37 minute read
Dobrí speváci a krásne kroje
from Hlas ľudu 27/2021
KULTÚRNE CENTRUM KYSÁČ Dobrí speváci a krásne kroje
Miroslava Ožvátová
Advertisement
V sobotu 26. júna v Kultúrnom centre Kysáč odznel 27. Kysáčsky spevník. Milovníci slovenských ľudových piesní si aj v tomto roku mohli užiť súťažný koncert sólových spevákov. Organizátori sa postarali o dobré piesne a dobrých spevákov.
Po privítaní všetkých prítomných riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč Pavel Surový vyjadril potešenie, že sa spevník uskutočnil vo vynovenej sieni KC Kysáč, ktorá dostala novú strechu, ale aj že sa program udeje v jednej i spevácke skupiny KC Kysáč. V kategórii Nádeje I súťažili: Katarína Martišová, Gabriela Anušiaková, Naďa Červenová, Teodora Ďurovková, Vanesa Súdiová a Sára Marčoková. V kategórii Nadeje II súťažili: Alexander Asodi, Michaela Pavlovová a Soňa Francistyová. Spevákov ako i doteraz sprevádzal orchester pod vedením Ondreja Maglovského.
V kategórii Nádeje I najviac hlasov obecenstva získala Katarína Martišová a najviac hlasov za najkrajší kroj Gabriela Anušiaková. V kategórii Nádeje II najviac hlasov získal Alexander
V príhovore Pavel Surový, riaditeľ KC Kysáč, povedal, že by chceli vytvoriť aj mladú spevácku skupinu Všetci dostali odmeny, nikto nebol vynechaný
z najlepších galérií vo Vojvodine. Srdečne privítal aj vzácnych hostí: úradujúcu asistentku pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny – národnostné spoločenstvá Milinku Chrťanovú, nového kysáčskeho richtára Jána Vozára, riaditeľa Color Press Group Roberta Čobana a ďalších. Riaditeľ P. Surový zdôraznil, že KC Kysáč aj napriek pandémii bolo aktívne a činné v minulom roku.
V rámci dvoch kategórií Nádeje I a Nádeje II súťažilo 8 speváčok a iba jeden chlapec. V revuálnej časti spievali už známe speváčky a speváci, ako Asodi a najviac hlasov za najlepší kroj Soňa Francistyová. Prvú cenu v kategórii Nádeje I získali Gabriela Anušiaková a Sára Marčoková, druhú cenu Katarína Martišová a Naďa Červenová a tretiu Teodora Ďurovková a Vanesa Súdiová. V kategórii Nádeje II prvú cenu dostal Alexander Asodi, druhú Michaela Pavlovová a tretiu Soňa Francistyová. Špeciálnu cenu riaditeľa KC Kysáč získal Alexander Asodi.
Pre médiá riaditeľ KC povedal, že aj keď Kysáčsky spevník znamená postup na festival v Pivnici, tohto roku sa to neuskutočnilo. Súťažný charakter
Gabriela Anušiaková dostala Cenu za najkrajší kroj v kategórii Nádeje I
spevníka však zostal. V minulom roku sa spevník uskutočnil vo februári a zvolení boli kandidáti, ktorí mali vystúpiť na festivale v Pivnici. Kandidáti zostali na tento rok a noví neboli zvolení. Vyjadril potešenie, že sa KC Kysáč chystá na nové aktivity. Najväčšia vďaka patrí mamám, ktoré deti pravidelne privádzali na skúšky. Zdôraznil špeciálnu cenu riaditeľa. Tú dostal Alexander Asodi, ktorého spev už dozrel, uviedol Pavel Surový.
Spev Alexandra Asodiho dozrieva
Kysáčsky spevník organizovala Ustanovizeň pre kultúru a vzdelávanie Kultúrne centrum Kysáč a nančne podporila Správa pre kultúru Mesta Nový Sad. Darčeky pripravili istá kysáčska predajňa a KC Kysáč a darčekové poukážky ďalší sponzor z Kysáča. V porote boli: Andrea Lomenová-Sabová, Vladimír Radojev a Vladimír Dudok. Program moderovali Miluša Vranková a Miroslav Vrška.
PODUJATIE LITERA TOUR ONLINE Osemdesiat minút s Víťom Staviarskym
Stevan Lenhart
Podujatie Liter tour sa v tomto roku po druhýkrát usporiadalo online dňa 29. júna, v spoločnej realizácii Literárneho klubu zo Slovenska a lektorátu slovenského jazyka a kultúry na Filologickej fakulte v Belehrade. Hosťom bol známy slovenský prozaik a scenárista Víťo Staviarsky a diskusiu moderovala Marta Součková, literárna kritička a pedagogička na Inštitúte slovakistiky a masmediálnych štúdií Filozo ckej fakulty Univerzity v Prešove. Virtuálnemu obecenstvu, ktoré tvorili prevažne študenti slovakistiky a ich profesori v Srbsku, spisovateľa Víťa Staviarskeho predstavila Juliana Beňová, lektorka slovenského jazyka a kultúry na FF v Belehrade.
Víťo Staviarsky sa narodil roku 1960 v Prešove. Študoval dramaturgiu a scenáristiku na Filmovej a televíznej fakulte múzických umení v Prahe, pracoval ako kulisár, ošetrovateľ v bohnickej Psychiatrickej liečebni v Prahe a na záchytke, bol výčapníkom, predavačom a scenáristom na voľnej nohe. A hoci prvé poviedky publikoval už koncom 80. rokov minulého storočia, knižne debutoval až v roku 2007 útlou novelou z rómskeho prostredia Kivader (nominovaná na cenu Anasoft litera). Nasledovali zbierka krátkych próz Záchytka (2009, nominácia na Anasoft litera), román Kale topanky (2012, laureát ceny Anasoft litera), zbierka absurdných, čiernych grotesiek Človek príjemný (2014), novela o dobrodružnej púti mladého rómskeho chlapca za rodinným šťastím Rinaldova cesta (2015, nominovaná na cenu Anasoft litera) a Kšeft (nominovaná na cenu Anasoft litera). V roku 2017 spoluzaložil rodinnú produkčnú spoločnosť a vydavateľstvo Staviarsky. Re-
Víťo Staviarsky
(foto: zo súkromneho archívu)
žijne a scenáristicky sa podieľal na lme Loli paradička (2019). Preklady jeho kníh vyšli v Poľsku, na Ukrajine, v Maďarsku, Chorvátsku a Slovinsku.
Na úvod rozhovoru Víťo Staviarsky moderátorke Marte Součkovej rozpovedal o svojich prvotinách, publikovaných ešte roku 1977 v nezávislom študentskom časopise (Otáznik News), ktorý však zanikol podľa príkazu štátnej bezpečnosti. Spisovateľ pripomenul, že bolo to obdobie Charty 77 (šlo o občiansku iniciatívu, ktorá kritizovala vtedajší režim v Československu – pozn. aut.) a politická moc sa preto snažila znemožniť každý možný slobodný prejav, či už vydavateľský alebo autorský... Ako povedal, prvé serióznejšie poviedky uverejnil koncom 80. rokov v časopise Romboid, keď tam bol redaktorom Pavel Vilikovský, ale potom sa ako študent na pražskej FAMU niekoľko rokov venoval hlavne dramatickému písaniu a scenáristike. Na prózu znovu siahol niekedy v 90. rokoch, keď vytvoril množstvo groteskných krátkych poviedok, inšpirovaných – podľa jeho slov – určitým anarchistickým pocitom a Kafkovou tvorbou (tieto Staviarskeho krátke prózy boli publikované až o dvadsať rokov neskoršie v knihe Človek príjemný). V určitom období Staviarskemu vraj zunovalo tvoriť absurdné a groteskné prózy a po dlhšej prestávke sa do jeho písania začali vnárať živelnejšie a pozitívnejšie, sangvinistické motívy. V pokračovaní rozhovoru odpovedal na otázky v súvislosti s rómskou tematikou,
Obálka Staviarskeho knihy Kale topanky
ktorá je prítomná tak v jeho knižnom debute Kivader, ako aj v neskorších knihách Kale topanky, Rinaldova cesta a Kšeft. Ako povedal, o Rómoch sa mu dobre písalo a táto tematika mu umožnila zachytiť ľudskú povahu lepšie než niektoré predchádzajúce témy. Obšírnejšie hovoril o postavách a rozprávačskom princípe, ktorý uplatnil pri písaní spomenutých próz, tiež o ich jazykovej stránke a používaní východniarskych dialektov a rómizmov.
