Nový klimatický zákon v EÚ

Poľnohospodárske

PRÍLOHA PRE POĽNOHOSPODÁROV A DEDINU

rozhľady

Ročník XLIX 3. 7. 2021

Číslo 12/ 2035

Z PRODUKČNEJ BURZY

AKTUÁLNE

Najviac sa obchodovalo s kukuricou

Nový klimatický zákon v EÚ

Pripravila: Ľubica Sýkorová

Európsky parlament a Rada Európskej únie, v ktorej sú zastúpené členské štáty, sa ešte v apríli tohto roku dohodli na podobe Európskeho klimatického zákona. Dvomi najdôležitejšími bodmi sú zakotvenie dosiahnutia uhlíkovej neutrality európskeho bloku do roku 2050 do legislatívy a zníženie emisií skleníkových plynov o najmenej 55 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.

Zvýšenie emisného cieľa do roku 2030 o 55 % navrhla Európska komisia ešte minový emisný cieľ do roku 2040. Ten by mala komisia navrhnúť do šiestich mesiacov po prvom hospodárskej politiky EÚ ide na opatrenia v oblasti zmeny klímy. V nulý rok. Parlament pôvodne hlasoval za prísnejší cieľ 60 %. Napokon sa s členskými štátmi dohodol na kompromise. Europoslanci dostali od členských štátov na oplátku prísľub zastropovania zarátavania prírodných záchytov emisií oxidu uhličitého do celkového klimatického cieľa.

Dňa 24. júnaEurópsky parlament schválil nový klimatický zákon, ktorý okrem iného zvyšuje cieľ redukcie emisií skleníkových plynov do roku 2030 zo 40 % na aspoň 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Europoslanci vyjadrili nádej, že s pomocou zachytávania uhlíka by mohli emisie klesnúť až o 57 %. Po roku 2050 by sa EÚ mala usilovať o dosiahnutie záporných emisií. Novinkou bude globálnom hodnotení pokroku pri dosahovaní cieľov Parížskej klimatickej dohody, ktoré by sa malo uskutočniť v roku 2023. Komisia do 30. septembra 2023 a následne každých päť rokov zhodnotí kolektívny pokrok dosiahnutý všetkými krajinami EÚ. Poslancom sa s cieľom zaistiť nezávislé vedecké poradenstvo podarilo presadiť zriadenie Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy. Jej úlohou bude monitorovať dosiahnutý pokrok a sledovať konzistentnosť politík EÚ s klimatickými cieľmi a medzinárodnými záväzkami EÚ.

Audítori EÚ: Agrodotácie určené na boj proti zmene

klímy nefungujú: Viac ako štvrtina výdavkov Spoločnej poľnopraxi ale tieto peniaze podľa Európskeho dvora audítorov klíme veľmi nepomáhajú. Výdavky EÚ určené na opatrenia v oblasti klímy neprispeli k zníženiu emisií skleníkových plynov z poľnohospodárstva. Audítori pripomenuli, že hoci viac než štvrtina všetkých výdavkov EÚ na poľnohospodárstvo v období rokov 2014 až 2020, viac než sto miliárd eur, bola vyčlenená na opatrenia v oblasti zmeny klímy, emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva od roku 2010 neklesli. Väčšina opatrení podporovaných spoločnou poľnohospodárskou politikou má nízky potenciál zmierňovať zmenu klímy a nemotivuje k využívaniu postupov šetrných ku klíme.

Zdroj: euractiv.sk Foto: pixabay

Ľ. Sýkorová

Na Produkčnej burze v Novom Sade v dňoch 21. – 25. 6. bol uskutočnený prvý kontrakt na jačmeň v roku 2021. Výnosy sú uspokojivé a pohybujú sa od 5 do 8 t/ha, s dobrou kvalitou. Prvé zmluvy boli uzatvorené v cenovom rozpätí od 19,60 din./kg do 20,00 din./kg bez DPH (od 21,56 do 22,00 din./kg s DPH). Keď porovnáme cenu tejto obilniny s cenou v rovnakom období minulého roka (14,60 din./kg bez DPH), bol zaznamenaný nárast o 35,62 %.

Na rozdiel od predchádzajúceho týždňa, keď sa nerealizovala žiadna kúpno-predajná zmluva, v uvedenom období bola kukurica najdominantnejšou komoditou na burze. Jej cena sa pohybovala od 25,00 din./kg do 25,20 din./kg bez DPH. Priemerná cena bola 25,11 din./kg bez DPH (27,62 din./ kg s DPH), čo je pokles o 3,51 %. Aj sója zaznamenala negatívny cenový trend. Všetky kúpno-predajné zmluvy boli realizované za jednotnú cenu 74,70 din./ kg bez DPH (82,17 din./kg s DPH). Cena pšenice bola 24,50 din./kg bez DPH (26,95 din./ kg s DPH).

Z obsahu

Králi spevu za listnatou oponou

s. 2 a 3 Bzdocha zeleninová – ďalší nový škodca

s 4 a 5 Vplyv striedania plodín na pôdnu hygienu

s 6

ZO SVETA VOJVODINSKEJ AVIFAUNY (33) Králi spevu za listnatou oponou

DrSc. Ján Babiak

Do čeľade drozdovitých (Turdidae) väčšina odborníkov zahŕňa aj rod slávikov (Luscinia) a rod červienka (Erithacus). Ide o menšie štíhle vtáčiky, nevýrazne sfarbené, hoci niektoré majú aj veľkú alebo aj pestrú „kravatu“. Preferujú húšťavy a žijú bližšie k zemi a tu aj hniezdia.

Spoločensky sú viac orientované na párové alebo rodinné spolunažívanie trasované cesty s výrazným striedaním pevniny a mora. Pre spev ho ľudia držia aj a vedia sa aj boriť za svoj revír. Spravidla konzumujú hmyz a bezstavovce, ale aj drobné plody. Všetky druhy sa vyznačujú ako skvelí speváci. Sú sťahovavé a na našich priestoroch žijú v rámci svojho letného areálu. Preto v tom období možno najčastejšie vidieť slávika krovinového a zriedkavejšie aj modráka. Ešte pred nimi priletí k nám aj dosť častá červienka. Všetky tri druhy u nás aj hniezdia, ale slávik tmavý hniezdi severnejšie a u nás ho možno vidieť len na prelete v období jar – jeseň. Jednoducho povedané – je to malá čata, ale vyberaná.

SLÁVIK KROVINOVÝ (OBYČAJNÝ) – LUSCINIA MEGARHYNCHOS, Brehm 1831

Je to nenápadný plachý vtáčik, ktorého možno viac počuť ako vidieť. Žije aj v blízkosti ľudských objektov, ale je veľmi ostražitý a všímavý, skrytý v hustej vegetácii. Žije párovým životom, s viac nahustených párov, ale si pritom každý samček nápadne kontroluje teritórium, teda akoby žili zhodne jeden pár vedľa druhého. Radšej si vyberá vegetáciou porastený priestor. Ak ho aj cez deň zastihnete vo voľnom priestore, vidí sa jeho snaha čím skôr ho zdolať a potom v pokoji spievať v kroví alebo korune stromu.

