Ekologická výroba – väčší rešpekt k prírode

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 22. 5. 2021

Číslo 9/ 2032

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Rekordné ceny sóje

Ekologická výroba – väčší rešpekt k prírode

Ľubica Sýkorová

Európska komisia v marci tohto roku predstavila plán, ako dosiahnuť, aby ekofarmy pokrývali 25 % poľnohospodárskej plochy. Spoločná poľnohospodárska politika dá peniaze a nový akčný plán na ekologickú poľnohospodársku výrobu zaistí zvýšenie dopytu po ekopotravinách.

Akčný pl8n rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby je dlho zvýšenie ziskovosti. Súkromný sektor môže tiež hrať dôležitú úlohu, napríklad tým, že bude Aj v Srbsku rastú plochy pod ekologickým výrobou. Zdruočakávaný dokument, ktorý má ukázať, ako chce EÚ dosiahnuť, aby európski farmári na väčších plochách hospodárili bez pesticídov a chemických hnojív a s väčším rešpektom k prírode. Konkrétne má plán pomôcť naplniť hlavný cieľ potravinovej stratégie Z farmy na stôl – a to mať do roku 2030 aspoň 25 % poľnohospodárskej pôdy v ekologickom režime. V súčasnosti sa v celej únii toto číslo pohybuje na úrovni necelých 9 %. Ak bude súčasný trend pokračovať, tento podiel do roku 2030 dosiahne 15 – 18 %. Akčný plán by preto mal zabezpečiť dodatočný stimul na dosiahnutie 25 %.

Odhaduje sa, že rast spotreby ekologických výrobkov bude kľúčom k povzbudeniu poľnohospodárov na prechod na ekologickú výrobu, a tým i na odmeňovať zamestnancov „bio poukážkami“, ktoré budú môcť použiť na nákup ekologických výrobkov. Okrem toho, že potraviny vyrobené bez použitia chémie sú zdravšie, že ekologicky chované zvieratá majú lepšie životné podmienky a podáva sa im menej antibiotík, že ekologickí poľnohospodári majú vyššie príjmy, ekologické poľnohospodárstvo má ešte jednu výhodu – podporuje biodiverzitu. Ekologicky obhospodarované polia podľa komisie vykazujú približne o 30 % viac biodiverzity. Poľnohospodárstvo je jednou z hlavných príčin straty biodiverzity, pričom strata biodiverzity je jednou z najväčších hrozieb pre poľnohospodárstvo. Preto je nutné a nevyhnutné čo najrýchlejšie v našom vzťahu s prírodou dosiahnuť vyvážený stav. ženie Serbia Organica publikovala štúdiu, v ktorej sa uvádza, že aj u nás pozorujeme trend rastu celkových plôch pod ekologickou výrobou, sledujúc obdobie rokov 2010 až 2019. V rámci rastlinných kultúr patriacich do rastlinnej výroby boli v roku 2019 najviac zastúpené plochy, na ktorých sa pestovali obilniny, potom nasledovali priemyselné plodiny a krmoviny. Z produkcie ovocia bola v roku 2019 najviac zastúpená produkcia bio malín, ktorá sa na celkovej produkcii bio ovocia podieľala s 38 %. Celosvetová ekologická výroba sa v súčasnosti realizuje na 72,3 milióna hektárov. Obilniny zaberajú najväčšiu plochu v ekologickej výrobe, nasledujú pasienky a olejniny. Z viacročných porastov sú to plantáže olivovníkov, káva a orechy.

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 10. do 14. mája si ceny primárnych poľnohospodárskych výrobkov udržiavali vysokú cenovú hladinu. Sója zaznamenala najvyššiu cenu, aká sa kedy dosiahla, zatiaľ čo kukurica mala rovnakú cenu ako v marci 2012. Celkový tovarový obrat bol pri porovnaní s predchádzajúcim týždňom nižší o 47,93 %, nančný obrat bol nižší o 32,42 %.

Cena kukurice sa v uvedenom období pohybovala od 27,00 do 27,30 din./kg bez DPH (od 29,70 do 30,03 din./kg s DPH), priemerná cena bola 27,21 din./ kg bez DPH.

V dôsledku nižších cien kukurice klesajú aj ceny pšenice. Predávala sa po 23,60 din./kg bez DPH (25,96 din./kg s DPH).

Sója sa v uvedenom období predávala po 85,50 din./kg bez DPH (94,05 din./kg s DPH). Na konci týždňa bola vyššia ponuka ako dopyt. Po neustálom raste od začiatku zberu sója až teraz zaznamenáva ustálenie ceny. Za jeden rok sa jej cena zvýšila o 103,57 % a v porovnaní s predchádzajúcim týždňom bol zaznamenaný nárast o 1,79 %. Slnečnicové výlisky s 33% obsahom bielkovín sa predávali po 38,00 din./kg bez DPH (45,60 din./kg s DPH).

Z obsahu

Viacej bežia, ako čo letia

s. 2 a 3 Ochrana záhradníckych rastlín v máji

s 4 a 5 Ako ochrániť rastliny bez použitia pesticídov?

s 6

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (30) Viac bežia, ako letia

DrSc. Ján Babiak

Rad kúr alebo hrabavcov (Galliformes), vtákov, čo sa vo svojom pohybe viac slúžia nohami a len výnimočne letia, je u nás zastúpený iba čeľaďou bažantovitých (Phasianidae), aj to iba rodom bažanty (Phasianus), jarabice (Perdix) a prepelice (Cotunix). V rámci takého dosť skúpeho roztriedenia iba jeden druh je na našich priestoroch reprezentant každého z týchto rodov. Aj napriek tomu je každý druh u nás dosť početný a tak slúžia ako dominantná časť operencov v skupine podmienečne nazvanej – lovné vtáky.

Je to dosť rôznorodá skupina vtákov rôznej veľkosti. Sú korpulentné, krátkych (30) a možno aj jeho prosperita v civilizačných podmienkach života. silných nôh, ostrého zahnutého zobáka a krátkych zaoblených krídel. Ako hrabavce majú aj silné a ostré pazúry, niektoré aj ostrohy. Prevažne sa zdržiavajú na zemi a aj tu dajú prednosť otvoreným priestorom nad lesom. Cez trávu a krovie bežia rýchle a šikovne, vzlietnu len vo veľkej núdzi s nízkou parabolou letu a s veľkým krikom. Okrem prepelice nie sú sťahovavé a sú nedôsledné aj po prejave výrazného pohlavného dimor zmu. Hniezdia na zemi, konzumujú rastlinnú potravu a pozemný hmyz a aj iné drobné živočíchy. Ani hlasové schopnosti im nie sú na zahodenie.

Na našich priestoroch najčastejší je bažant obyčajný, ale vo Vojvodine často vidieť aj jarabicu a prepelicu poľnú.

BAŽANT POĽOVNÝ (OBYČAJNÝ) – PHASIANUS

COLCHICUS, Linné 1758

Je vták, ktorého osud bol spätý s vplyvom človeka, a tak jeho polodivé postavenie vo svete operencov je dnes celkom logické. Do Európy je importovaný z juhozápadnej Ázie ešte z čias Rímskej ríše, a potom aj v stredoveku, keď bol umele odchovávaný a potom púšťaný do prírody. Preto jeho voľne žijúce populácie možno nájsť aj tam, kde by sa to sotva mohlo očakávať. S ľudským vplyvom je potom spätá aj bohatá prítomnosť množstva jeho poddruhov Rozšírenie: Pôvodné bydlisko bažanta bolo Predkaukazsko a ruská Prikaspická nížina, odkiaľ sa šíril najmä na východ až po Paci k. Do Európy je umele rozšírený a je častý najmä v jej strednej a severozápadnej časti, na juhu Škandinávska, v Taliansku a Podunajsku. V Srbsku ho niet iba v pásme vysokých hôr, ale vo Vojvodine je omnoho častejší. Biotop: Je to hlavne rovinný vták. Žije na priestoroch členitej kultivovanej krajiny, na okraji lesov, v neširokých porastoch a lužných lesoch vedľa riek a močiarov, ale aj v porastených priestoroch v blízkosti ľudských bydlísk. Má radšej háje ako husté lesy, teda voľné miesta, kde sa môže slobodne hýbať a v nebezpečí sa ľahko ukryť. Rozlíšenie: Samec bažanta je

Bažant poľovný – samec

nápadne, v dnešných podmienkach jeho rozvoja aj rozlične sfarbený vták, s výrazne červeným lalokom okolo očí, tmavej hlavy, so zeleno-čiernym, až alovým leskom. Niektoré z bažantov majú aj úzky biely pás okolo krku. Predná časť tela je červeno-hnedá, strakatá, zadná jednotvárne hnedá. Kostrč je často sivá. Chvost je dlhý, tiež hnedý, priečne pásavý. Samice sú menšie, celkom skromne sfarbené, nenápadne béžovo-hnedé, s tmavými škvrnami na chrbte a chvoste, ale chvost potom matka spolu s mlaďou hniezdo opúšťa. Mláďatá sú samokŕmivé od začiatku, vedia poletovať už po dvoch týždňoch a samica sa o nich stará asi mesiac a v nepriamom dohľade až do konca jesene. Ale dnes veľkoplošný prístup človeka aj k tomuto problému dosť toho narušuje. Mláďatá sú v páperčeku žltavo-červenkavo-hnedé s tmavými pásmi na chrbte a po operení sa podobajú samici. Už vo svojej polovičnej veľkosti samčeky začínajú získavať aj príznaky svojho pohlavia.

