Hlas ľudu 25/2020 by NVU Hlas ľudu

ISSN 0018-2869

Ján Triaška Báčsky Petrovec



Z obsahu

Uvažovanie a stručné názory predsedníčky NRSNM Libušky Lakatošovej o prípade a udalostiach v súvise s vypršaním mandátu bývalej riaditeľky ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, zvolení novej riaditeľky a o neoprávnenom proteste pred budovou Zhromaždenia APV v Novom Sade. A. Horvátová / foto: z archívu spolubesedníčky

20. 6. 2020 | 25 /4912/

Uzávierka čísla: 17. 6. 2020

MUDr. Dr. sci. med. Vladimír Dolinaj (1978) je narodený a žije v Novom Sade, súčasne je pedagógom na Lekárskej fakulte Novosadskej univerzity a lekár špecialista anestéziológie a reanimácie v Klinike pre anestéziu a reanimáciu v Klinickom centre Vojvodiny v Novom Sade. Je to ambiciózny a milý človek, sebavedomý, usmiaty a vždy s posvätným vzťahom pripravený pomáhať ľuďom. M. Benka / foto: z archívu spolubesedníka

Brány Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci opustilo 54 maturantov všeobecného odboru a prvá generácia a 15 maturantov kuchárskeho odboru. V piatok 12. júna bolo slávnostné udeľovanie diplomov maturantom generácie 2019/2020. Na fotografii riaditeľka Jarmila Vrbovská im praje úspechy v ďalšom školení a v živote. J. Čiep / foto: J. Čiep

Vidiecky turizmus má v Srbsku veľký potenciál a je potrebný jeho ďalší rozvoj. Od 1. júla do 1. októbra 2020 bude aktuálna nová výzva fondu IPARD – Opatrenie 7 – investície do vidieckeho turizmu. Podpora prostredníctvom tohto opatrenia je zameraná na vytváranie nových pracovných príležitostí vo vidieckych oblastiach, zlepšenie kvality a dostupnosti základných služieb a infraštruktúry na našom vidieku. Ľ. Sýkorová / foto: Ľ. Sýkorová

Editoriál ZAKLADATEĽ: NÁRODNOSTNÁ RADA SLOVENSKEJ NÁRODNOSTNEJ MENŠINY VYCHÁDZA TÝŽDENNE, V SOBOTU VYDÁVA NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU V NOVOM SADE PRVÉ ČÍSLO VYŠLO 19. OKTÓBRA 1944 V BÁČSKOM PETROVCI

Závislosť ako taká

OD ROKU 1967 VYCHÁDZA V NOVOM SADE ROKU 1967 PREZIDENT REPUBLIKY VYZNAMENAL HLAS ĽUDU RADOM BRATSTVA A JEDNOTY SO STRIEBORNÝM VENCOM Úradujúca riaditeľka NVU Hlas ľudu: Anna Huďanová Úradujúci zodpovedný redaktor: Miroslav Benka Zástupkyňa úradujúceho zodpovedného redaktora: Anna Francistyová Redakcia: Danuška Berediová-Banovićová, Jaroslav Čiep, Katarína Gažová, Anna Horvátová, Vladimír Hudec, Anička Chalupová, Stevan Lenhart, Anna Lešťanová, Jasmina Pániková, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková Jazyková redaktorka: Mária Domoniová Grafická úprava: Irena Lomenová Adresa redakcie: Bulvár oslobodenia 81/V, 21 000 Nový Sad, poštový priečinok 234 www.hl.rs E-mail: nvu@hl.rs nvuhlasludu@hl.rs inzercia@hl.rs Telefóny redakcie: 021/47 20 840 063/47 20 84 Telefax: 021/47 20 844 Dopisovateľstvo v Petrovci: 021/22 80 042 Dopisovateľstvo v Kovačici: 013/662 565 Dopisovateľstvo v Starej Pazove: 022/317 505 Účet NVU Hlas ľudu 160-924115-88 Banca Intesa ISSN 0018-2869 COBISS.SR-ID 16185090 Tlač:

Miroslav Benka

obrý deň, dobrí ľudia. Často sme mohli počuť: Čo si mám počať s manželom, neraz s manželkou, so synom? Zlé je to, nedobré u nás, rodina trpí... Áno, našou témou je – závislosť ako taká. Závislosť, ktorej je, žiaľ, v tomto odcudzenom období čoraz viac. Závislosť od drog, alkoholu, hazardných hier a v poslednom čase aj od internetu, mobilných telefónov... Následky sú najčastejšie zanedbané deti alebo partner/partnerka, neraz – zanedbané príjmy, zanedbaná domácnosť, celý dom, ohrozené samotné manželstvo... Niekedy stúpame do závislosti akoby zo žartu, zo zvyšku „voľného času“, a najčastejšie zo zúfalstva, nevedome – keď už pochopíme, že nieto cesty späť. Že je ohrozené naše zamestnanie, naše prostredie a neraz aj samotný náš život. Najťažšie je to, keď sú ohrozené mladé životy našich detí. Čo sú návykové choroby? Možno niekto povie: Dobre to vieme, predsa nikdy nie je na odhodenie počuť, čo je v tejto oblasti no-

vého. Aké sú spôsoby a metódy ukončenia alkoholizmu, drogovej závislosti, hazardných hier. Pretože sa o tom dnes hovorí len zriedka, iba ojedinele, keď sa niečo stane, a v médiách sa len málo hovorí o liečbe, metódach a spôsoboch liečby závislosti. Môžeme potom uzavrieť túto časť nášho rozhovoru, že nezáleží na tom, aká je situácia v krajine, pretože sme zvyčajne viazaní na skutočnosť, že situácia v krajine je zlá, takže nezamestnaní mladí ľudia nevedia, čo majú robiť s voľným časom, so sebou... Sú krajiny – bohaté, chudobné, zriadené – nezriadené... takže to nie je len zlá situácia, ak vezmeme príklad z iných krajín, kde je všetko pod kontrolou a kde nie sú žiadne problémy. Čo to je, je to zvedavosť, je to nuda, existuje nejaký dôvod, nielen nezamestnanosť, nielen zlá situácia v krajine? Predstavte si, koľko je tu v našej krajine závislých – 24-tisíc je registrovaných narkomanov a 1 000 z nich sú v aktívnej liečbe. Predpokladám, že je to na úrovni celého Srbska a všetkých tých kliník a nemocníc, ktoré existujú. Preto nehaňme svoje deti, že sa podobajú na nás. Bohatí sme vtedy, keď sme spokojní a šťastní s tým, čo máme – zdravie najčastejšie. Od útleho veku treba bojovať o vysoké ideály. Prajem pekný týždeň vám a nám, ľudia. A ďakujem, že ste!

V tomto čísle TÝŽDEŇ

KULTÚRA

ĽUDIA A UDALOSTI

ŠPORT

6 Jedinečný, posvätný – pán doktor! 12 V záujme všetkých Erdevíčanov

29 Spev z duše 43 Ryba má trikrát plávať

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY

19 IPARD 2020 v znamení vidieckeho turizmu

Na titulnej strane: Jún v našom prostredí

Foto: pixabay

DOO MAGYAR SZO KFT, Nový Sad

• •

25 /4912/ 20. 6. 2020

Týždeň

stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Aj vlani sme podporili stredoškolákov, šlo o dvojrazovú pomoc vo výške 18 000 dinárov, ktoré sa rozdeľovali na základe prospechu. Takýto druh podpory vlani dostalo 28 stredoškolákov. S takouto pomocou budeme pokračovať aj v tomto ktorý stáročia udržal našich predkov pôde, ale očakávala som, že účastní roku, aby sme mali väčší počet žiakov, na týchto priestranstvách. Preto sme budú takmer všetci predstavitelia predsa ale aj riaditelia a učitelia majú sa rozhodli na tento krok, aby sme ve- slovenských základných škôl vo Voj- motivovať rodičov a žiakov, aby sa vo rejnosti predostreli naše vymoženosti. vodine. Veď kto sa nám zapíše do slo- väčšom počte rozhodovali pre slovenV tomto školskom roku, teda od 2020 venských stredných škôl, ak nie deti ské stredné školy. Týmto spôsobom / 2021 zapisujeme žiakov do nasledu- z našich základných slovenských škôl. si my zachovávame svoj materinský júcich odborov: 60 do všeobecného Spoločnými silami sme vybojovali, jazyk, čo veľmi dobre všetci vieme, odboru v slovenskom vyučovacom teda my z Národnostnej rady spolu vyzdvihla to dokonca aj riaditeľka jazyku, v srbskom vyučovacom jazyku s pani riaditeľkou Vrbovskou, aby sme Vrbovská a aj vy osvetoví pracovníci 30 žiakov, do trojročného kuchárske- dostali ten počet 60, teda dve triedy ste si toho vedomí. Je veľmi dôležité, ho odboru 30 žiakov.“ v slovenskom vyučovacom jazyku aby naša mládež zostávala vo svojej a 30 v srbskom vyučovacom jazyku. krajine. K propagovaniu slovenských Samozrejme, mňa by tešilo, keby sa stredných škôl a slovenskosti by v nenám podarilo zapísať ten predpo- malej miere prispeli aj verejné predkladaný počet žiakov aj do strednej stavovania slovenských stredných zdravotníckej školy slovenského škôl v základných školách, tiež vis-áodboru v Novom Sade, tiež aj do -vis rozhovory, aby sme využili naše kovačického gymnázia. Závisí to však možnosti. Najľahšie je kritizovať, keď od nás všetkých, aj od vás učiteľov, sa zavierajú slovenské triedy, áno, je aj od vás riaditeľov, ktorí vysvetlíte, to smutné, ale smutnejšie je to, keď a myslím si, keď vy budete sugerovať, nečinne na to pozeráme, nepriložiac rodičia si to zoberú vážnejšie. Dokon- ruky k činu, nebojujeme o svoje práva ca je aj pre deti lepšie, aby zostali tu a vymoženosti, ktoré máme zabezpeu nás doma v Srbsku. Majú času, keď čené a náhle ich utrácame. Vplývajte vycestujú. Výbor pre vzdelávanie sa svojou autoritou na našich žiakov, tiež pričinil, totižto rozhodli, aby sme Riaditeľka Gymnázia Jána Kol- nedovolili prezentovať stredné školy veď dokonca petrovské gymnázium lára v Báčskom Petrovci Jarmila zo zahraničia v našich základných má aj moderný žiacky domov, a je to ďalšou výhodou.“ Vrbovská školách, ako to bolo donedávna praSlova sa ujal aj predseda Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Dr. Ján Šuľan, ktorý predostrel ďalšie plány: „Aj sama obec sa pričiní a podporí zápis prvákov do všetkých štyroch tried gymnázia aj v prvom polroku, aj v druhom. Je to aj rozpočtom na tento rok už určené. Aj my mimo oblasti vzdelávania sme si plne vedomí, že je detí v slovenských školách čoraz menej, preto podporujeme ideu, aby deti nevycestovávali, keď nemusia. Z vlastnej skúsenosti viem, že keď odídu takí 14- či 15-roční, ako sa vynachádzajú, a aj strach je prítomný. Prezentáciu Gymnázia Jána Kollára svojou prítomnosťou poctili: Príliš sú emotívne ešte mladí. Ako (sprava) predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová, pokrajinská rodič detí môžem povedať, že by poslankyňa a podpredsedníčka NRSNM Dr. Tatiana Vujačićová som bol rád, keby ešte tie štyri roky a predseda Zhromaždenia obce B. Petrovec Dr. Ján Šuľan po skončení základnej školy boli tu vo svojom prostredí. My vieme, že V pokračovaní predsedníčka La- xou. My máme kvalitné školy, ktoré ten problém je prítomný, ale snažíme katošová vyjadrila potešenie z tohto si zachováme iba tak, ak budeme sa aspoň zmenšiť, s cieľom aby sme stretnutia, cieľom ktorého je nábor mať žiakov. K tomu v NRSNM sme sa zotrvali svoji na svojom.“ žiakov do škôl s vyučovacím jazykom rozhodli, aby sme vyčlenili finančnú Pálčivému problému ťažko zastať slovenským. S poľutovaním konšta- podporu hodnoty 600 000 dinárov, do cesty, samým tým, že sa nanajtovala, že sú prítomné iba riaditeľky ktoré rozdelíme stredoškolákom, výš rozmohol trend vzdelávania sa petrovskej a kulpínskej základnej ktorí sa rozhodnú pre stredné školy v zahraničí, ale takýmito metódami školy: „Očakávala som tu predstavite- v slovenskom vyučovacom jazyku. poukazovaním na možnosti nášho ľov zo selenčskej, pivnickej, kysáčskej Suma, ktorá sa dostane žiakom, bude prostredia je možné aspoň pribrzškoly. V predchádzajúcich mesiacoch závisieť od počtu zapísaných žiakov. diť ten trend. Samozrejme, k tomu sa nedalo navštevovať základné školy, Samozrejme, nie je to najzávažnejší by sa mali pričiniť aj základné školy preto som s radosťou podporila ideu dôvod, ale je jeden z dôvodov a mo- s vyučovacím jazykom slovenským. prezentovať gymnázium na svojej tívov vykonať väčší nábor žiakov do

PREZENTÁCIA GYMNÁZIA JÁNA KOLLÁRA V BÁČSKOM PETROVCI

Zvoľte si vzdelávanie vo svojom prostredí a v materinskej reči Anna Horvátová

enomé Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci je známe aj za hranicami našej krajiny. Žiaci tu získavajú širokú paletu vedomostí z rozličných odborov. O dobrom mene svedčia aj odborníci, ktorí sedeli v gymnaziálnych laviciach. Gymnázium za sto rokov zažilo nejednu transformáciu, najnovšie aj pandémiu koronavírusu, keď rovnako s inými základnými a strednými školami aj tu prebiehalo online vyučovanie. Vírusová doba, žiaľ, znemožnila prezentovanie gymnaziálnej činnosti, odborov a možností vo vojvodinských základných školách s vyučovacím jazykom slovenským. Preto sa rozhodli na prezentovanie gymnaziálnych vymožeností v samotnej budove, keď v utorok podvečer 16. júna za prítomnosti, žiaľ, malého počtu prítomných predstaviteľov základných škôl. Je smutné, že sa osvetoví pracovníci obávajú o svoju existenciu, ale ešte smutnejšie, keď neakceptujú pozvanie na prezentáciu školy, aby tým prispeli k usmerneniu žiakov v prospech našej slovenskej menšiny. Riaditeľka Gymnázia J. Kollára Jarmila Vrbovská v uvítacom príhovore vyjadrila poľutovanie nad tým, že si pozvanie neuctili riaditelia slovenských škôl, ktorým toto bolo určené. Menovite pozdravila predsedníčku NRSNM Libušku Lakatošovú, podpredsedníčku NRSNM a pokrajinskú poslankyňu Dr. Tatianu Vujačićovú, predsedu Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec Dr. Jána Šuľana a koordinátorku Výboru pre vzdelávanie Svetlanu Zolňanovú. Darmo sa Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny bude zasadzovať o zachovanie slovenskosti, slovenských tried, keď iní majú odmietavý postoj, nechápu dôležitosť situácie a význam zachovania slovenského pôvodu a slovenskej identity. Preto Vrbovská v apelovaní podotkla: „Základnú školu si žiaci a ani rodičia nevyberajú. V strednej škole je už situácia iná. Stredných škôl je dosť, preto sa každá musí usilovať ponúknuť kvalitu a získať pre seba čím väčší počet uchádzačov. Veľmi je dôležitá aj reklama, ale aj dobré meno školy. A nepopierateľný fakt, že si týmto zachovávame svoj materinský jazyk,

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• TÝŽDEŇ •

ZMIENKA PREDSEDNÍČKY NRSNM LIBUŠKY LAKATOŠOVEJ NA KONTO POLOPRÁVD Z PROTESTU

Minca má dve strany... Anna Horvátová

...a

tak aj pravda má dva konce. Sú osoby, ktoré neuznávajú cudziu mienku, mysliac si, že len ony majú pravdu a správne konajú. S takou domnienkou vystupujú aj nespokojní členovia kolektívu Základnej školy Ľudovíta Štúra v Kysáči, ktorí protestujú proti, ako to oni tvrdia, nezákonnému postupu, čiže zmeneniu doterajšej riaditeľky spomenutej školy Anny Vozárovej. Spomeňme, že bol zverejnený súbeh na post riaditeľa ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, keďže uplynulo 4-ročné obdobie od zverejnenia predchádzajúceho súbehu, a ako zákon nakladá, mandát riaditeľa trvá 4 roky. Na súbeh sa prihlásili dve kandidátky: dovtedajšia riaditeľka Anna Vozárová a učiteľka triednej výučby Anna Legíňová, obidve z Kysáča. Väčšina členov kolektívu si zvolila pani Vozárovú, lebo, ako tvrdia, je schopná, pracovala úspešne a kolektív bol s ňou spokojný. Mienka členov Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny nie je rovnaká tej, ktorú zdieľajú členovia kolektívu. Samozrejme, sú na to argumenty, a preto sa rozhodli pozitívnu mienku dať Anne Legíňovej. Je to iba pozitívna mienka, nie aj čin voľby, alebo postavenia menovanej na funkciu. Mienka NRSNM nie je zaväzujúca, nie je to konečné rozhodnutie, to sme už niekoľkokrát spomínali, ale minister školstva povie konečné rozhodnutie. Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu, národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá v tom pre školu neprimeranom stave zveril riadenie školy Legíňovej, vymenujúc ju za úradujúcu riaditeľku. K tomu treba spomenúť, že zo školy ešte nedoručili kompletnú dokumentáciu, keď ide o súbeh do pokrajiny. Protest, ako vopred zahlásili,

uskutočnili aj vo štvrtok 11. júna pred budovou pokrajinskej vlády. Kebyže v slušnosti protest ubehol, nič o tom. Ale keďže bola priamo vyvolaná aj predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, ktorá sa v čísle 23 HĽ, zo 6. 6. 2020, na strane 7, o tom podrobne zmienila, ujasniac situáciu, či podala ju takú, aká je, odosobniac sa, ako vysvetlenie či doplnenie správy na protest niektorých učiteľov kysáčskej školy znovu sme ju požiadali o slovo. K tomu však spôsobila to aj vyhláška Ivany

im v učiteľskej praxi iba prospelo a prispelo k ich odbornosti. Učiteľská profesia si predsa nedovoľuje, aby aktéri driemali, ale aby sa neustále zdokonaľovali, držali krok s dobou a boli prinajmenej súčasní, tiež mali súčasné metódy práce, aby zaujali deti. Nie azda preto, aby mohli pred kamerou sebavedome vyhlásiť, predstav si, aký zázrak, aj na semináre odchádzali, aby uspokojili požiadavky NRSNM. Pokiaľ si osvetoví pracovníci neuvedomia, že na semináre neodchádzajú, aby vyhoveli zákonom, pravidlám, nedajbože

Predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová

Muchovej, predstaviteľky Únie syndikátov osvetových pracovníkov Vojvodiny, ktorá totižto spomenula vo vyhlásení, že „učitelia spolupracovali s NRSNM, odchádzali na semináre, ktoré NRSNM organizovala, a žiaci na súťaže, čo si možno aj overiť... a asi je problém v tom, že NRSNM o pomoc nežiadali viac!“. Postavuje sa otázka, či učitelia na semináre odchádzajú iba preto, aby splnili záväzok voči NRSNM? Alebo preto, aby sa zdokonaľovali a nadobudli nové vedomosti, praktiky, čo by

požiadavkám NRSNM, ale že si to učiteľská profesia sama sebou vyžaduje, lebo tak ako neustále prebiehajú zmeny v živote, práve v tomto povolaní sú najvýraznejšie, a od učiteľov sa proste žiada, aby boli v trende, flexibilní, neustále vnášali novinky do výučby, výučba bude iba klesať. Na konto tej (ne)spolupráce s NRSNM na doplnenie, alebo vysvetlenie predsedníčka NRSNM Libuška Lakatošová povedala: „Pani Muchová na proteste pred pokrajinskou vládou spomenula, že kysáčska škola s Národnostnou

radou spolupracovala, ale asi bol problém, že nespolupracovali viac, čiže, že si viac od nich (myslí sa na NRSNM) nežiadali. Veď práve v tom je aj háčik, kebyže viac spolupracovali, tak by sme sa aspoň pokúsili otvoriť dve triedy pre prvákov vlani. Áno, jasné je nám všetkým, že 31. dieťa delí triedu na dve triedy, ale situácia rovnaká ako v kysáčskej škole bola v minulých rokoch aj v staropazovskej a v selenčskej škole. A tu vďačiac dobrej obojstrannej spolupráci a ochote vyjsť v ústrety tak kolegom, ako i celej slovenskej menšine, po oslovení ministra školstva spoločne sa nám podarilo otvoriť dve triedy pre prvákov v slovenskom jazyku, aj napriek tomu, že detí nebolo ani tridsať. V kysáčskej škole nebola ani ochota a zrejme ani dobrá vôľa. Je toto len taký dobrý príklad tej nespolupráce s kysáčskou školou, o ktorej zamestnanci tvrdia, že jestvuje. Je tu ešte jeden viac ako samozrejmý fakt. Na prahu sú nám voľby a jednotlivci, medzi nimi aj pani Vozárová, zneužívajú toto na predvolebnú kampaň. Je to špinavá politická kampaň. Takéto praktiky neprospievajú moc ani kolektívu základnej školy, ani jednotlivým osobám, a najmenej žiakom. V škole sú učitelia pre žiakov a nie žiaci pre učiteľov, ale neuvedomujúc si tento fakt, akosi zabúdame na učiteľské poslanie a na to, že osvetové povolanie nakladá deti vzdelávať. Kysáčska škola je príklad zlej praxe, keď sa na konci školského roka zabúda na žiakov, ale do popredia sa vysúvajú vlastné ambície a nesplnené túžby. Znovu radím všetkým členom kolektívu, aby sa venovali svojmu povolaniu, deťom, a predovšetkým tým, ktorí opúšťajú lavice základnej školy. Je tam hodne práce a politikárčeniu v tejto chvíli miesta nie je, tomu vôbec v škole miesta nie je!“

25 /4912/ 20. 6. 2020

Týždeň INTERVIEW: MUDR. DR. SCI. MED. VLADIMÍR DOLINAJ, ANESTÉZIOLÓG A PEDAGÓG

Jedinečný, posvätný – pán doktor! Miroslav Benka MUDr. Dr. sci. med. Vladimír Dolinaj (1978) je narodený a žije v Novom Sade, súčasne je pedagógom na Lekárskej fakulte Novosadskej univerzity a lekár špecialista anestéziológie a reanimácie v Klinike pre anestéziu a reanimáciu v Klinickom centre Vojvodiny v Novom Sade. Je to ambiciózny a milý človek, sebavedomý, usmiaty a vždy s posvätným vzťahom pripravený pomáhať ľuďom. Vážený pán doktor Dolinaj, spomeňte si na detstvo, samotné začiatky. Kedy vám prišlo na um, že by ste sa možno mohli zaoberať medicínou? – Spomínam si, ešte keď som bol dieťa, vo mne sa objavila túžba zaoberať sa medicínou. Často som mával hnisavú angínu, zápal a bolesť hrdla, vysokú horúčku. Moji rodičia ma vzali a viedli do Zdravotného strediska k pediatrovi MUDr. Lászlovi Sirakovi. Ešte dnes si pamätám na jeho špecifický prístup k ,malým pacientom’ – ku mne, v ktorom sa pokúsil získať moju dôveru: položením jeho stetoskopu – slúchadiel okolo môjho krku, ukazovaním röntgenových filmov a najmä povinným poskytovaním letáčikov obálok z röntgenových filmov, ktoré boli žlté a na nich maľovaní hrdinovia z detských kreslených filmov. Stupeň dobrého správania sa pacienta sa známkoval a vždy to bolo päť mínus! – (smeje sa), pretože lekár bol ,veľmi prísny’(opäť sa smeje). Spomínam si tiež, raz som chodil so svojimi rodičmi po ulici a v jednej chvíli som povedal: ,Aha, tam je, hľa – Lekárska fakulta. Tam sa môj doktor Sirak vyučil za doktora, vyučím sa tu aj ja!’ Keď som sa hrával, jedna moja hračka bola ,malý doktor’ a prvými pacientmi boli vypchané plyšové hračky a všetky museli ísť k operačnému

www.hl.rs

stolu. Každá hračka povinne mala na sebe chirurgickú intervenciu – na uchu, ruke alebo žalúdku. To bolo moje detstvo. Keď prišiel čas prihlásiť sa na strednú školu – neexistovala dilema. Zapísal som sa do Strednej zdravotníckej školy 7. apríla

sestry, laboranti, a aké lekári, čo to vôbec znamená – pracovať v nemocnici. Nebol som v pomykove. Po ukončení strednej školy som absolvoval prijímacie skúšky na Lekárskej fakulte v Novom Sade a zapísal som sa na všeobecné lekárstvo. Ako prebiehali vaše dni na štúdiách? Kedy vás zaujala anestéziológia? – Zápis na Lekársku fakultu znamená, že študent po ukončení štúdia získa titul lekára – v žargóne ,lekár všeobecnej praxe’. Aby sa človek počas svojho štúdia mohol dôkladne pripraviť na túto profesiu, treba sa čo najviac naučiť, získať čo najviac teoretických poznatkov a získať čo najviac praktických zručností, ktoré sú potrebné pre ,praktického lekára’, takže počas mojich štúdií, vo štvrtom ročníku, som mal praktické cvičenia v chirurgii na vtedajšom ,chirurgickom MUDr. Dr. sci. med. Vladimír Dolinaj oddelení’, kde nás naši pedagógovia učili základy chi-

MUDr. Dr. sci. med. Vladimír Dolinaj na kongrese v Thajsku

v Novom Sade v odbore zdravotná sestra – technik (všeobecné zameranie). Počas týchto dní v strednej škole som získal základy lekárskeho vzdelania, ale tiež som získal prehľad toho, čo v podstate znamená pracovať v zdravotníctve, aké je to povolanie, aké povinnosti majú zdravotné