Aj sa sťahuje jednotlivo, najprv samček, po ňom samička. Je obdivuhodné, ako sa dokáže vrátiť presne tam, kde bol aj v predchádzajúcom roku. V prelete cez more pre svoje letecké schopnosti má už povestne v klietke, ale aj tu je svojrázny. Tie staršie v nej dlho nevydržia a zahynú. Mladší jedinec, ktorý sa ešte nepáril, obyčajne vydrží dlhšie, ale v žalári ani spev nie je taký, ako ten na slobode. Preto, kto chce počuť pravý spev, nech si zájde do prírody. Rozšírenie: Je to eurázijsko-africký vtáčik. V severnej Európe ho niet, ale od 55 º s. z. š. sa jeho letný areál šíri na juh a podobá sa na otvorený padák, ktorého dolné okraje sa končia na priestoroch od Turecka po pobrežné oblasti Tunisu, Alžíra a Maroka. Je sťahovavý a prezimuje v predrovníkovej Afrike, severne od pásma pralesov. U nás je najčastejší zo slávikov. Prichádza koncom marca a na juh odletí koncom septembra. Biotop: Vyberá si nížinné a kotlinové priestory, nie vyššie od 800 m. n. v. Žije na okrajoch listnatých lesov, s hustým krovinovým porastom, v húští na okrajoch riek, kanálov a poto-

Slávik krovinový

kov, v poraste okolo vetrolamov, ale aj v poľných hájoch, v krovinových parkoch a v zarastených záhradách, často aj v blízkosti bydlísk človeka. Otvorenej kultúrnej stepi sa však vyhýba.

Rozlíšenie: Je len trochu väčší, ale štíhlejší od vrabca, nenápadného sfarbenia, na chrbte je teplohnedý, s kostrčou a chvostom výrazne hrdzavohnedým. Hrdlo a bruško je sivkasto-biele, hrvoľ okrový. Okolo očí má nenápadný belavý krúžok. Podľa farby peria je pohlavie ťažké rozlíšiť. Mláďatá sa vyliahnu holé, ale páperčekové obdobie až po pravé operenie rýchlo zdolajú. Hniezdenie: Hneď po príchode z juhu je viditeľná snaha v boji samčekov o teritórium. Keď príde samička, aj naháňačka o jej sympatiu medzi samcami je na rade. Vtedy je tento druh najmenej obozretný a vidieť ich súboje. Práve vtedy je najčastejšie počuť aj ich spev.

Potom, okrem zhonu za potravou, nasleduje aj starostlivosť o potomstvo. Párik si hniezdo stavia v húští na zemi, v jamke medzi korienkami, pri samom pni alebo v kroví nízko nad zemou. Materiál je misková výpleť rastlinnými stebielkami a korienkami, vyplnená suchým lístím a machom, kým samo vnútro je vystlané perím a zvieracou srsťou. Do neho samička znáša raz v roku, v období máj – jún 4 až 6 (7) vajíčok hnedavo-tyrkysovej alebo olivovohnedej farby. Inkubácia trvá 13 – 14 dní. Na začiatku násady samček viac zabáva samičku spevom, potom sa aj sám zúčastňuje pri liahnutí, aby nakoniec rovnoprávne účinkoval vo všetkých rodičovských povinnostiach. Mláďatá hniezdo opúšťajú po 11 dňoch, keď ešte ani dobre nelietajú, ale po dvoch týždňoch môžu letom zdolať kratšie vzdialenosti. Vo voľnej prírode po dospelosť sú pod dozorom rodičov.

Potrava: Prevažne konzumuje hmyz, larvy a húsenice, zriedkavejšie aj pavúky, po dozretí aj bobuľové plody, plodstvá (malina, jahoda) a súplodia (moruša).

Hlas: Jeho hlas je spev majstra – pravý raj pre ucho. Je ľubozvučný, s dlhými pasážami. A čo potom povedať na zborový koncert? Samček sa považuje za najlepšieho pevca medzi operencami. Vtom, ak sú jeho rodáci králi, on je cisár. Drozd má možno bohatšie motívy a škovránok vie spievať zvysoka, ale spev tohto slávika je vábivý, bravúrny, rôznorodý a počuť ho vo dne, v noci. Je hlasný, melodický, ukladajúci premenlivé, krátke strofy, popretkávané s pauzami, hrdelnými trilkami, autovým hvízdaním a klokotavými alebo hegavými povzbudeniami „na bis“, ale aj známym refrénom „lu lu u ly ly li li“. Veď aj prirovnanie „spieva ako slávik“ o kvalite tohto spevu dosť hovorí. Ako varovný znak hlási sa pískavo stúpajúcim „yiip“, „hyit“ alebo škrípajúce „irrr“ a vrčavé „karrr“.

SLÁVIK TMAVÝ (VEĽKÝ) – LUSCINIA LUSCINIA, Linné 1758

Je európsko-ázijským vtákom. Letný areál má v južnom Škandinávsku, Dánsku, Poľsku a ďalej na východ až po rieku Jenisej, ale ten areál nesiaha južnejšie od pobežia Čierneho mora. Je sťahovavý a zimuje v juhovýchodnej Afrike. Juhovýchodná hranica jeho areálu rozšírenia je Rumunsko a dolná časť Dunaja, odkiaľ ho vidieť aj

Slávik tmavý

u nás, zvlášť pri prelete (v marci a septembri), najmä v okolí Tisy. Jeho hniezdenie tu však nie je evidované. Ako svoj biotop si vyberá pobrežné porasty nížinných riek a potokov, okraje listnatých lesov a mokradí.

Je len trošku väčší od krovináka, sfarbením má chrbát tmavší a je prevažne sivohnedej farby, s hrdzavými odtieňmi len na chvoste. Aj na dolnej časti tela, pod hrdlom a na prsiach má nápadné tmavšie vlnkovanie.

Tak ako jeho rodák, aj on sa stravuje bezstavovcami a ich larvami a z rastlinnej potravy požiera drobné plody. V speve je hlasnejší, často opakuje „ííp“, aj „híít“, zaradené do pestrého štebotania a trilkovania. Pre varovanie vydáva vŕzgavý alebo škrípavý znak.

SLÁVIK MODRÁK – LUSCINIA SVECICA, Linné 1758

Je to vták severu eurázijského kontinentu od Škandinávie po Beringov prieplav (v novších časoch sa šíri aj po Aljaške). V strednej a juhozápadnej Európe jeho rozšírenie je už ostrovcovité. U nás je modrák na juhu svojho južného areálu, a preto je tu zriedkavejší, ale dá sa nájsť aj ako hniezdič (Slano Kopovo, Cárska bara, Ludšské a Palićské jazero). Je to sťahovavý vtáčik, ktorý zimuje na pobreží Stredomoria a v severnej Afrike. Jeho biotop u nás sú slatinasté mokrade s vysokou burinou, ako aj plytké močiare porastené trstinou a krovím.

Je menší od vrabca. Má sivohnedý chrbát, hrdzavohnedú kostrč a tmavé konce chvostových pier. Bruško je sivo-žltavé až okrové a na hrudi samček má veľkú modrú škvrnu, občas zvýraznenú aj červenohnedým pruhom. Samičky tento znak nemajú, vlastne nie je farebný (alebo je modrá farba len jemne naznačená). Mláďatá po operení sú po farbou bližšie k samičke. Hniezdi v nízkych kríkoch, v dosť neúhľadnom hniezde z trávy, lemovaného s pletivom z rastlinných stebielok. Do hniezda samička znesie 5 – 6 (7) vajíčok olivovej farby. Frekvencia hniezdenia je dvakrát v roku (koniec apríla a začiatkom júna). Modrák konzumuje hmyz, ktorý nájde na povrchu mokrade, ale zbiera aj semená a bobule. Ostatné charakteristiky rozmnožovania sú podobné, ako pri uvedených rodákoch. Bežne sa hlási cvakavým „trek“, „tek“, volá

Slávik modrák – samček

Slávik modrák – samička

hvízdavým „hít“, alebo „vhít“, v jeseni chrapľavým „bzry“. Pri speve začína s opakovaným „crý“ alebo „cri-cri-crytt...“, a potom spustí jasný melodický, stále sa zrýchľujúci komplex tvrdých a pískavých tónov, aj vydarených imitácií druhých vtákov...