Bažant poľovný – samička

je svojou dĺžkou typicko „bažantský“. Je to dosť hlučný vták, vedomý svojej krásy a tak sa viacej predvádza, ako čo rozumne rieši akútny problém, alebo sa postará o svojich potomkov.

Hniezdenie: Pred prvým krokom pravej reprodukcie kohúty bažanta začínajú s tokaním, trepotaním krídel, zježením peria a bojom samcov o samičky. Potom už nasleduje kopulácia osvojených samičiek, keď sa sliepka vytratí, aby si na pokoji vystavala na zemi obyčajne skryté hniezdo. Potom je na rade znáška, najčastejšie (8) 10 – 15 (18) vajec, na ktorých sedí iba samička. Znáška je raz v roku. Inkubácia trvá 23 – 27 dní, a hniezdo slúži ako „domov“ len do konsolidácie mladej spoločnosti,

Potrava: Bažanti ako diverzivorné si vyberajú raz živočíšnu, inokedy rastlinnú zložku potravy. Na jar a v lete konzumujú hmyz, slimáky, pavúky, žabky a drobné cicavce, potom je na rade aj mladá vegetácia a v jeseň sú to poľné plodiny (semiačka, ovocie). Keď príde zima, k stravovaniu dopomôže aj človek.

Hlas: Svoje teritórium samec označuje s „kerr- kok“, varovný znak je rýchle „ech“ „ech“, samička volá „cik-cik ci-cik“. V pomedzí takého hlásenia obaja vedia hlasne a opakovane kvokať – „kok-kok“.

JARABICA POĽNÁ – PERDIX

PERDIX, Linné 1758

Je pôvodne stepný vták, ktorý sa pomerne rýchle rozšíril v celej Európe (v rozhraní 35 – 60 º

s. z. š.), ako aj v juhozápadnej stepnej Ázii. Dnes je jej obvyklým biotopom kultúrna step, najčastejšie posiata ďatelinou, lucernou, ale aj okopaninami a možno ju nájsť aj na trávnatom priestore, pri neobrobených okrajoch polí, v plytkých jarkoch, na brehoch kanálov, na pasienkoch a voľných priestoroch v mierne kopcovitých oblastiach. Ako

Jarabica poľná – samček a samička

dobrú skrýšu často si vyberie aj kriačiny alebo okraje lesov. Nie je sťahovavá, ale v zime častejšie prelieta na širšom priestore. Bežne žije v menších kŕdľoch, pre ostražitosť ju možno vidieť, ako často dvíha hlavu pozerajúc na okolie. Vyrušená prudko vyletí trepotaním krídel, pričom tento prudký únik nízkym letom strieda krátkym plachtením.

Je to neveľký do šedo-hneda sfarbený vták. Pri lete mu vidno hrdzavohnedý chvost a aj tvár a krk má oranžovo hnedý. Na tele je dominantne jarabá, preto má aj také meno, s jemne vlnkovaným sivo-popolavým sfarbením. Na bokoch jej tu jarabosť prerušujú hnedé štvorčekové škvrny v tvare vertikálnych pásov, kým na krídlach je hnedo-gaštanovo strakatá a na chrbte viac pásikavá. Nie je poznačená výrazným pohlavným dimorfizmom, ale samček má zjavne tmavú škvrnu na hrudi (samička len zopár pruhov). Mláďatá sú žltohnedé, ako kuriatka výrazne strakaté a len po 2 – 3 mesiacoch postupne získajú šat dospelých.

Jarabice sú monogamicky orientované a už keď zima poľaví, obyčajne koncom februára, kŕdeľ sa začína štiepiť na páriky. Intenzívne tokanie je už koncom marca, keď s ustálenou ceremóniou sa samček dvorí samičke. Po spárení je na rade stavba hniezda ako plytkej, dobre skrytej priehlbine v zemi, vystlanej trávou. Samička potom do neho znesie 10 – 20 jednofarebných (sivo, hnedo alebo olivových) vajec a po ukončení znášky začína aj sedieť na nich. Samček sa zdržiava v blízkosti, ale sedenia sa nezúčastňuje. Inkubácia trvá 23 – 26 dní a po nej v starostlivosti o mlaď sa aktívnejšie angažuje aj samček. Znáška je raz v roku (apríl – jún). Mláďatá ešte v páperčeku opúšťajú hniezdo a na oboch rodičoch je starostlivosť o nich (samička dbá o stravovanie, samček o bezpečnosť). Už po dvoch týždňoch sa mláďatá pokúšajú aj lietať, ale starostlivosť o nich trvá až do jesene. Potom sa už celá rodinka pripája k väčšiemu kŕdľu.

Potrava jarabíc je hlavne rastlinného pôvodu (70 %) a hmyz požierajú najmä v dobe odchovu mláďat. Cez zimu rastlinný zdroj potravy nachádzajú na oziminách a keď tie zaveje sneh, tak stravu nájdu v semiačkach pri stodolách, alebo na vetrom odviatych zaburinených pozemkoch.

V dobe toku samček sa hlási ostrým „či-ri“, vŕzgavým „če-iíír-ik“ ,ki-yik“ a opakovaným „pri-i prí...“ alebo tichým rýchlym „pri-pri-pri...“

PREPELICA POĽNÁ (OBYČAJNÁ) – COTURNIX

COTURNIX, Linné 1758

Má podobný areál ako jarabica, ale v úzkom pásme Stredomoria vie žiť aj celoročne. Na rozdiel od predchádzajúcej je sťahovavá a zimuje v predrovníkovej Afrike a v Indii. Je s ohľadom na rodákov dobrý letec ostrých krídel, v migrácii si vyberá kratšie cesty cez more. Keď sa nad morom proti nej vztýči ešte aj búrka, to je naozaj ťažká situácia. Pri dlhom sťahovaní si na rovine vie pomôcť aj behom. Jej biotop tvoria rovinné obilninové polia, ďateliniská, lúky a pasienky, v kopcovitom kraji je zriedkavejšia a nad 500 m. n. m. jej takmer niet. Ako sťahovavá v dobe preletu (v jeseň a na jar ) je u nás častejšia.

Je najmenšia z operencov tejto čeľade (veľkosť 14 – 16 cm). Ide o drobného okrúhleho vtáčika, béžovo-hnedej farby s tmavohnedou kresbou chrbta a bokov. Samček má čierny stred hrdla, samička má hrdlo svetlé. Mláďatá sú v páperčeku hlavne žlté, hrdzavé na chrbte s tmavými pásmi. Po operení najprv získajú materský šat.

Prepelica žije skrytým životom,

Prepelica poľná

vo vysokej tráve alebo hustej vegetácii a preto ju možno viacej počuť ako vidieť. Len zriedkavo ju možno nájsť či zastihnúť na nízkom čistom poraste, častejšie v nízkom rýchlom prelete z jedného skrytého miesta na druhé, keď ju je ťažko aj identifikovať. Pri rozmnožovaní majú polygamickú orientáciu. Samčeky sa hlásia hneď po príchode zo zimoviska, v apríli, najčastejšie ráno a večer, zo zeme ale aj za letu. Po kopulácii samička sama robí hniezdo v poraste najčastejšie so slabou výstelkou. Znáška je raz v roku v období máj – júl, alebo aj neskoršie. Počet vajíčok je 7 – 16 (18) žltavo-okrovo-hnedej farby s tmavými škvrnami rozličnej veľkosti. Inkubácia je 15 – 17 dní. Ostatné segmenty reprodukcie sú podobné ako pri spomenutých predstaviteľov tejto čeľade.

