Sila ľudskosti je nezastaviteľná

STARÁ PAZOVA Sila ľudskosti je nezastaviteľná

Anna Lešťanová

Aj v Červenom kríži Stará Pazova si v dňoch 8. až 15. mája pripomenuli Týždeň Červeného kríža početnými aktivitami. Začal sa v sobotu 8. mája na Svetový deň Červeného kríža, ktorý tohto roku bol poznamenaný témou, ktorú určila Medzinárodná federácia spolkov Červeného kríža a Červeného polmesiaca: Unstoppable – Nezadržateľný. Počítajte s nami, lebo sme aj v najťažších chvíľach spolu.

Svetový deň Červeného kríža je vlastne oslavou úlohy zamestnancov a dobrovoľníkov Svetovej organizácie Červeného kríža v záchrane ľudských životov a pomoci ohrozeným po celom svete. Tento dátum si zvolili na počesť švajčiarskeho humanistu a filantropa Jeana Henryho Dunanta, ktorý sa narodil v tento deň roku 1828 v Ženeve a je zakladateľom Červeného kríža.

Podľa slov zamestnancov Červeného kríža Stará Pazova aj rok 2021 je rok plný neúnavnej práce a odhodlania. Podobne ako Červený kríž Srbska, tak i Červený kríž Stará Pazova pocítil vplyv a následky koronavírusu. „Počas celosvetovej ľavravná téma pod názvom Nezadržateľný,“ povedali zamestnanci v Červenom kríži Stará Pazova a napočítali nám všetky realizované podujatia v tomto týždni, ktoré sa konali, samozrejme, za uctievania protipandemických opatrení.

pandémie Červený kríž ukázal schopnosť rýchlo sa prispôsobiť novým podmienkam života a práce, a preto všetky svoje aktivity a programy organizoval celkom novým spôsobom a na základe tohto je vlastne aj zvolená táto ve-

Okrem propagovania hodnôt Červeného kríža v médiách a na spoločenských sieťach v utorok 11. mája – v Národný deň dobrovoľných darcov krvi v tejto staropazovskej organizácii usporiadali v spolupráci s mladými dobrovoľníkmi pouličnú akciu deľby letákov, kde propagovali darcovstvo krvi a poukázali na význam darovania krvi, ktorý je veľmi prospešný, bezpečný a jednoduchý humánny krok. Počas trvania tohto týždňa vykonali aj deľbu balíkov pre novorodencov s heslom Aby nás bolo viac. Všetky bábätká narodené v období od 8. do 15. mája z územia Staropazovskej obce dostali primerané balíky a nimi im vlastne zaželali šťastné privítanie, že prišli na svet a medzi nás. V tomto časovom intervale sa narodilo 30 detí. Usporiadali aj dve akcie DDK a je to vlastne aplikácia na udeľovanie a znázorňovanie ďakovných listín pre dobrovoľné darcovstvo krvi. Dobrovoľníci Červeného kríža Stará Pazova sa aktívne zúčastňujú v akciách propagovania verejného zdravia a najmä očkovania, kde tesne spolupracujú s tamojším Domom zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja, a to nielen počas trvania tohto týždňa, lebo, ako hovoria, sila ľudskosti je nezastaviteľná.

Foto: z archívu ČK Stará Pazova

OCENENIA V RÁMCI TÝŽDŇA ČERVENÉHO KRÍŽA Zlatý odznak Vladimírovi Sabovi

Miroslava Ožvátová

Svetový deň Červeného kríža 8. mája a Týždeň Červeného kríža od 8. do 15. mája sa niesli v znamení témy, ktorú určila Medzinárodná federácia spoločnosti Červeného kríža a Červeného polmesiaca. Leitmotív tohto roku znie: Nezastaviteľní.