Informačno-politický týždenník

rurgie, voviedli nás do operačnej sály... Až tam som si uvedomil, že pri každom chirurgickom zákroku okrem chirurga je zapojený ďalší lekár – anestéziológ. Zaujalo ma, čo je vlastne práca anestéziológa, takže zakaždým, keď som vošiel do operačnej sály, sledoval som kútikom oka, čo robí anestézio-

lóg. Po ukončení štúdia som sa začal dobrovoľne zúčastňovať na Klinike anestézie a intenzívnej starostlivosti Klinického centra Vojvodiny. Keďže však prijatie na kliniku takmer nebolo možné a Ministerstvo zdravotníctva vypísalo súbeh na prijatie lekárov do zdravotníckeho systému Republiky Srbska, prihlásil som sa prakticky na všetky miesta, kde to bolo možné. Moje prvé interné zamestnanie som získal v pohotovostnej lekárskej službe Zdravotného centra v Rume. Až potom som si uvedomil, že všetko moje doterajšie úsilie a učenie nebolo zbytočné. Teoretické a praktické znalosti získané na fakulte a hneď nato aj na klinike anestézie sa naplno prejavili v urgencii, v najnaliehavejších podmienkach. Neskôr sa mi ukázala príležitosť presťahovať sa do Klinického centra Vojvodiny a získať špecializáciu v anestéziológii s reanimatológiou. Vysvetlili by ste našim čitateľom, čo je vlastne práca anestéziológa? – Anestéziológ je lekár, t. j. lekár, ktorý po ukončení základných šesťročných lekárskych štúdií a absolvovaní štátnej skúšky ukončil i ďalšie päťročné špecializované štúdium anestéziológie, reanimácie a intenzívnej starostlivosti. Práca anestéziológa sa koná predovšetkým v operačnej sále, na jednotke intenzívnej starostlivosti, a v súčasnosti sa čoraz viac vyskytuje zapojenie anestéziológov na vykonávanie intervenčných výkonov mimo operačnej sály: v endoskopických miestnostiach (napr. pre kolonoskopiu, gastroskopiu, ERCP), v rádiológii (embolizácia krvných ciev, trombektómia, drenáž, biopsia), ale aj v iných postupoch, ktoré nie sú intervenčné a vyžadujú si, aby boli pacienti počas intervencie v pokoji (zvyčajne v detstve – zobrazovanie magnetickou rezonanciou). Pred vykonaním chirurgického zákroku, v elektívnej chirurgii, úlohou anestéziológa je pripraviť pacienta a urobiť plán anestézie • TÝŽDEŇ •

na základe laboratórnych analýz a lekárstvom, predsa stále máme aj nášala na lekára a ostatných za- som rád vyzdvihol jarné letné vyšetrení iných špecialistov (napr. spoločné styčné body. Populácia mestnancov, ktorí sa starajú o sympóziá o anestézii a intenzívnej internistu, neurológa) tak, aby pacientov, ktorá sa podmaňuje pacientov. Po tretie, na jednotke terapii, ktoré sa tradične konajú chirurgický zákrok a obdobie po chirurgickým zákrokom, je deň intenzívnej starostlivosti existujú v Niši – 13. Kongres anestéziolóoperácii prebehli čo najbezpeč- čo deň staršia, s početnými ko- postupy, počas ktorých existuje gov a intenzivistov Srbska. Keď nejšie a aby sa pacient postupne moditami a pri chronickej liečbe. väčšie riziko infikovania personá- ide o zahraničie, spomínam si zotavil tak rýchlo ako sa len dá. Internista poskytuje pomoc pri lu, a preto je potrebné vynaložiť najmä na The European Airway Jednou z úloh anestéziológa je príprave pacienta a jeho uvede- ďalšie úsilie na minimalizáciu Congress, ktorý sa konal v roku aj predpisovanie liekov, ktoré ní do najoptimálnejšieho stavu tohto rizika. 2018 v Catanii v Taliansku, a na znižujú strach a napätie pacien- zásadného významu. Na druhej Precestovali ste svet. Spo- European Airway Management tov pred operáciou. V operačnej strane internisti sa musia poradiť meňte si na vaše cesty, odborné Congress, ktorý sa konal v roku sále anestéziológ podáva celkovú s anestéziológom, pokiaľ ide o stretnutia lekárov. Kde ste ces- 2017 v Berlíne v Nemecku. Snažil anestéziu, počas ktorej pacient životne ohrozených pacientov. tovali na zdokonaľovanie alebo som sa na každom mieste, kde spí a necíti bolesť, alebo regio- Keď ide o rodičov – rodičia sú na vlastnú prezentáciu svojej som pobudol, dozvedieť sa nové nálnu anestéziu, počas ktorej sa určite šťastní. Vydali obe deti na metódy liečby? S kým ste sa informácie a metódy v ich liečbe. zachováva prítomnosť vedomia, správnu cestu, ktoré dokončili ná- stretli, ktoré to boli osobnosti? Naučiť sa nový spôsob vyšetrovaale reverzibilný pocit bolesti sa ročné štúdiá a pomáhajú ľuďom.... – Keď vstúpite do sveta medi- nia a uplatňovania toho spôsoeliminuje pôsobením liekov naPočas pandémie COVID-19 cíny, proces učenia sa nekončí bu liečby u nás, doma. Zvlášť je zývaných miestne anestetiká. ste pracovali aj s infikovaný- absolvovaním vysokej školy, či dôležité podľa našich možností ukončením špecializačného štú- ich aplikovať v klinickej praxi. Je Počas chirurgického zákroku mi... anestéziológ monitoruje a podľa – Áno. Práca s kriticky chorý- dia, alebo obhajobou dizertačnej to bohatstvo. Ale, samozrejme, potreby vykonáva korekcie čin- mi pacientmi na COVID-19 bola práce. Každý deň musíte pracovať prezentoval som aj im svoje skúnosti srdca, krvného tlaku, senosti a metódy liečby. telesnej teploty a straty Ako vidíte svoju bukrvi. Ak sa chirurgický zádúcnosť? Ste aj pedagókrok vykonáva v celkovej gom na Lekárskej fakulte anestézii, anestéziológ je v Novom Sade? zodpovedný za vytvorenie – Nemám rád uvažovať a zabezpečenie dýchacích o budúcnosti. Chcel by ciest a reguláciu dýchasom pokračovať v práci, nia pomocou prístroja. Po zdokonaľovať sa v prooperácii sa anestéziológ spech svojich pacientov. zaoberá liečbou akútnej Aj by som chcel pokračopooperačnej bolesti. Užšia vať v rovnakom nadšení špecializácia v anestézii sa pri vzdelávaní budúcich zaoberá liečbou chroniczdravotníckych pracovníkej a rakovinovej bolesti. kov – mojich študentov. Na jednotke intenzívnej Čo by ste odporučili nastarostlivosti je anestéziošim čitateľom, keď ide o lóg zodpovedný za liečbu zdravotné ošetrenie? kriticky chorých pacien– Potrebné je klásť dôraz tov: monitoruje životne na prevenciu, aby sa chorodôležité funkcie kriticky ba nevyskytovala. Pravidelchorého pacienta, ale aj MUDr. Dr. sci. med. Vladimír Dolinaj na obhajobe doktorandskej práce a na né preventívne zdravotné kedykoľvek a kdekoľvek je kongrese v Berline prehliadky s cieľom odhaliť to možné, podporuje alebo chorobu v jej ranom štádiu nahrádza funkcie vitálnych sú nevyhnutné. U chronicorgánov liekmi alebo prístrojmi. osobnou a profesionálnou výzvou na sebe a zlepšovať sa. Nestačí sa kých pacientov je na úspešnú Význam anestéziológov pri re- z niekoľkých hľadísk. Po prvé, če- učiť iba z kníh alebo článkov pub- liečbu a predĺženie života nesuscitácii pacientov a vykonávaní líme novému typu infekčných likovaných vo svetových časopi- vyhnutná pravidelná kontrola urgentných chirurgických zákro- chorôb, ktoré doteraz neboli v soch. Potrebné je ísť na odbornú u lekárov zodpovedajúcej odkov je nezmerateľný. literatúre opísané a o ktorých sa prípravu, kongresy... Počas mojej bornosti. Kontroly a dodržiavanie Vaša vlastná sestra MUDr. všetci stále učíme. Na ilustráciu špecializácie som bol na Univer- predpísanej liečby odborným Jarmila Dolinajová-Škopeľo- vyhľadaním odborných článkov zitnej detskej klinike v Zürichu u lekárom je imperatív úspešnej vá je tiež lekárka, špecialistka na webovej stránke National Lib- profesora Weissa, na univerzitnej liečby a predĺženia života. internej medicíny pôsobiaca rary of Medicine of USA o téme klinike v Pescare u profesora PetPán MUDr. Dolinaj, srdečne v Klinickom centre Vojvodiny. COVID-19 v súčasnosti nájdete riniho, na súkromnej klinike vo ďakujem za rozhovor a prajem Aký je to pocit, keď sú brat a viac ako 21 500 publikovaných Villachu v Rakúsku. Po ukončení vám pevné zdravie a veľa úspesestra lekári? Pravdepodobne článkov od konca minulého roka. špecializácie som študoval vo chov v súkromnom živote a vo je to veľká radosť pre rodičov? Po druhé, podmienky práce s Fakultnej nemocnici v Burse v Tu- vašej kariére. – Samozrejme, ten pocit je kriticky chorými pacientmi na recku a na Univerzitnej nemocnici – Ďakujem aj ja vám a želám u oboch rodičov skvelý. Aj keď COVID-19 sú odlišné: vyžaduje Hat Yai v Thajsku. Zúčastnil som všetko najlepšie čitateľom Hlasu sa naše odbornosti odlišujú – si použitie osobných ochranných sa mnohých odborných stretnutí ľudu. moja viac súvisí s chirurgickým prostriedkov a prijatie viacerých a kongresov v tuzemsku a v zazákrokom a jej so všeobecným opatrení, aby sa infekcia nepre- hraničí. Z domácich stretnutí by Foto: z archívu spolubesedníka 25 /4912/ 20. 6. 2020

Ľudia a udalosti Komentár: NELOGICKÉ PROTESTY OSVETOVÝCH PRACOVNÍKOV, ALEBO MATEMATIKA NESEDÍ!

Dokážu pozorovatelia uchopiť zmysel protestu a predvolebnú kampaň?

ruhý protest osvetových pracovníkov sa uskutočnil 10. júna pred budovou tzv. bánoviny v Novom Sade. V organizácii Únie syndikátov osvetových pracovníkov Vojvodiny a kolektívu kysáčskej školy na Bulvári Mihajla Pupina, pred budovou vlády AP Vojvodiny, sa zhromaždilo okolo 100 ľudí. Protest sa začal tancom na hudbu Bonnie Tyler – Holding Out For A Hero, pričom si kysáčkse učiteľky zatancovali a zaspievali, o čom informovali mnohé médiá. Na proteste sa prihovorili Marína Sláviková, predstaviteľka Rady rodičov, ktorá je zároveň aj členkou Školského výboru ZŠ Ľudovíta Štúra v Kysáči, a v mene syndikátu Ivana Muchová. Hovorili o potrebe rešpektovania vôle kysáčskych učiteľov a podporili ich aj predsedníčka Únie syndikátov osvetových pracovníkov Srbska Jasna Jankovićová a predseda Únie syndikátov osvetových pracovníkov Vojvodiny Zvonimir Jović.

Podľa slov M. Slávikovej, na tajnom hlasovaní školského výboru, z 9 hlasov 6 bolo za Annu Vozárovú a 3 za Annu Legíňovú. Ako povedala, výpočty sú presné. No nehovorila pravdu. Zo zápisnice uvedeného výboru však vidieť, že bolo prítomných iba 8 členov. Práve M. Sláviková, ktorá vyniesla niekoľko nepresností, nebola prítomná a vopred sa ospravedlnila pre pracovné záväzky, ako teda mohla hlasovať? Ozaj, či toto kolektív prehliadol, keď jej na proteste tlieskal? Prítomných bolo 8 a hlasovalo 9 členov. Teda tu matematika nesedí. Vo svojom prejave prečítala úryvky z anonymného listu, mimochodom, tento list čítala aj v škole, ktorého obsah mal jediný cieľ – diskreditovať Annu Legíňovú pred rodičmi ako kandidátku na riaditeľku. Vynára sa otázka, kto tento list napísal a odkedy sú osočovacie a nepravdivé anonymné listy meradlom pri voľbe riaditeľa. Kde je „hrdina“ a kde sa skryl autor toho listu? Predseda ÚSOPV Z. Jović zaútočil nepravdivými tvrdeniami na Národnostnú radu, jej členov a orgány, keď povedal, že NRSNM vedela iba o jednej kandidátke, ktorej aj dala podporu. Ani to nie je pravda. Z Národnostnej rady nám potvrdili a ukázali, že všetci členovia rady boli oboznámení s obidvoma kandidátkami, dostali list zo základnej školy, aby sa vyjadrili k obom a dali svoju mienku, následne List s dvomi kandidátkami na súbehu, ktorý sa hlasovalo elektronicky, čo je v dostali členovia NRSNM

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

súlade so Štatútom a rokovacím poriadkom NRSNM. Kontaktovali sme aj úradujúcu riaditeľku Annu Legíňovú, ktorá ohľadom sporného súbehu povedala: „Z Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie prišiel v

ak učiteľky protestujú proti súbehu – ako to môžu robiť, keď nie je ukončený, a k tomu sprevádzajú ho mnohé nedopatrenia? Netreba si mýliť vymenovanie úradujúcej riaditeľky so súbehom. Súbeh nie je ukončený. Protestujúci si toto

Predseda ÚSOPV Zoran Jović a Marína Sláviková na proteste

týchto dňoch list, ktorý ma úplne prekvapil. Žiadajú si doplniť dokumentáciu, ktorá v súbehu chýba. Pokrajinský sekretariát nemá kompletné dokumenty, čo znamená, že školský výbor, tajomník a bývalá riaditeľka neodovzdali všetky potrebné doklady. Nemôžem sa vynačudovať, že kolektív protestuje a ani nevie, že súbehový materiál nebol kompletný doručený do pokrajinského sekretariátu. Do školy je taktiež poslaná osvetová inšpekcia, ktorá vyšetrí priebeh voľby riaditeľa podľa súbehu, ako i správnosť hlasovania kolektívu a školského výboru. Dúfam, že sa potom všetci dozvedia pravdu a dá sa bodka za celou situáciou v kysáčskej škole.“ Ako ešte povedala A. Legíňová, aj na rozšírenej učiteľskej rade bolo prítomných 60 pracovníkov a hlasovalo 62. Ako vidieť, aj tu boli porušené práva kandidátky – ani tu matematika nesedí. Vynára sa teraz ďalší nezmysel:

všetko poriadne poplietli. Nakoniec musíme pripomenúť, že žiaci sú v rukách učiteliek a nie riaditeľky, ktorá je v podstate manažérom školy. Od učiteliek a učiteľov závisí, akých žiakov vychovajú, aké vedomosti im prenesú a aké morálne hodnoty im vštepia do budúcnosti. Keď všetko rozložíme na drobné, zisťujeme, že z prítomných 60 hlasovalo 62 členov kolektívu školy, školský výbor – 8 prítomných, ale hlasovalo 9 členov, súbehová dokumentácia bola neúplná a ešte stále je nedoručená. Cielene napísaný anonymný list, politicky prifarbené motívy, predvolebná kampaň, politická kandidatúra, rôzne politické strany na protestoch, nízke údery, obrátené chrbty... komu to prospelo, kto mal z toho osoh? Kto potom negatívne predstavil Slovákov? Áno, rozvírili sa vášne, matematika nesadla, skôr ľahla! Milo Ch. • ĽUDIA A UDALOSTI •

DAR PRE ŽIAKOV ZŠ V KYSÁČI

Nové lopty, obruče a dosky Elena Šranková

ysáč má dlhú tradíciu v hraní basketbalu. Kedysi sa tento šport hrával v rámci klubu Tatra a už dlhší čas sa propaguje v Základnej škole Ľudovíta Štúra v Kysáči, kde sa usilovne pracuje s deťmi v tomto zmysle. Ako hovorí úradujúca riaditeľka školy Anna Legíňová, všetky deti, ktoré prejavujú záujem o basketbal, sú vítané a môžu košíkovú hrať aj počas leta. Tým skôr, že od darcu v utorok 16. júna škola dostala 24 lôpt primeraných pre deti tak mladšieho, ako i staršieho veku. Dostali tiež 2 basketbalové dosky a 2 obruče, ktoré namontujú na dvore, lebo sú doterajšie celkom zničené. „Cieľom mi je písať projekty na pokrajinu, aby sme zabezpečili i športové náradie na cvičenie, aké už existuje vedľa futbalového ihriska Tatra. Aj to, aby tam bola i primeraná podlaha pre detské ihriská, ktorá by tlmila údery pri možných pádoch detí. Všetko s cieľom, aby deti mohli cvičiť na čerstvom vzduchu, lebo

ako vieme, v zdravom tele je zdravý duch,“ hovorí spolubesedníčka. Pritom hovorí, že basketbal chcú stále rozvíjať, aby tento šport bol na čím vyššej úrovni a aby sa deti mali kde stretávať. Vyzdvihuje i zdravotný a nielen estetický cieľ športovania, lebo sa deti tým spôsobom utužujú na tele, rozvíjajú motorické schopnosti, zručnosti, šikovnosť, koordináciu a obratnosť. Rozvoj pohybových schopností okysličuje krv a zároveň prajne vplýva na rozvoj mozgu.

Úrad. riaditeľka Legíňová stojí pri darčekoch pre kysáčskych žiakov

„Vynaložíme úsilie na to, aby sme deti vzdialili od nerestí a ponúkli im kvalitné trávenie voľného času, ako i aktivít v škole,“ povedala na záver úradujúca riaditeľka kysáčskej školy A. Legíňová. Nové ihrisko je urobené aj v bývalej tankosićevskej škole, čo vyfinancovala Správa pre stavebné pozemky Mesta Nový Sad. Staré koše vymenia novými

Báčskopetrovská obec

Pred voľbami 2020 Jaroslav Čiep

edeľa 21. júna 2020 je deň, keď sa po uplynutí štvorročného cyklu v našej krajine zase majú uskutočniť republikové voľby. Súčasne s republikovými konajú sa aj pokrajinské a lokálne voľby. Teda voliči, ktorí sa zúčastnia v tohtoročných voľbách, budú mať možnosť podľa vlastného presvedčenia voliť poradové čísla na troch rozličných lístkoch zakrúžkovaním radového čísla pred názvom tej-ktorej volebnej listiny alebo názvu volebnej listiny. V Obci Báčsky Petrovec Kulpínčania aj na štyroch lístkoch, lebo majú voľby aj do Rady Miestneho spoločenstva • ĽUDIA A UDALOSTI •

Kulpín. Keď ide o lokálne voľby, nahliadnutím do úradných dokladov zistili sme, že báčskopetrovská obecná volebná komisia schválila kandidatúru šiestich volebných listín. Sú to: 1. Aleksandar Vučić – Pre naše deti, 2. Ivica Dačić – Socialistická strana Srbska (SSS), 3. Slováci, držme sa spolu! – Dr. Tatjana Deman Javorníková, 4. Vojvodinský front – Zjednotení za demokratický Báčsky Petrovec (Liga sociálnych demokratov Vojvodiny, Vojvodinská strana, Spolu za Vojvodinu), 5. Jednotné Srbsko – Miroslav Čeman Čepsi a s poradovým číslom 6 skupina občanov Nestranícki a zjednotení obyčajní ľudia.

Báčskopetrovský parlament doteraz pozostával z 31 výborníkov a teraz sa ten počet zmenší na 25. O týchto 25 miest sa pri tohtoročných voľbách uchádza 125 kandidátov z uvedených šiestich listín, teda na každé jedno výbornícke miesto pretenduje 5 kandidátov. Veková a vzdelanostná štruktúra kandidátov je veľmi rôznorodá. Podľa uznesenia Volebná komisia Obce Báčsky Petrovec určila aj tlačiareň na tlačenie hlasovacích lístkov. Hlasovacie lístky a iný volebný materiál na hlasovanie na voľbách výborníkov do Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec bude tlačiť Tlačiareň Stanišić v Báčskej Palanke. Roku 2016 do volebných zoznamov v tejto obci bolo zapísaných 12 299 voličov (volilo 7 109 – 57,8 %). Republikové Ministerstvo štátnej správy a lokálnej samosprávy určilo Osobitný voličský zoznam

a v rámci neho uvádza, že v roku 2020 v Báčskopetrovskej obci je 11 989 voličov (-2,52 % vzhľadom na minulé voľby), čiže plnoletých osôb, ktoré majú právo zúčastniť sa vo voľbách. Podľa rozhodnutia o určení volebných miest pre parlamentné voľby v Srbsku je ustálených 8 253 volebných miest, z čoho 11 na území Obce Báčsky Petrovec. V samotnom Báčskom Petrovci voliť sa bude v Dome Matice slovenskej v Srbsku Ľudovíta Mišíka, v učebniach Základnej školy Jána Čajaka (3 volebné miesta) a v sieni Miestneho spoločenstva Petrovec. V Hložanoch dve volebné miesta sú v Základnej škole Jozefa Marčoka-Dragutina, v Kulpíne tiež dve volebné miesta sú v Základnej škole Jána Amosa Komenského a v Maglići miesta pre voľby prichystajú v malej aule domu kultúry a v Základnej škole Žarka Zrenjanina.

25 /4912/ 20. 6. 2020

Ľudia a udalosti MINISTERSTVO ŠTÁTNEJ SPRÁVY A LOKÁLNEJ SAMOSPRÁVY UDELILO PROSTRIEDKY NÁRODNOSTNÝM MENŠINÁM V OBLASTI KULTÚRY

Slovenský jazyk – môj materinský jazyk Anna Horvátová

ňa 9. júna v Srbsko-kórejskom informačnom prístupovom stredisku v Belehrade predstavitelia národnostných menšín podpisovali zmluvy s predstaviteľmi Ministerstva štátnej správy a lokálnej samosprávy o získaní finančných prostriedkov z Fondu pre národnostné menšiny. Totižto od 18. februára do 18. marca t. r. bol zverejnený súbeh pre národnostné menšiny na programy a projekty v oblasti kultúry, na ktorý sa uchádzal aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov s názvom projektu Slovenský jazyk – môj materinský jazyk. Z vyše 200 aplikantov práve tento projekt ústavu získal najviac bodov, a tým aj finančné prostriedky, spolu

s ešte 72 uchádzačmi. Zmluvu so štátnymi orgánmi v mene ústavu podpísal riaditeľ Vladimír Francisty. Rozpočet na tieto účely bol v sume 24 miliónov dinárov,

z čoho ÚKVS dostal 780-tisíc. Riaditeľ Francisty zdôraznil, že projekt, ktorého spolupartnerom je Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, naštartuje

Vladimír Francisty, riaditeľ Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

už v júli, a zaplánovaný je pobyt detí v kempe, kúpa laptopu, tiež učebníc, ako i vydanie didaktického materiálu a propagačných plagátov. Minister štátnej správy a lokálnej samosprávy Branko Ružić spomenul: „V dôsledku nepriaznivej situácie spôsobenej pandémiou koronavírusu rozpočet je zmenšený o 6 miliónov vzhľadom na vlaňajší rok, keď rozdelili až 30 miliónov din., avšak predsa je aj táto suma postačujúca na to, aby celý projekt poslúžil účelu. Toto je štvrtý súbeh, na ktorom sa udeľujú prostriedky z Fondu pre národnostné menšiny, lebo vzdelávanie je predsa jednou z vitálnych oblastí pre zachovávanie identity každej národnostnej menšiny na území Republiky Srbsko.“ Foto: Tanjug

STAROPAZOVSKÁ OBEC

Obchôdzka investičných prác

Anna Lešťanová

rednedávnom predseda Obce Stará Pazova Đorđe Radinović so spolupracovníkmi vykonal obchôdzku staveniska nového priemyselného centra, ktorý buduje zahraničná spoločnosť CTP Invest. Táto holandská spoločnosť

vo februári bežného roka v 4. priemyselnej zóne v Staropazovskej obci začala výstavbu priemyselného strediska. Ide o komplex pozostávajúci z troch objektov celkovej rozlohy 75-tisíc štvorcových metrov. Uvedená spoločnosť hospodári v 10 krajinách a v Srbsku vlastní objekty v Novom Sade, Kragujevci a Pećinciach. Podľa slov riaditeľa spoločnosti pre Srbsko Vlatka Đu-

Výstavba nového priemyselného centra v obci

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

ričeka toto priemyselné stredisko, ktoré sa stavia v Starej Pazove, je ich najväčšou investíciou a vyčíslená je v sume okolo 30 miliónov eur. Ako uviedol, lokalita pri novobánovskom uzle je zvolená pre výbornú geografickú polohu a dobrú hospodársku klímu v Staropazovskej obci. Objekty budú venované trhu, na prenajímanie potenciálnym klientom a pre tzv. ľahkú výrobu, teda objekty, ktoré sa toho času stavajú, budú Đorđa Radinovića (sprava) o aktuálnych prácach informoval Vlatko Đuriček logistické objekty. Ukončenie týchto prác je naplánované na začia- obce je veľmi významné, lebo ako tok septembra a všetky objekty zdôraznil, rozvoj hospodárstva budú prenajaté tak domácim, ako prispieva k zväčšeniu rozpočtu, z aj zahraničným hospodárskym ktorého sa potom opäť investuje subjektom, kde bude otvorené do infraštruktúry, ktorá je i jednou okolo 700 nových pracovných z najdôležitejších faktorov na miest. Počas obchôdzky týchto prilákanie nových investorov, čo investičných prác Đ. Radinović ďalej zasa vplýva na otvorenie vyhlásil, že príchod tejto ho- nových pracovných miest a lepší landskej spoločnosti na územie život občanov. • ĽUDIA A UDALOSTI •

TAM, KDE SA KRIŽUJE HRADSKÁ S TRAŤOU MEDZI ODŽAKMI A LALIŤOU

Na závory čakali 124 rokov! Juraj Pucovský

rvý vlak v stanici v Odžakoch sa zastavil v roku 1895, keď do premávky dali trať Baja – Sombor – Nový Sad. S cieľom zabezpečiť bezpečnú dopravu všade tam, kde sa cesty križujú s traťou, hádam od spomenutého roku sú na tejto trati namontované závory. Výnimkou bolo miesto, kde sa magistrála M-3 medzi Odžakmi a Laliťou križuje so spomenutou traťou. Nie náhodou toto miesto bolo označené ako „čierny bod“, lebo tam nikdy neboli závory. Stalo sa tam veľa dopravných nehôd, keď sa zrazili vlaky a motorové vozidlá. Následky boli tragické: veľká hmotná škoda, mnoho ťažkých zranení, ale i ľudské obete. Premávka bola ohrozenejšia tým skôr, že trať pretína cestu pod pravým uhlom, takže vodiči spravidla nezmenšovali rýchlosť, hoci ich na to upozorňovala značka STOP a Andrejov kríž. Dobrú viditeľnosť najmä pre vodičov osobných automobilov znemožňovali aj vysoké porasty, voľakedy konope a teraz najviac kukurica. Tento problém sa za 124 rokov pokúšali viackrát doriešiť, ale bez úspechu. Naposledy sa koncom januára 2002 v Belehrade stretli námestník republikového ministra dopravy Branislav Bošković, pokrajinský tajomník pre

Súčasne zabezpečený železničný a cestný priechod medzi Odžakmi a Laliťou

hospodárstvo Stevo Bobić, náčelník Západobáčskeho obvodu Goran Bulajić, náčelník Republikového riaditeľstva pre cesty Miodrag Kavgić, riaditeľ Úseku pre elektrotechnické práce VŽTP Belehrad Vasilije Martić, predseda Výkonného výboru ZO Odžaci Milivoj Jovkić, predseda VV ZO Kula Slavko Rac, technický správca Republikového riaditeľstva pre cesty Dragan Čubrilo, poradca pokrajinského tajomníka pre hospodárstvo Ratko Soro a ria- Jednej z obetí neďaleko trate vystavali náhrobný kameň diteľ VKP Usluga v Odžakoch zabezpečenie dopravy závorami Petar Svilar. Na dohovore konštatovali, že nie je prijateľné najmenej z dvoch

dôvodov; stanica v Odžakoch je ďaleko od hradskej (vyše dvoch kilometrov) a chýbajú aj kádre! Jediné správne bude, aby na mieste, kde trať pretína hradskú, namontovali také závory, ktoré automaticky zapojí a vypojí každý vlak, ktorý prefrčí koľajnicami. Každý zo spomenutých subjektov dostal za úlohu vykonať časť práce, ktorá mala stáť vtedajších 5,5 milióna dinárov. V Belehrade sa dohodli, že peniaze na montáž automatických závor poskytnú v rovnakej sume, každý dá tretinu, zabezpečia ich VŽTP Belehrad, Riaditeľstvo pre cesty a spoločne obce Odžaci a Kula. Odvtedy ubehlo takmer osemnásť rokov, spomenuté subjekty zabudli na dohovor, na križovatke trate s hradskou stále hrozilo nebezpečenstvo, niekoľkí ľudia prišli o život... Napokon 4. decembra 2019 spomenutý priechod dali do prevádzky potom, keď tam namontovali najsúčasnejšie vybavenie: svetelno-zvučno-zvonivú signalizáciu, závory z oboch strán trate, dva reflektory a tri kamery, ktoré registrujú všetkých účastníkov dopravy. Tak na trati, ako i na hradskej. Hodnota celkových prác je asi 20 miliónov dinárov. Aj toto je dôkazom, ako málo treba, aby sa niečo urobilo, keď je dobrá vôľa, k tomu záujem o bezpečnosť dopravy, ochranu majetku a najmä ľudských životov.

CIRKEVNÉ OSLAVY V OSLAVNOM ROKU Napriek tomu, že sú ústredné oslavy k 250. výročiu príchodu Slovákov do Starej Pazovy odložené na október, časť osláv sa predsa uskutoční v júni. Cirkevný zbor sa totiž rozhodol, že si pripomenú deň, keď boli prvé bohoslužby. Bude to 25. júna, keď sa uskutočnia slávnostné služby Božie nielen v kostole o 10. hodine, ale ak to počasie dovolí, aj pod holým nebom. Prípravy sú v plnom prúde. K tomuto významnému jubileu pripravujú i primeranú výstavu, keďže je v Starej Pazove v roku 2011 založený Ústredný archív Slovenskej evanjelickej cirkvi v Srbsku. Archív zahŕňa knižničný fond, archívne pozostatky, periodiká, rukopisy a fotografie o významných osobnostiach na Dolnej zemi, lebo cirkev bola strešná a zakladajúca organizácia aj školám, aj kultúrnym ustanovizniam. Pred cirkevnými oslavami Oltárny krúžok žien vykonal pracovnú akciu na úprave farského dvora, ktorá bola 16. júna. Mládežníci a konfirmandi mali podobnú akciu 13. júna. Na oslavu ženy pripravia slané a sladké pochúťky. To preto, že si na bohoslužby pozvali aj hostí z iných cirkevných zborov, a zvlášť zo Selenče, skadiaľ prišla hŕstka staropazovských predkov. A. S. • ĽUDIA A UDALOSTI •

25 /4912/ 20. 6. 2020

Ľudia a udalosti O ZDRUŽENÍ OBČANOV BRUJE

V záujme všetkých Erdevíčanov Danuška Berediová-Banovićová

„Už sme sa rozprávali s inšpektorom životného prostredia o tom, čo by sme mohli urobiť. Nadviazali sme kontakt s predsedom združenia Fruškać o možnej spolupráci. Plánujeme robiť projekty, ktoré sa týkajú životného prostredia. Dobrým takým príkladom je projekt, ktorý robil Fruškać v minulom roku, keď bol zo starej skládky urobený lesík pre včely. Do jesene plánujeme urobiť jeden okrúhly stôl, teda priviesť odborníka, aby

rdevíčanov sa veľmi nedotkla správa, že tohto roku možno nepôjdu k moru. Oni majú svoje more. A to dve jazerá. Sem sa v lete chodia kúpať nielen Erdevíčania, ale aj ľudia z okolitých dedín. Žiaľ, pobrežie jazera je veľa rokov zanedbané. Asi pred mesiacom sa Erdevíkom a na sociálnych sieťach rozšírila správa, že sa pláž na jazere Bruje (alebo ako ho Erdevíčania volajú malé

Branislav Pravda (foto: z archívu spolubesedníka)

jazero) predáva. Mnohých táto správa prekvapila. Táto správa, ale aj stav samotného pobrežia jazera niekoľkých Erdevíčanov podnietila k tomu, aby sa zoskupili a podnikli niečo v tom smere. Založili združenie občanov Bruje. A veci sa už začali meniť. Pláž má už iný vzhľad a čaká na kúpajúcich. O novozaloženom združení nám porozprával predseda Branislav Pravda. Čo bolo dôvodom na založenie združenia? „Sme svedkami toho, že si ľudia privlastňujú pobrežie jazera Bruje v Erdevíku. Zostala ešte malá časť okolo hrádze, kde sa ľudia môžu chodiť kúpať a odkiaľ ich nikto neodoženie. Ešte sa nevie, či sa začala legalizácia jazera, alebo nie, a nikto ohľadom toho nič nerobí. Možno prvým dôvodom, aby sme sa zoskupili, bola tabuľa, ktorá bola zavesená na pláži na jazere. Na tabuli písalo, že sa predáva pozemok a číslo telefónu. Nevieme, kto tú

www.hl.rs

Na jazere sa už začalo pracovať. Čo je doteraz urobené? Ako reagujú občania na tieto akcie a na samé založenie združenia? „Pracovné akcie sa začali ešte predtým ako združenie bolo aj oficiálne registrované v Agentúre pre hospodárske registre (APR). Obyvatelia sa sami organizovali a dohovárali sa prostredníctvom našej stránky na Facebooku. Hlavne reakcie sú pozitívne a ľudia sa nám hlásia a sú ochotní pomáhať.