Prepelica na jar konzumuje hlavne drobný hmyz a jeho larvy, ale aj pavúky a slimáky, kým ako rastlinné menu sú tu hlavne semiačka. Hlási sa opakovaným trojslabičným „puť-pu-ruť...“, „poc-po-dok...“, niekedy aj ťahavými mňaukavými alebo cvrčavými tónmi.

Pri hrabavcoch netreba zabudnúť, že je rad kúr v triede operencov asi človekom najviacej poznačená skupina. Jeho ostrakizmus formovaný ešte v Aténach mimo politiky vyústil, aby si homo sapiens vybral iba to, čo len jemu vyhovuje. Medzi operencami sa to najprv prejavilo v udomácňovaní jednotlivých druhov a potom aj v bezohľadnej transformácii v ich šľachtení. Tak zanikli niektoré pôvodné, autochtónne druhy, lebo pravého predchodcu dnešných kúr (Gallus gallus) si už sotva niekto pamätá (asi len ako poddruh domestica). Aj kura domáca na svojich predkov dávno zabudla. A bažant? On je dnes ako nositeľ tejto čeľade operenec bez domova, bez pôvodného areálu a v dnešných podmienkach rozmnožovania nemá ani svoj presne definovaný kľúč pre determináciu. Aj napriek tomu predsa v ňom vidno snahu zotrvať aj v podmienkach importácie na nové priestory a ešte väčšiu aj v takých podmienkach obstáť. Alebo sa možno aj on stane obeťou takého črepinového súdu človeka, ktorý myslí?  Fotografie: z internetu

OCHRANA RASTLÍN Ochrana záhradníckych rastlín v máji

Ing. Ján Tancik, PhD.

V apríli začína vegetačná sezóna a tiež začíname s prvými priamymi ochrannými opatreniami proti škodcom a chorobám. V máji záhradnícke rastliny zaznamenávajú výrazný posun vo vývoji, ale aj aktivita chorôb a škodcov sa tiež zvyšuje, tak sme prinútení robiť aj mnohé ochranné opatrenia.

MÚČNATKA VINIČA

Múčnatka viniča je jednou z najdeštruktívnejších chorôb viniča. Infekcie môžu spôsobiť straty na úrode, redukovať rast rastliny a znížiť významne kvalitu hrozna, ale aj vína. Pôvodca choroby múčnatky viniča huba Uncinula necator napáda všetky zelené časti rastliny, listy, súkvetia, letorasty a predovšetkým nezrelé hrozno. Patogén prezimuje ako mycélium pod šupinami očiek, alebo vo forme kleistotécií. Z mycélia dochádza k infekciám skoro na jar, prípadne v máji, ale príznaky sú ťažko viditeľné – objavujú sa oveľa neskoršie, až v júni, niekedy až v auguste.

V kleistotéciách sa na jar počas dažďov uvoľňujú askospóry, ktoré spôsobujú primárnu infekciu. Príznaky tejto infekcie sú tiež nenápadné, obyčajne ich nezbadáme. Rastom mycélia huby a najmä počas sporulácie huby sa na napadnutých pletivách viniča objavuje sivý povlak. Huba rastie počas celej vegetácie a je schopná prenikať cez kutikulu listu, letorastu a tiež aj hrozna. Napadnuté časti letorastov sú pokryté belavým povlakom mycélia. Na listoch sa postupne objavujú svetlé škvrny, ktoré sú charakteristické matným leskom. Ich veľkosť je 5 – 10 mm. Silne napadnuté listy postupne opadávajú. Strapce sú veľmi citlivé takmer počas celej doby vegetácie.

Z preventívnych, nepriamych opatrení významné sú tie, ktoré obmedzujú vhodnosť podmienok na rozvoj a šírenie patogénu ako napríklad včasné odlistnenie v zóne strapcov, čo zabezpečuje prevzdušnenie tejto zóny a rýchlejšie uschnutie listov a hrozna. Tiež napomáhajú k zvýšeniu účinnosti priamych ochranných zásahov. Priame ochranné zásahy musia byť vykonané na čas. Ak bol porast silne napadnutý v minulom roku, zasahujeme už v období rastu letorastov, aby sme znížili množstvo spór prítomných v poraste a tím preventívne znížili infekčný tlak patogénna. Vo vinohradoch, kde sa pravidelne vyskytuje táto choroba a v priaznivých podmienkach na jej šírenie sa ošetrenie robí vo fáze 5 – 6 listov. Robíme dve ošetrenia pred kvitnutím. Menej ohrozené porasty ošetríme raz pred kvetom. Postreky treba robiť na začiatku obdobia najväčšieho šírenia – koniec júna, júl. Ďalej sa ošetruje v intervale 7 – 14 dní v závislosti od podmienok šírenia choroby a citlivosti odrody. Priame ochranné opatrenia proti tejto chorobe v ekologickom vinohradníctve sú založené na síre. Ďalšie efektívne metódy sú: aplikácia prípravkov na báze antagonistických húb Ampelomyces quisqualis (prípravok AQ 10), bikarbonátu draselného, rastlinných extraktov (feniklový olej, extrakty z prasličky, sójového lecitínu) alebo sodného a draselného silikátu (vodné sklo).

PLESEŇ VINIČOVÁ (PERENOSPÓRA VINIČA)

Pleseň viničová je významná hubová choroba viniča, pôvodcom ktorej je huba Plasmopara viticola. Tento patogén napáda všetky vegetatívne a generatívne orgány viniča: listy, letorasty, kvety a bobule. Nebezpečný je najmä skorý výskyt, keď prichádza k napadnutiu súkvetí a mladého hrozna. Napadnuté bobule a strapce zasychajú, odumierajú a sčasti opadávajú. Patogén prezimuje oospórami tvoriacimi sa koncom leta v napadnutých listoch. Oospóry sú schopné klíčiť už skoro na jar.

Chorobe vyhovuje vlhké, daždivé a teplejšie počasie. Už od začiatku mája môže byť ohrozenie skorým nástupom peronospóry na niektorých lokalitách, ktoré sa vyznačujú nadmernými zrážkami. Všetky preventívne opatrenia, ktoré zaisťujú vzdušnosť porastu a tak redukujú vhodnosť podmienok pre šírenie choroby, sú účinné v regulácii ochorenia a to sú odstránenie prebytočných letorastov, preriedenie listov v zóne strapcov.

Pri priamej ochrane dôležité je stanovenie prvého termínu ošetrenia, ale je dôležité aj stanovenie potreby ďalších opatrení. Pred kvitnutím sa ošetruje, ak vládnu priaznivé podmienky na šírenie choroby. Ochrana viniča sa môže začať preventívnymi postrekmi s meďnatými prípravkami na základe signalizácie už pri dĺžke letorastov 20 – 25 cm. Ošetrenie sa opakuje v závislosti od vývoja infekcie v 7 – 14 dňových intervaloch. V biovinohradoch sa používajú prípravky na báze draselných fosfonátov v kombinácii s aminokyselinami a oligosacharidmi z extraktov z rias. Fosfonáty fungujú ako spúšťače či stimulátory podporujúce v rastline vlastné mechanizmy obrany. Používajú sa aj látky na báze kyslých ílov a mletých vápencov. Z biologických prípravkov sa môže použiť Chitopron 5 % (v koncentrácii 0,3 %) + CuproTonic (v koncentrácii 0,2 %) alebo CuproTonic (v koncentrácii 0,5 %), Imunofol (30 – 50 ml/10 l vody) pred kvitnutím, počas kvitnutia, po odkvitnutí, ďalšie ošetrenia za daždivého počasia.

VRTIVKA ČEREŠŇOVÁ

Vrtivka čerešňová (Rhagoletis cerasi) je muška, ktorá prezimuje v štádiu kukly v pôde. Liahnutie dospelcov prebieha v máji a júni. Pohlavne dospievajú za 8 – 15 dní a po oplodnení samičky kladú vajíčka do plodov. Larvy žijú v plodoch a zapríčiňujú tzv. červivosť čerešní. Viac napadá stredne skoré a neskoré odrody. Napáda aj višne, najmä tie, ktoré obsahujú menej kyselín. Na záhradách osamelé stromy alebo niekoľko stromov sa môže úspešne ochrániť použitím sférických žltých lepových dosiek. Na strom sa postavuje v prepočte na každý meter výšky stromu dva lapáky.