Jednotlivcom, organizáciám, inštitúciám a združeniam boli odovzdané vyznamenania Červeného kríža Srbska. Ceremoniál sa konal v stredu 12. mája v Slávnostnej sieni Domu srbskej armády v Novom Sade. Predseda Červeného kríža Srbska prof. Dr. Dragan Radovanović odovzdal medaily a Zlatý odznak a predseda Červeného kríža v Novom Sade plukovník Dr. Bratoljub Brkljača udelil Strieborný odznak Červeného kríža Srbska. Spolu bolo 31 odmenených, ktorí sa

pričinili o rozvoj Červeného kríža. Medzi nimi bol i Vladimír Sabo, koordinátor Programu starostlivosti o seniorov Červeného kríža v Kysáči a získal Zlatý odznak. Túto funkciu zastáva viac ako 30 rokov. Pre náš týždenník povedal: „Bolo to pred vyše 30 rokmi, keď som mal používateľov našich služieb až 120. Žiaľ, nie sú viac medzi nami. V tejto chvíli mám 28 používateľov a 8 dobrovoľníkov.“ Na otázku – aké povinnosti má dobrovoľník Koordinátor Programu starostlivosti o seniorov Červeného kríža v Kysáči Vladimír Sabo túto funkciu zastáva viac ako 30 rokov Červeného kríža, Sabo odpovedal: „Práca je niekedy namáhavá, robí sa v teréne a dobrovoľníci majú rôzne povinnosti. Treba zdôrazniť, že existujú aj stanovené predpisy o tom, aké práce môžu vykonávať. Používatelia služieb podpisujú vyhlášky, ktorými dávajú svoj súhlas, že ich dobrovoľníci Červeného kríža môžu navštevovať. Hlavne ide o to, čo môžu fyzicky pomôcť; upratať izbu, prihriať jedlo, vyzdvihnúť lieky z lekárne, podľa potreby zavolať lekára na domácu návštevu... Dobrovoľníci sú zaučení vymerať krvný tlak a hladinu cukru v krvi. Dary nosia, keď existujú na to finančné prostriedky.“

Náš spolubesedník nám tiež povedal, že cena Zlatý odznak, ktorú dostal, je pre neho veľmi vzácna, ale že sú všetci ľudia v Červenom kríži rovnocenní a že je tam každá pomoc vítaná.

Foto: z archívu Červeného kríža mesta Nový Sad

STARÁ PAZOVA Vráťme objatie

Anna Lešťanová

V Srbsku toho času prebieha národná kampaň propagovania očkovania proti ochoreniu COVID-19 pod heslom Vráťme objatie, ktorá má za cieľ informovať občanov o význame, bezpečnosti a účinnosti očkovania proti novému koronavírusu. Základný odkaz je: Očkovaním do kolektívnej imunity. verejné zdravie Sriemska Mitrovica, v spolupráci s kolegami zo staropazovského Domu zdravia Dr. Jovana Jovanovića Zmaja a dobrovoľníkmi Červeného kríža Stará Pazova.

Občania, ktorí sa cez obed ocitli pred budovou ZO a ešte sa neočkovali, mali možnosť dostáť všetky potrebné informácie a opýtať sa na to, čo ich v súvislosti s imunizáciou zaujíma. Na položené otázky občanom

Dr. Duško Koldžić v rozhovore s občanmi Predstavitelia Ústavu pre verejné zdravie Sriemska Mitrovica a Červeného kríža Stará Pazova