V pokračovaní besedy sa hovorilo o lme Loli paradička, romantickej komédii, ktorá dosiahla pozoruhodný úspech na Slovensku. Víťo Staviarsky bol scenáristom, producentom a režisérom tohto lmu (spolu s Richardom Staviarskym) a porozprával niektoré zaujímavosti v súvislosti s daným dielom. Ako povedal, nebolo ľahko nájsť mladú rómsku herečku, ktorá by mohla zahrať hlavnú lmovú postavu Veronku, takže ju hľadali po dedinách a oznamovali aj v rozhlase. Nakoniec ju zahrala Kamilka Mitrášová, ktorá sa však pôvodne neobjavila na hereckom kastingu, lebo naň zabudla, takže museli odísť pre ňu do Bystrého. Víťo Staviarsky spomenul aj rôzne iné komplikácie, ktoré vznikali pri nakrúcaní lmu Loli paradička, tiež rozpovedal o jeho predchádzajúcom lme Andyho žena.
Prečítaný bol aj študentský srbský preklad úryvku zo Staviarskeho knihy Záchytka. Spisovateľ nakoniec odpovedal na otázky z obecenstva, ktoré sa týkali jeho obľúbených kníh, niekdajšej hudobnej činnosti v undergroundových kapelách a podobne.
Podujatie Litera tour z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Literárne informačné centrum.
PREZENTÁCIA KNIHY V STAREJ PAZOVE V rámci fakultného i pazovského výročia
Anna Lešťanová
O týždeň neskôr, ako v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade usporiadali prezentáciu knihy Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove prof. Dr. Anny Marićovej, s týmto dielom sa mali možnosť spoznať aj Staropazovčania. Táto prezentácia sa konala vo štvrtok 1. júla na tamojšej novej evanjelickej fare.
Ako v úvodnom príhovore povedal Igor Feldy, senior sriemsky a farár staropazovský, táto prezentácia knihy sa konala v súlade s niekdajšími tradičnými nábožensko-národnými či národno-náboženskými večierkami. Medzi prítomnými milovníkmi kníh a ctiteľmi pedagogického a vedeckého diela lingvistky a vysokoškolskej pedagogičky prof. Dr. Anny Marićovej na tomto významnom podujatí pre staropazovských Slovákov bola aj Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM, a najbližší príbuzní zosnulej autorky Marićovej.
Knihu Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove zostavil a na vydanie k nedožitej sedemdesiatke Anny Marićovej (21. júla 1951 – 23. júna 2016) pripravil Martin Prebudila, pub-
Na večierku hovorili: (zľava) Martin Prebudila, Anna Makišová, Jasna Uhláriková a Igor Feldy
licista, prekladateľ a redaktor Pazovského kalendára. Okrem neho o celkovej vedeckej činnosti, jazykovednej práci a význame novej knihy profesorky Marićovej sa na večierku v Starej Pazove
Z vystúpenia Zmiešaného speváckeho zboru Tília
zmienili aj jej študentky a potom kolegyne – prof. Dr. Anna Makišová a doc. Dr. Jasna Uhláriková. Ide o náučno-výskumné práce, v ktorých autorka pozornosť venovala pazovskému dialektu a etnológii. Anna Marićová, rod. Vestegová, pôvodom zo Starej Pazovy, celý pracovný vek strávila na Katedre slovenského jazyka Filozo ckej fakulty v Novom Sade. Vzhľadom na to, že si Oddelenie slovakistiky na FF Univerzity v Novom Sade v tomto roku pripomína 60 rokov výučby slovenského jazyka a literatúry na tejto fakulte, vedúca tohto oddelenia doc. Dr. Uhláriková skonštatovala: „Je nám veľmi ľúto, že sa týchto osláv profesorka Marićová nezúčastní aj osobne, ale z druhej strany sa tešíme, že práve v tomto roku, keď máme takéto významné jubileum, vyšla táto kniha a ňou si pripomenieme jej prítomnosť na našej katedre.“
Večierok hudbou spríjemnila Anna Havranová, profesorka gitary, a Zmiešaný spevácky zbor Tília pod vedením Anny Đurđevićovej. Kniha Ľudové zvyky, obyčaje a povery Slovákov v Starej Pazove prof. Dr. Anny Marićovej vyšla v rámci jubilea 250 rokov príchodu Slovákov do Starej Pazovy (1770 – 2020).
DETSKÉ PREDSTAVENIE V SLOVENSKOM VOJVODINSKOM DIVADLE.
V sobotu predvečerom 3. júla na dosky javiska Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci pohostinsky si zastali herci z Nového Sadu. Pre deti nad 3 roky zahrali predstavenie Morsko brodska zavrzlama (Morsko-lodná zápletka), dramaturgiu a réžiu ktorého podpísal Nebojša Savić. Predstavenie vzniklo v koprodukcii Pozorišta mladih v Novom Sade a Zväzu dramatických umelcov Vojvodiny. Hra vychádzala z motívov textu Uplakaná Katarína od Zorana Ćosića. Ústredným prvkom hry je loď, ktorá je súčasťou scénogra e, na ktorej sa odohráva celá akcia. Je to ľúbostný príbeh, ktorý mal, samozrejme, šťastný koniec, pretože upratovač na lodi dostal ruku kapitánovej dcéry, pretože je to čestný a statočný mladý muž. „Prostredníctvom hry učíme deti o skutočných hodnotách v živote, to znamená, že nezáleží na tom, že si bohatý, slávny; čestnosť, láska a odvaha sú dôležité,“ odkazujú protagonisti. Predstavenie je interaktívne. Herci aj bábky komunikujú s deťmi, ktoré majú vôľu zapojiť sa do hry. Od začiatku sa z nich stávajú námorníci na palube a herci ich začínajú sprevádzať týmto príbehom... V tejto bábkohre si zahrali Saša Stojković a Dragan Kojić.
J. Čiep
V PETROVSKOM EVANJELICKOM KOSTOLE Spomienka na Cyrila, Metoda a Jána Husa
Jaroslav Čiep
Bohoslužby v nedeľu 4. júla predpoludním v petrovskom evanjelickom kostole sa niesli v znamení spomienky na vierozvestov Cyrila a Metoda a predchodcu reformátorskej cirkvi Jána Husa a ich posolstvo.
V minulých rokoch to bývalo v osobitnom programe v popoludňajších hodinách a teraz v rámci bohoslužieb dôstojne zachovávali spomienku na velikánov aj slovenských dejín spoločne slovenský evanjelický a. v. cirkevný zbor v Báčskom Petrovci a MOMS Petrovec. Už po dvadsiatydruhýkrát.
V podstate celé bohoslužby, aj kázeň farára Jána Vidu, ale aj výber piesní boli ladené ku Dňu Cyrila a Metoda (5. júla) a k Pamiatke upálenia Jána Husa (6. júla). K tomu na solúnskych bratov Cyrila a Metoda, ako aj na majstra Jána Husa, prečítaním príležitostných textov a básní a spevom sa prítomným v kostole prihovorili aj Miluška Anušiaková-Majerová a Hana Tanciková, kantorka Slovenka
Z vystúpenia kantorky Slovenky Benkovej-Martinkovej
Benková-Martinková a predsedníčka petrovských matičiarov Katarína Melegová-Melichová.