V sadoch sa musí robiť chemická ochrana. Dôležité je zistiť správny termín ochrany. Ošetrenie sa vykonáva v dobe zvýšeného náletu imág 7 až 8 dní od stanovenia začiatku náletu imág na lapače. Počítajú sa iba dni s maximálnou dennou teplotou nad 17 °C. Používajú sa prípravky na báze deltamethrinu (napríklad Decis Protech) a acetamipridu (Mospilan 20 SP). V Európe sa úspešne proti tomuto škodcovi využívajú prípravky na báze entomopatogénnej huby Beauveria bassiana.

VOŠKA EGREŠOVÁ – APHIS GROSSULARIAE

Bezkrídla samička má telo dlhé 1,5 – 1,8 mm, tmavozelenej farby, pokryté voskovým práškom. Tykadlá má kratšie ako telo. Sifunkuly sú štíhle, valcovité s tmavším koncom. Okrídlená samička má telo dlhé 1,3 – 2 mm, hlava a hruď sú čierne, bruško bledo alebo tmavo zelené.

Prezimujú vajíčka na primárnom hostiteľovi (egreš a ríbezľa). Nymfy sa liahnu od konca marca. Od polovice mája vytvárajú husté kolónie na koncoch letorastov až do konca júla. Okrídlené samičky sa vyskytujú v najväčšom množstve v júli, keď preletujú na sekundárneho hostiteľa, kalinu. V jeseň sa vracajú na primárneho hostiteľa. ŠKODLIVOSŤ

Voška egrešová je rozšírená voška zvlášť na egreši, občas škodí aj na ríbezli. Škodí vyciciavaním štiav na koncoch letorastov a na listoch a spôsobuje husté hniezda zo skučeravených listov na konci letorastov. Letorasty nedostatočne vyzrievajú a v zime ľahšie vymŕzajú.

OCHRANA

Z nepriamych opatrení je významné odstránenie vetvičiek zo sadu po reze. Priame opatrenia proti prezimujúcim škodcom v štádiu vajíčka v predjarnom období vykonávame prípravkami na báze olejov. Po vyliahnutí lariev skôr ako sa vytvoria pľuzgiere používame povolené aficídy. V systéme integrovanej produkcie treba použiť prípravky podľa zoznamu povolených prípravkov a v organickej produkcii sa využívajú insekticídy na báze azadirachtinu (NeemAzal T/S).

KRYTONOS MAKOVICOVÝ

Telo imága krytonosa makovicového Neoglocianus maculaalba bez nosca je dlhé 3 – 4 mm, čiernej farby, obrastené bledo sivými šupinkami, ktoré menia sfarbenie na hornej strane na bledosivú a na dolnej na žltastú. Prezimuje imágo v hlinenom lôžku v pôde na poliach, kde sa pestoval mak, alebo v prírodných biotopoch s výskytom divých druhov maku.

Na jar sa imága objavujú začiatkom mája na divých druhoch maku. Neskôr, v čase kvitnutia migrujú na mak siaty, na ktorom sa živia vyhrýzaním dierok, jamiek alebo pozdĺžnych rýh do pukov, mladých makovíc a stoniek. Z poškodených pletív nezrelých makovíc vytekajú rastlinné šťavy, ktoré na vzduchu tuhnú a menia farbu z bielej na čiernu. Po oplodnení samičky kladú vajíčka do mladých makovíc na ten spôsob, že najprv vyhryzú dierku noscom do nej a potom do každej dierky nakladú len jedno vajíčko. Vyliahnuté larvy vyžierajú vnútorné prepážky a nezrelé semená v makoviciach. V jednej makovici sa nachádza viac lariev, niekedy aj 10 – 20 lariev. Vyvinuté larvy opúšťajú makovice cez otvory, ktoré vyhryzú a zaliezajú do pôdy, kde sa v hĺbke 15 – 17 cm zakuklia. Prvé imága sa liahnu začiatkom septembra, ale z pôdy vyliezajú až na jar. Škodca má jednu generáciu za rok. Hlavné škody zapríčiňujú larvy vyžieraním semien a vnútorných priehradok v makoviciach, čo výrazne vplýva na zníženie kvality a kvantity úrody.

Poškodené zrná menia farbu z bielej na žltkastú,

neskoršie uschnú. Napadnuté makovice sú deformované a väčšina z nich uschne. Mnohé z nich sú sekundárne napadnuté hubami. V rokoch zo silným napadnutím škody môžu znížiť úrodu až o 50 – 70 %. Priame škody spôsobené krytonosom

Makovica poškodená larvami krytonosa makovicového

sa zvyšujú ďalšími škodlivými činiteľmi. Poškodenia na makoviciach umožňujú samičkám byľomara makového nakladať vajíčka a tiež infekciu hubami (Helminthosporium papaveris). Termín ošetrenia sa stanovuje na základe kontroly porastu v období háčkovania až objavení prvých kvetov a najmladších makovíc. V tomto období sa uskutočňuje úžiny žer chrobákov na stonkách maku a mladých makoviciach. Prah škodlivosti je 1 chrobák krytonosa makovicového na 10 kvitnúcich rastlín maku. Ochrana proti makovicovým škodcom sa stala bežnou v praxi v krajinách strednej Európy. Tu sa proti krytonosovi makovicovému využívajú prípravky zo skupiny pyrethroidov na báze delthametrinu a cipermetrinu a prípravky zo skupiny neonikotinoidov.

KVETÁRKA CIBUĽOVÁ

Kvetárka cibuľová Delia antiqua (Anthomyiidae, Diptera) je mucha podobná muche domácej, len trochu menšia. Telo je dlhé 6 - 7 mm, sivej farby. Počas roka má 2 až 3 generácie,

Krytonos makovicový

pričom počet závisí od klimatických podmienok. Prezimuje v štádiu kukly v pôde v hĺbke 10 – 20 cm. Imága začínajú lietať začiatkom mája v čase kvitnutia čerešní. Samičky kladú vajíčka do pôdy vedľa rastlín alebo do šupky cibúľ. Vyliahnuté larvy sa vžierajú do cibúľ. Dospelé larvy sa kuklia v pôde a imága druhej generácie vyletujú v júli. Ich nálet trvá až do konca augusta. V priaznivých podmienkach sa môže vyvinúť aj tretia generácia. Imága tejto generácie lietajú v októbri.

Kvetárka cibuľová škodí najmä na cibuli ale aj cesnaku. Veľké škody zapríčiňuje v rokoch, keď je jar vlhká a mierne teplá, najmä ak máme také dva až tri roky za sebou. Najnebezpečnejšia je prvá generácia, keď sú napadnuté mladé rastliny cibule a cesnaku. Larvy prenikajú do koreňového krčku a cibule, kde sa živia, čo zapríčiňuje vädnutie rastliny, centrálny list sa suší a ľahko vyťahuje. Silne napadnuté rastliny hynú. Larvy druhej a tretej generácie napádajú cibule. V jednej cibuli môže byť aj 50 lariev. Napadnuté cibule sú napádané mikroorganizmami, ktoré zapríčiňujú hniloby.

OCHRANA

Z preventívnych opatrení sa odporúča zmena miesta pestovania cibuľovín (osevný postup), obrábanie pôdy hneď po zbere cibuľovín, počas vegetácie ničenie napadnutých rastlín – negatívny výber. Včasná sejba alebo sadba znižuje škody. Výber stanovišťa, kde sú časté prúdenia vzduchu napomáha zníženiu napadnutia. Neodporúča sa hnojiť čerstvým maštaľným hnojom, lebo jeho vôňa láka samičky. Chemická ochrana sa robí podobne ako pri mínerke pórovej. Nálet imág môžeme sledovať pomocou žltých lepových dosiek alebo žltých vodných misiek. V Európe je proti kvetárke registrovaný prípravok na báze cyantraniliprolu. 

ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA Ako ochrániť rastliny bez použitia pesticídov?

Ľubica Sýkorová

Každý z nás je v dnešnej dobe vystavený rezíduám (zostatkom) rôznych pesticídov konzumáciou poľnohospodárskych produktov. Niektoré pesticídne látky sú dávané do priamej súvislosti so vznikom rôznych typov rakoviny, negatívne pôsobia na vývoj ľudského plodu a majú dokonca vplyv na plodnosť žien aj mužov. Rezíduá pesticídov v potravinách sú zodpovedné tiež za rôzne alergické reakcie, dýchacie problémy, nežiaduce prejavy na koži, majú negatívny vplyv na funkciu nervovej sústavy ľudí.