Pečiatka združenia (foto: Facebook/Udruženje građana Bruje)

tabuľu tam zavesil. Možno ide práve o pozemok, na ktorom je pláž, možno niekto predáva pozemok hocikde inde a zavesil tabuľu tam, lebo je to frekventované miesto. Aj to je možné. Myslíme si, že je táto téma v záujme všetkých obyvateľov Erdevíka. Pred mesiacom sme mali zasadnutie s predsedom MS Erdevík, ktorý nemal mnohé odpovede na naše otázky, a preto sme sa rozhodli založiť združenie občanov. Týmto spôsobom sa chceme pokúsiť posielať žiadosti príslušným inštitúciám, aby sme dostali nejaké odpovede. Druhým a hlavným dôvodom založenia tohto združenia je ochrana životného prostredia. Nedbanlivosť ľudí to už prehnala. Nie iba na tomto jazere, ale aj v dedine, aj v chotári. A všetko sa nekontrolovane ničí.“ Aké budú ciele a aké sú plány združenia?

Jazero Bruje v Erdevíku (foto: Facebook/Fruškać)

Informačno-politický týždenník

Sobotňajšia pracovná akcia zo vzduchu (foto: Facebook/Fruškać)

hovoril na tému pálenia strnísk po žatve. Chceme edukovať Erdevíčanov, že je pálenie nebezpečné a nepotrebné a aby to už nerobili. A, samozrejme, chceme sa zaoberať otázkou legalizácie jazera. Plánujeme kontaktovať príslušné orgány a klásť zložité otázky na správnych miestach.“

Posledná pracovná akcia sa uskutočnila v sobotu 13. júna. Ohlas bol veľký. Pozvali sme aj výtvarných umelcov z okolia, aby nám prišli ozdobiť všetko, čo urobíme. Deti tiež kreslili a farbili a boli najusilovnejšie. Upravili sme parkovisko, aby sa viac neparkovalo na pobreží, urobili sme volejbalové ihrisko, prezliekaciu kabínku, nové lavičky, hojdačky a plánujeme urobiť aj prevažovacie hojdačky. Miestne spoločenstvo nám sľúbilo, že bude odvážať smeti z jazera.“ V nedeľu 14. júna sa uskutočnilo prvé úradné zasadnutie združenia. Aké sú výsledky zasadnutia? „Na zasadnutí sme úradne vybrali orgány správy. Začali sme zbierať aj členské a dúfame, že v nadchádzajúcich dňoch budeme mať aj účet, a potom už budeme mať všetko, čo potrebujeme na ďalšiu prácu. V nedeľu sme ešte nič nové nezahlásili. Hovorili sme o tom, čo je doteraz urobené.“

• ĽUDIA A UDALOSTI •

petrovskí penzisti volili

Staronovou predsedníčkou je Zuzana Hmiráková Jaroslav Čiep

j v nasledujúcom období v čele Miestnej organizácie dôchodcov v Báčskom Petrovci bude stáť staronová predsedníčka Zuzana Hmiráková. Rozhodli to prítomní členovia tejto organizácie v piatok 12. júna v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci na výročnom a zároveň aj volebnom zasadnutí. Na toto zasadnutie, pre mimoriadne zdravotné opatrenia presunuté z ich vlastných miestností, si zavolali aj hostí z obecných a miestnych politických štruktúr, ako i predstaviteľov dôchodcov z ostatných osád Báčskopetrovskej obce. Po zvolení pracovného predsedníctva predsedajúci Svetoslav Majera v rámci pracovnej časti po minútke ticha, pri ktorej si uctili zosnulých členov, vyzval doterajšiu predsedníčku petrovských penzistov Zuzanu Hmirákovú, aby prečítala správu o činnosti za rok 2019. Správu predsedníčka podala telegraficky,

ako aj správu za minulé funkčné obdobie od roku 2016 doteraz. Bola tam zahrnutá bežná činnosť v prospech penzistov, zásobovanie členov ohrevným drevom a mäsom, organizovanie výletov na Dunaj, iných miest v krajine a na Slovensko, meranie hladiny cukru a tlaku, družba so seniormi z Martina v rámci Klobásafestu, humanitárne akcie a úprava Petrovca. Bolo počuť, že zoskupujú 660 členov. Podľa slov pokladníčky Zuzany Valentovej vlani

mali obrat zo 740-tisíc dinárov a v pokladnici a na podúčte zvýšilo 128 700 dinárov. Najviac príjmov, ale aj trov mali v rámci svojho dôchodcovského klubu. Prítomní sa zhodli, že v takomto objeme a v podobnom rozsahu budú pracovať i v roku 2020. Po schválení správ a plánov iniciovali zmeny a doplnky štatútu obecnej organizácie penzistov Báčsky Petrovec a formovanie odbornej komisie, ktorej členov tiež navrhli, a podali aj návrhy na čestných členov obecnej

Pracovné predsedníctvo na volebnom zhromaždení petrovských dôchodcov. V strede je staronová predsedníčka Zuzana Hmiráková.

organizácie penzistov. Vytýčili si Jozefa Šimoviča, Juraja Mučajiho a Pavla Kolára. V druhej časti zhromaždenia sa pristúpilo k voľbe vedenia združenia na nasledujúce štvorročné mandátne obdobie. Po uskutočnenom verejnom hlasovaní staronovou predsedníčkou petrovských dôchodcov zostala Zuzana Hmiráková. Okrem nej výkonný výbor tvoria Zuzana Valentová, Ondrej Sýkora, Katarína Makanová, Viktor Savić, Vlasta Speváková, Svetoslav Majera, Anna Chalupková, Viera Ubavinovová, Anna Savićová a Mile Marinkov. Zároveň si v rámci volebného zhromaždenia petrovskí penzisti zvolili troch členov, ktorí ich budú zastupovať v obecnom výkonnom výbore, desať delegátov v zhromaždení dôchodcov Obce Báčsky Petrovec, troch v dozornej rade a na post nového predsedu obecnej organizácie penzistov navrhli Ondreja Sýkoru a na tajomníčku Annu Savićovú.

ZÁKLADNÁ ŠKOLA 15. OKTÓBRA V PIVNICI

V očakávaní bohatého, nového školského roku Miroslav Pap

ákladná škola 15. októbra v Pivnici sa po ukončení núdzového stavu dostáva opäť do normalizácie. Najmä, rozprúdili sa mnohé aktivity, ktoré stagnovali. Nastávajúce obdobie prináša pre školu množstvo noviniek, keď ide o celkový chod školy. Azda najaktívnejší po ukončení núdzového stavu boli ôsmaci

Minuloroční prváci • ĽUDIA A UDALOSTI •

a učitelia, ktorí ich chystali na záverečné testovanie. Prípravy končiaci ôsmaci mali v škole a tiež absolvovali dva skúšobné testy. V stredu 17. júna ôsmaci absolvovali test z materinského jazyka. V pivnickej základnej škole to boli slovenský a srbský jazyk. Vo štvrtok písali test z matematiky a v piatok sa vyskúšali v kombinovanom teste. Novinkou tohto roku je zavedená automatická počítačová kontrola

jednotlivých častí testov, čo v podstate obľahčilo prácu učiteľom, ktorí sú zodpovední za kontrolovanie. Táto generácia ôsmakov je posledná v pivnickej základnej škole, ktorú tvorili až tri triedy, čiže v nasledujúcom školskom roku to bude spolu 16 tried. Do školských lavíc si v školskom roku 2020/2021 sadne 28 prvákov, ktorí aktuálne musia tiež absolvovať skúšobné testy. Tento počet prvákov je vzhľadom na minulé ročníky vyšší, čo nie je veľmi príznačné v súvislosti s nízkou natalitou a zvýšenou intenzitou migrácie do zahraničia. Podľa slov riaditeľa základnej školy Patrika Malinu budúce školské roky sa očakáva ešte väčší počet prvákov, ak, samozrejme, na počet nebude vplývať migrácia. Počas núdzového stavu sa jednotliví profesori zapájali do nahrávania online vyučovacích hodín pre RTV Vojvodina a TV Petrovec. Z pivnickej školy to boli: učiteľka

nižších ročníkov Tatiana Naďová, profesorka dejepisu Gabriela Gubová-Červená, profesor zemepisu Pavel Blatnický a profesor matematiky Ján Hemela. O modernizácii školy svedčí aj fakt, že pribudli ďalšie interaktívne tabule a projektory, ktoré darovala AP Vojvodina. V nasledujúcom školskom roku školu očakáva realizácia projektu rekonštrukcie celkovej budovy. Ako prvé je zaplánované vybudovať prepojenie medzi budovou školy a telocvičňou. Je tiež zaplánované premiestnenie sanitárnych zariadení, ako aj kompletné zateplenie budovy. Tento celkový projekt bude financovaný prostredníctvom Kancelárie pre spravovanie verejných vkladov. Základná škola na realizáciu tohto projektu má už vypracovaný ideový plán a prichystanú potrebnú dokumentáciu. Vedeniu školy, kolektívu, žiakom a všetkým Pivničanom zostáva iba veriť, že tento projekt bude realizovaný v dohľadnej budúcnosti.

25 /4912/ 20. 6. 2020

Ľudia a udalosti PREDŠKOLSKÁ USTANOVIZEŇ KOLIBRI V KOVAČICI SA ROZRÁSTLA

Otvorili ešte jednu triedu jasieľ Tatjana Bovdišová

Crepaji, Debeljači, Uzdine, Idvore a v Samoši a spoločne tancujú rvý júnový deň patrí deťom. na vopred nacvičené melódie so Myšlienka Medzinárodného svojimi vychovávateľkami a na dňa detí (MDD) vznikla na jednu i so svojimi rodičmi. V tomto Svetovej konferencii pre blaho roku, žiaľ, táto akcia vystala, keďže detí (World Conference for the škôlka bola od polovice marca Wellbeing of Children) v Ženeve, zatvorená z dobre známeho dôvokeď zástupcovia 54 krajín schválili du – epidémie koronavírusu. Hoci deklaráciu, v ktorej sa zaoberali nie tradičným spôsobom Deň PU chudobou, detskou prácou, vzde- Kolibri si predsa pripomenuli. Po prvé urobili video s krátkymi scénkami, skadiaľ sa možno dozvedieť, ako deti navštevujúce PU Kolibri so svojimi rodičmi a kamarátmi trávili čas počas obdobia nedochádzania do škôlky, ktoré je zverejnené na facebookovej stránke PU Kolibri. To, čo je ale najdôležitejšie, v ten deň, 1. júna, otvorili ešte Novú triedu jasieľ si obzrel i Jaroslav Hrubík, jednu triedu pre zástupca predsedu Obce Kovačica najmladších, ktorá im bude k dispozícii laním a inými otázkami týkajúcimi od nového školského roka. Určené sa detí. Aj keď nie je úplne jasné, je pre drobcov vo veku od jedného prečo práve prvého júna, mnohé do troch rokov. Zriadené je vďaka krajiny následne ten dátum začali Obci Kovačica, ktorá na jeho vybaoslavovať ako MDD. venie vyčlenila dodatočných 500 Prvého júna PU Kolibri v Ko- 000 dinárov. Jasličky symbolicky vačici oslavuje deň ustanovizne. kolektívu PU Kolibri do užívania Sviatok všetkých detí a Deň Ko- odovzdal zástupca predsedu Obce libríka spravidla si pripomínajú Kovačica Jaroslav Hrubík, ktorý pri podujatím Rastieme s tancom, keď tej príležitosti poznamenal, že aj sa na jednom mieste zhromaždia toto je dôkazom toho, že lokálna všetky ratolesti tejto ustanovizne samospráva osobitnú pozornosť v Kovačici a pobočiek v Padine, venuje najmladším obyvateľom

Kovačickej obce. Každý rok vkladá značné prostriedky tak do predškolskej ustanovizne, ako i do základných škôl pôsobiacich na území tej obce. Menovaný tiež uviedol, že za posledné štyri roky sa suma peňazí, investovaná do Kolibríka, len zvyšovala. „Napríklad v roku 2016 bolo z rozpočtu obce vyčlenených 43 miliónov dinárov a v tomto až 68 miliónov pre potreby tejto ustanovizne,“ spresnil Jaroslav Hrubík. Otvorením ešte jednej jasličkovej triedy v Kovačici sa rieši dlhodobý problém trápiaci rodičov,

Riaditeľka Kolibríka Adriana Babková neskrývala radosť z dokončeného projektu

ský kolektív od septembra rozrastie o 13 ďalších členov, koľko bude tvoriť nová skupina. V tej druhej počet detí bude 16, uviedla Adriana Babková, riaditeľka PU Kolibri. Čo sa týka novej triedy, riaditeľka

Nový nábytok a veľa hračiek

ktorých ratolesti po tie roky zostali pod červenou čiarou v zozname prijatých detí do najmladšej skupiny. Predškolská ustanovizeň Kolibri s touto jasličkovou triedou uspokojí potreby najväčšieho počtu zamestnaných rodičov, ktorým je celodenná starostlivosť o dieťa nevyhnutná. Tak sa najmladší det-

poznamenala, že je úplne vybavená rozličnými hracími prvkami, novým nábytkom a kúpeľnou, teda všetkým, čo je potrebné na príjemné trávenie chvíľ detí v druhom domove. Inak táto skupina pôvodne mala začať s prácou 16. marca bežného roka, no z objektívnych dôvodov to nebolo možné.

PU Kolibri bola založená 18. decembra 1992, keď Obec Kovačica, ako jej zakladateľ, prebrala financovanie tejto činnosti v Kovačici. V iných dedinách Kovačickej obce prípravný predškolský program sa absolvoval v rámci základných škôl. Trvalo to do roku 1999, keď lokálna samospráva prebrala povinnosť finančného zabezpečovania všetkých predškolských skupín v obci a založená bola Predškolská ustanovizeň Kolibri Obce Kovačica. V Kovačickej obci, vo všetkých siedmich dedinách, sa predškolský program realizuje v štyroch jazykoch – po slovensky, po maďarsky, v rumunčine a v srbčine. Program výchovno-vzdelávacej činnosti s deťmi predškolského veku je koncipovaný tak, aby sústavne a systematicky pripravoval dieťa na vstup do školy, prispievajúc aj k celkovému rozvoju dieťaťa. Tu bude drobcom určite zaujímavo

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• ĽUDIA A UDALOSTI •

V CIRKEVNOM ZBORE KOVAČICA II

Bohoslužby po koronavíruse Oľa Glóziková-Jonášová

ovid-19 zmenil svet. Cítiť to všade. To, či sa život vráti do starých koľají, alebo sa natrvalo zmenia zvyky, obyčaje a každodennosť ľudí, uvidíme s odstupom času. Toho času sa zdá, že je všetko ako pred vypuknutím pandémie. Zrušený je núdzový stav v krajine, povolené je voľne sa pohybovať, cestovať, stretávať sa, na uliciach už zriedkavo stretnúť človeka s rúškom na tvári a v rukaviciach už vôbec, ale či je naozaj všade tak? O tejto téme a o tom, ako prebiehajú služby Božie po víruse Covid-19, sa zmienil farár SEAVC Kovačica II Martin Bajza. Riadne bohoslužby sa začali realizovať 31. mája na Turíce. V prvú nedeľu sa konali iba hlavné a v prvú júnovú aj nešporné služby Božie. Nevystalo však ani zdobenie kostola na Turíce, aj keď tentoraz iba symbolicky, vyzdobená bola iba oltárna časť chrámu. Služby sa konajú doposiaľ výlučne podľa predpísaných pravidiel, teda veriaci sú povinní do kostola prísť s rúškom na tvári a dodržiavať sociálnu vzdialenosť medzi sebou do dvoch metrov. „Starší veriaci to aj dodržiavajú, pokým ,stredná´ generácia veriacich je k týmto veciam ľahostajnejšia, a bolo i takých, ktorí sedeli hneď vedľa seba. Či už to boli prísluš-

níci jednej rodiny, alebo rodáci, kamaráti. Tí starší dodržiavajú varovanie vlády Republiky Srbsko a Ministerstva zdravotníctva a sedia na vzdialenosti do dvoch metrov a povinne nosia rúška. Niektorí prevenčne nosia aj rukavice,“ podotkol farár Bajza. Keď ide o obsah a trvanie bohoslužieb, v podstate sa nezmenilo nič, avšak symbolické podávanie rúk na záver služieb sa neodporúča. Niektorí veriaci majú obavy z toho, že sa úplne vytratí toto symbolické podávanie rúk, ktorým si medzi sebou prajú rozlúčiť sa v pokoji, a že mladí tento krásny zvyk nebudú ani poznať. Spolubesedník však hovorí, že sa tento zvyk medzi veriacich čoskoro prinavráti. Pritom poznamenal, že obdobie koronavírusu prinieslo zvláštne pozdravy aj do kostola. Najmä chlapi na záver služieb uprednostňujú alternatívne pozdravy, ako sú úklony, mávnutie alebo napríklad dotyky lakťov. Ženy zatiaľ chrám Boží opúšťajú iba s pozdravom na perách. Počas a po skončení bohoslužieb povinné je vetranie chrámu, čo predstavitelia cirkevného zboru Kovačica II rešpektujú. Keď ide o iné cirkevné telesá, akými sú spevokoly, detská besiedka a Oltárny krúžok žien, tie zatiaľ nefungujú. Cirkevné spevokoly s pravidelnými skúškami štartujú čoskoro, kým si členky Oltárneho

Veriaci sú povinní do kostola prísť s rúškom na tvári a dodržiavať sociálnu vzdialenosť do dvoch metrov • ĽUDIA A UDALOSTI •

krúžku žien prvé stretnutie stanovili na prvý júlový štvrtok. Avšak aktivity detskej besiedky sa pravdepodobne rozbehnú až na jeseň. Príprava detí ku konfirmácii bude pokračovať rovnako tak na jeseň, keď túto slávnosť aj usporiadajú.

Marčekom pohrebnú počestnosť vykonali pre trinástich zosnulých. Zosnulým počas pandémie bola vykonaná riadna 35-minútová pohrebná počestnosť, kým sa spevy v dome smútku nekonali. Spevy na počesť zosnulého sa

Ženy zatiaľ chrám Boží opúšťajú iba s pozdravom na perách

Covid-19 pozmenil aj obyčaje späté s pohrebnou rozlúčkou. Počas mimoriadneho stavu, rovnako ako všade, bolo zakázané zoskupovanie sa viac ako päť ľudí, a tak na posledný odpočinok zosnulého vyprevádzali iba tí najbližší, samozrejme, za prítomnosti kňaza, kantora a kurátora. Počas núdzového stavu CZ Kovačica II na čele s farárom Martinom Bajzom, kantorom Jánom Dišpiterom a kurátorom Martinom

začali až od júna t. r. s odporúčaním dodržiavať predpísané hygienické pravidlá. Na počesť zosnulého po pohrebe sa od začiatku júna koná aj zvyk stretnutia pozostalých pri smútočnej hostine, tzv. kar. I keď sa navonok zdá, akoby všetko bolo a fungovalo ako predtým, cítiť u ľudí strach a obavy z prinavrátenia vírusu, ktorý za takmer niekoľko mesiacov pozmenil celý svet na nepoznanie.

Starší veriaci dodržiavajú predpísané pravidlá 25 /4912/ 20. 6. 2020

Ľudia a udalosti O PROBLÉMOCH VČELÁROV (NIELEN) V OBCI KOVAČICA S PREDSEDOM KOVAČICKÉHO VČELÁRSKEHO SPOLKU JÁNOM DURGALOM

Pesticídy – jeden z faktorov masových úhynov včelstiev Jana Štaubová

eď spomenieme slovo včela, väčšine ľudí je prvou asociáciou med. Niektorým aj uštipnutie. Mnohí si však neuvedomujú, že včela má v prírodnom kolobehu veľmi dôležitú úlohu. Je najdôležitejším opeľovačom rastlín. Bez jej opeľovania by malo niekoľko desaťtisíc druhov rastlín problém rozmnožiť sa a ďalej existovať. Zmenili by sa prírodné podmienky natoľko, že by mohla byť vážne ohrozená aj existencia ľudstva. Pred osemdesiatimi rokmi Albert Einstein dokonca povedal, že ak vymrú včely, ľudstvu nezostáva viac než štyri roky života. Z tej nevedomosti, najmä v

vo včelárení zdedia po otcovi, dedkovi, u Jána to nebol prípad. V jeho rodine sa včelárstvom nikto nezaoberal a umeniu sa priúčal sám. Dnes však sám nepracuje. Pomáhajú mu v tom manželka, potom brat s jeho manželkou a pripájajú sa aj deti. Predávajú med, ako aj iné včelie produkty a od vlani začali predávať aj včeliu materskú kašičku, čiže matični mleč – ako prví na území Obce Kovačica. Ján je už druhý rok predsedom kovačického včelárskeho spolku, ktorý má zo päťdesiat členov. Hovorí, že z roka na rok sa situácia vo včelárstve výrazne zhoršuje a minulý označuje ako doteraz najhorší. Najmä pre ma-

posledných rokoch, človek rôznymi spôsobmi vážne ohrozuje život tohto vzácneho hmyzu na Zemi. Viac o tom nám porozprával Padinčan Ján Durgala, ktorý sa včelárstvu venuje 16 rokov. ,,K včeláreniu ma priviedla láska k prírode. Už ako tínedžera ma zaujímal živočíšny a rastlinný svet, rád som trávieval čas v prírode, vysádzal všelijaké rastliny, stromy, a vtedy som si všimol včelu a jej významnú úlohu v prírode. Je spojivom medzi rastlinami a človekom,“ hovorí náš spolubesedník. Aj keď včelári majú často podobný príbeh, že včely alebo záľubu

sové úhyny včelstiev. Podľa slov nášho spolubesedníka dôvodom je nadmerné a nevhodné používanie pesticídov. Záchranu vidí v šírení osvety o včelách. ,,Včela je hlavným indikátorom zdravého ekosystému. Ak včelári v našej obci za posledné dva roky stratili dve tretiny včiel – čo nám to hovorí?“ uvádza Ján. ,,Za posledné dva roky padinskí včelári stratili až dve tretiny včelstiev – kým sme pred niekoľkými rokmi mali na jednej paši spoločne zo 400 úľov, dnes ich je tam iba 100. Crepajčania stratili 80 % včelích rodín. Podobná situácia je v Idvore

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

a Uzdine. Kovačičania mali trochu viac šťastia, lebo úle sťahujú k vode napr. pri Barande. Jedným z najväčších faktorov úhynov sú definitívne pesticídy. Žijeme v oblasti, kde sa ľudia prevažne zaoberajú poľnohospodárstvom a na ochranu rastlín pred chorobami, škodcami či burinou používajú rozličné pesticídy. Tomu sa vyhnúť nemôžeme a sme si toho vedomí. Preto sme začali s poľnohospodármi spolupracovať. Musím poznamenať, že niektorí ozaj majú rešpekt pred včelami, starajú sa o to, aby používali na ochranu rastlín látky, ktoré sú pre včely bezpečné, a tiež rešpektujú čas, kedy by sa striekanie malo uskutočniť. My včelári im zase pomáhame tým, že odnášame včelstvá k ich pôde, aby opelili rastliny, a tým aj poľnohospodári získavajú vyššie výnosy. Výbornú spoluprácu máme napr. s Ondrejom Hedim, ktorý sám prišiel za nami, aby sme spoločne našli riešenie, ako pomôcť tomuto vzácnemu hmyzu. Nielen pre včelárov či poľnohospodárov, ale pre

celé ľudstvo. Verím, že takých svedomitých a ekologicky uvedomelých ľudí bude čoraz viac a že zastavíme tento negatívny jav vo včelárstve. Je to pre dobro všetkých.“ Pomôcť včelám prežiť môžeme aj my bežní ľudia, ktorí sa včelárstvom nezaoberáme. Vysádzajme v našich záhradách, v našom okolí akékoľvek kvety, stromy. Majú napr. rady levanduľu, sedmokrásky, slnečnice. Dajme si záležať a vo vlastnej záhrade používajme prírodné alternatíva chemických pesticídov na ochranu rastlín pred škodcami či chorobami. Urobíme tým dobre nielen včelám, ale aj svojmu zdraviu. ,,Receptúry sú rôzne, napr. striekanie roztokom sódy bikarbóny, pŕhľavy atď. Treba možno použiť vyššiu koncentráciu, ale výsledky sú viditeľné. Verte mi. V našej záhrade sa otrava nikdy nepoužíva. A pestujeme pre vlastné potreby aj zeleninu, aj ovocie,“ uisťuje nás Ján. Na záver ešte toľko, že pomôcť môžeme aj včelárom, ktorí, aj keď si to málokto uvedomuje, robia významnú prácu pre celé ľudstvo. Pomôžeme im tak, že si budeme kupovať med priamo od nich a nie ten z obchodu. Aj keď je možno drahší, ale rozdiel v kvalite je veľký. Lebo ako hovorí náš spolubesedník: ,,Pravý med si môžete kúpiť iba od včelára.“ Foto: z archívu spolubesedníka

• ĽUDIA A UDALOSTI •

PADINA

Skrášlili park a upratali etnodom šiesty júnový deň, keď sa dali do upratovania etnodomu. Desať usilovných žien nakuklo do kažTatiana Bovdišová dého kúta každej izby. Poumývali všetky okná, oprali záclony, utreli rvá aktivita Spolku žien v Pa- každý exponát a nový nádych dali dine po zrušení mimoriad- aj dvoru. Po úspešne vykonanej nej situácie v krajine bola práci si pri kávičke posedeli, povýsadba kvetov v strede dediny. rozprávali sa a hneď naplánovali Padinčanky v parku pred školou ďalšie akcie. Inak budova, kde sídli etnodom, je majetkom evanjelickej cirkvi v Padine a starostlivosť oň prebral na seba tamojší Spolok žien už pri jeho zakladaní. Ženy ho aj vybavili starožitnosťami, aké našli v dedine, od starých predmetov po odev. Je to kultúrna pamiatka približujúca život Padinčanov v 19. storočí. Keďže je etnodom zaradený do turistickej ponuky Turistickej organizácie Obce Kovačica, často je navštevovaný. Najviac však domácimi turistami, no neraz si ho prišli pozrieť aj návštevníci zo zahraničia. Časté sú žiacke exkurzie, ktoré očakávajú aj teraz, v najbližšom Etnodom je schystaný pre návštevy období, keďže od 1. júna je povolené organizovať ich. zasadili okolo 200 begónií, čo Predsedníčka SŽ v Padine Elensčasti vyfinancoval tamojší verejný ka Haníková uvádza, že naslekomunálny podnik, sčasti evan- dujúca akcia bude upratovanie jelická cirkev a časť prostriedkov miestností spolku, kde sa streposkytol Spolok žien, ktorý bol i távajú, aby sa potom mohli dať iniciátorom akcie. Ruku k dielu pri- do realizácie naplánovaných a dali aj členky Únie žien miestneho medzičasom prerušených aktivít výboru Srbskej pokrokovej strany. z dôvodu epidémie koronavírusu. Na skrášľovaní okolia 8. mája sa A bolo ich hodne. Zatiaľ je známy podieľalo celkovo 15 žien. Ďalšiu termín podujatia Noc múzeí a akciu usporiadali už o mesiac, v galérií 5. septembra, pre ktoré

Kávička po dobre vykonanej práci

Padinčanky usporiadajú večierok, na ktorom verejnosti predstavia svadobnú partu a vence. Tie vyhotovia v rámci dielní, ktoré onedlho usporiadajú. Budú hostiteľkami aj recitačnej súťaže žien v prednese poézie a prózy pre Banát, ktorej dátum ešte nie je spresnený, a potom sa už budú pripravovať pre Padinské dni kultúry, čiže ich tradičnú tortiádu a výstavu. To sú teda plány na najbližšie obdobie.