Ako príspevok kampani Ústav pre verejné zdravie Sriemska Mitrovica počas Týždňa imunizácie usporiadal rad verejných podujatí v obciach na území Sriemu, so zámerom informovať a zároveň pripomenúť občanom, že je očkovanie jediným istým spôsobom zamedzenia šírenia choroby a že chrániac seba chránime aj naše rodiny a širšiu spoločnosť. Ako hovoria zdravotníci, iba dosiahnutím zodpovedajúcej kolektívnej imunity môžeme sa vrátiť normálnemu spôsobu života a práce. Propagovanie očkovania proti SARS – CoV2 v Starej Pazove sa uskutočnilo v stredu 12. mája na plató pred budovou Zhromaždenia obce. Podujatie organizovali zdravotníci zo Služby sociálnej medicíny Ústavu pre odpovedal Dr. Duško Koldžić, epidemiológ tamojšieho domu zdravia. A ktoré boli najčastejšie otázky, Dr. Koldžić nám takto povedal: „Najviac pochybností sa zjavuje u občanov, ktorí sú alergickí na penicilín. Dosť otázok bolo i ktorú si vakcínu treba zvoliť a ktorá je najlepšia pre určité kategórie obyvateľstva.“ Podľa slov Dr. Koldžića najviac ľudí z územia Staropazovskej obce sa rozhodlo pre čínsku vakcínu Sinopharm, ktorej bolo aj najviac. Ďalej prízvukoval, že sú všetky dostupné vakcíny bezpečné a dobré. Mladí dobrovoľníci Červeného kríža Stará Pazova všetkým záujemcom rozdelili aj edukačné letáky, v ktorých sa presne vysvetľuje, prečo sa obyvatelia majú očkovať. Zatiaľ sa proti novému koronavírusu v Obci Stará Pazova očkovalo okolo 27-tisíc občanov – prvú dávku prijalo okolo 17-tisíc a druhú dávku asi 10-tisíc občanov. Na položenú otázku, aká je aktuálna epidemiologická situácia v tejto sriemskej obci, Dr. Koldžić povedal, že je viac než uspokojujúca. „V posledných dňoch počet pozitívnych na koronavírus na dennej úrovni sa drasticky zmenšuje, čo je i následkom očkovania,“ povedal. V nadchádzajúcom období je potrebné, aby sa čím viac

Deľba edukačných materiálov

občanov očkovalo, lebo iba tak sa čím rýchlejšie vrátime objatiu a spoločne zvíťazíme nad týmto nebezpečným vírusom.

DARCOVSTVO KRVI V KY-

SÁČI. Práve na Svetový deň dobrovoľných darcov krvi 11. mája v kysáčskom Slovenskom národnom dome ZOČK v čele s Elenkou Fulmekovou usporiadali akciu darcovstva krvi. Na odber prišlo 32 darcov, ale dvoch odmietli, takže vzácnu tekutinu darovalo 30 občanov Kysáča. Na snímke: Slavoljub Cakić, kysáčsky kominár, darúva krv... niekto bude mať šťastie a zachránený mu bude život.

A. Legíňová

SEAVC V KOVAČICI Aktivity cirkevníkov

Olinka Glóziková-Jonášová

tredníctvom projektov, teda súbehov lokálnej samosprávy ešte Juraj Puškár z Kovačice. Tejto akcie sa zúčastnila aj zborová správa a zvonári. O samotných oknách zborový farár povedal: „Tieto vymenené sklá sú dvojité, majú teda špeciálnu vrstvu skla,

Evanjelický chrám v Kovačici datuje od roku 1828. Odvtedy je na ňom vykonané niekoľko adaptačných prác, vrátane rekonštrukcie chrámového obrazu, líčenie stien, menšie opravy na organe, oprava vonkajšej fasády, podlahy a podobne. Najnovšie prebiehali práce na výmene okien, presnejšie vymenené sú sklá na existujúcich oknách a rámy okien sú obnovené. Projekt výmeny okien štartoval ešte minulý rok z iniciatívy seniora banátskeho a farára cirkevného zboru Kovačica I Pavla Sklenára a ukončenie prác sa uskutočnilo začiatkom mája t. r., informoval zborový farár cirkevného zboru Kovačica Martin Bajza.