Jedna z prítomných v kostole Annamária Boldocká-Grbićová vo vlastnom mene a v mene svojej rodiny sa verejne o spo-
Matka a dcéra: Miluška Anušiaková-Majerová a Hana Tanciková Farár Ján Vida odovzdal pamätné medaily Petrovčanom – členom bývalého cirkevného presbyterstva SEAVC. Jedna sa dostala aj Pavlovi Andrášikovi, farárovi na dôchodku a bývalému seniorovi sriemskemu.
mienke vyjadrila takto: „Ctení tvorcovia, účinkujúci, ďakujeme za pookriatie a naplnenie na duchu pri dnešných slávnostných bohoslužbách venovaných pamiatke Cyrila a Metoda a Jána Husa! Celková dramaturgicko-ideová a obsahová zložka, zladené bohoslužobné a umelecké pásma, slovné a piesňové prednesy boli excelentné! Navyše, motivačne pôsobivé – s nasadením života! Najvyššie dosaženia vytvárajú – prví medzi rovnakými!“
Prihovorila sa i Katarína Melegová-Melichová
CHÝRNIK
ARADÁČ. Matica slovenská v Srbsku a Miestny odbor Matice slovenskej v Aradáči usporiadajú premiéru knihy Slovom a obrazom o dvanástich ročníkoch festivalu zvykov a obyčají V aradáckom šírom poli. Zostavovatelia Erka Viliačiková, Ivica Grujić Litavský a Jaroslava Števková ju návštevníkom predstavia na večierku v nedeľu 11. júla o 18. hodine na nádvorí Slovenského domu (Ul. Kukučínova 16). Premiéru knihy spestrí pásmo slova a hudby.
a. f.
SCÉNA
Menej známe dejiny hardrocku: Blue Öyster Cult
Stevan Lenhart
Američania Blue Öyster Cult patria medzi najdlhšie pôsobiace hardrockové skupiny a ich tvorba bola vždy zahalená určitým rúškom mystickosti, ktorá vyplývala zo záhadnej tematiky piesní a používania nezvyčajných vizuálnych symbolov. Ich najznámejšie skladby (Don’t Fear) the Reaper a Burnin’ for You sú dodnes prítomné na vlnách rockových rozhlasových staníc a inštrumentálna časť piesne Godzilla bola kedysi pravidelnou záverečnou zvučkou populárneho vysielania Vladu Jankovića-
-Džeta Pre váš magnetofón.
Skupina vznikla roku 1967 na Long Islande (štát New York), ale najprv pôsobila pod menom Soft White Underbelly – až do roku 1971, keď sa začína príbeh menom Blue Öyster Cult. Tento názov im vymyslel ich manažér a textár Sandy Pearlman a bol to vlastne názov jeho poémy o skupine mimozemšťanov pod menom Blue Öyster Cult, ktorí sa zhromaždili v tajnosti s cieľom spravovať budúcnosťou Zeme. Charakteristickým znamienkom v názve skupiny je umlaut (pri slove Öyster), ktorý sa neskoršie objavil aj v menách mnohých iných kapiel (napr. Motörhead, Mötley Crüe, Queensrÿche atď.). Od samého začiatku pôsobenia BÖC sa odlišovali od iných
bandov, tak originálnym zvukovým prejavom, ktorý predstavoval kombináciu rôznych hudobných štýlov, ako aj celkovou vizuálnou estetikou, ktorá sa prejavovala najmä na zvláštnych obáloch ich platní. Ilustrácie na obaloch prvých dvoch albumov – Blue Öyster Cult a Tyranny and Mutation – predstavujú geometrické čiernobiele kresby a pozornosť na nich upúta nezvyčajný symbol, ktorý sa stal rozpoznávacou značkou bandu a prítomný je na obaloch všetkých ich vydaní. Ide o symbol prevzatý z gréckej mytológie, znázorňujúci štylizovaný kríž, ktorý patrí Kronosovi, vládcovi sveta a otcovi boha Zeusa. Je to aj alchymický symbol olova, ktoré patrí medzi najťažšie kovy (heavy metals) – a v súvislosti s tým sa ako kuriozita uvádza, že manažér BÖC vlastne prvý použil termín ,heavy metal’ pri opisovaní hudby tohto bandu. Ohľadom spomínanej záhadnosti a zvláštnosti Blue Öyster Cult gitarista a spevák Eric Bloom pre časopis Rock Candy nedávno povedal: „Nejestvoval nijaký veľký plán, aby sme boli mysteriózni alebo nezvyčajní alebo inakší. Jednoducho, náš vývin bol prirodzený a boli sme takí, akí sme boli – práve preto, lebo sme to boli výlučne my. Vždy sme veľa čítali, najmä pôvodní členovia skupiny. Pamätám sa na večer po jednom koncerte, keď sme čakali na fotografa, aby urobil zábery našej skupiny. Keď vošiel do šatne, my sme tam všetci piati sedeli a čítali knihy. Chlap si pomyslel, že sme to zrežírovali, ale vlastne je pravda, že nič nebolo zrežírované. Naozaj sme tak trávili čas po ukončení koncertov. Radi sme čítali!“
Počas 70. rokov minulého storočia BÖC získali veľký úspech a dosiahli kultový status, ich koncerty predstavovali skutočné show so silným laserovým osvetlením a všetky albumy z toho obdobia sa dnes považujú za klasické: okrem spomenutých
prvých dvoch albumov boli to vydania Secret Treaties (1974), Agents of Fortune (1976), Spectres (1977) a Mirrors (1979). Pôvodnými členmi BÖC boli Donald „Buck Dharma“ Roeser (gitara, spev), Eric Bloom (spev, gitara), Allen Lanier (syntetizátor), Joe Bouchard (basgitara, spev) a Albert Bouchard (bubny, spev). V osemdesiatych rokoch však
dochádza k čoraz častejším zmenám v zložení, čo sa odzrkadlilo aj na činnosť skupiny. Osobitne zaujímavým vydaním z toho obdobia je album Imaginos (1988), na ktorom sa pracovalo osem rokov. Ide o konceptuálne dielo inšpirované gotickou a sci-fi literatúrou, ako aj tvorbou hororového spisovateľa H. P. Lovecrafta. Z albumu vynikla pieseň Astronomy, ku ktorej bol nahraný aj videoklip.
Počas 90. rokov členovia skupiny koncertovali, ale menej času trávili v štúdiu. Na vydaní Cult Classic (1994) nahrali nové verzie ich najznámejších starších skladieb a ďalší štúdiový album Heaven Forbid vyšiel až roku 1998. Začiatkom nového milénia nahrali Curse of the Hidden Mirror (2001) a bol to posledný album, v ktorého realizácii sa zúčastnil ich dlhodobý klávesista Allen Lanier (zomrel roku 2013).
Po takmer 20-ročnej diskografickej prestávke Blue Öyster Cult vlani vydali pätnásty album The Symbol Remains (vyšiel v talianskom vydavateľstve Frontiers Records). Dnes patria medzi vážených seniorov hardrockovej hudby a ich vplyv cítiť v tvorbe mnohých mladších bandov, ktorí ich považujú za vzor a inšpiráciu.
IN MEMORIAM
Jozef Chrček
10. marca 1971 – 5. júla 2021
Keď umrie herec, odchádzajú s ním aj stovky postáv, ktoré stvárnil, ale aj stovky postáv, ktoré ešte mohol stvárniť... Slovenské vojvodinské divadelníctvo v pondelok 5. júla predčasne prišlo o jedného neprekonateľného a nenahraditeľného herca. Svoju poslednú rolu zahral Jozef Chrček, narodený v Pivnici a žijúci v Báčskej Palanke. Ale nie iba divadelníctvo prišlo o svojho herca, ale stratili ho ľudia, rodina, kamaráti, Palančania, Pivničania, majstri... Jozef Chrček zanechal hlbokú stopu v slovenskom vojvodinskom divadelníctve. Bol to herec, scénograf a vyskúšal sa aj v réžii. Začínal ako herec v Základnej škole 15. októbra v Pivnici a neskôr bol členom Ochotníckeho divadla Janka Čemana v Pivnici od jeho samotného založenia. Bol aj členom jeho Spravujúceho výboru a v rokoch 1999 – 2003 aj jeho predsedom. V pivnickom divadle Jozef Chrček zohral dvadsať divadelných predstavení, čo predstavuje jednu tretinu celkového repertoáru divadla. Začalo sa to predstavením Nová sociálna ustanovizeň (1994) a už sa nikdy neskončilo. Najviac na publikum zapôsobil v inscenáciách Konopáreň (1996), Hľadanie v oblakoch (1997), Ecce homo! (1997), Zámka škripí (2007), Matka (1999), Ľadové slnko (2000), Nálepky (2019) a v poslednom predstavení Čo si videl, nevidel si (2019), v ktorom z osobného potešenia stvárnil Janka Čemana. Bol humorista s komickými predispozíciami a hereckým detailom, ktorý vedel v správnej chvíli zapôsobiť a zabaviť. Preto ľudia vždy s radosťou prijímali aj humoristické programy, ktoré viedol.