Haníková prezrádza, že aj v tomto roku písali projekty, ktoré zaslali na niekoľko adries. Zatiaľ dostali odpoveď z Obce Kovačica, že sú im schválené dva projekty. Jeden na organizovanie už spomínaných akcií v rámci osláv Dňa Padiny a ďalší na realizáciu Tekvicovej zábavy, ktorá by mala v tomto roku do svojich dejín zapísať 12. ročník. Foto: zo Spolku žien Padina

KOTLÍKOVÁ SÚŤAŽ FK TATRA. V nedeľu 14. júna FK Tatra úspešne zorganizoval už tradičnú súťaž vo varení kotlíkového paprikáša. Bola to deviata súťaž v poradí a toho roku bol rekordný počet účastníkov. Súťažilo až 29 tímov a podujatie prišlo sledovať viac ako 500 divákov, čo je doteraz rekordný počet. Hrala živá hudba pod vedením Ladislava Kekeza. Komisia v zložení: Ján Šranka z Petrovca (predseda), Vladimír Sabo, Vladimír Budík (obaja z Kysáča) a Stevan Bošnjak z Rumenky nemala ľahkú prácu. Po hodinovom chutnaní a známkovaní prvú cenu udelili tímu ŠRS Smuđ (prijal ju hlavný kuchár Vladimír Madacký), druhú cenu udelili mäsiarovi Ivanovi Krajčíkovi zo Šafárikovej ulice a tretiu cenu dostal tím Klubu poľnohospodárov (cenu prijal hlavný kuchár Ján Gaško). Na fotke: Odmenení a členovia komisie. P. Pálik Park nadobudol krajší vzhľad • ĽUDIA A UDALOSTI •

25 /4912/ 20. 6. 2020

DETSKÝ KÚTIK

Priatelia na Facebooku

akujeme za všetky práce, ktoré nám posielate na našu stránku. Tento týždeň zverejňujeme práce našich kamarátov z Aradáča, Padiny a Báčskej Palanky. Každý deň vaše výkresy zverejňujeme aj na Facebooku. Budeme s vami aj v lete. Sledujte nás. Danuška

Leontína Marčeková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Sára Ondríková, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina

Emília Bajinová, druháčka, Báčska Palanka – Košice

Nikolína Domoniová, 3. 1, ZŠ Bratstvo, Aradáč

Mateja Mojžiš, škôlkar, Pivnica

Ivan Holúbek, 2. 2, ZŠ maršala Tita, Padina Sergej Đorđević, škôlkar, Báčska Palanka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• DETSKÝ KÚTIK •

Poľnohospodárske PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLVIII 20. 6. 2020 Číslo 12/ 2011

Vyššia cena sóje

AKTUÁLNE

IPARD 2020 v znamení vidieckeho turizmu

Ľubica Sýkorová Od 16. marca do polovice júna mala byť na webovej stránke Ministerstva poľnohospodárstva aktuálna nová výzva fondu IPARD – Opatrenie 7 – investície do vidieckeho turizmu. Pre situáciu s koronavírusom bolo všetko pozastavené a teraz sa žiadosti môžu podávať od 1. júla do 1. októbra 2020.

odpora prostredníctvom tohto opatrenia je zameraná na vytváranie nových pracovných príležitostí vo vidieckych oblastiach, a teda na zníženie závislosti od poľnohospodárstva a zlepšenie kvality a dostupnosti základných služieb a infraštruktúry. Riaditeľstvo pre agrárne platby Ministerstva poľnohospodárstva vydalo Pravidlá o stimuloch IPARD pre diverzifikáciu – rozloženie rizika s cieľom ochrániť majetok pred prípadnými stratami poľnohospodárskych fariem a rozvoj podnikania, v ktorých sa špecifikujú potenciálni príjemcovia, podmienky získania finančných prostriedkov, výška stimulov IPARD, ako aj postupy a potrebná dokumentácia na realizáciu Opatrenia 7 – Diverzifikácia poľnohospodárskych fariem a rozvoj podnikania. Vidiecky turizmus má v Srbsku

veľký potenciál a potrebný je ďalší rozvoj tohto odvetvia. Príjemca stimulov IPARD môže uplatniť právo na stimuly IPARD vo výške najmenej 5 000 eur a maximálne 300 000 eur, bez ohľadu na celkovú hodnotu investície. Stimuly IPARD sa určujú ako percentuálny podiel až do 65 % hodnoty oprávnených investičných nákladov mínus výška dane z pridanej hodnoty. Predmetom tejto verejnej výzvy sú investície a oprávnené náklady na vidiecky cestovný ruch uvedené v zozname oprávnených investícií a výdavkov prvej verejnej výzvy pre Opatrenie 7. Žiadateľ v rámci tejto verejnej výzvy môže predložiť iba jednu žiadosť o schválenie projektu, ktorá môže zahŕňať jednu alebo viac investícií zo zoznamu oprávnených investícií a nákladov. Informácie o vyhlásenej verejnej výzve sú k

Ľ. Sýkorová

dispozícii v informačnom stredisku Ministerstva poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a vodného hospodárstva: 011/260-7960 alebo 011/260-79-61, ako aj v kontakt centre Riaditeľstva pre agrárne platby: 011/30-20100 alebo 011/30-20-101, každý pracovný deň od 7.30 do 15.30. Vidiecky turizmus a agroturizmus sa postupne aj v Srbsku stáva hlavným druhom turizmu hlavne v horských, podhorských i nížinných oblastiach. Tento druh turizmu vytvára nové pracovné príležitosti pre podnikateľa a jeho rodinu, pre zamestnancov pri starostlivosti o turistov, odbúrava zbytočne vysokú každodennú dochádzku za prácou do väčších miest, vytvára podmienky na zachovanie tradičného vidieka podľa miestnych zvyklostí, na zachovanie typického pro-

a Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch od 8. 6. do 12. 6. bol zaznamenaný pád cien viacerých poľnohospodárskych komodít. Zlacneli kukurica a pšenica, no mierne vzrástla cena sóje. Najviac sa v uvedenom období obchodovalo s kukuricou, ktorej cena bola 15,60 din./kg bez DPH. Pri porovnaní s predchádzajúcim obdobím bola lacnejšia o 0,64 %. Pšenica sa predávala za 17,80 din./ kg bez DPH (19,58 s DPH), no nikto o ňu neprejavil záujem. Väčší dopyt bol po pšenici z úrody 2020, ktorej cena sa pohybovala od 145 do 148 eur/t v ekvivalente dinára v deň platby pri strednom výmennom kurze NBS s dodaním tovaru v júli. Cena repky olejnej sa pohybovala od 323 do 330 eur/t v ekvivalente dinára v deň platby pri strednom výmennom kurze NBS s dodaním tovaru počas zberu. Sója sa predávala za jednotnú cenu 42,00 din./kg bez DPH (46,20 s DPH). Pri porovnaní s jej cenou v predchádzajúcom období je to o 0,72 % viac. Cena slnečnicových výliskov s 33-percentným obsahom bielkovín bola 26,80 din./kg bez DPH (32,16 stredia. Čo s DPH).○ je dôležité, napomáha obnove a rozvoju dediny formou získania finančných prostriedkov z príjmu zo služieb v turizme.○

Z obsahu Štíhle brodivce plytkých vodných plôch s. 2 a 3

Skalná ruža chráni dom a naše zdravie

Do vášho receptára s. 6

s.8

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (9)

Štíhle brodivce plytkých vodných plôch – čeľaď volavkovité – I DrSc. Ján Babiak Z radu brodivcov (Gressores) čeľaď volavkovité (Ardeidae) je u nás najbohatšia. Vyskytuje sa tu až šesť rodov. Najrozvetvenejší z nich je rod volaviek (Ardea) zastúpený až štyrmi druhmi. Ďalších päť rodov sú: beluše, čapličky, chavkoše, bučiaky a bučiačiky, na našom priestore reprezentované len jedným druhom. Pre obsiahlosť textu rody nočných volaviek (3) budú v tomto príspevku vynechané.

re prvé tri rody z čeľade volaviek (volavky, beluše, čapličky) možno povedať, že sú to operence, ktoré žijú denným životom. Ide o veľké a menšie vtáky jemnej telesnej stavby, s dlhým zobákom aj krkom, ale aj s dlhými nohami. Pravda, s ohľadom na rod a najmä druh tie charakteristiky vedia byť v značnej miere odlišné. Niektoré z druhov majú na hlave chochol, iné svadobné perie na niektorej inej časti operenia. To, čo je pre celú čeľaď charakteristické, je, že najčastejšie obývajú plytké, zarastené močiare alebo nábrežia rovinných riek, kde sa aj hniezdia v bujnej močiarnej vegetácii, v kríkoch, respektíve na vysokých stromoch v blízkom okolí. Ide o vtáky, na ktoré sa najviac sťažujú rybári, ale s ohľadom na počet volaviek, strata rýb v riekach, keď je vinník človek, je väčšia od straty rýb, ktoré vylovia volavky. Poľovníci však musia dbať aj na to, že je dosť volaviek chránených zákonom. Na vojvodinskom priestore možno najčastejšie vidieť všetky tu naznačené druhy volaviek, hoci je najčastejší bučiačik močiarny, kým v poslednom čase ako nováčika možno tu vidieť aj volavku chochlatú. Ako typický predstaviteľ tejto čeľade bude tu predstavená volavka popolavá. Podanie o všetkých ďalších bude len stručné. VOLAVKA POPOLAVÁ – ARDEA CINEREA, Linné 1758 Je pravým eurovtákom, keďže zo všetkých volaviek obýva celú

strednú zónu tohto kontinentu (v pomedzí 40 º do 60 º s. z. š.). Najčastejšie ju možno vidieť stáť v plytkej vode ako sochu, alebo sa pomaly brodiť po nej, a potom ako bleskovou rýchlosťou vystiera krk a už je v zobáku ryba. Je pomerne plachá, nedôverčivá a v konfliktnej situácii radšej odletí, ako sa vystaví nebezpečenstvu. Možno aj preto najčastejšie žije v kŕdli, ba v hniezdení vytvára veľké kolónie, a iba na rybačku, z pochopiteľných dôvodov, chodí sama. Jedince z nášho priestoru sú obyčajne sťahovavé a len v prípade jemných zím prelietavé a kde-tu daktoré aj prezimujú. ROZŠÍRENIE Možno ju vidieť v strednom pásme Európy od Uralu po Španielsko, ale nie aj v Škandinávsku a severozápadnom Rusku. Východná časť toho pásma je pre

Volavka popolavá

túto volavku letný areál a v zime sa sťahuje na juh. Západnú časť Európy, najmä tú prímorskú, obýva celoročne. Ako zimovisko jej spravidla slúži Stredomorie a Turecko. BIOTOP Žije vždy v blízkosti väčších vodných tokov, ale aj vodných diel a rybníkov. V plytčinách močarísk, naplavenín a všetkých druhov mokradí spravidla zháňa korisť, ale ju možno vidieť aj na lúkach, respektíve strniskách. Vyberá si aj blízkosť vysokých lužných lesov na hniezdenie. ROZLÍŠENIE Je naša najväčšia volavka. Hlavu má bielu a len čiapočka a chochol sú čiernej farby. Krk je sivobiely s čiernymi škvrnami, ktoré tvoria súvislé čiary. Celý chrbát a chvost sú popolavej farby, ale okraje krídel sú čierne. Perie na bruchu má sivobiele nuansy. Samec a samička sa po sfarbení nerozlišujú. Mláďatá v páperí sú sivé a časom nadobúdajú sfarbenie dospelých rodičov. Za letu od bociana sa rozlišuje tým, že krk drží v tvare písmena S a okrem toho nikdy neplachtí. HNIEZDENIE Samec najprv stavia dosť neúhľadné hniezdo vysoko na strome a potom vábi samičku. Základ hniezda je z vetvičiek, podstielka zo suchého rastlinstva. Párenie sa deje na hniezde. Samička potom znesie obyčajne 4 – 5 jasnozelenomodrých vajec. Inkubačný čas je 25 – 28 dní. Znáša raz ročne a len v prípade zrušenia hniezda sa samička rozhodne na novú znášku. Hniezdna starostlivosť trvá 45 – 55 dní a rodičia v prvé dni stravu mláďatám dávajú priamo do pysku a neskoršie vyvrhujú stravu pred nich do hniezda. Už po 30 dňoch mláďatá sa rozliezajú po okolí hniezda. Volavka popolavá hniezdi v kolóniách, občas aj veľkých, alebo aj miešaných. Aj miesto

vôkol hniezdenia vedia v značnej miere znečistiť. POTRAVA Stravuje sa rybami, ale konzumuje aj žaby, mloky, myši, drobné cicavce, hmyz a červy. Ceremoniál, ako chytá rybu, alebo ako usmrcuje väčšiu korisť, je osobitná rozprávka. HLAS Ozýva sa hlasným škrekľavým „kree-jk“, výstražný znak je prenikavé „ga“. Mláďatá v hniezde štekavo prosia o potravu. VOLAVKA PURPUROVÁ – ARDEA PURPUREA, Linné 1766 Volavka purpurová je vták juhu.

Volavka purpurová

Zriedka ju nájdete severnejšie od rovnobežky 45 º s. z. š. Je sťahovavá a zimu strávi v Afrike. Na vojvodinských priestoroch je častá aj ako hniezdič. Je štíhlejšia a tmavšia od volavky popolavej, aj plachšia, a často ju možno vidieť skrytú v hustom poraste. Vrch hlavy a zadnú časť krku aj chochol má čierne a celá horná časť tela je tmavosivá, občas s hnedavým alebo hrdzavým nádychom. Predná časť krku je okrová s čiernymi pásmi a spodok tela je červeno-gaštanový s čiernym pásom. Žije v rovinných, močaristých oblastiach, zarastených vysokou

25 /4912/ 20. 6. 2020 trstinou a vŕbovou krovinou. Hniezdo si robí v trstine asi meter nad vodou. Znáša 4 – 5 vajec, jedna znáška v roku. Stravuje sa rybami (50 %), žabami, jaštermi, vodnými bezstavovcami a hmyzom. Ohláša sa drsným jednoslabičným „krrek“. VOLAVKA BIELA – ARDEA (EGRETTA) ALBA, Linné 1758 Je to vták teplých pásiem na celom svete. V Európe ju možno nájsť v južných častiach Ruska severnejšie od Čierneho a Kaspického mora, ale aj u nás. Zimuje v južnej Európe a v Afrike. U nás má trend vzrastu populácie. Je celkom biela, elegantná, pravá nevesta, najmä keď rozprestrie dlhé perie na chrbte v svadobnom predvádzaní. Zobák má žltý a nohy žltočierne. Samec sa od samičky po operení nedá rozlíšiť. Možno ju nájsť v oblasti rozliatych močiarov a na mokrých poliach. Hniezdi v trstinovom poraste,

aj hmyzom (vodné chrobáky). Je to tichý vták a len v kolónii sa ozýva trhavým krákavým volaním – „kr‘r‘ r‘ ree“. VOLAVKA CHOCHLATÁ – BUBULCUS (ARDEOLA) IBIS, Linné 1758 Je nováčikom u nás a možno ju považovať za zriedkavú. Šíri svoj areál z Afriky. Ide o menšiu volavku bielej farby s čiapočkou, hruďou a chrbtom jasnej žltohnedej farby. Žije v blízkosti vodných plôch a hniezdi na stromoch a kroch, ale potravu hľadá na pastviskách, najčastejšie medzi statkom. Znáška a odchov mláďat sú podobné ako pri iných volavkách. Živí sa hmyzom, najčastejšie kobylkami, ale aj malými jaštermi, žabami a myšami. Hlási sa počas letu mäkkým „kre“ a „ek“ a v kolónii pri hniezdení drsným dvojhláskovým „rik-rek“. Inak je tichá.

v plytkom plochom hniezde, najčastejšie v kolóniách. Samička znesie 3 – 5 modrozelených vajec. Inkubačný čas trvá okolo 25 dní a výchova mláďat na hniezde trvá ďalších 42 dní. Stravuje sa hlavne malou bielou rybou, ale

20. 6. – 26. 6. 2020

Volavka chochlatá

sa len zriedkavo sťahuje, ibaže preletí bližšie k moru. Patrí medzi menšie volavky a je bielej farby. V období párenia má chochol, na chrbte ozdobné perá, ako i dlhšie perie na hrvoli. Zobák a nohy sú čierne, prsty zelenožlté. Obýva

Beluša malá

Volavka biela

POČASIE

volavčieho vzhľadu a zafarbenia. Na nich sedia obaja rodičia, ale viac samička. Hniezdenie je raz ročne, inkubácia 25 dní. Ináč je veľmi živá a aktívna, najmä pri hľadaní potravy. Kŕmi sa najčastejšie v kŕdľoch a rád konzumuje malé ryby, žaby a slimáky, ale aj hmyz. Mimo kolónie je obyčajne tichá, v kŕdľoch a pri vzlietaní sa hlási chrapľavým „aaah“ alebo „da-vah“, ale zato v kolóniách vie byť hlučnejšia a ozýva sa tvrdými klokotavými výkrikmi „gulla-gulla-gulla...“

BELUŠA MALÁ – EGRETTA GARZETTA, Linné 1766 Je typickým vtákom južnej časti Európy. U nás je častá, najmä vo Vojvodine. Je sťahovavá a zimuje v severnej Afrike, ale aj južnejšie. Populácia v západnej Európe

Čaplička vlasatá

sladkovodné vlhké oblasti a riečne ostrovy. Hniezdi v kolóniách, často v kolónii s inými volavkami alebo kormoránmi. Hniezdo si stavia vysoko, vo vŕšku stromu. Lokalitu vyberie samička, ale ho stavajú spoločne. Počet vajec je 3 – 6,

ČAPLIČKA VLASATÁ – ARDEOLA RALLOIDES, Scopoli 1769 Má podobné rozšírenie ako beluša malá. Je migrant a zimuje v Stredomorí a v Afrike. V Srbsku ju možno vidieť, ale len vo Vojvodine. Žije v menších kolóniách na močiarnych priestoroch, na riekach, jazerách a kanáloch s vodným porastom, s trsťou a krami. Je pomerne malá, žltohnedej farby s dlhými tmavšími pásmi v zóne hlavy, krku a hornej časti trupu. Najdlhšie perá na chochole sú biele. Aj vnútorná časť krídel, chvost a spodok tela sú biele. Aj pozorovateľa vie prekvapiť ten „výbuch belosti“, keď obyčajne z prikrčeného postoja vzlietne do výšin. Hniezdo si stavia nízko v trsti, keď samička v jednej znáške v roku znesie 4 – 6 vajec. Chytá ryby, žaby a hmyz najčastejšie v strehu na plávajúcich listoch vodných rastlín alebo v húští trstiny. Ozýva sa drsným krákavým „kaahk“, pri vyplašení aj „karr“. V kolónii najčastejšie vydáva dusivé nosné „kek kek kek“ a silnejšie „ah ah ah...“ Fotky: z internetu

sobota

nedeľa

pondelok

utorok

streda

štvrtok

piatok

26˚ | 16˚

24˚ | 17˚

27˚| 16˚

26˚ | 17˚

25˚ | 16˚

26˚ | 15˚

25˚ | 16˚

III

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OCHRANA RASTLÍN

Ochrana záhradníckych rastlín v júli Ing. Ján Tancik, PhD. STRAPKA TABAKOVÁ Strapka tabaková – Thrips tabaci je najčastejšie sa vyskytujúca strapka a tiež aj najškodlivejší druh na otvorenom poli. Vyhovuje jej teplá kontinentálna klíma. Je výrazný polyfág škodí na zelenine, napáda cibuľu, pór, kapustu, uhorky, rajčiny a šalát. V poľných podmienkach prezimuje imágo vo vrchných vrstvách pôdy, v pozostatkoch rastlín. Na jar po aktivácii imága najprv žijú na burinách a neskôr migrujú na pestované rastliny. Významné škody na cibuli táto strapka spôsobuje v suchých rokoch. Škodlivým štádiom je imágo a larva, ktoré sa koncentrujú medzi listom a stopkou a vyciciavajú tu šťavy, čo spôsobuje striebristé škvrny na týchto častiach. Pri silnejšom napadnutí stonka stmavne a uschne. Na póre sú tiež jedince koncentrované v pazuchách listov. Na miestach, kde boli vyciciavané šťavy z listov, sa objavujú žltkasté škvrny. Ak bolo poškodených viac buniek, do týchto častí preniká vzduch a vytvárajú sa tu striebristé škvrny. Počas príjmu potravy strapky vylučujú trus zelenej farby, znižuje sa fotosyntéza a zvyšuje sa vyparovanie vody a tiež cez poranené časti prenikajú patogény. Cibule dozrievajú skôr a veľkosť hlávok sa znižuje. Táto strapka je vektorom viróz. OCHRANA Zníženie populácie tejto strapky môžeme spôsobiť dodržiavaním osevného postupu, ničením pozberových zvyškov, pravidelným obrábaním pôdy a pravidelným a dôsledným ničením burín. Dážď spôsobuje najvýraznejšie zníženie populácie strapiek, pretože ich zmýva z povrchu rastlín. Podobne aj zavlažovanie postrekom má vplyv na zníženie populácie strapiek. Pestovanie odolných alebo tolerantných odrôd má tiež význam. Červené odrody

bzdochy: Macrolophus caliginosus a dravé bzdocha z rodu Orius. Z biologických prípravkov povolený je prípravok na báze spinosatu (SpinTor). cibule sú spravidla citlivejšie na PLESEŇ SIVÁ NA VINIČI (BORstrapky ako biele a žlté odrody. TRITÍDA) Sejbou medziplodiny (ďatelina) Pôvodcom choroby pleseň sivá do porastov cibule sa dá znížiť na viniči je huba Botritis cinirea, napadnutie touto strapkou, ale a preto sa aj nazýva botritída. treba si uvedomiť, že pri takomto Napáda všetky nadzemné časti viniča: mladé letorasty, súkvetia, nezrelé, zrejúce a zrelé bobule. Na letorastoch zapríčiňuje vytváranie rôzne veľkých vodnatých škvŕn a následne letorasty vädnú. Na listoch vznikajú zoschýnajúce škvrny, ktoré sa koncentricky rozširujú zo stredu. Napadnuté súkvetia a mladé bobule zasychajú. Na zrejúcich bobuliach vznikajú hnilobné škvrny, pokožka na nich praská. Napadnuté časti viniča majú svetlejšie až belavé sfarbenie. Na všetkých napadnutých častiach sa vytvára typický hustý sivý povlak, vytvorený z konídií a konídionosičov. Najväčšie škody vznikajú pri napadnutí zrejúcich bobúľ, pretože sa v nich prestáva ukladať cukor, proces Symptómy poškodenia cibule strapkami dozrievania je prerušený, čo spôsobuje pestovaní sa nezvyšuje úroda, ale zníženie kvality a kvantity úrolen kvalita. dy. Najväčšie škody vznikajú Nálet imág do porastov sa za daždivého alebo vlhkého a zisťuje pomocou modrých lepo- teplého počasia. Šírenie choroby vých dosiek. Žlté lepové dosky napomáha málo vzdušná poloha, sa tiež využívajú, ale sú menej hustý spon, poškodenie bobúľ efektívne. Aplikáciu insekticídov (fyziologické prasknutia bobúľ, treba vykonať na začiatku výskytu poškodenia škodcami: obaľovače, imág v poraste. V Európe sa vy- osy, vtáky). Toto ochorenie môže užívajú aj prípravky zo skupiny prepuknúť náhle, už po dvoch – pyretroidov a neonikotinoidov. troch týždňoch, keď sú vhodné Proti strapkám sa využíva v rámci podmienky. biologickej ochrany viacero druOCHRANA hov bioagensov. V skleníkoch sa Proti plesni sivej využívame využívajú najmä dravé roztoče. mnohé pestovateľské (agrotechOkrem nich sa využívajú aj dravé nické) opatrenia, ktoré eliminujú

vhodné podmienky na vývoj patogéna, ako sú prevzdušnenie porastu, zelené práce – odstraňovanie listov v zóne strapcov, tiež zabrániť poškodeniu hrozna predovšetkým účinnou ochranou proti druhej generácii obaľovačov. Priamu ochranu robíme väčšinou pred uzavretím strapcov a na začiatku mäknutia bobúľ. Používajú sa špecifické fungicídy, ktoré majú krátku ochrannú lehotu. Z biologických prípravkov proti plesni sivej sa môžu využiť prípravky na báze mikroorganizmov Aureobasidium pullulanss (Botector), huby z rodu Trichodorma (Trichomil, Trifender), huby Pythium oligandrum (Polyversum), baktérie Bacillus subtilis (Serenade ESO), baktérie Bacillus licheniformis (NovaFerm® SIRIUS), tiež rôzne pomocné prípravky na báze rôznych biologicky účinných látok ( PowerOF-K, Aqua Vitrin K, Aquasilikat, BorOil, HF Mikol, VitiSan). MOLICA LASTOVIČNÍKOVÁ Molica lastovičníková Aleyrodes proletella je nový škodca kapustovín v strednej Európe. Je podobná molici skleníkovej morfologicky a bionómiou, ale líši sa v škodlivosti. Molica skleníková je polyfág, škodí na zelenine (rajčiny, uhorky, paprika, šalát, hlúboviny, fazuľa, tekvice) a tiež na okrasných rastlinách, jahodách, nenapáda kapustoviny, kým molica lastovičníková napáda iba kapustoviny. Dospelé jedince týchto dvoch molíc sú podobné, podobajú sa na malého bieleho motýľa. Majú dva páry krídel približne rovnakého tvaru a veľkosti, zložené do tvaru striešky. Molica lastovičníková má na prednom páre krídel po dve tmavé škvrny na rozdiel od molice skleníkovej, ktorá nemá takéto škvrny na prednom páre krídel. Larvy (nymfy 1. instaru) sú bledozelené, prekryté voskovým povlakom, sú pohyblivé. Po prvom zvliekaní sú nepohyblivé a sú zalepené na liste. Po treťom zvliekaní vzniká pupárium, má elipsovitý tvar, podobá sa na

25 /4912/ 20. 6. 2020 krabičku sardiniek. Škodia larvy, nymfy a dospelé jedince vyciciavaním štiav z pletív rastlín, predovšetkým zo spodnej strany listov. Následkom vyciciavania štiav prichádza k zmenám farby rastliny, zo začiatku sa na listoch objavujú žlté škvrny, ich počet rýchlo rastie, takže listy celé žltnú. Napadnuté listy sa deformujú a opadávajú. Molica lastovičníková škodí aj vylučovaním medovice (produkt metabolizmu obsahujúci cukry), ktorá prekrýva listy, a pretože sa na týchto častiach vyvíjajú huby,

v blízkosti skleníkov. Výskyt molíc sledujeme buď pomocou žltých lepových dosiek alebo vizuálne. Raz do týždňa kontrolujeme počet napadnutých rastlín / listov s kolóniami molíc. Prah škodlivosti je 10 % napadnutých listov. Chemická ochrana je účinná, len ak sa používa v kombinácii s už spomínanými preventívnymi opatreniami. Termín prvej aplikácie insekticídu je, keď na žltej lepovej doske zaznamenáme prvé imága, alebo keď striasaním 100 rastlín zistíme prvé imága. Vykonávajú sa 2 – 3 aplikácie

Kolónia molice lastovičníkovej

černe, spôsobuje to zníženie fotosyntézy. Okrem toho napadnuté rastliny sú neatraktívne pre špinavý povrch. Škodí aj nepriamo prenosom vírusových ochorení. OCHRANA Ochrana proti moliciam je veľmi náročná. Úspešná ochrana je možná iba kombináciou preventívnych, mechanických, agrotechnických, biologických a chemických opatrení. V ochrane zeleniny v zatvorených priestoroch (skleníky a fóliovníky) veľmi významné sú preventívne opatrenia, ktoré sú vlastne opatrenia na dodržiavanie hygieny v skleníkoch. Pred začiatkom sezóny treba skleníky vyčistiť, všetky rastliny a ich pozostatky spáliť a dezinfikovať skleník. Odporúča sa zvýšiť teplotu v skleníku na 25 °C počas jedného týždňa, čo zabezpečí aktiváciu škodcu a pre nedostatok potravy jeho úhyn. Kontrolovať sadenice, vysádzať len preverený nenapadnutý sadivový materiál. Veľmi je dôležité odstraňovať buriny v skleníku a

v intervale 3 až 5 dní. Postrek treba usmerniť na spodnú stranu listov, lebo tu sa nachádza škodca, do postrekovej kvapaliny treba pridať zmáčadlo. V ekologickej produkcii v niektorých krajinách je zaregistrovaný prípravok na báze azadirachtinu (NeemAzal TS). V zatvorených priestoroch sa využívajú v biologickej ochrane proti moliciam ich prírodní nepriatelia: dravé osičky Emcarsia formosa, Eretmocerus erimicus, dravé roztoče Amblydromalus limonicus, Amblseius swirskii a predátory: zlatoočka Chrysoperla catnea a dravá bzdocha Macrolophus pygmaeus. MÚČNATKA UHORKOVÁ Múčnatka je po plesni uhorkovej najvýznamnejšou chorobou uhoriek. Pôvodcom tejto choroby môžu byť dva druhy húb: Erysiphe cichoracearum a Podosphera fusca. V druhej polovici vegetácie vznikajú na všetkých nadzemných častiach a najmä na listoch biele múčnaté škvrny,

ktoré sa postupne zväčšujú a vytvárajú súvislý biely povlak. Na bielych micéliových povlakoch sa niekedy vytvárajú hnedočierne vreckaté plodnice – kleistotécie. Napadnuté listy sú zakrpatené, žltnú a uschýnajú. Plody sú z napadnutých rastlín zdeformované a nedosahujú trhovú kvalitu. Silne napadnuté rastliny hynú. Optimálne podmienky na výskyt a šírenie choroby sú vyššie teploty (nad 22 °C) a nízka alebo kolísavá vlhkosť vzduchu. Vyhovujú aj husté porasty a nevyvážené hnojenie (nadbytok dusíka). Okrem rastlín z čeľade tekvicovitých napáda aj rastliny z čeľade Asteracae a Solanacae. Je to významné ochorenie najmä náchylných skleníkových uhoriek a v niektorých rokoch aj poľných. Z preventívnych opatrení významné je pestovanie odolných odrôd, správne striedanie plodín, likvidácia pozberových zvyškov a burinných hostiteľských rastlín. S preventívnymi postrekmi treba začať v druhej polovici júla a postreky opakovať každých 7 až 10 dní. Použiť môžeme prípravky na báze síry a z biologických prípravkov prípravok na báze baktérie Bacillus suptilis (Serenade ASO). Vhodný je aj pomocný prípravok na ochranu rastlín na báze feniklového oleja (HF Mykol) a prípravok s fungicídnym účinkom na báze sójového lecitínu a slnečnicového oleja (Folicit). Okrem spomenutých prípravkov od tohto roku sa na trh dostal nový produkt s obsahom 100 % srvátky obohatený o bielkoviny (BiokaWHEY). VRTIVKA ORECHOVÁ Vrtivka orechová (Ragoletis completa) je drobná muška, telo má dlhé 4 – 6 mm. Hruď je žlto-hnedej farby až hrdzavá so žltou škvrnou, hlava je tiež žltá a oči sú zelené. Prezimuje v štádiu kukly v pôde pod stromami. Imága vyletujú začiatkom júla a vyskytujú sa až do konca septembra, najpočetnejší výskyt je v júli a auguste. Samičky kladú vajíčka do zeleného oplodia a po týždni sa z nich liahnu larvy, ktoré sa živia v oplodí 2 až 5 týždňov. Larvy nedokážu preniknúť cez škrupinu a tak jadro vo vnútri zostáva nepoškodené (na rozdiel

od bakterióz, kde černie). Škodia larvy vyžieraním oplodia, dôsledkom týchto poškodení a tiež aj infekcie baktériami a kvasinkami sa vytvárajú najprv hnedé, neskôr čierne škvrny, postupne sčernie celý plod. Hniloba preniká aj k semenu. OCHRANA Z mechanických spôsobov ochrany sa odporúča prekryť fóliou pôdu pod stromami na jar, aby sa zabránil výlet dospelých jedincov, múch z pôdy. Odporúča sa aj rozprestrieť fóliu alebo netkanú textíliu od polovice

Poškodenie zapríčinené vrtivkou orechovou

augusta pod stromy, tá má zabrániť larvám preniknúť do pôdy a prezimovať tam. Larvy a kukly z povrchu netkaných textílií treba pozbierať a spáliť. V jeseň musíme zlikvidovať všetky opadnuté listy a pôdu pod stromami zrýľovať. Na sledovanie výletu múch, ale aj na odchyt múch treba použiť žlté lepové doštičky, ktoré musíme zavesiť koncom júna do korún stromov z južnej strany. Priama ochrana je zameraná na likvidáciu dospelých jedincov, najmä samičiek, skôr než nakladú vajíčka. Prvá aplikácia je v prvej dekáde júla a postrek treba opakovať každých 7 až 10 dní až do konca augusta. V Európe sa používajú prípravky ako proti vrtivke čerešňovej. 