Finančné prostriedky na jeho realizáciu sú zabezpečené pros-

Prísaha hodnostárov na funkcie v cirkevnom zbore Kovačica

(foto: Anna Andrea Holíková)

na sklonku roka 2019. Práce na výmene okien boli zverené kovačickému sklárskemu podniku, kým lešenie poskytol cirkevník vďaka ktorej bude chránené aj vnútro kostola od vonkajších prírodných podmienok. Nebude prenikať vlhkosť, nebude premokať a sklá sú odolné aj proti úderom vtákov, ktoré neraz aj rozbili okná pri údere o nich.“

Druhou udalosťou je pracovná akcia upratovania chrámu. Dobrovoľná akcia upratovania chrámu pred Turičnými sviatkami a slávnosťou konfirmácie prebiehala počas minulého víkendu. Do tejto akcie sa mohli zapojiť všetci cirkevníci a počas dvoch dní približne päťdesiat ľudí priložilo ruky k práci. V nedeľu 9. mája v rámci nedeľných služieb Božích, ktoré vykonal zborový farár Martin Bajza a za prítomnosti seniora banátskeho a farára jánošíckeho Slađana Daniela Srdića, konala sa prísaha hodnostárov na funkcie, ako to bolo oznámené ešte začiatkom marca aktuálneho roka na spoločnom veľkom presbyterstve, a potom aj potvrdené konventom. Na záver služieb farár Bajza udelil ďakovné listy bývalým správam oboch cirkevných zborov a poďakoval sa im za spoluprácu.

SOBOTŇAJŠIE ROZHOVORY V ARCHÍVE VOJVODINY O novosadských parkoch

Danuška Berediová-Banovićová

Druhá sezóna podujatia Sobotňajšie rozhovory v Archíve Vojvodiny sa začala 15. mája s témou Novosadské parky. Novinkou tohto-

ročných rozhovorov je to, že budú vysielané naživo na 1. programe rozhlasu RTV. Cieľom projektu Sobotňajšie rozhovory je oživiť amfiteáter Archívu Vojvodiny, a to prostredníctvom jarného a jesenného seriálu rozhovorov v sobotu predpoludním. Keďže je táto lokalita v blízkosti trhu Riblja pijaca, ktorá zvlášť v sobotu žije, organizátori pripravili obsah, ktorý adekvátne doplní nákupy. Organizátormi podujatia sú Heror media pont, Archív Vojvodiny a Stredisko pre rozvoj menšinových O Novosadských parkoch hovorili Slobodanka a lokálnych médií, Nećaková-Stevanovićová a Vesna Forkapićová a rozhovor moderoval Zoran Knežev za podpory Správy pre kultúru Mesta Nový Sad.

O novosadských parkoch hovorili Slobodanka Nećaková-Stevanovićová, inžinierka architektúry, a Vesna Forkapićová, inžinierka záhradníctva, a rozhovor moderoval Zoran Knežev, kronikár a publicista.

Účastníčky sa zmienili o parkoch – Futockom, Limanskom, Železničnom a Dunajskom a dotkli sa aj výstavby nového parku medzi mestskými časťami Novo Naselje a Detelinara, pričom sa zhodli, že v Novom Sade je málo zelených plôch. Forkapićová vyzdvihla, že

je momentálne v meste 7 % zelených plôch a že v minulosti bolo takmer 15 %. Nećaková-Stevanovićová, ktorá je aj predsedníčkou Spoločnosti milovníkov kvetov a zelene, hovorila o dôležitosti povzbudiť Novosadčanov, aby pestovali rastliny: „V období,

Cieľom projektu Sobotňajšie rozhovory je oživiť amfiteáter Archívu Vojvodiny

v ktorom žijeme, sa mení klíma a dôležité je rozvíjať povedomie u ľudí, že žijeme vďaka rastlinám a nie vďaka betónu.“

Z CESTY PO ZÁPADNOM SRBSKU (2) Rodisko Vuka Karadžića – Tršić

Vladimír Hudec

Vuk Stefanović Karadžić určite je jednou z najvýznamnejších osobností v dejinách srbského národa. Jazykový a pravopisný reformátor, tvorca, podľa mienky mnohých lingvistov, jedného z najjednoduchších písem na svete – cyriliky. Narodil sa roku 1787 v dedinke Tršić, neďaleko mesta Loznica. Keďže mu starší bratia a sestry zomreli ako celkom malí, rodičia mu dali meno z Viedne do Belehradu na tom mieste postavili veľký dubový kríž a tak zachovali spomienku na miesto, kde sa tento veľký reformátor narodil a strávil detstvo.