Pesticídy slúžia k potláčaniu chorôb a škodcov na rastlinách. Ich hlavnou zložkou minút vylúhovať pri občasnom premiešaní. Roztok prefiltrujeme a neriedený použijeme na postrek. sú látky so špecifickým mechanizmom účinku pôsobiacim na konkrétneho škodlivého činiteľa. Účinné látky sú syntetického pôvodu, niekedy sú získavané aj z prírodných zdrojov. Použitie týchto látok však nie je pre pestovanie ovocia a zeleniny najmä v našich záhradách na menších plochách nevyhnutné. Pesticídy môžeme napríklad nahradiť prirodzenými a prírodnými nepriateľmi – „dobrým“ hmyzom, ktorý bráni škodcom v ich premnoženiu bez použitia chémie.

NIEKOĽKO RÁD PRE

PESTOVANIE BIOZELENINY A BIOOVOCIA

Chren chráni pred moníliou, ktorá najmä v máji a júni napáda višne a iné ovocné druhy. Dôsledné odstraňovanie chorých letorastov až po zdravé drevo zabraňuje šíreniu choroby. Dodatočný postrek extraktom z chrenu pomáha proti ďalšiemu šíreniu infekcie. Príprava postreku: Mladé listy chrenu nadrobno pokrájané, alebo najemno postrúhaný koreň vo vhodnej nádobe zalejeme vriacou vodou (1 liter vody na 500 gramov listov). Nádobu zakryjeme a necháme 20 Pri opakovanom ochorení stromov na moníliu je vhodný preventívny postrek už v čase kvitnutia. Hydinový a holubí trus je výborným hnojivom. Väčšinou sa pridáva do kompostu, ale v lete ho môžeme použiť na prípravu hnojovice, do ktorej prechádzajú látky podporujúce rast rastlín. Hnojovicu pripravujeme vo veľkej nádobe, do ktorej dáme tretinu trusu a dve tretiny vody. Odporúča sa najskôr zaliať trus menším množstvom horúcej vody, a potom doplniť studenú. Na vyzrievanie hnojovice je potrebný prístup vzduchu (kyslíka), preto treba tekutinu v nádobe každý deň

dobre premiešať. Táto tekutina je hotová, keď prestanú na povrch hladiny vystupovať bublinky. Podľa podmienok to trvá 10 až 14 dní. Hnojovica z hydinového trusu je veľmi silná, ostrá a pred použitím ju musíme zriediť v pomere 1 : 15 až 1 : 20. Vhodnejšie je prihnojenie v kratších časových intervaloch a pri väčšom zriedení. Polievame tak, aby sme nezasiahli listy, tým predídeme ich popáleniu. Proti chorobám a škodcom zeleniny, zemiakov a okrasných rastlín priaznivo pôsobí napríklad: − pestovanie cibule a póru medzi hlúbovinami proti nádorovitosti hlúbovín; − pór a kapusta medzi zelerom proti hrdzi zelerovej; − kôpor, rajčiaky, šalvia, tymian, mäta pieporná, zeler, palina pravá a pór medzi hlúbovinami Na jedálnom lístku ježkov sa nachádza hmyz, húsenice či slimáky, preto dokáže záhradu vyčistiť od proti skočkám; − horčica a aksamietnica (ľud. malá ruža) okolo rajčiakov, zemnohých škodcov miakov a ruží proti háďatkám; − aksamietnica medzi cesnakom proti háďatku zhubnému na cesnaku; − horčica, šalvia a tymian medzi zeleninou a kvetinami proti slimákom; − mrkva medzi cibuľou proti kvetárke cibuľovej; − chren na okraji zemiakov proti pásavke zemiakovej; − saturejka medzi fazuľou proti voškám; − levanduľa a kapucínka väčšia pri ružiach proti mravcom a voškám; − kôpor medzi mrkvou proti vrtivke mrkvovej;

− ľubovník bodkovaný (kantarion) pri zemiakoch proti vírusovým chorobám zemiakov; − nechtík lekársky pri zemiakoch a jahodách proti háďatkám atď.

V minulom roku sme takmer všetci mali problémy s extrémnym výskytom slimákov a slizniakov v našich záhradách. Na ochranu proti slizniakom sa odporúča celý rad opatrení a prípravkov, od ochranných elektrických plôtikov, cez pasce, kladenie návnad, sypanie popola, sadzí, pilín, piesku a podobne. Niektoré sú drahé, iné pri nevhodnom použití, napríklad priveľa popola či pilín môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu pôdy. Pri ochrane na prvom mieste by malo byť využitie prírodných prostriedkov. Treba odstrániť všetky možnosti úkrytu slizniakov v blízkosti hriadok, ako sú vlhké miesta, komposty, vysoké porasty tráv. Treba podporiť výskyt prirodzených nepriateľov – ježe, vtáky, ropuchy,... Na okrajoch hriadok i priamo na hriadkach treba pestovať rastliny, ktoré svojou vôňou slizniaky odpudzujú, ako napr. kapucínka, levanduľa, šalvia, tymian, yzop alebo cesnak.

AKO CHRÁNIŤ PÔDU

A RASTLINY BEZ CHÉMIE?

− Pomocou mulčovania ochránime pôdu pred vysušením. − Pomocou ochranných sietí chránime rastliny pred krupobitím, škodcami a vtáctvom. − Do záhrad je užitočné pritiahnuť potrebných predátorov vybudovaním útočísk pre hmyz. − Ak je to možné, okolo záhrad treba vybudovať vetrolamy, ktoré chránia rastliny pred silným bočným nárazovým vetrom a zároveň tým podporíme užitočný hmyz, užitočné vtáctvo a obojživelníky. − Nesmieme zabudnúť ani na miesto, z ktorého sa hmyz a vtáctvo vždy budú môcť napiť vodu. 

POČASIE

22. 5. – 28. 5. 2021

sobota nedeľa

22˚ | 9˚ 21˚ | 11˚

pondelok utorok

20˚| 11˚ 23˚ | 13˚

streda

22˚ | 14˚

štvrtok

14˚ | 8˚

piatok

16˚ | 9˚

ZDRAVIE A MY Pažítka nielen do kuchyne

Pripravila: Ľ. Sýkorová

Pažítka Allium schoenoprasum patrí do cibuľovín, presnejšie do čeľade cesnakovitých. Rastie približne do výšky 10 – 35 cm. Jej kvet má guľovitý tvar a podľa odrody býva sfarbený od bielej až po fialovú farbu.

Pažítka je trváca cibuľovitá vňaťová zelenina vysoká 15 – 50 cm, bohatá na viživiny nie je mimoriadne náročná. Obľubuje slnečné stanovište alebo polotieň. tamíny A a C. Pochádza z Ázie, ale popularitu získala hlavne v Európe. Pažítka sa pridáva do polievok, omáčok, vaječných pokrmov, nátierok, alebo sa používa na ozdobenie pokrmov. V minulosti sa sušeným zväzkom pažítky pripisovala magická sila, mala zaháňať choroby a zlo. Dnes sa pažítka pestuje v záhradke, na balkóne i na parapete okna. Na prostredie nemá veľké požiadavky. Prakticky ju môžeme pestovať všade, od nížin až po horské oblasti. Veľmi dobre sa jej darí v podhorských oblastiach, pretože pri nižších teplotách rastliny vytvárajú mohutnejšie trsy a listy. Listy sú kopijovité, duté a vyrastajú z malých cibuliek. Pažítke vyhovujú ľahšie až piesočnaté pôdy, dostatočne zásobené dusíkom a draslíkom. Zamokrené a kyslé pôdy nie sú na jej pestovanie vhodné. Na

VÝZNAM PRE ĽUDSKÉ ZDRAVIE

Pokiaľ ide o lekárske použitie, datuje sa jej využívanie už od čias Rímskej ríše, ale pravdepodobne bola využívaná dávno predtým. Má podobné liečivé vlastnosti ako cesnak, aj keď nie sú tak silné. Pažítka je výborné stomachikum – podporuje chuť do jedla a tvorbu tráviacich štiav. Je účinná aj proti črevným parazitom a znižuje krvný tlak. Chráni pred rakovinou pažeráka, žalúdka, hrubého čreva, prsníkov i pľúc. Má tiež protisklerotický, dezinfekčný a imunostimulačný účinok. Pažítka udržuje zdravé trávenie, zdravé srdce, posilňuje imunitu, zlepšuje zdravie kostí, zlepšuje zrak, udržuje zdravé tehotenstvo, detoxikuje telo, zlepšuje kvalitu spánku, udržuje zdravú pokožku i vlasy. Vysoká hladina vitamínu C v pažítke pomáha zvyšovať účinnosť imunitného systému stimuláciou tvorby bielych krviniek a stimuláciou produkcie kolagénu, ktorý je nevyhnutnou zložkou pri tvorbe nových krvných ciev, buniek, tkanív a svalov.