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

OKRASNÁ ZÁHRADA

Skalná ruža chráni dom a naše zdravie Ľubica Sýkorová

Pestovanie skalníc na strechách bolo obľúbené už v stredoveku, keď sa tradovalo, že chránia dom pred bleskom. Skalnice bývajú najkrajšie na jar v máji až júni. Cez zimu sa ružice uzatvárajú, okrajové listy zasychajú a vytvárajú rastline ochranný obal. Sfarbenie nadobúda výrazný červený nádych. Najkrajší vzhľad dosiahneme v chudobnejšej pôde, na slnečnom mieste. Tieto sukulenty znášajú plné celodenné osvetlenie, holomrazy, vietor i

ale aj s nádychom zelenej a hnedej farby). Po odkvitnutí ružice hynú a treba ich z porastu odstrániť. Najlepšie sa rozmnožujú zakoreňovaním odtrhnutých alebo odpadnutých dcérskych ružíc, ktoré zapichneme do substrátu. Nijakú zvláštnu ďalšiu starostlivosť nepotrebujú. Nerozmnožujeme ich však na jeseň, slabo zakorenené rastliny môžu cez zimu uhynúť. Rozmnožovanie semenom nemá význam. Sortiment skalníc zahŕňa okolo 60 prírodných druhov a asi 400 kultivarov. Registruje ich The Sempervivum Society v Anglicku. Podľa hodnotení na výstavách sa dnes najviac cenia ochlpené skalnice a rastliny s drobnými

dlhotrvajúce sucho. Na pestovanie stačí bežný ľahký substrát s trochou piesku a štrku. Obsah vápna znesú aj tie, ktoré ho neznášajú vo voľnej prírode (S. arachnoideum, S. montanum). Pokiaľ majú skalnice dobrú drenáž, odolávajú aj vlhkým zimám. Najväčší dekoračný účinok majú súvislé koberčeky a vankúšiky skalníc v rôznych farebných kombináciách. Vytvárajú prízemné ružice dužinatých listov priemeru 0,5 – 30 cm. Z ich stredu vyrastá kvetná stonka s vrcholíkovitým súkvetím vysoká 4 – 60 cm. Kvitnú od mája do septembra rôzne sfarbenými kvetmi (biele, žlté, ružové, fialové,

ružicami. Skalnice majú zatiaľ priečne delené sfarbenie, alebo sú jednofarebné, prípadne majú rozdielne sfarbené líce a rub listov. Vyskytuje sa zelená, žltá, červená, hnedá a fialová až skoro čierna farba. Ružice bývajú úplne roztvorené až guľovito uzavreté. Listy sú holé, obrvené alebo kaktusovito chlpaté. SKALNICA AKO LIEK Skalnice oddávna patrili k rastlinám, ktorým ľudia pripisovali liečivú moc. Ich účinok sa dodnes využíva (hlavne pri S. tectorum) v ľudovom liečiteľstve a medicíne. Na liečebné účely sa využíva čerstvá vňať (na rany, kurie oká, na opuchliny po bodnutí hmyzom

Skalnice, ľudovo skalné ruže (srb. čuvarkuća) sa najčastejšie využívajú pri ozeleňovaní skalnej kompozície. Patrí k obľúbeným a nenáročným trvalkám, je oživením každej skalky. No nemusí to byť len skalka, kam sa hodí, pekne vynikne aj v črepníku.

oraz častejšie sa uplatňuje v modernom záhradnom dizajne, ale aj pri zazeleňovaní balkónov, terás a atypických vegetačných nádob. Latinský názov skalnice Sempervivum súvisí s mimoriadnou odolnosťou, nenáročnosťou a dlhovekosťou týchto rastlín. Semper znamená vždy a vivum živý. V minulosti sa od rodu Sempervivum oddelil rod Jovibarba, avšak dnes patria znova do jednej skupiny. Rozdiel spočíva hlavne v kvete. Jovibarba má menej kvetných lupienkov a bledožltozelené kvety. Sempervivum má naozaj širokú paletu nielen farieb a veľkostí, ale aj väčší počet korunných lupienkov. Skalnice znesú horúčavy a sucho, ale prežijú aj zimu a veľké mrazy. Za každého počasia sú krásne zelené a dokážu rásť takmer bez pôdy. Uchytia sa na kameni, alebo aj na kúsku strechy, podľa čoho jeden druh dostal pomenovanie skalnica strechová. V pôvodných lokalitách v prírode rastú na pomerne neúrodných kamenistých stanovištiach, ktoré sú často vystavené nepriaznivým poveternostným podmienkam. Uspokoja sa aj s minimálnym množstvom substrátu. Možno ich pestovať na miestach, kde sa iným okrasným rastlinám nedarí. Môžu to byť skalky, suché múriky, škáry v kamenných chodníkoch, staré múry... V prípade, že chceme skalnice pestovať v rôznych škárach, stačí, ak tam umiestnime trošku substrátu a zatlačíme doň mladú rastlinu. V prvých mesiacoch po zasadení je nutné skalnicu postrekovať vodou, iba tak má šancu na rýchle zakorenenie. V druhom roku sa už objaví niekoľko dcérskych ružíc a postupne sa osadené miesto zazelená celé.

a na svrbiace a páliace miesta; 2 % odvar – slúži proti hnačkám, žalúdočným vredom; 6 % odvar – pri angínach a na natieranie po opaľovaní). Šťava zmiešaná s olejom či bravčovou masťou sa aplikuje na popáleniny, letné pehy, krvné podliatiny, rozličné zápaly kože, afty. Listy skalnej ruže pomliaždime v rukách a varíme s čistou bravčovou masťou tak dlho, až sa šťava vyparí. Potom prefiltrujeme, plníme do téglikov od krému a necháme vychladnúť a stuhnúť. Použiť možno aj iný tuk – kokosové alebo bambucké maslo, ktoré sa dá zakúpiť v čistej podobe. Hotovú masť uchovávame v chladničke. Zo šťavy listov sa pripravuje osviežujúci letný nápoj, ale aj chladivý nápoj pri horúčke a zahlienení horných dýchacích ciest. Do pohára čistej vody vložíme niekoľko umytých čerstvých lístkov skalnej ruže a necháme lúhovať najmenej hodinu, pridať možno aj olúpanú šalátovú uhorku. Scedíme a pijeme vychladené podľa potreby, najviac však 3 poháre denne. Tento nápoj sa však nesmie používať v tehotenstve, pri dojčení a pre malé deti. Rovnakým postupom ako nápoj pripravíme vylúhovaním listov skalnej ruže a šalátovej uhorky aj pleťovú vodu a obklad na pokožku spálenú od slnka. Dermatologické využitie listov skalnice je veľmi podobné ako pri rastline aloe vera. AK NÁS TRÁPIA UŠI Listy skalnej ruže rozdrvíme v porcelánovom lekárenskom mažiari a do šťavy namočíme vatový tampón, ktorý vložíme do ucha pri nedoslýchavosti, zvonení v ušiach a problémoch s počúvaním (šumenie a podobne). Pri ušných zápaloch nakvapkáme 2 – 3x denne do ucha niekoľko kvapiek čerstvej šťavy. Nahriata šťava z ruže nakvapkaná do ucha pomáha liečiť zápal stredného ucha.

25 /4912/ 20. 6. 2020

ŽIVOT SO PSOM (8)

Zaujímavosti a mýty o psoch Pripravila: Ľ. Sýkorová

ČASTÉ MÝTY O PSOCH Pes, ktorý žerie surové mäso, je agresívny – nezmysel. Agresivitu

mu do toho namočiť ňufák – reálne to nefunguje. Pes má krátkodobú pamäť, okolo sekundy – sekundy a pol. Riešenie je zastaviť psa, ak vidíme, že ciká. Treba ho odviesť na miesto, na ktorom môže. Starého psa novým trikom nenaučíš – nie je to pravda. Každého psa sa dá naučiť prakticky čokoľvek. Je nepodstatné, či má dva mesiace, alebo pätnásť rokov. Čo je však dôležité – čím je starší, tým má viac rituálov, ktorých sa drží. Rozbiť ich môže byť náročnejšie, no nie nereálne. Psovi prekáža kastrácia – netreba to poľudšťovať a majiteľa sa pýtať, ako by sa cítil on. Človek si môže uspokojiť sexuálne túžby

psa podnecuje buď lovecký inštinkt alebo strach. Neexistuje vrodená agresivita. Surové mäso by mohlo podnecovať agresivitu, keby si ho pes musel uloviť – reálne by musel zabiť zviera. Len čo mu dáte hotové surové mäso, je to potrava ako každá iná, zdroj bielkoviny, ktorý z biochemického hľadiska neobsahuje absolútne nič, čo by vplývalo na hladinu testosterónu a adrenalínu, ktoré sú zdrojom agresívneho správania. Ak sa pes vyprázdni vnútri, treba

aj bez toho, aby prišlo k rozmnožovaniu, pri psovi je to bizarná predstava. Pokiaľ zo psa nechcete chovného samca, tak sú preňho veľmi náročné obdobia, keď v susedstve sučky majú čas párenia. Ženú ho inštinkty, no nie mu je umožnené, čo by mu zrejme vo voľnej prírode bolo, a môže teda trpieť. Z psychologického hľadiska môže byť kastrácia pozitívum. Pokiaľ ide o medicínske hľadisko, v niektorých prípadoch je to veľmi dobrá prevencia do budúcnosti.

Existuje niekoľko faktov o psoch, ktoré väčšina chovateľov považuje za samozrejmé. Napríklad vrtenie chvostíkom znamená radosť, vrčanie znamená agresiu, psy sú spoločenské zvieratá atď. Mnohí z nás sa učia, že psy musia mať mokrý nos, ak sú v dobrom zdravotnom stave a že vidia v čiernej a bielej, okrem mnohých iných psích mýtov, ktoré v skutočnosti nie sú tak úplne pravdou. V poslednom pokračovaní nášho seriálu sa pozrieme na niekoľko zaujímavostí a mýtov o našich štvornohých priateľoch.

sy vidia farebne, ale nie také živé farby ako ľudia. Najviac sa to podobá nášmu videniu za súmraku. Psy za tmy vidia lepšie ako ľudia, najmä vďaka reflexnej vrstve za sietnicou, ktorá odráža svetlo. Psie čeľuste dokážu vyvinúť tlak 1 030 – 1 375 kPA, u niektorých plemien dokonca až 3 000 kPA. Baset nevie plávať, dalmatínci sa rodia bez škvŕn. Anglický chrt – greyhound je najrýchlejšie plemeno, dokáže bežať rýchlosťou 65 až 75 km/h. Odtlačok psieho nosa je rovnako unikátny pre každého psa ako odtlačky prstov u ľudí. Psy majú 3 očné viečka. Tretie viečko udržiava oko vlhké a chráni ho. Rozličný zápach psieho moču ostatným psom oznamuje pohlavie a vek psa, jeho zdravotný stav, či dokonca náladu. Čuchových receptorov majú 125 až 300 miliónov, zatiaľ čo človek len 5 miliónov. Práve preto sa psy pri výbere potravy spoliehajú viac na čuch. Rovnako aj čuchová časť mozgu je u psa až 40-krát väčšia, v prepočte k celkovej veľkosti, než u ľudí. Šteniatka sa rodia hluché, slepé a bez zubov, pričom mliečny chrup sa začína prerezávať približne od tretieho týždňa veku šteniatka. Kompletný mliečny chrup šteňaťa obsahuje 28 zubov a po výmene na trvalý dokonca až 42 zubov.

Je vedecky dokázané, že hladkanie psa dokáže u človeka viditeľne znížiť krvný tlak, odstrániť stres a zlepšiť náladu.

Kastrácia zbaví psa agresivity – ide skôr o mýtus, je to zásah do hormonálnej sústavy psa, môže a nemusí pomôcť. Známe sú prípady, keď kastrácia výrazne zvýšila agresivitu psa. Ak žijete na dedine a susedia majú sučku, ktorá sa má čas párenia, a váš pes žije na dvore, je dobré porozmýšľať nad kastráciou. Psíkovi by sa tým veľmi zjednodušil život. Naopak, kastrácia môže byť zbytočná, ak žijete na samote alebo v prostredí, v ktorom nebývajú voľne pustené páriace sa sučky. Neodmeňovať stále, potom už nebude chcieť niečo spraviť zadarmo – naopak, vo fáze učenia potrebujete odmeny za každý jeden prvok poslušnosti. Odmena je motiváciou pre psa, aby to nabudúce spravil znova. Neskôr sa môžu odmeny postupne odbúrať. A je jedno, či je to jedlo, hračka alebo pohladkanie. Suchý ňufák je známkou zlého zdravotného stavu – sucho v nose nie je nevyhnutne indikátorom choroby. Psie ňufáky sú často studené a vlhké, ale nie je to nezvyčajné. Ak sa váš pes práve prebudil zo spánku, často je jeho nos suchý. Na druhej strane sucho v ňufáku môže byť jedným z ukazovateľov choroby alebo všeobecne zlého stavu, ale nemalo by dochádzať k zbytočnému poplachu. Mokrý nos nemožno brať ako definitívny ukazovateľ zdravia, nakoľko pri nádche z nosa tiež tečie. Pre väčšinu ľudí je pes v domácnosti súčasťou rodiny. Preto si ho vážia a dávajú mu veľa lásky a starostlivosti. Nezabúdajte! Pes nie je darček! Je živá cítiaca bytosť, o ktorú sa treba starať ako o svojho člena rodiny počas jeho celého života.  (Koniec)

VII

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | HLAS ĽUDU

DO VÁŠHO RECEPTÁRA

Cuketové hranolčeky s morčacím mäsom a orechmi Suroviny: 800 g morčacích pŕs vcelku, soľ, mleté čierne korenie, olivový olej, 200 g nátierkového syra, čerstvý tymian, za hrsť orechov, 1 citrón, 2 cukety, 4 strúčiky cesnaku, 250 g cherry paradajok, čerstvá bazalka alebo petržlenová vňať Takto sa to podarí: Očistené mäso nakrájame na plátky a naklepeme. Osolíme, okoreníme, pokvapkáme olivovým olejom. Postup zopakujeme aj na druhej strane a grilujeme na rozohriatom grile. Keď sú plátky mäsa z jednej strany ugrilované do zlatohneda, otočíme ich, na vrch pomocou lyžičky rozotrieme nátierkový syr, posypeme tymianom, zmesou orechov a kôrou z citróna. Grilujeme do zlatista. Z umytých a osušených cukiet odstránime konce, nakrájame

ich pozdĺžne na hrubšie plátky a potom na hranolčeky. Cesnak nasekáme nadrobno a opekáme na rozohriatej panvici s olivovým olejom. Po chvíli pridáme cuketové hranolčeky, nasekaný tymian, soľ a čierne korenie. Cherry paradajky prekrojíme na polovice a pridáme k cukete na panvicu. Restujeme, pokým cuketa a paradajky nezmäknú. Na záver ochutíme citrónovou šťavou a čerstvými bylinkami. Na tanier naservírujeme porciu cuketových hranolčekov a navrch položíme plátok ugrilovaného mäsa.

Kysnuté koláčiky s marhuľami Suroviny: Na kysnuté cesto: 400 g polohrubej múky, 100 g hladkej múky, 110 ml vody, 50 ml mlieka, 110 g vajíčok, 42 g čerstvého droždia, 50 g kryštálového cukru, 5 g soli, 150 g masla; Na tvarohovú plnku: 500 g tvarohu, 2 žĺtky, 50 g práškového cukru, 1 vanilkový cukor; Ešte budeme potrebovať: 15 marhúľ (čerstvé alebo kompótové), 1 vajíčko Takto sa to podarí: Čas kysnutia: Ideálne cez noc. Kysnuté cesto: V robote s hákovým nadstavcom miesime obidve múky, vodu, mlieko, vajíčka a rozdrobené droždie asi 5 minút. Potom primiešame cukor a soľ. Nakoniec za stáleho miesenia pridávame zmäknuté maslo. Vymiesime hladké cesto, ktoré sa odliepa od okrajov misky. Suroviny pridávame izbovej teploty. Ak je cesto príliš riedke alebo husté, môžeme po troche pridať múku alebo mlieko. Cesto pomúčenými rukami premiesime, vrátime naspäť do

Čokoládová torta s malinami Suroviny: Na korpus: 150 g roztopenej horkej čokolády s čo najviac percentami kakaa, 150 g masla, 80 g práškového cukru, 4 žĺtky, 4 bielky, 130 g kryštálového cukru, 120 g hladkej múky, 30 g kakaa; Na krém: 500 ml smotany na šľahanie (33 %), 200 g mascarpone, 200 g lieskovo-orieškovo-kakaovej nátierky (napr. Choco Nussa, Nutella), 200 g roztopenej horkej čokolády; Ešte budeme potrebovať: 100 ml kávového likéru, 500 g čerstvých malín, 100 g malinového džemu Takto sa to podarí: Korpus: Čokoládu roztopíme vo vodnom kúpeli a necháme mierne vychladnúť. Maslo izbovej teploty spolu s práškovým cukrom vyšľaháme do peny, potom zašľaháme žĺtky a nakoniec aj roztopenú vlažnú čokoládu. V druhej miske šľaháme bielky. Keď sa začne tvoriť pena, postupne za stáleho šľahania prisypávame kryštálový cukor. Pevný sneh opatrne zapracujeme do maslovej peny. Následne pár ťahmi zapracujeme aj preosiatu múku s kakaom. Cestom naplníme papierom vystlanú, maslom vymazanú a múkou

Čerešňový koláčik misky, prikryjeme fóliou a necháme ideálne cez noc kysnúť v chladničke. Tvarohová náplň: Všetky suroviny spolu zmiešame. Vykysnuté cesto na pomúčenej doske rozvaľkáme na hrúbku 0,5 cm. Pomocou formy alebo pohára vykrojíme kruhy. Uložíme ich na plech vystlaný papierom na pečenie, prikryjeme utierkou a ešte 20 minút necháme podkysnúť. Pomocou pomúčeného dna pohára v strede každého kruhu urobíme priehlbinu. Do priehlbiny navrstvíme tvarohovú náplň a na ňu uložíme polovicu marhule. Okraje koláčov potrieme vajíčkom. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 20 minút.

Suroviny: Mrvenička: 100 g masla, 200 g polohrubej múky, 150 g trstinového cukru; Cesto: 5 vajíčok, štipka soli, 250 g kryštálového cukru, 120 ml vody, 200 ml slnečnicového oleja, 320 g polohrubej múky, 12 g prášku do pečiva, 500 g čerešní; 80 g práškového cukru na posypanie Takto sa to podarí: Mrvenička: Maslo, múku a trstinový cukor ručne vymiešame na mrveničku a odložíme do chladničky. Cesto: Bielky so štipkou soli vyšľaháme na tuhý sneh. Žĺtky s cukrom vyšľaháme do peny. Do žĺtkovej zmesi prilejeme vlažnú vodu a olej. Prisypeme preosiatu múku s práškom do pečiva a na záver jemne vmiešame sneh.

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 511 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

VIII

vysypanú formu. Povrch zarovnáme a pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C približne 45 minút. Korpus necháme vychladnúť vo forme. Krém: Smotanu vyšľaháme s mascarpone do polotuha. Potom zašľaháme lieskovo-orieškovo-kakaovú nátierku a nakoniec roztopenú vlažnú čokoládu. Vychladnutý korpus uvoľníme z formy. Povrch zarovnáme a korpus vodorovne prerežeme na polovicu. Spodný korpus polejeme 50 ml likéru. Potom naň nanesieme asi 1/3 krému, prikryjeme druhým korpusom a polejeme 50 ml likéru. Vrch aj boky torty úhľadne potrieme zvyšným krémom. Tortu necháme stuhnúť v chladničke, ideálne cez noc. Tortu pred podávaním dozdobíme malinami, ktoré sme pomocou cukrárskeho vrecka naplnili džemom.

Cesto nalejeme do plechu, ktorý sme vystlali papierom na pečenie, posypeme odkôstkovanými čerešňami a pripravenou mrveničkou. Pečieme 15 – 20 minút dozlatista v rúre vyhriatej na 180 °C. Pred podávaním posypeme práškovým cukrom.  Zdroj: internet

Kultúra GYMNÁZIUM JÁNA KOLLÁRA BÁČSKY PETROVEC

Nová generácia maturantov opustila školu

Jaroslav Čiep

aktuálnom školskom roku nič nie je ako bývalo predtým. Tak ani maturanti a, pravdaže, ani profesori nemali koniec školenia celkom jednoduchý. Ale zvládli to. A dospeli k tomu, že maturanti úspešne ukončili školenie. Bolo tomu tak aj v Báčskom Petrovci pri stredoškolákoch. Bez tradičnej predmaturitnej zábavy naposledy maturanti zavítali do Slávnostnej siene petrovského Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom. V piatok 12. júna bolo slávnostné udeľovanie diplomov maturantom generácie 2019/2020. Z petrovského gymnázia tohto júna odchádza 54 maturantov všeobecného odboru – 34 s vyučovacím jazykom slovenským a 20 so srbským. K tomu aj prvá generácia a 15 maturantov trojročného kuchárskeho odboru školiacich sa po slovensky.

Na úvod slávnostného ceremoniálu program pekným slovom a hudbou spríjemnili flautistka Martina-Jana Nvotová a recitátorka Dajana Melegová. Potom sa slova ujala riaditeľka Jarmila Vrbovská. Maturantom sa poďakovala za vzorný prospech na maturitných skúškach, ktoré ukončili s priemernou známkou 4,50, a popriala im veľa úspechov aj do budúcna. Pri tejto príležitosti osobitne ocenili aj žiačku generácie. Tento titul si vyslúžila maturantka Maja Opavská zo Starej Pazovy, ktorá „okrem vynikajúceho prospechu

a vzorného správania počas školenia dosiahla najvyššie úspechy na poli slovenského jazyka a na kultúrno-umeleckom poli“. Opavská sa vo vlastnom mene a v mene maturantov poďakovala všetkým, ktorí prispeli k úspešnému vzdelaniu žiakov na tomto gymnáziu za posledné štyri roky. Nositeľmi Vukovho diplomu sú ďalší ôsmi maturanti: Martina Miksádová, Denis Pudelka, Irena Struhárová, Maja Opavská, Nataša Trunečková, Maja Čatvenová, Neda Torovićová a Martina Čobrdová. Triedne profesorky Tatia-

na Juríková-Mačoková, Kristína Kevenská, Dragana Dozetová a Vieroslava Struhárová potom v slávnostnom ovzduší odovzdali diplomy všetkým prítomným maturantom. Pritom ich informovali aj o údajoch v súvislosti s každou triedou a maturantom odovzdali aj školské diplomy za účasť a úspechy na kultúrno-umeleckom poli a v športe. Program mala na starosti profesorka Marta Pavčoková a kvety a darčeky pre maturantov odovzdávali žiaci Martin Pavčok a Dajana Melegová.

Na záver spoločná fotografia tohtoročných maturantov so svojimi profesorkami

SRBSKO A BÁČSKY PETROVEC V RYTME EURÓPY

predsedovi Simićovi aj na Slovensku prejavili záujem o festival Slovensko v rytme Európy. Týmto festivalom my tvoríme pekný príbeh o Srbsku. K tomu deti potreTelevízie Prva Igora Karadarevića, aj Republika Srbská. bujú úsmev, treba im dať krídla a riaditeľa televízneho programu Riaditeľ Igor Karadarević prezen- umožniť im, aby zostali vo svojej TV Prva Srbsko v rytme Európy, tujúc festival vyzdvihol aj úspešnú krajine. Ako priateľ detí chcem im a Davida Makevića, výkonného spoluprácu s predsedom obce dať radu, že je program naživo ako riaditeľa. V pozdravných slovách a vôbec obcou, vyjadriac vďaku sám život, tu sa nesmie zastať ani spomenul, že ide o serióznu šou za podporu deťom a vyzdvihnúc, na chvíľu. Chceme vás naučiť, aby a perfektnú organizáciu. Prítomné že si praje, aby aj Báčsky Petrovec ste v živote pracovali, urobiť z vás boli aj dievčatá Tamara Ninićová, bol hostiteľom: „Báčskopetrov- osobnosti so srdcom a dušou, Valentína Sľúková a Lea Ušiaková, skú obec som navštívil z viace- a nie iba kritizovať.“ Spomenul, ktoré túto obec budú prezentovať rých dôvodov, s Petrovcom mám že televízne vysielanie sa posunie na festivale. V tomto roku dievčen- priateľské vzťahy, dokonca vďaka o toľko, o koľko trval mimoské trio bude predstavovať riadny stav, samozrejme, dokrajinu Francúzsko, samodržiavajúc sa bezpečnostných zrejme, s francúzskou piesopatrení. ňou Merci, výstupom pod Doteraz naše deti prezenporadovým číslom 13 vo tovali Cyprus – 1. účasť na Vranji. Je to aj svojrázna symfestivale, Švédsko na druhej bolika, lebo práve tohtoročúčasti, v tretej a štvrtej účasti ný festival je 13. v poradí, na Španielsko a na tohtoročnej 5. ktorom okrem našej krajiny, účasti to bude Francúzsko, kde krajín Európskej únie účastné sa bude až 96 účastníkov. Naše budú aj mladé talenty z Izrapredstaviteľky po spoločnej elu, Austrálie, Cypru a Ruska. Naše predstaviteľky na festivale: (zľava) fotografii predsedovi obce Od roku 2017 tento festival Valentína Sľúková, Tamara Ninićová a Lea Srđanovi Simićovi odovzdali nadobudol väčšie rozmery, Ušiaková s organizátormi Davidom Make- aj darček v mene organizátokeď sa zapojila do súťaže aj vićom a Igorom Karadarevićom a predse- rov festivalu. Čierna Hora a od tohto roku dom obce Srđanom Simićom

Deťom treba dať krídla

Anna Horvátová

rbsko v rytme Európy je prestížne podujatie, najväčší hudobný festival pre deti v našej krajine. Určené je tínedžerskému a mládežníckemu vzrastu od 12 do 20 rokov, na ktorom sa prezentujú vrcholné talenty pre spev a tanec. Podporu deťom a mládežníkom Srbska cez tento televízny formát tohto druhu pridávajú aj veľvyslanci európskych krajín, Austrálie a Izraela. Predstaviteľky našej obce sa na festivale Srbsko v rytme Európy zúčastňujú po piaty raz. V tomto roku síce v dôsledku pandémie koronavírusu je podujatie odročené, zato ale vo štvrtok 11. júna v Zhromaždení obce Báčsky Petrovec predseda obce Srđan Simić prijal protokolárnu návštevu – predstaviteľov • KULTÚRA •

25 /4912/ 20. 6. 2020

Kultúra DIŠTANČNÁ VÝUČBA V ČÍSLACH A FAKTOCH

Dokázali sme, čo môžeme a vieme Anna Horvátová

ýučba za mimoriadneho stavu prebiehala. Ako, to najlepšie vedia posúdiť priami aktéri, ktorí takmer dva mesiace držali opraty v rukách, predseda a koordinátorka Výboru pre vzdelávanie Janko Kolárik a Svetlana Zolňanová a predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová. Bolo by ideálne, keby nenarážali na problémy, ale mali ich viac, ako si mysleli, lebo sa stretli s – nepochopením a odmietavým postojom veľkej väčšiny kolegov. Predseda Výboru pre vzdelávanie Janko Kolárik v súvahe dištančnej výučby vyniesol: − Vyhlásením mimoriadneho stavu Ministerstvo školstva ihneď reagovalo. Vyzvalo všetky národnostné rady, aby sa pričinili k dištančnému vyučovaniu či online vyučovaniu. Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, pravdaže, prijala výzvu a ihneď sa zapojila do akcie. A tak Slováci po väčšinovom národe a po maďarskej národnostnej menšine mali najviac nahraných hodín. Nahrávanie trvalo od 23. marca do 29. mája, spolu 50 dní, keď úhrnne bolo nahraných 392 hodín. Nahrávalo sa v týchto školách: v ZŠ maršala Tita v Padine, ZŠ 15. októbra v Pivnici a v ZŠ hrdinu Janka Čmelíka v Starej Pazove; jeden deň hodiny boli nahrávané aj v ZŠ Mladých pokolení v Kovačici a v ZŠ Jána Čajaka v Petrovci. Do projektu sa zapojilo 45 učiteľov z 9 základných škôl a jednej strednej školy, hoci oslovených bolo oveľa viac.