Roku 1933 z iniciatívy Osvetového spolku Karadžić z Loznice na mieste, kde sa nachádzal rodný dom Vuka Karadžića, postavený je nový dom, po vzore na domy, ktoré sa v tomto kraji stavali v 18. storočí. V dome sa nachádzajú dve miestnosti – prvá, v ktorej bol aj krb a

Domácnosť Vuka Karadžića

Vuk, veriac, že tak od svojho syna odoženú zlých duchov, ktoré vraj boli vinníkmi smrti predchádzajúcich detí. Rodný dom Vuka Karadžića vystaval Vukov dedo, keď sa ich rodina v druhej polovici 18. storočia z Hercegoviny nasťahovala v Tršići. Počas prvého srbského povstania dom Turci spálili až desaťkrát a Vukov otec ho obnovoval. Roku 1813, keď Vuk už v tom dome nežil a otec umrel, dom viac nemal kto obnoviť. Občania si však zapamätali, kde sa dom nachádzal, a roku 1897 vo chvíli prenosu telesných pozostatkov Vuka Karadžića izba. V dome sa nachádzajú aj početné predmety z toho obdobia, ako aj kríž, ktorý 40 rokov označoval miesto narodenia Vuka Karadžića. Pred domom je veľká 80-ročná lipa, zasadená vo chvíli výstavby domu. Vuk totiž zapísal, že pred jeho rodným domom bola veľká lipa a keď sa on narodil, jeho otec vyšiel pod lipu a strieľaním zvestoval mešťanom šťastnú správu. Na nádvorí sa nachádzajú aj iné objekty, tvoriace domácnosť tej doby. V mliekarni sa uschovávalo a spracúvalo mlieko. Iba jedna žena z rodiny smela schádzať do tej miestnosti

Obnovený dom Vuka Karadžića

a ona bola zodpovedná, aby sa mlieko a výrobky z mlieka neskazili a aby ich rovnako rozdelila na všetkých členov rodiny. Na dome je postavená aj svojrázna chladnička, v ktorej sa držala voda, aby sa nehriala pri ohni, ale aj iné potraviny. Vedľa domu sa nachádzal aj tzv. vajat, malý drevený domec bez okien, v ktorom spávali, ale aj čas trávili mladí ženatí členovia rodiny. Pravidlom bolo, že koľko bolo ženatých členov rodiny, toľko v rámci domácnosti bolo postavených vajatov.

Inak domy v tej dobe boli stavané hlavne na kopcoch, aby sa ľahšie mohli do zeme vykopať pivnice. Boli z materiálov, ktoré sa mohli nájsť v prírode, najčastejšie z dubového dreva. Základy boli kamenné a steny boli z hrubých dubových dosák. Steny na izbe boli opletené prútmi a omietnuté blatovou omietkou. Podlaha bola zo zeme a v miestnosti,

Vnútro vajatu,v ktorom čas a najmä noci trávili mladé manželské páry

Krb vo Vukovom dome Druhá izba s krížom, ktorý roky označoval miesto Vukovho narodenia a detstva

v ktorej bol krb, nebola povala. Domy sa prikrývali škridlicami z dubového dreva, na čo bolo potrebné mnoho dreva, lebo sa vraj vyrábali výlučne zo srdca duba, ktoré je najtvrdšie. Tieto škridlice sa menili asi na každých 30 rokov. Vchodové dvere do domu záväzne boli na východnej strane. Na západnej strane domu boli ešte jedni dvere, ktoré sa menovali malé dvere, aj keď boli rovnakej veľkosti ako tie vchodové. Na tie dvere sa vychádzalo do druhého dvora, v ktorom sa nachádzal dobytok a krmivo pre dobytok. Veľmi sa prihliadalo na to, na čo sa používajú jedni a na čo druhé dvere. Na východné dvere schádzala mladá nevesta do domu a znášal sa badnjak na Štedrý deň a na západné dvere sa vynášal popol z krbu, ale aj nebožtík a vychádzalo sa aj do ekonomickej časti dvora.