V pažítke sa nachádza široká škála vitamínov a minerálnych látok, ale jedným z najdôležitej-

OKRASNÁ ZÁHRADA Nároky kvitnúcich rastlín a letničiek na slnko

Ľubica Sýkorová

Väčšine letničiek a v lete kvitnúcim rastlinám sa najlepšie darí na plnom slnku. Ideálny je balkón alebo terasa smerujúca na juh, kam slnečné lúče dopadajú po celý deň. Na týchto miestach pestujeme petúnky, nechtík, citrusy a väčšinu byliniek. Aj gazánie sa otvárajú len na plnom slnku. Na južnú stranu umiestňujeme aj rastliny so striebornými listami ako napr. eukalypty, santolíny. Ich listy sa menej zahrievajú a vyparujú menej vody. Na prežitie dlhého sucha sú najlepšie prispôsobené sukulenty, napr. agáva alebo rozchodníky. Surfínie musíme zase chrániť pred vetrom.

Niektoré rastliny aj napriek tomu, že majú rady slnko, potrebujú ochranu pred poludňajšou páľavou. Sú to hlavne kvety s mäkkými listami, ktoré rýchlo strácajú veľké množstvo vody a vädnú. Tu patrí durman, slez či podslnečník (Abutilon).

Na východnú stranu umiestňujeme rastliny, ktoré nevyžadujú veľké množstvo svetla. Tu patria fuksie, hortenzie, begónie, plamienky (Clematis) či netýkavky (Impatiens, obľúbená Nová Guinea – New Guiena). Plamienok musí mať korene v tieni, hortenzia vyžaduje kyslý substrát, fuksie budú kvitnúť po ších je určite vitamín K, ktorý sa v mnohých bežných potravinách nenachádza. Vitamín K je veľmi dôležitý pri udržiavaní minerálnej hustoty kostí a integrity kostí. Ako starneme, naša kostná minerálna hustota začína klesať, čo vedie k stavom, ako je osteoporóza a zhoršenie zápalových stavov, ako je artritída.

Pažítka obsahujú antikarcinogénne zlúčeniny, ktoré sú užitočné pri liečbe rakoviny žalúdka, pažeráka, prostaty a gastrointestinálneho traktu, pretože sú veľmi bohaté na selén, ktorý pomáha pri ochrane buniek pred škodlivými účinkami toxínov a voľných radikálov v tele.

Pažítka má mierne diuretické vlastnosti, stimuluje močenie a pomáha telu zbaviť sa prebytočných toxínov, solí, vody a dokonca aj tuku, udržiavať hladké fungovanie orgánov a odstraňovať všetky nebezpečné látky, ktoré by nám mohli uškodiť.

Pažítka obsahujú betakarotén, ktorý pomáha zabezpečiť, že koža je bez škvŕn a hladká, tiež pomáha vyčistiť pokožku od akné. Pažítková šťava je účinná pri zvyšovaní rastu vlasov, zabraňuje zbytočným stratám vlasov, pretože je bohatá na antioxidanty, vitamín C, germánium a flavonoidy. Pomáha zlepšovať krvný obeh v pokožke hlavy, čím zvyšuje rast a hrúbku vlasov. 

celé leto, ale musíme odstraňovať odkvitnuté kvety. Begónie počas kvitnutia polievame opatrne.

Západná orientácia vyhovuje rastlinám s pestrofarebnými listami. S menším množstvom svetla sa uspokoja aj ovisnuté muškáty a väčšina tráv, no obyčajné muškáty aby bohato kvitli, potrebujú dostatok svetla.

Severozápadné alebo severovýchodné strany môžu tiež hýriť pestrosťou kvetov. Tu sa veľmi dobre darí brečtanu, vavrínovcu, kaméliám, zimozeleni menšej, papradiam, funkiám, netýkavkám či krušpánu. Azalky polievame vodou bez obsahu vápnika, netýkavky nesmú nikdy preschnúť, rododendrony vyžadujú kyslý substrát.  VII 29

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Pikantná salámová nátierka

Suroviny: 50 g slaniny, 100 g paprikovej salámy, 100 g suchej salámy, 2 PL sušených paradajok v oleji, podľa chuti olivový olej, podľa chuti maslo

Takto sa to poda-

rí: Slaninu (ideálne plátky) opražíme na suchej panvici do polo chrumkava a necháme vychladnúť. Do kuchynského robota so sekáčikmi vložíme suchú salámu, paprikovú salámu, opraženú slaninku a sušené paradajky spolu s olejom, v ktorom sú naložené. Všetko spolu rozmixujeme na menšie kúsky a podľa potreby prilejeme olivový olej, pridáme maslo a mixujeme, aby sme získali požadovanú, dobre roztierateľnú konzistenciu. Nedochucujeme, nakoľko salámy sú dostatočne slané. Pikantnú nátierku podávame na čerstvom pečive so zeleninovou oblohou. Môžeme pridať napríklad aj jarnú cibuľku či cesnak, ak sa chystáme spotrebovať nátierku čo najskôr. Bez nich vydrží v chladničke dlhšie.

Plnený francúzsky toast (na sladko)

Vynikajúce raňajky v podobe chrumkavého chleba vo vajíčku, plneného sviežim krémom a čerstvým ovocím.

Suroviny: 4 plátky chleba (biely toastový, sendvič, ...), 2 vajcia, 2 PL mlieka, 1 balíček vanilkový cukor, 1/4 KL škorice, 1 štipka soli, trochu maslo a olej; Plnka – 100 g smotanového syra, 1 PL kyslej smotany, 2 PL práškového cukru, 100 g čerstvé jahody

Takto sa to podarí: Zo syra, kyslej smotany a cukru vymiešame krém, ktorým potrieme vždy jeden plátok chleba z dvojice. Jahody očistíme, opláchneme, pokrájame na plátky a poukladáme na tvarohový krém (zvyšok odložíme na ozdobu). Toasty uzavrieme čistými krajcami chleba. V miske alebo hlbokom tanieri spolu vyšľaháme zmes na obaľovanie: vajcia, vanilkový cukor, mlieko, škoricu a štipku soli. Naplnené toasty obalíme vo vajíčkovej zmesi z oboch strán a opekáme na rozhorúčenej panvici (na troche masla a oleja) do zlato-hneda z oboch strán. Plnené francúzske toasty dozdobíme zvyšnými jahodami a podávame poprášené práškovým cukrom alebo poliate javorovým sirupom či medom

Kakaová torta s tvarohovým krémom

Kakaový korpus, krém z tvarohu a kyslej smotany, strúhaná čokoláda a čerstvé čučoriedky.

Suroviny: Kakaový korpus – 5 vajec, 5 PL kryštálového cukru, 3 PL oleja, 2 PL vlažnej vody, 6 PL hladkej múky, 1 balíček kypriaceho prášku, 1 štipka soli, 2 PL kakaa; Krém – 500 g jemného tvarohu, 200 g práškového cukru, 180 ml kyslej smotany; Ešte potrebujeme – 150 g čučoriedok, 50 g tmaváejčokolády

Takto sa to podarí: Celé vajíčka vyšľaháme s cukrom do peny, prilejeme olej, vodu a premiešame. Do tekutej zmesi preosejeme múku, kypriaci prášok, štipku soli, kakao a už len zľahka miešame, kým nevznikne hladké cesto. Cesto nalejeme do papierom na pečenie vystlanej (dno) tortovej formy (25 cm), ktorej boky sme vymastili maslom. Zarovnáme a dáme piecť. Pečieme pri teplote 180 °C asi 30 minút. Vytiahneme, orežeme, uvoľníme obruč a necháme chladnúť na mriežke. Medzitým si vymiešame krém z tvarohu, preosiateho cukru a kyslej smotany. Vrch korpusu zarovnáme ostrým nožom (odrezky odložíme bokom) a rozrežeme ho na dva rovnako hrubé pláty. Jeden plát položíme na plochý tanier alebo tortový podnos a rozotrieme naň zhruba tetinu krému. Na vrch položíme druhý kakaový korpus a zvyšok krému natrieme v hrubej vrstve na vrch i boky torty. Tortu uložíme na asi hodinu do chladničky, aby krém zatuhol. Neskôr ju po okraji zdobíme čerstvými čučoriedkami, v strede strúhanou čokoládou. A odloženými odrezkami, ktoré sme rozmixovali na prach, ozdobíme kde-tu boky, aby nadobudla mramorový nádych. Vyzdobenú tortu opäť uložíme do chladu na aspoň 4 hodiny, ideálne cez noc.