Ako je to rečou číslic? − Z padinskej školy bolo 8 učiteľov, z Petrovca 7, z Kovačice a Selenče 6, zo Starej Pazovy sa do online výučby zapojilo 5 učiteľov zo základnej školy a jeden zo strednej, teda spolu 6. Z Pivnice a Hložian po 4, z Lalite 3 a jedna učiteľka z Lugu. Veľmi nám je ľúto, že spoluprácu odmietli základné školy z Kulpína, Kysáča, Aradáča a Jánošíka. Týmto sme si uvedomili, čo môžeme a čo dokážeme, a že sa môžeme rovnať bok po boku s väčšinovým národom. Treba spomenúť, že všetky hodiny nahrávali 4 televízie; slovenský jazyk nahrávala RTV Vojvodina, pokým ostatné predmety: matematiku, zemepis, dejepis, biológiu, chémiu, fyziku a prírodu a spoločnosť pre nižšie ročníky 3. a 4. nahrávali lokálne TV Petrovec, TV Obce Kovačica a TV Stará Pazova. Spomeňme ešte, že RTV Vojvodina nahrala okolo 130 h, plus 16 hodín reprízovala, TV Petrovec okolo 120 hodín, TVOK 80 a Stará Pazova okolo 60. Je chvályhodné, že si lokálne televízie navzájom vymieňali materiál. Teraz sme videli, ktorí učitelia sa zapojili do online výučby a pomohli nám všetkým, pričom pracovali aj za tých, ktorí odmietli spoluprácu. Ešte nevieme, aké časy nás čakajú. V každom prípade však vieme, s kým máme počítať a kto nám priloží nápomocnú ruku. Čo sa týka stredných škôl, bola príležitosť nahrávať hodiny, ale profesorky na štarte odmietli spoluprácu a pre stredoškolákov sa namiesto hodín premietali filmy, ktoré majú mať za lektúru.

Nekorektne bolo zo strany tých, ktorí odmietli spolupracovať, preto spomeňte mená ochotných učiteľov, ktorí pracovali na úkor voľného času a riskovali tak svoje zdravie, ako i svojej rodiny. − Najviac nahraných hodín mala

Predseda Výboru pre vzdelávanie Janko Kolárik

Libuša Simendićová zo Starej Pazovy – 24 hodín, za ňou nasleduje Anna Hrková z Kovačice s 22 hodinami. Želimír Babinec z Padiny a Jaroslav Chlpka z Petrovca mali 20 hodín nahraných a Ivan Ječmen zo St. Pazovy 16. Po 14 hodín nahrali: Tatiana Naďová z Pivnice, Mária Kotvášová, Ján Sabo a Miroslav Jurica z Padiny, Zdenka Martinková z Petrovca, Vlasto Petráš zo Selenče. Po 10 hodín nahrali: Zuzana Kotvášová a Janko Kolárik z Padiny, Branislav Kováč (stredná škola) zo St. Pazovy, Anna Koleková zo Selenče, Miloš Krstovski z Hložian. S 9 nahranými hodinami sú: Anna Petrášová zo Selenče, Miluška Kolárová z Lugu, Jana Gániová z Petrovca; s 8: Zuzana Lenhartová z Kovačice, Jaroslava Staňová z Pa-

diny; so 7: Jaroslav Miklovic zo St. Pazovy a Ján Benda z Petrovca; so 6: Marína Melichová a Renáta Súdiová zo Selenče, Kristína Kevenská z Petrovca, Lýdia Gedeľovská a Vladimír Turčan zo St. Pazovy, Elena Omastová a Mária Kotvášová-Jonášová z Kovačice. Po 5 hodín nahrali Pavel Blatnický z Pivnice a Vera Zorňanová z Lalite; po 4: Jarmila Pantelićová a Vesna Valihorová-Filipovićová z Petrovca, Anna Zahorcová z Hložian a Gabriela Gubová z Pivnice; po 3: Jarka Nemogová z Padiny, Katarína Mikulićová a Vlado Šimek z Kovačice, Ján Hemela z Pivnice; po 2 hodiny: Zuzana Múdra a Anna Hrnčiarová z Lalite, Nataša Klinovská zo Selenče, Andrea Adámeková a Mariena Bartošová-Korčoková z Hložian. Ministerstvo školstva dalo učiteľom, ktorí nahrávali slovenčinu, licenčný softvér, aby sa nenakazili, a podľa toho softvéru sa hodiny nahrávali posledné 2 týždne. S tým sa veľmi meškalo. NRSNM dostala dva softvéry, ale rusínska menšina nám darovala jeden, takže sme v podstate mali tri. Prvý mala T. Naďová a V. Valihorová-Filipovićová. Druhý mali Z. Kotvášová a J. Kolárik a tretí A. Hrková a Z. Lenhartová. Začiatky boli ťažké, učitelia odmietali spolupracovať a zapojiť sa do výučby. Preto vyjadrujem vďaku v mene Ministerstva školstva a NRSNM všetkým učiteľom za ich ochotu a námahu a tiež i televíziám za nezištnú pomoc. NRSNM sa všetkým učiteľom zavďačí ďakovnými listami, každý učiteľ dostane body pri bodovaní a nevystane ani finančná pomoc. Foto: zo súkromného archívu

STARÁ PAZOVA

Kultúrne aktivity po izolácii Anna Simonovićová

ktivity na poli kultúry v Starej Pazove po izolácii sa pohli, ale sú minimálne a ochotníci sa ešte stále nestretávajú a nepracujú. Začiatkom minulého týždňa,

www.hl.rs

presnejšie v pondelok 8. júna, sa po takmer trojmesačnej prestávke stretli členovia Výkonného výboru SKUS hrdinu Janka Čmelíka. Keďže kultúrne aktivity a podujatia boli pre epidémiu koronavírusu pozastavené, aj v tomto stánku kultúry sa nepracovalo. Ani počas leta sa

Informačno-politický týždenník

neočakáva aktivita. Ako sa dozvedáme od Zdenka Uheliho, predsedu Výkonného výboru, počas júla a augusta sa očakáva úprava miestností spolku. Jedna časť prác je už zakončená, vlastne klub VHV, kde sa počas núdzového stavu balili balíky pre penzistov, je

vyčistený, nasleduje ešte úprava parkiet a líčenie. O tom, či sa aktivita ochotníkov začne v septembri, sa ešte stále nevie. Keď ide o ústredné oslavy 250. výročia príchodu Slovákov, ktoré boli naplánované v máji, tie sú odložené na október, ak to situácia bude dovoľovať. • KULTÚRA •

ROZHOVOR S KATARÍNOU BENKOVOU Z LALITE

Spev z duše

Miroslav Pap

udba naša každodenná. Pre jednotlivcov predstavuje každodenný zážitok a precítenie. Ako výstižný citát dokazujúci závažnosť hudby by sa dal použiť od rímskeho historika Titusa Liviusa: „Kto chce

Speváčka Katarína Benková

pochopiť hudbu, nepotrebuje ani tak sluch ako srdce.“ Zmes melódie a textu privádza ľudí do rozličných citových stavov odzrkadľujúcich náladu. Medzi veľkých milovníkov hudby patrí aj speváčka Katarína Benková z Lalite. Veď s ňou vyrastala a venuje sa jej naplno dodnes. O jej záľube v speve nám prezradila v rozhovore. Odkedy si začala prejavovať záujem o spev a aké boli začiatky tvojho verejného vystupovania? – Bolo to od útleho detstva. Najmä, vyrastala som v rodine, kde bola hudba prítomná neustále. Hudbu mali v láske starí rodičia a môj otec, ktorý hrá na harmonike. Neskôr som aj sama bola členkou folklórnych skupín v Laliti, kde som aktívne spievala. S touto skupinou som absolvovala početné vystúpenia, takže neskôr som nemala problém s verejným sólovým vystupovaním. Keď som • KULTÚRA •

vedela, že mám blízko k hudbe, tak doma, ako aj v zahraničí, rozhodla som sa zapísať aj do mi veľmi pomohli v mojom Hudobnej školy Petra Konjovića osobnom raste. Členovia tohv Odžakoch, kde som získala od- to bandu ma usmerňovali a borné zdokonaľovanie v speve. pomáhali mi. Každá odborNo nie je všetko iba v teórii, skôr v ná rada je cenná a veľmi si praxi. Každý kto sa chce zaoberať ju vážim. Všetko naučené sa spevom, musí pravidelne tréno- snažím uplatňovať potom vať a zdokonaľovať sa, lebo iba v praxi. Vďaka EuroBandu som vytrvalosťou a tvrdou prácou sa mala možnosť zúčastniť sa na človeku môžu splniť sny. Vždy som mnohých vystúpeniach na chcela byť speváčkou a dodnes Slovensku, kde pravidelne aktívne na tom pracujem. Je tu hosťujeme na srbsko-slovenpredsa aj kúsok šťastia, a to je ten ských zábavách. Tohto roku talent, ktorý každý jednotlivec by sme mali absolvovať aj musí v sebe čo najskôr objaviť. zájazd do Talianska. JednoKtoré vystúpenie je pre teba ducho s touto skupinou mám harmonogram stále vyplnený. najvýznamnejšie? – Dvakrát som bola účastníčkou Aké plány máš do budúc- Od detstva mala blízko k spevu Detského hudobného festivalu na, resp. ako si predstavuješ Zmena v mojom živote nastane Srbija u ritmu Europe. Bolo to v Niši svoju spevácku kariéru? a vo Vrnjačkej Banji. Z oboch festi– Pravidelne dostávam ponuky nástupom na štúdiá v Novom valov bol vysielaný priamy prenos od rôznych hudobných skupín, Sade. Začiatkom akademického v televízii, takže aj to bolo niečo ako aj skladateľov. No rozhodnutá roku budem študentkou odboru úplne nové pre mňa. Každá účasť som zostať v EuroBande. Predsa Srbský jazyk a literatúra, takže priniesla množstvo účastníkov, čas ukáže svoje a uvidíme, kam nastáva obdobie, keď budem s ktorými som sa spoznala, a s nie- ma život zanesie a ako sa bude musieť zladiť povinnosti na fakulte ktorými som v kontakte dodnes. vyvíjať moja kariéra. Do budúcna a vystúpenia. Bude to náročné, ale Dúfam, že sa mi do budúcna po- by som sa chcela zúčastniť ešte aj dúfam, že sa mi podarí. darí zúčastniť sa aj na našich menšinových festivaloch, buď s ľudovými, alebo zábavnými piesňami. Ktoré hudobné žánre ti najviac sedia? – Bezpochyby je to pop. Milovala som ho od detstva a mám v ňom záľubu dodnes. A to myslím nielen počúvať pop, ale aj spievať. Čo sa týka počúvania hudby, So skupinou EuroBand Na podujatí Srbija u ritmu Evrope tak to sú rôzne iné žánre. Každý žáner Nakoniec nám prezraď, čo pre je pre inú situáciu a v závislosti na rôznych speváckych súťažiach, teba hudba znamená? od mojej nálady si ho aj volím. ktoré majú možnosť sledovať – Hudba je môj život. Ona je Tvoja hudobná kariéra sa diváci v televízii. Je to také moje najviac rozprúdila, keď si sa osobné želanie a dúfam, že sa stále so mnou a ja s ňou. Jednostala členkou hudobnej skupiny mi podarí ho splniť v dohľadnej ducho, keď mám zlý deň, pustím EuroBand? budúcnosti. Nechcem s ničím si hudbu a hneď je to lepšie. Ona – Tak by sa to dalo povedať. ponáhľať, ale skôr sa venovať mi dáva silu a motivuje ma vstať S EuroBandom som začala ešte vlastnému zdokonaľovaniu, aby a kráčať ďalej. intenzívnejšie pracovať na sebe. som to potom dotiahla aj na vyššie (foto: z archívu K. Benkovej) Pravidelné skúšky, vystúpenia priečky. 25 /4912/ 20. 6. 2020

Kultúra SLOVENSKÍ FUJARISTI ČORAZ ČASTEJŠIE MEDZI NAMI

Ako mi tá fujarôčka mumle Juraj Pucovský

ujara je nástroj, ktorý nádherne baladicky rozpráva o hĺbkach ľudskej duše, radostiach, veselosti, starostiach, smútkoch a žiaľoch. Jej zádumčivý a mumlavý hlas, človekom vdýchnutá poézia, úžasným spôsobom dokáže vyjadriť tie najskrytejšie zákutia našich ľudských emócií a vnútorne pohladiť ducha. K týmto poetickým slovám sa pripája aj nitriansky novinár, publicista a nanajvýš veľký znalec slovenských dejín a kultúry Ján Jančovic takto: „Fujara je ľudový drevený dychový nástroj, ktorý oddávna používali slovenskí pastieri. Pôvod tejto „kráľovnej“ medzi ľudovými nástrojmi prináleží Slovensku. Fujaru a fujarovú hudbu zaradila organizácia UNESCO od roku 2005 do zoznamu svetového ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Slovensko ako domov fujary je známe aj tým, že tento nástroj vyrábajú a hrajú na ňom desiatky slovenských ľudových výrobcov a hudobníkov.“ Jedným z nich bol, žiaľ, už nežijúci majster Martin Sanitrár, ktorý napísal pieseň, svoje vyznanie Fujarôčka moja: „Ej, počúvajte ma vy, ej, počúvajte kľudne, ako mi tá moja fujarôčka mumle. Ej, fujarôčka moja,

ej, nemá len tri dierky, prejavuje radosť a robí žiaľ veľký. Ej, pískaj mi fujarka, ej, tie prekrásne hlasy, robíš mi ty hrdosť, ej, robíš mi ty hrdosť, aj našej drahej vlasti.“

pred vystúpením na Námestí slobody: „Naša družina má sedem členov z rôznych regiónov Slovenska: z Bratislavy, zo Žiliny, z Myjavy, Nitry... V podstate sme dobrí priatelia, ktorí máme radi hudbu, zaoberáme sa spevom, hráme na

ktorý ich učil výrobe fujár a hraniu na tomto inštrumente. Trvá to už takých 6 – 7 rokov. Všetci vedia fujary vyrobiť, ktoré si potom navzájom vymieňajú a pri hraní spomínajú na kamarátov, ktorí ich už opustili. „S Petrovčanom Samkom Ponigerom sa poznáme vďaka nášmu kamarátovi Vladkovi Laššákovi z Bratislavy, ktorý je folklórnym nadšencom, pravidelným návštevníkom SNS, hoci nehrá na fujare, ale nám to neprekáža. Poznáme i vášho fujaristu, profesora Michala Struhára, s ktorým sme sa zoznámili na Detve. Spoloční priatelia sú nám tiež Janko Ušiak, Janko Kováč, Karol Horvát, ktorí sú známi výrobcovia tých vašich vynikajúcich mäsových výrobkov.“ Na dôvažok Mário Baculík doložil: „Podmienky sú fantastické, slniečko nám svieti, ľudia sú milí, vidíme úsmevy na ich tvárach, takže sa veľmi tešíme Členovia Slovenskej folklórnej družiny Priatelia fujary na vlaňajších na vystúpenie. Dúfam, že sa SNS so svojimi hostiteľmi: profesor Michal Struhár, Milan Kozický, nám na budúci rok podarí prísť Tomáš Babenský, Milan Antolík, Mário Baculík a profesor Samuel v kompletnom zložení opäť Poniger (stoja zľava) vám zahrať, zaspievať, našim dolnozemským Slovákom,“ V posledných rokoch mumlanie šesťdierkových píšťalách a hlavne skončil rozhovor fujarista, zobral fujary môžu počúvať aj návštev- fujarách. Tie prvé sa nevyrábajú pod pazuchu nástroj, s kamarátmi níci Slovenských národných sláv- z vŕby, ale z čiernej bazy.“ vystúpil na javisko, z ktorého sa ností v Petrovci. O to sa postaral Fujarista M. Baculík hovorí, že petrovským námestím čoskoro Mário Baculík, vedúci Slovenskej ich zoskupila láska na stretnutiach začali ozývať veselé i smutné folklórnej družiny Priatelia fujary, s teraz už nebohým majstrom a tóny fujariek. s ktorým sme sa rozprávali vlani hudobníkom Dušanom Holíkom,

MEDZINÁRODNÝ DEŇ ARCHÍVOV SA VO SVETE PRIPOMÍNA 9. JÚNA Svoj deň vtedy oslávil aj Archív Vojvodiny v Novom Sade a zároveň aj 94. narodeniny. Pri tejto príležitosti usporiadali aj premiéru knihy U nezaborav prošlosti autorky Sanje Gavrilovićovej. V Archíve Vojvodiny sa dnes uchováva až 45 miliónov dokumentov a najstaršie pochádzajú z 12. storočia. Riaditeľ Archívu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović privítal hostí a hovoril o práci a aktivitách Archívu počas pandémie koronavírusu. Archív počas tohto obdobia vydal 6 nových kníh a publikácií a usporiadal jednu online konferenciu. Zároveň riaditeľ spomenul, že sa Archív od minulého roku zaoberá dokumentmi o zločinoch nad vojvodinskými Slovákmi v 2. svetovej vojne, a podotkol, že táto téma bola úplne neznáma verejnosti vo Vojvodine a na Slovensku. D. Berediová-Banovićová

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

• KULTÚRA •

STARÁ PAZOVA

Výstava malého formátu Anna Simonovićová

na 25 krát 25 centimetrov, a tiež to, že je trochu menej prác pre epidémiu koronavírusu. Výstava je predajná a záujemcovia si budú

piatok 12. júna v Galérii Miry Brtkovej otvorili výstavu malého formátu Združenia výtvarných umelcov úžitkového umenia a dizajnérov Srbska. Tak v tejto galérii Strediska pre kultúru svoje práce prezentuje 42 vystavovateľov so širokým spektrom tém a techník. Výstava je putovného rázu a od mája do decembra bude nainštalovaná v siedmich mestách v Srbsku. Staropazovská galéria je po Veľkej Plane druhým miestom, kde je výstava nainštalovaná, poznamenala Mr. Milica Vukovićová, predsedníčka združenia, vyjadrujúc nádej, aby sa aj nasledujúceho roku zorganizovala v Starej Pazove. Dodala, že tohto roku určili formát obrazov Záber z vernisáže

obrazy môcť kúpiť v decembri. Návštevníci do 3. júla, dokedy je výstava otvorená, budú môcť hlasovať za najkrajší obraz. Vy-

hodnotenie bude v decembri v galérii Singidunum v Belehrade, keď bude udelená cena za najlepšiu prácu.

Časť vystavených obrazov malého formátu

JÚNOVÉ ČÍSLO ČASOPISU VZLET

MUSICA VIVA V BÁČSKEJ PALANKE Mnohým hudobným telesám táto kríza s aktuálnym vírusom a celosvetovou pandémoiu zahatala tohtoročné plány. Medzi nich patrí aj Komorný zbor Musica viva z Báčskeho Petrovca. Na začiatku roka si naplánovali za priehrštie vystúpení, ako aj zájazd do zahraničia na medzinárodný festival vo Vranove nad Topľou v Slovenskej republike. Ten sa mal uskutočniť v júni, ale pre známe príčiny ho zrušili. Petrovské zboristky a zboristi od začiatku roka usilovne nacvičovali a sceľovali si repertoár. Potom sa tri mesiace pre zákaz spolčovania odmlčali a naposledy v júni zase zorganizovali pravidelné skúšky. K ozvláštneniu sa v sobotu 13. júna stretli v Báčskej Palanke u Vladimíra Kováča, ktorý nielen spieva v zbore, ale má na starosti aj hudobný sprievod (na fotografii s harmonikou). Okrem spevu na tomto výlete si prichystali aj pobavenie, chutný paprikáš a slané a sladké dobroty. Napokon sa potom aj spoločne poprechádzali po známom palanskom rekreačnom stredisku Tikvara. J. Čiep • KULTÚRA •

Predprázdninové číslo mládežníckeho časopisu Vzlet prináša početné príspevky, medzi ktorými sú aj: rozhovor s talentovanou huslistkou Marínou Cerovskou z Báčskeho Petrovca, takisto talentovaným, ale maliarom, Martinom Semartonským z Hložian a ďalším talentovaným mládežníkom – Adrianom Čížikom z Padiny, študentom na Fakulte masmédií v Bratislave, ktorý pred niekoľkými mesiacmi dostal prvú cenu za svoj film, zatiaľ čo nám o plánoch po základnej škole rozprávali niekoľkí petrovskí maturanti. V tomto čísle sme si posvietili aj na zdravie, a preto sme sa zaoberali zdravou výživou a prírodnou kozmetikou. O príbehu brazílskeho ilustrátora Rafaela Mantessa a jeho psa si čitatelia môžu prečítať v rubrike Svetové zaujímavosti. Samozrejme, sú tu i ďalšie príspevky, pri ktorých sa čitatelia pobavia alebo naučia niečo nové. Tlačené vydanie Vzletu, rovnako ako aj väčšina jeho čitateľov, bude na prázdninách, no príspevky na určité témy budú na online vydaní (www.vzlet.rs). Čítajte Vzlet a užite si leto!. J. Pániková

25 /4912/ 20. 6. 2020

Kultúra

SCÉNA

VÝKLAD NOVÝCH KNÍH

Slováci v zahraničí 36 (ISSN 0081 0061; EAN 9770081006000 95) Jaroslav Čiep

S Deep Purple prekračujú hranice. Živé hardrockové legendy Deep Purple končia práce na ich 21. albume, ktorý pôvodne mal vyjsť už v týchto dňoch, ale z objektívnych dôvodov je odložený na august. Album má názov Whoosh! (vydavateľstvo earMusic) a z neho sú už uverejnené prvé dva singly (aj v podobe videoklipov) Throw My Bones a Man Alive. Skupina znovu spolupracovala so zvukovým producentom Bobom Ezrinom a vraj podarilo sa im vytvoriť výrazne všestranný album, ktorý svojou progresívnosťou prekračuje hranice štandardného hardrocku. V poslednom období Deep Purple zažívajú evidentný návrat kreativity, čoho dôkazom je aj úspešné predchádzajúce vydanie inFinite (2017). V dnešnom zložení skupiny sú Ian Gillan, Roger Glover, Ian Paice, Steve Morse a Don Airey. Michelle Gurevich a temná romantickosť. Kanaďanka s ruskými koreňmi žijúca v Dánsku Michelle Gurevich sa dlho chcela zaoberať filmovým umením, ale potom si vraj uvedomila, že nahrávať piesne je nielen lacnejšie, ale je nimi taktiež omnoho ľahšie dosiahnuť dobrý výsledok. Táto speváčka, ktorej štýl sa opisuje ako cabaret noir, sadcore alebo lo-fi pop, má dosť fanúšikov v Srbsku, kde koncertovala už niekoľkokrát. V minulosti používala umelecké meno Chinawoman a dnes vystupuje pod vlastným menom. V polovici mája vydala nový album Ecstasy in the Shadow of Ecstasy, z ktorého počuť jej mámivý spev a temné romantické skladby na rozhraní alternatívneho poprocku a kabaretného prejavu. DIY market v Novom Sade. S cieľom vytvoriť priestor, v ktorom nezávislí vydavatelia, umelci a hudobníci budú môcť prezentovať svoju činnosť, v novosadskom Dome b-612 sa dňa 20. júna usporiada DIY market, čiže svojrázna burza vydaní, umeleckých diel a podobných produktov. Medzi účastníkmi sú napr. Septic Art, Lavirint Art, Black Barbie Store, Serbian Hellbangers, Makondo, Ica Heklica a iní. Pripravuje: S. Lenhart

www.hl.rs

lováci v zahraničí ako Zborník Ústavu pre zahraničných Slovákov Matice slovenskej začal vychádzať roku 1971. Ročenka Slováci v zahraničí vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej v roku 2019 už po 36. raz. Editoriál ročenky z pera zostavovateľky Zuzany Pavelcovej predstavuje rok 2019 ako rok podujatí venovaných 100. výročiu oživotvorenia Matice slovenskej a jej prvých miestnych odborov. Kapitolu Štúdie tvoria: štúdia Patrika Šenkára o tvorbe Pavla Bujtára, príspevok Gabriely Hamranovej o rodine René Mikuš-Perréalovej, štúdia Jána Jančovica o školstve v Sarvaši. Claude Baláž sa venoval histórii pamätného dňa Slovenskej republiky – Dňa zahraničných Slovákov. V kapitole Výročia a spomienky Petra Cabadaj uverejnil až štyri príspevky

(o Jozefovi G. Cincíkovi, Pavlovi Hrtusovi Jurinovi, Imrichovi Kružliakovi a Ladislavovi Mňačkovi). S tematikou Slovákov žijúcich v Srbsku sú pre čitateľov zaujímavé aj nasledujúce tri príspevky. Katarína MosnákováBagľašová sa venovala 100. výročiu založenia kníhtlačiarne v Báčskom Petrovci a Vladimír Valentík 30-ročnej činnosti Galérie Zuzky Medveďovej, ku ktorému pripojil aj zoznam všetkých výstav. Ročenku uzatvára kapitola Informácie a správy a rozhovor Anny Kováčovej so slovenským rodákom zo Srbska žijúcim v Kanade Ondrejom Miháľom. Zborník na záver obsahuje i správu o činnosti Krajanského múzea MS v roku 2019. Ročenku Slováci v zahraničí 36 v edícii Slovenský svet a v sérii Vedecké zborníky vydala Matica slovenská v Martine. Zlepená je do mäkkej väzby rozmeru 20 x 15 cm a vytlačená na ofsetovom papieri v rozsahu 154 strán. S vročením 2019 ju vytlačila tlačiareň Fork, s. r. o., v Martine.

Už si sa odlúčila? Anna Horvátová

o s tým, keď si nevieme vybrať z dvoch a viacerých možností. Ani podať konečný rozsudok. Alebo pri nákupoch si nevieme zvoliť medzi niekoľkými modelmi topánok, ale aj farba je rozhodujúca a vie neraz spôsobiť tú nerozhodnú situáciu, keď skomentujeme, že sa nevieme„odlúčiť“. A k tomu ten zvýšený tón spoločníka: „Už sa raz odlúč!“; „Ako sa nevieš odlúčiť?!“ Na zbláznenie. Horšie je však to, že nevieme v slovenčine vyjadriť tú nerozhodnosť a nemožnosť voľby. Čo v týchto prípadoch vlastne konáme, „odlučujeme sa“, alebo... V srbčine je na vyjadrenie tej situácie sloveso odlučiti se a väzba ne mogu da se odlučim... V spisovnej slovenčine sa však „odlúčiť“ a srbské odlučiti nezhodujú významovo. Sloveso odlúčiť má tieto významy: oddeliť: vojna ich oddelila od seba; odstaviť mláďa. Odlúčiť sa, odpútať sa je oddeliť sa od celku. Nedokonavým odlučovať vyjadrujeme v procese výroby oddeliť ne-

Informačno-politický týždenník

dokonavé látky. V prípade, že máme dilemu a že si nevieme zvoliť medzi viacerými možnosťami, v srbčine sa to vyjadrí spojením ne mogu da se odlučim, v slovenskom jazyku na to máme sloveso rozhodnúť (sa). Použijeme ho v týchto situáciách: komisia rozhodla o návrhu, o žiadosti – s konečnou platnosťou vyniesť úsudok o niečom a tým odstrániť pochybnosť, spornosť; rozhodnúť nad niečím osudom; rozhodnúť spor. Aj keď treba určiť, čo a ako sa má stať: rozhodol, aby šli na výlety; rodičia správne rozhodli; o veci treba rozhodnúť zajtra. Prispieť ku konečnému výsledku je tiež rozhodnúť: o víťazstve, o výsledku. Rozhodnúť sa (rozhodovať sa) je po úvahe prísť k záveru, odhodlať sa: rozhodol sa odísť, oženiť; rozhodol sa, že prestane fajčiť; rozhodla sa na odvážny krok. A tiež vybrať si jednu z viacerých možností: nevedel sa rozhodnúť, čo robiť; rozhodol sa za kúpu chaty; rozhodol sa pre túto ženu.