Po presťahovaní do Báčskej Palanky bol aktívny v Slovenskom dome, v ktorom patril medzi hlavných koordinátorov všetkých udalostí a podujatí. Bol ochotník, ktorý sa snažil dostať menšinovú kultúru na vyššiu úroveň nielen v slovenských divadlách v Pivnici a Palanke, ale aj v širšom kontexte. V palanskom divadle účinkoval v štyroch predstaveniach, z ktorých najúspešnejšie boli Zypa Cupák (2012) a Život je čudo (2014). Dve divadelné predstavenia zahral v Národnom ochotníckom divadle v Báčskej Palanke a jedno pre silbašské divadlo. Od roku 2014 sa stal členom Slovenského vojvodinského divadla, v ktorom hral v dvoch predstaveniach: Podozrivá osoba (2014) a Svæty za dedinou (2019). Bol i členom silbašskej skupiny Drahokamy, s ktorou natočili niekoľko humoristických scénok.
Patril medzi našich najodmeňovanejších hercov tak doma, ako aj v zahraničí. Získal početné, často najvyššie ocenenia na festivale DIDA, na Divadelnom vavríne, ako aj na pokrajinských, republikových a zahraničných prehliadkach.
Ľudia si Jozefa Chrčeka budú pamätať ako človeka s veselou povahou. Publikum reflektovalo Jožka ako herca svetového kalibra a predsa nášho človeka. Popri herectve bol úspešný keramikár. Jeho umelecké, majstrovské diela dnes zdobia početné obytné domy, ako aj inštitúcie. Vyrábal aj sošky, ocenenia pre víťazov na festivale DIDA, ako aj iné dekoratívne predmety. Bol to jedným slovom umelec.
Dňa 6. júla sa opona spustila a svetlá zhasli na báčskopalanskom cintoríne... Odchod Jozefa Chrčeka predstavuje nenahraditeľnú stratu pre slovenskú vojvodinskú scénu v najširšom zmysle.
Česť jeho pamiatke.
M. Pap
VýKLAd NOVých KNíh
J. Čiep
Ďalšia publikácia z mapovania slovenského športového života a zároveň aj matičnej myšlienky zoskupovať na jedno miesto športovcov zo slovenských prostredí v Srbsku vyšla tlačou tohto roku. Ide o knihu Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 – 2020, ktorú zostavil teraz už nebohý športový aktivista z Kysáča Pavel Pálik (1947 – 2021), inak dlhoročný kronikár športových udalostí v Kysáči a v ostatných slovenských dedinách, ako i početných matičných turnajov v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Belehrade. V roku 1997 z iniciatívy vtedajšieho predsedu MSJ Rastislava Surového a veľvyslanca SR v Belehrade Miroslava Mojžitu Správna rada MSJ schválila ustanovenie Matičného turnaja v malom futbale Slovákov žijúcich vo Vojvodine. Na strane druhej sa Veľvyslanectvo SR v Belehrade zaviazalo, že pre víťaza zabezpečí putovný pohár. Podľa dohody sa stretnutia matičných tímov mali konať týždeň pred Slovenskými národnými slávnosťami. V tejto knihe fotografickými zábermi a publikovanými textami Pavla Pálika, Juraja Pucovského, Vladimíra Hudeca, Juraja Bartoša, Pavla Hansmana, Mateja Bzovského, Jána Bokora, Anny Lešťanovej, Evy Poliakovej-Hrkovej a Stanislava Stupavského v Hlase ľudu sú zdokumentované všetky doterajšie matičné turnaje v malom futbale, ako aj celky, ktoré sa ich zúčastňovali. Podľa prezentovaných údajov matičné turnaje sa doteraz organizovali osemkrát v Kysáči, po dvakrát v Báčskom Petrovci, Kovačici, Starej Pazove a Padine a raz v Šíde, Laliti, Selenči, Kulpíne, Hložanoch, Vojlovici, Pivnici a v Aradáči. Titul šampióna najčastejšie získavali Aradáčania a Kysáčania – po päťkrát a Petrovčania – štyrikrát. Monografickú publikáciu Matičný turnaj v malom futbale o putovný pohár Veľvyslanectva SR v Srbsku 1997 – 2020 vydala Matica slovenská v Srbsku, Miestny odbor Matice slovenskej Kysáč (MOMS) v Kysáči. Knihu rozsahu 188 strán na kriedovom papieri zviazanom do mäkkej väzby s dimenziami 25 x 17 cm v náklade 500 výtlačkov a s vročením 2020 vytlačila tlačiareň Graf office v Kysáči.
NA NEDEĽNÉ ČÍTANIE Škoda teba, Lomen...
Anna Lomenová Ferková
V Petrovci na Širokej ulici, smerom ku kanálu, štvrtý dom od uhla, na ľavej strane býval Pavel Lomen. Bol to ozruta človek. Pôvabný, vysoký, mocný muž, tancoš a spevák. Dievky ho ospievali: „Škoda teba, Lomen, že za barou bývaš, mútna voda tečie, ty k nám nechodievaš.“ Chodieval predsa k jednej a s ňou sa aj oženil.
Mal tvrdý život a mozoľnaté dlane, čo časom zhrubli ako koža na bačkorách. Pavel mal veľa pôdy, až šesťdesiat jutár, ale pomoci málo. Deti sa mu rodili, ale samé dievčatá, a tak sa mu pomoci nedostávalo. Keď sa narodilo prvé dievča, to bolo prijateľné. Aj druhé, keď sa narodilo, ešte bol úsmev na tvári, ale keď sa narodilo tretie, úsmev sa stratil. Úbohá žena, čo mala robiť? Túlila si k sebe krásne dievčatká, a keďže bola zdravá a silná, žila v nádeji, že nasledujúce dieťa bude chlapec. Nebolo však tak. Aj štvrté dieťa bolo dievča, aj piate. Paľo Lomen bol zúfalý. Bol taká chlapina, a tak ponížený. „Čo je – tu je, z tejto kože ani na krok,“ hovorieval si, zatínal zuby, keď ho opanovali ťažké myšlienky, a silno zvieral pluh tlačiac ho do zeme. Hlboko oral, aj kone krásne mal.
Prišiel deň, keď mu žena aj v strachu, aj s radosťou oznámila, že zase bude mať dieťa. Nasledovali dlhé mesiace vyčkávania, či sa nebo zmiluje a dopraje mu syna. Bolo už na brieždení, keď žena zastonala, pokrčila sa a Paľo už vedel, že prišla chvíľa. Dve najstaršie dievčatá vyskočili z postele, rýchlo sa obliekli a bežali po pomoc. Jedna išla po mamičku, druhá po tetu. Zbehli sa ženy, prišla aj baba a dali sa pomáhať. Sluha už očistil stajňu, aj chlievy, nachoval, napojil svine. Paľo si opatril kone a kravy. Suseda, čo chodievala žene pomáhať, podojila, dievčatá neskoršie pozbierali vajcia a opatrili hydinu. Paľo zapriahal kone, kým sa nádenníci usádzali do koča. Sluha ešte niesol od studne dva krčahy s vodou, položil ich do slamy, vysadol na koč, vzal do rúk obodze a bič, pošvihal kone a zamieril do poľa. Tentoraz Paľo zostal doma, lebo si myslel, že možno, predsa len...