SLÁVIK ČERVIENKA (ČERVIENKA OBYČAJNÁ) – ERITHACUS RUBECULA, Linné 1758

Ako samo meno tohto druhu hovorí, je najbližší k rodu slávikov. Ide o eurázijského vtáčika. Na starom kontinente ho niet iba za polárnou čiarou. Celoročný pobyt má na priestore juhozápadnej Európy, kým v severovýchodnej časti má svoj letný areál. Z tejto časti sa sťahuje na juh a juhozápad. Zimuje na pobreží Stredozemného a Čierneho mora, ale aj v Mezopotámii. Jeho biotop sú lesy s bohatým porastom, aj kultúrna krajina s rozptýlenou zeleňou, hájikmi, ale aj záhrady, živé ploty a parky na sídliskách. U nás je častý vo všetkých lesom porastených prostrediach. Je to hnedavý vtáčik s oranžovou škvrnou na hrudi a hrdle. Bruško je sivobiele, boky okrové. Mláďatá po operení majú dohneda fŕkané telo a oranžovú škvrnu získajú len v dospelosti. Je to vrtký vtáčik, ktorý na zemi aj na konároch veselo skacká, aj sa šikovne prediera cez húšťavu. V lete vie trepotavo hýbať krídlami a potom plachtiť, preto je jeho parabola pohybovania sa vo vzduchu vlnivá. Do našich krajov prichádza už v marci.

Samčeky hneď po príchode z vysokých konárov dajú o sebe vedieť, keď spustených krídel a nadúchaným hrvoľom spievajú, spievajú... Tak dávajú znak svojim sokom, že je revír už zaujatý, ale spievajú aj samičky na privítanie. V strede toho revíru je už pripravené miesto na hniezdo, celkom nízko v kroví, v nejakej diere, medzi korienkami. Párik si potom tam vystavia aj hniezdo, a ak je nie pokryté,

Slávik červienka

tak aj strechu urobí. Preto je vchod do hniezda vždy zboku. Koncom apríla a začiatkom mája je v ňom už 5 – 7 vajíčok žltobielej farby s hustou hrdzavo-žltou textúrou. Inkubácia trvá 12 – 15 dní. Obdobie hniezdnej starostlivosti je rovnako dlhé a po nej rodičovská starostlivosť vo voľnej prírode trvá ďalších 8 dní. Potom sa už rodičia viac venujú novej násade a mláďatá čaká dozrievanie a príprava na eventuálne sťahovanie. Druh sa stravuje hmyzom a jeho larvami, pavúkmi, ale aj inými bezstavovcami, a v menšej miere požiera aj semená a bobule. Autor červienku vídal aj na krmovisku v záhrade. Spev začína ostrým vysokým „tik“, „sik“ a potom pokračuje rýchlym „tik-ik-ik-ik...ccc...šni-ke-rik...“, poprepletaným so švitorením a trilkovaním. Znie to melodicky, prevažne melancholicky, ale vždy variabilne. Výstražný znak je krátke „tsi“ a poplašný „tsííí“.  Fotografie: z internetu

OCHRANA RASTLÍN Bzdocha zeleninová – ďalší nový škodca

Ing. Ján Tancik, PhD.

V poslednom desaťročí v strednej Európe sa objavilo viac druhov hmyzu škodiaceho na rôznych pestovaných rastlinách. Jeden z nich je aj bzdocha zeleninová Nezara viridula L. (Heteroptera, Pentatomidae, srb. zelena mediteranska stenica).

Bzdochy (Heteroptera) sú prevažne drobný až stredne veľký hmyz so sploša v Srbsku v roku 2011 v okolí Nového Sadu.

POPIS

teným telom. Predný pár krídel je premenený na polokrovky, zadný pár je blanitý. Majú nedokonalú premenu, čo znamená, že nemajú štádium kukly. Z vajíčok sa liahnu larvy, ktoré sa podobajú na dospelých jedincov, no nemajú krídla. Nazývame ich nymfy.

Ústne orgány majú bodavo-cicavé. Škodia vyciciavaním štiav z pletív rastlín. V dôsledku vylučovania toxických slín do pletív rastlín dochádza k rozpadu okolitých buniek, tieto miesta žltnú, neskôr hnednú a zasychajú. Tak spôsobujú vytváranie škvŕn, ktoré sú nežiaduce, najmä na plodoch ovocia. Významnejšia je ich nepriama škodlivosť, a to je prenos rôznych patogénov pri vyciciavaní štiav. Okrem toho škodia aj znehodnotením plodov ovocia zapáchajúcim sekrétom, ktoré vylučujú pachové žľazy. Tieto žľazy sú umiestnené na zadohrudi medzi druhým a tretím párom nôh.

BZDOCHA ZELENINOVÁ

Je kozmopolitný druh, vyskytuje sa na všetkých kontinentoch medzi 45. rovnobežkou severnej aj južnej zemepisnej šírky. Geogra cký pôvod tohto druhu nie je známy. Predpokladá sa, že pochádza zo Stredomoria alebo východnej Afriky (najčastejšie sa uvádza Etiópia). Do polovice 20. storočia tento druh bol prítomný v Európe len v Stredomorí, pod vplyvom globálneho otepľovania sa postupne jeho areál rozšíril na sever. Na Slovensku bol prvýkrát zaznamenaný výskyt tejto bzdochy v roku 2014 v Štúrove Tvar tela dospelého jedinca bzdochy zeleninovej je podlhovasto-oválny v tvare štíta, dĺžka tela je 11 až 18 mm. Farba tela je zelená, ale sú známe tri farebné varianty: Nezara viridula f. Smaragdula – jednofarebná, bledozelená; Nezara viridula f. Torquata – zelená so širokým okrajom na hlave a predohrudi (žltohnedej); forma brunea – červenkasto-hnedej farby. Vajíčka sú súdkovitého tvaru, čerstvo nakladené vajíčka sú bielej alebo bledožltej farby, neskoršie pri konci embryonálneho vývoja sú oranžovo-ružové. Larvy 1. instaru sú oranžové. Larvy 2. až 4. instaru sú čierne, na hrudi majú červené škvrny a na brušku majú v štyroch radoch biele škvrny. Larvy 5. instaru sú zelenej farby a na brušku majú v štyroch radoch biele škvrny, po obvode a v strede sú červené škvrny.

BIONÓMIA

Škodca prezimuje v štádiu imága, v rôznych úkrytoch: pod kôrou stromov, pod opadnutým lístím, tiež v bytoch alebo iných budovách. Na jar opúšťa úkryty a začína prijímať potravu. Krátko po úživnom žere dochádza k páreniu a samičky kladú vajíčka na hornú stranu lista. Vajíčka majú šesťuhlový tvar a sú nakladené jedno vedľa druhého. V znáške je 50 – 60 kusov. Samička nakladie až 300 vajíčok. Embryonálny vývoj trvá v závislosti od teploty od jedného do troch týždňov. V lete trvá len 5 dní, skoro na jar a v jeseni 2 až 3 týždne. Vyliahnuté larvy neprijímajú potravu, nerozliezajú sa, zostá-

Rôzne instary larvy bzdochy zeleninovej

vajú v skupinách, čo im umožňuje spoločne sa chrániť od predátorov vylučovaním chemických látok. Po troch dňoch sa zvliekajú a larvy 2. instaru začínajú prijímať potravu. Tieto larvy sa zvliekajú po 5 dňoch, larvy 3. a 4. instaru po 7 dňoch, kým larvy 5. instaru

Imágo bzdochy zeleninovej

po 8 dňoch. Kompletný vývojový cyklus trvá 35 až 70 dní.

