažment turizmu na Prírodovedno-matematickej fakulte – Katedra geografie, cestovného ruchu a hotelierstva v Novom Sade, kde získala titul dipl. manažér turizmu. V súčasnosti je zástupkyňou predsedu Obce Báč. Balabanová bola aj riaditeľkou Turistickej organizácie v Obci Báč. Pracuje aj ako profesorka odborných predmetov z turizmu na petrovskom gymnáziu. Je predsedníčkou Správnej rady Turistickej organizácie Vojvodiny, členkou Nadácie pre správu kultúrnej krajiny Báč a Združenia pre rozvoj vidieka a ekoturistiky Báč v srdci Báčky, ktorá úzko spolupracuje s Nadáciou Novaka Đokovića. spochybňované a otázne vysielacie práva, financovanie a obstátie.

Odchod Slovákov na Slovensko je jednou z pálčivých otázok, ale keď vezmeme do úvahy, že migrácie sú prítomné na celom svete, nemôžeme tento trend zastaviť, ale určite môžeme ovplyvniť proces spomalenia.“

Ako by sa dalo ešte pomôcť, keď ide o našu, slovenskú kultúru po tejto nešťastnej pandémii?

„Pandémia, ktorá v uplynulom období ochromila celý svet a doslova všetky hospodárske odvetvia, zasiahla aj kultúrnu oblasť a nepriaznivo vplývala predovšetkým na organizátorov podujatí a udalostí zo všetkých oblastí. V takejto situácii sa maximálne využili možnosti digitálnej techniky a sociálnych sietí, kde sa takmer všetky takpovediac udalosti realizovali online. Verím, že digitalizácia slovenskej kultúry je v tomto postpandemickom období mimoriadne dôležitá a práve súbehy z tejto oblasti zverejnilo Ministerstvo pre kultúru a informovanie. Chcela by som pochváliť mojich Selenčanov, ktorí sú mimoriadne aktívni v nahrávaní rôznych kvalitných zvukových a obrazových záznamov slovenskej tradície, piesní a hudby a ich prezentácií prostredníctvom sociálnych sietí. Je to veľmi účinný spôsob propagácie slovenskej kultúry v Srbsku, ktorý si k tomu môžu pozrieť nielen Slováci vo Vojvodine a Srbsku, ale aj v Európe či v celom svete. V tomto zmysle treba čo najlepšie využiť všetky výhody internetu.“

Ako vidíte zachovanie našej národnostnej identity?

„Chcem zdôrazniť, že zachovanie materinského jazyka je kľúčom k zachovaniu našej slovenskej identity, a vyzvať všetkých Slovákov v Srbsku, aby si uctievali svoj materinský jazyk, kultúru a nezriekali sa národnostného príslušenstva. Najmä v zmiešaných manželstvách je veľmi dôležité, aby sme so svojimi deťmi hovorili po slovensky. Preto využite možnosť navštevovať hodiny slovenčiny v základných a stredných školách, poukazujte deťom na dôležitosť čítania slovenskej literatúry, kníh, časopisov... Aj sama už 4 roky dávam svoj príspevok a podporu stredoškolskému vzdelávaniu na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, kde učím odborné predmety z turistickej oblasti v slovenskom jazyku v kuchárskom odbore. Skutočne všetka česť patrí kolektívu gymnázia za zasadzovanie sa o vyučovanie v materinskom jazyku, teda v slovenčine, sledovanie trendov a otvorenie nových odborov.“

Na záver čo by ste popriali vašim občanom, našim a vašim čitateľom Hlasu ľudu?

„V prvom rade prajem všetkým pevné zdravie, v nádeji, že čoskoro budeme hovoriť o postpandemickom období, v ktorom budeme musieť uplatňovať zodpovedné správanie a osvojiť si nové návyky. Nemenej dôležitá je aj medziľudská tolerancia a rešpektovanie rozmanitosti vo všetkých oblastiach, ktorým tiež musíme venovať väčšiu pozornosť. Svedkami sme rôznych negatívnych kampaní a často zlej komunikácie, ktoré máme ako moderná spoločnosť v modernej dobe k dispozícii prostredníctvom internetu či sociálnych sietí. Preto sa obklopme krásnymi a pozitívnymi vecami, pracovitými ľuďmi, ktorí sa venujú svojej práci, aby sme spoločne pracovali na vytvorení lepšieho, zdravšieho a úspešnejšieho Srbska. Buďme jednotní, pestujme slovenskú kultúru, obyčaje a zachovajme si materinský jazyk.“ Foto: z archívu Maríny Balabanovej