• KULTÚRA •

KRÍŽOVKA

Výzva na návrh kandidátov na Cenu Samuela Tešedíka

ČÍSLO 25

V tajničke je ľudové príslovie. autor: JÁN BAŽÍK

hľadisko

Sriemska 1. časť Taliansko Mitrovica tajničky

ženské sopka na meno, Sicílii Teodora

nezanechá

krídlo väčšej budovy

pomocník dĺžková jednotka vpíšte TI

svätý

číslovka

Cena Samuela Tešedíka sa udeľuje každoročne začnúc rokom 2012 spravidla trom osobám za splnenie jednej alebo viacerých z týchto podmienok: 1. za vynikajúcu pedagogickú, organizátorskú a riadiacu prácu v oblasti slovenského národnostného školstva v zahraničí;

2. časť tajničky kto vykuruje

2. za didakticko-metodickú prácu vykonávanú v prospech vzdelávania v slovenskom jazyku v zahraničí;

grécky FK dačo, voľačo

odborník v etike

3. za mimoriadnu voľnočasovú činnosť vyvíjanú pre deti a mládež v slovenských komunitách v zahraničí;

CH T verejná bezpečnosť

vpíšte UN

ktorá, aká

klasa nerovná

tona

AS HL DU ĽU deciliter

dodať, priložiť

3. časť tajničky pokrm z cesta spevavý vták

fosfor 4. časť tajničky rovnaké písmená oblasť, územie

vodný živočích

Zreňanin bróm siláci, kolosi spojka

predložka sodík

vedelo, poznalo

4. za celoživotné dielo, ktorým sa vytvoril významný príspevok trvalej hodnoty pre rozvoj slovenskej vzdelanosti v zahraničí. Zriaďovatelia ceny môžu udeliť každoročne aj päť pamätných listov Samuela Tešedíka za mimoriadne úspechy dosiahnuté v oblasti školstva a vzdelávania, za prínos a tvorivosť v oblasti výchovno-vzdelávacej práce s deťmi a mládežou v komunitách zahraničných Slovákov, za vzornú reprezentáciu školy v súťažiach národnostných škôl v domovských krajinách alebo v zahraničí, za celoživotný prínos v oblasti výchovy a vzdelávania pri príležitosti životného jubilea. Cenu udeľujú zriaďovatelia v spolupráci so Svetovým združením Slovákov v zahraničí.

Výzva

ochotne, vďačne

európska rieka

nový

dohovoriť

ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 24 – VODOROVNE: stúpenec, lenivosť, ožiť, to, vak, Po, S, ek, duril, n, ničivá, slávik, V, Karol, an, é, och, kto, MD, ples, kontrast, trémisti TAJNIČKA: SLOVENSKÉ NÁRODNÉ SLÁVNOSTI Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 24 z čísla 24 Hlasu ľudu z 13. júna 2020 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získal: ŠTEFAN TOMÁŠ, Ul. M. Tomana č. 29, 26 210 Kovačica. Blahoželáme. Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs

GRATULÁCIA Na Fakulte pre šport a telovýchovu v Novom Sade VERONIKA BALÁŽOVÁ z Hložian získala 10. júna 2020 titul master profesora telesnej výchovy. K úspechu jej blahoželajú a všetko najlepšie prajú mamička a apko Galambošovci. • KULTÚRA · OZNAMY •

Spoločnosť pre edukáciu a kultúru v Nadlaku Asociácia slovenských pedagógov v Srbsku a Čabianska organizácia Slovákov (zriaďovatelia Ceny Samuela Tešedíka) vyzývajú organizácie Slovákov žijúcich v zahraničí so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ako aj organizácie so sídlom v SR, ktoré majú vo svojom predmete činnosti problematiku Slovákov žijúcich v zahraničí, aby podľa priloženého Štatútu Ceny Samuela Tešedíka navrhli potenciálnych ocenených na rok 2020, a to najneskôr do 30. júna 2020 (mailom na: hlasznik@gmail.com, hlasznik@dzscr.ro, biapascu@gmail.com).

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vypisuje 10. ročník fotokonkurzu, ktorého témou sú staré fotografie znázorňujúce hudobný život vojvodinských Slovákov. Fotokonkurz je zameraný na podporu zberateľov archívneho materiálu a starých autentických fotografií z našej minulosti, čím chce podnietiť záujem príslušníkov našej menšiny o kultúru a dejiny vojvodinských Slovákov a tým prispieť k jej zachovaniu a prezentácii. Témou 10. ročníka fotokonkurzu sú staré fotografie znázorňujúce hudobný život vojvodinských Slovákov. Podmienky konkurzu: – na konkurz treba zasielať staré fotografie znázorňujúce hudobné orchestre, spevácke skupiny, zbory, hudobníkov, spevákov, ľudové hudobné nástroje, výrobcov hudobných nástrojov, resp. iné formy a prejavy hudobného života vojvodinských Slovákov; – ku každej fotografii treba doložiť popis: názov hudobného telesa, hudobníka, speváka, približné obdobie vzniku, prostredie (dedina/mesto), približný rok alebo desaťročie vzniku fotografie, iné známe údaje a zaujímavosti o predmete fotografie a pod; – účastníci konkurzu môžu zaslať neobmedzený počet starých fotografií; – fotografie možno poslať skenované vo vysokom rozlíšení na e-mailovú adresu: office@slovackizavod.org.rs alebo ustavprekulturu@gmail.com, prípadne doručiť osobne alebo poštou na adresu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Njegoševa 16 ⁄ II ⁄ 7, 21 000 Nový Sad. Originálne fotografie poskytnuté ústavu budú zdigitalizované a následne vrátené majiteľovi. Prosíme vás, aby ste v zásielke záväzne uviedli váš kontakt. Termín uzávierky konkurzu je 30. jún 2020. Účastníkov fotokonkurzu očakávajú zaujímavé vyhodnotenie a bohaté odmeny. Získané fotografie spolu s ich popisom zaradíme do elektronickej databázy Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. 25 /4912/ 20. 6. 2020

Oznamy BOĽAVÁ ROZLÚČKA

DROBNÝ OZNAM

Oznamujte

KUPUJEM staré a nové perie alebo mením za paplóny, vankúše a deky. Prichádzam na pozvanie; Martin Nosál, B. Petrovec, tel.: 063/826-92-05 a 021/782-278.

s naším drahým susedom

v Hlase ľudu

ALEKSANDROM ZAVAROŠOM – SALEM

021/ 47-20-840

2. 10. 1999 – 6. 6. 2020 z Kulpína

a 021/47-20-844 inzercia@hl.rs

Spomienku na Teba si navždy v srdciach zachovajú susedovci Gajdošovci

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS67, NSH67, NSU67, NSL67, NSO67 NS – KRALJA PETRA I, MUP Nový Sad Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS67, NSH67, NSU67, NSL67, NSO67 NS – KRALJA PETRA I, MUP Nový Sad, Bulvár kráľa Petra I. číslo 11, na katastrálnej parcele číslo 4654/3, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. júna 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-128/20, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Nahliadnutie do predmetového rozhodnutia možno vykonať v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 1. 6. 2020 schválil rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Utvrdzovanie vykonaného stavu a pokračovanie exploatácie ropy a plynu na exploatačnom poli Rusanda – Ležiská K2-1 a Pr+M1-1. Nositeľ projektu je NIS, a. s., Nový Sad, z Nového Sadu, Ul. narodnog fronta 12. Rozhodnutie o rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia. Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04) zverejňuje OZNÁMENIE o podanej žiadosti o rozhodovanie o potrebe vypracovania štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie

Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov daného stavu na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NSU144, NSL144, NSO144 NS – Pariske komune Nový Sad, v Ul. pariske komune 25, v Novom Sade, na katastrálnej parcele č. 4944, k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. júna 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-117/20, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Nahliadnutie do predmetového rozhodnutia možno vykonať v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

Nositeľ projektu Karin Komerc MD, a. s., z Veternika, Ul. Živorada Petrovića č. 8, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Bagrovanie riečneho nánosu z koryta rieky Dunaj od km 1249+500 do km 1249+000, na k. p. č. 6610/1, a 6610/2, k. o. Petrovaradín. Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39). Všetci záujemcovia v lehote 10 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje

Mestská správa pre ochranu životného prostredia Mesta Nový Sad na základe článku 29 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, číslo 135/04 a 36/09) zverejňuje

OZNÁMENIE

o schválení rozhodnutia, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu základňovej stanice mobilnej telefónie NS32, NSH32, NSU32, NSL32, NSO32 NS – Veternik, Veternik Nositeľ projektu Telekom Srbija, a. s., Takovská 2, Belehrad, podal tomuto orgánu žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu daného stavu na životné prostredie základňovej stanice mobilnej telefónie NS32, NSH32, NSU32, NSL32, NSO32 NS – Veternik, Veternik, Ul. omladinska b. č., vo Veterniku, na katastrálnej parcele č. 1299/2, k. o. Veternik, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. júna 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-116/20, že je potrebný odhad vplyvov daného stavu na životné prostredie, a o určovaní rozsahu a obsahu Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie. Nahliadnutie do predmetového rozhodnutia možno vykonať v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 a, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.org.rs. Zainteresovaná verejnosť môže vyjadriť sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

o schválení rozhodnutia, že nie je potrebný odhad vplyvov projektu na životné prostredie Nositeľ projektu ADECO, a. s., Nový Sad, Temerinski put číslo 109, podal žiadosť o rozhodovanie o potrebe odhadu vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia časti otvoreného skladu – nádrže s rezervoármi a dostavba otvoreného skladu – nádrže s rezervoármi, výšky P, v Ul. Temerinski put číslo 109, na katastrálnej parcele číslo 3/3 , k. o. Nový Sad I, Mesto Nový Sad. Po uskutočnenom postupe Mestská správa pre ochranu životného prostredia dňa 8. júna 2020 schválila rozhodnutie číslo VI-501-92/20, že nie je potrebný odhad vplyvov predmetového projektu na životné prostredie. Nahliadnutie do predmetového rozhodnutia možno vykonať v miestnostiach Mestskej správy pre ochranu životného prostredia, Rumenačka 110 A, Nový Sad, v pracovné dni od 10.00 do 15.00 h, a na webovej stránke Mestskej správy pre ochranu životného prostredia www.environovisad.rs. Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa jeho zverejnenia v prostriedkoch verejného informovania prostredníctvom tohto orgánu.

• OZNAMY •

Republika Srbsko Autonómna pokrajina Vojvodina Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad tel.: +381 21 487 40 35, +381 21 487 43 30 ounz@vojvodinа.gov.rs vojin.jovancevic@vojvodina.gov.rs gorana.kukobat@vojvodina.gov.rs ČÍSLO:128-17-6/2020-01 DÁTUM: 9. 6. 2020 Podľa článku 15 Pokrajinského parlamentného uznesenia o pokrajinskej správe (Úradný vestník APV, číslo 37/2014, 54/2014 – iný predpis, 37/2016, 29/2017 a 24/19), článku 6 odsek 3 Pokrajinského parlamentného uznesenia o ustanovení odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní (Úradný vestník APV, číslo 54/2018), článku 4 a článku 5 odsek 2 Pokrajinskej vyhlášky o postupe udelenia pokrajinských uznaní (Úradný vestník APV, číslo 6/2019), Záveru komisie na udelenie odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní číslo: 137-404-87/2019-04 z 30. októbra 2019, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje

VEREJNÚ VÝZVU

MARTIN AGARSKÝ

27. 2. 1940 – 29. 5. 2020

Ďakujeme všetkým tým, ktorí ho vyprevadili na poslednú cestu, za vyjadrenú sústrasť a položené kvety. Manželka Zuzana

na podávanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie Đorđa Natoševića Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá vyhlasuje verejnú výzvu všetkým zainteresovaným predškolským ustanovizniam, základným a stredným školám, vychovávateľom predškolských ustanovizní, učiteľom na základných a stredných školách a pedagógom a psychológom v týchto ustanovizniach so sídlom na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny na prihlásenie sa pre Uznanie ĐORĐA NATOŠEVIĆA, ktoré sa udeľuje za mimoriadne výsledky dosiahnuté v roku 2019 vo výchovno-vzdelávacej práci.

SMUTNÁ ROZLÚČKA

Právo navrhnúť kandidátov na získanie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania majú právnické a fyzické osoby.

MARTIN AGARSKÝ

Právo na pokrajinské uznanie má fyzická alebo právnická osoba, ktorá má bydlisko, resp. sídlo na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny.

27. 2. 1940 – 29. 5. 2020

Návrh sa predkladá písomne so zdôvodnením, údajmi o kandidátovi a výsledkoch jeho práce dosiahnutých v roku 2019. K návrhu treba priložiť príslušnú dokumentáciu, ktorá sa po rozhodnutí o udelení pokrajinského uznania predkladateľovi nevracia. Rozhodnutie o udelení pokrajinského uznania schvaľuje Komisia pre udelenie odmeny Autonómnej pokrajiny Vojvodiny a pokrajinských uznaní. Podávatelia návrhu sú povinní predložiť nasledujúcu POTREBNÚ DOKUMENTÁCIU: 1. Tlačivo – návrh na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie ĐORĐA NATOŠEVIĆA, ktoré sa udeľuje za mimoriadne výsledky dosiahnuté v rámci výchovno-vzdelávacej práce – stiahnuté z webovej stránky www.puma.vojvodina.gov.rs, 2. fotokópiu občianskeho preukazu, resp. prečítaný občiansky preukaz, ktorý je fyzickou osobou, resp. výpis z príslušného registra právnickej osoby, ako dôkaz o tom, že kandidát má bydlisko na území Autonómnej pokrajiny Vojvodiny, 3. fotokópiu osvedčenia o daňovom identifikačnom čísle – DIČ – pre právnické osoby,

Odpočívaj v pokoji. S láskou a úctou si budeme na Teba spomínať. Tvoji najmilší: syn Ján s manželkou Vesnou a vnukovia Viktor a Ivan

SMUTNÁ ROZLÚČKA

4. dôkaz o dosiahnutých výsledkoch v oblasti vzdelávania v roku 2019, 5. profesionálnu biografiu a 6. fotokópiu NAJDÔLEŽITEJŠÍCH ocenení a uznaní.

MARTIN AGARSKÝ

Lehota a spôsob predkladania návrhov: Verejná výzva na predkladanie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie ĐORĐA NATOŠEVIĆA trvá do 31. októbra 2020. Návrhy sa podávajú doporučenou poštou s poznámkou Verejná výzva na predloženie návrhov na udelenie pokrajinského uznania v oblasti vzdelávania – Uznanie Đorđa Natoševića, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, Bulvár Mihajla Pupina 16, 21 000 Nový Sad.

27. 2. 1940 – 29. 5. 2020

Pokrajinské uznanie v oblasti vzdelávania – Uznanie Đorđa Natoševića sa udeľuje 25. novembra 2020. Pokrajinské uznanie sa udeľuje vo forme diplomu a v peňažnej čistej sume 100 000,00 dinárov s príslušnými daňami a odvodmi. Ďalšie informácie možno získať v Pokrajinskom sekretariáte pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá, telefonicky: 021/487-4035, 021/487-4330 alebo e-mailom: vojin.jovancevic@vojvodina.gov.rs alebo gorana.kukobat@vojvodina.gov.rs POKRAJINSKÝ TAJOMNÍK Mihály Nyilas

• OZNAMY •

Osud Ti nedoprial s nami dlhšie byť. S láskou a úctou si budeme na Teba spomínať. Tvoji najmilší: syn Martin s manželkou Jaroslavou a vnukovia Dávid a Jakub 25 /4912/ 20. 6. 2020

Oznamy SPOMIENKA

Uplynul rok, čo nás navždy opustila naša milovaná

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 10. júna 2020 nás navždy opustil brat

MARKA ŠIPICKÁ-ŠAGIOVÁ rod. Machová 1. 3. 1937 – 20. 6. 2019 – 2020 zo Starej Pazovy

JÁN GAŽA

22. 10. 1950 – 10. 6. 2020 z Báčskeho Petrovca

S úctou a láskou si na Teba spomínajú: syn Pavel a dcéra Marica s rodinami

BOĽAVÁ SPOMIENKA

Slzy v očiach, v srdciach žiaľ, čo nám bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba zostáva večná.

na nášho milovaného

Navždy nám budeš chýbať.

MICHALA TÝRA

5. 1. 1955 – 21. 6. 2019 z Pivnice

Deň čo deň čakáme, že otvoríš dvere, ale ten deň nijako neprichádza. Keby sa dalo zavolať do neba, povedať, ako smutno je bez Teba. Keby sa dal vrátiť čas, pohladiť Ťa a počuť Tvoj hlas a stretnúť sa s Tebou zas...

Zarmútení: brat Pavel a sestry Mária a Anna s rodinami

SMUTNÁ SPOMIENKA

na našich rodičov, starých rodičov a prastarých rodičov

Zarmútení: manželka Anna, syn Miško, nevesta Jelena, vnučky Tijana a Teodora, vnuk Miško a svokra Žigmundová

SMUTNÁ SPOMIENKA na nášho milovaného

MICHALA TÝRA

5. 1. 1955 – 21. 6. 2019 z Pivnice

MARTINA ŠIMÁKA

17. 4. 1936 – 19. 6. 2017 – 2020 advokáta

ANIČKU ŠIMÁKOVÚ

rod. Žabskú 28. 3. 1937 – 18. 4. 2012 – 2020 odbornú učiteľku

z Padiny Klesli ruky, čo pre nás pracovali. Prestalo biť srdce, ktoré nás milovalo. Za všetko krásne Ti ďakujú a s láskou v srdci si na Teba stále spomínajú: dcéra Tatjana Šusterová, zať Žeľko, vnučky Nikolina a Sandra a svatka Stojanka

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Spomíname si na Vašu lásku a dobrotu a v srdciach si Vás uchovávame. Vaši najmilší • OZNAMY •

SMUTNÁ ROZLÚČKA so susedom

JÁNOM GAŽOM – GAŠKYM 1950 – 2020 z Báčskeho Petrovca

Zostaneš nám v peknej a trvalej spomienke ako dobrosrdečný sused a priateľ. Susedovci: Majerovci, Krajčíkovci a Stanojevićovci

BOĽAVÁ A SMUTNÁ ROZLÚČKA s manželkou

KATARÍNOU VALOVOU

rod. Megovou 20. 6. 1956 – 24. 5. 2020 z Hložian Slzy v očiach, v srdci žiaľ, čo mi bolo vzácne, osud vzal. Žiaľ ťažký, strata veľká, ale spomienka na Teba zostane večná. Zarmútený manžel Ján

SPOMIENKA

ĎURO CICKA

18. 5. 1950 – 22. 6. 2018 z Kovačice

S láskou a úctou si na Teba spomínajú: manželka Eržika, syn Juraj, nevesta Ruženka, vnúčatá Ruženka a Juraj, dcéra Alžbeta a vnukovia Miroslav a Vladimír Benkovci • OZNAMY •

SMUTNÁ SPOMIENKA

BOĽAVÁ ROZLÚČKA

Dňa 11. júna 2020 uplynulo 10 rokov, čo nie je medzi nami môj manžel a náš oco a starký

ALEKSANDROM ZAVAROŠOM – SALEM

JÁN TRIAŠKA

1954 – 2010 – 2020 z Báčskeho Petrovca

2. 10. 1999 – 6. 6. 2020 z Kulpína

Bolí nás Tvoj predčasný odchod a rozlúčka s Tebou. Na Teba si s láskou budú spomínať a v srdci Ťa nosiť Tvoji: krstní rodičia a kmotrík Funtíkovci z Kysáča

BOĽAVÁ A SMUTNÁ ROZLÚČKA

Kto ho poznal, spomenie si, kto ho mal rád, nezabudne. Tichú spomienku mu venujú Jeho najmilší

BOĽAVÁ A SMUTNÁ ROZLÚČKA

s mamou

s našou mamikou

KATARÍNOU VALOVOU

rod. Megovou 20. 6. 1956 – 24. 5. 2020 z Hložian

Odišla si, bolesťou unavená tíško si zaspala. Spomienka na Teba len zostane nám. Spomienka krásna, mama milá, že si pre nás žila.

Mamika, na Tvoju dobrotu a lásku nikdy nezabudneme. Navždy zostaneš v našich srdciach a spomienkach.

Zarmútení: syn Ján s manželkou a dcéra Taňa s manželom

SMUTNÁ SPOMIENKA

Vnúčatá: Elizabeta, Manuela, Timotej a Adam-Juraj

SMUTNÁ SPOMIENKA

na manžela, otca a apka

Uplynulo už 10 rokov, čo sme sa navždy museli rozlúčiť s našou mamou, mamičkou a pramamičkou

IVANA ČÁNIHO

ZUZANOU MAJTÁNOVOU

1948 – 2018 – 2020 z Petrovca

Zostali nám už len spomienky na krásne chvíle v našej rodine, ktorej si rozdával lásku a oporu.

rod. Lamošovou 1924 – 2010 – 2020 z Hložian

V našich srdciach a spomienkach žijete a budete žiť večne. Na Vašu lásku a starostlivosť nezabúdame.

Tvoji: manželka Zuzana a dcéry Alexandra a Vesna s rodinami

Vaše dcéry Zuzana Sudická a Anna Bartošová s rodinami

25 /4912/ 20. 6. 2020

RTV Panoráma TELEVÍZIA VOJVODINA 2 Piatok 19. júna 20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35) Nedeľa 21. júna 10.30 Zlatá brána, z roku 2018, 1. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre dedinu (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00) 21.00 Dotyky (reprízy: pondelok 3.15, utorok 11.00, sobota16.00, nedeľa 6.00) Utorok 23. júna 11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník Pondelok – sobota 18.00 Denník Dobrý večer, Vojvodina. Piatková relácia bude pozostávať z príspevkov z našich prostredí. Okrem poľnohospodárskych tém budú aj príspevky z ďalších oblastí spoločenského života vojvodinských Slovákov. Dúhovka. V polovici júna, pred 11 rokmi, športoví rybári z Kysáča zorganizovali pohárovú súťaž v love kaprovitej ryby na komerčnej vode v Báčskom Jarku. Keďže predchádzajúcich 5 ročníkov týchto pretekov prebiehajúcich na otvorenej vode kanála DTD nepriniesli veľa úlovkov, organizátor sa rozhodol zmeniť lokalitu. O priebehu 6. Carp Cupu na jazere v Báčskom Jarku hovorili organizátori a aktéri tejto nekaždodennej rybárskej udalosti. Dotyky. V termíne, ktorý je vyhradený pre rodinný magazín, tentoraz bude odvysielané divadelné predstavenie pod názvom Svedomie – skúška v réžii Ľuboslava Majeru a v podaní divadelníkov Ochotníckeho divadla Janka Čemana z Pivnice.

NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA Každý pracovný deň 18.25 Objektív v slovenskej reči

TELEVÍZIA PANČEVO Nedeľa 21. júna 19.30 Repríza relácie Dobrý deň Streda 24. júna 12.30 Dobrý deň, kolážová relácia

www.hl.rs

Pondelok – sobota Začiatok vysielania Dokumentárny film Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty Zvon, spravodajská relácia Kreslený film Hit dňa, Reklamy Filmy: Piatok 19. júna – Nevera po slovensky, 2. časť Sobota 20. júna – Predvolebné sľuby Pondelok 22. júna – Na hrane Utorok 23. júna – Bedári Streda 24. júna – Myzhica – Hľadanie hrdinov Štvrtok 25. júna – Nezvestné 21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania 18.25 18.30 18.50 19.00 19.15 19.50 20.00

17.00 18.30 19.00 20.00 22.00 24.00

Nedeľa 21. júna Film: Môj kamoš obor Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí Zvon, prehľad udalostí týždňa Kolážová relácia Nedeľa s vami Film: Londýn v plameňoch Záver vysielania

Každý pondelok 20.00 Hudobný mix Každý piatok 18.15 Výber z programu TV Kovačica Každú sobotu 18.15 Výber z programu TV Pančevo

Pondelok – piatok 17.00 Správy 22.00 Správy Nedeľa 13.00 S vami a pre vás S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.

RÁDIO STARÁ PAZOVA 18.00 18.10 18.15 18.30 18.45 19.00 19.30 19.45 20.00

15.00 15.10 16.00 16.30 19.30 19.40 7.00 7.30 8.05 8.30 9.30

Utorok – piatok Ohlásenie programu Meniny Na dnešný deň Kultúrna pozvánka Servisné informácie Správy Malé oznamy Hlas ľudu (piatok) Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia) Sobota Ohlásenie programu Meniny, Na dnešný deň Zvončeky – vysielanie pre deti Malé oznamy Malé oznamy Príspevky v rámci výmeny Nedeľa Ohlásenie, Servis Malé oznamy Meniny, Na dnešný deň Slovo nášho Boha Malé oznamy

RÁDIO KOVAČICA RÁDIO PETROVEC

Na modrej vlne – každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 16.00 Správy z Kovačickej obce 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) Sobota 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná 16.55 Citáty do vrecka relácia na aktuálnu tému 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Nedeľa Poľnohospodárstvo, Kultúra 10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí 17.15 Zaujímavosti zo sveta týždňa 17.30 Humor 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00. 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia

Utorok – piatok

Informačno-politický týždenník

TV OBCE KOVAČICA

TV STARÁ PAZOVA

TV PETROVEC

Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00 Nedeľa 21. júna 16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Deň poľa bol príležitosťou na výmenu skúseností roľníkov Na kovačickom gymnáziu v tomto školskom roku maturovalo 39 žiakov Utorok 23. júna 16.00 V Kovačici vyhodnotili literárnopočítačový súbeh Kovačická mozaika Divadelné predstavenie: Prvá svetová vojna Kreslený film: Eliáš Piatok 26. júna 16.00 Film: Panna zázračnica Príspevky z archívu TVOK

RÁDIO NOVÝ SAD 3 Predpoludňajší program Každý pracovný deň 8.00 – 10.00

8.00 8.30 9.00

8.00 8.05 9.00 9.05 9.30

Sobota Správy Aspekty Správy Týždeň Nedeľa Správy Vysielanie pre dedinu Správy Pohľady k výšinám Vysielanie pre deti

Popoludňajší program 14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota) Nočný program 23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)

• RTV PANORÁMA •

Šport

ZAČALI PRÍPRAVY PETROVSKÉHO FK MLADOSŤ

Vo Vrbare rušno

Samuel Medveď

utorok 9. júna 2020 rozkotúľala sa futbalová lopta i v petrovskej Vrbare. Po prerušení súťaže ešte v marci pre známu situáciu s koronavírusom pokračovanie tréningového procesu nielen futbalistom Mladosti, ale i petrovským milovníkom futbalu prinieslo radosť. Pred týždňom sme navštívili Vrbaru a videli hráčov prvej jedenástky trénovať na pomocnom ihrisku pod taktovkou trénera Vladimira Karakaša a jeho pomocníka

Milana Đukića. Bolo ich viac ako dvadsať. Na druhej strane ihriska s tými najmenšími pracoval už osvedčený tréner detí Ján Čáni a pomáhal mu Ján Trabak. V rozhovore s trénerom prvého mužstva Vladimírom Karakašom sme sa dozvedeli, že sa toho času hlavne pracuje na získavaní sily a prvé prípravné zápasy majú naplánované na začiatok júla. Vo chvíli prerušenia majstrovstiev Mladosť tak skončila na siedmom mieste. FK Mladosť počíta hlavne s tými istými hráčmi ako v uplynulých, nedokončených majstrovstvách. Výpustky dostanú pravdepodobne hráči, ktorí prišli na jar, Grlica

LIGA VETERÁNOV ANTEHO BAČIĆA SA HRALA LEN V JESENI

Prvý titul v Kruščići M. Jovkić J. Pucovský

ie je to žiaden absurdum, ale realita, ktorú zapríčinil nebezpečný vírus COVID-19. Veteráni z Odžackej, Báčskej a Kulskej obce v sezóne 2019/20 zohrali len prvú, jesennú časť. Posledné 12. kolo rozhodlo o prvom mieste, ktoré získalo mužstvo Mladost z Kruščića po víťazstve nad Poletom z Karavukova

2 : 0, takže Radničkému v Ratkove nestačil ani triumf nad predchádzajúcim majstrom Zadrugarom zo Srbského Miletića 3 : 0. Nikto vtedy nemohol ani tušiť, že to bude aj konečná tabuľka, lebo sa jarná časť na odporučenie Futbalového zväzu Srbska v nižších ligách nehrala. Preto na schôdzi zhromaždenia Ligy futbalových veteránov Anteho Bačića za majstra vyhlásili starých pánov FK Mladost z Kruščića.