Zajedol si z kukuričnej kaše, čo bola na stole, napil sa mlieka z kečaga, poutieral si bajúzy a išiel do druhého dvora dokončiť predvčerajšiu robotu. Ženine pôrody bývali ľahké, netrvali dlho. Tento bol však inakší. Po čase zastal, zdvihol hlavu a prižmúriac oči, preratúval si roky. Bol rok 1861. Odfúkol si, utrel si spotené čelo a uvedomil si, ako nikdy predtým, že zostarel. Na kostole bolo už odbilo, aj odzvonilo poludnie, keď z domu vyšla ženina sestra, kráčala k nemu a za ruku viedla najmladšie dievča. Usmiala sa na malú, bozkala ju na červené líčko a povedala Pavlovi to, čo nechcel počuť: „Naroďilo sa ďjouča.“
Bolo aj „do paroma“, aj „zránike“ mali robotu, aj slza sa objavila v oku. Uspokojovala ho: „Nehreš, budz rád, že ťi žena aj ďjeťa žije.“
Čo sa ale odohrávalo v izbe, Paľo nevedel. Áno, narodilo sa najprv dievčatko, ale potom žena začala zase stonať a zvíjať sa v pôrodných bolestiach a narodil sa aj chlapček. Bol taký malinký, hádam polovica z dievčatka, bledý, napolo mŕtvy. Dýchal, ale ani neplakal, nereagoval, nechcel cicať, a tak sa ženy báli Paľovi vôbec aj povedať o synovi. Rozhodli sa, že dieťa utaja pred otcom. Zakrútili ho do vankúša, položili do korýtka, v ktorom sa miesil chlieb, a schovali ho pod posteľ.
Večer, keď už bol poumývaný, navečeraný vošiel Paľo do prednej izby. Na slamenici pozdĺž ženinej postele s najstaršou sestrou spali dve najmladšie dievčatá. Dve staršie spali na slamenici pozdĺž otcovej postele. Aj ženina sestra zostala v tú noc u Lomenov, sedela pri bevčove, ktorý bol pred stolom a hojdala maličkú. Paľo sa prihovoril, pristúpil k žene a spýtal sa jej, ako sa má. Keď odpovedala, že dobre, prišiel ku bevčovu, pozrel sa do tváre narodeného dievčatka a povedal: „Dobre je. Ako je – tak je, naše je.“
Obišiel okolo bevčova a stola, sadol si na druhý bok lavičky, čo bola pod oknami. Načiahol ruku na stôl, nalial si vody, napil sa, vyzul sa a ľahol si do postele. Kahanec na stole zostal tlieť a na stenách tancovali tiene. Keď Paľo zaspal a začal chrápať, ženina sestra vytiahla korýtko spod postele, vybrala z neho drobnučkého chlapčeka a dala ho matke. Matka si ho pritúlila, bozkávala, hladila prstom líčka a položila na prsia. Ak začne sať, bude žiť, ak nie, zomrie.
Ráno, keď prvé kohúty zaspievali, Paľo precitol zo sna a spamätúval sa, čo sa včera stalo. Počul tichý šepot sestier a spokojne stonkať bábätko. Obrátil sa od múra, aby videl, čo sa deje v izbe. Kahanec už dohorel a odstretým oknom prenikalo len nepatrné svetlo brieždiaceho sa rána. Ženina sestra stála pri posteli na druhej strane izby a na rukách držala vankúš s dieťaťom. Zrak mu skĺzol na ženu. Sedela v posteli a aj ona držala v rukách vankúš. Nerozumel. Zažmúril oči, pretrel si ich palcami, pozrel a zase videl to isté. Vytiahol si nohy spod duchny, sadol si na posteľ a prižmurujúc vyostroval si zrak. Obe ženy obrátili tváre ku nemu. Ženina sestra sa nahla a žena jej do náruče položila aj druhý vankúš. Obišla okolo stola a bevčova, sadla si na kraj lavičky pri Paľovej posteli a ukázala mu dva vankúše.
Kukňi, ticho mu povedala, ukazujúc hlavou na vankúš, kde bolo dievčatko. „Toto je ďjouča a toto je chlapec.“
Z druhej strany izby ozvala sa aj žena: „Paľo, máťe aj syna! Ňechceľi zme vám vraveť za chlapca, aby sťe sa velmo nezaraduvaľi, ľebo chlapec je velmo maľinký a ňechcev aňi cicať, vyzeralo, že ňeprežije.“
Paľo nemohol veriť svojim očiam. Zahľadel sa na drobulinkú zvraštenú synovu tváričku. Potrvalo mu, kým prišiel na to, že nie jedno, ale dve deti sa narodili, a jedno z nich je syn.
Ráno, keď ženy vyšli na ulicu zametať, dokrikujúc si z jednej strany Širokej ulice na druhú, a tak celou ulicou a celým Petrovcom niesla sa správa, že sa Paľovi Lomenovi narodili dvojčatá, a jedno z nich je chlapec.
Syn prežil, rástol, ale nevyrástol na oca. Zostal malý a slabý. Za ním dievčatá nepozerali a nespievali tak, ako za jeho otcom: „Škoda teba, Lomen...“ Paľove dcéry sa povydávali: jedna do Turdeľov, druhá do Čívrov, tretia do Medveďov... a s každou odchádzali aj jutrá zeme. Paľo mal veľa vnukov a vnučiek. Nikdy som sa však nedozvedela, aký vzťah mal otec so synom, ako sa starý Paľo pozeral na svojho nie tak vyrasteného syna. Viem len to, že mladý Paľo sa oženil s bezdetných Myjavcovou chovanicou a mal jednu dcéru a štyroch silných, vyrastených synov: Pavla, Ondreja, Jána a Martina. Najmladší bol môj starý otec Martin Lomen (1901 – 1977), kolportér Biblií a slovenskej literatúry v slovenských prostrediach vo Vojvodine.
KRÍŽOVKA ČÍSLO 27
V tajničke je meno a priezvisko slovenského spisovateľa.
autor: JÁN BAŽÍK úchytkom koralový ostrov dinár Island Slovenské národné slávnosti speváčka Lukićová
druh sladeného vína dala za ženu
1. časť tajničky
latinská spojka
herec Cruise
drvil na prach
kyslík
HLAS ĽUDU snemovne pomôcka na zametanie
sklon popínavá rastlina
ukazovacie zámeno
telocvičné náradie pretočenie tela padala
druh papagája rozhodnutie
elektrický taliansky FK
niečo plané 2. časť tajničky
rénium
najvyššia karta
neveľká
ženské meno
čin, úkon mazľavá kvapalina
otcova a matkina sestra súhlas
druh obilniny
avenue mäkká spoluhláska bojové vozidlo
Nikšić
sever
spisovateľ Jozef Gregor
ROZLÚŠTENIE KRÍŽOVKY ČÍSLO 26 – VODOROVNE: mostnica, imelo, In, lono, sek, Oto, deva, ŠA, tu, Ar, ťarcha, A, p, tenis, Os, SA, Tb, skok, ker, tak, srna, ul, ponad, parabola
TAJNIČKA: MILOŠ KRNO
Za správne rozlúštenie KRÍŽOVKY 26 z čísla 26 Hlasu ľudu z 26. júna 2021 odmenu – knižné vydanie z produkcie NVU Hlas ľudu získala: ANNA SOJAKOVÁ, Ul. Bratstva-jednoty č. 50, 26 215 Padina. Blahoželáme.