Starobylá chladnička

Dom sa záväzne upratoval od východu na západ.

Od roku 1933, keď je aj obnovený Vukov rodný dom v Tršići, prebieha tradičný Vukov sabor (ľudové zhromaždenie), najmasovejšie kultúrne podujatie v Srbsku, ktoré sa organizuje na počesť Vuka Karadžića a jeho diela. Vukov sabor nebol organizovaný iba počas druhej svetovej vojny. Počas Vukovho saboru príbuzní a priatelia prichádzajú do Tršića, podobne ako pri príležitosti slavy. Tršić je dnes svojráznou turistickou atrakciou s vodnými mlynmi a inými objektmi pripomínajúcimi zašlé časy, keď tam žil Vuk Karadžić.

Modernizovaný vodný mlyn dodnes melie Starý vodný mlyn prikrytý dubovými škridlicami

Výtvarné talenty

Kamaráti, v tomto Detskom kútiku spestrujeme obsah portrétom mladej nadanej žiačky z Vojlovice. Naša spolupracovníčka Alena Kulíková nám poskytla rozhovor s Leontínou Stankovićovou, jedenásťročnou žiačkou, ktorá má veľkú záľubu v kreslení. O tom, že sa jej kreslenie darí a že má k tomu aj talent, svedčia jej vydarené práce, ktoré nám vďaka A. Kulíkovej poskytla do tohto kútika. Možnože aj vás inšpiruje k tvorbe, ktorá jej prináša veľkú radosť. Kresleniu sa venuje celkom vážne a potvrdzuje to aj jej príprava na samostatnú výstavu vo Vojlovici. K tomu do tohto kútika prispeli aj žiaci zo Selenče a zaslali nám vydarené výtvarné práce.

Katuša

Ján Berédi, 1. b, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Emília Bajinová, 3. b, Košice – Báčska Palanka Mila Ragová, 1. b, ZŠ Jána Kollára v Selenči

Moja veľká záľuba – kreslenie

Ahojte, milí kamaráti, volám sa Leontína Stankovićová a žijem vo Vojlovici, v meste Pančevo. Mám 11 rokov a som žiačkou Základnej školy Bratstva a jednoty vo Vojlovici. Chcela by som vám predstaviť moju záľubu. Veľmi rada maľujem a kreslím. Kresliť som začala ešte v škôlke. Vtedy moja vychovávateľka uvidela môj talent a ihneď ma poslala na umelecký výtvarný tábor na Divčibare. Odvtedy som začala kresliť častejšie. Najčastejšie kreslím zátišie, zvieratá, ľudí. Občas prekresľujem, ale väčšinou sama prídem na to, čo nakreslím, keď dostanem nápad. Rada kreslím na plátno akrylovými farbami a tiež na papier pastelkami, farbičkami a rada tieňujem. Prevažne kreslím a maľujem vo svojom voľnom čase, ale aj keď mi niečo napadne, snažím sa hneď dať na papier. Pravidelne chodím na hodiny kreslenia u výtvarného pedagóga Emila Sféru. Najväčšou mojou podporou sú mama a mladšia sestra, ktorá tiež rada kreslí. Vždy netrpezlivo čakajú na moje nové práce. Niekedy mi aj povedia, čo by chceli, aby som namaľovala, a ja im splním ich želanie. Pred dvoma rokmi som mala svoju prvú výstavu vo Vojlovici v rámci Tradičných dožinkových slávnosti, v priestoroch Miestneho odboru Matice slovenskej, spolu s talentovanými kamarátmi zo školy. Bol to príjemný pocit, bola som veľmi šťastná, že môžem svoje diela ukázať aj ostatným, ale najviac svojim kamarátom. Dúfam, že budem mať viac takýchto samostatných výstav. Je príliš skoro na plánovanie profesionálneho maliarstva, ale prajem si stať sa v budúcnosti slávnou maliarkou. Dovtedy sa budem snažiť svoj talent zdokonaľovať a pripravovať sa na svoju samostatnú výstavu. A vám, milí kamaráti, odporúčam takúto záľubu, ktorá prináša iba príjemné veci, oddych. Vo svete maliarstva budete inak vnímať svet, ktorý nás obklopuje. Uvidíte, že je fascinujúci, plný farieb, tvarov, štruktúr, vôní, pohybov... Je to svet nám všetkým blízky, ale aj vzdialený a neznámy, preto sa ho pokúsime spolu krok čo krok odhaľovať, vnímať, precítiť, učiť sa vidieť ho, inšpirovať sa ním. Výtvarnými prostriedkami ho budeme zaznamenávať a vypovedať svoje pocity o ňom. Budeme spoločne tento svet objavovať, tešiť sa a mať radosť z tvorby nových vecí.