Najviac jedincov vidíme v lete, a to na okrajoch porastov, kým v strede porastov ich je menej. V teplejších regiónoch Európy má 4 až 6 generácií, u nás pravdepodobne dve.

ŠKODLIVOSŤ

Hostiteľskými rastlinami tejto bzdochy je viac ako 150 pestovaných rastlín z viac než 30 čeľadí. Najčastejšie škodí na rastlinách z čeľade bôbovitých, a to predovšetkým na sóji. Škodca však môže byť spozorovaný aj na rôznych druhoch zeleniny (kapustovej zelenine, paprike, rajčiaku, zemiakoch), na poľných plodinách (kukurici, slnečnici, tabaku), na ovocných plodinách (citrusy, broskyne, maliny) a na okrasných rastlinách.

Nezara viridula – vajíčka a vyliahnuté larvy

Bzdochy majú bodavo-cicavé ústne orgány, prispôsobené na vyciciavanie štiav z pletív rastlín. Bzdocha zeleninová vyciciava šťavy zo všetkých nadzemných častí rastlín, no preferuje plody v čase dozrievania a mladé výhony. Napadnuté výhony blednú a niekedy sa aj sušia. Na poškodených plodoch zapríčiňujú najprv bledé, neskôr hnedé až čierne škvrny, ktoré znižujú kvalitu a trhovú hodnotu plodov. Napadnuté mladé plody majú spomalený rast, sú bledé, často deformované a predčasne opadávajú. Napadnuté plody majú zníženú kvalitu a sú esteticky znehodnotené, tiež nadobúdajú nepríjemný zápach a sú nepredajné. Okrem toho škodca môže prenášať hubové choroby. Poškodené semená sóje sú malé, scvrknuté a zdeformované.

POŠKODENIA SÓJE

Bzdocha zeleninová sa môže živiť na všetkých nadzemných častiach sóje. Živí sa vyciciavaním štiav pomocou bodavo-cicavých ústnych orgánov. Škody vznikajú dôsledkom straty štiav, vstrebávaním tráviacich enzýmov do pletív rastlín, čo spôsobuje rôzne poruchy v rastline. Prenáša aj patogénne organizmy a umožňuje im vyvíjať sa na poškodených miestach na rastline. Semená poškodené bzdochami prestávajú rásť, vytvárajú sa drobné semená, ktoré často zostávajú zelené, neskoršie dozrievajú, majú zníženú klíčivosť a často sú nakazené hubami, ktoré sú prenosné semenom, ako sú Fusaria, Alternaria, baktérie rôznych rodov (Bacillus, Pseudomonas, Xantomonas). Silne poškodené semená majú znížený obsah oleja a zvýšený obsah bielkovín.

OCHRANA

Na menších plochách a v záhradkách sa môže robiť ručný zber a ničenie vajíčkových znášok, lariev a dospelých jedincov.

Z preventívnych agrotechnických opatrení sa odporúča ničenie burín a podpora prírodných nepriateľov.

BIOLOGICKÁ OCHRANA

V ekologickej produkcii sa používajú prípravky na báze ílu a mydla. Využívajú sa tiež prírodní nepriatelia, a to dva druhy múch z čeľade Tachinidae (Trichopoda pilipes a T. pennipes), ktoré parazitujú dospelých jedincov. Samičky týchto múch kladú vajíčka na telo dospelých jedincov a vyliahnuté larvy sa vžierajú do tela a tu sa živia. Využíva sa aj osa Trissolcus basalis z čeľade Scelionidae, ktorá parazituje vajíčka. Samičky tejto osy kladú vajíčka do vajíčok bzdochy, kde sa larvy osy vyvíjajú, pričom zničia vajíčko bzdochy.

CHEMICKÁ OCHRANA

Ochrana porastov proti tejto bzdoche je veľmi náročná, lebo na hostiteľských rastlinách sa živí vo fáze dozrievania, keď sa použitie insekticídov neodporúča. Aplikácia musí byť urobená kvalitne, lebo prvé tri instary lariev sú malé a žijú skrytým spôsobom života. Preto je potrebné použiť väčšie množstvo vody.

Bzdochy sú veľmi pohyblivé, imága sa agregujú do skupín a lietajú denne aj 5 km a len ťažko sa dá odhadnúť, kde zletia (kde sa usadia).

Bzdocha zeleninová prezimuje ako reproduktívne zrelá samička v diapauze. Na jar po opustení skrýše nemá na výber veľké plochy vhodných hostiteľských rastlín, a preto prichádza k veľkej mortalite lariev. Až začiatkom augusta prichádza k aglomerácii imág, ktoré migrujú do porastov sóje, v ktorej sa živia až do konca októbra. V Európe sa používajú kontaktné insekticídy najmä zo skupiny pyretroidov a neonikotinoidov. ○

KEĎ VYČÍŇA POČASIE Obrovské škody za veľmi krátky čas

Ľubica Sýkorová

Krupobitia sa obáva každý jeden pestovateľ. Aj keď nie je nič výnimočné – je to jeden z meteorologických úkazov – dokáže napáchať obrovské škody. Ľadové krúpy môžu dosiahnuť veľkosť tenisových loptičiek a niekedy môžu byť omnoho väčších rozmerov.

Krupobitie silnej intenzity dokáže doslova „skosiť“ všetko vyrastené, čo zasiahne, nehovoriac o materiálnych škodách na strechách, skleníkoch, fóliovníkoch, závlahových systémoch… Globálne zmeny podnebia v posledných rokoch sú jednou z príčin, že sa aj u nás objavuje čoraz častejšie. Prírodné živly neustále ukazujú svoju silu. Záplavy, víchrice, blesky a krupobitie spôsobujú každoročne obrovské škody. Podľa meteorológov krupobitie (alebo ľadovec) je jav, ktorý je vždy spojený so silnou búrkou. Samotné krúpy sú atmosférické zrážky vo forme ľadu. Ide zväčša o guľovitý, kužeľovitý alebo nepravidelný kus ľadu s priemerom väčším ako 5 mm. Krúpy s priemerom do jedného centimetra môžu padať aj z obyčajnej búrky. Ak majú priemer 1 – 2 cm a viac, tie už zvyčajne súvisia s tzv. supercelou, čo je jednobunková búrka, ktorá rotuje okolo vlastnej osi.

S krupobitím sa najčastejšie stretávame v letných mesiacoch, od mája do septembra. A práve vtedy majú svoje vegetačné obdobie aj plodiny, ktoré silné krupobitie poškodzuje. Výška škôd závisí aj od toho, v akej fáze rastu sa plodiny práve nachádzajú. Najväčšie škody vznikajú, ak krupobitie zasiahne porasty tesne pred zberom plodín, pretože vtedy dochádza k rozsiahlemu poškodeniu celej rastliny. Pri silnejšom krupobití a v záverečnej fáze vývoja rastlín dochádza veľmi často až k úplnému zničeniu úrody.