Tvarohovo-malinový koláč bez múky

Rýchly a chutný tvarohový nákyp, do ktorého môžete pridať akékoľvek sezónne ovocie.

Suroviny: 500 g hrudkovitého tvarohu, 5 vajec, 5 PL kryštálového cukru; Ešte potrebujeme: maslo na vymastenie formy, práškový cukor na posypanie

Takto sa to podarí:

V miske spolu vyšľaháme tvaroh, cukor a postupne (po jednom) zašľaháme celé vajíčka. Do pripraveného cesta opatrne zamiešame maliny (trochu si odložíme na vrch). Zapekaciu misku (25 x 25 cm) vymastíme maslom a navrstvíme do nej cesto. Na vrch poukladáme zvyšné maliny a koláč dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C na asi 35 minút. Koláč posypeme práškovým cukrom a môžeme podávať. Chutí výborne horúci, ale aj vychladený.  Výber: Ľ. Sýkorová Zdroj: recepty.sk

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 532 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

SAMOSTATNÁ VÝSTAVA OBRAZOV PAVLA HAJKA V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA V KOVAČICI Polstoročná kohútia vitalita

Stevan Lenhart

Insitný maliar Pavel Hajko už pol storočia prenáša vlastnú fantáziu na svoje zvláštne obrazy, ktorými si postupne vytvoril rozpoznateľný maliarsky rukopis. Toto svoje jubileum si pripomenul veľkou samostatnou výstavou v kovačickej Galérii insitného umenia, ktorej členom sa stal pred 40 rokmi. Výstava pozostáva z 88 obrazov (časť expozície je nainštalovaná aj

v susednej Galérii Babka) a ponúka prehľad doterajších období Hajkovej tvorby, takže okrem jubilejného má aj retrospektívny charakter.

Na otvorení výstavy 15. mája riaditeľka GIU Anna Žolnajová-Barcová prečítala autorovu biogra u a ozrejmila základné charakteristiky jeho maliarstva. Ako povedala, hlavné Hajkove techniky sú olejomaľba na plátne, olejomaľba na skle a kresba; tematicky stvárňuje žánrové témy, krajinky a animalistické motívy. Kohút je pre autora silným vitálnym symbolom, ohlasuje zrod nového dňa, stelesňuje dva krajné životné póly, plynutie času a boj medzi dobrom a zlom. Aj na jeho prvom obraze bol práve súboj medzi kohútom a líškou.

Výtvarný kritik Vladimír Valentík o ciálne otvoril výstavu a zmienil sa o symbolike a estetickej stránke maliarovych obrazov. Ako dobrý znalec Hajkovej tvorby Valentík poukázal na to, že tento autor už pol storočia zotrváva pri svojom motíve, ktorý je takmer vždy v prvom pláne na jeho výtvarných prácach. Ide o kohúta, ktorý je zvestovateľom svetla, zaháňa démonov noci a na všetkých svetadieloch má ako solárny vták pozitívnu konotáciu. Valentík tiež konštatoval, že na typickom Hajkovom obraze je ako zásadne mužský princíp vysunutý aktívny kohút, ktorý spieva a bráni svoje okolie, pokým ženský princíp V otvorení výstavy sa zúčastnili aj maliarove vnučky Ivona a Iskra je vlastne krajina, v ktorej sa on nachádza. Okrem toho kohút na Hajkových obrazoch je estetizovaný, čiže výtvarne dotvorený, čo umožňuje autorovi, aby sa hral s farbami a naplno využíval pestrosť svojej palety. Valentík sa ohliadol aj

O symbolike Hajkových obrazov hovoril Vladimír Valentík Kovačica (2011)

na erotickú zložku kohútieho motívu (ktorej Hajko v jednom svojom tvorivom období venoval osobitnú pozornosť) a v súvislosti s touto tematikou možno vraj urobiť svojráznu paralelu medzi kukuričným šúľkom ako falusovým symbolom v tvorbe Martina Jonáša a kohútom Pavla Hajku – obidva motívy totiž možno pozorovať aj v takom významovom kontexte.

Pavel Hajko sa erotickej tematike venoval najmä v prvej Rockeri (2014) polovici 90. rokov 20. storočia, keď v Kovačici usporiadal osobitnú výstavu s takýmito motívmi – v danom období to predstavovalo svojráznu novinku a odvahu v rámci domáceho insitného umenia. Ako kuriozitu z toho obdobia Hajko si spomína na výstavu v Myjave, ktorá bola usporiadaná na tamojšej fare a medzi návštevníkmi boli aj žiaci, takže tie jeho „smelšie“ obrazy boli vraj zastreté závesom a prístupné len pre plnoletých...

Aktuálnu výstavu obrazov Pavla Hajka v Kovačici možno považovať za retrospektívnu, lebo zahŕňa práce z rôznych období. Vystavené sú aj niektoré pre tohto autora menej obvyklé obrazy s mytologickou a fantastickou tematikou, ktorá v Hajkovom podaní nadobúda insitné surrealistické výjavy s tajomným ovzduším (ide napr.

o práce s názvami Dvere a Cestujúci). „Mojím zámerom bolo, aby na tejto výstave bolo niečo pre každého. Každá miestnosť v galérii teda prináša iné tematické obrazy a návštevníci sa môžu pozrieť na takmer všetky obdobia mojej tvorby,“ hovorí maliar.

Technickú časť výstavy mali na starosti Želislav Poliak a Severín Koreň. V programe vernisáže sa zúčastnili aj žiaci kovačickej ZŠ Lucia Válovcová, Kalina Babková a Karol Lukáč. Text Pavla Durgalu o Hajkových kohútoch prečítali maliarove vnučky Ivona a Iskra.

Výstava potrvá do 15. júna a sprevádza ju tlačený katalóg.

NA GYMNÁZIU JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI Žiaci preukázali veľmi dobré vedomosti

Anna Horvátová

Gymnázium Jána Kollára v Báčskom Petrovci v sobotné predpoludnie 15. mája bolo hostiteľom republikovej súťaže zo slovenského jazyka pre žiakov tretieho a štvrtého ročníka stredných škôl.

Privítacie slovo v Slávnostnej sieni mala riaditeľka tejto vzdelávacej ustanovizne Jarmila Vrbovská, ktorá pozdravila prítomných a žiakom popriala veľa zdaru vo vypracúvaní úloh. K slávnostnému nádychu súťaže prispel prednes básne Paľa Saba Bohuša v podaní osvedčenej recitátorky Jany Švecovej, ktorá deň pred postúpila do republikovej súťaže. V mene Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny ako organizátorky súťaže, spolu s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a technologického rozvoja a Vojvodinskou

koordinátorka výboru Svetlana Zolňanová. Vyjadrila poďakovanie gymnáziu, že sa ujalo v tomto roku organizovania súťaže aj

Spoločne najúspešnejší s usporiadateľmi

v nie priaznivých podmienkach, dôsledkom čoho nie je možné ani zoskupovanie v takom počte, ako by sme si priali. Preto súťažili len žiaci 3. a 4. ročníka, kovačického a petrovského gymnázia, staropazovskej strednej školy, ako i zdravotnícnárodu, ako to oni robia pre svoj materinský jazyk. Avšak to vôbec nezmenšuje význam slovenčiny a toho, čo všetci

spoločne konáme a čomu sa dnes budeme venovať. Chcem podotknúť, že vy, ktorí dnes sedíte medzi nami, ste naša budúcnosť, naša slovenská elita, na ktorú sa chceme spoľahnúť a aj sa spoliehame, ktorej odovzdávame to, čo sme my zdedili