Leontína Stankovićová, štvrtáčka, ZŠ Bratstva a jednoty vo Vojlovici

Leontínina tvorba

pixabay.com, lookbookeducation.com

Z ELABORÁTOV O ZLOČINOCH PROTI SLOVÁKOM VO VOJVODINE V DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE (14) Internovanie: To neboli ľudia, ale zveri

Danuška Berediová-Banovićová

Keď fašistickí okupanti videli, že si nijako nemôžu získať slovenský ľud na sprevádzanie svojej zločineckej politiky, začali hneď s masovým prenasledovaním Slovákov a antifašistického ľudu v Srieme.

Slováci žijúci v Srieme hneď od začiatku okupácie pocítili fašistický teror na svojom chrbte. Fašistickí okupanti začali s masovým prenasledovaním a hnaním Slovákov do koncentračných táborov, ako boli Sajmište v Zemune, Vinkovci, Banica, Stara Gradiška a zlopovestný Jasenovac, tiež koncentráky v Nemecku, do ktorých internovali Slovákov, keď uprchli z týchto krajov, ako boli napríklad Terezin v Čechách, Dachau, Florenburg, Wienerneustadtz atď.

Život v týchto koncentračných táboroch bol hrozný, strava bola veľmi biedna, nečistota, ktorá sa nesmela odstrániť. Človeka trýznili hladom, kým úplne neoslabol a keď už nemohol nič pracovať, potom ho zabili, ako sa stávalo v zlopovestnom koncentráku Jasenovac, v ktorom tisíce a tisíce srbských, chorvátskych a slovenských vlastencov a nevinných žien a detí zanechalo svoje životy. Ako konkrétny prípad uvedieme zlopovestný tábor smrti v Jasenovci.

Jasenovac je malé mestečko na rieke Sáve v Chorvátsku. Okupanti a ich pomáhači ihneď na začiatku po svojom príchode vyberali si toto mesto ako za vhodné pre ničenie slovanského a antifašistického živlu. Netrvalo ani pár mesiacov po okupácii, už sa z mierneho mestečka stala zabíjarňa nevinného občianstva.

Na lúkach pred Sávou, kde sa nachádzali tehlárne, vystavili okupanti a ich pomáhači koncentračný tábor, ktorý hneď naplnili slovanským živlom zo všetkých krajov Chorvátska, ako i Sriemu. Ako sa týmto nešťastníkom vodilo, uvádzame výpoveď Ondreja Macku, ktorý sa len náhodou zachránil: „V roku 1943, keď môj syn odišiel do partizánskych oddielov, bol som hneď od okupantov a ich pomáhačov zatknutý v Daruváre. Vo väzení som sa nachádzal oddelenia. Boli tu tieto oddelenia: A-1, B-2, C-3. Sem dohnaných vlastencov dávali hneď do oddielu C-3, ktoré bolo najhroznejšie spomedzi ostatných. Kto zostal živý v C-3 oddiele, bol prehodený do druhého oddelenia, ale takých bolo málo. Tak som aj ja prihnaný do C-3 oddelenia. Tu nastal pre mňa, ako i pre všetkých hrozný a neznesiteľný život. Každý deň nás hnali na veľmi ťažké práce, ako ťahanie piesku z rieky Sávy