V letných mesiacoch ľadovec môže aj na viniči spôsobiť obrovské škody. Popri poškodení listov a letorastov bývajú silno poškodené strapce a jednotlivé bobule, ktoré môžu podľahnúť bielej hnilobe alebo botrytíde (plesni sivej). Preto sa po krupobití odporúča ihneď po oschnutí rastlín (najneskôr však do 12 až 18 hodín) poškodený porast ošetriť vhodnými fungicídmi. Ak ľadovec poškodí ovocné stromy, tesne po krupobití odstránime všetky silno poškodené časti (zlomené konáre, porušené plody...). Rany na stromoch je potrebné zatrieť stromovým balzamom alebo iným ochranným náterom, do ktorého je vhodné primiešať dezinfekčný prostriedok, prípadne fungicíd. Vhodný je tiež preventívny postrek kôstkovín fungicídom, aby sa zabránilo napadnutie glejotokom a aplikácia listovej výživy. V prípade napadnutia glejotokom rany treba rýchlo ošetriť vyrezaním kôry až do „živého“ dreva a zatretím stromovým balzamom. ○ V 27

NAŠA ZÁHRADA Vplyv striedania plodín na pôdnu hygienu

Ľubica Sýkorová

Zdravá pôda bez zárodkov chorôb, bez pôdnych škodcov a semien burín je základným predpokladom na udržanie zdravých porastov a kvalitnú úrodu. Ak chceme zachovať maximálnu úrodnosť v našej záhrade, treba rešpektovať niektoré zásady jej obrábania, hnojenia a predovšetkým cieľavedomého využívania jednotlivými druhmi rastlín. Toto možno krátko vyjadriť ako správny osevný postup.

Už dávno pestovatelia zistili, že pri jedno- až trojročných plodinách vo vylúčiť. Pre záhradkárov niečo také, samozrejme, neprichádza do úvahy, no v záhradníctve sa (napr. cibuľa, jahody) dochádza k zhoršeniu celkového rastu aj úrodnosti, ak tieto plodiny pestujeme bezprostredne po sebe alebo len s krátkym prerušením (1 až niekoľko rokov). Prečo dochádza k takýmto nepriaznivým výsledkom? Jedným z hlavných dôvodov je skutočnosť, že prakticky každý rastlinný druh v priebehu vegetačného obdobia vylučuje do pôdy zo svojich koreňov osobitné výlučky, ktoré ostávajú aj niekoľko rokov v pôde a ktoré znižujú životaschopnosť toho istého druhu v nasledujúcich rokoch. Je s tým spojené aj premnoženie špecifických pôdnych mikroorganizmov alebo aj pôdnych živočíchov, čo vedie v ďalších rokoch k zvýšenému ohrozeniu rastlín rovnakého alebo blízko príbuzného druhu. Len hlboká dezinfekcia pôdy horúcou parou je schopná tieto negatívne vplyvy koreňovej flóry aj fauny spoľahlitoto opatrenie často uplatňuje, najmä na tzv. izolovaných záhonoch.

STRIEDANIE PLODÍN ZNIŽUJE VÝSKYT CHORÔB A ŠKODCOV

Pestovateľ je teda nútený dodržiavať určitý osevný postup. Pri zelenine možno tolerovať aj dvojročné pestovanie hlúbovín po sebe, no podmienkou je každoročné výdatné pohnojenie organickým hnojivom (maštaľný hnoj, kompost). Častejšie pestovanie hlúbovín po sebe však vždy prináša so sebou nebezpečenstvo značného rozšírenia napríklad pôdnej huby nádorovky kapustovej (Plasmodiophora brassicae), ktorá spôsobuje veľké nepravidelné nádory na koreňoch hlúbovín a vie vyvolať citeľné zabrzdenie rastu alebo niekedy aj ich predčasné uhynutie. Hoci je známe, že výskyt huby súvisí s kyslou reakciou pôdy, nie je možné ani intenzívnym vápnením znížiť nebezpečenstvo nádorovky, ak pestujeme hlúboviny často po sebe.

Rajčiaky nie je vhodné pestovať po zemiakoch alebo paprike, predovšetkým pre nebezpečenstvo vírusových chorôb. Okrem toho rajčiaky aj zemiaky sú hostiteľmi nebezpečného pôdneho škodcu háďatka zemiakového (Heterodera rostochiensis), ktoré pri silnejšom premnožení znižuje úrodu a v extrémnych prípadoch vedie aj k predčasnému uhynutiu rastlín. Takisto treba robiť niekoľkoročné prestávky pri pestovaní cibule a cesnaku. Pri cibuli hrozí nebezpečenstvo silnejších infekcií pôdnymi hubami (Botrytis), ktoré napádajú najmä cibuľu na skladovanie a bývajú príčinou až kalamitných strát. Skleróciovú hnilobu cibule a cesnaku zapríčiňuje huba Sclerotium cepivorum, ktorá vie v pôde vydržať niekoľko rokov a za priaznivých podmienok (výdatný dážď po dlhšie trvajú-

POČASIE

2021 9. 7. –3. 7.

sobota nedeľa

30˚ | 16˚ 26˚ | 18˚

pondelok

30˚| 17˚

utorok

30˚ | 17˚

streda

31˚ | 18˚

com suchu) spôsobiť predčasné žltnutie a hnitie rastlín.

Háďatká sú mikroskopické červíky, voľným okom prakticky neviditeľné. V každej, najmä záhradnej pôde sú prítomné v obrovskom množstve. Ak niekto povie, že zistil napr. na zahnívajúcej cibuli „háďatká“, v skutočnosti ide o iné pôdne červy, mrlice, ktoré sú oveľa väčšie od háďatiek a žijú v pôde len z hnijúcich organických látok. Z parazitných háďatiek z hľadiska hospodárskej škodlivosti je najvýznamnejšie háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci), napádajúce predovšetkým cesnak, cibuľu, niekedy aj koreňovú zeleninu. Okrem morenia napr. cesnaku pred sadením máme aj možnosť dodržaním osevného postupu znížiť pravdepodobnosť výskytu háďatka zhubného prakticky na nulu.

K pôdnym škodcom možno zaradiť aj drôtovce, známe larvy chrobákov kováčikov. Najviac bývajú ohrozené také hriadky v záhrade, ktoré sú novozaložené po zrýľovaní trávnika, lebo drôtovce žijú v pôde tri až štyri roky, kým sa z nich vyliahnu chrobáky. Vajíčka bývajú kladené na také pozemky, ktoré sú niekoľko rokov bez obrábania. V prípade potreby by bolo možné drôtovce odchytať na nakrájané kúsky zemiakov uložené plytko do pôdy v ohrozených miestach. Hľuzy treba denne vyberať a drôtovce z nich zničiť.

Pôdnu hygienu najlepšie zabezpečíme dôsledným striedaním plodín, ku ktorému treba ešte pridať cieľavedomé hnojenie. Akékoľvek chemické zásahy vo forme takzvanej pôdnej dezinfekcie sa veľmi neodporúčajú. 

štvrtok piatok

33˚ | 18˚ 30˚ | 19˚

ZDRAVIE A MY Výborná pri varení či tráviacich ťažkostiach

Ľubica Sýkorová

Saturejka je nielen korenie, ale aj výborná liečivka. Jej pestovanie je veľmi jednoduché na záhone aj v kvetináči na balkóne, kde krásne rozvoniava. Saturejka bola obľúbenou bylinou starých Rimanov, ktorí ju používali ako afrodiziakum, vyrábali z nej ocot a dochucovali ňou omáčky.