Správne rozlúštenia aj naďalej zasielajte DO 5 DNÍ ODO DŇA VYDANIA NAŠICH NOVÍN na adresu: NVU Hlas ľudu, Bulvár oslobodenia 81/V, poštový priečinok 234, 21 000 Nový Sad, PRE KRÍŽOVKU, alebo mailom na adresu: obsustova@hl.rs
hlasludu.info
www.hl.rs
GRATULÁCIA
Na Strojníckej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline, odbor automatizácia a výrobné systémy, úspešne ukončil štúdiá JÁN MEDOVARSKÝ z Kulpína a získal titul Ing. Pri tejto príležitosti mu blahoželajú a veľa šťastia a úspechov do budúcna prajú
najbližší. GRATULÁCIA
Na Vysokej technickej škole odborných štúdií v Novom Sade úspešne ukončila štúdiá naša vnučka DANIJELA ZORJANOVÁ z Kysáča a získala titul Ing. informačných technológií a systémov. Veľa úspechov do budúcna jej prajú
starí rodičia Križanovci a tetka.
Oznamy
BOĽAVÁ ROZLÚČKA
s našou milovanou manželkou a mamou
MÁRIOU KORUNIAKOVOU
Odišla si tíško, ako odchádza deň, v našich srdciach zostáva spomienka len. Milovali sme Ťa a Ty si milovala nás, tú lásku a dobrotu v našich srdciach nezničí ani čas.
Navždy sa lúčia:
manžel Samuel a dcéry Mariena, Jarmila a Andrea
SMUTNÁ SPOMIENKA
Dňa 3. júla 2021 bude tomu presne 10 rokov, čo som zostal bez mojej matky
ANNY BERACKOVEJ
18. 6. 1936 – 3. 7. 2011 – 3. 7. 2021 z Vojlovice
Mamko, bez Teba mi je deň dlhý ako týždeň. A týždeň ako rok. Treba mnoho dní, aby sa zahojilo moje srdce plné rán, aby som prekonal smútok za Tebou. Snívam Ťa a vidím vo sne. To znamená, že si veľmi ďaleko odo mňa, pretože Tvoje slová nepočujem... Dôležité je, že sú s Tebou anjeli, ktorí ochraňujú aj Teba, aj môjho apku. Odpočívajte v pokoji. Na Vás stále myslí Váš syn Mirko
BOĽAVÁ SPOMIENKA
Dňa 2. júla 2021 uplynulo 6 boľavých mesiacov, čo ma zanechala moja milovaná a dobrá manželka
ANNA KOVÁČOVÁ
30. 8. 1953 – 2. 1. 2021 z Padiny
Ťažko je bez Teba žiť. Rana bolí na srdci. Ďakujem Ti za Tvoju lásku, dobrotu a obetavosť, čo sme žili spolu.
Navždy zostaneš v mojom srdci.
S láskou a úctou si na Teba spomína
Tvoj manžel Pavel
BOĽAVÁ SPOMIENKA
Mama je tá, ktorá môže nahradiť všetkých, ale ju nemôže nik nahradiť! Mami, chýbaš veľmi! Nikdy na Teba nezabudneme!
ANNA KOVÁČOVÁ
30. 8. 1953 – 2. 1. 2021 z Padiny
S láskou si na Teba spomínajú:
dcéra Marína s manželom Danielom a vnučky Majda-Anna a Lejla Lenhartovci
SMUTNÁ SPOMIENKA
Dňa 2. júla 2021 uplynulo 6 smutných mesiacov, čo nás opustila naša milovaná matka a mamička
Ťažko je nespomenúť, keď v očiach slza stojí. Ťažko je zabudnúť, keď srdce stále bolí. Kto Ťa poznal, ten si spomenie, kto Ťa miloval, nikdy nezabudne.
ANNA KOVÁČOVÁ
30. 8. 1953 – 2. 1. 2021 z Padiny
Tvoj syn Vladimír s manželkou Katarínou a vnúčatá Boris, Tamara a Stefan
Oznamy
REPUBLIKA SRBSKO AUTONÓMNA POKRAJINA VOJVODINA MESTO NOVÝ SAD
Mestská správa pre komunálne práce
Ul. Žarka Zrenjanina č. 2 21 000 Nový Sad tel.: 021/4882987
OZNÁMENIE o zverejnení verejného súbehu na obsadenie výkonných pracovných miest na neurčitý čas v Mestskej správe pre komunálne práce Mesta Nový Sad
1. Pracovné miesto: vykonávateľ prác v oblasti verejného obstarávania, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. 2. Pracovné miesto: vykonávateľ nančných prác, ktorý je roztriedený v hodnosť mladší poradca, 1 vykonávateľ na neurčitý čas. 3. Pracovné miesto: vykonávateľ prác na zmenšovanie rizika katastrof, civilnej ochrany a ochrany pred požiarom, ktorý je roztriedený v hodnosť poradca – 1 vykonávateľ na neurčitý čas.
Text verejného súbehu na obsadenie uvedených pracovných miest možno prevziať z webovej prezentácie Mesta Nový Sad: http://www.novisad.rs/.
Mestská správa pre komunálne práce Mesta Nový Sad
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 10 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE o schválení rozhodnutia o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia dňa 28. 6. 2021 schválil rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Sanácia technického zariadenia plynovodu – inštalácia a výbava pre ropu Terminálu Nový Sad v časti manipulačných potrubí, na katastrálnych parcelách č. 2009/1, 2009/2 a 2009/3 k. o. Nový Sad 3, nositeľa projektu Transnafta, a. s., Pančevo, Ul. Zmaj Jove Jovanovića č. 1.
Rozhodnutie o neuskutočniteľnosti vypracovania Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie pre predmetový projekt možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39).
Zainteresovaná verejnosť môže podať sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia.
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 20 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09)
OZNAMUJE verejné nahliadnutie do Štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie
Nositeľ projektu Enlight K2-Wind, s. s r. o., Belehrad, Ul. Đorđa Stanojevića č. 12, podal žiadosť o poskytovanie súhlasu k Štúdii o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Veterného parku Pupin (Obec Kovačica) inštalačnej sily do 95,5 MW.
Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v pracovné dni od 10.00 do 14.00 h v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39) a v miestnostiach Obecnej správy Kovačica, Ulica maršala Tita č. 50, do 28. 7. 2021. Počas trvania verejného nahliadnutia zainteresovaná verejnosť môže v písomnej forme podať pripomienky a mienky k vystavenej štúdii na adresu pokrajinského sekretariátu.
Verejná rozprava a prezentácia budú 29. 7. 2021 v budove pokrajinskej vlády (prízemie, kancelária č. 39) o 12.00 h.
S cieľom organizovania zdravotne bezpečných podmienok na uskutočnenie verejnej rozpravy a prezentácie nevyhnutné je, aby všetci zainteresovaní zahlásili svoju účasť na telefónne číslo: +381 21 487 46 90, alebo elektronickou poštou e-mail: ekourb@vojvodina.gov.rs.
Pokrajinský sekretariát pre urbanizmus a ochranu životného prostredia na základe článku 14 Zákona o odhade vplyvov na životné prostredie (Úradný vestník RS, č. 135/04 a 36/09) zverejňuje
OZNÁMENIE
o podanej žiadosti o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie
Nositeľ projektu HIP – PETROHEMIJA, a. s., Pančevo, Ul. spoljnostarčevačka č. 82, podal žiadosť o určovanie rozsahu a obsahu štúdie o odhade vplyvov na životné prostredie projektu Rekonštrukcia prevádzky extrakcie butadiénu s výstavbou pomocného objektu na termickú oxidáciu tekutej uhľovodíkovej fázy do FSK, na katastrálnej parcele č. 1780, k. o. Elemir, ZO Zreňanin.
Údaje a dokumentáciu zo žiadosti nositeľa projektu možno dostať k nahliadnutiu v miestnostiach Pokrajinského sekretariátu pre urbanizmus a ochranu životného prostredia, Bulvár Mihajla Pupina 16, Nový Sad (prízemie, kancelária č. 39), na tel. č.: 021/4874690 alebo otázkou na adresu olivera.vucinic@vojvodina.gov.rs a natasa.knezevic@vojvodina.gov.rs.
Všetci záujemcovia v lehote 15 dní odo dňa zverejnenia tohto oznámenia môžu svoju mienku v písomnej forme doručiť na adresu sekretariátu.