Pomník Kamenný kvet venovaný obetiam zabitým v koncentračnom tábore Jasenovac

6 dní, kde ma cez celý čas bili a trýznili. Pichali mi ihly pod nechty, pálili vlasy na hlave, sypali soľ do úst, morili ma hladom a smädom, takže som každý deň bol niekoľko ráz v bezvedomí. Po takomto zverskom mučení na šiesty deň ma odvliekli bez akéhokoľvek výsluchu do zlopovestného koncentráku Jasenovca.

Keď ma dohnali do tohto koncentráku, hneď som videl, že sa z neho a z nás málo kto vráti živý, ale sme pevne verili v naše víťazstvo a ak aj zahynieme, vedeli sme, že týchto zločincov má zastihnúť zaslúžený trest.

Koncentrák bol rozdelený na atď. Stravu nám veľmi mizernú dávali, ktorá bola neznesiteľná. Každý večer po návrate z týchto prác, namiesto večeri, vyviedli nás všetkých pred guľomety a strieľali na nás. Potom sme museli zahrabávať našich mŕtvych súdruhov. Kto zostal nažive a nemohol viac pracovať, lebo bol veľmi zoslabnutý, bol zabitý železnou palicou, a potom ho hodili do Sávy, takže málo ľudí prechádzalo do druhých oddelení. V tomto C-3 oddiele mali vydržať vlastenci asi tri mesiace, po čom boli premiestení do A-1 a do B-2. Tieto páchané zločiny okupantom a ich pomáhačom nestačili, ale vyhľadávali ešte hroznejšie spôsoby. Keď do koncentráku dohnali i zo všetkých krajov Chorvátska tisíce a tisíce žien a detí, vtedy sa z tejto zabíjarne pre ľudí ozývali len smrteľné výkriky. Po znásilnení žien, bití detí a starcov pristupovali tieto zveri ku klaniu. Najprv im povypichovali oči, odrezali nos a uši, potom ich klali a stali sa tiež i prípady, že pili krv z týchto obetí. Zavraždené obete hádzali do rieky Sávy. Počas celej okupácie bola rieka Sáva plná krvi a mŕtvol týchto nevinných obetí. Potom mnohých hnali do rozžhavených pecí v tehlárni, kde ich tisíce a tisíce bolo spálené. Takýmto spôsobom ničili fašistickí okupanti a ich pomáhači slovanský živel v Chorvátsku. To neboli ľudia, ale zveri. To mohli robiť len „hlásatelia novej kultúry“ v Európe, tzv. ubermenschu a ich verní sluhovia. Komu sa podarilo utiecť z tohto tábora smrti, ako i mne, ostáva na pamiatku nervová choroba.“

Tak vypadal zlopovestný tábor smrti, vlastne zabíjarňa v Jasenovci. Tábor, v ktorom bolo tisíce a tisíce slovanských ľudí umučených, spálených a z ktorého sa iba náhodou zachránilo osem ľudí. V takýchto táboroch a takými zverskými spôsobmi ničili i náš slovenský ľud zo Sriemu. Okrem týchto obetí zahynulo mnoho a mnoho slovenského ľudu a nakoľko boli zničené celkom i mnohé rodiny, nieto tých, ktorí by mohli o zverstvách páchaných svedčiť. Tieto obete žiadajú spravodlivý trest pre týchto fašistických okupantov a ich pomáhačov.

Zdroj: Zločiny, ktoré popáchal okupant a jeho pomáhači na slovenskom ľude v Srieme Foto: bbc.com