Poznáme saturejku horskú a záhradnú. Saturejka horská je prakticky totožná so nápojov lásky. V 16. storočí sa saturejka objavila ako liečivá rastlinka a korenina v bylinkárskych saturejkou záhradnou (Satureja hortensis, srb. čubar), len s jedným dôležitým rozdielom – je trvalka. Saturejka horská Satureja montana (srb. planinski čubar) je trváca, polodrevnatá bylina, pochádzajúca zo Stredomoria. Saturejka záhradná je jednoročná bylina, ktorá dorastá do výšky 15 – 30 cm. Je podobná tymianu a yzopu, patrí do čeľade hluchavkovité (lat. Lamiaceae). knihách. Staré európske národy ju používali aj v dezinfekčných zásypoch. Dodnes má svoje zastúpenie v ľudovom liečiteľstve, napr. ako liek na včelie uštipnutie. Saturejka kvitne drobnými bielymi kvietkami so svetloružovým nádychom v priebehu júla až septembra. Saturejka záhradná sa môže pestovať zo semien, ktoré sadíme do pareniska v priebehu marca – apríla. Semená sadíme

Saturejka záhradná pochádza pôvodne z východného Stredomoria, kde rastie vo voľnej prírode. Nie je náročná na pestovanie, obľubuje kyprú priepustnú humusovú pôdu, teplo, slnečné chránené miesta, a mrazy jej škodia. Ako korenie sa používa už dvetisíc rokov. Egypťania ju používali ako ingredienciu do plytko do hĺbky 2 – 3 cm a prekryjeme ich len tenučkou vrstvou pôdy. Vyklíčia na dennom svetle asi o 2 týždne. U nás môžeme vysádzať semená aj priamo na záhon v priebehu apríla – júla na vzdialenosť 25 – 35 cm. Saturejku horskú môžeme rozmnožovať odrezkami alebo rozdelením starých koreňov na jar alebo na jeseň. Rastlinke neprekáža nedostatok vlahy, je pre ňu dôležité teplo a svetlo. Počas vegetačného obdobia udržiavame záhon bez buriny.

POUŽITIE

Saturejka je jednou z najstarších byliniek a korenín, má charakteristickú chuť a vôňu. Môžu ju konzumovať namiesto čierneho korenia aj ľudia, ktorí korenie neznášajú. Čerstvá vňať saturejky sa používa ako korenina, korení sa ňou mäso, je to výborná prísada do gulášov. Je súčasťou známeho a veľmi obľúbeného provensálskeho korenia. Jej najcennejším účinkom v kuchyni je schopnosť zabraňovať nadúvaniu. Práve preto sa používa do jedál zo strukovín a hlúbovín (fazuľa, hrach, kapusta), čo je zvlášť vhodné pre deti. Do jedla ju pridávame na konci varenia, najlepšie celé lístky, nedrobené, inak chutí horko. Môžeme ju kombinovať s červenou paprikou, koriandrom a horčicovým semenom. Pri jej používaní musíme dať pozor na to, aby sme jej nepridali do jedla veľa, aby nezhorklo.

Saturejku striháme asi 3 až 5 cm od vrcholu, tesne pred kvitnutím, alebo kvitnúcu. Zo zvyškov byle znovu vyrazia výhony, ktoré môžeme opäť zbierať. Musí sa sušiť veľmi opatrne, v tenkých vrstvách alebo menších zväzkoch, lebo sa veľmi drobí a opadáva. Skladujeme ju najlepšie v dobre uzatvorenej tmavej nádobe, inak vyprcháva liečivá silica.

LIEČIVÉ ÚČINKY

Saturejka záhradná obsahuje najmä silicu, triesloviny, živicu, minerálne soli a sliz. Vďaka týmto látkam má sťahujúci, dezinfekčný i povzbudzujúci účinok na ľudský organizmus. Používa sa pri žalúdočných aj črevných ťažkostiach, podporuje trávenie, potláča kŕče, pomáha pri hnačkách, nadúvaní, tvorbe plynov, pôsobí proti črevným parazitom i pri akútnych zápaloch žalúdka a čriev, stimuluje činnosť celého tráviaceho traktu, aktivuje pankreas a celkovo má posilňujúci vplyv na organizmus. Pomáha i pri poruchách tráviaceho ústrojenstva, nechutenstve a upravuje stolicu. Má močopudné účinky, takže je tiež nápomocná pri odstraňovaní nadbytočnej vody z tela. Okrem toho lieči melanchóliu a utišuje hystériu.

Podáva sa ako zápar. Jej účinky môžeme využiť aj pri liečbe rán, rôznych kožných ochoreniach, ako i pri aftách a plesniach (napr. Candida albicans). Na miesto uštipnutia hmyzom prikladáme roztlačené čerstvé lístky saturejky. Na liečbu vysokého tlaku pripravíme zmes saturejky, kvetu hlohu a vňate medovky. Jej užívanie sa neodporúča tehotným a dojčiacim ženám.

DENNÁ DÁVKA PRI ŽALÚDOČNÝCH PROBLÉMOCH 3 čajové lyžičky sušenej saturejky dáme do ½ l studenej vody, nevaríme, iba privedieme do varu a necháme 15 minút odstáť. Pije sa 3 x denne, ráno po uvarení vlažná, na obed a večer studená. Neprihrievame, nesladíme, ani nevaríme do zásoby! Tento odvar treba užívať najmenej deväť dní, pretože aj keď sa problémy stratia skôr, odvar posilňuje a upravuje trávenie. VEDELI STE?

Kvitnúcu vňať saturejky môžeme podobne ako levanduľu použiť na výrobu voňavých vrecúšok, ktoré umiestňujeme do skríň na odpudenie hmyzu, hlavne molí, ale aj bĺch. Saturejka pôsobí ako afrodiziakum, čím prospieva k zbaveniu sa frigidity žien a impotencie mužov. Podobných byliniek je málo, preto sa saturejka stala základnou zložkou tzv. nápoja lásky používaného v dávnej minulosti. Traduje sa, že saturejka nosená vo vrecúšku na krku posilňuje myseľ. 

DO VÁŠHO RECEPTÁRA Sladká omeleta s čerstvým ovocím

Suroviny: 3 vajcia, 1 PL vanilkového cukru, štipka škorice, 1 PL masla, 1 banán, za hrsť malín, 1 PL medu alebo javorového sirupu

Takto sa to podarí: Vajíčka vyšľaháme s vanilkovým cukrom a škoricou. Na panvici, na strednom plameni zahrejeme maslo a keď sa začne maslová pena strácať, rozlejeme naň vajcia. Necháme zatiahnuť spodnú časť omelety, a potom špachtľou uvoľňujeme pevné strany a nakláňaním panvice necháme podtiecť tekuté vajíčka z vrchu pod omeletu. Pečieme ešte chvíľku, a potom omeletu preklopíme na polovicu. Upečenú omeletu zdobíme ovocím: napríklad kolieskami banánu a malinami, ale môžeme použiť akékoľvek ovocie, ktoré máme poruke. Pokvapkáme medom alebo sirupom a môžeme servírovať.

Zemiakovo-cuketová omeleta

Suroviny: 5 vajec, 1 menšia cibuľa, 3 stredne veľké zemiaky, 1 stredne veľká cuketa, trochu olivového oleja, podľa chuti soľ a mleté čierne korenie

Takto sa to podarí: Cibuľku, cuketu i očistené zemiaky pokrájame na drobné a tenké kúsky. Všetko nasypeme do väčšej panvice, prelejeme olejom (zhruba 3 PL) a zapneme plameň. Zeleninu posolíme, okoreníme a za občasného premiešania opekáme, kým zemiaky nezmäknú (asi 10 minút). Všetko zalejeme vyšľahanými vajcami a omeletu necháme dobre zatiahnuť zo spodku. Keď

je aj vrchná strana tuhá, priložíme na panvicu tanier, pomocou rúčky omeletu preklopíme na tanier a opatrne vrátime druhou stranou do panvice. Opekáme ešte pár minút a môžeme servírovať.

Broskyňovo-jogurtové nanuky

Sladké, ľadové osvieženie na horúce dni.