SMUTNÁ SPOMIENKA
VLADIMÍR SUROVÝ
3. 5. 1959 – 28. 6. 2018 zomrel v Bratislave, pochovaný bol na cintoríne v Kysáči 1. 7. 2018
Kto žije v srdciach tých, ktorých opustil, ten nezomrel.
Oznamujte
v Hlase ľudu
021/ 47-20-840
a 021/47-20-844
Rodičia a brat Miroslav s rodinou
inzercia@hl.rs
SMUTNÁ ROZLÚČKA
Zaspal si tíško po ťažkej bolesti, bez slova, objatia a rozlúčky. Teraz mi zostáva iba žiaľ a boľavé spomienky. JÁN TORDAJI
3. 7. 1954 – 17. 6. 2021 z Kulpína
Zarmútená manželka Anna
BOĽAVÁ ROZLÚČKA
JÁN TORDAJI
3. 7. 1954 – 17. 6. 2021 z Kulpína
Dnes Ti už, otecko milovaný, k Tvojim narodeninám nemôžeme osobne priať, snáď len ružičku bielu na hrob Ti dať. Opustil si všetko, čo si mal tak rád, nás Tvoja láska už navždy v srdciach bude hriať.
Zarmútená dcéra Daniela s manželom Emilom
BOĽAVÁ ROZLÚČKA
s našou milovanou mamou a starkou
MÁRIOU KORUNIAKOVOU
rod. Čelovskou 17. 10. 1957 – 23. 6. 2021 z Kulpína
Bolesťou unavená tíško si zaspala, opúšťajúc všetkých, ktorých si rada mala. Žiarila z Teba láska a dobrota, budeš nám chýbať do konca života.
Navždy sa lúčia:
dcéra Jarmila, zať Ivan a vnúčatá Mia a Erik
SMUTNÁ SPOMIENKA
Uplynulo 10 rokov, čo nás opustil drahý manžel, oco a deda
VLADISLAV KORUNIAK
30. 11. 1951 – 2011 – 2021 z Kulpína
Zbytočne je počítať roky, lebo nenavrátia stratené. Nenahradia ani prázdnotu, ktorá po Tebe zostala.
Na Teba si spomínajú:
manželka Mária a dcéry Anička a Nataša s rodinami
hlasludu.info www.hl.rs
SMUTNÁ ROZLÚČKA
so susedou
MÁRIOU KORUNIAKOVOU
rod. Čelovskou 1957 – 2021 z Kulpína
Na svoju susedu si s úctou budú spomínať
susedovci
SMUTNÁ SPOMIENKA
Uplynul smutný rok, čo sme zostali bez nášho milovaného manžela, otca a starého otca
JAROSLAVA BABIAKA
3. 8. 1934 – 1. 7. 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca
Na jeho lásku, starostlivosť a veľkú oporu nezabúdajú a v srdciach si ho navždy zachovávajú
Jeho najmilší
SMUTNÁ SPOMIENKA
na manžela, otca, deda a zaťa
VLADIMÍRA KUZMANOVIĆA
1951 – 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca
Uplynul už rok, čo nie si s nami. S nami sú len spomienky, slzy a žiaľ v srdciach.
Tvoji najmilší SMUTNÁ SPOMIENKA
na manžela, otca a apka
JÁNA PUCOVSKÉHO
1942 – 2020 – 2021 z Báčskeho Petrovca
Tvoji: manželka Mária a dcéry Vlasta a Jaroslava s rodinami SMUTNÁ SPOMIENKA
JÁN MOLNÁR
9. 11. 1935 – 4. 7. 2019 – 2021 zo Starej Pazovy
Čas plynie, spomienky zostávajú.
Tvoji najmilší: manželka Katarína a dcéry Mária s deťmi a Anna s rodinou
RTV Panoráma
TELEVÍZIA VOJVODINA 2
Piatok 2. júla
20.30 Dobrý večer, Vojvodina (reprízy: sobota 3.05, sobota 9.30) 21.30 Spektrum (reprízy: sobota 4.05, sobota 10.30) 22.00 Dobroducháreň (repríza: utorok 17.35)
Nedeľa 4. júla
10.30 Zostrih z detského koncertu Selenčské sláviky z roku 2020, 2. časť (reprízy: pondelok 14.10, sobota 4.35) 11.00 Dúhovka (reprízy: streda 22.00, piatok: 11.30) 11.30 Vysielanie pre penzistov (reprízy: utorok 16.55, štvrtok 5.05, štvrtok 22.00)
Utorok 6. júla
11.05 Paleta – výber z príspevkov a vysielaní Slovenskej redakcie RTV Vojvodina titulkovaných po srbsky na 1. programe TVV (reprízy: sobota 11.00, nedeľa 4.35) 17.30 Čaroslovník
Pondelok – sobota
18.00 Denník
Dúhovka. V roku, keď si pripomíname 100 rokov od osamostatnenia Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v našom štáte, v termíne Dúhovky bude odvysielaný príspevok pod názvom Evanjelické cirkevné dni v Békešskej Čabe. Relácia vznikla pred piatimi rokmi a na tomto celocirkevnom podujatí sa zúčastnili i početné tunajšie cirkevné zbory a vtedajší biskup Samuel Vrbovský dostal vzácne ocenenie.
Vysielanie pre penzistov. Vo vysielaní bude odvysielaný portrét profesorky nemčiny vo výslužbe Anny Závišovej z Kysáča a príspevok z tretej samostatnej výstavy maliarky amatérky Zuzany Ferkovej.
NOVOSADSKÁ TELEVÍZIA
Každý pracovný deň
18.25 Objektív v slovenskej reči
TELEVÍZIA PANČEVO
Nedeľa 4. júla
19.30 Repríza relácie Dobrý deň
Streda 7. júla
12.30 Dobrý deň, kolážová relácia
TV PETROVEC
Pondelok – sobota
18.25 Začiatok vysielania 18.30 Dokumentárny lm 18.50 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty 19.00 Zvon, spravodajská relácia 19.15 Kreslený lm 19.50 Hit dňa, Reklamy 20.00 Filmy:
Piatok 2. júla
– Zrodenie
Sobota 3. júla
– Modrá lagúna – Nový začiatok
Pondelok 5. júla
– Útok na kráľovnú
Utorok 6. júla
– Môj štvornohý priateľ Ace
Streda 7. júla
– Okľukou za láskou
Štvrtok 8. júla
– Môj prvý chlapec, mama a ja
21.45 Hit dňa, Moľa / Klenoty, Citáty, Reklamy, Zvon 23.00 Záver vysielania
Nedeľa 4. júla
17.00 Film: Scooby Doo a mimozemšťania 18.30 Hit dňa, Reklamy, zostrih Molí 19.00 Zvon, prehľad udalostí týždňa 20.00 Kolážová relácia Nedeľa s vami 22.00 Film: Orest z rodu čarodejníkov 24.00 Záver vysielania
Každý pondelok
20.00 Hudobný mix
Každý piatok
18.15 Výber z programu TV Kovačica
Každú sobotu
18.15 Výber z programu TV Pančevo
TV STARÁ PAZOVA
Pondelok – piatok
17.00 Správy 22.00 Správy
Nedeľa 13.00 S vami a pre vás
S vami a pre vás je kolážové vysielanie, ktoré obsahuje aktuality zo staropazovského prostredia, ako i z iných slovenských prostredí. V rámci hodinového vysielania je aj náboženská časť pod názvom Hrad prepevný. Repríza v pondelok a stredu o 14.00, resp. o 22.05.