Mužstvo veteránov FK Mladost z Kruščića získalo prvý titul v Lige Anteho Bačića • ŠPORT •

Vráti sa do Vrbary?: priebojný a účinný Petar Mrđan

a Vukanović. Neráta sa ani s Đakovićom. Potešiteľné je, že sa do klubu pravdepodobne vráti rýchly útočník Petar Mrđan, ktorý v zimnej prestávke prestúpil do FK

Borac v Šajkaši, kde sa neuplatnil. Prvý prípravný zápas Mladosť zohrá doma 5. júla 2020 s mužstvom OFK Bečej 1918. Foto: J. Pucovský

Ako je to už zvykom, nový majster Mladost v sobotu 6. júna 2020 usporiadal revuálny zápas, v ktorom si zmeral sily s výberom ligy. Šéftrénerom reprezentácie, ktorá zvíťazila výsledkom 5 : 2, bol Milivoj Jovkić z lalitskej Panónie. Dvojnásobným strelcom za víťazov bol Anđelković (Polet Karavukovo), kým ostatné góly strelili Rajković (BSK Bački Brestovac), Jovanović (Lider Odžaci) a Radulović (Panónia Laliť). Na druhej strane Kovijanić dva razy trafil sieť výborného brankára výberu Brkića. Snímky: MS Kruščić

1. Mladost 2. Radnički 3. Tvrđava 2 4. Zadrugar 5. Polet 6. BSK 7. Panónia 8. Borac 9. Lider 10. Tvrđava 1 11. Tekstilac 12. Omladinac 13. OFK Odžaci

12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 10 10 10

9 8 8 8 8 6 6 5 5 4 0 0 0

2 1 40 : 19 29 3 1 41 : 16 27 2 2 37 : 20 26 2 2 36 : 20 26 1 3 39 : 21 25 2 4 34 : 30 20 0 6 36 : 32 18 2 5 34 : 30 17 1 6 29 : 41 16 1 7 27 : 34 13 0 10 0 : 30 0 0 10 0 : 30 0 0 10 0 : 30 0

Mužstvá odžackého Tekstilca, deronjského Omladinca a OFK Odžaci hrali mimo konkurencie.

Výber ligy pred revuálnym zápasom na ihrisku v Kruščići, v ktorom porazil nového majstra 5 : 2 25 /4912/ 20. 6. 2020

Šport SLOVÁCI V STAROPAZOVSKOM ŠPORTE (3)

Volejbalová dynastia Barnákovcov Srbov a Slovákov. Dlhoročný tajomník Janko Litavský všetko to pedantne zaznamenal a za Matej Bzovský chránil pred zabudnutím. Volejbalová hra sa spomína plynulé obdobie pri vý- ešte počas sokolského hnutia a znamných oslavách 250. stredobodom početných šporvýročia prisťahovania tových dianí po rokoch stagnáSlovákov na plodnú sriemsku cie sa stala zvlášť po skončení rovinu bolo poznačené snahou druhej svetovej vojny, kým počas mnohých oby- okupácie našej krajiny žiadne v a t e ľ o v aktivity neboli. Táto atraktívna p o v z n i e s ť hra pri sieti sa stala symbolom spoločensko- tunajšieho športu, prinášala veľa -politické dia- pekných chvíľ, ale nezriedka i nia na vyššiu rozčarovania. Najväčšieho sa úroveň. Slová- volejbalisti Jednoty dožili pred ci vedeli svoju 45 rokmi, keď si politika v tomto ochotu, vôľu, snahu prostredí zamiešala prsty aj do a odhodlanie pretaviť do úspe- športu. Vtedajšie lokálne stranícchov takmer na všetke vrchnosti kých poliach. Tak aj proste žiadali, na športovom, hoci aby po 15 ronebolo všetko len koch skvelej ružové a vyžadovalo prítomnosti v si obrovské zriekanajvyššej junie. Preto patrí úcta hoslovanskej a pozornosť ľuďom, súťaži pazovktorí sa neskoršie aj skí volejbalisti športovým dianiam opustili ligu?! rovnako venovali, či Údajne pre už najstarší sokoli nedostatok ako priekopníci tejto peňazí, čo bola významnej činnosti Pavel Barnák, volejbalista iba výhovorka. vo výchove mladých VK Jednota Ich hanebné ľudí, ale aj ďalší entuprianie bolo ziasti, ktorí nezištnou a vytrvalou splnené po rozlúčkovom zápaprácou prispeli k vzniku prvých se so záhrebským VK Mladost, športových spolkov, ruka v ruke ktorý im ako dlhodobý športový

Prvá generácia volejbalistov Jednoty v juhoslovanskej elite: Barnák (prvý sprava hore), kapitán Barački, Lakatoš, Majorský (prvý, druhý a štvrtý sprava v prednom rade).

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

priateľ ponúkol body na záchranu, ale hráči Jednoty so slzami v očiach zápas opustili porazení výsledkom 2 : 3 v takmer priateľskom zmeraní síl. Táto udalosť teraz už v úplne zastaranej pazovskej hale za následok mala vážnu a dlhoročnú krízu, mno-

poru v ďalších rokoch pôsobenia, v prvej šestke prispieval k stále lepším úspechom svojho mužstva, ktoré rovno 15 rokov bolo stálym členom juhoslovanskej volejbalovej elity. Jednota bola neraz vo vrchu tabuľky, ale nikdy nevyužila príležitosť získať titul

Hrdí na titul vicemajstra: predseda Branko Oreščanin (stojí prvý zľava), tajomník Ján Litavský (štvrtý zľava), Barnák (prvý zľava) a Majorský (tretí zľava v strednom rade).

hí vynikajúci hráči, medzi nimi aj štyria štátni reprezentanti, opustili klub... Túto smutnú udalosť s nechuťou spomína aj jedna z legiend tunajšieho volejbalu Pavel Barnák. No predsa bolo oveľa viac tých krajších, ktoré Pavel spoločne zažil s Borom Baračkim, Pavlom Majorským, Urošom Ribarićom, Petrom Bajalovićom, Slobodanom Sontićom, Đorđem Kolarevićom, Milošom Pavlovićom, Draganom Muževićom, Vojom Petričevićom, Michalom Lakatošom, Srećkom Radišićom, Živojinom Vračarićom a inými chýrečnými menami slávneho pazovského volejbalu. Vzorný robotník, neskoršie podnikateľský inžinier výroby a rovnako tak i športovec Pavel Barnák volejbal začal hrávať ako 13-ročné chlapčisko. Už vtedy mal predpoklady raziť si cestu ku kvalite v tomto obľúbenom športe, a stačili mu iba dva roky vytrvalého trénovania, aby si zabezpečil miesto v prvom mužstve ako najmladší hráč. Starší hráči mu poskytovali veľkú pod-

majstra. Roky 1970, 1971 a 1972 boli korunou jeho úspechov, lebo sa svojou vynikajúcou hrou a najvyšším výskokom pri sieti dostal do reprezentačného mužstva Juhoslávie. Aktívne nastupoval do roku 1978, v období zlatého lesku, keď so svojimi spoluhráčmi cestoval krížom-krážom celú krajinu od Triglavu po Vardar. Ako vicemajster Juhoslávie s Jednotou sa zúčastnil na Balkánskom šampionáte. Nezabudnuteľné zážitky má i z hosťovaní v Československu, Poľsku, Grécku... Životnou a rodinnou cestou kráčal s manželkou Slavicou, ktorá bola veľkou podporou, na každom zápase prítomná, lebo aj jej ešte ako dievčatku volejbal prirástol k srdcu, začala hrávať v susedných Starých Bánovciach, ale rodinné záväzky nedovoľovali venovať viac času aktívnemu športovaniu. Otcovou cestou pokračoval syn Vladimír. Už ako dvojročný chodieval na tréningy s otcom, neskoršie sa zapojil medzi kohútikov, potom hral v juniorskom • ŠPORT •

Barnáková (sedí s loptou v náručí) s juniorkami Jednoty

mužstve, keď už vtedy prejavil svoj talent. V mužstve, ktoré vybojovalo postup do našej elitnej súťaže, bol jeden z najlepších, ale niektoré nedorozumenia s vedením prispeli k prerušeniu nádejnej kariéry a venoval sa štúdiám. Po zmene generácie, keď mladší začali striedať starších, Pavel prestúpil do novopazovského klubu, člena Prvej B ligy, kde bol hrajúcim trénerom, a mladé talenty sa mohli od neho skutočne veľa naučiť. Vrátil sa do Jednoty ako tréner dievčat, ale po dvoch rokoch zakončil svoju bohatú volejbalovú kariéru. Spolu s manželkou sa venoval novej záľube –záhradníckym rastlinám, s ktorými má taký rovnaký úspech ako v športe.

Anna Barnáková v drese VK Jednota • ŠPORT •

Vladimír Barnák s číslom 5 s najtalentovanejšou generáciou hráčov poväčšine z pazovskej liahne

Pevným volejbalovým krokom Afriky. Slovom, obišla celú Eupokračovala dcéra Anna. Možno rópu, takmer všetky kontinenty, náhodou, zo zdravotných dô- počas svojho viac ako päťročnévodov. Lekárske nálezy potvr- ho skvelého pôsobenia v drese dili, že sa jej zjavila deformácia reprezentačného družstva. chrbtice. Odporučili jej plávanie Rozhodla sa potom vyskúalebo volejbal. šať svoje A tak sa krok za možnosti v krokom začala zahraničí. Po jedna veľká vonemeckom lejbalová kariéra, Kräningene o ktorej najmenej nesplnila sa snívali rodičia. jej túžba hrať Anna skutočne v takmer najvykročila po slávsilnejšej lige, nych otcových v Taliansku, stopách. Začala pokračovala medzi mladšími v nemeckých dorastenkami, Drážďanoch, Augsburneskoršie ju gu, Grécku, zaradili medzi Slovinsku a juniorky a už v jej viac ako 17. roku života zahrala v seniorúspešná cesta skej reprezentácii volejbalistky Anna (vpravo) spolu s Jelenou Juhoslávie. Bola Kostićovou značne prispeli k zís- sa skončila zázračným die- kaniu pohára VK Jedinstvo Užice vo Francúzťaťom, príkladom sku, kde s veľkej vytrvalosti a neúmornej družstvom Miluz získala titul, práce v hre medzi sieťou. Spo- neskoršie aj pohár tohto štáločne s Jelenou Kostićovou a tu. Pre rodinné záväzky Anna sestrami Ilićovými prispeli k ďal- Barnáková-Marićová sa znovu ším úspechom volejbalistiek presťahovala do Nemecka, kde Jednoty. Vďaka nedbalosti vede- mieni natrvalo zostať. nia Jednoty spolu s Kostićovou Hlboké sú ozajstne volejbalové odišla do Vršca, potom vedno korene tejto početnej rodiny. O prestúpili do chýrečného VK zachovanie tradície sa postarali Jedinstvo v Užiciach, ktorý vtedy vnučky, čiže dcéry syna Vladimíbol štvornásobným majstrom ra – Lara (21 rokov) a o dva roky krajiny. Ako reprezentantka sa staršia Lea (23 rokov). Obe začali zúčastnila na majstrovstvách v Jednote, Lea pre štúdium predstarého kontinentu vo Fínsku, v časne opustila volejbal, kým Lara Stredozemných hrách vo Floren- bola štandardná v najlepšom cii a v Bari, získala veľký pohár zložení pazovského superligistu.

Zhodou okolností a najmä pre veľké záväzky na fakulte nemohla sa naplno venovať neľahkým prípravám v superligovom celku. Presťahovala sa do amatérskeho klubu Inđija, kde ako najlepšia hráčka prispieva k tomu, aby sa pazovskí susedia vrátili do prvoligovej súťaže. Tak sa, hľa, možno len dočasne končí skvelá cesta volejbalovej rodiny Barnákovcov, ktorú správne trasovali teraz už sedemde-

Najmladšia Lara hrá v susednej Inđiji

siatdvaročný usilovný, úspešný aj na iných poliach manželský pár Slavice zo Slankamenských Vinohradov a Staropazovčana Pavla. Obaja sú už dlhoroční dôchodcovia s nemalými rodinnými záväzkami.

25 /4912/ 20. 6. 2020

Šport ZLOŽENIE FUTBALOVÝCH LÍG VO VOJVODINE V SEZÓNE 2020/21

Jedným matka, druhým macocha Juraj Pucovský

tímy postúpia o stupienok vyššie, kým najslabší urobia krok dozadu. Zo všetkého vyplýva, že futbalové orgány znova jedným (najlepším, možno i zvýhodneným) boli dobrá matka a druhým (najslabším) krutá macocha! Aká je situácia na území AP Vojvodiny? Výkonný výbor Futbalového zväzu Vojvodiny formoval zloženie štyroch líg, ako sa uvádza podľa „predpisov schválených na začiatku, žiaľ, nedokončenej majstrovskej sezóny“. Zo Srbskej ligy – skupina Vojvodina postúpil pančevský Železničar, ktorý zoskupil 47 bodov, o desať viac od subotickej Bačky 1901 (37). Zostúpili posledný Dunav

Majstrovstvá v amatérskych ligách sa nedohrali a poradie mužstiev na tabuľkách určili také, aké bolo vo chvíli prerušenia. To znamená, že najlepšie umiestnené

zo Starých Bánoviec s deviatimi bodmi a kulský Hajduk 1912, ktorý má na konte 12 bodov. Vzhľadom na bodový rozdiel situácia s postupom je čistá, ale so zostupu-

júcimi je to príliš problematické. Posledný Dunav by sa sotva bol zachránil, ale predposlední Kuľania mali na to šance, lebo Kozara získala iba o bod viac od nich, Vojvodina 1928 o päť, a treba vedieť, že sa do konca súťaže malo zohrať ešte 13 zápasov! Darko Baljak zostáva trénerom erdevíckej Slogy Veľmi zaujímavo bolo aj v troch ligách štvrtého v ďalších trinástich kolách mohlo stupňa súťaže. Z Vojvodinskej ešte stať, hoci z niektorých klubov, ligy – severnej skupiny očakávane najmä z Borca a Slogy (E), prichápostúpila večne druhá Sloga z Čo- dzali správy, že sa rozhodcovia noplje (46 bodov), ktorá za sebou správali a konali tak, aby tieto s tuctovým mankom zanechala kolektívy niektoré zápasy nevypalanský Stari grad, apatinskú hrali! Z ligy vypadli Jadran z GoMladost, štvrtú Tisu Adorjan (33 lubiniec a novosadská C. zvezda bodov)... Somborský Radnički s jedenástimi bodmi, od ktorých nad nikým nevyhral, s dvoma štrnásty Jugović Kać zoskupil iba remízami zakotvil na poslednom o bod viac, trinásta Sloboda Donji mieste a nemal žiadnu šancu Tovarnik je o tri kroky pred nimi, zachrániť sa. Celkom iná situácia a nemohli byť celkom spokojní ani je s predposledným a posilneným Sremac Vojka a temerinská Sloga tímom Mladost z Turije (10 bodov), so šestnástimi bodmi. Z Vojvodinskej ligy – východktorý mohol preskočiť palanské nej skupiny po desiatich rokoch Krila Krajine (11 bodov), možno postúpila Sloboda Novi Kozarci i Crvenku (17 bodov). Najväčší galimatiáš bol vo Voj- (41 bodov) spred Jedinstva z Bavodinskej lige – južnej skupine, nátskeho Karađorđeva (40 bodov) kde sa o titul uchádzali najmenej a vypadol iba Begej zo Žitišta (10 štyri kluby. Po 17., druhom jarnom bodov) s jedným menej od FK kole na čele sa ocitla novosadská Radnički z dediny Sutjeska. Ak sa niečo nezmení po sťažMladost GAT (39 bodov) pred nosti, ktorú podali FZ Srbska, čo jesenným majstrom FK Podrinje (37 bodov), Borcom zo Šajkašu u nás nikdy nie je prekvapením, (35 bodov), štvrtou erdevíckou v novej sezóne na území VojvodiSlogou (34 bodov)... Ktovie, čo sa ny zloženie líg bude takéto:

Srbská liga – skupina Vojvodina: 1. Bačka 1901 Subotica, 2. Radnički Zreňanin, 3. OFK Vršac, 4. Dinamo 1945 Pančevo, 5. Radnički 1912 Sombor, 6. Bratstvo 1946 Prigrevica, 7. Bečej 1918, 8. Omladinac Nové Bánovce, 9. Radnički Sriemska Mitrovica, 10. Prvý máj Ruma, 11. Borac Sakule, 12. Vojvodina 1928 Perlez, 13. Kozara B. N. Selo, 14. Mladost GAT Nový Sad, 15. Sloga Čonoplja, 16. Sloboda Novi Kozarci.

Vojvodinská liga – severná skupina: 1. Hajduk 1912 Kula, 2. Stari grad Báčska Palanka, 3. Mladost Apatin, 4. Tisa Adorjan, 5. ČSK Pivara Čelarevo, 6. Tavankut, 7. Mladosť Petrovec, 8. OFK Vrbas, 9. Bajša, 10. Tekstilac Odžaci, 11. Vojvodina Bačko Gradište, 12. Bačka Pačir, 13. Crvenka, 14. Krila Krajine Báčska Palanka, 15. Njegoš Lovćenac, 16. Hercegovac Gajdobra.

Vojvodinská liga – južná skupina: 1. Dunav Staré Bánovce, 2. Podrinje Mačvanska Mitrovica, 3. Borac Šajkaš, 4. Sloga Erdevík, 5. Hajduk Divoš, 6. Cement Beočin, 7. Jednota Stará Pazova, 8. Mladost Bački Jarak, 9. Podunavac Belegiš, 10. Radnički Nová Pazova, 11. Sloga Temerín, 12. Sremac Vojka, 13. Sloboda Donji Tovarnik, 14. Jugović Kać, 15. Budućnost Salaš Noćajski, 16. Jedinstvo Rumenka.

našom futbale je všetko možné. Po zrušení núdzového stavu pre koronavírus orgány Futbalového zväzu Srbska schválili rozhodnutia o nedokončenej sezóne 20l9/20. Schválené je, aby súťaž prerušená 15. marca 2020 pokračovala iba v Linglong superlige Srbska a v Prvej lige Srbska. A to najdôležitejšie, ktoré je v takýchto a podobných situáciách u nás už dobre známe a zaužívané: elitu rozšírime o štyri kluby (vcelku 20?!) a Prvá liga bude mať v novej sezóne o dvoch členov viac (namiesto 16 teraz bude 18?!).

Miesta petrovskej Mladosti (v modrom) a Tavankutu nie sú otázne na vojvodinskom „severe“ v sezóne 2020/21

www.hl.rs

Informačno-politický týždenník

Vojvodinská liga – východná skupina: 1. Jedinstvo Banatsko Karađorđevo, 2. Mladost Omoljica, 3. Naftagas Elemir, 4. C. zvezda Vojvoda Stepa, 5. Krajina Krajišnik, 6. Budućnost Srpska Crnja, 7. Sloga Plandište, 8. Proleter Banatski Karlovac, 9. Kikinda 1909, 10. Borac Starčevo, 11. ŽAK Kikinda, 12. Banat Čenta, 13. Jedinstvo Nový Bečej, 14. Radnički Sutjeska, 15. Omladinac FAM Botoš, 16. Jedinstvo Vlajkovac. • ŠPORT •

NA RYBÁRSKE TÉMY

Ryba má trikrát plávať

Aj v dedinských jamách sa môže vychovať slušné množstvo rýb

Juraj Pucovský

bčania Srbska zriedkavo a veľmi málo konzumujú rybacinu. Z údajov vidieť, že sa v našej krajine spotrebuje asi trikrát menej tejto zdravej potraviny ako v Európe. Vyzerá to takto: necelých sedem kilogramov na obyvateľa u nás naproti viac ako dvadsať kilogramov na spotrebiteľa na území starého kontinentu. Najväčší záujem našich kupcov vládne o kapra, zubáča, tolstolobika (druh kapra), pstruha, sumca, morskú šťuku a iné morské ryby, hlavne v zmrazenom stave. Ryba sa najviac konzumuje v období cirkevného pôstu a rodinných osláv, hoci vôbec nie je lacná, najmä pre ľudí s nižšími príjmami, ktorých je u nás najviac. Vtedy jednoducho ryba musí byť na slávnostne prikrytom stole. Poľnohospodársky analytik Branislav Gulan hovorí, že situácia nie je omnoho lepšia, ani keď ide o chov rýb, ktorý neprevyšuje 15 000 ton ročne. V Srbsku máme 13 000 až 15 000 hektárov rybníkov, v ktorých nepracuje ani

2 000 ľudí. Podľa jeho odhadov plochy by sa mohli zvýšiť na asi 100 000 hektárov. Chov rýb je zisková činnosť, o ktorú zatiaľ v našej krajine nie je dostatočný záujem, a preto účasť rybárstva v brutto národnom dôchodku neprevyšuje 0,07 percenta. K tomu dve tretiny našich potrieb rybieho mäsa obstarávame z dovozu. Dávno je známe, že obyvatelia Srbska patria medzi najohrozenejších, keď ide o kardiovaskulárne choroby. Údajne od nás sú na tom horšie len Rusi a Ukrajinci. Častejšie konzumovanie väčšieho množstva rybieho mäsa vo výžive ľudí znižuje riziko ochorenia srdca a krvných ciev a tak aj percento osudného východiska. Na základe početných analýz ryby z našich rybníkov sú kvalitnejšie od tých, ktoré vyprodukuje väčšina západných krajín. V rybníkoch máme kvalitnú a zdravú vodu, ryby chováme kvalitnou stravou, a preto naše rybie mäso obsahuje menšie percento masti, sotva štyri až osem percent. Profesor Dr. Miroslav Ćirković z Poľnohospodárskej fakulty v Novom Sade tvrdí, že je to v Česku desať percent, v Poľsku dvanásť... Dobre je, že sa v liečení rýb nepoužívajú antibiotiká, lebo nie je veľká hustota

násadu. Rybári však upozorňujú, že aj napriek dobrej kvalite a vďaka súčasnej technológii zvýšeniu vychovaného množstva rýb z terajších 850 kg z hektára na dosiahnuteľných 1 500 kilogramov ťažko vydržíme konkurenciu s chovateľmi zo západných krajín. Odborníci vyzdvihujú ešte jednu skutočnosť, mohlo by sa povedať nelogickosť: na rozdiel od majiteľov rybníkov v okolitých krajinách, ktorí neplatia vodnú daň, našim rybárom za to pravidelne doručujú účty. Čo robiť, aby sa zvýšili plochy rybníkov a tak aj produkcia rýb? Treba vedieť, že len vo Vojvodine máme viac ako 200 000 hektárov neúrodnej pôdy piatej a šiestej triedy, najmä v Banáte blízko rozvetvenej siete kanálov a riek, ktorá by sa za určitých vkladov mohla použiť na založenie rybníkov a umožniť väčší profit na plošnú jednotku. Svetový deň rybárstva je 27. júna, v mesiaci, ktorý neobsahuje písmenko r, keď podľa mienok mnohých labužníkov ryby najlepšie chutia. Hovorí sa, že ryba pláva trikrát: najprv vo vode, keď rastie, potom v masti alebo jedlom oleji a napokon vo víne! Tak dobrú chuť a na zdravie!

NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Kysáči

Mgr. Ondrej Marčok, farár kysáčsky

ysáč začali Slováci z Hornej zeme osídľovať na jar 1773. Prvý prichádza Ďuro Vardžík z Piliša a potom ho po krátkom čase nasledujú aj mnohí iní, takže Kysáč tvorili v tom čase presídlenci z 10 stolíc a z 55 dedín. Tu našli existenciu a zmysel svojho života, novú úrodnú pôdu a časom aj náboženskú slobodu. Podrobnejšie o tom, ako aj začiatky náboženského života vo svojej vlastnoručne písanej Pamätnici opisuje farár František Jesenský. Cirkevný zbor v Kysáči bol založený roku 1877 a po Tolerančnom patente začali roku 1795 stavať kostol, ktorý 1. novembra 1797 bol aj posvätený a odovzdaný na užívanie. V roku 1799 bola dostavaná aj veža. Prvý organ bol kúpený v roku 1855 a druhý, terajší, na 100. výročie založenia cirkevného zboru – roku 1887. V roku 1865 bol kostol predĺžený, pretože v tom čase bol malý, keďže sa obyvateľstvo zväčšilo, a 11. novembra 1866 bol aj posvätený. V roku 1868 bola renovovaná veža a prikrytá medeným plechom. Podobná rekonštrukcia bola vykonaná aj v roku 2002. V poslednom období boli urobené nasledujúce opravy na kostole: roku 1998 výmena okien, o rok na to oprava strechy kostola, v jeseni 2000 nové vchodové dlažby pred kostolom, roku 2006 vymenená dlažba v kostole a maľovanie. Veža kostola je vysoká 33 metrov, čo symbolizuje Kristove roky. Na vrchu veže pod krížom je guľa, ktorá znázorňuje Zem, a na nej je umiestnený kríž, čo je vrcholným symbolom kresťanstva a predstavuje nám spasiteľnú smrť Pána Ježiša na kríži pre celý svet za naše hriechy. Kostol má 3 vchody, čo symbolizuje Svätú Trojicu. Má 12 okien, presne toľko, koľko je mesiacov v roku a koľko bolo učeníkov a tiež 12 kmeňov izraelských. V roku 1998 boli vyhotovené nové okná, na ktorých je symbolika Golgoty a kríža. Okná majú 7 sklíčok, ako je dní v týždni a znázorňujú aj 7 dní stvorenia. Dole na oknách je Golgota a na nej kríž. Na stredovom kríži okien je znázornených 10 Božích prikázaní – vertikálne 3, ktoré znázor-

ňujú vzťah Boh – človek a horizontálne 7, ktoré znázorňujú vzťah človeka k človeku. Z ďalších opráv hodno spomenúť generálnu opravu organa v roku 2005, nové osvetlenie v kostole bolo urobené roku 2009. V roku 2012 bola oprava lavíc a podlaha pod lavicami, ako aj ich ofarbenie. Namontované a urobené boli nové schody na chór. V roku 2015 bol urobený nový chodník okolo kostola, roku 2019 do celého kostola boli položené nové vankúšiky a v minulom roku boli zakúpené aj 4 nové svietniky na oltár, 2 nové kalichy a cibórium. V roku 2003 udávané štatistické dáta zaznamenali, že zbor mal 3 943 dospelých členov, čiže bez detí a mládeže do 18 rokov. V cirkevnom zbore doteraz pôsobili títo farári: Michal Slamay 1788 – 1794, František Jesenský 1794 – 1805, Michal Laukonides 1806 – 1827, Juraj Jesenský 1827 – 1864, Fridrich Steltzer 1865 – 1894, Karol Langhoffer 1894 – 1918, Pavel Turčan 1918 – 1961, Andrej Beredi 1962 – 1983, Ján Valent, 1984 – 1996, Ondrej a Darina Marčokovci 1997 – doposiaľ. Takto je to uvedené aj na tabuli v kostole z ľavej strany kostola vpredu pri oltári. Pripomeniem, že farári Andrej Beredi a Ján Valent sa stali aj biskupmi našej Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi. V minulosti cirkev bola všeobecne nositeľkou kultúry, náboženstva, čo je jej základné poslanie, ale cirkev mala na starosti aj školstvo. Cirkevný zbor svojimi prostriedkami staval školy a vynaložil mnoho úsilia na to, aby deti nielen náboženstvo ako také, ale aj základné vzdelanie dostali do života, takže cirkevný zbor sa postaral o to, aby deti vedeli čítať a písať, aby boli gramotné... Cirkevný zbor v tom čase a až do začiatku 20. storočia udržiaval školy a platil učiteľov, ktorí vyučovali deti. V prie-

behu 200 rokov bolo postavených viac škôl, kde sa deti vyučovali. Až keď školy boli poštátnené, táto úloha jej už viac nepatrila. Po vybudovaní niekoľkých škôl a fár, keď sa ukázala potreba a možnosť vystavať nový objekt, nová komfortná fara s patričným príslušenstvom pre bývanie a cirkevnú prácu, pristúpilo sa k prácam, a tak bola vybudovaná najnovšia, súčasná fara. Vystavaná a na používanie bola odovzdaná posvätením 5. novembra 1972 a túto posviacku vykonal biskup Juraj Struhárik. Samozrejme, aj tento objekt sa udržuje podľa možnosti v čo najlepšom stave a stále potrebuje určitú údržbu, aby bola funkčná svojmu účelu, kde naozaj cirkevníci vzorne a patrične konajú svoju úlohu v napredovaní a v raste vo viere. V zbore jestvuje zborový spevokol, ktorý nacvičuje Darina Marčoková, farárka, ktorá je kantorkou. Spevokol vystupuje na výročité slávnosti, na pohreboch, sobášoch a pri iných príležitostiach. Dobre funguje aj Oltárny krúžok žien a nedeľná besiedka. S mládežou je to v poslednom čase zložité. Konfirmácia sa koná každý rok v 1. nedeľu po Veľkej noci. Náboženstvo v základnej škole vyučuje pani učiteľka – katechétka Vlastislava Kováčová. Tak ako vo všetkých cirkevných zboroch, aj u nás prebiehajú nábožné večierky od adventu po Veľkú noc, na ktoré si pozývame aj hosťujúcich farárov. Už niekoľko desaťročí vždy každý rok pred pôstom a po Novom roku mávame duchovno-nábožný večierok – čajanku, kde spravidla prednášajúci býva niektorý farár z našej cirkvi. Na toto stretnutie sú pozvaní mnohí hostia z iných cirkví, spolkov, združení, spoločenských organizácií a iných inštitúcií. Aj takýmto spôsobom manifestujeme jednotu v dedine a utužujeme bratsko-sesterské a priateľské vzťahy medzi nami.