Suroviny: 4 zrelé sladké broskyne, 200 ml hustého gréckeho jogurtu, 100 ml vody, 3 PL kryštálového cukru, 2 PL vody, 1 PL citrónovej šťavy

Takto sa to podarí: Tri zo štyroch broskýň pokrájame na kocky (aj so šupkou), nasypeme ich do misky, uzavrieme a dáme zamraziť. Takto pri mixovaní nepustia priveľa šťavy. Do rajnice dáme spolu zahriať cukor (3 PL) s dvoma lyžicami vody a lyžicou citrónovej šťavy. Povaríme, kým sa cukor nerozpustí, a vzniknutý sirup rozmiešame v zhruba deci vody. V mixéri potom spolu rozmixujeme mrazené broskyne, vodu s cukrovým sirupom a vychladený jogurt. Do formičiek na nanuky poukladáme na tenké plátky pokrájanú zvyšnú broskyňu a zalejeme ich rozmixovanou ovocno-jogurtovou zmesou. Formičky uzavrieme, zapichneme do nich nanukové paličky a mrazíme aspoň 4 hodiny.

Domáce tvarohové nanuky

Suroviny: Na zmrzlinu: 250 g jemného tvarohu, 2 PL práškového cukru, 1 balíček vanilkového cukru, 180 ml smotany na šľahanie, 4 PL kyslej smotany; Na polevu: 150 g horkej čokolády, 2 PL oleja

Takto sa to podarí: V miske spolu vyšľaháme tvaroh, práškový a vanilkový cukor. Prilejeme dobre vychladenú sladkú smotanu a vyšľaháme nadýchaný krém, ktorý nakoniec osviežime ešte kyslou smotanou. V tomto štádiu ochutnáme a prípadne ešte dosladíme cukrom. Tvarohový krém plníme do formičiek na nanuky a uložíme do mrazničky na aspoň 4 hodiny. Mrazené nanuky potom máčame do rozpustenej čokolády, ktorú sme premiešali s tukom.

Super rýchla ovocná zmrzlina

Keď dostanete chuť na ľadové osvieženie, postačí vám pár minút na vytvorenie tejto neodolateľnej zmrzliny.

Suroviny: 500 g mrazeného ovocia (lesná zmes), 250 g smotanového jogurtu, 3 PL medu

Takto sa to podarí: Mrazené ovocie nasypeme do kuchynského robota. Pridáme jogurt, med a rozmixujeme na mrazenú pochúťku. Zmrzlinu môžeme servírovať okamžite, alebo ju navrstviť do uzatvárateľnej misky a uložiť do mrazničky na neskôr.  Zdroj: recepty.sk Výber: Ľ. Sýkorová

POĽNOHOSPODÁRSKE ROZHĽADY | Príloha pre poľnohospodárov a dedinu | Číslo 535 | Pripravuje: Ľubica Sýkorová | Použitá domáca a zahraničná literatúra

Kultúra

JUBILEJNÝ 25. FESTIVAL JARNÉ NÔTY Otvorená brána k prezentácii vážnej hudby

Anna Francistyová

Radosť z opätovného stretnutia tak samotných účastníkov, ako i hudobníkov s obecenstvom, následne pookriatie pri duši lahodiacej hudbe a z výkonov talentovaných inštrumentalistov a speváčky, to všetko priniesol v sobotu 26. júna v Slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci 25. ročník Festivalu vážnej hudby Jarné nôty.

Festival otvoril Marek Stupavský

Na úvod sa v mene hostiteľského gymnázia a vo svojom mene ako hudobnej odborníčky auditóriu prihovorila Anna Medveďová, profesorka hudby. S potešením pritom konštatovala, že mnohí naši talentovaní hudobníci začínali práve na tomto festivale. Libuška Lakatošová, predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, vo svojom prejave uznala, že tento festival každý rok dostáva na kvalite, na počte účastníkov a je aj medzinárodného rázu. Zdôraznila tiež, že Národnostná rada podporuje mladých ľudí, teda aj hudobníkov, ktorí na koncertoch predstavujú nielen seba, ale aj všetkých nás. Jasna Šprochová, predsedníčka Obce Báčsky Petrovec, v príhovore podčiarkla, že mnohí z doterajších účastníkov sa uplatnili v profesionálnych hudobných telesách tak doma, ako aj v zahraničí, a že lokálna samospráva aj naďalej bude podporovať tento festival.

Katarína Melegová-Melichová, priama organizátorka festivalu a predsedníčka MOMS Petrovec, si pripomenula časy, keď s Kvetoslavou Benkovou začínali organizovať toto podujatie. „Mienili sme,“ povedala, „že nám je prepotrebné podujatie, kde by sme afirmovali mladých inštrumentalistov, lebo sme postrehli, že v našich prostrediach je mnoho talentov, ktoré si zaslúžili, aby sa aj na takomto podujatí prezentovali.“ S potešením zdôraznila, že podujatie pod gymnaziálnymi klenbami rástlo, dožilo sa 25. výročia a vďaka účastníkom sa stalo atraktívne tak pre medzinárodnú, ako aj pre našu verejnosť.

Vzácna festivalová skúsenosť pre Mateja Gagulića Anna Havranová je virtuózkou na gitare

Práve preto sa z festivalu vydávajú cédečká. Jubilejný festival slávnostne otvoril renomovaný klavirista Marek Stupavský, ktorý je už takmer 20 rokov jeho pravidelným účastníkom.

Na jubilejnom festivale Jarné nôty vystúpili: Orchester ZŠ Mladých pokolení v Kovačici pod vedením Pavla Tomáša ml., huslistka Lucia Válovcová, flautista Matej Gagulić, klaviristka

Hudobný darček od Rose Habibovej

Emília Tárnociová, klaviristka Lea Šimová, Orchestrík ZŠ Jána Kollára a Komorného zboru Zvony v Selenči pod vedením Juraja Súdiho st., huslistka Katarína Válovcová, huslista Marek Škabla, klaviristka Ksenija Vujačićová, flautistka Marta Milašinovićová, klarinetistka Jasmina Polačeková z Lýcea v Nadlaku (prostredníctvom videonahrávky), gitaristka Anna Havranová, huslista Juraj Súdi ml., klavirista Marek Stupavský a speváčka Katarína Kalmárová.

Ako hudobný darček tomuto jubilejnému festivalu Rose Habibová z Kovačice, ktorá sa s rodinou nedávno sem prisťahovala z Egyptu, odznelo jej krátke vystúpenie na hoboji. Celý festival ako živé kulisy sprevádzali na videobeame zábery z doterajších festivalov z archívu Televízie Petrovec, ktoré pripravili K. Melegová-Melichová

Na Jarných nôtach už vystupovala ako huslistka, už tretíkrát zaradom ako operná speváčka: Katarína Kalmárová

a Olja Tordayová. Moderátorkou bola i tohto roku Viera Dorčová-Babiaková.

Festival tradične zorganizoval MOMS Petrovec, tentoraz s finančnou podporou: Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinského sekretariátu pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, NRSNM, Obce Báčsky Petrovec a pravidelného generálneho sponzora.

Aj tohtoročné Jarné nôty, aj keď už v letnom termíne, obohatili prítomných krásnym umeleckým zážitkom a znovu boli dôkazom neúnavnej práce mladých a už renomovaných hudobníkov a ich hudobného rastu.

EXPOZÍCIA PRÁC MALÉHO FORMÁTU KORENE 7 V STAREJ PAZOVE Výstava, ktorú treba pestovať

Anna Simonovićová

Korene 7 – výstava diel malého formátu slovenských akademických maliarov bola otvorená v pondelok 21. júna v Galérii Miry Brtkovej v Starej Pazove na potešenie početných milovníkov výtvarného umenia. Na vernisáži sa najprv prihovoril Marjan Karavla v mene Strediska pre kultúru, a potom akademický maliar Ján Agarský, ktorý vyjadril radosť, že sa už siedmy rok organizuje táto výstava, ktorá má za cieľ zviditeľnenie slovenských aka-

Na pamiatku spoločná fotografi a

štartovací bod, v ktorom je skutočnosť sveta zmenená do skutočnosti obrazu. Ako laureátku Gaškovú očakáva teraz samostatná výstava. Stepanov sa zmienil aj o celkovej výstave a okrem iného napísal: ,,Výstava Korene, ktorú treba pestovať a ktorú s veľkým entuziazmom organizuje a vedie akademický maliar Ján Agarský zo Starej Pazovy, poukazuje na to, že je malý formát ideálny na

Z otvorenia výstavy: Ján Agarský a Marjan Karavla

demických maliarov. Ako člen poroty, ktorá oceňovala diela 22 akademických maliarov, Agarský predstavil tohtoročnú laureátku Máriu Gaškovú z Kysáča, ktorá sa na výstave prezentuje dvomi obrazmi.