RÁDIO STARÁ PAZOVA
Utorok – piatok
18.00 Ohlásenie programu 18.10 Meniny 18.15 Na dnešný deň 18.30 Kultúrna pozvánka 18.45 Servisné informácie 19.00 Správy 19.30 Malé oznamy 19.45 Hlas ľudu (piatok) 20.00 Z nášho uhla (utorok: Slovenčina hrou) (streda: Živé vody, náboženské vysielanie) (štvrtok, piatok: Udalosti z prostredia)
Sobota
15.00 Ohlásenie programu 15.10 Meniny, Na dnešný deň 16.00 Zvončeky – vysielanie pre deti 16.30 Malé oznamy 19.30 Malé oznamy 19.40 Príspevky v rámci výmeny
Nedeľa
7.00 Ohlásenie, Servis 7.30 Malé oznamy 8.05 Meniny, Na dnešný deň 8.30 Slovo nášho Boha 9.30 Malé oznamy
RÁDIO PETROVEC
Utorok – piatok
9.00 – 13.00 Správy na každú hodinu 10.00 – 11.00 Hit dňa, kontakt relácia 14.00 Dozvuky, denná informatívna relácia
Sobota
10.00 – 11.00 Rádiodišputy, týždenná relácia na aktuálnu tému
Nedeľa
10.00 – 12.00 Retrospektíva udalostí týždňa 12.00 Hudobné pozdravy a blahoželania
Slovenská hudba každý deň od 5.00 – 20.00. Svetová hudba každý deň od 20.00 – 5.00.
RÁDIO KOVAČICA
Na modrej vlne
– každý pracovný deň 15.05 Správy z regiónu 15.30 Stalo sa na dnešný deň 16.00 Správy z Kovačickej obce 16.10 Hlas ľudu ponúka (každý piatok) 16.20 Kalendárium 16.25 Udalosti dňa 16.55 Citáty do vrecka 17.00 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 17.15 Zaujímavosti zo sveta 17.30 Humor 18.00 Správy z Kovačickej obce 18.10 Zaujímavosti zo sveta 18.15 Šport, Medicína, Školstvo, Poľnohospodárstvo, Kultúra 18.20 Citáty do vrecka 18.40 Poézia
TV OBCE KOVAČICA
Klenotnica (nedeľa, utorok, piatok) 16.00 – 18.00
Nedeľa 4. júla
16.00 Kronika týždňa Slovo na týždeň Rybárska súťaž zaujala mnohých nadšencov Aj kovačickí a padinskí ôsmaci sa rozlúčili so školou
Utorok 6. júla
16.00 Divadelné predstavenie: Svetová vojna (réžia Fedor Popov) Kreslený lm: Samuel
Piatok 9. júla
Film: Organ Príspevky z archívu RTVOK
RÁDIO NOVÝ SAD 3
Predpoludňajší program
Každý pracovný deň 8.00 – 10.00
Sobota 8.00 Správy 8.30 Aspekty 9.00 Správy Týždeň
Nedeľa
8.00 Správy 8.05 Vysielanie pre dedinu 9.00 Správy 9.05 Pohľady k výšinám 9.30 Vysielanie pre deti
Popoludňajší program
14.45 Slovenská ľudová hudba (sobota) 15.00 Správy 15.05 Rádiošport (pondelok) Kronika našich osád (utorok) Hudobné vysielanie (streda) Inteen (streda o 16.00) Súzvuky (štvrtok) Z každého rožka troška (piatok) Kaleidoskop (sobota) 15.30 Zo sveta hudby – zábavná hudba (nedeľa) 16.00 Motívy (nedeľa) 17.00 Rozhlasové noviny 17.15 Vejár hudobných vysielaní Slovenská ľudová hudba (sobota)
Nočný program
23.00 Rozhlasová hra pre dospelých (utorok) 24.00 Slovenská tanečná, ľudová a umelecká hudba (nedeľa)
Šport
STAROPAZOVSKÝ VOLEJBAL UŽ ROKY NA PEVNÝCH NOHÁCH Na ceste k novým úspechom
Matej Bzovský
Hra medzi začarovanou sieťou je veľmi obľúbená v staropazovskom prostredí. Má skutočne bohatú tradíciu, či už ide o mužov, alebo o príslušníčky krajšieho pohlavia. Volejbal sa začal hrávať na tejto časti sriemskej roviny ešte počas pôsobenia voľakedajších sokolov, ktorí boli priekopníci aj v iných športoch. Aj hneď po oslobodení našej krajiny od okupantov tradícia sa zachovala a pokračovalo sa smelším krokom k úspechom. Cestu k prvým povojnovým úspechom najprv trasovali ženy. Tak družstvo vtedajšieho telovýchovného spolku Partizan na čele s kapitánkou vtedy chýrečného družstva Na-
dou Vadnalovou, teraz Takáčovou, získalo v macedónskom Skopje titul majstra Juhoslávie. K úspechu im gratuloval vo svojej rezidencii predseda tohto štátu Kiro Gligorov, čo bolo pre mladé dievčatá zo Sriemu ďalším veľkým uznaním.
S úspechmi pokračovali aj
muži, ktorí v roku 1968 po ťažkých kvalifikačných stretnutiach v Sarajeve postúpili do našej juhoslovanskej extraligy, kde kraľovali nepretržite 15 rokov, a ligu opustili pre „vyššiu silu“, príkazom vtedajších pazovských funkcionárov, údajne pre nedostatok peňazí. Toto ich príliš zdemoralizovalo, strácali chuť a vôľu ďalej súťažiť a mnohí, ktorí hájili aj farby reprezentačného celku, rozčarovaní opustili Starú Pazovu, ďalší zavesili trampky na klinec a len niekoľkí zostali na poste trénerov. Časy sa minuli, volejbalisti sa vracali na staré trate, kým volejbalistky budovali novú cestu úspechov. Po odchode slávnych Anny Barnákovej a Jeleny Kostićovej, ináč členiek reprezentačného družstva, do iných domácich družstiev, neskôr do zahraničia, krátko potrvala kríza. Družstvo postúpilo do superligovej súťaže, kde si roky udržiava status. Vedúci klubu, medzi ktorými je najvýznamnejším členom Miroslav Miško Radišić, aj dnes aktívny vo svojom veku, sa skromne a pokorne snažili zachovať tradíciu. Tunajšie dievčatá v modro-bielych dresoch hrajú významnú Jovo Caković, úspešný tréner volejbalistiek úlohu v našej najvyššej volejbalovej súťaži, získali pohár, a potom aj Superpohár Srbska, a dlho boli v samom vrchu našej extraligy. Filiálka Jednoty v Nových Bánovciach pod menom Omladinac má nevyčísliteľnú hodnotu. Z tejto liahne sa regrutujú talentované hráčky do prvého družstva Jednoty, ktoré boli v minulej sezóne najmlad-
Záber zo zápasu na kedysi plných tribúnach
ším celkom v superlige. Mnohé hračky získali uznania, postúpili do pionierskych a kadetských selekcií Srbska. Opieranie sa o vlastnú liaheň prináša teda výnimočné výsledky. A keď ide o posily, počíta sa hlavne s mladými nádejnými hráčkami, a tak prednedávnom do družstva, ktoré s veľkým úspechom vedie skúsený tréner Jovo Caković, v zimnom prestupovom termíne pribudli sestry Miljevićové z Kleku a Rudićová z belehradskej Crvenej zvezdy. Každý rok v klube pripravujú koncepciu, v rámci ktorej dbajú na prácu s mladými dievčatami od sedem do sedemnásť rokov, keď už talenty klopú na dvere najlepšieho družstva. Snahou je tunajší volejbal dostať do povedomia rodičov a divákov, ktorí, žiaľ, pre nedbalosť patričných už roky sedia na laviciach, a právom si treba položiť otázku, či si staropazovský volejbal nezaslúžil novú oveľa modernejšiu halu.
S novou sezónou hráčky Jednoty pokračujú začiatkom nasledujúceho mesiaca, najprv budovaním všeobecnej kondície, a potom aj súhrou v starej, vlastnej hale, a poruke im bude oveľa krajšia v Dome futbalu, kde, žiaľ, nemôžu absolvovať majstrovské zápasy z technických dôvodov, kým kedysi slávni volejbalisti budú pokračovať na majstrovstvách za skromnejších podmienok v prvoligovej súťaži Srbska.