Máme komu odovzdať pocity slovenskosti, pokým je mladých ľudí, ktorým záleží na materinskom jazyku, ako v sobotu v Slávnostnej sieni petrovského gymnázia

slovakistickou spoločnosťou, a predsedníčky Libušky Lakatošovej, ako i v mene Výboru pre vzdelávanie sa prihovorila kej v Novom Sade. Zolňanová ozrejmila: „Prispôsobili sme sa takto iným menšinám a, samozrejme, väčšinovému srbskému od našich predkov. Veríme, že nielen vedomosti zo slovenského jazyka, ktoré je potrebné dnes preukázať, ale aj lásku k svojej materinskej reči vštepujeme do vás, tiež slovenské tradície a pocit byť Slovákom. A tak aj vy, ako aj my môžeme byť hrdí na to, že sme Slováci, že pôsobíme na týchto priestranstvách už takmer tristo rokov, že o nás vedia, tak väčšinový národ, ako i ďalšie menšiny, sme vzorom na to, ako treba žiť na týchto priestranstvách a ako sa treba znášať a tolerovať medzi sebou. Verím, že aj vy takýto pocit v sebe máte a že ho budete zachovávať, že bude vo vás pretrvávať, a že ho budete odovzdávať aj ďalej. My sme hrdí, že sme si vytvorili okolo seba mladých ľudí, našu slovenskú elitu, ktorej naše pocity slovenskosti môžeme odovzdať. Už samým tým, že ste tu, preukázali ste veľké vedomosti.“

Predtým ako sa pristúpilo k vypracúvaniu testov, pokyny súťažiacim poskytla profesorka slovenčiny na gymnáziu Marta Pavčoková. Hodnotenie testov mali na starosti prof. Dr. Anna Makišová, predsedníčka komisie, Mariena Korošová a Jarmila Pantelićová. O výsledkoch súťaže sa členky komisie zmienili veľmi pozitívne, žiaci preukázali veľmi dobré vedomosti, dobre boli pripravení na súťaž a niektorým z nich veľmi málo chýbalo k získaniu maximálneho počtu bodov. Prvé tri miesta v oboch kategóriách obsadili žiaci Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Z tretieho ročníka najúspešnejší boli: Teodora Šimoniová, Nina Marčoková a Martin Zvara. Prvé tri miesta vo štvrtom ročníku získali: Daniel Miháľ, Sára Obuchová a Valentína Hudecová.

Najúspešnejším súťažiacim odmeny a diplomy udelil predseda Výboru pre vzdelávanie NRSNM Janko Kolárik.

KNIŽNÁ PREZETÁCIA V GALÉRII INSITNÉHO UMENIA Antológia slovenských aforizmov

Olinka Glóziková-Jonášová

Na poschodí Galérie insitného umenia v Kovačici 7. mája sa uskutočnila prezentácia Antológie slovenských aforizmov pod názvom Munje i gromovi, ktorú zostavil a preložil Aleksandar Čortić z Pančeva. Prezentáciu spoločne organizovali GIU a Obecná knižnica v Kovačici.

Prítomných úvodom privítal Branislav Atanacković, predseda Obecnej Rady pre kultúru, ktorý vyjadril nádej, že si prvé vydanie antológie slovenských aforizmov nájde cestu k čitateľom v prostredí, kde žijú príslušníci rozličných národností, vrátane slovenskej, a že zaujme pozornosť najmä u milovníkov krátkych literárnych foriem.

O knihe sa zmienil autor, ktorý poukázal na podobnosti srbských a slovenských aforistov, u ktorých, ako povedal, predovšetkým vynikajú angažovanosť, nejednoznačnosť, dôvtipnosť, bystrosť a irónia. Zdôraznil však, že slovenskí autori prejavujú záujem aj o širší tematický diapazón, ktorý okrem politiky zahŕňa aj sociológiu, históriu, umenie, psychológiu a lozo u. „Je to prvá antológia slovenských aforizmov v srbskom jazyku, ale aj prvá antológia slovenských aforizmov vôbec,“ podotkol autor.

Názov antológie je, ako hovorí jej zostavovateľ, symbolický. „Symbolika obsiahnutá v názve predstavuje spojenie názvu slovenskej hymny Nad Tatrou sa blýska a charakteristík aforizmov, ktoré, podľa slov univerzitného profesora Ratka Božovića, vedia

zaiskriť ako blesk,“ uviedol Čortić. V takmer 300-stranovej publikácii zahrnutých je zhruba dva a pol tisíc krátkych a vtipných myšlienok 45 slovenských aforistov, medzi ktorými sú: Tomáš Janovic, Milan Lasica, Stanislav Radič, Milan Lehan, Ondrej Kalamár, Eva Jarápková-Chabadová, Vlado Javorský a Milan Kupecký, ale aj tunajší slovenskí autori, a to Miroslav Demák a Martin Prebudila zo Starej Pazovy a Stevo Bzdilik z Loznice. Aleksandar Čortić, autor publikácie, (sedí) a Branislav Atanacković, predseda Rady pre Obálku navrhol karikaturista Tošo kultúru Obce Kovačica Borković, kým (foto: z archívu Rady pre kultúru OK) jednotlivé texty napísali Radomir Andrić, Mirjana Vladisavljev, Milan Kupecký, Martin Prebudila a Slobodan Simić. Recenzentom je Vitomir Teo lović. V obsiahlej recenzii Teofilović podal stručný prehľad dejín slovenskej literatúry od najstarších čias po súčasnosť a vyzdvihol: „Ide o publikáciu, ktorá je opravdivou pokladnicou múdrych výrokov, popretkávaných ostrou satirou a rozkošným humorom a nejestvuje oblasť skúseností a vedomostí, ktorá nie je tematizovaná, lebo obsahuje jadrové a malebné re exie o politike, histórii, lozo i, sociológii, psychológii.“

Prítomní mali príležitosť vypočuť si desiatku z nich v podaní samého autora, ktorý zároveň predstavil aj najznámejších slovenských humoristov a satirikov, a záverom citoval Milana Kupeckého: „Aforizmy sú romány budúcnosti.“

Kniha vyšla tlačou na sklonku minulého roku, ale pre neprajnú epidemiologickú situáciu jej prezentácia sa uskutočnila až teraz. Vydavateľom je vydavateľstvo Srpska reč v Belehrade, ktorá sa podpisuje aj pod vydanie Antológie českých aforizmov Knedľa v hrdle, ktorá bola publikovaná tiež vlani v novembri a ktorej autorom je A. Čortić. Pred antológiami českých a slovenský aforizmov vydal Antológiu rumunských aforizmov pod názvom Med a jed. Čortić je členom Belehradskej aforistickej spoločnosti, žije a tvorí v Pančeve.

NOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET Vždy na aktuálne témy

Jasmina Pániková

V poslednom čase čoraz častejšie počujeme, že istý tínedžer či tínedžerka zutekali z domu. O tomto sa hovorí ako o probléme, ktorý sa vyskytuje takmer v každom väčšom meste. Z toho dôvodu sme sa na túto tému rozprávali s Irenou Wernerovou, master psychologičkou a licencovanou RE&KBT psychoterapeutkou v belehradskej psychologickej poradni Centar a o tomto probléme sa v ankete vyjadrili aj žiaci druhého ročníka Gymnázia Mihaja Pupina v Kovačici. Okrem týchto príspevkov čitatelia si môžu prečítať aj o tom, do ktorej školy by sa chceli zapísať podaktorí pazovskí ôsmaci, ako aj príspevky venované dvom medzinárodným dňom – Dňu Slnka a Dňu bez tabaku. S ekologickými témami pokračujeme aj v tomto čísle a v rubrike Veda na dosah píšeme o znečistenej pôde.

Milovníci kinematogra e si môžu prečítať o lme Palmer a seriáli Shadow and Bone, počítačoví nadšenci o webových prehliadačoch, zatiaľ čo milovníkom komiksu prezentujeme hrdinu Mister Noa. Samozrejme, sú tu aj iné príspevky, ktoré spolupracovníci Vzletu prichystali pre svojich čitateľov.

Čítajte Vzlet a svoje otázky, návrhy, postrehy, ako aj tvorbu a rozlúštenie odmeňovacej krížovky nám zašlite na našu adresu o ce@vzlet.rs, ako aj na facebookovú stránku a Instagram.

2021 MÁJ

Nový Sad | ročník 52 | cena 40 din | www.vzlet.rs |

KAM ĎALEJ PO ZÁKLADNEJ ŠKOLE?

PREČO TÍNEDŽERI UTEKAJÚ

z rodinných domov?