O jej umeleckej tvorbe sa v katalógu, ktorý je súčasťou výstavy, zmienil Sava Stepanov, výtvarný kritik a predseda poroty. Prízvukoval, že ide o umelkyňu, ktorá vďaka vytrvalej práci rozvila jasné rozpoznateľné a celkom osobnostné maliarstvo. V jej abstrakcii, čiže asociatívnej abstrakcii sa dá vytušiť základný

Odmenené obrazy Márie Gaškovej

výskumné úsilie umelcov slovenskej národnosti, ktorí účinkujú v aktuálnych výtvarných dianiach vo Vojvodine a v Srbsku. Z výstavy do výstavy pri väčšine Mitrovice, ktorá aj napriek vysokému životnému veku (90 rokov) úspešne tvorí a účinkuje na týchto výstavách. Jej drobnomaľby na výstave žiaria optimizmom vyjadreným zvodnou hrou farieb, línií a tvarov.

Na tohtoročnej výstave okrem obrazov odmenených autoriek sú obrazy v rôznych technikách ešte dvadsiatich akademických maliarov: Jozefa Klátika, Marjana Karavlu, Rastislava Škulca, Vesny Opavskej, Aleny Klátikovej, Jasny Opavskej, Emílie Valentíkovej Labátovej, Rastislava Škulca, Márie Galátovej Ćirovićovej, Lasla Kolára, Suzany Sankovićovej, Ľupky Ergovej, Miroslava Havrilova, Daniely Markovej, Michala Ďurovku, Zvonimíra Pudelku, Dragany Olujićovej,

Práce Štefi ce Radovanovovej

autorov badať ,previerku’ vlastných doterajších konceptov a vizuálne – plastických štruktúr, ktorými sa de nuje vzťah k svetu a času, v ktorom žijeme. Dôležité je pripomenúť, že sú týmito výstavami často prezentované nové stanoviská a inovatívne postupy, ktoré predstavovali dramatické otáčanie.“

Tohto roku po prvýkrát porota, ktorej tretím členom bol akademický maliar Jozef Klátik, udelila príležitostne cenu aj Šte ci Radovanovovej zo Sriemskej Jána Agarského a fotogra e Miroslava Pavloviča, Martiny Karavlovej-Hlodovej a Michala Madackého.

Výstavu Korene 7 si v Starej Pazove milovníci výtvarného umenia budú môcť pozrieť do konca júla. Keďže je výstava putovného rázu, naplánované je nainštalovať ju na jeseň v galérii v Sriemskej Mitrovici, ak to dovolí situácia s pandémiou ochorenia Covid-19, pre ktorú sa to vlani nepodarilo zrealizovať.

ÚSTAV PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV Prezentácia knihy prof. Dr. Anny Marićovej

Miroslava Ožvátová

Vo štvrtok 24. júna v prie storoch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bola usporiadaná prezentácia knihy prof. Dr. Anny Marićovej Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove. Knihu zostavil a na vydanie pripravil Martin Prebudila. Pri príležitosti autorkin ej nedožitej sedemdesiatky (21. júla 1951 – 23. júna 2016) knihu vydal Ústav pre Čáni povedal, že sú to miscelaneá, súbor rôznych textov, náučných a náučno-populárnych, ktoré sa zameriavajú na národopis, zvykoslovie, dialektológiu a onomastiku Slovákov v Starej Pazove. Podľa L. Čániho je to celkom logické, lebo Anna Marićová bola staropazovská rodáčka a jej záujem o vlastné korene je o to vzácnejší, lebo kultúrne dedičstvo Starej Pazovy je významné v kontexte vojvodinskej slovenskej kultúry.

O vzniku knihy a o osobnosti

O knihe hovorili (zľava): Martin Prebudila, Anna Makišová, Jasna Uhláriková a Ladislav Čáni V knihe sú i recepty na tradičné staropazovské jedlá, ako sú napr. nadlacke

Anny Marićovej hovoril Martin Prebudila. Uviedol, že celková koncepcia knihy bola obohatená fotoprílohami z pazovského prostredia a zapadla do osláv, ktoré boli zastavené v minulom roku. Ide o 250 rokov od príchodu Slovákov do Starej Pazovy.

Knihu obohatili aj dva texty, ktoré napísali prof. Dr. Anna Makišová a doc. Dr. Jasna Uhláriková. Dialektologickým prácam Anny Marićovej sa

kultúru vojvodinských Slovákov. Prezentáciu moderoval Ladislav Čáni a o knihe a diele vysokoškolskej pedagogičky a lingvistky hovorili Martin Prebudila, prof. Dr. Anna Makišová a doc. Dr. Jasna Uhláriková. Večierok začal slávnostne. Obohatila ho hudba klaviristu Mareka Stupavského, ktorý zahral klavírnu sonátu As dur Franza Schuberta. Na začiatku večierka Ladislav Čáni vyjadril osobné potešenie, že medzi prítomnými boli i najbližší príbuzní Anny Marićovej.

Na úvod o knihe Ladislav

O Anne Marićovej

Anna Marićová bola univerzitná profesorka a jazykovedkyňa. Narodila sa v rodine Vestegovej v Starej Pazove. Jazykovedné štúdie publikovala v početných vedeckých publikáciách a v zborníkoch z konferencií, napr. v Slovakistickom zborníku, ale aj v Novom živote, v Dolnozemskom Slovákovi, v týždenníku Hlas ľudu a pravidelne prispievala aj do Pazovského kalendára. Vydala štyri knihy z jazykovedy: Slovenské nárečie Starej Pazovy, Slovesné predpony v slovenčine a srbčine, Slovenská nárečová lexika Starej Pazovy a O jazyku. Je spoluautorkou knihy Transkripcia priezvisk Slovákov vo Vojvodine zo slovenčiny do srbčiny a v roku 2014 zostavila knihu Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce. Vydala sa za Dragana Marića a odvtedy žila s manželom a dcérami Jasminou a Stanislavou v Novom Sade. Pochovaná je na novosadskom Novom cintoríne. (Z knihy Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove) venovala Anna Makišová a o celkovej vedeckovýskumnej činnosti prof esorky Anny Marićovej text napísala Jasna Uhláriková. Okrem o dialektologických prácach A. Makišová hovorila aj o jednotlivých častiach knihy, ktorá bola predmetom prezentácie. Z odborného stanoviska komentovala jazykové javy príznačné pre staropazovské nárečie, čo bolo podkladom na vznik diskusie. Predmetom diskusie sa stali

Kniha vyšla pri príležitosti nedožitej sedemdesiatky Anny Marićovej

dvojité priezviská, artézske studne, veľkonočné a vianočné vinše typické pre Pazovčanov. Okrem o vedeckovýskumnej činnosti Uhlárková hovorila aj o všeobecnom význame a podstate diela Marićovej. Ocenila, že kniha môže osloviť každého čitateľa.

V knihe sú použité fotogra e z rodinného archívu Anny Marićovej, redakcie Pazovského kalendára, súkromného archívu Jána Hor váta, Anny Demrovskej, Kataríny Pucovskej a iných spolupracovníkov.